1 SLOVOTVORNÁ MOTIVÁCIA - pulib · 1 SLOVOTVORNÁ MOTIVÁCIA 1.1 Podstata slovotvornej motivácie Prostredíctvo slovotvorej otivácie (ďalej aj SM) sa tvoria jedoslové poe o-vania

1 SLOVOTVORNÁ MOTIVÁCIA

1.1 Podstata slovotvornej motivácie

Prostredníctvom slovotvornej motivácie (ďalej aj SM) sa tvoria jednoslovné pomeno-vania na základe zmeny morfematickej štruktúry:

a) jednoslovných pomenovaní: vlak vláčik, píliť prepíliť, bystrý zbystriť; b) kombinácie jednoslovných pomenovaní (voľných syntaktických konštrukcií): napr.

hodný povšimnutia povšimnutiahodný, násobiť šiestimi šesťnásobný, tri hviezdičky

trojhviezdičkový;

c) viacslovných pomenovaní (vrátane frazém): napr. verejný prospech verejnopros-

pešný, realitná agentúra realitka, biely ako mlieko bielomliečny. Prostredníctvom SM možno kladne odpovedať na otázku Prečo sa lexéma X volá tak,

ako sa volá?, a to poukázaním na slovo (alebo skupinu slov), z ktorých dané slovo vzniklo:

Prečo sa brezový háj volá brezový? Lebo tam rastú brezy.

Prečo sa stromček volá stromček? Lebo je to malý strom.

Čo to znamená, keď niekto niekoho zneistí? Zostane neistý.

Prečo sa autopilot volá autopilot? Lebo je to automatický pilot. Pri výklade sa opierame o jazykové vedomie bežných používateľov jazyka (vrátane detí,

ktoré si jazyk osvojujú). Nejde tu teda o jazykovedné konštrukty, ale o jazykovú realitu, teda o to, ako slová a slovné spojenia v jazyku jestvujú a ako sa v komunikácii skutočne používajú.

Tradične sa konštatuje, že vzájomný pomer medzi slovotvorne nemotivovanými slo-vami (ďalej aj SNS) a slovotvorne motivovanými slovami (ďalej aj SMS) v lexikách slovan-ských jazykov je približne 1 : 2 (resp. 35 % : 65 %), čo podľa J. Furdíka platí aj pre slovenči-

SLOVOTVORNÁ MOTIVÁCIA

9

nu.1 Podľa novších výskumov o kvantitatívnych aspektoch fungovania slovotvorného sys-tému slovenčiny sa ukazuje, že pomer je ešte výraznejší v prospech slovotvorne motivo-vaných jednotiek, a to v pomere 13,8 % SNS : 86,2 % SMS (Ološtiak – Gogová – Genči, 2015, s. 462). Tento prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnom materiáli 75 578 lexém z pracovnej verzie 4. vydania Slovníka koreňových morfém slovenčiny (3. vyd. porov. So-kolová et al., 2012).

J. Furdík, ktorý sa problematike fungovania SM venoval prakticky počas celého vedec-kého života a na túto tému napísal väčšinu svojich prác, SM charakterizuje ako princíp, pozostávajúci z troch zložiek (napr. Furdík, 1993, 2004). Je to zároveň proces, vzťah a vlastnosť, konkrétne:

je to proces utvorenia nového pomenovania (SM plní teda nominačnú funkciu);

je to vzťah medzi východiskovým pomenovaním (motivantom) a od neho utvore-ným pomenovaním (motivátom) (SM má interlexematický charakter, pretože jej pôsobe-nie sa realizuje na úrovni medzilexikálnych vzťahov);

je to vlastnosť motivátu.

Motivant a motivát spolu tvoria motivačnú dvojicu; porov. [1]. [1] Slovotvorná motivácia

1.1.1 Dynamika slovotvornej motivácie SM nie je raz a navždy daný jav, ale prirodzeným spôsobom podlieha zmenám. Môže

sa oslabiť a stratiť (na pomenovanie týchto procesov sa používa termín demotivácia) a pôvodne nemotivované pomenovanie sa môže stať slovotvorne motivovaným (porov. termín remotivácia).

1.1.1.1 Demotivácia

Slovotvorná demotivácia je proces oslabenia až straty SM. Napríklad lexémy stádo, sta-točný, dedina, vedro, ľahostajný sa synchrónne (v súčasnosti) chápu ako slovotvorne ne-motivované, no geneticky (pôvodne) motivované boli (stáť stádo, statok statočný,

1 Ide o údaj J. Furdíka (2004, s. 24), ktorý na citovanom mieste uvádza aj percentuálne pomery

v niektorých iných jazykoch: ruština (66 : 34), francúzština (57 : 43), maďarčina (80 : 20; po vylúčení pre-vzatých slov 89 : 11), fínčina (88 : 12).

utvorenie novej lexémy

proces slovotvorný motivant

slovotvorný motivát

lúka

lúčny

vlastnosť

interlexematickosť

vzťah

zmena morfematickej štruktúry

SLOVOTVORBA, SLOVNODRUHOVÉ PRECHODY, PREBERANIE A SKRACOVANIE LEXÉM

10

ded dedina, voda vedro, ľahko stojaci ľahostajný). Lexéma stádo má dnes význam „väčšia skupina zvierat“, pričom pôvodný motív súvisiaci so slovesom stáť je dnes zastretý, používatelia jazyka si ho neuvedomujú. Možno teda rozlišovať genetickú motiváciu (tú, ktorú malo slovo pri svojom vzniku) a synchrónnu motiváciu (takú, ktorou sa slovo vyzna-čuje v súčasnosti). Napríklad lexémy mäsiar, maliar, pierko, oslabiť, vynikajúco sú motivo-vané geneticky aj synchrónne, pretože sa v súčasnosti pociťujú ako slovotvorne motivova-né. Uvedené lexémy stádo, statočný, dedina, vedro, ľahostajný sú motivované geneticky, ale synchrónne sa pokladajú za slovotvorne nemotivované.

Slovotvornú motivovanosť a nemotivovanosť ako vlastnosť lexémy pokladáme za kraj-né stupne, medzi ktorými existuje rad medzistupňov. Inými slovami, slovotvorná motivo-vanosť má charakter škály a v procese vývinu a fungovania jazyka sa môže meniť. Túto škálovitosť budeme demonštrovať na príkladoch slovenských pomenovaní dní v týždni (pri etymologických vysvetleniach sa opierame o slovník Ľ. Králika, 2015). Prečo sa pondelok (s lexikálnym významom „prvý deň v týždni“) volá pondelok? – Lebo je to deň, ktorý nasleduje „po nedeli“. Motivantom je slovo nedeľa (porov. psl.

*ponedělьje), pričom zo synchrónneho hľadiska nesystémovo vypadlo -e- (nie je ponede-lok). Lexéma pondelok je čiastočne demotivovaná, pretože slovotvorný význam (a teda poukaz na motivant „po nedeli“) sa odchýlil od lexikálneho významu „prvý deň v týždni“, čo sa odrazilo aj na úrovni formy (vypadnutie e z koreňovej morfémy). Tento vzťah by sme mohli zaznačiť takto: (nedeľa) pondelok. Prečo sa utorok (s lexikálnym významom „druhý deň v týždni“) volá utorok? – Synchrónne na túto otázku nevieme odpovedať. Lexéma utorok má svoj pôvod v psl.

*vъtorъ „druhý“, pričom po pôvodnej motivácii ostala len morféma -ok, teda zo syn-chrónneho hľadiska je to nemotivované slovo: 0 utorok. Napríklad v ruštine sa motivá-cia číslovkou s týmto pôvodom zachovala, pretože existuje príslušná radová číslovka: po-rov. втoрoй „druhý“; втóрник „utorok“. Prečo sa streda (s lexikálnym významom „tretí deň v týždni“) volá streda? – Pretože sa nachádza(la) v strede týždňa; synchrónny motivačný vzťah je teda stred

streda, hoci dnes ide o tretí a nie prostredný deň v týždni (prostredný deň je štvrtok). Ako vysvetľujú etymológovia, slovo streda malo pôvodne význam „stred“ (pôvodne súvisí aj s lexémou srdce) a význam „prostredný deň“ vznikol pod vplyvom starej latinčiny (media hebdomas/septimana „stred týždňa“), pretože v židovsko-kresťanskej tradícii sa týždeň začínal nedeľou (porov. ďalej pôvodný význam sobota „deň odpočinku“). Prečo sa štvrtok (s lexikálnym významom „štvrtý deň v týždni“), resp. piatok

(s lexikálnym významom „piaty deň v týždni“) volá štvrtok, resp. piatok? – Pretože je to štvrtý, resp. piaty deň v týždni, t. j. platia motivačné vzťahy štvrtý

štvrtok, piaty piatok. Motivácia sa v tomto prípade udržiava na úrovni motivačnej dvo-jice (motivant motivát), pretože ide o jediné dve substantíva s časovým významom tvorené od čísloviek pomocou sufixu -ok (pri lexéme utorok sa táto motivácia stratila;


11

porov. vyššie), takže tu chýba paradigmatická podpora ďalších rovnako utvorených pome-novaní.2 Prečo sa sobota (s lexikálnym významom „šiesty deň v týždni“) volá sobota? – Bez etymologického výskumu na túto otázku odpovedať nevieme. Ide o prevzatie

pôvodom z hebr. šabbāth „deň odpočinku“ (porov. aj slová sabat, šábes). Etymológia pri-tom poukazuje na viacnásobné sprostredkované prevzatie v reťazi: hebrejčina gréčtina stará latinčina staroslovienčina. Zo slovotvorného hľadiska lexéma sobota je slovo-tvorne nemotivovaná. Prečo sa nedeľa (s lexikálnym významom „siedmy deň v týždni“) volá nedeľa? – Synchrónne na túto otázku bežný používateľ nevie suverénne odpovedať. Istá súvis-

losť sa však uvedomuje prostredníctvom českého slovesa dělat („nedeľa je deň, keď sa ,neděláʹ). Etymologicky toto pomenovanie súvisí s ne- a dielo, takže geneticky ide o význam „deň, keď sa nepracuje“, pričom nedeľa slúžila ako východisko pri počítaní dní v týždni (porov. pondelok, štvrtok, piatok, pôvodne aj utorok). Synchrónne teda ide o vzťah: 0 nedeľa.

Škálovitosť existencie slovotvornej motivovanosti ako vlastnosti znázorňujeme v schéme [2].

[2] Schematické znázornenie škálovitosti SM (pomenovania dní v týždni)

1.1.1.2 Remotivácia

Remotivácia je ďalším prejavom dynamiky slovotvornej motivácie. Kým pri demotivácii vlastnosť SM slabne až zaniká, pri remotivácii: a) pôvodne nemotivovaná lexéma slovo-tvornú motivovanosť nadobúda; b) motivačný vzťah už predtým motivovanej lexémy sa mení. Môže sa tak stať z viacerých dôvodov.

a) Nadobudnutie slovotvornej motivácie pôvodne nemotivovanej lexémy: zmena smeru motivácie pod vplyvom slovotvornej analógie pri adaptácii prevzatých

lexém, napr. substantíva dribling, alternácia sa synchrónne považujú za slovotvorne moti-vované deverbatíva (driblovať dribling, alternovať alternácia);

2 Porov. napríklad stovky, ba tisíce abstraktných substantív utvorených od adjektív pomocou sufixu

-osť. V Retrográdnom morfematickom slovníku slovenčiny (Ološtiak – Genči – Rešovská, 2015) je takých-to pomenovaní 3 313 (napr. plachosť, tichosť, múdrosť, nevypočítateľnosť, ostražitosť).

utorok

štvrtok nedeľa

nemotivovanosť motivovanosť

sobota pondelok

streda

piatok


12

parolová slovotvorná reinterpretácia pôvodne nemotivovaného pomenovania pri tvorení okazionalizmov (napr. barbar ako kompozitum: „ten, kto chodí z baru do baru“; remotivovaný vzťah bar + bar barbar) alebo pri uplatňovaní tzv. ľudovej etymológie3 (chryzantéma :: križantína kríž; Furdík, 2004, s. 156);

b) Prehodnotenie motivačného vzťahu: tvorenie okazionalizmov, napr. sad sadista „pracovník sadu“ (uzuálny motivačný

vzťah sadizmus sadista) (Liptáková, 2000).

1.1.2 Slovotvorba a morfematika Vzťah medzi slovotvorbou a morfematikou je veľmi blízky. Slovotvorná motivácia bez

morfematiky totiž neexistuje; porov. základnú charakteristiku slovotvornej motivácie ako procesu, pri ktorom vznikajú nové pomenovania prostredníctvom zmeny morfematickej štruktúry existujúcich pomenovaní. Napriek tomu slovotvornú štruktúrovanosť si nemož-no s morfematickou štruktúrovanosťou zamieňať a tieto dve oblasti jazyka je potrebné odlišovať (Furdík, 2004, s. 36). Morfematická štruktúra slovenského slova je prebádaná na vysokej metodologickej aj materiálovej úrovni; porov. najmä práce J. Horeckého, J. Bosáka a M. Sokolovej a kolektívu (podrobnejší prehľad porov. Ološtiak, 2015, s. 34 – 35).

Najprv zosumarizujeme a porovnáme vlastnosti morfematickej štruktúry (ďalej aj MŠ) a slovotvornej štruktúry (ďalej aj SŠ) (porov. aj Furdík, 2004, s. 36). Morfematickú štruktú-ru má každá lexikálna jednotka, slovotvornou štruktúrou sa vyznačujú len slovotvorne motivované slová. MŠ je viacstupňová (slovo môže obsahovať 1 – n morfém), SŠ je binár-na alebo ternárna. MŠ je založená na princípe opakovanosti segmentov v lexémach a gramatických tvaroch, SŠ vyplýva zo vzťahu medzi motivátom a motivantom. MŠ implikuje zloženosť slova a tvaru, SŠ implikuje utvorenosť lexémy (Bosák – Buzássyová, 1985, s. 47). Z uvedeného vyplýva, že prítomnosť derivačnej morfémy nemusí automaticky znamenať slovotvornú motivovanosť. Morfematicky segmentovateľné môžu byť derivačné morfémy, ktoré stratili slovotvornú relevanciu, pretože dané slovo sa demotivovalo: bahn-iat:k-o, kop-ec-ø, kot-úľ-ø, ú-skal-ie, skrom-n-ý.

[3] Porovnanie vlastností morfematickej a slovotvornej štruktúry morfematická štruktúra slovotvorná štruktúra

každá lexéma slovotvorne motivovaná lexéma princíp opakovanosti vrec-k-ár-ø vrec-e trub-k-ár-ø vrec-ov-a:ť zel-in-k-ár-ø

vzťah medzi motivantom a motivátom: vrecko vreck-ár

3 Ľudovú etymológiu možno charakterizovať ako prejav podvedomej snahy bežných používateľov ja-

zyka spojovať slová s inými známymi slovami bez ohľadu na odborné (lingvistické) zdôvodnenie (Rejzek, 2009, s. 9).


13

1 – n zložiek: príliš« lýr-a rebier-k-o pri-rodz-en-e« sur-real-ist-k-a pod-prie-mer-n-osť-ø ná-rod-o-hospod-ár-ø cykl-o-tri-al-ist-k-in-ø de-kon-štruk-t-iv:ist-ic:k-y« ...

binárnosť: vreck-ár ternárnosť: ploch-o-dráž-nik

zloženosť: chrán-i:ť za- chrán-i:ť zá-chran-a zá-chran-ár-ø zá-chran-ár-k-a zá-chran-ár-k-in-ø

utvorenosť: 0 chrániť → za-chrániť zachrániť → záchran-a záchrana → záchran-ár záchranár → záchranár-ka záchranárka → záchranárk-in

1.1.2.1 Morfematická štruktúra slovotvorného motivantu Nasledujúca tabuľka predstavuje základné morfematické štruktúry slovotvorne nemo-

tivovaných motivantov. Štruktúry slovotvorne motivovaných motivantov sú súvzťažné s morfematickou stavbou slovotvorných základov motivátov (porov. 1.1.2.2).

štruktúra komentár príklady K jedna koreňová morféma (neflektívne lexémy) teraz« K-(t:)G jedna koreňová morféma a gramatická morféma

s prípadnou submorfémou (flektívne lexémy) skúp-y, pís-a:ť

K-(in:)Sf-(t:)G jedna koreňová morféma s flektivizačným sufixom (s prípadnými infixmi) a gramatickou morfémou s prípadným infixom

popul-ár:n-y, propag-ov-a:ť, [a]mort-iz:ov-a:ť

K-Ss-(t:)G jedna koreňová morféma so systemizačným sufixom a gramatickou morfémou s prípadným infixom

pig-ment-ø, [a]greg-át-ø, brez-iv-ý

K-(it)-K-Sf-(t:)G

viac koreňových morfém (s prípadným interfixom), flektivizačný sufix a gramatická morféma s prípadným infixom

for-ček-ov-a:ť, heter-o-gén-n-y

Ps-K-(t:)G systemizačný prefix, jedna koreňová morféma a gramatická morféma s prípadnou submorfémou

prí-beh-ø

Ps-K-Ss-(i:)G systemizačný prefix, jedna koreňová morféma a gramatická morféma s prípadnou submorfémou

ne-[od]byt-n-ý, sub-ordin-ác:i-a

K-(it)-K-G viac koreňových morfém a gramatická morféma snou-bord-ø K-(it)-K-(Ss)-G viac koreňových morfém, jedna alebo viac systemi-

začných morfém a gramatická morféma aku-punkt-úr-a


14

1.1.2.2 Morfematická štruktúra slovotvorného motivátu Slovotvornú štruktúru tvorí slovotvorný základ a slovotvorný formant, príp. viac slovo-

tvorných základov alebo rozštiepený slovotvorný formant. (Pomocné slovotvorné pro-striedky – interfixy neberieme do úvahy.) Slovotvorná štruktúra môže byť dvojčlenná (zá-klad + formant: čin-ný, logič-ka, základ + základ: vzduch-o-loď, skal-o-pevný), trojčlenná (základ + základ + formant: chleb-o-dar-ca, vysok-o-akost-ný), zriedkavejšie viacčlenná zložená z viac ako dvoch základov (základ + základ + základ + ...: biel-o-modr-o-červený).

I. Morfematická stavba slovotvorného základu Slovotvorný základ môže tvoriť: a) jedna koreňová morféma (motivantom je obyčajne slovotvorne nemotivované slo-

vo, príp. transflexne utvorený prvostupňový derivát): lieh-ov-ý, liešt-ie, nov-o-vek-ø; b) jedna koreňová morféma (motivantom je obyčajne slovotvorne nemotivované slo-

vo, príp. transflexne utvorený prvostupňový derivát) s gramatickou morfémou; ide o dru-hý základ pravých kompozít: nov-o-vek-ø, stred-o-prav-ý;

c) jedna koreňová morféma a jedna alebo viac derivačných morfém s prípadnými in-fixmi; môže ísť o deriváty aj kompozitá: lieč-i:teľ-sk-ý, zá-pis-ø, zá-pis-k-ov-ý, hud-ob-n-o- -ved-n-ý, desať-po-s-chod-ov-ý;

d) jedna koreňová morféma, jedna alebo viac derivačných morfém a gramatická mor-féma s prípadnými infixmi: spol-u-[roz]hod-ov-a:ť;

e) jedna koreňová morféma, jedna alebo dve derivačné morfémy a modifikačná mor-féma (s prípadnými infixmi): ne-do-stiž-n-ý, ne-vy-čerp-a:teľ:n-ý;

f) jedna koreňová morféma a modifikačná morféma (s prípadnými infixmi): z-hor-š-i:ť; g) dve koreňové morfémy (motivantom je kompozitum alebo dekompozitný derivát):

(stomat-o-lóg-i-a) → stomat-o-lóg-ø, klin-o-pis-n-ý; h) dve koreňové morfémy a jedna alebo viac derivačných morfém s prípadnými infixmi

(motivantom je kompozitum alebo dekompozitný derivát): zver-o-lek-ár-sk-y, ľub-o- -zvuč-n-osť-ø.

