4
Z OBSAHU: ABECEDA OD TEMŽE FEGL KRESLÍ NAĎALEJ BRAŇO KR IŽAN DEBUTUJE BIG -BEAT EŠTE NEUMREL SLÁVIA VŠ SA CHCE BIT S DYNAMOM H A TIRÁŽ ROČNÍK XI. ČÍSLO 4 d S3 niverzita Bratislava, 23. októbra 1965 U.50 K č s Zo seminára funkcionárov vysokých škôl O čom sa Hovorilo v Houštke V 7 druhej polovici septembra t. r. bol v Houštke pri Pra- he seminár pre funkcionárov vysokých škôl, vedúcich kate- dier marxizmu Ieninizmu a predsedov stran ckych organizá- cii na vysokých školách. Obsahom seminára boli otázky po- litiky strany na úseku školstva, informácie a diskusia o pri- pravovanom zákone o vysokých školách, práca KML, súčasná situácia v medzinárodnom robotn ckom hnut a závažnejšie otázky nášho ekonomického vývoja. Prvoradou úlohou stran ckej práce je pr prava XIII. sja/. du KSC, ktorá spoč va v plnen konkrétnych úloh a nie v organizovan kampan . V práci s mládežou sa nemožno vyhýbat kritičnosti, 4 tak ako na druhej strane je nesprávne upadat do negativizmu. Mládež snahu dopátrat sa pr čin nedostatkov, usiluje sa o to sama, vlastnými cestami. Ne- dôveruje novinám, učite om, žiada fakty a ich rozbor, do- máha sa poznania faktov aj zo sveta nesocialistického. V tej- to súvislosti sa kritizovalo p- sanie niektorých kultúrnych časopisov (menovite uvádzané neboli), ako a j niektoré relá- cie rozhlasu a telev zie (v re- feráte s. Havl na). Stretávanie sa názorov na vysokých ško- lách je prirodzené, odzrkad uje život a dianie u nás a vo sve- te. Prednášate uvádzal, že na niektorých vysokých školách sa objavujú tendencie přece- ňovat úlohu inteligencie pri výstavbe socializmu, ako aj snahy po vo nejšom pomere k SSSR, pričom sa dáva za pr - klad Rumunsko, pr padne Po - sko. Riadenie vysokých škôl sa uplatňova po linke: minis- terstvo, poveren ctvo, rektor, dekan. Žiada sa viac dôvery vo funkcionárov vysokých škôl, sa im poskytnú väčš priestor pre rozhodovanie a riadenie. Výbor pre vysoké školy bude poradným orgánom minister- stva. Pre pružnejšie riadenie si bude minister utvára do- časné skupiny, komisie a zvo- láva na porady rektorov. Otázka titulov stále nie je definit vne riešená. Pod a ná- zoru ministerstva absolventi ... nech ßa v nej dievčence kúpavajú ... Foto: Belický V technických smerov, lekárstva a práva majú konči štúdium okrem štátnej skúšky aj rigo rózom a z skava titul inžinie- ra a doktora. Univerzitné štú- diá by sa končili štátnou skúš- kou a absolventi by z skavali titul stredoškolského profeso- ra. Pre z skanie doktorátu by sa museli podrobi rigoróznej skúške. Diskusia k otázke bola ve mi živá a bohatá. Hlasy zá- stupcov univerz t boli napospol za riešenie, aby a j absolvent univerzity dostal titul doktora. Akademick funkcionári sa budú voli na dvojročné obdo- bie a potvrdzova minister- stvom. Majú ma aj funkciu kontrolnú a inšpekčnú náv- števa prednášok, seminárov, účas na zasadan katedier a podobne. Katedry marxizmu Ieninizmu súčas ou sústavy vysokých škôl, za ich prácu zodpovedn akademick funk- cionári. Pri obsadzovan učite ských miest na vysokých školách by prvoradým činite om kva- lifikácia; nie j e správne vyhý- ba sa uvo neniu tých, ktor nestačia na svoje úlohy. Výmena kádrov medzi vyso- kými školami a Akadémiou by sa mala sta dobrou trad ciou. Žiada sa smelšie prij manie vysokoškolských študentov do strany. Zo sedemdesiattis c vy- sokoškolákov je ich v strane len niečo vyše dvetis c, čo predstavuje približne 4 pere. Podobne treba do strany prij fna vo väčšom počte aj uči- te ov. Pred výukou marxizmu Ieni- nizmu stoj prestavba vzh a- dom k fakultám a odborom. Ich pracovn ci sa majú veno- va k účovým ideologickým otázkam jednotlivých odborov. Pri prestavbe je potrebné sa vyhnú nebezpečenstvu jedno- strannosti. Marxizmus leniniz mus sa nesmie utopi v profi- lovan . Katedry ML boli v mi- nulosti v strede kritiky, pre- ceňovala sa možnos ich pô- sobenia, nebral sa v dostatoč- nej miere zrete na vplyv ob- jekt vnej skutočnosti, na roz- poruplný proces života socia- lizmu. Pri hodnoten kultúrnej ob- lasti sa konštatovalo (v refe- ráte s. Hesa), že jej činnos nevychádza vždy z pevnej marxisticko leninskej ideovej základne. Kritika dlhuje spo- ločnosti syntetickú odpove na posledné roky literárnej tvor- by. V dramatickej literatúre pozorova v celom socialistic- kom tábore určitú kr zu. Na javiská sa dostávajú aj bul- várne diela. K nim sa uchy u- jú a j divadlá, ktoré v minu- losti stáli na výške. V ČSSR máme najhustejšiu divadelnú sie na svete. Štátna poklad- nica dopláca na každú vstu- penku 17 Kčs. Premietanie filmov je zo 70 pere. strato- vé. Ostrejšej kritike bol podro- bený kultúrny časopis „Tvář". Vytýkala sa mu netolerantnos , snobstvo a propaganda masa rykizmu. Do republiky sa do- stáva zo zahraničia približne štyritis c výtlačkov emigrant- ského časopisu „Svědectv ". Časopis je dobre informovaný, často prináša zasvätené zprávy z nášho politického života. Hlása reformizmus, odideologi zovanie spoločenského života, humanizáciu marxizmu a po- drobne sa zaoberá otázkami Slovenska. Pripravuje sa nový tlačový zákon. Má s a vytvori „Správa tlače a vydavate stiev". Nový zákon bude obsahova opatre- nia proti zneužitiu slobody tla- če. Tak isto sa pripravuje no- zákon vydavate ský. Podstatou informácie o m e - dzinárodnom robotn ckom hnu- t, bola politika KS Č ny a jej útoky proti KSSS ktorú sa ve- dúci činitelia č nskej strany snažia zdiskreditova a před- stavit ako stranu, ktorá opus- tila marxizmus leninizmus a vedie SSSR na cesty kapitalis- tického vývoja. Politiku SSSR vyhlasujú za podporu americ- kého imperializmu. Tajomn k ÜV KSČ s. Kolder sa zaoberal našou hospodár- skou situáciou. Cesta prekona- nia ažkost je v uplatnen no- vého riadenia národného hos- podárstva. Silne zdôrazňoval funkciu zákona hodnoty, na ňom založenej cenovej politiky, socialistickú podnikavos a otázku kvalifikácie vedúcich hospodárskych kádrov. Zákon o zvýšen platov vy- sokoškolských učite ov vstúpi do platnosti od 1. ja- nuára 1966. Výška úhrady tej- to položky v štátnom rozpoč- te sa zn žila z pôvodnej sumy 80 miliónov Kčs na sumu 50 miliónov korún. O prijat záko- na však rozhodne výsledok pl- nenia hospodářského plánu na rok 1965, p NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VAS # NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VÄS # NAŠA UNIV BLESKOVE Ш/tor 0 katedre sociológie Spústa pr strojov, hláv, ••ste v i a c p r o b l é m o v , ale u/ menej učebných miestnost a vo ného priestoru charak- terizuje najmladšiu katedru 1 HÍK katedru socioló- gie. O jej cie och, pr či- nách, ktoré ju priviedli na svet, sme hovorili s jej ve- dúcim, docentom Jozefom Karáskom CSc. Čo dalo podnet k za- loženiu katedry sociológie? Bola to jednak spoločen- ská, ale a j teoretická po- treba kvalifikovaných socio- lógov. Moderné riadenie na- šich podnikov sa be/, nich nezaob de. A teoretic- potreba? Máme širokú oblas spoločenských vied, ktorej sféry ešte nie sú po- kryté bádan m. Je ich iste ve a. Ktoré však pokladáte za najdôle- žitejšie? Tak napr klad problema- tika života mládeže, rodinný /ivot, vz ahy zamestnancov a vodenia, rozvoj miest a ded n, kriminalita mladých. Aký bude štart posluchá- čov? Chceli by sme zača vý- skumom zo života študentov. Ale si j pri mojej optimis- tickej povahe sa mi zdá, že súčasné priestorové mož- nosti a rôzne organizačné problémy nám ani v naj- menšom nevychádzajú v ústrety. Ko ko je našich prvých sociológov, aké predmety budú študova ? Máme dvadsa dva prvákov na dennom štúdiu. Je ve - záujem o postgraduálne a dia kové štúdium, ktoré sme však zatia neotvorili. Okrem základov sociológie, sociológie odvetv a meto- diky sociológie budú poslu- cháči robi ve a praktic- kých cvičen a výskumov. Aká j e ich perspekt va? Po skončen školy majú možnos pracova na ško- lách, vo výskumných ústa- voch a v závodoch. Ďakujeme za rozhovor a benjam nkovi FFUK želá- me úspešný štart. ASA NIVI [ •/II \ S.\ VI A ZA V V> » ..V. Л 1 'Myl:!!/! i л SA I'YIA ZA VAS ф NASA UNIV Ň t i H l ť l l t i za hranicami Prostredn ctvom Cestovnej kancelárie ČSM strávilo tento rok leto v zahranič 9300 mla- dých odborn kov, študentov a absolventov čs. vysokých škôl, ktor sa zúčastnili na zahra- ničnej praxi a na medzinárod- ných brigádach. Výmennú prax pre technické smery a študen- tov medic ny zabezpečoval Čs. sväz mládeže v spolupráci s m e - dzinárodnými študentskými or- ganizáciami. Na budúci rok sa ráta s rozš ren m stykov aj pre veterinárov a architektov. Na základe dohôd so zahra- ničnými fakultami sa 7500 na- šich študentov zúčastnilo na bezdev zovej výmennej praxi v NDR, Po sku, Ma arsku, Ju- hoslávii a SSSR. Početné sku- piny z radov mládeže pracovali aj v medzinárodných budova- te ských táboroch na lesných brigádach, v po nohospodárst- ve a na stavbách. Tento rok po prvý raz zor- ganizoval ČSM s ministerstvom školstva a kultúry výmennú prax vysokoškolákov do neso- cialistických kraj n. Sedemsto účastn kov sa rozišlo do Ang- licka, Belgicka, NSR, Rakúska, Švédska n Tunisu. Jesennú náladu. Foto: J. Tesl k Co nového Niektore nové veci, ktoré obsahuje list ministra školstva a kultury z maja t. r. adresovaný rektorom vysokých škôl sú už na školách všeobecne známe a p salo sa o nich i v študentskej tlači Vysokým školám sa umožňuje alebo odporúča upravi studium v rôznych smeroch s cie om, aby prinášalo väčšie vy- hliadky. lazisko výučby má sa prenies do samostatného štúdia, zatiat co účast na prednáškach sa nemus vyžadova tak ako predtým. Ďalej sa uvolňuje skúšobný systém. Dáva sa možnos upusti od perného skúsobného obdobia a pripúš a študentov ku skúš- kam počas celého roku. Robia sa tiež alšie zmeny. Nie s ú s ce rozsiahle, ale majú svoj význam. Pracuje sa, pravda, tiež na zložitých, zásadnejš ch otázkach. Ich pr prava si vsak vyžaduje dlhš čas. Pripravuje sa nová no- menklatúra študijných odborov, ktorá prinies zlúčenie nie- ktorých odboro% a tým — v medziach účelnosti prechod k šir- šm odborom, takže by bolo možné v niektorých odboroch čias- točne obmedzi specializačně štúdium a pripravova absolventov viac v súlade so stavom a potrebami našej ekonomiky a kultúry. Bude, pravda, nutné zamyslie sa tiež nad štruktúrou výučby a skladbou učebných plánov v niektorých skupinách odborov. Dis- kutuje sa i o alš ch naliehavých pedagogických otázkach. ČO S NOVÝM ZÁKONOM? Práce na návrhu nového zákona o vysokých školách pokraču- jú. Po diskusii, ktorá bola začiatkom roka na vysokých školách, na vysokých pracovala alej na návrhu komisia, zložená z učite ov niektorých vysokých škôl a fakúlt. Zákon jasnejšie vymedzi úlohu vy- sokých škôl v celej našej spoločnosti, ako a j ich hospodárske zabezpečenie. Robia sa niektoré zmeny v kategóriách štúdia. Ako riadne byt označené každé štúdium, ktoré poskytuje úplné vysokoškol- ské vzdelanie, teda ako štúdium denné, tak i štúdium popri za- mestnan . Pri prij man na vysoké školy má sa prihliada nielen na potreby spoločnosti, ale i na individuálne schopnosti, nadanie a záujmy^ uchádzača. Majú by podrobnejšie stanovené povinnosti i práva študentov. Predovšetkým sa má od študentov vyžadova sústavné samostatné štúdium. V spôsobe ukončovania štúdia a v označovan a tituloch absol- ventov majú sa uskutočni tiež určité zmeny. Utvor sa nový od- diel o vedeckej činnosti na vysokých školách, ktorý bude vyja- dren m, že vedecká práca je spolu s pedagogickou činnos ou, ktorá je s ňou nutne spojená, základnou úlohou vysokých škôl. Čiastočne sa upravuje skladba učite ov vysokých škôl. Zatia čo SÍI upúš a od doterajš ch kategóri zástupcov profesorov a zá- stupcov docentov, zavádzajú sa dve kategórie profesorov, a to riadni a mimoriadni profesori. Nebude sa na alej od všetkých odborných asistentov vyžadova v určitej lehote habilitácia. Oča- káva sa, že tieto zmeny priaznivo ovplyvnia úroveň a rast uči- te ských kádrov. V riaden vysokých škôl sa jasnejšie vymedzuje úloha minis- terstva, ktoré sa má zaobera perspekt vnymi a koncepčnými otázkami a materiálnym zabezpečen m vysokých škôl, zatia čo konkrétne riešenie pedagogického procesu a vedeckej činnosti zostáva vecou vysokých škôl a fakúlt. Obnovujú sa vo by akademických funkcionárov a uskutočňujú sa niektoré alšie úpravy v organizácii a riaden vysokých škôl. Spolu so zákonom sa vyda nieko ko hlavných predpisov. školách napr. nove študijné predpisy, nové smernice pre riadenie vyso- kých skôl a smernice pre vedeckú činnos , ktorými sa majú rôz- ne otázky novšie, účelnejšie rieši . V niektorých pr padoch môže s i o vážne progres vne zmeny. IDE O LEPŠIE PODMIENKY Nový zákon teda vytvori pre činnos vysokých škôl a prá- cu študentov v niektorých smeroch nové. lepšie podmienky. Bolo by však na škodu samotných vysokých škôl, keby sa prakticky význam nového zákona preceňoval a očakávalo sa, že sa razem vyriešia všetky zložité problémy, s ktorými dnes naše vysoké školy zápasia. Obdobie, ktoré dnes naša krajina prež va, je zlo- žité obdobie, obdobie h adania, v ktorom sa h adajú lepšie cesty pre rozvoj našej socialistiekej spoločnosti, ke sa veci neriešia razom, ale treba ráta s určitým dlhš m vývojom. Л čo je hlavne, dobre výsledky výučby, vedeckej činnosti, priaznivé prostredie na fakulte, katedre, sa zákonom uskutočni nedajú, pretože su predovšetkým vecou pedagogickej praxe, ve (Pokračovanie na 2. str.)

