RočmK XXiX. V Budapešti, v piatok, 24. júla 19M. Číslo 16?0

rm Prcdplutni o e n i p i * -•

tmormke a Balc6ak*> Na « l f rak . . 12 kortbfc N* pol raka . • • .4* B a i t v r ť r o k * . . » ; » ?

S e ouaaoaomska:•»•'• doHcnecka . . 14 jaadWh do B u t e . . . T rublo*-* •9 AmerUtT • • * deBíifc

TBXJBFOS aa—K,

txpedlda: B u k p t f t V I , 6-ntoa í . tt S u n m»jú nalelat Tfafcy

si dopi*r a piedplaticr. ITWfinkoTamé Batf a t e s-meaai dopisy ntprijlmajn t a .

Kakopter n Bwneajé. Í E L S F O H a a - 1 4 *

Číslo za 2 haliere Mimo fiňa po m«daH a

sv iatku vyohodla k a ž d ý deň EDaTnf redaktor:

Dr ADOLF PECHANY Inserty rátajú sa dla ľavnej

tarify a platia aa vopred Cfslo za 2 haliera

Novšie interpellácie. Včera přišli aj opposiční vyslanci vo

väčšom počte do snemu a gallerie obsa­dilo početné poslucháčstvo. Lebo veřejná tlač už dňami Vopred oznámila, že oppo-sícia predostre zas interpellácie, na ktoré vláda povinná bude odpovedať. Každý vedel, že bude reč o otázkach vonkajšej politiky, každý bol teda zvedavý tak na interpellácie, jako na odpovede. Toto je vec prirodzená. Vo vonkajšej politike pa­nujú napnuté pomery, vývin vecí na Balkáne robí politické položenie neistým, s napnutou zvedavosťou očakáva každý osvedčenia politických vodcov, aby sa ohladom budúcnosti v istej miere orien­toval. Je pravda, že u opposície velký zástoj hrajú aj strannícke záujmy. Op­posiční vyslanci interpellujú neraz cielom budenia nálady, neraz opäť len preto, aby vláde nepríjemnosti spôsobili. Medzi takéto interpellácie patria tie, ktoré včera v sneme odznely.

Rozčuľujúce výjavy započaly sa ešte predpoludním. Pred denným poriadkom reílektoval barón. Jozef Rajačič na inter-pelláciu, ktorú minule vyslanec Juraj Szmrecsányi predostrel. Barón Rajačič poukázal na milné informácie Szmrecsá-nyiho a dôrazne prízvukoval, že uhorskí Srbi neoduševňujú sa za velkosrbskú propagandu.

Rozčúlenie vzrástlo tým, že opposí-cia vyvolala zas búrlivé výjavy, prinú-

tiac predsedu ku ráznejšiemu zakročeniu proti niektorým opposičným vyslancom. Sněmové pojednávanie sklzlo sa týmto s vecnej postáti a strannícka taktika oppo­sície postúpila do popredia. Takto robila opposícia náladu ku interpelläciam, ktoré na konci zasadnutia boly predostreté.

Ministerský predseda vážnymi slo­vami vopred upomínal opposičných vy­slancov, aby nepredostierali interpellácie, súvisiace do sarajevským útokom, ale slová jeho zostaly bez účinku. Interpellá­cie boly predostreté. Opposiční reč­níci pospomínali rozličné otázky, aby čím väčšiu náladu vzbudili a ohladom najbližších udalostí odpoved ministerské­ho predsedu vynútili. Ale gróf Štefan Tisza zachoval prísne to stanovisko, že za terajších okolností sarajevskú, poťažne belehradskú otázku neslobodno pred ve­rejnosťou pojednávať.

Z toho, • že ministerský , predseda gróf Štefan Tisza nechcel sa ani slovom zmieniť o tom, že čo možno v najbliž­ších dňoch očakávať, uzatvárať môžeme, že na porade vydržiavanej v Išli vyne­sené boly velmi vážné uzavretia. A pri­rodzená vec je, že o týchto uzavretiach môže sa verejnoať až potom dozvedeť, ked zamýšľané diplomatické kroky budú už porobené. Ale z tohoto nenasleduje, že ked aj rázne zakročíme na obranu vlast­ných záujmov, nebude možno nastolené otázky cestou diplomacie riešiť. Ba úfa­me, že Srbsko splní oprávnené žiadosti

našej monarchie a samo vyhýbaťbude dalším ťažkým zápletkám. Ďalší vývin udalostí zá­visí teda od chovania sa a pokračova­nia Srb3ka, ale aj od toho, že jaké sta­novisko zaujmú ostatné veľmoci. Lebo Srbsko privolí ochotne na všetko, jestli ho Rusko neposmelí, jestli nebude môcť rátať na cudziu pomoc.

Co chceme, k tomu máme právo. Chceme vypátrať tých, ktorí na sarajev-skom útoku účasť brali a žiadame ich potrestanie. Chceme sa zabezpečiť proti dalším útokom a žiadame garancie, že veľkosrbskí fanatici nebudú agitovať proti jednote a celistvosti monarchie. Toto je to najmenej, čo od Srbska žiadať môže­me. V tomto smere porobí kroky naša diplomacia. Podrobnosti nepatria pred­bežne pred verejnosť. Preto dal minister­ský predseda vyhýbavú odpoved.

— i , . - • ' —

ZPRÁVY DOMÁCE. Budapest, 23. júla.

Z á k o n o r e h a b i l i t á c i i . Mi­nister pravosúdia Eugen B a 1 o g h predostrel snemu návrh zákona r o rehabilitácii," podstata ktorého záleží v tom, že tie následky výroku trestného súdu, k'oré dostv d po odsedení trestu trvaly až do smrti, po istom čase a za istých pod­mienok prestanú. Takýto výrok trestného súdu to­tiž má za následok,žepatričný odsúdený nikdy viac" nesmie byt volený za verejného úradníka a aj v súkromnom živote všade, kde sa poža­duje preukázanie svedoctva mravnosti, je mu

BESEDNICA. Dobrodružstvo so životom.

