BOJOVNÍK1515D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

26. 7. 2012Ročník LVII Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 5

Horúčavy „prajú“ potravinovýmnákazám

str. 8

SNP vypuklo, keď mal 22 rokovstr. 11

Slovenskí vojnoví parašutisti

ISSN 03223-2018

S maďarskou prokuratúrou je možné súhlasiť v tom, že vyšetrovať vojnové zločiny takmer 70 rokov po vojne je veľmi náročné. Svedkovia už väčšinou nežijú a aj tí, čo ešte môžu svedčiť, sú už vo vysokom veku. Každý policajt vie, aká je ľudská pamäť nespoľahlivá a ako ťažko sa trest-né činy rekonštruujú už pár mesiacov po uda-losti.

Dokázať dnes Lászlóovi Csatárymu jeho činy z konca vojny je určite zložité, nakoniec, pamä-táme si, ako sa zamotával aj súd so slovenským zločincom Ladislavom Nižňanským. Svedkovia sa nevedeli zhodnúť, menili svoje výpovede... Nakoniec zomrel nepotrestaný.

V Csatáryho prípade však doslova svieti nie-čo oveľa horšie. Podozrenie, že v prípade ma-ďarských orgánov dlhé roky chýbala samotná vôľa pustiť sa do riešenia kauzy. Podľa riadite-ľa Centra Simona Wiesenthala Efraima Zuroffa boli maďarské úrady štyri roky dozadu informo-vané o okolnostiach prípadu, ako aj o tom, že hľadaný zločinec je na ich území.

Nekonali. V septembri 2011 dostali k dispozí-cii dokonca aj Csatáryho budapeštiansku adre-su. Koncom septembra začali pomaly vyšetro-vať, ale najhľadanejšiemu nacistickému zločin-covi nezobrali ani len pas, aby mu znemožnili opustiť krajinu.

Nikto ho nevypočúval, bez problémov si naží-val vo svojom peknom byte ďalej. Až potom, čo ho v Budapešti bez problémov kontaktoval The Sun a vysmial sa tak celej maďarskej polícii do očí a začali ju kritizovať domáce aj zahraničné osobnosti, napokon Csatáryho zadržali. Zatiaľ dostal tridsať dní domáceho väzenia... Možno to bolo spôsobené len lenivosťou konkrétnych ľudí v maďarských inštitúciách, ktorým sa do riešenia komplikovaného prípadu jednoducho nechcelo.

Hoci pri pomyslení na stovky detí, ktoré tento človek poslal do koncentračných táborov, takáto lenivosť skutočne mrazí. Lenže Csatáry bol len hrdlorez, vykonávateľ protižidovskej legislatívy horthyovského režimu. A prvé zákony zamerané proti Židom podpísal sám Horthy, ktorému za Orbána v Maďarsku stavajú sochy a oslavujú ho ako národovca.

Celý štát sa tak dostáva do zlého svetla, pre-tože za takýto patriotizmus ich v Európe nikto okrem extrémistov chváliť nebude. Nakoniec povesť maďarského národa zachraňovalo desať mladých ľudí, ktorí pred Csatáryho bytom pro-testovali proti nacizmu. Desať statočných sa už našlo...

Prechod hrebeňom Nízkych Tatier, ktorý nesie čestný názov Prechod SNP sa uskutočnil za účasti 125 vy-sokohorských turistov od 1. do 7. júla. Vtedy, pred 68. rokmi, sa hory

Nízkych Tatier stali najvýznamnejším oporným bodom vojakov a partizá-nov, ktorí cieľavedome a rozhodne pripravovali a vystúpili proti fašistic-kým votrelcom na Slovensku.

Organizátori národného povstania a partizánskeho boja prichádzali z vý-chodu. Boli to skúsení velitelia z Ruska, Ukrajiny, Bieloruska – Jegorov, Velič-

Na zamyslenie:Na zamyslenie:SABATIERSABATIER

LUCIA ILLANITZOVÁ

Desaťstatočných

Predsedníctvo hodnotilo aj plánovalo

Rokovanie Predsedníctva ÚR SZPB. Foto: Bojovník

Prvýkrát od XV. zjazdu Slovenské-ho zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) rokovalo 12. júla Predsedníc-tvo Ústrednej rady SZPB. „Bolo to prvé Predsedníctvo po XV.zjazde SZPB, kto-

ré sa zišlo kvôli tomu, aby zhodnotilo prípravu a priebeh zjazdu, vyhodnotilo diskusiu a stanovilo spôsob prerozdele-nia kompetencií, ako aj spôsob plnenia uznesení zjazdu,“ informoval dvojtýž-

denník Bojovník tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký.

Ako dodal, Predsedníctvo sa zaobe-ralo aj praktickými otázkami prípravy porady tajomníkov oblastných výbo-rov, ale najmä zabezpečenia dôstoj-ného priebehu osláv 68. výročia SNP, Karpatsko-duklianskej operácie (KDO) a storočnice narodenia kapitána Ná-lepku. Na rokovaní prebrali členovia Predsedníctva obsahové a organizačné zabezpečenie, ako aj rozpočet spomien-kových osláv SNP a KDO.Členovia Predsedníctva tiež schválili

Smernicu SZPB pre udeľovanie ocene-ní a vyznamenaní a vyhodnotili rozpo-čet zjazdu. Za predsedu Historicko-do-kumentačnej komisie schválili Juraja Drotára a za predsedu Komisie učite-ľov, žien a mládeže Ladislava Jaču.

Na medzinárodnej konferencii Ute-čencov, vyhnancov a obetí fašizmu, ktorá sa bude konať v polovici septem-bra v Kyjeve, bude Predsedníctvo ÚR SZPB zastupovať Juraj Drotár. Dele-gácia SZPB tiež pocestuje na výstavu umeleckých artefaktov venovaných kpt. J. Nálepkovi a na odhalenie pamätníka slovenským obetiam druhej svetovej vojny na Ukrajinu. red

Prechod Nízkymi Tatrami

Na Pochode SNP sa zúčastnilo 125 turistov. Foto: vl

(Pokračovanie na str. 2)

Kde niet poznania minulosti, nemôže byť vízia budúcnosti.Kde niet poznania minulosti, nemôže byť vízia budúcnosti.

BOJOVNÍK / 15 2

Prechod Nízkymi Tatramiko, Kvitinskij, Asmolov, Skrip-ko a veľa ďalších. Medzi nimi aj statoční Slováci Bielik a Kalina. Latiborská hoľa, Zámotská hoľa a Prašivá v Nízkych Tatrách ich prijali „z neba“, aby vybudovali mohutný partizánsky odboj pre urýchlenie postupu Červenej ar-mády k oslobodeniu Slovenska.

Aj v tomto období z hlbokej úcty a vďaky vysokohorskí tu-risti nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Nemecka a zo Švajčiar-ska sa vydali na sedemdňový pre-chod hrebeňom Nízkych Tatier. Po prijatí organizátorov prechodu na obecnom úrade v Telgárte a po-ložení kytice kvetov k pomníku SNP za účasti predsedu a tajom-níka Oblastného výboru v Brezne Jána Šuleja a Antona Pôbiša a sta-rostky obce sa vydali turisti z Tel-gártu na Kráľovu hoľu, Homôlku, Čertovicu, Ďumbier, Chopok,

Chabenec, Magurku, Ďurkovú, Zámotskú hoľu, Prašivú, Dono-valy, Jelenskú skalu a na Španiu Dolinu. Tu si kyticou horských kvetov turisti uctili životy a ťažké boje partizánov a vojakov pri po-mníku baníka-partizána.

Vysoké horúčavy, búrky a ani dve vážne zranenia neodradili tu-ristov k splneniu daného cieľa.

V Španej Doline účastníkov prechodu privítali starosta obce Marián Slobodník, členovia Ba-níckeho bratstva Herrengrund, riaditeľ KST v Banskej Bystrici Dušan Kaliský, predseda historic-ko-odbojovej skupiny partizánov na Slovensku a v zahraničí Ján Rýs a delegácia oblastného výbo-ru SZPB v Banskej Bystrici vede-ná Jezefom Gibalom.

Štyridsiatyôsmy ročník Precho-du SNP Nízkymi Tatrami s medzi-národnou účasťou bol ukončený.

Viliam LONGAUER

(Dokončenie zo str. 1)

Účastníci prechodu Nízkymi Tatrami. Foto: vl

4. JÚLPredstavitelia Viedne od-

stránili z centrálnej triedy Dr.-Karl-Lueger-Ring tabuľky s jej pomenovaním po zosnulom starostovi a premenovali ju podľa viedenskej univerzity na Universitätsring. Ring niesol meno bývalého starostu niekoľ-ko desaťročí. Lueger v rokoch 1897 až 1910 na čele metropoly habsburskej ríše rozšíril vodo-vodnú sieť zásobujúcu Viedeň čerstvou alpskou vodou, zavie-dol systém mestskej hromadnej dopravy a posilnil sociálne služ-by. Otvorene však obhajoval antisemitské názory, ktorými sa inšpiroval aj Adolf Hitler, ktorý tam vtedy pôsobil.

6. JÚLNemecký nacistický vodca

osobne zasiahol, aby chránil ži-dovského muža, ktorý mu bol počas 1. svetovej vojny velia-cim dôstojníkom. Vyplýva to z listu z augusta 1940, ktorý ne-dávno v Nemecku objavili. Šéf jednotiek SS Heinrich Himmler v ňom uviedol, že sudcu Erns-

ta Hessa majú ušetriť perzekú-cie „na želanie führera“. Hess v 1. svetovej vojne krátko velil Hitlerovej jednotke vo Flám-sku. Ako sudca pôsobil do roku 1936, keď musel z práce odísť pre rasové zákony. Neskôr Hit-lerov príkaz na jeho ochranu zrušili, a tak zvyšok vojny strá-vil v otrockých prácach, zomrel až v roku 1983. Jeho sestra však zomrela v Osvienčime.

8. JÚLNa vojenskom cintoríne na se-

vere Francúzska poškodili pod vplyvom alkoholu štyria matu-ranti hroby 51 nemeckých voja-kov, ktorí zahynuli počas 1. sve-tovej vojny. Páchatelia povyťa-hovali drevené kríže a použili ich na založenie ohňa. Paríž „strašné znesvätenie“ v Saint-Étienne-à-Arnes ostro odsúdil. Na cintoríne pochovali vyše 12-tisíc vojakov, zväčša Nemcov. Incident sa odo-hral krátko predtým, ako sa lídri Francúzska a Nemecka prezident Francois Hollande a kancelár-ka Angela Merkelová stretli pri príležitosti 50. výročia povoj-

nového zmierenia medzi oboma štátmi.

10. JÚL Viac ako 30 cintorínov, na kto-

rých sú pochovaní vojnoví zajat-ci z 2. svetovej vojny a niekdaj-ších táborov nútených prác lokalizovala počas 12-dňového

pobytu na Urale skupina maďar-ských vedcov s podporou Európ-skej únie. V meste Okťabrskij sa stretli s predstaviteľmi volž-ských Nemcov a so synom ma-ďarského vojnového zajatca.

Vedcov počas tisícok preces-tovaných kilometrov sprevádza-li zástupcovia verejnoprávnych médií, ktorí nakrútili viacero reportáží a dokumentárnych fi l-mov.

15. JÚLČlen obecnej rady v talianskej

dedinke Pieve Saliceto chce ta-mojšiu školu pomenovať po fašistickom vodcovi Benitovi Mussolinim. Giovanni Iotti zo strany Ľud slobody, ktorú zalo-žil bývalý premiér Silvio Ber-lusconi, to zdôvodňuje tým, že kontroverzná postava dejín tam v roku 1902 krátko vyučova-la. Mussolini si uzurpoval moc v krajine v roku 1922 a krátko nato nastolil v krajine tvrdý to-talitný režim. V roku 1945 pri pokuse o útek do Švajčiarska ho partizáni zatkli a popravili.

Francúzska nacionalistická líderka a neúspešná kandi-dátka na prezidentku Marine Le Penová zažaluje americkú speváčku Madonnu. Dôvodom je, že počas svojho koncertu vykreslila predsedníčku Ná-rodného frontu ako nacistku. Na Madonninej videoprojek-cii sa totiž objavila s hákovým krížom na čele. Strana násled-ne pohrozila, že ak sa rovna-ká situácia zopakuje aj počas Madoninho koncertu v Paríži, podá na ňu žalobu.

18. JÚLMasový hrob, o ktorom sa

predpokladá, že skrýva telá srbských civilistov zabitých počas vojny v Kosove v rokoch 1998-99, ťažko poškodil požiar. Uviedla to v utorok vo vyhlá-sení misia EÚ v Kosove (EU-LEX). Podľa súdneho experta EULEX-u Alana Robinsona znamená požiar „značnú pre-kážku“ v úsilí o skúmanie teré-nu v obci Žilivode, kde sa majú nachádzať telá 26 srbských obe-tí. Výkopové práce v dôsledku ohňa pozastavili, dodal podľa agentúry AP Robinson. Srbský minister pre Kosovo Goran Bogdanovič povedal, že požiar mohol byť založený úmyselne, aby sa prikryli stopy po zavraž-dených, ktorí boli nahádzaní do jamy. Zároveň vyzval na vyšet-rovanie okolností. Príčina jeho vypuknutia totiž doposiaľ nie je známa, citoval srbský server vesti.online.rs.

Počas kosovskej vojny zahy-nulo takmer 10 000 ľudí a naj-menej 1800 ďalších je naďalej nezvestných. (ao)

stalo saVO SVETE

4. 7.–18. 7. 2011

Smútočnou tryznou na židovskom cinto-ríne a pietnou spomienkou pri pamätníku Cesta bez návratu na mieste deportačného zberného tábora z roku 1942 si 1. júla v Ži-line uctili pamiatku miliónov obetí holo-kaustu z čias druhej svetovej vojny a vyčí-ňania nacistického režimu.

