ZÁKLADNÁ ŠKOLA JANKA MATÚŠKU

Kohútov sad 1752/4, 026 01 Dolný Kubín

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

Múdra sova si v ţivote všade poradí

Názov ŠVP

Štátny vzdelávací program pre 1. a 2. stupeň základnej školy

v Slovenskej republike

Motivačný názov ŠkVP Múdra sova si v ţivote všade poradí

Stupeň vzdelania ISCED 1, ISCED 2

Dĺţka štúdia 9 rokov

Forma štúdia denná

Vyučovací jazyk Slovenský jazyk

Druh školy štátna

Dátum schválenia 22.08.2008

Miesto vydania Základná škola Janka Matúšku, Kohútov sad 1752/4, 026 01 Dolný

Kubín

Dolný Kubín, 22.08.2008 PaedDr. Mária Andrisová riaditeľka (pečiatka školy) www.zsjmdk.edupage.org

sekretariat@zsjmdk.edu.sk

Tel.: 043 586 2346 – sekretariát, 586 5983 - riaditeľ

Fax: 043 582 3951

http://www.zsjmdk.edupage.org/mailto:sekretariat@zsjmdk.edu.sk

3

Platnosť

Revidovanie Dátum

Zaznamenanie inovácie,

zmeny, úpravy a pod.

Potvrdenie OŠMaŠ

(podpis)

Platnosť ŠkVP od 01. 09. 2008

Revidovanie

jún 2009

zmena UP v 1. a 5. ročníku

- zrušiť OSR a DRV v 1. roč., - posilniť hl. predmety SJL,VV; - v 5. ročníku nechať všetky

triedy s rovnakým UP,

- voliteľné hodiny rozdeliť podľa

vnútorných podmienok ZŠ

Platnosť

ŠkVP od 01.09.2009

akceptované návrhy; úprava UP v 1.

a 2. ročníku, doplnený ISCED 1 a 2 -

UO pre 2. a 6. ročník,

Revidovanie jún, august 2010

návrh na UP v 1. – 3. ročníku,

5.- 7. ročníku;

UP – športovej triedy so zameraním na

bedminton v 5. roč.; voliteľné hodiny

rozdeliť podľa podmienok školy,

upraviť profil absolventa

Platnosť

ŠkVP od 02.09.2010

akceptované návrhy;

- úprava UP v 1. a 2. ročníku,

- doplnený ISCED 1 a 2 - UO pre 3.

a 7. ročník,

Revidovanie jún, august 2011

návrh na UP v 1. – 4. ročníku, 5.- 8.

ročníku; UP – športovej triedy so

zameraním na bedminton v 5. a 6.

roč.; voliteľné hodiny rozdeliť podľa

podmienok školy, doplnený ISCED 1

a 2 - UO pre 1. – 4. roč. a 3. a 8.

ročník

Platnosť ŠkVP od 05.09.2011

Akceptované návrhy:

- úprava a doplnenie UP ŠkVP;

- úpravy popisnej časti ŠkVP;

- doplnené ISCED 1 a ISCED2

Revidovanie august 2012

Návrh na úpravu UP ZSJMDK

Úprava popisnej časti ŠkVP – časť 1

a časť 2

Úprava ISCED 1 a ISCED 2 – presun

učiva podľa návrhov MO

Doplnený ISCED 2 o 9. ročník

Platnosť ŠkVP od 03.09.2012

Akceptované návrhy:

- úprava a doplnenie UP ŠkVP

- úpravy popisnej časti ŠkVP – časť

1.6.3; 1.7; 1.8; 2.3.4; 2.3.5; 2.5 - 2.11

- upravené a doplnené ISCED 1

a ISCED 2 podľa návrhov MO

Revidovanie august 2013

Návrh na úpravu UP ZSJMDK

Úprava popisnej časti ŠkVP – časť

1.1. – 1.4 (organizácia prijímacieho

konania do športových tried); časť 6.4

– doplnenie, časť 4 –zmena

ŠSZŠ/CVČ; Úprava ISCED 2 –

Doplnený ISCED 2 o TECH v 8. a 9.

roč.; ŠPP – 5. – 8. roč.

Platnosť ŠkVP od 02.09.2013 Akceptované návrhy po revízii – pozri

vyššie

Revidovanie August 2016

Zmeny vo Výchovnom programe , v

bode 12 Výchovné osnovy - doplnené

ciele a k nim obsah a číslo metód.

Redukcia UO predmetov:

ISCED 1 - 3. - 4. ročník;

ISCED 2 - 7.- 9. ročník.

Platnosť ŠkVP od 02.09.2016 Akceptované návrhy po revízii – pozri

vyššie

4

Školský vzdelávací program pre 1. a 2. stupeň základnej školy

Motivačný názov: Múdra sova si v ţivote všade poradí

Stupeň vzdelania: ISCED 1, ISCED 2

Dĺţka štúdia: 9 rokov (štyri roky + päť rokov)

Vyučovací jazyk: slovenský jazyk

Študijná forma denná

Druh školy: štátna

Predkladateľ - škola: Základná škola Janka Matúšku

Adresa Kohútov sad 1752/4, 026 01 Dolný Kubín

IČO 37808699

Riaditeľ školy PaedDr. Mária Andrisová

Koordinátor pre tvorbu ŠkVP PaedDr. Mária Andrisová

Zriaďovateľ: Mesto Dolný Kubín

Adresa: Hviezdoslavovo námestie 1651/2. 026 01 Dolný Kubín

Kontakty: primátor – 043/5814 454, primator@dolnykubin.sk

vedúca OŠMaŠ - 043/5814 424, skolstvo@dolnykubin.sk

Platnosť dokumentu od 01.09.2008 Podpis riaditeľa

mailto:primator@dolnykubin.skmailto:skolstvo@dolnykubin.sk

5

1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY

1. Veľkosť školy

Základná škola Janka Matúšku v Dolnom Kubíne je nástupníckou organizáciou Základnej

deväťročnej školy na Kohútovom sade v Dolnom Kubíne. Vznikla zlúčením dvoch základných škôl

a je najstaršou základnou školou v meste. Má bohatú históriu i tradície. Sídli v budove bývalého

gymnázia a strednej všeobecnovzdelávacej školy z roku 1950. Od roku 1967/68 je

plnoorganizovanou školou so všetkými ročníkmi. 1. decembra 1978 bol škole udelený čestný názov

Základná deväťročná škola Janka Matúšku. V roku 1983 sa začala rozvíjať tradícia rozšíreného

vyučovania cudzích jazykov, ktorá trvá doteraz.

Školu navštevuje cca 680 ţiakov 1. – 9. ročníka, ktorí sú zaradení do 29 tried. Vyučovanie na

prvom aj na druhom stupni väčšinou prebieha v 3 paralelných triedach, okrem dvoch ročníkov, kde

sú 4 paralelné triedy.

Vzdelávanie nadväzuje na vzdelávaciu koncepciu predchádzajúcich rokov – rozvoj osobnosti

a ţivotných zručností všetkých ţiakov. Ide predovšetkým o rozvoj komunikačných zručností ţiakov

v materinskom jazyku aj v cudzích jazykoch, rozvoj individuálnych potrieb a nadania (športové

triedy so zameraním na bedminton a florbal; individuálna integrácia pre nadaných ţiakov a ţiakom

so zdravotným znevýhodnením) a rozvoj tvorivosti ţiakov, ich komunikačných a prezentačných

spôsobilostí vyuţívaním IKT i v sociálnej interakcii.

2. Charakteristika ţiakov

Škola sa nachádza v centre mesta, čo umoţňuje ľahkú dostupnosť pre ţiakov z rôznych častí

mesta a blízkeho okolia. Je otvorená všetkým, ktorí majú záujem o jej vzdelávací program. Našu

školu navštevujú ţiaci zo spádových ulíc starého mesta, sídlisk na ulici Matúškovej, Chočskej, Na

Sihoti a pod. Do školy dochádzajú aj ţiaci z ostatných častí mesta a okolitých obcí (Vyšný Kubín,

Veličná, Revišné, Pucov, Oravská Poruba, ...) podľa aktuálnej voľnej kapacity a na základe výberu

rodičov.

Z minulosti máme skúsenosti s vyučovaním telesne postihnutých ţiakov, ako aj ţiakov so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). V úzkej spolupráci s pedagogicko-

psychologickou poradňou poskytujeme ţiakom so ŠVVP odbornú starostlivosť. Podľa stupňa

problému niektorí z nich postupujú podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu ako

individuálne začlenení ţiaci v beţných triedach. V posledných rokoch zabezpečujeme aj

vzdelávanie nadaných a talentovaných ţiakov formou individuálnej integrácie.

SWOT analýza uplynulého obdobia potvrdila, ţe veľmi dobré výchovno-vyučovacie výsledky

našich ţiakov, úspešnosť prijímania na stredné školy, bohatá mimoškolská činnosť a dobrá

starostlivosť o ţiakov so ŠVPP patria medzi silné stránky školy. Analýza potvrdila veľký záujem

rodičov o umiestnenie dieťaťa v našej škole a o vyučovanie cudzích jazykov.

3. Charakteristika pedagogického zboru

Pedagogický zbor je primeraný veľkosti školy a sluţbám, ktoré poskytuje svojim ţiakom a ich

rodičom. Je zmiešaný s prevahou ţien, vekovo rôznorodý od mladých začínajúcich pedagógov po

skúsených učiteľov. Kvalifikovaný (100%) a odborne pripravený pedagogický zbor tvorí 44

učiteľov a 11 vychovávateliek. Pedagogické riadenie školy a jej školských zariadení zabezpečujú

riaditeľka školy a jej traja zástupcovia. Výchovno-vzdelávacia činnosť v ŠKD je koordinovaná

vedúcou ŠKD.

6

Od roku 2002 v škole pôsobí školský špeciálny pedagóg, od roku 2011 aj školský psychológ

a pedagogický asistent. .

Niektorí učitelia súčasne s výkonom pedagogickej činnosti vykonávajú rôzne špecializované

alebo riadiace činnosti, ako napríklad triedny učiteľ, vedúci metodického orgánu, ročníkový

učiteľ, koordinátor environmentálnej výchovy, koordinátor výchovy k manţelstvu a rodičovstvu

(VMR), koordinátor prevencie sociálno-patologických javov, koordinátor informatizácie,

koordinátor programu Ochrana ţivota a zdravia (OŢZ), koordinátor dobrovoľníckeho programu.

Vedenie školy podporuje kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Prioritnými

oblasťami sú moderné, inovatívne metódy a stratégie v didaktike vyučovania jednotlivých

predmetov a práca s informačnými a komunikačnými technológiami. Absolvovali ju všetci učitelia

a vychovávateľky. V nasledujúcich rokoch plánujeme zamerať sa na zvyšovanie odbornej

spôsobilosti pedagógov v oblasti komunikácie, mediálnej a sociálnej výchovy, ako aj v oblasti

riešenia problémov. S nástupom novej koncepcie učitelia pracujú tímovo, spoločne plánujú

a koordinujú vyučovanie tak, aby tvorilo zmysluplný celok.

