Ročník X. Z OBSAHU 1REPO asa niverzita

'ШШ-ШЩтЩшМш,

J 8 Р Я Ш И Ш !

ЩШШ,

Nech sa páči ohodnotiť: Saša Krížiková — Miss Academia.

V s o b o t u 15. m á j a opäť zaznel i aulou Univerzi ty K o m e n s k é h o f a n ­f á r y , za z v u k o v k t o r ý c h nas túpi l i poprední akademickí f u n k c i o n á r i č e s k o s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h š k ô l n a č e s t n é m i e s t a v a u l e . T r a d i č n ý m ceremoniálom s a začalo s l á v n o s t ­n é z a s a d n u t i e V e d e o k e j r a d y Uni­v e r z i t y Komenského, r o z š í r e n é o v e d e c k é r a d y f a k ú l t p r i pr í lež i tos t i 20. výroč ia oslobodenia Českos lo­v e n s k a a o t v o r e n i a os láv 500. v ý ­ročia založenia p r v e j u n i v e r z i t y n a S lovensku Académie Is t ropol i tany.

NAŽA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V Á S Q NASA UNIVERZITA SA PÝTA ZA V Ä S © V Ä S © NAŠA U

BLESKOVÉ

s Miss Academia Zlatým klincom š t u d e n t ­

s k é h o k a r n e v a l u v Horskom p a r k u bola voľba k r á ľ o v n e j k r á s y — Miss Academia. A k o u ž Iste v še tc i viete, s t a l a s a ňou poslucháčka II. ročníka Katedry knihovedy Fi lozof icke j f a k u l t y Sáša Krížiková. Titul si odniesla spomedzi osemnást ich a d e p -Bíek na t i tul n a j p r v ä e j v y ­s o k o š k o l s k e j k rásav ice . Po­p r a v d e v š a k t reba povedať, ž e súťaž nesplnila o č a k á v a ­n i e — „haprovala" o r g a n i ­

zácia a v š e t k y súťažiace s a dostal i p r e d porotu ani n e ­vedel i ako.

Miss Academia 65 v š a k s č a s t i zatienila nedos ta tky . — o j e j p r v e n s t v e nebolo n a j m e n š í c h pochýb. Hneď p o vyhlásení v ý s l e d k o v j u obklopil d a v gratu lantov, obdivovateľov a s a m o z r e j ­m e i novinárov. A j n,ám s a podarilo dos tať s a d o j e j bl ízkosti a hneď „zahorú­c a " s a s ňou pozhovárať.

Nuž, a k o s a cítiš, a k o Miss Academia?

Som prekvapená — s tým, ž e budem prvá, som n a o z a j nerátlala. Veď j e toľko p e k ­ných d i e v č a t . . .

Zúčastnila s i s a u ž po­d o b n e j s ú ť a ž e ?

E š t e nie, bolo t o p o p r ­v ý r a z v mojom živote. Do­konca nebola som e š t e ani na plese.

Ako s i s a o súťaži d o z v e ­d e l a ?

Asi deň p r e d f e s t i v a l o m členovia KV ma nahovárali — a ž s o m s a našla pred prísnymi zrakmi poroty.

A k á odmena čakala Miss — a k i s t e k r á ľ o v s k á ?

Okrem š e r p y s nápisom Miss Academia a k v e t o v s o m dosta la b ižutér iu a k ô š s kadečím na vypi t ie a z a -jedenie.

Reklamné p l a g á t y pozý­v a j ú c e na karneva l pr in ies­li — dosť neser ióznu — zvesť, ž e Miss p ô j d e na S v e ­t o v ý f e s t i v a l mládeže do Alžírska. A ž ťu s m e s a d o ­zvedeli, ž e o ú č a s ť na f e s t i ­v a l e b u d e musieť b o j o v a ť s krá lovnami karneva lov z inýcíh miest . Čo mysl í š , m á š š a n c e ?

Ťažko povedať, a l e m y ­slím, ž e nemám. Keby som s a d o Alž í r ska dostala, b o ­la b y s o m veľmi p r e k v a p e ­ná.

( A k o s m e s a dozvedeli, skromnosť b r a t i s l a v s k e j k r á ľ o v n e j n i e j e n a mieste . Očití svedkov ia karnevalov v Brne a P r a h e nám pove­dali, ž e k e ď d o Alž í r ska niekto pô jde , tak t o b u d e Sáša Krížiková.)

- f l-/rm

УЛЗ » N A 5 A и . щ у и ш т д SA PÝTA ZA V A S » v A s Щ NAŽA UNIVERZITA SA P l ľ A ZA v f l s »

Na s l á v n o s t i s a zúčastni l i p r e d ­s t a v i t e l i a nóšho polit ického, v e r e j ­ného, v e d e c k é h o a k u l t ú r n e h o ž i ­vota, r e k t o r i a p r o r e k t o r i č e s k o ­s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h škôl , host ia zo s p r i a t e l e n ý c h u n i v e r z i t v Halle a Krakove, i vedúc i konzulárnych z a s t u p i t e ľ s t i e v , akredi tovaní v B r a ­t i s lave .

O r o z v o j i v y s o k é h o š k o l s t v a na S lovensku za pos ledných d v a d s a ť rokov, hovoril r e k t o r Univerzity Komenského p r o f . d r . V o j t e c h Fi l-korn, Dr. Sc. Len s a m o t n á U n i v e r ­zita Komenského vychova la za to to obdobie as i 13.000 a b s o l v e n t o v a Slovenská v y s o k á š k o l a technická 10.000 inžinierov.

Prof . d r . Igor H r u š o v s k ý , Dr. Sc. osvet l i l potom hi s tór iu A c a ­démie Istropoli tany, k t o r e j s l á v ­n o s t n ý ceremoniál bol s c h v á l e n ý 19. m á j a 1465 na podnet v t e d a j ­š i e h o panovníka M a t e j a Korvína. Univerzita, k t o r á začala s v o j u č in­nosť a ž o d v a r o k y n e s k ô r , mala v y r i e š i ť problémy vzdelanost i v Uhorsku, n a k t o r ú d o v t e d y mala monopol c i r k e v . Académia I s t ropo-litana mala š t y r i f a k u l t y — f i lozo­f ickú, právnickú, teologickú a l e ­k á r s k u , a prednášal i na n e j o k r e m p r o f e s o r o v z Nemecka a j poprední učenci z Florencie, Bologne, V e r o ­ny a iných s t r e d o v e k ý c h v z d e l a ­n e c k ý c h mies t .

Na s lávnos tnom zasadnut í udelili č e s t n é d o k t o r s k é hodnosti t rom zahraničným v y s o k o š k o l s k ý m p r o ­f e s o r o m . Titul č e s t n é h o doktora pr í rodných vied udeli l i a k o p r v é ­mu s o v i e t s k e m u vedcovi v históri i Univerzity Komenského, p r o f e s o r o ­vi Š t á t n e j univerz i ty T a r a s a S e v -Čenku v K i j e v e Ivanovi Trof imovi-čovi Švecovi, uznávanému odborní­kovi v oblas t i t e p e l n e j e n e r g i e a aerohydrodynamitky. Hodnosť č e s t ­ného doktora f i lozof ických v ied d o ­s ta l p r o f e s o r Univerzity Martina Luthera v H a l l e - W i t t e m b e r g u Leo Stern a p r o f e s o r J a g e l l o n s k e j un i­v e r z i t y v K r a k o v e Kazimierz Dob­r o wol ski .

K j u b i l e j n ý m os lavám Académie Istropolitany s a eSte v r á t i m e v b u -däcocn i ' b i « , ( š ô )

Ročník X. čis lo 17—10

asa niverzita Bratis lava, 31. m á j a 1965. Kčs 1,—

Z OBSAHU 1REPO RTÁŽ ZO ZEME PE ST OVÁNÝCH BÝK O V • FOTOSPOMI ENKY N A KARNEV AL I HOVORIA DE KANI • CIRKUS V

KOŠICIACH

Do náročnejších rokov Dozneli f a n f á r y , aula s a vyprázdni la. Skončili s a dni os láv

dvoch jubi leí , s p á j a j ú c i c h — pravda, veľmi voľne — pol-t is ícročie: dvads ia teho výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou a päťs té výročie založenia p r v e j uni­verz i ty na území Slovenska, Academie Istropolitany.

Dni os láv boli s ú č a s n e dňami rozpomienok a úvah, k t o ­rých aktuálnosť s a s os lavami nepominula.

K p r v e j univerz i te na Slovensku, k t o r á s a zrodila v z n a ­mení renesančných a humanist ických tendencií, s a h lás ime ako k s v o j e j tradícii, lebo uvedomelé n a d v ä z u j e m e n a v š e t k o pokrokové v minulosti . Päťstoročný interva l nám v š a k s ú č a s n e pripomína spoločenský a k u l t ú r n y skok, k t o r ý nasta l v republ ike a osobitne na Slovensku v posledných 20 rokoch. Svedčí o ňom a j r o z v o j s lovenského š k o l s t v a a osobitne v y s o k ý c h škôl .

Prvá novodobá s l o v e n s k á univerzi ta bola založená — v podobe Univerzity Komenského — a ž 454 r o k o v po z a ­ložení a 428 rokov po zániku Academie Istropolitany. A ž po vzniku Č e s k o s l o v e n s k e j republ iky, k t o r á p r i n i e s l a p r v ý raz. v históri i š i r o k ú s ieť s l o v e n s k é h o š k o l s t v a — no univerz i ta os táva la dlho s a m a a a j ďalš í v ý v i n v y s o k ý c h škôl bol chudorľavý. Búrl ivý r o z v o j v y s o k ý c h škôl n a s t a l n a Slo­vensku, a k o j e známe, až po r o k u 1945 — a k o dôsledok

Prof. Július S E FRANĚK

ľ u d o v e j revolúcie, ako s ú č a s ť social is t ických spoločenských premien. Slovenský ľud, tak dlho pútaný ťažkými podmien­kami feudal izmu a kapital izmu, zdržovaný sociálnym a národnostným útlakom, môže napokon uplatňovať s v o j e nadanie a schopnosti v n e b ý v a l e j m i e r e a r ý c h l e doháňa ekonomicky a k u l t ú r n e v y s p e l e j š i e národy. J e t o j e d e n z presvedč ivých p r e j a v o v prednost í socializmu a j z m e ­dzinárodného hľadiska.

Rozví ja s a a j n a š a univerzi ta . J e j pôsobenie — ako pôso­benie v š e t k ý c h našich v y s o k ý c h škôl — m á nový obsah, 11.520 abso lventov rôznych univerzitných odborov v y c h o ­vala od r . 1945 u ž p r e social is t ickú spoločnosť a p r e ňu vychováva z r o k a na r o k väčš í počet odborníkov. J e j v á h a ako dôležitého s lovenského kul túrneho centra i v ý z n a m n e j v e d e c k o - p e d a g o g i c k e j ustanovizne c e l e j ČSSR s a v š e o b e c n e uznáva.

No t o j e len j e d n a polovica p r a v d y . Druhá a n á s t o j č i v e j ­š ia polovica nám hovorí, ž e v n a j b l i ž š e j budúcnost i n á s č a k a j ú oveľa n á r o č n e j š i e úlohy. Zľahčoval b y s o m ich, k e b y s o m ich. chcel čo len v pr ib l ižne j úplnosti v y j a d r i ť v k r á t ­kom úvodníku. Ale všeobecne i s t e platí, ž e v s t u p u j e m e d o etapy, v k t o r e j s a m á úroveň v e d e c k e j p r á c e na univerz i­t e — ako n a os ta tných vysokých školách — dvíhať na úroveň s v e t o v ý c h „parametrov", v k t o r e j s a m á v ä č š m i využ ívať vedecká kapacita univerz i ty a pods ta tne r á s ť úroveň našich absolventov.

V y ž a d u j e t o n a š a spoločenská s i tuácia, ďalší r o z v o j n a ­š e j soc ia l i s t icke j spoločnosti . A k v našom národnom h o s ­p o d á r s t v e zaosta l r o z v o j techniky a nas ta l i — z t e j t o , a j z iných príčin — poruchy, vážnu spoluvinu na tom m á p r e d s t a v a dogmatického razenia, príznačná p r e obdobie kul tu osobnost i : ž e v y s p e l é kapi ta l i s t ické k r a j i n y s ú o d s ú ­dené na nevyl ieči teľnú s tagnác iu v ekonomike i v o v e d e . Táto p r e d s t a v a n á s viedla k škodl ivému sebauspokojeniu a k nerozumnej izolácii. Ideologicky nám nepomohla ani doma. ani na Západe. Pre to j e r o z v o j vedeckotechnicke j revolúcie v našich podmienkach prvou podmienkou toho, a b y s a prednost i socializmu p r e j a v i l i u nás, a k o a j v iných social is t ických kra j inách, znova v ý r a z n e j š i e , a b y s m e r ý c h ­l e j š i e pokročili — v z á u j m e v š e ľ u d s k o m — v súťažení s kapital izmom.

Myšlienka XII. s j a z d u KSČ o s t ú p a j ú c o m v ý z n a m e v e d y u n á s s i z a s l u h u j e rozš irovanie nielen v o vzťahu k r o z ­v o j u techniky a ekonomiky, a l e a j ku l túry , vzdelania, soc ia l i s t icke j uvedomelosti , morálnych vzťahov atď. S t ý m súvis í , ž e na rôznych f a k u l t á c h a katedrách, v rôznych odboroch sa rôzne r ie š i a b u d e r ieš iť spoločná úloha v š e t ­k ý c h nás, kolekt ívov a j jednot l ivcov — spieť k s v e t o v e j úrovni, v n a j p r o g r e s í v n e j š í c h smeroch v e d y a na zák lade m a r x i s t i c k e j , teda vedecky zdôvodnene j a t v o r i v e j m e t o ­dológie. Veľká j e a j zodpovednosť š t á t n e j s p r á v y pr i z a ­bezpečovaní podmienok tohto úsil ia.

Druhou komponentou toho i s tého problému — rovnako dôležitou a hádam a j rovnako zložitou — j e p o s t o j š t u d e n ­tov, alebo rozš í renie p o s t o j a dnešných na j lepš ích š t u d e n ­tov. Ide a s i o t a k ý t o p o s t o j : m o j e pos tavenie v odbore, v spoločnosti, m ô j ž ivotný r a á t a uspokojenie s a začína už tu, v o v e d e c k e j p r í p r a v e na f a k u l t e . Nie a ž s diplomom v rukách, k t o r ý môže mať (pr i nedocenení v e d e c k e j p r í ­p r a v y ) pochybnú cenu. Ako dosiahnuť tento p o s t o j ? Po­p r e m ý š ľ a j m e o tom, a j vy, š tudenti , a j my, učitel ia !

Foto: M. T u l e j a

Obdobie dvadsiat ich rokov môže, a l e a j nemusí, v o v ý v i n e k u l t ú r y a v e d y národa znamenať veľa. Rozhodujúce s ú pod­mienky, v k torých vznikali. A k boli ony dobré, podnetné, mohla i v e d a a k u l t ú r a zapísať d o d e j í n národa s v o j u červenú, s t ú p a j ú c u k r i v k u .

Zamýšľali s m e s a v p r v ý c h m á j o v ý c h dňoch nad dvads ia t imi rokmi, k t o r é pribudli v análoch, nad v š e t k ý m , čo dobré i m e n e j dobré priniesl i a a k á p e r s p e k t í v a n á s na ich podklade očakáva. A j redakcia N a š e j univerzi ty využi la prí ležitosť k m a l e j bilancii i s t r u č n é m u náčr tu p e r s p e k t í v y . Obrátila s a na dekanov jednot l ivých f a k ú l t s dvoma otázkami:

1. Čo p o v a ž u j e t e za n a j v ä č š í pr ínos v d o t e r a j š o m v ý v i n e f a k u l t y ? 2. A k é s ú p e r s p e k t í v y ďalšieho v ý v o j a f a k u l t y ? Tu s ú odpovede:

CO JE ZA NAMI A ČO PRED NAMI

Pokračovanie a n k e t y na 4. s t r .

