66BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

22. 3. 2012Ročník LVII Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 3

Generál Brunovský by koncom februáraoslávil 90. narodeniny

str. 5Za doplnkovú a podpornú liečbu

zaplatíme viacstr. 10 –11

Pred blížiacim sa zjazdom rokujú členovia SZPB na oblastných konferenciách

ISSN 03223-2018

Kľúčový odkaz slovenských voličov v týchto voľbách je, že si vybrali stabilitu. Rozhodujúce množstvo ľudí sa rozhodlo neriešiť, či samozrú-tenie komplikovanej a vnútornými spormi roz-leptanej pravicovej vlády spôsobila SaS alebo SDKÚ-DS, KDH alebo Most –Híd a jednodu-cho nevolili klasické pravicové strany. S výnim-kou kresťanských demokratov, ktorí vo voľbách „uhrali“ svoju osempercentnú klasiku, všetci ostatní členovia bývalej vládnej koalície dostali vo voľbách výrazne horšiu známku, ako pred ro-kom a pol. V prípade dzurindovcov a sulíkovcov dokonca nechýbalo veľa k „prepadáku“ a opus-teniu parlamentných lavíc.

Úprimnosť Igora Matoviča v boji proti poslan-com ocenilo dostatočné množstvo voličov na to, aby sa so svojou nesúrodou skupinou Obyčaj-ných ľudí dostal do parlamentu, zdá sa však, že tam bude skôr do počtu, prípadne pre pobavenie televíznych divákov, než že by riešil nejaké sku-točné politické problémy.

Jednoznačným pánom parlamentu, a tým pá-dom aj vlády je Smer-SD... To znamená, že na štyri roky odpadnú neveľmi obľúbené koaličné rady a aj parlamentné spory s opozíciou budú skôr platonické. Kým budú ľavičiari držať poko-pe, presadia samostatne akékoľvek svoje rozhod-nutie, ktoré si nebude vyžadovať ústavnú zmenu. Takáto sila si však vyžaduje zodpovednosť.

Triumfálne víťazstvo Viktora Orbána v po-sledných maďarských voľbách krajine pokoj neprinieslo, práve naopak. Prvé signály sloven-ských sociálnych demokratov naznačujú, že si toto riziko uvedomujú. Opozícii ponúkli viac ako solídne zastúpenie v parlamentných funkciách a aj vyjadrenia lídra Smeru-SD Roberta Fica ohľadom plánovaných krokov naznačujú, že ich nechce robiť sám, ale po porade s relevantnými organizáciami.Čo sa týka odkazu boja proti fašizmu, je ta-

kouto relevantnou organizáciou SZPB a ukazuje sa, že bude čo riešiť. V týchto voľbách z parla-mentu vypadla relatívne umiernená SNS, zato pravicovo-extrémistická Ľudová strana – naše Slovensko získala viac hlasov ako Mečiarovo ĽS-HZDS.

Ak by sa pohrobkovia slovenského štátu dosta-li o štyri roky do parlamentu, poškodilo by to na dlhé roky celú slovenskú politickú scénu. Kto ne-verí, nech sa pozrie, akú hanbu robí v zahraničí Maďarom ich radikálna strana Jobbik. Mimo-chodom, aj hanebná socha Ferdinanda Ďurčan-ského v Rajci ešte stále stojí.

Krupinčania na udalosti druhej svetovej vojny nezabúdajú. Oslo-bodenie mesta si pripomenuli pri pamätníkoch na Hostinci, na Švábe a na Svätotrojičnom námestí v Kru-pine 2. marca spolu s významnými hosťami, medzi ktorými nechýbal poslanec NR SR Branislav Ondruš a delegácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

„Stretli sme sa tu na Svätotrojičnom námestí pri pamätníku, ktorý je venovaný osloboditeľke nášho mesta Červenej ar-máde, aby sme si uctili obetu všetkých statočných mužov a žien, ktorí darovali to najcennejšie – vlastný život, aby do nášho mesta priniesli koniec vojny,“ konštatoval primátor Krupiny Radoslav Vazan. Podľa neho víťazným vstupom vojsk Červenej armády a rumunskej I. armády, v rámci druhého ukrajinského frontu pred 67 rokmi dostali obyvate-lia Krupiny šancu pre nový začiatok. „Tretieho marca bol oslobodený stred mesta a postupne až do šiesteho marca všetky odľahlé lazy,“ pripomenul.

Ukončenie druhej svetovej vo-jny v našom kraji si pri pamätníku na Hostinci pripomenuli aj študenti krupin-ského gymnázia a obchodnej akadémie. „Aj ja patrím k povojnovej generácii,

vzťah k tradícii oslobodenia som získa-val v škole, v pionierskej organizácii, v médiách, doma. Dnešná najmladšia gen-erácia sa v ničom podstatnom neodlišuje od našej i od generácie mojich rodičov. Sú to ľudia v podstate s rovnakými túžbami, predstavami, cieľmi. Takže za ich vzťah k odkazu SNP, antifašistického odboja, oslobodenia od nacistov, sme zodpovední my, o generáciu starší – presne tak, ako túto zodpovednosť niesli predtým naši

rodičia,“ konštatoval Ondruš. „Ak ich výchovu, budovanie vzťahu k týmto hod-notám a historickým odkazom nezaned-báme, ak im tieto tradície vysvetlíme a priblížime spôsobom, ktorý im bude blízky, a ktorý dokážu pochopiť – napr. berúc do úvahy, že ide o tretiu generáciu, ktorá vojnu nezažila – pamiatka našich osloboditeľov z roku 1945 ani obetí II. sv. vojny nezapadne prachom,“ zhod notil.

red

Na zamyslenie:Na zamyslenie:EDISONEDISON

Jediná vec, pre ktorú často strácame trpezlivosť, sú hodinky: ručičky idú príliš rýchlo.Jediná vec, pre ktorú často strácame trpezlivosť, sú hodinky: ručičky idú príliš rýchlo.

Krupina si pripomenula 67. výročieoslobodenia

Smer je víťazom volieb

Brány parlamentu prekro-čilo šesť politických strán. Na druhom mieste vo voľ-

bách skončilo KDH so zis-kom 8,82 percenta hlasov, nasledujú OBYČAJNÍ ĽU-

DIA a nezávislé osobnosti s 8,55 percenta, majú rovna-ko po 16 poslaneckých man-dátov. Do parlamentných lavíc zasadnú aj poslanci Mosta-Híd (6,89 percenta – 13 kresiel), SDKÚ-DS (6,09 percenta – 11 kresiel) a SaS (5,88 percenta – 11 kresiel). Do parlamentu sa neprebo-jovali SNS (4,55 percenta) ani SMK (4,28 percenta).

Podľa zapisovateľky ÚVK Lívie Škultétyovej sa voľby uskutočnili legitímne a legál-ne. Volebná účasť dosiahla 59,11 percenta. Bola tak vyš-šia ako pri posledných par-lamentných voľbách v roku 2010, keď sa vyšplhala na 58,83 percenta. Do voleb-ných zoznamov bolo zapí-saných 4.392.451 voličov, k urnám pristúpilo 2.596.443 z nich. Do volieb sa mohli ľudia zapojiť aj zo zahrani-čia, odkiaľ prišlo 7051 hla-sov. Počet celkových plat-

ných hlasov vo voľbách do-siahol 2.553.726, teda 98,43 percenta z celkového počtu odovzdaných hlasov.

„Víťazstvo, ktoré v par-lamentných voľbách za-znamenala strana Smer-SD, nemá v dejinách slovenskej demokracie obdobu,“ pre TASR to povedal politológ Juraj Marušiak. „Smer sa bude musieť zmieriť s tým, že bude niesť aj výluč-nú zodpovednosť za svoje vládnutie, nielen za splnené očakávania svojich voličov, ale aj za tie očakávania, kto-ré splnené nebudú,“ doplnil politológ s tým, že pri ta-kom vysokom zisku nebude chcieť so Smerom zdieľať pôsobenie vo vláde žiadna politická strana.

Slová politológa potvr-dili aj predsedovia politic-kých strán, ktoré sa dostali do parlamentu, ktorí už na druhý deň po voľbách avi-zovali, že ich strany ostanú v opozícii.

red TASR

Víťazom predčasných parlamentných volieb, ktoré sa na Slovensku konali 10.marca, sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 po-slaneckých mandátov. Potvrdila to Ústredná volebná komisia (ÚVK).

Parlamentné voľby zaznamenali vysokú účasť voličov. Foto: red

Delegácia SZPB počas pietnej spomienky na Hostinci. Foto: red

LUCIA ILLANITZOVÁ

Volebnévysvedčenie

BOJOVNÍK / 6 2

Oslavy oslobodenia obceKaždoročne si v Dobrej Nive

8. marca okrem MDŽ pripomí-najú významnú udalosť v histórii obce. V tento deň roku 1945 sa skončili vojnové útrapy jej oby-vateľov, keď vojská sovietskej a rumunskej armády vkročili na jej územie a priniesli dlho oča-kávanú slobodu. Slávnostné-mu aktu, položeniu kvetov pri pamätníku padlých na námestí obce, predchádzala slávnostná členská schôdza. Na nej predseda ZO SZPB Ján Slosiarik informo-val svojich členov o uskutočne-nej Oblastnej konferencie SZPB vo Zvolene. V závere schôdze sa i blahoželalo. Významného ži-votného jubilea 90 rokov sa v ja-nuári dožil jeden z posledných priamych účastníkov SNP Ján Oslavy oslobodenia v Dobrej Nive. Foto: eš

Oslavy v Hriňoveja Prenčove

ZO SZPB v Hriňovej pripra-vila pietny akt pri príležitosti 67. výročia oslobodenia mesta Hriňová v II.svetovej vojne. Na pietnom akte sa zúčastnili posla-nec NR za Smer-SD Ján Senko, primátor mesta Hriňová Stani-slav Horník, ďalší predstavitelia politických strán a záujmových organizácií. Položením kytíc pri mestskom pamätníku si uctili pa-miatku padlých pri oslobodzova-ní nášho mesta. Program žiakov ZŠ Krivec ukončil túto pietnu spomienku, za čo im patrí poďa-

kovanie, ako aj všetkým účastní-kom osláv.

Výročie oslobodenia si 2. mar-ca pripomenuli aj členovia ZO SZPB Prenčov v okrese Banská Štiav nica.

67. výročie oslobodenia obce si pripomenuli položením kytice k pamätníku padlých.

Na slávnostnom akte sa zúčast-nili spolu s pracovníkmi obecné-ho úradu, na čele so starostkou obce Alenou Ciglanovou aj žiaci ZŠ. Na podujatí sa zúčastnili aj niektorí obyvatelia obce.

Výbor ZO SZPB v Hriňovej a Prenčove(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Česť a sláva padlým hrdinom

Oslobodenie Prenčova si pripomenuli položením kytice. Foto: red

Šiesty marec sa významne za-písal do dejín Banskej Štiavnice. Pred 67 rokmi mesto oslobodili vojská Červenej a Rumunskej ar-mády od fašistických okupantov. Boje o Banskú Štiavnicu boli ťažké a padli im za obeť stovky vojakov, ale aj civilného obyvateľstva.

Túto udalosť sme si pripomenuli pietnym aktom – položením kve-

tov k Pomníku padlých. Zúčastnil sa na ňom mimoriadny a splno-mocnený veľvyslanec Ruskej fe-derácie na Slovensku Pavel Mara-tovič Kuznecov spolu s manželkou a vedúcim protokolu Sergejom Čerkalinom, vedenie mesta, pred-stavitelia politických strán, spo-ločenských organizácií a desiatky občanov. „Krvou bola vydobytá

sloboda nášho mesta, preto na obe-te z radov obyvateľstva a vojakov, ktorí položili životy za oslobodenie Banskej Štiavnice, nikdy nezabud-neme... Našou povinnosťou je uctiť si pamiatku týchto ľudí... Udalosti rokov 1938 až 1945 sa stali studni-cou poznania, z ktorej čerpá dnešná generácia a budú čerpať aj budúce, aké krutosti a zverstvá prinášajú

ľuďom vojny a aké šťastie pre človeka znamená žiť v mieri,“ konštatovala pri-mátorka mesta Nadežda Ba-biaková.

Kuznecov zdôraznil kus spoločnej histórie v boji proti fašistom a poďakoval sa slovenským príslušníkom odboja, ktorí významnou mierou prispeli k víťazstvu.

Pietny akt pokračoval zhromaždením členov SZPB v Klube dôchodcov. Prišli ich pozdraviť deti z ma-terskej školy pásmom ba-níckych a ľudových piesní a básní venovaných padlým vojakom. Zaujímavé tiež bolo rozprávanie 84-ročného Filipa Danningera, priameho účastníka oslobodzovacích bojov. Anton GREGUSS

V Banskej Štiavnici si pripomenuli oslobodenie mesta. Foto: ag

1. MARECV Česku pôsobí asi 4 000 mi-

litantných neonacistických akti-vistov, tvrdé jadro tvorí zo 400 členov. Hrozí, že niektorí z nich by sa mohli uchýliť k terorizmu. Podľa odborníkov môžu pribud-núť najmä útoky proti Rómom. Preto treba zlepšiť osvetu a pô-sobenie na mladých ľudí v ško-lách a v represívnej oblasti dô-kladnejšie premieňať informácie z diania medzi neonacistami do podoby dôkazov, ktoré sa dajú použiť v súdnych procesoch.

2. MARECZa dvojnásobnú vraždu Ró-

mov v roku 2008 prvostupňový pécsky súd v Maďarsku odsúdil Jenöa B. na doživotné väzenie a ďalších troch páchateľov na

10 až 15 rokov odňatia slobody. Páchatelia zaútočili v noci 18. novembra 2008 ručným graná-tom na rodinný dom, v ktorom žili Rómovia. Granát vybuchol na posteli v miestnosti, v ktorej boli muž, jeho družka a deti. Do-spelí zomreli na mieste, z troch detí utrpeli dve ľahšie zranenia.

6. MARECMagistrát Rigy zakázal ko-

nanie pochodu (16. marca) na počesť veteránov, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali po boku Nemecka. Lotyšsko sa pod kon-trolu Sovietov dostalo v roku 1940 v rámci dohody medzi Hitlerom a Stalinom, no v lete 1941 tam vtrhli nacisti, ktorých Lotyši vítali ako osloboditeľov spod nadvlády Moskvy. K Ne-

mcom sa neskôr pridalo 140-ti-síc z nich a spolu bojovali proti Červenej armáde.

