Bylinkya iné liečivé rastliny 6

Hlavné skupiny účinných látok liečivých rastlín 8

Zber liečivých rastlín 12

Ďalšie spracovanie a sušenie liečivých rastlín 13

Uskladnenie sušenej drogy 14

Spracovanie drog na priame použitie 15

Význam, zásady a riziká užívania rastlinných liečiv 17

Charakteristika jednotlivýchliečivých rastlín 19

Malý terminologický slovníkk botanickej časti 200

Fytoterapia pri ochoreniachjednotlivých orgánov 204

Obsah

4

Koreniny 214

Definícia korenín 216

Význam korenín 217

Zdroje korenín 218

Koreniny ako liečivá 219

Koreniny v kozmetike 220

Koreniny ako afrodiziaká 221

Chuť a história - dávne časy 222

Chuť a história - stredovek 224

Chuť a história - novovek 226

Uskladňovanie 228

Charakteristika jednotlivýchkorenín 231

5

6

Radi by sme prispeli k rozšíreniu a prehĺbeniu vašich poznatkov o lie-čivých rastlinách a o možnostiach ich využitia v domácich podmien-

kach. Veríme, že poznávanie, zber, spracovanie a rozumné užívanie lie-čivých rastlín sa stane záľubou prinášajúcou úžitok, zdravie a radosť zo života všetkým, ktorí vykročia do prírody za jej rozmanitou krásou a dar-mi. Pre nás už je a pre čitateľov iste bude priam neopísateľným zážitkom, keď ich od jari do zimy budú pozdravovať hlávky rastlinných priateľov a známych. Budú sa prihovárať duši aj telu svojou vôľou žiť, krásou, vôňou a liečivou silou, ktorú v sebe ukrývajú. Tento atlas nech je pre všetkých záujemcov návodom, ako ich uchopiť do svojho náručia, čerpať z nich silu a priehrštím ju ďalej rozdávať.

menie medicíny spočívá v obveselovaní pacienta, zatiaľ čo príroda skutočne

lieči chorobu.

(Voltaire)

U

Bylinkya iné liečivé

rastliny

8

Rastliny sú v procese fotosyntézy schopné prijí-mať z pôdy vodu s rozpustenými minerálnymi látkami, zo vzdušného oxidu uhličitého uhlíka energiu slnka, premenenú na chemickú ener-giu, viazať do chemických väzieb. Výslednými produktmi fotosyntézy sú sacharidy, z ktorých ďalšími metabolickými procesmi vznikajú jednoduché aj zložitejšie látky – primárne metabolity. Patria medzi ne nízkomolekulové karboxylové kyseliny, aminokyseliny, proteí-ny, lipidy, deriváty sacharidov atď. Sú to látky nevyhnutné pre základné životné procesy pre-biehajúce v organizmoch. Z nich vznikajú gene-ticky riadenými enzýmovými reakciami ďalšie zlúčeniny, ktoré sa označujú ako sekundárne metabolity. Zatiaľ čo primárne metabolity sú základné látky nevyhnutné pre vývin a stavbu

tela všetkých rastlín, živočíchov a človeka, po-čet a charakter sekundárnych metabolitov sa mení podľa rastlinného druhu, čo spôsobuje aj ich obdivuhodnú diverzitu. Vyvinuli sa v rast-linách v priebehu fylogenézy ako ochranné látky proti patogénom, prípadne zvieratám. Ich tvorba a výskyt sa zvyčajne viažu na niektoré špecializované útvary – sekrečné trichómy, mliečnice, bunkové vakuoly. Mnohé z týchto látok sú účinnými obsahovými látkami, ktoré umožňujú využitie rastlín aj vo fytoterapii.V nasledujúcej krátkej charakteristike uvádza-me v abecednom poradí najznámejšie skupiny účinných látok, ktoré patria medzi primárne, ale najmä sekundárne metabolity.

Alkaloidy tvoria zväčša jedovaté dusíkaté organické zlúčeniny, ktoré sa syntetizujú z ami-nokyselín a plnia v rastlinách predovšetkým ochrannú úlohu. Výrazné sú aj ich účinky na metabolizmus a fyziologické procesy stavovcov. V malých presne stanovených dávkach pôsobia ako liečivo, a preto sú aj súčasťou liekov pou-žívaných v klasickej medicíne. Pri nesprávnom použití však môžu pôsobiť ako jedy, preto si manipulácia s nimi vyžaduje dobrú znalosť vlastností príslušných látok a ich obsahu v rast-linách. Medzi najznámejšie časti rastlín s obsa-hom alkaloidov patria bobule ľuľkovca, makovi-ce maku a námeľ. Všetky tieto a niektoré ďalšie druhy s obsahom alkaloidov sme z nášho atlasu vynechali, aby sme zabránili škodám na zdraví, ktoré by mohli vzniknúť ich nesprávnym uží-vaním.

Amíny sú organické zlúčeniny chemicky odvodené od amoniaku. Často sa vyskytujú ako prírodné látky. Niektoré sú jedovaté alebo kar-cinogénne, iné majú liečivé účinky, ako napr. cholín, acetylcholín a tyramín.

Antioxidanty sú inhibítory oxidácie, ktorá znehodnocuje rôzne organické látky. Sú lapač-mi voľných kyslíkových radikálov, ktoré sa hro-madia najmä v starších bunkách, kde poškodzu-jú bunkové organely. Antioxidanty predlžujú životnosť buniek aj celého organizmu a zvyšujú

Hlavné skupiny účinných látok liečivých rastlín

9

jeho obranyschopnosť. Patria medzi ne napr. vi-tamíny, flavonoidy a iné zlúčeniny.

Enzýmy patria medzi organické bioka-talyzátory proteínového charakteru, ktoré sú nevyhnutné pre správny priebeh všetkých me-tabolických reakcií v biologických procesoch. Katalyzujú a regulujú látkovú premenu. Sú veľmi citlivé na teplo a kontakt s cudzorodými látkami, napríklad s kovmi.

Estrogény sú prirodzené alebo syntetické látky, ktoré ovplyvňujú pohlavný cyklus cicav-cov. Patria medzi ne aj ženské pohlavné hormó-ny. Syntetizujú sa aj v niektorých rastlinách.

Fenolové látky ( fenolové kyseliny, poly-fenoly a iné) majú za základ fenoly, ktoré sú hydroxyderivátmi aromatických uhľovodíkov. Vyznačujú sa silnými antiseptickými vlastnos-ťami. Soli fenolov s alkalickými kovmi tvoria fenoláty. Fenolát sodný je medziproduktom pri syntéze kyseliny salicylovej, ktorá je význam-nou súčasťou aj veľmi účinných chemických liečiv. V rastlinách sa fenolové látky často vy-skytujú vo forme glykozidov uložených vo vaku-olách buniek. V rastlinách plnia najmä funkciu ochrany proti patogénom a hmyzu. Niektoré polyfenoly (napr. resveratrol pri viniči) chránia plody rastliny proti plesniam, ale pri konzumá-cii plodov napomáhajú obranné mechanizmy aj v ľudských bunkách.

Flavonoidy sú rastlinné pigmenty glyko-zidového charakteru, spôsobujúce sfarbenie kvetov a plodov. Patria medzi ne žlté flavóny flavonoly a antokyanidíny, ktoré sú súčasťou modrých, fialových a červených antokyánov. Sú zväčša rozpustené v bunkovej šťave va kuol. Majú silné antioxidačné, antibakteriálne a kar-dioprotektívne vlastnosti. Čierne ríbezle a fial-ky obsahujú flavonoid rutín, ktorý je známy svojimi účinkami proti krvácaniu a preventív-

nym pôsobením proti ateroskleróze. Zmes fla-vonoidných glykozidov sa označuje ako vitamín P (permeabilitný faktor) pre jeho schopnosť upravovať permeabilitu krvných kapilár.

Fytohormóny (rastlinné hormóny) sú che-micky rôznorodé látky, ktoré riadia vývinové procesy rastlinného organizmu. Vývin rastliny sa začína delením buniek, ich predlžovaním a pokračuje morfogenetickým vývinom až po starnutie a odumieranie pletív. Medzi látky upravujúce tieto procesy patria aj cytokiníny, ktoré regulujú delenie buniek. Ukázalo sa, že podobne pôsobia aj na bunky človeka a ich základný skelet slúži ako východisková látka pri vývoji nových chemoterapeutík (brasicín, olomoucín). Medzi tieto látky patria aj steroid-né hormóny a rastlinné glukokiníny prítomné napr. v strukoch fazule a v listoch čučoriedky, ktoré sa aplikujú ako pomocné liečivá pri cuk-rovke.

