Archiv_quark_01_2010

Vydáva:Perfekt, a. s.,

v spolupráci so

Slovenskou akadémiou vied�

Riadite¾ vydavate¾stvaIng. Eduard Drobný

�

ŠéfredaktorkaIng. Jana Matejíèková

�

Hlavný sekretárMarián Babic

�

Grafická úprava a sadzbaDigital Visions, s. r. o.

�

TlaèSlovenská Grafia, a. s.

�

Adresa redakcieQuark

Karpatská 7811 05 Bratislava

telefón: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]://www.quark.sk

�

Èíslo 1, január 2010roèník XVI

�

Poèas roka vyjde 12 èísiel, v�dyzaèiatkom mesiaca. Neobjednané

rukopisy redakcia nevracia. �

Èasopis vychádza s finanènou podporou MŠ SR.

�

Objednávky predplatnéhoa prijímanie inzercie

Vydavate¾stvo Perfekt, a. s.Michaela Moyšová

Karpatská 7811 05 Bratislava

tel.: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]�

EV 554/08ISSN 1335−4000

�

Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky na

predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty, alebo

e-mail: [email protected]ávky do zahraničia vybavuje

Slovenská pošta, a. s., Strediskopredplatného tlače, Uzbecká 4,

P.O.BOX 164 , 820 14 Bratislava 214,e-mail: [email protected].

�

Preberanie textov a ilustrácií a ichèastí, rozširovanie prostredníctvom

tlaèe èi elektronických médií jemo�né iba so súhlasom redakcie.

Všetky neoznačené obrázky sú z internetu.

Príhovor �

úprimne si myslím, že Európska únia ako projekt nadnárodnej spolupráce je vynikajúcaidea. Ako realita už menej, ale čo je bez pro-blémov? Lenže taká veľká a vážená inštitúciaby sa mala správať primerane k svojmu posla-niu a možnostiam. Nemala by vytvárať konglo-merát niekedy minimálne zvláštnych riešení činesystémových prístupov občas zaváňajúcichhrubým protekcionárstvom, inokedy zaujímaťpozíciu nechápajúceho sváka.

Mal a mohol to byť spoločný domov pre 500miliónov ľudí, ktorí by tvorili rodinu rovnopráv-nych občanov bez ohľadu na veľkosť štátu, kdeby okrem rovnoprávnosti mala vládnuť spra-vodlivosť, rovnaký prístup bez princípu bližšejkošele. Napríklad požiadavka Francúzska, abynejaký inštitút EÚ bol aj na ich území, nemôžebyť dôvodom na to, aby Európsky parlamentzasadal v Štrasburgu. Aby sa tam len kvôlitomu sťahovalo z Bruselu každý mesiac všet-kých vyše 700 poslancov a okolo 10 000 úrad-níkov. Veď niektoré širokej verejnosti známeriešenia vyvolávajú skôr úsmev počnúc deba-tami o veľkosti a tvare pestovaných uhoriek ažpo určenie maximálnej intenzity zvuku v slú-chadlách. Niežeby neboli občas racionálne, nologické by bolo postupovať metódou hlavnéhočlánku. Aj poľnohospodárska politika EÚ jeukážkou čudných praktík, ak nie neschopnosti.S tým si neporadíme. No nemali by sme mož-nosť pomôcť si aj sami a doma? Naťahovanímruky a lamentovaním sa nikam nedostaneme.

Naši farmári, predtým roľníci, si sťažujú na zlúdotačnú politiku, nízke výkupné ceny, tlak ob -chodných reťazcov. So všetkým zrejme možnosúhlasiť, no nie sú iné cesty? V rámci niekedy ažšialenej privatizácie sme rozpredali do sveta tak-mer všetko, čo sme mali a uvoľnili sme priestorpodnikateľom zo zahraničia. A tak sa stalo, žemy nemáme slovenskú ekonomiku (z hľadiskaprodukcie), ale naša vlasť je priestor, na ktorom

prebiehajú ekonomické procesy iných štátov.Predali sme mliekarne, pivovary, pekárne a ďal-šie prvky potravinárskej infraštruktúry, likviduje-me chovy hospodárskych zvierat a – dovážame.Hoci sme malý štát, stali sme sa pre mnohýchzaujímavými a dovážame hlava-nehlava.

No, mali sme šťastie, predsa nám niečoostalo. Do brutálnej privatizácie, našťastie,nespadli potravinárske predajne Jednoty, a takmáme k dispozícii najväčšiu a súčasne domá-cu obchodnú sieť potravinárskeho tovaru.Chybičkou krásy, ktorú možno odstrániť, je, žepredajne Jednoty sú podľa prieskumov médiínajdrahšie. A to naznačuje aj riešenie. Nierýchle, ale možné. Vylievanie mlieka v uliciacha na polia ako znak protestu je takmer sväto-krádež. Úradníkov ani u nás, ani v Bruseli tonerozhádže a my sa správame ako barbari.Máme dosť komôr, zväzov, združení a inýchštruktúr, ktoré by si mali namiesto pokojnéhosedenia v kanceláriách a dôstojného vystupo-vania v televízii poriadne rýchlo vyhrnúť rukávya naozaj makať. Vypracovať plán postupnéhospracovania poľnohospodárskych produktov.Upozorniť Jednotu, že ich prvoradým cieľomnie je zisk, ale pomoc a spolupráca. Trebavytvoriť združenie slovenských výrobcov, spra-covateľov a predajcov potravín. Tak môžememať za pár rokov vlastné domáce výrobne ajpredajne a zisk nepoputuje za hranice Slo -venska, zostane doma.

Zdá sa vám, že ide o sci-fi? Uvedomme si,že keď Samuel Jurkovič pred vyše 160 rokmizakladal v Sobotišti prvé družstvo, bola hospo-dárska situácia na Slovensku oveľa horšia nežteraz. Pochopili ho a družstevníctvo, ako formazdružovania zdrojov, možností a hlavne rozvojaspolupráce, prinieslo úrodu. Môže aj dnes. Aksa, pravda, nebudú hľadať výhovorky, ako tonejde. Keď sa na to dáme, bude to strmácesta, no nepochybne, lebo to vyplýva z definí-cie, aj úspešná.

Váš

Už ste si predplatili Quark?Ešte nie?�budete mať skvelého spoločníka

na voľné chvíle

�ušetríte 3,98 € (120 Sk) na rozdiel od ceny Quarku v novinovom stánku

�NOVINKA! Ak získate ďalších predplatiteľov, máte nárok na ďalšie zľavy

�zaručene dostanete časopis až domov, do práce alebo do školy bez zháňania či rizika, že sa vám neujde

�neunikne vám zaujímavé a hodnotné čítanie

Objednávací lístok nájdete na 2. strane.

1

2

3

4

5

8 � Užitočná matematika – je kráľovnou vied, nezaobíde sa bez nej žiadna vedecká oblasť vrátane jazykovedyči hudobnej vedy, nevieme si bez nej predstaviť ani bežný život

15 � Nový obrovský prstenec Saturna – tvorí oblak ľadu a prachu, preto len infračervené senzory Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu mohli zachytiť jeho svit

16 � Prežívame šieste najväčšie vymieranie prírody – bezprecedentný zánik mnohých biologických druhov viedol Valné zhromaždenie OSN k vyhláseniu roku 2010 za Medzinárodnýrok biodiverzity

18 � Čo znamená, keď sa povie pôda – má mnoho funkcií pôsobiacich okrem iného aj na zdravie ľudstva, ktoré na nej hospodári, čerpá z nej prírodné bohatstvo a v neposlednom rade vodu

20 � Ardi – prvá dáma ľudských prapredkov– žila pred 4,5 miliónmi rokov v Etiópii a jenajstarším známym členom našej línie pred vznikom samotného ľudského rodu

22 � Odpoveď na otázku: Prepólovanie Zeme: hrozí čoskoro zánik civilizácie?

24 � Netopiere v ohrození – príčinou je ničenie ich biotopov, vyrušovanie v úkrytoch, nezmyselné prenasledovaniei zatepľovanie domov

26 � Japonsko zamierilo k ISS – o zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice sa bude starať aj vesmírna loď z krajiny vychádzajúceho slnka

Objednávka predplatnéhoPrihlasujem sa na odber èasopisu QUARK od è.

Èasopis mi posielajte na adresu:

Meno:

Ulica:

PSÈ, mesto:

Podpis:

POZOR! Ak sa prihlásite na odber Quarku, získavate z¾avu 3,98 € / 120 Sk. Celoročné predplatné potom stojí 13,94 € / 420 Sk.

Platím týmto spôsobom:

A � poštovou pouká�kou typu U, ktorú mi pošleteB � uhradením faktúry, ktorú mi pošlete

IÈO/DIÈ: èíslo úètu:

Objednávku pošlite na adresu: Vydavate¾stvo Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava.

28 � Americký projekt vrtuľníkaLTH – ide o ľahký taktický stroj, ktorý vďaka novým technológiám získa schopnosti,akými doteraz lietajúce prostriedky s rotujúcim krídlomnedisponovali

29 � Chevrolet Caprice pre políciu – nový špeciálny model policajného hliadkova-cieho auta ponúka pohodlie posádke i bezpečnosť pred agresivitou zadržaných

30 � Medaily z recyklovaných plošných spojov – dostanú ich víťazi nadchádzajúcich Zimných olympijských hier vo Vancouveri i následných paralympijských hier

32 � Loďstvo druhej svetovej vojny – popis najvýznamnej-ších typov lodí slúžiacich na ovládanie oceánov i ochranu pri vyloďovaní

36 � Vežiaky Paríža prerastú eiffelovku – vyrastú v obchod -nej oblasti La Défense na severozápadnom okraji mestaa s vyše 300 metrami budú najvyššími budovami fran - cúzskej metropoly

43 � Test – Čo viete a neviete o mačkách?

Obsah 1/2010�

24

29

32

26

16

Hity mesiaca �

január 2010 / Quark 3

Medzinárodná skupina vedcov pod vedením britského profesora Johna Collingeho zistila, že skupine obyvateľov Papuy-Novej Guiney,ktorí trpeli na veľkú epidemickú chorobu nazývanú kuru, sa vyvinula silná genetickáodolnosť voči nej.

Kuru je smrteľné ochorenie, ktoré sa podobá ľudskej Creutz -feldt-Jakobovej chorobe a chorobe šialených kráv u hovädziehodobytka. Geograficky sa viaže na ohraničenú oblasť Južnejvysočiny v Papui-Novej Guinei, ktorú sužovala v prvej poloviciminulého storočia. V pozadí bol miestny zvyk pozostalých vyjad -rujúcich na kare úctu zomrelému tým, že zjedli jeho mozog. Tovšak robili len ženy a deti do 8 rokov, z ktorých sa mnohé naka-zili a stali následnými obeťami zákernej choroby. Koncom 50. ro -kov minulého storočia úrady zakázali domorodcom konzumovaťmozog mŕtveho. Potom začala intenzita choroby trvalo klesať.

Anglickí vedci z národného centra pre prionové choroby spolus kolegami z Austrálie a Papuy počas výskumu, ktorý trval odroku 1996, sledovali približne 3 000 domorodcov. Z nich sa 709zúčastnilo kanibalských hodov. Následne ich 152 zomrelo na

chorobu kuru. Zistili, že domorodcom, ktorí prežili, sa vytvorilunikátny nový variant prionového génu, ktorý nazvali G127V.Svojmu nositeľovi poskytuje vysokú alebo dokonca kompletnúochranu pred ochorením kuru. Podľa profesora Collingeho išloo najzreteľnejší príklad darwinistického princípu v akcii. Keďžekuru patrí k dedičným prionovým chorobám, ako je Creutzfeldt-Jakobova choroba, vedci dúfajú, že sa im podarí využiť novépoznatky aj na jej liečenie.

Nejedzte mozog, nakazíte sa!

http://www.sciencedaily.com/releases/2009/11/091120091959.htm#

Výskumný tím pod vedením vedcov z Pittsburskejuniverzity predstavil riešenie, ktoré zabránivytváraniu ľadovej námrazy. Jeho základom je použitie nanomateriálov.

Vedci zistili, že na to, aby superodolné nátery zabránili vytvára-niu ľadu, lebo sa správa inak ako voda, musia mať špecifickézloženie. Vyskúšali rôzne druhy antinámrazového povrchu, kto-rého základ tvorili častice silikónovej živice a oxidu kremičitéhood 20 nanometrov do 20 mikrometrov. Nanášali ich na hliníkovéplatne a vystavili superchladnej vode s teplotou mínus 20 stup-ňov Celzia, čím napodobnili mrznúci dážď. Ukázalo sa, že voduodviedli všetky nátery, ktoré mali veľkosť častíc oxidu kremičité-ho menšiu než 10 mikrometrov. Antinámrazovú ochranu však

plne poskytli len nátery s časticami oxidu kremičitého menšienež 50 nm. Vedci predpokladajú, že čím sú častice menšie, týmviac sa mrznúci dážď pri dopade dotýka vzduchových bubliniekmedzi nimi. Preto sa nedokáže na povrchu uchytiť a nestihnezamrznúť, takže sa dá jednoducho odstrániť.

Nanotechnológieproti námraze

http://www.sciencedaily.com/releases/2009/10/091029134344.htm

Aj temné oceánske hlbiny súdomovom oveľa väčšiehospektra zvieracích druhov,než sa donedávna myslelo.

Vedci totiž v hĺbke okolo 5 km napočíta-li 17 650 živočíšnych druhov vrátane kre -

viet, koralov, hviezdic či krabov. Rôznosť ži -vota v hlbokých moriach je oveľa väčšia,než sme si predstavovali, povedal RobertCarney z Louisianskej štátnej univerzity.Svetlo bežne prenikne asi 200 metrov podhladinu mora. Pod touto svetelnou oblas-ťou žijú napríklad živočíchy, ktoré využívajúbaktérie na rozkladanie metánu, ropy alebopotravín padajúcich z povrchu, ako sú veľ-rybie zdochliny. Nechýbajú však ani sve-tielkujúce hviezdice a rôsolovité tvory zná -me ako dvojmetrové chobotničky s plutva-mi.

Exotikav temnotách morí

http://www.reuters.com/article/newsOne/idUSTRE5AL12I20091122

4 Quark / január 2010

Krok k umelému génu

Vedci objavili niekoľko nových druhov hlbokomorskýchčervov vypúšťajúcich tenké tvary podobné balónom. Lenčo opustia telo červov, sfarbia sa na briliantovo zeleno.Tieto žiariace bomby pravdepodobne slúžia na odvráteniepozornosti predátorov, keď sa im červy snažia utiecť. Ba -lóny fungujú podobne ako atrament vypúšťaný kalamármi.Vedci objavili červy v morských hlbinách, pričom použilina diaľku ovládané ponorky. Výskum robili neďaleko po -bre žia Filipín a západného pobrežia USA a Mexika. Spoluobjavili sedem nových druhov, pričom päť z nich vypúšťatieto nezvyčajné balóny. Štyri druhy červov žijú v blízkostimorského dna, ostatné tri druhy obývajú vyššie vody.Všetky červy sú výbornými plavcami, používajú dlhé vejá-rovité štetiny, ktoré slúžia ako plávacie veslá. Podľa auto-rov objav upozorňuje na to, ako málo ešte vieme o pod-morskom živote.

Hlbokomorské červy a balóny

Vedcom sa úspešne podarilo preniesť genómbaktérie Mycoplasma mycoides do kvasníc, tamho pozmeniť a následne transplantovať do ďal-šieho druhu baktérie Mycoplasma capricolum.Výskum tak obišiel jednu z prekážok brániacichvytvoriť nový mikroorganizmus na produkciu bio -palív, čistenie toxického odpadu, oddeľovanie uhlí -ka a podobne. Prišli tiež na to, že transplantova -ním genómu z Mycoplasma mycoides do drož-dia je možné genóm modifikovať rôznymi spô-sobmi. Pri transplantácii modifikovaného genó-mu do druhej baktérie však vedci čelili podob-nému problému ako lekári pri transplantácii orgá -nov, teda odmietaniu cudzieho materiálu hosti-teľským organizmom. Mnohé baktérie majú v kon -krétnych úsekoch DNA obranný systém, takzva-né obmedzujúce gény odmietajúce modifikácie.Baktérie chránia svoju vlastnú DNA pred týmitoenzýmami pripojením metylových skupín na kľú-čové miesta pozdĺž vlastného genómu. Kvasni -ce však svoj genóm takýmto spôsobom nechrá-nia. Preto vedci transplantovali genóm baktérieMycoplasma mycoides do kvasníc, a tam vyma-zali nepotrebný gén, čo sa v baktérii nedalo uro-biť. Potom deaktivovali obmedzujúci enzým v My -coplasma capricolum a pridali metylové skupinydo modifikovaného genómu v kvasniciach. Ná -sledne transplantovali genóm do baktérie, kdesa po mnohonásobnom delení vytvorilo novéplemeno darcu Mycoplasma mycoides.

Maďarskí vedci porovnávali tri nezvyčajné skupiny. Psy,v zajatí odchované vlky a desaťmesačné bábätká. Pri po -kusoch viackrát po sebe uložili gumenú loptičku pod jed -nu rovnakú šatku. Neskôr loptičku pred očami skúšanýchschovali pod druhú šatku nachádzajúcu sa hneď vedľapôvodnej. Psy a deti hľadali predmet tam, kde bol ulože-ný viackrát predtým. Vlky sa však nenechali oklamať a hľa -dali pod tou šatkou, kde bola loptička uložená skutočne.Ak však pri ukrývaní hračky človek nevysielal žiadne sig-

nály, ako napríklad očný kontakt, gestikuláciu, mimiku alebo hlas, psy vyriešiliúlohu častejšie. Vlky sa však ani v jednom prípade nedali oklamať a hľadali tam,kde mali. Neskôr vymenili osobu, ktorá skrývala loptičky a iný človek ukryl loptič-ku pod druhú šatku. V tomto prípade hľadali psy, ako aj vlky loptičku pod správ-nou šatkou, zatiaľ čo deti ju hľadali pod tou pôvodnou. Podľa vedcov naznačujechovanie bábätiek vysokú schopnosť učenia, najmä schopnosť zapamätať si ve -ci, ktoré vidia a súčasne ich sprevádzajú neverbálne signály. Ukrytie predmetuneviazali na osobu. Vlky z testu vyšli najlepšie. Nenechali sa pomýliť ani zmene-nou osobou, ani ničím iným.

Podľa amerických vedcov by sa z melónov, ktoré sa kvôli rôznym ne -dostatkom nedajú v obchodoch predať, mohol vyrábať etanol ako eko-logická pohonná látka. Ročne zostáva na amerických po liach približ-ne 360 000 ton premárnených vodných melónov. Z ich sladkej šťavyby sa pomocou fermentácie mohlo získať 9,5 milióna litrov čistého eta-nolu. Keďže ide len o nepredajné kusy a nemusí sa využívať plocha,na ktorej sa pestujú potraviny pre ľudí, kritici sú momentálne bez argu-mentov. Spracovávanie takýchto odpadových melónov by mohloposkytnúť 170 až 220 litrov etanolu na hektár úrody.

Melónové palivoMúdre vlky

Magazín�


Taliansko-juhoafrický tím vedcov diagnosti-koval kostre australopiteka z juhoafrickéhoSterk fonteinu Bangovu chorobu. Stavce pat-ria pravdepodobne mužskej kostre australo-piteka, ktorý žil pred dvomi až štyrmi miliónmirokov v južnej Afrike. Túto kostru objavili užpred rokmi, no len nedávno ju podrobili rádio-logickému preskúmaniu. Vedci z výskumu vy -vodili, že malé zranenia na stavcoch nie súpravdepodobne dôsledkom opotrebovania

alebo nejakého väčšieho zranenia. Miestoa typ poškodenia na kostiach sú viac-menejcharakteristické pre Bangovu chorobu, ktorúvyvoláva baktéria brucella. Ak stavce poško-dila táto baktéria, bol by to priamy dôkaz, žeaj predkovia ľudí jedli mäso, keďže Bangovachoroba sa prenáša jeho konzumáciou.Doteraz mali vedci len nepriame stopy, a tovďaka rezom na zvieracích kostiach. Najstar -šie majú približne dva a pol milióna rokov.

Kosti tohto australopiteka byvšak mohli byť o 300 000 rokovstaršie. Konzumácia mäsa sau predchodcov človeka vždy spá -jala so zväčšujúcou sa mozgo-vou kapacitou. Aby však moholtento orgán rásť, bolo potrebnézabezpečiť sústavný prísun pro-teínov a energie z mäsitej potra-vy. Tak isto, ako nie je ľahké objas-niť, či bo lo skôr vajce alebo kura,zatiaľ ne vieme jasne povedať, čipraľudia začali skôr s konzumá -ciou mä sa alebo či sa najprv za -čal zväčšovať mo zog. Antropoló -govia však vychá dzajú z toho, žena začiatku mu sel byť aspoň čias -točný konzum mä sa, pretože inakby z čisto psy chologických dôvo-dov ne mohol mo zog začať naberaťna ob je me.

Čo bolo skôr – konzumovanie mäsa alebo zväčšovanie mozgu?

Pomocou biotechnologickej metódy sa ja -ponským vedcom podarilo vyvolať rast zad-ných stoličiek v hornej čeľusti myši. Zub bolsíce o niečo menší ako ostatné, no bol plno-hodnotnou náhradou normálneho. Zatiaľ savšak táto metóda nedá aplikovať na ľudí.Vedci totiž vypestovali nové zuby z buniekmyších embryí. Použili pri tom tú istú metó-du, pomocou ktorej už v roku 2007 vypesto-vali umelý zub. Vtedy však ešte bez dôkazu,že spĺňa všetky funkcie skutočného zuba. Dokvapky kolagénu aplikovali dve rozličné kme-ňové bunky z myších embryí a nechali ichv laboratóriu rásť päť až sedem dní. Za tentočas sa vytvoril takzvaný zubný zárodok, ktorýmyšiam implantovali do hornej čeľuste. Popribližne 37 dňoch vyrazil 56 % myší zub cezďasno. Asi po 49 dňoch bol nový zub taký dl -hý, že pri hryzení prišiel do kontaktu so spod-nými zubami. Viac už ani nenarástol. Štruktú-ra umelého zuba presne zodpovedala štruk-túre prirodzeného zuba. Zubná sklovina, zu -bovina, zubná dreň, cievy alebo ozubnica nor -málne prerástli s tkanivom a vrchnou čeľus-ťou. Povrch zubnej korunky mal zúbkovitú štruk -túru, tvrdosť skloviny zodpovedala prirodzené -

mu zubu, schopnosť žuvania sa neznížila a natlak alebo bolestivé impulzy reagoval novýzub produkciou látok vyvolávajúcich v orga-nizme bolesť. Vedúci výskumu Takashi Tsujuz Tokijskej univerzity vidí v tejto metóde rastuzubov veľkú budúcnosť aj u ľudí. Veci všakmusia nájsť adekvátnu náhradu embryonál-nych buniek.

Prirodzené náhradné zuby

Magazín �

Vedci našli v Gruzínsku 34 000 ro -kov staré pozostatky ľanového vlák-na, ktoré prapredkovia používali navýrobu oblečenia alebo iných spot -rebných predmetov. Ľudia zrej me za -čali používať ľanové vlákno približneo 6 000 rokov skôr, ako si doterazvedci mysleli (najstaršie do teraz zná -me pozostatky mali približ ne 28 000rokov a pochádzali z Českej republi-ky). K objavu prišli náhodne, keď pripreskúmavaní pozostatkov peľovpod mikroskopom narazili na zvyš -ky ľanových vlákien. Tie pochádzaliz divokých rastlín, ktoré vtedajší ľu -dia zbierali vo svojom okolí. – Využí -vanie vlákien je prelomový krok. Mohlisa používať na výrobu obleče nia, lán,košov alebo iných spotreb nýchpredmetov, – tvrdí archeológ Bar--Yosef z Harvardskej univerzity. Pred-mety zhotovené z týchto vlákien da -li ľuďom žijúcim v tej dobe na územídnešného Gruzínska obrovské vý -hody na prežitie. Lovci a zberači samohli pomocou nich chrániť predchladom alebo z nich zostrojiť pro-striedky, ktoré im pomáhali pri pre-prave. Na vláknach našli aj stopy pig -mentu, ktorý naznačuje, že ľudia ichfarbili. Našli sa žlté, červené, mo d -ré, fialové, čierne, hnedé a zelené far -by. Vlákna a z nich zhotovené pred-mety však počas tisícročí podľahlirozkladným procesom, takže dnesuž nie sú viditeľné voľným okom.

Najstaršieznáme ľanovévlákna

Podľa najnovšej štúdie jedného me -dzinárodného vedeckého tímu niesú za prenos svrbenia a bolesti zod-povedné tie isté nervové vlákna, akosa doteraz predpokladalo. Pri svo jichpokusoch niektorým my šiam úmy-selne znecitliveli niektoré nervovézakončenia. Myši prestali reagovaťna svrbenie, no bolesť pociťovali na -ďalej rovnako. Výskum by mohol po -môcť zmierniť príznaky alergií a inýchochorení, ktoré u ľudí vyvolávajú svr -benie.

Rozličné nervypre svrbenie a bolesť

Magazín�


Pri pokusoch s krysami vedci zistili, že mast -né kyseliny z mäsa a masla pôsobia na mo -zog inak ako nenasýtené mastné kyselinyz olivového oleja. Spôsobujú útlm pocitunasýtenia a zrejme vedú k tomu, že jeme

stále viac a viac. Tuky s vysokým podie-lom nasýtených kyselín z masla alebo z mä -sitých jedál narúšajú regulačný mechaniz-mus tela. Nútia mozog signalizovať te les -ným bunkám, aby ignorovali hormóny lep-tín a inzulín, regulátory hmotnosti, ktoré vra -via telu, kedy prijalo dostatok potravy. Ľu -dia konzumujúci veľa takéhoto tuku zväč -šujú potom svoje porcie jedla.

Pri svojich pokusoch dávali vedci kry-sám buď tuky s vysokým podielom nasý-tených mastných ky selín (maslo alebo inémliečne produkty), alebo do stávali tuky s ne -nasýtenými mastnými kyselinami či s vyso -kým podielom kyseliny olejovej (olivovýolej alebo olej z hroznových jadier). Podielprijatých ka lórií bol vo všetkých prípadochrovnaký. Vyhodno tenie ukázalo, že nasý-tené mastné kyseliny znížili citlivosť nervo-vých buniek na hormóny, ktoré vyvolávajúpocit nasýtenia. Nenasýtené mastné kyse-liny vyvolávajú opačnú reakciu.

� MA

Zle nasýtené mastné kyseliny

Nová štúdia z oblasti severovýchodného Pacifikuodhalila, že otepľovanie zmenšovalo počas niekoľkých desaťročí vrstvu oblakov, pričomviedlo k ďalšiemu otepľovaniu. Vplyv oblakov z nižšej vrstvy atmosféry na počasie je jednouz najväčších prekážok stojacich v ceste presnejším predpovediam celkovej zmeny klímy.Tmavé a ploché oblaky zložené z kvapiek vody sú viditeľné najmä počas oblačných dní.Podľa niektorých modelov môže otepľovanie planéty viesť k zvýšeniu výskytu takéhotodruhu oblakov. Samotné oblaky však môžu spôsobovať ochladenie, a to zamedzením prí-stupu slnečného žiarenia. Na druhej strane, ak otepľovanie zníži množstvo oblakov, na Zembude prenikať viac slnečného žiarenia, čo spôsobí ďalšie otepľovanie. Skupina odborníkovskúmala niekoľko desiatok záznamov oblačnosti počas desiatich dní. Vedci zistili, že obla-ky v nižšej vrstve v skutočnosti spôsobujú otepľovanie z dlhodobého hľadiska. Zmenyv oblačnej pokrývke tejto oblasti boli spojené so zmenami teploty hladiny mora, ako ajatmosférickej cirkulácie. Vedci následne otestovali najpresnejšie klimatické modely a zistili,že len jeden v skutočnosti preukázal hypotézu o zvyšovaní teploty. Tento model takistopredpovedal citlivosť klimatického systému na zvyšovanie oxidu uhličitého v atmosfére.

Nová štúdia počasia

Podľa Arnea Rasmussena a JohanaElmberga z univerzity v švédskom Kris -tianstade vzbudzujú morské hady u svo-jich nepriateľov dojem, že na zadnej častitela majú druhú hlavu vybavenú smrteľnejedovatými zubami. Vďaka tomu sa môžuzvieratá bezpečnejšie pohybovať medzikoralmi a nebáť sa, že ich iný tvor napad-ne odzadu. Ich hypotéza vychádza z po -zorovania pri ostrove Bunaken počaspotápania, kedy za Rasmussenom istýčas plával morský had Laticauda colubri-na. Na chvíľu upútal jeho pozornosť inýživočích. Keď sa otočil, aby skontrolovalpozíciu hada, zdalo sa mu, že sa mupozerá zoči-voči. Keď sa mu však lepšieprizrel, uvedomil si, že z opačnej stranykoralu vykúka skutočná hlava a na jehostrane je iba chvost pripomínajúci svojímpásikavým sfarbením hadiu hlavu. Popreskúmaní 98 vypreparovaných hadovz európskych múzeí vedci skonštatovali,že morské hady majú na hlavách aj chvos -toch totožné prúžkovanie, vďaka ktorémuje pre ich nepriateľov ťažké rozoznať, čiide o skutočnú hlavu, alebo iba chvost.

Dvojhlavé morské hady?

Nanočastice sa vyvíjajú pre rôzne druhymedicínskych úloh od zobrazovanianádorov, aplikácie liekov až po prená-šanie tepelných impulzov. Namiestojednej takejto častice spojili vedci z Wa -s hingtonskej univerzity do jedného ten-kého balíčka dve, kvantovú bodku a zla -tú nanočasticu. Skombinovali polovodiča kovové diely spôsobom, ktorý zacho-váva funkciu každého jednotlivého kom -ponentu. Kvantové bodky sú fluores-cenčné guľôčky z polovodivého mate-riálu s priemerom len niekoľkých nano-metrov. Majú nezvyčajné optické vlas -tnosti, ktoré im umožňujú vydávať svet-lo rôznych farieb v závislosti od ich veľ-kosti. Žiarivo zlaté nanočastice používa-li už v antických dobách vo farebnomskle.. Elektrické pole kvantovej bodkya zlatej nanočastice sa vzájomne kríži,a preto ani jedna z častíc nepôsobí rov-nako ako keď sú samostatné. Vedciich úspeš ne zlúčili na povrchu, avšaknikdy do jednej spoločnej častice. Novávý robná technika používa bielkoviny naobkolesenie jadra kvantovej bodky ten-kou zlatou vrstvou, ktorá je vo vzdiale-nosti troch nanometrov, takže optickéa elektrické polia častíc do seba neza-sahujú. Kvantová bodka sa pravdepo-dobne bude používať na fluorescenčnézobrazovanie. Zlatú vrstvu použijú priliečení teplom, ako aj na zobrazovaniezaložené na rozptyle, ktoré vo viacerýchsituáciách funguje lepšie ako fluores-cencia.

Všetko v jednejnanočastici

Predstavte si flexibilnú televíznu obrazovku tenkú ako kartón roz-prestierajúcu sa na celej stene. Vedci vymysleli nové drobné anor-ganické diódy (LED), ktoré môžu spôsobiť prevrat v displejovompriemysle. Existujú dva hlavné typy LED-iek. Organické na uhlíko-vej báze, ktoré sa dajú vyrábať lacno, alebo anorganické, ktoré sújasnejšie, ale zároveň drahšie. Ako skombinovať prednosti obochtypov? Anorganické LED-ky sú hrubšie. Pre to sa tím z Číny, Singap u -

ru a USA snažil vylepšiť proces ich výroby. Najprv pri ňom vytvorilivrstvu, ktorá udržuje LED-ky na mieste počas ich formovania. Po -tom špeciálne zariadenie uchopí kryštály a umiestni ich na flexibil-nú dosku zo skla, plastu alebo gumy. Tu sa LED-ky pospájajú s vo -dičmi a izolantmi. Výsledkom je tenké a pruž né pole, ktoré je oveľajasnejšie ako bežné organické LED-ky. Takto je cena displejaz organických a anorganických LED-iek porovnateľná. Podľa od -borníkov môže táto metóda výroby, založená na relatívne jednodu-chej mechanike otvoriť, nevídané možnosti použitia, napríklad vší-vanie optickej elektroniky do textilu, a dopomôcť tak k revolúcii v ob -lasti high-tech.