Čestné doktoráty do cudziny

Doc. dr.Šimon Ondruš FILOZOFICKÁ FAKULTA

Na f i l o z o f i c k e j f a k u l t e s a p r e d o v š e t k ý m vytvor i l i organizač­n é a personálne predpoklady p r e s a m o s t a t n ý v ý s k u m a v ý u k u takých humanitných disciplín, k t o r é s a p r e d t ý m pestoval i o k r a j o v o a k o s ú č a s ť š i r š ích odborov. Kým napríklad p s y c h o ­lógia a pedagogika boli t e s n e p o oslobodení z a s t ú p e n é iba j e d n ý m p r o f e s o r o m a boli súčasťou odboru f i lozofie, d n e s m á psychológia na n a š e j f a k u l t e d v e základné pracoviská, k a ­t e d r u a ús tav , n a k torých p r a c u j e d v a d s a ť vedeckých, peda­gogických a technických pracovníkov. V súčasnos t i p r i p r a v u ­j e m e t r e t i e psychologické pracovisko, k a t e d r u p e d a g o g i c k e j psychológie. Obdobne i odbor pedagogiky, k t o r ý bol pred d v a d ­siat imi rokmi zas túpený j e d n ý m učiteľom, má d n e s na f a k u l t e d v e základné pracoviská, pričom k u k a t e d r e pedagogiky v y ­sokých škôl organizačne pa t r í a j kabinet moderných učebných pomôcok, k t o r ý m á v procese t e c h n i c k e j modernizácie v ý u k y dôležitý z á s t o j p r e ce lú f a k u l t u .

Organizačno-personálne a v e d e c k o - v ý s k u m n é vyčleňovanie odborov zo všeobecného r á m c a f i lozof ie pokračovalo na f a ­k u l t e a j iným smerom. Prenikanie princípov marxizmu-leni-nizmu d o teór ie a p r a x e spoločenských vied s i vyžadovalo založenie odboru a k a t e d r y pol i t icke j ekonómie a k a t e d r y vedeckého komunizmu. Rapídne s t ú p a j ú c a dôležitosť metodo­lógie a logiky vedeckého myslenia, s p o j e n á medziiným a j s rozvo jom k y b e r n e t i k y , s i vynút i la organizačné o s a m o s t a t - Karneval s a pohol ulicami, nenie odboru logiky na n a š e j f a k u l t e . Skoda, ž e s a logika e š t e n e š t u d u j e ako osobitný š t u d i j n ý odbor, čo by bolo z h ľ a ­diska p r í p r a v y poslucháčov p r e teoret ickú v e d e c k ú prácu na jednot l ivých disciplínách veľmi potrebné. Krit icky t r e b a kon­štatovať, ž e i pr i celkovom p r o c e s e di ferenciácie a o s a m o s t a t -ňovania f i lozof ických odborov s a n iektoré disciplíny h r i e š n e zanedbali . Stalo s a t a k s odbormi sociológia, e s t e t i k a a etika. Nie j e náhoda, ž e t l a k dogmatizmu, a k o negat ívna s t r á n k a minulého obdobia, zasiahol n a j c i t e ľ n e j š i e p r á v e t ie to vedné ú s e k y . Organizačné a personálni ' predpoklady p r e pestovanie sociológie s a vytvor i l i a ž v tomto r o k u konšt i tuovaním k a ­t e d r y sociológie. V n a j b l i ž š e j budu nosti b u d e potrebne takéto predpoklady v y t v o r i ť a j p r e odbor e s te t iky .

Osek his tor ických vied, hoci s a ce lkove nerozv í ja l tak, ako" b y s i t o vyžadoval i v e ľ k é úlohy his tor ických disciplín pri po­znávaní a spr í s tupňovaní n á r o d n e j minulosti, p r e d s a s a oproti s i tuácii s p r e d d v a d s i a t i c h rok v značne rozrástol .

Dôležitý z á s t o j v o v ý c h o v e univerz i tne vzdelaných odbor­níkov p r e š i r o k é potreby k u l t ú r n e j a o s v e t o v e j p r á c e m a j ú na n a š e j f a k u l t e n o v i n á r s t v o a knihovníctvo, k t o r é v pos led­nom desaťročí vznikli a k o od základov nové odbory.

V oblast i f i lologických v ied s a p o oslobodení od zakladov vybudovala r u s k á fi lológia, k t Tá j e dni s zastúpená 17 uči teľ­mi, k ý m v roku 1945 pracoval v t o m t o odbore iba j eden inter­ný p r o f e s o r . Západné filológi• boli ob> hatem p r e d o v š e t k ý m o odbor španteis l tehe j azyka a l i t e r a t ú r y , na k torom nam popri domácich pracovníkoch veľmi zás lužne p o m á h a j ú d v a j a zahraniční učitel ia z Chile. Z rôznych dôvodov s a v minulom období s výnimkou r u š t i n y značne zanedbali s l o v a n s k é f i l o ­lógie. Popri s l o v a k i s t i k e a r u s i s t i k e s a veľmi s k r o m n e p e s t o ­va la polonistika, k ý m s r b o c h o r v á t s k á f i lológia s a otvori la iba v tomto š t u d i j n o m r o k u a zas túpená j e zat iaľ iba j e d n ý m interným učiteľom. Ani r a s t u odborníkov v m a ď a r s k e j f i lológii s a nevenovala náleži tá pozornosť, o čom s v e d č í skutočnosť, ž e na odbore n ie t uči teľa v hodnosti docenta ani p r o f e s o r a , hoci v celoštátnom rámci m á b y ť p r á v e n a š a f a k u l t a v h u n g a ­r i s t i k e základným vedecko-pedagogickým pracoviskom. Pri

JUBILEJNÉ FANFÁRY • ZA 20 ROKOV 23.660 DIPLOMOV • ŠTYRI FAKULTY ACADÉMIE ISTROPOLITANY • DOKTORÁTY DO KIJEVA,

HALLE A KRAKOVA

T e d a a f a r m á c i a V poslednom 6a s e v súv i s los t i s mimoriadnou pozornosťou, k t o r á

s a u n&s v e n u j e vede, prehodnocuje sa táto oasť činnosti a j n a v y ­

sokých školách. O aktiialnyi'h otázkach v e d e c k e j p r á c e na Farmaceu­

t i c k e j f a k u l t e s«ne d n e s hovorili s prodekanom pre v ý s k u m p r o f .

RNDr. PhMr. Л. J i n d r o m. C. Sc.

• Aká j e náplň v ý s k u m n e j čin­nost i na F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t e ?

Naša f a k u l t a má m e d z i o s t a t n ý ­mi faku l tami UK mimoriadne p o ­s t a v e n i e v tom, ž e j e f aku l tou celoštátnou. Z tohto monopolného postavenia v y p l ý v a p r e f a k u l t u v e ľ k á zodpovednosť v p e d a g o g i c k e j a j v e d e c k e j práci . Chýbajúcu s p o ­luprácu a súťaživosť medzi f a k u l ­tami s m e boli nútení nahradiť s p o ­luprácou s terénnymi p r a c o v i s k a ­mi. Spolupracujeme s celým radom v ý s k u m n ý c h ú s t a v o v , s ú s t a v m i Akadémie v ied a v iacerými v ý r o b ­nými 2ávodmi. V s ú č a s n e j dobe s a s ú s t r e ď u j e v ý s k u m n a : v ý s k u m nových liečiv, technológiu l ieko­vých for iem a š t ú d i u m ich s tá los t i , na organizáciu, ekonomiku a t e c h ­nické problémy l e k á r e n s k e j s lužby, na využi t ie rádioízotópov v o f a r ­mácii, a na biosyntézu pr í rodných

látok. Vo v š e t k ý c h prípadoch ide o š t á t n e v ý s k u m n é problémy, pr í­padne rezortné, k t o r é na š t á t n e p r e c h á d z a j ú . V ý s k u m n ý problém ..Využitie rádioizotópov na f a r m á ­ci i" j e úloha, koordinovaná RVHP.

• Ako možno /hodnotiť v ý s l e d k y v ý s k u m u za predchádza júce ob­dobie?

Minulé roky, vzhľadom na v e -decko-výskumnú prácu f a k u l t y možno charakter izovať a k o roky pr íprav a čerpania s í l k s ú s t a v n e j t v o r i v e j práci . Mnohokrát bolo t r e b a oveľa viac č a s u venovať prácam organizačným v súv i s los t i s p r e s t a v b o u pr ies torov f a k u l t y , a k o v e d e c k e j práci . A j napriek t o ­mu bol za posledné r o k y skončený v ý s k u m v iacerých rezor tných a š t á t n y c h úloh. z k t o r ý c h v iaceré našl i s v o j e miesto na patentovom úrade, prípadne priamo v prax i .

Prírodovedec už vyšiel Dlho očakávaný časopis Pr írodo­

v e d e c k e j f a k u l t y UK ,,PRÍRODO­VEDEC" už uzrel s v e t l o s v e t a . Pričinili s a o to hlavne š é f r e d a k ­t o r V . Büche l a p r e d s e d a FV ČSM L. Siroták Časopis vydal Fakultný v ý b o r ČSM p r i Pr í rodovedecke j f a k u l t e UK.

Na š e s t n á s t i c h s t r a n á c h f o r m á t u A 5 n á j d e č i tateľ veľa zau j ímavého. Napríklad rozhovor s Evou Pila­řovou. pr íspevok o tom, a k o s i n i e ­k t o r é š t u d e n t k y „ p r i v y r á b a j ú " , o ž ivote mladých chlapcov a d i e v ­č a t v Juhoslávi i . Ďale j j e t u nie­

koľko kr i t ických postrehov, básne, p r v é mikropoviedky d o súťaže (z nich n a j l e p š i e budú odmenené) i prehľad akcií, k t o r é c h y s t á f a ­ku l tný výbor . Na p o s l e d n e j s t r a n e j e t radičná r u b r i k a p r e špor tovcov .

V časopise pôsobí r u š i v o iba niekoľko g r a m a t i c k ý c h a š t y l i s t i c ­k ý c h chýb, k t o r ý m by s a autori mali v budúcnosti vyhýbať . Tieto v š a k z a t i e ň u j e s lušná formálna a obsahová úroveň. Predpokladáme, ž e tento ú s p e š n ý krok s v ä z á k o v z PFUK n e b u d e posledný.

I. V .

V t e j t o súv i s los t i rr.ožno spomenúť napr. patent doc. Schillera, podľa k torého už Tesla Liberec vyrába a j e x p o r t u j e tzv . rád iometr ický analyzátor.

V t e j t o súv i s los t i možno uviesť, ž e napr. za minulý r o k uvere jn i l i učitelia f a k u l t y v rôznych o d b o r ­ných v e d e c k ý c h časopisoch 66 pô­vodných exper imentá lnych prác.

Dobrý prehľad o súčasnom s t a v e v e d e c k e j práce p o s k y t n e vedecká konferencia, k t o r ú uspor iadame pri prí ležitost i 20. výročia oslobodenia ČSSR v dňoch 23. a 24. m á j a . Na t e j t o konferenci i odznie 42 pô­vodných vedeckých exper imentá l­nych prác .

• Ako j e to u v á s s výchovou

vedeckých pracovníkov?

Farmaceut ická f a k u l t a j e jednou z na jmladš ích u n á s vôbec, a j keď samotný odbor j e naopak j e d n ý m z n a j s t a r š í c h . S t ý m súv i s í a j to, ž e f a k u l t a m á pomerne mladé u č i ­t e ľ s k é kádre, k t o r é väčšinou n a d o ­b ú d a j ú v e d e c k ú kval i f ikáciu ces tou e x t e r n e j a šp i rantúry . Farmaceut ic­ká f a k u l t a okrem výchovy v l a s t ­ných vedeckých radov z a b e z p e č u j e a j výchovu ašpi rantov p r e ďalš ie pracoviská . V súčasnos t i s a nachá­d z a j ú za t ý m t o cieľom n a f a k u l t e napr . kolegovia z cudziny, n a p r . z Indie a V i e t n a m s k e j ľ u d o v e j r e ­publ iky. Zatiaľ nám v š a k chýba š i r š ia spolupráca, s p o j e n á s dlho­dobými š t u d i j n ý m i pobytmi v c u ­dzine.

Samostatným problémom j e v ý ­chova našich poslucháčov na f a ­k u l t e k s a m o s t a t n e j v e d e c k e j p r á ­ci. Narážame zatiaľ na pomerne nedostatočné uplatnenie a b s o l v e n ­tov n a š e j f a k u l t y v o v e d e c k ý c h ús tavoch a s t ý m súvis iaci i p o ­m e r n e malý z á u j e m š t u d e n t o v o v e d e c k ú prácu. Zatiaľ sa s ú s t r e ­ď u j e m e v iac len na diplomové práce poslucháčov V. ročníka, v k t o r ý c h každý poslucháč r ieš i s a r .ostatnú užšiu v e d e c k ú úlohu. Rozhovor zaznamenal: V. Spr inger

S - / ••• ч

'' .

Ш'У ; ;

'• x

y'

Vo vedeckom Ж

laboratóriu FAFUK. Foto: V. Springer.

A D J U U b T O N Л \ \ O S Dňa 5. m á j a sa doc. RNDr.

Ján F i s c h e r , vedúci Kated­ry teoret ickej f y z i k y Prírodo­vedeckej fakul ty UK, dožil šesťdesiatich rokov. Narodil sa v Martine. Po maturi te na g y m ­náziu študoval na Prírodove­decke j fakul te Karlovej uni­verzity v Prahe, kde dosiahol s tredoškolskú aprobáciu z ma­tematiky a fyziky. Počas š t u ­di jného pobytu v Ziirichu u prof. Wentzla bol promovaný na doktora prírodných vied. keďže po návrate z Zürichu d o Československa nemohol dostať vo v teda j š ích pomeroch miesto asistenta na v y s o k e j škole, pracoval prechodne v matematickom oddelení Všeo­becného penzi jného ústavu v

Vmetni pLammaü a cowidy. Př í lež i tost vidieť na v l a s t n e o ř i Španielsko mal v minulých dňoch

odborný dokumentar i s ta FTVŠ s . Tibor REXA. Vrát i l sa z t e j t o c e s ­t y p l n ý do jmov, z k t o r ý c h niektoré nám ochotne vyrozprával .

Určite s i v i e t e predstav iť , a k é pocity v o m n e vyvola la t a k á t o n á v ­š t e v a . Myslím s i , ž e t a k á t o d a l e k á c e s t a do n e z n á m e j k r a j i n y j e i u r ­č i t ý m dobrodružs tvom. Počas n e j s a v ž d y s t r e t n e t e s niečím novým, č o v á s p r e k v a p í . To dobrodružs tvo s a začne napr ík lad tým, ž e v Par í­ži, odkiaľ s o m d o Španielska letel, n e m a j ú n a španie lskom konzuláte z p r á v u o tom, že v á š v s t u p za P y r e n e j e j e povolený. Telefonickým rozhovorom zist í te, ž e v ízum p o ­slali omylom d o Viedne. Na druhý deň j e v š a k u r č i t e v Paríži. Po­sledná e tapa c e s t y do Madridu, hlavného m e s t a Španielska, s a z a ­čala na veľkom par ížskom l e t i s k u Orly. Stretol som s a t u s m n o ž ­s t v o m pokladníc, váh, l ietadiel . Let i sko j e vzdialené asi 15 k i lo­metrov o d Paríža. Odviezol m a

n a ň autom i s t ý p a r í ž s k y komunis ta . Tento s ú d r u h p r a c u j e a k o sadzač p r e New York Times.