II. Morfematická stavba slovotvorného formantu Slovotvorný formant môže tvoriť: a) jedna sufixálna derivačná morféma (s prípadným infixom, resp. infixmi): hrub-o«,

ob-jav-n-e«, kľač-m:o«, kolen-ač:k:y«; a) jedna prefixálna derivačná morféma (raritne s infixom): pa-roh-ø, ne-skut-oč-n-ý,

po-pre-ráb-a:ť, do-teraz«, od-v-t[edy]«; b) jedna sufixálna derivačná morféma a gramatická morféma (a prípadné infixy): nož-

-iar-ø, rojč-iv-ý, kon-c-o-roč-n-ý, mili-ón-t-y, mudr-l:ant-ø, stĺp-ov:it-ý, ujú-k-a:ť, urg- -enc:i-a, mnoh-or:ak-ý;

c) jedna postfixálna derivačná morféma: t[en]-ø-to«, ak-ý-si«; d) viac derivačných morfém (pri konfixácii) s gramatickou morfémou: pod-kolien-k-a,

bez-[kon]kur-enč-n-ý, s-kreh-n-ú:ť, z-gust-n-ú:ť si; e) viac derivačných morfém (pri konfixácii) bez gramatickej morfémy: do-ľav-a«, do-

-knís-a:ť sa, vy-brež-i:ť sa;


15

f) gramatická morféma, resp. súbor gramatických morfém: po-nuk-a (po-nuk-y, po-nuk-e, po-nuk-ou...), nov-o-dob-ý (nov-o-dob-ého, nov-o-dob-ému, nov-o-dob-ým...);

g) súbor gramatických morfém spolu s derivačnou morfémou, resp. derivačnými mor-fémami: o-kvet-ie, bez-list-ý, z-ľad-ov-ie:ť, vy-brež-i:ť sa.

Zmenu sprostredkovanej motivácie na alternatívnu bezprostrednú motiváciu (t. j. vznik viacnásobnej motivácie) so sebou prináša aj prehodnotenie hranice medzi základom a formantom a zároveň prehodnotenie morfematickej štruktúry, z pôvodnej derivačnej morfémy sa stáva infigovaná morféma (porov. aj Bosák, 1981; Bosák – Buzássyová, 1985):

jazyk-ø → jazyk-ov-ý → jazyk-ov-o« | jazyk-ov:o« „jazykovým spôsobom“ „s ohľadom na jazyk“

komerc-i-a → komerč-n-ý → komerč-n-e« | komerč-n:e« „komerčným spôsobom“ „s ohľadom na komerciu“

Pri bezprostrednej deadjektívnej motivácii (jazykový → jazykov-o, komerčný → ko-

merčn-e) sa adverbiálne motiváty segmentujú na jednu koreňovú a dve derivačné morfé-my: jazyk-ov-o«, komerč-n-e«. Pri alternatívnej desubstantívnej motivácii (jazyk → jazyk- -ovo, komercia → komerč-ne) sa pôvodné dve derivačné morfémy prehodnocujú na spo-jenie infixu a derivačnej morfémy: jazyk-ov:o«, komerč-n:e«. V treťom vydaní SKMS (2012) sa takáto slovotvorno-morfematická polyinterpretácia explicitne znázorňuje pomo-cou znaku | s explicitným uvedením lexém s alternatívnou segmentáciou.

1.1.2.3 Slovotvorné funkcie jednotlivých typov morfém M. Sokolová (1999) pri analýze funkcií jednotlivých typov morfém vymedzuje aj slovo-

tvornú funkciu, v konkretizácii derivatotvornú a kompozitotvornú. Okrem toho interfixy majú pri kompozícii spájaciu funkciu a pri infixoch by sme z hľadiska slovotvorby mohli uvažovať o varírovacej funkcii, pretože infigované formanty často fungujú ako varianty slovotvorných formantov (Furdík, 2004, s. 40 n.). Vlastnú slovotvornú funkciu majú kore-ňové, derivačné a gramatické morfémy, pomocnú slovotvornú funkciu majú interfigované a infigované submorfémy.

1) Koreňové morfémy majú vlastnú kompozitotvornú funkciu aj integrovanú derivato-tvornú funkciu. Kompozitvotvorná funkcia sa prejavuje pri tvorení zložených slov – kore-ňová morféma je súčasťou slovotvorného základu kompozít samostatne alebo spolu s inými morfémami: napr. zl-o-čin-ø, elektr-o-s-po-treb-i:č-ø, ľud-o-prázdn-y, vý-rob-n-o– –hospod-ár-sk-y (podčiarknutý je celý slovotvorný základ).

Integrovaná derivatotvorná funkcia sa prejavuje pri tvorení derivátov, a to len v spolu-práci (integrácii) s derivačnými alebo gramatickými morfémami, ktoré sa vyznačujú vlast-


16

nou derivatotvornou funkciou. Koreňová morféma je súčasťou slovotvorných základov deri-vátov samostatne alebo spolu s inými morfémami: jazier-k-o, jed-áv-a:ť, za-kop-n-ú:ť, pri- -mal-ý, ne-jas-n-ý, jazyk-o-ved-ec-ø (podčiarknuté sú slovotvorné základy).

2) Derivačné morfémy majú derivatotvornú funkciu pri tvorení derivátov (hran-ol-ø, do-pís-a:ť) a sprievodnú derivatotvorno-kompozitotvornú funkciu pri tvorení kompozično-sufixálnych kompozít (jedn-o-bož-stv-o, aut-or-sk-o-práv-n-y). Pri sufixácii flektívnych lexém je súčasťou slovotvorného formantu aj gramatická morféma.

3) Gramatické morfémy majú derivatotvornú funkciu pri transflexnom tvorení, kde súbor gramatických morfém (pri slovesách rozšírený o tematické infixy) má status slovo-tvorného formantu pri tvorení substantív, adjektív, verb a numerálií: o-chran-a, jelen-í, hust-i:ť, desiat-y. Pri transflexnej konfixácii ide o kumulovanú derivatotvornú funkciu spo-lu s inou derivačnou morfémou: sú-hvezd-ie, bez-list-ý, z-intím-n-ie:ť, blíž-i:ť sa. Sprievod-nú derivatotvorno-kompozitotvornú funkciu možno vyčleniť pri tvorení kompozično- -transflexných kompozít (šesť-čísl-ie, dlh-o-vlas-ý). Pri sufixácii flektívnych lexém sú súčas-ťou slovotvorného formantu spolu s derivačnou morfémou, ale samy nie sú slovotvorne aktívne: pláž-ov-ý.

4) Interfigované morfémy plnia pomocnú inštrumentárnu (spájaciu) funkciu pri tvore-ní kompozít (pozícia medzi slovotvornými základmi): pár-n-o-kopyt-ník-ø, kon-c-o-roč-n-ý, bol-e-hlav-ø. Pri juxtapozícii sa do funkcie interfixu prehodnocujú gramatické morfémy: ct-i-hodn-ý, ak-c:i-e-[s]chop-n-ý, cieľ-a-ved-om-ý, hrôz-y-pln-ý, boh-u-mil-ý.

5) Infigované morfémy najčastejšie rozširujú derivačné morfémy slovotvorne motivo-vaných slov, čím vznikajú varianty slovotvorných afixov (vel-ič-en:stv-o, dlh-án:sk-y, chud- -or:ľ:av-ý, po-obed-ň:ajš-í, čert-ov:sk-ý, detail-iz:ov-a:ť) alebo samostatné afixy (bás-n-ič:k-a, dedin-č:an-ø, elektr-ár:eň-ø). Zriedkavejšie sa súčasťou formantu stáva infix pôvodne rozširujúci gramatickú morfému motivantu (jahn-iat:k-o, tel-iat:k-o).

1.2 Fomálna a procesuálna stránka slovotvornej motivácie

Slovotvorne motivované slovo sa vyznačuje rozčlenenosťou na úrovni obsahu aj formy. Vo formálnej štruktúre SMS sa nachádzajú prvky, ktoré majú členy motivačnej dvojice súvzťažné (slovotvorný základ, resp. slovotvorné základy), ako aj prvky, ktorými sa motivát od motivantu odlišuje (slovotvorné formanty). Vyčleňovanie základov a formantov sa uskutočňuje porovnávaním motivantu a motivátu; porov. [4] (šípkou naznačujeme smer motivácie, zvislou čiarou hranicu medzi slovotvorným základom a formantom):

[4] Štruktúrovanosť motivátov vo vybratých motivačných dvojiciach

M Ú D R Y M Ú D R O S Ť základ formant

P R I N C P R I N C E Z N Á základ formant


17

1.2.1 Slovotvorný základ a slovotvorné spôsoby Slovotvorný základ je tá časť motivátu, ktorá je: a) totožná alebo súvzťažná s lexikálnou časťou (tvarotvorným základom) motivantu; je

to vtedy, že sa formant pripája k základu z pravej strany; porov. [5]; b) totožná s celým motivantom; je to vtedy, keď sa formant pripája k základu z ľavej

strany; porov. [6].

[5] Slovotvorný základ motivátu je totožný s lexikálnou časťou motivantu

C H L A P Ø C H L A P S K Ý základ formant

Ž E N A Ž E N S K Ý základ formant

[6] Slovotvorný základ motivátu je totožný s celým motivantom

Č L O V E K N A D Č L O V E K formant základ

P Í S A Ť P R E P Í S A Ť formant základ

Je potrebné si uvedomiť rozdiel medzi termínmi tvarotvorný základ a slovotvorný zá-klad. Tvarotvorný základ (TZ) je termín z oblasti morfológie je to lexikálna časť slova, t. j. celé pomenovanie okrem gramatickej časti. Tvarotvorný základ majú všetky ohybné lexi-kálne jednotky (slovotvorne nemotivované aj motivované), napr. les-0, lesík-0, biel-y, počítačov-ý, hr-ať, vyhr-ať, mnoh-ý, miliónt-y, svoj-0, sam-ý. Slovotvorný základ (SZ) je termín z oblasti tvorenia slov (t. j. lexikológie) a vyznačujú sa ním len slovotvorne motivo-

vané slová: napr. les-ík ( les), počítač-ový ( počítač), vy-hrať ( hrať), milión-ty ( milión). K vymedzeniu TZ a SZ v jednom slove porov. [7]:

[7] Slovotvorný základ a tvarotvorný základ v lexéme počítačový

O totožnosti alebo súvzťažnosti TZ motivantu a SZ motivátu hovoríme preto, lebo pri

tvorení slov môže dochádzať k rôznym obmenám slovotvorných základov. Napríklad

v motivačných dvojiciach jahoda jahodový, žiak žiakov (privl. adjektívum) ide

slovotvorný základ

počítač-ový

P O Č Í T A Č O V Ý

tvarotvorný základ počítačov-ý počítačov-ého počítačov-ému ...


18

o totožnosť TZ a SZ, zatiaľ čo v dvojiciach jahoda jahôdka, žiak žiačka o súvzťažnosť, pretože pri slovotvornom akte dochádza k alternáciám o/ô, k/č. Hláskové alternácie sú dôsledkom vývinových procesov v histórii slovenčiny, fungujú podľa istých zákonitostí, no z čisto synchrónneho hľadiska ich plnohodnotne vysvetliť nevieme. Používatelia jazyka alternácie berú ako jazykový fakt a v komunikácii im neprekážajú, aj keď ich výskyt narúša absolútnu totožnosť medzi TZ motivantu a SZ motivátu. Podstatné je, že motivant a moti-

vát sú spojené významovo: JAHOD JAHÔD (jahoda jahôdka), ŽIAK ŽIAČ (žiak

žiačka), ČLOVEK ČLOVIEČ (človek človiečik), STRECH STRIEŠ (strecha strieška),

VYSIEV VÝSEV (vysievať výsev). Z rovnakého dôvodu sa bezproblémovo uvedomujú motivačné vzťahy v prípade, ak dochádza k trunkácii, useknutiu finálových derivačných

alebo systemizačných morfém: napr. STABILN STABIL (stabilný stabilita), GLGN

GLG (glgnúť si glg), resp. ku kombinácii alternácií a trunkácií, napr. AKTÍVN AKTIV

(aktívny aktivita), NADÝCHN NÁDYCH (nadýchnuť sa nádych).

[8] Totožnosť TZ motivantu a SZ motivátu

Č L O V E K N A D Č L O V E K

D R E V O D R E V E N Ý

[9] Alternačná súvzťažnosť motivantu a motivátu

Č L O V E K Č L O V IE Č I K

V Y S IE V AŤ V Ý S E V

[10] Trunkačná súvzťažnosť motivantu a motivátu

A D R E S O V A Ť A D R E S Á T

K V A L I T N Ý K V A L I T A

[11] Trunkačno-alternačná súvzťažnosť motivantu a motivátu

N A D Ý C H N U Ť S A N Á D Y C H

A D O P T O V A Ť S I A D O P C I A

1.2.1.1 Varianty slovotvorného základu Variantnosť základu možno vyčleniť prostredníctvom dvoch typov vzťahov, do ktorých

vstupuje slovotvorne motivované slovo: 1) horizontálny vzťah k motivantu (motivačný vzťah); 2) vertikálny vzťah ku komotivátom, t. j. k ostatným členom slovotvornej paradig-my (komotivačný vzťah); porov. [12]. Napríklad v motivačnej dvojici blúdiť → blud (moti-vačný vzťah), blud :: blud-ička :: blúd-ivý (komotivačné vzťahy). Medzi motivačným a komotivačným vzťahom možno postulovať dialektický vzťah, pretože komotivačné vzťa-hy sú výsledkom (najmenej dvoch) samostatných motivačných vzťahov. Za primárny pri-tom pokladáme komotivačný vzťah, pretože o variantnosti základu možno uvažovať len vtedy, ak dochádza k diferenciácii na komotivačnej úrovni. Ak majú komotiváty rovnakú


19

podobu základu, ktorá sa síce odlišuje od tvarotvorného základu motivantu, k variantnosti nedochádza (v schéme [12] túto skutočnosť naznačujeme prerušovanou čiarou medzi motivantom a motivátom), napríklad:

lezec → lezk-yňa :: lezc-ov :: lezec-ký (variantné základy) remeslo → remesel-ník :: remesel-ný (nevariantné základy)

[12] Dva typy vzťahov, ktoré vplývajú na variantnosť základu Podľa toho, čo je príčinou variantnosti, možno vyčleniť fonologicky, morfologicky

a morfematicky determinované varianty slovotvorného základu (porov. aj Furdík, 2004, s. 38 – 39):

fonologicky determinované varianty – vznikajú vplyvom morfonologických alter-nácií a trunkácií. Fonologické varianty možno členiť na alternačné a trunkačné, alternačné ďalej podľa alternačných typov (podrobnejšie porov. Palková, 2015) možno rozlišovať va-rianty základu:

– alternačné: planéta → planét-ový :: medzi-planet-árny, zbierať → zbor-R :: zber-ba, hrať → hr-a :: her-ňa, hmla → hml-ový :: hmľ-istý (uvádzame výslovnostnú podobu zákla-dov), noha → nož-ný :: noh-atý, plachta → plachť-ička :: plachiet-ka;

– trunkačné: absurdný → absurd-um :: absurdn-osť; – alternačno-trunkačné: absolútny → absolútn-osť :: absolut-izmus;

morfologicky determinované varianty – ovplyvnené rôznymi podobami tvarotvor-ného základu v gramatických tvaroch motivujúceho pomenovania:

– infigovaný (príp. aj alternovaný) základ z prítomníkovej subparadigmy: diať sa →

dia-nie :: dej-R, hriať → hria-nka :: hrej-ivý; – supletívne varianty: klásť → klad-a :: po-lož-iť, byť → by-tie :: bý-vať :: bud-úci :: súc-no.

morfematicky determinované varianty – týkajú sa infixácie (často v kombinácii s alternáciami alebo trunkáciami), napr.: štipendium → štipend-ista :: štipendij-ný, múzeum → múzej-ný :: muze-álny, misia → misi-onár :: misij-ný.

1.2.1.2 Typy slovotvorných základov Typ slovotvorného základu sa určuje podľa slovnodruhovej charakteristiky motivantu.

Napríklad adjektívum lesný je utvorené zo substantíva les, preto má substantívny slovo-tvorný základ a celé slovo sa nazýva desubstatívum (= slovo, ktorého motivantom je sub-

komotivačný vzťah

motivačný vzťah

motivant

komotivát 1

komotivát 2

motivačný vzťah

slovotvorná paradigma


20

stantívum), analogicky veliteľ je deverbatívum (slovo utvorené od verba: veliť veliteľ),

adverbium zľava je deadjektívum (slovo utvorené od adjektíva: ľavý zľava) atď. Termi-nologický prehľad sa nachádza v tab. [13]. V nej uvádzame aj štatistický prehľad zastúpe-nia jednotlivých typov slovotvorných základov podľa zistení J. Furdíka (2004, s. 37) a podľa údajov z monografie Kvalitatívne a kvantitatívne aspekty tvorenia slov v slovenčine (KKATSS, kap. 4, Ološtiak – Gianitsová-Ološtiaková, 2015, s. 215). Z údajov vyplýva, že najlepšími slovotvornými motivantmi sú substantíva a verbá (na rozdiel od J. Furdíka pod-ľa KKATSS je však zastúpenie verbálnych SZ takmer o polovicu nižšie). Na druhej strane takždé druhé SMS je desubstantívum; porov. [13]. Od troch slovotvorne najpotentnejších slovných druhov (substantív, verb, adjektív) je utvorených 95,8 % motivátov. Ostatné slovné druhy sú slovotvorne málo aktívne, synchrónne sa však do slovotvornomotivačných vzťahov nezapájajú len konjunkcie.

Špecifické je postavenie numerálií. Podľa výskumov sa od lexém z tohto slovného dru-hu tvorí len 1,8 % motivátov. Lenže keď si uvedomíme, že číslovky sa tvoria najmä od čís-loviek kompozíciou a počet pomenovaní číselných pojmov je de facto nekonečný, vyplýva

z toho, že najviac pomenovaní má práve numerálny základ, napr. sto + jeden stojeden,

sto + dva stodva, sto + tri stotri atď. Ako si možno vysvetliť tento paradox? Číslo v našej štatistike závisí od analyzovaného materiálu, t. j. od Slovníka koreňových

morfém slovenčiny (Sokolová a kol., 2012, 3. vyd.; nepubl. 4. vyd.), ktorý obsahuje takmer 70 000 lexikálnych jednotiek (v KKATSS sa pracuje presne so 68 614 jednotkami). Ten zasa vychádza z Morfematického slovníka slovenčiny (Sokolová a kol., 1999), ktorý čerpá lexi-kálny materiál z Krátkeho slovníka slovenského jazyka a z Pravidiel slovenského pravopisu (porov. Úvod v KKATSS, s. 10 – 11). Ide teda o dostatočne reprezentatívnu zložku lexiky súčasnej slovenčiny, kde sú spracované len niektoré číslovky.