4. Organizácia prijímacieho konania

A) Ţiaci sú do školy prijímaní po zápise do 1. ročníka takto a) ţiaci zo spádových ulíc v zmysle VZN mesta priamo v deň zápisu, b) ţiaci z ostatných častí mesta a okolia školy len na základe ţiadosti rodičov a podľa

kapacitných moţnosti školy.

B) Prijímacie konanie do športovej triedy so zameraním na bedminton alebo florbal

1. Testy všeobecnej pohybovej výkonnosti

Hodnotenie výkonu

Chlapci 5 – 1 bod

Hodnotenie výkonu

Dievčatá 5 – 1 bod

Body 1 2 3 4 5

Skok do diaľky z miesta (cm) 195

Člnkový Beh 10 x 4 m (s) >14,1 14-13,4 13,3-12 11,9-

10,8 14,7 14,6-

13,9

13,8-

12,4

12,3-

11,2

7

2. Diagnostika/testy špeciálnych pohybových zručností a schopností

Florbal:

Prípravná hra 3:3 Sledovanie beţného prejavu ovládania loptičky hokejkou na florbal,

priestorové myslenie, pohyb na ihrisku, kolektívna spolupráca.

Bedminton:

Prípravná hra 1:1 Sledovanie beţného prejavu pri hre (drţanie rakety, údery), priestorové

myslenie, pohyb na ihrisku

Individuálny herný výkon v prípravných hrách bude hodnotený v rozsahu 1 – 5 bodov.

3. Doplnkové kritérium - školský prospech (maximálne 7 bodov)

priemer známok 1,00 7 bodov

priemer známok 1,01 – 1,50 5 bodov

priemer známok 1,51 – 2,00 3 body

priemer známok 2,01 – 2,30 1 bod

Celkové maximálne bodové hodnotenie: 32 bodov

5. Dlhodobé projekty

Škola je zapojená do nasledujúcich projektov

a) Dlhodobé projekty a programy

Otvorená škola (OŠ) – projekt realizujeme od školského roku 2001/02. Ciele projektu: 1. posilnenie výchovnej funkcie školy, 2. škola sa stáva otvorenou inštitúciou, 3. vyuţitie materiálno-technického a ľudského potenciálu školy.

Z deviatich pilierov OŠ realizujeme tieto:

- Šport - organizovanie pravidelných športových podujatí a tematicky zameraných akcií v oblasti športu (tréningy – basketbal, volejbal, futbal, florbal, stolný tenis, prázdninové

podujatia, turnaje a pod.),

- Záujmovo-vzdelávacia oblasť - rozvoj talentu a nadania v školských zariadeniach a v škole samotnej (CVČ, ŠKD,...),

- Informatizácia (projekt Infovek - cieľom projektu je, rozširovanie počítačovej gramotnosti ţiakov a verejnosti),

8

- Celoţivotné vzdelávanie – vzdelávanie ostatných zamestnancov školy, vytváranie priestoru na vzdelávacie podujatia pre verejnosť,

- Ďalšie vzdelávanie učiteľov - podpora kontinuálneho vzdelávania učiteľov, - Kultúrne aktivity – spolupráca s kultúrnymi inštitúciami v meste, so ZUŠ, školami,

organizovanie kultúrnych podujatí a účasť na nich, a pod.

- Kniţnica – školská kniţnica je miestom vzdelávania, oddychu pre ţiakov a pedagógov školy, verejnosť i pedagogickú verejnosť Oravy (veľká časť kniţničného fondu bola

prevzatá z bývalého okresného metodického centra);

Lego Dacta – v rámci projektu si ţiaci precvičujú základné zručnosti a spôsoby riešenia problémových úloh, rozvíjajú manuálne zručnosti, trpezlivosť, fantáziu a tvorivosť, ako aj

kompetencie – spoluprácu v tíme, pomoc a komunikáciu.

Koncepcia environmentálnej výchovy v školách z 28.08.1997, doplnená o školské environmentálne minimum,

Zelená škola – program pomáha realizovať environmentálnu výchovu prepojenú s praktickými krokmi. Tie vedú ţiakov a celú školu k šetrnejšiemu prístupu voči ţivotnému

prostrediu. t.j. pomáhajú zníţiť celkový vplyv školy na ţivotné prostredie.

Koncepcia výchovy k manţelstvu a rodičovstvu,

Národný program boja proti drogám,

b) Školské projekty - Imatrikulácia prvákov - Sviatok Svetlonosa - Deň jazykov - Deň Európy - Nočné potulky s knihou - Deň detí a rodičov - Miniolympiáda - Kohúťakstar

a mnoho iných pozri www.zsjmdk.edupage.org

c) Medzinárodná spolupráca - Projekt Comenius Socrates - Školské partnerstvá 2008 - našimi partnermi sú školy z

Poľska, Maďarska, Turecka a Rumunska.

- Spolupráca s poľskou partnerskou školou Zespól Szkolno – Przedszkolny Nr 2 w Ţywcu, skrátene Szkola podstavowa Nr 2 – p – dočasne prerušená

- Spolupráca s českou školou v obci Stará Bĕlá pri Ostrave - dočasne prerušená

6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

6.1 Spolupráca s radou školy

Rada školy pracuje pri škole od roku 2003. Zasadá spravidla 3-krát ročne. Na svoje

zasadnutia pozýva riaditeľku školy, prípadne jej zástupcu. Zasadnutie vedie jej predseda, činnosť

rady je organizovaná v súlade so stanovami a ročným plánom práce. Má 11 členov v zloţení: 2

pedagógovia školy, 1 nepedagogický zamestnanec školy, 4 rodičia, 4 delegovaní zástupcovia

zriaďovateľa. Spolupráca je na štandardnej úrovni.

http://www.zsjmdk.edupage.org/

9

6.2 Spolupráca s rodičmi

Komunikácia s rodičmi prebieha štandardne formou plenárnych a triednych rodičovských

zdruţení a konzultačných dní. Medzi ďalšie formy spolupráce s rodičmi patria

- tradičné vianočné besiedky, - spoločné individuálne dohodnuté posedenia so ţiakmi hlavne na 1. stupni, - spoločne organizované zábavné spoločenské akcie.

Problémové situácie sa okamţite riešia v spolupráci triedny učiteľ, rodič, výchovná poradkyňa

a člen vedenia školy (príslušná zástupkyňa riaditeľky školy alebo riaditeľka školy), vedú sa

písomné záznamy. V prípade potreby je prizývaný aj špeciálny pedagóg. Rodičia dostávajú

pravidelné informácie o výsledkoch vzdelávania prostredníctvom ţiackych kniţiek, individuálne

počas konzultácie s učiteľmi. Kaţdoročne organizujeme Deň otvorených dverí pre budúcich

prvákov a ich rodičov, prípadne iných záujemcov.

6.3 Spolupráca s poradenskými zariadeniami

Škola veľmi úzko spolupracuje s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

(CPPPaP) a Súkromným centrom špeciálneho poradenstva a prevencie (SCŠPP) v Dolnom Kubíne

pri riešení výchovných i vzdelávacích problémov a spoločných projektoch. Kontakt zabezpečuje

výchovná poradkyňa, školskí špeciálni pedagógovia alebo školský psychológ. Ide o vyšetrenia

ţiakov so súhlasom rodiča, besedy, konzultácie, skupinové terapie a iné aktivity pre triedne

kolektívy.

6.4 Spolupráca s inými subjektmi

- Oravská kniţnica A. Habovštiaka - pedagógovia spolu so ţiakmi veľmi často vyuţívajú priestory kniţnice na besedy o knihách, spisovateľoch v rámci VVP, spoločne organizujú

netradičné vyučovacie hodiny v kniţnici,

- Oravská galéria – organizovanie tvorivých dielní – priame vyučovanie výtvarnej výchovy v galérii, návštevy s prehliadkou expozícií,

- Oravské múzeum v Dolnom Kubíne a Oravskom Podzámku – besedy a podujatia na podporu výchovno-vzdelávacieho procesu a environmentálnej výchovy,

- Ing. Miroslavom Sanigom, CSc – SAV – ústav ekológie lesa – besedy v rámci environmentálnej výchovy,

- Regionálne kultúrne stredisko – tvorivé dielne v rámci vyučovacieho procesu a mimoškolskej činnosti, besedy, ....,

- Mestské kultúrne stredisko (MsKS) – návšteva kultúrnych podujatí organizovaných pre školu (koncerty, divadlo,...) a podujatia organizované školou – koncerty, školská akadémia na konci

školského roka,

- Mestská polícia Dolný Kubín - besedy, vzdelávacie akcie pre mládeţ a deti mesta, - Mesto Dolný Kubín (ako zriaďovateľ), príslušné odbory Mestského úradu - veľmi úzka

spolupráca,

- Obvodný úrad, odbor sociálnych vecí a rodiny, spolupráca s kurátorom pri riešení výchovných problémov a neuspokojivej spolupráce s rodinou,

- Políciou SR – besedy, vzdelávacie akcie pre mládeţ a deti mesta, - Základné umelecké školy v meste – výchovné koncerty, - MPC Bratislava a jej alokované pracoviská v Ţiline a Banskej Bystrici – kontinuálne

vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

- Oxford – University Press – účasť na seminároch a priama spolupráca (otvorené hodiny) s editormi – p. Václav Boček

10

7. Poskytované sluţby

Poradenské sluţby (rodičom a ţiakom): Poskytuje:

- ţiakom v oblasti učenia sa (učebné stratégie) pedagogický zbor - pri riešení a prevencii sociálno-patologických pedagogický zbor a výchovný poradca javov koordinátor prevencie

školský psychológ

- pri neúspechu v škole - prevencia neúspechu pedagogický zbor školský špeciálny pedagóg

školský psychológ

- pri osobných problémoch a problémoch triedny učiteľ, výchovný poradca so spoluţiakmi psychológ CPPPaP, SCŠPP

školský psychológ

- pri vzdelávaní mimoriadne nadaných ţiakov školský špeciálny pedagóg

a ţiakov so zdravotným znevýhodnením pedagogický zbor

školský psychológ

- voľba povolania triedny učiteľ a výchovný poradca školský psychológ

Školský klub detí (ŠKD)

je školské zariadenie poskytujúce výchovu a starostlivosť o ţiakov mimo vyučovania. Hlavným

poslaním je zabezpečenie odpočinku, relaxácie detí a ich záujmovej činnosti. Vhodné striedanie

práce a odpočinku prispieva k odstráneniu únavy z vyučovania v škole, umoţňuje zmysluplnú

zábavu, pomáha uspokojovať a rozvíjať kultúrne potreby a rozmanité záujmy mladších ţiakov. Pre

ţiakov ŠKD sú k dispozícii 3 pomerne malé herne, a tak sa pre pobyt vyuţívajú kmeňové učebne,

telocvične, učebňa PC, školský dvor a priľahlé okolie.