Zrolujte si televízorako koberec

�Magazín

Americkí astronómovia zistili, prečo je momentálne na Slnku tak máloškvŕn a iba minimálna magnetická aktivita. Môže za to prúdenie vnút-ri Slnka, ktoré je teraz oveľa pomalšie ako zvyčajne. Za normálnychokolností rozdeľujeme slnečnú aktivitu do 11-ročných slnečných cy k -lov, počas ktorých naberá a stráca na intenzite. Počet škvŕn pritomslúži ako miera tejto aktivity. Súčasné obdobie pokoja s vyslovenemalým množstvom škvŕn však trvá neobyčajne dlho, čo vedci dote-raz nevedeli objasniť. Asi každých 11 rokov produkuje Slnko v blíz-kosti svojich pólov prúdy, ktoré sa po maly pohybujú v perióde pri-bližne 17 rokov k pomyselnému rovníku Slnka. V dobe, keď dosiahnugeografickú šírku zhruba 22 stup ňov, začínajú zrejme ovplyvňovaťvznik slnečných škvŕn. Jeden zo sledovaných prúdov sa pohybovalv hĺbke približne 1 000 až 7 000 km pod povrchom Slnka z východuna západ. V porovnaní s prúdeniami predošlého slnečného cyklu bolpodstatne pomalší. Slnečné škvrny sú chladnejšie oblasti na povrchuSlnka, ktoré vzni kajú prerušením siločiar magnetického poľa. Mnohéz nich pouka zujú na zvýšenú slnečnú aktivitu, v ktorej dôsledku do -chádza aj k zvýšenému počtu výbuchov na Slnku. Tieto výbuchy mô -žu neskôr ovplyvniť magnetické pole Zeme, činnosť satelitov a tak istorádiové spojenie na Zemi.

Znížená slnečná aktivita

Mozgové bunky sú pravdepodobne oveľa menej homogénne, akosi doteraz vedci mysleli. Nervové bunky v mozgu človeka sa výraz-ne odlišujú v sekvenciách takzvanej repetitívnej DNA. Sú to určitéviackrát sa opakujúce odseky v genotype, ktorým doteraz vedcineprikladali väčší význam pre ľudský organizmus. Na základe po -sledných pozorovaní však získavajú svoju rolu v evolúcii ľudskéhomozgu a taktiež pri vývoji individuality. Ge notyp každej bunky saväčšinou po jej prvotnom vývoji nemení. Výnimku však tvoria špe-ciálne bunky imunitného systému, ktoré rozoznávajú antigény a vy -tvárajú protilátky. Kvôli tomu sú schopné zostať variabilné, abydokázali vytvárať široké spektrum protilátok. Všetky ostatné bunkypo vzniku svoj genotyp už nemenia. Výskumníci zo Salk Institutefor Biological Studies ob javili nečakanú rôznorodosť aj u mozgo-vých buniek. Skúmané bunky pochádzali zjavne od toho istéhočloveka, no odlišovali sa v repetitívnej DNA jednak medzi sebou,ale takisto aj od buniek srdca alebo pečene. Úloha týchto úsekovvšak nie je celkom jasná, hoci približne 50 % ľudskej DNA pozo-stáva z re petitívnych elementov. Môže ísť o pozostatky evolúciepodob ne ako slepé črevo. Okrem iného môže výskum prispieťk5ob jasneniu vývoja mozgu, vzniku neuronálnych ochorení, pro-cesu starnutia, ale aj k poodhaleniu vzniku ľudskej individuality,ktorá má svoj prvopočiatok taktiež v mozgu.

Rôzne mozgové bunky

Americkým vedcom sa pomocou novej metódy prvýkrát poda-rilo izolovať z placenty kmeňové bunky. Súčasne dokázali, žetýchto buniek je tu mnohonásobne viac ako v pupočníkovejkrvi. Kmeňové bunky z placenty môžu byť využité pri liečbekosáčikovitej anémie alebo leukémie.

Táto nová metóda by mohla ponúknuť alternatívu k zabehnu-tým metódam získavania kmeňových buniek z kostnej drenealebo pupočníkovej krvi. Často však množstvo buniek z pupoč-níkovej krvi nestačí na úspešné liečenie chorôb. Nové výsledkydávajú nádej, že placenta bude v budúcnosti slúžiť ako ďalšízdroj kmeňových buniek, a tým sa zväčší pravdepodobnosť ichúspešnej transplantácie. � LK

Placenta ako zdroj kmeňových buniek


Rozhovor�

� V čom je podľa vás výnimočnosť matematiky? � Matematika sa objavila hneď, ako sa ob -javil homo sapiens. V Dolných Věstoni ciachna južnej Morave sa v roku 1937 našla kosťmladého vlka, na ktorej je 57 hlbokýchzárezov. Tento nález má asi 30 000 rokov.Prvých 25 zárezov je jasne usporiadanýchdo skupín po piatich oddelených dlhším,potom nasledujú dva dlhšie zárezy a na zá -ver ešte 30 zárezov. To jasne hovorí o sys-tematickej snahe označkovať veci (asi tobol záznam úlovkov) a zvýrazňuje úlohučísla päť – počtu prstov na ruke. Na druhejstrane vedci zistili, že už malé bábätkámajú vrodenú schopnosť matematickéhomyslenia – po niekoľkých týždňoch vediarozlišovať dve veci od troch. Preto je výni-močnosť matematiky práve v tom, že na -učila človeka myslieť i snívať. Ďalšou výni-močnosťou je, že si dokáže odmyslieť kon-krétne veci a začína uvažovať v matematic-kých kategóriách. Matematiku v tej aleboinej forme nájdeme dnes nielen v technikealebo vo fyzike, ale prakticky všade, aj tam,kde by sme to neočakávali. Dnešní lekáripoužívajú sofistikované štatistické modely,rôzne diferenciálne rovnice, ktoré popisujúrast nádorov. Bez matematiky si dnes ťaž -ko predstaviť aj jazykovedu. Kryptogra fiaalebo e-banking – to je aplikovaná teóriačísel. Dnes vedeckosť danej disciplíny zá -visí od úrovne jej matematizácie, od toho,ako dokáže používať a rozvíjať matematic-

ké metódy. Preto matematika je nielen krá-ľovnou všetkých vied, ale aj ich pokornouslúžkou.

� Dá sa však vlastne v matematike ešte niečo objaviť? � Tu platí známe motto všetkých vedcov –čím viac toho vieme, tým menej o tom vieme.Preto stále treba objavovať nové. Poslednédve storočia sa matematický vý skum inšpi-roval poznaním vo fyzike – astro nómii,mechanike, kvantovej mechanike. Matema -tiku 21. storočia budú však veľmi ovplyvňovaťpotreby biológie. Už dnes sa aktívne rozvíjabiomatematika. Takže úchvat né matematic-ké výsledky na nás stále ča kajú a tak to budedovtedy, kým ľudia bu dú ľuďmi.

� Aká je vedecká úroveň matematiky na Slovensku? � Moderná matematika na Slovensku sazačala pred 2. svetovou vojnou, keď namatematickú scénu prišli neskorší profe-sori Jur Hronec a Štefan Schwarz. Tí polo-žili základy dnešnej slovenskej matemati-ky. Prof. Schwarz sa stal svetovo známysvojím prínosom k rozvoju teórie pologrúp.Prudký rozvoj však nastal až po druhejsvetovej vojne, keď skončila svoje štúdiáprvá generácia slovenských matematikovna Univerzite Komenského. Za relatívnekrátky čas sa slovenská matematika úspeš -ne zaradila medzi moderné matematickékrajiny. Spomeniem aspoň dvoch význam -ných matematikov. Profesor Pavel Brunov -s ký sa podpísal pod významné výsledkyz oblasti dynamických systémov a bol za -tiaľ jediným slovenským matematikom, kto -

rého pozvali prednášať na svetový mate-matický kongres. Profesor Lev Bu kovs kýzasa zaujal svet svojimi originálnymi vý -sledkami z oblasti teórie množín.

� Kde sa prejavuje praktickýdosah matematiky a vášho ústavu najviac?� Matematický ústav SAV robí základnývýskum v rôznych matematických disciplí-nach. Popri tom sa na našom ústave robídoktorandské štúdium, o ktoré majú zá -ujem aj mladí matematici zo zahraničia,napríklad z Nemecka, Malty či Talianska.Mnohí kolegovia pedagogicky pôsobia nauniverzitách. Tieto dve veci považujem zanajdôležitejšiu aplikáciu našich matema-tických poznatkov. Okrem toho v znameníhesla, že nič nie je praktickejšie ako dobráteória, robíme aj aplikácie pre národného spodárstvo. Jednou z najvýznamnejšíchje spolupráca so SPP na optimalizácii pre-pravy plynu v plynárenskej sústave.

� Matematika a plyn – na prvýpohľad dosť vzdialené pojmy.Ako ste sa k tomu dostali?� V polovici 90. rokov minulého storočia saprof. Belo Riečan, vtedajší riaditeľ nášhoústavu, stretol so svojím bývalým študen-tom a hráčom hudobného orchestra navojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši.Slovo dalo slovo a z tejto pôvodne mate-maticko-hudobnej známosti sa nakoniecvykľula zaujímavá aplikačná spoluprácav oblasti prepravy plynu. Len pripome-niem, že prúdenie plynu sa riadi dosiaľ teo-reticky nevyriešenými Navierovymi-Stoke -


� Hovoríme s prof. RNDr. Anatolijom Dvurečenským, DrSc.,

riaditeľom Matematického ústavu SAV

Prof. RNDr. Anatolij Dvurečenskij, DrSc.

Matematika je stará dáma, ale veľmi aktívna. Matematika je všade,bez nej sa nepohneme ani v obyčajnom každodennom živote. Kto jedobrý v matematike, je vynikajúci vo všetkom. To sú tri myšlienky,ktoré zdôrazňuje profesor Dvurečenskij, čerstvý nositeľ Ceny podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku za rok 2009, pri svojom vysvetľovaní významu jednej z najstaršíchvied na svete.

Užitočnámatematika

so vými rovnicami. My sa snažíme aspoňtrochu priblížiť k praktickému riešeniu, kto -ré pomáha regulovať prevádzku plynu.Uvedomme si, že cez Slovensko vediez východu na západ obrovská plynovodnásústava. Štyri línie potrubí s priemerom1 200 až 1 300 milimetrov sú dlhé 2 200kilometrov. Ročne cez túto sústavu prejdeokolo 90 miliárd kubických metrov plynu.Na pohyb takéhoto množstva plynu trebanesmiernu energiu, ktorú dodávajú štyrikompresorové stanice, každá s výkonom200 megawattov. Zväčša ide o plynové tur-bíny. Ušetriť pritom čo len jedno percentoenergie, ktoré spotrebujú, je veľkým príno-som. Nami vyvinuté originálne algoritmyumožňujú obrovské úspory plynu a ústavpreto nemá akútne problémy, napríklads nákupom papiera alebo kúrením. Dnesnaše algoritmy prenikli už aj na Arabskýpolostrov alebo do Veľkej Británie.

� A čo matematika a najmoder-nejšie vedy kvantovou fyzikoupočínajúc a možno nanotechno-lógiami a biotechnológiami končiac? Ako majú k sebe blízko?� Fyzika predchádzajúcich storočí sa sna-žila pochopiť hviezdne priestory s astrono-mickými rozmermi a postupne cez newto-novskú mechaniku prechádzala k menšíma menším objektom. Začiatkom minuléhostoročia sa sústredila na atómové rozmerya vznikla kvantová mechanika. S tým súvi-sel aj rozvoj úplne nových matematickýchmetód, ktoré sa snažia lepšie pochopiť mi k -rosvet. Spadá sem aj oblasť matematikynazývaná kvantové štruktúry, s ktorou sazaoberám prakticky od vysokoškolskýchlavíc. Mimochodom, slovenská škola kvan -tových štruktúr patrí k najlepším na svete,takže aj malé Slovensko môže byť gigan-tom v niektorej oblasti matematického vý -skumu. Dostávame sa tak k počítačom,

ktoré sú veľkým pomocníkom pre každéhoteoretika i praktika. Za chvíľu prekročia hra-nice, za ktorými už vládne kvantová me -chanika a s ňou aj kvantové počítanie. Dnesspolupracujeme so známym slovenskýmfyzikom profesorom Vladimírom Bužekomv spoločných grantoch, kde sa snažímelepšie pochopiť čarovný svet kvantovýchštruktúr aj z tohto pohľadu.

� Vrcholné výsledky v matematike sa vraj dosahujú v mladom veku. Ako to vyzerá na Slovensku vo vzťahu matema-tika a mládež?� Áno, určitá elementárna matematickáschopnosť je človeku daná do vienka. Jeto prirodzená schopnosť, na ktorú sa všakzabudne, ak sa nerozvíja. Už rodičia bymali jednoduchými príkladmi rozvíjať mate-matické myslenie svojich detí a potom ajškola. Je na nezaplatenie mať v škole kva-litného učiteľa. Ve ľa záleží i od veku. Keďsa prešvihne obdobie 12-15 rokov v životemladého človeka, potom už je neskoro. Navyhľadávanie a podporu ma tematickýchtalentov sa na Slovensku organizuje veľamatematických súťaží pre žiakov a študen-tov, ako sú Kominárik, ko rešpondenčnésemináre či matematické olympiády. Mi -mo chodom, prvý víťaz matematickej olym-piády v Československu bol Bratislavčan

Dr. J. Bosák, ktorý neskôr pra coval na na -šom ústave. Nie je to tak dáv no, keď Slo -vensko patrilo v žiackych vedomostiach ma -tematiky medzi 10 najlepších krajín. Do -konca sme predbehli Ame riča nov. Bohu -žiaľ, úroveň nášho školstva v po slednomobdobí veľmi upadla. Preto dnes žnemeúspechy už len striedavo. Na druhej stra-ne, pražská Fakulta matematiky a fyzikyKarlovej univerzity je plná vynikajúcich štu-dentov zo Slovenska. Na Oxfords kej uni-verzite vo Veľkej Británii je univerzitný tímSlovakia, kde sú len slovenskí študenti ma -tematiky sústredení okolo Františ ka Siman -číka, absolventa bratislavského gym náziana Grösslingovej ulici, a vyhrávajú mnohébritské univerzitné matematické súťaže.

� Učí sa matematika na školáchdostatočne alebo príčinu mnohých problémov s ňou trebahľadať v širokom využívaní technických a technologickýchpomôcok, napríklad kalkulačiek?� Dnes prebieha reforma základného škol-stva. Matematici boli prví, ktorí upozorňo-vali, že znižovanie počtu hodín matemati-ky bude na veľkú škodu našich žiakov. Nadruhej strane spomínané kalkulačky vý -znamne znížia matematickú drinu, naprík-lad pri presnom počítaní na mnoho miest.Avšak priveľké používanie kalkulačiekmôže viesť k pocitu, že matematiku nepo-trebujeme, lebo kalkulačky a počítače všet -ko za nás vyrátajú. Žiak by mal trochupocítiť aj na vlastnej koži, čo je to skutočnépočítanie, aby mal cit na čísla. Preto bysom odporúčal používať kalkulačky skôrvo vyšších ročníkoch. Všimnite si, že na -šinci ešte ani po roku nemajú vybudovanýcit pre eurá, a preto ich v obchodoch čas -to prepočítavajú na koruny.

� Čo sa dá robiť, aby matematikanebola strašiakom nielen žiakov,študentov, ale napokon ajdospelých? � Kedysi sa na evanjelickom gymnáziuv Budapešti učili traja neskorší nositeliaNobelových cien. Spoločné mali, že ichučil jeden a ten istý učiteľ matematiky. Prá -ve učitelia na základných a stredných ško-lách môžu veľmi povzbudiť, ale aj odradiťod matematiky. Dobrých učiteľov matema-tiky treba zaplatiť, pretože sa veľmi ľahkozamestnajú v počítačovej firme, kde zaro-bia omnoho viac ako v škole. Podobne tomôžeme povedať o jazykároch. Dnes voFínsku za učiteľov idú práve najlepší štu-denti, lebo učiteľ požíva veľkú úctu v tejtokrajine. Od úrovne matematiky a matema-tickej vzdelanosti bude závisieť vedecko-technická úroveň každej krajiny, lebo kto jedobrý v matematike, je vynikajúci vo všet-kom.

� MARIÁN BABIC

Rozhovor �


Dnes vedeckosť danej disciplíny závisí od úrovne jej matematizácie, od toho,ako dokáže používať a rozvíjaťmatematické metódy. Pretomatematika je nielen kráľovnou všetkých vied, ale aj ich pokornou slúžkou.

Profesor Dvurečenskij s vedeckým tajomníkom MÚ SAV Karolom Nemogom

Digitálne technológie Pripravujeme v spolupráci s �

Belkin Conserve je riešenie na to, ako naozaj ušetriť. Iste viete,že mnoho zariadení v domácnosti alebo v kancelárii prechádzapo vypnutí do pohotovostného stavu, ale nie do úplného vypnu-tia s nulovou elektrickou spotrebou. Také zariadenia ako televí-zory, skenery alebo prehrávače DVD majú spolu v pohotovost-nom stave naozaj slušnú spotrebu. Conserve je v podstate pre-dlžovačka s viacerými zásuvkami, ktorú možno ovládať na diaľ-ku jedným tlačidlom. Šesť zásuviek sa dá diaľkovým ovládačomvypnúť a zapnúť, dve zásuvky poskytujú napätie neustále. Celátáto sústava má ešte jeden centrálny vypínač, ktorým možnovšetky pripojené zariadenia naraz vypnúť. V spodnej časti sanachádzajú úchytné svorky na upevnenie káblov. Zariadeniemôžete umiestniť aj na stenu. Diaľkový ovládač poháňa 12 V ba -téria a jeho dosah je maximálne 20 metrov. Po stlačení zapnu-tia alebo vypnutia nakrátko zasvieti zelená LED dióda, čo indi-kuje odoslanie povelu. Diaľkový ovládač môže byť umiestnenýaj za nábytkom, nebude zasahovať rušivo do interiéru. Dá saovládať aj spoza steny, ale tu už jeho dosah klesá. Jedným diaľ-kovým ovládačom možno ovládať aj viacero predlžovačiek,takisto môžete nastaviť jeden z ôsmich kódov medzi diaľkovýmovládačom a predlžovačkou. Znamená to, že v jednej obývač-ke môžete mať viacero takýchto systémov a individuálne ichovládať. Diaľkový ovládač sa dá umiestniť napr. aj na stenu po -mocou dodávaného držiaka. Ten je vybavený lepiacou páskouna jednoduchú montáž. Belkin tradične poskytuje rozšírenúzáruku a preplatí škodu na pripojených zariadeniach, pokiaľ súpoškodené bleskom, prepätím alebo napäťovou špičkou, až dovýšky 150 000 eur.


REVUE� Spoznajte sa s Wi-Fi Direct � Budúcnosť technológie Bittorent� Spracovanie videa v domácich

podmienkach � Ako preniknúť do siete a brániť

sa prieniku?� Letom svetom IT � Settop boxy budúcnosti � Reálne využitie virtualizácie

na počítači a notebooku � Využitie atramentovú tlačiareň

naplno HARDWARE� Test nettopov � Nepreplácajte monitory pre DTP

nasadenie� Najnovšie základné dosky � Telefonujte lacno cez VoIP � Aktuálne technológie

v monitoroch� Kancelárske projektory

na prezentáciu� Inteligentné mobilné telefónySOFTWARE� Softvérové novinky na našom

trhu

� Poskladajte si programy podľa želania

� Bezpečnosť v počítači � Čo ešte chýba Microsoft

Windows 7? � Zoner PhotoStudio 12 detailne INTERNET a SERVIS� Ako na internet v zahraničí?� Riešime problémy našich

čitateľov

Nezabudni te , vychádzame 4. januára 2010

V januárovom èísle časopisu PC REVUE nájdete:

Fantec HDMI-miniTV je zaujímavý produkt z hliníka, ktorý si môžeteskutočne dať do vrecka. Má rozmery len 86 × 22 × 86 mm, hmot-nosť okolo 150 gramov. Ľahko si ho teda zoberiete so sebou kam-koľvek. Na jeho tele však nájdete port HDMI a port USB na pripo-jenie kľúča USB alebo externého pevného disku. Ďalej je tu čítač-ka na pamäťové karty SD/MMC/MS/SDHC a AV výstup s portami

RCA. Z videoformátov podporuje AVI, DVD(VOB), MPG, XVID, DIVX, MP4, MPEG-

1/2, MPEG-4, pre audio je to MP3a WMA a pre obrázky zase

JPEG, JPG. Maximálne rozlíšenie videa je 1080i. Celé ovládanie sarealizuje cez menu, tu sa vyberá konkrétne zariadenie, k dispozíciisú položky na zobrazenie fotografií, hudby, videí a je tu aj položkana manipuláciu súborov a nastavenie zariadenia. Elektrická spotre-ba je menej ako 5 W, súčasťou dodávky je aj HDMI media prehrá-vač pre počítač.

Radi by ste niekomu urobili radosť, ale šperky alebo hodinky sinetrúfnete vybrať? Darujte notebook – exkluzívne a praktické rieše-nie, ktoré určite poteší každého. Spoločnosť HP na jeseň uviedla natrh laptop s novým dizajnom, ktorý nás zaujal eleganciou, ale ajvybavením. HP ProBook 5310m je určený mobilným profesionálom,ktorí majú svoj štýl. Svojou hmotnosťou iba 1,7 kg sa radí medziultraľahké a prenosné modely. Vďaka extrémne subtílnemu vyhoto-veniu sa hrúbka obmedzila len na neuveriteľných 23 mm. Pohodlneho teda môžete zobrať so sebou úplne všade. Batéria štandardneposkytuje až 6,5 hodiny nezávislého prevádzkového času, čo prídevhod najmä pri práci na cestách. Mobilita spojená s elegancioua špičkovým výkonom, to sú vlastnosti, ktoré vystihujú tento note-book. Vo výbave je procesor Intel Core 2 Duo SP9300, čipová sú -prava Mobile Intel GS45 Express. Na dáta je k dispozícii pevný disks kapacitou 320 GB a rýchlosťou 7 200 ot./min. Podporuje aj ochra-nu dát HP 3D Driveguard. Displej s uhlopriečkou 13,3 palca a s LEDpodsvietením má v hornej časti dvojmegapixelovú webovú kameru.Z hľadiska konektivity môžete počítať s tromi portami USB, Display -Portom, vo výbave je gigabitový eternet, Wi-Fi, Bluetooth a možnosťpoužitia modulu 3G WWAN. V softvérovej výbave sú aj šikovné ná -stroje HP Quicklook 3, HP Quickweb, ktoré umožnia rýchlo sa do -stať k vašim mailom alebo vyhľadať si informáciu na webe aj beznutnosti štartu operačného systému.

Ušetrite energiu!

Štíhle línie

Multimediálny prehrávač do vrecka

Digitálne technológie �


� Blacklist – čierna listina používateľov,ktorí sú z akéhokoľvek dôvodu nežiaduci.Bežne sa s takýmito zoznamami stretáva-me v rôznych sférach ako politika, spolo-čenský život, komunikácia (pošta, telefón,SMS), ochrana spotrebiteľov, letecká do -prava, životné prostredie... V oblasti IT savyskytujú napríklad pri adresách do ménalebo elektronickej pošty v súvislosti sospamom, teda nevyžiadanou poštou. Sprá -vy prichádzajúce z takýchto adries sú po -tom presmerované do priečinka ne vy -žiadanej pošty alebo vymazané. Deje satak automaticky v závislosti od nastave-nia, ktoré používateľ urobil v programe napríjem a odosielanie elektronickej pošty.

Súčasne s čiernou sa využíva aj bielalistina obsahujúca platné kontakty, ktorésú povolené a maily prichádzajúce z tých -to adries skončia rovno v priečinku doru-čenej pošty. Ich súčasné používanie uľah -čuje filtrovanie prichádzajúcich správ, pre-tože iba pomocou zoznamu blacklist by

sa spam vzhľadom na jeho každodennúzáplavu dal len ťažko zvládnuť.� LAN – v úplnom znení Local Area Net -work, čo je malá (lokálna, miestna) počí-tačová sieť. Takéto siete sa využívajúv malých firmách i v domácich podmien-kach a používatelia si ich zväčša vytvára-jú sami. Slúžia na prepojenie rôznych za -riadení s cieľom umožniť prístup k ulože-ným dátam a na ich prenášanie alebokopírovanie. Ďalej ide o spoločné využí-vanie kapacity pevných diskov, pripoje-ných tlačiarní, prístupu do internetu a rôz-nych súvisiacich služieb.

LAN umožňuje za pomerne nízke nákladyzískať vysokú prenosovú rýchlosť (ažv Gbit/s) pri pomerne jednoduchej konfigu-rácii. V súčasných lokálnych sieťach sa vy -užívajú technológie eternet a Wi-Fi, v minu-losti to boli takisto token ring a ARCNET.Sieť tvoria aktívne i pasívne komponenty.Medzi prvé patria sieťové karty, prepínače,smerovače a pod. Pasívnymi prvkami sú

hlavne prepojovacie káble a konektory, noaj pasívne rozbočovače. Popri LAN existujúaj bezdrôtové lokálne siete WLAN.� Warez – v počítačovom žargóne ozna-čuje nelegálne získaný alebo šírený soft-vér. Ide o kópie úplných verzií komerč-ných programov i shareware – po prelo-mení a odstránení ich ochrany sa umiest-nia na stránky v internete, z ktorých sadajú bezplatne stiahnuť.

Pojem vznikol koncom 80. rokov minu-lého storočia a warez sa vymieňal prostred-níctvom BBS (Bulletin Board System). Poväčšom rozšírení internetu v polovici 90.rokov sa distribúcia ilegálneho softvéru pre-sunula sem a hlavnou cestou na jeho šíre-nie sa stali servery FTP. Distribúcia neobiš-la ani siete IRC a koncom 90. rokov zasiah-la takisto webové stránky. Nasledovali sietepeer-to-peer, po roku 2000 sa warez začalrozširovať aj v internetových výmennýchburzách a v poslednom čase nastúpili tzv.sharehosty, kde si používateľ môže priamoa bez predchádzajúcej prihlasovacej pro-cedúry uložiť dáta.

� JÁN GÉCI

Slovníček pojmov vo výpočtovej technike

www.speakingfaces.comPrvý dojem prezradí veľa. Možno sa vám to stáva – stretnete človeka na ulici

a je vám vyslovene nesympatický. Dokonca si dokážete jediným pohľadomvytvoriť komplexný názor naňho. Napríklad: Je to lenivý, arogantný sukničkár.Alebo naopak, niekto vám je na prvý pohľad veľmi sympatický. Skúste si pro-stredníctvom tejto stránky otestovať svoj postreh a porovnajte ho s ostatnými

návštevníkmi.

Na potulkách svetom wwwwww.colorjive.com/home.action

Je viacero spôsobov, ako si v zimných mesiacoch zlepšiť náladu – jedenz extrémnejších je premaľovanie izby na žiarivejšiu farbu. Ak nemáte dostatoč-

nú predstavivosť, je lepšie vyskúšať si izbu premaľovať digitálne. Napríkladv grafickom programe. No a ak si netrúfate ani na to, je tu automatizovaný on-

line nástroj, ktorý to urobí za vás – teda iba náhľad. Maľovať už musíte sami.

www.heslo.skVeľmi jednoduchý nástroj na generovanie bezpečného hesla. Aj keď podob-ných stránok na internete nájdete pravdepodobne veľa, táto má dobre zapa-mätateľné meno. A navyše svoju prácu robí dobre – generuje buď veľmi bez-pečné heslá podľa vami zadaných parametrov (náhodný algoritmus), alebovysloviteľné, a teda aj jednoduchšie zapamätateľné heslá (algoritmus vysloviteľné).

www.spectives.comMinule som počul jedného pedagóga vysloviť zaujímavú úvahu – 21. storočiebude o vizuálnom zážitku. Ľudia už nevládzu vnímať toľko písaného slova. V tomto duchu sa nesie aj táto náhrada čítačky RSS, ktorá namiesto textové-ho excerptu prináša iba obrázok reprezentujúci daný článok. Jednoduché,účinné, zážitkové. Nápad sa mi celkom páči – vyskúšajte, či aj vám nie jetakéto surfovanie príjemnejšie...

� Spotrebná elektronika Pripravujeme v spolupráci s časopisom BZ!


Talianskych školákov čakajú pravdepodobne ťažké časy. Ichvysvedčenia by sa totiž mali objaviť na internete, škola budepísať domov mejly a v prípade neprítomnosti SMS správy. Taksi to aspoň predstavuje minister pre verejnú správu Re natoBrunetta.

Prostredníctvom mejlov by sa mala uľahčiť komuni-kácia medzi školou a rodinou. Zavedenie SMS správmá zasa pôsobiť preventívne proti vymeškanýmhodinám a využívať sa bude na informovanierodičov o záškoláctve ich potomkov. Nový sys-tém by mal prísť do praxe pravdepodobne užkoncom školského roka. Jedna epocha sa kon -čí, tvrdí Brunetta.

Pokiaľ bude vymeškanie oprávnené, môžusprávu rodičia prehliadnuť, ak nie, môžu kontak-tovať školu. Hoci s vymeškávaním hodín nie súna väčšine talianskych škôl zásadné problémy,moh li by mať tieto opatrenia v konečnom dôsled-ku po zitívny vplyv, myslí si Brunetta.

SMS správami proti záškolákom

Každý jeho pohyb je dopredu premysle-ný, jeho činnosť prebieha systematickya nie náhodne. Disponuje senzormi, kto-rými rozoznáva prekážky a výškové roz-diely. Sám rozhoduje, kedy na jednommieste už skončil a môže sa presunúť nainé. Pripadá vám to ako scéna z Terminá -tora? Nie ste ďaleko od pravdy. Hovorímeo robotovi, ale o takom, ktorý vám naozajmôže pomôcť s upratovaním.

iRobot Roomba je robotický vysávač,ktorý pracuje na princípe pokročilej ume-lej inteligencie. Spája v sebe špičkovétechnológie, vysokú účinnosť, jednodu-chú obsluhu a elegantný dizajn. Spoloč -nosť iRobot predstavila prvé praktické ro -

boty už pred takmer dvadsiatimi rokmi.Technológie použité v ich robotickom vy -sávači vychádzajú z robotov, ktoré saoverili pri množstve nebezpečných výskum -ných projektov a vo vojenských misiách.

Každý pohyb robotického vy -sávača je dopredu premysle-ný a jeho činnosť prebieha sy s -tematicky, nie náhodne. Efek-tívne sa naviguje a vysáva ce-

lú plochu podlahy pozdĺž stien, pod ná-bytkom a okolo neho. Rozmery robotaboli navrhnuté tak, aby svojou výškouosem centimetrov bez problémov zvládolaj menej dostupné miesta. Jeho patento-vaný systém proti sebe rotujúcich kief sa

automaticky prispôsobí povahe podlahyalebo koberca. Postranná kefka sa po -stará o nečistoty v rohoch miestnosti a pristene. Účinné technológie a efektívny sa-

cí motor povysáva aj tie najmenšie časti-ce, prach a alergény do unikátneho fil-tračného systému zloženého z mikrovlá-kien.

Robot si samostatne meria svoju drá-hu, rozmery miestnosti, rozloženie nábyt-ku, a tomu prispôsobuje spôsob uprato-vania. Je vybavený unikátnym systémomrobotickej inteligencie, ktorý prostredníc-tvom 38 aktívnych senzorov monitorujeokolie a prispôsobuje svoje správanie67-krát za sekundu tak, aby upratovaniebolo efektívne, dôkladné a bezpečné. Ne-hrozí ani to, že by sa zastavil v stredemiestnosti, pretože sa mu vybije batéria.Presne si vypočíta kedy je čas vrátiť sado svojej nabíjacej stanice a po nabití po-kračuje v upratovaní.

