AsistenciA A reintegráciA detských obetí obchodovAniA s ľuďmi na SlovenSku a vo vybraných krajinách európSkej únie

AsistenciA A reintegráciA detských obetí obchodovAniA s ľuďmi na SlovenSku a vo vybraných krajinách európSkej únie

2

Obsah

/ Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

I . Analýza politík, inštitucionálneho a právneho systému v oblasti

obchodovania s deťmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11

1. Správa – Slovenská republika (2011) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

→ Alexandra Malangone, MA., MSc. → Tímea Stránská, LL.M.

Úvod/Základné informácie o OSĽ na Slovensku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

i. Vnútroštátna legislatíva o obchodovaní s deťmi a postupoch na ochranu

a podporu práv detských obetí OSĽ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

i.1. Ústava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

i.2. Hmotné a procesné trestné právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

i.3. Ostatné právne predpisy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

i.4. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Identifikácia

detských obetí obchodovania s ľuďmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30

i.5. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Asistencia,

ochrana, zdravotná starostlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

i.6. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Odškodnenie . . 38

i.7. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Návrat . . . . . . . . . .40

i.8. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Reintegrácia . . . 41

i.9. Trestné, civilné a správne sankcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

ii. Inštitúcie a organizácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

ii.1. Štátne inštitúcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

ii.2. Neziskové organizácie a výskumné inštitúcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47

iii. Politiky a programy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

iii.1. Politiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

iii.2. Preventívne aktivity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .50

iii.3. Aktivity zamerané na šírenie povedomia o OSĽ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51

iii.4. Aktivity zamerané na ochranu údajov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

iii.5. Aktivity zamerané na zlepšenie podmienok prijímania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54

iii.6. Reintegračné aktivity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54

iv. Zhrnutie a odporúčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54

3

2. Komparatívna analýza (2012) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

→ Alexandra Malangone, MA., MSc. → Tímea Stránská, LL.M.

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

i. Základné informácie o obchodovaní s ľuďmi v cieľových krajinách . . . . . . . . . .57

ii. Národná legislatíva o obchodovaní s deťmi a opatrenia na ochranu

a podporu práv detských obetí OSĽ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60

ii.1. Ústava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60

ii.2. Hmotné a procesné trestné právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63

ii.3. Ostatné právne predpisy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .75

ii.4. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Identifikácia

detských obetí obchodovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .79

ii.5. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Asistencia,

ochrana, zdravotnícka starostlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85

ii.6. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Odškodnenie . . 94

ii.7. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Návrat . . . . . . . . . .97

ii.8. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Reintegrácia . . . 101

iii. Inštitúcie a organizácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .105

iii.1. Vládne inštitúcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .105

iii.2. Mimovládne organizácie a výskumné inštitúcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107

iv. Politiky a programy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .109

v. Zhrnutie a odporúčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114

II . Hodnotenie programov pomoci a reintegrácie

detských obetí obchodovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .117

1. Správa – Slovenská republika (marec 2012) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117

→ Alexandra Malangone, MA., MSc. → Tímea Stránská, LL.M.

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117

Metodologický úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 118

i. Celkové hodnotenie politík . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119

i.1. Hodnotenie celkovej štruktúry, cieľov a úloh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119

ii. Hodnotenie oblasti reintegrácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .132

ii.1. Predpoklady pre asistenciu obetiam OSĽ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .133

iii. Odporúčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .152

4

2. Komparatívna analýza (december 2012) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .154

→ Kamelia Dimitrova → Mila Mancheva

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .154

i. Všeobecné informácie o analýze . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .154

i.1. Ciele výskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .154

i.2. Metodológia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .155

i.3. Štruktúra správy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .156

ii. Základné informácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157

ii.1. Inštitucionálne nastavenie a politický rámec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157

ii.2. Mechanizmy zberu údajov a trendy v obchodovaní s deťmi . . . . . . . . . . . . . . .160

iii. Evalvácia celkového štátneho prístupu k reintegrácii detských obetí

obchodovania s ľuďmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .163

iii.1. Všeobecná štruktúra a obsah strategických dokumentov . . . . . . . . . . . . . . . . .163

iii.2. Aktívna účasť vlády . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .165

iii.3. Ľudskoprávny prístup . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168

iii.4. Interdisciplinárny a medzisektorový prístup a účasť občianskej

spoločnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 170

iii.5. Udržateľnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 172

iii.6. Hodnotenie výsledkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177

iv. Evalvácia podľa oblasti reintegrácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 179

iv.1. Ustanovenie opatrovníka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 179

iv.2. Vyšetrenie a dokumentácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 181

iv.3. Hodnotenie individuálnych prípadov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .183

iv.4. Dočasná starostlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .185

iv.5. Dlhodobá reintegrácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 189

v. Závery a odporúčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 200

III . Identifikácia príkladov dobrej praxe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205

1. Správa – Slovenská republika (december 2012) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205

→ Alexandra Malangone, MA., MSc. → Tímea Stránská, LL.M.

i. Metodológia – použité metódy a skúsenosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205

i.1. Charakteristika krajiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205

1.2. Použité metódy pre zber dát a záležitosti súvisiace so spoľahlivosťou

a porovnateľnosťou údajov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208

1.3. Popis procesu identifikácie príkladov dobrej praxe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208

1.4. Hlavné zdroje informácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208

ii. Hlavné závery z predchádzajúcich správ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209

ii.1. Identifikácia detských obetí OSĽ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209

ii.2. Ustanovenie opatrovníka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209

ii.3. Individuálne posúdenie prípadu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .210

ii.4. Legalizácia pobytu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 211

5

ii.5. Dočasná starostlivosť a ochrana . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .213

ii.6. Dlhodobá reintegrácia a realizácia trvalého riešenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .215

iii. Popis príkladov dobrej praxe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .216

iii.1. Dočasná starostlivosť a dlhodobá reintegrácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .216

iii.2. Vzdelávanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .219

iv. Závery a odporúčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 220

2. Komparatívna analýza (február 2013) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222

→ Helmut Sax

i. Úvod a metodológia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222

i.1. Základné informácie o správe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222

i.2. Metodológia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222

i.3. Model podpory a (re)integrácie pre detské obete obchodovania . . . . . . . . . . 226

ii. Príklady dobrej praxe – jednotlivé príklady z krajín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 227

iii. Skúsenosti z príkladov dobrej praxe v rámci ARECHIVIC projektu . . . . . . . . 238

IV . Odporúčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 241

Zhrnutie pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 245

Zoznam použitých skratiek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 246

Zoznam použitej literatúry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 247

6

Asistencia a  reintegrácia detských obetí obchodovania s  ľuďmi

na Slovensku a vo vybraných krajinách Európskej únie

Publikácia predstavuje hlavné výstupy a výsledky hodnotiacej štúdie právneho, politického

a praktického rámca pre asistenciu a reintegráciu detských obetí obchodovania s ľuďmi

v šiestich členských krajinách Európskej únie – Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Taliansko,

Bulharsko, Švédsko. Táto publikácia obsahuje tri samostatné analýzy Slovenska a tri

komparatívne analýzy, ktoré zahŕňajú všetky skúmané krajiny. Analýzy boli vypracované

na základe troch metodológií pre skúmanie právnych a politických rámcov, pre hodnotenie

programov asistencie a re/integrácie detských obetí obchodovania s ľuďmi a pre identifikáciu

príkladov dobrej praxe v tejto oblasti. Správy analyzujú nastavenie právnych rámcov pre

potreby obchodovaných detí a efektívnosť služieb, ktoré sú týmto deťom poskytované

v rôznych oblastiach asistencie a podpory, ako sú: identifikácia obchodovaných detí,

ustanovenie opatrovníka, individuálne posúdenie prípadu, úprava formy pobytu a postavenia,

dočasná starostlivosť a ochrana, trvalé riešenie a dlhodobá re/integrácia. Komparatívne

analýzy sa zaoberajú efektívnosťou a vhodnosťou programov asistencie a reintegrácie

a rozoberajú zistené výzvy a nedostatky, ktoré by mali tak krajiny pôvodu, ako aj cieľové krajiny

riešiť a zlepšiť, aby bola zaistená vhodnejšia ochrana a podpora obchodovaných detí po celej

Európskej únii.

Editorka : Tímea Stránská, LL.M.

Jazyková korektúra : Jana Hoschek Hoffstädter, Tingua Lingua

Grafická úprava : Svetozár Šomšák

isbn: 978-80-971343-1-0

Vydal: Člověk v tísni, o. p. s., Slovensko

(People in Need–Slovakia)

Palešovo nám. 34

053 04 Spišské Podhradie

Táto publikácia bola vytvorená s finančnou podporou Európskej

komisie. Názory, ktoré sú v nej prezentované patria autorov

a nepredstavujú názory Európskej komisie.

7

Poďakovanie

Analýzy a  štúdie v  tejto publikácii sú výsledkom výskumu, ktorý uskutočnilo šesť

výskumných tímov z Rakúska – Ludwig Boltzmann Institute of Human Rights, Bul-

harska – Center for Study of Democracy, Maďarska – Univerzita v Pécs, Talianska –

Nadácia CENSIS, Švédska – Crime Victim Compensation and Support Authority,

a Slovenska – Člověk v tísni, Slovensko. Analýzy za príslušné krajiny boli vypracované

v rámci výskumných tímov, ktoré tvorili: Helmut Sax, Astrid Winkler a Sabine Man-

dl (Rakúsko), Kamelia Dimitrova a Mila Mancheva (Bulharsko), Istvan Szilard, Erika

Marek, Katalin Szomor a  Zoltán Hautzinger (Maďarsko), Luigi Belesi a  Anna Italia

(Taliansko), Gudrun Nordborg a Chrystal Kynosson (Švédsko), Alexandra Malangone

a  Tímea Stránská (Slovensko). Tri metodológie pre výskumné štúdie vytvorili: Ale-

xandra Malangone (Analýza politík, inštitucionálneho a právneho systému v oblasti

obchodovania s deťmi), Mila Mancheva, Andrey Nonchev a Kamelia Dimitrova (Hod-

notenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania) a Helmut

Sax (Identifikácia príkladov dobrej praxe).

Poďakovanie patrí členom poradnej skupiny, ktorí svojimi postrehmi a návrhmi po-

máhali pri tvorbe štúdií a komparatívnych analýz. Menovite ďakujeme Loes (L.H.M.)

van Willigen, M.D., PhD, konzultantke v  oblasti zdravia a  ľudských práv, Dr Nando

Sigona z Katedry sociálnej politiky, Univerzity v Birmingham, a Dr Evgenia Markova

z Inštitútu Working Lives Research z Metropolitnej Univerzity v Londýne.

Zároveň ďakujeme všetkým respondentom a respondentkám, ktorí sa zúčastnili vý-

skumu a svojimi názormi prispeli k tomu, aby štúdie a komparatívne analýzy vychá-

dzali z objektívnych a reálnych skutočností, na základe ktorých bolo možné hodnotiť

postupy asistencie a reintegrácie detských obetí obchodovania s ľuďmi a vypracovať

odporúčania pre zlepšenie súčasnej situácie.

8

9

/ Úvod

Napriek tomu, že medzinárodné právne dokumenty a opatrenia pre podporu a ochra-

nu detských obetí obchodovania s  ľuďmi boli prijaté, členské štáty Európskej únie

dosiahli rozdielny a  často obmedzený pokrok v  prijímaní efektívnych a  vhodných

programov a politík pre podporu a asistenciu obetiam obchodovania s ľuďmi. Vo väč-

šine krajín ešte stále neboli vytvorené špecializované programy zamerané na  inte-

gráciu detských obetí, pričom v niektorých prípadoch je prístup k podporným služ-

bám a  celkovej asistencii a  podpore podmienený spoluprácou v  rámci trestného

konania, alebo oficiálnym uznaním osoby ako obete obchodovania s  ľuďmi podľa

prísnych kritérií.

Na  základe predchádzajúcich výskumných skúseností organizácia Člověk v  tísni,

o.  p.  s.-Slovensko sa zapojila do  výskumného projektu zameraného na  asistenciu

a reintegráciu detských obetí obchodovania s ľuďmi (ARECHIVIC – Asistencia a re-

integrácia detských obetí obchodovania: podpora a hodnotenie dobrej praxe v kra-

jinách pôvodu a cieľových krajinách), do ktorého boli zapojené ďalšie členské kraji-

ny Európskej únie. S cieľom popísať a analyzovať hlavné rámce podpory a ochrany

pre obete obchodovania s ľuďmi, výskumný tím zo Slovenska vypracoval tri národné

správy, ktoré rozsiahlo popisujú nastavenie politík a programov zameraných na obe-

te obchodovania s ľuďmi a predovšetkým detské obete. Tieto správy boli vytvorené

na základe troch metodológií, ktoré boli použité aj na vypracovanie komparatívnych

analýz šiestich krajín zapojených do tohto výskum. Národné správy a komparatívne

analýzy sú rozdelené do troch analytických úrovní, ktoré zahŕňajú:

• Analýzu politík, inštitucionálneho a  právneho systému v  oblasti obchodovania

s deťmi v krajinách pôvodu a cieľových krajinách;

• Hodnotenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania

s ľuďmi v krajinách pôvodu a cieľových krajinách;

• Identifikáciu príkladov dobrej praxe pri podpore a reintegrácii detských obetí ob-

chodovania s ľuďmi v šiestich krajinách EÚ v súlade s princípmi základných práv

dieťaťa a najlepšieho záujmu obetí.

Každý výskumný tím bol zodpovedný za spracovanie svojich národných správ a ana-

lýz v  súlade s  prijatými metodológiami a  na  základe týchto správ boli spracované

komparatívne analýzy pre vyššie spomínané oblasti. Údaje, ktoré boli zozbierané

v prvej fáze výskumu v každej skúmanej krajine slúžili ako podklad pre rozpracovanie

10

ďalších fáz výskumu. Taktiež odporúčania národných správ a komparatívnych analýz

boli doplnené o údaje a informácie získané v nasledujúcich fázach výskumu.

Dôležitým výstupom nášho projektu bolo vypracovanie metodológie pre hodnotenie

programov asistencie a re/integrácie detských obetí obchodovania s  ľuďmi, na zá-

klade ktorej boli hodnotené národné programy a politiky v  tejto oblasti a následne

porovnané zistenia jednotlivých národných správ v  ucelenej komparatívnej štúdii.

Táto metodológia rešpektuje medzinárodne uznané zásady pre podporu a ochranu

obetí obchodovania s ľuďmi a bola vytvorená ako štandardizovaný nástroj pre budú-

ce hodnotenie takýchto politík. Obsahuje súbory indikátorov a kritérií, podľa ktorých

môžu byť posudzované aj politiky a programy ostatných členských štátov, čo bude

prínosom pre ich zhodnotenie a lepšie nastavenie do budúcnosti.

Jednotlivé národné štúdie poskytli údaje a  informácie, ktoré umožnili identifikovať

postupy a opatrenia v skúmaných krajinách a porovnať ich s ohľadom na poskytova-

nie asistencie a podpory obetiam obchodovania s ľuďmi. Zároveň sme na ich základe

určili spoločné znaky a hlavné rozdiely pri starostlivosti o detské obete obchodova-

nia s  ľuďmi, ako aj vybrali príklady dobrej praxe, ktoré by mohli byť reprodukované

v ostatných krajinách EÚ. Správy a komparatívne analýzy slúžili ako podklad pre vy-

pracovanie záverečných odporúčaní, ktoré poskytujú návrhy na zlepšenie postupov

a programov v oblasti asistencie a reintegrácie detských obetí obchodovania s ľuďmi

tak na úrovni Európskej únie, ako aj úrovni jednotlivých členských štátov EÚ.

Všetky výstupy projektu ARECHIVIC – metodológie, národné správy, komparatívne

analýzy sú dostupné v  anglickom jazyku a  jazykoch skúmaných krajín na  webovej

stránke: http://www.childrentrafficking.eu.

11

I. Analýza politík, inštitucionálneho a právneho systému v oblasti obchodovania s deťmi

1. Správa – Slovenská republika (2011)

→ A l e x a n d r a M a l a n g o n e , M A . , M S c . → T í m e a S t r á n s k á , L L . M .

Úvod/Základné informácie o OSĽ na Slovensku

Slovensko sa všeobecne považuje za krajinu pôvodu a tranzitu obchodovania s ľuď-

mi. Hlavné cieľové krajiny pre OSĽ zo Slovenska sú Veľká Británia, Česká republika,

Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko, Taliansko, Cyprus,

Portugalsko, Írsko a  Dánsko.1 Taktiež sú známe prípady z  východného Slovenska,

kedy boli ženy obchodované do  Maďarska.2 Takmer 50 % identifikovaných obetí

v  roku 2009 bolo obchodovaných do  Veľkej Británie. Nedávno, sa počet osôb ob-

chodovaných do Veľkej Británie zvýšil. Napriek tomu, že len jedna obchodovaná oso-

ba, pravdepodobne štátny príslušník tretej krajiny, bol oficiálne identifikovaný v roku

2011, medzinárodný výskum a hodnotiace správy často odkazujú na prechod obetí

z Ukrajiny, Moldavska, Bulharska, Rumunska, Balkánu a Číny cez Slovensko do cieľo-

vých krajín v západnej Európe a Českej republike.3

Ako uvádzajú slovenské orgány, Slovenská republika je prevažne krajinou pôvodu ob-

chodovaných osôb. Podľa štatistických informácií poskytnutých slovenskými orgán-

mi, všetky obete OSĽ identifikované v rokoch 2008 a 2009 (57 a 41 jednotlivo) boli

1 Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008) a interné štatistiky organizácie IOM.

2 Ibid.

3 Trafficking in Persons Report 2009: Slovakia; US State Department.

12

slovenskí občania.4 Väčšina z nich (56 v 2008 a 38 v 2009) bola predmetom nadná-

rodného OSĽ a boli identifikované v zahraničí. Ostatné obete boli slovenskí občania

obchodovaní vnútroštátne. Nebola identifikovaná žiadna obeť OSĽ zo zahraničia.5

Počet identifikovaných detských obetí OSĽ bol nízky (dve v 2008, jedno v 2009, dve

v 2010) a všetky boli slovenskej národnosti. Hlavný spôsob vykorisťovania, ktorému

boli (dospelé) obete OSĽ vystavené, bolo sexuálne vykorisťovanie. Avšak, objavili sa

aj prípady nútenej práce, otroctva a núteného žobrania.6 V súvislosti s detskými obe-

ťami, v  roku 2010 bolo jedno dievča identifikované ako obeť sexuálneho vykorisťo-

vania a jeden chlapec ako obeť vykorisťovania za účelom práce. Deti identifikované

v rokoch 2008 a 2009 boli obchodované za účelom sexuálneho vykorisťovania. Všet-

ky deti, ktoré boli identifikované, boli obchodované nadnárodne. Vzhľadom k tomu,

že policajné štatistiky naznačujú vysoký počet prípadov kupliarstva na  Slovensku,

kedy obete sú mladšie než 18 rokov,7 prípady OSĽ, kde sú obeťami deti sa vyšetrujú,

stíhajú a  prejednávajú ako prípady kupliarstva. Hodnotiaca správa UNODC o  OSĽ

vydaná v  roku 20088 upozornila na  túto znepokojujúcu prax, ktorá vychádza z  ne-

jasnosti legislatívy, nedostatku povedomia medzi pracovníkmi v  oblasti trestného

súdnictva, vrátane polície a prokurátorov. Správa tiež upozornila na rozdiely definícií

OSĽ a kupliarstva, a predovšetkým neporozumenia definície obchodovania s deťmi

(osobami mladšími než 18 rokov), kde „akékoľvek zlákanie, prepravenie, precho-

vanie, odovzdanie alebo prevzatie dieťaťa za  účelom vykorisťovania” sa bude po-

važovať za  OSĽ. Zhromažďovanie dôkazov a  usvedčovanie priekupníkov je ťažké,

pokiaľ sa spoliehame len na  výpoveď obete, pričom obete sú často zastrašované,

ako aj trpia viacerými psychologickými problémami a post-traumatickým správaním,

a v dôsledku toho menia svoje výpovede. Popri tom, právne ustanovenie slovenské-

ho trestného zákona o platnom súhlase zapojiť sa do sexuálnych aktivít od 15 rokov

sa často interpretuje ako dobrovoľný súhlas dieťaťa staršieho ako 15 rokov zapojiť sa

do takýchto aktivít, aj keď sa týkajú OSĽ.9 Fakt, že súhlas je irelevantný a v prípade

dieťaťa nemusia byť použité žiadne formy donútenia, ak ide o  OSĽ, nie je celkom

pochopený odborníkmi.

4 Rada Európy, Skupina expertov na boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg, 19. september 2011, Prvé hodnotiace kolo, GRETA 2011(9), para. 9, str. 9.

5 I Na začiatku roku 2011 bolo podozrenie, že obeťou OSĽ bol štátny príslušník tretej krajiny, ktoré nebolo potvrdené a osoba ušla do Rakúska, kde sa stretla so svojou dcérou.

6 Rada Európy, Skupina expertov na boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg, 19. september 2011, Prvé hodnotiace kolo, GRETA2011(9), para. 9, str. 9.

7 Na základe rozdelených údajov poskytnutých Úradom pre boj s organizovanou kriminalitou Prezídia po-licajného zboru pre UNODC v roku 2008, počet osôb odsúdených medzi rokmi 2004 a 2007 za trestné činy OSĽ a kupliarstvo, v ktorých obete boli mladšie než 18 rokov, bolo viac než 50% prípadov obchodo-vania s ľuďmi (19 z 34) a skoro jedna tretina prípadov kupliarstva (10 z 32).

8 Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008).

9 Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, § 201.

13

Slovenská republika podpísala a ratifikovala skoro všetky relevantné medzinárodné

a európske nástroje v oblasti obchodovania s ľuďmi. Slovensko podpísalo, ale stále

neratifikovalo Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním

a  sexuálnym zneužívaním, ktorý poskytuje špeciálnu ochranu detským obetiam.

V  prípade transpozície európskych právnych aktov, Slovensko postupovalo podľa

inštrukcií EÚ a prevzalo prijaté smernice o obchodovaní s  ľuďmi. Avšak, Slovensko

stále netransponovalo Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008

o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie. Transpozícia prísluš-

ných smerníc EÚ sa vykonala začlenením ustanovení do  už existujúcich právnych

predpisov a  ich zmenou v súlade s právom EÚ. Smernica Rady 2004/81/ES z 29.

apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích

krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s  ľuďmi alebo ktorí boli pred-

metom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a  ktorí spolupracovali

s príslušnými orgánmi, bola zapracovaná do zákona č. 48/2002 Z. z. v rámci novely

z  roku 2006. Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí

trestných činov bola prevzatá prostredníctvom vytvorenia a prijatia samotného záko-

na č. 215/2006 Z. z. Popri medzinárodných a európskych orgánoch, ktoré monitoru-

jú uplatňovanie príslušných nástrojov, Slovenská republika nemá špeciálne orgány

na monitorovanie vlastnej legislatívy a jej uplatňovania, okrem bežných súdnych or-

gánov v rámci súdneho systému.

Slovenská republika nepripravila, ani neprijala špecifický Národný akčný plán boja

proti obchodovaniu s deťmi, ani samostatný Program podpory a ochrany detských

obetí obchodovania s ľuďmi. Oblasť ochrany detí pred rizikom OSĽ sa rieši v rámci

všeobecnej Národnej stratégie pre boj proti obchodovaniu s  ľuďmi 2011 – 2014,

a Programu ochrany a podpory obetí obchodovania s  ľuďmi,10 a v  rámci ostatných

strategických dokumentov (Národný akčný plán pre deti na roky 2009 až 2012) a vo

všeobecnej legislatíve (Trestný poriadok, zákon o sociálnej ochrane detí a sociálnej

kuratele, zákon o rodine, a pod.).

V súvislosti so zberom dát o obchodovaní, bola táto úloha bola zverená Informač-

nému centru na boj proti obchodovaniu s  ľuďmi a prevenciu kriminality, ktoré bolo

založené Ministerstvom vnútra SR na začiatku roku 2010. Do novembra 2010, In-

formačné centrum ešte stále nezačalo so zberom dát o OSĽ. Údaje týkajúce sa OSĽ

sa samostatne zbierajú Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom vnútra SR,

a Generálnou prokuratúrou a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ge-

nerálna prokuratúra.

10 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 3.

14

i. Vnútroštátna legislatíva o obchodovaní s deťmi a postupoch na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ

i.1. Ústava

Ústava Slovenskej republiky, ako najvyšší zákon v  krajine, uznáva všetky základné

práva a slobody a demokratické princípy. Tieto práva a slobody môžu byť uplatňo-

vané každým, takže aj deťmi.11 Sú upravené v  samostatnej kapitole a  rozdelené

do niekoľkých častí. Popri všeobecnej ochrane základných práv a slobôd dostupných

pre každého, časť päť s  názvom „Ekonomické, sociálne a  kultúrne práva“, vrátane

článkov 38 a 41, poskytuje špeciálne práva pre maloletých.12 Článok 38 oprávňuje

maloletých k špeciálnej ochrane v práci, ktorá však nie je ďalej viac popísaná a mala

by byť upravená v samostatnom zákone. Článok 41 sa zaoberá manželstvom a ro-

dičovstvom a poskytuje deťom právo na výchovu a starostlivosť a zaručuje špeciál-

nu ochranu. Popri týchto ustanoveniach, nie je žiaden dodatočný zoznam práv detí

upravený v ústave SR. Okrem toho ústava nezmieňuje ani princíp najlepšieho záuj-

mu dieťaťa, ktorý by mal byť primárne zohľadnený v  každom konaní týkajúcom sa

dieťaťa, a ani ostatné právne akty bližšie neurčujú tento princíp.

Nič menej, Slovenská republika je stranou viacerých medzinárodných dohôd, ktoré

majú priamu aplikovateľnosť na slovenskom území.13 Tento princíp priamej aplikácie

znamená, že po ratifikácii medzinárodného nástroja, má tento prednosť pred sloven-

ským vnútroštátnym právom, takže súdy sú povinné uplatňovať ustanovenia uprave-

né v ratifikovaných medzinárodných dokumentoch, aj v prípade, keď tieto dokumenty

neboli začlenené do  slovenskej legislatívy špeciálnym zákonom, stále majú pred-

nosť pred zvyškom legislatívny. V súčasnosti, neexistuje žiadna judikatúra o použí-

vaní princípu priamej aplikovateľnosti medzinárodných štandardov o  obchodovaní

s deťmi alebo o právach detí. Pravdepodobne preto, že väčšina nástrojov o právach

a ochrane detí bolo začlenených do slovenskej legislatívy špeciálnymi zákonmi, napr.

zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí.

Odkedy vstúpila Charta základných práv Európskej únie do platnosti, je článok 24

o princípe najlepšieho záujmu dieťaťa záväzný pre Slovenskú republiku, a preto je jej

povinnosťou dodržiavať a zvažovať tento princíp, aj keď, len v prípadoch týkajúcich

sa práva Európskej únie.

11 Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 92/1992 Zb.; Hlava II. časť II.

12 Ibid., čl. 38.

13 Ibid., čl. 7.

15

i.2. Hmotné a procesné trestné právo

Hmotné právo

Po prijatí Rámcového rozhodnutia EÚ, Slovenská republika zmenila svoju legislatívu

tak, aby bola v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Aj keď Slovenská republika

doteraz neprijala žiaden špecifický a samostatný zákon, ktorý by sa zaoberal obcho-

dovaním s ľuďmi a obchodovaním s deťmi a všetkými jeho aspektmi, niekoľko sloven-

ských zákonov sa týmto problémom zaoberá.

Najdôležitejšie právne ustanovenia vzťahujúce sa na OSĽ sú upravené v Trestnom

zákone (ďalej už len ako „TZ”) a špecificky v článkoch 179 až 181. Ostatné právne

akty, ktoré sú relevantné v  určitých aspektoch konania proti OSĽ upravujú oblasti

ako pobyt cudzincov, vstup do Schengenu a jeho dôsledky, sociálne služby, sociál-

noprávna ochrana detí a  sociálna kuratela. Okrem toho, normatívne akty vydané

Ministerstvom vnútra SR upravujú zloženie a fungovanie národného koordinačného

orgánu proti OSĽ a poskytovanie asistencie obetiam OSĽ.14

Okrem Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi, Slovenská republika pri-

stúpila k väčšine medzinárodných dohovorov proti OSĽ (hlavne, Dohovor OSN proti

nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolom). Slovenská republika je

taktiež stranou niekoľkých Dohovorov Rady Európy o spolupráci v trestných veciach,

hlavne Európskeho Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (CETS č. 030)

a jeho dodatočných Protokoloch (CETS č. 099 a CETS č. 182), Dohovor o Kyberne-

tickom zločine (CETS č. 185).

Slovenský trestný zákon upravuje trestný čin obchodovania s ľuďmi, ako aj obchodo-

vania s deťmi, pod trestnými činmi proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Znenie jed-

notlivých článkov je nasledovné:

§ 179 Obchodovanie s ľuďmi

(1) Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, ná-

silia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia

alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby,

na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia

bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odo-

14 Nariadenie č. 22 Ministerstva vnútra SR (30 júna 2008) o  založení Expertnej skupiny v  oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 50 Ministerstva vnútra SR (1 apríl 2011) a Nariadenia č. 51 štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR (30 marec 2011) o založení multidisciplinárnych pra-covných skupín zameraných na oblasť obchodovania s ľuďmi. Nariadenie č. 47 Ministerstva vnútra SR (30 júna 2008) o zabezpečení Podpory a ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 170/2010.

16

vzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo

inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej

služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov,

tkanív či buniek alebo iných foriem vykorisťovania,....

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá

alebo prevezme osobu mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel

jej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, núte-

nej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva,

odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

§ 180 – 181 Obchodovanie s deťmi

§ 180

(1) Kto v  rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom zverí do  moci

iného dieťa na účel adopcie alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom získa do svojej moci dieťa na účel adopcie, potrestá sa odňatím slobody

až na tri roky.

§ 181

(1) Kto za odmenu zverí dieťa do moci iného na účel jeho využívania na detskú

prácu alebo na iný účel, potrestá sa odňatím slobody na štyri až desať rokov.

Ustanovenie § 179 ods. 1 poskytuje plnú definíciu trestného činu obchodovania

s ľuďmi s rovnakým znením, aké je v Dohovore RE. Definícia určuje, že súhlas obcho-

dovanej osoby je úplne irelevantný, keď sa získa použitím donucovacích prostriedkov,

takže neznižuje závažnosť trestného činu alebo nemení postavenie vykorisťovanej

osoby/obete. Okrem toho ustanovenie § 179 ods. 2 poskytuje plnú definíciu obcho-

dovania s deťmi, aj keď sa nenazýva „obchodovanie s deťmi”, ale sa nachádza pod

ustanovením „obchodovanie s ľuďmi”. Toto ustanovenie sa vzťahuje na mládež a deti

a nevyžaduje preukázanie použitia donucovacích prostriedkov, ako v prípade podľa

§ 179 ods. 1, pretože pokrýva osoby mladšie ako 18 rokov. Ustanovenie § 179 ods.

2, ktoré sa uplatňuje pri osobách mladších ako 18 rokov zahŕňa účely, ako vykorisťo-

vanie pre prostitúciu alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie,

nútenej práce a  nútených služieb, otroctvo alebo praktík podobných otroctvu, ne-

voľníctva, odoberaniu orgánov, tkanív alebo buniek, alebo akejkoľvek inej formy vy-

korisťovania. Koniec znenia trestného činu OSĽ poskytuje priestor pre zahrnutie os-

tatných foriem vykorisťovania, ktoré sa nespomínajú v článkoch TZ. Toto naznačuje,

že dieťa môže byť obchodované pre všetky výslovne uvedené dôvody, ale aj pre iné.

V  súčasnosti, dostupná judikatúra je hlavne o  sexuálnom vykorisťovaní a  niektoré

prípady o  vykorisťovaní za  účelom práce práve prebiehajú, ale žiadne rozhodnutia

neboli vydané vo veci núteného žobrania, vreckových krádeží, prospechu z podvodu

17

a iných, ani žiadne právne konanie súvisiace s týmito formami vykorisťovania. Avšak

zákonodarcovia rozhodli pridať samostatný trestný čin obchodovania s deťmi, a  to

v § 180 – 181. V § 181, trestný zákon upravuje špeciálny trestný čin obchodovania

s deťmi za účelom detskej práce.15 Avšak toto je už riešené podľa § 179 ods. 2., preto

ustanovenie § 181 je tak, ako je napísané, nadbytočné. Žobranie nie je trestným

činom na Slovensku per se; avšak, stáva sa trestným činom, ak dieťa núti žobrať oso-

ba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti. V takýchto prípadoch, sa napĺňa skutko-

vá podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa slovenského TZ.16

„Dobrovoľné“ žobranie nie je v slovenskej legislatíve riešené.

Ustanovenie § 180 je trochu mätúce, keďže sa nazýva „obchodovanie s deťmi”, ale

v  realite nesúhlasí s  definíciou obchodovania s  ľuďmi/deťmi podľa Dohovoru RE

a zdôrazňuje len určité aspekty, ktoré by sa mohli vzťahovať na OSĽ ako také. Usta-

novenie § 180 rieši ilegálne adopcie.17 Ďalšiu nejasnosť prináša ustanovenie § 367

TZ – Kupliarstvo.

§ 367 Kupliarstvo

(1) Kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie

prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykoná-

vanie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

taký čin závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak

spácha čin uvedený v odseku 1

a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,

b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c) na osobe mladšej ako pätnásť rokov.

(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak

spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

15 Trestný zákon, § 181.

16 Trestný zákon, § 208 para. 1c).

17 Znenie § 180 ods. (1) Trestného zákona: Kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom zverí do moci iného dieťa na účel adopcie alebo kto v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpi-som získa do svojej moci dieťa na účel adopcie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

18

Slovenský TZ rozpoznáva, pod trestným činom kupliarstva, možnosť spáchania tohto

činu na  osobe mladšej ako 15 rokov (§ 367 (4c) alebo na  chránenej osobe, ktorá

môže byť dieťaťom a teda mladšia ako 18 rokov (§ 367 (3). Takže TZ upravuje trestný

čin kupliarstva aj v prípade detí, aj keď dieťa nemôže byť predmetom kupliarstva pod-

ľa Dohovoru RE, pretože „akékoľvek zlákanie, prepravenie, prechovávanie, odovzda-

nie alebo prevzatie dieťaťa za  účelom vykorisťovania“ bude vždy trestným činom

obchodovania s deťmi. Okrem toho Dohovor upravuje, že dieťa znamená akúkoľvek

osobu mladšiu než osemnásť rokov, ale TZ rozlišuje len priťažujúce okolnosti trest-

ného činu, ak je spáchaný na osobe mladšej ako 18 rokov a osobe mladšej ako 15

rokov. Takže posúva deti od 15 do 18 rokov do samostatnej kategórie obetí a  tým

umožňuje páchateľovi dostať nižší trest za kupliarstvo dieťaťa, ktoré je v skutočnosti

OSĽ v zmysle Dohovoru RE.

Okrem toho slovenský právny systém neupravuje, že ktokoľvek, kto zláka dieťa

na prostitúciu by mal byť stíhaný za obchodovanie s  ľuďmi, a  to vnáša mnoho ne-

jasností do skutočného stíhania trestných činov súvisiacich s prostitúciou detí a zá-

roveň môže byť dôvodom nízkych štatistík o  trestnom čine obchodovania s  deťmi

na  Slovensku. Slovenský právny poriadok uznáva aj situáciu, kedy osoba mladšia

ako 18 rokov sa stane dospelou osobou na základe rozhodnutia súdu, a to v prípade,

že už dosiahla vek 16 rokov. TZ upravuje túto možnosť v § 127 ods. 1., pričom takáto

osoba je potom automaticky vylúčená z kategórie detí, ako aj mládeže. TZ definuje

dieťa v § 127 ods. 1, ako „…osobu mladšiu ako osemnásť rokov, ak nenadobudla pl-

noletosť už skôr.“ Avšak podľa § 139 ods. 1a, dieťa sa považuje za „chránenú osobu.“

To znamená, že ak je trestný čin spáchaný na chránenej osobe, predstavuje horšiu

formu trestného činu a  TZ ustanovuje vyššie tresty za  takéto trestné činy. Avšak,

ak osoba nadobudne plnoletosť skôr, potom nie je už považovaná za  dieťa alebo

za chránenú osobu. TZ neupravuje výslovnú definíciu “chránenej osoby”, ale len vy-

menúva osoby, ktoré sú chránené podľa trestného práva.18

Nanešťastie, TZ neposkytuje ani žiadnu definíciu obete, ani žiadne iné právne akty.

Slovensko je však povinné dodržiavať medzinárodné definície, ktoré sa vzťahujú

na obete podľa medzinárodných dohovorov. Podľa Dohovoru RE obeť „znamená kaž-

dú fyzickú osobu, ktorá je predmetom obchodovania s ľuďmi, ako je to definované

v tomto článku.”19 Slovenský trestný poriadok (ďalej len ako TP) uznáva pojem po-

škodená osoba v § 46 ods. 1, ktorý hovorí „Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným

činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli

porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.” Táto definícia

je dosť obsiahla a spadajú do nej aj obete OSĽ. Poškodené osoby majú právo na nie-

koľko procesných práv podľa Trestného poriadku, napr. kompenzáciu, poskytnutie

dôkazov alebo informácie o stave prípadu, a pod.

18 Trestný zákon, § 139

19 Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (prijatý 16 mája 2005); čl. 4 (e).

19

Slovenský právny systém a príslušné ustanovenia TZ rozlišujú niekoľko foriem OSĽ.

Rozlišujú medzi spáchaním trestného činu ako člen organizovanej zločineckej sku-

piny, čo má vplyv na dĺžku väzenia, teda aj na závažnosť trestného činu samotného.

Za spáchanie trestného činu, ako člen organizovanej zločineckej skupiny, môže byť

trest trikrát vyšší (§ 179 (4) než, keď je spáchaný bežnou osobou. V prípade § 180,

ktorý upravuje ilegálne adopcie ako formu OSĽ, a toto ustanovenie je mimo zámer

Dohovoru RE alebo Smernice EÚ, keďže tu nie je žiadne ustanovenie, ktoré by spo-

mínalo organizovaný zločin.

Aj keď TZ výslovne nespomína vnútorné alebo nadnárodné formy OSĽ, implicitné

pojmy zlákanie, preprava a pod., v definícii trestného činu OSĽ naznačujú aj medzi-

národné a národné formy OSĽ. Takže všetky formy OSĽ sú upravené v slovenskom

právnom systéme v súlade so znením Dohovoru RE.

Procesné právo

V prípade procesného práva neexistuje žiadna samostatná časť o postavení dieťaťa

počas trestného konania v prípravnom alebo hlavnom konaní. Takýto špeciálny prí-

stup je zvyčajne upravený v konkrétnych ustanoveniach vzťahujúcich sa na plnoleté

osoby s pripojením samostatných článkov alebo ustanovení o osobách mladších ako

18 rokov. Avšak, v prípade porušenia alebo ohrozenia práv maloletého, on/ona má

právo na ochranu jej/jeho práv a právom chránených záujmov na súde. V ústave čl.

41 a  46 zabezpečujú špeciálnu ochranu maloletých a  mládeže a  súdnu ochranu

práv.

Podľa slovenského práva, plnoletosť sa dosiahne dovŕšením 18 rokov. Trestné právo

definuje dieťa ako osobu mladšiu ako 18 rokov, pokiaľ nedosiahne plnoletosť skôr.20

Plnoletosť sa môže dosiahnuť skôr len prostredníctvom sobáša;21 ktorý musí byť po-

volený súdom, a ktorý sa vykoná len vo výnimočných prípadoch a nie skôr, než vo

veku 16 rokov.22 Slovenské právo nešpecifikuje jednotný vekový limit, odkedy môže

dieťa robiť samostatné rozhodnutia. Podľa zákona o rodine, maloletý, ktorý je podľa

svojho veku a  intelektuálnej vyspelosti schopný vyjadriť svoje názory, má právo vy-

jadrovať tieto názory slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach

vzťahujúcich sa na  dieťa, dieťa má právo byť počuté a  jeho názory sa musia brať

do  úvahy primerane k  jeho veku a  intelektuálnej vyspelosti.23 Deti majú právo po-

žiadať o  pomoc v  prípade, keď sú ich práva porušené, aj bez vedomia ich rodičov

alebo osôb, ktoré sa o ne starajú. Vo všeobecnosti sa plná právna spôsobilosť na-

20 Trestný zákon, § 127 ods. 1.

21 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 8.

22 Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, § 11.

23 Zákon o rodine, § 4 ods. 1.

20

dobudne dosiahnutím dospelosti. Avšak, aj pred jej dosiahnutím priznáva slovenské

právo spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú primerané k intelektuálnej a mentálnej

vyspelosti zodpovedajúcej veku.24

Keď sa dieťa dostane do postavenia svedka, poskytuje § 135 (1) TP špeciálny prí-

stup k osobám mladším ako 15 rokov. Počas vypočúvania sa má osobitná pozornosť

venovať faktu, že táto osoba je mladá a pripomínanie si minulých udalostí jej môže

spôsobiť traumu. Vypočúvanie sa uskutoční za prítomnosti pedagóga, psychológa,

znalca, prípadne právneho zástupcu a taktiež ostatných ľudí, ktorí majú skúsenosť

so vzdelávaním mládeže. Právo nepožaduje asistenciu právneho zástupcu alebo

opatrovníka dieťaťa, ak je dieťa v postavení svedka, ale súd môže nariadiť, že malole-

tý musí mať právneho zástupcu prítomného počas konania.25 Prítomnosť právneho

zástupcu je zvyčajne povolená v prípadoch, kedy to môže napomôcť s priebehom

riadneho vypočúvania.26

V ostatných fázach konania, mladá osoba by mala byť vypočúvaná iba vo výnimoč-

ných prípadoch a v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora (§135 (2) TZ).

Toto platí pre dieťa, ktoré je svedkom. Napriek tomu, že toto ustanovenie sa nena-

chádza v časti TP, ktorá upravuje postavenie poškodenej osoby, vo väčšine prípadov

poškodená osoba (ako svedok trestného činu) je aj v postavení svedka, pretože po-

dáva dôkaz o trestnom čine. Avšak, implicitne, osoby medzi 15 a 18 rokom života

nie sú oprávnené na takýto prístup, keďže príslušné ustanovenia ho priznávajú len

deťom mladším ako 15 rokov . Toto je ďalší príklad nejasností, ktoré sa nachádzajú

v súčasnej trestnej legislatíve na Slovensku voči deťom mladším ako 15 rokov, kto-

rým je poskytnutá nižšia ochrana, a  ktoré nie sú oprávnené na  špeciálny prístup.

V prípadoch, keď je osoba mladšia ako 18 rokov obvinená z trestného činu, poskytuje

právo rozdielny prístup voči tejto mladej osobe.27

Od 1. januára 2006, kedy vstúpil do platnosti nový trestný zákon na Slovensku, sa

trestná zodpovednosť detí a maloletých znížila na vek 14 rokov. Až do veku 18 rokov

sa osoba považuje za maloletého. Existujú výnimky z trestnej zodpovednosti, pri kto-

rých je vekový limit 15 rokov. Jedná sa o trestné činy sexuálneho zneužívania28, pri-

čom platí podmienka, že maloletý mladší ako 15 rokov nedosiahol v čase spáchania

trestného činu takú úroveň intelektuálnej a morálnej vyspelosti, že by bol schopný

rozoznať nelegálnosť takéhoto konania alebo by bol schopný kontrolovať svoje kona-

nie.29 Súd môže udeliť široký rozsah trestov pre maloletého (vrátane alternatívnych

trestov) od  ochrannej výchovy, ktorá sa vykonáva v  ústavných zariadeniach alebo

24 Občiansky zákonník § 8.

25 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, § 23.

26 Občiansky súdny poriadok, § 135 ods. 1.

27 Trestný zákon, Hlava IV.

28 Ibid., § 22 ods. 1 a 2.

29 Ibid., § 95 ods. 1.

21

v náhradnej rodinnej starostlivosti,30 až po rôzne pedagogické opatrenia, povinnosti

a obmedzenia.31 V tom istom čase môže byť maloletý potrestaný povinnou prácou,

pokutou, zabavením vecí, zákazom nejako konať, vyhostením alebo uväznením, ktoré

by prebiehalo v inštitúcii pre mladistvých páchateľov.32 Nepodmienečný trest môže

byť uložený len maloletému, pokiaľ pri uvážení všetkých okolností prípadu, ostatné

opatrenia by jasne neviedli k výsledku, ktorý trest sleduje. Trestný poriadok účinný

od  1. januára 2006 taktiež umožňuje špecifické trestné konanie proti maloletým

a ukladá, napríklad, povinnosť vymenovať obhajcu po tom, čo boli vznesené obvine-

nia. Maloletý môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak účel nemôže byť inak dosiahnutý.

Slovenský právny systém výslovne nevylučuje detské obete obchodovania z  po-

trestania, ak ich správanie je považované za trestný čin. Avšak, existuje niekoľko rele-

vantných ustanovení, ktoré chránia takéto dieťa:

• Nikto nemôže byť trestne zodpovedný pod vekom 14 rokov; v prípade trestného

činu sexuálneho zneužívania musí mať osoba aspoň 15 rokov, aby bola zodpo-

vedná za trestný čin. Okrem toho osoba mladšia ako 15 rokov nemôže byť zodpo-

vedná za svoje konanie, ak jej intelektuálne alebo morálne vedomie nedovoľuje

rozpoznať nelegálnosť trestného konania;

• Ak detská (alebo dospelá) obeť obchodovania je obvinená z trestného činu súvi-

siaceho s OSĽ, trestné konanie môže ukončiť prokurátor alebo sudca v prípade,

že obeť výrazne spolupracuje s políciou a/alebo prokurátorom na odhalení orga-

nizovaného zločinu alebo zločinu spáchaného zločineckou organizáciou;

• Trestný zákon uvádza poľahčujúce okolnosti, ktoré sa môžu použiť na zníženie

trestu za niektorých okolností, napríklad, ak trestný čin bol spáchaný pod hroz-

bou alebo z donútenia, ak bol trestný čin spáchaný v situácii nespôsobenej oso-

bou alebo za tiesnivých osobných alebo rodinných okolností, ktoré nespôsobila

osoba, ak táto osoba pomáha odhaliť trestný čin alebo ak prispieva k odhaleniu

organizovaného zločinu;

• Trestný zákon umožňuje súdu rozhodnúť o výnimočnom znížení trestu, ak bežný

trest je neprimerane prísny alebo ak páchateľ významne pomáha pri objasňovaní

trestného činu, ktorý zahŕňa organizovaný zločin;

Trestné konanie nemôže začať alebo musí skončiť, ak je to upravené v medzinárod-

nej dohode. Toto ustanovenie by mohlo byť použité v spojení s článkom 25 Dohovoru

Rady Európy o boji proti obchodovaniu s  ľuďmi (2005) a/alebo článkom 26 ods. 3

Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Avšak tento predpo-

klad nie je potvrdený žiadnou judikatúrou .

30 Ibid., §102 a 103.

31 Ibid., § 106 a 107.

32 Ibid., § 109.

22

Časť sedem TP je nazvaná poškodená osoba a  § 48(2) upravuje trestné konanie

v súvislosti s dieťaťom v postavení poškodenej osoby. V tomto prípade je dieťa za-

stúpené právnym zástupcom, ktorý je jeho rodičom. Ale v prípadoch, kedy je trestný

čin spáchaný na  blízkej alebo zverenej osobe,33 keď je poškodená osoba mladšia

ako 18 rokov, opatrovník je ustanovený súdom. Opatrovník je zvyčajne štátnou in-

štitúciou alebo oprávneným zástupcom organizácie na ochranu obetí. Opatrovník je

ustanovený súdom pre prípravné konanie na základe návrhu prokurátora. Rovnako

je opatrovník ustanovený pre poškodenú osobu, ktorá nemá spôsobilosť alebo má

obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.34 Podľa § 2(20), ak obvinený, jeho právny

zástupca, poškodená osoba, účastník alebo svedok oznámia, že neovládajú jazyk,

v ktorom sa vedie konanie, majú právo na prekladateľa alebo tlmočníka. Slovenský

TP dodržiava princíp oficiality podľa §2(6) a upravuje, že orgány činné v trestnom ko-

naní sú povinné konať na základe ich povinnosti „ex officio“ a vyšetrovanie a stíhanie

nezávisí len od oznámenia podaného svedkom alebo poškodenou osobou.

Slovenské trestné právo všeobecne upravuje trestný čin OSĽ v dostatočnej forme.

Rozoznáva obchodovanie s ľuďmi, ako aj obchodovanie s deťmi ako trestné činy v TZ.

Definícia OSĽ podľa § 179 (1) a  (2) sleduje znenie Palermského Protokolu, Rám-

cových rozhodnutí EÚ a Dohovoru Rady Európy. Trestný čin obchodovania s  ľuďmi

podľa ustanovenia § 179 sa vzťahuje na dospelých, aj osoby mladšie ako 18 rokov.

V časti tri tohto ustanovenia TZ upravuje vyššie trestné sadzby a väzenie za spácha-

nie trestného činu na tzv. „chránenej osobe“ a TZ uznáva dieťa ako chránenú oso-

bu. V súlade s medzinárodnými záväznými dokumentmi, obchodovanie s dieťaťom

(osobou mladšou ako 18 rokov) je priťažujúcou okolnosťou vo všetkých prípadoch.

Požiadavka na  nepoužitie žiadnych donucovacích prostriedkov a  zlákanie, keď ide

o dieťa/osobu pod 18 rokov je v súlade s Dohovorom Rady Európy, napriek tomu,

že to nie je výslovne uvedené. Avšak, v slovenskom TZ je niekoľko nejasností, ktorú

môžu významne brániť rýchlemu a ľahkému procesu identifikácie obetí obchodova-

nia a taktiež stíhaniu páchateľov takéhoto trestného činu.

V prvom rade, trestný čin OSĽ podľa slovenského TZ môže byť spáchaný na osobe

mladšej ako 18 rokov (§ 179 (2), ktorá je považovaná za dieťa podľa Dohovoru Rady

Európy. Ale nasledujúce ustanovenie § 179 (3) hovorí, že ťažšia forma OSĽ je vtedy,

ak je trestný čin spáchaný na chránenej osobe, ktorá môže byť taktiež dieťaťom pod-

ľa slovenského TZ. Je tu nejasnosť, kedy je dieťa chránenou osobou, kedy je osobou

mladšou ako 18 rokov a aké druhy trestov budú ustanovené páchateľovi, keďže tresty

sú rozdielne pre trestný čin podľa § 179 (2) a trestný čin podľa § 179 (3).

33 Znenie § 127 ods. 4 trestného zákona: Blízkou osobou sa na  účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

34 Trestný poriadok, § 48 ods.1.

23

Po druhé, TZ rozoznáva trestný čin obchodovania s deťmi (§180-181). Ustanovenie

§ 181 je nadbytočné  – rieši detskú prácu, už pokrytú v  § 179 (2) pod „ostatným

účelom“. Ustanovenie § 180 rieši len ilegálne adopcie (kedy osoba prenechá dieťa

v moci druhého v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi za účelom

adopcie). Okrem toho, trestný čin nezákonnej adopcie, tak, ako je upravený v  TZ,

nespadá pod obchodovanie s deťmi podľa definície v Dohovore Rady Európy. Toto

ovplyvňuje štatistiky trestných činov a poskytuje nepresné informácie o stíhaniach

za obchodovanie s deťmi na Slovensku.

Zároveň TZ uznáva trestný čin kupliarstva podľa § 367 a taktiež možnosť spáchania

tohto trestného činu na osobe mladšej ako 15 rokov. Takže slovenský TZ ustanovuje

trestný čin kupliarstva aj pre deti. Avšak, podľa záväzného práva EÚ, judikatúry ESĽP

a Dohovoru Rady Európy, dieťa nemôže byť predmetom kupliarstva. Akékoľvek zlá-

kanie, preprava, prechovanie, prevzatie dieťaťa za účelom vykorisťovania bude vždy

trestným činom obchodovania s deťmi. Taktiež toto ustanovenie ponecháva deti me-

dzi 15 a 18 rokom bez špeciálnej ochrany, keďže ich dáva do špeciálnej skupiny obe-

tí, ktoré nie sú ani deťmi, ani dospelými. Toto môže byť z dôvodu, že slovenský práv-

ny systém uznáva deti staršie ako 15 rokov za dostatočne dospelé, aby sa legálne

zapájali do sexuálnych aktivít. Avšak, toto nie je v súlade so štandardmi upravenými

v Dohovore Rady Európy.

Okrem hmotno-právnych problémov súvisiacich s  trestným činom obchodovania

s ľuďmi a deťmi, slovenské trestné právo procesné poskytuje celkom nízku ochranu

detských svedkov, najmä tých, ktorí sú vo veku medzi 15 a 18 rokom života. Napriek

tomu, že Dohovor Rady Európy a slovenský TZ považuje osoby mladšie ako 18 rokov

za deti, trestné konanie nie úplne nasleduje tento prístup. Slovenské trestné právo

by malo všeobecne prijať jednotný prístup k osobám mladším ako 18 rokov, ktoré sú

považované za deti a nedovoliť vznik iných, špeciálnych kategórií osôb medzi 15 a 18

rokom života.

i.3. Ostatné právne predpisy

V oblasti ochrany práv detí, špeciálne týkajúcej sa ochrany pred zneužitím a OSĽ, je

Slovenská republika viazaná niekoľkými medzinárodnými dokumentmi, najmä Doho-

vorom o právach dieťaťa35 a jeho opčnými protokolmi (Opčný protokol o predaji detí,

detskej prostitúcii a detskej pornografii36). Slovenská republika podpísala a ratifiko-

vala skoro všetky dôležité medzinárodné dokumenty vzťahujúce sa na obchodovanie

s  ľuďmi, okrem Dohovoru Rady Európy o  ochrane detí pred sexuálnym vykorisťo-

35 Dohovor bol ratifikovaný Česko-slovenskou federálnou republikou 7. januára 1991; bol zverejnený v zbierke zákonov pod č. 22/1991 a nadobudol účinnosť dňa 8. apríla 1991.

36 Opčný protokol bol ratifikovaný Slovenskou republikou 14. júna 2004; bol zverejnený v zbierke zákonov pod č. 424/2004 a nadobudol účinnosť dňa 24. júla 2004.

24

vaním a sexuálnym zneužívaním (2007).37 Vzhľadom na  fakt, že Slovenská repub-

lika nepripravila a neprijala špeciálny Národný akčný plán boja proti obchodovaniu

s deťmi, ani samostatný Program podpory a ochrany detských obetí obchodovania

s ľuďmi, problematika ochrany detí pred OSĽ sa rieši všeobecnou Národnou straté-

giou boja proti obchodovaniu s ľuďmi 2011 – 2014 a Programom ochrany a podpory

obetí obchodovania s ľuďmi a v rámci ostatných strategických dokumentov (Národ-

ný akčný plán pre deti pre roky 2009 až 2012) a vo všeobecnej legislatíve (Trestný

poriadok, Trestný zákon, Zákon o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele, Zákon

o rodine a pod.).

Slovenská republika má pomerne nový zákon o sociálnoprávnej ochrane detí,38 kto-

rý garantuje plnú ochranu a starostlivosť o dieťa vrátane maloletých detí na území

Slovenskej republiky v  jeho najlepšom záujme. Akékoľvek konanie týkajúce sa die-

ťaťa musí byť vykonané v súlade so zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí. Pod-

ľa zákona „sociálnoprávna ochrana detí predstavuje súbor komplexných opatrení

na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je potrebná a v súlade s potrebami dieťaťa,

a zároveň rešpektuje zásadu najlepšieho záujmu podľa medzinárodnej úpravy.”

Pojem „dieťa“ zahŕňa:

• dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov) s  trvalým, prechodným alebo tolerovaným

pobytom;

• dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov) so slovenským občianstvom, ktorá žije v inej

krajine;

• dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov), ktoré nie je slovenským občanom, ale žije bez

sprievodu v Slovenskej republike;

V súlade s  týmto zákonom a vzhľadom na občiansky súdny poriadok39, akékoľvek

dieťa bez opatrovníctva alebo v situácii, kedy je jeho život, zdravie a/alebo osobná

situácia vážne ohrozená, musí mať ustanoveného zákonného opatrovníka . Ustano-

vený opatrovník, popri iných činnostiach, sa má zúčastňovať pri vyhľadávaní rodičov

alebo príbuzných dieťaťa bez sprievodu. Avšak, neexistujú žiadne ustanovenia zaru-

čujúce vyhľadávanie členov rodiny v krajine pôvodu dieťaťa a taktiež nie sú žiadne

ustanovenia požadujúce hodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa v súvislosti s asis-

tenciou pri spájaní rodiny . Existujú len všeobecné ustanovenia upravujúce, že opat-

renia na ochranu detí, musia rešpektovať najlepší záujem dieťaťa podľa Dohovoru

o právach dieťaťa .

37 Opčný protokol o predaji detí a detskej pornografii; čl. 9.

38 Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpi-sov.

39 Trestný poriadok, § 75 písm. a).

25

Popri deťoch sa zákon o sociálnoprávnej ochrane detí vzťahuje aj na mladých do-

spelých do 25 rokov. Podľa tohto zákona sú všetky orgány vykonávajúce opatrenia

zodpovedné za  ochranu práv detí pred hrozbou a/alebo škodou a  všetky orgány

sú povinné zaručiť všetku potrebnú ochranu, ktorá je nevyhnutná pre práva dieťaťa

a pre ochranu jeho záujmov. Okrem vyššie spomínaných ustanovení zákona o so-

ciálnoprávnej ochrane detí, neexistujú žiadne špeciálne ustanovenia zavádzajúce

princíp najlepšieho záujmu dieťaťa ako základného východiska pre všetky konania

ovplyvňujúce deti . Ústava neupravuje takýto princíp. Preto je potrebné použiť kom-

bináciu definície princípu „najlepšieho záujmu“ určenej zákonom a medzinárodný-

mi štandardmi a uplatniť ju použitím priamej aplikácie medzinárodných dohovorov

a zmlúv v zmysle ústavy. Avšak, neexistuje žiadna judikatúra o použití princípu pria-

mej aplikácie medzinárodných štandardov o obchodovaní s deťmi .

Cudzinci  – obete obchodovania staršie ako 18 rokov  – majú garantovaný tolero-

vaný pobyt v  Slovenskej republike na  minimálne 90 dní (a  najviac na  180 dní) aj

opakovane, ak ich pobyt je potrebný pre trestné konanie40 zaručené zákonom o po-

byte cudzincov. V prípade obchodovaných osôb mladších ako 18 rokov, všeobecné

právne ustanovenia o  sociálnej ochrane detí a  sociálnej kuratele musia byť dodr-

žané (ustanovenie opatrovníka súdom, ak je maloletý cudzinec bez sprievodu, a ak

život a zdravie dieťaťa je vážne ohrozené, ak je dieťa občanom, vydanie dočasného

opatrenia na  umiestnenie dieťaťa do  domova pre maloletých bez sprievodu alebo

do iného domova súdom). Podľa zákona o pobyte cudzincov sú maloletí bez sprievo-

du z dôvodu, že sú oddelení, oprávnení na tolerovaný pobyt na Slovensku až dokým

dosiahnu vek 18 rokov. Potom majú len obmedzené možnosti na udelenie iného typu

povolenia na pobyt, keďže Slovenská republika neudeľuje povolenie na pobyt z hu-

manitárnych dôvodov.

Podľa internej normy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR41 a Občianske-

ho súdneho poriadku, súd vydá dočasné opatrenie na umiestnenie maloletého bez

sprievodu v domove pre maloletých bez sprievodu do 24 hodín po tom, čo najbližší

úrad sociálnych vecí podá návrh na dočasné opatrenie, keď je mu zverený maloletý

bez sprievodu. V  konaní o  dočasnom opatrení nemusí byť maloletý bez sprievodu

prítomný. Ak súd neustanoví dočasného opatrovníka v čase, kedy vydáva dočasné

opatrenie o  umiestnení dieťaťa do  ústavnej starostlivosti, úrad sociálnych služieb

musí doručiť súdu žiadosť o ustanovenie dočasného opatrovníka ihneď po umiest-

není maloletého bez sprievodu v domove. Dočasný opatrovník je ustanovený súdom,

aby mohol ihneď konať v záujme maloletého bez sprievodu, až kým súd neustanoví

trvalého opatrovníka (poručníka) alebo poručník neprevezme svoje funkcie.42 Úrad

sociálnych služieb, ktorý je často ustanovený za  dočasného opatrovníka, musí čo

40 Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov; § 43.

41 Interná norma Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, č. IN 051_2007, prijatá v roku 2007.

42 Zákon o rodine v znení neskorších predpisov, § 57 ods. 4.

26

najskôr, keď je to potrebné alebo najneskôr, keď bola maloletému bez sprievodu

udelená doplnková ochrana alebo azyl, podať žiadosť na súde o ustanovenie trva-

lého opatrovníka pre maloletého bez sprievodu.43 Až do  tohto momentu musí do-

časný opatrovník vykonávať všetky povinnosti riadne, v  najlepšom záujme dieťaťa,

predovšetkým získať názor maloletého bez sprievodu o všetkých veciach, ktoré sa

ho týkajú, aj predtým než začali konania o  žiadostiach o  azyl, spojenie s  rodinou,

dobrovoľným návratom do krajiny pôvodu a pod.44 Súd môže taktiež začať konania

na ustanovenie trvalého opatrovníka buď ex officio, alebo na základe návrhu od úra-

du sociálnych vecí, samosprávy alebo inej osoby. Maloletí bez sprievodu musia byť

zastúpení právnikom v azylovom konaní.

Ak maloletý bez sprievodu z  cudziny je podozrivý z  toho, že je obeťou OSĽ, môže

získať tolerovaný pobyt, preto, lebo je maloletým bez sprievodu na Slovensku, tak,

ako by bol každý iný maloletý bez sprievodu, či bol, alebo nebol obeťou OSĽ, podľa

zákona o pobyte cudzincov. Žiadne z právnych ustanovení nezaručuje „čas na roz-

myslenie“ v období minimálne 30 dní pre detské obete obchodovania, ale len naria-

denie ministerstva (nie všeobecne záväzné)45 zaručuje obdobie 90 dní pre všetky

obete vrátane detí . Podľa zmieneného nariadenia ministerstva môžu byť počas tohto

obdobia obetiam vrátane detí poskytnuté ubytovanie a izolácia od kriminálneho pro-

stredia, anonymné ubytovanie na požiadanie, asistencia a ochrana počas trestného

konania (v prípade, že sa obeť rozhodne spolupracovať s orgánmi činnými v  trest-

nom konaní), finančná pomoc, sociálna podpora, psychosociálne poradenstvo, psy-

choterapeutické služby, právne poradenstvo, tlmočenie, a  zdravotná starostlivosť,

ak sú identifikované ako obete OSĽ a sú zahrnuté do Programu ochrany a podpory

obetiam OSĽ.

Maloletí bez sprievodu (chlapci) sú ubytovaní v špeciálnej inštitúcii pre maloletých

bez sprievodu v Hornom Orechovom (Trenčín). Maloleté dievčatá bez sprievodu sú

ubytované v špeciálnej inštitúcii v Medzilaborciach (východné Slovensko). Maloleté

deti bez sprievodu, ktorým je poskytnutá doplnková ochrana alebo azyl v Slovenskej

republike a nie sú umiestnené v náhradnej starostlivosti/starostlivosti ich trvalého

opatrovníka, sú ubytované vo vybraných domovoch po  celej krajine podľa rozhod-

nutia súdu. Podľa zákona o azyle,46 maloletí bez sprievodu (zastúpení ich opatrov-

níkom) požiadajú o azyl, sú odvedení z domovov a umiestnení v pobytových tábo-

roch pre žiadateľov o  azyl (nie výlučne pre deti, ale spoločne s  ostatnými cudzími

dospelými) alebo v iných zariadeniach. Žiadosť o azyl pre maloletých bez sprievodu

nesmie byť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.47 V rozpore so zákonom o rodi-

43 Ibid.; § 57.

44 Občiansky súdny poriadok, § 180 ods. 2.

45 Nariadenie č. 47 Ministerstva vnútra SR (30. júna 2008) o zabezpečení Podpory a ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 170/2010.

46 Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.

47 Ibid., § 12 ods.4.

27

ne, azylové zariadenia nie sú inštitúcie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.

Po druhé, podľa slovenskej legislatívy môžu byť deti umiestnené do sociálnoprávnej

ochrany a sociálnej kurately len na základe rozhodnutia súdu, čo nie je prípadom pri

premiestnení maloletých bez sprievodu do pobytových táborov pre žiadateľov o azyl,

keď je ich žiadosť podaná. Ak je cudzie dieťa príslušníkom tretej krajiny, maloletý bez

sprievodu a taktiež žiadateľ o azyl, nie je jasné, aký referenčný proces bude na mies-

te vykonaný alebo aké špeciálne ochranné postupy/opatrenia sa prijmú, pokiaľ ide

o  jeho ubytovanie a  ochranné záležitosti. Bude to najmä na  základe jeho statusu

žiadateľa o azyl, resp. pobytového statusu, ktoré určia, aké postupy budú nasledo-

vať. Doteraz žiaden maloletý bez sprievodu nebol podozrivý alebo identifikovaný ako

obeť OSĽ, napriek tomu, že 76 maloletých bez sprievodu ušlo z detského domova

v Hornom Orechovom medzi januárom 2010 a septembrom 2010, pričom mnoho

z nich pochádzalo z krajín pôvodu pre obete OSĽ, ako napríklad Moldavsko a iné .48

Celkový počet maloletých bez sprievodu sa na Slovensku viac než zdvojnásobil me-

dzi rokmi 2009 a 2010 (119 a 264) .49

V súvislosti s postupmi pri hodnotení veku maloletých bez sprievodu, akákoľvek oso-

ba odovzdaná na teritóriu Slovenskej republiky, ktorá tvrdí, že je maloletým bez sprie-

vodu, musí podstúpiť lekársku prehliadku s cieľom určiť jej vek podľa zákona o poby-

te cudzincov.50 Zákon bližšie neurčuje, kto má zabezpečiť lekárske vyšetrenie. Praxou

je, že hraničná a cudzinecká polícia, so súhlasom ustanoveného opatrovníka, zabez-

pečí, aby došlo k stanoveniu veku. Podľa zákona o znalcoch51 môže byť posúdenie

veku vykonané len znalcom, ktorý je v  zozname znalcov vedených Ministerstvom

spravodlivosti SR. Ad hoc znalec môže byť prizvaný políciou, aby vykonal posúdenie

veku v prípade, že dôjde k „neprimeraným výdavkom“, ak by bolo posúdenie vykona-

né zapísaným znalcom. Vnútorná norma Ministerstva spravodlivosti SR52 určuje, že

znalci, ktorí vykonávajú posúdenie veku, by mali byť z oblasti forenznej antropológie.

Doteraz však bola taká prax, že maloletí bez sprievodu v Hornom Orechovom podstú-

pili prehliadky na posúdenie veku, ktoré zabezpečila polícia v Trenčíne, vykonané ad

hoc znalcom z oblasti rádiológie v nemocnici v Trenčíne. Po nedávnych súdnych roz-

hodnutiach v prípadoch odvolania sa proti administratívnemu zadržaniu a príkazoch

na vyhostenie osôb, ktoré tvrdili, že sú maloletí bez sprievodu, keď posúdenie veku

bolo vykonané rádiológom, bolo neplatné z dôvodu jeho formy a podstaty veci, úrad

sociálnych služieb v Trenčíne, ktorý koná ako dočasný opatrovník pre maloletých bez

48 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011 (9).para. 81, str. 23.

49 Ibid

50 Zákon o pobyte cudzincov, § 49 ods.5.

51 Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov.

52 Rozhodnutie ministerstva č. 490/2004 o zákone č. 382/2004, prijaté Ministerstvom spravodlivosti Slo-venskej republiky v roku 2004.

28

sprievodu, nedá súhlas na posúdenie veku v budúcnosti, pokiaľ polícia nezabezpečí

znalca z oblasti forenznej antropológie, ktorý by vykonal takéto posudzovanie veku.

Pokiaľ ide o detskú obeť OSĽ, ak sa dieťa nemôže vrátiť do svojej rodiny z dôvodu, že

napríklad rodina bola zainteresovaná v obchodovaní dieťaťa, najpravdepodobnejším

postupom bude umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti (možnosť umiestniť

ho do náhradnej starostlivosti alebo starostlivosti jeho príbuzného má prednosť pred

ústavnou starostlivosťou) na základe súdneho rozhodnutia, napríklad v detskom do-

move v Topoľčanoch (západné Slovensko), ktorý má dohodu s Ministerstvom vnútra

SR na ubytovanie detských obetí OSĽ alebo do neziskovej organizácie Náruč, ktorá

má, podľa zákona o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele, špeciálnu akreditáciu

starať sa o sexuálne zneužívané deti. Detský domov v Topoľčanoch ubytoval jednu

detskú obeť OSĽ, ktorá bola obchodovaná do zahraničia, a takisto aj organizácia Ná-

ruč.

V súvislosti s ustanoveniami o rodičovskej starostlivosti v slovenskej legislatíve, rodi-

čia dieťaťa sú všeobecne zodpovední za výchovu, zdravie, výživu a rozvoj. Rodičia sú

taktiež oprávnení zastupovať dieťa. Kontrola ochrany práv dieťaťa a jeho zákonných

záujmov je zverená orgánom sociálnej ochrany a sociálnej kurately. Na základe ini-

ciatívy sociálnej ochrany a sociálnej kurately, súd môže, ak je to potrebné, obmedziť

výkon rodičovských práv jedného alebo oboch rodičov; toto môže byť urobené v prí-

padoch, potrebných v záujme dieťaťa, a ak rodičia dlhodobo vedú neprístojný život,

v prípadoch že nevykonávajú svoje povinnosti vyplývajúce z  ich rodičovských práv

vôbec alebo v prípadoch kedy nezabezpečujú výchovu dieťaťa.53 Ak rodič zneužíva

svoje rodičovské práva a povinnosti, predovšetkým týraním, zneužívaním, zanedbá-

vaním dieťaťa alebo ak rodič zanedbáva svoje rodičovské práva a povinnosti napriek

predchádzajúcim upozorneniam, súd môže odobrať rodičovi jeho rodičovské práva.54

Z pohľadu trestného práva, týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sú taktiež

trestnými činmi, ako aj opustenie dieťaťa, zanedbávanie povinnej výživy, zneužíva-

nie blízkej alebo zverenej osoby, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže a sexuálne

zneužívanie detí.55 Súd, ak dočasne obmedzuje výkon rodičovských práv, musí podľa

občianskeho súdneho poriadku56 konať do 24 hodín po tom, čo sa dozvie, že dieťa

bolo zanechané bez rodičovskej starostlivosti, napríklad v prípade, že rodičia zomreli

alebo život, zdravie alebo blaho dieťaťa sú vážne ohrozené, napr. tým, že rodičia zne-

užívajú dieťa na prostitúciu, predaj drog a pod.

V prípadoch, kedy rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť rodičovskú sta-

rostlivosť (napr. počas väzenia), súd rozhodne o zverení dieťaťa do náhradnej sta-

53 Zákon o rodine, § 38 ods.2.

54 Ibid., § 38 ods.4.

55 Trestný zákon, § 206 – 208 a § 211.

56 Trestný poriadok, § 75a.

29

rostlivosti, ktorá môže byť vykonaná prostredníctvom zverenia dieťaťa do  osobnej

starostlivosti inej osobe, než jeho rodičom, vo forme náhradnej rodinnej starostlivosti

alebo ústavnej starostlivosti.57 Ústavnú starostlivosť môže nariadiť súd len v prípa-

doch, kedy výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a ostatné

výchovné opatrenia nepriniesli zlepšenie a  dieťa nemôže byť zverené do  náhrad-

nej osobnej alebo rodinnej starostlivosti. Nedostatočné podmienky bývania alebo

finančné záležitosti rodičov nie sú považované za  vážne ohrozenie alebo naruše-

nie výchovy dieťaťa .58 Toto sa týka predovšetkým detí zo sociálne znevýhodneného

prostredia, ako napríklad rómskych lokalít, ktoré sú vracajúcimi sa obeťami obcho-

dovania s  ľuďmi a  sú vystavené riziku opätovného obchodovania. Keď sa nariaďu-

je ústavná starostlivosť, súd v  rovnakom čase ustanoví pre rodičov primeraný čas

na zlepšenie sociálnych a rodinných podmienok. Ak nezaistia takéto zlepšenie, súd

začne konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej alebo rodinnej starostlivosti.59

Toto sú všeobecné ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, príslušné aj v si-

tuáciách obchodovania s deťmi.

Podmienky adopcie dieťaťa tými, ktorí nie sú biologickými rodičmi sú upravené v zá-

kone o rodine.60 Adopciou dieťaťa sa vytvorí taký istý právny vzťah medzi dieťaťom

a adoptívnym rodičom, aký je medzi dieťaťom a jeho biologickým rodičom. Jednou

z podmienok adopcie je súhlas biologických rodičov. Takýto súhlas nie je potrebný

v prípade, ak rodičia neprejavili úprimný záujem o dieťa v období najmenej šiestich

mesiacov (nenavštevovali dieťa, neplnili si vyživovaciu povinnosť pravidelne a dob-

rovoľne a neprejavili snahu o zlepšenie sociálnych a rodinných podmienok). Súhlas

rodičov sa taktiež nepožaduje, ak rodičia neprejavili žiaden záujem o dieťa najmenej

dva mesiace po narodení dieťaťa alebo, ak súhlas na adopciu bol daný v predstihu

bez ohľadu na konkrétnych adoptívnych rodičov.61

Súd rozhodne o splnení ďalších podmienok pre adopciu na základe podania od or-

gánov sociálnej ochrany a  sociálnej kurately. Medzi nimi je ustanovenie možných

prekážok, ktoré bránia rodičovi mať kontakt s dieťaťom, ako sú sociálne podmienky

a podmienky na bývanie rodičov a ich záujem o dieťa a taktiež názor dieťaťa.62 Po roz-

hodnutí o možnosti adopcie, dieťa ako aj budúci adoptívny rodič, ktorý splní zákonné

podmienky (čistý register trestov, finančné podmienky, zdravie), sa musia zúčastniť

prípravy na adopciu. Po zúčastnení sa takejto prípravy a vytvorení vzťahu medzi die-

ťaťom a adoptívnym rodičom, adoptívny rodič môže podať návrh na adopciu.63

57 Zákon o rodine, § 44.

58 Ibid., § 54.

59 Ibid., časť II. – Adopcia.

60 Ibid., § 55.

61 Zákon o rodine, § 102 ods.1.

62 Zákon o sociálnoprávnej ochrane, § 23.

63 Zákon o rodine, § 103.

30

Ak nie je možné šesť mesiacov po  rozhodnutí o  možnosti adopcie dieťaťa založiť

osobný vzťah dieťaťa so žiadateľom zo Slovenskej republiky, dieťa môže byť adop-

tované aj osobou zo zahraničia. V prípade zahraničných adopcií sa taktiež vyžaduje

potvrdenie ministerstva alebo Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže.64

V rozpore s ustanoveniami Dohovoru Rady Európy, slovenský trestný zákon upravuje

ilegálne adopcie ako „obchodovanie s deťmi“ podľa § 181(1) TZ.65 Podľa štatistic-

kých údajov Generálnej prokuratúry boli za takýto trestný čin odsúdené dve osoby

v rokoch 2006 a 2008 (od platnosti nového TZ).66

i.4. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Identifikácia detských obetí obchodovania s ľuďmi

Prvoradou prioritou pri ochrane a  podpore obetí OSĽ je ich správna identifiká-

cia s prihliadnutím na  ich dôstojnosť. Článok 10 Dohovoru Rady Európy požaduje

od strán, aby prijali opatrenia na  identifikáciu obetí. Na  to, aby sa tak stalo, strany

musia poskytnúť svojim príslušným orgánom osoby, ktoré sú vyškolené a kvalifiko-

vané na prevenciu a boj s OSĽ a na identifikovanie a pomoc obetiam, vrátane detí.

Dohovor taktiež upravuje postavenie potenciálnej obete, keďže ustanovuje, že keď

príslušné orgány majú dôvodné podozrenie domnievať sa, že osoba je obeťou OSĽ,

tá nesmie odísť z krajiny dokým neskončí jej identifikačný proces ako obete obcho-

dovania s ľuďmi.

Podľa vlády SR, môže byť identifikácia obetí OSĽ vykonaná akýmkoľvek verejným

orgánom alebo neziskovým subjektom v  Slovenskej republike, ako aj zahraničnou

agentúrou v cudzine. Môže ísť o rôzne služby Policajného zboru, zamestnancov Mig-

račného úradu, úradov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstva školstva

SR, zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, pracovníkov konzulárnych úradov, MVO

a  medzinárodných organizácií. Okrem toho sa obeť OSĽ môže identifikovať sama

alebo ju identifikujú členovia rodiny pomocou národnej linky pomoci pre obete ob-

chodovania s  ľuďmi. Manuál, ktorý obsahuje otázky s  cieľom vykonať identifikáciu

obete OSĽ bol napísaný úradom IOM v  Bratislava a  odsúhlasený Ministerstvom

vnútra SR. Tento manuál bol poskytnutý subjektom, ktoré prichádzajú do kontaktu

s obeťami OSĽ.

Podľa štatistických informácií poskytnutých slovenskými orgánmi, všetky obete OSĽ

identifikované v rokoch 2008 a 2009 (57 a 41) boli slovenskými občanmi. Väčšina

z nich bola predmetom cezhraničného OSĽ. Počet identifikovaných detských obe-

tí OSĽ bol nízky a hlavným druhom vykorisťovania obetí (dospelých) OSĽ bolo se-

64 Ibid., § 102 ods.1.

65 Viď časť hmotné právo.

66 Štatistický prehľad činnosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za roky 2006 až 2008, dostup-né na <http://www.genpro.gov.sk/spravy-o-cinnosti-12b7.html> (31. október 2011).

31

xuálne vykorisťovanie. Deti identifikované v rokoch 2008 a 2009 boli obchodované

za účelom sexuálneho vykorisťovania a boli obchodované do zahraničia. Z dôvodu,

že policajné štatistiky evidujú vysoký počet prípadov kupliarstva na Slovensku, kde

sú obeťami aj osoby mladšie než ako 18 rokov, prípady detských obetí OSĽ sú vyšet-

rované, stíhané a prejednávané ako prípady kupliarstva.

Slovenské úrady naznačili, že zamestnanci Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí

a  sociálnej kurately a  príslušných miestnych úradov podstúpili školenie o  identifi-

kácii detských obetí OSĽ. Okrem toho, sa zamestnanci detského domova pre malo-

letých bez sprievodu v Hornom Orechovom a zamestnanci detského domova v To-

poľčanoch zúčastnili podobného školenia na  identifikáciu obetí. Môžeme povedať,

že existujú nedostatky v  identifikačnom procese detských obetí OSĽ. V súčasnosti

neexistujú žiadne špeciálne mechanizmy na postúpenie obchodovaných detí orgá-

nom sociálnej ochrany. Slovenské orgány taktiež poukázali na  vytvorenie nástroja,

ktorý má pomôcť sociálnym pracovníkom identifikovať detské obete OSĽ a pomôcť

im (interní interná norma č. IN – 068/2010 „Výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately pre obete OSĽ”).

Národný program boja proti OSĽ pre roky 2011 – 2014 zahŕňa aktivity s názvom „Ko-

ordinácia v oblasti konania zainteresovaných subjektov v prípadoch obchodovania

s  ľuďmi v prípadoch maloletých a cudzincov”, ktoré sú relevantné pre identifikáciu

obetí OSĽ. Stav implementácie tejto úlohy bude známy na konci roka 2011. Dohovor

Rady Európy definuje v čl. 4 „obeť OSĽ” ako fyzickú osobu, ktorá je predmetom OSĽ.

Rozpoznanie obetí OSĽ je nevyhnutné, nakoľko jeho následkom vzniká oprávnenie

na široký rozsah ochrany a asistenčných opatrení upravených v Dohovore. Podľa slo-

venských úradov, postavenie „obete OSĽ” nie je definované zákonom. Jediná prís-

lušná definícia je obsiahnutá v Nariadení č. 47 z 30. júna 2008 Ministerstva vnútra

SR o zabezpečení Podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, podľa ktorého je

obeťou OSĽ:

• občan Slovenskej republiky, ak je dôvodné podozrenie veriť, že bol predmetom

OSĽ na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí;

• občan iného štátu alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ak je dôvodné podozre-

nie veriť, že bol predmetom OSĽ na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí.

Postavenie obete OSĽ podľa vyššie spomínaného nariadenia sa udelí akejkoľvek

osobe, ktorá súhlasí s tým, že bude zaradená do Programu podpory a ochrany obetí

obchodovania s  ľuďmi, realizovanom Ministerstvom vnútra SR v spolupráci s MVO

na základe samostatných zmlúv. Národný koordinátor udelí status obete OSĽ a proti

rozhodnutiu sa nedá podať odvolanie. Spomínaný program podpory a ochrany obetí

obchodovania s  ľuďmi upravuje niekoľko opatrení pre slovenské obete OSĽ, ktoré

zahŕňajú inter alia, izoláciu od kriminálneho prostredia, asistenciu pri dobrovoľnom

návrate, poskytnutie anonymného ubytovania na požiadanie, pohotovostnú starost-

32

livosť do 90 dní, finančnú podporu, sociálnu asistenciu, poradenstvo, rekvalifikačné

kurzy a možnosť finančného odškodnenia. Pre zahraničné obete OSĽ program upra-

vuje izoláciu od kriminálneho prostredia, legalizáciu ich pobytu na území Slovenska,

anonymné ubytovanie na požiadanie, 90-dňovú dobu na zotavenie sa a asistenčné

opatrenia, asistenciu a ochranu počas trestného konania (v prípade obete, ktorá sa

rozhodne spolupracovať s  OČTK), finančnú pomoc, sociálnu asistenciu, psycho-

sociálne poradenstvo, pyschoterapeutické služby, právne poradenstvo, tlmočenie,

zdravotnú starostlivosť, a  pod. Obete sú taktiež informované o  možnosti vstúpiť

do programu na ochranu svedkov podľa zákona o ochrane svedkov, možnosti finanč-

ného odškodnenia podľa zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trest-

nými činmi a možnosti získať trvalý pobyt (ak je to v záujme Slovenskej republiky).

Nariadenie upravujúce program, je však záväzné len pre Ministerstvo vnútra SR.

Podľa slovenských úradov, ak raz cudzinec bol identifikovaný ako obeť OSĽ, nie je

možné odobrať ho z územia Slovenska. Maloletí bez sprievodu nemôžu byť zadržaní,

ani vyhostení. Avšak, žiadne prípady nie je možné opísať, keďže žiadna zahraničná

obeť nebola doteraz formálne identifikovaná. Nedostatok pro-aktívneho prístupu pri

identifikovaní zahraničných obetí OSĽ vytvára riziko, že počet takýchto obetí, napr.

všetkých tých, ktoré sa neprihlásia samé, bude vynechaný, či už ide o deti alebo do-

spelých, slovenských občanov alebo cudzincov.

i.5. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Asistencia, ochrana, zdravotná starostlivosť

V súčasnosti neexistuje žiaden formalizovaný proces na určenie najlepšieho záuj-

mu, ktorý by priamo zahŕňal obchodované deti (či už občanov alebo cudzincov), pre

identifikáciu vhodnej dočasnej starostlivosti alebo dlhodobých riešení, vrátane posu-

dzovania rizika a bezpečnosti pred možným návratom dieťaťa do krajiny pôvodu, ako

bolo vyššie spomínané, okrem všeobecných ustanovení o sociálnoprávnej ochrane

a sociálnej kuratele detí a všeobecného Programu podpory a ochrany obetí OSĽ. For-

malizovaný národný referenčný mechanizmus (NRM) pre deti ešte stále nevznikol.

Pokiaľ ide o ustanovenia o období reflexie, podľa slovenských úradov, ustanovenie

rovnocenné s dobou na zotavenie a reflexiu je obsiahnuté v § 43(7) zákona o pobyte

cudzincov, podľa ktorého „policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt obeti

obchodovania s ľuďmi nie na viac ako 90 dní, ak osoba vyhlási, že bola obeťou OSĽ”.

Podľa slovenských úradov, 38 obetiam OSĽ bola udelená doba na zotavenie a  re-

flexiu v rokoch 2008 a 2009.67 Avšak, tieto informácie sú nekonzistentné s faktom,

že žiadna zahraničná obeť nebola identifikovaná na Slovensku. Tak, ako to upresnili

67 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 106, str. 27.

33

slovenské úrady, povolenie na tolerovaný pobyt sa vzťahuje na všetkých cudzincov,

ktorí sa nachádzajú na Slovensku nelegálne, aby sa zaistilo, že ich pobyt je zákonný

v prípadoch upravených zákonom, a nielen v prípade obetí OSĽ. Preto, spomínané

čísla v skutočnosti odkazujú na všetkých cudzincov, ktorí získali povolenie, a ani je-

den z nich nebol obeťou OSĽ.68

Význam doby na  zotavenie a  reflexiu obsiahnutej v  Dohovore Rady Európy sa vý-

razne líši od toho, ktorý je ustanovený v rámci povolenia na tolerovaný pobyt podľa

slovenského práva. Jedným z cieľov doby na zotavenie a  reflexiu, ako je upravené

Dohovorom, je pomôcť obetiam zotaviť sa a byť mimo dosah obchodníkov s ľuďmi;

počas tejto doby majú obete oprávnenie na asistenciu a ochranné opatrenia. Avšak,

účinok povolenia na  tolerovaný pobyt je obmedzený na  legalizáciu pobytu osoby

na území Slovenska, bez oprávnenia takejto osoby na asistenciu a ochranné opatre-

nia. Doba na zotavenie a reflexiu podľa Dohovoru môže byť taktiež použitá pri obe-

tiach, ktoré legálne žijú na území štátu s krátkodobým povolením na pobyt. Oproti

tomu, povolenie na tolerovaný pobyt je vydávaný len cudzincom, ktorí sú nelegálne

prítomní na území. Povolenie na tolerovaný pobyt je aj slovenskými úradmi považo-

vané za zodpovedajúce dobe na zotavenie a dobe na reflexiu a povolenie na pobyt

pre obete OSĽ. Podľa časti 175 Dôvodovej správy Dohovoru Rady Európy, „Doba

na reflexiu a doba na zotavenie podľa článku 13(1), sa nesmie zamieňať s vydaním

povolenia na pobyt podľa článku 14(1)”.

Asistencia a ochranné opatrenia podľa slovenských predpisov môžu byť poskytnuté

len vtedy, keď potenciálna obeť súhlasí so zaradením do Programu podpory a ochra-

ny obetí OSĽ (to znamená, že je formálne identifikovaná – v prípade detí, buď rodič,

alebo opatrovník sociálnych služieb/právny zástupca dieťaťa urobia takéto rozhod-

nutie za dieťa), čo vedie k záveru, že predtým než dôjde k takémuto rozhodnutiu, po-

tenciálna obeť OSĽ nemá prístup k žiadnej asistencii, ani k ochranným opatreniam,

ku ktorým je oprávnená v zmysle článku 13 Dohovoru Rady Európy.

Slovenská legislatíva zaručuje právo na  zdravotnú starostlivosť „rovnako každému

v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania“ a výslovne zakazuje diskrimináciu

na základe „pohlavia, (...), farby pleti, (...) alebo národného, alebo sociálneho pôvo-

du.“69 Všetky deti na Slovensku majú prístup k zdravotnej starostlivosti na rovnakej

úrovni ako slovenské deti pred dosiahnutím 18 rokov, čo je garantované zákonom.

Výdavky za  lekársku starostlivosť maloletých bez sprievodu a  detí, ktoré sú žiada-

teľmi o azyl sú platené štátom. Výdavky na zdravotnú starostlivosť osôb v Programe

podpory a ochrany obetí OSĽ sú platené z programu, rovnako pre dospelých, ako aj

deti. Výdavky za lekársku starostlivosť pre maloletých bez sprievodu s tolerovaným

pobytom sú taktiež hradené štátom, keďže sú deťmi. Nič menej, prístup, najmä Ró-

68 Ibid.

69 Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej sta-rostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 11.

34

mov, k zdravotnej starostlivosti je často zabránený diskrimináciou.70 Tieňová správa

MVO prezentovaná Komisii OSN o odstránení diskriminácie na ženách71 uvádza prí-

klady diskriminácie a segregačných praktík, ako napríklad existencia tzv. „rómskych

izieb“, predovšetkým na gynekologických a pôrodných oddeleniach v nemocniciach,

ktoré sú nižšieho štandardu, ako izby ostatných pacientok. Ďalšie príklady zahŕňajú

obmedzenia v prístupe k špecifickým toaletám alebo bránenie prístupu k spoločným

priestorom (napr. jedálne) rómskym pacientkam. Predsudky a správanie, ktoré preu-

kazovali niektorí zdravotníci môžu znamenať, že Rómovia majú menšiu dôveru voči

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Ďalší faktor, ktorý prispieva k  obmedzenému používaniu existujúcich zdravotných

zariadení Rómami je „nízke povedomie v  oblasti prevencie a  dôležitosti zdravot-

ných služieb.“72 Toto je veľmi relevantné, keďže na  Slovensku, z  praktickej skúse-

nosti a od odborníkov, OSĽ a obchodovanie s deťmi je veľkým problémom v rómskej

komunite (etnicky delené dáta nesmú byť na Slovensku zbierané, takže neexistujú

žiadne oficiálne štatistiky). Fakt, že Rómovia vrátane žien, mužov a detí sú neúmerne

zastúpení medzi obchodovanými osobami bol opakovane zdôraznený organizácia-

mi, ktoré poskytujú asistenciu73, vo viacerých výskumoch, evalvačných správach74

a taktiež v strategických vládnych dokumentoch.75 Nič menej, žiaden z dokumentov

určujúcich štátnu politiku voči Rómom (Strednodobá koncepcia pre rómsku etnickú

menšinu pre roky 2008 až 2013, Národný akčný plán Slovenskej republiky dekády

inklúzie Rómov pre roky 2005 až 2015, Zdravotný podporný program pre znevýhod-

nené komunity na  Slovensku pre roky 2006 až 2015, Národná správa o  sociálnej

ochrane a sociálnej inklúzii pre roky 2008 až 2010) priamo nereflektuje tento fakt ani

žiaden zo spomínaných dokumentov neobsahuje špecifické opatrenia priamo zame-

rané na odstránenie obchodovania s ľuďmi v kontexte rómskych komunít.

Jedno opatrenie zamerané na  zlepšenie prístupu k  zdravotnej starostlivosti pre

členov segregovaných a oddelených rómskych komunít, aj keď nie je špecifické pre

OSĽ, je uvedenie komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti (pred-

tým terénni zdravotní pracovníci).76 Program bol spustený ako pilotný projekt Minis-

70 Napr. Durbáková Vanda: Problematika násilných a vynútených sterilizácií rómskych žien v Slovenskej republike a diskriminácia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. In: Tieňová správa MVO prezentovaná Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, (Bratislava: 2008).

71 Ibid.

72 Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny pre roky 2008 – 2013: Solidarita – In-tegrita – Inklúzia.

73 Tieto informácie boli získané počas osobných rozhovorov, uskutočnených v rámci tohto výskumu a po-tvrdené IOM, ako aj Slovenskou katolíckou charitou.

74 Napr. Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008); Správa o obchodovaní s ľuďmi, vydaná Ministerstvom zahraničných vecí USA a mnoho iných.

75 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 až 2010.

76 Program podpory zdravia znevýhodnených skupín pre roky 2006 až 2015: Druhá programová fáza.

35

terstva zdravotníctva SR v roku 2005 a v roku 2006 okolo 40 terénnych sociálnych

asistentov bolo vyškolených a vyslaných priamo do komunít.77 Po určitom prerušení,

ktoré bolo zapríčinené pozastavením programu v začiatku roku 2007, Ministerstvo

zdravotníctva SR pripravilo „Program zdravotnej podpory pre znevýhodnené skupi-

ny pre roky 2006 až 2015“. V rámci tohto programu, Ministerstvo zdravotníctva SR

poskytovalo systematické financovanie komunitných pracovníkov, ktorí v súčasnosti

pracujú pod príslušnými úradmi verejného zdravotníctva. Sú aktívni v oblasti zdra-

votného vzdelávania, prevencie, zdravotnej starostlivosti a distribúcie vzdelávacích

materiálov v oblasti zdravotnej starostlivosti.78 V súčasnosti je približne 30 takýchto

pracovníkov aktívnych a existujú plány na zvýšenie ich počtu na 40 do konca roku

2011. Takisto oblasť prijímateľov by mala byť rozšírená vrátane „ostatných znevýhod-

nených skupín slovenskej populácie – utečencov a bezdomovcov.“79

Okrem štátom financovaných programov realizovalo niekoľko MVO projekty v oblasti

zdravotnej asistencie, akými sú Regionálna asociácia rómskych iniciatív v Banskej

Bystrici (Asistent detského doktora), Nadácia otvorenej spoločnosti (program „Zdra-

vie Rómov“) a Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (projekt Zdravé ko-

munity). V rámci spomínaných programov bolo niekoľko desiatok terénnych zdravot-

ných pracovníkov aktívnych v niekoľkých regiónoch.

Nič menej, v súčasnosti nie sú žiadne právne/administratívne ustanovenia upravu-

júce okamžitý prístup ku komplexnému balíčku zdravotnej starostlivosti pre obcho-

dované deti vrátane mentálnej zdravotnej starostlivosti zameranej na  umožnenie

ich zotavenia sa z traumatického zážitku. Starostlivosť nie je „citlivá a informovaná

z hľadiska prežitej traumy“80 a nie sú žiadne formálne postupy pre informovaný sú-

hlas pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti obchodovaných detí vrátane určenia

najlepšieho záujmu dieťaťa.

Slovenské právo neposkytuje špeciálne práva pre detské obete na informovanie po-

čas vyšetrovania alebo trestného konania, ktoré by išli nad rámec všeobecných práv

detí . Tak ako v prípade dospelých obetí, ktoré nehovoria po slovensky, zákon zaručuje

aj maloletým obetiam právo na tlmočníka a prekladateľa počas trestného konania.81

V prípadoch, keď dieťa je v postavení svedka, je povinnosťou dieťaťa podať svedectvo

77 Terénni zdravotní asistenti sa zapojili do projektu Zlepšovanie prístupu Rómov k zdravotnej starostli-vosti z fondu Phare (projekt č. 2003-004-995-01-06).

78 Program podpory zdravia znevýhodnených skupín pre roky 2006 až 2015: Druhá programová fáza.

79 Ibid.

80 Starostlivosť vnímajúca traumu zahŕňa pochopenie dopadu traumatických zážitkov (špeciálne rozsah násilia, ktoré môže zahŕňať zneužívanie pred skutočným obchodovaním), o živote jednotlivca a správa-ní, o jeho vnímaní seba samého a aj jeho tela. (Harris, M. a R.D. Fallot, „Envisioning a trauma-informed service system: a vital paradigm shift“, New Directions for Mental Health Services, vol. 89, jar 2001, str. 3 – 22).

81 Trestný poriadok, § 2 ods.20.

36

a svedčiť o trestnom čine a páchateľovi.82 Dieťa môže odmietnuť poskytnutie svedec-

tva v prípadoch, keď je príbuzným voči osobe obvinenej v priamej línii, dieťaťu, súro-

dencovi alebo adoptívnemu dieťaťu.83 Svedectvo môže byť taktiež odmietnuté, keď

to môže zapríčiniť trestné stíhanie proti takejto osobe alebo proti jemu samému.84

Svedkovia pod 15 rokov sú predmetom špecifických ustanovení trestného konania.

Prokuratúra je povinná vypočúvať takéto osoby s náležitou starostlivosťou a spôso-

bom, ktorý zaručuje, že vypočúvanie nebude zopakované aj počas konania.85 Peda-

góg alebo odborník musí byť prítomný počas vypočúvania. Zákonný zástupca dieťaťa

môže byť pozvaný, ak to napomôže vypočúvaniu. V prípadoch trestných činov proti

blízkej alebo zverenej osobe alebo v prípadoch, keď sa dá predpokladať, že vypočú-

vanie môže ovplyvniť psychologický a morálny rozvoj dieťaťa mladšieho ako 15 rokov,

vypočúvanie musí byť uskutočnené s  použitím technických zariadení pre vizuálny

a zvukový prenos, ktoré môže byť použité aj pri ďalšom dokazovaní počas konania.86

V následnom konaní môže byť dieťa mladšie ako 15 rokov opätovne vypočúvané len

vo výnimočných a nevyhnutných prípadoch. Okrem vizuálnych a zvukových zázna-

mov, môže byť takýto dôkaz predložený na súde podľa rozhodnutia súdu prostred-

níctvom prečítania záznamov z  vypočúvania dieťaťa.87 V  takýchto prípadoch bude

vypočúvanie svedkov vykonané prostredníctvom technických zariadení alebo budú

prijaté opatrenia, aby sa zmenil výzor a hlas svedka.88 V súdnom konaní je možné,

že vypočúvanie takéhoto svedka bude vykonané samotným predsedajúcim sudcom.

Toto sa môže urobiť aj v  prípadoch, keď sú obete mladšie ako 15 rokov alebo sú

obete trestného činu proti ľudskej dôstojnosti.89 Ak je svedok mladší ako 14 rokov

vypočúvaný na súde, nesmie byť takýto svedok vypočúvaný pod prísahou.90

V spojení s ochranou detí, ako svedkov trestného činu, musí byť zdôraznené, že špe-

cifické ustanovenia sa vzťahujú len na svedkov mladších ako 15 rokov . Svedkovia

vo veku 15 až 18 rokov nepožívajú takúto ochranu . Slovenská republika bola na túto

záležitosť upozornená Výborom OSN pre práva dieťaťa.91 Vyššie uvedené ustano-

venia nie sú v súlade s definíciou dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý

hovorí, že dieťa je osoba mladšia ako 18 rokov, ak nedosiahla dospelosť skôr. Okrem

82 Ibid., § 127.

83 Ibid., § 130 ods.1.

84 Ibid.

85 Ibid., § 135 ods.1.

86 Ibid., § 135 ods.3.

87 Ibid., § 135 ods.2.

88 Ibid., § 136 ods.3.

89 Ibid., § 161 ods.4.

90 Ibid., § 167.

91 Záverečné odporúčania Výbor pre práva detí z 8. júna 2007 v Ženeve k druhej periodickej správe Slo-venska; CRC/C/SVK/CO/2; para. 38.

37

toho, spomínané ustanovenia trestného poriadku sa líšia od definície dieťaťa, ako je

definované v slovenskom trestnom zákone.

Ochrana identity dieťaťa je predmetom rovnakých ustanovení ako v prípade dospe-

lej obete obchodovania. V prípadoch, v ktorých by odhalenie identity znamenalo ri-

ziko pre obeť alebo jej blízke osoby, môže byť identita utajená. Tak, ako v  prípade

dospelých obetí, postavenie ohrozeného svedka môže byť považované za také isté,

ako v prípade dieťaťa podľa rovnakých podmienok (to znamená, že v prípadoch, keď

obchodovanie s  ľuďmi alebo deťmi bolo páchané organizovanou skupinou). V  prí-

padoch, keď je svedok maloletý, uzavrú zástupcovia dieťaťa dohodu o ochrane. Ak

nemôžu alebo nechcú uzavrieť takúto dohodu v Programe na ochranu svedkov, do-

hoda môže byť uzatvorená maloletým svedkom so súhlasom súdu.92 Po uzatvorení

dohody získava svedok status chráneného svedka. Špeciálny útvar polície vykonáva

opatrenia na ochranu svedka; takýmito opatreniami môže byť predovšetkým ochrana

identity, vzhľadu, pobytu, rekvalifikácia a poskytovanie sociálnej asistencie chráne-

nému svedkovi.93 Zmena identity môže byť tiež vykonaná v  prípadoch maloletých

svedkov, čo je predmetom súhlasu zákonného zástupcu alebo súdu.94 Na udržanie si

postavenia svedka musí obeť splniť niekoľko povinností, inter alia povinnosť svedčiť

v trestnom konaní. Žiadne z vyššie spomínaných ustanovení nebolo doteraz v OSĽ

prípadoch použité.