„V Žiline žilo pred druhou svetovou vojnou približne 3000 Židov. Väčšina sa už nikdy nevrátila z koncentračných tá-borov. Tí, ktorí priam zázrakom prežili, sa už nemali ku komu a kam vrátiť, preto sa nechtiac rozpŕchli po svete. Dnes nás tu je sotva pol stovky, no napriek tomu nezabú-dame na našich predkov,“ uviedol predse-da Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl.

Pravidelné pripomínanie vojnových hrôz

má podľa neho stále aktuálny význam. „Žiaľbohu, dennodenne sa presviedčame, že ľudstvo je asi nepoučiteľné. Po straši-delné príklady genocíd nemusíme zachá-dzať do hlbšej histórie. Stačí si spomenúť, čo sa dialo pred pár rokmi na Balkáne či súčasnú situáciu v niektorých afrických krajinách,“ prízvukoval Frankl.

Súčasťou tradičného podujatia, na ktoré hostitelia zakaždým pozývajú svojich ro-dákov a ich potomkov, bola aj prednáška o budúcnosti budovy žilinskej Neologickej synagógy. Tamojšie občianske združenie Truc sphérique sa s odhodlaním pustilo do rekonštrukcie vzácneho architektonického objektu. Po uvedení do pôvodného stavu ho chce premeniť na kultúrno-spoločenské centrum. red TASR

Smútočná tryznaPríjemné stretnutieČlenovia a sympatizanti Klubu zväzu

vojakov SR v Novom Meste nad Váhom sa stretli na členskej schôdzi. Schôdzu vie-dol Kamil Krištofík, ktorý privítal hostí i všetkých ich členov a sympatizantov. Pred-seda Rady Klubu ZVSR v Novom Meste

nad Váhom Štefan Bumbál sa prihovoril prí-tomným a jubilantom za obdobie máj – au-gust 2012; odovzdal pri príležitosti ich vý-znamného životného jubilea Pamätný list od Zväzu vojakov SR. Správu o činnosti Rady klubu od VČS predniesol jej člen Jozef Pu-

tirka. Spestrením schôdze bolo i vystúpenie spevokolu Zvonky z Klubu dôchodcov v Novom Meste nad Váhom, kde sa aj členská schôdza uskutočnila. Je dôležité, že členovia Klubu ZVSR v No-vom Meste nad Váhom sa schádzajú pravidelne, majú sa vždy o čom porozprávať a pospomínať.

Text a foto: Viliam Solovič

3 BOJOVNÍK / 15

Maďari našli Csatáryho ako poslední

Za veľkého mediálneho hrmotu maďarská polícia 18. júla zatkla momentálne najhľadanejšieho nacistického zločinca Lászlóa Csatáryho (97) v jeho byte v elegantnej štvrti v Bu-dapešti a vzhľadom na vysoký vek mu namiesto väzby naria-dila 30-dňové domáce väzenie. Csatáry, ktorý bol v roku 1944 veliteľom košického geta a podľa Centra Simona Wiesentha-la (SWC) je spoluzodpovedný za smrť viac ako 15 000 ľudí, v stredu 18. júla budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 po-vedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti. „Mesiace som pracoval, na výsluch som zobral poznámky, ktoré pripojili k mojej výpovedi,“ povedal.

Zdá sa, že maďarská spravodlivosť sa konečne rozhýbala a Csatáry, ktorý bol podľa historikov tak krutý, že bola jeho bru-talita neúnosná aj pre Nemcov, sa napokon dostane pred súd... Zločinca však ako prvé nevypátrali maďarské orgány, ale Cen-trum Simona Wiesenthala. Hoci centrum informovalo maďar-skú prokuratúru o prípade, aj o Csatáryho adrese, ostával stále na slobode. Nakoniec ho vypátrali ešte aj novinári z denníka The Sun a navštívili ho v jeho budapeštianskom byte. SWC 11. júla vyhlásilo, že chce dosiahnuť, aby maďarské úrady urýchli-li proces stíhania Csatáryho. Riaditeľ izraelskej pobočky SWC Efraim Zuroff otvoreným listom vyzval maďarského preziden-ta Jánosa Ádera, aby pomohol v čo najskoršom postavení Csa-táryho pred súd. Riaditeľ SWC v dokumente Áderovi pripome-nul, že o Csatáryho činoch informoval maďarské orgány činné v trestnom konaní v septembri 2011; odvtedy uplynuli mesiace a nedošlo ani len k ofi ciálnemu označeniu tohto muža za podo-zrivého, dokonca mu ponechali aj pas.

Potom, čo zareagovalo francúzske ministerstvo zahraničných vecí, ale aj opozičná maďarská socialistická strana, sa po Csatá-ryho konečne vybrali aj policajti.

Lászlóa Csatáryho pred desiatimi mesiacmi vypátralo SWC v Budapešti prostredníctvom informátora. Ten za poskytnuté údaje dostal odmenu 25 000 dolárov (20 517 eur). „Maďarské úrady poznajú prípad štyri a pol roka. Dôkazy som prokuratúre dodal už v roku 2006. V septembri 2011 som im poskytol aj Csatáryho adresu,“ uviedol Zuroff. Na otázku, prečo Maďari teda Csatáryho nezadržali, Zuroff odpovedal: „Jednoducho dú-fali, že zmizne.“ Riaditeľ SWC prokuratúre tiež oznámil, že v Austrálii našiel bývalého Košičana, ktorý tvrdil, že Csatáry v roku 1944 poslal na smrť jeho deväť príbuzných.

Úplne inak hodnotí vlastný postup samotná maďarská pro-kuratúra, ktorá 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšet-rovanie kauzy. Hlavný prokurátor Tibor Ibolya konštatoval, že aktivity riaditeľa SWC Efraima Zuroffa smerom k médi-ám ohrozovali vyšetrovanie. Prokurátor odmietol obvinenia, že maďarské orgány činné v trestnom konaní konali v kauze pomaly. Prokuratúra podľa neho konala rýchlo a dôsledne, aj napriek tomu že išlo o mimoriadne komplikovaný prípad.

Prokuratúra poukázala na to, že vyšetrujúci prokurátori pre-verovali dobové listiny v maďarských i zahraničných archí-voch, medzi nimi aj spisy trestných konaní z obdobia rokov 1945–1946 a 1947–1948.

V Budíne sa v pondelok 16. júla pred Csatáryho bytom na Györskej ulici zhromaždila desiatka mladých ľudí, ktorí poža-dovali zadržanie vojnového zločinca. Účastníci protestu vylepi-li plagáty, na ktorých pripomenuli Csatáryho činy.

Csatáry podľa Centra Simona Wiesenthala zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií pri-bližne 15 700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora.

Po vojne ušiel do Kanady, kde žil až do roku 1997. Opustil ju pred 15 rokmi po tom, čo mu úrady kvôli zavádzaniu a podvo-du odňali kanadské občianstvo.

Vo vyhlásení kanadského imigračného úradu sa píše, že sa objavilo podozrenie, že Csatáry pri žiadosti o občianstvo po-skytol falošné údaje a zamlčal svoju spoluprácu s nacistami.

Csatáry získal kanadské občianstvo v roku 1955 – šesť rokov po príchode do Nového Škótska na severe Kanady. Určitý čas pracoval ako obchodník s umeleckými dielami v Montreale. Zbavili ho občianstva v auguste 1997, potom dobrovoľne opus-til Kanadu, aby sa vyhol deportácii. V tom čase mal 82 rokov.

luc tasr

ganizáciách, kde neustále narie-kajú, že na nič nie sú peniaze.

V oblastnej organizácii pri-budlo v poslednom období 16 nových členov, a tak má bra-tislavská organizácia viac ako 1100 členov. Informovali aj o tom, že výročie SNP v Brati-slave pripravujú na 28. augusta. V tento deň prinavrátia pôvod-ný názov Mostu SNP. Členovia výboru konštatovali,

že v uzneseniam zjazdu SZPB sa venuje pozornosť aj oprave pamätníka politickým väzňom a zajatcom, ktorí zahynuli pri

Melku cestou do koncentračné-ho tábora – ich pamätník na cin-toríne v Slávičom údolí je sčasti poškodený.

V diskusii sa členovia za-ujímali aj o súčasnú situáciu v príprave zákona o odškodnení účastníkov odboja, najmä vdov a sirôt. Zvýšenú pozornosť by mali naše organizácie v spolu-práci s ďalšími venovať starost-livosti o priamych účastníkov odboja, pretože mnohí z nich nežijú v dobrých sociálnych a zdravotných podmienkach. Aj to sú dôvody, prečo by sa mala aktivita základných organizácií zvyšovať a získavať pre ňu aj nových mladších členov. /mk/

Oblastný výbor SZPB v Bra-tislave sa 12. júla zaoberal hod-notením svojej práce po oblast-nej konferencii a zjazde SZPB. Ako konštatoval predseda Ladi-slav Jača, úlohy, ktoré si vytýči-li, sa plnia.

Zlepšiť však treba v niekto-rých základných organizáciách platenie členských príspevkov. Dobre si počínajú napríklad v Pezinku, kde v úzkej spolu-práci so samosprávou poriadajú rôzne akcie a zájazdy, na ktoré im prispievajú. Túto skúsenosť by mali využiť najmä v tých or-

Zvyšujú aktivitu

BOJOVNÍK / 15 4

VAŠE NÁZORY

Impulzy do nášho napredovaniaByť členom nášho zväzu je

otázkou rozumu a srdca, teda hlbokého presvedčenia. Pria-mych účastníkov s pribúdajú-cim vekom povážlivo ubúda. Väčšinu členskej základne tvo-ria synovia a dcéry priamych účastníkov domáceho a zahra-ničného odboja, ktorí prebrali zodpovednosť za činnosť nášho zväzu a jeho postavenie v spo-ločnosti. Napriek nášmu spo-ločnému úsiliu o jeho povznese-nie povedzme si pravdu: nie je lichotivé, pretože nezodpovedá jeho významu v spoločnosti. Ko-aličné pravicové vlády svojou benevolenciou a nezáujmom ne-podporovali našu činnosť, ktorá bola a je v ideovom protirečení ich záujmov. Neustále sa znižu-júce dotácie na činnosť zväzu a mediálne odstrčenie vykonali svoje. Držia sa príslovia – odíde z očí, odíde z mysle. Treba po-vedať otvorene, že z ich konania išlo o postupnú likvidáciu nášho zväzu. Finančné prostriedky neumožnili zväčšiť obsah Bo-jovníka ani Ročenky odbojárov, ktoré vychádzajú o polovicu

tenšie ako bulvárne týždenníky. Ale štátne prostriedky vynalože-né na spochybňovanie odboja, najmä SNP, nechýbali, pretože sú tŕňom v očiach obdivovate-ľov tisovsko-tukovského reži-mu, proti ktorému naši otcovia v Povstaní bojovali. Základom našej pravdy je, že história SNP bola napísaná krvou statočných a nemôže byť spochybňovaná a znevažovaná. Môže sa len do-laďovať v jednotlivostiach.

Vieme, že počas Dzurindovej vlády v podvečer osláv SNP ve-rejnoprávna televízia uvádzala propagačný fi lm z obdobia far-skej republiky (1939 – 1945) „Od Tatier po Oravské more“, ako aj ďalšie paškvily znehod-nocujúce odboj proti fašizmu. Dialo sa tak i za pomoci ľu-dáckych pohrobkov z Matice slovenskej a Ústavu pamäti ná-roda. Nemožno zabudnúť ani na 60. výročie SNP v Banskej Bystrici a dehonestujúce preja-vy Mikuláša Dzurindu a Pavla Hrušovského. Účastníkmi osláv boli vypískaní a opovrhnutí.

Úlohou nášho zväzu na

všetkých stupňoch výstavby je eliminovať na verejnosti pro-tipovstalecké výpady určitých skupín neoľudákov, ale aj ne-priaznivé pôsobenie ÚPN, namierené na dehonestáciu oslobodzovacích bojov počas 2.svetovej vojny. V našich vystú-peniach je žiaduce vychádzať zo zásadných povstaleckých doku-

mentov, ako je Vianočná dohoda z decembra 1943 a Deklarácia SNR z 1.septembra 1944, kde je zdôrazňovaný i sociálny rozmer pamätajúci na spravodlivé roz-delenie národného dôchodku, lebo sa nás to všetkých bytostne dotýka.

Povstanie pripravovali a vied-li konkrétni ľudia, ktorí v časoch najťažších prebrali zodpoved-nosť na svoje bedrá, a nie bez-menní politickí činitelia a bo-jovníci. Je vzácnosťou počuť ich mená. V celoslovenskom rozsahu pri výročiach SNP sa neuvádzajú mená rozhodujúcich politických

činiteľov Gustáva Husáka, Laca Novomeského, Karola Šmidke-ho, Jozefa Lettricha, Jána Ursí-nyho, Vavra Šrobára a ďalších významných členov SNR. Keď ich zmietla do zabudnutia po-litická pravica, tak my dajme priechod historickej pravde. My nie sme len antifašisti, ale ľudia vnímajúci domácu vrcholovú

politiku, ktorá okrem zábleskov svetla sa prejavila neprajnosťou proti nášmu zväzu. Väčší tlak musíme vyvinúť na poskytnutie priestoru v RTVS. Bez propagá-cie nášho poslania budeme len živoriť. Všade tam, kde pôsobíme razantnejšie, presadzujme pod-statu nášho poslania, ktoré tkvie v antifašistickom demokratickom odkaze, ktorý nám zanechali po-vstaleckí bojovníci. Je nevyhnut-né reagovať aj na nezmyselnosť zákona v NR SR (219/2006), kto-rým sa rehabilitujú osoby od 6. októbra 1944, ktoré kolaborova-li s nemeckou armádou, teda tí,

ktorí bojovali proti povstaleckým silám. Činnosť ÚPN sa prejavu-je tiež reakčne. Je konfrontač-ná, neobjektívna. Jej náplňou je falzifi kácia odboja v rokoch 1939–1945. Sústavne pracuje na rozkladnej činnosti spoločnos-ti. História je veda a má sa ako veda skúmať a byť záležitosťou historikov zo SAV.