Posielať dáta cez Bluetooth je jednavec, ale posielať ich bezdrôtovo svojímtelom je niečo iné. A práve toto umož-ňuje komunikačný modul s elektrickýmpoľom od Alps Electric. Najprv si natejto napodobenine telefónu zvolíte ob -rázok, a len čo položíte ruku na prijí-mací vstupný panel, bezdrôtovo sacez vaše telo odošle na obrazovku.S vy užitím povrchu ľudského tela prej -de dátový signál cez telo až k prijíma-ču. Takýto je základný princíp. Ne vý -hoda tejto technológie spočíva v níz-kej rýchlosti prenosu, ktorá je iba100 kb/s. Oproti technológii Bluetooths prenosom 2 Mb/s je teda značnepomalšia. Spoločnosť má v pláneuviesť technológiu na trh v tomto rokua dúfa, že sa uplatní v celom rade od -borov vrátane spotrebnej elektroniky,herných systémov a zdravotníctva.

Prenos dát cezľudské telo

Pozerajte televízor, povysáva iRobot


Spotrebná elektronika �

Panely OLED predstavujú veľké priehľadné svetelné zdroje, kto-rých hrúbka dosahuje len niekoľko desatín milimetra. Vďakanovej technológii nepotrebujú tieto nové organické diódy emitu-júce svetlo samostatné zapuzdrenie, a tak sa jednoducho môžustať súčasťou výnimočných svetelných aplikácií. Svietiace tape-ty, okná, ktoré prepúšťajú denné svetlo a večer sa samy stáva-jú svetelnými zdrojmi, či lampy celkom nových tvarov – to všet-ko sa môže stať realitou vďaka OLED. Prototyp nového druhusvetelného zdroja OLED s luminiscenčnou plochou 210 cm2

vyvinula spoločnosť OSRAM Opto Semiconductors ako súčasťvýskumného projektu TOPAS financovaného nemeckým minis-

terstvom vzdelávania a výskumu. Cieľom projektu, ktorý potrvádo roku 2011, je vytvoriť moduly OLED s veľkosťou 1 m2.

Hoci doposiaľ vyrobené panely OLED ešte nedosahujú poža-dovanú veľkosť, disponujú už mnohými vlastnosťami, pre ktorésú v porovnaní s ostatnými svetelnými zdrojmi výnimočné. Ichhrúbku v súčasnosti určuje len vrstva podkladu ako prenosné-ho materiálu a pohybuje sa v rozmedzí od 300 do 700 μm.Výsledkom ďalších vývojových prác by mal byť tenší prenosnýmateriál, a teda ešte tenšie panely OLED.

Nízkoprofilové moduly OLED sa dajú vyrábať v akomkoľvektvare. Zaberajú veľmi málo miesta a možno ich integrovať taknenápadne, že si ich všimnete len vtedy, keď sú zapnuté.Možnosti siahajú od svetelných zdrojov, ktoré sa dajú integro-vať do rozdeľovacích priečok a do nábytku, až po celé okná,ktoré by umožnili prechod prirodzeného svetla cez deň a v nociby zasa miestnosť osvetľovali umelým svetlom. Zdokonaľovaniepanelov OLED predznamenáva budúci vývoj pôsobivých sve-telných aplikácií, pri ktorých sa dizajnéri pokojne môžu daťuniesť predstavivosťou a nemusia myslieť na technické obme-dzenia bežných svetelných zdrojov.

Panely OLED možno vyrábať ako transparentné, bez akých -koľvek rušivých štruktúr. Umožňuje to pokrokový dizajn elek-tród, špeciálna štruktúra komponentov, ako aj nový prístupk technológii tenkého filmu. Jednotnosť osvetlenia emitovanéhocelou plochou panela OLED zabezpečuje elektrický prúd distri-buovaný po celom aktívnom povrchu panela bez akýchkoľvekďalších vodičových štruktúr. Technológia sa dá bez ohľadu namateriál aktívnych vrstiev použiť na farebné, teplé biele a stude-né biele displeje OLED.

OLED – svetelné zdroje v mikrometroch

Joystick za pár korún od japonského operátora KDDI umož-ňuje ovládať telefóny pohybom v troch dimenziách. Celý sys-tém sa skladá z malého ovládača, ktorý pripojíte na fotoapa-rát telefónu, a príslušného softvéru. Ovládač je v podstate ma -lá pružinka s magnetom naspodku, ktorý umožňuje pripojeniek fotoaparátu. Na spodnej strane vrcholu pružinky sú dva

štvorce, na ktoré sa fotoaparát zameriava. Softvér sleduje sto -pu vzniknutú pri pohybovaní pružinkou zo strany na stranu, ho-re a dolu, ale aj dovnútra a von, teda vo všetkých troch osiachX, Y a Z. Keď napríklad pružinkou pohnete smerom nadol, mô-že si to softvér vyložiť ako kliknutie myšou. Kruhovým pohy-bom potom môžete nastaviť hoci rotáciu obrázku. Tento ovlá-dač v podobe pružinky bude stáť v Japonsku 100 jenov (1 €= 135,82 jenu) a bude dostupný v obchodoch s mobilnýmitelefónmi.

Joystick pre mobil

Spoločnosť NTT DoCoMo predviedla prototyp slúchadiel, kto-ré sú schopné vnímať a merať zmeny elektrického sta vu tela pripohybe očí. Spoločnosť túto technológiu využila na ovládanie hu -dobného prehrávača na mobilnom te lefóne. Ľudské oko v pod-state vyžaruje malý elektrický náboj, pričom predná časť očnejgule je nabitá kladne a zadná časť záporne. Len čo okom po -hnete, elektrický potenciál okolo ne ho sa zmení, a práve tietozmeny slúchadlá vnímajú. V praxi to funguje tak, že ak pohneteokom dvakrát doľava, preskočí prehrávač na ďalšiu pesničku.Pohybom doľava a následne do prava prehrávanie pozastavítea kruhovým pohybom možno ovládať hlasitosť. Kedy sa dostanetechnológia do fázy ko mercializácie, nie je známe.

Ovládanie mobilu očami

� LCD monitory s TV

� MP3 prehrávače

� Full frame fotoaparáty

� Po čom ženy túžia Opäť nazrieme pod pokrievkuženskej duše

� Peugeot 5008 Po trochu neurčitom crossoveri3008 prichádza jeho väčší brat s označením 5008

� Novinky zo sveta vedy a techniky

V januárovom čísle časopisu BZ! nájdete:

Nový prstenec leží v najväčšej vzdiale -nosti od Saturna a je skolený k hlavnejrovine prstencov o 27 stupňov. Oblakmateriálu začína asi šesť miliónov kilo-metrov od planéty a tiahne sa do vzdia -lenosti asi 12 miliónov kilometrov. Jedenzo Saturnových najvzdialenejších mesia-cov, Féba (Phoebe), v tomto novo obja -venom prstenci obieha a je pravdepo -dobne aj zdrojom jeho materiálu. Naj -novšie halo, teda farebný kruh okoloSaturna, je veľmi tenké – vertikálnu výškumá asi dvadsaťnásobok priemeru plané-ty, teda 2,4 milióna km. Na vyplnenieprstenca by bolo treba naskladať vedľaseba približne miliardu Zemí. – Je to je -den z najprekvapujúcejších prstencov, –tvrdí Anne Verbiscerová, astronómkaz Univer sity of Virginia v Charlottesville. –Keby sme mohli prstenec vidieť, vyplnil byna oblohe priestor dvoch Mesiacov v spl -ne, kaž dý na jednej strane Saturna. – Sa -mot ný prstenec je tenký. Tvorí ho oblakľadu a prachu. Len infračervené senzorySpit ze rovho ďalekohľadu mohli zachytiťjeho svit.

Ďalekohľad vypustili do vesmíru v roku2003 a teraz sa nachádza na obežnejdráhe okolo Slnka asi 107 miliónov kilo-metrov od Zeme. Tento objav môžepomôcť vyriešiť starú záhadu jedného zoSaturnových mesiacov. Mesiac Japetusmá totiž čudný vzhľad – jedna pologuľaje jasná a druhá tmavá. Tento vzor pri -pomína symbol jin-jang. Japetus po prvýraz pozoroval astronóm Giovanni Do -menico Cassini v roku 1671 a teraz najeho počesť nesie jeho tmavá strana me -no Cassini Regio. Najnovší objav môžeprispieť k vysvetleniu, ako vznikla táto ob-

Červenú škvrnu objavili na základe meranízmien jasnosti počas rotácie trpasličej pla -néty. Pôvod škvrny je zatiaľ neznámy, avšakjej svetelná krivka, ktorá popisuje časovézmeny jej jasnosti, nemá úplne rovnakýpriebeh na rôznych vlnových dĺžkach. Ma -lé, avšak stále rovnaké odchýlky naznaču-jú, že tmavá škvrna je vo viditeľnom svetletroška červenšia. Naše prvé pozorovania tr -pasličej planéty Haumea vypovedali o tom,že sa na jej povrchu nachádza odlišná škvr-na. Dve maximá a dve minimá jasnosti nasvetelnej krivke neboli celkom zhodné, akoby sme očakávali pre rovnorodý povrch. Toukazovalo na prítomnosť tmavšej škvrny nainak svetlom povrchu. Avšak svetelná krivkaHaumey nám hovorila aj niečo viac. Keďsme získali infračervené dáta, začali smechápať, čo škvrna môže predstavovať, ho -vorí Pedro Lacerda (Newton Fellow, Queen´sUniversity Belfast). Pravdepodobné vysvet -lenie týchto meraní naznačuje, že škvrna jebohatá na minerály a organické látkyalebo predstavuje drobný kryštalický ľad.Pokiaľ je táto škvrna jazvou po nedávnomdopade nejakého telesa na povrch pla nét -

ky, potom sa mu prítomný materiál môžesvojím zložením podobať, pričom sa mo -hol premiešať s podpovrchovými vrstvamiHaumey.

Planétka obieha okolo Slnka za dráhouNeptúna v oblasti označovanej ako Kuipe -rov pás. Ide o štvrté najväčšie známe tele-so v tejto oblasti (väčšie sú len Eris, Plutoa Makemake). Tieto veľké telesá Kuiperov -ho pása spoločne s najväčším objektomhlavného pása asteroidov – Ceres – patriamedzi tzv. trpasličie planéty. Jednou z prek -vapujúcich vlastností Haumey je jej veľmirýchla rotácia – okolo vlastnej osi sa otočíraz za 3,9 hodiny. Žiadne iné veľké telesoSlnečnej sústavy sa neotáča tak rýchlo akoHaumea. V dôsledku rotácie má táto trpa sli -čia planéta tvar pretiahnutého elipsoidus rozmermi približne 2 000 × 1 600 ×1 000 km. Tento tvar je výsledkom ro vno -

váhy medzi gravitáciou telesa a odstredivousilou. Nedá sa vylúčiť, že Haumea sa roz-točila na súčasnú rýchlosť v dôsledku veľ ké -ho dopadu pred viac než miliardou rokov.Navyše v roku 2005 astronómovia objavilidva malé mesiace Haumey, ktoré mohli

vznik núť práve ako dôsledok predpokla -danej kolízie. Jeden z mesiacov má prie -mer asi 310 km a okolo Haumey obieha potakmer kruhovej dráhe vo vzdialenosti50 000 km raz za 49 dní. Druhý, trochamenší mesiac (170 km), krúži vo vzdiale -nosti 26 000 km a dobu obehu má 18 dní.Pretože sa Haumea nachádza vo veľkejvzdia lenosti od Zeme, dá sa pozorovať lenako dosť nezreteľný svetelný bod. Oveľa viacin formácií sme o tomto objekte získali nazáklade vyhodnotení zmien jasnosti, tedasvetelnej krivky. Presne určený tvar trpasličejpla néty a jej rotačnej rýchlosti vedie k záveru,že jej priemerná hustota viac než 2,5-krátprevyšuje hustotu vody. Zo spektroskopic -kých pozorovaní vieme, že Haumea je pokry-tá vodným ľadom. Po merne vysoká hustotana povedá o kamennom jadre.


Astronómia�

Organické látky na planéte HaumeaTmavočervená oblasť objavená na povrchu trpasličej planéty

Haumea sa zdá byť bohatšia na minerály a organické látky než okolitý ľadom pokrytý povrch.

Červená škvrna na trpasličej planéte Haumea

Haumea a jej dva mesiace

Dňa 8. 10. 2009 približne o 11. hodine tamojšiehočasu vletel nad Indonézioudo atmosféry našej Zemeasteroid s priemerom okolo10 metrov.

Na zem však nedopadol, pretože zhorelv zemskej atmosfére a uvoľnila sa pritom energia porovnateľná s výbuchommalej atómovej bomby. Vystrašení oby-vatelia pobrežného mesta Bone si my s -leli, že ide o zemetrasenie, ktoré bývav tejto krajine veľmi časté. V mo mente,keď sa začali otriasať steny a vzduchom sazačali šíriť zvuky ako pri hromobití, ľudia

Indonézsky asteroid

lasť. Prstenec obieha v rovnakom smereako Féba, zatiaľ čo Japetus, iné prstencea väčšina mesiacov planéty obiehajúv opačnom smere. Podľa vedcov prúdiurčitá časť tmavého materiálu a prachu od

vonkajších prstencov a dopadá na Ja -petus. – Astronómovia tak majú dlho hľa -dané spojenie medzi vonkajším mesiacomSaturna Fébou a temným materiálom me -siaca Japetus, – hovorí Douglas Hamilton

z University of Maryland. – Nový prstenecposkytuje presvedčivý dôkaz o tomto pre-pojení.

Verbiscerová so spolupracovníkmi po -užila Spitzerov ďalekohľad a jeho infračer-venú kameru pre dlhšie vlnové dĺžky naskenovanie oblasti oblohy vo veľkých vzdia-lenostiach okolo Saturna (vo vnútri dráhymesiaca Féba). Astronómovia tušili, že Fé -ba môže obiehať v prachovom prstenciv materiáli, ktorý vyvrhla pri malých kolí -ziách s kométami. Bol to proces podobnýobie haniu pozostatkov planét okolo hviezds prachovými diskami. Keď sa vedci po -zreli na prvé údaje zo Spitzerovho ďalekoh-ľadu, bol dôkaz na svete – prachový pássa objavil. Prstenec bude náročné po -zorovať ďalekohľadom vo viditeľnom svet -le. Jeho častice sú veľmi rozptýlené a mô -žu sa tiahnuť od Saturna ďaleko do medzi-planetárneho priestoru. Relatívne malý po -čet častíc v prstenci príliš neodráža slneč -né svetlo. – Častice sú od seba tak ďaleko,že keby sme v prstenci stáli, vôbec by smeo tom nevedeli, – povedala Anne Ver -biscerová. Spitzerov ďalekohľad však bolschopný zaznamenať žiarenie chladnéhoprachu z prstenca s teplotou okolo 80 °K(–193 °C). Chladné objekty totiž žiaria v in -fračervenom spektre. V ňom napríklad žiariaj kopček zmrzliny. – Zameraním sa na žia -renie z chladného prachu prstenca už bolopre Spizterov ďalekohľad jed noduchéprstenec objaviť, – dodáva Anne Verbisce -rová. Astronómovia stihli tieto pozorovaniaurobiť ešte pred tým, než sa v Spitzerovomďalekohľade v má ji 2009 vyčerpala chla diacalátka.

� RNDr. ZDENĚK KOMÁREK


Astronómia �

Nový obrovský prstenec SaturnaSpitzerov kozmický ďalekohľad objavil okolo planéty Saturn nový

obrovský prstenec. Ide o najväčší prstenec z celého systému prstencov tejto planéty.

opúšťali svoje domovy a začali utekať. Naoblohe uvideli obrovský skrútený oblak po -zostatkov asteroidu. Otrasy zeme zachytilopozoruhodne málo spravodajstiev v zá pad -nej tlači, avšak vedci zaoberajúci sa štúdiommeteorov im venovali pozornosť. – Ex plóziaspustila in frazvukové senzory organizáciemonitorujúcej jadrové výbuchy vo vzdialenos-ti vyše 10 000 km od miesta výbuchu asteroi-du, – oznámili vedci Elizabeth Sil ber a Pe terBrown z univerzity Západ ného On tária. Z ichanalýzy infrazvukových údajov vyplynulo, ževýbuch mal energiu porovnateľnú s energiouvýbuchu 50 kiloton výbušniny TNT. Spo me -me, že atómová bom ba zvrh nutá v roku1945 na japonskú Hiroši mu mala energiulen 20 kiloton TNT. Aste roid, ktorý spôsobilv atmosfére Zeme vý buch, bol pre astronó-mov prekvapením, pretože predtým o ňomnemali žiadne informácie. Podľa štatistickýchštúdií blízkozemských asteroidov sa takétotelesá zrážajú s našou Zemou priemerne razza 2 až 12 rokov.

Bezprecedentný zánik mnohých biologických druhov na našej planéte viedol Valné zhromaždenie OSN k vyhláseniu tohto roku za Medzinárodný rok biodiverzity.

Biodiverzita je skrátený výraz pre biologickú rozmanitosť,opisuje celú pestrosť života na Zemi. Preto neznamená lenvzácne druhy ako veľké pandy, oblasti výskytu veľ kého

množstva druhov, ako sú tropické dažďové pralesy, veľké impo -zantné tvory ako slony či ekonomicky dôležité druhy, ako je tres-ka. Biodiverzita zahŕňa rozmanitosť všetkých živých jedincov odľudí až po mikroorganizmy, rôz nosť všet -kých prostredí, v ktorých žijú, a ge netickúindividuálnu rôznosť v rámci jedného bio-logického druhu. Biologická rozmanitosťudivuje bohatosťou života v prí rode a pri -rodzených prostrediach na Zemi od sneho -vých polí po tropické dažďové pr alesy, odvrcholov hôr až po dná najhlbších oceánov.

Aj dnes je biodiverzita na našej planéteširoká. Podľa popredných vedeckých in šti -túcií žije na svete oveľa viac druhov, nežpoznáme. Napríklad hmy zu môže byť 10 až 30 miliónov druhov, alepoznáme len 0,9 milióna. Počet plesní a húb sa odhaduje na 1,5milióna druhov, ale po známe ich len 0,4 milióna. Baktérií môže byť5 až 10 miliónov a roztočov 1 milión. Na druhej strane však do -chádza k výraznému znižovaniu počtu organizmov, ktoré je ažtisícnásobne väčšie než je prirodzený úbytok biologických druhov.Vedci hovoria o súčasnom období ako o šiestom najväčšom vy -

mieraní v dejinách Zeme. Predchádzajúce boli pred 440, 275, 250,205 a 65 miliónmi rokov, keď došlo k vyhubeniu dinosaurov. Narozdiel od všetkých predchádzajúcich vĺn, ktoré podľa vedeckýchteórií mohli spôsobiť prí rodné deje, ako sú dopady meteoritov,obrovské erupcie sopiek či náhle zmeny podnebia, je tentorazvinný človek.

Medzinárodný rok biodiverzity má upozorniť na tento procesa súčasne aktivizovať verejnosť na ochranu biologických druhovzastavením ich ničenia a ich ochranou. Rok 2010 pritom nevybraloValné zhromaždenie OSN náhodne. Na Svetovom summite pretrvalo udržateľný rozvoj v Johannesburgu v roku 2002 totiž prijaliDohodu o biologickej diverzite.

Podľa nej práve rok 2010 bol stanovený za cieľový na výraznéobmedzenie miery vymierania ohrozených druhov rastlín a živočí-chov na globálnej, regionálnej a národnej úrovni ako príspevok na

zmiernenie chudoby a na úžitok všetkým for-mám života na Zemi.

Za znižovanie biologickej rôznosti môžejednoznačne človek či presnejšie ľudstvo.Veď príčinami ohrozenia všetkých druhov súnajmä strata a znehodnotenie pôvodnéhoživotného prostredia, jeho nadmerné využí-vanie, znečisťujúce látky a klimatická zmenav dôsledku ľudskej činnosti. Spotreba bio-logických zdrojov už presahuje kapacitu Ze -me o 20 percent. Preto sú dve tretiny eko -

systémov vo svete vo vážnom úpadku. Podľa štatistiky OSN ubud lov rokoch 2000 až 2005 ročne 7,3 milióna hektárov lesov, čo sarovná približne rozlohe Írska alebo Panamy. Pritom z tropickýchdažďových pralesov každoročne zmizne 13 miliónov hektárov, ho -ci sa v nich nachádza 80 percent biologických druhov celej plané-ty. Dosiaľ nedotknuté pralesy sa stále viac delia obrábanými plo -chami. Veľmi rýchlo odumierajú koralové útesy, chaluhy a man-


Medzinárodný rok biodiverzity 2010�

prírodyVymieranie

Katastrofické prognózy, žiaľ,politikov i finančníkovnepresvedčia. Zrejme dovtedy,kým nás k zmene nedonútisama príroda, pôjdeme v starých koľajach.

grovníkové porasty. Asi 20 percent koralových útesov sa užznečistilo v dôsledku znečistenia a nadmerného lovu rýb. V Ka -ribskom mori ostalo oproti polovici 70. rokov minulého storočia len20 percent koralových útesov. Počet dravých rýb v oceánoch pok-lesol za pol storočia o 90 percent.

Čo však bude nasledovať? Napriek všetkým politickým deklará-ciám a volaniam po trvalo udržateľnom živote sú oveľa viac pravde-podobné katastrofické scenáre. Najčernejšie hovoria, že do roku2050 zmizne 25 percent známych biologických druhov, pričom lenv dôsledku oteplenia to bude 10 percent druhov. Bezprostredné vy -hynutie totiž hrozí 771 živočíšnym druhom. Z toho je 217 vtákov, 131cicavcov, 15 plazov a 408 obojživelníkov. Vo vtáčej ríši hrozí rizikovymretia 12 až 52 percentám druhov. V prípade cicavcov je to 23 per-cent, obojživelníkov 32 percent. Koralové útesy sa pri pokračujúcomotepľovaní stratia do 20 až 40 rokov.

Pre Svetový fond pre ochranu prírody sú symbolom najohro -zenejších druhov tigre. Od ruského Ďalekého východu cez Indiupo Indonéziu ich už dnes v divočine nežije ani 3 200. Tigre sú vrcho -

loví predátori, pre svoj život potrebujú veľké teritóriá. Dnes všakúzemie, kde sa vyskytujú, tvorí iba 7 percent pôvodného, pričomlen za posledné desaťročie z neho ubudli dve pätiny. Preto ichochrana súčasne znamená ochranu tisícov ďalších druhov. – Tigresymbolizujú, čo sa deje s mnohými druhmi na celej zemegulia poukazujú na naliehavú potrebu, aby svet vystúpil s politickouvôľou, opatreniami, zdrojmi a podnetmi na udržanie živej a rozma -nitej planéty, – doplnila Amanda Nicksonová, riaditeľka Programudruhov Svetového fondu pre ochranu prírody (World Wildlife Fund,WWF).

Ľudstvo pritom rozmanitosť biologických druhov v prírode potrebu-je na svoju existenciu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že za 12 000 rokovexistencie poľnohospodárstva pestovalo a zbieralo na svoju potravuasi 7 000 druhov rastlín. Celkové množstvo biologických druhov,ktoré ľudia potrebujú denne, predstavuje najmenej 40 000 druhovrastlín a zvierat. Podobná situácia je aj pri ochrane ľudského zdravia.Až 80 percent svetovej populácie závisí od prírodných liečiv. V USA jena trhu 50 percent všetkých farmaceutických výrobkov z prírodnýchzdrojov, teda z rastlín, zvierat a nižších organizmov. Sami však naprírodné zdroje zanevierame. Racionalizácia, výhodnosť i pohodlnosťspôsobili, že dnes poskytuje 90 percent našej potravy 15 druhovrastlín a osem druhov zvierat, pričom úplne závisíme od troch druhovrastlín – kukurice, ryže a obilia.

Ochranu biologickej rôznosti nemožno brať ako nejakú charitatívnučinnosť. Ide o zachovanie celkového životného prostredia na našejplanéte a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. Náklady navybudovanie a udržiavanie materiálnej základne zachovania biolo -gickej rôznosti nie sú pritom veľké. Podľa Dohody o biologickej di -verzite by mala účinná sústava chránených území zahrňovať 15 %pevniny a 30 % rozlohy morí a oceánov na Zemi. Dnes je vo sveteokolo 120 000 rezervácií a iných chránených území, ktoré zaberajú13,9 percenta zemského povrchu. Morské chránené oblasti tvoria 5,9percenta teritoriálnych morí, ale v prípade hlbokých vôd oceánov je tolen 0,6 percenta plochy. Až 90 % celkových nákladov na ochranuprírody vo svete, čiže asi 4 až 5 miliárd dolárov, sa vynakladá v ho s -podársky vyspelých štátoch, ktoré často významne podporujústarostlivosť o biodiverzitu aj mimo chránených území. To sa nezmeníani v najbližšej budúcnosti.

Na svoje by si prišiel aj ekoturizmus, ktorý je najrozvíjajúcejšousa časťou turistického priemyslu. Globálne náklady naň totiž rastúo 20 percent ročne. To je šesťnásobne viac, než je celoodvetvovýrast. Výdavky na rekreačné aktivity spojené s divokou prírodou,ako sú poľovníctvo, rybárčenie a pozorovanie života v prírode,predstavujú v USA 122 miliárd dolárov, čo je skoro jedno percentohrubého domáceho produktu. Výrazný je aj dosah na zames -tnanosť. V Európe má jedno z desiatich pracovných miest spoje-nie so životným prostredím. Tieto zamestnania pritom pomáhajúvytvárať ďalšie pracovné miesta, takže vrátane nich jedno pracov-né miesto zo šiestich nejako súvisí s environmentalistikou.

Napriek týmto jasným číslam i argumentom v prospech za cho -vania a posilnenia druhovej rozmanitosti však nemôžeme očaká-vať, že sa skoro niečo zmení. Katastrofické prognózy, žiaľ, poli-tikov i finančníkov nepresvedčia. Zrejme dovtedy, kým nás k zme -ne nedonúti sama príroda, pôjdeme v starých koľajach.

� MARIÁN BABIC


Medzinárodný rok biodiverzity 2010 �

Takto sa menila mapa sveta v dôsledku dopadu ľudských zásahov na biodiverzitu. Čierna farba vyznačuje najväčší vplyvčloveka na zmenšovanie biologickej rôznosti. Červená predstavuje vyšší medzistupeň, oranžová nižší a zelená farbanajnižšie ohrozenie prírody človekom.


Pôda všade na súši, snáďs výnimkou území pokry-tých pevnou horninou

alebo ľadovcom, predstavujenajvrchnejšiu časť litosféry.Litosféra je naopak akousi„kostrou“ pôdy. Vytvára jej

minerálny podiel. Medzi bež néminerály, ktoré sa v pôde na -chádzajú, patria kremeň, živcea sľudy. Najčastejšie tvoriazrná veľkosti piesku a prachu.V pôde sa nachádzajú aj íly(ilit, kaolinit, montmorilonit).Vďaka svojim rozmerom majúkoloidné vlastnosti, čiže súschopné na svojom povrchupútať a zároveň z ne ho uvoľňo-vať rôzne látky. Hojné v pôdesú i minerály železa a hliníka(limonit, hematit, gibsit), ktoré

ju farbia rôznymi odtieňmi – odžltej, žltohnedej, hnedej, červe-nohnedej či červenej až posivú a modrosivú. V pôde samô žu nachádzať tiež rozpust-né mi nerály či rôzne soli (kalcit,dolomit, sóda, tróna). Minerál -

ny po diel pôdy je veľmi dôleži-tý. Závisí od neho chemickézlo ženie pôdy a charakter pre-biehajúcich chemických pro-cesov. Zrnitosť pôdy (vzájom-né pomerné zastúpenie pies-ku, prachu a ílu) má vplyv na jejfyzikálne vlastnosti, ako je ob -jemová hmotnosť, farba, sú drž- nosť alebo tvárnosť, no i nasprávanie sa vody v nej.

Pôda môže niekedy priamopredstavovať vodonosnú vrst -vu podzemných vôd. Častejšie

však podzemná voda do pôdyiba vzlína prostredníctvom sys-tému kapilár. Existuje však ajvoda, ktorá je špecifická ibapre pôdu. Je to tá, ktorá sa dopôdy dostala zo zrážok. Ka -pilárne sily ju viažu v póroch –malých prázdnych priestorochmedzi minerálnymi zrnami aleboich zhlukmi, pôdnymi agregát-mi. Väčšinu pôdnej vody spo-trebujú rastliny alebo sa vyparí.Voda v pôde je prostredníkomvýmeny látok. Je prostredím,v ktorom prebiehajú chemicképrocesy (zve trávanie, rozpúšťa-nie) a žijú mi kroorganizmy.Umožňuje život rastlín a živočí-chov.

O póry sa pôdna voda delíso vzduchom. Zloženie vzdu-chu, ktorý z atmosféry prenikádo pôdy, sa postupne mení. Jeobohatený o plyny ako oxid uhli -čitý, metán, amoniak. Tie sú vý -sledkom činnosti mikroorga-nizmov. Podobne ako voda, ajpôdny vzduch sprostredková-va výmenu látok v pôde. Odprevzdušnenia pôdy závisí prí-sun kyslíka do jej hlbších častí.Kyslík je nevyhnutný na dýcha-nie koreňov rastlín a mikroor-ganizmov a ovplyvňuje priebehchemických procesov.

Rastliny sú hlavným zdrojomorganickej hmoty, ktorá prichá-dza do pôdy. Zároveň sú ajnajväčším odberateľom živín.Väčšina živočíchov v pôde –červov, roztočov, hmyzu, ale ajstavovcov sa okrem mechanic-kého premiešavania pôdyzúčastňuje na prvotnom spra-covávaní odumretej organickejhmoty. Najviac práce pri jejrozklade však vykonávajú mi k -roorganizmy a huby. Neúnav -ne rozkladajú organické látkya na vracajú ich do kolobehuživín. Určitá časť organickýchzvyškov sa však hneď úplnenerozloží. Ostáva istý čas v pô -de v podobe zložitých organic-kých molekúl – hu musu. Tensa hromadí najmä v povrcho-

vej vrstve pôdy. Sfar buje ju natma vo. Humus má koloidnýcharakter. Fyzikálno-chemickypred stavuje spolu s ílom veľmiaktívnu časť pôdy.

Život pôdyPôda sa v čase neustále vyvíjaa mení. Prebieha v nej množst -vo fyzikálnych, chemickýcha biologických procesov akomechanické rozrušovanie hor-nín, kyslá hydrolýza (rozklad)a rozpúšťanie minerálov, trans-port a vyzrážanie látok, výme-na prvkov medzi pevnou zlož-kou pôdy a pôdnym roztokom,oxidácia a redukcia anorganic-kých a organických látok, me -chanické premiešavanie pôd-nej hmoty (napučiavanie a zmrš -ťovanie ílu, zamŕzanie pôdya pod.) a už spomínaný roz-klad a premena organickýchlátok na humus. Uvedené zá -kladné procesy sa v pôde vzá-jomne rôzne kombinujú v po -dobe pôdotvorných procesov.

Pôsobenie pôdotvornýchprocesov vedie k premenematerskej horniny na pôdu.Minerály postupne zvetrávajúa premieňajú sa. Pôda sa obo-hacuje o íl, minerály železaa hliníka a sfarbuje sa do hne -da, hrdzava až červena. Vznikápôdna štruktúra. Vy tvorený ílsa môže za určitých podmie-nok posúvať do hlbších častípôdy. Podobne aj minerály že -leza môžu vplyvom orga nickýchkyselín v pôde migrovať a obo-hacovať vrstvy ochudobnenéo železo.

Vývoj pôdy je zložitý a dlhotr-vajúci proces. Vyzretá pôdavzniká niekoľko tisícročí. Na sve -te sú však pôdy staré aj nie -koľko miliónov rokov.