Napísala: May Edglngton. (Pokračovanie.)

— Oh, Anna, aká ste ukrutná ku mne. Ja ani nerozumiem prečo, veď máte vedet. . . mali by ste vedet, že. . .

— Co? —' Ked! vás tolkí obdivovali ". '. . hm,

Anna, do strašne trápnej situácie ma privá­dzate . . . nuž . . . áno, človek obdivuje krásu, ked ju vidí a . . . a . . .

— Pokračujte ! , — Ked ju viac nevidí, ani ju nemôže ob­

divovat. — Nie, — riekla Anna studené ako lad. — Anna, naozaj vás lutujem. — Teda Iudia milujú len v pomere

krásy. . . — 0 obdivovaní sme hovorili, — proti­

rečil mužský. — Som velmi nešfastná, — znelo bez­

nádejne zpomedzi modrých vankúšov. — Nerozumiem, z jakého nepravého sta­

noviska ponímate situáciu ! Ak preto, že práve teraz nemôžem přijat vaše pozvanie, lebo. . .

— Lebo ma práve teraz viac už neobdi­vujete t

Jej hlas bol taký, ako šlahnutie korbáčom. Mužský sa nahneval. Išiel k nej a surové, bez všetkého zdržiavania sa povedal jej svoju mienku.

— Nerozumiem, že neviete pochopit roz­diel. Áno, musím vám povedať, od tohto času nemáte práva žiadal od ludí to, čo vám dosial dobrovolné dávali. Anna, ved ste nie deckom, mohli by ste rozumět, mohli by ste vedet, že všetko toto znamená toľko, že šnôrka vašej zásterky od tohto času nebude taká dlhá, aby ste si viac, než jednoho človeka mohli zavěsit na ňu . . . najviac jednoho . . . svojho muža... hádam. . .

— Ach! — zasmiala sa Anna histe-ricky.

— Ale teraz už musím ist! Rúčka na hodinách chvála Bobu už ukazuje čas môjho odchodu. Ostatne : kde je Hardy ? Naozaj by tu mal b y t . . . pri vás. Prečo ho nezavoláte domov ?

— A ak by neprišiel? — Oh Bože môj! Nie, nie, to ste ne­

mohli povedať vážne. Ostatne, pozriteže, vždy sme držali za neodpustitelný hriecb, že ste si nevyvolili muža zo svojej spoločnosti . . . se-berovného.

— Velmi vysoko som túžila, bola som velmi ambíció3nou 1

Jej hlas cvendžal rýchle, ked pokračo­vala :

— Túžila som po niečom vyššom, než je moja spoločnosť. Po niečom vyššom. Môj muž je morálnou veličinou v porovnaní s vami . . . v neprehliadnej výške stojí nad vami! . . ,

Baufort prekvapene pozrel na ňu. — Odpusťte, Anna, nechcel som vás

uraziť, ale si naozaj sebe pripíšte, ked v tejto otázke nedorozumenia povstanú medzi nami. Ale teraz už skutočne musím isf, lebo môj vlak. . .

Anna vysoko zdvihla hlavu, tvár jej ZDOVJ dostala svoju prirodzenú barvu.

— S Bohom, Baufort! — Krabicu bonbónov som položil v halle

na stôl, také bonbony, aké rada máte. . . — Velmi milé je od vás, že ste mi do­

niesli sladkosti, ale sa nazdám, že sa od tohto času už môj muž bude starat o to . . . h á-d a m . . .

Odprevadila ho ku dverám, nechcela, aby vedel, ako velmi sa jej trasú kolená. Bola ne­konečne pyšná.

— Ale Anna, ja naozaj budem velmi rád, ak dovolíte, aby som vám i dalej posielal sladkosti a čo rozkážete . . .

— Ale môj muz by iste nebol rád, — rie'da Anna.

na prekážke to, že neni bezúhonnej mi­nulosti, akokoľvek poriadne by sa aj od-e-denia trestu choval. V cudzozemskú takého zákony o rehabilitácii sú už od dávnejšieho času a teraz podobný zákon bude aj v Uhorsku.

K R A J I N S K Ý S'NEM. Budape.lt, 23. júla.

Snemovňa vyslancov na včerajšom za­sadnutí pokračovala v podrobnom pojednávaní návrhu zákona o povjšení. súdobných poplat­kov. Opposiční rečníci tak zdĺhavé rečnili o jednotlivých odsekoch, že ich predseda ustavične upozorňoval, aby sa neodchyľovali od pred­metu. Z toho medzi predsedom a opposíciou povstala častá dišputa. Predseda aj Desidera Polónyiho upozornil, aby hovoril ku predmetu, načo Polónyi odvetil, že on sa nedá obmedzo­val. Predseda mu nato odňal slovo a poneváč Polónyi sa neuctivé zadržal voči nemu, spýtal sa snemu, či ho neupraví pre renitentnosf pred immunitný výbor ?

Na toto strhol sa obrovský hluk. Oppo-SÍČDÍ vyslanci ostro napádali predsedu ; naj­väčší krik robili Gejza Polónyi, Móric Palu-gyay a Vilhelm Súmegi. Na návrh predsedu snem všetkých štyroch renitentných vyslancov upravil pred immunitný výbor. Hluk potom ešte za chvíľu trval, konečne ale utíchol, načo sa pokračovalo v,debatle.

Snem na návrh ministra financií Jána Teleszkého aj včera prijal viac takých opráv, ktoré opposícia ku návrhu predostrela. Do 7. hodiny snem vybavil 54 odsekov návrhu.

Žatým snem na návrh immunitného vý­boru Gejzu Polónyiho a Mórica Palugyayho každého na 30 dní, Desidera Polónyiho na 15 dní vytvoril zo zasadnutí, Vilhelma Sumegiho ale odsúdil na zápisnične pokarhanie.

