2016 - Júl / August / September

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. Ročník X / júl – august – september 2016

2 vojenské lesy 3/2016

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p.3/2016 Ročník 10 júl – august – september 2016

VydaVateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail: [email protected] web: www.vlm.sk

Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122

Redakčná Rada: Predseda: Mgr. Marianna Huljaková (šéfredaktor – odborný garant pre lesnú pedagogiku) Podpredseda: ing. et. ing. Filip kuffa (zástupca šéfredaktora) Členovia: ing. Jozef Bittara (redaktor) ing. Marián Hojdan (redaktor) ing. Jozef Joppa (redaktor) ing. ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo) Jaroslav Jurský (redaktor – odborný garant pre kynológiu)RegiStRácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN 1338-3221LayOUt a SadZBa: Peter JánskytLač: Ars spektrum, s. r. o. nePRedaJnÉ!Neprešlo jazykovou úpravou.

Issn 1338-3221

fotografia na titulnej strane © xxx ?

Milé kolegyne, kolegovia,

je tu leto, pre mnohých najkrajšia časť roka. Začal sa vytúžený čas voľna, deti sa konečne doč-kali prázdnin a my, „prácepovinní“, letných dovoleniek. Leto má svoje čaro - teplo, slnko a dlhé letné večery si môžeme vychutnávať iba pár týždňov v roku.

Niekto má rád vôňu mora a šum vĺn, iní radšej vyrazia do hôr. Keď sa to tak vezme, za krásny-mi zážitkami netreba vždy chodiť ďaleko, veľa čarovných zákutí máme aj doma. Leto nás vyzýva stráviť čas s blízkymi a priateľmi, nabiť sa pozitívnou energiou, ktorú rozdávajú slnečné lúče a prí-jemná spoločnosť, a potom sa vrátiť späť do práce povznesení novými zážitkami, pretože zážitky majú farbu. Tie najpríjemnejšie hrajú celou paletou.

Užívajte si tento letný čas, lebo preletí veľmi rýchlo. Po ňom príde september, ktorým sa každo-ročne začne hektické obdobie poľovačiek na jeleniu zver, jelenia ruja. Pre personál v prevádzke je to veľmi náročné obdobie organizačného zabezpečenia, sprevádzania poľovných hostí, ale i oča-kávania, čo prinesie nové a pekné táto poľovnícka sezóna.

Želám všetkým krásne leto. •

Bc. Oľga Petrasová

slOVO NA ÚVOD

3vojenské lesy 3/2016

od spoločných koreňov

Lesnické parky umožňují lesnické hospodaření, ochranu přírody i využití lesa veřejností . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19

hIsTÓrIA

Jedinečná výstava „Vtáky“ . . . . . . . . . . . . . . . . .20

sTrelecTvo

Výkonná kozlica Huglu Super Poze v kalibri 20/76 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22

kynolÓgIA

Kynologický seminár vo Zvolene . . . . . . . . . . .24

Zrod nového plemena . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25

spoločenská rubrIkA

Ako som zorganizovala športové hry . . . . . . .26

Tatranská kosba a Špica guláš 2016 . . . . . . . . .28

lesná pedAgogIkA

Lesná pedagogika v škôlke v Krupine . . . . . . .30

Vyberte najkrajšie obrázky . . . . . . . . . . . . . . . .31

Príloha PExESO

slovo nA Úvod . . . . . . . . . . . .2

lesnícTvo

Nové poldre splnili svoju úlohu . . . . . . . . . . . . .4

Pozemný chemický postrek . . . . . . . . . . . . . . . . .5

Poloautomatizované sadenie na Záhorí . . . . . .6

Kalamitné premnoženie listožravého hmyzu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7

Postrek AGIL 100EC . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7

poľovnícTvo A rybársTvo

Výstava Poľovníctvo a príroda 2016 v Nitre . .8

Chovateľská prehliadka zhodov a trofejí ChPO Poľana . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10

Škody spôsobené poľovnou zverou a na zveri 11

Keď nie je cieľom veľká ryba, alebo ako som chytil pstruha v Starej rieke . . . . . . . . . . . . . . . .12

AkTuAlITy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .13

OBsAH


LesnÍctvo

nOvé pOldre splnili svOju úlOHu

Eduard Kriššák, vedúci oddelenia lesnej výroby, OZ Kežmarok text, foto

Biotechnické opatrenia kolačkov

Polder Poľný potok (pri obci Lomnička okr. stará Ľubovňa) zo 18. 7. 2016 npo povodniach

Prietok bezpečnostnou hrádzou Lomnická rieka Polder jakubianka pri obci jakubany okr. stará Ľubovňa z povodní 17. 7. 2016

Polder kolačkov - po povodni zo 17. 7. 2016 voda tečúca cez bezpečnosný prepad

kontrola Lomnická rieka

V dňoch 16 až 17. júla 2016 po výdatných daž-ďoch v katastroch obcí jakubany, kolačkov a Lomnička sa protipovodňové poldre naplni-li a tým splnili úlohu protipovodňovej ochra-ny v takomto čase. jednak zachytili prívalovú vodu, ktorú postupne prepúšťali cez bezpeč-nostnú hrádzu do koryta riek, ale predovšet-kým zachytili naplaveniny – sedimenty, ktoré by narobili obrovské škody na mostoch a v sa-motných obciach. napriek lokálne extrém-nym zrážkam nevznikli v dotknutých obciach žiadne škody a tým nebolo nutné vyhlasovať žiaden stupeň povodňovej ochrany. V televíz-nych reláciách po týchto výdatných dažďoch plne ocenili význam a úlohu protipovodňo-vých poldrov postavených VLM sR jednotli-ví starostovia dotknutých obcí ako aj samot-ní občania.

•


LesnÍctvo

pOzemný cHemický pOstrek

V dňoch 12. až 13. júla sme na Ls Riadok uro-bili pozemný postrek proti podkôrnemu hmyzu. Chceme tak zvrátiť nepriaznivý zdra-votný stavu porastov trvalo poškodzovaných od roku 2012, aby sme ich revitalizovali a za-chovali. Chemický pozemný postrek na Ls Riadok sme urobili na ploche 109,56 ha na po-rastoch: 44A000, 44B000, 44D000, 44e010, 58A010, 58B000, 58H000, 91A000, 104A000, 104B000, 104D000, 104G000, 105D000, 106C000.

Použili sme chemický prípravok Vastak, ktorý sme šírili postrekovačmi na traktoroch Zetor 7540 a john Deere. Dúfame, že postrek pomô-že zlepšiť stav našich borovicových porastov.

•

Róbert Maráček, lesník LS Riadok, OZ Malacky, text, foto


LesnÍctvo

pOlOAutOmAtizOvAné sAdenie nA záHOríDobre zvládnuté zalesňovanie patrí medzi priority každého lesného hospodára. Včasné zača-tie a tým aj ukončenie prác je pri súčasných klimatických podmienkach a extrémnych výkyvoch počasia nevyhnutnosť. Aj preto sa v rámci odštepného závodu Malacky začala znovu využívať technológia zalesňovania pomocou sadzača ako adaptéra za UkT.

V podstate ide o poloautomatizovaný sa-dzač, pôvodne navrhnutý pre poľnohos-podárske potreby. Variant, ktorý pracoval v rámci LS Jablonové, bol vyrobený pre dve osoby. Celkový počet osôb potrebných na výkonné a kvalitné zvládnutie zalesňova-nia príslušnou technológiou je päť. Jeden vo-dič traktora, dve osoby pracujúce na sadzači a dve osoby, ktoré chodia za sadzačom a do-sádzajú, respektíve opravujú tie sadenice, ktoré z rôznych príčin nie sú dobre zasade-né. V takomto zložení bola schopná päťčlen-ná skupina podať výkon od 12 000 ks/deň do 25 000 ks/deň. Výkonnosť sadzača ovplyv-ňovala najmä veľkosť plochy, prejazdy me-dzi jednotlivými plochami a v neposlednom rade kvalita prípravy pôdy.

Kvalita sadenia v kombinácii s výkonom spomínanou technológiou pri správnom na-stavení sadzača je z môjho pohľadu v pod-mienkach Záhoria nenahraditeľná. Aj preto dúfam, že tam, kde to umožnia podmienky prostredia, bude táto technológia v budúc-nosti preferovaná.

•

Ing. Patrik Kuriš, technik LS Jablonové, OZ Malacky


LesnÍctvo

pOstrek AGil 100ecPo skončení zalesňovacích prác a na zrážky celkom priaznivom počasí nastal čas začať sledo-vať novo zalesnené a staršie zalesnené kultúry. na plochách sa v hojnom množstve začal roz-mach bylinného krytu. Ak chceme mladým stromčekom pomôcť pri ich prijatí a zlepšiť ich prírastok, treba začať s ošetrovaním.

Na LHC Bažantnica sme v apríli začali s che-mickým postrekom. Po zhodnotení stavu s technikom na lesnej správy Ing. Patrikom Kurišom sme sa rozhodli, ktoré porasty by sa mohli chemicky ošetrovať. Za pomoci tech-

niky VLM sme aplikovali chemický prípra-vok AGIL 100 EC. Tento prípravok pôsobí a vniká nadzemnou časťou rastlín (list, ston-ka). Prvá fáza účinku prípravku je zastave-nie rastu, následne sa objavujú škvrny na lis-

toch (10-15dní), pri pýre plazivom do 21 dní a v konečnej fáze rastlina zasychá a hynie.

Na LS Jablonové, LHC Bažantnica, sme v tomto roku takto chemicky ošetrili 31,35 ha kultúr. Použitý prípravok sme aplikova-li v množstve 1,5 litra/ha za jasného počasia bez zrážok. V súčasnosti pri kontrole lesných obvodov sledujeme účinnosť aplikácie che-mického postreku AGIL 100 EC a možnosť jeho používania aj v ďalšom období.

Lukáš Šrámek, technik LS Jablonové, OZ Malacky

kAlAmitné premnOženie listOžrAvéHO Hmyzu

Počas uplynulého týždňa v dňoch 11-12.8.2016 bolo zamestnancami Ls Riadok v obvode Ls Hrdzavý jarok na plochách cca 200 ha spozo-rované kalamitné premnoženie listožravého hmyzu druhu Diprion Pini – Hrebenárka bo-rovicová. Tento druh sa vyznačuje tým, že po-žiera staršie ročníky ihlíc. V čase kalamitného premnoženia a nedostatku potravy sa však vy-skytuje jav, že hrenbenárky požierajú aj jedno ročné ihlice a dochádza tak k úplnej defoliácii stromov. V priebehu 3 dní gradoval požer v takom rozsahu, že dňa 15.8.2016 bol pozorova-ný na ploche niekoľko 100 ha n Ls Riadok a Ls jablonové a porasty boli postihnuté 80-90 % defoliáciou stromov. V súčasnosti sa za účasti CHko a nLC určuje rozsah poškodenia a ná-sledné vykonanie obranných opatrení.

Hrebenárka - detail pahúseníc

Hrebenárka na ihliciach

okraj mladiny napadnutý hrebenárkou

text: Ing. Richard Hájek, samostatný odborný referent oddelenia výroby, OZ MalackyFOTO Ing. Juraj Laco, Ing. Luboš Jureček


Poľovníctvo a rybárstvo

výstAvA pOľOvníctvO A prírOdA 2016 v nitreUž tradične v päťročnom intervale hostí nitra celoštátnu poľovnícku výstavu s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda. Tento rok bola na výstavisku Agrokomplex 9. – 12. júna. návštev-níci sa mohli tešiť z mnohých výstavných a predajných stánkov, ale aj množstva sprievodných ak-cií, z ktorých si každý mohol vybrať to, čo je jeho srdcu najbližšie.