Pôdotvorné procesy poháňapôsobenie pôdotvorných fak-torov. Patrí medzi ne klíma,hornina, reliéf, organizmy a ajčlovek. Rôzna kombinácia fak-torov vedie k vývoju rôznychpôd. Iné pôdy nájdeme na

Životné prostredie�

Čo znamená,keď sa povie pôda

Pôda je dôležitý prvok prírodného prostredia.Nachádza sa na styku litosféry, hydrosféry, atmosféry a biosféry.

Úpätie planiny Koniar v Slovenskom krase. Aj na Slovenskumáme pôdy, ktoré sú relatívne staré – vyvíjajú sa už od treťohôr. Červené pôdy známe aj zo stredomoria označujeme ako Terra Rosa.


zvet ranine žuly pod opadavýmlesom mierneho pásma, iné nahlbokých sprašiach v stepia iné na sopečnom popole,ktorý pokrýva tropický vulka-nický ostrov. Pôda predstavujesystém, ktorý je neustále v rov-nováhe so svojím prostredím.Kopíruje zmeny pôdotvornýchfaktorov. Šikovný pozorovateľdokáže pomocou pôdy prečí-tať históriu vývoja prírodnejkrajiny. Platí to aj naopak.Poznanie podmienok danéhoúzemia naznačuje, aké pôdy jemožné v ňom nájsť. To savyužíva pri tvorbe pôdnychmáp.

Význam pôdy Človek doteraz vnímal pôduhlavne cez jej úžitkovosť v poľ-nohospodárstve a lesníctve,no v poslednom období sa po -hľad na ňu značne rozšíril. Užnie je len miestom, kde rastiebudúca úroda zemiakov, obilia

či drevnej hmoty. Na pôdu sapozeráme ako na akumulátorvody, filter znečisťujúcich látok,zásobáreň uhlíka, rezervoárrozmanitosti biologických dru-hov alebo priestor, kde sa roz-kladajú rastlinné a živočíšne

zvyšky. Vnímame jej ekologic-ké funkcie. Z iného pohľaduvnímame pôdu ako priestorpre ľudské aktivity (rozvoj prie-myslu, bytová výstavba, špor-tové a rekreačné aktivity), aleaj ako zdroj surovín a priestorpre uchovávanie kultúrnehodedičstva v podobe archeolo-gických nálezov.

Asi najdôležitejšou vlastnos-ťou pôdy je schopnosť akumu-lovať vodu. V pôde sa v podo-be pôdnej vody viaže veľká časťdažďových a snehových zrá-žok, ktorá sa dostane do po -vodia. Pôdna voda tak spolus po vrchovými a podzemnýmivodami predstavuje tretí vodnýzdroj. Akumulácia vody v pôdeovplyvňuje reguláciu kolobehuvody v krajine a aj produkčnúschopnosť samotnej pôdy.Vzhľadom na množstvo che-mických a biologických pro-striedkov, s ktorými sa pôdamusí vyrovnávať, je veľmi cen -ná aj jej filtračná schopnosť,t. j. schopnosť zachytávať rôz -ne látky a čiastočne ich rozkla-dať. Chráni tak podzemnú vo -du, nedovoľuje preniknúť škod-livinám do potravového reťaz-ca a zachováva stabilitu pôd-neho prostredia. Rozklad látokfyzikálnymi a chemickými pro-cesmi môže viesť k rozpaduškodlivín až na úroveň minerál-nych látok. Najvýznamnejšia jevšak degradácia škodlivín bio-logickou cestou – činnosťoumi kroorganizmov. V pôde do -chádza aj k úplnému rozkladurôznych organických zvyškovrastlín a živočíchov, a tým ajk spätnému uvoľňovaniu živínpre rastliny a mikroorganizmy.Bez mineralizácie organickej

hmoty by z pôdy boli veľmirýchlo vyčerpané viaceré dôle-žité živiny (dusík, síra, fosfor).Schopnosť pôdy odolávať pô -sobeniu kyselín alebo zásadpri udržaní určitého rozpätiapH a tlmiť vplyv chemických lá -tok sa nazýva pufrácia. Zjed -nodušene povedané, je to tlme -nie acidifikácie (okysľovania)alebo alkalizácie pôd. V pod-mienkach Slovenska je vzhľa-dom na kyslosť atmosférickýchzrážok problémom hlavne aci-difikácia. V humuse je pôdaschopná viazať atmosférickýuhlík (CO2), ktorý je význam-ným skleníkovým plynom. Pô -da však dokáže uložený CO2aj vrátiť naspäť do atmosféry.Je preto dôležitým prvkom v je -ho regulácii. V neposlednomrade tvorí pô da životné pros -tredie pre mno hé organizmy.Ich rozmanitosť vytvára širokýzáklad pre génovú rezervua zhoršenie tejto vlastnosti vovšeobecnosti ve die k zníženiubiodiverzity v kra jine. Ak sapôda zmení na stavebný poze-mok alebo betónové parkovis-ko pre hypermarket, stratilisme ďalšiu plochu produkujú-cu kyslík a zachytávajúcu CO2.Nehovoriac o vý raznom zníže-ní schopnosti pôdy zabezpe-čovať ostatné pôdne funkcie.

Iným pohľadom na význampôdy je jej krajinotvorný vý -znam. Tu pôda zabezpečujedôležité etické a estetické hod-noty. Množstvo zahraničnýchhostí prechádzajúc našou kra-jinou obdivuje jej ráz, farebnosťi reliéf. Za zdravou pôdounasleduje aj zdravie ľudstva,ktoré na nej hospodári, čerpáz nej prostredníctvom rastlínnerastné bohatstvo a v nepos -lednom rade vodu. Zdravotnýstav obyvateľov môže pôdaovplyvňovať prostredníctvomdostatku a kvality potravín. To,aby sme si dokázali zachovaťv primeranej miere životnépodmienky, súvisí so zachova-ním ekologických funkcií pôdy.Treba ju chrániť pred znečiste-ním, drancovaním či nevhod-ným využívaním, starať sa o ňu(hnojiť polia, kosiť lúky...) a tešiťsa z nej.

� Mgr. RASTISLAV SKALSKÝ, PhD.,Ing. RADOSLAV BUJNOVSKÝ, CSc.

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava

Životné prostredie �

Pôdotvorné procesy sa na pôde podpisujú v podobe jej charakteristickej stavby. Tú môžeme najlepšie pozorovať vo vertikálnom reze pôdy. Pôdny profil v podobe vrstiev (pôdnych horizontov) zaznamenáva minulosť vývoja pôdy a krajiny.

Pôda vďaka schopnosti zachytávať a dočasne zadržiavať vo svojom profile vodu poskytuje útočisko mnohým živočíchom, ktoré môžu v pôde prežiť nepriaznivé obdobiesucha.


ARDIPrvá dáma ľudských prapredkov

Z Etiópie pochádzajú takmer 4,5 milióna rokovstaré fosílie tvora s vedeckým menom Ardipithecusramidus. Predstavujú najstaršiu známu kostrupravdepodobného člena našej línie pred vznikom samotného ľudského rodu. Vyzeral inak ako šimpanzy.

Prvé fragmenty kostí tohto tvora sa našli už v roku 1992. O dvaroky neskôr ich objavitelia systematicky opísali a na tomtozáklade pomenovali dovtedy neznámy druh ľuds kého pra-

predka, Ardipithecus ramidus, ardipitek aramiský. Pátranie všakpokračovalo.

Južne od LucyPrebiehalo pri dedinke Aramis (odtiaľ slovenské druhové me no)v niekoľko kilometrov širokej a deväť kilometrov dlhej panve asi230 kilometrov severovýchodne od etiópskej metropoly AddisAbeba na strednom toku rieky Ha waš v Afarskej priekopovejprepadline.

A zhodou okolností iba 75 kilometrov južne od mies-ta, kde v roku 1974 objavili slávnu, 3,2 milióna rokovstarú kostru iného ľudského prapredka z druhu Austra -

lopithecus afarensis – australopiteka afar-ského. Patrila žene a vedci ju podľa hitu sku-piny Beatles, ktorý vtedy znel ich táborom,nazvali Lucy (išlo o skladbu Lucy in the Skywith Diamonds).

Do roku 1997 mal objaviteľský tím pokopevy še 125 kostí patriacich tomu istému jedincoviardipiteka aramiského. Zahŕňali všetky súčasti osobitnedôležité pre analýzu – lebku, zuby, horné končatiny vrátanedlane a prstov, panvu a dolné končatiny vrátane chodidla.

Veľká ženaUkázalo sa, že tak ako pri Lucy patrili dospelej žene.Žila však oveľa hlbšie v minulosti, pred 4,4 miliónmi

rokov. Vedci kostru nazvali Ardi. Prekvapivo mala telesnú hmot-nosť okolo 50 kilogramov, teda dvojnásobok Lucyinej. Tá ale patri-la k najmenším dospelým jedincom svojho druhu, takže ju nemož-no považovať za typickú ženu australopiteka afarského.

Tak či onak, Ardi bola veľká žena, zrejme väčšia ako niektorímuži jej druhu. Naznačuje to vcelku malý rozdiel veľkostí tielmužov a žien, čo je znak ľudskosti. A kontrastuje s výrazne odliš-nou veľkosťou tiel samcov a samíc goríl, pri šimpanzoch to taknápadné nie je.

Jej mozgová kapacita dosahovala 300 až 350 kubických centimet -rov, o čosi menej ako v prípade australopitekov a blízko hodnoty bež-nej pre šimpanzy. Nemala síce takú plochú tvár ako australopiteko-via, ale zato jej vyčnievala dopredu podstatne me nej než šimpanzom.Špiciaky (očné zuby) Ardi a aj mu žov ardipitekov boli malé, čo nazna-čuje nižší stupeň vnútrodruhovej agresívnosti.

Pri australopitekoch a im podobných ľudských prapredkoch savyskytli úvahy, či sú vhodné výrazy muž a žena – nebolo by lepšiezostať pri samcovi a samici a muž a žena vyhradiť pre neskorší rod

Homo? Väčšina vedcov však hovorí o mužoch a ženách v celejnašej línii.

Lesní chodciOkrem Ardi sa našlo 110 jednotlivých kostí, ktoré

patrili najmenej 36 ďalším jedincom ardipitekaaramiského, deťom, mužom i že nám. Tisíce kos -tí zvierat a pozostatkov rastlín z tej doby umož -nilo do najmenších podrobností zrekonštruo-vať jej životné prostredie.

Ardi zjavne žila prevažne v lesnom pro-stredí a bola všežravec. Dobre šplhala, hocinie tak dobre ako šimpanzy. Po zemi cho-dila vzpriamene, no sotva zvládala dlh šiepochody a rýchly beh. Každopádne trávilana stromoch viac času ako australopiteko-via a menej ako šimpanzy.

Ardipitekovia zrejme žili v skupinách via-cerých samcov a samíc usporiadanýchv porovnaní so všetkými ostatnými primát-mi unikátne: samce nesúperili zvlášť silneo samice a vytvárali s nimi párové väzby.Páry si podľa všetkého pomáhali pri zberepotravy a delili sa o ňu. To mohlo posilňovaťdvojnohosť – v lese sa totiž ťaž ko prenášajúveci bez voľných rúk.

Po sedemnástich rokochVedci s uverejnením výsledkov analýzy kostry

vyčkávali. Jednak sa im s nedostatočne sfosíl-nenými krehkými kosťami nepracovalo ľahko,jednak preverovali podrobnosti a kontext a na -pokon až do roku 2008 dúfali, že objavmi z ďal-

ších sezón v teréne kostru ešte doplnia.

Umelecká rekonštrukcia pravdepodobnej podoby Ardi

Ardi zjavne žila prevažne v lesnom prostredí a bola všežravec. Dobre šplhala,hoci nie tak dobre ako šimpanzy. Po zemi chodila vzpriamene, no sotva zvládala dlhšie pochody a rýchly beh.Každopádne trávila na stromoch viac času ako australopitekovia a menej ako šimpanzy.

Antropológia�


Keď sa toto očakávanie nenaplnilo, 47 bádateľov z 10 krajínuverejnilo 2. októbra 2009 sériu 11 článkov v prestížnom časopiseScience, v ktorých rozobrali všetky zretele anatómie tvora a jehodobového prostredia. Tím na strednom toku Hawaša, kde saokrem Lucy a Ardi podarilo nájsť rad ďalších cenných fosílií, mácelkove vyše 70 členov z 19 krajín.

Tromi spolupredsedami projektu boli Etiópčania Giday Wol -deGabriel z Losalamoského národného laboratória v USA, Ber -hane Asfaw z Výskumnej služby Údolia veľkého zlomu v AddisAbebe a Američan Tim White z Kalifornskej univerzity v Berkeley.Zvlášť dôležitú úlohu, najmä pri analýze kostry, zohrali ešte dvajavedci – Američan C. Owen Lovejoy z Kentskej štátnej univerzitya Japonec Gen Suwa z Tokijskej univerzity.

Ardi a tí pred ňouArdipithecus, rodové meno tvora, je spojenie afarského etiópske-ho jazyka a polatinčenej formy gréckeho slova s významom po -

zemná opica. Druhové meno ramidus zasa znamená koreň, takžecelé vedecké meno tvora možno voľne preložiť ako najstaršia po -zemná opica.

Popravde však táto kostra nepatrí najstaršiemu známemu ľud-skému prapredkovi. Takisto v Etiópii sa našli asi 5,7 milióna rokovstaré – teda o vyše milión rokov staršie – kosti, ktoré objaviteľ naj-prv priradil k druhu Ardipithecus ramidus, ale vzhľadom na odliš-nosti ako poddruh kadabba. Neskôr ich zatriedili ako samostatnýdruh, Ardipithecus kadabba.

Lenže kostí tohto ardipiteka sa našlo málo. Ešte staršie ojedi-nelé kosti patria druhom Orrorin tugenensis (šesť miliónov rokov)z Kene a Sahelanthropus tchadensis (asi sedem miliónov rokov)z Čadu. V prvom prípade ide najmä o kosti končatín bez lebky,v druhom o lebku.

Pri oboch jestvujú náznaky vzpriamenej chôdze. Na taký záverani netreba kosti končatín, vyplýva to aj z polohy vstupného otvo-ru chrbtice na lebke sahelantropa. Fosílne doklady orrorina i sa -helantropa sú však zlomkové, ich zaradenie do ľudskej línie zo -stáva otázne.

Nešimpanzí spoločný predok?Novo opísané fosílie Ardipithecus ramidus, Ardi, tvoria dosiaľ naj-starší známy úplný súbor kostí pravdepodobného člena ľudskejlínie, čeľade hominidov, takže sa o ňom dá hovoriť ako o kostre.Tento primát Ardi preberá od Lucy. (Hominidy združujú človekaa všetkých jeho predkov, ktorí k nemu majú bližšie ako k spoloč-nému predkovi s líniou šimpanzov.)

Ardi vypĺňa časovú priepasť medzi australopitekmi a spoločnýmipredkami ľudskej a šimpanzej línie. Vyvinuli sa australopitekoviaz niektorých ardipitekov? Koexistovali istý čas? (Australopite kovia žilipred 4 až 1 miliónom rokov.) Zrejme z niektorého druhu australopite-kov sa zasa pred 2,5 až 2,3 miliónmi rokov vyvinul ľudský rod Homo.

Šimpanzia línia sa podľa analýz DNA rozišla s našou pred 7 až8 miliónmi rokov. Následný vývoj šimpanzov odrážal ich špecific-ké životné prostredie, hustý prales. Končatiny majú lepšie prispô-sobené na šplhanie, čo sa prejavuje aj dlhšími rukami ako noha-mi. DNA navyše svedčí o tom, že pred miliónom rokov sa rozdeli-li na dva druhy, šimpanzy učenlivé a bonobo.

Pôvodne si vedci mysleli, že spoloční predkovia ľudskej a šim-panzej línie dosť pripomínali šimpanzy a iné dnešné ľudoopy (akosú gorily a orangutany), čo ale spochybnili niektoré fosílie staršíchtreťohorných ľudoopov, predkov ľudí i dnešných ľudoopov. A žečlenovia našej línie pred australopitekmi by mali byť čoraz podob-nejší šimpanzom. Ardi „nesúhlasí“.

� ZDENĚK URBAN

Fosílne nálezy zaraďované do ľudskej evolučnej línie

H. florensiensis,Indonézia

H. heidelbergensis,Európa

H. neanderthalensis,Európa a Ázia

H. habilis, Subsaharská Afrika

H. erectus, Afrika a Ázia

Kenyanthropus platyops? Keňa

H. sapiens, celý svet

S. tchadensis, Toumai, Čad

Au. anamensis, Keňa, Etiópia

Au. garhi,Etiópia

Au. rudolfensis, Východná Afrika

Ar. kadabba,Etiópia

Ar. ramidus, Ardi, Etiópia a Keňa

Au. afarensis, Lucy, Etiópia, Tanzánia Au. africanus,

Taungské dieťa,Južná Afrika

Au. robustus,Južná Afrika

Au. bahrelghazali,Abel. Čad

O. tugenensis,Miléniový človek,Keňa Au. aethiopicus.

Východná AfrikaAu. boisei,

Východná Afrika

pred

7 m

ilión

mi r

okov

6 5 4 3 2 pred

1 m

ilión

om r

okov

dneš

ok

epocha miocénu epocha pliocénu epocha pleistocénu epocha holocénu

Západná Afarská priekopová prepadlina v Etiópii

Mapka oblasti nálezu na strednom toku rieky Hawaš v Etiópii

Afarská priekopová prepadlina

AddisAbeba

Etiópia

Náleziská fosílií hominidov na strednom toku riekyHawaš

Ardipithecus

Australopithecus

Homo

riekaHawaš

poloostrovBouri

jazero Yardi

Barka

Aramis

GONA HADAR

Antropológia �

:

Otázky a odpovede�Ak na nejakú otázku nepoznáte odpoveï, napíšte nám. My sa vo vašom mene opýtame odborníkov.

�

Je všeobecne známe, že geomagne-tické a geografické póly Zeme nemajútotožnú polohu, lebo magnetická os jeod rotačnej odklonená asi o 11°. Európ -s ki moreplavci používajúci pri navigáciikompas už od 17. storočia systematic-

ky zaznamenávali údaje o zmenách magnetického poľa. O dekli-nácii, teda uhle medzi smerom, ktorý ukazuje magnetka a geogra -fickým poludníkom, máme údaje už od 16. storočia.V roku 1702 astronóm Edmund Halley publikoval prvúgeofyzikálnu mapu z oblasti Atlantického oceánu s lí -niami izogon, teda čiar s rovnakou deklináciou. PreBratislavu je napríklad západná deklinácia 4,5. A užtakmer dvesto rokov je vedcom známe, že magnetic-ké póly na rozdiel od geografických pólov nezostáva-jú na rovnakom mieste, ale pomerne rýchlo sa pohy-bujú.

Magnetický pól Zeme (severný alebo južný) je bod,v ktorom magnetické siločiary magnetického poľa Ze -me smerujú vertikálne k povrchu Zeme. V roku 1831sa prvýkrát pokúsil presne určiť polohu severnéhomagnetického pólu známy polárny bádateľ JamesClark Ross. Umiestnil ju na sever Kanady do západ-nej časti polostrova Boothia na 70. rovnobežke (70°05´ 30´´ N; 96° 46´ W). V roku 1904 nórsky polárnybá dateľ Roald Amundsen posunul polohu magnetického póluo 50 km severnejšie. Ďalšie systematické merania potvrdili, že ma g -netický pól sa posúva stále k severu s miernym odklonom na zá -pad. Ide o takzvaný západný drift s priemernou hodnotou posunu0,18°. Spočiatku sa rýchlosť pohybu pólu pohybovala okolo 10 kmza rok, v súčasnosti sa zvýšila na približne 15 km za rok. Pokiaľ sasúčasný trend smeru a rýchlosti pohybu udrží, potom približne za50 rokov severný magnetický pól prekoná Severný ľadový oceána dostane sa na Sibír. Nemusí to však platiť v prípade, že ide o va -riácie pohybu v rámci strednodobých kmitov magnetického poľa.Potom sa pól môže začať uberať opäť smerom ku Kanade.

Magnetické póly Zeme nielen „putujú“ po povrchu planéty, alemení sa tiež intenzita magnetického poľa. Aké sú presné príčinykolísania intenzity, zatiaľ nevedno, súvisí to so zmenami v prúdeníhmoty vo vonkajšom jadre. Zjednodušený dipólový model zem-ského magnetizmu umožňuje pole opísať rovnicami, ktoré majúvždy dve riešenia. Podľa nich sa severný a južný magnetický pólmôžu vymeniť – a skutočne k tomu aj dochádza.

Zmeny magnetického poľa sa vďaka paleomagnetickému štú-diu vyvretých hornín s obsahom magnetických minerálov (najmäoceánske čadiče – bazalty) podarilo pomerne dobre zdokumen-tovať už od hornín s vekom takmer 4 miliardy rokov. Len za po -

sledných 330 miliónov rokov došlo k prepólovaniu zemského mag -netického poľa viac než 400-krát. Inverzie poľa sú veľmi nepravi-

delným javom. V geologickom období kriedy (druhohory) sa na -príklad nemenila polarita v období 85 až 125 miliónov rokov (krie-dová hodochrona). Stredná hodnota jednej polarity (opakujemenepravidelného javu) je asi 250 tisíc rokov, ak zahrňujeme zmenypolarity posledného obdobia. V súčasnosti sa nachádzame v „nor -málnej“ – Brunhesovej epoche polarity, ktorej začiatok sa da tujena rozhranie starého a stredného pleistocénu (kaláber – jón) pred780 000 rokmi.

Navyše aj v obdobiach rovnakej periódy intenzita magnetické-ho poľa kolíše. Podľa priamych meraní za ostatných 400 rokov veľ-kosť dipólového momentu do konca 17. storočia nepatrne stúpa-la, odvtedy sa znižuje asi o 5 % za 100 rokov. Predstava, že by saza ďalších 1 700 rokov magnetické pole znížilo na nulu, je sícemožná, ale pravdepodobné modely mechanizmu udržiavania mag -netického poľa konfrontované s geologickou minulosťou Zeme

ukazujú oveľa zložitejšiu skutočnosť. Len pre názornosť si zober-me archeomagnetické merania zo vzoriek vypálených črepov zaposledných 9 000 rokov. V maxime, okolo roku 400 p. n. l. bola inten-zita magnetického poľa dvakrát vyššia ako dnes. V minime, asi 5 000rokov p. n. l. dosahovala len 40 % dnešnej úrovne a v najstaršomskúmanom období – 7 000 rokov p. n. l. – dosahovala približnedneš nú úroveň. Tzv. dipólový moment sa mení okolo nenulovejhodnoty s periódou asi 7 800 rokov, čo je základná perióda geo-magnetického poľa a tento dipólový moment je teraz vo fázepoklesu. Vôbec to neznamená, že sa chystá prepólovanie.

Prepólovanie Zeme je teda proces, pri ktorom dochádza k zme -ne polarity magnetického poľa – geomagnetickej inverzii – v dô s -ledku zmeny v prúdení hmoty v kvapalnom jadre Zeme. Z geo-logického hľadiska je proces úplného prepólovania relatívnerýchly, môže prebehnúť za 2 000 až 8 000 rokov. Ďalšie oscilá-cie zmeny intenzity magnetického poľa sa pohybujú v hodno-tách 102 až 101 rokov, ako aj v denných variáciách, ktoré všakmajú pôvod v procesoch ionosféry. V žiadnom prípade k úplné-mu prepólovaniu nemôže dôjsť za hodiny či dni alebo roky.Môžeme byť teda po kojní. Je viac než isté, že rok 2012 nebudepre našu civilizáciu zničujúci. Aspoň čo sa týka pôsobenia prí-rodných síl Zeme.

OdpovedáRNDr. Ján Madarás, PhD.Geofyzikálny ústav SAV Štátny geologický ústav Dionýza Štúra


Prepólovanie Zeme:Hrozí zánik civilizácie?�Otázka čitateľa Petra Paludaja z Trenčína

Potulky prírodou

Vychádzka na lokality murárikov v zimnom období je obzvlášť namáhavá, ale aj nebezpečná.Pohyb popod kosodrevinové kríky, ktoré sú zaviatesnehom, býva zradný. Prechádzajúc skalnými galériami v zimnom období si popri obdivovaní rozprávkovej nádhery dávam veľký pozor, aby som sa odrazu neocitol v prepadlisku.

Pri pohľade na ľadové cencúle povešané na skalných poli-ciach má človek dojem, že tu nemôže v zimnom časeprežiť nijaké operené stvorenie. Ako som sa však na

vlastné oči a uši niekoľkokrát presvedčil, murárik môžezaletieť do svojho rodiska na krátke obdobie aj v zimnýchmesiacoch napriek tomu, že v tomto čase je toto prostredievskutku nehostinné.

Jeden mrazivý januárový deň som sa vybral na Čiernykameň, aby som skontroloval hniezdisko nebeských anje-likov. Príroda bola zahalená do bielej páperovej periny, kto-rou sa mi ľahko stúpalo cez Polovú na Červenie. V tienipanoval treskúci mráz, ktorý vyzdobil šípky striebristou ino-väťou. V pozadí s azúrovým nebomvyzerali ako najdrahšie drahoka-my rubínov... Kryštáliky snehusa v slnečných lúčoch nádherne li -gotali.

Obdivovaním zimnej prírody mi cesta hore podskalné bralo Čierneho kameňa ubehla rýchlo, hocisom sa sem brodil vyše troch hodín. Po opatrnomvýstupe cez nebezpečný úsek prepadlíska rozsadlín som sa ocitol pri skalnej stene.Po hľady na krásy zimnej prírody tam dolunad dedinou boli rozprávkové, avšakzimná výzdoba skalného útvaru Čierne-ho ka meňa mi v tej chvíli vyrazila dych. Maj -ster mráz si dal veru vtedy záležať na svia-točnom ozdobovaní. Na skalné police, ktoréna jar a v lete krášlili striebristé plstnaté kviet-ky plesnivcov a fialkastých guľôčok, povešalpriehľadné cencúle. V slnečných lúčoch svietili ako oltárne svie-ce... Kríky kosodreviny zababušil do rozprávkových šiat, aby imnebola taká zima... Vnímanie priam nadprirodzenej krásy ma od -pútalo od pozorovania známok života. Aj podmanivá melódia,ktorú interpretoval vietor na organe z cencúľov, akoby ma unieslaz reality až kamsi do rozprávkového sveta...

Neverím, že v takomto nehostinnom prostredí môže nejaký vtá-čik prežiť čo i len deň, hútal som v duchu, keď som si začal uve-domovať chlad. Ako som sa však o chvíľu presvedčil, môj pred-poklad nebol správny. Skutočne ako nebeský anjelik sa zjavil pria-mo z útrob azúrového neba murárik a zosadol na skalnú stenu.Začínalo mi zachádzať za nechty a prsty mi primŕzali k ďalekohľa-du, nuž som po chvíli pokračoval v obdivovaní murárika voľnýmokom. Je to skutočný vtáčí hrdina, uvažoval som, ak by som sa navlastné oči nepresvedčil, ťažko by som tomu uveril. Murárik šplhal

po skalnej stene poza závoj cencúľov a prehliadal škáry. Aj keď sami to nechcelo veriť, predsa len v trsoch mrazom postriebrenejtrávy a skalných škárach našiel nejakú poživeň... Keď som ťa tu užnašiel, musím aj niečo vyskúmať, uvažoval som, som zvedavý, akosa zachováš na sklonku dňa. Zaujímalo ma totiž, kam sa mu ráriknavečer poberie na spánok. A hoci som bol od zimy už na kosťskrehnutý, zostal som tam do západu slnka. Ako sa začínalo slnkoprefarbovať zo žltej na oranžovú, murárik vliezol do úzkej skalnejškáry. Myslel som si, že tam šiel ešte hľadať potravu, ale nie, ulo-žil sa k spánku. Pozrel som na hodinky, bolo trištvrte na štyri.Najvyšší čas pobrať sa domov. Nad Ploskou sa však práve vtedy

dial fascinujúci nebeský úkaz – západ slnka, ktorý som si nemo-hol nechať ujsť. Po ponorení rozžeravenej červenej gule

za horizont začal na krajinu sadať rýchlo večernýsúmrak. Nebál som sa však, že v ten večer sa

načisto zotmie. Vedel som, že o chvíľu sa vygúľanad chrbát Prašivej mesiac, ktorý svojím pri-

tlmeným svetlom zaleje celú prírodu. Zostupdomov bol opäť romantický. Zasa som malčo obdivovať. Keď som sa z Kraviarok obzrelza seba, uvidel som skalný oltár Čiernehokameňa osvetlený mesačným svitom...

To je nádhera! zvolal som od úžasu. Odrazu som prestal cítiť premrznutie

a aj za nechty mi prestalo zachodiť, hocimi prsty namŕzali na ďalekohľad...

Nevedel som sa vynadívať na ne -všednú krásu. Ak som tam však v túmrazivú noc nechcel zamrznúť, mu -sel som sa definitívne pobrať do mov.Kým som sa na peci vyhrial a prestaldrkotať zubami, hodiny odbíjali pol-

noc. Posedenie na múriku vyhriatejpece je stále mojou najlepšou proce-

dúrou pri nadobúdaní normálnej telesnejteploty, ak sa v prírode veľmi podchladím.

Pod perinou som potom ešte dlho obdivoval hú -ževnatosť murárika. Myšlienkami som bol pri operenom

krásavcovi, ktorý musel prečkať dlhú osemnásťhodinovúnoc v zdrvujúcom mraze vo svojom rodisku na Čiernom kameni.

Príslovečná detská zvedavosť, ktorou by mal byť prírodovedecvyzbrojený, mi nedala v tú noc spokojne driemať. A tak, hoci usta-tý a ešte aj uzimený z predchádzajúceho dňa, vybral som sa zasvitu mesiačika zavčas ráno opäť za murárikom, aby som sadozvedel, či ten včerajší pobyt na lokalite nebol len nejaký chvíľ-kový výlet z dediny...

Namáhavý výstup priniesol do mozaiky poznatkov o živote mu -rárika ďalší lúč svetla, ktorý vyvážil všetky negatíva tejto strastipl-nej púte. Murárik sa na Čiernom kameni zdržal ešte do poludniaa potom zletel do dediny. Závidel som mu, keď som ho videl odlie-tať dolu.

On tam priletí za pár minút a ja sa tam budem brodiť vyše dvochhodín, žartoval som nahlas, keď som opúšťal nehostinný svetzráznych skalných útvarov.

� doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc.ÚEL SAV, Staré Hory

Ilustrácia a foto: autor

�


V treskúcom mraze


Netopiere v ohrození

Netopiere ako jediné dokonale lietajúce cicavce sú pomerne citlivou skupinou živočíchov. Medzinárodná skupina špecialistov označila pätinu druhov netopierov sveta za ohrozenú a ďalšiu pätinu za takmer ohrozenú.

Netopiera Saviovho (Hypsugo savii) na Slovensku objavili až v roku 2005.foto: Marek Sádovský

Raniaky hrdzavé(Nyctalus noctula) v stromovej dutine foto: autor

Kolónia netopierovveľkých (Myotis myotis)v podkroví kostolafoto: Petra Nová

Najvážnejšími ohrozeniami netopie-rov vo svete, ktorých sa už objaviloa opísalo vyše ti síc druhov, je niče-

nie ich biotopov, vyrušovanie v úkrytocha nezmyselné prenasledovanie. A ako tovyzerá s aktuálnymi hroz bami a probléma-mi ochrany netopierov na Slovensku?Touto témou sa zaoberal work shop, ktorýsa uskutočnil počas vedeckej konferencieVýskum a ochrana cicavcov na Slovenskuvo Zvolene. Z doteraz zistených 45 druhovžijúcich v Európe máme na území Slo -venska 28 druhov, čo je v porovnaní s inýmieurópskymi krajinami vysoká hodnota.

Vďačíme za to najmä veľkej pestrosti na -šich ekosystémov, ich zachovanosti a aj vy -sokému podielu lesov (viac ako 41 % rozlo-hy), na ktoré sa do určitej miery viažu všet-ky druhy našich netopierov. Nachádza júv nich úkryty v stromových dutinách, alenajmä bohaté loviská hmyzu, ktorý je výluč-nou potravou slovenských netopierov. Vý -nimkou je u nás veľmi vzácny raniak ob -rovský (Nyctalus lasiopterus), dosahujúcirozpätie krídel až pol metra. Ten sa v ob -lastiach zvýšenej koncentrácie migrujúcehovtáctva, napríklad v južnom Španielsku, živíaj drobnými operencami.