Potom následovaly interpellate. Prv ale prehovoril ministerský predseda gróf Štefan T i s z a a upozornil opposíciu, že neni v záuj­me krajiny teraz vonkajšie otázky pretriasať. Dosial nemohol dať meritornú odpoved na in­terpellácie, ani teraz neni v tom položení, aby meritorne odpovedal. Akonáhle to bude môct urobif, nezamešká orientovať snem. Ministerský predseda vyhlásil, že toto považoval si za po­vinnost rozpovedať, opposícia teraz môže robiť, čo za dobré uznáva.

Prvú interpelláciu predostrel Béla M e-z ó s s y. Hovoril, že gróf Tisza nemá práva ku opposícii sa obrátiť, lebo že vraj on je príči­

nou toho, že národ neni jednotný. Potom po­sudzoval spravovanie Bosny žiadajúc, aby spo­ločný finančný minister Bilinski odstúpi!.

Ministerský predseda gróf Stefan T i s z a v svojej odpovedi vyhlásil, že koalícia znížila auktorilu krajiny, potom hovoril, že neni ná-klonný použiť svoj ústavný vplyv, aby Bilinski opustil svoje postavenie. Žatým hovoril o po­trebe udržania dualismu a parity s Austriou. Na poznámky Mezôssyho, ktoré sa potahovaly na jeho osobu, povedal nasledovné: — Ked sa vonkajšie politické položenie zatmie, vtedy uro­bím veľmi vážné kroky, aby som riadny pomer medzi stranami zpätuviedol. Ale kým požívam dôveru príslušných faktorov, svoje miesto ne­opustím, lebo mojím presvedčením je, že v tomto mieste viem 030žit svojmu národu.

Väčšina slová ministerského predseda prijala s búrlivým éljenovaním a potleskom, M e z 5 s s y ale reflektoval na odpoved. Ohradzoval sa proti tomu, že ministerský pred­seda povedal, že koalícia znížila auktoritu krajiny. Potom opakoval známé obviny proti vláde.

Pracovná strana sa búrila, ministerský predseda za veľkého hluku odmietol Mezôssyho obviny poznamenajúc, že opposícia vždy > len s tými istými obvinami predstupuje.

Nato snem odpoved ministerského pred­sedu v známosť vzal.

Gróf Móric E s t e r h á z y interpelloval o parlamentárnej stráži.

Ministerský predseda gróf Štôfan T i s z a odpovedajúc na interpelláciu odmietol obvinu interpellanta, že regule parlamentárnej stráže sa protivia zákonom.

Snem odpoved v známosť vzal. Gróf Július A n d r á s s y svoje sloyá

začal s tým, že . s p l n í p r o s b u mi­n i s t e r s k é h o p r e d s e d u a ne-p r e d o s t r e i n t e r p e l l á c i u o von­k a j š o m p o l o ž e n í . N e ž i a d a , aby m i n i s t e r s k ý p r e d s e d a z a ď a-k o v a l , l e b o v n e b e z p e č n o m v o n k a j š o m p o l o ž e n í a n i o n b y n e o p u s t i l s v o j e m i e s t o . My­slí ale, že aj v terajšom položení by mohol ministerský predseda urobiť volaco, aby uhor­ský národ nebol rozvadený. Prečo súri vláda pojednávanie návrhov o reforme administrácie teraz ? Prečo nepovie ministerský predseda opposícii, že návrhy sníme s denného poriadku ?

Ministerský predseda gróf Stefan T i-s z a odpovedal, že reforma administrácie do­zrela ku uskutočneniu a je takou organickou

reformou, že ju odročiť nemožno. Poukázal na pojednávanie návrhu o súdobných poplatkoch, ktoré opposícia preťahuje. Vláda a väčš'na po­kojne hladí na debattu, pokračovať možno v nej aj pri návrhoch o zoštátnení administrá­cie. Presvedčený je, že ked nastane váZny konflikt, každý Úhor bez rozdielu strán urobí svoju povinnosť.

Potom prehovoril Štefan R a k o v s z k y pýtajúc sa zahraničného ministra, či konečne za­kročí v Belehrade ? Od ministerského predsedu žiada prímerie, lebo vnútorné nesváry v týchto ťažkých časoch trpeť nemožno.

Ministerský predseda gróf Stefa^ T i s z a odpovedal, že podá návrh cieľom zpäiuvedenia normálnych pomerov. Toto ale nemysli tak, aby snem teraz odročili, lež tak, aby opposícia pochovala staré c-Sázky, aby snem riadne mo­hol pracovať.

Po uhodnovernení zápisnice zasadnutie v noci o 11. hodine sa skončilo.

Naša monarchia a Srbsko. Jednotlivé zprávy oznamujú, že diploma­

tické zakročenie monarchie v Belehrade stane sa už koncom tohto týždňa, snád v piatok alebo v sobotu. Oproti tomu iné zprávy sú toho náhľadu, že dotiaľ, kjm sa srbský ministerský predseda Pašič nevráti do Belehradu z agita-cionálnej cesty vo vnútri Srbska, diplomatický krok nebude urobený. Sú politické kruhy, ktoré položenie neprajné posudzujú. V petrohrad­ských politických kruhoch, ba aj v samom Be­lehrade ale úfajú, že konflikt medzi monarchiou a Srbskom bude pokojne vybavený, lebo Srb­sko sa nebude protivit a splní požiadavky monarchie. Pozoruhodnou udalosťou je však, že Srbsko povoláva v cudzozemskú Žijúcich vojopovinných. Z Fiume totiž oznamujú, že asi 30 tam bývajúcich vojopovinných srbských pod­daných správa srbskej armády povolala do služby. Z povolaných niekolkí sa ustanovili na fiumánskom srbskom konsuláte a oznámili, že rozkaz nesplnia, lebo sú neni náklonní opustiť Uhorsko.

