4
Prsdplatni cenipr* . Uhorsko a 1Ulrft»k»ť N»«íý rok . . a polroka . . Brn ferri rc*» . . a R ; So cudzozemská.: do Ntmecia • . 12 marirti ů» Baakft . . • 7 rnblw ivAawrikr . . 4 4oUii* TEUSFOH aa—ML. Číslo za 2 haliere Kúsok národnostnej otázky. V tábore slovenských národnostných horlivcov nemalé prekvapenie vzbudily vyhlásenia ministerského predsedu grófa Štefana Tiszu, potom reč ministra osvety Bélu Jankovicha a prvé uskutočnenie daného slubu: nariadenie vydané v otázke vyučovania náboženstva. Prekva- penie vzbudily tieto udalosti, lebo ved slovenská národnostná strana je násled- kom vnútorných nesvárov celkom osla- bená, je na rôzne tábory podelená, ku politickej akcii takmer neschopná. V slo- venskom obecenstve klesla dôvera ku národnostnej strane pod nullu. Slovenskú národnostnú stranu nemožno považovať za takého faktora, ktorý by sa mohol podobrat na vymáhanie výhod ; sloven- ská národnostná strana nemôže sa teda chlúbiť tym, 2e sa jej podarilo volaco vymôcť. Tie ústupky, ktoré vláda dala a daí zamýšla, dané boly a dané budú nie k vôli slovenskej národnostnej strane, lež v záujme a v prospech slovenského ludu. Uhorská vláda nilídy nerobila roz- diel medzi uhorskými občanmi día ná- rodnosti. Ved zákon zabezpečuje občian- sku rovnoprávnosť. Uhorská vláda ne- merä dvojakou mierou ani teraz a stará sa o mravný a hmotný vyviň občianstva vôbec. Že slovenská otázka bola tu i tam neprajné pretriasaná, toho príčinou boli obyčajne národnostní horlivci, ktorí sa za vodcov slovenského ludu natískali a tak si ' počínali, že dôveru vo vlastenecké smý- šlanie slovenského ludu poklátili. Uhorská vláda dokázala aj teraz svoju dobroprajnosť, od národnostných kruhov závisí v prvom rade, aby osved- čenia a vyhlásenia vlády s dôverou při- jaly, aby v požiadavkách neprehánaly a rozličným mudrováním slovenskú verej- mienku nedráždily. Vieme, že Slováci mali už kultúrne ústavy, vieme, že nikto nestaval hrádze vyvinu slovenskej spisby, ale vieme aj to, že prechmaty národnost- ntch horlivcov poklátily dôveru v slo- venských kultúrnych snahách. Slovenskí nár. horlivci mali dost príležitosti poučiť sa, že tá taktika, ktorú v minulosti sledo- vali, neosoží, ba nikomu neprospieva, ani im samým ; tomuto zodpovedne zmeniť musia svoje smyšlanie, celú svoju politiku. Úfame, že v rozdrobenom národ- nostnom tábore aspoň niektoré stránky prídu ku tomuto presvedčeniu. Žeby všetcia národnostní horlivci takto sa zme- nili, na to sotva možno rátať. Časopis slovenských radikálov pospiechal vyhlá- siť, že zostane tým, čím bol, že dalej bude naháňať Čechom vodu na mlyn. Nuž sú Iudia, ktorí sa len agitáciou ve- dia udržať na povrchu, ktorým je agitá- cia každodenným chlebom, ktorí by cel- kom prišli do zabudnutia, kedby pero do jedu nemáčali. Sú v národnostnom tábore ešte dve skupiny. Obe přijaly vyhlásenia vlády, s istým uspokojením. Ale jedni hrajú sa na neveriacich Tomášov a javia istú ne- trpezlivosť ; druhí zas už či z namysle- nosti, alebo preto, aby si podkopanú svoju dôveru u slovenského obecenstva posilnili, plným hrdlom hlásajú, že to všetko oni vymohli. Vieme, že ked bolo setiem slovenských národnostných vyslan- cov na uhorskom sneme, vtedy vyvolala slo- venská otázka najviac nepríjemností. Ostré reči národnostných vyslancov budily nemilý ruch a vyvolávaly vždy väčší odpor. Te- raz, ked len dvaja slovenskí národnostní vyslanci sú v uhorskom sneme a ticho sa chovajú, snem s potleskom prijal vy- hlásenia vlády o ústupkoch, ktoré po- skytnúť chce, aby vývin slovenskej reči, slovenskej spisby napomohla. Títo dvaja vyslanci nemôžu sa teda chlúbiť s výdo- bytkami, s vymoženosťami, ba práve to bolo prospešné, že málo chodili do sne- mu, že sa jedon z nich vôbec ani ne- ozval a druhý rečnil len vtedy, ked sa mal vláde za čo poďakovať. Kto takto po : zná pomery, ten pechorenie sa Ľudových Novín vážne brať nebude. Vláda chce riešiť národnostnú otázku nie pod vonkajším tlakom, lež z vlastné- ho presvedčenia a rozhodnutia. Previesť chce toto riešenie v takom rámci, aby kultúrny vývin národností stal sa inten- sívnejším, ale aby stál v úplnej harmo- nii s národným vývinom občianstva kra- jiny. Kto iné chce, alebo viac chce, tomu nejde o národnostný pokoj, ten chce len v mútnom ryby loviť. BESEDNICA.! Útok na úsvite. Napísal: John Barnett. — (Pokračovanie.) Počul si, čo som ti rozkázal, netrpím žiadne protivenie. Nepôjdem s člnkom, — opakoval Im- bono. V Carsonových očiach zablčal plameň hnevu. Ked mužského zhrýza smrtelná obava o tú ženskú, ktorá mu je všetkým, vtedy je vstave vraždiť. Carson vytiahol revolver. Pre toto sa po- zdejšie aj sám divil na sebe. Urobíš a či nie, čo som ti rozkázal ? spýtal sa utlumeným hlasom a Imbono aj v tme dobre videl, čo drží v ruke. Střelte, ak sa vám páči, — riekol, — ale výstrel počujú ti psi tamto. Carson nahliadal, že má pravdu a pre- mohol svoju ŕozčulenosť. Ostatný raz sa fa spytujem, pojdeš s čln- kom ? — spýtal sa škrípajúe zubami. Nepôjdem, — odpovedal Imbono tvr- došijne. — Nemá to žiadneho smyslu, ked ma zastřelíte, alebo n a pošlete s člnkom. Pôjdem 8 vami a pomôžem vám obrániť fabriku. Ved tam aj tak nemajú dáko veľa súcich chlagoy. Potom môžte urobiť so mnou, čo sa vám bude páčit. Môžete ma dat trebárs i poviazat a dat mi prišiE trebárs i štyriadvadsat. Ale teraz pôj- dem s vami! Carson vstrčil revolver za pás. Strašne bol nazlostený na Imbona, ale zastřelit ho, to by predsa nikdy nemohol urobif. Živo mu žily v pamäti nesčíselné služby, ktoré mu tento verný černoch preukázal. Velmi opatrne zapálil teda malú príručnú lampu, z notesa vytrhol jednu kartu a napísal na ňu pár riadkov. Odovzdal ju Samovi, ktorý bol najšikovnejší z jeho ludí a vysvetlil mu jasne, celkom srozumitelné, čo má urobit s ka- rotkou. Jestli najdeš jednatela a zavčasu nám ho privedieš ku pomoci, všetcia dostanete po flaši dobrého vina ! Mimo toho slúbil im ešte i rozličné dary tak, že sa velké, okrúhle oči Sama a jeho ka- marátov zaligotaly. Už sa takrečeno cítili bo- hatými Iudmi a pevne boli odhodlaní, že čo za akú cenu, a!e za najkratší čas dovedú ku íabrike jednatela a jeho čiernu čatu. Budeme veslovať ako strela, — sľubo- vali sväto-sväte. A Carson nemohol urobiť iné, len úfať, spoliehajúc sa na ich hrabivosf. Dobre, tak bude dobre, — posmeľo- val ich a Imbonovi nevenujúc ani jednoho JLO- hladu, vystúpil na breh rieky. Imbono jako tieň nasledoval svojho pána. Člnok odsotiK od brehu a čln hladko sa kížuc dolu hladinou rieky, chytro im zmizol s očí. Carson ale, nič nedbajúc na svojho ne- vdaného telesného strážcu, pohol sa do tma- vej noci. Nikdy nezabudol túto cestu. Ukrutne trpel na nej. Cesta zpočiatku pozostávala z pokusov bezvýsledného vniknutia do tmavých húštín. Každý strom, každé steblo ťahajúcich sa rast- lín, každé klzké bralo, každý ker s bodliačmi ako keby sa boly sprisahaly proti nemu, takou čertovskou vynalezavosťou zastávaly mu cestu. Carson s velkým ustáváním boril sa s húštinou, len s velkým napružením sily napre- doval v nej. Zaťal zuby, za každým desiatym' krokom spadol, poudieral sa a namiesto šiat len ich zdrapy visely mu s tela. i V zapätí za ním potkýnal sa Imbono, ma-' jác pušku na mohutných pleciach a v ruke : velká sekeru. Ani pán, ani sluha nepovedal je- J dinkého slova. Carson bol velmi nahnevaný na < Imbona pre jeho neposlušnost, ale tento, tak \ sa zdalo, vôbec necítil žiad>« tinu. Konečne vyskočil mesiac zpoza oblakov i a horu zastrel strieborným svetlom. Teraz už ) rýchlejšie napredovali, ačkolvek fcerúce, du- L sivé, parami naplnené povetfie začalo sa stá- '