Zo seminára funkcionárov vysokých škôl Očom sa Hovorilo v ... · NAĎALEJ • BRAŇO KR IŽAN DEBUTUJE • BIG -BEAT EŠTE NEUMREL • SLÁVIA VŠ SA CHCE BIT S DYNAMOM H A

  • Upload
    others

  • View
    2

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Zo seminára funkcionárov vysokých škôl Očom sa Hovorilo v ... · NAĎALEJ • BRAŇO KR IŽAN DEBUTUJE • BIG -BEAT EŠTE NEUMREL • SLÁVIA VŠ SA CHCE BIT S DYNAMOM H A

Z OBSAHU: ABECEDA OD TEMŽE • FEGL KRESLÍ NAĎALEJ • BRAŇO KR IŽAN DEBUTUJE • BIG -BEAT EŠTE NEUMREL • SLÁVIA VŠ SA CHCE BIT S DYNAMOM H A TIRÁŽ

ROČNÍK XI. ČÍSLO 4

d S3 niverzita B r a t i s l a v a , 23. o k t ó b r a 1965 U.50 K č s

Zo seminára funkcionárov vysokých škôl

O čom sa Hovorilo v Houštke V7 d r u h e j polovici s e p t e m b r a t . r . bol v H o u š t k e p r i P r a ­

h e s e m i n á r p r e f u n k c i o n á r o v v y s o k ý c h š k ô l , v e d ú c i c h k a t e ­d i e r marx izmu-Ienin izmu a p r e d s e d o v s t r a n í c k y c h o r g a n i z á ­cii na v y s o k ý c h š k o l á c h . Obsahom s e m i n á r a boli o t á z k y p o ­l i t iky s t r a n y na ú s e k u š k o l s t v a , i n f o r m á c i e a d i s k u s i a o p r i ­p r a v o v a n o m z á k o n e o v y s o k ý c h ško lách, p r á c a KML, s ú č a s n á s i t u á c i a v medz inárodnom robotníckom hnut í a z á v a ž n e j š i e o t á z k y n á š h o e k o n o m i c k é h o v ý v o j a .

P r v o r a d o u úlohou s t r a n í c k e j p r á c e j e p r í p r a v a XIII. s ja/.-d u KSC, k t o r á m á s p o č í v a ť v p lnení k o n k r é t n y c h úloh a n ie v o r g a n i z o v a n í k a m p a n í . V p r á c i s mládežou s a n e m o ž n o v y h ý b a t k r i t i č n o s t i , 4 t a k a k o na d r u h e j s t r a n e j e n e s p r á v n e u p a d a t d o n e g a t i v i z m u . Mládež m á s n a h u d o p á t r a t s a pr íč in n e d o s t a t k o v , u s i l u j e s a o t o s a m a , v l a s t n ý m i c e s t a m i . N e ­d ô v e r u j e novinám, uč i te ľom, ž i a d a f a k t y a ich rozbor , d o ­m á h a s a poznania f a k t o v a j z o s v e t a n e s o c i a l i s t i c k é h o . V t e j ­t o s ú v i s l o s t i s a k r i t i z o v a l o p í ­s a n i e n i e k t o r ý c h k u l t ú r n y c h č a s o p i s o v ( m e n o v i t e u v á d z a n é nebol i ) , a k o a j n i e k t o r é r e l á ­c i e r o z h l a s u a t e l e v í z i e ( v r e ­f e r á t e s . Havl ína) . S t r e t á v a n i e s a názorov n a v y s o k ý c h š k o ­lách j e p r i r o d z e n é , o d z r k a d ľ u j e ž i v o t a d i a n i e u n á s a v o s v e ­t e .

P r e d n á š a t e ľ u v á d z a l , ž e na n i e k t o r ý c h v y s o k ý c h š k o l á c h s a o b j a v u j ú t e n d e n c i e p ř e c e ­ň o v a t ú lohu i n t e l i g e n c i e p r i v ý s t a v b e socia l izmu, a k o a j s n a h y p o v o ľ n e j š o m p o m e r e k SSSR, p r i č o m s a d á v a z a p r í ­k l a d R u m u n s k o , p r í p a d n e P o ľ ­s k o .

Riadenie v y s o k ý c h š k ô l s a m á u p l a t ň o v a ť po l i n k e : m i n i s ­t e r s t v o , p o v e r e n í c t v o , r e k t o r , d e k a n . Žiada s a v i a c d ô v e r y v o f u n k c i o n á r o v v y s o k ý c h š k ô l , m á s a im p o s k y t n ú ť v ä č š í p r i e s t o r p r e r o z h o d o v a n i e a r iadenie .

V ý b o r p r e v y s o k é š k o l y b u d e p o r a d n ý m o r g á n o m m i n i s t e r ­s t v a . P r e p r u ž n e j š i e r i a d e n i e s i b u d e m i n i s t e r u t v á r a ť d o ­č a s n é s k u p i n y , k o m i s i e a z v o ­l á v a ť na p o r a d y r e k t o r o v .

O t á z k a t i tu lov s t á l e n ie j e d e f i n i t í v n e r i e š e n á . Podľa n á ­z o r u m i n i s t e r s t v a a b s o l v e n t i

... nech ßa v nej dievčence kúpavajú ... F o t o : Belický-V

t e c h n i c k ý c h s m e r o v , l e k á r s t v a a p r á v a m a j ú končiť š t ú d i u m o k r e m š t á t n e j s k ú š k y a j r i g o -r ó z o m a z í s k a v a ť t i t u l inž in ie­r a a d o k t o r a . U n i v e r z i t n é š t ú ­diá b y s a končil i š t á t n o u s k ú š ­kou a a b s o l v e n t i b y z í s k a v a l i t i tu l s t r e d o š k o l s k é h o p r o f e s o ­r a . P r e z í s k a n i e d o k t o r á t u b y s a m u s e l i podrobiť r i g o r ó z n e j s k ú š k e . Diskus ia k o t á z k e bola v e ľ m i ž i v á a b o h a t á . H l a s y z á ­s t u p c o v u n i v e r z í t boli napospol z a r i e š e n i e , a b y a j a b s o l v e n t u n i v e r z i t y d o s t a l t i t u l d o k t o r a . A k a d e m i c k í f u n k c i o n á r i s a b u d ú vol iť na d v o j r o č n é o b d o ­b i e a p o t v r d z o v a ť m i n i s t e r ­s t v o m . M a j ú m a ť a j f u n k c i u k o n t r o l n ú a i n š p e k č n ú — n á v ­š t e v a p r e d n á š o k , s e m i n á r o v , ú č a s ť n a z a s a d a n í k a t e d i e r a podobne. K a t e d r y m a r x i z m u -Ieninizmu s ú s ú č a s ť o u s ú s t a v y v y s o k ý c h š k ô l , z a ich p r á c u s ú zodpovední a k a d e m i c k í f u n k ­cionár i .

Pri o b s a d z o v a n í u č i t e ľ s k ý c h m i e s t na v y s o k ý c h š k o l á c h m á b y ť p r v o r a d ý m čini teľom k v a ­l i f i k á c i a ; n ie j e s p r á v n e v y h ý ­b a ť s a u v o ľ n e n i u t ý c h , k t o r í n e s t a č i a na s v o j e úlohy.

V ý m e n a k á d r o v medz i v y s o ­k ý m i š k o l a m i a A k a d é m i o u b y s a m a l a s t a ť d o b r o u t r a d í c i o u .

Žiada s a s m e l š i e p r i j í m a n i e v y s o k o š k o l s k ý c h š t u d e n t o v d o s t r a n y . Zo s e d e m d e s i a t t i s í c v y ­s o k o š k o l á k o v j e ich v s t r a n e len niečo v y š e d v e t i s í c , č o p r e d s t a v u j e pr ib l i žne 4 p e r e . Podobne t r e b a d o s t r a n y p r i j í -fnať v o v ä č š o m p o č t e a j u č i ­t e ľ o v .

P r e d v ý u k o u m a r x i z m u - I e n i ­nizmu s t o j í p r e s t a v b a v z h ľ a ­d o m k f a k u l t á m a o d b o r o m . Ich pracovníc i s a m a j ú v e n o ­v a ť k ľ ú č o v ý m i d e o l o g i c k ý m o t á z k a m j e d n o t l i v ý c h o d b o r o v . Pr i p r e s t a v b e j e p o t r e b n é s a v y h n ú ť n e b e z p e č e n s t v u j e d n o ­s t r a n n o s t i . M a r x i z m u s - l e n i n i z -m u s s a n e s m i e utopiť v p r o f i ­lovaní . K a t e d r y ML boli v m i ­nulos t i v s t r e d e k r i t i k y , p r e ­c e ň o v a l a s a možnosť ich p ô ­sobenia , n e b r a l s a v d o s t a t o č ­n e j m i e r e z r e t e ľ n a v p l y v o b ­j e k t í v n e j s k u t o č n o s t i , na r o z ­p o r u p l n ý p r o c e s ž i v o t a s o c i a ­l izmu.

Pri hodnotení k u l t ú r n e j o b ­las t i s a k o n š t a t o v a l o ( v r e f e ­r á t e s . H e s a ) , ž e j e j č innosť n e v y c h á d z a v ž d y z p e v n e j m a r x i s t i c k o - l e n i n s k e j i d e o v e j z á k l a d n e . K r i t i k a d l h u j e s p o ­ločnost i s y n t e t i c k ú odpoveť n a p o s l e d n é r o k y l i t e r á r n e j t v o r ­b y . V d r a m a t i c k e j l i t e r a t ú r e p o z o r o v a ť v c e l o m s o c i a l i s t i c ­k o m t á b o r e u r č i t ú k r í z u . Na j a v i s k á s a d o s t á v a j ú a j b u l ­

v á r n e d ie la . K n i m s a u c h y ľ u ­j ú a j d i v a d l á , k t o r é v m i n u ­los t i s t á l i na v ý š k e . V ČSSR m á m e n a j h u s t e j š i u d i v a d e l n ú s i e ť na s v e t e . Š t á t n a p o k l a d ­nica dopláca na k a ž d ú v s t u ­p e n k u 17 Kčs. P r e m i e t a n i e f i l m o v j e z o 70 p e r e . s t r a t o ­v é .

O s t r e j š e j k r i t i k e bol p o d r o ­b e n ý k u l t ú r n y č a s o p i s „ T v á ř " . V y t ý k a l a s a m u n e t o l e r a n t n o s ť , s n o b s t v o a p r o p a g a n d a m a s a -r y k i z m u . Do r e p u b l i k y s a d o ­s t á v a z o zahranič ia pr ib l i žne š t y r i t i s í c v ý t l a č k o v e m i g r a n t ­s k é h o č a s o p i s u „ S v ě d e c t v í " . Č a s o p i s j e d o b r e i n f o r m o v a n ý , č a s t o p r i n á š a z a s v ä t e n é z p r á v y z n á š h o pol i t ického ž ivota . Hlása r e f o r m i z m u s , o d i d e o l o g i -z o v a n i e s p o l o č e n s k é h o ž ivota , humanizác iu m a r x i z m u a p o ­d r o b n e s a z a o b e r á o t á z k a m i S l o v e n s k a .

P r i p r a v u j e s a n o v ý t l a č o v ý zákon. Má s a v y t v o r i ť „ S p r á v a t l a č e a v y d a v a t e ľ s t i e v " . Nový z á k o n b u d e o b s a h o v a ť o p a t r e ­nia prot i zneuži t iu s lobody t l a ­č e . Tak i s t o s a p r i p r a v u j e n o ­v ý zákon v y d a v a t e ľ s k ý .

P o d s t a t o u i n f o r m á c i e o m e ­d z i n á r o d n o m robotn íckom h n u ­t í , bola pol i t ika KS Číny a j e j ú t o k y prot i KSSS k t o r ú s a v e ­d ú c i č ini te l ia č í n s k e j s t r a n y s n a ž i a z d i s k r e d i t o v a ť a p ř e d ­s t a v i t a k o s t r a n u , k t o r á o p u s ­t i la m a r x i z m u s - l e n i n i z m u s a v e d i e SSSR n a c e s t y k a p i t a l i s ­t i c k é h o v ý v o j a . Pol i t iku SSSR v y h l a s u j ú z a p o d p o r u a m e r i c ­k é h o imper ia l izmu.

T a j o m n í k ÜV KSČ s . Kolder s a z a o b e r a l n a š o u h o s p o d á r ­s k o u s i tuác iou. C e s t a p r e k o n a ­nia ť a ž k o s t í j e v u p l a t n e n í n o ­v é h o r i a d e n i a národného h o s ­p o d á r s t v a . S i lne z d ô r a z ň o v a l f u n k c i u z á k o n a hodnoty, na ň o m z a l o ž e n e j c e n o v e j pol i t iky, s o c i a l i s t i c k ú p o d n i k a v o s ť a o t á z k u k v a l i f i k á c i e v e d ú c i c h h o s p o d á r s k y c h k á d r o v .

