20101200 Záverečná správa - Envigeo - zosuvy - zosuvné územia Horárska a Pod Willec hôrkou

7/22/2019 20101200 Zveren sprva - Envigeo - zosuvy - zosuvn zemia Horrska a Pod Willec hrkou

1/68

Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republikyNmestie . tra 1, 812 35 Bratislava

ENVIGEO, a.s., Kynceov 2, 974 11 Bansk Bystrica

Nzov lohy: ININIERSKOGEOLOGICK PRIESKUM HAVARIJNCHZOSUVOV, VZNIKNUTCH V ROKU 2010

as . 1 Ininierskogeologick prieskum havarijnchzosuvov v okrese Preov

slo lohy: 102/2010/1200 (MPSR), 11 050/2010 (ENVIGEO, a.s.)589/2010 (Geofond)

Druh prc: Ininierskogeologick prieskum

Etapa prieskumu: Orientan prieskum

Zodpovednrieite:

RNDr. Pavol Tup

Spolurieitelia: Ing. Adrin Ilkani

Mgr. Tom BvocDoc. RNDr. Miloslav Kopeck, PhD.

RNDr. Miroslav Gomolk

Mgr. Miroslav Slma

Bansk Bystrica, december 2010 .....................................................

RNDr. Pavol Tup, predseda predstavenstva


2/68

ININIERSKOGEOLOGICK PRIESKUM HAVARIJNCH ZOSUVOV, VZNIKNUTCH V ROKU 2010as.1 Ininierskogeologick prieskum havarijnch zosuvov v okrese Preov

2

OBSAH

1. vod....................................................................................................................................... 91.1.VYMEDZENIE ACIE GEOLOGICKEJ LOHY......................................................... .................................... 91.1.1 Zkladn daje o geologickej lohe ........................................................... .............................................. 9

1.1.2 Zkladn administratvne daje o skmanom zem..................................................... ......................... 101.2CIE GEOLOGICKEJ LOHY...................................................... ........................................................... ..... 101.3DAJE OPROJEKTE AJEHO ZMENCH ........................................................ ............................................ 10

2. Charakteristika skmanho zemia a doterajia geologick preskmanos............... 112.1GEOMORFOLOGICK POMERY ........................................................... ...................................................... 112.2.GEOLOGICK POMERY .................................................. ........................................................... ............... 112.3HYDROLOGICK AHYDROGEOLOGICK POMERY ......................................................... ......................... 122.4KLIMATICK POMERY .................................................... ........................................................... ............... 132.5ANALZA VPLYVU ATMOSFRICKCH ZROK ZAIATKOM LETA 2010NA VZNIK AROZVOJ

SVAHOVCH DEFORMCI ..................................................... ........................................................... ............... 15

2.6D

OTERAJIA GEOLOGICK PRESKMANOS......................................................... .................................. 173. Postup rieenia geologickej lohy ..................................................................................... 19

3.1GEOFYZIKLNE PRCE................................................... ........................................................... ............... 193.2VRTN PRCE........................................................ ........................................................... ......................... 203.3LETECK SNMKOVANIE ........................................................... ........................................................... ..... 233.4VZORKOVACIE PRCE .................................................... ........................................................... ............... 243.5MERASK PRCE .......................................................... ........................................................... ............... 253.6LABORATRNE PRCE .................................................... ........................................................... ............... 253.7GEOLOGICK PRCE ...................................................... ........................................................... ............... 253.7.1 Ininierskogeologick mapovanie .................................................... ...................................................... 253.7.2 Sledovanie a riadenie technickch prc.............. ........................................................... ......................... 263.7.3 Stabilitn vpoty ......................................................... ........................................................... ............... 263.7.4 Spracovanie zverenej sprvy....... ............................................................ ............................................ 26

4. Vsledky rieenia geologickej lohy ................................................................................. 274.1LOKALITA PREOV HORRSKA ULICA A POD WILEC HRKOU...................................................... ..... 274.1.1 Geologick pomery ...................................................... ........................................................... ............... 274.1.2 Hydrogeologick pomery ....................................................... ........................................................... ..... 274.1.3 Seizmicita zemia..................................... ............................................................ .................................. 284.1.4 Geodynamick javy a nchylnos zemia na ich vznik, opis zosuvnch zem .................................... 294.1.5 Ininierskogeologick pomery zosuvov a geotechnick vlastnosti zemn..................... ......................... 324.1.6 Analza prin vzniku zosuvov, stabilitn vpoty ....................................................... ......................... 35

4.1.6.1 Geologick a hydrogeologick pomery v zem zosuvu................................ ..................... ..................... ..... 354.1.6.2 Analza prin vzniku, resp. optovnho aktivovania zosuvov ..................... ..................... ..................... ..... 364.1.6.3 Stabilitn vpoty ................... ..................... ..................... ...................... ..................... ..................... ............ 374.1.6.4 Nvrh sananch opatren potrebnch na zabezpeenie stability zemia.................................................... 414.1.6.5 Posdenie navrhnutch sananch opatren z hadiska finannej nronosti............................................... 47

5. Zvery a odporania ........................................................................................................ 475.1LOKALITA PREOV HORRSKA ULICA A POD WILEC HRKOU ..................................................... ..... 47

6. daje o uloen geologickej dokumentcie a osobitnch sprv, nvrh na vyradenie,ako aj na zabezpeenie, drbu a likvidciu geologickch diel a geologickch objektov 49

7. Zoznam pouitej literatry a osobitnch prameov....................................................... 49


3/68


3

Zoznam prloh

Grafick prlohy v texte

A1a Preov- Horrska ulica, Pod Wilec Hrkou - Situan mapa zujmovho zemia

M 1 : 50 000A1b Petrovany - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000

A1c ipov - Situan mapa a zujmovho zemia M 1 : 50 000

A1d Chmiany - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000

A1e Ondraovce - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000

A1f Varhaovce - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 50 000

A2a Preov- Horrska ulica, Pod Wilec Hrkou Prehadn situcia svahovch deformciM 1 : 10 000

A2b Petrovany - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000

A2c ipov - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000A2d Chmiany - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000

A2e Ondraovce - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000

A2f Varhaovce - Situan mapa zujmovho zemia M 1 : 10 000

A3a Preov- Horrska ulica, Pod Wilec Hrkou - Vrez z geologickej mapy zujmovhozemia M 1 : 50 000

A3b Petrovany - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000

A3c ipov - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000

A3d Chmiany - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000

A3e Ondraovce - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000

A3f Varhaovce - Vrez z geologickej mapy zujmovho zemia M 1 : 50 000

Samostatn grafick prlohy

4.1 B1 Preov Horrska Mapa svahovch deformci M 1 : 1 000

4.1 B2 Preov Horrska - Rez svahovou deformciou 1 1 M 1 : 500

4.1 B3 Preov Horrska Rez svahovou deformciou 2 2 M 1 : 500

Vysvetlivky k rezom svahovou deformciou

4.1 B4 Preov Horrska Ideov nvrh sananch opatren M 1 : 2 000

4.2 B1 Preov Pod Wilec hrkou Mapa svahovch deformci M 1 : 1 000

4.2 B2 Preov Pod Wilec hrkou - Rez svahovou deformciou 1 1 M 1 : 500

4.2 B3 Preov Pod Wilec hrkou Rez svahovou deformciou 2 2 M 1 : 500

4.2 B4 Preov Pod Wilec hrkou Rez svahovou deformciou 3 3 M 1 : 500

Vysvetlivky k rezom svahovou deformciou

4.2 B5 Preov Pod Wilec hrkou Ideov nvrh sananch opatren M 1 : 2 000

4.3 B1 Petrovany elov mapa svahovej deformcie M 1 : 500


4/68


4

4.3 B2 Petrovany - Rez svahovou deformciou 1 1 M 1 : 500

4.3 B3 Petrovany Rez svahovou deformciou 2 2 M 1 : 500

4.3 B4 Petrovany Ideov nvrh sananch opatren M 1 : 1 000

4.4 B1 ipov elov mapa svahovej deformcie M 1 : 500

4.4 B2 ipov - Rez svahovou deformciou 1 1 M 1 : 300

4.4 B3 ipov Rez svahovou deformciou 2 2 M 1 : 300

4.4 B4 ipov Rez svahovou deformciou 3 3 M 1 : 300

4.5 B1 Chmiany elov mapa svahovch deformci M 1 : 5 000

4.5 B2 Chmiany elov mapa svahovch deformci M 1 : 1 000

4.5 B3 Chmiany - Rez svahovou deformciou 1 1 (PF-1) M 1 : 500

4.5 B4 Chmiany - Rez svahovou deformciou 2 2 (PF-2) M 1 : 500

4.6 B1 Ondraovce elov mapa svahovej deformcie M 1 : 500

4.6 B2 Ondraovce Rez svahovou deformciou 1 1 M 1 : 250

4.7 B1 Varhaovce elov mapa svahovch deformci M 1 : 10 000

4.7 B2 Varhaovce elov mapa svahovch deformci M 1 : 1 000

4.7 B3 Varhaovce Rez svahovou deformciou 1 1 M 1 : 500

4.7 B4 Varhaovce Rez svahovou deformciou 2 2 M 1 : 500

Ostatn prlohy

4.1. C1 Preov Horrska - Grafick dokumentcia vrtov

4.1 C2 Preov Horrska - Merask sprva so zoznamom sradnc

4.1 C3 Preov Horrska - Vsledky laboratrnych rozborov

4.1.C4 Preov Horrska - Vsledky geofyziklneho prieskumu

4.1.C5 Preov Horrska - Vsledky inklinometrickch meran

4.1 C6 Preov Horrska - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond

4.1 C7 Preov Horrska Leteck snmky lokality4.1 C8 Preov Horrska Fotodokumentcia poruench budov

4.2 C1 Preov Pod Wilec hrkou - Grafick dokumentcia vrtov

4.2 C2 Preov Pod Wilec hrkou - Merask sprva so zoznamom sradnc

4.2 C3 Preov Pod Wilec hrkou - Vsledky laboratrnych rozborov

4.2 C4 Preov Pod Wilec hrkou - Vsledky geofyziklnych meran

4.2 C5 Preov Pod Wilec hrkou - Vsledky inklinometrickch meran

4.2 C6 Preov Pod Wilec hrkou Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond4.2 C7 Preov Pod Wilec hrkou Fotodokumentcia poruench budov


5/68


5

4.3 C1 Petrovany - Grafick dokumentcia vrtov

4.3 C2 Petrovany - Merask sprva so zoznamom sradnc

4.3 C3 Petrovany - Vsledky laboratrnych rozborov

4.3 C4 Petrovany - Vsledky geofyziklneho prieskumu4.3.C5 Petrovany - Vsledky inklinometrickch meran

4.3 C6 Petrovany - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond

4.3 C7 Petrovany - Leteck snmky lokality

4.4 C1 ipov - Grafick dokumentcia vrtov a kopanej ryhy

4.4 C2 ipov - Merask sprva so zoznamom sradnc

4.4 C3 ipov - Vsledky laboratrnych rozborov

4.4 C4 ipov - Vsledky geofyziklneho prieskumu

4.4.C5 ipov- Vsledky inklinometrickch meran

4.4 C6 ipov - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond

4.4 C7 ipov - Leteck snmky lokality

4.5 C1 Chmiany - Grafick dokumentcia vrtov

4.5 C2 Chmiany Leteck snmky lokality

4.6 C1 Ondraovce - Grafick dokumentcia vrtov

4.6 C2 Ondraovce - Merask sprva so zoznamom sradnc

4.6 C3 Ondraovce - Vsledky laboratrnych rozborov

4.6 C4 Ondraovce - Vsledky geofyziklneho prieskumu

4.6.C5 Ondraovce - Vsledky inklinometrickch meran

4.6 C6 Ondraovce - Vyhodnotenie dynamickch penetranch sond

4.6 C7 Ondraovce - Leteck snmky lokality

4.7 C1 Varhaovce - Grafick dokumentcia vrtov

4.7 C2 Varhaovce - Merask sprva so zoznamom sradnc

4.7 C3 Varhaovce - Vsledky laboratrnych rozborov

4.7 C4 Varhaovce - Vsledky geofyziklneho prieskumu

4.7 C5 Varhaovce - Leteck snmky lokality

Rozdeovnk:Vtlaok . 1 GD, odbor Geofondu


6/68


6

Vtlaok . 2 Ministerstvo ivotnho prostredia SR

Vtlaok . 3 - Ministerstvo ivotnho prostredia SR

Vtlaok . 4 ENVIGEO, a.s. Bansk Bystrica


7/68


7

Skratky pouit v zverenej sprve

Organizcie a in intitcie

MPPaRR SR Ministerstvo pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvojaSlovenskej republiky