Fytoncídy sú látky rôzneho chemického zloženia (silice, triesloviny, fenoly, flavóny), ktoré majú schopnosť usmrcovať niektoré mikroorganizmy, alebo zastaviť ich rast a roz-množovanie. Ich účinok možno niekedy prirov-nať k účinku antibiotík, preto je ich použitie opodstatnené vždy tam, kde hrozí bakteriálna kontaminácia a rozvoj infekcie. Cesnak, cibuľa a chren sa v tejto súvislosti používali dávno pred objavením antibiotík.

Glykozidy sú svojím zložením a účinkami veľmi odlišné látky. Obsahujú sacharidovú aj nesacharidovú zložku. Rôzne chemické zlože-nie nesacharidovej zložky podmieňuje rôzne účinky týchto látok. Jednotlivé skupiny tvoria fenolové glykozidy, ako sú salicylové glykozidy a arbutín, využívané pri liečbe prechladnutia, reumatizmu a malárie, srdcové glykozidy, dô-ležité pri liečbe porúch srdcovej činnosti, an-trachinónové glykozidy s laxatívnym účinkom,

20

Charakteristika rastlinyAlchemilka je trváca bylina. Z jej podzemku vyrastá ružica prízemných listov a niekoľko vzpriamených, 10 – 50 cm vysokých stoniek. Listy ružice sú dlhostopkaté s okrúhlo obličko-vitou čepeľou rozdelenou na 7 – 9 lalokov s píl-kovitým okrajom, stonkové listy sú sediace. Celá rastlina je striebristo chlpatá. V strednej priehlbinke listu často ostávajú kvapky vody. Žltozelené kvety sú obojpohlavné, zoskupené do koncových súkvetí. Horná časť kališných lístkov nahrádza nevyvinuté korunné lupien-ky. Plod je nažka, uložená v čiaške.

VýskytRastie najmä na vlhkých lúkach, v priekopách a popri potokoch od pahorkatín až po alpínske pásmo. Uprednostňuje výživné pôdy.

Zber a úpravaZberá sa celá vňať alebo iba listy. Suší sa na vzdušnom mieste alebo v umelých podmien-kach pri teplote do 40 °C.

Účinné látkyObsahuje 6 – 8 % trieslovín, horčiny, organické kyseliny a silicu.

Liečivé účinkyV medicíne a v ľudovom liečiteľstve sa používa:– pri poruchách trávenia (hnačkách),– pri silnej menštruácii a v klimaktériu,– na posilnenie maternice ako prevencia na

uľahčenie pôrodu,– pri zápale ústnej dutiny, hrdla, očí a pri krvá-

caní z nosa.

Použitie

ZáparPri hnačke, silnej menštruácii alebo pri ťažkos-tiach v klimaktériu sa pijú denne dva poháre záparu pripraveného z dvoch čajových lyžičiek drogy na 1 pohár vody. Zápar alebo odvar zo štyroch lyžičiek drogy na šálku vody je účinný 10 dní pred menštruáciou. Na posilnenie ma-ternice sa odporúča piť tri poháre denne počas troch mesiacov pred pôrodom. Zápar alebo odvar na výplach ústnej dutiny, očí a nosa sa pripravuje z trojnásobného množstva vňate na pohár vody.

Čajová zmes na podporu ženskej plodnostiHlavnou zložkou zmesi je alchemilka, vedľaj-šiu zložku tvorí vňať rebríčka, šalvie a hlu-chavky. Dve lyžice zmesi sa zalejú 500 ml vriacej vody a prikryté sa nechajú lúhovať asi 15 minút. Pije sa vychladnutá trikrát denne po tretine množstva.

PoznámkyAlchemilka sa v ľudovom liečiteľstve pokladá za rastlinu, ktorá lieči ženské choroby, podpo-ruje funkciu maternice, a tým zvyšuje pravde-podobnosť otehotnenia a donosenia plodu. Po pôrode zlepšuje kvalitu materského mlieka, jeho tvorbu a vylučovanie. Je celkom neškodná aj pri dlhodobom užívaní.Niektorí ľudoví liečitelia odporúčajú mamič-kám, ktoré chcú donosiť zdravé dieťa, denne piť alchemilkový čaj od tretieho mesiaca teho-tenstva, ale najneskôr tri mesiace pred pôro-dom.

Alchemilka

žltozelená

AlchemilkA žltozelená

Ružovité (Rosaceae)

Kvitne: V – IX • Zber: vňať V – VIII, listy V – IX

Alchemilla xanthochlora

A – kvitnúca rastlina • B – kvet • C – list

A

B

C

40

Charakteristika rastlinyCesnak kuchynský patrí medzi najstaršie kul-túrne a liečivé rastliny. Poznali a využívali ho už starí Egypťania, Gréci a Rimania. Pod-zemnú časť tvorí cibuľa zložená zo strúčikov. Jeho oblá nerozkonárená stonka je vysoká 50 – 100 cm. Dlhé čiarkovité a žliabkovité listy ju obaľujú svojimi pošvami. Malé špinavobiele trojpočetné kvety sa vyvíjajú v okolíkovitom súkvetí a pred rozkvitnutím sú obalené tulcom. V súkvetí na báze kvetných stopiek vyrastajú malé rozmnožovacie pacibuľky. Plody sú troj-puzdrové tobolky.

Výskyt a pestovaniePôvodne pochádza zo stepí Strednej Ázie, od-kiaľ sa postupne rozšíril na všetky kontinenty. U nás sa pestuje ako poľnohospodárska plodina v hlinitopiesočnatých pôdach. Rozmnožuje sa vegetatívne. Jednotlivé strúčiky cibule sa vysá-dzajú do pôdy pri ozimných odrodách cesnaku na jeseň, pri jarných na jar. Statnejšie rastliny s väčšími cibuľami vyrastajú z obvodového kru-hu strúčikov. Strúčiky v strednej časti cibule sú tenšie ako obvodové. Ak chceme získať väčšie cibule, odstránime kvety hneď po ich založení na stonke.

Zber a úpravaCesnak sa vytrháva z pôdy v júni až júli po zožltnutí stonky s listami. Ak sa cibule vybe-rú neskôr, rozpadávajú sa na strúčiky. Cibule sa očistia od pôdy a zbavené stoniek, ako aj povrchového blanitého obalu sa nechajú voľ-ne vysušiť. Strúčiky z takto vysušených cibúľ možno použiť na jesenné vysádzanie. Cibule určené na konzumáciu sa uchovávajú na tma-vom chladnom mieste. Takto vydržia až do no-vej úrody. Na liečebné účely je lepšie uchovávať

ich v mikroténových vreckách, aby z nich nevyprchala silica.

Účinné látkyCesnak obsahuje silicu alicín, ktorý má bak-tericídne a fungicídne účinky. Obsahuje aj cholín, inulín, saponíny, fytohormóny, fyton-cídy, vitamíny (A, B-komplex, C, PP) a viaceré mikro elementy.

Liečivé účinkyMá veľmi široké využitie v medicíne aj ľudo-vom liečiteľstve pri predchádzaní chorobám aj pri ich liečbe:– má antibakteriálne účinky pri zápalových

procesoch dýchacích orgánov,– pôsobí dezinfekčne a regulačne na funkciu

orgánov tráviacej sústavy,– reguluje množstvo cholesterolu, rozširuje cie-

vy a znižuje krvný tlak,– zvyšuje odolnosť organizmu, najmä v star-

šom veku,– zvonka sa používa na mokvajúce rany.

PoužitieČerstvé strúčikyVeľmi zdravé sú 2 – 3 strúčiky denne pokrájané alebo rozdrvené ako súčasť zdravej výživy, tak na predchádzanie chorobám, ako aj na zvýšenie vitality organizmu a liečbu ochorení. Pridáva sa do polievok, šalátov, nátierok a pod. Učinkuje aj proti črevným parazitom. Dezinfekčne pôsobí aj rozdrvený vložený na vate do boľavého ucha alebo do nosa pri zápaloch dýchacích orgánov.Liehový extrakt50 g rozdrveného cesnaku sa zaleje 150 g 50 – 96-percentného liehu v tmavej nádobe. Po 10-dňovom vylúhovaní sa užíva 10 – 15 kva-piek trikrát denne, vždy pred jedlom v 6-týž-dňovej v kúre.

PoznámkaZápach cesnaku sa zmierni krátkym povare-ním v mlieku alebo požitím lyžice medu pred cesnakom.

