1
MOŽNOSTI SESTIER
V PREVENCII
VENTILAČNEJ PNEUMÓNIE
U NOVORODENCOV
Magyarová G., Vachová M., Buránska J.Neonatologická klinika, Nové Zámky
infek čné ochorenie p ľúc vyskytujúce sa u pacientov s umelou p ľúcnou ventiláciou viac ako 48 h od jej zahájenia
Rizikové faktory• endotracheálna intubácia• dĺžka mechanickej ventilácie• vek• nízky stupe ň vedomia• prítomné p ľúcne ochorenie• nedostato čná imunita• porucha výživy • ovplyvnenie pH žalúdo čnej kyseliny
Pneumónia súvisiaca s umelou p ľúcnou ventiláciou (Ventilator Associated Pneumonia)
Patogenéza nozokomiálnej pneumónie
Orofaryngeálnakolonizácia
KolonizáciaGIT-u
Invazívne vstupy
Kontaminovanépomôcky /aerosol
• prenos z prostredia• nedostatočná
dezinfekcia / sterilizácia
• kontaminovanéinhalačné roztoky a voda
Aspirácia Inhalácia
Poškodenie pľúcneho
parenchýmu
P N E U M Ó N I A
� všeobecné opatreniabariérová ošetrovacia technika, ochrana pred poškodením kožnej a slizničnej integrity, aseptické ošetrovanie invazívnych vstupov
� opatrenia súvisiace s respira čnou starostlivos ťou
uzatvorené ventilačné okruhy, zvlhčovanie inspiračných zmesí, odsávanie dýchacích ciest, fyzioterapia
Prevencia
� priestory:� klimatizácia / vzduchotechnika� upratovanie � vyčlenenie
aseptickýchpriestorov
� izolácia infek čných pacientov
� počet pacientov v miestnosti
Bariérová ošetrovacia technika, hygienický protiepidemický režim
� personál: osobná hygiena, pracovný odev, ochrannépracovné pomôcky, hygiena rúk,
� spôsob práce: antisepsa, asepsa (UPV, cievne prístupy, odbery, výživa)
� pomôcky: jednorazový materiál, individualizovanépomôcky „na pacienta“
Bariérová ošetrovacia technika, hygienický protiepidemický režim
2
� odpad: manipulácia s použitými pomôckami, prádlom, „odpad od pacienta likvidova ť
pri pacientovi“, odstra ňovanie odpadu
� dezinfek čný program
� edukácia: personál, príbuzní
Bariérová ošetrovacia technika, hygienický protiepidemický režim
• „klokankovanie“
• podávanie vlastného materského mlieka
• obmedzenie po čtu osôb, ktoréposkytujú starostlivos ť
novorodencovi, uprednost ňovať pri „bezpe čných“ výkonoch matku, sestry majú ma ť pridelené „svoje“ deti
Pozitívne ovplyvnenie mikrobiálnej kolonizácie die ťaťa
Ochrana integrity kože die ťaťa
• nepoužíva ť benzínalkohol, alkohol, agresívne dez. roztoky, očisti ť kožu po dezinfekcii
• využíva ť sendvi čové lepenie náplastí
• odliepanie náplasti ťahom v smerepokožky , nie smerom hore
Ochrana kože pred jej poranením
incízna fólia„sendvi čové“ lepenie náplastí
molitanová pena s ukon čením na suchý zips
Ruky nemajú ma ť:
� šperky
� hodinky
� nechty – dlhé, nalakované, umelé(Klebsiela, Acinetobacter)
� infikované poranenia
Hygiena rúk – úskalia
� ruky:� hygienická o čista: d ĺžka mydlenia� dezinfikované ruky musia by ť pred ďalším kontaktom suché
� prevencia dermatitídy
� rukavice:� výmena pri dlhodobých procedúrach, pri
prechode z ne čistej časti na čistú� neumýva ť a nedezinfikova ť rukavice, � bezpečný postup pri snímaní rukavíc!
� zásobníky na mydlo a dez. roztok môžu byť rezervoárom baktérií!