[13] Typy slovotvorných základov a slovnodruhové typy motivátov základ motivát štatistika v % príklady

J. Furdík KKATSS

substantívny desubstantívum 40 49,8 prezident-ka, televíz-ny, rýľ-ovať

verbálny deverbatívum 45 24,2 riadi-teľ, písa-cí, pred-povedať

adjektívny deadjektívum 10 21,8 vytrval-osť, pust-núť, ne-veľký

adverbiálny deadverbium 2,5 1,2 dol-ný, dneš-ok, včer-ajší

numerálny denumerálium

2,5

1,8 prv-ák, dvanást-y, trojnásob-ok

pronominálny depronominálium 0,8 svoj-ský, naš-inec, ty-kať

interjekcionálny deinterjekcionálium 0,3 joj-kať, ach-kať, tik-ať

prepozicionálny deprepozicionálium 0,01 pred-ok, zad-ok

partikulový departikulatívum 0,06 ozaj-stný, však-ový

konjunkciový dekonjunkcionálium 0 --------

Ak sa pozrieme na zastúpenie slovotvorných základov v skupinách lexém podľa slovo-tvorných spôsobov (derivácia a kompozícia; porov. tab. [6]), zisťujeme, že pri derivácii je pomer analogický so zastúpením v slovotvorne motivovaných pomenovaniach ako celku, resp. zastúpenie troch dominantných slovných druhov sa zvýrazňuje: substantíva (50,3 %), verbá (25,6 %), adjektíva (21,9 %); súhrnne 97,9 %. Pri kompozícii sa naopak tento „trium-


21

virát“ oslabuje, pričom rovnaké zastúpenie badať len pri adjektívach. Substantívnych a najmä verbálnych slovotvorných základov je pri kompozícii menej: substantíva (42,2 %), adjektíva (23,2 %), verbá (12,3 %); súhrnne 77,7 %. To súvisí s posilnením postavenia slov-ných druhov „druhého sledu“, najmä numerálií (12 %), ale aj adverbií (6,6 %) a pronomín (3,5 %). Vysoké zastúpenie numerálií (takmer rovnaké, aké majú verbá) je spôsobené naj-mä veľkým počtom numerálno-substantívnych zloženín typu dvojradový, trojposchodový, štvorhlavý; porov. tab. [14].

[14] Zastúpenie typov slovotvorných základov pri derivácii a kompozícii typ základu % z derivácie % z kompozície

substantívny 50,3 42,2

verbálny 25,6 12,3

adjektívny 21,9 23,2

numerálny 0,7 12,0

adverbiálny 0,6 6,6

pronominálny 0,4 3,5

interjekcionálny 0,3 0,2

prepozicionálny 0,05 0,02

partikulatívny 0,01 0,03

1.2.1.3 Počet slovotvorných základov a slovotvorné spôsoby Slovotvorné spôsoby sú základné typy procesov, pomocou ktorých sa tvoria slovotvor-

ne motivované slová. Ide o dva spôsoby – odvodzovanie (derivácia) a skladanie (kompozí-cia). Vyčleňovanie derivácie a kompozície závisí od počtu slovotvorných základov, ktoré sa nachádzajú v štruktúre SMS.

Ak SMS vo svojej štruktúre má jeden základ, ide derivát, teda pomenovanie utvorené deriváciou, napr. vy-píliť, stol-ový, líst-ie, hnevať sa.

Ak SMS vo svojej štruktúre má minimálne dva základy, ide o kompozitum, teda pome-novanie utvorené kompozíciou, napr. pravde-podobný, dvoj-tvar, štýl-o-tvor-ný. Kompo-zično-derivačné typy pomenovaní teda pokladáme za kompozitá práve pre prítomnosť viacerých slovotvorných základov v ich štruktúre (porov. kap. 1.2.3.3).4 Jedna lexéma mô-že byť viacnásobne motivovaná aj deriváciou, aj kompozíciou (derivačno-kompozičná polymotivácia), napr. čiernovlasý → čiernovlás-ka, čierne vlasy → čiern-o-vlás-ka, desať-eurový → desaťeurov-ka, desať eur → desať-eur-ovka. Z tabuľky [15] vyplýva, že v sloven-čine dominanuje derivačný slovotvorný spôsob. Podľa J. Furdíka (1993, s. 24) je zastúpenie derivácie 84,15 % zo všetkých SMS, podľa zistení KKATSS je to ešte viac, až 94,4 %.

[15] Zastúpenie slovotvorných spôsobov spôsob štatistika % príklady

J. Furdík KKATSS derivácia 84,15 94,4 mydlo, mužný, spyšnieť, pretrieť kompozícia 15,85 5,8 časostroj, párhodinový, akcieschopný

derivačno-kompozičná polymotivácia – 0,2 tmavovláska, voľnobežný, velezradca

4 J. Dolník (2003, s. 158 – 159) uvádza tri spôsoby: deriváciu, kompozíciu a kombináciu derivácie

a kompozície.


22

1.2.2 Slovotvorný formant a derivačné slovotvorné postupy Pomocou derivačného slovotvorného spôsobu sú utvorené deriváty so slovotvornou

štruktúrou, ktorá pozostáva maximálne z jedného slovotvorného základu a slovotvorného formantu. Pri derivácii sa do korelácie dostáva inštrumentárnosť (formant) a procesuál-nosť, teda to, čím a ako je SMS utvorené.

Motivantom derivátov môže byť: a) jednoslovné pomenovanie: kniha → knižný, povraz → povrázok, robiť → odrobiť; b) viacslovné pomenovanie – zriedkavo pri defrazeologickej slovotvorbe (mať smolu → smoliar, mať niečo na saláme → salámista), oveľa častejšie pri slovotvornej univerbizácii (základná škola → základka, nezisková organizácia → neziskov-ka, vodičský preukaz → vodičák).

Derivát pozostáva z jedného základu a jedného formantu, ktorý môže byť formálne ucelený alebo rozčlenený (porov. ďalej). Slovotvorný formant je tá časť motivátu, ktorou sa motivát od motivantu odlišuje; porov. [16]:

[16] Formálna rozčlenenosť derivátov skriňový a antikampaň

S K R I Ň A S K R I Ň O V Ý základ formant

K A M P A Ň A N T I K A M P A Ň formant základ

Formanty možno klasifikovať podľa troch parametrov: 1) slovná samostatnosť – nesamostatnosť: slovne samostatné sú reflexivizačné for-

manty (kúpať sa, hačkať si), ostatné formanty sú slovne nesamostatné5 a ďalej sa charak-terizujú podľa pozície voči slovotvornému základu (porov. bod 2);

2) pozícia voči slovotvornému základu: naľavo od základu sa nachádza prefix (do- -cestovať), napravo od základu sa nachádzajú sufix (parket-ár) a súbor gramatických mor-fém (podpor-a) – tie sa ďalej charakterizujú podľa morfematického zloženia (porov. bod 3);

3) morfematické zloženie: sufix je zložený z derivačnej morfémy (jadro sufixu), ku kto-rej sa pri flektívnych lexémach pripájajú gramatické morfémy (strel-iv+o); súbor gramatic-kých morfém, ako to naznačuje termín, obsahuje len gramatické morfémy (stridž-í), resp. pri slovesách gramatické morfémy rozšírené o tematické submorfémy (svalnat-ie:ť).

Zastúpenie formantov a derivačných postupov znázorňuje tab. [17]. Štatistické údaje J. Furdíka (1993, s. 23) vychádzajú zo vzorky 3 080 lexém (z toho 1 689 derivátov), ktorá bola zhromaždená podľa tabuľky náhodných čísel z heslára Retrográdneho slovníka slovenčiny

5 Samostatne písané prefixy v adverbiách typu na bielo, po slovensky a sufixy, resp. sufixoidy v nume-

ráliách typu dva razy, päť ráz pokladáme taktiež za slovne nesamostatné. Samostatné písanie týchto formantov je ortografická konvencia, funkčne sú ekvivalentné s analogickými komponentmi, ktoré sa píšu spolu so základom, a to jednak v porovnaní s ortografickou alternatívou toho istého pomenovania (na bielo – nabielo), jednak s ortografickou normou paradigmaticky súvzťažného pomenovania (dva razy – dvakrát). Analytické písanie adverbií typu po slovensky hodnotíme na pozadí s analogickými prefixálno- -sufixálnymi deadjektívami nalačno, načerveno.


23

(Mistrík, 1976). Naša vzorka, ako sme už spomenuli, pozostáva z celkového počtu 69 199 lexikálnych jednotiek, z toho 57 859 je slovotvorne motivovaných a z toho derivačne utvo-rených je 54 608 lexém, ktoré vstupujú do 56 637 derivačných vzťahov.

Ako dominantná sa v našom materiáli ukazuje sufixácia (76,7 % z derivátov; 72,4 % zo SMS; u J. Furdíka je to podstatne nižšie zastúpenie: 57 %, resp. 48 %). Na druhej strane J. Furdík uvádza distribúciu prefixácie prostredníctvom hodnoty 28 %, resp. 24 %; v našom materiáli prefigované jednotky dosahujú hodnoty 9,6 %, resp. 9,1 %. Podobne menšie zastúpenie v našom materiáli má transflexia (okolo 5 %), zatiaľ čo u J. Furdíka je to 12 %, resp. 10 %. Kvôli porovnaniu sme okrem sumárneho čísla reprezentujúceho zastúpenie všetkých typov konfixálnych derivátov prezentujeme zvlášť aj distribúciu prefixálno-sufixálnej a prefixálno-transflexnej konfixácie, keďže J. Furdík uvádza práve tieto dva kon-fixálne typy. Podľa nášho materiálu je konfixácia zastúpená vo väčšom meradle, než uka-zuje sonda J. Furdíka (1,8 – 2,4 % vz. 0,45 – 1,54 %). V oboch štatistických prehľadoch je frekventovanejšia prefixálno-sufixálna konfixácia.

[17] Zastúpenie typov formantov a derivačných postupov v skupine SMS KKATSS J. Furdík

Typ formantu a derivačný postup

% z derivátov

% zo SMS

% z derivátov

% zo SMS

prefix – prefixácia 9,6 9,1 28,52 24,01

sufix – sufixácia 76,7 72,4 57,09 48,03

postfix – postfixácia 0,035 0,033 – –

transflex – transflexia 5,1 4,8 11,72 9,87

reflexívne formanty sa, si – reflexivizácia 4,4 3,9

konfix – konfixácia 8,1 7,6

konfix (prefix + sufix) – konfixácia 2,4 2,3 1,84 1,54

konfix (prefix + transflex) – konfixácia 1,9 1,8 0,83 0,70

Prehľad jednotlivých derivačných postupov znázorňuje schéma [18]: Formanty sa nemusia vyskytovať len v jednej podobe, ale ich hláskové zloženie sa mô-

že meniť pri ohýbaní daného SMS (formantové variácie), ako aj pri tvorení rôznych SMS (formantové varianty).

I. Za variácie slovotvorného formantu sa tradične pokladajú rozličné, fonologicky podmienené podoby derivačnej morfémy príslušnej lexémy v jednotlivých gramatických tvaroch. J. Furdík (2004, s. 39 – 40) uvádza aj tieto príklady: nom. sg. -ec-ø :: ostatné pády -c-R (let-ec-ø :: let-c-a), väčšina pádov -čk-R :: gen. pl. -čiek-ø (nabera-čk-a :: nabera-čiek-ø).

Citovaný J. Furdík a pred ním aj J. Horecký (1971, s. 50) formantové variácie definujú v nadväznosti na uplatnenie morfologických alternácií na ploche derivačnej morfémy; napr. letec. Ako osobitý typ variácií formantu možno pokladať aj prípady, keď sa derivačná morféma nemení a odmieňa sa len gramatická časť (napr. murár, hráč, riaditeľ, páľava, parkovisko). Vyjadruje sa tým skutočnosť, že k istej modifikácii formantu pri ohýbaní slo-


24

votvorne motivovaného slova dochádza. J. Horecký (1971, s. 50) s takýmto vymedzením nepočíta, keď konštatuje, že pri slovesách a prídavných menách sa variácie nevyskytujú. Príklady na oba prejavy variácií sa nachádzajú v tab. [19].

[18] Derivačné slovotvorné postupy

[19] Variácie slovotvorného formantu s uplatnením a s neuplatnením morfologických alternácií

s morfologickými alternáciami bez morfologických alternácií

STRELEC STOLÁR

sg. pl. sg. pl.

nom. gen. dat. akuz. lok. inštr.

strel-ec-ø strel-c-a strel-c-ovi strel-c-a strel-c-ovi strel-c-om

strel-c-i strel-c-ov strel-c-om strel-c-ov strel-c-och strel-c-ami

stol-ár-ø stol-ár-a stol-ár-ovi stol-ár-a stol-ár-ovi stol-ár-om

stol-ár-i stol-ár-ov stol-ár-om stol-ár-ov stol-ár-och stol-ár-mi

DERIVÁCIA

prefixácia

sufixácia

postfixácia

reflexivizácia

konfixácia

syntetická PREF+SUF

PREF+TRANS

PREF+REF

SUF+REF

TRANS+REF

PREF+SUF+REF

PREF+TRANS+REF

analytická

transflexia


25

II. Varianty slovotvorného formantu sú viaceré podoby sémanticky a štylisticky ekviva-lentného formantu. Možno vyčleniť štyri typy formantovej variantnosti.

a) Fonologicky determinované varianty vznikajú pod vplyvom neutralizačných, resp. alternačno-neutralizačných zmien, prípa. sú závislé od pravidiel radenia foném; napr. slab--núť – hlúp-nuť, druh-ák – siedm-ak, briket-áreň – fréz-areň, jed-ávať – čít-avať, bod-ák – navij-ak – drž-iak, koks-áreň – lyž-iareň, z-dakade – s-tade – zo-všade, s-písať – z-revať – zo- -snovať; konateľ-ský – advokát-sky – právnic-ký – klenotníc-ky.

b) Morfologicky determinované varianty vznikajú pod vplyvom zákonitostí fungovania morfologických pravidiel; napr. otc-ov – matk-in (formant -ov/-in závisí od gramatického rodu motivujúceho animálneho substantíva).

c) Morfematicky determinované varianty vznikajú v závislosti od infixácie, ktorá syn-chrónne nevyplýva z prehodnocovania motivačných vzťahov; napr. hlav-ový – brav- -čový, džavot-avý – chyt-ľavý, dun-ivý – men-livý; chlap-isko – dievč-atisko, telový – tel- -esný; kánon-ický – problem-atický, bulvár-ny – monštru-ózny – uzu-álny.

d) Slovotvorne determinované varianty vznikajú v dôsledku prehodnotenia motivač-ných vzťahov v slovotvornom rade a hniezde (Furdík, 2004, s. 41). Napríklad v slovo-tvornom rade čerešňa → (čerešňový) → čerešňovica lexéma čerešňovica je dvojmotivova-ná: čerešňový → čerešňov-ica, čerešňa → čerešň-ovica, a tak sa základný sufix -ica a perintegrovaný sufix -ovica pokladajú za varianty (prehľad takýchto slovotvorných pro-striedov porov. Ološtiak – Gogová – Genči, 2015, s. 427 - 460). Pravda, v porovnaní s predchádzajúcimi typmi variantov je tu rozdiel v tom, že kým fonologické, morfologické, ako aj morfematické varianty sa týkajú viacerých lexém (čak-áreň – suš-iareň, brat-ov – sestr-in, chem-ický – klim-atický), slovotvorné varianty sa týkajú jednej lexémy (čerešňov- -ica – čerešň-ovica).

Základnú podobu, ktorá zastupuje ostatné formantové varianty, budeme nazývať hy-performant. Napr. hyperformant -STVO v sebe zahrnuje okrem podoby -stvo aj -tvo (mor-fematický uzol, fonologický faktor) a mnohé morfematické (infixálne) a slovotvorné va-rianty; porov. [20].

[20] Hyperformant -STVO

hyperformant varianty príklady STVO -stvo, -árstvo, -iarstvo,

-arstvo, -enárstvo, -kárstvo, -enkárstvo, -árenstvo, -iarensto, -arenstvo, -anstvo, -enstvo, -ovstvo, -covstvo, -čstvo, -teľstvo, -ošstvo, -únstvo, -antstvo, -atérstvo, -átorstvo, -érstvo, -ierstvo, -orstvo, -tvo, -íctvo, -ictvo, -níctvo, -nictvo, -ovníctvo, -áctvo, -ectvo

barbar-stvo, mamon-árstvo, jaskyn-iarstvo, bajk-arstvo, skl-enárstvo, chvál-enkárstvo, džban-kárstvo, plyn-árenstvo, mraz-iarensto, mliek-arenstvo, ožr-anstvo, chlapč-enstvo, blázn-ovstvo, dar-covstvo, rozbíja-čstvo, zbera-teľstvo, bifľ-ošstvo, chvast-únstvo, rebel-antstvo, štuk-atérstvo, ilustr-átorstvo, aranž-érstvo, hotel-ierstvo, cenz-orstvo, zbojníc-tvo, vlastn-íctvo, básn-ictvo, obuv-níctvo, archív-nictvo, bank-ovníctvo, bosor-áctvo, časopis-ectvo


26

1.2.2.1 Prefix a prefixácia

Prefix (predpona) je nesamostatná časť slovotvorne motivovaného slova, ktorá sa k základu pripája zľava a obsahuje aspoň jednu derivačnú morfému. Prefix je nositeľom onomaziologického príznaku (pri modifikačných derivátoch): nad-váha „váha + nad“, ne- -výrazný „výrazný + nie“, pre-streliť „streliť + cez“.

Pridaním prefixu (prefixáciou) sa môže tvoriť nové pomenovanie týmito postupmi: a) samostatne (čistá prefixácia): o-baliť, proti-smer, ne-všedný; b) so sprievodnou trunkáciou (trunkačná prefixácia): do-tiaľ; c) spolu s iným formantom (konfixálna prefixácia): proti-tetan-ový, bez-tvar-ý (porov.

1.2.2.6). Pri prefixácii sa prototypovo nemení slovný druh. Prefixácia so slovnodruhovou zmenou

(z autosémantík len pronomen svoj → adjektívum nesvoj)6 indikuje posun v sémantike. V skúmanej vzorke jednoznačne dominujú verbá,7 ktoré – tvoria štyri pätiny (80,3 %)

všetkých prefixálne utvorených lexém. Ďalšie slovné druhy nedosahujú ani jednu desatinu; porov. [21]. Najväčšiu variabilitu možno pozorovať pri substantívach (60 rôznych prefixov), čo pri počte 342 prefixálnych substantívnych lexém predstavuje v priemere 5,7 lexémy na jeden prefix. Najvyšší priemerný počet lexém na jeden prefix majú verbá (124,2).

