BOJOVNÍK1818D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

6. 9. 2012Ročník LVII Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 5

Súdiť niekoho so storočnými svedkami znamená neodsúdiť

str. 6–7

Na Stretnutie generácií na Kališti prišlo viac ako 3000 ľudí

str. 8

Hrobári hrobeček vykopali

ISSN 03223-2018

Už je tomu 68 rokov, keď slovenský národ povstal do boja proti fašizmu so zbraňou v ruke v nezabudnuteľnom Slovenskom národnom povstaní.

Slovenský ľud vtedy svojím odhodlaným vystúpením demonštroval pred celým svetom, že nechce mať nič spo-ločné s fašizmom, s jeho genocídou a holokaustom. Svo-jou vlastnou krvou zapísal do histórie, že nemá nič spo-ločné s mocou, ktorá strhla Slovensko do priepasti skazy a hanby. Slovenský národ dôstojným spôsobom dokázal, že je mu drahá národná sloboda a česť, že chce žiť v mieri a v spolupráci s českým národom a chce byť v jednotnom fronte s pokrokovým medzinárodným spoločenstvom.

Slovenský národ v SNP v roku 1944 dokázal, že jeho ži-vot je nerozlučne spojený s Európu slobodnou a demokra-tickou. SNP nebolo v živote našich národov náhodným činom, nebolo ani živelným výbuchom, ani izolovaným ja-vom. Jeho výsledky jasne dokazujú, že ako prejav zmýšľa-nia a vôle ľudu bolo uvedomelým, programovo priprave-ným a organizovaným vystúpením, ktoré malo svoj vyhra-nený cieľ, bolo nedeliteľnou súčasťou internacionálneho zápasu proti najreakčnejším silám kapitálu, proti fašizmu.

Je i dnes mnohým tŕňom v oku, keď v súlade s historic-kou pravdou vyzdvihujeme masový ráz a ľudový charakter povstania. Pochopiť dejinný význam SNP znamená vidieť viac základných faktorov a súvislostí, ktoré ich podmieňo-vali a formovali jeho charakter.

Zjednotenie antifašistických pokrokových síl, vytvorenie centrálneho celonárodného politického protifašistického hnutia – Slovenskej národnej rady – a prijatie jej spoloč-nej programovej platformy, známej ako Vianočná dohoda z roku 1943, to všetko sú fakty, ktoré jednoznačne potvr-dzujú jeho masovosť a cieľavedomosť.

Povstanie zasiahlo 30 okresov stredného Slovenska s rozlohou 20 tisíc km štvorcových. Ako prvá ozbrojená zložka povstania sa konštituovala 1. československá armá-da na Slovensku, ktorá postupne dosiahla 60 tisíc členov. Jej hlavnými veliteľmi boli generáli Golian a Viest. Po-vstalecké sily okrem armády tvorilo aj 18 tisíc partizánov.

Bojovú činnosť povstaleckej armády podporili aj 1. československý stíhací letecký pluk v ZSSR, kombinovaná letka sformovaná na letisku Tri Duby, taktiež presunutá 2. československá paradesantná brigáda. Pomoc povstaniu poskytli aj vojenské misie zo ZSSR, USA a Veľkej Británie. V SNP sa tiež zúčastnilo vyše 8 tisíc zahraničných bojovní-kov, ktorí boli príslušníkmi 32 národov a národnosti. Boli to predovšetkým Rusi, Česi, Francúzi, príslušníci bývalej Juhoslávie, Poliaci, Bulhari, Maďari, Rumuni, Taliani Gréci a ďalší, ktorí demonštrovali jeho internacionálny charakter.

Dnes patrí všetkým známym aj neznámym hrdinom, kto-rí sa so zbraňou v ruke zúčastnili povstaleckého zápasu, hlboká úcta a vďaka nášho ľudu. S hlbokým pohnutím sa skláňame nad nehynúcou pamiatkou tých, ktorí v boji pro-ti fašizmu za naše oslobodenie položili svoje životy. Nech žije v našich srdciach, myšlienkach a hlavne v našich či-noch odkaz SNP.

Na zamyslenie:Na zamyslenie:BONNETBONNET

Šťastie a nešťastie sa vždy vzťahujú na určitú predchádzajúcu situáciu, ktorej spomienku si zachovávame.Šťastie a nešťastie sa vždy vzťahujú na určitú predchádzajúcu situáciu, ktorej spomienku si zachovávame.

LADISLAV JAČA

StáleživýodkazSNP

Spolupatričnosť a súdrž-nosť – ľudské vlastnosti, ktoré boli typické pre vo-jakov i obyvateľov Sloven-ska počas SNP, vyzdvihli počas osláv 68. výročia tejto dejinnej udalosti v Banskej Bystrici naši naj-vyšší štátni predstavitelia, prezident Ivan Gašparo-vič a premiér Robert Fico. Obidve tieto vlastnosti dali zároveň vo svojich prejavoch za príklad aj sú-časným politikom.

„Do studnice Povstania, kedy sa zjednotil celý národ, by mali načierať aj súčasní politici,“ uviedol prezident. „Toto posolstvo SNP by sa malo zároveň neustále pripomínať najmä mladej a strednej generácii,“ dodal.

Podľa premiéra spolupat-ričnosť a súdržnosť je po-trebná aj v súčasných znač-ne rozhojdaných vlnách Eu-rópy, kedy sa potrebujeme možno viac ako kedykoľvek predtým sústrediť na spo-ločné ciele.

Premiér vyzdvihol aj ďal-ší atribút, ktorý nastolilo Povstanie, a tým bola spra-vodlivosť. „Práve skúsenosť

v Povstaní, ktorú Slováci získali v priamej konfron-tácii s nehumánnosťou, odvaha postaviť sa zlu so zbraňou v ruke, naučila Slo-vákov a Slovenky hodnotám spravodlivosti,“ uviedol.

Na ofi ciálnej časti osláv 68. výročia SNP sa v stre-du 29.augusta v areáli Pa-mätníka SNP zúčastnilo asi 2500 ľudí. Značnú časť tvorili starší občania, členo-via Slovenského zväzu pro-

tifašistických bojovníkov. Priamych účastníkov bo-jov bolo opäť menej. Tých niekoľko sa už vekom blíži k deväťdesiatke, alebo ju aj prekračuje.

Slovensko si pripomenulo 68. výročie SNP

Delegácia SZPB počas pietnej spomienky na oslavách 68.výročia SNP v Banskej Bystrici. Foto: Bojovník

Tajomníci sa školiliÚlohy, ktoré SZPB čakajú v nasledujúcom období, rozoberali tajomníci ob-lastných výborov SZPB na porade a školení tajomníkov Oblastných výborov s vedením zväzu. Porada a školenie sa konali 17. augusta v Banskej Bystrici.

Predseda SZPB Pavol Sečkár vy-svetlil tajomníkom jednotlivé články stanov, pričom ich upozornil na ich

najdôležitejšie časti. Tajomníci sa tiež zaoberali otázkami získavania fi nanč-ných prostriedkov a ich využívania.

„Prediskutovali sme aj dodržiavanie Smernice ÚR SZPB o hospodárení a neobišli sme ani aktivity, ktoré SZPB čakajú v druhom polroku tohto roka,“ spresnil predseda Sečkár. Okrem spo-mienkových osláv SNP sú kľúčovými podujatiami aj oslavy 100. výročia narodenia kpt. Jána Nálepku, 68. vý-ročia Karpatsko-duklianskej operácie a mnohé ďalšie podujatia, organizo-vané pri príležitosti oslobodenia miest a obcí. Okrem praktických otázok tý-kajúcich sa zväzu sa školenie venovalo aj zásadám mediálnej politiky SZPB. Po rokovaní sa všetci presunuli do Múzea SNP v Banskej Bystrici, kde sa zúčastnili na vernisáži výstavy Dum spiro, spero (Pokiaľ dýcham, dúfam). Táto dokumentárna putovná výstava je zostavená z viac ako 100 fotografi í, ktoré zachytávajú činnosť 601. skupi-ny špeciálnych síl generála Moravca, elitného útvaru českej armády, nasa-deného v protiteroristických operáci-ách v Kuvajte, Iraku a v Afganistane. Vznikla ako hold obetiam Lidickej tragédie. Nasledujúci deň sa tajomníci zúčastnili na Stretnutí generácií na Ka-lišti. red

Tajomníci OblV SZPB sa školili v Banskej Bystrici. Foto: Bojovník

(Pokračovanie na str. 2)

BOJOVNÍK / 18 2

Slovensko si pripomenulo 68. výročie SNP(Dokončenie zo str. 2)

16. AUGUST Medzi talianskymi politik-

mi vypukol spor v súvislosti s fašistickým generálom a mi-nistrom Rodolfom Grazianim, odsúdeným za vojnové zločiny, ktorý si za svoju krutosť vyslú-žil prezývku Mäsiar z Fezzana. Radnica v jednej z dediniek na okraji Ríma mu totiž postavila mauzóleum a pomník. Podľa historikov bol zodpovedný za spáchanie zločinov proti ľud-skosti v 30. rokoch minulého storočia v Etiópii a neskôr v Lí-byi. V roku 1948 ho odsúdili na 19 rokov väzenia, na slobodu sa však dostal už po dvoch rokoch. Zomrel krátko na to v roku 1955.

17. AUGUSTPredstavitelia poľského epis-

kopátu a ruskej pravoslávnej cirkvi vo Varšave podpísali vy-hlásenie adresované Poliakom a Rusom, v ktorom vyzývajú na zmierenie oboch národov. Vzťa-hy medzi Poliakmi a Rusmi boli v minulosti zaťažené najmä na-padnutím Poľska sovietskymi vojskami na začiatku 2. sveto-vej vojny.

19. AUGUSTTakmer 400 extrémistov sa

zhromaždilo v maďarskom Cegléde, 50 kilometrov juho-východne od Budapešti. Ultrap-ravičiarom, medzi ktorými boli aj členovia a priaznivci Spolku občianskej stráže za krajšiu bu-dúcnosť, v prístupe k obydliam Rómov v okrajových uliciach mesta bránilo zhruba 80 policaj-tov. Podľa serverov organizácií extrémnej pravice Rómovia zaútočili v uvedenom meste na súkromnom dvore na pokojných gardistov, preto sa do Ceglédu vydali väčšie skupiny ultrapra-vičiarov.

20. AUGUSTZa účasti okolo 300 ľudí, vrá-

tane vnukov niekdajších nacis-tických zločincov, sa v Osvien-čime začala akcia s názvom Pochod života, ktorá vznikla z iniciatívy menšej nemeckej protestantskej cirkvi. Účastníci pochodu sa vydali na trasu dlhú vyše 2000 kilometrov, na kto-rej v menších skupinkách nav-štívili viaceré niekdajšie tábory smrti. Záujem o účasť prejavili aj ľudia, ktorí sa od rodinných príslušníkov dozvedeli, že i me-

dzi ich predkami boli páchate-lia zločinov v období tzv. Tretej ríše. Práve preto sa teraz chcú ospravedlniť za ich činy.

21. AUGUSTAmerická speváčka Madon-

na podľahla tlaku francúzskej extrémne pravicovej strany Ná-rodný front a zo sprievodného videa premietaného počas jej koncertu v Nice odstránila svas-

tiku, ktorá sa v prestrihu objavo-vala na čele líderky tohto pravi-cového hnutia Marine Le Peno-vej. Svastiku na Le Penovej čele nahradil otáznik. Predstavitelia NF, ktorí hrozili kontroverznej speváčke žalobou, vyjadrili s jej rozhodnutím spokojnosť.

23. AUGUSTTakmer tisíc policajtov na

západe Nemecka prehľadalo klubovne a byty známych ne-onacistov po tom, ako úrady

zakázali v najľudnatejšej spol-kovej krajine Severnom Po-rýní – Vestfálsku tri radikálne ultrapravicové skupiny. Zákaz je súčasťou zosilneného boja proti pravicovým extrémistom. Polícia prehľadala 146 priesto-rov, pričom zhabala zbrane, po-čítačové pevné disky a volebné plagáty extrémistickej Národnej demokratickej strany .