Podobne ako pri práve na zdravotnú starostlivosť, zaručuje slovenská legislatíva prá-

vo na  vzdelanie „rovnako pre všetkých, v  súlade so zásadou rovnakého zaobchá-

dzania“ a výslovne zakazuje diskrimináciu na základe „pohlavia, (...), farby pleti, (...),

národného alebo sociálneho pôvodu.“95 Všetky deti v Slovenskej republike majú prá-

vo na vzdelanie na rovnakej úrovni ako slovenské deti. Dôležitý problém vyslovený

MVO96 a medzinárodnými inštitúciami97 v tejto súvislosti (taktiež pripustený vládny-

mi strategickými dokumentmi) je segregácia rómskych detí v škole. V bežnom vzde-

lávaní má takáto segregácia často formu vytvárania základných škôl, kde je väčšina

rómskych žiakov a čisto rómske školy, čo nesedí s demografickou štruktúrou prísluš-

nej oblasti. Ďalej, existujú samostatné rómske triedy alebo pavilóny v „zmiešaných“

triedach. Existencia samostatného vzdelávania nie je len v rozpore s medzinárodný-

92 Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka v znení neskorších predpisov; § 7 ods.4.

93 Ibid., § 7 ods.8.

94 Ibid., § 13.

95 Ústava Slovenskej republiky, čl. 42.

96 Viď napr. Rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre Rómov (Budapešť: EU Monitoring and Advocacy Program of the Open Society Institute; 2007); Dopad opatrení zameraných na zlepšenie situácie róm-skych detí vo vzdelávaní (Bratislava: SGI, 2006).

97 Správa ECRI o Slovensku (štvrtý monitorovací cyklus). (Štrasburg: Európska komisia proti rasizmu a in-tolerancii, 2009).

38

mi záväzkami Slovenska98, ale taktiež spôsobuje riziko nižšieho vzdelania v takýchto

triedach a vedie k ďalšiemu prehlbovaniu sociálnej exklúzie detí. Napriek tomu, že

štát pripúšťa existenciu „etnickej segregácie na základných školách“99 a rovnako za-

kazuje takúto segregáciu,100 doteraz zlyháva pri zaisťovaní jej odstránenia. Všeobec-

ne neexistuje žiadna definícia segregácie (čo znamená, že akýkoľvek monitoring nie

je možný) a štátne politiky nezahŕňajú žiadne špecifické desegregačné alebo integ-

račné opatrenia alebo programy.

Nič menej, MVO, ktoré asistujú navracajúcim sa slovenským obchodovaným de-

ťom, zabezpečia aj ich prístup ku vzdelávaniu v  súlade s  požiadavkami Programu

na  ochranu a  podporu obetí OSĽ Ministerstva vnútra SR (aj keď nie je špecifický

pre detské obete), keď pripravujú ich individuálne integračné plány. To isté platí

pre maloletých bez sprievodu, ktorí sú obeťami OSĽ. Napriek tomu, maloleté deti

bez sprievodu s tolerovaným pobytom stále čelia rôznym problémom v prístupe ku

vzdelávaniu, najmä na stredných školách v Trenčíne, a to z dôvodu jazykovej bariéry

a chýbajúcich dokumentov o úrovni vzdelania, ktoré dosiahli vo svojich domovských

krajinách, čo vedie k neochote riaditeľov škôl prijať tieto deti do školy. V súčasnosti

neexistuje žiaden strategický záväzný dokument, ktorý by zaisťoval prístup ku vzde-

laniu pre maloleté deti, deti žiadajúce o azyl alebo deti migrantov/utečencov či det-

ské obete OSĽ.

i.6. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Odškodnenie

Ak je spáchaný trestný čin, odškodnenie obetí alebo poškodených osôb väčšinou

nesie páchateľ. Je to jeho/jej povinnosť odškodniť tých, ktorí trpeli pre spáchanie

trestného činu. Na Slovensku existuje právny rámec pre dva typy odškodnenia, prvé

nesie páchateľ a poskytuje sa v rámci občianskoprávneho konania a druhý typ môže

niesť za špecifických okolností Slovenská republika. Podľa trestného poriadku a jeho

ustanovenia § 46, ktoré upravuje postavenie a práva poškodenej osoby, takáto osoba

má nárok na odškodnenie za škodu spôsobenú trestným činom.101

Právo nerozlišuje poškodené osoby, takže to môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá

utrpí škodu z dôvodu trestného činu. Musí tu byť však súvislosť medzi škodou a či-

98 Napr. Dohovor UNESCO proti diskriminácii vo vzdelávaní, ratifikovaný Československou republikou v  roku 1962 a Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie prijatý Val-ným zhromaždením OSN 21. decembra 1965, čl. 3: „Zmluvné štáty zvlášť odsudzujú rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa na územiach spadajúcich pod ich právomoc predchádzať, zakázať a odstrániť všetky praktiky tohto druhu.“

99 Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny pre roky 2008 – 2013: Solidarita – In-tegrita – Inklúzia, str. 7.

100 Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) v znení neskorších predpisov, § 3.

101 Trestný poriadok, § 46.

39

nom. Poškodená osoba musí podať návrh na odškodnenie počas vyšetrovania alebo

skráteného vyšetrovania.102 Poškodená osoba nemá nárok na odškodnenie automa-

ticky, ale musí podať návrh v určitom čase. Po tom, čo je osoba odsúdená, nárok sa

stáva platným a môže byť vykonaný v rámci nástrojov občianskeho práva.

Ďalšia možnosť odškodnenia je upravená v  samostatnom zákone prijatom v  roku

2006, zákon o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Táto právna

norma bola prijatá ako dôsledok transpozície smernice rady 2004/80/ES z 29. apríla

2004 vzťahujúcej sa na odškodnenie obetí trestných činov,103 ktorá zaviazala každý

členský štát, aby vytvoril dostatočný rámec na odškodňovanie obetí s cieľom umož-

niť podanie návrhu v členskom štáte inom, než v štáte trvalého pobytu žiadateľa.

Avšak, tento zákon rieši len škodu na zdraví, ktorú osoba utrpí v dôsledku trestného

činu, ale nevzťahuje sa na psychologickú traumu alebo iné aspekty škody .104 Ten-

to zákon sa vzťahuje len na  prípady, kedy zranená/poškodená osoba je občanom

Slovenskej republiky alebo iného členského štátu, alebo je osobou bez štátnej prí-

slušnosti s povolením na trvalý pobyt na Slovensku, alebo v inej členskej krajine.105

Požiadavka povolenia na pobyt alebo občianstva vylučuje dospelých a deti, ktorí sú

príslušníkmi tretích krajín, ktorí boli prevedení a/alebo obchodovaní na  Slovensko

alebo sú na Slovensku nelegálne. Okrem toho, existujú ďalšie podmienky, ktoré mu-

sia byť splnené, aby si osoba mohla nárokovať odškodnenie v  rámci tejto právnej

úpravy, napr. 18-mesačná lehota, počas ktorej musí byť podaný návrh a iné.106 Orgán,

ktorý je zodpovedný za  rozhodnutia o  zaplatení odškodnenia je Ministerstvo spra-

vodlivosti Slovenskej republiky.

Odškodnenie za ujmu utrpenú v dôsledku trestného činu je dostupné obetiam a po-

škodeným osobám, ale je taktiež ohraničené časom, ako aj špeciálnymi kategóriami

osôb, ktoré majú nárok. Neexistuje žiadna samostatná právna úprava pre odškod-

nenie detských obetí a dodnes nebolo žiadne odškodnenie vyplatené detskej obeti

OSĽ.

102 Ibid.; Art. 46(3).

103 Smernica Rady 2004/80/ES ohľadom odškodnenia obetí trestných činov, prijatá 29. apríla 2004, do-stupné na  <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2004:261:0015:0018:en:-PDF>, (1. novembra 2011).

104 Zákon č. 215/2006 odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v  znení neskorších predpisov; § 2.

105 Ibid., § 3.

106 Ibid., § 8 ods.2.

40

i.7. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Návrat

Podľa medzinárodných záväzných štandardov, najmä Dohovoru Rady Európy, „det-

ské obete nesmú byť vrátené do štátu, ak je náznak, po posúdení rizika a bezpeč-

nosti, že takýto návrat by nebol v  najlepšom záujme dieťaťa.“107 Podľa dôvodovej

správy k Dohovoru, par. 7 článku 16 zahŕňa v kontexte repatriácie a návratu, princíp

zahrnutý v článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

Ak úrady krajiny, kde je obchodované dieťa identifikované a  je mu poskytnutá po-

moc, rozhodnú o repatriácii detskej obete, najlepší záujem dieťaťa musí byť primárne

zohľadnený. Podľa tohto ustanovenia musia úrady vykonať posúdenie rizík, ktoré by

mohli vyplynúť z návratu dieťaťa do štátu, ako aj jeho bezpečnosť, predtým, než za-

čnú realizovať opatrenia na repatriáciu.

V súvislosti s realizáciou návratu obetí OSĽ, ktoré sú občanmi; alebo zvyčajne býva-

jú na Slovensku, ak raz takáto osoba bola identifikovaná ako obeť OSĽ príslušnými

úradmi druhej krajiny a je repatriovaná na Slovensko, on/ona môžu požiadať o zara-

denie do Programu podpory a ochrany obetí OSĽ. Jeho/jej uznanie ako obete OSĽ

môže byť založené na skutočnej identifikácii obete (v zahraničí) a na vyjadreniach

ohlasujúcej organizácie alebo inštitúcie, ktoré potvrdzujú, že osoba je obeťou OSĽ.

Obete OSĽ (vrátane detských obetí) sú repatriované za pomoci IOM.

Podľa vlády SR bude repatriácia a návrat zahraničných obetí OSĽ vykonaná podľa

zákona o pobyte cudzincov a zákona o azyle. Repatriácia a návrat musí zahŕňať pred-

návratové poradenstvo, zabezpečenie cestovných dokumentov, asistenciu na letisku

a iné opatrenia, ktoré sú potrebné. Skúmanie a rozhodnutie v prípadoch návratu obe-

tí OSĽ bude spadať do kompetencie Oddelenia cudzineckej polície. Návrat sa zor-

ganizuje kanceláriou IOM v  Bratislave podľa dohody o  spolupráci s  Ministerstvom

vnútra SR. Avšak, zatiaľ nebolo možné vyskúšať tieto opatrenia v praxi, keďže žiadna

zahraničná obeť OSĽ nebola identifikovaná.

V súčasnosti neexistujú žiadne formalizované postupy o dlhodobých riešeniach108,

ktoré by nasledovali po  návrate obchodovaných slovenských detí pri určovaní ich

najlepšieho záujmu, napr. povinnosť vykonať sociálne posúdenie, pripraviť plán

na  reintegráciu dieťaťa vrátane zaistenia bezpečnosti, stravy, bezpečného ubyto-

107 Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (prijatý 16. mája 2005); čl.16 (7).

108 Podľa pokynov UNHCR o formálnom určení najlepšieho záujmu dieťaťa (2006) prvým princípom, ktorý musí byť dodržaný pri rozhodovaní je, že zásada najlepšieho záujmu dieťaťa má byť primárne posúde-ná. To znamená, že orgán zodpovedný za rozhodnutia o trvalom riešení nemusí prihliadať na ostatné priority, ktoré ostatné orgány považujú za dôležité a chcú, aby boli zohľadnené. Rozhodnutie musí vyvá-žiť všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu, pričom dôraz sa bude klásť na práva a záväzky uzna-né v Dohovore o právach dieťaťa a iných ľudskoprávnych dokumentoch tak, aby sa prijalo komplexné rozhodnutie, ktoré najviac ochraňuje práva detí.

41

vania, prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane psychosociálnej podpory, právnej

asistencie, prístupu k vzdelávaniu a tiež vrátane rozhodnutia, či by nejaké špeciál-

ne ochranné opatrenia mali byť prijaté v súvislosti s dieťaťom. Podobne neexistujú

žiadne dohody alebo postupy pre bezpečný návrat zahraničných detských obetí OSĽ

do ich krajín pôvodu vrátane posúdenia rizika a bezpečnosti. Tiež neexistujú žiadne

formalizované postupy o tom, ako sú obchodované deti prijaté na Slovensku po ich

návrate (ustanovenými pracovníkmi sociálnych služieb/zákonným opatrovníkom/ro-

dičom) a o poskytovaní vhodných služieb.

Program MV nešpecifikuje žiadne postupy o dlhodobých riešeniach po návrate ob-

chodovaných slovenských detí, ktoré by boli záväzné pre všetkých zainteresovaných

aktérov. Sú to MVO (ako Charita, Náruč), ktoré sú akreditované na starostlivosť o deti

(vrátane detských obetí OSĽ) a medzinárodné organizácie (ako IOM, ktoré vykonáva

reálne návraty slovenských obchodovaných detí), ktoré postupujú podľa vlastných

postupov, konajú väčšinou ad hoc v súlade so zákonmi o sociálnoprávnej ochrane

a sociálnej kuratele a mali by úzko spolupracovať so sociálnymi úradmi na ochra-

nu detí v tejto súvislosti. Vytvárajú individuálne reintegračné plány pre detské obete

OSĽ a starajú sa o ich realizáciu. Rovnako sa snažia presadzovať zmeny v súčasnom

systéme a ovplyvňovať tvorbu politík. V súčasnosti nie sú žiadne národné smernice/

nariadenia na pomoc pri určovaní ako a kde môže byť dosiahnuté spojenie rodiny

pre obchodované deti v ich záujme vrátane posúdenia plného rizika a bezpečnosti.

i.8. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Reintegrácia

Obete OSĽ sa vracajú na Slovensko za pomoci IOM, ktorá im napomáha aj pri re-

integrácii. Pomocné opatrenia podľa Programu na podporu a pomoc sú taktiež po-

skytované MVO v súlade s dohodami uzatvorenými s MV SR. Tieto opatrenia zahŕ-

ňajú všeobecné zdravotné posúdenie, psychologické poradenstvo a psychoterapiu,

terapeutickú starostlivosť, sociálnu asistenciu a poradenstvo, asistenciu pri kontakte

s úradmi, právnu pomoc, dočasné bezpečné ubytovanie, rekvalifikáciu a pomoc pri

hľadaní zamestnania. Koordinácia pomocných opatrení je vykonávaná IOM. Napriek

školeniam organizovaných MV SR a vykonaných IOM, neexistuje žiadne systematic-

ké, formalizované školenie o špeciálnych potrebách a právach obchodovaných detí

pre odborníkov, ktorí sa majú starať o obchodované detské obete. Taktiež nie sú žiad-

ne záväzné ustanovenia, ktoré by požadovali ustanovenie špeciálne vyškoleného

sociálneho pracovníka alebo iného odborníka na poskytnutie podpory a  informácií

a monitorovanie zabezpečenia dieťaťa, ktoré bolo obeťou OSĽ.

Obdobne neexistujú žiadne záväzné ustanovenia (okrem odporúčaní o  najlepšom

záujme pre poskytovateľov služieb) s  cieľom monitorovať reintegráciu obchodova-

ných detí po  ich návrate domov (či už občanov alebo zahraničných detí). Sloven-

42

sko doteraz nepodniklo kroky pri budovaní spolupráce na  zaistenie monitorovania

reintegrácie maloletých detských obetí po  ich návrate do krajiny pôvodu. MVO po-

skytujúce služby obchodovaným deťom konajú v súlade s  ich vlastnými manuálmi

o najlepšej praxi s cieľom zabezpečiť aj potrebu vzdelávania a odbornej praxe pre

deti, ktoré boli obchodované, na zaistenie ich úspešnej reintegrácie. Doteraz sa ne-

uskutočnil žiaden kvalitatívny monitoring poskytovania takýchto služieb.

Článok 14  (1) Dohovoru Rady Európy ustanovuje, že obete OSĽ by mali mať ob-

noviteľné povolenia na pobyt. Toto ustanovenie napĺňa oboje – aj potreby obetí aj

požiadavky na boj proti OSĽ. Dve podmienky upravené v článku 14 (1) na vydávanie

povolenia na pobyt sú také, že buď je pobyt obete „potrebný s ohľadom na jej osobnú

situáciu“, alebo je potrebný „na účely spolupráce s príslušnými úradmi pri vyšetro-

vaní alebo trestnom konaní“. Cieľom týchto požiadaviek je umožniť stranám vybrať

si medzi udelením povolenia na pobyt za spoluprácu s OČTK a udelením povolenia

na pobyt z dôvodu potrieb obete alebo na uplatnenie oboch naraz.

Podľa slovenského práva je vydanie povolení na pobyt pre obete OSĽ, ich typ a tr-

vanie, upravené v zákone o pobyte cudzincov. Podľa tohto zákona „policajný útvar

udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ktorý je obeťou trestného činu súvi-

siaceho s obchodovaním s ľuďmi, ak má aspoň 18 rokov; orgány činné v trestnom

konaní upovedomia cudzinca o možnosti a podmienkach udelenia povolenia na to-

lerovaný pobyt z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z toho vyplývajú.“

Informácie o povolení na tolerovaný pobyt sú dostupné v podobe letákov a brožúr

o Programe podpory a ochrany v rôznych jazykoch. Povolenie na tolerovaný pobyt je

najskôr vydané na 90 dní, ale môže byť predĺžené až na 180 dní, ak dôvod, pre ktorý

bolo udelené, trvá a prítomnosť cudzinca je potrebná pre účely trestného konania.

Podľa slovenských úradov jedinou požiadavkou na obeť OSĽ je, na udelenie povole-

nia na tolerovaný pobyt, prehlásenie danej osoby, že bola obeťou OSĽ.

V súvislosti s detskými obeťami OSĽ ustanovuje zákon o pobyte cudzincov, že „po-

licajný útvar udelí povolenie na  tolerovaný pobyt cudzincovi, ktorý je maloletým

dieťaťom, a ktoré je nájdené na území Slovenskej republiky“. Toto ustanovenie nie

je špecifické pre OSĽ a vzťahuje sa na všetkých maloletých cudzincov. V  takýchto

prípadoch by dieťa malo byť odovzdané do starostlivosti najbližšieho úradu zodpo-

vedného za sociálnu a právnu ochranu detí a kuratelu. Súčasný systém identifikácie

detských obetí OSĽ by mal byť preskúmaný s cieľom zaistiť adekvátnu identifikáciu

takýchto detí a poskytnutie príslušného pobytu, aby sa zabezpečila ich zmysluplná

reintegrácia aj na Slovensku, mimo úpravy azylového konania alebo návratu do ich

domovskej krajiny.

43

i.9. Trestné, civilné a správne sankcie

Podľa ustanovení § 179 (1), (2) TZ, trestný čin OSĽ sa potrestá odňatím slobody

od 4 do 10 rokov. Priťažujúce okolnosti, upravené v § 179, sú tieto:

(3) Odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov bude páchateľ potrestaný, ak

spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech, 

b) na chránenej osobe, 

c) z osobitného motívu alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na dvanásť až dvadsať rokov bude páchateľ potrestaný, ak

spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, 

b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný ná-

sledok, alebo

c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

(5) Odňatím slobody na  dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia

slobody na  doživotie bude páchateľ potrestaný, ak spácha čin uvedený v  odseku

1 alebo 2

a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu

b) a  spôsobí ním ťažkú ujmu na  zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých

osôb.

Ako už bolo spomínané v  predchádzajúcich kapitolách, trestný čin OSĽ podľa

§ 179 (2) sa v skutočnosti neodlišuje od trestného činu podľa § 179 (3b), ktorý upra-

vuje chránenú osobu. Chránená osoba môže byť tiež dieťa a § 179 (2) sa vzťahuje

na osoby mladšie ako 18 rokov. Opäť, znenie nie je jasné a vedie k rozličným trest-

ným sadzbám. V  súlade s  § 179 (2) odňatie slobody je od  4 do  10 rokov, pričom

v  prípadoch, kedy je trestný čin spáchaný na  chránenej osobe je odňatie slobody

od 7 do 12 rokov.

V  prípade trestného činu podľa § 180 a  181 nazývaných „obchodovanie s  deťmi“

je trest iný. Ustanovenie § 180 upravuje odňatie slobody až do  troch rokov, zatiaľ

čo §  181 je podobný tým, ktoré sa týkajú OSĽ a  upravujú trest od  4 do  10 rokov

a  pri spáchaní tohto trestného činu s  priťažujúcimi okolnosťami je sankcia vyššia.

TZ upravuje zoznam priťažujúcich okolností v § 36 a taktiež zoznam poľahčujúcich

okolností v §37, ktoré sa vzťahujú na každý trestný čin. Priťažujúce okolnosti ovplyv-

ňujú vyššie trestné sadzby, pričom poľahčujúce okolnosti ich znižujú. Aj keď to nie je

upravené v zozname priťažujúcich okolností, spáchanie trestného činu na chránenej

44

osobe má vždy za dôsledok vyššie sankcie. Avšak, v prípade § 179 (2) a § 179 (3)

tieto ustanovenia nepridávajú jasnosť do právnej praxe.

Okrem toho, slovenský právny systém umožňuje stíhanie viacerých trestných činov

naraz, ak sú spáchané súčasne. Takže, osoba môže byť odsúdená z jedného alebo

viacerých trestných činov a jej trest bude vypočítaný kumulatívne podľa TZ. Taktiež

TZ umožňuje udelenie rozdielnej trestnej sadzby jednej osobe, napr. odňatie slobody

a prepadnutie majetku, ak táto osoba získala majetok v dôsledku páchania trestnej

činnosti.

Jednou z  priťažujúcich okolností je aj predchádzajúce odsúdenie a  slovenský TZ

upravuje špecifické pravidlo, tzv. „trikrát a  dosť“, v  § 47(2). Jeho obsahom je fakt,

že ak je niekto odsúdený po tretíkrát za trestný čin explicitne vymenovaný v danom

ustanovení, odsudzuje sa na doživotie.109 Avšak, slovenská legislatíva neumožňuje

brať do úvahy predchádzajúce odsúdenia za trestný čin OSĽ v ostatným krajinách,

pri určovaní sankcie za OSĽ, čo by umožnilo udelenie vyšších trestov za opakované

páchanie trestnej činnosti.

Takéto odsúdenia sa môžu brať do úvahy slovenskými súdmi len ak rozhodnutia za-

hraničných súdov boli uznané domácimi súdmi. Toto je výsledok ešte stále nie cel-

kom prevzatého Rámcového rozhodnutia Rady EÚ 2008/675/JHA z 24. júla 2008

o braní do úvahy odsúdenia v členských štátoch Európskej únie v prípade nových

trestných konaní, čo by zaistilo, že predchádzajúce odsúdenia súdmi v  členských

štátoch EÚ budú automaticky uznané slovenskými súdmi.

V  súvislosti s  trestnými činmi upravenými v  Dohovore Rady Európy, slovenská le-

gislatíva kriminalizuje obchodovanie s ľuďmi, ale nekriminalizuje používanie služieb

obete.110 Žiadne konkrétne trestné činy nie sú upravené v  súvislosti s  cestovnými

a  identifikačnými dokumentmi tak, ako je ustanovené v článku 20 Dohovoru Rady

Európy, ale toto konanie môže byť trestné podľa iných trestných činov v TZ.111

Od 1. septembra 2010 zaviedla SR zodpovednosť právnických osôb. Doteraz žiad-

na právnická osoba nedostala trestné alebo iné sankcie. Uloženie trestných sankcií

na právnické osoby môže byť urobené tak, ako v prípade fyzických osôb, aj za pokus

o spáchanie trestného činu. Formy sankcií pre právnické osoby môžu byť konfiškácia

majetku alebo konfiškácia peňazí, ak právnická osoba získala takéto peniaze alebo

majetok v dôsledku trestnej činnosti.112

109 Trestný zákon, § 47.

110 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 20, str. 11.

111 Ibid.; para. 132, str. 32.

112 Trestný zákon, § 83a a 83b.

45

Slovenský TZ neupravuje ustanovenie o netrestaní podľa článku 26 Dohovoru Rady

Európy, a teda detské obete OSĽ, ktoré sú donútené k spáchaniu trestného činu ale-

bo účasti na nezákonných činnostiach budú potrestané. Avšak, TZ umožňuje poľah-

čujúce okolnosti, kedy osoba spáchala trestný čin pod nátlakom alebo hrozbou.113

Taktiež vek je poľahčujúcou okolnosťou. Všeobecne, osoby okolo roku 18 sú odsu-

dzované na nižšie tresty odňatia slobody. Súd môže použiť aj iné alternatívne právne

možnosti na zníženie trestu podľa § 39 TZ (výnimočné zníženie trestu) alebo upustiť

od potrestania podľa paragrafu 40 TZ.

Podľa každoročných štatistík Generálnej prokuratúry, len dvaja ľudia boli odsúdení

v roku 2008 za trestný čin obchodovania s deťmi. Jedna žena za trestný čin podľa

§ 180 a jeden muž za trestný čin podľa § 181, obaja dostali trest odňatia slobody.

V roku 2009 bol len jeden muž odsúdený za trestný čin podľa § 181 a dostal podmie-

nečný trest, čo znamená, že síce bol odsúdený, ale nemusel ísť do väzenia. V roku

2010 nebol nikto odsúdený za trestný čin obchodovania s deťmi a v rokoch 2008 –

2010 nebol nikto odsúdený za trestný čin podľa § 179 (2).

ii. Inštitúcie a organizácie

ii.1. Štátne inštitúcie

Na Slovensku je Ministerstvo vnútra SR hlavným vládnym orgánom zodpovedným

za boj proti obchodovaniu s ľuďmi a vytvorenie efektívnej politiky boja proti OSĽ. Od-

delenie parlamentu, vládnej agendy a poradných aktivít kancelárie ministra vnútra

je zodpovedné za konanie proti OSĽ.114 Toto oddelenie pripravuje Národný program

boja proti OSĽ, národné akčné plány a organizuje školenia pre aktérov zapojených

do implementácie nástrojov proti OSĽ. Štátny tajomník MV SR je národným koordi-

nátorom pre boj proti OSĽ v rámci národného referenčného mechanizmu.115 Od roku

2006 MV SR prevádzkuje Program podpory a ochrany obetí OSĽ v spolupráci s ďal-

šími štátnymi orgánmi a neziskovými organizáciami.

MV SR založilo multidisciplinárnu expertnú skupinu v  roku 2008.116 Táto expertná

skupina je vedená národným koordinátorom pre boj proti OSĽ a je zložená z rôznych

zástupcov štátnych orgánov a  neziskových organizácií. Hlavnou úlohou expertnej

113 Ibid., § 36f.

114 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 17.

115 Referenčný mechanizmus pre obete obchodovania, dostupné na  http://www.minv.sk/?referencny_mechanizmus (1. november 2011).

116 Nariadenie č. 22 z 30. júna 2008 Ministerstva vnútra (v znení Nariadenia č. 50/2011 z 1. apríla 2011).

46

skupiny je implementácia národného programu pre boj proti OSĽ. V roku 2008 boli

vytvorené dve pracovné skupiny v rámci expertnej skupiny, ktoré riešili oblasť preven-

cie OSĽ a asistenciu obetiam OSĽ.117

V  roku 2010 MV SR vytvorilo a  založilo Informačné centrum pre boj proti obcho-

dovaniu s  ľuďmi a prevenciu kriminality v Košiciach ako jeho štrukturálnu jednotku

s úlohou zbierať údaje o OSĽ a spracovávať ich.118

Keďže je MV SR hlavou aj policajného zboru, záležitosti súvisiace s bojom proti OSĽ,

ako jednou z foriem organizovaného zločinu, sa riešia v rámci Divízie o OSĽ kance-

lárie na boj proti organizovanému zločinu Prezídia PZ.119 Toto oddelenie vedie ope-

račné a vyšetrovacie opatrenia na zistenie a odhalenie trestných činov zahŕňajúcich

kupliarstvo, OSĽ (vrátane detí), detskú pornografiu a súvisiace trestné činy.

V júli 2011 vydalo prezídium PZ nariadenie o postupe pre kriminálnu políciu v oblasti

OSĽ na miestnych a regionálnych úrovniach. Boj proti OSĽ je v kompetencii regio-

nálnych a okresných riaditeľstiev polície a ich aktivity sú koordinované divíziou OSĽ

v policajných jednotkách, ktorá má národnú kompetenciu. Jej úlohou je odhaľovanie

OSĽ ako trestného činu za účelom sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce alebo

služieb, otroctva, nevoľníctva alebo odoberania orgánov, ako aj ostatných trestných

činov, ako vyrábanie detskej pornografie, predovšetkým, ak sú spáchané organizova-

nými zločineckými skupinami.120

Ostatné štátne orgány zainteresované v aktivitách na boj proti OSĽ zahŕňajú Minis-

terstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce, so-

ciálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Minister-

stvo zdravotníctva SR, Generálnu prokuratúru, Kanceláriu splnomocnenca vlády SR

pre rómske komunity a Úrad vlády SR.

117 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 20, p. 11.

118 Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s  ľuďmi a prevenciu kriminality, dostupné na http://www.minv.sk/?informacne-centrum-na-boj-proti-obchodovaniu-s-ludmi-a-prevenciu-kriminality (1. november 2011).

119 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 23, str. 11.

120 Ibid.; para. 24, str. 12.

47

ii.2. Neziskové organizácie a výskumné inštitúcie

Na Slovensku je niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú problemati-

kou OSĽ a aktívne pracujú proti OSĽ. DOTYK – Slovenské krízové centrum je jednou

z  takýchto MVO a  zameriava sa na  poskytovanie ubytovania a  asistenciu obetiam

OSĽ a  domáceho násilia aj dospelým, aj deťom. Občianske združenie Náruč pre-

vádzkuje krízové centrum a  poskytuje ubytovanie a  ochranu dospelým a  detským

obetiam domáceho násilia, ako aj detským obetiam zneužívania vrátane detských

obetí OSĽ. Detský domov Topoľčany bol nedávno určený na poskytovanie ubytova-

nia a  starostlivosti pre detské obete OSĽ počas ich reintegrácie. Taktiež tu máme

Slovenskú katolícku charitu, ktorá prevádzkuje programy asistencie obetiam OSĽ.121

Tieto MVO spolupracujú s Ministerstvom vnútra SR a niektoré z nich sú zastúpené

aj v expertnej skupine.122

Najväčší podiel aktivít zameraných na obete OSĽ je vykonávaných kanceláriou IOM

na Slovensku, ktorá prevádzkuje asistenčný program a úzko spolupracuje s MV SR.

Dokonca spojili sily v  kampani na  šírenie povedomia zameraného na  nútenú prá-

cu.123 IOM realizuje návrat slovenských obetí OSĽ zo zahraničia a poskytuje im asis-

tenčné služby na základe zmluvy s MV SR. Rozličné typy asistencie, ktoré upravuje

Program na ochranu a podporu obetí OSĽ, sú poskytované IOM a MVO, ktoré majú

zmluvy s MV SR a sú finančne podporované z rozpočtu ministerstva. Asistencia v re-

integrácii obetí OSĽ a  dobrovoľné návraty sú poskytované najmä kanceláriou IOM

v Bratislave, MVO DOTYK – Slovenské krízové centrum a Slovenskou katolíckou cha-

ritou.124 Kancelária IOM v Bratislave neprevádzkuje vlastné ubytovanie.

Terénna práca v súvislosti s odhaľovaním možných obetí OSĽ v pouličnom sexbizni-

se je vykonávaná občianskym združením Prima. V súvislosti s asistenciou detským

obetiam OSĽ poskytuje ubytovanie občianske združenie Náruč, Detský domov To-

poľčany a kancelárie úradov pre sociálnu a právnu ochranu detí a sociálnu kuratelu.

Ďalej, prevenčné aktivity a  terénne práce pre obete z  rómskych komunít vykonáva

Asociácia komunitných centier.

Niekoľko MVO uskutočňuje výskum v rámci krátkodobých alebo dlhodobých projek-

tových aktivít buď všeobecne o  OSĽ, alebo o  konkrétnych témach v  rámci OSĽ.125

Taktiež policajná akadémia uskutočnila výskum v roku 2010 so zameraním na formy

121 Ibid.; para. 12, str. 9.

122 Viď časť 3.1.

123 Viď časť 4.2.

124 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 27, str. 12.

125 Napr. Člověk v tísni – Slovensko, Via Iuris a iné.

48

OSĽ za účelom nútenej práce. V spolupráci s ostatnými aktérmi Akadémia PZ usku-

točnila dva celonárodné prieskumy o možných rizikách OSĽ, ako aj o nútenej práci.126

Konanie proti OSĽ je vedené najmä MV SR, ktoré je zodpovedné za všetky opatrenia

a aktivity v rámci Národného programu na roky 2011 – 2014. Avšak, v skutočnosti je

spolupráca ostatných štátnych orgánov absolútne nevyhnutná pre prevenciu a boj

proti OSĽ. Takže, inštitucionálny rámec pre boj proti OSĽ by mal byť viac komplexný,

formálne založený a s jasne určenými povinnosťami a kompetenciami. Komunikácia

a spoločné aktivity štátnych orgánov sú potrebné na zabezpečenie adekvátnych prí-

stupov k boju proti OSĽ a asistenciu obetiam OSĽ.

V rámci neziskového sektora je len niekoľko organizácií schopných poskytovať služby

a uskutočňovať výskum o OSĽ. Toto môže byť výsledkom nízkych finančných a ľud-

ských kapacít v rámci neziskového sektora, ako aj rozdielne postupy, podľa ktorých

MVO postupujú v súvislosti s vykonávaním aktivít a poskytovaním služieb. Takže, čin-

nosti a opatrenia prijaté štátnymi orgánmi by mali byť komunikované so zástupcami

MVO. Zároveň by tu mal byť jasný rámec pre hodnotenie kvality služieb poskytova-

ných MVO.

iii. Politiky a programy

iii.1. Politiky

Koordinácia politík a nezávislých mechanizmov na ochranu detí je zverená výboru

ministerstiev pre deti, ktorý vznikol v  roku 2009, a  ktorý je koordinačným, kontrol-

ným a iniciatívnym orgánom vlády v oblasti detských práv a ich uplatňovania.127 Jeho

fungovanie v praxi, čo sa týka OSĽ s deťmi, je nedostatočné . Hlavná zodpovednosť

za  implementáciu legislatívy proti OSĽ, tvorba politík a  koordinácia aktivít proti

OSĽ je v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Koordinácia aktivít proti OSĽ je jednou

z úloh oddelenia parlamentnej, vládnej agendy a poradných aktivít kancelárie Minis-

tra vnútra SR. Toto oddelenej je zodpovedné inter alia za prípravu Národného progra-

mu boja proti OSĽ, poskytovanie školenia odborníkom zainteresovaným v Národnom

programe, organizáciu stretnutí Expertnej skupiny pre boj OSĽ (ďalej len Expertná

skupina) a implementáciu Programu podpory a ochrany.

126 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 61, str. 19.

127 Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 94 z 28. januára 2009 o návrhu Národného akčného plánu pre deti na roky 2009 až 2012.

49

Komisia OSN pre práva dieťaťa upozornila Slovensko vo svojom vyjadrení o  uplat-

ňovaní Dohovoru o právach dieťaťa, že SR by mala implementovať a prijať legislatívu

na ochranu detí pred vykorisťovaním v práci efektívnejšie.128 So záujmom bolo upo-

zornené, že detská práca, predovšetkým vo forme žobrania, je trvajúcim problémom

niektorých komunít.129 Národný akčný plán pre deti pre roky 2009 až 2012 reaguje

na tieto odporúčania stanovením strategických cieľov na zvýšenie venovania pozor-

nosti odhaľovaniu detskej práce a maloletých zamestnancov v rámci kontrol inšpek-

torátu práce a v rámci uverejňovania pravidelných štatistík o počte povolení na výkon

ľahkej práce deťmi. Rovnako v  rámci plánovaných výskumných cieľov Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR by mali byť zozbierané špecifické údaje o feno-

méne detského žobrania.130 Pri písaní tejto správy neboli žiadne zo spomínaných

informácií dostupné.

Expertná skupina má koordinovať aktivity vyplývajúce z  úloh vytvorených v  Národ-

nom pláne boja proti OSĽ pre roky 2011 – 2014. Expertná skupina taktiež pripraví

dohody s príslušnými úradmi, samosprávami a neziskovými organizáciami, podporí

výskum o OSĽ, monitoruje vývojové trendy a navrhne príslušné strategické opatre-

nia. Expertná skupina taktiež bude viesť informačné kampane ohľadom obchodo-

vania s ľuďmi, zúčastní sa na systematickom vzdelávaní kľúčových hráčov, navrhne

novú legislatívu a  bude rozvíjať a  podporovať medzinárodnú spoluprácu. Tiež má

spolupracovať s  rôznymi odborníkmi. Neexistujú žiadne formálne dohody o  spolu-

práci medzi ministerstvami alebo inými relevantnými verejnými orgánmi ohľadom

OSĽ, avšak, podľa ich vlastného názoru, úzko spolupracujú na  každodennej báze.

SR podpísala niekoľko bilaterálnych dohôd s tretími krajinami mimo EÚ o spolupráci

v boji proti organizovanému zločinu. Niekoľko z nich výslovne rieši problematiku ob-

chodovania s ľuďmi.

Prvý Národný akčný plán na boj proti OSĽ bol prijatý vládnym uznesením č. 3/2006

a realizovaný v rokoch 2006 – 2007. Na základe skúsenosti získanej z  jeho imple-

mentácie bol pripravený a prijatý uznesením vlády č. 251 z 23. apríla 2008 Národný

program pre roky 2008 – 2010. Tento Národný program pozostával zo štyroch kapi-

tol (prevencia OSĽ; podpora a ochrana obetí; odhaľovanie a stíhanie trestného činu

OSĽ; podpora rámcových/koordinačných štruktúr) a stanovil strategické a operačné

ciele v tejto oblasti. Nový Národný program na roky 2011 – 2014 bol prijatý sloven-

skou vládou dňa 16. februára 2011. Hodnotenie prvého roku jeho implementácie

bude známe v januári 2012. Slovensko neprijalo žiaden národný akčný plán na boj

proti obchodovaniu s deťmi.

128 Záverečné odporúčania Výbor pre práva detí z 8. júna 2007 v Ženeve k druhej periodickej správe Slo-venska; CRC/C/SVK/CO/2.

129 Ibid., para. 61.

130 Národný akčný plán pre deti na roky 2009 až 2012, str. 37.

50

iii.2. Preventívne aktivity

Sociálne a ekonomické opatrenia pre znevýhodnené sociálne skupiny sú definova-

né a určené v rôznych právnych aktoch, predovšetkým v zákone o sociálnych služ-

bách.131 Tieto nástroje riešia najmä okruh sociálnych dávok prístupných pre znevý-

hodnené sociálne skupiny, ktoré prijímajú finančnú pomoc, aby prekonali chudobu.

Podľa nedávnych štúdií, tí, ktorí žijú v chudobe sú viac náchylní byť obeťami obcho-

dovania s ľuďmi.132 Okrem zákonov, ktoré sa snažia riešiť problémy sociálnej exklúzie

a hrozby chudoby, SR a jej príslušné štátne orgány doteraz neprijali žiadne špecific-

ké, systematické alebo sociálne opatrenia zacielené na skupiny, ktoré sú najnáchyl-

nejšie na OSĽ, napríklad deti. Ministerstvo vnútra SR zapracovalo špeciálnu úlohu

do Národného programu na roky 2011 – 2014 nazvanú „Posilňovanie existujúcich

sociálno-ekonomických opatrení ohľadom rizikových skupín obyvateľov proti obcho-

dovaniu s ľuďmi na základe výskumných vstupov o profile obetí OSĽ“, ale konkrétne

opatrenia na implementáciu nie sú zatiaľ známe.133

V  súčasnosti existuje nová národná kampaň vytvorená Ministerstvom vnútra SR

v spolupráci s kanceláriou IOM na Slovensku, ktorá bola spustená v médiách počas

Európskeho dňa boja proti OSĽ (18. október 2011). Táto kampaň poskytuje informá-

cie o nových formách OSĽ a, najmä, nútenej práci, všetkým ľuďom na Slovensku.134

Je to komunikačná kampaň s cieľom upozorniť na problém a varovať ľudí pred týmito

nelegálnymi aktivitami a taktiež propagovať národnú linku na pomoc obetiam OSĽ.

Toto nie je prvá prevenčná kampaň organizovaná MV SR. V roku 2009 bola minis-

terstvom spustená kampaň HELP v spolupráci s kanceláriou IOM. Hlavným cieľom

tejto kampane bolo informovať verejnosť o OSĽ a existencii národnej linky pomoci

pre obete OSĽ.135

Okrem kampane HELP uskutočnili policajné zložky prevenciu na školách a realizo-

vali preventívne aktivity v marginalizovaných rómskych komunitách a skupinách zá-

vislých na sociálnych dávkach. Ďalej Informačné centrum v Košiciach organizovalo

školenia o prevencii pred OSĽ s približne 570 študentmi stredných škôl v košickom

regióne v roku 2010 a s približne 750 študentmi stredných škôl v Prešovskom kraji

v roku 2011.136

131 Viď časť 2.3.

132 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 65, str. 20.

133 Ibid.; para. 66, str. 20.

134 Mediálna kampaň, dostupné na  <http://www.minv.sk/?rozbiehame-komunikacnu-kampan> (1. no-vember 2011).

135 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9), para. 56, str. 18.

136 Ibid.; para. 58, str. 18.

51

Popri tom implementuje kancelária IOM na  Slovensku ďalší projekt zameraný

na zlepšenie systematickej prevencie OSĽ v rámci tejto zraniteľnej cieľovej skupiny.

Hlavná aktivita projektu zahŕňa prípravu prevenčného filmu, ktorý poskytuje aktuál-

ne informácie o OSĽ, hlavne za účelom nútenej práce a núteného žobrania. Tento

film o prevencii je druhým filmom, ktorý je výsledkom projektu, prvý film sa zame-

ral na problém nútenej prostitúcie. Tento projekt by mal skončiť na konci decembra

2011 a  zameriava sa na  špecifickú cieľovú skupinu zo sociálne znevýhodneného

prostredia.137 V rámci tohto projektu je taktiež naplánované školenie 20 odborníkov

na prácu v oblasti prevencie OSĽ.

Asociácia komunitných centier s  podporou MV SR v  súčasnosti realizuje projekt

zameraný na prevenciu OSĽ vo vzťahu k rómskej mládeži a dospelým z vybraných

rómskych osád a na  identifikáciu obetí.138 Do projektu je zapojených 14 rómskych

komunít a asociácia poskytuje aktivity zamerané na dlhodobú prevenciu OSĽ. Ten-

to projekt skončí koncom decembra 2011, spolu s filmom IOM. Projektové výsledky

a evalvácia budú známe v roku 2012.

Podporné programy pre priamu účasť komunít a sociálne znevýhodnených skupín

zamerané na prevenciu obchodovania s deťmi neboli doteraz pripravené ani imple-

mentované. To platí rovnako aj pre iniciatívy sociálneho a ekonomického povedomia

detí zo zraniteľných alebo sociálne vylúčených skupín. Niekoľko MVO a samospráv

poskytuje komplexné sociálne služby zamerané na  intenzívnu prácu so sociálne

vylúčenými rodinami a s rómskymi komunitami, prostredníctvom ktorých sa snažia

ovplyvniť budúcnosť detí a mládeže a integrovať marginalizované komunity do spo-

ločnosti. Avšak, žiadne z týchto aktivít sa nezameriavajú špeciálne na prevenciu ob-

chodovania s deťmi, aj keď niektoré z nich môžu mať takýto výsledok.

iii.3. Aktivity zamerané na šírenie povedomia o OSĽ

V rámci Národného programu pre roky 2011 – 2014, ktorý hovorí o „koordinácii v ob-

lasti zainteresovaných subjektov v prípadoch obchodovania s ľuďmi, keď takéto oso-

by sú maloleté alebo cudzinci.“ Realizácia tejto aktivity vyžaduje, aspoň, stretnutia

s príslušnými orgánmi a možné školenie ich zamestnancov, ako aj upravenie špeci-

álnych formálnych postupov pre postúpenie dieťaťa, ktoré je považované za obcho-

dované do systému starostlivosti a ochrany vrátane legislatívnych zmien. Akékoľvek

konkrétne výsledky vyplývajúce z tejto úlohy realizovanej v roku 2011 budú známe

na konci roku 2011, keď sa bude hodnotiť ročná implementácia NAP ministerstvom

vnútra.

137 Cieľová skupina tohto projektu je nasledovná: vylúčené komunity, Rómovia, dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkou úrovňou vzdelania, ľudia s nízkym právnym povedomím, mládež, ľudia s nízkou kvalifiká-ciou, študenti stredných škôl, deti z ústavnej starostlivosti.

138 Viac informácií na <http://www.spolocnostkc.sk/news/view/46> (1. november 2011).

52

V súčasnosti nie sú žiadne formalizované programy zamerané na poskytovanie špe-

ciálneho školenia pre identifikáciu detských obetí OSĽ vrátane policajných zložiek

(aj hraničnej polície), sociálnych pracovníkov pre mládež a sociálnych pracovníkov,

zdravotníkov, zamestnancov MVO v oblastiach, akými sú ochrana utečencov a migrá-

cia. Podobne neexistuje žiadne špeciálne školenie osobitne o zastupovaní detských

obetí OSĽ pre opatrovníkov. Čas na prípravu pre opatrovníkov a čas na vytvorenie si

osobného kontaktu s dieťaťom je zvyčajne nedostatočný.

iii.4. Aktivity zamerané na ochranu údajov

Na  Slovensku nie sú v  súčasnosti žiadne špeciálne aktivity zamerané na  ochranu

osobných údajov detských obetí OSĽ. Každý štátny orgán, inštitúcia a organizácia

je viazaná zákonom č. 428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov. Tento zákon usta-

novuje pravidlá pre používanie osobných údajov a  definuje kľúčové pojmy, aby sa

zaistila ochrana osobných údajov.

§3 Osobné údaje

Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pri-

čom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na zá-

klade všeobecne použiteľného identifikátora alebo na  základe jednej či viacerých

charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentál-

nu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Keďže je tento zákon záväzný pre každý štátny orgán, vzťahuje sa aj na prácu súdov

a iných príslušných vyšetrovacích orgánov v rámci trestného konania. Avšak, nie je

žiaden špeciálny zákon alebo iný nástroj, ktorý by sa zameriaval na ochranu osob-

ných údajov počas trestného konania. V súčasnosti je novela zákona o súdoch, kto-

rá zaväzuje súdy zverejňovať ich rozhodnutia, ale v súlade so zákonom o osobných

údajoch.139

Na Slovensku je tiež monitorovací orgán, ktorý kontroluje používanie osobných úda-

jov. Je to úrad pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a jeho kompeten-

cie sú upravené v zákone o ochrane osobných údajov.

Ako bolo spomenuté vyššie, Informačné centrum má za  úlohu zbierať údaje rele-

vantné pre OSĽ. MV SR sa uchádzalo o  podporu projektu nazvaného „Prevencia

a rozšírený harmonizovaný systém zberu dát o OSĽ“ v júni 2010. Dňa 8. apríla 2011

bol tento projekt podporený Európskou komisiou a bude sa implementovať MV SR

počas 18 mesiacov. Hlavnými cieľmi projektu je vytvorenie systému pre koordiná-

139 Zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov; § 82a ods.2.

53

ciu a harmonizáciu zberu dát o OSĽ, zvýšenie povedomia o OSĽ medzi verejnosťou,

príslušnými štátnymi orgánmi a  MVO a  organizácia kampaní, školení, workshopov

a  medzinárodnej konferencie. Projekt zahŕňa zástupcov Expertnej skupiny, Infor-

mačné centrum, orgány činné v trestnom konaní, zamestnancov Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR, expertov/školiteľov, zástupcov MVO a medzinárodných

organizácií a zahraničných ambasád na Slovensku. Aktivity pod projektom zahŕňajú

posilnenie spolupráce medzi subjektami zapojenými do boja proti OSĽ; vytvorenie

technických zariadení na  zber dát o  OSĽ; mediálnu kampaň na  zvýšenie povedo-

mia o OSĽ a jeho formách, hlavne o nútenej práci; vytvorenie metodického manuálu

na identifikáciu obetí OSĽ za účelom nútenej práce; školenie príslušných pracovní-

kov na vykonanie takýchto identifikácií.

V  súvislosti so špecifickými skupinami ovplyvnenými obchodovaním s  deťmi, in-

formácie o počte rómskych obetí OSĽ (tak, ako aj ostatné údaje o Rómoch na Slo-

vensku) sú prebrané len z neoficiálnych prameňov. Toto je z dôvodu všeobecne ak-

ceptovanej interpretácie platnej legislatívy, že nie je zákonné uchovávať záznamy

o údajoch odhaľujúcich etnický pôvod osôb. Najdôležitejší právny problém je zákon

o ochrane osobných údajov, podľa ktorého „spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú

rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, alebo svetonázor,

členstvo v politických stranách, alebo politických hnutiach, členstvo v odborových

organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia, alebo pohlavného života, sa zakazuje.”140

Zákon o ochrane osobných údajov upravuje niekoľko výnimiek z tohto pravidla, napr.,

ak ten, od koho sú údaje, dal súhlas alebo „na účely poskytnutia zdravotnej starost-

livosti (...) sociálnej pomoci alebo pomoci v  hmotnej núdzi.“141 Takže prevládajúca

interpretácia o nemožnosti zhromažďovať údaje je skôr problém praxe než legislatívy

samotnej.142 Toto bolo často vyzdvihnuté aj expertmi z MVO143 a inými medzinárod-

nými inštitúciami.144 Odporučili vytvorenie štátneho konceptu zbierania etnických

dát, ktoré by pomohlo efektívnej a  adresnej formulácii politík a  programov. Takýto

koncept by rešpektoval „zásady dôvernosti, informovaného súhlasu a dobrovoľného

zapísania osôb do skupiny“.145 Podľa odborníkov by ďalšou požiadavkou bola defi-

nícia oblastí, v ktorých je potrebné spracúvať etnické dáta, a v ktorých je potrebné

skúmať etnickú podmienenosť sociálnych rozdielov. Ďalej navrhli formulovať vhodnú

140 Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, v znení neskorších predpisov; § 8(1).

141 Ibid., § 9(1).

142 Nejasnosť súčasnej legislatívy je zvýraznená zákonom č. 171/1993 Zb. o  polícii v  znení neskorších predpisov, ktorý povoľuje „spracovanie osobných údajov odhaľujúcich rasové alebo etnické údaje, v prí-pade, že je to potrebné v súvislosti s povahou trestného činu“, aj bez súhlasu osoby (§ 69a para. 3). Nič menej, podľa dostupných informácií, polícia upustila od zbierania údajov o etnicite páchateľov.

143 Škobla, D. a kol.: Etnicita ako štatistický indikátor pri monitorovaní životných podmienok a diskriminácii. (Bratislava: UNDP, 2008.)

144 Viď napr. Správa ECRI o Slovensku (štvrté monitorovacie kolo). (Štrasburg: Európska komisia proti ra-sizmu a intolerancii, 2009); Záverečné odporúčania Výboru pre práva dieťaťa z 8. júna 2007 v Ženeve k druhej periodickej správe o Slovensku; CRC/C/SVK/CO/2; para. 43.

145 Správa ECRI o Slovensku (štvrté monitorovacie kolo). (Štrasburg: Európska komisia proti rasizmu a in-tolerancii, 2009), str. 37.

54

metodológiu, ktorá by rešpektovala demokratické požiadavky a zabránila možnému

zneužitiu etnických údajov.146 V súčasnosti je pracovná skupina splnomocnenca vlá-

dy pre rómske komunity poverená napísaním štátneho konceptu zbierania etnických

dát.

iii.5. Aktivity zamerané na zlepšenie podmienok prijímania

Doteraz neprebehla žiadna evalvácia vhodnosti podmienok prijímania detí, ktoré sú

vrátené na Slovensko alebo by sa mohli vrátiť do svojej domovskej krajiny za účelom

spojenia rodiny. Na  Slovensku neexistujú žiadne špeciálne ubytovacie zariadenia

alebo prístrešky len pre detské obete OSĽ. Ako je uvedené vyššie, akreditované MVO

podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele môžu poskytovať asis-

tenciu detským obetiam obchodovania. Avšak, takéto deti môžu byť prijaté a uby-

tované aj v bežných zariadeniach na pomoc sirotám, sexuálne zneužívaným deťom

a pod.

iii.6. Reintegračné aktivity

Ako sme už spomínali v  predchádzajúcej časti o  reintegrácii, neexistujú žiadne

špeciálne reintegračné politiky/programy zamerané na  obchodované deti, ktorých

cieľom by bolo poskytnutie bezpečného, dôstojného a udržateľného začlenenia det-

ských obetí do spoločnosti a bežného života, ktoré by zahŕňalo plný rozsah služieb,

od prístrešia a  iného ubytovania, zdravotnej a psychologickej starostlivosti, sociál-

neho a právneho poradenstva až po reintegráciu, začlenenie do školského procesu

a odborného vzdelávania. MVO realizujú aktivity na pomoc deťom, ktoré už boli ob-

chodované s cieľom začleniť ich do spoločnosti a so zameraním sa na vzdelávaciu

reintegráciu, odborné vzdelávanie, poradenstvo, opätovné začlenenie do zdravotné-

ho systému a  pod. Avšak, na  štátnej úrovni v  súčasnosti nie sú žiadne špecifické

politiky alebo programy vytvorené len pre detské obete obchodovania.

iv. Zhrnutie a odporúčania

Od  ratifikácie Dohovoru Rady Európy prijalo Slovensko významné opatrenia v  boji

proti OSĽ. Expertná skupina na boj proti obchodovaniu s ľuďmi bola založená v roku

2006 pod Ministerstvom vnútra SR. Multidisciplinárna skupina vedená Národným

koordinátorom pre boj proti obchodovaniu s  ľuďmi zahŕňa zástupcov všetkých re-

levantných národných orgánov a MVO. Tri národné akčné plány boli prijaté od roku

2006. Taktiež právna úprava o OSĽ bola zapracovaná do trestného zákona a Minis-

146 Marek Hojsík: Závery zo seminára o probléme zbierania etnických dát, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, 7. apríl 2008.

55

terstvo vnútra SR prijalo nariadenia ohľadom poskytovania ochrany a pomoci obe-

tiam OSĽ.

Nič menej, Slovenská republika by mala zintenzívniť svoju činnosť v boji proti obcho-

dovaniu s deťmi. Mala by:

• Prijať Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s deťmi.

• Ratifikovať Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním

a sexuálnym zneužívaním.

• Právne vymedziť význam pojmu „zásada najlepšieho záujmu dieťaťa“ ako základ-

né kritérium pre posúdenie všetkých činností v súvislosti s deťmi.

• Pozmeniť právnu úpravu, aby plne korešpondovala s  Dohovorom Rady Európy

a definíciou obchodovania s deťmi, kde akýkoľvek „nábor, preprava, prechováva-

nie alebo prijatie dieťaťa za  účelom vykorisťovania“ predstavuje obchodovanie

s deťmi.

• Odstrániť nejasnosť v súvislosti s ustanoveniami o „kupliarstve“ detí v trestnom

zákone.

• Zabezpečiť, že deti staršie ako 15 rokov majú rovnakú mieru ochrany na právnej

aj praktickej úrovni, ako majú deti mladšie než 15 rokov, v  trestných aj občian-

skych konaniach, ako aj pri všetkým činnostiach súvisiacich s deťmi.

• Vytvoriť formalizované programy zamerané na poskytovanie špeciálneho škole-

nia pre identifikáciu obchodovaných detí vrátane policajných zložiek (aj hraničnej

polície), sociálnych pracovníkov pre deti a mládež, zdravotníckych pracovníkov,

pracovníkov v MVO, ktoré pôsobia v oblastiach ako je ochrana utečencov a migrá-

cia.

• Vytvoriť špeciálne školenie zamerané len na zastupovanie detských obetí obcho-

dovania s ľuďmi pre zákonných zástupcov.

• Vytvoriť osobitný právny rámec odškodňovania detských obetí OSĽ.

• Zaviesť politiky a programy o návrate a reintegrácii zamerané na poskytnutie bez-

pečného, dôstojného a trvalého začlenenia detskej obete do spoločnosti.

• Ustanoviť klauzulu o nepotrestaní detských obetí obchodovania v súlade s Doho-

vorom Rady Európy a jeho ustanoveniach o nepotrestaní.

56

2. Komparatívna analýza (2012)

→ A l e x a n d r a M a l a n g o n e , M A . , M S c . → T í m e a S t r á n s k á , L L . M .

Úvod

Projekt „Asistencia a  reintegrácia detských obetí obchodovania: podpora a  hod-

notenie najlepších postupov v krajinách pôvodu a cieľových krajinách“ mal za cieľ

zhodnotiť pokrok v  troch krajinách vnímaných vo všeobecnosti ako cieľové krajiny

(Taliansko, Rakúsko, Švédsko) a  v  troch krajinách vnímaných ako krajiny pôvodu

(Slovensko, Bulharsko, Maďarsko) vo vzťahu k  podpore a  starostlivosti poskytova-

nej obchodovaným deťom. Na základe predchádzajúcich výskumov v  tejto oblasti,

ako napr. správa Európskej agentúry pre základné práva s názvom „Obchodovanie

s  deťmi v  Európskej únii  – výzvy, perspektívy a  príklady dobrej praxe“ mal projekt

za cieľ poskytnúť hlbšiu analýzu postupov asistencie pri detských obetiach OSĽ s ich

fyzickým, psychologickým a sociálnym zotavením sa. S týmto cieľom bolo medzi jú-

lom a novembrom 2011 skoncipovaných šesť národných správ v  rámci prvej časti

projektu s názvom „Analýza politík, inštitucionálneho a právneho rámca“ založených

na metodológii hodnotenia programov, ktorá bola vytvorená v rámci projektu, a ktorá

reflektuje princípy a pokyny uznaných štandardov a nástrojov pre podporu a ochranu

obchodovaných ľudí.147 Cieľom národných správ bolo vytvoriť komplexnú kontextuál-

nu analýzu politík, inštitúcií a predpisov o obchodovaní s deťmi v cieľových krajinách

založenú na analýze dokumentov a rozhovorov s relevantnými národnými orgánmi

a odborníkmi pracujúcimi v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Zámerom tejto

porovnávacej správy je poskytnúť celkový prehľad zistení v národných správach. Cie-

ľom nie je ponúkať profily jednotlivých cieľových krajín, ale skôr prezentovať zistenia

v rámci tematických línií stanovených v metodológii prvej časti projektu komparatív-

nym spôsobom.

Táto komparatívna analýza bola vytvorená na základe dát a informácií v národných

správach v rámci projektu Arechivic. Hlavnými výzvami, ktorým sme čelili pri vypra-

covávaní analýzy, boli: čiastočná „neporovnateľnosť“ poskytnutých informácií (keďže

správy boli napísané rôznymi výskumnými tímami), popis rozdielnych reálií, legisla-

tívnych a iných opatrení a politík. Niektoré informácie v národných správach chýbali,

a preto nemohli byť zapracované do tejto štúdie.

147 Usmernenia UNICEF o Ochrane detských obetí obchodovania, Príručka IOM o pomoci obetiam, ako aj Správa FRA o vytváraní indikátorov pre ochranu, rešpekt a podporu práv dieťaťa v Európskej únii.

57

i. Základné informácie o obchodovaní s ľuďmi v cieľových krajinách

Bulharsko, Maďarsko a  Slovensko sa do  veľkej miery považujú za  zdrojové krajiny

a do menšej miery za krajiny tranzitné alebo cieľové. V Bulharsku sú ženy a deti naj-

viac nútené k prostitúcii v mestách na pobreží Čierneho mora a v hraničných oblas-

tiach. Cieľovými krajinami obetí obchodovania s  ľuďmi (ďalej ako OSĽ) sú Holand-

sko, Belgicko, Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Nemecko, Česká republika, Fínsko,

Grécko, Španielsko, Poľsko, Švajčiarsko, Turecko, Cyprus a Macedónsko. Podľa po-

sledných bulharských štatistík bolo v roku 2009 identifikovaných 57 detí ako obetí

OSĽ.148 Rôzne odhady opisujú, že osoby (najmä ženy a deti) rómskeho pôvodu tvo-

ria v Bulharsku 15 až 80 percent všetkých obetí OSĽ. Tiež sú známe prípady ma-

ďarských obetí vykorisťovaných najmä v rámci krajín Európskej únie, (ďalej ako EÚ)

zahŕňajúc Rakúsko, Belgicko, Grécko, Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko, Holandsko,

Veľkú Britániu a USA. Zároveň hlavnými zdrojovými krajinami obetí obchodovaných

v  Maďarsku sú Bulharsko, Rumunsko, Ukrajina a  Vietnam. Tiež sú známe prípady,

kedy boli do Maďarska obchodované ženy z východného Slovenska.149

V Maďarsku boli v rokoch 2008, 2009 a 2010 registrované ako obete OSĽ len 3 až

4 deti ročne,150 väčšina z nich ako objekt sexuálneho vykorisťovania. Čo sa týka Slo-

venska, hlavnými cieľovými krajinami obetí OSĽ sú Veľká Británia, Česká republika,

Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko, Taliansko, Cyprus,

Portugalsko, Írsko a Dánsko.151 Hoci bol na Slovensku v roku 2011 zistený len jeden

prípad predpokladanej obete OSĽ, ktorá bola štátnym príslušníkom tretej krajiny,

medzinárodné výskumy a hodnotiace správy často Slovensko označujú za tranzitnú

krajinu potenciálnych obetí OSĽ z Ukrajiny, Moldavska, Bulharska, Rumunska, Bal-

kánu a Číny. Slovenskom prechádzajú a končia najmä v západnej Európe a v Českej

republike.152 V poslednom období narástol počet obchodovaných osôb zo Slovenska

do Veľkej Británie – takmer 50 percent identifikovaných osôb v roku 2009 bolo ob-

chodovaných do  Veľkej Británie.153 Počet identifikovaných detských obetí OSĽ bol

148 Odpoveď z Bulharska na dotazník o hodnotení implementácie Dohovoru Rady Európy o boji proti Ob-chodovaniu s ľuďmi štátmi – dostupné na <http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/trafficking/Source/GRETA_2011_2_R_Q_BGR_en.pdf> ( November 2011).

149 Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008).

150 Csapó, Z. – Hautzinger, Z.: Správa o Maďarsku: Asistencia a reintegrácie detských obetí obchodovania: podpora a hodnotenie najlepších postupov v krajinách pôvodu a cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 1: Analýza politík, inštitucionálneho a právneho rámca, Pécs: Univerzita Pécs, 2011.

151 Podľa: Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008) a interné štatistiky IOM.

152 US State Department: Správa o obchodovaní s ľuďmi 2009: Slovensko.

153 Nadporučíčka JUDr.  Mária Miklošová, Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, Kancelária národného koordinátora.

58

na Slovensku nízky (dve v roku 2008, jedno v roku 2009, dve v roku 2010)154 V roku

2010 bolo jedno dievča identifikované ako obeť sexuálneho vykorisťovania a jeden

chlapec ako obeť pracovného vykorisťovania. Všetky identifikované deti boli sloven-

skými obeťami medzinárodného obchodovania. Do 30. septembra 2011 bolo identi-

fikované jedno dieťa, 10 mužov a 12 žien.155

Ako je vidieť, vo všetkých troch krajinách je hlavným trendom obchodovanie s cie-

ľom sexuálneho vykorisťovania v zakladajúcich krajinách EÚ . Rómovia sa javia ako

zvlášť zraniteľná skupina a často sa dostávajú do rizika obchodovania . Počet identi-

fikovaných a asistovaných detských obetí je na Slovensku a v Maďarsku nízky v po-

rovnaní s Bulharskom . Slovensko zatiaľ ani neidentifikovalo ako obeť dieťa zo zahra-

ničia . Zdá sa, že väčšie zameranie je na národné obete obchodované do zahraničia

a  menej na  príklady štátnych príslušníkov iných krajín obchodovaných do  týchto

troch krajín alebo na vnútorné obchodovanie .

Švédsko je ovplyvnené OSĽ156 ako cieľová krajina a do menšej miery ako tranzitná

krajina. Uvádza sa, že najčastejšou formou obchodovania je obchodovanie na  se-

xuálne vykorisťovanie. V posledných rokoch malo Švédsko aj prípady obchodovania

s cieľom žobrania a drobných krádeží, a  tiež podozrenie na prípady obchodovania

s  cieľom zberu bobuľového ovocia157 a  stavby asfaltových ciest. Prehľad súdnych

prípadov od  júla 2002 do  mája 2010 ukazuje nasledujúce čísla: 47 odsúdených

za  OSĽ so sexuálnym zámerom a/alebo (hrubé) kupliarstvo, ktoré ovplyvnilo 144

žien (medzi nimi 33 dievčat pod 18 rokov zo Švédska, Albánska, Estónska, Kosova,

Poľska, Rumunska, Slovenska).158 Vo Švédsku je značný počet odsúdení za závaž-

né kupliarstvo. Avšak doteraz boli vo Švédsku vyhlásené len dva rozsudky za  OSĽ

za účelmi inými, ako je sexuálne vykorisťovanie; v jednom z týchto prípadov boli ako

obete identifikovaní dvaja 16-roční chlapci z Rumunska.159

Taliansko je cieľovou a  tranzitnou krajinou pre ženy, mužov a  deti vystavených

OSĽ. Tento fenomén je veľmi menlivý v  zmysle etnicky rozmanitej kriminálnej sie-

154 K 30. septembru 2011, 10 mužov, 12 žien, a 1 dieťa boli identifikovaní a dostali pomoc pre obete OSĽ na Slovensku a vstúpili do Programu na pomoc obetiam OSĽ MV SR; Nadporučíčka JUDr. Mária Miklo-šová, Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, Kancelária národného koordinátora.

155 Nadporučíčka JUDr.  Mária Miklošová, Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, Kancelária národného koordinátora.

156 Nordborg, G.: Správa o  Švédsku: Asistencia a  reintegrácie detských obetí obchodovania: podpora a  hodnotenie najlepších postupov v  krajinách pôvodu a  cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 1: Analýza politík, inštitucionálneho a  právneho rámca, Umea: Úrad pre odškodnenie a  podporu obetí trestných činov, 2012.

157 Všeobecné právo na prístup k súkromnému pozemku vo Švédsku zahŕňa právo na zber plodov v lesoch. Počas posledných jesení mnoho cudzincov pracovalo za minimálnu odmenu a v zlých sociálnych pod-mienkach.

158 Lindholm, J.: Obchodovanie za účelom sexuálneho vykorisťovania a kupliarstvo detí, Štokholm: Univer-zita Štokholm, 2010.

159 Svea Odvolací súd 2010-02-26 v prípade B 9732-09.

59

te (Albánci, Nigérijci, Východoeurópania, Latinskoameričania, Číňania, ako aj oby-

vatelia Maghrebu a bývalého Sovietskeho zväzu) viac-menej spolupracujúcej s  ta-

lianskymi mafiánskymi skupinami s  cieľom vykorisťovania (prostitúcia na  uliciach

a v zariadeniach, nútená práca, žobranie, nelegálna ekonomická aktivita, nelegálne

adopcie a odoberanie orgánov). Obete pochádzajú z Afriky (Nigéria, Ghana, Maroko,

Egypt a pod.), východnej Európy (Rumunsko, Albánsko, Moldavsko a Bulharsko), bý-

valého sovietskeho bloku (Rusko, Ukrajina, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan), Ázie

(Čína, Filipíny, Afganistan), indického subkontinentu (Bangladéš, Srí Lanka) a Latin-

skej Ameriky (Kolumbia, Brazília, Peru). Medzi 1. januárom 2004 a 31. decembrom

2010 bolo celkovo identifikovaných 2196 obetí, pričom 4 hlavné zdrojové krajiny boli

Rumunsko (1001 obetí), Nigéria (495), Bulharsko (137) a Čína (98). Pokiaľ ide o vý-

chodnú Európu, údaje ukazujú, že obete boli aj z Albánska (42), Ukrajiny (34) a Poľ-

ska (33). Pri Ázii je dôležité zdôrazniť početnosť obetí z Thajska (27) a Pakistanu (23)

a pri Afrike počet obetí z Maroka (55) a Tuniska (11). V roku 2011 podľa článku 13

zákona 228/2003 využilo programy sociálnej podpory v Taliansku 60 detí, najmä detí

z Rumunska (24) a Nigérie (20).

Rakúsko je ovplyvnené OSĽ ako tranzitná, tak aj ako cieľová krajina.160 Najčastejšie

formy obchodovania v  Rakúsku zahŕňajú obchodovanie pre sexuálne vykorisťova-

nie, slúženie v  domácnosti a  obchodovanie s  deťmi. Deti bez sprievodu sú zvlášť

rizikovou skupinou v  Rakúsku, ako aj na  Slovensku, v  Švédsku a  Taliansku. Počet

maloletých bez sprievodu bez stáleho ubytovania, ktorí boli zneužití na kriminálnu

činnosť vo Viedni, bol 315 v roku 2004, 701 v roku 2005, 319 v roku 2006, 72 v roku

2007 a 88 v roku 2008. Niektoré deti boli dokonca prijaté do zariadení poskytujúcich

služby niekoľkokrát – zvyčajne pod novým menom a so zmeneným výzorom. V roku

2008 pochádzalo 28 detí z Bulharska, 10 z Rumunska, 8 z Ruskej federácie, 7 z Če-

čenska, 7 z Maďarska, 5 zo Slovenska, 3 z Bosny a Hercegoviny, 2 z Poľska a po jed-

nom zo Srbska a Chorvátska, 16 detí prišlo z ázijských a afrických krajín. Rómske deti

predstavovali 95 percent detí z Bulharska, 70 percent z Rumunska a 100 percent

detí z Maďarska, Slovenska, Kosova a Bosny a Hercegoviny. Z 88 detí ubytovaných

v roku 2008 bolo 25 vrátených (6 do Bulharska, 4 do Rumunska, 4 do Maďarska, 4

do Čečenska, 3 do Ruska, 2 do Poľska a po jednom do Srbska a Číny). Avšak, 36 detí

utieklo zo zariadenia Drehscheibe a skrývalo sa (vrátane 22 Bulharov a 5 Rumunov).

Zaujímavé je sledovať trendy v troch vyššie uvedených cieľových krajinách, ktoré sú

predmetom tohto výskumu . Sexuálne vykorisťovanie zostáva hlavným dôvodom pre

OSĽ v týchto troch krajinách a platí to aj pre skúmané zdrojové krajiny . Avšak, pri po-

hľade mimo sféry sexuálneho vykorisťovania, napr. vo Švédsku, boli okrem žobrania

a nútených krádeží odhalené aj špecifické formy OSĽ, ako zber bobuľového ovocia

160 Prvá správa o Rakúsku o obchodovaní s  ľuďmi (za obdobie od marca 2007 do februára 2009), vyda-ná Federálnym Ministerstvom pre európske a medzinárodné záležitosti, 2009, viď http://www.bmeia.gv.at/en/foreign-ministry/foreign-policy/human-rights/main-human-rights-issues/combatting-hu-man-trafficking.html (December 2011).

60

a stavba asfaltových ciest. Dostupné údaje nenaznačujú špecifické väzby na organi-

zovaný zločin. Taliansko nehlási odsúdenia, na rozdiel od Švédska, ale eviduje detské

obete, ktorým bola poskytnutá podpora pomocou programov sociálnej asistencie

a ochrany, ktoré sú základným pilierom systému boja proti OSĽ v Taliansku a nie sú

v podstate spojené so spoluprácou so súdnymi orgánmi a orgánmi vymáhania práva.

Zatiaľ čo je v Taliansku spektrum národností asistovaných obetí extrémne rozmani-

té, do programov sociálnej podpory na talianskom území sú zahrnuté prevažne deti

z  Rumunska a  Nigérie. Údaje z  Rakúska sú tiež zaujímavé, keďže takmer výlučne

pokrývajú Viedeň a  tam  samosprávou podporované deti bez sprievodu vystavené

OSĽ. V porovnaní s Talianskom, kde je návrat detských obetí do krajín pôvodu vyko-

návaný s oveľa nižšou frekvenciou, z Rakúska sa približne jedna tretina takýchto detí

vrátila späť, jedna tretina utiekla a jedna tretina zostala v starostlivosti mesta Viedeň.

Švédsko aj Rakúsko zaznamenali obchodované osoby z Bulharska, Slovenska a Ma-

ďarska, kým Taliansko z týchto troch krajín zaznamenalo len bulharských občanov

ako obete OSĽ .

ii. Národná legislatíva o obchodovaní s deťmi a opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ

ii.1. Ústava

V Bulharsku deti získavajú ochranu od štátu a spoločnosti článkom 17 ústavy, ktorý

ustanovuje: Deti, ktoré boli ponechané bez starostlivosti svojich príbuzných by mali

dostávať špeciálnu ochranu od štátu a spoločnosti. Právo každého na vzdelanie je

zaručené podľa článku 53 a školská dochádzka do 16. roku života je povinná. Vzde-

lávanie prvého a druhého stupňa v štátnych a obecných školách je zadarmo. Štát

preberá kontrolu nad všetkými typmi a úrovňami škôl. Interpretačné rozhodnutie č.

2/16.07.2009 bulharského najvyššieho kasačného súdu (ďalej ako Interpretačné

rozhodnutie NKS)161 potvrdzuje (s potrebnými výhradami) princíp priamej aplikova-

teľnosti medzinárodných štandardov o OSĽ vrátane obchodovania s deťmi.

Okrem všeobecnej ochrany základných práv a slobôd každého človeka ústava Ma-

ďarska nezaručuje špeciálne práva deťom, ako je stanovené Dohovorom o právach

dieťaťa (ďalej ako DPD). V Maďarsku neexistuje žiadne rozhodnutie Ústavného súdu,

ktoré by sa zaoberalo otázkou priamej aplikovateľnosti medzinárodných štandar-

dov o  OSĽ alebo špecificky obchodovaním s  deťmi, ako je tomu v  Bulharsku. Tre-

ba dodať, že neexistuje ani žiadna relevantná judikatúra maďarského najvyššieho

súdu v tejto oblasti. Avšak, zákon, ktorý je základom maďarského právneho systému

161 Interpretačné rozhodnutie č. 2/16.07.2009 Najvyššieho kasačného súdu Bulharska, dostupné na <http://www.vks.bg/vks_p10_36.htm> (len v bulharskom jazyku, december 2011). Aj keď to nie je legislatívna norma, takéto rozhodnutie je záväzné pre súdnictvo aj výkonnú moc.

61

(nahradil starú ústavu, ktorá bola v platnosti medzi augustom 1949 a decembrom

2011 a pozmenená v rokoch 1990 a 2004), bol prijatý a uverejnený 25. apríla 2011

a vstúpil do platnosti 1. januára 2012, upravuje relevantné ustanovenia týkajúce sa

OSĽ a práv dieťaťa v kapitole o slobode a zodpovednosti.162 Klauzula č. XV zákona

stanovuje, že Maďarsko ochraňuje deti, ženy, staršie osoby a osoby so zdravotným

postihnutím špeciálnymi právnymi opatreniami .163

Podobne na Slovensku, okrem všeobecnej ochrany základných práv a slobôd všet-

kých osôb, zaručuje špecifické práva pre maloletých piaty oddiel ústavy s názvom

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva.164 Článok 38 oprávňuje maloletých na špe-

ciálnu ochranu v práci, čo ale nie je ďalej špecifikované a malo by byť ustanovené

v samostatnom právnom akte. Článok 41 sa zaoberá manželstvom a rodičovstvom

a pre deti stanovuje právo na výchovu a starostlivosť a zaručuje im špeciálnu ochra-

nu. Okrem týchto ustanovení však nie sú v ústave rozpracované ďalšie práva detí.

Navyše, ústava nespomína princíp najlepšieho záujmu dieťaťa ako prvotné uváženie

vo všetkých opatreniach a  nedefinujú ho ani žiadne iné právne akty. V  súčasnosti

na Slovensku neexistuje judikatúra o princípe priamej aplikovateľnosti medzinárod-

ných štandardov o obchodovaní s deťmi ani o detských právach.

Vo všetkých troch spomenutých krajinách neexistuje judikatúra (rozhodnutie ústav-

ného súdu), ktorá by sa zaoberala otázkou priamej aplikovateľnosti medzinárod-

ných štandardov o OSĽ, prípadne špecificky  obchodovaním s deťmi . V Bulharsku

však existuje rozhodnutie najvyššieho kasačného súdu, ktoré je záväzné pre súdne

a výkonné orgány, ktoré sa zaoberajú touto problematikou. Slovenská ústava uvádza

iba právo na špeciálnu ochranu v práci a právo na výchovu a starostlivosť a záru-

ku špeciálnej ochrany . Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa nie je uvedený a/alebo

definovaný na  Slovensku ani v  Maďarsku . V  Bulharsku je tento princíp vyhlásený

zákonom o ochrane detí (článok 3, bod 3 a definícia v odseku 1, bod 5 ďalších usta-

novení) a zákonom o azyle a utečencoch (článok 6a). V Maďarsku parlamentný komi-

sár pre občianske práva zistil a uviedol v správe z 30. novembra 2011 (prípad č. AJ-

B1472/2011),165 že maďarská legislatíva je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa

a toto vyhlásenie je tiež založené na rozhodnutí Ústavného súdu č . 4/1997 (I .22 .) .

162 Základné právo ustanovuje: Časť III – nikto nesmie byť držaný v otroctve a obchodovanie s  ľuďmi je zakázané v Maďarsku; časť XVI upravuje, že (1) každé dieťa má právo na primeranú ochranu a starostli-vosť pre jeho fyzický, mentálny a morálny rozvoj. (2) Rodičia majú právo vybrať si vzdelanie svojich detí. (3) Rodičia sú povinní starať sa o deti. Táto povinnosť zahŕňa výuku svojich detí; Časť XVIII upravuje, že (1) Zamestnávanie detí je zakázané – s výnimkou prípadov upravených zákonom, ktoré neohrozuje ich fyzický, mentálny a morálny rozvoj; Časť XXX upravuje, že (3) Zástupca ombudsmana pre základné práva vykonáva ochranu práv budúcej generácie (deti).

163 Predstavuje to hlavne zákon XXXI z 1997 o Ochrane detí a správe opatrovníctva, v znení od 8. decembra 2012 a príslušné časti zákona IV z 1978 trestný zákonník, v znení k 2012.

164 Ústava Slovenskej republiky (platná od 3. septembra 1993), článok 38, <http://www.constitution.org/cons/slovakia.txt> (december 2011).

165 Správa maďarského parlamentného Komisára pre práva občanov v prípade č. AJB 1472/2011 z 24. novembra 2011.

62

V súlade so záväzkami Švédska podľa Dohovoru o právach dieťaťa bola do ústavy

zapracovaná jedna časť v januári 2011. Orgány verejnej správy by mali pracovať tak,

aby zaručili, že všetci ľudia majú možnosť účasti a rovnosti v rámci spoločnosti, a že

detské práva sú dodržiavané podľa kapitoly 1, oddielu 2, odseku 5 nariadenia vlády.

Švédsko nemá judikatúru týkajúcu sa použitia princípu priamej aplikovateľnosti me-

dzinárodných štandardov o obchodovaní s deťmi, ale švédske súdy a orgány by mali

v súlade so zásadou uplatňovania práva podľa Dohovoru o právach dieťaťa interpre-

tovať a aplikovať zákony a predpisy takým spôsobom, že v rámci švédskej legislatívy

budú záväzky voči  Dohovoru a  iným medzinárodným dohodám týkajúcich sa práv

detí rešpektované do takej miery, ako je to len možné. V súčasnosti sa vo Švédsku

formuje silná lobovacia skupina zložená z politikov a ďalších osôb, ktorej cieľom je

viac upozorňovať na tieto otázky.

Pokiaľ ide o  Rakúsko, Dohovor o  právach dieťaťa bol ratifikovaný v  roku 1992, ale

bez ústavného zaradenia a priamej aplikovateľnosti, čo blokuje získanie právnej re-

levantnosti. Vďaka nepretržitému lobovania komunity, ktorá sa zaoberá právami detí,

sa v  roku 2009 politické strany dohodli na  návrhu ústavného aktu o  právach detí,

ale bez toho, aby to dostatočne v  predstihu konzultovali s  odborníkmi, čo vyústilo

v neúspech aktu. Aktivisti v oblasti detských práv kritizovali návrh pre jeho selektívny

prístup, ktorý prevzal len niektoré kľúčové práva z Dohovoru a nie sociálne a kultúr-

ne práva. Na konci roku 2010 bol však návrh znovu predložený v parlamente, opäť

nie celkom zahŕňal práva z Dohovoru, a navyše obsahoval kontroverznú klauzulu tý-

kajúcu sa všeobecných obmedzení. Tento raz väčšina opozičných strán s návrhom

súhlasila, a  tak bol parlamentom na  začiatku roka 2011 prijatý nový ústavný akt

o právach detí a do platnosti vstúpil vo februári 2011.

Napriek svojim nedostatkom obsahuje kľúčové princípy Dohovoru, ako sú najlepší

záujem dieťaťa (ako základný princíp), účasť dieťaťa, špeciálnu ochranu pre deti mimo

rodinného prostredia,  zákaz akejkoľvek formy vykorisťovania a  násilia páchaného

na deťoch a právo na zotavenie sa a rehabilitáciu. Ďalej bol v Rakúsku v roku 1958

ratifikovaný Európsky dohovor o  ochrane  ľudských práv (ďalej ako EDOĽP). Tento

Dohovor má ústavné zaradenie a je priamo aplikovateľný v Rakúsku, čo robí z neho

hlavný nástroj ochrany ľudských práv. Ako bolo zdôraznené aj v správe GRETA pre

Rakúsko (par. 25)166 článok 4 EDOĽP o otroctve je tiež aplikovateľný na OSĽ vrátane

obchodovania s deťmi.

166 GRETA – Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s  ľuďmi založená v  roku 2008 a zodpovedná za monitorovanie implementácie Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi štátmi.

63

Ústava Talianska má množstvo ustanovení, ktoré uznávajú dieťa za zraniteľný sub-

jekt. Jadro je zaistené kombináciou článkov 2,167 30168 a 31.169 S výnimkou práva EÚ

v talianskom právnom systéme neexistujú žiadne predpisy, ktoré by národným sú-

dom povoľovali priamo uplatňovať ustanovenia medzinárodných zmlúv a dohôd bez

vnútornej implementácie zákona. Žiadne súdne rozhodnutia týkajúce sa obchodova-

nia s deťmi neboli priamo ovplyvnené medzinárodnými nástrojmi.

Zdá sa, že zo všetkých krajín tohto výskume len v Rakúsku prebieha vážna diskusia

o začlenení detských práv do národnej ústavy . Napriek nedokonalostiam nový ústav-

ný akt obsahuje kľúčové princípy Dohovoru o právach dieťaťa, ako sú najlepší záu-

jem dieťaťa (ako základný princíp), účasť dieťaťa, špeciálna ochrana pre deti mimo

rodinného prostredia,  zákaz akejkoľvek formy vykorisťovania a  násilia páchaného

na deťoch a právo na zotavenie sa a rehabilitáciu . Bolo by zaujímavé analyzovať im-

plementáciu týchto princípov v právnej a mimoprávnej praxi, hoci v súčasnosti nie

sú takéto postupy prístupné . Rakúsko slúži ako príklad, a nielen pre krajiny v rámci

výskumu, toho, že bez vytrvalej advokácie a politického odhodlania je nepravdepo-

dobné, že detské práva nadobudnú dôležitosť .

Vo všeobecnosti, predpokladané cieľové krajiny sú ďalej vo svojich ústavných zá-

väzkoch, než krajiny pôvodu . Avšak, princíp priamej aplikovateľnosti, ako aj priamy

odkaz na definíciu najlepšieho záujmu dieťaťa zostávajú nešpecifikované  takmer vo

všetkých krajinách tohto výskumu .

ii.2. Hmotné a procesné trestné právo

ii.2.1. Hmotné trestné právo

OSĽ bolo v  Bulharsku kriminalizované v  roku 2002. Definícia OSĽ sa nachádza

v  článku 159a Trestného zákonníka, odsek 1: „Každý, kto získava, prepravuje, za-

držiava alebo prijíma jednotlivcov alebo skupiny ľudí za účelom ich vykorisťovania

pre sexuálne účely, nútenú prácu, odstránenie telesných orgánov alebo za ich nú-

tené zadržiavanie bez ohľadu na ich súhlas…“ Bulharský Trestný zákonník nerozli-

167 Článok 2: Republika uznáva a zaručuje nedotknuteľné práva osôb, tak pre jednotlivca, ako aj spoločen-ské skupiny, kde je vyjadrená ľudská osobnosť. Republika očakáva, že základné povinnosti politickej, ekonomickej a sociálnej solidarity budú splnené.

168 Článok 30: Je povinnosťou a právom rodičov podporovať, vychovávať a vzdelávať svoje deti, aj keď sa narodili mimo manželského zväzku. V prípade nespôsobilosti rodičov, zákon zabezpečuje splnenie ich povinností. Zákon zabezpečuje právne a sociálne opatrenia, ktoré sú v súlade s právami členov rodiny ktoréhokoľvek dieťaťa narodeného mimo manželský zväzok. Zákon upravuje pravidlá a obmedzenia ur-čovania otcovstva.

169 Článok 31: Republika pomáha formovať rodinu a  napĺňanie jej povinností, s  osobitným zameraním na  veľké rodiny, prostredníctvom ekonomických opatrení a  iných výhod. Republika ochraňuje matky, deti a mládež prijímaním potrebných ustanovení.

64

šuje medzi sexuálnym vykorisťovaním a  inými účelmi obchodovania ani špecificky

nezmieňuje otroctvo alebo podobné praktiky, ako účely obchodovania, toto je ale

obsiahnuté v bulharskom Zákone o boji proti OSĽ. Bulharský Trestný zákonník tiež

od roku 2006 kriminalizuje obchodovanie s tehotnými ženami za účelom predávania

ich detí (článok 159a, odsek 3).170 Obchodovanie s osobou mladšou ako 18 rokov

je kriminalizované v  druhom odseku článku.171 Spolu s  používaním donucovacích

prostriedkov, konkrétne nátlaku, klamu, únosu alebo nelegálneho zbavenia slobody,

zneužitia zraniteľnej pozície, zneužitia právomoci, prísľubu, poskytnutím alebo pri-

jatím určitých výhod, je to priťažujúca okolnosť, ktorá vždy prináša ťažší trest. Podľa

bulharskej legislatívy je obchodovaním s deťmi aj taký prípad, pri ktorom dieťa nie je

vystavené týmto prostriedkom. Článok 159b kriminalizuje medzinárodné obchodo-

vanie a k štyrom formám obchodovania pridáva čin „prevádzania“ cez hranice krajiny

s  cieľom obchodovania. Priťažujúce okolnosti podľa hlavnej hypotézy, vrátane ob-

chodovania s deťmi, keď si je páchateľ vedomý skutočnosti, že obeť má menej ako

18 rokov, sú priťažujúce aj v medzinárodnom kontexte. Nie je potrebné, aby akt tiež

ustanovoval porušenie hraničného režimu, ale trestný čin môže byť skombinovaný

s pašovaním ľudí cez štátne hranice. Článok 159c, prijatý v roku 2009, kriminalizuje

využitie služieb obchodovaných osôb pre sexuálne účely, nútenú prácu, odstránenie

telesných orgánov alebo ich nútené zadržiavanie bez ohľadu na ich súhlas. Článok

159d predstavuje OSĽ v spojení s organizovaným zločinom.

V zmysle hmotného trestného práva je Bulharsko vo veľkej miere v súlade so štan-

dardmi Dohovoru Rady Európy a Palermského protokolu . Pokiaľ ide o akty ustano-

vujúce obchodovanie, hoci prevádzanie nie je výslovne uvedené medzi formami

trestných činov v bulharskom Trestnom zákonníku (ale len v zákone o boji proti OSĽ,

ktorý nedefinuje trestné činy ako také), Interpretatívne rozhodnutie NKS potvrdzuje,

že definícia medzinárodného obchodovania v článku 159b Trestného zákonníka po-

krýva pojem prevádzania do veľkej miery. Podľa bulharského práva súhlas obete nie

je relevantný pre trestnú povahu aktu obchodovania.

V  Maďarsku je podľa Oddielu 175/B(1) Aktu IV Trestného zákonníka z  roku 1978

OSĽ trestný čin: „Každá osoba, ktorá predáva, kupuje, prepravuje a prijíma inú osobu

alebo vymieňa jednu osobu za druhú, tiež osoba, ktorá získava, prepravuje, ubyto-

váva, ukrýva alebo si prisvojuje osoby za takýmito účelmi pre druhú stranu, je vinná

za zločin, za ktorý jej hrozí trest odňatia slobody až do troch rokov.“ V maďarskom

Trestnom zákonníku nie je ustanovenie, ktoré by kriminalizovalo obchodovanie s deť-

mi ako také. Ak je takéto konanie vykonané proti osobe mladšej ako 18 rokov alebo

proti osobe, ktorá je v starostlivosti, opatrovníctve, alebo pod dohľadom vinníka, ale-

bo proti osobe, ktorá je mladšia ako 12 rokov, považuje sa to za priťažujúcu okolnosť.

V súlade s Oddielom 175 (2) každá osoba, ktorá nadobudne inú osobu obchodova-

170 Ustanovenie v bulharčine: Ak konanie podľa odseku 1 sa vykoná voči tehotnej žene s úmyslom predať dieťa.

171 Ustanovenie v bulharčine: Ak konanie podľa odseku 1 sa vykoná: 1. voči osobe mladšej než 18 rokov.

65

ním s ľuďmi a udržuje stav odňatia jej osobnej slobody a núti túto osobu do nútenej

práce, je vinná zo spáchania trestného činu. Navyše trest musí byť vyšší, ak je trestný

čin spáchaný voči osobe mladšej ako 18 rokov alebo osobe neschopnej sebaobra-

ny (osoby mladšie ako 12 rokov by mali byť pokladané za neschopné sebaobrany).

Pokiaľ ide o  otázku súhlasu, nariadenie maďarského najvyššieho súdu stanovu-

je: „V  prípade obchodovania s  ľuďmi (...) trpí porušením právo na  ľudskú slobodu,

dôstojnosť a sebaurčenie. Toto sú také základné ľudské práva, neoddeliteľne späté

s ľudskou existenciou, ktoré, ako právo na život, nemôžu byť právoplatne zapreté a 

obchodovanie s ľuďmi ako také zostáva protiprávnym konaním aj ak sa uskutoční so

súhlasom pasívnych subjektov. Z perspektívy trestného činu nie je súhlas žalobcu

vôbec relevantný.“172

To znamená, že definícia OSĽ podľa Oddielu 175/B(1) a  Oddielu 175(2) maďar-

ského Trestného zákonníka nie je v súlade s Dohovorom Rady Európy (alebo novou

smernicou EÚ), keďže a) obchodovanie s deťmi ako také nie je kriminalizované; b)

definícii chýbajú dva základné elementy OSĽ, konkrétne neuvádza prostriedky a zá-

mery vykorisťovania ako základné elementy OSĽ. Nie je jasné, kde sú v maďarskom

Trestnom zákonníku uvedené ostatné relevantné formy vykorisťovania ako základné

prvky definície OSĽ, akými sú nútená práca či nútená služba, alebo odoberanie orgá-

nov v súlade so znením Dohovoru Rady Európy. Ustanovenia maďarského Trestného

zákonníka o OSĽ sú roztrieštené, spojené s trestnými činmi prostitúcie a kupliarstva,

a preto neprispievajú k právnej jednoznačnosti.

Po prijatí rámcového rozhodnutia EÚ173 upravilo Slovensko svoju legislatívu v súlade

s jeho ustanoveniami. Hoci Slovensko doteraz neprijalo žiadny osobitný právny akt

zaoberajúci sa obchodovaním s  ľuďmi a  deťmi a  všetkými jeho aspektmi, zaoberá

sa touto témou niekoľko slovenských zákonov. Najdôležitejšie legislatívne opatrenia

týkajúce sa OSĽ sa nachádzajú v Trestnom zákone, konkrétne v § 179, 180 a 181.

Definícia OSĽ je uvedená v § 179 Trestného zákona („Obchodovanie s ľuďmi“), kto-

rý stanovuje: „(1) Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej

slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donuco-

vania, prijatia, alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie

súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia,

alebo zneužitia bezbrannosti, alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví,

prechováva, odovzdá, alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho

prostitúcie, alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, núte-

nej práce či nútenej služby, otroctva, alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníc-

tva, odoberania orgánov, tkanív či buniek, alebo iných foriem vykorisťovania, bude

172 Uvedené v príručke o obchodovaní s ľuďmi, vyd. II, Verejná správa a súdnictvo. Ed.: Fehér, Lenke. Medzi-národná organizácia pre migráciu. Budapešť. 2004.

173 Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti obchodovaniu s ľuďmi 2002/629/JHA, (prijaté 19. júla 2002), <http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32002F0629:EN:HTML>, (december 2011).

66

potrestaný sa odňatím slobody na štyri až desať rokov. (2) Rovnako ako v odseku 1

bude potrestaný, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme osobu

mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, (…).”

Čo sa týka obchodovania s deťmi, definícia obchodovania obsahuje len dva vyššie

uvedené elementy, t.j. aktivity a zámery vykorisťovania bez ohľadu na použité pro-

striedky. Toto je v  súlade s  definíciou v  Dohovore Rady Európy. Okrem § 179(2)

Trestného zákona sa obchodovanie s  deťmi riadi tiež ustanoveniami § 180 a  181

Trestného zákona s  názvom obchodovanie s  deťmi. Konkrétnejšie § 180 definuje

zverenie dieťaťa „do moci iného... na účel adopcie alebo kto v rozpore so všeobecne

záväzným právnym predpisom získa do svojej moci dieťa na účel adopcie“ ako jednu

z  foriem OSĽ. To, ale nie je v súlade s článkom 94 Vysvetľujúcej správy Dohovoru

Rady Európy, ktorý ustanovuje, že „definícia obchodovania s  ľuďmi sa nevzťahuje

na nelegálne adopcie ako také“. Avšak, v prípadoch, kedy nelegálna adopcia vedie

ku konaniu podobnému otroctvu, ako je definované v článku 1(d) Doplňujúceho do-

hovoru o zrušení otroctva, obchodu s otrokmi a inštitúcií a praktík podobných otroc-

tvu, bude tiež spadať pod pôsobnosť Dohovoru. Napokon § 181(1) Trestného záko-

na stanovuje, že „kto za odmenu zverí dieťa do moci iného na účel jeho využívania

na detskú prácu alebo na  iný účel, potrestá sa odňatím slobody na štyri až desať

rokov.” Podľa slovenských orgánov pramení toto ustanovenie z Dohovoru o právach

dieťaťa a týka sa len rodičov alebo právnych zástupcov dieťaťa, teda má užší záber

než § 179(2) Trestného zákona. Ministerstvo spravodlivosti SR má zámer vykonať

analýzu všetkých trestných opatrení týkajúcich sa OSĽ s cieľom identifikovať dupli-

kácie a nejasnosti v interpretácii definície OSĽ ako trestného činu.

Vo Švédsku bolo medzinárodné OSĽ na sexuálne účely kriminalizované novým od-

dielom Trestného zákonníka, kapitolou 4 o zneužití osobnej slobody a pokoja Oddielu

1a, ktorý vošiel do platnosti v júli 2002 (SFS 2002:436). Po reforme boli zahrnuté aj

ďalšie formy vykorisťovania, ako aj medzinárodné obchodovanie od júla 2004 (SFS

2004:406). Druhá reforma tohto oddielu vošla do platnosti v júli 2010. Táto časť znie

nasledujúco: „Osoba, ktorá inak než únosom protiprávnym nátlakom, podvodom,

zneužitím niekoho zraniteľnosti alebo inými nevhodnými prostriedkami zláka, pre-

pravuje, prevádza, prechováva, alebo prijíma osobu, ktorá by mala byť vykorisťovaná

pre sexuálne účely, odoberanie orgánov, vojenskú službu, nútenú prácu, alebo iné

aktivity v situácii ujmy obete, by mala byť odsúdená za obchodovanie na trest odňa-

tia slobody na minimálne 2 a maximálne 10 rokov. Osoba, ktorá vykoná čin opísaný

v prvom odseku proti osobe mladšej ako 18 rokov, by mala byť odsúdená za obcho-

dovanie aj v  prípade, ak neboli použité spomenuté nevhodné prostriedky.“174 Tretí

odsek oddielu zdôrazňuje, že ak je čin vykonaný proti osobe mladšej ako 18 rokov,

tak je obchodovaním s ľuďmi aj v prípade, ak neboli použité donucovacie prostriedky.

Táto reforma z roku 2010 tiež odstránila požiadavku na obojstrannú trestnosť. Švéd-

174 Trestný zákonník kráľovstva Švédska, prijatý v 1962, v znení neskorších predpisov; časť 4,odsek 1a.

67

skym súdom tým bola daná väčšia možnosť zaoberať sa trestnými činmi spáchaný-

mi v zahraničí. Švédsky oddiel o obchodovaní nemá explicitné vyjadrenie o relevancii

súhlasu osoby, ale legislatívna história zdôrazňuje, že súhlas, ani u dospelých, nebu-

de mať žiadnu právnu relevanciu (Nariadenie vlády 2009/10:152, str. 25-26).

Ďalej, pri deťoch sú akékoľvek konanie a zámer vykorisťovať dostatočné na naplnenie

trestného činu, bez ohľadu na pokusy manipulovať dieťa nečestnými prostriedkami.

Ako sa uvádza, švédske súdy často nenašli všetky prvky OSĽ, ktoré by boli preukázané

bez pochybností. To spôsobilo, že žalobcovia alternatívne uplatňujú tresty za kupliar-

stvo alebo častejšie závažnejšiu formu kupliarstva namiesto OSĽ. Záznamy o odsú-

dených trestných činoch sú často za kupliarstvo s priťažujúcimi okolnosťami, pričom

konania podobné obchodovaniu sú zahrnuté. Trestný čin kupliarstva sa nachádza

v kapitole 6 o sexuálnych trestných činoch, Oddielu 12 v Trestnom zákonníku. Prvý

odsek ustanovuje: „Osoba, ktorá propaguje alebo nevhodným spôsobom získava fi-

nančný prospech z toho, že iná osoba má príležitostné sexuálne vzťahy za odmenu,

by mala byť odsúdená za kupliarstvo na trest odňatia slobody do štyroch rokov.“175

Tretí odsek v tomto oddiele je vo všeobecnosti relevantnejší pre kupliarstvo zahŕňajú-

ce deti, ak aj deti nie sú spomenuté v právnom texte, ale v legislatívnej histórii.

Ak je trestný čin ohodnotený ako závažnejší, odsúdenie na odňatie slobody by malo

byť za  závažnejšiu formu kupliarstva na  minimálne dva a  maximálne osem rokov.

Pri hodnotení, či je trestný čin závažnejší, by mala byť špeciálna pozornosť venova-

ná tomu, či trestný čin predstavoval aktivitu vykonanú vo väčšom meradle, vyústil

do významných ziskov alebo predstavoval neľútostné vykorisťovanie inej osoby. Keď

je obeťou dieťa, formulácia neľútostného vykorisťovania je pomerne často užívaná

v právnej praxi na zdôraznenie závažnejšieho kupliarstva. Zdá sa, že švédska právna

prax sa neriadi záväzkami podľa článku 4 Dohovoru, keďže závažnejšia forma kup-

liarstva sa často používa ako obvinenie namiesto obchodovania s ľuďmi, dokonca aj

v prípadoch, ktoré sa týkajú detí.

V Taliansku sa trestné právo o obchodovaní s ľuďmi sústreďuje v článkoch 600 (nú-

tenie a držanie v otroctve a nevoľníctve), 601 (obchodovanie s ľuďmi a otrokmi), 602

(prevádzanie a získavanie otrokov) a 416 (zločinecká organizácia) Trestného zákon-

níka v znení neskorších predpisov článkov 1, 2, 3 a 4 zákona č. 228/2003 (Opatrenia

proti obchodovaniu s ľuďmi). Zákon č. 228/2003 vykonal kroky na prijatie perzekuč-

nej a  sankčnej reakcie s  cieľom efektívnejšie sa vysporiadať s  týmto fenoménom.

