1616BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

21. 7. 2011Ročník LVI Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 6 – 7

Vojnové osudy si pripomínamenielen na Slovensku

str. 8

Memorandum žiadalo aj dôslednériešenie židovskej otázky

str. 10

Obetavosť žien v protifašistickomodboji je nedozierna

ISSN 03223-2018

Na zamyslenie:Na zamyslenie:VELLEIUSVELLEIUS

Na viacerých verejných zhromaždeniach som opako-vane poukazoval na to, že nášmu zväzu sa pristrihujú krídelká. Orgány štátnej správy nepochopili, že strany a vládna majú v programe ochranu ľudských práv a slo-bôd, demokraciu a výchovu k vlastenectvu. Tieto postu-láty má aj náš zväz vo svojom programovom zameraní, ktoré je potvrdené v stanovách.

Vďaka patrí samosprávam, aj keď to nemajú jedno-duché. Predsedníčka vlády pri prijatí veteránov v pred-večer spomienkových osláv 66. výročia SNP povedala: „Zaslúžite si hlbokú úctu, ale aj vďaku....“. Neskôr na prijatí predstaviteľov SZPB sme našli plné pochopenie. Na škodu veci, že ministri jej vlády na nás nemajú čas! Asi si neuvedomujú, že sme organizácia, ktorá združuje veteránov 2. svetovej vojny, partizánov, ich deti, ktoré najviac trpeli cez vojnu aj po nej. Dnes už osemdesiatnici pomaly odchádzajú, ale ich deti, vnúčence a ďalšie gene-rácie nechcú zabudnúť na tých, čo bojovali proti fašizmu a nemeckému nacizmu, na tých, čo položili životy za našu slobodu, na tých, čo trpeli aj v povojnových rokoch.

V našom zväze sa angažuje viac ako 20 000 občanov. Uctievajú si dejinné skutočnosti od čias štúrovcov cez po-diel Štefánika na vzniku Československej republiky až po hrdinstvo našich otcov a dedov.

Organizujeme podujatia na vzdelávanie a poznávanie našich novodobých dejín. Preto je otázka, prečo sa náš zväz až po 30. decembri 2010 dozvedel, že nedostane do-táciu na rok 2011, že bude vyhlásená súťaž do 30. janu-ára 2011? Pritom bolo známe, že máme uzavreté zmluvy na rok 2011, hlavne pracovné, na služby a predpoklada-nú infl áciu v roku 2011.

Súťaž bola vyhlásená len na 223 000 eur pre celé Slo-vensko. Smutné na tom je, že to predstavovalo len 50 % nášho rozpočtu. Aj za to ďakujeme.

Za posledné 4 roky stúpli platy na Slovensku od 17 % do 37 %, nehovoriac o odmenách a odstupných daroch! My sme platy našim pracovníkom vrátane 35 tajomníkov oblastných výborov krátili o 20 % – 50 %. Boli sme nú-tení prijať ďalšie úsporné opatrenia vrátane odstavenia nášho jediného auta.

Veríme, že sa ekonomická situácia zlepší natoľko, že pre rok 2012 nám štát prispeje na našu činnosť viac ako v roku 2011.

Veríme, že aj MO SR obnoví dobrú tradíciu prideľo-vania projektov na zveľadenie historických pamiatok, na prácu s mládežou, na poznávanie činností, ktoré armáda plnila a plní.

V tejto nie dobrej fi nančnej situácii si niektoré oblastné organizácie vysvetľujú veci inak ako reálne sú, snažia sa dostať čo najviac. Ja ich chápem, ale z čoho? Treba viac konať aj vo svojej pôsobnosti. Je dosť príkladov, kde to robia dobre. Vďaka vám.

V roku 2010 sme dokázali prijať viac členov, ako odiš-lo. Pokračujme v nastúpenej ceste. Je na to príležitosť. Kvalitne pripravme výročné členské schôdze, zúčastňuj-me sa na nich. Lebo len tak sa dá dobre pripraviť ob-lastná konferencia vrátane výberu dobrých funkcionárov nielen do oblastných výborov, ale aj delegátov na XV. zjazd, členov do ÚR a URK SZPB.

V súdržnosti, spolu dokážeme viac.

Človek sa má skôr starať o svoje čisté svedomie, ako o svoju dobrúpovesť. To, čo vyniká, nie je nikdy ušetrené závisti.Človek sa má skôr starať o svoje čisté svedomie, ako o svoju dobrúpovesť. To, čo vyniká, nie je nikdy ušetrené závisti.

PAVOL SEČKÁR

Zodpovedný redaktor Národního Osvobození Jiří Daníček počas stretnutia so šéfredaktorkou Bojovníka Luciou Illanitzovou v Španej Doline. Foto: kš

Dohoda medzi Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov (SZPB) a Českým zväzom bojovníkov za slobodu (ČSBS) funguje aj na úrovni zvä-zových periodík – Bojovníka a Národního Osvobození. Počas nedávneho stretnutia SZPB s ČSBS v Banskej Bystrici sa stretli aj novinári uvedených tlačovín, aby prediskutovali možnosti spolupráce.

Rokovanie so zodpovedným redak-torom Národního Osvobození Jiřím Daníčkom, jeho zástupcom, redakto-rom Karlom Štusákom a šéfredaktor-kou Bojovníka Luciou Illanitzovou sa konalo v Španej Doline 23. júna. „Vymenili sme si celý rad skúseností a pohovorili si o radostiach a staros-tiach redaktorského života, ktorý má v obidvoch periodikách špecifi cké a často rázovité podmienky,“ pozna-menal Karel Štusák. Podľa Lucie Il-lanitzovej si pracovníci Národního Osvobození a Bojovníka porozumeli a na úrovni oboch novín sa dohodli na spolupráci. „Diskutovali sme o mož-nosti vymieňať si niektoré materiály, ktoré by sme mohli spoločne uverej-ňovať v obidvoch periodikách. Išlo by najmä o historické texty. Tak ako zau-jímajú našich čitateľov, určite by boli prínosom aj pre českých a samozrej-me naopak. Národní Osvobození nám môže poskytnúť niektoré príspevky, ktoré zaujmú aj slovenského čitateľa,“ konštatovala po stretnutí šéfredaktorka Bojovníka. Okrem spoločnej výmeny

Spolupráca s Národním Osvobozením

Na históriu sa nezabúda

Prvou zastávkou zájazdu Žilinčanov bol Terezín. Foto: AF, MO, MM

(Pokračovanie na str. 2)

Členovia Zväzu vojakov Slovenskej republiky z klu-bu Žilina v spolupráci s Ob-lastným výborom SZPB a Klubom vojenských vý-sadkárov SR zorganizovali 17. a 18. júna poznávací zájazd Po stopách holo-kaustu, na ktorom sa spo-ločne zúčastnili aj členovia SZPB organizovaní v klu-boch Zväzu vojakov SR.

Začali sme Pamätníkom v Terezíne, ktorý je vzorne upravený s množstvom kve-tov. Dozvedeli sme sa, že Terezín bol postavený ako vojenská pevnosť za vlády cisára Jozefa II. v rokoch 1780 – 1790. Terezin a Tere-zínska pevnosť sa v nedob-rom preslávili aj v nie tak dávnej minulosti, po okupácii českých krajín nacistickým Nemeckom. Obe časti Tere-zínskej pevnosti boli preme-nené na veľké perzekučné zariadenie. V Malej pevnos-ti boli v júni 1941 zriadené policajné väznice pražského gestapa, v ktorých boli po-vraždené tisíce politických a vojenských odporcov fašis-

tického Nemecka. V Hlavnej pevnosti – v samotnom mes-te – vzniklo v novembri 1941 geto – koncentračný tábor pre Židov. Terezínske geto, ktoré pôvodne malo byť len zber-ným a priechodným táborom pre Židov z Čiech a Moravy,

sa stalo tiež tzv. starobným getom pre väzňov z Nemecka a ďalších Nemeckom okupo-vaných štátov.

Od vzniku geta do 20. aprí-la 1945 bolo do Terezína de-portovaných 140 000 mužov, žien a detí z českých krajín,

Nemecka, Rakúska, Ho-landska, Dánska, Slovenska a Maďarska. Z Terezína do vyhladzovacích táborov na Východe – Majdanek, Sobi-bor, ale predovšetkým do ply-nových komôr v Os vienčime

(Pokračovanie na str. 2)

Spoločnedokážeme viac

BOJOVNÍK / 16 2

Na históriu sa nezabúda– Brzezinke bolo odtransportova-ných 87 000 väzňov, z nich vojnu prežilo necelých 4000.

Našou ďalšou zástavkou bola Národná historická pamiatka, Pa-mätník – Lidice. Do osudu Lidíc zasiahla okupácia ČSR a najmä atentát na zastupujúceho ríšske-ho protektora Heydricha. Napriek tomu, že Lidice nemali s týmto skutkom nič spoločné, gestapo si ľahko našlo zámienku na akt pomsty a vykonalo brutálny čin na obyvateľoch obce. Obeťami nacistického vraždenia 10. júna 1942 sa stalo 340 lidických obča-nov, 173 mužov zastrelených, ženy odvlečené do koncentračného tá-bora Rawensbrück, niekoľko detí daných na ponemčenie, ostatné zahynuli v poľskom Chelme. De-dina bola vydrancovaná, vypálená a zrovnaná zo zemou tak, že v roku

1943 zostala po nej len holá pláň.Spomienkové oslavy na počesť

boja a hrdinskej smrti výsadkárov operácie Antropoid a výsadkárov druhej svetovej vojny sa každo-ročne uskutočňujú 18. júna pri pravoslávnom chráme svätých Cyrila a Metoda na Resslovej ulici a pri pamätníku parašutistov 2. sv. vojny v Dejviciach. Okrem pred-staviteľov vlády, Parlamentu Čes-kej republiky, pražského magis-trátu, Armády Českej republiky, vojenských pridelencov, účastní-kov boja za slobodu, zástupcov odbojových organizácií z Čiech, predstaviteľov pravoslávnej cirk-vi a ďalších hostí sme sa na spo-mienkových oslavách zúčastnili aj my – členovia Zväzu vojakov SR. Spoločne s delegáciou Klubu vojenských výsadkárov SR sme položili vence na pamätné miesto. Srdečné stretnutia s účastníkmi

boja za slobodu potvrdili správ-nosť našej voľby. Srdečne sme sa zvítali s vojenským pridelencom SR v Českej republike genmjr. Milanom Maximom.

Operácia Antropoid bola kry-cím názvom pre diverznú operá-ciu československých výsadkárov za druhej svetovej vojny, v priebe-hu ktorej bol vykonaný atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora a šéfa RSHA Reinharda Heydri-cha. Atentát bol vykonaný 27. mája 1942 v Prahe – Libni dvo-jicou československých výsadká-rov Jozefom Gabčíkom a Jánom Kubišom, ktorí boli pre túto úlo-hu špeciálne vycvičení vo Veľkej Británii. V dokumentoch sa uvá-dza, že v reakcii na atentát na-cisti zavraždili viac ako pätnásť -tisíc Čechov, vypálili obce Lidice a Ležáky. Zároveň atentát vzbudil vo svete taký ohlas, že na jeho zá-

(Dokončenie zo str. 1)

Spolupráca s Národním Osvobozením(Dokončenie zo str. 1)

klade bola Britmi odvolaná Mní-chovská dohoda a bola prisľúbená povojnová obnova Českosloven-ska v jeho „predmníchovských“ hraniciach, čo bolo jedným z hlav-ných politických cieľov atentátu.

Dvojdňový zájazd bol fyzicky náročný, ale veľmi poučný. Zís-kali sme veľa nových poznatkov, videli sme miesta historicky zau-jímavé a utvrdili svoje poznanie.

Juraj DROTÁR, predseda Obl.V SZPB v Žiline

3. JÚLPredseda strany Hnutie za

lepšie Maďarsko – Jobbik Gá-bor Vona na zhromaždení v Bu-dapešti vyzval na zjednotenie všetkých organizácií, ktorých členovia sa považujú za gardis-tov. Takmer 500 príslušníkov Novej maďarskej gardy obleče-ných v bielych košeliach a čier-nych nohaviciach si pripomenulo zhromaždenie zo 4. júla 2009, na ktorom približne 200 gardistov protestovalo proti súdnemu roz-pusteniu pôvodnej Maďarskej gardy. Poslanec Jobbiku Levente Murányi v prejave zdôraznil, že gardisti nie sú nacistami, fašista-mi, ani polovojenskou organizá-ciou, ale že sú Maďari.

5. JÚLV západomaďarskom Zalae-

gerszegu nez námi páchatelia po-škodili pamätník holokaustu. Za posledných šesť rokov ide o štvr-tý prípad vážneho poškodenia po-mníka z kameňa a bronzu, ktorý

na pamiatku deportácií postavili v roku 2005. Najnovšia materiál-na škoda dosahuje takmer 1 900 eur.

7. JÚLSúd vo Verone odsúdil v ne-

prítomnosti na doživotie deväť Nemcov za zabitie stoviek ľudí počas nacistického režimu v roku 1944. Odsúdení patrili do divízie Hermana Göringa, ktorá sa snaži-la rozbiť taliansky odboj v sever-nej časti krajiny. Len v regióne mesta Modena zavraždili najme-nej 140 civilistov. Ďalšie masak-re sa odohrali v Emilie Romagna a Toskánsku. Proces s obžalova-nými, ktorí majú všetci vyše 90 rokov, sa začal v novembri 2010.

8. JÚLBývalý dozorca v nacistickom

vyhladzovacom tábore Sobibor John Demjanjuk (91) zostane na slobode. Bavorská prokuratúra totiž stiahla sťažnosť proti zruše-niu zatykača na rodáka z Ukraji-

ny, ktorého Krajinský súd v Mní-chove uznal vinným zo spolu-účasti na vražde vyše 28-tisíc obetí holokaustu v okupovanom Poľsku a odsúdil ho na päťročné väzenie. O jeho prepustení vzhľa-dom na vysoký vek a zlý zdravot-ný stav rozhodol súd už deň po

vynesení rozsudku. Demjanjuk sa teraz zdržiava v jednom z horno-bavorských domovov dôchodcov.

Adolf Hitler prišiel o čestné občianstvo aj svojho rodného mesta Braunau am Inn v Hornom Rakúsku, kde sa narodil 20. aprí-la 1889. Mestská rada pristúpila k tomuto kroku pod rastúcim tla-kom médií až 72 rokov po smrti vojnového zločinca, ktorý 30. apríla 1945 spáchal samovraždu

v Sovietmi obsadzovanom Ber-líne. Podobné rozhodnutie ne-dávno prijali aj mesto Waidhofen an der Ybbs v Dolnom Rakúsku a korutánska metropola Klagen-furt, ktoré čestný titul udelili Hit-lerovi v nacistickej ére.

10. JÚLVo veku 96 rokov zomrel

v meste Blachownia na juhu Poľska Aleksy Kowalik, jeden z troch posledných žijúcich hrdi-nov prvej poľskej bitky 2. sveto-vej vojny. Patril k 205 Poliakom na vojenskej základni na polo-strove Westerplatte v Baltskom mori, ktorí sa 1. septembra 1939 pustili do nerovného boja s ne-meckou bojovou loďou Schle-zwig-Holstein. Bez zásob muní-cie a potravín kládli nepriateľom odpor sedem dní.