I 'iiister honvédstva vo Viedni. Minister honvédstva barón Hazaif ktorý

mešká v Karlsbade, v utorok prišiel do Viedne a za dlhší čas shováral sa s ministrom okolo

XI. Trápne sa zavliekla hore do bielej izby a

a zavrela dvere. Po jednej zapaľovala všetky sviece, visiacu a stenovú lampu, kýmkoľvek ju neobláčalo oslepujúce svetlo.

Vtedy si zastala pred velké zrkadlo a držiac sa stála, hľadela do zrkadla. Preto pri­šla do bielej izby. Konečne sa chcela pre­svedčiť o tom, čo tušila z Baufortovho cho­vania sa.

Nebola zbabelá a mala smelosti pozret do očí veľkej premene. Nútila sa, aby nepred-pojato pozrela do očí tomu obrazu, ktorý zo zrkadla hľadel na ňu. Dlho sa mu prize­rala . . . prizerala sa mu, prizerala sa zna­kom, ktoré sypanice zanechaly na jej tvári, prizerala sa svojej, všelkej krásy pozbavenej tvári . . .

Ked sa odvrátila, i s pravá i s lava tá tvár hľadela na ňu z tých zrkadiel, ktoré vi­sely po stenách, aby odrážaly jej krásu. Opa­noval ju smrteľný pokoj, ale jej chvejúce sa modzgy silne pracovaly a jej blčiace oči vi­děly . . , viděly . . . viděly . . .

Teraz už videla nielen zovnútorný ne­dostatok, lež i zanedbanú, nevyvinutú, pustú d u š u .

Vela pila z horkého kalicha, ktoréLo ob­sah nebolo šampaňské.

Dlhé* tiché minút; sa minul; T bielej

izbe a ona sa už poznala. Poznanie samého seba je. svetlom, ktoré vyblkne vo velkej tme ! Aký toto má význam ! Jedno veľké, boľastné okamženie zrodí takéto svetlo . . . Vidíme svoju pustú dušu . . . s očí nám spadne belmo . . .

— Bože môj dobrý ! Kto je to ? Ja ? . . . Kľakla si a modlila sa, Opanovala ju

bázeň, telom otriasal jej plač bez hlasu. Za­budla slová modlitby, nezvykla sa modlievať, nevedela, ako má hovoriť, čo má hovoriť. V duši vzkrslo jej čosi nesrozumitelného, ale to Boh predsa porozumel, lebo to bola modlitba. Vystrel svoju dobrotivú ruku a dotkol sa trpiacej. Lebo On preto tresce, aby potom zdvihol toho, ktorý hľadel do sveta a videl v ňom.

Do Anninho srdca pomaly slietol pokoj. Myslela na budúcnosť a tak ako obchodník, ktorý vyšiel na mizinu, posbierala všetko, čo jej ešte ostalo.

Dôchodky sa umenšily, od tohto času ne­bude mat hojnosť všetkého dobrého, nebude môcť povedať tomuto: „pod! 8, tamtomu: ,odíd |«. Treba si vážit to, čo ostalo . . .

Čo jo ešte VQ výklade života ? Každý človek naj-'ä tam dačo pre seba. Prečo sa rmútiš ? Na čo sa ponosuješ ? Nemôžeš cho­diť pod zamatovým baldachýnom ? Purpur obla-dol v šed£ ? Nerob si z toho nič. Hádam bu­

deš mat pod ním mäkkší, teplejší a sladší od­počinok. Búrka utichne. Sursumcorda! (Hor sa srdcia!)

Tam kľačala, kto vie dokiaľ. Kým jej uschly slzy, kým jej odlahlo na srdci, kým otvorila oči a nazrela do budúcnosti, kým za­zrela v diaľke vypínajúce sa končiare vrchov, kým nazrela do hĺbky priepadísk. Kým v umrlčej komore zúfania jasne zasvietila ná­deja a jar nádeje bola pučením znova zrode­nej duše. j

Pred ňou na bielom stole, ako inaviaoe-rých stoloch rozličných čiastok domu, zo sluš­nosti, vzhľadom na čelad a na cudzích, tam bola podobizna jej manžela.

Pár očí pevnej vôle hladelo na ňu zo spoľahlivej, intelligentnej, úzkej tvári, z tej múdrej, nevyzpytatelnej tvári, na ktorú darmo šlahaly vlny jej rozmarnosti, Spatného sobectvs« studenej ukrutnosti, — kde jedna úbohá deva môže nájsť útocJäte.

Kľačiac vystrela ruku po nemom obraze, kľačiac přitiskla si ho k pernám, prihovárala sa mu s plačom a obsypala ho bozkami. Oprav­dovými, úprimnými, vrelými bozkami, slzami kajúcnosti, precítenými slovami.

Toto okamženie nezrodilo kfamstvo.

'Pokračovanie nisloduj*)

24. júla m 4 , SLOVENSKÉ NOVINY

osoby jeho veličenstva barónom Buriánom. Ba­rón Hazai v stredu radil sa so spoločným mi­nistrom vojny rytierom Krobatinom a na túto poradu prišiel do Viedne aj náčelník generál­neho štábu barón Conrad. Minister honvédstva len vo štvrtok odcestuje z Viedne.

Barón Conrad u kráľa. Náčelník generálneho štábu barón Con­

rad vo štvrtok odcestuje do Išlu. Jednotlivé zprávy oznamujú, že náčelník generálneho štábu ustanoví sa u jeho veličenstva krála na osobi­tom výsluchu.

Nota monarchie. V berlínskych a rímskych politických kru­

hoch už poznajú podstatu tých požiadaviek, ktorými Rakúsko-Uhorsko vystúpi voči Srbsku. O obsahu noty totiž monarchia taliansku a ne­meckú vládu upovedomila. Domnievajú sa, že notu uverejnia ešte v ten deň, v ktorý ju v Belehrade odovzdajú srbskej vláde.