Článok 600 (nútenie a  držanie v  otroctve a  nevoľníctve) stanovuje, že: „Každý, kto

vykonáva na inej osobe právomoci ekvivalentné vlastníckym právam alebo kto prive-

die, alebo drží osobu v pozícii pretrvávajúceho zotročenia, nútiac ju pracovať, alebo

poskytovať sexuálne služby, alebo žobrať, alebo vykonávať iný typ činnosti, ktorý na-

značuje jej vykorisťovanie, by mal byť potrestaný trestom odňatia slobody na osem

175 Ibid., časť 6, odsek 12.

68

až 20 rokov.“ K núteniu a držaniu v zotročení dochádza vtedy, keď je vykonané s ná-

silím, pod hrozbou, podvodom, zneužitím právomoci alebo profitovaním z pozície fy-

zickej alebo psychickej nadradenosti, alebo z nevyhnutnosti, za prísľubom peňažnej

platby, alebo iných výhod tomu, kto má moc nad osobou. Trest by mal byť zvýšený

o  tretinu až polovicu, ak sa vyššie uvedené v  prvom odseku týka maloletej osoby.

Článok kriminalizuje skôr nútenie a držanie v otroctve/nevoľníctve, než obchodova-

nie s ľuďmi samo o sebe. Koncept otroctva a nevoľníctva sa, explicitne aj implicitne,

vzťahuje k množstvu trestných činov zahŕňajúc nútenie k sexuálnej činnosti, pracov-

né vykorisťovanie, žobranie alebo odoberanie orgánov. Článok 602 (obchodovanie

s ľuďmi a otrokmi) kriminalizuje tých, ktorí riadia pohyb obete špecifickými spôsobmi

(násilie, hrozba, podvod atď.) či už v prípade medzinárodného, alebo vnútorného ob-

chodovania; či je osoba v stave otroctva/nevoľníctva (prvý prípad), alebo je slobodná

(druhý prípad). V druhom prípade je trest namierený proti tým, ktorí vyvolajú alebo

nútia tretiu stranu v pohybe z jedného miesta na druhé s cieľom vykorisťovania a bez

toho, aby bolo dosiahnutie cieľa potrebné. Článok 602 (prevádzanie a získavanie ot-

rokov) je aplikovaný na prípady, kde je presun/odcudzenie/kúpa osôb do otroctva/

nevoľníctva vykonaný bez donucovacích prostriedkov (násilie, hrozba atď.) popísa-

ných v článku 601. Ďalej článok 4 zákona 228/2003 uvádza šiesty odsek do článku

416 (zločinecká organizácia) Trestného zákonníka, ktorý ustanovuje zhoršenie trestu

v  prípadoch, v  ktorých páchanie trestných činov podľa článkov 600, 601 a  602 je

založené na kriminálnej konšpirácii.

Zákon č. 269 z 3. augusta 1998 (v znení neskorších predpisov) má názov Opatre-

nia proti vykorisťovaniu prostitúcii, pornografii, sexuálnemu turizmu, ktoré sa týkajú

detí a sú považované za nové formy otroctva.  Zákon je ovplyvnený princípmi DPD

a  ustanovuje, že „ochrana detí pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania

a zneužívania na zabezpečenie ich fyzického, psychického, duševného, morálneho

a sociálneho rastu je primárnym cieľom Talianska.“ Na implementáciu tohto princípu

boli medzi články 600 a 601 uvedené určité opatrenia obsahujúce rad nových trest-

ných prípadov, ktoré zahŕňajú obchodovanie s deťmi, detskú prostitúciu a pornogra-

fiu a sexuálny turizmus. Ustanovenie o obchodovaní s deťmi bolo zrušené zákonom

č. 228/2003, ktorý zároveň zaviedol špecifikáciu menšiny ako priťažujúci faktor.

Podľa rakúskeho práva je ustanovením, ktoré explicitne definuje OSĽ článok 104a

Trestného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia (1) každý, kto zláka, ukrýva alebo inak

ubytuje, prepravuje, ponúka, alebo odovzdáva tretej strane maloletého (pod 18 ro-

kov), alebo dospelého s použitím nečestných prostriedkov (odsek 2) proti tejto osobe

s vedomým zámerom sexuálneho vykorisťovania, vykorisťovania cez transplantáciu

orgánov a pracovným vykorisťovaním maloletej alebo dospelej osoby, bude potres-

taný trestom odňatia slobody do 3 rokov. Podľa článku 104a Trestného zákonníka

sú kriminalizované nasledujúce formy vykorisťovania: sexuálne vykorisťovanie, vyko-

risťovanie na transplantáciu orgánov a pracovné vykorisťovanie. Možno povedať, že

zoznam ako taký nie je otvorený, a preto sa javí byť viac obmedzujúci, než ten v Do-

69

hovore Rady Európy. Podľa rakúskych orgánov bol článok 104a Trestného zákonníka

interpretovaný súdnymi orgánmi pomerne širokým spôsobom, keďže bol aplikovaný

aj na také typy vykorisťovania, ktoré v ňom nie sú výslovne uvedené. Napríklad sexu-

álne vykorisťovanie zahŕňa vykorisťovanie na prostitúciu iných a iné formy sexuálne-

ho vykorisťovania, pracovné vykorisťovanie zahŕňa nútenú prácu alebo službu, ako

aj nútené žobranie. Navyše, OSĽ s cieľom otroctva alebo praktiky podobné otroctvu

a nevoľníctvu sú súčasťou článku 104 Trestného zákonníka, ktorý zakazuje otroctvo

a obchod s otrokmi. Podľa článku 18 Dohovoru Rady Európy by mal každý štát usta-

noviť za  trestný čin správanie v  článku 4(a) a  má byť napísané,  že zoznam foriem

vykorisťovania, na ktorý sa v tomto ustanovení odkazuje, je otvorený. Rakúske orgány

naznačili, že v procese implementácie novej smernice EÚ o OSĽ bude presná formu-

lácia vyššie spomenutých ustanovení predmetom skúmania.

Je zaujímavé sledovať, ako sa v rôznych právnych systémoch odkazuje trestný čin

obchodovania s ľuďmi na iné trestné činy . Možno zhrnúť, že bulharské hmotné trest-

né právo o OSĽ sa zdá byť najkomplexnejšie v porovnaní s ostatnými predpoklada-

nými krajinami pôvodu, nasledované slovenským a maďarským legislatívnym systé-

mom . Bulharsko je jedinou krajinou v tejto analýze, ktorá má špeciálny zákon o boji

proti obchodovaniu s  ľuďmi . Navyše, táto krajina tiež kriminalizuje obchodovanie

tehotných žien s cieľom dávania svojich detí na adopciu (za finančný zisk), čo spadá

pod rámec definície obchodovania s ľuďmi v Dohovore Rady Európy .

Vo  Švédsku je OSĽ do  veľkej miery chápané ako závažnejšia forma kupliarstva,

čo je zvláštne pri uvedomení si toho, že vo Švédsku sú čin a zámer vykorisťovania

dostatočné na ustanovenie trestného činu bez ohľadu na pokus manipulovať dieťa

nečestnými prostriedkami . V Taliansku je trestný čin hlboko prepojený s rozdielny-

mi formami nútenia do otroctva alebo praktík podobných otroctvu a berie do úvahy

široké a rozmanité formy, ktoré môže vykorisťovanie mať . Zdá sa, že v Rakúsku sa

rozsah trestného činu obchodovania odvíja najmä od jurisdikcie rakúskych súdov .

ii.2.2. Procesné trestné právo

V Bulharsku je postavenie detských obetí trestného činu predpísané viacerými usta-

noveniami Trestného poriadku (ďalej ako TP). V bulharskom TP je obeť osobou, ktorá

utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu z trestného činu (článok 74). Avšak, pod-

ľa bulharského zákona OSĽ je trestný čin všeobecnej povahy, pri ktorom sa konania

začínajú ex officio. Obete môžu iniciovať konanie sami pri menej závažných trest-

ných činoch (tzv. trestné činy súkromnej povahy), ale ich sťažnosti môžu byť právnym

dôvodom pre orgány (článok 208, TP) na začatie konania.

V princípe môžu byť deti v trestných konaniach zastupované právnikom, rodičmi ale-

bo starými rodičmi (článok 91, odsek 2, TP). Keď sú záujmy detskej obete a  jeho

70

rodiča alebo opatrovníka v  rozpore, príslušný orgán vymenuje jeho špeciálneho

zástupcu – advokáta (článok 101, TP). Neexistuje špeciálne školenie (ustanovené

v  legislatíve alebo praxi) pre právnikov zastupujúcich deti vrátane detských obetí

obchodovania (Kukova, 2008: 30). Pre detské obete OSĽ bez prítomnej rodiny, vrá-

tane zahraničného dieťaťa bez sprievodu, prijímajú opatrenia na zabezpečenie za-

stupovania orgány podľa zákona o ochrane detí (predstavitelia sociálnej asistencie).

Výskumníci sa obávajú, že rozmanité a  nadmerné pracovné zaťaženie sociálnych

pracovníkov im nemusí umožniť dostatočný čas na  prípravu na  zastupovanie det-

ských obetí OSĽ (Kukova, 2008: 31). S maloletými svedkami mladšími ako 14 rokov,

ktorí sú zároveň obeťami, prebiehajú rozhovory v prítomnosti osoby s pedagogickým

vzdelaním alebo psychológom a, ak je to potrebné, v prítomnosti rodičov alebo opat-

rovníkov, ktorí môžu klásť otázky s povolením relevantného orgánu. To isté platí pre

maloletých svedkov vo veku 14 až 18 rokov, ak to je nevyhnutné. Rozhovor s  ma-

loletým svedkom v rámci krajiny môže prebiehať formou videohovoru (článok 140,

TP).176 Na  súde môžu byť vypočúvaní za  zatvorenými dverami (článok 263, odsek

3, TP). Zahraničné detské obete môžu tiež získať podporu na  základe základných

práv zahraničných obetí – svedkov – môžu zadarmo využívať služby tlmočníka, ak

nehovoria bulharsky (článok 142, TP) a, ak sú mimo Bulharska, môžu byť vypočúvaní

prostredníctvom videohovoru alebo telefonického hovoru (článok 139, odsek 7, TP).

Obete OSĽ majú nárok na množstvo oprávnení a nemôžu byť jednoducho vylúčené

ako účastníci v trestnom konaní. Preto môže byť aplikovaných niekoľko procesných

stratégií proti reviktimizácii týchto obetí. Po prvé, obete môžu byť vypočúvané ako

anonymní svedkovia (článok 141, TP). Po druhé, obeť sa môže zúčastniť trestného

konania vo vlastnom mene, ale mali by byť vykonané opatrenia na jej fyzickú ochra-

nu a ochranu pred reviktimizáciou (článok 123, TP). Po tretie, stretnutia medzi obe-

ťou a obchodníkom/kmi počas trestného konania môžu byť obmedzené niekoľkými

ďalšími spôsobmi (napr. videohovor, žiadna priama konfrontácia alebo predsúdne

vypočúvanie).

Podľa praktikov z oblasti boja proti OSĽ (Preventions Directorate Manual, 2008: 38)

bulharský TP neumožňuje plný súlad s medzinárodne schválenými odporúčaniami,

že obete OSĽ by nemali byť vypočúvané ako svedkovia a nemali by stretávať obchod-

níkov ani na súde, aby sa vyhli reviktimizácii. Výskumníci v teréne uvádzajú, že (…)

ak obeť súhlasila s podaním svedectva, musí tak spraviť trikrát: pred políciou, pred

žalobcami a pred súdom. Tak sa obete často stretnú s páchateľmi aj niekoľkokrát

a znova prežívajú traumu a strach z reviktimizácie. Žiadny z policajtov, poskytova-

teľov služieb alebo rómskych respondentov nespomenul žiadne vykonané opatre-

176 Na začiatku roku 2009, špeciálne miesto na vypočúvanie detí bolo vytvorené v rámci budovy riaditeľ-stva pre vnútorné záležitosti v Sofii. Miesto pozostáva z dvoch izieb – jedna je špeciálne vybavená pre deti a druhá je oddelená sklenenými zrkadlami, za ktorými môže dieťa rozpoznať podozrivých. Jedno vypočúvanie sa vykoná za prítomnosti sudcu a prokurátora a nie je potrebné, aby sa dieťa účastnilo súdu. Ďalšia špeciálna miestnosť pre vypočúvanie dieťaťa je v Krízovom centre pre detské obete násilia a obchodovania s ľuďmi v Pazardzhik. Zdroj: Odpoveď Bulharska pre hodnotenie GRETA, str. 6.

71

nie počas vyšetrovania pre zatajenie identity svedka alebo také, ktoré by zabránilo

stretnutiu s páchateľom. Niektorí poskytovatelia služieb uviedli, že boli obete, ktoré

v súdnej sieni odpadávali zo stresu, alebo menili vyhlásenia niekoľkokrát počas jed-

ného vypočúvania pred súdom preto, že nebola zabezpečená ich ochrana (Kukova,

2011: 23).

V Maďarsku Akt XIX z roku 1998 o trestných konaniach obsahuje niekoľko ustanovení

súvisiacich s postavením dieťaťa počas trestných konaní, ako je vymenovanie práv-

neho zástupcu dieťaťa, vypočúvanie dieťaťa svedčiaceho pred súdom, používanie

audiovizuálnych prostriedkov a pod. Najvýznamnejšie požiadavky zahŕňajú: výsluch

svedka (Oddiel 86) „osoby mladšie ako 14 rokov môžu byť vypočúvané ako svedok,

iba ak očakávaný dôkaz poskytnutý ich svedectvom nemôže byť nahradený inými

spôsobmi“; konfrontácia (Oddiel 124) „osoby mladšie ako 14 rokov môžu byť zahr-

nuté v konfrontácii (to znamená, že ak sú výpovede obžalovaných a svedkov v roz-

pore, konflikt môže byť vyriešený cestou konfrontácie), iba ak to nespôsobí strach“;

zodpovednosti vyšetrujúceho sudcu (Oddiel 207): „na návrh žalobcu pred podaním

obžaloby vyšetrujúci sudca (pred podaním obžaloby sú zodpovednosti súdu prvého

stupňa vykonávané týmto sudcom) by mal vypočuť svedka mladšieho ako 14 rokov,

ak je rozumný dôvod veriť, že vypočúvanie pred súdom by nepriaznivo ovplyvnilo

jeho osobný rozvoj; ďalej: právny zástupca maloletého svedka môže navrhnúť vypo-

čúvanie svedka uzatvoreným komunikačným systémom“; vrátane opatrení o verej-

nosti konania (Oddiel 237), vedenia konania uzatvoreným komunikačným systémom

(Oddiel 244/A-C) a vypočúvanie svedka (Oddiel 294). V Maďarsku môžu byť použité

na  ochranu dieťaťa účastného v  trestnom konaní (týkajúcom sa OSĽ alebo iného

trestného činu) nasledujúce ustanovenia zákona o trestných konaniach:

• špeciálna ochrana svedkov (Oddiel 97) – samozrejme aj svedok – dieťa môže

dostať špeciálnu ochranu za všeobecných podmienok;

• osobná ochrana účastníkov trestného konania (Oddiel 98) – ako aj obeť – dieťa,

svedok – dieťa alebo obžalovaný – dieťa môžu dostať osobnú ochranu.

V tomto prípade je tiež relevantná spoločná vyhláška 23/2003 (VI 24) ministerstva

vnútra a ministerstva spravodlivosti Maďarska o detailných pravidlách vyšetrovania

vyšetrovacími orgánmi, ktoré spadá pod ministerstvo vnútra  – Oddiel 22. Všetky

uvedené opatrenia sú použiteľné len pre detských svedkov mladších ako 14 rokov

a ako také nie sú v súlade s požiadavkami DPD a Dohovoru Rady Európy o opatre-

niach špeciálnej ochrany detských obetí OSĽ ako osôb mladších ako 18 rokov. Ďalej,

vyššie uvedené procesné opatrenia dávajú široké diskrečné právomoci súdnym or-

gánom pri reálnej aplikácii takýchto špeciálnych záruk a ochranných opatrení.

Na Slovensku neexistuje samostatná sekcia týkajúca sa postavenia dieťaťa počas

predsúdnych a  súdnych konaní. Špeciálny prístup je zvyčajne ustanovený v  kon-

krétnych opatreniach týkajúcich sa dospelých pridaním špeciálneho článku alebo

72

ustanovenia pre osoby mladšie ako 18 rokov. Avšak, v  prípadoch porušenia alebo

ohrozenia práv maloletých má maloletý právo na ochranu svojich práv a právne chrá-

nených záujmov na súde. Podľa slovenského práva je plnoletosť dosiahnutá vo veku

18 rokov. Trestný zákon definuje dieťa ako osobu mladšiu ako 18 rokov, ak nedosiahla

plnoletosť skôr.177 Všeobecná spôsobilosť na právne úkony sa získava dosiahnutím

plnoletosti. Avšak, slovenské zákony umožňujú aj pred dosiahnutím plnoletosti spô-

sobilosť na také právne akty, ktoré sú primerané intelektuálnej a mentálnej zrelosti

zodpovedajúcej príslušnému veku.178 Keď je dieťa v pozícii svedka, § 135 (1) Trest-

ného poriadku (ďalej ako TP) zaručuje špeciálny prístup k  osobe mladšej ako 15

rokov. Výsluch je vedený v  prítomnosti pedagóga, psychológa, overeného experta,

prípadne právneho zástupcu a  aj iných ľudí, ktorí majú skúsenosť so vzdelávaním

mládeže. Zákon nevyžaduje asistenciu právneho zástupcu alebo opatrovníka, keď

je dieťa v pozícii svedka, ale súd môže nariadiť, že maloletý musí mať počas konaní

právneho zástupcu pri sebe.179 Prítomnosť právneho zástupcu je zvyčajne vyžadova-

ná v prípadoch, kedy to môže pomôcť pri vykonávaní riadneho výsluchu.180 V iných

fázach konania by mala byť maloletá osoba vypočúvaná len v nevyhnutných prípa-

doch a v predsúdnych konaniach len so súhlasom žalobcu (§ 135 (2) TP). Toto platí

tiež pre detských svedkov. Aj napriek tomu, že toto ustanovenie nie je obsiahnuté

v  časti TP, ktoré ustanovuje postavenie poškodenej osoby, vo väčšine prípadov je

poškodená osoba (ako obeť trestného činu) tiež v pozícii svedka, pretože poskytuje

svedectvo trestného činu. Avšak, implicitne osoby medzi 15. a 18. rokom života nie

sú oprávnené na špeciálny prístup, keďže príslušné ustanovenia ho zaručujú iba de-

ťom mladším ako 15 rokov.

Slovenský právny systém explicitne nevylučuje detské obete OSĽ z kriminalizácie, ak

je ich správanie považované za trestný čin. Avšak, existuje niekoľko ustanovení v prís-

lušnej legislatíve, ktoré chránia dieťa pred trestom (napr. vek trestnej zodpovednosti,

ukončenie trestného konania žalobcom alebo sudcom v prípade obetí OSĽ, poľahču-

júce faktory uvedené v Trestnom zákone, výnimočné zníženie trestu).

Siedmy diel TP nesie názov poškodený a § 48 (2) upravuje trestné konanie s ohľa-

dom na dieťa v pozícii poškodeného.181 V tomto prípade je dieťa zastupované jeho

zákonným zástupcom, ktorým je zvyčajne rodič. Ale v prípadoch, keď je trestný čin

spáchaný na blízkej alebo zverenej osobe, a keď má poškodený menej ako 18 rokov,

je súdom vymenovaný opatrovník. Opatrovníkom je zvyčajne štátny orgán alebo po-

verený predstaviteľ organizácie pre ochranu obetí OSĽ. Opatrovník je vymenovaný

sudcom na predsúdne konania na základe návrhu žalobcu. Rovnakým spôsobom je

vymenovaný opatrovník pre poškodeného, ktorý nemá alebo má obmedzenú spôso-

177 Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov; § 127 ods. 1.

178 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; §. 8.

179 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; § 23.

180 Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon; § 135(1).

181 Poškodená v dôsledku trestného činu.

73

bilosť na právne úkony.182 Podľa článku 2 (20) ak obvinený, jeho zákonný zástupca,

poškodený, účastník alebo svedok oznámia, že nerozumejú jazyku, v ktorom prebie-

ha konanie, majú právo na tlmočníka alebo prekladateľa. Slovenský TP sa riadi prin-

cípom oficiality (článok 2 (6) a určuje, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné

konať z ich úradnej povinnosti ex officio a vyšetrovanie a stíhanie nie sú závislé iba

od vyjadrení svedka alebo poškodeného.

Vo Švédsku má osoba, ktorá nehovorí švédsky, má poruchy reči alebo vážne naru-

šený sluch právo počas policajného vyšetrovania a hlavného vypočúvania na asis-

tenciu tlmočníka zdarma (Občiansky súdny poriadok, Kapitola 4, Oddiel 6). To isté

platí pre akýkoľvek iný kontakt s orgánmi, napr. Migračným výborom alebo sociálnymi

službami (Správny poriadok, Oddiel 8). Hneď, ako je iniciované predbežné vyšetrova-

nie, predpokladaná obeť má vo vážnych prípadoch právo na poradcu pre poškodenú

stranu (Zákon 1988:609 o poradcoch pre poškodené strany, SFS 1988:609). O tom,

či bude obeti pridelený poradca, rozhoduje Okresný súd a ak áno, tak ho aj vyberie.

Poradca, ktorý je zvyčajne právnikom, sa stará o záujmy obete a poskytuje jej pora-

denstvo a podporu počas vyšetrovania a vypočúvania. Poradca je platený štátom. Ak

je osoba, v ktorej starostlivosti je dieťa, podozrivá zo spáchania trestného činu pro-

ti dieťaťu, dieťa má nárok na špeciálneho právneho zástupcu (Zákon o špeciálnom

právnom zástupcovi, SFS 1999:997). Tento špeciálny právny zástupca má silnejšiu

pozíciu než právny poradca a má právo vykonať určité dôležité rozhodnutia namiesto

opatrovníkov.

Vypočúvanie dieťaťa počas prvotného vyšetrovania by malo byť plánované a vyko-

nané tak, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky a ten, kto vypočúvanie vedie, by

mal byť kompetentný, čo v praxi znamená policajt so špeciálnym vzdelaním a škole-

ním (Vyhláška o predsúdnom konaní, Oddiel 17, resp. 18, podľa Vyhlášky 2001:645).

V Oddiely 17 je zvlášť zdôraznené, že je potrebné byť opatrný, najmä ak sa otázky

týkajú sexuálneho života, rozhovor by nemal byť detailnejší, než to vyžadujú okolnosti

a nemal by prebiehať viackrát, než to je nevyhnutné s ohľadom na povahu vyšetro-

vania a najlepší záujem dieťaťa. Rozhovory s deťmi sú najčastejšie nahrávané na ka-

meru, najmä ak je dieťa mladšie ako 15 rokov.

Počas poslednej dekády boli vo Švédsku vytvorené špeciálne kooperačné jednot-

ky Barnahus (detský domov), ako aj Detské advokačné centrá . Dieťa je odovzdané

do Barnahusu, kde zástupcovia rôznych orgánov spolupracujú pod jednou strechou

v prostredí, ktoré je priateľské k deťom. Spolu títo zástupcovia vyšetrujú trestný čin

proti dieťaťu a  potrebu ochrany a  podpory dieťaťa. Dieťa nemusí hovoriť o  svojich

problematických zážitkoch rôznym ľuďom na  rôznych miestach viackrát, než to je

nevyhnutné. V  Barnahuse vedie vypočúvanie policajt špeciálne školený pre prácu

s deťmi. Ostatní profesionáli môžu sledovať rozhovor z inej miestnosti cez slúchadlo

182 Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; § 48(1).

74

a na televíznej obrazovke. Toto je považované za príklad dobrej praxe aj pre ostatné

krajiny, ktoré sú predmetom tohto výskumu .

Keď je poškodenou stranou dieťa, ktoré má v čase zaznamenania údajného závaž-

ného trestného činu menej ako 18 rokov, primárne vyšetrovanie by malo byť vedené

urgentným spôsobom. Ak ide o trestný čin namierený proti životu, zdraviu, slobode

alebo pokoju osoby, výsledkom môže byť odňatie slobody na viac než 6 mesiacov.

V takomto prípade by malo byť prvé vyšetrovanie ukončené do troch mesiacov (Vy-

hláška o predsúdnom konaní po reforme nariadením 2001:1002). Deti mladšie ako

15 rokov sa hlavného vypočúvania zúčastňujú len zriedkavo. Ak je svedok mladší ako

15 rokov, je rozhodnutie na súde, či svedok vo svetle okolností môže byť vypočutý. Ek-

vivalentné nariadenie neexistuje pre deti ako poškodenú stranu, ale v praxi sa využíva

rovnaká norma. Poškodená osoba má právo na sprievod podpornej osoby, aby lepšie

zvládla vypočúvanie (Trestný poriadok, Kapitola 20, Oddiel 15) (SFS 1994:420). Je

možné mať aj právneho poradcu aj podpornú osobu, čo opäť považujeme za dob-

rú prax . Podporná osoba nemá dovolené hovoriť počas vypočúvania, ale môže byť

v súdnej miestnosti usadená v blízkosti poškodenej osoby. Na hlavnom vypočúvaní

je všetko, čo je relevantné pre prípad, prezentované súdu ústne. Ak je prerokúvaný

prípad veľmi citlivého charakteru, súd môže rozhodnúť o vypočúvaní pred kamerou

(Trestný poriadok, Kapitola 5, Oddiel 1).

Posledná reforma týkajúca sa OSĽ obsahovala dôležitý dodatok o ochrane údajov

týkajúcich sa obetí a svedkov. Informácie o ich osobných a finančných podmienkach

by mali byť držané v tajnosti, ak existuje možnosť, že on/ona alebo niekto blízky obeti

alebo svedkovi môže utrpieť ujmu na zdraví alebo škodu, ak je táto informácia zve-

rejnená. Zo všetkých krajín v tomto výskume je švédsky systém procesných záruk

a ochranných opatrení dostupných detským obetiam obchodovania najsofistikova-

nejší, pričom ponúka najviac úrovní ochrany počas celého procesu .

V Taliansku je hlavným spôsobom ochrany bezpečnosti obetí podávajúcich svedec-

tvo využitie tzv. incidente probatorio (špeciálne predsúdne vypočúvanie) podľa člán-

ku 392 Trestného zákonníka. Je to uzavreté vypočúvanie a vo všeobecnosti využíva-

né v prípadoch, v ktorých hrozí, že dokazovanie môže byť narušené; môže byť využité

aj v prípadoch, v ktorých je na svedkov vyvíjaný tlak, aby nesvedčili alebo ak hrozí

riziko, že odídu z krajiny pred začatím procesu. Incidente probatorio spôsobuje, že

podávanie svedectva je menej ťaživé a bezpečnejšie. Spomedzi špeciálnych záruk

poskytovaných deťom podľa Trestného poriadku stojí za spomenutie článok 298 od-

sek 5; článok 472 a článok 498. Článok 298 odsek 5 stanovuje, že sudca má právo-

moc určiť miesto, čas a spôsob, ako postupovať pri predsúdnom konaní. Ďalej majú

byť vyhlásenia svedkov plne zaznamenané audio alebo audiovizuálnymi prostriedka-

mi. Článok 472 ustanovuje uzavreté vypočúvania a článok 498 vyžaduje prítomnosť

rodinného člena maloletého (ak je v  sprievode) a  odborníka v  detskej psychológii.

V skutočnosti sú svedectvá, pri ktorých je umožnené svedkom svedčiť mimo súdnej

75

siene, zárukou, ktorá sa týka najmä detí mladších ako 16 rokov, keďže bežne sa po-

dáva svedectvo v súdnej sieni. Tiež bolo zaznamenané, že v niektorých prípadoch

mohli byť páchatelia prítomní v sieni počas svedčenia obetí. Toto spôsobuje hlavnú

prekážku pri získavaní svedectva, ktoré je konzistentné s  notitia criminis, keďže to

bráni úsiliam zaistiť obeti ochranu. Taliansky systém má pevné opatrenia špeciálnej

ochrany, avšak, hlavná prekážka súvisí so zaznamenanou praxou, keď sú páchatelia

prítomní v súdnej sieni počas podávania svedectva detskou obeťou obchodovania .

V Rakúsku, oddiel 65 odsek 1 Trestného poriadku (ďalej ako TP) definuje obeť ako:

1) osobu, ktorá mohla byť vystavená násiliu alebo nebezpečnej hrozbe, alebo kto-

rej sexuálna integrita bola kompromitovaná prostredníctvom úmyselného trestného

činu, 2) manžela/manželku, životného partnera/partnerku, príbuzného v  priamej

línii, brata alebo sestru osoby, ktorej smrť mohla byť spôsobená trestným činom,

alebo iných príbuzných, ktorí boli svedkami tohto trestného činu, 3) každú inú oso-

bu, ktorá mohla utrpieť škodu spôsobenú trestným činom alebo ktorá mohla byť

inak ovplyvnená s  ohľadom na  svoje záujmy chránené trestnou legislatívou. Toto

je relevantné pre ochranu určitých práv obetí/svedkov počas súdnych konaní; avšak

poskytnutie služieb ako ubytovanie, zdravotnícke služby atď. nie sú podmienené spl-

nením definície v TP.

Ako bolo naznačené touto časťou, švédske procesné práva zamerané na špeciálnu

ochranu detských obetí sú dosť pôsobivé . Zo všetkých krajín v  tomto výskume je

švédsky systém procesných záruk a ochranných opatrení pre detské obete obcho-

dovania s  ľuďmi najsofistikovanejší, pričom ponúka najviac úrovní ochrany počas

celého procesu . Naviac, Švédsko poskytuje niekoľko príkladov dobrej praxe v tejto

oblasti a môže slúžiť ako príklad vhodných procesných pravidiel v prípadoch týkajú-

cich sa obetí obchodovania s ľuďmi .

ii.3. Ostatné právne predpisy

Pokiaľ ide o  ostatné právne predpisy, táto časť ilustruje, ako krajiny implementujú

rozličné pravidlá správania týkajúceho sa OSĽ v  rámci širokej sféry legislatívnych

opatrení od aktov o sociálnoprávnej ochrane detí cez pobyt cudzincov po odškod-

nenie obetí k  ustanoveniam o  zamestnávaní cudzincov. Neexistuje jednotný vzor

v analyzovaných krajinách, až na to, že hlavná zodpovednosť za obchodované deti

leží najmä na orgánoch sociálneho zabezpečenia jednotlivých krajín . Avšak, zákon

a prax sa značne líšia vo vzťahu k odškodňovaniu obetí obchodovania a k ich právam

zotrvať na území (lehota na rozmyslenie a povolenie na pobyt) .

V Bulharsku sú LCHT a zákon o ochrane detí (ďalej ako ZOD) vlajkovými loďami „os-

tatných právnych predpisov“ súvisiacich s obchodovaním s deťmi. Niektoré z nich,

ktoré sa týkajú OSĽ sú: zákon o ochrane osôb ohrozených vo vzťahu k trestným ko-

76

naniam, zákon o  asistencii a  finančnom odškodnení obetí trestného činu a  zákon

o cudzincoch v Bulharskej republike. LCHT zdôrazňuje, o. i., ochranu detských obetí

obchodovania, opatrenia na ochranu a podporu obetí OSĽ, najmä žien a detí. Ďal-

šie doplňujúce ustanovenia LCHT upravujú definíciu vykorisťovania dieťaťa, obete,

rizikovej skupiny a  rizikového regiónu. Dieťa je osoba mladšia ako 18 rokov (podľa

zákona o  ochrane detí – článok 2) a  jeho nábor, preprava, prevádzanie, ukrývanie

alebo prijímanie pre účely vykorisťovania sa považuje za obchodovanie s ľuďmi bez

ohľadu na to, či sú použité donucovacie prostriedky, alebo nie. Obeť je osoba, ktorá

sa stala predmetom obchodovania s ľuďmi. Riziková skupina je skupina ľudí, ktorí sú

vzhľadom na svoj vek, pohlavie, spoločenské postavenie alebo miesto bydliska po-

tenciálnymi obeťami OSĽ, kým rizikový región je oblasť, v ktorej sú rizikové skupiny

koncentrované. LCHT tiež ustanovuje inštitucionálny rámec na boj proti OSĽ.

Vo svojich doplňujúcich ustanoveniach (odsek 1, zložka 11b, ZOD) ZOD definuje

ohrozené deti ako deti, ktoré sú obeťami zneužitia, násilia, vykorisťovania alebo iné-

ho neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania v  rámci alebo

mimo svojich rodín.183 Každé dieťa má právo na ochranu svojho normálneho fyzické-

ho, psychického, morálneho alebo sociálneho vývoja a svojich práv a záujmov a dis-

kriminácia v  tejto oblasti je zakázaná (článok 10, ZOD). Táto ochrana tiež zahŕňa

ponižujúce metódy výchovy, fyzické, psychické alebo iné násilie (článok 11, odsek 2,

ZOD), ako aj zneužívanie na žobranie, prostitúciu, šírenie pornografických materiálov

alebo získavanie protizákonných materiálnych výhod a tiež sexuálne násilie (článok

11, odsek 3, ZOD). Pokiaľ ide o účasť detí v administratívnych a súdnych konaniach,

pri ktorých ide o ich práva a záujmy, dieťa je vždy vypočuté, ak má viac ako 10 rokov,

pokiaľ to neuškodí jeho záujmom a  je vypočuté v  závislosti na  jeho vývoji, ak má

menej ako 10 rokov (článok 15, odseky 1 – 2, ZOD). Deti sú vypočúvané v prostredí,

ktoré je primerané ich veku a v prítomnosti úradníka z riaditeľstva sociálnej asisten-

cie alebo iného vhodného odborníka; tiež v prítomnosti rodiča, opatrovníka alebo inej

osoby, ktorá sa stará o dieťa, alebo príbuzného, pokiaľ to nie je proti záujmom dieťaťa

(článok 15, odseky 4 – 5, ZOD). Riaditeľstvo sociálnej asistencie poskytuje dieťaťu,

jeho rodičom, opatrovníkom a ľuďom, ktorí sa o neho starajú, právnu pomoc vo forme

poradenstva a konzultácií o otázkach týkajúcich sa práv dieťaťa (článok 31, Nariade-

nie k implementácii Zákona o ochrane detí).

V Maďarsku medzi iné zákony a nariadenia relevantné pre prevenciu a boj proti ob-

chodovaniu s deťmi patria: zákon II z roku 2007 o vstupe a práve na pobyt občanov

tretích krajín, zákon CXXXV z roku 2005 o podpore obetí trestného činu a štátnom

odškodnení, zákon LXXX z roku 2003 o právnej pomoci, Vládne nariadenie 114/2007

(V. 24.) o implementácii zákona II z roku 2007 o vstupe a práve na pobyt občanov tre-

tích krajín a zákon XXXI z roku 1997 o ochrane detí a administrácii sociálnej kurately.

183 Ustanovenie v bulharčine: 11. …‘dieťa v ohrození’ je dieťa: …. b) ktoré je obeťou zneužívania, násilia, vy-korisťovania alebo iného neľudského alebo ponižujúceho prístupu, alebo trestania v alebo mimo rodine dieťaťa;

77

Maďarsko prechádza významnými systematickými zmenami, pokiaľ ide o  ochranu

dieťaťa a súvisiace služby a starostlivosť.

Slovensko má pomerne nový zákon týkajúci sa sociálneho zabezpečenia a právnej

ochrany detí,184 ktorý by mal zaručiť plnú ochranu a starostlivosť dieťaťu, vrátane die-

ťaťa bez sprievodu na území Slovenskej republiky, v jeho najlepšom záujme. Každá

činnosť, ktorá sa týka dieťaťa, by mala byť vykonaná v súlade so zákonom o sociál-

nom zabezpečení a právnej ochrane detí. Podľa zákona „sociálna a právna ochrana

detí by mala znamenať súbor komplexných opatrení na zabezpečenie ochrany die-

ťaťa, a ktoré sú nevyhnutné pre dobro dieťaťa, a ktoré by mali rešpektovať jeho naj-

lepšie záujmy podľa medzinárodnej zmluvy...“ Termín dieťa má zahŕňať: dieťa (osoba

mladšia ako 18 rokov) s  trvalým pobytom, dočasným pobytom alebo tolerovaným

pobytom; dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov) so slovenským občianstvom, ktoré

žije v inej krajine; dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov), ktoré nie je slovenským obča-

nom, ale žije bez sprievodu v Slovenskej republike. Podľa tohto zákona všetky orgá-

ny vykonávajúce opatrenia podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane sú zodpovedné

za ochranu práv detí pred hrozbou a/alebo ujmou a všetky orgány sú povinné zaručiť

všetku nevyhnutnú ochranu, ktorá je nutná pre prospech detí a ochranu ich záujmov.

Okrem vyššie uvedených opatrení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí neexistujú

špeciálne ustanovenia, ktoré by ustanovovali princíp najlepšieho záujmu dieťaťa ako

základné východisko pri všetkých aktivitách týkajúcich sa dieťaťa. Ani ústava nesta-

novuje taký princíp. Preto je potrebné používať kombináciu definície princípu najlep-

šieho záujmu definovaného zákonom a medzinárodnými štandardmi a vynucovať ho

využitím priamej aplikovateľnosti medzinárodných dohovorov a zmlúv, ako je ustano-

vené v ústave. Cudzincom – obetiam OSĽ starším ako 18 rokov – môže byť zabez-

pečený tolerovaný pobyt v Slovenskej republike na minimálne 90 dní a maximálne

180 dní, dokonca opakovane, ak je ich zotrvanie potrebné pre trestné konanie,185 ako

je zaručené Zákonom o pobyte cudzincov. Pokiaľ ide o obchodované osoby mladšie

ako 18 rokov, koná sa v súlade so všeobecnými legislatívnymi ustanoveniami o so-

ciálnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Ak je podozrenie, že zahraničné dieťa bez

sprievodu je obeťou OSĽ, môže získať tolerovaný pobyt z toho dôvodu, že je malole-

tým bez sprievodu nájdeným v Slovenskej republike, tak, ako by ho získal každý iný

maloletý bez sprievodu bez ohľadu na to, či je obeťou OSĽ alebo nie podľa Zákona

o pobyte cudzincov.186 Žiadne z právnych ustanovení nezaručuje lehotu na rozmys-

lenie minimálne 30 dní pre detské obete OSĽ, ale iba ministerské nariadenie (nie

všeobecne záväzné)187 zaručuje 90 dní pre všetky obete vrátane detí. Doteraz nebolo

žiadne dieťa v podozrení ani identifikované ako obeť OSĽ.

184

185 Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov.

186 Ibid.

187 Nariadenie č. 47 Ministerstva vnútra (30. júna 2008) o zabezpečení Podpory a ochrany obetiam obcho-dovania s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 170/2010.

78

Vo Švédsku leží značná časť zodpovednosti za  deti, ako aj obete trestných činov,

na  orgánoch lokálnej sociálnej starostlivosti. Toto vychádza zo všeobecnej zodpo-

vednosti týchto orgánov za  každú osobu, ktorá je súčasťou lokálnej komunity, bez

ohľadu na jej národnosť alebo dĺžku pobytu (Zákon o sociálnych službách, Kapitola

2, Oddiel 2) (SFS 2001:453). To môže predstavovať rôzne formy psychickej a sociál-

nej podpory, ako aj finančnej a praktickej asistencie. Niektoré mestá ponúkajú tiež

iné formy podpory, napr. podporné centrá pre mladé obete trestných činov a Det-

ské advokačné centrá (Barnahus). V závažných prípadoch zodpovednosť zahŕňa tiež

chránené bývanie. Zodpovednosť za deti sa ďalej rozvíja. Keď sa činnosť týka dieťaťa,

postoj dieťaťa by mal byť zrejmý, pokiaľ je to možné, a vôľa dieťaťa by mala byť vzatá

do úvahy s ohľadom na vek a zrelosť dieťaťa (zákon o sociálnych službách, kapitola 3,

Oddiel 5). Povinnosť zasiahnuť a poskytnúť služby pre deti v ohrození zahŕňa podpo-

ru starostlivosťou a bývaním v rodinnom detskom domove alebo špecializovanejších

domoch a útulkoch (Zákon o sociálnych službách, Kapitola 6, Oddiel 1). Vo vážnych

situáciách môžu byť opatrenia vykonané aj bez súhlasu dieťaťa a/alebo opatrovníka

dieťaťa (Zákon 1990:52 o špeciálnych ustanoveniach o starostlivosti o mladé oso-

by). Toto sa môže stať, ak sa problémy týkajú domova a rodiny a napríklad sa týkajú

útoku, neprimeraného využívania alebo nedostatku starostlivosti, ktoré môžu pred-

stavovať reálne riziko, že zdravie a vývoj mladej osoby môžu byť poškodené, podľa

Oddielu 2 (SFS 2003:406). O takejto starostlivosti by malo byť rozhodnuté aj v prí-

pade, ak mladá osoba, teraz až do veku 20 rokov, vystavuje svoje zdravie alebo vývoj

značnému riziku poškodenia zneužitím návykových látok, trestnou činnosťou alebo

iným sociálne deštrukčným správaním podľa Oddielu 3 (SFS 2006:896). Ak je prav-

depodobné, že starostlivosť bude potrebná a súdne rozhodnutie sa nedá očakávať,

orgán sociálnej starostlivosti sa môže rozhodnúť konať hneď, podľa Oddielu 6. Av-

šak, takéto rozhodnutie by malo byť overené správnym súdom. Právo na odškodne-

nie existuje bez ohľadu na to, či je poškodená osoba rezidentom Švédska alebo len

dočasným návštevníkom, ale pre nerezidentov odškodnenie poškodených trestným

činom zahŕňa len trestné činy spáchané vo Švédsku.188

Švédsky cudzinecký zákon (2005:716) neposkytuje obetiam OSĽ všeobecné právo

na  azyl alebo povolenie prechodného pobytu. V  niektorých prípadoch majú obete

právo zotrvať kvôli zvlášť znepokojujúcim okolnostiam podľa kapitoly 5 Oddiel 6. Táto

časť zdôrazňuje okolnosti, ktoré by mali byť vzaté do úvahy. Sú to zdravotný stav cu-

dzinca, adaptácia vo Švédsku a situácia v rodnej krajine. Druhý odsek hovorí, že dieťa

môže získať povolenie na  pobyt aj vtedy, ak okolnosti nie sú také závažné, ako sa

vyžaduje pri dospelých. Napríklad 17-ročné rómske dievča, ktoré prišlo do Švédska

z Rumunska v dôsledku toho, že bola obchodovaná pre sexuálne účely.189 Na základe

žiadosti žalobcu jej bolo vydané povolenie na prechodný pobyt počas účasti v trest-

nom konaní. Naučila sa švédsky, bola na terapii a začala so vzdelávaním. Ak by sa

188 Viď časť II.6 Odškodnenie.

189 Migračný súd in Skåne County, 2006-11-22 v prípade UM 1335-06.

79

vrátila domov, prišla by do veľmi ťažkých podmienok a hrozilo by riziko, že výsledky

terapie nebudú ďalej úspešné. Tieto okolnosti spolu s jej nízkym vekom jej zabezpe-

čili právo zostať v krajine. V čase rozsudku mala 19 rokov.

V Rakúsku Federálny zákon o sociálnej ochrane mládeže a deväť zákonov o sociálnej

ochrane spolkových krajín vymenúvajú služby dostupné rodičom, rodinám, deťom

a umožňujú zasiahnuť v prípadoch, keď je ohrozený najlepší záujem dieťaťa (v kom-

binácii s  ustanoveniami Občianskeho zákonníka/Allgemeines Bürgerliches Gese-

tzbuch). Zákon o osídlení a pobyte upravuje právo na pobyt v Rakúsku v prípadoch,

kedy bola dotknutá osoba obeťou OSĽ. Zákon o zamestnávaní cudzincov (Auslän-

derbeschäftigungsgesetz) stanovuje prístup k pracovnému trhu – od úpravy v roku

2011 majú obete OSĽ s pobytom v Rakúsku podľa Oddielu 69 a zákona o osídlení

a pobyte právo pracovať. Zákon o azyle usmerňuje proces žiadosti o azyl. Neusta-

novuje priame súvislosti, ktoré by brali do  úvahy indikácie možného zapletenia sa

do OSĽ, napriek vo všeobecnosti ťažkej identifikácii obetí OSĽ. Niekoľko zákonov sa

zaoberá vzdelávaním detí, napr. zákon o povinnom vzdelávaní (Schulpflichtgesetz) –

bez ohľadu na národnosť, každé dieťa s pobytom v Rakúsku má právo a povinnosť

navštevovať školu, začínajúc vo veku 6 rokov a  pokračujúc nasledujúcich 9 rokov.

Napokon zákon o  obetiach trestných činov (Verbrechensopfergesetz) stanovuje

odškodnenie pre obete trestných činov vrátane OSĽ; avšak v aplikácii tohto zákona

na obete OSĽ je veľa nedostatkov.190

V Taliansku Zákon 228/2003 ustanovuje najdôležitejší vynucovací nástroj dostupný

talianskemu štátu, zatiaľ čo článok 18 Nariadenia 286/98 vydáva špeciálne povole-

nie na ochranu zahraničných obetí násilia a vykorisťovania, ktorý im umožňuje unik-

núť z nátlaku trestného činu.

ii.4. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Identifikácia detských obetí obchodovania

V Bulharsku LCHT neobsahuje formalizovaný postup identifikácie obetí OSĽ ako ta-

kej alebo formálny status obete. V  prípadoch detských obetí OSĽ sú Ministerstvo

vnútra a  Štátna agentúra pre ochranu detí (ďalej ako ŠAOD) informované do  24

hodín. Uplatňuje sa Špeciálny koordinačný mechanizmus pre postúpenie a  sta-

rostlivosť o deti bez sprievodu a detské obete OSĽ vracajúce sa zo zahraničia, bez

ohľadu na to, či sú deti bulharskými občanmi alebo nie (ďalej ako Koordinačný me-

190 Viď Planitzer, Probst, Unterlerchner, Steiner, COMP.ACT Rakúsko, Možnosti získania odškodnenia pre obte OSĽ v Rakúsku (Zhrnutie) (2011).

80

chanizmus).191 Bulharsko má tiež Národný mechanizmus pre postúpenie a podpo-

ru obchodovaných osôb (ďalej ako Národný referenčný mechanizmus),192 vytvorený

medzi-inštitucionálnou pracovnou skupinou, v  ktorej boli aj mimovládne organizá-

cie (ďalej ako MVO). Identifikácia (detských) obetí OSĽ je zahrnutá v štandardných

operačných postupoch mechanizmu a obsahuje neformálne identifikácie vykonané

rôznymi inštitúciami a  organizáciami, ktoré mali prvý kontakt s  obeťou a  formálne

identifikácie vykonané predsúdnymi orgánmi za účelom začatia vyšetrovania. Iden-

tifikácia sa vykonáva prostredníctvom prvého neformálneho rozhovoru s  obeťou

a  prostredníctvom pozorovaní, po  ktorých je vykonané hodnotenie rizika (Národný

referenčný mechanizmus). Môže byť vykonané, o. i., pomocou Národnej linky infor-

mácií, konzultácií a asistencie deťom. Konkrétne pre každý prípad národnej detskej

obete by mala ŠAOD písomne informovať Riaditeľstvo sociálnej podpory v oblasti,

kde dieťa trvalo/v súčasnosti býva, s cieľom sformovania multidisciplinárneho tímu,

ktorý zhodnotí rodinné a sociálne prostredie dieťaťa a riziko opätovného obchodo-

vania a navrhne plán opatrení spolu s tímom krízového centra, kde by dieťa mohlo

byť umiestnené. Počas prípadov, v ktorých sa obeť vracia do krajiny, bulharskí diplo-

matickí a konzulárni predstavitelia prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí

upovedomia ŠAOD a ministerstvo vnútra. Špecificky pre detské obete Riaditeľstvo

sociálnej podpory v  oblasti, kde dieťa trvalo/v súčasnosti býva, vykonáva primera-

né opatrenia na  ochranu v  súlade s  potrebami a  záujmami dieťaťa – najčastejšie

umiestnenie do krízového centra.

Čo sa týka detí z krajín mimo EÚ, status cudzincov bez sprievodu mladších ako 18

rokov, ktorí vstúpili do krajiny legitímne a nevyžadovali ochranu podľa Zákona o azyle

a utečencoch, ustanovuje relevantné ustanovenie Zákona o cudzincoch v Bulharskej

republike (článok 28a). Takýmto deťom je možné predĺžiť ich pobyt na bulharskom

území. ŠAOD im dočasne poskytuje nevyhnutnú materiálnu podporu a starostlivosť.

Ak nie je pobyt dieťaťa predĺžený, je vrátené do svojej rodiny alebo priradenému opat-

rovníkovi. Keď to nie je možné alebo je v rozpore so záujmami dieťaťa, je obeť umiest-

nená do vhodných prijímacích centier v krajine pôvodu alebo do tretej krajiny, ktorá

je pripravená ju akceptovať. Ako bolo opísané vyššie, bulharský systém identifikácie

detských obetí OSĽ sa zdá byť dobre navrhnutý s jasnými úlohami a zodpovednos-

ťami formalizovanými Národným referenčným mechanizmom, kde ŠAOD má vedú-

cu úlohu spolu s Riaditeľstvom sociálnej podpory a Ministerstvom vnútra. V tomto

ohľade by mala byť existencia špeciálneho koordinačného mechanizmu vnímaná

ako pozitívny vývoj, napriek tomu, že LCHT neustanovuje formalizovaný postup iden-

tifikácie obetí OSĽ.

191 Ak je dieťa cudzincom, má dvojité občianstvo alebo žiadne občianstvo alebo má špeciálnu ochranu v  zmysle zákona o  azyle a  utečencoch, koordinačný mechanizmus je aplikovaný, prispôsobený kaž-dému samostatnému prípadu, a upovedomenia sú vydané štátnou agentúrou pre utečencov a riadi-teľstvom migrácie ministerstva vnútra, ktoré vydáva povolenia na pobyt, ako aj Národnej komisie proti obchodovaniu.

192 Bolo to potvrdené Národnou komisiou proti obchodovaniu v novembri 2010 a má byť predložené Rade ministrov na prijatie.

81

V súčasnosti je v Maďarsku úloha identifikácie vykonávaná najmä Národnou infor-

mačnou linkou krízového manažmentu spadajúcou pod ministerstvo národných

zdrojov. Národná linka krízového manažmentu filtruje obete OSĽ a následne vyko-

náva prvé kroky pre ochranu obete pred ďalšou ujmou. Podľa Maďarskej národnej

stratégie boja proti obchodovaniu s  ľuďmi môže obchodované osoby identifikovať

široké spektrum ľudí z praxe od polície cez národných koordinátorov, miestne samo-

správy, sociálne služby, azylové a cudzinecké orgány až po MVO. Po identifikácii sú

obete OSĽ usmernené na vymenovanú kontaktnú osobu, ktorá by mala vykonať kro-

ky smerujúce k zvládnutiu ich ďalšieho života. Je nevyhnutné, aby v systéme, ktorý

má byť ľahko dostupný a promptný, boli zahrnuté MVO. Tiež si je potrebné všimnúť,

že SWOT analýza v Národnej stratégii boja proti OSĽ uznala, že nedostatok účinnosti

s ohľadom na identifikáciu obetí je hlavným zlyhaním maďarského systému boja pro-

ti OSĽ. Maďarský systém identifikácie obchodovaných osôb a zvlášť obchodovaných

detí je v ostrom kontraste s opatreniami a politikami, ktoré sú v Bulharsku. Avšak, Ma-

ďarsko prechádza významnými zmenami, pokiaľ ide o opatrenia a politiky týkajúce

sa boja proti OSĽ, čo môže priniesť komplexnejšiu a efektívnejšiu prax identifikácie

obetí OSĽ.193

Na  Slovensku, podľa štatistických informácií poskytnutých orgánmi Ministerstva

vnútra SR (ďalej ako MV SR), boli všetky obete OSĽ identifikované v  rokoch 2008

a 2009 slovenskými občanmi a ich počet bol pomerne nízky.194 Vzhľadom na to, že

policajné štatistiky na Slovensku indikujú vysoký počet prípadov kupliarstva,  do kto-

rých sú zatiahnuté obete mladšie ako 18 rokov,195 sú aj prípady obchodovania s deťmi

vyšetrované, stíhané a súdené ako prípady kupliarstva. To znamená, že nedostatky

v postupoch identifikácie detských obetí OSĽ sú prítomné aj na Slovensku . V súčas-

nosti neexistujú špeciálne mechanizmy pre postúpenie obchodovaných detí orgá-

nom sociálnej ochrany. Slovenské orgány navrhli nástroj, ktorý má pomôcť sociálnym

pracovníkom pri identifikácii detských obetí OSĽ a pri poskytovaní ochrany a podpo-

ry (interná norma č. IN - 068/2010: Vykonanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately pre obete OSĽ). Avšak, táto interná norma neupravuje rozdelenie

úloh, ktoré by mohli naznačovať aspoň základ neformálneho NRM. Ďalej, Národný

program boja proti OSĽ na roky 2011 – 2014 vypracováva koordinačné aktivity v prí-

padoch týkajúcich sa obchodovaných maloletých alebo cudzincov, čo je relevantné

pre identifikáciu obetí OSĽ.

Identifikácia obetí OSĽ je nutné pre ďalšie ochranné a asistenčné opatrenia, ale sta-

tus obete OSĽ nie je definovaný zákonom. Jediná relevantná definícia je uvedená

193 Pre lepšiu identifikáciu obetí OSĽ bolo vydané nové nariadenie v roku 2012 o postupoch identifikácie obete obchodovania s ľuďmi 354/2012 (XII.13.) Nariadenie vlády o identifikačnom systéme obetí OSĽ.

194 Viď Úvod.

195 Na základe rozdelených údajov poskytnutých Úradom pre boj s organizovaným zločinom Policajného Prezídia pre UNODC v roku 2008, počet osôb odsúdených v rokoch 2004 a 2007 za trestné činy OSĽ a  kupliarstvo, v  ktorých obeť bola mladšia než 18 rokov, bolo viac než 50 % prípadov obchodovania s ľuďmi (19 z 34) a skoro jedna tretina prípadov kupliarstva (10 z 32).

82

v  Nariadení č. 47 MV SR záväzného pre MV SR. Status obete OSĽ podľa spome-

nutého nariadenia je aplikovaný na osobu, ktorá akceptuje účasť v Programe pod-

pory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi implementovanom MV SR v spolupráci

s MVO na základe špecifických zmlúv. Národný koordinátor udeľuje status obete OSĽ

a proti rozhodnutiu sa nedá odvolať. Obete sú tiež informované o možnosti vstupu

do Programu na ochranu svedkov, finančného odškodnenia a získania trvalého poby-

tu (ak je to v záujme Slovenskej republiky). Avšak, v tomto ohľade nemôžu byť poskyt-

nuté príklady, keďže formálne doteraz neboli identifikované žiadne zahraničné obete.

Absencia pro-aktívneho prístupu k identifikácii zahraničných obetí OSĽ vytvára riziko,

že množstvo takých obetí zostáva neidentifikovaných a bez poskytnutej asistencie.

Slovenský identifikačný systém obetí OSĽ sa spolieha na sebaidentifikáciu a/alebo

na návrat už identifikovaných národných obetí zo zahraničia . Pre absenciu fungu-

júceho národného referenčného mechanizmu (ďalej ako NRM) a  formalizovaných

procesov na postúpenie obchodovaných detí orgánom sociálnej ochrany sú v iden-

tifikácii a poskytovaní podpory obetiam vážne nedostatky. Orgány sociálnej ochra-

ny nemajú v procese významnú úlohu. Počet identifikovaných detských obetí OSĽ

na Slovensku zostáva významne nízky.

Ani Švédsko nemá nariadenie o  identifikácii potenciálnych obetí OSĽ. Tak, ako

v mnohých iných prípadoch, sa na to dá nazerať ako na prebiehajúci proces od po-

dozrenia z  trestného činu ku konečnému odsúdeniu. Zamestnanci Migračnej rady

alebo orgány sociálnej starostlivosti môžu vyvolať podozrenie a kontaktovať políciu

pre ďalšie vyšetrovanie. Zdá sa, že policajný prieskum je najčastejším začiatočným

bodom. To súvisí so sexuálnym vykorisťovaním, ktoré zažije väčšina obchodovaných

detí vo Švédsku. Ak je dieťa zatiahnuté do  priestupkov, akými sú vreckové zlodej-

stvo alebo krádeže v  obchode, môže ho to tiež priviesť do  kontaktu s  políciou. Ak

je pravdepodobnou obeťou dieťa, polícia a ďalšie orgány sú povinné nahlásiť ohro-

zenie dieťaťa lokálnym orgánom sociálnej starostlivosti podľa zákona o sociálnych

službách (kapitola 14, Oddiel 1). Vedúci predbežného vyšetrovania, v týchto vážnych

prípadoch vždy žalobca, je jediný, kto môže požiadať o  dočasné povolenie na  po-

byt pre zahraničné dieťa. Ako bolo spomenuté vyššie, Švédsko nemá ani ustálený

postup, ani vymenované inštitúcie s kompetenciami vykonávať identifikáciu. Roz-

dielne legislatívy majú rozdielne normy pre zodpovedajúce prípady. Podľa zákona

o  cudzincoch môže byť špeciálne právo na  dočasné povolenie na  pobyt udelené

obetiam obchodovania. Podľa tohto zákona môže žalobca požiadať o dočasné povo-

lenie na pobyt pre poškodenú stranu. Podľa zákona povolenie závisí od spolupráce

poškodenej strany s orgánmi vynucovania práva, ako aj od prísľubu ďalšieho nekon-

taktovania sa s podozrivými páchateľmi (Kapitola 5, Oddiel 15). Podpora a ochrana

sú obetiam OSĽ zaručené všeobecnou legislatívou.

Švédsko prijalo prístup trestnej spravodlivosti pre  identifikáciu obchodovaných

osôb, najmä v prípadoch sexuálneho vykorisťovania, priestupkov a žobrania. V sú-

časnosti neexistujú nariadenia na identifikáciu detských obetí OSĽ. Vo všeobecnosti,

83

keď je dieťa prichytené políciou, ako vykonáva nelegálnu činnosť, polícia je povinná

kontaktovať miestne orgány sociálnej starostlivosti, ktoré môžu/nemusia identifiko-

vať dieťa ako obeť OSĽ. V tejto oblasti nie sú v súčasnosti dostupné postupy. Okrem

postavenia poškodenej strany/svedka v trestnom konaní neexistuje špeciálny status

udelený obeti OSĽ, napr. prostredníctvom programu podpory alebo podobných ini-

ciatív, ako je to v prípade niektorých iných krajín.

V Taliansku tiež nie sú národné štandardizované postupy identifikácie obchodova-

ných osôb a ani nie je definovaný súbor indikátorov na identifikáciu prípadov OSĽ. Vo

všeobecnosti sú zodpovedné za  identifikačný proces organizácie fungujúce podľa

článkov 13 a 18 a orgány činné v trestnom konaní. Ak orgány činné v trestnom konaní

identifikujú obchodovanú osobu, posunú ju organizáciám, ktoré vedú vyššie spome-

nuté programy. Ak je obchodovaná osoba identifikovaná MVO, tá kontaktuje OČTK

a  ponúkne obeti možnosť zúčastniť sa ochranného programu. Občianska spoloč-

nosť, priatelia, známi a klienti obetí, ako aj Národná linka (Numero Verde Anti-Tratta)

tvoria dôležité kanály rozsiahlych snáh agentúr a policajných síl.

Postupy, podľa ktorých sa vykonáva identifikácia a podpora detí, sa v Taliansku znač-

ne líšia v závislosti od regiónu. V skutočnosti sú dohody, ktoré ustanovujú identifikač-

né a referenčné mechanizmy, lokálne. Dohody sa zameriavajú na vytvorenie lokálnej

siete rôznych strán vrátane policajných síl, úradov verejných žalobcov, mládežníc-

kych súdov, zdravotníckych služieb, MVO a relevantných aktérov. Niektoré z  týchto

dohôd sú efektívne, lebo obsahujú štandardné operačné postupy na  identifikáciu

a  postúpenie obchodovaných osôb, kým iné sú všeobecnejšie a  môžu sa ukázať

ako menej efektívne. Preto prostredníctvom protokolov a memoránd porozumenia,

OČTK, MVO a  justícia (verejný žalobca na mládežníckom súde) definujú svoje po-

vinnosti a pravidlá spolupráce. Systém boja proti OSĽ je v platnosti od roku 1998, čo

umožnilo konsolidáciu praktík, ako aj lokálnych sietí. Vďaka opakovaným koordinač-

ným snahám sa stali inštitucionalizovanými.

Vo všeobecnosti je po prvom rozhovore vykonané vyšetrovanie rodiny obete, ak obeti

chýba dokumentácia. Obete obchodovania sú na začiatku umiestnené v núdzových

prístreškoch na krátky čas. Ďalším krokom po postúpení centrám prvého príjmu je

kompletné vypočúvanie, ktoré zbiera informácie o  príbehu obete, hodnotí ochotu

prijať podporu a  informuje obeť o  dostupných ochranných opatreniach. Napokon,

po prijatí autorizácie súdnej autority (Mládežnícky súd pre deti), je implementovaný

špeciálny program asistencie a integrácie pre obete OSĽ. Status obete OSĽ je ude-

lený osobe, ktorá akceptuje účasť v programoch podľa článkov 13 a 18.

Tzv. Teramo protokol, samostatná iniciatíva, riadi úlohy zainteresovaných kľúčových

hráčov a  definuje operačné postupy spolupráce medzi policajnými silami, súdnic-

tvom, verejnými osobami a niekoľkými občianskymi organizáciami. Súd v Teramo sa

v spolupráci s asociáciou Na ceste zaoberal tvorbou a  implementáciou dokumen-

tu „Pokyny pre správanie sa k potenciálnym obetiam OSĽ a vykorisťovania, ako aj

zmierňovanie nelegálnej imigrácie“.196 Hoci tento protokol môže byť vnímaný ako re-

ferenčný systém čisto lokálneho významu, môže byť pridaný do zoznamu príkladov

dobrej praxe v oblasti mnohostranného prístupu a podvihovania povedomia.

Ďalej Oddelenie rovných príležitostí (ďalej ako ORP) v spolupráci s  ICMPD navrhlo

„Pokyny pre tvorbu medzinárodného mechanizmu postupov pre obchodované oso-

by v Európe“ s cieľom prispieť k efektívnejšej a udržateľnej národnej a európskej re-

akcii na OSĽ vytvorením mechanizmu pre komplexnú asistenciu obetiam pomocou

štandardných operačných postupov. Avšak, nedostatok národných plánov a národ-

ných referenčných mechanizmov sťažuje široké použitie štandardných postupov na-

vrhnutých v Taliansku. Výsledkom na jednej strane je, že Taliansko zostáva bez jasné-

ho a homogénneho identifikačného a referenčného mechanizmu, na druhej strane,

ľudský kapitál pre asistenciu deťom je neadekvátny, keďže projekty nemajú špeciál-

ne zameranie na  deti a  ani odborníci nemajú špeciálne zručnosti nevyhnutné pre

starostlivosť o  deti. Preto je evidentná komplexnosť rozpoznávania detských obetí

OSĽ, ako aj nedostatok primeranej právnej ochrany pre tieto deti; a tento fenomén je

pri vyšetrovaní podceňovaný. Keď necháme bokom špecifickú zraniteľnosť detských

obetí obchodovania, hlavný prvok ich identifikačného procesu sa týka hodnotenia ich

veku, najmä keď nemajú dokumenty.

V Rakúsku nie je identifikácia (detských) obetí limitovaná na políciu, aj poskytovate-

lia služieb ako MVO Lefö-IBF (ktorá sa špecializuje na zaobchádzanie so ženskými

obeťami OSĽ vrátane dievčat vo veku 16 rokov a  viac) alebo inštitúcia viedenskej

samosprávy Drehscheibe (ktorá sa zaoberá deťmi bez sprievodu vrátane detských

obetí OSĽ) môžu identifikovať obete (napr. oznamovaním týmto organizáciám). Ale

podobne ako vo Švédsku, je v praxi väčšina obetí a zvlášť detí identifikovaná polí-

ciou.197 To súvisí s formami vykorisťovania, ktoré tie deti zažili. V niektorých prípadoch

boli tieto deti mladšie ako 14 rokov, čo je v Rakúsku vek trestnej zodpovednosti. Ná-

sledne, minimálne vo Viedni, polícia zvyčajne postupuje tieto deti do ďalšej starost-

livosti inštitúcie Drehscheibe. Je zrejmá potreba intenzívnejších identifikačných úsilí

v  iných oblastiach potenciálneho vykorisťovania detí, ako je prostitúcia, služobníc-

tvo (napr. v  rodinným firmách/reštauráciách) alebo v  iných oblastiach pracovného

vykorisťovania. Diskutuje sa o zlepšení prístupu inštitúcií ako Lefö-IBF k hlavnému

prijímaciemu centru pre žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Rakúska, ktoré sa na-

chádza v Traiskirchen (Dolné Rakúsko). Ako je vysvetlené v rakúskej správe, výzvou

zostávajú úrady pre sociálnu starostlivosť o mládež, ktoré majú celkovú zodpoved-

nosť za  všetky deti, ktoré žijú v  Rakúsku, bez ohľadu na  ich národnosť, zasiahnuť

a  poskytovať služby v  prípadoch ohrozenia najlepšieho záujmu dieťaťa. Pracovná

skupina pre obchodovanie s deťmi dôsledne upozornila na tento problém s orgánmi

196 „Procura di Teramo“, dostupné na <http://www.procura.teramo.it/news.aspx?id=1132> (január 2013).

197 Viď ECPAT Rakúsko (ed), ‘Alternatívna správa o  implementácii opčného protokolu k Dohovoru o prá-vach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii’ (Apríl 2008) 30.

85

starostlivosti o mládež spolkových krajín, ale nanešťastie nie všetky z nich sa aktívne

zúčastňovali v  tejto pracovnej skupine.198 Nedôsledné postupy a  politiky vytvárajú

prekážky pre komplexnú identifikáciu obchodovaných detí; podobne je silná potre-

ba ďalšieho vzdelávania pracovníkov sociálnych služieb v oblasti OSĽ, identifikácie

a postupovania. ECPAT Rakúsko, napríklad, sa pustila do školiaceho programu, ktorý

bol v roku 2011 ponúkaný v niekoľkých spolkových krajinách. Ako bol uvedené vyššie,

neexistuje stály zoznam inštitúcií s kompetenciami na  identifikáciu obetí; a okrem

tohto identifikácia detských obetí OSĽ závisí na relevantnej legislatíve aplikovateľnej

v príslušných prípadoch.

Ako bolo vyššie analyzované, taliansky systém identifikácie, napriek tomu, že je po-

stavený na lokálnej úrovni, slúži ako príklad veľmi dobre navrhnutého referenčného

rámca na  identifikovanie a podporu obchodovaných detí . Počas rokov svojej exis-

tencie sa vyvinul a  má potenciál zlepšiť svoje slabé stránky a  učiniť identifikáciu

a  podporu homogénnejšou v  celej krajine . Je to podobné s  rakúskym systémom,

v ktorom spolkové krajiny nesú podstatnú časť zodpovednosti . Pokiaľ ide o Švédsko,

má potenciál sa posunúť od prístupu k identifikácii obchodovaných detí založeného

na trestnej spravodlivosti k politikám súvisiacim s migráciou a azylom .

ii.5. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Asistencia, ochrana, zdravotnícka starostlivosť

V skúmaných krajinách sa uplatňuje široká škála opatrení na zaistenie asistencie,

ochrany a starostlivosti . Jednou zo spoločných charakteristík v týchto krajinách je,

že všetky majú v  platnosti rozdielne nariadenia pre dobu na  rozmyslenie, povole-

nie na pobyt v krajine a poskytujú rozmanitú škálu služieb viac či menej dostupnú

v rôznych fázach asistencie (detským) obetiam OSĽ, ktoré často priamo súvisia so

statusom dieťaťa v imigračných, trestných a pod. konaniach.

V Bulharsku LCHT ustanovuje, že po identifikácii obetí OSĽ by ich predsúdne orgány

mali ihneď informovať o možnosti získať špeciálnu ochranu, ak v rámci jednomesač-

nej doby na rozmyslenie vyhlásia súhlas spolupracovať s orgánmi pri stíhaní podo-

zrivých (článok 26, odsek 1, LCHT). Špeciálna ochrana poskytovaná do konca trest-

ného konania zahŕňa poskytnutie dlhodobého povolenia na pobyt pre zahraničných

občanov a predĺženie ich pobytu v domove (článok 25, LCHT). Podľa Národného re-

ferenčného mechanizmu sú všetky obete OSĽ oprávnené na podporu počas doby

na rozmyslenie. (Detská) obeť by si mala byť vedomá výhod spolupráce (špeciálna

ochrana), svojich práv na právnu pomoc zadarmo, funkcií predsúdnych orgánov, svo-

jich práv počas trestného konania a svojho práva na finančné odškodnenie.

198 Viď kritické poznámky ohľadom nedostatku spolupráce a  koordinácia medzi Länder v  Rade Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi Rakúskom, Štrasburg, 15. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(10), par. 145.

86

Dlhodobé povolenie na pobyt ako súčasť špeciálnej ochrany je vydávané podľa zá-

kona o cudzincoch v Bulharskej republike do jedného roka alebo do konca trestného

konania orgánmi ministerstva vnútra (čl. 28, odsek 1, LCHT). Pre osoby, ktoré nemajú

identifikačné dokumenty a odmietajú spolupracovať pri zistení ich identity, povolenie

nie je vydávané (čl. 28, odsek 3, LCHT). Pobyt v domove je predĺžený v súlade s ter-

mínom špeciálnej ochrany, ale nesmie prekročiť termín ukončenia trestného konania

(čl. 29, LCHT). Špeciálna ochrana podľa LCHT nie je v  rozpore s ochranou svedka

podľa Dohovoru o  právach dieťaťa (čl. 31, LCHT). V  prípadoch žiadnej spolupráce

s políciou/súdmi, nariadenie o pobyte detských obetí, ktoré nie sú občanmi EÚ, prav-

depodobne spadá na úrovni národnej legislatívy pod ustanovenia zákona o cudzin-

coch a zákona o azyle a utečencoch v kombinácii s ochranou podľa LPC.

Centrá ochrany a asistencie obetiam OSĽ sú zakladané lokálnymi komisiami proti

OSĽ (čl. 11, odsek 1, LCHT). Poskytujú informácie o správnych a súdnych postupoch,

nariaďovanie asistencie a  ochrany obetiam OSĽ v  jazyku, ktorému rozumejú; špe-

cializovanú psychologickú a  zdravotnícku pomoc; asistenciu pri reintegrácii obete

do rodinného a sociálneho prostredia (čl. 11, odsek 2, LCHT). Každá osoba prejde

zdravotným vyšetrením a pomocou alebo je posunutá do nemocnice, ak je to potreb-

né (čl. 26). V praxi boli od roku 2006 deti umiestňované do krízových centier v rámci

legislatívy o sociálnej asistencii (pozri nižšie). Zvlášť detské obete obchodovania sú

najčastejšie umiestňované do krízových centier pre deti, ktoré sú sociálnymi služba-

mi rezidenčného typu podľa Nariadenia o implementácii zákona o sociálnej podpore,

kde sú umiestňované detské obete obchodovania, ale aj násilia a  iných typov vy-

korisťovania.199 Výskumníci uvádzajú, že v praxi sú umiestnenia najčastejšie závislé

od subjektívneho hodnotenia rizika umiestňujúcim orgánom a nie od objektívnych

kritérií (Gerginova & Petrov, 2011: 14). Ani riaditeľstvá sociálnej podpory nie sú po-

vinné umiestňovať deti do centra najbližšieho k ich súčasnému bydlisku a dokonca

ich niekedy umiestňujú do najvzdialenejších centier s cieľom oddeliť ich od nepriaz-

nivého prostredia, väčšinou bez ich súhlasu a dokonca aj proti ich vôli/vôli ich rodi-

čov alebo opatrovníkov (Gerginova & Petrov, 2011:17).

Pre každé dieťa je vytvorený individuálny krízový plán, ktorý obsahuje najakútnejšie

opatrenia, ktoré treba vykonať, program na pomoc reintegrácie do spoločnosti a so-

ciálneho pracovníka, ktorý postupuje v  jeho prípade. Tím psychológov, pedagogic-

kých odborníkov, zástupcov miestnej komisie na boj proti protispoločenským činom

maloletých osôb a policajti pracujú s deťmi, a  tiež zapájajú rodiny, pokiaľ to nie je

škodlivé zlepšovaniu stavu a reintegrácii dieťaťa. Podľa pracovníkov boja proti OSĽ

v praxi sa doteraz v Bulharsku nestalo, že by rodičom, ktorí vykorisťovali alebo ob-

chodovali so svojím dieťaťom, boli odobrané ich rodičovské práva. V skutočnosti sa

často po šiestich mesiacoch v krízovom centre deti vracali do ich rodinného prostre-

199 Predovšetkým sú v Krízovom centre aj deti, ktoré spáchali protispoločenské činy, napr. prostitúcia, pre-važne v dôsledku násilia, ktoré boli voči nim vykonané, ktoré môžu zle vychádzať s ostatnými detskými obeťami násilia (Gerginova a Petrov, 2011: 15-16).

87

dia a  ich vykorisťovanie pokračovalo. Pre všetky umiestnenia dieťaťa mimo rodinu

podáva riaditeľstvo sociálnej podpory do jedného mesiaca od nariadenia dočasné-

ho administratívneho umiestnenia (čl. 27, LPC)200 návrh na Krajský súd na rozhod-

nutie o umiestnení dieťaťa (čl. 28, LPC). Potreba a povinnosť žiadať o rozhodnutie

o umiestnení nie sú vždy v zhode s praxou (Gerginova & Petrov, 2011: 18). V skutoč-

nosti v nedávnom rozsudku201 ECHR rozhodol, že umiestnenie dievčat v krízovom

centre na takmer 9 mesiacov bez súdneho zásahu v kombinácii s prísnym režimom

takého centra, viedlo k obmedzeniu slobody a bolo vykonané v rozpore s článkom 5

ECHR .

Podľa bulharskej legislatívy detské obete obchodovania majú zabezpečené vzdelá-

vanie v  štátnych alebo samosprávnych školách podľa zákona o  vzdelávaní (čl. 23,

LCHT). Podľa Koordinačného mechanizmu majú krízové centrá hodnotiť vzdelávaciu

úroveň dieťaťa a vykonávať opatrenia pre dosiahnutie kompletného vzdelania a záro-

veň vytvárať podmienky, aby dieťa v budúcnosti spĺňalo ďalšie vzdelávacie potreby.

Môžeme zhrnúť, že v Bulharsku sa o deti stará LPC a centrá pre ochranu a pomoc

detským obetiam OSĽ podľa zákona LCHT . Neexistencia prístreškov pre obchodo-

vané deti a nedostatok objektívnych kritérií pre ich umiestnenie v krízových centrách

znamená problém v súvislosti s pomocou obetiam OSĽ . Podľa správy o Bulharsku,

takéto umiestňovanie môže znamenať porušenie čl . 5 Európskeho dohovoru, čo je

vážne tvrdenie . Fakt, že existuje prípad v Bulharsku, kedy rodičom, ktorí obchodova-

li alebo vykorisťovali svoje dieťa, boli odobrané ich rodičovské práva, taktiež upozor-

ňuje na zaujímavú prax a postupy .

Obchodované deti, ako aj maloletí bez sprievodu a deti utečencov, majú v Maďar-

sku formálne nárok na prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti – vrátane men-

tálnej zdravotnej starostlivosti – bez ohľadu na  ich právne postavenie. V súvislosti

s existujúcou kapacitou, nedávna správa maďarského ombudsmana vyzdvihuje, že

počet pediatrických psychológov/psychiatrov je skutočne nedostatočný na zvládnu-

tie iba potreby bežnej populácie. V súčasnosti poskytuje bezplatnú špecializovanú

psychiatrickú starostlivosť len nadácia Cordelia, okrem toho aj psychosociálnu reha-

bilitáciu a službu pre reintegráciu detských a dospelých obetí OSĽ za pomoci špeci-

álne vyškolených tlmočníkov v domácom jazyku. Okrem toho tieto obchodované deti

majú taktiež nárok na bezplatné stravovanie, sociálne zabezpečenie a vzdelanie.202

200 Správne rozhodnutia môžu byť odvolané podľa Správneho poriadku.

201 Affaire A. et autres c. Bulgarie (Requête Nº 51776/08), Arrêt, Štrasburg, dostupné na <http://cmis-kp.echr.coe.int/tkp197/view.asp?item=1&portal=hbkm&action=html&highlight=51776/08%20|%2051776/08&sessionid=82980778&skin=hudoc-en> ( december 2011), paras. 90-98.

202 Od júla 2012 táto pomoc a služby sú ihneď dostupné kvôli humanitárnej karte, ktorú obete OSĽ a os-tatní obdržia, keď začne ich konanie o postavení a potom, čo je ich postavenie vyriešené, spolu s povo-lením na pobyt obdržia kartu sociálneho zabezpečenia pre bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

88

Na Slovensku v súčasnosti neexistuje žiaden formalizovaný proces na určenie naj-

lepšieho záujmu dieťaťa, ktorý by priamo zahŕňal konkrétne obchodované dieťa (či

už občana alebo cudzinca), pre identifikáciu vhodnej dočasnej starostlivosti a trva-

lých riešení, vrátane hodnotenia rizík a bezpečnosti pred možným návratom dieťaťa

do krajiny pôvodu, ako je vyššie spomínané, okrem bežných ustanovení o sociálno-

právnej ochrane a  sociálnej kuratele detí a  spomínaného všeobecného Programu

ochrany a  podpory pre obete OSĽ. Formalizovaný NRM v  súvislosti s  deťmi ešte

stále treba vytvoriť . Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa doby na rozmyslenie, podľa

slovenských orgánov, poskytnutie príslušnej lehoty na zotavenie a doby na rozmys-

lenie je upravené v čl. 43 (7) zákona o pobyte cudzincov. Podľa štátnych orgánov,

38 obetiam OSĽ bola udelená doba na zotavenie a  rozmyslenie v  roku 2008 a 20

v  roku 2009.203 Avšak, táto informácia je nekonzistentná s  faktom, že žiadne obe-

te zo zahraničia neboli identifikované v Slovenskej republike. Na základe informácií

od štátnych orgánov, povolenie na tolerovaný pobyt sa vzťahuje na všetkých cudzin-

cov, ktorí sa nachádzajú na Slovensku ilegálne, aby sa zaistila ich legálna prítomnosť

v prípadoch určených podľa zákona, a nielen v prípadoch týkajúcich sa obetí OSĽ.

Preto vyššie spomínané údaje sa v skutočnosti vzťahujú na všetkých cudzincov, ktorí

získali povolenie, ale žiaden z nich nebol obeťou OSĽ.204

Doba na zotavenie a rozmyslenie v zmysle Dohovoru RE sa výrazne odlišuje od povo-

lenia na tolerovaný pobyt podľa právneho poriadku SR. Zmysel povolenia na tolero-

vaný pobyt sa obmedzuje na legalizáciu pobytu osoby na území SR bez oprávnenia

tejto osoby na akékoľvek podporné a ochranné opatrenia. Toto povolenie na tolero-

vaný pobyt sa vydáva len cudzincom, ktorí sa na území nachádzajú ilegálne.205 Nako-

niec, povolenie na tolerovaný pobyt je štátnymi orgánmi považované za rovnajúce sa

času na zotavenie sa a rozmyslenie a povoleniu na pobyt pre obete OSĽ. Podporné

a ochranné opatrenia podľa právnej úpravy môžu byť poskytnuté len, keď potenciál-

na obeť súhlasí s prijatím do Programu podpory a ochrany obetí OSĽ (tj. je formál-

ne identifikovaná – v prípade detí, buď rodič alebo orgán sociálnych služieb/právny

zástupca dieťaťa urobí takéto rozhodnutie za  dieťa), ktoré vedie k  záveru, že pred

prijatím takéhoto rozhodnutia, potenciálne obete OSĽ nemajú prístup k podporným

a ochranným opatreniam, ku ktorým sú oprávnené v zmysle čl. 13 Dohovoru RE.

Slovenská legislatíva zaručuje právo na zdravotnú starostlivosť „rovnako pre každého

v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania“ a výslovne zakazuje diskrimináciu

na základe „pohlavia, (...), farby pleti, (...), národného alebo sociálneho pôvodu.“206

203 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); par 106.

204 Ibid.

205 Zákon o pobyte cudzincov, tiež viď Dôvodová správa k Dohovoru RE, para. 172 a 173.

206 Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej sta-rostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 11.

89

Všetky deti na  Slovensku majú mať prístup k  zdravotnej starostlivosti v  rovnakom

rozsahu ako slovenské deti pred dovŕšením veku 18 rokov zaručenú zákonom. Vý-

davky na zdravotnú starostlivosť maloletých bez sprievodu a detí, ktoré sú žiadateľmi

o azyl hradí štát. Výdavky na zdravotnú starostlivosť pre osoby zapojené do Progra-

mu podpory a  ochrany obetí OSĽ sú hradené prostredníctvom Programu, tak pre

dospelých, ako aj deti. Nič menej, v súčasnosti nie sú žiadne právne/administratívne

ustanovenia upravujúce okamžitý prístup k súborom komplexnej zdravotnej starost-

livosti pre obchodované deti vrátane mentálnej zdravotnej starostlivosti zameranej

na zotavenie sa z  ich traumatických zážitkov. Starostlivosť nie je „špecificky zame-

raná na  traumu a  informácie o  nej“207 a  neexistujú žiadne formalizované postupy

pre informovaný súhlas v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre obchodované deti

vrátane určenia najlepšieho záujmu dieťaťa.

Podobne ako pri práve na zdravotnú starostlivosť, slovenská legislatíva zaručuje prá-

vo na vzdelanie „rovnako pre všetkých v súlade so zásadou rovnakého zaobchádza-

nia“ a výslovne zakazuje diskrimináciu na základe „pohlavia, (...), farby pleti, (...), ná-

rodného alebo sociálneho pôvodu.“208 Všetky deti v Slovenskej republike majú právo

na vzdelanie na rovnakej úrovni ako slovenské deti. MVO, ktoré asistujú pri návrate

slovenských obchodovaných detí, taktiež zabezpečujú pre nich prístup k vzdeláva-

niu v súlade s požiadavkami Programu ochrany a podpory obetiam obchodovania

s  ľuďmi MV SR (aj keď nie je špecificky orientovaný na detské obete), pri príprave

ich individuálnych reintegračných plánov. To isté platí pre maloletých bez sprievodu,

ktorí sú taktiež obeťami OSĽ. Napriek tomu, maloletí bez sprievodu s  tolerovaným

pobytom sú vystavení problémom, najmä čo sa týka prístupu k  stredoškolskému

vzdelávaniu, z dôvodu jazykovej bariéry a chýbajúcich dokumentov o úrovni vzdela-

nia, ktoré dosiahli vo svojich domovských krajinách, čo vedie k odmietaniu zo strany

riaditeľov/liek škôl pri ich zápise do škôl. V súčasnosti neexistuje žiaden strategický

záväzný dokument o  zabezpečení rovného prístupu k  vzdelávaniu pre maloletých

bez sprievodu, deti žiadajúce o azyl alebo deti migrantov/utečencov ani pre detské

obete obchodovania . Ako bolo spomenuté vyššie, na Slovensku je mnoho opatrení

len formálne „na papieri“ a v praxi sa ich uplatňovanie výrazne odlišuje . Nie je mož-

né podať informácie o obetiach obchodovania zo zahraničia, nakoľko dodnes nebola

identifikovaná obeť na Slovensku ani jej nebola poskytnutá pomoc .

Vo Švédsku má byť pre maloletého bez sprievodu zo zahraničia (vrátane detskej obe-

te OSĽ), ustanovený poručník. Zákon o sociálnej starostlivosti sa vzťahuje na takéto

dieťa, ako aj dieťa, ktoré je občanom krajiny. Predstavuje to zodpovednosť za zásah

207 Starostlivosť vnímajúca traumu zahŕňa pochopenie dopadu traumatických zážitkov (špeciálne, rozsah násilia, ktoré môže zahŕňať zneužívanie pred skutočným obchodovaním), o živote jednotlivca a správa-ní, o jeho vnímaní seba samého a aj jeho tela. (Harris, M. a R.D. Fallot, “Envisioning a trauma-informed service system: a vital paradigm shift”, New Directions for Mental Health Services, vol. 89, jar 2001, str. 3 – 22).

208 Ústava Slovenskej republiky, čl. 42.

90

v prípade, ak je dieťa v nebezpečenstve. Švédsky zákon o cudzincoch bol novelizova-

ný tak, aby bol v súlade so Smernicou EÚ 2004/81. Podľa časti 5 odsek 15 je možné,

aby zahraničné obete OSĽ získali špeciálnu dobu na rozmyslenie v rozsahu 30 dní

s právom na povolenie na dočasný pobyt. Je možné získať dlhšie dočasné povolenie,

a to na aspoň šesť mesiacov, ak obeť jasne prejaví svoj záujem spolupracovať s or-

gánmi činnými v trestnom konaní a prerušila všetky vzťahy s osobami, ktoré sú podo-

zrivé zo spáchania trestných činov, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Dodatočnou

podmienkou je taktiež to, že toto je potrebné pre hlavné vyšetrovanie alebo hlavné

pojednávanie v trestnom konaní. Počet detí, ktoré získali povolenie na dočasný po-

byt, z dôvodu predbežného vyšetrovania alebo hlavného pojednávania v trestnej veci

bol nasledovný: jedno dieťa v roku 2008, ktoré malo opatrovníka; dve deti v roku 2009

a jedno z nich malo opatrovníka; päť detí v roku 2010. Administratívne zadržanie je

v zásade zakázané pre všetky deti. Okrem toho, dieťa môže byť v administratívnom

zadržaní spolu s opatrovníkom a maloletí bez sprievodu môže byť zadržaný pred de-

portáciou. V oboch prípadoch, zadržanie môže byť najviac 72 hodín alebo vo výni-

močných prípadoch ďalších 72 hodín.209

Švédsky právny poriadok nezahŕňa žiadne formalizované hodnotenie. Všeobecné

právne normy musia byť spájané so zainteresovanými orgánmi. V prípade švédskeho

dieťaťa sú týmito orgánmi miestne úrady sociálnej starostlivosti a polícia, a v prípade

zahraničného dieťaťa aj Rada pre migráciu. Okresná správna rada Štokholmu spolu

s Národným tímom pre metodickú podporu proti prostitúcii a obchodovaniu (NMT)

vydali v  roku 2011 Národné usmernenia o  práci proti prostitúcii a  obchodovaniu

za sexuálnym účelom. Tieto usmernenia sú doplnené o aspekty, ktoré sa zameriava-

jú na deti a obete a formy vykorisťovania, iného než sexuálneho vykorisťovania. Deti,

ktoré nie sú registrované ako obyvatelia vo Švédsku, zvyčajne nespadajú pod právo

na vzdelanie. Avšak, iné kategórie detí majú právo na vzdelanie. Medzi nimi sú deti

žiadajúce o azyl a deti, ktoré zostávajú vo Švédsku na základe povolenia na dočasný

pobyt z  dôvodu účasti na  hlavnom vyšetrovaní alebo hlavnom pojednávaní počas

trestného konania.210

Okresné rady vo Švédsku majú hlavnú zodpovednosť za poskytnutie zdravotnej sta-

rostlivosti a zubnej starostlivosti tým, ktorí bývajú v  ich okrese. Obete s povolením

na dočasný pobyt majú právo na zdravotnú a zubnú starostlivosť v rozsahu, v akom

ho majú osoby, ktoré bývajú v  krajine.211 Vo Švédsku je asistencia vo veľkej miere

prepojená s  určitou formou pobytu . Detská obeť OSĽ nie je v  prvom rade obeťou

obchodovania, ale je jej poskytovaná pomoc v rámci samostatných systémov, kto-

ré závisia od typu postavenia či už ako nepravidelného imigranta, alebo žiadateľa

o azyl, utečenca, obete trestného činu, a pod .

209 Zákon o cudzincoch (2005:716), kapitola 10 časti 2, 3 a 5.

210 Zákon o vzdelávaní (2010:800), kapitola 7 časť 2 odsek 3 a kapitola 29 časť 2.

211 Zákon (2008:344) o zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl, časť 5.

91

V  Taliansku je situácia iná. Článok 18 Legislatívneho nariadenia 286/98 uznáva

možnosť, že policajný šéf (questore) vydá špeciálne povolenie na  ochranu zahra-

ničnej obete násilia a  vykorisťovania, ktoré jej umožní vyhnúť sa nátlaku zo strany

zločineckej organizácie. Tieto opatrenia sú výnimkou zo zákonov upravujúcich vstup

a pobyt cudzincov podľa konsolidovaného zákona o imigrácii. Formálna doba na zo-

tavenie a rozmyslenie, podľa článku 13 Dohovoru RE, nie je požadovaná právnym po-

riadkom Talianska. Nedostatok formálnej doby na rozmyslenie je z dôvodu, že právne

normy, ktoré zaviedli systém opatrení pre boj proti OSĽ sú podriadené legislatíve

Talianska; v skutočnosti je neformálna doba na rozmyslenie vždy udelená. Povolenie

na pobyt z dôvodu sociálnej/humanitárnej ochrany, podľa odseku 4 článku 18, trvá

šesť mesiacov a môže byť obnovené na jeden rok alebo na dlhší čas, ktorý je potreb-

ný na účely dosiahnutia spravodlivosti. Avšak, povolenie môže byť zrušené, ak to na-

vrhnú organizácie poskytujúce pomoc, pokiaľ je program asistencie prerušený alebo

v prípadoch, ak konanie alebo správanie obete nie je v súlade s účelom povolenia.

Okrem práv zaručených osobám, ktoré majú takýto typ povolenia na pobyt, vrátane

prístupu k sociálnym službám, vzdelávaniu a zamestnania, odsek 5 upravuje, že po-

volenie môže, v čase jeho uplynutia, byť zmenené na povolenie na pobyt za účelom

štúdia alebo práce. Zákon č. 189 z 30. júla 2012 o novele zákona o imigrácii a azyle

požaduje, aby boli splnené dve sprievodné podmienky pre zmenu dočasného povo-

lenia na trvalé, ak osoba dosiahne plnoletosť, a to:

• Ak dieťa navštevovalo integračný program aspoň dva roky.

• Ak dieťa vie dokázať, že bolo na území Talianska aspoň tri roky.

Problém pri spĺňaní týchto požiadaviek vedie dieťa k tomu, že uniká talianskym or-

gánom, čo zvyšuje riziko opätovného obchodovania. Niekoľko opatrení bolo prija-

tých v Taliansku, na základe ktorých majú maloletí prístup: k vzdelaniu, k národným

zdravotným službám a  zamestnaniu. V  roku 1998 sa Taliansko, s  prijatím zákona

o  imigrácii, posunulo dopredu, keďže umožnilo prístup všetkých imigrantov k služ-

bám zdravotnej starostlivosti. Kontakt prostredníctvom zdravotnej starostlivosti sa

považuje za najlepší spôsob, ako prísť do kontaktu s obeťami obchodovania. Naproti

tomu, zahraničné deti, ktoré nemajú povolenie na pobyt majú nárok len na obme-

dzenú zdravotnú starostlivosť, akou je prístup do denných nemocníc a bezodkladnú

alebo nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť.212 Takáto starostlivosť je financovaná ve-

rejnými zdrojmi. Avšak, starostlivosť nie je zameraná na vnímanie traumy,213 až tak,

že organizácie poskytujúce pomoc nemajú psychológov špecializovaných na  deti

a jediný spôsob ako dostať mentálnu zdravotnú starostlivosť je prostredníctvom ve-

212 Zákon č. 286/98; § 35 (3).

213 Starostlivosť vnímajúca traumu zahŕňa pochopenie dopadu traumatických zážitkov (špeciálne, rozsah násilia, ktoré môže zahŕňať zneužívanie pred skutočným obchodovaním), o živote jednotlivca a správa-ní, o jeho vnímaní seba samého a aj jeho tela. (Harris, M. a R.D. Fallot, “Envisioning a trauma-informed service system: a vital paradigm shift”, New Directions for Mental Health Services, vol. 89, jar 2001, str. 3 – 22).

92

rejného systému, ktorý sa však vyznačuje dlhými a vyčerpávajúcimi čakacími lehota-

mi. Nariadenie predsedu vlády č. 525/1999, v spojení s článkom 343 Občianskeho

zákonníka, upravuje vymenovanie právneho zástupcu pre každého maloletého bez

sprievodu, takže aj pre obeť obchodovania. Právny zástupca je zvyčajne sociálny

pracovník, ktorý často zodpovedá za  značný počet detí. Ďalším aspektom súvisia-

cim s ochranou detí je vyhostenie a zadržanie. Vyhostenie je prípustné len, ak dieťa

predstavuje hrozbu pre verejný poriadok a štátnu bezpečnosť alebo ak sleduje svoju

rodinu, alebo sa s ňou spája.

V Rakúsku, úrady pre sociálne služby pre deti a mládež sú v kompetencii tzv. Länder,

čo samo o sebe spôsobuje problémy pri zabezpečení zhodných prístupov po celej

krajine v mnohých oblastiach (napr. zákony na ochranu mládeže, sociálnej asisten-

cie); okrem toho, je to komplikované aj rôznymi úrovňami asistencie, ktorá je venova-

ná detským obetiam obchodovania Länder. Preto, napríklad, neexistuje žiadna spo-

ločná prax v oblasti vymenovania právneho zástupcu. Okrem toho, výzvou zostávajú

aj koordinačné postupy v  súvislosti s  azylovým procesom. Neexistuje žiadna vše-

obecná politika pod Länder ohľadom času, kedy sú právni zástupcovia menovaní.214

Keďže je možné, že medzi deťmi žiadajúcimi o azyl sú aj obete OSĽ, tento nedostatok

v postupoch štátu/Länder upravujúcich zhodný spôsob vymenovania právnych zá-

stupcov (s komplexnou právomocou na poskytovanie právneho zastupovania, ale aj

pomoci a  starostlivosti) pre všetkých maloletých bez sprievodu predstavuje vážny

problém pri poskytovaní adekvátnej ochrany práv detí.215

Všeobecne kontroverznou oblasťou je určovanie veku detí bez riadnej dokumen-

tácie. V takýchto prípadoch cudzinecká polícia bežne odkáže tieto deti na lekárske

vyšetrenie prostredníctvom röntgenu, napriek tomu, že takáto metóda je značne ob-

medzená, čo dokazuje aj množstvo vedeckých prác. Zákon upravuje, že v takýchto

prípadoch, ak existuje pochybnosť o veku dieťaťa, musí sa predpokladať nižší vek.216

Neexistuje žiadne výslovné ustanovenie o špeciálnej dobe na rozmyslenie . Avšak,

Ministerstvo vnútra vydalo interné nariadenie,217 ktoré zaručuje nárok na 30 dní;218

v tejto lehote nie je možné obeť vyhostiť; policajné zložky by mali byť pravidelne in-

formované o tomto nariadení. V prípade detí prax v inštitúcii Drehscheibe vo Viedni

ukázala, že deti zvyčajne strávia krátky čas v tomto centre a potom sú vrátené do kra-

jiny pôvodu, čo najskôr, pričom sa im zabezpečuje bezpečný návrat domov.219 V Ta-

214 Viď taktiež Národnú koalíciu pre implementáciu Dohovoru o  právach dieťaťa v  Rakúsku. Dodatočná správa 2011, str. 44.

215 Viď Rakúsku skupinu pre boj proti OSĽ, Správa o pracovnej skupine pre obchodovanie s deťmi (2008), str. 6.

216 Viď, napríklad, časť 15 (1) 6 zákona o azyle.

217 Ministerstvo vnútra, interné nariadenie BMI-FW1700/0090-III/4/05 (nezverejnené).

218 Viď taktiež Dôvodovú poznámky 1565 d.B. XXII. GP 14 (nariadenie vlády o Dohovore Rady Európy o boji proti OSĽ).

219 Rakúska skupina pre boj proti OSĽ, Správa o pracovnej skupine pre obchodovanie s deťmi (2008), str. 24.

93

liansku, na druhej strane, väčšina detských obetí OSĽ, ktorým je poskytnutá pomoc,

je integrovaná v rámci krajiny. Toto je z dôvodu, že existuje režim pobytu pre obete

OSĽ z humanitárnych dôvodov.

Ako je uvedené vyššie, časť 69a rakúskeho zákona o osídlení a pobyte zaručuje obe-

tiam OSĽ právo na žiadosť o povolenie na pobyt z dôvodu špeciálnej ochrany. Aj keď

v zmysle zákona je takýto status spojený s právnym konaním, výsluch obete nie je

povinný.220 Neexistuje žiaden zákaz zadržania pred vyhostením pre deti vo veku 14

až 18 rokov.221 Správa Koalície za práva detí uvádza údaje Ministerstva vnútra, ktoré

eviduje 146 detí, ktoré boli zadržané pred vyhostením v roku 2009 a 172 detí v roku

2010.222 Z dôvodu nedostatočnej identifikácie počas azylového konania, počet ob-

chodovaných detí v  zadržaní pred vyhostením zostáva nejasný. Neexistuje žiaden

komplexný formalizovaný postup na  určenie najlepšieho záujmu v  zákone; v  praxi

je rozhodnutie o opatreniach a vykonanie hodnotenia rizík ponechané na poskyto-

vateľov služieb. Ako je uvedené vyššie, v  zmysle legislatívy o  školstve, každé dieťa

nachádzajúce sa v Rakúsku má právo na prístup k vzdelaniu. V praxi je to zaistené

len pre obdobie povinnej školskej dochádzky (až do veku 15 rokov), ale nie pre stre-

doškolské vzdelanie.223

V súvislosti s ochranou identity a súkromia obete, základné právne štandardy, vrá-

tane ochrany osobných údajov, musia byť zaručené; ich uplatnenie v  prípadoch

obchodovania však zostáva nejasné.224 Zvyčajne je zabezpečené len pohotovostné

lekárske ošetrenie pre obete OSĽ až kým nezískajú povolenie na  pobyt z  dôvodu

špeciálnej ochrany.225 Keďže doteraz nebol vytvorený komplexný národný referenčný

mechanizmus pre detské obete OSĽ v Rakúsku, prístup k zdravotnej starostlivosti

a psychologickej pomoci veľmi závisí od konkrétnej polície Länder; základný zákon

o  sociálnom zabezpečení (Grundversorgungsgesetz) poskytuje základné sociálne

služby pre skupiny akými sú žiadatelia o azyl, ale môže sa vzťahovať aj na obete ob-

chodovania. Pri  deťoch však sociálne orgány pre mládež môžu taktiež poskytovať

služby pre detské obete OSĽ. V súvislosti s informovaným súhlasom detí je všeobec-

ným pravidlom, že takýto súhlas od detí vo veku od 14 rokov je povinný pri lekárskom

ošetrení. Ako je uvedené vyššie, pri určovaní veku tieto pravidlá nie sú plne rešpekto-

vané (napr. nedostatočné informácie v jazyku, ktorému osoby rozumejú).226

220 Viď Lefö, výročné správy 2009, 2010, str. 39.

221 Viď taktiež Poradná rada pre ľudské práva, Bericht Minderjährige im fremdenrechtlichen Verfahren, 2011.

222 Národná koalícia pre implementáciu Dohovoru o právach dieťaťa v Rakúsku, Dodatočná správa 2011, str. 45.

223 Nonchev, A. – Tagarov, N.: Integrovanie detí utečncov a detí žiadateľov o azyl vo vzdelávacích systé-moch členských štátov EÚ – Správa Rakúsko; Bulharsko: CSD 2011, str. 77 – 107.

224 Viď otázky položené v Rakúskej skupine pre boj proti OSĽ, Správa o pracovnej skupine pre obchodova-nie s deťmi (2008), str. 23.