V čase nedostatku potravy netopiere vy -užívajú svoju výnimočnú adaptáciu – upa-dajú do hlbokého zimného spánku, kedysa im tep srdca znižuje stonásobne až

dvestonásobne a teplota tela klesá pod5 °C. V zimnom období sú pre ne kľúčo-vými mikroklimaticky vhodné a bezpečnézimoviská, kto ré nachádzajú napríkladv jaskyniach, ba niach, pivniciach, alestále viac aj v budo vách. Zvlášť panelovébudovy sú veľmi atraktívne pre raniakahrdzavého – veď ke dysi využíval najmästromové dutiny a skal né pukliny. De -siatky, stovky až tisíce ich zimujú na na -šich sídliskách v puklinách me dzi panel-

mi a v rôznych ďalších úkrytoch v panelo-vých budovách.

Zatepľovanie, ktoré na jednej strane ve -die k podstatným úsporám energie (a štátho aj finančne podporuje), je v súčasnostinajväčšou hrozbou pre netopiere obývajú-ce naše sídliská. Zatepľovacie práce sarobia väčšinou bez ohľadu na chránenéživočíchy, ktoré sa tam vyskytujú. Dennedochádza k úhynom desiatok až stoviekjedincov, pričom zanikajú aj ich úkryty. Si -

tuácia je kritická tiež pre jeden druh vtáctva,ktorý takmer výlučne hniezdi v týchto bu -dovách – dážďovníka tmavého (Apus apus).Po návrate zo zimovísk v južnej Afrike na -chá dza stále častejšie uzavreté vchody dosvojho hniezda v dôsledku zateplenýchstien. Spoločnosť pre ochranu netopierovna Slo vensku preto v súčasnosti realizujemedzinárodný projekt podporený nadáciouDeutsche Bundesstiftung Umwelt, v ktoré -ho rámci informuje a školí široké spektrumorganizácií a stavebných firiem, aby v pro-jektoch zateplenia zohľadňovali prítomnosť

chránených živočíchov. Vytvárajú sa rieše-nia modelových lokalít, kde sa na panelo-vé budovy umiestňujú nové úkryty pre ne -topiere a dážďovníky. Rozbehla sa infor-mačná kampaň a buduje sa sieť dobro -voľníkov, ktorí budú vedieť poradiť pri kon-krétnych problémoch. Projekt zahŕňa ajochranu úkrytov netopierov v sakrálnychstavbách, prevažne kostoloch, ktoré súpotrebné na prežitie viacerých sy nan -tropizovaných druhov netopierov. Ideo také druhy, ktoré sa dlhodobo adapto-vali na ľudské prostredie. Cieľom je tiežukázať, že spolužitie s týmito dôležitýmia veľmi užitočnými živočíchmi je možnéa prospešné ako pre ľudí, tak pre neto-piere, keďže sa živia hmyzom a význam-ne ho regulujú. V trópoch sú kľúčo vé ajpre opeľovanie mnohých tropických dru-hov ovocia či kaktusov.

Aj ďalšie dve ohrozenia majú celosveto-vý charakter s možným dôsledkami zasa-hujúcimi aj netopiere žijúce na Slovensku.Je to rozvoj výstavby veterných elektrárnía syndróm bieleho nosa (white-nose syn-drom). Veter né elektrárne, ktoré predsta-vujú obnoviteľ ný zdroj energie, sa vo veľ-kom rozsahu bu dujú v súčasnosti po ce -lom svete. Okrem svojich nesporných vý -hod majú aj viaceré negatívne vplyvy naživotné prostredie. Jedným z najzávažnej-ších je riziko kolízií turbín s letiacimi neto-piermi, ktoré sú pre ne väčšinou smrteľné.

K ďalším negatívnym vplyvom turbín nanetopiere patrí strata lovných biotopov,bariérový efekt a prerušenie letových kori-dorov. Podľa zahraničných prieskumov, aleaj z pr vých štúdií na Slovensku, sú zvlášť kri-tické veterné turbíny umiestnené na lesnýchhrebeňoch a turbíny vo vzdialenosti menejako 100 m od lesa. Cez Slovensko vedúmig račné trasy viacerých druhov netopie-rov, presnejšie údaje a vyhodnotenia všakv súčasnosti ešte nie sú k dispozícii. Z hľa-diska možného dosahu na netopiere sa akonajdôležitejší javí výber lokality pre veternúelektráreň. Potrebný je vždy po drobný prie-skum pred výstavbou i monitoring dôsled-kov po výstavbe. Vedci z univerzity v Cal -gary zistili taktiež efektívny spôsob, ako re -dukovať množstvo kolízií. Je ním brzdenieturbín pri nižších rýchlostiach vetra, keďešte nevyrábajú elektrickú energiu, ale otá-

čajúce sa lopatky rotora sú dosť rýchle nato, aby prekvapili a zasiahli letia ceho neto-piera. Netopiere sú totiž aktívne zvlášť prinižších rýchlostiach vetra.

Syndróm bieleho nosa sa stal reálnouhrozbou počas zimy 2006/2007, keď v ma -lej oblasti v americkom štáte New Yorkvedci zistili 81 až 97 % uhynutých netopie-rov na zimoviskách. Netopiere mali na tvá-rovej časti a krídlach biele hubové povlaky.Zimoviská navštevovali tisícky turistova syndróm sa rýchlo rozšíril. Podľa doteraj-ších zistení úhyny netopierov spôsobuje

chladnomilná huba,kto rá netopiere v zim-nom spánku pokryje aoni za hynú. V súčas-nosti sa reálne rátas možnosťou prenosutejto choroby do Eu -rópy. Krajiny by malizabezpečiť laborató-riá, ktoré by v prípadenálezu ochorenia ve -deli potvrdiť syndrómbieleho nosa. Pretoby si mali najmä jas -kyniari a chiropteroló-govia všímať prípad-ný výskyt znakov syn-drómu.

Netopiere ohrozujú aj mnohé ďalšie fak-tory ako rekonštrukcie cirkevných stavieb,plošné používanie pesticídov, uzatváraniestarých baní, vyrušovanie na zimoviskácha v rozmnožovacích úkrytoch i usmrcova-nie zo strachu či poverčivosti. Potrebná jeosveta, šírenie informácií zainteresovanýmúradom, stavebným firmám, vytváranie no -vých úkrytov a spolupráca odborníkovs úradníkmi a verejnosťou. Spájajúcimprvkom môže byť Spoločnosť pre ochranunetopierov na Slovensku (www.netopie-re.sk), ktorá sa snaží riešiť problémy neto-pierov a s netopiermi. Združuje odborníkovi zanietencov na ochranu tejto stále máloznámej, ale o to zaujímavejšej skupiny ži -vočíchov.

� MARTIN CEĽUCHSpoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku


� Raniak obrovský foto: Peter Kaňuch� Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) v zimnom spánkufoto: autor

Ucháč sivý (Plecotus austriacus) využíva taktiežpodkrovia budov. foto: autor

Raniak obrovský v rukách chiropterológafoto: Andrej Šimko

� Posledný zistený druh na našom území – večernica južná (Pipistrellus kuhlii), rok 2006 foto: autor

Po Európe, Ruskua USA bude ďal-šou krajinou schop-

nou zúčastňovať sa zásobovaniaMedzinárodnej kozmickej stanice (ISS).

Nosná raketaNákladnú loď HTV-1 vyniesla na obežnú dráhu nosnáraketa H-IIB, ktorá vznikla na základe svojej slabšejpredchodkyne H-IIA. Pomocou nej vypúšťali do koz -mu menšie družice. H-IIB bude schopná vynášať nie-len spomenutú nákladnú loď, ale vzhľadom na väčšiunosnosť ju môžu použiť na vypustenie niekoľkýchdružíc naraz, čo zníži náklady na ich vypustenie.

Prvý stupeň rakety H-IIB poháňajú dva raketovémotory na kvapalné palivo LE-7A, zatiaľ čo raketa H-IIA mala len jeden (ako okysličovadlo použili teku-tý kyslík a ako palivo tekutý vodík). Okolo prvéhostupňa H-IIB sú štyri raketové motory na tuhé palivo– polybutadien (SRB-A). Verzia H-IIA používala lendva motory SRB. Druhý stupeň rakety poháňajú rake-tové motory LE-5B, ktoré používajú také isté palivoako motory prvého stupňa.

Podľa údajov spoločnosti JAXA (Japan AerospaceExploration Agency), ktorá zabezpečuje vypustenienosného systému, raketa H-IIB dokáže vyniesť 8 tonnákladu na geostacionárnu dráhu vo výške 36 000 kmalebo 16,5 tony na obežnú dráhu vo výške 350 –460 km. Loď by mala byť schopná samostatne letieťasi 100 hodín, pripojenie k ISS sa plánuje na viac ako30 dní. Po vyložení nákladu a ukončení misie preložiaastronauti do lode odpad.


Japonskozamierilo k ISS

1 – manévrovaciemotory RCS; 2 – hlavné raketovémotory HTV; 3 – solárne panely; 4 – nákladová paleta;5 – stykovacie zariadenie

PM – pohonný blok;AM – blok avioniky;ULC – nehermetizo-vaný blok; PLC – hermetizovanýblok

ZÁSOBOVACIA LOĎ HTV-1

Zásobovacia loďHTV má tvar valca s priemerom 4,4 ma dĺžkou skoro 10 m (vrátane dýz mo -torov). Hmotnosť prázdnej lode je10,5 tony a hmotnosť nákladu 6 ton.Počas prvého letu HTV-1 prázdnahmotnosť stúpla na 11,5 tony a hmot-nosť nákladu bola len 4,5 tony. Loďtotiž niesla viac paliva a batérie navykonanie skúšok palubných systé-mov a manévrovateľnosti.

Zásobovacia loď HTV pozostávaz pohonného bloku, bloku avioniky,nehermetizovaného bloku a hermeti-zovaného bloku v prednej časti napripojenie HTV k ISS, ktoré umožníastronautom vstup do hermetickejčasti lode. V tomto bloku sú uloženézásoby ako potraviny, oblečenie,pitná voda a vybavenie pre experi-menty vo vnútorných priestoroch ISS.Oproti európskej ATV ja ponská loďumožní prevážať náklad väčších

rozmerov vďakaroz mernému vstup-nému otvo ru v pretla-kovej časti, aj keď celko-vo má HTV menšiu nosnosť.

Interiér hermetizovaného bloku jerozdelený do dvoch panelových sek-cií. Napájanie elektrickou energiouza bezpečuje blok avioniky. Počaspripojenia sa elektrická energia do -dáva z ISS. Tento blok zásobovacejlode je vybavený systémom regulá-cie vnútornej teploty, ktorý pred pri-pojením vyrovná vnútornú teplotu naúroveň teploty v ISS tak, aby sa tamne vytvoril kondenzát. Systém zabez-pečenia životných podmienok vytvá-ra požadovaný tlak vo vnútri bloku.Po čas pripojenia k Medzinárodnej koz -mickej stanici zabezpečujú cirkuláciuvzduchu medzi zásobovacou loďou

Japonci majú celkovo vypustiťv rokoch 2010 – 2015 šesť

nákladných zásobovacích lodíHTV k Medzinárodnej

kozmickej stanici.

a mo dulom Harmony ventilátory. V tomtobloku sú pre prípad požiaru rozmiestnené ajsignalizátory dymu, ktoré však pred odpoje-ním lode demontovali a uskladnili na ISS.

Interiérové osvetlenie vo vnútri bloku sazapína manuálne. Svetlá pred odpojenímHTV taktiež demontovali. Na vonkajšej plo-che hermetizovaného bloku sa nachádza-jú aj štyri polohové svetlá, dve červené naľavom boku a dve zelené na pravom bokulode. Dve blikajúce záchytné svetlá (bielea žlté) sú na jeho kužeľovom prstenci. Oba

druhy svetiel umožňujú po sádke ISS

zistiť miesto a po lohu zásobovacej lodeHTV počas priblíženia.

Nehermetizovaný blok obsahuje nákladna paletách, kde je aj zariadenie pre dvavedecké experimenty v otvorenom kozmic-kom priestore. Podľa potreby môžu byť nanej tiež iné komponenty slúžiace akonáhradné diely pre systémy ISS. Náklad napaletách môže mať hmotnosť až 1 500 kg.Ich demontáž a spätnú montáž na blokzabezpečuje posádka ISS pomocou tzv.kanadskej mechanickej ruky a mechanic-kého ramena japonského modulu Kibo.Konečné umiestnenie experimentov je naexternej plošine modulu Kibo, ktorý je in -štalovaný na ISS.

V bloku avioniky sú navigačné, riadiacea komunikačné subsystémy, systém do -dávky elektrickej energie, ktoré zabezpe-čujú potrebné dáta a energiu pre HTV po -čas autonómneho letu a počas priblíženia.Blok dodáva elektrickú energiu do palub-nej siete, ktorú vyrába 57 solárnych pane-lov rozmiestnených na povrchu zásobova-cej lode. Prenos povelov z pozemného ria-diaceho strediska a ISS, ako aj prenos

telemetrie z lode do strediska na ISS za -bezpečujú družice TDRS.

V pohonnom module sú palivové nádržea pohonný systém. Štyri z nich obsahujúpohonné látky a v ďalších štyroch je plyn-né hélium na pretlakovanie palivovýchnádrží. Ako palivo sa používa monometyl-hydrazín (918 kg) a ako okysličovadlo oxiddusičitý (1 514 kg). Na konci bloku sú4 hlavné motory s ťahom 490 N. Okremtoho sa po obvode lode nachádza 28manévrovacích raketových motorčekov.Ťah motora je 110 N. Pohonný systém ria-dia povely prichádzajúce z bloku avioniky.

Štart a pripojenie k ISSŠtart nosnej rakety H-IIB so zásobovacouloďou HTV-1 na palube sa uskutočnilz Tanegashima Space Center. Po dvochminútach sa oddelili vyhorené motory

SRB, po skoro 6 minútach sa oddelilprvý stupeň rakety a samotná záso-

bovacia loď HTV sa od druhéhostupňa od delila po 15 minú-

tach a 10 se kundách le -tu, keď bola na

obežnej dráhes perigeom

200 kma apogeom

300 km.

Pretože išlo o prvý štart tejto nákladnejlode, samostatný let trval dlhšie – až 7 dní(ďalšie by mali trvať len 3 dni). V noci zo 17.na 18. septembra sa loď priblížila podľaplánu k ISS a pripojila sa k nej. PretožeHTV nie je vybavená zariadením na auto-matické pripojenie k ISS, v automatickomrežime dobehla medzinárodnú stanicu.Následne sa viacerými manévrami, vede-ná najskôr systémom GPS a neskôr v tes-nej blízkosti pomocou laserového navá-dzacieho systému, priblížila k ISS zospodua zaparkovala v jeho tesnej blízkosti. Po -tom ju astronauti pomocou kanadskej me -chanickej ruky Canadarm2 uchopili a pri-pojili k modulu Harmony. Automatickýmzaskrutkovaním 16 skrutiek zabezpečili pri-pojenie zásobovacej lode HTV k Medzi -národnej kozmickej stanici.

Astronauti okrem vyloženia nákladupomocou mechanických rúk preložili pale-tu z HTV na japonský modul stanice Kibo.Obdobný postup použijú aj na oddelenielode od ISS. Do hermetizovaného blokunaložili nepotrebný materiál a odpad. Naj -

skôr sa deaktivoval ventilačný systém,uzavrel sa prechodový otvor a mechanickáruka opäť uchytila HTV.

Nákladnú loď deaktivujú a stykovací sys-tém rozpoja. Kanadská ruka premiestniloď na určené miesto a uvoľní ju. Potom saaktivuje pohonný systém. Zásobovacia loďvykoná dva manévre a dostane sa tak naprechodovú – prípravnú obežnú dráhu,z ktorej vykoná zostup.

Podľa materiálov spoločnosti JAXA nasle-dujúce štarty nosných rakiet s nákladnouloďou plánujú Japonci v lete 2010 a 2011.Celkovo majú vypustiť v rokoch 2010 – 2015šesť nákladných zásobovacích lodí HTVk Medzinárodnej kozmickej stanici.

� JOZEF KRCHNIAK


Desiateho septembra minulého roku vypustilo Japonsko naobežnú dráhu okolo Zeme nosnú raketu so svojou prvounákladnou zásobovacou kozmickou loďou.

Rez nosnou raketou H-IIB

I. st. – prvý stupeň rakety, dĺžka 38 m;II. st. – druhý stupeň rakety, dĺžka 11 m;SRB-A – motory na tuhé palivo;AK – aerodynamický kryt obsahujúciHTV, typ 5S-H, dĺžka 15 m;1 – raketové motory LE-7A prvého stup-ňa; 2 – nádrž na kvapalný vodík (prvýstupeň); 3 – nádrž na kvapalný kyslík(prvý stupeň); 4 – raketový motor LE-5Bdruhého stupňa; 5 – nádrž na kvapalnýkyslík (druhý stupeň); 6 – nádrž na kva-palný vodík (druhý stupeň); 7 – HTV-1


Lietadlá�

Na pohon šesťstovky slúžia motory Pratt & Whit -ney 127M, ktoré majú približne o päť percentvyšší výkon ako doterajšie motory. Tým sa zlep-šia charakteristiky lietadla pri štartoch z kratšíchletísk, v horúcom počasí a vo väčších výškach.Dosiahnuteľná letová výška s jedným pracujú-cim motorom sa zvýšila o 300 metrov. Maxi -málna vzletová hmotnosť novej verzie môže byťaž 23 000 kg.

Kokpit je vybavený novou avionikou s viac -účelovým počítačom, ktorý integruje činnosťvšetkých systémov. Na prístrojovom paneli jepäť displejov LCD s rozmermi 6 x 8 palcov (pri-bližne 15 x 20 cm). Minimálna výška na rozhod-nutie pristáť pomocou autopilota je len 15 met -

Technológia X2 predstavuje projekt revo-lučnej vrtuľníkovej koncepcie blízkejbudúcnosti. Má dosiahnuť cestovnú leto-vú rýchlosť presahujúcu 460 km/h.Spoločnosť Sikorsky iniciatívne postavilademonštrátor technológie X2 charakteri-zovaný koaxiálnou nosnou rotorovou sku-pinou a tlačným rotorom. Samozrejme,

požiadavka na dosiahnutie takých vyso-kých letových rýchlostí vyžaduje množstvoiných nových technológií, kam patrí riadia-ci systém s diaľkovým prenosom povelov,úplným ovládaním rýchlosti otáčania roto-rovej skupiny v celom rozsahu letovejobálky, tuhé rotorové listy s vysokou účin-nosťou, rotorové hlavy s minimálnym čel-

ným odporom a aktívny elektronický sys-tém kontroly vibrácií.

V roku 2008 začala spoločnosť Sikorskyna svetových obranných a bezpečnost-

ných výstaváchprezentovaťmyšlienku ľah-

kého taktickéhovrtuľníka LTH nazáklade technoló-

gie X2. V máji 2009 pred-stavila koncept a jeho

celorozmerovú make-tu. Podľa názorupredstaviteľov spoločnosti novývrtuľník LTH získavďaka novým

technológiám schopnosti, akými doteraz lietajúce prostriedky s rotujúcim krídlom nedispo-novali. Ak zákazníci prejavia záujem,nový vrtuľník LTH na základe technológieX2 uzrie svetlo sveta v rokoch 2017 –2018. V polovici októbra 2009 spoločnosťdeklarovala, že technologický demonštrá-tor dosiahol rýchlosť 196,4 km/h.

� Text a foto: MIROSLAV GYŰRÖSI

rov (najneskôr v tejto výške sa mu -sí pilot rozhodnúť, či bude pokra-čovať v pristávaní alebo ho pre -ruší).

Novinky sú aj v kabíne pre ces -tujúcich, ktorí budú sedieť na ľah-ších a pohodlnejších sedadlách.Skrinky na príručnú batožinu nadhlavami cestujúcich majú väčšíobjem ako doteraz. Kabína jeosvetlená svietiacimi diódami.Rovnaké úpravy sa týkajú aj novejkratšej verzie ATR 42-600. Pro -totypy ATR 72-600 a ATR 42-600nalietajú do ukončenia certifikač-ného programu 150, respektíve 75hodín. Prvé šesťstovky sa do služ-by u leteckých spoločností dosta-nú v roku 2011.

� RM

Americký projekt vrtuľníka LTHV USA vzniká po zrušení projektu Bell ARH-70 nový koncept ľahkého

ozbrojeného prieskumného vrtuľníka na základe technológie X2spoločnosti Sikorsky.

Predstavili ATR 72-600Firma ATR nedávno predstavila prototyp novej verzie svojho

turbovrtuľového lietadla ATR 72 verzie 600. Táto verzia má v porovnaní s terajšou verziou 500 niekoľko vylepšení.


Štúdia Bugatti 16C GalibierFirma Bugatti predstavila pri

príležitosti stého výročia svojhozaloženia najnovšie koncepčnévozidlo označené 16C Galibier.

Sériová verzia tohto vozidla vraj bude najvý-konnejšou, najrýchlejšou a najelegantnejšou limuzínou na svete.Štúdiu limuzíny pritom zatiaľ nepredstavili verejnosti, ale len po -zvaným hosťom. Z hľadiska dizajnu možno Ga libier považovať zanajdynamickejšie pôsobiace vozidlo spomedzi všetkých luxus-ných li muzín. Má dlhú prednú kapotu, veľmi šikmo postavenépredné okno, dozadu posunutý priestor pre cestujúcich a šikmúzadnú časť karosérie. Typickým dizajnérskym prvkom je prednámaska v tvare podkovy a centrálny hrebienok, ktorý sa tiahne po -zdĺžne stredom vozidla od prednej kapoty cez strechu až k zadné-mu nárazníku a je akousi spomienkou na klasické bugatky (mode-ly 35 a 57). Veľmi zaujímavý je dvojfarebný optický vzhľad vozidla:predné blatníky a dvere sú z lešteného hliníka, zvyšná časť karo-série je z uhlíkových kompozitov, ktorých štruktúru dobre vidnocez priehľadný krycí lak. Auto je dlhé 536 cm a jeho šírka je pri-bližne dva metre. Galibier by mal mať rovnaký podvozok, na akomjazdí nový Bentley Mulsanne. Pohonnou jednotkou bude osemlit -rový vidlicový šestnásťvalec (v podstate dva vedľa seba uloženévidlicové osemvalce) prepĺňaný dvomi mechanickými kompresor-

mi. Výkon motora by mal byť v rozsahu od 590 do 736 kW. Motor,ktorý poháňa aj športový model Veyron, je schopný spaľovať ajetanol. Maximálna rýchlosť komfortnej limuzíny sa odhaduje na350 km/h.

Interiér vozidla je za riadený veľmi luxusne a pritom elegantne a jed-noducho. V strede prístrojového panelu sú dva veľké okrúhle prístro-je, dobre viditeľné aj zo zadných sedadiel. Jeden prístroj ukazujemomentálny výkon motora, druhý rýchlosť. Vodič má pred seboudisplej, ktorý si môže individuálne nakonfigurovať. Veľký displej nastrednej konzole možno jednoducho premiestniť do zadnej častivozidla. Nad displejom je precízny chronograf Parmigiani, ktorý sa poodstavení vozidla zasunie do palubnej dosky. O tom, čím všetkým bymala byť sériová verzia tejto limuzíny vybavená, sa bude firma Bugattiradiť so svojimi potenciálnymi zákazníkmi, najmä so zbohatlíkmiv Číne, USA a na Blízkom východe. Ide o ľudí, ktorí by nemali mať pro-blém zaplatiť za toto exkluzívne vozidlo okolo 1,5 milióna eur. Budúvšak musieť počkať, pretože výroba sériovej verzie limuzíny Galibiersa nezačne pred rokom 2013. � RM

Chevrolet Caprice pre políciuNový špeciálny model policajného

hliadkovacieho auta predstavilafirma Chevrolet na nedávnej konferencii Medzinárodnej asociácie šéfov polície.

Na rozdiel od iných vozidiel pre policajnú služ-bu, ktoré dnes vý robcovia ponúkajú, nevznikolmodel Caprice PPV len úpravou existujúcehocivilného modelu. Jeho kľúčové celky vyvinulitak, aby zohľadňovali špecifické potreby a po -žiadavky polície. Vozidlo postavili na globálnejpodvozkovej plošine Zeta určenej pre vozidlás pohonom zadných kolies. Policajný Capricevyužíva verziu tejto plošiny s najdlhším rázvo-rom (3 010 mm), ktorý zaručuje po hodlné sede-nie. Medzi prednými a zadnými sedadlami je priečka, ktorá slúžina ochranu policajtov sediacich vpredu pred zadržanými osoba-mi na zadných sedadlách. Konštruktéri vozidla venovali veľa po -zornosti návrhu predných sedadiel, aby sa na nich pohodlne se -delo policajtom, ktorí majú opasky doslova ovešané rôznymi po -môckami. Hustota pe novej výplne operadla i sedáka sa pretovariuje tak, aby pre opaskový výstroj policajta vzniklo akési mäk-šie vrecko v sedadle.

Na pohon nového policajného vozidla slúži šesťlitrový vidlicovýosemvalec, ktorého maximálny výkon je okolo 265 kW a najvyššíkrútiaci moment je približne 520 Nm. Motor poháňa zadné kolesáprostredníctvom šesťstupňovej automatickej prevodovky, ktorá ješpeciálne kalibrovaná pre policajnú službu.

V budúcnosti sa vo zidlo budedodávať aj s vidlicovým šesť -valcom. Medzi špecificképrvky policajného Capricepatria aj chladiče motorové-ho oleja, prevodovky a po -silňovač riadenia, alternátors vyšším výkonom, zosilnenéprvky pruženia a stabilizačnýsystém so špeciálne uprave-

nou charakteristikou. Vozidlo jazdí na štandardných 18-palcovýchkolesách vybavených kotúčovými brzdami.

Batožinový priestor vozidla má objem 535 litrov. Sú v ňom dvaakumulátory, pričom jeden slúži na napájanie rôznych policajnýchzariadení inštalovaných vo vozidle. Do výbavy vozidla patrí aj počí-tač s dotykovým displejom umiestnený v strede prístrojového pa -nelu. Firma Chevrolet, ktorá polícii dodávala vozidlá aj v minulos-ti, nezverejnila zatiaľ žiadne ďalšie technické údaje o svojom no -vom špeciálnom policajnom vozidle. Uviedla len toľko, že vozidlozrýchli na rýchlosť 60 míľ za hodinu (96 km/h) za menej než šesťsekúnd. Na amerických cestách a uliciach začne nový ChevroletCaprice PPV hliadkovať v roku 2011.

Autá �

Medaily z recyklovanýchplošných spojov

Organizačný výbor blížiacichsa zimných olympijských hierv kanadskom Vancouveripredstavil medaily, ktorédostanú prví traja športovciv každej olympijskej súťaži,ako aj medaily pre účastní-kov paralympijských hier.Navrhli ich kanadskí umelciCorrine Huntová a OmerArbel a budú skutočne origi-nálne. Po prvý raz v históriiolympijských hier bude maťkaždá medaila trochu inýdizajn, teda ani dve medaily

nebudú úplne rovnaké. Na každej medaile bude laseromvytvorený motív, ktorý bude časťou z veľkého umeleckéhodiela symbolicky znázorňujúceho kosatku, respektíve havra-na (pre paralympijské hry). Originalita medailí spočíva ajv tom, že nie sú ploché, ale zvlnené. To má pripomínaťmorské vlny či zvlnený profil kanadskej krajiny. Kanadskákráľovská mincovňa potrebovala celkovo 402 dní na výrobu1 014 medailí (z toho 615 pre olympijských medailistov, zvyšok pre paralympijské hry). Medaily budú mať hmotnosťod 500 do 576 gramov, pôjde teda o jedny z najťažšíchmedailí v celej doterajšej histórii olympijských hier. Medailypre olympiádu majú priemer 100 mm, šírka paralympij-ských medailí, ktoré nemajú kruhový tvar, je 95 mm. Navýrobu medailí sa použilo 2,05 kg zlata, 1 950 kg striebraa 903 kg medi. Časť týchto kovov pochádza z recyklova-ných plošných spojov.

Spektrum�

Na bicykloch po MontrealiNedávno sme informovali o iniciatívnom programe nemeckýchspolkových železníc DB, nazvanom Call a bike (zavolaj si bicy-kel), ktorý umožňuje záujemcom požičať si prostredníctvomtelefónu bicykle v rôznych nemeckých mestách. V Kanade mátakýto systém Montreal. Je najrozsiahlejší v celej SevernejAmerike. Mesto ponúka od mája do novembra 3 000 bicyklovza ročný poplatok 78 kanadských dolárov. Možno si ich,samozrejme, požičať aj na krátky čas. Sú k dispozícii na 300

zastávkach mestskej hromadnej dopravy. Podľa starostuMontrealu Géralda Tremblayho sa tento systém nazvaný Bixizaradil podľa rozsahu siete požičovní bicyklov na piate miestona svete po Paríži, Lyone, Barcelone a Šanghaji. O montreal -ské verejne dostupné bicykle, ktoré sú vyrobené z hliníka, sastará tím 20 študentov. Bicykle vybavené trojstupňovou preha-dzovačkou a nosičom batožiny na riadidlách vyvinuli špeciálnepre systém Bixi.


Začiatkom novembra zaradili do službyv americkom vojenskom námorníctve loďUSS (United States Ship) New York. Tátoloď je mimoriadna tým, že jej predná časť(čeleň) obsahuje 7,5 tony ocele pochá-dzajúcej z trosiek atentátom zničenýchdvojičiek newyorského Svetovéhoobchodného centra (WTC). Loď, ktorá máv americkom námorníctve označenie LPD21 (landing platform dock, čiže čosi akovyloďovací plošinový dok), bude slúžiť naprepravu a vyloďovanie expedičných sílamerickej námornej pechoty a jej technikyna pobrežie. V zadnej časti lode je sklop-ná rampa, po ktorej môžu do vnútra lodevchádzať či z nej vychádzať bojové vozid-lá, vznášadlá alebo konvenčné vyloďova-

cie plavidlá. Z paluby lode môžu štartovaťvrtuľníky alebo lietadlá so zvislým štartom.Loď USS New York LPD 21 je piatouloďou triedy San Antonio. Plavidlá tejtotriedy postupne nahradia staršie lode trie-dy Austin. Kontrakt na postavenie prvejlode triedy San Antonio podpísaliv decembri 1996, so stavbou lode sazačalo v auguste 2000. Námorníctvo zara-dilo loď San Antonio do služby v júli 2005.Odvtedy postavili ďalšie lode tejto triedyNew Orleans, Mesa Verde a Green Bay.V súčasnosti sa v lodeniciach firmyNorthrop Grumman Shipbuilding zhotovu-jú ďalšie štyri lode triedy San Antonio, pri-čom dve z nich (Arlington a Somerset)budú tiež obsahovať oceľ z miest tragédie,

ktorá sa stala 11. septembra 2001. Lodetriedy San Antonio majú dĺžku 208,5 m,šírku 31,9 m a ich maximálny výtlak priplnom zaťažení je 25 300 ton. Na pohonlode slúžia dva námorné vznetové motoryfirmy Colt-Pielstick. Výkon motorov je31 000 kW a poháňajú dve hnacie vrtule.Maximálna rýchlosť lode je okolo 39 km/h.Posádku lode tvorí 360 námorníkov a trajapríslušníci námornej pechoty. Loď môžeprepravovať expedičné sily v počte 699vojakov, v prípade núdze až 900. Na pri-stávacej palube môžu pristáť dva vrtuľníkyCH53E Super Stallion alebo dve lietadláMV-22 Osprey so sklopnými krídlami, prí-padne štyri menšie vrtuľníky. Na obranulode slúžia dva kanóny kalibru 30 mm,desať polpalcových guľometov a za -riadenia na vypúšťanie riadených striel.