Z budovy na l e t i s k u n á s a u t o ­bus dopravil a ž k l ietadlu. Bola t o Caravela — „Provence" . Hoci s m e opúšťali Orly za s i lného dažďa, naša c e s t a h o r e a ž d o v ý š k y 8500 m e t r o v bola p r í j e m n á . Vonku -45 s t . C, dnu v l ietadle a k o v izbe. Pod nami u b i e h a j ú m e s t á Cognac, Bordeaux. Biaritz. V p r a v o A t l a n ­t i c k ý oceán, v ľ a v o P y r e n e j e . Po Pyrene jách s lnkoch a čím bližšie k Madridu, t ý m červenš ia zem. A p o necelých dvoch hodinách l e t u p r i s t á t i e v Madride.

Prvé, čo n á s privítalo, bolo l e t ­né počasie s 22 s tupňami nad n u ­lou. Prial som si , a b y ma s p r e ­vádzalo celých d e s a ť dni pobytu. A ž t u na l e t i sku som si o z a j s t n e uvedomil, ž e som v n e z n á m e j k r a ­

j ine . mal som obavy z p r i j a t i a . Veľmi dobre t o v š a k vyr ieš i l i h o s ­titel ia a organizátori Medzinárod­ného k o n g r e s u o t e l e s n e j výchove pracu júc ich. Priví tanie bolo s r d e č ­n é . Z l e t i s k a B a r a j a s k r á s n o u a u t o s t r á d o u s m e s a dosta l i do s t r e ­d u Madridu. Toto dva a polmilió­nové m e s t o m á f r e k v e n c i u á u t r o v n a k ú a k o Paríž. Má veľa zelene, rázovi tú a r c h i t e k t ú r u . V y s o k é p a ­láce okolo c e s t y boli — p o š t o v é ú r a d y a te le fónne ú s t r e d n e .

Už c e s t o u bola viditeľná odl i š­nosť Madridu od s t redoeurópskych m i e s t . Archi tektúrou, f a s á d a m i d o ­mov. Domy s ú z č e r v e n ý c h tehál, kombinované s bielym mramorom.

Panelových domov niet . Tehly a mramor s ú l acne j š í materiál . Keď som os ta l v hoteli sám, p r e ­mohla ma zvedavosť Я vybral som sa späť d o ulíc. V e č e r medzi ô s ­mou a des iatou hodinou s a zdá, ž e s ú v š e t c i ľudia v ulici. Sedia v otvorených kav iarňach a r e š t a u ­ráciách a živo d i s k u t u j ú . V úzkych uliciach, k t o r é n e s ú s topy m a u r ­s k e j k u l t ú r y , ich h las i té dialógy z o s i l ň u j e e š t e ozvena. Celý s t r e d Madridu j e akoby pos ia ty úzkymi uličkami s hostincami. A v nich špecial i ty š p a n i e l s k e j kuchyne. J e d ­

lá z r ý b , rakov, s l imákov. Na p r ­v ý k r á t to chuti lo v ý b o r n e . A š p a ­nie l ske vino s o s v o j o u chuťou a f a r b o u j e e š t e väčšou kapitolou.

Videl som v Španielsku d v e veci, k t o r é nemožno oddeliť o d ž ivota Španielov. P r v o u j e f l amengo. J e t o s p e v a t a n e c ľudí v národných k r o j o c h . Flamengo m u s í očariť každého s v o j o u bezprostrednosťou, okúzľu júc im rytmom, umením t a ­nečníc a improvizačnou schopnos­ťou hudobníkov. Flamengom v y j a d ­r u j ú Španieli s v o j u r a d o s ť i s v o j žiaľ. V každom nočnom podniku t v o r í f l a m e n g o vrcholné číslo p r o g ­ramu, s p r e v á d z a n é vlnami n a d š e ­nia. Štyr i tanečnice a d v a j a - t r a j a hudobníci s g i ta rami vedia celý v e č e r o k ú z ľ u j ú c o a pútavo zabávať temperamentné publ ikum. A keď som videl f l a m e n g o na v l a s t n é oči, prežíval som ho r o v n a k o a k o o s ­ta tní p r i z e r a j ú c i .

Rovnako čarovné s lovo ako f l a ­mengo, j e corrida. J e to d r u h zábavy, bez k t o r e j , zdá sa , by Španiel ani nežil. I tí, č o nechodia osobne n a corridu, s l e d u j ú j u z novín, k t o r é p r i n á š a j ú j e j po­drobný priebeh, z p r á v y o zdrav í torera, o s m r t i b ý k a . Torero, muž, k t o r ý zápas í s býkom, j e španie l­s k y m národným hrdinom. El Cor-dobec j e v s ú č a s n o s t i n a j l e p š í m š p a n i e l s k y m torerom a n a j s l á v n e j ­š í m mužom v t e j t o k r a j i n e . Sa­mozre jme, nenechal som s i u j s ť prí ležitosť vidieť corridu. Na j e d ­n e j s t r a n e som obdivoval odvahu toreadorov, bandariol lasov, m a t a ­dorov, picadorov. No n a d r u h e j s t r a n e som videl i bezmocnosť b ý ­ka, k torého v každom prípade čaká smrť . Vždy musí prehrať . Ide len o č a s a spôsob s m r t i . Moment s m r t i j e t u v š a k v e d ľ a j š í . Ľudia s a o d d á v a j ú pr iebehu zápasu a

m n o h ý m t r e d i ŕ n y m z v y k o m . Patri m e d l i n e oblečenie, nástupy, s l o v n é o t v o r e n i e corr idy, p o v o l e n i e torera z a b i t byku a iné.

Predsa v š a k nie j e Španielsko len k r a j i n o u f l a m e n g a a corr idy. J e to a j zem hi s tor ických k u l t ú r ­nych pamiatok. Jednou z nich j e i ga lér ia v ý t v a r n é h o umenia El Prado. Zahŕňa v s e b e s k v o s t y v ý t v a r n é h o umenia c e l e j Európy. Okrem domácich a u t o r o v V e l a z -queza, Rivera, Goyu s ú t u diela Rubensa, Tiziana, Tintoretta, D ü -r e r a , Holbeina a ďa l š ích s v e t o v ý c h maliarov. J e t o o b r o v s k á galér ia, k d e s a da.jú s t r á v i ť celé hodiny. Dalšim pútačom j e v e ľ k ý Kráľov­s k ý palác s o záhradou na spôsob V e r s s a i l s k e j záhrady.

Z a u j í m a v é j e námest ie Placa Ma ­y o r , t v a r u š t v o r c a , v s t r e d e k t o ­r é h o s a konala kedys i corr ida. Priam v s t r e d e Madridu j e v e ľ k á botanická záhrada. Väčšina r a s t l í n j e t e r a z v p l n e j vegetác i i . Moderný Madrid j e m e s t o s o š i rokými u l i ­cami s odvážnou archi tektúrou, z a u j í m a v ý m i inter iérmi. S tavebným materiálom j e t u č a s t o s k l o a a l u ­mínium. S miestom s a t u nesporí , schodišt ia, chodby, haly s ú t u š i ­r o k é a p r i e s t r a n n é . Madrid j e i c e n t r u m v e r e j n é h o života a o b ­chodu. Z v y s o k ý c h škôl j e známa univerzi ta a t e r a z s a b u d u j e nová V y s o k á škola poľnohospodárska. Univerzitné m e s t o tvor ia 8 — 1 0 -poschodové budovy. Budovy ško ly s ú v š a k nižš ie . Madridská opera j e už dlhé r o k y zatvorená, p r e t o ž e j u podmýva spodná voda. Novú budovu začnú s t a v a ť n a budúci r o k podľa p r o j e k t u Poliakov, k tor í k o n ­k u r z na budovu n o v e j opery v y ­hrali.

Dokončenie v budúcom čísle.

Prahe a v roku 1934 vstúpil do š t á t n e j š k o l s k e j služby. Po úspešnom pôsobení na s t r e d ­ných školách vyučoval a j za tzv. slovenského š t á t u na g y m ­náziu až clo vyhlásenia židov­ského štlatútu, t. j . do októbra 1940. Zatiaľ učil na ž idovskej škole v Michalovciach ako v ý -pomocný učiteľ. V čase depor­tácie židov bol ako potrebný odborník pr i ja tý do š t á t n e j š k o l s k e j služby na odbornej škole.

Za Slovenského národného povstania pôsobil na povsta­leckom povereníctve školstva Po potlačení odboja odišiel spolu s rodinou do partizán­s k e j obce Kalištie, k d e robil p r e partlizánsky š t á b tlmoční­ka a prekladateľa. Pri útoku Nemcov na Kalištie bol rane­ný.

Po oslobodení ho Povereníct­v o školstva povolalo do Bra­tis lavy na Cvičné gymnázium, na ktorom pôsobil ako profesor a lektor p r e metodiku fyz iky na Prírodovedeckej fakul te UK.

Neskôr s a s tal riaditeľom toh­to gymnázia.

V roku 1950 prešiel na Fyzi­kálny ústtav Prírodovedeckej fakul ty UK a po odchode prof. Kunzla sa s ta l vedúcim Ka­t e d r y f y z i k y PFUK.

V t e j t o funkcii vykonal do­cent Fischer významné dielo. Dobudoval bývalú ka tedru f y ­ziky organizačne, materiálne, i kádrové tak, že sa mohla rozdeliť na katedru experimen­t á l n e j fyziky, katedru j a d r o v e j f y z i k y a katedru teoret icke j fyz iky. Od zriadenia katedry teoret icke j fyz iky v roku 1961 j e vedúcim tohto pracoviska.

Jubilantovi, nestorovi s lo­venských fyzikov, z príleži­tost i doži te j šesťdes iatky úprimne želáme veľa zdra­via a spokojnosti v rodin­nom i vere jnom živote, a mnoho ďalších úspechov v jeho mimoriadne zás lužne j a bohate j organizačnej, v e -decko-výskumnej a pedago­g i c k e j práci. A d m u 1 Г o s a n n o s ! -n-

Dobrý, lepší, najlepší - filozofický Smiech, vti-p, veselost vždy

patrili k študentskému životu. Patrili k nemu tiež kedysi kar­nevaly a sprievody. Nie je to tak dávno, ked sa „začalo blýskat na lepšie časy" a sta­rá študentská tradícia začala znova ožívať.

Tento rok už Bratislava vi­dela množstvo lokálnych sprie­vodov, ktorými sa poslucháči medicíny, strojári, prírodoved­ci a stavbári lúčili so školou a mestom. Videla tiež vydarený karnevalový sprievod všetkých bratislavských vysokoškolá­kov ... len sprievod posledné­ho ročníka filozofov sa doteraz nepodarilo nikomu zhliadnut. A tak sa filozofi rozhodli, že ukoja túžby zábavy chtivý ch a zvedavých Bratislavčanov a ukážu im, ako má taký sprie­vod vyzerať. Čo medici, stro­jári, alebo prírodovedci, to my, filozofi, urobíme taký sprie­vod, až budú masy oči zavra­cať. Musi prekypovať vtipom, nápadmi, maskami, heslami, mávatkami, povozmi rôzneho druhu a mali by sme mat aj tribúnu na rečnenie... A aj sa zapálené hlavy zišli, aby sprie­vodu dali definitívnu tvár. Aj si rozdelili konkrétne úlohy a vzrušovali sa, ako sa na ostat­ných vytiahnu. Aj mali kopu ori­ginálnych návrhov ... a zišli sa

tiež druhý raz v menšom poč­te a mali už menej zapálené hlavy, menej originálnych ná­vrhov, už nesršali vtipom. Na­koniec sa v tichosti rozišli a boli radi, že majú o problém menej.

Spočiatku mi to prišlo ľúto. Medici, stavbári atd. mali roz­lúčkový sprievod a my nič. Potom som však „zobral rozum do hrsti" a prišiel som na to, že je vlastne dobré, že sprie­vod nebude. Lebo človek nikdy nevie... a nepríjemnosť, tá sa prihodí raz-dva a to by nám tak ešte chýbalo — dva mesia­ce pred promóciou. Sme my predsa len hodní hrdého mena filozofov, sme my otvorené hlavy.

A tak sme sa dohodli, že pôjdeme na pivo a tam si bu­deme rozprávať o NAŠOM sprievode a budeme hovoriť o krásnych maskách a o hes­lách, ktoré by sme niesli. Tiež o tom, že ľudom by sme sa pá­čili najviac. Potom si dáme eš­te pivo a budeme spievať ľu­dové pesničky a bude nám fajn lebo sa budeme môcť pozerať na ostatných zhora a pritom si myslieť „pf, pf, keby ste vy, neschopníci, vedeli, aký sme mali karneval my, FILOZOFI!"

Jiro Hora

K e ď k a r n e v a l р т е л й ш i * !

j

1 Filozofi nechcel i poč ú v n u ť vola, v ô l n e c h c e l počúvať

f i l o z o f o v . . . 2 . . .a p r e t o s a n a č e l o s p r i e ­

v o d u dos ta l i s o m á r i . . . 3 p o n i e k t o r í z n i c h ž iada l i z n í ž e n i e p l a t o v . . .

I . . , ;я

» m i l » , 3 . - c ľ ™ * < 4 J

A / . ' - « H s

Г Щ щШШШШ

in í s i p r e v o l á v a l i n a s l á v u . . .

hodnotení f i lologických odborov t reba takt iež otvorene kon­štatovať, že s a značne zanedbala p r á v e teoret ická nadstavba týchto odborov, a to tak všeobecná jazykoveda, ako a j l i t e rár­na teória, čo s a dosť markantne p r e j a v u j e na k u l t ú r e teore­tického myslenia absolventov fi lologických odborov.

Ak m á m e súhrnne hodnotiť r o z v o j faku l ty za posledných dvadsať rokov, môžeme s radosťou konštatovať, ž e k ý m roku 1945 mala Filozofická fakul ta UK celkove 50 učiteľov a 550 poslucháčov, zatiaľ roku 1965 p r a c u j e na katedrách a ú s t a ­voch 250 interných pracovníkov a celkove na dennom štúdiu a š túdiu popri zamestnaní j e v y š e 2.000 poslucháčov. Počet učiteľov teda vzrástol päťnásobne a počet poslucháčov skoro štvornásobne.

Toto s ú f a k t y t ý k a j ú c e s a v i a c e j k v a n t i t a t í v n e j s t r á n k y odborov učiteľov a poslucháčov fakulty. Ako v ieme zo záko­nov dialektiky, kvant i ta iba v určitom uzlovom vývinovom bode preras tá do kval i ty. Keby s m e s a mali pokúsiť o odpoveď na otázku, či a j v kva l i te v e d e c k e j práce, v metodologickej a t e o r e t i c k e j náročnosti vedeckého myslenia a v závislosti od toho a j v kva l i te pedagogického procesu znamená obdobie k t o r é tu hodnotíme, vyšš iu, dokonale jš iu etapu -vo v ý v o j i fakulty, nemohli by s m e pri v še tkých odboroch hovoriť jedno­značne. Príčiny s ú o b j e k t í v n e i sub jekt ívne . J e všeobecne známe, že jednou zo základných podmienok vysokého teore­tického myslenia a tým a j vzniku vrcholných vedeckých diel a v závislost í od toho skvali tňovania pedagogického procesu j e relat ívna - pracovná stabilizácia minimum organizačno-administrat ívneho pohybu a maximum pracovného mys l i teľ­ského ruchu. V minulom období s m e v š a k o b j e k t í v n e boli nútení v oveľa v ä č š e j miere čerpať energiu mozgov i r ú k na organizačné prípravy, úpravy a p r e s t a v b y učebných plánov a kádrov a v značne menšom rozsahu na skutočne tvor ivé a produktívne plnenie vedeckých a pedagogických úloh.

No i pri v ý s k y t e týchto negatívnych momentov dosiahli sa na f a k u l t e význačné úspechy vo vedeckom napredovaní i vu výsledkoch pedagogicke j práce. O vedeckom r a s t e učiteľov svedčí napríklad tá skutočnosť že v tomto období 13 učiteľov fakul ty dosiahlo hodnosť doktorov vied a ôsmi profesor i sa stali členmi S lovenske j akadémie v:ed alebo c e l o š t á t n e j Čes­k o s l o v e n s k e j akadémie vied. V súčasnost i má f a k u l t a 20 uči­teľov v hodnosti profesorov a 50 učiteľov v hodnosti docentov.