Každý deň výstavy sa niesol v duchu urči-tej príležitosti. V prvý deň s titulom Deň po-ľovníckej odbornosti sprevádzalo mnoho od-borných poľovníckych seminárov a ukážok z poľovníckeho života a premietanie filmov z medzinárodného filmového festivalu. Druhý výstavný deň nazvaný Deň slovenského soko-liarstva a poľovníckej kynológie bol venovaný naším najlepším a najvernejším pomocníkom a odmeňovaniu odborníkov, ktorí sa im ve-nujú. Sobota sa niesla v duchu Dňa poľovníc-kej kultúry a posledný výstavný deň v znamení Dňa poľovníckeho umenia.

Asi najzaujímavejší pre všetkých poľovníkov bol pavilón F, v ktorom bola situovaná expozí-cia domácich medailových poľovníckych tro-fejí. Vystavené boli nádherné trofeje ulovenej zveri za posledných päť rokov z celého Sloven-ska, ale zaujímavé boli určite aj trofeje s pod-titulom Národný rekord, či historická „Trofej neznámeho strelca“. Okrem spomínaných me-dailových trofejí boli vytvorené v pavilóne F expozície najvýznamnejších partenrov – spo-luorganizátorov: Vojenské lesy a majetky SR

Lukáš Vataha Ing., lesník, OZ Kamenica nad Cirochou, LS Kamienka

Detský kútik - lesná pedagogika VLM sR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave



š.p., Štátne lesy TANAP, Lesy SR, š.p., Múzeum vo Sv. Antone, Štátna ochrana prírody a Klub trubačov.

Ďalší partneri a spoluorganizátori mali ex-pozície pripravené v pavilóne A: Slovenská les-nícka komora, SLŠ v B. Štiavnici, SLŠ v Liptov-skom Hrádku, SLŠ v Prešove ako aj okresné organizácie, záujmové kluby a mnohé ďalšie.

V ostatných pavilónoch boli situované naj-mä predajné stánky rôznych slovenských, ale aj zahraničných výrobcov a predajcov širokého sortimentu poľovníckeho oblečenia a vybave-nia. V neposlednom rade boli zaujímavé sprie-vodné programy na vonkajšom pódiu, kde si mohli poľovníci a široká verejnosť pozrieť ukážky vábenia zveri, poľovníckych signálov a tradícií, sokoliarstva, kynológie a podobne.

Vojenské lesy a majetky SR š.p. mali pri-pravenú expozíciu v pavilóne F. Ako už býva dobrým zvykom, okrem expozície našich po-ľovníckych trofejí a pohostinnosti k našim vý-znamným partnerom a hosťom sme nezabud-li ani na najmenších návštevníkov poľovníckej výstavy. Pri našom výstavnom stánku bol pri-

pravený aj detský kútik, kde naši lesní pedagó-govia prezentovali prácu v lese a poľovníctvo detským návštevníkom tak, aby získavali čo najpozitívnejší vzťah k lesu a prírode.

Poľovnícka osveta a lesná pedagogika patria k dôležitým častiam lesníckeho a poľovnícke-ho života. Je preto v záujme nás všetkých, aby sa poľovnícke výstavy a podujatia rovnakého charakteru usporadúvali v čo najvyššej kvalite. Vojenské lesy a majetky SR š.p., a ich zamest-nanci opäť prispeli svojou obetavou prácou a odborným prístupom k príprave a priebehu jednej z najkrajších poľovníckych akcií na Slo-vensku.

•

Detský kútik - lesná pedagogika VLM sR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave

expozícia VLM sR, š.p.



cHOvAteľská preHliAdkA zHOdOv A trOfejí cHpO pOľAnAna Ls kyslinky v ChPo Poľana bola 20. mája prehliadka zhodov a trofejí jelenej zveri ulove-ných v sezóne 2015/2016 v ChPo Poľana a ge-neračnej zverničke Trnavy. spolu s kolegami zo správy lesov Pliešovce a z GR sme mali mož-nosť si túto prehliadku obzrieť.

Obhospodarovaním ChPO Poľana sú po-verené Lesy SR š.p., Banská Bystrica pros-tredníctvom OZ Kriváň a OZ Čierny Balog. Poľovný revír je zaradený do v I. akostnej triedy s NKS 459 kusov jelenej zveri. V roku 2015 bol naplánovaný lov jelenej zveri v ChPO Poľana vo výške 159 kusov (41 je-leňov,62 jeleníc,56 jelenčiat). V generačnej zverničke Trnavy bolo plánovaných 7 kusov (4 jelene, 1 jelenica,2 jelenčatá).

V sezóne 2016/2016 bol napokon dosiah-nutý úlovok 166 kusov, čo predstavuje 100%

Ing. Pavel Vilhan, lesník, SL Pliešovce

Chovateľská prehliadka zhodov a trofejí pod holým nebom

Lebka z medveďa uloveného v CHPo Poľana



slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v spolupráci so slovenskou poľovníckou komorou a slovenskou lesníckou komorou zorganizovala konferenciu s názvom Škody spôsobe-né zverou a na zveri. Táto konferencia sa konala v budove okresného úradu v Banskej Bystrici dňa 9. marca 2016.

Ako už názov napovedá, konferencia bola zameraná na škody spôsobovane zverou na lesných porastoch, poľnohospodárskych po-zemkov, ale v neposlednom rade aj vo vino-hradoch. Následok týchto škôd je narastajúca populácia voľne žijúcej raticovej zveri. Jelenia zver v roku 2014 podľa údajov Národného les-

níckeho centra presiahla početnosť 29 000 ks, srnčia zver 24 000 ks, diviačia 54 000 ks, danie-lia 7 000 ks a muflonia 5 000 ks. Tento ohrom-ný počet raticovej zveri spôsobil v roku 2015 podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potra-vinárskej komory škody na poľnohospodár-skej pôde vo výške presahujúcej 12,2 mil.€ na ploche 107- tisíc ha. Výrazne škody boli podlá

štatistík NLC aj na lesných porastoch, keď už v roku 2009 dosahovali skoro jeden milión eur. Na vyriešenie tejto situácie padlo niekoľko ná-zorov z radov odbornej verejnosti ako aj pred-staviteľov jednotlivých komôr. Asi najviac mi v pamäti utkvel názor prezidenta SPK Ing. Ti-bora Lebockého PhD. presadiť do legislatívy

celoročný lov raticovej zveri, ako aj predklada-nia čeľusti odlovenej samičej zveri na chova-teľskú prehliadku. Spolupráca na riešení škôd spôsobovaných zverou bola spečatená podpi-som memoranda predsedom Slovenskej lesníc-kej komory Jaroslavom Šulekom, prezidentom Slovenskej poľovníckej komory Ing. Tiborom Lebockým PhD. a predsedom Slovenskej poľ-nohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Milanom Semančíkom. Dokument bol uzavre-tý na dobu určitú do 31. 12. 2025 a nadobudol účinnosť dňom podpisu.

•

Ing. Dávid Greňa, Referent oddelenia výroby GR, text, foto

ŠkOdy spôsOBené pOľOvnOu zverOu A nA zveri

plánu. Lov podstatne ovplyvnil aj nájdený úhyn jeleňov, ktoré strhli vlky. V čase od 1. marca 2015 do 29. februára 2016 bolo v tej-to oblasti nájdených a zaevidovaných osem strhnutých jeleňov. Z celkového počtu je-leňov ulovených v sezóne 2015/2016 bolo 18 trofejí medailových, z toho šesť zlatých, osem strieborných a štyri bronzové. Najsil-nejší jeleň bol ulovený vo zvernici a bodová hodnota jeho trofeji dosiahla 242,81 bodov CIC. Druhý najsilnejší jeleň bol z voľné-ho PR, jeho bodová hodnota trofejí dosiah-la 234,25 bodov CIC. Bohužiaľ, táto trofej je práve z jeleňa, ktorý bol strhnutý vlkmi. Ďalšie zlaté jelenie trofeje z voľného PR do-siahli hodnoty 217,68 b. CIC, 210,78b.CIC a 210,12 b. CIC.

Na tejto prehliadke sme mali možnosť prezrieť si aj zhody z jeleňov nájdené v se-zóne 2015/2016. Celkovo bolo vystavených 168 párov zhodov z 84 jeleňov a samostat-ných 156 zhodov, spolu 240 kusov zhodov. Na otvorení výstavy zaznelo, že v ChKO Poľana sa každoročne pracovníci Lesov SR š.p. stretávajú s problémom tzv. „zhodárov“ a veľká časť zhodov z tejto oblasti tak skončí v rukách neznámych ľudí, ktorí ich väčšinou speňažia. Zaujímavosťou tejto výstavy je, že ju každoročne organizujú na území LS Kys-linky a trofeje sú vystavené pod holým ne-bom, na drevených paneloch a zhody sú voľ-ne položené na zemi.

•

Lebka z medveďa uloveného v CHPo Poľana



keď nie je cieľOm veľká ryBA, AleBO AkO sOm cHytil pstruHA v stArej riekekeď som nastúpil pracovať do VLM sR, na sL Pliešovce, po čase som sa dozvedel, že tu máme do-konca aj rybárske revíry, ba čo viac, ešte k tomu aj pstruhové. Rybárčeniu sa venujem už od mala, no najviac ma baví lov na prívlač a najmä lov pstruhov.

Hneď som si zistil, kto mi môže dať povolen-ku, a bol som si ju na riaditeľstve u Ing. Der-ca vybaviť. Keď som si „okukol“ potoky, len som skonštatoval, že na náš „Ľubičák“ a Bie-lu vodu v Kežmarku sa síce nechytajú, ale ich charakter vyzerá byť dobrý a pstruhy by tam mohli byť. Prvé dva roky sa mi tam síce ne-podarilo pstruha chytiť (to som však bol chy-tať len symbolicky, možno na troch vychádz-kach), ale kolegovia mi vraveli, že každý rok sa zarybňuje a že sa určite dočkám. A keď mi kolega Jano povedal, že tento rok má vo výka-ze zase nejaké tie pstruhy zapísané, zamyslel som sa nad sebou a stanovil si cieľ, že musím pstruha chytiť aj ja.

Ešte úplne prvýkrát pri vode som si všimol, že v potoku bolo pomerne veľa čereblí a jalcov. Prišiel som na to počas rybačky, keď som mal zábery, ale ryby nie. Samozrejme, začínal som chytať ako tradične mepskou, tuším dvojkou, osvedčená klasika na pstruha, ale nielen naň. Po chvíľke som vytiahol 35-centimetrového jalca a jedného menšieho, pustil som ich však späť. Všimol som si však, že mi išli aj menšie

ryby a tak som zamenil rotačku za menšiu. Za dve hodiny som mal nachytané nejaké čereble a asi 20 jalcov, ktorých som už potom ani ne-počítal. Po tejto rybačke som si povedal, že naj-bližšie si vezmem už iba veci na mikroprívlač.