Vyšetrovatelia z pobočky poľského Inštitútu pamäti ná-

roda v Bialystoku obnovili vy-šetrovanie vraždy 20 mladých žien židovského pôvodu, ktoré v auguste 1941 odviezli z geta mestečka Szczuczyn do obce Bzury, kde mali pomáhať pri pestovaní zeleniny. Už sa nikdy nevrátili. Asi šiesti Poliaci mla-

dé Židovky prepravili do neďa-lekého lesa a tam ich po znásil-není zavraždili. Išlo o plánovaný zločin, pretože pre obete boli už vopred vykopané jamy.

7. MARECPrvým rumunským politikom,

na ktorého podali žalobu za po-pieranie holokaustu, sa stal se-nátor za Sociálnodemokratickú stranu Dan Sova. Podľa jeho názoru Židia nemuseli trpieť počas režimu Iona Antonesca, ktorý bol spojencom nacistic-kého Nemecka. Sova aj banali-zoval masakru z Iaši, kde v júni 1941 nacisti za účasti rumun-ských zložiek zavraždili 13-tisíc Židov. Počas 2. svetovej vojny prišlo v Rumunsku celkovo o ži-vot asi 380-tisíc Židov a 36-tisíc

Rómov. Sovovi hrozí trest väze-nia v dĺžke šiestich mesiacov až piatich rokov.

8. MARECMníchovský súd zakázal brit-

skému vydavateľstvu zverejniť časti publikácie Mein Kampf. Peter McGee ich chcel vydať so sprievodným komentárom his-torikov. Súd tak dal za pravdu juhonemeckému štátu Bavor-sko, ktorý vlastní vydavateľské práva na knihu do roku 2015 a s plánmi britských vydava-teľov nesúhlasí. Adolf Hitler, ktorý ju napísal v roku 1924 po-čas pobytu vo väzení, zobrazuje v knihe svoje predstavy o raso-vo čistej spoločnosti, odpor ku komunizmu a nevraživosť voči Židom. (ao)

stalo saVO SVETE

1. 3.–8. 3. 2012

Kristeľ. Zablahoželali mu nielen prítomní členovia ZO, ale aj po-slanci NR SR Jozef Mikuš a Ján Golian. Ďalšími oslávencami boli Zuzana Koštialiková a Ján Koš-tialik. Títo v druhej polovici mar-ca oslávili 60. narodeniny.

Po skončení schôdze a uctení si obetí pri pamätníku pokračo-vali oslavy v Kultúrnom dome. Starosta obce Martin Krúdy pri-blížil posledné dni vojny v obci. Pripomenul, aký je dôležitý mier pre spokojný život ľudí a rozvoj krajiny. V kultúrnom progra-me vystúpila folklórna skupina Dobrona s pásmom Rozprávanie o bolesti, s ktorým zvíťazila na krajskej prehliadka folklórnych skupín.

Zdenko ZAJAC

3 BOJOVNÍK / 6

Generál Brunovský by koncom februáraoslávil 90. narodeninyGenerálmajor v.v. Jozef Brunovský sa narodil 26. februára 1922 v Untersiebenbrunn v Ra-kúsku, kde boli jeho rodičia na sezónnych poľnohospodárskych prácach. Spolu s rodičmi a sú-rodencami žili na západnom Slovensku v Lozorne.

Po vypuknutí vojny bol ako vo-jak slovenskej armády 20. 6. 1943 odvelený na východný front. Po prechode cez front na stranu ČA 30. 10. 1943 bol umiestnený v tá-bore Usman na Urale. Po vstupe do čs. jednotiek v ZSSR bol od decembra 1943 zástupcom velite-ľa roty pre zvláštne účely v Jefre-move. Absolvoval partizánsky kurz Ukrajinského štábu partizán-skeho hnutia (UŠPH) v Sviatošine pri Kyjeve pre organizátorov par-tizánskeho hnutia v okupovaných krajinách.

Po vypuknutí SNP mal UŠPH záujem rozvinúť partizánske hnutie na západ od povstalecké-ho územia najmä v pohraničnej oblasti Slovenska a Protektorátu Čechy a Morava, resp. na jeho území. Bola vytvorená 21 člen-ná desantná skupina (11 občanov ČSR a 10 príslušníkov národov ZSSR), ktorej veliteľom bol pplk. Iľja Danielovič Dibrov (53 rokov, býv. veliteľ partizánskeho zväz-ku Vorošilov na Ukrajine), Jozef Brunovský bol náčelníkom štábu. Po odlete z Kyjeva v dňoch 13. a 14. 9. 1944 bola skupina vysa-dená nad obcou Žabokreky okr. Martin.

Zo spomienokgenmj. v.v. Brunovského

„Šiesteho októbra 1944 sa uskutočnila na Hlavine u Grego-rov porada zástupcov všetkých odbojových zložiek operujúcich v Podjavorinskej oblasti a dohod-li sme sa na zjednotení všetkých partizánskych skupín operujúcich v tomto regióne (okrem skupiny Š. Čuvalu). Vytvorili sme II. čes-koslovenskú partizánsku brigádu nesúcu meno J.V. Stalina. Velite-ľom sa stal pplk. I. D. Dibrov a ja som sa stal náčelníkom štábu. Dňa 9. 10. 1944 cez vysielačku vznik brigády potvrdil aj UŠPH v Ky-jeve.

Brigáda uskutočnila svoj prvý boj v noci z 11. na 12. 10. 1944 prepadom nemeckej posádky v Starej Turej. Po porade na štábe a návrhu M. Uhra vykonať pre-pad voj. posádky na Starej Turej som vypracoval plán prepadu. Na prepade sa zúčastnili roty Uhra, Adamoviča, Benkoviča, Tuša a Horanského. Bol to jeden z veľ-kých a ťažkých bojov, pri ktorom padol príslušník Uhrovej roty S. Marônek. Mali sme aj niekoľko ranených. Nemci však mali omno-ho väčšie straty na životoch, ako aj zranených. Nakoľko na pomoc bojujúcej nemeckej posádke zača-li prichádzať posily, pplk. Dibrov dal rozkaz k ústupu a presunúť sa na Bošácke kopanice.

Počas tohto presunu po hra-nici s Protektorátom Čechy a Morava bol nadránom dňa 13. 10. 1944 v blízkosti vrchu

Javorina v ranných hodinách usmrtený veliteľ brigády I. D. Dibrov, ja som bol ranený do ruky. Po príchode na Bošácke kopanice bola vykonaná a zdoku-mentovaná pitva Dibrova. Tu bol aj dočasne pochovaný (po vojne bolo telo prevezené do jeho rod-ného mesta Aleksandrija na Ukra-jine). Smrť Dibrova nebola nikdy objasnená. Bol som presvedčený, že výstrel vyšiel z protektorátnej stany, kde sa mohli nachádzať vojaci fi nančnej stráže. Dostal som však informácie, že Dibrova usmrtil ruský príslušník brigády, ktorý sa k tomu priznal po zadrža-ní a vyšetrovaní veliteľom brigády Snežinským, čomu však neverím, nakoľko som poznal Snežinského a jeho možné spôsoby vyšetrova-nia. Možnosť, že Dibrova pripra-vili o život príslušníci NKVD, ktorí k nám boli pridelení UŠPH, však považujem za akceptovateľ-nú, nakoľko už v Kyjeve tesne pred naším odletom na Slovensko bol v noci zrazený motorovým vozidlom a zranený. Vtedy pri návšteve v nemocnici mi nazna-čil, že išlo o atentát na jeho osobu.

Po smrti Dibrova som bol UŠPH vymenovaný za veliteľa brigády. Po reorganizácii brigády na Bošáckych kopaniciach sme boli dňa 20. 10. 1944 prepadnutí veľmi silnou nemeckou jednotkou vyzbrojenou ťažkými zbraňami. Išlo o náš najťažší boj, nemec-kému vojsku sme spôsobili veľ-ké straty, ale aj my sme mali 13 mŕtvych, sedem ťažko zra-nených (štyria neskôr zomreli) a veľa ďalších zranených.

Po tomto boji sme postupovali smerom na Pruské, Červený Ka-meň, Lednické Rovne, Zubák, Mladoňov (Nemci tu zavraždili 18 civilistov), Lysú pod Makytou, Lazy pod Makytou, Hornú Marí-kovú, Papradno. Počas presunu sme uskutočnili viacero bojov, resp. sme boli prepadnutí nemec-kým vojskom. Pri Makove v osa-de Magale sme boli prepadnutí silnou skupinou nemeckých voj-sk. Po našom ústupe sa nemeckí okupanti surovo vyvŕšili na miest-nom obyvateľstve a mnohých za-vraždili a domy vypálili.

Z UŠPH som dostal rozkaz na návrat brigády do priestoru Ma-lých a Bielych Karpát, ktoré sme mali udržať až do príchodu fron-tu. Ja som sa spolu s veliteľskou rotou vrátil k Starej Turej k Uhro-vej rote. Zbytok brigády mal po-kračovať za mnou. Náčelník štá-bu brigády Lošakov, ktorý zostal s časťou brigády, bol prepadnutý nemeckým vojskom. Po boji ne-konal podľa uloženého rozkazu a odišiel na spojenie s frontom, čo sa aj uskutočnilo v oblasti Jánskej doliny pri Liptovskom Mikuláši.

Po príchode do oblasti Starej

Turej som vydal Uhrovi rozkaz opätovne reorganizovať rotu a ja s veliteľskou rotou som po-kračoval smerom na Bratislavu s cieľom zistenia vojenskej situ-ácie v oblasti Trnavy, Bratislavy a Malaciek. Počas presunu sme mali niekoľko bojov, napr. prepad nemeckých kasárni na Tureckom vrchu. V tomto priestore sme zor-ganizovali ďalšie part. skupiny (roty Lančariča, Ivaniča, V. Bru-novského, Husičku, a Ferienčíka).

Druhého januára 1945 som sa opätovne vrátil do oblasti Bre-zovej pod Bradlom (Pustá Ves), Myjavy a Starej Turej, kde som sa s veliteľskou rotou zdržiaval u jednotlivých rôt, s ktorými som sa zúčastnil na viacerých bojoch,

napr. u Kopcov. Jeden z naj-ťažších bojov bol boj v Cetuni. Miestni občania oznámili 27. 2. 1945 Uhrovi, že v obci Cetuna sa nachádzajú nemeckí vojaci a gardisti s cieľom odviesť po-máhačov partizánov. Uher si tieto skutočnosti neoveroval a oznámil mi spojkou (zdržiaval som sa na kopanici Záhradská), že ihneď zaútočí na Cetunu. Uhrov postup ovplyvnilo aj to, že v Cetuni sa nachádzala jeho manželka s dcé-rou Zorou. Po obdržaní informá-cie som vydal prítomným rotám brigády Ferstra, Klagiňa a veli-teľskej rote rozkaz k útoku. V Ce-tuni sa podľa neskorších zistení zdržiavala veľká skupina nemec-kých vojakov doplnená protipar-tizánskou jednotkou Edelweiss. V tomto boji, ktorý trval až do večerných hodín, padlo 18 par-tizánov vrátane veliteľa roty Hurban M. Uhra a jeho zástup-cu A. Jakubíka, osem partizá-nov bolo tažko zranených a 10 ľahko. V tomto boji sa príslušníci skupiny Edelweiss zamiešali me-dzi partizánov a v boji ich zozadu likvidovali. Pri procese s prísluš-níkmi skupiny Edelweiss v Ban-skej Bystrici v roku 1962 jej prí-slušník Ing. Vystavěl vypovedal, že spoločne s Vričanom predali miestnym kožený kabát a čižmy M. Uhra (boli oni jeho vrahovia?).

Veliteľom roty po smrti Uhra som ustanovil M. Kavického.

Po tomto boji som sa presunul s veliteľskou rotou k rote Kľagi-

ňa, ktorá sa zdržiavala v priestore Hornej Súče. Rota Kľagiňa ukon-čila bojové nasadenie až 11. 5. 1945 v oblasti Vlárskeho prie-smyku.“

* * *Genmj. v.v. J. Brunovský po

vojne pracoval na MNO. V roku 1946 bol demobilizovaný a pôso-bil ako nár. správca vo fi rme Pie-sch v Pezinku. Po februári 1948 bol zbavený funkcie nár. správcu. V roku 1950 mu bola odňatá voj. hodnosť a v roku 1952 bol odsú-dený na 12 rokov väzenia. V roku 1958 bol podmienečne prepustený z väzenia a neskôr v roku 1964 bol plne rehabilitovaný. Pracoval v robotníckych a vedúcich funk-ciách v Trikote Vrbové, Vodných zdrojoch Bratislava a Št. lesoch v Bratislave, odkiaľ v roku 1982 odišiel do dôchodku. V roku 1989 bol povýšený na generálmajora. V 90-tych rokoch bol predsedom SZPB. Zomrel 23. 8. 2010 a je pochovaný spolu s manželkou na cintoríne v Prašníku, okr. Trnava.

Bol nositeľom viacerých vojen-ských radov a vyznamenaní (Čs. voj kríž 1939, Rad SNP I. triedy, medaila Za chrabrosť pred ne-priateľom, Za odvahu, Rad M. R. Štefánika, Rad bratstva a slavian-stva Juhoslávia a pod). V roku 2004 prezident Slovenskej repub-liky udelil generálovi Brunovské-mu vojenský Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za zásluhy v boji proti fašiz-mu počas SNP. Štefan BRUNOVSKÝ

syn generála Jozefa Brunovského

V nedeľu 26. 2. bola v Cetune spomienková slávnosť k 67. výročiu partizánskeho boja. K po-mníku padlých a umučených boli položené vence a kytice vďaky. K dôstojnej spomienke prispel aj ženský spevácky súbor Klenotnica zo Bziniec pod Javorinou, sprevádzaný na harmonike vedú-cim Róbertom Bánovcom.

„Žiaľ, už druhý rok nemôžeme ani na diaľku pozdraviť veliteľa II. Stalinovej brigády, gene-rála Jozefa Brunovského, čestného občana Bzi-niec pod Javorinou, ktorý zomrel v roku 2010, v predvečer 66. výročia vypuknutia SNP. Generál Brunovský bol veľmi spätý s naším Podjavorin-ským krajom. Nielen počas SNP ako veliteľ II. Stalinovej brigády, ale aj po skončení vojny, keď

prichádzal vzdať hold svojim spolubojovníkom, ktorí tu pod Javorinou padli v bojoch proti nená-videným okupantom,“ konštatoval starosta obce Pavel Bahník.