O pedagogických úspechoch v práci f a k u l t y svedčí fakt , že z radov poslucháčov f a k u l t y vyrás t l i významné osobnosti n á š ­ho kul túrneho života poprední umelci, spisovatelia, novinári, vedeckí pra ovníci atď. Stredná a mladá generácia vedeckých pracovníkov v spoločenskovedných ústavoch S lovenske j a k a ­demie vied a na iných pracoviskách, to s ú skoro, napospol odchovanci n a š e j fakul ty . A za i s te a j s tovky, ba t i s ícky a b ­solventov. pôsobiacich akoby anonymne na s t redných školách, plnia s v o j u odbornú výukovú a výchovnú prácu tak, že p r i ­s p i e v a j ú veľkou mierou k u vzdelanostnému a kultúrnemu r a s t u mladých generácií budovateľov socializmu a komunizmu. A pri takomto celkovom pohľade na výs ledky práce f a k u l t y za obdobie dvadsiat ich rokov od oslobodenia po súčasnosť s m e plne oprávnení k optimizmu a j do budúcich desaťročí.

Doc. PhMr. Milan Chalabala, C. Sc.

FARMACEUTICKÁ FAKULTA

Tohoročný 9. m á j j e príležitosťou k 20-ročnej bilancii. Pre našu f a k u l t u uplynulých dvadsať rokov j e obdobím v ktorom nielen vznikli samosta tné farmaceut ické fakul ty , a le bola a j vytvorená t e r a j š i a f a k u l t a celoštátna v Bratis lave. Ľahko sí predstaviť, koľko organizačnej činnosti a koľko obetavosti v š e t k ý c h prís lušníkov f a k u l t y si taká v ý s t a v b a vyžiadala.

Výs ledky školy sa v š a k n e m e r a j ú podľa počtu hodín, s t r á ­vených nad plánmi a návrhmi, alebo podľa hodín medzi d e b -nami a sťahovacími vozmi. Škola musí mať v ý s l e d k y pedago­gické, musí m a t absolventov, na ktorých j e hrdá a ktorí šíria j e j dobré meno a musí mať a j výs ledky vedecké, v ý s l e d k y práce učiteľov, podieľajúcich s a na r iešení závažných úloh s v ö j h o odboru . P r e t o , a k m á m e t e r a z s t r u č n e v y j a d r i ť , v čom vidíme hlavné výs ledky, vykonané našou fakul tou v uplynulom období, ceníme si na prvom m i e s t e konšt i tuovanie hlavných farmaceut ických odborov, vyr iešenie organického spojenia p r a x e s o štúdiom, objasnenie f u n k c i e fa rmaceuta v social is­t i c k e j spoločnosti, a konečne vytvorenie predpokladov p r e no­v ú kva l i tu v o v e d e c k o - v ý s k u m n e j práci fakul ty .

Pre budúce obdobie si v y t y č u j e m e úlohu intenzif ikovať výučbu a štúdium, chceme lepšie a dokonale j š ie využiť čas s t r á v e n ý v posluchárňach a laboratóriách a t ý m zlepšiť od­bornú a vedeckú i politickú úroveň našich absolventov. Chce­m e s v o j u vedecko-výskumnú činnosť usmerniť tak, aby j e j v ý s l e d k y s a stali nepostrádateľnými v s y s t é m e zdravotníckeho vedeckého v ý s k u m u a konečne chceme s v o j o u prácou a s v o ­j imi výs ledkami zaslúžiť si miesto na čele č e s k o s l o v e n s k e j f a r m a c e u t i c k e j vedy a praxe.

Doc. dr. Michal Greguš

PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA

Rozvoj prírodných vied a matemat iky podstatne o v p l y v ň u j e r o z v o j techniky a národného hospodárstva. V ý s k u m v pr í rod­ných vedách s l e d u j e dva hlavné ciele: pomáhať výrobe a bu­dovať s v o j e teórie ako samosta tné logické celky, aby tak bola pr ipravená r e z e r v a na j rozmani te j š ích poznatkov p r e techniku a národné hospodárstvo.

T e j t o skutočnost i j e si v p l n e j miere vedomá naša socia­l ist ická republika a preto hneď po Februári 1948 začala naša vláda prednostne podporovať r o z v o j prírodných vied, k torý bol predtým u n á s na poslednom mieste. Prírodovedecká f a k u l ­ta kádrové vyrás t la na vedeckú základňu, ktorá j e d n e s schop­ná pínií a j t ie n a j z á v a ž n e j š i e úlohy praxe. No napriek tomu

uskutočňovať vo väčšom meradh len a len vo vyhovujúcich priestoroch a laboratóriách.

Perspekt ívy v ý v o j a f a k u l t y by boli minimálne bez predpo­kladu u r ý c h l e n e j v ý s t a v b y objektov. A v š a k som presvedčený ž e v ý s t a v b a f a k u l t y s a značne v roku 196(5 Za tohto predpo­kladu pomýšľame vybudovať pr: jednotl ivých sekciách a k a ­tedrách centrá vedeckého a pedagogického výskumu, ktoré budú d ô s t o j n e reprezentovat Univerzitu Komenského i našu vlasť. Centrá budú napojené na r u š e n i e š tátnych úloh a budú zárukou výchovy kval i tných absoiv-ntny-prlrodovedcov Uni­verz i ty Komenského.

Prof. dr. Andrej Kuchen

FAKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU

ich vedecká kval i f ikácia. Dnes má f a k u l t a 30 profesorov, 36 docentov a z nich 14 doktorov vied.

Za uplynulé roky s ta la s a fakul ta význačnou základňou pestovania vedy a výchovy odborníkov. Dala základ vzniku SAV — lekárskym disciplínám, Slovenskému ús tavu p r e d o -školovanie lekárov, l e k á r s k e j f a k u l t e v Košiciach a pobočke v Martine. Naša fakul ta s tá la a j pri z rode f a r m a c e u t i c k e j fakul ty .

Odchovala veľa úspešných odborníkov, vynika júcich organi­zátorov vedy a zdravotníctva, k tor i vedeli n á j s ť s v o j e mies to po boku ľudu v dňoch bojov, utrpenia i s lávy .

Naša f a k u l t a počtom š tudentov j e druhá n a j v ä č š i a v ČSSR. Priestorovým vybavením zaostáva za potrebami. Preto prvou požiadavkou a s ú č a s n e prianím v š e t k ý c h fakul tných pracov­níkov j e odstránenie t e j t o disproporcie. V ý s t a v b a f a k u l t n e j nemocnice j e v ideovom pláne nášho zdravotníctva. Prevod do reali ty p r e nas ledujúcu piatu päťročnicu j e naš ím p r v o r a ­dým želaním a súčasne dobrou perspekt ívou do budúcnosti .

Ďalej r o z v o j technických a kádrových podmienok na v y ­sokých školách p r e pestovanie vedy a s ú č a s n e zaradenie do v e d e c k e j základne ČSSR j e n a j r a d o s t n e j š o u perspekt ívou v y ­sokých škôl a tým a j n a š e j fakul ty , čím v plnom rozsahu vrát i s a vysokým školám postavenie, k t o r é j e určované p o t r e ­bou a postavením vysokých škôl v ž ivote národov.

Z. prof. dr. Karol Plank, C. Sc.

PRÁVNICKÁ FAKULTA

Fakulta s a v y v í j a l a postupne i u-; k u l t e pred 25 rokmi na samosta u i f a v ý v o j a samotný f a k t , že pr íp tď. k gógov j e fakultou, j e n a j v ä č š í m p r m

Prínosom ď a l e j s ú t ie to skut> n< u- prípravka vychovala zo s v o j i c h absolventov učiteľov s vedecko-pedagogickou hod­nosťou ( 7 docentov, 9 kandidátov), ktorí spolu s dvoma pro­fesormi (absolventmi Univerzity K a r l o v e j ) môžu zabezpečiť vedenie školy, vedenie 8 katedier, školenie ašpirantov (spolu 48), koordináciu h l a v n e j úlohy v ý s k u m u v š tátnom pláne a spolu s 32 odbornými as i s tentmi a j zložitú pedagogickú činnosť. Jednotl ivé k a t e d r y s a postupne d o s t á v a j ú na t a k ú úroveň že kladne o v p l y v ň u j ú nielen úroveň t e l e s n e j výchovy na školách II. a III. cyklu, a le a j výkonnosť I. l igových d r u ž ­s t iev vo väčš ine š p o r t o v na Slovensku (dobrovoľnou t r é n e r ­skou prácou 12 učiteľov FTVŠ a t rénerskou prácou absolven­tov alebo poslucháčov ŠpZ). Prínosom j e t iež ž e vp lyv FVŠT s a p r e j a v u j e v telovýchovnom hnutí v ČSSR v ď a k a výs ledkom niektorých konferenci í FTVŠ, zameraných n a j m ä na zvýrazne­nie spoločenske j funkc ie t e l e s n e j výchovy a vďaka práci dobrovoľných pracovníkov z učiteľov a zamestnancov školy v o v š e t k ý c h zložkách ČSTV. V ý s l e d k y d o t e r a j š e j v e d e c k e j čin­nosti p r e j a v u j ú s a a j v tom, ž e s a r o z š i r u j e z á u j e m zahranič­ných vysokých škôl a výskumných inštitúcií o užš iu spolu­prácu s FTVŠ v Brat i s lave (Budapešť. Viedeň. Halle, Lipsko, Varšava, Gent, Helsinki, Sara jevo, Sofia a ďalš ie) .

Teda n a j v ä č š í m prínosom s ú v ý s l e d k y práce celého kolek­t ívu a j za d o t e r a j š í c h veľmi neutešených podmienok na f a ­kulte.

Cieľ uspokojenia požiadaviek FTVŠ j e ďaleký, a le podnecu je k optimizmu. V súčasnost i n a j v ä č š í m nedostatkom j e pr iamo katas t ro fá lny s t a v o b j e k t o v p r e v ý u k u a výskum. V p e r s p e k ­tívnom pláne s a rá ta s vybudovaním komplexu budov a te lo­výchovných o b j e k t o v v Mlynske j doline, k torý bude na úrovni požiadaviek p e d a g o g i c k e j a v e d e c k e j činnosti. S výs tavbou s a má začať po roku 1974.

Počet poslucháčov má s túpať tak, že v roku 1970 dosiahne asi 1.000 na dennom štúdiu. Umožní to prehĺbiť špecializáciu na katedrách, skval i tniť pedagogický proces, pomoc t e l o v ý ­chovnému hnutiu a rozšír iť v ý s k u m z experimentálnych škôl a j na skúmenie vplyvu t e l e s n e j výchovy na v š e s t r a n n ý r o z v o j mlá­deže tak, ako to u r č u j e p r e budúcnosť š tá tny plán. Vybudo­vanie v lastných telovýchovných o b j e k t o v umožní v š i r šom rozsahu ako te raz pomoc pri organizovaní z á u j m o v e j t e l e s n e j výchovy poslucháčov a zamestnancov UK. Očakávame od š i r ­šieho s t y k u s fakultami v zahraničí ďa l š ie kval i ta t ívne zmeny v o v ý v o j i n a š e j fakul ty .

Za n a j v ä č š í prínos v o v ý v o j i f a k u l t y za posledných 15 rokov považu jem predovšetkým k á d r o v é dobudovanie f a k u l t y . Po oslobodení n a š e j v las t i os ta lo na p r á v n i c k e j f a k u l t e len malé percento pôvodných vysokoškolských učiteľov. Ostatní odišli alebo museli odísť, pretože mnohí z nich boli za býva lých vykorisťovateľských režimov úzko alebo z á u j m o v é osobne spojení s týmito režimami a neboli ochotní alebo schopní pr i­spôsobí t s a novým podmienkam. Pred f a k u l t u bola t a k t o postavená vážna úloha doplniť uč i teľ ský ú s e k novými, pokro­kovými pracovníkmi, ktor í boli schopní v k r á t k o m č a s e zv lád­nuť v š e t k y úlohy, k t o r é s a k ladú na vysokoškolského učiteľa. Už v roku 1950 bolo p r i j a t ý c h niekoľko schopných mladých pracovníkov, ktor í sa vypracoval i behom k r á t k e h o času na vysokokval i f ikovaných pracovníkov. V ďalš ích rokoch pribudli ďalší pracovníci, ktorí s a väčšinou kval i f ikoval i cestou ašpi­rantúr. Kým v roku 1950 pracoval na f a k u l t e len j e d e n pro­fesor , iba niekoľko docentov a as is tentov, a os ta tná v ý u k a sa zabezpečovala n a j m ä externými silami, j e d n e s s t a v taký, že m á m e 6 profesorov, 16 docentov a 32 odborných as is tentov, z čoho j e j eden doktor vied a 14 kandidátov. Naše k a t e d r y spolupracu jú s pomerne veľkým počtom externých pracovní­kov, prostredníctvom ktorých s a z a b e z p e č u j e s t y k teór ie s praxou. Fakulta sa a j n a ď a l e j dobudovává a to h lavne c e s ­tou zvyšovania kva l i f ikác ie našich učiteľov. V tomto s m e r e j e obzvlášť významný posledný rok. kedy s a f a k u l t e podarilo dosiahnuť udelenie práva obhajovať kandidátske práce vo

Prof. MUDr. Jozef Kukura

LEKÁRSKA FAKULTA

Keď lekárska fakul ta v roku 1919 začínala mala 18 učite­ľov, d n e s ich má v y š e 400. Čo j e zvlášť hodné spomenutia, j e

-o > Я 2 *"0 ?s 33 ГП

£ Í

v š e t k ý c h vedných odboroch š t á t u a p r á v a a d o k t o r s k é p r á c e v o väčš ine odborov. Pri dnešnom kádrovom s t a v e j e f a k u l t a schopná plniť v š e t k y úlohy na poli p e d a g o g i c k e j a v e d e c k e j práce. V poslednom č a s e s a podarilo f a k u l t e z í skať dobré m e ­no n a j m ä v oblasti spolupráce t e ó r i e s praxou, a t o tým, že fakul ta účinne pomáha n a š e j l eg i s la t ívne j prax i pri t v o r b e nových právnych predpisov. Spomenúť t r e b a n a j m ä n a š u novú social ist ickú ús tavu, nový občiansky zákonník, t r e s t n ý zákon, občiansky a t r e s t n ý poriadok, zákon o rodine, pracovný kódex a mnohé iné, k t o r é vznikli za úč inne j spolupráce s našou fakul tou. Pracovníci n a š e j f a k u l t y pôsobia v o v iacerých k o ­misiách celoštátneho charakteru, v legis lat ívnych sboroch, v komisiách expertov, v komisiách národných výborov, nie­ktor í pôsobia a j ako sudcovia rozhodcovského s ú d u pr i Ob­chodnej komore v Prahe, ako sudcovia k r a j s k ý c h a okresných súdov atď.