MP SR Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky

SHM Slovensk hydrometeorologick stav

JRD Jednotn roncke drustvo

E Eurpska nia

Geofond ttny geologick stav Dionza tra - Odbor Geofondu

GIS Geografick informan systm

IGP Ininierskogeologick prieskum

GD ttny geologick stav Dionza traSR Slovensk republika

Technick skratky

STN Slovensk technick norma

EN Eurpska norma

ISO normy systmu kvality

DPS dynamick penetran sonda

kPa kilopascal jednotka tlaku

MPa megapascal jednotka tlakuE.C. konduktivita = elektrick vodivos

pH vyjadrenie stupa kyslosti - zsaditosti (interval 1-14)

PF profil

OH objemov hmotnos[kg.m-3]

WL medza tekutosti [%]

Wp medza plasticity [%]

Ip index plasticity [%]

Ic konzistencia

W vlhkos zeminy [%]Edef modul pretvrnosti zkladovej pdy [MPa]

Rdt tabukov vpotov nosnos [kPa]

ef efektvny uhol vntornho trenia []

cef efektvna sdrnos zeminy [kPa]

r rezidulny uhol vntornho trenia []

cu totlna sdrnos zeminy [MPa]

cr rezidulna sdrnos zeminy [MPa]

kf koeficient filtrcie [m.s-1]

t teplota [oC]T koeficient prietonosti [m2.s-1]


8/68


8

Ca chemick znaka vpnika

Na chemick znaka sodka

Mg chemick znaka horka

HCO3 chemick znaka hydrognuhliitanov

bm ben meterm n. m. meter nad morom

m meter - zkladn jednotka dky v SI

cm centimeter jednotka dka (1 cm = 0,01 m)

mm milimeter - jednotka dka (1 mm = 0,001 m)

mg miligram = 1.10-6 kg

g mikrogram = 1.10-9 kg

km2 jednotka sstavy SI urujca vekos plochy


9/68


9

1. vodPredkladan zveren sprvu z geologickej lohy vypracovala firma ENVIGEO, a. s., BanskBystrica na zklade vaznej ponuky sae, ktor vypsalo Ministerstvo pdohospodrstva,

ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky(od 1.11.2010 Ministerstvo ivotnho prostredia SR).

Dvodom obstarvania predmetnch prc bol mimoriadny vskyt zosuvov ako dsledokklimatickch a meteorologickch situci, ktor nastali vo viacerch reginoch Slovenska.

Zmluva o vypracovan projektu a realizcii geologickch prc medzi objednvateoma zhotoviteom geologickch prc bola uzavret 27. oktbra2010. slo zmluvy u objednvateaprc je 102/2010/1200.

V dsledku mimoriadne vdatnch zrok v 1. polovici roka 2010 a povodovej situciev mesiacoch mj a jn vzniklo na Slovensku mnostvo novch svahovch deformci, z ktorchmnoh ohrozuj ivoty, zdravie a majetok obyvateov v postihnutch lokalitch a devastuj

ponohospodrsku a lesn pdu, ivotn prostredie a udsk diela.Sekcia geolgie a prrodnch zdrojov MPPaRR SR vypracovala v oktbri 2010 rmcov projektgeologickej lohy. Prlohy rmcovho projektu geologickej lohy tvoria projekty pre jednotlivasti vybrat na realizciu ininierskogeologickho prieskumu prioritnch lokalt postihnutchzosuvmi. Jednou z prioritnch lokalt je aj okres Preov zosuvy v katastrlnom zem Preov mesto (Horrska ulica, Pod Wilec hrkou), Petrovany, Chmiany, Ondraovce, ipov aVarhaovce.

Obsah zverenej sprvy a jej lenenie je spracovan poda vyhlky Ministerstva ivotnhoprostredia Slovenskej republiky . 51/2008 Z. z. v znen neskorch predpisov (alej vyhlka .51/2008), ktorou sa vykonva geologick zkon ( 38) a poda smernice MP SR . 2/2000 ozsadch spracovania a odovzdvania loh a projektov v Geografickom informanom systme,priom jej rozsah a osnova bola prispsoben cieom geologickej lohy, ktor boli zadefinovanv projekte geologickej lohy.

1.1. Vymedzenie a cie geologickej lohy

1.1.1 Zkladn daje o geologickej lohe

Nzov lohy: ININIERSKOGEOLOGICK PRIESKUM HAVARIJNCHZOSUVOV, VZNIKNUTCH V ROKU 2010

as.1 Ininierskogeologick prieskum havarijnch zosuvovv okrese Preov

slo lohy: 102/2010/1200 (MP SR), 11050/2010 (ENVIGEO, a.s.)Dtum vyhotovenia: december 2010

Druh prc: Ininierskogeologick prieskum

Etapa prieskumu: Orientan prieskum

Objednvate: Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky

Zstupca objednvatea: RNDr. Vlasta Jnov, PhD.generlna riaditeka Sekcie geolgie a prrodnch zdrojov

Zhotovite: ENVIGEO, a.s., Kynceov 2, 974 11 Bansk Bystrica

Zodpovedn rieite: RNDr. Pavol Tup

tatutrny zstupca zhotovitea: RNDr. Pavol TUP, predseda predstavenstva


10/68


10

1.1.2 Zkladn administratvne daje o skmanom zem

Zkladn daje poda selnka obc Slovenskej republiky v zmysle Opatrenia tatistickho raduSlovenskej republiky . 597/2002 Z.z., ktorm sa ustanovuj selnky zemnch jednotiekSlovenskej republiky uvdzame v nasledujcom prehade.

Kraj: Preovsk

Okres: 707 Preov

Katastrlne zemia: 849502 Preov mesto, zosuv na Horrskej ul.

849502 Preov mesto, zosuv pod Wilec hrkou

846058 Petrovany

874922 ipov

820750 Chmiany843831 Ondraovce

867411 Varhaovce

Situan mapy skmanch zosuvov v mierke1:50 000 tvor prlohu A1a a A1f tejto sprvy.

1.2 Cie geologickej lohy

Na zklade poiadaviek objednvatea geologickch prc boli zadefinovan nasledujce cieleorientanho prieskumu:

zhodnotenie dostupnch archvnych podkladov pre rieenie danej problematiky, zhodnotenie prrodnch pomerov lokality ovplyvujcich vznik a vvoj svahovch

pohybov,

spresnenie ininierskogeologickch a hydrogeologickch pomerov zemia,

zhodnotenie intenzity poruenia svahu a stupa ohrozenia ivotov a majetku ud,

stanovenie prin vzniku svahovch deformci,

realizcia ininierskogeologickch vrtov za elom zistenia hbky a priestorovhousporiadania mykovch plch,

odber vzoriek zemn a ich laboratrny rozbor na stanovenie fyziklno-mechanickchvlastnost,

vypracovanie elovej ininierskogeologickej mapy zosuvnch zem,

vpoet stability svahov na zistench mykovch plochch,

sledovanie zosuvnch zmien inklinometrami v najohrozenejch lokalitch,

vykonanie bezprostrednch protihavarijnch opatren,

ideov nvrh sancie poruenho zemia.

1.3 daje o projekte a jeho zmench

Projekt geologickej lohy bol vypracovan poda postupov uvedench vo Vyhlke Ministerstvaivotnho prostredia Slovenskej republiky . 51/2008 Z. z. v znen neskorch predpisov, ktorou

sa vykonva geologick zkon.


11/68


11

Prce na lohe boli zaat 4.10.2010 pred schvlenm projektu geologickej lohy. Vyadovala sito situcia, ktor vznikla dsledkom vdatnch zrok v mji a jni 2010 a s nimi spjanpovodov situcia. Projekt geologickej lohy bol schvlen 27. 10. 2010, loha bolaregistrovan pod slom 589/2010 v ttnom geologickom stave Dionza tra.

Poas realizcie prieskumnch prc na lokalite Preov boli zisten geologick skutonosti, ktorsi vyadovali zmenu zvenie rozsahu technickch a alch geologickch prc, aby mohliby dosiahnut ciele stanoven pvodnm projektom.

Potreba realizcie celho sboru geologickch prc na novej lokalite Varhaovce vyplynulaz ostatnej aktualizcie rizikovost lokalt, na ktorch sa (re)aktivovali zosuvy v mji a jni 2010a kde dolo k vnemu ohrozeniu obytnch domov.

Vyie uveden skutonosti boli dvodom na vypracovanie dodatku k zmluve (podpsan19.11.2010) a nsledne bola vypracovan aj zmena projektu geologickej lohy.

2. Charakteristika skmanho zemia a doterajia geologick preskmanos

2.1 Geomorfologick pomery

Poda geomorfologickho lenenia (Mazr, Lukni 1986 IN MIKLS ET AL.,2002), patr skmanzemie do alpsko-himaljskej sstavy, podsstavy Karpaty, provincie Zpadn Karpaty. Zosuvyv k.. Chmiany, Ondraovce, ipov patria do subprovincie vonkajie Zpadn Karpaty dopodhno-magurskej oblasti. Zosuvy v k. Preov, Petrovany a Varhaovce patria dosubprovincie vntorn Zpadn Karpaty, do oblasti Luenecko-koick znenina, do Toryskejpahorkatiny Koickej kotliny.

Z hadiska geomorfologickch pomerov as skmanho zemia je tvoren relifom kotlinovchpahorkatn a relifom nekrasovch plann (MAZR,INURA,KVITKOVI1980 IN MIKLS ET AL.,2002). Prevan as skmanho zemia tvoria zlomovo-vrsov truktry flyovch Karpt, a to

pozitvne vysoko vyzdvihnut blokov truktry, ako aj prechodn, mierne vyzdvihnutmorfotruktry vrchovn a pahorkatn.

2.2. Geologick pomery

Z hadiska regionlneho geologickho lenenia Zpadnch Karpt a severnch vbekovPannskej panvy (VASS ET AL., 1988) patr okres Preov do vntornch Zpadnch Karpt.Vchodn as patr k vntrohorskm panvm a kotlinm, do vchodoslovenskej panvy,Preovskej kotliny. Zpadn as okresu patr k vntrokarpatskmu paleognu, dospiskoariskho paleognu (arisk paleogn). Na vchode vystupuj horniny zlato-banskhostratovulknu patriace k neovulkanitom Slanskch vrchov.

Hlavn as zlatobanskho stratovulknu na vchode okresu je tvoren zlatobanskou formciou,v ktorej vystupuj hlavne vulkanoklastick horniny (rzne typy tufov a tufitov) ako aj epiklastickbrekcie a extrzie pyroxenickch andezitov.

Koick kotlinu, tvoriacu stredn a jun as okresu, tvoria neognne sedimenty zastpenrznymi typmi hln, pieskovcov, prachovcov a zlepencov. Zlepence v podhor Slanskch vrchovobsahuj aj vulkanick materil. V oblasti Solivar a vby na povrch vystupuje sonobansksvrstvie tvoren pieskovcami a prachovcami s polohami kamennej soli (KALIIAK ET AL.,1991).

Kvartrne sedimenty vystupuj vo vch hrbkach hlavne v oblastiach budovanch neognnymihorninami (Koick kotlina) a v dolinch vch tokov. Tvoren s rznymi typmi trkov,hlinitch trkov, fluvilnych i svahovch hlinitch sedimentov.


12/68


12

2.3 Hydrologick a hydrogeologick pomery

Hydrologick pomery

Cel skman zemie patr do moria ierneho mora, k povodiu Horndu do vrchovinovo-ninnej oblasti s daovo-snehovm reimom odtoku. Najniie priemern prietoky s

v septembri, najvyie v marci a v aprli. Podrun zvenie vodnosti koncom jesene a zaiatkomzimy je vrazn. Vysok vodnos je v mesiacoch marec - aprl, v oblasti Koickej kotliny februr- aprl (IMO A ZAKO IN MIKLS ET AL.,2002).