Pred nami sú náročné úlohy, ktoré viac ako inokedy by sa mali stať súčasťou i náplňou štátnych inštitúcii. Ide o upev-ňovanie historického povedomia verejnosti a najmä detí a mlá-deže. Trend postupu súčasnej vlády v tejto problematike je povzbudzujúci. O to viac je po-slaním všetkých antifašistických síl dbať o šírenie historickej pravdy o SNP, jeho očistenie od klamstiev. Spomienky na SNP sú stále živé a jeho odkaz inšpiru-júci. Je mohutným prameňom, z ktorého čerpáme silu i pre budúcnosť. Chráňme si klenoty našej národnej hrdosti a cti, kto-ré vzišli z nesmiernych ľudských obetí.

Juraj BOBOR, Sliač

Základom našej pravdy je, že história SNP bolanapísaná krvou statočných a nemôže byť spochybňovaná

a znevažovaná.

Vyvolávanieduchov

HRDINOVIA

Múzeum SNP v Banskej Bystrici Vás pozýva na výstavu

fotografických portrétov

priamych účastníkov 2. svetovej vojny

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční v rámci osláv

68. výročia SNP

júl / september 2012

V niektorých veľkých krajinách, ako je napr. Čína, India či Viet-nam, je biela farba považovaná za farbu smútočnú a je vraj aj farbou duchov. Vždy, keď sa pod-ľa tejto tradície objaví potomkovi duch jeho praotca, je odetý do bielej farby. Zdá sa, že táto ázij-ská tradícia má zapustené korene aj v našich končinách, pretože aj nám sa predvádzajú duchovia v bielych farbách. Mám silné po-dozrenie, že jeden z nich si sadol na poslednom sneme KDH na plecia jeho predsedu pána Figeľa a našeptal mu do ucha tieto slová:

– Neprestanem a budem vo dne v noci bojovať, kým biela farba

nezvíťazí nad červenou v našej domovine. Pravdepodobne po-važoval za potrebné oznámiť ve-rejnosti, že biela farba ostáva aj naďalej symbolom tohoto kres-ťansko-demokratického hnutia. Napriek tomu, že tiež som ve-riacim človekom, necítim obdiv voči tomuto jeho siláckemu vy-stúpeniu a nemám z podobných výrokov dobrý pocit. Nemyslím si, že Slovensko potrebuje v tých-to dňoch delenie sa na bielych a červených. Ako takéto delenie dopadlo v jednej veľkej krajine, všetci dobre vieme. Bola z toho občianska vojna a malo to neprí-jemný dopad aj na život u nás.

Je veľa spôsobov, ako možno ľudí poblázniť a vyvolať v nich nepokoj, neistotu a strach z bu-dúcnosti. Vyvolávanie duchov je tiež jednou z možností, ako ich využiť, aby mohli ľuďom mútiť hlavy. Nie som poverčivý, no všet-ko nasvedčuje tomu, že už je tu aj výpomoc zo zahraničia. Stačilo,

aby pán Fígeľ na sneme vyhlásil, že na Slovensku sa bude natierať na bielo a už je tu duch veľkého admirála Alexandra Vasilieviča Kolčaka, ktorý ako správny bie-logvardejec bol tiež vyznavačom bielej farby. V týchto dňoch (ne-dela 1. 7.) to bude už po tretíkrát v krátkej dobe, čo vkročí do na-šich príbytkov a porozpráva nám svoj príbeh z rokov 1914–1920. Vlastne to za neho v televízii uro-bí herec Konstantin Chabenskij a režisér Andrej Kravčuk, ktorí natočili tento fi lm už v roku 2008 a dali mu názov Admirál. Pred-stavili nám v ňom statočného bie-logvardejca, charakterného ry-tiera, ktorý dôstojne obstál v zlo-žitej skúške v tých časoch. Čo na tom, že aj po ňom zostali vypá-lené dediny zrovnané so zemou a tisíce obesencov a utopencov, surovo zavraždených iba kvôli podozreniu, že spolupracovali s červenými „banditami“. To, že sa jeho armáda postavila proti „červenému teroru“, ho podľa dnešných kritérií oslobodzuje a zmýva krv nevinných obetí aj z jeho rúk. Ani tie najkvalitnejšie pracie prostriedky však nedoká-žu vyprať bielu farbu, ktorou sa táto armáda zdobila a ktorá bola

navždy znesvätená. Ani v tých-to časoch nemôže nikto poprieť, že tu bol rovnako krutý a straš-ný aj „biely teror“. Napokon ostali o tom svedectvá a dôkazy o zverstvách aj iných generálov, ako boli napr. Denikin, Judenič, Wrangel, Kornilov... Svet si ne-pamätá strašnejšie pohromy na Židov a nikto už nespočíta obete ich násilia.

V posledných rokoch sme boli svedkami revolúcie oranžovej, ružovej, tulipánovej, brezovej, te-raz sa spomína, že sa bude u nás natierať na bielo. Pokiaľ viem, biela farba unavuje oči a ak ňou ponatierame steny, pôsobí neú-tulne a chladno. Preto volíme vo svojich príbytkoch iné, teplejšie odtiene. Udalosti z posledných čias však presviedčajú, že biela farba nie je len farbou čistoty, skromnosti, obetavosti a ušľach-tilosti, ale že priťahuje aj všelija-kých prospechárov, ktorí k nej ne-majú úprimný vzťah. Príliš veľa nominantov KDH jej bielu farbu zababralo a bude potrebné pou-žiť iba tie najkvalitnejšie „pracie prostriedky“, aby jej bola navrá-tená pôvodná sviežosť. Nie vyvo-lávanie duchov a napätia.

Rudolf SLEZÁK

5 BOJOVNÍK / 15

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Moja dcéra nastúpila na materskú dovolenku. Ešte je tesne pred pôrodom, ale vzhľadom na nízky materský príspevok uvažuje s manželom nad možnosťou aspoň trochu si popri materskej privyrobiť. Lebo druhá možnosť bude rýchly ná-vrat do práce. Preto sa chcem spýtať, či môže na materskej aj zarábať. Matilda Klobová, Nová Ves

Práca popri materskej dovolenke u nás v zásade nie je problém. Základné pravidlo však je, že matka nesmie v podstate pokračovať v práci podľa dovtedajšej pracovnej zmluvy. Inými slovami, nie je možné nastúpiť popri materskej dovolenke do toho istého zamest-nania, na základe ktorého žene vznikol – platením nemocenského poistenia – nárok na materský príspevok.

Prvou možnosťou je pracovať pre pôvodného zamestnávateľa. Nesmie to byť na základe pôvodnej pracovnej zmluvy – to je v pod-state návrat na pôvodné pracovné miesto a tým sa matka fakticky pripraví o materskú dovolenku. Pre pôvodného zamestnávateľa teda musí žena na materskej dovolenke začať pracovať za nových pod-mienok. Jeden povolený spôsob je uzatvoriť s ním dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, čiže dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov, alebo dohodu o pra-covnej činnosti. Druhým spôsobom môže byť uzatvorenie úplne no-vej pracovnej zmluvy. Pritom nie je dôležité, na akú činnosť sa nová zmluva uzavrie. Žena na materskej dovolenke teda môže zastávať dokonca i pôvodnú pozíciu, ale s novou zmluvou, uzavretou naprí-klad na určitý čas (rok, dva roky a pod.).Ďalšou možnosťou je práca pre iného zamestnávateľa, na základe

niektorej zo spomínaných dohôd, alebo prac. zmluvy. Na nárok na materské nemá totiž vplyv, ak matka má príjem z inej zárobkovej činnosti, a to ani v prípade, ak na základe tejto práce musí byť opäť povinne nemocensky poistená (čiže platí odvody do Sociálnej pois-ťovne).

Treťou možnosťou je začať živnostenské podnikanie. Ak čerstvá matka pracuje na živnosť, nemusí ju ukončiť ani pozastaviť. V prí-pade samostatne zárobkovo činných osôb vzniká nárok na materské aj v prípade, že naďalej má prácu a príjem z nej ako pred odchodom na materskú dovolenku.

Ak si vaša dcéra vyberie jednu z týchto možností, zákon jej ani neobmedzuje výšku zárobku, ani jej Sociálna poisťovňa nesiahne na materský príspevok a bude ho dostávať vo výške vypočítanej podľa výšky pôvodného príjmu.

Horúčavy „prajú“ potravinovýmnákazám

Vysoké horúčavy prinášajú so se-bou aj nebezpečenstvo rozličných potravinových (alimentárnych) ná-kaz. „Aj preto je podľa odborníkov veľmi dôležité, ako teraz ucho-vávame či upravujeme pokrmy,“

uviedla hovorkyňa banskobystric-kého Regionálneho úradu verej-ného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová. Ak sa skladujú pri ne-správnej (vyššej) teplote, dochádza v nich k množeniu mikroorganiz-mov, kazeniu, a v prípade, že sa v nich nachádzajú choroboplodné mikroorganizmy, je aj vysoké rizi-ko vzniku alimentárnych ochorení. „Najčastejším pôvodcom týchto ochorení u nás sú salmonely,“ kon-štatovala vedúca odboru hygieny výživy RÚVZ Ivana Sedliačiková.

K potravinám, v ktorých sa najčastejšie vyskytujú, sa radia hlavne hydina, vajcia, lahôdkar-ské výrobky vrátane cukrárskych, ale i mliečne a mäsové výrobky či zmrzlina. Po požití pokrmu, v ktorom sa premnožili mikro-organizmy, dochádza k vzniku ochorenia často už po šiestich až

12 hodinách. „Prejavuje sa boles-ťami brucha, hnačkami, zvracaním a teplotou okolo 38 – 39 stupňov Celzia. U detí a oslabených do-spelých jedincov sa môže vyvinúť aj obzvlášť ťažká forma ochore-nia ohrozujúca život,“ upozornila Sedliačiková. Pri nákupe nanukov a zmrzliny si treba všímať, či nie

sú roztopené alebo zdeformova-né. Môže to znamenať, že nebola dodržaná teplota ich uchováva-nia a zvyšuje sa tak riziko vzniku hnačkového ochorenia.

V teplom a vlhkom prostredí sú vytvorené vhodné podmienky aj na rast plesní. Niektoré z nich produkujú mykotoxíny (jedovaté produkty plesní), ktoré môžu po-škodiť rôzne orgány, najmä pečeň, obličky, slezinu a krvný a nervový systém. „Každá potravina má ur-čené ideálne podmienky skladova-nia, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je ich nutné dodržiavať v každom ročnom období, nielen v lete, aj keď vtedy sú podmienky uchovávania potravín najobtiaž-nejšie,“ pokračovala Sedliačiková.

Podľa rád odborníkov je po-trebné suroviny nielen dôkladne tepelne spracovať, ale tiež neskla-

dovať a nespracovávať spoločne napríklad surové mäso, ktoré musí prejsť tepelnou úpravou, a mäsové výrobky určené na priamu spot-rebu. Dôležité je tiež nepiť vodu z neznámeho zdroja. Zelenina a ovocie sa majú dôkladne očis-tiť a umyť. Pokrmy treba pripra-vovať v čo najkratšom čase pred

konzumáciou a rizikové potraviny uchovávať v chladiacom zariadení. „Nezjedené pokrmy radšej rých-lo schlaďte, odložte do chladnič-ky a v prípade ďalšieho použitia ich dôkladne zohrejte. V žiadnom prípade nekonzumujte plesnivé potraviny a obsah konzerv s vydu-tými vrchnákmi.“ Ako ďalej radí Sedliačiková, počas dlhých ciest sa nemajú konzumovať rýchlo sa kaziace potraviny ako bryndza či majonézové šaláty.

Sedliačiková dodala, že veľmi dôležitú úlohu zohráva aj dodržia-vanie pitného režimu. Vhodné je piť pitnú vodu, pramenité a mine-rálne vody, radšej nesýtené, a rôz-ne ovocné a bylinkové čaje. V prí-pade väčších strát vody potením, pri fyzickej námahe i pri letných horúčavách je potrebné príjem te-kutín zvýšiť. luc TASR

Pri potravinách treba dávať pozor na ich správne skladovanie. Ilustr. foto: TASR F. Iván

Spomienky na Ladislava ŤažkéhoLadislav Ťažký (19. 11. 1924–

10. 1. 2011) bol popredným slovenským spisovateľom. Jeho diela s protivojnovou tematikou, o osudoch vojakov z druhej sve-tovej vojny, sa stali uznávané aj v zahraničí v početných pre-kladoch najmä jeho románov Amenmária, Dunajské hroby, Evanjelium čatára Matúša, či desiatok noviel, ktoré vyšli aj knižne. Bol vojakom Prvej pešej divízie Slovenskej armády na východnom fronte, ktorú Nemci odzbrojili a on sa spolu s ďal-šími vojakmi dostal do zajatia v Rumunsku, Maďarsku a Ra-kúsku...

Narodil sa v Čiernom Balogu, kde si ešte pred vojnou našli pro-ti chudobe a biede, v ktorej žili, v chalupách domovské miesto idey komunizmu. Za ich uplat-nenie sa usilovali otec, bratia i mnohí rodáci. To ho viedlo aj k jeho vyhraneným politickým, no najmä morálnym a sociálnym

názorom. So silou pravdy sa pretavovali v jeho knihách, no-velách, novinárskych článkoch a v rozhlasových a televíznych scenároch. Bol presvedčeným antifašistom a preto mal veľmi blízko k účastníkom protifašis-tického odboja na Slovensku i v zahraničí a zastával sa ich presvedčenia a požiadaviek.

Ladislav Ťažký prežil a mlad-ším generáciám pravdivo sprí-stupnil obdobie druhej svetovej vojny, čas po oslobodení a ná-stup do politických a verejných funkcií, kde ako spisovateľ a fi -lozof prežíval obdobie zmien, výmeny názorov, stretnutia s politikmi, ale aj prezentoval vlastnú životnú skúsenosť a sve-domie ľudskosti, až sa koncom šesťdesiatych rokov dostal do názorových rozporov s tými členmi komunistickej strany, ktorým sa stal nepohodlným. Vylúčili ho z komunistickej stra-ny, zo Zväzu spisovateľov, za-

kázali mu publikovať. Napriek tomu sa nevzdal a písal. Až pri-šiel čas, keď ho rehabilitovali, vrátili mu občiansku česť, pre-zident mu udelil najvyššie štátne vyznamenanie. Napriek tomu odmietal ponuky na politické či iné funkcie, aj ponuku kandi-dovať na prezidenta Slovenskej republiky.