Centrum voľného času (CVČ)

je nástupníckym školským zariadením poskytujúcim výchovu mimo vyučovania. Do decembra

2012 malo názov školské stredisko záujmovej činnosti (ŠSZČ). Centrum zabezpečuje pravidelnú aj

nepravidelnú mimoškolskú činnosť predovšetkým pre mladších aj starších ţiakov školy. Umoţňuje

rozvoj talentu a nadania ţiakov v záujmových krúţkoch. Napomáha rozvíjať pohybové schopnosti

ţiakov v športových útvaroch a zmysluplne vyuţiť voľný čas počas školského roka a na základe

záujmu ţiakov a rodičov aj počas prázdnin. Okrem toho v spolupráci s inými subjektami v meste

spolupracuje aj pri organizovaní školských súťaţí.

Školská kniţnica

poskytuje sluţby ako integrované informačné centrum, v ktorom je internetová čitáreň, oddelenie

pre deti a učiteľská kniţnica. Fond tvorí náučná literatúra, beletria, knihy encyklopedického

charakteru, slovníky, odborné príručky, časopisy; videotéka, fonotéka a fond CD a DVD diskov.

Učitelia vyuţívajú fond a priestory kniţnice aj na vyučovaní. Knihovník organizuje zaujímavé akcie

pre deti a ţiakov školy.

Školská jedáleň

zabezpečuje zdravú a vyváţenú stravu pre ţiakov a zamestnancov školy. Pripravuje desiatu a teplý

obed, umoţňuje diétne stravovanie. V súčasnosti poskytuje moţnosti stravovania cca 550

stravníkov. Pre ďalšie zlepšovanie a prípadnú moţnosť výberu stravy bude potrebné riešiť

technické vybavenie vývarovne, čím sa pri energetickej stabilite zlepší aj technológia prípravy

jedál.

11

8. Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

Hlavná budova školy je z roku 1950. Z toho istého obdobia je aj bývalá školská bytovka,

ktorá dnes slúţi ako multifunkčný objekt. Nachádza sa v nej školská kniţnica a školská kuchynka

na vyučovanie techniky. Ku škole boli postupne dobudované ďalšie budovy – školská jedáleň,

školská druţina (dnes pavilón pre 1. stupeň), školské dielne a nová veľká telocvičňa.

V rokoch 2009 – 2010 bol úspešne realizovaný projekt Rekonštrukcia a modernizácia

objektu ZŠ Janka Matúšku. Rekonštruované boli rozvody ÚK, čiastočne boli rekonštruované

elektrické rozvody, došlo k výmene starých okien za plastové v hlavnej budove školy a v malej

telocvični, vymenili sa niektoré staré drevené dvere za plastové, zrekonštruovali sa podlahy v

triedach, namaľovali sa steny v triedach, kabinetoch a kancelárskych priestoroch, vymenili sa

svietidlá v hlavnej budove školy a v malej telocvični, vymenili sa vodovodné batérie a umývadlá v

triedach. Hlavná budova školy a malá telocvičňa boli zateplené a novo namaľované. Bezbariérový

prístup do všetkých podlaţí je zabezpečený vybudovaním prístavby s hydraulickým výťahom. V

podkroví hlavnej budovy boli dané do uţívania 4 kmeňové triedy vybavené školským nábytkom,

jazykové laboratórium a počítačová učebňa. Priestorové podmienky sa vylepšili. Projekt bol

podporený z fondov EÚ a Mesta Dolný Kubín. Základná škola nad rámec schválených finančných

prostriedkov z eurofondov zabezpečila do týchto priestorov a školský rozhlas, časť elektroinštalácie

a dátové rozvody. Súbeţne s rekonštrukciou základnej školy vznikli v priestoroch školy nové

administratívne priestory - pracovňa výchovného poradcu a koordinátora prevencie, pracovňa

špeciálnych pedagógov, školského psychológa, zborovňa pre pedagógov 1. stupňa a

vychovávateľky, sociálne priestory, ktoré financovala škola z vlastných prostriedkov. Areál školy je

čiastočne oplotený, pri budove je školský dvor, zväčša zarastený trávou. Škola sa snaţí hľadať

vhodné finančné zdroje na vybudovanie vonkajších športovísk.

Miestnosti, v ktorých sa realizuje výchovno-vyučovací proces:

Kmeňové učebne: 22 učební v hl. budove (z nich 3 triedy sú pouţívané na vyučovanie BIO, CHEM, DEJ/GEO) 6 učební v ţltom pavilóne

1 kmeňová učebňa v osobitnom objekte školy

Odborné učebne: 2 telocvične: malá 200 m2

veľká 648 m2

1 učebňa HUV

1 učebňa pre VYV

2 učebne cudzích jazykov (z toho 1 jazykové laboratórium)

1 školská dielňa

4 PC učebne

1 učebňa fyziky

Iné miestnosti vyuţívané na VVP: 1 cvičný byt pre rod. prípravu

4 herne ŠKD

Komplexné hodnotenie podmienok pre vyučovací proces moţno označiť ako priaznivé.

Očakávania pre skvalitnenie podmienok na zabezpečenie edukačného procesu školy budú naplnené

po vybudovaní prírodnej telocvične na školskom dvore.

V škole je zauţívaný tradičný tzv. zborovňový systém, v hlavnej budove sú 2 zborovne a v

pavilóne pre 1. stupeň a ŠKD je 1 zborovňa pre pedagógov. Pedagógovia nemajú samostatné

kabinety, ktoré by umoţnili viac priestoru na samostatnú prácu po vyučovaní.

12

Vybavenie školy je nad beţným priemerom. V oboch budovách sú miestnosti pre kabinetné

zbierky jednotlivých predmetov. Priebeţne dochádza k obnove zastaranej didaktickej techniky,

štandardných pomôcok a školského nábytku. Učebné pomôcky sa dopĺňajú v závislosti od

disponibilných finančných prostriedkov. Škola vyuţíva finančné zdroje z úspory na energiách.

Internetová sieť je inštalovaná do všetkých budov, čím je zabezpečený dobrý prístup

k informáciám. Učitelia majú k dispozícii počítače v obidvoch zborovniach. Na zlepšenie

materiálno-technického vybavenia sú pouţité aj sponzorské dary.

9. Škola ako ţivotný priestor

Triedy, telocvične, chodby, schodištia, školská jedáleň, toalety a ďalšie vyuţívané priestory

sú udrţiavané v poţadovanom technickom a hygienickom stave. Škola počas troch rokov

prebudovala toalety pre personál a ţiakov školy.

Interiér školy je vkusne upravený, informačné zdroje – nástenky, pútače, fotonoviny, skrinka

dôvery, tabule oznamov a pod. sú priebeţne aktualizované. Pre potreby získavania a odovzdávania

včasných informácií je k dispozícii školský rozhlas, ktorý zároveň plní aj funkciu poskytovateľa

správ a zaujímavostí zo ţivota tried v škole, čo pozitívne ovplyvňuje priateľskú atmosféru medzi

ţiakmi jednotlivých tried.

Našou snahou je neustále skvalitňovať učebné prostredie školy a interiér, aby sa ţiaci

a pedagógovia cítili dobre a príjemne. Významnú zásluhu na tom majú všetci zamestnanci školy.

10. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a

vzdelávaní

Zamestnanci a ţiaci školy sú pravidelne vedení k bezpečnosti na pracovisku. Absolvujú

pravidelné školenia, besedy a poučenia, prednášky ako prevenciu pre moţnými úrazmi

a chorobami. Škola v tomto smere vedie náleţitú písomnú agendu.

Viac rokov nebol zaznamenaný váţny úraz ţiaka ani zamestnanca školy. Najviac drobných

úrazov sa vyskytlo na hodinách telesnej výchovy. Cieľom a úsilím vedenia školy je trvalo vytvárať

čo najlepšie pracovné podmienky pre chod školy, čomu adekvátne zodpovedajú aj vynaloţené

finančné prostriedky na nákup čistiacich potrieb a pomôcok, ako aj drobného technického

materiálu.

13

2. CHARAKTERISTIKA ŠKVP

SWOT analýza

Silné stránky

Poloha školy v centre mesta

škola s dlhodobou tradíciou

Vyučovanie CJ od 1. roč.

široká ponuka na vyuţívanie voľného času detí

kvalifikovanosť a odbornosť pedagógov

podpora ďalšieho vzdelávania pedagógov

školská kniţnica a internetová čitáreň prístupná verejnosti

skúsené profesionálne vedenie

vyuţívanie inovačných metód vo VVP

dve telocvične

úspešná účasť ţiakov v súťaţiach

ŠKD – oddelenia podľa ročníkov

ŠJ – prostredie, pestrá strava (desiaty, obedy)

zapájanie do projektov

spolupráca so špec. pedagógmi, so školským

psychológom, s poradenskými zariadeniami

spolupráca s mestskými inštitúciami

úzka spolupráca s rodinou ţiaka

Príleţitosti

Pre ţiaka

rozvoj ţivotných zručností ţiakov

moţnosť integrácie ţiakov so ŠVVP

spolupráca so špeciálnymi pedagógmi,

školským psychológom a CPPPaP

pestrá mimoškolská činnosť

rozvoj talentovaných a nadaných ţiakov

kvalitné vyučovanie CJ

stravovanie v ŠJ (aj dietne), pobyt v ŠKD

športový rozvoj detí

spolupráca s inými aj zahraničnými školami

vyuţitie progresívnych stratégií vo vyučovaní

vhodné predpoklady na štúdium na SŠ

ochrana práv dieťaťa

Pre rodiča

operatívne riešenie problémov, poradenstvo

moţnosť aktívne sa zapájať do projektov

starostlivosť o deti po vyučovaní do 16.30

konzultácie s pedagógmi školy

poskytnutie internet. čitárne, kniţnice, ...

Pre školu

ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov

environmentálne zručnosti ţiakov, udrţiavanie tradícií

rekonštrukcia priestorov školy a MTZ

sponzorská pomoc na podporu záujmovej činnosti ţiakov

účasť na tvorbe a realizácii projektov

Vyuţívanie IKT a modernizácia VVP

Pre spoločnosť

Prezentácia aktivít školy na verejnosti

naplnenie profilu absolventa našej školy

orientácia ţiakov pre potreby trhu práce

Slabé stránky

Nedostatok priestorov (kabinety, odb. učebne, herne, aula,...)

Preťaţenosť učiteľa inými činnosťami (vyberanie poplatkov,

dotazníky, nahrádzanie soc. úradu,...)

Vysoký počet ţiakov v triedach

školský dvor (vybavenie a oplotenie)

Nedostatok PC

Chýbajúce personálne zabezpečenie (technik DT, ped

voľného času, interný správca siete)

Narušovanie vyučovacieho procesu (akcie, rodičia)

Nedostatok moţností pre relaxáciu učiteľov

Nevyhovujúci stav 1 budovy (pavilón pre 1. stupeň)

Preferovanie starostlivosti o slabo prospievajúcich ţiakov

na úkor talentovaných

Vysoké úväzky a nízke finančné ohodnotenie

Slabý záujem rodiča o spoluprácu s učiteľom

Prevládajúce tradičné formy vyučovania

Ohrozenia

Pre ţiaka

Psychická únava detí – dôsledok veľkého počtu hodín

a zlej ţivotosprávy

Negatívny vplyv médií na ţiaka (drogy, alkohol,...)