225 Viď taktiež Rakúsku skupinu pre boj proti OSĽ, Prvá rakúska správa o boji proti OSĽ, 2009, str. 15.

226 Poradná rada pre ľudské práva, Bericht Minderjährige im fremdenrechtlichen Verfahren, 2011.

94

Môžeme zhrnúť, že krajiny tohto výskumu sa výrazne odlišujú v spôsoboch, postu-

poch a nástrojoch, ktoré používajú na zabezpečenie pomoci pre obete OSĽ . Najčas-

tejšie im chýbajú jasné štruktúry a schémy pre podporu a ochranu obetí . Bulharsko

môže byť potenciálnym príkladom štruktúrovaného systému pomoci, avšak, prax

nebola zatiaľ oficiálne a dôkladne zhodnotená . Ostatné krajiny, predovšetkým Ta-

liansko a  Rakúsko, majú náznaky lokálne organizovaných a  komplexných služieb,

ktoré by mali byť sformalizované a prispôsobené na rôzne podmienky .

ii.6. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Odškodnenie

V  Bulharsku, podľa zákona o  pomoci a  finančnom odškodnení obetí trestných či-

nov (ďalej, ZoPFO), bude jednorázové (§ 8, ods. 3) finančné odškodnenie poskytnuté

obetiam trestných činov, ktoré utrpeli škodu na majetku alebo inú materiálnu ško-

du. V prípadoch, keď ide o detské obete, bude finančné odškodnenie nasmerované

na ich rodičov alebo opatrovníkov. Finančné odškodnenie je poskytnuté potom, keď

sa stane platným rozsudok, aj keď sa prípad uskutočnil bez prítomnosti obžalova-

ného; opatrenie, ktoré ukončí trestné konanie alebo ho zastaví z  dôvodu nenájde-

nia páchateľa (§ 12, ZoPFO). Finančné odškodnenie nebude poskytnuté, ak, inter

alia, obeť získala už iné odškodnenie. Informácia o odškodnení je povinným prvkom

právnej konzultácie počas času na rozmyslenie. Odškodnenie môže byť získané aj

prostredníctvom občianskoprávneho konania proti páchateľovi OSĽ (§ 84-88, OSP).

V prípade detských obetí môže byť návrh na odškodnenie podaný aj verejným pro-

kurátorom (§ 51, OSP).

V Bulharsku je pomerne jasné, ktorý typ odškodnenia je reálne dostupný pre obete.

Schéma odškodnenia sa viac orientuje na hmotnú škodu, než na psychologickú trau-

mu a podobný typ ujmy. Vyplatenie odškodnenia rodičom detskej obete (opatrovní-

kom) sa zdá byť taktiež problematické, ak oni boli zapojení do obchodovania. Podľa

správy GRETA,227 doteraz nebolo udelené odškodnenie žiadnej obeti OSĽ.228

V Maďarsku, podľa dostupných informácií, zákon CXXXV z roku 2005 o pomoci obe-

tiam trestných činov a štátnom odškodnení obsahuje príslušné ustanovenia o od-

škodnení detských obetí OSĽ. Podľa tohto zákona, fyzická osoba v núdzi, ktorá bola

obeťou násilného trestného činu – ako aj detské obete OSĽ – dostane odškodnenie

tak, ako je to uvedené v zákone. Preto je možné domnievať sa, že zdravotná ujma ako

227 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy pro-ti obchodovaniu s  ľuďmi Bulharskom, Štrasburg,14. december 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(19); par 188.

228 Správa bola vydaná dňa 14. decembra 2011. To isté potvrdila aj Správa Národnej komisie proti OSĽ za  rok 2011, dostupné na  http://antitraffic.government.bg/bg/nacionalno-dokladi/nacionalen-do-klad-2011 (len v bulharčine, august 2012), str. 13.

95

výsledok násilného trestného činu, je dôvodom pre uznanie odškodnenia obeti OSĽ

tak, ako je tomu na Slovensku, čo môže byť v dôsledku transpozície smernice Rady

2004/80/EC z 29. apríla 2004. Táto schéma je všeobecne platná pre všetky obete

násilných trestných činov. Takéto schémy však nie sú vhodné pre obete OSĽ, keďže

poskytnutie dôkazu o použití násilia je irelevantné v mnohých prípadoch obchodo-

vania s rafinovanými formami násilia a žiadneho priameho fyzického poškodenia.

Na Slovensku existuje právna úprava pre dva typy odškodnenia. Prvý typ nesie pá-

chateľ a  odškodnenie je poskytnuté v  rámci občianskoprávneho konania a  druhé

môže v špeciálnych prípadoch niesť Slovenská republika. Podľa § 46 Trestného po-

riadku, ktorý upravuje postavenie a práva poškodených osôb, takáto osoba má ná-

rok na odškodnenie za ujmu spôsobenú trestným činom. Musí však existovať vzťah

medzi ujmou a činom. Poškodená osoba nemá nárok na odškodnenie automaticky,

ale musí oň požiadať do určitého času a až po odsúdení páchateľa jej je tento nárok

uznaný. Žiadna obeť OSĽ doteraz nezískala odškodnenie týmto spôsobom .

Ďalšia možnosť odškodnenia je upravená v  samostatnom zákone prijatom v  roku

2006, zákon o  odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Tento

zákon bol prijatý v dôsledku transpozície Smernice Rady 2004/80/EC z 29. apríla

2004 vzťahujúcej sa na odškodnenie obetí trestných činov. Avšak, tento zákon rie-

ši len škodu na zdraví, ktorú osoba utrpí v dôsledku trestného činu, ale nevzťahuje

sa na psychologickú traumu alebo iné aspekty škody, podobne ako v prípade záko-

nov ostatných krajín tohto výskumu.229 Tento zákon sa vzťahuje len na prípady, kedy

zranená/poškodená osoba je občanom Slovenskej republiky alebo iného členského

štátu, alebo je osobou bez štátnej príslušnosti s povolením na trvalý pobyt na Slo-

vensku, alebo v inej členskej krajine.230 Požiadavka povolenia na pobyt alebo občian-

stva vylučuje dospelých a deti, ktorí sú príslušníkmi tretích krajín, ktorí boli prevedení

a/alebo obchodovaní na Slovensko alebo sú na Slovensku nelegálne. Odškodnenie

za ujmu spôsobenú v dôsledku trestného činu je dostupné pre obete a poškodené

osoby, ale je obmedzené časovými rámcami, ako aj špeciálnymi skupinami osôb,

ktoré si ho môžu nárokovať. Neexistuje žiaden právny rámec pre odškodňovanie det-

ských obetí a ani žiadne odškodnenie nebolo poskytnuté detskej obeti OSĽ .

Vo Švédsku sú nároky na odškodnenie značne rozdielne oproti tým, ktoré sú dostup-

né v ostatných skúmaných krajinách a obete OSĽ skutočne získali odškodnenie . Ako

súčasť akčného plánu vlády proti prostitúcii a obchodovaniu za účelom sexuálneho

vykorisťovania, Úrad pre odškodnenie a podporu obetí trestných činov bol požiadaný,

aby preskúmal, ako môže byť zabezpečené vyplácanie odškodnenia za ujmu spôso-

229 Zákon č. 215/2006 o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov; § 2.

230 Ibid., § 3.

96

benú trestným činom obetiam OSĽ.231 Tento úrad riešil okolo 30 žiadostí ohľadom

obchodovania a ostatných trestných činov podobných obchodovaniu. Podal správu

o tom, že odškodnenie bolo priznané obetiam OSĽ za účelom sexuálneho vykorisťo-

vania vo Švédsku vo všetkých prípadoch, okrem jedného. Doplnková štúdia o žiados-

tiach o odškodnenie obetí trestných činov medzi rokmi 2008 a 2010 ohľadom OSĽ

alebo kupliarstva ukázala, že žiadne dieťa nebolo žiadateľom. Švédsko je jedinou

krajinou tohto výskumu, ktorá preukázala skutočnú politickú vôľu riešiť problém

odškodňovania obetí OSĽ a  je taktiež jedinou krajinou, ktorá priznala odškodnenie

obetiam podľa prijatej schémy.

Odškodnenie zahŕňa najmä porušenie osobnej integrity a  osobnú ujmu popri os-

tatných zákonoch, akými je napríklad zákon o zodpovednosti za škodu (1972:207).

Nárok na odškodnenie za porušenie osobnej integrity je platný, ak je trestný čin pova-

žovaný za vážne porušenie osobnej integrity, súkromného života alebo ľudskej dôs-

tojnosti. Osobná ujma môže zahŕňať odškodnenie za psychologickú aj fyzickú ujmu,

ktorá vznikla v dôsledku trestného činu, ako napríklad výdavky za lekárske ošetrenie,

poradenstvo a ostatné výdavky, ktoré sa vzťahujú na poškodenie a za bolesť a utr-

penie, napríklad bolestivé alebo nepríjemné zážitky počas ochorenia. Trestný čin

musí byť vždy oznámený polícii. Žiadosť o odškodnenie musí byť podaná na úrade

do dvoch rokov od uzatvorenia právneho konania. V niektorých prípadoch, však, žia-

dosť môže byť preskúmaná, aj keď bola prijatá neskôr. Táto výnimka je predovšetkým

zameraná na  deti, ktorým nebola poskytnutá pomoc pri uplatnení ich práv na  od-

škodnenie. V praxi to umožňuje detskej obeti požiadať si o odškodnenie po tom, čo

dosiahne plnoletosť.

V Taliansku je legislatíva EÚ o predchádzaní a boji proti obchodovaniu s ľuďmi len

čiastočne implementovaná. V skutočnosti nedávno prijatá smernica 2011/36, kto-

rá zdôrazňuje potrebu súdnictva využívať nástroje pomoci a ochrany obetí, vrátane

odškodnenia, ešte stále nebola implementovaná. Smernica Európskej rady 2004/80

o  odškodňovaní obetí trestných činov bola naproti tomu transponovaná legislatív-

nym nariadením 204/2007. Smernica zdôrazňuje potrebu obetí OSĽ získať práv-

nu pomoc pri uplatňovaní nároku na odškodnenie. Nič menej, je zložité uplatniť si

právo na odškodnenie.232 Najväčším problémom je skutočnosť, že žiaden špeciálny

program odškodnenia pre obete OSĽ v Taliansku neexistuje. Avšak, obete môžu zís-

kať náhradu škody v rámci občianskoprávneho konania proti páchateľovi. Treba po-

dotknúť, že páchatelia úmyselne ukrývajú svoje zisky mimo Talianska, čím zabraňujú

skutočnému odškodneniu.

231 Holm – Fanny: Vyplácanie odškodnenia za ujmu spôsobenú trestným činom obetiam obchodovania s ľuďmi – správa vládnej komisie, Umea: Úrad pre odškodnenie obetí trestných činov, 2010.

232 Viď viac, Európska opatrenie pre odškodnenie obchodovaných osôb, 2010 – 2013, dostupné na <http://www.compactproject.org/?main=home> (december 2011).

97

V Rakúsku môže obeť získať odškodnenie tak od páchateľa (prostredníctvom trestné-

ho alebo občianskeho konania), ako aj od štátu (prostredníctvom zákona o obetiach

trestných činov), ale aj tu zostáva skutočný prístup k odškodneniu pomerne zložitý.

Ďalším obmedzením sú podmienky na nárokovanie odškodnenia v zmysle Zákona

o obetiach trestných činov, predovšetkým ustanovenie, podľa ktorého sa osoba musí

zákonne zdržiavať na  území v  čase trestného činu – túto podmienku obete často

nesplnia z  dôvodu samotnej podstaty obchodovania (často zahŕňa ilegálny vstup

do Rakúska). Tento istý problém je aj v prípade Slovenska.

Okrem Švédska nemajú krajiny tohto výskumu dostupné schémy odškodnenia pre

(detské) obete OSĽ popri bežných možnostiach získania odškodnenia v  občian-

skych/trestných konaniach a ako obete násilných trestných činov .

ii.7. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Návrat

V Bulharsku, podľa NRM, návrat do oblasti/krajiny pôvodu nastane po tom, čo boli

prijaté všetky opatrenia na  zaistenie bezpečnosti obete a  pokračovania reintegrá-

cie. Návrat je uskutočnený, ak si to želá obeť: ak doba na rozmyslenie už pominula

alebo skončila špeciálna ochrana; ak povolenie na dlhodobý pobyt alebo predĺženie

času pobytu v prístrešku skončilo. Návrat by mal byť dobrovoľný a (detská) obeť by

mala získať dostatok informácií od svojho poradcu o  jej možnostiach zostať v cie-

ľovej oblasti/krajine alebo o  návrate do  oblasti/krajiny pôvodu. Návrat nastane až

po zhodnotení faktorov aktuálneho rizika, ktoré môže zabrániť obeti v sociálnej in-

klúzii. Ako je uvedené vyššie, identifikačné dokumenty detskej obete sú často zadr-

žané páchateľmi. Ak je obeť občanom inej krajiny, dočasné dokumenty budú vydané

príslušnou ambasádou alebo konzulátom (ak dieťa nie je žiadateľ o azyl). Cestovné

výdavky budú hradené programami repatriácie medzinárodných organizácií alebo

MVO alebo zo špeciálnych štátnych zdrojov alebo zdrojov medzinárodnej repatriá-

cie. Následne hlavný poradca v danom prípade identifikuje prijímajúcu organizáciu

v oblasti/krajine pôvodu a vytvorí prvý kontakt s ňou. Toto všetko robí s výslovným sú-

hlasom obete. Prijímajúca organizácia dostane informácie o detskej obeti, jej stave

a potrebách, ako aj hodnotenie rizík. Predbežný kontakt medzi obeťou a prijímajúcou

organizáciou by mal byť vytvorený, ak je to možné a  mali by sa dohodnúť presné

okolnosti o návrate a prijatí obete. V zásade by mala byť organizácia pripravená pri-

jať obeť kedykoľvek na letisku/stanici. Špeciálne bezpečnostné opatrenia musia byť

prijaté s ohľadom na to, že obchodníci môžu taktiež čakať na letisku/stanici, keď sa

obeť vráti. V  prípadoch, kedy obeťou je dieťa, a  zároveň občan Bulharska, po  jeho

pobyte v krízovom centre (1 – 6 mesiacov, maximálna lehota nie je vždy v praxi do-

98

držaná – Gerginova & Petrov, 2011:21), je vrátené do svojho rodinného prostredia233

alebo umiestnené v inštitúcii, ak rodina nemá dostatočné rodičovské kapacity alebo

bola zapojená do obchodovania.

V  Maďarsku, tzv. Maďarský program asistovaného návratu a  reintegrácie (ďalej

MPANR) bol prevádzkovaný organizáciou IOM v  roku 2011. Program pozostáva

z  dvoch zložiek: operačného návratu, kedy je prijímateľom poskytnutá pomoc pri

zabezpečení dobrovoľného návratu (získanie cestovnej dokumentácie, nákup ces-

tovných lístkov, odchod, tranzit a  pomoc pri príchode) a  reintegrácie, ktorá sa za-

meriava na  poskytnutie asistencie navracajúcim sa osobám v  hľadaní a  podpore

reintegračných možností v ich krajine pôvodu/návratu, čiže sa zameriava na dlhodo-

bú udržateľnosť návratu. MPANR stavia na predchádzajúcich programoch dobrovoľ-

ných asistovaných návratov (predovšetkým MPANR 1, 2 a 3) a usiluje sa o kontinuitu

a  udržateľnosť programov asistovaných dobrovoľných návratov v  rámci Maďarska.

Schéma asistovaných dobrovoľných návratov nie je navrhnutá pre návrat obetí OSĽ.

Okrem tohto programu, neexistujú žiadne špecifické programy pre obete OSĽ v Ma-

ďarsku . Výdavky spojené s návratom zahraničného dieťaťa z Maďarska do domovskej

krajiny sú financované prostredníctvom Národného koordinačného úradu OSĽ.

Všetci maloletí bez sprievodu v  Maďarsku musia byť dočasne umiestnení výlučne

v inštitúciách na ochranu detí až kým sa nerozhodne o ich budúcom umiestnení úra-

dom na ochranu dieťaťa. Ak dieťa nemôže byť vrátené do domovskej krajiny, malo by

zostať v inštitúcii na ochranu dieťaťa v Maďarsku alebo cestovať do tretej krajiny, kde

býva jeho rodina. Fakt, že inštitúcie na ochranu detí sú relatívne otvorené, je príči-

nou niekoľkých útekov detí z nich, čo znamená, že mohli byť opätovne obchodované

alebo zneužité na iný trestný čin. V prípade detí, ktoré zmiznú, opatrovník aj riaditeľ

príslušnej inštitúcie podajú žiadosť o rozkaz na políciu.

Na Slovensku v prípade návratu obetí OSĽ, ktoré sú občanmi alebo zvyčajne bývajú

na  Slovensku, vykonáva asistenciu Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

V momente, kedy je osoba identifikovaná ako obeť OSĽ príslušnými orgánmi v druhej

krajine a vracia sa na Slovensko, môže požiadať o vstúpenie do Programu podpory

a  pomoci pre obete OSĽ. Podľa slovenskej vlády, repatriácia a  návrat zahraničnej

obete OSĽ by bola vykonaná na základe zákona o pobyte cudzincov a zákona o azy-

le. Skúmanie a rozhodnutie v prípadoch návratu obetí OSĽ spadá do kompetencie

Úradu cudzineckej polície. Návrat by bol organizovaný kanceláriou IOM v Bratislave

na základe dohody o spolupráci s Ministerstvom vnútra SR. Avšak, doteraz nebolo

možné aplikovať tieto ustanovenia v praxi, nakoľko žiadna zahraničná obeť OSĽ ne-

bola identifikovaná na Slovensku.

233 Výskumníci sa domnievajú, že v  praxi prepracovaní a  poriadne nezaplatení sociálni pracovníci majú len ojedinele kapacitu na prácu s rodinami detských obetí obchodovania a deti sú často nasmerované do inštitucionálnej starostlivosti, hlavne vo veľkých mestách (Gerginova a Petrov, 2011:27).

99

V  súčasnosti neexistujú formalizované postupy o  trvalých riešeniach234, ktoré by

boli aplikované po návrate slovenských obchodovaných detí na určenie ich najlep-

šieho záujmu. Podobne nie sú žiadne postupy pre bezpečný návrat zahraničnej det-

skej obete obchodovania do jej krajiny pôvodu, vrátane skúmania rizík a bezpečnos-

ti, keďže neexistujú žiadne formalizované postupy o tom, ako má byť obchodované

dieťa prevzaté na Slovensku po jeho návrate (ustanoveným sociálnym pracovníkom/

právnym zástupcom/rodičom) a ako mu majú byť poskytnuté potrebné služby. V sú-

časnosti nie sú dostupné žiadne usmernenia o pomoci pri určovaní, ako a kde má

dôjsť k spojeniu rodiny pre maloletých bez sprievodu ani o určovaní najlepšieho zá-

ujmu dieťaťa alebo riadneho skúmania rizík a bezpečnosti.

Vo Švédsku, v roku 2011, okresná správna rada v Štokholme predstavila usmerne-

nia, ktoré zahŕňali zabezpečenie bezpečného návratu osôb vystavených prostitúcii

alebo obchodovaniu s  ľuďmi. Tieto usmernenia boli vytvorené okresnou správnou

radou pre Národný akčný plán a podané vo forme správy vláde v roku 2010 (Správa

2010:03 Bezpečnejší návrat osôb vystavených prostitúcii a obchodovaniu vo Švéd-

sku). Správa pozostáva z prehľadu o počte projektov, do ktorých bolo Švédsko zapo-

jené, z ktorých niektoré sa zameriavali na detské obete. Na základe informácií uve-

dených vyššie a rozhovorov s hlavnými predstaviteľmi vo Švédsku, správa z okresnej

správnej rady v Štokholme zdôrazňuje význam miestnych úradov sociálnych služieb

pri zvládaní dohôd a  postupov pre bezpečný návrat obetí. Taktiež vyzýva k  syste-

matizácii existujúcich znalostí v tejto oblasti, aby sa vytvorili postupy pre bezpečný

návrat a mechanizmy o tom, ako majú švédski odborníci konať a ako by mali komu-

nikovať a  spolupracovať so subjektmi v  krajinách pôvodu. Osoby, ktoré urobili roz-

hovory, mali spoločný názor, že počet známych detských obetí OSĽ vo Švédsku je

veľmi nízky. Národné usmernenia obsahujú kapitolu o bezpečnom návrate, ktorá sa

zakladá na Správe 2010:03. Tieto usmernenia taktiež zahŕňajú oblasti, ako je OSĽ,

za  iným účelom než na sexuálne vykorisťovanie a zahŕňajú špeciálne odporúčania

pre problematiku obchodovania s deťmi. Publikácia taktiež obsahuje kontrolný zo-

znam a vzťahuje sa na plánovaný zber dát. Neexistujú žiadne formalizované postupy

okrem národných usmernení vydaných v roku 2011 okresnom správnou radou v Što-

kholme, ako je spomenuté vyššie. Dôležitým odporúčaním je, že lokálne úrady so-

ciálnych služieb vo Švédsku by mali platiť a aj organizovať návrat späť, a poskytnúť

dieťaťu oblečenie a iné hmotné veci, ktoré sú potrebné na použitie po návrate die-

ťaťa. Dieťa by však nemalo dostať peniaze, čo znamená, že služby v krajine pôvodu

zostávajú na zodpovednosti tejto danej krajiny.

234 Podľa pokynov UNHCR o formálnom určení najlepšieho záujmu dieťaťa (2006), prvým princípom, ktorý musí byť dodržaný pri rozhodovaní je, že zásada najlepšieho záujmu dieťaťa má byť primárne posúde-ná. To znamená, že orgán zodpovedný za rozhodnutia o trvalom riešení nemusí prihliadať na ostatné priority, ktoré ostatné orgány považujú za dôležité a chcú, aby boli zohľadnené. Rozhodnutie musí vyvá-žiť všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu, pričom dôraz sa bude klásť na práva a záväzky uzna-né v Dohovore o právach dieťaťa a iných ľudskoprávnych dokumentoch tak, aby sa prijalo komplexné rozhodnutie, ktoré najviac ochraňuje práva detí.

100

V Taliansku je vyhostenie maloletých oficiálne zakázané a existuje opatrenie na asis-

tovaný dobrovoľný návrat . Toto opatrenie je realizované prostredníctvom Úradu pre

občianske slobody a imigráciu Ministerstva vnútra – oddelenie zodpovedné za Eu-

rópsky fond pre návrat – v spolupráci s organizáciou IOM a verejnými a súkromnými

miestnymi organizáciami. Tento spôsob intervencie prispel k vytvoreniu neformálnej

siete spojenej cez financovanie projektu NIRVA235 (Talianske sieťovanie pre asisto-

vaný dobrovoľný návrat), ktorá sa zamerala na  reorganizáciu aktérov a  pôsobnosti

národného referenčného mechanizmu pre asistované dobrovoľné návraty. Postup

umožňuje obetiam OSĽ, aby boli sprevádzané do ich krajiny pôvodu zadarmo; získali

určitú sumu peňazí na okamžité použitie v prípade potreby; a aby mali podporu po-

čas procesu reintegrácie v ich domovskej krajine.

Obete OSĽ majú prístup k službám, aj keď nemajú povolenie na pobyt. Postupy asis-

tovaného dobrovoľného návratu sa vykonávajú v úzkej spolupráci s IOM. Okrem toho,

kontaktné body IOM pre OSĽ v krajine pôvodu obete hodnotia možnosti návratu vo

vzťahu k  rizikám, ktoré sa na  to viažu a  miere uskutočniteľnosti trvalého riešenia.

Hľadanie rodiny, ktoré taktiež vykonáva IOM, je dôležitým krokom pri overovaní si

podmienok zabezpečenia životných potrieb pre dieťa po  jeho návrate. Komisia pre

deti Ministerstva spravodlivosti a IOM spolupracovali na príprave dotazníka pre hľa-

danie rodiny. Tento nástroj umožňuje pochopiť situáciu dieťaťa a je nevyhnutným pri

repatriácii a pri tvorbe trvalého riešenia v Taliansku. V prípadoch reintegrácie v kra-

jine pôvodu, kontaktné body IOM pre OSĽ sledujú cestu dieťaťa v spolupráci s jeho

rodinou, ako aj miestnymi MVO, agentúrami a  inštitúciami. Reintegračný plán je

mnohostranný a zahŕňa: zdravotnú, psychologickú a právnu pomoc; odborné vzdelá-

vanie a doplnkové kurzy pred odchodom, aj po príchode do domovskej krajiny. Treba

zdôrazniť, že napriek tomu, počet asistovaných dobrovoľných návratov je pomerne

vzácny, predovšetkým vo vzťahu k maloletým a žiadne údaje sa momentálne nedr-

žia. Je to z dôvodu niekoľkých faktorov: v prvom rade pre absenciu projektu návratu;

po druhé, znalosť prevádzkovateľa o tom, že neprítomnosť v krajine pôvodu ovplyv-

ňuje vnímanie kultúrnych odlišností navracajúcej sa osoby; a po tretie, z dôvodu, že

talianski sociálni pracovníci uprednostňujú reintegráciu v Taliansku (viď II.8 nižšie).

V Rakúsku pre nedostatok komplexného NRM nie sú vytvorené žiadne spoločné po-

litiky návratu. Toto je ponechané na poskytovateľov služieb, akými sú Lefö-IBF alebo

Drehscheibe, aby vykonali svoje vlastné skúmania rizík. IOM asistuje Drehscheibe

pri reálnej implementácii takýchto návratov. Naviac, Drehscheibe iniciovala niekoľ-

ko projektov a uzatvorila dohody o spolupráci s Bulharskom a Rumunskom pre vy-

tvorenie detských sociálnych centier, ktoré by vykonávali starostlivosť o deti vrátené

z Rakúska do  týchto krajín.236 Toto by malo umožniť monitorovanie situácie detí aj

po ich návrate a predchádzať opätovnému obchodovaniu; avšak, objavili sa problé-

235 Viď „Rete Nirva“, dostupné na <http://www.retenirva.it/nirvaprogetto.asp> (január 2013).

236 Rakúska skupina pre boj proti OSĽ, Správa o pracovnej skupine pre obchodovanie s deťmi (2008), str. 24.

101

my v podobe udržateľnosti týchto centier kvôli financovaniu závislom od príslušných

orgánov krajiny pôvodu. Monitorovanie po návrate je možné len ak dohody o spolu-

práci boli uzatvorené viedenskou inštitúciou Drehscheibe, tieto sú však dobrovoľné.

Žiadne usmernenie na pomoc pri určovaní ako a kde má dôjsť k zjednoteniu rodi-

ny v záujme dieťaťa v prípade detskej obete OSĽ, vrátane riadneho skúmania rizík

a  bezpečnosti, neboli prijaté. GRETA odporučila rakúskym orgánom, aby „vytvorili

jasný inštitucionálny a procesný rámec pre repatriáciu a návrat obetí OSĽ s dôra-

zom na ich bezpečnosť, dôstojnosť a ochranu a v prípade detí, aby plne rešpektovali

zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa.“237 Okrem toho zaistenie prístupu k  hlavným

službám v krajine pôvodu zostáva hlavnou zodpovednosťou danej krajiny (a nie napr.

cieľovej krajiny).

Na základe analýzy v tejto časti môžeme konštatovať, že rámec asistovaných dob-

rovoľných návratov (ADN) IOM je dôležitým nástrojom pre návrat obetí OSĽ (ob-

čanov) do ich krajiny pôvodu alebo repatriácie príslušníkov tretích krajín, ktorí boli

obchodovaní z prijímajúcich krajín do ich krajín pôvodu vo všetkých krajinách tohto

výskumu . Napriek tomu, že hlavný cieľ a forma rámca ADN neboli vytvorené so zá-

merom vracať obete OSĽ a fungujú odlišne v rozličných krajinách, niektoré z nich

k nej pridali hodnotné prvky . Napríklad v Taliansku vytvorili neformálnu sieť MVO

spolupracujúcich na ADN, ktorá je spojená financovaním projektu, hľadaním rodiny

a pod . za účelom návratu obchodovaných osôb v rámci tejto schémy . Okrem toho,

viedenská inštitúcia Drehscheibe uzatvorila dohody o  spolupráci s  organizáciami

v krajinách, kam sa detské obete OSĽ najčastejšie vracajú z Rakúska .

ii.8. Opatrenia na ochranu a podporu práv detských obetí OSĽ: Reintegrácia

V Bulharsku, podľa Koordinačného mechanizmu, po tom, čo je detskej obeti obcho-

dovania poskytnutá pomoc a podpora, je jej prípad sledovaný jeden rok (v závislosti

od toho, či dieťa dosiahne vek 18 rokov), aby sa predišlo opätovnému obchodova-

niu dieťaťa alebo jeho odvedenia z krajiny. Štátna agentúra pre ochranu detí koor-

dinuje prácu inštitúcií, až kým sa proces reintegrácie neskončí, zatiaľ čo Agentúra

pre sociálnu pomoc monitoruje prípady maloletých bez sprievodu a detských obe-

tí obchodovania. V súvislosti s Národným referenčným mechanizmom, ten iniciuje

proces reintegrácie tým, že poskytuje dlhodobú psychologickú podporu a posilňo-

vanie schopností. Dlhodobá podpora detských obetí obchodovania a  ich rodín je

vykonávaná Oddelením ochrany detí. V súčasnosti neexistujú žiadne špecializované

dlhodobé reintegračné programy pre detské obete obchodovania . Sú podporované

úradmi sociálnych služieb, ktoré upriamujú svoje aktivity na všetky deti v ohrození. Ak

237 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o  implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi Rakúskom, Štrasburg, 15. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(10), par. 131.

102

je dieťa rozhodnutím súdu umiestnené v krízovom centre, poskytuje sa mu podpora

odborníkmi z tohto centra.

V  Maďarsku by reintegrácia zahraničných detských obetí obchodovania mala pre-

biehať spoločne s maloletými bez sprievodu, ktorí sú umiestnení v Štátnom detskom

centre v meste Fót. Reintegračný proces trvá pomerne dlhý čas a predovšetkým sa

zameriava na pomoc pri vzdelávaní, ako napríklad pri kurze maďarského jazyka, bež-

nej školskej dochádzke a ostatných príbuzných aktivít. Reintegrácia vo vzdelávaní je

podporená vzdelávacím tímom Misie Reformovanej cirkvi pre utečencov a psycho-

logickú starostlivosť poskytuje Nadácia Cordelia. Avšak, v posledných rokoch nebola

registrovaná žiadna zahraničná obeť obchodovania s ľuďmi v Maďarsku. V súvislosti

s maďarskými občanmi, niekoľko rómskych maďarských žien bolo vrátených do Ma-

ďarska z  Holandska, kde boli vykorisťované v  sex biznise. Najskôr boli umiestnené

v útulku a potom vrátené späť do svojich rodín alebo zostali vo výchovných inštitú-

ciách.

Ako už bolo spomenuté vyššie, na Slovensku sú obete OSĽ repatriované na Sloven-

sko za pomoci organizácie IOM, ktorá taktiež pomáha s ich reintegráciou. Asistenč-

né opatrenia podľa Programu podpory a  pomoci pre obete OSĽ sú taktiež posky-

tované MVO v  súlade s  dohodami uzatvorenými s  Ministerstvom vnútra SR. Tieto

opatrenia zahŕňajú všeobecnú zdravotnú prehliadku, psychologické poradenstvo

a psychoterapiu, terapeutickú starostlivosť, sociálnu pomoc a poradenstvo, pomoc

pri kontaktovaní úradov, právnu pomoc, dočasné bezpečné ubytovanie, rekvalifikáciu

a pomoc pri hľadaní zamestnania. Koordináciu pomocných opatrení vykonáva IOM.

Napriek školeniam organizovaným MV SR a vedených IOM, v súčasnosti neexistu-

jú žiadne systematické, formalizované školenia o špeciálnych potrebách a právach

obchodovaných detí pre odborníkov, ktorí sa starajú o detské obete obchodovania .

Taktiež neexistujú žiadne záväzné ustanovenia o vymenovaní špeciálne vyškoleného

sociálneho pracovníka alebo iného odborníka, ktorý by poskytoval podporu a infor-

mácie a sledoval vhodné zabezpečenie podmienok dieťaťa, ktoré bolo obeťou OSĽ.

Obdobne nie sú žiadne záväzné ustanovenia (okrem odporúčaní poskytovateľov slu-

žieb o najlepšej praxi) zamerané na monitorovanie reintegrácie obchodovaných detí

po ich návrate domov (či už občanov alebo zahraničných detí). Slovensko doposiaľ

nepodniklo kroky k rozvoju spolupráce na zabezpečenie monitorovania reintegrácie

maloletých bez sprievodu, ktorí boli obeťami obchodovania, v  ich krajine pôvodu.

MVO poskytujúce služby obchodovaným deťom konajú v súlade s ich vlastnými ma-

nuálmi o najlepšej praxi zameranými na naplnenie potrieb obetí v oblasti vzdeláva-

nia a odborného vzdelávania, aby sa zabezpečila úspešná reintegrácia. Doteraz sa

neuskutočnil žiaden kvalitatívny monitoring poskytovania týchto služieb . Súčasný

systém identifikácie obchodovaných detí by mal byť preskúmaný s cieľom zaistenia

vhodnej identifikácie takýchto detí a poskytnutia im príslušného typu pobytu, aby sa

zabezpečila zmysluplná reintegrácia na Slovensku, bez ohľadu na azylové konanie

alebo ich návrat do krajiny pôvodu.

103

Podobne ako na  Slovensku, Švédsko nemá žiadne systematické školenie zamest-

nancov úradov sociálnych služieb o potrebách obchodovaných osôb, či už detí alebo

dospelých. Švédsky zákon o sociálnych službách v časti 3 odsek 3 všeobecne zdô-

razňuje dobrú kvalitu činností, ktoré boli vykonané v tejto oblasti a zodpovednosť mať

pracovníkov s príslušným školením a praxou v danej oblasti. Takže, aj keď neexistu-

je potreba špeciálneho školenia, toto ustanovenie môžeme vnímať ako požiadavku

na špeciálne vzdelanie a prax v prípadoch asistencie deťom alebo obchodovaným

deťom. Národná rada zdravia a sociálneho zabezpečenia sleduje miestne sociálne

úrady a povinne monitoruje a vyvíja aktivity v súlade so zákonom o sociálnych služ-

bách, časť 13. Správa Okresnej správnej rady v Štokholme zahŕňa výzvu na pravidel-

né monitorovanie reintegrácie detí (Správa 2010:03), ale doteraz neexistujú žiadne

konkrétne ustanovenia. Spolupráca sa zatiaľ rozvíja len vo vzťahu k baltským štátom,

ako je spomenuté vyššie. Expertná skupina pre spoluprácu pri deťoch v ohrození (ďa-

lej len ESSD) vytvorila systém Národných kontaktných bodov (ďalej len NKB) v rámci

členských štátov. Švédsky NKB je na ministerstve spravodlivosti.

Okrem toho, Rakúsko, podobne ako Švédsko, má školenia zamerané na špeciálne

potreby obchodovaných detí. MVO ECPAT Rakúsko uskutočnilo niekoľko školení pre

viaceré zúčastnené strany od roku 2010 o právach detí v súvislosti s obchodovaním

s deťmi vrátane identifikácie a štandardov starostlivosti. V zákonoch o zabezpečení

detí a mládeže je viacero všeobecných povinností a štandardov (na federálnej a Län-

der úrovni) o kvalifikácii pracovníkov pre zaobchádzanie s deťmi, avšak, nie sú špe-

cificky zamerané na obchodované deti. V súvislosti s azylovým prijímacím konaním

(prvá fáza), nesplnenie požiadaviek, napríklad v expertíze na vypočúvanie detí pre

zákonných právnych zástupcov, bolo kritizované organizáciami pre utečencov a pre

boj proti OSĽ.238 Pokiaľ ide o monitorovanie reintegrácie, pozrite odpovede uvedené

vyššie (najmä individuálne zapojenie inštitúcie Drehscheibe v  spojení s  krajinami,

ako je Rumunsku, Bulharsko, na obdobie šiestich mesiacov). V súvislosti s rozvojom

spolupráce sa vytvára (koniec 2011) nový zoznam požadovaných aktivít.239 Keďže je

veľmi nízky počet subjektov poskytujúcich asistenciu detským obetiam OSĽ, závisí to

len od ich vlastného rozhodnutia o zapojení sa, napr. Drehscheibe Viedeň, Lefö (vo

výnimočných prípadoch pokiaľ ide o dievčatá), Länder Dolného Rakúska a Tirolska.

V súvislosti s novou smernicou EÚ o OSĽ 2011/36, povinnosti v zmysle č. 15 ohľa-

dom prístupu k bezplatnej právnej pomoci a zastúpeniu, vrátane podávania žiadostí

o odškodnenie, nie sú momentálne dostatočne zabezpečené.

V  poslednom hodnotení zo septembra 2011, monitorovací orgán Rady Európy

pre Dohovor o OSĽ, GRETA, navrhol zmenu v Rakúsku v nasledovných oblastiach

238 Národná koalícia pre implementáciu Dohovoru o právach dieťaťa v Rakúsku, Doplňujúca správa 2011, str. 46.

239 Rakúska skupina pre boj proti OSĽ, Správa o pracovnej skupine pre obchodovanie s deťmi (2009).

104

ochrany obetí OSĽ vrátane detí.240 Na základe tejto správy, komisia strán k Dohovoru

zdôraznila predovšetkým potrebu presadiť spoluprácu medzi federálnymi a Länder

(spolkovými) vládami, vytvoriť národný systém pre identifikáciu a asistenciu detským

obetiam OSĽ, zintenzívniť identifikáciu v oblasti pracovného vykorisťovania a muž-

ských obetí OSĽ, zaistiť čas na rozmyslenie a vytvoriť rámec repatriácie.241 Rakúsko

čelí niekoľkým jasne formulovaným výzvam ohľadom reintegrácie obetí OSĽ, avšak,

zdá sa, že úsilie vynaložené na odstránenie nedostatkov súčasného systému je ra-

kúskymi orgánmi brané vážne .

V Taliansku do roku 1998 chýbal právny rámec pre služby sociálnej ochrany, ktorý

by riešil potreby obetí OSĽ. Napriek tomu, asistenčný a reintegračný aparát, ktorý sa

vytvoril počas posledných dvadsiatich rokov prostredníctvom implementácie projek-

tov podľa čl. 18 legislatívneho nariadenia 286/98 a čl. 13 nariadenia 228/2003, po-

skytuje efektívnu ochranu obetiam OSĽ vrátane detí. Projekty zamerané na pomoc

podľa čl. 18 predstavujú odpoveď na  dlhodobú starostlivosť realizovanú Úradom

rovných príležitostí. Na prístup k programom podľa č. 13 nie je potrebné byť v stave

ohrozenia, ale stačí, že je osoba obeťou trestného činu podľa čl. 600 a 601; zatiaľ

čo ohrozenie (viď časť II.3) sa vyžaduje pri vstupe do programov podľa čl. 18. Oba

typy projektov sú vykonávané miestnymi úradmi pre sociálne služby, asociáciami,

spolupracovníkmi registrovanými v sekcii registrácie na ministerstve práce, zdravia

a sociálnej politiky. Intervencie zahŕňajú kontakty s cieľom, znižovania poškodenia,

horúcej linky pre OSĽ, návštevné centrá, bezpečné domy, ako aj reintegračné aktivity

zamerané na posilnenie obete, ako napríklad: právnu pomoc, zdravotnú a psycholo-

gickú starostlivosť, vzdelávanie a profesijnú podporu (školenie, podporu podnikania,

stáže, a pod.). Projekty fungujú ako prijímacie centrá a poskytovatelia asistencie, kto-

rí ponúkajú na mieru prispôsobené programy zamerané na naplnenie potrieb obetí,

ktoré sa ich zúčastňujú. V Taliansku je rozsiahla ponuka útulkov, ktoré sú dostupné

pre obete.

Deti sú zvyčajne najskôr umiestnené v centrách pre maloletých bez sprievodu, ktoré

majú dve pohotovostné miesta dostupné pre obete OSĽ: Avšak, toto sa považuje

za situáciu, ktorá odopiera detským obetiam OSĽ značnú časť ich zákonných práv.

Okrem toho, asymetria medzi zraniteľnosťou maloletých bez sprievodu a  špecific-

kých okolností obetí OSĽ môže vyústiť do narušenia harmónie v rámci ubytovacích

zariadení, čo poznamenali aj niekoľkí sociálni pracovníci z danej oblasti, ktorí pouká-

zali na „kultúru zvádzania“ v súvislosti s prácou s mladými deťmi ženského pohlavia,

ktoré boli obchodované. Dôležitým spôsobom napĺňania potrieb detských obetí OSĽ

z  hľadiska ich ubytovania je ich individuálne umiestňovanie v  rodinnom prostredí,

240 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o  implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Rakúskom, Štrasburg, 15. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRE-TA2011(10), Príloha I.

241 Výbor strán k Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, Odporúčania VS (2011)1 o im-plementácii Dohovoru RE Rakúskom, prijatý 26. septembra 2011, Preambula.

105

vďaka spolupráci s dobrovoľnými rodinami, ktoré poznajú sociálni pracovníci. V sú-

vislosti s profesijným zaradením dospelých obetí, ako aj adolescentov, ktorí sú aspoň

16 rokov starí, je poskytované, či už priamo organizáciami poskytujúcimi podporu,

alebo miestnymi agentúrami, odborné pracovné poradenstvo a tréningové kurzy.

Taliansky systém pre reintegráciu detských obetí OSĽ podľa č . 18, ktorý umožňuje

obetiam zostať na území Talianska, je už po dlhší čas považovaný MVO, MO, a os-

tatnými subjektami zapojenými do boja proti OSĽ v Európe a vo svete, za jeden silný,

sľubný príklad praxe pre detské obete OSĽ . Myšlienka vytvorenia článku 18 zohľad-

ňuje potreby detí a  predstavuje príklad dobrej praxe . V  prvom rade sleduje dieťa

ako nositeľa práv, a  nielen ako predmet predpisov o  imigračnom postavení, obeť

trestného činu alebo podobne . Okrem toho dané ustanovenie sa vzťahuje na všetky

obete OSĽ bez ohľadu na vek .

iii. Inštitúcie a organizácie

Inštitucionálny rámec pre boj proti obchodovaniu s  ľuďmi zohráva významnú úlo-

hu. Z tohto dôvodu v krajinách, ktoré sú predmetom tohto výskumu, boli skúmané

aj  inštitúcie a organizácie. Je možné konštatovať, že vo všetkých šiestich krajinách

existujú rozdielne štruktúry a inštitucionálne rámce pre napĺňanie úloh v oblasti boja

proti OSĽ.

iii.1. Vládne inštitúcie

V  Rakúsku v  novembri 2004 vznikla národná jednotka pre boj proti OSĽ v  zmysle

uznesenia Rady ministrov Rakúska. Jednotke bola „pridelená koordinačná úloha

s cieľom zvýšiť opatrenia proti OSĽ v Rakúsku“.242 Jednotka je zložená zo všetkých

príslušných ministerstiev a  štátnych orgánov, ako aj MVO a  zástupcov výskumnej

oblasti, a predsedá jej Národný koordinátor pre boj proti OSĽ. Okrem toho jednotka

vytvorila dve pracovné skupiny, jednu pre oblasť prostitúcie a druhú pre obchodova-

nie s deťmi. Je zrejmé, že štátne orgány sú významnejšie zastúpené v tejto jednotke

a jej pracovných skupinách, avšak určitý rešpekt voči úlohám jednotlivých subjektov

v jednotke sa postupne rozvinul.243

Jednou z hlavných úloh pracovnej skupiny pre oblasť obchodovania s deťmi podľa

súčasného Národného akčného plánu (2009 – 2011) je vytvoriť koncepty a opatre-

nia pre vytvorenie komplexného NRM, vrátane spolupráce a  referenčnej štruktúry,

242 Jednotka pre boj proti OSĽ, informačný leták 2009, dostupné na <http://www.bmeia.gv.at/en/foreign--ministry/foreign-policy/human-rights/main-human-rights-issues/combatting-human-trafficking.html> (december 2011).

243 Viď, napríklad, popis funkcií v druhom Národnom akčnom pláne o OSĽ, 2009 – 2011.

106

ktorá by zahŕňala všetky relevantné štátne a neštátne orgány na federálnej aj lokál-

nej, Länder, úrovni.244 V súčasnosti Rakúsko nemá špeciálny NRM pre deti .245 Hlav-

nou inštitúciou pre pomoc detským obetiam OSĽ je „Drehscheibe”, ktoré založila

samospráva mesta Viedeň ako krízové centrum pre deti. V  súčasnosti neexistujú

špeciálne multidisciplinárne inštitúcie pre detské obete OSĽ .

V  Bulharsku je hlavným koordinačným orgánom v  oblasti OSĽ Národná komisia

pre boj proti OSĽ. Je orgánom Rady ministrov a  predsedá jej zástupca premiéra.

Na stretnutiach Národnej komisie sa zúčastňujú ako pozorovatelia neziskové a me-

dzinárodné organizácie, ktoré sa venujú oblasti OSĽ. Národná komisia má sedem

miestnych komisií a  koordinuje spoluprácu medzi orgánmi a  organizáciami v  boji

proti OSĽ. V  Bulharsku neexistuje oficiálne ustanovený Národný spravodajca pre

oblasť OSĽ tak, ako to vyžaduje Dohovor Rady Európy, avšak komisia v skutočnosti

plní túto funkciu.

Ostatné relevantné vládne inštitúcie sú: Štátna Agentúra pre ochranu detí; Agentúra

pre sociálnu pomoc, Riaditeľstvá sociálnej pomoci, Komisie pre deti, ktoré aktívne

pracujú s detskými obeťami OSĽ prostredníctvom miestnych štruktúr; Ministerstvo

vnútra, Ministerstvo zahraničných vecí a iné. Kľúčovými aktérmi sú aj IOM a UNHCR.

Bulharsko taktiež využíva Národný mechanizmus pre postúpenie a podporu obetí

OSĽ, ako Koordinačný mechanizmus pre postúpenie a starostlivosť o MBS a detské

obete OSĽ zo zahraničia .

V  porovnaní s  ostatnými krajinami, Taliansko stále nemá Národný plán boja proti

OSĽ. Okrem toho v Taliansku nie je žiaden Národný referenčný mechanizmus, aj keď

„miestne“ mechanizmy fungujú na základe memoránd o spolupráci, ktorá sa vytvorili

počas rokov. Ani pozícia národného spravodajcu nebola dodnes vytvorená. Národ-

ným koordinačným orgánom je Úrad rovných príležitostí, ktoré vytvorilo „Medziminis-

terskú komisiu pre podporu obetí OSĽ, násilie a vážne vykorisťovanie“.

Švédsko nemá národný koordinačný orgán v  rámci vlády alebo ministerstiev. Ná-

rodný podporný metodologický tím pre oblasť prostitúcie a obchodovania bol zalo-

žený pod vedením miestnej správnej rady mesta Štokholm v januári 2009 v súlade

so štátnymi orgánmi, ktorých práca súvisí s OSĽ. Tím pôsobí ako strategický zdroj

a bude podporovať okresy a regióny, ktoré majú obmedzené skúsenosti s potláčaním

prostitúcie a OSĽ.246 Miestna správna rada je regionálny administratívny orgán zod-

povedný za koordinovanie vládnych aktivít v každom okrese a v súlade s Národným

akčným plánom. Doteraz vo Švédsku neexistuje žiaden NRM pre deti . V rámci polí-

cie pôsobí niekoľko špecializovaných jednotiek. Ako súčasť NAP, Úrad pre kompen-

244 Viď Dodatok pre prehľad o návrhu konceptu NRM pre detské obete OSĽ v Rakúsku.

245 Viď časť II.4 vyššie.

246 Viď viac na http://projektwebbar.lansstyrelsen.se/nmtsverige/Sv/Pages/default.aspx

107

záciu a podporu obetí trestných činov dostal za úlohu vytvoriť a zaviesť vzdelávacie

programy pre členov policajných zložiek, prokurátorov sudcov a personál Migračnej

rady.247 V roku 1997 vláda udelila Národnej policajne rade mandát na to, aby vystu-

povala ako Národný spravodajca pre oblasť OSĽ v  EÚ.248 Švédsku nezbiera údaje

o OSĽ komplexne, keďže nie je žiadne jednotná inštitúcia, ktorá by to koordinovala.

Na Slovensku, Ministerstvo vnútra SR je vedúcou vládnou inštitúciou zodpovednou

za boj proti OSĽ a vytváranie efektívnej reakcie na OSĽ. Štátny tajomník MINV SR je

Národným koordinátorom pre boj proti OSĽ v rámci NRM.249 Od roku 2006, MINV SR

prevádzkuje Program podpory a ochrany obetí OSĽ v spolupráce s ostatnými štát-

nymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami. MINV SR založilo multidisciplinárnu

expertnú skupinu v roku 2008.250 Táto expertná skupina je vedená Národným koor-

dinátorom a zložená z viacerých zástupcov z vládnych orgánov a mimovládnych or-

ganizácií. V roku 2010 MINV SR vytvorili a založilo Informačné centrum pre boj proti

OSĽ a prevenciu kriminality v Košiciach ako jeho štrukturálnu súčasť, ktoré dostalo

za úlohu zbierať a spracovávať údaje o OSĽ.

V Maďarsku je za koordináciu boja proti OSĽ, vrátane obchodovania s deťmi, na ná-

rodnej úrovni zodpovedné Ministerstvo vnútra. Národným koordinátorom pre boj pro-

ti OSĽ je zástupca štátneho tajomníka. V roku 2008 vláda prijala Národnú stratégiu

pre boj proti OSĽ. Národný koordinátor je zodpovedný za koordináciu aktivít a úloh

vyplývajúcich z  tejto stratégie a  zároveň pôsobí ako kontaktný bod pre národných

a  medzinárodných aktérov. Národný koordinátor informuje parlamentný Výbor pre

ľudské práva a menšiny o aktivitách v rámci koordinačného mechanizmu.

iii.2. Mimovládne organizácie a výskumné inštitúcie

Hlavnou organizáciou, ktorá sa venuje podpore obetí OSĽ v Rakúsku je Lefö-IBF, aj

keď táto inštitúcia bola založená predovšetkým s  cieľom asistencie ženským obe-

tiam OSĽ. V súvislosti s deťmi je hlavnou inštitúciou krízové centrum Drehscheibe,

ktoré prevádzkuje mesto Viedeň. Táto inštitúcia pracuje s  deťmi mladšími než 14

rokov prostredníctvom špecializovaných sociálnych pracovníkov, ale má veľmi ob-

247 Prostitúcia a obchodovanie pre sexuálne účely – vzdelávanie pre lepšie porozumenie a zaobchádzanie – prezentácia poslania vlády.

248 Rozhodnutie vlády 1997-12-16, A97/3077/JÄM.

249

250 Nariadenie č. 22 Ministerstva vnútra SR (30. júna 2008) o založení Expertnej skupiny v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 50 Ministerstva vnútra SR (1. apríl 2011) a Nariadenia č. 51 štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR (30. marec 2011) o založení multidisciplinárnych pracov-ných skupín zameraných na oblasť obchodovania s ľuďmi.

108

medzené kapacity (5 – 10 detí).251 Drehscheibe spolupracuje so sociálnymi úradmi

v ostatných krajinách, napríklad v Bulharsku alebo Rumunsku, pričom väčšina detí je

navrátených hneď, ako je to možné.252 V súčasnosti neexistuje špeciálna štátna po-

litika alebo program MVO, ktorý by sa zameriaval na integráciu detských obetí OSĽ

v Rakúsku . V súvislosti s výskumom je len niekoľko inštitúcií, ktoré sa zameriavajú

na  obchodovanie s  deťmi, ako napríklad Agentúra EÚ pre základné práva, ICMPD,

IOM a ECPAT Rakúsko.253 Ludwig Boltzmann Institute má samostatné oddelenie pre

práva detí, práva žien a OSĽ so špeciálnym zameraním na obchodovanie s deťmi.254

V Bulharsku Národná komisia pre boj proti OSĽ spolupracuje s niekoľkými MVO. Av-

šak na  miestnej úrovni je spolupráca medzi MVO a  miestnymi komisiami slabšia,

predovšetkým v súvislosti s rómskymi MVO (Kukova, 2011:7). Dobrým príkladom je

spolupráca medzi nadáciou P.U.L.S. a  rómskou MVO Vkupate (Spolu) v  súvislosti

s organizáciou seminárov o obchodovaní rómskych žien a detí.255 MVO, ktoré v ob-

lasti OSĽ pôsobia sú nasledovné: asociácia Animus; Face to Face Bulgharsko; CARE

International Bulharsko, ktoré pôsobí v oblasti prevencie OSĽ; nadácia Partners Bul-

garia; bulharská nadácia pre výskum rodovej rovnosti; nadácia Nadja Centre; a na-

dácia P.U.L.S.

V Taliansku v roku 2007 projekt Equal „Observatory and Resource Centre on Traf-

ficking in Human Beings“ uskutočnil sčítanie verejných a  súkromných subjektov,

ktoré vykonávajú prácu podľa čl. 13 a 18, pričom bolo zistených 280 subjektov. Aso-

ciácie a MVO predstavovali väčšinu inštitúcií, ktoré pracujú v tejto oblasti, zatiaľ čo

verejné orgány tvorili jednu tretinu subjektov. Organizácie implementovali projekty

proti sexuálnemu vykorisťovaniu, jedna polovica projektov sa zameriavala na nútenú

prácu, jedna tretina projektov bola zameraná na nútené žobranie a ostatné projekty

na ilegálne aktivity. Malé percento projektov sa venovalo problematike obchodovania

za účelom odstraňovania orgánov a ilegálnych adopcií.

Najdôležitejšími organizáciami pôsobiacimi v oblasti obchodovania s deťmi vo Švéd-

sku sú UNICEF a ECPAT. Švédsko má taktiež tri veľké MVO, ktoré pracujú v oblas-

ti podpory obetí, kampaniach a poskytujú asistenciu obetiam, tj. Roks – Útulky pre

251 Viď ECPAT Rakúsko o  implementácii Opčného protokolu Dohovoru o  právach dieťaťa o  predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii v Rakúsku (apríl 2008); Tématická štúdia FRA o obchodovaní s deťmi v Rakúsku (2008) [82], dostupné na <http://fra.europa.eu/fraWebsite/attachments/Child-traf-ficking-09-country-at.pdf> (december 2011).

252 Viď tiež, Planitzer, J. – Sax, H.: Combating Trafficking in Human Beings for Labour Exploitation in Aus-tria, in Rijken (ed.) Combating Trafficking in Human Beings for Labour Exploitation; Nijmegen: Nether-lands, 2010, str. 50.

253 Nedávno sa ECPAT zapojil do štúdie ICMPD o žobraní detí; viď komplexné hodnotenie vykonané ECPAT Rakúsko o implementácii Opčného protokolu Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prosti-túcii a detskej pornografii v Rakúsku (apríl 2008).

254 Viď <http://bim.lbg.ac.at> (navštívené december 2011).

255 Viď výročná správa nadácie P.U.L.S., dostupné na <http://www.pulsefoundation.org/pdf/annual2010.pdf> (navštívené november 2011), str. 14.

109

ženy a mladé ženy vo Švédsku, švédska asociácia azylových domov pre ženy a pod-

porné centrá pre mladé ženy. Úrad pre kompenzáciu a podporu obetí trestných činov

poskytuje MVO, ako aj orgánom a  obetiam všeobecné informácie, aj o  OSĽ. Úrad

má taktiež špeciálny fond pre obete trestných činov. Výskum v oblasti obchodovania

s deťmi je zriedkavý a všeobecne sa zameriava na prostitúciu.

Na Slovensku pôsobí niekoľko MVO, ktoré sa zaoberajú témou OSĽ. DOTYK – slo-

venské krízové centrum je jednou z týchto MVO, ktorá sa zameriava na poskytova-

nie ubytovania a  pomoci obetiam OSĽ a  domáceho násilia, pre dospelých a  deti.

Občianske združenie Náruč prevádzkuje krízové centrum a  poskytuje ubytovanie

a ochranu dospelým a detským obetiam domáceho násilia, ako aj detským obetiam

zneužívania, vrátane detských obetí OSĽ. Detský domov v  Topoľčanoch poskytuje

ubytovanie a starostlivosť detským obetiam OSĽ počas ich reintegrácie. Taktiež slo-

venská katolícka Charita má program pre pomoc obetiam OSĽ.256 Tieto a  iné MVO

spolupracujú s MINV a niektoré sú zastúpené v expertnej skupine. Veľká časť aktivít

je zastrešovaná organizáciou IOM na Slovensku, ktorá prevádzkuje program podpory

a návratové programy, pričom úzko spolupracuje s MINV.257

V Maďarsku najvýznamnejšími MVO, organizáciami pre podporu obetí a výskumný-

mi inštitúciami, ktoré pôsobia v oblasti prevencie OSĽ sú: nadácia MONA pre ženy;

združenie NANE pre práva žien; Interchurch Aid (HIA); verejná nadácia Biely kruh;

verejná nadácia pre vzdelávanie o sexuálnom správaní; združenie Menedék pre mig-

rantov; verejná nadácia Eszter; nadácia Šanca pre rodiny 2005; a organizácia IOM.

Tieto inštitúcie vykonávajú rôzne aktivity a  poskytujú služby obetiam OSĽ. Taktiež

sa zapájajú do  advokácie a  výskumu, ako aj poskytovaniu ubytovania, sociálneho

a právneho poradenstva a zdravotnej asistencie. Zároveň sa zapájajú do vzdeláva-

cích aktivít, šírenia povedomia a prevenčných aktivít. Okrem IOM pôsobí v Maďarsku

aj UNICEF, ako aj ďalšie menšie MVO, napr. nadácia Cordelia, Reformovaná misia pre

utečencov a iné.

iv. Politiky a programy

Právny a inštitucionálny rámec je základom pre efektívny a komplexný boj proti OSĽ.

Avšak nemôžeme opomenúť aj ďalšie aktivity a snahy, ktoré napomáhajú úspešne

potláčať a prechádzať obchodovaniu s ľuďmi. Táto časť poskytuje prehľad o rôznych

politikách a programoch dostupných v krajinách nášho výskumu a aktivity, ktorých

cieľom bolo potláčanie obchodovania s deťmi.

256 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); ods. 12.

257 Ibid, ods. 27.

110

RAKÚSKO

Politiky

Národný plán aktivít 2009  – 2011 prijatý Radou ministrov v roku 2009

Žiaden NAP o obchodovaní s deťmi

Prevenčné aktivity

Ludwig Boltzmann Institute pre ľudské práva implementoval twinningový projekt EÚ

s policajnými orgánmi v Rumunsku v roku 2009 vrátane podpory tvorby výskumu

o obchodovaní s deťmi a prevencie obchodovania so ženami

Drehscheibe a Ministerstvo vnútra v súčasnosti pripravujú projekt zameraný na prevenciu

s orgánmi v Moldavsku

Aktivity na šírenie povedomia

Pracovná skupina jednotky o obchodovaní s deťmi vydal leták o obchodovaní s deťmi

ECPAT Rakúsko, spoločne s ICMPD, Boltzmann Institute, Ministerstvom vnútra a niektorými

Länder, uskutočnil niekoľko školení pre profesionálnom z rôznych inštitúcií/orgánov

Aktivity na ochranu údajov

Žiadne špeciálne aktivity zamerané na ochranu osobných údajov detských obetí OSĽ

[Re]integračné aktivity

Žiadne komplexné reintegračné programy špeciálne vytvorené pre detské obete OSĽ

BuLHARSKO

Politiky

Národný program pre prevenciu a boj proti OSĽ a ochranu obetí na rok 2011 prijatý Radou

ministrov v roku 2011 (pripravuje sa ročne)

Národná stratégia o deťoch na obdobie 2008 – 2018 prijatá 31. januára 2008 bulharským

parlamentom a zahŕňa obchodovanie s deťmi

Národný program pre ochranu detí na rok 2011

Prevenčné aktivity

Národná komisia pre boj proti OSĽ spolu s miestnymi komisiami a Ministerstvom

školstva, mládeže a vedy, v roku 2010 pripravili manuál o prevencii OSĽ v rámci projektu

Obchodovanie s ľuďmi v Bulharsku a Holandsku – spoločné snahy o potláčanie

Národná komisia pre boj proti OSĽ spolu so združením Face to Face vydala interaktívne

prevenčné multimediálne CD Pay It Forward

Národná komisia pre boj proti OSĽ spolu s rôznymi partnermi uskutočnila niekoľko

informačných a prevenčných aktivít v roku 2010 (napr. detský komiks Nie si na predaj;

informačnú kampaň pre prevenciu OSĽ za účelom pracovného vykorisťovania Znižovanie

počtu rumunských a bulharských obetí OSĽ v Španielsku a Taliansku

Uskutočnilo sa niekoľko prevenčných aktivít v regiónoch – Pazardjik, Bourgas, Varna, Sliven,

Montana

Aktivity na šírenie povedomia

Projekt OSĽ v Bulharsku a Holandsku – spoločné snahy o potláčanie sa zameral

na budovanie kapacít bulharských inštitúcií, aby vedeli reagovať na OSĽ, implementoval sa

v rokoch 2009 – 2010 Národnou komisiou spolu s holandskými partnermi

111

Vo februári 2010 Inštitút sociálnych aktivít a skúseností uskutočnil školenie zástupcov

krízových centier pre deti o problematike obchodovania s deťmi

V novembri 2010 sociálni pracovníci z oddelení pre ochranu detí v regiónoch Blagoevgrad,

Kyustendil a Pernik boli vyškolení v rámci bulharsko – nórskeho projektu o reakcii na OSĽ

V marci 2009, pracovníci detského krízového centra v meste Alfatar a miestne orgány boli

špeciálne vyškolení s cieľom porozumieť špecifikám práce s detskými obeťami

V roku 2008 Národný inštitút pre spravodlivosť uskutočnil dve špecializované školenia

o potláčaní OSĽ pre sudcov a prokurátorov

V máji 2009 Národná komisia a UN.GIFT organizovali veľké medzinárodné fórum s názvom

Potláčanie obchodovania s deťmi: Výzvy, Dobrá prax a Spolupráca

V júni 2009 pracovníci hraničnej polície boli vyškolení o úlohách hraničnej polície pri

identifikácii obetí OSĽ v rámci Národného referenčného mechanizmu

Aktivity na zlepšenie prijímacích podmienok

Koordinačný mechanizmus pre postúpenie a starostlivosť o MBS a detské obete OSĽ,

navracajúce sa zo zahraničia

Národná komisia implementovala významný projekt s názvom Znižovanie počtu

rumunských a bulharských obetí OSĽ v Španielsku a Taliansku v rokoch 2007 – 2010

[Re]integračné aktivity

Vytvorenie Národného referenčného mechanizmu Národnou komisiou v spolupráci so

združením Animu/La Strada Bulharsko

Vytvorenie nadnárodných referenčných mechanizmov pre obete OSĽ medzi krajinami

pôvodu a cieľovými krajinami (projekt TRM-EU, 2008-2009) a obchodované osoby

v juhovýchodnej Európe (projekt TRM-SEE)

V januári 2009 Centrum pre štúdie a politiky o ženách začalo implementovať dvojročný

medzinárodný projekt ROOTS o úspešnej reintegrácii obetí OSĽ v Bulharsku a Rumunsku

Caritas Bulharsko pracovala v rokoch 2008 – 2011 na projekte s názvom Vytváranie

nadnárodných mechanizmov pre boj proti OSĽ v Rumunsku a Bulharsku

TALIANSKO

Politiky

Žiadne národné politiky

Prevenčné aktivity

Talianska vláda prostredníctvom Generálneho riaditeľstva talianskej rozvojovej spolupráce,

ktoré je súčasťou ministerstva zahraničných vecí a DPO uskutočnilo niekoľko prevenčných

kampaní o OSĽ s pomocou niektorých externých organizácií, napr. UNICEF, UNICRI, Terres

des Hommes, Save the Children, ECPAT, a IOM.

Terres des Hommes podporila niekoľko medzinárodných kampaní za podporu detí:

„Zastavme obchodovanie s deťmi“; „Prosím vyrušujte“; „Konajme proti obchodovaniu

s deťmi“

Save the Children implementovala projekt zameraný na prevenciu obchodovania

a vykorisťovania detí novodobými technológiami

Aktivity na šírenie povedomia

V roku 2007 DEO začala projekt „Oslobodení: Potláčanie obchodovania za účelom

pracovného vykorisťovania”

112

Od decembra 2004 do marca 2006 projekt „Školenie o povedomí o OSĽ pre políciu

hraničné stráže a colníkov „ bol implementovaný organizáciou ICMPD a partnermi

IOM realizoval projekt Re-Form zameraný na posilnenie technickej expertízy v oblasti

asistovaných dobrovoľných návratov miestnych zástupcov a prevádzkovateľov v priamom

kontakte s cudzincami, ktorí mali nárok byť repatriovaní

Aktivity na ochranu údajov

V súčasnosti nie sú žiadne špeciálne aktivity zamerané na ochranu osobných údajov

obchodovaných detí

Aktivity na zlepšenie prijímacích podmienok

V roku 2006 Ministerstvo vnútra – oddelenie pre občianske slobody a imigráciu začalo

projekt s názvom Prezídium ako súčasť konsolidácie prijímacích kapacít, a podpísalo

dohody o spolupráci s organizáciami IOM, UNHCR, talianskym Červeným krížom

a od tretieho roku aj so Save the Children Taliansko

[Re]integračné aktivity

Prebieha mnoho projektov zameraných na poskytovanie asistencie a podporu reintegrácie

obetí, ktoré sú podporené cez DPO v zmysle čl. 13 a 18 (napr. v Campania, Toskánsku)

ŠVéDSKO

Politiky

V júli 2008 švédska vláda pripravila prvý Národný akčný plán proti prostitúcii a OSĽ

za účelom sexuálneho vykorisťovania

Prevenčné aktivity

Švédka Medzinárodná agentúra pre rozvojovú spoluprácu, SIDA podporila projekt CBSS

o ilegálnej práci a Medzinárodnú organizáciu pre migráciu na Ukrajine s cieľom potláčať

OSĽ

Aktivity na šírenie povedomia

Boli súčasťou NAP počas rokov 2008 – 2010 a prebehli školenia pracovníkov, ktorí

prichádzali do styku s detskými obeťami OSĽ, ako sú policajti prokurátori, sudcovia

a pracovníci Migračnej rady

Neprebehol žiaden špecializovaný tréning pre opatrovníkov detských obetí OSĽ

Aktivity na ochranu údajov

Dôležitosť dôvernosti je vyzdvihnutá v smerniciach a počas školení, zároveň ochrana údajov

a bezpečnosti svedkov a obetí podlieha ustanoveniam právneho poriadku

Aktivity na zlepšenie prijímacích podmienok

Švédsko nemá špecializované ubytovanie pre detské obete OSĽ

SLOVENSKO

Politiky

Národný program pre boj proti OSĽ na roky 2011 – 2014 bol v roku 2011 prijatý vládou SR

Národný akčný plán pre deti na roky 2009 – 2012

Neexistuje žiaden samostatný NAP pre obchodovanie s deťmi

113

Prevenčné aktivity

Národná komunikačná kampaň o OSĽ vytvorená Ministerstvom vnútra SR v spolupráci

s IOM na Slovensku bola uvedená v médiách v európsky deň boja proti OSĽ (18. 10. 2011)

V roku 2009, kampaň HELP bola vytvorená Ministerstvom vnútra SR v spolupráci s IOM

s cieľom informovať verejnosť o OSĽ a existencii národnej linky pomoci pre obete OSĽ

Aktivity na šírenie povedomia

Zamestnanci úradu pre sociálno-právnu ochranu detí a kuratelu a príslušné miestne

oddelenia podstúpili školenie v oblasti identifikácie detských obetí OSĽ

V súčasnosti neexistujú formalizované programy zamerané na poskytovanie špeciálnych

školené pre identifikáciu obchodovaných detí, vrátane pre policajné zložky, sociálnych

pracovníkov, zdravotných pracovníkov MVO pôsobiacich v oblastiach, ako je ochrana

utečencov a migrácia

Aktivity na ochranu údajov

Žiadne špeciálne aktivity zamerané na ochranu osobných údajov detských obetí OSĽ

Informačné centrum pre boj s OSĽ a prevenciu kriminality má za úlohu zbierať údaje

týkajúce sa OSĽ

Aktivity na zlepšenie prijímacích podmienok

Žiadna evaluácia o primeranosti prijímacích podmienok pre deti, ktoré sa vracajú

na Slovensko, alebo by mohli byť vrátené do inej krajiny za účelom spájania rodiny

[Re]integračné aktivity

Žiadne špecifické reintegračné politiky/programy zamerané na bezpečné, dôstojné

a dlhodobé začlenenie detskej obete do spoločnosti

MAďARSKO

Politiky

Národná stratégia pre boj proti OSĽ na roky 2008 – 2012

Žiadna samostatná národná stratégia o obchodovaní s deťmi

Žiaden NAP o OSĽ alebo obchodovaní s deťmi

Prevenčné aktivity

V roku 2001 prebiehal vzdelávací program na stredných školách zameraný na prevenciu

OSĽ a bol akreditovaný Ministerstvom školstva

V roku 2003 informačné centrum o migrácii bolo otvorené v rámci spolupráce

s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničných vecí, ako súčasť programu

realizovaného IOM

V roku 2006 a 2007 prebiehali rôzne informačné kampane v Maďarsku

Aktivity na šírenie povedomia

IOM v Maďarsku spolu s inými partnermi organizoval školenia a vzdelávacie aktivity pre

zástupcov relevantných štátnych orgánov a MVO

Aktivity na ochranu údajov

Žiadne informácie o špeciálnych aktivitách na ochranu osobných údajov o OSĽ alebo

obchodovaní s deťmi

Aktivity na zlepšenie prijímacích podmienok

Žiadne špeciálne ubytovacie zariadenia pre detské obete OSĽ

114

v. Zhrnutie a odporúčania

Komparatívna analýza sa zamerala na  šesť členských štátov Európskej únie a  ich

postupy pri pomoci a reintegrácii detských obetí obchodovania s ľuďmi. Krajiny, ktoré

boli skúmané, sme rozdelili na dve skupiny, a to na krajiny pôvodu a na cieľové kraji-

ny. Avšak, musíme zdôrazniť, že toto rozdelenie nie je nemenné a chápeme, že kraji-

ny pôvodu môžu byť taktiež tranzitnými, ako aj cieľovými krajinami. Podobne cieľové

krajiny môžu byť v niektorých prípadoch krajinami pôvodu.

Analýza rieši právny, inštitucionálny a politický rámec v každej krajine tohto výsku-

mu a  porovnáva tieto štruktúry. Právna analýza zistila rozdiely ohľadom legislatívy

a právnych rámcov pre riešenie OSĽ, predovšetkým obchodovania s deťmi. Všeobec-

ne tieto krajiny sú viac-menej v súlade s medzinárodnými a regionálnymi právnymi

záväzkami, ktoré sú upravené v ratifikovaných dohovoroch. Ustanovenia príslušných

trestných zákonov a zákonníkov sa odlišujú, ale môžeme povedať, že bulharská trest-

ná úprava sa zdá byť najkomplexnejšia. Avšak, Rakúsko a Švédsko zašli ďalej v za-

bezpečovaní práv detí a vyzdvihnutí najlepšieho záujmu dieťaťa oproti ostatným skú-

maným krajinám. Napriek tomu ustanovenie o nepotrestaní v zmysle Dohovoru Rady

Európy nie je riadne upravené v žiadnej krajine tohto výskumu. Podobne ustanovenia

aplikované v  rámci trestných konaní potrebujú zlepšenia na  to, aby plne ochránili

detské obete OSĽ. Postupy by mali byť viac citlivé k obetiam a mali by čo najviac

obmedziť zásah orgánov činných v trestnom konaní. Švédsko so svojimi procesnými

právami, ktoré sa zameriavajú na špeciálnu ochranu detských obetí, je značne pôso-

bivé a môže slúžiť ako dobrý príklad praxe. Zároveň, žiadna krajina, okrem Bulharska,

neprijala špeciálny zákon o obchodovaní s ľuďmi. Zdá sa, že prístup Bulharska po-

skytuje najefektívnejšiu a  najkomplexnejšiu odpoveď na  OSĽ z  právneho hľadiska.

Preto by si krajiny tohto výskumu, ale aj iné, mohli zobrať príklad z Bulharska a zlepšiť

svoju právnu úpravu tým, že prijmú samostatný zákon o OSĽ.

Krajiny sa taktiež odlišujú v oblasti postupov a vytvorených systémov pomoci det-

ským obetiam OSĽ. Identifikácia obetí je spoločným problémom vo všetkých kraji-

nách výskumu a okrem Bulharska, žiadna z nich nemá efektívny a dobre navrhnutý

národný referenčný mechanizmus, ktorý by poskytoval adekvátnu a potrebnú pomoc

obetiam. Taliansko môže byť čiastočným príkladom v oblasti identifikácie potenciál-

nych obetí, keďže má špeciálne systémy poskytovania podpory obetiam OSĽ. Aj keď

sú tieto systémy na miestnej úrovni a bez formalizovanej štruktúry, počas rokov sa

rozvinuli a v súčasnosti tvoria komplexnú odpoveď na OSĽ. Nič menej, systematické

a formalizované identifikačné postupy by určite pomohli pri boji proti OSĽ vo všet-

kých krajinách tohto výskumu. Fungujúci národný referenčný mechanizmus by mal

byť taktiež zavedený v skúmaných krajinách, aby sa zaistila systematická, efektívna

a komplexná pomoc obetiam OSĽ. Koncept systematickej starostlivosti a podpory

detských obetí OSĽ by mal byť vytvorený a riadne realizovaný.

115

Okrem toho, jasné a efektívne dlhodobé riešenia v rámci dlhodobých integračných

stratégií by mali byť zavedené, keďže vo väčšine krajín integrácia detských obetí OSĽ

je značne obmedzená a nedostatočná. Fakt, že predpokladané cieľové krajiny často

vracajú obete z krajín pôvodu, by nemal byť ospravedlnením toho, že nemajú dlho-

dobé integračné postupy. Aj tak, Taliansko, ako predpokladaná cieľová krajina, má

jeden z najpokročilejších systémov reintegrácie v porovnaní s tzv. krajinami pôvodu,

Bulharskom, Maďarskom a  Slovenskom, ktoré nemajú jasné a  efektívne dlhodobé

integračné mechanizmy a postupy. Obete OSĽ by mali mať tiež prístup k odškodne-

niu, ako obete trestných činov. Avšak, v súčasnosti len Švédsko má dobre vytvorený

a prístupný systém odškodnenia pre obete OSĽ, ktorý môže slúžiť ako úspešný prí-

klad pre ostatné krajiny.

Dôležitou súčasťou efektívnej odpovede na OSĽ je inštitucionálny základ a zapojenie

príslušných orgánov a inštitúcií do tohto procesu. Väčšina krajín má určitý typ pra-

covnej skupiny alebo orgánov, ktoré sa snažia o potláčanie OSĽ na ich území. Avšak,

práca týchto orgánov potrebuje efektívnu koordináciu a musí byť tvorená viacerými

členmi pochádzajúcimi z rôznych oblastí. Vhodná reakcia na OSĽ môže byť zabezpe-

čená len vtedy, keď verejné orgány spolupracujú s neziskovými organizáciami, ktoré

sú často jediným poskytovateľom služieb v  krajine. V  rámci krajín tohto výskumu,

MVO čelia niekoľkým problémom v súvislosti s obmedzenými a nedostatočnými fi-

nančnými zdrojmi a problémami v zabezpečovaní udržateľnosti svojich programov

a služieb. Tieto neistoty by mali byť prekonané a spolupráca medzi verejným a ne-

ziskovým sektorom potrebuje byť posilnená. Orgány pre boj proti OSĽ by mali mať

dostatočné kompetencie, ale taktiež by mali mať jasné povinnosti a mali by byť za ne

zodpovedné.

Komparatívna analýza poskytuje rozsiahlu analýzu a porovnanie šiestich skúmaných

krajín. Dokazuje, že napriek tomu, že všetky tieto krajiny sú členmi EÚ a sú viazané

približne rovnakými medzinárodnými a európskymi právnymi záväzkami, ich systémy

a schémy pre boj proti OSĽ a pre poskytovanie vhodnej pomoci detským obetiam

OSĽ sa značne odlišujú. V niektorých prípadoch môžeme nájsť výrazné podobnosti

medzi krajinami, ale zvyčajne v každej skúmanej oblasti môžeme nájsť jednu alebo

dve krajiny, ktoré môžu slúžiť ako príklad dobrej praxe. Napriek tomu sme identifiko-

vali niekoľko príkladov dobrej, alebo skôr sľubnej, praxe, ktorá ak bude implemento-

vaná aj v ostatných krajinách tohto výskumu, obchodovanie s ľuďmi a predovšetkým

s deťmi môže byť vhodnejšie a efektívnejšie riešené.

116

117

II. Hodnotenie programov pomoci a reintegrácie detských obetí obchodovania

1. Správa – Slovenská republika (marec 2012)

→ A l e x a n d r a M a l a n g o n e , M A . , M S c . → T í m e a S t r á n s k á , L L . M .

Úvod

Hlavným cieľom súčasnej národnej správy je zhodnotiť programy podpory a  rein-

tegrácie detských obetí obchodovania s ľuďmi na Slovensku a navrhnúť odporúča-

nia na zlepšenie programu v súlade so základnými právami detí. Správa sa zakladá

na zisteniach politickej, inštitucionálnej a právnej analýzy v oblasti podpory a rein-

tegrácie detských obetí obchodovania s  ľuďmi pripravenej v  projekte ARECHIVIC

a  riadi sa metodológiou pre Hodnotenie programov v  oblasti integrácie detských

obetí obchodovania s  ľuďmi vytvorenej Centrom pre štúdium demokracie (Bulhar-

sko) ako vedúcim projektovým partnerom.

Podľa štatistických informácií poskytnutých slovenskými inštitúciami,1 všetky obete

obchodovania s  ľuďmi (ďalej ako „OSĽ“) identifikované v  rokoch 2008 a 2009 (57,

resp. 41) boli slovenskí občania. Väčšina z nich bola subjektom cezhraničného OSĽ.

Počet identifikovaných detských obetí OSĽ bol nízky (dve v r. 2008, jedno v r. 2009,

dve v r. 2010).2 Hlavným typom vykorisťovania, ktorým boli (dospelé) obete OSĽ pod-

robené, bolo sexuálne vykorisťovanie. Avšak stali sa aj prípady nútenej práce, otroc-

1 Informácie dostupné na  http://www.minv.sk/?statistika_obchodovanie_s_ludmi (citované 1. marca 2012).

2 Do 30. septembra 2011 10 mužov, 12 žien a 1 dieťa boli na Slovensku identifikované ako obete OSĽ a bola im poskytnutá podpora v rámci programu podpory obetiam OSĽ Ministerstva vnútra SR; Nadpo-ručíčka JUDr. Mária Miklošová, Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, Kancelária národné-ho koordinátora.

118

tva a núteného žobrania.3 Podľa štatistík poskytnutých slovenskou vládou počet obe-

ti OSĽ identifikovaných v rokoch 2008 a 2009 bol 57, resp. 41.4 Väčšina z nich (56

v r. 2008 a 38 v r. 2009) boli (dospelé) obete medzinárodného OSĽ, ktoré boli iden-

tifikované v zahraničí. Zvyšné obete boli slovenskí občania v národnom OSĽ. Žiadna

zahraničná obeť OSĽ nebola identifikovaná.5 Čo sa týka detských obetí OSĽ, dve boli

identifikované v r. 2008, jedno v r. 2009 a dve v r. 2010, všetko občania SR. V r. 2010

bolo jedno dievča obeťou sexuálneho vykorisťovania a  jeden chlapec obeťou pra-

covného vykorisťovania. Deti identifikované v rokoch 2008 a 2009 boli obeťami se-

xuálneho vykorisťovania. Všetky identifikované deti boli obeťami medzinárodného

OSĽ. Do 30. septembra 2011 bolo identifikovaných ako obetí OSĽ 10 mužov, 12 žien

a  jedno dieťa.6 Slovenské orgány dosiaľ nepredstavili komplexný a koherentný me-

chanizmus na zber dát, ktorý by umožnil výmenu informácií medzi hlavnými aktérmi

v boji proti OSĽ, pričom by rešpektoval právo dotknutých osôb na ochranu osobných

údajov. Štatistické dáta zbierané osobitne rôznymi ministerstvami, MVO a orgánmi

sociálnej ochrany pre OSĽ nie sú rozdelené (podľa pohlavia, veku, typu vykorisťova-

nia, atď.) a ich zber nie je navrhnutý takým spôsobom, ktorý by umožnil inštitúciám

zhodnotiť vážnosť problému a  identifikovať najvhodnejšie opatrenia, ktoré by bolo

potrebné vykonať.

Metodologický úvod

Správa bola vypracovaná na  základe analýzy dokumentov, písomných žiadostí

o  informácie odoslaných relevantným subjektom vrátane sociálnych pracovníkov,

právnikov, štátnych úradníkov, psychológov a  mladých dospelých v  zariadeniach

na zadržanie ilegálnych migrantov, doplnených následnými rozhovormi po telefóne,

osobnými rozhovormi a návštevami zariadení pre ochranu detských obetí OSĽ. Náv-

števy a osobné rozhovory sa uskutočnili aj v zariadeniach na zadržanie ilegálnych

migrantov pre špecifickú situáciu na Slovensku, s cieľom zhodnotenia celkového za-

obchádzania s maloletými bez sprievodu – osobami, ktoré sú predmetom záujmu

súčasného projektu – v existujúcom rámci podpory a sociálnej ochrany detí, keďže

každá zahraničná detská obeť OSĽ by mala dostať pomoc v takomto rámci. Zistenia

súčasnej národnej správy sú limitované z dôvodu nedostatku identifikovaných obetí.

Od roku 2008 bolo na Slovensku identifikovaných iba 6 detských obetí OSĽ.7

3 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9).

4 Ibid.

5 Na začiatku roku 2011 bolo podozrenie, že obeťou OSĽ bol štátny príslušník tretej krajiny, ktoré nebolo potvrdené a osoba ušla do Rakúska, kde sa stretla so svojou dcérou.

6 Nadporučíčka JUDr.  Mária Miklošová, Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, Kancelária národného koordinátora.

7 Obchodovanie za účelom nelegálnej adopcie – ale tento prípad nebol obchodovaním. Preto boli analy-zované len dve prípadové štúdie.

119

i. Celkové hodnotenie politík

i.1. Hodnotenie celkovej štruktúry, cieľov a úloh

16. februára 2011 prijalo Slovensko Národný program boja proti obchodovaniu

s ľuďmi na roky 2011 – 2014, ktorý je považovaný za slovenskú reakciu na politiky

obchodovania s ľuďmi.8 Tento dokument reflektuje Národnú stratégiu boja proti ob-

chodovaniu s ľuďmi, ako aj Národný akčný plán (ďalej ako „NAP“), ktorý rozpracúva

konkrétne aktivity potrebné na  naplnenie cieľov stanovených v  Národnej stratégii

(ďalej ako „NS“). Tento Národný program je tretím dokumentom, v ktorom slovenská

vláda špecifikovala ciele a opatrenia, potrebné na efektívny boj proti obchodovaniu

s ľuďmi.9

Pokiaľ ide o obsah, NS začína veľmi krátkym úvodom, v ktorom navrhovatelia pred-

stavili cieľ stratégie a garantovali, že tento dokument je založený na princípoch, ako

aktívna účasť vlády, účasť občianskej spoločnosti, rešpektovanie ľudských práv, in-

terdisciplinárny a medzirezortný prístup a udržateľnosť. Vo všeobecnosti je NS v sú-

lade s  pokynmi ICMPD10, avšak úvod a  niektoré kľúčové oblasti nie sú adekvátne

vypracované. Hoci navrhovatelia stanovili hlavné princípy, nie sú dostatočne popí-

sané a ich koncept nie je jasne definovaný. Pochopenie týchto princípov, ktoré majú

určovať smer celého Národného programu, je nevyhnutné pre ich správnu reflexiu

v tomto dokumente.

Pokiaľ ide o celkový cieľ Národnej stratégie, dokument uvádza, že cieľom je „(...) za-

bezpečiť komplexnú a  účinnú národnú stratégiu boja proti obchodovaniu s  ľuďmi

(ďalej len „Národná stratégia“), ktorá podporuje rozvoj vzájomného porozumenia

a  koordinovanej činnosti všetkých zainteresovaných subjektov v  rámci eliminácie

rizík a  predchádzania spáchania trestného činu obchodovania s  ľuďmi, ako aj pri

vytváraní podmienok pre poskytovanie podpory a  pomoci obetiam obchodovania

s ľuďmi a zabezpečenia ochrany ich ľudských práv a dôstojnosti.“11 Celkový cieľ pre-

zentovaný v Národnom programe na roky 2008 – 2010 bol odkopírovaný a vložený

8 Rokovanie vlády SR, Návrh Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, č. materiálu UV-3797/201. <http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMate-rial=19184> (citované 16. apríla 2012).

9 V roku 2006 slovenská vláda prijala Akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2006 – 2007. Tento dokument bol kritizovaný, pretože neobsahoval vypracované ciele a princípy a nebol doplnený dôkladnou Národnou stratégiou. Na 2008 – 2010 prijala slovenská vláda nový strategický dokument, ktorý pozostával z Národnej stratégie a Akčného plánu. Tento dokument bol viac uspokojivý než pred-chádzajúci.

10 Medzinárodné centrum pre tvorbu migračných politík: Pokyny k  tvorbe a  implementácii komplexnej národnej stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi, Viedeň, 2006. str. 29.

11 Vláda SR, Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, prijatý 16. februára 2011. str.1.

120

do súčasnej Národnej stratégie, kde používa rovnaké formulácie a štruktúru. Avšak

predchádzajúca stratégia vypracovala hlavné princípy do väčšej miery.12

Po  úvode NS nasleduje krátka analýza situácie v  oblasti OSĽ s  ohľadom na  hlav-

né zúčastnené strany, legislatívny rámec, štatistiky, ako aj iniciatívy pre zvyšovanie

povedomia a výskumy. Analýza popisuje situáciu z viacerých perspektív. Avšak NS

nerozpracúva už vykonané aktivity a opatrenia ani dopad predchádzajúcej stratégie

a  akčného plánu. Predchádzajúce ciele, úlohy a  opatrenia z  Národného programu

na roky 2008 – 2012 neboli riadne zhodnotené a zanalyzované a v súčasnom NP sú

použité podobné formulácie ako v predchádzajúcom.

Pokiaľ ide o ciele a úlohy, NS dodržiava štruktúru navrhnutú pokynmi ICMPD.13 Po-

krýva teda štyri hlavné témy, ktorými sú: podporný rámec, prevencia, podpora a rein-

tegrácia obetí, vyšetrovanie a súdne stíhanie trestného činu obchodovania s ľuďmi.

Avšak týmto témam chýba hĺbková analýza a sú písané skôr technickým, než analy-

tickým spôsobom. Podporný rámec NS sa snaží pokryť takmer všetky otázky ICMPD

k  tejto téme, ale nepodáva žiadne informácie o postavení, rozdelení úloh a stupni

zapojenia aktérov koordinácie. Spomína len úlohu Expertnej skupiny pre oblasť boja

proti obchodovaniu s ľuďmi (ďalej ako „Expertná skupina pre OSĽ“) a jej členov. Tiež

v oblasti relevantnej legislatívy NS spomína v stručnosti relevantné uznesenia vlády

a interné predpisy a nespracúva medzinárodné právne nástroje v oblasti OSĽ, práv

detí a základných ľudských práv, ktoré sú pre SR zaväzujúce.14

NS rieši aj problém prevencie, avšak iba čiastočne. NS rozpracovala oblasti vzdeláva-

nia, zamestnania, antidiskriminačných opatrení, celkovej socioekonomickej situácie,

ako aj mechanizmy bezpečnej a  legálnej migrácie.15 Hoci pokyny ICMPD v  oblasti

prevencie požadujú oveľa viac informácií, napríklad o sexuálne motivovanom násilí,

pravidelných migračných schémach, všeobecnom povedomí verejnosti o  témach,

ako migrácia a OSĽ a pod.16 k týmto témam nie je v NS poskytnutá žiadna relevantná

informácia.

Časť s názvom Vyšetrovanie a súdne stíhanie trestného činu obchodovania s ľuďmi

bola vypracovaná obdobným spôsobom ako časť o prevencii. NS sa riadi pokynmi

ICMPD len do určitej miery, a tak neobsahuje žiadne štatistické údaje o súdnych ko-

naniach v prípadoch OSĽ alebo počty podozrivých, konkrétnych prípadov či obvine-

12 Predchádzajúci Národný program na roky 2008 – 2010 mal rozsiahlejší úvod, kde bolo v krátkosti vy-svetlené, čo znamená každý princíp s ohľadom na Národnú stratégiu a Národný akčný plán. Súčasný NP na roky 2011 – 2014 obsahuje len spísané princípy bez ich ďalšieho vysvetlenia s ohľadom na ich význam a spojitosť s Národným programom.

13 Medzinárodné centrum pre tvorbu migračných politík: Pokyny k  tvorbe a  implementácii komplexnej národnej stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi, Viedeň, 2006.

14 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 2-3.

15 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 9-15.

16 Pokyny k tvorbe a implementácii komplexnej národnej stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi, str. 30-31.

121

ných. Tiež chýbajú informácie o zaobchádzaní s obeťami alebo o spolupráci s MVO,

ktoré sú hlavnými poskytovateľmi služieb pre obete OSĽ počas trestných konaní.17

Okrem iných tém, ako bolo spomenuté vyššie, sa NS zaoberá podporou a reintegrá-

ciou v časti s názvom Podpora a ochrana obetí. Tá obsahuje tabuľky so štatistický-

mi údajmi o obetiach, ktoré pokrývajú ich vek, pohlavie a štátnu príslušnosť, ale nie

etnickú príslušnosť. Problém so zberom etnických údajov na Slovensku je pomerne

známy a relevantné inštitúcie sa ho snažia vyriešiť už dlhší čas. Avšak doteraz nebol

prijatý žiaden spoločný postup pre zber etnických dát ani nebol vytvorený žiaden

návrh s konkrétnym riešením zberu a spracovania etnických dát.

Obetiam je poskytnutá podpora po ich identifikácii, ale NS poskytuje pomerne ob-

medzené informácie o Národnom referenčnom mechanizme, a aj o samotnom iden-

tifikačnom procese.18 Neobsahuje teda žiadne informácie o identifikačnom procese,

súvisiacich časových rámcoch a o postupe zaobchádzania s rozpoznanou obeťou.

Podľa NS dostávajú vnútroštátne aj zahraničné obete rovnakú minimálnu podporu

bez ohľadu na pohlavie, vek a národnosť. NS sa minimálne zmieňuje o sociálnych

službách pre obete OSĽ, ktoré by mali zahŕňať ubytovanie, psychologické a právne

poradenstvo a iné služby, ale v dennej praxi nie sú všetky tieto služby vždy poskyto-

vané. Doteraz neboli na Slovensku identifikované žiadne zahraničné obete, a preto

tieto služby neboli otestované v  prípade zahraničných detských obetí OSĽ. Preto

neexistujú žiadne formalizované postupy založené na predchádzajúcich prípadoch

a praxi.

NS nevypracovala žiadne ochranné schémy pre obete ani svedkov. Spomína len

právne ustanovenia o režime ochrany svedkov definované osobitným zákonom19, ale

nevysvetľuje proces a vzťah k obetiam. Ďalej NS obsahuje krátku tabuľku s organizá-

ciami, ktoré obetiam poskytujú sociálne služby a prístrešie. Táto tabuľka neobsahuje

počet dostupných miest ani sociálne služby, ktoré tieto organizácie poskytujú. To

isté platí pre problematiku návratu a reintegrácie slovenských aj zahraničných obetí

OSĽ, kde stratégia poskytuje naozaj obmedzené informácie a nezaoberá sa oblasťa-

mi hodnotenia rizika alebo bezpečnosti založenej na ľudskoprávnom prístupe. Tiež

zoznam formulovaných cieľov a úloh pre oblasť podpory a ochrany obetí neposkytuje

žiadne hodnotenie rizika a zameriava sa na všeobecné zlepšenie a posilnenie súčas-

nej situácie, ktorá je opísaná v NS.

Druhá časť Národného programu obsahuje Národný akčný plán (ďalej ako „NAP“),

ktorý určuje konkrétne opatrenia a kroky na dosiahnutie zámerov a cieľov formulova-

17 Pokyny k tvorbe a implementácii komplexnej národnej stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi, str. 32.

18 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 16.

19 Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka v znení neskorších predpisov.

122

ných v stratégii. Táto časť je písaná v tabuľkách s rovnakou štruktúrou pre každú kľú-

čovú oblasť. Nachádzajú sa v nich špecifické ciele súvisiace so všeobecnejšími zá-

mermi tematickej oblasti so súborom aktivít, zúčastnené strany, časový rámec alebo

dátumy uskutočnenia, odhadované finančné náklady a  indikátory. NAP nerozlišuje

medzi prioritnými aktivitami a ich podaktivitami a pri niektorých aktivitách neponúka

odhady finančných nákladov. Zvlášť v prípade podpory a ochrany obetí je veľmi málo

aktivít sprevádzaných finančnými nákladmi. Plánované aktivity v tejto rozhodujúcej

oblasti sú opísané a definované rovnakým spôsobom ako ostatné kľúčové oblasti,

teda s použitím štruktúrovanej tabuľky.

Národný program nedefinuje žiadne konkrétne postupy monitoringu a  evalvácie.

Hoci v  NAP je zahrnutá sekcia venujúca sa monitoringu, evalvácii a  aktualizácii,

je pomerne krátka a  s  ohľadom na  proces evalvácie aj pomerne nejasná. Monito-

ring a evalvácia sú plánované na ročnej báze, avšak nie je jasné, čo je myslené pod

pojmami monitoring a evalvácia, kto ich má vykonávať, a ako ich majú zúčastnené

strany chápať.20 Súčasná formulácia ustanovení súvisiacich s monitoringom a eval-

váciou v NAP je mätúca pre tých, ktorí ich majú uskutočňovať. Tiež chýba samostat-

ná kapitola venujúca sa monitoringu a evalvácii cieľov a opatrení v NP. V súlade so

správou GRETA „by mal štát systematicky overovať kvalitu asistenčných opatrení

a ich krátkodobý a dlhodobý dopad na obete“.21 Počas GRETA kontrolnej návštevy

Ministerstvo vnútra SR predstavilo zámer vybrať nezávislého experta, ktorý by viedol

monitoring implementácie Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuď-

mi. Toto je tiež stanovené v NAP ako jedno z plánovaných opatrení, dátum realizá-

cie pre túto aktivitu bol 30. jún 2011. Pretože doteraz nebola vydaná žiadna verejná

kontrolná správa pre rok 2011, nie je možné skontrolovať dôkladnosť implementácie

NS a NAP.

i.1.1. Súlad s medzinárodnými štandardmi práva a hlavnými zásadami

a) Aktívna účasť vlády

NAP stanovuje, že národný koordinátor je hlavným aktérom pre tvorbu výročných

správ k implementácii NS. Tieto správy sú všeobecnejšie a zameriavajú sa na všet-

ky obchodované osoby, ktorým bola poskytnutá podpora v rámci Programu podpory

a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi,22 avšak nešpecifikuje detské obete. V súčas-

20 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 –2 01, str. 46 – 47.

21 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); para. 102.

22 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 47.

123

nosti výročná správa za rok 2011 ešte nevyšla a nebola zverejnená.23 Hoci by vládne

orgány mali každoročne analyzovať, posudzovať a hodnotiť ciele, úlohy a aktivity, mo-

mentálne sa zdá, že tieto procesy nie sú vykonávané dôkladne.

Pri pohľade na mechanizmus tvorby správ v predchádzajúcom Národnom programe

na roky 2008 – 2010 zistíme, že vyšla iba jedna záverečná správa, ktorá sumarizova-

la aktivity z programového obdobia. Avšak nebola vykonaná žiadna dôsledná analýza

dopadov v žiadnej z kľúčových oblastí. Bolo by veľmi užitočné, keby súčasný NP bol

dôkladne monitorovaný a  hodnotený, aby zodpovedné orgány mohli v  budúcnosti

efektívne a adekvátne reagovať na OSĽ.

S  ohľadom na  medzinárodnú spoluprácu slovenské orgány dlho spolupracovali

s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, ktorá je podľa NAP zodpovedná za re-

patriáciu a návrat obchodovaných osôb.24 Avšak Národná stratégia ani zákon o so-

ciálnoprávnej ochrane detí a  o  sociálnej kuratele nestanovujú žiadne špeciálne

ustanovenia pre repatriáciu detských obetí. Podľa NS, ako aj správy GRETA o  im-

plementácii Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou

republikou,25 existuje niekoľko inštitúcií, ktoré poskytujú ubytovacie zariadenia pre

detské obete obchodovania. Tieto inštitúcie sú financované zo štátneho rozpočtu.

V súčasnosti máme oficiálny zoznam týchto inštitúcií pre roky 2008 – 2010,26 ale

pre ďalšie roky rozdelenie peňazí nie je nikde jasne stanovené, ani v novom NAP. Tiež

chýba oficiálna informácia o počte dostupných miest v každej inštitúcii pre mužské,

ženské a detské obete obchodovania. NAP nestanovuje finančné náklady a rozpočet

pre komplexné služby obetiam obchodovania, ktoré by malo pokryť aj ubytovacie

služby.27

K reintegrácii obetí je nevyhnutné povedať, že Národná stratégia sa väčšinou zame-

riava na identifikáciu obetí, rozpracúva proces identifikácie a odkazuje sa na Národný

referenčný mechanizmus. Obete OSĽ môžu byť identifikované štátnym orgánom, mi-

movládnou organizáciou alebo v zahraničí zahraničnou agentúrou.28 Po tom, ako sú

obete OSĽ identifikované, je im poskytnutá asistencia a podpora. Avšak v identifikač-

nom procese detských obetí sú nedostatky, keďže v súčasnosti neexistujú špeciálne

postupy identifikácie detských obetí a ich postúpenia orgánom sociálnej ochrany.29

23 Pozri časť 1.1.1.

24 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 19.

25 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011 (9).

26 Mimovládne organizácie: Náruč, Charita, DOTYK, IOM; štátne organizácie: Detský domov Topoľčany.

27 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 56.

28 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 16.

29 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); para. 80, str. 23.

124

Hoci Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prijalo v roku 2010 internú nor-

mu o vykonávaní opatrení sociálnej ochrany detských obetí obchodovania s  ľuďmi,

tento nástroj neposkytuje žiadne konkrétne inštrukcie o postupe a krokoch, ktoré by

sa mali vždy vykonať v prípade detskej obete OSĽ. Táto norma skôr spracúva rozsah

a definíciu sociálnych služieb, ktoré môžu byť poskytnuté detskej obeti OSĽ.30

V NS nie sú vypracované reintegračné procesy, a ani v NAP nie sú opatrenia na zlep-

šenie reintegrácie, zvlášť v prípade detských obetí, ktoré sa nespomínajú osobitne.

NS v krátkosti spomína otázku repatriácie, avšak pokiaľ ide o repatriáciu obetí OSĽ,

doteraz nebol vytvorený formalizovaný postup hodnotenia rizika v prípade ich návra-

tu vrátane záväzných zásad návratu obchodovaných detí.

Pokiaľ ide o špecifické opatrenia pre boj proti OSĽ zamerané na detské obete, k tejto

téme nie je v NS ani v NAP žiadna informácia. Slovensko má Národný akčný plán pre

deti (ďalej ako „NAPD“) na roky 2009 – 2012, ktorého celkový cieľ je „(…) prostredníc-

tvom definovaných úloh a opatrení zabezpečiť dosahovanie pokroku v oblasti ochra-

ny práv detí uznaných Dohovorom o právach dieťaťa a pokroku pri ich používaní.”31

NAPD vypracúva niekoľko dôležitých opatrení a aktivít, avšak obsahuje len dve, ktoré

majú len vzdialené spojenie s  detskými obeťami OSĽ. Jedno z  nich sa zameriava

na tvorbu a implementáciu preventívnych programov ochrany a podpory v prípadoch

sexuálneho zneužívania a vykorisťovania.32 Druhé sa zaoberá ratifikáciou Dohovoru

Rady Európy o  ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a  sexuálnym zneuží-

vaním, ktorý bol podpísaný v  roku 2009, ale ešte nebol ratifikovaný.33 Okrem tohto

NAPD neobsahuje žiadny akčný plán týkajúci sa detských obetí OSĽ.

V roku 2008 Ministerstvo vnútra SR založilo Informačné centrum na boj proti obcho-

dovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality v Košiciach, ktoré je zodpovedné za zber dát

o OSĽ, ich analýzu a hodnotenie.34 Doteraz neboli zverejnené žiadne konkrétne dáta

týkajúce sa OSĽ ani pre dospelé, ani pre detské obete. Na oficiálnej webovej strán-

ke Ministerstva vnútra SR je len veľmi málo informácií o obetiach OSĽ odvodených

z  oficiálnej štatistiky Úradu generálneho prokurátora a  poskytovateľov služieb pre

obete OSĽ.