Pred fakul tou s t o j a v e ľ k é úlohy n a j m ä v oblast i zavedenia postgraduálneho štúdia. Náš š t á t n y a p a r á t a hospodárske organizácie budú potrebovať čoraz k v a l i t n e j š í c h a v y s p e l e j ­ších právnikov, ktor í by zvládli v š e t k y úlohy pri r iadení m o ­d e r n e j socia l i s t icke j spoločnosti. K t e j t o úlohe chce f a k u l t a prispieť predovše tkým zavedením špecializovaných p o s t g r a ­duálnych kurzov a osobitným zameraním p r e pracovníkov j u s ­t i č n e j praxe, š tátneho a hospodárskeho a p a r á t u a pracovníkov, pôsobiacich v oblasti medzinárodnopolitických a medzinárod-noobchodných vzťahov. Spolu s právnickou f a k u l t o u v Prahe a v spolupráci s o zainteresovanými ús t rednými orgánmi a úradmi robí f a k u l t a potrebné kroky, a b y s a pos tgraduá lne š túdium čo n a j r ý c h l e j š i e realizovalo. V oblasti p e d a g o g i c k e j práce na f a k u l t e s t o j í p red ňou dôležitá úloha modernizácie výukového procesu a t o p r e d o v š e t k ý m doplnením hovoreného s lova názornými učebnými pomôckami, f i lmami, m a g n e t o f ó ­novými záznammi, inscenovanými súdnymi a arbi t rážnymi procesmi a pod. V oblasti v e d e c k e j práce s t o j í p red f a k u l t o u predovšetkým realizácia uznesenia predsedníctva ÜV KSČ o spoločenských vedách. P ô j d e p r e d o v š e t k ý m o zameranie v e d e c k e j práce na kľúčové úlohy v oblasti v e d y o š t á t e a p r á ­ve. o vytvorenie pracovných teamov a o úč inne j š iu spoluprácu s pracoviskami akadémie a s rezortnými vedeckovýskumnými pracoviskami.

k l a d á m za naJvaéSI prínos v doterajSom rozvoji schválenie l e e t i č n e j ú lohy v ý s t a v b y faku l ty a vypracovanie úvodného o j e k t u pr«' Mlynskú dolinu, pretože kvalitnú výchovu a ve-( k ý v ý s k u m merateľný medzinárodnou mierou j e možné

WM»,

шшшж

Študenti č a s t o n a d á v a j ú n a nízky pr ídel сЫеЬа k obedu i večeri . Jeden-dva t e n u č k é chlebíčky s ú n a o z a j p r e š t u d e n t a málo. Nový v e ­dúci s a vys lovi l a j k tomuto problému. Chce h o r ieš iť tak, ž e b u d e znížená kalorická hodnota s t r a v y . K r á s n e ! V u n i v e r z i t n e j jedálni a le­bo v Suvorovovom i n t e r n á t e s ú a j porcie o b s t o j n é , a j chleba s i š t u d e n t môže zobrať, k o ľ k o chce.

Čo e š t e trápi š tudentov v Horskom p a r k u ? Mnohým s a s tane, ž e pr ídu n e s k o r o z o ško ly a t a k nemôžu dať opečiatkovať l í s t k y n a b u ­dúci deň. Na č i s t ý l í s tok im ani obed ani v e č e r u n e d a j ú . P r e č o môžu v u n i v e r z i t n e j jedálni opečiatkovať l í s t k y i pred v ý d a j o m ba a j počas v ý d a j a s t r a v y ? V Horskom p a r k u b y t o n e š l o ? R a d š e j m á í s ť to, čo o s t a l o od obeda a večere , d o odpadkov? Na dupľu s a t u spoliehať n e ­dá — dostanú j u iba tí, k tor í s i p r inesú v l a s t n ú š á l k u a s t r a v n ý p r e ­u k a z — a k o v iz i tku, ž e s i š t u d e n t l í s t k y k u p u j e . A t c iba v tedy, keď p r i v ý d a j i j e vedúci . A k j e pr i v ý d a j i s t r a v y „ h l a v a " s t r a v n e j k o ­mis ie — k r s t n ý m menom Kamil — t a k dupľu podá s v o j i m priateľom, a j keď iní č a k a j ú c i s tá l i v r a d e oveľa dlhšie. A t á „ h l a v a " s t r a v n e j komis ie s a potom r a d o s t n e u s m i e v a : „Predsa s o m dával dupľu, či n i e ? " A potom s i p e k n e naloží na tanier, n a r u k y a u ž s i dáva. A to, čo ostalo, dovolí vhodiť d o odpadkov (prípadne inde) .

A p r e t o j e nová s t r a v n á komisia dobrá . Z ú č a s t ň u j e s a zostavovania j e d á l n y c h l í s t k o v ? Z ú č a s t ň u j e . — Ale pomáha bo jovať za to, čoho s a d o ž a d u j ú š t u d e n t i ? Nepomáha! Škoda, ž e š tudent i z Horského p a r k u s a musia s t r a v o v a ť len v o s v o j o m internáte . V u n i v e r z i t n e j jedálni a lebo n a S u v o r o v o v e j by s a v ý b o r n e na jedl i , a j n a čas , a j chleba b y s i mohli zobrať, k o ľ k o by chceli, a j č i s tý l í s tok by im v pr ípade p o t ­r e b y opečiatkovali, a j dupľu by im k u c h á r k y s a m é ponúkli — bez v l a s t n e j nádoby a b e z s t r a v n é h o preukazu.

Teda — len v i a c e j novôt v Horskom parku, s ú d r u h vedúci ! A v i a c e j s t r a v y do odpadkov! A ty, Kamil, m a j s a e š t e lepš ie a k o doteraz.

Za s t r a v n í k o v v Horskom p a r k u : FRAŇO HLADNÝ

Bola raz jedna fakul ta, na k torú sa hlásievalo rok čo rok s t r a š n e veľa študentov. Steny posluchární s a rozpínali a mla­dosť z nich kypela a ž na b r a ­t i s lavské ulice (podaktorí ne­chodili na prednášky). Na n a j ­vyšších fakultných a rektorá t­nych úradoch s a povedalo: Dosť! A bolo dosť. Prstom na mape vyhľadali mesto, pravé, slovenské, a spravi l i v ňom po­bočku. Najskôr sa rozhodli, k t o tam pôjde, potom na prstoch vymenovali výhody, bolo ich neúrekom, o ťažkostiach (ako obyčajne) s a cudne mlčalo.

Ubehol rok-dva a pobočka ostala pobočkou. Z Bratis lavy zavše niekto príde, odprednáša si s v o j e a h a j d e na vlak, lebo študenti s ú študenti, v še tka česť, ale rodina j e prvá. Tak t o šlo a ž doteraz. Dievčence a chlapci si zašomrali a žilo s a inak normálne. No z podakto­rých s a medzičasom stal i š ies­taci, čiže vážni uchádzači o le­k á r s k y diplom. Predpokladali, že keď v Bratis lave začínali, t u a j d a j a k o skončia. Máte t o v i­dieť! V Martine, tam budú pro­movať, veď akoby a j inak?

Tamojší m a j ú jedinečnú mož­nosť obliecť si ta láre a zahrať s a na tých, ktorí rozdáva jú vedomosti, plus diplom. Bude to n a n a j v ý š komické, hoci po­bočkoví učitelia zaruču jú ab­solútnu spokojnosť. Pokúsme sa predstaviť si, aké budú m a r ­t inské promócie:

V isté čarovné letné predpo­ludnie tesne po lejaku, vošlo do stomiestnej sály sto zabla­tených medikov v čiernom ob­lečení. Za nimi sa ozlomkrky hnalo 500 príbuzných. Kvetiny sa lámali a žalostne padali na čerstvo vyleštené parkety. Pravda, aby promócie mali ne­rušený priebeh, za kandidátmi sa zatvorili dvere a rodičia ostali vonku. Z dlhej chvíle si poplakali na tému „tak predsa tá naša dcéra bude pani doch-torka, len aby sa ešte šťastne vydala ..." Vnútri bol zatiaľ slávnostný ceremoniál. V roz­hlase po drôte dávali práve fanfáry z Libuše, v takte kto­rých mládež sľúbila, že naozaj a všetko pre vlasť. Potom spo­za talárov sa odhrnuli gentle­manské ruky, ktoré potriasli

najskôr pravicami červenodi-plomovaných, potom modrodi-plomovaných lekárov.

Vonku slnko pripekalo a veľ­ká časť príbuzných — najmä rodu mužského — sa išla po­túžiť do neďalekej IV. cenovej skupiny. Kým vyšli hotoví ľu­dia, ktorí za činorodej pomoci rozhlasu po drôte práve pre­vzali svoje patenty na rozum, rodinní príslušníci boli tiež po­hromade. Túžobne čakajúc tú­to chvíľu, prudko sa hrnuli k vychádzajúcim absolventom martinskej pobočky. Situácia však bola veľmi komplikovaná promočnou rovnošatou a veľ­kou trmou-vrmou, takže mam­ky, ktorým promovali synovia, srdečne objímali cudzie dcéry a naopak. V tom by ešte nebola tragédia, ale po slávnostnej slávnosti sa išlo na promočné posedenie. Iba niektorí, lebo kapacita Slovana nestačila všetkých pojať, hoci sa jedlo a pilo i na pódiu pre hudbu. Tí, ktorí boli pomalší v štúdiu, nezapreli sa ani teraz, čo sa im však vypomstilo, lebo namiesto slávnostného posedenia mali slávnostné postátie i s príbuz­

nými v miestnych automatoch. Vypilo sa promočné martinské pivo, vyrobené na počesť po­bočky, a bolo po paráde. Ces­tou na vlak sa ešte mnohí po­stretali so známymi, ktorí si neodpustili obligátne gratulá­cie. Zamestnanci OÚNZ vážne podávali ruky svojim bývalým stážerom a tvárili sa, akoby boli z fakultnej nemocnice. Na­trieskané vlaky odchádzali, aby urobili miesto budúcim kandi­dátom. Tí, čo boli pomalší v štúdiu, cestovali s celou fa­miliárnou perepúťou až na dru­hý deň.

* * *

Možno tak, možno inak budú vyzerať mart inské promócie, kde zatiaľ nie s ú vytvorené základné predpoklady pre taký dôsto jný akt. Skutočnosť j e v š a k taká, že ak pobočka LFUK v Martine naoza j patrí pod na jvýznamnejš iu univerzitu na Slovensku, bolo by var i nepek­né pripraviť š tudentov a ich príbuzných o- jeden z n a j k r a j ­ších zážitkov v živote tým, že sa promócia urobí silou-mocou v Martine. J e t o tak, nech po­vie k t o chce čo chce.

Ľudovít Szabó

t i a h o l u l i c a m i . . . Z'mm

RECEPT-decentralizácia Čoskoro s a skončí semester

a tak ako po iné roky, t is ícky študentov sa zúčastnia na le t­ných brigádach.

Príprava tohtoročnej l e t n e j aktivity študentov už pomaly končí. V j e j organizácii možno vybadať nový moment — dô­slednú decentralizáciu. V mi­nulých rokoch ťažisko príprav spočívalo na SÜV ČSM, kým dnes s a presunulo na jednotli­v é fakultné výbory. Teda, v ý ­ber pracovísk, nábor na br igá­dy, rozdelenie brigádnikov, uza­tváranie pracovných zmlúv — to všetko si t e raz robia FV sami.

Tento krok bol potrebný p r e ­to, lebo bolo čoraz z javne j š ie , že pri súčasnom rozsahu bri­gád ( v min. roku s a ich zú­

častnilo do 30 000 študentov, z toho 7500 vysokoškolákov) nie j e možné ich organizačne zvládnuť z jedného centra. Pre­to sa často stávalo, že br igád­nici nemali na pracoviskách ani základné pracovné a hygienic­k é podmienky a ani pracovná morálka niektorých kolektívov nebola uspokojivá. Niekedy si brigádnici nezarobili ani na s t ravu a museli doplácať. Dneš­ný nový spôsob má zaručiť, že pod priamym patronátom f a ­kúl t s a s podobnými z javmi nestretneme.

A j tento rok sa na SÚV ČSM vytvoril Štáb brigád, aby poho­tovo pomáhal fakul tám v pr í­prave a vedení l e t n e j aktivity. Organizuje a j medzinárodné brigády, hoci v budúcich ro-

Angličania na Slovensku Prostredníctvom organizácie

The Educational Interchange Council zavítala skupina š t r ­nástich študentov z rôznych pedagogických fakúlt V e ľ k e j Británie do n a š e j republiky. Trasu s v o j h o trojtýždenného cestovania nastúpili v Prahe a viedla cez Olomouc a Vyso­k é Tatry d o Bratislavy.. Tu po­tom strávi l i záverečné dni svo jho pobytu u nás.

Skupinu mladých Angličanov

na cese po Slovensku sprevá­dzali poslucháči angličtiny na­š e j univerzity, z ktorých nie­ktorí budú v lete na revanš na návš teve vo V e ľ k e j Británii.

Účelom týchto návš tev j e praktické overovanie si nado­budnutých znalostí, n a j m ä j a ­zykových, u študentov, a pre­hlbovanie priateľských a kul­túrnych stlykov medzi Veľkou Britániou a Československom.

-ik-

Otvorený list stravníkov z Horského parku

Radšej vyhodif, ako študentom ? K t o b ý v a v internáte v Horskom parku, mal možnosť n e d á v n o p o -

í u ť v internátnom rozhlase rozhovor s n o v ý m vedúcim t a m o j š e j š t u ­d e n t s k e j j edá lne . Nový vedúci j e d á l n e v t e d y hovoril o tom, č o n o ­v é h o by v t e j t o jedálni e š t e rád l a v i e d o l . Samozre jme, j e h o novoty s l e d u j ú p r e d o v š e t k ý m k u l t ú r u s t ravovania . Ráta s a s o zavedením d v o ­j i t é h o označovania s t r a v y . Na s t r a v n ý l ístok, opečiatkovaný jedničkou b u d e s i môcť š t u d e n t v y b r a ť z t roch d r u h o v mäsi tých j e d á l . Na l í s ­t o k opečiatkovaný d v o j k o u b u d e m a ť možnosť v y b r a ť s i z t roch d r u h o v múčnych, r e s p . kombinovaných (múčnych, zeleninových, v a ­j e č n ý c h ) j e d á l . S t ý m len — rá ta . Študenti zatiaľ r á t a j ú s tým, ž e t á ­t o novota v Horskom p a r k u s a zavedie n a j s k ô r o niekoľko rokov .

O jednom s a %iak novy vedúci nezmienil. O p r a c o v n e j morá lke s v o j i c h zaměstnankyň. Prečo? Jednoducho preto, ž e s v ý d a j o m s t r a v y s i poko jne začnú o 10—30 minút n e s k o r š i e ( v u n i v e r z i t n e j jedálni o 10—30 minút s k ô r ) , a keď a j začnú, musia š t u d e n t i e š t e čakať, k ý m jedna pracovníčka pr ide na s v o j e m i e s t o s príbormi.

koch a j ich príprava p r e j d e do r ú k fakultných výborov. Zo Slovenska pôjde v le te 90 v y ­sokoškolákov do Maďarska, 20 do SSSR, asi 30 do Bulharska a pol s tovky do Poľska. Tieto brigády budú t rvať dva a ž päť týždňov, pričom n e m a j ú iba pracovný charakter, lebo po skončení brigády sa študenti môžu počas troch dní (niekde i týždeň) zoznámiť s kra j inou. Rovnaký počet š tudentov-bri-gádnikov príde zo spomínaných k r a j í n k nám. Na medzinárod­né brigády s a dostanú predo­všetkým poslucháči tých f a ­kúlt, k d e už dosiahli počas do­tera j š ích letných brigád výraz­n é úspechy.

SÚV ČSM organizuje t iež me­dzinárodné budovateľské tábo­ry, k d e bude pracovať okolo 100 študentov z Francúzska, Anglicka, NSR, a škandidáv-skych kra j ín . Od nás do týchto š tá tov odíde 70 študentov.

Vysokoškolské brigády budú rozmiestnené takmer po celom Slovensku. Hlavnou náplňou brigád bude pomoc stavebníc­t v u a poľnohospodárstvu. V y ­sokoškoláci budú poväčšine s tavať vodné nádrže a melio­račné zariadenia. Ako vždy, budú brigády štvortýždenné po dvoch turnusoch. P r v ý začína dňom 5. jú la a druhý od 2. augusta. Fakulty, k torým by tieto termíny nevyhovovali si môžu brigády presunúť i na september. Krokom vpred j e ž e na niektorých fakultách účasť na letných brigádach na­hradí výrobnú prax.