Stanovisko Sabska, Chýry, že diplomatický krok Rakúsko-

Uhorska v Belehrade už v najbližšom čase bude urobený, srbské politické kruhy pokojne přijaly. Poukazujú na to, že tú prípadnú po­žiadavku monarchie, aby proti jednotlivým srb­ským štátnym občanom na základe hodnover­ných listín bolo zavedené súdobnó vyšetrova­nie, zo srbskej strany zaiste splnia. Co sa týče samej diplomatickej akcie, v Belehrade sa do­mnievajú, 2e nemôže byt reč o takých otáz­kach, ktoré dohodnutie, už od počiatku vy­tvárajú.

Anglická mienka. Londýnsky časopis „Times" prízvukuje,

že Srbsko aktívne musí podporovat monarchiu vo vystopovaní a v potrestaní pôvodcov a spo-Juvinňíkov sarajevskej vraždy. Časopis uznáva, že Rakúsko-Uhorsko dosial mierne pokračovalo, ale — prízvukuje — povinnosfou monarchie je ukázaf, že vskutku jestvuje sprisahanie, ktoré vskutku ohrožuje vnútorný pokoj monarchie. Ten plán, aby od Srbska akciou, urážajúcou jeho neodvislosf, žiadali potlačenie velkosrb-skej propagandy a túto požiadavku vyhrážkami alebo vojnou previedli, nielen pre monarchiu, lež aj pre pokoj Európy skrýva v sebe nebez­pečie. Pre Rakúsko-Uhorsko velké by bolo ne­bezpečie aj vtedy, keby sa konflikt podarilo lokalisovat, ale niet žiadneho výhladu — končí časopis — aby konflikt holo možno lokalisovat.

Rusko úfa pokoj. Parížsky časopis „Matin* prináša petro-

hradskú zprávu, dla ktorej v hlavnom meste Ruska nevidia príčinu ku obavám pre pomer Rakúsko-Uhorska a Srbska, ba dôverujú, že diSerencie pokojne vybavia.

ZPRÁVY ZABRAMČNÉ. Zmätky v Albánska.

Zastupitelia šiestich velmocí v stredu upovedomili albánskych povstalcov, že ich di­plomatický zvyk prekáža v tom, aby šli do Si jakú medzi povstalcov, ale diplomatickí za­stupitelia velmocí ochotne sú náklonní vypočuť túžby povstalcov a preto za cieluprimerané by považovali, aby povstalci písomne sdělili svoje požiadavky.

Z Durazza oznamujú : Viedenský vysla­nec albánsky beg Sureya v stredu ráno z Va-lony sem prišiel. Panovník prijal ho na dlhšom výsluchu, po ktorom vyslanec odcestoval do Viedne, i

Panovník včera urobil návštevu na fran­cúzskej válečné j lodi „Edgar Quinet* a na ruskej delovej korvete „Terez".

Albánski povstalci majú troch hlavných vodcov. Jedon je Džafer Tajar, ktorý za času mladotureckého režimu bol gubernátorom Ipeku, pozdejšie ale s basom Torghutom čo podplukovník zúčastnil sa v albánskej expedí­cii, druhý je beg Gjenach Abdil, ktorý bol tiež dôstojníkom generálneho štábu pod basom Torghutom, konečne tretí je Selim Dema, bý­valý tandófsky kagitáa bašu Essada.

Rumunsko-bulharský konflikt. Rumunská telegrafičná kancellária roz­

hodne podvracia zprávu jedného bukureštského večerného časopisu, dla ktorej na rumunsko-bulharskú hranicu poslali rumunské pluky, lebo bulharské čaty udajne překročily hranicu. Ru­munská telegrafičná kancellária konštatuje, že od 17. júla na hranici dvoch krajín novší inci­dent sa neudal.

Zo Sofie oznamujú : Rumunská a bulhar­ská vláda sa dohodly, že každá vláda na pre­skúmanie incidentov na hranici vyšle kpmmis-siu. O vymenovaní týchto kommissií upovedo­mia velitelstva pohraničných stráž. Pohraničné stráže na sto krokov cúvnu od hranice. Ku posilneniu pohraničných stráž' vyslané čaty sa odvolajú.

CHÝRNIK. P o č a s i e máme v Budapešti jasné a teplé.-

Dnes ráno o 7. hodine teplomer ukazoval 21 stup­ňov tepla dla Celsiusa. — Po krajine panovalo teplé, zväčša jasné a odhliadnuc od málo dáždov suché poča­sie. Temperalúra poskočila a vo dne všade bolo vyše 30 stupňov tepla dla Celsiusa. — Krajinský meteoro­logický ústav predpovedá teplé počasie, na západe a na severe kde-tu hurku a dážd.

Dedič trónu s manželkou vo Vied­ni. Dedič trónu Karol Franc Jozef so svojou manželkou arcikňažnou Zitou z Reichenau pri­šiel do Viedne. Areikniežací pár ubytoval sa v hetzendorfskom kaštieli.

Poincaré v Rusku. Predseda francúz­skej republiky Ratmund Poincaré v utorok v noci z Petrohradu na jachte „Alexandra" vrátil sa do Peterhofu. Na uliciach a na bre­hoch rieky Nevy shromážděné obecenstvo pripravilo mu oduševnené ovácie. V stredu v Pelerhofe na poetu Poincaréa vo velkej pa­lote boly raňajky, na ktoré pozvali početné osobnosti.

Bulharský kráľ Ferdinand — ako z Karlsbadu oznamujú — začiatkom augusta ta príde a bude sa kurovat. Královský dvor už vyzval ton hotel, v ktorom kráľ zvykol bývaf, aby izby krála Ferdinanda priviedli do poriadku.

Zasľúbenie v bavorskej kráľovskej rodine. Z Mníchova sdelujú, že knieža Vil-helm Hohenzollern zasľúbil sa s najstaršou dcérou bavorského krála, Adelgundou.