V jednu nedeľu túto sezónu som sa konečne vybral na potok, vyzbrojený mojou ultra ľah-kou udičkou na prívlač a krabičkami s malými a drobnými nástrahami. Cieľ bol jasný – trochu sa odreagovať, ale najmä chytiť konečne prvé-ho pstruha. Miesto som mal už dlhšie vyhliad-nuté. Most v Strhárskej doline, kde voda pa-dala cez panely a bola poriadne okysličená, na brehu jelše s koreňmi siahajúcimi až do vody, to boli dobré predpoklady. Jednoducho ideál-ny „flek“ na pstruha. Pomaly nazriem cez zá-

bradlie a… jalce usilovne zbierali. Rozmýšľam, čo dať ako prvé, vobler či rotačku? Samozrej-me, zasa vyhrala rotačka. K vode sa zakrádam zboku, opatrne odhŕňam žihľavu a nahadzu-jem. Darí sa mi chytiť hneď jedného jalca, ale po ňom akoby uťal. Ryby stále vidím, skúšam meniť rotačky, ale jalce nie a nie poriadne za-brať, ako keby videli, že prvý sa oklamal. Po-súvam sa ešte bližšie k vode a blyskáč pomaly vediem popod nohy popri paneli. Vtom vy-štartoval ako blesk, tak ako to len pstruh vie, a zabral! Ja som sa ale zľakol a nezasekol som dobre, a tak pstruh zaparkoval zase pod panel. V duchu si myslím, výborne, ste tu! Som šťast-ný, pomaly ako keby som nejakého polmetro-vého chytil. Znova nahadzujem, a zasa to isté. Prudký štart a záber. Ale už som bol pripra-vený a zasekol som ho. Dvíham ho nad vodu,

usmievam sa. Vravím si, paráda, konečne je tam, prvý pstruh. Obzerám si ho, nechcem ho brať zbytočne na breh, chcem si namočiť ruku. Vtom sa pstruh zatrepe, vyslobodzuje sa z troj-háčika a padá späť do vody. Dokelu, to je po-maly ako keby som ho ani nechytil, ale nepre-káža mi to. Postupujem pomaly dolu prúdom a prechytávam všetky miesta. Všade, kde je len trochu hlbšia voda, ryby útočia. Už mám pár jalcov sem-tam aj čerebľa sa podarí. Vtom mám v jednom z prúdikov ďalší záber. Zaseká-vam a vidím, že je to malá ryba. Hneď mi na-padlo, že je to čerebľa, dnes už piata. Namá-čam ruku a keď sa prizriem lepšie – no veď to je malý pstruh! Určite z tých, čo sa zarybňo-vali tohto roku. Vyberám mobil a dokumen-tujem si ho. Opatrne ho púšťam, nahadzujem, a hneď mám ďalší záber a vyťahujem podobné-ho pstruha ako toho prvého. V duchu si mys-lím, paráda, podarilo sa mi splniť cieľ, chytiť pstruha. Som spokojný, je vidieť, že je ich tu viac. Aj tohto som opatrne pustil späť. Potom som ešte prechytal ďalší úsek potoka, poťahal nejaké rybky a zabalil som to, že na dnes stačí.

Aj keď to boli malé ryby, predsa ma všetky potešili a prišiel som si na svoje. Spokojný od-chádzam domov, veď cieľom neboli veľké ryby, ale pstruh…

•

Ing. et Ing. Filip Kuffa, referent OV GR Pliešovce

Mikro rotačky (pre porovnanie druhá zľava Mepps č. 1, tretia zľava Mepps č. 00)

Zarybňovanie revírov GR Pliešovce



prvé losie mláďa narodené na území slovenska

článok nám z vlastnej iniciatívy zaslala Ing. Zdenka Olšanská Marketingová asistentka Zveroparku.

V Zveroparku sa podaril unikát, o akom sa na Slovensku ani nechyrovalo. Narodilo sa tu prvé mláďa losa mokraďového. Po 300 rokoch je to prvé losie mláďa narodené na území Slovenska.V areáli, ktorý sa nachádza neďaleko Žarnovice žije mnoho zvierat, spomedzi všetkých druhov sú však najväčším lákadlom losy mokraďové. Mohutný los Hans, ktorého majiteľ Zveroparku Ing. Vladimír Vikor priniesol z Nórska a krás-na losica Gigi, ktorá pochádza z Nemecka sú zo všetkých zvierat pre návštevníkov najzaujíma-vejšie.

Losy mokraďové sú pôvodnými obyvateľmi našich lesov, bohužiaľ ich posledný výskyt na našom území bol zaznamenaný približne pred 300 rokmi. My ľudia, sme ich totiž sami vyhu-bili.

To, že sa v Zveroparku narodilo malé losíča, ktoré zatiaľ ešte nemá meno, považuje Ing. Vi-kor za jedinečnú udalosť nielen na farme, ale na celom Slovensku.

V to, že by sa mohlo narodiť malé losíčatko, všetci tajne dúfali. Počas ruje so záujmom sle-dovali ako si Hans pripravuje rujisko a pokúša sa o párenie. Samotný akt párenia však nikto zo zamestnancov nevidel. Brezivosť samice Gigi tak naznačovalo až jej narastajúce bruško. Mlá-ďa prišlo na svet 18. 5. 2016 v doobedných hodi-nách. Pôrod bol veľmi rýchly a bezproblémový.

Mláďatko sa už od začiatku javilo veľmi ži-votaschopne, krátko po narodení sa dožado-valo matkinho mlieka. Niekoľko týždňov stra-vu mláďaťa tvorilo výhradne mlieko, dnes už, ochutnáva aj stravu svojich rodičov a zo všetké-ho mu najviac chutí mrkvička.

Prvé týždne mali možnosť pozorovať sami-cu s mláďatkom len zamestnanci Zveropar-ku. Matka aj mláďa potrebovali určitý čas po-koj a oddych. Dnes si už pohľad na kompletnú losiu rodinku môžu vychutnávať aj návštevníci farmy.

Areál farmy sa rozprestiera na ploche 21 hektárov pričom losia obora zaberá takmer tretinu. Zveropark sa vyhýba označeniu zoo-logická záhrada, je to areál pre rodiny s deťmi,

ktorého hlavnou dominantou je krásna prí-roda. Prehliadka zvierat či rôzne ďalšie služby a atrakcie sú doplnkom, ktorý spestrí celoden-ný výlet návštevníkov.

Jar bola v Zveroparku naozaj plodná, naro-dili sa líščie mláďatá, muflóniky, daniele, jah-niatka, zajačiky či kuriatka bažanta zlatého.

po 74 rokoch vyšla nová publikácia o histórii lesníctva na slovensku

Lesy Slovenskej republiky vydali jedinečnú publikáciu o histórii lesníctva na Slovensku. Dielo Viliama Stockmanna Dejiny lesníctva na Slovensku obsahuje viac ako 1000 strán tex-tu, fotografií a historických dokumentov, ktoré tento lesník, ochranca prírody a historik spra-covával takmer tri roky.

Doposiaľ jedinou podobnou publikáciou boli Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku Andreja Kavuliaka z roku 1942. Neboli však také obsiahle a ich zameranie sa od novej pub-likácie líšilo, nakoľko venoval značnú časť práce dendrológii drevín a drevárskemu vývoju.

„Lesníctvo je súčasne s baníctvom odvetvie, ktoré má na území Slovenska najbohatšiu his-tóriu. Podnik Lesy Slovenskej republiky je naj-väčším správcom lesov a preto bolo logické, že podporil snahu o zhrnutie tejto bohatej histó-rie v jednej publikácii. Som presvedčený že táto kniha bude zdrojom informácií pre celé generá-cie nielen lesníkov, ale i žiakov, študentov, či zá-ujemcov o históriu,“ povedal poverený generál-ny riaditeľ podniku Lesy Slovenskej republiky Jozef Bystriansky.

Dejiny lesníctva na Slovensku sú dlho oča-kávaná a pre ďalší vývoj slovenského lesného hospodárstva a lesníctva významná publikácia. Mapujú vývoj lesného hospodárstva od prelo-mu prvého a druhého tisícročia až po začiatok fungovania podniku Lesy Slovenskej republiky v roku 2000.

Autor knihu rozdelil do desiatich kapitol podľa štátoprávnych formácií, ktoré postupom stáročí na území dnešného Slovenska existova-li. Začína postupujúcim vznikom vlastníckeho hájenia lesov pre poľovníctvo, pokračuje vzni-kom baníctva a hutníctva, keď pribúda potreba drevnej hmoty, ktorá neskôr vyústi do postup-ného riadeného lesného hospodárstva spojené-ho so vznikom lesníckej legislatívy. „Takto som postupoval cez obdobie tisíc rokov – samozrej-me len stručne, pretože som mal k dispozícii len tisíc strán,“ vysvetľuje Viliam Stockmann.

Kompletný materiál je výsledok niekoľkých desaťročí archívnych výskumov. V publikácii autor cituje listy a ďalšie dokumenty, ich čísla a dátumy, z ktorých archívnych fondov pochá-dzajú. V prevažnej časti publikácie sa autor vy-hýba subjektívnym hodnoteniam, hoci pozna-menáva: „Niekedy sa tomu vyhnúť nedalo“.

Práca hlavného lesného radcu Andreja Ka-vuliaka z roku 1942 mapuje vývoj lesov a les-ného hospodárstva od 1. storočia až do 40. rokov 20. storočia a hoci sa v dnešných odbor-ných kruhoch považuje skôr za odborno-popu-larizačnú prácu, stala sa základným kameňom pre výskum dejín lesov a lesníctva na Sloven-sku a vyzdvihla historický význam lesníctva pre celé územie Slovenska. Od konca 90. rokov sa myšlienkou súborného spracovania dejín les-níctva na Slovensku zaoberal aj dlhoročný pra-covník Lesníckeho, drevárskeho a poľovníc-keho múzea, lesník-historik a autor deviatich knižných publikácií z lesníckej histórie Ing. Jo-zef Urgela, CSc. Zámer však nestihol zrealizo-vať.

Zdroj: tlačová správa Lesy SR, š.p.

dni svätého huberta 2016

Srdečne pozývame všetkých čitateľov „Vo-jenských lesov“ na celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni sv. Huberta, ktorých 26. ročník bude v areáli svätoantonského kaštieľa 3. a 4. septembra. Hlavnými organizátormi sú Mú-zeum vo Svätom Antone, Slovenská poľov-nícka komora, Slovenský poľovnícky zväz, firma Šomek a významnými spoluorgani-zátormi sú Vojenské lesy a majetky SR, š. p. a LESY SR, š. p. Nad oslavami prevzalo zášti-tu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Návštevníci sa môžu sa tešiť na osvedčené sprievodné podujatia - ukážky sokoliarstva, poľovníckej kynológie, atraktívny rybolov, módnu prehliadku poľovníckeho oblečenia, poľovnícky chodník, súťaž „Stopami zve-ri“, ukážky streľby z lukov, kuší a historic-kých zbraní, divadelné predstavenie Paradá-jz Pikčr, špeciálnu klubovú výstavu alpských jazvečíkovitých duričov, laserové strelnice, dychovú hudbu Sitňanka, folklórnu skupi-


aktuality

nu Sitňan. Chýbať nebudú súťaže Hájnikova žena – o najsympatickejšiu poľovníčku, Po-ľovníctvo vo fotografii, Poľovnícky nôž 2016, Poľovnícky šperk 2016, Poľovnícky klobúk, Naj brada – o najdlhšiu a najkrajšiu bradu, vtipné súťaže „5F poľovníka“, v hádzaní flin-ty do žita, Antonský diviak 2016 – v streľbe lukom na terč, Majstrovstvá Slovenska vo vá-bení jeleňov Halali a MS vo vábení srnčej, di-viačej a dravej zveri. Na podujatí odovzdajú medaily MPRV SR a medaily sv. Huberta za-slúžilým poľovníkom.

Zlatým klincom programu osláv bude už tradične svätohubertovská omša so sprievo-dom s uloveným jeleňom a obetnými dar-mi. Bohoslužba je dôstojným vzdaním vďa-ky Stvoriteľovi za prírodu a život v nej. Pred omšou bude koncert, na ktorom vystúpi už tradične Barbora Šaling Legényová, kvarteto lesných rohov Laugarício a domáci chrámo-vý spevokol zo Svätého Antona.

Tohtoročné Dni sv. Huberta prinesú aj no-vinky: výstavu Vtáky (výtvarné práce, so-koliarstvo, pernatá poľovná zver, Ferdinand Coburg ako ornitológ, unikátne kolibríky, fotografie biómov Brazílie, motívy vtákov na odznakoch, známkach, minciach…), výstavu Unikátne trofeje Spiša, program o vtákoch a ornitológii (45 rokov SKS pri SPK), výsta-vu výtvarných prác akad. soch. Ladislava Su-líka, výstavu fotografií poľovnej zveri Jána Slováka a Vladimíra Viciana a pripravujeme ďalšie.