[21] Počet prefixov v jednotlivých slovných druhoch

slovný druh

počet prefixálnych

derivátov

% zo všetkých prefixálnych

slov

počet prefixov

(hyperformanty)

% zo všetkých

prefixov

počet lexém na 1 prefix

verbá 4 222 80,3 34 20,7 124,2

adjektíva 415 7,9 33 20,1 12,6

substantíva 342 6,5 60 36,6 5,7

adverbiá 159 3,0 17 10,4 9,4

pronominá 103 2,0 13 7,9 7,9

numeráliá 14 0,3 7 4,3 2,0

spolu 5 255 164 32,0

Prefixy, keďže sa nespájajú s gramatickými morfémami, môžu byť polyfunkčné, t. j. je-

den prefix môže fungovať ako prostriedok tvorenia viacerých slovných druhov, napr. nad- (nadletieť, nadvýkon, nadskutočný), pri- (pricválať, priširoký, privčas, priveľa), de- (demon-tovať, desubstantívum, decrescendo). V rôznych slovných druhoch môže byť daný prefix rozlične frekvenčne, sémanticky a funkčne zaťažený. Napríklad prefix po-/pô- je pri slove-sách najfrekventovanejší a polyfunkčný prefix. Má tieto slovotvorné významy: smerovanie deja po povrchu (pofŕkať), kauzatívny význam (potešiť), vykonanie deja v malej miere (požehnať), vykonanie deja v priebehu krátkeho času s vyjadrenou intenzitou (požarto-

6 Pri synsémantikách porov. prepozícia skrz → partikula naskrz. 7 Zo synsémantík sa prefixálne utvorilo len sedem lexém, z toho päť prepozícií (po-pod, s-popod, po-

-pred, s-pred, s-popred), jedna interjekcia (pre-beda) a jedna partikula (na-skrz).


27

vať), zasiahnutie dejom všetkých jedno po druhom (pobaliť); bližšie porov. Ivanová – Ky-seľvá – Perovská, 2015, s. 497 – 521. Pri adjektívach je to jednak zoslabovací príznak (po-černý, pobelavý), ale aj významové odtienky, na základe ktorých možno deadjektívne ad-jektíva hodnotiť ako nie čisto modifikačné, ale skôr modifikačno-mutačné (k tejto pre-chodnej skupine porov. Sokolová, 2007), napr. hotový → pohotový,8 drobný → podrobný, množný → pomnožný. Pri substantívach je to aj temporálny význam (popoludnie). V niektorých adjektívnych a substantívnych lexémach prefix po- nemá vyhranený význam a možno ho hodnotiť ako redundantný (pochmúrny, počestný, podivný, poľadovica, po-česť, pokraj).

Prehľad najčastejších prefixov (so zastúpením viac ako 3 % z prefixálnych derivátov v danom slovnom druhu, ak neuvádzame iné číselné obmedzenie):

verbá (celkovo 34 prefixov a 4222 lexém): po/-pô (po-behať, pô-jsť), vy- (vy- -zbierať), za- (za-driemať), pre- (pre-búrať), s-/z(o)- (z-hobľovať, s-fušovať, zo-hriať), na- (na-krájať), roz(o) (roz-dať, rozo-chvieť), do-/dô- (do-cválať, dô-jsť), od(o)- (od-brzdiť, odo--hrať), o-/ob(o)- (o-behať, ob-kresliť, obo-hnať), pr(i)- pri-kryť, pr-ísť), u- (u-hasiť);

adjektíva (celkovo 33 prefixov a 415 lexém): ne- (ne-dôstojný), bez- (bez-bolestný);

substantíva (celkovo 60 prefixov a a 342 lexém): ne- (ne-účasť), pod- (pod-priemer), pred- (pred-predaj), pra- (pra-dedo), nad- (nad-čas), proti- (proti-akcia), anti- (anti-hrdina);

adverbiá (celkovo 17 prefixov a 159 lexém): na- (na-bielo), po- (po-mimo), ne-/nie- (ne-ďaleko), za- (za-včas), pri- (pri-veľmi);

pronominá (celkovo 15 prefixov a 103 lexém; uvádzame prefixy so zastúpením viac ako 10 %): od- (od-vtedy), s-/z-/zo- (z-dakade, s-kadiaľ, zo-všadiaľ), nie-/ne- (nie-čí, ne- -jaký);

numeráliá (celkovo 7 prefixov a 14 lexém): ne- (ne-jedenkrát, ne-jeden raz, ne-jeden, ne-mnohý, ne-veľa, ne-raz), pri- (pri-mnoho, pri-veľa), pred- (pred-posledný, pred-ostatný).

1.2.2.2 Sufix a sufixácia

Sufix (prípona) je nesamostatná časť slovotvorne motivovaného slova, ktorá sa k zák-ladu pripája sprava a obsahuje aspoň jednu derivačnú morfému.

Pridaním sufixu (sufixáciou) sa môže tvoriť nové pomenovanie týmito postupmi: a) samostatne (čistá sufixácia): vyhliad-ka, kož-ený, chod-ievať, náhodn-e; b) so sprievodnou trunkáciou (trunkačná sufixácia): lojal-ita, vibr-ácia; c) spolu s iným formantom (konfixálna sufixácia): pod-kolien-ka, bez-rad-ový (1.2.2.6). Výskumnú vzorku pre nasledujúci štatistický prehľad sme vybrali zo SKMS z najroz-

siahlejšieho súboru sufixálne utvorených autosémantických pomenovaní (41 883 prípa-

8 KSSJ uvádza päť významov tejto lexémy: 1. urobený, dokončený, dohotovený; 2. pripravený,

prichystaný, 3. hovor. skutočný, naozajstný; pravý, dokonalý: 4. odhodlaný, ochotný, 5. byť h. mať niečo urobené. Pri lexéme pohotový uvádza dva významy: 1. rýchlo, bystro reagujúci, 2. rýchlo a dobre vykonaný. Ani jeden z nich sa nedá chápať ako modifikácia niektorého z významov.


28

dov).9 V skúmanej vzorke sufixov majú najväčšie zastúpenie adjektíva (44,4 %), potom substantíva (39,5 %), adverbiá (12,3 %) a verbá (3,4 %). Ostatné slovné druhy (numeráliá, pronominá) sú zastúpené minimálne (spolu 0,4 %) (porov. [22]), preto v nasledujúcom výklade sústredíme pozornosť na uvedené štyri sufixálne najvyťaženejšie slovné druhy.

Najväčšou variabilitou sufixálnych formantov sa vyznačujú substantíva. Ako sme spo-menuli, substantív zo všetkých sufixálne utvorených jednotiek je v súbore 44,4 %, ale po-kiaľ ide o počet rozličných formantov, substantívne sufixy tvoria 68,3 % zo súboru všet-kých sufixov, zatiaľ čo adjektívne sufixy tvoria len 9,5 % zo súboru všetkých sufixov. Z toho vyplýva aj spomínaná variabilita na jednej strane a produktívnosť na druhej strane. Jed-ným adjektívnym sufixom je utvorených 502 lexém, jedným adverbiálnym sufixom je v priemere utvorených 143 lexém, jedným verbálnym sufixom je v priemere utvorených 47 lexém, jedným substantívnym sufixom je v priemere utvorených 63 lexém porov. [22].

Prehľad dominantných sufixov:

substantíva: -ka (lekár-ka, prehliad-ka; spolu 3483 lexém), -osť (výnimočn-osť; spolu 3323 lexém), -stvo (maskér-stvo; spolu 964 lexém), -(á)cia (stabiliz-ácia; spolu 492 lexém), -ár (parket-ár; spolu 488 lexém) – týmito sufixmi sa tvorí 52,9 % sufixálnych substantív;

adjektíva: -ový (balkón-ový; spolu 4789 lexém), -ov (kamenár-ov; spolu 3468 le-xém), -ný (dôraz-ný; spolu 2879 lexém), -in (predavačk-in; spolu 2616 lexém), -ský (volič- -ský; spolu 2124 lexém) – týmito sufixmi sa tvorí 85,4 % sufixálnych adjektív;

verbá: -ovať (siláž-ovať; spolu 728 lexém), -núť (bled-núť; spolu 224 lexém), -ávať (beh-ávať; spolu 145 lexém), -kať (vy-kať; spolu 113 lexém), -ievať (rob-ievať; spolu 98 lexém) – týmito sufixmi sa tvorí 90,8 % sufixálnych verb;

adverbiá: -e (dominantn-e; spolu 2628 lexém), -o (opovážliv-o; spolu 1591 lexém), -y (hysterick-y; spolu 858 lexém) – týmito sufixmi sa tvorí 98,8 % sufixálnych adverbií.

[22] Počet sufixov v jednotlivých slovných druhoch

slovný druh

počet sufixálnych derivátov

% zo všetkých sufixálnych

slov

počet sufixov

(hyperformanty)

% zo všetkých

sufixov

počet lexém na 1 sufix

adjektíva 18 589 44,4 37 9,2 502,4 substantíva 16 554 39,5 265 65,8 62,5 adverbiá 5 138 12,3 36 8,9 142,7 verbá 1 441 3,4 31 7,7 46,5 numeráliá 92 0,2 12 3,0 9,6 pronominá 69 0,2 22 5,5 3,1 spolu 41 883 403 107,9

9 Zo synsémantík možno za sufixálne utvorené považovať len tri interjekcie: ťap → ťap-ušky, haj →

haj-ušky, ťap → ťap-ulienky. Do úvahy sme brali počet hyperformantov. Na druhej strane nerozlišovali sme formantové homonymá typu -ka1 (modifikačný feminatívny sufix: riaditeľ-ka) :: -ka2 (transpozičný sufix: prehliad-ka).


29

1.2.2.3 Postfix a postfixácia

Za osobitný typ formantu považujeme aj postfix, ktorý sa od sufixu odlišuje pozíciou voči gramatickej morféme. Klasický sufix flektívnych slov je zložený z derivačnej morfémy a z gramatickej morfémy (k derivačnej aj ku gramatickej morféme sa môže viazať submor-féma): napr. svät-yňa: -yň+a, kamen-ný: -n+ý, rýľ-ov-ať: -ov+ať. Podľa tohto kritéria kom-ponenty -koľvek, -si, -že, -to hodnotíme ako postfixy v prípadoch, ak motivantom je flek-tívna lexéma, a ako sufixy v prípadoch, ak motivantom je neflektívna lexéma; porov. [23]. Pomocou postfixov sa v analyzovanom súbore tvorí 19 pronomín. Zastúpenie postfixov znázorňuje tab. [24].

[23] Chápanie postfixácie a sufixácie postfix sufix

ten-ø-že (t-oho-že, t-omu-že...) kam-že

č-o-koľvek (č-oho-koľvek, č-omu-koľvek...) kedy-koľvek

ak-ý-si (ak-ého-si, ak-ému-si...) kde-si

tak-ý-to (tak-ého-to, tak-ému-to...) tadiaľ-to

[24] Postfixy postfix počet príklady

-že 6 k-ý-že, ak-ý-že, č-í-že, č-o-že, kt-o-že, ten-ø-že

-koľvek 5 ak-ý-koľvek, č-í-koľvek, č-o-koľvek, kt-o-koľvek, ktor-ý-koľvek

-si 5 ak-ý-si, č-í-si, č-o-si, kt-o-si, ktor-ý-si

-to 3 tak-ý-to, ten-ø-to, toľk-ý-to

spolu 19

Špecifickosť postfixálne utvorených lexém sa prejavuje aj v prípadoch, keď fungujú ako

motivanty pri sufixálnom odvodzovaní. Sufixácia sa uskutočňuje pred postfixálnym for-mantom, čím sa narúša klasická pravostranná adícia sufixálnych formantov pri postupných derivačných krokoch, napr. ak-ý-koľvek → ak-o-koľvek, ak-ý-si → ak-o-si, ak-ý-že → ak-o-že.

1.2.2.4 Transflex (súbor gramatických morfém) a transflexia

Súbor gramatických morfém (transflex) je nesamostatná časť slovotvorne motivované-ho slova, ktorá sa k základu pripája sprava a z morfematického hľadiska obsahuje len gra-matické morfémy. Termín transflex je nový (Ološtiak – Gianitsová-Ološtiaková, 2015). Navrhujeme ho používať ako jednoslovné synonymum k trojslovnému termínu súbor gramatických morfém, a to na základe terminologickej analógie medzi jednoslovnými pomenovaniami typov formantov a jednoslovnými pomenovaniami derivačných postu-pov: prefix – prefixácia, sufix – sufixácia, konfix – konfixácia :: transflex – transflexia.

V zhode s M. Dokulilom (1982/1997) používame termín transflexia. Ten od M. Dokulila prebral a systematicky používal aj J. Furdík s takýmto vymedzením: „Transflexia je postup, pri ktorom sa na slovotvorné účely využíva súbor gramatických morfém: úlohu formantu


30

plní gramatická morféma ako celok“ s ilustračnými príkladmi letieť → let-R, zaviať → závej-R (Furdík, 2004, s. 68).

Pod termínom transflexia rozumieme (v slovanských jazykoch) slovotvorný proces, pri ktorom sa nové pomenovanie tvorí prechodom z jedného typu ohýbania do iného typu ohýbania, pričom za typ ohýbania považujeme aj nesklonnosť (ohýbanie v negatívnom vymedzení). Nadväzujeme tak na M. Dokulila (1982/1997), ktorý v poznámke pod čiarou uvažuje o troch procesoch a termínoch: transflexia (zmena tvaroslovnej paradigmy), de-flexia (strata tvaroslovnej paradigmy), aflexia (nadobudnutie tvaroslovnej paradigmy) s dodatkom, že „strechový termín chýba“. Ako strechový na synekdochickom princípe pars pro toto budeme používať termín transflexia (v širšom zmysle) a tam, kde si to výklad vyžiada, budeme používať aj dokulilovskú špecifikáciu:

transflexia (v užšom zmysle): utvorenie nového pomenovania zmenou flektívnej pa-radigmy (vzťah flektívne pomenovanie → flektívne pomenovanie), napr. nízky → níž-R, suchý → such-o;

aflexia: utvorenie nového pomenovania nadobudnutím flektívnej paradigmy (vzťah neflektívne pomenovanie → flektívne pomenovanie), napr. kikirikí → kikirík-ať, ciling → ciling-ať, hav → hav-o, tak → ták-ať, spakruky → spakruč-ie, okolo → okol-ie;

deflexia: utvorenie nového pomenovania zánikom flektívnej paradigmy (vzťah flek-tívne pomenovanie → neflektívne pomenovanie), napr. všakovaký → všakovak, taký → tak, vhodný → vhod; častejšie v kombinácii s prefixáciou v rámci konfixácie: priečny → naprieč, slepý → voslep, prostriedok → doprostred.

Najfrekventovanejšia je transflexia. Aflexia je viazaná na niekoľko typov slovotvorných vzťahov, dominantne v relácii interjekcia → verbum. Deflexia je ojedinelá až raritná.

Zámerne nepoužívame termíny ohybný/neohybný slovný druh a transflexiu vymedzu-jeme konkrétnejšie vo vzťahu k pomenovaniam, nie k celým slovným druhom, pretože aj v rámci prototypovo ohybného slovného druhu sa môžu vyskytovať nesklonné jednotky, ktoré môžu vstupovať do rozličných slovotvorných vzťahov, porov. napr. flektivizáciu ad-jektíva fajn pomocou súboru gramatických morfém: fajn → fajn-ý.

Pomocou transflexu (transflexne) sa nové pomenovania tvoria týmito postupmi: a) samostatne (čistá transflexia): závin-R, súš-R, zelen-ieť, kotv-iť, krokodíl-í, pravek-ý; b) so sprievodnou trunkáciou (trunkačná transflexia): anabolik-um, univerzál-R; c) spolu s iným formantom (konfixálna transflexia): bez-vetr-ie, troj-hlav-ý (porov.

1.2.2.6). V skúmanej vzorke (porov. tab. [25]) majú najväčšie zastúpenie transflexné substantíva

(72,4 % zo všetkých transflexných lexém), potom verbá (15,6 %) a adjektíva (10,1 %). Na okraji stoja numeráliá (1,2 %), pronominá a adverbiá (po 0,3 %). Substantíva sa vyznačujú aj najväčšou variabilitou formantov (17 rôznych transflexov). Substantívne transflexy tvo-ria 44,7 % z počtu všetkých transflexov, verbálne transflexy 26,3 % atď.; porov. tab. [25]. Pri transflexii vo všeobecnosti na jeden transflexný formant v priemere prislúcha 73,7 lexémy. Najvyšším priemerným počtom lexém tvorených jedným transflexom sa vyznaču-jú substantíva (119,4 lexémy na jeden formant). Okrem klasických transflexov (vo vyme-


31

dzení „súbor gramatických morfém“) ako samostatný typ transflexu vyčleňujeme aj nulový formant („deflex“) pri deflexii, napr. prvý → prv-0.

Najčastejšie typy transflexov:

Substantíva: -Rm3 (klasický deklinačný typ dub; 882 lexém): napr. beh, vklad, ohyb, chlad; -Rf1 (deklinačný typ žena; 331 lexém): napr. vzbura, očista, prísada, suseda; -Rm1 (deklinačný typ chlap; 284 lexém): napr. geograf, fyzik, špeh, elegán.

Verbá: -Gv4 (súbor verbálnych gramatických morfém – 4. trieda, typ robiť; 28 jedno-tiek): napr. baníčiť, kšeftáriť, čepčiť, debniť; -Gv1 (súbor verbálnych gramatických morfém – 1. trieda, typ chytať; 108 lexém), napr. bafať, cengať, cilingať, fŕkať; -Gv2 (súbor verbál-nych gramatických morfém – 2. trieda; typ rozumieť; 33 lexém), napr. deravieť, jasnieť, košatieť, lačnieť.

Adjektíva: -Radj3 (súbor adjektívnych relačných morfém – typ páví; 260 jednotiek), napr. baraní, dinosaurí, včelí, žraločí; -Radj1 (súbor adjektívnych relačných morfém – typ pekný; 22 lexém), napr. praveký, vlahý, vraný, kusý), -Radj2 (súbor adjektívnych relačných morfém – typ cudzí; dve lexémy): umrlčí, peší.

[25] Počet transflexov v jednotlivých slovných druhoch

slovný druh

počet transfl.

derivátov

% zo všetkých transfl. slov

počet transflexov

% zo všetkých transflexov

počet lexém na 1 transflex

substantíva 2 030 72,4 17 44,7 119,4

verbá 437 15,6 10 26,3 43,7

adjektíva 284 10,1 3 7,9 94,7

numeráliá 34 1,2 2 5,3 17,0

pronominá 9 0,3 5 13,2 1,8

adverbiá 8 0,3 1 2,6 8,0

spolu 2 802 38 73,7

1.2.2.5 Reflexívne formanty sa, si a reflexivizácia

Reflexívne formanty sa, si sa uplatňujú pri tvorení verb: a) od iných verb (reflexivizá-ciou a reflexívnou konfixáciou): babrať babrať sa, cítiť cítiť sa, odpľuť odpľuť si, želať želať si, spievať roz-spievať sa, hľadať vy-hliad-nuť si; b) od iných slovných druhov (reflexívnou konfixáciou): vrása vrás-niť sa, miesto z-mest-iť sa, skromný u-skromn-iť sa.