Zákon o z v ý š e n í p l a t o v v y ­s o k o š k o l s k ý c h u č i t e ľ o v m á v s t ú p i ť d o p l a t n o s t i od 1. j a ­n u á r a 1966. V ý š k a ú h r a d y t e j ­t o položky v š t á t n o m r o z p o č ­t e s a zníži la z p ô v o d n e j s u m y 80 miliónov K č s n a s u m u 50 mil iónov k o r ú n . O p r i j a t í z á k o ­na v š a k r o z h o d n e v ý s l e d o k p l ­nenia h o s p o d á ř s k é h o plánu na r o k 1965, - p -

NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V A S # NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V Ä S # NAŠA UNIV

BLESKOVE

Ш/tor 0 katedre

sociológie Spústa p r í s t r o j o v , hláv,

••ste v i a c prob lémov, a l e u/ m e n e j u č e b n ý c h m i e s t n o s t í a v o ľ n é h o p r i e s t o r u c h a r a k ­t e r i z u j e n a j m l a d š i u k a t e d r u 1 HÍK — k a t e d r u soc io ló­g i e . O j e j c ieľoch, p r í č i ­nách, k t o r é j u pr iv iedl i na s v e t , s m e hovori l i s j e j v e ­dúc im, docentom J o z e f o m K a r á s k o m CSc.

— Čo d a l o podnet k z a ­loženiu k a t e d r y s o c i o l ó g i e ?

Bola t o j e d n a k s p o l o č e n ­s k á , a l e a j t e o r e t i c k á p o ­t r e b a k v a l i f i k o v a n ý c h s o c i o ­lógov. Moderné r i a d e n i e n a ­š ich podnikov s a u ž be/, nich nezaobíde . A t e o r e t i c ­k á p o t r e b a ? Máme š i r o k ú o b l a s ť s p o l o č e n s k ý c h v ied, k t o r e j s f é r y e š t e n ie s ú p o ­k r y t é bádaním.

J e ich i s t e v e ľ a . K t o r é v š a k p o k l a d á t e za n a j d ô l e ­ž i t e j š i e ?

T a k napr ík lad p r o b l e m a ­t i k a ž i v o t a mládeže, rod inný / ivot, v z ť a h y z a m e s t n a n c o v a vodenia, r o z v o j m i e s t a dedín, k r i m i n a l i t a mladých.

A k ý b u d e š t a r t p o s l u c h á ­č o v ?

Chceli b y s m e z a č a ť v ý ­s k u m o m z o ž ivota š t u d e n t o v . A l e si j p r i m o j e j o p t i m i s ­t i c k e j p o v a h e s a mi zdá, ž e s ú č a s n é p r i e s t o r o v é m o ž ­nost i a r ô z n e o r g a n i z a č n é

p r o b l é m y n á m ani v n a j ­m e n š o m n e v y c h á d z a j ú v ú s t r e t y .

Koľko j e n a š i c h p r v ý c h sociológov, a k é p r e d m e t y b u d ú š t u d o v a ť ?

Máme d v a d s a ť d v a p r v á k o v n a d e n n o m š t ú d i u . J e v e ľ ­k ý z á u j e m o p o s t g r a d u á l n e a d i a ľ k o v é š t ú d i u m , k t o r é s m e v š a k z a t i a ľ neotvor i l i . O k r e m z á k l a d o v sociológie, soc io lóg ie o d v e t v í a m e t o ­d i k y soc io lóg ie b u d ú p o s l u ­c h á č i robiť v e ľ a p r a k t i c ­k ý c h cv ičení a v ý s k u m o v .

A k á j e ich p e r s p e k t í v a ? Po s k o n č e n í š k o l y m a j ú

možnosť p r a c o v a ť na š k o ­lách, v o v ý s k u m n ý c h ú s t a ­voch a v závodoch.

Ď a k u j e m e za r o z h o v o r a b e n j a m í n k o v i FFUK ž e l á ­m e ú s p e š n ý š t a r t .

ASA NIVI [ • / I I \ S . \ ľ V I A ZA V V> » -..V.Л 1 'Myl:!!/! i л SA I'YIA ZA VAS ф NASA UNIV

Ň t i H l ť l l t i za hranicami

P r o s t r e d n í c t v o m C e s t o v n e j k a n c e l á r i e ČSM s t r á v i l o t e n t o r o k l e t o v zahranič í 9300 m l a ­dých odborníkov, š t u d e n t o v a a b s o l v e n t o v č s . v y s o k ý c h š k ô l , k t o r í s a zúčas tn i l i na z a h r a ­n i č n e j p r a x i a na m e d z i n á r o d ­ných b r i g á d a c h . V ý m e n n ú p r a x p r e t e c h n i c k é s m e r y a š t u d e n ­tov medic íny z a b e z p e č o v a l Čs. s v ä z m l á d e ž e v spo luprác i s m e ­dz inárodnými š t u d e n t s k ý m i o r ­ganizác iami . Na budúci r o k s a r á t a s r o z š í r e n í m s t y k o v a j p r e v e t e r i n á r o v a a r c h i t e k t o v .

Na z á k l a d e dohôd s o z a h r a ­ničnými f a k u l t a m i s a 7500 n a ­š ich š t u d e n t o v z ú č a s t n i l o na b e z d e v í z o v e j v ý m e n n e j p r a x i v NDR, Poľsku, M a ď a r s k u , J u ­hos láv i i a SSSR. P o č e t n é s k u ­p i n y z r a d o v m l á d e ž e p r a c o v a l i a j v m e d z i n á r o d n ý c h b u d o v a ­t e ľ s k ý c h t á b o r o c h na l e s n ý c h b r i g á d a c h , v p o ľ n o h o s p o d á r s t ­v e a na s t a v b á c h .

T e n t o r o k po p r v ý r a z z o r ­ganizova l ČSM s m i n i s t e r s t v o m š k o l s t v a a k u l t ú r y v ý m e n n ú p r a x v y s o k o š k o l á k o v do n e s o ­c i a l i s t i c k ý c h k r a j í n . S e d e m s t o ú č a s t n í k o v s a r o z i š l o d o A n g ­licka, Belg icka, NSR, R a k ú s k a , Š v é d s k a n Tunisu .

Jesennú náladu. Foto: J . Tes l ík

Co nového Niektore nové veci, ktoré obsahuje list ministra školstva a

kultury z maja t. r . adresovaný rektorom vysokých škôl sú už na školách všeobecne známe a písalo sa o nich i v študentskej tlači Vysokým školám sa umožňuje alebo odporúča upraviť studium v rôznych smeroch s cieľom, aby prinášalo väčšie vy­hliadky. lazisko výučby má sa preniesť do samostatného štúdia, zatiat co účast na prednáškach sa nemusí vyžadovať tak ako predtým.

Ďalej sa uvolňuje skúšobný systém. Dáva sa možnosť upustiť od perného skúsobného obdobia a pripúšťať študentov k u skúš­kam počas celého roku. Robia sa tiež ďalšie zmeny. Nie sú síce rozsiahle, ale majú s v o j význam.

Pracuje sa, pravda, tiež na zložitých, zásadnejších otázkach. Ich príprava si vsak vyžaduje dlhší čas. Pripravuje sa nová no­menklatúra študijných odborov, ktorá má priniesť zlúčenie nie­ktorých odboro% a tým — v medziach účelnosti — prechod k šir­ším odborom, takže by bolo možné v niektorých odboroch čias­točne obmedziť specializačně štúdium a pripravovať absolventov viac v súlade so stavom a potrebami naše j ekonomiky a kultúry. Bude, pravda, nutné zamyslieť sa tiež nad štruktúrou výučby a skladbou učebných plánov v niektorých skupinách odborov. Dis­kutuje sa i o ďalších naliehavých pedagogických otázkach.

ČO S NOVÝM ZÁKONOM?

Práce na návrhu nového zákona o vysokých školách pokraču­jú. Po diskusii, ktorá bola začiatkom roka na vysokých školách,

na vysokých pracovala ďalej na návrhu komisia, zložená z učiteľov niektorých vysokých škôl a fakúlt. Zákon má jasnejš ie vymedziť úlohu v y ­sokých škôl v celej naše j spoločnosti, ako a j ich hospodárske zabezpečenie.

Robia sa niektoré zmeny v kategóriách štúdia. Ako riadne má byt označené každé štúdium, ktoré poskytuje úplné vysokoškol­ské vzdelanie, teda ako štúdium denné, tak i štúdium popri za­mestnaní. Pri prijímaní na vysoké školy má sa prihliadať nielen na potreby spoločnosti, ale i na individuálne schopnosti, nadanie a záujmy^ uchádzača. Majú byť podrobnejšie stanovené povinnosti i práva študentov. Predovšetkým sa má od študentov vyžadovať sústavné samostatné štúdium.

V spôsobe ukončovania štúdia a v označovaní a tituloch absol­ventov majú sa uskutočniť tiež určité zmeny. Utvorí sa nový od­diel o vedeckej činnosti na vysokých školách, ktorý bude v y j a ­drením, že vedecká práca j e spolu s pedagogickou činnosťou, ktorá j e s ňou nutne spojená, základnou úlohou vysokých škôl. Čiastočne sa upravuje skladba učiteľov vysokých škôl. Zatiaľ čo SÍI upúšťa od doterajších kategórií zástupcov profesorov a zá­stupcov docentov, zavádzajú sa dve kategórie profesorov, a to riadni a mimoriadni profesori. Nebude sa naďalej od všetkých odborných asistentov vyžadovať v určitej lehote habilitácia. Oča­káva sa, že tieto zmeny priaznivo ovplyvnia úroveň a r a s t uči­teľských kádrov.

V riadení vysokých škôl sa jasnejšie vymedzuje úloha minis­terstva, ktoré sa má zaoberať perspektívnymi a koncepčnými otázkami a materiálnym zabezpečením vysokých škôl, zatiaľ čo konkrétne riešenie pedagogického procesu a vedeckej činnosti zostáva vecou vysokých škôl a fakúlt.

Obnovujú sa voľby akademických funkcionárov a uskutočňujú sa niektoré ďalšie úpravy v organizácii a riadení vysokých škôl. Spolu so zákonom má sa vydať niekoľko hlavných predpisov.

školách napr. nove študijné predpisy, nové smernice pre riadenie vyso­kých skôl a smernice pre vedeckú činnosť, ktorými sa majú rôz­ne otázky novšie, účelnejšie riešiť. V niektorých prípadoch môže ísť i o vážne progresívne zmeny.

IDE O LEPŠIE PODMIENKY

Nový zákon má teda vytvoriť pre činnosť vysokých škôl a prá­cu študentov v niektorých smeroch nové. lepšie podmienky. Bolo by však na škodu samotných vysokých škôl, keby sa prakticky význam nového zákona preceňoval a očakávalo sa, že sa razem vyriešia všetky zložité problémy, s ktorými dnes naše vysoké školy zápasia. Obdobie, ktoré dnes naša krajina prežíva, j e zlo­žité obdobie, obdobie hľadania, v ktorom sa hľadajú lepšie cesty pre rozvoj našej socialistiekej spoločnosti, keď sa veci neriešia razom, ale treba rátať s určitým dlhším vývojom.

Л čo je hlavne, dobre výsledky výučby, vedeckej činnosti, priaznivé prostredie na fakulte, katedre, sa zákonom uskutočniť nedajú, pretože su predovšetkým vecou pedagogickej praxe, ve-

(Pokračovanie na 2. s t r . )

Page 2: Zo seminára funkcionárov vysokých škôl Očom sa Hovorilo v ... · NAĎALEJ • BRAŇO KR IŽAN DEBUTUJE • BIG -BEAT EŠTE NEUMREL • SLÁVIA VŠ SA CHCE BIT S DYNAMOM H A

Z cykJu Slnko Foto I. a c h

Voda odplavila plány S t a r o n o v ý m p r o b l é m o m š t u d e n t o v b r a t i s l a v s k ý c h v y s o k ý c h l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u , s p o - K e b y s a v š a k p o d a r i l o t ú t o

š k ô l j e u ž p o d l h é r o k y t e m e r k a t a s t r o f á l n y nedtostatok i n - l o č e n s k é h o s t r e d i s k a s k l u b m i , v e c p r e d s a l e n d o r i e s i t u z V t e r n á t o v . V š e t k y s ú p r e p l n e n é . Z a č a l o s a k o n e č n e u v a ž o - k n i ž n i c a m i , b u f e t m i , j e d á l ň a m i , n a j b l i ž š e j b u d ú c n o s t i , m a l i b y

t ě l o c v i č n a m i a t ď . j e z a t i a ľ ž iaľ s a — p o d ľ a p r e d b e ž n ý c h ú d a ­j o v — z a č a ť p r í p r a v n é p r á c e n a

IBA V PLÄNOCH n o v e j p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e u ž v r o k u 1966 a t o ú p r a v o u

V y s k y t l i s a t u t o t i ž p r o b l é m y s t a v e n i s k a , p r í p r a v o u c e s t y , z a -s m i n i s t e r s t v o m p o ľ n o h o s p o - v e d e n í m e l e k t r i c k é h o p r ú d u a

v a ť o v ý s t a v b e n o v é h o v y s o k o š k o l s k é h o k o m p l e x u a v m i n u ­l o m r o k u s a u ž p r i s t ú p i l o k j e h o r e a l i z á c i i . Celý v y s o k o š k o l ­s k ý a r e á l b u d e u m i e s t n e n ý v M l y n s k e j do l ine . P r e t o ž e t u v l a s t n e i d e o r e a l i z o v a n i e s n a m n o h ý c h š t u d e n t s k ý c h g e n e r á ­cií, b u d e u r č i t e k a ž d é h o z a u j í m a ť , d « a k e j m i e r y s a n á š s e n z h m o t ň u j e , r e s p . č o m ô ž e m e e š t e m y od t o h t o k o l o s u č a k a ť . „ . .

d á r s t v a , k t o r é s a „ c h y t i l o " z á - v o d y . V r . 1967 b y s a m a l o p o копа o ochrane po ľ n o h o s p o d á r - t o m p r i s t ú p i ť k v l a s t n e j v ý -

P r á c e n a s t a v e n i s k u z a č a l i u ž p o d o k o n č e n í p r e d s t a v o v a ť a s i g k e j ô d y R o k u j e s a t e d a , r o - s t a v b e , t a k ž e p r v á e t a p a b y v m i n u l o m r o k u ú p r a v o u t e r é - 2400 l ô ž o k . Č a s o v é t o v y z e r á k u j e g § t u ( i e n t i p r í r o d o v e d e c - k o n č i l a a s i t a k v r o k u 1971— n u . A k o n á s i n f o r m o v a l inž . a s i t a k , ž e h r u b á p r á c a n a p r - k e j f a k u l t y c h o d i a b e h o m z 1972. Holčík, v e d ú c i p r e v ý s t a v b u v y - v o m b l o k u b y b o l a h o t o v á d o p r e d n á š k y n a Š m e r a l o v e j u l ic i T e d a p r v é z a č i a t k y — p r v é s o k ý c h š k ô l , n a r a z i l o s a v š a k k o n c a r o k u 1966, t a k ž e p r a v - n o s | „ p h á p r i v ý k o p o v ý c h p r á c a c h s k o r o d e p o d o b n e b y u ž z a č i a t k o m r o

k u 1967 mohol t e n t o p r i j a ť NA SPODNÚ VODU

V e c i n e p o m o h l i a n i d l h o t r v a - PRVÝCH O H ^ V A I U . O V j ú c e d a ž d e , k t o r é u ž i t a k p o - - j m s a u s p o k o j i l i p o ž i a d a v -m e r n e n e p r i a z n i v ú s i t u á c i u e s t e k б ( v y s o k o š k o | a k 0 v . P o -

i /Ano I O mnnhu n I d ПП- ' ''

do pos luchá r n e n a M o s k o v s k e j ť a ž k o s t i . D ú f a m e v š a k , ž e n i e a o d t i a ľ p r í p a d n e n a S t e i n e r o - s ú n e r i e š i t e ľ n é .