Americký národný archív zverejní prvý raz takmer tisíc strán odtajnených dokumen-tov o katynskej masakre z roku 1940. Poľské ministerstvo za-hraničných vecí dúfa, že toto rozhodnutie povzbudí ďalšie štáty, aby odtajnili svoje materi-ály, ktoré sa vzťahujú k tomuto vojnovému zločinu. V Katyn-skom lese sovietska tajná služ-ba NKVD zavraždila približne 22-tisíc zajatých poľských dôs-tojníkov.

24. AUGUSTLászlóovi Csatárymu predĺžil

Budínsky ústredný obvodný súd domácu väzbu najdlhšie do 18. novembra 2012. Prokuratúra podozrieva Csatáryho z vojno-vého zločinu týrania ľudí, za

ktorý ho môžu potrestať až doži-votným odňatím slobody. Podľa Centra Simona Wiesenthala zo-hral kľúčovú úlohu pri deportá-cii 300 Židov z Košíc na Ukra-jinu, kde z nich takmer všetkých v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí obvi-neniu i z pomoci organizovania deportácií približne 15 700 Ži-dov do vyhladzovacieho tábora pri Osvienčime v roku 1944.

Anders Behring Breivik do-stal trinásť mesiacov po tom, čo pri bombovom útoku v Osle a masakre na ostrove Utöya zabil 77 ľudí, najvyšší možný trest. Pôjde do väzenia na 21 rokov. „Stojím si za tým, čo som spravil, a urobil by som to znova,“ povedal počas procesu. Podľa rozsudku strávi pravico-vý extrémista za mrežami naj-menej desať rokov. Potom môže požiadať o prepustenie. V sku-točnosti ani 21 rokov nemusí byť konečným trestom. Ak by ho po uplynutí tejto lehoty po-važovali za nebezpečného pre spoločnosť, väzbu by mu pre-dĺžili. V päťročných intervaloch teoreticky až do konca jeho ži-vota. (ao)

stalo saVO SVETE

16. 8.–24. 8. 2012

Na samom začiatku osláv pre-leteli nad hlavami účastníkov stíhačky, potom bolo na progra-me v pietnej sieni múzea klade-nie vencov za účasti viacerých našich ministrov a poslancov Národnej rady SR a zástup-cov veľvyslanectiev. Popoludní pokračovali oslavy kultúrnym programom.

* * *Protifašistických bojovníkov,

ktorí padli v SNP, si deň pred celoštátnymi oslavami v Banskej Bystrici uctili pietnym klade-ním vencov k Pamätníku SNP aj v Bratislave. Pri príležitosti 68. výročia povstania viacerí pred-stavitelia verejného života pripo-menuli, že odkaz SNP je aktuál-ny aj v dnešnej dobe.

K pamätníku prišiel položiť veniec premiér Robert Fico, pod-predsedníčka Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová, minister kultúry Marek Maďarič, minis-ter zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister obrany Martin

Glváč, poslanci NR SR, ale aj predsta-vitelia regionálnej správy a miestnej sa-mosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bo-jovníkov.

„SNP je taká uda-losť v moderných dejinách Slovenska, ktorá nás aj po dlhých desaťročiach môže spájať. Tak, ako slo-bodný vysielač Cha-lupkovou básňou Mor ho! ohlásil slovenský boj za slobodu a jeho signál zachytili až na lodi v Nórsku, tak pre nás Povstanie vysie-la vlastné hodnotové signály aj dnes,“ po-vedal premiér Fico. „Ako potomkovia, ale aj priami následníci Povsta-nia majme odvahu túto národ-nú hrdosť prejaviť skutkami vo vlasti aj v dnešnej zložitej situ-

ácii zjednotenej Európy,“ dodal.Predseda Slovenského zväzu

protifašistických bojovníkov Pa-vol Sečkár poznamenal, že SNP

je navždy zapísané v dejinách ako najsvetlejší moment histórie Slovenska. „A to aj pre zásady, za ktoré naši odbojári bojovali, trpeli a mnohí aj mreli. Vedomie tejto pravdy nás zaväzuje. Nielen k úcte a vďačnosti, ale aj k tomu, aby sme si pamiatku predkov a odkaz ich boja naďalej niesli. Na vojnu sa nesmie nikdy zabud-núť,“ upozornil.

Hoci bolo centrum povstania v Banskej Bystrici, myšlienka sa zrodila práve v Bratislave. Jej primátor Milan Ftáčnik pripo-menul, že pre mladú generáciu vojna a zabíjanie, ktorú často vi-dia na počítači, akoby nezname-nala nič. „Veď hrdina sa postaví a pokračuje sa v zabíjaní ďalej. Je na nás, aby sme mladých ľudí

naučili, aká je hodnota ľudského života. Aby SNP neboli len strán-ky v učebnici, ale niečo, čo žije v ich vnútri,“ dodal.

Premiér Fico upozornil aj na to, že výsadu byť hlavným mes-tom štátu si treba zaslúžiť. „Bra-tislava má voči Slovensku vlast-né mravné záväzky, preto ma prekvapuje toľko zvláštnych ini-ciatív, ktoré potrebujú odstraňo-vať z hlavného mesta Pamätník Štúrovcov. Nemôžeme podliehať každej móde a strácať vlastnú historickú pamäť,“ upozornil.

Viacerí predstavitelia počas príhovoru pripomenuli Vianočnú dohodu z roku 1943. Budúci rok v decembri si Slováci pripomenú 70. výročie jej vzniku.

luc red TASR

Predseda vlády vo svojom príhovore zdôraznil, že posolstvo SNP by sa malo pripomínať hlavne mladej generácii. Foto: Bojovník

Pohľad na účastníkov osláv SNP v B.Bystrici. Foto: Bojovník

3 BOJOVNÍK / 18

Hľadanie pravdyVýbor ZO SZPB v Senci

každý rok organizuje zájazdy Po stopách SNP so zámerom hľadať pravdu v našom pro-tifašistickom odboji. Ešte i dnes nájdeme neprajníkov SNP.Členovia organizácie, ob-

čania ako i mládež takto spo-ločne v priebehu troch rokov získavali poznatky z Banskej Bystrice, Zvolena, Nemeckej, Kremničky, Kľaku a Ostrého Grúňa, ktoré potom rozši-rujú v prostredí neveriacich o pravdivých udalostiach SNP. Tohto roku v augus-te ďalší zájazd smeroval do Uhrovca, Lubiny a na Jan-kov vŕšok. Vychádzajúc zo

záverov oblastnej konferen-cie a nášho zjazdu venujeme mládeži veľkú pozornosť. Zájazdov sa zúčastňujú i žia-ci s riaditeľkou ZŠ, ktorá sa stala členkou našej organi-zácie. O holokauste sa žiaci dozvedeli od tajomníka ÚR SZPB Romana Hradeckého. Naša ZO SZPB zorganizo-vala medzi dvoma školami kvíz o SNP a 2. svetovej voj-ne, ako i súťaž vo výtvarných prácach a Beh oslobodenia Senca.

Veríme, že táto práca s mlá-dežou sa nám neskôr vráti pri získavaní mladých členov do našich radov.

Ladislav NEUWIRTHSenčania sa opäť vybrali po stopách SNP. Foto: L. Neuwirth

Slovenské národné povstanie je aj dnes príležitosťou pre súčasné generácie zaspomínať si na gene-rácie, ktoré s nasadením vlastného života bojovali za slobodu svojej krajiny. Na tieto historické udalos-ti nezabúdajú ani v obci Matiaška vo Vranovskom okrese na výcho-de Slovenska. V nedeľu 5. augusta sa tu konali obecné slávnosti za účasti predstaviteľov Oblastného výboru Slovenského zväzu proti-fašistických bojovníkov, zástup-cov samosprávy a cirkvi a za hoj-nej účasti občanov okolitých obcí.

V lesoch okolo Matiašky sa už pred vypuknutím SNP sústredilo niekoľko utečencov z nemeckých zajateckých táborov, ale aj od-porcov fašizmu, ktorí za podpory miestneho obyvateľstva a soviet-skych partizánov založili a opero-vali v tomto regióne ako partizán-sky oddiel kapitána Majorova. Za túto materiálnu pomoc partizánom sa nemecké vojská pomstili vypá-lením obce Matiaška a zastrelením dvoch chlapov. Tieto udalosti do dnešných dní pripomína súsošie uprostred obce. jend

V Matiaške nezabúdajú

Stretávajú sa už 40 rokovV nedeľu 12. augusta sa v Pet-

rovciach konalo jubilejné 40. stret-nutie veteránov druhej svetovej vojny a občanov okolitých obcí Pod Lysou. Medzi 700 účastníkmi spomienkového stretnutia boli aj členovia Klubu dôstojníkov v zá-lohe z Prešova pod vedením pred-sedu spolku pplk. Mariána Pálaia. Nedeľné odpoludnie spríjemnili po príhovore starostu obce Micha-

la Petera aj hasiči, policajti i vojaci a v kultúrnom programe hudobná skupina Drišľak, folklórny súbor Kubánkov sen a domáce speváčky.

Šestnásť mladých chlapcov a dievčat si uctilo pamiatku hr-dinov protifašistického odboja 120 km dlhým štafetovým behom z Petroviec na Duklu a späť. Pri pamätníku v Petrovcich aj na Duk-le položili kytice. jend

Vrútky spomínaliVo Vrútkach si 68.výročie SNP

pripomenuli 21. augusta pietnym aktom. Po slovenskej hymne člen Literárneho klubu Hany Zelinovej Milan Tuma predniesol báseň, po nej sa prítomnému zhromaždeniu prihovoril viceprimátor Vrútok Juraj Bado. V závere prehovoril za Klub vojenských výsadkárov

plk. Švrlo, ktorý pripomenul, aké je dôležité nezabúdať na našu minulosť. Za zvukov hymnickej piesne sa najprv položili vence k pomníku obetiam I. a II. svetovej vojny, potom časť účastníkov išla k Pamätníku Karvaša a Blahovca, druhá časť k pamätnej tabuli fran-cúzskych partizánov. Š. TICHÝ

Pietna spomienka vo Vrútkach. Foto: št

Tradície predkovObec Jarabina v spolupráci so

ZO SZPB v Jarabine zorganizova-la v polovici augusta už 9. ročník podujatia Slávnosti zvykov a oby-čajov obce Jarabina. Toto podu-jatie bolo spojené s oslavami 68. výročia SNP v Parku mieru, kde

účastníci položili veniec k pamät-níku padlým v druhej svetovej vojne. Žiak ZŠ Milan Štefaník predniesol báseň a predseda ZO SZPB Peter Herko slávnostný prí-hovor, v ktorom poukázal na za-čiatok a priebeh SNP a účasť ob-

čanov obce Jarabina a Litmanová v Povstaní. Hovoril tiež o význa-me SNP.

Po ukončení aktu sloven-skou hymnou podpredseda ZO SZPB Jozef Kovalčík poďako-val všetkým prítomným za účasť a zároveň pozval všetkých prí-tomných na druhú časť progra-mu, v ktorom dominovali ukážky ľudových remesiel s ochutnávkou tradičných ľudových jedál v jed-notlivých dvoroch našej obce pod názvom Od zrna ku chlebu.

Vyvrcholením osláv bol bohatý kultúrny program, ktorý pokračo-val v nedeľu športovým poduja-tím na ihrisku pri ZŠ

Na oslavách SNP sa okrem členov ZO SZPB zúčastnili aj predseda Obl. výboru Václav Ho-mišan, štátny tajomník MV SR Marián Saloň, konzulka Ukrajiny Oľga Benč a predstavitelia Zväzu Rusínov-Ukrajincov v Prešove pod vedením Petra Sokola a Pavla Bogdana. Peter HERKO

predseda ZO SZPB JarabinaPietna spomienka pri príležitosti SNP. Foto: P. Škotsko

Za účasti 16 súťažiacich sa v nedeľu 19. augusta na strelnici Jamina v Rudne nad Hronom uskutočnil v poradí už 18. novodobý ročník streleckej súťaže o Putovný pohár SNP. Súťažilo sa z malokalibrovej pušky na 30 rán.

V spoločnej kategórii dorastenci, kadeti, juniori a muži bola najlepšia trojica strelcov zo SŠK Ban-

ská Štiavnica. Výkonom 284 kruhov zví-ťazil 14-ročný Štefan Šulek. Druhý s 275 kruhmi bol 15-ročný Patrik Jány a tretí Pe-ter Lupták s 267 kruhmi.