11. JÚLNa pokutu 6 500 eur odsúdil za

verejné popudzovanie v neprí-tomnosti Krajinský súd v bavor-

skom Rezne britského biskupa Richarda Williamsona, člena kon-troverzného tradiciona listického Bratstva svätého Pia X. V rozho-vore pre švédsku televíziu totiž povedal, že neverí že Židia boli zabíjaní v plynových komorách nacistami počas 2. svetovej vojny. Interview nakrútil televízny štáb na nemeckej pôde v roku 2008. Popieranie holokaustu je v NSR trestným činom.

Lídra ruskej neonacistickej skupiny Leva Molotkova odsú-dil súd na doživotie za vraždy 27 príslušníkov etnických menšín v Moskve a v jej okolí. Kauza sa týka členov nacionalistického gangu, ktorý prenasledoval štu-dentov a mladých ľudí z ruských moslimských regiónov a býva-lých stredoázijských sovietskych republík v rokoch 2007 a 2008. Súd vyniesol rozsudky aj nad ďalšími 12 členmi skupiny v roz-medzí od 10 do 23 rokov odňatia slobody. (ao)

stalo saVO SVETE

3. 7.–11. 7. 2011

článkov diskutovali novinári aj o vý-mene informácií z rôznych akcií uspo-riadaných zväzmi. „Veríme, že táto dohoda prispeje k obohateniu obsa-hovej stránky obidvoch novín,“ dodal Karel Štusák.

Keďže Bojovník, podobne ako Ná-rodní Osvobození, je špecifi cké perio-dikum, redaktori neobišli ani spôsob redakčnej práce. „Reč bola nielen o schopných a profesionálnych dopiso-vateľoch, bez ktorých by naša tlač ne-mohla existovať, ale tiež o niektorých, ktorí vo svojej dopisovateľskej snahe

často strácajú súdnosť a dokážu sa há-dať o každé slovíčko,“ spresnil s úsme-vom redaktor Národního Osvobození. „Dopisovatelia sú pre obidve periodiká veľmi dôležití. Okrem informácií o ak-tivitách zväzu v jednotlivých častiach Slovenska si ceníme najmä spomienky vojnových veteránov, ktorí nám aj ta-kouto výnimočnou formou sprostred-kúvajú obraz vojny. Našich čitateľov určite poteší, keď si podobné texty budú môcť prečítať aj prostredníctvom českých kolegov,“ doplnila Illanitzová.

V závere stretnutia zástupcovia obi-dvoch redakcií skonštatovali, že obi-

dve periodiká sa priamo podieľajú na presadzovaní protifašistických myšlie-nok a tradícií, k čomu im napomáhajú nielen dopisovatelia, ale najmä čitate-lia, ktorí aj prostredníctvom Bojovní-ka a Národního Osvobození získavajú informácie o protifašistickom odboji, ktoré môžu šíriť ďalej.

V septembri minulého roku pod-písali predseda SZPB Pavol Sečkár a predsedníčka ČSBS Anděla Dvořá-ková v Prahe Dohodu o vzájomnej spolupráci. Táto dohoda hovorí aj o spolupráci medzi Bojovníkom a Ná-rodním Osvobozením. red

Základná organizácia SZPB spolu s Klubom dôchodcov v Bernolákove zorganizovala zájazd do Rakúskej republiky do koncentračného tábora Mauthausen, v ktorom v rokoch 1939 – 1945 väznili viac ako 9000 občanov Českosloven-skej republiky, z ktorých tam zahynulo takmer 8000. Tento poznávací zájazd splnil svoje poslanie v tom, že sme mali možnosť vidieť, čo všetko priniesla 2. svetová vojna. Mno-

hí môžu namietať, že to bolo už dávno. To je pravda, ale pravdou je aj to, že dnes, keď aj takzvaní historici sa snažia prekrúcať historické skutočnosti, je potrebné si túto históriu pripomínať najmä na konkrétnych faktoch.

Medzi 42 účastníkmi zájazdu boli aj žiaci základnej školy. Zájazd sa uskutočnil aj vďaka fi nančnému príspevku Obec-ného úradu a hlavne sponzorskej pomoci I. Tvaroška, člena SZPB. Aj touto cestou ďakujeme.

RSDr. Ladislav JAČA, predseda ZO SZPB Bernolákovo

Na prehliadke KT Mauthausen

Pozývame Vás na

Stretnutie generáciína KALIŠTI,ktoré sa uskutoční13. augusta 2011

P r o g r a m :

09,15 – Vystúpenie speváckej skupiny

10,30 – Ekumenická pobožnosť

11,10 – Pietna spomienka

12,00 – Prechádzka k bunkrom na Kališti

13,00 – Kultúrny program

3 BOJOVNÍK / 16

Banáš píšeo Dubčekovompôsobení v SNP

Synovia Alexandra Dubčeka zľava Pavol Dubček, Peter Dubček, autor knihy Jozef Banáš a Milan Dubček počas prezentácie knihy Zastavte Dubčeka! Na trh bola uvedená v novembri 2009 a hoci ide o tému politickú, stala sa jednou z najpredávanejších kníh Ikaru. Predaných už bolo takmer 15 000 kusov. Banáš román prezentoval v júni v Kodani a chystá sa s ním do Budapešti, Ríma, Viedne, Kyjeva a Paríža. Foto: archív JB

Po románe Zóna nadšenia pokračuje spisovateľ Jozef Banáš svojím románom Zastavte Dubčeka! v beletristickom spracú-vaní významných období a osobností našej histórie. Román Zastavte Dubčeka! vyšiel v novembri 2009 a stal sa jednou z najpredávanejších kníh na Slovensku. Získal výročnú cenu Slovenského centra PEN za rok 2009. V tomto roku vyjde v českom preklade vo vydavateľstve Euromedia v predvečer nedožitých deväťdesiatych narodenín významného českoslo-venského a slovenského politika.

Alexander Dubček sa spolu so svojím starším bratom Júliusom zapojil do Slovenského národ-ného povstania hneď v prvý deň jeho vypuknutia. Júliusa zastre-lili pravdepodobne slovenskí príslušníci protipartizánskej jed-notky Abwehrguppe 218, známej pod krycím menom Edelweiss ,neďaleko obce Látkovce pri Uhrovci. Alexander bol dvakrát zranený a po páde Banskej Bys-trice sa mu podarilo dostať sa domov do Velčíc. Prinášame vý-ňatok z knihy „Zastavte Dubče-ka!“, v ktorom sa popisuje časť Dubčekovho pôsobenia v Slo-venskom národnom povstaní.

V Trenčíne sa hovorilo, že väčšina tamojšej posádky osta-la verná Slovenskej republike. Mnohí chlapi zbrane zložili na obecných úradoch, v kasárňach,

či ich pozahadzovali do priekop a vrátili sa domov. Pavla Dubče-ková si na jednej strane vrúcne želala, aby sa chlapci vrátili, na druhej prosila Boha, aby jej dal síl a zniesla ich odchod. Keby sa vrátili, bola by šťastná, ale nikdy by im to neodpustila. Od chvíle, ako chlapci odišli, Pavla s napä-tím počúvala rádio, pristavova-la neznámych prechádzajúcich dedinou, či častejšie chodievala na trh do Trenčína v nádeji, že sa dozvie novinky z Povstania. Najmä z oblasti Hornej Nitry, kam sa chlapci vybrali. Dubčeka pridelili k delostreleckej jednotke Suvorov, ktorá operovala v rám-ci II. partizánskej brigády Jána Žižku na Hornej Nitre. Mala asi tisícpäťsto členov, velil jej Teo-dor Pola. Dubčekova jednotka podporovala pechotu pri zadr-žiavaní nemeckého postupu. Po

celý čas sa držal s kamarátom Janom Bulkom a niekdajším ko-legom z nástrojárne Ernestom Stanovským. Tri dni po odchode z domu, čírou náhodou stretol v údolí Nitry, niekde medzi No-vákmi a Prievidzou, brata Jula. Objali sa a starší brat venoval mladšiemu jednu z dvoch pištolí, ktoré sa mu hompáľali za pásom. „Možno sa ti zíde.“ Potom sa so svojou jednotkou vzdialil sme-rom na Prievidzu.

Rozhlas štrnásteho septem-bra hlásil, že nemecké jednotky prerazili front v údolí rieky Nit-rice a obsadili Prievidzu. Devät-násteho októbra začali jednotky 18. SS divízie útok na povstalec-ké územie z Maďarska smerom na Brezno, rovnako na povsta-lecké územie smerovali jednotky SS Wittenmeyer, trestanecké od-diely hrdlorezov Dierlewanger, divízia SS Tatra a ďalších takmer päťdesiattisíc skúsených nemec-kých vojakov. Do Trenčína sa premiestnili špeciálne jednotky SS vycvičené na boj s partizán-mi. V bojoch väčšinou neskúse-ná slovenská armáda, amatér-ski partizáni, zmätky vo velení, nedostatok koordinácie medzi komunistami a vojenským vele-ním, váhanie Moskvy s pomocou povstaniu, zapríčinili, že Nemci dva mesiace po začatí Povstania dobyli jeho srdce – Banskú Bys-tricu. Začal sa ústup asi tridsia-tich tisícov vojakov a partizánov do hôr.

Rota, v ktorej bol Dubček, sa presúvala už takmer dva mesia-ce, väčšinou po nociach. Pád Banskej Bystrice ich zachytil neďaleko Kremnice. Keď ustu-povali k Handlovej, nemecké tanky im preťali pri Sebedraží cestu. S Janom Bulkom a Ernes-tom sa preplazili priekopou na druhú stranu. Zvyšok skupiny prešiel čoskoro za nimi. Pri ceste

bol rad bobuľovitých kríkov, za ktorými sa rozprestieral aspoň pol kilometra široký, otvorený priestor, za ktorým začínali les-naté kopce. Po ich ľavej strane, v mieste, kde sa zbiehali dve ces-ty, stál nemecký tank a jeho veža sa pomaly obracala. Chlapom bolo jasné, že sa zachránia len riskantným behom k lesu otvore-ným priestorom. Musia tam byť skôr, ako príde nemecká pechota. Vo chvíli, keď sa nadýchli a roz-behli, zarachotili nemecké guľo-mety. Videli, ako sa strely zarýva-li do zeme okolo nich. Alexander pocítil ľahké štipnutie v chrbte, ale nespomalil. Keď dobehli do bezpečia začínajúceho lesa, zis-til, že mokrý fľak na chrbte nie je pot, ale krv. V lese mu kamará-ti prezreli ranu, ktorá našťastie prešla opaskom, ktorý ju spoma-lil. Vošla do svalu a nezasiahla chrbticu. Ošetrili mu ranu, ako sa len dalo, a pochodovali ďalej.

Začiatkom decembra zdeci-movaná skupina Alexandra do-siahla Strážovské vrchy. Osta-li už len desiati. Boli hladní a unavení. Spať vonku v mraze bez ohňov bolo nebezpečné, no zapáliť oheň, viditeľný na kilo-metre, bolo ešte horšie. Kráčali popri plytkom potoku Machnáč smerom na Mníchovu Lehotu, kde mal Jano Bulko príbuzného, osamelého chalupára, a nazdá-val sa, že by sa tam mohli zopár nocí skrývať a nabrať nových síl. Kráčali mlčky, v rukách odistené samopaly. Odrazu prvý z nich zastal, zodvihol ruku a ukázal, aby sa okamžite ukryli v lese pri potoku. Ďalekohľadom sledoval vyvýšeninu na priesečníku ciest, na ktorom zbadali nemecké gu-ľometné hniezdo. Našťastie si ich Nemci nevšimli. Chlapi sa poradili ako postupovať. Museli sa dostať na druhú stranu doli-ny k lesu pod Ostrou horou, kto-

rý bol vzdialený tristo – štyristo metrov. Postúpili na miesto, kde bola vzdialenosť k najbližšiemu lesu najkratšia a podarilo sa im prebrodiť potok bez toho, aby ich Nemci zbadali. Medzi nimi a ces-tou bolo pole s hlbokými brázda-mi. Rozhodli sa, že sa preplazia cez brázdy čo najbližšie k ceste a zvyšnú vzdialenosť k lesu pre-behnú. Prví traja sa úspešne pre-plazili do náprotivného lesa, za nimi sa vydali Dubček, Stanov-ský a Bulko. Stanovský si v strese zabudol zložiť z chrbta plecniak. Guľomety spustili paľbu. Chlapi sa prestali plaziť a ostali v bráz-de. Boli v pasci, Nemci na nich istotne mierili a čakali na prvý pohyb. Bolo najmenej mínus pätnásť a vydržať do tmy bolo vylúčené. Do bezpečia lesa im chýbalo ešte zo dvesto metrov. Po zložení plecniaka paľba presta-la, Nemci ich stratili z dohľadu, naďalej však sledovali miesto, vediac, že tam nemôžu ležať do nekonečna. Chlapi vedeli, že veľa času nemajú, Nemci sa spo-ja so svojím velením, ktoré pošle do priestoru najbližšiu patrolu. Vedeli, že im pomôžu len rýchle nohy. Postavili sa a ozlomkrky sa rozbehli k lesu. Guľomet začal znovu páliť. Prvý Bulko, za ním Dubček, tretí Stanovský. Zopár metrov pred lesom Dubček po-cítil pálčivú ranu pod kolenom pravej nohy. Čižmu mal v okami-hu plnú krvi. Spadol, no kamaráti ho chytro postavili na nohy a od-krivkali do bezpečia lesa. Dub-ček si sadol na peň, Stanovský sa mu snažil stiahnuť čižmu a ošet-riť ranu, odrazu však začuli, ako sa blíži nemecká patrola. Chlapi bleskove naskákali do neďalekej jamy, do ktorej nahádzali lístie, zahrabali sa pod neho a čakali. Vyčkali ešte asi hodinu do úpl-ného zotmenia. Lístie ich trochu prehrialo. red

Jozef Banáš Foto: archív JB

BOJOVNÍK / 16 4

VAŠE NÁZORY

Nedávno odznela správa o zatknutí srbskou políciou a na-sledovnom odovzdaní Medziná-rodnému trestnému súdu Rat-ka Mladiča obvineného z hrôz genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, kto-ré spôsobili v mieste masakry v Srebenici roku 1995 hromad-né ubitie moslimských občanov Bosny. Pri tej príležitosti, bez ohľadu na mimoriadne udalos-ti, s ktorými by akékoľvek posu-dzovanie bolo nezrovnateľné, sa môžeme zamyslieť nad masak-rami spôsobenými Srbom a nad západnou politikou na Balká-ne. Prvá správa mala obrovskú odozvu ako v národných, tak aj v medzinárodných oznamova-cích prostriedkoch. Ale vôbec sa nechce hovoriť ani o účasti Tribunálu, NATO a jeho orgá-nov a zástupcov niektorých zá-padných veľmocí, ktorí zohrali rozhodujúcu úlohu, ktorá viedla k rozpadu Juhoslávie a k roz-deleniu srbského národa, ani o predchádzajúcich pomeroch a ani o nerovnosti v správaní na etnickej úrovni.