USS New York v službe

Spektrum �

Tisícka rekordných motorovAmerická spoločnosť General Electric (GE) dodala nedávno užtisíci prúdový motor typu GE90. Jubilejný motor dodali firmeBoeing, ktorá ho namontuje do lietadla typu B777-300ER urče-ného pre leteckú spoločnosť Emirates. Prvú verziu motoraGE90, ktorý vyvíjali v spolupráci s francúzskou firmou Snecma,talianskou firmou Avio a japonskou firmou IHI, certifikovaliv roku 1995 s ťahom 377 kN. Postupne sa vyvíjali verzie s vyš-ším ťahom, pričom zlomom pre úspech motora bol rok 1999,keď firmy GE a Boeing oznámili, že najvýkonnejšia verzia tohtomotora bude výhradnou pohonnou jednotkou pre lietadlá B777s dlhým doletom. Motor má maximálny ťah 513 kN a je z viace-rých hľadísk skutočným rekordérom. Pokiaľ ide o rozmery, von-kajší priemer 3 429 mm, priemer dúchadla 3 251 mm, je naj-väčším motorom v celej doterajšej histórii letectva. To zname-ná, že motor má len o niečo menší priemer, než je šírka kabínylietadla B737. Hmotnosť suchého motora je 8 283 kg. Pri maxi-málnom výkone zhltne približne 56 600 kubických metrov vzdu-chu za minútu. Podáva približne dvojnásobný výkon oprotivýkonu motorov neslávneho parníka Titanic. Pochváliť sa môžedvoma zápismi v Guinnessovej knihe rekordov. Prvý z nich je zadosiahnutie vôbec najvyššieho ťahu v histórii prúdových motorov– počas jedného skúšobného chodu dosiahol ťah 569 kN.Druhý je za najdlhší let civilného dopravného lietadla bez medzi-pristátia. Motory GE90 poháňali lietadlo B777-200LR, ktoré za 22

hodín a 42 minút preletelo z Hongkongu do Londýna (dlhšoutrasou ponad Pacifik a USA), pričom absolvovalo vzdialenosť21 601 km. Spoločnosť GE dodala prvých 500 motorov GE90 za 11 rokov, druhých päťsto za menej než štyri roky. Dodávkyvzrástli z 20 za rok na 160 motorov v roku 2009. Cena jednéhomotora je okolo 29 miliónov dolárov. � RM


Päťdesiatročný ľadoborec LeninUž 50 rokov uplynulo od zaradenia sovietskeho atómového ľadoborcaLenin do služby. Bol prvým povrchovým i civilným plavidlom s jadro-vým pohonom, keďže prvým plavidlom s atómovým pohonom bolaamerická ponorka Nautilus. Ľadoborec Lenin mal dĺžku 134 m, šírku27,6 m a výšku 16,1 m. Výtlak lode bol 16 000 ton (bez naplnenýchbalastových nádrží). V zadnej časti paluby sa nachádzala pristávaciaplocha pre vrtuľníky. Zdrojom energie na pohon tohto obrovského ľado-borca, ktorý uvoľňoval lodiam cestu cez arktickú ľadovú pokrývku, bolipôvodne tri jadrové reaktory OK-150 s tepelným výkonom 90 MW.Jadro týchto reaktorov malo priemer jeden meter a výšku 1,6 m.V reak tore bolo 7 704 palivových článkov. Elektrická energia z generá-torov poháňala tri lodné skrutky. Celkový výkon prenášaný na tieto hna-cie skrutky bol 32,4 MW. Počas služby ľadoborca došlo k trom vážnymjadrovým incidentom. Prvý zaznamenali vo februári 1965 počas opráva výmeny jadrového paliva. Kvôli chybe operátora sa čiastočne roztopilia deformovali palivové články v reaktore číslo dva. Padlo rozhodnutievyňať celý palivový systém vrátane kontrolných tyčí a uložiť ho do špe-ciálneho puzdra, ktoré po dvoch rokoch skladovania zhodili do morapri súostroví Novaja Zemlja. K druhému incidentu došlo v roku 1967,keď krátko po výmene palivových článkov vznikla trhlina na chladiacomsystéme tretieho reaktora. Kvôli oprave sa musela rozbíjať betónová

ochranná obálka reaktora. Namiesto opravy vymenili všetkyreaktory, generátory pary i čerpadlá. Tri zastarané reaktorynahradili dva modernejšie reaktory OK-900 s výkonom po 171MW. Výmena reaktorov a parných generátorov trvala oddecembra 1967 do mája 1970. Nový pohonný systém pozo-stával okrem spomenutých dvoch reaktorov zo štyroch par-ných generátorov a štyroch primárnych obehových čerpadiel.Ľadoborec Lenin potom slúžil až do roku 1989, keď ho vyradilizo služby. Príčinou vyradenia bolo nadmerné opotrebenieobšívky trupu trením o ľad. V roku 1990 z reaktorov odstránilispotrebované jadrové palivo. Ľadoborec Lenin potom odtiahlina základňu atómových ľadoborcov Atomflot v Murmanskua premenili na múzeum. Rusko má v súčasnosti sedem jadro-vých ľadoborcov, z toho dva riečne. Najnovším a najväčšímruským jadrovým ľadoborcom je ľadoborec s trochu kurióz-nym názvom 50. výročie víťazstva, ktorý je v službe od roku2007. Podľa dostupných informácií je tento ľadoborec, ktorý

má dĺžku 159,6 m a dva reaktoryOK-900A (s výkonom po 171 MW), najväčší na svete.

Vojsko�

Loďstvo druhej svetovej vojnyLoďstvo predstavovalo v históriiľudstva jeden z najsilnejšícha najdôležitejších prvkov privedení vojen. Veľká Británia,Španielsko a iné krajiny právevďaka sile loďstva dosiahlisvoje vojenské výsledky. V tejtočasti seriálu o zbraniach druhejsvetovej vojny sa bližšie pozrieme na najvýznamnejšielode a plavidlá, ktoré brázdilisvetové moria.

Nemecká loď s krátkou životnosťouPodľa nemeckého kancelára Otta von Bis -marcka vytvorili v nemeckom loďstve novúsamostatnú kategóriu bojových lodí. Začalosa na nej pracovať už v roku 1936 a podľaWashingtonskej dohody mohol nový krížnikdisponovať výtlakom len 35 000 ton. Reálnevšak disponoval výtlakom až 41 700 tona dimenzovaný bol dokonca na 50 900 ton.Výkon motora bol 101 430 kW. Naj väčšoudevízou, vďaka ktorej sa preslávil, bol jehopancier. Ten bol síce tenší ako štandardv prípade spojeneckých plavidiel, no využí-val nový typ materiálu známy pod názvomWotan, ktorý vtedy predstavoval nevídanýtechnický pokrok. Ponúkal totiž takmerdvojnásobnú odolnosť oproti štandardné-mu pancierovaniu pri polovičnej hrúbke.Výzbroj tejto lode bola taktiež impozantná.Mala štvoricu dvojhlavňových veží osade-ných delami SKC/34 ráže 380 mm, kaliber

52. Okrem toho bola veľmi dobre zabezpe-čená voči útokom ľahkých torpédoborcov,lietadiel a slúžila aj ako lietadlová loďschopná niesť až šesť hydroplánov. LoďBismarck aj napriek svojej technickej nad -radenosti prežila len veľmi krátku aktívnuslužbu. Zúčastnila sa len jednej bojovejoperácie s názvom Rheinbung. Cieľom mi -sie bolo preplávať z Nemecka trasou sever-ne od britských ostrovov do Atlantiku, kdemal spolu s krížnikom Prinz Eugen za úlohunapádať spojenecké konvoje. Loď všakpodľahla 27. mája 1941 niekoľkonásobnejprevahe. Bismarck bol na svoju dobu veľmidrahou a technologicky vyspelou loďou. Jejrýchly koniec znamenal pre nemecké ná -morníctvo veľkú ranu a dal šancu zlatej éreponoriek.

Žraloky moríDruhá svetová vojna priniesla so sebouobrovské množstvo technologických ino-


Bojové plavidlo nemeckého námorníctva, pomenované podľa nemeckého kancelára Otta von Bismarcka, predstavovalo vo svojejdobe technicky vyspelú loď, s ktorou sa mohla len máloktorá rovnať.


vácií, ktoré umožnili vznik úplne nových ty -pov plavidiel a bojových strojov vrátaneponoriek. I keď sa používali desiatky rokov,až druhá svetová vojna im priniesla mož-nosť dosiahnuť uznanie na svetových bojis -kách. Najviac sa v tomto smere preslávilinemecké ponorky U-boat. Avšak najväč-šou devízou nemeckého námorníctva bolataktika vlčích svoriek oprerujúcich v Atlan -tiku a likvidujúcich zásobovacie lode. Po -čas druhej svetovej vojny sa vyrobilo množ-stvo modelov ponoriek, ale najčastejšie na -sadeným sa stal typ VII. Typ IX mal zaúlohu diaľkové hliadkovanie, pričom jehoakčný rádius siahal až k pobrežiu Ja -ponska. Zo série U-boat vyšla aj prvá po -norka s technológiou stealth. Disponovalaelektromotormi, a preto bola v prípadepotreby absolútne nehlučná. Hrozba pono-riek na nemeckej strane právom vyvolalaodvetu na strane spojencov, čo viedlo k vy -lepšeniu technologických vynálezov ako

radar, sonar i samotných zbraní, napríkladhĺbkových mín a leteckých protiponorko-vých torpéd. Najznámejšia ponorka typu VIImala pri práci pod hladinou dĺžku 50,5 ma na hladine dosahovala rýchlosť 17,7 uzla,teda 32,8 km/h. Maximálna testovacia

hĺbka ponoru tohto typu bola 230 metrova tzv. likvidačná hĺbka na hranici 250 až295 metrov. Výzbroj tvorilo päť torpédo-vých komôr a loď niesla v základnejvýzbroji štrnásť torpéd. Zlatá éra ponorieksa skončila spolu s príchodom novýchtechnologických vylepšení na detekciuponoriek, ale aj tým, že spojenci ukoristilinemecký šifrovací prístroj Enigma, ktorý sapoužíval na šifrovanie správ pre ponorky.Avšak ani spojenci neboli z technickéhohľadiska zaostalejší a k dispozícii malinapríklad modely, ktoré mohli používať povynorení ako štartovacie dráhy pre lietadlá.Takým bola napríklad francúzska ponorkaSurcouf.

Jednotky britského námorníctvaBritské kráľovské námorníctvo zohralo po -čas druhej svetovej vojny dôležitú úlohu prizásobovaní i pri ofenzíve voči neobmedze-nej agresii nemeckých vlčích svoriek. V ra -nom štádiu vojny sa zúčastnilo aj na eva-kuácii spojeneckých jednotiek obkľúče-ných hitlerovcami pri francúzskom prístaveDunkirk. Neskôr však obmedzilo svoju čin-nosť na podporu pri operáciách na mori.Dôvodom boli najmä značné straty na po -čiatku vojny, o ktoré sa zaslúžili technickyvyspelejšie nemecké lode. Zrejme za naj-významnejšiu stratu v tomto období môže-me považovať potopenie lode HMS Hood,ktorá aktívne slúžila takmer dve desaťro-čia. Postaral sa o to práve Bismarck. LoďHMS Hood s dĺžkou 262 metrov dispo -novala maximálnym výtlakom 49 140 tona dosahovala rýchlosť maximálne 57 km/h,čo zodpovedá 31 námorným uzlom. Jejakčný rádius bol až 10 000 km, čo jejumožňovalo operovať globálne. V roku1941 tvorilo jej hlavnú výzbroj osem dielráže 281 mm a mala aj výzbroj na obranupred menšími a rýchlejšími torpédoborca-mi a na boj so vzdušnými silami.

V druhej svetovej vojne umožňovala lod -ná doprava viesť vojnu na niekoľkých sveto-vých kontinentoch. Pri lodných súbojochnie vždy zohrávala hlavnú úlohu veľkosť, aleskôr šikovnosť jednotlivých veliteľov a sa -motná aplikácia doktrín v boji.

� PETER KMEŤO

Vojsko �

Ponorka U-boat VII bola najvýznamnejšou ponorkou nemeckého námorníctva.

Strata lode HMS Hood na počiatku vojny znamenala pre britské kráľovské námorníctvovážnu ranu. Potopil ju krížnik Bismarck.

Francúzska ponorka Surcouf mala vlastné lietadlo a krátku vzletovúdráhu.

Nová slovenská elektráreň Začiatkom októbra sa za

prítomnosti ministra hospodárstva SR ĽubomíraJahnátka slávnostne začalivýkopové práce na novej elektrárni v Malženiciachvzdialených 8 km od Trnavy.

Keď pred dvoma rokmi odmietliv Malženiciach výstavbu veternýchelektrární s námietkou, že obec je už

i tak popretkávaná stĺpmi VN a VVN, čo máza následok obmedzené obrábanie a tiežnepôsobí dobre na zver, prišli investoris ponukou výstavby paroplynovej elektrár-ne. Zástupcovia investora sa snažili obec-né zastupiteľstvo presvedčiť a spolu sostarostkou ich pozvali na obhliadku paro-plynovej elektrárne do Drážďan. Tam majúparoplynovú elektráreň postavenú priamov meste medzi bytovkami. Je izolovanátak, že občania nemajú voči nej žiadnenámietky. Snáď si aj v Malženiciach spočí-tali, že z takejto elektrárne budú mať lenúžitok. Rozhodujúcou výhodou paroplyno-vých elektrární, čiže elektrární s kombino-vaným cyklom spaľujúcim zemný plyn, jenízke znečistenie. To umožňuje, aby elek-tráreň mohla stáť dostatočne blízko k mes -tu a odpadové teplo poslúži obyvateľomna vykurovanie a ohrev teplej úžitkovejvody. Táto elektráreň má patriť medzi eko-

logické zdroje energie, pretože pri pre -vádzkovaní nebude znečisťovať okolitéživotné prostredie. Háčik je však v tom, žejej palivom je plyn – jeden z vyčerpateľ-ných zdrojov energie a súčasná technoló-gia ho ešte nedokáže využiť na 100 per-cent. A to už nie je veľmi ekologické v šir-

šom chápaní. Účinnosť Malženickej elek-trárne bude približne 58 percent, čo mo -mentálne predstavuje svetovú špičku.

Elektráreň bude mať celkový inštalovanývýkon 430 megawattov (MW) a to postačína zásobovanie približne 600 000 domác-ností elektrinou. Pre spoločnosť E.ONpostaví elektráreň v Malženiciach formouprojektu na kľúč spoločnosť Siemens. Ma -la by začať fungovať už budúci rok.

Nová elektráreň SCC5-4000F 1 S je jed-nohriadeľovej konfigurácie, v ktorej súhlavné komponenty – plynová turbína, par -ná turbína a generátor – zoradené na jed-nej priamke hriadeľa. Elektráreň sa dá po -tom nielen ľahko prispôsobiť špecifickýmpožiadavkám zákazníka, ale umožňuje tiežvysokú prevádzkovú flexibilitu, rýchle štar-ty a rýchle cyklické zmeny poskytovanéhovýkonu. Okrem výstavby na kľúč dodá Sie -mens Energy aj plynovú turbínu SGT5-4000F, parnú turbínu SST5-5000, generá-tor, kompletnú elektrickú časť a riadiacisystém. Siemens Austria poskytne podpo-ru pri realizácii stavebných prác.


Energetika�

Najlacnejšia energia je tá, ktorú ušetríte.

Vizualizácia budúcejelektrárne

Iný zdroj ekologickej energiechcú svojim občanom ponúk-nuť Vráble. V spolupráci sospoločnosťou Dalkia založilispoločný podnik DalkiaVráble, a. s., na zabezpečenieuž súčasnej vykurovacej sezóny. Zdrojom tepla v tomtoprípade bude biomasa.

Kotol na biomasu (drevnú štiepku)sídliaci v kotolni na sídlisku Lúky mávýkon 1,9 MW. Cieľom projektu je

cestou 50-percentnej výroby tepla na bázeobnoviteľných zdrojov znížiť produkciuCO2 vznikajúcu spaľovaním fosílnych palíva zároveň sa zbaviť výhradnej závislosti odzemného plynu. (Otcovia mesta brali zrej-me do úvahy aj stresy spred roka v súvis -losti so zablokovaním dodávok plynu).Využitie drevnej štiepky by malo znížiť ce -nu tepla pre obyvateľov v porovnaní s jeho

výrobou založenou výhradne na báze ply -nu. Zníženie sa odhaduje na 5 %, hovoríJán Jamrich, prednosta Mest ského úraduVráble.

Prvý výsledok projektu je už viditeľný.Z areálu kotolne zmizol starý tehlovýkomín. V súčasnosti prebiehajú poslednéstavebné práce pri úprave bývalej uhoľnejkotolne pre inštaláciu nového kotla nadrevnú štiepku. Doterajší postup prácv súlade s plánom predpokladá, že skú-šobná prevádzka nového kotla začne naj-neskôr začiatkom budúceho mesiaca.V najtuhších zimných dňoch by mali uždrevné štiepky prinášať obyvateľom teplo.Aby sme však boli spravodliví, ani tentozdroj energie nie je optimálny. Jeho nevý-hodou je produkcia popola, spalín a ajCO2, hoci v menšom množstve.

Dalkia dodáva teplo pre obyvateľovBratislavy, Senca, Vrábľov, Brezna, Lučen -ca, Žiaru nad Hronom, Popradu, Košíca Kráľovského Chlmca.

Biomasa vo Vrábľoch

Cukrovka (diabetes mellitus) je dnes závažným problémomsvetového zdravotníctva. Je toochorenie charakteristickédlhodobo zvýšenou hladinoucukru glukóza, ktorú za normálnych okolností regulujehormón inzulín.

Pacienti trpiaci cukrovkou majú buďnedostatok inzulínu a pri jeho pravi-delnom užívaní a vhodnej životo-

správe im cukrovka nemusí spôsobovaťvážnejšie zdravotné problémy, alebou nich došlo aj k narušeniu schopnosti vy -užívať ho. Takíto pacienti sú hlavne pri ne -dostatočne upravenej životospráve omno-ho viac vystavení nebezpečenstvu poško-denia srdca, ciev, zraku, obličiek a nervov.Podľa svetovej zdravotníckej organizácieje v súčasnosti na svete vyše 180 miliónovchorých na cukrovku. Pred pokladá sa, žedo roku 2030 sa tento počet minimálnezdvojnásobí. Veľká je tiež úmrtnosť na totoochorenie. V roku 2007 v súvislosti s cuk -rovkou zomrelo približne 3,8 milióna ľudí,čo predstavuje viac ako 6 % celkovej úmrt -nosti vo svete. Podiel chorých s cukrovkoudruhého typu je pritom vyše 90-percentnýa neustále sa zvyšuje.

Čo spôsobuje, že je to -to ochorenie také závaž-né? Ako je možné, žez obyčajného sladidla,ktoré nás sprevádza živo-tom od malička, sa môžestať nebezpečný zabijak?Veda nám na tieto otázkydáva niekoľko odpovedí.

Prvým stupňom, keď saniekto stáva cukrovká-rom, je poškodenie ažzničenie pankreatickýchbuniek vyrábajúcich inzu-lín. V tejto oblasti sa robí v súčasnosti in -tenzívny výskum a jeho výsledky ovplyvniav budúcnosti najmä prevenciu proti ocho-reniu na cukrovku.

U pacienta s rozvinutým ochorenímpôsobia však už aj ďalšie mechanizmy. Pridlhodobom a nadmernom množstve glu-kózy v organizme sa u pacientov napríkladzvyšuje takzvaný oxidačný stres. To je zvý-šený výskyt takých látok, ktoré sú veľmi

reaktívne a oxidačnými reakciami napáda-jú časti buniek. Oxidačný stres sa vyskytu-je pri mnohých ochoreniach a cukrovka nieje výnimkou. Jeho zníženie o vhodnú mierumôže mať kladný účinok na zdravotný stavpacientov.

Ďalším spôsobom, akým sa nadmernémnožstvo glukózy v organizme môže staťnebezpečným, je polyolová cesta, čo jespoločný názov pre súhrn niektorých reak-cií na zmenu štruktúry cukrov. Za normál-nych okolností je prospešná organizmu.Pri chorobných podmienkach môže byť jejvýsledkom neúmerný rast koncentráciejedného čiastkového produktu (sorbitolu)v bunke, pričom pri nadkritickej koncentrá-cii bunka vplyvom veľkého osmotickéhotlaku praskne. Sorbi tol vzniká pôsobenímen zýmu aldózareduktáza a spomaleniejeho činnosti by mohlo mať prospešnýefekt pre cukrovkárov. Ako to možno uro-biť?

Enzým je veľká molekula, ktorá vierýchlo vykonávať jeden typ chemickej re -akcie. Enzým aldózareduktáza me ní glu-kózu na sorbitol. Ak sa nájde molekulaschopná naviazať sa na vhodné miestoenzýmu, z ktorého môže spomaliť rýchlosťtakejto reakcie, hovoríme, že došlo k inhi-bícii (spomaleniu činnosti) enzýmu. Takátomo lekula sa nazýva inhibítor. Hľa daniu in -hibítorov aldózareduktázy (ARI) sa už dlh -šiu dobu venuje mnoho vedeckých tímovvo svete, žiaľ, zatiaľ bez väčšieho úspechu.Dôvodom je hlavne to, že látky, ktoré majú

aj silné inhibičné vlastnos-ti, čiže veľmi spomaľujúčinnosť enzýmu aldózare-duktáza, nefungujú v orga-nizme tak, ako sa od nichočakávalo. Pravdepodob -ne to spôsobujú tie fyzikál-no-chemické vlastnosti,ktoré ovplyvňujú ich roz-deľovanie v organizme,hovoríme im transportnévlastnosti. Ideálnym lieči-vom by teda bola látka,ktorá má inhibičné vlast-

nosti. To znamená, že sa môže viazať naenzým aldózareduktáza, dokáže znižovaťv mieste účinku nadmerný oxidačný stresa navyše má aj vhodné transportné vlast-nosti, teda ľahko sa dostane na miestoúčinku.

V súčasnosti sa v Ústave experimentál-nej farmakológie a toxikológie SAV pracu-je na druhej generácii takýchto pyridoindo-lových derivátov s cieľom nájsť látku, ktorá

by bola dostatočne účinná a súčasne ma -la aj dobré transportné vlastnosti.

Ako vidno, pri ochoreniach, u ktorýchdochádza k metabolickej poruche, ako jenapríklad cukrovka, sa môže stať z bežné-ho normálneho enzýmu nepriateľ, v tomtoprípade aldózareduktáza. Zlúčenina, zni-žujúca aktivitu aldózareduktázy, môže byťzákladom účinného lieku zabraňujúcehovzniku vážnych zdravotných komplikáciíu chorých na cukrovku.

� RNDr. MAGDALÉNA MÁJEKOVÁ, PhD.� Ing. MILAN ŠTEFEK, PhD.

a kolektív pracovníkov odd. biochemickej farmakológie

Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV


Enzým nebezpečnýpre cukrovkárov

Štruktúra ľudskej aldózareduktázy

Pred ôsmimi rokmi sme v časopise Quark(ročník 2002, číslo 7) uverejnili článoko možnostiach farmakologického ovplyv-nenia, teda prostredníctvom liečiv, sivéhozákalu pri ochorení na cukrovku. Experi -mentálne sa potvrdili na oddelení bio-chemickej farmakológie v Ústave experimen-tálnej farmakológie a toxikológie SAV. Vtedysa testovali látky, ktoré sú schopné znižo-vať oxidačný stres, ale inhibičné schopnos-ti voči aldózareduktáze sa u nich nezistili.Odvtedy sa podarilo pripraviť ďalšie látky,ktoré vedia inhibovať tento enzým a zá -roveň znižovať oxidačný stres. Podľa toho,aké majú ich molekuly fy zikálno-chemickévlastnosti, možno očakávať, že sa budúdobre transportovať v organiz me.

Na obrázku vidno ich chemickú štruk-túru:

Na ďalšom obrázku je zase znázornené,ako je najlepší inhibítor z tejto skupinyumiestnený v enzýme aldózareduktázapodľa výsledkov molekulového modelo-vania:

Účelnáelegancia

mostav Malajzii

Technické stavby�

Most Sungai Prai v malajzijskom Penangu jenádherným príkladom dokonalej spolupráce mostnéhoinžiniera s tvarovým návrhomarchitekta. Skladá sa z hlavného zaveseného mostného poľa z predpätéhobetónu s rozpätím 185 m cez rieku Prai, na ktoré nadväzujú obojstranné príjazdné viadukty.

Elegantná konštrukcia premosťujedĺžku 1,85 km a je celá z prefabriko-vaných priečne delených diel-

cov z predpätého betónu. Domi -nantou objektu je hlavné zavesenépole cez rieku Prai s rozpätím 185 m.Má užitočnú šírku 28,80 m, v ktorej súdve trojprúdové vozovky široké10,5 m s krajnicami šírky 1,5 + 0,5 m.Na hlavné pole sa napájajú príjazdnéviadukty s vozovkou rovnakej šírky,ktoré majú rozpätia polí po 50 m.Premostenie je esteticky pozoruhod-né pri pohľade z diaľky či zblízka.Úprava jeho povrchových plôch sved-čí o tom, že autori venovali veľkú po -zornosť všetkým detailom návrhu. Štíhly tvarkonštrukcie vychádza z uplatnenia prísnejinžiniersko-statickej zákonitosti, ale súčasnepôsobí silným estetickým dojmom, ktorý mi -moriadne púta záujem verejnosti.

Malajzijská dopravná správa plánovalamost Sungai Prai ako časť komplexnéhoprojektu veľkého vonkajšieho cestnéhookruhu Butterworth, ktorý zabezpečujecestnú dopravu k prístavu v priemyselnejzóne štátu Penang a zároveň nadväzujena diaľnicu sever-juh prechádzajúcu po -zdĺž západného pobrežia malajzijskéhopolostrova. Nový most je i priamym spo-

jom k terajšiemu mostu Penang, ktorý pre-mosťuje morskú úžinu medzi pevninovoua ostrovnou časťou štátu. Pod mostomSungai Prai môžu plávať lode proti prúdurieky až do lodenice, keďže má plavebnúvýšku vyše 28 m. V celej priľahlej oblasti jemestská zástavba a od projektantov sapožadovalo, aby pri návrhu minimálnenarušili cestnú premávku do prístavu a prí-jazd lodí do lodenice.

Návrh tvaru priečneho rezu mostnej kon-štrukcie prechádzal postupným vývojom. Počase prišla hlavná konzultačná firma Dar Al-Handasah s jedným viackomorovým pre -fabrikovaným nosníkom s prefabrikovanýmikonzolami jednotnými pre celé premoste-nie. Zrodila sa priečne delená prefabrikova-ná konštrukcia, kde základnou myšlienkoubolo vytvorenie nosnej konštrukcie z jedné-ho chrbticového nosníka primeranej hmot-nosti, ktorý možno pomerne ľahko zdvihnúťa osadiť na miesto. Dobrá manipuláciaa mnohonásobné výrobné opakovanie

v jednotnej forme zaručovali i podstatne niž-šiu cenu konštrukcie. K chrbticovému nosní-ku sa po osadení na miesto pripnú prefabri-kované rámové konzoly.

Výhodou betónu je, že z neho možnovyrábať tvarovo zložité prvky – prefabrikáty.Je len na schopnosti inžiniera, aby mali naj-jednoduchší tvar pre výrobu. Ďalšou výho-dou pri výrobe prefabrikátov z betónu je jed-noduché vytváranie rastrovaného povrchupomocou príložiek vkladaných do vnútradebnenia. Drsný raster rozbíja pôvodnehladkú betónovú plochu, čím sa stratiadrobné výrobné nerovnosti, výrobné škáry

a vytvára sa priaznivý vizuálny efekt. Rasterna moste Sungai Prai má preto po celejdĺžke 1,8 km rôzne variácie tvaru i hĺbky.

Zásadou pre návrh mostných pilierovbolo maximálne použitie jednoduchýchopakujúcich sa prefabrikovaných betóno-vých prvkov. Projektanti sa počas navrho-vania pilierov pohybovali medzi dvomi sta-tickými možnosťami. Keď pripojili pilieretuho k nosnej konštrukcii, ušetrili síceložiská, ale obmedzili tým ohybnosť pilie-rov dôležitú pri tepelnom rozťahovaní nos-nej konštrukcie. Riešenie ponúkli takzvanédvojlistové vyľahčené piliere zloženéz dvoch samostatných zakrivených stien,ktoré mali požadovanú statickú pružnosť.Doslova si vyladili tuhosť a pevnosť most-nej konštrukcie pomocou rôznej šírky tuhopripojených pilierov, pričom nemenili kon-štantné zakrivenie stien.

Ďalšou novinkou mosta je osvetleniez pylónov. Na ich vrcholoch navrhli sústa-vu elektrického osvetlenia pre vozovku.

Vyhli sa tak bočnému alebo stredovémuradu svietidiel na hlavnom poli, dosiahlivizuálne čistú siluetu konštrukcie a vylúčiliprípadnú pracnú údržbu svietidiel medzišikmými nosnými závesmi.

Na príjazdné viadukty k hlavnému poľu savidlicovito pripájajú nájazdové rampy z oko-litých mestských komunikácií. Napriek tomu,že všetky mostné nájazdové objekty súz priečne delených prefabrikátov, nie jemedzi nimi v napojení na nájazdové viaduk-ty žiadna škára ani monoliticky vybetónova-ná plocha. Spoj je hladký, plynulý a tvarompripomína kazetový strop.



VežiakyParíža prerastúeiffelovku

V parížskej obchodnej oblasti La Défense na severozápadnom okraji mesta pribudnú pozoruhodné vežiaky Le Phare a Hermitage Plazas výškou viac než 300 m, čím prerastú Eiffelovuvežu a budú najvyššími budovami Paríža.

Prvý z mrakodrapov Le Phare sa vôbec nepodobá na kon-venčnú kancelársku budovu. Príčinou je nepravidelný sties-nený tvar staveniska a prehustená zástavba okolia. Na jed-

nej strane sa miesta stavby dotýka hlavná diaľnica a v tesnej blíz-kosti sa pod úrovňou terénu nachádza rušná železničná stanica.Navyše miestom uvažovaného pôdorysu budovy nateraz vedieširoký most pre peších.

Aby sa nová budova prispôsobila existujúcim podmienkam,musela sa jej základňa navrhnúť ako trojnožka. Dve z nôh troj-nožky budú plné, ale tretia, zo siete diagonálnych oceľových trá-mov, bude len funkčnou konštrukčnou podporou. Takýmto uspo-riadaním sa vytvorí v základni budovy voľný priestor široký 24 ma vysoký 30 m, ktorý dokonale poslúži na plynulú pešiu premáv-ku. Z prízemia dopravia pohyblivé schodiská návštevníkov dohlavného kuloáru budovy, ktorý je až na deviatom podlaží. Tu sa

tri samostatné nohy trojnožky spoja do jednej asymetrickej veženajprv sa rozširujúcej a potom smerom k vrcholu zase zužujúcej.

Nosným konštrukčným systémom vežiaka bude hybridný po -schodový priestorový rám. Má sa skladať zo stredného železobe-tónového jadra spolu s fasádou vytvorenou z nosných železobe-tónových stĺpov. Celú konštrukciu rámu spoja železobetónovéstropné dosky do priestorového nosného celku. Konštrukčnú rá -movú časť nosného systému budovy nad železničnou stanicounavrhujú z ocele, aby mala minimálnu hmotnosť. Systém šikmýchoceľových trámov obklopujúcich hlavný kuloár pomôže zasavrcholu vežiaka zaťažovaného vetrom.

Hlavným cieľom špecializovanej firmy IBE Consulting Engineerszo Sherman Oaks v Kalifornii je naprojektovať vežiak tak, aby sav jeho okolí zachovalo udržateľné životné prostredie. Chce, abyveterné turbíny na streche poskytli vyše 200 kW elektrickej energiea v budove navrhuje vysokoúčinnú výrobňu chladiacej vody preklimatizáciu. Najcharakteristickejším znakom návrhu stavby mábyť jej fasáda. Vežiak využije viaceré energetické zariadenia osa-dené na nej, aby zachytili i skladovali získanú tepelnú energiua odviedli ju tam, kde bude potrebná.