Cesnak

kuchynský

cesnAk kuchynský

Kvitne: VI – VII • Zber: cibuľa VI – VII

Ľaliovité (Liliaceae)

Allium sativum

A

B

A – pacibuľky na kvetných stopkách • B – cibuľa

52

Charakteristika rastlínDub letný je mohutný, až 40 m vysoký strom s košatou korunou. Kôra mladých stromov je hladká, sivozelená, neskôr na starších kmeňoch rozpukaná. Listy majú krátku stopku a kožovi-tú perovito laločnatú celistvookrajovú čepeľ, na báze srdcovito vykrojenú. Dub je jednodomá rastlina, samčie a samičie kvety sú oddelené, ale vyvíjajú sa na tom istom strome. Samčie kvety sú zoskupené vo visiacich zelených jah-ňadách a rozkvitajú na jar zároveň s pučaním listov. Piestikové kvety sa vyvíjajú po dva až päť v pazuchách tohoročných listov. Sú obalené stonkovou čiaškou. Plodom je svetložltá nažka – žaluď, ktorá sedí v čiaške. Dub zimný sa od letného odlišuje dlhostopkatými listami, ktoré sú na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpaté. Báza čepele je klinovitá, kým dub letný ju má srdcovito vykrojenú. Líši sa aj krátkostopkatými alebo sediacimi kvetmi a plodmi, zatiaľ čo žalu-de duba letného rastú na dlhých stopkách.

VýskytU nás rastú duby v teplejších oblastiach, najmä v dúbravách. Sú náročné na svetlo, teplo a vlh-kosť. Dub letný je druh lužných lesov a nížin, dub zimný je pôvodný v podhorských oblastiach.

Zber a úpravaNa liečebné účely sa zberá mladá kôra, plody, zriedka listy. Kôra sa lúpe na jar pomocou no-žov, kým je ešte hladká, nepopukaná. Možno ju zberať iba z práve vyrúbaných stromov, aby sa nepoškodzovali zdravé stromy, pretože rany napádajú huby aj živočíšni škodcovia. Kúsky 4 – 5 mm hrubej kôry sa sušia na vzdušnom mieste a dosúšajú sa v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Zrelé zdravé žalude bez čiašky sa zberajú v októbri a novembri. Umyjú

sa, pričom sa odstránia plávajúce bezsemenné plody. Sušia sa rýchlo. Niekedy sa z plodov vylúpu semená, ktoré sa môžu upražiť a pomlieť na prášok. Kôru je naj-lepšie kúpiť v lekárni.

Účinné látkyVšetky zberané časti obsahujú triesloviny (kôra 10 až 20 %), živicu a flavonoidy. Kôra obsahuje aj fytoncídy. V semenách sú aj proteíny, škrob, sacharidy a mastný olej.

Liečivé účinkyV medicínskej a liečiteľskej praxi sa využívajú protizápalové a sťahujúce vlastnosti duba:– najmä zvonka vo forme kúpeľov, obkladov

a výplachov pri krvácajúcich hemoroidoch, vredoch, ekzémoch, kŕčových žilách a nad-mernom potení nôh,

– pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a paradentóze,– zriedkavejšie aj vnútorne pri katare žalúdka,

čriev, pri silnej menštruácii a pri vnútornom krvácaní.

PoužitieOdvarZ jednej lyžičky rozomletej drogy na pohár vody sa užíva vnútorne, napr. pri katare žalúd-ka. Na sedacie kúpele a kloktanie sa používa odvar z 500 g sušenej kôry a 4 litrov vody. Od-var z hrste žaluďov a pol litra vody sa po 20 mi-nútach varenia scedí a zriedi sa v pomere 1 : 1 vodou. Použije sa zvonka.PrášokNa hrot noža sa môže užiť vnútorne namiesto odvaru.

PoznámkyDuby sa dožívajú až niekoľko sto rokov, kvit-núť začínajú asi v 40. roku svojho života.Žalude sa dnes niekedy používajú aj ako krmi-vo pre zver. V potravinárstve sa pražené žalude využívajú ako náhrada kávy a pre svoju výživnú hodnotu aj ako prídavok do niektorých nápojov.

Dub

letný / zimný

Dub letný / Dub zimný

Bukovité (Fagaceae)

Kvitne: V – VI • Zber: kôra III – IV, plody X – XI

Quercus roburQuercus petraea

A

B

CD

A – listy d. zimného • B – žalude d. zimného • C – listy d. letného • D – žalude d. letného

82

Charakteristika rastlinyJastrabina je trváca bylina, dorastajúca do výšky až 100 cm. Na jej lysej, riedko rozkonárenej ryho-vanej stonke vyrastajú z pazúch prílistkov strie-davé, nepárno perovito zložené kopijovité listy, zakončené osťou. Fialovosivé súmerné kvety sú päťpočetné, zoskupené do dlhostopkatých strap-cov. Plody sú priame mnohosemenné struky.

Výskyt a pestovanieU nás rastie iba ojedinele na vlhkých a teplých stanovištiach. Pestuje sa v záhradách a vyšľach-tené odrody pre farmaceutické potreby aj na poliach. Vyžaduje si úrodnú vápenatú a dobre zavlažovanú pôdu. Ošetruje sa ako okopanina. Niekedy vymŕza.

Zber a úpravaZberá sa vňať a semená. Na zber sa využívajú najmä pestované rastliny. Vňať sa zberá na za-čiatku kvitnutia v dĺžke asi 10 – 12 cm počas troch rokov, vždy 2- až 3-krát do roka. Suší sa v tenkej vrstve alebo vo zväzkoch na vzdušnom mieste alebo v umelých podmienkach pri tep-lote do 40 °C. Semená sa na jeseň vymlátia zo strukov, sušia a čistia.

Účinné látkyJastrabina obsahuje najmä alkaloid galegín, viaceré flavónové glykozidy, horčinu, saponín a triesloviny.

Liečivé účinkyV medicíne aj v ľudovom liečiteľstve sa vňať aj semená používajú:– na znižovanie hladiny cukru v krvi (iba ako

podporný prostriedok),– na zvýšenie vylučovania mlieka,– ako močopudný a potopudný prostriedok.

Použitie

Zápar – odvarDve polievkové lyžice nadrobno posekanej vňa-te sa zalejú 600 ml vriacej vody a nechajú sa vylúhovať. Pred lúhovaním sa zaparená vňať môže aj 3 minúty povariť. Po precedení sa uží-va 6-krát denne po 80 ml, 15 minút pred jed-lom a 30 minút po jedle.

Zápar z plodov (semien)Dve kávové lyžičky rozdrvených plodov alebo se-mien sa zalejú pol litrom horúcej vody. Po vylú-hovaní sa vypijú po dúškoch v priebehu dňa pri nedostatočnej tvorbe mlieka dojčiacich matiek.

PoznámkyJastrabina sa používa na zvyšovanie tvorby mlie-ka na základe praktickej skúsenosti ľudových liečiteľov. Prvé pokusy boli pravdepodobne mo-tivované skutočnosťou, že sa ako krmivo s úspe-chom používala na zvyšovanie dojivosti kráv.Lekársky výskum novorodencov dokazuje, že dojčenie detí, donedávna často zanedbávané, je veľmi podstatnou súčasťou starostlivosti o ich zdravý telesný i duševný vývin. Pre niekto-ré matky, najmä také, ktoré nemajú prebytok mlieka alebo sú mimoriadne precitlivené, však dojčenie môže byť dosť veľkým problémom. Podľa reakcií dieťaťa sa totiž domnievajú, že je hladné a materské mlieko mu nestačí. Táto skutočnosť môže matku psychicky natoľko zne-pokojiť, že to má spätný negatívny vplyv aj na tvorbu jej mlieka a často prevedie dieťa pred-časne na umelú výživu. Jastrabina patrí medzi niekoľko málo liečivých rastlín, ktoré pomá-hajú pri zvyšovaní tvorby materského mlieka, často pomôže preklenúť kritické obdobie a za-chrániť dojčenie na niekoľko ďalších týždňov alebo aj mesiacov. Každý ďalší mesiac je pre dojčenie veľmi cenný. Jastrabina je aj súčasťou viacerých farmaceutických prípravkov, ktoré sa pri takýchto situáciách ponúkajú.

Jastrabina

lekárska

JAstrAbinA lekárskA

Bôbovité (Fabaceae)

Kvitne: VI – VIII • Zber: vňať VI – VIII, semená VIII – IX

Galega officinalis

AB

C

A – rastlina s listami a kvetmi • B – kvet • C – struky a semeno

112

Charakteristika rastlinyMrkva je dvojročná bylina s dužinatým kore-ňom, z ktorého v prvom roku života vyrastá bohatá ružica listov. Druhý rok vyrastú 30 – 80 cm vysoké, v hornej časti rozkonárené chl-paté stonky. Stonkové listy sú striedavé, sedia-ce s perovito zloženými čepeľami. Drobné biele päťpočetné kvety sú usporiadané vo veľkých, v čase kvitnutia rozprestretých zložených okolí-koch. Stredný kvet v okolíku býva často fialový. Pri dozrievaní plodov sa súkvetia skrúcajú do guľovitých útvarov. Plody sú rebrovité a šteti-novité nažky. Kvitne v druhom roku života.