3
Postup umývania, dezinfekcie rúk
ETK
• fixácia: neželaná extubácia, dislokácia, pohyb ETK ↑↑↑↑ riziko VAP
Ventila čné okruhy
• uzatvorený systém: ↓ riziko kontaminácie okruhu
• frekvencia výmeny: > 48 hod., á 7 dní a ak je zrejmákontaminácia
• jednorazové (resterilizovate ľnéokruhy – problematická príprava na sterilizáciu)
Prevencia ventila čnej pneumónie: ETK a ventila čné okruhy
• automatické dop ĺňanie sterilnej vody –stabilnejšia vlhkos ť a teplota
• kolapsoidnévaky –↓↓↓↓ riziko infekcie
Vlhkos ť a teplota vdychovaných zmesí
37°C = 44 mg vodných pár na liter
• umiestnenie teplotnej sondy (v prostredí inkubátora - arteficiálne zohrievanie T sníma ča = ↓↓↓↓ vlhkos ť, vhodné je izolova ť miesto pripojenia)
• vyhrievanie inspira čnej vetvy okruhu znižujekondenzáciu vodných pár: ↓↓↓↓ rizika ich aspirácie a rizika nozok. nákazy, zachovanie vysokej vlhkosti
☺☺☺☺
Vlhkos ť a teplota vdychovaných zmesí
Vlhkos ť a teplota vdychovaných zmesí• kondenzácia vodných pár ⇒⇒⇒⇒ ↑↑↑↑ riziko ich
aspirácie• odstránenie kondenz. pár
• á 2-4 hod• pri každej zmene polohy die ťaťa• pred odsávaním
Filtre• baktériovo–vírové:
elektrostatické / mechanické
Vlhkos ť a teplota vdychovaných zmesí
• nie rutinne , iba pod ľa potreby • odsávací podtlak 50 - 80 cm H2O• priemer odsávacieho katétra max 70%
vnútorného lúmenu ETK• hĺbka zavedenia
-1 cm od konca ETK• dĺžka odsávania : 5-10 s, • doba zavedenia
katétra v ETK max. 15 s
Endotracheálne odsávanie
4
• typ odsávacieho katétra: uzatvorený / jednorazový
• roztoky podávané pri odsávaní: 1/1F, ACC – nie rutinne
množstvo 1/1F:
a) max. 0,5 ml na 1 podanie
b) len kvapky na stenu ETK
Endotracheálne odsávanie
• poloha hlavy – nesmiesa otáčať do strán(↑↑↑↑ riziko IVH)
• najskôr odstráni ť zkondenzované paryz okruhu smerom od die ťaťa, odsa ť DÚa nos
Merenstein, 2010
Endotracheálne odsávanie
• minimálne á 3 - 4 hod
• pred každým odsávaním ETK
• pred a po fyzioterapii
• pred extubáciou
• ošetrova ť dutinu ústnu a pery vytieraním minimálne á 3 – 4 hod
• cievky na odsávanie dutinyústnej jednorazové, alebouloži ť v plastovom obalea vymie ňať minimálne raz za 24 hod
Odsávanie horných dýchacích ciest Odsáva čky
� výmena hadíc, odsávacích koncoviek- á 24 hod
� umiestnenie f ľaše odsáva čky pod úrov ňou pacienta, kontrola hladiny odsatých tekutín
• poloha bruškom dolu, polohovanie á 2-4 hod, sklon lôžka 15 – 30°
• polohová drenáž (nepoužívať Trendelenburgovupolohu)
• reflexné preh ĺbenie hrudného dýchania• vibrácie, poklop:
Fyzioterapia
Merenstein, 2010
• vždy fixovať hlavičku (! riziko shaken baby sy)• nevyužívať u prematúrnych detí prvý mesiac
života, pod 1250 g (riziko IVH)• nevyužívať u prematúrnych detí s osteopéniou• využitie tvárovej masky na podporu uvoľnenia
hlienov• efektivita len pri zvýšenom množstve hlienov
...mali čkosti, je ľahké zmeni ť ich, tisíc mali čkostí...- môžu však zmeni ť život malého die ťaťa
NA DETAILOCH ZÁLEŽÍ . . .
Ď A K U J E M