Absencia vnútornej motivácie ţiaka k učeniu

Chýbajúce vonkajšie oplotenie areálu, jeho vybavenie

Nevyhovujúca 1 budova – riziká úrazu

časté striedanie učiteľov CJ

negatívne dôsledky rozvrátených rodín

Pre rodiča

Preťaţenosť – rýchle ţivotné tempo (stres)

Bezprostredný styk s negatívnymi vplyvmi verejnosti

Pre školu

Chýbajúci relaxačný kútik pre pedagógov

Malá kapacita tried

Malá rôznorodosť v CJ

Dvojzmennosť v prípade rekonštrukcie školy

Pre spoločnosť

Nedostatočný status postavenia učiteľa v spoločnosti

Nedostatočná vnútorná motivácia učiteľa z dôvodu slabého

finančného ohodnotenia

Nedostatok práv na ochranu učiteľa

Neskorý odchod učiteľov do dôchodku

14

2. Stratégia školy a vymedzenie jej poslania, funkcií a cieľov

Filozofia vzdelávania v našej škole vychádza z tradičných hodnôt - sloboda, otvorenosť,

samostatnosť a zodpovednosť, rešpektovanie ľudských práv a práv dieťaťa, rešpektovanie pravidiel,

tolerancia k ľudskej rôznorodosti, úcta k deťom a k ich rodičom, spolupráca a tvorivé úsilie.

Vízia a poslanie školy:

My pedagogickí aj nepedagogickí zamestnanci Základnej školy Janka Matúšku chceme:

Umoţniť všetkým deťom slobodne sa rozvíjať, otvorene, slušnou formou prejavovať svoje pocity, priania a názory, v rámci tolerancie počúvať aj názory iných.

Naučiť ich preberať zodpovednosť za konanie k sebe a iným v rámci školských noriem a noriem spoločnosti, za vlastné učenie a ďalšie vzdelávanie.

Strategické ciele podľa koncepcií:

Pedagogická koncepcia:

V rozsahu deviatich rokov pripraviť ţiakov v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu čo

najzodpovednejšie a najvšestrannejšie na vstup do ţivota, dať im dobré základy pre celoţivotné

vzdelávanie.

Koncepcia ľudských zdrojov:

V časovom horizonte 5 rokov postupne zaangaţovať aspoň 60% zamestnancov školy, 30%

rodičov, spolupracovníkov a partnerov školy do školského edukačného programu.

Materiálno-technická koncepcia:

V období do roku 2014 skvalitniť priestorové a materiálno-technické podmienky na zabezpečenie

edukačného procesu školy.

3. Zameranie a vzdelávacie priority školy

Motto edukačného procesu školy a jej zariadení:

Povedz mi a ja zabudnem.

Ukáţ mi a ja si zapamätám.

Nechaj ma to urobiť a ja to urobím. (čínske príslovie)

3.1 Hlavným pilierom školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) je komplexnosť – zdravý,

dobrý, flexibilný, primerane dobre jazykovo aj vedomostne pripravený mladý človek.

15

3.2. Naše výchovno-vzdelávacie ciele

Školský vzdelávací program (ŠkVP) napĺňa všeobecné výchovno-vzdelávacie ciele

stanovené Štátnym vzdelávacím programom (ŠVP), ktorý vymedzuje všeobecné ciele škôl ako

kľúčové spôsobilosti (kompetencie) vo vyváţenom rozvoji osobnosti ţiakov a rámcový obsah

vzdelania.

V našej škole kladieme dôraz na rozvoj kaţdého jedinca podľa jeho moţností

a schopností, preto edukačný proces je zameraný na týchto prioritách:

1. Rozvoj komunikačných zručností ţiakov v materinskom jazyku aj v cudzích jazykoch → vyučovanie anglického jazyka od 1. ročníka,

→ vyučovanie predmetu dramatická výchova v 2. – 4. ročníku,

2. Osobnostný rozvoj jednotlivcov

→ vyučovanie predmetu osobnostný a sociálny rozvoj v 5. – 8. ročníku,

→ športové triedy so zameraním na bedminton a florbal pre pohybovo nadaných ţiakov,

→ individuálna integrácia pre nadaných ţiakov a ţiakom so zdravotným znevýhodnením.

3. Kvalitné vzdelávanie postavené na aktívnom učení sa

→ rozvoj tvorivosti ţiakov, ich komunikačných a prezentačných spôsobilostí vyuţívaním

IKT i v sociálnej interakcii,

→ vyuţívanie kritického myslenia a moderných vyučovacích stratégií, pri ktorých má ţiak

šancu objavovať, skúmať, vyhľadávať, preukázať svoje zručnosti, schopnosti a

vedomosti v súlade s myšlienkou Učím sa tým, že niečo robím.

Motivačný názov ŠkVP znie

Múdra sova si v ţivote všade poradí

Pri stanovovaní cieľov edukačného procesu si naďalej → vysvetlenie motivačného

kladieme tri základné otázky názvu ŠkVP_________________

1. Čo majú ţiaci vedieť, keď odchádzajú zo základnej školy? → Múdra sova = dôraz na vedomosti

2. Čo majú vedieť robiť, t.j. aké zručnosti musia mať ? → si ţivote poradí = zameranie na živ.

zručností, OSR a CJ

3. Akí majú byť, keď od nás odchádzajú? → všade (vo svete) = zameranie na CJ

a OSR (osobnostný a sociálny rozvoj)

3.3. Obsah vzdelávania na 1. a 2. stupni ZŠ

Obsah vzdelávania tvoria najnovšie poznatky, ktoré nastoľuje súčasný vedecko-technický,

hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj spoločnosti, napríklad informačné a komunikačné

technológie, ktoré kaţdý občan potrebuje k ţivotu, k práci ale aj mimo práce ale taktieţ aj socio-

kultúrne obsahy osobnostného rozvoja ţiaka, jeho ochrany pred negatívnymi sociálnymi javmi,

ochrany zdravia, prírody atď.

Obsah je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z definovania obsahu vzdelávania

a z kľúčových kompetencií.

1. Jazyk a komunikácia (predmety – SJL, ANJ, NEJ, RUJ, FRJ, DRV) 2. Príroda a spoločnosť (predmety - PRI, VLA) – len ISCED 1

Človek a príroda (predmety – FYZ, CHEM, BIO) – len ISCED 2

Človek a spoločnosť (predmety – DEJ, GEO, OBN) - len ISCED 2

16

3. Človek a hodnoty (predmety – ETV, NAV, OSR) 4. Matematika a práca s informáciami (predmety - MAT, INV, INF) 5. Človek a svet práce (predmety – PRV, TECH, SVP) 6. Umenie a kultúra (predmety – VYV, HUV, VYU) 7. Zdravie a pohyb (predmety – TEV, TSV, SPP)

3.4. Prierezové témy v školskom vzdelávacom programe

- prelínajú sa vzdelávacími oblasťami, - odráţajú aktuálne problémy súčasnosti, - sú určitým návodom na ich prevenciu a riešenie, - prepájajú rôzne oblasti základného učiva a zároveň slúţia aj na prehĺbenie základného učiva,

zdôraznenie aplikačného charakteru,

- majú prispieť k tomu, aby si ţiaci rozšírili rozhľad, osvojili si určité postoje, hodnoty, rozhodovanie,

- prispievajú ku komplexnosti vzdelávania ţiakov a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií (spôsobilostí) ţiakov.

Pouţívané skratky:

DOV – Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

ENV – Environmentálna výchova

MDV – Mediálna výchova

MUV – Multikultúrna výchova

OŢZ – Ochrana ţivota a zdravia

OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj

RLK – Regionálna výchova a tradičná ľudová tvorba (v ISCED 2 je súčasťou MUV)

TPZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

REALIZÁCIA PRIEREZOVÝCH TÉM V NAŠOM ŠKVP

3.4.1 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti na cestnej premávke (DOV)

Ciele:

- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,

- formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a správnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,

- osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci(spolujazdec),

- naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v beţnom ţivote,

- zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli, - zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, - pochopiť význam technického stavu a údrţby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej

premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údrţby bicykla,

- uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich poriadok cestnej premávky.

17

Realizácia - metódy a formy

1. práca s omaľovánkami, 2. hry zamerané na skvalitnenie prijímania a rozlišovania zmyslových vnemov, 3. tvorba dopravných kalendárov, 4. nácvik dopravných pesničiek, hranie scénok a divadelných predstavení s dopravnou

tematikou,

5. nácvik vhodného a bezpečného správania v simulovaných i reálnych dopravných situáciách, 6. práca v tímoch na projektoch, 7. praktický výcvik na DDI alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy spojený

s pozorovaním správania a konania ţiakov,

8. vychádzka spojená s pozorovaním účastníkov cestnej premávky, 9. metóda auto regulácie a sebariadenia, 10. vyuţitie informačných a komunikačných technológií.

3.4.2. Environmentálna výchova (ENV)

Cieľ

Environmentálna výchova vedie ţiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi

organizmami a vzťahom človeka k ţivotnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie

nevyhnutného prechodu k udrţateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umoţňuje sledovať a

uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne

prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne.

Sféry (tematické okruhy):

I. Ochrana prírody a krajiny

les (význam lesa, funkcia lesného ekosystému, les v našom prostredí, vzájomné vzťahy v ekosystéme lesa, negatívne dôsledky odlesňovania na ţivotné prostredie).

pole (význam, zmeny krajiny vplyvom činnosti človeka, spôsoby hospodárenia na poli, okolie polí),

vodné zdroje (ľudské aktivity spojené s vodným hospodárstvom, hospodárenie s vodou),

more (druhová rozmanitosť, význam pre biosféru, morské riasy a kyslík, cyklus oxidu uhličitého),

tropický daţďový prales (druhová rozmanitosť, miznutie tropických daţďových pralesov a ich následky na ekologickú rovnováhu Zeme),

ľudské sídlo – mesto – dedina (umelý ekosystém, jeho funkcia a vzťah k okoliu, aplikácia na miestne podmienky,

urbanizácia - vplyv na prírodu a krajinu, kultúrna krajina (pochopenie dôsledkov rozhodnutí a činnosti ľudí v minulosti na súčasný stav ţivotného prostredia ).

II. Zloţky ţivotného prostredia

Voda (význam vody, kolobeh vody, ochrana jej čistoty, ohrozovanie vôd, pitná voda u nás a vo svete, čistenie odpadových vôd, spôsoby riešenia).

Ovzdušie (význam pre ţivot na Zemi, klimatické zmeny, zdroje znečistenia, čistota ovzdušia).

Pôda (význam pôdy pre ţivot na Zemi, ochrana pôdy, dôsledky erózie, znečisťovanie pôdy – odpadové skládky, priemysel, poľnohospodárstvo).