V nasledujcej tabuke s uveden hodnoty a v grafoch zhodnoten priemern mesan prietokyza obdobie rokov 2000-2010 na rieke Torysa - vodomern stanica Preov (HYDROLOGICKROENKY POVRCHOV VODY,2000-2010,SHM).

Tabuka . 1: Priemern mesan, priemern ron prietok za roky 2000 - 2010 na vodomernej staniciv Preove

Mesiac

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XIIPriemernhodnota

za rok2000 1,291 3,348 16,92 18,41 4,059 2,504 3,727 3,921 1,789 1,078 1,381 1,037 4,948

2001 2,123 3,497 6,569 8,631 3,937 5,728 18,53 6,072 2,534 1,448 1,263 1,041 5,134

2002 1,673 4,15 2,562 2,071 2,974 3,212 5,922 4,647 1,804 3,583 3,18 1,536 3,107

2003 1,341 0,761 7,182 9,136 3,426 1,753 1,127 0,717 0,678 0,795 0,83 0,599 2,367

2004 0,612 1,23 6,226 3,188 4,628 3,484 11,63 5,677 2,049 1,259 2,467 3,304 3,838

2005 2,442 1,908 11,77 9,959 12,8 15,1 5,833 17,62 5,593 3,215 2,012 3,681 7,702

2006 3,81 2,648 11,09 14,61 7,471 19,71 4,913 2,95 2,059 1,031 2,134 1,062 6,114

2007 1,419 5,519 10,48 3,807 2,124 1,856 1,084 1,868 6,244 4,915 4,048 4,213 3,951

2008 3,284 4,5 6,205 6,518 3,673 1,645 14,0 5,218 2,345 4,227 1,969 5,253 4,925

2009 4,428 6,186 9,461 9,175 2,684 4,099 3,152 2,429 2,525 3,929 7,366 3,467 4,889

2010 5,486 4,137 5,794 9,328 17,88

Za pozornos stoj hodnota priemernho mesanho prietoku v mji 2010 (tabuka . 1). V staniciPreov uveden hodnota presahuje 3,7-nsobne priemern hodnotu prietoku v tomto mesiaci zaobdobie rokov 2000-2009, ktor je 4,778 m3.s-1. daje z mesiaca jn 2010 sme nemalik dispozcii.


13/68


13

Graf. 1: Grafick zhodnotenie priemernch mesanch prietokov zo stanice Preov (2000-2010)

0

5

10

15

20

25

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

m3/s

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Hydrogeologick pomery

Z hadiska hydrogeologickej rajonizcie Slovenska (UBA, 1981) patr zemie zosuvov v k..Chmiany, Ondraovce, ipov a Preov do rajnu P122 Paleogn povodia Svinky, zosuvy v k..Petrovany patria do rajnu Q 125 Kvartr Horndu a Koickej kotliny, zosuvy vo Varhaovciachpatria do rajnu NQ 123 Neogn vchodnej asti Koickej kotliny.

Poda rmcovej smernice o vodch 200/60/EC (KULLMAN ET AL., 2005) patria podzemn vodyv skmanom zem do tvaru SK2004900F tvar puklinovch podzemnch vd podtatranskej

skupiny a flyovho psma oblast povod Hornd a do tvaru SK 2005300P tvarmedzizrnovch podzemnch vd Koickej kotliny oblasti povod Hornd.

zemie budovan flyom je charakterizovan prevane plytkm obehom podzemnch vdv puklinovom prostred. Prevan vina infiltrovanch zrkovch vd odtek viac menejkonformne s povrchu ternu v malch hbkach a je odvodovan v prameoch, alebo rozptlenmprtokom do povrchovch tokov.

Paleognne sedimenty s postihnut radom zlomovch, hlbie zaloench porch, na ktorch sviazan poetn vvery minerlnych vd.

Z nplavov rieky Hornd s vodohospodrsky vznamn piesit trky na bze kvartru.

Podrobnejia geologick a hydrogeologick charakteristika jednotlivch skmanch zemzosuvov sa nachdza v kapitole 4.

2.4 Klimatick pomery

Skman zemie spad poda Atlasu krajiny SR (MIKLS ET AL.,2002) do mierneho podnebnhopsma a atlanticko-kontinentlnej podnebnej oblasti. Na zklade mapy klimatickch oblastzostrojenej Lapinom, Fakom, Melom, astnm, Tomlainom (IN MIKLS ET AL., 2002) patrskman zemie do teplej klimatickej oblasti. V teplej klimatickej oblasti vystupuje okrsok T7 -tepl, mierne vlhk s chladnou zimou.

Pre orientan zhodnotenie zrkovch pomerov zemia sme vybrali a zhodnotili daje z SHMo zrkach z meteorologickch stanc Chmiany a Preov planetrium.


14/68


14

V tabukch . 2 a 3 a v grafoch . 2 a 3 (Chmiany, Preov - Planetrium) uvdzamepriemern mesan a ron hrny zrok zo stanc Chmiany a Preov, ktor nm poskytlipracovnci SHM Koice a Bansk Bystrica. Za rok 2010 nm boli poskytnut daje len dooktbra 2010.

Tabuka . 2: Priemern hrny zrok [mm]zo stanice ChmianyMesiace I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok

2000 25,8 38,5 37,9 46,9 93,6 78,7 128,9 63,3 52,1 4,2 32,3 30,8 633,0

2001 40,0 9,2 59,0 73,7 31,0 108,8 182,1 23,5 73,0 12,3 37,4 7,7 657,7

2002 2,5 9,5 9,0 24,1 84,2 73,5 202,0 71,0 44,6 69,4 12,5 19,4 621,7

2003 18,3 17,0 13,5 27,0 52,1 49,1 79,2 38,9 71,5 44,9 13,3 11,5 436,3

2004 8,9 46,2 10,2 33,4 108,2 81,3 215,4 76,5 18,4 50,0 49,4 5,9 703,8

2005 17,3 46,6 2,6 67,5 97,0 102,1 148,4 190,8 81,8 14,0 26,6 55,8 850,5

2006 8,6 17,3 45,0 49,7 77,5 157,9 28,7 146,7 4,0 19,8 18,9 5,8 579,9

2007 44,7 39,6 42,2 8,6 41,8 79,2 83,4 76,8 115,4 92,4 14,2 20,4 658,7

2008 23,9 5,4 42,1 35,6 32,1 70,8 224,2 66,4 39,7 47,2 17,7 43,3 648,4

2009 37,8 24,7 45,6 62 31,4 107 61,5 77,1 70,9 62,1 65,9 33,1 679,12010 25 21,9 11,6 64,3 228,1 141,9 150,2 111,3 79 24,2 857,5

Graf. 2: Priemern mesan hrny zrok zo stanice Chmiany za roky 2000 a oktber 2010

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0


mm

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Tabuka . 3: Priemern hrny zrok [mm]zo stanice Preov - planetrium

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok

2000 36,1 40,3 44,8 47,0 76,5 83,4 140,9 45,7 51,5 3,0 32,7 34,6 636,5

2001 45,5 12,8 59,0 66,3 20,9 93,1 156,1 21,8 69,6 17,0 46,8 10,7 619,6

2002 9,0 9,0 6,7 16,0 62,2 90,1 145,9 58,4 70,2 73,3 13,0 21,5 575,32003 29,2 28,0 13,2 33,1 87,6 42,0 97,0 58,5 65,0 53,2 19,3 13,9 540,0

2004 16,0 56,7 15,2 38,6 104,9 115,6 275,6 89,7 27,7 57,2 55,7 7,0 859,9

2005 31,6 30,2 6,3 53,4 96,4 90,3 162,3 206,7 87,0 11,5 21,5 54,1 851,3

2006 10,2 21,7 55,5 31,4 111,6 130,9 13,4 110,9 6,1 23,0 4,3 7,0 526,0

2007 44,3 39,3 31,2 11,7 48,4 83,9 109,6 61,8 135,2 76,8 21,4 25,4 689,0

2008 22,3 2,9 28,5 38,8 32,9 59,0 196,0 70,0 51,6 45,3 20,8 51,7 619,8

2009 42,1 36,8 47,2 42,7 49,1 73,3 97,2 93,4 67,2 76,2 68,5 37,4 731,12010 42,3 25,7 18,2 64,6 193 143,5 162,3 84,4 62,6 23 819,6


15/68


15

Graf. 3: Priemern mesan hrny zrok zo stanice Preov -planetrium za roky 2000 a

oktber 2010

-50,0

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

300,0


mm

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

2.5 Analza vplyvu atmosfrickch zrok zaiatkom leta 2010 na vznik a rozvoj svahovchdeformci

V priebehu mja a jna 2010 postihli nielen skman zemie, ale aj mnoh in reginy Slovenskavdatn celoplon zrky. Fakt, e ilo o skutone historick mjov zrky potvrdzujeskutonos, e na takmer 400 zrkomernch staniciach boli prekonan doposia zaznamenanrekordy mesanch hrnov zrok za mesiac mj. Problmom mjovch a jnovch zrok bolanielen ich znan vdatnos a vek priestorov rozsah opakujci sa hne po sebe nasledujcich

vlnch, ale aj to, e zva zrky vypadvali v oblastiach, ktor boli u dostatone nastenzrkami z predolch poveternostnch situci (PECHO ET AL.,2010).

Psobenm uvedench extrmnych klimatickch podmienok vznikali na vhodnom geologickompodklade (na horninch nchylnch na zosvanie) svahov deformcie.

daje zo zrkomernch stanc v skmanom zem tento fakt potvrdili. Na grafoch . 4 a .7 sznzornen mesan hrny zrok v zrkomernch staniciach Preov - planetrium a Chmianyzaroky 2009 a 2010.

Na porovnanie uvdzame aj daje z dlhodobho pozorovania za roky 1961 - 1980, kde dlhodobpriemern ron hrn zrok na stanici v Preove bol 596 mma za obdobie rokov 1901 - 2002 bol619 mm (EPEKOV,2003). Na stanici Chmiany bol za roky 1961 - 1990 600 mm (MIKLOS ET

AL.,2002).Ron hrn zrok na stanici Preov za rok 2009 je 731,1 mm a za rok 2010 (janur anovember) je 819,6 mm. Na zrkomernej stanici Chmiany za rok 2009 je 679,1 mm a za rok2010 (janur a november) je 857,5 mm.

Za pozornos stoja mesan hrny zrok z obidvoch stanc (tabuka .2 a 3), ke v mjipredstavuj zrkov hrny niekokonsobok priemernch mesanch hrnov za predchdzajceroky. V mesiaci mji je to v Chmianoch 3,5 nsobok a v Preove 2,7 nsobok priemernhomesanho hrnu.

Na grafe .8 s znzornen okrem ronch hrnov zrok aj teploty vzduchu v Hurbanove zaobdobie rokov 1881 a 2010.


16/68


16

Graf. 4: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanice

Chmiany a Preov planetrium za rok 2009

0

20

40

60

80

100

120


mm

Chmiany Preov

Graf. 5: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanice

Chmiany a Preov planetrium za rok 2010

0

50

100

150

200

250


mm

Chmiany Preov

Graf.6: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanicu

Chmiany za roky 2009 a 2010

0

50

100

150

200

250


mm

2009 2010


17/68


17

Graf. 7: Grafick znzornenie mesanch hrnov zrok (mm) pre stanicu Preov

planetrium za roky 2009 a 2010

0

50

100

150

200

250


mm

2009 2010

Ako je zrejm aj z grafov, podstatnou prinou vzniknutia novch geodynamickch javov aleboaktivovania starch deformci, bola aj prestenos horninovho prostredia predchdzajcimizrkami hlavne zrkami z jesene 2009 a zo zimy 2009/2010.

Hlavne v dsledku uvedench extrmnych klimatickch podmienok v obdob rokov 2009 a 2010vznikli v skmanom zem na vhodnom geologickom podklade (lovcoch, pieskovcoch) svahovdeformcie.