Výskyt a pestovanieU nás rastie divo na lúkach, pri cestách a na medziach, na suchých, ale aj na mokrých sta-novištiach. Vyšľachtené odrody sa pestujú ako zelenina na poliach a v záhradách. Patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny na svete.

Zber a úpravaZberajú sa korene pestovaných rastlín a z voľne rastúcich rastlín aj plody. Korene sa vykopávajú podľa pestovanej odrody v prvom roku, v čase, keď sú dostatočne veľké, a to od júna do ok-tóbra. Na liečebné účely sa využívajú čerstvé alebo varené. Plody sa vymlátia alebo vymrvia z dozrievajúcich okolíkov, a potom sa rozložené dosušia. Sú aromatické a chutia horkasto.

Účinné látkyKoreň mrkvy obsahuje popri sacharidoch, pro-teínoch, pektínoch a iných cenných látkach najmä veľké množstvo karoténu, z ktorého v ľudskom organizme vzniká vitamín A. V plo-doch je pomerne vysoký obsah silice.

Liečivé účinkyČerstvý aj varený koreň pôsobí liečivo:– pri posilňovaní imunitného systému organiz-

mu, pri rekonvalescencii a podvýžive,– pri chorobách pečene, žltačke, črevných zápa-

loch a proti hnačke u detí,– na zlepšenie krvného obehu,– na zlepšenie zrakovej ostrosti a zabraňuje

vzniku sivého zákalu.Silica z plodov sa využíva pri zápaloch močo-vých ciest, pri ťažkostiach s močením aj pri po-ruchách látkovej výmeny.

Použitie

Čerstvý a varený koreňČerstvý sa konzumuje najčastejšie postrúhaný a ochutený medom a citrónom alebo vo forme šťavy. Využiteľnosť karoténu je však dobrá aj vo varenom koreni, v polievke či v omáčke. Pri detskej hnačke sa používa odvar z koreňa.

Zápar z plodovPripraví sa z jednej čajovej lyžičky sušených plodov a jednej šálky horúcej vody. Užíva sa pri zápale močových ciest a pri poruchách látkovej výmeny.

PoznámkyVeľké množstvo mrkvy sa spracúva v potravi-nárskom, najmä v konzervárenskom priemysle.Nažky voľne rastúcej mrkvy sa rozširujú pri-chytávaním na telá živočíchov. Majú pomerne husté štetiny, pomocou ktorých sa môžu uchy-tiť na srsti zvierat alebo v perí vtákov. Udržia sa aj na vodnej hladine, pretože medzi štetinami ostanú bublinky vzduchu. Dostávajú sa aj do tráviaceho traktu živočíchov a rozširujú sa ich trusom.

Mrkva

obyčajná

mrkvA obyčAJná

Zelerovité (Apiaceae)

Kvitne: V – VIII • Zber: koreň VI – X, semená VIII – IX

Daucus carota

A

B

D

C

A – koreň neskorej mrkvy • B – list • C – kvet • D – plod

130

Charakteristika rastlinyPamajorán je trváca bylina s až 60 cm vysokou, riedko chlpatou, v spodnej časti štvorhrannou, zelenou až červenkastou, v hornej časti rozko-nárenou stonkou. Listy aj menšie listene sú protistojné, krátkostopkaté, vajcovité, chlpaté. V dolnej časti stonky sú listy väčšie a smerom hore sa zmenšujú. Hlávky drobných fialových kvetov sú zoskupené do metlín. Kvety sú oboj-pohlavné, päťpočetné, so zrastenými koruna-mi. Majú krátky horný a dlhší dolný pysk, štyri tyčinky a dlhú čnelku. Plody sú hladké hnedé tvrdky. Na kalichu aj na listeňoch sú silicové žliazky. Staršie rastliny majú drevnatý pod-zemok, z ktorého vyrastá trs rozkonárených stoniek. Kvety aj listy majú pri rozotretí medzi prstami charakteristickú príjemnú vôňu.

Výskyt a pestovanieRastie na slnečných trávnatých alebo kamenis-tých stráňach, vo svetlých lesoch, v krovinách a na lesostepiach od nížin až po subalpínske pásmo. Môže sa pestovať zo semien, ktoré sa voľne vysievajú do pôdy na slnečnom mieste. Ľahko sa rozmnožuje aj delením trsov na jar i v jeseni. Dobre znáša aj suchšie stanovištia.

Zber a úpravaV júli a auguste sa trhajú alebo strihajú čerstvé vrchné časti stoniek (do 10 cm) spolu s kvetmi. Sušia sa v tieni vo zväzočkoch alebo riedko rozlo-žené. Pri sušení v umelých podmienkach nemá teplota presiahnuť 35 °C. Najväčší obsah účin-ných látok majú rastliny zberané krátko pred poludním. Pamajorán má mierne horkú chuť.

Účinné látkyZ účinných látok obsahuje silice, najmä tymol, cymol a karvakrol, triesloviny a horčiny.

Liečivé účinkyPoužíva sa ako podporné liečivo:– pri zmierňovaní bolesti žalúdka a čriev a pri

povzbudzovaní chuti do jedla,– pri chorobách dýchacích ciest, najmä na od-

kašliavanie a zmierňovanie kašľa pri zápale priedušiek (akútnej a chronickej bronchitíde),

– pri poruchách nervovej sústavy, najmä pri ne-spavosti, epilepsii a precitlivenosti,

– pri liečbe kožných vyrážok (lišajov, svrbia-cich ekzémov a pod.) vo forme kúpeľov.

Použitie

Zápar (na vnútorné užívanie aj do kúpeľa)Pri dýchacích, tráviacich a nervových ťaž-kostiach sa zápar pripraví z jednej až dvoch polievkových lyžíc nadrobno posekaného čer-stvého alebo sušeného pamajoránu a zaleje sa 400 ml vriacej vody. Pije sa po 30-minútovom lúhovaní trikrát denne, vždy asi po 100 ml. Zápar sa môže použiť aj na inhaláciu pri kašli a prechladnutí a ako kloktadlo pri ochoreniach dýchacích ciest. Na kúpeľ pri vyrážkach sa pri-praví zápar z 200 – 300 ml drogy v 2 – 3 litroch vriacej vody.

ČajNa vnútorné užívanie sa môže pripraviť čaj tak, že čajová lyžička drogy sa 5 minút povarí v 200 ml vody. Užíva sa rovnako ako zápar.

PoznámkyPamajorán je súčasťou viacerých liečivých ča-jových zmesí.Je to aj medonosná rastlina a nenáročná okras-ná rastlina v záhradke.Pre svoju vôňu a korenistú chuť sa používa aj ako korenie.Niektorí ho používajú aj na odpudzovanie molí a mravcov.

Pamajorán

obyčajný

PAmAJorán obyčAJný

Hluchavkovité (Lamiaceae)

Kvitne: VII – IX • Zber: vňať VII – VIII

Origanum vulgare

A

B

C

A – kvitnúca stonka • B – kvet • C – list

144

Charakteristika rastlinyPúpava je trváca bylina s dužinatým vreteno-vitým koreňom, z ktorého vyrastá prízemná ružica podlhovastých, väčšinou hlboko vykra-jovaných stopkatých listov. Zo stredu listových ružíc vyrastá niekoľko bezlistých dutých stvo-lov dlhých až 30 cm, zakončených hustým úbo-rom drobných žltých jazykovitých kvetov. Kve-ty sú päťpočetné, obojpohlavné a obsahujú veľa nektáru. Ráno sa otvárajú a na noc alebo za dažďa zatvárajú. Po odkvitnutí sa z nich vyví-jajú plody. Sú to nažky s chocholcami pripomí-najúcimi padáčiky. Rastlina obsahuje v mlieč-niciach biele horké mlieko, ktoré vyteká pri poranení. Sporadicky kvitne až do októbra.

VýskytU nás rastie ako burina. Hojne sa vyskytuje od nížin až do podhoria, najmä na slnečných lú-kach, medziach, v trávnikoch a v záhradách.

Zber a úpravaZberá sa najmä koreň, niekedy aj celá vňať s ko-reňom alebo osobitne koreň, listy a kvety. Suší sa v tieni, ale lepšie v umelých podmienkach pri teplote do 50 °C. Celá vňať sa zberá najmä na jar pred rozkvitnutím úborov, korene sa zberajú na jar alebo na jeseň, keď majú najviac účinných látok.