Zámerne si nevšímam udalos-ti, ktoré sa udiali v Srebenici, z ktorých sú obžalovaní Mladič a ďalší srbskí účastníci, pretože sú obšírne uvádzané v ofi ciál-nych oznamovacích prostried-koch. Predovšetkým upozor-ňujem, že sú aj medzinárodní činitelia, ako Alesander Dorin, švajčiarsky vedec, ktorý obvi-ňuje západné štáty, že zveličujú mýtus o udalostiach v Srebeni-ci. V každom prípade je nepo-chopiteľné, že v oznamovacích prostriedkoch sa absolútne mlčí o masakrách a etnických čist-kách vykonávaných občanmi Bosny a Chorvátmi proti Srbom v Bosne a Hercegovine. Príkla-dom toho je operácia Búrka, operácia chorvátskej armády, podporovaná NATO a bosnian-skou armádou, vedená proti srb-skému vojsku a milícii. Tí boli nasadení v Bosne na ochranu srbskej populácie, keď bola vy-hlásená bosnianska nezávislosť (jednostranné vyhlásenie bos-nianskými moslimami). Je po-tvrdené, že počas tejto operácie zomrelo 3400 Srbov a 250 000 ich muselo opustiť svoje domo-vy. Súčasne priamo v nešťastnej

Srebenici, podľa Milivoja Iva-niseviča, prezidenta Belgrade Center for Investigating Crimes Committed against the Serbs (Centrum vyšetrovania zločinov spáchaných na Srboch), bolo 1200 Srbov zavraždených. Ar-máda, a nie úrady v oblasti, sú príkladom rozporného stanovis-ka Srbov a západných veľmo-cí. Politici Kosova, albánskej národnosti (z ktorých Ramush Haradinaj aktívne karieristicky spolupracoval s OSN a misiou Spojených národov v Kosove), boli zbavení viny v prvom po-jednávaní Tribunálu z vojnových zločinov po procese, kde boli svedkovia zastrašovaní a osobne vylúčení. Súčasný ministerský predseda Kosova, vyhlásené-ho jednostranne za nezávislé, Hashim Thaci, bol členom al-bánskej teroristickej organizá-cie (Kosovská oslobodzovacia armáda) vážne podozrivej z väz-by na al-Káidu. Okrem iného bol v neprítomnosti odsúdený srbským súdom za teroristickú činnosť. Je to absurdné, ako je Západ raz hlásateľom demokra-tických hodnôt, sebaurčenia národov, riadneho práva a pro-ti terorizmu, inokedy sa stáva podporovateľom samovoľného rozdelenia srbského národa na Balkáne, ktorý sa tomu bráni bombardovaním starobylého hlavného kresťanského mesta Belehradu. Podporoval a pod-poruje (ex?) teroristov a štáty, ktoré neoprávnene vyhlásili svoju samostatnosť. Vyhlásenie samostatnosti Kosova bolo od-súhlasené členmi ústavodarného kosovského zhromaždenia svoj-ráznym spôsobom ustanoveným OSN.

Tento spôsob jednania Západu isto neprispeje k stabilizácii kra-jiny, ale naopak k rastu a vzni-ku silných vnútorných rozporov a nedostatku potrebnej hospo-dárskej stability (v Kosove, Čier-nej Hore, Bosne a Hercegovine) i k obnoveniu starých nezná-šanlivostí a k oslabeniu Srbska. Snáď je to, čo sa žiada: nemať na Balkáne jednotu a silu, nemať srbský národ zjednotený v pev-nom štáte s možnosťou význam-ného medzinárodného konania.

Alessandro Di PAOLA,študent práv, Rím

(z taliančiny preložil Ing. Zoufal, OV ČSBS Benešov)

Balkán nie jeSrebenica

V čase, keď sa už Mojžiš zmie-ril so svojím osudom a zariadil si svoj život v pokoji a bezpečí, zrazu sa pred ním z ničoho nič rozhorel veľký krík a z neho sa ozval hlas Boží. Vyzval ho, aby opustil svoj nový domov, vrátil sa do Egypta a aby vyviedol svoj národ zo zaja-tia. Celých štyridsať rokov potom spolu putovali púšťou i nepriateľ-ským územím, odolávali nebezpe-čenstvám a nástrahám, spaľovalo ich slnko i mráz, hladovali i zomie-rali prirodzenou smrťou i v pazú-roch divokej zveri a neľútostných nepriateľov. Prišiel však čas, keď tento národ dorazil k rieke Jordán, ktorá bola poslednou prekážkou medzi púšťou a vysnívanou kraji-nou Kanaán, ktorú im Boh prisľú-bil. Mojžišovi a jeho najbližším však nebolo dopriate prejsť na druhú stranu do vysnívaného bla-hobytu. Rozhodol o tom Stvoriteľ, aby tak odkázal budúcim generá-ciám, ako sa majú chovať vodco-via svojich národov, keď vstúpia do služieb ľudu. Čo všetko zosta-lo z Božích plánov, sme sa mohli

presvedčiť o celé stáročia neskôr, keď aj náš národ sa vybral hľadať svoj Kanaán. Už viac ako dvadsať rokov putuje po cestách a neces-tách a nič nenasvedčuje tomu, že dorazí do cieľa. Jeho vodcovia ho síce tiež priviedli po pomyselnú rieku Jordán, no na druhú stranu, do blahobytu, sa preplavili cez roz-liate vody iba chytráci s rovnakou krvnou skupinou. Preplavili sa na druhú stranu a zabudli sa pre tých ostatných vrátiť. Dopadlo to úplne inak, ako tomu bolo v dohode Bo-žej s Mojžišom. Ak by Biblia mala pokračovanie až do dnešných čias, určite by tento skutok označila za podvod.

Rozliate a kalné vody Jordánu dnes rozdeľujú národ na dve sku-piny. Na jednej strane sú tí, čo si plným priehrštím rozdávajú bo-hatstvo, pocty i slávu, a na druhej strane sú ľudia každodenne zápa-siaci o prežitie, o každú omrvinku zo stola bohatých, z dielní pána Mikloša a Mihála. S tými omr-vinkami som to pravdepodobne prehnal, pretože vláda, v ktorej sú

títo páni najdôležitejší, dokonca zorganizovala veľkú humanitárnu akciu a tým najbiednejším rozdáva cestoviny a múku.

Zahanbujúce je však hlavne to, ako oberá ľudí o radosť zo ži-vota svojou sociálnou politikou. Iba 27 % Slovákov je spokojných so svojím zdravím a životom na Slovensku. Uvádza to nedávny prieskum, ktorý uskutočnila OECD. Vari netreba hádať, na ktorej strane Jordánu sa toto percento ľudí na-chádza, a netreba ani pripomínať, aké ponižujúce je postavenie Slo-venska v podobných prieskumoch. To najstrašnejšie zo všetkého, čo napáchali ponovembrové vlády na svojom národe, je množstvo ľudí, ktoré sa ocitlo v mizérii. Hlavne sta-rým ľuďom, ktorých sme už svojou sociálnou politikou odpísali, usta-vičným zdražovaním, aké táto kraji-na ešte nezažila, berieme poslednú radosť zo života a uvrhli sme ich do stavu ustavičného odriekania. Ak niekto niekde zapisuje naše hriechy, tak tento je jeden z najväčších.

Rudolf SLEZÁK

Ich cieľom bol Kanaán

Opaľovanie na hroboch – a čo bude nasledovať?

Návštevníkom bratislavského národného pamätníka na Slavíne sa nedávno popoludní naskytol nečakaný pohľad – na hromadnom hrobe vojakov Červenej armády, ktorí padli v apríli 1944 v oslo-bodzovacích bojoch v Bratislave a na prístupoch k nej, ležala mla-dá žena, ktorá sa venovala opaľo-vaniu a čítaniu. A nebola sama. O chvíľu k nej pribudla ďalšia mi-lovníčka slnka a ľahla si na trávnik vedľajšieho hromadného hrobu. No a do tretice sa k týmto, podľa všetkého študentkám z blízkeho in-ternátu, pripojila dvojica, ktorá – aby nebola toľko na očiach – si pre svoje dôverné milenecké aktivity vybrala trávnik hrobu na zníženej terase pamät níka.

Mladej „dáme“ na prvom hro-madnom hrobe vľavo (pri pohľa-de od pamätníka k mestu) nielen že vôbec neprekážalo, že leží na

hrobe, ale dokonca jej ani nepre-kážalo, že v tomto čase prišla na Slavín skupina ruských generálov a dôstojníkov a s nimi ich blízki a priatelia, aby si položením ven-ca k dverám obradnej siene a kve-tov na hroby padlých oslobodite-ľov Bratislavy uctili ich pamiatku a vzdali hold ich hrdinstvu. Ako je z pripojenej snímky zrejmé, vo svo-jom povaľovaní sa na hromadnom hrobe pokračovala ďalej. A neod-išla z neho, ani keď na nevhodnosť svojho konania bola upozornená.

Hádam nie je treba ani uvádzať, že členovia Klubu hrdinov So-vietskeho zväzu a hrdinov Ruskej federácie, ktorí veniec a kvetiny prišli na Slavín položiť, boli touto drzou manifestáciou mravnej ne-vychovanosti prekvapení, šokovaní a urazení. S niečím takým sa doma nestretajú a rozhodne nečakali, že u nás sa s takou neúctou k mŕtvym

a ešte na takom významnom mies-te stretnú. Z tohtoročnej návštevy Bratislavy si tak domov odnesú ne-milé poznanie, že u nás niečo také možné je a určite si ho nenechajú iba pre seba. A sami seba sa budú dozaista opakovane pýtať, či to, čoho boli svedkami počas návštevy bratislavského Slavína, je náhoda, alebo je to dnes u nás na Slovensku už celkom bežná vec? A pokiaľ boli informovaní o prístupe súčasného ministra obrany SR k hodnoteniu oslobodzovacej misie Červenej armády v priebehu druhej svetovej vojny, ktorý 9. mája na Slavíne ve-rejne prezentoval, nejeden z nich si položí tiež otázku, kde sa to všet-ko skončí a či o pár rokov nebude bratislavská mládež organizovať na hroboch na Slavíne aj žúry s tancom a s pijatikou, prípadne vystrájať i niečo horšie?!

Text a foto: P.O. Bratislava

AFORIZMYYHmotné bohatstvo sa preváža v pancierových autách, duchovné chodí pešo.

Demontáž kultúry sa začala montážousatelitov.

Demokracia je obdobie medzi koncomvolebnej kampane a vyhlásením výsledkovvolieb. Ján FEKETE-APOLKIN

5 BOJOVNÍK / 16

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Parlament schválil pred týždňom novelu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Na-priek tomu, že na otázku na túto tému sme už pred časom od-povedali, teraz je zákon už prijatý, a preto vám vieme priniesť presné informácie o obsahu tejto novely, podľa ktorej budú vy-plácané vianočné príspevky dôchodcom už v tomto roku. Novela zákona prináša viacero zmien oproti doterajšiemu systému.

V zásade je jej výsledkom to, že sa bude týkať menšieho počtu dôchod-cov oproti tomu, koľko penzistov malo nárok na vianočný príspevok doteraz. Na rozdiel od doterajšej praxe nebude stanovených niekoľko úrovní výšky vianočného príspevku.

Novela stanovuje vzorec, podľa ktorého sa vypočíta výška vianoč-ného príspevku individuálne pre každého jedného poberateľa penzie. Nebude to teda tak, že ak máte penziu od nejakej výšky, dostanete jednu pevne určenú sumu vianočného príspevku. Každý jeden dôchodca bude mať rozdielnu výšku tohto príspevku.

Základnou sumou je 66,39 €. Toto je najvyšší vianočný príspevok, aký môže niekto na Slovensku od tohto roka dostať. Vianočný príspe-vok v tejto sume dostanú len tí penzisti, ktorých dôchodok alebo súčet dôchodkov (ak ich poberajú naraz viac – napr. popri vlastnom dôchodku aj vdovský či vdovecký dôchodok) nepresahuje sumu životného mini-ma pre jednu osobu. Momentálne je táto suma stanovená pre tento rok (do júla 2012) na úroveň 189,83 €. Takže každý, kto na dôchodku nemá viac ako 189,83 €, získa vianočný príspevok 66,39 €.

Naopak žiadny vianočný príspevok nezíska ten, kto má dôchodok alebo súčet dôchodkov nad sumu 60 % priemernej mesačnej mzdy za minulý rok, čo je pre rok 2011 473 €.

Tí, ktorých dôchodok alebo súčet dôchodkov je medzi 189 € a 473 € dostanú vianočný dôchodok podľa vzorca, ktorý uvádza zákon. Od výšky vášho dôchodku sa odráta 189,83 €, toto číslo sa vynásobí koefi -cientom 0,10 a tento výsledok sa odráta od sumy 66,39 €. Takže ak máte penziu vo výške 350 €, dostanete vianočný príspevok vo výške 50 €. Pri penzii 250 € bude vianočný príspevok vo výške 60 €. A pri penzii 300 € to bude 55 €. Tieto sumy sa po zaokrúhlení môžu o niekoľko centov líšiť od skutočnej výšky príspevku.

O vianočný príspevok však netreba žiadať, dostanete ho automaticky.

Revitalizáciou historickej pamäti je pro-jekt s názvom Stratené mesto o zaniknutej židovskej časti v bratislavskom Podhradí. Zatiaľ vyšiel v knižnej podobe zásluhou vydavateľstva PT Marenčin. Štvorjazyčná publikácia je s bohatou fotografi ckou a fi l-movou dokumentáciou na DVD.

Podľa iniciátorov je Stratené mesto unikátny projekt celoeurópskeho význa-mu. Zároveň to bude podporný projekt pre Košice, ktoré sú Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013. Stratené mesto má byť najmä pre zahraničných tu-ristov ďalším dôvodom na návštevu Slo-venska. Jeho virtuálna podoba však pri-pomenie aj našej, nielen mladej generácii dôležité historické udalosti, ktoré prispeli k rozhodnutiu zbúrať obrovskú časť cen-ného územia v centre hlavného mesta v roku 1969, teda rok po okupácii ČSSR vojskami piatich armád Varšavskej zmlu-vy. Zarážajúce je, že celé Podhradie (uli-ce Zuckermandlu, Vydrice, židovské geto a Rybné námestie) bolo od roku 1954 v ochrannom území štátnej pamiatkovej rezervácie a napriek tomu nemilosrdne zbúrali 228 historicky cenných budov. Preto sa projekt volá Stratené mesto. Má tiež pripomenúť multikultúrnu históriu mesta (Bratislava – Pozsony – Pressburg), kde vedľa seba žili slovenská, česká, ma-ďarská, nemecká a jidiš komunita i kres-ťanské náboženstvá a judaizmus.

„V priebehu 20. storočia sa uskutočnilo nielen vyháňanie viacerých skupín oby-vateľov, ale aj vymazávanie pamäti ob-čanov, ktorí mohli zostať, a zatajovanie minulosti pred generáciami narodenými po druhej svetovej vojne,“ uviedol autor knihy Miloš Žiak. Ako dodal, spomienku na zločiny, ktorých sa na pôvodných oby-vateľoch mesta dopustil fašistický režim (1939-1945), prekryli nakoniec predsta-vitelia komunistickej moci (1948-1989) tým, že na konci 60. rokov dali pokyn odstrániť corpus delicti, v tomto prípade zbúrať urbanistický celok odkazujúci na zatajovanú skutočnosť.

Zločin spáchaný na urbanistickom cel-ku bude pripomínať „električka historic-kej pamäti“. V električke budú na oknách nainštalované premietacie plochy, kde sa účastníkom jazdy zobrazí „Stratené mesto“. Uvidia napríklad siluetu ulíc Zuckermandlu, Vydrice, búranie Synagó-gy a Rybného námestia, i ukážky z oku-pácie Bratislavy v roku 1968 so streľbou vojakov do občanov či zábery z masovej demonštrácie občanov v Novembri 1989.