Deverbatívnych verb tvorených čistou reflexivizáciou je v skúmanom súbore celkovo 2 266. Do tohto počtu započítavame aj 375 reflexívnych motivátov, ktoré sa v SKMS za-chytávajú pri nemotivovaných verbách (napr. budiť (sa), t. j. budiť budiť sa). Podrobnej-šie porov. Ivanová – Kyseľová – Perovská (2015, s. 537 – 540, 603 – 622).


32

[26] Reflexívne formanty formant počet % príklady

sa

2 076 91,6

biť sa, obuť sa, zabývať sa, čeriť sa, členiť sa, pohoršiť sa, diferencovať sa, dusiť sa, zahlušiť sa, hojdať sa, hrýzť sa, izolovať sa, kúpať sa, lepiť sa

si 190 8,4

predstaviť si, porozprávať si, hovieť si, zakopať si, vykračovať si, vyslúžiť si, trúfať si, želať si

spolu 2 266

1.2.2.6 Konfix a konfixácia Konfix je viacnásobný afix (z morfematického hľadiska sa uvažuje o rozštiepenej deri-

vačnej morféme). Konfixácia vzniká kombináciou viacerých postupov v jednom slovotvor-nom akte. Kombinujú sa prefixácia, sufixácia, transflexia a reflexivizácia. Vylučuje sa len kombinácia transflexie a sufixácie, keďže oba tieto postupy sú založené na rovnakej pozícii – transflex aj sufix ako slovne nesamostatné časti sa pripájajú k slovotvornému základu z pravej strany. Konfixálne postupy možno členiť na syntetické a analytické (porov. Furdík, 2004, s. 65) podľa neprítomnosti alebo prítomnosti reflexivizácie, ktorá má analytický charakter (formanty sa, si sa píšu ako samostatné slová). Podľa počtu formantov, ktoré spoluvytvárajú konfix, sa pri analytickej konfixácii uvažuje o podvojnej a potrojnej konfixá-cii. Syntetická konfixácia je vždy podvojná.

[27] Typy konfixácie

konfixácia

syntetická

PREF+SUF

PREF+TRANS

PREF+REFLEX

SUF+REFLEX podvojná

potrojná

TRANS+REFLEX

PREF+SUF+REFLEX

PREF+TRANS+REFLEX

analytická


33

Príklady na jednotlivé typy konfixácie:

prefixálno-sufixálna: ekonomický z-ekonom-izovať, boh bez-bož-ný, strecha

prí-streš-ok, nahý do-nah-a;

prefixálno-transflexná: hranica za-hranič-ie, ruka ná-ruč-Rf3, tvar bez-tvar-ý,

veriť po-ver-a;

prefixálno-reflexívna: behať roz-behať sa, kričať vy-kričať sa, spať po-spať si,

chytať po-chytať sa;

sufixálno-reflexívna: kolobežka kolobežk-ovať sa, kvočať kvok-núť si, tento tent-ovať sa;

transflexno-reflexívna: had had-iť sa, belasý belas-ieť sa, líška líšk-ať sa,

chladný chlad-iť sa;

prefixálno- transflexno-reflexívna: ploský s-plošt-iť sa, jazva z-jazv-iť sa, bohatý

o-bohat-iť sa, blato za-blat-iť sa;

prefixálno-sufixálno-reflexívna: ľad za-ľad-niť sa, voľby z-voleb-nievať sa,

driemať z-driem-nuť si.

1.2.3 Kompozícia a kompozičné slovotvorné postupy Kompozícia je slovotvorný spôsob, pri ktorom sa do jedného celku inkorporujú viaceré

pomenovania alebo viaceré slová, čo sa na úrovni slovotvornej štruktúry prejavuje tak, že motivát (kompozitum) obsahuje viac ako jeden slovotvorný základ. Motivantom kompozít môže byť:

a) voľné syntagmatické spojenie: skúmanie seba → sebaskúmanie, schopný akcie → akcieschopný, nový vek → novovek, populárny a vedecký → populárno-vedecký, žrať byliny → bylinožravý, biele vlasy → bielovlasý;

b) nefrazeologické viacslovné pomenovania: autorské právo → autorskoprávny, stred-ná škola → stredoškolák, rýchlostná cesta → rýchlocesta;

c) frazeologické viacslovné pomenovania: biely ako sneh → snehobiely, lámať si hlavu (nad niečím) → hlavolam, mať tvrdé srdce → tvrdosrdcí.

Tvorenie kompozít môže byť sprevádzané ďalšími procesmi: a) trunkáciou: basová gitara → basgitara, veľká rieka → veľrieka, altový saxofón →

alt-saxofón, dieselový + elektrický → dieselelektrický; b) abreviáciou: ba) skracovanie prvého motivantu v kompozitotvornom akte: ekologický systém →

ekosystém, diabetická potravina → diapotravina, gramofónové rádio → gramorádio. Prostredníctvom abreviácie vznikli mnohé (predovšetkým prevzaté) jednotky, ktoré často fungujú ako komponenty hybridných aj nehybridných kompozít, napr. afro- (africký, Afri-ka), auto- (automobil, automobilový; sám, seba), cyklo- (cyklistický, cyklistika), eko- (eko-lógia, ekologický; ekonómia, ekonomický), elektro- (elektrina, elektrický), euro- (európsky, Európa; Európska únia; euro), foto- (svetlo, svetelný; fotografia, fotografický; fotoelektric-ký) a mn. i. Podrobnejšie porov. Gavurová – Ološtiak, 2015, s. 765 n.; Horecký a kol. (1989, s. 231 – 234); Mitter (2003);


34

bb) skracovanie oboch motivantov v kompozitotvornom akte, t. j. tvorenie lexém kom-

pozitnou deriváciou, ktorej výsledkom sú skratkové slová, napr. matematika, fyzika matfyz (Hrbáček, 1979; porov. Gavurová – Ološtiak, 2015).

V rámci kompozície vyčleňujeme tieto javy: a) Vlastná kompozícia (kompozícia vo vlastnom zmysle slova) – slovotvorný proces,

ktorého výsledkom je lexéma (kompozitum) so všetkými základmi formálne aj obsahovo odkazujúcimi na samostatne existujúce slovné jednotky, napr. stĺporadie => rad, stĺp, bys-trozraký => bystrý, zrak, dvadsaťšesť => dvadsať, šesť; zaraďujeme sem aj kompozitá s abreviačnými (zväčša prevzatými) komponentmi, napr. agrodotácie => agrárne dotácie; europarlament => parlament, Európska únia; v tejto skupine sa tradične vyčleňujú tri pod-skupiny: juxtapozícia, pravá kompozícia, kompozično-derivačné postupy (Furdík, 2004, s. 70 – 73; Petr, 1986, s. 451 – 486).

b) Polokompozícia – slovotvorný proces, ktorého výsledkom je lexéma (kompozitum) s minimálne jedným základom (radixoidom), ktorý sa nevyskytuje ako samostatne existu-júca slovná jednotka, napr. feromagnetický => magnetický, *fer(o) (lat. ferrum), ergotera-pia => terapia, *ergo (gr. ergon), faktografia => fakty, *grafia (gr. grafíā). Lexikálne jed-notky s oboma kvázizákladmi (biológia, hydrológia, geológia a pod.) považujeme za slovo-tvorne nemotivované, hoci lexémy tohto typu možno na základe viacnásobnej analógie považovať za čiastočne členiteľné.

c) Kvázikompozícia – slovotvorný proces, ktorého výsledkom sú jednotky s kompo-nentmi stojacimi na rozhraní medzi radixmi a afixmi, napr. dvestokrát, deväťdesiat, málokto, zriedkakde;

d) kombinácia vlastnej kompozície s kvázikompozíciou – raritný slovotvorný proces, ktorého výsledkom sú štyri numerálne kompozitá s afixoidmi: jedenapolkrát, jedenapol raz, dvaapolkrát, dvaapol raz.

Jednotlivé kompozičné postupy (porov. [28] a 1.2.3.1 – 1.2.3.3) vyčleňujeme v rámci

vlastnej kompozície. [28] Kompozičné slovotvorné postupy

KOMPOZÍCIA

juxtapozícia

pravá kompozícia

derivačná kompozícia

sufixálna

transflexná

prefixálno- sufixálna


35

1.2.3.1 Juxtapozícia Juxtapozícia predstavuje špecifický prípad prepojenia slovotvorby a syntaxe. Jej pod-

statou je zrazenie syntagiem do jedného celku bez zmeny formy. Dochádza teda k lexikalizácii motivujúcej syntagmy petrifikáciou komponentov v danom tvare (dvadsať tisíc → dvadsať tisíc, jasno žltý → jasnožltý), s prípadným sprievodným prehodnotením gramatických morfém prvého komponentu do funkcie spájacích morfém a s prípadnou

výmenou pozície motivujúcich komponentov, napr. primeraný cieľu cieľuprimeraný,

schopný akcie akcieschopný, bledo ružový bledoružový, na nič hodný naničhodný. Za juxtapozíciu nepokladáme také spojenie, ktoré z hľadiska gramatickej formy nevychádza z existujúcich syntagiem, napr. tímlíder (motivantom nie je syntagma tím + líder, ale líder tímu, takže ak by malo ísť o juxtapozíciu, kompozitum by malo mať podobu *tímulíder), basgitara (motivantom je basová gitara; tieto kompozitá hodnotíme ako pravé kompozitá utvorené so sprievodnou trunkáciou; porov. 1.2.3.2).

1.2.3.2 Pravá kompozícia Podstatou pravej (čistej) kompozície je utvorenie pomenovania s viacerými slovotvor-

nými základmi (komponentmi), z ktorých zadný komponent vstupuje do kompozita ako celok: bodkočiarka, drobnokresba, druhotvar, kultúrno-výchovný, hrôzostrašný. Výnimkou je diachronicky determinovaný druhý základ v kompozite drahý kameň → drahokam (psl. *kamy, gen. kamene; Rejzek, 2001, s. 259).

Pomocnými prostriedkami pravej kompozície sú interfixy (spájacie morfémy), ktoré však nemusia byť nevyhnutne prítomné v každom kompozitotvornom akte. Najčastejší je interfix -o- (pri substantívach a adjektívach, raritne pri pronominách a verbách): dávn-o- -vek, hviezd-o-kopa, ľav-o-bok, lyrick-o-reflexívny, stred-o-pravý, in-o-kade, in-o-kedy, oživ- -o-tvoriť, ojedinele -i- (pri substantívach a jednom numerále): gum-i-puška, prš-i-plášť, sviet-i-plyn, klav-i-čembalo, vydr-i-duch, med-i-tlač, med-i-rytina, jedno numerále: ob-i- -dvaja), -oj-, -or- (pri numerálnych základoch): napr. dv-oj-album, dv-oj-klaný, tr-oj-lístok, štv-or-hra), raritne -e- (vel-e-zrada), -u- (blesk-u-rýchly). Bez interfixu sa tvoria napr. kom-pozitá stráž-majster, sex-bomba, štvrť-rok, veľ-dielo, diesel-elektrický, fit-lopta, hajzel-baba, vše-umelec.

Ako sprievodné javy sa pri pravej kompozícii vyskytujú trunkácia (basová gitara

basgitara, liek na všetko vše-liek, veľké hory veľhory, masové médium masmé-

dium) a redukcia (ekologický systém ekosystém, diabetická potravina diapotravina,

gramofónové rádio gramorádio).

1.2.3.3 Derivačná kompozícia Derivačná kompozícia je kompozičný slovotvorný postup, založený na kombinácii kom-

pozície a derivácie v jednom slovotvornom akte. S kompozíciou sa najčastejšie kombinuje sufixácia (tri štvrtiny) a transflexia (takmer jedna štvrtina). Kombinácia kompozície a prefixálno-sufixálneho postupu je raritná.


36

a) Sufixálna kompozícia Kompozično-sufixálnou kombináciou je utvorených 1 273 lexikálnych jednotiek, čo

predstavuje 76 % zo všetkých kompozično-derivačných kompozít. Takto sa tvoria predo-všetkým adjektíva a substantíva, ojedinele numeráliá a adverbiá; napr. päť centov päť- -cent-ový, nahé semená nah-o-semen-ný, rezať drevo drev-o-rez-ba, sám platiť sam-o-plat-ca, násobiť piatimi päť-násob-ný.

b) Transflexná kompozícia Kompozično-transflexne je v skúmanom súbore utvorených 400 lexém, čo predstavuje

takmer jednu štvrtinu (23,9 %) zo všetkých kompozično-derivačných kompozít. Takto sa tvoria substantíva a adjektíva, ojedinele verbá. Všetky lexémy sú dvojzákladové okrem

jednej výnimky (porov. štvorzákladovú jednotku a-be-ce-d-a), napr. chovať vo veľkom

veľk-o-chov-R, lámať si hlavu nad niečím hlav-o-lam-R, štyri doby štvor-dob-ý, narodiť

sa doma dom-o-rod-ý, ležať s cudzím cudz-o-lož-iť. c) Prefixálno-sufixálna kompozícia Kompozične a zároveň prefixálno-sufixálne sú v skúmanom súbore otvorené len tri

jednotky: napr. plná moc s-pln-o-moc-niť, utŕhať na cti na-ct-i-utŕha-č, dať + dobrý dobr-o-z-da-nie.

1.2.3.4 Stupňovitosť kompozičnej motivácie Ukazuje sa, že aj pri kompozitách (resp. pri lexémach s viac ako jedným radixom) mož-

no uvažovať o rozličnej miere motivovanosti, ktorá závisí od slovotvorného statusu jed-notlivých komponentov takéhoto pomenovania10.

1. Jednotky s oboma plnohodnotne motivovanými komponentmi: všetky slovotvorné základy sú fundované samostatne existujúcimi slovami, napr. hodný cti → ctihodný, slepý na farby → farboslepý, deväť hodín → deväťhodinový, dlhé nohy → dlhonohý; podobne aj arómoterapia, magnetoterapia, muzikoterapia.

2. Jednotky s jedným plnohodnotne motivovaným komponentom a s jedným viaza-ným základom – polomotivované kompozitá: bakteriológia, egyptológia, fyziológia.

3. Jednotky bez plnohodnotne motivovaného komponentu (obidva komponenty sú viazané): biológia, cytológia, gynekológia, termovízia, stenografia.

1.3 Významová a onomaziologická stránka slovotvornej motivácie

Slovotvorne motivované slovo je bilaterálna, formálno-obsahová lexikálna jednotka. Na rozdiel od slovotvorne nemotivovaných slov sa to prejavuje v rozčlenenosti aj na úrovni formy, aj na úrovni obsahu. Na úrovni formy ide o rozčlenenosť v zmysle slovotvorný základ – slovotvorný formant (pri derivátoch), resp. slovotvorné základy plus prípadný slovotvorný formant (pri kompozitách); porov. kap. 1.2.

Zložky formálnej štruktúry sú nositeľmi istých významových prvkov. Obsahová rozčlenenosť SMS sa nazýva onomaziologická štruktúra.

10 V tomto kontexte dávame prednosť termínu komponent, pretože nie vždy musí nevyhnutne ísť

o plnohodnotný slovotvorný základ.


37

1.3.1 Slovotvorný a motivačný význam, slovotvorná parafráza Slovotvorný význam je jeden z viacerých druhov jazykových významov. Jeho miesto

môžeme vyčleniť porovnaním so súvzťažným gramatickým a lexikálnym významom. Gra-matický význam je najvšeobecnejší, má kategoriálnu platnosť a týka sa celého slovného druhu, resp. veľkých skupín slov v rámci daného slovného druhu. Napríklad príznakmi substantívnosť a abstraktnosť sa vyznačujú všetky abstraktá (rýchlosť, múdrosť, naivita, viera, čas, móda, kult atď.). Na druhej strane lexikálny význam má individuálny charakter, pretože sa týka konkrétnej lexikálnej jednotky (porov. schému [29]). Medzi týmito dvoma druhmi významov sa nachádza slovotvorný význam, ktorým sa vyznačujú rovnako utvore-né slovotvorne motivované slová s rovnaku vnútornou formou (onomaziologickou štruk-túrou), napr. rýchlosť – múdrosť – krikľavosť – naivita – pasivita – zloba – slepota – čierňa-va – nebezpečenstvo. Vo všetkých prípadoch ide o substantívne pomenovanie vlastnosti, statického príznaku, slovotvorný význam by sme mohli parafrázovať takto: „to, že (nie-kto/niečo) je Amot“) (to, že niekto je taký / niečo je také, ako sa pomenúva motivujúcim adjektívom, napr. rýchlosť „to, keď niekto je rýchly / niečo je rýchle“). Keďže v porovnaní s kategoriálnym gramatickým významom je slovotvorný význam konkrétnejší, avšak stále sa týka skupiny lexém (nie jednej lexémy), možno konštatovať, že slovotvorný význam má semikategoriálny ráz. Príklad na status a vzťahy uvedených troch typov významov sa na-chádza v schéme [29] (lexikálny význam uvádzame podľa KSSJ).

[29] Gramatický, slovotvorný a lexikálny význam lexémy rýchlosť

Semikategoriálnosť slovotvorného významu vyplýva z istého stupňa abstrakcie – do úvahy sa neberie konkrétny motivačný vzťah individuálnej lexémy, ale typ motivačného vzťahu skupiny rovnako utvorených lexém. Z toho vyplýva, že na úrovni významu slovo-tvorne motivovaného slova sa môžeme pohybovať na konkrétnejšej i abstraktnejšej úrov-ni. Konkrétnejšiu úroveň predstavuje význam, ktorý odráža vzťah k danému motivantu –

RÝCHLOSŤ

gramatický význam kategoriálny charakter

<substantívnosť>, <abstraktnosť> rýchlosť, múdrosť, naivita, viera, čas, kult, náhoda...

slovotvorný význam semikategoriálny charakter

„keď je niekto Amot“ rýchlosť – múdrosť – naivita – slepota – staroba...

lexikálny význam individuálny charakter

1. veličina charakterizujúca pohyb časovou zme-nou, 2. rýchle tempo, chvat, 3. rýchlostný stupeň

rýchlosť


38

motivačný význam, napr. plávať → plavec „ten, kto pláva“, hostiť → hostiteľ „ten, kto hostí“. Abstraktnejšiu úroveň predstavuje invariantný význam, ktorý sa pripisuje skupine rovnako utvorených slov s rovnakými významovými parametrami – slovotvorný význam, napr. verbum → plavec, hostiteľ, pracovník, hovorca, herec, ignorant... „ten, kto Vmot“, t. j. „ten, kto vykonáva činnosť (špecifikovanú motivujúcim verbom)“ (porov. aj Furdík, 2004, s. 61 – 62). Vzťah motivačného a slovotvorného významu sumarizuje tab. [30]. Termín slovotvorný význam sa niekedy používa v oboch vymedzeniach, teda aj „slovotvorný výz-nam“, aj „motivačný význam“.