BESEDNICA.! · 2013. 5. 29. · r o 1 y i vyhlásil, že exposé zahraničného mini stra ho neuspokojilo. Spomínanie priateľstva oproti Rusku je dla neho v protivé s protiru-skou

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: BESEDNICA.! · 2013. 5. 29. · r o 1 y i vyhlásil, že exposé zahraničného mini stra ho neuspokojilo. Spomínanie priateľstva oproti Rusku je dla neho v protivé s protiru-skou

Prsdplatni cenipr* . Uhorsko a 1Ulrft»k»ť

N»«íý rok . . a N» polroka . . • Brn ferri rc*» . . a R ;

S o cudzozemská.: do Ntmecia • . 12 marirti ů» Baakft . . • 7 rnblw ivAawrikr . . 4 4oUii* T E U S F O H aa—ML.

Číslo za 2 haliere

Kúsok národnostnej otázky. V tábore slovenských národnostných

horlivcov nemalé prekvapenie vzbudily vyhlásenia ministerského predsedu grófa Štefana Tiszu, potom reč ministra osvety Bélu Jankovicha a prvé uskutočnenie daného slubu: nariadenie vydané v otázke vyučovania náboženstva. Prekva­penie vzbudily tieto udalosti, lebo ved slovenská národnostná strana je násled­kom vnútorných nesvárov celkom osla­bená, je na rôzne tábory podelená, ku politickej akcii takmer neschopná. V slo­venskom obecenstve klesla dôvera ku národnostnej strane pod nullu. Slovenskú národnostnú stranu nemožno považovať za takého faktora, ktorý by sa mohol podobrat na vymáhanie výhod ; sloven­ská národnostná strana nemôže sa teda chlúbiť tym, 2e sa jej podarilo volaco vymôcť. Tie ústupky, ktoré vláda dala a daí zamýšla, dané boly a dané budú nie k vôli slovenskej národnostnej strane, lež v záujme a v prospech slovenského ludu.

Uhorská vláda nilídy nerobila roz­diel medzi uhorskými občanmi día ná­rodnosti. Ved zákon zabezpečuje občian­sku rovnoprávnosť. Uhorská vláda ne-merä dvojakou mierou ani teraz a stará sa o mravný a hmotný vyviň občianstva vôbec. Že slovenská otázka bola tu i tam neprajné pretriasaná, toho príčinou boli obyčajne národnostní horlivci, ktorí sa za vodcov slovenského ludu natískali a tak si

' počínali, že dôveru vo vlastenecké smý-šlanie slovenského ludu poklátili.

Uhorská vláda dokázala aj teraz svoju dobroprajnosť, od národnostných kruhov závisí v prvom rade, aby osved­čenia a vyhlásenia vlády s dôverou při­jaly, aby v požiadavkách neprehánaly a rozličným mudrováním slovenskú verej­nú mienku nedráždily. Vieme, že Slováci mali už kultúrne ústavy, vieme, že nikto nestaval hrádze vyvinu slovenskej spisby, ale vieme aj to, že prechmaty národnost­ntch horlivcov poklátily dôveru v slo­venských kultúrnych snahách. Slovenskí nár. horlivci mali dost príležitosti poučiť sa, že tá taktika, ktorú v minulosti sledo­vali, neosoží, ba nikomu neprospieva, ani im samým ; tomuto zodpovedne zmeniť musia svoje smyšlanie, celú svoju politiku.

Úfame, že v rozdrobenom národ­nostnom tábore aspoň niektoré stránky prídu ku tomuto presvedčeniu. Žeby všetcia národnostní horlivci takto sa zme­nili, na to sotva možno rátať. Časopis slovenských radikálov pospiechal vyhlá­siť, že zostane tým, čím bol, že dalej bude naháňať Čechom vodu na mlyn. Nuž sú Iudia, ktorí sa len agitáciou ve­dia udržať na povrchu, ktorým je agitá­cia každodenným chlebom, ktorí by cel­kom prišli do zabudnutia, kedby pero do jedu nemáčali.

Sú v národnostnom tábore ešte dve skupiny. Obe přijaly vyhlásenia vlády, s istým uspokojením. Ale jedni hrajú sa

na neveriacich Tomášov a javia istú ne­trpezlivosť ; druhí zas už či z namysle­nosti, alebo preto, aby si podkopanú svoju dôveru u slovenského obecenstva posilnili, plným hrdlom hlásajú, že to všetko oni vymohli. Vieme, že ked bolo setiem slovenských národnostných vyslan­cov na uhorskom sneme, vtedy vyvolala slo­venská otázka najviac nepríjemností. Ostré reči národnostných vyslancov budily nemilý ruch a vyvolávaly vždy väčší odpor. Te­raz, ked len dvaja slovenskí národnostní vyslanci sú v uhorskom sneme a ticho sa chovajú, snem s potleskom prijal vy­hlásenia vlády o ústupkoch, ktoré po­skytnúť chce, aby vývin slovenskej reči, slovenskej spisby napomohla. Títo dvaja vyslanci nemôžu sa teda chlúbiť s výdo­bytkami, s vymoženosťami, ba práve to bolo prospešné, že málo chodili do sne­mu, že sa jedon z nich vôbec ani ne­ozval a druhý rečnil len vtedy, ked sa mal vláde za čo poďakovať. Kto takto po: zná pomery, ten pechorenie sa Ľudových Novín vážne brať nebude.