Návštevníci sa dozvedia o živote v Bratislave od 15. storočia. Tiež aké práva mali židia a kto bol zázračný rabín Chatam Sofer (1762-1839), i to, že počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených 70.000 Židov zo Slovenska, čo bolo viac ako dve tretiny. Pavol ERDZIAK

Falošné lieky sú nebezpečnéProblematika falšovania neob-

chádza ani oblasť liečiv. Najmä v posledných rokoch sa zazname-nal výrazný nárast objemu faloš-ných liekov, ktoré sa dostali k spo-trebiteľom v celej Európe, a to hlavne prostredníctvom internetu. Falzifi káty liečiv sú napodobne-niny pravých liekov, vyrábané mnohokrát zo zdraviu škodlivých látok v nehygienických podmien-kach, ktoré nezodpovedajú štan-dardom. Aj preto na Slovensku odštartoval informačný projekt s témou falšovaných liekov a ich potenciálnych rizík.

Jedným z prvých osvetových nástrojov je nová internetová stránka www.falosnelieky.sk. Tá prináša informácie o situácii v EÚ

a na Slovensku, návštevník na nej nájde odpovede na otázky súvisi-ace s témou, oboznámi sa s rizi-kami nákupu liekov cez internet, získa informácie o najčastejšie na-kupovaných liekoch cez internet a mnohé ďalšie. Ďalšími krokmi v rámci projektu bude osvetová kampaň v médiách a odborné se-mináre a školenia, týkajúce sa tej-to problematiky.

Falošné lieky môžu obsahovať pre ľudské zdravie nebezpečné látky, ako napríklad jed na potka-ny, kyselinu boritú alebo olovnatú farbu. Rizikom je aj to, že môžu obsahovať buď málo, alebo veľa účinnej látky, niektoré zase ne-obsahujú žiadnu účinnú látku. Falošné lieky sa často vyrábajú

v nehygienických podmienkach, na výrobu sa používajú napríklad murárske miešačky a lieky vyrá-bajú ľudia bez príslušnej kvalifi -kácie.

Na hraniciach Európy zadržali v roku 2005 viac ako pol milióna takýchto falšovaných produktov a v roku 2007 toto číslo vzrástlo sedemnásobne. Nové prieskumy uvádzajú, že len v Európe sa trh s falošnými liekmi odhaduje na viac ako 10,5 miliardy eur. Od-haduje sa, že 50 až 90 percent liekov kúpených z internetových zdrojov, ktoré taja svoju fyzickú adresu, je falošných. Informá-cie poskytla Zuzana Dvoráková z agentúry Webster.

TASR

Recenzia:Recenzia:

Predchádzať falošným liekom môžete nákupom v lekárni. Ilustr. foto: archív Bojovníka

Pietnym aktom položenia venca k pamätnej ta-buli antifašistu Karola Pajera – slovenského uči-teľa, vlastenca, česko-slovenského dobrovoľníka vo Francúzsku a aktívneho bojovníka francúzske-ho hnutia odporu, ktorý pomohol zachrániť 525 slovenských, českých, židovských, poľských, ho-landských a belgických detí, ako aj 126 dospelých osôb pred deportáciou do koncentračných táborov, sa 23. júna začal 33. ročník Klenovskej rontouky.

Vzápätí nasledovala vernisáž výstavy akademic-kého sochára Štefana Pelikána „Na večnú slávu synom Francúzska“. Umelec sa v nej zameral na portréty slovenských a francúzskych antifašistov, ktorí – akoby na oplátku Karolovi Pajerovi – svoj

zápas o slobodu Slovenska i slobodu svojej fran-cúzskej domoviny vybojovali na našom území, najmä v oblasti Strečnianskej úžiny, neskoršie aj na hornej Nitre, v oblasti Podpoľania, ale i v Gemeri a Malohonte.

Počas druhej svetovej vojny zahynulo na území Československa 863 francúzskych občanov, z toho 107 francúzskych antifašistov položilo svoje životy na oltár Slobody a našlo svoj hrob na Slovensku. Ich bojové aktivity pripomína od roku 1956 Pamät-ník padlým francúzskym partizánom na vŕšku Zvo-nica pri Strečne.

Dominantným exponátom sprístupnenej výstavy je aj busta klenovského rodáka Karola Pajera, ktorú jej autor Štefan Pelikán venoval obci Klenovec.

Fedor MIKOVIČ, kurátor výstavy

Klenovská rontouka

CESTY ZA POZNANÍM MINULOSTI – 2011

Adriána Strhárska, 8r.- „Hráme sa s ocinom“ - špeciálna cena v 1. kategórii literárnej a výtvarnej súťaže

Stratené mesto

BOJOVNÍK / 16 6

Vojnové osudy si pripomínZážitky, ktoré nevymiznú

Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovní-kov v Trnave (ObV SZPB) pri-pravil zájazd pre seniorov Po sto-pách trnavskej posádky s prispe-ním Mestskej organizácie Jednoty dôchodcov v Trnave a Denným centrom Hlavná v Trnave. Stre-távať sa pri pamätníku SNP na Univerzitnom námestí v Trnave je vari už tradícia, ktorú umocnil predseda oblastného výboru Jozef Petráš pozvaním účastníkov do budovy Vojenského archívu Slo-venska, kedysi kasární, v ktorých sa náhradný prápor Pešieho pluku 1 v počte 804 mužov v základnej službe pripravoval do povstania. Vojaci, dobrovoľníci, mladiství v počte 3500 ľudí s muníciou, poľnými kuchyňami, autami, jazdeckými koňmi, konskými záprahmi i na bicykloch sa pohli z Rybníka – vtedajšieho cvičiska vojakov – 30. augusta 1944 na pomoc povstaniu.

Cieľ zájazdu bol jasný. Nav-štíviť miesta bojov a Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Prvé kroky smerovali ku Guľometné-mu hniezdu, kde padlo všetkých 12 vojakov z roty Kremeň. Z pra-meňov sa dozvedáme, že sa na-šiel útržok zo zápisníka vojaka,

v ktorom stálo: „Nemci dobývajú Veľké Pole a Pílu. Fašisti povyše Horných Hámrov na nás dobie-dzajú, pravdepodobne nás chcú napadnúť...“

Kyticu kvetov pri pamätníku, ako i pomníku 39 padlých vo-jakov na cintoríne v Horných Hámroch položil za všetkých Jozef Petráš. Cestou do Banskej Bystrice porozprával o bojoch pri Dukle i na partizánskych chod-níčkoch priamy účastník bojov Juraj Biľo, člen ObV SZPB v Tr-nave.

V Múzeu SNP v Banskej Bys-trici sme mali možnosť prezrieť si všetky exponáty. Vzrušujúci a ne-všedný zážitok sme všetci hlboko prežívali. Cestu domov ako čereš-ničku na torte osviežila poviedka Dievča – partizánka z knihy Evy Kopúnkovej Dolámané krídla mladosti, v ktorej autorka opísala skutočný príbeh partizánskej dvo-jice z Trnavy. „Tichá noc, tmavá noc krásna je. Na horách partizán bojuje. Mesiačik, ten celú noc ne-jde spať, s partizánom musí stráž držať,“ začali pieseň speváčky z Dolnej Krupej, ktorá sa rozle-tela autobusom. Po nej pieseň za piesňou až do Trnavy.

Eva KOPÚNKOVÁ, OblV SZPB Trnava

Zo života SZPB na Horehroní

V utorok 28. júna sa usku-točnilo zasadnutie Oblastného výboru (OblV) SZPB, ktorý zastupuje 1100 členov pôsobia-cich v 26 základných organizá-ciách (ZO) v okrese Brezno na Horehroní. Po banskobystric-kej ide o druhú najpočetnejšiu Oblastnú organizáciu SZPB na Slovensku. Rokovanie otvoril jej predseda Ján Šulej, člen ÚR SZPB, ale súčasne aj podpredse-da ZO v Pohorelej, kde z 2500 obyvateľov obce rozloženej na južných svahoch masívu Kráľo-vej hole je 205 členov SZPB. Je to najväčšia organizácia v okre-se Brezno, ale aj najaktívnejšia.

Východiskom správy o čin-nosti bola štatistika, hovoriaca o vývoji. Od začiatku roku 2011 bolo prijatých 37 nových čle-nov. Najviac v ZO Bacúch – 16. V našej pôsobnosti sú však ZO, ktoré už niekoľko rokov neprija-li žiadneho člena. Stav podľa od-beru členských známok, zatiaľ hovorí o odpredaji 1070 kusov. Predsedníctvo vyvíja úsilie, aby ich počet neklesol pod 1100 pla-tiacich členov. V organizácii je už len 179 priamych účastníkov odboja, ktorí stelesňujú v pove-domí najmä u mladej generácii

hrdosť na boj proti fašizmu, za rešpektovanie ľudských práv.

Tajomník OblV Anton Pôbiš analyzoval stav odberu zjazdo-vých známok. Odobraté 400 ks, čo predstavuje 40 % z členskej základne. Odber Ročenky odbo-jára na rok 2011 predstavuje 373 ks. Počet odberateľov Bojovní-ka 110. Predsedníctvo odporuči-lo, aby nielen členovia výborov ZO boli v odbere príkladom, ale aj ZO ako celok majú mož-nosť si objednať Ročenku alebo dvojtýždenník antifašistov Bo-jovník. Člen ÚR SZPB Pavol Nigrí-

ni sa podelil so skúsenosťami z práce v ich 900-člennej zvo-lenskej organizácii. Členovia OblV odporúčali prihliadať na úspornosť pri organizovaní ďalších akcií v rámci osláv 67. výročia SNP. Ak nebudú dotá-cie z vyšších orgánov, tak náš oblastný výbor príde minimálne o príspevok 550 eur. Zároveň sa OblV obrátil na výbory ZO, aby sa v rámci osláv 67. výročia SNP snažili aj vo svojich obciach or-ganizovať a zabezpečovať účasť na pietnych aktoch.

Milan KOVÁČIK podpredseda OblV Brezno

Stropkovčania besDo Stropkova zavítal zástupca pri-

delenca obrany pri Veľvyslanectve Ruskej federácie v SR plukovník Oleg Afanasiev. Zúčastnil sa spomienkových besied na 22. jún 1941, kedy zákerným prepadnutím sovietskeho zväzu vojska-mi fašistického Nemecka nastala nová fáza II. svetovej vojny v Európe – Veľ-ká vlastenecká vojna Sovietskeho ľudu proti fašistickým votrelcom. V Stropko-ve sa 24. júna plk. Afanasiev zúčastnil na dvoch besedách so žiakmi stropkov-ských základných škôl. Do problemati-ky príčin, vzniku a priebehu II. sveto-vej vojny a Veľkej vlasteneckej vojny ôsmakov a deviatakov uviedol historik, člen oblastnej HDOK SZPB PaedDr. Jozef Iľkiv. Po ňom žiaci, aj keď sa už neučia ruštinu, so záujmom počúva-li výklad ruského dôstojníka i preklad Dr. Iľkiva. V rámci výkladu premietli žiakom aj dokumentárny fi lm z dielne ruskej vojenskej informačnej agentú-

ry s názvom „Načalo“ (začiatok). Po skončení besedy vzácneho hosťa prijal na Mestskom úrade v Stropkove pred-nosta MsÚ Ivan Kleban.

Priateľské vzťahy k Ruskému národu v nás umocňuje aj to, že z Vyšnej Olša-vy v našom okrese pochádzal prvý rek-tor Petrohradskej univerzity a kodifi ká-tor spisovnej ruštiny Michail Baluďan-ský. Popoludní plk. Afanasiev v sprie-vode členov VZO SZPB navštívil pa-mätník Sovietskej armády vo Svidníku, kde položil kyticu kvetov. Súčasne sa v priestore pamätníka stretol s člen-mi OblV SZPB vo Svidníku. Hosťa podrobne s históriou a významom pa-mätníka oboznámil predseda OblV SZPB Jozef Rodák, bývalý riaditeľ Vo-jenského múzea vo Svidníku. Mrzí nás len, že sme mu nemohli ukázať expozí-ciu múzea, ktoré je už vyše roka zatvo-rené. V Mestskej knižnici v Stropkove sa potom uskutočnila druhá beseda na

tému Veľká vlastenecká vojna 11945. Pri hojnej účasti občanov Skova, priateľov zo Svidníka, az iných miest a dedín a bez rečovriéry, otázky a odpovede striedali druhú. Treba vyzdvihnúť, že bmala spád aj preto, že nebolo trebkladať ani otázky, lebo plk. Afanim dobre rozumel, ani jeho odde, aj keď odpovedal po rusky, sme zase celkom dobre rozumelÚčastníci besedy sa zhodli na toSovietsky zväz niesol najväčšiu ťboja proti fašizmu a priniesol v boji najväčšie obete. Zhodli sa aj vže dnes sa v mnohom snažia prekdejiny a príčiny útoku na ZSSRaj znižovať význam prínosu a rdujúceho podielu ZSSR na víťanad fašizmom. Vojaci Červenej armali rozhodujúci podiel na oslobnárodov Československa a ten imstane napriek snahám niektorých

Spoločná fotografi a počas zájazdu do Banskej Bystrice a oklolia.

Plk. Afanasiev v sprievode členov VZO SZPB navštívil pamätník Sovietskej armády vo Svidníku. Foto: Pavel Gaľ

7 BOJOVNÍK / 16

name nielen na Slovensku

sedovaliHistorické okamžiky je potrebné si pripomínať s ponaučením

pre budúcnosť a do určitej miery je povinnosťou sa tým zao-berať v rámci dejinných súvislostí spoločenského a politického vývoja vo svete. Dnes obzvlášť si musíme pripomínať dobré vzťahy občianskej spolupatričnosti a znášanlivosti, potlačenia intolerancie.

Začiatkom tohto roku sa na celom svete pripomínalo histo-rické obdobie holokaustu ako Deň pamiatky obetí holokaustu, preto sme aj my členovia Oblastnej organizácie SZPB v Koši-ciach organizačne prispeli v rámci Akčného plánu a podpory Úradu vlády SR prednáškou spojenou s prezentáciou dobových fotografi í, ako aj prednáškou bývalej väzenkyne Kláry Saxuno-vej, v čase deportácie 11-ročnej.

Pod záštitou Oblastného výboru SZPB a predsedu HDK Mir-ka Libu sa koncom marca uskutočnila spoločenská prezentácia na Súkromnej ZŠ v Košiciach na Dneperskej ulici č.1 v Ko-šiciach. Prezentáciu odborne viedol tajomníkom ÚR SZPB Roman Hradecký za asistencie spolupracovníčky ÚR SZPB Denisy Žiakovej.

Svojou účasťou podporila prezentáciu Kláry Saxunovej aj predsedníčka ZO 15 Viera Zahorčáková. Žiaci si zobrali z pre-zentácie ponaučenie. Mirko LIBA, predseda HDK OblV Košice

Po stopách česko-slovenských vojakov

Trasa prvej časti púte z Prahy cez Brno viedla ďalej severným Slo-venskom cez Dukliansky priesmyk do Ľvova. Najvýznamnejším dňom púte bol 29. jún, kedy sme navštívi-li miesta viažuce sa k Zborovskej bitke 2. júla 1917. Po prehliadke Múzea Zborovskej bitky (z roku 1649) ocenilo vedenie ČsOL bý-valého riaditeľa múzea Grigorija Barana Čestným uznaním ČsOL za dlhodobú starostlivosť o expozíciu a o propagáciu čs. légií. Potom sme sa poklonili pri „Mohyle bratov“ v Kalinivke pamiatke našich pad-lých legionárov. Vedenie ČsOL tu odovzdalo Čestné uznania ČsOL sestrám Márii Markovne Černickej a Emílii Markovne Černickej. Ná-sledne sme si prezreli miesta bojov na pahorku Mogila. V obci Korši-lov sme položili veniec aj k maso-vému hrobu rakúsko-uhorských vo-jakov padlých v bitke pri Zborove. Deň sme zavŕšili pietnym aktom na cintoríne v obci Ozerná.