Aj tento rok sa môžu návštevníci osláv za-pojiť do „Hubertovskej kvapky krvi“. Po-čas šiestich ročníkov sa na odbere zúčastni-lo spolu už 216 darcov. Veríme, že poľovníci a lesníci opäť dokážu pomôcť aj s tou naj-vzácnejšou tekutinou. Vopred úprimne ďa-kujeme.

Tešíme sa na Vašu návštevu.za organizátorov: Marian Číž

janosikove-dni-2016/

liGnumeXpo – les 2016

Bohatý sprievodný program bude počas ce-lého trvania veľtrhu LIGNUMExPO – Les 2016 (27. – 30. septembra 2016) na výstavisku Agrokomplex v Nitre sprevádzať odborných návštevníkov. Obohatí ich o cenné poznatky z oblasti drevospracujúceho odvetvia (vrátane výroby nábytku). Všetky sprievodné poduja-tia sa počas veľtrhu budú konať priamo na vý-stavisku a účasť pre každého odborníka bude vítaná. Výstavisko bude prístupné od 9:00 do 17:00 (v piatok do 15:00). Keďže sa veľtrh koná raz za 2 roky, spĺňa podmienky zaradenia do svetového kalendára akcií EUMABOIS so za-meraním na drevárske a lesné hospodárstvo. Jubilejný 20. ročník veľtrhu LIGNUMEx-PO je výnimočný aj tým, že počas jeho kona-nia budeme sláviť 25. výročie založenia tejto veľtrhovej tradície. Premiérový ročník sa ko-nal od 28. 9. do 2. 10. 1991 za účasti 222 vysta-vovateľov na ploche 12 tis. m². Záujem o pre-hliadku moderných technológií sa prvých 15 rokov neustále zvyšoval. Keď sa už podarilo slovenský drevársky priemysel zmodernizo-vať a technologicky vyrovnať, nitrianska pre-hliadka prešla na 2-ročnú periodicitu. Rozsah prehliadky sa stabilizoval a kopíruje súčas-né trendy. Na uplynulom 19. ročníku LIG-NUMExPO – Les 2014 sa zúčastnilo 174 vy-

stavovateľov zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Talianska, Poľska, Ma-ďarska na ploche 12 tis. m². Do veľtrhových expozícií prišlo 8230 návštevníkov. Odbor-nosť veľtrhu LIGNUMExPO 2016 bude ga-rantovať Zväz spracovateľov dreva SR a jeho súčasť – prehliadku LES 2016 š.p. Lesy SR.

www.lesmedium.sk

Jánošíkove dni 2016

Aj tento rok sa môžete tešiť už na 54.roč-ník jedného z najlepších folklórnych festi-valov na Slovensku Jánošíkove dni. Tento rok sa uskutočnia v dňoch 4. 8. – 7. 8. 2016. Program bude opäť bohatý a určite nebude chýbať Terchovská muzika zapísaná v UNE-SCO, konský vozový sprievod či obľúbené vystúpenie Terchovského symfonického or-chestra.

http://terchova.info/podujatia/

zvolen má titul mesto lesníctva

Zvolen a jeho história sú dlhodobo prepojené s lesníctvom. Aj v súčasnosti tam sídli viace-ro významných lesníckych organizácií a je tiež hostiteľom Lesníckych dní. Preto mesto 18. aprí-la spečatilo dlhoročnú spoluprácu s jedenástimi miestnymi lesníckymi organizáciami podpisom memoranda o spolupráci na Starej radnici. Zvo-len tak prijal titul „mesto lesníctva“. Lesníctvo sa stalo významnou súčasťou jeho života s dô-razom na vedu a výskum, vzdelanie, hospo-dárstvo, životné prostredie, kultúru a cestovný ruch. Základným poslaním spolupráce je pod-pora prezentácie mesta Zvolen ako mesta lesníc-tva. Hlavným cieľom spolupráce je koordinovať aktivity a spolupracovať pri konkrétnych aktivi-tách jednotlivých organizácií a inštitúcií, zapo-jených do spolupráce, s cieľom maximálne vy-užiť odborný potenciál jednotlivých partnerov.

Sponzori a partneri:- Mesto Malacky - Bratislavský samosprávny kraj- Klub slovenských poľovníčok -Centrum voľného času Malacky- Vojenské lesy a majetky š.p. OZ Malacky

- Agropartner Plavecké Podhradie- Margita s.r.o.- Junior s.r.o.- Lovinteriér s.r.o.- DIGI SLOVAKIA s.r.o.

Mediálni partneri:časopis Poľovníctvo a rybárstvoMalacký hlasPoľovnícka informačná databázaVydavateľstvo ŠomekZoznam.sk

PROGRAMOd 9.00 hod - klubová výstava jazvečíkov a kokršpanielov

- oblastná výstava psov všetkých plemien Od 10.00 hod - „Poľovníci deťom„ - súťaž v kreslení, lukostreľba, preteky

v streľbe zo vzduchovky, maľovanie na tvár, výstava živých zvierat skákací hrad, Sagittarius – historický šerm Od 11.00 hod - slávnostné otvorenie PD 2016 - oceňovanie osobností SPZ v okrese Malacky

- pripomenutie si duchovného odkazu Sv. Huberta - Divadelná scéna o poľovníckych začiatkoch – SPIDUCH Rohožník - Malacké halali

Od 13.00 hod - hudobné pódium - skupina Black HorseOd 16.00 hod - vyhodnotenie súťaží Od 16.25 hod - žrebovanie darov od priateľov Poľovníckeho dňaod 19.00 do 24.00 hod - poľovnícka tancovačka ECHO BAND

Sprievodné podujatia: • Vystúpenie sokoliarov – Danko Dolany• Výstava terénnych automobilov Nissan• Ukážky vábenia zveri• Výstava fotografií od Jána Hlaváča• Medzinárodná súťaž vo varení gulášu „Gulášnik PD 2016„• Poľovnícke projekty na ochranu životného prostredia• Predajné stánky poľovníckych potrieb, šperkov ale aj jedál a nápojov• historia a súčastnosť poľnohospodárskych strojov

Obvodná poľovnícka komora MALACKYSlovenský poľovnícky zväz

Okresná organizácia Malacky

Zámocký park Malacky13. august 2016s cezhraničnou spoluprácou

Partneri podujatia:

ČASOPIS POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO

Aby ste sa ani v jednom z našich čísel nenudili a mohli sa ja trošku zahrať, vymýšľame pre vás, naši malí kamaráti vždy novú hru, alebo aktivitu. Teraz máte vložené pexeso, ktoré treba iba vystribnúť a hra sa môže žačať.


od spoločných koreňov

lesnické pArky umOžňují lesnické HOspOdAření, OcHrAnu přírOdy i využití lesA veřejnOstí„Území pro přírodu i pro lidi“, s tímto mottem v květnu 2010 založili Lesnický park křivoklátsko tři partneři - státní podnik Lesy České republiky, jerome Colloredo-Mannsfeld a základní poboč-ka České lesnické společnosti křivoklát. V pondělí 9. května požehnal parku i lesníkům kardinál Dominik Duka. Akce na křivoklátsku v areálu u lesnické chaty emilovna se konala 9. 5. 2016 pod záštitou prezidenta České republiky. součástí neformální oslavy 5. výročí založení Lesnického parku křivoklátsko byla i lesnická exkurze v jeho lesích.

Zachovat a podpořit přírodní, krajin-né a kulturní hodnoty v jednom z neju-celenějších komplexů lesa v republice, na Křivoklátsku, to byl záměr zakladatelů lesnic-kého parku. Ten se rozkládá na třinácti tisí-cích hektarech od Zbiroha až po Nižbor, tedy v Plzeňském i Středočeském kraji. „Je ukáz-kou zachování přírodních hodnot Křivoklátska a současně produkčního potenciálu lesů i les-nictví jako kulturního odkazu našich předků,“ vysvětlil generální ředitel státního podniku Lesy ČR Daniel Szórád. V posledních letech se v křivoklátských lesích postupně mění dru-hová skladba ve prospěch listnáčů a jedle, kte-ré nahrazují smrk, borovici a modřín. Zvyšuje

se podíl přirozené obnovy i podíl podrostní-ho způsobu hospodaření. Lesy produkují ne-zanedbatelné množství dřevní hmoty, naší je-diné obnovitelné suroviny. „Lesnický park se stává jakýmsi oknem do hospodaření v lesích bez ohledu na formu vlastnictví,“ uvádl Mi-chal Pernica, ředitel společnosti Colloredo--Mannsfeld.

Motto "Území pro přírodu i pro lidi" je v parku uplatňováno prakticky. „Lesy jsou volně přístupné, v parku budujeme odstav-ná parkoviště či přístřešky, upravujeme zdro-je vody. Přestože se v parku lesnicky hospodaří, myslíme i na návštěvníky, kteří les využívají ke sportu, houbaření i odpočinku,“ říká Miro-

slav Pecha, ředitel obecně prospěšné společ-nosti, která o park pečuje. Na své si v parku přijdou nejen lesníci, ale i geologové, botanici, entomologové či ornitologové. Do křivoklát-ských lesů se postupně vracejí vzácné druhy ptáků – raritou je aktivní hnízdění páru orla mořského, ale i savců, jako je vydra říční a bobr evropský, které se tu desítky i stovky let nevyskytovaly. Ing.Pecha připomněl jména dvou lesnických odborníků, kteří se o založe-ní lesnického parku zasloužili: Ing. Vladimíra Krečmery a Ing. Jiřího Nováka.

LPK vznikl jako alternativa k národní-mu parku. Brzy však dostal jiný rozměr. Po-ložil základ novému pojetí péče o lesy i kra-

jinu a byl impulsem k založení dalších dvou lesnických parků - na Bezdězu v areálu Vo-jenských lesů a statků, s. p. a v lesích Školního lesního podniku Masarykův les Křtiny MU Brno. „Máme ambice zapojit se do mezinárod-ní sítě modelových lesů a sdílet tak informace o způsobech hospodaření v lesích za hranice-mi,“ dodal Miroslav Pecha. Mapový materi-ál i další informace o parku jsou k dispozici v Informačním a vzdělávacím středisku Lesů ČR se sídlem na Křivoklátě nebo na webových stránkách www.lpkrivoklatsko.cz.

Z tiskové zprávy připravil a doplnil Jiří Junek, foto internet •


história

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), Lubomír Lužina (foto)

jedinečná výstAvA „vtáky“V Múzeu vo svätom Antone sme radi uvítali myšlienku našich priateľov evky Linhartovej Bachra-tej a PhDr. Bohumíra Bachratého, Csc., zrealizovať výstavu výtvarných prác s tematikou vtáctva. súhlasili sme, no zároveň sme sa rozhodli výstavu obohatiť a rozšíriť z umeleckého aj na odborný rozmer. Tak vznikla unikátna výstava Vtáky, ktorá predstavuje túto skupinu živočíchov vskutku nevídaným spôsobom: okrem výtvarných prác členov spoločnosti voľných výtvarných umelcov slovenskej výtvarnej únie sme predstavili ozaj veľmi širokú škálu artefaktov a súvislostí, ktoré sa k vtákom viažu.