V kategórii seniori A (46–59-roční) bolo poradie: 1. Ivan Bublák (ZO SZTŠ Sloval-co Žiar nad Hronom) 291, 2. Igor Lipták (SŠK Banská Štiavnica) 284, 3. Emil Ku-bík (ZO SZTŠ Rudno n. Hr.) 262 kruhov.

V kategórii seniori B (60 roční a starší) výkonom 273 kruhov zvíťazil Ľubomír Drbohlav (ŠSK Banská Štiavnica) pred Antonom Kuklom (ZO SZTŠ Žarnovica), ktorý mal 269 kruhov. Tretí skončil Miro-slav Sabaka (ZO SZTŠ Rudno n. Hr.) s 254 kruhmi.

Tieto trojice boli odmenené medailami a víťazi aj športovými pohármi.

Absolútnym víťazom sa opäť stal Ivan Bublák. Keďže predchádzajúci putovný pohár po troch víťazstvách získal už natr-valo, tentoraz mu predseda usporiadajúcej ZO Milan Šinkovič odovzdal nový. Jeho trvalým držiteľom bude opäť víťaz troch ročníkov po sebe alebo piatich celkovo.

Jozef PIECKA

Strelecká súťaž

Predseda ZO SZTŠ M. Šinkovič (vľavo) odovzdáva putovný pohár víťazovi súťaže I. Bublákovi. Foto: jp

Športoví strelci okresov Banská Štiavnica, Žar-novica a Žiar nad Hronom si tradične výročie SNP pripomínajú súťažou o Putovný pohár SNP. Nie inak tomu bolo aj pri príležitosti tohtoročného 68. výročia.

BOJOVNÍK / 18 4

VAŠE NÁZORY

Na odvážnych bojovníkov nesmieme nikdy zabudnúťOslavy SNP sú príležitosťou

pre pripomenutie veľmi dôleži-tých ideí, ktorými je vedená nie-len abstraktná veľká európska a svetová civilizácia, ale predo-všetkým náš národ a jeho štát.

Medzi týmito myšlienkami sú zásady ľudskosti, rovnosti, slo-body na prvom mieste.

Slovenské národné povstanie, ktoré si aj dnes pripomíname, je navždy zapísané v dejinách ako najsvetlejší moment v his-tórii Slovenska. Je tam zapísa-né práve pre zásady, za ktoré vtedy aj naši odbojári bojovali.

Na odvážnych bojovníkov so zbraňou v ruke, trpiacich ob-čanov a celé rodiny nemôžeme nikdy zabudnúť. Preto odo-vzdávajme štafetu uctievania si všetkých, ktorí neváhali položiť životy a zdravie za šťastnú bu-dúcnosť svojich detí. A deti ne-smú zabúdať na hrdinské činy otcov a starých rodičov. Proti-fašistickým odbojom vyjadrili naši občania svoj odpor, protest proti násiliu, proti ľudskému utrpeniu.Ľudí, ktorí v ťažkej dobe vy-

stúpili proti fašizmu a nacizmu je stále menej. Rednú naše rady, priatelia odchádzajú navždy.

Na druhej strane tých, ktorí sa usilujú o vzkriesenie fašiz-mu a nacizmu, je akosi stále viac. Pribúdajú ich spolky, šíri sa ich pakultúra, silnejú ich arogantné hlasy. A toto už nie je prejav historickej zákonitos-ti! To je prejav protihistorickej úchylky!

SZPB nemôže stále slabšími silami a s obmedzenými mož-nosťami pripomínať neľudskosť a vražednosť fašizmu a naciz-mu – a nabádať ďalšie generá-cie, aby sa nenechali učičíkať podvodnými heslami o tole-

rantnosti voči všetkému. To by mala predovšetkým robiť škola.

Na krátku dobu sa stalo Slo-vensko z milosti hnedej totality formálne samostatným štátikom, v skutočnosti poslušným sateli-tom. Ľudácky režim sa tu udržia-val za cenu potláčania slobody a za cenu fyzickej likvidácie svo-jich občanov, za ktorú dokon-ca ochotne platil. Perspektíva nášho národa bola v dlhodobom pohľade jediná: ako Slovania mali sme prežívať v postavení nevoľníkov či otrokov na nemec-

kých veľkostatkoch, zriadených na dobytej Sibíri.

V tých rokoch však takmer všetci slušní ľudia stáli na inej strane než vtedajší štátny režim.

Odboj, ktorý sa postupne zdvihol, nebol namierený proti štátu preto, lebo bol slovenský.

Bol namierený proti štátu preto, lebo to bol štát fašistický. Bol svojou podstatou protide-mokratický, násilnícky, neľud-ský. Bol v rozpore s celou vývo-jovou línou európskej kultúry, našej civilizácie – a v rozpore s vývojom nášho národa.

Toto je potrebné mať na pa-mäti, keď si spomíname na tie dávne, ťažké roky.

Prežívame hospodársky a sociálne ťažkú dobu, čo vy-tvára v ľuďoch nespokojnosť so stavom vecí a s vlastným po-stavením či vyhliadkami. V ta-kej situácii sú ľudia – a najmä mladí ľudia – náchylní veriť aj nereálnym sľubom a prikláňať

sa k radikálnym riešeniam. A práve s takými riešeniami prichádzajú neofašisti a neo-nacisti...

Proti tomu sa musíme posta-viť pri každej príležitosti, keď títo predstavitelia tmy a úpadku zodvihnú hlavy.

Som presvedčený, že tak ako kedysi, majú sa v tomto úsilí spojiť všetci slušní ľudia.

Odpor proti neonacizmu a neofašizmu je jednou z prí-ležitostí, ktorá môže zjednotiť celý náš súčasný parlament.

Antifašistom je predsa kaž-dý demokrat – kresťanský de-mokrat aj sociálny demokrat. Antifašistom je predsa každý liberál. Antifašistom je predsa každý slušný obyčajný človek. Proti neofašistom a neonacis-tom sa predsa úplne prirodzene postaví každá nezávislá osob-nosť...

Poslanci NR SR mali by svo-jimi osobnými vystúpeniami jednoznačne dávať najavo svoj postoj. Sme radi, keď takéto svoje postoje zverejňuje prezi-dent republiky, predseda vlády a ďalší ústavní činitelia. Orgá-ny štátnej moci a štátnej správy i orgány samosprávy majú po-vinnosť budovať hrádze proti novodobým hrozbám.

Hlavným dôvodom je to, že sa neofašisti a neonacisti začali grupovať, odvažujú sa vystu-povať na verejnosti a získavať ďalších a ďalších ľudí pre svoje úpadkové idey.

Zneužívajú na to hlásanie bezbrehej tolerantnosti.

Mocenské orgány musia za-brániť zoskupovaniu sa neofa-šistov pri príležitosti osláv 14. marca, že prominentom ľudác-keho štátu odhaľujeme busty – tak ako v Rajci pre Ďurčan-ského alebo v Košiciach pre Esterházyho. Pokračuje to ve-lebením Horthyho v Maďarsku a špekuláciou vydania vojnové-ho zločinca Csatáryho na Slo-vensko. Rôznymi rafi novanými úvahami o slobode a demokra-cii si niektoré skupiny dovoľu-jú spochybňovať holokaust či glorifi kovať tzv. Slovenský štát 1939–1945.

Zabráňme nebezpečenstvu narastania a oživovania fašiz-mu a extrémneho nacionaliz-mu. Ako mementa pre súčasné a budúce generácie.

Trvalo prehlbujme priateľ-stvá národov a národností zro-dené v krvavom boji proti fašiz-mu.

Pomaly odchádzajú spomedzi našich radov tí, čo si pamätajú utrpenie a hrôzy vojny. Odchá-dzajú aj funkcionári, ktorí mali skúsenosti.

Aj preto SZPB venuje veľa času príprave funkcionárskeho aktívu, novým členom, mladším generáciám, vnúčatám pria-mych účastníkov SNP a oslo-bodzovacích bojov na všetkých frontoch.

Organizujeme veľa škole-ní, vzdelávanie a poznávanie novších dejín Slovenska. Nav-števujeme pamätné miesta, organizujeme spomienkové podujatia, mnohokrát za účas-ti samospráv a miestnej štátnej správy.Ďakujeme primátorovi p.

Ftáčnikovi, starostke p. Roso-

vej a zastupiteľstvám Hlavného mesta Bratislavy za prinavráte-nie názvu Mosta SNP. Bolo to aj pričinením našich petícií a an-gažovanosti.Ďakujeme primátorom a sta-

rostom, ktorí nezištne spolu s nami organizujú spomienko-vé zhromaždenia k významným dňom novších dejín Slovenska.

Mrzí nás nedostatočná sta-rostlivosť o pamätné miesta, pomníky, vojnové hroby, napr. pomník II. paradesantnej bri-gády na Krpáčove je značne poškodený. Päť rokov, a nič sa nedeje. Pamätník v Kremnič-ke nemá majiteľa. Pamätník obetí v Melku a Mauthausene na cintoríne v Slávičom údo-lí v Bratislave je v zlom stave. Odstránené sú pamätné dosky osloboditeľov a SNP. Pri pre-daji budov sa novým majiteľom nezapísalo vecné bremeno – povinnosť ponechať pamätné dosky. To nepomáha k výchove a vzdelávaniu.

Z polotieňa bojového hrdin-stva stále zreteľnejšie vystupujú ľudské a mravné rozmery, kto-ré viac ako vojenský výsledok rozhodli a dodnes rozhodujú o osude slovenskej spoločnosti.

Protifašistický odboj bol his-torickým počinom, ktorý nám zachránil česť a svedomie – a umožnil nám taký vývoj, ktorý napriek všetkým zložitým a aj nepriaznivým povojnovým pe-ripetiám dospel až k súčasnej samostatnej a modernej Slo-venskej republike, ktorá si 1. 1. 2013 pripomenie 20 rokov trva-nia.

Vzdávame večnú úctu hrdi-nom padlým v bojoch za slobo-du. Pavol SEČKÁR

(príhovor predsedu SZPB na tohtoročných

oslavách SNP v B. Bystrici)

Odpor proti neonacizmu a neofašizmu je jednouz príležitostí, ktorá môže zjednotiť

celý náš súčasný parlament.Antifašistom je predsa každý demokrat – kresťanský

demokrat, aj sociálny demokrat. Antifašistom je predsa každý liberál. Antifašistom je predsa každý

slušný obyčajný človek.

Vojna a mierJe to známy titulok a od čias

Leva Nikolajeviča bol použitý často v rôznych súvislostiach. Skúsme sa zamyslieť, ako by ste vysvetlili význam slov vojna a mier. Pri slove vojna to pôjde rýchlo a ľahko. Mier bez slov „vojna“ alebo slov vojnu pripo-mínajúcich, to už bude o trocha dlhšie a ťažšie. Má význam sa nad tým zamýšľať v tejto súvislosti?

Existuje napríklad televízny program s názvom „Vojna ku-chárov“. Po predchádzajúcom pokuse defi novať vojnu nám môžu na um prichádzať rôzne, až groteskné situácie. Kuchár-ske zbrane vareška a panvica. Nesmieme zabudnúť na odpaľo-vané venčeky, kalorické bomby, fl ambované či pálivé kúsky, rôz-ne guľky, až po ohadzovanie sa tortami so šľahačkou. Boj o úze-mie v kuchyni, miesto v chlad-ničke – to už budú asi vojny v konfl iktných domácnostiach.

Vráťme sa k titulkom. Ako by asi vyznel titul „Mier kuchá-rov“? Trochu hlúpo. V mie-rovom období sa organizujú rôzne súťaže s presne určenými pravidlami. Niektoré pravidlá sa medzinárodne dohodli aj počas vedenia vojny. Boli sme a sme svedkami toho, že sa nie vždy dodržovali. S tým mierom to tiež nie je až také jednoznač-né. Pomyslite na rozdiel vo vý-zname viet: Mier pre nás, Mier na nás. Rozdiel je len v jednej predložke. Asi to ukazuje, aký je mier krehký a vojna nemilo-srdná.

Vojna a mier sú silné slová. Zvlášť pre tých, čo vojnu za-žili. Zvažujme ich používanie. V mieri žijeme už dlho, ale musíme byť obozretní. V rámci kuchárskej témy je na mieste záverečné odporúčanie: Dajte si krehký jablkový koláč.