Už 67 rokov uplynulo od veľkej udalosti, kto-rá sa odohrala v Cetune 27. februára 1945, keď členovia partizánskeho oddielu Hurban zviedli ťažký a nerovný boj proti fašistickej presile, ktorá prišla s cieľom rozbiť partizánske hnutie v horách Javoriny a podrobiť Podjavorinský kraj. Dnes, v čase mieru, ľudia možno pod vplyvom iných svojich bežných starostí, na tieto významné uda-losti aj zabúdajú. Aj preto je dôležité pamätať na minulosť a pripomínať si ju tak, ako každoročne v Cetune. Viliam SOLOVIČ

Spomienka v Cetune

BOJOVNÍK / 6 4

VAŠE NÁZORY

Rôzne sú podoby strachuNikita Sergejevič Chruščov

mal povesť ľudového politika. Získal ju aj tým, že chodieval medzi ľudí na všelijaké zhro-maždenia a odpovedal na nepri-pravené otázky. Nechával si ich z publika posielať aj na papieri a pohotovo na ne reagoval. Raz mu prišla aj takáto anonymná otázka:

– ...A čo ste robili vy Nikita Sergejevič, za čias Stalina, keď ste sa neozvali?

Vtedy sa tento bývalý generál, ktorý sa dal na politiku, chvíľu zamyslel, no nevyhol sa odpove-de. Ešte predtým však zamával papierom a spýtal sa: – „Kto napísal túto otázku?“ Samozrej-me, že sa nikto neozval. Vtedy tento papaláš prekvapil prítom-ných svojou úprimnou odpove-ďou:

– Boli sme ticho, báli sme sa o svoje životy. Mali sme strach z následkov. Mali sme strach,

aký má ešte i dnes človek, ktorý sa nepodpísal...

Nedokážem už vydolovať z pamäti, kde som počul alebo čítal tento príbeh, no vždy si naň spomeniem, keď stretnem ale-bo vidím novodobých bohatie-rov, ktorí neohrozene strhávajú masku z tváre a povesti svojich predkov a vyčítajú im zbabelosť v niektorých obdobiach býva-lého režimu. Oni dnes presne vedia, ako sa mali ich otcovia a dedovia zachovať. Hrdinsky sa búchajú do pŕs, no mlčia, ak na ich pracovisku nejaký papa-láš šikanuje a ponižuje starého človeka alebo ich priateľa. Pod-ľa nich je tento strach iný ako ten, čo prežívali ich predkovia, pretože ich by mohli prepustiť a oni majú ešte nezaopatrené deti a pôžičku... Skutočne rôzne sú podoby strachu a zbabelosti, no vždy sa nájdu ľudia, ktorí ho dokážu prekonať. Hlavne, ak

cítia povinnosť ozvať sa v pro-spech svojich najbližších, kto-rým história i verejnosť už dlhé desaťročia, prisudzuje nedôstoj-né postavenie. O takmer nemož-né sa pokúsil napríklad Sergej Berija, keď napísal zaujímavú

knihu o svojom otcovi „Môj otec Berija“ a snažil sa mu dať ľud-skú podobu, napriek tomu, že svet si ho už zaškatuľkoval, ako najstrašnejšie monštrum po Sta-linovi. V každom prípade musel jeho syn prekonať v sebe veľký strach, keď verejne vystúpil na obranu svojho otca. Určite sa mu podarilo vo verejnosti vyvo-lať aspoň záujem o tohto člove-ka, a to nielen vo vlastnej kraji-

ne, ale aj za hranicami. Pokiaľ viem, tak kniha vyšla aj v češti-ne v roku 2003 a bola okamžite vypredaná. V týchto dňoch, ako píše ruská tlač, je najväčším hi-tom v Rusku kniha „Stalin slzám neverí“, ktorá je vraj skutočným denníkom samotného Laurenti-ja Beriju. Chruščov vraj priká-zal tieto denníky spáliť. Vidno,

že ešte stále je medzi čitateľmi záujem o tohto človeka a o po-dobnú literatúru. Mohol by som rozviesť viacero príkladov, keď deti prekonali strach a rozhod-li sa verejne vydať svedectvo o svojich otcoch. Tak to urobil aj Sergej Chruščov, tak to uro-bili deti maršalov Žukova, Ma-linovského... hoci tiež mali vše-ličo za ušami. Dokonca i dcéra samotného Rasputina, „diabla

v ľudskej podobe“, napísala o svojom otcovi knihu a urobila tak i dcéra J.V Stalina...

Rozmýšľam nad tým, ako by prijala čitateľská verejnosť po-dobné svedectvá, ak by preko-nali strach alebo ostych ich deti alebo najbližší príbuzní. Myslím si, že by mohol byť zaujímavý aj ich pohľad na život pred ro-kom 1989. V každom prípade by to nebol prepadák. Svedčí o tom napríklad aj vydanie už druhé-ho dielu spomienok Lubomíra Štrougala na toto obdobie a na ľudí s ktorými robil dlhé roky vysokú politiku. Tento viac ako osemdesiatročný dôchodca sa zbavil strachu a nabral odvahu napísať už dve knihy. V ten istý deň, keď robil autogramiádu svojej druhej knihy, sa predalo 1500 jej výtlačkov. Dokonca sa niekoľko kníh pripravených aj s venovaním ukradlo. No po-vedzte, ktorý spisovateľ sa môže pochváliť, že sa mu knihy nielen predávajú, ale už aj kradnú?

Rudolf SLEZÁK

Skutočne rôzne sú podoby strachu a zbabelosti, no vždy sa nájdu ľudia, ktorí ho dokážu prekonať.

Hlavne, ak cítia povinnosť ozvať sa v prospechsvojich najbližších, ktorým história i verejnosť už

dlhé desaťročia, prisudzuje nedôstojné postavenie.

Prečo cudzí podnikateliašafária na Slovensku?Či som bol v cípe Sloven-

ska v Trstenej na Orave, alebo v Tlmačoch skoro na dolniakoch, alebo na východe v Košiciach, Kež-marku či v Banskej Bystri-ci, Zvolene a všade inde, videl som a pocítil horkosť z toho, ako sme my, Slováci, dopadli s národným hospo-dárstvom. Šikmookí Kórej-čania, im podobní Číňania, počerní Španieli, bledolíci Nemci a iné nezvyčajné tváre sa nasťahovali k nám zbohatnúť. A to hneď a za-raz. Čo najrýchlejšie vy-triasť, čo sa dá z našich lukratívnych podnikov, kto-ré sme im dali „do lona“ ešte za vlády Vladimíra Mečiara a neskôr aj za Mi-kuláša Dzurindu.

Súdnemu človeku zíde na um aj to, prečo napríklad u nás, v Novej Bani, kde bývam, lacno sprivatizova-li aj taký podnik, ako je vý-robňa tepelno-izolačných látok. Tie v súčasnej dobe idú priam na dračku, lebo vo všeobecnom meradle veľmi zdražela iná tepel-ná energia, ako je plyn, elektrina, nafta, ktorou ešte donedávna vykurovali domácnosti v panelákoch, kancelárie, chaty, školy... Dnes sa tomuto drahému biznisu všetci bránia a za-tepľujú jedna radosť všet-ko, čo sa len dá. Aj práve zatepľovacou vatou vyro-benou v závode IZOMAT v Novej Bani. A v ňom je, vlastne od čias Mečiara, už vari piaty manažment. Po Rusoch prišli Rakúšania,

po nich Nemci. Akonáhle prejdú viacročné „daňové prázdniny“, ktoré im ako lákadlo ponúkli naše vlády, už sú na ich miestach ešte hladnejší noví privatizé-ri. Celých 24 hodín chrlí táto továreň tisíce štvorcov zatepľovacej vaty. Denne odváža priemerne 70 ka-miónov túto vzácnu hmotu a okrem toho plné vagóny ju odvážajú do šíreho sve-ta, ako vzácny artikel tejto doby. V jeden deň, keď sa uskutoční „podniková vý-mena stráží“, už na druhý deň dáva továreň nádej na milión eur zisku! A tu je o čom hovoriť, lebo my, s prepáčením, zadubení Slováci, sme si pustili nie-len ich, ale aj na iné, lukra-tívne vysokovýnosné podni-ky, na Slovensko, ktorí nás viditeľne drancujú a svoje zisky (najmä o to ide) si odnášajú do zahraničných bánk. Takto sa s našou vy-civenou slovenskou ekono-mikou z miesta nikam nepo-hneme. Aj obyčajný človek, keď toto všetko vidí, musí vnútorne zdrásať a zapla-kať. Nejde tu o žiadnu zá-visť, ale o princíp s odka-zom „kam sa to podejeme, my Slováci“, keď nás takto využívajú a zneužívajú cel-kom cudzí lakomci? Za toto všetko predsa len niekto môže, a snáď prídu časy, keď sa aj za toto budú pred slovenským národom zod-povedať. Mnohí naši Slová-ci v 2. svetovej vojne určite za toto nebojovali...

Jozef BLAHA

Mladú generáciu štyridsiatych rokov minulého storočia obliekli do vojenských uniforiem a po boku fa-šistického Nemecka ju zavliekli do vojny. Veľká časť tejto generácie sa odmietla podriadiť vojnovej diktatú-re a prešla na stranu protifašistic-kých armád, do Povstania a národ-nooslobodzovacích bojov. Pričinila sa o porážku fašizmu a oslobodenie Československa.

V povojnovom období a eufórii budovania vojnou zničenej krajiny si hľadala svoje miesto a pôsobe-

nie aj mladšia generácia. Našla ho v budovateľskom úsilí, ktoré dodnes nesie jej pamätníky: postavila Trať mládeže, vybudovala Priehradu mládeže v Nosiciach, Dedinu mlá-deže s úsilím pestovať ryžu, v rud-ných a uhoľných baniach vznikli mládežnícke pracoviská, utvárali sa mládežnícke kolektívy a dielne v priemyselných podnikoch. Žijú-ci pamätníci o tom stále hovoria s hrdosťou. Pamätáte si ešte známe mená novátorov práce – Slabej, Po-horelcová, Justíniová, Holý, Vdo-viak, Fabian a mnohé ďalšie?

Generácia z roku 1989 a z deväť-desiatych rokov mala iné poslanie –

zmeniť spoločenské vzťahy a systém vládnutia. Podarilo sa to pričinením aj staršej generácie. Zmeny umoc-nili aj nové medzinárodné vzťahy. Priniesli však aj niektoré problémy, s ktorými sa dovtedy nestretávali – privatizáciu s mnohými nečestnými úmyslami a podvodmi, korupciu, nečestnosť niektorých fi nančných zoskupení a politikov. Čestnú prácu nahradilo obohacovanie sa, tunelo-vanie fabrík.

Karol Marx mal historickú prav-du, keď upozorňoval na medzi-

národné zoskupenie, koristníctvo kapitálu a fi nančných skupín. Pred dvadsiatimi rokmi nám o tom hovo-rili poprední anglickí a naši ekonó-movia, ktorí vraveli, že západné štá-ty už dávno týmto obdobím korist-níckeho kapitálu prešli a majú ho za sebou. Našu ekonomiku a politiku pohltil v plnom rozsahu. Prevaľuje sa jedna korupčná aféra za druhou. Kauzy Gorila a Sasanka určite nie sú jediné. Ktoré mená budú tvoriť odvrátenú, tú nechcenú a negatívnu stranu vojnovej a prvej povojnovej generácie?

Na scénu prichádza generácia roku 2012 – organizuje protesty

proti korupcii politikov a fi nanč-ných zoskupení, žiada očistu politiky od skompromitovaných ľudí, ktorí v záujme nadnárodných fi nančných skupín, monopolov a obchodných reťazcov likvidujú domácu produk-ciu a priemyselné podniky. Povstáva nová generácia mládeže so svojou aktivitou zmeniť tieto vzťahy. Or-ganizuje protestné zhromaždenia a žiada zmenu. Hlási sa aj k odkazu svojich predkov z obdobia protifašis-tického odboja. Ctí si účastníkov od-boja, prichádza na pamätné miesta, ochraňuje pamätníky a hroby pad-lých bojovníkov. Viacerí z mladých ľudí sa stávajú členmi SZPB, aby pokračovali v aktivitách odbojárov. Dištancujú sa však od rôznorodých agresívnych skupín a výtržníkov, ktorí podobné situácie zneužívajú a predstavujú nám druhú tvár ne-usmernenej a neovládateľnej agre-sivity. Určite to organizátori súčas-ných protestov odmietajú a chcú aj v spolupráci so staršou generáciou dosiahnuť zmeny, ktoré povedú k lepším vzťahom v spoločnosti. Táto generácia si to svojou aktivitou za-slúži.

V mysli sa vynára nová otázka: akými aktivitami sa bude prejavovať nasledujúca generácia o dvadsať až dvadsaťpäť rokov? Martin KUČEK

V povojnovom období a eufórii budovania vojnouzničenej krajiny si hľadala svoje miesto a pôsobenie

Generačné zlomy mladých

5 BOJOVNÍK / 6

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Koncom tohto roka by som mal nastúpiť do dôchodku. Mám problém so zamestnaním, tak uvažujem o predčasnom dô-chodku. Chcem sa spýtať, ako mi to bude vplývať na pen-ziu. A keďže už som bol niekoľko rokov nezamestnaný, tak sa chcem spýtať, či sa mi tie roky rátajú do penzie, alebo nie, a či mi to ovplyvní výšku dôchodku. Milan Horský, Križkovany

Pri odchode do predčasného dôchodku sa vám vždy určí nižšia penzia než pri odchode do riadneho dôchodku. Podľa zákona mô-žete ísť do predčasného dôchodku okamžite, keďže tento rok do-siahnete dôchodkový vek. Upozorňujem však, že za každý mesiac, ktorý vám zostáva do riadneho dôchodkového veku, vám Sociálna poisťovňa zníži vypočítanú penziu o 0,5 %. Čiže, ak to bude napr. 4 mesiace pred riadnym dôchodkom, vaša penzia sa zníži o 2 %. A to natrvalo. Takúto zníženú penziu budete dostávať už navždy. Z tohto hľadiska, ak vám nehrozí prepustenie a máte šancu si udržať zamestnanie, odporúčam zostať v ňom čo najdlhšie, najlepšie až do dosiahnutia dôchodkového veku.