Uznávaný spisovateľ, človek s čistou dušou a otvoreným srd-com skončil svoju životnú ces-tu v roku 2011. Krátko po jeho smrti stihol iný slovenský spi-sovateľ a kulturológ, Jozef Lei-kert, zorganizovať knihu o jeho názoroch, politických a spolo-čenských postojoch, spomien-kach jeho blízkych, členov rodi-ny, priateľov o tomto vzácnom človeku, ktorý prešiel neľahkú cestu životom a neraz sa obával o svoj osud a osud najbližších. Kniha má názov „Svedectvá Ladislava Ťažkého a nás ostat-ných“. Vydala ju Kulturologic-

ká spoločnosť v Nitre. Kolektív autorov viedol Jozef Leikert. Pre nás, členov SZPB, odbojárov, je to svedectvo presvedčeného an-tifašistu a svojrázne mysliaceho

človeka o jeho a našej dobe, pre-vratných zmenách, ktorý nikdy nezaprel svoj pôvod z revoluč-ného Čierneho Balogu.

Martin KUČEK

Foto: TASR - J. Ďurník

BOJOVNÍK / 15 6

Miesta vojnových hrôz spoznáExkurzia v Osvienčime

„Milióny ľudí na svete vedia, čím bol Auschwitz, ale neustále základnou vecou zostáva zacho-vanie v povedomí a pamäti ľudí, že len od ich rozhodnutí záleží, či sa takáto tragédia zopakuje, len ľudia ju môžu zapríčiniť a len ľudia môžu zabrániť jej vzniku.“ (slová bývalého väzňa v Osvien-čime prof. Bartoszewského.)

Podobná myšlienka bola podne-tom na to, aby sme 19. júna 2012 so žiakmi 7., 8. a 9. ročníka ZŠ s MŠ Juraja Slávika Neresnického v Dobrej Nive navštívili územie bývalého koncentračného tábora Auschwitz I a Auschwitz II-Bir-kenau, ktoré vybudovali Nemci

v polovici roku 1940 v budovách predvojnových kasární poľského mesta Osvienčim a na jeseň 1941 na území obce Brezinka.

Originálne územie a objekty, ruiny a stopy tu spáchaných zloči-nov holokaustu a genocídy sved-čia o výnimočnosti tohto miesta. Územie s ľudským popolom, rui-ny plynových komôr a krematórií, miesta, kde lekári SS vykonávali selekcie, cesty, po ktorých viedli ľudí do plynových komôr, miesta, kde celé rodiny čakali na smrť, miesta popráv... Pocit zo všetkej tej hrôzy sa asi ani nedá vyjadriť slovami.

Ľubomíra GOCNÍKOVÁ

Pietna spomienkaNa sviatok sv. Cyrila a Metoda

sa v Lome nad Rimavicou, čas-ti Poľanská, konala pietna spo-mienka pri príležitosti 1. výročia odhalenia pamätníka, posviacky kríža a 56. výročia leteckej tra-gédie. Podujatie, ktoré zorgani-zovali Obec Lom nad Rimavicou v spolupráci s Ministerstvom obrany SR, otvoril kronikár obce Ľudovit Kubiš. K prítomným cca 150 účastníkom sa prihovoril 2. zástupca náčelníka Generál-neho štábu ozbrojených síl SR generálporučík Jaroslav Vývlek, podpredseda BBSK Pavel Belko a starosta obce Vladimír Vetrák. V programe bolo tiež vystúpenie detského folklórneho súboru Vr-chársky štvorlístok pri tamojšej ZŠ a ľudovej hudby Bartošovci.

Hlavným celebrantom svätej omše bol dekan veliteľstva vzduš-ných síl vo Zvolene plk. ThLic. Marko Trochan, koncelebrantami miestny farár Peter Krajč a pá-ter Jozef Amrich zo Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, rodák z Lomu nad Rimavicou. Po svätej omši bolo za sprievodu vojenskej dychovej hudby položenie vencov k pamätníku obetí tejto tragédie.

Letecká katastrofa sa stala 3. júla 1956, keď vojenské lieta-dlo D-47 americkej výroby neďa-leko obce vletelo do silnej búr-ky, ktorá poškodila najmä krídla a výškové kormidlo, stalo sa ne-ovládateľné a zrútilo sa. Pri tejto tragédii zahynulo 21 dôstojníkov československej armády.

Milan KOVÁČIK

Po partizánskychchodníčkoch

ZO SZPB Medzibrod už piaty-krát pripravila pre deti našej ZŠ v Medzibrode veľmi obľúbenú akciu Po partizánskych chodníč-koch. Začali sme o 9.00 hod. svä-tou omšou v rímskokatolíckom kostole, kde sa deti poďakovali za úspešný školský rok a zároveň sa rozlúčili s pánom farárom Marti-nom Čabákom, ktorý ukončil svo-je pôsobenie v našej obci a odišiel na zaslúžený dôchodok. Po tejto rozlúčke sme sa vrátili do školy po ruksaky a poďho do hory. Ešte skôr, ako sme sa vybrali na nároč-nú túru plnú nástrah, sme si po-zorne prezreli mapu nášho pocho-du. Rozdelili sme sa do troch sku-pín s tajomnými názvami: Oheň, Voda, Vietor – pre zmätenie ne-priateľa. Hneď za obcou sme na-šli spojencov, ktorí monitorovali priestor z vrchu, najskôr nechceli prezradiť, že sú spojenci, ale keď zistili, že o nich vieme, tak sa pri-znali. Boli to piloti helikoptéry, ktorí stavajú elektrické stĺpy v na-šej obci. Deti sa mohli pozrieť na vnútro helikoptéry a odfotili sme sa pri nej. Títo naši spojenci nás

potom monitorovali až do cieľa. V lokalite „ Pri kríži“ sme natra-fi li na chemický útok. Všetkých oslepilo, okrem kapitánov skupín, ktorí museli svoje skupiny bez-pečne doviesť z bodu A do bodu B. Ďalej sme pokračovali v našom pochode, až kým po streleckom útoku nezostal v každej skupine ranený vojak. Toho bolo treba čo najskôr ošetriť a dopraviť do ne-mocnice. Čas ubiehal a my sme sa stále rýchlejšie približovali k nášmu hlavnému stanu, kde nás čakali zvyšní partizáni, ktorí pri-pravovali chutný obed. Reťazo-vým behom sme ukončili súťaže a zistili sme, že sme boli všetci skvelí. Rozdelili sme si ceny a po-stavili sa ku kotlíku s rozvoniava-júcim gulášom. Keď už vyzeralo, že akcii je koniec, prišlo prekva-penie. Terénne auto s názvom Dog Rescue Slovakia z Banskej Bys-trice. Kynológovia nám predvied-li poslušnosť psíkov, ako ich treba cvičiť, čo všetko vedia a ako ich učia, aby dokázali zachrániť ľudí po zemetrasení, nájsť stratených a podobne. Slávka LENČOVÁ

Oblastný výbor SZPB v Žiline bol spoluorganizátorom vedo-mostného poznávacieho zájazdu Po stopách Anthropoidu, ktorý pri príležitosti 70. výročia sme spoločne zorganizovali s Klubom vojakov ZV SR posádky Žilina.

Operácia Anthropoid bol krycí názov pre diverznú operáciu čes-koslovenských parašutistov SOI v druhej svetovej vojne. V prie-behu nej bol vykonaný atentát na zastupujúceho ríšskeho protek-tora a šéfa RSHA, SS-obergrup-penführera a generála polícieReinharda Heydricha.

V noci na 29. decembra 1941 dopravilo britské lietadlo Halifax s kanadskou a anglickou posád-kou do protektorátu tri skupiny parašutistov: Anthropoid – Jan Kubiš a Jozef Gabčík – mali vy-konať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora. Skupina Sil-ver B – V. Škácha, J. Zemek – a skupina Silver A – Alfréd Bar-toš, Josef Valčík a Jiří Potůček – mali spravodajské úlohy. Prípra-vy na uskutočnenie atentátu boli veľmi zložité a atentát sa mohol uskutočniť bez aktívnej pomoci českých vlastencov.

Atentát uskutočnila 27. mája 1942 v Prahe-Libni dvojica čes-koslovenských výsadkárov Jozef Gabčík a Jan Kubiš. Išlo o ojedi-nelý a veľmi unikátny diverzný atentát na jedného z najvyšších predstaviteľov nemeckých, res-pektíve nacistických ozbrojených síl v priebehu celej druhej sveto-vej vojny.

V dokumentoch sa uvádza, že v reakcii na atentát nacisti zavraž-dili viac ako pätnásťtisíc českých vlastencov. Vypálili obce Lidice a Ležáky. Atentát vzbudil vo sve-te taký ohlas, že na jeho základe

Po stopách Anthro

Putovanie detí po partizánskych chodníčkoch monitorovala aj helikoptéra. Foto: sl Tesne po štarte XVIII. roč. Memor

Účastníci zájazdu Po stopách Anthropoidu

7 BOJOVNÍK / 15

ávajú so SZPB juniori i seniori

bola Britmi odvolaná Mníchov-ská dohoda a prisľúbená povoj-nová obnova Československa v jeho „predmníchovských“ hraniciach. To bol jeden z hlav-ných politických cieľov tejto di-verznej akcie.

V rámci poznávacieho zájazdu sme navštívili pamätník LEŽÁ-KY. V dokumentoch sa uvádza, že: v kameňolome Hluboká u Dachova, vzdialeného niekoľ-ko sto metrov od Ležákov bol bývalým poručíkom čs. armády Jindřichom Vaškom poskytnutý úkryt pre vysielačku LIBUŠA,

obsluhovanú Jiřím Potůčkom zo skupiny parašutistov Silver A. Od polovice januára 1942 začala vysielačka každú noc podávať do Londýna depeše spravodajského, vojenského i hospodárskeho cha-rakteru. Po atentáte na Heydricha a vyhlásení 2. stanného práva napriek narastajúcemu teroru v celom protektoráte, vysielacia stanica Libuše volá Londýn a po-dáva Benešovej vláde správy – väčšinou tragické. Za pomoc pa-rašutistom boli Ležáky zničené.

Do osudu Lidíc tragicky zasia-hol atentát na ríšskeho protek-tora Heydricha. Napriek tomu, že Lidice nemali s týmto činom nič spoločné, gestapo si ľahko

našlo zámienku na akt pomsty a vykonalo brutálny čin na oby-vateľoch obce. Obeťami nacis-tického vraždenia 10. júna 1942 sa stalo 340 občanov Lidíc: 173 mužov zastrelených, ženy odvle-čené do koncentračného tábora Ravensbrück, niekoľko detí bolo daných na ponemčenie. Ostatné zahynuli v poľskom Chelmne. Dedina bola vydrancovaná, vy-pálená a zrovnaná so zemou tak, že v roku 1943 zostala po nej len holá plaň.

Po vojne československá vláda rozhodla o ich znovuvybudova-ní. V roku 1947 bol položený zá-kladný kameň a postupne sa do „nových Lidíc“ vracal život.

Oba pamätníky sú národnou kultúrnou pamiatkou. Zahrňujú upravené areály, pietne mies-ta. V múzeách sú zhromaždené fakty a dokumenty o tragédii. Okrem expozície, ktorá je dopl-nená akustickým sprievodcom, je premietaný videodokument z historických cenných záberov.

V Prahe sme navštívili Petsch-kov palác, ktorý slúžil od roku 1938 ako vyšetrovňa pražského gestapa, ktorá sa „preslávila“ ne-vyberaným spôsobom vyšetrova-nia. Dnes je tam múzeum. Výklad spojený s dobovými dokumentmi a zariadeniami vyšetrovne nám po-dal plk. vz. Emil Kulfánek, vedúci tohto múzea. Pobyt v Prahe sme

ukončili účasťou na pietnom akte.Pri pravoslávnom chráme svä-

tých Cyrila a Metoda na Resslo-vej ulici sa každoročne 18. júna o desiatej hodine uskutočňuje pietny akt na počesť parašutis-tov operácie Anthropoid. Veniec vďaky hrdinským parašutistom v množstve delegácií položila i delegácia SZPB.

Trojdňový zájazd bol fyzicky náročný, ale veľmi poučný. Zú-častnilo sa ho 39 členov SZPB, ZV SR i profesionálni vojaci zo Žiliny, Martina, Prešova, Trenčí-na a Nového Mesta nad Váhom, medzi nimi i neter Jozefa Gabčí-ka Katarína Tomčíková z Poluv-sia. Juraj DROTÁR

opoidu

Uctili si hrdinovHodnotnou súčasťou tohto-

ročných spomienkových akcií pri príležitosti 70. výročia ak-cie ANTHROPOID a 100. vý-ročie narodenia Jozefa Gabčí-ka, jedného z aktérov atentátu na vraha českého národa R. Heydricha, bol i tradičný Me-moriál Jozefa Gabčíka.

Na štart už XVIII. roč. behu na 10 500 m sa ešte koncom mája pred rodným domom hrdinu v obci Poluvsie pri Žiline postavilo vyše 160 pretekárov všetkých kate-górií zo Slovenska, z Českej republiky, Poľska, Kórey a 29 príslušníkov 5. pluku špeci-álneho určenia v Žiline. Do cieľa v telovýchovnom are-áli tohto pluku dobehli ako víťazi: Lukáš Hýl (Lučenec), Sylvia Šebestianová (Žili-na), vojak Tomáš Ruskovský (VÚ 1018 Michalovce) a me-dzi veteránmi nad 60 rokov

Zygmunt Lyznicky (Poľsko). Úspešnými usporiadateľmi

vydareného podujatia za bo-hatej účasti divákov popri ce-lej trase behu bol 5. pluk špe-ciálneho určenia – Žilinský pluk Jozefa Gabčíka, Klub vojenských výsadkárov SR, mesto Žilina a Olympijský klub v Žiline.