Ján FORGÁCS

5 BOJOVNÍK / 18

Pred pobytom v prírode treba pamätať na riziko boreliózy

V prípade prisatia kliešťa ho bez problémov odstránime, keď ho chytíme pinzetou tesne pri koži a kývavými pohybmi z boka na bok ho vykývame.

„V žiadnom prípade nenatie-rame kliešťa žiadnymi masťami, olejmi či alkoholovými esencia-mi, pretože zvyšujeme možnosť preniknutia väčšieho množstva infekcie do organizmu. Po vybra-tí kliešťa miesto, kde bol prisatý, vymyjeme mydlom, vyplách-neme čistou vodou a potrieme dezinfekčným prostriedkom,“ od porúča Mária Tolnayová, ho-vorkyňa banskobystrického Re-gio nálneho úradu verejného zdra-votníctva (RÚVZ).

Kliešť trávi väčšinu svojho ži-vota na zemi alebo vo vegetácii a „striehne na svoju korisť“ na steblách trávy alebo v nízkom po-raste kríkov. Na Slovensku je na lymskú boreliózu premorených približne 10 percent kliešťov.

Ako rezervoárové zvieratá, na ktorých sa kliešť nasaje, sú v prí-rode drobné hlodavce, srnčia zver a vtáky. Prenos sa uskutočňuje prostredníctvom slín kliešťa, ale je možnosť prenosu infekcie aj výlučkami kliešťa mechanickým trením a zanesením obsahu do drobných poranení, prípadne pri jeho odstraňovaní.

„Všeobecne platí, že čím dlh-šie je kliešť prisatý, tým väčšia je pravdepodobnosť prenosu in-fekcie“, podotkla vedúca Odbo-ru epidemiológie RÚVZ Banská Bystrica Mária Avdičová. Na to, aby sa nákaza preniesla z infi ko-vaného kliešťa do organizmu, je

potrebných minimálne 12, podľa niektorých odborných údajov 24 a viac hodín.

Ide o ochorenie, ktoré, ak sa nezačne skoro liečiť, prechádza do druhého a tretieho štádia, keď postihuje kĺby, svalstvo a nervo-vý systém. Choroba však môže prebiehať aj s ľahkým klinickým obrazom, alebo úplne bezprízna-

kovo. Jediný spôsob liečby ocho-renia je liečba antibiotikami.

Lymská borelióza sa vyskytuje prakticky na celom území Sloven-ska. Laboratórne boli potvrdené najznámejšie prírodné ohniská jej výskytu na západnom Slovensku – okres Dunajská Streda, Topoľ-

čany, Nitra, Nové Zámky a Tr-nava. Na strednom Slovensku je to okres Banská Bystrica, Čadca, Žilina, Martin, Považská Bystrica, a na východnom Slovensku okres Humenné, Michalovce, Poprad, Prešov a Svidník. red TASR

Jedným z najznámejších ochorení, ktoré kliešte prenášajú, je pre človeka nebezpečná lymská borelióza. Najlepšou prevenciou pri voľnom pohybe v prírode je preto vhodný odev, obuv a použí-vanie repelentov. Po návrate z prírody je potrebné dôkladne si prehliadnuť celé telo vrátane vlasovej časti.

Čím dlhšie je kliešť prisatý, tým väčšia je pravdepodobnosť pre-nosu infekcie. Foto: TASR – F. Iván

Majitelia vozidiel DUSTER DACIA a ich prívrženci sa koncom augusta zú-častnili na jazde týchto terénnych vozidiel po bývalom vojenskom priestore Javori-na. Trasa viedla po bývalých vojenských cvičištiach a strelniciach s podrobným výkladom o jeho prevádzkovaní a osu-de vysťahovaných obci z tohto priestoru v päťdesiatych rokoch.

V tomto bývalom vojenskom priestore na Vinnom vŕšku sa nachádza aj pamätník vojakom a letcom, ktorí v tomto priestore 23. 4. 1944 prelietavali na lietadle LI – 2, číslo 30, na letisko Tri Duby so siedmimi členmi posádky a ôsmimi ranenými čes-koslovenskými a francúzskymi vojakmi a jednou ošetrovateľkou. Katastrofu pre-žili štyria členovia posádky a jeden rane-ný vojak.

Organizátori podujatia položili pri prí-ležitosti 68. výročia SNP veniec k tomuto pamätníku.

Celá akcia vyvrcholila streleckou sú-ťažou v krytej strelnici Majer v Zaľubici, a to deti zo vzduchovej pušky, ženy z ma-lorážky, a muži zo samopalu vzor 58.

Peter Herko, predseda ZO SZPB Jarabina

Súdiť niekoho so storočnými svedkami znamená neodsúdiťSlovenský zväz protifašistic-

kých bojovníkov (SZPB) jedno-značne preferuje, aby bol László Csatáry, podozrivý zo zločinov proti ľudskosti, uväznený pria-mo, na základe rozsudku sloven-ského súdu z roku 1948. Nové vyšetrovanie udalostí spred takmer 70 rokov je podľa zväzu komplikované a znamená pre ob-vineného šancu vyhnúť sa spra-vodlivosti. „Prípad Ladislava Nižňanského ukazuje, že súdiť niekoho so storočnými svedkami znamená neodsúdiť,“ povedal tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký.

Nové vyšetrovanie činov bý-valého veliteľa protipartizánskej jednotky Edelweiss Nižňanské-ho totiž narážalo na problémy aj pre vysoký vek svedkov a napo-kon zomrel prirodzenou smrťou skôr, ako mohol byť uväznený.

„Z našej strany je dôležité, aby sme požiadali o vydanie Csatá-ryho na Slovensko. Potom je na Maďarsku, aby ukázalo úprimnú snahu dosiahnuť spravodlivosť.

Fakt ale je, že v Maďarsku v po-slednej dobe znovu stavajú so-chy Horthymu a to nie je dobrý signál. Ak sa budú snažiť súdiť Csatáryho v Maďarsku, poskyt-nú mu šancu vyhnúť sa odsúde-niu,“ dodal Hradecký.

Krajský súd v Košiciach podľa štátnej tajomníčky rezortu spra-vodlivosti Moniky Jankovskej požiadal príslušný maďarský súd o informáciu, kde sa aktuálne nachádza László Csatáry, podo-zrivý zo spáchania zločinov proti ľudskosti počas druhej svetovej vojny. „Maďarská strana bola dožiadaná ohľadne toho, kde sa momentálne Csatáry nachá-dza. Nemôžeme vychádzať len z mediálnych informácií, ale po-trebujeme ich mať podložené,“ povedala.

Dodala, že v tejto mimoriadne citlivej kauze koná senát košic-kého súdu a Ministerstvo spra-vodlivosti (MS) SR sa len snaží byť informované a dohliadať na to, aby nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Csatáryho stíha z vojnového zločinu Budapeštianska vyšet-rovacia hlavná prokuratúra, na Slovensku však bol už po vojne odsúdený na trest smrti. Ak by košický súd potvrdil rozhodnutie o vine a rozsudok zmenil z tres-tu smrti napríklad na doživotie, mohlo by Slovensko požiadať maďarskú stranu o Csatáryho vydanie a rovno ho umiestniť do ústavu na výkon väzby.

„Podľa informácií, ktoré má MS SR k dispozícii, momentálne sa v spise vykonávajú procesné úkony. Až po zistení jeho pobytu a ostatných procesných úkonoch budeme vedieť bližšie povedať, ako sa bude ďalej postupovať,“ povedala Jankovská. „Najskôr musí mať senát, ktorý bude vo veci rozhodovať, informácie z maďarskej strany. Potom môže robiť ďalšie úkony, ktoré budú smerovať k rozhodnutiu,“ dodala s tým, že až po rozhodnutí môže súd požiadať o vydanie Csatá-ryho.

Maďarská prokuratúra 22.

septembra nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelá-rie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.

Maďarská polícia 97-ročného muža zadržala 18. júla, Budín-sky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozri-vého.

Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomáhania pri organizovaní deportácií približne 15 700 ži-dov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.

Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila ka-nadského občianstva až v roku 1997. red TASR

Cestaza poznaním

Ústava SRmá 20 rokov

Prijatím ústavy SR 1. septem-bra 1992 dala rodiaca sa Sloven-ská republika sama sebe a svetu jasne na známosť, kto sme, od-kiaľ prichádzame a kam ideme. Pri príležitosti 20. výročia od prijatia tohto dokumentu to uvie-dol prezident SR Ivan Gašparo-vič, ktorý bol v čase hlasovania o slovenskej ústave predsedom Slovenskej národnej rady. „Som presvedčený, že naša ústava ako základný zákon štátu obstála. Tých 20 rokov, ktoré uplynuli od jej prijatia až po dnešok, na-svedčuje, že Slovensko prijalo dobré strategické rozhodnutie o svojom smerovaní,“ uviedol prezident. Skutočnosť, že počas prvého dňa svojej samostatnej existencie bola SR uznaná 93 štátmi sveta podľa prezidenta potvrdzuje, že „sme svojou pred-chádzajúcou prácou pripravili pôdu pre kritickú mieru medzi-národnej dôvery, ktorú sme za ostatných 20 rokov nesklamali“.

Ústavu SR považuje Gašparo-vič za moderný dokument posta-vený na princípe národnom i ob-čianskom. „Naša ústava jasne deklaruje, že štátna moc pochá-dza od občanov. Naša ústava slú-ži ľuďom, občanom Slovenska. V tom je jej zmysel. Ako občan i ako prezident som hrdý na to, že Ústava SR získala uznanie mnohých svetových politikov i odborníkov na ústavné právo, čo svedčí o jej kvalite i medzi-národnej kompatibilite,“ uviedla hlava štátu.

Predseda NR SR Pavol Paška je presvedčený, že niektoré ko-rekcie Ústava SR potrebuje. „Za 20 rokov však ukázala, že tento základný dokument bol tvorcami pripravený dobre a krajina fun-guje. Ústava teda priniesla to, čo

sa od nej očakávalo,“ myslí si. Osobne sa však nebráni, aby sa urobili niektoré korekcie z po-hľadu moderných politických trendov 21. storočia.

Paška naznačil, že si vie pred-staviť silnejšie kompetencie pre prezidenta SR, keďže podľa jeho slov nie celkom zodpovedajú sile jeho mandátu, ktorý vzni-ká priamou voľbou všetkých oprávnených voličov. „Prezident volený priamo má oveľa silnejší mandát, ako volený politikmi, z tohto by mal vyplývať aj roz-sah jeho kompetencií,“ povedal Paška.

Premiér Robert Fico pripome-nul, že na Slovensku je už iba pár aktívnych politikov, ktorí hlasovali za ústavu. „Ja som mal to šťastie, že som pri tom hlaso-vaní bol a hlasoval som za. Ústa-va je postavená dobre, prešla nejakými zmenami, ale vôbec nepociťujem ja, ani moja vláda potrebu, aby sme prišli s nejakou novou koncepciou ústavy alebo s nejakou zásadnou novelizá-ciou. Ja by som s Ústavou SR vyslovil spokojnosť,“ povedal predseda vlády.

red TASR

Foto: TASR – M. Svítok

BOJOVNÍK / 18 6

Na Stretnutie generácií na Ka

Pri pamätníku na Kališti položilo vence a kytice množstvo delegácií i obyčajných ľudí.

Druhú svetovú vojnu odsúdila vo svojom príhovo-re podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková.

Po pietnej spomienke na Kališti sa členovia SZPB stretli v družnej debate.

Na Stretnutí generácií nechýbal ani europoslanec a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka.

Predseda SZPB Pavol Sečkár zdôraznil dôležitosť protifašistického odboja.

Pred slnkom sa niektorí ukryli do vojenských sta-nov, kde si pochutnali na dobrom guľáši.

Podpredseda Oblastného výboru SZPB Matej Kán a ďalší členovia počas pietneho aktu. Delegácia SZPB počas pietneho aktu.

Členovia miestnej skupiny nadšencov z obce Podkonice Kalište.

Na tohtoročnom Stretnutí generácií na Kališti sa zúčastnilo viac ako 3000 ľud

7 BOJOVNÍK / 18

lišti prišlo viac ako 3000 ľudí

Kalište sa môže pýšiť prekrásnym prostredím a prírodou. Podkoničania na Kališti tiež nechýbali.

Mužská spevácka skupina z Heľpy.Pohľad na izbu jedného z domov, ktoré sa zacho-vali dodnes.