Milan S v e c

s k o m p l i k o v a l i a m n o h é p l á n o v a n é ú l o h y s a p r e t o z n a č n e o n e s k o r i l i . V s ú č a s n o s t i j e t e d a h l a v n o u ú l o h o u s t a v b á r o v o d ­v i e s ť d r e n á ž a m i z o s t a v e n i s k a v o d u , a b y s a v d o h ľ a d n e j d o b e m o h l o z a č a ť s v l a s t n o u v ý ­s t a v b o u .

k i a ľ n e b u d e n o v ý p r o j e k t z a ­p o j e n ý na d i a ľ k o v ý t e p e l n ý r o z ­v o d , b u d e i n t e r n á t v y k u r o v a ť v l a s t n á k o t o l ň a .

H o r š i e j e t o v š a k u ž s v ý ­s t a v b o u ď a l š í c h o b j e k t o v v y s o ­k o š k o l s k é h o a r e á l u . T o t o r o z -

Oslávili štvrťstoročie Na p o č i a t k u v š e t k é h o bol i d r . J á n H r o m á d k a , p r o f . d r . Mi­

cha l Novikov, doc. d r . F r a n t i š e k N á b ě l e k a v l á d n e n a r i a d e n i e č í s l o 180/1939 Zz. z. a n . Na z á k l a d e t o h t o n a r i a d e n i a s a v š k o l s k o m r o k u 1939/40 z a č a l i n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e v t e d a j ­š e j S l o v e n s k e j u n i v e r z i t y p r e d n á š a ť p r í r o d n é v e d y . P r v ý m s t o š e s ť d e s i a t i m d e v i a t i m p r i h l á s e n ý m š t u d e n t o m v t e d y p r e d ­n á š a l i ô s m i u č i t e l i a .

O r o k n a t o bo l v y d a n ý z á - k t o r é p r e d n i e s o l p r o f e s o r A n -k o n 168/1940 Sb. z. a n., k t o - ton K o t z i g Dr. Sc., d e k a n f a -r ý m b o l a z r i a d e n á P r í r o d o v e - k u l t y , z a č a l o s a s l á v n o s t n é dec-ká f a k u l t a S l o v e n s k e j u n i - z h r o m a ž d e n i e z a m e s t n a n c o v a v e r z i t y . Pr ide l i l i j e j b u d o v u n a š t u d e n t o v p r i p r í l e ž i t o s t i j u -T ö r ö k o v e j u l i c i , t e r a j š e j M o s - b i l e a f a k u l t y - Udel i l i n a ň o m k o v s k e j 2, k d e s í d l i a ž d o d n e s , a j č e s t n é m e d a i l e j e j d l h o r o č -P r v ý z á p i s š t u d e n t o v bol v n ý m p e d a g o g i c k ý m p r a c o v n í -š k o l s k o m r o k u 1940/1941. P r v ú k o m . Z l a t ú m e d a i l u UK a k a d e -

. c-t-nu- i m a t r i k u l á c i u v i e d o l d e k a n m i k o v i p r o f . d r . D i m i t r i j o v i A n -V m i n u l ý c h d ň o c h n a v š t í v i l K a t e d r u n o v i n a r s t v a H l K ^ F r a n t i š e k V a l e n - d r u s o v o v i Dr. Sc; a p r o f e s o r o v i

p r o d e k a n F a k u l t y ž u r n a l i s t i k y U n i v e r z i t y Karola M a r x a v L í p - £ • ' d r . O t a k a r o v i B o r ů v k o v i Dr. Sc., s k u p r o f . d r . Knipping . I n f o r m o v a l p o s l u c h á č o v o m o ž n o s t i a c h š t ú d i a ž u r n a l i s t i k y n a UKM a - ú č a s n o m s t a v e n e m e c k e j t l a ­č e a o d p o v e d a l n a ich o t á z k y

V p r v e j e t a p e v ý s t a v b y a r e - s i a h l e v y s o k o š k o l s k é s t r e d i s k o á l u s a v y b u d u j e p r v ý z d v o c h p o z o s t á v a j ú c e z p r í r o d o v e d e c -b l o k o v i n t e r n á t u o k a p a c i t e k e j f a k u l t y ( s n a j m o d e r n e j š í m 1280 lôžok, j e d á l e ň , k u c h y ň a , v y b a v e n í m — v r á t a n e p o č í t a -t e l o c v i č ň a a p o s t u p n e s a p r e j - č o v é h o s t r e d i s k a a r á d i o i z o t ó -d e k v ý s t a v b e d r u h é h o b l o k u , p o v é h o p r a c o v i s k a ) , e l e k t r o -K a p a c i l a c e l é h o i n t e r n á t u b u d e t e c h n i c k e j f a k u l t y a f a k u l t y t e -

Návšteva z LIPSKA n o v i n á r s t v a

DOKONČENIE ÚVODNÍKA (Dokončenie z 1. s t rany)

cou vysokých škôl a študentov samotných. Záleží na vysokých školách a na ich učiteľoch, aby sa naďalej zvyšovala úroveň uči­teľských kádrov predovšetkým serióznou vedeckou prácou, ktorá nie j e vedená honbou za hodnosťami a titulmi, ale hlbokým zá­ujmom o vedu samotnú; aby sa vo výučbe prekonával formaliz­mus, z učebných plánov odstraňovalo všetky zbytočné a neúčel­né, aby prednášky, semináre, cvičenia boli mladým ľuďom prí­nosom a študenti si opäť zvykali na samostatné štúdium, samo­statnú prácu s knihou, s prameňmi, samostatnú prácu v labora­tóriu. A bude, pravda, najviac záležať na študentoch samotných, aby od prvých týždňov semestra pracovali sústavne a húževnato, ale tiež iniciatívne, so živým záujmom o s v o j odbor, so snahou poznať čo najviac i samostatne o veciach, ktoré výučba prináša, premýšľať a tvoriť si o nich názory vlastnou myšlienkovou prá­cou.

Nemožno sa ubrániť spomienke, ako sme prežívali našu mla­dosť pred 30 rokmi medzi múrmi naše j Alma Mater, v študov­niach Klementina, na študentských schôdzach. Pokrokoví študenti razili vtedy zásadu: nielen politicky pracovať, ale tiež dobre šru-dovat, nielen aby sme sami pre seba čo najviac dosiahli, ale pre­to, že iba tak, dobre vyzbrojení silou poznania, môžeme byť spo­ločnosti najviac užitoční a najviac napomáhať j e j pokroku. To isté potrebujeme veľmi od naše j mladej inteligencie i dnes.

Dr. Jaroslav HAVELKA, vedúci odboru Ministerstva školstva a kultúry (Prebraté z ,, University Karlovej")

p r e t o ž e b u d ú c r v

ich r o z -n a j v i a c

a n o c e a

P o p r e d n ý p ř e s t a v i t e l ' j e d i n e j š k o l y t o h t o d r u h u v NDR j e u z n á v a n ý m o d b o r n í k o m v o s v o ­j o m o d b o r e a z d v o j h o d i n o v e j d e b a t y m o h o l s i k a ž d ý ú č a s t ­ník u t v o r i ť o b r a z o t e j t o š k o l e . P o č a s 1 0 - r o č n e j č i n o s t i v y c h o ­v a l a f a k u l t a 1400 n o v i n á r o v . J e t o ú c t y h o d n ý p o č e t , n a j m ä v t e d y , k e ď s i u v e d o m í m e , ž e v NDR j e a s i 6 0 0 0 n o v i n á r o v . F a k u l t a m á v e ľ m i d o b r ú ú r o ­v e ň a a b s o l v e n t i s a s t r e t á v a j ú u r e d a k t o r o v z p r a x e s p o r o ­z u m e n í m , č o j e u n á s d o s ť n e ­o b v y k l é . T e r a z š t u d u j e n a f a ­k u l t e a s i 380 p o s l u c h á č o v d e n ­ného, d i a ľ k o v é h o a n a d s t a v b o ­v é h o š t ú d i a . O š t ú d i u m j e , p o ­c h o p i t e ľ n e , e n o r m n ý z á u j e m a k t o s a c h c e d o š k o l y d o s t a ť , m u s í p r e j s ť p r í s n y m v ý b e r o m . C e s t o v n á k a n c e l á r i a ČSM u ž Š t ú d i u m t r v á š t y r i r o k y p l u s p r i p r a v i l a p r e d v i a n o č n é a s i l -j e d n o r o č n á p r a x v r e d a k c i i v e s t r o v s k é z á j a z d y d o N e m e c -p t e d I. r o č n í k o m . Š t u d e n t i m a - k e j d e m o k r a t i c k e j r e p u b l i k y . j ú k d i s p o z í c i i r o z ľ a h l é š t u - Š t y r i dni v D r á ž ď a n o c h m a j ú d o v n e , č i t á r n e a k n i ž n i c e a f a - s t á ť 450 K č s a v B e r l í n e o 3 0 k u l t a m á d o k o n c a a j r o z h l a s o - k o r n ú v i a c . Za š e s ť d ň o v ý z á -v é š t ú d i o , -ktoré j e z a p o j e n é d o j a z d d o B e r l í n a a L i p s k a t r e b a o k r u h u n e m e c k é h o r o z h l a s u . . .položiť n a d r e v o " 6 2 0 k o r ú n . B u d ú c i n o v i n á r i s ú p o v i n n í S i l v e s t r o v s k é z á j a z d y d o r ô z -p r i p r a v i ť a o d v y s i e l a ť k a ž d é n y c h m i e s t v NDR s ú v c e n á c h p 0 k j a r i d e ~ 0 v y v á ž e n ý p o m e r d v a t ý ž d n e k r á t k u r e l á c i u p r e o d 4 3 5 d o 560 K č s . V o v š e t - p r o f e . s c ) r o v a d o c e n t o v k u k a -m l á d e ž . J e t o v ý b o r n á p o m ô c - k ý c h m e s t á c h j e p r e t u r i s t o v t e g ó r j j a s i s t e n t o v . k a , k t o r á n a š i m -mladým n o v i - z Č e s k o s l o v e n s k a p r i p r a v e n ý A j k e ď m á p r í r o d o v e d e c k á n ä r o m c h ý b a . J e v š a k z a u j í m a - b o h a t ý p r o g r a m v é , ž e f a k u l t a n e m á u ž r o k

l a u r e á t o v i š t á t n e j c e n y ; s t r i e ­b o r n ú m e d a i l u UK a k a d e m i k o ­v i p r o f . d r . J a r o s l a v o v i H e y -r o v s k é m u Dr. Sc., n o s i t e ľ o v i N o b e l o v e j c e n y , a k a d e m i k o v i p r o f . d r . Dionýzovi I lkov íčov i , p r o f e s o r o v i d r . J á n o v i H r o m á d -

T a k t o s a z r o d i l a P r í r o d o v e ­d e c k á f a k u l t a n a š e j u n i v e r z i t y . O d v t e d y u ž u p l y n u l o c e l é š t v r ť -

s v c j e n o v i n y , l e b o ich v y d á v a - s t o r o č i e . Za t ú t o d o b u t u v y -n V z a b e r a l o š t u d e n t o m v e ľ a c h o v a l i 1 5 7 5 p r í r o d o v e d c o v v Času a n e v e n o v a l i s a š t ú d i u , s i e d m i c h d r u h o c h o d b o r n é h o a P r a x v n o v i n á c h im v š a k n e - s e d e m n á s t i c h d r u h o c h p e d a g o -

». b a . l e b o j u n a d o b u d n ú n i e - g i c k é h o š t ú d i a . Oprot i ô s m i m k o v i a p r o f e s o r o v i d r . B o h u -n r o k o m p o v i n n e j p r a x e , a l e p r e d n á š a j ú c i m v r o k u 1939 t u m i l o v i N ě m c o v i ; b r o z o v ú m e -

..j j " ,<s p r á z d n i n a v 5 . s e - d n e s p r e d n á š a t r i s t o v e d c o v a d a i l u UK p r o f e s o r o m d r . V o j -mi-stri, k t o r ý c e l ý s t r á v i a v r e - p e d a g ó g o v v d e v i a t i c h v e d n ý c h t e c h o v i Menclovi Dr. Sc., d r . d d k* h. V b u d ú c n o s t i s a m á o d b o r o c h . Na f a k u l t e j e d n e s Michalovi H a r a n t o v i , d r . B o h u -Vs h o v a z a m e r a ť p r e r o z h l a s p a £ v e d e c k ý c h p r a c o v í s k , k t o r é s l a v o v i C a m b e l o v i Dr. Sc., č l e -

o r g a n i z u j ú v e d e c k ý v ý s k u m v n o v i k o r e š p o n d e n t o v i S A V , d r . r á m c i k a t e d i e r . T e d a f a k u l t a s a Ľ u d o v í t o v i P a s t ý r i k o v i , č l e n o v i p o r i a d n e r o z r á s t l a . Nie v ž d y a k o r e š p o n d e n t o v i S A V a d r . Mi-

S l c í a n D r d o l — J a š í k v § a d e s a v j , a k k r y j e r a s t p o č - ф а к т Lukni š o v i . Č e s t n é u z -t u p r e d n á š a j ú c i c h a p o s l u c h á - n a n i a u d e l i l i š t r n á s t i m t e c h n i c -č o v a j s r a s t o m p o č t u p r a c o v n í k ý m z a m e s t n a n c o m .