2.6 Doterajia geologick preskmanos

K zkladnm prcam, ktor sme pouili pri rieen lohy patria ininierskogeologick mapy.Na skmanom zem s to predovetkm ininierskogeologick mapy mierky 1:50 000 zo sboruregionlnych mp geofaktorov ivotnho prostredia Ininierskogeologick mapa Koick kotlinaa Slansk vrchy (PETRO ET AL, 1993) a Mapa deformovanch zem na okraji Slanskchvrchov (NEMOK ET AL.,1977),alejMapa svahovch porch okraja Slanskch vrchov v mierke1:25 000 (GRMANOV, GOMOLK, 1999) a v mierke 1:10 000 (GOMOLK, 1998), Mapasvahovch porch oblast Podhradk-Okrun, Zlat Baa, Kokoovce-Sigord, Varhaovce(SPIK ET AL,1987).

alej s to zkladn ininierskogeologick mapy mierky 1:10 000 oblasti Preova (SPIK ET AL,1985), oblasti Kapuian a Vekho aria (SPIK ET AL.,1986), oblasti Solivaru (PETRO ET AL.,1984). Tieto mapy mierky 1:10 000 vyli tlaou v roku 1989 (PETRO ET AL., 1989) ako mapa

ininierskogeologickej rajonizcie a mapa ininierskogeologickch pomerov severnej astiKoickej kotliny.

Pri rieen lohy sme pouili aj Atlas mp stability svahov SR (IMEKOV, MARTINEKOV,2006).

Problematikou zosuvov v skmanom zem sa zaoberali: BURO ET AL (1963), NEMOK ET AL(1977, 1997), GIRA (1978), MODLITBA ET AL (1985, 1986), SPIK ET AL (1987), JNO ET AL(1988), GRMANOV, GOMOLK (1999), BALIAK (1999), SPIK, VARGA (2007), KOPECK,ONDRIK (2008),HAVO ET AL (2009).

Celkove sme v priebehu zostavovania zverenej sprvy excerpovali takmer 200 archvnych sprva posudkov, ktor sme pouili na zskanie prehadu o geologickch, ininierskogeologickcha hydrogeologickch pomeroch zem postihnutch svahovmi pohybmi.


18/68


18

Poda dostupnej literatry zosuvy v Preove Horrska ulica, Pod Wilec hrkou a zosuv voVarhaovciach, patria z hadiska nchylnosti zemia k aktivizcii resp. vzniku svahovchdeformci do vysokho stupa. Boli tu opisovan aktvne a stabilizovan formy svahovchdeformci.Zosuvy v Chmianoch, Ondraovciach a ipove sa nachdzaj v zem s priaznivougeologickou stavbou, nevyluujcou obasn vznik svahovch deformci vplyvom prrodnch

podmienok.daje zskan archvnou excerpciou boli doplovan konzultciami so zstupcami M Preov adotknutch obc.

Na obrzku .1 uvdzame prehadn ininierskogeologick preskmanos skmanho zemia.

Poas rieenia lohy boli daje zskan archvnou excerpciou doplovan konzultciami sozstupcami dotknutch obc (obecn rady).

Okrem toho, pri rieen geologickej lohy sme vyuili materily spracovan SHM:

- PECHO ET AL.,2010: Extrmne atmosfrick zrky na jar a na zaiatku leta 2010 na Slovensku,

- Hydrologick roenka, Povrchov vody (za roky 2000 a 2008), SHM Bratislava,- Roenka atmosfrickch zrok (za roky 2000 a 2008), SHM Bratislava.


19/68


19

Obrzok. 1: Regionlna ininierskogeologick preskmanosv mierke 1:500 000

3. Postup rieenia geologickej lohy

3.1 Geofyziklne prce

Na lokalitch Ondraovce, Petrovany, ipov boli realizovan povrchov geofyziklne meraniamodernou geoelektrickou odporovou metdou tzv. rezistivitnou tomografiou, ktor nahrdzastarie geofyziklne metdy - SOP (symetrick odporov profilovanie) a VES (vertiklneodporov profilovanie).Prce realizovala firma BHF Environmental, spol. s r.o. Bratislava.


20/68


20

Na lokalite Ondraovce boli vyten 2 geofyziklne profily O1 a O2 dlh 190 m, na lokalitePetrovany boli vyten 3 geofyziklne profily P1, P2, P3 dlh 223 m, 206 m, 238 m a nalokalite ipov boli vyten 3 geofyziklne profily Z1, Z2, Z3 dlh 142 m, 190 m, 190 m.

Na lokalite Varhaovce bola realizovan metda odporovej tomografie na 2 profiloch PF1 a PF2

celkovej dky 710 m. Na lokalitch v Preove t ist metda bola realizovan na3 profiloch celkovej dky 960 m (Pod Wilec hrkou), na 2 profiloch celkovej d ky 660 m(Horrska ulica). Prce realizovala firma KORAL, s.r.o. Spisk Nov Ves.

Vsledky geofyziklnych prc boli vyuit pri navrhovan lokalizcie a parametrov prieskumnchvrtov a zostavovan elovch mp svahovch deformci. Sprvy z geofyziklneho prieskumupre jednotliv lokality uvdzame v prlohch4.1 C4; 4.2 C4, 4.3 C4, 4.4. C4, 4.6 C4, 4.7 C4.

3.2 Vrtn prce

Vrty realizovala firma ENVIGEO, a.s. Bansk Bystrica na lokalitch Petrovany, Chmianya Varhaovce vrtnou spravou Fraste Mito-40 na psovom podvozku, resp. vrtnou spravouUKB-500 S na podvozku nkladnho automobilu URAL 375.

Na realizcii vrtov na lokalitch Preov Horrska ulica a Pod Wilec hrkou bola pouit vrtnsprava UGB 50 fy Hajk, Brvnite a UGB 50M spolonosti Kopas vrty. Vrty na lokalitchOndraovce a ipov boli odvtan spravou EP-5 fy Uranpres, s.r.o. Spisk Nov Ves.

Vrty slili na overenie geologickej stavby, hbky hladiny podzemnej vody a zskaniehorninovho materilu a podzemnej vody na laboratrne spracovanie.

Celkov metr IG vrtov vyhotovench jadrovm spsobom je 1 241m. Po odvtan boli vybratvrty vystrojen inklinometrickmi panicami a perforovanmi piezometrickmi panicamis priemerom 75 mm. Vystrojenie vrtov umouje realizciu meran inklinometrom a reimovchsledovan rovne hladiny podzemnej vody v zujmovom zem.

vodn inklinometrick merania realizovala firma Geoslovakia Koice, nasledujcu sriu meranv januri 2011 bude realizova firma ENVIGEO. Grafick vstupy z vodnch meran tvoriaprlohy 4.1 C5, 4.2 C5, 4.3 C5, 4.4 C5 ,4.6 C5.

V miestach neprstupnch pre vrtn techniku bola realizovan na lokalite ipov 1 kopan ryha dohbky cca 2,7 m.

Grafick dokumentciu vrtov a kopanch rh poda jednotlivch lokalt uvdzame v prlohch4.1 C1 a 4.7 C1.


21/68


21

Tabuka . 4: Prehad parametrov realizovanch vrtov

Priemer vtania (mm) Vystrojenie vrtovOznaenievrtu

Hbkavrtu(m) 195 175 156/137 112

Perforciahbka (m)

od -do

Vrtnsprava Inklinometre

(75 mm)Piezometre

(75 mm)

Preov Horrska ulica

JH-1 19 0-9 9-12 12-18 18-19 4-16 0-19

JH-1A 19,5 0-8 8-9,6 9,6-19,5 0-19,5JH-2 19 0-6 6-19 14-18 0-19

JH-2A 20 0-6 6-20 0-20

JH- 3 17,3 0-7 7-13 13-17,3 7,3-16,3 0-17,5JH-3A 17,5 0-7 7-13 13-17,3 0-17,3

JH- 4 15 0-7,6 7,6-15 5-14 0-15JH-4A 15 0-7,6 7,6-15 0-15

JH-5 20 0-10 10-15,5 15,5-20 5-15 0-20JH-5A 20 0-10 10-15,5 15,5-20 0-20

JH- 6 24 0-19,5 19,5-24 19-23 0-24JH-6A 24 0-19,5 19,5-24 0-24

JH- 7 20,5 0-20,5 15-19 0-20,5

JH-7A 20 0-20 0-20JH- 8 19 0-20

JH-8A 20 0-20

UGB-50M

0-20

Preov Pod Wilec hrkou

JV-1 16,0 0-8 8-10 10-16 4-15,5 0-16

JV-1A 16,3 0-8 8-10 10-16,3 0-16,3JV-2 15,0 0-6,3 6,3-10 10-15 3-12 0-15

JV-2A15,0 0-6,3 6,3-10 10-15 0-15

JV-3 18,0 0-6 6-13 13-18 3-15 0-18

JV-3A 18,0 0-6 6-13 13-18 0-18

JV-4 15,3 0-6 6-12 12-15,3 4,3-12,3 0-15

JV-4A 15,0 0-6 6-12 12-15 0-15

JV-5 15,3 0-7 7-10,5 10,5-15,3 4-14,3 0-15

JV-5A 15,0 0-6 6-10,3 10,3-15 0-15

JV-6 17,0 0-5,7 5,7-12 12-17 5-16 0-17

JV-6A 17,0 0-5,7 5,7-12 12-17 0-17

JV-7 15,5 0-11 11-15,5 7,5-14,5 0-15,5

JV-7A 15,2 0-11 11-15,2 0-15,2

JV-8 15,0 0-8 8-15 5-13 0-15

JV-8A 15,0 0-11 11,15 0-15JV-9 15,3 0-7 7-15,3 5,3-13,3 0-15,3

JV-9A 15,3 0-9 9-15,3

UGB-50M

0-15,3


22/68


22

Pokraovanietabuky . 4

Priemer vtania(mm)

Perforciahbka (m) VystrojenieOznaenie

vrtuHbkavrtu

156 137 od -do

Vrtnsprava

Inklinometre

(75 mm)

Piezometre

(75 mm)Petrovany

PJ-1 14,0 0-9 9-14 0-14 0-14PJ-2 14,0 0-8 8-14 0-14 0-14PJ-3 14,0 0-11 11-14 0-14

PJ-4 14,0 0-6 6-14 0-14PJ-5 14,0 0-8,2 8,2-14 0-14 0-14

PJ-6 15,0 0-7,8 7,8-15 0-15 0-15

PJ-7 13,0 0-9 9-13

FrasteMito-40

0-13

ipov

V-1 7,0 0-5,50 5,50-7 0-7 0-7

V-2 8,0 0-5 5-8 0-8 0-8V-3 4,50 0-3 3-4,5 0-4,5 0-4,5

V-4 9,0 0-5 5-9 0-9 0-9V-5 11,0 0-8 8-11 0-11 0-11

V-6 12,0 0-6,8 6,8-12 0-12

EP-5

0-12

Chmiany

CHV-1 17,8 0-8 8-17,8 0-17,8CHV-2 15,4 0-5 5-15,4 0-15,4

SKB-40-15,4

Ondrovce

VO-1 9,5 0-9,5 0-9,5 0-9,5

VO-2 9,5 0-7 7-9,5 0-9,5VO-3 12,0 0-5 5-12 0-12 0,12VO-4 10,0 0-5 5-10 0-10 0-10VO-5 8,0 0-8 0-8

EP-5

0-8

Varhaovce

VV-1 15,0 0-9 9-15 0-15 0-15VV-1A 15,0 0-9 9-15

URAL SKB-40-15

VV-2 20,0 0-10 10-20 0-20 Fraste Mito 0-20VV-3 20,0 0-7 7-20 0-20VV-3A 15,0 0-10 10-15 0-15 0-15VV-4 25,0 0-14 14-25 0-25VV-4A 20,0 0-10 10-20 0-20

URAL SKB-40-20

VV-5 20,0 0-12,5 12,5-20 0-20VV-5A 15,0 0-9 9-15 0-15 0-15VV-6 25,0 0-15 15-25 0-25VV-6A 20,0 0-10 10-20 0-20 0-20VV-7 25,0 0-15 15-25 0-25VV-7A 20,0 0-10 10-20 0-20 0-20VV-8 20,0 0-13 13-20 0-20VV-8A 15,0 0-9 9-15 0-15

FrasteMito

0-15VV-9 10,0 0-10 0-10 URAL SKB-4 0-10

Dynamick penetran sondy (alej DPS) boli realizovan firmou ENVIGEO, a.s. akoudynamickou penetranou spravou NORDMEYER Geotool LMSR-Vk do hbky maximlne 13 mza elom zistenia fyziklno-mechanickch vlastnost vrstiev, resp. stanovenia polohy (hbky)

mykovej zny.