Pri pamätníku si na Kališti každoročne pripomí-najú vypálenie obce.

Členovia SZPB si nenechali ujsť Stretnutia generácií.

Okrem guľáša si mohli návštevníci Kališťa po-chutnať aj na ďalších dobrotách.dí.

Spevácky súbor Seniori Optimisti pri JDS v Žiari nad Hronom

O dobrú náladu sa postaral aj Rudko Václavík hrou na harmonike.

Dvojstranu pripravili: luc, ah

BOJOVNÍK / 18 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍMilan Hodža(1. 2. 1878 – 27. 6. 1944) – POLITIK, PUBLICISTA

V rodine, z ktorej pochádzal Milan Hodža, sa formovali nie-len jeho morálne a charakterové vlastnosti, ale i národnostné cíte-nie a vzťah k Slovensku. Nečudo, veď Milan Hodža bol synovcom Michala Miloslava Hodžu, kto-rý sa spolu s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurba-nom ako predstavitelia vrcholné-ho obdobia slovenského národné-ho obrodenia navždy zapísali do histórie Slovákov.

Otec Milana bol rovnako ako jeho slávny strýko evanjelic-kým farárom a literátom, ale na syna mala veľký vplyv aj citlivá a múdra matka. Rodina bývala v malej horskej dedinke Sučany neďaleko Martina, kde sa Milan Hodža narodil 1. februára 1878. Mal iba desať rokov, keď mu zo-mrel otec. Matka sa musela pre-sťahovať do Štajerského Hradca, ale nadaného syna podporovala vo vzdelávaní. Chodil do gym-názia v Banskej Bystrici a od tre-tej triedy navštevoval šopronské gymnázium, kde sa ocitol v čisto maďarsko-nemeckom ovzduší. V škole sa mu darilo, vynikol ako stenograf, v piatej triede dostal prvú štátnu cenu a stal sa redak-torom mesačníka Gyorsíró La-pok. Onedlho ho však potrestali za to, že pri oslavách maďarského sviatku odmietol spievať maďar-skú hymnu. Od siedmej triedy študoval na nemeckom gymnáziu v Sibiu, kde vládla iná atmosfé-ra a vnímavý študent sa podrob-ne zoznámil s dielom Goetheho, Schillera, Ciceróna. Mal nadanie na jazyky a diela čítal v origináli. Postupne ovládal sedem jazykov – maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochor-vátsky, poľský. Po ukončení gym-názia pokračoval v štúdiu práva v Kluži a Budapešti, potom štu-doval vo Viedni, kde roku 1918 obhájil doktorát. O tri roky neskôr

sa stal profesorom novovekých dejín na Univerzite Komenského v Bratislave.

Medzitým sa oženil; za man-želku si zobral učiteľku Irenu Pivkovú, ktorá celý život – v ča-soch dobrých aj zlých – stála po jeho boku. Počas celého štúdia, ale aj neskôr ako politik, sa Mi-lan Hodža venoval publicistike a redaktorskej práci a vytvoril viaceré významné politické die-la. Jeho skutočným novinárskym krstom bola práca v Slovenských listoch, potom pracoval ako parla-mentný spravodajca v Budapester Abendblatte a stál pri zrode Slo-venského denníka. V roku 1920 vyšlo jeho dielo Československý rozkol, v ktorom sa zaoberal poli-tikou a historicko-spoločenskými pomermi na Slovensku. Zaobe-ral sa i dejinami slovenčiny, čím vyvolal polemiku o slovenskej spisovnej reči s Jozefom Škulté-tym. V rokoch 1930 až 1934 vy-dal v siedmich zväzkoch súborné dielo Články, reči, štúdie. V emi-grácii zasa napísal rozsiahlu knihu Federation in Central Europe, Re-fl ections and Reminiscences, ktorá vyšla v roku 1942 v Londýne; slo-venský preklad Federácia v stred-nej Európe vyšiel až v roku 1997. Roku 1944 napísal memorandum Európa na križovatke ciest.

Do povedomia verejnosti sa Milan Hodža, napriek rozsiahlej vedeckej publikačnej činnosti, zapísal ako politik. Jeho zásluhy a poslanie v domácej i zahranič-nej politike docenili na Sloven-sku až po novembri 1989. Pritom v rokoch svojej politickej kariéry bol významnou politickou osob-nosťou s vynikajúcim vzdelaním, ale predovšetkým so zmyslom pre spravodlivosť a čestný politický boj, čím sa zaradil medzi veľké postavy európskej politiky.

Stručne opísať dlhoročnú po-litickú kariéru Milana Hodžu je

zložité, veď svoje politické názory vyjadroval už v prvých článkoch v Slovenskom týždenníku, kde cieľavedome rozširoval národný

program o roľnícku otázku, hoci sa za to stal terčom kritiky kon-zervatívnych slovenských náro-dovcov. V roku 1905 sa ako dvad-saťsedemročný stal najmladším poslancom uhorského parlamentu a hneď v prvom prejave žiadal slobodu myšlienky, slobodné hla-sovacie právo, navrhoval daňovú reformu a vyjadril sa aj k národ-nostnej otázke. Roľníctvo sa sna-žil využiť aj vo voľbách v roku 1910, ale neúspešne, lebo voľby

boli zmanipulované a zo siedmich slovenských poslancov zostali v parlamente iba traja. Neúspech Hodžu nezlomil, naďalej veril

v politickú vzájomnosť slovan-ských národov monarchie, čo sa potvrdilo aj na slovanskom zjazde v Sofi i v roku 1910. Uvedomoval si, že národná otázka má aj sociál-ne črty, preto sa usiloval posilniť slovenskú strednú triedu, ktorá sa mala stať výrobnou triedou. Veľ-ké plány a premyslený program zastavila prvá svetová vojna, po-čas ktorej bol Milan Hodža odve-lený ako vojak do Trenčína. No aj v období nepokojov a neistôt

udržiaval kontakty s českými po-litikmi a stal sa signatárom Dekla-rácie slovenského národa. V roku 1919 založil Slovenskú roľnícku jednotu, z ktorej sa vytvorila Slo-venská národná a roľnícka strana. V rokoch 1922–1925 zastával funkciu ministra poľnohospodár-stva a tvoril a ovplyvňoval hos-podársku politiku prvej ČSR. No ani vtedy mu nezostala ľahostajná národnostná otázka, pokúšal sa o národnú dohodu so všetkými národnosťami. Tri roky (1926–1929) bol ministrom školstva a v roku 1932 sa stal opäť minis-trom poľnohospodárstva. Tento post zastával až do roku 1934 vo veľmi náročnom období vrcholia-cej svetovej hospodárskej krízy.

Vrcholom jeho politickej karié-ry bol post ministerského predse-du, ktorý zastával od 5. novembra 1935 do 22. septembra 1938. Bol prvým Slovákom vo funkcii pre-miéra prvej Československej re-publiky, pričom krátko vykonával aj funkciu ministra zahraničných vecí. V jeseni roku 1938 po po-litických zmenách v Českoslo-vensku a v Európe, odišiel Milan Hodža do Švajčiarska, potom bol istý čas vo Francúzku a v Anglic-ku, kde ho prezident Beneš vyme-noval za podpredsedu vlády Štát-nej rady v Londýne. Pre nezhody s Benešom, ale aj kvôli zdravot-ným problémom sa napokon roz-hodol odísť do Spojených štátov amerických, kde žil až do smrti.

Zomrel 27. júna 1944 v meste Clearwater na Floride a pocho-vali ho na Českom národnom cintoríne v Chicagu. Vo svojej po-slednej vôli vyjadril želanie, aby ho pochovali v rodnom Turci na Slovensku. Posledná vôľa bola vykonaná až roku 2002, keď jeho ostatky previezli a slávnostne uložili (aj s ostatkami jeho man-želky) na Národnom cintoríne v Martine. Jozef LEIKERT

– Mohol si vybrať. Stačilo pre-jsť na druhú stranu Moravy a za-chránil by si život, vyrozprával nám príbeh mladého nemeckého vojaka starý hrobár, ktorý mu na cintoríne vykopal hrob. Vy-strieľal na Rusov všetky náboje z automatu a pre seba si nechal posledný náboj v pištoli. Ten sa mu však zasekol, a tak si predĺ-žil svoj život o niekoľko minút. Červenoarmejci ho okamžite rozstrieľali, ani len poslednú ci-garetu mu nedali pofajčiť. – Ani on nedal možnosť pred smrťou zafajčiť si dvom mladým Ukra-jincom, ktorí mu ako prví prišli do rany – ospravedlňoval ich konanie hrobár.

Pri kopaní hrobu mi pomá-hali sovietski vojaci – pokračo-val. Nemca priniesli na rebríku a ruských vojakov na konskom povoze. Na všetko dozeral dôs-

tojník, ktorý odobral zastrele-ným vojakom doklady a osobné veci. Na vlastné oči som videl, ako z rebríka visí jedna ruka ne-meckého vojaka, na ktorej mal prsteň aj hodinky. Keď sme ho ukladali do hrobu, nemal už nič, myslím tým, nič hodnotného. Ak nepočítam pekné čižmy, čo-koládu, kvalitné cigarety, hole-nie, hrebeň a fľaštičku kolínskej. Všetci Nemci, ktorých som pred tým pochovával, mali kvalitnú hygienickú výbavu.

– Ten miešok mi dal ruský dôstojník, za to, že som mu po-choval jeho vojakov, vysvetlil. Ešte i teraz si z neho ušúľam občas cigaretu. Vtedy, keď som kopal hrob, drali sa mi na jazyk slova a melódia piesne: Hrobári hrobeček vykopali, ale ten môj leží v cudzej zemi. Nemám už na svete potešenie...

– Je to pekná pieseň, ale ten text ste trochu prerobili, namie-tol som.

– Áno, ale Nataša by to spie-vala takto – dostalo sa mi odpo-vede.

– Rusko je zvláštna krajina a má pozoruhodných ľudí, po-kračoval vo svojom rozpráva-ní. Aby som nezabudol, každý vojak mal pri sebe aj rezervný pár onúc. Dnes si už nikto nevie predstaviť, akou dôležitou sú-časťou ich výstroja, boli onuce. Vedel by som dlho rozprávať o tom, ako vyzerali nohy vojaka, ak ich nemal, alebo ak si ich ne-vedel poriadne omotať. No a títo vojaci v onuciach dokázali pora-ziť vyfešákovaných a kvalitne vystrojených Nemcov.

Veľa zabudnutých vecí nám na cintoríne alebo len tak pri pive vyrozprával starý hrobár. Celý

život prežil s lopatou a krom-páčom v ruke a vykopal pre ne-božtíkov tisíce hrobov od Bar-dejova až po Petržalku. Nežije už medzi nami, no pamätám si, ako ho rozčúlilo, keď sa dozve-del, niekedy v 80 rokoch, že na vysokú vežu sovietskeho vojaka na Slavíne vyliezol akýsi dob-rodruh. Povrávalo sa, že tá veľ-ká hviezda nad ním je pozlátená a dokonca je vraj zo zlata. Chcel sa obohatiť, no zasekol sa tam a museli zavolať hasičov, aby ho zvesili. Hroby sú však hanobené nielen vandalmi, ale aj tzv. zbe-rateľmi. Nelezú už do výšok, ale prekopávajú sa až ku kostiam nebožtíkov, prehŕňajú sa v nich a vyberajú z ich zvyškov pracky, gombíky z uniforiem, vyzname-nania, odznaky, dýky, poľné fľa-še, helmy, bajonety, hviezdy na čapiciach... proste všetko, čo sa dá medzi zberateľmi speňažiť. O tom, koľko bronzu z náhrob-kov padlých vojakov skončilo

v zberných surovinách, už ani nepíšem.

Nežije už starý hrobár medzi nami, no dozvedeli sme sa od neho príbehy, o ktorých sme sa v škole neučili. Neučili sme sa napr. ani o tom, ako je možné, že veterán v porazenej krajine poberal a poberá oveľa väčšiu penziu ako veterán vo víťaznej krajine. Nad touto nespravodli-vosťou si však už starý pán hla-vu neláme. V pokoji odpočíva v skromnom hrobe, v kúte cin-torína. Povráva sa, že chcel byť pochovaný v hrobe, ktorý si sám vykope. Príbuzní a choroba mu v tom zabránili.