Pokiaľ ide o druhú vašu otázku, pre presnú odpoveď by som po-treboval vedieť, ako dlho a najmä v ktorom období ste boli neza-mestnaný, čo, bohužiaľ, vo svojom liste neuvádzate. Od roku 1990 boli totiž rôznymi zákonmi „ustanovené“ tri rôzne obdobia, v kto-rých mala doba bez zamestnania rôzny vplyv na budúce dôchodky. V období rokov 1990 – 2000 sa aj doba nezamestnanosti počítala medzi tzv. odpracované roky, štát v tom čase dôchodkovo poisťo-val aj nezamestnaných, takže obdobie nezamestnanosti sa v tomto období zarátavalo „do dôchodku“. V období po roku 2000 do konca roku 2003 zasa platilo, že pre výpočet budúceho dôchodku sa zará-tavala aj tá časť doby nezamestnanosti, počas ktorej občan poberal podporu v nezamestnanosti. Novým zákonom o sociálnom poistení, ktorý začal platiť a nadobudol účinnosť od 1. januára 2004, sa však zaviedlo pravidlo, že žiadna časť obdobia bez práce sa už „do dô-chodku“ neráta, takže ak ste boli bez práce v tomto období, nemáte za túto dobu nárok na dôchodok. Samozrejme, ak ste si náhodou dobrovoľne platili v tomto období sociálne (dôchodkové) poistenie, tak vám aj toto obdobie pri výpočte penzie zohľadnia.

Pripomínam, že jednou z podmienok priznania starobného dô-chodku – okrem dosiahnutia dôchodkového veku, ktorý je teraz u mužov 62 rokov – je odpracovaných 15 rokov, teda 15 rokov pla-tenia dôchodkového poistenia.

Za doplnkovú a podpornúliečbu zaplatíme viac

Zoznam doplnkovej a podpor-nej liečby opäť kritizujú odborníci z radov zdravotníckej verejnosti. Ako poukázal prednosta Ústavu farmácie Lekárskej fakulty Slo-venskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Juraj Sýkora, za 92 liekov zaradených do nového zo-znamu si pacienti zo svojho v tom-

to roku zaplatia o 15,8 milióna eur viac. Vlani podľa jeho slov na tieto lieky pacienti doplatili okolo 30 miliónov eur, nárast spôsobilo to, že stratili aj čiastočnú úhradu zdra-votných poisťovní.

Priblížil, že v minulosti boli tie-to lieky hradené vo väčšej miere, ale postupne ich úhrada klesala. Sýkora súhlasí s tým, že isté lieky by nemali byť zaradené v systé-me úhrad z prostriedkov verejné-ho zdravotného poistenia, vyra-denie niektorých však odmieta.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) zoznam prvýkrát pripravilo vla-ni, umožnila mu to minuloročná reforma liekovej politiky. Platí od decembra. Odborníci už vtedy zoznam kritizovali, ministerstvo ich kritiku odmietlo.

Problémom zoznamu má byť na-príklad liek Detralex, ktorý nemá

generickú náhradu a slúži na lieč-bu chronických žilových ochorení. Tie postihujú asi 60 percent popu-lácie. Pacienti zaň pôvodne doplá-cali 11 eur, po novom si majú pri-platiť okolo päť eur navyše. Ročne majú celkovo zaplatiť 16 miliónov eur. Zvýšenie ceny môže podľa zdravotníkov spôsobiť problémy s dostupnosťou lieku z dôvodu vy-sokej ceny. „Určite nepatrí medzi lieky, ktoré nemajú dôkazy o kli-nickej účinnosti,“ skonštatovala predsedníčka Slovenskej angiolo-

gickej spoločnosti Viera Štvrtino-vá. Nesúhlasí tiež s tým, že by liek bol zastaraný, keďže princíp jeho účinnosti má byť inovatívny.

V novom zozname liečiv, ktorý sa pripravil na základe analýzy mi-nisterstva a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, sa okrem liekov bez úhrady ocitli aj niektoré s úhradou.

„Úhradu týchto liečiv na základe verejného zdravotného poistenia pri ich poskytovaní v rámci am-bulantnej starostlivosti možno považovať za neúčelnú, nakoľko v mnohých prípadoch ide o liečivá obsolentné, bez dostatočne preuká-zaných dôkazov o klinickej účin-nosti, prípadne liečivá, ktoré nie sú nákladovo efektívne z pohľadu výdavkov verejného zdravotného poistenia,“ tvrdilo pri príprave zo-znamu ministerstvo.

red TASR

Za niektoré lieky si pacienti priplatia viac. Ilustr. foto: TASR – F. Iván

Španielsko ponúka výhodyŠpanielska vláda sa pred časom

rozhodla poskytovať v mimose-zónnom období, v zime až do kon-ca mája, podstatné zľavy na po-byty v rekreačných zariadeniach seniorom nad 55 rokov za nižšie ceny. Pre občanov Slovenska ponúkajú v štyroch strediskách osemdňové pobyty s leteckou dopravou z Viedne za 340 eur za osobu. Tie pobyty sú v Andalúzii,

na Malorke a Ibize a v Benidor-me. A pretože sú niektorí seniori, aj členovia našej organizácie me-nej vládni, môže ísť s nimi, hoci aj s jednotlivcom, osoba mladšia, napríklad syn alebo dcéra, ako sprievodca za tú istú cenu. V cene takéhoto pobytu je okrem dopravy až na miesto polpenzia a jeden vý-let do blízkeho okolia. Možno si priplatiť aj ďalšie programy.

Organizáciou takýchto progra-mov pre seniorov sa zaoberá špa-nielska agentúra Euroseniors. O týchto možnostiach informovali španielski predstavitelia začiatkom februára. Pre starších členov SZPB je to vhodná príležitosť, ako vyu-žiť v príjemnom prostredí a teplej-šom počasí jarné dni. Lety smerujú do Malagy a na Ibizu. Snáď si to budú môcť dovoliť... mk

Obnovený vojnový cintorínRekonštrukcia vojnového cin-

torína z čias prvej svetovej vojny, ktorý sa nachádza nad obcou Zbud-ská Belá v okrese Medzilaborce, bude pokračovať aj v tomto roku. Informoval o tom Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy. Ako uviedol, členovia KVH Beskydy odštartovali obnovu spomínaného pietneho miesta vla-ni. „Počas dobrovoľníckej brigády

sme odstránili z plochy cintorína náletové dreviny a vyčistili okolie. V tomto roku chystáme vybudovať oplotenie celého areálu a na hroby vojakov budú osadené kríže,“ pri-blížil Drobňák.

Rekonštrukciou pietneho miesta sa podľa jeho slov práca dobrovoľ-níkov v tejto lokalite nekončí. „V roku 2011 začal KVH Beskydy rea-lizovať zároveň výstavbu náučného

chodníka po stopách prvej sveto-vej vojny. Začína sa v obci Výrava a vojnový cintorín nad Zbudskou Belou bude jeho súčasťou,“ po-vedal Drobňák s tým, že chodník sprístupnia verejnosti po dokončení v jarných mesiacoch tohto roka. Po jeho trase bude o udalostiach prvej svetovej vojny v okolitom regióne oboznamovať turistov viacero in-formačných panelov. red TASR

Škriatok úradoval V piatom tohtoročnom čísle dvojtýždenníka antifašistov Bojovník úradoval Novinársky škriatok. V článku Na historické udalosti bojov za slobodu sa nezabúda sme omylom dcéru generála Ludvíka Svobodu Zoe, premenovali na Vieru. Za chybu sa ospravedlňujeme. Redakcia

Konto BojovníkNa konto nášho časopisu prispela ZO SZPB Pohorelá sumou20 eur. Darcom srdečne ďakujeme!

Číslo účtu pre čitateľov, ktorí by radi prispeli na Konto Bojovník: 63831012/0200, v. s. 035.

Do zoznamu príjemcov 2 % zo zaplatenej dane sa zaregistro-val aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Nakoľko ide o jednu z mála možností, ako môžeme získa fi nančné prostriedky na našu činnosť, dovoľujeme si Vás požiadať o podporu našich aktivít darovaním 2 % z Vašej dane z príjmov.

Poukázaním podielu Vašej dane môžete prispieť na ochra-nu a podporu zdravia, poskytovanie sociálnej pomoci, podporu a rozvoj telesnej kultúry, zachovanie kultúrnych hodnôt, ako aj na podporu vzdelávania.

Obraciame sa na Oblastné výbory SZPB, aby získavali darcov 2 % dane v prospech SZPB.

Ident i f ikačné údaje:Názov: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Ústredná radaSídlo: Štúrova 8, 815 72 BratislavaPrávna forma: Občianske združenieIČO: 00177431

Venujte 2 % dane SZPB

BOJOVNÍK / 6 6

D E P O R T Á C I EŽid bol a je nenávidený tak, ako je nenávidený kaž-dý, kto kradne, žije bez práce a obohacuje sa z práce iných... Národ bez vlasti, národ, ktorý nepracuje na svojom a nežije zo svojej práce, ale ktorý žije z práce iných národov, je škodcom a nebezpečenstvom pre každý národ, v lone ktorého žije... čo od Židov be-rieme, nepatrí židom, patrí národu (slovenskému).

Alexander Mach, Gardista, 12. 9. 1940

Nechcem, aby náš dedinský človek išiel ku židov-skému krčmárovi, ktorý píše na tabuľku, potom dal podpísať zmenku, s ktorou išiel k židovskému ban-károvi, tento bankár na advokáta, tento na súd a tak pekne bez násilia, bez krádeže, bez krvi zmocňovali sa majetku slovenského človeka. Keď ja teda chcem Slováka brániť, tak musím túto židovskú reťaz pre-trhnúť.

Jozef Tiso, Višňové, Slovák, 25. 9. 1940

Tie žlté hviezdy nám ukazujú denne, pri každej prí-ležitosti to, že Židia nie sú naši, že Židia k nám nepa-tria, že Židia nemajú medzi nami a v našej vlasti čo hľadať. Dávidove hviezdy na prsiach Židov a Žido-viek sú pre nás znamením víťazného boja a nádeje, že naše úsilie po úplnom a konečnom riešení židov-skej otázky dôjdu čoskoro k cieľu.

Gardista, 24. 3. 1942

Neviem, či zákroky dokážu zastaviť... bláznov! A blázni sú dvaja: Tuka, ktorý koná, a Tiso, kňaz, ktorý ho nechá konať.

Domenice Tardini, zástupca Štátneho sekretariátu Vatikánu, 27. 3. 1942

Monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj. Potom... naznačil, že podľa jeho mienky by bolo lepšie, keby sa cirkevná vrchnosť nemiešala do tej otázky, aby nekládla prekážky vláde a prezi-dentovi republiky, že Židia sú najhoršími nepria-teľmi Slovenska, že i tak sa budú veci vyvíjať svojim smerom...

Giuseppe Burzio, pápežský nuncius v Bratislave, v správe z 31. 3. 1942

To čo sa v posledné časy so Židmi u nás deje, nemô-že sa zhodovať so zásadami ľudskosti, tým menej so zásadami opravdového kresťanstva.

Evanjelický posol zpod Tatier, č. 7, 11. 4. 1942

Ministerstvo zahraničia si pokladá za česť oznámiť, že slovenská vláda je pripravená za každú osobu ži-dovskej rasy, so slovenským štátnym občianstvom, ktorá bola alebo má byť z územia Slovenska presu-nutá na územie Ríše, zaplatiť ríšskej vláde obnos 500,- RM.

Verbálna nóta z 23. 6. 1942

Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí so Židmi. Je to ľudské? Nie je to rabovka?… Ja sa pýtam, je to kres-ťanské, keď sa národ chce zbaviť svojho večného nepriateľa? …že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom nikoho netreba presviedčať. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich včas očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božie-ho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.

Jozef Tiso, Holíč, 16. 8. 1942

Židov musíme vyhubiť, pretože poťahujú drôtikmi, inak nám nič nepomôže! Je zaujímavé, ako nám ten katolícky farárik Tiso posiela židov!

Adolf Hitler, 30. 8. 1942

Nie je možné, aby jeden prezident, ktorý jedná s Hitlerom, ktorý pozná Göringa, ktorý je veliteľom armády... farár, kresťan, katolík, ktorý má tieto mož-nosti, a mal by mať aj ľudské svedomie... nie je mož-né, aby nevedel, čo sa deje v Auschwitzu... Som pre-svedčený, že tento človek dostal svoj trest, ktorý mu patril. On vlastne zablúdil v tom labyrinte života, a nevedel ako kňaz, doktor teológie – nevedel sa ori-entovať. To, čo vedel spraviť Ján Mozolák (skrýval a zachránil rodinu Jossiho Steinera), ten jednoduchý sedliak! Tento titulovaný prezident, ktorý sa nechal presvedčiť a osvojil si to – a jeho prejav v Holíči je dôkazom, že to myslel vážne – že nastala doba, v ktorej vraždenie detí a starcov je v súlade s kresťan-ským myslením.

Jossi Steiner, košický rabín v rozhovore 7. 4. 2011

4.- 5. 11. 1938 – Slovenská autonómna vláda uskutočnila prvé deportácie viac ako 7500 Židov zo Slovenska 23. 1. 1939 – Slovenská autonómna vláda zriadila komisiu na riešenie židovskej otázky na čele s Karolom Sidorom. 18. 4. 1939 – Vládne nariadenie č. 63 o vymedzení pojmu Žid. 22. 2. 1940 – Prijatý zákon o pozemkovej reforme, ktorý sa týkal výlučne židovských vlastníkov. 1. 6. 1940 – Vládne nariadenie č. 113 o židovských podnikoch, ktoré obmedzovalo hospodárske práva Židov. 18. 6. 1940 – Ministerstvo vnútra vymedzilo pojem Cigán. 20. 8. 1940 – Ministerská rada schválila nariadenie o súpise židovského majetku na Slovensku. 3. 9. 1940 – Ústavným zákonom č. 210 /1940 splnomocnil Slovenský snem vládu, aby počas jedného roka urobila

všetky potrebné opatrenia na dokončenie arizácie.

16. 9. 1940 – Vznikol Ústredný hospodársky úrad na čele s Augustínom Morávkom, do jeho kompetencie spadala hospodárska likvidácia Židov a prechod ich majetku do rúk arizátorov a štátu.

September 1940 – Vznikla vládnym nariadením č. 234/1940 Ústredňa Židov, ktorá ako jediná musela zastupovať kolektívne záujmy Židov na Slovensku.

8. 3. 1941 – Župan Šarišsko-zemplínskej župy A. Dudáš nariadil Židom nosiť okolo ľavého ramena žltú pásku. 9. 9. 1941 – Nariadenie O právnom postavení Židov, známe skôr pod označením židovský kódex. 25. 3. 1942 – 19,20 odišiel z Popradu prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do koncentračného

tábora Osvienčim.