23/68


23

Grafick zznam priebehu DPS poda jednotlivch lokalt uvdzame v grafickch prlohch 4.1C6, 4.2 C6, 4.3 C6; 4.4 C6, 4.6 C6. V nasledujcich tabukch . 5 a 9 uvdzame oznaeniea hbku jednotlivch dynamickch sond.

Tabuka . 5: Prehad penetranch sond na lokalite Preov - Horrska ulica

DPH-1 DPH-2 DPH-3

Hbka 12 6,3 7

Tabuka . 6: Prehad penetranch sond na lokalite Preov Pod Wilec hrkou

DPV-1

DPV-2

DPV-3

DPV-4

DPV-5

DPV-6

DPV-7 DPV-8 DPV-9 DPV-10 DPV-11 DPV-12 DPV-13

Hbka 6,3 8,4 5,0 6,9 2,7 9,4 6,4 4,5 7,9 11,8 11,3 7 5,3

Tabuka . 7: Prehad penetranch sond na lokalite Petrovany

DPS-1 DPS-2 DPS-3 DPS-4 DPS-5 DPS-6 DPS-7

Hbka 14 13 13 12,5 14 11,6 11

Tabuka . 8: Prehad penetranch sond na lokalite ipov

DPS-1 DPS-2

Hbka 6,6 4

Tabuka .9: Prehad penetranch sond na lokalite Ondraovce

DPS-1 DPS-2 DPS-3 DPS-4 DPS-5

Hbka 10 13 11 10 13

V miestach, kde bolo potrebn vykona okamit stabilizan opatrenia (protihavarijn) bolirealizovan subhorizontlne (odvodovacie) vrty. elom subhorizontlnych vrtov bolo odviespodpovrchov vodu zo zosuvnho zemia, a tm zvi jeho stabilitu.

Subhorizontlne vrty celkovej metre 485 m boli odvtan na lokalitch Ondraovce (3 vrty 175bm), ipov (3 vrty 110 bm) a Petrovany (2 vrty 200 bm). Vrty odvtala firma GEOBOM Koice,s.r.o. Vrty s vystrojen perforovanmi panicami a vtokovm potrubm.

3.3 Leteck snmkovanie

Na zskanie lepieho obrazu o charaktere svahovch deformci, ich rozsahu, prejavoch vovzdialenejch astiach zemia aj pre monos posdenia svislosti s geomorfologickmicharakteristikami relifu sme navrhli a uskutonili obhliadku a nafotografovanie zujmovhozemia.

Nalietanie sme uskutonili ahkm portovm lietadlom TECNAM P92-JS. Vybrat lokality bolinasnman z vky cca 200 - 300 m pod rznym uhlom z dvodu svetelnch podmienok a premonos vizulneho posdenia prejavov zosvania na povrch ternu. Na snmanie boli pouitdigitlna zrkadlovka CANON D 350 s objektvom CANON 18-55 mm/F 3,5-5,6 a kompaktndigitlny fotoapart Panasonic Lumix DMC-LX2 s objektvom LEICA 1:2,8 4,9.

Vybrat snmky boli pouit pri zhotoven mp a analze prin vzniku, resp. dosahu svahovch

deformci. Vybrat snmky z jednotlivch lokalt tvoria prlohu 4.1 C7, 4.3 C7, 4.4 C7, 4.5 C2,4.6 C.7, 4.7. C5.


24/68


24

3.4 Vzorkovacie prce

Rmec tchto prc zahroval prpravu vzorkovnc, urenie miest odberu, samotn odber,uskladnenie a prepravu vzoriek do laboratria a vedenie dokumentcie vzoriek. Odber vzoriek bolrealizovan z ininierskogeologickch vrtov, resp. kopanej sondy.

Z vrtnho jadra zskanho technickmi prcami, bolo odobratch 112 vzoriek. Poda STN ENISO22475-1, z celkovho potu bolo 18 vzoriek triedy kvality 2 odobratch s pouitm metdyodberu vzoriek kategrie A (neporuen vzorka). Ide o vzorky so truktrou, vlhkosoua provitosou zodpovedajcou hodnotm in situ. Odber neporuench vzoriek sme realizovalipomocou pecilnych oceovch odbernch valcov. Ihne po odbere boli neporuen vzorkykonzervovan fliou, v de odberu uskladnen v miestnosti so stlou teplotou a vlhkosou.

alch 94 vzoriek triedy kvality 3 bolo odobratch pouitm metdy odberu kategrie B. Vzorkyobsahuj vetky zloky zeminy in situ v ich pvodnom stave a je zachovan prirodzen vlhkoszeminy. Vzorky maj poruen truktru, ale je mon rozozna celkov uloenie vrstiev zeminya ich zloiek. Vzorky so zachovanou prirodzenou vlhkosou sme uchovvali v polyetylnovchobaloch. Ich vha sa pohybovala v rozpt 2 - 3 kg.

Okrem toho boli vzorky podzemnej vody z vrtov v lokalitch Preov Horrska ulica, Pod Wilechrkou, Petrovany, ipov, Ondraovce a Varhaovce uren na laboratrne spracovanie.Vzorkovacie prce a preprava vzoriek boli vykonan v slade s STN EN ISO 22475-1.

Prehad odobratch vzoriek zemn, podzemnch vd a uskutonench analz uvdzame v tabuke.10.

Tabuka . 10: Prehad odobratch vzoriek zemn a podzemnej vody a uskutonen analzy

Poet stanoven Nzov skky / rozboru

Vzorky zemn Preov Horrska ulica

17 ks klasifikan rozbor kompletn, objem. hmotnos, mern hmotnosVzorky podzemnej vody2 ks agresivita na betnov a oceov kontrukcie

Vzorky zemn Preov Pod Wilec hrkou

23 ks klasifikan rozbor kompletn, objem. hmotnos, mern hmotnosVzorky podzemnej vody

3 ks agresivita na betnov a oceov kontrukcie

Vzorky zemn Petrovany

14 ks klasifikan rozbor kompletn4 ks mykov pevnos v krabicovom prstroji

Vzorky podzemnej vody1 ks agresivita na betnov a oceov kontrukcie

Vzorky zemn ipov10 ks klasifikan rozbor kompletn3 ks mykov pevnos v krabicovom prstroji


Vzorky zemn Ondraovce

7 ks klasifikan rozbor kompletn3 ks mykov pevnos v krabicovom prstroji


Vzorky zemn Varhaovce

18 ks klasifikan rozbor kompletn

8 ks klasifikan rozbor kompletn ,objem. hmotnos, mern hmotnos8 ks mykov pevnos v krabicovom prstroji


25/68


25

Poet stanoven Nzov skky / rozboru


3.5 Merask prce

Cieom meraskch prc bolo zameranie zosuvnho telesa a prieskumnch diel na lokalitch,zameranie a vytenie geofyziklnych profilov ako aj vyhotovenie mp svahovej deformciea rezov v mierke M 1:250 a 1:2000. Prce realizovali pracovnci firmy ENVIGEO, a.s., BanskBystrica a merask skupina firmy GP-3, s.r.o. Preov.

Prieskumn diela na lokalitch Petrovany, Ondraovce a ipov boli zameran metdoupodrobnho merania GNSS RTK s vyuitm stanc SKPOS. Meranie bolo realizovan prstrojomASHTECH PROMARK 500. daje nameran v terne boli nsledne spracovan na PCv geodetickom software Geus 7.0 a grafickom programe Autocad R12.

Prieskumn diela na lokalitch Preov Horrska ulica, Pod Wilec hrkou a Varhaovce boliuren metdou GPS za pouitia dvojfrekvennej gps stanice GPS Leica 1200. Stanica jepripojen k systmu referennch stanc cez mobiln internetov komunikciu. Vkovtransformcia bola rieen cez kvzigeoid. daje nameran v terne boli nsledne spracovan naPC v programe MICROSTATION s geodetickou nadstavbou PROGEO, vpoty boli rieensoftwarom Leica Office.

Vstup tchto prc (generovan rezy) bol pouit pri kontrukcii geologickch rezov hodnotenmzemm, stabilitnej analze a pri nvrhu technickho zabezpeenia (stavebno-technickchprvkov).

Merask sprvy so zoznamom sradnc prieskumnch vrtov pre jednotliv lokality uvdzamev prlohch 4.1 C2, 4.2 C2, 4.3. C.2, 4.4 C2, 4.6 C2 a 4.7 C2.

3.6 Laboratrne prceS prihliadnutm na sksenosti zskan pri rieen problematiky podobnho zamerania sme navrhlirozsah laboratrnych rozborov urench pre komplexn zhodnotenie zemia z hadiska jehostability. Sbor laboratrnych prc bol vykonan za elom stanovenia zkladnch fyziklno-mechanickch vlastnost zemn a stanovenia chemizmu podzemnej vody a jej agresvnychvlastnost na oce a na betn.

Laboratrne prce boli realizovan spolonosou BEL/NOVAMANN International s.r.o.,skobn laboratrium GEL Turianske Teplice, as vzoriek bola spracovan v laboratriuspolonosti TERRATEST s.r.o., Bratislava a Laboratriom mechaniky zemn Anna BartkovBansk Bystrica. Vsledky laboratrnych rozborov a skok s uveden v prlohch 4.1 C3, 4.2

C3, 4.3 C3, 4.4 C3, 4.6 C3 a 4.7 C3.3.7 Geologick prce

Pred samotnm rieenm bolo potrebn vypracova projekt geologickej lohy, vyhadaa spracova relevantn daje z geologickch i inch prc. Vkony geologickej sluby alejzahaj sledovanie, koordinciu (vecn i asov), metodick kontrolu a usmernenie vetkchprojektovanch a schvlench prc.

3.7.1 Ininierskogeologick mapovanie

Ininierskogeologick mapovanie zujmovho zemia bolo zameran okrem geologickej stavby

predovetkm na zhodnotenie vyskytujcich sa geodynamickch javov a monosti ohrozeniaexistujcich objektov. Poznatky z mapovania s spracovan v elovch mapch zosuvnhozemia (prlohy B1) v mierkach 1:500 a 1:000.


26/68


26

3.7.2 Sledovanie a riadenie technickch prc

V slade s projektom geologickch prc sme v zem realizovali sbor technickch prieskumnchprc. loha zodpovednho rieitea a spolurieiteov geologickej lohy spovalav zabezpeovan psomnej a hmotnej dokumentcie, v kontrole dodriavania poiadaviek

a podmienok svisiacich s realizciou prieskumnch diel, v operatvnom riaden, usmerovantechnickch prc a ich vzjomnej koordincii.

3.7.3 Stabilitn vpoty

V rmci zhodnotenia stability zemia postihnutho svahovou deformciou sme realizovalistabilitn vpoty, ktorch zkladom boli vstupn daje vo forme vsledkov laboratrnychrozborov zemn a obhliadka ternu spojen s mapovanm. Vpoet bol realizovan programomGEO 5 firmy Fine spol s.r.o. urenm pre vpoet stability svahov veobecnho vrstevnathozemnho telesa. mykov plocha bola uvaovan polygonlna (poda Sarmu resp. Spencera).Metdy s zaloen na medznej rovnovhe aktvnych a pasvnych sl. Predpokladom je silovresp. momentov rovnovha asti svahu nad uvaovanou plochou. Vsledkom je sinite

stability, ktor predstavuje podiel pasvnych a aktvnych sl.

3.7.4 Spracovanie zverenej sprvy

Pri spracovan zverenej sprvy sme postupovali poda zsad uvedench v prlohe .1 (leneniea nleitosti zverenej sprvy) k vyhlke . 51/2008.


27/68


27

4. Vsledky rieenia geologickej lohy

4.1 Lokalita Preov Horrska ulica a Pod Wilec hrkou

Prehadn situcia svahovch deformci na Horrskej ulici a Pod Wilec hrkou v mierke1: 10 000 tvor prlohu A2a.