Nechodievam nejako zvlášť často na cintorín, no stáva sa mi, že v povetrí občas zacítim vôňu tabaku, ktorá sa okolo neho ší-rila z vrecúška na tabak. Na ja-zyk sa mi derú aj slová piesne, ktorými sa vraj vyžalovala svetu neznáma Nataša – Hrobári hro-beček vykopali. Rudolf SLEZÁK

Hrobári hrobeček vykopali

Milan Hodža

9 BOJOVNÍK / 18

Belá – Dulice so 70-ročným Milanom Kollárikom. Bardejov 1 s 86-ročnou Ve-ronikou Kuľhavou. Čierny Balog s 84-ročnou Annou Sitárčikovou. Dunajská Streda s 89-roč-ným Imrichom Tomášom. Livov s 87-ročnou Máriou Trojanovičovou. Liptovská Porúbka s 90-ročným Ľudovítom Krčuľom. Liptovský Ján s 91-ročným Petrom Vodilom. Pohorelá s 90-ročnou Fran-tiškou Fúrovou, 70-ročným Já-

nom Petruškom a 69-ročným Karolom Krupom. Pribylina s 97-ročnou Ľud-milou Kováčovou, 96-ročným Pavlom Didekom a 83-ročným Jánom Zaťkom. Sliač so 77-ročným Jánom Paškom. Šarišské Čierne s 86-ročnou Annou Hoškovou. Trenčín 1: Mária Vraždová, 81 rokov. Zborov s 88-ročnou Eugé-niou Kopčákovou.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: MUDr. Imrich Sečanský 98 a Ján Minárik 91 rokov.• Bratislava 9: Viera Nosková a Ing. Ján Borota 87, René Žia-ková 84 rokov.• Bratislava 12: Karol Slamka 89 rokov.• Bratislava 15: Ing. Miroslav Zettl 92 a Roman Kaliský 90 rokov.• Bratislava 26: Mária Kolaro-vičová 91 rokov.• Brezno 1: Ján Poliak 65 ro-kov.• Badín: Ján Kosorín 83 a Mi-lan Kúkoľ 70 rokov.• Breznička: Jozef Knechta 84 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Jolana Pančíková 75 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Ing. František Řičánek 84 a Darina Pardupová 83 rokov.• Banská Bystrica – Fončor-da: Anna Miartušová 88 ro-kov.• Banská Bystrica – Rudlová: Paulína Kovalčíková 89 a Ján Uhrín 25 rokov.• Bardejov 1: Mária Krakov-ská 93, Alojz Fuňák 91, Anna Špáková 85, Mária Leščišino-vá 82, doc. Dr. Mária Janošová 60, Anton Slamený 55, Mgr. Darina Soroková 50 a Ing. La-dislav Olejár 45 rokov.• Bardejov 2: Mária Holevo-vá 88, Vlasta Barančíková 70 a Michal Jendrej 65 rokov.• Bardejov 3: Irena Hudáková 60 a Ján Jurišin 55 rokov.• Bežovce: Anna Sabovčiková 65 rokov.• Bracovce: Mária Ožvatová 83 rokov.• Bystré: Andrej Packo 70 ro-kov.• Čierny Potok: Helena Ko-žiaková 84 rokov.• Čaňa: Irena Mihoková a Voj-tech Bitto 70 rokov.• Čierny Balog: Mária Ca-banová 90, Ján Medveď 88, Amália Ťažká 86 a Antónia Kováčiková 83 rokov.• Ďapalovce: Anna Jenčová 88 a Mária Sukeľová 87 rokov.• Gerlachov: Júlia Pilárová 70 rokov.

• Holčíkovce: Mária Bochno-vá 88 rokov.• Hanušovce: Zuzana Sabová 86 rokov.• Hertník: Mária Lenártová 90 rokov.• Hrabské: Katarína Čižmáro-vá 84 a Ján Galuščák 60 rokov.• Chmeľová: Demeter Greňo 89 rokov.• Chtelnica: Mária Rešková 87 rokov.• Choňkovce: Ján Copko 85 rokov.• Jovsa: Anna Rošáková 86 a Mária Štofčíková 81 rokov.• Kremnica: Valéria Adamová 90 a Marta Hudecová 65 rokov.• Košice – Staré Mesto: Paulí-na Baťalová 86 rokov.• Kojšov: Anna Lazárová 90, Mária Fabišíková 86 a Zuzana Mervová 85 rokov.• Kráľovský Chlmec: Oľga Antalíková 85 a Anna Berna-rová 60 rokov.• Lastovce: Alžbeta Ivanocová 70 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Černohorská 87 rokov.• Liptovský Mikuláš: Anna Grešová 88 rokov.• Lipany: Žofi a Hardoňová 88 rokov.• Lisková: Mária Demková 84 rokov.• Lučenec 2: Anna Chlpošová 88, Blažena Filčíková a Irma Rafajová 70 rokov.• Levice: Alžbeta Kachničová 90 rokov.• Lenartov: Ján Macej 60 ro-kov.• Livov: Žofi a Dubjanská 92 rokov.• Ľubietová: Zuzana Filadel-fi ová 94 a Mária Vidová 50 rokov.• Marhaň: Mária Havirová 91 rokov.• Mikulášová: Andrej Rostoc-ký 88 rokov.• Medzibrod: Bartolomej Hraško 90 rokov.• Miezgovce: Juraj Trgyňa 50 rokov.• Melčice – Lieskové: Viera Miklášová 60 rokov.• Michaľany: Mária Jakabová 84 rokov.

• Malá Domaša: Anna Fečko-vá 86 rokov.• Michalovce 1: Marta Lešnia-ková 75 a Katarína Bernardzo-vá 65 rokov.• Michalovce 2: Ján Širka 89, Gejza Boor 86 a Jozef Sabo 85 rokov.• Nacina Ves: Oľga Koločay-ová 65 a Ján Popovič 60 ro-kov.• Nižný Žipov: Erika Matyso-vá 45 rokov.• Novosad: Mária Sotáková 82 a Imrich Moňák 65 rokov.• Očová: Pavel Mihál 89, Ján Lenár 82 a Juraj Holík 75 ro-kov.• Pohorelá: Anna Pompurová 92, Mária Maťúšová 84, Mária Uriašová 70, Ľudmila Krnáčo-vá a Jozef Fúr 65, Anna Koprá-šová 45 rokov.• Pezinok: Anna Dubínyová 86 a Jaroslav Skúpy 80 rokov.• Prievidza pri HBP: Agneša Mazaniková 84 rokov.• Petrovce: Ľubomír Čurlík 45 rokov.• Parchovany: Anna Ihnaciko-vá 90 rokov.• Rimavská Sobota 1: Helena Počilová 88, Júlia Červienko-vá 87 a Mgr. Ivan Gecko 65 rokov.• Rimavská Sobota 2: Pavel Mužík 92, Gabriela Jariabková 84, a Jozef Hukel 83 rokov.• Selce: Ľudovít Smatana 89 rokov.• Stará Ľubovňa: Anna Pri-stašová 86 a Žofi a Koščová 81 rokov.• Sučany: Mária Barančeková 89 rokov.• Senica: Mária Jarošová 85, Agneša Fritzová 84 a Dana Rosová 75 rokov.• Sobrance: Júlia Ivanková 90 rokov.• Snakov: Zuzana Klimkovská 89 rokov.• Sečovce: Štefánia Bačová 82 rokov.• Trenčín 1: Ondrej Dzúr 91, Štefan Richtárech 89 a Milada Dobiašová 87 rokov. • Trebišov 3: Bartolomej Stre-lec 93, Anna Stopková 85, Má-ria Rugovská 82, Oľga Pari-

muchová a Michal Bodnár 65 rokov.• Tisovec: Anna Rukavicová 86, Viera Vetráková 70, PhMr. Anna Maťková, Ružena Štu-lajterová a Ing. Pavel Koncoš 65, Leona Bálintová 55 a Mgr. Marta Svobodová 50 rokov.• Úbrež: Mária Maximová 89 rokov.• Veľké Revištia: Anna Sema-nová 81 rokov.• Vígľaš: Fekiač Ondrej 86 a Húšťavová Anna 85 rokov.• Vojčice: Mária Mikitová 83, Helena Šestáková 60 a Ing. Miroslav Olšakovský 55 ro-kov.• Valaská: Žana Babicová 90 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Michal Géci Lajoš 90, Ján Hadžala 88, Anna Homolová 87, Ľudovít Demeter 85, Anna Kopyová 81, Magdaléna Vodinská 80 a Jolana Petríková 60 rokov.• Vranov n/Topľou 3: Zuzana

Bačová 95, Alžbeta Soganičo-vá 86, Helena Sabolčaková 84 a Ing. Miroslav Popovič 55 ro-kov.• Veľaty: Ján Cap 89 rokov.• Veľké Kapušany: Marta Mi-chalová 85 rokov.• Varadka: Veronika Siváková 60 rokov.• Zborov: Serafi na Semaneko-vá 81 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Mária Libiaková 87 rokov.• Zvolen – Centrum 4: Otília Šefl ová 82 rokov.• Závadka n/Hronom: Mária Kohárová 93 rokov.• Žiar n/Hronom: Oľga Abra-hámová 82 rokov.• Žilina 1: Ján Lepiš 93, Vi-liam Michulek 89 a Anna Ho-lúbková 87 rokov.• OblV Žilina: Dagmar Dvor-ská 81 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme!

Ilustr. foto

Náš harmonikár má sedemdesiatkuKeď Rudkova harmonika tíško

znie, nášmu ušku lahodne to znie a naše srdcia pookreje!

Všetkým antifašistom na Slo-vensku je jeho výzor a predo-všetkým tóny jeho heligónky či akordeónu známy a bez neho sa nezaobíde v posledných rokoch takmer žiadna významnejšia ak-cia SZPB. Inak tomu nebolo ani 29. augusta na celoslovenských oslavách SNP v Banskej Bystrici. Jeho tóny prilákali aj vystupujúci súbor vokalistiek z Ukrajiny z pó-dia, po ich ofi ciálnom vystúpení si spoločne pri jeho heligónke zanôtili známe vojenské červe-noarmejské pesničky. To je náš

jubilant Rudko Václavík, ktorý sa 27. augusta dožil krásnych 70. na-rodenín.

Rudko, k Tvojim okrúhlym na-rodeninám Ti v mene rodiny anti-fašistov, známych, priateľov a, sa-mozrejme, svojom a všetkých čle-nov ZO SZPB v Čiernom Potoku želám pevné zdravie, rodinnej po-hody a aby počas osláv spomína-ných miest, keď tvoja „harmonika bude tíško hrať“, každý, ktorého tóny tvojej harmoniky potešia, Ti k Tvojím narodeninám zo srd-ca zatlieskal. Prajeme Ti pevné zdravie a aby Tvoje srdce a har-monika boli vždy súčasťou našich spomienkových stretnutí. Rudko, „mnoga leta, mnoga leta, živjó!“ Jozef PUPALA

predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku

BOJOVNÍK / 18 10

Spoločnena Chabenci

Účastníci stretnutia na Chabenci. Foto: J. Tomeček

Oblý a rozložitý vrchol Chaben-ca, 1955 metrov vysoký vrchol v hlavnom hrebení Nízkych Tatier, príjemným počasím privítal účast-níkov poznávacieho zájazdu Po sto-pách bojov 2. čs. paradesantnej bri-gády v SNP s prechodom Chabenca. Na počesť 68. výročia Slovenského národného povstania ho pripravil Klub vojakov ZV SR posádky Žili-na spoločne s Oblastným výborom SZPB zo Žiliny. Spoluorganizátor-mi boli Obecný úrad a ZO SZPB Ja-senie, Oblastný výbor SZPB Brez-no a Klub vojenských vyslúžilcov ZV SR z Brezna.