S i l v e s t e r a P o s l u c h á r n í . To j e t e r a z s k u - P o t o m n a s l e d o v a l a s l á v n o s t -t o č n e a k ú t n y p r o b l é m P r í r o d o - n a i m a t r i k u l á c i a p r v o r o č i a k o v , v e d e c k e j f a k u l t y . Má s a v š a k O s l a v y p o k r a č o v a l i i d e o l o g i c k o u v d o h ľ a d n e j d o b e v y r i e š i ť v ý - k o n f e r e n c i o u , n a k t o r e j p r e d -s t a v b o u n o v é h o modernélho v y - n i e s o l doc. M i r o s l a v K u s ý C. s o k o š k o l s k é h o a r e á l u v M l y n - Sc. r e f e r á t n a t é m u V e d a — s k e j d o l i n e , k d e b u d ú a j p r i e - i d e o l ó g i a — p o l i t i k a a d o c . J u -s t o r y P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y . r a j Z v a r a C. Sc. r e f e r á t o p r o b -A j k á d r o v é j e f a k u l t a e š t e l e m a t i k e s o c i á l n e j a n á r o d n o s t -m l a d á , č o v y j a d r u j e p o m e r p o č - n e j š t r u k t ú r y ČSSR p o d v a d -t u p r o f e s o r o v a d o c e n t o v k s i a t i c h r o k o c h v ý v o j a .

V i v NDR'

p o č t u a s i s t e n t o v , k t o r ý j e v s ú ­č a s n o s t i i b a 1:3,7. B u d e t r e b a v e ľ a u r o b i ť , a b y f a k u l t a v s t ú ­p i l a d o š t á d i a z r e l o s t i , n a j m ä

D u š a n S l e z á k

Univerzitné dni v HALLE

( L . )

Ä n g i i c k á a b e c e d a Zostavila Oľga Suchalová

T r a d i č n é u n i v e r z i t n é d n i v f a k u l t a U n i v e r z i t y K o m e n s k e h o a l l e , k t o r é t o h t o r o k u p r i -e š t e l e n d v a d s a ť p ä ť r o k o v , m o - p a c j j j n a 25. a ž 30. o k t ó b r a m a ­ž e s a u ž p o p ý š i ť p e k n ý m i v ý - j j b o h a t ý p r o g r a m . V y v r c h o l e -s l e d k a m i . Z h o d n o t e n í m š t v r ť - n j m c e l o u n i v e r z i t n ý c h p o d u j a t í s t o r o č n e j p r á c e na f a k u l t e ,

A

ngličanky

mi nplcnp — sú bud veľ- big-beatová skupina, „...kto- mlieka a dolejte to čajom,

mi pekné, alebo vet mi in- rá sa svojou popularitou vy- Cukru podľa potreby. teligentné. Myslím, že poznám- rovná populárnym Beatles a jestvuje aj takzvaný cejlón-ky ako ,,Chudá ako angličan- Rolling Stones skupinu SyStém, ale s tým v á s nej-ka", alebo „Nemá vkus ako M a n f r e d a Manna. Akosi d e m u n a v o v a ( _ ono to aj tak Angličanku" sa k nám dostali som ju v Británii prehliadla. Vgetko chuti nakoniec Európa-z literatúry, autori ktorej mu- Asi preto, že dnes si na ňu v n o v i t ak0 obyčajný čaj s mlie-seli byt voči niektorej z An- Anglicku už iba tažko niekto k o m

gličaniek osobne zaujatý. Mla- spomenie, čo dosvedčuje aj jej dé anglické dievča, či už pra- d v a d s i a t e siedme miesto ruje alebo študuje, poväčšine v anglickej „Hit" za minulý býva sama až kým sa nevyd'í. mesiac. Ale zato 16 korún som Rada sa pekné a nie draho ob- aj ja na Pasienkoch „vycálo-lieka, nerada študuje cudzie vala". jazyky a ešte neradšej športu- .

Drvivá väčšina anglického £udzinec a caj priro-

ka a Majerovú. Prečo práve túto kombináciu, neviem.

Y stien t* prvenstvo

U n i v e r z i t a v H a l l e s a m ô ž e

b o l i m e d z i n á r o d n é s y m p ó z i á o v e d e c k o m v ý v o j i UML a o o t á z ­k a c h p r o d u k c i e c u k r o v e j r e p y , k t o r ý c h s a z ú č a s t n i l i a j d e l e ­g á t i z ČSSR. P o d u j a t i a j e d n o ­t l i v ý c h f a k ú t s a n i e s l i v z n a ­m e n í o s l á v 20. v ý r o č i a o s l o ­b o d e n i a n e m e c k é h o ľ u d u o d f a š i z m u .

P r e v z a t é : z U n i v e r i t ä t s z e i t u n g H a l l e

Dc

, e• , • nežného pohlavia sú silní faj­čiari.

ß

iy-beat — čo vám mám už tak asi ani nepríde, že to hovořit. Mená ako Beat- musia pit... Zato cudzinec,

U The Animals, The Sear ehe i, kým si na to zvykne... A pri-Polling Stones, The Dave Clark tom si Angličania dajú s prí-ľiue hovoria nami za seba. Tri pravou čaju toľko námahy. Po-proyramy do týždňa venuje súdte sami. Len ten najjed-hritská televízia najlepším 20 noduihší recept znie: Vo hm big-beatovým skupinám. Od zvláštnej nádobe (nie želez-nrritcnia posledního Beatles nej) nechajte zovriet vodu. filmu „Help" v júli t. r. udr- Medzitým pripravte sklený, znli sa Beatles takmer mesiac alebo porcelánový čajník, a nrt Cele britskej Hit-parade teplý šál. Ked voda zovrie, na-Vytláčajú ich však novšie sku• plňte čajník do 1/4 vriacou vo-línii/ ako The Kinks, Byrds, dou, dobre vypláchnite a vylej-Walker Brother , Američania te. Nasypte dnu silný indický Snnny a C.lii'r a iní. Ked som čaj, asi dve lyžičky na jednu

a pn trojmi' m пот pobyte na šálku a zalejte zbytkom vria-hrit ki/i h nutrovorh vrátila do t ej vody. Potom zakrútte do i г-лhr-i'/i ka ui záujmom spomínaného teplého šálu a ne­

nnt f v Smene dočítala, že chajte 10 minút odstát. Do vraj • Angln ku je ešte jedna šálok nalejte na dno trochu

V Londýne bežali 2 týždne poľského a Týždeň českoslo­venského filmu. A ked ma raz domáca pani zavčas ráno zo- p o c h v á l i ť v z á c n y m p r v e n s t v o m . budila s tým, že v našom V r o k u 1754 t u p r o m o v a l i Do-hlavnom meste bola demon- r o t e u E r x l e b e n a k o p r v ú ž e n u

omovina — autor mal na štrácia, myslela som, že sni- v E u r ó p e z a d o k t o r a m e d i c í n y . mysli našu — domovinu, vam. ,,V akom hlavnom mes- P r i p r í l e ž i t o s t i 250. v ý r o č i a j e j

Nebola som si po prvé týždne te?" — opýtala som sa pre n a r o d e n i a u s p o r i a d a L e k á r s k a celkom istá, či sa pohybujem istotu. „No predsa v Кореи- f aku l t a Univerzity Martina v správnych kruhoch, ale v hagen!" — povedala mi tá dob- L u t h e r a n i e k o ľ k o v e d e c k ý c h š k o l á c h v M a ď a r s k u š t u d u j e v tých študentských, kde som ia rá pani a ja som pochopila, že k o n f e r e n c i í . V Q u e d l i n b u r g u t o m t o š k o l s k o m r o k u d o 1 0 0 0 žila si dost často mýlili Ceko- nie len vo futbale sme pre o d h a l i a p r v e j l e k á r k e v E u r ó p e z a h r a n i č n ý c h š t u d e n t o v . J e -

dzeneišia bu bola vari slovakija a Jugoslavija. V od- Angličanov „the rest of the p a m ä t n ú t a b u ľ u a v e r e j n o s t i d e n a p o l t i s í c k y m a ď a r s k ý c h kombinácia Angličan a čaj ale delení slovanskej literatúry world" - zbytok sveta. s p r í s t u p n i a izbu, k t o r á j e v e - š t u d e n t o v n a v š t e v u j e v y s o k é tým (myslím Angličanom') to manchesterskej univerzity som n o v a n á j e j ž i v o t u a v e d e c k e m u š k o l y v s o c i a l i s t i c k ý c h k r a j i -

RECIPROCITA Na u n i v e r z i t á c h a v y s o k ý c h

z českej literatúry našla Čap- ( P o k r a č o v a n i e v b u d . č í s l e . ) d i e l u .

l i K I S I . I ľ : I I C A V I I Š I K I f E f i L

- k s - n á c h .

í]

Page 3: Zo seminára funkcionárov vysokých škôl Očom sa Hovorilo v ... · NAĎALEJ • BRAŇO KR IŽAN DEBUTUJE • BIG -BEAT EŠTE NEUMREL • SLÁVIA VŠ SA CHCE BIT S DYNAMOM H A

V l a s a t í idú na odbyt

E š t e p r e d o s e m n á s t i m i m e s i a c m i s i M i k e V i c k e r a M a n f r e d Mann f a / ко za rá b a l i _ n a ž i v o b y t i e a k o j a z z o v í .hudobníci. O b a ­j a bol i n a d š e n í p r e m o d e r n ý j a z z . Го im zos ta lo naď a l e j , a l e i iaš l i s i z á ľ u b u a j v , r h y t h m a n d b l u e s " a ich ž i v o t n ý š t a n ­d a r d j e t a k ý , ž e v ä č š i n a ľ u d í b y m o h l a z á v i d i e ť . P r i e m e r n ý p r í j e m s k u p i n y j e o k o l o 1.000 l i b i e r t ý ž d e n n e !

A k o t o d o s i a h l i ? P r v ý , MIKE t l a č i a r n i . S t r á v i l s o m v p r á c i VICKERS: , Rodičia m a z a č a l i t r i r o k y , š é f o v a l s o m ľ u ď o m u č i ť l j r a ť n a k l a v í r , k e ď s o m m a l k t o r í boli u f i r m y u ž d v a d s a ť d e v ä ť r o k o v . V y d r ž a l so:n t o r o k o v . M ô j z á u j e m o h u d b u a s i d v a r o k y ; k e ď s o m s a n i r v š a k bol t a k s i l n ý , ž e s o m n ě ­k a m n e d o s t a l , s t r a t i l s o m o c h c e l r o b i ť n i č iného. Na k l a v í r h u d b u z á u j e m . V p ä t n á s t i c h s o m z a č a l ihrať v š e s t n á s t i c h s o m d o s t a l od m a t k y na V i a - r o k o c h . V e ľ m i i n t e n z í v n e s o m n o c e m a g n e t o f ó n , z a č a l s o m s a cv ič i l . P o č ú v a n í m r á d i a s o m si u č i ť h r a ť n a b a s u a h r á v a ť v o b ľ ú b i l t r a d i č n ý j a z z a t i e ž š k o l s k e j k a p e l e . V š e s t n á s t i c h n i e k t o r é š l á g r e . P o t o m s o m s a s o m d o s t a l k l a r i n e t , n e s k ô r z a č a l z a u j í m a ť o B r u b e c k a , Те 1 a l t s axo fó n a d o k o n c a s o m z n a - H e a t h a a h r á v a ť n a k l a v í r v v u z a č a l f u š o v a ť d o k l a v í r a . P o s ú k r o m n ý c h s p o l o č n o s t i a c h , s k o n č e n í š k o l y s o m š i e l d o A m e r i c k ý j a z z o v ý k l a v í r i s t a a

ЩШШя-

Nacional izmus, sovimzmus.

Prehratý z í p a s . F o t o : M. T u l e j a

rasizmus, náboženská prísluš­nosť, t le júce v ľuďoch, v na­šom prípade v umelcoch (v ojedinelých prípadoch a j vtedy, keď o tom nevedia) bránia umelcovi preniknúť do podsta­ty života, •problémov spoloč­nosti, národa, konfliktov náro­dov, národností, tried a člove­ka ako indivídua, skresľu jú po­hľad na revolúcie, povstania, na vojny, na správanie sa, a ko­nanie človeka v situáciách pre národ a svet osudných, menia (častejš ie zamieňajú) hodno­ty, degradujú ich na pseudo-hodnoty a opačne, pseudohod-noty povyšujú na hodnoty.

Často sa bojíme napísať o niektorej národnosti ako o brzdiacom elemente (napríklad koľko práce j e s Cigánmi), len preto, aby sme neurazili city a v praktickom živote to po­tom vyzerá tak, že každý, kde sa môže, sa vyhne praktické­mu riešeniu akýchkoľvek ná­rodnostných alebo rasových problému/.