POSTRK

Ž I D O V Z O S L O V E N S K AVyrovnávanie sa s otázkou holokaustu, či osudom rasovo prenasle-dovaných občanov nie je jednoduché. Jediné, čo je však potrebné rešpektovať, sú historické fakty. Akékoľvek vymýšľanie legiend a mýtov, ktoré sa snažia glorifikovať politický systém a jeho predsta-viteľov v tomto období nie sú východiskom. Holokaust sa nezačal až pri nakladaní židovských obyvateľov do deportačných vlakov, ani pred bránami vyhladzovacích táborov. Tam „iba“ vyvrcholil. Tragédia sa totiž začala už vtedy, keď sa podľa zákonov vyčlenila skupina občanov, ktorú označili za úhlavného nepriateľa štátu, národa, či príčinu všetkých problémov. Vzápätí logicky nasledujú kroky, ktoré túto skupinu zbavujú základných práv a vedú až k ich likvidácii. Tak, ako to ukazujú osudy rasovo prenasledovaných ob-čanov na Slovensku v roku 1938 – 1945.

Postrk – prvé deportácie Niekoľko týždňov po dosiahnutí autonómie Slovenska v rámci Československa v roku 1938 a získania vlády do rúk Hlinkovej slovenskej ľudovej strany prišla prvá veľká zahraničnopolitická porážka, ktorá spochybnila politiku HSĽS – Viedenská arbitráž, ktorou Slovensko prišlo o územie vo výmere 10 423 km2 s 859 885 obyvateľmi (z toho 505 808 Maďarov, 276 287 Slovákov, 26 181 židov, 8 967 Nemcov a 1 829 Rusínov). Slovensko malo uvedené územie odstúpiť Maďarsku od 5. do 10. 11. 1938.Na základe rozhodnutia predsedu autonómnej vlády a ministra vnútra v jednej osobe – Jozefa Tisa – dostali 4. 11. 1938 všetky okresné a četnické stanice, ako aj vedúci jednotiek Hlinkovej gar-dy nariadenie, aby deportovali (dobovým výrazom postrkovali) nemajetných Židov zo Slovenska na odstúpené územie s finanč-nou hotovosťou 50 Kč na osobu. Súčasne bolo nevyhnutné zadr-žať ich majetok, ako aj dočasne internovať Židov s majetkom nad 500 000,- Kč, aby nemohli odniesť svoj majetok do zahraničia.Podľa doterajších výskumov boli deportovaní Židia najmenej z 12 okresov, v celkovom počte vyše 7 500 Židov, z nich asi 570 detí do 15 rokov. Celá akcia sa však skončila neúspechom, pretože ma-ďarské orgány ich odmietli prevziať a väčšina deportovaných sa vrátila späť. Jozef Tiso zrušil celú akciu 7. 11. 1938. Približne 700 Židov zostalo na „území nikoho“ (na pomedzí slovenských a ma-ďarských hraníc), pretože ich nikto nechcel prijať až do polovice decembra 1938.

Riešenie židovskej otázkyLegislatíva slovenského štátu od prvopočiatku „myslela“ na osoby nepriateľské, asociálne a neprispôsobivé, čo sa prejavovalo v záko-nodarstve už od marca 1939 a vyústilo do otvorenia koncentrač-ného tábora v Ilave v apríli 1939. Pracovné tábory začali vznikať v roku 1941 nariadením s mocou zákona O pracovnej povinnosti. Následne z rozhodnutia vlády vznikli vojenské pracovné útvary. Na základe vyhlášky ministerstva vnútra z apríla 1941 začali vzni-kať pracovné tábory pre Židov. Pracovali v nich židovskí muži vo veku od 16 do 60 rokov a v druhej polovici roku 1941 bolo okolo 5 500 väzňov internovaných v skoro 80 pracovných strediskách.Už 3. septembra 1940 došlo k významnej legislatívnej zmene – slovenský snem alibisticky splnomocnil vládu, aby počas jedného roka vykonala všetky opatrenia nevyhnutné k vykonaniu arizácie. Dňa 9. septembra 1941 vyšlo nariadenie O právnom postavení ži-dov pod číslom 198/1941 Slovenského zákonníka, v dejinách skôr známe ako Židovský kódex.Tieto legislatívne kroky, zákaz vykonávať povolania a arizácie ma-jetku, či likvidácie židovských podnikov v rokoch 1939 – 41 spô-sobili okrem straty základných ľudských práv aj rozsiahle sociálne zmeny v židovskej komunite. Podľa dôvodovej správy k zákonu číslo 198/1941 žilo na Slovensku 89 053 židov, približne v 22 000 domácnostiach, z ktorých v podstate 16 000 (teda 72 % !) zostalo bez možnosti získania obživy. Vytvorenie veľkej masy (v prepočte 64 000) Židov, o ktorých sa zrazu štát musel starať, resp. pre nich vytvoriť pracovné príležitosti. Od jesene 1941 sa židovská otázka na Slovensku jednoducho stala otázkou sociálnou. Stala sa predpo-kladom pre jej konečné riešenie – deportácie.

Deportácie v roku 1942S deportáciami Židov s vlastného územia začalo Slovensko na zá-klade vlastnej iniciatívy, keď ponúklo Nemecku 20 000 židovských pracovných síl. Po súhlase nemeckej strany a ich ochote prevziať všetkých Židov, zasadala 24. marca 1942 slovenská vláda a v bode 19 jej uznesenia sa celkom lakonicky konštatovalo: „Vláda schválila návrh ústavného zákona o odstránení Židov z územia Slovenskej republiky.“ Súhlasila aj dvoma nemeckými podmienkami: zbaviť deportovaných Židov slovenského štátneho občianstva a zaplatiť za každého z nich tzv. presídľovací poplatok. Ten bol po viacerých rokovaniach stanovený na 500,- Ríšskych mariek. Okrem Sloven-ska za deportácie Židov v Európe mali platiť ešte Chorváti vo výš-ke 30,- RM.Podľa správy Ministerstva dopravy bolo z piatich deportačných stredísk – Bratislava-Patronka, Sereď, Nováky, Žilina a Poprad – v období od 25. marca do 20. októbra 1942 za hranice Slovenska vypravených a odovzdaných 57 transportov s celkom 57 752 Žid-mi. Do Oswienčimu bolo dopravených v 19 transportoch 18 746 osôb, ďalších 38 transportov s celkom 39 006 osobami bolo do-pravených do okolia Lublinu. Pôvodne šlo o mladých práceschop-ných ľudí, od 11. 4. 1942 však boli deportované už celé rodiny, vrátane starých ľudí a detí. A to napriek tomu, že Slovenský snem prijatím ústavného zákona O vysťahovaní židov (zákon musel pod-písať aj prezident J. Tiso, predseda vlády V. Tuka a predseda snemu Sokol) spätne legalizoval deportácie až 15. 5. 1942. V októbri 1942 boli transporty zo Slovenska zastavené, keď počet deportovaných dosiahol približne počet Židov bez možnosti získania obživy.

Nacistické deportácieNástup nacistických okupačných jednotiek na územie Slovenska koncom augusta 1944 radikálne zmenil aj postavenie zostávajúcej židovskej komunity. Od konca septembra 1944 do konca marca 1945 nacisti z koncentračného tábora Sereď vypravili celkom 13 transportov, v ktorých bolo cez 13 tisíc osôb. Väčšina skončila v koncentračnom tábore Oswienčim, posledné transporty smero-vali do Terezína. Mnoho rasovo prenasledovaných bolo zavražde-ných v masových hroboch na území celého Slovenska.

ZáveromRiešenia židovskej otázky je smutnou kapitolou slovenských dejín. Zodpovednosť za spôsob jej riešenia jednoznačne leží na pleciach vládnucej garnitúry vojnového Slovenského štátu, vlády, i jej pre-zidenta. Spôsob realizácie riešenia židovskej otázky, masívna anti-semitská propaganda, sociálny kontext jej riešenia, možnosť par-ticipácie na arizácii majetku, svojim spôsobom kupovali „mlčiacu väčšinu“. Napriek tomu zaznamenávame veľký počet jednotlivcov, ktorí napriek všetkému pomohli židovským spoluobčanom. Buď-me im vďační, za ich príklad. Nesmieme zabúdať, že stačilo len niekoľko rokov na skoro úplné zničenie jedinečnej kultúry, ktorá sa vytvárala stáročia a obohacovala kultúrnu mozaiku našej vlasti.

Slovenskí Židia Walter Rosenberg a Alfréd Wetzler, v apríli 1944 ušli z likvidačného tábora Auchwitz – Birkenau a podali svetu správu o masových popravách Židov v plynových komorách. Už koncom apríla 1944 mali túto šokujúcu správu v rukách najvyšší židovskí predstavitelia v Bratislave i v Budapešti. Do-stala sa aj k vatikánskemu veľvyslancovi monsigneurovi Bur-ziovi, ktorý ju mal doručiť do Vatikánu. Vatikán sa však k nej dostal až 22. mája, a to zo Švajčiarska, kam ju svojimi kanálmi poslal bratislavský rabín Weissmandel.Cez Kopeckého sa k správe 4. júla 1944 dostala československá vláda v Londýne, ktorá ju okamžite postúpila spojencom. Sprá-vu v celom rozsahu potvrdili aj ďalší utečenci z Oswienčimu Ar-nošt Rosin a Czeslaw Mordowicz. BBC publikovala informácie zo správy 15. júna 1944 a 20. júna ich uverejnil The New York Times. Kompletná správa bola však prvýkrát uverejnená Ame-rickým výborom pre vojenských utečencov až 25. novembra.

7 BOJOVNÍK / 6

KRAKOW

ČADCA

BIALSKOBIALA

KETY

AUSCHWITZBIRKENAU

MONOWITZ

PORABKA

ZYWIEC

OSTRAVA

SLOVENSKO

POĽSKO

PROTEKTORÁTČECHY A MORAVA

© 2

012

Kon

cepc

ia a

tex

t: V

ladi

mír

Ivič

ič©

201

2 G

rafic

ké s

prac

ovan

ie:

Silv

ia K

ováč

ikov

á, P

eter

Ďur

iš

29. 4. 1942 – Do KT Auschwitz-Birkenau prišiel prvý „rodinný“ transport zo Slovenska s počtom 1054 osôb. 15. 5. 1942 – Ústavný zákon, ktorý dodatočne legalizoval vysťahovanie Židov a umožnil

udeľovať aj výnimky z deportácií.20. 10. 1942 – Odišiel zo Slovenska posledný transport Židov s 848 väzňami.

7. 4. 1944 – Dvom slovenským väzňom Alfrédovi Wetzlerovi a Walterovi Rosenbergovi(R. Vrba) sa podaril útek z KT Auschwitz-Birkenau.

22. 5. 1944 – Jeden exemplár osvienčimských protokolov dostal i chargé d´affaires Vatikánu v Bratislave Giuseppe Burzio, ktorý ho zaslal Svätej stolici, kam sa však dostal až po piatich mesiacoch.

29. 8. 1944 – Vyhlásenie Slovenského národného povstania, v ktorom bojovalo vyše 1650 slovenských Židov. November 1944 – Sedemdňové vraždenie väzňov príslušníkmi Einsatzkommanda 14 z oporného bodu vo Zvolene

na miestnom židovskom cintoríne si vyžiadalo 128 obetí (z toho 36 žien a detí). Od 4. do 11. 1. 1945 – Vo vápenke v Nemeckej katani z EK 14 a gardisti z Pohotovostných oddielov

Hlinkovej gardy zavraždili a spálili do 900 rasovo a politicky prenasledovaných osôb. Od 5. 11. 1944 do 5. 3. 1945 – Príslušníci EK 14 spolu s POHG zavraždili v Kremničke 747 osôb, z nich bolo vyše 400 Židov. September 1944 - marec 1945 – Z koncentračného tábora v Seredi odtransportovali okolo 14 000 slovenských Židov.

DEPORTÁCIE V ROKU 1942 NACISTICKÉ DEPORTÁCIE

Rudolf Vrba, vlastným menom Wal-ter Rosenberg (* 11. september 1924, Topoľčany – † 27. marec 2006, Van-couver), väzeň KT Auschwitz-Birke-nau, číslo 44 070, slovenský profesor farmakológie a terapeutiky na Uni-versity of British Columbia špeciali-zujúci sa na neurológiu. Medzinárod-ne sa preslávil viac ako päťdesiatimi prácami o chemických procesoch v mozgu a jeho práci na cukrovke a rakovine.

Alfréd Wetzler (pseudonym Jozef Lá-nik) (* 10. máj 1918, Trnava – † 8. február 1988, Bratislava), väzeň KT Auschwitz--Birkenau, číslo 29 162, slovenský spiso-vateľ. Narodil sa v robotníckej rodine. V rokoch 1936 – 1940 pracoval ako ro-botník v Trnave, V rokoch 1945 – 1950 pracoval ako redaktor, neskôr ako ro-botník. V rokoch 1955 – 1970 pracoval v rezorte obchodu. Od roku 1970 ako invalidný dôchodca vypomáhal v kniž-nici v bratislavskom Ružinove.

Sachsenhausen

Ravensbrück

Neuengamme

Bergen-Belsen

Mittelbau-Dora

Buchenwald

Flossenbürg

Dachau Mauthausen

Lety

AUSCHWITZBIRKENAU

Gross Rosen

Stutthof

TREBLINKA

CHELMNO

BELZEC

MAJDANEK

SOBIBOR

TEREZÍN

Natzweiler

HOLOKAUST (z gréckeho holokaustos /holos - celý, úplný; kaiten - spáliť, zhorieť/, z latinského holo-kaustum a francúzskeho holocauste) = zápalná obeť, úplné zničenie, zkaza, apokalypsa. V 70-tych rokoch bol tento termín prvý krát v americkej televízii pou-žitý pre označenie nemeckého konečného riešenia židovskej otázky (Endlösung der Judenfrage)

ŠOA = hebrejský výraz pre holokaust Židov

PORAJMOS = rómsky výraz pre holokaust Rómov

POČTY TRANSPORTOVA DEPORTOVANÝCH

19380 transportov7 500 deportovaných

194257 transportov57 752 deportovaných

1944 – 194513 transportovokolo 13 000 deportovaných

NOVÁKY

ŽILINAPOPRAD

KOŠICE

SEREĎ

B R A T I S L A V AÚZEMNÁ SÚČASŤ NEMECKA(DEVÍN A PETRŽALKA)

OCHRANNÉ PÁSMO NEMECKA

OBLASTI JUŽNÉHO SLOVENSKAPRIPOJENÉ K MAĎARSKU NA ZÁKLADE VIEDENSKEJ ARBITRÁŽE

ÚZEMIE PRIPOJENÉ K MAĎARSKU PO MALEJ VOJNE (MAREC/APRÍL 1939)

S LOV E N S KO

POĽSKO

PROTEKTORÁTČECHY A MORAVA

NEMECKO

RAKÚSKO

MAĎARSKO

UKRAJINA

Trasa úteku

BeBeBeBeBBBeBeBBB rgrgrgrg

MiMiMiMM ttt

NENEMM

BOJOVNÍK / 6 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍVojtech Alexander(30. 5. 1857 – 15. 1. 1916) – LEKÁR

Keď pôvodom strojný inžinier, fyzik Wilhelm Konrad Röntgen, okolo roku 1895 pri jednom z po-kusov vyrobil snímku ruky svojej manželky, na ktorej mala snub-ný prsteň, vyvolalo to vo svete senzáciu. Za objav tzv. X-lúčov, ktoré znamenali prevratné zmeny v medicíne, mu roku 1901 udelili Nobelovu cenu a lúče nazvali po objaviteľovi röntgenove lúče.