Na Magurke sme si pripome-nuli udalosti Slovenského národ-ného povstania a bojovú činnosť 2. čs. pdb. v SNP. Zoznámili sme sa s históriou Magurky – baníckej osa-dy – i jej pomocou povstaleckým vojakom a partizánom. Na náročný výstup cez Ďurkovské sedlo sa vy-dala 32-členná skupina. Po viac ako trojhodinovom výstupe prekrásnou prírodou sa na vrchole Chabenca stretli predseda Oblastného výboru

SZPB zo Žiliny Juraj Drotár a vedú-ci Org. odd. SZPB Viliam Longau-er s predsedom Oblastného výboru SZPB Brezno Jánom Šulejom. Po srdečnom zvítaní bolo čo obdivovať a spomínať. Udalosti z novembra 1944 sme si potvrdili slovami: „...prechod cez hrebene, Pochod smrti zvaný, je v našich spomienkach na-vždy zapísaný. Skaliská Chabenca by mohli rozprávať, ako bolo ťaž-ko smrti odolávať,“ ktoré na počesť 55. výročia SNP v básni Lomnistá dolina v Jasení začína napísal Miro-slav Cibula, rodák z Jasenia, žijúci v Prahe, každoročný účastník nášho stretnutia v Lomnistej doline. Slová tejto básne, v ktorej je zaznamenaná história občanov Jasenia a Lomnis-tej doliny v SNP, nás sprevádzali k Asmolovovej chate.

Starší účastníci zájazdu navštívili regionálne múzeum v Brezne. S po-vstaleckou históriou Horehronia ich zoznámil pplk.v.v. Jozef Schucz a po návšteve múzea obetí v Ne-meckej položili veniec k pamätníku obetí fašizmu.

Pri Asmolovovej chate nás priví-tala starostka obce Jasenie Helenka Kordíková a predseda ZO SZPB Jo-zef Babka. Pietnym aktom pri hrobe padlých partizánov sme vzdali úctu bojovníkom v SNP a obetiam fašiz-mu. Účastníkov stretnutia pozdravil Viliam Longaeur. V neformálnej besede sme spomínali na udalosti spred 68 rokov a rokov po povstaní, ktoré sa dotýkali života povstalcov i občanov tohto prekrásneho kraja.

Na zájazde sa zúčastnili členovia i nečlenovia SZPB, bývalí vojaci z povolania, profesionálni vojaci, učitelia, študenti, obyčajní ľudia i vzdelanci zo Žiliny, Vrútok, Marti-na, Dolného Kubína, Trenčína, No-vého Mesta n/Váhom, Brezna a Ho-rehronia, z Prahy a Jasenia. Aj nad-šenci z klubu 1. prz. praporu v SNP z Bratislavy. Podľa zásluhy boli oce-není Pamätným listom. Medzi nimi i 85-ročný plk. v.v. Mgr. Karel Benc

s manželkou. Stáva sa už pravidlom, že na tomto podujatí sa stretávajú tri generácie účastníkov: starí rodičia, deti a vnúčence. Toho roku boli zo Žiliny a Nového Mesta nad Váhom. Takto si odovzdávajme štafetu po-vstaleckej histórie.

So želaním dobrého zdravia a do-videnia sme sa rozlúčili v Lomnis-tej doline so starostkou obce Jasenie s prísľubom stretnutia v druhej po-lovici augusta 2013. Juraj DROTÁR

Spomienka na SNP v Pohronskom BukovciPod majestátnymi úbočiami Pra-

šivej leží obec Pohronský Bukovec. V časoch Slovenského národného povstania sa obec a jej okolie stali východiskovou základňou budova-nia nevyhnutných predpokladov pre vedenie partizánskeho boja v tejto oblasti a na Liptove. Nebolo by to možné bez ochoty, odvahy a najmä obetavosti miestnych obyvateľov.

Na tieto dni utrpenia, ale aj hr-dinstva spred 68 rokov a na obete protifašistického boja spomínali v sobotu 25. augusta občania Po-hronského Bukovca spolu so vzác-nymi hosťami pri pamätníku pod úpätím Prašivej. Pamiatke padlých sa prišli pokloniť podpredsedníčka

Národnej rady Slovenskej repub-liky Jana Laššáková, europosla-nec a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka, predseda SZPB Pavol Seč-kár, prednostka obvodného úradu v Banskej Bystrici Ľubica Laššá-ková, vojenský pridelenec Ruskej federácie v SR plk. Ščerbakov, zá-stupcovia základných organizácií a oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici a mnohí ďalší hostia a účastníci. Zvláštnej pozor-nosti sa tešila početná delegácia SZPB z Pezinka, ktorá sa zúčastni-la aj odhalenia pamätnej tabule ich rodákovi brig. generálovi in memo-

riam Karolovi Pekníkovi, padlému počas SNP v Pohronskom Bukovci. Je to pekný príklad družobnej spo-lupráce organizácií SZPB z rôznych kútov našej republiky.

Bohatý kultúrny program a ne-odmysliteľný guláš dotvárali uprostred hôr slávnostnú atmosféru podujatia, ktoré svojím obsahom a rozsahom dokumentuje aktívnu prácu základnej organizácie SZPB a jej dobrú spoluprácu s vedením obce, kde skoro každý tretí obyva-teľ je členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Bo-daj by sme mali takýchto základ-ných organizácií SZPB viac a viac.

Anton HOFFMANN

Po pietnej spomienke nasledovalo príjemné posedenie pri guľáši a iných dobrotách. Foto: ah

Zaujímavý zájazdZákladná organizácia SZPB

v Bernolákove v spolupráci s Klu-bom dôchodcov zorganizovala 18. a 19. júla zájazd do Osvienčimu a Krakova v Poľskej republike.

Prehliadka koncentračného vy-hladzovacieho tábora Auschwitz a Treblinka – Birkenau zanechala u účastníkov zájazdu nezabudnuteľ-nú spomienku na zverstvá, ktorých sa dopustili nemeckí fašisti počas 2. svetovej vojny.

Historické mesto Krakov a jeho pamiatky, najmä hrobky kráľov, potvrdili jeho výnimočnosť. Slušné ubytovanie a dobrá strava v hoteli Krystyna ukončili prvý deň zájazdu.

Druhý deň po raňajkách sme sa presunuli do Nového Targu na zná-me trhy. Veľký výber tovaru všet-kého druhu uspokojil aj najnároč-nejších kupujúcich. A tak spokojní a unavení sme sa druhý deň podve-čer vrátili domov. SZPB Bernolákovo

Pochod Skýcov – ZlatnoV sobotu 25.augusta partizánske

obce Zlatno a Skýcov opäť privítali tých, ktorí sa rozhodli uctiť si pad-lých i žijúcich hrdinov v boji za štát-nosť, slobodu a demokraciu v SNP.

Svojou účasťou tieto základné-hodnoty podporili aj členovia Zvä-zu vojakov SR, klubu Nitra – Zo-bor. Väčšina z nich absolvovala aj12,5-km turistický pochod Náuč-ným partizánskym chodníkom Zlat-no – Skýcov 2012.

Aktivita, organizovaná partizán-skymi obcami Zlatno a Skýcov, Oblastným výborom SZPB v Nitre, ZO SZPB Skýcov, Zlatno a Klubom slovenských turistov Zlaté Morav-ce, je už tradíciou, keď sa stretnú tí „skôr narodení“, ich deti a vnúčatá s cieľom uctiť si bojovníkov v SNP. V tomto roku je to už 68. výročie týchto bojov pod Tribečom.

S úctou sme si vypočuli slová za-kladateľa Náučného partizánskeho chodníka, obyvateľa Skýcova gene-rála Jána Husáka, aktívneho účast-níka v bojoch SNP.

Na tohtoročnom pochode sa

zúčastnilo 420 účastníkov . Naj-staršími boli dvaja 86-roční páni, najmladším 6-ročný žiak, ale boli aj mladší, ktorých sme videli so svojimi rodičmi a starými rodičmi „šlapať“ krásnou lesnou prírodou. Vnuci predsedu ObV SZPB v Nitre, Lucia a Ľuboš, prišli na tento po-chod až z Českých Budějovíc.

V Skýcove po ukončení pocho-du mali účastníci osláv 68. výročia

SNP možnosť vidieť ukážky práce policajného zboru SR a prezentá-ciu tu uskutočnili aj profesionálni vojaci z Územnej vojenskej správy v Nitre. Bolo sa na čo pozerať a vý-borne chutil aj guláš a rôzne nápoje, ktoré v tento teplý deň aspoň čias-točne ochladili naše organizmy.

Posilnili sa priateľstvá z minu-lých ročníkov pochodu a vznikli aj nové. F. CHUDA

Účastníci zájazdu do Osvienčimu. Foto: SZPB Bernolákovo Pietna spomienka bola súčasťou pochodu. Foto F. Chuda, ZVSR, klub Nitra – Zobor

11 BOJOVNÍK / 18

Nový most sa opäť volá Most SNP

Oslavy 68. výročia Slovenského národného povstania (SNP) boli 28. augusta 2012 spojené s premeno-vaním bratislavského Nového mosta na Most SNP. Na snímke jedno z dvoch historických lietadiel, ktoré predviedli ukážku bojovej akcie nad Dunajom. Foto: TASR – P. Neubauer

V rámci mestských osláv 68. výročia Slovenského národného povstania (SNP) 28. augusta v Bratislave uskutočnili slávnostný akt premenovania Nového mosta na Most SNP.

Podujatie, ktoré organizovalo Ministerstvo obrany SR, Obvod-ný úrad Bratislava, Hlavné mesto SR, Bratislavský samosprávy kraj, Staré Mesto a Slovenský zväz protifašistických bojovní-kov (SZPB), sa uskutočnilo aj s kultúrnym programom na Ryb-nom námestí. Nechýbala vojnová kolesová a pásová technika ani simulovaný boj dvoch lietadiel, ktoré niekoľkokrát nízko preleteli ponad Dunaj a most.

„Sme na netradičnom mieste, na promenáde, ale tesne pri moste,“ v príhovore zdôvodnil umiestne-nie tribúny a množstvo stoličiek bratislavský primátor Milan Ftáč-nik. Zároveň zhrnul petičné a ďal-šie snahy o návrat pôvodného ná-zvu Mosta SNP. Tie na minuloroč-ných oslavách 67. výročia povsta-nia na bratislavskom Námestí SNP uviedla starostka Starého Mesta Tatiana Rosová. Zmenu názvu vo februári schválilo zastupiteľ-stvo tejto mestskej časti a v marci aj mestskí poslanci. Ftáčnik tiež pripomenul veľkú obeť, keď pre most zbúrali veľkú časť Podhra-dia, synagógu aj Vydricu, ako aj súvislosti mesta s históriou SNP.

„Nám sa povstanie väčši-nou spája s Banskou Bystricou a stredným Slovenskom. Ale prá-ve v Bratislave sa v roku 1943 začalo s prípravami ozbrojeného vystúpenia slovenského ľudu. Tie uzavreli v decembri tzv. Vianoč-nou dohodou medzi občianskym a komunistickým odbojom, teda dvoma tímami, ktoré dovtedy spolu nekomunikovali, ale dali si za cieľ vyhnať fašistov,“ povedal Ftáčnik.

Podľa Rosovej treba hľadať pravdu a nebyť poplatný dobe, čím bola takmer pred 20 rokmi zmena pôvodného názvu na Nový most. „Splnili sme záväzok voči histórii,“ zakončila svoj príhovor staromestská starostka.

Aj predseda Oblastnej organi-zácie SZPB v Bratislave Ladislav Jača ocenil veľkú zásluhu mest-skej časti a mesta pri zmene ná-zvu. „Naši členovia už štyri roky chcú petíciou obnovu názvu, no pohlo sa to až návrhom starostky,“ pochválil Jača.

Základný kameň oceľového cestného závesného mosta vejáro-vého dizajnu položili 6. decembra 1967. Do prevádzky ho uviedli

26. augusta 1972 s názvom Most SNP. Tak sa volal do roku 1993 a odvtedy niesol názov Nový most. Od svojho otvorenia v roku 1972 patrí most medzi najpozoru-hodnejšie mostné stavby na svete.