30 Interná norma Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, č. IN 051_2007, prijatá v r. 2007.

31 Vláda SR, Národný akčný plán pre deti 2009 – 2012, prijatý 28. januára 2009, str. 4.

32 Národný akčný plán pre deti 2009 – 2012, str. 38.

33 Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, prijatý 12. júla 2007, stav schválenia ratifikácie. <http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/ChercheSig.as-p?NT=201&CM=&DF=&CL=ENG> (citované 16. apríla 2012).

34 Ministerstvo vnútra SR, Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality v  Košiciach, <http://www.minv.sk/?informacne-centrum-na-boj-proti-obchodovaniu-s-ludmi-a-pre-venciu-kriminality> (citované 16. apríla 2012).

125

Ministerstvo vnútra SR zorganizovalo v rokoch 2008 – 2011 niekoľko školení. Medzi

školenými osobami boli úradníci z miestnych a  regionálnych policajných oddelení,

zamestnanci hlavných poskytovateľov služieb a  relevantných mimovládnych orga-

nizácií, terénni sociálni pracovníci, zamestnanci relevantných ministerstiev, zvlášť

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a  jemu zodpovedajúcich lokálnych

orgánov. Najviac účastníkov bolo z policajných orgánov, najmä z tých venujúcich sa

operatívnym činnostiam a hraničným kontrolám.35 Hoci zoznamy účastníkov sú ve-

rejne dostupné na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra SR, nie sú dostupné infor-

mácie o obsahu školení a Ministerstvo vnútra SR neposkytlo ani žiadne zhodnotenie

organizovaných školení.

b) Účasť občianskej spoločnosti

Účasť občianskej spoločnosti pri  tvorbe štátnej politiky stále nie je všeobecne ak-

ceptovaná, a preto je zahrnutie občianskej spoločnosti limitované v množstve kľú-

čových oblastí spravovaných štátnou správou. Vo vzťahu k dôslednej a efektívnej re-

akcii na OSĽ je občianska spoločnosť reprezentovaná expertnou skupinou pre OSĽ

s členmi z niekoľkých MVO (Náruč, Dotyk, Charita) a medzinárodnej organizácie IOM,

ktorí sú tiež hlavnými poskytovateľmi služieb obetiam obchodovania (dospelým aj

detským).36 Majú hlasovacie právo, avšak v porovnaní s predstaviteľmi štátnych or-

gánov je reprezentácia občianskej spoločnosti v počte hlasov pomerne slabá. Tieto

MVO poskytujú asistenciu a podporu obetiam, a preto sú spomenuté v niektorých

aktivitách NAP ako relevantné strany zodpovedné za asistenciu a podporu obetiam

OSĽ. Tieto organizácie tiež patria do Národného referenčného mechanizmu.37 Finan-

cie získavajú aj zo štátneho rozpočtu v rámci verejného obstarávania na poskytova-

nie služieb obetiam OSĽ na základe výzvy Ministerstva vnútra SR. Tieto organizácie

pracujú so všetkými obeťami obchodovania, teda aj s detskými. Pokiaľ ide o úroveň

komunikácie medzi vládnymi orgánmi a  občianskou spoločnosťou, tá je pomerne

slabá a založená na veľmi blízkych a neformálnych vzťahoch, hoci expertná skupina

máva stretnutia na pravidelnej báze.

Vo všeobecnosti sú na Slovensku pravidelné konzultácie v oblasti tvorby politík s ob-

čianskou spoločnosťou zriedkavé. Hoci zaangažovať občiansku spoločnosť v proce-

se formulácie politík a  prípravy strategických dokumentov je zreteľne odporúčané

množstvom medzinárodných dokumentov, na Slovensku sa tak deje vo veľa prípa-

35 Ministerstvo vnútra SR, Obchodovanie s  ľuďmi – Dokumenty na stiahnutie, Zoznam školených osôb v  rokoch 2008 – 2010, <http://www.minv.sk/?obchodovanie-s-ludmi-a-slovenska-republika – doku-menty na stiahnutie> (citované 16. apríla 2012).

36 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); para. 19, str. 11.

37 Ministerstvo vnútra SR, Referenčný mechanizmus pomoci obetiam obchodovania s  ľuďmi, <http://www.minv.sk/?referencny_mechanizmus> (citované 16. apríla 2012).

126

doch iba formálne. Predstavitelia občianskej spoločnosti môžu predkladať svoje pri-

pomienky počas oficiálneho pripomienkového konania ku každému strategickému

dokumentu, avšak často je čas jeho trvania krátky. Niekedy sú títo predstavitelia po-

zvaní do multidisciplinárnych pracovných skupín, ale vzhľadom na  ich nízky počet

nemajú reálnu šancu pretlačiť svoje nápady a návrhy a zvyčajne sú prehlasovaní os-

tatnými predstaviteľmi štátnych orgánov.

c) Ľudskoprávny prístup

Národný program nespracúva podporu detským obetiam a ich reintegráciu v samo-

statnej kapitole, ale zaoberá sa obeťami vo všeobecnosti. Avšak na začiatku, v rám-

ci analýzy súčasnej situácie NS, popisuje formu ochrany detských obetí s ohľadom

na zodpovednosť štátnych orgánov poskytnúť takýmto deťom sociálnu ochranu. Ná-

rodný program nespomína žiaden špecifický integračný proces pre detské obete. Av-

šak NAP rátal s návrhom postupu asistencie obetiam obchodovania so špeciálnym

zameraním na neplnoletých.38 Táto aktivita bola plánovaná na rok 2011, ale doteraz

nebolo predstavené žiadne opatrenie týkajúce sa vypracovania jednotného postupu

asistencie obetiam obchodovania. Vzhľadom na to, že neexistujú špecifické postupy

pre detské obete obchodovania, je ťažké hodnotiť dodržiavanie štandardov ľudských

a detských práv Slovenskou republikou v tejto oblasti. Dá sa predpokladať, že pokiaľ

neexistuje špeciálny postup podpory a reintegrácie, Slovenská republika plne nena-

sleduje medzinárodné štandardy detských práv. Hoci sú detské práva uznané slo-

venskou legislatívou39, v slovenskej ústave ani v žiadnom inom legislatívnom akte nie

je žiadne ustanovenie o rozhodovaní v najlepšom záujme dieťaťa ani o jeho význame.

V opatreniach týkajúcich sa podpory a reintegrácie detských obetí OSĽ na Slovensku

tiež chýba oficiálny formalizovaný postup pre rozhodovanie v najlepšom záujme die-

ťaťa. Navyše procesy podpory a reintegrácie nie sú navrhnuté tak, aby brali do úvahy

etnický pôvod alebo pohlavie detských obetí. NP rozlišuje v prípade komplexnej pod-

pory obetiam OSĽ medzi slovenskými občanmi a cudzincami.40 Asistencia cudzin-

com zahŕňa pomoc pri získavaní určitého typu rezidenčného statusu, aby tieto obete

mohli legálne zostať na  slovenskom území. Okrem toho neexistujú iné špecifické

služby, aktivity alebo opatrenia s ohľadom na špecifické potreby zahraničných obetí

OSĽ. Podľa Národného programu sa s nimi má zaobchádzať rovnako ako s občan-

mi SR.

38 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 35.

39 Napr. Ústava Slovenskej republiky; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

40 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 17.

127

d) Interdisciplinárny a medzirezortný prístup

Expertná skupina pre oblasť boja proti obchodovaniu s  ľuďmi (ďalej ako „expertná

skupina“) bola vytvorená v  roku 2008 a  tvorí ju niekoľko štátnych aktérov, najmä

predstavitelia relevantných ministerstiev a hlavných poskytovateľov služieb podpory

obetiam OSĽ. Členovia tejto skupiny boli vybraní tak, aby pokryli medzirezortný prí-

stup k téme OSĽ. Je to platforma určená na výmenu informácií, skúseností a názorov

s cieľom ďalšieho rozvoja slovenskej stratégie boja proti OSĽ. Expertná skupina vy-

tvorila dve multidisciplinárne skupiny, ktoré sa zaoberajú prevenciou OSĽ a poskyto-

vaním podpory obetiam OSĽ.41 Členovia sa stretávajú minimálne raz ročne, ale môžu

si vyžiadať aj dodatočné stretnutie, ak je to potrebné. Pracovná skupina sa stretáva

na ad hoc báze.

Pokiaľ ide o mechanizmus výmeny informácií, ako už bolo spomenuté, Ministerstvo

vnútra SR založilo Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a preven-

ciu kriminality v  Košiciach, ktoré zodpovedá za  zber dát o  obetiach OSĽ a  tvorbu

štatistických analýz. Avšak v čase nášho výskumu poskytlo Informačné centrum len

limitovanú sadu dát s témou OSĽ bez ich analýzy a bez detailných indikátorov. Pre-

to je oficiálny mechanizmus výmeny informácií o detských obetiach OSĽ neznámy.

Takisto nezverejnilo súbor dát o OSĽ so zreteľom na detské obete ani Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a  rodiny SR. Podľa Ministerstva vnútra SR by do niekoľkých

týždňov od ukončenia nášho výskumu mali byť dostupné aktualizované dáta spolu

s ich analýzou.42

V súčasnosti vyšla správa Vyhodnotenie Programu podpory a ochrany obetí obchodo-

vania s ľuďmi za rok 2011.43 Je to hodnotný zdroj informácií, keďže obsahuje niekoľko

obsiahlych tabuliek s rozdelenými údajmi podľa veku, národnosti, pohlavia, rodinné-

ho stavu a úrovni vzdelania obetí OSĽ, podľa účelu obchodovania a podľa krajín, kde

bolo s  obeťami obchodované. Ďalej obsahuje tabuľky s  typom dopravy, ktorá bola

použitá pri obchodovaní a vzťahom medzi obeťou a vykorisťovateľom. Zdrojom infor-

mácií boli poskytovatelia služieb, ktorí zbierajú vlastné štatistické dáta o každej obeti

OSĽ. Hoci je to dôležitá správa, nevypracúva žiadne hodnotenie programu. Správa

neobsahuje žiadnu analytickú časť ani riadne vyhodnotenie programu za rok 2011.

41 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia

42 Ministerstvo vnútra SR, Odpoveď na žiadosť o informáciu doručená 23. marca 2012.

43 Ministerstvo vnútra SR, Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality v Košiciach, Vyhodnotenie Programu podpory.

128

i.1.2. Udržateľnosť

Udržateľnosť národnej reakcie na OSĽ je čiastočne naznačená v NP zahrnutím orgá-

nov štátnej správy a relevantných organizácií občianskej spoločnosti pri implemen-

tácii plánovaných cieľov a opatrení. Avšak NS ani NAP sa vôbec špeciálne nevenujú

otázkam udržateľnosti a tá nie je spomenutá ani v žiadnom z cieľov a opatrení.

Financovanie politík proti OSĽ je pokryté do určitej miery štátnym rozpočtom a čias-

točne externými zdrojmi (Európske fondy a  iné). Alokácia finančných zdrojov sa

môže meniť z roka na rok, keďže Slovenská republika pripravuje štátny rozpočet kaž-

doročne.44 To platí aj pre organizácie, ktoré sú poskytovateľmi služieb pre obete OSĽ.

Musia podať žiadosť o  finančný príspevok v  rámci grantovej schémy Ministerstva

vnútra SR alebo iného relevantného orgánu štátnej správy, napr. Ministerstva prá-

ce, sociálnych vecí a rodiny SR, ale v prípade štátnych grantových schém alokácia

financií závisí výlučne od rozdelenia štátneho rozpočtu. Z perspektívy udržateľnosti

neexistuje istota, že v nasledujúcom roku bude dostatok finančných zdrojov na po-

krytie všetkých aktivít v  boji proti OSĽ. Avšak je zrejmé, že najpotrebnejšie aktivity

a opatrenia sú finančne pokryté.

Monitoring Národného programu by mal byť vykonávaný na pravidelnej báze a NAP

obsahuje konkrétne aktivity pre monitoring a evalváciu.45 Pravidelné revízie Národ-

ného programu poskytnú zhodnotenie stavu jeho implementácie. Avšak vo všeobec-

nosti evalvačné a hodnotiace správy neboli reflektované v novo navrhnutých a aktu-

alizovaných politikách. Jednou z prekážok efektívneho monitoringu je to, že tvorcovia

politík sú zároveň hlavnými subjektmi vykonávajúcimi monitoring a  evalváciu. Tak

procesom monitoringu a evalvácie chýba objektívny a nezávislý prvok, ktorý by po-

skytol dôsledné zhodnotenie.

Začleňovanie opatrení podpory a reintegrácie detských obetí OSĽ do hlavných politík

bolo vo všeobecnosti vykonávané na ad hoc báze, nie komplexným a organizovaným

spôsobom. V  súčasnosti ale bola vydaná hodnotiaca správa k  Programu podpory

a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, ktorá by mohla byť ďalším zdrojom na zapra-

covanie do hlavných politík v tom zmysle, že poskytne odporúčania pre implemen-

táciu opatrení v budúcnosti.46 V decembri 2012 boli tiež prijaté Expertnou skupinou

pre oblasť boja proti OSĽ metodické pokyny, ktoré obsahujú inštrukcie k  jednotné-

mu postupu asistencie obetiam OSĽ.47 Tieto pokyny ale nie sú verejne prístupné,

44 Rozpočet a rozdelenie financií dostupné na webovej stránke Ministerstva vnútra sú dostupné len pre roky 2011 a  2012. Avšak položky rozpočtu sú pomerne všeobecné a  nie je z  nich možné odhadnúť financie vyčlenené pre oblasť boja proti OSĽ. Tiež sú dostupné finančné alokácie pre každoročné gran-tové schémy, ktoré ale nie sú rozdelené podľa oblastí, ale poskytujú celkový ročný rozpočet pre granty.

45 Pozri časť 1.3 Hodnotenie mechanizmov monitorovania a evalvácie.

46 Ministerstvo vnútra SR, Odpoveď na žiadosť o informáciu doručená 23. marca 2012.

47 Ministerstvo vnútra SR, Odpoveď na žiadosť o informáciu doručená 23. marca 2012.

129

Ministerstvo vnútra SR tvrdí, že sú dostupné relevantným subjektom, ktoré pracujú

v oblasti obchodovania s ľuďmi.

Vo všeobecnosti by mali poskytovatelia služieb spĺňať kritériá, ako kvalita, primera-

nosť, vhodnosť, efektívnosť, flexibilita, štandardizácia a konzistencia, okrem toho aj

dôvernosť, nepodmienenosť, informovaný súhlas, kultúrna a jazyková citlivosť, veko-

vá primeranosť, rodová citlivosť a ľudskoprávny prístup. Nestigmatizovať a nediskri-

minovať.48 Tieto služby by mali byť pravidelne monitorované, tak nezávislými a ne-

strannými subjektmi, ako aj relevantnými štátnymi orgánmi.

Podľa Ministerstva vnútra SR bolo v roku 2011 vyškolených v identifikácii a podpo-

re obetiam OSĽ 196 ľudí z rôzneho profesionálneho prostredia (napr. z Ministerstva

školstva SR, detského domova Topoľčany, mestskej polície Topoľčany, mimovlád-

nych organizácií, sudcovia, prokurátori, polícia a iní).49

a) Hodnotenie koordinácie zdrojov a rozpočtu

Otázka financovania je jedným z kľúčových elementov v nepretržitej a efektívnej re-

akcii na OSĽ a v dôslednej asistencii obetiam OSĽ. Národný program na roky 2011 –

2014 vypracúva finančnú stránku národnej politiky proti OSĽ vo svojej Národnej

stratégii. Hoci je dôležité stanoviť si strategický cieľ tiež v oblasti finančných zdrojov,

Národný program obsahuje len málo konkrétnych cieľov. Ministerstvo vnútra SR ako

hlavný tvorca definoval ciele, ktoré sa zameriavajú na  tvorbu lepších nástrojov fi-

nancovania tvorby nového zlepšeného systému, ktorý by poskytoval väčšiu podporu

Programu podpory a ochrany obetiam OSĽ.50 Hoci by sa očakávalo, že vláda od roku

2006 už našla spôsob, ako zabezpečiť finančnú udržateľnosť národnej politiky boja

proti OSĽ a zamerala by sa skôr na zlepšenie už existujúceho systému, pozitívne je,

že je ochotná a otvorená budúcim zlepšeniam stratégie boja proti OSĽ.

Program podpory a ochrany obetí OSĽ bol vypracovaný lokálnymi mimovládnymi or-

ganizáciami a je finančne podporovaný z rozpočtu Ministerstva vnútra SR. V NAP sú

konkrétne finančné zdroje alokované pre Program na roky 2011 – 2014.51 Program

je hlavným dokumentom pre podporu a reintegráciu obetí OSĽ. Organizácie zapo-

jené do tohto programu sa musia každý rok uchádzať o štátne financovanie v rámci

grantovej schémy a  výziev Ministerstva vnútra SR na  verejné obstarávanie. Takýto

48 Medzinárodné centrum pre tvorbu migračných politík: Pokyny k  tvorbe a  implementácii komplexnej národnej stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi, ICMPD Viedeň, 2006. str. 64.

49 Ministerstvo vnútra SR, Obchodovanie s  ľuďmi – Dokumenty na stiahnutie, Zoznam školených osôb v rokoch 2008 – 2010, <http://www.minv.sk/?obchodovanie-s-ludmi-a-slovenska-republika> (citova-né 16. apríla 2012).

50 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 25.

51 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 42.

130

spôsob sa môže stať zdrojom nestability a prekážkou toku financií v relevantných or-

ganizáciách, ktoré poskytujú podporu obetiam OSĽ.

Tieto organizácie môžu tiež požiadať o granty v schémach iných ministerstiev, ktoré

sa vo všeobecnosti venujú ochrane detí, pomoci deťom a pod. Inými zdrojmi financií

pre prevenciu OSĽ a asistenciu obetiam môže byť teda aj Ministerstvo práce, sociál-

nych vecí a rodiny SR, ktoré spravuje oblasť detskej ochrany a starostlivosti, aj keď fi-

nancie poskytnuté týmto ministerstvom nie sú vyhradené špeciálne na boj proti OSĽ.

Neboli nájdené žiadne konkrétne výzvy pre ochranu a podporu detských obetí OSĽ,

ale táto téma je obsiahnutá aj vo všeobecnejších výzvach pre sociálne služby a so-

ciálnu ochranu detí. Národný program ani v  jednej časti, Národnej stratégii a NAP,

neposkytuje žiadne informácie o  ľudských zdrojoch alebo o  technickom vybavení.

S  ohľadom na  financovanie od  externých darcov stanovuje Národný program len

krátky cieľ, ktorý sa zameriava na nové možnosti financovania a zapojenia sa do zau-

jímavých externých výziev, najmä v Európskych fondoch. To isté sa predpokladá pre

využitie zdrojov alokovaných v rámci Európskeho sociálneho fondu.52

b) Hodnotenie mechanizmov monitorovania a evalvácie

Monitorovanie a evalvácia sú dôležité nástroje, ktoré hľadajú možnosti ďalšieho zlep-

šenia a zefektívnenia politík a opatrení. Avšak Národný program obsahuje len veľmi

limitovanú sekciu k tejto kľúčovej téme. V rámci Národnej stratégie nie je žiadna ka-

pitola určená na  monitorovanie a  evalváciu, v  NAP je niekoľko plánovaných aktivít

s cieľom aspoň vyhovieť požiadavkám na monitorovanie a evalváciu. Monitorovacie

správy by mali byť priebežne predkladané relevantnými subjektami vymenovanými

v NAP53, avšak v dokumente nie je vysvetlené, čo „priebežne“ znamená. Presný časo-

vý rámec pre monitorovacie správy nie je uvedený a doteraz nebola vydaná monito-

rovacia správa za rok 2011. Pokiaľ ide o hodnotiace správy, tie by mali byť spracova-

né každoročne tými istými subjektami ako monitorovacie správy, ale opäť ani v tomto

prípade nie je v NAP priložený konkrétny časový rámec ani formulár či pokyny, ako

by mali tieto správy vyzerať.54 Subjekty zodpovedné za  monitorovacie a  hodnotia-

ce správy sú predstavitelia štátnych orgánov, ako aj mimovládnych organizácií. Toto

môže byť účinné v tom zmysle, že tieto správy budú objektívne vyvážené. Avšak títo

aktéri sú vo všeobecnosti hlavnými realizátormi, tvorcami rozhodnutí a politiky NS

a  NAP, a  preto nemôžu byť chápaní ako nezávislí aktéri, čo sa týka monitorovania

a evalvácie. Preto je dôležité mať nezávislý mechanizmus monitorovania a evalvácie,

ktorý by bol schopný kontroly implementácie reakcie na OSĽ a hodnotiť jej efektív-

52 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 44.

53 Týmito sú: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Minister-stvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo kultúry SR, Úrad generálneho prokurátora, IOM, MVO, Združenie miest a obcí.

54 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 46.

131

nosť objektívnym spôsobom.55 V NAP pre roky 2011 – 2014 sa predpokladá nezávislý

expert pre monitorovanie implementácie Programu podpory a ochrany obetí OSĽ.56

Monitorovanie a evalvácia nie sú vôbec vysvetlené a NS nerozoberá význam a prin-

cípy týchto dvoch procesov. Z predchádzajúcich skúseností monitorovacích a eval-

vačných pokusov iných štátnych orgánov (napr. Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny SR) sa dá usudzovať, že vo všeobecnosti štátnym orgánom chýba pocho-

penie nie len dôležitosti monitorovania a evalvácie, ale aj ich významu, a preto nie

sú schopné vykonať ich riadnym spôsobom. Monitorovacie a evalvačné správy by sa

mali zamerať na  implementáciu stanovených cieľov a opatrení obsiahnutých v NP.

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich kapitolách, NP nevypracúva špeciálnu

podporu a ochranu detských obetí OSĽ, a preto správy neposkytnú špeciálne hodno-

tenie opatrení pre detské obete OSĽ, keďže toto by bolo mimo ich pôsobnosti. Tieto

správy budú sledovať všeobecnú štruktúru Národného programu a hodnotiť len akti-

vity obsiahnuté v NAP. Výsledky správ by mali byť použité pre aktualizáciu Národného

programu.57 Avšak doteraz monitorovacie a evalvačné správy neovplyvnili formuláciu

politík na Slovensku.

Podľa formulácie aktivít týkajúcich sa monitorovania a evalvácie v NAP je zrejmé, že

tieto dva pojmy sa chybne zamieňajú, keďže obsahy aktivít pre obe sú úplne rovnaké

a rozdiel je len v periodicite správ. Monitorovanie prebieha priebežne bez ďalšieho

vysvetlenia čo to znamená a vyhodnotenie je vykonávané každoročne, zatiaľ čo za-

meranie a obsah je pre obe správy rovnaký. Vzhľadom na to, že v Národnej stratégii

nie je samostatná kapitola o monitorovaní a hodnotení, je ťažké zhodnotiť, či budú

všetky správy použité len pre všeobecný prehľad alebo budú mať vplyv na  ďalšie

zlepšenie Národného programu.

Vo všeobecnosti sú monitorovanie a evalvácia nástroje, ktoré držia dohľad nad imple-

mentáciou programových aktivít, hodnotia postup, identifikujú ťažkosti pri postupe

a odporúčania. Pomáhajú určiť, či program napĺňa svoje ciele, aktualizujú a upravujú

zásahy a  aktivity podľa potreby a  zaisťujú, že financie sa využívajú zodpovedne.58

Tiež slúžia ako podklad pre zmenu a plánovanie iných programov. Preto bez riadneho

mechanizmu monitorovania a evalvácie programov môžu plány a aktivity postupovať

neúspešne a bez riadnej reflexie.

55 Rada Európy, Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zne-užívaním: ľudskoprávny prístup, dostupné na <http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/trafficking/docs/news/EU_Conference_oct09.pdf> (citované 16. apríla 2012).

56 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); para. 102.

57 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 46 – 47.

58 Medzinárodné centrum pre tvorbu migračných politík: Pokyny k  tvorbe a  implementácii komplexnej národnej stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi. (ICMPD Viedeň, 2006). str. 25.

132

c) Vyhodnotenie výsledkov

Národný program vo svojej prvej časti, Národnej stratégii, rozoberá viaceré oblasti

súvisiace s OSĽ a stanovuje strategické ciele pre každú časť, ako aj niekoľko špe-

cifických cieľov, ktoré podporujú hlavný strategický cieľ. Tieto ciele sú formulované

pomerne jednoduchým spôsobom a majú pomerne široký záber. Na  jednej strane

to môže byť nápomocné tak, že to môže vytvárať veľa zaujímavých opatrení a aktivít,

avšak podľa navrhnutých indikátorov sa zdá, že subjekty zvolia pomerne jednoduché

a slabé riešenia. Národná stratégia nie je konkrétna v  riadnych indikátoroch cieľov

a aktivít. Vzhľadom na to, že monitorovanie a evalvácia nie sú rozpracované rozsiah-

lo, nie sú spomenuté ani vysvetlené mechanizmy pre zber dát. Takže hoci Národný

program ukladá niekoľko strategických cieľov, opatrení a aktivít, hodnotenie dopadu

je otázne, keďže indikátory a mechanizmy pre ich hodnotenie nie sú zrejmé.59

ii. Hodnotenie oblasti reintegrácie

Reintegrácia znamená proces zotavenia a ekonomickej a sociálnej inklúzie po skú-

senosti s obchodovaním. Zahŕňa usadenie sa v stabilnom a bezpečnom prostredí,

prístup k  rozumnému štandardu života, mentálne a  fyzické zdravie, príležitosti pre

osobný, sociálny a ekonomický rozvoj a prístup k sociálnej a emocionálnej podpore.

Môže zahŕňať návrat obete do rodiny a/alebo pôvodnej komunity alebo tiež integrá-

ciu do novej komunity, niekedy aj v novej krajine. Hlavným aspektom úspešnej rein-

tegrácie je posilnenie a podpora obetí, rozvoj ich zručností, usmerňovanie smerom

k nezávislosti a sebestačnosti a ich aktívne zapájanie do diania až do stavu zotave-

nia a reintegrácie. Zmysluplná reintegrácia je komplexný a nákladný proces, ktorý si

vyžaduje širokú a rozmanitú škálu služieb pre obete, ktoré majú rozličné krátkodobé

a dlhodobé telesné, psychologické a sociálne potreby. Napríklad obeť extrémneho

sexuálneho vykorisťovania môže mať fyzické zranenia, komplikácie v súvislosti s ne-

liečenými pohlavne prenosnými ochoreniami, psychologické problémy ako PTSD

(post-traumatická stresová porucha) a k tomu potrebuje rodinnú mediáciu pred tým,

ako sa vráti domov. S obeťami sa obchoduje pre širokú škálu dôvodov (sexuálne vy-

korisťovanie, nútená práca a pod.) a charakter a dopad vykorisťovania sú často špe-

cifické pre daný kontext a vo veľkej miere individuálne. Reintegračné služby musia

brať do  úvahy vlastné potreby obete, prispôsobiť sa legálnym a  administratívnym

rámcom, ako aj byť geograficky dostupné všetkým obetiam vrátane detí.

Určenie najlepšieho záujmu je formálny proces so špecifickými procesnými záru-

kami a požiadavkami na dokumenty, ktorý sa vedie v prípadoch niektorých detí [...],

kde sa od toho, kto rozhoduje vyžaduje zvážiť všetky relevantné faktory konkrétneho

prípadu, s priradením primeranej váhy právam a povinnostiam uznaným v Dohovore

59 Pozri viac v časti 1.3 Hodnotenie mechanizmov monitorovania a evalvácie.

133

o právach dieťaťa a iných ľudskoprávnych nástrojoch, tak, aby mohlo byť vykonané

súhrnné rozhodnutie, ktoré bude najlepšie chrániť práva dieťaťa (UNHCR 2006:32).

Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňa zváženie kľúčových faktorov súvisiacich

s podstatnými právami dieťaťa: názory dieťaťa, názory členov rodiny a iných blízkych

dieťaťa, bezpečnosť ako priorita, dôležitosť rodiny a blízkych vzťahov a starosť o vý-

vojové potreby dieťaťa (UNHCR 2008).

ii.1. Predpoklady pre asistenciu obetiam OSĽ

Identifikácia

V súlade s UNICEF a Referenčnými pokynmi k ochrane práv detských obetí v Euró-

pe, štáty by mali vykonať všetky potrebné opatrenia pre vytvorenie efektívneho pro-

cesu rýchlej identifikácie detských obetí. Malo by byť vynaložené úsilie koordinovať

výmenu informácií medzi agentúrami a jednotlivcami (zahŕňajúc vymáhanie práva,

zdravie, vzdelanie, agentúry sociálnej starostlivosti a MVO) tak, aby boli detské obete

identifikované a bola im poskytnutá pomoc čo najskôr. Imigračné, hraničné orgány

a  orgány vymáhania práva by mali zaviesť postupy na  identifikáciu detských obe-

tí na vstupoch do krajiny a iných miestach. Orgány sociálnej a zdravotnej starostli-

vosti a vzdelávacie orgány by mali kontaktovať príslušný právny orgán, keď existuje

vedomosť alebo podozrenie vykorisťovania, alebo obchodovania s dieťaťom, alebo

mu hrozí takéto riziko. MVO a organizácie občianskej spoločnosti by mali v takýchto

prípadoch kontaktovať príslušné právne orgány a/alebo orgány sociálnych služieb.

Včasná identifikácia (potenciálnych) obetí alebo osôb v ohrození obchodovania, ich

postúpenie asistenčným službám a ochrane, ako aj ich prístup k primeranej práv-

nej podpore pri kriminálnom vyšetrovaní a súdnych konaniach sa spolieha na mul-

tidisciplinárne zručnosti a spoluprácu tých úradníkov a mimovládnych aktérov, ktorí

s pravdepodobnosťou prichádzajú do kontaktu s (potenciálnymi) obeťami. Vytvore-

nie mechanizmu spolupráce medzi rôznymi aktérmi vrátane občianskej spoločnosti,

budovanie a posilňovanie kapacít či školenia sú kľúčom k zlepšeniu identifikácie ob-

chodovaných osôb. Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s  ľuďmi pred-

kladá postup identifikácie obetí, ktorý berie do úvahy špecifickú situáciu žien a detí.

Vysvetľujúca správa k Dohovoru Rady Európy dodáva, že „prostredníctvom identifi-

kačného procesu kompetentné orgány hľadajú a vyhodnocujú rozdielne okolnosti,

podľa ktorých vedia určiť, či je osoba obeťou obchodovania s ľuďmi.“

Článok 11 (4) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ je tiež potreb-

né čítať rodovo a vzhľadom na deti citlivým spôsobom, keďže články smernice 13 až

16, ktoré špecificky reagujú na situáciu detských obetí OSĽ, nepokrývajú identifiká-

ciu (potenciálnych) detských obetí OSĽ alebo detí, ktorým hrozí riziko obchodovania.

Zlyhanie v identifikácii detskej obete rýchlo a presne zmení všetky práva garantované

134

deťom na „čisto teoretické a  iluzórne“. Zatiaľ čo identifikácia obchodovaných osôb

je vo všeobecnosti náročný proces, identifikácia detských obetí je ešte náročnejšia.

Dohovor o právach dieťaťa jasne hovorí, že deti majú právo na sociálnu ochranu pred

vykorisťovaním v akejkoľvek podobe. Dôraz by mal byť na identifikovaní detí, ktorým

hrozí riziko alebo už sú priamo ohrozované vykorisťovaním a ich rýchle postúpenie

primeraným úradom. Oddialenie môže byť spôsobené vnímanou potrebou katego-

rizovať obete podľa právnych definícií. Ak existuje dôkaz, že dieťa je vykorisťované,

malo by mať rovnaké práva na ochranu ako obchodované obete.

Podľa Ministerstva vnútra SR môže byť identifikácia obetí OSĽ (vrátane detí) vy-

konaná verejným alebo mimovládnym orgánom na  Slovensku, ako aj zahraničnou

agentúrou v zahraničí. To môže zahŕňať rozličné policajné jednotky, zamestnancov

migračného úradu, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo školstva, zdra-

votnícky personál, sociálnych pracovníkov, pracovníkov konzulátu v zahraničí, MVO

a medzinárodné organizácie. Ďalej môžu obete OSĽ identifikovať samé seba alebo

byť identifikované rodinnými členmi pomocou národnej linky pomoci obetiam ob-

chodovania. Ministerstvo vnútra SR uvádza, že pracovníci Oddelenia sociálnopráv-

nej ochrany detí a  sociálnej kurately a  príslušných miestnych oddelení (ÚPSVAR)

prešli školením identifikácie detských obetí obchodovania. Navyše boli školení aj za-

mestnanci Detského domova pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom

a  zamestnanci Detského domova v  Topoľčanoch. Avšak neuskutočnilo sa žiadne

špeciálne školenie identifikácie detských obetí OSĽ, len všeobecné školenie k OSĽ.

V identifikačnom procese detských obetí obchodovania sú nedostatky. V súčasnosti

neexistujú špecifické postupy pre postúpenie obchodovaných detí orgánom sociál-

nej ochrany.60 Vzhľadom na to, že policajné štatistiky indikujú vysoký počet prípadov

kupliarstva, pri ktorých sú obete mladšie ako 18 rokov,61 prípady OSĽ, kde sú obeťami

deti sú vyšetrované a súdia ich ako prípady kupliarstva (alebo komerčné sexuálne

vykorisťovanie detí).

Hodnotiaca správa UNODC o obchodovaní s ľuďmi už v roku 200862 zdôraznila túto

obávanú prax prameniacu z nejasností v  legislatíve, nedostatku povedomia medzi

vykonávateľmi trestnej spravodlivosti vrátane polície a  prokurátorov o  rozdieloch

medzi definíciou OSĽ a definíciou kupliarstva a zvlášť neúplného porozumenia de-

finície obchodovania s deťmi (osobami mladšími ako 18 rokov), kde „každý nábor,

prepravovanie, prevádzačstvo, ukrývanie a prijímanie dieťaťa so zámerom vykoris-

60 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); para. 80, str. 23.

61 Na základe rozdelených údajov poskytnutých Úradom pre boj s organizovaným zločinom Policajného Prezídia pre UNODC v roku 2008, počet osôb odsúdených v rokoch 2004 a 2007 za trestné činy OSĽ a  kupliarstvo, v  ktorých obeť bola mladšia než 18 rokov, bolo viac než 50 % prípadov obchodovania s ľuďmi (19 z 34) a skoro jedna tretina prípadov kupliarstva (10 z 32).

62 Podľa: Zuzana Fialová a ostatní: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre boj s drogami a zločinom (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008).

135

ťovania“ sa považuje za OSĽ. Navyše právny predpis slovenského trestného zákona,

ktorý umožňuje zapojiť sa do sexuálnej aktivity od 15 rokov, je často interpretovaný

ako dobrovoľný súhlas dieťaťa nad 15 rokov s účasťou v takýchto aktivitách, aj keď

sa týkajú OSĽ.63 Fakt, že súhlas je irelevantný a v prípade detí nemusia byť použité

žiadne prostriedky, keď ide o OSĽ, je často nepochopený vykonávateľmi praxe. Jedna

z detských obetí OSĽ, ktorej bola poskytnutá podpora na Slovensku, bola identifiko-

vaná a posunutá slovenským orgánom ochrany detí z Veľkej Británie. To znamená, že

na Slovensku bola de facto aktívne identifikovaná len jedna detská obeť sociálnymi

pracovníkmi Charitas a Náruče v  reedukačnom inštitúte pre dievčatá s poruchami

správania počas pravidelnej návštevy sociálnych pracovníkov v  tomto inštitúte. Aj

GRETA naliehala na slovenské orgány, aby vytvorili postupy týkajúce sa identifikácie

detských obetí OSĽ medzi slovenskými aj zahraničnými občanmi, ktorí by mohli byť

obeťami OSĽ, zahŕňajúc možnú úlohu orgánov zodpovedných za ochranu detí.64 Do-

teraz žiadni maloletí bez sprievodu neboli v podozrení alebo identifikovaní ako obete

OSĽ, hoci 76 maloletých bez sprievodu ušlo z domova v Hornom Orechovom medzi

januárom a  septembrom 2010, pochádzajúcich o.i. tiež z krajín pôvodu pre OSĽ, ako

napr. Moldavsko.65 Celkový počet maloletých bez sprievodu sa na Slovensku medzi

rokmi 2009 a 2010 viac ako zdvojnásobil (119, resp. 264).66

ii.1.1. Určenie opatrovníka

Smernica EÚ vyžaduje nájdenie dlhodobého riešenia pre detské obete OSĽ, či už je

dieťa so sprievodom (článok 14) alebo bez sprievodu (článok 16). V oboch prípadoch

je dlhodobé riešenie také, ktoré sa snaží poskytnúť dlhotrvajúce a udržateľné rieše-

nie pre dieťa. Keďže toto je rozhodnutie, ktoré má jasný a významný dopad na život

dieťaťa, malo by byť založené na zásade určenia najlepšieho záujmu, ktoré bolo na-

vrhnuté s cieľom zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa. Určenie najlepšieho záujmu by

malo byť vykonané pre zvlášť dôležité rozhodnutia ovplyvňujúce dieťa a malo by byť

formálnym procesom sprevádzaným procesnými zárukami, ktoré zahŕňajú písomný

záznam hodnotenia a možnosť odvolania. Súčasťou procesu by mali byť odborníci

s relevantnou expertízou (ako orgány ochrany detí, zdravotnícki experti alebo detskí

psychológovia) a opatrovník dieťaťa snažiaci sa vyvážiť podstatné faktory s cieľom

vyhodnotiť najlepšiu možnosť pre detskú obeť obchodovania. Právo dieťaťa vyjadriť

svoj názor a mať ho vypočutý je zvlášť dôležité tam, kde sú rozhodnutia vykonávané

škálou agentúr v krajine pôvodu dieťaťa, ako aj v inej krajine, do ktorej bolo privezené

kvôli obchodovaniu.

63 Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov; § 201.

64 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9); para. 80, str. 23.

65 Ibid., para. 81, str. 23.

66 Ibid.

136

Na Slovensku, v súlade so zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a Občianskym

súdnym poriadkom,67 každé dieťa bez starostlivosti alebo každé dieťa v situácii, kedy

jeho život, zdravie a/alebo priaznivý vývoj sú vážne ohrozené, by malo mať priradené-

ho opatrovníka. Existujú len všeobecné ustanovenia, že opatrenia pre ochranu detí

by mali rešpektovať ich najlepší záujem v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Okrem

detí by mal zákon o sociálnoprávnej ochrane detí platiť aj pre mladých ľudí do 25 ro-

kov. Podľa tohto zákona sú všetky orgány vykonávajúce opatrenia týkajúce sa zákona

o dobrých životných podmienkach a právnej ochrany detí zodpovedné za ochranu

ohrozenia a/alebo porušenia práv dieťaťa a sú povinné zaručiť nevyhnutnú ochra-

nu, ktorá je potrebná pre prospech dieťaťa a pre ochranu ich záujmov. Avšak okrem

hore uvedených ustanovení zákona o  sociálnoprávnej ochrane detí, nie sú žiadne

špeciálne ustanovenia, ktoré by pokladali princíp najlepšieho záujmu dieťaťa za pr-

votné hľadisko pre opatrenia ovplyvňujúce deti. Slovenská ústava tiež neobsahuje

takýto princíp. Tiež neexistuje judikatúra s použitím princípov priameho aplikovania

medzinárodných štandardov na obchodovanie s deťmi. Preto je veľmi ťažké hodnotiť

prítomnosť tohto princípu v prípadoch obchodovania s deťmi, tiež vzhľadom na to, že

na Slovensku sú známe len dva prípady detských obetí OSĽ, ktorým bola poskytnutá

podpora.

Vzhľadom na tento fakt je v tejto časti možné zhodnotiť len všeobecný systém urče-

nia opatrovníka všetkým deťom a vyvodiť závery, či boli postupy dodržané tiež v špe-

cifických prípadoch dvoch detských obetí OSĽ. Konceptuálne sa opatrovníctvo spája

s  inštitútom náhradnej rodičovskej starostlivosti pre maloletého, ktorý nemôže byť

reprezentovaný svojimi rodičmi a bol by inak ponechaný bez zákonného zástupcu.

Hlavný rozdiel medzi opatrovníkom a poručníkom je založený hlavne na dĺžke trvania

a obsahu oboch foriem náhradnej rodičovskej starostlivosti. Opatrovník je vymeno-

vaný s  cieľom poskytnutia ochrany konkrétneho záujmu dieťaťa v  konkrétnom prí-

pade. Naopak poručník má vykonávať práva a povinnosti namiesto rodičov dieťaťa

(vzdelanie, reprezentácia a zodpovednosť za majetok) a jeho úlohy majú trvácnejší

charakter, nie sú viazané len na konkrétnu životnú situáciu dieťaťa. Proces zvolenia

zástupcu sa riadi Občianskym súdnym poriadkom v  konaní o  zverení starostlivos-

ti dieťaťa (právnickej osobe – inštitúcii alebo jednotlivcovi – fyzickej osobe).68 Súd

monitoruje výkon opatrovníkov, opatrovnícke práva a  naplnenie povinností z  nich

prameniacich. Bez ohľadu na to, či súd vymenuje opatrovníka alebo poručníka, ten

musí vo všetkých činnostiach týkajúcich sa dieťaťa plniť a rešpektovať najlepší záu-

jem dieťaťa.

V prípade indikátorov OSĽ súvisiaceho s deťmi, ak sa dieťa nemôže vrátiť do svojej

rodiny kvôli zapojeniu rodiny do obchodovania s dieťaťom,69 postup by mal sledo-

67 Zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; § 75a.

68 Zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; § 176 a nasl.

69 Dieťa použité na prostitúciu, obchod s drogami, a pod. – Svetlana Ficová a kol.: Ochrana práv maloleté-ho v občianskom súdnom konaní z pohľadu Dohovoru o právach dieťaťa. Eurounion, December 2008.

137

vať paragraf 75a) Občianskeho súdneho poriadku a súd by mal nariadiť predbežné

opatrenie. Toto je všeobecné ustanovenie, nie konkrétne pre OSĽ, týkajúce sa všet-

kých detí. Zámerom predbežných opatrení je predísť nežiaducim dôsledkom, ktoré

by mohli vzniknúť, ak by bolo dieťa ponechané bez akejkoľvek starostlivosti. Pred-

bežné opatrenia primárne poskytujú dieťaťu ochranu, ktorá reguluje opatrovníctvo

dieťaťa buď v starostlivosti fyzickej osoby alebo právneho subjektu (inštitucionálnej

starostlivosti). Kompetentné orgány štátnej správy, ktoré žiadajú o predbežné opat-

renia sú najmä Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR),70 v mieste, kde bolo

dieťa v núdzi nájdené. Avšak zákon umožňuje súdu konať ex officio, najmä v prípa-

doch, keď je ohrozené zdravie a život dieťaťa a ÚPSVAR ešte nedoručil súdu návrh

predbežného opatrenia. Návrh predbežného opatrenia musí popisovať rozhodujú-

ce faktory odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, indikáciu podmienok

dôvodnosti nároku, odôvodnenie hroziaceho nebezpečenstva dieťaťu a  musí tiež

obsahovať návrh, komu dieťa dočasne zveriť, či do  inštitucionálnej starostlivosti

alebo do starostlivosti fyzickej osoby. Predbežné opatrenie musí byť súdom naria-

dené do 24 hodín od prijatia návrhu predbežného opatrenia, resp. do 24 hodín, od-

kedy sa súd dozvedel o  dieťati v  núdzi v  súlade s  paragrafom 75a) Občianskeho

súdneho poriadku. Počas súdneho konania k návrhu predbežného opatrenia dieťa

nemusí byť zastupované právnikom. Po  nadobudnutí platnosti predbežného opat-

renia a po umiestnení dieťaťa do inštitucionálnej starostlivosti/starostlivosti fyzickej

osoby súd hneď, ako je to možné, začína konanie vo veci samotnej. Na konanie vo

veci samotnej musí byť dieťaťu ustanovený opatrovník . Dieťa môže byť pri tomto ko-

naní reprezentované aj právnikom, ale zvyčajne sa tak nedeje. Predbežné opatrenie

zostáva v platnosti minimálne tri mesiace odo dňa nadobudnutia platnosti. Ak súd

začal konanie vo veci samotnej (komu by malo byť dieťa poručené) už pred nariade-

ním predbežného opatrenia, predbežné opatrenie zostáva v platnosti do vyhlásenia

konečného rozsudku vo veci samotnej a nadobudnutia jeho platnosti. Ak súd naria-

dil predbežné opatrenie podľa paragrafu 75a) Občianskeho súdneho poriadku (život

a zdravie dieťaťa sú vážne ohrozené), súd začína konanie vo veci samotnej ex officio

najneskôr do troch mesiacov od nariadenia predbežného opatrenia.

Podľa skúseností z  prípadov obchodovania s  deťmi na  Slovensku boli obe deti

umiestnené do inštitucionálnej starostlivosti (umiestnenie dieťaťa do náhradnej ro-

dičovskej starostlivosti alebo starostlivosti svojho príbuzného má prednosť pred in-

štitucionálnou starostlivosťou, ale v týchto prípadoch neboli takéto možnosti dostup-

né) na základe predbežného opatrenia nariadeného súdmi s jurisdikciou nad týmito

prípadmi na základe žiadosti sociálnych služieb, jednej v domove v meste Topoľčany

(v roku 2011), ktorý má uzavretú dohodu s Ministerstvom vnútra SR o ubytovaní det-

ských obetí OSĽ, a druhej v roku 2008 v MVO Náruč v Žiline, ktorá ma špeciálnu akre-

ditáciu podľa Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele na starost-

livosť o pohlavne zneužívané deti. Súd neskôr tiež rozhodol vo veci oboch prípadov,

70 Sociálne služby vrátane služieb ochrany detí.

138

ponechajúc jednu obeť v starostlivosti detského domova rodinného typu v Topoľča-

noch a presunúc druhú obeť z MVO Náruč, ktorá poskytuje skôr starostlivosť krízovej

intervencie a je súkromnou štruktúrou rodinného typu, do detského domova v Bytči

(verejná štruktúra pod jurisdikciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR).

Jedným z hlavných problémov hlásených zamestnancami MVO Náruč je vymenova-

nie opatrovníka, ktorý bol v prípade obete v Náruči ÚPSVAR v meste Svidník (400 km

od  Žiliny, kde sídli Náruč), keďže dieťa pochádzalo z  tej oblasti a  malo tam trvalé

bydlisko. Postup by mal byť skôr taký, že sociálny pracovník, najlepšie z MVO, ktorý

sa o dieťa stará alebo z ÚPSVARu v oblasti, kde je MVO/detský domov, ktorý posky-

tuje pomoc dieťaťu, lokalizovaný, je vymenovaný za opatrovníka. V opačnom prípade

opatrovník nepozná dieťa a nie je pre neho možné ho sledovať a  rešpektovať jeho

najlepší záujem vo všetkých činnostiach týkajúcich sa dieťaťa. Boli prípady, kedy

počas vypočúvania na  súde opatrovník (pracovník ÚPSVARu priradený k  prípadu)

sa nemohol dostaviť a bol nahradený iným pracovníkom ÚPSVARu, ktorý nepoznal

detaily prípadu a  nemal možnosť predtým hovoriť s  dieťaťom. Ďalším problémom

hláseným počas rozhovorov je ten, že v prípade obchodovaných detí súdy zriedka

postupujú podľa paragrafu 75a) Občianskeho súdneho poriadku,71 keď rozhodujú

o  poručení dieťaťa do  dočasnej starostlivosti, napriek komentáru k  Občianskemu

súdnemu poriadku, ktorý hovorí, že v takých prípadoch by sa malo postupovať podľa

tohto paragrafu. Potrebné je zvýšiť povedomie medzi sociálnymi pracovníkmi, ako

aj justíciou o obchodovaní s ľuďmi, aby vedeli balansovať kľúčové faktory súvisiace

s konkurenčnými právami detí a zaistili, že je vždy dodržaná zásada najlepšieho zá-

ujmu, aj pri vymenúvaní opatrovníka.

Maloletí bez sprievodu

Doteraz neboli na Slovensku žiadni maloletí bez sprievodu v podozrení alebo iden-

tifikovaní ako obete OSĽ. Medzi januárom a septembrom 2010 utieklo z detského

domova v  Hornom Orechovom 76 maloletých detí bez sprievodu. Pochádzali o. i.

tiež z krajín pôvodu pre OSĽ ako je napr. Moldavsko.72 Celkový počet určených malo-

letých bez sprievodu sa medzi rokmi 2009 a 2010 viac ako zdvojnásobil (119, resp.

264).73 Vo všeobecnosti je to najmä polícia z jednotiek hraničnej a cudzineckej po-

lície, ktorá ako prvá narazí na osoby, ktoré sú maloleté bez sprievodu, najmä na slo-

vensko-ukrajinskej hranici. Ihneď po ich nájdení je políciou, telefonicky alebo faxom,

kontaktovaný orgán sociálnej ochrany detí (sociálne služby ÚPSVARu). Ak sa malole-

tý bez sprievodu nájde počas víkendu alebo v deň sviatku, je kontaktovaný konkrétny

71 Zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok; § 75.

72 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA2011(9); para. 81, str. 23.

73 Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA2011(9); para. 81, str. 23.

139

zamestnanec ÚPSVARu v službe a ďalšie kroky sú dohodnuté spolu s políciou. Ako

vyplýva z  rozhovorov maloletý bez sprievodu je odovzdaný orgánom ochrany detí

(ÚPSVAR) približne do 6 až 16 hodín od jeho nájdenia políciou. Tento orgán ochrany

detí aj pripravuje žiadosť súdu o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré umiestni

maloletého bez sprievodu do  inštitucionálnej starostlivosti, a  v  ktorom je žiadané

vymenovanie opatrovníka (vo väčšine prípadov je to práve ÚPSVAR). Podľa inter-

nej normy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR74 a Občianskeho súdne-

ho poriadku súd nariaďuje predbežné opatrenie umiestňujúce dieťa bez sprievodu

do detského domova pre maloletých bez sprievodu do 24 hodín po tom, čo sociálne

služby najbližšie k miestu, kde bolo maloleté dieťa bez sprievodu zadržané, dodajú

žiadosť na predbežné opatrenie. Počas konania k nariadeniu predbežného opatrenia

maloletý bez sprievodu nemusí byť zastupovaný opatrovníkom. Ak súd nevymenu-

je opatrovníka spolu s  nariadením predbežného opatrenia na  umiestnenie dieťaťa

do inštitucionálnej starostlivosti, sociálne služby musia doručiť súdu žiadosť na vy-

menovanie opatrovníka ihneď po  umiestnení dieťaťa do  detského domova. Opat-

rovník je vymenovaný súdom, aby ihneď konal v záujme maloletého bez sprievodu

až dovtedy, kým súd nevymenuje poručníka, ktorý preberie jeho úlohy.75 Sociálne

služby (ÚPSVAR), ktoré sú často zvolené súdom za opatrovníkov, musia hneď, ako

je to potrebné, ale najneskôr v momente, kedy bola maloletému bez sprievodu zaru-

čená doplnková ochrana alebo azyl, doručiť súdu žiadosť o vymenovanie poručníka

pre dieťa bez sprievodu.76 Dovtedy musí opatrovník vykonávať dôsledne všetky svoje

povinnosti v najlepšom záujme dieťaťa, najmä brať do úvahy názor dieťaťa na všet-

ky otázky týkajúce sa dieťaťa ešte pred tým, než začnú procesy požiadania o azyl,

stretnutia s rodinou, dobrovoľného návratu do krajiny pôvodu a pod.77 Súd môže ini-

ciovať konanie na vyhlásenie poručníka tiež z vlastného podnetu buď ex officio, ale-

bo na podklade petície od sociálnych služieb, samospráv a iných osôb. V konaniach

na udelenie azylu musia byť maloletí bez sprievodu reprezentovaní kvalifikovaným

právnikom.

V prípade maloletých bez sprievodu, keď súd nariadi predbežné opatrenie, ÚPSVAR

vo všeobecnosti v  každom prípade priradzuje svojho sociálneho pracovníka ako

opatrovníka. Často, aj v rámci procesu žiadosti o azyl (v prípadoch, kedy sa maloletý

bez sprievodu rozhodne podať žiadosť o azyl cez svojho priradeného opatrovníka),

jeden zamestnanec nahrádza druhého v  prípade neprítomnosti, čo môže vyústiť

do  vážnych problémov v  procese žiadosti o  azyl dieťaťa bez sprievodu, keďže ná-

hradný opatrovník nepozná dieťa ani nemá šancu sa oboznámiť s detailmi prípadu

a dôvodmi, ktoré ho viedli k žiadosti o azyl a nie je odborníkom na azylové právo. Vy-

menovaný opatrovník by sa mal o. i. snažiť o hľadanie rodičov alebo iných príbuzných

74 Interná norma Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, č. IN 051_2007, prijatá 2007.

75 Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov; § 57 (4).

76 Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov; § 57.

77 Občiansky súdny poriadok, § 180 (2).

140

dieťaťa bez sprievodu. Avšak neexistujú ustanovenia zaručujúce hľadanie rodinných

členov v krajine pôvodu dieťaťa, a tiež nie sú žiadne ustanovenia vyžadujúce hodno-

tenie najlepšieho záujmu dieťaťa týkajúce sa podpory pri stretnutí sa s rodinou.

Ak je u zahraničného maloletého dieťaťa podozrenie, že je obeťou OSĽ, môže získať

tolerovaný pobyt z dôvodu, že je maloletým bez sprievodu, nájdeným v Slovenskej re-

publike, podobne ako každý maloletý bez sprievodu, či už je, alebo nie je obeťou OSĽ,

podľa zákona o pobyte cudzincov. Žiadne právne ustanovenie nezaručuje „obdobie

reflexie“ minimálne 30 dní pre detské obete OSĽ, ale len ministerský dekrét (nie vše-

obecne záväzný)78 zaručuje obdobie 90 dní pre všetky obete vrátane detí. Podľa spo-

menutého ministerského dekrétu počas tohto obdobia obetiam, vrátane detí, môže

byť poskytnuté ubytovanie a izolácia od kriminálneho prostredia, na žiadosť aj ano-

nymné ubytovanie, pomoc a ochrana pri trestných konaniach (v prípade, že sa obete

rozhodnú spolupracovať s orgánmi presadzovania práva), finančná pomoc, právne

poradenstvo, tlmočenie, zdravotná starostlivosť, ak sú identifikovanými obeťami OSĽ

a sú zahrnuté v Programe ochrany a podpory obetiam OSĽ. Nie je zrejmé, či dieťa

bez sprievodu, ktoré je potenciálnou obeťou OSĽ a  bolo nedokumentované alebo

predložilo falošné cestovné doklady, je považované za  trestne zodpovedné podľa

slovenského Trestného zákonníka, keďže klauzula o netrestaní ešte nie je súčasťou

slovenskej legislatívy. Tiež je otázne, ako budú prebiehať procesy skúmania veku,

kde medzitým bude to dieťa, a či bude mať zaručenú výhodu pochybnosti v takomto

konaní, vrátane možnosti odvolania sa proti takému rozhodnutiu (v súčasnosti nie

je možné). Nie je známe ani to, aký je presný postup pri zabezpečení okamžitého

uvoľnenia takého dieťaťa zo zadržania, ak maloletý bez sprievodu, pri ktorom je po-

dozrenie, že je obeťou OSĽ, už bol zadržaný, ako nepravidelný migrant na základe

skúmania veku dokazujúceho, že nie je maloletý, až do  odvolacieho procesu proti

takému rozhodnutiu, čo v súčasnosti podľa platnej legislatívy nie je možné.

Deti bez sprievodu (chlapci) sú ubytované v špeciálnom detskom domove pre deti

bez sprievodu v  Hornom Orechovom (okres Trenčín). Dievčatá bez sprievodu sú

umiestnené v špeciálnom detskom domove v Medzilaborciach. Nie je jasné, či malo-

letí bez sprievodu, ktorí sú obeťami OSĽ, by boli tiež ubytovaní v týchto dvoch inštitú-

ciách alebo inde. Deti bez sprievodu, ktorým bola udelená doplnková ochrana alebo

azyl v Slovenskej republike a neboli umiestnené do náhradnej rodičovskej starost-

livosti/starostlivosti ich poručníka rozhodnutím súdu, sú ubytované vo vybraných

slovenských detských domovoch pre maloletých bez sprievodu podľa rozhodnutia

súdu.

Na  základe zákona o  azyle,79 po  tom, ako maloletí bez sprievodu (zastupovaní ich

opatrovníkom) podajú žiadosť o azyl, sú presunutí z detských domovov do rezidenč-

78 Nariadenie č. 47 Ministerstva vnútra SR (30. júna 2008) o zabezpečení Podpory a ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 170/2010.

79 Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.

141

ných táborov pre žiadateľov o azyl (nie špeciálne pre deti, ale spolu s inými dospe-

lými) alebo iného zariadenia. Žiadosť o  azyl maloletých bez sprievodu nesmie byť

zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.80 Na rozdiel od slovenského zákona o rodine

zariadenia pre žiadateľov o azyl nie sú zariadeniami sociálnoprávnej ochrany a so-

ciálnej kurately. Po  druhé, podľa slovenskej legislatívy, deti môžu byť umiestnené

do zariadení sociálnej ochrany a sociálnej kurately len na základe súdneho rozhod-

nutia, čo nie je prípad presunu maloletých bez sprievodu do rezidenčných táborov

pre žiadateľov o azyl po tom, ako bola podaná ich žiadosť o azyl. Ak zahraničné dieťa

bez sprievodu, a zároveň žiadateľ o azyl, bolo štátnym príslušníkom tretej krajiny, nie

je presne jasné, aký by bol postup postúpenia a  aké špeciálne postupy/opatrenia

na  ochranu by boli vykonané, pokiaľ ide o  ubytovanie a  ochranu takéhoto dieťaťa.

Postupy by boli založené najmä na  stave jeho žiadosti o  azyl, resp. rezidenčnom/

imigračnom statuse.

ii.1.2. Skríning a dokumentácia

Čo sa týka postupov pre skríning a  dokumentáciu, hlavným postupom je určenie

veku maloletých bez sprievodu alebo iných osôb zadržaných na území Slovenskej re-

publiky. Každý, kto tvrdí, že je maloletým bez sprievodu a nevlastní cestovné doklady

alebo vlastní podozrivé cestovné doklady v zmysle legálnosti, musí podstúpiť zdra-

votné vyšetrenie s cieľom určiť jeho/jej vek podľa zákona o pobyte cudzincov.81 Pokiaľ

ide o slovenské deti, občianske preukazy sú vydávané deťom od 15 rokov policajným

oddelením v  oblasti trvalého bydliska dieťaťa na  základe rodného listu a  žiadosti

o občiansky preukaz podpísanej dieťaťom a jeho rodičmi/právnymi zástupcami. Pre

všetky deti je rodný list, vydávaný po ich narodení, základným dokumentom dokazu-

júcim jeho identitu. Každé dieťa tiež podľa nedávnej úpravy zákona musí mať vlastný

pas, keď cestuje do zahraničia (dokonca aj bábätká), vydaný na podklade rodného

listu. Nie je povinnosť vlastniť občiansky preukaz po dosiahnutí veku 15 rokov. Dieťa

môže mať platný pas, ale nemuselo požiadať o občiansky preukaz.

V prípade obchodovaných detí, ktoré sú navracajúcimi sa občanmi, je dôležité určiť,

či majú rodný list. To isté platí aj pre obchodované deti v  rámci Slovenska. Pokiaľ

ide o zahraničné deti bez sprievodu (občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín),

neexistujú presné a  formalizované postupy pre skríning a  dokumentáciu. Orgány

ochrany detí sa obracajú na predstaviteľov zahraničnej diplomacie kvôli dokumentá-

cii dieťaťa a pátraniu po rodinných príslušníkoch. Deti bez sprievodu s tolerovaným

pobytom dostávajú kartu tolerovaného pobytu. To isté platí pre žiadateľov o azyl, ktorí

dostávajú identifikačnú kartu žiadateľa o azyl. Existuje možnosť požiadať o stretnutie

s  členmi rodiny maloletého bez sprievodu, ktorí žijú v inej krajine EÚ buď ako utečen-

80 Zákon o azyle, § 12 (4).

81 Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov; § 49(5).

142

ci, alebo žiadatelia o azyl, avšak nikde nie je informácia, či tento postup bol niekedy

použitý, tiež preto, že je to druhý štát, ktorý rozhoduje o prijatí alebo zamietnutí takej

žiadosti o rodinné stretnutie.

Článok 13(2) Smernice EÚ 2011/26/EU stanovuje, že v  prípade neistoty vo veku

obchodovanej osoby, by mala byť pokladaná za dieťa, aby dostala okamžitú pomoc,

podporu a  ochranu v  súlade s  článkami 14 a  15. Predpoklad, že s  (potenciálnou)

obeťou by sa malo zaobchádzať ako s  dieťaťom v  prípade neistoty, je podporený

Legislatívnymi pokynmi k  protokolu o  obchodovaní s  ľuďmi 175 a  článkom 10  (3)

Dohovoru Rady Európy o obchodovaní s  ľuďmi. Oba vyžadujú, aby zmluvné strany

predpokladali, že obeť je dieťaťom s neurčitým vekom, a že sú dôvody veriť, že obeť je

dieťaťom. Do potvrdenia ich veku musia tieto osoby dostať špeciálnu ochranu v súla-

de s ich právami definovanými najmä v Dohovore o právach dieťaťa. Rovnaký princíp

je uvedený aj v Pokynoch UNICEF k ochrane detských obetí obchodovania s ľuďmi

(ďalej ako Pokyny UNICEF) a relevantnom sprievodcovi dobrej praxe pre úradníkov

orgánov presadzovania práva v Európskej únii.

Určenie veku môže byť vykonané tiež v rámci ustanovení zákona o azyle. Zákon o po-

byte cudzincov nešpecifikuje, kto má zabezpečiť lekárske vyšetrenie. Prax je taká, že

hraničná a cudzinecká polícia, so súhlasom menovaného opatrovníka, zabezpečuje

určenie veku. Niektoré jednotky hraničnej a cudzineckej polície pristupujú k určova-

niu veku ihneď po tom, ako je maloletý bez sprievodu zadržaný na hraniciach, zvlášť

v prípadoch, kedy má polícia pochybnosť o reálnom veku dieťaťa. Avšak pred kona-

niami týkajúcimi sa určenia veku by mal byť vymenovaný opatrovník pre takéhoto

mladistvého s predpokladom, že je dieťaťom a má nárok na prítomnosť dospelého,

ktorého zodpovednosťou je zabezpečiť dodržanie najlepšieho záujmu dieťaťa.82 Vyš-

šie popísaná prax vážne podkopáva medzinárodné štandardy83 o vykonávaní určenia

veku, ktorými sú odkladný efekt84 a možnosť odvolať sa proti rozsudku a poskytnutie

právnej pomoci.85 Skúmanie veku sa vykonáva röntgenovým presvietením zápästia

dotknutej osoby a vyhlásenie o určení veku je hneď vydané rádiológom, ktorý viedol

vyšetrenie, bez určenia chybovej tolerancie a  bez možnosti odvolania sa. V  prípa-

de negatívneho výsledku (teda osoba nie je dieťaťom), je cudzinec ihneď odvedený

na hraničnú a cudzineckú políciu, kde je vydané rozhodnutie o  jeho administratív-

nom zadržaní a  vyhostení a  je presunutý (podľa interného predpisu Ministerstva

vnútra SR spútaný putami) do jedného zo zadržiavajúcich zariadení pre nelegálnych

migrantov v krajine. Opatrovník má právo odmietnuť lekárske vyšetrenie, ak to pova-

82 Článok 14 (2), Článok 16(3) Smernice EÚ.

83 Všeobecný komentár č.6 Výboru pre práva dieťaťa a Pokynom UNHCR z roku 2009 o žiadostiach o azyl detí, 22. december 2009, HCR/GIP/09/08.

84 Ak je vek osoby sporný, on/ona by mal byť vylúčený z odchodu (vrátane prechodov Dublin II) až do pr-votného rozhodnutia ohľadom veku a posúdenia odvolania tohto rozhodnutia.

85 Osoba by mala byť informovaná o rozhodnutí písomne a v jazyku, ktorému rozumie. Ak dokumentácia nebola prijatá ako dôkaz identifikácie, malo by to byť vysvetlené v rozhodnutí.

143

žuje za vhodné alebo nevyhnutné spraviť. Ako bolo povedané vyššie, vo väčšine prí-

padov je určenie veku vykonané po tom, ako maloletý (predpokladaný) bez sprievodu

bol už umiestnený predbežným opatrením nariadeným súdom do  inštitucionálnej

starostlivosti a opatrovník bol vymenovaný, a nie na hranici. Informácia o tom, či nie-

ktorý opatrovník niekedy odmietol lekárske vyšetrenie pre určenie veku maloletého

bez sprievodu, nie je dostupná. Avšak my sa domnievame, že súhlasu opatrovníka

na vyšetrenie pre určenie veku by malo predchádzať súdne schválenie, nakoľko ur-

čenie veku nie je „bežná záležitosť“, v ktorej by mal opatrovník zastupovať dieťa, ale

záležitosť „mimoriadnej povahy“.

Podľa zákona o znalcoch86 určenie veku môže byť vykonané len prevereným exper-

tom uvedeným v databáze expertov vedenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Ak má

byť vyšetrenie vykonané prevereným expertom, ad hoc experti môžu byť oslovení

políciou vykonať určenie veku len v prípade „neprimeraných nákladov“. Interný pred-

pis Ministerstva spravodlivosti SR87 stanovuje presnú oblasť odbornosti preverených

expertov, ktorí môžu vykonať určenie veku, a tou je forenzná antropológia. Doteraz

bola taká prax, že maloletí bez sprievodu umiestnení v Hornom Orechovom museli

podstúpiť vyšetrenie na určenie veku zorganizované hraničnou a cudzineckou polí-

ciou v Trenčíne, ktoré vykonal ad hoc expert, ktorý nie je na zozname preverených

expertov v oblasti rádiológie v trenčianskej nemocnici. Ihneď po vyšetrení, ktoré vo

všetkých analyzovaných prípadoch88 ukázalo, že osoby neboli maloletí bez sprievo-

du, boli tieto osoby odvedené políciou a zadržané a boli proti nim vydané nariadenia

na  vyhostenie a  administratívne zadržanie a  hneď boli odvedení (spútaní putami)

do záchytného centra pre nepravidelných migrantov v Medveďove (južné Slovensko),

pričom boli de iure stále maloletí, keďže bolo stále v platnosti predbežné opatrenie

súdu a nemali možnosť sa formálne odvolať proti rozhodnutiu o určení veku. Chlapci

po  prvýkrát konzultovali s  právnikom až po  vstupe do  záchytného zariadenia. Boli

zastupovaní právnikom pri odvolaní sa proti rozhodnutiam o administratívnom zadr-

žaní a vyhostení.

Vo všetkých prípadoch súd rozhodol, že nariadenia na  ich administratívne zadrža-

nie a  vyhostenie vydané po  určení veku vykonaného rádiológom, a  nie forenzným

antropológom, boli neplatné vo svojej podobe a boli vydané v rozpore so záväznými

právnymi princípmi, a nariadil polícii ich okamžité prepustenie bez možnosti odvola-

nia sa. Sociálnym službám v Trenčíne v úlohe opatrovníkov maloletých bez sprievodu

bolo odporúčané nedávať súhlas na  určenie veku v  budúcnosti, pokiaľ polícia ne-

zabezpečí prevereného experta z oblasti forenznej antropológie na vykonanie tohto

hodnotenia. Pre dotknuté osoby neprebehlo nové určenie veku a v azylovom konaní

boli považovaní za dospelých. Museli ale znova podať žiadosť o azyl, pretože v oka-

86 Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch v znení neskorších predpisov.

87 Rozhodnutie ministerstva 490/2004 o  zákone č. 382/2004, prijaté Ministerstva spravodlivosti SR 2004.

88 9 somálskych a 5 afganských chlapcov.

144

mihu prvej žiadosti počas zadržania boli de iure stále deťmi na  základe súdneho

rozhodnutia, ale prvý návrh podali ako dospelí. Len jeden z chlapcov trval na  tom,

že je mladší ako 18 rokov, ale nechcel podstúpiť ďalšie vyšetrenie pre určenie veku.

Po tom, ako boli prepustení zo zadržania a premiestnení do rezidenčného zariadenia

pre žiadateľov o azyl, všetci toto zariadenie, a pravdepodobne aj Slovensko, opustili.

ii.1.3. Vypočúvanie dieťaťa

Podľa medzinárodných štandardov pred vedením výsluchu  obchodovaného die-

ťaťa musí byť získané vyjadrenie súhlasu dieťaťa a  jeho rodiča, opatrovníka alebo

poskytovateľa sociálnych služieb. Pred rozhovorom s  obchodovaným dieťaťom by

mal vyšetrovateľ/úradník zistiť, či boli vykonané nejaké predchádzajúce rozhovory

s dieťaťom nejakou inou osobou alebo inštitúciou. Musí sa vyhnúť dvojnásobnému

výsluchu a informácie získané v jednom rozhovore by mali byť sprístupnené (podľa

potreby, a ak sa dajú uplatniť) ostatným zodpovedným aktérom, ktorí tieto informácie

potrebujú, s ohľadom na zásady ochrany súkromia a dôvernosti. Pokiaľ je to mož-

né, vyšetrovateľ/úradník a tlmočník/prekladateľ by mali byť rovnakého pohlavia ako

obchodované dieťa, oblečení v civilnom odeve, vyškolení v metódach vedenia roz-

hovoru citlivých k deťom a oboznámení s problematikou obchodovania s deťmi. Dô-

vernosť konaní a ochrana práv obchodovaných detí by mala byť vždy rešpektovaná.

Orgány činné v  trestnom konaní (ďalej len OČTK) by sa mali detí pýtať na  ich zá-

žitky z  obchodovania len v  prítomnosti ustanoveného zástupcu. Rozhovor by mal

byť vedený v jazyku, ktorému obchodované dieťa rozumie. Kde to nie je možné, mal

by byť k dispozícii kvalifikovaný prekladateľ/tlmočník. OČTK by mali byť školené vo

vedení rozhovorov s deťmi a mali by limitovať dĺžku a rozsah otázok, aby minimalizo-

vali ďalšiu traumu alebo psychologickú úzkosť detskej obete. Keďže súhlas dieťaťa

na  obchodovanie nie je relevantný pre právnické účely, OČTK by nemali pokladať

dieťaťu otázku o jeho súhlase na vykorisťovanie. Informácie získané počas rozhovoru

s dieťaťom nemôžu byť v žiadnom prípade použité proti dieťaťu na vyvodenie trestnej

zodpovednosti. Súhlas dieťaťa nemôže ovplyvniť postavenie dieťaťa ako obete.89

Vzhľadom na  to, že doteraz bolo len veľmi málo prípadov obchodovaných detí, je

možné hodnotiť len známe detaily týchto dvoch prípadov, aj čo sa týka štandardov

vykonávania rozhovorov s  obchodovanými deťmi. V  oboch prípadoch boli deti slo-

venskej národnosti, takže tlmočenie nebolo potrebné. Bolo by vhodné analyzovať do-

držiavanie štandardov tlmočenia, pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu vo všeobec-

nosti, keďže podobné výzvy by vznikli tiež v  prípadoch predpokladaných detských

obetí obchodovania s ľuďmi, ale takáto analýza je mimo rámec tohto výskumu. Keď

zvážime vyššie uvedené prípady maloletých bez sprievodu zadržaných po vyšetre-

89 Čl. 3 Protokolu OSN o obchodovaní; Správa špeciálneho spravodajcu OSN o obchodovaní s ľuďmi, “In-tegrácia ľudských práv žien a rodová perspektíva” (E/CN.4/2006/62), 20. február 2006, par. 37 – 43.

145

ní na určenie veku, je zrejmé, že existujú pretrvávajúce ťažkosti v zaistení kvalifiko-

vaných tlmočníkov jazykov, akými sú rôzne afganské dialekty alebo somálsky jazyk.

Prístup k informáciám v jazyku, ktorému tieto osoby rozumejú, je veľmi komplexný.

Keď prebiehali rozhovory so somálskymi a afganskými mladíkmi pre túto správu v zá-

chytnom zariadení (rozhovory prebiehali v angličtine, keďže jeden z chlapcov vedel

plynulo po anglicky), boli na Slovensku už viac ako dva týždne, prišli do styku s nie-

koľkými orgánmi (polícia na hraniciach, sociálni pracovníci, detský domov v Trenčí-

ne, opatrovníci, policajná stanica v  Trenčíne, zamestnanci v  záchytnom zariadení

atď.), ale chýbalo im úplné porozumenie ich súčasnej situácie. Boli zmätení, unavení,

beznádejní, opakovali, že nikto ich nepočúva a  boli v  šoku z  toho, že boli spútaní

a transportovaní do „väzenia“ ihneď po vyšetrení na určenie veku (röntgen zápästia).

V súčasnosti neexistujú žiadne zaväzujúce pokyny  na priebeh rozhovorov s detský-

mi obeťami OSĽ pre OČTK. V súvislosti s rozhovormi s deťmi treba spomenúť usta-

novenia Trestného poriadku (ďalej ako TP). Odsek 7 TP má názov poškodená osoba

a  článok 48  (2) reguluje trestné konania s  ohľadom na  dieťa v  pozícii poškodenej

osoby.90 V tomto prípade je dieťa zastupované jeho právnym zástupcom, ktorým je

zvyčajne rodič/opatrovník. Ale v prípade trestného činu spáchaného na blízkej alebo

zverenej osobe,91 kedy má poškodená osoba menej ako 18 rokov, opatrovník je vyme-

novaný súdom. Ako bolo spomenuté vyššie, opatrovníkom je zvyčajne štátny orgán

alebo delegovaný predstaviteľ organizácie sociálnoprávnej ochrany detí (ÚSPVAR).

Opatrovník je vymenovaný sudcom pre predbežné konania na základe návrhu proku-

rátora. Rovnakým spôsobom je vymenovaný opatrovník pre poškodenú osobu, ktorá

je nespôsobilá alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.92 Podľa článku

2 (20) ak obvinený, jeho právny zástupca, poškodená osoba, účastník alebo svedok

oznámi, že nerozumejú jazyku, v  ktorom prebieha konanie, majú právo na  prekla-

dateľa alebo tlmočníka. Keď je dieťa v  pozícii svedka, článok 135  (1) TP zaručuje

špeciálny prístup pre osoby mladšie ako 15 rokov. Počas výsluchu by mala byť ve-

novaná špeciálna pozornosť faktu, že táto osoba je mladá a spomínanie na minulé

udalosti jej môže spôsobiť ďalšiu traumu. Výsluch prebieha v prítomnosti pedagóga,

psychológa, overeného experta, prípadne právneho zástupcu a tiež ďalších ľudí, ktorí

majú skúsenosti so vzdelávaním mládeže. Zákon nevyžaduje prítomnosť právneho

zástupcu alebo opatrovníka, keď je dieťa v pozícii svedka, ale súd môže nariadiť, že

maloletý musí mať pri sebe právneho zástupcu počas konaní.93 Prítomnosť právneho

zástupcu je zvyčajne v prípade, keď to môže pomôcť správnemu priebehu výsluchu.94

V iných fázach výsluchu by mala byť mladá osoba vypočúvaná len vo výnimočných

prípadoch a v predbežných konaniach len so súhlasom prokurátora (článok 135 (2)

90 Poškodený v dôsledku trestného činu.

91 Rodič, poručník, opatrovník, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti súdnym rozhodnutím.

92 Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov; § 48(1).

93 Trestný poriadok, § 23.

94 Trestný poriadok, § 135(1).

146

TP). To platí pre deti, ktoré sú svedkami. Hoci toto ustanovenie nie je v časti TP, ktoré

reguluje pozíciu poškodenej osoby, vo väčšine prípadov poškodená osoba (ako obeť

trestného činu) je tiež v pozícii svedka, pretože podáva svedectvo o trestnom čine.

Avšak implicitne osoby vo veku 15 až 18 rokov nemajú právo na špeciálny prístup,

pretože relevantné články ho zaručujú iba deťom mladším ako 15 rokov.

Na  základe rozhovorov prebiehajúcich v  rámci  súčasného výskumu sme zistili, že

s jednou detskou obeťou obchodovania polícia v mieste jej trvalého bydliska (400 km

od  MVO, kde zotrvávala) viedla rozhovory viackrát a  bola predvolaná na  policajnú

stanicu v ten istý deň ako údajný páchateľ. Hrozilo riziko, že ho stretne na chodbe, ale

polícia ju sprevádzala cez zadný vchod v utajenom policajnom aute na železničnú

stanicu. Je to skôr výnimka než pravidlo, že existujú miesta špeciálne prispôsobené

deťom na vypočúvanie maloletých v policajných priestoroch. OČTK sa pravidelne pý-

tajú detí na ich súhlas s vykorisťovaním, aj v prípadoch určených políciou ako kupliar-

stvo. Poskytovatelia služieb prijali špeciálny kódex priebehu rozhovorov s maloletými

a  vykonávajú také rozhovory v  prítomnosti špeciálne školeného personálu, v  MVO

Charita, IOM a Náruč. Informácie o postupoch v MVO Dotyk nie sú k dispozícii. OČTK

nedostávajú primerané školenia, ako viesť rozhovory s maloletými a tento aspekt ich

práce je podcenený. Personál na Úrade boja proti organizovanému zločinu bol vyško-

lený v otázkach OSĽ, ako aj množstvo úradníkov krajských a miestnych policajných

úradov, avšak neprešli špeciálnym školením, ako viesť rozhovory s detskými obeťami

obchodovania. Základným rámcom zostáva Trestný poriadok a je na uvážení každé-

ho vyšetrovateľa/žalobcu a sudcu, či sú prijaté vhodné podmienky pre zaobchádza-

nie s deťmi alebo nie. Každý orgán uskladňuje svoje vlastné dáta/informácie v súla-

de s postupmi uvedenými v Zákone o ochrane údajov.

ii.1.4. Hodnotenie individuálnych prípadov

Článok 14 (1) Smernice EÚ stanovuje potrebu individuálneho hodnotenia s náleži-

tým prihliadnutím na  názory dieťaťa, jeho potreby a  obavy s  pohľadom na  posky-

tovanie podpory a nájdenie dlhodobého riešenia. Rozdielne typy ujmy spôsobenej

obchodovanému dieťaťu znamenajú, že je potrebné starostlivé, individuálne, mul-

tidisciplinárne hodnotenie založené na relevantných oblastiach – zdravotnícki, psy-

chologickí a detskí odborníci určujúci primerané formy zaobchádzania a pomoci pre

každé dieťa. Takéto hodnotenia by mali začať s prvotnou identifikáciou potenciálnej

obete a  mali by byť upravované pravidelne, pokiaľ sa nenájde trvalé riešenie.95 Pri

adresovaní vyššie spomenutých problémov je zvlášť dôležité právo dieťaťa na vyjad-

renie svojho názoru a  tento názor má byť vypočutý.

95 UNICEF, Referenčná príručka o ochrane práv detských obetí obchodovania s ľuďmi v Európe.

147

Obe obchodované deti, ktorým bola poskytnutá asistencia v Náruči a v rodinnom type

inštitucionálnej starostlivosti v detskom domove v Topoľčanoch, mali svoje prípady

individuálne ohodnotené. Zodpovedné inštitúcie v tomto prípade boli orgány sociál-

nej ochrany (opatrovník) spolu so zamestnancami (sociálni pracovníci, psychológo-

via) týchto inštitúcií. Čo sa týka dievčaťa v Náruči, potrebovala cielenú krízovú inter-

venciu pre sexuálne zneužívané deti v  špecializovanej inštitúcii, ďaleko od  miesta

svojho bydliska (rodiny zapojenej vo vykorisťovaní). Dievča bolo negramotné. Jej

psychologické zdravie a vzdelávacie potreby vzali zvlášť do úvahy, jej fyzické zdra-

vie bolo v poriadku. Nebola zapísaná do základnej školy, aby sa vyhla re-viktimizácii

(mala 14 rokov a nemohla byť zapísaná do 1. triedy na základnej škole s mladšími

deťmi). Dostala vzdelanie v združení Náruč poskytnuté kvalifikovaným učiteľom pre

základné školy, ktorí ju tam učil. Podstúpila intenzívnu psychoterapiu na  zmierne-

nie jej problémov so správaním, ako sexualizované správanie, agresivita a depresia.

Druhé obchodované dievča v Topoľčanoch malo tiež individuálne ohodnotený svoj

prípad so špeciálnym zreteľom na jeho vzdelávacie potreby. V súčasnosti je zapísaná

na strednej škole a darí sa jej. Hlavným zlyhaním v prípade tohto obchodovaného

dieťaťa je, že ako obeť opätovného obchodovania najskôr nebola identifikovaná ako

obeť obchodovania s ľuďmi a namiesto poskytnutia podpory bola umiestnená v ree-

dukačnom (zatvorenom) zariadení pre dievčatá s poruchami správania.

ii.1.5. Vyhľadávanie rodiny a hodnotenie rizika/bezpečnosti

Ako bolo už uvedené vyššie, na Slovensku nie sú formalizované postupy pre urče-

nie najlepšieho záujmu dieťaťa. Existujú len všeobecné ustanovenia stanovujúce,

že opatrenia na ochranu dieťaťa by mali rešpektovať jeho najlepší záujem v zmysle

Dohovoru o právach dieťaťa. Za určenie najlepšieho záujmu dieťaťa by mal byť zod-

povedný najmä opatrovník alebo poručník dieťaťa. Za  týmto účelom by mal konať

podľa nasledujúcich princípov:96

• Návštevy dieťaťa v  jeho domácom prostredí (mieste, kde prebieha o dieťa sta-

rostlivosť)

• Starostlivé zaznamenávanie a analýza pozorovaní týkajúcich sa vzťahov v domá-

com prostredí dieťaťa

• Rozhovory s dieťaťom

• Rozprávanie sa s dieťaťom v priateľskom prostredí

• Rozprávanie sa s ľuďmi, ktorí sú dieťaťu blízki

• Správa hodnotiaca najlepší záujem dieťaťa

• Minulosť dieťaťa

• Súčasné životné podmienky

• Jeho sociálne siete

96 Spoločný komentár OSN k  Smernici EÚ – Ľudskoprávny prístup: predchádzať, bojovať a  ochraňovať pred obchodovaním s ľuďmi.

148

• Kvalita služieb dostupných dieťaťu (vzdelávanie, zdravotná starostlivosť)

• Názory dieťaťa súvisiace s jeho najlepším záujmom

Neexistujú žiadne ustanovenia upravujúce postupy, ktoré by sa mali dodržiavať pri

hľadaní rodiny detskej obete obchodovania ani žiadne formálne princípy v NRM sta-

novujúce hodnotenie rizika. V prípade obchodovaných detí na Slovensku boli všetky

tieto deti slovenskými občanmi. Rodina jednej obete bola zapojená do obchodova-

nia, kým druhá rodina bola silno dysfunkčná. Napriek chýbajúcemu formalizované-

mu postupu určenia najlepšieho záujmu sa dá povedať, že po  identifikácii oboch

dievčat ako obetí obchodovania s ľuďmi poskytovatelia služieb preukázali pri rozho-

dovaní vysokú úroveň starostlivosti v prípade hľadania dlhodobého riešenia pre tieto

deti. To znamená, že určenie najlepšieho záujmu musí byť formalizované a nemôže

sa spoliehať na osobné kvality odborníkov zapojených do týchto prípadov.

ii.1.6. Dočasná starostlivosť

Článok 11 (2) potvrdzuje povinnosť štátu zabezpečiť, že osobe je poskytnutá pomoc

a podpora, ak existujú „rozumné dôvody“ pre podozrenie, že osoba môže byť predme-

tom obchodovania bez ohľadu na jej ochotu vystupovať ako svedok. OČTK, pracovní

inšpektori, orgány ochrany detí a  pod. môžu mať rozumné dôvody na  podozrenie,

že osoba môže byť (potenciálna) obeť obchodovania alebo jej hrozí obchodovanie,

keď sa nájdu náznaky obchodovania s ľuďmi. Len málo obetí obchodovania sa samo

identifikuje ako obete. „Rozumné dôvody“ môžu existovať dokonca aj vtedy, ak oso-

ba ešte nebola predmetom vykorisťovania. Len pokus vystaviť osobu vykorisťovaniu

predstavuje trestný čin a článok 3 Smernice EÚ vyžaduje od štátov, aby zabezpečili,

že už pokus spáchať čin obchodovania s ľuďmi je trestateľný. Článok 10(2) Dohovoru

Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi stanovuje, že: „Každá strana má za-

bezpečiť, že ak majú kompetentné orgány rozumné dôvody veriť, že osoba sa stala

obeťou obchodovania s ľuďmi, tá osoba nebude transportovaná z územia, kým sa

neukončí identifikačný proces ako obete zločinu podľa článku 18 tohto dohovoru

kompetentnými orgánmi, a  obdobne má zaručiť, že táto osoba dostane podporu

podľa článku 12, odsekov 1 a 2.“

Ďalej článok 14 (2) určuje, že „povolenie na pobyt pre detské obete, keď je to právne

nevyhnutné, má byť vydané v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, a keď je to po-

trebné, obnovené za rovnakých podmienok.“

ii.1.7. Ubytovanie a sociálne zabezpečenie

Každému umiestneniu dieťaťa do  náhradnej starostlivosti musí predchádzať roz-

hodnutie súdu. Návrh ÚPSVARu je v tomto ohľade rozhodujúci, pretože, ak je dobre

149

pripravený, môže súdu poskytnúť také informácie o situácii (predpokladaného) ob-

chodovaného dieťaťa, že súd vydá rozhodnutie podporujúce prvotné hodnotenie so-

ciálneho pracovníka o najlepšom záujme dieťaťa, napr. umiestnenie dieťaťa do sta-

rostlivosti konkrétnej MVO/štátnej starostlivosti bez skúsenosti so zaobchádzaním

so sexuálne vykorisťovanými deťmi, nie len do bežnej inštitúcie, najbližšie k miestu

bydliska dieťaťa; umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti v inom regióne kvôli

hodnoteniu rizika atď. Preto je úloha ÚPSVARu v  tomto ohľade absolútne kľúčová.

Ďalej je nevyhnutné priebežne hodnotiť najlepší záujem dieťaťa a štandardy sociál-

nej starostlivosti, ktoré dostáva, keď už je v  náhradnej starostlivosti. Ak opatrovník

dieťaťa nie je zamestnancom MVO/inštitútu, kde je dieťa umiestnené, je za  týmto

účelom nevyhnutná úzka komunikácia so sociálnymi pracovníkmi z MVO/inštitútu,

ako aj s dieťaťom, a pravidelné návštevy miesta, kde dieťa býva.

S ohľadom na (predpokladaných) maloletých bez sprievodu, potenciálne obete ob-

chodovania (a deti v reedukačných zariadeniach, potenciálne obete OSĽ) v súlade

s Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s  ľuďmi umiestnenie dieťaťa

do záchytného zariadenia by nikdy nemalo byť považované za primerané ubytova-

nie. Musia byť vykonané kroky na zabezpečenie odchodu dieťaťa z takého prostredia

na základe „rozumných dôvodov“. Predpokladaní maloletí bez sprievodu boli umiest-

není do záchytného zariadenia pre nepravidelných migrantov v Medveďove. Toto za-

riadenie spravuje polícia/Ministerstvo vnútra SR. Odtiaľ sú vykonávané deportácie

nedokumentovaných migrantov alebo migrantov porušujúcich imigračné zákony.

Toto je zariadenie pre dospelých. Muži a ženy sú ubytovaní v oddelených blokoch,

(predpokladaní) maloletí môžu byť umiestnení do  rovnakej miestnosti s  dospelým

bez príbuzenského vzťahu.

ii.1.8. Zdravotná a psychologicko-sociálna podpora

Článok 11 (7) Smernice EÚ vyžaduje, aby sa členské štáty venovali potrebám obetí

obchodovania so špeciálnymi potrebami súvisiacimi s  tehotenstvom, ich zdravím,

mentálnym alebo fyzickým postihnutím alebo vážnymi formami psychického, alebo

sexuálneho násilia, ktorými trpeli. Podľa článku 12 „zvlášť zraniteľné osoby“ by mali

zahŕňať aspoň deti. Článok 11 (7) spomína mentálnu alebo psychologickú poruchu

ako zdroj zraniteľnosti, ako aj utrpenie vážnej formy psychologického, fyzického ale-

bo sexuálneho násilia. Vysvetľujúca správa k Dohovoru Rady Európy o boji proti ob-

chodovaniu s ľuďmi udáva, že „Cieľom asistencie podľa pododsekov a. až f. článku

12 je „asistovať obetiam v ich fyzickom, psychickom a sociálnom uzdravení.“

Predchádzajúci výskum identifikoval rozsiahle emocionálne a  rozvojové problémy,

poruchy správania, spánku a  pozornosti, nočné mory, depresie, úzkosť, post-trau-

150

matickú stresovú poruchu (PTSD), somatické symptómy, agresiu, zábrany, nízku

sebaúctu, pocity viny, poškodzovanie, samovražedné sklony, psychózu a kriminálne

správanie, ktorým maloletí bez sprievodu čelia v dôsledku ich životnej situácie.97 Štú-

dia autorov Derluyn a Broekaert Schuyten (2008) tiež ukázala, že pravdepodobnosť

vážnych alebo veľmi vážnych príznakov úzkosti, depresie a PTSD u maloletých bez

sprievodu je päťnásobne vyššia než u detí, ktoré migrujú so svojimi rodičmi alebo

inými členmi rodiny. Špecifickosť tejto situácie maloletých bez sprievodu je práve

v oddelení od ich rodín. Prítomnosť rodičov alebo dospelých príbuzných môže v sku-

točnosti pôsobiť ako zdroj sociálnej podpory a významne bojovať s negatívnymi skú-

senosťami so stresom v súvislosti s migráciou, takže oddelenie od rodičov je dôležitý

rizikový faktor pre vznik psychosociálnych problémov. Sociálna podpora dospelých

deťom pôsobí ako „nárazník“ počas depresie a traumatických skúseností. Trauma za-

žitá v detstve vedie k množstvu mentálnych zmien, k následkom, ktoré môžu pretrvať

až do dospelosti. Terr (2003) rozlišuje dva typy traumy, typ I je ojedinelá traumatická

udalosť, kým typ II je dlhá séria traumatických udalostí. Obchodované deti zažívajú

typ traumy II a nachádzajú sa tak v traumatizácii skôr ako v procese, než v ojedinelej

udalosti. Prežitie traumy môže spôsobiť jedincovi emocionálnu nestabilitu, trvajúcu

až niekoľko rokov (Power, 2004), za predpokladu, že trauma je ojedinelou udalosťou,

ktorá je ukončená.

V poskytovaní včasnej, súvislej a na OSĽ orientovanej psychologickej starostlivosti

detským obetiam OSĽ na Slovensku sú nedostatky . Hlavný nedostatok je, že psy-

chologická starostlivosť by mala byť dostupná detským obetiam od úplného začiatku

ich identifikácie, s cieľom určiť v prvom rade mieru traumatizácie. V súčasnosti toto

tak nefunguje a psychológ sa zvyčajne stretáva s dieťaťom, len keď sa vyskytnú veľké

poruchy správania. Veríme, že vhodná metóda pre také určenie je hĺbkový rozhovor

s dieťaťom, ktorý by mal byť vykonaný ihneď po umiestnení dieťaťa do náhradnej sta-

rostlivosti. Rozhovor by mal viesť opatrovník/sociálny pracovník a psychológ, a v prí-

pade potreby musí byť prítomný kvalifikovaný tlmočník. Pred začatím rozhovoru dieťa

musí byť informované o záujme pomôcť mu v jeho ťažkej situácii. Osoba, ktorá vedie

rozhovor by mala k  dieťaťu pristupovať s  trpezlivosťou a  byť citlivá a  nevyžadovať

od dieťaťa, aby hovorilo o veciach, o ktorých nechce. Pozornosť by mala byť zame-

raná na vyjadrenie nielen vnútorných pocitov, ale aj fyzických, ako sú bolesť hlavy,

chrbtice, strata chuti, problémový spánok, trávenie atď., ktoré môžu naznačovať

depresívne alebo úzkostné poruchy. Samozrejme všetky tieto príznaky by mali byť

zvážené v kontexte ostatných vyjadrení dieťaťa. Rozhovor by preto mal smerovať ku

skúsenostiam pred a po obchodovaní, k rodinným vzťahom a k oddeleniu od rodiny,

a tiež budúcich vyhliadok.

97 Batista Pinto Wiese, Burhorst, 2007, Jeppson, Hjern, 2005.

151

ii.1.9. Právna pomoc

Článok 15(2) Smernice EÚ vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že deti majú prí-

stup k právnemu poradenstvu a zastupovaniu bez odkladu. Pokiaľ nemá dieťa dosta-

točné finančné prostriedky, musí byť toto poradenstvo zadarmo. Právnici pracujúci

s deťmi by mali byť špeciálne školení v oblasti detských práv a v otázkach obchodo-

vania s deťmi. Deti by sa nemali zúčastňovať trestných konaní bez takejto asistencie.

Toto nebolo dodržané v  dvoch prípadoch obchodovania s  deťmi, ktoré boli analy-

zované v súčasnom výskume. Ani jedno z nich nebolo zastupované právnikom, ako

vyplýva z  rozhovorov. Právna asistencia by mala byť poskytnutá v  jazyku, ktorému

dieťa rozumie, v spolupráci so sociálnymi službami a mimovládnymi organizáciami

a mala by byť kultúrne primeraná. Pre dievčatá, ktoré sú obeťami obchodovania, to

môže zahŕňať prístup k ženskej poradkyni a právnym zástupcom. Je zodpovednos-

ťou opatrovníka, že detská obeť dostane právnu pomoc/zastupovanie bez nákladov,

a  že právny zástupca je skúsený v  zastupovaní detí a  má vedomosti o  skúsenos-

tiach s obchodovaním, o formách prenasledovania špecifických pre deti, a prípadne

aj o azylovom procese. Preto v prípadoch, kde môže byť dieťa obvinené z trestného

činu, buď v spojitosti s nelegálnym vstupom do krajiny alebo iným trestným činom,

právnik (a opatrovník dieťaťa) by mal sprevádzať dieťa pri každom rozhovore s OČTK.

Keď je dieťa požiadané podať svedectvo, ktoré môže byť použité na súde, musí byť

tiež prítomný právnik. Tiež je potrebné hodnotenie, ktoré určí, či má dieťa nárok

na náhradu škody buď za škodu, alebo ujmu spôsobenú dieťaťu, alebo kvôli neza-

plateniu, alebo podplateniu odmeny založenej na príjme, ktoré dieťa zarobilo počas

obdobia vykorisťovania. Celkovo sú teda hlavnými problémami nasledujúce štyri: a)

neefektívne postúpenie obchodovaných osôb98 na právnu pomoc a poradenstvo, b)

nekvalifikovaní právnici, ktorí môžu poskytnúť tieto služby, c) príslušné zákony použí-

vané neefektívne, d) nedostatok znalostí o obchodovaní s ľuďmi a právach obchodo-

vaných osôb v rámci právneho systému.

ii.1.10. Vzdelávanie

Právo na vzdelanie všetkých detí je zaručené Dohovorom o právach dieťaťa, ako aj

slovenskou ústavou. Rada OSN pre práva detí v  par. 41 Všeobecného komentáru

č. 6 Dohovoru stanovuje, že „každé dieťa bez sprievodu v  hosťujúcej krajine musí

mať neobmedzený prístup k vzdelávaniu bez ohľadu na jeho právny status.“ Dieťa

bez sprievodu, resp. oddelené dieťa, by malo byť registrované vo vhodnej škole tak

rýchlo, ako je to možné a dostať podporu, takže jeho vzdelávacie možnosti budú ma-

ximalizované. Ďalej Smernica EÚ o prijímaní ustanovuje, že prístup k vzdelávaciemu

systému by nemal byť odkladaný viac než tri mesiace od dátumu podania žiadosti

o azyl maloletým. Podľa slovenského zákona o vzdelávaní, maloletí bez sprievodu by

98 V tomto návrhu pojmy ‘obete obchodovania ‘, ‘obete obchodovania s ľuďmi’ a ‘obchodované osoby’ sa používajú ako synonymá.

152

mali byť zapísaní do triedy základnej alebo strednej školy po zistení predchádzajú-

cej úrovne vzdelania a znalosti oficiálneho jazyka do troch mesiacov od umiestnenia

do náhradného domova.

Maloletí bez sprievodu v zariadeniach pre žiadateľov o azyl na Slovensku čelia váž-

nym problémom s prístupom k vzdelávaniu. Je pravda, že v azylových zariadeniach

môžu žiadatelia o azyl navštevovať kurzy slovenského jazyka, ale povinné vzdeláva-

nie je zaručené zákonom len deťom mladším ako 16 rokov. Toto je relevantné pre

možné detské obete umiestnené v azylových zariadeniach. Preto staršie deti nie sú

zapísané v základnej alebo strednej škole. Azylový proces a pobyt dieťaťa v prijíma-

cích zariadeniach niekedy trvá viac ako rok. Deti v týchto zariadeniach v podstate ča-

kajú na rozhodnutie a dva-, resp. trikrát v týždni môžu navštevovať kurz slovenského

jazyka, ktorý je veľmi základný a neprispôsobený ich individuálnym potrebám, keďže

neberie do úvahy ich úroveň vzdelania alebo zručností, alebo ich plány do budúc-

nosti.

Dlhodobé reintegračné politiky a prax, zvlášť reintegračné plány a dlhodobé riešenia

pre detské obete obchodovania sú vytvárané na ad hoc báze. Zapojení aktéri zahŕ-

ňajú rodičov detí (v prípade, že ich rodičovské práva im neboli odobraté súdom) ale-

bo opatrovníkov (ÚPSVAR), spolu so sociálnymi pracovníkmi a s väčšinou vedúcich

pracovníkov (riaditeľ) inštitucionálnych zariadení, kde sú obchodované deti ubyto-

vané. Neexistuje formalizovaný postup na vytvorenie dlhodobého trváceho riešenia

pre dieťa alebo „vedúca“ inštitúcia, alebo aktér v  takom rozhodnutí. V  prípade za-

hraničných detí (maloletých bez sprievodu) ich imigračný status často prevláda nad

statusom dieťaťa. Postupy v systéme migračnej politiky nie sú citlivé k deťom, ktoré

mohli byť obchodované.

iii. Odporúčania

• Slovenská republika by mala zintenzívniť svoju činnosť v boji proti obchodovaniu

s ľuďmi a to najmä:

• prijatím Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s deťmi;

• zriadením nezávislého národného spravodajcu pre monitorovanie implementá-

cie politík týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi;

• ratifikáciou Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťova-

ním a sexuálnym zneužívaním;

• zákonným definovaním významu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa ako pri-

márneho hľadiska vo všetkých opatreniach týkajúcich sa dieťaťa vrátane zaväzu-

júceho procesu určenia najlepšieho záujmu;

153

• pozmenením legislatívy tak, aby plne rešpektovala definíciu obchodovania s deť-

mi podľa Dohovoru Rady Európy, kde „každý nábor, prepravovanie, prevádzač-

stvo, ukrývanie a prijímanie dieťaťa so zámerom vykorisťovania“ predstavuje ob-

chodovanie s deťmi;

• zlepšením identifikácie detských obetí obchodovania medzi slovenskými a  za-

hraničnými deťmi;

• elimináciou zmätku týkajúceho sa opatrení o  „kupliarstve“ detí v  Trestnom zá-

konníku;

• zabezpečením, že deti staršie ako 15 rokov dostanú v praxi rovnakú úroveň ochra-

ny podľa zákona   ako deti pod 15 rokov v trestných aj občianskych konaniach, ako

aj vo všetkých opatreniach týkajúcich sa detí;

• založením formalizovaných programov s cieľom poskytovania špecializovaných

školení na identifikáciu obchodovaných detí vrátane policajných síl (vrátane hra-

ničnej polície), pracovníkov sociálneho zabezpečenia mládeže, právnych zástup-

cov a  sociálnych pracovníkov, zdravotníckych odborníkov, zamestnancov MVO

aktívnych v oblastiach, ako ochrana utečencov a migrácia;

• zavedením špecializovaných školení zameraných špecificky na  zastupovanie

detských obetí obchodovania pre opatrovníkov;

• zlepšením systému vymenúvania opatrovníkov a) vymenúvaním opatrovníka z in-

štitúcie/MVO, ktorá sa v skutočnosti stará o dieťa a/alebo najbližšieho ÚPSVARu;

b) vymenovaním poručníka – aj pre slovenské, aj pre zahraničné deti;

• navrhnutím špeciálneho právneho rámca pre nahrádzanie škôd detských obetí

OSĽ;

• zavedením špecifických politík/programov pre návrat a reintegráciu zameraných

na poskytnutie bezpečného, dôstojného a udržateľného zaradenia detských obe-

tí do spoločnosti;

• zabezpečením netrestania detských obetí obchodovania s ľuďmi v súlade s usta-

noveniami klauzuly Dohovoru Rady Európy o netrestaní;

• poskytnutím prístupu k  zdravotníckym a  psychologicko-sociálnym službám

od začiatku identifikácie dieťaťa, aby bola zabezpečená starostlivosť zahŕňajúca

informácie o traume;

• zlepšením procesu určenia veku - vziať do úvahy medzinárodné pokyny k postu-

pom určovania veku a ich formalizáciou.