Vo štvrtok 30. júna sme sa oboz-námili s Volyňskou oblasťou Ukra-jiny a strediskami volyňských Čechov, mestami Rovno a Luck. Pietne akty sa konali pri pomníku padlých v 2. svetovej vojne v Rov-ne, ako aj pri pomníku ruských vo-jakov padlých v 1. svetovej vojne počas Brusilovovej ofenzívy. Ces-tou do Lucka sme sa v lese v obci Derno, časť Romaškivka, poklonili pamiatke padlých ruských vojakov na cintoríne, kde sú pochovaní vo-jaci, ktorí zahynuli počas Brusilo-vovej ofenzívy (jún – september 1916). Neobišli sme ani Český Ma-lín a Černovice.

Nasledujúci deň sme prekonali pohorie Karpaty. V obci Kvasy sme sa poklonili pamiatke bývalého čs. legionára Vladimíra Kalinu. V Ko-ločave sa uskutočnil pietny akt pri hroboch zavraždených čs. colní-kov. Tretieho júla sme si prezreli

pomník padlým príslušníkom Čer-venej armády a partizánom v Chus-te. V Mukačeve sme si prezreli expozíciu na hrade a miesta bojov čs. armády s maďarskými teroris-tickými skupinami v marci 1939 na predmestí Rozvegovo a Podmo-nastýr a v Činadejeve sme sa poklo-nili pamiatke čs. četníka Františka Schejbala. Vo Svaljave sme si pre-zreli pietne miesto – park venova-ný pamiatke padlých vojakov v I. svetovej vojne rôznych národností. V Užhorode sme sa na bývalom posádkovom cintoríne čs. 12. pe-šej divízie a 36. pešieho pluku „Na Šachte“ poklonili pamiatke tam pochovaných príslušníkov našich ozbrojených síl – vojakov, četníkov a príslušníkov fi nančnej stráže.

V záverečný deň našej púte sme uskutočnili pietny akt symbolicky pri buste prezidenta T. G. Masaryka v Užhorode, kde zaznela aj jedna z prezidentových obľúbených pies-ní „Teče voda, teče“, česká, sloven-ská a ukrajinská štátna hymna v po-daní T. Jánošovej. Záverečný pietny akt sa konal pred budovou veliteľ-stva I. čs. armádneho zboru, ktorý tu mal svoje sídlo pred vstupom na územie Československa.

Napriek tomu, že tentoraz poča-sie našej púti neprialo, každodenný výdatný dážď a chlad nám nepoka-zili náladu. Všetci zhruba štyridsiati účastníci spomienkovej púte si od-niesli množstvo poznatkov a nové podnety pre svoju prácu v teréne, či už pri obnovovaní pamiatok, alebo pri propagácii myšlienok vlastnec-tva a odkazu zakladateľov čs. légií a Československej republiky. Záve-rom možno konštatovať, že celá ak-cia (celkom cca 3800 kilometrov) prispela k propagácii tak histórie našich légií a I. čs. armádneho zbo-ru, ako aj k dôstojnej reprezentácii v zahraničí. Ferdinand VRÁBEL

člen jednoty ČsOL Český Brod

Ústredie Československej obce legionárskej (ČsOL) uskutočnilo 28. júna – 4. júla v rámci projektu „LEGIE 100“ pri príležitosti 94. výročia založenia 1. čs. streleckého pluku a 95. výročia Brusilovo-vej ofenzívy spomienkovú púť na Ukrajinu.

Oblastný výbor SZPB usporiadal 28. júna zájazd z histórie II. odbo-ja Žilinského samosprávneho kra-ja. Chceme poďakovať veliteľovi VÚ Gabčíkovych kasárni v Žiline, ktorý pre nás pripravil príhovor v Sieni slávy. Veľkým prekvapením bolo, keď si naša členka našla me-dzi vystavenými fotografi ami svoju matku Martgitu Tumovú. Ďalším bodom programu bola návšteva Múzea židovskej náboženskej obce Žilina, kde nás lektorka múzea oboznámila s ich náboženstvom, tradíciami, ale i so smútočnou tryz-nou za šesť miliónov umučených židov počas II. svetovej vojny. Po-

tom sme sa premiestnili do Strečna k pamätníku francúzskych partizá-nov Zvonica a na Cintorín Padlých v Martine-Priekope, kde sme si uc-tili pamiatku padlých. Zostali sme smutní, keď sme zistili, že strážca odkazu (socha) na Cintoríne pad-lých v Martine-Priekope postriekali vandali.

Naši členovia si vysoko vážia takéto historické zájazdy uspora-dúvané ÚR SZPB, ObV SZPB, ale i ZO SZPB. Škoda, že o historic-kých pamiatkach II. svetovej vojny niektorí mladí ľudia nemajú ani len tušenia. Mária Trpišová

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Potulky Martinčanov

941 – Strop-ale aj vej ba-

jedna beseda ba pre-nasiev dpove-čomu li my.

om, že ťarchu tomto v tom, krúcať R, ako rozho-azstve rmády bodení m zo-

h „his-

torikov“ a niektorých politikov nazývať obdobie slobody „okupáciou“. Preto sme aj iniciovali túto besedu, aby sme obyvateľom našej vlasti pripomenuli hrôzy vojny, jej príčiny aj nezmazateľ-ný podiel Sovietskeho zväzu na našej slobode. Naše poďakovanie patrí Veľ-vyslanectvu RF v SR, primátorovi mes-ta Stropkov Petrovi Obrimčákovi, MsÚ v Stropkove, riaditeľom stropkovských ZŠ a Mestskej knižnici v Stropkove za významnú pomoc pri zabezpečení be-sied i celého pobytu nášho hosťa. Teší nás aj záujem nielen žiakov, ale aj ši-rokej verejnosti o problematiku II. sve-tovej vojny, Veľkej vlasteneckej vojny a boja proti fašizmu. Je to povzbude-ním aj záväzkom, aby sme nielen udr-žali, ale aj rozvíjali odkaz boja za ná-rodné oslobodenie a proti fašizmu.

Ing. Ján UHRÍK, podpredseda OblV SZPB

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

O Kláre Saxunovej

Foto: Tibor Díte

Rokovanie OblV SZPB v Brezne. Foto: Milan Kováčik

Kontrola bojovej situácie podľa mapových podkladov priamo na Mogile.

K. Saxunová po prednáške v Košiciach na fotografi i tretia zľava.

BOJOVNÍK / 16 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍFrantišek Dibarbora(19. 11. 1916 – 4. 9. 1987) HEREC

Takmer všade na svete česť profesionálnych divadelníkov zachraňujú tragédi. Komici sú v malej vážnosti, ale zato vo veľ-kej obľube divákov. Aj slovenské divadlo má osobitnú kategóriu hercov tohto druhu a jedno z po-predných, ak nie prvé miesto medzi nimi patrí Františkovi Di-barborovi. Jedinečný herec sa preslávil stvárnením mnohých nezabudnuteľných komediálnych postáv, ľudia ho poznali z roz-hlasu ako rozprávača vtipov, ale najširšiu popularitu si získal kaba-retnými vystúpeniami, s ktorými prebrázdil v polovici minulého storočia celé Československo. Bol to komik, ale nie hocijaký, mal šarm, noblesu a inteligenciu. Tým si získaval obdiv obecenstva, svojich kolegov a všetkých, čo ho poznali. Tým sa najviac zapísal do kroník slovenského divadelníctva.

František Dibarbora bol rode-ný Bratislavčan alebo presnejšie Prešporák, teda typicky mestský chlapec. Mesto, kde dlhé roky žila celá rodina, aj keď starý otec pochádzal z talianskeho Udine, mu prirástlo k srdcu. Odrazilo sa to i na jeho hereckom umení – inklinoval ku kabaretu, opere-te, hudobnému divadlu, k fi lmu, rozhlasu a televízii. Mnohí mu to vyčítali a tvrdili, že správny he-rec má hrať v kamennom divadle „vážne“ úlohy a nerobiť zo seba komedianta. Komediantstvo bral vážne a bol presvedčený, že po-riadny herec musí vedieť hrať, tancovať aj spievať. Nikdy sa svo-jej milovanej múze nespreneveril a s láskou a pokorou sa celý život venoval viacerým dramatickým umeniam.

Na štúdium herectva Dibarbo-ru nahovoril otec, a keď ho roku 1934 prijali do Hudobnej a dra-matickej akadémie, boli obidvaja veľmi radi. Študoval u barda slo-

venského divadla Jána Borodáča, ktorý mu dal i prvé malé herecké príležitosti. Už v škole si ho na popud spolužiaka Martina Grego-ra všimol aj režisér Ján Jamnický. Vyskúšal ho dokonca v hlavnej postave, aj keď sprvu počítal iba s alternáciou, ale keď ho uvidel na javisku, Dibarbora hral na premié-re. Potom už išiel z úlohy do úlo-hy a rokmi sa zaradil medzi najvý-raznejších charakterových hercov svojej generácie. Od skončenia štúdia roku 1938 až do odchodu na dôchodok bol členom činohry SND a iba dvakrát si nakrátko „odskočil“ do operného súboru a v rokoch 1946 – 1951 na Novú scénu. V divadle si našiel aj celo-životnú lásku – manželku Kvetu-šu Ilavskú, dlhoročnú dramatur-gičku činohry SND, s ktorou mali vytúženého syna Michala.

František Dibarbora bol nekon-fl iktný milý človek, dobrý otec, manžel, obľúbený kolega, nezišt-ný kamarát. Dobrú náladu priná-šal nielen na javisko, ale i do diva-delných šatní. Tak na neho spomí-na aj herečka Mária Kráľovičová, ktorá bola mnohokrát jeho herec-kou partnerkou a v súkromí suse-dou. Hrali spolu napríklad v hre Veselé paničky windsorské, ktorá bola trikrát obnovená a mala naj-väčší počet repríz v histórii čino-hry SND. Hra bola Dibarborovou srdcovou záležitosťou, lebo v nej mohol prezentovať svoje herecké umenie všetkými prostriedkami – slovom, gestom, maskou, po-hybom. V postave farára Evansa ukázal podstatu celej svojej ja-viskovej tvorby a diváci ho videli takého, po akom vždy túžili: nie satiricky uštipačného, ale hu-morne milého. Bravúrne zabával všetkých na javisku, v hľadisku a zdalo sa, že i seba. Divadlo za-každým burácalo smiechom. „Bol to partner, na ktorého sa nezabú-

da,“ povedal Karol Machata, kto-rý hral ďalšiu z hlavných postáv.

Repertoár Františka Dibarbo-ru bol veľmi široký, uplatnil sa aj v žánrovo odlišných posta-

vách, napríklad v titulnej úlohe v hre Jožko Púčik a jeho kariéra, ako Peter v Tanci nad plačom, Ján Jelenfy v Inkognite, Vrátnik v Macbethovi, Basov v Letných hosťoch, ale stvárnil aj množstvo charakterovo výrazných postáv, napríklad Grunia v Skrotení zlej ženy, Smerďakova v hre Bratia

Karamazovci, Chlestakova v Re-vízorovi a mnohé iné. Pamätníci ho poznajú aj z fi lmov, napríklad Šťastie príde v nedeľu, Skalní v of-sajde, Vlčie diery, Varuj!, Čertova

stena, Zemianska česť, Jánošík, Štvorylka. Už v študentských ro-koch začal vystupovať ako estrád-ny umelec a neskôr s parodickým pásmom S Kristínkou prešiel celé Československo. V rozhlasovej tvorbe bol dlhé roky konferencie-rom silvestrovských programov a iných zábavných relácií, súčasne

stvárňoval výrazné postavy najmä v rozhlasových hrách sloven-ských autorov a v dramatizáciách klasických a súčasných románov slovenských i svetových spisova-teľov.

Pred odchodom z divadla do dôchodku, akoby sa diváci s obľú-beným hercom nechceli rozlúčiť – jednou z posledných hier, v ktorej účinkoval, bola úspešná Radičko-va hra v réžii Pavla Haspru Pokus o lietanie, ktorá mala veľa repríz. Predstavenie sa hralo aj na počesť Dibarborových sedemdesiatin.

Vo svojej autobiografi ckej kni-he Ja starý klaun svoje pôsobenie na divadelných doskách zhrnul niekoľkými vetami: „Mal som komédie rád, lebo milujem ľudí, ktorí sa smejú. Po čase som sa ocitol v regáli komikov. To strikt-né delenie na tragédov a komikov nemám rád. Obecenstvo ma už bralo len ako Fera Dibarboru, kto-rý spieva, tancuje, hrá a zabáva. Ja som na javisku plakal a obe-censtvo sa smialo…“ Taký je osud vari všetkých veľkých klaunov.

Popri divadle bol Dibarborovou veľkou láskou šport. Za mlada bol vášnivým futbalistom a neskôr fa-núšikom bratislavského Slovana. Dobre hral aj hokej a v reprezen-tačnom drese sa dostal až do brán-ky národného mužstva. Okrem toho miloval autá, rád ich opra-voval a ešte radšej na nich jazdil, a to sa mu stalo osudným. Po ha-várii na práve otvorenom Prístav-nom moste v Bratislave niekoľko dní s pomliaždeným hrudníkom bojoval o život. Márne, 4. septem-bra 1987 obľúbený klaun navždy odišiel. A s ním aj jeho známa pieseň, v ktorej sa spieva: „Život, to sú vlastne len stretnutia a roz-lúčky. Stretávame sa ľahko. Lúči-me sa ťažšie a najťažšie s tým, čo máme radi.“

Jozef LEIKERT

Memorandum žiadalo aj dôsledné riešenie židovskej otázky

Memorandum „Mladých ľudá-kov“ zo dňa 20. septembra 1944 v Bratislave bolo napísané a do-ručené prezidentovi Tisovi s ná-vrhmi na radikálne opatrenia, ako upevniť rozkladajúci sa ľudácky režim. Autormi Memoranda bola skupina mladších ľudáckych aktivistov: A. Macek, Dr. Šte-fan Polákovič, Dr. J. Mikula, A. Krajčovič, Dr. Štefan Mikula. V okolnostiach vzniku Memo-randa opisuje jeden z účastníkov porád jeho autorov Dr. J. Koso-rín, že iniciátorom celej akcie bol Dr. Ferdinand Ďurčanský, ktorý mal aj hlavné slovo pri neskor-šom rokovaní memorandistov

s prezidentom Tisom v mesiaci novembri 1944. Autori Memo-randa boli potom iniciátormi tzv. Piešťanského zjazdu „Mladej ľu-dáckej generácie“ v januári 1945.

Memorandum sa začína: Vodca náš, vedení úzkostlivou starosťou o svoj národ a štát, dovoľujeme si Vám predostrieť v mene mla-dej ľudáckej generácie niektoré návrhy, bez splnenia ktorých ne-vieme si predstaviť vnútornú ob-novu v našom štáte.