Vláda chce riešiť národnostnú otázku nie pod vonkajším tlakom, lež z vlastné­ho presvedčenia a rozhodnutia. Previesť chce toto riešenie v takom rámci, aby kultúrny vývin národností stal sa inten-sívnejším, ale aby stál v úplnej harmo­nii s národným vývinom občianstva kra­jiny. Kto iné chce, alebo viac chce, tomu nejde o národnostný pokoj, ten chce len v mútnom ryby loviť.

BESEDNICA.! Útok na úsvite.

— Napísal: John Barnett. — (Pokračovanie.)

— Počul si, čo som ti rozkázal, netrpím žiadne protivenie.

— Nepôjdem s člnkom, — opakoval Im­bono.

V Carsonových očiach zablčal plameň hnevu. Ked mužského zhrýza smrtelná obava o tú ženskú, ktorá mu je všetkým, vtedy je vstave vraždiť.

Carson vytiahol revolver. Pre toto sa po-zdejšie aj sám divil na sebe.

— Urobíš a či nie, čo som ti rozkázal ? — spýtal sa utlumeným hlasom a Imbono aj v tme dobre videl, čo drží v ruke.

— Střelte, ak sa vám páči, — riekol, — ale výstrel počujú ti psi tamto.

Carson nahliadal, že má pravdu a pre­mohol svoju ŕozčulenosť.

— Ostatný raz sa fa spytujem, pojdeš s čln­kom ? — spýtal sa škrípajúe zubami.

— Nepôjdem, — odpovedal Imbono tvr­došijne. — Nemá to žiadneho smyslu, ked ma zastřelíte, alebo n a pošlete s člnkom. Pôjdem 8 vami a pomôžem vám obrániť fabriku. Ved tam aj tak nemajú dáko veľa súcich chlagoy.

Potom môžte urobiť so mnou, čo sa vám bude páčit. Môžete ma dat trebárs i poviazat a dat mi prišiE trebárs i štyriadvadsat. Ale teraz pôj­dem s vami!

Carson vstrčil revolver za pás. Strašne bol nazlostený na Imbona, ale zastřelit ho, to by predsa nikdy nemohol urobif. Živo mu žily v pamäti nesčíselné služby, ktoré mu tento verný černoch preukázal.

Velmi opatrne zapálil teda malú príručnú lampu, z notesa vytrhol jednu kartu a napísal na ňu pár riadkov. Odovzdal ju Samovi, ktorý bol najšikovnejší z jeho ludí a vysvetlil mu jasne, celkom srozumitelné, čo má urobit s ka­rotkou.

— Jestli najdeš jednatela a zavčasu nám ho privedieš ku pomoci, všetcia dostanete po flaši dobrého vina !

Mimo toho slúbil im ešte i rozličné dary tak, že sa velké, okrúhle oči Sama a jeho ka­marátov zaligotaly. Už sa takrečeno cítili bo­hatými Iudmi a pevne boli odhodlaní, že čo za akú cenu, a!e za najkratší čas dovedú ku íabrike jednatela a jeho čiernu čatu.

— Budeme veslovať ako strela, — sľubo­vali sväto-sväte.

A Carson nemohol urobiť iné, len úfať, spoliehajúc sa na ich hrabivosf.

— Dobre, tak bude dobre, — posmeľo­

val ich a Imbonovi nevenujúc ani jednoho JLO-hladu, vystúpil na breh rieky.

Imbono jako tieň nasledoval svojho pána. Člnok odsotiK od brehu a čln hladko sa kížuc dolu hladinou rieky, chytro im zmizol s očí.

Carson ale, nič nedbajúc na svojho ne­vdaného telesného strážcu, pohol sa do tma­vej noci.

Nikdy nezabudol túto cestu. Ukrutne trpel na nej. Cesta zpočiatku pozostávala z pokusov bezvýsledného vniknutia do tmavých húštín. Každý strom, každé steblo ťahajúcich sa rast­lín, každé klzké bralo, každý ker s bodliačmi ako keby sa boly sprisahaly proti nemu, takou čertovskou vynalezavosťou zastávaly mu cestu.

Carson s velkým ustáváním boril sa s húštinou, len s velkým napružením sily napre­doval v nej. Zaťal zuby, za každým desiatym' krokom spadol, poudieral sa a namiesto šiat len ich zdrapy visely mu s tela. i

V zapätí za ním potkýnal sa Imbono, ma-' jác pušku na mohutných pleciach a v ruke : velká sekeru. Ani pán, ani sluha nepovedal je- J dinkého slova. Carson bol velmi nahnevaný na < Imbona pre jeho neposlušnost, ale tento, tak \ sa zdalo, vôbec necítil žiad>« tinu.

Konečne vyskočil mesiac zpoza oblakov i a horu zastrel strieborným svetlom. Teraz už ) rýchlejšie napredovali, ačkolvek fcerúce, du- L sivé, parami naplnené povetfie začalo sa stá- '

Page 2: BESEDNICA.! · 2013. 5. 29. · r o 1 y i vyhlásil, že exposé zahraničného mini stra ho neuspokojilo. Spomínanie priateľstva oproti Rusku je dla neho v protivé s protiru-skou

^m SX<©¥ENSJ£E N0VIKT5

Delegácie. Zahraničný podvýbor uhorskej delegácie

včera vydržiaval zasadnutie, na ktorom pokra­čoval v pojednávaní rozpočtu spoločného za­hraničného ministerstva a ho jak vo všeobec­nosti tak v podrobnostaeh vybavil.

Po zahájení zasadnutia gróf Michal K ä-r o 1 y i vyhlásil, že exposé zahraničného mini­stra ho neuspokojilo. Spomínanie priateľstva oproti Rusku je dla neho v protivé s protiru-skou politikou monarchie, ktorá vraj ani jednu príležitosf nezameškala, aby Rusku nepríjemno­sti spôsobila. Toto dla neho dokazuje aj krik, ktorý vy volala zamýšľaná petrohradská návšteva niekoľkých vyslancov neodvislej strany. Potom hovoril o záležitosti východných železníc.

Gróf Jozef M a i 1 á t h prehovoril tiež o záležitosti východných železníc.

Nato spoločný zahraničný minister gróf Leopold B e r c h t o l d povedal reč. Vyhlá­sil, 2e tvrdenie Károlyiho, dľa ktorého monar­chia počas balkánskej krísy bola by sa usilo­vala Rusku nepríjemnosti robit, je naskrze mylné. Práve naopak, aj keď sa vyskytly ne­dorozumenia, tieto vždy po priateľsky vybavili. Červená kniha nemôže byť úplná, lebo treba mať ohľad na citlivosť iných štátov. Pohyb v Epyrusi — ako úfať možno — bude riešený priateľským dohodnutím sa Grécka a Albánska. Podobnej nádeji dal minister výraz aj ohľadom Dibry a Djakovy a ohľadom otázky ostrovov Egejského mora. Na schôdzke v Abbazii novšie dohodnutie nebolo uzavreté. V Malej Asii usi­luje sa konsolidovať turecké majetky v dorozu­mení s Talianskom ; pre hospodárske záujmy monarchie otvára sa tam nové pole, ale mini­ster upozorňoval, že ku tomu netreba daleko-siahajúce politické plány pripojovať. Minister zaujímal sa aj o demonštrácie v Taliansku, ale dostal vysvetlenia, že tieto len na málo mie­stach boly vážné a chýry o spálení zástavy ne­zodpovedajú pravde. Konečne minister hovoril o záležitosti východných železníc vysloviac ná­dej, že táto záležitosť bude priateľsky vyba­vená, ku čomu Srbsko je už aj náklonné.