Účinné látkyHlavnými liečebne významnými látkami kore-ňa sú horčiny taraxacín a taraxacerín, fytoste-roly, triterpény taraxerol a taraxasterol, inulín, triesloviny, saponíny, silica, sliz, inozitol, ma-nitol, živica, cholín, vitamíny, vosk a fytoncídy. Mlieko je bohaté na minerálne látky. Obsahuje aj kyselinu kremičitú, cholín a saponín.

Liečivé účinkyV medicíne sa púpava používa ako súčasť čajov:– pri chorobách tráviacej sústavy, pečene a žlč-

níka,– pri chorobách obličiek, močových ciest a pri

cukrovke,– pri avitaminóze.V ľudovom liečiteľstve sa odporúča aj:– na prečistenie krvi a na zvýšenie tvorby krvi,

na znižovanie krvného tlaku a na podporu krvného obehu,

– ako podporné liečivo pri cukrovke (pre vyso-ký obsah inulínu),

– na šesťtýždňové kúry pre reumatikov (denne za hrsť čerstvých listov s citrónom).

PoužitieZáparZ dvoch lyžičiek posekanej alebo rozdrobenej drogy na 2 poháre vody sa užíva vnútorne. Môže sa užiť aj vo forme odvaru, ak sa nechá krátko povariť.Čerstvá šťavaZ vňate v množstve 50 – 100 ml slúži na prečis-tenie a posilnenie organizmu.MacerátZ dvoch lyžičiek nadrobno posekanej drogy a dvoch pohárov 15 – 20 °C teplej vody, uležaný pri izbovej teplote osem a viac hodín, sa užíva vnútorne pri všetkých uvedených ťažkostiach.

PoznámkyZ mladých šťavnatých listov sa na jar pripravu-je šalát, ktorý je bohatý na vitamíny. Listy sa zbavia horkosti vylúhovaním vo vlažnej slanej vode. Šalát sa ochutí citrónom.Z čerstvých kvetov sa pripravuje púpavový med alebo púpavové víno. Z púpavy pestovanej na poli sa vyrába náhrada kávy.Vyciciavať mliečnu šťavu zo stvolov alebo listov púpavy sa neodporúča, pretože to môže spôso-biť tráviace ťažkosti. Niekedy po viacnásobnom potieraní mlieko odstraňuje bradavice.

Púpava

lekárska

PúPAvA lekárskA

Čakankovité (Cichoriaceae)

Kvitne: IV – V (X) • Zber: koreň III – IV a IX – X, kvety IV – V, listy V – IX

Taraxacum officinale

A

B

C

D

E

F

A – kvetný púčik • B – koreň• C – úbor • D – list • E – semená • F – samičí kvet

Arómu korenín oceňovali už dávne civilizácie. Je to vôňa z orientálnych trhovísk Východu a karaván z Arabskej púšte. Je to vôňa z hrobiek

starých Egypťanov, ktorí koreniny používali na balzamovanie mŕtvych, aby ich uchovali pre posmrtný život. Je to vôňa starobylých kultúr antického Grécka a Ríma, ktoré si niektoré koreniny cenili viac ako zlato, a verili, že pochádzajú zo samého kraja sveta, kde voda v moriach vrie.

Aj dnes koreniny dokážu vykúzliť príchuť exotiky – sú však lacnejšie a dostupnejšie než kedykoľvek predtým. Kuchári na celom svete ochu-cujú jedlá koreninami, kedysi takými vzácnymi, že sa považovali za pri-vilégium bohov. Kniha približuje dejiny korenín, ako sa k nám dostali a za akú cenu. Venuje sa použitiu, tradícii, vôni a chuti korenín a tomu, ako sa v nich správne zorientovať. Poznatky o koreninách poskytujú viac priestoru aj skúseným kuchárom, aby ich používali s väčšou odvahou a pôžitkom, a takto jedlám i nápojom dodávali starobylé i novodobé chute a vône.

oli, korenia a žartu iba po troche treba. slovenské príslovie

S

214

Koreniny

Koreniny sa používajú a obchoduje sa s nimi od dávnych čias. Koreniny, ktoré sú sčasti po-travinou a sčasti liečivom, sa vždy cenili pre svoju chuť a vôňu, konzervačné vlastnosti, ale aj pre aromatické a liečivé účinky.

Koreniny zahŕňajú obrovské množstvo rast-lín a ich častí. V tomto zmysle je ťažké ich de-finovať, pretože to môžu byť púčiky a kvety, či už čerstvé, alebo sušené; semená a plody, korene, kôra, miazga, živica i listy. Používajú sa vo forme práškov, drvia sa, strúhajú, tlčú a žujú. Varia sa, sušia, máčajú a pražia.

Vzácnosť a nevšednosť

Koreniny sa vždy považovali za čosi vzácne a hodnotné. Tisícky rokov boli koreniny, na-príklad klinčeky, známe iba na niekoľkých ostrovoch dnešnej Indonézie. Kadidlo sa zís-kavalo iba z jedného druhu stromu v ďalekej púštnej krajine na najjužnejšom výbežku Arabskej púšte.

Niektoré koreniny sa vyskytovali tak vzácne, že dnes už ani neexistujú, napríklad silfium, ktorého chuť obľubovali starí Gréci a Rima-nia. Posledné steblo tejto takmer legendárnej rastliny skončilo v ústach cisára Nera a dnes už môžeme iba hádať, akú malo chuť.

Prepych a nevyhnutnosť

V mnohých prípadoch koreniny definujú ci-vilizácie, ktoré ich používajú. Napríklad ško-ricu používali Egypťania na balzamovanie mŕtvych, ale dnes sa používa do koláčov a do cestovín. To, čo v jednej civilizácii bolo lieči-vom a konzervačným prostriedkom, je v inej ochucovadlom.

Definícia korenín

216

Odkedy sa medzi Východom a Západom otvorili prvé obchodné cesty, koreniny dra-maticky ovplyvnili náš svet. Dobrodruhovia z Európy, Arábie, Číny a Indie, ktorí často riskovali všetko, čo mali, sa vydávali na vý-pravy za koreninami do celého sveta. Hľadali obchodné cesty, vďaka ktorým by ich krajina získala prevahu nad obchodnými rivalmi.

Keď sa prví arabskí a grécki námorníci plavili cez Indický oceán k Malabarskému pobrežiu Indie, hnala ich tam vysoká cena korenín a ich vzácny výskyt. Neskôr túžba obchodovať s koreninami viedla Vasca da Gama k tomu, aby hľadal námornú cestu juž-ne od afrického kontinentu. Koreniny sa stali hnacou silou mnohých moreplavcov, akými boli Magalhaes a Kolumbus, aby podstúpili obrovské riziko a vydali sa na púť, ktorá, ako sa domnievali ich súčasníci, sa mohla skončiť pádom z okraja sveta.

Bohatstvo a kultúra

Veľký majetok z obchodu s koreninami napo-mohol vznik a vybudovanie intelektuálnych kultúr, ktoré formovali moderné civilizácie a ovplyvnili spôsob, akým nazeráme na svet. Z obchodu s koreninami sa zrodila intelek-tuálna a kultúrna moc Benátok a ďalších mestských štátov v Taliansku, akými boli aj Janov a Florencia. Koreniny umožnili prospe-rovať veľkým mestám Lisabon a Alexandria. Obchod s koreninami napomohol šírenie is-lamu, ktorý vďaka kupcom z Arábie prenikol na východ i na západ.

Impérium a otroctvo

Rozprávkové bohatstvo, ktoré ponúkal ob-chod s koreninami, vyvolalo prvú vlnu do-byvateľov z Európy. Holanďania, Španieli a Francúzi sa pretekali v dobývaní a ovládnu-tí zdrojov korenín. Britské impérium začalo vznikať dobytím malého Koreninového ostro-va Run v roku 1602.

Môžeme povedať, že koreniny sa na dlhý čas stali tienistou stránkou svetových dejín. Niet pochýb o tom, že výpravy za koreninami mali veľký vplyv na pohyb obyvateľstva, vznik otroctva, zničenie a premiešanie kultúr, čo bolo charakteristickou črtou uplynulých 500 rokov.

Význam korenín

Koreniny by sa mali kupovať a používať v ob-dobí, keď ich chuť dosahuje vrchol. Mnohé by sa mali uskladňovať čo najkratšie. Ak ich treba uskladniť, jedným z riešení je koreniny posekať alebo rozmixovať a zmraziť vo vzdu-chotesných nádobách. Takto vydržia niekoľ-ko mesiacov.