Ladislav Ťažký, Kultúrny život 42

š t á t n e j s l u ž b y ( ú r a d u ) a v o v o ľ n o m č a s e s o m h r á v a l s j a z - Stúr na Uhorskom sneme 15.1.1848

. . . . . i . - i , ce v tom, že naše umenie berie Z e s a ž i v á r e č m i e s t o m ŕ t v e j t o h o t o c i e ľ a p o t r e b n e p r o - t o k r a c i e s a n a c h a d z a a k o n a v s ú č a s n e j d o b e hojnosť podnetov

l a t i n s k e j z a d i p l o m a t i c k ú v o s t r i e d k y od v r c h n o s t í k r a j i n - d o l n e j z e m i , a t a k j e j v t o k n a 2 0 západu. Po uvoľnení tlaku z v l a s t i n a š e j p o v ý š i l a , to , a k o s k ý c h podal i a od n i k o h o s a ľ u d o m o c ť a ž š í a k o t u t o . S c h u - päťdesiatych rokov musela priro-m y s l í m , k a ž d ý z a d o b r é u z n á , n e o d o p r e l i . A s o s t a n o v i s k a d o b n e l ý , a k o í r s k y , ľ u d t e n t o dzene prísť spätná vlna, často veľ b o n e c h m ŕ t v i p o c h o v á v a j ú t o h o t o p r o s í m s t a v y a r a d y , m u s í s h l a d o m b o j o v a ť . O k r e m m ŕ t v y c h a ž iv í n e c h ž i j ú m e - a b y r á č i l i t a k e p o r i a d k y urobiť , t o h o n a m n o h ý c h m i e s t a c h v y -d z i ž i v ý m i . A l e t e j t o z á s a d y p o d ľ a k t o r ý c h b y s a v t a k

z o v ý m i a t a n e č n ý m i k a p e l a m i . V t o m č a s e b o l o m o j o u v e ľ k o u t ú ž b o u h r a ť v o v e ľ k o m o r ­c h e s t r i n a k l a r i n e t . N e s k ô r s o m

u č i t e ľ J o h n M e h e g a n p r i š i e l d o J u ž n e j A f r i k y a o d n e h o s o m d o s t á v a l p r v é h o d i n y j a z z o v e j ihudby. D e n n ý m c v i č e n í m s o m z í s k a l r u t i n u . Chodieva l s o m d o k n i ž n í c a p r e z e r a l k n i h y o h u d ­b e . Po M e h e g a n o v o m o d q h o d e s o m z a č a l š t u d o v a ť t e ó r i u h u d ­b y n a J u h a n e s b u r g s k e j u n i v e r ­z i t e . A l e p r i š i e l š t á t n y p r e v r a t , b o l a v y h l á s e n á J u h o a f r i c k á r e ­p u b l i k a a cí t i l s o m , ž e t u n e ­m ô ž e m ď a l e j z o s t a ť .

t y m l e p s u _ r „ . . . l u k . v d v a d s i a t k e , s o m p r i - - j e r o z v í j a { a v z d e l á v a ť mohl i , d o d r / a l a . m e n o v i t e v š k o l á c h s i a s t í e š t e h o t o p o t k a ť m a l o

š i e l d o L o n d ý n a a u b y t o v a l s o m £ 0 j e a j h l a v n á n á m e r a v e k u ľ u d u s l o v e n s k é h o r e č o u v y n a - ž e b y a n i v y u č o v a n i e v o s v o j e j s a v m a l o m b y t e v H a m p s t e a d . n a ; - h o , ž e v z d e l a n o s ť v š e o b e c - u r n o u s l o v e n s k á o s t a l a . Гак ma t e r s k e j reč i n e d o s t a l , t e d a Písa l s o m t e o r e t i c k é č l á n k y d o n e r o ž š í r i ť s a n a m á h a . Za s l o - s o m p r e s v e d č e n ý , / e t o v e ľ m i b v s a n a o z a j d o s p r o s t o t y c e l -J a z z N e w s a s ú č a s n e s o m si h o d u i d e v e k n á š , z a s l o b o d u l e / í * z á u j m o c h n a š e j k r a j i n y , k o m p o h r ú ž i l a d o h r o z n é h o robi l r e k l a m u a k o u č i t e ľ j a z z o - j d e v | a s ť n a š a , a l e k u s k u t o č - ab> >a ľ u d t e n t o v z d ě l a l a d u - d u c h o v n é h o i m a t e r i á l n e h o z a - chľávý humor "a" vynikáme "vo v y v e j h a r m ó n i e . P r i h l á s i l o s a mi n e n i u o p r a v d i v e j s l o b o d y p r í s - c h o v n é n e z a n e d b a l . O s l o b o d e n ý n e d b a n i a u p a d o l . K a ž d ý u č i t e ľ mýšľaní anekdot. Ibaže sa im ušlo v š a k m á l o ž i a k o v , n o a j t í č o - n e s a v y h ľ a d á v a v z d e l a n o s ť , a «»«viecenejši ľ u d n e m ô / e s l ú - z k a ž d o d e n n e j s k ú s e n o s t i z n á málo tlačiarenskej černe a profe-s k o r o o d i š l i . Mal s o m s k r o m n é j ,ez k t o r e j s a t a m t á v o n k o n - ž i t /a podlý p r o s t r i e d o k p r o t i ž e i e r e č m a t e r i n s k á n a j l e p š i a , s i » n á l n e zabávali na p o d m i e n k y , ž i a d n u s e k r e t á r k u c o m u s k u t o č n i ť n e d á . M e d z i - r o z v í j a j ú c e j s a s l o b o d e , a ľ u d n a j s p ô s o b n e j š i a k v y u č o v a n i u , sa rehoteli -a n e p á č i l s a i m s p ô s o b v y u č o - t ý m a | < 0 j e p o v i n n o s ť j e d n o t l i - n á š J e p r e d s a p o s i a ľ o b y č a j n ý - b o v t a k e j t o n i e l e n m y s l i e ť , a l e b j ť ? _ a i j t e r á r n i historici a v y -v a n i a . S k a ž d ý m n o v ý m ž i a k o m v ý c h k r a j í n a š t á t o v t i e t o d o - m i f e u d á l s k y m i v z ť a h m i a ť a r - a j c í t i ť s m e n a u č e n í , a k d o b - davateľskí pracovníci sa ni jako ne-s o m z a č í n a l t a k , ž e s o m h o n e - h r o d e n i a r o z š í r i ť a ich u ž í v a - c h a m i z a v a l e n ý , a t o t ý m v iac , r é m u v y u č o v a n i u a v z d e l á \

p l a t n o s ť a c e n a v t o m n a j m ä z v a n ý c h e l e m e n t á r n y c h ( p o č i a - t a k , ž e u ž v š e t o k z o s l a b n u t ý , zá lež í , a b y s a ž i v í n a p o s p o l t o č n ý c h ) š k o l á c h v o v š e t k o m z b l e d l ý a len a k o t ô ň a o t r h a n ý t ý m l e p š i e a c i e ľ u p r i m e r a n e j - v y n a u č o v a n í r e č m a t e r i n s k á s a v l á č i . K e b y p r i t o m t o n e ­

mí borivá. Pretože súčasné tenden­cie západného umenia súzneli s

s t a v a l i z e m s k í p á n i p á l e n i c e tendenciou t e j t o spätnej vlny, bra-ľ r la a berie nova hudba (ale nielen ona) s v o j e podnety hlavne tam.

Jan F. Fischer, Kultúrni tvorba 40

Patríme k národom, ktoré mali vždy neobyčajný zmysel pre pi-

c h c e l b y ť h u d o b n ý m a r a n ž é r o m . p | a t j ^ z a v y u č o v a n i e t l i e s k a n i a , o p u s t i l s o m svoje_ d o t e r a j š i e V s f ü ц s Q r n t e < J a d Q d o j e m n e j

zamestnanie a pr i š i e l s o m d o a r m á d y j a z z 0 v ý c h h u d o b n í k o v , L o n d ý n a . V e l m i t a z k o s o m z h a s n a z j a c s a z a r o b i ť s i n a ž i v o -nal p r á c u , bo l s o m s c h o p n y z a - b y t i e h r a n í m v k r č m á c h a k l u -г ? ? ' 1 . 1 [ b r e a 10 š i l i n g o v z a boflh p o s l u c h á č o m , k t o r ý c h t o t ý z d e n . Domov d o S o u t h a m p t o - v g h e c n e z a u j í m a l o a z h o v á r a l i n u s o m chodi l k a z d y t y z d e n , s a C 0 z h u d b u N e s k ô r s a m j

c e s t a m a s t a l a 2 l i b r y a i z b a p o d a r i l o s M i k e H u g g o m z o -v L o n d ý n e m a s t a l a ď a l š i e 2 h n a ť z a m e s t n a n i e v В и Ш п 5

. l ibry . Neviem ako, a l e ne j a ko

B o ] j s m e у е Г т;

c t i z i a d o s t i v í a

s o m t o p r e z i l . ( „ D r o b n ý m i с

^с е

| ; s m e z a

]0ž i ť j a z z o v ú s c é ­

nu. Zohnal i s m e d o b r ú s e d e m -

v z d e l á v a n i u náhlili objaviť akúsi tradíciu, kto-h a l t l i e s k a ť p o d ľ a p l a t n e , t a k n j a a j j e d n o t l i v c o m d o p r i a ť , ž e m á n e ú r o d n é z e m e , a n a a j t o t o j e p o t r e b n é . Z a k r á t k y rá t u v humore a satire bola a j e

d l h o , k ý m n e p o r o z u m e l r y t m u . a j j e d n o t l i v c i p r á v o m a j ú h o r n ý c h s t r a n á c h ľ h o r s k a v — ~ z i a d a ť , a b y s a j m k o b č i a h n u t i u p o m e r e o m o c v ä ŕ i í p o č e t a r i s -A l e v ä č í i n a z n ich n e c h c e l a

Na mlynárovom pohrebe

k r á d e ž a m i ? " , p ý t a s a M a n f r e d v á ž n e ) . „ P o t o m s o m s a n a s ť a ­h o v a l d o j e d n é h o b y t u s M a n -f r e d o m Mannom a M i k e H u g ­g o m . Dosta l i s m e c h u ť h r a ť r h y t h m a n d b l u e s , t o z n a m e ­n a l o , ž e j e d e n z n á s m u s e l h r a ť n a g i t a r u . Požičal s o m s i t e d a n á s t r o j a z a č a l s o m s a učiť . A u č í m s a d o d n e s " .

M i k e s a t e š í n a d e ň , k e d y s i b u d e m ô c ť k ú p i ť a u t o . „Mal s o m j e d n o s t a r é a u t o , j e d n o z t ý c h , č o s t o j a o p u s t e n é v o v š e t ­k ý c h k ú t o c h A n g l i e , a l e v ž d y s o m s a c h c e l d o s t a ť k o z a j d o b r é m u " .

MANFRED j e n a j h o v o r n e j š í z c e l e j s k u p i n y . ( „ N i k d y s a n e ­d o s t a n e m k s l o v u , k e ď j e n a ­b l í z k u " , h o v o r í M i k e ) . V e ľ m i r ý c h l e m y s l í a h o v o r í . J e v e ľ ­mi „ o b d i v o v a n ý " s v o j i m i k o l e -

č l e n n ú k a p e l u s t e n o r o m a t r u m p e t o u . P r í l e ž i t o s t n e s m e

n á s l e d k y m a l o . P r e t o p r o s í m s t a v y a r a d y v z á u j m e ľ u d u t o h o t o , a b y r i a d n e v y u č o v a n i e

Z v o n y t r i k r á t u d r e l i a p o t o m k t o s i o š k l b a n ý m h l a s o m p o j a š i l v m a t e r i n s k e j r e č i d o s t á v a l a p l a m e n e z a m ú č e n ý c h s v i e c o d b a v o v a n i e s l u ž i e b b o ž í c h v

t e j s a m e j r e č i s a m u n e p o r u -K o l e s o š t r b i n a m i r o z p l a k a l o v o d u — d o r o z k r y t ý c h p o h á r i k o v š e n é z a c h o v a l o . Ž i a d a m t e d a , z a p r a s k a l i k o s t i č k y p o l á m a n ý c h h n á t o v ž e b y s a s l o v á v n á r a d e : „ k d e

s a m a ď a r s k á r e č z p o v i n n o s t i T a m k d e s i p o d n o h a m i h l i n i e p o k o l m i c i z e m . v y u č o v a ť m á " v y n e c h a l i a n a

i c h m i e s t o položi lo : , a l e n e c h Na p o d s t e n í p a v ú k y h r k a j ú n o ž i č k a m i v o h ň o c h m ú č n e j h r d z e r e č o u v y u č o v a n i a o s t a n e v o b ­

c i a c h r e č m a t e r i n s k á . "

Cas l e n m ô ž e c h o d i ť d i e ť a c h u - a u ž vôbec sa na sve t neponáhľa-d o b n é h o č l o v e k a d o š k ô l . a k b y I a n o v á P ° v ° d n á satira. Dosiahla s a e š t e k t o m u v m a t e r i n s k e j s l " , z I a

ht ý

bv e k ľ - ° М о Ы , r o " 0 ^ , , , ' miestneho hospodárstva, ale časom r e c i n e v y u č o v a l o a l e n m e c h a - s a z i s t i l o ž e

ťh r a e h 0 s t M l u h á .

n i c k y v c u d z e j r e c i s a uči lo, ^zať sa neoplácá (najmä v pane-v t e d y b y t a k é v y u č o v a n i e n i e láku). d o b r é , a l e n a o p a k l e n š k o d n é - j e r - Večerník 13. X.

J e š t u d e n t , p o s l u c h á č VŠMU, o n i e k o ľ k o d n í h o b u d e ­t e m ô c ť v i d i e ť n a f i l m o v o m p l á t n e a k o h l a v n é h o h r d i n u n o ­v é h o s l o v e n s k é h o f i l m u p o d ľ a r o v n o m e n n é h o r o m á n u R. J a ­š í k a — N á m e s t i e s v ä t e j A l ž b e ­t y .

A k o s i s a d o s t a l k p o s t a v e I g o r a v n o v o m f i l m e r e ž i s é r a d o k o n c a m a l i a j p iecolu. Те

nor i s ta a t rumpet i s t a v š a k o d ß a h n u ? n á s č o s k o r o odl i š l i , b o l a t o p r e p r e ( j k a ž d ý m f i l m o m s a r o b í p r a c o v a l o b y s a n á s k a t a s t r o f a . P o t o m s m e d o - k o n k u r z . Na I g o r a n á s b o l o v e - s e b e r o v n ý m i ? s t a l i s p e v á k a — Paul Jomesa, b a d o k o n c a p r i š l i a j p o s l u - Môžem p o v e d a ť , ž e s a m i bo l v e ľ m i s l a b ý . P o s t a v i l s o m c h á č i FAMU z P r a h y . K a ž d ý p r a c o v a l o v e ľ m i d o b r e . V š e t c i

qam'i p r e schopncŕsť p r e s a d i ť s a p r o t i j e h o p r i j a t i u , a l e n e - z n á s m u s e l z a h r a ť u r č i t ú č a s ť s a k u m n e s p r á v a l i v e ľ m i p r i a i . f _ m rvt% 1í n wí r\ »jaU %-»o ¥ í i Irl n rvUy\ 1 n Л Г>1 ma « • O 4-itv« чл i ľ _ t » X' I .. . > ̂ « *чл tv* Л л 4-'

s v o j e v k a ž d e j d e b a t e — p r i

v i e a n i p r e d s t a v i ť , ž e n a s v e t e z m l a d ý c h v y s p o r i a d a l s o s i -o k r e m d o b r a e x i s t u j e a j zlo, t u á c i o u . t o zlo, k t o r é i c h d l h ú d o b u A k o b y s i p o r o v n a l p r á c u p r e n a s l e d o v a l o a n a k o n i e c u k á - h e r c a v d i v a d l e , t e l e v í z i i a v o z a l o s v o j u p r a v ú t v á r . F a š i z - f i l m e ? т о т , k t o r ý s a r o z r á s t o l a j Z á k l a d o m p r á c e h e r c a v ž d y

r e ž i s é r a a n á r o č n o s t i l i t e r á r n e j u " á s v o b d o b í t z v . s l o v e n s k é - bolo, j e a b u d e d i v a d l o , a l e p r e d l o h y .