Žatým ministerský predseda gróf Štefan T i s z a povedal reč. Prízvukoval, že snom a fantásiou je, že by u nás bárskto priateľský pomer s Ruskom za nemožný považoval. Práve naopak, tu sa každý usiluje, aby tento priateľ­ský pomer nastal. Ale ministerský predseda poukázal i na to, že nemôžeme zažmúriť oči

vaE neznesiteľným. Carson odhodlane kliesnil si cestu, zdrapy šiat lepily sa mu ku pariace­mu telu. Teraz sa už zas ťažko dostávali na­pred, lebo sa svetlo mesiaca občas zas za. temôovalo. Museli brodiť cez nesčíselné po­toky, alebo jestli tieto boly hlbšie, boli prinú­tení preplávať ich. Vtedy sa stalo, že Carson takmer prišiel o život.

Valiaca sa voda takmer na dvadsať me­trov zastala mu cestu. Carson odhodlane sko­čil do nej, nemeškal ani za okamženie, nemy­slel na to, či je jeho podujatie spojené s ne­bezpečím a či nie. Plávajúc dostal sa na pro­striedok rieky, ale tu voda bola už plytkejšia, tu siahala už len po pás a ako zápasil s lip-kavým hlienom, vedľa neho náhle povstala krútňava a do nosa tiskol sa mu ošklivý zá­pach. Z vody vykukla hlava obrovskej obludy, ktorá čerila naňho svoje ohavné zu­biska. A on bezpomocne zápasil s lipnúcim naňho hlienom. Odrazu za chrbtom ozval sa mu výkrik divého hnevu, do tela obludy zaťalo i ostrie sekery, pretnúc kosti obludy. Bol to I ímbono, ktorý nič nedbajúc o vlastný život, ! obrovskou silou pozvŕtal sekeru v tele krokc- ! díla. Voda okolo raneného zvera očervenela a krokodíl lenivé vliekol sa dalej.

Imbono vytiahol svojho pána na breh a bez slova učupil sa vedľa neho.

Carson rýchlym pohybom vystrel ruky k ' nemu a na perný tiskly sa mu slová vdaky, j

pred istými panslávskymi tendenciami v Rusku, ktoré môžu vyvolať u nás napnutost a kon­flikty, keby sa v politike ruskej ríše smerodaj­nými staly. O tomto treba otvorene hovoriť bez toho, že by boly v nás nepriateľské city oproti Rusku. Ministerský predseda nezamlčal svoju mienku ani o zamýšľanej návšteve vy­slancov neodvislej strany v Petrohrade a hovoril, že cieľom stvorenia priateľských spoločenských stykov možno cestovať do Ruska a toto by sa dalo len schvaľovať; aby ale politikovi a ta­kého štátu, ktorý patrí ku alliancii istých štá­tov, šli demonštrovať proti alliancii do druhého štátu, ktorý stojí v protivnej alliancii, to už schvaľovať nemožno.

Po reči zahraničného ministra a minister­ského predsedu opposičný delegát Béla R a-k o v s z k y pýtal si ďalšie vysvetlenie ohľa­dom záležitosti východných železníc, Štefan R a k o v s z k y ale v záležitosti konkordátu medzi Srbskom a Vatikánom. Po obdržaných vysvetleniach dehalta bola zakľúčená a podvý­bor rozpočet zahraničného ministerstva jak vo všeobecnosti tak v podrobnostach odhlasoval.

ZPRÁVY DOMÁCE. • Budapest, 13. mája.

C e s t n é m ě š ť a n s t v o m i n i ­s t r a o s v e t y . Deputácia mesta Munkács v utorok predpoludním odovzdala ministrovi náboženstva a verejnej výučby drovi Belovi Jankovichovi diplom čestného měšťanstva. V mene deputácie mešfanosta Gábor B a y vy­slovil ministrovi vdaku za zásluhy, ktoré si zí­skal okolo kulturálneho vývinu mesta Munká-csu, hlavne postavením präparandie. Na uzna­nie týchto zásluh odovzdal mu diplomu čest­ného měšťanstva. Minister osvety dr J a n k o -v i c h srdečne dakoval za pozdrav a za čestné měšťanstvo. Potom mešfanosta predsta­vil členov deputácie, s ktorými sa minister za dlhší čas poshováral.

Mexická vojna. Dia mexických zpráv predseda Huería vy­

hlásil, že bezpodmienečne zostane na svojom mieste a všetky tie požiadavky Spojených Štá­tov, ktoré by naštrbily suverenitu Mexika, aj dalej rozhodne odmieta. Aj na kongress v Ka-

Ále zpät stiahol ruky a nepovedal ani slova. Vyskočil, potriasol hlavou a s celou silou dal sa na dalšiu cestu.

Hnev sa mu však utíši], srdce prenikala mu akási prijemná teplota. Bol to cit vdaky oproti tej obrovskej postave bez slova, ktorá mu išla za pätami. Ako často hľadeli už oni dvaja smrti do očí. Koľkokrát si oni už pre-kliesnili cestu cez nesmierne nebezpečia !

Veru mnohokrát, veľmi mnohokrát! Car­son by napochytre ani nebol vedel povedať, že koľkokrát. A kolko ráz mu už zachránil život tento jeho neposlušný sluha I

A až dosial s poníženou vernosťou plnil všetky rozkazy svojho pána, ani raz nebol ne­poslušný — toto všetko Carson veľmi dobre vedel ! Ešte síce neprehovoril, lebo i on bol hlavatým chlapom, ale v srdci už odpustil Im-bonovi.

Už svitalo, ked ich stihla druhá nehoda. Carson, ktorý si nič nerobil z vysilenia, z usta-tia a ktorý mal pred očami len jeden cieľ, aby totiž predišiel napadnutiu černochov, teraz vliekol sa medzi ostrými, vyčnievajúcimi bra­lami, ale spadol a pravá noba zavrzla mu me­dzi dve ostré skay Ked v člnku pocítil silný bôľ, vedci, že sa mu teraz stalo to najhoršie čo sa mu vôbec len mohlo prihodiť. Stať sa bezpom.cuým a iabrika je veru tšte hodne daleko !

•ťolsraiovaaie nasleduje).

nade vyslaní zastupitelia Huertu dostali tomuto zodpovedajúce inštrukcie.

Taliansky časopis „Corriere delia Sera" oznamuje z Mexika: Predseda Huerta noviná­rom povedal nasledovné:

— Revolúcia neni iné, ako vojna Spoje­ných Štátov vedená proti našej neodvislosti. Spojené Štáty nielen zbraňou a muníciou pod­porujú revolucionárov, lež i vojskom. Pod vede­ním Villu celé americké stotiny bojujú proti nám v rovnošate. Osud tak chcel, aby som rozho­dol, či bude naša neodvislost jestvovať alebo nie ? Budem bojovať do poslednej kvapky krvi.

Tento rozhovor viedol sa <r jednom auto­mobile, s ktorého Huerta nevysadne, lebo sa bojí útoku.