. Vyzauškovaný poľský vyslanec. Z Krakova sdelujú : Polský vyslanec Zamojski v jednom časopiseckom článku písal, že členovia polských streleckých spolkov stoja v službe pru­skej a rakúskej vlády. Po uverejnení článku v jednej kaviarni dvaja poľskí strelci pristúpili k tomu stolu, pri ktorom sedel Zamojski a vylepili mu dve zauchá. Nato aj ostatní polskí strelci, ktorí práve boli v kaviarni, pristúpili k Zamoj-skému a odovzdali mu svoje návštevenky.

. Oheň. V obci Alsómeczenzéf (st. abauj-ská) v utorok večer zhorelo 8 domov so vše­tkými gazdovskými stavaniami. Škodu šacujú na 100.000 korún.

Štyri sestry n a r a z malý sobái. V londýnskom kostole sv. Barnabáša štyri sestry naraz malý sobáš. Sestry, ktoré boly siroty, vždy žily spolu a vopred si slúbily, že sa ne­opustia a ani jedna nevydá sa dotiaľ, kým všetky štyri naraz nebudú môct isf pred oltár.

Búrky v Bulharsku. Zo Sofie sdelujú, že posledné dni v celom Bulharsku pustošily velké búrky. Z rozvodnených riek dosial vy­tiahli vyše 100 mrtvol, ale udajne o vela viac ludí zahynulo.

Veľký štra jk v Pet rohrade . V Petro­hrade v stredu štrajkovalo už vyše 150.000 robotníkov. Predvčerom v noci v rozličných čiastkach mesta boly krvavé vzbury, pri kto­rých bolo ranené 14 policajtov a jedon kozák. Kozáci viackrát strieľali na zástup. Sedem ro­botníkov bolo fažko a jedna robotníčka s dcé­rou boly ľahšie ranené. Premávka pouličných elektrických železníc zasekla. V stredu vzbury sa zopakovaly. V predmestí Viborg štrajkujúci takmer na smrí: vtbili jednoho policajta a troch policajných úradníkov poranili. Policajti strie­ľali a viacerých robotníkov ranili. — V Rige štrajkuje 40.000 robotníkov a v Jekaterinodari štrajkujú robotníci takmer všetkých fabrík.

Konec stávky. V Csongráde 14ročný žiak občianskej školy Ján Siha sa stavil, žo päťkrát jedno za druhým prepláva rieku Tisu. Chlapec trikrát preplával rieku, ale ked SiVi-iý raz skočil do vody, utonul a zahynul. Jeho mŕt­volu ešte nenašli.

Voz s drevom prevrhol sa na ko­ľajnice. V Košiciach v utorok večer o 10. hodine jedon voz s drevom prevrhol sa na ko­ľajnice elektrickej železnice a Jozef Dula, Juraj Dula a Jáq Zuzek, ktorí sedeli na dreve na voze, dostali sa pod hromadu dreva. O pár okamžení došiel ta elektrický vozeň, vrazil do hromady dreva a zadlávil pod hromadou na-chodiacich sa chlapov. Všetkých troch fažko ranených odviezli do nemocnice.

Oprava. Pán Pavel Mikula, robotnícky gazda v Tápszentmiklósi nám píše, že v svo­jom dopise, uverejnenom v utorkovom čísle nášho časopisu omylom udal, že sa na jednom jutre urodia 2 metr. centy cukrovej repy, lebo na jutre očakávajú asi 180—200 metr. centov cukrovej repy.

ROZLIČNOSTI. N e s p o k o j n ý h u m o r i s t a "a

c i t l i v ý h o s t i n s k ý . Svetochýrny ame­rický básnik a humorista R u d g a r d Kip­l i n g počas svojho pobytu v Kanade nijako nebol spokojný s obsluhou v jednom hoteli a preto si zaumienil, že pred svojím odchodom z hotelu majiteľovi hostinca sdelí svoju nespo­kojnosť. Pár hodinami pred svojím odchodom teda dal zavolat hostinského a takto riekol k nemu:

— Len toľko vám chcem povedať, že ohľadom nepohodlia a zlej obsluhy žiadon ho­tel na svete nevyrovná sa vášmu hotelu.

Hotelier takmer bez seba a bez slova odišiel z Kiplingovej izby a ked si o chvíľu básnik pýtal účet, na účte našiel túto poslednú položku:

„Za vystatú surovosť . . . 3 dolláre."

TELEGRAMMY. Londýn, 23. júla. Konferencia o home-

rule včera na poludnie v palote Buckingham znova zasadla. Zasadnutie popoludní o 1. ho-.dine sa skončilo. Po skončení zasadnutia me­dzi vodcami strán boly živé vyjednávania. Aj vláda sa sišla k porade. Konferencia dnes po­kračuje v porade. V predsieni nižšej snemovne prejavili náhľad, že na včerajšom zasadnutí konferencie o homerule docielili značný výsle­dok a že dnešné zasadnutie bude rozhodujúce.

Carihrad, 23. júla. Úradne potvrdzujú, že veľvezír Said Halil budúci týždeň v jednom európskom meste side sa s gréckym minister­ským predsedom Venizelosom, s ktorým sa bude radit o vybavení hádnych otázok medzi Tureckom a Gréckom. V dobre informovaných kruhoch vyhlasujú, že turecká vláda má po­kojné úmysly. Dla informácie z inej strany veľvezír zajtra alebo pozajtrí odcestuje do Brus-sela, aby sa sišiel s Venizelosom.

Budapeštianska obilná bursa dňa 22. júla.

O b i l i *

Pšenica tisská „ stolnobelehradská . . „ peStianska . . . . , banátska

Raž (žito), prvotriedna . . , , „ druhotriedna . .