Zachovanie biodiverzity (význam druhovej rozmanitosti pre zachovanie biologickej rovnováhy na Zemi a jej ochrana).

18

III. Prírodné zdroje, ich vyuţívanie, ochrana

Význam prírodných zdrojov pre človeka

Obnoviteľné prírodné zdroje

Neobnoviteľné prírodné zdroje

Racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov vo vzťahu k udrţateľnému rozvoju

Vyuţívanie alternatívnych zdrojov energie

IV. Ľudské aktivity a problémy ţivotného prostredia

Poľnohospodárstvo a ţivotné prostredie, doprava a ţivotné prostredie (význam, vývoj, energetické zdroje dopravy a ich vplyv na prostredie, druhy dopravy a ekologická záťaţ,

doprava a globalizácia).

Priemysel a ţivotné prostredie (priemyselná revolúcia a demografický vývoj, vplyv priemyslu na prostredie, spracovávané materiály a ich pôsobenie na ţivotné prostredie,

vplyv právnych a ekonomických nástrojov na vzťah priemyslu k ochrane ţivotného

prostredia, priemysel a udrţateľný rozvoj spoločnosti).

Odpady a spôsoby hospodárenia s odpadmi (odpady a príroda, princípy a spôsoby hospodárenia s odpadmi, druhy odpadu, likvidácia, triedenie, recyklovanie odpadu).

Ochrana prírody a kultúrnych pamiatok (význam ochrany prírody a kultúrnych pamiatok, ochrana mestských pamiatok zaradených do zoznamu Svetového dedičstva,

právne riešenie u nás , v EÚ a vo svete).

Zmeny v krajine (dôsledky urbanizácie – narušovanie prírodných ekosystémov, záber poľnohospodárskej pôdy, územné plánovanie z hľadiska ochrany ţivotného prostredia).

Dlhodobé programy zamerané na zvyšovanie ekologického vedomia ľudí (Agenda 21, Deň Zeme, Deň ţivotného prostredia OSN...).

V. Vzťah človeka k prostrediu

Naše mesto, obec ( prírodné zdroje, ich pôvod, spôsoby vyuţívania a riešenia odpadového hospodárstva, príroda a kultúra nášho okolia a jej ochrana).

Náš ţivotný štýl (spotreba vecí, energie, odpady, vplyv na prostredie).

Lokálne a globálne ekologické problémy (príklad problému, jeho príčina, dôsledok , súvislosť ,moţnosti a spôsoby riešenia, vlastný názor, jeho zdôvodnenie a prezentácia).

Prostredie a zdravie (kvalita ţivota, rozmanitosť vplyvov prostredia na zdravie, moţnosti a spôsoby ochrany zdravia, environmentálne zdravie) nerovnomernosť ţivota na Zemi

(rozdielne podmienky prostredia a rozdielny spoločenský vývoj na Zemi, príčiny a dôsledky

globálnych ekologických problémov a princípy udrţateľnosti rozvoja).

Realizácia - výchovné a vzdelávacie stratégie (metódy a formy)

Účinná realizácia environmentálnej výchovy v škole vyţaduje komplexný prístup zo strany

učiteľov a vychovávateľov. Je potrebné stanoviť si primerané a kontrolovateľné ciele pre kaţdú

tému učiva a urobiť optimálny výber metód a foriem práce. Pri realizácii environmentálnej výchovy

treba voliť také metódy, formy a prostriedky práce, ktoré rozvíjajú poznávacie schopnosti a sociálne

zručnosti ţiakov. Súčasne prispievajú k pozitívnym emocionálnym záţitkom a získavaniu

vedomostí o vzťahoch medzi organizmami a vzťahu človeka k ţivotnému prostrediu.

Okrem klasických metód (motivačný rozhovor, vysvetľovanie, rozprávanie, precvičovanie a

opakovanie učiva) budeme veľký dôraz klásť na:

začlenenie práce s encyklopédiami, kartografickým materiálom, práce s literatúrou - a

doplňujúcimi zdrojmi,

19

samostatné vyhľadávanie informácií, vedenie ţiakov k samostatnej práci pri vypracovávaní

referátov a projektov,

maximálne vyuţitie IKT vo výučbe – výukové programy, dataprojektor, počítač, DVD

filmy,

vyuţitie didaktických hier - zemepisné tajničky, doplňovačky, osemsmerovky, kvízy

A/ Metódy

1 Motivačné metódy:

a) motivačné rozprávanie ( pribliţovanie obsahu učenia),

b) motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov),

c) motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému),

d) motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou ukáţky).

2. Expozičné metódy:

a) rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie),

b) vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva),

c) rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie,

hodnotenie javov, rozhodovanie),

d) beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom),

e) demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov, experiment), f) inscenačné hry – hranie rolí, dramatizácia

3. Problémové metódy:

a) heuristická metóda (učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení)

b) projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

4. Práca s knihou a textom

(čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre

textu, vyhľadávanie, triedenie, vyuţívanie podstatných informácií),

5. Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a

experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

6. Aktivizujúce metódy:

a) diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému),

b) didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti),

c) kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny).

7. Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania:

a) ústne a písomné opakovanie, b) opakovanie s vyuţitím učebnice a inej literatúry, c) domáce úlohy).

20

B/ Formy vyučovania

2. frontálne vyučovanie, 3. práca v skupinách, 4. kooperatívne vyučovanie, 5. práca vo dvojiciach, 6. práca na školskom pozemku, 7. vychádzka, 8. exkurzia, 9. fenologické pozorovanie, 10. starostlivosť o bylinkovú špirálu,

3.4.3. Mediálna výchova (MDV)

Hlavným cieľom mediálnej výchovy je získať a rozvíjať mediálnu gramotnosť, mediálne

kompetencie a schopnosť prijímať, analyzovať, hodnotiť a zaujať vlastný názor k mediálnym

obsahom.

Ciele mediálnej výchovy

Ţiak sa naučí:

- orientovať v druhoch médií a v ich produktoch, - uvedomiť si pozitíva a negatíva v rôznych typoch médií, - formovať vlastný názor na médiá a obhájiť si ho.

Realizácia:

A. kritické čítanie – argumentácia mediálneho textu a jeho interpretácia B. stavba mediálnej správy C. fungovanie a vplyv médií v spoločnosti

Metódy a formy:

1. tvorba mediálnej správy, 2. skupinová práca, 3. práca v realizačnom tíme, 4. spracovávanie a vyhodnocovanie podnetov z médií, 5. triedenie informácií, 6. modelová situácia, 7. hra, 8. diskusia, 9. beseda, 10. tvorba časopisu, 11. brainstorming, 12. interview, 13. reprodukcia textu, 14. dramatizácia textu.

3.4.4. Multikultúrna výchova (MUV)

Ciele

- Viesť ţiakov ku kultúrnemu sebauvedomeniu , k vnímaniu vlastných emocionálnych a sociálnych väzieb na kultúru okolia .

- Poskytovať dostatok podnetov pre zaţitie rôznorodosti sveta . - Rozvíjať poznanie kultúr a spolupracovať s nositeľmi iných kultúr v duchu tolerancie

a vzájomnej úcty.

21

Realizácia - metódy a formy

A/ Záţitkové a skúsenostné metódy

1. hra, 2. pozorovanie, 3. opis, 4. riadený rozhovor, 5. projektové vyučovanie , 6. dramatizácia , 7. práca s knihou, 8. tvorba príbehu a pod.

B/ Kooperatívne metódy

1. metóda brainstormingu, 2. skupinová práca, 3. skupinové vyučovanie, 4. práca vo dvojiciach .

3.4.5. Ochrana ţivota a zdravia (OŢZ)

Povinné učivo, ktoré nie je samostatným predmetom je súčasťou výchovy a vzdelávania ţiakov

základných škôl. Poskytuje ţiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formuje

ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a ţivota, zdravia a ţivota iných ľudí. Učivo

obsahuje opatrenia a popis činností pri záchrane ţivota, zdravia a majetku obyvateľov pri

odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

Ciele Ţiaci:

- získajú nevyhnutné vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na preţitie pri vzniku mimoriadnej udalosti a v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie,

- budú teoreticky a prakticky ovládať vybrané úlohy z tematiky riešenia mimoriadnych situácií – civilná ochrana;

- zo zdravotnej prípravy vedieť poskytnúť predlekársku prvú pomoc; - vedieť zvládnuť základné činnosti pri pohybe a pobyte v prírode;

- vzhľadom na vek a pohlavie optimálne zvyšovať psychickú, fyzickú pripravenosť a odolnosť pre

prípad vzniku predpokladaných mimoriadnych situácií.

Sféry (tematické celky):

I. Riešenie mimoriadnych udalostí – civilná ochrana II. Pohyb a pobyt v prírode

III. Zdravotná príprava

Realizácia - metódy a formy:

A/ Metódy

1. Slovné metódy a. Monologické (rozprávanie, vysvetľovanie, výklad, prednáška b. Dialogické (rozhovor, dialóg, diskusia, beseda) c. Metódy práce s textom (učebnicou, knihou, webovými článkami)

22

2. Demonštračné metódy a. Pozorovanie b. Názorná ukáţka c. Demonštrácia statických obrazov (obrazy, grafy, nákresy) d. Projekcia statická (premietanie slajdov) a dynamická (animácie, videá)

3. Praktické metódy a. Nácvik pohybových a praktických činností (jednoduché manuálne činnosti) b. Pracovné činnosti (práca v dielňach, laboratórne pokusy) c. Výtvarné a grafické činnosti (rysovanie )

4. Aktivizujúce metódy a. Diskusné (riadený rozhovor, diskusia) b. Situačné (riešenie problémových situácií a ich rozbor, hranie rolí) c. Didaktické hry (rôzne hry, súťaţe, aktivity)

B/ Formy

Na realizáciu učiva OŢZ sa vyuţívajú viaceré organizačné formy:

1. Didaktické hry (1. - 4. ročník) 2. Účelové cvičenie (5. - 9. ročník)

1. Didaktické hry (DH) v 1. – 4. ročníku sa konajú v prírode 1 raz v roku v trvaní 4 hodín. Pred

DH realizujeme deň prípravy najmä na teoretickú časť v rozsahu 2 – 4 hodín podľa náročnosti

plánovaných činností. Didaktické hry nezamieňame s cvičeniami v prírode v rámci telesnej

výchovy - učivo z turistiky.

2. Účelové cvičenia (ÚC) v 5. – 9. ročníku realizujeme v prírode 2 razy do roka po 5 hodín

spravidla na jeseň a jar. Pred realizáciou ÚC vykonáme deň prípravy z teoretickej časti učiva v

rozsahu 3 – 5 hodín podľa náročnosti obsahu a organizácie plánovaného ÚC. Učivo turistiky

realizované v rámci telesnej výchovy formou cvičení v prírode nezamieňame s ÚC.