Toto podujatie bolo predo-hrou celoštátnych osláv ak-cie ANTHROPOID v Českej republike ktoré sa konali 18. júna 2012 za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov Čes-kej republiky. Medzi delegá-ciami, ktoré položili vence k bráne chrámu na Resslovej ulici, kde sa do posledných chvíľ bránili hrdinovia oboch našich národov, bola i skupi-na výsadkárov a odbojárov zo Slovenska, vedená vedúcim výpravy plk. Jurajom Drotá-rom. Ján DOBÁK

Za poznaním histórieKoniec školského roka

býva na školách spojený s vý-letmi a exkurziami. Na tieto podujatia sa žiaci vždy tešia. Tak to bolo aj v ľubietovskej základnej škole. ZO SZPB pripravila na koniec školské-ho roka pre žiakov a svojich členov exkurziu do Múzea M.R.Štefánika a na Mohylu na Bradle.

Spočiatku to nebolo podľa pripraveného programu – au-tobus do Ľubietovej meškal, potom čakal v dopravnej zápche pred B. Bystricou, no túžba po výlete a niečom no-vom, nepoznanom, zvíťazila. Po novej diaľnici sme sa už potom rýchlo dostali na Ko-šariská. Pri prehliadke múzea sme sa rozdelili, skupinu do-spelých si vzala jedna sprie-vodkyňa a žiakov druhá.

„Štefánikov kufor“ – to bol interaktívny program pre deti. Zaujal ich a páčil sa im.

Je výborné, že toto múze-um pamätá na zvedavosť detí, ktoré sa netradičným spô-sobom zoznámia s históriou a vidia historické predmety nielen vo vitrínach.

Po prestávke a obede sme si pozreli Mohylu M.R. Štefáni-ka, o ktorej sme už veľa po-čuli v múzeu. Zaujímavé bolo pre žiakov vyjsť tak vysoko až na najvyššiu dostupnú časť a vidieť široké a krásne oko-lie tejto časti Slovenska.

V novom škol. roku, keď sa budú v škole učiť o M.R. Štefánikovi, budú o tejto oso-be našich dejín vedieť oveľa viac ako ich spolužiaci. Urči-te sa pochvália obrázkovými suvenírmi, ktoré im múzeum podarovalo. ZO SZPB v Ľu-bietovej chce aj v novom škol.roku pokračovať orga-nizovaní podujatí pre žiakov a mladých v obci.

Milena Vachová, predsedníčka ZOiálu J. Gabčíka. Foto: J. Dobák

Foto: OK

Pietna spomienka v Lome nad Rimavicou. Foto: ek

Žiaci ZŠ počas prehliadky Osvienčimu. Foto: ľg

BOJOVNÍK / 15 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍKarol Duchoň(21. 4. 1950 – 5. 11. 1985) – SPEVÁK

Populárny slovenský spevák Karol Duchoň mal nenapodobiteľ-ný hlas a bol obdarený nezvyčaj-nou charizmou, ktorou priťahoval ľudí. „Nie som z tých, čo prosiť treba, hrám pre vás, hrám, pieseň, čo mi spadla z neba, rád pre vás hrám…,“ spieval nespočetnekrát. Zakaždým s potešením, zo srdca, akoby si uvedomoval, že musí byť povďačný za talent, ktorý mu spa-dol z neba.

Karol Duchoň sa narodil 21. apríla 1950 v Galante, v rodine riaditeľa strojárenského učilišťa. Hudobné nadanie zdedil zrejme po mame, ktorá pochádzala z Báč-ského Petrovca, a takisto ako on veľmi pekne spievala. Karol bol jedináčik a mama ho až do smrti zahŕňala priveľkou láskou a roz-maznávala ho. Život obetovala sy-novi, a keď sa rozišla s manželom, presťahovala sa do Bratislavy, aby bola k nemu čo najbližšie.

Do základnej školy chodil v Je-lenci, kam sa rodina presťahovala. Karol bol odmalička veľmi živé dieťa a detstvo prežil šantením s bratrancami a sesternicami, po-dobne ako takmer všetky deti jeho generácie. Po skončení základnej školy, v ktorej neraz potrápil učite-ľov, prísny otec rozhodol, že bude študovať na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Partizánskom. Učenie ho však nebavilo, dob-re vedel, že z neho strojár nikdy nebude. Životom sa mu stávala hudba a najšťastnejší bol s gitarou medzi kamarátmi. Napokon školu ani nedokončil, rodičom nič nepo-vedal a v lete 1968, rok pred matu-ritou, odišiel s kapelou Sexteto do zahraničia. Vtedy už mal za sebou spevácke začiatky, hrával v Jelen-ci, kde býval s rodičmi a často spie-val a hral na gitaru pri táborákoch

a na zábavách po okolitých dedi-nách. O poslucháčov nemal nikdy núdzu, lebo jeho zvonivý hlas sa nedal prepočuť. Na akejsi zábave ho náhodou objavil spevácky ko-lega Robo Kazík, ktorý ho naho-voril na hranie v kapele, čo práve zakladal. Volala sa The Ice Boys, lebo „ľadoví chlapci“ nacvičovali v klube závodu na výrobu chladni-čiek Calex v Zlatých Moravciach. Podstatnú časť ich repertoáru tvo-rili prevzaté zahraničné i domáce hity. Každú nedeľu hrali na obľú-bených čajoch o piatej a Karol mal príležitosť vyskúšať si spievanie pred ozajstným publikom. V roku 1967 ako sedemnásťročný vyhral celoštátnu spevácku súťaž o Zlatú črievičku a dvere na hudobnú scé-nu sa mu pootvorili.

Rodičia boli z rozhodnutia syna hrať v zahraničí nešťastní, ale bu-dúci spevák nikdy neoľutoval, že si zvolil túto cestu. Hoci spočiatku hrával, podobne ako ostatní slo-venskí speváci, iba pre zárobok. Ak si hudobníci chceli zadovážiť kvalitnejšie nástroje, nič iné im nezostávalo. Slovenskí speváci pôsobiaci ďaleko od domova sa zvykli navštevovať a v Hamburgu sa Karol Duchoň stretol s členmi Orchestra Braňa Hronca, ktorých doslova šokoval svojím spevom. V orchestri vtedy spievala aj jeho kamarátka z detstva v Galante Eva Máziková, a keď vedúci hľa-dal speváka za Iva Hellera, ktorý musel odísť domov, bolo rozhod-nuté. Karol Duchoň sa stal členom Hroncovej kapely, v ktorej rok spieval spolu s Evou Mázikovou. V roku 1969 hrávala skupina pre-važne v Bratislave a Karol naďalej veľmi rád spieval aj na tanečných zábavách, najmä vo vysokoškol-ských internátoch. Tam sa zozná-

mil aj so svojou budúcou man-želkou Elenou Šurákovou, ktorá pracovala ako predavačka. Bola to láska na prvý pohľad a Karol do vzťahu vhupol rovnými nohami, tak ako do všetkého, čo ho očari-

lo. „Elena ty si život môj, Elena, chcem byť iba tvoj…,“ spieval jej, ale aj ostatným fanúšičkám, ktorých stále pribúdalo. Zakrát-ko sa mladomanželom narodila jediná dcéra Danka a jej otec bol nesmierne hrdý a šťastný. Zahŕňal ju pozornosťou a láskou, ale doma bol čoraz menej, lebo naštarto-vaná spevácka kariéra sa nedala zastaviť. Karol bol dobrosrdečný človek a nedokázal nič odmietnuť, preto ho mnohí niekedy aj zneuží-vali. Bol kamarátsky, rád sa smial, zabával, a to sa takmer nikdy ne-zaobišlo bez pohárika. V tomto smere bol poddajný, nemal veľmi

pevnú vôľu a alkohol sa mu stal osudným.

Do povedomia slovenského pub-lika sa Karol Duchoň dostal v roku 1969, keď sa vtedy ešte ako nezná-my interpret objavil v populárnej

Malej televíznej hitparáde. Spieval slovenskú verziu známeho hitu celosvetovo populárneho speváka Toma Jonesa Sugar, sugar. Pri na-hrávaní piesne v rozhlase si ho vši-mol vtedajší vedúci redakcie po-pulárnej hudby, hudobný skladateľ Pavol Zelenay, ktorý mu predpo-vedal hviezdnu budúcnosť. O rok neskôr vyšiel Karolovi Duchoňovi prvý singel a okrem úspešného hitu v slovenčine pod názvom Nálady bola na ňom aj Zelenayova pieseň Kto má ťa rád. Potom nasledova-li ďalšie piesne a jeden úspech za druhým. Po rozchode s kapelou Braňa Hronca spolupracoval s or-

chestrom Juraja Velčovského a na-spieval úspešné duetá s Marcelou Laiferovou, Evou Kostolányio-vou a Dušanom Grúňom, ktoré sa z noci do rána stali hitmi. V roku 1973 získal Karol Duchoň s Evou Kostolányiovou za pieseň Chvála humoru striebornú Bratislavskú lýru. Zakrátko vydal svoju prvú dl-hohrajúcu platňu a roku 1974 zís-kal zlatú Bratislavskú lýru za pie-seň Zem pamätá. Vtedy vystupo-val s vlastnou kapelou Prognóza, s ktorou spievalo aj dievčenské vo-kálne trio Bezinky. Populárny spe-vák sa čoraz častejšie dostal aj do zahraničia, vystupoval takmer vo všetkých okolitých štátoch. V roku 1975 bol na festivale v japonskom Tokiu s hitom Čardáš dvoch sŕdc a nahral album pre západonemeckú fi rmu RCA. Bol na vrchole slávy, mal veľa známych a kamarátov, ale žiaľ, ani jedného naozajstného priateľa, čo by mu pomohol. Ka-rol bol dobráčisko, ale v prudkých vodách šoubiznisu plávať nevedel. Začiatkom 80. rokov spolupraco-val s VV-systémom Vlada Valovi-ča a so skupinou Zajace, jeho pies-ne sa veľmi často hrávali v rozhla-se, ale spevák čoraz viac prepadal alkoholu, stával sa nespoľahlivým a jeho popularita klesala. Osobné zlyhanie mu spôsobilo aj rozpad rodiny, čo ho ešte viac zranilo. Po rozvode sa roku 1985 oženil druhý raz. Vzal si dlhoročnú rozhlasovú zvukovú majsterku Alenu Čermá-kovú. Bolo to však prineskoro na nové šťastie. Karolovi Duchoňovi diagnostikovali cirhózu pečene a o niekoľko mesiacov po svadbe zomrel. Príbeh muža s otvoreným srdcom a veľkým talentom sa skončil predčasne. Keď zomrel, mal iba tridsaťpäť rokov.

Jozef LEIKERT

Vladimír Matejek sa narodil 11. júla 1922 v Sliači, bývalých Hájnikoch. V sviežosti mysle, ale i pohybu, sa dožíva vzácneho ju-bilea – 90 rokov.

„Keď vypuklo SNP, mal som 22 rokov a ukončený druhy roč-ník Strojníckej priemyslovky v Banskej Bystrici. Z toho dôvo-du som mal odklad na prezenčnú vojenskú službu. Pamätám sa, že 30. augusta 1944 bolo v hájnic-kých kasárňach a na letisku Tri Duby veľmi rušno. Vojaci i letci s nadšením privítali povstanie a stali sa súčasťou povstaleckej Prvej československej armády na Slovensku,“ spomína.

On a jeho rovesníci dobrovoľ-ne začali pomáhať pri kopaní okopov a ďalších opevňovacích zariadení na letisku. Dňa 31. au-gusta videl a s napätím prežíval boj protilietadlovej obrany letis-ka proti nemeckým stíhačkám a bombardérom. Po náletoch bolo množstvo kráterov po zho-dených bombách. „Vzápätí sme

mali čo robiť na úprave štartova-cích a pristávacích dráh. Bol som svedkom aj najväčšieho náletu na letisko 10. septembra. Boli aj obete na životoch a spôsobené veľké materiálne škody na zaria-deniach letiska,“ dodáva.

Dvanásty september sa stal pre 90-ročného jubilanta pamätným dňom. „Stal som sa príslušníkom povstaleckej armády. Bol som za-radený do strážnej služby, pretože som poznal okolitý terén a dobre som sa vedel v ňom orientovať. Strážnu službu som vykonával do 26. októbra, kým neobsadila letisko i kasárne nemecká armá-da. Bol som aj priamym svedkom a aktívnym účastníkom príletu Prvého československého stíha-cieho pluku zo Sovietskeho zvä-zu,“ spresňuje. Po prílete lietadiel pomáhali pri vykladaní vojenské-ho materiálu, ktorý prevážali do Zolnej na poľné letisko, kde sa aj presunul stíhací pluk. Nezabud-nuteľné boli noci, keď sovietski „furmani“ pristávali na letisku

a prepravili zbrane a strelivo a odvážali ranených. „Pomáhali sme a konali sme rýchle a orga-nizovane, pretože dopravné lie-

tadlá vzapätí sa vracali na svoju základňu,“ vysvetľuje.

Povstalecké územie sa pováž-livo zmenšovalo a 26. októbra bolo letisko obsadené nepriate-ľom. „Pre nás to bol pochmúrny deň. Podstúpili sme pochod do

badínskych hôr. Vytvorili sme 15-člennú skupinu, ktorej súčas-ťou sa stali aj členovia Revoluč-ného národného výboru z Hájnik a členovia národných milícii. V neprestajnom daždi sme po-stavili bunker. Po týždňovom pobyte sme prešli do hájnických lesov, aby sme nadviazali kontakt s rodinami za účelom zásobova-nia,“ hovorí a dodáva, že koncom novembra 1944 sa nepozorovane vrátil domov. Šťastím bolo, že Nemci už opustili Hájniky a ich úlohu prevzala takzvaná sloven-ská Domobrana, ktorá sa nachá-dzala v rozklade. S rovesníkmi sa ukrývali naďalej, aby neboli nasadení na zákopové práce pre Nemcov. 16. a 17. marca 1945 kanonáda od Zvolena silnela. 19. marca prišla vytúžená slo-boda. Červenoarmejcov, ktorí prišli, uvítali a pohostili. Tak sa dialo v celej rodnej obci. Oslo-boditeľov nedokázal zastaviť ani vyhodený most cez rieku Hron. Do týždňa postavili dočasný dre-vený. „Dvadsiateho marca 1945 sme vykopali na miestnom cin-toríne hrob pre padlých vojakov.