Hladká sklená fasáda na severnej strane budovy, kam dopadárelatívne málo priameho slnečného svitu, je navrhnutá tak, aby pri-rodzené denné osvetlenie maximálne prenikalo do interiéru. Lesk -lé fasády na východnej, južnej a západnej strane budovy dostanúzase ďalší plášť vo forme rebrovej ochrannej siete z nehrdzavejú-cej ocele. Bude chrániť vnútro budovy pred priamym slnečnýmžiarením.

Projekt Le Phare je súčasťou širokého úsilia agentúry Verejné za -riadenie na prevádzku regiónu La Défense, ktorá dozerá na jehocelkový rozvoj. Po dobudovaní vežiaka obsadia z jeho užitočnejplochy 175-tisíc metrov štvorcových celých 130-tisíc štvorcovýchmetrov kancelárie rozvíjajúcich sa obchodných spoločností. Pred -pokladá sa, že celý projekt Le Phare zrealizujú do roku 2014.

Ďalšou navrhovanou megastavbou v parížskom La Défense súpozoruhodné vežiaky Heremitage Plaza, ktoré navrhla známa archi-tektonická firma Foster + Partners z Londýna. Vybuduje ich paríž skaGroupe Hermitage, ktorej partnerom má byť newyorská spoločnosťTurner International. Stavba sa bude skladať z dvoch štíhlych mra-kodrapov vysokých 323 m. Každý má pôdorys pretiahnutého ose-muholníka s maximálnym rozmerom 52 m a minimálnym 22 m. Jehonosné doskové stropy sa budú meniť podľa výšky podlažia nad prí-zemím: užšie strany v nižších podlažiach sa postupne zväčšia a roz-šíria, zatiaľ čo širšie strany sa budú zužovať. Na najvyššom podlažíkaždého vežiaka bude mať stropná doska rovnaký tvar ako stropnádoska na prízemí, len bude k nej pootočená o 90 stupňov. Na úrov-ni ulice budú vežiaky vzdialené od seba 42 m, ale rímsy striech vovýške 323 m sa priblížia na vzdialenosť len 16 m.

V suterénoch oboch vežiakov a blízkej pridruženej desaťpodlažnejkancelárskej budove budú kiná, obchody, kaviarne i reštaurácie. Nacelý projekt sa teraz vypracováva základná predbežná štúdia.

� RE

�Technické stavby

Vežiak Le Phare

Vežiaky Hermitage Plaza

Naše zdravotnícke veličiny nás už dlho upozorňujú, že na Slovensku očakávame epidémiu chrípky práve koncom tohto mesiaca.Je to každoročný jav a netreba kvôli tomu podliehať panike. Ani očkovacej.

Ak nás však už dostane do pazúrov, treba ju poctivo vyležať a ne -hrať sa na hrdinov. Jedným z opatrení, ako brániť šíreniu chrípko-vého vírusu, sú vraj aj zdravotnícke rúška.

Keď sa objavil syndróm akútneho respiračného zlyhania (SARS),vypuklo zdesenie a ľudia sa začali rúškami zásobovať. Rovnako topokračovalo aj po objavení vtáčej chrípky, a nie je to inak ani pritohtoročnej mutácii A (H1N1). Môžu nás rúška ochrániť?

Lekárske rúška slúžia na to, aby zabránili prieniku mikroorganiz-mov zvnútra von, čiže majú chrániť pacienta pred lekárovými mik -róbami. Skúšky lekárskych rúšok nie sú normalizované a povinné.Naproti tomu respirátory (filtračné polomasky) majú zabrániť prie-niku mikroorganizmov, jemného prachu a toxických tuhých i kva-palných častí zvonku do vnútra, čiže chránia dýchacie cesty nosi-teľa rúška. Respirátory podliehajú povinným skúškam. Český časo-pis Test si zobral na mušku 3 druhy rúšok a 12 druhov respiráto-rov. Pri testovaní sa ukázalo, že lekárske rúško s najvyššou účin-nosťou (85,7 %) sa dopracovalo pod úroveň najslabšieho respirá-tora (87,3 %) najnižšej triedy, ktorý chráni dýchacie ústrojenstvoi proti inertnému jemnému prachu. Lekárske rúšky sú zhotovenéz materiálu, ktorým ľahko prenikajú najmenšie častice a najmenšiemikroorganizmy (menšie ako 300 nm, pričom priemer vírusu chríp-ky je 100 nm). Aby sme boli čestní, rúška a respirátory nie sú rov-nocennými partnermi na porovnávanie, ale aj tak sú zistenia zaují-mavé. Kompletné výsledky testu nájdete na adrese: http://www.dtest.cz/sk/zapomente-na-rousky&l=sk.

ZDROJ: SPRACOVANÉ PODĽA ČASOPISU TEST


Čo píšu iní?�

Ako nás chránia rúška?

Zvykli sme si na euro?Prešiel presne rok odvtedy, ako sme

definitívne vymenili slovenskékoruny za euro. AgentúraSynovate realizovala v septembri2009 prieskum na vzorke 500 respondentov týkajúci sa eura.

Vírus takzvanejprasacej

chrípky A (H1N1)

Zaujímala sa najmä o to, ako si ľudia na euro zvykli a či vedia, koľkoeur stoja základné potraviny ako chlieb, vajcia či neporciovanékura. Agentúra oslovila ľudí, aby uviedli cenu tovarov v mene,aká im vyhovuje. Podľa výsledkov si na euro zvyklo 35,6 per-centa opýtaných, no 44,2 percenta Slovákov ešte stále pre-mýšľa v korunách. Niečo viac než 20 percent responden-tov uviedlo cenu niektorých tovarov v eurách a ďalšíchv korunách. Hodnotu tovarov v eurách uvádzali prevaž-ne respondenti vo veku od 18 do 34 rokov.

Agentúra sa taktiež snažila zistiť, či sa ľudia naučilisprávne odhadovať cenu tovarov. Pre ľudí bolo naj-jednoduchšie určiť cenu za chlieb, kde správneodpovedalo až 86,8 percenta opýtaných. Hodnotudesiatich kusov vajec uviedlo správne 81 percentopýtaných a najhoršie dopadlo uvádzanie ceny zakura – 57,8 percenta. Treba však brať do úvahy ajnajširšiu variabilitu cien za tento tovar. Agentúra sta-novila priemerné ceny týchto potravín podľa údajovŠtatistického úradu s toleranciou 40 centov smeromnadol i nahor.

Z prieskumu vyplynulo, že Slováci sa v cenách týchtozákladných potravín vyznajú, pretože 44,6 percenta opý-taných uviedlo správnu cenu pri všetkých troch tovarocha ďalších 38,6 percenta sa mýlilo len v jednom z nich. V súbo-ji pohlaví to boli ženy, ktoré častejšie uvádzali správnu cenu privšetkých troch položkách a taktiež ľudia vo veku 35 až 54 rokov súv cenách tovarov lepšie zorientovaní než najmladší respondenti voveku od 18 do 24 rokov.

Vďaka nemu vidímeUž ste niekedy rozmýšľali, ako sa vaše oči

prispôsobia šeru? Ak prejdeme zo svetla do takmer úplnej tmy, musia sa bunky sietnicerýchlo prispôsobiť.

Vedci z Washington University School of Medicine objavili mecha-nizmus, ktorý dovoľuje ľudskému oku prispôsobiť sa na tmu veľmirýchlo. Rovnaký proces tiež pomáha oku vidieť v jasnom svetle.

Objav by mohol prispieť k lepšiemu chápaniu chorôb, ktorépostihujú sietnicu, napríklad jej poškodenie spôsobené vekom,ktoré spôsobuje slepotu. Degenerácia sietnice spôsobená vekomsa môže tlmiť prístupom, ktorý objavili vedci pod vedenímVladimíra Kefalovova. Mechanizmus prispôsobenia oka súvisís degeneráciou čapíkov. Ak by sa podarilo podnietiť aktivitu, mohliby sme niektoré zmeny sietnice zvrátiť.

Svetlocitlivé bunky sietnice sa nazývajú čapíky a tyčinky. Obatypy používajú podobný mechanizmus premieňajúci svetlo navidenie, fungujú ale rozdielne. Tyčinky sú veľmi citlivé a fungujúdobre v šere, rýchlo ich však môže osvetliť prudké svetlo a pre-stávajú fungovať. Neumožňujú vnímanie farby, preto v šere vidímefarby len zriedkavo. Čapíky nám naopak umožnia videnie farieba dokážu sa rýchlo prispôsobiť prudkým zmenám intenzity svetla.Čapíky sa spoliehajú na svetlocitlivé molekuly, ktoré sa spájajúa vytvárajú viditeľný pigment. Pigment sa po absorbovaní svetlazničí, takže ho treba obnoviť alebo nahradiť, aby mohli čapíky ajnaďalej vnímať svetlo. Po pôsobení svetla môžu kľúčové súčastipigmentov nazývané chromofory opustiť bunku a putovať k blízke-mu pigmentovému epitelu pri sietnici. Tam je chromofor obnove-ný a vracia sa naspäť do svetlocitlivej bunky.

V tomto roku sa vedcom podarilo odstrániť zo sietnice sala-mandry vrstvu pigmentového epitelu, takže sa nemohli obnovovaťpigmentové molekuly. Potom vystavili bunky sietnice jasnémusvetlu a tme. Pôsobenie jasného svetla zničilo pigment v tyčin-kách a tie nemohli obnoviť chromofory. Pigmenty v čapíkoch saale naopak rýchlo obnovili a pokračovali v činnosti, takže bolovedcom jasné, že musí existovať aj nejaký odlišný spôsob obno-vy. V novom výskume spravil Kefalov rovnaký experiment s bun-kami myší, primátov a ľudí. Všetky s rovnakým výsledkom.

Aby zistili, ako môžu čapíky recyklovať pigment bez epitelu,zamerali sa vedci na tzv. Müllerove bunky, ktoré sú podporou prečapíky a tyčinky. Vedci do vzoriek aplikovali chemické látky, ktorétieto bunky zničili a potom vystavili vzorky opäť extrémnym výky-vom svetla. Bez Müllerových buniek už svoj pigment nedokázaliobnoviť ani čapíky, a preto sa nevedeli prispôsobiť tme.

Objav podľa slov vedcov znamená, že jedného dňa ľudia doká-žu zmeniť procesy v sietnici a zlepšia videnie človeka, ktorémuv dôsledku úrazu alebo choroby chýba.

Na našom portáli www.eQuark.sk sa dočítate aj toto:


A čo píšeme my? �

Do trópov v červenej,oranžovej a žltej

Jednou z úspešných riešiteliekFestivalu vedy a techniky 2009bola aj Emília Petríková zo Základnej školy naRadvanskej ulici v BanskejBystrici. Jej projekt Vplyv farbyodevu na prienik UV žiareniaa tepla môže byť inšpirácioui pre módnych tvorcov.

O svojom projekte povedala: Slnečné žia-renie je pre život nevyhnutné, no jeho ultra-

fialové lúče a teplo môžu spôsobiť ľudskémutelu veľa zdravotných problémov. K jedným zo

základných ochranných prostriedkov patrí odev. Skúmala 20 materiálovo zhodných vzoriek bavl-

nených látok rôznych farieb a vplyv farby na prienikultrafialového žiarenia a pohlcovanie tepla cez ne. Cez rôzne

farby látok preniklo 0 % až 10,45 % ultrafialového (UV) žiarenia.Ako hlavný faktor sa ukázala sýtosť farby, svetlejšími odtieňmi pre-

niklo viac UV žiarenia. Druhoradým faktorom bola elektromagne-tická vlnová dĺžka farby. Farbami s dlhšou elektromagnetickouvlnovou dĺžkou (červená, oranžová, žltá) preniklo viac UV žiareniaako farbami s kratšou elektromagnetickou vlnovou dĺžkou (fialová,modrá, zelená). Je to spôsobené tým, že ultrafialové žiarenie sa velektromagnetickom spektre nachádza pred viditeľným spektromfarieb. A tak ho farby s kratšou dĺžkou viac odrážajú a tie s dlhšouviac pohlcujú. Čiernou neprešlo žiadne UV žiarenie, umiestnila sana poslednom mieste. Biela sa umiestnila na 8. mieste. Toto pre-kvapivé umiestnenie spôsobil fakt, že výrobcovia pridávajú do bie-lej optické zjasňovače textílií, ktoré majú florescenčný efekt, tedaspôsobujú väčší odraz UV žiarenia. Vidíme, ako biele tričko podUV lampou doslova svieti.

Rôzne farby bavlny sa zahriali na 100,11 % až 111,06 % teplo-ty prostredia. Tu sa ako rozhodujúci faktor ukázala elektromagne-tická vlnová dĺžka farby. Najviac sa zahriala čierna, pretože po -hlcuje všetky elektromagnetické vlnové dĺžky. Farby s kratšouelektromagnetickou dĺžkou sa zahriali viac než farby s dlhšouelektromagnetickou vlnovou dĺžkou, čo je podľa mňa zaujímavé,pretože tieto farby na nás psychicky pôsobia ako studené. Spô -sobila to vlastnosť infračerveného žiarenia, ktoré má dlhšiu vlnovúdĺžku ako viditeľné spektrum. Biela sa umiestnila pre už spomína-né optické zjasňovače látok na 16. mieste. Sýtejšie odtiene sazahriali viac než svetlejšie, to je však len druhoradý faktor.

Podľa týchto výsledkov odporúčam pri cestách do teplých krajínnosiť oblečenie sýtej červenej, oranžovej a žltej farby a naopak,v tomto chladnom počasí u nás by sme mali uprednostniť tmavo-modrú a fialovú farbu, povedala Emília.


Jedným z hlavných podujatíTýždňa vedy a techniky naSlovensku 2009, ktoré sme tiežnavštívili v bratislavskejInchebe, bola celoštátna prehliadka vedeckých a technických projektov žiakova študentov o cenu Scientia pro futuro 2009. Súťaž otvorilpodpredseda vlády a ministerškolstva Ján Mikolaj.

Jedným z projektov, ktoré nás zaujalia ktorý nakoniec aj získal cenu zamimoriadne kvalitný žiacky vedecký

alebo technický projekt, bola aj prácaRiadenie plniacej linky pomocou PLC štu-dentov SOŠ z Nového Mesta nad Váhom(Peter Kozáček, Michaela Švachová, Ma -túš Ranuša a Patrik Šebesta). Študenti nazáklade reálneho problému z praxe riešili,ako kontrolovať fľaše prichádzajúce doplničky. Dôležitou časťou kontroly je mi k -rospínač na úchytke hrdla fľaše, ktorý pre-verí, či nie je fľaša prasknutá alebo inakpoškodená vo vrchnej časti. Študenti sisami vypracovali strojnú konštrukciu, ná -vrh i realizáciu modelu, zhotovili elektrickéa elektronické obvody a nakoniec celý mo -del oživili naprogramovaním riadiacehosystému.

Do inej oblasti patrí projekt Mariána Ba -binčáka a Juraja Goča z prešovskej ZŠa Gymnázia sv. Mikuláša. Rovnako akonám sa projekt páčil aj porote a Mariáns Jurajom pôjdu do San Jose v USA na

Intel ISEF 2010. Chlapci sledovali vplyvhydrologických environmentálnych faktorovna rast a vývin cibule kuchynskej. Zaují -mala ich klíčivosť semien pri rôznej záťažiživotného prostredia, preto ich polievaliokrem obyčajnej vody aj rôznymi koncen-tráciami chemických roztokov (kyselinysírovej, soľným roztokom a podobne),minerálnymi vodami i dažďovou vodou.Samozrejme, niektoré roztoky boli takétoxické, že semená nevzklíčili, iné malizdeformované korienky alebo sa vplyvommeďnatých prípravkov sfarbili do modra.Z troch odrôd cibúľ sadzačiek Všetana,Karmen a Študgartská sa práve poslednáukázala ako najodolnejšia. Výsledok ichpráce je užitočný pre pestovateľov cibule.Do USA nepocestujú sami, sprevádzať ichbudú ďalší šťastlivci: Silvia Hnátováz Gymnázia na Párovskej ulici v Nitre (Životmikroorganizmov vo vodných tokoch)a Filip Kunč z Gymnázia Ivana Kupeckého

v Hlohovci (Chemickéanalýzy vonných tyčinieks použitím plynovej chro-matografie a hmotnost-nej spektrometrie).

Hlavnú cenu a 400 eursi nakoniec odniesla užznáma dvojica PeterRabatin a Jakub Renčaso svojím projektomKryštalizácia v 2D systé-me, za ktorý získali oce-nenie i na európskejsúťaži študentských pro-jektov v Paríži (Quarkč. 11/09). Tentoraz cenudostala aj ich pani profe-sorka RNDr. Mária Švi-ková, CSc., za pomoc

pri projekte. Rovnakú hlavnú cenu získalatiež Erika Horváthová z Gymnázia na Šro-

bárovej ulici v Košiciach a jej pani profe-sorka RNDr. Viera Straková. Erikin projektmal názov Kliešť obyčajný v mestskýcha prímestských parkoch Košíc ako vektorpôvodcu lymskej boreliózy.

Ocenených i kvalitných prác bolo viac,ako umožňuje rozsah tohto priestoru,preto viac podrobností nájdete aj na webo-vej stránke časopisu: www.quark.sk nakonci rovnomenného článku.

� JANA MATEJÍČKOVÁ

Mladí a veda�

Veda pre budúcnosť

Hviezdy nadHodvábnou cestouNa Medzinárodnú olympiádu

z astronómie a astrofyzikyIOAA v Teheráne sme prileteliuž v noci zo stredy naštvrtok. Až v nedeľu sme savšak zoznámili s teleskopmi,kritériami hodnotenia a všetkým, čo nám o olym-piáde ešte nebolo jasné.

Po obede sme sa vo Water & Energy Hallzúčastnili otváracieho ceremoniálu. Po -radca duchovného vodcu Iránskej islam-skej republiky Dr. Ali Akbar Velajáti v za -ujímavej prednáške pripomenul prínosperzskej a všeobecne islamskej astronó-mie a vedy pre ľudstvo.

V pondelok sme si obzreli nádhernékomnaty letného sídla posledného perz-ského šáha. Po obede sme navštíviliFan-Amooz Technology Park, kde námpredviedli laserovú šou a niekoľko efekt-ných pokusov s Teslovým transformáto-rom.

Otvorenie Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2009. Zľava: P. Fodrek, Zväz priemy-selných, výskumných a vývojových organizácií; V. Smieško, predseda Rady vysokýchškôl; J. Turňa, Centrum vedecko-technických informácií SR; J. Mikolaj, podpredsedavlády a minister školstva; F. Gahér, rektor UK v Bratislave; D. Ježová, podpredsedníč-ka SAV; J. Šípoš, organizátor z OZ Mladí vedci Slovenska.

Peter Kozáček a Michaela Švachová každému radi predviedli svoj funkčnýmodel plniacej linky.

Astronomická olympiáda – pohľad zo zákulisiaZ minulých ročníkov Medzinárodnej olympiády

astronómie a astrofyziky (IOAA) sme si už zvyklina všelijaké zvláštnosti, no v Iráne ich boloviac, ako sme si želali.

Asi najmenej stresujúci bol časový posun o 1,5 hodiny oproti nášmuletnému času. Každá žena zo zahraničia mohla vstúpiť na iránskupôdu len so šatkou na hlave a čo bolo najhoršie, hneď od začiatkusme pociťovali obrovský nedostatok informácií zo strany organizá-torov. Na každom kroku nás sprevádzali a strážili pracovníci ich štát-nej bezpečnosti, takže už po pár dňoch sme sa cítili ako vo väzení.

Študenti postupne riešili teoretické úlohy, dátovú analýzu a prak-tické pozorovania. Nepáčil sa mi príklad o určovaní dráhy medzikon-tinentálnej balistickej rakety, pripadal mi neastro-nomický. Problém bol i s ne správnym zadanímjednej praktickej úlohy, ktorú potom zrušili. Takýtoprístup deprimoval aj našich chlapcov a poškodilich v konečnom hodnotení. Keď sme protestovali,iránski členovia hodnotiacej komisie boli veľmineoblomní. Mira Jagelku nespravodlivo ohodnotilipri pozorovaniach a od bronzu ho delilo len neu-veriteľných 0,15 %.

Naše problémy v Iráne vyvrcholili nasledujúcideň, keď nás pozvali na naše veľvyslanectvo.Iránci nepriviedli podľa dohovoru našich študen-tov do nášho hotela, ale ich zadržiavali na nezná-mom mieste. Postupne prišli pre nás dvaja pra-covníci nášho veľvyslanectva, no márne riešili celúvec s organizátormi IOAA. Potom sa veci ujal veľ -

vyslanec Anton Hajduk a po troch hodinách zložitých rozhovorov sanakoniec naši chlapci objavili. Po tejto skúsenosti sme v obavách

doslova ušli z hotela na naše veľvyslanectvo. Veľ -vyslanec Hajduk nás poučil o situácii v Iráne a ajo tom, ako sa máme správať, aby sme sa vyhliproblémom. Pracovníci veľvyslanectva nám potompomohli pri zabezpečení ubytovania v inom hotelia na druhý deň nás sprevádzali po Teheráne. Nav -štívili sme palác Golestan a nakoniec aj vytúženýhlavný bazár. Tu náš najlepší teoretik Eugen ukázalnajslabšie praktické schopnosti, lebo sa počas ná -kupov trikrát stratil. V deň odchodu nás dvaja pra-covníci veľvyslanectva odviezli na letisko a až keďsme sa odlepili od štartovacej dráhy teherán skeholetiska, opadli obavy o našu bezpečnosť.

� Dr. LADISLAV HRIC, CSc.Astronomický ústav SAV, predseda AO na Slovensku

� Dr. MÁRIA H. BARTOLOMEJOVÁ Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV


V utorok doobeda sme mali teoretickúčasť olympiády. V pätnástich úloháchsme riešili štandardné astronomické si -tuácie. Dve boli náročnejšie. Prvou bolovypočítať trajektóriu interkontinentálnejbalistickej rakety, keď sú známe rýchlosťa priestorový uhol štartu. Druhou vypočí-tať magnitúdu určitého typu hviezd nazáklade modelu našej galaxie.

Po obede sme mali divadielko. Hlav -nými účinkujúcimi boli významné osob-nosti svetovej vedy od Ptolemaia až poEinsteina, ktorí po perzsky rozprávali

o svo jich objavoch a prínose pre sveto-vú vedu.

V stredu sme mali oddychový deň.Pri stoloch pod šírym nebom si každýpod odborným dohľadom z kôpky elek-tronických súčiastok pre seba pospáj-koval fotometer a poskladal vlastnýAstrolab.

Vo štvrtok sme robili analýzu astro -nomických dát. Najprv sme museli zosním ky CCD kamery vypočítať magnitú-dy neznámych hviezd, pričom smepoznali magnitúdu časti hviezd na nej,

Prosíme všetkých záujemcov,ktorí by sa chceli zapojiť do 4. ročníka Astronomickejolympiády, aby sledovalistránku Slovenskej astronomickej spoločnostihttp://sas.astro.sk/.Už od konca decembra 2009ich tam čakajú nové príklady,ktorých riešenia bude potrebné zaslať do koncamarca. Budúca IOAA budev septembri 2010 v olympij-skom Pekingu.

�Mladí a veda

Slovenská delegácia na prijatí u veľvyslanca SR v Iráne. Zľava:P. Kosec, E. Hruška, M. Jagelka, Jeho excelencia Anton Hajduk,Dr. M. Bartolomejová, Dr. L. Hric – vedúci delegácie a F. Valach

spočítať intenzitu pozadia oblohy a jej kvalitu. Po -tom sme mali vypočítať presné parametre dráhyVenuše, ak je nameraná jej presná vzdialenosť odZeme a jej fáza.

Po obede sme sa vybrali do historického objek-tu Deh-Namak Caravanserai, kde mali na Hod -vábnej ceste zastávku karavány. Na streche smeabsolvovali tri praktické úlohy. Pozorovaním voľ-ným okom sme mali doplniť a určiť chýbajúcehviezdy na predloženej snímke. Hviezdy v zadanívšak mali chybné údaje, takže nakoniec sa tátoúloha nehodnotila. Pri druhej úlohe sme mali nasnímke zobrazenú inú časť oblohy. Pozorovanímsme mali zistiť vzájomné vzdialenosti hviezdv stupňoch a určiť magnitúdy týchto hviezd. Na -koniec sme ďalekohľadom zameriavali požadova-nú hviezdu a určovali hviezdny čas.

Nasledovali tri dni voľného programu a ažv pondelok vyhlasovanie víťazov olympiády.Predtým sme však nečakane navštívili Prezi -dentský palác, kde nás prijal iránsky prezidentMahmúd Ahmadínedžád. V hoteli Olympic vyhlá-sili výsledky olympiády. Absolútnym víťazom saznovu stal minuloročný víťaz Nitin Jain z Indie.V súťaži krajín vyhral domáci Irán. Pre Slovenskosom získal bronzovú medailu a moji kolegovia tričestné uznania. Vzhľadom na podobné výsledkyz minulého roka však vidno, že Slovensko, takako aj v iných predmetových olympiádach, výraz-ne zaostáva za Áziou.

� EUGEN HRUŠKA

Po prebratí cien zľava: F. Valach, M. Jagelka, P. Kosec a E. Hruška


Publikácia Dejiny Slovenska.Dátumy, udalosti, osobnosti,ktorá vyšla aj v Českej repub -like pod názvom DějinySlovenska v datech, je podlhom čase prvou relatívnepodrobnou a zároveň prehľad-nou chronológiou historickéhovývoja územia Slovenska odpraveku až po súčasnosť.

Dielo početného kolektívu autorov-histori-kov Slovenskej akadémie vied patrí k ojedi-nelým svojho druhu. Slovenskému a české-mu čitateľovi poskytuje analytický pohľadod hĺbok paleolitu cez obdobie sťahovanianárodov, prvé doložené nálezy o starýchSlovanoch, stredovek, obdobie habsbur-

skej monarchie, začiatok našich moder-ných dejín v 20. storočí až po najsúčasnej -šie dejiny.

Originálnym prínosom a výhodou publi-kácie je skutočnosť, že ponúka prierez slo-venskými dejinami v zhutnenej podobe,v niektorých heslách však aj so stručným,ale fundovaným odborným výkladom. Textsa tak sústreďuje na vecný chronologickýprehľad dôležitých dejov, ktoré hýbali Slo -venskom a mali pre jeho vývoj relevantnývýznam. Podrobný výklad nahrádza skutoč-nosť, že kým jednotlivé heslá obsahujú vec -nú a väčšinou krátku charakteristiku histo-rickej udalosti či osobnosti, ich dosah, výz -nam a miesto v dejinách v potrebných súvi-slostiach vždy osvet ľuje rozsiahlejší úvod.Je to vstupná kapitola do konkrétneho his-torického obdobia, ktorá ho hlbšie charak-terizuje a uvádza nasledujúce heslá do šir-šieho kontextu a jeho politických či sociál-nych súvislostí.

Zaujímavá je napríklad štúdia uvádzajúcasituáciu Slovenska na prelome 19. a 20. sto -ročia – na prahu obdobia modernej do by,ktorá mu mala priniesť neobyčajný kultúrnya sociálny pokrok a národnú emancipáciu.

Pozorný čitateľ sa dozvie podrobnostio problémoch slovenského národného hnu-tia, jeho diferenciácii i to, do akej miery boloschopné čeliť štátnej politike maďarizáciea národnostného útlaku. Dostane však infor-mácie aj o súdobom sociálnom zložení slo-venskej spoločnosti, priemyselnom vývoji,stave urbanizácie, spolkovej činnosti, kul-túrnych aktivitách a nosných témach, ktorý-mi v tomto čase slovenská spoločnosť žila.

Podobne sa aj v úvode obdobia veno-vanému vzniku a existencii prvej Českoslo-venskej republiky po roku 1918 možnodočítať zaujímavé informácie nielen o jehopolitickom pozadí, osobnostiach, kľúčo-vých súvislostiach a problémoch, ale ajo životnej úrovni a kultúrnom vývoji sloven-ského obyvateľstva. � MIROSLAV LONDÁK

... na používanie slovies naviazať,naväzovať a od nich odvodených slov

V jazykových prejavoch sa stretáme aj s ta -kýmito vetami: Naša snaha je naviazať spo-luprácu s podobnými organizáciami v rámciSlovenska... – Cieľom projektu je naviazať natradíciu fotografických veľtrhov... – Našímcieľom je pomocou týchto programov navia-zať kontakt s miestnymi občanmi. – Nasemináre by mali naväzovať pripravovanéštudijné cesty. – S ďalšími odborníkmi bude-me operatívne naväzovať spoluprácu... –Naň bude naväzovať úsek od centraPovažskej Bystrice do Vrtižera... – Jednotlivéučebnice na seba premyslene naväzujú.(Ilustračné doklady sú z internetu.)

V týchto vetách sa používajú slovesá na -viazať a naväzovať. Podľa Krátkeho slovníkaslovenského jazyka (2003) dokonavé slove-so naviazať má význam „viazaním zhotoviť,nahromadiť“ a s týmto významom súvisí ajpoužité nedokonavé sloveso naväzovať.V ci tovaných vetách však o tieto významynejde. Vo vetách s dokonavým slovesomviazať ide o význam „začať rozvíjať“ alebo„pripojiť sa k niečomu, použiť niečo akovýchodisko“. Takýto význam má dokonavésloveso utvorené od základu viazať predpo-nou nad-, teda sloveso nadviazať. Od doko-navého slovesa nadviazať utvorené nedoko-navé sloveso má podobu nadväzovať. Vovetách uvedených na začiatku namiestoslovných spojení naviazať spoluprácu,naviazať na tradíciu, naviazať kontakt, nasemináre by mali naväzovať študijné cesty,operatívne naväzovať spoluprácu, naň budenaväzovať úsek, učebnice na seba premys -lene naväzujú so zreteľom na zamýšľanýobsah výpovede mali sa použiť slovné spo-jenia nadviazať spoluprácu, nadviazať na tra-díciu, nadviazať kontakt, na semináre by ma -li nadväzovať študijné cesty, operatívne nad-väzovať spoluprácu, naň bude nadväzovaťúsek, učebnice na seba premyslene nadvä-zujú.

Od nedokonavého slovesa nadväzovať jeutvorené prídavné meno nadväzný s význa-mom „ktorý priamo na niečo nadväzuje“,na príklad nadväzný systém, nadväzný let,nadväzná liečba, nadväzná odborná prípra-va. Od prídavného mena nadväzný je utvo-rená príslovka nadväzne, napríklad nad-väzne na zmeny, nadväzne na úpravu,a podstatné meno nadväznosť, napríkladnadväznosť procesu, nadväznosť učiva,nadväznosť udalostí, nadväznosť na právnepredpisy, nadväznosť na štátny rozpočet.Podoby slov náväzný, náväzne, náväznosť,s ktorými sa niekedy v takýchto a podob-ných spojeniach stretáme, nie sú jazykovosprávne.

� PaedDr. MATEJ POVAŽAJ, CSc.Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV

Opýtali sme sajazykovedcov…

Ani v novom roku nezostanete bez zvukovej podoby januárového Quarku. Nanašom popularizačnom portáli si môžete stiahnuť hodinové čítanie z aktuálnehočísla do svojho MP3 prehrávača. A hoci je perfektne profesionálne spracované,dostanete sa k nemu, ako inak, stále bezplatne. Potešíme sa novým blogom,komentárom k článkom alebo vašim vlastným príspevkom – úžasnej študentskejvýskumnej práci, úspechom, ktoré ste dosiahli, informáciám o pripravovanej konferencii, seminári alebo interaktívnom vyučovaní. Dajte o sebe vedieť, pochváľte sa. Každý utorok pribúda v rubrike Video nové zaujímavé video od Európskej komisie, nezabudnite.

eQuark.sk – to je inteligentná stránka špeciálne pre vás.

Prehľadné dejinySlovenska

Portál, na ktorom sa dozviete najviac noviniek.