[30] Slovotvorný a motivačný význam motivát motivačný význam slovotvorný význam

krík „malý ker“ „malý/-á/-é Smot“ lasička „malá lasica“

hniezdočko „malé hniezdo“ plavec „ten, kto pláva“

„ten, kto Vmot“ hostiteľ „ten, kto hostí“ pracovník „ten, kto pracuje“

Slovotvorný a motivačný význam vyjadrujeme pomocou metódy substitúcií, diagnos-tických parafráz (Horecký, 1981; Buzássyová, 1984; Furdík, 1993). V ďalšom výklade bu-deme používať termín slovotvorná parafráza. Slovotvorná parafráza je spôsob, pomocou ktorého sa vyjadruje slovotvorný/motivačný význam. Parafráza môže mať podobu vety alebo syntagmy, porov. [31].

[31] Príklady na slovotvorné parafrázy

slovný druh

parafráza

syntagma veta

SUB krajček „krajec malý“ / „Smot malý“ Košičanka „Košičan + fem“ / „Smot +

fem“ mladík „niekto mladý“ / „niekto Amot“ priamka „niečo priame“ / „niečo Amot“

jazdec „ten, kto jazdí“ / „ten, kto Vmot“ čitáreň „to, kde sa číta“ / „to, kde Vmot“ ryť „to, čím sa ryje“ / „to, čím Vmot“ zlatovláska „tá, ktorá (má) zlaté vlasy“ / „tá,

ktorá (má) Amot Smot“

ADJ červenkastý „červený trochu“ / „Amot trochu“

primladý „mladý príliš“ / „Anot príliš“ nešťastný „šťastný nie“ / Amot nie“ bledomodrý „modrý dobleda“ zeleno-žltý „žltý aj zelený“

lezecký „taký, ktorý (má vzťah k) lezcom“ / „taký, ktorý (má vzťah k) lezcom“

pátravý „taký, ktorý pátra“ / „taký, ktorý Vmot“

dejinotvorný „taký, ktorý tvorí dejiny“ / „taký, ktorý Vmot Smot“

VER odniesť „niesť preč“ / „Vmot preč“ vodievať „vodiť opakovane“ / „Vmot

opakovane“

škatuľkovať „dávať do škatuliek“ / „dávať do Smot“

sprísniť „urobiť prísnym“ / „urobiť Amot“ zvážnieť „stať sa vážnym“ / „stať sa Amot“

ADV prirýchlo „rýchlo príliš“ / „ADVmot príliš“ nedobre „dobre nie“ / „ADVmot nie“


39

Pri uvádzaní slovotvorných parafráz v porovnaní s J. Furdíkom (2004) pristupujeme k niekoľkým úpravám, ktoré sú dôsledkom cizelovania aplikovanej metodológie. Hlavným cieľom je to, aby sa zjednoznačnili vzťahy medzi formálnymi a onomaziologickými prvkami (čo je dôležité o. i. aj pre didaktické účely), aj keď v niektorých prípadoch sa tým nedodr-žiavajú syntaktické a slovosledné zákonitosti slovenčiny. Preto v niektorých prípadoch môžu pôsobiť umelo. Parafrázy ako metajazykové (lingvistické) operácie však nie sú súčas-ťou prirodzeného jazyka.

1.3.2 Onomaziologická štruktúra Onomaziologická štruktúra je vnútorne usporiadaný súbor onomaziologických

(pomenovacích) komponentov. Napr. lexéma strelec má slovotvorný význam „ten, kto strieľa“. Východiskom tohto pomenovania je komponent „ten, kto“, keďže ide o pomenovanie osoby, pričom toho východisko je bližšie určené dynamickým príznakom, dejom, konkrétne „stieľať“. Východisko pomenovania sa nazýva onomaziologická báza (ďalej aj OB), ktorá je bližšie určená onomaziologickým príznakom (ďalej aj OP); porov. [32]:

[32] Vzťah formálnej a onomaziologickej štruktúry v lexéme strelec STREL - EC

SZ SF OB OP „ten, kto“ „strieľa“

Lexéma hokejista má slovotvorný význam „ten, kto má nejaký vzťah k hokeju“, pričom OB tvorí komponent „ten, kto“, ktorý je bližšie určený príznakom „hokej“. Keďže aj báza, aj príznak sú pomenovaniami samostatne existujúcich substancií, v štruktúre nemôžu jednoducho „stáť vedľa seba“ v zmysle „osoba“ – „hokej“, ale funguje medzi nimi logické premostenie. Toto premostenie je ďalší komponent onomaziologickej štruktúry – onomaziologický spoj (ďalej aj OS), ktorý nie je explicitne vyjadrený na formálnej úrovni, preto ho v parafráze slovotvorného významu vyjadrujeme všeobecne „má nejaký vzťah k“, resp. pomocou funktora „rel“ v zátvorkách, t. j. hokejista „ten, kto (má nejaký vzťah k) hokeju“; formalizovanejší je zápis „ten kto (rel) hokej“; porov. [33]:

[33] Vzťah formálnej a onomaziologickej štruktúry v lexéme hokejista HOKEJ - ISTA SZ SF OB (OS) OP „ten, kto“ (má nejaký vzťah k) „hokeju“


40

1.3.3 Typy onomaziologických štruktúr Onomaziologická štruktúra môže byť binárna (dvojčlenná), ternárna (trojčlenná) alebo

kvadrárna (štvorčlenná). V nasledujúcom prehľade sústreďujeme pozornosť na tri slovotvorne dominantné slovné druhy – substantíva, verbá, adjektíva.

1.3.3.1 Dvojčlenná onomaziologická štruktúra Dvojčlennú štruktúru majú tieto typy slovotvorne motivovaných slov: a) Deriváty:

aa) modifikačné (substantíva, verbá, adjektíva): robotník robotníčka („robotník“ +

„ženské pohlavie“), výstava výstavka „výstava + malá“, pribíjať popribíjať („pribíjať +

rad radom“), duť rozduť sa („duť + začať“), dlhý dlhočizný („dlhý + veľmi“), šikovný

nešikovný („šikovný + nie); ab) transpozčné substantíva:

aba) deverbatívne: vybuchnúť výbuch („SUB + vybuchnúť“), kolaudovať kolaudácia

(„SUB + kolaudovať“), brechať brechot („SUB + brechať“);

abb) deadjektívne: bystrý bystrosť („SUB“ + bystrý“), clivý clivota („SUB“ + cli-

vý“), variabilný variabilita („SUB + variabilný“); ac) mutačné substantíva:

aca) deadjektívne: bystrý bystrina („niečo bystré“), egocentrický egocentrik

(„niekto + defraudovať“), čudný čudák („niekto čudný“);

acb) deverbatívne: veliť veliteľ („ten, kto velí“), čakať čakáreň „to, kde sa čaká“,

cediť cedák („to, čím sa cedí“);

ad) mutačné adjektíva deverbatívne: páliť pálivý („taký, ktorý páli“), pátrať pát-ravý („taký, ktorý pátra“);

ae) mutačné verbá:

aea) desubstantívne: učiteľ učiteľovať („byť učiteľ“), bodka bodkovať („robiť

bodky“), bremeno odbremeniť („zbaviť bremena“);

aeb) deadjektívne: presný spresniť („urobiť presným“), bohatý bohatnúť („stávať sa bohatým“);

af) reprodukčné verbá: ty tykať („hovoriť ty“), jaj jajkať („hovoriť jaj“).

[34] Príklady na binárnu onomaziologickú štruktúru derivátov (OB – OP) BYSTR - INA SZ SF OB OP „niečo“ „bystré“

VÝROB - OK SZ SF OB OP „to, čo“ „vyrobíme“

b) Kompozitá:

ba) integračné s dvomi základmi (substantíva, adjektíva): arzén a vodík arzenovo-

dík, červený a čierny červeno-čierny;


41

bb) modifikačné (substantíva, adjektíva, verbá): automobilový alarm autoalarm,

veda o vlasti vlastiveda, tuho belasý tuhobelasý, milý bohu bohumilý, pracovať

spolu spolupracovať. [35] Príklady na binárnu onomaziologickú štruktúru kompozít (OB – OP) ĽAV - O - BOK SZ SZ OB OP „bok“ „ľavý“

POL - O - BOSÝ SZ SF OB OP „bosý“ „napoly“

1.3.3.2 Trojčlenná onomaziologická štruktúra Trojčlennú štruktúru majú tieto typy slovotvorne motivovaných slov: a) Deriváty – mutačné: aa) desubstantívne substantíva: milión milionár („ten, kto (má nejaký vzťah k) mi-

liónom“), slnko slnečník („to, čo (má nejaký vzťah k) slnku“); ab) desubstantívne adjektíva: prezident prezidentský („taký, ktorý (má nejaký vzťah k)

prezidentovi“), oceľ oceľový („taký, ktorý (má nejaký vzťah k) oceli“). [36] Príklady na ternárne onomaziologické štruktúry derivátov: OB – (OS) – OP

MILION - ÁR SZ SF

OB (OS) OP

„ten, kto (má nejaký vzťah k) miliónom“

ŽELEZ - NÝ SZ SF

OB (OS) OP

„taký, ktorý (má nejaký vzťah k) železu“

b) Kompozitá ba) Integračné s tromi základmi a tromi bázami: biely, modrý a červený bielo-

-modro-červený („biely + modrý + červený“). Integračné kompozitá sa potenciálne môžu tvoriť aj s viacerými základmi. V komunikácii sa vyskytujú aj takéto jednotky (doklady sú zo SNK): Pizzeria je zo starej školy, keď mali majitelia pocit, že jedine bielo-zeleno-červený akože modernistický interiér spôsobí pizzi ten správny šmak. – Skupiny ľudí putovali po meste vyzdobenom červeno-bielo-zelenými zástavami. – Opis oblečenia: Tmavomodrý pletený sveter, bielo-zeleno-čierno-okrová károvaná flanelová košeľa s dlhým rukávom, tmavosivé turistické nohavice pod kolená s prišitými elastickými trakmi modro- -žlto-bielo-bordovej kombinácie pásikov.

bb) Mutačné (derivačné kompozitá): bba) OB – {OP1 + OP2}: onomaziologický príznak je tvorený dvomi rovnocennými kom-

ponentmi, ktoré sú vo vzťahu predikácie, napr. zem sa trasie zemetrasenie „to, keď sa

zem trasie“, krúpy bijú krupobitie „to, keď bijú krúpy“;


42

bbb) OB – {OP1 OP2}: onomaziologický príznak je vnútorne rozčlenený na dve časti

v determinatívnom vzťahu: obchodovať v malom maloobchodník „ten, kto obchoduje

v malom“, žrať zadarmo darmožráč „ten, kto žerie zadarmo“, ďaleko hľadieť ďaleko-

hľad „to, čím sa hľadí ďaleko“, plná moc splnomocniť „udeliť plnú moc“; bbc) OB – OS – OP: báza a príznak sú prepojené explicitne vyjadreným spojom: nosiť

vlajku vlajkonosič „ten, kto losí vlajku“, strieľať z luku lukostrelec „ten, kto strieľa

z luku“, liečiť zvieratá zverolekár „ten, kto lieči zvieratá“, boriť ľad ľadoborec „to, čím

sa borí ľad“, tvoriť štýl štýlotvorný „taký, ktorý tvorí štýl“, boriť svet svetoborný „taký,

ktorý borí svet“. Zaraďuje sem aj tzv. exocentrické kompozitá typu miesiť železo miesiže-

lezo „ten, kto miesi železo“, váľať buky valibuk „ten, kto váľa buky“.

[37] Príklady na ternárne onomaziologické štruktúry kompozít OB – OB – OB OB – {OP1 + OP2}

BIEL-O-MODR-O-ČERVENÝ SZ SZ SZ OB OB OB „biely“ „modrý“ „červený“

KRUP - O - BI - TIE SZ SZ SF OB OP1 + OP2 „to, keď“ „bijú“ „krúpy“

OB – {OP1 OP2} OB – OS – OP

DOMA - SED - R SZ SZ SF OB OP1 OP2 „ten, kto“ „sedí“ „doma“

ZVER - O - LEK - ÁR SZ SZ SF OB OS OP „ten, kto“ „lieči“ „zvieratá“

1.3.3.2 Štvorčlenná onomaziologická štruktúra Kvadrárnu onomaziologickú štruktúru môžu mať len kompozitá, a to v prípade, keď

okrem bázy a rozčleneného príznaku obsahujú aj explicitne nevyjadrený spoj: OB – (OS) – {OP1 OP2}, napr. Západná Európa Západoeurópan „ten, kto (má nejaký vzťah k) Zá-padnej Európe“, osem bokov osemboký „taký, ktorý (má nejaký vzťah k) ôsmim bokom“, celý deň celodenný „taký, ktorý (má nejaký vzťah k) celému dňu“.

[38] Príklady na kvadrárne onomaziologické štruktúry: OB – (OS) – {OP1 OP2} ZÁPAD - O – EURÓP - AN SZ SZ SF OB (OS) {OP2 OP1} „ten, kto (rel) Západná Európa“

CEL - O - DEN - NÝ SZ SZ SF OB (OS) {OP2 OP1} „taký, ktorý (rel) celý deň“


43

Z uvedených príkladov vyplýva, že onomaziologická štruktúra môže byť širšia, rozsiah-

lejšia než formálna (onomatologická) štruktúra, a to v prípadoch, keď na formálnej úrovni nie je vyjadrený onomaziologický spoj.

1.4 Slovotvorná paradigmatika

Slovotvorná motivácia je výrazným systemizačným faktorom pri fungovaní lexiky v ja-zyku a v komunikácii (k systemizačnej funkcii SM porov. Furdík, 1993, s. 110 – 111; 2004, s. 117 – 119). Pôsobením SM sa konštituuje špecifická skupina lexikálnych paradigiem – slovotvorné paradigmy, resp. tradične sa používa termín slovotvorné útvary.

Slovotvorný útvar (slovotvorné paradigma) je skupina lexém spätých vzťahom slovo-tvornej motivácie. Podľa toho, akým spôsobom sa SM ako systemizátor prejavuje, vyčle-ňujeme dva typy slovotvorných útvarov:

1) rovnakokoreňové slovotvorné útvary – lexémy majú rovnakú, resp. súvzťažnú ko-

reňovú morfému a medzi nimi sa realizuje vzťah fundácie, t. j. vzťah motivant motivát,

ktorý sa môže opakovať), napr. svätý svätiť posvätiť posvätný posvätne; 2) rôznokoreňové slovotvorné útvary – lexémy sa vyznačujú rovnakými vlastnosťami,

ktoré sa týkajú spôsobu utvorenia (na významovej a formálnej úrovni); do popredia sa dostáva vzťah motivát :: motivát, napr. cukrár – syrár – textár – včelár – vrchár.

Klasifikáciu slovotvorných útvarov porov. v schéme [39]. [39] Klasifikácia slovotvorných paradigiem (slovotvorných útvarov)

slovotvorný rad

slovotvorná paradigma (v užšom zmysle)

slovotvorné paradigmy (v širšom zmysle) / slovotvorné útvary

slovotvorné hniezdo

slovotvorný typ

onomaziologická kategória

rovnakokoreňové

typ onomaziologickej kategórie

rôznokoreňové


44

1.4.1 Rovnakokoreňové slovotvorné útvary Rovnakokoreňové útvary sú vytvárané lexémami, ktorú sú späté vzťahom slovotvornej

motivácie a majú formálne rovnaký alebo súvzťažný radix (koreňovú morfému). Základ-ným útvarom je tu slovotvorné hniezdo, ktoré je zložené zo slovotvorných radov a slovo-tvorných paradigiem (v užšom zmysle); porov. [40].

[40] Ukážka slovotvorného hniezda s východiskovou lexémou päsť (bez naznačenia

vzťahov viacnásobnej motivácie)

1.4.1.1 Slovotvorný rad Uvedené slovotvorné hniezdo s východiskovou lexémou päsť obsahuje päť slovotvor-

ných radov:

päsť pästička, päsť pästiar pästiarka pästiarkin

päsť pästiar pästiarov

päsť pästiar pästiarsky pästiarstvo

päsť pästný

päsť zápästie zápästný Slovotvorný rad možno charakterizovať ako motivačnú postupnosť, pri ktorej dochádza

k „reťazeniu“ motivačných dvojíc, t. j. motivát sa stáva motivantom ďalšieho pomenova-nia, ktoré môže byť východiskom ďalšieho slovotvorného aktu atď. Prejavuje sa tak dôle-žitá vlastnosť slovotvornej motivácie – rekurzívnosť (opakovanosť). Slovotvorný rad má

päsť pästička

pästiar pästiarka pästiarkin

pästiarov

pästiarsky pästiarstvo

pästný

zápästie zápästný

horizontálna postupnosť slovotvorné rady

vertikálna postupnosť

slovotvorné paradigmy


45

horizontálny charakter, pretože sa v ňom primárne odráža vzťah motivant (Mn) moti-vát (Mt). Východiskom radu je slovotvorne nemotivované pomenovanie (východiskový motivant), ostatné lexémy sú, pravdaže, slovotvorne motivované. Podľa toho, ako ďaleko od východiskového motivantu sa lexéma v rade nachádza, hovoríme o motivátoch 1., 2., 3. atď. stupňa. V databáze Slovníka koreňových morfém slovenčiny (Sokolová a kol., 2012; SKMS; o slovníku porov. ďalej) sa nachádza 44 705 slovotvorných radov (do úvahy sa pri-tom nebrali prípady viacnásobnej motivácie).11 Najrozsiahlejšie sú 8-členné rady, teda také, ktoré okrem východiskového motivantu obsahujú lexémy na prvom až siedmom stupni motivovanosti:

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Mn Mt/Mn Mt/Mn Mt/Mn Mt/Mn Mt/Mn Mt/Mn Mt/Mn SNS SMS SMS SMS SMS SMS SMS SMS

Takýchto radov je v SKMS šesť, konkrétne:

bicykel → cyklistika → cyklista → cyklistický → cyklotrial → cyklotrialista → cyklo-trialistka → cyklotrialistkin

praxovať → prax → praktický → pragmatizmus → pragmatický → pragmatik → pragmatička → pragmatičkin

konštruovať → dekonštruovať → dekonštrukcia → dekonštruktívny → dekonštrukti-vizmus → dekonštruktivista → dekonštruktivistka → dekonštruktivistkin

taký → tak (pron.) → tak (part.) → tákať → pritakať/pritakávať → pritakávač → pritakávačka → pritakávačkin

viesť → uviesť → úvod → úvodný → úvodník → úvodnikár → úvodnikárka → úvod-nikárkin

konštruovať → dekonštruovať → dekonštrukcia → dekonštruktívny → dekonštrukti-vizmus → dekonštruktivista → dekonštruktivistický → dekonštruktivisticky.

Zastúpenie radov podľa veľkosti zachytáva tab. [41], z ktorej vyplýva, že najviac zastú-

pené sú troj-, dvoj- a štvorlexémové rady, ktoré spolu tvoria 86,9 % všetkých motivačných radov (Ološtiak – Gogová – Genči, 2015, s. 419).12 Jednočlenné „motivačné rady“ de facto nevytvárajú pomenúvaciu postupnosť, ale pre potreby štatistického vyhodnocovania s nimi počítame ako so špecifickým typom.