V celkovej dĺžke 430,8 metra (m) je oceľový a zavesený na jednom 84,6 m vysokom pylóne. Má šírku 21 m a hmotnosť 7537 ton, celko-vá výška od základov po vrchol je 95 m a priemer kopule 32 m. Je

to jediný most v hlavnom meste, ktorý nemá žiadny pilier v Du-naji. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.

red luc TASR

Starosta obce, poslanci obec-ného zastupiteľstva, členovia miestnej organizácie SZPB, ria-diteľky škôl, členovia domácej jednoty dôchodcov a príbuzní vojnových obetí sa zhromaždi-li v pondelok 27. augusta pred Obecným úradom v Závažnej Porube. Potom sa odobrali k po-mníku padlých na nižnom kon-ci, kde poslanci Peter Lešťan a Vladimír Mlynček ml. položili veniec. Predseda MO SZPB D. Migaľa, poslanec OcZ v prí-hovore uviedol, že augustové udalosti a povstalecké obdo-bie pred 68 rokmi boli naplne-né odvahou, hrdinstvom, ale aj strachom a bolesťou. V októbri roku 1944 nemecké vojská hro-zili vypálením dediny a postrie-

ľaním všetkých mužov, ak sa nedozvedia mená partizánov. Obec však bola jednotná a pro-ti nepriateľovi vystupovala ako pomnožná bytosť. Ale aj tak. Spolu sedemnásť občanov obce zaplatilo svojím životom voj-novú daň. Niektorí padli v boji, viacerí boli popravení, zomreli zásahom granátu alebo míny, mnohí boli deportovaní do kon-centrákov. Materiálne škody boli obrovské.

Oživenie SNP pripomenu-lo boj za slobodu a demokra-ciu a vyjadrilo nevyhnutnosť uchrániť ľudstvo pred vojnovou tragédiou. Na záver slávnosti prítomní zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí.

- dm -

Miestna organizácia SZPB v Žarnovici, Mesto Žarnovi-ca a Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Žarnovica zorganizova-li na podvečer 68. výročia SNP stretnutie pri vatre na vrchu Skal-ka.

Prví účastníci sa nad Žarnovi-cou začali stretávať 28. 8. okolo 16.00 hod. Pokiaľ členovia DHZ pod vedením Ľuboša Zimana stavali vatru, deti sa radovali z púšťania šarkanov zabezpeče-ných organizátorom, ktorých letu napomáhal aj primeraný vietor. Krátko pred 17.30 hod. hasiči zapálili vatru a po členkami spe-váckeho zboru Žarnov zaspieva-nej štátnej hymne SR prítomných privítala podpredsedníčka MO SZPB Mária Števková. Potom zase deväť členiek SZ Žarnov pod vedením Irmy Dankovej a za

sprievodu harmonikárky Marty Staňovej striedavo nôtili ľudové i partizánske piesne. Prítomní sa mohli občerstviť cesnakovníkmi i viacerými druhmi tekutín od organizátorov, no, samozrejme, i z vlastných zásob. Vietor síce prial radosti detí pri púšťaní šar-kanov, ale z požiarno-bezpečnost-ných dôvodov neumožnil púšťať balóny šťastia. Účastníci dostali aj balóniky, igelitky a tužky. Jednot-livci i väčšie či menšie skupinky prichádzali postupne, niektorí pri vatre pobudli dlhšie, iní zase len krátko. Potešujúce je, že podľa prezenčných listín ich spolu bolo až 136, čo je oproti minulému roku účasť viac ako dvojnásobná. Boli medzi nimi aj dvaja poslan-ci MsZ v Žarnovici, a to Marián Baláž a Vladimír Danko. Nema-lú časť tvorili aj deti školského

veku, ktoré väčšinou prichádzali v sprievode rodičov. Keď už vatra bola „vhodná“ aj na opekanie, vy-užili to postupne asi dve desiatky účastníkov. Tí si vychutnali najmä opečené špekáčiky. Okolo 20-tej už bolo cítiť večerné ochladenie, ale sálajúca vatra prítomných dostatočne ohrievala. Atmosféru spríjemňoval nielen pohľad na ve-černú Žarnovicu, ale aj krásny vý-hľad na okolie. Na diaľku „prišiel“ pozdrav aj od účastníkov vatry nad susednou obcou Voznica, kde ju zapálili o 20.00 hod. Niekoľko minút pred 21.30 hod., keď v tom čase už ostávajúci prítomní mali všetko opečené i skonzumované a končili aj zásoby paliva, mohli členovia DHZ za všeobecného potlesku oheň zahasiť a urobiť aj ďalšie nevyhnutnosti, aby nedošlo k požiaru.

V mene organizá-torov poďakovanie za pomoc pri príprave vatry patrí OLZ Žarno-vica, Jánovi Mnichovi za poskytnuté suveníry, Karolovi Repiskému za balóniky, členkám SZ Žarnov a samozrejme aj všetkým ďalším, kto-rí pri podujatí nezištne pomohli.

Podľa počtu účast-níkov je predpoklad, že vatra zorganizovaná v Žarnovici na počesť hrdinov SNP bude aj budúci rok a stane sa tak postupne opäť tra-díciou. Jozef PIECKA

Povstalecká vatra Dôstojné oslavy

Starosta P. Baráni položil veniec aj k pamätníku padlým partizá-nom na Polčenom. Foto: - dm -

Opekanie pri vatre potešilo malých aj veľkých. Foto: jp

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVI (LVII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 16 znie: V Bratislave je opäť most SNP.Knihu posielame Eve Braklovej z Bratislavy.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Fazuľková polievka

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 450 g mrazenej zelenej fazuľ-ky, 3 stredne veľké zemiaky, 150 ml bieleho jogurtu, 2 lyžice hladkej múky, 2 lyžice slad-kej mletej papriky, 1 kocku bujónu (hovädzí alebo kurací), 1 lyžicu Dobroty zeleninovej príchute do jedál, soľ podľa chuti, 3 lyžice slnečnicového oleja, trochu kôprovej vňate.Ako na to: Do tlakového hrnca dáme olej, naň vysypeme mrazenú fazuľku a do nej

papriku, bujón, Dobrotu. Premiešame a vsypeme na kocky pokrája-né zemiaky. Zalejeme vodou natoľko, aby prikrývala zeleninu. Dáme dusiť. V tlakovom hrnci to trvá chvíľočku. Zatiaľ si zmiešame jogurt s hladkou múkou. Keď je zelenina uvarená, vlejeme do nej zmes jo-gurtu a múky. Premiešame a necháme povariť. Na záver ochutíme soľou a kôprovou vňaťou. Zdroj: Internet

pomoc:ARRUBA,OTARV,KLIA.

vel. II. part.brig. M. R.Štefánika(SNP)

skriňa,kasňa(arch.)

lítium

mestskéstrediskokultúry

výborne(z angl.)

premet(šport.)

značkacigariet

1. časťtajničky

ostrovv Karibiku(malý)

kosil

stolicaruskejfederácie

alebo,po rusky

zvratnézámeno

vtáktrópov

EČV NovéhoMesta

EČVMartina

naša bý va -lá mena

obor,po česky

liter,po česky

gréckepísmeno

3. časťtajničky

japonskésídlo

skratkaortopedie

českápredložka

kysličníkolova

prítokUralu

yterbium

egypt. boh slnka

spojka

pohrebnáhostina

umyl napovrchu

osobnézámeno

českýherec

naničhod-níci (expr.)

vzduch, pogrécky

osobnézámeno

modlitba,po latin.

hudobnástupnica

nikel

amer. m.meno

fyzikálnaveličina(zn.)

kartárskyvýraz

talianskepohorie

astát

obchodnáakadémia

rádiolo-kátor(zn.)

jestvujete

ruskápredložka

skratkarolády

severském. meno

čo, ponemecky

obrnenýtransportér

poľnámiera

rímskašestka

ukaz.zámeno

ruský letecký konštruktér

kobalt

značkaoerstedu

2. časťtajničky

i

hélium

Sedia dvaja chlapi vo väzení a jeden sa pýta druhého:

– Za čo sedíš?– Za ozbrojený prepad banky.

A ty?– Ale... ja kvôli sliepkam.– Kvôli sliepkam?– Hej. Svine jedny, vyhrabali

svokru.* * *

Zastaví šofér s autom pri pros-titútke:

– Čo spravíš za 100 euro?– Všetko!– Tak sadaj, ideme betónovať.

* * *Policajti nájdu pred kinom ľud-

skú hlavu.Jeden hovorí druhému: „Ja bu-

dem hovoriť a ty zapisuj.“„Máme tu hlavu pred kinom.“ „Kino s akým i?“„Neviem... kopni ju radšej pred

bufet.“ Zdroj: Internet

HISTORICKÝ KALENDÁR19. augusta1944 – Druhá svetová vojna: V Paríži vypuklo mohutné protinemecké povstanie.

20. augusta1944 – Anglo-americké letectvo bombardovalo rafi nériu v Dubovej.

21. augusta1944 – V Dumbarton Oaks pri Washingtone sa zišli delegáti Veľkej Bri-tánie, USA, ZSSR a Číny, aby sa poradili o vytvore-ní náhrady za zaniknutú Spoločnosť národov. Jej nástupcom sa mala stať Organizácia Spojených národov (OSN).

23. augusta1939 – Predstavitelia Ne-mecka a ZSSR podpísali v Kremli pakt o neúto-čení – Pakt Ribbentrop - Molotov.

1944 – V Rumunsku sa začalo protifašistické povstanie.

25. augusta1944 – Spojenecké jed-notky oslobodili Paríž.

28. augusta1944 – Prezident Jozef Tiso dal súhlas na ob-sadenie územia sloven-ského štátu nemeckou armádou a odzbrojenie tzv. nespoľahlivých slo-venských jednotiek.

29. augusta1944 – Vypuklo Sloven-ské národné povstanie (SNP).

30. augusta1944 – V Banskej Bystri-ci začal vysielať Slobod-ný slovenský vysielač.

Zdroj: TASR

Z talianskeho stredomorského ostrova Sardínia po-chádza zrejme najdlhšie žijúca rodina na svete, infor-movali noviny La Nuova Sardegna s odvolaním sa na Guinnessovu knihu rekordov. Tá údajne sedem rokov pátrala na všetkých kontinentoch po takejto rodine. Consolata Melisová, ktorá je najstaršou spomedzi de-viatich súrodencov, oslávila v auguste 105. narodeni-ny. Väčšina bratov a sestier oslávenkyne patrí medzi deväťdesiatnikov. Samotná Consolata má deväť detí, 24 vnukov a 25 pravnukov. Celkove majú súrodenci z obce Perdasdefogu na Sardínii 818 rokov, čo im za-ručuje svetový primát. red TASR

Najdlhšie žijúca rodina

S arménskymi výtvarníkmiV centre hlavného mesta

Jerevanu, v ateliéri známeho výtvarníka Vagaršaka Sar-kisjana, je dostatok miesta pre tvorivú činnosť a na prijímanie hostí. Tých je u Vagaršaka vždy dostatok. Aj pri mojej návšteve tu se-deli dvaja. Maliar Suren Sa-farjan nebol skúpy na slovo a sochár Lev Tokmadžan si nenechal ujsť príležitosť, aby vyjadril svoj názor na umelecké dianie vo svojej krajine. Ich zásluhou som mal dosť času zoznámiť sa s históriou Garni a Gegardu. Prekvapila ma ich podrobná znalosť histórie týchto sta-rodávnych miest, ktoré mali veľký vplyv na rozvoj ume-nia a vedy. S nadšením ma viezli k jazeru Sevan, kde Sarkisjan maľoval chrámy nad jazerom s podmanivým západom slnka.

V sprievode skupiny som dlhšie pobudol v jerevan-skom múzeu Martirosa Sa-rojana. Vynikajúca tvorba tohto umelca zvýrazňuje v celej šírke jeho veľkosť a popredné miesto vo vý-tvarnom umení Arménska. Emocionálne na mňa zapô-sobila najmä jeho „Svadba“.

Na ceste do Ečmiadzine mi L. Tokmadžan oznámil, že práve tam sa stretnem s jeho prácami. Po príchode som obdivoval jeho rezbár-ske diela na kmeňoch stro-mov, ktoré natrvalo zostanú v mieste svojho zrodu.

V hoteli Arménsko som sa zjavil vždy iba na skok,

lebo každý deň som mal na minútu naplánovaný. Nav-štívil som Múzeum národ-ného umenia Arménska, pamätník Davida Sasun-ského (vytvoril ho sochár J. Kočar) a kaviarničky na

hlavnej triede. Pripomínali mi parížske zákutia, akoby mesto na Seine sa presťaho-valo v tej chvíli akurát sem. Bol som nielen spokojný, ale nesmierne šťastný. Ve-rím však, že svojich armén-

skych priateľov uvítam aj u nás, aby som ich zoznámil s krásnymi a pre výtvarní-kov neobyčajne úchvatnými obrazmi mojej domoviny.

Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Rezbárske diela v kmeňoch stromov. Foto: gs