154

2. Komparatívna analýza (december 2012)

→ K a m e l i a D i m i t r o v a → M i l a M a n c h e v a

Úvod

Komparatívna analýza bola vytvorená v  rámci projektu „Asistencia a  reintegrácia

detských obetí obchodovania: podpora a hodnotenie príkladov dobrej praxe v kraji-

nách pôvodu a cieľových krajinách“ financovaného rámcom EU DG JUST. Celkovým

cieľom projektu je prispieť k dlhodobým udržateľným snahám poskytovať primeranú

podporu obchodovaným deťom pomocou komparatívneho zhodnotenia stavu v šies-

tich členských krajinách EÚ. Hlavná aktivita projektu zahŕňala evalváciu národných

programov podpory detským obetiam a ich reintegráciu v troch krajinách typicky vní-

maných ako cieľové krajiny (Taliansko, Rakúsko, Švédsko) a v troch krajinách typicky

vnímaných ako zdrojové krajiny (Slovensko, Bulharsko, Maďarsko) obchodovaných

detí.99 Cieľom evalvácie je navrhnúť odporúčania pre zlepšenie programov v súlade

s ustanoveniami v medzinárodných právnych rámcoch týkajúcich sa ľudských práv

a práv detí. Táto správa sa zakladá na údajoch a analýzach šiestich národných správ

s dôrazom na vytvorenie relevantných typológií, záverov a odporúčaní v Európe.

i. Všeobecné informácie o analýze

i.1. Ciele výskumu

Táto analýza čerpá z výsledkov šiestich národných evalvačných štúdií o programoch

podpory a  reintegrácie detských obetí, ktoré boli vytvorené v  Rakúsku, Bulharsku,

Maďarsku, Taliansku, Slovensku a  Švédsku medzi septembrom 2011 a  marcom

2012. Cieľom štúdie je určiť typológiu a  rozdiely v  podpore detských obetí, ako aj

diskutovať faktory, ktoré vysvetľujú pokroky alebo nedostatky v systémoch podpory

detských obetí v každej z týchto šiestich krajín. Správa venuje pozornosť množstvu

rozdielov medzi skúmanými krajinami, ako napr. či sú krajinami pôvodu, alebo cieľo-

vými krajinami, či majú decentralizovaný, alebo silno centralizovaný systém starostli-

vosti o dieťa, a či počet obchodovaných detí je značný alebo nepatrný.

99 Autori tejto správy sú si vedomí podmienenosti rozdelenia na cieľové krajiny a krajiny pôvodu. Napríklad Rakúsko je tranzitnou krajinou detských obetí OSĽ, zatiaľ čo Maďarsko je krajinou pôvodu, ale aj tranzit-nou krajinou.

155

Medzi ciele šiestich národných evalvačných štúdií, na ktorých je založená táto správa,

patrí: evalvácia miery, do akej sú v súlade ciele programov pre asistenciu a reinteg-

ráciu detských obetí obchodovania s ľuďmi (ďalej ako OSĽ) a medzinárodnými práv-

nymi štandardmi a hlavnými zásadami, evalvácia procesu implementácie programov

pre asistenciu a reintegráciu detských obetí OSĽ vrátane zapojenia zodpovedných

orgánov a poskytnutia primeraného financovania, evalvácia výsledkov100 národných

programov pre asistenciu a reintegráciu detských obetí OSĽ v súlade s ustanovený-

mi merateľnými indikátormi, evalvácia monitorovania mechanizmov programov pre

asistenciu a reintegráciu detských obetí OSĽ, evalvácia miery, do akej boli zavede-

né predpoklady pre efektívnu asistenciu detským obetiam OSĽ, evalvácia výsledkov

programov pre dočasnú starostlivosť a ochranu detských obetí OSĽ v súlade s mera-

teľnými indikátormi a evalvácia výsledkov programov pre reintegráciu detských obetí

OSĽ v súlade s merateľnými indikátormi. Šesť národných správ identifikovalo silné

a slabé stránky implementácie programov pre asistenciu detským obetiam pri  ich

fyzickom, psychickom a sociálnom zotavení sa a navrhlo odporúčania vo vyššie uve-

dených evalvačných oblastiach.

i.2. Metodológia

Tvorba národných štúdií zahŕňala dve úrovne výskumu, prvá sa týkala oficiálnej

vládnej politiky boja proti OSĽ a druhá skúmania existujúcich programov asistencie

a dlhodobej reintegrácie v každej krajine. Tieto dve úrovne výskumu boli štruktúro-

vané pozdĺž špecifických oblastí zapojenia sa, tak, ako boli diskutované v hlavných

praktických nástrojoch pre podporu a ochranu obetí.101 Každá oblasť reintegrácie je

hodnotená podľa jednotnej sady indikátorov a s ohľadom na jej primeranosť, kvalitu

a súlad s medzinárodne uznávanými štandardmi.

Štúdia sa spolieha na množstvo metód zberu údajov vrátane výskumu primárnych

dokumentov, vládnych správ a sekundárnej literatúry spoza stola; prieskumov me-

dzi zodpovednými orgánmi; študijných návštev centier starostlivosti o detské obe-

te OSĽ; a pološtandardizovaných rozhovorov s expertmi a zodpovednými osobami

z  jednotlivých inštitúcií. Boli vytvorené dotazníky pre inštitúcie na  získanie doku-

mentov, štatistík a  cielených informácií, ktoré nie sú verejne dostupné. Rozhovory

s expertmi a študijné návštevy mali za cieľ zber kvalitatívnych údajov týkajúcich sa

reintegračných služieb ponúkaných detským obetiam OSĽ. Celkovo prebehlo v šies-

tich skúmaných krajinách 100 rozhovorov, z toho 61 s expertmi a zodpovednými or-

gánmi a 39 s poskytovateľmi služieb. K tomu bolo vykonaných 18 študijných návštev

do ubytovacích zariadení pre detské obete OSĽ.

100 Pojmy „výsledky“ a „výstupy“ sa vzájomne používajú v texte.

101 Pokyny UNICEF o  ochrane detských obetí OSĽ; Príručka IOM o  pomoci obetiam; Pokyny ICMPD pre rozvoj a realizáciu komplexnej odpovede na OSĽ; Príručka UNODC pre boj proti OSĽ; Správa FRA o vy-tvorení indikátorov pre ochranu, rešpekt a podporu práv detí v Európskej únii.

156

Výskumníci v každej zo šiestich krajín čelili určitým obmedzeniam. Nedostatok syste-

matických a rozdelených údajov o obchodovaní s deťmi a nedostatok monitorovacích

mechanizmov pre podporu detských obetí OSĽ sťažuje evalváciu určitých oblastí re-

integrácie založenú na kvantitatívnej analýze. Nedostatok systematických štatistic-

kých údajov kompenzovali výskumníci zberom kvalitatívnych údajov počas návštev

zariadení a rozhovorov na mieste. Decentralizovaný prístup k poskytovaniu služieb

sociálnej starostlivosti v  Rakúsku, Taliansku a  Švédsku znemožňuje viesť v  týchto

krajinách komplexné celonárodné hodnotenie systému ochrany a podpory detských

obetí OSĽ. V Rakúsku bol tento problém vyriešený hodnotením na úrovni spolkových

krajín (Länder) vrátane Viedne, Dolného Rakúska a Tirolska a v Taliansku vytvorením

štandardizovaného dotazníka pre 27 poskytovateľov služieb na celom území krajiny.

Nízky počet identifikovaných detských obetí OSĽ na Slovensku bol dôvodom opisu

dvoch prípadových štúdií. Absencia verejne dostupných údajov a odmietnutie nie-

ktorých inštitúcií zúčastniť sa na štúdii boli zaznamenané ako obmedzenia evalvácie

v Maďarsku.

i.3. Štruktúra správy

Súčasná komparatívna analýza začína kapitolou o  základných informáciách, kde

sú  komparatívnou formou predstavené inštitucionálne a  politické rámce týkajúce

sa obchodovania s deťmi. Ďalej kapitola polemizuje o silných a slabých stránkach

mechanizmov na zber údajov o obchodovaní s deťmi. Mechanizmy a systémy zberu

údajov a štatistického monitorovania naznačujú spôsoby, akými rôzne členské kra-

jiny EÚ vnímajú obchodované deti, ako aj hlavné faktory vo formulácii špecifických

politických reakcií. Druhá kapitola správy sa zaoberá hodnotením celkovej politiky

podľa hlavných kritérií, ako sú štruktúra strategických dokumentov, súlad s  me-

dzinárodnými štandardmi, účasť vlády, účasť občianskej spoločnosti, prítomnosť

ľudsko právneho či interdisciplinárneho a medzisektorového prístupu, monitorovacie

a  evalvačné mechanizmy a  výsledky. Tretia kapitola ponúka porovnanie hodnotení

implementácie opatrení pre asistenciu a  reintegráciu detských obetí OSĽ v  praxi.

Analýza je štruktúrovaná podľa štádií reintegračného procesu, ktorý zahŕňa vyšetro-

vanie a dokumentáciu, individuálne hodnotenie prípadu, ustanovenie opatrovníkov

a dočasnej a dlhodobej starostlivosti. Posledná kapitola ponúka kritický súhrn hlav-

ných záverov uvedených v národných správach z komparatívnej perspektívy.

157

ii. Základné informácie

ii.1. Inštitucionálne nastavenie a politický rámec

Šesť krajín v  tomto výskume do rôznej miery dodržiava medzinárodné pokyny pre

tvorbu politík proti obchodovaniu s  ľuďmi na  národnej úrovni . Niektoré krajiny ne-

majú vytvorený národný akčný plán (Taliansko a Maďarsko). Avšak, Maďarsko prijalo

Národnú stratégiu proti obchodovaniu s ľuďmi (na obdobie 2008 – 2012) a Talian-

sko vytvorilo Radu expertov, aby navrhla pokyny na tvorbu národného a medzinárod-

ného systému postupovania a Taliansky národný plán proti obchodovaniu s  ľuďmi.

Švédsko vytvorilo národný akčný plán na obdobie 2008 – 2010, avšak nenasledo-

val po ňom nový. Ostatné krajiny nevymenovali nezávislého národného spravodajcu

(Taliansko, Bulharsko, Rakúsko,102 Slovensko a Maďarsko) alebo nezriadili národný

referenčný mechanizmus pre identifikáciu a asistenciu obchodovaným deťom (Ra-

kúsko, Taliansko, Švédsko, Slovensko). Maďarsko, ale má národného koordinátora

proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého aktivita je chápaná ako obdobný mechanizmus

k národnému spravodajcovi. Hlavné funkcie národného koordinátora v Maďarsku sú

koordinovanie politickej reakcie na  OSĽ a  predkladanie výročnej správy vláde. Len

dve krajiny majú špecifický národný koordinačný mechanizmus pre asistenciu a re-

integráciu obetí OSĽ (Bulharsko a Maďarsko).

Bulharsko prijalo Koordinačný mechanizmus pre postupovanie a podporu obchodo-

vaných osôb (2010) a je aj jedinou krajinou, ktorá navrhla cielený Koordinačný me-

chanizmus pre prijímanie a asistenciu detským obetiam OSĽ: Postupovanie a sta-

rostlivosť o deti bez sprievodu a detské obete obchodovania s ľuďmi vracajúce sa zo

zahraničia (2010). V Maďarsku pre detské obete OSĽ neexistuje národný referenčný

mechanizmus.103

Za  koordináciu reakcie na  OSĽ na  národnej úrovni nesú zodpovednosť v  šiestich

krajinách výskumu rôzne národné inštitúcie . Napríklad, v Maďarsku a na Slovensku

je zodpovednou inštitúciou ministerstvo vnútra. Administratívne záležitosti týkajúce

sa migrácie sú v Maďarsku spravované Úradom pre imigráciu a občianstvo, zodpove-

dajúce vyšetrovanie a vynucovanie práva je vykonávané Hraničnou políciou (súčasť

Národnej polície). Obe inštitúcie sú pod dohľadom maďarského ministerstva vnútra.

Národný koordinátor proti obchodovaniu s ľuďmi je zástupcom štátneho tajomníka

ministerstva vnútra, ktorý tiež vykonáva aj pozíciu národného spravodajcu pre OSĽ.

Hlavná zodpovednosť za implementáciu legislatívy a politiky proti OSĽ leží na Slo-

vensku na  Ministerstve vnútra SR a  jeho Oddelení prevencie kriminality v  rámci

kancelárie ministra vnútra. Národný koordinátor pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi

102 Národný koordinátor v Rakúsku nie je nezávislý.

103 Agentúra pre základné práva (2008), Tematická štúdia o právach dieťaťa (Obchodovanie s deťmi). Ma-ďarsko, str. 10.

158

je štátny tajomník ministerstva vnútra. Politika proti OSĽ v Rakúsku a Taliansku je

spoločnou zodpovednosťou viacerých štátnych inštitúcií s  významnou úlohou mi-

nisterstiev, ktoré sa nezaoberajú otázkami vymáhania práva. Kým v Rakúsku je ve-

dúcou inštitúciou boja proti OSĽ ministerstvo vnútra, špeciálna skupina pre boj proti

OSĽ spadá pod koordináciu spolkového ministerstva zahraničných vecí (založeného

v  roku 2004). Skladá sa zo zástupcov ministerstiev, spolkových krajín, MVO a  vý-

skumných organizácií. Otázky obchodovania s deťmi rieši v rámci tohto zoskupenia

pracovná skupina pre obchodovanie s deťmi, ktorú koordinuje spolkové ministerstvo

hospodárstva, rodiny a mládeže. V Taliansku spadá problematika imigrácie, vrátane

OSĽ, pod ministerstvo vnútra, ale za koordináciu podporných mechanizmov pre obe-

te OSĽ je zodpovedné Oddelenie pre rovné príležitosti umiestnené v  rámci Úradu

predsedu vlády pod vedením ministerstva práce a sociálnych vecí. Taliansko založilo

Medzirezortný výbor pre podporu obetí obchodovania, násilia a závažného vykoris-

ťovania. Výbor je zodpovedný za vedenie, koordináciu, monitorovanie a plánovanie

zdrojov využívaných na financovanie projektov vytvorených na poskytovanie podpo-

ry a sociálnej integrácie podľa článkov 13 a 18 Legislatívneho nariadenia 286/98.

Švédsku politiku proti OSĽ vykonáva regionálny orgán, Štátna administratívna rada

Štokholmu, ktorá je v  role centrálnej inštitúcie, ktorá má na starosti národnú koor-

dináciu reakcie na  OSĽ a  tvorby asistenčných programov rehabilitácie obetí OSĽ.

Úlohu národného spravodajcu v krajine vykonáva Švédska národná policajná rada.

Bulharsko ponúka ešte jeden prístup k riadeniu svojich aktivít proti OSĽ. Centrálny

koordinačný orgán pre boj proti OSĽ v krajine je samostatnou inštitúciou vytvorenou

v rámci Rady ministrov – Národná komisia pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Pre

lokálnu implementáciu bolo založených sedem lokálnych komisií pre boj proti obcho-

dovaniu s ľuďmi.

Systémy podpory detských obetí OSĽ v  Rakúsku, Švédsku a  Taliansku vykazujú

určité podobnosti súvisiace s  ich silno decentralizovanými systémami sociálnej

starostlivosti a starostlivosti o mládež . Preto sú podporné schémy pre detské obe-

te OSĽ v  Rakúsku a  Taliansku pomerne rozmanité a  dosť sa medzi regiónmi líšia.

Napríklad, v Rakúsku sú v kompetencii deviatich spolkových krajín riadiacich sa im-

plementačnými predpismi Spolkového zákona o starostlivosti o mládež. V Taliansku

sú v kompetencii regionálnych projektov služieb (implementovaných lokálnymi verej-

nými alebo súkromnými orgánmi), ktoré sú financované talianskym Oddelením pre

rovné príležitosti. Vo Švédsku je legislatíva týkajúca sa detských obetí záväzná pre

všetky samosprávy vo všetkých regiónoch. Podporné služby detským obetiam OSĽ

sú v kompetencii orgánov sociálnej starostlivosti. Krajina má 290 samospráv, niekto-

ré sú rozdelené až do 10 častí a každá má vlastný miestny orgán sociálnej starostli-

vosti. V niektorých skúmaných krajinách môže byť detským obetiam OSĽ poskytnutá

pomoc v  rôznych režimoch starostlivosti. Napríklad, v  Rakúsku môžu spadať pod

systém pre utečencov so svojou základnou starostlivosťou (Grundversorgung) alebo

pod systém starostlivosti o mládež (Jugendwohlfahrt, YWA). Podobne v Taliansku

sú detským obetiam OSĽ poskytované služby v systéme pre maloletých bez sprie-

159

vodu, pre maloletých v ťažkostiach alebo pre maloleté obete, podľa článkov 13 a 18

Legislatívneho nariadenia 286/98. V  Bulharsku sú služby detským obetiam OSĽ

poskytované pod rámcom systému ochrany detí, v ktorom sú detské obete OSĽ po-

kladané za súčasť skupiny „ohrozené deti“, ktoré majú nárok na špeciálnu ochranu.

Na  rozdiel od  systémov podpory detí v  Rakúsku, Taliansku a  Švédsku zostávajú

takéto systémy v Bulharsku, Maďarsku a Slovensku dosť centralizované so silnou

tradíciou inštitucionálnej starostlivosti . Podpora detským obetiam OSĽ v Bulharsku

a na Slovensku stojí na centralizovanom princípe. V Bulharsku za ňu nesie zodpo-

vednosť Štátna agentúra pre ochranu detí a Agentúra sociálnej asistencie. Systém

ochrany detí v krajine prechádza pomalou transformáciou smerom k decentralizácii,

kde inštitúcie a služby starostlivosti o deti budú riadené vládnymi a nevládnymi or-

ganizáciami lokálne na úrovni miestnych samospráv. Na Slovensku leží hlavná zod-

povednosť za systém sociálnoprávnej ochrany a opatrovníctva detí na Ministerstve

sociálnych vecí a rodiny SR, na jeho Centrálnom úrade práce, sociálnych vecí a ro-

diny SR a na lokálnych úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Bulharsko a Sloven-

sko majú spoločnú históriu uprednostňovania inštitucionálnej starostlivosti, ktorá je

v súčasnosti v transformácii s dôrazom na vytvorenie komunitných zariadení starost-

livosti o deti rodinného typu.

Do roku 2012 bol v Maďarsku systém ochrany detí kombináciou komunitnej a inštitu-

cionálnej starostlivosti. Úroveň komunitnej starostlivosti predstavovali rodinné cen-

trá pomoci, systém starostlivosti o deti, oddelenia ochrany detí a orgán opatrovníctva

vo verejnej správe. Úroveň inštitucionalizovanej starostlivosti bola implementovaná

prostredníctvom inštitúcií pre ochranu detí a  špeciálnych domovov pre hendike-

pované deti alebo deti s poruchami správania a psychickými problémami. Do roku

2012 bol systém ochrany detí riadený a kontrolovaný Oddelením pre ochranu detí

v  rámci štátneho sekretariátu pre sociálne veci ministerstva ľudských zdrojov. Av-

šak, s nedávnymi úpravami Zákona XXXI z roku 1997 o ochrane detí a opatrovníctve

z 8. decembra 2012 prechádza systém ochrany detí v Maďarsku reformou smerom

k centralizácii, pričom sa zodpovednosť za ochranu detí a špecializované inštitúcie

presúva z  miestnych samospráv na  štát.104 Bol vytvorený nový národný orgán pre

inštitúcie detskej ochrany – Generálne riaditeľstvo pre sociálnu ochranu a ochranu

detí. Reforma, ktorá má byť implementovaná medzi rokmi 2012 – 2014, tiež obsahu-

je presun ťažiska z umiestňovania detí do inštitucionálnej starostlivosti na umiestňo-

vanie do adoptívnych rodín (najmä pre deti vo veku 0 – 12 rokov).

104 Od 1. januára 2013 sieť 126 inštitúcií na ochranu detí a 46 špecializovaných inštitúcií/domov pre (psy-chiatrických a závislých pacientov, osoby s problémami správami, sociopatov a postihnutých) dospe-lých a deti v Maďarsku je predmetom znárodňovania pod vedením nového Generálneho riaditeľstva pre sociálnu ochranu a ochranu detí (316/2012 (XI.13.) Nariadenie vlády).

160

ii.2. Mechanizmy zberu údajov a trendy v obchodovaní s deťmi

Všetkých šesť krajín trpí rovnakými nedostatkami, pokiaľ ide o  zber údajov o  OSĽ

vo všeobecnosti a, najmä, o obchodovaní s deťmi. Hlavné identifikované problémy

vychádzajú z  chýbajúceho centrálne koordinovaného zberu údajov o  obchodovaní

s  deťmi (Bulharsko, Rakúsko, Slovensko, Švédsko, Maďarsko). To vedie k  situácii,

keď rôzne inštitúcie zbierajú údaje podľa rôznych indikátorov (Bulharsko, Rakúsko,

Slovensko, Švédsko, Maďarsko), čo bráni porovnávaniu informácií z  rôznych zdro-

jov. Neexistujúce údaje o detských obetiach OSĽ, jasne odlíšené od údajov o deťoch

iných kategórií, ako sú maloletí bez sprievodu alebo detské obete iných foriem násilia

(Bulharsko, Rakúsko, Taliansko, Maďarsko), obmedzujú možnosti monitorovania. Iné

nedokonalosti, ako napr. chýbajúce, jasne rozdelené údaje o obchodovaní s deťmi

podľa pohlavia, veku, národnosti či typu vykorisťovania (Bulharsko, Rakúsko, Talian-

sko, Slovensko, Maďarsko), ale obmedzené údaje o opatreniach pre ochranu a rein-

tegráciu (Bulharsko, Rakúsko, Švédsko, Maďarsko) tiež limitujú potenciál pre ana-

lytické skúmanie založené na  jasne definovaných štatistických údajoch. Napríklad,

v Rakúsku štatistiky trestných súdov nerozdeľujú údaje vo vzťahu k veku obetí. Preto

nie je možné určiť, koľko prebehlo trestných konaní voči páchateľom obchodovania

s deťmi.

Rozdiely v  číslach o  obchodovaní s  deťmi poskytnuté rôznymi inštitúciami sa ob-

javujú v Bulharsku, Rakúsku a Taliansku. Napríklad, databáza Agentúry pre sociál-

nu asistenciu v Bulharsku poukazuje celkovo na 80 asistovaných detí medzi rokmi

2008 – 2010, zatiaľ čo údaje poskytnuté krízovými centrami hovoria o 115 deťoch

za  rovnaké obdobie. Podobná disparita sa objavuje v  Rakúsku, kde oficiálne šta-

tistiky o  identifikovaných detských obetiach OSĽ (z  rakúskeho ministerstva vnútra,

spolkovej krajiny Dolné Rakúsko a Drehscheibe Viedeň) hovoria o jednej až šiestich

detských obetiach OSĽ za  rok na  jednu inštitúciu. Zároveň, počet maloletých bez

sprievodu (vrátane niektorých predpokladaných detských obetí OSĽ), ktorí utiekli

z Drehscheibe v rokoch 2008, 2009 a 2011 bol 35, 56 a 30.

Hoci niektoré krajiny vytvorili inštitúcie s  funkciami centralizovaného zberu úda-

jov o OSĽ,105 tieto orgány buď ešte nespustili príslušné systémy pre centrálny zber

údajov, a  teda nezbierajú informácie (Bulharsko, Slovensko), alebo ešte zozbiera-

né údaje nesprístupnili verejnosti (Taliansko). Iné stanovené orgány zatiaľ zostávajú

iba rozhodnutiami na papieri, ako napr. Národné pozorovacie centrum pre fenomén

obchodovania s  ľuďmi v Taliansku alebo sú stále vo fáze vývoja, ako tzv. Barnahus

behov i centrum XXX (BBIC) vo Švédsku, ktoré bolo spustené Národnou radou pre

zdravie a starostlivosť pre zber informácií o potenciálnych detských obetiach OSĽ

a pre evalváciu podpory, ktorá im je poskytnutá.

105 Národná komisia pre boj proti OSĽ v  Bulharsku; Informačné centrum pre boj proti OSĽ a  prevenciu kriminality Ministerstva vnútra SR; databáza SIRIT pre prijímateľov v  rámci projektov financovaných Oddelením rovných príležitostí v Taliansku.

161

Nedostatok koherentného štatistického monitorovania OSĽ, vrátane obchodovania

s deťmi, neumožňuje vytvorenie systematického obrazu hlavných trendov a objemu

obchodovania s deťmi na národnej úrovni . Z tohto dôvodu sa analýza hlavných tren-

dov obchodovania s deťmi v šiestich krajinách výskumu zakladá na kritickej interpre-

tácii často zlomkových a protichodných štatistických údajov poskytnutých rôznymi

národnými inštitúciami.

Dostupné informácie o trendoch v obchodovaní s deťmi na národnej úrovni ukazujú

také počty identifikovaných obchodovaných detí, o ktorých si výskumníci myslia, že

sú vo všeobecnosti podcenené. Oficiálne štatistiky rakúskeho ministerstva vnútra,

spolkovej krajiny Dolné Rakúsko a Drehscheibe Viedeň o identifikovaných detských

obetiach OSĽ v Rakúsku hovoria o jednej až šiestich detských obetiach OSĽ za rok

na inštitúciu. Vo Švédsku boli zaznamenané nasledujúce počty prípadov podozrenia

na kupčenie, obchodovanie pre sexuálne účely alebo obchodovanie pre iné účely:

16 v roku 2009, 29 v roku 2010 a 14 v prvej polovici roku 2011. Oficiálne štatistiky

na Slovensku ukazujú nízku úroveň obchodovania s deťmi, medzi rokmi 2008 a 2011

bolo identifikovaných šesť detských obetí OSĽ. V Bulharsku bolo celkovo v roku 2008

identifikovaných 71 detských obetí a 57 v roku 2009.106 V Maďarsku Jednotný šta-

tistický systém policajných a súdnych orgánov (ERÜBS – v prevádzke do roku 2008)

uvádza 33 obchodovaných detí počas rokov 2000 až 2005. V rokoch 2011 až 2012

neboli v krajine oficiálne zaznamenané žiadne prípady obchodovania s deťmi. Vyššie

počty obchodovaných detských obetí OSĽ sú zaznamenané len inštitúciami v Talian-

sku, ktoré uvádzajú priemerne 1500 až 2000 maloletých vykonávajúcich prostitúciu

každý rok (väčšina z nich ako obete obchodovania). Talianske inštitúcie celkovo re-

gistrujú 1246 maloletých, ktorým bola poskytnutá asistencia v rokoch 1999 až 2011

podľa článkov 18 a 13 Legislatívneho nariadenia 286/98. Avšak, nie je zrejmé, aký je

podiel obchodovaných detí na celkovom počte asistovaných detí, keďže tieto projek-

ty slúžia maloletým bez sprievodu vo všeobecnosti.

Týchto šesť skúmaných krajín vykazuje určité rozdiely v  rozsahu javu obchodova-

nia s deťmi. Kým v Taliansku sú identifikované tisícky detských obetí, na Slovensku,

v Švédsku a Rakúsku je zaznamenaná len hŕstka prípadov obchodovania s deťmi. Je

potrebné si uvedomiť, že nízke oficiálne čísla identifikovaných detských obetí v nie-

ktorých krajinách môžu byť skôr dôsledkom slabo vyvinutých identifikačných proce-

sov a/alebo nedokonalých mechanizmov pre monitorovanie údajov, než prejavom

nevýznamného objemu obchodovania s deťmi. Tri skúmané krajiny sa javia najmä

ako cieľové krajiny pre obchodované deti (Rakúsko, Taliansko a Švédsko) a tri najmä

ako krajiny pôvodu (Bulharsko, Maďarsko a Slovensko). Rakúsko a Taliansko možno

tiež označiť ako tranzitné krajiny, kým Maďarsko sa zdá byť cieľovou a tranzitnou kra-

jinou pre maloletých bez sprievodu a krajinou vnútorného obchodovania s maďar-

106 Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy o boji proti OSĽ o Bulharsku, GRETA 2011 (19), Rada Európy, str. 10.

162

skými deťmi.107 Preto systémy ochrany, asistencie a reintegrácie detských obetí OSĽ

v  týchto krajinách zaobchádzajú s  deťmi, ktoré sú občanmi iných krajín (Rakúsko,

Taliansko a Švédsko) alebo týchto krajín (Bulharsko, Maďarsko a Slovensko).

Hlavnými krajinami pôvodu detských obetí identifikovaných v Rakúsku sú Bulharsko,

Rumunsko, do menšej miery Maďarsko a Slovensko, tiež Afganistan, Rusko, Nigéria

a Tanzánia. Profilové krajiny pôvodu detských obetí vo Švédsku zahŕňajú Albánsko,

Estónsko, Kosovo, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Nigériu. Hlavnou zdrojovou kra-

jinou obetí sexuálneho vykorisťovania v Taliansku je Nigéria, nasledovaná Rumun-

skom a Albánskom. Rumunsko sa javí ako krajina pôvodu sexuálne vykorisťovaných

chlapcov (často rómskeho pôvodu), ktorí Taliansko používajú ako tranzitný koridor

do krajín severnej Európy. Zaznamenané cieľové krajiny obchodovaných detí z Bul-

harska predstavujú krajiny ako Rakúsko, Grécko, Švédsko, Dánsko, Taliansko, Holand-

sko, Nemecko, Belgicko a Francúzsko. Cieľovými krajinami pre obete OSĽ (dospelé

aj deti) z Maďarska sú Holandsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Taliansko a Španielsko. Ob-

chodované obete zo Slovenska (dospelé aj deti) boli identifikované vo Veľkej Británii,

Francúzsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Švédsku a Taliansku.

Podľa existujúcich informácií najčastejšími formami vykorisťovania detských obetí

OSĽ v  Rakúsku sú sexuálne vykorisťovanie, žobranie a  vreckové krádeže/krádeže.

Údaje zo Švédska ukazujú prevahu podozrení na sexuálne vykorisťovanie, ale zazna-

menané boli aj iné formy vykorisťovania detských obetí OSĽ. Prevládajúcou formou

vykorisťovania detí v  Taliansku a  na  Slovensku je sexuálne vykorisťovanie, ale sú

známe aj prípady žobrania (najmä maloletými Rómami v Taliansku) a pracovného

vykorisťovania (najmä maloletých Egypťanov v  Taliansku). Detskými obeťami OSĽ

v  Bulharsku sú obete vnútorného aj medzinárodného obchodovania. Z  prípadov

v roku 2008 bolo 42 percent sexuálne vykorisťovanie a 15 percent otroctvo. Z obetí

v roku 2009 bolo 52,6 percenta detí predmetom nútených prác a zvyšok sexuálneho

vykorisťovania a otroctva. V prípadoch medzinárodného obchodovania v Bulharsku

dominujú skupiny detí obchodované do zahraničia pre vreckové krádeže a do men-

šej miery pre žobranie a sexuálne vykorisťovanie.

Vyššie uvedené nedostatky systémov zberu údajov v šiestich krajinách umožňujú len

obmedzenú rekonštrukciu profilov obchodovaných detí. V Rakúsku predchádzal pre-

vahe dievčat v rokoch 2010 a 2011 rovnaký podiel chlapcov a dievčat v roku 2009.

Väčšina detských obetí OSĽ je staršia ako 14 rokov, ale podiel detí mladších ako 14

rokov je tiež významný (napr. s  cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ktorá je

v Rakúsku stanovená na 14 rokov). Profilu obchodovaných detí v Taliansku, Bulhar-

sku a na Slovensku dominujú dievčatá. Detské obete v Bulharsku sú Bulhari zmieša-

ného etnického pôvodu s vyšším zastúpením rómskych detí.

107 Bilger Veronika a ostatní, Štúdia o hodnotení rozsahu rôznych typov obchodovania s ľuďmi v krajinách EÚ, ICMPD, 2010, str. 174.

163

iii. Evalvácia celkového štátneho prístupu k reintegrácii detských obetí obchodovania s ľuďmi

iii.1. Všeobecná štruktúra a obsah strategických dokumentov

Medzery v inštitucionálnom nastavení a údajoch analyzovaných v predchádzajúcej

časti tejto správy poskytujú náznak existujúcich nedostatkov v celkovom politickom

rámci a štruktúre strategických dokumentov. Došli sme k záveru, že spomedzi šies-

tich krajín, v ktorých prebehol výskum, krajiny pôvodu dosiahli o niečo významnejší

pokrok pri tvorbe politického rámca proti OSĽ v  súlade s  medzinárodnými štan-

dardmi. Je to pravdepodobne dôsledok väčšej medzinárodnej pozornosti venovanej

problému OSĽ v  týchto krajinách a  relatívne väčšieho počtu prípadov identifikova-

ných a vrátených obetí v priebehu rokov. Ale žiadna zo študovaných krajín nevyvinula

stratégiu boja proti OSĽ špecificky zameranú na detské obete. Asistencia detským

obetiam OSĽ je adresovaná v kontexte všeobecnej politiky proti OSĽ. Ďalším záve-

rom, ktorý poukazuje na  všeobecný nedostatok v  politikách boja proti OSĽ, je, že

spomedzi šiestich analyzovaných krajín len polovica z nich – opäť tradičné zdrojové

krajiny (Bulharsko, Maďarsko a Slovensko) – zriadili národný referenčný mechaniz-

mus. Potreba vytvorenia národného referenčného mechanizmu je uznaná vo všet-

kých skúmaných krajinách a  v  skutočnosti väčšina z  nich vytvorila určitý druh ko-

ordinačného/poradného a referenčného systému. Avšak, iniciatívy koordinovaného

postupovania obetí boli v niektorých prípadoch len projektové (Taliansko), vytvorené

na regionálnej, nie štátnej, úrovni (Rakúsko) a nevytvorili bázu pre inštitucionalizova-

ný kooperačný rámec.

Spomedzi krajín pôvodu zriadili orgány zaoberajúce sa bojom proti OSĽ a  vytvori-

li programy boja proti OSĽ Bulharsko a  Slovensko. Maďarské ministerstvo vnútra,

ktoré zodpovedá za politiku boja proti OSĽ, vyvinulo národnú stratégiu týkajúcu sa

obchodovania s  ľuďmi na obdobie 2008 – 2012, ale tá nebola nasledovaná vytvo-

rením národného akčného plánu alebo ročnými programami. Spomedzi cieľových

krajín vyvinulo najprepracovanejšiu politickú reakciu na OSĽ, ktorá venuje pozornosť

aj špeciálnej zraniteľnosti detí, Rakúsko. To odzrkadľuje relatívne skorá identifikácia

detskej obete vo Viedni v roku 2004 a následne vytvorená spolupráca so zdrojovou

krajinou. Hoci Taliansko vytvorilo prepracovaný a pokročilý systém ochrany a asisten-

cie obetí OSĽ, ochranné opatrenia navrhnuté Oddelením rovných príležitostí neboli

inštitucionalizované v stratégiách a akčných plánoch boja proti OSĽ.108 Podobne ani

Švédsko v súčasnosti nemá akčný plán boja proti OSĽ, hoci bol taký plán implemen-

tovaný v rokoch 2008 – 2010 s dôrazom na vzdelávanie.

108 Národný akčný plán Talianska bol v procese prípravy v čase písania tejto správy, ale stále nebol formál-ne prijatý.

164

Tabuľka 1 : Celkový rámec boja proti obchodovaniu s ľuďmi

ŠtátOrgán boja proti OSĽ

Stratégia boja proti OSĽ

Akčný plán/program boja proti OSĽ

Národný referenčný mechanizmus

Rakúsko Áno Áno Nie

Bulharsko Áno Áno Áno

Maďarsko Áno Áno Nie Áno

Taliansko Áno Nie Nie

Slovensko Áno Áno Áno Áno

Švédsko NieÁno, 2008 –

2010Nie

Všetky existujúce programy – Národný program boja proti obchodovaniu s  ľuďmi

na roky 2011 – 2014 na Slovensku, Národný program prevencie a boja proti obcho-

dovaniu s ľuďmi a ochrany obetí na rok 2012 v Bulharsku a Druhý národný akčný plán

proti obchodovaniu s ľuďmi na obdobie 2009 – 2011 v Rakúsku – sú pri navrhova-

ní aktivít v  oblasti prevencie, ochrany, stíhania a  kooperácie/koordinácie založené

na komplexnom a medzisektorovom prístupe. V programoch boja proti OSĽ je me-

dzisektorový prístup dodržaný priradením zodpovednosti za implementáciu opatrení

príslušným ministerstvám. Tri krajiny s programami boja proti OSĽ vytvorili a podali

správy o niekoľkých národných programoch a nasledujúce návrhy obsahovali rôzne

zlepšenia v zmysle ich rozsahu a úrovne detailu.

Hoci Bulharsko, Slovensko a Rakúsko vykazujú vyššiu úroveň inštitucionálnych zá-

väzkov v porovnaní s ostatnými skúmanými krajinami, strategické a politické doku-

menty v oblasti boja proti OSĽ v týchto krajinách obsahujú množstvo nedostatkov.

Po prvé, národným programom chýba detailná a na dôkazoch založená analýza hlav-

ných trendov v obchodovaní s ľuďmi, ktorá by slúžila ako báza pre stanovenie priorít

a zacielených činností . Nedostatky v založení mechanizmu centralizovaného zberu

údajov popísané v  predchádzajúcej časti tejto správy ponúkajú vysvetlenie neprí-

tomnosti hĺbkovej analýzy, ktorá mala slúžiť ako základ pre politické snahy.

Ďalšou slabou stránkou národných politických reakcií na  OSĽ v  týchto troch kraji-

nách je, že chýba jasný harmonogram implementácie aktivít. Namiesto uvedenia

konkrétneho dátumu alebo obdobia pre splnenie aktivít stanovujú národné programy

Bulharska a Rakúska taký dátum konečnej implementácie, ktorý je vo väčšine prípa-

dov koniec roka alebo do dvoch rokov. To predstavuje výzvu pri monitorovaní postupu

implementácie.

Nedostatok jasne definovaných a  rozmanitých indikátorov, akými sú aj chýbajúce

sprievodné systémy monitorovania a  evalvácie vytvárajú ďalšie prekážky pri hod-

notení pokroku, výsledkov a  dopadu politík boja proti OSĽ . Hoci všetky tri krajiny

165

navrhli sadu indikátorov pre meranie pokroku, tieto indikátory sú vágne alebo úplne

orientované na výstup. Žiadna z krajín nezriadila prepracovaný monitorovací systém

ani si nenechala vykonať externé hodnotenie implementácie politík. Namiesto toho

tvorbu správ o implementácii majú vykonávať orgány boja proti OSĽ, ktoré publikujú

ročné/dvojročné správy o  implementácii programov boja proti OSĽ. Avšak, správy

neobsahujú analýzu dopadov implementácie opatrení a, ako v  prípade Bulharska,

väčšinou popisujú akcie/udalosti týkajúce sa boja proti OSĽ, ktoré sa uskutočnili

v priebehu roka.

Spoločným nedostatkom programov boja proti OSĽ je ich zlyhanie pri určení zdrojov

(ľudských, finančných, technických) potrebných pre implementáciu aktivít. Prirade-

nie primeraných technických a finančných zdrojov k zamýšľaným opatreniam chý-

ba v  rakúskom národnom programe a  bulharské strategické dokumenty popisujú,

že financovanie každej aktivity poskytne rozpočet vedúcej inštitúcie bez naznače-

nia pridelenej sumy financií. Informácie o pridelených financiách na boj proti OSĽ

a reintegráciu obetí v Maďarsku nie sú dostupné.109 Jedinou výnimkou všeobecného

nedostatku jasného pridelenia zdrojov na podporu a reintegráciu obetí je Taliansko.

Hoci Taliansko nemá národný akčný plán boja proti OSĽ, mobilizáciu zdrojov pre

projekty asistencie a reintegrácie obetí každoročne zabezpečuje Oddelenie rovných

príležitostí. Primeranosť zdrojov bude ďalej analyzovaná v časti o hodnotení zdrojov

a mobilizácii rozpočtu.

iii.2. Aktívna účasť vlády

Hoci väčšina skúmaných členských štátov EÚ založila orgány pre boj proti OSĽ, čím

plnia základné kritériá pre aktívnu účasť vlády na boji proti OSĽ, existujú podstatné

výzvy v primeranosti politík, ich implementácii a udržateľnosti.

Analýza inštitucionálneho nastavenia, dostupných štatistík a  všeobecnej štruktúry

strategických dokumentov uvedených v predchádzajúcich častiach naznačuje nie-

ktoré nedostatky v účasti štátnych orgánov v boji proti OSĽ, spoločné pre všetky štu-

dované krajiny.

Spoločnou výzvou väčšiny krajín je nedostatok jednotných mechanizmov zberu

údajov, ktoré by poskytovali štatistické údaje o výskyte obchodovania s deťmi pre

tvorbu vládnej reakcie v tejto oblasti . Aj keď zber a analýza údajov je primárnou zod-

povednosťou vybraného orgánu boja proti OSĽ, výskum zistil, že vo väčšine prípadov

sú údaje o obchodovaní s deťmi zbierané rôznymi štátnymi inštitúciami, ktoré de-

lia údaje podľa rôznych kategórií. Súbory údajov nie sú preto porovnateľné a nie sú

109 Celková suma finančných prostriedkov vyčlenených na  zlepšenie podmienok utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov, a na účely ochrany vonkajších hraníc, je 4,2 miliardy HUF (okolo 14,238,000 EUR), ale nie je žiadne vyčlenenie týchto prostriedkov na boj proti OSĽ.

166

predmetom dôkladných analýz centrálnym orgánom. V Taliansku bolo v roku 2008

založené Národné pozorovacie centrum pre boj proti obchodovaniu s  ľuďmi spolu

s vytvorením centralizovanej a digitálnej databázy, ktorá dokáže spracovanie v reál-

nom čase (SIRIT), avšak údaje nie sú dostupné verejnosti.

Nedostatok mechanizmov zberu údajov a na dôkazoch založenej analýzy obchodo-

vania s deťmi, tak podkopáva celkovú kvalitu politických dokumentov o boji proti OSĽ

zavedených vládnymi orgánmi. Ako bolo vyššie načrtnuté, tri zo šiestich skúmaných

krajín mali aktuálne akčné plány boja proti OSĽ (národné programy) s časťou týka-

júcou sa podpory a reintegrácie obetí, ale štátna politická reakcia nebola založená

na dôkladnom výskume a analýze trendov obchodovania s deťmi. Švédsko vytvorilo

národný akčný plán v roku 2008, ktorý sa zaoberal len bojom s prostitúciou a obcho-

dovaním s ľuďmi pre sexuálne účely.

Hoci orgány boja proti OSĽ v Rakúsku, Bulharsku a na Slovensku vytvárajú ročné ale-

bo dvojročné programy boja proti OSĽ a pravidelne tvoria správy o ich implementácii,

pomerne formalistický prístup k tvorbe a implementácii znižuje skutočnú participáciu

na opatreniach v zmysle, že od vlády sa predpokladá plná účasť, spoľahlivosť a zod-

povednosť pri definovaní cieľov, implementácii opatrení a plnení výsledkov štátnej

reakcie na obchodovanie s ľuďmi.110 Napríklad, v Bulharsku, ktoré má najdlhšiu histó-

riu formulovania štátnej politiky boja proti OSĽ spomedzi skúmaných krajín,111 stále

chýba monitorovací a  evalvačný systém pre hodnotenie výsledkov a  dopadov im-

plementácie ročných štátnych programov. V mnohých prípadoch sú niektoré aktivity

(vrátane oblasti asistencie detským obetiam OSĽ) obsiahnuté v niekoľkých po sebe

nasledujúcich programoch, pretože ich implementácia sa neuskutočnila v  rámci

stanoveného času. Keďže nie sú určené finančné zdroje pre implementáciu aktivít

a  povinnosti všetkých zahrnutých aktérov, zodpovednosť za  dosiahnutie cieľov sa

zabezpečuje len prostredníctvom písomných správ o konkrétnych akciách a iniciatí-

vach, týkajúcich sa boja proti OSĽ, bez analýzy ich dopadu, efektívnosti a účinnosti.

Podobne ani orgány boja proti OSĽ na Slovensku nevykonali detailnú analýzu alebo

evalváciu národných programov, ktoré boli implementované. To bráni vyvodzovaniu

záverov a  doladeniu cieľov akčných plánov v  súlade s  hlavnými zisteniami. Minis-

terstvo vnútra SR vyhlásilo zámer vymenovať nezávislého experta, ktorý by viedol

monitorovanie implementácie Programu podpory a  ochrany obetí OSĽ v  súlade

s odporúčaniami správy GRETA,112 ale do určeného dátumu (jún 2011) nebol takýto

expert vymenovaný. Doteraz bola publikovaná len jedna správa zhŕňajúca aktivity

predchádzajúceho národného programu na roky 2008 – 2010, ale ako aj v prípade

110 Pokyny ICMPD pre Rozvoj a realizáciu komplexnej odpovede na OSĽ, str. 21.

111 Prvý Národný program pre prevenciu a boj proti OSĽ a ochranu obetí vytvorený v roku 2005.

112 Rada Európy, Skupina expertov na boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg, 19. september 2011, Prvé hodnotiace kolo, GRETA 2011(9), para. 102.

167

Bulharska, správa neobsahuje analýzu dopadov, ktorá by mohla slúžiť štátnym orgá-

nom pri tvorbe budúcich opatrení v boji proti OSĽ a asistencii obetiam.

Nedostatok efektívnej politickej vôle a  otázky kompetencie/jurisdikcie federálneho

štátu a spolkových krajín (Länder) podkopávajú vytvorenie centralizovaného systému

zberu údajov aj v Rakúsku, najmä pokiaľ ide o úlohu spolkových krajín, ktoré by mali

prevziať vedúcu úlohu v  záležitostiach ochrany a  starostlivosti o  deti. Avšak, čias-

točne kvôli nedostatku povedomia a  štandardizovaných identifikačných postupov,

niekoľko spolkových krajín uvádza, že nemajú žiadne prípady detských obetí OSĽ.

Výskum zistil, že orgány boja proti OSĽ vytvorili iniciatívu pre medzinárodnú spo-

luprácu pri identifikácii a  postupovaní obetí, aj keď väčšina tejto spolupráce sa

vykonáva skôr na  ad hoc báze, než na  základe inštitucionalizovaných mechaniz-

mov. V Rakúsku sa dohody o spolupráci medzi viedenským orgánom starostlivosti

o mládež a príslušnými orgánmi v Rumunsku a Bulharsku uzatvorili pre repatriáciu

maloletých bez sprievodu (z nich sú niektorí aj možnými obeťami OSĽ). Spojené po-

licajné operácie tiež viedli k identifikácii obetí a odhaleniu sietí obchodovania s ľuď-

mi. Na  Slovensku orgány dlhodobo spolupracujú v  otázkach repatriácie a  návratu

obchodovaných osôb vo všeobecnosti s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu.

Avšak, ani národná stratégia, ani zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej

kuratele neobsahujú špeciálne ustanovenia týkajúce sa repatriácie detských obetí.

Švédsko vytvorilo expertnú kooperačnú skupinu zaoberajúcu sa ohrozenými deťmi,

ktorá sa pripája k osobám z ministerstiev zodpovedných za otázky týkajúce sa detí

v  členských krajinách Rady pobaltských štátov113 a  v  Európskej komisii. Expertná

kooperačná skupina zaoberajúca sa ohrozenými deťmi zaviedla systém národných

kontaktných bodov, ktoré ponúkajú konzultácie alebo koordináciu pri návrate dieťaťa

do krajiny pôvodu.

Druhý dosiahnutý záver v predchádzajúcej časti analýzy, ktorý naznačuje výzvy ak-

tívnej účasti vlády na reakcii proti OSĽ, a, najmä, na ochrane detských obetí, je, že

žiadna z cieľových krajín nemá vytvorený národný referenčný mechanizmus, ktorý

by upravoval povinnosti všetkých strán pri návrate a reintegrácii obetí a detských

obetí OSĽ.

Hoci vláda potrebuje zabezpečiť, že sa vykoná štandardizované hodnotenie rizika

pre ochranu obetí a ich rodín, takéto formalizované postupy neboli zistené v piatich

zo šiestich skúmaných krajín . Vládne subjekty a zástupcovia orgánov starostlivosti

o mládež v Rakúsku potvrdili, že neexistuje štandardizovaný celoštátny formalizova-

ný postup poskytovania podpory a asistencie obetiam, integrácie alebo hodnotenia

rizika súvisiaceho s detskými obeťami OSĽ. Vo Švédsku národné pokyny, ktoré vy-

tvorila miestna administratívna rada Štokholmu ako pokračovanie NAP, zdôrazňu-

113 http://www.cbss.org/. Členské štáty Rady krajín Baltského mora sú Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemec-ko, Island, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Poľsko, Rusko a Švédsko.

168

jú dôležitosť hodnotenia rizika a bezpečnosti. Avšak, pokyny sú len odporúčaniami

a nemajú záväzný charakter. Slovensko tiež nemá žiadny formalizovaný postup pre

hodnotenie rizika v prípadoch návratu obetí OSĽ, a to platí aj pre záväzné princípy

pre návrat obchodovaných detí. V Bulharsku, jedinej krajine s formálnymi postupmi

hodnotenia rizika, je hodnotenie rizika opísané v Koordinačnom mechanizme pre po-

stupovanie a asistenciu maloletých bez sprievodu a detských obetí obchodovania

vracajúcich sa zo zahraničia.

Tabuľka 2 : Indikátory aktívnej účasti vlády

ŠtátSprávy k NAP

Existencia zariadení financovaných vládou

Centralizovaný mechanizmus zberu údajov

Formalizovaný postup hodnotenia rizika

Rakúsko Áno Áno Nie Nie

Bulharsko Áno Áno Nie Áno

Maďarsko Nie je NAP Áno Nie Nie

Taliansko Nie je NAP Áno Áno Nie

Slovensko Áno Áno Nie Nie

Švédsko Áno Áno Nie Nie

Pokiaľ ide o účasť štátnych autorít pri tvorbe, monitorovaní/licencovaní a/alebo fi-

nancovaní ubytovacích zariadení pre detské obete OSĽ, je možné usúdiť, že vo všet-

kých šiestich krajinách sa vláda zúčastňuje do nejakej miery v asistenčnom rámci.

Vo všetkých šiestich krajinách niektorí poskytovatelia služieb získavajú financie zo

štátnych rozpočtov, aby mohli udržiavať prístrešia a/alebo ponúkať služby obetiam

obchodovania. Avšak, žiadna zo skúmaných krajín nevytvorila špecializované ubyto-

vacie zariadenie pre detské obete obchodovania. Detským obetiam obchodovania je

poskytovaná asistencia spolu s dospelými obeťami, maloletými bez sprievodu alebo

s inými ohrozenými deťmi či deťmi, ktoré zažili násilie.

iii.3. Ľudskoprávny prístup

Všetkých šesť krajín ratifikovalo relevantné medzinárodné dohovory týkajúce sa boja

proti OSĽ a ochrany práv dieťaťa vrátane Dohovoru OSN proti nadnárodnému orga-

nizovanému zločinu (2000) a  Protokolu o  prevencii, potláčaní a  trestaní obchodo-

vania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi; Dohovoru ILO 182 týkajúceho sa zákazu

a okamžitej akcie pre elimináciu najhorších foriem detskej práce (1999); Dohovoru

OSN o právach dieťaťa (1989). Výskum ukázal, že vo všetkých krajinách sú detské

obete OSĽ oprávnené na  určitú formu asistencie a  zdravotnej starostlivosti a  prí-

stup k  vzdelávaniu na  rovnakej úrovni ako štátni občania, hoci v  niektorých prípa-

doch sú tieto práva viazané na získanie povolenia na pobyt. Napríklad, v Rakúsku je

169

prístup k zdravotnej starostlivosti zaručený len pre uznaných maloletých utečencov

bez sprievodu (Grundversorgung) a detské obete, ktoré nespadajú pod režim zák-

ladnej sociálnej podpory, sú oprávnené na vyšetrenie len v naliehavých prípadoch.

Avšak, experti orgánov starostlivosti o mládež potvrdzujú, že každé dieťa bez ohľadu

na rezidenčný status, ktoré je aspoň v (dočasnej) starostlivosti orgánu starostlivosti

o mládež, má nárok na prístup k zdravotnej starostlivosti.

V Švédsku je rovnaké právo na vzdelávanie, ako majú švédski občania, udelené len

deťom žiadajúcim o azyl a deťom s dočasným povolením na pobyt pre účasť na trest-

nom konaní. Tieto kategórie detí majú tiež právo na zdravotnú a dentálnu starostli-

vosť. Krajská administratívna rada Štokholmu v oficiálnom liste vláde odporučila, aby

všetkým osobám poškodeným prostitúciou, kupčením a OSĽ bola zaručená prime-

raná podpora a starostlivosť nezávisle na začatí predbežného vyšetrovania a dočas-

nom povolení na pobyt.

Napriek tomu, že týchto šesť členských krajín EÚ ratifikovalo Dohovor o  právach

dieťaťa, ktorý stanovuje, že najlepší záujem dieťaťa by mal byť dodržaný pri každej

aktivite alebo opatrení vykonanom v jeho mene, žiadna z nich nevytvorila formálne

ustanovenia pre určenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Respondenti zo štátnych inšti-

túcií v Bulharsku vysvetlili, že takýto postup nie je vytvorený, aj keď Zákon o ochrane

dieťaťa uvádza formálnu definíciu najlepšieho záujmu dieťaťa. Napriek tomu ale de-

finícia nemôže poskytnúť inštrukcie o tom, ako by malo byť hodnotenie najlepšieho

záujmu dieťaťa vykonané. V Rakúsku predstavitelia orgánov starostlivosti o mládež

uvádzajú, že aplikujú určenie najlepšieho záujmu na všetky deti podľa štandardov

orgánov starostlivosti o mládež. Avšak, tento záver nie je úplne presvedčujúci, keďže

neexistujú jednotné pokyny, ako aplikovať určenie najlepšieho záujmu v prípadoch

detských obetí OSĽ. Navyše, ako v prípade Drehscheibe vo Viedni, v praxi sa takéto

rozhodnutie zvyčajne zameriava na bezpečnú repatriáciu v súlade s kooperačnými

dohodami s niekoľkými krajinami a vytvorenými krízovými centrami v Bulharsku a Ru-

munsku.

V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa štátne zákony šiestich analyzovaných kra-

jín obsahujú ustanovenia o práve dieťaťa na informácie a potrebe zváženia názorov

dieťaťa v súlade s jeho úrovňou zrelosti. Avšak, pri výskume sme narazili na náznaky

toho, že takéto ustanovenia nie sú vždy úplne uznávané štátnymi orgánmi a posky-

tovateľmi služieb. Napríklad, v Maďarsku, napriek tomu, že existujú oficiálne postupy

pre vypočúvanie detí, experti uviedli, že názory detí nie sú plne brané do úvahy pri

ich chytení a zadržaní na hraniciach. V Rakúsku ľudia, s ktorými prebiehali rozhovory,

naznačili, že ustanovené postupy pre bezpečnú repatriáciu obetí OSĽ majú často

väčšiu váhu než názory detí.

Pri výskume sme nenarazili na žiadne ustanovenie v politických dokumentoch, kto-

ré by adresovalo potrebu zvážiť etnický pôvod obete . Predpisy pre poskytovateľov

170

služieb môžu obsahovať ustanovenia o  kultúrnej a  jazykovej citlivosti (Slovensko),

ale takýto prístup nebol v  praxi pozorovaný. Pri uvedomení si disproporčného za-

stúpenia etnických skupín, ako napr. Rómov, v počte prípadov detských obetí OSĽ

v šiestich skúmaných krajinách, je možné považovať nedostatok špecifických opatre-

ní pre reflektovanie a prispôsobenie sa etnickému pôvodu obetí za vážny nedostatok.

Napríklad, v Bulharsku žiadny z poskytovateľov služieb a podpory pre detské obete

OSĽ nemal jazykovú znalosť dialektov rómskych skupín alebo zapojených rómskych

opatrovateľov v asistencii detským obetiam. Niektorí dopytovaní experti v Rakúsku

ukázali nesprávne pochopenie detského žobrania ako kultúrneho prejavu Rómov.

To môže byť relevantné pre nízku mieru identifikácie rómskych detí obchodovaných

za účelom žobrania a vreckového zlodejstva.

Viac pozitívnych príkladov sa objavuje, pokiaľ ide o pohlavie obetí . V Bulharsku je

špecializované krízové centrum pre dievčatá, ktoré sú obeťami obchodovania. V Ra-

kúsku sa pohlavie maloletého bez sprievodu/detskej obete OSĽ berie do úvahy pri

poskytovaní ubytovania a pri špeciálnych voľno-časových aktivitách a asistencia pre

maloleté bez sprievodu/dievčenské obete OSĽ je poskytovaná ženskými opatrova-

teľkami.

V národných programoch neboli identifikované žiadne špeciálne opatrenia, ktoré by

slúžili na posilnenie postavenia detí.

iii.4. Interdisciplinárny a medzisektorový prístup a účasť občianskej spoločnosti

Skúmané krajiny realizujú rôzne stratégie pre zaistenie interdisciplinárneho a medzi-

sektorového prístupu v boji proti OSĽ a asistencii obetiam vrátane detských obetí.

Bulharsko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Taliansko vytvorili štátne štruktúry pre

adresovanie OSĽ, ktoré zahŕňajú účasť relevantných vládnych orgánov. Navyše Bul-

harsko, Slovensko, Maďarsko a  Rakúsko sformovali expertné skupiny, ktoré tvoria

členovia organizácií občianskej spoločnosti. Hoci Taliansko a Švédsko nemajú trvalé

expertné/poradné štruktúry, obe krajiny realizujú do určitej miery zapojenie sa ob-

čianskej spoločnosti prostredníctvom účasti v iných relevantných štruktúrach alebo

zapojenie sa v konkrétnych rokovaniach výboru, ktoré sa zaoberajú detskými obeťa-

mi obchodovania s ľuďmi.

Štyri skúmané krajiny (Bulharsko, Slovensko, Maďarsko a Rakúsko) zabezpečili, že

v  rámci existujúcich orgánov boja proti OSĽ sú zastúpení všetci relevantní minis-

tri – medzi inými zdravotníctva, vzdelávania, vnútorných a zahraničných vecí, a tak

reflektujú komplexnosť opatrení potrebných na adresovanie obchodovania s ľuďmi.

Taliansko tiež nasleduje medzisektorový prístup vytvorením Medziministerskej komi-

sie pre podporu obetí obchodovania s ľuďmi, násilia a vážneho vykorisťovania na Od-

171

delení rovných príležitostí, ktorú tvoria zástupcovia ministerstva vnútra, ministerstva

sociálnej solidarity, ministerstva spravodlivosti a ministerstva rodinných politík.

Bulharsko, Slovensko a  Rakúsko realizujú interdisciplinárny prístup založením ex-

pertných skupín/špecializovaných jednotiek pre boj proti OSĽ, ktoré majú za úlohu,

o. i., zúčastňovať sa na tvorbe štátnej politiky a dokumentov. V Bulharsku expertná

skupina o OSĽ zahŕňa všetky relevantné štátne orgány a zástupcov siedmich MVO/

medzivládnych organizácií; na  Slovensku sú súčasťou expertnej skupiny tri MVO,

v Rakúsku sú tri MVO členom špeciálnej skupiny. Všetky tri krajiny zapájajú organizá-

cie so špecializáciou na práva a ochranu detí. Rakúsko a Slovensko vytvorili špeciál-

ne pracovné skupiny pre otázky obchodovania s deťmi v rámci konzultačných štruk-

túr. V Maďarsku je občianska spoločnosť reprezentovaná deviatimi maďarskými MVO

v národnom koordinačnom mechanizme pod dohľadom národného koordinátora.

Hoci tieto štyri krajiny založili inštitucionálny rámec pre účasť občianskych organi-

zácií, plnohodnotné zapojenie sa MVO do tvorby a implementácie politík je často ne-

možné pre štrukturálne a administratívne prekážky . Po prvé, v troch z týchto štyroch

krajín (Bulharsko, Slovensko, Rakúsko) je účasť občianskej spoločnosti obmedzená

na niekoľko MVO, ktorých zástupcovia sú značne prevýšení počtom zástupcov vlád-

nych inštitúcií. Aj keď majú občianske organizácie hlasovacie práva, je pre ne ťažké

presadiť konkrétnu agendu, ak je v rozpore so záujmami štátnych orgánov. Pokiaľ ide

o  formuláciu politík, Slovensko aj Bulharsko uvádzajú, že vstup občianskej spoloč-

nosti je pri navrhovaní národných programov zriedkavo (ak vôbec) braný do úvahy.

Do určitej miery je výnimkou Rakúsko, ktoré uvádza, že názory troch členských MVO

sú vítané a často brané do úvahy v národnom akčnom pláne.

Hoci Bulharsko, Slovensko a Rakúsko vytvorili expertné orgány s účasťou občianskej

spoločnosti, tieto tri krajiny uvádzajú, že konzultačné procesy sú väčšinou neformál-

ne: stretnutia expertných skupín nie sú pravidelné, ale skôr zvolávané na ad hoc báze

a neexistujú formálne kanály pre komunikáciu okrem mejlovej komunikácie členov.

V Taliansku sa konzultácie s občianskou spoločnosťou zdajú ešte viac improvizované.

MVO sú súčasťou tzv. Technického panela, ktorý bol založený v roku 2010 s úlohou

navrhnúť akčný plán boja proti OSĽ. MVO tiež konzultujú s Radou expertov v rámci

Oddelenia pre rovné príležitosti, hoci kvalita tejto spolupráce nebola konzistentná.

MVO boli aktívne pri návrhu legislatívy pre asistenciu obetiam (článok 18 a 13), ale

údajne sa ich vplyv zmenšuje. V súčasnosti veľa občianskych organizácií nemá pocit,

že by na ich názory bolo pri formulácii politík prihliadané. Nedávna evalvácia účasti

MVO na rozhodovacích procesoch súvisiacich s článkom 13 a 18 určila, že takmer

polovica respondentov verí, že nemajú žiadnu rolu v  tvorbe politík a  len traja z 27

respondentov veria, že MVO pracujúce v tejto oblasti hrajú významnú úlohu.

172

Hoci vo Švédsku neexistuje národný koordinačný orgán pre boj proti OSĽ, uvádza sa,

že občianske organizácie sú často pozývané na zasadnutia na ministerstvách s té-

mou súvisiacou s obeťami trestných činov, a  tiež sú zapojené do skupín na nižšej

úrovni moci, kde sa diskutuje o politikách. MVO boli aktívne pri navrhovaní národné-

ho akčného plánu a pravdepodobne sú súčasťou siete založenej Krajskou adminis-

tratívnou radou, ktorá sa orientuje na výmenu informácií. Avšak, stretnutia tejto siete

neboli organizované pravidelne.

Občianske organizácie sú často zapojené do implementácie opatrení proti OSĽ, hoci

s výnimkou financovania asistencie obetiam nevyčlenila pre poskytovateľov služieb

žiadna zo šiestich skúmaných krajín finančné zdroje pre implementáciu opatrení

proti OSĽ mimovládnymi organizáciami. V Bulharsku mala jedna MVO špecializova-

ná na podporu obetí dôležitú úlohu pri tvorbe národného referenčného mechanizmu

pre obete OSĽ, ale financovanie bolo zabezpečené externými zdrojmi.

Vo všetkých šiestich krajinách sú MVO aktívne v oblasti podpory obetiam a vo väčši-

ne prípadov získavajú financie na udržiavanie ubytovacích zariadení a/alebo ponú-

kanie služieb obetiam OSĽ zo štátnych a/alebo obecných rozpočtov. V Maďarsku je

dohodnutá na manažment prístrešku pre obete OSĽ jedna MVO. V Bulharsku dve

MVO získavajú pridelené financie, aby ponúkali služby detským obetiam OSĽ v krí-

zových centrách. Drehscheibe V Rakúsku je časťou viedenského orgánu pre starost-

livosť o mládež, a preto je financovaná z  rozpočtu mesta Viedeň. Na Slovensku tri

MVO zastúpené v expertnej skupine dostávajú financie zo štátneho rozpočtu na zá-

klade verejného obstarávania služieb obetiam OSĽ na báze výzvy Ministerstva vnútra

SR na tender. Určite najštedrejší systém pre asistenciu obetiam je v Taliansku, kde

je registrovaných 159 entít v Druhom oddiele registra entít a asociácií, ktoré imple-

mentujú programy poskytujúce asistenciu a sociálnu ochranu obetiam OSĽ a všetky

získavajú financie z Oddelenia pre rovné príležitosti.

iii.5. Udržateľnosť

Šesť skúmaných krajín zabezpečuje rôzne úrovne udržateľnosti prístupu k asisten-

cii a  reintegrácii detských obetí OSĽ. Vyšší stupeň udržateľnosti dosahujú krajiny,

ktoré vytvorili orgány pre boj proti OSĽ (Slovensko, Bulharsko, Maďarsko, Taliansko,

Rakúsko) a implementujú ročné programy boja proti OSĽ (Slovensko, Bulharsko, Ra-

kúsko114) so špecifickými sekciami o  podpore obetí a  asistencii detským obetiam.

Na druhom konci spektra sú krajiny, ktoré nevytvorili trvalý orgán boja proti OSĽ. Na-

príklad, v Švédsku je špeciálna vládna misia pre Krajskú administratívnu radu Što-

kholmu navrhnutá ako projekt. Ich práca na tvorbe národných pokynov je ohraničená

rokom 2014.

114 V čase písania tejto správy, Akčný plán na boj proti OSĽ v Taliansku, ktorý sa mal pripravovať a schváliť v roku 2011, ešte stále nebol prijatý.

173

Aj keď Slovensko, Bulharsko a Rakúsko zahŕňajú do ročných alebo dvojročných ná-

rodných programov boja proti OSĽ opatrenia v oblasti asistencie a reintegrácie det-

ských obetí OSĽ, udržateľnosť týchto opatrení je marená nedostatkom primeraných

finančných a technických zdrojov plánovaných pre ich implementáciu. Všetky tri kra-

jiny určili zdroje pre fungovanie orgánov boja proti OSĽ, ale programové dokumenty

nie sú pokryté jasne definovanými, dostatočnými zdrojmi zo štátneho rozpočtu pre

ich implementáciu a v mnohých prípadoch je implementácia viazaná na financova-

nie od externých darcov.

Výskum zistil všeobecný nedostatok v  predvídateľnosti a  prísľube štátneho finan-

covania boja proti OSĽ na každý rok a v skutočnosti niektoré krajiny (Bulharsko, Ma-

ďarsko) zaznamenali, že financovanie bolo výrazne ovplyvnené ekonomickou krízou.

V prípade Maďarska, napriek tomu, že má koordinačný orgán boja proti OSĽ, ktorý

vytvoril Stratégiu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 – 2012, nie je do-

siahnutá udržateľnosť, keďže stratégia nebola sprevádzaná akčnými plánmi alebo

finančnými zdrojmi a v tejto fáze existuje len na papieri.

Ďalšou spoločnou výzvou pre dosiahnutie udržateľnosti prístupu k asistencii a rein-

tegrácii obetí OSĽ je vo všetkých krajinách nedostatok mechanizmov centralizova-

ného zberu údajov, ktoré by produkovali empirické údaje o rozmeroch obchodovania

s deťmi. To znamená, že štátne politiky alebo konkrétne opatrenia tam, kde chýba

politika, sa nezakladajú na dôkazovej analýze identifikovaných trendov a rizikových

skupín. Navyše, nedostatok nezávislého, na dôkazoch založeného výskumu o nábo-

rových mechanizmoch, faktoroch zraniteľnosti a  socio-ekonomickom a  kultúrnom

pozadí obetí, neumožňuje úpravu politických dokumentov a vytváranie služieb, ktoré

sa zhodujú s potrebami obetí.

Problém týkajúci sa nedostatkov v  zbere údajov zistený vo všetkých šiestich kraji-

nách súvisí s  neexistenciou vytvorených mechanizmov monitorovania a  evalvácie

na hodnotenie dopadov a efektívnosti politík a opatrení. Uvedomujúc si, že tam, kde

boli vytvorené orgány boja proti OSĽ, sa predpokladá pomerne všeobecný prístup

k  hodnoteniu implementačných programov (s  ročnými/dvojročnými správami za-

meranými na výstupné indikátory), nie je prekvapujúce, že niektoré z opatrení, ktoré

neboli implementované, sa automaticky presunuli do národných programov pre na-

sledujúci rok, čo bol prípad Bulharska a Slovenska.

Pozitívnym zisteným aspektom v  zmysle dosahovania udržateľnosti je spoločné

smerovanie opatrení pre asistenciu a ochranu detských obetí v niektorých štátnych

politikách ochrany detí . Napríklad, od roku 2004, kedy boli vo Viedni identifikované

prvé bulharské detské obete OSĽ, všetky ročné programy ochrany detí v Bulharsku

obsahovali opatrenia pre asistenciu a reintegráciu detských obetí OSĽ. Na Slovensku

Národný akčný plán pre deti na roky 2009 – 2012 zapracúva odporúčania Dohovoru

OSN o právach dieťaťa pre adresovanie detského žobrania stanovením strategických

174

cieľov zvýšenej pozornosti pri odhaľovaní detskej práce Inšpektorátom práce. V Ta-

liansku 3. národný dvojročný plán pre ochranu práv a rozvoja dieťaťa prijatý v roku

2012 obsahuje kapitolu o obchodovaní, sexuálnom a pracovnom vykorisťovaní a ne-

pravidelnej migrácii detí. V Švédsku boli detské obete OSĽ zahrnuté do systému sta-

rostlivosti o deti Barns behov i centrum XXX (BBIC), ktorý sa zameriava na vzdeláva-

nie v rámci asistencie poskytovanej vo forme náhradnej starostlivosti.

Ďalším indikátorom udržateľnosti politík podpory pre detské obete OSĽ zisteným vo

všetkých krajinách je prísľub finančných zdrojov pre rôzne formy asistencie a rein-

tegrácie obetí OSĽ a maloletých bez sprievodu. V niektorých prípadoch (Bulharsko,

Slovensko, Maďarsko) vláda venuje financie štátnym útočiskám pre obete OSĽ a/

alebo maloletých bez sprievodu. V iných prípadoch (Bulharsko, Rakúsko, Taliansko,

Maďarsko) sú financie pridelené poskytovateľom služieb, ktorí ponúkajú asistenciu

detským obetiam OSĽ a  maloletým bez sprievodu. Vo Švédsku samosprávy často

poskytujú podporu obetiam trestných činov v úzkej spolupráci s aktérmi občianskej

spoločnosti. Veľa príbytkov je vedených MVO, ale sú závislé na financovaní samo-

správ alebo skupín samospráv.115

iii.5a) Hodnotenie mobilizácie zdrojov a rozpočtu

Výskum narazil na významné výzvy pri získavaní informácií o zdrojoch a rozpočte alo-

kovaných na implementáciu politík boja proti OSĽ a asistencie obetiam. Spoločným

problémom identifikovaným v  troch krajinách, ktoré majú národné programy boja

proti OSĽ (Rakúsko, Slovensko, Bulharsko), je, že politické dokumenty neidentifikujú

potrebné a  prisľúbené finančné zdroje zo zapojených ministerstiev pre ich imple-

mentáciu. V skutočnosti politické dokumenty v Rakúsku a Bulharsku stanovujú, že

zdroje pre implementáciu opatrení budú uvoľnené z  rozpočtov príslušných zodpo-

vedných ministerstiev bez uvedenia konkrétnej sumy. Rozpočty príslušných minis-

terstiev ale neposkytujú informáciu o  zdrojoch vyčlenených na  opatrenia v  oblasti

boja proti OSĽ a asistencie detským obetiam. Naopak, na Slovensku je mobilizácia

zdrojov plánovaná len z Ministerstva vnútra SR a záväzky iných ministerstiev nie sú

definované. Tento typ prístupu nie je prospešný pre transparentnosť a záväzky imple-

mentácie opatrení. Vo všetkých troch krajinách dopytovaní aktéri uviedli, že uvoľnené

zdroje na implementáciu opatrení v oblasti boja proti OSĽ a podpory a reintegrácie

detských obetí nie sú dostatočné.

Pozitívny príklad jasne určených finančných zdrojov na opatrenia boja proti OSĽ sa

dá nájsť vo Švédsku, ktoré poskytuje informácie o nákladoch všetkých opatrení (pro-

jektov) obsiahnutých v Akčnom pláne proti prostitúcii a obchodovaniu s ľuďmi pre se-

115 Väčšina týchto prístreškov bola vo veľkom využívaná dospelými obeťami OSĽ, niekedy spoločne s ich deťmi. Pre detské obete OSĽ samosprávy väčšinou využívajú buď rodinné domy, alebo iné možnosti ubytovania špecializované na deti. Ubytovacie zariadenia sú bližšie popísané v nasledujúcich častiach.

175

xuálne účely. Celková suma stanovená v akčnom pláne bola 230 miliónov SEK, cca

27 miliónov eur.116 Avšak, odhadované sumy nenaznačujú, koľko bolo vyčlenených

financií pre detské obete OSĽ. Navyše, vzhľadom na to, že akčný plán je neaktuálny

a v súčasnosti neexistuje platný politický dokument obsahujúci opatrenia v oblasti

boja proti OSĽ a podpory obetí, musí sa detailná analýza finančných zdrojov odložiť

na neskôr.

Referenčný bod pre úroveň finančných záväzkov pre aktivity boja proti OSĽ a podpo-

ry obetí môže byť určený na základe rozpočtov orgánov boja proti OSĽ. Informácie

boli získané pre národný orgán boja proti OSĽ v Bulharsku – Národnú komisiu pre boj

proti obchodovaniu s ľuďmi. S ročným rozpočtom medzi 150 – 200 000 eur (posled-

né tri roky) musí národná komisia pokryť platy siedmich zamestnancov, náklady sied-

mich lokálnych komisií a fungovanie dvoch príbytkov spravovaných komisiou. Nie je

zložité vidieť, že štátom alokované financie sú obmedzené a napojené na štruktúru

orgánu boja proti OSĽ, a že doplnkové financovanie opatrení špecificky adresujúcich

reintegráciu detských obetí OSĽ národnou komisiou nie je možné.

Množstvo finančných zdrojov uvoľnených poskytovateľom služieb pre podporu a re-

integráciu detských obetí OSĽ by mohlo byť ďalším referenčným bodom pre hod-

notenie mobilizácie finančných zdrojov. Avšak, ako bolo vyššie spomenuté, v  skú-

maných krajinách je asistencia poskytovaná detským obetiam OSĽ poskytovateľmi

služieb, ktorí ponúkajú podporu rôznym vekovým skupinám a ohrozeným skupinám

a obetiam. Pre nedostatok rozdelených údajov o detských obetiach OSĽ asistova-

ných všetkými poskytovateľmi služieb je hodnotenie zdrojov vyčlenených na asisten-

ciu detským obetiam nemožné. Napríklad, Taliansko venuje podpore obetiam OSĽ

4 až 4,5 milióna eur cez projekty financované Oddelením pre rovné príležitosti, ale

nie sú dostupné údaje o sume, ktorá bola použitá na podporu špeciálne maloletých.

Podobne aj v Bulharsku krízové centrá pre detské obete násilia (vrátane obetí OSĽ)

získavajú okolo 3600 eur ročne na každé miesto alebo približne 36 000 eur ročne, ke-

ďže centrá majú kapacitu zhruba 10 miest.117 Avšak, neexistujú oficiálne údaje o roč-

nom počte asistovaných detských obetí OSĽ sieťou krízových centier. V Maďarsku

sú zahraničné detské obete OSĽ a maloletí bez sprievodu umiestňované do inštitú-

cií detskej ochrany alebo štátnych detských centier v meste Fót. Detské obete OSĽ

s maďarským občianstvom sú smerované do detských inštitúcií alebo im je poskyto-

vaná asistencia v príbytkoch vedených MVO a financovaných ministerstvom vnútra.

Neexistujú finančné údaje o objeme štátnych financií vyčlenených pre detské obete

OSĽ v týchto zariadeniach, ale hrozivý efekt finančnej krízy spôsobil, že niektoré inšti-

túcie odmietli prijímať maloletých zo zahraničia do dočasnej starostlivosti.

116 Akčný plán na boj proti prostitúcii a obchodovaniu s ľuďmi za sexuálnymi účelmi. Navštívené dňa 25. september, 2012. Dostupné na: http://www.sweden.gov.se/content/1/c6/13/36/71/ae076495.pdf.

117 Oficiálna odpoveď z Agentúry pre sociálnu pomoc, (15.11.2011).

176

Nedostatok informácií o  zdrojoch vyčlenených na  implementáciu politík boja proti

OSĽ a  na  individuálne programy pre asistenciu detským obetiam OSĽ naznačuje,

že politiky a programy sú vyvinuté bez analýzy efektívnosti a účinnosti, čo je záver

obsiahnutý v nasledujúcej časti o monitorovaní a evalvácii.

iii.5b) Hodnotenie mechanizmov monitorovania a evalvácie

Nedostatok vytvorených mechanizmov monitorovania a evalvácie bol jednou z hlav-

ných výziev pre formuláciu a implementáciu efektívnych politík zistených v šiestich

skúmaných krajinách . Prakticky žiadna krajina, ktorá mala vytvorené stratégie a ná-

rodné programy boja proti OSĽ (vrátane opatrení pre podporu a  reintegráciu det-

ských obetí), neuviedla žiadny mechanizmus pre monitorovanie pokroku alebo eval-

váciu efektivity ich implementácie. Jedna z  kľúčových výziev, ktorá bola podrobne

diskutovaná v predchádzajúcej časti tejto správy, súvisí s chýbajúcim mechanizmom

centralizovaného zberu údajov o obchodovaní s deťmi, ktorý by umožnil vytvorenie

údajov, ktoré majú byť použité na evalvačné mechanizmy dopadov.

Vo všetkých troch krajinách, ktoré majú v súčasnosti koordinačný orgán a národný

program v oblasti boja proti OSĽ, bol zistený rovnaký prístup k mechanizmu evalvá-

cie štátnej politiky boja proti OSĽ. V Bulharsku, Slovensku a Rakúsku sú vydávané

ročné alebo dvojročné správy o  implementácii národných programov. Tieto správy

sú výsledkom združeného úsilia na  strane všetkých štruktúr a  organizácií zapoje-

ných do implementácie programov. Tieto štruktúry a organizácie odovzdávajú správy

národným orgánom, ktoré majú na starosti konsolidáciu týchto informácií do národ-

nej správy. Tento typ prístupu je nápomocný spolupráci medzi rôznymi partnermi

a do istej miery vyžaduje zodpovednosť od všetkých inštitúcií zapojených v boji proti

OSĽ. Avšak, výsledkom tohto prístupu sú národné správy, ktoré sa zväčša sústredia

na zápisy zo stretnutí, seminárov a iných aktivít bez použitia škály indikátorov, bez re-

flektovania zámerov a konkrétnych cieľov a, najmä, bez poskytnutia analýzy dopadov

implementovaných aktivít. Podobne Švédsko, ktoré nemá orgán boja proti OSĽ, ale

implementovalo jeden národný akčný plán, reportovalo o implementácii na základe

indikátorov výstupov a bez analýzy dopadov, ktoré by usmerňovali ďalšie opatrenia.

Slovensko vyhlásilo zámer viesť externé monitorovanie, ale konkrétne kroky ešte ne-

boli vykonané. V Bulharsku boli orgány ochrany detí progresívnejšie pri vedení eval-

vácií, vrátane evalvácie politík, ktoré ovplyvňujú detské obete OSĽ. Implementácia

Národnej stratégie o dieťati na roky 2008 – 2018 bola hodnotená interne a prvá eval-

vačná správa bola vytvorená za obdobie 2008 – 2010. Aj tak sú v existujúcej eval-

vácii určité nedostatky. Napríklad, monitorovací proces sa primárne spolieha na vý-

ročné správy o národných programoch ochrany detí, a preto mu chýba rozmanitosť

perspektív a informačných zdrojov, ktoré by mohli obohatiť objektivitu analýzy. Nee-

xistuje alebo nie je prístupný postup monitorovania, komplexný systém zberu údajov

177

(okrem prehľadu výročných správ) ani jasne definované indikátory, čo by zabezpečilo

kvalitu, opakovanie a ďalšie zlepšenie monitorovacieho systému.

Výskum nezistil žiadny existujúci systém evalvácie, ktorý by hodnotil efektívnosť re-

integračnej asistencie poskytovanej detským obetiam OSĽ . Hoci v niektorých prípa-

doch sú poskytovatelia služieb ponúkajúci reintegračnú asistenciu detským obetiam

OSĽ licencovaní a do určitej miery monitorovaní štátnymi inštitúciami, hodnotenia

vplyvov sa nevykonávajú z rôznych dôvodov. Jedným je nedostatok centralizovaných

rozdelených údajov o asistovaných obetiach OSĽ. Napríklad, v Bulharsku poskytu-

je prvá monitorovacia správa/analýza implementácie Národnej stratégie o  dieťati

na roky 2008 – 2018 počet úspešne reintegrovaných ohrozených detí. Avšak, keďže

tam nie je rozloženie podľa typov reintegrácie alebo profilov ohrozených detí, nie je

možné určiť, koľko detských obetí OSĽ bolo úspešne reintegrovaných. Tiež chýba

informácia o použitých metódach a indikátoroch pre dosiahnutie úspechu a efektív-

nosti reintegrácie, čo vzbudzuje otázku hodnoty tejto kategórie.

Taliansko, ktoré má najrozvinutejší a najštedrejší systém poskytovania služieb, musí

ešte zaviesť systém na evalváciu poskytnutých služieb. Oddelenie pre rovné príle-

žitosti v súčasnosti nevykonáva žiadne hodnotenie projektov, ktoré financuje, čo by

poskytlo nejaké indikátory efektívnosti asistenčných služieb. V roku 2008 oddelenie

založilo databázu s informáciami o profile obetí obchodovania a službách poskyto-

vaných asistenčnými sieťami. Avšak, oddelenie zatiaľ neposkytlo dostatok informácií

implementačným orgánom a údaje tak neboli použité na analýzu efektívnosti služieb

poskytovaných obetiam OSĽ, a zvlášť detským obetiam.

iii.6. Hodnotenie výsledkov

Hodnotenie výsledkov implementácie politík asistencie a reintegrácie detských obetí

je výzvou v  mnohých faktoroch popísaných v  predchádzajúcej časti tejto analýzy.

Chýbajúci centralizovaný zber údajov a  mechanizmov monitorovania a  evalvácie

v krajinách, ktoré vytvorili politiky boja proti OSĽ a podpory pre obete, robí hodnote-

nie implementácie politík dosť zložitým. Ako bolo vyššie spomenuté, Rakúsko, Slo-

vensko a Bulharsko dokladajú implementáciu ročných/dvojročných akčných plánov

boja proti OSĽ prostredníctvom správ, ktoré sa zakladajú na  indikátoroch výstupu

a poskytujú málo analýzy o ťažkostiach pri implementácii a žiadne informácie o do-

pade aktivít. Spoločným trendom vo všetkých troch krajinách je posúvanie určitých

opatrení, ktoré neboli implementované, z  jedného akčného plánu do ďalšieho. Na-

príklad, v  Rakúsku bola tvorba národného referenčného mechanizmu pre detské

obete OSĽ v Národnom akčnom pláne II (2009 – 2011) a následne bola zahrnutá

aj v Národnom akčnom pláne III. Podobne v Bulharsku bola tvorba metodológie pre

fungovanie krízových centier pre detského obete OSĽ a  obete násilia obsiahnutá

v Programoch ochrany detí od roku 2010, a nakoniec bola vytvorená a prijatá v aprí-

178

li 2012. Keďže nefunguje externé monitorovanie a evalvácia alebo verejná diskusia

o  implementácii týchto programov, dôvody pre ťažkosti pri implementácii opatrení

nie sú uvedené. Tvorba štandardizovaného celonárodného konceptu pre poskytova-

nie primeranej starostlivosti a podpory deťom a mladým osobám, ktoré sú obeťami

OSĽ, bola kľúčovou výzvou aj v Rakúsku, a doteraz nebol taký dokument vytvorený.

Podľa odborníkov je hlavnou prekážkou tvorba formálnych kooperačných mechaniz-

mov medzi federáciou a deviatimi spolkovými krajinami.

Švédsko sa tiež zameralo na interné reportovania a evalváciu implementácie národ-

ného akčného plánu. Implementácia úloh (ktoré zahŕňali 5 oblastí: zvýšenú ochranu

a podporu pre vystavené osoby, posilnenie prevencie, zlepšenie kvality a efektivity

súdnictva, lepšiu spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni a zlepšenie vedo-

mostí) bola pre vládu hodnotená orgánmi zodpovednými za  implementáciu. Tieto

správy boli zosumarizované a hodnotené Švédskou národnou radou pre prevenciu

trestného činu. Hodnotenie dopadov školení vykonaných ako súčasť švédskeho NAP

poskytuje pozitívny príklad v zmysle hodnotenia dopadov opatrení.

V Taliansku, ktoré v súčasnosti nemá národný akčný plán v oblasti boja proti OSĽ,

ale má vytvorený systém podpory obetí, by mali byť vykonané pravidelné hodnotenia

efektívnosti projektov financovaných Oddelením rovných príležitostí a implemento-

vaných podľa článkov 13 a 18, ako aj efektívnosti reintegračných plánov pre obete

OSĽ. Hoci vytvorenie databázy SIRIT predstavuje významný krok smerom k vývoju

systému evalvácie asistenčných opatrení, doteraz nebola využitá na hodnotenie vý-

sledkov asistenčných programov. Nedostatok štandardizovaných postupov na  ná-

rodnej úrovni pre rôzne fázy podpory a asistencie, najmä pre maloletých, predstavuje

výzvu pre akékoľvek hodnotenie výsledkov, keďže neexistujú štandardy a indikátory,

podľa ktorých by mohol byť meraný úspech reintegračných programov. Napriek tomu

môžu byť niektoré pokusy Oddelenia pre rovné príležitosti zistiť výsledky programov

podľa článku 13 použité ako štartovací bod pre vytvorenie systému hodnotenia. Na-

príklad, v súčasnosti Oddelenie pre rovné príležitosti uchováva údaje o podiele obetí,

ktoré začali proces získavania nezávislosti a  sociálnej integrácie a  o  podiele tých,

ktorí sa vrátili do kruhu vykorisťovania, čo sú jasné indikátory úspešnosti implemen-

tovaných opatrení. Mali by byť vykonané kroky na rozdelenie údajov, aby bolo možné

zistiť percentuálny podiel maloletých obetí OSĽ a  vytvoriť ďalšie indikátory úspeš-

nosti intervencií.

179

Tabuľka 3: Výsledky programov podľa článkov 13, 2011, Taliansko

Výsledok programu Počet Hodnota v %

Pokračovanie programu podľa článku 13 s rovnakou

organizáciou

137 24.3

Presun do projektu podľa článku 18 130 23.0

Strata všetkých kontaktov 84 14.9

Začiatok nezávislosti a sociálnej integrácie 22 3.9

Asistovaná repatriácia 21 3.7

Komunitná supervízia 15 2.7

Návrat do kruhu vykorisťovania 8 1.4

Emigrácia do tretej krajiny 3 0.5

Presun do iného projektu podľa článku 13 3 0.5

Ochrana informátora 0 0.0

Iné 141 25.0

Spolu 564 100 .0

Zdroj: Oddelenie rovných príležitostí

iv. Evalvácia podľa oblasti reintegrácie

Zatiaľ čo prvá úroveň analýzy sa zamerala na politický rámec asistencie a reinteg-

rácie detských obetí OSĽ a jeho súlad s medzinárodne akceptovanými štandardmi,

druhá úroveň ponúka evalváciu skutočnej implementácie politík a opatrení. Analýza

začína všeobecným zhodnotením efektívnosti opatrení považovaných za predpoklad

podpory pre detské obete OSĽ, diskutuje o kvalite dočasnej starostlivosti a vyvodzu-

je záver s hodnotením dostupných podporných mechanizmov pre dlhodobú integrá-

ciu detských obetí OSĽ.

iv.1. Ustanovenie opatrovníka

Detským obetiam OSĽ môžu byť zaručené rôzne úrovne opatrovníctva vo všetkých

šiestich krajinách. Obmedzenú formu starostlivosti zahŕňa zákonné zastupovanie,

poskytované v  Rakúsku orgánmi pre starostlivosť o  mládež, ktoré je podobné so

zastupovaním poskytovaným v Bulharsku. V Bulharsku je táto forma opatrovníctva

vykonávaná sociálnymi pracovníkmi v oddeleniach pre starostlivosť o dieťa alebo ria-

diteľmi v inštitúciách detskej starostlivosti. Títo zástupcovia majú obmedzené práva

týkajúce sa zabezpečenia detských obetí OSĽ, keďže rodičia alebo blízki príbuzní

majú stále zákonné opatrovníctvo. Orgány pre opatrovníctvo v Maďarsku vymenúva-

jú opatrovníkov detským obetiam OSĽ do dočasnej opatery ex officio. Podobne ako

v Bulharsku sú títo opatrovníci v Maďarsku buď vedúcimi inštitúcií pre starostlivosť,

180

alebo náhradnými rodičmi.118 Detské obete OSĽ v Maďarsku majú tiež právo na práv-

nych zástupcov pre zaistenie ochrany záujmu dieťaťa v súdnych konaniach. Právni

zástupcovia sú zvyčajne advokáti, ale nemajú špeciálny tréning a  povinnosti, kto-

ré vykonávajú, nie sú viazané špecifickými odbornými požiadavkami. V Taliansku je

„dočasná právomoc“ nad deťmi predkladaná právnym zástupcom z domovu, kde je

maloletý umiestnený, alebo kompetentným miestnym orgánom, pokiaľ sudca nevy-

menuje opatrovníka. Právni zástupcovia na Slovensku, ktorí môžu byť dočasní alebo

trvalí, sú vymenovaní, keď dieťa nemôže byť zastupované svojimi rodičmi. Dočasní

opatrovníci sú vymenovaní, aby zabezpečili ochranu konkrétneho záujmu dieťaťa

v konkrétnom prípade.

V Rakúsku je plná opatera poskytovaná orgánmi starostlivosti o mládež na základe

súdneho príkazu v prípadoch, kedy sú rodičia neschopní alebo nedostupní a žiadna

iná kvalifikovaná osoba alebo príbuzný nevie byť zistený. Také opatrovníctvo zahŕ-

ňa poskytnutie starostlivosti (vrátane ubytovania, sociálnej a  ekonomickej starost-

livosti), vzdelávania a právneho zastupovania. Plné opatrovníctvo pre detské obete

OSĽ v Bulharsku je poskytované veľmi zriedkavo, keďže detské obete OSĽ v krajine

sú bulharskí občania s rodičmi alebo blízkymi príbuznými, ktorí sú uznaní zákonom

ako ich opatrovníci. Inštitucionálne opatrovníctvo detských obetí OSĽ v Bulharsku je

poskytované len deťom, ktorých rodičia sú neznámi, zosnulí, nespôsobilí na právne

úkony alebo zbavení rodičovských práv a ktorí nemajú blízkych príbuzných, ktorí by

prevzali túto funkciu. V takýchto prípadoch môže byť opatrovníctvo poskytnuté riadi-

teľom špecializovanej inštitúcie. Plné opatrovníctvo v Taliansku je zverené buď inšti-

tucionálnym opatrovníkom (zástupca miestneho orgánu) alebo súkromným osobám

(dobrovoľníci alebo legálne žijúci cudzinci). Osoba opatrovníka v  Švédsku je navr-

hovaná ako tzv. hlavný opatrovník a má právo a povinnosť rozhodovať o osobných,

finančných a právnych veciach týkajúcich sa dieťaťa. Inštitút hlavného opatrovníka

je v krajine v každej samospráve a má povinnosť vymenúvať opatrovníkov a kontro-

lovať ich prácu. Ak je dieťaťu udelené právo na trvalý pobyt vo Švédsku, opatrovník

je nahradený špeciálne vymenovaným poručníkom rozhodnutím okresného súdu.

Poručníci na Slovensku sú vymenovaní, aby vykonávali práva a povinnosti podľa naj-

lepšieho záujmu dieťaťa.

V troch skúmaných krajinách boli zistené regionálne rozdiely v implementácii opat-

rovníckych služieb (Rakúsko, Taliansko, Švédsko). V Bulharsku, na Slovensku a v Ma-

ďarsku sa opatrovnícke služby zdajú byť prispôsobené jednotnej implementácii.

Uvádza sa, že lokálne variácie v implementácii opatrovníctva majú určité nevýhod-

né aspekty, ale tiež ponúkajú priestor na  tvorbu dobrých príkladov, ktoré zahŕňajú

včasné vymenovanie opatrovníkov s príslušným tréningom a ich kontinuálnu podpo-

ru (Taliansko, Švédsko), limitovaný počet zverených maloletých (Taliansko) a časté

stretnutia detí a opatrovníkov (Švédsko).

118 Agentúra pre základné práva (2008), Tematická štúdia o právach dieťaťa (Obchodovanie s deťmi). Ma-ďarsko, str. 15-16.

181

Uvedených bolo niekoľko nedostatkov týkajúcich sa ustanovenia opatrovníckych slu-

žieb v šiestich študovaných krajinách. V Rakúsku môže byť prax poskytovania plného

opatrovníctva sledovaná len vo vzťahu k deťom mladším ako 14 rokov, zatiaľ čo nad

touto vekovou hranicou neexistuje konzistentná prax; táto prax uvádza staršie deti

(maloletých bez sprievodu ako aj detské obete OSĽ) do nevýhodnejšej pozície. Uvá-

dza sa, že rozmanitosť pri aplikovaní postupov týkajúcich sa starostlivosti v rôznych

rakúskych spolkových republikách vedie k  tomu, že niektoré orgány starostlivosti

o mládež nespĺňajú povinnosť prevziať starostlivosť o maloletého bez sprievodu/det-

skú obeť OSĽ. Snahy zabezpečiť plnú starostlivosť boli zaznamenané v prípadoch

v Tirolsku, Dolnom Rakúsku a vo Viedni. V Bulharsku, napriek prítomnosti právnych

zástupcov (v  osobe rodiča alebo blízkeho príbuzného) alebo inštitucionálnych zá-

stupcov detských obetí OSĽ, sa deti z tejto skupiny javia ako nedostatočne chráne-

né počas procesu prijatia, asistencie a reintegrácie. Výskum v Bulharsku odporúča

vytvorenie zoznamu dobre vyškolených profesionálnych právnych zástupcov pre

detské obete OSĽ, ktorí by vedeli zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa v každej fáze

procesu prijatia a asistencie. V niektorých švédskych samosprávach môže vymeno-

vanie opatrovníka trvať do dvoch mesiacov a stretnutia dieťaťa s jeho opatrovníkom

môžu byť dosť zriedkavé. Na Slovensku opatrovník často pochádza z miesta trvalého

bydliska dieťaťa, čo môže byť ďaleko od miesta inštitucionálnej starostlivosti. Takéto

situácie neumožňujú osobné kontakty medzi opatrovníkom a  dieťaťom, čo ovplyv-

ňuje kvalitu opatrovníckych služieb. V Rakúsku, Taliansku a Bulharsku bol identifiko-

vaný trend zverovania veľkého počtu detí jednému inštitucionálnemu opatrovníkovi.

Vzhľadom na  fakt, že opatrovníci nesú vážnu zodpovednosť za  deti, prax priraďo-

vania množstva detí jednému opatrovníkovi obmedzuje jeho schopnosť vytvoriť si

s nimi blízky a dôverný vzťah.

iv.2. Vyšetrenie a dokumentácia

Zo šiestich skúmaných krajín len Bulharsko a Maďarsko dodržiavajú štandardizova-

né postupy vyšetrenia a dokumentovania pri identifikácii detských obetí OSĽ . Bul-

harský Koordinačný mechanizmus pre postupovanie a starostlivosť o maloletých bez

sprievodu a detské obete OSĽ vracajúce sa zo zahraničia stanovuje funkcie a spolu-

prácu medzi zodpovednými inštitúciami a konkrétnymi zložkami postupu vyšetrenia

a dokumentácie. To zahŕňa určenie alebo potvrdenie identity dieťaťa, určenia miesta

pobytu, identifikáciu jeho rodiny alebo príbuzných, získanie informácií o predchádza-

júcich registráciách dieťaťa alebo jeho rodičov v rámci systému ministerstva vnútra,

určenie okolností obchodovania, hodnotenie rizika a vedenie predbežného vyšetre-

nia rodiny a sociálneho prostredia dieťaťa. Rakúsko, Taliansko, Slovensko a Švédsko

nemajú štandardné celonárodné pokyny pre vedenie vyšetrenia a dokumentovania

pri identifikácii detských obetí OSĽ. Špeciálny postup pre vyšetrenie a dokumentá-

ciu pre detské obete OSĽ bol vytvorený špecializovaným centrom pre detské obe-

te OSĽ a  maloletých bez sprievodu Drehscheibe vo Viedni v  Rakúsku. Zložky po-

182

stupu zahŕňajú prvé určenie identity, ďalšie objasnenie identity kontrolou databázy

Drehscheibe a  komunikáciou s  príslušnou ambasádou alebo styčným policajným

dôstojníkom a prípravu základných informácií pre repatriáciu dieťaťa. Tento postup

ale nie je aplikovateľný v celom Rakúsku. Chýbajúce spoločné pokyny v kombinácii

s decentralizovaným systémom ochrany detí v Rakúsku, Taliansku a Švédsku robia

proces vyšetrenia a dokumentovania závislým od zapojenia konkrétnych inštitúcií

a odborníkov na regionálnej a miestnej úrovni .

Žiadna zo skúmaných krajín nemá špeciálny etický kódex pre vypočúvanie detských

obetí OSĽ OČTK alebo poskytovateľov služieb . Evalvácia odhalila, že v troch študo-

vaných krajinách (Rakúsko, Bulharsko, Slovensko) nie je aplikácia profesionálnych

etických štandardov vo vypočúvaní maloletých (a detských obetí OSĽ) najmä pre

OČTK zaručená a nie je vždy v súlade so zodpovedajúcimi medzinárodnými štan-

dardmi . Detské obete OSĽ sú v šiestich krajinách vypočúvané podľa všeobecnejších

kódexov pre prácu s deťmi, ako je napr. Etický kódex pre profesionálov pracujúcich

s deťmi v Bulharsku (pre poskytovateľov služieb); Kódex súdnych procedúr vo Švéd-

sku, ktorý stanovuje normy pre predbežné vyšetrovanie a poskytuje pre vypočúvanie

detí špeciálne trénovaných expertov; a  deťom venovaná časť pravidiel na  vedenie

vyšetrovania a  pravidiel vypočúvania maloletých na  Slovensku. Trestný poriadok

v Rakúsku poskytuje právnu bázu na vypočúvanie citlivé k deťom. Krajine ale chýbajú

etické pokyny, ako viesť rozhovory s deťmi.