Otestujte sa �

� 1. Mačka pri jednom vrhumáva zvyčajne 1 až 8 mačia-tok. V najpočetnejšom zazna-menanom kompletne preživ-šom vrhu sa však narodilo a) 9 mačiatokb) 14 mačiatokc) 16 mačiatokd) 22 mačiatok

� 2. Zo základných chutímačky necítiaa) slanúb) horkúc) sladkúd) kyslú

� 3. Mačky pradúa) pri nádychub) pri výdychuc) keď nedýchajúd) pri nádychu aj výdychu

� 4. Egypťania boli známi svojím uctievaním mačiek akoposvätných tvorov a strážcovpodsvetia. Za mačaciu bohyňu považovali a) Bastetb) Nefertitic) Esetd) Isis

� 5. Dospelá mačka máa) 32 zubov b) 30 zubov c) 26 zubov d) 24 zubov

� 6. Keď sme sa už pozrelimačke na zúbok, je čas prejsťna uši. Mačacie uši sú schopné otáčať sa o 180stupňov a každé ovládaa) 20 svalovb) 32 svalovc) 45 svalovd) 37 svalov

� 7. Aj mačky sú z času načas choré. Ako reagujú naľudské lieky? Aspirín

a) sa nepoužíva, ale účinkujeb) neúčinkujec) je pre ne prudko toxickýd) je často používaným liekompre mačky

� 8. Vynálezcom mačacíchdvierok bol vraj vedeca) Albert Einsteinb) Richard Feynmanc) Gottfried Leibnizd) Isaac Newton

� 9. Mačky kráčajú a behajútak, žea) zdvíhajú najprv naraz obeľavé a potom obe pravé labkyb) zdvíhajú najprv prednúpravú a zadnú ľavú labku a potom opačnec) naraz zdvíhajú len jednulabkud) hýbu vždy naraz len predný-mi alebo len zadnými labkami

� 10. Mačky vedia podobneako psy pohrýzť. Ich čeľustesú zaujímavé, leboa) sú extrémne pohyblivé dovšetkých smerov, oveľa viacako napríklad ľudskéb) ich hryznutia sú veľmi slabéc) nemôžu nimi hýbať naľavo a napravod) sú veľmi krehké a lámavé

� 11. Snehobiele modrookémačkya) nevedia priasťb) sú inteligentnejšie než ostatné mačkyc) rodí sa im iba jedno mačiatkod) sú hluché

� 12. Mačka dokáže vyskočiťvyššie než je jej vlastná výškaaž a) 3-krátb) 5-krátc) 7-krátd) 9-krát

� 13. Pod UV svetlom svetielkujú mačke a) fúzyb) močc) jazykd) pokožka

� 14. Istotne ste už počuli o tom, že mačky v tme vidialepšie než ľudia. Je to preto,lebo a) vidia asi 6-krát lepšie a potrebujú na to asi 1/6 svetla b) vidia asi 2-krát lepšie a potrebujú rovnako veľa svetlac) vidia asi 2-krát lepšie a potrebujú polovicu svetlaoproti ľuďom d) vidia asi 4-krát lepšie a potrebujú rovnako veľa svetla

� 15. Fúzy ako hmatový or gánslúžia mačkám na lepšierozpoznávanie okolitéhosveta. Zaujímavé sú tým, že a) každým zo štyroch radovfúzov sa dá pohybovať samostatneb) vrchné dva rady sú ovládateľné nezávisle od spod-ných dvoch radovc) mačka dokáže všetkýmiôsmimi radmi fúzov hýbať len narazd) mačka má len dva radyfúzov a dokáže hýbať každýmsamostatne

� 16. A teraz čosi o „veľkýchmačkách“. Tigre, ako vieme,sú tie veľké pruhovanémačky. Pruhy vidíme kvôlitomu, žea) majú pruhovanú srsťb) majú pruhovanú kožuc) majú pruhovanú srsť aj kožud) špinia si srsť, aby sa lepšiemaskovali

� 17. Z mačkovitých tvorovnevie zaťahovať pazúry a) levb) gepardc) leopardd) tiger

� 18. Gepard je najrýchlejšiamačkovitá šelma (a nielen to).Dokáže bežať rýchlosťou aža) 110 km/hb) 200 km/h

c) 80 km/hd) 140 km/h

� 19. Najdlhší chvost mačacej ríše je dlhý 80 až100 cm a patrí a) pume čiernejb) tigrovi sibírskemuc) leopardovi snežnémud) levovi púšťovému

� 20. Mačkovité šelmy, hlavne levy, sú známe svojímrevom. Zarevať však nedokážea) gepardb) leopardc) tigerd) jaguár

� Test pripravila AK

(Sp

rávn

e o

dp

ove

de

náj

det

e n

a st

r. 4

7.)

Čo viete a nevieteo mačkách?


HODNOTENIE 0 – 4 správnych odpovedí:Niekto tu má tuším radšejpsy. Mačka, to je takéštvornohé, chlpaté a pradúcestvorenie.

5 – 9 správnych odpovedí: Pekný nadpriemerný výsle-dok (keďže šlo o ťažký test).Zarytý zoológ asi nebudete,no s mačkami ste sa už asistretli bližšie, však?

10 – 15 správnychodpovedí:Milovník mačiek alebonaozaj dobrý biológ sa hneďpozná. Snáď si tu aj expertako vy našiel niečo zaují-mavé, čo predtým nevedel.

16 – 20 správnychodpovedí:Miau! Prvá mačka čítajúcaQuark! Lebo inak si takéskvelé znalosti tohto druhuvysvetliť nevieme.

Aerobik pre mozgové bunky�

ÚLOHA 1

29. januára 1645 sa Vavrincovi, zakladateľovi levočského kníhtlačiarstva, narodilsyn. Ako správny dedič pokračoval v diele svojho otca. Okrem náboženskej lite-ratúry tlačil aj filozofickú antickú literatúru, učebnice či kalendáre. V roku 1640vydal prvý slovenský kalendár vôbec. V tejto tlačiarni vyšla v roku 1636 Citharasanctorum, ktorá mala veľký národnobuditeľský význam a dosiahla vyše 150vydaní. Tlačiareň počas svojho pôsobenia vyprodukovala 958 diel, medzi nimiv roku 1665 aj štvorjazyčné Komenského dielo Orbis pictus (Svet v obrazoch)s drevorytmi ochtinského rodáka J. Budeku, profesora ev. lýcea v Prešove.Po smrti nášho tlačiara (13. januára 1699 v Levoči) pokračoval v jeho diele synJán, ale po požiaroch v roku 1747 a 1754 tlačiareň zanikla.

a) Ako sa volal známy levočský kníhtlačiar?b) Čo je to Cithara sanctorum?c) Čo najmä preslávilo tlačiareň?

ÚLOHA 2

Prečo je lepšie, keď je poklop studne okrúhly, ako keby bol v tvare štvorca?

Ani v novom roku nenecháme lenivieť vašemozgové bunky, preto sme pre vás pripra-vili zopár úloh. Posledné štyri z nich smevybrali z publikácie nášho vydavateľstvaNová kniha hlavolamov, ktoré si môžeteobjednať na adrese: www.perfekt.sk.Správne odpovede nájdete na strane 47.

ÚLOHA 5Na obrázku je trojrozmerný uzol posklada-ný z minimálneho možného počtu jednot-kových kociek. Všetky kocky sú rovnaké,sú prepojené celými stenami a netvoriažiadne voľné konce.Z koľkých kociek sa musí útvar skladať?

ÚLOHA 6Hviezda s dvanástimi cípmi je rozdelenána dvadsaťštyri dielikov. Podarí sa vám z nich poskladať tri menšie hviezdy s dvanástimi cípmi?

ÚLOHA 7Dokážete premiestniť červený krúžok na miesto

označené červenou bodkou, keď môžete

jedným ťahom pre-miestniť len jeden

krúžok na voľné(biele) miesto?

Odporúčanie:začnite zeleným

alebo modrýmkrúžkom.

Najmenej koľko ťahovpotrebujete?


ÚLOHA 3Môžete zodvihnúťiba jednu paličku, na ktorej neleží žiadna iná? V akom poradí ich treba dvíhať, aby sa vám podarilo pozbierať všetkých dvadsať?

Koľko rôznych dĺžokmajú paličky na obrázku?

Lienka sa potrebuje čo najrýchlejšie dostať k voške. Je cestička vyznačená na obrázku skutočne najkratšia?

ÚLOHA 4

� VŠETCI, KTORÍ NÁM NAPÍSALI, žE V NOVEMBROVEJ ÚLOHE Č. 5 JE NESPRÁVNE RIEŠENIE, DOSTALI OD NÁS KNIHU.


Pri príležitosti 50. výročiaúmrtia amerického spisovateľaprinášame úryvok z jeho azdanajznámejšieho diela, ktorénapísal pred 60. rokmi.

RobbieOsemdesiat, deväťde-siat, sto.

Glorie si prestala za -krývať oči svojimi bacu-ľatými rúčkami a chvíľkuiba tak stála. Krčila nosa žmúrila v slnečnomsvetle. Potom sa odle-pila od stromu niekoľ-kými opatrnými krôčik-mi a snažila sa obzeraťna všetky strany naraz.Naťahovala krk, aby vy -pátrala, aké možnostiponúka húština kríkov po jej pravici a potomešte kúsok podišla a prezrela si krovie z lep-šieho uhla. Okrem monotónneho bzučaniahmyzu a občasného zapípania vtáka, ktorýsa odvážil na poludňajšie slnko, tu vládlohlboké ticho. Glorie našpúlila pery. Určite saschoval v dome, hoci som mu už najmenejtisíckrát povedala, že to nie je žiadna hra.

S pevne zovretými tenkým perami a prís -ne pokrčeným čielkom sa rozhodne vydalasmerom k jednoposchodovému domu nakonci príjazdovej cesty. Príliš neskoro zasebou počula zašuchotanie, po ňom nasle-dovalo typické kopkanie Robbieho kovo-vých nôh. Otočila sa a videla, že jej spoloč-ník víťazne opustil úkryt a teraz ju upaľujeopacovať. Glorie namrzene zakričala: Poč -kaj, Robbie! To nie je hra, Robbie! Sľúbil si,že nebudeš utekať, kým ťa nenájdem.

Jej krátke nôžky na Robbieho obrie kro -ky nestačili. Potom, tri metre od určenéhomiesta, Robbie zrazu spomalil a začal satakmer plaziť. Glorie, ktorá nabrala rých-losť, okolo neho udýchane preletela a opa-covala ho prvá.

Víťazne sa obrátila na Robbieho a ne -vďačne ho za sebaobetovanie odmenilavýsmechom na adresu jeho bežeckýchschopností.

Robbie nevie utekať – vykrikovala, ako tolen vo svojich ôsmich rokoch dokázala. –Vždy ho predbehnem! Vždy ho predbeh-nem!, skandovala.

Robbie neodpovedal, samozrejme – nieslovami. Namiesto toho predvádzal beža -nie, pomaličky sa vzďaľoval a Glorie zrazuutekala za ním a on jej v poslednej chvíli

vždy uhol a nútil ju krúžiť v stále rýchlejšíchkruhoch, až jej natiahnuté ruky bezmocnemávali vo vzduchu.

Robbie!, zakvičala. Zastav sa! A udýcha-ne sa chichotala.

Robbie sa zrazu otočil, schmatol ju a za -točil sa s ňou dokola, takže sa svet obrátilna chvíľu hore nohami a špičky stromovsmerovali dolu, k modrému vzduchoprázd-

nu neba. Konečne za -sa stála na tráve,opierala sa o Robbie -ho nohu a neprestaj-ne pevne zvierala je -ho tvrdý kovový prst.Po chvíli opäť začalanormálne dýchať. Ne -ohrabane napodobni-la svoju matku: zby-točne si urovnávalarozstrapatené vlasy.Pritom otáčala hla-vou, aby sa pozrela,či si nenatrhla šaty.Pleskla Robbieho potrupe. Ty chuligán!Dostaneš!

A Robbie sa skrčil, rukami si zakryl tvár,takže musela dodať: Nie, neboj sa, nedo -staneš. No aj tak, teraz sa schovám ja, pre-tože ty máš dlhšie nohy a okrem toho si sľú-bil, že nebudeš utekať, kým ťa nenájdem.

Robbie pokýval hlavou – malou kockouso zaoblenými rohmi a hranami, ktorú spá-jala s väčším rovnobežnostenom, akožetrupom, iba krátka stonka. Poslušne saotočil k stromu. Jeho planúce oči sazastreli kovovým závojom a z útrob muvychádzalo pravidelné hlasité tikanie.

Nepozeraj sa a nepreskakuj v počítaní,varovala ho Glorie a bežala sa schovať.Sekundy odtikali s nemennou pravidelnos-ťou, viečka sa zodvihli a Robbieho červenéplanúce oči sa rozhliadli. Na chvíľku sazastavili na kúsku farebnej látky vyčnieva-júcej spoza veľkého kameňa. O niekoľkokrokov postúpil a presvedčil sa, že za ka -meňom naozaj sedí Gloria.

Pomaly postupoval k jej úkrytu tak, abyzostal medzi ňou a miestom na opacova-nie. Keď sa ich pohľady stretli a ani ona sinemohla nahovárať, že ju nezbadal, Rob -bie ukázal jednou rukou na ňu a druhou siklepol o nohu, takže to opäť zazvonilo.Glorie otrávene vyšla zo svojej skrýše.

Ty si sa pozeral!, obvinila ho nespravodli-vo. Okrem toho, už ma nebaví hrať sa naschovku. Chcem sa odviezť. Ale Robbiehosa nespravodlivé obvinenie dotklo, a tak si

opatrne sadol a ťažkopádne krútil hlavou zostrany na stranu. Glorie okamžite prešla donežného lichotenia. Ale, Robbie, ja som tos tým pozeraním tak nemyslela. Odvez ma.

Lenže Robbieho si neudobrila ľahko.Urazene hľadel na oblohu a ešte výraznej-šie krútil hlavou. Prosím ťa, Robbie, pro-sím, zvez ma. Glorie mu ovinula ružovépaže okolo krku a pevne sa k nemu pritis-la. Potom zrazu zmenila náladu a odtiahlasa. Ak ma nezvezieš, rozplačem sa, a už,už začala hrozivo pofňukávať. NeúprosnýRobbie však tomuto strašnému pokusunevenoval najmenšiu pozornosť a tretí razzavrtel hlavou. A Glorii nezostalo nič iné,iba vytiahnuť tromf. Ak ma nezvezieš, po -vedala presvedčivo, tak ti už nebudem roz-právať rozprávky. Ani jednu.

Tomuto ultimátu sa Robbie okamžitea bezpodmienečne podrobil a prikyvovaltak energicky, až sa kov na jeho krku rozo-zvučal. Opatrne zdvihol dievčinku a usadilsi ju na široké ploché ramená. HrozbaGloriiných sĺz okamžite pominula a malá saiba zadúšala šťastím. Na Robbieho kovovejkoži, ktorú udržovali obvody tepelnej regu-lácie na nemennej teplote 20 °C, sa jej se -delo príjemne a pohodlne. Krásne kovovýzvuk, ktorý vydávali jej päty, keď rytmickypoklepkávali na jeho trup, bol okúzľujúci.

Si klzák, Robbie, si velikánsky striebornýklzák. Roztiahla ruky. Musíš, Robbie, keď siklzák! Takáto logika bola nezvratná. Rob -bieho paže boli krídla zachytávajúce prúde-nie vzduchu a z Robbieho sa stal striebornýklzák. Glorie otočila robotovi hlavu a naklo-nila sa doprava. Robbie prudko zahol. Glo -rie vybavila svoj klzák motorom, ktorý robilvrrrr a zbraňami, ktoré robili prááásk a huííí.Začala naháňačka s pirátmi a zbrane sazapojili do hry. Piráti jeden po druhom od -padávali. Dostala som ďalšieho. Ďalší dva -ja!, kričala Glorie. Rýchlejšie, chlapi, pove-dala, dochádza nám munícia.

S neutíchajúcou gurážou vystrelila cezrameno a z Robbieho sa stala tuponosnáraketa, ktorá sa s maximálnym zrýchlenímrútila vesmírnym prázdnom.

� Knihu v roku 1993 vydalo vydavateľstvo Ivo Železný.

Poviedka �

Isaac Asimov: Ja, robot

Výhercovia knihy Vlčí sľub za správne odpovede na otázku z novembrového číslao tom, z ktorej krajiny pochádza spisovateľka Dorothy Hearsthová. Je to Kalifornia,USA: Emil Turlík, Trnava; Tadeáš Mikloš, Tulčík; Jana Brutovská, Kežmarok

Tri zákony robotiky1.Robot nesmie ublížiť človeku

alebo svojou nečinnosťoudopustiť, aby mu bolo ublížené.

2.Robot musí poslúchnuť príkazyčloveka – okrem prípadov, kedy

sú tieto príkazy v rozpore s prvýmzákonom.

3.Robot musí chrániť sám sebapred zničením – okrem prí-

padov, keď je táto ochrana v rozpores prvým alebo druhým zákonom.

Príručka robotiky1. vydanie, 2058 n. l.

Film mal premiéru v roku 2004.

Servis�

NOVÉ KNIHYVelká kniha technik učení, tréninku paměti a koncentraceDenne sa stretávame s výzvou naučiť sa niečo nové,pamätať si množstvo údajov a informácií. Je to nápor nanašu pamäť. Táto publikácia predstavuje metódy, ktorénám pomôžu zlepšiť pamäť, sústredenie i schopnosťvzdelávať sa. Obsahuje množstvo cvičení a praktickýchrád, ako pracovať so svojou mysľou, udržať učebnú látkuv pamäti a zvyšovať koncentráciu pri samotnom učení.Nechýbajú rady, ako využiť obrazotvornosť či mnemo-techniku.(232 strán, 14,57 €)

Alena Špačková: Moderní rétorikaViete si pripraviť prejav alebo prezentáciu? Viete, akozaujať poslucháčov a udržať ich pozornosť? Ako zvládnuťtrému, pôsobiť sebaisto a kompetentne? Alebo ako savhodne obliecť, upraviť a ako ovplyvňovať poslucháčovrečou tela? V novom aktualizovanom vydaní úspešnej prí-ručky autorka fundovane a spoľahlivo odpovie pomocoupríkladov na všetky otázky, ktoré máte v tejto oblasti.Kniha je určená všetkým, ktorí chcú zvládnuť pripravenýaj improvizovaný hovorený prejav.(144 strán, 7,27 €)

ASTRONOMICKÉ KALENDÁRIUMAj rok 2010 sa začne tak ako obyčajne, teda prechodom Zeme perihéliom jeho dráhyokolo Slnka. Najmenšiu vzdialenosť od Slnka – 147,1 milióna km dosiahne Zem 3. 1.o 1:10 SEČ. Už 15. 1. však nastane netradičný nov Mesiaca, ktorý sa zviditeľní tým,že počas neho nastane prstencové zatmenie Slnka pozorovateľné v Číne, Indii,Indickom oceáne a centrálnej Afrike. U nás sa bude tiež dať toto zatmenie formálnepozorovať, a to ako čiastočné zatmenie Slnka ráno pri jeho východe. Prakticky tovšak bude so značnými komplikáciami, pretože sa skončí už o 7:50 SEČ, keď budeSlnko iba 2 stupne nad juhovýchodným obzorom. Na pozorovanie úkazu bude pretonajvýhodnejším stanovište na východe republiky s priamym výhľadom na juhový-chod. Maličké vyhryznutie juhovýchodnej časti slnečného disku bude vidieť iba nie-koľko minút po východe Slnka – ideálne okolo 7:40 SEČ, keď bude Slnko iba 1 stu-peň nad obzorom.

Mesiac bude v januári asistovať aj pri iných úkazoch ako len pri prstencovomzatmení Slnka. Už 3. 1. v skorých ranných hodinách sa ocitne v blízkosti Marsu. O 2.hod sa budú objekty na oblohe nachádzať vo vzájomnej vzdialenosti 7 a pol stupňa,pričom dvojica bude práve kulminovať vo výške takmer 60 stupňov nad južným obzo-rom. Mars blížiaci sa do opozície so Slnkom bude už v tom čase na oblohe veľmi jas-ným (-0,8 magnitúdy) červenkastým objektom. V podobnej pozícii voči Mesiacu sao tri dni neskôr, teda 6. 1., ocitne Saturn. O 5. hod. ráno nájdeme dvojicu kulminovaťvo výške 40 stupňov nad južným obzorom. Vzdialenosť objektov na oblohe budev tom čase približne 9 a pol stupňa. Do tretice sa Mesiac po nove ocitne večer 18. 1.v blízkosti Jupitera. O 17:30 SEČ bude dvojica vo výške asi 16 stupňov prakticky nadjuhozápadným obzorom, pričom Jupiter bude žiariť 6 stupňov pod úzkym kosáčikommladého Mesiaca. Dňa 28. 1. nás čaká prvý z dvoch pozorovateľných januárovýchzákrytov jasnejších hviezd Mesiacom. V čase od 20:00 do 21:10 SEČ sa v zákryte zaMesiacom ocitne známa hviezda súhvezdia Blíženci Wasat (SAO 79294, jasnosť+3,5 magnitúdy). V druhom prípade pôjde 31. januára o zákryt hviezdy SAO 98709(jasnosť +3,5 magnitúdy) zo súhvezdia Lev. K vstupu hviezdy za žiariaci mesačnýkotúč dôjde o 5:42 SEČ, keď bude Mesiac vo výške 17 stupňov prakticky nad západ-ným obzorom. Výstup sa odohrá o 6:33 SEČ vo výške 9 stupňov nad západnýmobzorom.

V úvode roka si už tradične prídu na svoje pozorovatelia rojových meteorov. K akti-vite sa totiž po roku opäť preberie známy meteorický roj Kvadrantíd. Úzke maxi-


HISTORICKÝ KALENDÁR

1. 1. 1993 Deň vzniku Slovenskej repub -liky

2. 1. 1920 sa narodil Isaac Asimov,americký vedec a spisovateľ vedec-ko-fantastickej literatúry ruského pô-vodu (zomrel v roku 1992)

5. 1. 1970 zomrel Max Born, nemeckýfyzik a spoluzakladateľ kvantovej fy-ziky, nositeľ Nobelovej ceny za fyzi-ku, štatisticky interpretoval vlnovúfunkciu a vyslovil princíp neurčitosti(narodil sa v roku 1882)

6. 1. Zjavenie Pána (Traja králi a vianoč-ný sviatok pravoslávnych kresťanov)

6. 1. 1745 sa narodil Jacques-ÉtienneMontgolfier, francúzsky vynálezca,spolu s bratom Joseph-Michelomskonštruovali vzducholod' (zomrelv roku 1799)

11. 1. 1800 sa narodil PhDr. ŠtefanAnián Jedlík, kňaz, fyzik, matematik,vynálezca a stredoškolský profesorv Bratislave a v Budapešti, členUhorskej akadémie vied, priekopníkelektrotechniky (model elektromotora,elektromagnetický čap, unipolárnedynamo), na základe jeho patento-vého prístroja na výrobu sódy vznik-la prvá sódovkáreň v Uhorsku (zom relv roku 1895)

13. 1. 1900 sa narodil Ing. Karel Ha-velka, stavebný inžinier, profesorSVŠT v Bratislave (v rokoch 1949-50aj rektor), akademik, medzinárodneuznávaný odborník v odbore železo-betónových konštrukcií (zomrel v ro-ku 1970)

14. 1. 1875 sa narodil Albert Schweit-zer, francúzsky lekár, filozof, protes-tantský teológ a organista nemecké-ho pôvodu, pôsobil ako misijný lekárv Afrike, založil a viedol nemocnicupre tropické choroby v Lambaréné(Gabun), jeden z najvýznamnejšíchhumanistov 20. storočia, od roku 1952nositeľ Nobelovej ceny mieru (zomrelv roku 1965)

18. 1. Svetový deň boja proti lepre20. 1. 1700 sa narodil Pavol Doležal,

evanjelický farár, jazykovedec, pre-kladateľ a pedagóg, autor prvej slo-venskej gramatiky Grammatica Sla-vico-Bohemica – úvod k nej napísalM. Bel (zomrel v roku 1778)

20. 1. 1775 sa narodil André Marie Am-pére, francúzsky fyzik a matematik,člen Francúzskej akadémie vied,profesor na College de France, po-ložil základy elektromagnetizmu, pre-dovšetkým elektrodynamiky a for-muloval dôležité zákony – Ampérovzákon, Ampérovo pravidlo (zomrelv roku 1836)

28. 1. 1820 ruskí moreplavci F. Belling –hausen a M. Lazarev objavili Antar-ktídu

Knihy si môžete objednať na adrese: Grada Slovakia, s. r. o., Moskovská 29,811 08 Bratislava, [email protected], tel. číslo: 02/ 55 64 51 59, 89.Ak pri objednávaní kníh uvediete heslo QUARK, získate zľavu 10 % z ceny.

1. a) Samuel Breuer b) prvý slovenský tlačenýevanjelický spevník c) kalendáre, ktorépoznali po celomUhorsku.

2. Štvorcový poklop stud-ne môže padnúť dnu, aksa otočí hranou dole cezuhlopriečku studne.Okrúhlemu poklopu by sato stať nemohlo. Preto jepraktickejší.

3. Paličky majú dve rôznedĺžky – desať je kratšícha desať dlhších. Treba ichpozbierať v takomto pora-dí: krátka žltá, kr. oranžo-vá, kr. červená, kr. ružo-vá, kr. fialová, kr. bledo-zelená, kr. tmavozelená,dlhá bledomodrá, kr.tmavomodrá, dl. žltá, dl.oranžová, dl. červená, dl.ružová, dl. fialová, dl. ble-dozelená, dl. tmavozele-ná, kr. bledomodrá, dl.tmavomodrá, kr. bledofia-lová a dl. bledofialová.

Januárový Fifík – časopis pre všetkyveselé a šikovné deti, čaká svo-jich kamarátov, ich rodičov i učiteľov opäť v novinovýchstánkoch za nezmenenú cenu.Nechýba ani obľúbených 16 strán Fifíkových novín a vystrihovačky na kartóne. Fifík pre deti pripravil:� všetko naj o psíkoch, konkrétne o sibírskom huskym� veselé básničky od Daniela Heviera� vystrihovačku vznášadla� čítanie od Miloša Macourka: Mach a Šebestová � 5 otázok pre Veroniku Zuzulovú a súťaž o podpísane šály� zaujímavosti o jednom z najmenších dinosaurovkompsognatusovi� klebietky, súťaže, vtipy, krížovku, osemsmerovku,zahraničné úlohy čakajú na svojich riešiteľov, ktorímôžu vyhrať stavebnice Lego.

Keď sa dostanete k počítaču, kliknite si nawww.fifik.sk.

Januárový Fifík je v stánkoch už od 2. 1. Ak hochcete dostávať do svojej poštovej schránky,môžete si ho objednať na adrese: Fifík,Karpatská 7, 811 05 Bratislava, alebo [email protected]. Fifík dostanete kúpiť za nezme-nenú cenu 0,66 €, predplatitelia zaplatia 0,60 €.

mum aktivity roja sa tento rok očakáva 3. 1. okolo 20. hod. Ho-dinová frekvencia v maxime môže dosiahnuť okolo 120 meteorov.Nočné pozorovanie však bude výrazne rušiť Mesiac, ktorý je krát-ko po splne vysoko nad obzorom.

Merkúr sa už 4. 1. večer ocitne v dolnej konjunkcii so Slnkoma presunie sa na rannú oblohu. V druhej polovici januára sa opäťnaskytne príležitosť na jeho pozorovanie. Dňa 27. 1. dosiahne naj-väčšiu západnú elongáciu (takmer 25 stupňov) a jeho jasnosťbude v tom čase –0,1 magnitúdy. Nájdeme ho krátko pred vý-chodom Slnka o 7. hod. ráno vo výške necelých 8 stupňov nadjuhovýchodným obzorom. Venuša sa naopak ocitne 11. 1. ne-skoro večer v hornej konjunkcii so Slnkom, a preto sa po celý

mesiac nebude dať pozorovať. Presne v opačnej situácii je Mars,ktorý 29. 1. večer dosiahne opozíciu so Slnkom a bude preto krá-ľom nočnej oblohy. Nájdeme ho žiariť v súhvezdí Rak. Pri tejtoopozícii sa bude nachádzať vo vzdialenosti 98 miliónov km odZeme. Jupiter sa už v závere mesiaca bude pomaly strácať v žia-re zapadajúceho Slnka, rýchlo sa blíži do konjunkcie s ním a dása pozorovať nízko na juhozápadnej oblohe krátko po západeSlnka. Saturn sa rýchlo presúva na nočnú oblohu, v závere me-siaca už bude počas väčšiny noci nad obzorom. Nájdeme hov súhvezdí Panna.

� EK

Servis �

FÁZY MESIACAPosledná štvrť 7. 1. 11:39Nov 15. 1. 08:11Prvá štvrť 23. 1. 11:53Spln 30. 1. 07:17

dátum východ západ1. 16:53 08:085. 22:30 09:54

10. 03:31 11:5415. 07:34 16:3020. 09:07 22:0125. 11:07 02:4530. 17:12 07:08

MESIACDEŇ A NOC V JANUÁRI

koniec zaèiatok východ pravé západ koniec zaèiatokdátum noci svitania Slnka poludnie Slnka súmraku noci

1. 05:40 06:18 07:35 11:46 15:56 17:13 17:525. 05:40 06:18 07:35 11:47 16:00 17:17 17:55

10. 05:39 06:17 07:33 11:49 16:06 17:22 18:0015. 05:37 06:15 07:30 11:51 16:13 17:28 18:0620. 05:34 06:12 07:26 11:53 16:21 17:35 18:1225. 05:31 06:08 07:21 11:54 16:28 17:41 18:1930. 05:26 06:03 07:15 11:55 16:36 17:48 18:25

Počas januára sa Mesiac ocitne dvakrát v perigeu, a to 1. 1. o 21:32 (358 682 km) a 30. 1. o 10:04 (356 593 km) a jedenkrát v apogeu, a to 17. 1. o 2:40 (406 435 km).

Všetky časové údaje sú uvedené v SEČ a platia pre stred Slovenska medzi BanskouBystricou a Breznom (19,5 stupňa východnej dĺžky a 48,75 stupňa severnej šírky). Okrem údajov o fázach Mesiaca, ktoré platia rovnako pre celú zemeguľu, ostatné údaje sú miestne a nastávajú na východnom Slovensku približne o 10 minút skôr a na západnom Slovensku o 10minút neskôr (rozdielu 1 stupňa v zemepisnej dĺžke zodpovedajú 4 minúty v čase). Začiatok svitania a koniec súmraku sú okamihy, keď je Slnko 12 stupňov pod obzorom. Vtedy vidno na oblohe hviezdy tretej veľkosti. Na začiatku a konci noci je Slnko 18 stupňov pod obzorom.

Správne odpovede testu zo str. 43: 1b, 2c, 3d, 4a,5b, 6b, 7c, 8d, 9a, 10c, 11d, 12c, 13b, 14a, 15b, 16c,17b, 18a, 19c, 20a.


7. Výsledok po päťdesiatich ťahoch.

Správne riešenie úloh Aerobiku zo strany 44:

4. Najkratšia cesta nevedie pohrane kocky. Aby ste si ju vedelipredstaviť, skúste si kocku rozložiť do roviny. Keď nakreslíte úsečku od lienky k voške, uvidíte, že najkratšia cesta skutočne nesleduje hranu kocky.

5. Z 24 kociek je vytvorený klasický uzol.

6. V každej hviezde sú dieliky usporiadané rovnakým spôsobom.

O P

ÄŤ

MIN

ÚT

DVA

NÁ

SŤK

omik

s re

dakc

ii po

skyt

ol fe

stiv

al C

omic

s S

alón

v r

ámci

súť

aže

Com

ics

Sal

ón:

Com

ics

& M

anga

Boo

k, w

ww

.com

ics-

salo

n.sk

a b

ude

súča

sťou

kni

hy k

omik

sov.

Aut

or: D

AN

IEL

MIH

ÁLI

K

Documents

Archiv_quark_01_2010