Jačmeň prvotriedny . . . . , druhotriedny

Proso Ovos prvotriedny

. druhotriedny . . . . Kukurica , , . R e p i c a . . . . . . . . . Lucerna, uhorská Ďatelinové semä. velkozrné .

Jakost dla

hekt

77-76-76-76-

za 100 klgr.

od

27-30 27-10 27-20 27-20 19-20 18-80 1900

15-90 15-30 14-30

110-— 150.—

do

28-20 27-90 £8.00 27-90 19-40 19-00 19-35

16-50 15-90 14-55

160 — 180-—

Zodpovedný redaktor : Karol Cseosótlef,

SLOVENSKÉ NOVINY Z4. júla 1914.

T a e^ Q TVÍ a v o o h c h l a p c o v z a p e k á r s k y c h i.C^llc&iJLIJ. u č ň o v , ktorých so všetkým zaopatrím.

REIMARDT K0RNÉ1, sutómester B e s z t e r c z e b á n y a .

Najdokolanejšie

A/V^

a každému cielu zodpovedajúce

šijacie stroje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

Alojz Habán dielňa na šijacie stroje

Budapest, Vil., Izabelía-téi* 3. Tiež dávam na vedomie, že bársjakú šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze předat Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cieľom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

— JPrrýsa i o d s a o n a a i i v y s a a f i o n a "~

sa pravé

KiLLilLAIOSmotorgyára B U D A P E S T , V i , O y ä r - n t o & a 2 3 . s i i x n .

QazdoTskáma obecenstvu mvjlepiie odporúčajú

LAJOŠA KÁLLM-hoS^T homobilovi mláťaoto íarciturjr

J e d i n e jestvu­jem,

novota 1

Najjednoduchejšia a najdokonalejšia motorová mlátacia garnitúra tejto doby.

Ľahko l a d á i nimi zachodit I b y s s t r o j n í k a , aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový skvostný eennik na požiadanie gdanna a franko.

Z í j i r » a K ® a bicykle

na splátky, Sneiastxv 60 najlac­nejšie. Obláčkový cenník edaima.

F . O u š e k dielna na rbrane, bicykle a šijacie stroje, Opočno, pii Étát-noj dráhe. Číslo 2061). Česko,

Y D A V A T E Ľ S T V Q

„SlovénSap m*

JSS n n í a j s e s t , V i s Ó-ctcza 12.

;.ss,;

^ , - . . . . . - — ^ . ^ - ^ ^ . — . ¾ ¾ ¾

N a j l e p š i a &ís*»je p r s h o s p o d á r s t v o ^ m o ­t o r y , p a r n é a b e n z í n o v é s I o ž e n i E j s e j a č k y

e í ď . d o d á v a

t o v á r e ň s t rc jA-a k. s p

Proti lámke a reume, taktiež aj pri lúpaní nemá páru „Kali linimentum," ktoiý až po niekolkých natretiach istotne odstráni aj najbu-

ževnatejšie bolasti. Sklenica za 2 koruny.

Zoltángyógyszertára Budapest, V.. Szabadsag-tér.

Len

dobré kvapky mozu

všetko premôcť! Dokázaný, z vybe­raných najlepších liečivých bylín sta­rostlivo zhoíoTený, chuť ku jedlu po­vzbudzujúci, tráve-nie napomáhajúci a laTne prečisfujúci

domáci prostriedok, ktorý známé nás led­k y n e m i e r n o s t i , n e r i a d n e j dloty, p r e ­c h l a d n u t i a , s e d i a c e h o spôsobu ž i v o t a a o b t í ž n é h o z a p e č e n i a , Íra p r . z á h a , n a d n t l e , p r í l i šné t v o r e n i e s a kyse l i­n y a kŕčovité b o l e s t i zmierňu je a od-

•traňnje, ja

Dr Rosy balsam 'gSJÍ; Hlavný sklad v lekárni s

B. r R A G N E . R ; n ý dodávateľ, „TJ Č i e r n e h o o r l a " , P r a h a , Malá. S t r a ­

n a č . 203., roh Kerudovej ulica. B o z n o s l e l a n i e p o poSte k a ž d o d e n n á . I v e l k á s k l e n l o a 2 K, 1 m a l á s k l e n i c a 1 IC Po pošte za vopred poslaný obnos K 1*50 jedna malá sklenica, K 280 jedna vel­ká sklenica, K 4'70 dvo velké sklenice, E 8"— Štyri velké sklenice, K 22-— štrnásť velkých sklenic odosiela sa franko na vše­tky stanice rakůsko-uhorske-j monarchie.

S k l a d y v l e k á r ň a c h B a k ů - yjSš&ÍSS} s k o - U h o r s k a .

' S t r a n a i T S e t k y C a s t * o b a l u o p a t ř e n o s o z á ­

k o n o m c h r á n e n o u oohran-n o n z n á m k o u I

» i

Chudí obdržia plné formy, ženské silu, nervosní chut a volu k životu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, n a hle­dačku trpiaci, málokrvní nový život skrz posiliujúci rach „Fetin*. 1 dávka K 3-—. Tri dávky (ku kúre po­

trebné) K 8-— franko dodáva

závod pre dôrobu „FETIN"-a Budapešť, VI/32.

ys&imvmaameigsiaBammaaĚa^.

Eudapesí keS. p. u. — Haivan-Ruttka. P l a t n ý od E. mája S9S4. Ruitka —Hatvan—Budapest kel. p. u 1 rýchly

1—11.

osobný Tlak

I—JU.

nák. os. vlak

I-111. vlak

i-ni . vlak 1-11.

asjs. os. vlak 111.

osobný vlak

1—111.

miešaný nák. os vlak vlak

i—in. n - m . S t a n i c e

triedy Ir'edy

miešaný

-III.

osobný Tlak

i - m . Tlak

n—in.

rýchly Tlak i—n.

osobný Tlak

i - m . Tlak

U—m.

rýchly Tlak I - U .

nák os. Tlak

n-m.