Dodnes tam snívajú večný sen. 22. marca som nastúpil do národ-nej milície. Na starosti sme mali poriadkovú službu, strážili sme prístupové cesty a bezpečnosť spoluobčanov,“ uzatvára osláve-nec.

V oslobodenom Českosloven-sku dokončil Strojnícku prie-myslovku v Bratislave. Na tieto pohnuté časy nezabúda. Každo-ročne pri pamätníku na cintoríne vzdáva hold tým, ktorí padli za našu slobodu.

Napriek vysokému veku sa V. Matejek pravidelne zúčastňu-je pietnych osláv z príležitosti oslobodenia Sliača a výročia SNP. V mladších rokoch bol dl-horočným členom, ale aj pod-predsedom základnej organizácie SZPB. Je nositeľom medaily: K 50. výročiu SNP, M.R. Šte-fánika III. stupňa, Ministerstva obrany SR za účasť v boji proti fašizmu.Členovia Základnej organizá-

cie SZPB v Sliači mu srdečne blahoželajú k životnému jubileu s prianím dobrého zdravia i do ďalších rokov. Juraj BOBOR, Sliač

SNP vypuklo, keď mal 22 rokov

Vladimír Matejek. Foto: archív vm

Na archívnej snímke Karol Duchoň spieva na koncerte Bratislav-skej lýry 1. júna 1984 pieseň Volám ťa láska. Foto: TASR – P. Neubauer

9 BOJOVNÍK / 15

Banská Bystrica – Tr. SNP/A s 93-ročným Pavlom Parobekom a 82-ročným Jaro-slavom Veliačikom.. Bratislava 15 s 86-ročným Ing. arch. Dušanom Kedrom. Čierny Balog s 92-ročnou Pavlou Rousovou. Levoča s 85-ročným RSDr. Jozefom Kravjanským. Liptovská Osada so 79-ročnou Annou Púpalovou. Medzibrod s 81-ročnou Margitou Makovou. Priekopa s 87-ročnou Jú-liou Holigovou. Rimavské Brezovo s 87-ročnou Annou Belkovou. Ružomberok s 85-ročnou Editou Žovincovou. Valaská s 93-ročnou Má-riou Budajovou a 78-ročnou Janou Benkárovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

V Kremnici nad Cirochou v okrese Humenné sa 30. mája tohto roku dožil v plnej svie-žosti deväťdesiatich rokov pán Ján Kormucik. Priamy účastník národného boja za oslobodenie a proti fašizmu v rokoch 1939 – 1945, príslušník pešieho práporu (veliteľ mjr. jazd. František Vo-ves) 3. čs. samostatnej brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Jeho životné jubileum si obecný úrad spolu s miestnymi občanmi pripomenuli naozaj slávnostne.

Oslava jubilantových deviatich krížikov sa začala pietnym aktom položenia venca k pomníku. Po-tom sa jeho účastníci presunuli na obecný úrad. Starosta Alexan-

der Bugyi v krátkom príhovore vyzdvihol oslávencove zásluhy v boji proti fašizmu, ako aj jeho

prínos k rozvoju obce. Prítomní boli poslanci obecného zastu-piteľstva, predseda ZO Jednoty

dôchodcov na Slovensku a Klubu dôchodcov Platan Andrej Novák, členovia ZO SZPB na čele s pred-sedníčkou Magdalénou Jacko-vou, ako aj členky Predsedníctva OblV SZPB v Humennom Mária Šľachtová a Gabriela Rosičová. Medzi gratulantov patrili aj žiaci miestnej základnej školy vedení jej riaditeľkou Agátou Strajňá-kovou. Hrejivú atmosféru oslavy umocnilo vystúpenie miestnej hu-dobnej skupiny Trio Rytmik pod taktovkou Jozefa Lojana.

Zostáva už len zablahoželať Já-novi Kormucikovi, nielen k jeho vzácnemu životnému jubileu, ale aj k pozoruhodnej vitalite a opti-mizmu, ktoré ho ani vo vysokom veku neopúšťajú.

Gabriela ROSIČOVÁ

Nestarnúci veterán

Členovia ZO SZPB v Kamenici nad Cirochou s jubilantom (uprostred) pred Pomníkom obetiam 2. svetovej vojny. Foto: G. Rosičová

Slávnostné posedenie s oslá-vencami a pozvanými hosťami príhovorom otvorila Milka Ja-kušová, zodpovedná za činnosť sociálnej komisie, ktorá túto spoločenskú udalosť pripravila. Pozdravila prítomných a jubilan-tom zaželala príjemnú jeseň ži-vota a ďalšie roky prežité v dob-rom zdraví, porozumení a úcte. Podpredseda oblastného výboru SZPB Tomáš Švec pripomenul, že medzi prítomnými jubilantmi je aj priamy účastník protifašis-tického odboja Jozef Adamec, ktorý oslavuje úctyhodné deväť-desiate narodeniny. Zablahoželal mu a zároveň odovzdal čestné uznanie za mnohoročnú aktívnu činnosť v zväze. Všetci pozdvihli

čaše na počesť oslávencov. A to sa už na stoloch objavili drobné darčeky a, čuduj sa svete, k šál-ke kávy, zákusku a čaši vína na-miesto klasickej kytičky pribudli kvetináče s bylinkami – medov-kou a mätou od štedrého sponzo-ra.

K dobrej nálade už chýbala iba pekná slovenská pesnička. Tú priniesla so sebou folklórna skupina Klobúčik a mašlička zo Zlatoviec, mestskej časti Trenčí-na. Podarilo sa im všetkých ro-zospievať a dobrú náladu rozprú-diť natoľko, že vojnový veterán Pavol Liška si v jednu chvíľu od spoločníka pri stole požičal ústnu harmoniku a pridal sa k hudobní-kom a spievajúcim jubilantom.

V perfektnej slávnostnej atmo-sfére a pekných pesničkách takto oslávenci zotrvali niekoľko ho-dín.

Starým ľuďom právom patrí úcta, láska, starostlivosť a vďa-

ka. Preto sa takto členovia výbo-ru trenčianskej základnej organi-zácie SZPB stretávajú so svojimi starkými – členmi, aby im dali najavo, že na nich nezabúdajú.

Oľga KAJABOVÁ

Starým ľuďom patrí úctaZákladná organizácia SZPB z Trenčína pripravila prvé tohtoroč-né tradičné stretnutie s jubilantmi. Medzi hosťami nechýbali podpredseda OblV SZPB Tomáš Švec, tajomníčka Katarína Ple-vová, riaditeľ Úradu ekumenickej pastoračnej služby OS SR Ja-roslav Balocký a ďalší hostia.

Folklórna skupina z Trenčína-Zlatoviec oslávencov dobre naladi-la. Vpredu prvý zľava sedí 90-ročný jubilant Jozef Adamec, vedľa neho vojnový veterán Pavol Liška a Vieroslav Pelech, podpredseda ZO SZPB v Trenčíne. Foto: O. Kajabová

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 7: Anna Chrťanová 82 rokov.• Bratislava 12: Karol Reisz 90 a Ing. Zdenka Kramplová 55 rokov.• Bratislava 15: Viera Golianová 90 a Zuzana Macková 86 rokov.• Bratislava 24: Ing. Oto Wagner 88 rokov.• Bratislava 26: Amália Gríčová 89 rokov.• Bratislava 45: František Mráz 95 rokov.• Brezno 1: Alžbeta Majerová 75 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Ján Steinsdofer 91 a Gizela Bahýlová 80 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Eu-gen Balajthy 75 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Božena Kubíková 81 a PaeDr. Ján Čakloš 75 rokov.• Banská Bystrica – Rudlová: Mária Styková a Anna Klinčoková 87,Koloman Petrovič 86, Stanislav Kizek 60 a Maroš Horváth 25 ro-kov.• Banská Štiavnica: Ladislav Čun-derlík 75 rokov.• Bojnice: Zdenka Gregušová 70 rokov.• Čierny Balog: Ján Potkany 93, Anna Štulrajterová 86, Terézia Gu-lyášová a Mária Klimentová 85, Anna Sitarčiková 84 rokov.• Čierny Potok: Margita Zagyiová 60 rokov.• Dubová: Ján Čan 60 rokov.• Gočaltovo: Ján Kochan 92 rokov.• Hniezdne: Anna Lešňaková 60 rokov.• Hrachovo: Emília Hovráthová 65 rokov.• Hostie: Pavlína Magušinová 70 a Ing. Miroslav Krajčo 50 rokov.• Hnúšťa: Mária Hlôšková 60 ro-kov.• Hunkovce: Ján Čvir 65 rokov.• Klenovec: Zuzana Antalová

a Zuzana Dovalová 90, Elena Ďu-rišová, Emília Kováčová a Júlia Se-gečová 70, Pavel Samáš 65 rokov.• Kežmarok: Margita Koštiaková a František Zmaržlák 91, Pirožka Krejčířová a Ľudovít Mingáč 90, Ján Mačák 89, Helena Poláková 87, Anna Compeľová a Edita Mesarčí-ková 84 rokov.• Košice – Staré mesto: Jozef Ha-laj 87 rokov.• Krajná Bystrá: Mária Iľkanino-vá 90 a Ján Iľkanin 65 rokov.• Kružlová: Michal Hnat 65 rokov.• Kláštor p/Znievom: Ján Balážia 85 rokov.• Liptovská Teplička: Štefan Fen-dek 89 rokov.• Lipany: Margita Kopnická 88 ro-kov.• Lehota p/Vtáčnikom: PhDr. Ľu-dovít Šesták 91, Katarína Turčano-vá 85 a Anna Trníková 81 rokov.• Lučenec 2: Rozália Čipková 84 rokov.• Lučenec 4: Juraj Klimo 91 rokov.• Liptovská Osada: Želmíra Bellu-šová 90, Emília Michalová 89, Aloj-zia Koreňová 85, Irena Cárachová 84 a Magdaléna Marošová 80 rokov.• Liptovský Mikuláš: Emília Rá-

zusová 88 a Ľudmila Michalová 87 rokov.• Medzibrod: Anna Jančiarová 86 rokov.• Myjava: Ing. Vladislav Pikart 84, Michal Baranovič 83 a Emília Pi-kartová 81 rokov.• Martin – Juh: Júlia Veselovská 89 rokov.• Martin – Stred: Dušan Čáni 75 rokov.• Martin – Východ: Pavel Brna 95, Stanislav Veselý 85 a Matilda Huť-ková 84 rokov.• Nitra – Horné mesto: Jozef Pav-linek 92 a Alžbeta Dolanová 88 ro-kov.• Nové Mesto n/Váhom: Oľga Kvasnicová 87, Anna Tomešová, Emília Rojková a Viliam Ragala 83, Štefan Polák 80, Viera Remen-cová 75 a Ján Grznár 60 rokov.• Necpaly: Emília Žalmanová 93 rokov.• Prešov – Solivar: Mária Kubová 82 rokov.• Prievidza pri HBP: Margita Kimličková 83 a Danica Zelenian-ska 65 rokov.• Prievidza: Margita Mečiarová 94, Štefan Svítok 93, Justína Bobo-

ková 92 a Bedriška Matúšaková 87 rokov.• Pohorelá: Anna Štuberová 65 ro-kov.• Priekopa: Jarmila Murčeková 70 a Ján Holiga 65 rokov.• Podhradie: Juraj Bella 84 rokov.• Príbovce: Marta Bročková 81 ro-kov.• Rimavská Sobota 1: Július Söč 88 rokov.• Rimavská Sobota 2: Margita Prasličková 90 rokov.• Rimavské Brezovo: Mária Ščú-rová 92, Elena Brndiarová a Jolana Voliarová 87 rokov.• Ružomberok: Sidónia Viceno-vá 97, Božena Ďatelová 91, Emí-lia Nováková 90, Anna reková 87 Emília Slobodová 86 a Agnesa Sá-lusová 85 rokov.• Rožňava: Ján Štefan 94, Katarí-na Šimonová 88, Mária Dovalová 87, Margita Némethová 85, Mária Némethová 80, Štefan Gerža a Ján Jung 65 rokov.• Stará Kremnička: Júlia Miche-lová 84, Július Bugár 75 a Terézia Koloňová 60 rokov.• Selce: František Hlinka 83 a Ing. Anna Ďuríková 65 rokov.• Sliač: Albín Filo 86, Anton Krba-ťa 85 a Anna Štrbová 80 rokov.• Stupava: Anna Jančová 87 rokov.• Sučany: Ján Koment 87, Eva

Ťaptíková 80 a Peter Malko 65 rokov.• Stará Turá: Emília Valenčíková 82 rokov.• Snina – mesto: Mária Gabaková 86, Anna Kovaľová a Anna Čopi-ková 85, Viera Jirešová 55 rokov.• Senica: František Vach 88, Joze-fína Šeligová 86, Mária Makovní-ková 82, Ľudovít Paus 81 a Anna Amenová 70 rokov.• Slovenská Ľupča: Matilda Macá-ková 90 a Anna Vančová 75 rokov.• Stropkov: Viera Berežná 65 ro-kov.• Svidník: Anna bačová 90 a Mi-chal Zoščák 65 rokov.• Topoľčany 1: Viktor Bielich 85 rokov.• Turčianske Teplice: Ján Čillo 87 rokov.• Trenčín 2: Jozef Adamec 90 ro-kov.• Utekáč: Elena Škorňová 83 rokov.• Vlachy: Ján Molek ml. 70 rokov.• Valaská: Ľubica Balúchová 75 a Marta Kmeťová 70 rokov.• Vyšný Komárnik: Peter Vašuta 70 rokov.• Vígľaš: Mária Černáková 91 a Anna Pavlíková 70 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Jaroslav Mojžiš 60 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

BOJOVNÍK / 15 10

DezertériZo zažltnutej fotografie sa na mňa pozerá dvojica usmia-tych mladých mužov, z čias, keď nacvičovali ochotnícke divadlo. Medzi nimi sa usmieva pekná dievčina, ktorá sa vplietla medzi nich nielen na fotografii, ale aj v živote. Ich príbeh mi vyrozprávala ochotná pracovníčka na Obecnom úrade, v jednej pohraničnej obci.