4.1.1 Geologick pomery

Zujmov zemie sa nachdza v juhovchodnej asti ariskej vrchoviny, pri okraji Koickejkotliny, v hrsovej truktre medzi riekami Svinka a Torysa. Predmetn as vrchoviny tvoriamorfologicky vrazn chrbty severojunho smeru, ktor s oddelen hlbokmi dolinami (energiarelifu 130 a 250 m). Najvym vrchom je Malkovsk hrka (481 m n. m.) s rzsochouWilecova hrka (379 m n. m.). Masv Wilecovej hrky je oproti depresii Koickej kotlinyobmedzen neotektonickmi zlomami SZ - JV a SV - JZ smeru, vi geologick mapa 1:50 000(GROSS ET AL., 1999). Na geologickej stavbe Z sa zastuj horniny vntrokarpatskho

paleognu. Masvy Malkovskej Hrky a Wilecovej hrky, poda mapy Grossa (1999), sbudovan flyom zubereckho svrstvia (vrchn eocn - oligocn), tvorenm striedanmpieskovcov a lovcov, spravidla s pokryvom svahovch sedimentov. Svahy flyovch masvov smierne a strm, s generlnym sklonom 9 a 25 a s poruen poetnmi svahovmideformciami. Geologick mapa zemia tvor prlohu A3a.

4.1.2 Hydrogeologick pomery

V hodnotenom zem je podzemn voda viazan na aluvilne, deluvilne kvartrne uloeniny i narytmicky sa striedajce svrstvie lovcov, pieskovcov a siltovcov podloia (zubereck svrstvie).

Zosuvn svahy na lokalitch Pod Wilec hrkou a Horrska ulica s budovan zubereckmsvrstvm (pieskovcov fly, rytmick fly, lovcov a drobnorytmick fly) s pokryvomsvahovch sutn. Obeh podzemnej vody v tomto prostred je obmedzen v dsledku striedania salovcov, siltovcov a pieskovcov

Najpriaznivejie vlastnosti na akumulciu podzemnej vody maj aluvilne nplavy. Ichpriepustnos je podmienen litologickm zloenm. Mnostvo akumulovanch zsob jepodmienen ich priepustnosou, hrbkou, plonm rozrenm a schopnosou dotcie z inchpovrchovch, respektvne podzemnch zdrojov.

Aluvilne nplavy

Hodnoten aluvilne nplavy predstavuj trky piesit s rznym obsahom hlinitej i lovitejfrakcie, ktor s prekryt piesitmi hlinami a hlinami. Vy obsah sdrnch zemn v trkochspsobuje zniovanie ich priepustnosti. To sa tka seku, kde Torysa pretek pod Wilec Hrkou,teda v priestore, kde bon erzia bola prvotnou prinou zosvania. Vka hladiny podzemnejvody v aluvilnych nplavoch je podmienen vkou hladiny v povrchovom toku Torysya vekosou podzemnho prtoku z deluvilnych a paleognnych hornn.

Aluvilne nplavy, najm piesky a trky, s priepustnejie ako horniny zosuvnej akumulcie.Aluvilne nplavy psobia ako dren na presunut zosuv. V prpade ak trky obsahuj vypodiel sdrnch zemn, tak ich drenny inok na nadlon zosuvn akumulciu sa zniuje.

Deluvilne sedimenty

Deluvilne sedimenty vytvraj spolu s podlonmi lovcami, pieskovcami a siltovcamihydrogeologik truktru typu hydrogeologickho masvu, kde relatvne priepustnejia

pripovrchov vrstva predstavuje jej najpriepustnejiu as. Obeh podzemnej vody v takejtotruktre je plytk. Priepustnos a schopnos sstredenia podzemnej vody tohto prostredia je


28/68


28

relatvne nzka. Akumulovan podzemn voda je dotovan najm prostrednctvom plonchzrkovch hrnov. Takto horninov prostredie je nesstredene odvodovan v rovni miestnejerznej bzy do povrchovch tokov (do zregulovanho prekrytho potoka na Horrskej ulici,respektve do okolitch priepustnejch sedimentov alvia Torysy v oblasti Pod Wilec hrkou.

Deluvilne sedimenty a paleognne podloieV miestach kde deluvilne sedimenty a paleognne podloie s detruovan vplyvomgravitanch pohybov s hydrogeologick pomery zloitejie. Primrne hydrogeologickvlastnosti tchto hornn s sekundrne pozmenen vplyvom zosuvotvornch procesov, ktorspsobuj rozvonenie horninovho prostredia, vznik blokovch pol a vznik mykovch plchrznych generci s preferovanmi cestami prdenia podzemnej vody v horninovom prostred.

Zosuvn zemie a jeho bezprostredn okolie tak predstavuje zloit geohydrodynamick systms neustlenm prdenm, vinou s naptou hladinou podzemnej vody. Prostredie mmedzizrnov a medzizrnovo-puklinov priepustnos (kombinovan priepustnos) s vraznouheterogenitou a anizotropiou. Rozvonen zeminy a iastone poruen a neporuen horninovbloky paleognneho svrstvia boli identifikovan geofyziklnymi, vrtnmi prcami i priininierskogeologickom mapovan zemia.

V tomto geohydrodynamickom systme existuj privilegovan cesty (hlavn kolektor podzemnejvody) s pomerne vekou rchlosou prdenia podzemnej vody. Neporuen horninov bloky s zhydraulickho hadiska nzko priepustn s vemi nzkou rchlosou prdenia podzemnej vody astagnujcou podzemnou vodou.

Hydraulick vlastnosti hodnotenho zemia

Hydraulick parametre horninovho prostredia neboli poas prieskumnch prc zisovan.Hodnota koeficienta filtrcie, ktor charakterizuje mieru priepustnosti horninovho prostredia, sav horninch budujcich infiltran zemie zosuvov pohybuje vo vemi irokom rozsahu.

Pre ilustrciu meme vychdza zo situcie na zosuve Okolin, ktor sa nachdza vhorninovom prostred vntrokarpatskho paleognu, autori (FUSSGNGER ET AL., 1976) zistilikoeficient filtrcie (z hydrodynamickch skok vo vertiklnych vrtoch) s hodnotou od 6.10-8 don.10-5 m.s-1. Na zklade reinterpretci stopovacch skok na zosuve Okolin uvdza Scherer(2009) vekos koeficienta filtrcie v preferovanch cestch tohto zosuvu a6,5. 10-3 m.s-1.

Vyuvanie podzemnch vd

Poruenie svahov vplyvom detruknch zosuvnch procesov vytvra priaznivejie podmienky nasstredenie podzemnej vody a tm i jej prpadn loklne vyuvanie. V oblasti Horrskej ulice iPod Wilec hrkou boli zisten domov studne, ktor zachytvaj vodu zo zosuvnch delvi a

ktor s vyuvan ako zdroje itkovej vody.V prpade realizcie navrhnutch sananch opatren je vemi pravdepodobn znik, resp.vrazn obmedzenie vdatnosti existujcich studn.

4.1.3 Seizmicita zemia

Poda STN 73 0036 (Seizmick zaaenie stavieb), patr zujmov zemie do oblasti v ktorej sav historicky znmom obdob vyskytlo zemetrasenie s intenzitou 7 seizmickej stupnice MSK(stupnica Medvedev Sponheur - Krnk), alebo s intenzitou 7 seizmickej stupnice EMS-98(Eurpska makroseizmick stupnica).

Zujmov zemie sa nachdza v zdrojovej oblasti 3, v ktorej hodnota zkladnho seizmickho

zrchlenia r = 0,6 m.s-2

. Geologick prostredie zujmovho zemia sa vyznauje rchlosou


29/68


29

mykovch vn Vs od 250 do 400 m.s-1 (v hbke do 10 m), rastcou na 350 a 800 m.s-1

(v hbke 50 m).

Hodnota nvrhovho seizmickho zaaenia (ag)vypotan zo vzahu

ag = 1,1 x ar = 1,1 x 0,6 = 0,66 m.s-2.

4.1.4 Geodynamick javy a nchylnoszemia na ich vznik, opis zosuvnch zem

Lokalita svahovch deformciHorrska ulica sa nachdza v jednej z krtkych erozvnych doln,ktor lenia severn svahy Malkovskej hrky. Oba protiahl svahy doliny s poruensvahovmi deformciami typu zosvania. V rmci vymedzenia geologickej lohy sme sazaoberali reaktivovanm zosuvom na avej strane doliny. Zosuv poruuje severovchodneexponovan svah nad hlbokou erznou ryhou (odhadom 5 a 10 m), ktor je dnes sasti zavalenzosuvom, sasti zasypan materilom z ternnych prav.

Pri pte svahu s situovan rodinn domy so zhradami. Temer na vetkch domoch, monopozorova znmky statickho poruenia (praskliny a trhliny vo vrchnej stavbe i v zkladoch,

deformcie podlh i mrov), poruenie respektve odtrhnutie pomocnch kontrukci (chodnky,schodisk, oporn mry), strihnutie domovch studn. tyri domy s ako poruen a bolistatikom prehlsen za neobvaten. Prklady poruenia stavieb dokumentuje obrzok . 2 a 3.

Obrzok. 2 a . 3: Poruen stavby na Horrskej ulici (dom .42 a 52)

Zosuv o rozlohe 300 x 250 a 350 m poruuje svah na vku 55 a 75 m. Vymedzenie zosuvu jevyznaen v situcich mierok 1 : 10 000 (prloha A2a) a 1 : 1 000 (prloha 4.1 B1). Zosuvpovaujeme za stredne hlbok, s hbkou bazlnej mykovej plochy 8 a 20 m. Odlun oblas jevrazn, s vkou odtrhovej hrany 15 a 20 m. Je dotvran plytkmi zosuvmi. Bonohranienie je prevane zreten.

elo akumulcie je zastret zasypanm erznej ryhy a stavebnmi pravami pri rodinnchdomoch. Povrch deformcie je miestami stupovit. Vrazn stupne (bloky) sa nachdzaj najmv odlunej oblasti, miestami tie v akumulanej asti zosuvu. Najv blok v odlunej oblasti jeuklonen proti svahu. V jeho tyle je bezodtokov depresia v ktorej sa v ase zvenchatmosferickch zrok vytvra jazero. Po aktivizcii svahovej deformcie v roku 2010 sa vytvorilierstv trhliny v odtrhovej hrane zosuvu (rka trhln 10 a 80 cm, vka poklesu 0 a 80 cm), akoaj trhliny a valy pri ohranien zosuvu. V dsledku redistribcie stavu naptosti v zosuvnej masedolo tie k poetnm poruchm stavebnch objektov. Zosunutm je postihnut pripovrchov,zvetran as flyovho masvu spolu s pokryvom.


30/68


30

Svah sa v minulosti zosunul v dsledku hbkovej erzie miestneho potoka za spolupsobeniavztlaku podzemnej vody vo svahu. Zosunut svah sa permanetne dotvra pomalm plazivmpohybom po viacerch mykovch plochch. Epizodicky, vplyvom extrmnych alebodlhotrvajcich zrok, respektve pri nhlom topen snehovej pokrvky (najm v kombinciis daom) dochdza k presteniu pdneho profilu a k reaktivizcii zosuvnho pohybu najm po

plytch mykovch plochch do hbok 3 a 5 m. Poloha predpokladanch mykovch plchzostrojench na podklade geologickch prieskumnch vrtov a interpretcie vsledkovgeofyziklneho prieskumu je vyznaen v geologickch rezoch mierky 1 : 500, vi prlohy4.1.B2 a 4.1.B3. Vsledky monitorovania svahovho pohybu metdou presnej inklinometriev ase spracovania ZS neboli ete k dispozcii.

Lokalita svahovch deformciPod Wilec hrkou sa nachdza na severovchodne exponovanomsvahu podmvanom riekou Torysa a je sasou frontlneho zosuvu postihujceho prav svahdolia Torysy od prielomu Dbrava a june od obce Haniska.

Spodn, nezalesnen as svahu (pod vrstevnicami 290 a 300 m) je vyuvan prevane nazhradky s rekreanmi chatami. Pozd ulice Pod Wilec hrkou s situovan tie rodinn domy

(cca 40 objektov). Cez zhradkov kolnie je veden energetick koridor (niekoko liniekvysokho naptia). Na vine stavebnch objektov (rodinn domy, hospodrske prstavby,gare, rekrean chaty) pozorova znmky statickho poruenia (praskliny a trhliny vo vrchnejstavbe i v zkladoch, deformcie podlh i mrov), poruenie respektve odtrhnutie pomocnchkontrukci (chodnky, schodisk, oporn mry), strihnutie domovch studn.