11 Údaje sú prevzaté z KKATSS (oddiel VI., Lexikálnoparadigmatické aspekty slovotvornej motivácie,

Ološtiak – Gogová – Genči, 2015). Tu sa uvažuje o motivačných radoch, pretože predmetom analýzy sú všetky spôsoby nominácie, ktoré zachytáva SKMS, konkrétne aj slovnodruhové prechody (morfologická motivácia), skracovanie (abreviačná motivácia), raritne tvorenie viacslovných pomenovaní (syntaktická motivácia) a tvorenie nových významov (sémantická motivácia). Vzhľadom na fakt, že väčšinu motivač-ných vzťahov tvorí slovotvorná motivácia (97,1 % zo všetkých motivovaných slov v SKMS; Ološtiak - Iva-nová, 2015, s. 129), údaje z citovanej práce možno použiť aj pri analýze slovotvorby.

12 Rozptyl je v tabuľke [13] vyjadrený číslom v pravom stĺpci. Je vypočítaný ako podiel medzi počtom radov danej veľkosti a počtom slovnodruhových kombinácií. Platí, že čím väčší je podiel, tým menší je rozptyl.


46

[41] Prehľad motivačných radov veľkosť radu

(počet lexém v rade) počet radov

%

1 1 763 3,9 2 14 693 32,9 3 15 047 33,7 4 9 117 20,4 5 3 223 7,2 6 751 1,7 7 105 0,2 8 6 0,01

spolu 44 705

1.4.1.2 Slovotvorná paradigma Slovotvorná paradigma je skupina slovotvorne motivovaných slov, ktoré majú spoločný

motivant. Z toho dôvodu sa nazývajú aj komotiváty (spolumotiváty). V tomto ponímaní ide o slovotvornú paradigmu v užšom zmysle ako podtyp rovnakokoreňových slovotvor-ných útvarov.13 Kým slovotvorný rad má horizontálny charater, slovotvorná paradigma má primárne vertikálny charakter, pretože ide o viaceré motiváty vyznačujúce sa motivačným vzťahom k rovnakému motivantu; porov. [42]:

[42] Dve slovotvorné paradigmy v hniezde s východiskovou lexémou rad

rad radiť nadradiť

preradiť priradiť

odradiť

vyradiť

zaradiť

radok

riadok

radový

poradie

súradný rad-radom

stlporadie ...

13 Pojem/termín slovotvorná paradigma v širšom zmysle používame na pomenovanie všetkých typov

slovotvorných útvarov.

slovotvorná paradigma substantíva rad

slovotvorná paradigma verba radiť


47

Slovotvorné paradigmy sa určujú vo vzťahu k príslušnému motivantu, pretože zloženie SP závisí predovšetkým od typu motivantu. Túto zákonitosť priekopníckym spôsobom dokázala K. Buzássyová (1974) na materiáli deverbatívneho odvodzovania.

V tomto kontexte možno vyčleniť typovú paradigmu ako súbor typických motivátov, ktoré sa tvoria od príslušného druhu motivantu (Buzássyová, 2001). Uvedieme príklady na deverbatívne a desubstantívne odvodzovanie.

Verbum ako motivant – deverbatívna slovotvorná paradigma Spomínaná K. Buzássyová (1974) na materiáli slovies dokázala, že zloženie typových

paradigiem závisí od motivantu, jeho slovnodruhovej príslušnosti a ďalšej sémantickej, morfosyntaktickej a funkčnej špecifikácie: „Podľa konkrétneho lexikálneho významu skú-maného slovesa nemožno presne predpovedať, čo všetko možno od skúmaného slovesa odvodiť, a ani to, čo sa v skutočnosti v danom jazyku odvodzuje. Je však možné relatívne presné zistenie „rámcových“ odvodzovacích možností slovesa závislých od jeho intenčné-ho typu.“ (Buzássyová, 1974, s. 212). Na odvodzovacie možnosti slovesa teda vplýva lexi-kálno-gramatická kategória slovesnej intencie, v rámci ktorej sa vyčleňuje osem intenč-ných typov (porov. Ružička, 1966, s. 389 – 396; Oravec – Bajzíková – Furdík, 1988, s. 126 – 130). Pre úplnosť uvádzame aj štyri valenčné skupiny.

I. Subjektovo-objektové verbá (napr. rezať, vyrobiť, poslať) – vyžadujú si vetné dopl-

nenie v podobe subjektu aj objektu. Patrí sem jeden intenčný typ. 1. IT: A – D – P (agens – dej – paciens) – slovesá patriace do tohto typu majú najrozvi-

nutejšie odvodzovacie možnosti. Tvoria sa od nich názvy deja (cvičiť cvik, držať drža-

nie, šibať šibačka) činiteľa deja (lámať lámač, pracovať pracovník, maľovať

maliar), objektu deja (odchovať odchovanec, zasvätiť zasvätenec, osláviť osláve-

nec), miesta deja (stavať stavba, baliť baliareň, predávať predajňa), prostriedku

deja (voziť vozidlo, fúkať fukár, hrať sa hračka), výsledku deja (zbierať zbierka,

prekladať preklad, kresliť kresba) a niektorých ďalších významových špecifikácií, ako

aj názvy dejových vlastností (hrať hrací, desiť desivý, fúkať fúkací). II. Subjektovo-bezobjektové verbá (napr. zvoniť, chodiť, rybárčiť) – vyžadujú si subjek-

tové doplnenie, ale absentuje syntakticky vyjadrený objekt. Slovesá patriace do tejto va-lenčnej skupiny sa zaraďujú do piatich intenčných typov.

2. IT: A – DP (predmet sa nevyjadruje, pretože je obsiahnutý v lexikálnom význame slo-vesa, napr. zvoniť, vrčať, škriekať, hundrať). Hoci sa od týchto slovies môžu tvoriť činiteľ-

ské názvy (napr. (hundrať hundroš, smiať sa smejo, škriepiť sa škriepnik), vzťah k činiteľovi je oslabený, pretože sem patria najmä desubstantívne slovesá (napr. zvoniť, smetiť, rámovať), pri ktorých funkciu činiteľa plní konateľské desubstantívne substantívum (zvonár, smetiar, ramár) (Buzássyová, 1974, s. 139 n.). Z tohto dôvodu sa od mnohých

slovies z tejto skupiny činiteľské názvy netvoria (napr. drkotať 0, klopať 0, jachtať

0). Ďalej sa tvoria pomenovania deja (štrkať štrkot, jajkať jajkanie, cvendžať

cveng), pomenovania prostriedku deja (klopať klopačka, hrkať hrkálka, tieniť


48

tienidlo), miesta deja (hovoriť hovorňa, rečniť rečnisko) a názvy dejových vlastností

(šepotať šepotavý, šumieť šumivý). 3. IT: AP – D (paciens – cieľová substancia sa nepomenúva preto, lebo sa chápe ako to-

tožná s agensom, patria sem najmä slovesá pohybu a polohy typu chodiť, letieť, padať, sedieť, hýbať sa a slovesá pomenúvajúce situovanosť substancie v priestore a čase, napr.

pochádzať, prameniť). Tvoria sa od nich názvy deja (chodiť chod/chodenie/chôdza...,

jazdiť jazda, jazdenie, behať behať/behačka...) činiteľa deja (chodiť chodec, plá-

vať plavec, utiecť utečenec), objektu deja (odchovať odchovanec, zasvätiť

zasvätenec, osláviť oslávenec), miesta deja (chodiť chodba, rozbehnúť sa rozbe-

žište, prepadávať prepad), prostriedku deja (kopať kopačky, letieť letenka, bežať

bežky), výsledku deja (mrviť sa mrvenica, splaviť splavenina) a názvy dejových

vlastností (dýchať dýchací, svietiť svietivý). 4. IT: A/N – D (agens je zároveň nositeľom stavu, napr. šoférovať, rybárčiť, kraľovať). 5. IT: N – D (subjekt je nositeľom, nie vykonávateľom deja, napr. starnúť, blednúť, vy-

zdravieť). 6. IT: Nv – D (subjekt je nositeľom dynamickej vlastnosti, napr. ráčkovať, zajakať sa,

koktať, voňať). Slovesá štvrtého až šiesteho intenčného typu sú si významovo blízke, preto majú po-

dobné slovotvorné vlastnosti. Tvoria sa od nich pomenovania deja (opojiť sa opojenie,

zúfať si zúfalstvo, umrieť úmrtie), názvy nositeľa stavu (trvať trvalka, prežiť

prežitok, dorásť dorast), názvy miesta deja (kaziť sa kaz, opuchnúť opuchlina,

liahnuť sa liaheň) a názvy dejových vlastností (kaziť sa kazivý, túlať sa túlavý,

tackať sa tackavý). Od slovies 4. IT možno utvoriť aj názvy činiteľa deja (zaháľať

zaháľač, trpieť trpiteľ). III. Bezsubjektovo-objektové verbá (smädí ma, Jana zabilo) – neosobné slovesá, pri

ktorých sa nevyjadruje subjekt deja (je neznámy), iba objekt deja. Patrí sem jeden intenč-ný typ.

7. IT: D – P (dej – paciens). Od týchto slovies sa tvoria len pomenovania deja (svrbieť

svrbenie, lámať lámka, zívať zívanie). IV. Bezsubjektovo-bezobjektové verbá (pršať, hrmieť, brieždiť sa, zmrákať sa) – ne-

osobné neobjektové slovesá patriace do jedného intenčného typu 8. IT: DA:P (v slovese sa vyjaduje neutralizovaný agens aj paciens). Od slovies patriacich

do 8. IT sa tvoria pomenovania deja (blýskať sa blýskavica, mrkať sa mrkanie, šeriť

sa šero). Od všetkých typov slovies možno tvoriť iné verbá pomenúvajúce rôzne modifikácie de-

ja (actio verbi), napr. (bližšie porov. Ivanová – Kyseľová – Perovská, 2015, s. 574 – 623). Možno sumarizovať, že slovesá patriace do 1. IT majú odvodzovacie schopnosti najroz-

vinutejšie, zatiaľ čo slovesá patriace do 7. a 8. IT sú motivačne najmenej potentné. Prehľad porov. v tab. [43].


49

[43] Typové paradigmy verb

1. IT 2. IT hrať

hra, hranie (dej)

hráč, herec (činiteľ deja)

0 (objekt deja)

hračka (prostriedok deja)

herňa (miesto deja)

hravý (dejová vlastnosť)

prehrať, dohrať... (modifikácie deja)

škriepiť sa

škriepka (dej)

[škriepnik (činiteľ deja)]

0 (prostriedok deja)

0 (miesto deja)

škriepivý (dejová vlastnosť)

odškriepiť sa, preškriepiť... (modif. deja)

3. IT 4. – 6. IT chodiť

chodenie, chod (dej)

chodec (činiteľ deja)

chodba (miesto deja)

0 (dejová vlastnosť)

dochodiť, prechodiť... (modifikácie deja)

zaháľať

záhaľka (dej)

[zaháľač (činiteľ deja)]

0 (nositeľ stavu)

0 (miesto deja)

škriepivý (dejová vlastnosť)

odškriepiť sa, preškriepiť... (modif. deja)

7. IT 8. IT svrbieť

svrbenie (dej)

hrmieť

hrmavica (dej)

Substantívum ako motivant – desubstantívna slovotvorná paradigma Pri substantívach primárne záleží od toho, či ide o lexému pomenúvajúcu osoby

(a zvieratá) alebo neosoby. Typovú paradigmu pomenovaní osôb (napr. farár) tvoria tieto typy motivátov: feminatívum, deminutívum, augmentatívum, individuálne privlastňovacie adjektívum, relačné adjektívum. Typovú paradigmu pomenovaní neosôb (napr. dub) tvoria deminutívum, augmentatívum a relačné adjektívum; porov. [44].

[44] Typové paradigmy substantív

pomenovania osôb pomenovania neosôb farár

farárka (feminatívum)

farárik (deminutívum)

farárisko (augmentatívum)

farárov (individuálne adjektívum)

farársky (relačné adjektívum)

dub

dúbok (deminutívum)

dubisko (augmentatívum)

dubový (relačné adjektívum)

Utvorenie pomenovania je vždy výsledkom pôsobenia dvoch faktorov: pomenovacích možností príslušného jazyka a pomenovacích potrieb používateľov jazyka (Furdík, 1971). Preto začlenenie istého typu motivátu do typovej paradigmy neznamená, že od každého motivantu spĺňajúce dané požiadavky sa reálne utvárajú a v komunikácii používajú prí-slušné typy motivátov. Jazyk a komunikácia takto schematicky nefunguje. Napríklad pre-


50

chýlené názvy ženských osôb sa netvoria od lexém otec, brat, borec, kibic, klampiar, ku-pec. Na pomenovanie ženských náprotivkov k otec, brat sa používajú slovotvorne nemoti-vované heteronymické lexémy matka, sestra. K lexémam kibic, klampiar, kupec nevznikla potreba mať k dispozícii pomenovania ženských osôb. Keď takáto potreba vznikne, pome-

novania sa pomocou prechýlenia môžu kedykoľvek utvoriť: *kibicka (porov. novic no-

vicka), *klampiarka (porov. lyžiar lyžiarka), *kupkyňa (porov. letec letkyňa). Pravda-že, slovníky ponúkajú len zbežnú orientáciu v tom, aké pomenovania v jazyku existujú a fungujú, čo je prirodzené, lebo v žiadnom slovníku nie je všetko. Napríklad prechýlené substantívum klasička slovníky (SSJ, KSSJ, SSSJ) nezaznamenávajú, ale v komunikácii je doložené, hoci zriedka (36 výskytov v SNK).14

1.4.1.3 Slovotvorné hniezdo Slovotvorné hniezdo je súbor lexém so spoločným radixom (koreňovou morfémou),

medzi ktorými existujú synchrónne reálne motivačné vzťahy. Tento útvar možno charakte-rizovať aj ako súbor slovotvorných radov a slovotvorných paradigiem, ktoré sa zoskupujú okolo východiskového, synchrónne nemotivovaného motivantu. Príklad na slovotvorné hniezdo s východiskovým motivantom les znázorňuje schéma [45].

[45] Slovotvorné hniezdo s východiskovým motivantom les

les lesík lesíček lesník lesníčka lesníčkin

lesníkov lesnícky lesníctvo

lesný lesnatý lesnatosť prales pralesný pralesový polesie polesný zálesák zálesáčka zálesáčkin

zálesákov zálesácky zalesniť/

zalesňovať zálesňovací

lesopark lesoparkový lesostep lesostepný

14 Napr. Beseda v Tisovci bola dobre pripravená, deväť až jedenásťroční recitovali z mojej knižky zo

sedemdesiatych rokov, pripadala som si už naozaj ako klasička. – Keď moja generácia začala vnímať kinematografiu v širších kontextoch, ona už bola klasičkou.


51

Podľa výskumov sa do vzťahov slovotvornej motivácie (vo funkcii motivantu, motivátu, motivantu a motivátu zároveň) zapája takmer celá lexika.15 Z toho vyplýva, že lexiku teda možno charakterizovať aj ako súbor slovotvorných hniezd. Medzi jednotlivými hniezdami môže, ale nemusí dochádzať k prienikom. Prienikovú množinu tvoria rôznokoreňové kom-pozitá. Napr. kompozitum lesostep patrí do hniezda s východiskovým motivantom les a zároveň do hniezda s východiskovým motivantom step; dejepisec – diať sa / písať, juho-východ – juh / chodiť, dvaapolnásobný – dva / pol / násobiť a pod.

Slovotvorné hniezda sa lexikograficky spracúvajú v hniezdových slovníkoch. Takéto ty-py slovníkov má ruština, slovinčina, poľština, ale aj slovenčina (k prehľadu porov. Vužňá-ková, 2015). Pre slovenčinu je k dispozícii lexikografické dielo s názvom Slovník koreňových morfém slovenčiny (Sokolová – Ološtiak – Ivanová a kol., 1. vyd. 2005; 2. vyd. 2007; 3. vyd. 2012; ďalej SKMS).

[46] Obálky troch vydaní Slovníka koreňových morfém slovenčiny

1. vyd. (2005)

2. vyd. (2007)

3. vyd. (2012)

V úvodných častiach (I. Manuál SKMS, II. Prehľad grafických prostriedkov označovania;

autori M. Sokolová, M. Ološtiak) sa ozrejmuje koncepcia diela, a to aj s poukázaním na niektoré problémové miesta: ide najmä o neostrú hranicu medzi diachróniou a synchróniou. Na zmiernenie tejto disproporcie sa využíva systém indexov, resp. hranaté zátvorky, napr. indexom 1,7 sa označujú lexémy s diachronicky segmentovateľným, avšak synchrónne nesegmentovaným cudzím radixom; v štruktúre sa navyše nachádza aj deri-vačná morféma (buldozer-ist-a, manifest-ác:i-a), hranatými zátvorkami sa naznačuje po-tenciálna segmentovateľnosť ([o]pak-ov-a:ť, [o]sob-a). Slovníková časť obsahuje tri sekcie: apelatíva, 2) propriá, 3) synsémantiká.

V SKMS sa hlavnými princípmi usporiadania jednotiek stali klasifikácia na základe kore-ňových morfém a usporiadanie lexém na základe derivačnej postupnosti. Ide teda o morfematicko-derivačný typ slovníka. Obsahuje morfematicky segmentované jednotky,

15 Podľa výskumov J. Furdíka (2004, s. 80) je to 96 %, podľa výskumov na materiáli SKMS (Ološtiak –

Gogová – Genči, 2015, s. 462) až 97,7 %.


52

ktoré sú usporiadané derivačne podľa vzťahov fundácie a motivovanosti, avšak vzhľadom na niektoré špecifiká (napr. tým, že sa neopakujú rozdielne lexie, ak majú rovnakú morfe-matickú štruktúru) nejde vždy o zhodu medzi slovotvornými hniezdami a súbormi mor-fém. Slovník zachovaním morfematického členenia v každej motivačne usúvzťažnenej jednotke ponúka používateľom celostný pohľad na vzťah morfematickej a derivačnej štruktúry.

Základnými organizačnými jednotkami slovníka sú heslo a hniezdo. Heslo je súbor le-xém so synchrónno-diachrónne usúvzťažnenými koreňovými morfémami (radixmi). Hniezdo je súbor rovnako-koreňových lexém, ktoré sú späté vzťahom slovotvornej moti-vácie. Heslo je teda morfematická jednotka, hniezdo je slovotvorná jednotka (ide o slovotvorné hniezdo). Hoci morfematická a slovotvorná štruktúra sú v jazykovom systé-me bezprostredne späté (tvorenie slov sa uskutočňuje prostredníctvom morfém), slovo-tvorbu a morfematiku nemožno stotožňovať. Vzťah hesla a hniezda možno vyjadriť takto: heslo ≤ hniezdo. Heslo je rovnaké alebo menšie ako hniezdo, môže teda nastať prípad 1 : 1, alebo 1 : 2, 1 : 3 atď.; porov. [47], [48]:

[47] Usporiadanie heslo = hniezdo [48] Usporiadanie heslo < hniezdo [SYM]BOL 1 [sym]bol-ø 1 > [sym]bol-ik-a 2 >>< [sym]bol-ic-k-ý 2 >>> [sym]bol-ic-k-osť-ø 2 >>> [sym]bol-ic-k-y« 2 > [sym]bol-iz:ov-a:ť 1 >(>) [sym]bol-izm-us 1 >>> [sym]bol-ist-a 1 >>>(>) [sym]bol-ist-ic:k-ý

*[KO]MIS / [KO]MIT

1 [ko]mis:i-a 2 > [ko]mis:i-on:ál:n-y 2 >> [ko]mis:i-on:ál:n-e« 2 > [ko]mis-n-ý 2 >> [ko]mis-n-osť-ø 2 >> [ko]mis-n-e« 1 > sub-[ko]mis:i-a 1 [ko]mis-ár-ø 2 > [ko]mis-ár-k-a 2 > [ko]mis-ár-sk-y 1 >(>) [ko]mis-ar-i:át-ø 2 >(>) [ko]mis-ár-stv-o 1 [ko]mit-ét-ø

ALJAŠK (ALJAŠ, ALJAŠŤ) 6 Aljašk-a 6,0 > Aljašť-an-ø 6,0 >> Aljašť-an-k-a 6,0 > aljaš-sk-ý

*NIGER / NIGÉR

6 Niger-ø 6,0 > Niger-č:an-ø 6,0 >> Niger-č:an-k-a 6,0 > niger-sk-ý 6 Nigér-i-a 6,0 > Nigér-i:j-č:an-ø 6,0 >> Nigér-i:j-č:an-k-a 6,0 > nigér-i:j-sk-ý

V heslách je prvá koreňová morféma východiskového motivujúceho slova zapísaná pomocou veľkých písmen, napr. KOMÍN (KOMIN). Primárna koreňová morféma v súbore koreňových morfém je označená boldom. Za primárnu koreňovú morfému sa pokladá morféma východiskového (primárneho) motivantu, v ukážke [47] je to ALJAŠK, pretože východiskovým motivantom je lexéma Aljašk-a.