A na záver e š t e jedna novo­ta. Tohto roku nebude vychá­dzať Brigádny zpravodaj . Jeho výrobná lehota bola dlhá a na pracoviská dochádzal oneskore­ne, takže strácal na účinnosti Prostriedky určené p r e noviny. SÚV ČSM r a d š e j v e n u j e na f i ­nančné i vecné odmeny j e d ­notlivcom kolektívom prípadn«' i fakultám. -or-

Foto: M. Tuleja

STUDENTI V E D E C K Y . K o n ­com apríla bola na FaFUK š t u ­dentská vedecká konferencia, na k t o r e j odznelo 15 referátov. Päť pripravili zahraniční poslu­cháči, ktorí u nás š tudujú .

z farmaceutickej fakulty SEDEM FILATELISTOV. Už

v marci začal na FaFUK a k ­tívne pracovať f i latel ist ický krúžok pri Červenom kútiku Farmaceutickej fakul ty . Vedú­cim sedemčlenného krúžku j e PhMr. L. Nováček CSc.

BESEDA O KNIHE. V polo-* * * vici m á j a bola na fakul te či ta-

ZAHRANIČNA PRAX. Okolo te ľ ská beseda o knihe Z. Red-III. a IV. roční- l o v e j „Príbeh z lekárne". Na

besede sa zúčastnila a j autor­ka.

V. Špringer

posluc t, farmácie pô jde na prázdní­

ků prax do Poľska, Maďar-i. NDR a Juhoslávie.

Dokument družby Počas dní družby medzi LFUK a

LF UJEP v Brne udelili prof . MUDr. F. Ningerovi DrSc z b r n e n s k e j f a ­k u l t y Pamätnú medai lu Univerzity Komenského. Prof . Ninger s a za udelenie medaile poďakoval l istom, k t o r ý radi u v e r e j ň u j e m e .

Váženým soudruhům r e k t o r u UK a děkanu LFUK.

i S r a d o s t n ý m vědomím spolupat­

r ičnost i Slováků a Čechů a s p ř e ­svědčením, ž e oba n a š e národy j a ­k o d v ě s r o s t l é v ě t v e s l o v a n s k é lípy, t v o ř í d l e P. O. Hviezdoslava obě spolu u t ě š e n ý vrchol s t r o m u š i r o ­kého a vysokého, p ř i j í m á m v k o ­nečném období s v é h o života v d ě č ­n ě pamětnou medaili Komenského univers i ty, k t o r á s e j m é n e m uči­t e l e národů a průkopníku s v ě t o ­v ý c h mírových s n a h a úsil í o s v ě ­tové b r a t r s t v í vstoupi la mezi o s t a t ­ní univer s i ty s v ě t a po boku s t a r o ­s l a v n é Karlovy univer s i ty a nově zrozené Univers i ty Masarykovy po národním osvobození r o k u 1919 j a k o p r v n í s lovenská v y s o k á ško la . S v e l i k ý m potěšením p ř i j í m á m z r u k o u r e k t o r a Komenského uni­v e r s i t y t e n t o p r o j e v upřímného p ř á t e l s t v í a d r u ž b y našich vysokých ško l v Brat i s lavě a v Brně, k t e r á s e j i ž po mnohá lé ta u s k u t e č ň u j e a o s v ě d č u j e v oboustranném vědomí, ž e p ř á t e l s k á spolupráce s uš lecht i­lou soutěží i v z á j e m n o u pomocí př i spívá v y n i k a j í c í měrou k tomu, a b y n a š e s l o v e n s k é a č e s k é v y s o k é ško ly mohly ú s p ě š n ě plnit s v é k u l ­t u r n í poslání v s rdc i Evropy a na kř ižovatce s t a r ý c h k u l t u r .

D ě k u j í děkanovi LFUK prof . A. Kukurovi za l a s k a v é osobní pozvání k u s lávnos tn ímu zasedání v ě d e c ­kých r a d obou našich f a k u l t v r á m ­ci os lav 20. v ý r o č í osvobození ČSSR. J e t o zároveň 20. výročí obnove­ného b r a t r s t v í Čechů a Slováků v duchu v e l k é s l o v a n s k é m y š l e n k y — humanitního ideálu, k t e r o u v y ­slovil n á š společný budite l v době našeho národníhi ohrození J á n Kol-lár : .,A v ž d y zvoláš-l i Slovan, nechť s e t i ozve č l o v ě k " . Významným bojovníkem z o humanitní ideál s v o ­body, rovnost i a b r a t r s t v í byl uč i­te l národů J . A. Komenský, s j e -hež jménem a posláním j e s t neroz­lučne s p j a t a prvn í s lovenská uni­v e r s i t a j e j í ž pamětnou medailí p ř i ­j ímám s díky, vděčně a r á d j a k o p r o j e v nerozborné d r u ž b y našich škol a našich národů s přáním, a b y n a š e l é k a ř s k é f a k u l t y r u k u v r u c e s p o j e n ý m i s i lami ú s p ě š n ě plnily s v é humanitní poslání v naš í v las t i .

Prof. MUDr. F. NINGER DrSc

Pobočné promócie

a> u с o U -м СО

X Ф

СО > О а , з ° (Л дэ СО N ^ >, л ; V 1Л 4_> >0

"3 s 5 со

3 •а £> ф £ л

4 - >

Он >сn

g Ä >> *а> -X G т з О) > о 43 о и

а

СО > <о Си

'ОШГОШГ

6iní pr i š l i a j d o s p r i e v o d u

s p r a c o v n ý m i n á s t r o j m i

Veľká cena z NANCY

Z i n s c e n á c i e s ú b o r u A m f o r . J. Z á v o d s k ý

— B. Hluboeký: R e k v i e m p r e n a r n o k o p y t -

n í k o v . ( F o t o : H o r v á t )

Ešte sa nestihli vybaliť, ani vyspať po únav­n e j ceste, a le predsa boli ochotní rozprávať. Rozprávať o dojmoch, na ktoré s a nezabúda. Už druhýkrát získali študenti VŠMU pre s v o j u školu Veľkú cenu Svetového íes t ivaiu univer­zitných divadiel v Nancy. Tentoraz to bol 3. a

4. ročník, ktorý uviedol hru P. Kyrmezera „O bohatci a lazarovi" v réžii Sládka a Žláb-ka. Rozkošná, det sky hravá, výborne podaná hra očarila Francúzov. Na to, čo zažili a s k ú ­sili naši reprezentanti, sme s a opýtali Oľgy Š a l a g o v e j .

0 vojne v kooprodukcii

„ Italiano, brava gente " Už niekoľko mesiacov j e na programe talianskych kín t a -

liansko-sovietsky kooprodukčný f i lm — Italiano, brava gen te . Popud k vzniku tohoto f i lmu dalo s t r e t n u t i e sovietskeho sp i­sovateľa Sergeja Smirnova s o svetoznámym talianskym reži­sérom Giuseppe d e Santisom na filmovom fes t iva le v Moskve.

De Santis. k torý s a aktívne zúčastnil na odboji proti Mussoliniho diktatúre, povedal Smirnovovi, že sa už dlhšie zaoberá myšlienkou zachytiť vo f i lme tragédiu expedičnej jednotky Admira, ktorú Mussolini poslal na východný front. Vo f i lme chcel poukázať na to, ako odpor talianskeho ľudu proti faš ist ickému režimu vznikal i priamo na frontoch II. s v e t o v e j vojny. Smirnova zaujímali de j iny talianskeho od­bojového hnutia a tak spoločne s d e Santisom a tromi t a ­lianskymi spolupracovníkmi napísali scenár k f i lmu Italiano brava gente — v prek lade Taliani, dobr í ľudia.

Dej f i lmu s a odohráva na východnom f r o n t e od leta 1941 do zimy 1943 a j e natočený výlučne z exteriérových záberov. Tvorcovia fi lmu na príklade osudov jednoduchých ľudí líčia vojnu, ktorá nútila Talianov zabíjať, k torá im brala životy — ale nebola vs tave ubiť v nich ľudskosť.

Na nakrútení f i lmu s a zo s o v i e t s k e j s t rany okrem iných zúčastnili Tat jana Samojlovová, as is tent réžie Dmitri j Vas i l j ev a návrhár kostýmov David Vinickij. Zo známych talianskych hercov vo f i lme h r a j ú Raffaele Pisu, Andrea Checchi a Riccar-do Cucciola.

Podľa Volksstimme — K a j a

— Cestovali s t e pr iamo do l ianskym a f rancúzskym súbo- bolo vypredané. Dostali sme Nancy? гош. Mali sme ohromnú trému, mnoho pozvaní.

Vyrazili s m e 23. apríla cez a l e už počas hry s m e videli, _ "д č o P a r í ž ' Viedeň. Po jednodňovej za- ž e publikum j e naše. Dvadsať s t á v k e sme pokračovali cez minút nás obecenstvo nepusti- Päť naj lepších súborov ces-Eakúsko, západné Nemecko až l o z javiska. A potom nastal tovalo z Nancy do Paríža, kde do Nancy. Privítanie bolo úžas- na jnapínave jš í okamih: 36- sme boli až do 7. m a j a . Vidieť né Každý z nás dostal na pa- členná porota rozhodla, že Veľ- miesta, k d e žili toľkí veľkí l u -miatku opálové poháre a or- k ú cenu Svetového fest ivalu dia pera a štetca, miesta, o ganizátori fes t ivalu dokonca z í s k a v a j ú : súbor z Bratislavy ktorých s m e doteraz iba čítali zohnali českého študenta v o a Španielska. Mali sme všetci — t o bolo úžasné. A nakoniec, Francúzsku, aby nás informo- s lzy v očiach. Dovtedy sme boli úspech v Divadle národov na val v rodnej reči. celkom nenápadná skupina, Montparnasse. Mali sme ohrom-

málokto si nás všimol, a zrazu nú radosť, že s m e sa vráti l i — Ako bol organizovaný pro- a k o b y to všetci chceli napra- ako víťazi.

g ram a čo s t e robili vo voľ- v j t T e š j , j s a z n ä § h o úspechu. nom č a s e ? q d v a n á s t e j v noci bolo s láv-

Každý večer s a predstavovali nostné zakončenie fest ivalu. s i e ( j n ý so svoj imi hrami tr i súbory. V tú noc sme ani nespali. Ako Prirodzene, navštívili sme kaž- víťazi sme nad ruhý deň večer dé z nich. Zúčastňovali s m e sa museli hru opakovať. Divadlo na recepciách i na prednáškach, ktoré boli prekladané do nie­koľkých jazykov. Voľné chvíle s m e venovali prehliadke m e s ­ta. Ešte pred naším súťažným večerom sme hrali jedno pred­stavenie v mestečku Longwi pri belgických hraniciach. Kaž­dý súbor organizoval takéto predstavenie v niektorom m e s ­te.

— Verili s te , že vyhrá te? Festival mal takú vysokú

úroveň, že sme sa až do po­s ledne j chvíle neodvážili dú­fať. Bola určená lehota, že v y ­stúpenie nesmie t r v a ( viac ako poldruhej hodiny. Mexičania, i keď boli výborní, boli po trojhodinovej hre diskval i f iko- <

vaní. Vystupovali s m e v po­sledný deň festivalu, spolu s t a -

Pre oči

Tešíme sa spolu s vami a v e ­ríme, že to nebol úspech po­

zhovárala s a J . A n d r e j č á k o v á

Monika Varsányiová

Okno. Otvorené okno. J e už tma. PrSl. Holé konáriky stromu. A na nich kvapky. Biele, krištáľové, lesklé, pohyblivé, strieborné. A na ne svieti žltá lampa. Spolu, t á lampa, ten s trom a tie kvapky, ten dážď a t á tma sp ieva jú tichú, pokojnú, pri jemnú, milú, zvončekovú rapsódiu p r e oči. Spievajú, že sa netreba obávať, utekať, skrývať sa. ale že oči, pre k t o r é tá t rasľavá k r á s a ž i je , &a musia otvoriť, aby i znavené únavou priľnuli a vedeli hriať s v e t okolo seba. Padla kvapôčka.

Regenerácia westernu, alebo... V k u l t ú r n e j politike odstra­

ň u j e m e zvyšky schematizmu. Prehodnocujeme v š e t k y dote­r a j š i e hodnoty, podrobnou ana­lýzou zisťujeme, že nie v š e t ­ko, čo sme zaznávali, j e o z a j nanič. Staviame s i nové kr i té­riá. Konkrétnym príkladom môže byť western, v l i te rárne j alebo f i lmove j podobe. Done­dávna jednoznačne odsudzova-ný druh i umeleckého v y j a d r e ­nia s táva s a dnes pochúťkou p r e čitateľov i divákov.

Obecenstvo, l i terárne i f i l ­

mové, si žiada wes tern ako ná­v r a t k romantike, zábavu, i — svoj ím spôsobom návrat do detských rokov. Predom v š a k t reba upozorniť, že poznáme westerny dva. Jeden ako hod­notné umelecké dielo a druhý v podobe rôznych odvarov a napodobenín t e j t o národnej zá-padoamerickej l i teratúry a k u l ­túry. Klasickým príkladom pr­v e j skupiny j e t r e b á r s f i lm „Na pravé poludnie" alebo „Se­dem statočných". O d r u h e j

skupine s a r a d š e j nezmieňu­jem.

V n a š e j k u l t ú r n e j politike však zatiaľ nebadať sklon k zlepšeniu t e j t o situácie. A zá­u j e m i podmienky by boli, ako ukázala nedávna anketa Mladej tvorby. My zatiaľ tv rdoš i jne sup lu jeme t ieto hodnoty po­chybnými koprodukciami a zlá­taninami z Karia Maya v o f i l ­m o v e j podobe. Asi e š t e s tá le nepoznáme svoj ich divákov, alebo, že by sme ich takto podceňovali? Igor Dobiš

Tanečná pieseň,

hudobná sazka,

etc. Nebol t o zlý n á p a d p o s k y t n ú ť

pos lucháčovi možnosť z a s a z k o -v a ť s i na s l o v e n s k e j t a n e č n e j piesni. Hoci a j b e z t i k e t o v , b e z d e s a ť t i s í c o v ý c h v ý h i e r , a l e a j b e z d e s i a t i č h - p ä t n á s t i c h k o r ú n inves t íc i í p o c h y b n e j r e n t a b i l i t y .

Hudobná s a z k a , v t e j podobe, s a k o u pr i š ie l k s v o j í m p o s l u ­c h á č o m b r a t i s l a v s k ý rozhlas , j e p r e d s a len t r o c h u o d l i š n e j š i a od b e ž n ý c h súťaž í o n a j l e p š i u p e s ­n ičku, č i s ú ť a ž e a la H ľ a d a j m e n o v é t a l e n t y ( p r e t o ž e Hudobná s a z k a j e t a k t r o c h u a j p r e ­h l iadkou i n t e r p r e t o v — s t a r š í c h , n o v š í c h i c e l k o m n o v ý c h ) . P r í ­ť a ž l i v e j š i a j e t ý m , ž e nie j e j e d n o r á z o v á , ž e s a v y v í j a , ž e p o s l u c h á č m á možnosť s l e d o v a ť j e j v ý v o j , a k t í v n e naň pôsobiť, b y ť s v e d k o m s ú b o j a , ,nasade­n ý c h " pesn ič iek z p r v é h o kola s ďa l š ími novinkami.

Situácia v s l o v e n s k e j t a n e č n e j p iesni s i podobnú súťaž v y s l ú ­žila. Len n a j č i e r n e j š í p e s i m i s t i s i d o t e r a z nevš imli , ž e s l o v e n ­s k á t a n e č n á p e s n i č k a s a v s v o ­j i c h š p i č k o v ý c h v ý t v o r o c h n e ­podobá s l a ď á k o m a š l á g r o m s p r e d n i e k o ľ k ý c h r o k o v , ž e r e ­a g u j e na v ý v o j s v e t o v e j t a n e č ­n e j p iesne, ž e m á o b s a ž n e j š i e , m e l c d i c k e j š i e a o b r a z n e j š i e t e x t y a k o s t a r u č k é t a n g á o očiach n e v e r n ý c h , b u d o v a t e ľ ­s k é p o p e v k y a k o e j chlapci p r e -mil í t r a k t o r o m rozora l i l á ­n y a l e b o ľ u d o v k y a k o l í s t o č e k z b r e z y ( č o p r a v d a , n i e j e c e l ­k e m z o d p o v e d a j ú c i m m e r a d l o m ) .