Je to smutný príbeh o dvoji-ci priateľov, medzi ktorých sa okrem tejto krásky zaplietla aj vojna. Dievčina si vybrala iba jedného, vojna a povojnové časy oboch. Keď to vypuklo, Štefan sa s dievčinou z fotografi e ože-nil, obec si ho dokonca zvolila za richtára. Michal zmizol nevedno kam. Boli to zlé časy, keď ľuďom pomútili hlavy všelijaké vyhláš-ky a nariadenia, ktoré sa prieči-li zdravému rozumu. Veľakrát Štefan hodil kľúče od kancelá-rie svojim nadriadeným na stôl, no vždy sa nechal presvedčiť, že práve on musí v tých časoch ostať v úrade. Naposledy, keď ho prišli upozorniť, že jeho obec je poslednou, v ktorej ešte bačujú Česi, hoci už dávno mali byť za hranicami. Taká bola vôľa Slo-venského štátu.

Boli to zlé časy, keď začali lie-tať prvé kamene do oblokov aj ta-kých ľudí, ako bol farár a učiteľ. Protičeské nálady sa stupňovali a ľudia zabudli, že títo dvaja na-učili ich deti písať, čítať a modliť sa. Čoraz častejšie ho jeho rodáci upozorňovali, aby konečne urobil v obci poriadok aj s nimi. Obáva-júc sa toho najhoršieho, pristavil, keď už všetko spalo, povoz na fare a v tichosti vyviezol učiteľa i farára z obce do bezpečia.

– Kiež by nám Boh odpustil naše hriechy, lúčil sa s nimi na hraniciach.

Potom prišli na rad Židia, kto-rých tiež bolo treba z vôle Slo-venského štátu vypratať z obce. Vtedy boli do zberného tábora odtransportované štyri rodiny. Ďakoval Bohu, že nemusel pri tej-to špinavosti asistovať gardistom. Ležal v nemocnici, no povráva-lo sa, že chorobu simuloval. Raz v noci sa zastavil u svojho priate-ľa a narazil na rodinku Židov, kto-rých tento človek ukrýval. Krvi by sa v nikom nedorezal.

– Na stráž, zaironizoval pri svo-jom odchode, no pripomenul svoj-

mu priateľovi, aby bol opatrnejší.– Nepodceňuj našich

gardistov, poznamenal pri odchode.

Vojna pokračovala a nálada občanov sa menila podľa toho, aké lietadlá preletovali nad dedinou. Raz to boli „Liberátory“ B-24, ino-kedy „Messerschmitt-ky“. Potom prišlo bom-bardovanie „Apolky“ v Bratislave. Nezabrá-nilo tomu ani vytiahnu-tie protileteckého dela na „Manderlák“. Bola to vtedy v Bratislave najvyššia budova. Ob-rovský k nebu stúpa-júci dym bolo vidieť desiatky kilometrov od hlavného mesta. Bare-ly z benzínom, olejom a naftou vybuchovali ešte aj po odlete Ame-ričanov. Vybuchovali plné cisterny, veľké nádrže a horiaca zmes si našla aj ľudí v úkry-toch. Zahynuli aj dvaja jeho spoluobčania. Ako hlava obce sa s nimi lú-čil aj na cintoríne. Stál tu spolu s pozostalými nad hrobom a vtedy mu jeden opilec vykričal:

– Aj teba takto zahra-beme, už to dlho ne-potrvá. Gardisti chceli zasiahnuť a niekde toho výtržníka zmlátiť, no zabránil im v tom.

Nad dedinou sa objavili prvé ruské „šturmoviky“ a každému bolo jasné, že je tu koniec vojny. Poslal manželku k rodine, gardis-ti sa niekde vyparili a on ostával v úrade sám. Hrdosť mu nedovo-lila opustiť budovu vo chvíli, keď bude musieť skladať účty . Ostal v úrade, aj keď mu už podpálili stodolu a rozbili okná na chalupe. Vedel, že nech by odišiel kdekoľ-vek, všade si ho nájdu. Nálada

v obci sa proti nemu stupňovala. Dozvedel sa dokonca i o tom, že za dedinou sa budú kopať jamy pre prívržencov starých poriadkov.

Bol pekný aprílový deň a pred úradom zastavilo akési neznáme vojenské vozidlo. Povyskakovali

z neho vojaci vo vyfutrovaných prešivákoch, so zvláštnymi sa-mopalmi. Rozbehli sa do budovy a pri aute ostal iba jeden civilista. Štefan pobozkal fotografi u svojej ženy, vytiahol zo stola pištoľ a vlo-žil si ju do úst... ozval sa výstrel. Muž pri aute zbledol a zastonal.

– Pre živého Boha, toto som nechcel. Bol to Michal a vrátil sa domov so sovietskymi vojakmi.

* * *Ubehlo niekoľko rokov a v kan-

celárii po Štefanovi sa takmer nič nezmenilo. Ten istý stôl, tie isté

stoličky a skrine. Len na stene viseli namiesto Jozefa Tisu obra-zy Stalina a Klementa Gottwalda. A úradoval tu už ďalší muž z fo-tografi e, Michal. Vrátil sa do obce s vojakmi Červenej armády a de-dina si ho zvolila za predsedu. Za jeho zásluhy a statočnosť vo voj-ne. Nikdy a nikde sa s tým však nechvastal. Prichádzali však zasa nové poriadky a nové vyhlášky,

ktoré začali ľuďom balamutiť hla-vy. Po prvýkrát musel zasiahnuť proti svojim spoluobčanom, keď ešte nebol v čele obce. Vtedy sa skutočne kopali hroby za dedinou a zopár opilcov si chcelo takto drasticky vyrovnávať účty so stú-pencami starého režimu. Vtedy zasiahol so skupinou sovietskych vojakov a týchto „akčných hrdi-nov“ rozohnal.

– Nebojoval som za to, aby sa aj po vojne takto kántrili ľudia, triasol sa od zlosti, keď ich ro-zohnal niekoľkými výstrelmi do

vzduchu. Vtedy prišlo na neho prvé udanie, no jeho zásluhy a vyznamenania z vojny zavážili a na incident sa zatiaľ zabudlo. To najhoršie ho však ešte len čakalo. Prišlo nariadenie, že z obce bude potrebné vysťahovať rodiny, ktoré sú nežiaduce pre život v pohraničí pre ich nespoľahlivosť. Sused so susedom si začal vybavovať účty. Bolo odporné pozorovať to slinta-nie po majetku iných, tak ako za čias arizácie, keď nenažranci slin-tali po majetku Čechov a Židov. Teraz tu sedeli v zasadačke a Mi-chal ich pozoroval, ako spisujú zoznam tých, ktorých bude treba vysťahovať. Písal sa rok 1952 .

Dvadsať dva rodín bude treba vysťahovať, oznámil mu pred-seda komisie. Podpíš, podal mu zoznam.

Michal ten papier odsunul, vy-tiahol kľúče od úradu a položil ich na zoznam.

– Pri tomto svinstve vám ja asis-tovať nebudem, oznámil pevným hlasom. Za toto som nebojoval, dodal ešte a opustil zasadačku.

Na úrad sa už nevrátil. Sedel doma, nevychádzal, no veľmi dob-re vedel, čo bude nasledovať. Ne-splnenie takéhoto rozkazu sa tres-tá. Vedel, že v tomto prípade mu už jeho zásluhy nepomôžu. O dva dni pred chalupou zastavilo auto a vystúpili z neho muži v dlhých kožených kabátoch. Michal bol pokojný a už rozhodnutý. Bol rád, že sa rodičia nedožili tohoto dňa.

– Odpusť mi moje hriechy pane, zamrmlal, vytiahol pištoľ a vložil si ju do úst... Zaznel výstrel. Po-chovali ho vedľa priateľa z fo-tografi e. Do obyčajného hrobu s dreveným krížom. Z času na čas sa na obidvoch hroboch objavili kvetiny. Povrávalo sa, že ich sem nosí dievčina z fotografi e. Potom ich bolo vidieť čoraz zriedkavej-šie, kríže sa čoraz viac nakláňali, spadli a zhnili. Zemina na hro-boch sa prepadla a teraz už nič nepripomína, že tu boli dva hroby.

– Robili sme inventúru hrobov na cintoríne a tieto dva hroby sme už zrušili, oznámila mi zhovorči-vá pani na Obecnom úrade. Nikto už dlhé roky neplatil nájom. Po týchto dvoch fešákoch, ktorí zde-zertovali zo života, ostala iba táto fotografi a.

– A ich príbeh, doplnil som ju.Rudolf SLEZÁK

Plánované otvorenie múzea holokaustu v bývalom koncen-tračnom tábore v Seredi sa tento rok neuskutoční vzhľadom na pozastavenie projektu za býva-lého vedenia ministerstva kultú-ry. Rezort pod vedením Mareka Maďariča projekt podporuje a označuje ho za jednu zo svojichpriorít.

Múzeum na autentickom mies-te s pôvodnými barakmi má pri-blížiť tragické obdobie „riešenia židovskej otázky“ počas vojno-vej Slovenskej republiky.

„Zabezpečenie realizácie vy-budovania Múzea holokaustu

v Seredi je jednou z priorít Mi-nisterstva kultúry SR,“ uviedol hovorca rezortu Jozef Bednár.

Na vybudovanie transformač-nej stanice a prípojky vysoké-ho napätia pre budúce múzeum ministerstvo aktuálne vyčlenilo zhruba 70 000 eur. Umožní to za-chovanie stavebného povolenia, ktoré by inak vypršalo.

Otvorenie múzea sa podľa úlo-hy schválenej ešte prvou vládou Roberta Fica malo uskutočniť v tomto roku pri príležitosti 70. výročia začiatku deportácií slo-venských Židov do koncentrač-ných táborov. Po realizácii prvej

fázy projektu však práce ustali a zriadenie múzea sa odložilo.

Projekt má na starosti Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. Jeho riaditeľ Pavol Mešťan uvie-dol, že vedenie rezortu kultúry za ministra Daniela Krajcera nepreja-vilo záujem pokračovať vo výstav-be s argumentom fi nančnej krízy.

„Na práce pre stavebné povo-lenie a prípravu predloženia pro-jektu do Regionálneho operačné-ho programu sme dostali peniaze ešte za (prvého funkčného obdo-bia) ministra Mareka Maďariča, potom sme už nedostali nič,“ uviedol Mešťan.

V rámci prvej fázy s nákladmi 230 000 eur sa pripravila projek-tová dokumentácia, zabezpečila inžinierska činnosť, oplotenie a výtvarno-priestorové rieše-nie zariadenia. Peniaze na dru-hú fázu majú ísť z eurofondov v rámci Regionálneho operačné-ho programu, ktorý spadá pod re-zort pôdohospodárstva. K vyhlá-seniu druhej výzvy na podávanie projektov by malo dôjsť v októb-ri. Termín otvorenia múzea v sú-časnosti ťažko odhadnúť.

Súčasťou múzea by malo byť aj vzdelávacie centrum medzi-národného charakteru. „V tomto

areáli vznikne veľmi dôstojné miesto na uctenie si pamiatky viac ako 70 000 slovenských Židov, ktorí boli zo Slovenska deportovaní a zavraždení. Bude to memento pre budúce generá-cie, aby sa už nič podobné nesta-lo, aby sa nič podobné nemohlo opakovať,“ povedal Mešťan.

Pôvodne sa počítalo s otvo-rením múzea k 25. marcu tohto roku – v deň, keď pred 70 rok-mi vypravili z Popradu prvý transport slovenských židov-ských dievčat do koncentračného tábora na území dnešného Poľ-ska. red TASR

Otvorenie múzea holokaustu sa odkladá

Pohľad na vojaka detskými očami. Ilustr. foto: red

11 BOJOVNÍK / 15

Slovenskívojnovíparašutisti

Sedemdesiate výročie atentátu na R. Heydricha sme si pripomenuli 18. júna. Hrdinský posledný boj 7 československých parašutistov v kostole sv. Cyrila a Metoda (ex. sv.Karola Boromejského) v Prahe 2. Výsadkoví veteráni z ČR a SR už tradič-ne položili vence pred kryptu kostola na Resslovej ulici, klub ZV SR Žilina uspo-riadal poznávací autobusový zájazd. Celý rok 2012 je poznamenaný i ďalšími vý-ročiami – 100. výročie narodenia Jozefa Gabčíka, 70. výročie vzniku slovenských padákových strelcov, 65. výročie vzniku vojenského parašutizmu v Československu atď. Ale späť k slovenským vojnovým pa-rašutistom. S posledným doplnkom (V.) ste sa stretli na stránkach dvojčísla Bojovníka 25-26/2010.