Pre kežmarského lekára Voj-techa Alexandra, ktorý mal vždy blízko k výskumu, už prvá správa o objave lúčov znamenala veľa, lebo si uvedomoval ich obrov-ské využitie, najmä v diagnostike chorôb. Zaujímali ho podrobnos-ti, preto sa vybral do Würburgu priamo za Röntgenom. Po návrate domov presadil na zasadaní Spiš-ského spolku lekárov a lekárnikov kúpu röntgenového prístroja, kto-rý začal využívať v svojej lekár-skej praxi a výskumoch. Neskôr založil röntgenologickú katedru a röntgenologické laboratórium budapeštianskej univerzity a stal sa v tejto oblasti odborníkom sve-tového mena.

Vojtech Alexander sa naro-dil 30. mája 1857 v Kežmarku. V rodnom liste je zapísaný ako spišský Nemec pod krstným me-nom Adalbert, ale do dejín medi-cíny sa zapísal ako Vojtech. Jeho otec bol vážený mešťanosta, ne-skôr mestský kapitán, ktorému na vzdelaní syna veľmi záležalo. Po maturite na kežmarskom gym-náziu odišiel Vojtech Alexander študovať medicínu na lekársku fakultu budapeštianskej univerzi-ty. V škole pracoval ako pomocná sila v anatomickom a patologic-kom ústave, kde sa po úspešnom ukončení štúdia zamestnal a za-čal sa venovať výskumu v oblasti anatómie.

Po nejakom čase presvedčil otec Vojtecha Alexandra, aby sa vrátil do rodného mesta. Želanie otca splnil a v Kežmarku si otvo-ril ordináciu, ale naďalej sa ve-

noval aj výskumnej práci a živo sa zaujímal o novinky v svetovej medicíne. Zapojil sa do činnosti Spišského spolku lekárov a lekár-nikov, kde bol tajomníkom a po-kladníkom. Inicioval vydávanie ročenky a sám ju niekoľko rokov redigoval.

Ako lekár bol Vojtech Alexan-der medzi ľuďmi v meste a širo-kom okolí veľmi obľúbený. S lás-kou sa staral o svojich pacientov, ale nebol mu ľahostajný ani život ostatných obyvateľov mesta. Pri-činil sa o založenie Okrášľujúce-ho spolku, ktorého poslaním bolo starať sa o vzhľad mesta, vysádzať stromy a kvety. Zaslúžil sa aj o za-loženie Spolku invalidov v Kež-marku, jeho zásluhou sa mesto sčasti elektrifi kovalo, urobila sa mestská kanalizácia, zregulovali sa potoky a rieky v okolí. Pamiat-kou na jeho ušľachtilé aktivity je stromová aleja v Kežmarku, kto-rá sa dodnes nazýva Alexandrova aleja. Známy kežmarský lekár bol čestný človek, ktorý mal svoje zásady, dodržiaval prísnu životo-správu a viedol k tomu aj svoju rodinu.

O jeho súkromí mnohé prezrá-dza písomná pozostalosť rodiny. Vojtech Alexander sa roku 1886 oženil s evanjeličkou Alžbetou. Zmiešané manželstvo bolo v tom čase dosť nezvyčajné, ale man-želia Alexandrovci žili spokojne a šťastne. Manželka mala pre prá-cu svojho manžela pochopenie, bola mu oporou nielen v jeho ve-deckej práci, ale podporovala ho i v záľubách – bol vášnivým rybá-rom, numizmatikom a zberateľom keramiky. Manželia mali päť detí, z ktorých sa jeden syn narodil psychicky i fyzicky postihnutý. Postihnutie bolo spôsobené prav-depodobne tým, že Vojtech Ale-xander vtedy ešte nevedel o škod-livých účinkoch röntgenového žiarenia a röntgenom raz mesačne snímal plod v tele svojej tehotnej manželky. Citlivý a starostlivý

otec tak zaplatil krutú daň za po-znanie, ktoré využil vo vedeckej práci.

Neúnavný röntgenológ experi-mentovaním, snímkovaním rôz-nych predmetov, rastlín, kvetov, drobných živočíchov a neskôr aj

častí ľudského tela dospel k zho-toveniu kvalitných snímok. Na nich ako prvý na svete vysvet-ľoval schopnosť röntgenového obrazu poskytnúť aj priestorovú predstavu, t. j. hĺbku ako tretí rozmer obrazu. Tento jav nazval „plastikou röntgenového obrazu“. Z dnešného pohľadu je to jeho

najväčší prínos pre röntgenovú diagnostiku.

Najvýznamnejšie výsledky vo vedeckej práci dosiahol Vojtech Alexander na prelome 19. a 20. storočia. V roku 1901 ako jeden z prvých na svete opísal röntge-

nový obraz kostry dieťaťa, vývin a tvorbu osifi kačných jadier, osifi -káciu zápästných kostičiek a stav-cov. V tom období bol prvý, kto pomocou röntgenu identifi koval vrodené syfi litické zmeny na kosti pacienta. Ako prvý na Slovensku röntgenovými vyšetreniami di-agnostikoval tuberkulózu, ktorá

bola v krajine rozšírená. Vojtech Alexander správne predpokladal, že pri tomto ochorení je nevyhnut-ná prevencia a izolácia pacientov, aby sa choroba nešírila. Vo svo-jej ordinácii, ktorá sa nachádzala v južnom krídle Tökölyovského paláca, mal zriadenú provizórnu operačnú sálu, kde vykonával ne-náročné operácie, zvyčajne v ne-deľu predpoludním, keď nemusel ordinovať. Za svoj ľudský prístup ku všetkým chorým bez rozdielu postavenia si vyslúžil pomenova-nie lekár chudobných. V ordinácii mal jedno z prvých rádiodiagnos-tických pracovísk v Uhorsku, kde sa X-lúče začali používať v skiagrafi i, teda pri vyšetrovaní chorých pomocou röntgenových snímok. Pritom to bola vtedy dosť zložitá práca – sklené fotografi c-ké dosky sa museli pred použitím najskôr v tme zabaliť do čierne-ho papiera a starostlivo prelepiť. Snímky sa vyvolávali, ustaľovali a umývali v noci a sušili sa vo dne.

Koncom roka 1907 Vojtecha Alexandra vymenovali za vedúce-ho röntgenologického laboratória lekárskej fakulty budapeštianskej univerzity a po 25 rokoch sa pre-sťahoval z Kežmarku do Buda-pešti. Vo svojej výskumnej práci pokračoval najmä v oblasti pľúc-nych chorôb a neskôr i chorôb močových ciest. Ako uznávaný odborník sa zúčastnil na viacerých medzinárodných kongresoch, na-príklad v Amsterdame, Londýne, Berlíne, Mníchove. Jeho odborné práce boli publikované v odbor-ných časopisoch po celom svete. V roku 1909 sa po habilitácii z od-boru röntgenológie stal prvým ve-dúcim katedry röntgenológie na lekárskej fakulte budapeštianskej univerzity a roku 1914 ho vyme-novali za profesora.

Zomrel 15. januára 1916 v Bu-dapešti a pochovaný je v Kežmar-ku, kde roku 1967 odhalili na jeho rodnom dome pamätnú tabuľu.

Jozef LEIKERT

Moja cesta viedla do hlbokého driemajúceho ihličnatého lesa. Krajina bola žalostná. Po oboch stranách cesty boli jamy po bom-bách, pole bolo skoro celé prery-té zákopmi, tu a tam bolo vidieť zničené ploty a domy. Všade, kde zdvihneš oči, vidieť pustoši-vé stopy vojny, ktorá sa prehnala cez tieto miesta len pred niekoľ-kými dňami. No i tak, nehľadiac na to, vzduch bol naplnený rados-ťou. Radosť bolo cítiť v každom kvietku, v každej bylinke. Príroda ožila, vo všetkom bolo cítiť dych

nastupujúceho mierového života. Áno, vojna sa skončila!

Po niekoľkých hodinách cesty som dosiahol vrch kopca. Pod jeho úpätím ležala dedina. Za-razil som sa – dedina bola mŕt-va! Nikdy nezabudnem na tento krutý obraz. Cez vetvy stromov, kolísajúcich sa slabým jarným vetríkom, bolo vidieť ohorené steny domov. To bolo všetko, čo zostalo po malebnej dedine Ský-cov, kde boli obyvatelia prevažne drevorubači alebo ťažili resp. pá-lili vápno. Koľko času som sedel

v zamyslení na vrchu kopca nad dedinou, neodtŕhajúc oči z nej, neviem. Viem len, že som sa ťaž-ko zodvihol zo zeme a ako opitý, prešiel som po pustých uliciach.

Bol večer, ako i vtedy, keď náš oddiel prvýkrát vstúpil do Skýco-va, no teraz bolo okolo len ticho.

Nikto mi nevyšiel oproti. Okolo mlčky stáli obhorené, polozrúca-né steny domov, hádzajúce zlo-vestné tiene. S bôľom v srdci som uvažoval. „Vari je to ten samý rajský kútik, ktorý som videl minulú jeseň?“ Moje myšlien-ky boli prerušené objavením sa Jána Pavkova, môjho bývalého gazdu, hospodára. Nestačil som sa spamätať, keď ma obklopilo

niekoľko sedliakov. V rukách mali sekery, píly, kladivá. Chys-tali sa opraviť dom starčeka Jána. Starí známi, stískajúc mi ruky, niektorí ma poklepávali po pleci, ako keby sa chceli presvedčiť, že pred nimi stojí nikto iný ako Bulhar Mitko. Ukázalo sa, že sa

dopočuli, že som zahynul pri pre-chode frontu. Stretnutie to bolo neočakávané a dojímavé, až som v prvej chvíli nemohol od vzru-šenia vydať ani slova a len som kýval hlavou.

Srdce mi zovrelo od žiaľu, keď som sa dozvedel, koľko žiaľu museli títo ľudia pretrpieť. Fa-šisti spálili ich domy, zobrali im všetok dobytok, mnohí stratili

blízkych. Polia zostali nepoora-né. Cítil som sa vinný, chcel som ich upokojiť povedať, že všetko bude dobré. Dozvedel som sa, že dedkovia Ján, Antonín i Ľudmila a Rozália sú živí a zdraví. V ten-to deň sa mi podarilo byť znova hosťom obyvateľov nepriateľom vypálenej, no slobodnej dediny Skýcov. Nikdy som sa necítil tak dobre ako vtedy. Gazdovia ma prosili, aby som u nich zostal ako hosť dlhšie, no mňa čakala dlhá cesta – cesta domov do mojej slo-bodnej vlasti. Rozlúčil som sa so svojimi priateľmi a bratmi z ne-veľkej slovenskej dedinky a odi-šiel som s nádejou, že obyvatelia postavia novú dedinu, ktorá bude ešte krajšia od predošlej.

Jozef HAVEL (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Bol mesiac máj roku 1945. Len čo sa skončila vojna. Prvé mie-rové dni ma zastihli v meste Zlaté Moravce. V jeden prekrásny deň som sa rozhodol vydať do dedinky Skýcov, kde sa v dobe SNP po krátku dobu nachádzala základňa nášho oddielu „Ná-rodný pomstiteľ“, ktorý viedol kpt. Viktor Maximov. Jadro od-dielu tvorili partizáni, ktorí boli zhodení na padákoch na Tribeč v septembri roku 1944 (v skutočnosti na vrch ZOBOR).

Zo spomienok Dmitrija Placharova-Bulgarina

Fašisti spálili ich domy, zobrali im všetokdobytok, mnohí stratili blízkych.

Wilhelm Konrad Röntgen (na snímke) bol inšpiráciou pre slovenské-ho lekára Vojtecha Alexandra. Ilustr. foto: wikipedia

9 BOJOVNÍK / 6

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Čadca s 92-ročným Joze-fom Zeleňákom. Ladomirová so 62-ročným Milanom Džurbanom. Medzibrod so 61-ročným Jánom Šutákom. Orovnica s 90-ročným Ka-rolom Loveckým a 75-ročnou Katarínou Zigovou. Vranov n/Topľou 1 s 92-ročným Michalom Mayerom. Vranov n/Topľou 3 s 86-ročnou Alžbetou Zelienkovou. Zvolen – Centrum 1 s 80-ročnou Slávkou Mokošovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Mrazivý, ale príjemný deň v Turčianskej kotline sa začal trochu nezvyčajne. 8. marca už o 9. hodine zazvonil zvonec pri dverách pani Želmíry Hettešovej, členky zo ZO SZPB Martin – stred. S karafi átom v ruke jej gratulovali k MDŽ predseda ZO SZPB Martin – stred kpt. v. v. Jaroslav Šinko a tajomník ObV SZPB Martin Štefan Tichý. Pani Želmíra bola z návštevy funk-cionárov SZPB milo prekvapená. No nielen ona, ale aj ďalších 23 členiek ZO SZPB Martin – stred, ktoré prevzali karafi áty v tento

vzácny deň. Karafi át odovzdali aj čipernej 93-ročnej Márií Novák-ovej, ktorá je najstaršou členkou ZO SZPB Martin – stred.

MDŽ sa vo svete oslavuje už viac ako sto rokov. Funkcionári SZPB Martin – stred sa zamýšľali nad stretnutím svojich členiek v tento deň. Nakoľko mnohé z nich by zo zdravotných dôvodov sa nemohli zúčastniť takéhoto stretnutia, rozhodli sa, že ženám osobne poďakujú osobným odovz-daním karafi átu v ich slávnostný deň. kpt. v. v. Jaroslav ŠINKO

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Prekvapili ženy

Vinše k MDŽV pekné nedeľné popoludnie 4. marca sa už tradične zišli členky

a členovia ZO SZPB v Starej Ľubovni na spoločenskom stretnutí pri príležitosti MDŽ. Žiaci ZUŠ Jána Melkoviča pripravili pre prítomných program uvitý z vynikajúcich hudobno-speváckych a recitačných vystú-pení pre umenie zanietených detí. Stretnutie otvorila predsedníčka ZO Edita Oláhová. S pozdravným prejavom vystúpil predseda OblV SZPB v Starej Ľubovni Václav Homišan. „Ste mocné a neochvejné aj vo svo-jej slabosti, ale krehké ako lupienok kvetu. Plnosť života dosahujete dávaním, veľkosť službou, radosť sebazaprením, pokoj odpúšťaním, šťastie vzájomnou pomocou. Potrebujete mať podporu a pochopenie, aby ste mohli úspešne zvládnuť úlohy, ktoré na vás kladie spoločnosť,“ povedal. Ženám prišiel zablahoželať aj poslanec NR SR Marián Saloň a poslanec VÚC a člen mestskej rady v Starej Ľubovni Peter Sokol.