3.4.6. Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR)

Ciele

rozvíjať u ţiakov sebaúctu, sebareflexiu, sebadôveru,

preberať zodpovednosť za svoje konanie,

naučiť ich predchádzať sociálno-patologickým javom (šikanovanie, agresivita, uţívanie návykových látok ),

uplatňovať svoje práva a rešpektovať práva, potreby a názory ostatných,

pestovať kvalitné medziľudské vzťahy.

Realizácia - metódy a formy 1. skupinová práca: diferencované úlohy, sebahodnotenie, kooperácia v skupine a medzi

skupinami, sebaprezentácia, objektívne hodnotenie iných, konštruktívna kritika ( návrh

iného riešenia)

2. tvorba projektov: diferencované úlohy, hodnotenie a sebahodnotenie, kooperácia v skupine a medzi skupinami, sebaprezentácia, úvaha

3. diskusia, riadený rozhovor

23

4. modelové situácia: vopred pripravené alebo náhodne vybrané 5. záţitkové učenie: riešenie beţných ţivotných situácií v teréne ( doma, v škole, v sociálnej

skupine,...), návštevy kniţníc, galérií, múzeí, kultúrnych podujatí,...

6. besedy a prednášky 7. didaktické hry, súťaţe 8. práca s literatúrou 9. vyuţitie IKT a audiovizuálnej techniky

3.4.7. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra (RLK)

Cieľ

- vytvárať u ţiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody,

staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.

Sféry prierezovej témy:

I. Môj rodný kraj II. Objavujeme Slovensko

III. Tradičná ľudová kultúra.

Realizácia - metódy a formy

1. výlet

2. exkurzia

3. návšteva regionálneho podujatia

4. beseda

5. rozhovor

6. literárno-dramatické formy

7. tvorba projektov

8. vlastná tvorba

9. záţitkové vyučovanie

10. práca s internetom

3.4.8. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti (TPZ)

Ciele

Ţiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce sa naučia:

- riadiť seba a tím, - získavať potrebné informácie, spracovať ich, - utvoriť hypotézu a overiť ju, - prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s pouţitím IKT.

Realizácia - metódy a formy

1. výklad - chápať a rešpektovať hodnoty duševného vlastníctva, 2. samostatná práca – získať rôzne typy informácií, zhromaţďovať, triediť a selektovať ich,

formulovať jednoduché uzávery, vyuţívať rôzne typy prezentácií,

3. prácu v skupine – prijať kompromis alebo stanovisko inej strany, 4. práca s pracovným listom – formálna úprava osobnej agendy, vyuţitie nástrojov IKT, 5. nácvik zručností – prezentácia vlastnej resp. spoločnej práce ţiakov, základy jednoduchej

argumentácie a pouţitie na obhájenie vlastného postoja,

6. rozhovor – kultivovane prezentovať svoje názory,

24

7. problémové vyučovanie – návrh postupu riešenia a spracovanie algoritmu, 8. projektové vyučovanie – získať rôzne typy informácií, zhromaţďovať, triediť a selektovať ich,

formulovať jednoduché uzávery, vyuţívať rôzne typy prezentácií.

3.5. Realizácia NÁRODNÉHO ŠTANDARDU FINAČNEJ GRAMOTNOSTI – pozri prílohu

č. 1 k ŠkVP – Finančná gramotnosť v podmienkach ZŠ Janka Matúšku (dostupná na

webovom sídle školy www.zsjmdk.edupage.org )

4. KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE (SPÔSOBILOSTI)

Kľúčové kompetencie (spôsobilosti) sú výrazom schopnosti človeka správať sa primerane danej

situácii, v súlade sám so sebou, a tak konať kompetentne. Presahujú hranice jednotlivých

odborností.

Získavanie kľúčových kompetencií je celoţivotný, individuálny proces, ktorý prispieva

k rozvoju osobnosti od ranného detského veku. Preto sa kľúčové kompetencie stávajú základom

školského vzdelávacieho programu.

Ide o súhrn vedomostí, zručností, schopností, postojov a hodnôt.

Patria k nim

spôsobilosti k celoţivotnému učeniu sa (pouţíva rôzne učebné stratégie – spôsoby),

sociálne komunikačné spôsobilosti (dorozumie sa s ostatnými a vie narábať s informáciami, porozumie),

spôsobilosť riešiť problémy (hľadá vhodné postupy na vyriešenie problému),

spôsobilosti občianske (dodrţiava spoločnosťou dohodnuté normy a pravidlá),

spôsobilosti sociálne a personálne (dokáţe pracovať v tíme, rešpektuje ostatných),

spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry (orientuje sa v oblasti kultúry, pozná etiketu a správa sa podľa nej),

spôsobilosť uplatňovať základy matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky (plní úlohy podľa svojho osobného maxima),

digitálna spôsobilosť (vie pouţívať IKT),

spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti (hľadá nové spôsoby riešenia úloh).

Všetky kľúčové kompetencie budú ţiaci získavať a rozvíjať v procese učenia sa.

Predpokladáme, ţe všetci ţiaci nedosiahnu rovnakú úroveň za ten istý čas. Budú medzi nimi

rozdiely, čo sa týka rýchlosti ich zvládnutia a kvality dosiahnutých zručností a vedomostí. Kaţdý

ţiak ich bude zvládať svojim individuálnym tempom podľa svojich moţností a schopností. K tomu

je prispôsobený aj systém hodnotenia.

Najdôleţitejšie bude zachovať postupnosť krokov. Bloomova taxonómia poznávacích funkcií

a schopnosť pouţívať ju pomôţe škole cielene rozvíjať u ţiakov myslenie na všetkých úrovniach.

Myšlienkové operácie sú prirodzenou súčasťou kľúčových spôsobilostí.

Zjednodušene ide o 3 okruhy myšlienkových operácií

Ţiak

si zapamätá a porozumie aplikuje a analyzuje hodnotí a tvorí

Tento základný princíp poznávacieho procesu vedie k vedomostiam, schopnostiam a zručnostiam.

http://www.zsjmdk.edupage.org/

25

4. Profil absolventa školského stupňa

A/ Profil absolventa primárneho vzdelávania (1. stupňa základnej školy) – ISCED 1

Profil absolventa našej ZŠ Ţivotné zručnosti

Ţiak má osvojené základy funkčnej gramotnosti. Som snaţivý a vytrvalý,

dosahujem svoje ciele.

Vie prezentovať získané vedomosti a zručnosti, Som ţiak ZŠ.

pochopiť druhého, vyjadriť svoj názor, riešiť problémy,

je otvorený novým informáciám.

Pozná školské pravidlá a dodrţiava ich.

Na primeranej úrovni ovláda cudzí jazyk a Dohovorím sa

informačné technológie. jednoducho s cudzincom

Vie pracovať samostatne, aj v tíme. Som samostatný.

Som súčasťou kolektívu.

Je tvorivý, komunikatívny, samostatný, empatický, Nadväzujem priateľské

asertívny, sebakritický, tolerantný, iniciatívny. kontakty. Som iniciatívny.

Pozná zásady zdravého ţivotného štýlu.

Ukončenie vzdelávania: Absolvent primárneho vzdelávania získa vysvedčenie.

B/ Profil absolventa niţšieho sekundárneho vzdelávania (2. stupňa ZŠ)

– ISCED 2

Profil absolventa našej ZŠ Ţivotné zručnosti

Absolvent bude svojím vystupovaním robiť dobré Som priateľ, mám nových

meno škole, vytvárať dobré medziľudské vzťahy , eurókamarátov

správne hodnotiť svoju úlohu v školskom kolektíve,

v rodine a v spoločnosti.

Stará sa o svoje fyzické a psychické zdravie. Som starostlivý, uvaţujem,

Kreatívne a empaticky bude vedieť riešim problémy.

riešiť problémy, uzatvárať kompromisy, tímovo

pracovať, tvorivo kriticky a logicky myslieť. Som člen tímu, spolupracujem.

Vie vyhľadávať, hodnotiť a spracovávať Učím sa inak.

informácie z rôznych zdrojov a aplikovať ich v praxi. Komunikujem cez internet.

26

Zaujíma sa o globálne problémy súčasného sveta, myslí

a koná ekologicky. Som zvedavý, objavujem svet.

Náš absolvent dobre pozná svoj región a vie ho Som zodpovedný.

prezentovať. Dejiny vlastného národa vníma

vo vzájomnom prepojení so svetovými dejinami.

Dobre ovláda slovenský jazyk, dbá na kultúru svojho

ústneho a písomného prejavu .

Ako euróbčan ovláda a dorozumie sa v dvoch Učím sa ďalší cudzí jazyk.

svetových jazykoch. Som flexibilný, som euróţiak,

Kultivuje svoje estetické cítenie, snaţí sa hľadať budúci euroštudent.

vlastné cesty sebavyjadrenia, budovať si vlastný vkus

a imidţ.

Ukončenie vzdelávania: Absolvent niţšieho sekundárneho vzdelávania získa vysvedčenie.

5. Kompletný učebný plán ŠkVP našej ZŠ - pozri prílohu č. 2 k tomuto materiálu spolu s poznámkami k UP - príloha č.3

6. Učebné osnovy kaţdého predmetu pre ISCED 1 a ISCED 2

Učebné osnovy a vzdelávacie štandardy ŠVP jednotlivých predmetov sú zverejnené na internetovej stránke Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave www.statpedu.sk -

základné školy.

Učebné osnovy ŠkVP pre ISCED 1 a ISCED 2 - pozri prílohu č. 2 ŠkVP.

Výstupy sú súčasťou učebných osnov a štandardov.

Profil absolventa príslušného stupňa vzdelávania v našej základnej školy je uvedený na str. 24 a 25.

7. Organizačné formy a metódy vyučovania

Voľba vyučovacích metód, foriem, techník je v kompetencii učiteľa. Hlavným kritériom ich

výberu by mala byť miera efektivity plnenia vyučovacieho cieľa, pričom je ţiaduce vhodne

vyuţívať alternatívne, aktivizujúce a progresívne formy a metódy vyučovania. Snaţíme sa, aby

vybrané metódy, formy boli veku primerané a podporovali motiváciu, záujem a tvorivé činnosti

ţiakov.

7.1. Vzdelávacie zásady

- vytvorenie optimálnych podmienok - zásada primeranosti a individuálneho prístupu k ţiakom - zásada spojenia teórie s praxou, školy so ţivotom - zásada sústavnosti a postupnosti - snaha o zvýšenie vnútornej motivácie ţiakov pozitívnym hodnotením

http://www.statpedu.sk/

27

Prehľad najčastejšie vyuţívaných metód a foriem práce (výber závisí od predmetu

a preberaného učiva)

7.2. Vzdelávacie metódy

- motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, - aktivizujúce metódy – diskusia, kooperatívne vyučovanie, - praktické metódy, - tvorivé metódy, - vyučovanie pomocou didaktickej techniky, - vyuţívanie IKT vo vyučovaní.

7.3. Vzdelávacie formy

- frontálne, - skupinová a párová práca, - individuálna práca, - hranie rolí, - projektové vyučovanie.