A k ý bol k o n t a k t m e d z i t e ­b o u a s t a r š í m i h e r c a m i , n e -

t i l e p š i e s o

n a j m e n š o m p r e v l a s t n é u s p o -

Й a spoň č i a s t o č n e . Škoda, ž e t o n e m ô ž e m e u z

m o h l i s m e z o h n a ť ž i a d n e h o i n é - — e p i z ó d u z f i l m u . S t ý m , ž e t e ľ s k y , s n a ž i l i s a m i p o m ô c ť a ho. M i k e H u g g a j a s m e dal i t e n , k t o n a j l e p š i e b u d e s p l ň a ť d o d á v a l i m i v ä č š i u i s t o t u , d o h r o m a d y v š e t k y ú s p o r y a k ú - r e ž i s é r o v u p r e d s t a v u o p o s t a - I s t e j e t 0 d ô l e ž i t é k d o b r é -pil i s m e o r g a n z a 325 l i b i e r , v e , b u d e j u h r a ť . m u v ý k o n u . Mohli s m e h r a ť r h y t m a n d Mal s i u ž m o ž n o s ť p r a c o v a ť , , , ,, ... „ --b l u e s , n i k t o v š a k o n á s n e m a l p r e d k a m e r o u , a l e b o j e t o t v o j n o J . 4 1 1 . u. L , ,, „i i,- , ..„v , u o z a i d o b r ý c h h e r c o v , s n n / i s s a z á u j e m . R a z m a z a v o l a l , h r a ť d e b u t ? . . . v y d a ť z o s e b a t o n a j l e p š i e , n a o t v o r e n i e k l u b u v Poole z a J e t o m o j a p r v a p o s t a v a v o - У

? c s a ,

t o ,

a r i | o _

25 libier. Došlo t a m k v y t r z - b e c , n i e l e n p r e d k a m e r o u . N a -n o s t i a m a zbili n á s . N e b i l o n á s k o ľ k o s a p r e d s t a v e n i a v r á m c i s í c e v š e t k o o b e c e n s t v o , l e n a s i š k o l y r o b i a a ž o d 3. r o č n í k a . d e s a ť v ý t r ž n í k o v s a n á m v y - n e m a l s o m e š t e m o ž n o s ť a n i t e r a z p o s ú d i l . h r á ž a l o . ž e a k s a e š t e o b j a v í - n a j a v i s k u s t v á r n i ť ž i a d n u ро­т е , t ak rozb i jú m i e s t n o s ť . K l u b s t a v u , n e p o č í t a m k t o m u m e n -z a v r e l i a o d v o l a l i n a s l e d u j ú c u š i e z á s k o k y v d i v a d l e , n a p r . v a t r a k c i u t ý ž d ň a — s k u p i n u s H a m l e t o v i M a r c e l u s a a pod. n e z n á m y m n á z v o m T h e Rol l ing A k o s o m p o č u l a , j e o b s a d e -S t o n e s . P o t o m s m e u ž ž i a d n y n i e f i l m u č i s t o h e r e c k é . k š e f t n e z o h n a l ! a t a k s m e z a - » Ano, l e n j a s o m h e r e c — ( | V o c h m l a d ý c h ľ u d í f• a 1 i r i a d n e p r a c o v a ť , č o h o v ý - š t u d e n t . M o j o u p a r t n e r k o u j e s l o v e n s k é h o š t á t u .

Igor j e t y p c h l a p c a z c h u -l o b n é h o p r o s t r e d i a , k t o r é m u r o d i n a n e m a l a m o ž n o s ť d a ť

a k E v e

I s t e b u d e z a u j í m a v é p o r o v - » o l s l 111

V r á ť m e s a k s a m o t n é m u f i l ­m u a k p o s t a v e I g o r a . Čo b y s i n á m o ň o m p o v e d a l z t v o j ­ho d n e š n é h o s t a n o v i s k a ?

S t r u č n e m o ž n o f i l m c h a r a k ­t e r i z o v a ť a k o b a l a d i c k ý p r í b e h

z o b d o b i a

s l e d k o m bol n á š p r v ý ihit „5-4- d n e s v e ľ m i o b ľ ú b e n á Milka 3 - 2 - 1 " . V a š á r y o v á ( E v a ) , z n á m a u ž

I < r a z s m e v n e u s t á l o m z h o - z n e j e d n é h o f i l m u a d i v a d e l ­ne. N e m á m e d o s ť š a n i e ani na prel s a c h c e m e u d r ž a ť v t o m t o o b -

n e u s i a i o m z n o - /. « j ™ " « ° , w r o d i n a n e m a l a moži •ísť č a s u na s k ú - n e h o p r e d s t a v e n i a , d a l e j M a t - v z ( | 0 , a r v l e J e h o | á „ k £

i re rnýšľanie , k e ď t in G r e g o r , C t i b o r Fi lč ík a iní. „ n ô i g r

h o š t á t u , d o s t a l a p r v ý ú d e r m y s l í m s i , ž e k a ž d a p r á c a m á l á s k a m e d z i E v o u a I g o r o m — s v o j e č a r o , n o v y ž a d u j e s i i s t ý E v a j e ž i d o v k a . Iyoť v š e t k o s t u p e ň p r i s p ô s o b e n i a .

í . J e h o m i n u l o s ť j e p r e m u h v i e z d u n e o b v y k l á : •odíl » o r r s a v J o h a n e e -a p r e d p o k l a d a l s o m , žb

em o r a c o v a ť v o t c o v e j

hode . N e m á m e d o k o n c a ani č a s n a ť s i d v a n o v é f i l m y , z k t o -p . . c ú v a ť v š e t k y d o s k y s r h y t h m r ý c h j e d e n m á č i s t é n e h e r e c k e a n d b l u e s , k t o r é s m e s i s Mike o b s a d e n i e — G r e č n e r o v N y l o -V i ' k e r s o m o b ľ ú b i l i t a k , hoci n o v ý m e s i a c a B a h n o v a s v a t a i n v m s p ô s o b o m , a k o n a š u p r a - A l ž b e t a s o s a m ý m i h e r c a m i , vťi l á s k u j»/./." T e n t o v ý b e r — h e r e c - n e h e -

V o ľ n e p o d ľ a „Record M i r r o r " r e c z á v i s í p r e d o v š e t k ý m o d Ш 1

pochop í a ž k e ď E v u s t r á c a a v ie , ž e s a s ňou u ž n i k d y n e ­s t r e t n e . Z a s t r e l i l i j u f a š i s t i .

N e j d e t u s n á ď a n i o o p i s u d a l o s t i , a l e o p o d n e t k z a ­m y s l e n i u d n e š n e j m l a d e j g e n e ­r á c i e . O to, a k o b y s a h o c i k t o

V č o m ť a n a j b l i ž š i e u v i d í m e ? V p r i p r a v o v a n e j i n s c e n á c i i

r e ž i s é r a Ť a p á k a K u b o , v p o ­s t a v e M a r t i n a .

K o h o ? Nuž p o s l u c h á č a VŠMU BRONISLAVA KRIŽANA.

Z h o v á r a l a s a K. J u r k o v i č o v á

Page 4: Zo seminára funkcionárov vysokých škôl Očom sa Hovorilo v ... · NAĎALEJ • BRAŇO KR IŽAN DEBUTUJE • BIG -BEAT EŠTE NEUMREL • SLÁVIA VŠ SA CHCE BIT S DYNAMOM H A

штт E Š T E О n á r o d n e j h r d o s t i

Počas tohoročnej b o h a t e j t u r i s t i c k e j sezóny s i v d e n n e j t lači posťažovali niektorí autori — m e d z i n imi a j uzná v a n é novinárske osobnosti — ž e n a š i občania p r e j a v u j ú a ž n e k r i ­t ický obdiv k u v š e t k é m u , čo prichádza k nám z cudziny, ž e naši ľudia s a s p r á v a j ú tak, akoby nemali ani t rochu n á r o d n e j hrdosti, ž e s i l í h a j ú pod autá cudzích značiek, ž e k d e s i na Záhorí s a uškŕňal i Francúzi, keď ich vozy obklopili hlúčky ľudí, k t o r é ich považovali za supermoderné, zat iaľ čo oni Francúzi, ich kúpil i v akomsi v ý p r e d a j i za p á r f r a n k o v a u ž n a j m e n e j d e s a ť r o k o v nie s ú moderné, ž e v s u s e d n e j Viedni p o s t á v a j ú pred výkladmi s k u p i n k y našich tur i s tov ( s a m o z r e j ­me, malé skupinky) , ktor í s ú v r a j fasc inovaní bohatosťou a vkusom, v z b u d z u j ú ú s m e v y okoloidúcich, ž e naši š tudent i n a d v ä z u j ú s o s v o j i m i zahraničnými kolegami známosti, k t o r é s a podoba jú vše tkému, len nie tomu, čomu s a podobať m a j ú . Tak s i teda ochrancovia n á r o d n e j hrdost i a sebavedomia ťaž­kali, ž e v r a j , č o s i o n á s pomysl ia tí cudzinci, i s te, ž e n e m á m e ani čo j e s t , alebo niečo e š t e horš ie . A hneď za t ý m nas ledo­vali r a d y a poučenia, ž e v l a s t n e či s m e Slováci, alebo nie, ž e a j m y m á m e veľa pekných vecí, prírodu, v y s p e l ú kul túru, ž i j e m e s i s lušne, v r a j n e d a j m e s a zaslepiť tými výkladmi, t ý m nočným životom, tou atrakt ívnosťou n a p r v ý pohľad. A l e ani j e d e n z nich s a nezamysle l a nepokúsi l s a odpovedať n a otázku prečo j e tomu tak. Prečo e š t e s t á l e o b d i v u j e m e to, č o inde j e samozre jmosťou, čo patr í k životu, prečo s a e š t e k mno­hým veciam nevieme pos tav i t s t r i e z v y m uvažovaním. Ale robil b y t o l^n Čech alebo Slovák, k e b y s a poldruha desaťro­čia díval len na šedivosť tatraplánov, gýčovitosť a n e v k u s v ý ­kladných skríň, k d e boli č a s t o a j pol r o k a v y s t a v e n é umelé veci, k t o r é s i spotrebite l ia niekedy len zbožne želali, k e b y sa poldruha desaťročia dívali len na t ú šed ivosť života okolo s e ­b a ? Nie, nemusel i b y t o byť len Česi a Slováci. Tu b y na národnú hrdosť zabudli a j takí Angličania, u k torých j e pro­s t e pojmom. A p r e t o s p á j a ť s touto otázkou otázku n á r o d n e j hrdost i j e nedomyslené, smiešne. Každý p r e d s a vie, ž e tento s t a v j e jednodudho zákonitým odrazom vnútrospoločenských vztahov predchádzajúcich rokov. A každý v i e a j to, ž e túto horúcu polievku s m e s i navari l i sami. Teraz j u pomaly d ú ­chame, a le e š t e t o potrvá, k ý m celkom vychladne. A p a r a ­doxom zostáva, ž e p r á v e ti, k tor í s a zaslúžili o j e j prihriatie, d n e s s a snažia ronit divadelné s lzy nad našou národnou h r ­dosťou. Hospodárska prosper i ta európskeho kapita l i s t ického Západu j e fak tom. Ale a j p r e n á s j e to na niečo dobré. Aspoň s i môžeme vytýčiť konkrétne ciele.

Erik S i r o t n ý

mm: ШШШ

:

, ».Si

Á M í l i Foto: M. Vojtek

Doc.Rovný: ц Budeme bojovať' Víťazstvom v o vole jbalovom t u r n a j i III. Celoš tá tne j s p a r ­

takiády, s i ženy Slávie UK zabezpeči l i ú č a s t v o vrcholne j e u ­r ó p s k e j súťaži v Pohári m a j s t r o v . S napál im s m e čakali, a k é ­ho s ú p e r a prisúdi ž r e b r e p r e z e n i a n t k á m l 'K. Л ten rozho­d o l — Slávia s a už v prvom k o l e s t r e l n í s mnohonásobným m a j s t r o m SSSR. víťazom EPM / minulého roku a h lavným dodávateľom hráčiek p r e reprezentác iu SSSIi — s Dynamom Moskva. 1 keď viacerí vidia SIá\iu u/ na st i te, dúfame, ž e s l á - ho z a r a ď u j e m na t r e t i e mies to v i s t k y nezahodia f l i n t u p r e d č a s n , do žita Aká bude ich pr í­p r a v a na ťažkého s ú p e r a pozhováral i s m e sa s t rénerom doc. M Rovným.

poleniach s ú možné rôzne z v r a ­ty. Depresia, psychická p r i p r a ­venosť, šťast ie , zranenia — t o v š e t k o s ú f a k t o r y , s k t o r ý m i s a vopred nedá nikdy rátať. Videl som Dynamo, j e v y n i k a j ú c e — p o d r u ž s t v e Japonska a SSSR

l ' r o f . « I i - . Karol Stráňai

6 © - r o « i i ý Dňa 13. októbra s a dožil

univ. prof . dr. Karol S t r á ­ňai významného životného jubi lea. Jubi lant j e z n á m y š i r o k e j v e r e j n o s t i a k o o b e - . t a v ý te lovýchovný a s v ä - ' zácky funkcionár, k t o r ý c e ­lý s v o j ž ivot venoval t e l e s ­n e j výchove a mládeži . Prof . dr. Karol Stráňai bol j e d ­ným zo zakladateľov d n e š ­n e j Fakulty t e l e s n e j v ý ­chovy a š p o r t u a päť rokov s t á l na j e j če le ako dekan. T e r a z j e vedúcim K a t e d r y teór ie t e l e s n e j v ý c h o v y n a FTVŠ. Okrem toho a k t í v n e p r a c u j e v o vrcholných te lo­výchovných orgánoch — j e členom p r e d s e d n í c t v a Slo­v e n s k é h o v ý b o r u ČSTV, V e ­d e c k e j r a d y ÜV ČSTV a predsedom v e d e c k o - m c t o - j d i c k e j r a d y SV ČSTV, k t o - ' r e j bol i zakladateľom. V ý ­znamná j e i j e h o publ ikač­ná činnosť — v i ace r é j r á c e vydal i i v zahraničí .

Naša spoločnosť v y s o k o o c e ň u j e zás lužnú p r á c u prof, dr . Karola Stráňaiho v n a ­šom telovýchovnom hnutí. Za s v o j e zás luhy j e n o s i t e ­ľom Radu p r á c e a v y z n a ­menania Za r o z v o j t e l e s n e j výchovy I. s tupňa. - £1 -

0 stupienok vyššie Basketbalisti Lekárskej fakulty

Sypme vtáčkom! Kresl i l : F. Fegl

Co v i e t e o s v o j o m n a s t á v a j ú ­com s ú p e r o v i ?