Vojenskí výsadkoví veteráni sú prie-bežne informovaní o zmenách, doplnkoch a spresneniach na stránkach časopisu KVV Bratislava – Červené barety. Autor je v sú-časnosti (jún 2012) pri doplnku X. Takže v skratke z podstatných vecí:1) Skupina ANTHROPOID, vysadená pri obci Ne-hvizdy, vých. od Prahy, mala byť pôvodne vysadená pri obci Kařez. 2) 11. 11. 2010 bol v ČR povýšený do hodnosti plukovník vo výslužbe Ján Bačík (rodák z Parížoviec, výber do WOLFRAMu). 3) V marci 2011 prebehla českou tlačou informácia, pod-ľa ktorej uvažoval Heydrichov syn Heider o rekonštrucii „dolného“ zámku v Panen-ských Břežanoch. 4) Negatívne informá-cie prišli z Dolnej Lehoty, kde obec nemá prostriedky na údržbu pomníka 2. čs. pdb v Krpáčove. I pohreb jedného z posled-ných slovenských londýnskych parašutis-tov – plk. v zál. Jozefa Haríňa v júni 2007 v Ružomberku prebehol bez vojenských pôct, pretože „neodslúžil 15 rokov v armá-de...“ 5) Naopak, kladné informácie prišli z Veľkej Británie. Pomník čs. parašutistom SOE v škótskom Arisaigu (2009), po dopl-není mien padlých parašutistov, bude mať štatút vojnového hrobu. V Leamington Spa sa nachádza ďalší pomník čs. parašu-tistom. Fontána v tvare padáka je doplnená menami účastníkov atentátu na Heydricha, ďalej slnečnými hodinami a vresom, sym-bolicky z Lidíc. V októbri 2011 bola na činžiaku, bývalom sídle londýnskej sekcie D v štvrti Westminster, odhalená pamätná doska. V roku 2012 ešte pribudnú pamätné dosky na britských letiskách, z ktorých od-lietali parašutisti na misie. 6) Pokiaľ britské veľvyslanectvo v apríli 2011 oceňovalo fi -nančne na MO SR v Bratislave 10 žijúcich účastníkov západného odboja (a 22 vdôv), v apríli 2012 to boli už len 3 na Sloven-sku (Š.Miklánek, M.Píka, M.Spiegel) a 1 vo V.Británii (I.Schwarz) žijúci veteráni. Na knižných pultoch pribúdajú stále nové knihy s problematikou parašutizmu, operá-cie ANTHROPOID s rôznym stupňom ob-jektívnosti. Noví historici sa snažia o nové objavy, hodnotenia, žiaľbohu nevyhýba-jú sa preberaniu starých, vžitých omylov. V Opave bola odhalená 28. 5. 2012 v ex. Vajdových kasárňach pamätná doska J. Ku-bišovi, ktorý tu slúžil v kasárňach od 10/37 do 10/38, pri tejto príležitosti bola tiež ob-javená predchádzajúca pamätná doska kpt. Štefanovi Vajdovi, príslušníkovi 1 čs. tb, ktorý zahynul počas Ostravskej operácie. (Pozn.: Kpt. Štefan Vajda – 17. 11. 1922–6. 4. 1945, Hrdina Sovietskeho zväzu,...)

Vladimír GAJDOŠ (KVVV Praha)

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Oblastný výbor SZPB v Rožňave zorga-nizoval koncom júna pre svojich členov a ich rodinných príslušníkov poznávací zájazd po trase Dielik, vápenka Nemec-ká, Pohronský Bukovec, až do vypále-nej obce Kalište. Štyridsaťtri účastníkov zájazdu, vrátane odbojárov z Vyšnej Slanej, Gemerskej Polomy, Rožňavy, Revúcej a Muráňa i napriek nepriazni-vému počasiu nastupovali do autobusu v dobrej pohode, ktorá im vydržala až do návratu.

Prvá zastávka, ako tradične, sa uskutoč-nila na Dieliku, kde sme si uctili pamiatku padlých počas druhej svetovej vojny. Venček tam položila ZO SZPB Muráň a naše člen-ky z formujúceho sa spevokolu zaspievali partizánske piesne. Po Frandlove, ako to

familiárne nazývajú domáci Tisovčania, lebo tam padol npor. Frandel, sme sa presunuli do priestoru múzea vápenky Nemecká.

Po obhliadke múzea a po zhliadnutí videa o zverstvách nacistov v tomto okolí, doplne-ných výkladom zamestnankyne múzea, sme si pri pomníku položením venca zo ZO SZPB Gemerská Poloma uctili pamiatku upálených našich občanov. Potom už nasledovala trasa na Pohronský Bukovec. V Pohronskom Bukov-ci počas SNP bolo výcvikové stredisko parti-zánov. Nemci tu 3. 11. 1944 zajali pri pokuse o prechod cez Hron veliteľov SNP, generálov R. Viesta a J. Goliana. Dňa 21. 2. 1945 Po-hronský Bukovec vyrabovali a vypálili. V roku 1946-48 bol znovu vybudovaný. Od roku 1988 je tu postavený pomník venovaný obom gene-rálom. Veniec vďaky tu položila ZO SZPB Re-

vúca. Na konci dediny, už v Matúšovej doline, asi 4 km od partizánskych bunkrov, je posta-vený pamätník padlým partizánom počas SNP.

Vzhľadom k tomu, že sa blížil čas obeda, sme sa presunuli k motorestu Nemecká, kde sme mali pripravený chutný obed. Potom sme nastúpili na trasu smerujúcu do bohom zabudnutého miesta, 9 km od Moštenice, do hôr, do bývalej obce Kalište. Tam nás už oča-kával Boris Vigaš, zamestnanec múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorý nás podrobným, odborne fundovaným výkladom o udalos-tiach počas SNP v tejto bývalej obci, teraz už len pamiatke SNP, previedol. Na záver pre-hliadky sme pri pomníku, pripomínajúcom vypálený dom s komínom, položili veniec za OblV SZPB. Akcia to bola vydarená, o čom svedčí poďakovanie celej našej výpravy ta-jomníčke p. Lackovej za jej zorganizovanie. Norbet LACKO

Splnil sa im sen

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVI (LVII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 13 znie: Odkaz SNP plnia aj misie armády SR.Knihu posielame Zuzane Kapustovej do Zvolena.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Pikantná nátierka

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 1 pohár zeleninovej zme-si hrášok s mrkvou , 1 cibuľu, 1 celé ná-tierkové maslo, 200 g mäkkej salámy, 1 majonéza, čierne korenie, soľ.Ako na to: Na mäsovom mlynčeku po-melieme zeleninovú zmes, salámu a ci-buľu. Spojíme s nátierkovým maslom a majonézou, osolíme a ochutíme čier-nym korením. Natierame na chlebíčky,

studené hrianky, zeleninové jednohubky. Zdroj: Internet

pomoc:ELEMÍR

2. časťtajničky

ponukatovaru,služieb

poľnámiera

nášolypionik(box)

hlashada

alpskýškriatok

mestov Bosne

japonskémesto

dedina(dialekt)

slovkonásobenia

patriaciSamovi

oersted(hovor.)

gréckepísmeno

predsedaSNS

revíznakomisia

túz

raketomet

kričal

písal,po česky

menogenerálaPolka

rival

. . . lala

vesmírnaagent.USA

tára (expr.)

kozáckyplukovník

menoBohúňa

3. časťtajničky

živábytosť

starý otec(detsky)

tisíc,po rusky

prvá dvoj-hláska

patriaciNaďke

šarkan

spojovacíklinec

latin.predložka

EČVTrebišova

reálne veci, deje

m. meno

väčšiesídlo

ruský zápor

pešíturista(žargón)

spojka

strednámóda(ženy)

1. časťtajničky

M

naša TV

počítač

názovpísmena

podm.spojka

štátnaspráva

gréckyvrch(hist.)

obrnený transportér

hovoríakavsky

ohľadupl-nosť

českémesto

nádoba pri studni

HISTORICKÝ KALENDÁR

Český podnikateľ a zakladateľ obuvníckeho impéria Tomáš Baťa zomrel pri letec-kom nešťastí pred 80 rokmi, 12. júla 1932, pri Otrokoviciach v bývalom Českoslo-vensku. Podnikateľ rozvíjal svoje aktivity aj na Slovensku. Jeho priezvisko Baťa sa stalo synonymom kvalitných topánok za nízke ceny, poctivého podnikateľského ducha s etickým rozmerom a so službou verejnosti. Zároveň aj synonymom pre tzv. baťovské ceny, premyslene nastavené tak, aby sa pri kúpe vyvolal dojem výhodnej úspory. Je to jedna z mála fi riem z bývalého Československa, ktorá sa dokázala presadiť vo svete. Dnes fi rma Baťa pôsobí asi v 50 krajinách na piatich kontinentoch sveta a má zhruba 40 000 zamestnancov. Život Tomáša Baťu staršieho sa skončil nečakane. Zomrel na následky zranení, ktoré utrpel pri havárii svojho osobného lietadla pri lete do Švaj-čiarska, kde chcel otvoriť ďalšiu pobočku fi rmy. Firmu prevzal jeho nevlastný brat z druhého otcovho manželstva Jan Antonín Baťa, ktorý bol takisto výborný manažér a úspešne ju previedol cez hospodársku krízu. tasr, red

Výročie Baťovej havárie

7. júla1944 – Americké letectvo podniklo útok na Škodove závody v Dubnici nad Váhom, kde sa vyrábali delá a letecké motory. Pri bombar-dovaní zahynulo 16 ľudí a 30 bolo zranených.

8. júla1945 – V Martine sa skončil (začal sa 7. júla) 1. zjazd Demokratickej strany. Za predsedu bol zvolený Jozef Lettrich.

12. júla1943 – Pri Prochorovke (Rusko) sa odohrala jedna z najväčších tankových bitiek počas druhej svetovej vojny.

14. júla1933 – Nemecká nacistická vláda zakázala všetky opozičné politické strany a uzákonil sa jediný politický subjekt – NSDAP (Národno-socialistická nemecká robotnícka strana).

15. júla 1941 – Britské jednotky vstúpili do Bejrútu, čím sa aj Libanon po Sýrii dostal pod kontro-lu Spojencov a podľa prísľubu francúzskeho generála Charlesa de Gaulla sa obe krajiny mali stať nezávislými.

16. júla 1945 – Pokusný výbuch prvej atómovej bom-by na svete v sile 21 kiloton trinitrotoluénu uskutočnili v americkom vojenskom priesto-re v nevadskej púšti Alamogordo v Novom Mexiku. Projekt Trinity pripravil tím vedený Jacobom Robertom Oppenheimerom vo vý-skumnom stredisku Los Alamos.

17. júla1945 – Začala sa v Postupime (Nemecko) konferencia víťazných mocností protihitle-rovskej koalície. USA zastupoval prezident Harry Truman, Veľkú Britániu ministerský predseda Winston Churchill, neskôr Clement Attlee, a ZSSR zastupoval Josif Vissario novič Stalin. V Postupime sa rozhodlo o povojno-vom usporiadaní Nemecka a jeho denacifi -kácii, určili sa nové nemecko-poľské hranice a rozhodlo sa aj o odsune Nemcov z ČSR, Maďarska a Poľska.

19. júla1943 – Spojenci podnikli prvý letecký útok na Rím v druhej svetovej vojne, pri ktorom za-hynulo približne 2000 osôb. 700 amerických lietadiel zhodilo na mesto stovky ton nálože.

Zdroj: TASR

Inšpirujúce miestaKto miluje hory, kopce, doliny, rieky

a minerálne pramene túži dostať sa aspoň raz v živote na Kaukaz, aby pocítil obrovskú silu prírody a sklonil sa pred jej mocou. Je

rozdelený na Veľký a Malý. Veľký Kaukaz je prírodnou hradbou medzi Čiernym a Azov-ským morom na západe a Kaspickým mo-rom na východe. Rovnobežným smerom sa rozprestiera, v dĺžke asi 1500 km, od Taman-ského až po Ašperovský polostrov. Na juhu siaha k pobrežiu Čierneho mora a stretáva sa s Malým Kaukazom v Lišskom chrbte. Ten sa delí na Západný, Stredný a Východný Kaukaz. Povrch horstva pokrýva vyše 2200 ľadovcov s celkovou rozlohou 1430 km².

Kaukaz leží na hranici mierneho a sub-tropického pásma a rieky z pohoria ústia do Kaspického mora (Kura s Araksom, Sulak, Kuma a Terek), Čierneho (Rioni a Inguri) a Azovského mora (Kubáň). Výbežky Ma-

lého Kaukazu zasahujú až do Iránu. Na jeho svahoch sú tri prírodné rezervácie: Boržom-ská, Diližanská a Gekgeľská, a približne 130 prameňov, z ktorých sa využíva 90.

Na južných svahoch Veľkého Kaukazu (Gruzínsko) je chránené územie okolo uni-kátneho jazera Rica. Vzniklo v roku 1957 na rozlohe 15,9 tisíc hektárov. V rezervácii sú vzácne jedľové lesy, ktoré sú bohaté na zver – tur, medveď, srnec, tetrov, kamzík a iné. Jazero je vyhľadávané nielen ako vzácny kút oddychu a pokoja, ale aj poznania, pohody a spokojnosti. Umocňuje to krása panenskej prírody, dobré cesty a skúsení sprievod covia.

Tomu, kto zavíta pod štíty Kaukazu, zo-stanú natrvalo v pamäti nielen miesta, ktoré navštívil, ale aj srdečnosť a otvorenosť ľudí, ktorí tam žijú.

Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pri jazere Rica. Foto: gs

Policajt vidí nad kanálom pla-čúceho chlapca. Príde k nemu a pýta sa ho: čo chlapče, čo sa stalo?

Chlapec ukáže na žumpu a ho-vorí. Matka... Policajt tam bez váhania skočí... blu, blu, blu... vy-norí sa a hovorí: tu nikto nie je. Chlapec si povie: Hmm, tak to mi ten šróbik bude na nič.

* * *Prečo blondínky nevaria vrec-

kové polievky?Pretože ešte stále neprišli na to,

ako naliať liter vody do vrecka.* * *

Cigáň kradne drevo v lese. Oko-

lo ide horár a kričí: „Cigáň, pre-čo kradneš to drevo?

Cigáň: „To je pre kravy“ Ho-rár: „Hej?

A odkedy kravy žerú drevo ?Cigáň: „No čo nezožerú, popá-

lime.“* * *

Manžel prekvapí svoju ženu v posteli s iným mužom. Manžel zdesene zvolá:

– Čo to tu robíte?A žena sa s myknutím pleca ob-

ráti na milenca:– Vidíš, hovorila som ti, že nemá

o tom ani poňatia!Zdroj: Internet