V našom kaštieli býval ako posledný užívateľ bulharský cár Ferdinand Coburg (1861 -1948) - uznávaný ornitológ, ktorý na svoje prírodo-vedné výpravy cestoval aj mimo Európy. Táto skutočnosť je na výstave spomenutá a prezen-tuje aj jeho poznávacie cesty do Brazílie, Ar-gentíny, Čile a iných krajín, na ktorých získal mnoho vzácnych exponátov exotického vtác-tva. Ako malému chlapcovi mu otec August Coburg daroval párik austrálskych piniek, čo v ňom prebudilo záujem o vtáctvo. Ornitoló-gom bol už od svojich 13. rokov. Ako prvý ho zaúčal korunný princ Rudolf Habsburgský. Ako 18-ročný sa stal členom Nemeckej orni-tologickej spoločnosti a neskôr bol členom aj Maďarskej a Anglickej ornitologickej spoloč-nosti. Nebol len obyčajným zberateľom prírod-nín, no taktiež uznávaným odborníkom – vý-skumníkom. Spoločne s bratom Ľudovítom Augustom (1845 – 1907) podnikol v roku 1879 cestu do Brazílie a ďalšiu do Južnej Ameriky (Brazília, Argentína a Čile) absolvoval v ro-koch 1927- 1928. Vo vitríne vystavujeme aj publikáciu z nemeckého Prírodovedného mú-zea v Coburgu s fotografiami kolibríkov, kto-ré do múzea daroval brat Ferdinanda – Ľudo-vít August - manžel dcéry brazílskeho cisára Pedra II. – Leopoldíny a tiež výborný príro-dovedec. Výstava predstavuje aj skutočnosť, že Ferdinand Coburg navštívil tiež Afriku, kde cestoval v stopách Alfreda Edmunda Brehma (1829 – 1884). Keď založil v Sofii zoologickú záhradu, jej prvým chovaným vtákom bol sup tmavohnedý (Aegypius monachus). V zbier-

kach múzea nechýbajú nádherné výtvarné prá-ce i práce umeleckého remesla s motívmi vtá-kov, z ktorých časť je na výstave predstavená. Medzi najznámejších slovenských výtvarní-kov, ktorí sa venujú poľovníckym motívom, patrí bezpochyby Karol Sovánka (1883 – 1961). Na výstave nechýbajú jeho krásne olejomaľby „Hlucháň“ a „Súboj roztokaných tetrovov“.

Naše múzeum je poľovnícke, teda sa nám na výstave patrí predstaviť aj pernatú zver a dnes už najmä ochranárske poslanie poľovníkov vo vzťahu k zveri a životnému prostrediu. Sloven-ská poľovnícka komora a Slovenský poľovníc-ky zväz dnes zaznamenávajú dostatok poľov-nej zveri z radov cicavcov, ale práve u pernatej zveri je táto situácia opačná. Aj preto venujú veľa úsilia na zlepšenie životných podmienok pre druhy, ktorých preparáty môžu návštev-níci uvidieť vo vitrínach: jarabica poľná (Per-dix perdix), sluka lesná (Scolopax rusticola) a bažant poľovný (Phasianus colchicus). Keď-že je naše múzeum aj významným odborným prírodovedným pracoviskom, predstavujeme stručne aj biológiu, etológiu, stavbu pera a vo vitríne nechýbajú na porovnanie aj zooprepa-ráty nášho najväčšieho vtáka – dropa fúzatého (Otis tarda) i najmenšieho králika zlatohlavého (Regulus regulus). Naše múzeum mnoho ro-kov úspešne spolupracuje so Slovenským klu-bom sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej ko-more. Sokoliarstvo – lov za pomoci pernatých dravcov, má na Slovensku bohatú históriu a tradície. Jeho korene môžeme hľadať už v 2. tisícročí pred n. l. v ázijských krajinách. Do Európy sa dostalo asi v 4. storočí n. l. a veľký rozmach zaznamenalo v stredoveku. Vycvičiť dravca na lov sa považuje za veľké umenie a so-koliari boli vždy na panovníckych dvoroch vy-soko cenení. Dnes sokoliarstvo pomáha najmä

pri ochrane samotných dravcov, pri biologickej ochrane letísk, no taktiež ako súčasť výchov-no-vzdelávacích aktivít, pri ktorých sa člo-vek učí poznávať prírodu a jej zákonitosti. So-koliarstvo je zapísané aj na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Slovenský klub sokoliarov pri SPK bol uvedený v roku 2011 do Siene úcty a slávy poľovníctva na Slovensku a v roku 2016 si pripomína svoje 45. výročie. Na vernisáži výstavy VTÁKY vy-stúpil s príhovorom aj Ing. Alojz Kaššák – pre-zident Slovenského klubu sokoliarov pri SPK. Na Slovensku má sokoliarstvo bohaté tradície, je medzinárodne uznávané, a práve v našom banskoštiavnickom regióne máme zaujíma-vé svetové prvenstvo: na ZŠ s MŠ Maximiliá-na Hella v Štiavnických Baniach sa začalo so-koliarstvo vyučovať ako predmet na základnej škole vlastne prvýkrát na svete. Sokoliarstvo na výstave predstavujú práve exponáty z tejto ško-ly (sokoliarske pomôcky – rukavica, pútka, čia-počky, dĺžec, rolničky, obrazy s pierkami soko-la i jastraba). V rukách detí je budúcnosť našej prírody. Naše múzeum robí veľké množstvo

karol sovánka súboj roztokaných tetrovov

Vernisáž výstavy Vtáky


história

aktivít s deťmi a pre deti. Na vernisáži výsta-vy nechýbali deti z tejto školy so živými drav-cami a pod mikroskopom s monitorom zapo-žičaným z tejto školy mohli návštevníci uvidieť jedno z úžasných diel prírody - sojčie pierko. Aj ZŠ s MŠ Ferdinanda Coburga vo Svätom Antone s nami spolupracuje už mnoho rokov a aj deti z tejto školy obohatili výstavu Vtá-ky o výtvarné práce. Na vernisáži prispeli deti zo svätoantonskej školy aj kultúrnym progra-mom – odzneli pesničky i básne s tematikou vtáctva. Príroda od nepamäti inšpirovala, in-špiruje a nikdy neprestane inšpirovať umelcov. Vtáky patria medzi najvďačnejšie stvárňované živočíchy. Ich zobrazenia nachádzame na poš-tových známkach, odznakoch, platidlách, me-dailách, vlajkách, erboch, najnovšie aj logách… Súčasťou našej výstavy je aj zbierka známok, odznakov a mincí s tematikou vtáctva. Uni-kátnu kolekciu platidiel – predovšetkým mincí s vtáčou tematikou láskavo poskytol na výsta-vu Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM – Príro-dovedného múzea z Bratislavy. Platidlá sú z 35 krajín všetkých kontinentov: Juhoafrická re-publika, Venezuela, Indonézia, Čile, Zambia, Kanada, Austrália, Namíbia, Trinidad a Toba-go, Vatikán, Singapur, Nórsko, Andorra, Ma-

ďarsko, Chorvátsko, EÚ, Somálsko, Zimba-bwe, Írsko, Anglicko, Slovinsko, Nový Zéland, Botswana, Poľsko, Britské Panenské Ostrovy, Falklandské Ostrovy, USA, Malta, Gambia, Tanzánia, Kuba, Filipíny a Grécko. Na výsta-ve sú prezentované aj veľkorozmerné fotografie vtákov 6 biómov Brazílie – láskavo zapožičané z veľvyslanectva Brazílie v Bratislave a zoopre-paráty exotického vtáctva - vrátane kolibríkov - drahokamov vtáčej ríše, láskavo zapožičané zo Slovenského národného múzea - Prírodo-vedného múzea v Bratislave. Vystavené sú Tu-kan pestrý, Amazoňan bielohlavý, Skalniak peruánsky a 10 druhov kolibríkov, ktoré sú vskutku jedinečné.

Medzi zaujímavé ľudské aktivity, ktoré na výstave predstavujeme, patrí aj vtáčnikár-stvo. Ide o odchyt drobného vtáctva, existuje pri love a sokoliarstve od nepamäti a to aj na našom území. Prvé záznamy nachádzame už v staroveku (Stredomorie, Rím). Do 15. storo-čia bolo chytanie drobných vtákov voľné, no neskôr dochádzalo k postupným obmedze-niam. Vtáctvo sa chytalo na lep (z bobulí ime-la), do sietí, klietok, pascí, sklopcov, na vý-

rovku, na volavcov… Aj Ján Amos Komenský spomína vtáčnikárstvo - čižbu vo svojom die-le Orbis Pictus. Dnes je vtáčnikárstvo legál-ne ešte napr. v Španielsku, Rakúsku a poznat-ky z odchytu vtákov používajú aj ornitológovia pri krúžkovaní. V oblasti baníckych osád sa chytené drobné vtáctvo používalo aj v bani - ako indikátor dostatku vzduchu. Najčastejšie sa chytali stehlíky, čížiky, krivonosy, sýkorky, drozdy, hýle a škovránky.

Hlavnou zložkou výstavy sú práce členov Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľ-ných výtvarných umelcov, no téma vtáctva dáva priestor predstaviť tieto nádherné opere-né stvorenia v tom najširšom poňatí. Nie ná-hodou sme výstavu sprístupnili v apríli – Me-siaci lesov, ktorý začína vždy Dňom vtákov. Na výstave si môžu návštevníci pozrieť 63 prác od 29 autorov z Bulharska, Českej republiky, Číny, Nemecka, Španielska a Slovenska. Na vernisáži veľmi pútavo o vystavených dielach a ich auto-roch rozprával kurátor výstavy PhDr. Bohumír Bachratý, CSc., ktorý je aj členom Múzejnej rady nášho múzea. Obrazy, kresby, grafiku, so-chy, fotografie i gobelín vytvorili Ladislav Ber-ger, Jitka Bezúrová, Zuzana Augustínová-Bo-teková, Martin Djuračka, Orest Dubay, Ruth

Dubayová, Ľubica Fabriciová, Igor Faško, Kvě-toslava Fulierová, Anton Galkov, Anna Galko-vá, Stanislav Harangozó, Peter Horák, Viole-ta Bázlik-Králová, Vladimír Kudlík, Eugénia Lehotská, Eva B. Linhartová, Milan Lukáč, Alexander Molnár, Vladimír Petrík, Mirolav Pribiš, Drahomír Prihel, Maria Jesus Machek--Rivero, Vladimír Šimanovský, Milan Tvrdoň, Miloš Vanko, Paolo Zhang, Daniela Zhango-vá a Uljana Zmetáková. Ako zaujímavosť uvá-dzam, že i vek autorov zaznamenal veľmi širo-kú škálu – od 4. ročníka základnej školy až po 88-ročného Antona Galka. Vystavené práce sú predajné a už pri pokladni výstavu predzna-menávajú exponáty preparátov, kŕmidiel, bú-dok i vtáčích vajíčok, umiestnené vo vitrínach.

Výstava je sprístupnená do 30. septembra 2016. Na slávnostnú vernisáž 16. apríla prijali pozvanie aj významní hostia: J. E. Susan Kle-ebank – veľvyslankyňa Brazílie v Bratislave, Violeta Bázlik Kráľová – predsedníčka Spoloč-nosti voľných výtvarných umelcov Slovenskej výtvarnej únie, PhDr. PaedDr. Viktor Jasaň - generálny riaditeľ Slovenského národného múzea, Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM Prí-

rodovedného múzea, Ing. Alojz Kaššák - pre-zident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, Simona Gu-láková – starostka obce Svätý Anton, Ing. Šte-fan Filip – prednosta Okresného úradu Ban-ská Štiavnica a mnohí ďalší. Súčasťou vernisáže

boli fanfáry v podaní trubačov zo Svätého An-tona a Banskej Štiavnice pod vedením Mariá-na Plentu. Do pamätne knihy múzea sa všet-ci hostia z vernisáže zapísali brkom z bažanta. J. E. Susan Kleebank - veľvyslankyňa Brazílie v krátkom príhovore predstavila brazílsku avi-faunu. Konštatovala, že brazílske vtáky sú fa-rebne pestré, sú veľmi rozmanité a zázračne spievajú (návštevníci vernisáže mali možnosť počúvať nahrávky brazílskeho vtáctva z repro-duktorov v loveckom salóne). Vtáky na foto-grafiách sú zo šiestich rôznych biotopov, ktoré charakterizujú Brazíliu: Amazónia (s najväč-šou biologickou diverzitou), Cerrado (tropické savany), Caatina (ktorú Indiáni nazývajú biely les), Atlantický les (zo severu na juh pri pobre-ží), Pantanal (mokrade) a Pampa (zelená kra-jina). Podľa štatistiky z roku z roku 1997 žilo v Brazílii 1677 druhov vtákov, čo reprezentu-je 20% všetkých vtáčích druhov na svete a viac ako 50% druhov vtákov v Južnej Amerike. Čo sa týka endemických druhov, ktoré sa nikde inde nevyskytujú, je ich v Brazílii 196 – teda je na 3. mieste na svete po Indonézii (397druhov) a Austrálii (355 druhov). Pani veľvyslankyňa pozvala všetkých navštíviť Brazíliu, aby sami spoznali nádhernú prírodu a zažili krásne vtá-čie koncerty.