Celé korenie

Pri väčšine korenín, od bobúľ až po kôru a semená, sa snažte kupovať celé semená, bobule či struky. Toto je často spôsob, ako získať koreniny najlepšej kvality, čisté a bez prímesí. Najlepšie je, ak sa koreniny melú, drvia alebo strúhajú tesne pred použitím. Pri tomto procese sa uvoľňujú ich dôležité chu-te. Potom je už len otázkou času, kedy stratia svoju chuť, vôňu a silu.

Vzduchotesne uzavreté

Koreniny uchovávajte celé vo vzduchotes-ných nádobách. Ak používate mleté koreni-ny, uskladňujte ich najviac šesť mesiacov. Čerstvosť korenín kontrolujte čuchom a zra-kom. Ak sú stuchnuté, nemajú charakteristic-kú farbu a vôňu, nie sú vhodné na použitie.

Dlhodobé uskladňovanie

Niektoré koreniny si uchovávajú chuť a pou-žiteľnosť pomerne dlho. Napríklad prášková horčica si na aktivovanie špecifického enzý-mu, ktorý jej dodáva chuť, vyžaduje vodu. Vo forme prášku vydrží vyše roka. Niekoľko ro-kov možno uskladňovať aj vanilku, klinčeky a tamarind.

Uskladňovanie

228

Koreniny – prepych i nevyhnutnosť

Tisícky rokov sa aromatické látky známe ako koreniny nečakane objavovali na trhoviskách a v prístavoch dávnych kultúr. Spočiatku sa predávali ako nezvyčajný a exotický prepycho-vý tovar, ale rýchlo sa stali nenahraditeľnými.

Cukor, čokoláda, papriky čili, vanilka, mušká-tový orech a škorica sa kedysi prezentovali ako nepoznané pochúťky, ale dnes sa tieto koreni-ny stali súčasťou nášho života do takej miery, že sa považujú za nevyhnutnosť. Jednoducho, čím viac človek koreniny používa, tým viac sa mu ich žiada.

229

234

OpisBazalka, niekedy nazývaná aj basilika, poprípade bazalienka, je nízka jednoročná rastlina so špecifickou intenzívnou vôňou. Narastá do výšky 20 až 40 cm a má kríčkovitý vzhľad. Kvety sú zvyčajne biele, žltobiele alebo ružovofialové. Pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou medonosnou rastlinou.

Pestuje sa už od stredoveku a do Európy bola bazalka privezená niekedy v 16. sto-ročí, sprvu ako okrasná rastlina. V súčasnosti existuje množstvo rôznych druhov bazalky s rozmanitou farbou kvetov i rôznymi listami. Bazalka je veľmi nenáročná rastlina, a preto ju môžeme pestovať aj doma. Obľubuje teplé slnečné stanovištia chránené pred mrazom a vetrom.

Nákup a použitieAko korenina do jedál sa používajú listy. Najlepšie je spracovať listy krátko pred kvitnutím a hneď po odrezaní. Vtedy majú listy najintenzívnejšiu chuť i arómu. Aj v obchodoch dostať bazalku relatívne čerstvú, prípadne ju môžeme nahradiť sušenou.

Bazalka je typická najmä pre taliansku kuchyňu. Používa sa najmä do omáčok, šalátov, nálevov, na ochutenie pečeného mäsa, rýb alebo do rastlinných octov.

Rodový a druhový názov:Ocimum basilicum

Čeľaď:Lamiaceae

Krajina pôvodu:India

Bazalka

246

OpisKardamóm sú malé zelené semenné tobolky, ktoré poskytuje trváca rastlina z tej istej čeľade ako ďumbier. Kardamóm je dôležitá ingrediencia do práškov karí a ga-ram masálá. Používa sa aj v mnohých indických cukrovinkách a v pudingoch. V Škandinávii sa používa na ochucovanie likérov a rôznych pokrmov, od naklada-ných sleďov až po koláče. Na Blízkom východe sa používa na ochucovanie pokrmov i kávy.

Starí Gréci a Rimania si kardamóm cenili ako voňavku. Na Blízkom východe si získal povesť ako afrodiziakum a povzbudzujúci prostriedok.

Nákup a použitieNajlepšie je kupovať celé kardamómové tobolky. Tobolky by nemali byť popraska-né a malé čierne semená v nich by mali byť mierne lepkavé so silnou aromatickou vôňou. Semená kardamómu po vylúpaní rýchlo strácajú svoju vôňu.

K dispozícii sú tri druhy kardamómových semien. Zelené kardamómové tobolky majú najjemnejšiu chuť, zatiaľ čo biele sú tie isté tobolky, ibaže vybielené. Čierne kardamómové tobolky sú väčšie a majú silnejšiu, drsnejšiu chuť. Často sa používajú v silno korenených indických pokrmoch.

Rodový a druhový názov:Elettaria cardamomum

Čeľaď:Zingiberaceae

Krajina pôvodu:Južná India a Srí Lanka

Kardamóm

262

OpisMedovka je trváca, bohato rozkonárená rastlina s výraznou citrónovou voňou. Dorastá do výšky 70 – 150 cm. Kvitne v júni až auguste drobnými bielymi kvetmi. Má rada slnko alebo polotieň.

Okrem kuchynského využitia sa odpradávna medovka využíva ako liečivo a me-donosná rastlina. Pre posilňujúce účinky na činnosť srdca bola považovaná za elixír života. Do zvyšku Európy prenikla v roku 1661 ako „karmelitánske kvapky“ a preslávila sa ako medovkový protikŕčový alkoholový destilát. Už v 15. storočí sa z nej pripravoval „Eau de Charme“, jeden z prvých parfumov. Používa sa tiež pri výrobe likéru „benediktínka“.

Nákup a použitieAko korenie slúžia najmä mladé čerstvé listy zberané ešte pred kvitnutím rastli-ny. Lístky medovky sa hodia do polievok, šalátov, bylinkových omáčok, rybacích a hubových jedál. Koreníme ňou grilované jedlá, hydinu a varenú ryžu. Môžeme ju pridávať do majonéz, mliečnych nápojov a do limonád.

Rodový a druhový názov:Melissa officinalis

Čeľaď:Lamiaceae

Krajina pôvodu:Južná Európa a oblasť Stredozemia

Medovka

272

OpisPapriky čili sú štipľavé plody papriky kríčkovitej. Existuje vyše 100 odrôd paprík čili, od malých, diabolsky štipľavých habanero až po miernejšie, sladké choricero (španielska paprika čili).

Papriky čili, pravdepodobne najobľúbenejšia korenina na svete, sú základnou zložkou kulinárskej tradície v USA, v Karibskej oblasti, v Indii a v Ázii. Zdrojom štipľavosti je kapsaicín. Jeho účinky a sila sa menia podľa odrôd, existuje dokonca aj škála na kategorizáciu štipľavosti.

Domovom paprík čili je Mexiko. Ako voľne rastúce sa používajú 7 000 rokov a pes-tujú sa približne 6 000 rokov.

Nákup a použitieLen ťažko možno odporučiť, ktoré čerstvé papriky čili použiť – zelené, červené, oranžové alebo žlté, pretože z pohľadu na ne sa ťažko dá usúdiť, aké sú štipľavé. Spravidla platí, že čím sú papriky menšie, tým sú štipľavejšie. Po manipulácii s čer-stvými paprikami čili sa rukami nikdy nedotýkajte pier alebo očí.

Papriky čili sa často predávajú sušené. Najjednoduchšie je používať ich vo forme práškov. Prášky dodajú pokrmom štipľavosť, neposkytujú však taký rozsah alebo intenzitu chutí ako čerstvé papriky čili.

Rodový a druhový názov:Capsicum frutescens

Čeľaď:Solanaceae

Krajina pôvodu:Mexiko

Papriky čili

290

Škorica

OpisV USA a vo Veľkej Británii sa mletá škorica často používa v sladkých pokrmoch, koláčoch, sušienkach, a najmä s ovocím, napr. s jablkami. Škorica sa pridáva aj do čokolády a do ochutených vín.

Škoricovník sa pestuje ako ker. Z tenkých výhonkov sa odlupuje vonkajšia kôra a vnútorná kôra sa zvinie do zvitkov, ktoré sa nechajú vysušiť.

Použitie škorice – alebo aspoň jej blízkej príbuznej kasie – sa zaznamenalo v Číne už v roku 2500 pred n. l. a neskôr v starom Egypte, kde sa používala na balzamo-vanie. Archeológovia našli škoricu aj na gréckom ostrove Samos v nálezoch, ktoré sa datujú do roku 700 pred n. l. V príbehoch z Biblie sa hovorí, že škorica sa cenila viac než zlato.