J e t u nová g e n e r á c i a t v o r c o v , mladí hudobní sk ladate l ia , a l e p r e d o v š e t k ý m s k u p i n a m l a d ý c h , v t ipných, p o e t i c k ý c h t e x t á r o v , k t o r í d o s l o v e n s k e j t a n e č n e j t v o r b y p r i n á š a j ú p r e ň u d o t e r a z n e z n á m e hodnoty . A l e a j s t a r š í sk ladate l ia , z v y k n u t í na s t a r é t v o r i v é p o s t u p y . na o š ú c h a n é s c h é m y , m u s i a j e d n o d u c h o p r i ­spôsobiť s v o j e h u d o b n é z m ý š ľ a ­nie. Hudobná s a z k a a k o c i t l i v ý b a r o m e t e r z a r e g i s t r u j e p o č ú v a -t e ľ n o s ť ich t v c r b y . N i e k t o r ý m n e z o s t a n e po f i a s k u ich s k l a d b y s , . sazke" nič iné, a k o v y b r a ť s i t v o r i v ú d o v o l e n k u a dumať.. .

Z v y č a j n ý m z o r n ý m uhlom, c e z k t o r ý s a p o z e r á na s l o v e n ­s k ú t a n e č n ú h u d b u , j e č e s k á p e s n i č k a . V y t y č u j ú s a p o ž i a ô a v -k y — d o s t a ť s a n a j e j ú r o v e ň . Z a b ú d a m e pr i tom, ž e č e s k á t a ­n e č n á p i e s e ň p a t r í k š p i č k o v ý m z j a v o m s v e t o v e j t a n e č n e j p r o ­dukcie . A t u ť a ž k o doháňať. P r í v l a s t o k č e s k ý znamená p r e n i e k o h o o k a m ž i t e s y n o n y m u m s v y n i k a j ú c i m ; a p r i t o m n e j e d ­na č e s k á p e s n i č k a s a honos í r e v n a k o s t u p í d n y m t e x t o m , j e r o v n a k o obšúchaná, a k o d n o s l o v e n s k e j p r o d u k c i e . A na m a r g o b o h o r o v n ý c h i n t e r p r e t o v — s k ú s t e s i v y p o č u ť č e s k ú n a h r á v k u Zelených plání a p o ­r o v n a ť j u s a n g l i c k ý m o r g i n á -lom. P r í d e t e k z á v e r e , ž e j e n a m i e s t e s p o m e n ú ť ,,nebe a d u -dy". (is)

V r a n e j mladosti s m e všetci mali rôzne sny a predstavy o svojom budúcom povolaní. Po­stupom času krištalizovali a definitívnu podobu im v mno­hých prípadoch dala s tarost l i­vá matka. Jedným z . j ed in­cov", s ktorým si osud takto poihral, j e a j Ivan Krajíček, herec Novej scény. Snom jeho mladosti bolo stať s a hotelo­vým tajomníkom. Robiť divadlo ho napadlo iba raz, ako päť­ročného, ketf bol v kine, k to­r é naňho urobilo veľkolepý dojem. Vtedy chcel hrať, „aby mohol zarábať peniaze".

Aká bola, ma j s t re , vaša t ŕnis­tá cesta ku s láve?

Pred maturitou matka ob ja­vila dramatickú školu. Z pro­spektov som sa dozvedel, čo j e to 'horeograf ia a rozhodol som sa j u ísť študovať. V hnedom obleku, (vo vačku ktorého ma hrialo 200 Kčs od roflíčov) a

i nimi

v okuliaroch s o zlatým rámom som nasadol na vlak do Bra­tis lavy. V jedálnom vozni som si dal hemendex a dva rumy, ďalš ie potom v Savoyke. Na pri j ímacích pohovoroch v Re-dute som s a dozvedel, že choreografiu neotvára jú a tak som išiel na herecké skúšky. Skôr než som predstúpil pred porotu, mi Adamovič povedal „teba pr í jmu a d a j si dolu oku­liare", čo som a j urobil. Vs tú­pil som do pr i j ímace j miest­nosti. Pretože som dobre ne­videl, tak som sa postavil bo­kom k u komisii a povedal Práci česť! . .Prijímatelia" sa rozre­hotali a šuškali si „aha, komik prišiel". Dokopy som toho veľa nevedel, pretože som sa na „hereckú dráhu" nepripravoval. Po prvom kole vyhlásili, že do ďalšieho postupuje súdr. K r a j ­čovič a súdr. Sládek. Chcel som odísť, no s tar š í kolegovia, ktorí na mňa sádzali, ma presvedčili, že to som ja . Prebojoval som sa až do finále. To i s té sa po­tom opakovalo a j na druhých skúškach. To všetko sa s talo v roku 1957.

Majstre, idú o vás také chý­ry, že s t e VŠMU neukončili pro­móciou. Nie Je to len plané ohováranie od vašich nepra jní­k o v ?

Školu som neukončil. V tom čase mali totiž poslucháči za­kázané v e r e j n e vystupovať. Ro­bil som f u š k y hlavne v tele­vízii, a keď mi na to v škole prišli, tak ma podmienečne v y ­lúčili. Pretože som však musel

niektoré veci dorobiť a nemo­hol s t ým pres tať ihneď, t a k ma vyhodili nepodmienečne, nadobro. Táto neprí jemná uda­losť s a mi prihodila dva mesia­ce pred promóciou.

Kam s t e s a podeli potom? Nastúpil som vo jenskú s luž­

bu do VUS-u (vo jenský ume­lecký súbor).

Ako herec? Nie. Nemali voľné miesto

herca a tak ma angažovali ako speváka do sboru.

Vtedy začala vaša spevácka kar iéra?

Tá začala už v roku 1957 v prvom ročníku VŠMU. Vtedy som sa zúčastnil spevácke j s ú ­ťaže v Slovenskej pivnici. Umiestnil som sa čestne. V s i l­n e j konkurencii 22 spevákov som obsadil 22. miesto. Nepáčil som sa komisii. ( J e j zloženie j e dôverné a ta jné, pozn. red.). PQ tomto skvelom začiatku som znova spieval až vo VUS-e. Prvá „trvalka", ktorú som na­spieval bola pieseň „Mať tak znovu 22".

O koľko piesní sa odvtedy obohatil váš repertoár?

Doteraz som naspieval 50 skladieb.

S ktorými textármi a orches­trom sa vám naj lepš ie spolu­p r a c u j e ?

S Droppom, Petiškom, Jano-vicom, Dobrovodským, Orad-nlčkom, Slobodníkom a s Tra ­ditional clubom.

Čo spievate n a j r a d š e j ? Aznavourovu Mammu a pes­

ničky Melkoviča a Droppu. Na „doskách, ktoré zname­

n a j ú s v e t " v Novej scéne s t o ­j í t e už druhú sezónu. V koľ­kých predstaveniach s t e dote­raz hral i?

Vytvoril som postavy v 35 hrách. Spolu s televíznymi in­scenáciami j e to asi 500 pred­stavení.

Vaša najmilšia úloha? Postava novinára Kolíka v

„Kráľovi Vávrovi" (vy lichot-ník — pozn. red . ) .

Majs t re , spomínali s t e te le­víziu, aká j e vaša skúsenosť televízneho herca?

Dobrá. V televízii som dote­r a z robil asi 150 ráz a musím zdôrazniť, že sa mi tam pracu­j e dobre, už a j len preto, že tam netreba toľko kričať a t e ­levízni pracovníci vám veľa ráz pr ichysta jú „pri jemné" pre­kvapenia. Rád účinkujem tiež v rozhlase.

Chceli by s t e hrať na n a š e j p r v e j scéne?

Ano. Keby Národné divadlo uvádzalo okrem hier s o s p e v ­mi tiež musicaly. Na Hamleta chuť nemám . . . a keby som mal za partnera Jožka Krónera.

Ktorý herec j e vašim s v e t ­lým vzorom?

Króner, herec s veľkým t a ­lentom a neobyčajne veľkým rozsahom.

Co chystá le pre naše obe­censtvo v na jb l i ž še j dobe?

V divadle Drotára. V televí­

zii budem hrať v detekt ívke a vo veľkom televíznom musi­cale režiséra Georgesa Skale-nakisa „Figaro s e m a t a m — t a m " . Okrem t o h o b u d e m spie­vať s orchestrom F. Havlíka a big beatom Mefisto mnoho p e s ­ničiek v televíznom te letextap-peali pod názvom Majmarádiá-da.

A k é j e v a š e osobné želanie do budúcnosti?

Dožiť s a 30 rokov. Práce j e niekedy s t r a š n e veľa a človek j e len človek, treba si mu a j odpočinúť.

Obdivovateľov „hviezd" za­

u j í m a j ú okrem iného tiež ich proporcie. Boli by s t e t a k ý l á s ­kavý . . .

Meriam 175 cm, vážim 65-70 kilo, nohy mám 42 (osmičky), golier košele číslo 39, hlavu 59 ( jedna z na jväčš ích v s t r e d n e j Európe — pozn. h e r c a Ivana Kraj íčka), okuliare — 3 diop­trie, zubov mám 22, z toho dva zlé a, aby som nezabudol, f a j ­čím od ôsmich rokov.

V mene n a š e j č i ta teľske j ob­ce vám, m a j s t r e , ď a k u j e m za rozhovor.

(Stručný rozhovor viedol Jiro H o r a . )

Mali to byť akademické majstrovstvá

Prvé pokusy s raketou . . . • f M I M t » » »

Čo v o v o ľ n o m č a s e ? V s ú č a s n o s t i s a š t a t i s t i k a u d o ­

m á c n i l a v š a d e . U v á d z a s a , ž e m á m e x v y s o k o š k o l á k o v , y š t a d i ó n o v , t o ľ k o a t o í k o t e l o c v i č n í , 1 2 3 4 5 ľ u d i s e l á n o m n a c v i č u j e n a s p a r t a k i á d u . A e š t e s a k ý m e l á n o m ! V e ď s m e g e n e r á c i a , k t o r á n a d š e n e a b e z a k ý c h k o ľ v e k z á b r a n p ln í v š e t k y h e s l á a c v i č í . .Hodinu d e n n e " , p r e ­t o ž e c h c e m a t v z d r a v o m t e l e z d r a v é h o d u c h a . A p r i t o m s k u t o č ­n o s ť j e t r o c h u i n á . Š p o r t o v a n i e š t u ­d e n t o v i n a ď a l e j n i e j e n a ž i a d ú c e j ú r o v n i . A l e n a v i n e s m e s i a j s a m i .

V e ď tí . k t o r í m a j ú c h u ť a č a s , m ô ­ž u s p o j i ť p r í j e m n é s u ž i t o č n ý m t a k , a k o t o r o b í a s i s t o v k a ľ u d í n a u n i v e r z i t e ( a n a j v i a c p r á v n i c i ) , k t o ­r í s v o j v o ľ n ý č a s v e n u j ú t e n i s u . A t e n t o š p o r t , k t o r ý o k r e m t o h o , ž e p o d p o r u j e r o v n o m e r n é p o s i l ň o ­v a n i e s v a l s t v a h o r n ý c h a d o l n ý c h k o n č a t í n , s r d c a , p ľ ú c , z v y š u j e r ý c h ­l o s ť r e a k c i e , s i v y ž a d u j e i b a m i n i ­m á l n e n á k l a d y .

V e d ú c i K a t e d r y t e l e s n e j v ý ­c h o v y n a P r á v n i c k e j f a k u l t e UK h o v o r í : ., / . ä u j e i n c i o t e n i s s a

m ô ž u p r i h l á s i ť u m ň a n a k a t e ­d r e , a l e b o p r i a m o n a t e n i s o v ý c h k u r t o c h z a c y k l i s t i c k ý m š t a d i ó ­n o m . K u r t y m á m e k d i s p o z í c i i k a ž d ý d e ň o d 7 . d o 1 2 . h o d . o k r e m n e d e l e . R a k e t y a l o p t i č k y z á u j e m c o m p o ž i č i a m e . Chcel i b y s m e v y t v o r i ť i p r e t e k á r s k y o d ­d i e l z o s k ú s e n ý c h h r á č o v . V e ď k o ľ k o s c h o p n ý c h t e n i s t o v p r i ­c h á d z a z v i d i e k a a a k t í v n u č i n ­n o s ť z a n e c h á v a j ú p r e n e d o s t a ­t o č n é p o d m i e n k y . A l e o b a v y n e m u s i a m a ť . K e ď b u d e z á u j e m , u r o b í m e m n o h o ! "

T e d a p o d m i e n k y m á m e . . A v ý ­s l e d k y z á v i s i a u ž l e n o d n á s . A p o t o m s i o t á z k u : „ č o v o v o ľ n o m č a s e ? " v ä č š i n a n a š i c h š t u d e n t o v k l á s ť n e b u d e . R e d .

(

Mali, ale bola to akási odplata či pomsta, za v r a j s tá le poškodzovanie ko-ických vysokoškolákov

na predchádzajúcich roč­níkoch vysokoškolských majs t rovs t iev Slovenska

ф v basketbale.

Do Košíc, tohoročného d e j i s ­ka tohto turnaja, s a zišli už tradične š tyr i družstvá — s t á ­ly obhájca titulu brat i s lavská SVŠT, Univerzita Komenského, VŠLD Zvolen a domáca Tech­nika. SVŠ! chýbali d v a j a r e ­prezentanti Gabányi a Žiak a p r e š tud i jné povinnosti rad ďalších hráčov. Univerzite chý­bal chorý Lezo a Brunovský.

Momentálny dobrý hráčsky materiál — Weber a Paul ík h r a j ú I. l igu a ostatok II. l i­g u — handicapovan í súperi a predovšetkým domáce prostre­die, to všetko dávalo šance, k toré však prerást l i v akúsi stopercentnú istotu prvenstva Košičanov — v íťazstva za kaž­dú cenu. V prvom zápase proti Zvolenu vyhrali domáci len v zápise vďaka ,,pohotovému" zapisovateľovi, ktorý potrebné bodiky pripísal. A stranícke rozhodovanie v zápase s brat i­s lavskou Univerzitou, jedna technická za druhou, Košičanmi vyprovokovaná bitka, pästný s ú b o j Webera s Matulom a na­koniec tesná prehra UK dávali tušiť, že f inále s o SVŠT bude skutočným „zlatým" klincom. Stalo sa.

Zmätok nastal zvlášť po pre-dlžení. prispel k tomu n a j v ä č ­

šou mierou stranícky rozhodca Zeleň. Zápas s a nedokončil, družstvo SVŠT odišlo z ihriska, keď s tretnut ie zavŕšili v z á j o m ­né potýčky hráčov, napadnutie Házela Paulíkom a napokon útek rozhodcu Zelena a j s o zápisom z ihriska. Tak vyzeralo f inále akademických m a j s t r o v ­s t iev Slovenska! Košice takto po „nevídanom" výkone obsadi­li na ňom po p r v ý r a z p r v é miesto. Proti neregulárností ma j s t rovs t iev podala SVŠT pro­test .

U žien suverénne zvíťazila Univerzita Komenského pred Ekonómiou Bratislava, Košica­

mi a Banskou Bystricou. Oba víťazné celky s a kvalif ikovali na m a j s t r o v s t v á ČSSR v Brne.

Výsledky — muž i : VŠT Ko­š ice — VŠLD Zvolen 58:55, VŠT Košice — UK Brat is lava 58:55, VŠT Košice — SVŠT Bra­tis lava 54:52, SVŠT — UK 73:67, UK — Zvolen* 94:62, SVŠT — Zvolen 80:60.