Prklady poruenia stavieb dokumentuje obrzok .4 a 6. Jeden dom bol pre ak pokodenieuren statikom k demolcii. Poruen je tie infratruktra. Miestna komunikcia je miestamideformovan, popraskan. Podmoenie miestnej komunikcie a vmoky vody vo vozovkev blzkosti vodohospodrskeho objektu vysvetujeme poruenm vodovodnho radu. Miestami svykriven stpy elektrickho vedenia.

Lokalita Pod Wilec hrkou je poruen rozsiahlou a zloitou svahovou deformciou o rozlohe1100 x 250 a 400 m a poruuje svah na vku 60 a 100 m. Vymedzenie svahovej deformcie ajej iastkov formy (v zmysle klasifikcie Nemok, Paek, Ryb, 1974) s vyznaenv situcich mierok 1 : 10 000 (prloha A2a) a 1 : 1000 (prloha 4.2. B1). Podstatn as svahovejdeformcie tvoria zosuvy. Miestami, v rigidnejej hornine so zvenm podielom pieskovca savyskytuj tie blokov poruchy (blokov rozpadliny a blokov polia).

Obrzok. 4 a . 5: Poruen stavby Pod Wilec hrkou(dom .32 a 38)


31/68


31

Obrzok. 6: Poruen stavba Pod Wilec hrkou (dom .47)

Blokov poruchy predstavuj kategriu hlbokch, respektve stredne hlbokch svahovchdeformci rigidnej horniny rozvonenej pomalm, plazivm pohybom na morfologicky zretena vrazn bloky. Blokov rozpadliny sa vyznauj diferencovanm pohybom horninovchblokov (pootoenm, posunom, zabranm), bez vraznejieho horizontlneho pohybu. Blokovpolia vznikaj pohybom, rozvleenm blokov po svahu. Povrch deformcie je stupovit.V rozpadajcich sa blokoch sa vytvraj trhliny a krterovit prepadlisk s bezodtokovmidepresiami hlbok 5 a 20 m. Stavebn objekty situovan na trhlinch v blokoch s poruen.Poda vsledkov geofyziklneho prieskumu a poda hbky prepadlsk predpokladme, e blokovporuchy zasahuj do hbky 20 a 30 m i viac.

Zosuvy predstavuj kategriu svahovch gravitanch pohybov zeminy (horniny) premiestenejpo svahu zosvanm t. j. relatvne rchlym, krtkodobm, respektve opakovanm pohybom

pozd mykovej plochy (zny), alebo viacerch mykovch plch.Zosuvy poruujce svah Pod Wilecovou hrkou s stredne hlbok, s h bkou bazlnej mykovejplochy 5 a 15 m. Tvary a ohranienie zosuvov s miestami zreten, miestami s zastretdenudciou, vegetciou a antropognnymi pravami, najm pozd komunikci, liniek vysokhonaptia, na stavebnch parcelch a v zhradkovch kolnich. Odlun oblas zosuvov jeprevane zreten s vkou odtrhovej hrany 3 a 6 m. Povrch deformcie v zalesnenej asti svahu

je nerovn, zvlnen, v odlesnenej asti svahu je stupovite upraven. Ohranienie akumulcievoi nplavom Torysy je zreten. Po aktivizcii deformcie v roku 2010 sa vytvoril raderstvch tvarov (trhliny a poklesy v odlunej oblasti i v zosuvnej mase, vytlanie zeminy,iastkov akumulan valy, plytk iastkov zosuvy malho plonho rozsahu). V dsledkuredistribcie stavu naptosti v zosuvnej mase dolo tie k poetnm poruchm stavebnch

objektov. erstv trhliny v odlunej oblasti s otvoren, irok 10 a 50 cm, s vkou poklesu 10a 150 cm. Zosunutm je postihnut pripovrchov, zvetran as flyovho masvu spolus pokryvom svahovn. Svah sa v minulosti zosunul v dsledku bonej erzie vodnho toku Torysyza spolupsobenia vztlaku podzemnej vody vo svahu. Zosunut svah sa permanetne dotvrapomalm plazivm pohybom po viacerch mykovch plochch.

Rchlos pohybu nebola doteraz sledovan. Je mon, e v dlhie trvajcich suchch obdobiachsa pohyby spomalia, resp. sa pohyb svahu zastav. Epizodicky, vplyvom extrmnych alebodlhotrvajcich zrok, respektve pri nhlom topen snehovej pokrvky (najm v kombinciis daom) dochdza k presteniu pdneho profilu a k reaktivizcii zosuvnho pohybu najm poplytch mykovch plochch do hbok 3 a 5 m. Poloha predpokladanch mykovch plchzostrojench s vyuitm geologickch prieskumnch vrtov a interpretcie vsledkovgeofyziklneho prieskumu je vyznaen v geologickch rezoch mierky 1:500, vi prlohy 4.2 B2


32/68


32

a 4.2 B4. Vsledky monitorovania svahovho pohybu metdou presnej inklinometrie v asespracovania ZS neboli ete k dispozcii.

4.1.5 Ininierskogeologick pomery zosuvov a geotechnick vlastnosti zemn

ZeminyV zloen zosuvnho delvia sme zistili nasledovn zeminy: l nzkej a strednej plasticity, resp.s prmesou lomkov do obsahu 20 a 30 % alebo s laminami a doskami pieskovca v pomere l :pieskovec 10 : 1 a 5 : 1 (CL, CI; trieda F6), l vysoko plastick, resp. s prmesou lomkov doobsahu 20 a 30 % (CH; trieda F8), l piesit (CS; trieda F4), hlina piesit resp. silt piesit(MS; trieda F3), l trkovit (CG, trieda F2), piesok hlinit resp. siltovit (SM; trieda S4), piesoklovit (SC; trieda S5), drobno lomkovit su (trieda R6), su lovito kamenit (Cb), sukamenito balvanit (Bo). Najrozrenejie zeminy s l nzkej a strednej plasticity a l trkovit,ostatn typy zemn s zastpen len miestami alebo ojedinele. Konzistencia zeminy je miestamituh, miestami pevn, s povrchu do hbky cca 1,5 m je konzistencia zeminy seznneovplyvovan a men sa od pevnej a po mkk, resp. kaovit. Na mykovch plochch mono

miestami oakva polohy tuhej a mkkej konzistencie (vi JH-4, hbka 8,0 a 8,3 m).Poznamenvame, e laboratrne zisovan index konzistencie je vo viacerch prpadoch vyoproti skutonosti. Skreslenie vsledkov je spsoben sasti obsahom hrubch zn v zemine ( >2 a 4 mm), sasti ho pripisujeme monej strate vlhkosti pri doprave vzoriek do laboratria.

V tabuke . 11 uvdzame charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov prevldajcichzemn na podklade regionlnych charakteristk (STN 73 1001/1987) s prihliadnutm k vsledkomvyhodnotenia vrtnho jadra ako aj k vsledkom klasifikanch laboratrnych skok.

Tabuka . 11 : Charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov zeminy

KonzistenciaZemina Trieda STN 73 1001 Vlastnos Rozmer

tuh pevn

objemov tia zeminy - kN/m3 20 a 21

mykov pevnos efektvna - ef 18 a 19 20 a 21

- c ef kPa 10 15

mykov pevnos totlna - u 0 0

- c u kPa 50 80

modul pretvrnosti - E def MPa 3 a 6 6 a 8

Poissonovo slo - 0,40

CL, CI F6

sinite - 0,47

objemov tia zeminy - kN/m3 19,5

mykov pevnos efektvna - ef 26 a 27 28 a 29

- c ef kPa 10 15

mykov pevnos totlna - u 0 0

- c u kPa 60 60

modul pretvrnosti - E def MPa 7 a 15 10 a 18

Poissonovo slo - 0,35

CG F2

sinite - 0,62

Poznmka

ef- efektvny uhol vntornho trenia c ef- efektvna sdrnos

u - totlny uhol vntornho trenia c u - totlna sdrnos


33/68


33

Zosuv na Horrskej ulici geotechnick vlastnosti zemn

V tabuke . 12 s uveden vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok naodobranch zeminch a s zatrieden poda STN 72 1001 (Klasifikcia zemn a skalnch hornn).Na zklade zatriedenia jednotlivch testovanch vzoriek zemn vyplva, e vina sdrnch

zemn zosuvnch delvi patr do triedy F6 a do triedy F8.Tabuka . 12: Vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok na odobratch vzorkchzemn

trieda STN72 1001

nzov zeminy OH vlhk OH such mernhmotnos

WL Wp Ip Vlhkos Icvrt Hbka

kg.m-3 kg.m-3 kg.m-3 [%] [%] [%] [%]

JH-1 (1,5 m) F8=CH l vysok. plast. 1994 1590 2659 53,8 23,00 30,80 25,40 0,92

JH-1 (3,5 m) F6=CI l stred. plast. 1967 1569 2637 48,50 23,70 24,80 25,40 0,93



JH-3 (1,1 m) F8=CH l vysok. plast. 53,50 25,80 27,70 19,60 1,22JH-3 (2,1 m) F8=CH l vysok. plast. 53,90 24,70 29,20 21,70 1,10

JH-4 (1,4 m) F6=CI l stred. plast. 45,10 24,30 20,80 21,00 1,16


JH-5 (1,3m) F6=CI l stred. plast. 48,20 24,70 23,50 21,80 1,12

JH-5 (4,3 m) F8=CH l vysok. plast. 50,50 26,60 23,90 21,90 1,20

JH-6 (0,8 m) F8=CH l vysok. plast. 52,90 22,10 30,80 22,50 0,99


JH-7 (1,4m) F8=CH l vysok. plast. 2460 2013 2630 58,70 24,80 33,90 22,26 1,07

JH-7 (2,8m) F8=CH l vysok. plast. 2560 2109 2633 55,10 25,10 30,00 21,40 1,12




Zosuv Pod Wilec hrkou geotechnick vlastnosti zemn

V tabuke . 13 s uveden vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok naodobranch zeminch a s zatrieden poda STN 72 1001 (Klasifikcia zemn a skalnch hornn).Na zklade zatriedenia jednotlivch testovanch vzoriek zemn vyplva, e vina sdrnch

zemn zosuvnch delvi patr do triedy F6 (15 vzoriek z 18-tich).Tabuka . 13: Vybran charakteristiky z realizovanch laboratrnych skok na odobratch vzorkchzemn

trieda STN72 1001



kg.m-3 kg.m-3 kg.m-3 [%] [%] [%] [%]

JV-1 (2,6 m) F6=CI l stred. plast. 41,90 25,20 16,70 23,70 1,09

JV-1 (4,6 m) F3=MS Hlina pies. 33,90 25,10 8,80 21,50 1,41

JV-1 (6,4 m) F2=CG l trkovit 38,10 21,10 17,00 25,10 0,76

JV-1 (12,0 m) F6=CI l stred. plast. 2193 1857 2663 49,70 25,90 23,80 18,10 1,33

JV-2 (1,5 m) F4=CS l piesit 2101 1754 2666 37,10 23,40 13,70 19,80 1,26

JV-2 (2,9 m) F6=CI l nzk. plast. 2182 1717 2651 49,10 26,20 22,90 27,10 0,96


34/68


34

trieda STN72 1001



kg.m-3 kg.m-3 kg.m-3 [%] [%] [%] [%]

JV-2 (9,7 m) F8=CH l vysok. plast. 1977 1553 2670 53,60 27,90 25,70 27,30 1,02


JV-3 (3,6 m) F4=CS l piesit 35,6 20,80 14,80 19,00 1,12

JV-3 (6,3 m) F4=CS l piesit 39,00 23,20 15,80 21,70 1,09


JV-4 (2,8 m) F2=CG l trkovit 2502 2049 2628 44,10 21,00 23,10 22,10 0,95

JV-4 (4,0 m) F8=CH l vysok. plast. 2501 2053 2676 50,60 23,00 27,60 21,80 1,04

JV-5 (0,5 m) F6=CL l nzkou. plast. 2045 1697 2660 29,90 20,00 9,90 20,50 0,95

JV-5 (1,5 m) F6=CL l nzkou. plast. 1984 1667 2666 32,30 20,30 12,00 19,00 1,11







JV-9 (0,7) m) F6=CI l stred. plast. 39,70 21,30 18,40 19,30 1,11

JV-9 (1,1m) F6=CI l stred. Plast. 40,60 21,00 19,60 20,50 1,03

Horniny

V predkvartrnom podlo a v zosuvom strhnutch blokoch podloia sme zistili striedanie lovcaa pieskovca v najrznejom pomere. Z praktickho hadiska rozliujeme pieskovcov fly,

rytmick fly, lovcov a drobnorytmick fly.Pieskovcov fly charakterizujeme pomerom pieskovca ku lovcu 10 : 1 a 4 : 1. V rytmickomflyi sa strieda pieskovec s lovcom v pomere 3 : 1 a 1 : 3. V lovcovom flyi prevlda lovec nadpieskovcom v pomere 4 : 1 a 10 : 1, resp. 20 : 1. V drobnorytmickom flyi sa striedaj 0,5 a 10cm hrub laminy a dosky lovca, siltovca a pieskovca v pomere lovec, siltovec : pieskovec 4 : 1a 10 : 1.