V memorande žiadala zaviesť dôsledný autoritatívny režim, aby všetci ľudáci, u ktorých sa zistilo, alebo sa zistí, že sú inej orientácie než rýdzo slovenskej

štátotvornej, museli odstúpiť od každej zodpovednej verejnej funkcie, očistu v štátnom aparáte. Autori memoranda tiež tvrdili, že celú štátnu správu musia prevziať starí prívrženci strany, ktorí stoja výlučne za slovenskou štátnos-ťou a sú ochotní za ňu nekompro-misne pracovať a bojovať. Tiež žiadali uskutočniť zmenu v oso-be predsedu pozemkového úradu, revíziu všetkých arizácií a živ-nostenských oprávnení, urých-lene zakročiť proti priamym a nepriamym strojcom povsta-nia z augusta 1944. „Exemplár-ne musia byť potrestaní ľudácki previnilci,“ uvádzalo sa v Memo-rande, ktoré tiež žiadalo zaviesť v celom vojenskom a úradníc-kom aparáte politické školenie a osobitne potrestať hlavných pôvodcov augustového povsta-nia a jednotlivcov postaviť pred súd národa. Signatári memo-

randa tiež žiadali, aby inštitúcie a spolky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na organi-zovaní povstania, boli natrvalo rozpustené a ich majetok veno-vaný na kultúrno-sociálne ciele, aby bol zhabaný majetok jednot-livcov, ktorí sa pridali k povstal-com, a použitý na úhradu škôd zapríčinených povstaním. Tak-tiež, aby boli poštátnené všetky veľké podniky, ktoré organizo-vali samotné postavenie, alebo sa spontánne pridali k povstalcom, prípadne povstanie fi nancovali. Napríklad Baťove závody a Tur-čiansky pivovar. Chceli mestám, ak najmenej ich päť osobností sa zúčastnilo na povstaní, odobrať všetky mestské práva, natrvalo presunúť z nich administratívne úrady a všetky kultúrne, hospo-dárske a sociálne inštitúcie celo-štátneho alebo krajského význa-mu. „Otázku židovskú a českú

vyriešiť do všetkých dôslednos-tí,“ bola ďalšia požiadavka.

„Ráčte uznať, vodca náš, že úlohy z našich funkcií vyplývajú-ce môžeme ďalej zodpovedne pl-niť len vtedy, ak sa vytvoria pred-poklady splnenia tu uvedených požiadaviek. Ak by tieto naše požiadavky zostali nepovšimnu-té, úctivo prosíme, aby sme boli radšej oslobodení z priamej zod-povednosti vyplývajúcej z našich doterajších funkcií, a aby nám bolo umožnené pracovať ako jednoduchým radovým bojovní-kom, pričom si však dovoľujeme vyhlásiť, že v tu uvedených zása-dách budeme vždy pracovať za každých okolností do najkrajnej-ších obetí. Nás vedú ciele nezišt-né, ako je nezištná naša oddanosť cirkvi, národu, štátu a Vám Vod-ca náš,“ píše sa v memorande.

Pplk. v. v. Anton ŠÁLY (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

V Rajci na Námestí Slovenského národného povstania odhalili 10. júna 2011 sochu Ferdinanda Ďurčanského. O jej umiestnení rozhodlo hlasovaním Mestské zástupiteľstvo (MZ). Proti odhale-niu busty protestovali miestni obyvatelia, Židovské náboženské obce aj SZPB. Prečo treba proti odhaleniu busty stále protes-tovať a aké postoje a názory Ďurčanský zastával, odhaľuje aj tento článok.

Foto: arch. TASR J. TeslíkF. Dibarbora

9 BOJOVNÍK / 16

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Banská Bystrica – Tr. SNP/A s 86-ročným Mirosla-vom Stolárom. Bratislava – Rača s 87-roč-ným Jánom Mackovčinom. Hodruša – Hámre so 71-roč-ným Eugenom Richnovským. Košice 8 s 89-ročným Jánom Kolimárom. Láb s 96-ročným Ferdinan-dom Pírom. Lučenec 1 s 88-ročnou Jola-nou Ivargovou.

Lipany s 88-ročnou Margi-tou Gaľovou. Partizánske s 95-ročným Štefanom Tamaškovičom a 89-roč nou Máriou Milanovou. Prievidza s 85-ročnou An-nou Fulierovou. Skýcov s 94-ročnou Annou Baštrnákovou. Turany s 84-ročným Danie-lom Kapustom, 80-ročným Ing. Jánom Chromekom a 52-roč-ným Mariánom Takáčom.Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili Vo veku nedožitých 94 rokov nás 25. mája 2011 opustila vzác-na svedkyňa pri procese blaho-rečenia sestry Zdenky Schelin-govej, manželka komunistami umučeného generála Alexandra Kordu, Helena Kordová-Wilde. Sama si vytrpela 10 rokov ko-munistických žalárov. Posledná rozlúčka s ňou sa uskutočnila vo Farskom kostole v Martine dňa 1.6.2011. Pani Helena Kordová-Wilde, rodená Karpjaková, sa narodila 5. 8. 1917 v Litmano-vej. Mala tri sestry. Jej otec bol majiteľom hotela v Kežmarku. Po maturite na slovenskom gym-

náziu v Kežmarku absolvovala jazykové štúdium v Anglickom ústave v Prahe. Ako 24-ročná sa v roku 1940 vydala za kapitána

Alexandra Kordu, ktorý v Kež-marku pôsobil ako veliteľ pluku. Šťastné začiatky jej manželstva poznamenali udalosti druhej sve-tovej vojny i SNP. Jej manžel bol prevelený za veliteľa Voj. výcvi-kového strediska Oremov Laz – Lešť, ktoré malo dôležité po-slanie, sústreďoval sa tu materiál k pripravovanému SNP. Helena so synčekom stála po boku svoj-ho manžela počas celého povsta-nia. Zvlášť krušné chvíle zažili počas bojov o Pliešovce. Životný príbeh Heleny Kordovej-Wilde pripravujeme do nasledujúceho čísla Bojovníka. bs, red

Za Helenou Kordovou-Wilde

V týchto dňoch sa dožíva 88 rokov RU-DOLF JUNG, člen našej ZO SZPB v Ber-nolákove, ktorý je od roku 2009 zaradený do Klubu vojnových veteránov.

Rudolf Jung po štúdiu absolvoval v Liptovskom Mikuláši kurz leteckého mechanika a prax na letisku Mokraď. Povstanie ho zastihlo v leteckej škole Tri Duby. Ako mechanik bol pridelený k stí-hacej letke štáb. kpt. F. Faitla na poľnom letisku Zolná k lietadlám LAV 5. Po odle-te stíhacej letky na Ukrajinu mal odísť do B. Bystrice. Jeho snaha pomôcť rodiacej žene v Liptovskej Lužnej spôsobila, že ho chytili Nemci a transportovali do koncen-tračného tábora Sagan a neskôr do Wal-denburgu. Hrôzy koncentračného tábora prežíval až do 8. 5. 1945, kedy ich oslo-

bodila Červená armáda. Po strastiplnej ceste domov sa vrátil k letke do Nitry, kde pracoval ako mechanik. Svoju vojenskú púť ukončil v marci roku 1946.

Pri prekonávaní útrap choroby mu po-máha verná družka, pani Ruženka Šmihlo-vá, ktorá mu vypeká jeho obľúbené koláče, aby zabudol na dni hladu a utrpenia v kon-centračnom tábore. Je odporcom vojny a násilia akéhokoľvek druhu. Vyžaruje z neho dobrota a pochopenie, ale aj autorita človeka zvyknutého veliť a riadiť. Ťažkým úderom osudu dokázal vždy čeliť so vztý-čenou hlavou.

Medzi jeho vyznamenaniami nechý-bajú Pamätná medaila prezidenta ČSSR pri príležitosti 20.výročia SNP, Pamätné medaily pri príležitosti okrúhlych výročí

ukončenia vojny a SNP, Medaila M. R. Štefánika za významnú účasť v domá-com a zahraničnom odboji a za dlhoročnú a mimoriadne záslužnú prácu v orgánoch zväzu, Odznak „vojnový veterán“, Pamät-ná medaila od prezidenta Ruskej federácie za účasť v boji proti fašizmu a oslobodení vlasti, Pamätná medaila prezidenta Ukra-jinskej republiky pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny.

Pre nás, členov MO SZPB Bernolákovo je cťou, že žije medzi nami a je psychicky svieži, pamätá si do detailov hrozné voj-nové udalosti, ktoré prežil, a ktoré nám vyrozprával.

Je živým pamätníkom tých čias. Sme na teba pyšní, milý Rudko a želáme ti pokoj-nú jeseň života. T. VAREČKOVÁ, ZO SZPB Bernolákovo

Hrdinovia medzi nami

• Bratislava 3: Jakub Daniž a Ing. Milan Píka 89 rokov.• Bratislava 7: Rudolf Bagin 91 a Zuzana Kaliská 84 rokov.• Bratislava 9: Zuzana Lysá a Alexander Bachnár 92, Horymír Mácha 86 a Marta Blašková 84 rokov. • Bratislava 12: Viera Rišková 60 rokov. • Bratislava 16: Vladimír Tran-goš 91 a Kornel Zelenák 90 rokov.• Bratislava 26: Amália Gríčová 88 rokov.• Bratislava 46: Ing. Július Bab-čan 88 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Ján Šteinsdorfer 90 a Zdena Kimlič-ková 75 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Jú-lia Susedíková a Ing. Igor Cmarko 65, Stanislav Béreš 60 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP/A: Želmíra Šedíková a Ján Jágerčík 80 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Emília Bérešová 81 a Oľga Hal-gašová 75 rokov.• Brezno 1: Zuzana Holeková 92, Viktor Mitterpach 88, Ivan Suro-vý 70 a Milan Palovčík 55 rokov.• Brezno 2: Ján Gregor 85, Milan Brucháček 70 a Anna Hlinková 60 rokov. • Badín: Anna Bukovicsová 70 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Anna Hrašná 90 a Anna Hargašo-vá 85 rokov.

• Borčice: Augustín Hasidlo 90 rokov.• Belá – Dulice: Jozef Kováčik 86 a Miloš Kučera 84 rokov.• Bernolákovo: Rudolf Jung 88 rokov.• Čierny Potok: Vladimír Gondáš 45 rokov.• Čierna n/Tisou: Anna Eržínová 80 rokov.• Gemerská Poloma: Štefan Šmelko 84 rokov.• Hlohovec: Valéria Ondrišová 87 a Rudolf Kotuček 86 rokov.• Hniezdne: Anna Abrahamovská 82 rokov.• Hostie: Mária Dodoková 60 ro-kov.• Hodruša – Hámre: Ján Maru-niak 92, Emília Eibenová 90, Ire-na Märtzová 89, Katarína Vasara-bová a František Goral 87, Anna Balážová 84, Miloslav Necpal 82, Juraj Vetrák a Tibor Bohúš 81, Miroslav Sapák 80, Jarmila Ból-lová a Ivan Bobiš 70 rokov.• Košice 2: Jaroslav Plávka 85 rokov.• Košice IS: Dezider Drucker 92 rokov.• Liptovská Teplička: Štefan Fendek 88 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Katarína Turčanová 84 a Anna Trníková 80 rokov.• Lučenec 2: Júlia Štetková a Ro-zália Čipková 83 rokov.• Lučenec 4: Juraj Klimo 90 ro-kov.

• Lubina: Anna Pagáčová 88 a Anna Potfajová 84 rokov.• Medzibrod: Anna Jančiarová 85 rokov.• Modra: Ján Galáš 95, Ivan Voda 92 a Alojz Haleš 55 rokov.• OblV Martin: Pavel Matejovič 92 rokov.• Myjava: Emília Grečná 95 ro-kov.• Novosad: Anna Pačutová 85 ro-kov.• Očová: Samuel Gašpar 85 a Ing. Jozef Ľupták 65 rokov.• Ostrý Grúň: Ružena Repiská 50 rokov.• Prešov – Solivar: Mária Kubo-vá 81 rokov.• Prešov 3: Ján Pavlík a Peter Jedi-nák 88, Vasil Jedinák 87, Mária Ko-hútová a Jozef Šišovský 82 rokov.• Prievidza pri HBP: Jana Svít-ková 55 rokov.• Partizánske: Ignác Štibrániy 97, Pavel Havalda 92, Mária Cmarková, Anton Sunega a Šte-fan Lipták 90, Mária Jasíková a Augustína Čunderlíková 85, Ľudovít Čerešník a František Sed-lák 80, Ing. Pavel Kopál, CSc. A Miroslav Kalina 75, Pavel Pisár a Rudolf Kroupa 65, Mária Dvor-ská a MUDr. Vasil Bílik 60 rokov.• Prievidza: Margita Mečiarová 93, Štefan Svítok 92, Justína Bo-boková 91, Bedriška Matúšaková 86 a Marta Palúšová 70 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ján Barto 65 rokov.

• Rimavská Sobota 2: Matilda Prasličková 89 rokov.• Sliač: Anna Roďanová 55 ro-kov.• Senica: Mária Makovníková 81 rokov.• Snina: Gabáková Mária 85, Dunaj Jozef 90, Petrová Anna 55, Čopíková Anna 84, Kovaľová Anna 84 rokov. • Sučany: Ján Koment 86, Anna Brveníková 83 a Ľudmila Luká-čová 60 rokov.• Skýcov: Ľudmila Zbonková 85 rokov.

• Senec: Irma Farkašová 75 ro-kov.• Spišská Nová Ves: Ján Štepita 87, Alojz Belko 86, Jozef Lipták 84, Oľga Fabianová 70 a Monika Kraková 65 rokov.• Sečovce: Pavol Pitrovský 90, Ján Popovič 85 a Anna Hajduko-vá 80 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Mária Horňáková 90 rokov.• Tlmače: Pavol Krištof 84 rokov.• Trnava 2: Margita Dubrovay-ová 85 a Sidónia Šarvajcová 60 rokov.• Tisovec: Edita Trnavská 88, Ru-žena Spišiaková 86, Mária Gaš-paríková a Jozef Choma 85, Anna

Perenčajová 83, Anna Cabanová 81 a Katarína Vrábľová 60 rokov.• Topoľčany 1: Viktor Bielich 84 rokov.• Trenčín 1: Samuel Vozárik 92, Anna Michalcová a Vladimír Va-líček 83, MUDr. Miroslav Paliat-ka 70 rokov.• Turany: Dobroslav Fúčela 86, Jaroslav Michalko 85, Anna Uj-čeková 83, Želmíra Ujčeková 75 a Danka Ozaniaková a Viliam Ho-lec 65 rokov.• Utekáč: Elena Škorňová 82 ro-kov.

• Zvolen – Centrum 1: Rozália Berczyová 84 rokov.• Zvolen – Centrum 4: Pavel Špirko 86 rokov.• Závadka: Mária Liptáková 93 rokov.• Zlaté Moravce: Ján Rajtar 90, Jozef Farkaš 89, Mária Valachová 82, Ignác Zaťko 81 a Oľga Benča-ťová 65 rokov.• Zemplínske Hradište: Mária Diladiová 85 rokov.• Žiar n/Hronom: Marta Samčí-ková 86 rokov.• Žilina - Vlčince: Eleonóra Dvo-ranová 107 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Júl si víno Valtické žiada, ba aj husacina vhodná je. Liečivý ten nápoj užívaj,a cestou žitia, pútnik, ešte dlho kráčaj.Bojovníkovi proti fašizmu, bieloruskému partizánovi Augustínovi Hasidlovi k 90-tke želajú pevné zdravie a veľa radosti

priatelia a spoluobčania Borčíc.