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre tvorivú aktivitu ţiakov. Často vyuţíva

vyučovanie v netradičných priestoroch (kniţnica, galéria) formou exkurzií, vychádzok, besied

a pod. Rozvoj všetkých stránok osobností ţiaka podporuje najmä záţitkové učenie. Čím je ţiak

aktívnejší, tým je jeho učenie efektívnejšie.

Učebnú aktivitu väčšinou začínajú informácie učiteľa a učebné úlohy zadávané učiteľom.

Dôleţité sú aktivity na rozprávanie vlastných skúseností ţiakov o veciach, javoch a pozorovaných

objektoch.

Viac - pozri rozpracované učebné osnovy kaţdého predmetu.

8. Podmienky pre vzdelávanie ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami (ŠVVP)

Naša škola je otvorená pre ţiakov so ŠVVP.

Rozsah odbornej starostlivosti

Odborná starostlivosť je poskytovaná ţiakom s poruchami pozornosti, správania, učenia, s

poruchami sluchu, s viacnásobným postihnutím a so všeobecným intelektovým nadaním.

Odborní zamestnanci

1. Mgr. Ivana Mikulajová – odborný zamestnanec – školský špeciálny pedagóg (surdopédia). Zabezpečuje starostlivosť o ţiakov so ŠVVP vrátane individuálne začlenených ţiakov.

2. Mgr. Mária Paľová, školská psychologička. Zabezpečuje starostlivosť o ţiakov s poruchami pozornosti a ţiakov so všeobecne intelektovým nadaním.

Ďalšie personálne zabezpečenie:

Mgr. Anna Vešelényiová (špeciálna pedagogika), zástupkyňa riaditeľky školy pre mimoškolskú

činnosť. Pracuje so ţiakmi so ŠVVP.

Mgr. Mária Vrbová, vychovávateľka ŠKD, pracuje so ţiakmi so ŠVVP ako pedagogický

asistent.

28

Organizačné formy a postupy

- pre ţiakov

Odborná starostlivosť je ţiakom poskytovaná najmä individuálnou a skupinovou formou.

V edukácii ţiakov so ŠVVP intenzívne spolupracujeme s odborníkmi z centier pedagogicko-

psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), zo súkromných centier špeciálno-

pedagogického poradenstva (SCŠPP) a s rodičmi.

Výchovno-vzdelávacie výsledky ţiakov sa hodnotia podľa Metodického pokynu č. 22/2011

č.:2011-3121/12824:4-921 a prílohy č. 2 - Zásady hodnotenia ţiaka so zdravotným znevýhodnením

začleneného v základnej škole. Konzultujú sa s odborníkmi CPPPaP a SCŠPP, ktorí majú ţiakov

v starostlivosti.

- pre rodičov

Zabezpečujeme stretnutia rodičov s odbornými zamestnancami školy zamerané na rôzne

formy pomoci, edukačných intervencií a podpory pri starostlivosti o dieťa so ŠVVP.

CPPPaP a SCŠPP usmerňujú pedagógov metodicky a v spolupráci s našim odborným tímom

a rodinou, pomáhajú riešiť aktuálne problémy a vzniknuté situácie.

- pre pedagógov Poskytujeme poradenstvo a pravidelný servis – kaţdý štvrťrok prehodnocujeme IVP, v prípade

potreby konzultujeme ďalšie postupy. Individuálny výchovno-vzdelávací program pre

integrovaných ţiakov vypracováva triedny učiteľ a tím odborných zamestnancov školy

a konzultuje ho s rodičmi ţiaka V triedach a oddeleniach školského klubu detí, v ktorých sú

zaradení ţiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, je podľa potreby zabezpečené

kooperatívne vyučovanie. Odborní zamestnanci sa zúčastňujú školských a mimoškolských

aktivít najmä s triedami, v ktorých sú začlenení ţiaci s poruchami správania.

Materiálne podmienky Ţiakom so ŠVVP a ţiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia je individuálna a skupinová

odborná starostlivosť poskytovaná v pracovni špeciálneho pedagóga a pracovni školského

psychológa. Materiálne vybavenie (pracovňa špeciálneho pedagóga, pracovňa školského

psychológa, pomôcky na nápravnú a terapeutickú činnosť, encyklopédie, výukové CD,

alternatívne pomôcky a pod.) sa priebeţne dopĺňajú. Intervenčné programy realizujeme

v školských triedach.

8.1. Všeobecné zásady pri práci so ţiakmi so špecifickými poruchami učenia

Slovenský jazyk

Špecifické poruchy učenia zasahujú najmä oblasť slovenského jazyka. Je preto potrebné vyuţívanie

metód tolerantného prístupu k týmto ţiakom:

1. Uprednostniť ústnu formu skúšania. 2. Čítanie hodnotiť miernejšie, zohľadňovať problémy v čítaní (v prípade dyslexie). 3. Nevyvolávať ţiaka k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou, nechať ho čítať jednoduchšie

úseky textu, po jednej – dvoch vetách.

4. Na domácu prípravu dávať ţiakovi len primeranú časť textu (jeden dlhší odstaved alebo viac kratších). Platí zásada: čím väčšie problémy v čítaní, tým menej textu na čítanie.

5. Takýto ţiak sa horšie orientuje v texte, často nevie, kde ostatní čítajú, pretoţe nestačí sledovať beţné tempo čítania ostatných ţiakov. Je preto vhodné ťaţšie slová a slová so

spoluhláskovými zhlukmi nacvičiť dopredu.

6. Nehodnotiť kvalitu písma a úpravu zošitov (v prípade dysgrafie). 7. Zohľadňovať pomalé tempo písania. 8. Zadávať alternatívne formy diktátov:

- diktát formou doplňovačky – je stavaný tak, ţe v ňom sledujeme len jeden gramatický jav, na kontrolu napísaného mu poskytneme dlhší čas

29

- diktát so školským špeciálnym pedagógom – vhodný u ţiakov, ktorí dostávajú z diktátov zlé známky, sú opakovane neúspešní, v triede pri diktátoch zlyhávajú

9. Ţiak so ŠPU máva často zníţený jazykový cit, čo v praxi znamená, ţe sa dokáţe naučiť základne pravopisné pravidlá, ale ich aplikácia mu robí ťaţkosti, preto je vhodné u týchto

ţiakov aj teoretické preskúšanie gramatických pravidiel (vhodné ako alternatíva

diktátu).

10. Obmedzujeme alebo úplne vynechávame časovo limitované písomy tzv. päťminútovky. 11. Veľké písomné práce brať do úvahy v menšej miere, výslednú známku generovať z

výsledkov priebeţného skúšania

12. Na vyučovaní zapájať viaceré zmysly. 13. Na konci hodiny konkrétne zhrnúť podstatu učiva, aby dieťa vedelo, čo sa naučilo a čo má

vedieť.

Matematika, fyzika, chémia

Špecifické poruchy učenia zasahujú nielen oblasť slovenského jazyka, ale aj ostatné vyučovacie

predmety. Preto aj v nich vyuţívame niektoré z metód tolerantného prístupu k týmto ţiakom:

1. Uprednostniť ústnu formu skúšania. 2. Pri odpovedi (písomnej, ústnej) uprednostniť základné typy príkladov. 3. V prípade písomnej práce redukovať mnoţstvo úloh, aby bolo schopné skončiť v rovnakom

čase ako ostatní. Úlohy dostane napísané na papieri, neodpisuje ich z tabule, ani ich

nediktujeme.

4. Na vyučovaní zapájať viaceré zmysly. 5. Počas vyučovania ţiaka kontrolujeme – prácu, pochopenie, zhodu grafického prejavu

s preberaným učivom.

6. Kontrolovať, či ţiak dbá na správny postup a úpravu, aby nevynechalo niektorého člena príkladu.

7. Nechať ţiaka pouţívať kompenzačné pomôcky i počas hodnotenia (pri písaní písomnej práce). Výsledky, ktoré dosiahne s kompenzačnou pomôckou saberú rovnocenne

s výsledkami ostatných ţiakov (kompenzačné pomôcky: kalkulačka, tabuľky so vzorcami,

násobila).

8. Pri slovných úlohách ţiakovi predčítať zadanie, presvedčiť sa o pochopení zadania. 9. Dávať pozor na zámeny tvarovo podobných alebo zrkadlovo obrátených číslic (6-9, 3-8, 4-

7) a na chyby vzniknuté z nedodrţania správnej úpravy, podpisovania. Skontrolovať nielen

správnosť výsledku, ale aj postupu.

10. V geometrii s toleranciou hodnotiť niţšiu kvalitu rysovania, priestorového videnia a vizuomotoriky.

11. Na konci hodiny konkrétne zhrnúť podstatu učiva, aby dieťa vedelo, čo sa naučilo a čo má vedieť.

Dejepis, prírodopis, zemepis, vlastiveda, prírodoveda

Špecifické poruchy učenia zasahujú nielen oblasť slovenského jazyka, ale aj ostatné vyučovacie

predmety. Preto aj v nich vyuţívame niektoré z metód tolerantného prístupu k týmto ţiakom:

1. Uprednostniť ústnu formu skúšania. 2. Pri preberaní nového učiva sa uistiť, či ţiak rozumie pouţívaným pojmom. 3. Vo vyučovaní zapájame viaceré zmysly. 4. Počas vyučovania ţiaka kontrolujeme – prácu, pochopenie, zhodu grafického prejavu

s preberaným učivom, či ţiak dbá na správny postup a úpravu.

5. Dbať na to, aby ţiak mal poznámky prehľadne štrukturované, farebne odlíšené. Pokiaľ to nedokáţe, zavedieme mu zošiť formou zakladača, kde mu vyučujúci dopredu pripraví

predpísané poznámky.

30

6. V prípade písomnej práce redukovať mnoţstvo úloh, aby bolo schopné skončiť v rovnakom čase ako ostatní. Úlohy dostane napísané na papieri, neodpisuje ich z tabule, ani ich

nediktujeme.

7. Pri písomných prácach ţiakovi predčítať zadanie tak, ţe ţiak zároveň kontroluje predčítavaný text. Učiteľ sa presvedčí o jeho pochopení.

8. Na konci hodiny konkrétne zhrnúť podstatu učiva, aby dieťa vedelo, čo sa naučilo a čo má vedieť.

9. Brať na vedomie fakt, ţe ţiak so ŠPU má problémy s časovo-priestorovou orientáciou, vizuomotorickou orientáciou, pravo-ľavou orientáciou, čo spôsobuje ďalšie ťaţkosti napr.

s orientáciou na mape, s orientáciou v časových údajoch a pod.

Cudzí jazyk

Špecifické poruchy učenia zasahujú aj oblasť cudzích jazykov. Je preto potrebné vyuţívanie metód

tolerantného prístupu k týmto ţiakom:

1. Uprednostniť ústnu formu skúšania. 2. Čítanie hodnotiť miernejšie, zohľadňovať problémy v čítaní (v prípade dyslexie). 3. Nevyvolávať ţiaka k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou, nechať ho čítať jednoduchšie

úseky textu, po jednej – dvoch vetách.