V New-Yorku v pondelok vyložili na breh mŕtvoly pri Verakruze padlých námorníkov a v slávnostnom pochode niesli ich cez mesto. Mešťanosta na rakvy položil vence, predseda Wilson ale povedal reč, v ktorej poukázal na to, že Spojené Štáty nechcú bojovat s Mexi-kánmi, lež viac chcd napomôcť konsolidáciu v Mexiku.

Veliteľ mesta Tampiko generál Zaragoza oznamuje, že mexickí povstalci v sobotu na­padli Tampiko, ale s vážnou ztrátou ich odohnali.

Z Washingtona oznamujú, že vieekon-sula Spoj. Štátov Silliana v Saltille držia v zajatí. Brazilský vyslanec usiluje sa vymôcť, aby ho pustili na slobodu. Tajomníka koDsu-látu už pustili na slobodu a poslali do Vera-kruza.

ZPRÁVY ZAHRAMČNÉ. E p y r u s k á otázka.

Z Athén oznamujú : Medzinárodný kon­trolný výbor okresy Koriea a Kolónia s tým chce vyňať zpod výsad, ktoré sa majú dať Epyrotom, že tieto dva okresy sa dobrovoľne podrobily albánskemu panstvu. Zastupitelia epy-ruskej vlády toto tvrdenie odmietajú. Ohľadom reči severného Epyrusa dohodli sa v tom, že možno užívať jak grécku tak albánsku reč.

Grécky kráľ pred athénským zprávodaj-com parížskeho časopisu .Temps* učinil viac zaujímavých osvedčení. Hovoril medzi iným aj o otázke ostrovov v Egejskom mori. V tejto otázke, riekol, grécka vláda nebude váhať pri­jať rozhodné a prijateľné nabídnutia Turecka, ačkoľvek z druhej strany nemôže sa odchý­liť od pevnej zásady, ktorá spočíva na rozhod­nutí veľmocí. Co sa Epyrusa týče, pokračoval kráľ, posledné chýry dokazujú, že tie ústupky, na ktoré je albánska vláda náklonná, umož­ňujú, aby aj na tomto vidieku, ktorý prešiel cez veľa navštívení, pokoj čím skôr opäť na­stal. Tieto ústupky, ktoré sú z ohľadu Epyrusa práve tak dôležité, ako z ohľadu Albánska, pri­spejú ku tomu, aby medzi dvoma štátmi vše­tky třenice přestaly a aby mohol medzi nimi jestvovať dobrý susedský pomer.

Zemetrasenie v Talianska. Z Ríma oznamujú, 2e vulkán Etna stále

soptí. Sopka zo svojho kráteru vyhadzuje velké massy popola a dymu. V Bronte v utorok ráno pocítili novšie zemetrasenie, ktoré však neza­príčinilo žiadnej škody.

O zemetrasení v Catanii a na okolí do­chádzajú čím dial tým strašnejšie zprávy. Ked zprávodajca jedných talianskych novín prišiel k mestečKu Linera, stretol sa s malým smut­ným pochodom. Popredku niesli jednu ťažko ranenú ženu, za ňou kráčal jedon chlap, hlavu mal poviazanú krvavým ručníkom a v náručí stískal nemluvňa, ktoré malo zlomené nohy. Očiam novinára dalej zjavily sa nesčíselné strašné obrazy. Tu videl prekvitajúce, mladé stvorenia, tam staršie ženy a mužských malé nevinné dietky ležať v smrteľných mukách. Okolo farára dedmy stál zástup nešťastníkov, k.orvL-1. so slzami v očiach notešoval ich du­chovny otec. V jednej záhrade mladá matka

Page 3: BESEDNICA.! · 2013. 5. 29. · r o 1 y i vyhlásil, že exposé zahraničného mini stra ho neuspokojilo. Spomínanie priateľstva oproti Rusku je dla neho v protivé s protiru-skou

SLOVENSKÉ ÍJOVÍNT I plakala nad troma dietliami, na ktoré počas zemetrasenia srútila sa murovaná ohrada a za­bila ich. Podzemná sila prírody bola taká stráž­ná, že bronzové zvony srútenoj veže zahodila na pole. V prekvitajúcich dedinách bývali samí gazdovia. Teraz vo dne v noci pracujú na od­prataní srúcanín. Vojaci s nasadenými bodákmi dávajú pozor, aby nikto nič neukradol.

V spustošených obciach z rumov povstaly celé kopce, vŕšky. Ulice nemožno rozoznať a vyfahovanie rumami zasypaných ludí stretá sa s mnohými prekážkami. Vojenské vrchnosti ko­najú takmer nadľudskú prácu, ale na zdar ochranných prác nemožno ani myslet, lebo niet ani vody, ani chleba, ani liekov, ani nosidiel pre ranených. Obete katastrofy sú zväčša žen­ské a dietky, lebo mužskí v čase katastrofy boli ešte na poli. Keby zemetrasenie v noci bolo stihlo okolie, počet obetí by bol býval o veľa väčší. Zasielanie zpráv z nešťastného kraja je ešte nedokonalé, lebo v slobodnom improvi-sované telegrafické stanice pracujú len pre úrady a len zriedka prijmú zprávy pre časo­pisy a aj to len velmi krátke. Zvláštne je, že sa na zemi na všetky sírany utvořily široké, hlboké trhliny, ktoré tak vyzerajú, ako keby chcely pohltnút aj tých, ktorí prežili kata­strofu.

Obyvatelia Catanie sa už trochu upoko­jili, ale zámožnejší opúšťajú mesto. A medzi tým dostávajú zprávy, že sa Etna znova búri.

Eudapešt, 13. mája. P o č a s i e . mánie dnes v Budapešti mračné a

chladné. Od rana prší. — Po krajine panovalo pre­menlivé a chladné počasie. Na všetky strany boly men-šie-väčšie dažde, miestami s Lúrkou. Ťemperalúra badateľne klesla. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá chladné a daždivé počasie.

Zdravotný stav kráľa. V zdravotnom stave jeho veličenstva ani v utorok nenastala badatelná zmena. Jeho veličenstvo noc s pon­delka na utorok ztrávil pokojne a dobre spal a tomuto možno dakovať, že sá i v utorok celý deň dobre cítil. Král tu i tu ešte zakašle a katarr sa lahko a bez všetkého napínania rozpúšťa. Jeho veličenstvo i v utorok skončil svoju obvyklú dennú prácu bez všetkej slabo­sti alebo ustatía. Velmi dobre mu urobily teplé slnečné lúče a Iavné povetrie, čo urobilo mož­ným, že sa kráľ cez poludnie prechádzal v malej knižnici pri otvorenom obloku. Appetít kráľa je úplne uspokojujúci, ako keby vôbec ani nebol chorý.

Nový pápežský p iä lá t . Z Košíc sde-Injú, že pápež prešovského prepošta Bélu Z a-b o r o v s z k é h o na predostretie košického biskupa Augusta Fischera Colbrie-va vymenoval za svojho domáceho prätáta.

Ťažko chorý F r a n c Kossuth v uto­rok popoludnie trochu pokojnejšie ztrávil, ináč jeho stav sa nezmenil a prijme velmi málo pokrmu, aj to len umelým spôsobom. Professor barón Miiller o 10. hodine konštatoval, že chorý trpí velmi velké bolasti. Chorý okolo 11. hodiny zaspal. Pri posteli chorého stále sú jeho manželka, mladší brat Ludvik Teodor Kossuth a sesternica vdova po Bélovi Ambrozovicsovi. Na stav nemocného i v utorok veľmi mnohí sa dopytovali, medzi inými predsednícka kancel-lária snemovne vyslancov, ministerstvo obchodu, ministerstvo vnútra a mnohí iní,

Z krvavej kroniky portugalskej republiky. Z Lissabonu sdeľujú, že mesto Sevilla v pondelok bolo dejištom krvavých uda­lostí. Istý Ferreira, ktorý bol známy po svojom protivojenskom smýšfaní, na ulici na smrť pre-klal majora Koressira. Vraha zatkli a odviedli ho, do väzenia, odkiaľ ho však zá3tup vyvlie­kol a zahlušil.