V úvode katalógu k výstave je prezentovaná jedinečná myšlienka zosúladiť výtvarné práce s odbornými informáciami a s veľmi pestrým obsahom „vtáčích podtém“. Výstava Vtáky je ozaj jedinečná – spojila mnoho ustanovizní i jednotlivcov, ktorí sa navzájom predtým vô-bec nepoznali. Napĺňa to aj filozofiu Múzea vo Svätom Antone, ktoré systematicky zbie-ra stretnutia dobrých ľudí vo svätoantonskom kaštieli a také, aké sa uskutočnilo napríklad na vernisáži výstavy Vtáky, tu ozaj ešte nebolo. Aj preto sa chcem úprimne poďakovať autorom myšlienky Evke B. Linhartovej a PhDr. Bohu-mírovi Bachratému, CSc. i samotným vtákom, bez ktorých si ja veru vôbec neviem predstaviť svoj život. Na výstavu srdečne pozývam všet-kých čitateľov Vojenských lesov.

Marian Číž – inak aj čížik – stehlík čížavý (Carduelis spinus) •

j.e. susan kleebank veľvyslankyňa Brazílie

v Bratislave


strelectvo

výkOnná kOzlicA HuGlu super pOze v kAliBri 20/76keď sa na strelnici stretnete s mladou poľovníčkou, ktorá má peknú zbraň a vie s ňou dobre narábať, zaujmú vás obe. je to ako vystrihnuté z dajakého tureckého zaláskovaného seriálu. Realita sa k tomu takmer priblížila, keď tá pekná štíhla zbraň bola broková kozlica Huglu su-per Poze 20/76 Magnum tureckej produkcie. V povedomí slovenskej streleckej verejnosti táto zbrojovka z juhotureckej Antálie s viac ako 100 - ročnou tradíciou veľmi nerezonuje, napriek tomu, že je najväčším producentom loveckých zbraní v Turecku a desiatou spoločnosťou vo svete. na export ide 80 percent brokovníc do viac ako 50 krajín sveta, predovšetkým do UsA a Francúzska. na americkom trhu si nechala firma zaregistrovať svoju ochrannú známku už v roku 1962. Za svoj úspech vďačí zbrojovka Huglu nielen dlhoročným skúsenostiam, ale aj progresívnym výrobným postupom, vysokej kvalite a veľmi priaznivým cenám. svoje postave-nie si firma zlepšila aj vďaka zavedeniu medzinárodne platných noriem Iso 9001, Iso 14001, systému environmentálneho manažérstva a oHsAs 18001.

Vysoká presnosť streľby, spoľahlivosť a dlhá ži-votnosť, to sú hlavné prednosti brokovej kozli-ce Huglu Super Poze v stále obľúbenejšom kalibri 20/76 Magnum. Na prvý pohľad ide

o elegantnú, jednouchú zbraň s hmotnosťou tri kilogramy. Základom koncepcie je úzka a níz-ka baskula, široká len 46 mm. Firma Huglu po-užíva pre spojenie hlavňového zväzku s basku-

lou patentovaný systém Four Lock. Ten tvorí klasický pár uzamykacích hákov medzi hlav-ňami, ktorý zabraňuje ich vertikálnemu po-hybu. Systém je doplnený ďalšími dvoma uzamykacími hákmi, ozubmi, umiestnený-mi zospodu hlavňového zväzku a na dne bas-kule, ktoré fixujú horizontálny pohyb hlavní proti baskule. Týmto je dosiahnuté maximál-ne pevné spojenie hlavní vo všetkých smeroch v baskuli, i záruka dlhodobej spoľahlivosti uz amknutia zbrane a jej bezpečnosti. Brokovnicu rozoberieme ľahko, tradičným spôsobom ako každú zbraň s lôžkovým záverom a hlavňový-mi hákmi. Po vyklopení záchytky predpažbia a súčasnom ľahkom pritlačení k hlavniam, predpažbie od nich oddelíme. Potom jednou rukou uchopíme pažbu a súčasne stlačíme te-mennú kľučku, záver sa odomkne a druhou rukou otáčame hlavne okolo čapu, pri 40 stup-ňoch zväzok hlavní vysunieme.

Hlavne dlhé 710 mm s hladkým vývrtom a chrómovaním spája do zväzku ventilovaná lišta. Nábojové komory sú vybavené spoloč-ným vyťahovačom. Hlavne majú vymeniteľné chocky. V príslušenstve je ich celkovo päť. Od cylindra po plné zahrdlenie. Súčasťou je aj špe-ciálny kľúč na ich montáž. Mieridlá tvorí 7 mm široká, tiež ventilovaná lišta, naletovaná na vrchnej hlavni, doplnená mosadznou perlič-kovou muškou. Antireflexné zdrsnenie vrch-nej časti výrobca riešil frézovanými oblúčikmi.

2

4

3

5

1


strelectvo

Pyramídová poistka, zároveň selektívny prepínač odpaľovania hlavní na krku pažby sa ovláda ľahko a pohodlne palcom ruky dr-žiacej pištoľovú rukoväť. Po nabití zbraň nie je samočinne zaistená, preto treba poistku pre-sunúť smerom dozadu, čím sa zablokuje spúš-ťový mechanizmus. Zatlačením poistky do-predu zbraň odistíme a zvolíme režim streľby. Presunutím poistky doprava dochádza k od-páleniu spodnej hlavne ako prvej, čo je naj-zaužívanejší spôsob streľby, spätný náraz je menší. V ľavej polohe odpaľuje prvá horná hlaveň. V konštrukcii zbrane sa nachádza ešte jeden bezpečnostný prvok – záverová poist-ka. Zabraňuje fatálnym možným následkom pri náhodnom odpálení náboja v nedovretom závere. Temenná kľučka sa ovláda pohodlne a ľahko.

Pažba a predpažbie sú vyrobené z kvalitné-ho tureckého orecha, zdrsnené ostrou strojo-vou rybinou. Ergonomicky tvarovaná americ-

ká pažba je ukončená botkou z čiernej gumy, vhodná pre praváka i ľaváka. Tomu zodpo-vedá rovnako tvarovaný krk z pravej i ľavej strany, pištoľová pažbička je kratšia. Tvarom pažba bude vyhovovať azda všetkým strel-com, svojou dĺžkou tým s priemernou posta-vou, ale určite bude spĺňať požiadavky než-nejšieho pohlavia. Brokovnica sa dá zamieriť skutočne veľmi rýchlo.

Na celom povrchu zbrane, okrem vnútor-ných plôch baskule, sme nenašli výraznej-šie stopy po strojovom obrábaní. Kovové sú-časti presne lícujú s drevenými časťami, bez viditeľných nerovností. Vzhľadom na urči-té skúsenosti so zbraňami tureckej produk-cie musím konštatovať, že aj Huglu venuje dostatočnú pozornosť zdobeniu svojich zbra-ní. Baskulu aj lúčik opatril jemným rastlin-ným motívom. Na vrchu temennej kľučky je umiestnené logo firmy v podobe dvojhlavého orla, symbolu výšok a moci.

Praktické vlastnosti zbrane, ako aj u nás málo rozšíreného streliva 20/76 Magnum sme si vyskúšali na strelnici pri Mochovciach. Vzhľadom na to, že brokovnica ako zbraň je určená na reflexívnu až pudovú streľbu a fakt, že Huglu pri tvarovaní svojich pažieb spolu-pracuje s poprednými svetovými strelcami, za-ujímalo nás predovšetkým ako bude kozlica strieľať a vyhovovať z ergonomického hľadiska.

Aj keď uprednostňujem streľbu z guľových zbraní a predovšetkým mierenú, musím kon-

štatovať, že streľba z tejto kozlice ma bavi-la úmerne s počtom zasiahnutých terčov tak na parkúrových stanovištiach, ako aj na kla-sickom trape. Potom sme strieľali na medzi-národný pištoľový terč, papierový, s rozmer-mi 50x50 cm na vzdialenosť 25 m. Použili sme náboje českého výrobcu Sellier & Bellot 20/76 s 33,5 g laboráciou 4,0 mm brokov. Broky sú umiestnené v nábojnici v plastovom kontajne-ri, uzavreté plstenou zátkou. Pre zaujímavosť uvádzame, že náboj rovnakého výrobcu v ka-libri 12/70 výrobného radu Corona je laboro-vaný brokmi o hmoti len 32 g. Aj tento fakt svedčí o výbornom výkone kozlice s náboj-mi Magnum. Pri streľbe sme použili štvrtino-vé a trojštvrtinové chocky. S väčším zahrdle-ním sme namerali kruh asi 32 cm a s menším 40 cm priemer zásahu. Pokrytie brokmi v ter-či malo takmer kruhový tvar a zhodovalo sa s miestom zamierenia. Po vystrelení sa náboj-nice dajú ľahko vybrať z nábojových komôr

o čo sa postará spoločný vyťahovač. Už pri 60 stupňovom uhle zlomenia hlavní zbraň poho-dlne prebijeme. Dobré vyváženie zbrane zaru-čuje pohotové a ľahké zacielenie. Pri spúšťaní nebolo cítiť žiadne trenie súčiastok, chod ja-zýčka spúšte bol plynulý a krátky bez prepadu. K charakteristike spúšte dodávame, že jej od-por sme namerali 15 N s 1 mm chodom.

Spätný náraz tejto relatívne ľahkej brokov-nice sa dá porovnať približne s nárazom, na aký sme zvyknutí pri zbrani v kalibri 16/70. Pokiaľ by to bol dosť rušivý moment, dá sa eli-minovať použitím menej výkonného streli-va, napríklad 20/70, prípadne opatriť hlavis-ko pažby gumenou, ventilovanou botkou. Tá sa určite oplatí pri streľbe s jednotnou strelou. Odskúšali sme si aj „mierenú“, s nábojmi S & B Special Slug Magnum s úsťovou rýchlosťou 560 m/s. Bez problémov do 50 metrov vhodná zbraň aj na čiernu zver. Brokovnica má vyššiu tlakovú skúšku, čo umožňuje použitie nábojov

s oceľovými brokmi do priemeru 3,25 mm.Kozlicu odporúčame poľovníkom, ktorí

ocenia nižšiu hmotnosť zbrane, nakoľko kaž-dý dekagram navyše sa stáva ťažším prejde-nou vzdialenosťou i časom stráveným v príro-de. Samozrejme v porovnaní s najrozšírenejším kalibrom 12 je tu malý hendikep v menšom krytí cieľa. Svoje plus má však pri použití ná-bojov laborovaných väčším priemerom bro-kov. V každom prípade je to zbraň predurčená poľovníčkam, vyvážená, ergonomicky dobrá, presná, s malým odporom spúšte. Podobnosť s loveckou kozlicou Redhead z produkcie CZ--USA nie je náhodná, veď Česká Zbrojovka a.s. rozšírila svoje portfólio o rad moderných bro-kových kozlíc, dvojok a samonabíjacích bro-kovníc práve s tureckým výrobcom zbraní Huglu. Pokiaľ nechcete tureckú kozlicu, tak je tu to isté v českej verzii, obe za prijateľnú cenu.