Ženy: UK Bratislava — VŠE Bratislava 60:35, UK — Univer­zita Košice 68:37, UK — P F B. Bystr ica 96:26, VŠE — Ko­š ice 41:38, VŠE — B. Bystr ica 37:22, Košice — B. Bystr ica 46:20. - i m -

Kvalifikácia na blate V dňoch 11. a 12. m á j a bolo

na štadióne Mladej gardy ob­lastné m a j s t r o v s t v o s loven­ských vysokoškolákov v ľ a h k e j atletike. Za veľmi nepriaznivé­ho počasia štartovalo 120 p r e ­tekárov z 12 škôl. Oblastné m a j s t r o v s t v o bolo zároveň i kvalifikáciou na letnú Česko­slovenskú univerziádu, k torá bude v dňoch 28. a 29. m á j a v Brne. Výsledky: muži — 100 a 200 m Eichler 10,7 a 22,5 sek.., 1500 m Čech ( o b a j a SVŠT) 4:21,8 min., 5000 m T e j -bus (UK) 15:37,2, 110 m prek.

Židek (VŠD) 15,2, v ý š k a Rožá-nek (UK) 200 cm, diaľka Kup-kovič 712 cm, žrď Jablonský 422 cm (oba ja SVŠT), guľa a disk Kládek (UK) 15,47 m a 54,48 m, kladivo Kollárik (VŠP) 47,87 m, 4x100 m SVŠT 45,3 sek.

Ženy — 100 m Ondrušová (PF Prešov) 12,7 sek., 80 m prek. Forbaková (VŠD Žilina) 14 3 sek., v ý š k a Faithová (UK) 150 cm, disk Pápayová (PF Ni­t r a ) 37,22 m, guľa Sokolíková (UK) 11,45 m. -1-

Trofej zostala doma

n a š e j u n i v e r z i t y

Medičky obhájili titul S l a b š i a ú r e v e ň , a iba n i e k o ľ k o

d o b r ý c h v ý k o n o v — t o bo l i c h a ­r a k t e r i s t i c k é z n a k y v y s o k o š k o l s k ý c h h i e r v u m e l e c k e j g y m n a s t i k e эге p r e t e k á r k y II. a IIII. v ý k o n n o s t n e j t r i e d y . P o d ľ a s l o v riaditeľky p r e ­t e k o v s . S c h i l l e r o v e j s l a b ú ú r o v e ň z a p r í č i n i l a h l a v n e n e s y s t e m a t i c k á p r á c a s v y s o k o š k o l á č k a m i , p r e v ä č š i n u k t o r ý c h k o n i e c s e m e s t r a z n a m e n á i k o n i e c t r é n i n g u . K a z o m t o h t o p o d u j a t i a bo la i n e ú č a s ť g y m ­n a s t i e k z N i t r y , k t o r é k e ď v h a l e

PKO n i k o h o n e n a š l i ( t a m s a p r e t e ­k y m a l i p ô v o d n e k o n a ť ) , o d i š l i d o ­m o v . P o d o b n e t o b o l o i s p r e t e ­k á r k a m i z P r e š o v a . V ý s l e d k y — II. v ý k . t r i e d á : 1 . R a d h a u s o v á SVŠT 17,50 b., 2 . B r ň á k o v á V Š E 17.40 b., III. v ý k . t r i e d a : 1. L u k á č o v á LFUK 18,30 b . , 2 . R a d o v á LFUK 18,25 b . D r u ž s t v á : 1 . LFUK B r a t i s l a v a , 2. SVŠT B r a t i s l a v a , 3 . PI B. B y s t r i c a , 4 . LF P J Š K o š i c e .

Š. D r d o l - J a š í k

V d ň o c h 3 . a 4 . m á j a . p o d v o c h r o k o c h o p ä ť p r i v í t a l i n a L e k á r s k e j f a k u l t e UK s v o j i c h t r a d i č n ý c h s ú ­p e r o v , b r n e n s k ú L e k á r s k u f a k u l t a J . E. P u r k y n é h o . Boli t o v p o r a d í u ž t r e t i e Dni d r u ž b y . K r á s n e p o č a ­s i e , k t o r é s a u d r ž a l o p o o b a dni, p r i d a l o n a d o b r e j n á l a d e a z v ý š i l o z á u j e m o š p o r t o v é s t r e t n u t i a .

K t r a d i č n ý m b o j o m v o v o l e j b a l e , f u t b a l e a b a s k e t b a l e š t u d e n t o v ;j v o l e j b a l e a f u t b a l e z a m e s t n a n c o v . P o h á r d e k a n o v , h l a v n á t r o f e j t ý c h ­t o s t r e t n u t í , b o l o d m i n u l é h o r o k u v r u k á c h B r a t i s l a v č a n o v . P r v o u o d ­p o v e ď o u n a t o , č i p o h á r z m e n í m a ­j i t e ľ a , b o l o v o l e j b a l o v é s t r e t n u t i e š t u d e n t i e k o b o c h f a k ú l t . V p r v o m s e t e B r a t i s l a v č i a n k a m p r i h á r a l o , l e ­b o p r e h r á v a l i u ž 0 :8 . M e d i č k y s a v š a k s c h u ť o u z a h r y z l i d o s ú p e r a a n a v š e o b e c n é p r e k v a p e n i e s t r e t ­n u t i e v y h r a l i 3 : 2 . V t o m i s t o m č a ­s e p r e b i e h a l o s t r e t n u t i e š t u d e n t o v v o f u t b a l e n a š t a d i ó n e D y n a m a S p o j . B r n e n s k í m e d i c i p o k r a č o v a l i v t r a d í c i i p r e h i e r a od i š l i z i h r i s k a s v y s o k o u p o r á ž k o u 9 :0 . V ý s l e d o k

v 5 a k m o h o l b y t ľ a h k o i d v o j c i f e r n ý . Z a h a n b i l s a n e d a l i a n i f u t b a l i s t i -l a n u ' S t n a n r i b r a t i s l a v s k e j f a k u l t y , k t o r í t a k i s t o p o r a / i l i s ú p e r o v z B r ­n a 7:1, ke<f h o s t i a n e p r e m e n i l i t r i p o k u t o v é k o p y . H l a d k o v y h r a l i a j b a s k e t b a l i s t k v v p o m e r e 44:24. č i m u p r a v i l i c e l k o v ý s t a v p o p r v o m d n i n a 4 :0 p r e B r a t i s l a v u .

A b y p u t o v n é t r o f e j o s t a l a B r a -t U l a v e . n a d r u h v dt-Л s t a č i l o n a š i m m e d i k o m z í s k a t iba i e d e n b o d . Po­d a n i u u t o v o l e j b a l i s t o m , k t o r ý c h t v r d é s m e č e a d o b r á h r a v pol i „ : . . . . d a l s U v l t a z s t v o p r e B r a ­t i s l a v u 3 :0 . P o d o b n e t o m u b o l o a j v b a s k e t b a l e . B r n e n s k í š t u d e n t i v ú l o h e f a v o r i t a s k l a m a l i a p r e h r a l i 56 :30 . O d p o l u d n i e p a t r i l o z a m e s t ­n a n c o m . V o v o l e j b a l e z a m e s t n a n c i f a k u l t y z B r a t i s l a v y v y h r a l i 2 : 0 . I b a s k e t b a l s a s t a l j e d n o s t r a n n o u z á l e ž i t o s ť o u d o m á c i c h . B r a t i s l a v s k á f a k u l t a v y h r a l a 73 :34 . Č e s t n ý b o d s i v y b o j o v a l i h o s t i a z B r n a i b a v k o l k o c h , k e ď zv íťaz i l i 450:321.

D r . J . MENTEL

V Kijeve na nulu

K špecializácií V posledných rokoch s m e s a stali svedkami zavádzania rôz­

nych špecializácií na našich vysokých školách. Nestačilo nám, že jednotl ivé fakul ty pripravovali absolventov p r e celý odbor, ale zaviedli s m e špeciálnu výchovu len p r e určitý úsek dané­ho odboru. Zo škôl vychádzali detskí lekári, hygienici, s tav i­telia mostov a pod.

Bolo by veľmi zau j ímavé zistiť, koľko takto vyškolených špecialistov skutočne p r a c u j e v špecializácii, k torú si vybral. J e totiž známe, že veľké percento absolventov vysokých škôl nielen že nepracu je vo s v o j e j špecializácii, ale dokonca ani vo svojom odbore. Poznám stavbára, špecialistu p r e s tavanie mostov, k torý nepostavil ani jeden most a j e nepravdepodob­né, že by v budúcnosti i n e j a k ý staval. J e veľa detských leká­rov, ktorí liečia dospelých, hygienikov, ktorí takisto liečia a pod.

Preto myslím, že špecializovať s a už na v y s o k e j škole j e predčasné, ako nám to koniec koncov dokazuje a j samotná prax. Až po skončení štúdia s a uvidí, k d e sa v lastne absol­vent „uchytí" a a ž p r a x ukáže, na čo má schopnosti a čo ho zaujíma. Špecializácia by mala byť nadstavbou nad všeobec­ným vysokoškolským štúdiom. Ako vzor t u môže slúžiť Far­maceutická fakulta, kde j e j absolvent môže nastúpiť na v še tky druhy pracovísk a až potom s a špecial izuje na jednotlivé úseky.

Takíto špecialisti sú oveľa cennejší, lebo poznajú problémy svo jho odboru a tým i vzá jomné súvislosti a náväznosti medzi Jednotlivými špecializáciami. Sú celými ľuďmi a nie iba tor-

P h M r . J u r a j Sréter

Pozn. redakcie: I keď nesúhlas íme so vše tkými názormi autora, predsa pokladáme za potrebné uverejniť tento č lá­nok, preto, lebo nakúsol n a n a j v ý š aktuálny problém — špecializáciu. Boli by s m e radi, k e b y n á m i ostatní čitatelia napísali s v o j e názory k nadhodenému problému.

V o l e j b a l i s t k y S l á v i e UK s a v m i ­n u l ý c h d ň o c h v r á t i l i z ú s p e š n é h o z á j a z d u d o K i j e v a , k d e s a z ú č a s t ­ni l i t u r n a j a , u s p o r i a d a n é h o d o m á ­c o u U n i v e r z i t o u T a r a s a Š e v č e n k u .

V r á t i l i s a s o š t í t o m , k e ď v š e t k y z ú č a s t n e n é d r u ž s t v á p o r a z i l i , p r i č o m n e s t r a t i l i a n i s e t . T r é n e r d o c . R o v ­n ý o k r e m h r á č o k z á k l a d n e j š e s t k y P i s á r č i k o v e j , B e n d e o v e j , R o v n e j , Š t e f f k o v e j , M a č u h o v e j a V a v r o v i -čove.i d a l m o ž n o s ť z a h r a ť s i a j m l a ­d ý m , n á d e j n ý m h r á č k a m , N a j v y š š i u ú r o v e ň z o všet*cých s t r e t n u t í m a l o f i n á l e , k d e s a s t r e t l i U T Š K i j e v a

S l á v i a UK. Z a d o m á c e d r u ž s t v o n a ­s t ú p i l i t r i m a j s t e r k y š p o r t u , č o v e š t i l o t u h ý b o j . D o m á c e h r á č k y b ú r l i v o p o v z b u d z o v a n é o b e c e n s t v o m s a h n e ď n a z a č i a t k u „ u c h y t i l i " . S l á -v i s t k y s a v š a k r ý c h l o s p a m ä t a l i , h r u v y r o v n a l i a s t r e t n u t i e v y h r a l i h l a d ­k o 3 : 0 a t ý m a j c e l ý t u r n a j .

E. H L A V Ä Č K O V Ä

Na Vysokoškolských hrách la i Helga MATTNEROVÄ mácie.

umelecke j gymnast ike š t a r t o v a -NDR, poslucháčka 3. ročníka f a r -

Foto: J. Vatrá l

0 Slávií v Paríž i

\'aj\yšši čas uvítať j<ir,

a to У

Koncom apríla sa plavci Slávie UK vrátil i zo zá jazdu do Francúzska. Požiadali s m e jedného z nich, Eugena K ö r ö s a, poslucháča IV. ročníka FTVŠ, aby nám o tomto peknom zá­j a z d e čo-to povedal.

v p e k n o m

ženskom oblečení

pre ženy,

m u ž o v a deti

z p r e d a j n í

s*

Tento inzerát s m e si s o zá­ujmom prezreli v Hlase ľudu v sobotu 8. m á j a t . r . Už s a tešíme, kedy hlavne mužskú polovičku redakcie Hlasu ľudu uvidíme na slnkom zaliatych uliciach pôvabne hopsať v „pek­nom ženskom oblečení".

• Ako dlho s t e vo Francúz­sku boli a akých pretekov s t e sa zúčastnili?

Zájazd trval desať dní a bol pre nás ako odmena za naše výkony, k toré s m e podali v t o ­horočnej p lavecke j lige. Naši hostitelia — FSGT (Francúzska športová robotnícka federácia) sa o nás vzorne starali, povo­dili nás po Paríži cez deň i v noci, autobusom i peši. Pa­ríž s m e videli i z v t á č e j p e r ­spektívy, z E i f fe love j veže. Okrem ťoho s m e s a zúčastnili i na pretekoch o Pohár pria­teľstva, kde okrem Slávie s a zúčastnilo i ďalších päť domá­cich plaveckých celkov. Okrem víťazstiev v jednotlivých pre­tekoch s m e zvíťazili a j celkove.

• Vo Francúzsku s t e veľa videli i zažili. Ktorý zážitok si ceníš n a j v i a c ?

Nuž, na toto j e veľmi ťažko odpovedať. Veď sme videli Louvre, Montmartre, Pigalle, navštívili s m e a j automobilku Renuult, chodili po Champs F.lyseé, ba odskočili s m e si I do Versailes. Ako telocvikára

ma v š a k na jv iac ohromila n á ­vš teva telovýchovného inšti tú­tu. Inštitút v nádhernom pro­s t redí vlastní komplex p e r f e k t ­ne vybavených športových z a ­riadení, aký u nás nemáme. J e tu k r y t á hala p r e atlétov, celá zo skla a z dreva. Okrem hodu kladivom a oštepom t u možno pestovať v š e t k y atletické d i s­ciplíny. V komplexe j e i hala p r e plavcov s 50 metrovým b a ­zénom a s 33 metrovým p r e pólistov a skokanov, ď a l e j s ú t u d v e nafukovacie haly, v j e d ­n e j j e cyklistická klopená d r á ­ha a druhá j e určená p r e sá lo­v é športy.

Svo je zvláštne priestory, s a ­mozre jme t iež pod strechou, m a j ú a j gymnasti a šermiari . Miesta j e dosť i p r e futbalové, basketbalové, volejbalové a iné ihriská. K vybaveniu komplexu patrí i dokonalé klimatizačné zariadenie. V t e j t o „športovej f a b r i k e " s a kona jú sústredenia popredných športovcov od dvoch do tr idsať dní, počas ktorých žiaden športovec ne­smie komplex opustiť. Za zmien­ku s t o j í 1 to, že klimatizačné

— f Г*1' raHŕ"-:'

zariadenie vytvor í p r e f rancúz­skych olympionikov podobné prostredie, a k é bude v d e j i s k u budúcich OH, v Mexico City.

Otázku, a k ý m i zar iadenia­mi d i s p o n u j e brat is lavská FTVŠ, s m e sa p o h o r e u v e ­d e n o m neodváži l i položiť.

-jaj-

V y d á v a CZV K S S n a UK a LF, Z V ROH n a UK a LF, V V ČSM n a UK a L F a R e k t o r á t U n i ­v e r z i t y K o m e n s k é h o , B r a t i s l a v a , Š a f á r i k o v o n á m . č . 1 2 . V e d ú c i r e d a k t o r J u r a j V e r e š , r e d a k t o r i F r a n t i š e k L e t o v a n e c a J á n K a ­m e n i s t ý . R e d a k c i a a a d m i n i s ­t r á c i a : K a t e d r a n o v i n á r s t v a FFUK, G o n d o v a 2, B r a t i s l a v a . T e l . 5 5 0 - 2 0 . V y c h á d z a d v o j t ý ž ­d e n n e . T l a č i a Z á p a d o s l o v e n s k é t l a č i a r n e 0 1 , n . p., B r a t i s l a v a , D u k e l s k á 5 1 .

K-16-51309