Švédsky k r á l Gustav — ako zo Stockholmu oznamujú — je už natoľko lepšie, že v najbližšie dni môže začať vybavovať štát­ne záležitosti. Pozdejšie ale odcestuje do Karlsbadu.

T u r e c k á deputácia u cára. Ruský cár — ako z Livadie oznamujú — v ponde­lok prijal na slávnostnom výsluchu tureckú de­putáciu. Večer na poctu tureckej missie bola hostina, na ktorej prítomní boli aj zahraničný minister Sazonov, veľvyslanec Giers a iní hod­nostári. Cár pripil na zdravie tureckému sul­tánovi a na rozkvet tureckej ríše. Po hostine cár sa láskavé poshováral s členami deputácie.

P o m s t a opustenej sľúbenice. V jed­nom viedenskom hoteli istá Maria Fr&iwald, dcéra majetnej krakovskej rodiny v pondelok pozde večer v prítomnosti svojho brata zastre­lila istého dra Pavla Meiselsa, kandidáta advo-kátstva a potom sa i ona zastrelila. Pavel Mei­sels pred 9 rokami v Krakove sa obznámil s devou a dohodli sa na tom, že sasoberú, ako­náhle mladík složí pravotärsku zkúšku. Meisels pozdejšie presťahoval sa do Viedne a deva na­dobudnúc si diplom opatrovateľky, stala sa vy­chovávateľkou. Meisels poskladal rigorosa, už stál pred fiškálskou zkúškou a odpísal svojej sľú-benici, že si ju nemôže vziať, lebo sa musí bohato oženiť, ale že jej zaplatí 25.000 korún odškodného. Na to deva s bratom Móricom, ktorý je obchodným agentom, v pondelok ve­čer prišla do Viedne. Sľúbenci a sľúbenicin brat sišli sa v jednom hoteli, kde Meisels na­písal dlžobný úpis na 25.000 korún a odovzdal ho deve. Oklamaná sľúbenica prosila Meiselsa, aby si ju len vzal a ked on na toto nepristá-val, vytiahla revolver a jedným výstrelom za­strelila svojho bývalého sľúbenca a potom sa aj ona zastrelila.

Železničný pluk voVacove. Z Vied­ne oznamujú, že onedlho postavia druhý želez­ničný pluk a síce vo Vacove, kde potrebné prí­pravy už aj začali robiť. Druhý železničný pluk bude práve taký, ako roku 1883. postavený železničný a telegrafičný pluk. Telegrafičný pluk roku 1911. oddeliii od železničného pluku a samostatne ho organisovali. Počet železničných čiat bude v budúcnosti dvakrát toľký ako . po dnes bol.

U k r a d n u t é avony. Ako z Petrohradu oznamujú, v tíerafinskom kostole prišli na stopu zvláštnemu zlodejstvu. Z veže kostola ukradli tri zvony. Ked vec oznámili policii, táto vypátrala, že jeden práce nemajúci robot­ník dva zvony predal, o tretom ale nechce dať žiadne vysvetlenie.

T i s í c i c h v á l i a všeobecne známy a oblúbehý „Juno krém" mast na tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a mé tvár špatiace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu I vár. Téglik „Juno krému" stojí K 1*20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nať tak, ked vopred zašlete K 2'30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na do­bierku zasielame. Dostať u Dra Eugena Flittnera v Banskej Byslrici (Beszterczebánya). Píšte teda ešte dnes na túto adressu.

"Vykázaní židovskí študenti. Z Pe­trohradu oznamujú, že z Odessy vykázali 60 charkovských študentov, ktorí prišli ta složit štátnu zkúšku.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, ked sa začneme hned liečiť. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-títu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky*. 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2-80 franko alebo na dobierku. Ku každej zá­sielke je priložený návod o upolrebeni. Dostať u Dr Eugena Flitínera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

Podpalačstvo. Dľa petrohradskej zprávy v Mohyleve, ležiacom na brehu Dnjepra v ne­deľu následkom podpalačstva zhorelo 80 do­mov, 75 obchodov a 4 kostoly a 230 rodín ostalo bez prístrešia. Oheň sa šíril strašnou rýchlosťou, lebo sú v meste domy zväčša z dreva stavané. Podpalača zatkli.

ZO SÚDNEJ SIENE. — P r a v o t a d r a Švihu. Pražská po­

rota dnes, v stredu začala pojednávať pravotu bývalého vyslanca rajchsrátu, vodcu českých ná­rodných socialistov Švihu proti droví Hellerovi redaktorovi Národních Listov. Národní Listy totiž obvinily dra Švihu, že je špiónom poli­tickej policie a za toto dostáva mesačne 800 korún riadneho platu a vyše toho ä osobité ho­noráre. Pravota y politických kruhoch budí veľký ruch. Pojednávanie potrvá za viac dní, za svedkov citovali veľa vysoko postavených štátnych úradníkov, vyslancov a vysoko posta­vených úradníkov politickej policie.

ROZLIČNOSTI. N a l i e t a d l e p o n a d A t l a n ­

t i c k ý o c e á n . Noviny „Daily Mail" pre toho vetroplavca, ktorý preletí Atlantický oceán, vypísaly 250.000 korún odmeny. Peniaze dá mi­lovník športu Venaker Rodenau. Lietadlo stavia chýrečný aviatik Glenn H. Curtis. Vedenie lie­tadla sveria na jedného anglického a na jed­noho amerického námorníckeho dôstojníka. Spojené Štáty už i našly tohto svojho človeka • v osobe poručíka Portehď. Čln lietadla bude-taký veľký, že sa mimo dvoch letúňov sprace v ňom potrebná živnost a poldruhej tonny oleja a petroleja. Tento plán vyvinul sa z tej idey, aby z Nového Fundlandu na dúšok za­leteli do írska. Diaľka medzi Novým Fundlan-dom a írskom obnáša 1900 míľ. Jestli by lie­tadlo spadlo do mora, vetroplavci mohli by sa za­chrániť na Člnku lietadla. Lietadlo stavajú z\ mahagonského dreva, bude sa ponášať obrov-', skej rybe, bude dlhé 35 metrov a najväčšia; šiřina bude obnášať 6 stôp. Na zadnej čiastke; lietadla budú dve prístrešia. Jedno bude 80 stôp;

dlhé a 8 stôp vysoké. Priemer propellera bude' 12 stôp a bude sa vrtět na předku lietadla. Motor bude mat 4 cylindre a 200 koňských síl. Petroleja si len toľko vezmú so sebou, koľ­ko je na 30 hodín potrebné. Poručík Porte sa úfa, že mu cesta z Nového Fundlandu potrvá najviac za 24 hodín. Svoje počítanie zakladá na tom, že stroj bude letet rýchlo­sťou 100 kilometrov za hodinu a vetor mu rý­chlosť zväčší ešte o 60 kilometrov za hodinu. Prevedenie plánu teda bude záviset hlavne od prajného vetra. Týmto cieľom meteorológovia Spojených Štátov už od dávneho času šar­kanmi a balónami skúmajú prúdy povetria nad Atlantickým morom. Ustálili, že hlavný vetor duje od západu k východu, tento vetor počnúc od výšky dvoch anglických míľ čím vyššie tým je silnejší. Smelí vetroplavci na tieto ustálenia. zakladajú svoj odvážlivý plán.