$»10-01

5*10-36

10-50

1-26 3 "47 8-4S 4 0 1 4-í 3 4-22

Nák. osobný

vlak I. III.

1-10 *i-20 *1'29

Í 1-43 : *2-56 3 2-27 1*284 | 2-58 1*3 04 í" 3 22

5-15 5-21 5-36

*á-53 6-04 C-41

*C-51 *6-59 7-13 J lf.

•7-26 »7-37 7-49

*7-57 8 24

•8-31 8-51

*8-57 9-15

2-20 3-30 3-37 4-2G 4-27

4-48 4-54

5-22 5-29

5-45 5-47

C-06

6-28

6-43

C-57 7 05

7-18 7-18

8-04

8-48

9-05 9-1G 9-24

_ _ — — _ — — 5-30 5-40 6-04

*G-25 6-38 6-55

•7.07 *7-17 7-33 _ _ _

_ _ —

_ _ _

— Nák.

osobný •vlak II. III. 5 33 5-51 6-14

»6 39 6-56

*7-06 *7-22 7-36 8-02 816

r.-5ó. 7-38 8-08 9-37 9-40 9-49 9-58 10-14 10-20 10-35 10-49 10-58 11-20 *H27 *ll-33 11-42 11-47

»11-55 12-02 12-11

*12-18 12-41

»12-47 1-01

*l-05 1-19 1-29 1-35 *l-42 1-49 1-50 2-25 2-54 3-15 »3-24 3-35 3-49 3-56 *4-02 4-11 4-19 4-34 4-43

11-05 1-28 1.44 3-19 3-aa

«'3-30 3 39 3-57 4 03 4-19 4-34 4-14 5-09 5-18

*á-25 5 3G 5-48

*á-68 *6-07

6-25 6-32 7-00

*7-0G 7-22 7 27 7-41 S-35 8 40

*8-47 8 53 8-55 9-26 9-50

10-10 10-20 10-31 10-45 10-51 10-58 11-06 11-14 11-32 11-40

332 6-18 6-93 6-45 G'59 7 1 3 7-31 8-01

*S-2S •8-45

Budapest ksi. p. u. . . . . . , , Hatvan , Hfilvsn , Klstcrenye Kistcrenye VÍ7.slás Zagyvapálfálvá Salgótarjan . Salgólarjín íôtér. Somoskoújlalu Ragyolcz Fiilek I'illeK . . ^ . . . . . . . . . Pcise Ipolygalsa Losoncz Losoncz . . . Losonczlamási , , . . . . . , Pafakalja Lonyabánya Vamosfalva , . KriványUyelva Gyétya . . . . . . . . . . . Veglcs-Nagysza^alna . . . . . . Nagyszahtna . Zólyom , . Zólyom Zólyomi vasgyár Zólyombúes-Oszíroluka GaramberzenczB Garamberzenczc B a r t o s " . . . Kôrmoczbunya Jánoshcgy Józsefgôzltlrész \ " FelsOslubnya . . . . . . . . . SlubnyaíiirdO . - . . . . , , \ Turóczdivék \ KiscsepcEčny Znióváralja ] Kagyrákó-Pribócz , . TuroczszcntinArlon Rutika

5-00 2-22 1-67

12-3-2 1231 12-24 12-16 12-10 11-57 11-45

*ll-27 11-17 10-57 10-43

*10-35 10-25 10-12

*10-04 10-55

9-50 *J-38

9-20 *9-07

8-50 8-37 8-20 7-44 7-38

*7-28 7-20 7-08 tí-38 614 5-51 5-32 5-18 4-58 4-52 4-44 4-31 4-20 4-05 3-50

9-35 7-35 7-20 604 6-02

*»-56 5-50 5-44 5-24 512 4-55 4-45 4-24

*4-15 *4-09

3-59 3-04

*3-4G 3-39 3-31

*3-24 3-00

•2-58 2-42 2-35 2-19 2-11 2-0G

*l-57 1-50 1-48 1>22

12-57 12-38

*12-21 12-09 11-50 11-44

»11-35 11-24 1115 10-59 10-47

6-55 •6-42 *6-30 6-17 6-02 5-29

"5-06 4-40

•4-30 4-03

12-50 11-40 11-35 10-51 10-51

10-40 10-32

10-06 10-00

9-41 9-44

•9-29

»8-55

8-40 8-34

8-19 8-18

7-43

7-00

6-39 6-29 6-20

7-45 6-00 5-45 4-24 4-21

*4-14 4-08 4-02 3-47 3-34 3-18 3-08 2-43

*2-35 »2 30

2-20 2-09 2-02 1-55 1-48

*1-41 1 2 3

*1-15 1-00

12-54 12-38 12-24 12-19 12-11 12-05 12-00 11-35 11-14 10-55 10-42 10-30 10-10 10-04

9-57 9-46 9-37 9-22 9-08

3-39 »3-15

2-50 *2-04

1-55 *1.33 *1-15

1-02 12-25 11-57

•* Podmienečne vlak zastane. Hrubé jjfctt Z D a č i a č a s o d c h o d J n y p o p o l u d n i d o \ h o ä i r a n o _

9 35 8-23 8-18 7-84 7-84

7-23 7-14

*7-06

6-46 6-40

6-23 6-21

6-06

»5-44

*5-25

5-07 4-49

4-36 4-35

4-02

3-19

*2-58 2-49 2-40

4-14 1-46 1-44 1-34 1-24 1-15

12-52 12-35

»12-10 11-54

Nák. osobný|

vlak II. lil-l

7-2G 7-18 7-03 6-50 6-43 6-06 5-31

^ ^ " Z *_ľ b s a l 1 i n s e p í o v pedakefa n eni z o d p o v e dná Tlaěené na rotačnom stroji SúhUačiai-ae účaslinárskej spoloínosLi I a E « í ^ a « ~ Y Budapešti. VI. okr. Ó-"utcza 12.