Bývalý člen výboru základnej organizácie Pavol Škrada predniesol niekoľko básní, ktorými vzdal hold všetkým ženám, matkám, babkám, tetám. Lýdia HRICÍKOVÁ

Vzdali úctu ženámZákladná organizácia SZPB

č.1 v Trenčíne pripravila tradičnú slávnostnú schôdzu pri príleži-tosti MDŽ. Mimoriadnu schôdzu otvoril a viedol predseda Miro-slav Ondráš. Ženám sa prihovoril priamy účastník protifašistického boja, 93-ročný Ľudovít Kaliský. Príjemným prekvapením pre oslá-venkyne bolo vystúpenie spevác-keho súboru seniorov Hornosúčan z Hornej Súče pod dirigentskou taktovkou Mikuláša Medveca

a v sprievode harmonikára Jozefa Čapáka. Ako hostia sa na schôdzi zúčastnili podpredseda ÚR SZPB Tomáš Švec, predseda a tajom-níčka OblV SZPB Jozef Holička a Katarína Plevová a vedúci Po-sádkového klubu Jozef Martinák. Členky organizácie prišiel po-zdraviť aj trenčiansky primátor Richard Rybníček. Tomáš Švec zablahoželal všetkým ženám, kaž-dá oslávenkyňa dostala karafi át.

Oľga KAJABOVÁ

Martinským ženanám zablahoželali k MDŽ. Foto: jš

V Trenčíne vzdali úctu všetkým ženám. Foto: O. K.

• Andrejová: Anna Simková 90 ro-kov.• Bardejov 1: Jozef Lukáč 92 rokov.• Bardejov 2: Vladimír Grega 45 ro-kov.• Bardejov 3: Ján Hiščár 87, Anna Kendrová 85, Aladár Kunst 82, An-drej Kotuľa 65, Jolana Kriššová 60 a MUDr. Andrej Havrila a Jozef Zam-borský 55 rokov.• Beloveža: Jozef Hamarčák 83 rokov. • Bratislava 3: Dr. Oto Fusán, DrSc. 90, Ing. Ella Zemanová 89 a Helena Jankovičová 55 rokov.• Bratislava 9: Elena Drinková a Edu-ard Krepop 89 rokov.• Bratislava 16: Viera Žiláková 87 rokov.• Bratislava 24: Štefan Čáni 84 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Jar-mila Poliaková 84 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Dajana Muchová 50 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Jozef So-kol 87, Albert Mikovíny 85 a Ján Hro-mada 70 rokov.• Badín: Anna Šúrová 82, Irena Ja-novcová a Ján Kováč 75 rokov.• Breznička: Helena Berezna 93 ro-kov.• Budkovce: Ján Palinský 89 a Mária Benejová 80 rokov.• Bracovce: Mária Lukáčová 84, Anna Jacková 83 a Anna Tatarová 80 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Ing. Rudolf Gašparík 85 a Milan Slávik 80 rokov.• Čaňa: Mária Lászlová 60 rokov.• Čadca: Veronika Trajteľová 90 a Er-nestína Mazancová 80 rokov.• Čierna n/Tisou: Ján Soták 90 rokov.• Dolné Vestenice: Jolana Hanzenová a Ing. Marián Krajčo 65 rokov.• Dolný Kubín: Milan Trnkóczy 91, Lídia Klocháňová 87, Pavol Janiga 86, Pavla Kupčová 85 a Ľudovít Kudlík 83 rokov.• Gerlachov: Vladimír Ševčík 60 ro-kov.• Hažlín: Anna Tomondyová 81 ro-kov.• Hrachovo: Katarína Petreková 91 rokov.• Hnúšťa: Mária Nevečeralová a Zu-zana Huňová 89 rokov.• Holčíkovce: Anna Nedzbalová 90 rokov.• Humenné 1: Štefan Šlosár 91, Anna

Spišáková a Alžbeta Jakubová 85, Mária Šľachtová 82, Mária Podhorná 75 rokov.• Chtelnica: Mária Polakovičová 84 rokov.• Chmeľová: Jozef Goc 86 rokov.• Choňkovce: Mária Danková 89 a Mária Copková 82 rokov.• Jovsa: Pavol Friga 88 a Irina Borzo-vá 85 rokov.• Kremnica: Božena Kreinhanslová 89, Anton Buchal 85 a Miloslav Farko 75 rokov.• Košice – Staré mesto: Ján Petro 87 rokov.• Košice IS: Alexander Sűtš 87 rokov.• Kordíky: Gabriela Tomašovičová 84 rokov.• Klenovec: Pavel Ulický 94 a Pavel Antal 90 rokov.• Krivé: Oľga Dorinová 55 rokov.• Kríže: Anna tejová 86 rokov.• Krajná Bystrá: Anna Babejová 82 a Demeter Gula 75 rokov.• Ladomirová: Štefan Ducár 65 ro-kov.• Lomné: Mária Klebanová 82 rokov.• Liptovská Teplička: Anna Matej-ková 82 a Štefánia Bohunčáková 60 rokov.• Liptovský Mikuláš: Emília Urbano-vá 84 rokov.• Lipany: Margita Daněková 85 a Mária Hromjáková 81 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Mária Hurti-šová 85 rokov.• Levoča: Juraj Faltín 60 rokov.• Lučenec 2: Pavel Janoška 91 rokov.• Lastovce: Barbora Uporská 85 ro-kov.• Michaľany: Pavol Sedláček 60 ro-kov.• Myjava: Štefan Dekánek a Zuzana Smetanová 85, Oľga Šikudová 84 ro-kov.• Martin – Juh: Emília Matejčeková 85 rokov.• Martin – Sever: František Závod-ský 87 rokov.• Muráň: Anna Kotzmanová 90 ro-kov.• Miroľa: Mária Senajová 88 rokov.• Michalovce 1: Mikuláš Kopas 92, Anna Tomková a Gustáv Puček 88, Žofi a Malčaková 81 rokov.• Michalovce 2: Jozef Fedorišin 86 rokov.• Nacina Ves: Ján Bobik 90 a Zuzana Halušková 89 rokov.• Nemce: Ondrej Lichý 93 rokov.• Nitra – Horné mesto: Margita Hr-batá 92 a Apolónia Vašková 91 rokov.• Nižný Žipov: Jolana Ščerbáková 85 a Ing. Peter Jacko 50 rokov.• Novosad: Ján Svab 75, JUDr. Pavol Ferenc 60 a Jozefína Rostášová 55 ro-kov.• Orovnica: Mária Lovecká 97, Estera Šályová 81 a Mária Šutková 80 rokov.• Pezinok: Hedviga Marenčíková 86, Otto Chmelár 80, Terézia Adámková 60 a Ing. Peter Vilim 35 rokov.• Prakovce: Ján Hulič 90 rokov.• Poltár: Helena Kačániová 88 rokov.• Prievidza: Ján Dovina 90, Milada Čajková 85 a Mária Švecová 83 rokov.• Pavlovce n/Uhom: Michal Serej 86 rokov.• Porúbka: Mária Horňáková 86 a Jo-zefína Suchá 55 rokov.• Rimavská Sobota 1: Jolana Čapko-vičová 90, Gizela Belicová 81, JUDr.

Štefan Baláž 70 a Igor Čilík 65 rokov.• Rimavská Sobota 2: Ján Lukáč 99, Emília Kaštanová a Alexander Jarjab-ka 84, Ivan Hofman 83, Ing. Blažej Zubač a Viliam Priatka 70 rokov.• Ružomberok: Elena Jančiová 92 a Elena Bednárová 86 rokov.• Sučany: Paula Bondová 92, Igor Mesjar 50 a Mgr. Vladimír Olbert 45 rokov.• Sliač: JUDr. Jozef Hering 81 a Miro-slav Zemko 65 rokov.• Senica: Ing. Jozef Kavecký 60 ro-kov.• Snina – mesto: Mária Demeterová 82 rokov.• Suché Brezovo: Anna Cinkotová 92 rokov.• Skýcov: Antónia Gahérová a Anna Zrastáková 90, Magdaléna Husáková a Edita Jenisová 75 rokov.• Stará Ľubovňa: Mikuláš Reľovský 65 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Peter Kraus 60 rokov.• Streda n/Bodrogom: Irena Palléro-vá 65 a František Gecse 60 rokov.• Sečovce: Mária Baranová 70 rokov.• Staškovce: Jozef Homza 86 rokov.• Svidník: Anna Kudlová 86 a Júlia Magerová 65 rokov.• Sobrance: Jozef Roman 75 a Matil-da Goroľová 70 rokov.• Stebník: Nadežda Kučečková 50 rokov.• Šarišské Čierne: Anna Hošková 86 rokov.• Tlmače: Mária Psárska 83, Helena Kúdelová a Júlia Šurčková 70, Ján Ka-ník 65 rokov.• Trenčín 1: Alexander Cimbalák 90, Augustína Kuricová 85 a Ján Matejka 65 rokov.• Topoľčany 1: Františka Mišútová 90 rokov.• Topoľčany 2: Anna Bošanská a Jo-zef Gregor 85 rokov.• Trebišov: Vasiľ Šafrán 90, Ján Čiž-már 85, MUDr. Jozef Anďál 65 a Du-šan Venus 60 rokov.• Tušice: Anna Katová 80 rokov.• Utekáč: Lídia Navrátilová 82 rokov.• Ulič: Mária Topoľančinová 86 ro-kov.• Veľaty: Júlia Ihnatová 80 rokov.• Valaská: Božena Selčanová 89 a Martin Švantner 83 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Anna Tomková 75, Helena Medvecová a Michal Iva-nič 60 rokov.• Veľký Krtíš: Jozef Vanko 92, On-drej Gálik 88 a MUDr. Tibor Gábor 85 rokov.• Zborov: Eugénia Kopčáková 88 ro-kov.• Zalužice: Andrej Smoľak 86, Mgr. Jozef Pižňanský a Ing. Miloš Šepeľak 65 rokov.• Zbudza: Valéria Baškovská 65 ro-kov.• Zvolenská Slatina: Mária Dorotovi-čová 60 rokov.• Zvolen – Centrum 2: Jozef Kulich 84 a Emília Perková 80 rokov.• Žiar n/Hronom: Mária Trníková 80, Mgr: Ľubomír Jančo 70 a Jozef Staj-ník 65 rokov.• Žilina 12: Anna Zolvíková 90 rokov.• OblV Žilina: Štefan Brindziar 85 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

BOJOVNÍK / 6 10

Pred blížiacim sa zjazdom rokujú členoVo Zvolene hodnotili svoju činnosť

Oblastnú konferenciu SZPB vo Zvolene, ktorá sa konala 22. febru-ára, otvoril predseda OblV Pavel Šebeň. Po štátnej hymne SR, kul-túrnom programe a tichej spomien-ke za už nežijúcich členov OblV privítal hostí a delegátov. Prednie-sol správu o zhodnotení činnosti oblastnej organizácie za roky 2009 až 2011, v ktorej skonštatoval, že všetky plánované podujatia sa poda-rilo splniť v spolupráci s primátormi miest, veliteľov OS SR zo Sliača a niektorých predsedov základných organizácií. Zdôraznil, že v tomto roku medzi hlavné náplne činnosti patria spomienkové podujatia k 67. výročiu oslobodenia našich miest a obcí a 68. výročie SNP. Ostatná činnosť bude zameraná podľa záve-rov ÚR SZPB a XV. zjazdu zväzu.

Z diskusných vystúpení na nega-tívne javy v našej spoločnosti po-ukázal poslanec NR SR Ján Senko a vyslovil požiadavku venovať sa mladej generácii v každom regió-ne. Snahu o spoluprácu so školami v obciach Lišov a Hontianske Mo-ravce spomenul aj p. Prístavka zo ZO Lišov.

Predseda SZPB Pavol Sečkár

poďakoval bývalému tajomníkovi OblV vo Zvolene Pavlovi Nigrí-nimu za dlhoročnú záslužnú prácu v tejto funkcii. Zhodnotil úspešnú činnosť oblastného výboru a zdô-raznil, že treba venovať viac po-zornosti pamätným miestam, ktoré symbolizujú SNP a oslobodenie. Major Baraník hovoril o význame výchovy vojakov na základe pozná-vania vojenských bojových tradícií v spolupráci so SZPB a priamymi účastníkmi odboja.

Diskutujúci tiež zdôraznili význam dvojtýždenníka Bojovník pre SZPB, ktorý ako jediný zostal verný antifa-šistickému odboju. Podľa vyhláse-nia volebnej komisie bolo zvolených 21 nových členov OblV, päť členov ORK, traja delegáti na rokovanie XV. zjazdu SZPB a jeden člen do ÚR SZPB. Potvrdený bol predseda OblV vo Zvolene Pavel Šebeň a za tajomníka bol zvolený Ján Kašica.

Na záver konferencie odznelo vy-hlásenie Z. Pavlíkovej, v ktorom sú vyjadrené požiadavky na vytvorenie takých podmienok, aby mohlo toto občianske združenie aktívne obha-jovať odkaz národnooslobodzova-cieho boja a SNP. Pavel GAJDOŠ

V Žiari nad Hronombilancovali

V Žiari n/Hronom sa 29. februára konala oblastná konferencia SZPB. Úvod svojím kultúrnym programom spestrila spevácka skupina JDS „Op-timisti“.

Správu o činnosti OblV SZPB predniesol predseda Jaroslav Bul-ko. Oblastná organizácia má v 21 základných organizáciách 626 čle-nov, z toho 39 priamych účastníkov odboja. Od poslednej konferencie v členskej základni nastal úbytok, aj napriek tomu, že prijala 135 nových členov. Jaroslav Bulko konštatoval, že odber Ročenky odbojára a časopi-su Bojovník je dobrý. Aj pri fi nanč-ných problémoch sme sa usilovali čo najlepšie realizovať úlohy XIV. zjaz-du, čo dokumentujú aj kladné vý-sledky najmä pri spolupráci so štát-nou správou a samosprávou. Darilo sa organizovať spomienkové stretnu-tia, ako výročia vypálenia obcí Kľak a Ostrý Grúň. Výročia prechodu par-tizánov cez Hron organizačne dobre zvládajú ZO v Orovnici a Tekovskej Breznici. Spomíname na bulhar-ských partizánov, ktorí sú pochovaní v Hronskom Beňadiku. Už tradične náš OblV spolu so ZO Kremnica or-ganizuje Bielu stopu SNP.