= J!

TELEGRAMMY. Washington, 13. mája. Mexický vysla­

nec Brazílie sdělil vláde Spojených Štátov, že mexická vláda nariadila, aby v Saltille v za­jatí držaný vicekonsul Spojených Štátov Sillian bol naskutku na slobodu pustený.

Belehrad, 12. mája. Dve balkánske voj­ny a povstanie v Albánsku Srbsko stálo 303 millionov dinárov.

Zodpovedný redaktor : Kavol CsecsotJta.

V pravom čase urobený posunok ruky je viac hoden, ako najťažšie unúvanie a najväčšia peňažná obeť, ked je už pozde. Preto zvláště pri pri prechladnutiach, bolení krku, za-

chrípnulosti, zašíajmovaní, pri tažkostach v prehítaní a pri nipínaní ku kašlu treba myslet na toto, lebo ked ea Fellerov prolikatarráluy, kašel utišujúci „Elsa-Fiuid" za­včasu upolrebí, usporí sa vela dní zlého pocitu, vysile­nia a bolestí. ľä sklenic z tohto osvedčeného, lekármi od­porúčaného domáceho prostriedku posiela iranko za 5

korún lekárnik E. V. Feller, Štubiea, Centrála, č. 21. (zá hrebská stolica). Aj Fellerov Fluid so známkou ,Elsa-Fiuid* môžeme čilatetom z vlastnej zkušenosti čo naj­lepšie odporúčať, práve tak aj Fellerove prečistujúce „lílsa-pilule" (6 škatuliek za 4 koruny franko.)

luo

WA»5

následkom vypadávania a riedkeho vzrastu vlasov tú najkrajšiu a najušlachtilejšiu prírodnú ozdobu ztratit a tým nevzhladným a starým vyzerať, zastihuje len toho,

kto svoje vlasy neopakuje. Preto |sa odporúča na do­siahnutie bujného vziaslu vlasov F e 1 I e r o v a chýrna pravá t a n n o c h i n a p o m á d a n a v z r a s t v l a s o v so zu „Elsa". .Tisíce ludí vychvaluje jej do­brý účinok proti šupom a vypadávaniu vlasov. Ona činí krehké riedke vlasy imjuýini, hybkými, po nei sa

stanú vlasy lesklými a dostanú nazpät svoju pôvodnú barvu a tiež zamedzí predčasné ošedivenie. 1 téglik č.!I. K 1.60, ô. II. (silnejší druh) K 3-—. Na pestovanie lú-zov odporúčame F e l l e r o v v o s k n a fúzy, 1 téglik 50 hal. Len pravé k dostaniu u lekárnika E. V. F e 1-1 e r a, S t u b i c a, Cenírála č. 21. (Záhrebská stolica;.

Page 4: BESEDNICA.! · 2013. 5. 29. · r o 1 y i vyhlásil, že exposé zahraničného mini stra ho neuspokojilo. Spomínanie priateľstva oproti Rusku je dla neho v protivé s protiru-skou

SLOVENSKÉ SÍTO VINT m á j a 1914.

iur i l sapeš f ianska č s u r s a s ú r a d n ý m z n a č e n í m c i e n d ň a 12- m á j a .

O b i l i e Jakost dla hekt

za 100 lrilogr. od

Pženioa lisská „ st.-belehradská u peštianska „ Lanátska

Raž prvotriedna „ druhotriedna . . .

Jačmeň I. triedy „ II. triedy . . . .

Proso , Ovos, prvotriedny . . . .

„ druhotriedny . . , Kukurica Lucerna uhorská Ďatelinové semeno hrubé Repica . Svinská mast, peštianska Slanina mestská, 4kusová

77—79 76—79 76—79 76—78

kor-

27-30 26-80 26'90 26-85 20-75 20-35

15-45 15-00

16-40 15-70 14-55

110-00 150-00

136-00 115 00

do C e n n é p a p i e r e

kor,

27-90 27-60 27-75 27-50 21-25 20-65

16-00

17-00 16-30 14-80

160-00 180-00

137-00 116-00

Š t á t n y dlh. (Za každých 100 korún.)

Uhorská zlatá renta 4°/o . . ;, korunová renta 4% . . . . . .

Prämiová pôžička z r. 1870. (200 korún) Uhorské výväzkové úpisy 4% Tissko-segedínska prämiová pôžička 4°/o Rakúska zlatá renta 4°/o •>«->•

„ korunová renta 4% . . . . , •

Záložné l ist iny. Kraj. poz.-úverkový ústav malých gaz­

dov 5% Uhorský pozemko-úverkový ústav 4% . Uhorská hypoték, úverová banka tf/sP/o

Žreby.

Spolku „Jó szív" , . . . Uhorského „Červeného križa" . . . » . Rakúskeho „ „ . . . . .

Talianskeho . „ . . . . .

Peniaze

kot

96-80 80-90

250-00 83-90

14700 101-50

82-00

9600 95-50 91-00

25-00 18-75 27-50 E3-00 43-00

Tovar

kou 97-30 81-10

25500 84-90

152-00 102-00

82-50

97-00 96-50 92-00

29-00 20-75 31-50 57-00 47-00

C e n n é p a p i e r e Peniaze Tovar

Účast iny.

Anglicko-rakúska banka . Prvá uhorská priemyselná banka. , . Uhorská vš. úverová banka . . . , . Uhorská krái priv. triedna lotteria. , Rakúsko-uhorská banka Peštianska uhorská obchodná banka, Prvá peštianska vlast spořitelna . . . Prvá uh. všeobecná poist spoločnosť. „Fonciére" peštiansky poist_ ústav . . Salgó-tarjánska baňa na uhlie Rima-muráňska S. T. železodielňa . . „Adria" uh. morská paroplavba . . .

Košicko-oderbergská železnica . . . . • Rakúsko-uhorské štátne železnice • •

P e n i a z e . Cisársky dukát. . . . . Dvadsaf-frankovnik . . Nemecká ríšska marka Papierový rubel . . . .

kor.

832-00 32400 795-75

1630-00 'I960-— 3610-—

16.750-— 14.300 —

345-— 696-00 635-50 586 00 310-— (S98-50

11-44 19-16

117-60 2-58

kor.

33600 329 00 796-25

1635-00 1970--3615--

16-800--14-400-

350- ~ 697 00 636-00 587-00 320-00 699-00

11-49 19-23

117-80 2-54

— IPrvýial odmenami vysn&£en&

motorgyára BUBÄ^SST, VX, Gyár-ntesa 28. ezém.

Gasdovskáma obecenstvu n&jlepSie odporúčajú ea

pravé LAJ0ŠA KÁLLAÍ-ho komobiiové mlá.ťe.oio g&saltbxy

í l í lz t r iokó i b c a i l u l o -

4sľÄjSLfip^zárukazaTýíce!ittiiiIaťbaí í tlačia i

Jůea novota 1

NsjjednodaebejSia a najdokonalejšia motorová mtófacia garnitúra tejto doby.