Trestný poriadok v Taliansku obsahuje dve špeciálne opatrenia pre ochranu detí po-

čas súdnych výsluchov. Prvý umožňuje možnosť získavania dôkazov pred konaním

v chránenej miestnosti pod dohľadom psychológa, tak, aby bolo zabránené priame-

mu kontaktu medzi dieťaťom a súdnym orgánom. Druhé opatrenie umožňuje audio

a videonahrávky vypočúvania maloletých obetí sexuálneho vykorisťovania v neutrál-

nom prostredí, opäť pod dohľadom detského psychológa. Na miestnej úrovni bola

vytvorená rada rôznych protokolov, ktoré naznačujú vhodné postupy správania sa

k deťom počas vypočúvania, ktoré si vymieňajú tí, ktorí ich podpísali. Vypočúvanie

detských obetí OSĽ políciou prebieha v prítomnosti úradníkov, aby bol zaručený naj-

lepší záujem dieťaťa. Títo úradníci predstavujú v  Švédsku a  Bulharsku sociálnych

pracovníkov, v Taliansku jazykových a kultúrnych mediátorov a na Slovensku peda-

gógov, psychológov, overených odborníkov alebo právnych zástupcov. Takéto vypo-

čúvanie vykonáva v Švédsku policajt so špeciálnym vzdelaním a s tréningom vypo-

čúvania traumatizovaných detí. V Rakúsku vedie rozhovory s deťmi mladšími ako 14

rokov špeciálne trénovaný policajt. Avšak, v krajine nie je konzistentná prax ohľadom

systematickej spolupráce medzi políciou a  sociálnymi orgánmi pre zabezpečenie

prítomnosti sociálnych pracovníkov na policajných vypočúvaniach obchodovaných

detí.

Dve skúmané krajiny uviedli špecifické príklady dobrej praxe týkajúce sa priebe-

hu rozhovorov s detskými obeťami OSĽ. V Taliansku v určitých citlivých prípadoch

183

môžu realizátori projektov a kultúrni mediátori viesť vypočúvanie s maloletými pred

ich stretnutím so súdnymi úradníkmi a potom im komunikovať citlivé informácie pre

uľahčenie vyšetrovacieho procesu. V Švédsku bolo založených v poslednej dekáde

25 špeciálnych kooperačných jednotiek detských domovov (Barnahus), ktoré slúžia

ako advokačné centrá pre deti alebo „huby“ poskytujúce služby maloletým (vráta-

ne detských obetí OSĽ). Tieto zariadenia prijímajú zástupcov všetkých relevantných

orgánov, ktorí spolupracujú na  poskytnutí rýchleho a  efektívneho riešenia ochrany

maloletých, čím šetria obete od opakovaného vypočúvania a vyšetrovania. Navyše,

vypočúvanie maloletých mladších ako 15 rokov je v Švédsku nahrávané na video, aby

bol zaručený súlad s právami dieťaťa a jeho najlepším záujem.

Jeden nedostatok v procese vyšetrovania a dokumentovania zistený v Bulharsku sa

týka spolupráce s cieľovými krajinami. V prípadoch obchodovaných detí identifikova-

ných v zahraničí sa môže prvé vyšetrenie vykonať pred alebo po repatriácii dieťaťa,

v  závislosti od  prípadu. Často je informácia o  pozadí dieťaťa poskytnutá vhodnou

inštitúciou v cieľovej krajine veľmi obmedzená. To súvisí s pravidlami ochrany osob-

ných údajov platných v cieľovej krajine alebo so žiadosťou na okamžitú repatriáciu

na strane orgánu v cieľovej krajine.

Určenie veku v skúmaných krajinách je zvyčajne vykonávané röntgenom alebo inými

biometrickými metódami (napr. zubným vyšetrením v Taliansku), alebo kombináciou

oboch (Rakúsko). Národné správy uvádzali množstvo bežných nedostatkov v postu-

poch určovania veku, ako nedostatočné aplikovanie princípu pochybnosti v Rakúsku

a Taliansku, nedostatočnú znalosť personálu vykonávajúceho hodnotenie veku o kul-

túrnom pozadí a situácii maloletého (zdravotnícky personál v Taliansku a Rakúsku,

overení odborníci na Slovensku).

iv.3. Hodnotenie individuálnych prípadov

iv.3a) Hľadanie rodiny

Postupy hľadania rodiny v  Rakúsku, Taliansku a  Švédsku nasledujú alebo vychá-

dzajú z postupov hľadania rodiny pre maloletých bez sprievodu . V Rakúsku neexis-

tuje konkrétny štandardizovaný postup pre obete obchodovania s deťmi. V prípade

inštitúcie Drehscheibe vo Viedni je hľadanie rodiny pre detské obete OSĽ v Rakúsku

vykonávané orgánmi v zdrojových krajinách na základe bilaterálnych dohôd medzi

viedenskou samosprávou a príslušnou zdrojovou krajinou. Tieto bilaterálne dohody

sa považujú za kľúčový nástroj pre zaručenie „bezpečného návratu“ detských obetí

OSĽ do ich krajín pôvodu, v niektorých prípadoch spolu s asistenciou Medzinárodnej

organizácie pre migráciu. Evalvačné štúdie v  projekte ARECHIVIC vykonané v  Ra-

kúsku a Bulharsku však naznačujú, že bulharské detské obete OSĽ sa často vracajú

184

z Rakúska skôr, než je získaná nejaká informácia o rodine alebo rodinnom prostredí

dieťaťa bulharskými úradmi. Zdá sa, že repatriácia býva založená len na veľmi obme-

dzených informáciách o situácii dieťaťa v Rakúsku. „Bezpečný návrat“ detských obetí

OSĽ je vykonaný rakúskymi úradmi na základe predpokladu, že zodpovednosť bude

prevzatá systémom dočasnej starostlivosti v príslušnej krajine pôvodu. Hľadanie ro-

diny pre maloletých bez sprievodu (a detských obetí OSĽ) v Taliansku je vykonané

najskôr na talianskom území Výborom pre zahraničných maloletých (s pomocou kul-

túrnych mediátorov). V Taliansku pre zber predbežných informácií o pozadí dieťaťa

vedie vyšetrovanie v mene ministerstva vnútra v zdrojovej krajine Medzinárodná or-

ganizácia pre migráciu.

Hľadanie rodiny v Bulharsku (vykonávané v súlade s Koordinačným mechanizmom

pre postupovanie a  starostlivosť o  maloletých bez sprievodu a  detské obete OSĽ

vracajúce sa zo zahraničia) je kľúčom k rozhodnutiu o ubytovaní dieťaťa v rámci re-

patriácie. Ako bolo uvedené vyššie, detské obete OSĽ sú často repatriované pred

vykonaním hľadania rodiny. Detské obete OSĽ tak automaticky spadajú pod systém

krízových centier bez jasného poňatia alebo vedomosti o tom, čo sa s nimi stane, keď

sa vrátia do domovskej krajiny. Táto neistá situácia je rozširovaná častými odkladmi

v doručení hodnotiacich správ rodinného prostredia alebo poskytnutím veľmi obme-

dzených informácií oddelením pre ochranu detí krízovým centrám. Na Slovensku nie

sú žiadne ustanovenia zaručujúce vyhľadanie členov rodiny v krajine pôvodu zahra-

ničného dieťaťa a ani žiadne ustanovenia vyžadujúce hodnotenie najlepšieho záuj-

mu dieťaťa týkajúce sa asistencie pri zjednotení rodiny. Systém vyhľadávania rodiny

v Švédsku potrebuje zlepšenie, a to posilnením a vytvorením spolupráce s príslušný-

mi orgánmi v cieľových krajinách. Krajina má len odporúčania v národných pokynoch,

ktoré sa týkajú vyšetrovania pred repatriáciou detských obetí OSĽ, aby bol zabezpe-

čený „bezpečný návrat“.

iv.3b) Hodnotenie rizika a bezpečnosti

Hoci hodnotenie rizika a  bezpečnosti je kľúčovou časťou komplexného postupu

hodnotenia individuálnych prípadov vzhľadom na dlhodobé riešenie, výskum zistil,

že len jedna krajina má formalizovaný postup pre hodnotenie rizika. V Bulharsku je

hodnotenie rizika popísané v Koordinačnom mechanizme pre postupovanie malo-

letých bez sprievodu a detských obetí OSĽ vracajúcich sa zo zahraničia. Hodnote-

nie rizika vykonáva Oddelenie agentúry pre sociálnu pomoc v  spolupráci s  minis-

terstvom vnútra. Ministerstvo vnútra overuje trestnú históriu dieťaťa a jeho rodičov,

kým oddelenie pre ochranu detí v mieste trvalého bydliska vykonáva hodnotenie so-

ciálneho a rodinného prostredia. Toto hodnotenie vedie sociálny pracovník, ktorý má

na starosti prípad obete OSĽ a  je zodpovedný za koordináciu multidisciplinárneho

185

tímu.119 Toto hodnotenie rizika je súčasťou prvého hodnotenia potrieb pripraveného

pre detskú obeť OSĽ oddelením pre ochranu detí, ktoré ovplyvňuje formuláciu rein-

tegračného plánu.

V Rakúsku neexistuje formalizovaný postup pre hodnotenie rizika na národnej úrov-

ni. Ale v prípadoch detských obetí OSĽ, ktoré sú štátnymi príslušníkmi krajín, ktoré

majú repatriačné dohody s Rakúskom, je hodnotenie rizika a bezpečnosti vykonané

v  spolupráci s  políciou, ambasádou a  vládnymi partnermi podľa definície v  týchto

dohodách. Avšak, zameranie všeobecného individuálneho hodnotenia vykonaného

Drehscheibe vo Viedni zdôrazňuje bezpečný návrat detskej obete OSĽ pred inými

trvalými riešeniami.

Na Slovensku nie sú formálne princípy pre hodnotenie rizika vytvorené, hoci krajina

má národný referenčný mechanizmus. Podobne v Taliansku nie je hodnotenie situá-

cie dieťaťa, vrátane potenciálnych hrozieb, vykonávané v súlade s  formalizovaným

postupom. Hodnotenie, ktoré zahŕňa určitú úroveň analýzy rizika, robia poskytova-

telia služieb v úzkej spolupráci so sociálnymi službami, súdom pre mládež, orgánmi

vymáhania práva a konzulárnymi úradmi. Hodnotenie tiež súvisí s ubytovaním det-

ských obetí OSĽ: ak je určitý región považovaný za príliš rizikový, maloletý je presťa-

hovaný inam prostredníctvom národnej bezplatnej linky pomoci pre OSĽ, ktorá ho

odkáže na najvhodnejšiu lokálnu službu.

iv.4. Dočasná starostlivosť

Hneď ako je obeť OSĽ identifikovaná, má nárok na dočasnú starostlivosť a ochranu

vrátane bezpečia, stravy, ubytovania na  bezpečnom mieste, prístupu k  zdravotnej

starostlivosti, psychologickej podpory, právnej pomoci, sociálnych služieb a  vzde-

lávania. V  tejto správe sa analýza dostupnosti a  kvality dočasnej starostlivosti za-

meriava na tri cieľové krajiny pre detské obete OSĽ: Rakúsko, Taliansko a Švédsko.

Dôvodom je to, že krajiny pôvodu majú nepatrný alebo nulový počet prípadov det-

ských obetí OSĽ, ktoré sú zo zahraničia,120 a preto je väčšine obetí poskytnutá pomoc

v rámci dlhodobého riešenia zameraného na dlhodobú reintegráciu v krajine.

V  troch cieľových krajinách je dočasná starostlivosť detským obetiam OSĽ posky-

tovaná prostredníctvom rámca rôznych ochranných režimov. V  Rakúsku môže byť

starostlivosť poskytnutá režimom utečenca/režimom ostatných maloletých bez

sprievodu, ako aj v rámci právnych predpisov o zabezpečení mládeže. V Švédsku sa

podpora poskytuje v rámci pomoci obetiam trestných činov alebo deťom v ohrození,

avšak je podmienená prechodným pobytom alebo postavením azylanta. Taliansko

119 Koordinačný mechanizmus pre postúpenie a pomoc maloletým bez sprievodu a detské obete obcho-dovania s ľuďmi vracajúcimi sa zo zahraničia, str. 4.

120 S výnimkou Maďarska.

186

má vytvorený komplexný systém bez podmienok pre pomoc potenciálnym alebo

identifikovaným obetiam OSĽ.

Všetky tri krajiny poskytujú určitý typ ubytovacích zariadení detským obetiam OSĽ.

Avšak, žiadne z týchto zariadení nie je špeciálne vytvorené pre detské obete OSĽ,

čo v mnohých prípadoch spôsobuje problémy . Okrem toho žiadna z krajín neponúka

„bezpečné domovy“ pre detské obete OSĽ, ktoré by mali obmedzený prístup a ne-

boli by verejne známe. V Rakúsku ubytovanie a zabezpečenie pre detské obete OSĽ

a maloletých bez sprievodu poskytujú MVO v rámci dohôd s úradmi pre sociálne za-

bezpečenie mládeže. Podľa názoru odborníkov závisí kvalita starostlivosti a ochrany

(vrátane ubytovania a sociálneho zabezpečenia) od príslušných úradov v spolkovej

krajine a  od  toho, či súhlasia s  „plným opatrovníctvom“ (ktoré zahŕňa, popri inom,

ubytovanie, starostlivosť, vzdelávanie, podporu integrácie, zdravotné služby atď.) pre

maloletých bez sprievodu, alebo nie. Ďalší problém sa objavil v súvislosti s nedosta-

točnou dostupnosťou miest v ubytovacích zariadeniach pre maloletých bez sprievo-

du v jednotlivých spolkových krajinách, ktorá vedie k umiestňovaniu detí vo veku nad

14 rokov do bežných súkromných ubytovní, ktoré sú formálne oprávnené na základe

dohody s úradmi spolkovej krajiny na ubytovávanie utečencov, ale ojedinele sú pri-

spôsobené špecifickým potrebám mladých ľudí.

V Taliansku rozličné zariadenia, ako napríklad pohotovostné prijímacie centrá, špe-

ciálne pohotovostné prijímacie centrá (núdzové útulky), samostatné zariadenia pre

maloletých, hostely atď. boli založené a financované Oddelením rovných príležitostí.

Umiestnenie každého dieťaťa je vykonané individuálne, podľa prípadu, a detská obeť

OSĽ nie je vždy umiestnená v zariadení pre maloletých. V niektorých prípadoch sa

vykonáva hodnotenie na základe vyspelosti mladej osoby, či je vhodné ubytovať ju

spolu s dospelými, s tým, že sa zabezpečí, že dané dieťa nie je umiestnené v pros-

tredí, ktoré je príliš obmedzujúce a že dieťa prevezme väčšiu mieru zodpovednosti.

Maloletí, ktorí sa stále považujú za deti z psychologického hľadiska a ktorí neboli ne-

prekonateľne poznačení zážitkom z vykorisťovania, sú odkázaní na zariadenia, ktoré

poskytujú ubytovanie ostatným maloletým (napríklad maloletých bez sprievodu zo

zahraničia, talianskym a  iným deťom s trestnými alebo občianskymi usvedčeniami

atď.) a je zabezpečené, že tam dostanú sociálnu, právnu, psychologickú, zdravotnú

a  inú pomoc. V niektorých prípadoch je cieľom ubytovať deti v rámci projektov pre

obete OSĽ so špeciálnymi pracovníkmi a pravidlami, ktoré môžu zabezpečiť osobnú

bezpečnosť a ochranu dieťaťa.

Umiestnenie detskej obete OSĽ s dospelými nebude považované za vhodné rieše-

nie, keďže deti majú špeciálne potreby, ktoré by mali byť zohľadnené v  type zaria-

denia (ponuka možností na hranie a trávenie voľného času) a v type zamestnancov,

ktorí poskytujú starostlivosť. Na druhej strane, umiestnenie detskej obete OSĽ s os-

tatnými maloletými, ktorí mali traumatické zážitky alebo majú záznamy o delikven-

cii (ako napríklad v  prípade Bulharska), môže byť kontraproduktívne pri integrácii

187

detskej obete OSĽ, keďže deti často podliehajú zlému vplyvu od druhých a tí, ktorí

sú delikventami môžu vytvárať konflikty alebo iniciovať pokusy o útek zo zariadenia.

V Švédsku je ubytovanie detských obetí OSĽ poskytované v súlade s povinnosťami

úradov sociálneho zabezpečenia o podpore detí v ohrození, ako aj obetí trestných

činov. Neexistujú žiadne špecializované zariadenia pre obete obchodovania s ľuďmi

alebo detské obete OSĽ. Miestne orgány ponúkajú podporné centrá pre mladé obete

trestných činov vrátane Detského domova, ako aj útulkov podľa potreby.

Zdravotná starostlivosť a  psychologická podpora sú dva kľúčové prvky dočasnej

starostlivosti, ktorá by mala byť dostupná detským obetiam OSĽ. Všetky tri cieľo-

vé krajiny ponúkajú nejakú formu zdravotnej starostlivosti a psychologickej pomoci,

ktoré sú väčšinou dostupné v ubytovacích zariadeniach prostredníctvom externých

poskytovateľov. Nič menej, výskum identifikoval niektoré nedostatky v súvislosti s po-

skytovaním takejto pomoci v troch cieľových krajinách pre detské obete OSĽ. Naprí-

klad, s  výnimkou Talianska, poskytovanie takejto pomoci je podmienené získaním

povolenia na pobyt alebo iného druhu humanitárneho statusu. V Rakúsku zvyčajne

dostávajú osoby, ktoré majú povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov, základné

sociálne zabezpečenie (Grundversorgung). To pozostáva zo zdravotnej starostlivos-

ti, inter alia, ale zvyčajne nezahŕňa psychologickú pomoc. Detské obete OSĽ, ktoré

nespadajú do rámca základného sociálneho zabezpečenia majú nárok len na ošet-

renie v naliehavých prípadoch. Podľa odborníkov z úradov pre sociálne zabezpečenie

mládeže, sú v praxi detským obetiam OSĽ poskytované sociálne služby a psycholo-

gická pomoc, napriek obmedzujúcim predpisom.

V  Švédsku je zákon o  sociálnych službách hlavným predpisom zaručujúcim napl-

nenie naliehavých potrieb každej osoby, ktorá sa nachádza v miestnej samospráve,

bez ohľadu na jej národnosť, postavenie alebo oficiálnu registráciu. Táto povinnosť

je ďalej zdôraznená pre obete trestných činov, ako aj pre deti v ohrození. Okamžité

zdravotné a lekárske služby sú taktiež poskytnuté osobám nachádzajúcim sa v Švéd-

sku podľa zákona o zdravotných a lekárskych službách. Tieto povinnosti však pokrý-

vajú len naliehavé prípady, zatiaľ čo trvalá a dlhodobá pomoc (lekárska, psychologic-

ká) závisí od získania dočasného povolenia na pobyt, ktoré sa viaže na spoluprácu

v  trestnom konaní a  zmení sa na  trvalý pobyt až po  ukončenom rozhodnutí súdu.

Miestna správna rada v Štokholme odporučila, že všetky osoby poškodené trestný-

mi činmi, akými sú prostitúcia, kupliarstvo a OSĽ, by mali dostať vhodnú podporu

a starostlivosť nezávislú na predbežnom vyšetrovaní a dočasné povolenie na pobyt

v súlade s Dohovorom Rady Európy o boji proti OSĽ a smernicou 2011/36/EÚ Eu-

rópskeho parlamentu.

V Taliansku nie je psychologická a  lekárska pomoc podmienená spoluprácou s or-

gánmi činnými v trestnom konaní alebo poskytnutím statusu azylanta. Projekty reali-

zované v rámci čl. 13 poskytujú podporu, vrátane lekárskej a psychologickej pomoci,

188

predpokladaným alebo potvrdeným obetiam OSĽ na  obdobie troch mesiacov (to

môže byť predĺžené na ďalšie tri mesiace, čo sa často stáva v prípade maloletých

obetí v  komplikovaných situáciách, v  zmysle zdravotnej starostlivosti, rodiny, psy-

choafektívnych faktorov a pod.). V čase dočasnej starostlivosti sa určí, či dieťa bolo

obeťou OSĽ a či má byť presunuté na dlhodobú sociálnu integráciu v zmysle čl. 18.

ďalším zisteným nedostatkom v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivos-

ti a  psychologickej podpory v  týchto troch krajinách je nedostatok štandardných

metodológií alebo pokynov pre postup pri poskytovaní takejto pomoci . V Taliansku,

ktoré má najširšiu sieť poskytovaných služieb, typ a kvalita poskytovaných služieb zá-

visí od kapacity organizácie a jej siete poskytovateľov externých služieb. V Rakúsku

začala vytvárať špeciálna pracovná skupina zaoberajúca sa obchodovaním s deťmi

pokyny pre príslušné orgány (t. j. sociálne úrady, políciu a pod.) o identifikácii a sta-

rostlivosti o detské obete OSĽ, ale takýto nástroj ešte nebol prijatý.

Švédsko sa pokúsilo o  štandardizáciu prístupu k  boju proti OSĽ, vrátane pomoci

obetiam, ktorá by mohla byť ďalej rozvinutá na  spôsob operačného manuálu pre

podporu detských obetí obchodovania. Národné smernice pre prácu v oblasti pros-

titúcie a OSĽ za účelom sexuálneho vykorisťovania taktiež zahŕňajú, napriek názvu,

obchodovanie za účelom iným než len sexuálne vykorisťovanie a obsahujú špeciál-

ne odporúčania pre obchodovanie s deťmi. V súčasnosti pracuje miestna správna

rada v Štokholme na prílohách, ktoré pokrývajú aj podporu obetiam OSĽ v útulkoch

a  iných ubytovacích zariadeniach, zdravotnú starostlivosť a  sociálnu a/alebo psy-

chologickú pomoc. Avšak, je dôležité, aby tieto smernice boli inštitucionalizované

a prijaté všetkými stranami, aby sa zabezpečila štandardizácia kvality služieb.

Aj keď prístup k povinnému vzdelávaniu by mal byť zabezpečený pre všetky detské

obete OSĽ, ktoré zostávajú v cieľovej krajine viac než pár týždňov, v Švédsku sa to

spája so získaním dočasného povolenia na pobyt z dôvodu účasti na trestnom ko-

naní a taktiež sa poskytuje v prípade detí s postavením azylanta. Deti, ktorým bola

zamietnutá žiadosť o  azyl a  ktoré sa vyhýbajú vykonaniu odmietnutia na  vstup

do krajiny alebo príkazu na vyhostenie („skrývajúce sa deti“), nemajú rovnaké práva

na vzdelanie, aj keď samosprávy môžu dobrovoľne prijať tieto deti do školy.121

V Rakúsku je nedostatočná identifikácia detských obetí OSĽ medzi žiadateľmi o azyl,

ako aj nedostatok miest pre deti nad 15 rokov vo verejných školách prekážkou v in-

klúzii detských obetí OSĽ do vzdelávacieho systému.

Poskytovanie právnej pomoci je dôležité v  mnohých situáciách, ktoré sa vzťahujú

na skúsenosť detskej obete OSĽ. Napríklad, v niektorých prípadoch môžu byť detské

obete OSĽ ohrozené obvinením zo spáchania trestného činu alebo môžu byť požia-

121 Agentúra pre základné práva (2008), Tématická štúdia o  právach dieťaťa (Obchodovanie s  deťmi). Švédsko, str. 43.

189

dané, aby predložili dôkaz, ktorý má byť použitý na súde. Nič menej, výskum zistil, že

právna pomoc nie je vždy dostupná pre detské obete OSĽ počas obdobia dočasnej

starostlivosti . Napríklad, v Rakúsku majú detské obete OSĽ nárok na právnu pomoc,

ak o ňu požiadajú, a ak je to potrebné pre zabezpečenie výkonu ich procesných práv

(Prozessbegleitung). Avšak, Prozessbegleitung môže byť poskytnuté len oprávnený-

mi inštitúciami na podporu obetí na základe zmluvy s ministerstvom spravodlivos-

ti, a  zatiaľ žiadna takáto zmluva nebola podpísaná s  organizáciami podporujúcimi

detské obete OSĽ. Podľa odborného hodnotenia, pre nedostatok špecializovanej

podpory, právo na právnu pomoc sa málokedy využíva. Údaje o typoch pomoci po-

skytnutej obetiam OSĽ v Taliansku vedú k podobnému záveru. Len 11 percent obetí

podporených podľa čl. 13 malo aj právnu pomoc. Aj keď údaje nie sú rozdelené podľa

vekových skupín, neexistujú žiadne dôvody veriť, že detské obeť OSĽ, ktoré sú z dô-

vodu svojej úrovne vyspelosti menej náchylné dožadovať sa právnej pomoci, budú

nadmerne zastúpené medzi prípadmi obetí požadujúcich právnu pomoc.

V Švédsku je právna pomoc poskytovaná hneď ako začne predbežné vyšetrovanie.

Keď sa takéto vyšetrovanie začne, má predpokladaná obeť, najmä vo vážnych prípa-

doch, právo na právnika ako poškodená strana. Ak je osoba, ktorej je dieťa zverené,

podozrivá z trestného činu voči tomuto dieťaťu, dieťa má nárok na špeciálneho práv-

neho zástupcu. Toto platí tiež v prípade, kedy je podozrivý v blízkom vzťahu s práv-

nym zástupcom alebo opatrovníkom dieťaťa. Špeciálny právny zástupca má silnejšie

postavenie než bežný opatrovník a má právo uskutočniť niektoré dôležité rozhodnu-

tia namiesto opatrovníka.

iv.5. Dlhodobá reintegrácia

iv.5.1. Reintegračné plány

Rakúsko, Maďarsko, Taliansko, Švédsko a  Slovensko nemajú formalizované po-

stupy alebo smernice pre tvorbu reintegračných plánov pre detské obete OSĽ, či už

vo fáze dočasnej starostlivosti, alebo dlhodobej starostlivosti/reintegrácie . Inštitú-

cia Drehscheibe vo Viedni postupuje podľa vlastných postupov, pričom vytvára prí-

padové zložky pre všetky ubytované deti (maloletých bez sprievodu aj detské obete

OSĽ), v ktorých sú uložené všetky dostupné informácie od polície, ambasády a sa-

motnej inštitúcie Drehscheibe. Tieto prípadové zložky nemajú váhu alebo neplnia

funkciu reintegračných plánov. V Taliansku, projekty zaoberajúce sa detskými obe-

ťami OSĽ na regionálnej úrovni vytvárajú plány starostlivosti na základe hodnotenia

špeciálnych potrieb dieťaťa. Tieto plány obsahujú vhodné reintegračné aktivity, ktoré

zahŕňajú: prijatie, psychologické poradenstvo, právnu pomoc a podporu, lingvistic-

kú a kultúrnu mediáciu, sociálnu činnosť, kurzy základnej gramotnosti, kurzy talian-

skeho jazyka, vzdelávanie, odborné vzdelávanie, poradenstvo vo vzdelávaní, firemné

190

umiestnenie, podporu pri hľadaní zamestnania a  priame začlenenie na  pracovný

trh. Len v Bulharsku vytváranie reintegračných plánov pre detské obete OSĽ sledu-

je štandardizovaný postup upravený v dokumente ASA „Spravovanie prípadov detí

v ohrození, ktoré potrebujú ochranu“. Tieto plány, ktoré majú dve podoby (pre krízovú

intervenciu a dlhodobú reintegráciu) sú napísané v spolupráci s príslušnými inštitú-

ciami podľa usmernenia Koordinačného mechanizmu pre maloletých bez sprievodu

a detské obete OSĽ vracajúce sa zo zahraničia. Prítomnosť jednotných postupov pre

reintegračné plány, však nie je zárukou pre efektívne fungovanie systému starostli-

vosti o detské obete OSĽ. Evalvačná štúdia pre Bulharsko zistila problémy, ako sú

oneskorené termíny pre vytvorenie reintegračných plánov, nedostatočná spolupráca

a kontakt medzi krízovými centrami a Oddeleniami pre ochranu detí v mieste pobytu

dieťaťa a nedostatočné až žiadne prihliadnutie na názory pracovníkov krízových cen-

tier pri písaní dlhodobých reintegračných plánov.

Hlavný zistený nedostatok vo všetkých šiestich krajinách tejto štúdie súvisí s nedo-

statkom monitorovacích mechanizmov pre implementáciu reintegračných plánov .122

iv.5.2. Právo zostať/získať povolenie na pobyt123

V  Taliansku nie je pobyt obetí OSĽ podmienený spoluprácou s  orgánmi činný-

mi v  trestnom konaní a  súdnymi orgánmi. Podľa čl. 18 Legislatívneho nariadenia

286/98, policajt má právo vydať špeciálne povolenie na pobyt, aby zaistil ochranu

cudzincom, ktorí sú obeťami násilia a závažného vykorisťovania, aby umožnil tým-

to ľuďom uniknúť spod kontroly zločineckej organizácie a  zapojiť sa do  programu

podpory a sociálnej integrácie. Povolenie platí šesť mesiacov a môže byť obnovené

na jeden rok. Po uplynutí tejto lehoty sa môže zmeniť na povolenie na pobyt s cieľom

pracovať alebo študovať. Právne predpisy upravujú dve možnosti: právny prístup sa

využije ako dôsledok trestného oznámenia alebo na základe návrhu verejného pro-

kurátora, zatiaľ čo sociálny prístup sa využije ako súčasť poskytovania podporných

služieb. Tento sociálny mechanizmus nie je podmienený povinnosťou obete podať

trestné oznámenie. Maloletí bez sprievodu majú právo získať povolenie na  pobyt

špeciálne pre deti, ktoré platí až do veku 18 rokov.

Na rozdiel od Talianska, v Rakúsku je vydanie povolenia na pobyt pre obete OSĽ zá-

vislé od začatia trestného konania. Rakúsko v rámci svojich predpisov neimplemen-

tuje povinnú lehotu na rozmyslenie na pobyt, keďže toto sa realizuje len na základe

122 Hodnotenie uskutočnené v Maďarsku tvrdí, že dostatočný monitoring opatrení týkajúcich sa starostli-vosti pre deti je zabezpečený prostredníctvom týždenných stretnutí pracovníkov v inštitúciách, kde sú umiestnení. Avšak, tvrdenie sa zakladá na hodnotení prípadov MBS a nie je žiaden dôkaz o tom, ako sa monitoring vykonáva v prípade detských obetí OSĽ.

123 redpisy týkajúce sa pobytu nie sú riešené v rámci krajín Bulharsko, Maďarsko, Slovensko, keďže tieto sú považované za krajiny pôvodu pre detské obete OSĽ.

191

interného nariadenia. Následne, ochrana proti vyhosteniu počas tejto lehoty nie je

zabezpečená.124 Okrem toho, neexistuje žiaden zákaz zaistenia pred vyhostením

v prípade detí mladších ako 18 rokov.

Vydanie povolenia na pobyt pre obete OSĽ v Švédsku často, ale nie vždy, závisí od za-

čatia trestného konania. Podľa zákona o cudzincoch, niektoré okolnosti môžu viesť až

k povoleniu na trvalý pobyt, čo sa môže častejšie využívať v prípadoch detských obe-

tí. Výnimky z praxe pri udeľovaní povolení na pobyt na základe spolupráce pri vyšet-

rovaní sú preukázané úspešnými konaniami pred švédskym súdom pre migrantov.

Povolenie na dočasný pobyt pre obete trestného činu v Švédsku nie je podmienené

aktívnou spoluprácou s policajnými zložkami, ale viaže sa na 30-dňovú lehotu na roz-

myslenie (ktorá sa môže predĺžiť). Avšak, dlhšie povolenie na dočasný pobyt, najme-

nej na šesť mesiacov, je možné, len, ak obeť jasne vyjadrila svoju vôľu spolupracovať

s orgánmi vyšetrovania a ukončila všetky vzťahy s osobami podozrivými z trestných

činov. Keď sa prípad uzavrie, obeť OSĽ zo zahraničia nemá zaručené právo zostať

v Švédsku. Avšak, detské obete OSĽ v Švédsku môžu získať povolenie na trvalý po-

byt, ktoré sa neviaže na prípad, ak sa predpokladá, že to „iné okolnosti“, ako napríklad

zdravotný stav osoby, jej prispôsobenie sa životu v Švédsku alebo jej situácia v do-

mácej krajine, vyžadujú.

iv.5.3. Bývanie a ubytovanie

ubytovanie detských obetí OSĽ je vo všetkých šiestich krajinách poskytované v za-

riadeniach, ktoré slúžia tak dospelým, ako aj detským obetiam OSĽ alebo deťom

z rôznych skupín a kategórií . Detská obeť OSĽ môže byť ubytovaná v zariadeniach

pre maloletých bez sprievodu (Rakúsko, Maďarsko, Taliansko, Švédsko) alebo pre

deti v nebezpečenstve/ťažkostiach (Švédsko), alebo pre detské obete násilia (Bul-

harsko, Taliansko, Slovensko). Poskytovanie služieb pre detské obete OSĽ, vrátane

ubytovania, v Rakúsku, Taliansku a Švédsku, je výrazne decentralizované a v kompe-

tencii miestnych/samosprávnych orgánov. Zároveň, v Rakúsku a Taliansku sa postu-

puje podľa rozličných schém pri ubytovaní detských obetí OSĽ.125

V  Rakúsku ponúka sedem z  deviatich spolkových krajín (Länder) špecializované

ubytovanie pre MBS prostredníctvom MVO, ktoré pracujú na základe dohody s prí-

slušnými orgánmi pre sociálne zabezpečenie mládeže. Rôzne regionálne projek-

ty podpory v  Taliansku môže ubytovať detské obete OSĽ v  zariadeniach rôzneho

typu podľa zhodnotenia ich individuálnych potrieb. Tieto zariadenia môžu zahŕňať

124 Sax/Planitzer, Potláčanie OSĽ za účelom pracovného vykorisťovania v Rakúsko, v Rijken (ed.), Potláča-nie OSĽ za účelom pracovného vykorisťovania, str. 52 a 59.

125 Dodatočná analýza ubytovacích služieb pre detské obete OSĽ ponúkaných v  Rakúsku, Taliansku a Švédsku je uvedené v časti IV tejto správy (‘Dočasná starostlivosť’).

192

pohotovostné prijímacie centrá, núdzové prístrešky, ubytovne, zariadenia zame-

rané na  deti, nešpecializované zariadenia, rodinné domovy alebo vlastné domovy.

V niektorých prípadoch môžu byť deti umiestnené v zariadeniach pre dospelých, ak

pracovníci vyhodnotia určitý stupeň vyspelosti dieťaťa. Prioritou je umiestniť detskú

obeť OSĽ v špecializovanom zariadení pre takéto obete. Najbežnejšie umiestnenie

detských obetí OSĽ s cieľom sexuálneho vykorisťovania je v núdzových prístreškoch,

ktoré ponúkajú úkryt pred vykorisťovateľmi a kde dievčatá môžu zostať 6 mesiacov

s nárokom na predĺženie. Núdzové prístrešky tvoria sieť a veľmi úzko spolupracujú.

Z 27 skúmaných poskytovateľov v Taliansku, 50 percent má stály personál vyškolený

na  prácu s  deťmi a  33 percent využíva na  určený čas školený a  skúsený personál

na prácu s deťmi. Detské obete OSĽ v Švédsku môžu byť ubytované v rodinných do-

movoch alebo v útulkoch na základe rozhodnutia miestneho úradu pre sociálne za-

bezpečenie. Žiadne štatistiky o počte takýchto zariadení v Švédsku nie sú dostupné

ani počet detských obetí OSĽ, ktoré boli postúpené do týchto zariadení.

V  Bulharsku je krízová intervencia poskytovaná v  rámci Agentúry pre sociálnu po-

moc, prostredníctvom siete jedenástich krízových centier pre detské obete násilia

a obchodovania s celkovou kapacitou 119 miest (v septembri 2011).126 Tieto centrá

ponúkajú štandardný balík služieb vytvorený podľa Metodologickej smernice o po-

skytovaní služieb krízového centra (vyhlásenej v marci 2012). Krátkodobé ubytova-

nie je v  Bulharsku v  rámci uzavretého režimu, kam detské obete OSĽ môžu odísť

z krízového centra len v sprievode inej osoby. Ubytovanie pre dlhodobú reintegráciu

v Bulharsku (ak začlenenie do  rodiny neprichádza do úvahy) je poskytované pros-

tredníctvom existujúcej siete inštitúcií na ochranu detí a ubytovacích služieb v rám-

ci komunít. Tieto zahŕňajú domy pre deti bez rodičovskej starostlivosti (83 v marci

2012), prechodné domovy pre deti (8 vo februári 2012), domovy pod dohľadom (16

v januári 2012), chránené domovy (115 vo februári 2012) a centrá s rodinným typom

ubytovania (76 vo februári 2012).127

Evalvačná štúdia zistila niekoľko spoločných nedostatkov v oblasti ubytovacích sys-

témov pre detské obete OSĽ. Predovšetkým spoločné zmiešané ubytovanie det-

ských obetí OSĽ s deťmi z rôznych kategórií (MBS, zneužívané deti, deti páchajúce

menej závažnú trestnú činnosť) vedie k  tlaku a  konfliktom a  niekedy nepriaznivo

ovplyvňuje proces zotavovania sa detskej obete OSĽ (Bulharsko, Taliansko) . V nad-

väznosti na toto umožnilo v Bulharsku nedávne opatrenie (z marca 2012) profilova-

nie sa krízových centier, ktoré majú ubytovávať detské obete OSĽ a zneužívané deti

osobitne. Taktiež bol zaznamenaný výskyt útekov detských obetí OSĽ v  Rakúsku

a Taliansku . Útulky, opatrovateľské domy alebo krízové centrá sú často umiestnené

126 Písomná odpoveď č. 92-468 od ASS pre CSD z 3. septembra 2011. Avšak, od marca 2012 počet krízo-vých centier, slúžiacich pre detské obete OSĽ a násilie je 14.

127 Informácie sú dostupné na webovej stránke Agentúry pre sociálnu podporu. Naposledy navštívené 23. marca 2012. Dostupné na: http://www.asp.government.bg/ASP_Client/ClientServlet?cmd=add_con-tent&lng=1&sectid=24&s1=23&selid=3

193

ďaleko od rodín ubytovaných detských obetí OSĽ, čo znemožňuje dobrú komuniká-

ciu medzi rodičmi a príslušnými orgánmi starostlivosti o dieťa (Bulharsko, Sloven-

sko) . V  Bulharsku nie je bývanie pre detské obete OSĽ dostatočne zaistené v  ob-

dobí trvalého riešenia. V tejto fáze je detská obeť často začlenená do rodiny (ktorá

je sama často zapojená do obchodovania) alebo do inštitúcie. Neefektívnosť týchto

rozhodnutí a zlyhávanie pri hľadaní fungujúcich trvalých riešení je preukázané roz-

šírenou tendenciou predlžovaných alebo opakovaných pobytov detských obetí OSĽ

v krízových centrách. Štúdia o Rakúsku odporúča otvorenie zariadení úradov pre so-

ciálne zabezpečenie mládeže a krízových centier pre detské obete OSĽ nad 14 rokov.

Štúdia o Taliansku zas odporúča vyčlenenie cielených finančných prostriedkov pre

detské obete OSĽ.

iv.5.4. Psychologická starostlivosť, lekárska starostlivosť a prístup k vzdelávaniu

Pohotovostné/krátkodobé služby

Pohotovostné alebo krátkodobé služby pre detské obete OSĽ sú poskytované v Ra-

kúsku, Bulharsku, Maďarsku, Taliansku a na Slovensku. Sociálny systém v Švédsku

nerobí rozdiely medzi krátkodobou a dlhodobou starostlivosťou. V Rakúsku, zdravot-

né a  psychologické služby, ak sú potrebné, sú zaručené maloletým bez sprievodu

a detským obetiam OSĽ, ktoré buď spadajú do režimu základnej sociálnej podpory,

alebo do pohotovostnej starostlivosti. Formy poskytovania týchto služieb sa odlišujú

v závislosti od regiónov Rakúska. V Drehscheibe, napríklad, je lekárska a psycholo-

gická starostlivosť poskytovaná externými poskytovateľmi. Pohotovostné služby pre

detské obete OSĽ v Bulharsku sú poskytované prostredníctvom siete 11 krízových

centier, ktoré ponúkajú štandardný balík služieb určený Metodológiou pre poskyto-

vanie služieb krízovými centrami (marec 2012). Lekárska starostlivosť, vzdelávanie

a psychologická podpora sú povinné prvky štruktúry služieb krízových centier v Bul-

harsku. Lekárska starostlivosť je zvyčajne poskytovaná zmluvami uzatvorenými me-

dzi krízovými centrami a všeobecnými lekármi, ktorí navštevujú centrum 2 až 3-krát

do týždňa. Lekárske vyšetrenie po príchode detskej obete OSĽ do krízového centra

je štandardným postupom.

Pohotovostné podporné opatrenia v  Taliansku sú poskytované tri mesiace s  mož-

nosťou predĺženia o  ďalšie tri mesiace. Zahŕňajú lekárske služby a  psychologické

poradenstvo a iné služby. Realizácia týchto služieb nie je upravená smernicami ani

štandardnými metodológiami postupu a je značne rozdielna. Z tohto dôvodu nie je

možné hodnotiť ju ako celok. MBS v  Maďarsku majú nárok na  humanitárnu kartu,

ktorá im umožňuje prístup k bezplatnej lekárskej starostlivosti, pokým ich právne po-

stavenie nie je vyriešené.

194

V  Švédsku spadá hlavná zodpovednosť za  deti, ktoré sú obeťou trestných činov

na miestne úrady sociálneho zabezpečenia. V súlade so zákonom o sociálnych služ-

bách, úrady sociálneho zabezpečenia poskytujú detským obetiam trestných činov

podporu vrátane psychologickej, sociálnej, finančnej a  praktickej podpory. Avšak,

jeden špeciálny program na podporu a rehabilitáciu detských obetí OSĽ vytvorený

Miestnou správnou radou v  Štokholme predpokladá implementáciu krátkodobých

a dlhodobých opatrení. Krátkodobé opatrenia sú zamerané na vytvorenie bezpečia

a stability a poskytujú prvú podporu dieťaťu. Psychologická pomoc môže byť poskyt-

nutá v rámci rozličných schém: v nemocniciach, v MVO a súkromných terapeutických

centrách s  programami zameranými na  traumu. Lekárska starostlivosť pre detské

obete OSĽ je poskytovaná bežnými inštitúciami lekárskej starostlivosti; neexistuje

žiadna špecifická spolupráca s konkrétnou lekárskou inštitúciou.

Na  Slovensku sa odporúča, aby konzultácia s  psychológom bola vykonaná ihneď

po umiestnení detskej obete do náhradnej starostlivosti. Okrem toho sa v detskom

domove uskutočňujú pravidelné návštevy psychológa z charity a Slovenskej huma-

nitnej rady. Psychologická starostlivosť pre dospelé a detské obete OSĽ v Maďarsku

nie je dostatočne poskytovaná prostredníctvom štátnej zdravotnej starostlivosti, kto-

rá trpí nedostatkom psychiatrov. Psychologické potreby obetí OSĽ sa snaží pokrý-

vať Nadácia Cordelia, ktorá poskytuje rehabilitáciu a psychologické služby v šiestich

centrách po celej krajine.

iv.5.5. Riziko opätovného obchodovania

Hoci oficiálne údaje o príkladoch opakovaného obchodovania s ľuďmi v skúmaných

krajinách neexistujú, výskum na  základe rôznych indikátorov potvrdil, že opakova-

né obchodovanie s obeťami je problémom vo všetkých šiestich krajinách. Napríklad,

zo šiestich detských obetí obchodovania identifikovaných na  Slovensku v  rokoch

2008 – 2011 boli dve vážne ohrozené možnosťou opätovného obchodovania. Po-

dobne potvrdila v Bulharsku väčšina z opýtaných poskytovateľov služieb pre obete

obchodovania, že boli u nich prijaté deti, s ktorými sa obchodovalo už viackrát. Ďal-

ším dôkazom opätovného obchodovania je veľký počet útekov z ubytovacích zaria-

dení, zaregistrovaných ako v krajine pôvodu, tak aj v cieľovej krajine. V Rakúsku sa

podľa tvrdení expertov 30 až 50 percent detí poslaných do organizácie Drehschei-

be napokon stratí.128 V Maďarsku približne polovica zahraničných MBS, v niektorých

prípadoch sú to aj obete obchodovania, zmiznú zo zariadenia v meste Fót, a  to aj

napriek tomu, že sa uchádzali a dostali trvalý pobyt, aby mohli pokračovať vo svojej

ceste do ďalších členských štátov EÚ. Podľa expertov deti utekajú, keď sú ohroze-

né páchateľmi, ktorí predpokladajú, že deti dostali povolenie na  pobyt na  oplátku

za spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. V Taliansku, podľa ľudí posky-

128 Na  druhej strane organizácia Drehscheibe rozvinula prostredníctvom svojich partnerov spoluprácu a vyvinula systém monitorovania a podávania správ o situácii detí po svojom návrate do krajiny pôvodu.

195

tujúcich služby, vysoké percento neplnoletých utečie zo zariadení, najmä v začiatoč-

nej fáze pomoci, keď ešte neplnoletí nemali čas a možnosť vytvoriť si dôverný vzťah

s pracovníkmi. Údaje o výsledkoch z programov z článku 13 odhalili, že takmer v 15

percentách prípadov zariadenie stráca kontakt s obeťami, ktorým pomohlo, pričom

podľa aktuálnych informácií v 1,4 percentách sa obeť vrátila do kruhu vykorisťovania.

Výskum určil niekoľko rizikových faktorov a aktuálne postupy pri opätovnom obcho-

dovaní v skúmaných krajinách:

i) Nedostatok formálnych postupov na posúdenie rizík na národnej úrovni . Ako už

bolo povedané, formálne postupy posúdenia rizík existujú len v  jednej skúmanej

krajine (v  Bulharsku). To znamená, že riziko opätovného obchodovania s  ľuďmi je

často dôkladne analyzované len na základe individuálneho posúdenia, alebo môže

byť často podceňované, keď existujú dohody o návratoch pre detské obete obchodo-

vania a návrat je uprednostňovaným riešením.

ii) Nedostatok kompletných doplňujúcich informácií o detských obetiach po jeho/

jej umiestnení v ubytovacom zariadení . Toto je problém identifikovaný nielen v kra-

jinách pôvodu, ale aj v  cieľových krajinách. V  niektorých prípadoch je to následok

zlej spolupráce medzi orgánmi krajiny pôvodu a cieľovej krajiny, alebo to môže byť

aj dôsledkom neefektívnej spolupráce medzi inštitúciami v krajinách, kde je obeť re-

integrovaná. V Bulharsku bolo umiestnenie maloletých v krízovom centre s obme-

dzenými alebo žiadnymi sprievodnými informáciami a  dokumentáciou označené

za problém, a to nielen v monitorovacej správe, ktorú vykonala štátna agentúra pre

ochranu detí129, ale aj pri rozhovoroch s pracovníkmi v krízových centrách. V niekto-

rých prípadoch bola táto prax použitá, aby sa zatajili niektoré skutočnosti týkajú-

ce sa telesného alebo duševného stavu dieťaťa, ktoré by mohli urýchliť zamietnutie

umiestnenia. V ďalších prípadoch to bolo pre naliehavosť umiestnenia a v mnohých

prípadoch neboli zhromaždené žiadne ďalšie informácie.

iii) Zapojenie rodiny do  obchodovania je známe v  prípadoch detských obetí OSĽ,

ktoré sa stali obeťou obchodovania s cieľom žobrania a vreckových krádeží. Takéto

formy vykorisťovania výskum identifikoval vo všetkých šiestich krajinách pôvodu, ako

aj v cieľových krajinách. Ťažkosti spojené s preukázaním spoluviny rodín pri obcho-

dovaní, ktorá by viedla k ďalšej činnosti, vrátane obmedzení alebo pozbavení rodičov-

ských práv, spôsobujú, že sa nedá zabrániť kontaktu medzi obeťami a páchateľmi.

iv) Nedostatok pravidelného posúdenia rizika a  bezpečnosti počas pobytu v  uby-

tovacom zariadení . Výskum realizovaný v Bulharsku nezistil žiadne postupy pre po-

129 Анализнарезултатитеоттематичнаплановапроверканадейносттанакризиснитецентрове, връзката и взаимодействиетоим с дирекции „Социалноподпомагане”, март – юни 2011, с. 3 (Ana-lýzy výsledkov supervízie činností krízových centier a ich vzťah a spolupráca s oddeleniami pre sociálnu pomoc, marec – jún 2011, str. 3). Dostupné na:http://sacp.government.bg/programidokladi/

196

súdenie pravidelného rizika a posúdenia bezpečnosti počas pobytu detských obetí

obchodovania v  ubytovacích zariadeniach. Skutočnosť, že v  mnohých prípadoch,

najmä v  cieľových krajinách určenia, sú detské obete obchodovania umiestnené

v nechránených zariadeniach (napríklad v ubytovniach, detských domovoch a pod.)

svedčí o tom, že bezpečnostná situácia dieťaťa nie je dôkladne zohľadnená v priebe-

hu jeho pobytu v zariadení. V Taliansku boli kontakty maloletých s „milencami“ často

udávané ako dôvody úteku obetí obchodovania s cieľom sexuálneho zneužívania.

v) Inštitucionalizácia detských obetí obchodovania alebo umiestnenie obete v ne-

vhodnom zariadení . Tento problém sa týka dlhodobej reintegrácie detských obetí

obchodovania s ľuďmi a bol identifikovaný vo všetkých troch krajinách pôvodu obetí.

Podrobnejšie informácie k tomu sú opísané v nasledujúcej kapitole.

iv.5.6. Reintegrácia v rodine: komunitné prostredie alebo inštitúcie

Analýza dlhodobej reintegrácie detských obetí obchodovania s  ľuďmi je zameraná

predovšetkým na  krajiny pôvodu obetí, pretože ako už bolo spomenuté, s  výnim-

kou Talianska, návrat detských obetí do  krajiny pôvodu je obľúbeným dlhodobým

riešením v  cieľových krajinách. To znamená, že Rakúsko ani Švédsko doteraz ne-

vytvorilo komplexný dlhodobý rámec pomoci pre detské obete obchodovania, ktorý

by sa zameral na  ich sociálne zasadenie v  cieľovej krajine. Informácie o  Taliansku

sú poskytované oddelene, zatiaľ čo analýza v tejto časti je zameraná predovšetkým

na Bulharsko a v menšej miere na Slovensko, ktoré má ale obmedzený počet prípa-

dov detských obetí obchodovania. Málo informácií je k dispozícii o cestách ohľadom

dlhodobej pomoci pre detské obete OSĽ v Maďarsku.

Veľkou výzvou na hodnotenie trvalého riešenia v krajinách pôvodu je nedostatok sys-

tematických údajov o reintegračných cestách detských obetí OSĽ. Napríklad Agen-

túra pre sociálnu pomoc v Bulharsku vytvára štatistiky o detských obetiach obcho-

dovania, sledované oddelením pre ochranu detí. Tieto údaje ale nie sú zhrnuté podľa

druhu služieb ponúkaných alebo navrhovaných pri reintegrácii. Táto analýza vychá-

dza teda z informácií o reintegračných cestách jednotlivých prípadov detských obetí

obchodovania na Slovensku a v Bulharsku a je doplnená údajmi o dlhodobých rein-

tegračných cestách všetkých ohrozených detí v Bulharsku (vrátane detských obetí

OSĽ), ktoré pomáhajú označiť dostupné možnosti sociálnej reintegrácie v krajine.

V súlade s hlavnými princípmi „Dohovoru o právach dieťaťa a podpore výchovy die-

ťaťa v rodine“ je prvým a najčastejším riešením zariadiť návrat detských obetí OSĽ

do biologickej rodiny. Jasný údaj o prevládaní tohto dlhodobého riešenia sa objavil

v Bulharsku a Maďarsku. V Bulharsku bola táto rozšírená rodinná reintegrácia potvr-

dená na základe dostupných dát o reintegračných trasách ohrozených detí, ako aj

197

na základe hodnotení od poskytovateľov služieb. Avšak, služobní poskytovatelia, ako

aj národné zainteresované skupiny, uvádzajú, že detské obete OSĽ sú často reinteg-

rované do svojich rodín bez identifikovania spoluúčasti rodičov na obchodovaní, naj-

častejšie obchodovaní s cieľom vreckových krádeží a žobrania. Existujú dva dôležité

faktory, ktoré to vysvetľujú. Jedným z nich je skutočnosť, že zapojenie rodín do kri-

minálnych činov je ťažké dokázať. Ďalší faktor súvisí so stavom vývoja alternatívnej

starostlivosti v Bulharsku, ktorá je ešte len v začiatočnej fáze a nebola prispôsobená

starostlivosti o potreby detských obetí obchodovania s ľuďmi.

Veľmi málo informácii je dostupných o umiestnení dieťaťa v pestúnskych rodinách,

čo je druhou najčastejšie preferovanou voľbou na integráciu, keď umiestnenie v bio-

logických rodinách alebo u príbuzných nie je možné. Avšak, poskytovatelia sociálnych

služieb zo Slovenska a  Bulharska informujú o  ťažkostiach pri hľadaní dostupných

pestúnskych rodín, ktoré by mohli zabezpečiť starostlivosť o  detské obete obcho-

dovania. To by mohlo byť vysvetlené tým, že tento typ starostlivosti je vo východnej

Európe relatívne nový a  neexistuje dostatok vyškolených rodín, ktoré by sa starali

o detské obete obchodovania.

Podobne spôsobuje nedostatok systematických údajov ťažkosti dospieť k záverom,

pokiaľ ide o  umiestnenie detských obetí obchodovania v  komunitnom prostredí

v krajinách pôvodu . Veľmi nízky počet obetí na Slovensku ukazuje, že ide o možnosť,

ktorá sa vyskytuje pomerne často. Jednej detskej obeti obchodovania bola poskyt-

nutá pomoc v ubytovacom zariadení Náruč, ktorý patrí jednej mimovládnej organi-

zácii a ďalšej obeti bola poskytnutá ústavná starostlivosť rodinného typu v detskom

domove v Topoľčanoch.

V Bulharsku sú čísla ohrozených detí podporovaných prostredníctvom komunitných

centier výrazne nízke. Podľa údajov zozbieraných počas návštev v krízových centrách

v Bulharsku, len 15 percent ohrozených detí bolo z komunitných služieb. Oneskore-

nie vo vývoji komunitnej podpornej infraštruktúry je jedným z hlavných faktorov pre

relatívne nízky podiel umiestnenia detských obetí OSĽ v týchto zariadeniach v Bul-

harsku. Mnoho menších miest alebo viac geograficky odľahlé regióny majú zaostalé

siete podporných služieb. Vo väčších mestách, kde sú viac etablované podporné sie-

te, je dôvodom nedostatočná kapacita alebo neochota komunitných centier pomôcť

detským obetiam OSĽ.

Spoločným záujmom, pokiaľ ide o dlhodobé reintegračné cesty v rámci týchto dvoch

krajín pôvodu, je umiestnenie detských obetí OSĽ v inštitucionálnej starostlivosti .

Odhad bulharského Helsinského výboru, ktorý vychádza z údajov zozbieraných po-

čas návštev 12 krízových centier potvrdil, že 40 percent z podporovaných detí bolo

následne umiestnených v špecializovaných zariadeniach. Na Slovensku sú maloletí

bez sprievodu (potenciálne obete obchodovania s  ľuďmi) ubytovaní v  špeciálnych

198

zariadeniach pre deti bez sprievodu. Chlapci v obci Horné Orechové (Trenčín, stred-

né Slovensko) a dievčatá v špeciálnych zariadeniach v Medzilaborciach (východné

Slovensko). Na Slovensku existujú takisto príklady umiestnenia detských obetí OSĽ

v detských domovoch, ako napríklad v Bytči (verejná inštitúcia v pôsobnosti Minister-

stva práce, sociálnych vecí a rodiny SR). V Bulharsku smerujú deti, ktoré boli umiest-

nené do  ústavnej starostlivosti, najčastejšie priamo do  domovov bez rodičovskej

starostlivosti.

Umiestňovanie detskej obete OSĽ do ústavnej starostlivosti je problematické z nie-

koľkých dôvodov. Po prvé, v týchto inštitúciách pomer služieb poskytovaných dieťaťu

je nižší, čo znamená, že osobitné potreby detskej obete OSĽ nemusia byť vhodne

poskytnuté. Navyše, v  Bulharsku boli zistené extrémne prípady nedbanlivosti voči

dieťaťu v takýchto inštitúciách, čo výrazne znižuje šance na úspešné sociálne integ-

rovanie sa a zvyšuje riziko opakovaného obchodovania.

Taliansko poskytuje v  rámci svojich práv pre obete obchodovania podľa článku 18

dlhodobú reintegráciu obetiam vrátane detských obetí OSĽ. Vďaka svojmu systému

verejného financovania prostredníctvom útvaru pre Rovnosť príležitostí pre poskyto-

vateľov služieb sa Taliansko stalo jedinou krajinou, ktorá zhromažďuje súhrnné údaje

o typoch reintegračných ciest obetí.

Avšak, databáza nerozlišuje údaje podľa vekových skupín. Napriek tomu, celkové per-

cento pomoci ponúkanej všetkým obetiam (dospelí aj maloletí) poskytuje informáciu

o dostupných reintegračných možnostiach a takisto odhaľuje niektoré reintegračné

spôsoby, najmä detí a mladistvých. Z údajov zozbieraných pre projekty realizované

v  rámci článku 18 vyplýva, že najvýraznejší pomer prijímateľov (36,9 percenta) je

v rámci komunitného dohľadu. K dispozícii je tiež podporný mechanizmus obetiam

mimo obdobia podpory ponúkanej podľa článku 18 a až do dosiahnutia úplnej ne-

závislosti. Ubytovaním v rodinnom dome je reintegračná cesta ukončená pri šiestich

percentách obetí, zatiaľ čo takmer dve percentá (väčšinou neplnoletí) bývajú spolu

s rodinou.

iv.5.7. Aktívna spolupráca medzi poskytovateľmi služieb a policajnými orgánmi

Výskum identifikoval niekoľko typov spolupráce medzi poskytovateľmi služieb a práv-

nymi orgánmi zriadenými s cieľom identifikácie detských obetí obchodovania s ľuď-

mi a  podporovaním ich reintegrácie. Všeobecne sa dá zhrnúť, že väčšia formálna

spolupráca medzi poskytovateľmi služieb a orgánmi činnými v trestnom konaní pre-

bieha vo fáze identifikácie a kontroly, zatiaľ čo asistenčné zariadenia sa spoliehajú

na neformálne vzťahy s políciou počas procesu pomoci obetiam a ich reintegrácie.

199

OČTK hrajú dôležitú úlohu v  identifikácii obetí, a dokonca v niektorých krajinách je

polícia jedinou inštitúciou, ktorá môže identifikovať obete. Výskum vytvoril niektoré

formalizované štruktúry a postupy pre spoluprácu medzi OČTK, orgánmi na ochranu

detí a  poskytovateľmi služieb v  prípadoch ohrozených detí, ktoré by sa mohli stať

detskými obeťami násilia.

Napríklad v  Bulharsku, OČTK a  poskytovatelia sociálnych služieb sa zúčastňujú

interdisciplinárneho mechanizmu pre spoluprácu v  prípadoch detských obetí ná-

silia alebo ohrozených násilím. V súlade s týmto mechanizmom bol založený mul-

tidisciplinárny tím, ktorý vedie odborník z odboru na ochranu dieťaťa s cieľom infor-

movania o situácii dieťaťa a  takisto pripravuje akčný plán, ktorý definuje úlohy pre

všetky príslušné zainteresované strany. V Švédsku majú policajné orgány povinnosť

hlásiť ohrozené deti na príslušných úradoch sociálnej starostlivosti. S cieľom zlep-

šenia koordinácie založilo mnoho obcí interdisciplinárne skupiny zahŕňajúce políciu,

prokurátorov, orgány sociálnej starostlivosti, poskytovateľov služieb, lekárov a  psy-

chológov. V  Taliansku stanovuje Teramo protokol súbor usmernení pre priblíženie

sa potenciálnym obetiam obchodovania s  ľuďmi a  ich vykorisťovaniu na  miestnej

úrovni. Protokol naznačuje prevádzkové postupy, ako má vyzerať spolupráca medzi

políciou, súdnictvom, verejnými subjektmi a  organizáciami občianskej spoločnosti

pomocou multidisciplinárneho prístupu.

Ďalším príkladom inštitucionalizovanej spolupráce medzi poskytovateľmi služieb/

orgánmi na ochranu detí a právnymi orgánmi je spolupráca pri účasti dieťaťa v trest-

nom konaní. Orgány na  ochranu dieťaťa alebo orgány sociálnej starostlivosti, ako

aj poskytovatelia služieb, sú prítomní v prípadoch, keď sú neplnoletí na výsluchoch

na polícii, aby sa zabezpečilo, že výsluch bude vykonávaný spôsobom vhodným pre

deti.

Neformálnosť vzťahov medzi OČTK a poskytovateľmi služieb je pravdepodobne pre-

vládajúcim typom spolupráce vo fáze pomoci obetiam. Všeobecne platí, že poskyto-

vatelia služieb, ktorí majú viac skúseností v oblasti pomoci detským obetiam/ MBS,

nadviazali lepšie vzťahy s  miestnymi policajnými štruktúrami (Drehscheibe a  Lefö

v Rakúsku, Civico Zero a A-28 strediská v Taliansku, detské domovy v Švédsku, Ná-

ruč na Slovensku, Balvan a Dragoman krízové centrá v Bulharsku). Boli identifikova-

né rôzne formy spolupráce. Napríklad, zariadenia môžu upozorniť miestnu políciu

v prípade ohrozenia v objekte alebo pri riziku úteku alebo opätovnom obchodovaní

detskej obete OSĽ. Polícia sa tak môže podieľať na  odstraňovaní maloletých (po-

tenciálne obete) z ulíc v noci a posielať ich do asistenčných zariadení. V Bulharsku

zaručuje polícia 24-hodinovú ochranu deťom bez dokumentácie, ktoré sú umiest-

nené v  krízových centrách s  cieľom zhromaždiť príslušné informácie. V  Bulharsku

na základe neformálnych vzťahov polícia často podporuje logisticky slabo vybavené

zariadenie, napr. pri doprave detských obetí obchodovania.

200

v. Závery a odporúčania

Táto správa ponúka podrobnú analýzu pokroku dosiahnutého v  programe rezervy

na pomoc a reintegráciu detských obetí obchodovania v šiestich členských štátoch

EÚ. Zdôraznila tiež tie aspekty pomoci a  reintegračného procesu, ktoré je potreb-

né zlepšiť. Porovnávacia analýza určila rad problémov, ktoré treba riešiť v cieľových,

ako aj v zdrojových krajinách, s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu a pomoc detským

obetiam OSĽ. Tieto výzvy zahŕňajú zabezpečenie základných detských práv v súlade

s medzinárodnými právnymi normami a zaistenie väčšej ako len formálnej participá-

cie občianskej spoločnosti pri tvorbe, ako aj implementácii politík. Ďalej, dosiahnutie

národného prístupu boja proti obchodovaniu s ľuďmi aj pomocou zavedenia centra-

lizovaných systémov na zber dát a kontrolné mechanizmy.

Celkový reintegračný prístup pre detské obete OSĽ

Súčasný výskum preukázal, že krajiny pôvodu dosiahli trochu významnejší pokrok pri

vytváraní politického rámca v boji proti obchodovaniu s ľuďmi v súlade s medzinárod-

nými normami. Všetky tri krajiny pôvodu zaviedli útvary zaoberajúce sa bojom proti

obchodovaniu s ľuďmi a vypracovali národné referenčné mechanizmy. Medzi cieľový-

mi krajinami vyvinulo Rakúsko najkomplexnejšiu odpoveď v boji proti obchodovaniu

s ľuďmi vrátane koordinačného orgánu a rozvoja akčných plánov v rámci boja proti

OSĽ.

Bulharsko, Slovensko a  Rakúsko vykazujú vyšší stupeň politického záväzku/anga-

žovanosti, o čom svedčí realizácia programov proti obchodovaniu s ľuďmi každý rok

alebo každé dva roky. Avšak, politické dokumenty v oblasti boja proti obchodovaniu

s ľuďmi v týchto krajinách trpia množstvom nedostatkov, napr. nedostatkom centra-

lizovaných mechanizmov pre zber dát, ako aj nedostatkom identifikovaných obetí vo

všetkých krajinách. Tieto narušujú kvalitu reakcie na boj proti obchodovaniu s ľuďmi,

pretože nie sú založené na riadnych dôkazoch založených na analýze hlavných tren-

dov v obchodovaní s  ľuďmi (napr. druhy vykorisťovania, profily detských obetí OSĽ,

rozsah aktivít obchodovania s  ľuďmi). Absencia dobre navrhnutých mechanizmov

zberu dát spolu s nedostatkom externého monitorovania a hodnotenia mechaniz-

mov zabraňuje efektívnemu hodnoteniu politík z hľadiska ich účinnosti, efektívnosti

a vplyvu.

Aj keď väčšina zo skúmaných krajín vytvorila buď stratégie (Maďarsko, Slovensko),

alebo akčný plán proti obchodovaniu (Rakúsko, Bulharsko, Slovensko a  Švédsko),

vo väčšine prípadov ide o dokumenty, ktoré potrebujú jasnejšie vymedzenie zdrojov

a jasnejší harmonogram realizácie činností s cieľom zaručiť efektívnejšie formulova-

nie politík a  potvrdiť štátnu zodpovednosť na boj proti obchodovaniu. Vo všetkých

šiestich krajinách, poskytovatelia služieb dostanú finančné prostriedky z národných

rozpočtov pre vytvorenie prístreškov a/alebo na ponuku služby obetiam obchodova-

201

nia s ľuďmi. Avšak, existujú dôkazy, ktoré poukazujú na nedostatočné financovanie.

Navyše, žiadna zo skúmaných krajín nezaviedla špecializované zariadenia pre det-

ské obete obchodovania. Namiesto toho sa detským obetiam OSĽ pomáha spolu

s  dospelými obeťami obchodovania alebo s  ostatnými deťmi, ako sú maloletí bez

sprievodu, ohrozené deti alebo obete násilia.

Všetkých šesť krajín EÚ ratifikovalo príslušné zmluvy týkajúce sa boja proti obcho-

dovaniu s ľuďmi a ochrany práv dieťaťa, aj keď základné práva, ako napríklad právo

na prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, sú vo väčšine prípadov (s výnimkou

Talianska) podmienené získaním trvalého pobytu alebo azylového štatútu. Okrem

toho, z výskumu vyplýva, že aj keď šesť členských štátov ratifikovalo Dohovor pre prá-

va dieťaťa, ktorý stanovuje, že „najlepší záujem dieťaťa“ by mal riadiť všetky akcie ale-

bo opatrenia prijaté v jeho/jej mene, žiadna z krajín nevyvinula formálne podmienky

pre rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa.

Výskum preukázal, že všetky krajiny sa snažia dosiahnuť inú úroveň medzirezortnej

účasti a  zapojenia sa občianskej spoločnosti do  boja proti obchodovaniu s  ľuďmi.

Štyri z krajín, ktoré zaviedli koordinačné orgány na boj proti obchodovaniu s ľuďmi,

(Rakúsko, Bulharsko, Maďarsko a Slovensko) umožňujú účasť všetkých príslušných

vnútroštátnych orgánov. Tri členské štáty (Rakúsko, Bulharsko a Slovensko) zaviedli

expertné poradenské/pracovné skupiny, ktoré zaisťujú účasť občianskej spoločnosti

pri vytváraní politík.

Avšak, kvalita účasti mimovládnych organizácií je poznačená štrukturálnymi alebo

administratívnymi prekážkami. V prípade Bulharska a Slovenska býva spätná väzba

mimovládnych organizácii k politickým dokumentom často prehliadaná, hoci nefor-

málne konzultácie sú účinnejšie. Mimovládne organizácie sú často zahrnuté do re-

alizácie aktivít boja proti obchodovaniu s  ľuďmi, hoci s  výnimkou prostriedkov pre

poskytovateľov služieb na pomoc obetiam, žiadna zo šiestich sledovaných krajín ne-

registruje finančné prostriedky na realizáciu akcií boja proti obchodovaniu zo strany

mimovládnych organizácií.

Pomoc detskej obeti obchodovania podľa oblasti reintegrácie

Jedným z hlavných rozdielov v oblasti podpory detských obetí obchodovania v rámci

šiestich krajín je rozdiel medzi decentralizovaným systémom pre ochranu a podporu

detí v Rakúsku, Taliansku a Švédsku a odlišným centralizovaným systémom na Slo-

vensku, v Bulharsku a do istej miery aj v Maďarsku. Záverečné hodnotenie ukázalo,

že decentralizované implementovanie podpory detských obetí obchodovania môže

mať ako pozitívne, tak aj negatívne účinky. Na jednej strane to vytvára priestor na roz-

voj dobrých príkladov z  praxe založených na  regionálnom/miestnom rozhodovaní.

Na druhej strane by decentralizované poskytovanie služieb mohlo viesť k rôznej kva-

lite integračných a  ochranných služieb, závislých od  úrovne vnímania a  zapojenia

sa konkrétnych osôb v príslušných inštitúciách na miestnej úrovni, ktorá si vyžaduje

202

účinnú kontrolu a zodpovednosť. Je potrebné poznamenať, že centralizované sys-

témy pre starostlivosť o dieťa v Bulharsku a na Slovensku, ktoré majú silnú tradíciu

v ústavnej starostlivosti, doposiaľ ukázali malý potenciál pre efektívnu dlhodobú re-

integráciu detských obetí obchodovania.

Regionálne rozdiely vo vykonávaní opatrovníckych služieb identifikované v Rakúsku,

Taliansku a Švédsku sa zdajú byť nevýhodné, ale súčasne aj výhodné pre detské obe-

te obchodovania. Mohli by zahŕňať včasné vymenovanie opatrovníkov s príslušnými

školeniami a ich priebežnú podporu (Taliansko, Švédsko), obmedzený počet zvere-

ných detí a mladistvých (Taliansko) a časté stretnutia medzi deťmi a opatrovníkmi

(Švédsko). Na druhej strane rozmanitosť v používaní postupov týkajúcich sa opat-

rovníckej služby môže viesť k situácii, kedy príslušné orgány v rôznych regiónoch ne-

splnia povinnosť prevziať opatrovníctvo nad MBS/detskými obeťami OSĽ (Rakúsko)

alebo môžu viesť k zvereniu veľkého množstva detí tomu istému inštitucionálnemu

opatrovníkovi (Rakúsko, Taliansko). Prieskum opatrovníckych služieb poskytovaných

v Bulharsku, na Slovensku a v Maďarsku ukazuje, že tieto podliehajú uniformnej im-

plementácii a doposiaľ nie sú dobre prispôsobené špecifickým potrebám detských

obetí obchodovania. Napríklad v Bulharsku vyzerajú byť detské obete nedostatočne

chránené, a to napriek tomu, že majú právnych zástupcov (rodičia alebo blízki prí-

buzní) alebo inštitucionálneho zástupcu. Takisto zákonní zástupcovia v Maďarsku,

ktorí sú poverení úlohou chrániť v  súdnom konaní, nedostávajú žiadne špeciálne

tréningy a ich povinnosti nie sú viazané na žiadne špecifické profesijné požiadavky.

Preto by krajiny pôvodu mali zvážiť zriadenie skupiny dobre vyškolených profesionál-

nych zákonných zástupcov starajúcich sa o detské obete obchodovania, ktorí môžu

zabezpečiť záujmy dieťaťa v každej fáze prijímania pomoci a podpory.

Štyri zo skúmaných krajín (Rakúsko, Taliansko, Slovensko a Švédsko) nemajú žiadne

štandardné celoštátne pokyny pre mapovanie a dokumentáciu identifikácie detských

obetí OSĽ. Toto v kombinácii s decentralizovaným systémom ochrany Rakúska, Ta-

lianska a Švédska robí proces mapovania a dokumentáciu v týchto troch krajinách

závislou na  dohode jednotlivých inštitúcií a  odborníkov na  regionálnej a  miestnej

úrovni. Komplexné a efektívne mapovanie a dokumentovanie detských obetí obcho-

dovania je takisto brzdené absenciou špeciálneho Etického kódexu pre vypočúvanie

detských obetí OSĽ právnymi orgánmi a poskytovateľmi služieb vo všetkých šiestich

krajinách. Je potrebné poznamenať, že spolupráca medzi poskytovateľmi služieb

a OČTK je viac formalizovaná v identifikácii a opisnej fáze a viac neformálna vo fáze

pomáhania obetiam.

Hoci riziko a  hodnotenie bezpečnosti je kľúčovou súčasťou komplexného riadenia

individuálneho prípadu na nájdenie trvalého riešenia, z výskumu vyplýva, že iba jed-

na krajina, Bulharsko, má formalizovaný postup na stanovenie rizika. Prevládajúcou

praxou v cieľových krajinách v súčasnosti je zameranie sa na rýchly bezpečný návrat

obete, stratégie, ktorá niekedy negatívne ovplyvňuje proces stanovenia rizika a bez-

203

pečnosti v krajinách pôvodu. S cieľom zabezpečiť zistenie a vykonávanie účinných

trvalých riešení je dôležité, aby sa posudzovanie rizika lepšie vykonávalo ako v zdro-

jovej, tak aj v krajine pôvodu.

Ďalšie dva závery tohto aktuálneho výskumu sa javia relevantné pre diskusiu o hod-

notení rizík. Po prvé, orgány boja proti OSĽ v šiestich krajinách založili iniciatívy pre

medzinárodnú spoluprácu na identifikáciu a postúpenie obetí, aj keď väčšina takejto

spolupráce prebieha na základe okamžitej potreby, skôr, než na základe inštitucio-

nálnych mechanizmov. Po  druhé, žiadna z  týchto troch cieľových krajín (Rakúsko,

Taliansko a Švédsko) nevytvorila národný referenčný mechanizmus, ktorý načrtáva

zodpovednosti všetkých strán pre návrat a reintegráciu detských obetí obchodova-

nia.

Výskum preukázal, že päť skúmaných krajín nemá formalizované postupy alebo

usmernenia pre rozvoj reintegračných plánov pre detské obete OSĽ – nielen na pre-

chodnú fázu, ale aj na dlhodobú reintegračnú fázu (Rakúsko, Maďarsko, Taliansko,

Slovensko a Švédsko). Zároveň výsledky výskumu ukázali, že dostupnosť národných

smerníc pre reintegračné plány (v Bulharsku) nie sú zárukou efektívneho fungovania

systému starostlivosti detských obetí OSĽ. Nedostatky v inštitucionálnej spolupráci,

mobilizácii zdrojov a odbornej kvalifikácii prijímaných zamestnancov by mohli ohro-

ziť účinnú integráciu detských obetí OSĽ, dokonca i v prítomnosti dobre navrhnutých

národných smerníc pre rozvoj opätovného začlenenia obetí. Bez ohľadu na prítom-

nosť alebo neprítomnosť národných smerníc je ťažké posúdiť relevantnosť a  účin-

nosť plánov opätovného začlenenia, pretože žiadna zo šiestich sledovaných krajín

nevytvorila kontrolné mechanizmy pre ich realizáciu.

Súčasný výskum preukázal, že rodina často spolupracuje pri obchodovaní dieťaťa,

ale táto skutočnosť nie je dostatočne zohľadnená v  hodnotení rizika pri detských

obetiach obchodovania. Ďalší výskum je potrebný na stanovenie faktorov dynamiky

spojenej s obchodovaním s deťmi, na ktorom spolupracovala aj rodina a takisto zis-

tením výhod a nevýhod prijatím rodiny v takýchto prípadoch. V niektorých prípadoch

zostáva zlúčenie s rodinou najlepšou voľbou pre dieťa, a  to aj v prípade, že rodina

bola spoluvinníkom pri obchodovaní. Takéto trvalé riešenia by však mali byť zakot-

vené na  strane príslušných inštitúcií, ktorých rodiny sa podieľajú na  obchodovaní

s deťmi. Pozorné posudzovanie rodinných pomerov a kapacít, ako aj návrh vhodnej

podpory a kontrolných mechanizmov, aby zabezpečili primeranú rodičovskú starost-

livosť.

Aj keď Rakúsko, Taliansko a Švédsko sú zvyčajne považované za cieľové krajiny po-

skytujúce priebežnú starostlivosť pre detské obete obchodovania, bolo vo výskume

zistených niekoľko nedostatkov ohľadom prístupu, dostupnosti a  kvality dočasnej

podpory obetiam v týchto krajinách. Po prvé, v prípade Rakúska a Švédska, prístup

k niektorým typom pomoci je len za podmienok dočasného povolenia na pobyt alebo

204

na základe postavenia žiadateľa o azyl. Okrem toho, že je podmienená určitými typmi

pobytu/azylovým statusom (v Švédsku a Rakúsku), často v týchto troch krajinách nie

je právna pomoc k dispozícii obetiam pre obmedzené zdroje alebo nedostatok dosta-

točne kvalifikovaných odborníkov. Nedostatok štandardných prevádzkových metodík

alebo pokynov pre poskytovanie pomoci vo všetkých troch krajinách ohrozuje kvalitu

starostlivosti a bráni možnosti sledovania a vyhodnocovania rôznych typov pomoci.

Významnou výzvou pre hodnotenie trvalého riešenia vykonávaného v krajinách pô-

vodu je nedostatok systematických údajov o  reintegrácii detských obetí obchodo-

vania s  ľuďmi. Dokonca tak, že informácie o jednotlivých prípadoch obetí OSĽ, ako

aj odborné hodnotenia, určujú dostupné a  najčastejšie vykonávané možnosti pre

dlhodobú reintegráciu. V Bulharsku sú detské obete obchodovania najčastejšie rein-

tegrované do ich rodín, čo je problematické, pretože v mnohých prípadoch sú rodiny

často spoluvinníkmi trestného činu. Vo väčšine krajín pôvodu sú údajne najväčšie

ťažkosti pri hľadaní dostupných pestúnskych rodín, ktoré môžu poskytnúť starost-

livosť detským obetiam OSĽ, zatiaľ čo v Bulharsku sú možnosti komunitnej pomoci

pre detské obete OSĽ tiež obmedzené. Spoločným záujmom, pokiaľ ide o dlhodobé

reintegračné cesty vykonávané v  krajinách pôvodu, je umiestnenie detských obetí

OSĽ v ústavnej starostlivosti.

Hoci nie sú dostupné žiadne oficiálne údaje o prípadoch opätovného obchodovania

v skúmaných krajinách, výskum dokázal, že opätovné obchodovanie detských obetí

OSĽ je veľkým problémom vo všetkých šiestich krajinách. Problémom je najmä nedo-

statok formálnych postupov na posudzovanie rizík na národnej úrovni a nedostatok

pravidelného hodnotenia rizík pri poskytovaní starostlivosti. Nedostatočné informá-

cie o dieťati po prevzatí v zariadeniach a zapojenie rodín do obchodovania sú takisto

faktory, ktoré prispievajú k vysokému riziku opätovného obchodovania s obeťami.

205

III. Identifikácia príkladov dobrej praxe

1. Správa – Slovenská republika (december 2012)

→ A l e x a n d r a M a l a n g o n e , M A . , M S c . → T í m e a S t r á n s k á , L L . M .

i. Metodológia – použité metódy a skúsenosti

i.1. Charakteristika krajiny

Slovensko sa všeobecne považuje za krajinu pôvodu a tranzitu, ale v posledných ro-

koch sa objavuje aj ako cieľová krajina pre obchodovanie za účelom sexuálneho ale-

bo pracovného vykorisťovania. Hlavné cieľové krajiny pre OSĽ zo Slovenska sú Veľká

Británia, Česká republika, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko,

Švédsko, Taliansko, Cyprus, Portugalsko, Írsko a  Dánsko.1 Taktiež sú známe prípa-

dy z východného Slovenska, kedy boli ženy obchodované do Maďarska.2 Takmer 50

percent identifikovaných obetí v roku 2009 bolo obchodovaných do Veľkej Británie.

Nedávno sa počet osôb obchodovaných do Veľkej Británie zvýšil.3 Napriek tomu, že

len jedna obchodovaná osoba, pravdepodobne štátny príslušník tretej krajiny, bola

oficiálne nájdená v  roku 2011, medzinárodný výskum a  hodnotiace správy často

odkazujú na  prechod obetí z  Ukrajiny, Moldavska, Bulharska, Rumunska, Balkánu

a Číny cez Slovensko do cieľových krajín v západnej Európe a do Českej republiky.4

Ako uvádzajú slovenské orgány, Slovenská republika je prevažne krajinou pôvodu

obchodovaných osôb. Podľa štatistických informácií poskytnutých slovenskými or-

gánmi, všetky obete OSĽ identifikované v rokoch 2008 a 2009 (57 a 41 jednotlivo)

1 Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008) a interné štatistiky organizácie IOM.

2 Ibid.

3 Nadporučíčka JUDr.  Mária Miklošová, Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, Kancelária národného koordinátora, e-mailová komunikácia zo 14. septembra 2009.

4 Správa o OSĽ 2009: Slovensko; US State Department.

206

boli slovenskými občanmi.5 Väčšina z nich (56 v 2008 a 38 v 2009) bola predmetom

nadnárodného OSĽ a bola identifikovaná v zahraničí. Ostatné obete boli slovenskí

občania obchodovaní vnútroštátne. Nebola identifikovaná žiadna obeť OSĽ zo zahra-

ničia.6 Počet identifikovaných detských obetí OSĽ bol nízky (dve v roku 2008, jedno

v 2009, dve v 2010) a všetky boli slovenskej národnosti. V súvislosti s detskými obe-

ťami bolo v  roku 2010 jedno dievča identifikované ako obeť sexuálneho vykorisťo-

vania a jeden chlapec ako obeť vykorisťovania za účelom práce. Deti identifikované

v rokoch 2008 a 2009 boli obchodované za účelom sexuálneho vykorisťovania. Všet-

ky deti, ktoré boli identifikované, boli obchodované nadnárodne. Do 30. septembra

2011 bolo ako obetí OSĽ identifikovaných 10 mužov, 12 žien a jedno dieťa.7

Vzhľadom k tomu, že policajné štatistiky naznačujú vysoký počet prípadov kupliar-

stva na Slovensku, keď sú obete mladšie ako 18 rokov,8 prípady OSĽ, keď sú obeťami

deti, sa vyšetrujú, stíhajú a prerokúvajú ako prípady kupliarstva. Hodnotiaca správa

UNODC o OSĽ vydaná v roku 20089 upozornila na túto znepokojujúcu prax, ktorá vy-

chádza z nejasnosti legislatívy, nedostatku povedomia medzi pracovníkmi v oblasti

trestného súdnictva vrátane polície a prokurátorov. Správa tiež upozornila na rozdie-

ly definícií OSĽ a kupliarstva a, predovšetkým, na neporozumenia definície obchodo-

vania s deťmi (osobami mladšími ako 18 rokov), kde sa „akékoľvek zlákanie, prepra-

venie, prechovanie, odovzdanie alebo prevzatie dieťaťa za účelom vykorisťovania“

bude považovať za OSĽ. Popri tom sa právne ustanovenie slovenského trestného zá-

kona o platnom súhlase zapojiť sa do sexuálnych aktivít od 15 rokov často interpretu-

je ako dobrovoľný súhlas dieťaťa staršieho ako 15 rokov zapojiť sa do takýchto aktivít,

aj keď sa týkajú OSĽ.10 Fakt, že súhlas je irelevantný a v prípade dieťaťa nemusia byť

použité žiadne formy donútenia, ak ide o OSĽ, nie je celkom pochopený odborníkmi.

Slovenská republika podpísala a ratifikovala skoro všetky relevantné medzinárodné

a európske nástroje v oblasti obchodovania s  ľuďmi. Slovensko taktiež síce podpí-

salo, ale stále neratifikovalo Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym

vykorisťovaním a  sexuálnym zneužívaním, ktorý poskytuje špeciálnu ochranu det-

ským obetiam. V prípade transpozície európskych právnych aktov, Slovensko postu-

5 Rada Európy, Skupina expertov na boj proti OSĽ, Správa o implementácii Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou, Štrasburg, 19. september 2011, Prvé hodnotiace kolo, GRETA 2011(9), para. 9, str. 9.

6 Na začiatku roku 2011 bolo podozrenie, že obeťou OSĽ bol štátny príslušník tretej krajiny, ktoré nebolo potvrdené a osoba ušla do Rakúska, kde sa stretla so svojou dcérou.

7 Nadporučíčka JUDr.  Mária Miklošová, Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, Kancelária národného koordinátora.

8 Na základe rozdelených údajov poskytnutých Úradom pre boj s organizovanou kriminalitou Prezídia po-licajného zboru pre UNODC v roku 2008, počet osôb odsúdených medzi rokmi 2004 a 2007 za trestné činy OSĽ a kupliarstvo, v ktorých obete boli mladšie ako 18 rokov, bolo viac než 50 percent prípadov obchodovania s ľuďmi (19 z 34) a skoro jedna tretina prípadov kupliarstva (10 z 32).

9 Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008).

10 Zákon č. 300/2005 Z. z. trestný zákon v znení neskorších predpisov, § 201.

207

povalo podľa inštrukcií EÚ a prevzalo prijaté smernice o obchodovaní s ľuďmi. Avšak,

Slovensko stále netransponovalo Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24.

júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie. Transpozícia

príslušných smerníc EÚ sa vykonala začlenením ustanovení do už existujúcich práv-

nych predpisov a  ich zmenou v súlade s právom EÚ. Popri medzinárodných a eu-

rópskych orgánoch, ktoré monitorujú uplatňovanie príslušných nástrojov, Slovenská

republika nemá špeciálne orgány na monitorovanie vlastnej legislatívy a jej uplatňo-

vania, okrem bežných súdnych orgánov v rámci súdneho systému.

Slovenská republika nepripravila ani neprijala špecifický Národný akčný plán boja

proti obchodovaniu s  deťmi, ani špecifický Program podpory a  ochrany detských

obetí obchodovania s ľuďmi. Oblasť ochrany detí pred rizikom OSĽ je riešená v rám-

ci všeobecnej Národnej stratégie pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi 2011 – 2014

a  Programu ochrany a  podpory obetí obchodovania s  ľuďmi11 a  v  rámci ostatných

strategických dokumentov (Národný akčný plán pre deti na roky 2009 až 2012) a vo

všeobecnej legislatíve (Trestný poriadok, zákon o sociálnej ochrane detí a sociálnej

kuratele, zákon o rodine a pod.). Program podpory a ochrany obetí OSĽ je upravený

nariadením ministra a zahŕňa všetky obete OSĽ, dospelé aj detské.

V  súvislosti so zberom dát o  obchodovaní bola táto úloha zverená Informačnému

centru na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality, ktoré bolo založe-

né Ministerstvom vnútra SR na začiatku roku 2010. Do novembra 2010 informačné

centrum stále nezačalo so zberom dát o OSĽ a nie je jasné, aké údaje o OSĽ má

centrum zbierať, keďže zákon o prevencii kriminality upravuje zber dát „o prevencii

kriminality“. Údaje týkajúce sa OSĽ samostatne zbiera Ministerstvo spravodlivosti

SR, Ministerstvo vnútra SR,  Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Gene-

rálna prokuratúra, ako aj MVO. Národný koordinátor pre oblasť boja proti OSĽ vedie

expertnú skupinu o OSĽ, ktorá sa stretáva niekoľkokrát do  roka a  taktiež pracovné

skupiny pre oblasť prevencie OSĽ a identifikáciu obetí OSĽ.

Z dôvodu, že bol identifikovaný nízky počet detských obetí OSĽ na Slovensku, len

dve obete OSĽ, vzorka, na ktorej bolo možné vykonať hodnotenie príkladov dobrej

praxe, bola značne obmedzená. Základnou premisou metodológie vrámci analýzy č.

3 bolo popísanie zaužívanej praxe alebo obdobných postupov. To znamená, že v na-

šom prípade postupy a opatrenia, ktoré boli prijaté za účelom reintegrácie dvoch det-

ských obetí OSĽ boli vykonané po prvýkrát a nie je možné za týchto okolností hovoriť

o príkladoch dobrej praxe. Avšak, stále môžeme tieto postupy hodnotiť z pohľadu ich

súladu s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré upravuje Dohovor o právach

dieťaťa, a zároveň ich skúmať, či môžu byť základom pre budúce prípady OSĽ, napr.

prostredníctvom vytvorenia formalizovaného národného referenčného mechanizmu,

ktorý bude citlivý voči deťom.

11 Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, str. 3.

208

1.2. Použité metódy pre zber dát a záležitosti súvisiace so spoľahlivosťou a porovnateľnosťou údajov

Správa bola vypracovaná na  základe dát a  informácií, ktoré boli zozbierané počas

výskumu a získané z analýzy dokumentov, písomných žiadostí o informácie odosla-

ných relevantným subjektom, vrátane sociálnych pracovníkov, právnikov, štátnych

úradníkov, psychológov a mladých dospelých v zariadeniach na zadržanie ilegálnych

migrantov, doplnených následnými rozhovormi po  telefóne, osobnými rozhovormi

a návštevami zariadení pre ochranu detských obetí OSĽ. Návštevy a osobné rozhovo-

ry sa uskutočnili aj v zariadeniach na zadržanie ilegálnych migrantov pre špecifickú

situáciu na Slovensku, s cieľom zhodnotenia celkového zaobchádzania s maloletými

bez sprievodu – osobami, ktoré sú predmetom záujmu súčasného projektu – v exis-

tujúcom rámci podpory a  sociálnej ochrany detí, keďže každá zahraničná detská

obeť OSĽ by mala dostať pomoc v  takomto rámci a  v  detskom domove pre MBS

v  Hornom Orechovom. Zistenia súčasnej národnej správy sú limitované z  dôvodu

nedostatku identifikovaných obetí, keďže len tri detské obete OSĽ boli identifikova-

né12 a bola im poskytnutá pomoc na Slovensku, a preto sú dostupné len obmedzené

informácie pre hodnotenie praxe. Informácie a údaje získané od štátnych orgánov

a relevantných aktérov boli navzájom kontrolované s oficiálnymi štatistickými údajmi

dostupnými na Ministerstve vnútra SR a informáciami zozbieranými MVO, ktoré sú

poskytovateľmi služieb v rámci Programu podpory a ochrany obetí OSĽ, ale aj MVO,

ktoré pracujú s MBS a azylantmi.

1.3. Popis procesu identifikácie príkladov dobrej praxe

Dva prípady obchodovania s  deťmi, ktorým bola poskytnutá pomoc na  Slovensku

boli analyzované podľa usmernenia v rámci metodologických usmernení analýzy č. 3

pre správy o krajinách výskumu o identifikácii príkladov dobrej praxe asistencie a (re)

integrácie detských obetí OSĽ.

Keďže bol dostupný len malý počet prípadov, bolo zložité formulovať závery alebo

odporúčania o „praxi“, nakoľko reálna prax nebola vytvorená . Čo však môžeme kon-

štatovať je, že niektoré postupy by mohli byť v budúcnosti opakovane použité, zatiaľ

čo ostatné by sa mali vylepšiť, alebo úplne odstrániť .

1.4. Hlavné zdroje informácií

Hlavné zdroje informácii tejto správy boli predchádzajúce správy o  detských obe-

tiach OSĽ. Okrem toho sme zbierali informácie od odborníkov, našich kontaktných

12 Obchodovanie za účelom ilegálnej adopcie – ale prípad nebol obchodovanie s  ľuďmi. Toto je dôvod prečo len 2 prípady boli analyzované.

209

osôb. Taktiež sme použili národné politiky a  stratégie o  OSĽ, príslušnú legislatívu

a  ostatné predpisy, predovšetkým tie, ktoré boli vydané Ministerstvom vnútra SR.

Za účelom hodnotenia príkladov dobrej praxe sme použili najmä prípadové štúdie

a  informácie získané od  kontaktných osôb (domovy, inštitucionálna starostlivosť),

MVO a ostatných inštitúcií (ministerstvá, polícia), ktoré pracujú v oblasti OSĽ, počas

rozhovorov a zo žiadostí o informácie. Okrem toho sme informácie hľadali v publiká-

ciách o  MBS, opatrovníctve, ako aj v  medzinárodných a  regionálnych smerniciach

o integrácii detských obetí OSĽ.

ii. Hlavné závery z predchádzajúcich správ

ii.1. Identifikácia detských obetí OSĽ

Na  Slovensku sa neuskutočnilo žiadne špecifické školenie o  identifikácii detských

obetí OSĽ, len všeobecné školenie o OSĽ. Zároveň žiaden maloletý bez sprievodu

nebol identifikovaný ako potenciálna obeť OSĽ. Okrem toho, systém sociálnopráv-

nej ochrany a opatrovníctva na Slovensku nedostatočne reaguje na akútne potreby

detí ohrozených zneužívaním vrátane OSĽ. Ďalej neexistujú žiadne metodologické

usmernenia a  absolútne žiaden systém monitorovania výkonu práce sociálnych

pracovníkov. Doteraz jediným kladným príkladom identifikácie detskej obete OSĽ

na Slovensku bola identifikácia mladého dievčaťa v reedukačnom zariadení pre diev-

čatá s problémami správania sociálnymi pracovníkmi a psychológmi z dvoch MVO,

ktoré sú zapojené do Programu ochrany a podpory obetí OSĽ pod MVSR. Ďalší klad-

ný príklad zahŕňa návrat detskej obete OSĽ zo zahraničia, ktorý prebehol veľmi citli-

vým spôsobom voči dieťaťu a v blízkej spolupráci s MVO v cieľovej krajine, IOM a pra-

covníkmi sociálnej ochrany, súdom a MVO, v ktorej bolo dievča neskôr umiestnené

na  Slovensku. To znamená, že spolupráca nebola formalizovaná, ale závisela len

od osobného záujmu zapojených pracovníkov a bola vo svojej podstate neformálna.

ii.2. Ustanovenie opatrovníka

Na Slovensku, v súlade so zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a Občianskym

súdnym poriadkom,13 každé dieťa bez starostlivosti alebo každé dieťa v situácii, keď

je jeho život, zdravie a/alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený, by malo mať prirade-

ného opatrovníka. Okrem vyššie spomínaných ustanovení zákona o sociálnoprávnej

ochrane detí, neexistujú žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali princíp

najlepšieho záujmu dieťaťa ako základné hľadisko pre všetky opatrenia ovplyvňujúce

deti. Taktiež neexistuje žiadna judikatúra o použití princípu priamej aplikovateľnosti

13 Zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; § 75a.

210

medzinárodných štandardov o detskom obchodovaní. Preto je zložité hodnotiť, ako

sa tento princíp dodržiava v prípadoch detských obetí OSĽ, keďže boli identifikované

len dva prípady a  len týmto dvom detským obetiam OSĽ bola poskytnutá pomoc

na Slovensku. V tejto časti je možné hodnotiť len to, či postupy boli riadne dodržané

v oboch prípadoch.

Žiadna z dvoch obetí OSĽ nemala ustanoveného trvalého opatrovníka. Takže je po-

trebná systematická zmena na posilnenie celého systému sociálno-právnej ochrany

a opatrovníctva na Slovensku.

ii.3. Individuálne posúdenie prípadu

Obom detským obetiam OSĽ bola poskytnutá pomoc, jednej prostredníctvom MVO

a  druhej v  rámci inštitucionálneho detského domova rodinného typu . Ich prípady

boli individuálne posúdené, čo je možné považovať za dobrý príklad postupu v rámci

reintegrácie . Čo sa týka dievčaťa umiestneného v MVO (Náruč), potrebovala cielenú

krízovú intervenciu pre sexuálne zneužívané deti v špecializovanej inštitúcii, ďaleko

od miesta svojho bydliska (rodiny zapojenej vo vykorisťovaní). Dievča bolo vo veku

14 rokov negramotné. Jej psychologické zdravie a  vzdelávacie potreby vzali zvlášť

do úvahy, jej fyzické zdravie bolo v poriadku. Nebola zapísaná na základnú školu, aby

sa vyhla re-viktimizácii (mala 14 rokov a nemohla byť zapísaná do 1. triedy na zá-

kladnej škole s  mladšími deťmi). Dostala vzdelanie v  združení Náruč poskytnuté

kvalifikovaným učiteľom pre základné školy, ktorý ju tam učil. Podstúpila intenzívnu

psychoterapiu na zmiernenie jej problémov so správaním, ako sexualizované správa-

nie, agresivita a depresia. Druhé obchodované dievča bolo umiestneného v detskom

domove v Topoľčanoch a jej prípad bol taktiež individuálne posúdený so špeciálnym

zreteľom na jej vzdelávacie potreby. V súčasnosti je zapísaná na strednej škole a darí

sa jej. Hlavným zlyhaním v prípade tohto obchodovaného dieťaťa je, že ako obeť opä-

tovného obchodovania najskôr nebola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi

a namiesto poskytnutia podpory bola umiestnená v reedukačnom (zatvorenom) za-

riadení pre dievčatá s poruchami správania.

Druhé dieťa bolo na základe súdneho rozhodnutia umiestnené v detskom domove.

Dieťa bolo obchodované do zahraničia pre sexuálne vykorisťovanie a bolo identifi-

kované v  reedukačnom zariadení, kde bolo umiestnené po  návrate na  Slovensko.

Po identifikácii dieťaťa pracovníkmi MVO, ÚPSVAR a detský domov posúdil jeho ro-

dinnú situáciu, ktorá bola nevhodná na poskytnutie bezpečného prostredia dieťaťu,

a preto bolo umiestnené dočasným rozhodnutím súdu v špecializovanom detskom

domove. Dieťaťu bola poskytnutá psychologická starostlivosť vo forme individu-

álnej (raz týždenne) a  skupinovej (raz mesačne) psychoterapie, ktorá sa zamerala

na zmiernenie jeho psychologických konfliktov, ktoré vyplývali zo zneužívania v det-

stve a  viedli k  následnej depresii. Zároveň sa pracovníci snažili zabezpečiť hladký

211

prechod dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Dieťa nastúpilo do internátnej školy po-

čas školského roka 2011/2012. Po troch mesiacoch škola spolu s detským domo-

vom rozhodli presunúť dieťa do školy v rovnakom meste, kde bol umiestnený detský

domov, keďže umiestnenie v  internátnej škole a  vzdialenosť od  detského domova

spôsobili psychickú destabilizáciu. Aj keď zažilo problémy v prispôsobovaní sa v no-

vej škole, zvládlo skúšky a jeho správanie bolo veľmi dobré. Po návrate dieťa zazna-

menalo pokrok v dôsledku psychoterapie, krízovej intervencie, psychiatrickej inter-

vencie a sociálnej intervencie v rodine.

Okrem asistencie dieťaťu sa pracovalo aj s rodinou dieťaťa. Rodina mala nízky štan-

dard vzdelania, sociálnej a hygienickej situácie. Zároveň malo dieťa problémy v sú-

vislosti so začatím trestného konania vo veci OSĽ, pričom nebolo pripravené na vy-

počúvanie. Dieťa chcelo taktiež navštevovať svoju rodinu, čo mu bolo umožnené.

Dieťa zostávalo s rodinou počas letných prázdnin. Sociálny pracovník z komunitného

centra pravidelne monitoroval situáciu v rodine a telefonicky podával informácie ná-

hradnému domovu.

Je možné konštatovať, že dobrá prax v  tomto prípade zahŕňa: pozornosť venova-

nú potrebám dievčaťa, keďže menila školy v  dôsledku vyhodnotenia situácie, jej

opätovné umiestnenie v pôvodnej škole; snaha vykonať intenzívnu sociálnu prácu

s rodinou; komunikácia a spolupráca s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, det-

ským domovom, komunitným centrom a políciou, aby sa zaistila bezpečnosť počas

jej pobytu v rodine; priebežné hodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa umožnilo jej

návštevu v rodine .

ii.4. Legalizácia pobytu

Cudzinci – obete obchodovania staršie ako 18 rokov – majú garantovaný tolerovaný

pobyt v  Slovenskej republike na  minimálne 90 dní (a  najviac na  180 dní) aj opa-

kovane, ak ich pobyt je potrebný pre trestné konanie14 zaručené zákonom o pobyte

cudzincov. V prípade obchodovaných osôb mladších ako 18 rokov musia byť dodr-

žané všeobecné právne ustanovenia o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele .

Podľa zákona o pobyte cudzincov sú maloletí bez sprievodu z dôvodu, že sú oddelení

oprávnení na tolerovaný pobyt na Slovensku až pokým dosiahnu vek 18 rokov.

Ak maloletý bez sprievodu z cudziny je potenciálnou obeťou OSĽ, môže získať tolero-

vaný pobyt preto, lebo je maloletým bez sprievodu na Slovensku, tak, ako by bol kaž-

dý iný maloletý bez sprievodu či bol, alebo nebol obeťou OSĽ podľa zákona o pobyte

cudzincov. Žiadne z právnych ustanovení nezaručuje „čas na rozmyslenie“ v období

minimálne 30 dní pre detské obete obchodovania, ale len nariadenie ministerstva

14 Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov; § 43.

212

(nie všeobecne záväzné)15 zaručuje obdobie 90 dní pre všetky obete vrátane detí .

Keďže doteraz nebola na Slovensku identifikovaná detská obeť OSĽ zo zahraničia,

môžeme popísať len možné scenáre, ktoré by mohli nastať, ak by sa na Slovensku

vyskytla detská obeť OSĽ zo zahraničia .