Pieskovec je prevane strednozrnn, doskovit a lavicovit (hrbky 2 a 20 cm, ojedinele 40 cmi viac), v nezvetranom stave je modro siv a zeleno siv, zvetrvajci do hneda a hrdzavo hneda,miestami je silne sudnat, respektve s prmesou zuhonatelho rastlinnho detritu ojedinele ties laminami uhlia. Pieskovec je prevane slabo a stredne spevnen, drobiv, nzkej pevnosti (5 a

25 MPa) a strednej pevnosti (25 a 50 MPa).lovec je laminovan a tenko doskovit (0,5 a 3 cm) s riepkovitm, miestami a dostikovitmrozpadom, v nezvetranom stave modro siv alebo zeleno siv, zvetrva do svetlo hneda, ltohneda, zeleno sivo hneda, miestami obsahuje prmes zuhonatelho rastlinnho detritu ojedineletie laminy uhlia. lovec je prevane vemi nzkej (1 a 5 MPa) a nzkej pevnosti (5 a 25 MPa),miestami a extrmne nzkej pevnosti (menej ako 1 MPa).

Siltovec je v nezvetranom stave modro siv alebo zeleno siv, zvetrva do viacerch odtieovsvetlo hnedej a zeleno sivo hnedej farby. Pevnos siltovca je nzka (5 a 25 MPa).

Miestami sme zistili v paleognom podlo tie l stredne a vysoko plastick pevnej konzistencie,podradne s laminami a doskami pieskovca v pomere 10 : 1 a 4 : 1.


35/68


35

V tabuke . 14 uvdzame charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov vylenenchhornn na podklade regionlnych charakteristk (STN 73 1001/1987) s prihliadnutm k vsledkomvyhodnotenia vrtnho jadra.

Tabuka . 14: Charakteristick hodnoty geotechnickch parametrov horniny

HorninaTrieda STN 73

1001Vlastnos Rozmer


pieskovcov fly R3, R4/ R4, R5 modul pretvrnosti - E def MPa 200 a 250

pieskovec : lovec = 10 : 1 a 4 : 1 Poissonovo slo - 0,25 a 0,20


rytmick fly R3, R4/ R4, R5 modul pretvrnosti - E def MPa 60 a 100

pieskovec : lovec = 3 : 1 a 1 : 3 Poissonovo slo - 0,25


lovcov fly R4, R5/ R4, R3 modul pretvrnosti - E def MPa 30 a 60

lovec : pieskovec = 4 : 1 a 10 : 1 Poissonovo slo - 0,30


drobnorytmick fly R4, R5/ R4, R3 modul pretvrnosti - E def MPa 30 a 60

lovec, siltovec : pieskovec = 4 : 1 a : 10 : 1 Poissonovo slo - 0,30

l stredne a vysoko plastick, pevn objemov tia zeminy - kN/m3 21,0

s laminami a doskami pieskovca R6/ R4, R3 modul pretvrnosti - E def MPa 10

l : pieskovec 4 : 1 a 10 : 1 Poissonovo slo - 0,40

4.1.6 Analza prin vzniku zosuvov, stabilitn vpoty

4.1.6.1 Geologick a hydrogeologick pomery v zem zosuvu

Geologick pomery

Svahy na lokalitch Pod Wilec hrkou a Horrska ulica s budovan vntrokarpatskmpaleognom, z povrchu s pokryvom kvartrnych svahovch sedimentov. Svahy s poruengravitanmi svahovmi deformciami (blokov poruchy, zosuvy).

Svahov sedimenty v neporuenom zem, respektve v zem poruenom blokovmi poruchamis zastpen plytkm pokryvom svahovch sutn (ronov delvium) s predpokladanou hrbkou0,5 a 2 m. V telese zosuvov s svahov sedimenty zastpen zosuvnm delviom, ktor okremvlastnch sutn obsahuje tie zosuvom strhnut bloky horninovho podloia. Hrbku zosuvnhodelvia odhadujeme v medziach 5 a 20 m.

V predkvartrnom podlo vystupuj pieskovce a lovce zubereckho svrstvia (vrchn eocn -oligocn) vo flyovom vvoji.

Geologick stavba a priebeh predpokladanch mykovch plch s schematicky znzornenv rezoch svahovmi deformciami v mierke 1 : 500, prlohy 4.1 B2, 4.1 B3, 4.2 B2 a 4.2 B4.


36/68


36

Vrstvy na lokalite Horrska ulica a v severnej asti lokality Pod Wilec hrkou, poda ojedinelchodkryvov, s sklonen po svahu (smer sklonu vrstvy 48/25 a 52/30). Vsledky geofyziklnehoprieskumu v junej asti lokality pod Wilec hrkou poukazuj na sklon vrstiev proti svahu.

Hydrogeologick pomeryZosuvn svahy na lokalitch Pod Wilec hrkou a Horrska ulica s budovan zubereckmsvrstvm (pieskovcov fly, rytmick fly, lovcov a drobnorytmick fly) s pokryvomsvahovch sutn. Obeh podzemnej vody v tomto prostred je obmedzen v dsledku striedania salovcov, siltovcov a pieskovcov. Ako sme uviedli v kapitole . 4.1.2, v oblasti Pod Wilec hrkous hydrogeologick pomery ovplyvovan aj alviom Torysy.

rove hladiny podzemnej vody v zosuvnom svahu zvis od viacerch faktorov a je ovplyvnennajm:

dotciami (atmosfrick zrky, prestup podzemnej vody z vych ast svahu,antropognne dotcie),

distribciou priepustnosti horninovho masvu v zvislosti od litolgie a stuarozvonenia masvu,

pozciou vo svahu,

vparom, vegetanou transpirciou, podzemnm odtokom, antropognou drenou.

V ase prieskumu sme zistili ustlen hladinu podzemnej vody v geologickch prieskumnchsondch v hbke 3,8 a 19,4 m, v niekokch dostupnch studniach v hbke 0,5 a 5,3 m. Nadustlenou hladinou podzemnej vody sme miestami zistili zavesen vodu vo forme slzenia.

Prestenie pdneho profilu v ase anomlnych atmosfrickch zrok reaktivizuje svahov pohyb

po plytch mykovch plochch do hbky 3 a 5 m. Vztlak podzemnej vody spsoben zvenmhladiny podzemnej vody vo flyovom masve reaktivizuje svahov pohyb po hlbch mykovchplochch vrtanie bazlnej mykovej plochy.

Hydrogeochemick charakteristika podzemnej vody a posdenie agresivity

V priebehu prieskumnch prc sme odobrali z domovch studn 5 vzoriek podzemnej vody nafyziklno-chemick rozbory, na posdenie vplyvu podzemnej vody na stavebn kontrukcie.Miesta odberu s vyznaen v mapch svahovch deformci (prloha 4.1 B1 a 4.2 B1). Podarozborovch listov (prloha4.1 C3 a 4.2 C3), prevldaj v testovanch vodch iny Ca a HCO3,v menej miere s zastpen iny Mg, Na, SO4 a Cl. Ide o vody so strednou a zvenoumineralizciou (448 a 607 mg/l), znane tvrd (3,7 a 4,9 mmol/l), slabo alkalick (pH 7,48 a7,61). V zmysle STN EN 206-1/2002 Betn. as 1: pecifikcia, vlastnosti vroba a zhoda

posudzovan vody nie s agresvne na betnov kontrukcie, koncentrcie urujcichukazovateov (pH, agresvny CO2, iny Mg, NH4, SO4) s nezvan. V zmysle STN 038375/1986 Ochrana kovovch potrub uloench v pde a vo vode proti korzii s posudzovanpodzemn vody vysoko korozvne na elezn kontrukcie vodivosou (69 a 92 mS/m), miestami(studa na ulici Pod Wilec hrkou, slo domu 47) tie zvenm obsahom agresvneho CO2 (viacako 5 mg/l).

4.1.6.2 Analza prin vzniku, resp. optovnho aktivovania zosuvov

Prvotnou prinnou a hlavnm faktorom svahovch deformci na oboch lokalitch je erzia ptysvahu vodnm tokom, za spolupsobenia vplyvu podzemnej vody v masve zosuvnho svahu.Podzemn voda psob provm tlakom, hydrostatickm a hydrodynamickm tlakom, ako ajdegradciou pevnostnch parametrov horniny. Erzna ryha v centre doliny na lokalite Horrska


37/68


37

ulica je v sasnosti zasypan. Rieka Torysa je v intravilne regulovan a v sasnosti neerodujesvah Pod Wilec hrkou.

Prinnou epizodickej reaktivizcie svahovho pohybu s anomlie atmosfrickch zrok. Podagrafu ronch hrnov zrok za roky 1881 a 2010 (graf. 8) predpokladme za poslednch 60

rokov zrchlenie svahovho pohybu v rokoch 1954 a 1960, 1965 a 1966, 1970, 1974, 1994 a2002. Poda stnej informcie pamtnkov dochdzalo v tchto rokoch k poruchm na stavebnchobjektoch, v obdob 1954 a 1960 dolo tie k poklesom a k prepadlinm na miestnej komunikciiv seku okolo prieskumnej sondy JV-4. Vplyv extrmnych zrok v prvom polroku 2010,umocnen vlhkou jeseou 2009, na reaktivizciu svahovho pohybu a vznik novch zosuvov nastovkch lokalt celho Slovenska je veobecne znmy.

alm vznamnm faktorom s neupraven odtokov pomery. Pri silnejch daoch a pritopen snehu sa v neodvodench bezodtokovch depresich hromad povrchov voda, ktorinfiltruje do zosuvnch ms a okrem u spomnanch inkov psob na mykovej ploche akomazadlo. Nedostatok rigolov pozd ciest a ich nedostaton drba brzdia povrchov odtok.

Z antropognnych faktorov uvdzame na prvom mieste riaden abu dreva metdouholorubov. Holoruby nepriaznivo ovplyvuj vodn reim svahu. K aktivizcii svahovhopohybu prispievaj tie niky vody zo mp, septikov a poruenho vodovodu, ako aj podkopaniesvahu pri stavebnch pravch.

4.1.6.3 Stabilitn vpoty

Metodika stabilitnch vpotov, vstupn daje

Stabilitu svahovch deformci na lokalite Horrska ulica sme tudovali v dvochcharakteristickch rezoch, vi obrzok .7a, b. Situovanie vpotovch rezov je toton jetoton s geologickmi rezmi, z ktorch boli odvoden, vi prloha 4.1 B2 a 4.1 B3.Stabilitu svahovch deformci na lokalite Pod Wilec hrkou sme tudovali v troch

charakteristickch rezoch, vi obrzok 7c, d, e. Situovanie vpotovch rezov je toton jetoton s geologickmi rezmi, z ktorch boli odvoden, vi prloha 4.2 B2 a 4.2 B4.

Pri stabilitnch vpotoch sme pouili prkov metdu poda Pettersona. Stupe stability jevyjadren vzahom:

ci bi (Ni Ui) tg i +

cos iF =

Ti

p

Documents

20101200 Záverečná správa - Envigeo - zosuvy - zosuvné územia Horárska a Pod Willec hôrkou