ILahko sa dá s nimi zachodií i bsz strojníka^ aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový skvostný cermifc na požiadanie gdarma a franko.

Najdokolanejšie a každému cielu zodpovedajúce

šijacie stroje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

Alojz Habán dielňa na šijacie, stroje

B u d a p e s t , Vil., I z a b e l l a - t é r 3 . Tiež dávam na vedomie, že bársjakú šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze předat Pošlite ale ten stroj a budete maí zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cieľom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

^ % ^ ¾

Aj najmenšie poranenie môže sa stať nebezpečným!

Chyrecná, 4C rokov ti­

sícnásobne vyprobovaná a dokázaná,

Pi 1 antiseptická

Pražská "Qomáca TUTasf chráni pred znečistením, zapálení-nami_ a ranami, ulavuje bolasti, spô­sobuje rýchlejšie vyliečenie a ná­sledkom jej mnohonásobného účin­kovania aj čo zmäkčujúca mast je

v každej domácnosti nevyhnutná. 1 krabica 70 h., denné rozposielania p *

SžaJ^epšše sfipoje pme h o s p o d á r s t v o , IÍID< topQ, p a c n e a besszéraevé sfesžeraäs. seiaôísjf

citf* d o d á v a

I iámka, rhet ima, trhanie v údoch, bolenie v chrbte, keu aj zastranéa tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hned bude vylie­čené, jestli bolavý úd natřeme

Zoltánovon uiasíou.

f [ Zoltánova apatieka, BndapeSť.

t o v á r e ň s t r o j o v fe. s p

Tpftsswa, Nagyssontfoat-.

iíajlepa pnunaä káp? i

1 ¾ ion

X.aená posteľné perie I'

,> k i 1 o h n o d e h o, d o b r é -ho, d r l a p a n é h o p a r i a S K., lepäŕoho 2.40 K., p r í ­m a p o l o h i e l o h o 2.80 K., i i e f e i i o 4 K., b i c i e h o p á p a r i s t e h o 6.10 X., 1

S R ™ í ^ i . W ^ K Í ľ í l ' 1 ' 1 ' ' v o l m i j . a m n é h o , s n u -- S L £ 2 i ^ c i l S t £ j ^ ^ ä í y h o b i e l o h o , d r l a p a n é -

' „ . \" 6.40 K., 8K., lkilo p í p e -r I a, knedého S E., T K., MeVého, jemného 10 K., nanajvýä jcsmébo p a p a i - i u s p o d p é o 12 K. F z l o b j e d n a n í

o d 6 kr> f i a n k o . Kotové perlnjr.

2 linsto tkaného drveného, inodrého, bieleho alebo litého nan-kingu, 1 d u c h u . ' : , 180 cm, dlhá, asi 120 cm. Široká, a po I n < 2 p o 4 n ä i a n i , každá 80 cm. dlhá, aai CO cm. Široká na-

j plnenô novým bnr: iým, vetrai trváclm páperistým p o s t o I-n ý m p e r.t m 1C 3Í., p o 1 o p á p a r i m 20 K., p a p a r i m

f2a E , j e d n o t l i v á d n c h n a 10 K., 12 K., 14 £. , 18 K., J e d n a p ô d u * k a. 8 K., 3.50 1C, 4 K., D u c h o v 200 cm.

. dlhé, 140 cm. Sirota, 18 K., 14.70 K., 17.80 K., 21 K., p o-d n S. k y «0 cm. dibi, 70 cm. Široké, 4.50 K.. 6.20 K., 6.T0 K., I

{ s p o d n é d u c h n y Eo tilnébo, žtr Aíorartčbo prádlu 180 em. I i dlhé, 11S cm. Široké 12.80 K., 14.ÍJ0 K. Rozposielanie na dobierku j po&iůa od 12 korán franko, zámena dovolaní, sa nezodpovedné I

n'ia pomaae vrátia.

! S. BEH1SCH vlžíi3vham.íz% e. 898. Cechy. ' ' s h liluabovanfeenaik gžarma a franko.

poSte za vopred poslaný obnos ca 4 _ biča K a-18, za 10 krabíc K 7 . —f iasko

n a kaidú stanicu.

a FRAGNER i'io&SSr | lekáreň „ka Čiarnemn otlotí".

Praha, Mali Strana, roh NenuloVBj _ niioo e. aoe. Sklady vo všetkých lekáržach SaUsko-

Uhf • loiska. V i o t h y ča« t»

obalu opatřeni »ú touto xilt, chr&nonoa oohraanoB sníanhoa. ^r

Chudi obdržia plné formy, ženské silu, nervo3QÍ chut a volu k životu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, na hle­dačku trpiaci, málokrvní nový život skrz posilňujúci rach „Fetin*. 1 dávka K 3-—. Tri dávky (ku kúre po­

trebné) K 8-— franko dodáva

závod pre dôrobu „FEHN"-a Budapešť, VI/32.

Jp asiaty ,_,. <>CtatSä A vonatok í n d u l á s a Budapest keleti p.ru.*rói

t ľ i Cclgraj, SoCa, SolojiiU

Wicn. Cim, Šopron nut ika. Iíerlln BniaionfOrctt Tapolczo r íost i . Csorôa. B.-'irUs Viviůěk, Snrajcvo Kissa. Ľsoj-ba

A rad, Dra.t«d Jŕ'iumc. Torino. Hôrna. iPŕcS. \1|>kciveM Kehring. Rrya Trtrarl Sir\-j.Pncrtiyíl.Leo>tJcra

Ar.-iJ. Ilrassó. Ranní lial.-, ton fmcri. Tapol M u n k u n , L.-IWOCÍHO

- -r. Ľ m u u Oiijch, Uroil Hmtlíit. lierlia ľ.vur.U-L-H.FdirinaCrai ftiiiireL Slanatao

K a n a , Poprad-Ferka la i i iMenini íklo^Tun Balatoufared. l a k o t e

Is lil íl

•! V * ™ Š a n n e p n a p o k o n ItÔtlekcdlk.

. S í t hT!iT- o m , t of«ap«»kon k « l « m a i k .

0ST & a o b s a

f i t • ^ " ° SzonibaffieTy, Wlwf F j u r n t Biima. ( W ^

Kassa, Pcrjrflij-FcĽta GôdiJlJä * Arnd, BakaresT Fehrlnj. Grai, ,

JiaioraJjQi-yoeiy,

Wicn. ľnrU Ajad, B u k a r a J

P.utikíi. Osriia

Smhadka. Sarajevo ianolczn, Pdcs. OilleS

í laivan li o m a r ó m

IGyor, Šopron * iSiomLaihcly. 'wieo GůdrUŮ 0 6 " U m I « r « NnpykJIa, SíOtBa* Rauk*, Beruti K o l o m a r , Brestf ^

Ha I von v

n u r o s . R a m ^ S i p o t ,

Hogykátl, SÄlanfc

CodůllS Muigei, S i a a h l a a potu*. Kitn, c - , M n Kazia Caôrba. Bártťil B=J£rád, Swajcvo Nngjkota, Sxoinfc Peea. Brod *

A'raď. Ilrassft \*U* (--.o.-ba, aSrtft

iiomtjalhcJy. Wi, •••••'-•••Ki'oprúA.^ AraU Debr^rs jo V.ikolej . Bna-.a

Tlačené na rotačnom stroji kniktlačiarne ÚOastinárskei'spoloônosti „ " ^ ^ o p a " . " i ^ ^ t ľ , W ^ t a T o S T i ä