Detská obeť OSĽ môže byť identifikovaná počas azylového procesu po tom, čo MBS

podá žiadosť o azyl.16 Po tom, čo MBS podá žiadosť o azyl je odvedený zo špeciálne-

ho domova pre MBS a umiestnený v pobytových táboroch pre žiadateľov o azyl, ktoré

sú rovnako pre dospelých, ako aj deti alebo je umiestnený v inom zariadení. V rozpo-

re so zákonom o rodine, azylové zariadenia nie sú inštitúcie sociálno-právnej ochrany

a sociálnej kurately. Po druhé, podľa slovenskej legislatívy môžu byť deti umiestnené

do sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately len na základe rozhodnutia súdu, čo

nie je prípadom pri premiestnení maloletých bez sprievodu do pobytových táborov

pre žiadateľov o azyl, keď je ich žiadosť podaná.17 Avšak, ak je dieťa identifikované

ako obeť OSĽ počas tohto procesu, on/ona by mal/a vstúpiť do Programu podpory

a ochrany obetí OSĽ, a preto by mal/a byť odovzdaná MVO/inštitúcii, ktorá poskytuje

pomoc obetiam OSĽ.

Ak je dieťa, ktoré je žiadateľom o  azyl, úspešné v  azylovom konaní, získa azyl, čo

znamená, že bude mať rovnaké postavenie ako občania Slovenska. Z  tohto dôvo-

du dlhodobá integrácia detskej obete OSĽ, ktorej bol udelený azyl, bude prebiehať

podľa rovnakých postupov ako v prípadoch detských obetí OSĽ pochádzajúcich zo

Slovenska .

V súvislosti s úlohou opatrovníka v prípadoch detských obetí OSĽ zo zahraničia nee-

xistuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo povinnosť opatrovníka žiadať o rôzne

povolenia na pobyt v mene dieťaťa. Avšak, opatrovník by mal konať v najlepšom zá-

ujme dieťaťa, takže ak je prechodný pobyt prijateľným riešením pre situáciu dieťaťa,

opatrovník by mal začať konanie a  vykonať potrebné úkony.18 Okrem toho, detské

obete OSĽ majú nárok na  tolerovaný pobyt, ak sú bez sprievodu, a  teda zastúpe-

né určeným štátnym orgánom. Doteraz na Slovensku nebola identifikovaná žiadna

obeť OSĽ zo zahraničia, takže nie je možné hodnotiť prax v tejto oblasti, predovšet-

kým v prípadoch detských obetí OSĽ zo zahraničia .

15 Nariadenie č. 47 Ministerstva vnútra SR (30. júna 2008) o zabezpečení Podpory a ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 170/2010.

16 Zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle, v znení neskorších predpisov.

17 Malangone, A. – Stránská, T.: Správa o Slovensku: Asistencia a reintegrácia detských obetí obchodo-vania s ľuďmi: podpora a hodnotenie príkladov dobrej praxe v krajinách pôvodu a cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 1: Analýza politík, inštitucionálneho a právneho rámca, Bratislava: People in Need, 2011, str.23.

18 Ibid, str. 17.

213

ii.5. Dočasná starostlivosť a ochrana

Ubytovanie

V prípade, že je detská obeť OSĽ identifikovaná, vyvstáva niekoľko možností poskyto-

vania pomoci a ochrany. Ak ide o občana SR, príslušné orgány preskúmajú zapojenie

členov rodiny alebo blízkych príbuzných/susedov do  obchodovania. Ak bolo dieťa

obchodované rodinou alebo blízkymi príbuznými, bude umiestnené na základe súd-

neho rozhodnutia do zariadenia, napr. náhradnej starostlivosti alebo inštitucionálnej

starostlivosti, a zastúpené ustanoveným opatrovníkom.

Na Slovensku je detský domov, ktorý má dohodu s MVSR v súvislosti s ubytovaním

detských obetí OSĽ . ďalšou možnosťou je umiestnenie dieťaťa do MVO, ktorá po-

skytuje služby v rámci Programu podpory a ochrany . Doteraz identifikované detské

obete boli umiestnené týmto spôsobom. V  jednom prípade, ÚPSVAR a detský do-

mov posúdili rodinnú situáciu, ktorá bola nedostatočná pre vhodné a bezpečné pro-

stredie pre dieťa, takže bolo umiestnené v  inštitucionálnej starostlivosti. V druhom

prípade bola obeť umiestnená v rámci zariadenia MVO.

Kvalita ubytovania poskytovaného detským obetiam OSĽ nie je upravená žiadnymi

štandardmi kvality. Inštitucionálna starostlivosť je upravená samostatným predpi-

som o sociálno-právnej ochrane detí a kuratele.19 Nariadenie, ktoré upravuje Program

podpory a  ochrany ustanovuje nárok obetí OSĽ na  anonymné ubytovanie rovnako

pre občanov, ako aj cudzincov, pričom nerozlišuje medzi dospelými a detskými obe-

ťami OSĽ.20 Ubytovanie je dostupné len pre obete, ktoré vstúpia do programu a spl-

nia podmienky. Detská obeť OSĽ je zvyčajne informovaná o starostlivosti, ktorá jej je

poskytovaná prostredníctvom svojho opatrovníka, aj keď neexistujú žiadne informá-

cie o tom, či názor dieťaťa bol vzatý do úvahy v konkrétnych prípadoch.

Zdravotná starostlivosť

Obete OSĽ, ktoré vstúpia do Programu ochrany a podpory majú nárok na zdravot-

nú starostlivosť a  aj komplexné služby, ako je psychologické a  sociálne poraden-

stvo.21 Deti, ktoré sú obete OSĽ a sú umiestnené v niektorom zariadení majú nárok

aj na  špeciálne psychologické poradenstvo a  starostlivosť. Náklady na  zdravotnú

starostlivosť sú hradené štátom. Nič menej, v súčasnosti neexistujú žiadne ustano-

19 Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, v znení neskorších predpi-sov.

20 Nariadenie č. 47 Ministerstva vnútra (30. júna 2008) o zabezpečení Podpory a ochrany obetiam obcho-dovania s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 170/2010, čl. 7.

21 Ibid.

214

venia, ktoré by zaručovali okamžitý prístup ku komplexnej zdravotnej starostlivosti

pre obchodované deti.22

Pravdepodobne najväčšou výzvou v oblasti reintegrácie je zabezpečenie psycholo-

gickej podpory obetiam OSĽ. Jednej z obetí bola poskytnutá psychologická pomoc

vo forme individuálnej (raz týždenne) a  skupinovej (raz mesačne) psychoterapie,

ktorá bola zameraná na  zmiernenie vnútorných psychologických konfliktov, kto-

ré boli výsledkom zneužívania v  detstve a  viedli k  následnej depresii . Druhá obeť

podstúpila krízovú intervenciu v  cieľovej krajine, kde bola sexuálne vykorisťovaná.

Po príchode na Slovensko podstúpila lekársku prehliadku, podľa ktorej bolo zistené,

že je zdravá a nemá žiadnu chorobu. Počas pobytu v zariadení jej bola poskytnu-

tá zdravotná starostlivosť a navštevovala individuálnu terapiu raz týždenne, ako aj

skupinovú terapiu raz týždenne. V rámci terapeutického procesu sa zamerali na jej

traumatické zážitky preto, lebo bola detskou obeťou komerčného sexuálneho vyko-

risťovania. Potrebovala množstvo podpory a trpezlivosti, keďže niekedy mala neča-

kané výbuchy a hysterické reakcie na stres. Dostupnosť a poskytovanie psychologic-

kej pomoci obom obetiam OSĽ môžeme považovať za príklad dobrej praxe pri ich

úspešnej reintegrácii .

Právna pomoc

Podľa medzinárodných a regionálnych právnych dokumentov by mala byť obetiam

OSĽ poskytnutá odborná právna pomoc. Nariadenie č. 47 taktiež upravuje ná-

rok na  právne poradenstvo pre obete OSĽ, ktoré sa zapojili do  Programu podpory

a  ochrany. Avšak, realita je často iná a  žiadnej obeti nebola poskytnutá odborná

právna pomoc alebo poradenstvo . V jednom z prípadov kontaktoval zodpovedný so-

ciálny pracovník právnika z MVO, aby konzultoval niektoré právne záležitosti prípadu.

V  skutočnosti majú obete OSĽ viaceré problémy v  súvislosti s  dostupnosťou riad-

nej právnej pomoci. Neexistuje žiaden efektívny referenčný systém, ktorý by zaistil

právnu pomoc pre obete OSĽ, a nie sú ani právnici, ktorí by poskytovali takéto od-

borné služby . Ani príslušné predpisy nie sú plne využívané a tí, ktorí pracujú v súd-

nom systéme nemajú dostatočné znalosti o OSĽ a právach obchodovaných osôb.23

Vzdelanie

22 Malangone, A. – Stránská, T.: Správa o Slovensku: Asistencia a reintegrácia detských obetí obchodo-vania s ľuďmi: podpora a hodnotenie príkladov dobrej praxe v krajinách pôvodu a cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 1: Analýza politík, inštitucionálneho a právneho rámca, Bratislava: People in Need, 2011, II.7, str. 30.

23 Malangone, A. – Stránská, T.: Správa o Slovensku: Asistencia a reintegrácia detských obetí obchodo-vania s ľuďmi: podpora a hodnotenie príkladov dobrej praxe v krajinách pôvodu a cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 2: Hodnotenie programov pre asistenciu a reintegráciu detských obetí OSĽ, Brati-slava: People in Need, 2012, str.47.

215

Podobne ako pri práve na zdravotnú starostlivosť zaručuje slovenská legislatíva prá-

vo na vzdelanie.24 Preto by vzdelanie malo byť poskytnuté každému dieťaťu a štát by

ho mal plne hradiť. Keďže Slovensko doteraz nemalo zahraničnú obeť OSĽ, je zložité

popísať možné vzdelávacie plány, ktoré by mohli byť prijaté. Avšak, môžeme predpo-

kladať, že by bol využitý rovnaký prístup v prípade detských obetí OSĽ, aký sa využíva

v prípade MBS. Každý MBS, alebo žiadateľ o azyl na Slovensku, má nárok na hodiny

slovenčiny a  deti majú právo na  bezplatné základné a  stredné vzdelanie.25 Avšak,

na žiadateľov o azyl sa vzťahuje len povinná školská dochádzka (do veku 16 rokov).

V súčasnosti nie je žiaden strategický záväzný dokument, ktorý by zabezpečoval rov-

naký prístup k vzdelaniu pre MBS, deti žiadajúce o azyl alebo deti migrantov/utečen-

cov, alebo detské obete OSĽ.

ii.6. Dlhodobá reintegrácia a realizácia trvalého riešenia

Lokálna integrácia v cieľovej krajine na Slovensku je možná pre zahraničnú detskú

obeť OSĽ . Napriek tomu, že neexistujú žiadne formalizované postupy pre zahranič-

né obete v  súvislosti s  ich integráciou ani žiadna prax, môžeme predpokladať, že

integrácia by prebiehala podobne ako v prípade MBS a závisela by od ich postave-

nia podľa zákona o pobyte cudzincov a zákone o azyle .26 Aj keď integrácia dieťaťa by

mala byť vykonaná v súlade s individuálnym integračným plánom každého dieťaťa,

na Slovensku nie sú formalizované postupy pre trvalé riešenia o integrácii detských

obetí OSĽ, ktoré by upravovali vypracovanie a realizáciu integračného plánu.27 Okrem

toho, súčasný počet identifikovaných detských obetí OSĽ neumožňuje riadne hod-

notenie dlhodobých riešení alebo reintegrácie a Slovensko nemá žiadnu skúsenosť

so zahraničnou detskou obeťou OSĽ. Preto ani postupy o  vrátení alebo presídlení

do iných krajín nie je možné overiť príslušnými prípadovými štúdiami.

Všeobecné rozhodnutie o vrátení obete OSĽ spadá do kompetencie cudzineckej po-

lície. Počas procesu by mal byť opatrovník detskej obete OSĽ aktívny a hájiť najlep-

šie záujmy dieťaťa, predovšetkým počas procesu hodnotenia rizík a výhod vrátenia

dieťaťa. Po  prijatí rozhodnutia sa uskutoční návrat obete do  krajiny pôvodu, ktorý

realizuje Medzinárodná organizácia pre migráciu, ktorá má dohodu s MVSR. V súvis-

losti s monitorovaním po návrate detskej obete OSĽ neexistujú žiadne ustanovenia

24 Ústava Slovenskej republiky (prijatá 1. septembra 1993), <http://www.constitution.org/cons/slovakia.txt> (december 2012).

25 Liga za ľudské práva: Opatrovníctvo v Slovenskej republike, Bratislava: 2011, str. 63.

26 Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov a zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzin-cov v znení neskorších predpisov.

27 Malangone, A. – Stránská, T.: Správa o Slovensku: Asistencia a reintegrácia detských obetí obchodo-vania s ľuďmi: podpora a hodnotenie príkladov dobrej praxe v krajinách pôvodu a cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 1: Analýza politík, inštitucionálneho a právneho rámca, Bratislava: People in Need, 2011, II.7.

216

a Slovensko by malo vytvoriť takéto mechanizmy a postupy v oblasti monitorovania

reintegrácie.

iii. Popis príkladov dobrej praxe

Ako už bolo vysvetlené v metodológii, cieľom tejto správy je vytvoriť hodnotiaci rá-

mec, ktorý by obsahoval štandardy pre identifikovanie príkladov dobrej praxe v zmys-

le toho, ktoré z  opatrení alebo postupov sú relevantné pre oblasť OSĽ v  súvislosti

s asistenciou detským obetiam OSĽ vo vyššie spomínaných kľúčových oblastiach,

ako aj popísanie kvalitatívnych štandardov z celkového kontextu z pohľadu citlivosti,

operačnej perspektívy (opatrenie by malo byť efektívne, participatívne a udržateľné).

Dobrá prax je prax, ktorá má „pozitívny efekt“ na osoby, ktoré majú mať prínos z vý-

sledkov jej implementácie.

Dočasná starostlivosť a dlhodobá reintegrácia a vzdelávanie sú dve vybrané oblasti

na základe skúseností a prípadov asistencie detským obetiam OSĽ na Slovensku,

ktoré budú v nasledovnej časti analyzované s cieľom zdôrazniť ich základ pre bu-

dúce vytvorenie dobrej praxe . Zamerali sme sa na  skúsenosti, ktoré by mohli byť

použité v  budúcnosti . Na  základe dvoch prípadov detských obetí OSĽ, ktoré boli

analyzované v tejto správe, je možné povedať, že poskytovatelia starostlivosti z MVO

a detského domova priebežne hodnotili prípady vrátane posudzovania identity, vý-

chovy, vzdelania, pôvodu, zraniteľnosti a ochranných potrieb.28

iii.1. Dočasná starostlivosť a dlhodobá reintegrácia

Prvý prípad:

a) Inštitúcie

Hlavnými inštitúciami s  rozhodovacou právomocou sú ÚPSVAR (za  účelom žia-

dosti o dočasné opatrenie a umiestnenie v MVO, opatrovníctvo a následná žiadosť

o umiestnenie dieťaťa v detskom domove), súd a MVO ako poskytovateľ dočasnej

starostlivosti pre dieťa, predovšetkým riaditeľ MVO, dohliadajúci sociálny pracovník

a psychológ.

b) Pozitívne prvky

Predovšetkým pracovníci MVO zvolili veľmi citlivý prístup voči dieťaťu a každý krok

bol starostlivo naplánovaný, hodnotený a preskúmaný. V súvislosti s dieťaťom, o kto-

ré sa starala MVO, si situácia vyžadovala cielenú krízovú intervenciu pre sexuálne

zneužívané deti v špecializovanom zariadení, ďaleko od miesta jeho pobytu (rodina

28 Výbor pre práva dieťaťa, Všeobecný komentár č.6, CRC/GC/2005/6, 1. septembra 2005, para. 20 a UNICEF, Pokyny o ochrane detských obetí OSĽ, verzia 2.1, september2006, str. 25.

217

bola zapojená do vykorisťovania). Dievča bolo negramotné vo veku 14 rokov. Jej psy-

chické zdravie a vzdelávacie potreby boli osobitne zohľadnené, zatiaľ čo jej fyzické

zdravie bolo uspokojivé. Nenastúpila do základnej školy, aby sa predišlo reviktimizáii

(keďže mala 14 rokov bolo nepredstaviteľné, aby nastúpila do 1. ročníka základnej

školy s ostatnými mladšími deťmi). Bola preto vzdelávaná v rámci MVO, ktorá jej po-

skytla kvalifikovaného učiteľa základnej školy. Taktiež jej bola poskytnutá intenzív-

na psychoterapia s cieľom zmierniť problémy správania, akými bolo sexualizované

správanie, agresivita a  depresia. Dostupnosť a  poskytnutie psychologickej pomoci

a osobitne upraveného vyučovania súkromným učiteľom sú považované za príklad

dobrej praxe v zaistení úspešnej reintegrácie. Bol vytvorený špeciálny individuálny

vzdelávací plán a dieťa bolo vzdelávané jedným učiteľom, aby dosiahlo vzdelanostnú

úroveň primeranú veku. Väčšie úsilie mohlo byť vyvinuté MVO/opatrovníkom v prí-

pade upovedomenia súdu o osobitných faktoroch zraniteľnosti tohto dieťaťa, ktoré

mohli byť viac zohľadnené, predovšetkým v čase jeho premiestnenia do iného det-

ského domova v čase, keď dovŕšilo 18 rokov. Toto bolo v dôsledku nedostatku právnej

pomoci. Napriek tomu, že súd rozhodol o premiestnení dieťaťa z MVO do detského

domova v inom meste v regióne, kde starostlivosť nebola založená na rovnakom prí-

stupe ako tomu bolo v MVO, čo neskôr vyústilo do krátkodobého narušenia správania

a zhoršenia psychického stavu, starostlivosť a dôvernosť, ktoré dieťa malo vybudo-

vané v MVO mu boli osožné aj v budúcnosti. Dieťa je v súčasnosti stále v kontakte

s MVO a vie, že tam vždy nájde podporu. Okrem toho mu nedávno náhradný domov

pomohol získať kópiu rodného listu, ktorý potrebovalo pre novú prácu. V súčasnosti

žije v Českej republike, skončilo odborné vzdelávanie v odbore kozmetik/čka a má

vzťah.

c) Negatívne prvky

Najväčšie problémy zaznamenané pracovníkmi MVO súviseli s  úpravou dočasnej

starostlivosti dieťaťa, a predovšetkým, ustanovením dočasného opatrovníka (ktorým

bol ÚPSVAR v meste vzdialenom 400 km od miesta, kde bola MVO), keďže dieťa po-

chádzalo z  danej oblasti a  malo tam trvalé bydlisko. V  skutočnosti súdy zvyčajne

ustanovia ÚPSVAR ako dočasného opatrovníka a nie osobitného sociálneho pracov-

níka zamestnaného ÚPSVAR. Postup by mal byť skôr taký, že by sa súdom ustanovil

sociálny pracovník, ideálne z MVO, kde je poskytovaná starostlivosť dieťaťu alebo

z ÚPSAVR v mieste, kde sa nachádza aj MVO/detský domov, v ktorom je dieťaťu

poskytovaná pomoc . S ohľadom na popísaný prípad, osoba oprávnená konať v zmys-

le opatrovníctva je zvyčajne jediná, ktorá rozhoduje o najlepších záujmoch dieťaťa,

avšak, bez skutočného zapojenia do starostlivosti o dieťa, a preto nie je možné, aby

dodržiavala a sledovala najlepšie záujmy dieťaťa vo všetkých úkonoch, ktoré sa ho

týkajú. Okrem toho v  rukách tejto osoby sa koncentruje veľká moc v  súvislosti so

všetkými rozhodnutiami týkajúcimi sa dieťaťa, a to bez systému monitorovania kvali-

ty výkonu. Vyskytli sa prípady, keď počas pojednávania sociálny pracovník (pracovník

ÚPSVAR pridelený k prípadu) sa ho nemohol zúčastniť a bol zastúpený iným pracov-

níkom ÚPSVARu, ktorý nepoznal detaily prípadu a nemal možnosť ani sa s dieťaťom

218

predtým porozprávať. Preto ustanovovanie opatrovníkov v prípadoch detských obetí

OSĽ na Slovensku nie je možné považovať za príklady dobrej praxe .

Ďalšou oblasťou, ktorá vzbudila znepokojenie je nedostatok právnej pomoci poskyt-

nutej detskej obeti, a ktorej dôležitosť bola podcenená MVO, a preto dieťaťu nebola

poskytnutá takáto asistencia počas predbežného konania aj počas hlavného kona-

nia. MVO mala klásť väčší dôraz na právne záležitosti prípadu, tak občianskoprávne,

ako aj trestnoprávne, a ochranné potreby počas konania. Napríklad, počas hlavného

pojednávania páchateľ obvinený z  OSĽ sedel hneď za  dieťaťom a  jeho právny zá-

stupca dieťa podrobil nepríjemnému vypočúvaniu. Takéto praktiky sú neprípustné

a mali by byť v budúcnosti odstránené, predovšetkým prostredníctvom spolupráce

s MVO, ktoré poskytujú právnu pomoc.

Druhý prípad:

a) Inštitúcie

Zodpovedné orgány, ktoré boli zapojené do tohto prípadu: a) reedukačné zariadenie

pre deti s problémami správania (ktoré zlyhalo pri identifikácii detskej obete OSĽ),

Charita a MVO Náruč (ako aktéri, ktorí identifikovali dieťa v reedukačnom zariadení),

ÚPSVAR (žiadosť o dočasné opatrenie, opatrovníctvo, práca s rodinou dieťaťa, mo-

nitorovanie počas letných prázdnin, keď dieťa zostalo s rodinou, koordinácia s komu-

nitným centrom a polícia), súd, detský domov v Topoľčanoch, dohliadajúci sociálny

pracovník, psychológ a aj riaditelia oboch stredných škôl, ktoré dieťa navštevovalo.

b) Pozitívne prvky

V druhom prípade môžeme povedať, že príklady dobrej praxe v súvislosti s dočas-

nou starostlivosťou zahŕňajú: pozornosť venovanú potrebám dieťaťa po tom, čo me-

nilo školu a na základe posúdenia situácie, opätovné umiestnenie dieťaťa v pôvodnej

škole po tom, čo bolo pozorované, že zmena ho destabilizovala; snahy o realizovanie

intenzívnej sociálnej práce s rodinou; komunikácia a spolupráca s ÚPSVAR, detským

domovom, komunitným centrom a políciou s cieľom zabezpečiť pohodlie a bezpečie

dieťaťa počas jeho pobytu v rodine; priebežné hodnotenie najlepšieho záujmu dieťa-

ťa, aby bola umožnená návšteva jeho rodiny.

Po identifikácii dieťaťa pracovníkmi MVO, ÚPSVAR a detský domov posúdili jeho ro-

dinnú situáciu, ktorá bola nevhodná na poskytnutie bezpečného prostredia dieťaťu,

a preto bolo umiestnené dočasným rozhodnutím súdu v špecializovanom detskom

domove. Dieťaťu bola poskytnutá psychologická starostlivosť vo forme individu-

álnej (raz týždenne) a  skupinovej (raz mesačne) psychoterapie, ktorá sa zamerala

na zmiernenie jeho psychologických konfliktov, ktoré vyplývali zo zneužívania v det-

stve a  viedli k  následnej depresii. Zároveň sa pracovníci snažili zabezpečiť hladký

prechod dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Dieťa nastúpilo do internátnej školy po-

čas školského roka 2011/2012. Po troch mesiacoch škola spolu s detským domo-

219

vom rozhodli presunúť dieťa do školy v rovnakom meste, kde bol umiestnený detský

domov, keďže umiestnenie v  internátnej škole a  vzdialenosť od  detského domova

spôsobili psychickú destabilizáciu. Po návrate dieťa zaznamenalo pokrok v dôsledku

psychoterapie, krízovej intervencie, psychiatrickej intervencie a sociálnej intervencie

v rodine. Toto sú príklady pozitívneho postupu a profesionálneho prístupu, ktorý bol

aplikovaný spolu s priebežným hodnotením potrieb dieťaťa.

c) Negatívne prvky

Jedným z  najväčších zlyhaní systému v  tomto prípade, keď išlo o  obeť opätovné-

ho obchodovania, bol fakt, že dieťa nebolo na začiatku identifikované ako obeť OSĽ

a namiesto toho bolo umiestnené v reedukačnom zariadení pre dievčatá s problé-

mami správania, kde dieťa taktiež nebolo identifikované. Zároveň v  danom prípa-

de môžeme pozorovať opätovný nedostatok právnej asistencie obeti a nepomohla

tomu ani vzdialenosť ustanoveného opatrovníka od miesta pobytu dieťaťa. Tieto ne-

dostatky by mali byť v budúcnosti odstránené, predovšetkým s ohľadom na fakt, že

súdne konanie vo veci trestného činu OSĽ nedávno začalo a stále pokračuje.

iii.2. Vzdelávanie

V našich dvoch prípadoch obetí OSĽ, počas pobytu v inštitúciách obe deti dostali

vzdelanie v  rámci svojich individuálnych plánov, čo môžeme považovať za príklad

dobrej praxe . Predtým, než opätovne vstúpili do  školského systému, vzdelávací

a sociálni pracovníci posúdili potreby a úroveň vzdelania oboch detí .

a) Inštitúcie

Zapojené inštitúcie boli rovnaké ako je popísané vyššie.

b) Pozitívne prvky

V prípade prvého dieťaťa bol prijatý špeciálny vzdelávací plán a dieťa bolo vzdeláva-

né súkromným učiteľom, aby získalo vhodnú úroveň vzdelania príslušnú jeho veku,

a aby sa predišlo sekundárnej viktimizácii, ktorú by dieťa mohlo zažiť, keby nastúpilo

do prvej triedy vo veku 14 rokov. Druhé dieťa bolo umiestnené v bežnej škole a po-

kračovalo vo vzdelávaní. Raz zmenilo školu, ale pracovníci domova spolu s učiteľmi

usúdili, že internátna škola ho emočne destabilizovala, a preto ho vrátili späť do bez-

pečia detského domova, pričom navštevovalo školu blízko mesta. Tieto prípady pre-

ukázali potrebu individuálneho prístupu ku každej detskej obeti OSĽ v  súvislosti

s ich vzdelávaním a môžeme konštatovať, že v oboch prípadoch bolo takéto posúde-

nie vykonané veľmi citlivo voči obetiam .

c) Negatívne prvky

Negatívny aspekt poskytovania vzdelávania zraniteľným deťom na Slovensku vychá-

dza z faktu, že celkový systém nie je formalizovaný a vo všeobecnosti neprispôsobi-

220

vý, aby umožnil individuálny a citlivý prístup k posúdeniu vzdelávacích potrieb kaž-

dého dieťaťa. V praxi je určenie najlepšieho záujmu vykonávané jednou alebo dvomi

osobami, napr. sociálnym pracovníkom, ktorý má právomoc konať ako opatrovník

ÚPSVARu. To, či je názor dieťaťa rešpektovaný pri rozhodovaní, závisí od  konkrét-

nej osoby, ktorá má takúto právomoc a  povinnosť konať. V  súčasnosti neexistuje

žiaden mechanizmus, ktorý by umožnil prieskum kvality určovania najlepšieho zá-

ujmu dieťaťa, pokiaľ ide o  oblasť vzdelávania. Ak prípad/zložka dieťaťa vyzerá byť

formálne v poriadku a sociálny pracovník nekonal v rozpore so zákonom, je obtiažne

preukázať, že mal konať viac. Preto môžeme konštatovať, že spôsob akým bolo vyko-

nané individuálne posúdenie potrieb obchodovaných detí, ktorým bola poskytnutá

pomoc na Slovensku, môžeme považovať za sľubný príklad praxe, ktorý by mal byť

v budúcnosti nasledovaný a mal by slúžiť ako základ pre vytvorenie formalizovaného

referenčného mechanizmu pre detské obete OSĽ.

iv. Závery a odporúčania

• Na veľmi obmedzenom počte prípadových štúdií a reálnej praxe sa táto správa

snažila analyzovať kvality existujúceho rámca pomoci a ochrany pre detské obete

OSĽ na Slovensku vo vybraných kľúčových oblastiach.

• Nebolo vždy možné poskytnúť hodnotenie kvality podľa metodológie pre nízky

počet prípadov a fakt, že v mnohých prípadoch sme vychádzali len z hypotetic-

kých scenárov. V súvislosti s odporúčaniami, Slovenská republika by mala:

• prijať národný akčný plán pre boj proti obchodovaniu s deťmi;

• ustanoviť nezávislého národného spravodajcu na monitorovanie implementácie

politík o OSĽ;

• ratifikovať Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním

a sexuálnym zneužívaním;

• definovať v zákone význam princípu najlepšieho záujmu dieťaťa ako základného

hľadiska na posudzovanie všetkých úkonov v súvislosti s deťmi;

• zmeniť legislatívu tak, aby plne rešpektovala znenie Dohovoru RE v  súvislosti

s definíciou obchodovania s deťmi;

• odstrániť nejasnosť v ustanoveniach o „kupliarstve“ detí v TZ;

• zaistiť, že deti staršie ako 15 rokov majú rovnakú ochranu podľa zákona, aj v pra-

xi, ako deti mladšie ako 15 rokov v občianskoprávnych, trestnoprávnych, ako aj

správnych konaniach;

• vytvoriť formalizované programy zamerané na  poskytovanie špecializovaného

školenia pre identifikáciu a asistenciu obchodovaným deťom vrátane policajných

zložiek (aj hraničnej polície), pracovníkov pre deti a mládež a sociálnych pracov-

níkov, súdov, zdravotných pracovníkov, pracovníkov MVO;

• vytvoriť špecializované školenie špecificky zamerané na zastupovanie detských

obetí OSĽ a zabezpečiť jeho dostupnosť pre právnych zástupcov;

221

• zabezpečiť, že všetci MBS, obchodované deti a  ostatné zneužívané deti majú

priamy prístup k právnikom bez potreby povolenia od opatrovníka;

• revidovať celý systém sociálno-právnej starostlivosti a ochrany detí tak, aby bol

založený na posudzovaní individuálnych potrieb;

• revidovať systém ustanovovania právnych zástupcov/opatrovníkov;

• určiť, kto má byť zapojený do procesu určovania najlepšieho záujmu dieťaťa a ako

majú byť v takomto prípade dodržané postupy vrátane načasovania a rozdelenia

zodpovednosti všetkých aktérov;

• popísať jasné povinnosti a právomoci právnych zástupcov/opatrovníkov v práv-

nych predpisoch/vnútorných predpisoch ministerstiev a  vytvoriť mechanizmy

na monitorovanie a kontrolu kvality

• zaistiť, že všetky hlavné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú dieťa sú vykonané na zá-

klade rozhodnutia súdu s možnosťou odvolania;

• vytvoriť špeciálny právny rámec pre odškodnenie detských obetí OSĽ;

• pripraviť samostatné politiky/programy pre návrat a reintegráciu, ktoré sa zame-

rajú na  poskytovanie bezpečného, dôstojného a  udržateľného začlenenia det-

ských obetí OSĽ do spoločnosti;

• zaistiť dodržiavanie klauzuly o nepotrestaní pre detské obete OSĽ v súlade s Do-

hovorom RE.

222

2. Komparatívna analýza (február 2013)

→ H e l m u t S a x

i. Úvod a metodológia

i.1. Základné informácie o správe

Táto správa je vypracovaná v  rámci projektu financovaného EÚ „Identifikácia dob-

rých príkladov z praxe z oblasti pomoci a (re)integrácie detských obetí obchodovania

s  ľuďmi“ – ARECHIVIC), vedeného Centrom pre štúdium demokracie (CSD) v  So-

fii, v spolupráci s partnermi zo Slovenska, Maďarska, Talianska, Švédska a Rakúska.

Na základe predchádzajúcich fáz projektu, ktoré analyzovali právne a politické rámce

(časť 1) a hodnotili existujúcu pomoc a reintegračné opatrenia (časť 2), si časť 3 ak-

tuálne kladie za cieľ stanoviť konkrétne opatrenia a „príklady dobrej praxe“ v oblasti

podpory detí, ktoré sa stali obeťami obchodovania.

Z tohto dôvodu predložilo všetkých šesť partnerov projektu svoje národné správy, ktoré

poukazujú na dve alebo tri úspešné iniciatívy. Úlohou aktuálnej správy je preto vytvoriť

konečné zhrnutie týchto skúseností na základe porovnávania, a tak získať skúsenosti

a ponúknuť riešenia na ďalšie opatrenia v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

i.2. Metodológia

Špecifická metodológia, s  cieľom zabezpečiť jednotný prístup pri identifikácii „prí-

kladov dobrej praxe“ v  príslušnom národnom kontexte, bola pripravená v  Inštitú-

te Ludwiga Boltzmanna pre ľudské práva vo Viedni. (Metodické pokyny pre národné

správy na  identifikáciu „príkladov dobrej praxe“ pri pomoci a  reintegrácii detských

obetí obchodovania s ľuďmi, júl 2012).

Pokyny sa snažia vytvoriť „dvojaký rámec hodnotenia kvality“, ktorý na  jednej strane

kombinuje medzinárodné/regionálne normy, ktoré sa zhodujú so siedmimi kľúčovými

oblasťami pre pomoc detských obetí obchodovania: identifikácia, opatrovníctvo, indi-

viduálne posúdenie prípadu, pobytový status, priebežná starostlivosť a ochrana, dlho-

dobo udržateľné riešenia, ako aj všeobecné právne/politické/organizačné štruktúry.

Na druhej strane ide o sedem kritérií kvality na stanovenie jednotlivých podporných

opatrení vrátane vytvorenia prístupu vychádzajúceho z  jednotlivých práv, posúdenia

223

emocionálneho vplyvu na základe súvislostí, („neublížiť“ - princíp, kultúrna citlivosť),

rodovej citlivosti, participatívneho prístupu zo strany dieťaťa, účasti zainteresovaných

strán, účinnosti, udržateľnosti a opätovného využitia (reprodukovateľnosti).

Ako podporný prostriedok bola vyvinutá hodnotiaca tabuľka cieľov, ktorá obsahuje

základné informácie o potenciálnych opatreniach a „príkladov dobrej praxe“ v rám-

ci kľúčových oblastí, takisto s cieľmi pre splnenie siedmich kritérií kvalít uvedených

nižšie (tabuľka 1).

224

Tabuľka 1 : Hodnotiaca tabuľka cieľov29

29 = kľúčové oblasti pri obchodovaní s deťmi; = základné informácie; = kritéria kvality.

225

Na základe správ partnerských krajín v rámci analýzy č. 3, ktoré opisujú a analyzujú

„príklady dobrej praxe“ v príslušných krajinách a vychádzajú z partnerského stretnu-

tia uskutočneného v novembri 2012 v Sofii v CSD, bol napokon stanovený systém

relevantných osvedčených prípadov v  rámci projektu ARECHIVIC, ktorý je opísaný

v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka 2) a podrobnejšie v 2. kapitole („príklady dobrej pra-

xe“ z jednotlivých krajín) nižšie.30

Tabuľka 2 : Prehľad príkladov dobrej praxe

Schéma/štruktúra Pomoc/asistencia (Re)integrácia

Národná koordinácia/

Referenčný mechanizmus

(BG)

Progetto Tutori

(Opatrovníctvo; IT)

Mestské krízové centrum

Viedeň – cezhraničná

spolupráca (AT)

Národný koordinátor (SW) Decentralizované kontaktné

miesta pre deti bez

sprievodu (AT)

Reformovaná misia pre

utečencov (Podpora pri

vzdelávaní; HU)

Centrum pre potreby detí

(BBIC– Metodika pre

identifikáciu detí v ohrození;

SW)

Mestské krízové centrum

Viedeň – asistenčné služby

(AT)

Individuálne plány

starostlivosti (BG)

Štátne centrum pre deti

v meste Fót – asistenčné

služby (HU)

Individuálne vzdelávacie

plány (SK)

Individuálne plány

starostlivosti (BG)

Dočasná starostlivosť

(terapie, určenie najlepších

záujmov; SK)

Nadácia Cordelia (MVO –

financovaná psychosociálna

podpora; HU)

Civico Zero projekt (MVO –

financovaná terénna práca

v uliciach Ríma; IT)

Tento prehľad je rozdelený do troch hlavných kategórii „príkladov dobrej praxe“, nie-

ktoré sa zaoberajú viac štrukturálnymi (inštitucionálnymi, organizačnými, koncepč-

nými) aspektmi pomoci (koordinácia, metodika), ďalšie sa zameriavajú na podporné

opatrenia (pomocou opatrovníkov, kontaktných miest, predstaviteľov verejnej sprá-

vy a  mimovládnych organizácii, ponúkaním prístupu k  ubytovaniu, psychologickej

a  právnej pomoci) a  niektoré sa koncentrujú na  návrat (cezhraničná spolupráca)

30 Prosím poraďte sa v  prípade presnejšieho popisu rámca, vyhodnotenia výsledkov a  príkladov dobrej praxe, ako aj správ príslušných krajín, porovnávajúcich správ a metodiky vytvorenej v rámci tohto pro-jektu.

226

a  dlhodobú reintegračnú pomoc (ako súčasť individuálnych plánov starostlivosti,

vzdelávacích plánov atď.).

i.3. Model podpory a (re)integrácie pre detské obete obchodovania

Na  základe predchádzajúcich výskumov a  praktických skúseností z  partnerských

projektov, bolo už na začiatku projektu zrejmé, že nemožno očakávať, že sa na konci

určí jeden konečný „najlepší prípad z praxe“, ktorý bude zahŕňať všetky prvky kom-

plexnej pomoci a (re)integrácie detských obetí obchodovania. V dôsledku toho bolo

treba vytvoriť model existujúcich príkladov opatrení (od ambiciózneho celoštátneho

mechanizmu až po úspešnú implementáciu vzdelávacích plánov), ktoré spolu umož-

nia cieľovej skupine čerpať z rozsiahlej podpory. Pri pohľade na Tabuľku 2 – prax zis-

tená projektovými partnermi už jasne ukázala takýto model pomoci a (re)integrácie

pre detské obete obchodovania.

Vzhľadom k  prierezovému charakteru činností vykonávaných rôznymi aktérmi

na podporu obetiam obchodovania, všetko začína s komplexnou právnou a politic-

kou štruktúrou boja proti obchodovaniu. Táto je zrealizovaná pomocou koordiná-

cie a  uvedeného procesného mechanizmu, s  cieľom spojiť relevantných (štátnych

a neštátnych) aktérov a rozložiť zodpovednosti, úlohy a metódy, aby sa zabezpečila

riadna identifikácia detí zo strany príslušných orgánov. Keď ide o detské obete ob-

chodovania, ktoré sú buď oddelené od rodičov, alebo ich rodičia sú takisto zapojení

do obchodovania, čo samozrejme ohrozuje ich konanie v záujme detí, je okamžité

vymenovanie príslušného právneho zástupcu (ktorý tiež usiluje o aktívnu účasť die-

ťaťa v celom procese) kľúčovou povinnosťou podľa medzinárodných a európskych

noriem v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Detským obetiam obchodovania by mala byť zabezpečená núdzová pomoc a dočas-

ná starostlivosť (vrátane bezpečného ubytovania, prístupu k  zdravotným službám

a psychosociálnej podpory, právnej pomoci atď., doplnené terénnou sociálnou prá-

cou a  inými spôsobmi pomoci potenciálnej cieľovej skupine), ako aj  formálne pre

nich najlepšie rozhodnutia, ktoré zahŕňajú posúdenie názorov a („trvalých“) riešení

pre budúcnosť týchto detí: vrátiť sa do krajiny pôvodu (počas toho rešpektovať zása-

dy „nevrátenia sa“ a vylúčiť riziká opätovného obchodovania) a získať pomoc pre (re)

integráciu (vrátane napr. vzdelávania, tréningu). Ďalej možnosť presunúť sa do tretej

krajiny (kde napr. by mohlo prísť k spojeniu s inými rodinami alebo s členmi z oko-

lia) alebo zostať v aktuálnej krajine a využívať prístup podpory integrácie. Vo väčšine

prípadov prvá možnosť – návrat a (re)integrácia – bola využívaná najčastejšie, ale

na základe analýz č. 2 a 3, cezhraničná spolupráca medzi úradmi pre ochranu detí

a mládeže, ktorá je predpokladom pre bezpečný návrat a prevenciu opätovného ob-

227

chodovania, ako aj komplexný monitoring, sú stále vzdialené od  dobre zavedenej

a udržateľnej (trvalej) praxe.

Takýto ideálny model ešte nie je nikde zavedený, ale v rámci nižšie prezentovaných

osvedčených príkladov z  praxe z  partnerských krajín projektu (uvedené v  abeced-

nom poradí), sú zdôraznené prvky, ktoré k  nemu smerujú.31 Prezentácia obsahuje

základné informácie na národnej úrovni, jednotlivé príklady dobrej praxe, ako aj silné

stránky a  výzvy, ktoré sú diskutované v  rámci správ z  analýzy č. 3 projektu, spolu

s niekoľkými kľúčovými správami.

ii. Príklady dobrej praxe – jednotlivé príklady z krajín

1. Rakúsko

Rakúsko je považované najmä za cieľovú a tranzitnú krajinu detských obetí obcho-

dovania. Verejná diskusia sa často zameriava na  tému zneužívania detí prostred-

níctvom žobrania a prečinov, ale takisto sa objavujú prípady obchodovania s ľuďmi

za  účelom sexuálneho a  pracovného vykorisťovania. Prijaté boli rozšírené právne,

politické a  inštitucionálne rámce (akčné plány, špeciálna jednotka proti obchodo-

vaniu s ľuďmi, pracovná skupina pre obchodovanie s deťmi) a takisto bola zriadená

podporná sieť pre dospelých (najmä pre ženy). Avšak, pre to, že v Rakúsku existuje

decentralizovaná štruktúra ochrany detí, nebol doteraz nastavený jednotný celoštát-

ny mechanizmus podpory pre detské obede obchodovania.

i) Kontaktné/ústredné miesta pre deti bez sprievodu vrátane detských obetí obcho-

dovania – prípad z Tirolska

Vzhľadom k  rakúskej federálnej štátnej štruktúre, záležitosti detskej starostlivosti

a ochrany má na starosti každá z deviatich jednotlivých spolkových krajín zvlášť, pri-

čom prax ukázala, že pri detských žiadateľoch o azyl, konkrétne v zmysle vhodných

noriem, ako aj právneho opatrovníctva v  prípadoch detí bez sprievodu, neexistuje

jednotný prístup zo strany spolkových krajín.

Nejasnosť existuje aj vo vzťahu k detským obetiam obchodovania, avšak, na základe

existujúcich kontaktných miest pre deti bez sprievodu, orgány v krajoch Dolné Ra-

kúsko a Tirolsko prevzali plnú ochranu (napr. nie len pri právnom zastupovaní) nad

individuálnymi prípadmi detských obetí obchodovania – druhý prípad z Tirolska je

popísaný podrobnejšie.

31 Pre viac informácií, viď analýzy o príkladoch dobrej praxe v šiestich správach v rámci Časti 3 projektu.

228

Hlavné pozitíva tejto činnosti sú:

• Jasný právny prístup, rodová citlivosť, veľké úsilie o participatívny prístup orien-

tovaný na dieťa s cieľom vybudovať dôveryhodný vzťah, na ktorý je možné nad-

viazať.

• Aktívna účasť inter alia aj medzi špeciálnou jednotkou v boji proti obchodovaniu

s ľuďmi a sieťami detských utečencov.

• Dobré prepojenie na  lokálnu sieť inštitúcii, umožňujúce prístup k  celkovej sta-

rostlivosti.

Medzi zostávajúce výzvy patria:

• Obmedzené kapacity, stále závislé na silnom individuálnom angažovaní sa.

• Nedostatok formálnych mechanizmov a nedostatok špecializovaných zariadení

pre obete obchodovania.

ii) Služby a cezhraničná spolupráca v rámci obchodovania s deťmi – prípad z Viedne

(Drehscheibe Viedeň – mestské krízové centrum)

Inštitúcia „Drehscheibe“ predstavuje ďalší príklad vhodného miesta pre maloleté

deti bez sprievodu, ktoré vďaka svojej lokalite v hlavnom meste Viedeň získalo oso-

bitné postavenie a dôležitosť v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Vzhľadom k pribú-

daniu detí prichádzajúcich do  Rakúska, ktoré skončili žobrajúce na  ulici alebo sa

dostali do konfliktu so zákonom, sa miesto Viedeň v roku 2002 rozhodlo založiť túto

inštitúciu ako krízové centrum pre deti bez sprievodu. Kapacity pre dlhodobejší pobyt

sú ale stále obmedzené a  cieľom ostáva návrat detí do  domovskej krajiny, pričom

Drehscheibe sa snaží už od začiatku pomocou cezhraničnej spolupráce so zahranič-

nými organizáciami zabezpečiť bezpečný návrat týchto detí.

Medzi silné stránky aktivít patrí:

• Vývoj podrobnej expertízy v oblasti a prístup k širokej škále možných služieb.

• Vytvorené silné kontakty s  aktérmi (štátnymi aj neštátnymi) ochraňujúce deti

v celej (najmä južnej a severnej) Európe vrátane uzatvorených vzájomných do-

hôd o spolupráci.

Oblasti na zlepšenie:

• Služby sú poskytované väčšinou len ohláseným prípadom. Zdroje pre rozsiahlej-

šiu prácu v teréne chýbajú (najviac za zaoberajú prípadmi detí, ktoré majú prob-

lém so zákonom a sú ohlásené políciou).

• Ide čisto len o rozhodnutia mesta Viedeň, aj keď sa v skutočnosti musia zaobe-

rať takisto deťmi z iných krajov. Zameranie je na návrat detí (menej na iné trvalé

riešenia).

• Deti opúšťajú inštitúcie, odmietajú služby a dostávajú sa do ilegality.

• Vytváranie podmienok na udržateľný návrat do krajín pôvodu. Nedostatočný mo-

nitoring.

229

Kľúčové body na zlepšenie:

• Vytvorenie národného programu, ktorý by umožňoval spoluprácu takisto aj pre

mimo-viedenských aktérov. Pomocou stanovenej štruktúry by program ponú-

kal možnosť spolupráce medzi jednotlivými krajmi v oblasti zdrojov, kapacít,

zodpovedností a jednotných štandardov.

• Posilnenie cezhraničnej spolupráce (medzi štátnymi, ako aj neštátnymi inšti-

túciami) v oblasti obchodovania s deťmi (dohody, IOM, monitoring).

• Potreba práce v teréne pre jednotné identifikovanie detských obetí obchodo-

vania.

2. Bulharsko

Bulharsko je vo všeobecnosti považované za tranzitnú krajinu, ako aj krajinu pôvodu

obetí obchodovania. Za posledné desaťročia sa tu vyvinul dokonalejší právny a po-

litický rámec v  rámci boja proti obchodovaniu s  ľuďmi, doplnený centrálnym sys-

témom ochrany detí (už dlhý čas fungujúci ako ústavná starostlivosť). Podľa správ

v rámci Častí 2 a 3 sa opatrenia podpory stále zameriavajú väčšinou len na dočasnú

starostlivosť a prijatie vracajúcich sa obetí do krajín pôvodu a oveľa menej na dlho-

dobé (re)integračné opatrenia, ktoré zabraňujú opätovnému obchodovaniu s ľuďmi.

i) Národný koordinačný a referenčný mechanizmus

Z dôvodu veľkého množstva aktérov v Bulharsku, ktorí sú súčasťou boja proti obcho-

dovaniu s ľuďmi, ako je Národný program pre postúpenie a podporu obetí obchodo-

vania od roku 2010 a Koordinačný program na postúpenie a starostlivosť pre deti bez

sprievodu a detské obete obchodovania vracajúce sa z cudziny od roku 2005, čiže

od začiatku spolupráce s Rakúskom, môžeme pozorovať výrazné zlepšenie v rieše-

niach v oblasti obchodovania s deťmi.

Medzi silné stránky aktivít patrí:

• Poskytovanie podrobného rámca pre internú spoluprácu medzi inštitúciami, ako

aj prideľovanie povinností štátu a mimovládnym organizáciám, podporované po-

litickým angažovaním sa na vysokej úrovni.

• Prístup založený na  ľudských/detských právach vrátane explicitných odkazov

v NRM na nediskriminačné princípy, dôvernosť informácií a ochrany dát, ochrany

obetí a participácie detí – vyžaduje si individuálnu bezpečnosť a plán podpory.

• Reprodukovateľnosť/opätovné využitie je zaručené pomocou rozsiahlej doku-

mentácie, prístupom k odborným štúdiám.

Prvky na zlepšenie:

• Nedostačujúce údaje a monitoring, čiastočne nedostatočná dokumentácia prí-

padov, ktoré sťažujú posúdenie efektívnosti.

• Sčasti nedostačujúca spolupráca na lokálnej úrovni.

230

• Nedostatok stálych riešení často vedie k alternatívnemu návratu do rodiny alebo

štátnej inštitúcie.

ii) Plány starostlivosti na dočasnú starostlivosť o detské obete OSĽ

V rámci analýz č. 2 a 3 boli prediskutované konkrétne praktické príklady individuál-

nych plánov starostlivosti, ktoré vychádzajú z príkladov dobrej praxe, zriadené v krí-

zovom centre v meste Balvan.

Medzi silné stránky činnosti patrí:

• Plány starostlivosti ponúkajú rámec pre krízovú intervenciu, špeciálne prispôso-

benú individuálnym potrebám detských obetí OSĽ.

• Aktívna podpora účasti a prejavenia názoru dieťaťa, ako aj ďalších lokálnych za-

interesovaných strán.

• Spojenie s politickým procesom pomáha udržateľnosti programu. Doposiaľ bolo

založených viac ako desať krízových centier.

• Dokumenty založené na národných smerniciach by mali pomôcť v jeho opätov-

nom využití aj v ďalších lokalitách Bulharska (a ešte ďalej!).

Prvky na zlepšenie:

• Ťažké organizačné okolnosti (neúčinná miestna spolupráca medzi inštitúciami,

medziregionálna spolupráca medzi útvarmi ochrany detí, nedostatok zdrojov,

času, neadekvátna dokumentácia prípadov bráni vytvoreniu kvalitných plánov,

chýba spoločný prístup útvaru ochrany detí a krízových centier).

• Nedostatočná mobilizácia zdrojov.

• Nedostatok dlhodobej stratégie pre integráciu.

Kľúčové body:

• Bulharský NRM ako jediný poskytuje formálne postupy pre spoluprácu a po-

súdenie rizík spomedzi šiestich skúmaných krajín.

• Len monitorovanie zabezpečí, že aj zložité mechanizmy budú správne imple-

mentované do praxe. Zdroje na zabezpečenie správnej implementácie sú pre-

to veľmi dôležité.

• Dlhodobá starostlivosť a trvalé riešenia pre detské obete obchodovania potre-

bujú byť formálne integrované do NRM.

• Participatívny prístup dieťaťa musí byť zaručený ako pravidlo v celej krajine.

• Zaistiť jasné úlohy, napr. v príprave/implementácii/monitorovaní plánov sta-

rostlivosti (napr. medzi krízovými centrami/dočasnou starostlivosťou a CPD/

dlhodobou starostlivosťou).

• Centrálny zber informácií.

231

3. Maďarsko

Maďarsko môžeme, čo sa týka obchodovania s ľuďmi, považovať za cieľovú, tranzit-

nú, ako aj krajinu pôvodu obetí obchodovania. Avšak, údaje o detských obetiach ob-

chodovania chýbajú (podľa správy v rámci analýzy č. 1 existuje veľmi málo prípadov,

3 – 4 registrované prípady obchodovania s deťmi, väčšinou za účelom sexuálneho

vykorisťovania, ktoré sťažujú stanovenie skupiny dobrých príkladov z praxe). Ešte stá-

le neexistuje jasný inštitucionálny, právny a politický rámec pre riešenie obchodova-

nia s deťmi v Maďarsku.

i) Štátne detské centrum v meste Fót

Zmeny v legislatíve z roku 2010 stanovili, že všetky deti bez sprievodu, vrátane obetí

obchodovania, ktoré požiadali o azyl, boli presunuté do centra v meste Fót (blízko

Budapešti).

Medzi silné stránky činnosti patria:

• Vysoká udržateľnosť vďaka príslušnej legislatíve a  zabezpečenému štátnemu

rozpočtu.

• Opatrovnícke služby sú zaručené.

• Prístup zaručuje participatívnosť dieťaťa a rodovú citlivosť.

• Centrum umožňuje komplexnú starostlivosť (vrátane prístupu k vzdelaniu a jazy-

kovým kurzom).

Prvky na zlepšenie:

• Prístup k  lekárskej starostlivosti/ psychologickej rehabilitácii, v prípade potreby

prístup k dlhodobej psychosociálnej terapii.

ii) Nadácia Cordelia

Nadácia Cordelia bola založená v roku 1996 ako mimovládna organizácia a získala

uznanie v oblasti psychosociálnej asistencie pre deti a dospelých, s dôrazom na mig-

rantov a azylantov.

Medzi silné stránky činnosti patria:

• Odborné znalosti v oblasti psychickej traumy – najmä privátne inštitúcie v Ma-

ďarsku.

• Komplexný psychosociálny prístup/služby vrátane klinických psychológov, so-

ciálnych pracovníkov a kvalifikovaných tlmočníkov.

• Voľný prístup k službám zo strany klientov.

232

Prvky na zlepšenie:

• Ťažkosti s financovaním obmedzujú udržateľnosť. Vďaka nedostatku národných

grantov ostáva financovanie pomocou projektov EÚ stále veľmi dôležitým pros-

triedkom.

• Ťažkosti získať špecifické odborné znalosti vo vzťahu k detským obetiam obcho-

dovania.

iii) Reformovaná misia pre utečencov – vzdelávací program

Hlavným cieľom vzdelávacieho programu pre utečencov „Reformovaná misia pre

utečencov“ spočíva v pomoci zahraničným deťom (nachádzajúca sa v blízkosti Bu-

dapešti), vrátane detí bez sprievodu/detských obetí obchodovania, pri ich integrácii

do maďarského školského systému.

Medzi silné stránky činnosti patrí:

• K dispozícii je multidisciplinárny tím (pedagógovia pre rozvoj, učitelia maďarské-

ho jazyka pre cudzincov, sociálni pracovníci a psychológovia), jasný pedagogický

prístup.

• Dlhodobá štúdia – ktorá vyvinula „prvú metodiku pre stanovenie stavu rozvoja

detí“ (Časť 2 správa), pravdepodobne s dobrými výkonmi v škole.

• Spolupráca s detským centrom v meste Fót.

Medzi zostávajúce úlohy patrí:

• Posúdenie potrieb z hľadiska detských obetí obchodovania.

• Nižšia miera udržateľnosti, pretože misia sa spolieha na financovanie z projektu.

Kľúčové body:

• U  všetkých aktérov je dôležité zlepšiť schopnosť identifikovať detské obete

obchodovania s ľuďmi (vrátane hraničných priechodov – napríklad pomocou

školiacich rozhovorov s hraničnou políciou).

• Najviac služieb bolo zriadených pre deti bez sprievodu. Posudzovanie rele-

vantnosti týchto služieb pre obete obchodovania a prístup k nim by bol žia-

duci.

• Zaistiť rozpočet z verejných financií na tieto kľúčové služby.

• Vypracovať komplexný systém zberu štatistických dát.

233

4. Taliansko

Taliansko je vo všeobecnosti považované za tranzitnú krajinu, ako aj cieľovú krajinu

pre obchodovanie s ľuďmi. Jeho dlhé pobrežné hranice a vplyv organizovanej krimi-

nality predstavujú výzvu pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Táto je ale v porovnaní

s  inými výzvami považovaná za  slabú vzhľadom na  inštitucionálny rámec (žiaden

akčný plán, žiaden referenčný mechanizmus, nedostatočný zber dát). Výhodou je

dostupnosť asistenčných služieb.

i) Progetto Tutori úrad pre ochranu a verejnú podporu detí v regióne Veneto

Projekt, ktorý začal v  roku 2002 v  rámci kancelárie verejnej ochrany detí v  regióne

Veneto, je zameraný na opatrovnícke služby pre deti bez sprievodu vrátane detských

obetí obchodovania. Na rozdiel od formálnych, často neosobných vzťahov medzi „in-

štitucionalizovanými“ ochrancami, je zámerom tejto iniciatívy vytvoriť priame kon-

takty s  deťmi, najmä využívaním dobrovoľníkov, ktorí pracujú s  deťmi a  ktorí preto

dostávajú tréning a technickú podporu pre realizáciu ich opatrovníctva.

Hlavné silné stránky týchto aktivít sú:

• Silná ochrana detských obetí – z právneho hľadiska.

• Efektívne opatrovníctvo v zmysle ponúkaných služieb: krátky reakčný čas, kvali-

fikovaní zamestnanci, zriadenie monitorovania, prístup ku komplexným službám

(zdravotná, právna pomoc, tréning a pod.).

• Efektívnosť pri oslovení cieľovej skupiny (vysoké číslo klientov v  porovnaní

s klientmi iných služieb ochrany detí).

• Silná sieť odborníkov pracujúcich v sociálnej a zdravotníckej oblasti, ktorú vybu-

dovali za posledných desať rokov, spolu so skupinami vyškolených odborníkov.

• Opätovné využitie, pretože aktivita viedla k ustanoveniu noriem v rámci ochrany

detí a podpore rodiny a opatrovníctva. To sa rozšírilo do ďalších regiónov Talian-

ska.

K zostávajúcim úlohám patrí:

• Rodová citlivosť je málo rozvinutá.

ii) Civico Zero Projekt

Projekt je financovaný súkromne prostredníctvom organizácie Save the Children.

Tento projekt, pôvodne založený v  Ríme, sa venuje deťom v  uliciach mesta Rím,

z  ktorých mnohé predstavujú rizikovú skupinu pre obchodovanie alebo sa už stali

obeťou obchodovania.

234

Silné stránky tohto projektu sú:

• Nízkoprahovosť, nadväzovanie kontaktov s cieľovou skupinou detí na ulici (okolo

1600 kontaktov v roku 2012), napr. pomocou mobilných jednotiek na ulici.

• Projekt je založený na zásadách ľahkého prístupu k službám, neformálnych vzťa-

hoch, ako aj aktívnej participácií detí.

• Založený na základných právach, individuálne posudzovanie prípadu, priebežná

informovanosť, spätná väzba.

• Inovatívne formy identifikácie, používaním napr. terapie umením s deťmi, rozprá-

vaním príbehov.

• Umožňuje prístup k základným službám – jedlo, odpočinok, hygienické kontroly,

právne poradenstvo, ale tiež ponúka pomoc pre dlhodobejšiu integráciu – prí-

stup k bývaniu, zamestnanosti, školeniu.

• Efektívne zabezpečenie náhradnej starostlivosti o deti žijúce v uliciach: bezpeč-

né miesto, školenia, identita/dôveryhodné vzťahy – najmä úspech pri zachraňo-

vaní detí pôvodom z Afganistanu z ulice; nízka miera prerušených kontaktov.

• Hustá sieť inštitucionalizovanej spolupráce; udržateľná počas troch rokov, ale

celé financovanie pochádza z mimovládnej organizácie Save the Children.

K zostávajúcim úlohám patrí:

• Ponúknuť vhodné služby pre dievčatá.

• Písomné dokumentácie/chýbajúce pokyny.

Kľúčové body

• Priama účasť dieťaťa v rozhodovacích procesoch je nevyhnutná pre efektívne

plány starostlivosti.

• Rozvíjať silnú sieť zainteresovaných strán, aby bola zaistená udržateľnosť

a ďalší vývoj.

• Spolupráca a  vytváranie sietí odborníkov s  vyškolenými dobrovoľníkmi sa

osvedčila.

• Mimovládne organizácie by nemali mať potrebu kompenzovať nedostatok ve-

rejných finančných prostriedkov.

5. Slovensko

Slovensko je všeobecne považované za  krajinu pôvodu a  tranzitu obetí obchodo-

vania, aj keď v poslednom období sa stáva takisto cieľovou krajinou obchodovania.

Obete boli doteraz prevažne slovenskej národnosti. Dostupné údaje poukazujú

na veľmi malý počet identifikovaných obetí, predovšetkým detí – aktuálne sa pohy-

bujú len medzi jeden až dvoma prípadmi. Nejasnosti v legislatíve a nedostatok špe-

cifických akčných plánov pre deti, ako aj podporných plánov, môžu prispievať k tejto

235

situácii. V dôsledku toho nebolo možné, aby hodnotiaci tím z projektu hovoril o dob-

rých príkladoch z praxe, namiesto toho sa zameral na hodnotenie prijatých opatrení

a zisťovanie potenciálu na úspešné opätovné použitie, založené na dvoch prípadoch

dievčat, ktoré sa stali obeťami obchodovania. (Dievča, negramotné v  14 rokoch,

s potrebou psychologickej podpory, podporované mimovládnou organizáciou; druhé

dievča, ktoré prišlo zo zahraničia, ale nepodarilo sa ju identifikovať ako obeť obcho-

dovania a bola hneď premiestnená do reedukačného vzdelávacieho centra pre deti

s problémovým správaním.)

i) Dočasná starostlivosť/dlhodobá integrácia

Silné stránky tejto aktivity zahŕňajú:

• Vďaka individuálnemu posúdeniu v oboch prípadoch boli rozpoznané včas tera-

peutické potreby a bola tiež poskytnutá špeciálna podpora.

• Priebežne boli posudzované záujmy a potreby, sociálna práca s rodinou a škola

bola pripravená na návštevy.

K zostávajúcim úlohám patrí:

• Nebol ustanovený lokálny ochranca, takže vytváranie si osobných kontaktov je

veľmi ťažké.

• Nedostatok právnej pomoci v oboch prípadoch.

• Identifikácia obete po návrate na Slovensko neprebehla.

ii) Integrácia pomocou vzdelávania

Silné stránky týchto aktivít zahŕňajú:

• Individuálne vzdelávacie plány v oboch prípadoch, stabilná práca s učiteľmi/ško-

lami.

K zostávajúcim úlohám patrí:

• Nedostatok pravidiel pre stabilné rozhodnutie najlepších možných záujmov, ja-

zykové bariéry, nedostatok vzdelávacích programov mimo povinnej školskej do-

chádzky.

Kľúčové body:

• Zlepšiť identifikáciu detí, rámec a podpora orientované na deti.

• Zaistiť právnu pomoc.

• Posúdiť praktické nastavenia pre ochrancov.

• Určiť najlepší určujúci proces zisťovania potrieb.

236

6. Švédsko

Švédsko je považované za cieľovú krajinu obchodovania. Zvýšená pozornosť je ve-

novaná prípadom vnútroštátneho obchodovania. Rámec boja proti obchodovaniu

s ľuďmi v Švédsku sa vyznačuje pokročilou legislatívou, avšak, chýbajú tam procesné

dokumenty, ako napríklad národný referenčný mechanizmus, Švédsky národný akč-

ný plán proti prostitúcii a obchodu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania (čo

v skutočnosti zachádza až k sexuálnemu zneužívaniu). Tento bol vládou predĺžený

z roku 2011 do roku 2014, takisto v ňom ale chýba množstvo informácii k podpore

a  k  (re)integrácii detských obetí obchodovania. Systém sociálnej podpory je veľmi

decentralizovaný a  prenesený na  mestské samosprávy/lokálne sociálne úrady so-

ciálnych vecí. Schéma ochrany detí je takisto veľmi silná vrátane detských domovov,

správcov pre deti bez sprievodu, právnych zástupcov a prístupu ku kompenzáciám.

i) Národný koordinátor

Správnej rade hlavného mesta Štokholm bol zverený mandát, aby konala ako „ná-

rodný koordinátor proti prostitúcii a  obchodovaniu s  ľuďmi“, s  cieľom zabezpečiť

obetiam obchodovania bezpečný návrat domov. Ďalej zabezpečiť spoluprácu medzi

švédskymi aktérmi, vrátane mimovládnych organizácií, a  rozvíjať podporné progra-

my, ako aj prideľovať finančné prostriedky pre mimovládne organizácie.

Rada takisto zverejnila národné smernice pre prácu v boji proti prostitúcii a obcho-

dovaniu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania (zaoberá sa takisto inými typ-

mi vykorisťovania, špeciálne s  deťmi). Ďalej bol zahájený národný výskum,  uverej-

nený v novembri 2012, ktorý ponúka veľmi konkrétne informácie a údaje o počtoch,

pohlaví, veku, type zneužívania, národnosti, azylu, obetiach sexuálneho zneužívania,

prístupe k súdom a asistovaným návratom.

Silné stránky z praxe zahŕňajú:

• Jasný základ pre ľudské/detské práva.

• Silná politická vôľa.

• Určené aj ako centrum pre šírenie informácií ohľadom obchodovania s ľuďmi vrá-

tane pokynov a ďalších implementácii; výskum a zber dát.

• Dobrá dokumentácia, podporuje opätovné použitie.

K zostávajúcim úlohám patrí:

• Posilniť snahy aj nad rámec obchodovania za účelom sexuálneho vykorisťovania.

• Zaistiť udržateľnosť aj po roku 2014.

• Presadzovať aktuálne Národné pokyny.

237

ii) Children’s Need in Centre, BBIC (Barns Behov I Centrum)

Tento príklad sa týka praktickej sociálnej pracovnej metodiky pre prácu s ohrozenými

deťmi, vrátane detských obetí obchodovania, vytvorený v roku 2008 Národnou radou

zdravia a sociálnych vecí. Skladá sa aktuálne z troch publikácií (knihy od Centra pre

detské potreby, BBIC, dokumentácie Najlepšie záujmy detí v rámci sociálnych vecí

a formulárov a dokumentov Centra pre detské potreby (BBIC). Aktualizácia z decem-

bra 2011 posilnila obavy z výskytu možných detských obeti OSĽ. BBIC sa zameria-

va na  „posilnenie perspektív dieťaťa a  zapojenie detí v  rámci systému sociálneho

zabezpečenia, a  takisto na zabezpečenie kvality v  tomto systéme“ (WS 3 Report).

Koncepčne sa zaoberá štyrmi fázami vyšetrovania, plánom starostlivosti, implemen-

tačným plánom a monitoringom. Národná rada pre zdravie a sociálne veci je zodpo-

vedná za jeho realizáciu spoločne s miestnymi sociálnymi orgánmi, pričom je ich päť

z 290 miestnych samospráv vo Švédsku.

Silné stránky z praxe zahŕňajú:

• Jasná metodika, dobre podporovaná a zdokumentovaná, taktiež dôležitá pre zvy-

šovanie povedomia.

• Ľudskoprávny prístup, rodová citlivosť, dôraz na participáciu detí, prístup k infor-

máciám zo strany detí.

• Ciele pre komplexnú podporu vrátane vzdelávania.

K zostávajúcim úlohám patrí:

• Vytvoriť smernice na proces návratu (okrem nedávneho IOM pilotného projektu

o návrate žiadne smernice neexistujú).

• Vytvoriť dostatočnú technickú podporu a možnosť elektronického zberu dát.

Kľúčové body:

• Urobiť koordinátora komplexnejšieho a stabilnejšieho.

• Ďalej upraviť mechanizmy boja proti obchodovaniu, ako aj ochrany detí zo špe-

cifického hľadiska detských obetí obchodovania, ako aj nástroj na všeobecnú

ochranu detí prispôsobený aj na kontext obchodovania s deťmi, na základe

dôkladného preskúmania existujúcich služieb (vrátane samotných detských

obetí obchodovania).

238

iii. Skúsenosti z príkladov dobrej praxe v rámci ARECHIVIC projektu

• Detská obeť obchodovania ako nositeľ práv: je dôležité zabezpečiť prístup k spra-

vodlivosti pre detské obete obchodovania vrátane prístupu k právnej pomoci, prí-

stupu k odškodneniu a rešpektovanie ochrany obetí v súdnych konaniach.

• Dôležité je zabezpečiť právo všetkých detských obetí obchodovania, aby sa po-

dieľali na  rozhodnutí ovplyvňujúce ich situáciu (napríklad vypracovanie plánov

starostlivosti, ubytovanie a vzdelávacie aktivity).

• Úplné opatrovníctvo by malo byť zabezpečené vo všetkých prípadoch detí bez

sprievodu, kde existuje potenciálny konflikt záujmov.

• Formalizované/inštitucionalizované najlepšie záujmy pre určenie postupov, vrá-

tane vytvorenia posúdenia rizík, a  vyhodnotenie súladu so zásadou „nevracať

deti“.

• Komplexný, na dieťa zameraný, národný procesný mechanizmus (od  identifiká-

cie k integrácii/návratu vrátane cezhraničnej spolupráce), by mal byť založený vo

všetkých krajinách.

• Orgány ochrany dieťaťa by mali byť považované za hlavných aktérov pre ochranu

práv dieťaťa. Tieto potrebujú mať dostatočné kapacity, školenia a zdroje na plne-

nie svojich úloh vrátane vypracovania a realizácie individuálnej podpory/ plánu

starostlivosti pre obete obchodovania a pre cezhraničnú spoluprácu.

• Posilniť úsilie o zlepšenie identifikácie detských obetí obchodovania vrátane ak-

tívneho dosahu na potenciálne ohrozené deti, keď žijú na ulici.

• Zabezpečiť komplexnú podporu pre obete obchodovania s  ľuďmi, vrátane psy-

chosociálnej podpory, a rozvíjať špecializované programy pre rehabilitáciu a inte-

gráciu/reintegráciu pre detské obete obchodovania. Útek z inštitúcií – deti končia

v ilegalite. Vyhnúť sa kriminalizácii detských obetí obchodovania za každú cenu

a zabezpečiť súlad s  Dohovorom RE v boji proti obchodovaniu a s jeho ustano-

veniami o nepotrestaní. Zakázať administratívne zadržanie detí (napr. zadržanie

pred vyhostením); zastaviť vyšetrovania, ktoré neprihliadajú na vek a rešpektujú

pravidlo in dubio pro minore, v súlade s medzinárodnými/európskymi štandard-

mi.

• Politika a  výkonné nástroje (akčné plány, referenčné mechanizmy, pokyny

na  ochranu dieťaťa  atď.) by mali byť neustále monitorované a  vyhodnocované

(v  ideálnom prípade prostredníctvom vonkajších aktérov, napríklad na  základe

odborného posúdenia systému medzi krajinami).

• Občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu ako kritický strážca výkonu štátu

a ako poskytovateľ služieb so skúsenosťami z prvej ruky, prácou priamo s obeťa-

mi obchodovania s ľuďmi – ich vedomosti by mali byť zahrnuté nielen v monito-

rovaní, ale aj v politických snahách o zlepšenie.

• Prístupy k riešeniu maloletých bez sprievodu/oddelených detí/žiadateľov o azyl/

detských obetí obchodovania/migrujúcich detí/„detí na cestách“ by mali byť zo-

skupené, a takisto by mali byť založené fóra pre pravidelnú výmenu.

239

• Mal by sa posilniť zber dát o ochrane detí a detských obetí obchodovania, a to

najmä v rámci decentralizovaných štátnych štruktúr. Takisto by mali byť uskutoč-

nené výskumy v rámci oblasti obchodovania s deťmi.

• V rámci zabezpečenia udržateľnosti by mali byť posilnené priebežné dokumentá-

cie, reporty, budovanie inštitucionálnych kapacít, aby sa muselo menej spoliehať

na individuálne angažovanie aktérov alebo ad hoc riešenia.

• V rámci vyváženia záujmov: Existuje všeobecná základná výzva v súvislosti s ob-

chodovaním s deťmi o tom, ako nájsť rovnováhu medzi právami dieťaťa/ zabrániť

opätovnému obchodovaniu/zabezpečiť riadne posúdenie rizík a  súčasne reš-

pektovať súčasné rodičovské práva a povinnosti.

• S tým súvisí otázka relevantnosti medzinárodného/ európskeho/ súkromného/

rodinného práva (napr. Haagske konvencie o ochrane detí, únos dieťaťa, EÚ Na-

riadenie Brusel II) v situáciách, kde sa vyskytuje konflikt záujmov).

• V dôsledku toho by mal byť posilnený rámec pre spoluprácu v oblasti ochrany

detských obetí (aspoň) na  európskej úrovni, napr. pri formalizovaní postupov

spolupráce pri návratoch obetí obchodovania, ustanovením kontrolných noriem

atď., s cieľom vytvoriť „spoločný európsky priestor na ochranu detí“ (podobne ako

„priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“).

240

241

IV. Odporúčania

Táto časť obsahuje odporúčania pre formuláciu politík a  prax v  oblasti asistencie

a reintegrácie detských obetí OSĽ v rámci EÚ. Odporúčania sú založené na analýze

silných a slabých stránok v navrhovaní politík a implementácii opatrení pre asisten-

ciu a  reintegráciu detských obetí v  6 členských štátoch EÚ (Bulharsko, Maďarsko,

Rakúsko, Slovensko, Švédsko, Taliansko). Hoci závery pre každú z  týchto 6 krajín

reflektujú špecifické národné podmienky, z  komparatívnej perspektívy, poskytujú

odporúčania relevantné pre širší európsky kontext. Tieto odporúčania buď posilnia

identifikované úspešné opatrenia v 6 skúmaných krajinách, alebo pritiahnu pozor-

nosť k spôsobom predchádzania identifikovaných nedostatkov v asistencii detských

obetiam OSĽ v týchto krajinách, ktoré by mohli zlepšiť politiku a prax ochrany a sta-

rostlivosti o detské obete OSĽ v ostatných členských krajinách.

Zaistenie „najlepšieho záujmu“ obchodovaných detí

Pre lepšie zabezpečenie implementácie princípu, že najlepší záujem dieťaťa by mal

byť dodržaný pri všetkých aktivitách alebo opatreniach, ktoré sa ho týkajú, členské

štáty potrebujú vytvoriť formálne ustanovenia pre určovanie najlepšieho záujmu die-

ťaťa.

Zlepšenie záruk dodržiavania základných práv obchodovaných detí v súlade s me-

dzinárodnými právnymi štandardmi

Klauzula o netrestaní stanovená v Dohovore Rady Európy musí byť v národných le-

gislatívach členských štátov ukotvená pevnejšie.

Trestné konania sa musia zlepšiť, aby plne ochraňovali detské obete OSĽ. Konania

by mali byť citlivejšie k obetiam a zasahovanie súdnych zamestnancov by malo byť

obmedzené na toľko, ako to je možné.

Členské štáty musia vytvoriť špeciálny Etický kódex pre súdnych zamestnancov a po-

skytovateľov služieb pre vedenie rozhovorov s detskými obeťami OSĽ, aby boli zaru-

čené práva dieťaťa a náležitá konzultácia názorov dieťaťa počas rozhovoru s ním.

Členské štáty by mali vložiť viac úsilia do zaistenia prostredia a postupov pre účely

rozhovoru, ktoré sú priateľské voči deťom. Za pozornosť stojí skúsenosť Švédska, kde

sú zakladané špeciálne detské domovy (Barnhouse), ktoré slúžia ako detské advo-

242

kačné centrá a ktoré poskytujú urýchlené a účinné riešenia pre ochranu maloletých

a chránia obete pred opakovanými rozhovormi a vyšetrovaniami.

Na  základe príkladu z  Talianska by základné práva dieťaťa, ako právo na  prístup

k  vzdelávaniu a  zdravotnej starostlivosti, nemali byť podmienené spoluprácou so

OČTK a získaním pobytového alebo azylového statusu.

Krajiny pôvodu ako aj cieľové krajiny musia investovať do  zlepšenia právneho za-

stupovania detských obetí OSĽ. Právni zástupcovia detských obetí OSĽ musia mať

relevantné právne vzdelanie a  absolvovať špecializované školenie o  právach detí

a detských obetí OSĽ. Mali by konať podľa navrhnutých profesionálnych podmienok

a ich práca by mala byť pravidelne monitorovaná.

Vytvorenie systémov centralizovaného zberu údajov

Vo všetkých krajinách EU musia byť vytvorené mechanizmy centralizovaného zberu

údajov, týkajúcich sa obchodovania s deťmi a asistencie obetiam. Tieto mechanizmy

musia pracovať s jednotnými a detailnými indikátormi, ktoré budú použité všetkými

zodpovednými inštitúciami, a umožniť zbieranie spoľahlivých a porovnateľných úda-

jov pre analytické účely. Súčasný nedostatok dobre navrhnutých a správne imple-

mentovaných mechanizmov centralizovaného zberu údajov podkopáva kvalitu boja

proti OSĽ, keďže ten sa nezakladá na náležitej analýze hlavných trendov v OSĽ (napr.

v  typoch vykorisťovania, demografii, rodových a  vekových profilov obchodovaných

detí, rozsahu) založenej na faktoch.

Vytvorenie mechanizmov pre monitorovanie a evaluáciu

Adekvátny boj proti OSĽ môže byť formulovaný a stanovený na základe analýzy efek-

tívnosti, účinnosti a dopadu opatrení boja proti OSĽ. Pre tento účel by mali členské

štáty investovať svoje úsilie do návrhu adekvátnych monitorovacích systémov (zalo-

žených na jasne formulovaných indikátoroch), ktoré budú slúžiť na pravidelné moni-

torovanie a evaluáciu programov boja proti OSĽ.

Je potrebné, aby strategické dokumenty boli viac špecifické

Hlavné národné strategické dokumenty, ako sú stratégie boja proti OSĽ a/alebo akč-

né plány boja proti OSĽ, potrebujú jasné vyčlenenie zdrojov (ľudských, finančných

a technických) a  realistický harmonogram implementácie aktivít, aby bola zabezpe-

čená efektívnejšia formulácia politík a aby boli dôkazom aktívnej účasti vlády v boji

proti OSĽ.

Zabezpečenie skutočnej, nielen formálnej, účasti občianskej spoločnosti v boji proti

OSĽ

Riadny boj proti OSĽ môže byť zabezpečený vtedy, keď spolupracujú štátne orgány

s mimovládnymi organizáciami, najmä v krajinách, kde MVO sú často jediným posky-

tovateľom služieb. Spolupráca medzi verejným a mimovládnym sektorom potrebuje

243

byť posilnená pravidelnejšími konzultáciami, ktoré povedú k skutočnej a nie iba for-

málnej účasti občianskeho sektora pri procese tvorby politík a monitorovaní.

Udržateľnosť programov MVO a ich služieb pre detské obete OSĽ by mala byť zabez-

pečená adekvátnejším štátnym financovaním.

Identifikácia detských obetí OSĽ

Vytvorenie systematických a formalizovaných postupov identifikácie obetí zlepší boj

proti OSĽ vrátane obchodovania s deťmi, ako aj celkový proces reintegrácie a reha-

bilitácie.

Vytvorenie referenčných mechanizmov

Mali by byť vytvorené fungujúce národné a  nadnárodné referenčné mechanizmy,

aby bola zaistená efektívna a komplexná asistencia detským obetiam OSĽ a aby sa

spoliehalo, čo najmenej, na úlohy individuálnych aktérov a ad hoc riešenia. Takéto

mechanizmy budú slúžiť na určenie zodpovedností všetkých strán pri návrate a re-

integrácii detských obetí a zaistia štandardné smery medziinštitucionálnej a medzi-

národnej spolupráce.

Dočasná starostlivosť pre detské obete OSĽ

Dočasná starostlivosť o detské obete OSĽ v cieľových krajinách musí byť zakotvená

v štandardných operačných metodológiách. Nedostatok takýchto metodológií alebo

pokynov pre poskytovanie dočasnej asistencie v cieľových krajinách znižuje kvalitu

starostlivosti a  obmedzuje možnosti pre monitorovanie a  evaluáciu rôznych typov

ponúkanej asistencie.

Prístup k službám a právam nesmie byť pre detské obete OSĽ v prechodnej fáze pod-

mienený dočasným právom na pobyt alebo statusom utečenca či žiadateľa o azyl.

Dlhodobá reintegrácia detských obetí OSĽ

Dlhodobá reintegrácia by mala byť dostupná pre detské obete v krajinách pôvodu aj

cieľových krajinách.

Zdrojové krajiny musia vytvoriť jasné a efektívne dlhodobé integračné mechanizmy

alebo postupy a doplňujúce monitorovacie mechanizmy, aby zaistili adekvátnu dlho-

dobú reintegráciu detských obetí a obmedzili riziko opätovného obchodovania.

Krajiny pôvodu musia venovať viac úsilia tvorbe alternatívnych dlhodobých reinteg-

račných služieb pre detské obete OSĽ. Odporúča sa vyhýbať sa inštitucionálnemu

umiestňovaniu detí a sprístupňovať pre detské obete služby náhradnej rodičovskej

starostlivosti a komunitné služby.

244

Skutočnosť, že predpokladané cieľové krajiny často navracajú obete do krajín pôvo-

du, by nemala ospravedlniť neexistenciu dlhodobých integračných postupov v cieľo-

vých krajinách.

ubytovacie zariadenia pre detské obete OSĽ

Za  uváženie stojí vytvorenie špecializovaných  chránených ubytovacích zariadení

pre detské obete OSĽ. Orgány sociálnej starostlivosti musia byť veľmi opatrné, keď

umiestňujú detské obete OSĽ do zmiešaných skupín detí, ako sú maloletí bez sprie-

vodu či detské obete iných foriem násilia, alebo s dospelými obeťami OSĽ. Malo by

sa predchádzať ubytovaniu detských obetí OSĽ s deťmi, ktoré spáchali protispolo-

čenský alebo trestný čin, alebo s dospelými obeťami OSĽ. Ak sú detské obete OSĽ

ubytované v zariadeniach s deťmi z rôznych rizikových skupín, zamestnanci týchto

zariadení musia byť vyškolení a informovaní o obchodovaní s deťmi a správať sa cit-

livo k špecifickým potrebám detských obetí OSĽ.

Zabezpečenie prístupu k odškodneniu pre detské obete OSĽ

Detské obete OSĽ by tiež mali mať prístup k odškodneniu ako obete násilných trest-

ných činov. Avšak spomedzi 6 skúmaných krajín malo len Švédsko dobre navrhnutú

a prístupnú kompenzačnú schému pre obete OSĽ, ktorá môže slúžiť ostatným kraji-

nám ako úspešný príklad praxe.

Prísnejšie politiky pre zabránenie opätovnému obchodovaniu detských obetí OSĽ

Aby boli určené faktory a  dynamika súvisiace s  obchodovaním s  deťmi zo strany

rodiny a výhody a nevýhody nariadenia návratu do  rodiny v  takýchto prípadoch, je

potrebné v tejto oblasti vykonať viac výskumov. V niektorých prípadoch môže návrat

do rodiny zostať najlepšou možnosťou pre dieťa aj vtedy, ak rodina niesla časť zod-

povednosti na obchodovaní dieťaťa. Také rozhodnutia o trvalých riešeniach by však

mali byť založené na informáciách od relevantných inštitúcií, že rodiny boli zapojené

do obchodovania s deťmi, na starostlivom posúdení rodinných okolností a kapacít

a na návrhu primeranej podpory a monitorovacích mechanizmov pre zaistenie adek-

vátnej rodičovskej starostlivosti. V iných prípadoch, kedy boli zapojení do obchodo-

vania so svojim dieťaťom rodičia, sa môže javiť ako lepšia možnosť odlúčenie od ro-

diny. Aby sa však zabránilo riziku opätovného obchodovania, krajiny pôvodu by mali

vytvoriť realizovateľné alternatívy starostlivosti k návratu do rodiny.

Členské krajiny musia vytvoriť formalizované postupy pre posúdenie rizika a zabez-

pečiť pravidelné vykonávanie takéhoto posudzovania počas poskytovania starostli-

vosti.

Pre zaistenie nájdenia a implementovania efektívnych dlhodobých riešení a elimino-

vanie rizika opätovného obchodovania sa dôrazne odporúča, aby bolo posudzovanie

rizika vykonávané v cieľovej krajine aj krajine pôvodu.

245

Zhrnutie pojmov

Dieťa Mladý jednotlivec, ktorý v zmysle zákona nie je dospelý, alebo ktorý

je potomkom iného jednotlivca.

Obchodovanie

s deťmi

Forma obchodovania s ľuďmi, ktorá je definovaná ako nábor,

preprava, prevádzanie alebo prijímanie dieťa za účelom

vykorisťovania.

Dohovor RE Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Odškodnenie Vec, napríklad peniaze, ktorá je odovzdaná alebo prijatá ako

náhrada alebo náprava za stratu alebo ujmu.

Krajina pôvodu Krajina, z ktorej obchodované dieťa pochádza.

Vykorisťovanie Využitie osoby alebo skupiny na sebecké účely. Zahŕňa nútenie

ľudí do prostitúcie alebo iných foriem sexuálneho vykorisťovania,

nútenej práce alebo služieb, otroctva alebo praktík podobných

otroctvu, nevoľníctva alebo odoberania orgánov.

Vnútorné

obchodovanie

Obchodovanie v rámci jednej rovnakej krajiny (medzi regiónmi/

okresmi, a pod.).

Obchodovanie

s ľuďmi (OSĽ)

Je nábor, preprava, prevedenie alebo prijatie osoby za účelom

vykorisťovania.

Centrum pre boj

proti obchodovaniu

s ľuďmi a prevenciu

kriminality

Vedecké a výskumné centrum založené Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky za účelom zberu údajov. Taktiež poskytuje

ochranu obetiam obchodovania s ľuďmi.

Nútená práca Ľudia, ktorí sú zamestnaní proti svojej vôli, všetko formy sú založené

na použití alebo hrozbe sily.

Kybernetické zločiny Zločiny spáchané prostredníctvom počítača a internetu s cieľom

ukradnúť identitu osoby.

Páchateľ OSĽ Osoba, ktorá je zapojená v obchodovaní s ľuďmi v zmysle definície

obchodovania podľa OSN.

Trestný zákon Ustanovenia o trestnej zodpovednosti, druhoch trestných činov

a prevenčných opatreniach a skutkových podstatách trestných

činov.

Obeť obchodovania

s ľuďmi

Osoba, ktorá sa stane predmetom obchodovania a trpí v dôsledku

jednej z foriem obchodovania.

Zákonný opatrovník Štátny orgán alebo oprávnený zástupca organizácie na ochranu

obetí.

Národná stratégia

o boji proti

obchodovaniu

s ľuďmi na roky

2011 – 2014

Strategický dokument Slovenskej republiky pre oblasť boja proti

obchodovaniu s ľuďmi, prevenciu obchodovania s ľuďmi a podpory

a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi.

Právna ochrana detí Súbor opatrení, postupov a zákonov na ochranu detí.

Maloletí bez

sprievodu

Maloleté dieťa, ktoré je oddelené od svojich rodičov a ostatných

príbuzných a nie je zastúpené iným dospelým, ktorý v zmysle

zákona alebo obyčaje, má byť za neho zodpovedný.

246

Dočasný opatrovník Štátny orgán, ktorý dočasne koná v záujme maloletého dieťa.

Sociálna ochrana

obchodovaných detí

Pomoc poskytnutá s cieľom ochrany a prevencie detí pred

obchodovaním s ľuďmi.

Palermský protokol Protokol o obchodovaní s ľuďmi ‘Palermský Protokol’ – Protokol

OSN pre prevenciu, potláčanie a potrestanie obchodovania

s ľuďmi, hlavne žien a detí; napojený na Dohovor OSN o boji proti

nadnárodnému organizované zločinu (2000)

Doba na rozmyslenie Doba poskytnutá obetiam OSĽ na zotavenie sa zo svojich zážitkov.

Reintegrácia Zaistenie podmienok reintegrácie alebo spojenia, ktorá sa narušilo

v dôsledku obchodovania alebo iného trestného činu.

Repatriácia Postupy pre zabezpečenie alebo navrátenie osoby do krajiny

narodenia, občianstva alebo pôvodu.

Zoznam použitých skratiek

Čl. – článok TZ – Trestný zákon

RE – Rada Európy TP – Trestný poriadok

CRC – Dohovor o právach dieťaťa zb. – zbierka

napr. – napríklad ESĽP – Európsky súd pre ľudské práva

atď. – a tak ďalej EÚ – Európska únia

GRETA – Skupina expertov pre boj proti

obchodovaniu s ľuďmi

t. j. – to je

MO – medzinárodná organizácia IOM – Medzinárodná organizácia pre

migráciu

MV – Ministerstvo vnútra MVO – mimovládna organizácia

č. – číslo NRM – Národný referenčný mechanizmus

ods. – odsek OSĽ – obchodovanie s ľuďmi

VB – Veľká Británia OSN – Organizácia spojených národov

UNODC – Úrad OSN pre boj proti drogám

a trestnej činnosti

UNHCR – Úrad vysokého komisára OSN pre

utečencov

247

Zoznam použitej literatúry

[1] Bilger Veronika a ostatní, Štúdia o hodnotení rozsahu rôznych typov obchodo-

vania s ľuďmi v krajinách EÚ, ICMPD, 2010.

[2] Durbáková Vanda: Problematika násilných a vynútených sterilizácií rómskych

žien v Slovenskej republike a diskriminácia v prístupe k zdravotnej starostli-

vosti. In: Tieňová správa MVO prezentovaná Výboru OSN pre odstránenie dis-

kriminácie žien, (Bratislava: 2008).

[3] Csapó, Z. – Hautzinger, Z.: Správa o Maďarsku: Asistencia a reintegrácie det-

ských obetí obchodovania: podpora a hodnotenie najlepších postupov v kra-

jinách pôvodu a  cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 1: Analýza politík,

inštitucionálneho a právneho rámca, Pécs: Univerzita Pécs, 2011.

[4] Harris, M. a R.D. Fallot, „Envisioning a trauma-informed service system: a vital

paradigm shift“, New Directions for Mental Health Services, vol. 89, jar 2001.

[5] Holm - Fanny: Vyplácanie odškodnenia za ujmu spôsobenú trestným činom

obetiam obchodovania s ľuďmi – správa vládnej komisie, Umea: Úrad pre od-

škodnenie obetí trestných činov, 2010.

[6] Lindholm, J.: Obchodovania za účelom sexu a kupliarstvo detí, Štokholm: Uni-

verzita Štokholm, 2010.

[7] Marek Hojsík: Závery zo seminára o probléme zbierania etnických dát, Výbor

Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, 7. apríl 2008.

[8] Nonchev, A. – Tagarov, N.: Integrovanie detí utečencov a detí žiadateľov o azyl

vo vzdelávacích systémoch členských štátov EÚ – Správa Rakúsko; Bulharsko:

CSD 2011.

[9] Nordborg, G.: Správa o Švédsku: Asistencia a reintegrácie detských obetí ob-

chodovania: podpora a  hodnotenie najlepších postupov v  krajinách pôvodu

a cieľových krajinách (ARECHIVIC) – Časť 1: Analýza politík, inštitucionálneho

a  právneho rámca, Umea: Úrad pre odškodnenie a  podporu obetí trestných

činov, 2012.

[10] Planitzer, Probst, Unterlerchner, Steiner, COMP.ACT Rakúsko, Možnosti získa-

nia odškodnenia pre obte OSĽ v Rakúsku (Zhrnutie) (2011).

[11] Svetlana Ficová a kol.: Ochrana práv maloletého v občianskom súdnom kona-

ní z pohľadu Dohovoru o právach dieťaťa. Eurounion, December 2008.

[12] Škobla, D. a kol.: Etnicita ako štatistický indikátor pri monitorovaní životných

podmienok a diskriminácii. (Bratislava: UNDP, 2008.)

[13] Zuzana Fialová a kol.: Obchodovanie s ľuďmi v Slovenskej republike, Výskumná

správa pre Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC). (Bratislava: SGI, 2008)

a interné štatistiky organizácie IOM.

Politické a legislatívne zdroje

[14] Agentúra pre základné práva (2008), Tematická štúdia o právach dieťaťa (Ob-

chodovanie s deťmi). Maďarsko.

248

[15] Agentúra pre základné práva (2008), Tématická štúdia o právach dieťaťa (Ob-

chodovanie s deťmi). Švédsko.

[16] Dohovor Rady Európy o  boji proti obchodovaniu s  ľuďmi (prijatý 16. mája

2005).

[17] Interná norma Ministerstva práce, sociálnych vecí a  rodiny, č. IN 051_2007,

prijatá v roku 2007.

[18] Interpretačné rozhodnutie č. 2/16.07.2009 Najvyššieho kasačného súdu Bul-

harska, dostupné na <http://www.vks.bg/vks_p10_36.htm> (len v bulharčine,

December 2011).

[19] Hodnotenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania

s ľuďmi,

[20] Správa Rakúsko (Arechivic 2012).

[21] Hodnotenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania

s ľuďmi,

[22] Správa Bulharsko (Arechivic 2012).

[23] Hodnotenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania

s ľuďmi,

[24] Správa Maďarsko (Arechivic 2012).

[25] Hodnotenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania

s ľuďmi,

[26] Správa Taliansko (Arechivic 2012).

[27] Hodnotenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania

s ľuďmi,

[28] Správa Slovensko (Arechivic 2012).

[29] Hodnotenie programov pomoci a  reintegrácie detských obetí obchodovania

s ľuďmi,

[30] Správa Švédsko (Arechivic 2012).

[31] Medzinárodné centrum pre tvorbu migračných politík: Pokyny k tvorbe a  im-

plementácii komplexnej národnej stratégie proti obchodovaniu s  ľuďmi, Vie-

deň, 2006.

[32] Nariadenie č. 22 z  30. júna 2008 Ministerstva vnútra (v  znení Nariadenia č.

50/2011 z 1. apríla 2011).

[33] Nariadenie č. 47 Ministerstva vnútra SR (30. júna 2008) o zabezpečení Podpo-

ry a ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, v znení Nariadenia č. 170/2010.

[34] Národná koalícia pre implementáciu Dohovoru o právach dieťaťa v Rakúsku,

Dodatočná správa 2011.

[35] Národný akčný plán pre deti na roky 2009 až 2012, Slovenská republika.

[36] Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011 – 2014, Slo-

venská republika.

[37] Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o  implementácii

Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Slovenskou republikou,

Štrasburg,19. september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(9).

249

[38] Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o  implementácii

Dohovoru Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi Rakúskom, Štrasburg, 15.

september 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(10).

[39] Rada Európy, Skupina expertov pre boj proti OSĽ, Správa o implementácii Do-

hovoru Rady Európy proti obchodovaniu s  ľuďmi Bulharskom, Štrasburg,14.

december 2011, Prvé kolo hodnotenia, GRETA 2011(19).

[40] Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti obchodovaniu s ľuďmi 2002/629/JHA,

(prijaté 19. júla 2002), <http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?u-

ri=CELEX:32002F0629:EN:HTML>, (december 2011).

[41] Smernica Rady 2004/80/ES ohľadom odškodnenia obetí trestných činov,

prijatá 29. apríla 2004, dostupné na  <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/

LexUriServ.do?uri=OJ:L:2004:261:0015:0018:en:PDF>, (1. novembra 2011).

[42] Spoločný komentár OSN k Smernici EÚ – Ľudskoprávny prístup: predchádzať,

bojovať a ochraňovať pred obchodovaním s ľuďmi.

[43] Správa ECRI o  Slovensku (štvrtý monitorovací cyklus). (Štrasburg: Európska

komisia proti rasizmu a intolerancii, 2009).

[44] Správa špeciálneho spravodajcu OSN o obchodovaní s ľuďmi, “Integrácia ľud-

ských práv žien a rodová perspektíva” (E/CN.4/2006/62), 20. február 2006.

[45] Správa maďarského parlamentného Komisára pre práva občanov v prípade č.

AJB 1472/2011 z 24. novembra 2011.

[46] Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny pre roky 2008

– 2013: Solidarita – Integrita – Inklúzia.

[47] Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 92/1992 Zb.

[48] US State Department: Správa o obchodovaní s ľuďmi 2009: Slovensko.

[49] Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 94 z 28. januára 2009 o návrhu Ná-

rodného akčného plánu pre deti na roky 2009 až 2012.

[50] Všeobecný komentár č.6 Výboru pre práva dieťaťa a Pokynom UNHCR z roku

2009 o žiadostiach o azyl detí, 22. december 2009, HCR/GIP/09/08.

[51] Výbor strán k Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, Od-

porúčania VS (2011)1 o  implementácii Dohovoru RE Rakúskom, prijatý 26.

septembra 2011.

[52] Trestný zákonník kráľovstva Švédska, prijatý v 1962, v znení neskorších pred-

pisov.

[53] Záverečné odporúčania Výbor pre práva detí z 8. júna 2007 v Ženeve k druhej

periodickej správe Slovenska; CRC/C/SVK/CO/2.

[54] Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka v znení neskorších predpisov.

[55] Zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov.

[56] Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.

[57] Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov.

[58] Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpi-

sov.

[59] Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení ne-

skorších predpisov.

250

[60] Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) v znení ne-

skorších predpisov.

[61] Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, v znení neskorších pred-

pisov.

[62] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

[63] Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.

[64] Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele

v znení neskorších predpisov.

[65] Zákon č. 300/2005 Z. z. trestný zákon v znení neskorších predpisov.

[66] Zákon č. 215/2006 odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými čin-

mi v znení neskorších predpisov.

Internetové zdroje

[67] Affaire A. et autres c. Bulgarie (Requête Nº 51776/08), Arrêt, Štrasburg,

dostupné na  <http://cmiskp.echr.coe.int/tkp197/view.asp?item=1&porta-

l=hbkm&action=html&highlight=51776/08%20|%2051776/08&sessioni-

d=82980778&skin=hudoc-en> ( december 2011).

[68] Akčný plán na boj proti prostitúcii a obchodovaniu s ľuďmi za sexuálnymi účel-

mi. Navštívené dňa 25. september, 2012. http://www.sweden.gov.se/con-

tent/1/c6/13/36/71/ae076495.pdf.

[69] Európske opatrenie pre odškodnenie obchodovaných osôb, 2010 – 2013, do-

stupné na http://www.compactproject.org/?main=home (december 2011).

[70] Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminali-

ty, dostupné na  <http://www.minv.sk/?informacne-centrum-na-boj-proti-ob-

chodovaniu-s-ludmi-a-prevenciu-kriminality> (1. november 2011).

[71] Jednotka pre boj proti OSĽ, informačný leták 2009, dostupné na <http://www.

bmeia.gv.at/en/foreign-ministry/foreign-policy/human-rights/main-human-

-rights-issues/combatting-human-trafficking.html> (december 2011).

[72] Mediálna kampaň, dostupné na  <http://www.minv.sk/?rozbiehame-komuni-

kacnu-kampan> (1. november 2011).

[73] „Procura di Teramo“, dostupné na <http://www.procura.teramo.it/news.as-

px?id=1132> (január 2013).

[74] Prvá správa o  Rakúsku o  obchodovaní s  ľuďmi (za  obdobie od  marca 2007

do februára 2009), vydaná Federálnym Ministerstvom pre európske a medzi-

národné záležitosti, 2009, viď http://www.bmeia.gv.at/en/foreign-ministry/

foreign-policy/human-rights/main-human-rights-issues/combatting-human-

-trafficking.html (December 2011).

[75] Referenčný mechanizmus pre obete obchodovania, dostupné na  <http://

www.minv.sk/?referencny_mechanizmus> (1. november 2011).

[76] „Rete Nirva“, dostupné na <http://www.retenirva.it/nirvaprogetto.asp> (janu-

ár 2013).

[77] Rokovanie vlády SR, Návrh Národného programu boja proti obchodovaniu

s ľuďmi na roky 2011 – 2014, č. materiálu UV-3797/201. <http://www.roko-

vania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19184> (citované

16. apríla 2012).

[78] Správa Národnej komisie proti OSĽ za rok 2011, dostupné na http://antitraffic.

government.bg/bg/nacionalno-dokladi/nacionalen-doklad-2011 (len v  bul-

harčine, august 2012).

[79] Štatistický prehľad činnosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

za roky 2006 až 2008, dostupné na < http://www.genpro.gov.sk/spravy-o-cin-

nosti-12b7.html> (31. október 2011).

[80] Výročná správa nadácie P.U.L.S., dostupné na <http://www.pulsefoundation.

org/pdf/annual2010.pdf> (navštívené november 2011).

Asistencia a  reintegrácia detských obetí obchodovania s  ľuďmi

na Slovensku a vo vybraných krajinách Európskej únie

© Člověk v tísni, pobočka Slovensko, 2013

Tlačiareň: OTA, a. s., Košice

Vydanie: prvé

Náklad: 200 ks

isbn: 978-80-971343-1-0

9 7 8 8 0 9 7

ISBN 978-80-971343-1-0

1 3 4 3 1 0