Nákup a použitieNajlepšie je kupovať škoricu v malých množstvách a neskladovať ju príliš dlho. Dá sa kúpiť aj mletá, ale najkvalitnejšia škorica sa predáva vo forme tyčiniek čiže zvitkov.

Rodový a druhový názov:Cinnamomum zeylanicum

Čeľaď:Lauraceae

Krajina pôvodu:Srí Lanka

302

AAchillea millefolium 152Aesculus hippocastanum 126Agrimonia eupatoria 156alchemilka žltozelená 20Alchemilla xanthochlora 20Allium cepa 38Allium sativum 40Allium ursinum 42Althaea officinalis 72Althaea rosea 72Anethum graveolens 92Anthyllis vulneraria 32Apium graveolens 192Arctium lappa 102Armoracia rusticana 70Artemisia absinthium 128Artemisia vulgaris 128Avena sativa 124

Bbaza čierna 22baza chabzdová 22bazalka pravá 24benedikt lekársky 26Beta vulgaris 154Betonica officinalis 28betonika lekárska 28Betula pendula 34borievka obyčajná 30bôľhoj lekársky 32Brassica oleracea 86breza previsnutá 34brusnica čučoriedková (čučoriedka) 36brusnica obyčajná 36

CCalendula officinalis 116Calluna vulgaris 184Capsella bursa pastoris 84Carum carvi 150Centaurium erythraea 194cesnak cibuľový 38cesnak kuchynský 40cesnak medvedí 42Cichorium intybus 44Cnicus benedictus 26Cornus mas 50Crataegus laevigata 64Crataegus monogyna 64čakanka obyčajná 44

Dďatelina lúčna 46ďatelina roľná 46Daucus carota 112divozel veľkokvetý 48drieň obyčajný 50dub letný 52dub zimný 52dúška materina 54dúška tymianová 54

EEchinacea angustifolia 56Echinacea pallida 56Echinacea purpurea 56echinacea purpurová 56Elytrigia repens 146Epilobium parviflorum 188Equisetum arvense 138Erica tetralix 184Euphrasia rostkoviana 118

Ffazuľa záhradná 58fenikel obyčajný 60fialka roľná 62fialka trojfarebná 62fialka voňavá 62Filipendula hexapetala 176Filipendula ulmaria 176Foeniculum vulgare 60Fragaria moschata 78Fragaria vesca 78Fragaria viridis 78

GGalega officinalis 82Glechoma hederacea 190Glechoma hirsuta 190

HHelianthus tuberosus 172hloh jednosemenný 64hloh obyčajný 64hluchavka biela 66Humulus lupulus 68Hypericum perforatum 104

CHChamerion angustifolium 188Chelidonium majus 96chmeľ obyčajný 68chren dedinský 70

Zoznam biliniek a iných liečivých rastlín

303

Iibiš lekársky 72ibiš ružový 72imelo biele 74

Jjablčník obyčajný 76jahoda drúzgavicová 78jahoda obyčajná 78jahoda trávnicová 78jarabina vtáčia 80jastrabina lekárska 82Juglans regia 120Juniperus communis 30

Kkapsička pastierska 84kapusta obyčajná 86komonica lekárska 88kostihoj lekársky 90kôpor voňavý 92kyprina úzkolistá 188

LLamium album 66ľan siaty 94lastovičník väčší 96Lavandula angustifolia 98levanduľa úzkolistá 98Linaria vulgaris 148Linum usitatissimum 94lipa malolistá 100lipa veľkolistá 100lopúch väčší 102ľubovník bodkovaný 104

MMajorana hortensis 106majorán záhradný 106Malva mauritanica 168Malva neglecta 168Malva sylvestris 168Marrubium vulgare 76mäta pieporná 108Matricaria recutita 162medovka lekárska 110Melilotus altissimus 88Melilotus officinalis 88Melissa officinalis 110Mentha x piperita 108mrkva obyčajná 112

Nnátržník husí 114nátržník plazivý 114nátržník strieborný 114nátržník vzpriamený 114nechtík lekársky 116

OOcimum basilicum 24očianka Rostkovova 118orech kráľovský 120Origanum vulgare 130ostružina černicová 122ostružina malinová 122ovos siaty 124

Ppagaštan konský 126palina obyčajná 128palina pravá 128pamajorán obyčajný 130Petroselinum crispum 132petržlen záhradný 132Phaseolus vulgaris 58Plantago lanceolata 166Plantago maior 166Plantago media 166pľúcnik lekársky 134podbeľ liečivý 136Potentilla anserina 114Potentilla reptans 114Potentillla erecta 114praslička roľná 138pŕhľava dvojdomá 140Primula elatior 142Primula veris 142Prunus spinosa 170prvosienka jarná 142prvosienka vyššia 142Pulmonaria officinalis 134púpava lekárska 144pýr plazivý 146pyštek obyčajný 148

QQuercus petraea 52Quercus robur 52

Rrasca lúčna 150rebríček obyčajný 152repa obyčajná, cvikla 154repík lekársky 156Ribes nigrum 158ríbezľa čierna 158Rosa canina 164Rosmarinus officinalis 160rozmarín lekársky 160Rubus fruticosus 122Rubus idaeus 122rumanček kamilkový 162ruža šípová 164

304

SSalix alba 186Salix purpurea 186Salvia officinalis 174Salvia sclarea 174Sambucus ebulus 22Sambucus nigra 22skorocel kopijovitý 166skorocel prostredný 166skorocel väčší 166slez lesný 168slez nebadaný 168slivka trnková 170slnečnica hľuznatá 172Solidago virgaurea 196Sorbus aucuparia 80Sorbus domestica 80Symphytum officinale 90šalvia lekárska 174šalvia muškátová 174

TTaraxacum officinale 144Thymus serpyllum 54Thymus vulgaris 54Tilia cordata 100Tilia platyphyllos 100Trifolium arvense 46Trifolium pratense 46Trifolium repens 46Tussilago farfara 136túžobník brestový 176túžobník obyčajný 176

UUrtica dioica 140

VVaccinium myrtillus 36Vaccinium vitis-idaea 36valeriána lekárska 178Valeriana officinalis 178Verbascum densiflorum 48Verbascum thapsus 48Verbena officinalis 198Veronica beccabunga 180Veronica officinalis 180veronika lekárska 180veronika potočná 180vinič hroznorodý 182Viola arvensis 62Viola odorata 62Viola tricolor 62Viscum album 74Vitis vinifera 182vres obyčajný 184vresovec štvorradový 184vŕba biela 186vŕba purpurová 186vŕbovka malokvetá 188

Zzádušník brečtanovitý 190zeler voňavý 192zemežlč menšia 194zlatobyľ obyčajná 196železník lekársky 198

305

AAllium sativum 236Allium schoenoprasum 274Anethum graveolens 252aníz 232

Bbadián 232bazalka 234

CCapsicum annuum 270Capsicum frutescens 272Carum carvi 278cesnak 236čierne korenie 238Cinnamomum zeylanicum 290Coriandrum sativum 250Crocus sativus 288Curcuma longa 254Cymbopogon citratus 298

Dďumbier 240

EElettaria cardamomum 246Eugénia caryophyllata 248

Ffenikel 242Foeniculum vulgare 242

Hhorčica 244

Kkardamóm 246klinčeky 248koriander 250kôpor 252kurkuma 254

LLaurus nobilis 296Lepidium sativum 300Levisticum officinale 256ligurček 256

Mmajorán 258Majorana hortensis 258mak 260medovka 262Melissa officinalis 262muškátový orech 264Myristica fragrans 264

Nnové korenie 266

OOcimum basilicum 234Origanum vulgare 268

Ppamajorán (oregano) 268Papaver somniferum 260paprika 270papriky čili 272pažítka 274Petroselinum crispum 276petržlen 276Pimenta dioica 266Pimpinella anisum 232Piper nigrum 238

Rrasca 278Rosmarinus officinalis 280rozmarín 280

SSatureja hortensis 282saturejka 282senovka 284Sesamum indicum 286sezam 286Sinapis alba 244Sinapis arvensis 244šafran 288škorica 290

TThymus vulgaris 292Trigonella foenum-graecum 284tymian 292

Vvanilka 294Vanilla fragrans 294vavrín pravý (bobkový list) 296vôňovec citrónový 298

Zžerucha 300Zingiber officinale 240

Zoznam korenín

306

Register ochoreníAalergia 17, 106, 126, 146antioxidanty 8, 10, 50, 66astma 48, 106, 142, 180ateroskleróza 9, 42, 74, 164, 212avitaminóza 36, 50, 80, 144, 164, 190