BOJOVNÍK / 16 10

Obetavosť žien v protifašistickom odboji je nedozernáByť matkou detí a pritom sa postaviť proti esesákom a gardis-tom, zároveň pomáhať partizánom, bol jeden z najvýraznejších spôsobov pomoci SNP mnohých žien na Slovensku. Jednou z nich bola aj pani Helena Červená z Trenčianskych Teplíc. Otec pani Červenej pochádzal z Čiech. Prisťahoval sa do Trenčianskych Tep-líc a prevádzkoval mäsiarstvo. Obchod s predajom mäsa a mäsi-arskych výrobkov sa stal osudným aj pre mladú Helenu, keďže sa mladučká vydala za Štefana Červeného, ktorý bol tiež vyučeným mäsiarom.

Manželia si prenajali predaj-ňu mäsa v centre Trenčianskych Teplíc. V obchode sa im začalo dariť, avšak prišlo ťažké vojnové obdobie. Od malička bola vycho-vávaná tak, že slabším je potrebné pomáhať. Tohoto kréda sa držala celý život až po dnes.

Odpor občanov proti fašistickej moci na Slovensku, aj v Trenčian-skych Tepliciach, narastal. Preto, keď sa na manželov Červených obrátil Marcel Gogola, vtedy ve-

dúci predajne Baťa, ako aj poštár Ondrej Rebro, aby pomohli vzni-kajúcemu partizánskemu hnutiu, neváhali a vytvorili podmienky pre stretávanie sa predstaviteľov partizánskeho hnutia. Ich schôdz-ky sa uskutočňovali v malej ne-nápadnej izbičke vedľa kuchyne. Dom bol priechodný a tak, keď bolo treba zmiznúť, mohli účast-níci schôdzky ľahko ujsť. Na stretnutiach u Červených v období SNP aj pred ním sa zúčastnil Mar-cel Gogola, Ondrej Rebro, Anton Trokan, Vladimír Sedláŕ, ktorý bol politický komisár 9. prápo-ru Žižkovej brigády, ale aj ďalší, ktorých Helena ani nepoznala. Pri spomienkach na toto obdobie sa dnes priznala, že mala mnohokrát strach. Najmä vtedy, keď do ich predajne prišiel veliteľ miestnych gardistov Jozef Komlóš a snažil sa vyzvedať, či niečo nevie o par-

tizánoch a mal nemiestne návrhy. Pomáhala s manželom, ako moh-la, keď bolo treba partizánom doviesť jedlo, tak svojím malým nákladným autom partizánom pri-vážali hlavne mäsiarske výrobky. Potraviny mala uložené pod do-skou, ktorá bola namiesto sedačky vedľa manžela Štefana, ktorý auto riadil. Manžel mal priepustku, aby mohol zabezpečiť zásobo-vanie predajne. Do dnešných dní jej v pamäti zostala spomienka na

pani Trokanovú, ktorá s krásnym kučeravým synčekom prišla po-prosiť, aby jej manželovi, ktorý utiekol do hôr, odviezli potrebné veci. Keď tieto veci odvážali, za-stavila ich nemecká hliadka auto poprezerali, ale na úkryt ulože-ných vecí neprišli. Veľa toho man-želia poskytli partizánom, dokon-ca to bola celá ošípaná, teľa, a keď bolo treba, poskytli aj peniaze. Nebála sa vystrojiť troch tovari-šov a piatich učňov, ktorí sa u nich učili, k partizánom do hôr. Sama skromne hovorí o tom, že nielen ona z teplických žien pomáhala partizánom. Medzi obetavé ženy patrila aj pani Glamošová, ale aj Ludmila Kolesárova, ktorá parti-zánov ošetrovala. Keď bolo treba pomôcť partizánom, tak sa podľa potreby stretávali.

Verila v dobro aj v momente, keď jej manžela odvliekli, ale na

jej prosby sa za jeden deň vrátil. Snáď najväčší strach mala, keď do Trenčianskych Teplíc vtrh-lo ozbrojené nemecké komando spolu s gestapákmi. Prehľadávali všetky domy, vyháňali mužov od rodín, hľadali židov a ukrytých partizánov. Jej manžel stačil ujsť zadným dvorom a ukryť sa v udiar-ni na vrštati spolu s Gottweiserom. Nechali všetkých mužov nastú-piť a vyhlásili, že každého desiateho zastrelia. Medzi nimi bol aj jej brat, a preto mala veľký strach. Je-den z miestnych mužov od strachu na mieste pustil do nohavíc. Mali však šťastie, lebo sa za nich priho-voril miestny zu-bár pán Kostúrik, a tak ich fašisti prepustili. Pri prehľadávaní ich domu a obchodu si fašisti naložili plne ruky údenín, vzali mäso, vy-trhali v obchode všetky zásuvky. Od tej doby mali problémy so záso-bovaním, pretože aj keď boli prídely, nebolo odkiaľ brať. Dodávky mäsa a výrobkov zadržiavali v Trenčíne. „Vyhová-rali sa, že nemajú auto na rozvoz, preto sme vzali naše malé náklad-né auto a vyrazili do Trenčína,“

spomína Helena. „V hoteli Tatra som presvedčila veliteľa, že nás obrali o zásoby. Nakoniec dal pokyn, aby nám tovar naložili na auto, a tak sme mohli chvíľu zasa predávať. Či som sa nebála? Áno,

bála som sa a dnes je na to len smutná spomienka, hovorí pani Helena. Počúvali sme rádio a tešili sme sa postupujúcim oslobode-neckým vojskám. Keď cez Tren-čianske Teplice prechádzal front, ukryli sme sa s matkou a s mojou maličkou dcérou v pivnici nášho rozostavaného domu s ďalšími Tepličanmi. Aj keď pivnica bola bezpečná, pri výbuchu, pri kto-

rom vyhodili do vzduchu neďale-ký most, jej skoro z rúk vypadlo dieťatko. Sú to chvíle, na ktoré sa nedá zabudnúť.“

Po vojne už nemohli pokra-čovať v živnosti. Manžel Štefan

začal pracovať v Dubnici a He-lena sa zo začiatku starala o voj-nou zanedbané deti, ktoré bolo treba odvšivaviť, čo im v rodine ekonomicky čiastočne pomohlo. Neskoršie si sama spravila zdra-

votnú školu a až do odchodu do dôchodku pracovala ako fyziote-rapeutická sestra v kúpeľoch.

Helena Červená celý život bola a je skromnou nenápadnou ženou, je nositeľkou „Osvedčenia o účas-ti v boji proti fašizmu ako pomoc-níčka partizánov“. Sedemnásteho septembra sa dožíva významného životného jubilea (90). V roku 1999 ovdovela. Stále sa aktív-

ne zaujíma o dianie v spoločnos-ti a v Trenčianskych Tepliciach. Chcela by iniciovať vybudovanie turistickej cyklotrasy v okolitých lesoch po partizánskych chodní-koch. Vychovala tri deti a dnes žije v dome spoločne s vnučkou. Pri príležitosti 65. výročia SNP jej sta-točnosť v boji proti fašizmu ocenil minister obrany SR a udelil jej pri tejto príležitosti medailu. Takých žien, ako je ona, bolo v povstaní mnoho a na ich obetavosť a činy v boji proti fašizmu nesmieme za-budnúť.

Tomáš ŠVEC, podpredseda SZPB

Foto: archív HČ

Neviem, či to len ja s utekajú-cimi rokmi oveľa citlivejšie pre-žívam akékoľvek udalosti, ktoré sa odohrali už dávno, alebo len čas súri podeliť sa so spomien-kami na to, čo bolo s tými, ktorí nezabúdajú tiež.

Vojenská prehliadka z Červe-ného námestia v Moskve, ktorú na Deň víťazstva vysielali v te-levízii, mi vohnala slzy do očí a div sa svete, nehanbil som sa za ne, ani napriek tomu, že chla-pi neplačú a po sedemdesiatke by sa už hanbiť mohli. Nebudem písať o bojovej technike, vyrov-naných šíkoch vojska. Nebudem písať o hrdinstve červenoarmej-cov, ani o asi 60 miliónoch obetí nezmyselného krviprelievania. Medzi veteránmi som hľadal tých „mojich dvoch vojakov“ – kamarátov, ak ich tak môžem

nazvať po 66 rokoch. Ja, vtedy malý päťročný chlapčisko, ktorý si matne pamätá na tie udalosti spojené s vojnou.

Slaná Lehota obklopená pod-kovou hustých hôr a všade plno vojska. Bola zima, snehu navô-kol a ja ustráchaný nepustil som sa otcových nohavíc či mami-nej sukne. Otec, ktorý sa s voj-nou stretol, keď narukoval do Povstania, nám dodával odvahu. V kuchyni, v izbe, všade vojaci, ktorí rozprávali pre mňa cudzou rečou, v ktorej som sem-tam čosi porozumel. Boli to ruskí vojaci. Mal som rád tie večery, keď sa u nás fajčila machorka a otec ich ponúkal svojím taba-kom. Mamička im varievala čaj, a tak, ako som ju ja volal aj so starším bratom, oni jej hovorili mámuška a otec zasa Milka. Vo-

jaci si ju premenovali po svojom na „máma Milka“.

Jedného večera sa otec stal radcom, pretože jeden z vojakov dostal rozkaz odviezť kanón do divíznych opravovaní do 20 ki-

lometrov vzdialeného Lučenca. A tak mu vysvetľoval, kadiaľ má ísť, aby sa mu po ceste nič nestalo.

– Máma Milka, do svidánia, ráno stihol zavolať našej mame a odcválal na krásnom koníkovi do Lučenca. Deň prebehol, už sa stmievalo. Zrazu dupot kon-ských kopýt a veľký krik:

– Máma Milka, máma Milka, možno u tebjá nočeváť? Mamič-ka vybehla z kuchyne, náš vojak

sa už vrátil – a tiež na neho s kri-kom:

– Ach, ty pochábeľ, veď vieš, že tu bývaš!

– Máma, jiščo odno mestó! Vedľa neho zoskočil z koňa ďal-ší ruský vojak. – Máma Milka, eto moj mládšij brat...

Vidím našu mamu, ako ich

oboch objala a ukradomky si opakom zástery utierala slzy. Dozvedeli sme sa, že naposledy boli spolu pod Moskvou. To bolo vtedy, keď sa Hitler pozeral ďa-lekohľadom na Moskvu a tešil sa z víťazstva. Chlapci sa rozišli a nič o sebe nevedeli. Náhodou sa stretli vo vojenských dielňach v Lučenci. Nemali správy o ro-dičoch ani o ostatných najbliž-ších. Srdečné bratské stretnutie po tisíckach kilometrov. Spomí-

nam na tých pár večerov v dyme machorky s krásnymi ruskými piesňami, ktoré strávili u nás v Slanej Lehote.

Po desaťročiach, kedykoľvek prídem do rodného domu, mám pred očami tie večery, dym z ta-baku a v ušiach mi znie meló-dia – dalekó, dalekó, kde kačá-jut tumány... Na mojich dvoch kamarátov mi zostali len krásne spomienky. Nikto z nás nevie o ich ďalšom osude. Brat si pa-mätá na lúčenie s nami, že dajú vedieť, keď prídu do Berlína. Nášmu otcovi sľúbili, že svojej mame budú rozprávať o máme Milke. Žiaľ, žiadna správa ne-prišla. Možno kamaráti nemali to šťastie vrátiť sa domov, do rodnej Rusi. Tak či tak, vďaka aspoň za krásne spomienky, kto-ré sľubujem, nikdy nezapadnú prachom.

Paľo FILČÍ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Zabudnúť by bola neúcta...

Vidím našu mamu, ako ich oboch objalaa ukradomky si opakom zástery utierala slzy.

Prehľadávali všetky domy, vyháňali mužovod rodín, hľadali židov a ukrytých partizánov.

Pri prehľadávaní ich domu a obchodu si fašisti naložili plné ruky údenín, vzali mäso, vytrhali

v obchode všetky zásuvky.

11 BOJOVNÍK / 16

Exponenti ľudáckeho režimu a antifašistický odboj v rokoch 1939-1945Rozpínavosť A. Hitlera a jeho Tretej ríše v rokoch 1935–1938 silnela. Umožňovali mu to vlády európskych mocností – Francúzska a Veľkej Británie. Svoju kolísavú a nerozhodnú politiku zavŕšili zradou proti spojeneckému Československu podpísaním dohody s Hitlerom o odstúpení československého pohraničia Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Stalo sa tak v dňoch 29.- 30. septembra 1938.Ľudácki exponenti na Sloven-

sku tiež nestáli bokom, ale upev-ňovali si svoje politické pozície v súzvuku s nemeckým tlakom na rozbitie Československa. Hlinko-va garda (HG) vznikla už v lete 1938 pod vedením Karola Sidora a Alexandra Macha, podporovala radikálne sily v Hlinkovej slo-venskej ľudovej strane (HSĽS) a podieľala sa na zastrašovaní a neskôr na represáliách politicky nespoľahlivých osôb. Autonómia Slovenska pod vedením HSĽS sa stala 7. októbra 1938 skutočnos-ťou. Jej vznik umožnili všetky meštiacke strany, ktoré podpísali 6. októbra 1938 žilinskú dohodu. Niektorí ich predstavitelia sa sta-li ministrami autonómnej vlády, ktorej predsedom sa stal ľudák Jozef Tiso. Komunisti odmietli autonómiu politicky nacielenú na rozbitie Československa a museli odísť do ilegality.

Propagande veriliĽudácka propaganda vyzdvi-

hovala žilinskú dohodu ako zjed-notenie všetkých národných síl v zápase o kresťanské Sloven-sko proti tzv. čechoslovakizmu a židoboľševizmu. Nezanedba-teľná časť dezorientovaného obyvateľstva tejto propagande aj uverila. Radikálni ľudáci urých-ľovali vývoj k úplnému rozbitiu ČSR. Vojtech Tuka v Berlíne 12. februára 1939 Hitlerovi povedal: „Kladiem osud môjho národa do vašich rúk, môj Vodca, môj národ od vás očakáva úplné vyslobode-nie.“ Pravdou je, že národ nič ne-žiadal. Neprešlo veľa času a Tiso si vypočul od Hitlera vyhlásenie o rýchlom utvorení slovenského štátu. Štrnásteho marca 1939 sa slovenský štát stal skutočnosťou. Prišiel čas pre konanie radikál-nych ľudáckych živlov. Silneli hlasy, ale aj činy – Česi domov! HG bola pripravená zvládnuť na-stupujúce „civilizačné“ poslanie. Českí učitelia a ďalší odborníci s rodinami s posmechom a uráž-kami boli vyprevádzaní z mno-hých železničných staníc. Medzi nich patril i Peter Jilemnický, ktorý učil deti Kysúc abecedu ži-vota, len nie podľa predstáv vrch-nosti. Spoločný osud stihol aj Karola Plicku, ktorý si zamiloval slovenský folklór a národopis. Zrástol so slovenským vidieckym ľudom. Jeho obyčaje a ľudové piesne a tance zvečnil vo fi lme „Zem spieva“.

Opora režimuNajstrašnejšiu z perzekúcií

oby vateľov Slovenska z raso-vých dôvodov predstavuje prena-

sledovanie židovských občanov a deportácie do koncentračných táborov. Celkový počet dosiahol 70 tisíc deportovaných Židov.