4. Takýto ţiak sa horšie orientuje v texte, často nevie, kde ostatní čítajú, pretoţe nestačí sledovať beţné tempo čítania ostatných ţiakov.

5. Zohľadňovať pomalé tempo písania. Uznať ako správny aj fonetický zápis slova. 6. Pri vyučovaní vyuţívať multisenzorický prístup. 7. Ţiak so ŠPU máva často zníţený jazykový cit, čo v praxi znamená, ţe sa dokáţe naučiť

základne gramatické pravidlá, ale ich aplikácia mu robí ťaţkosti, preto je vhodné u týchto

ţiakov aj teoretické preskúšanie gramatických pravidiel.

8. Obmedzujeme alebo úplne vynechávame časovo limitované písomy tzv. päťminútovky. 9. Veľké písomné práce, testy, brať do úvahy v menšej miere, výslednú známku generovať z

výsledkov priebeţného skúšania

10. Na konci hodiny konkrétne zhrnúť podstatu učiva, aby dieťa vedelo, čo sa naučilo a čo má vedieť.

11. Podporovať kaţdú snahu o vyjadrenie sa v cudzom jazyku

8.2. Zásady pri práci so ţiakmi s ADHD/ADD:

1. Pozitívne nabádanie k práci hneď po splnení úlohy, ktoré vedie k uspokojovaniu ţiaka a k snahe získať pochvalu.

2. Častá spätná väzba podáva informáciu o kvalite výkonu. Ţiak by mal byť umiestnený čo najbliţšie pri učiteľovi, aby jeho správanie mohol sledovať a hneď mu poskytnúť spätnú

väzbu.

3. Inštrukcie a pokyny musia obsahovať len niekoľko krokov, pri ktorých musí dospelý dodrţiavať očný kontakt

4. Úlohy, ktoré ţiak dostáva majú byť jednoduché, splniteľní a krátke 5. Nediskutovať o vhodnosti správania. Dospelý musí stanoviť mantinely, ktoré treba

dodrţovať. Pokiaľ ho upozorňujeme, musí vedieť, ţe náš vzťah k nemu sa nemení, len sa

nám nepáči čo práve urobil.

6. Spoluţiakom a kamarátom treba primeranou formou povedať podstatu problému. 7. Rešpektovanie spôsoby učenia. Pre ţiaka s ADHD je charakteristický globálny spôsob

učenia. Dieťa vníma predovšetkým celok. Pokiaľ sa zameriava na jednotlivé časti, tak

nesystematicky, na základe charakteristiky, ktorá ho zaujíma.

Tomuto spôsobu učenia sú tieto odporúčania:

- predkladať úlohy ako celok.

31

- nechať zbierať informácie rôznymi cestami - záujem ţiaka oţiviť informáciami so ţivota - získané poznatky spracovať ako prehľad - utváranie automatizmov - sledujem nielen to čo ţiak robí, ale aj čo si o tom myslí - rozvíjať skupinovú prácu s výmenou názorov, nápadov. - pomôcky a úprava triedy sú významným prvkom pôsobenia na ţiaka s ADHD. 8. Nácvik metakognitívnych stratégií. Sústavne vedieme ţiaka k tomu, aby nepracoval

rýchlejšie ako myslí, kontroloval svoju prácu a nepreskakoval z jednej úlohy do druhej

9. Sebakontrola a hodnotenie sú veľmi ťaţké. Sústavne vedieme ţiaka k tomu, aby si uvedomoval svoje správanie, vedel ho ohodnotiť a snaţil sa najskôr rozmýšľať a potom

konať.

10. Optimizmus a pevné nervy dospelých pri výchove ţiaka s ADHD sú veľmi dôleţité.

8.3. Výchova a vzdelávanie nadaných ţiakov

Nadané deti majú potrebu učiť sa rýchlejšie, viac, ale hlavne iným spôsobom. Preto je vhodné pri

práci s nadanými deťmi vyuţívať rôzne metódy a formy práce:

nechať deti rozmýšľať, objavovať a diskutovať (miesto vysvetľovania učiva)

ukázať deťom vlastnú omylnosť, nemať pravdu za kaţdú cenu

nechať učebný proces viesť ich otázkami a záujmami aj za cenu toho, ţe sa odbočí od témy

pouţívať racionálne argumenty, zdôvodňovať svoje (učiteľove) poţiadavky

vypočuť deti, učiť sa od nich

podporovať vnútornú motiváciu (ich vnútornú túţbu po poznávaní a činnosti

poznávať a vykonávať aktivity spolu s deťmi, s nadšením

pripravovať im dostatočne stimulujúce úlohy, zadávať úlohy ako problém na riešenie

diferencovať úlohy podľa záujmu a schopností ţiakov (teda pripravovať rôzne

stupne, druhy a úrovne aktivít)

prejaviť záujem o ich vlastný (aj keď nie dokonalý) spôsob riešenia

ponúkať dostatok zaujímavých aktivít, ale neočakávať, ţe sa ich zúčastní rovnako

ochotne kaţdé dieťa

hodnotenie výkonov viesť formou diskusie, pýtať sa na názor ţiaka

pozitívne hodnotenie (zdôrazňovanie pozitívnej stránky ţiackeho výkonu, nie chýb)

byť deťom partnerom, pomocníkom, riešiť, poznávať a bádať spolu s nimi

Učiteľ pri práci:

akceptuje ţiaka s intelektovým nadaním a rešpektuje špecifiká jeho osobnosti a správania zohľadňuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby rozvíja a stimuluje jeho poznávacie schopnosti dbá na všestranný rozvoj osobnosti ţiaka, a to v oblasti kognitívnej, motivačnej, vôľovej i

sociálnej

vytvára podmienky pre začlenenie intelektovo nadaného ţiaka do kolektívu pozitívne hodnotí ţiaka a povzbudzuje ho.

Obohatením je rozšírenie, prehĺbenie učiva alebo učebných aktivít alebo oboznamovanie sa s

témami celkom mimo školského obsahu. Časový priestor na obohatenie sa vytvára zníţením

opakovania, precvičovania učiva alebo redukovaním tém, ktoré uţ deti ovládajú. V uţšom slova

zmysle môţe byť obohatenie aj samostatný predmet, v ktorom ţiaci získavajú zručnosti v skúmaní,

tvorivom riešení problémov, prezentácii v rámci nejakej zaujímavej oblasti.

32

Pri vzdelávanie nadaných sú vyuţívané rôzne metódy, ktoré sa zameriavajú najmä na:

rozvíjanie vyšších úrovní myslenia (analýza, syntéza, hodnotenie)

kritické myslenie a argumentáciu

tvorivé riešenie problémov

pouţívanie intuície a zdravého riskovania (tzv. risk-taking)

skúmanie, bádanie, objavovanie

prezentáciu

samostatnosť

spoluprácu

sebapoznanie

sebahodnotenie

9. Edukácia ţiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania ţiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP)

vytvárame tieto podmienky:

Vzdelávanie podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu

- Ţiaci, ktorí sú zároveň evidovaní ako ţiaci so ŠVVP postupujú podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu.

- Učitelia primárneho vzdelávania v spolupráci so školskými špeciálnymi pedagógmi a školským psychológom vykonávajú depistáţ ţiakov pri zápise do prvého ročníka aj na

vyučovaní, zameranú na rozlíšenie prejavov mentálnej a sociálnej zaostalosti

a odporúčajú ich ďalšiu diagnostiku.

Úprava organizácie výchovy a vzdelávania a vyuţitie špecifických edukačných metód

a foriem

- vyuţívame také stratégie edukácie, ktoré rešpektujú individuálne a skupinové osobitosti ţiakov, ich lokálne a sociálne podmienky a umoţňujú ich vzájomnú interakciu ako aj

interakciu so sociálnym a kultúrnym prostredím, v ktorom títo ţiaci ţijú;

- vyuţívame formy motivačného hodnotenia ako prostriedok reálneho posúdenia ich schopností a moţností ich ďalšieho rozvoja;

- v záujme zlepšenia dochádzky a školskej úspešnosti, eliminácie predčasného ukončenia základnej školskej dochádzky a opakovania ročníka, spolupracujeme s rodičmi,

zriaďovateľom a ďalšími organizáciami podieľajúcimi sa na ich výchove a vzdelávaní;

- so ţiakmi zo SZP, ktorí majú výchovné a vzdelávacie problémy, individuálne alebo skupinovo pracuje školský špeciálny pedagóg a školský psychológ;

- v školskom klube detí sa ţiakom v čase prípravy na vyučovanie venuje vychovávateľka, - na podporu začlenenia ţiakov zo SZP sa triedne kolektívy spolu s triednymi učiteľmi

zúčastňujú na skupinových aktivitách v poradenských zariadeniach.

Úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje,

- v zlepšovaní materiálneho a technického vybavenia školy aj s ohľadom na ţiakov zo SZP pokračujeme dopĺňaním a modernizovaním edukačných pomôcok.

10. Systém kontroly a hodnotenia ţiakov

Cieľom hodnotenia je poskytnúť ţiakovi spätnú väzbu, prostredníctvom ktorej získa

informácie o tom, ako danú problematiku ovláda, ako s ňou dokáţe zaobchádzať, aké sú jeho

individuálne pokroky i nedostatky. Súčasťou hodnotenia by mal byť návod, ako by mal postupovať

pri odstraňovaní nedostatkov.

33

Prostredníctvom rôznych druhov hodnotenia sa snaţíme posilňovať vnútornú a oslabovať vonkajšiu motiváciu k učeniu. Tento proces je postupný a dlhodobý. Prináša zmeny v práci

učiteľov, ale aj pochopenie funkcie hodnotenia zo strany samotných ţiakov, ale aj ich rodičov.

PRAVIDLÁ PRE HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIU ŢIAKOV V ŠKOLE

a) Všeobecne platné pokyny:

- Školský zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov a noviel, - Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy, platný od 1. mája

2011, a prílohy č. 2 - Zásady hodnotenia ţiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného

v základnej škole

- Štátny vzdelávací program - časť vzdelávací program pre ţiaka s príslušným zdravotným

znevýhodnením

b) Vnútorné kritériá na hodnotenie a klasifikáciu ţiakov, ktoré sú súčasťou tohto

Klasifikačného poriadku ZŠ Janka Matúšku platného od 02.09.2013.

c) Pokyny a odporúčania príslušného poradenského zariadenia pre konkrétneho ţiaka.

Poznámka:

Pri hodnotení a klasifikácii ţiaka so zdravotným znevýhodnením budeme dodrţiavať ustanovenie § 55 ods. 4 školského zákona a vychádzať z odporúčaní príslušného

poradenského zariadenia pre konkrétneho ţiaka a príslušného štátneho vzdelávacieho

programu – časť vzdelávací program pre ţiaka s príslušným zdravotným znevýhodnením.

Pri hodnotení a klasifikácii ţiaka s vývinovými poruchami alebo ţiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.

Prvým kroko