Vieme toho veľa a hovorí s a 0 ňom len v superlat ívoch. Š ty­ri hráčky tvoria základ „sbor-n o j " a ani o s t a t n é nie s ú o nič horšie. Čudinová, Buldakovová a ď a l š i e h r a j ú s v e t o v ý v o l e j ­bal. M a j ú t v r d é podanie a s m e ­č e a pred mojimi zverenkyňami

1 m a j ú výhodu v o v y š š í c h p o s t a -I vách. V š e t k o n a s v e d č u j e tomu,

ž e n á š chlebíček b u d e veľmi ťažký.

Stretnutia s a o d o h r a j ú kon­com f e b r u á r a , a lebo začiatkom marca. J e p r e d č a s n é hovoriť u ž o pr íprave, alebo s t e u ž zača l i ?

Hoci b y dievčatá p o , n a b i t e j " sezóne potreboval i oddych, u ž s m e začali s us i lovnou p r í p r a ­vou. Za začiatok možno p o v a ­žovať n e d á v n e s t r e t n u t i a s SC Lipsko a AZS V a r š a v a v Bra­t i s l a v e a medzinárodný t u r n a j v Lipsku. V novembri, a lebo v decembri s a nám r y s u j e z á ­j a z d do teplých k r a j í n (Sicília) čo nám i s t e veľmi pomôže. Hrať

s m e mali i v Libanone, a l e p r e tu/kosti s termínmi s a z á j a z d neuskutočnil . V j a n u á r i b u d ú p r e v i e r k y pr ipravenost i h r á ­čok, zúčas tn ime s a t u r n a j o v v o V a r š a v e a n e s k o r š i e i v Brat i­s l a v e a r á t a m e I s j e d n ý m -dvotni s t re tnut iami s Vasasom Uudapešt. Potom začneme u ž s o špeciálnou pr ípravou v t e ­locvični 4 az 5-krát d o týždňa.

Ktoré hráčky s a zúčastnia p r í p r a v y ? / í s k a t e i n e j a k é po-míj ?

Vcelku t o b u d e n á š o s v e d č e ­ný k á d e r — Bendeová, Š t e f f k o -vá Mazúrová, Mačurová, Bu­kovinská, Vavrovičová, J a v o r č í -ková, Rovná. Z nových hráč iek t o b u d e Rozenbergerová ml. a zo Slovana ChZJD s a vrá t i K u ­sá . Lanáriť nebudeme, n i e j e t o naším zvykom.

Kvality s ú p e r a s ú v š e o b e c n ý známe. Vidí te s a už vopred po­r a z e n í ?

Na t ú t o otázku j e veľmi ťaž­k o odpovedať. V špor tových z á -

na sve te , pred v š e t k y o s t a t n é UK dosiahli pekný úspech. Po za-reprezentačné celky. Poznám slúženom víťazstve v minulom roč-pochopiteľne i m o j e dievčatá. Porazili d v a k r á t Rumunsko, r a z

niku mestskej súťaže, postúpili do krajskej . Okrem hráčov má na po-stupe veľkú zásluhu a j ich tréner

Poľsko i ČSSR. Hrali s m e i p r o - Miroslav Rehák. Iste ho netreba ti celkom pobal t ských republík, predstavovať, priaznivci basketbaki k t o r é h r a j ú podobne a k o Dv- poznajú ako dlhoročného hrá-

. . , .. - ča prvoligovej Slávie SVST. Pred namo. Na nasho p r v é h o s ú p e r a ^čat im bojov v kra j ske j súťaži v EPM b u d e m e musieť ísť s r o ­zumom, vt ipom a snažiť s a hrať bez chýb. Keby s m e s a cítili u ž vopred porazení, bolo b y po­tom škoda robiť t v r d ú p r í p r a ­vu. Budeme b o j o v a ť a chceme dosiahnuť č e s t n ý výs ledok a čo n a j l e p š i e reprezentovať.

Š t e f a n Drdol-Jašík

nášmu spolupracovníkovi povedal: , .Okrem radosti z postupu má­

me i veľa starostí, hlavne s tré­ningovou náplňou. Do telocvične sa dostaneme iba raz do týždňa, takže kondíciu budeme musieť na­háňať vonku. A potom, vôbec ne­poznám našich budúcich súperov. Bol by som spokojný, keby sme po skončení súťaže figurovali niekdn v strede tabuľky. -tk-

» *S>

Stopom do Hamburgu (Dokončenie.)

Na druhý deň vyrážame, dvaja Angličania, americký študent z Paríža a pridávajú sa ešte dvaja Francúzi — Fe­lix, ktorému príliš nevynáša matovanie farebnými kriedami na chodníku ulice lokálov Reeperbahnu a Aljoša Dolgo-pjotrofí, ktorý nevie ani slovo po rusky. Všetci sme nemajet­ní a zatiaľ nezamestnaní. Ide­me do najväčšej tlačiarne kon­tinentu Axel Springer Verlag, kde stroj s pätnástimi rotač­kami chŕli Die Welt, Bild Zei­tung atd. Horko-tažko dostá­vame miesta vyhradené štu­dentom, pretože v NSR asi 30 pere. študentov musí v lete občas pracovat, aby sa udržali na štúdiách, a 60 pere. má uutá. Sme však dnu a od je­denástej do siedmej večer tvr­do robíme, ale i zarobíme. Odoberám i. od rotačky a z ma­látnosti ma vyruší čosi ako, hele vole ..., obzriem sa na su-

eda s okuliarmi a pýtam sa ho nemecky odkiaľ je. Ošíva sa a českou nemčinou nakoniec zahanbene vydýchne. Tscheko-

lowakei. Ty blbec, ja som z Hratixlavy, plieskam ho po ple­ci a pomaly z neho vy tahu jem (považuje ma najmenej za špióna americkej rozviedky), le je spolu i troma dalšími medikmi mesiac na praxi v Hamburgu a takto si privyrá-ba. Večer ide do nemocnice a naia parta vyráta s tvrdými i i markami po krátkom odpo­činku do Sankt Pauli а na Reeperbahn, kde nemusí každá zábava skončit veselo a ked ta čosi smrdiace rumom strčí do

pleca, daj marku, radšej mu ju daj. Prechádzame ľahostajne okolo spusty striptýzových lo­kálov, kde sa neplatí nič iba fľaša piva, a striptérky sa sa­mozrejme, nazývajú umelkyne. Vchádzame do slávneho Star-Clubu, kde sa schádzajú ne­meckí gamleri, anglickí mods a občas sem zablúdia švédski raggare, ktorí všetkých trom­fnú vlasami po plecia. Pije sa tu najviac Coca-Cola, iba má­lo pivo. V Mambo bar, čo je druhé stredisko schäferhundov (ovčiarskych psov, ako ich v novinách a dobrých rodinách v záp. Nemecku nazývajú) sa pije mlieko a prežúvajú ope­kané zemiaky. V Star-Clube sa trasú steny od siedmej do dru­hej v noci a ja som sa striasol hrdostou, ked som tu jediný ráz v celej NSR videl česko­slovenskú vlajku, ktorá tu visí na poprednom mieste a nepo­darilo sa mi zistit, čomu za to vdačíme. Zo Star-Clubu je iba kúsok do bočnej ulice, z Ree­perbahnu pre mladistvých uza­vretej, kde ženy prevádzajú je -diné nezdanené podnikanie v NSR, s priemernou taxou dvad-sat mariek a s príjmami okolo dve a pol tisíc muriek mesač­ne. Všetky sú registrované a pod lekárskou kontrolou, čiže hrá sa fair play. Od šiestej ve­čer do štvrtej ráno sedia v ok­nách po oboch stranách ulice, popíjajú kávu v sladkoodpor-ných apartmánoch, alebo štri­kujú, lúštia krížovky, bavia sa navzájom, alebo si strieľajú zo zákazníkov, ktorých majú v Hamburgu vždy toľko, že si to mňzu dovolit. -ann-

n a š e j u n i v e r z i t y

N e k r i č h o p Keď t r é n e r vo le jba l i s t iek Slávie UK doc. Rowiý po v íťaz­

s t v e v p r v o m s t r e t n u t í s popredným celkom NDR SC Lipsko s ú s m e v o m hovoril s v o j i m ipriateľom, ž e dosiahli ď a l š í m e ­dzinárodný úspech, i s t e netuši l , ž e na d r u h ý deň, po d r a m a ­t i c k e j dvaapolhodínovej o d v e t e b u d e hovoriť t o i s t é j e h o n e ­m e c k ý kolega. Nikto z pr iaznivcov Slávie, ani s á m ich t r é ­ner, nečakali, ž e s l á v i s t k y z a h r a j ú t a k nepresvedčivo, z v l á š ť p o p r v o m s t re tnut í , k e d y h ladko vyhra l i 3:0.

Zverenkyne doc. Rovného v o d v e t e nebojoval i , nehral i n a ­plno a nakoniec m u s e l a nas túpiť i Rovná, k t o r á pôvodne n e ­mala hrať. Sama v š a k nes tač i la pr ivodiť z v r a t v hre . P r e s n é p r i h r á v k y ! účinné bloky, v t i p — t o v š e t k o ce lku Slávie c h ý b a ­lo. Pre to nadšene b o j u j ú c i súpner , i k e ď t e s n e , p r e d s a v š a k v y h r a l 3:2. Lipské v o l e j b a l i s t k y s a v o d v e t e p e k n e rozohrali a päť reprezentant iek v ich s t r e d e ukáza lo s v o j e umenie. To v š a k nemôže ospravedlniť celok Slávie UK, p r e t o ž e b r a t i s l a v ­s k é vo le jba l i s tky nie s ú ani pr iemerným, ani n e s k ú s e n ý m družs tvom, čo nakoniec d o k a z u j e a j ú č a s ť piatich hráčok v d r e s e ČSSR na b u d a p e š t i a n s k e j Univerziáde i ú č a s ť Slávie UK v Pohári m a j s t r o v . Št. Drdol—Jaš ík

Z modranského pili Slavisti V minulých dňoch s a v o l e j - P ^ d celkom Slovana ChZJD a

bal i s t i Slávie UK zúčastni l i X. CH B. Na ďalš ích mies tach ročníka vole jbalového t u r n a j a skončili ČH A, Kovo Brat i s la-o Modranský súdok. O n e z v y k - v a a S t u t t g a r t . Za n a j l e p š í c h lú t r o f e j bo joval i i v o l e j b a l i s t i hráčov t u r n a j a vyhodnoti l i _slá-zo S t u t t g a r t u . Slávist i s p r e - v i s t u Labudu a Bóhma z C e r -vahou obsadi l i p r v é mies to v e n e j hviezdy.

Vole jba l i s t i Slávie UK z í s k a ­li Modranský súdok u ž p o t r e -

Na h o k e j i o f u t b a l e t í raz, čím s a t á t o t r o f e j do­s ta la def in i t ívne do ich r ú k .

Mnohí priaznivci f u t b a l i s t o v Slovana ChZJD s i i s t e všimli, ž e na t rávniku už d lhš ie chýba obranca Jožko Filo, k t o r ý j e okrem iného i poslucháčom FTVŠ. Pozhovárali s m e s a s ním v p r e s t á v k e hoke jového s t r e t n u t i a Slovan—ZKL Brno.

® Už d á v n e j š i e o tebe nič nepočuť. Kedy si hral posledný r a z v d r e s e ,,áčka"?

— Bol o t o e š t e v júni v z á ­p a s e s Kladnom.

ф Vieme, ž e s i s a potom podrobil operácii. Nie j e t o v š a k p r e d s a dlhá p r e s t á v k a ?

— Ano, v júni mi operovali k ŕ č o v é žily. Po operácii s a v š a k dostali komplikácie s infekciou, k t o r é oddialili m o j e uzdravenie. Konečne som mal nastúpiť p r o ­ti Slávii, no smola ma neopus­tila, v ton Istý deň som dosta l zíipal šl iach.

# Počuť u ž i skept ické hla­sy, ž e si načis to „odpílený".

— Myslím, ž e t o n i e j e ce l­kom tak. Keď budem opäť f i t , vynasnažím s a znovu dostať na s v o j e m i e s t o v prvol igovom m u ž s t v e .

9 Veľa s a hovorilo o p r e -s i u p e Bombu d o Slovana. Nebál si sa, / e by hrozba „odpílenia" mohla pr ísť z t e j t o s t r a n y ?

— Nebal s o m sa. Bola by t o p r e mňa in jekc ia k podaniu čo n a j l e p š i e h o výkonu.

0 Kedy m á š horš í pocit: na ihr i sku proti útočiacemu p r o ­tivníkovi. alebo sedieť medzi d i v á k m i ?

— Rozhodne j e t o h o r š i e v hľadisku. Na ihrisku som vždy kľudný.

O A teraz trochu iné porov­nanie. Kedy si nervózne j š í . Pred dôležitým zápasom, a lebo p r e d „mastnou" s k ú š k o u ?

— Neznervó z ň u j e m s a ani v jednom prípade. Dokonca ani na s k ú s k e , I keď nič neviem.

ф Ktorého nášho útočníka s a n a j v i a c b o j í š ?

— Ani jedného. Záleží t o v š a k i od m o j e j f o r m y . Keď mi t o n e j d e , obávam s a i s l a b ­šieho.

0 Keby s i s i mohol vybrať , za k t o r é m u ž s t v o s v e t a b y s i chcel h r a ť ?

— Išiel b y som tam, k d e j e úroveň h r y n a j v y š š i a — t e d a d o n i e k t o r é h o taľianského, a l e ­bo angl ického klubu. N a j r a d ­š e j v š a k zostanem v Slovane.

Súhlasil b y s i s o z a v e d e ­ním profesional izmu u n á s ?

— Äno. # A iia z á v e r . Veríš , ž e Slo­

van, napriek s labš ím výkonom v posledných s t retnut iach, b u ­d e e š t e bo jovať o t i t u l ?

— Bol b y s o m veľmi rád, k e ­by nam t o vyšlo.

Zhovárala s a Eva Trusová

Vydáva CZV KSS na UK a LF, ZV ROH na UK a LF, VV ČSM na UK a LF a Rektorát Uni­verzity Komenského, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 12. Vedúci redaktor Juraj Vereš, redaktori František Letovanec a Ján Ka­menistý. Redakcia a adminis­trácia: Katedra novinárstva FFUK, Gondova 2, Bratislava. Tel. 550-20. Vychádza dvojtýž­denne. Tlačia Západoslovenské tlačiarne 01, n. p., Bratislava, Dukelská 51.

K-14-51601