53

Na znázornenie slovotvorných vzťahov sa používajú znamienka > a <, prípadne okrúhle zátvorky. Počet znamienok > znamená stupeň motivovanosti, >< je vzájomná motivova-nosť, >(>) viacnásobná motivovanosť.

[49] Ukážka zo SKMS a znároznenie slovotvorných vzťahov v priestore

znázornenie v slovníku znázornenie v priestore HREŠ (HRIECH, HRIEŠ)

0 hreš-i:ť {vy-hreš-i:ť; z-hreš-i:ť; za-hreš-i:ť} hreš-i:ť hriech-ø hrieš-ik-ø

0 vy-hreš-i:ť {hreš-i:ť} {vy-hreš-i:ť; hrieš-ok-ø 0 z-hreš-i:ť {hreš-i:ť} z-hreš-i:ť;

0 za-hreš-i:ť {hreš-i:ť} za-hreš-i:ť} hrieš-n-y hrieš-n-osť-ø

0 >< hriech-ø hrieš-n-e« 0 >> hrieš-ik-ø

0 >> hrieš-ok-ø hrieš-n-ik-ø 0 >(>) hrieš-n-y 0 >>> hrieš-n-osť-ø 0 >(>)(>) hrieš-n-ik-ø

Slovotvorný systém má zložitú štruktúru, jednotlivé lexémy sa združujú do hierarchicky komplexnejších jednotiek, slovotvorných útvarov. V rámci rovnakokoreňových slovotvor-ných útvarov (Furdík, 2004, s. 73 n.) možno evidovať viacdimenzionálne vzťahy medzi mnohými členmi slovotvorných hniezd, radov a paradigiem. To súvisí s existenciou bez-prostrednej a sprostredkovanej, jedinej a viacnásobnej motivácie (Furdík, 2004, s. 28). Tieto motivačné typy komplikujú ideálny vzťah jeden motivant – jeden motivát. V slovníku sme sa v rámci možností pokúsili zachytiť okrem prípadov jedinej motivácie (prípad, keď motivát má jeden motivant) aj prípady viacnásobnej a vzájomnej motivácie. O viacnásobnej motivácii hovoríme vtedy, ak má motivát viacero motivantov, o vzájomnej motivácii uvažujeme v prípadoch, keď sú lexémy motivované recipročne.

Viacnásobnú motiváciu označujeme zátvorkovaním okrúhlymi zátvorkami, napríklad lexéma višňovica je motivovaná jednak adjektívom višňový („višňová pálenka“), jednak substantívom višňa („pálenka z višieň“), čo sa v slovníku zachytáva prostredníctvom na-sledujúceho grafického spracovania: 0 višň-a 0 > višň-ov-ý 0 >(>) višň-ov-ic-a

Vzájomnú motiváciu naznačujeme znakom ><. O vzájomnej motivácii možno napríklad uvažovať pri lexémach profesionálny „taký, ktorý sa týka profesionála“ a profesionál „ten, kto je profesionálny“ (profesionálny profesionál), čo sa v slovníku premieta do nasledu-júceho grafického znázornenia:

*[PRO]FES

1 [pro]fes-i-a 2 > [pro]fes-i-on:ál-n-y 1 >>< [pro]fes-i-on:ál-ø


54

1.4.2 Rôznokoreňové slovotvorné útvary Lexémy tvoriace rôznokoreňové slovotvorné útvary nemajú súvzťažný radix, ale vyzna-

čujú sa inými spoločnými slovotvorne relevantnými vlastnosťami, ktoré pramenia zo spô-sobu utvorenia a z onomaziologickej štruktúry. Ide o tri druhy útvarov: slovotvorný typ, onomaziologická kategória, typ onomaziologickej kategórie.

1.4.2.1 Slovotvorný typ Slovotvorný typ je zoskupenie slovotvorne motivovaných slov, ktoré majú spoločné tie-

to vlastnosti: a) slovotvorný formant; b) typ slovotvorného základu (substantívny, adjektívny, verbálny ap.); c) slovotvorný význam. Napríklad slová bankár – bavlnár – brzdár – jachtár – kartár sú desubstantíva so sufi-

xom -ár a s významom „ten, kto (má vzťah k) Smot“, slová hviezdička – iskrička – husička – kapsička sú desubstantíva so sufixom -ička a s významom „Smot malý“.

Aby sme SMS mohli zaradiť do slovotvorného typu, musia byť splnené všetky tri požia-davky, preto:

Lexémy pekáreň – vináreň nepatria do rovnakého slovotvorného typu, lebo pekáreň je deverbatívum (slovotvorný význam „to, kde Vmot“) a vináreň je desubstantívum (slovo-tvorný význam „miesto, ktoré (má nejaký vzťah k) Smot“), teda nespĺňajú podmienku „mať rovnaký typ slovotvorného základu“, ani podmienku „mať rovnaký slovotvorný výz-nam“. Lexéma pekáreň patrí do rovnakého slovotvorného typu ako napríklad lexémy čitá-reň, zmenáreň, čakáreň, veštiareň; lexéma vináreň patrí do rovnakého slovotvorného typu ako napríklad lexémy piváreň, kaviareň, mostáreň, strojáreň.

Lexémy hádka – prikrývka nepatria do rovnakého slovotvorného typu, lebo hádka má slovotvorný význam „to, že Vmot“ a prikrývka má význam „to, čím Vmot“, teda nespĺ-ňajú podmienku „mať rovnaký slovotvorný význam“. Lexéma hádka patrí do rovnakého slovotvorného typu ako napríklad lexémy hladovka, koštovka, donáška, preorávka; lexéma prikrývka patrí do rovnakého slovotvorného typu ako napríklad lexémy prikrývka, zápalka, spinka, osuška, škrabka.

1.4.2.2 Onomaziologická kategória Onomaziologická kategória (niekedy sa používa aj termín slovotvorná kategória) je zo-

skupenie slovotvorne motivovaných slov, ktoré majú spoločné tieto vlastnosti: a) typ slovotvorného základu (substantívny, adjektívny, verbálny ap.); b) slovotvorný význam. Napríklad slová krstiteľ – plavec – pisár – jedák – kandidát – kreslič – lichotník – matu-

rant sú deverbatíva pomenúvajúce osoby, ktoré vykonávajú činnosť špecifikovanú motivu-júcim verbom (význam „ten, kto V mot“), preto ich možno zaradiť do onomaziologickej kategórie „činiteľ deja“. Slová nosík – mravček – hviezdička – briadka – jabĺčko – teliatko sú desubstantíva s významom „Smot malý“, preto ich možno zaradiť do onomaziologickej kategórie „deminutíva“.


55

Z tejto charakteristiky vyplýva, že onomaziologická kategória je abstraktnejší útvar než slovotvorný typ. Medzi typom a kategóriou je vzťah inklúzie, pričom platí, že istá onoma-ziologická kategória je tvorená súborom slovotvorných typov; príklad porov. v [50].

[50] Vzťah na úrovni slovotvorný typ – onomaziologická kategória Systematiku onomaziologických kategórií jednotlivých slovných druhov možno nájsť

u J. Furdíka (2004, s. 88 – 108) či u K. Vužňákovej (2006).

1.4.2.3 Typ onomaziologickej kategórie Typ onomaziologickej kategórie (ďalej aj TOK) je najabstraktnejší útvar, do ktorého

patria slovotvorne motivované slová s rovnakým typom vzťahu k motivantu, a to na úrovni slovného druhu a zároveň lexikálneho významu. Typ onomaziologickej kategórie je súbor príslušných onomaziologických kategórií.

Napríklad lexémy knižka (onomaziologická kategória deminutív) – stromisko (augmen-tatíva) – prezidentka (feminatíva) – strigôň (maskulinatíva) – háďa (názvy mláďat) – tŕnie (kolektíva) patria do jedného typu onomaziologickej kategórie substantív, pretože ich motivantmi sú substantíva a od svojich motivantov sa odlišujú jedným významovým prí-znakom navyše. Dochádza k obmene, modifikácii významu motivátu oproti významu mo-

ONOMAZIOLOGICKÁ

KATEGÓRIA deminutíva

„Smot malý/-á-é“

slovotvorný typ 5 Zs + -ko

líčko – pierko – kolienko...

slovotvorný typ 1 Zs + -ík/-ik

chlievik – háčik – kĺbik...

slovotvorný typ 3 Zs + -ka

jamka – jahôdka – kefka...

slovotvorný typ 2 Zs + -ek/-ček/-tek

zámoček – stromček – noštek...

slovotvorný typ 4 Zs + -ička

mašlička – pauzička – plachtička...

slovotvorné typy 6 – n ...


56

tivantu: knižka „malá kniha“ – stromisko „veľký strom“ – prezidentka „prezident + ženské pohlavie“ – strigôň „striga + mužské pohlavie“ – levíča „lev + mláďa“ – tŕnie „tŕň + veľa“.

[51] Vzťah na úrovni onomaziologická kategória – typ onomaziologickej kategórie Koncepciu TOK predstavil M. Dokulil (1962; s doplnením v roku 1982) a na materiáli

slovenčiny systematicky analyzoval J. Furdík (2004). TOK sa vyčleňujú podľa dvoch základ-ných kritérií, pričom porovnávajú sa vlastnosti členov motivačnej dvojice (motivantu a motivátu): slovnodruhová príslušnosť, lexikálny význam. Pri charakteristike vychádzame z tab. [52] (Furdík, 2004, s. 88; pridávame príklady).

[52] Typy onomaziologických kategórií

TOK slovnodruhová zmena

významová zmena

príklady

transpozícia + – písanie, lov

modifikácia – ± stromček, rivalka

mutácia ± + čitateľ, Košičan

reprodukcia + „±“ achkať, tykať

integrácia – (a + b) čierno-biely

TYP ONOMAZIOLOGICKEJ

KATEGÓRIE

modifikácia

onomaziologická kategória 5 názvy mláďat

levíča – orlíča – háďa...

onomaziologická kategória 1 deminutíva

kĺbik – stromček – jamka...

onomaziologická kategória 3 feminatíva

pestúnka – levica – paleontologička...

onomaziologická kategória 2 augmentatíva

stromisko – ženisko – chlapina...

onomaziologická kategória 4 maskulinatíva

strigôň – ježibábeľ – káčer...

onomaziologická kategória 6 kolektíva

žiactvo – tŕnie – súhvezdie...


57

a) Modifikácia (modifikačný typ onomaziologickej kategórie) Pri tvorení modifikačných motivátov sa nemení slovný druh a dochádza k obmene

(modifikácii) významu v tom zmysle, že význam motivátu sa v porovnaní s významom mo-

tivantu obohacuje o jeden príznak; napr. sukňa suknička ( „sukňa“ + „malá“). Modifiká-cia je teda vnútroslovnodruhové tvorenie s obmenou lexikálneho významu.

Modifikačne sa tvoria (uvádzame ilustratívny prehľad v rámci substantív, adjektív a verb):

aa) Deriváty

desubstantívne substantíva patriace napr. do onomaziologických kategórií deminu-

tívnosť (strom stromček „strom malý“), augmentatívnosť (strom stromisko „strom

veľký“), feminatívnosť (poet poetka „poet + ženské pohlavie“), maskulinatívnosť

(kačka káčer „kačka + samec“) a i.;

deadjektívne adjektíva: onomaziologické kategórie zosilnenie vlastnosti (hrozný

hrozitánsky „hrozný veľmi“), zoslabenie vlastnosti (ružový ružovkastý „ružový trochu“),

negácia vlastnosti (disciplinovaný nedisciplinovaný „disciplinovaný nie“);

deverbatívne verbá: napr. onomaziologické kategórie lokalizovanosť „zdola nahor“

(letieť vyletieť „letieť zdola nahor“), „zhora nadol“ (letieť zletieť „letieť zhora na-

dol“), „smerovanie deja cez niečo“ (letieť preletieť „letieť cez niečo“), temporálnosť

„(náhly) začiatok deja“ (bučať zbučať „bučať + začať náhle“), „koniec deja“ (letieť doletieť „letieť + skončiť túto činnosť“) a mn. i.; porov. Sekaninová (1980); Furdík (2004, s. 105); Ivanová – Kyseľová – Perovská (2015, s. 588 – 622).

ab) Kompozitá Pri kompozitách sa modifikačnosť vyčleňuje na podklade toho, že konštrukčne

nadradený komponent (zväčša druhý slovotvorný základ v poradí) je bližšie určený jedným sémantickým príznakom:

substantíva: napr. fotografický aparát fotoaparát, biznisové centrum bizniscentrum;

adjektíva: napr. rýchly ako blesk bleskurýchly, bledo hnedý bledohnedý;

verbá: napr. spolu organizovať spoluorganizovať. b) Mutácia (mutačný typ onomaziologickej kategórie) Pri tvorení mutačných motivátov sa význam motivátu oproti významu motivantu mení

(dochádza k jeho mutácii), pričom slovný druh sa musí zmeniť (pri tvorení mutačných

adjektív a verb), resp. môže sa zmeniť, ale nemusí (pri tvorení substantív), napr. múdry mudrc „niekto múdry“ (prechádza sa z kategórie statickej vlastnosti do kategórie substancie).

Mutačne sa tvoria: ba) Deriváty

deadjektívne substantíva: onomaziologická kategória nositeľa vlastnosti – osoby

alebo neosoby (krpatý krpáň „niekto krpatý“, lysý lysina „niečo lysé“);


58

deverbatívne substantíva patriace do onomaziologických kategórií činiteľ deja

(zachrániť záchranca „ten, kto zachránil (niekoho)“), prostriedok deja (letovať

letovačka „to, čím sa letuje“), miesto deja (spať spálňa „to, kde sa spí“), objekt deja

(uloviť úlovok „to, čo sme ulovili“) a i.;

desubstantívne substantíva patriace do onomaziologických kategórií miesto vo

vzťahu k danej substancii (včela včelín „miesto, ktoré (má nejaký vzťah k) včelám“),

substancia (osoba/neosoba) vo vzťahu k inej substancii (loď lodník „ten, kto (má nejaký

vzťah k) lodiam“, ruka rukáv „to, čo (má nejaký vzťah k) ruke“). bn) Kompozitá (sú tvorené derivačnou kompozíciou)

substantíva: hrubá koža hrubokožec „to, čo / ten, kto (má nejaký vzťah k) hrubej

koži“, narodiť sa doma domorodec „ten, kto sa narodil doma“;

adjektíva: dva členy dvojčlenný „taký, ktorý (má nejaký vzťah k) dvom členom“, tri

hviezdičky trojhviezdičkový „taký, ktorý (má nejaký vzťah k) trom hviezdičkám“;

verbá: plná moc splnomocniť „udeliť plnú moc“. c) Transpozícia (transpozičný typ onomaziologickej kategórie) Transpozičný typ vzniká pri slovnodruhovej zmene s nemennosťou lexikálneho výz-

namu. Za „najčistejšie“ príklady na transpozíciu možno považovať substantívne onomazio-logické kategórie, ktoré sa týkajú tvorenia derivátov:

spredmetnenie deja (deverbatívne tvorenie abstraktných substantív s významom

deja): napr. šoférovať šoférovanie „SUB + šoférovať“, tvoriť tvorba „SUB + tvoriť“;

spredmetnenie vlastnosti (deadjektívne tvorenie abstraktných substantív

s významom vlastnosti): napr. mladistvý mladistvosť „SUB + mladistvý“, solidárny solidarita „SUB + solidárny“.

V uvedených prípadoch na označenie onomaziologickej bázy používame kategoriálny príznak SUB (substančnosť) a na označenie onomaziologického príznaku príslušný moti-vant, napr. sploštenosť „SUB + sploštený“, záplava „SUB + zaplaviť“. Parafrázou v takejto podobe reflektujeme podstatu transpozície ako kategoriálneho prechodu bez zmeny lexi-kálneho významu.16

d) Reprodukcia (reprodukčný typ onomaziologickej kategórie) Reprodukčný typ onomaziologickej kategórie sa týka tvorenia verb z iných slovných

druhov (najmä interjekcií, partikúl, obmedzene pronomín), pričom na úrovni významu ide o významovú zmenu v zmysle „hovoriť/reprodukovať/vydávať zvuk (ako) to, čo sa pome-

núva motivantom“, napr. jaj jajkať „hovoriť jaj“, bú bučať „vydávať zvuk bú“, boha

bohovať „hovoriť boha/doboha“, ty tykať „hovoriť ty“. Viaceré z reprodukčných

16 J. Furdík (2004, s. 60, 88 – 89) pracuje s parafrázou, v ktorej ekvivalentom onomaziologickej bázy je

formula „to, že“, napr. páľava „to, že (niečo) páli“, banálnosť „to, že (niečo je) banálne“. V tejto podobe sa však implicitne (v zátvorkách) v podobe neurčitých zámen uvádza subjekt/nositeľ deja alebo nositeľ vlastnosti. Ide však o nadbytočné komponenty, ktoré v slovotvornom/motivačnom význame nie sú prí-tomné.


59

motivátov sú čiastočne demotivované, vyznačujú sa nesúladom medzi slovotvorným a lexikálnym významom.

e) Integrácia (integračný typ onomaziologickej kategórie) Integračný typ sa týka kompozít, ktorých zložky sú rovnocenné, t. j. majú onomaziolo-

gická štruktúru OB + OB, príp. OB + OB + OB atď. (porov. 1.3.3) a ich motivant má podobu

koordinatívnej syntagmy, napr. juh a západ juhozápad „juh aj západ“, čierny a červený

čierno-červený „čierny aj červený“.

Documents

1 SLOVOTVORNÁ MOTIVÁCIA - pulib · 1 SLOVOTVORNÁ MOTIVÁCIA 1.1 Podstata slovotvornej motivácie Prostredíctvo slovotvorej otivácie (ďalej aj SM) sa tvoria jedoslové poe o-vania