Pripravil: Ing. Ľubomír Ivanovčan •

6

8

7

9

1) elegantná, univerzálna broková kozlica v kalibri 20/762) kovové súčasti presne lícujú s drevenými,

bez viditeľných nerovností.3) Po výstrele idú nábojnice plynulo vybrať, uhol

zlomenia dovoľuje pohodlné prebitie.4) na vrchu baskule je kolíček záverovej poistky,

temenná kľučka s dvojhlavým orlom, logom firmy.5) nábojové komory sú vybavené

spoločným vyťahovačom.6) Poistka, zároveň selektívny prepínač

odpaľovania hlavní.7) Baskula aj lúčik sú zdobené jemným

rastlinným motívom.8) Mieridlá tvorí ventilovaná lišta naletovaná na vrchnej

hlavni, doplnená mosadznou perličkovou muškou.9) Vnútorné závity pre vymeniteľné

chocky, ktorých je celkovo päť.

Technické údaje:

Výrobca: Huglu AV Tufekleri Kooperatifi, Turecko

Model: Huglu Super Poze 20/76 Magnum

Typ zbrane: broková kozlicaKaliber: 20/76 MagnumCelková dĺžka: 1140 mmDĺžka hlavní: 710 mmHmotnosť: 3 000 gVýška zbrane: 183 mmŠírka zbrane: 46 mmDĺžka komory: 76 mmVyťahovač: spoločný pre obe hlavneSpúšť: spoločná pre obe hlavneCena: 930,00 Eur


kynológia

kynOlOGický seminár vO zvOlene

Vo Zvolene usporiadali 4. júna kynologický se-minár zameraný na výcvik poľovníckych psov farbiara a duriča. skladal sa z teoretickej časti, ktorá bola na katedre Lesníckej fakulty vo Zvo-lene, a praktických ukážok v teréne v kováčo-vej. Cieľom stretnutia bolo zvyšovanie výkon-nosti psov cestou odborného rastu vodičov.

Propagácia akéhokoľvek plemena je spoločný výsledok výkonov psa a schopností jeho vodi-ča. Stála spolupráca tejto dvojice bude naďa-lej zvyšovať záujem o chov plemien farbiarov a duričov ako vysoko efektívnych a špeciali-zovaných plemien v poľovných revíroch Slo-venska. Farbiar si pomerne rýchlo získal pria-zeň poľovníkov svojou povahou a vrodenými schopnosťami (čuch, orientácia, vytrvalosť). K nemenej vzácnym vlastnostiam tohto psa patrí prijímanie potrebných návykov, schop-nosť udržiavať si ich a byť ovládateľný. Duriče sa na území dnešného Slovenska využívajú už mnoho storočí vďaka bohatej lesnatosti kra-jiny, čo ich predurčilo do úlohy pomocníka

lovca. Od vodiča farbiara i duriča sa očakáva vysoká erudovanosť nielen pri love zveri, ale tiež v oblasti znalosti prírody, života zveri, ži-votného prostredia a v ochrane i cieľavedomej regulácii života prírode. V súvislosti s tým by mali chovatelia poznať jednotlivý profil ple-mien – boli totiž časy, keď sa farbiare a duri-če považovali za konkurentov. Medzi poľov-níkmi kolovali zámerne znevažujúce historky o jednom či druhom plemene. Tieto príbehy väčšinou šírili tí, ktorí neboli schopní správ-nym výcvikom dosiahnuť optimálne výkony.

Normálne a prirodzene sa javí to, že nie-ktorí farbiari - vďaka svojej vrodenej schop-nosti a povahovým vlastnostiam – dokážu zvládnuť prácu duriča aj s krátkym durením zdravej zveri za líniou strelcov a návratom k vodičovi práve tak dobre ako niektoré ciele-ne vedené jedince duriča dokážu urobiť nád-herné práce pri dohľadávaní na stope porane-nej zveri.

Jedným z hlavných organizátorov tohto podujatia bol Ing. Miroslav Stanovský CSc., prednášajúcimi boli predsedovia Klubu cho-vateľov farbiarov a Klubu chovateľov Sloven-ského kopova.

•

Praktická ukážka - pomôcky vodiča psa

Praktická ukážka - ukážky nástrelov

Slavomír Kocik, lesník, O.Z. Kamenica nad Cirochou, LS Kamienka


kynológia

zrOd nOvéHO plemenATento ročník celoštátnej výstavy Poľovníctvo a príroda 2016 si budú pamätať najmä kynológo-via. etablovalo sa nové národné plemeno tatranského duriča.

V rámci sprievodných akcií výstavy Kynolo-gická rada SPZ v spolupráci s kynologickým odborom SPZ a SPK priblížili našu kynológiu

formou prezentácie klubov všetkých sloven-ských národných plemien zároveň so svetovou výstavou národných plemien.

Uznávanie tatranského dUričaPre Klub chovateľov tatranských duričov

sa 9. jún 2016 stal výnimočný, lebo to bol deň uznávacieho konania plemena tatranský du-rič. Program venovaný tatranskému duričovi bol bohatý. O 11. hodine predviedli jedincov plemena a posúdila ich uznávacia komisia vy-menovaná SKJ v zložení: MVDr. Gabriela Ri-darčíková – predsedníčka komisie, Ing. Jozef Jursa CSc, Ing.Jaroslav Matyáš, MVDr. Vladi-mír Piskay – členovia komisie. Pred komisiu predviedli približne štyri desiatky tatranských duričov. KCHTD v spolupráci s Kynologickou radou SPZ pred CVPP 2016 zorganizoval cho-vateľské zvody tatranského duriča, na ktorých urobili biometrické merania jedincov. Jedince, ktoré sa približovali navrhovanému štandar-du, boli pozvané na uznávací proces. Komisia posúdila ich exteriér a konštatovala, že medzi predvedenými boli jedince, ktoré zodpoveda-li navrhovanému štandardu a cieľu šľachtenia plemena. Na ustálenie exteriérových znakov i charakteristických pracovných vlastností ple-mena je potrebné v ďalších krokoch uvažovať aj o použití príbuzenskej plemenitby, niekedy aj užšej. Pri tom však treba dôkladne sledovať výsledok a prípadný výskyt dedičných chýb. Do selekčného programu plemena by sa malo zaradiť organizovanie bonitácii, ktoré by vy-konávali skúsení rozhodcovia menovaní pred-

sedníctvom rozhodcovského zboru SKJ. V bo-nitačných znakoch a indexoch je potrebné zvýrazniť predovšetkým znaky charakterizu-júce plemeno a odlišujúce ho od ostatných prí-buzných plemien.

Šľachtenie plemenaV malej kinosále Agrokomplexu bol popo-

ludní seminár k plemenu tatranský durič. Bol oň značný záujem, ktorý vysoko prekročil plá-novanú účasť. V úvode Ing. Jaroslav Jevčák predstavil zámer šľachtenia plemena tatran-ský durič. Informoval o začiatkoch šľachtenia a o vytýčených cieľoch. Prvým podnetom na šľachtenie bola požiadavka poľovníckej praxe po menšom duričovi s menším akčným rádiu-som a prácou po výstrele. Pri jeho šľachtení sa vychádzalo z domácej populácie, ktorá sa vyu-žíva ako durič a farbiar, a typovo spĺňala naše predpoklady. Vzhľadom na to, že v prvej eta-pe šľachtenia boli v populácií využité aj jedince odlišného typu, ešte aj v súčasnosti sa v popu-lácii vyskytujú jedince menšieho ale aj väčšie-ho rámca, ktoré považujeme za nežiadúce pre ďalší chov.

Doc. Ing. Radovan Kasarda PhD. poinfor-moval prítomných o budovaní rodinnej a lí-niovej skladby plemena a stupni príbuznosti v rámci populácie i jednotlivých línií. Pleme-no sa buduje tak, aby v budúcnosti pri žiadosti o jeho medzinárodné uznanie neboli problémy

s dokumentovaním štrukturálnej skladby ple-mena z hľadiska genealogických línií, ale ani z hľadiska príbuznosti a zdravotného stavu. Ing. Jursa CSc. informoval o výsledkoch bio-metrických meraní jedincov plemena tatran-ský durič, ktoré sa robili v mesiacoch marec až máj. Pri meraniach komisia zisťovala 21 teles-ných mier, ktoré sa využili pri dopracovávaní štandardu plemena, z výsledkov boli prepočí-tané jednotlivé indexy, ktoré by mali v budúc-nosti plemeno charakterizovať.

Záver dňa bol venovaný predstaveniu tat-ranského duriča verejnosti – návštevníkom CVPP 2016. Cieľ bol preukázať kynologickej i laickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom „prispôsobiť okolnostiam doby“, čím môže celkom opodstatnene vznik-núť „nové plemeno“ s možnosťou medzinárod-ného uznania FCI a jeho následným etablova-ním sa v plejáde už existujúcich plemien.

Cesta k tomuto cieľu nebola jednoduchá, je plná prekvapení, stojí veľa úsilia a námahy, práce a finančných prostriedkov. Je však spo-jená so zanietenými ľuďmi, ktorí sa pri prvých známkach neúspechu nenechali odradiť, ale mali jasnú predstavu o výsledku tohto záme-ru. Patrí im preto poďakovanie. Aj vďaka zápa-

lu týchto ľudí pre vec uznávacia komisia 9. júna odporučila plemeno tatranského duriča SKJ uznať ako nové národné plemeno a 14. júna ho VZ SKJ oficiálne uznalo, čo umožnilo jeho vystavovanie na všetkých výstavách v skupine neuznaných plemien FCI. •

Jaroslav Jurský, OZ Kežmarok


spoločenská rubrika

AkO sOm zOrGAnizOvAlA ŠpOrtOvé HryMyšlienka zorganizovať športové hry vznikla „tak nejako“ spoločne na jednom z rokovaní Celo-podnikového výboru soZ Zo. keby som vtedy vedela, čo všetko nás čaká, asi by som si ten ná-pad veľmi rýchlo rozmyslela… Ale, slovo dalo slovo a začalo sa organizovanie športových hier za-mestnancov VLM sR, š.p. 2016.

Žijeme v uponáhľanej dobe. V práci aj v súk-romí sa izolujeme, nemáme čas porozprávať sa, ani sa stretnúť. Aj to je jeden z dôvodov, prečo považujem podobné spoločné akcie, akými sú aj športové hry, za veľmi dôležité. Okrem preverenia si športových daností sa noví zamestnanci majú možnosť spoznať, tí služobne starší „oprášiť“ pracovné i priateľ-ské kontakty. Mnohí ľudia však majú pred-sudky a takéto akcie považujú za prežitky. Je preto veľmi dôležité, aby sme my, ktorým na tom aspoň trochu záleží, poukazovali na vý-znam podobných akcií a prebudili v ľuďoch záujem o ich organizovanie.

Šestnásteho júna nastal deň „D“, pre mňa plný očakávaní. Keď som sa ráno zobudi-la, počasie bolo nádherné, obloha vyjasnená a vonku sa ukazoval príjemný deň. Čo čert nechcel, nastal zvrat a kým prišli prví kole-govia, po jasnej oblohe a prísľube krásneho dňa už nebolo ani stopy. „Vyššia moc“ si síce vynútila drobné úpravy harmonogramu, ale v podstate program plynul podľa plánu.

Ing. Katarína Belanová, referent OV GR Pliešovce.