Bbradavice 96, 144, 148bronchitída 130, 206

Ccievy, čistenie, kôrnatenie 11, 76, 138, 158cukrovka 9, 10, 36, 44, 58, 102, 120, 140, 144, 172, 209

Ddepresia 104, 110dna 26, 34, 58, 78, 80, 126, 146, 176, 180, 192, 196dojčenie 56, 82, 92, 106, 140, 150, 162, 164, 174, 198dvanástnik, vredy 72, 86, 90, 128dýchacie cesty 10, 11, 12, 15, 22, 26, 28, 36, 38, 40, 42, 48, 56, 62, 66, 88, 90, 92, 94, 96, 100, 106, 108, 118, 122, 126, 130, 134, 136, 140, 142, 144, 146, 150, 154, 158, 162, 166, 168, 174, 180, 190, 205, 206dýchacie cesty, odhlieňovanie 28, 48, 56, 60, 62, 70, 72, 100, 150, 154, 180, 205

Eekzémy 36, 46, 50, 52, 54, 56, 62, 84, 96, 108, 120, 130, 136, 140, 156, 160, 162, 166, 180, 190, 196, 210epilepsia 130, 142

Ggynekologické ochorenia 20, 30, 52, 66, 114, 120, 132, 162, 184

Hhemoroidy 34, 52, 66, 78, 84, 104, 120, 124, 126, 138, 148, 158, 162, 170, 182, 208herpes 207, 210hlava, bolesť 54, 70, 88, 110, 176, 178, 198hmyz, uštipnutie, odpudzovanie 9, 38, 96, 98, 100, 120, 132, 166, 188hnačka 9, 11, 17, 20, 36, 46, 50, 52, 54, 78, 80, 108, 112, 114, 120, 122, 126, 152, 170, 190, 184, 208horúčka 76, 164, 184, 205

hrdlo, zápal 20, 36, 52, 54, 76, 90, 110, 138, 154, 164, 184hystéria 88

CHcholesterol, zníženie hladiny v krvi 40, 126, 154, 162, 180chrípka 38, 80, 100, 128, 142, 162, 164, 176, 206

Kkašeľ 10, 24, 30, 48, 54, 60, 62, 70, 76, 98, 118, 134, 142, 166, 180, 190, 205kĺby, bolesti, zápaly 28, 30, 56, 62, 80, 88, 90, 156, 184, 188, 212klimaktérium 20, 88, 104, 174koža, ochorenia 26, 30, 36, 56, 66, 96, 98, 198, 210koža, vredy 26, 30, 36, 44, 48, 54, 90, 124, 152, 158, 168koža, vyrážky 44, 62, 104, 130, 180, 190koža, zápaly 30, 54, 110, 116, 152, 166, 210krv, prečistenie 46, 140, 144, 180, 194krv, zrážavosť 38, 84, 88, 126, 134krvácanie vonkajšie 9, 114, 152krvácanie vnútorné 9, 11, 52, 84, 122, 152krvácanie z nosa 20, 74, 84, 138krvný obeh 10, 84, 104, 112, 124, 126, 152, 160, 182krvný tlak 38, 40, 42, 58, 64, 66, 74, 76, 78, 84, 88, 90, 96, 98, 110, 124, 152, 154, 160, 178, 182, 186, 211

Mmenštruácia, bolestivá, nepravidelná 20, 30, 52, 66, 104, 106, 110, 114, 116, 132, 152, 162, 174, 196, 198migréna 22, 62, 98, 104, 106, 108močopudné účinky 26, 30, 46, 62, 66, 78, 80, 82, 102, 132, 160, 186, 188, 192, 196, 198močové cesty 22, 24, 28, 30, 34, 56, 66, 78, 84, 94, 100, 104, 112, 134, 140, 144, 146, 156, 158, 180, 186, 190, 210, 211močové cesty, kamene 24, 22, 28, 32, 34, 56, 58, 78, 146, 158, 166, 170močový mechúr, zápaly 36, 58, 88, 152, 176, 184, 188

Nnadúvanie, plynatosť 24, 60, 100, 106, 108, 128, 150, 192

307

nechutenstvo 24, 76, 100, 118, 128, 152, 207neplodnosť 146nervová predráždenosť 9, 10, 38, 54, 98, 104, 106, 108, 124, 178, 184, 188, 192nespavosť 22, 26, 28, 54, 64, 68, 74, 92, 88, 98, 104, 106, 110, 124, 130, 142, 178, 184, 188, 212neuróza, nervozita 22, 26, 28, 38, 54, 64, 68, 74, 88, 92, 98, 104, 142, 178, 192, 188, 212

Oobličky 26, 44, 58, 80, 94, 100, 144, 148, 176, 188, 196obličky, kamene 34, 58, 78, 188, 196, 211obranyschopnosť organizmu, zvýšenie 9, 38, 40, 42, 56, 80, 86, 112, 122, 154, 158, 164, 194oči 20, 60, 112, 118, 148, 166, 168odreniny 110, 166omrzliny 120opar pásový 26, 210opuchliny 28, 48, 90, 110, 114, 136, 146osteoporóza 38, 86

Ppankreas 46, 209parazity črevné 40, 42, 50, 86, 120, 150, 178pečeň 44, 104, 112, 116, 144, 146, 156, 166, 196, 208, 209pečeň, zápal (hepatitída) 112, 208, 209pleť, vyrážky, uhrovitosť 62, 70, 94, 100, 160podliatiny 190pohlavná predráždenosť 68, 124, 184pohlavné žľazy, povzbudenie činnosti 174pokožka, čistenie 70, 184, 160pomliaždeniny 114, 126, 132popáleniny 86, 90, 104, 120, 140, 156, 162, 166, 180potenie nočné 52, 174, 213potopudné účinky 22, 80, 82, 100, 102, 160prečistenie organizmu 24, 34, 36, 72, 90, 140, 144, 146, 152, 170prechladnutie 9, 17, 24preležaniny 56, 140priedušky, zápal 24, 46, 48, 72, 76, 80, 94prostata 66, 132, 146, 148, 186, 188psoriáza 46

Rrany 24, 28, 30, 40, 46, 48, 56, 62, 76, 78, 84, 86, 90, 104, 122, 132, 134, 138, 152, 156, 160, 164, 174, 180, 184, 190, 196, 210reumatizmus 9, 22, 26, 30, 34, 46, 58, 62, 70, 78,

80, 86, 98, 108, 136, 142, 144, 146, 160, 166, 176, 184, 192, 196, 212

Sskleróza 78srdce 9, 10, 64, 74, 76, 84, 98, 110, 178, 211, 262štítna žľaza 10, 122

Ttrávenie, poruchy 10, 15, 20, 24, 26, 28, 34, 36, 38, 42, 44, 54, 68, 70, 72, 76, 78, 80, 84, 92, 96, 98, 100, 110, 122, 126, 136, 144, 150, 152, 156, 158, 160, 162, 166, 172, 180, 182, 186, 194, 206tuberkulóza 138

Uúnava 44, 52, 54, 70, 80, 178, 198, 212, 213úpal 126ústna dutina, dezinfekcia 20, 22, 32, 34, 36, 54, 78, 96, 100, 114, 116, 120, 122, 128, 138, 152, 154, 156, 170, 174, 198, 206, 207uši, bolesti, zápaly 22, 24, 48, 88

Vvlasy, vypadávanie, rast, lupiny 34, 68, 102, 120, 140, 154vredy predkolenia 32, 48, 90, 120, 126, 134, 148vyčerpanosť, nervová 54, 104, 132, 212, 198vyčerpanosť, oslabený organizmus 70, 212vyrážky 140, 146, 148, 152, 156, 194, 196, 207

Zzápaly 10, 15, 20, 22, 24, 28, 30, 32, 34, 38, 40, 48, 52, 54, 56, 58, 60, 66, 72, 76, 78, 80, 88, 92, 94, 98, 136, 140, 184, 188zápcha 17, 44, 80, 94, 148, 170, 182, 208závraty 98, 192zlomeniny 90, 164zuby, bolesť 10, 114zuby, paradentóza 36, 52, 80, 96, 114, 136, 164žalúdok, kyselina (nedostatok, nadbytok) 10, 92, 108, 118, 128žalúdok, vredy 72, 86, 94, 130žalúdok, ťažkosti 52, 104, 146, 148, 152, 162, 170, 178žalúdok, zápaly sliznice (gastritída) 34, 52, 94, 104, 114, 168, 207žily kŕčové 22, 52, 56, 90, 148žily, zápal 126, 136žlčník 76, 96, 104, 144, 148, 152, 166, 174, 196, 208žlčník, kamene 26, 114, 138, 190, 209