V rokoch 1939–1945 bola ka-tolícka vrchnosť hlavnou oporou režimu. Kňazi boli poslancami snemu, Štátnej rady, župnými a okresnými predsedami HSĽS. Ľudácky režim predstavoval

vazalský štát Tretej ríše. Medzi-štátnymi zmluvami bol podria-dený hospodársky i vojensky pre potreby nemeckej dobyvačnej mašinérie v Európe. Spoluúčasť slovenskej armády po boku we-hrmachtu na ťažení proti Poľsku v septembri 1939 a proti Soviet-skemu zväzu od júna 1941 to len potvrdzuje. Katolícki kňazi sa v kostoloch modlili za víťazstvo Nemecka nad boľševickým Rus-

kom. Už 22. júl 1941 bol pre slo-venskú armádu tragický. V bit-ke pri Lipovci mala 75 padlých a 176 ranených. V tomto nezmy-selnom boji celkom padlo 2098 slovenských vojakov a 6334 ich bolo ranených. Je možno po-prieť zodpovednosť Tisa ako naj-vyššieho veliteľa armády za tieto obete? Ľudáci pritvrdili doma re-presálie proti nespoľahlivým oso-bám. Vyše šesťsto komunistov bolo uväznených len v júni 1941.

Pribudli k nim sociálni demokrati a ďalší antifašisti.

Odpor vlastencovVíťazstvo Červenej armády

pod Moskvou posilnilo ducha odporu vlastencov i antifašistov na Slovensku. Odbojové ilegál-ne skupiny zaktivizovali činnosť. Komunistický odboj sa oriento-

val na ilegálnu tlač, protištátne plagáty, letáky, ako aj na orga-nizovanie prvých partizánskych skupín. 30. mája 1942 v lesoch Malých Karpát vznikla parti-zánska skupina J. Kráľa pod ve-dením A. Markuša. Na jar 1943 vznikla partizánska skupina Sitno na čele s Ľ. Exnárom. V septem-bri 1943 Ľ. Kukoreli vytvoril par-tizánsku skupinu Čapájev, ktorá sa rozrástla na veľký partizánsky

zväzok. Formujúci sa občiansky odboj sa orientoval na získanie vplyvu na dôstojníkov v armáde a národohospodárov, ako aj na spravodajskú činnosť.

Porážky nemeckej armády pri Stalingrade a pri Kursku spôsobi-li rozklad slovenskej armády na východnom fronte. V roku 1943 sa uskutočnili hromadné precho-dy slovenských vojakov na so-vietsku stranu. Verejnú mienku silno ovplyvnil prechod 2800 vo-

jakov 1. pešej slovenskej divízie v októbri pri Melitopoli. Farská republika sa začala otriasať v zá-kladoch.

V tejto prelomovej dobe sa sta-lo rozhodujúcou úlohou zjednotiť všetky protifašistické sily na prí-pravu celonárodného ozbrojené-ho vystúpenia proti kolaborujúcej vláde a hitlerovskému Nemecku.

Zintenzívnili sa stretnutia pred-staviteľov domáceho komunis-tického a občianskeho odboja a z tohto úsilia v decembri 1943 sa utvorila ilegálna SNR. Kon-

cepciu národného a demokratic-kého programu obsahovala Via-nočná dohoda. V nej bolo zdôraz-nené, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi v novom českoslo-venskom štáte budú založené na princípoch rovnosti a rovnopráv-nosti.

V lete 1944 partizánske hnutie naberalo na razantnosti, vrcho-lila príprava vo vojenských po-sádkach, ako aj v hospodárskej a zásobovacej oblasti, na ozbro-jené vystúpenie. Doba dozrela, povstanie vypuklo. Svet nadše-ne uvítal vzopätie slovenských národných a demokratických síl, ako cenný vklad do spoločného boja proti nacistickej ideológii a jej praktickým dôsledkom.

Pohotovostné oddielyZačiatkom septembra 1944 na

príkaz Tisa sa začali organizovať Pohotovostné oddiely HG z fana-tických a deklasovaných živlov. Ich hlavným veliteľom sa stal ob-divovateľ nacizmu Otakar Kuba-la. Zverstvá proti povstaleckým bojovníkom, členom Revoluč-

ných národných výborov (RNV) a rasovo prenasledovaným ľu-ďom sa stupňovali. Väznice ne-stačili. Jednotky esesmanov vraž-dili a plienili. Od svojich učiteľov sa to isté naučili aj príslušníci POHG. Svoje krvavé remeslo osvedčili v Kremničke, Nemec-kej a ďalších miestach Golgoty slovenského národa. Spoluúčasť

na likvidácii obyvateľov Ostrého Grúňa a Kľaku mali aj prísluš-níci slovenskej protipartizánskej jednotky „Jozef“ pod velením stotníka Nižňanského, ktorá bola súčasťou nemeckej jednotky Edelweiss.

Na počesť potlačenia povsta-leckých síl a obsadenia Banskej Bystrice sa konalo 30. októbra 1944 slávnostné Te Deum v ka-tedrále. Potom Tiso na bystric-kom námestí vyznamenal esesá-kov. Nasledoval banket v rezi-dencii biskupa Škrábika – banket vrahov a ich pomáhačov. Tiso telegrafi cky ďakoval Hitlerovi, že nemecké jednotky oslobodili Banskú Bystricu. Ľudácke špičky a vysoký katolícky klérus odho-dili posledné zvyšky ľudskej dôs-tojnosti.

Dni spravodlivosti sa blížili. Prezident Tiso a vláda si začali baliť kufre, aby koncom marca 1945 utekali z Bratislavy pred hnevom vlastného ľudu. Kým tak urobili, postarali sa o politických väzňov a antifašistov väznených v justičnom paláci v Bratislave. 280 väzňov 19. februára vydali esesákom a gestapu. Dopravi-li ich do koncentračného tábora v Mauthausene. Slobody sa doži-lo len niekoľko jednotlivcov.

Nesmieme zabudnúťTiso mal iné starosti. Z Ra-

kúska v rozhlasovom prejave horlil za slovenskú slobodu a za slovensky štát. Dával na vedo-mie, že on, prezident, žije a plní svoje povinnosti. Plnil a horlivo. 20. apríla 1945 Hitlerovi poslal pozdravný telegram k narodeni-nám s ubezpečením jeho odda-nosti a vernosti, zostal pre Ne-mcov dôveryhodnou osobou až do úplného konca. Jeho politika netolerantnosti voči iným konfe-siám, štvanie proti komunistom a čechoslovakistom, pošliapanie všeslovanskej vzájomnosti a zne-užitie kresťanskej vierouky na dobyvačné ciele spôsobili veľa zla a utrpenia pre slovenský ná-rod. A na to sa nesmie zabudnúť.

V mene odkazu povstaleckých bojovníkov buďme odhodlaní brániť objektívnu pravdu o od-boji. Ich obete nás zaväzujú k činom. Aj po 67rokoch sú spo-mienky na SNP živé a jeho odkaz inšpirujúci. Čerpajme z neho silu a občiansku statočnosť i pre bu-dúcnosť.

Juraj BOBOR

Dr. Jozef Tiso u ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera 13. marca 1939. Foto: archív TASR

Českí učitelia a ďalší odborníci s rodinami s posmechom a urážkami boli vyprevádzaní

z mnohých železničných staníc.

Víťazstvo Červenej armády pod Moskvou posilnilo ducha odporu vlastencov i antifašistov

na Slovensku.

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 14 znie: Nedovoľme haniť odkaz SNP, je živý a náš.Knihu z vydavateľstva Ikar posielame Miroslavovi Janečkovi do Trnavy.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Salámová nátierka

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Čo potrebujeme: 250 g diétnej salámy, 1 celé bambino, 100 g tvrdého syra, malé maslo, 1 pol. lyžicu horčice, 1 malú cibu-ľu, 2 strúčiky cesnaku, vegetu, mletú sladkú papriku, biele mleté korenie, soľPostup: Ak kúpime salámu v celku, tak ju jemnejšie postrúhame alebo pomelieme, ak je plátková saláma, tak ju nadrobno nase-káme. Do misy si dáme bambino, maslo,

horčicu, nadrobno nakrájanú cibuľu, pretlačený cesnak, najemno nastrúhaný tvrdý syr, pridáme salámu, podľa chuti dochutíme soľou, vegetou, korením a paprikou. Všetko to spolu poriadne premiešame.

Zdroj: Internet

pomoc:MAROKO,LAKOS,SAVANA

neplecha

2. časťtajničky

EČVOlomouca

EČV Brna(stred)

vetnáskratka

druhkoberca

brat Máriea Mojžiša(Biblia)

1. časťtajničky

nemúdrohovoríte

mužskémeno

nepotreb-ná vec,nepoda-rok

robil ihlou

zvratnézámeno

vlhko-teplá(o dňoch)

technickéslužby

EČV Ru-žomberka

antimón

vezmi

kôpor,po česky

nebeskéblaho

3. časťtajničkyBohovmních

klepetár

nečas nepo-hoda (expr.)

skratkagestora

vetnáskratka

astát

tiež

Alena,doma

naparuj

rímskych1100

latinskýpozdrav

štátv Afrike

piekol na povrchu

našaarmáda

detskécitoslovo

svet,po rusky

trávnatárovinav Juž.Amerike

chlapík,po rusky

fabrikana obuv

hlavnáspráva

duševnýstav(opustenosť)

ad acta

Oľga,doma

kontra(karty)

mobilný ope-rátor (hovor.)

antickáminca

staré EČVRožňavy

nášregión

jazierkov horách(Vihorlat)

francúz.člen

duševnýotras

historickýmostv Prahe

opakdnu

polievapovrch

Alica,doma

Aký je rozdiel medzi muchou a svokrou? Mucha otravuje len v lete.

* * *Stretnú sa dvaja kamaráti:– Na tejto slivke sa mi obesila

svokra, – hovorí Jožo!– Jožo, daj štep!

* * *Chlap drží svokru na 12. po-

schodí z okna a hovorí:– Iný by ťa zastrelil, alebo uto-

pil, ale vidíš, aký som ja dobrý, ja ťa pustím na slobodu.

Vraví kamarát kamarátovi na pohrebe:

– Ako umrela tvoja svokra?– Otrávila sa hubami.– A ako to, že má rozbité zuby?– Bránila sa potvora.

* * *Matka nachytá dcéru v objatí

mládenca:– Okamžite vstaň! – zakričí na

ňu.– Prepáč mama, ale ja som tu

bola skôr.Zdroj: Internet

HISTORICKÝ KALENDÁR30. júna 1934 – V Nemecku sa udiala tzv. Noc dlhých nožov, počas ktorej sa Adolf Hitler zbavil nepohodlných vodcov (napr. Ernst Röhm) orga-nizácie Sturmabteilung SA.

1. júla1946 – Americké ozbrojené sily uskutočnili na atole Bikini v juž-nom Tichomorí prvý jadrový pokus od skončenia 2. svetovej vojny.

2. júla1946 – Prezident Edvard Beneš vy-menoval 26-člennú vládu Národ-ného frontu. Jej predsedom sa stal Klement Gottwald. Vo vláde malo Slovensko 7-členné zastúpenie.

3. júla1914 – Americký patentový úrad vo Washingtone zaregistroval vy-nález leteckého padáka, ktorého autorom bol slovenský vysťaho-valec Štefan Banič.

4. júla1950 – Uskutočnilo sa prvé vysie-lanie rádia Slobodná Európa.

7. júla1944 – Americké letectvo podnik-lo útok na Škodove závody v Dub-nici nad Váhom, kde sa vyrábali delá a letecké motory. Pri bombar-dovaní zahynulo 16 ľudí a 30 bolo zranených.1941 – Výzvou vodcu juhoslovan-ských komunistov Josipa Broza Tita sa začalo v Srbsku ľudové ozbrojené povstanie proti fašis-tickým okupantom. Začala sa tak veľká partizánska vojna, ktorá sa

v nasledujúcich týždňoch rozšírila po celej Juhoslávii.

8. júla1919 – Po odstúpení vlády Karla Kramářa prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk vymenoval novú vládu na čele so sociálnym demokratom Vlastimilom Tusa-rom, ktorá pracovala do 25. 5. 1920. Vo vláde boli traja Slováci: Vavro Šrobár, Milan Hodža a Fe-dor Houdek.

11. júla 1949 – Najvyšší súd v Prahe vy-niesol konečný rozsudok nad pro-tikomunistickou skupinou Biela légia. Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesák boli odsúdení na trest smrti.

12. júla1940 – V britskom Duxforde vznikla 310. československá stíha-cia peruť britského Kráľovského letectva. Jej veliteľom sa stal plu-kovník Karol Mareš. V priebehu niekoľkých mesiacov vznikli ešte tri ďalšie perute a českí a sloven-skí letci sa zapojili do leteckej bit-ky o Britániu. V bojoch s nepriate-ľom padlo 511 československých letcov.1941 – Vlády ZSSR a Veľkej Bri-tánie uzavreli v Moskve dohodu o vzájomnej pomoci a spoločnom postupe v boji proti nacistickému Nemecku. Obsahovala aj záväzok, že ani jedna strana nebude separát-ne rokovať s Nemcami o mieri.1943 – Pri Prochorovke (Rusko) sa odohrala jedna z najväčších tanko-vých bitiek počas druhej svetovej vojny. TASR

PrešpurákVždy elegantný v bielej košeli

s motýlikom, cylindrom v jednej a balíčkami v druhej ruke nás vy-sokoškolákov spontánne a s úklo-nom zdravil na Obchodnej ulici. Neodmysliteľne patril k starej

Bratislave. Volali sme ho „náš Náci“ alebo „Schöner Náci“. Rád sa s nami bavil a snažil sa vylú-diť na tvári úsmev. Vedeli sme, že jeho pravé meno je Ignác Lamár a chcel byť, ako jeho slávny dedo, cirkusový klaun. Život mu to ale nedoprial.

Schöner Náci sa najradšej zdr-žiaval na bratislavskom korze, lebo miloval kávu a zákusky. Na-vštevoval svoju cukráreň na Sed-

lárskej ulici, alebo sa zastavoval na Hlavnom námestí u Meyera. Milovníci zábavy si iste spome-nú na silvestrovské vystúpenie Františka Dibarboru v sále PKO (r. 1957), keď s neobyčajným hu-

morom divákom predstavil slávnu bratislavskú osobnosť. Dobre si na jeho drobnú postavu pamä-tám. Čistučký, vždy upravený, milý a usmievavý človiečik úcti-vo zdravil ženy v každom veku. Najkrajšej podaroval jeden z dar-čekov.

Otec Náciho bol Maďar a matka Nemka. Predstavoval sa ako pra-vý Prešpurák. Bol obrazom svo-jej doby (1897 – 1967). Pozývali

sme ho k spoločnému stolu, ale nie vždy pozvanie prijal. Potrpel si na čistotu a poriadok. Býval v starobinci na Radlinského uli-ci 9. Po zistení, že zlou výživou dostal tuberkulózu, umiestnili ho do Ústavu pre liečenie tuberkuló-zy v Podunajských Biskupiciach. Po krátkom čase ho previezli do Krajskej tuberkulóznej nemocni-

ce v Lehniciach, kde vo veku 70 rokov ukončil svoju životnú púť.

Schöner Náci patril neodmysli-teľne nám. Je s nami aj teraz. Cí-time jeho prítomnosť v uličkách Starého Mesta Bratislavy. Zasta-víme sa pri jeho soche na korze pred kaviarňou Meyer. Pozoruje nás, lebo chce vedieť, ako sa me-níme. A či k lepšiemu, čoskoro ukáže budúcnosť! Ing. G. STOPKA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Po rokoch opäť spolu.