Vedúci družstiev jednotlivých oZ



Celkovo sme mali na športových hrách osem disciplín: nohejbal, rybolov, stolný te-nis, trojboj Smrekovica, šípky, ruské kolky, preťahovanie lanom a hod na basketbalový kôš. Za každú organizačnú zložku súťaži-lo jedno družstvo. Súťažiaci z Malaciek háji-li česť svojho závodu v tričkách červenej far-by, OZ Kežmarok mal pridelené zelené, OZ Kamenica nad Cirochou žlté a Správa lesov Pliešovce spolu so zástupcami z generálne-ho riaditeľstva tyrkysové. Niektorí kolegovia prišli s cieľom zvíťaziť, niektorí s cieľom zú-častniť sa.

víťazi jednotlivých disciplínnOHeJBaL – OZ kežmarokRyBOLOV – OZ MalackyStOLný teniS – OZ kežmaroktROJBOJ SMRekOVica – OZ MalackyŠíPky – OZ kamenica nad cirochouRUSkÉ kOLky – SL a gR PliešovcePReťaHOVanie LanOM – OZ kamenica nad cirochouHOd na BaSketBaLOVý kôŠ – SL a gR Pliešovce

Celkovým víťazom Športových hier za-mestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 2016 sa stal Odštepný závod Malac-ky. Ceny víťazom odovzdal generálny riaditeľ Ing. Ján Jurica pri spoločnom večernom po-sedení. Okrem víťazov jednotlivých disciplín boli vyhlásení aj najlepší športovci z každej organizačnej zložky.

najlepŠí ŠportovciOZ Malacky: Ján kráľovičOZ kežmarok: Milan RakOZ kamenica nad cirochou: Jozef dudičSL a gR Pliešovce: Jaroslava Peliešková

Cenu generálneho riaditeľa VLM SR, š.p. získal Ján Ščavnický. Mnohí kolegovia ani nevedia, akého vzácneho človeka máme me-dzi sebou. Možno je to práve jeho skrom-nosťou, lebo sme sa mnohí až na športových hrách dozvedeli, že je majstrom sveta v spe-edbadmintone.

Spomedzi zamestnancov VLM SR, š.p. boli ocenení aj najsympatickejší športovec – Ján Dulák z OZ Kežmarok a najsympatic-kejšia športovkyňa - Ing. Katka Hyžová z OZ Malacky.

Udeľovali sa aj „špeciálne ocenenia“. Naj-krajší športovec Ing. Ján Kaplán si odnie-sol zrkadlo a hrebeň, najrýchlejší športovec Ing. Ondrej Hodovanec keramického slimáka a najlepší športovec Ing. Jozef Bittara sladkos-ti vo forme 1 kg kryštálového cukru a pohá-ra medu.

Generálny riaditeľ zároveň poďakoval ko-legom, ktorí dovŕšili životné jubileum 60 ro-kov, za ich snahu a prácu v prospech VLM SR, š.p. a slávnostne im odovzdal pamätnú medailu. Počas večera sa oslavovalo a utužo-vali sa pracovné vzťahy i priateľstvá.

Športové hry zamestnancov VLM SR, š.p. hodnotím ako úspešné. Preto sa chcem po-ďakovať predovšetkým generálnemu riadite-ľovi Ing. Jánovi Juricovi za to, že nám umož-nil usporiadať ich, ale aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na ich or-ganizácii. V neposlednom rade sponzorom, vďaka ktorým sme mohli oceniť každého účastníka športových hier, pretože skutoč-ným víťazom je každý z nás, kto sa zúčastnil

a nepokazil našu snahu zorganizovať športo-vé hry a svojou prítomnosťou posilnil ich po-slanie. Ďakujem.

ďakUjeme naŠim partneromSlovak Telekom, a. s.Margita ČadcaStavebniny DUMA s.r.o.VMV STAVBY A OBCHOD s.r.oKayla s.r.o.Lesnícke náradie GRUBE s.r.o.Agrokombinát, a.s., SabinovMondi SCP, a.s. RužomberokAGROFERT, a.s.

•

Pliešovčania pri súťažnej disciplíne preťahovanie lanom

kubiatkovci ako čestní hostia

víťazný tím z Malaciek



Ing. Miloš Labanc, lesník LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, (text - autor, foto – Ing. Lukáš Vataha)

tAtrAnská kOsBA A ŠpicA GuláŠ 2016

Posledný júnový piatok bola v Bielovodskej do-line súťaž lesníkov v kosení tradičným spôso-bom - kosou a vo varení guláša. Bol to už 12. ročník Tatranskej kosby a 8. ročník Špica guláša.

Súťažili lesníci zo štyroch štátov - Slovenska, Česka, Poľska a Ukrajiny: lesníci Štátnych le-sov TANAPu, Lesov SR š.p., Banská Bystrica, zástupcovia Mestského podniku Spišská Belá, Pozemkového spoločenstva – bývalí urbaria-listi obce Východná, Slovwoodu Ružombe-rok, Vojenských lesov a majetkov, odštepného závodu Kamenica nad Cirochou, Poľnohos-podárskeho družstva Družba Poprad-Veľká, Tatranskego parku narodowego (TPN) z Poľ-ska, Krkonošského národného parku z Česka, ako aj s lesníci z Ukrajiny. Vojenské lesy a ma-jetky, odštepný závod Kamenica nad Ciro-chou, reprezentovali v kosení Ing. Lukáš Va-



taha a Ing. Miloš Labanc, vo varení guláša Ján Brezáni a Ľubomír Čarny.

S päťdesiat metrov dlhým a štyri metre širo-kým pásom lúky si spomedzi dvadsiatich pia-tich súťažných dvojíc najľahšie poradili šty-ria oravskí a dvaja poľskí lesníci. Náš tím sa umiestnil na peknom devätnástom mieste, bol to pre nás v porovnaní s minulým rokom veľ-ký úspech. Keď to bude takto pokračovať ďalej, o dva roky sme v prvej trojke…

Vo varení guláša sme mali horúce želiezko v ohni v podobe nášho dlhoročného gulášmaj-stra Janka. Súťažné tímy hodnotila profesionál-na porota a všetky získali jednu z troch medai-lí - bronzovú, striebornú alebo zlatú. Náš tím získal zlatú medailu. Nakoniec porota vybrala spomedzi tímov, ktoré získali zlato, toho najlep-šieho. Na milé prekvapenie sa najlepším tímom vo varení guláša stal tím VLM, odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Ako poznamenal Jan-ko: „Tohle není rychlokurz, tohle jsou léta dři-ny“, takže víťazstvo bolo zaslúžené, tajné prísa-dy musia ostať aj naďalej tajnými a prvé miesto na ďalší rok máme opäť vo vrecku.

Ľutujem len jedno, že ste vy, naši ostat-ní kolegovia, nemohli ten skvelý špica guláš ochutnať. •

živOtné juBileá

júl 2016

miroslav cvek, samostatný referent EO, OZ Kežmarok, 60 rokov

dušan Holič, lesník LS Jablonové, OZ MALACKY, 55 rokov

Alojz valla, robotník, LS Mikulášov, OZ Malacky, 55 rokov

AuGust 2016

michal rušin, strážnik, OZ Kežmarok, 55 rokov

pavol Olšovský, lesník LS Mikulášov, OZ Malacky, 60 rokov

septemBer 2016

ján kráľovič, lesník LS Mikulášov, OZ Malacky, 60 rokov

prAcOvné juBileá

júl 2016

ján sluka, lesník SL Pliešovce, 35. výročie

milan rak, samostatný referent HÚL, OZ Kežmarok, 20. výročie

vlastimil pľuta, robotník DDS Kamenica n.C., 25. výročie

AuGust 2016

igor Herkeľ, strážnik, OZ Kežmarok 30. výročie

ing. pavol tomala, vedúci LS 30.výročie

martin Béreš, vedúci polesia LS Jovsa, 35. výročie

septemBer

jozef sninčák, lesník LS Kamienka, 30.výročie

BlAHOželáme


lesná pedagogika

V máji sme z oddelenia výroby GR absolvovali akciu, ktorá bola zameraná pre našich najmen-ších – škôlkarov a jasličkárov. navštívili sme súkromnú materskú školu a súkromné detské cen-trum v krupine. Pripravili sme si rôzne aktivity, stačilo už len nasledujúci deň vyraziť – smer deti.

Deti boli rozdelené do dvoch skupiniek, keďže jedná veková kategória boli jasličkári, a druhá veková kategória bola trochu staršia – škôlka-ri. Spolu s kolegami Ing. Zuzanou Balandovou a Ing. Dávidom Greňom sme pre nich mali pri-pravené rôzne aktivity, ktoré boli samozrejme také, aby ich zvládli. Jasličkárom sme ako prvé každému dali nálepku s veveričkou, a tí celí šťastní si ju hneď obzerali na svojich vetrov-kách. Ako ďalšia úloha bola vymaľovať obrá-zok, ku ktorému ale nedostali farbičky, ale kaž-

dý si musel nájsť nejakú prírodnú farbičku. Na obrázku bola nakreslená žaba, tak sa deti dali do trhania trávy a usilovne maľovali. Kto vy-maľoval obrázok, dostal na svoje dielo pečiat-ku, ktorá deti tiež veľmi tešila. Ako odmenu za usilovnosť pri maľovaní, dostal každý kto vy-maľoval obrázok pastelky. Nasledovala krát-ka poznávačka a ukázanie rozdielov medzi je-leňom, srncom a danielom. Na záver si každé dieťa mohlo nakŕmiť medveďa. Usilovne mu triafali šišky do brucha, a spokojné a šťastné odchádzali so svojou pani učiteľkou naspäť do triedy.

Po tejto aktivite sa skupinky vymenili a na rad prišli škôlkari, ktorí tiež dostali nálepku, ale pre nich bola pripravená trochu ťažšia ak-

tivita – poznávanie byliniek, a až potom ma-ľovanie žaby. Musím uznať že deti sa vedeli do toho pustiť s poriadnou vervou. Ešte šťastie že sme nepriniesli obrázok jeleňa alebo medve-ďa, lebo ktovie akú hnedú „farbičku“ by si boli vzali. Aby sme im ukázali aspoň malé zrnieč-ko z lesníckeho života, tak sme mali priprave-né sadenice, a jednu sme im ukážkovo zasadili do črepníka.

Na záver mal Dávid pripravené ešte jedno prekvapenie. Priniesol so sebou totiž aj svojho daxlíka. V krátkosti vysvetlil že poľovný psík je nenahraditeľným pomocníkom pri love zve-ri, a povedal deťom, že kto sa nebojí, tak môže ho prísť aj pohladkať. Na rozlúčku každé dieťa dostalo malí balíček s pastelkami. Mohli si do-konca vybrať aj z rôznych farieb, lebo pastelky boli zabalené vo viacerých farebných obaloch, aj keď vnútri boli vždy tie isté pastelky. Po tejto odmene si pani učiteľky deti zoradili pekne do dvojradu, a zborov sa s nami rozlúčili – do vi-ideeniaaaa!

•

lesná pedAGOGikA v Škôlke v krupine

Ing. at. Ing. Filip Kuffa, GR Pliešovce.

Aktivita – maľovanie žabky

sadenie stromčeka


lesná pedagogika

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent oddelenia Kancelárie riaditeľa OZ Malacky / text / foto zdroj internet

Vyberte najkrajšie obrázkyMilé deti, do súťaže o nakreslenie najkrajšieho poľovného zariadenia bolo zaradených 8 obrázkov. Tie sú označené číslami. Vyberte víťaza a na-píšte, ktorý obrázok sa Vám najviac páči. posielalajte svoje hlasy na e-mail [email protected]. Hlasovať môže ktokoľvek, aj vaši rodičia, alebo prí-buzní, či kamaráti. Započítajú sa iba tie hlasy, ktoré prídu do 31. 8. 2016. V ďalšom čísle sa dozviete, kto získal 1, 2 a 3 miesto. každý, kto sa súťaže zúčastnil však dostane za svoju snahu maličkú odmenu.

3.

2.

1.

8.

7.

6.

5.

4.

Documents

2016 - Júl / August / September