Veľkú pozornosť venujeme, aby v povedomí našich občanov zostal odkaz protifašistického odboja. Pre potreby nášho mesta sme spracova-li a vydali dokument s fotografi ami Pamätníky, pamätné a pietne miesta pripomínajúce obdobie 2. svetovej vojny na území mesta Žiar nad Hro-

nom, ktorý poukazuje na požiadavky pri ich udržiavaní. Podobné doku-menty vydali aj ZO Stará Kremnička a ZO Tekovská Breznica.

Oblastný výbor SZPB podpísal dohodu s mestom Žiar nad Hronom, ktorá pojednáva o vzájomnej spo-lupráci a zabezpečovaní úloh. Vý-sledkom je, že mesto nám zdarma zapožičiava priestory a pomáha pri organizovaní našej činnosti. Kladne hodnotíme i to, že sa na spomienko-vých a pietnych podujatiach zúčast-ňujú všetky školy z okresného mes-ta na čele s učiteľským zborom. Na druhej strane musíme konštatovať, že z vedenia týchto škôl je menší zá-ujem o besedy a naše prednášky.

V diskusii vystúpilo osem dele-gátov, ktorí sa zamerali na prácu a problémy svojich organizácií. Vy-stúpil i tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký, ktorý vysvetlil úlohy, pred ktorými SZPB stojí. V záve-re konferencie zvolili delegátov na XV. zjazd, člena ÚR, predsedu OblV, členov ORK SZPB. Nový oblastný výbor zvolil troch podpredsedov, ta-jomníčku OblV, predsedníčku ORK, ako aj predsedníctvo OblV SZPB.

Na konci sa k delegátom prihovoril staronový predseda OblV SZPB Ja-roslav Bulko, ktorý poďakoval býva-lým členom predsedníctva a oblast-nej organizácie. Prisľúbil, že spolu s tajomníčkou D. Neshodovou budú pokračovať v plnení plánovaných úloh a uznesenia.

Jaroslav BULKO. predseda OblV SZPB

Delegáti Oblastnej konferencie Slovenského zväzu protifašistic-kých bojovníkov v Liptovskom Mikuláši kriticky zhodnotili čin-nosť Oblastnej organizácie za obdobie od 14. zjazdu SZPB a schválili rozhodujúce materiály pre úspešné rokovanie 15. zjazdu SZPB a ďalšiu zmysluplnú čin-nosť v okruhu svojho pôsobenia.

Pri hodnotení postavenia SZPB v súčasnej spoločnosti došli k záveru, že ďalšia činnosť zvä-zu vyžaduje zásadné vyjadrenie

k súčasnému vývoju v SR. Dele-gáti Oblastnej konferencie SZPB v Liptovskom Mikuláši sa preto obrátili na Ústrednú radu SZPB s vyhlásením, v ktorom odsudzu-jú registráciu a činnosť takých legálne pôsobiacich politických subjektov, ako je strana Naše Slo-vensko. Zároveň dávajú mandát vedeniu SZPB, aby vyzvalo štátne orgány na odmietnutie prelínania mocenských záujmových skupín so štátnym aparátom ako jedné-ho z prvkov totalitných tenden-

cií, ako aj na konkrétne opatrenia proti takýmto prejavom. Delegáti tiež odporúčajú Ústrednej rade venovať zvýšenú pozornosť pre-sadeniu dôstojného miesta SNP do učebných osnov základných a stredných škôl. Celé znenie vy-hlásenia bude zverejnené na we-bovej stránke SZPB. red

* * *V Liptovskom Mikuláši sa 24.

februára konala Oblastná konfe-rencia SZPB, na ktorú bolo zvo-lených 35 delegátov. Pozvanie na

Delegáti Oblastnej konferencie SZPB v Liptovskom Mikuláši.

Kultúrny program počas Oblastnej konferencie v Žiari nad Hronom.

Poslanie SZPB je dôležité

11 BOJOVNÍK / 6

ovia SZPB na oblastných konferenciách

Ocenenia za spoluprácuOblastná konferencia SZPB

v Trnave sa konala 28. februá-ra za účasti 26 delegátov s hla-som rozhodujúcim. Konferen-ciu svojou prítomnosťou poctili významní hostia, medzi ktorými boli poslankyňa NR SR Renáta Zmajkovičová, Václav Vaněk a Ján Novenko za OV Českého zväzu bojovníkov za slobodu v Břeclavi, podpredseda Jedno-ty dôchodcov na Slovensku Igor Fabián a ďalší významní hostia.

Správu o činnosti Oblastnej organizácie SZPB Trnava pred-niesol predseda OblV SZPB Jozef Petráš. Na konferencii boli odovzdané vyznamenania: Medaila M. R. Štefánika Du-

šanovi Šottníkovi, predsedovi ZO SZPB v Ružindole, Čest-né uznanie ÚR SZPB prevzali Ľudmila Hulková, Margita Ka-rasová, Eva Kopúnková a Marta Rajčanyová. Ďakovný list za ak-tívnu prácu pre SZPB odovzdal predseda OblV SZPB štrnástim členom a partnerom, ktorí s ob-lastným výborom spolupracujú a podporujú činnosť SZPB: Tr-navskému samosprávnemu kra-ju, mestu Trnava, Jednote dô-chodcov na Slovensku, Územ-nej vojenskej správe v Trnave, Vojenskému archívu v Trnave a krajskej a okresnej organizácii strany Smer SD v Trnave.

Emília DÍTEOVÁ

V Starej Ľubovni zhodnocovaliminulé obdobie

V stredu 22. februára sa v Dome kultúry v Starej Ľubov-ni konala Oblastná konferencia SZPB. Aj keď bol pracovný deň a popolcová streda, z 34 dele-gátov s hlasom rozhodujúcim bolo 24 prítomných čo je 71 %. Pozvanie na konferenciu prijali aj poslanec NR SR Marián Sa-loň, poslanec VÚC Peter Sokol, starosta obce Jarabina Mikuláš Kaňa a ďalší významní hostia. Hodnotiacu správu o činnos-ti predniesol predseda OblV SZPB plk. v.v. Václav Homi-šan. V správe hodnotil plnenie úloh XIV. zjazdu, rozširovanie a skvalitňovanie členskej základ-ne a prácu jednotlivých základ-ných organizácií. K niektorým vzniesol aj kritiku, no vysoko hodnotil činnosť v ZO Jarabina, Hniezdne, Stará Ľubovňa, Nová Ľubovňa, v Jakubanoch a vo Veľkom Lipníku.

Konštatoval, že priamych účastníkov odboja je už len de-sať, preto je nutnosťou vyhľa-dávať mladších schopných ľudí a prijímať ich do zväzu.

V správe sa tiež venoval od-beru tlače, spolupráci s orgánmi štátnej správy, so samosprávou miest a obcí, spoločenskými a politickými organizáciami. Zvlášť hodnotil spoluprácu so základnými a strednými školami a venoval sa akciám konaným v spolupráci s SZPB. Zdôraz-nil potrebu venovať sa mladým v školách pri ich výchove, spo-znávaní dejín z obdobia 2. sveto-vej vojny a SNP. Na záver vyslo-vil presvedčenie, že úlohy, ktoré si vytýčime a ktoré stanoví XV. zjazd, so cťou splníme.

Tajomník OblV SZPB prednie-sol správu o hospodárení a roz-počet na rok 2012. Uviedol, že oblastné výbory od roku 2011 nedostávajú dotácie, nie je teda

možné rozpočet prečerpať. Kaž-dý môže minúť len toľko, koľko bude v príjmoch. Predsedníčka revíznej komisie predniesla sprá-vu, ktorá zhodnotila stav v oblas-ti účtovníctva. Súhlasí s realizá-ciou výpočtovej techniky, účtov-ných programov a pod., čím sa skvalitní práca a prehľadnosť.

Na začiatku diskusie delegát ÚR SZPB Juraj Drotár odovzdal extajomníkovi Jozefovi Klukovi čestné uznanie ÚR SZPB za se-demročné vykonávanie funkcie tajomníka oblastného výboru. Celkom odznelo 13 diskusných príspevkov. Okrem vystúpe-ní hostí sa diskusia venovala aj členským príspevkom a tlači. Primátorovi mesta Stará Ľubov-ňa Michalovi Biganičovi a veľ-vyslanectvám Ukrajiny a Ruska poďakovala p. Augustínová z Kamienky za realizáciu opravy hrobu ruskému vojakovi z obdo-bia 2. svetovej vojny.

Juraj Drotár sa zameral na prácu OblV SZPB v Žiline, kde je jeho predsedom. Ocenil náš funkcionársky zbor. Taktiež zhodnotil ťažkú fi nančnú situá-ciu SZPB. V zahraničí si odboj vážia, svojím bojovníkom dáva-jú hold. Je mu ľúto, že naši čelní predstavitelia prídu, položia ve-niec a koniec. Na koniec odo-vzdal pozdrav konferencii pred-sedu SZPB Pavla Sečkára.

Samostatným bodom bola voľba predsedu oblastného vý-boru, členov oblastného výboru, predsedníctva oblastného výbo-ru, revíznej komisie, delegátov na XV. zjazd a návrh delegáta do ÚR SZPB. Novozvoleným pred-sedom sa stal Václav Homišan. Konferencia odporučila Pavla Sečkára za predsedu SZPB a Ro-mana Hradeckého za tajomníka ÚR SZPB.

Ladislav ŠLACHTOVSKÝ, Lýdia HRICÍKOVÁ

konferenciu prijal aj poslanec NR SR Branislav Ondruš, primátori Liptovského Mikuláša a Liptovské-ho Hrádku Alexander Slafkovský a Branislav Tréger a ďalší hostia.

Konferencia sa začala slovenskou hymnou, ktorú zaspievali členovia spevokolu Klubu seniorov v Lip-tovskom Mikuláši pod vedením Márie Novákovej. Správu o činnos-ti predniesol predseda OblV SZPB Pavel Chrapčiak, správu o hospodá-rení Ján Machovič, tajomník OblV SZPB, správu Oblastnej revíznej komisie predsedníčka Zlatica Mrá-ziková.

V diskusii vystúpil poslanec On-

druš, ktorý pozdravil delegátov konferencie a informoval o návrhu zákona o odškodnení vojnových sirôt. Zároveň uviedol, že ako člen SZPB má veľký záujem na tom, aby SZPB bola spoločensky uzná-vaná antifašistická organizácia, aby sa udržiavali tradície antifašizmu a kľúčovou hodnotou by mala byť stále ľudská spolupatričnosť a so-lidarita medzi ľuďmi v spoločnos-ti. Tajomník ÚR SZPB vo svojom vystúpení zdôraznil hlavný význam poslania SZPB. Do diskusie sa za-pojili členovia OblV SZPB v Lip-tovskom Mikuláši.

Na konferencii delegáti schválili

19 členov pléna OblV SZPB a troch náhradníkov. Oblastná konferencia zvolila za predsedu OblV SZPB Pavla Chrapčiaka a za člena ÚR SZPB Jána Machoviča, ktorých zvolila aj za delegátov zjazdu. Tiež zvolila členov Oblastnej revíznej komisie.

Pred ukončením konferencie pri-padla milá povinnosť predsedajú-cemu Norbertovi Adamcovi, ktorý poďakoval p. plk. v.v. Jánovi Iľa-novskému za jeho dlhoročnú prácu vo zväze a odovzdal kyticu kvetov, pretože sa v tomto roku dožije ži-votného jubilea 90. rokov.

Ján MACHOVIČ

Foto: jm

Foto: jb

Oblstná konferencia SZPB v Starej Ľubovni. Foto: lš

Na Oblastnej konferencii v Trnave ocenili viacerých prítomných. Foto: ed

Predseda ObV SZPB v Rim. Sobote pri predkladaní správy o činnosti SZPB za posledné dva roky. Foto: pb

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVI (LVII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 4 znie: Ten čas plynie ako sen, no idey SNP žijú.Knihu posielame Márii Kriškovej do Sečoviec.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Biele rumové guličky

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 80 g masla, 2 lyžice sladkej smotany, 200 g bielej čokolády, 1 väčší ba-líček piškót, 8 lyžíc rumu, kokos, 6 lyžíc se-kaných mandlí.Ako na to: V smotane necháme rozpustiť maslo a necháme túto zmes vychladnúť. Bielu čokoládu rozpustíme nad parou. Kým sa nám čokoláda roztopí, rozdrobíme piškó-ty a pokvapkáme ich rumom. Mandle nase-

káme. Sekané mandle opražíme na oleji. Mandle zmiešame s čokolá-dou a piškótami. Potom zo zmesi vytvarujeme guličky a obaľujeme v kokose. Zdroj: Internet

pomoc:LAVABO,YLEMY,TRIACHOMY,ARYK.

vzneše-nosť(správania)

názorne

rekontra(v kartách)

odtrhni(hovor.)

symetrála

povelkočiša

3. časťtajničky

pani, pošpanielsky

ostrovv Indo-nézii

Norbert,doma

detskáškôlka(arch.)

poludnie

EČVB. Bystrice

čistidlo(od hrdze)

bróm

vojenskáobvodnáprokuratúra

rubídium

bezpráv-ne ženy

oblok

umývadlov sakristii

časťpostroja

orol, ponemecky

staro-gréckybajkár

majstrov.republiky

eso

chorobykože(hovor.)

plošnémiery

4. časťtajničky

1. časťtajničky

hnevlivá(expr.)

latin.dvojhláska

českýspevák

narodenie

zápor

redakčnárada

vypínaly sa(zried.)

nevenoval

závodnájednota

predložkasteká

(básnicky)

zvyškystarýchstromov

ostrovanka

prvádvojhláska

omakanie

2. časťtajničky

Z

amer.m. meno

francúzskyčlen

500rímskych

skratkaštátuKentucky

erbium

riekav Orsku

riekav Omsku

oválnyvýrastoktela

kmotor(familiárne)

para-plazmy

zavlažovacíkanálv strednejÁzii

Čau Fero. Kam ideš?– Do krčmy.– Ej, ty ale vieš ľudí prehovárať.

* * *Policajt kupuje od druhého poli-

cajta záhradu:– Tá záhrada je veľmi pekná, ale

je príliš dlhá.– Ale neblbni. Sem dáš kapustu,

tu mrkvu a tam sliepky.– No tak dobre.Po dlhom čase sa stretnú:– Tak čo záhrada?– No... dobrá kapusta, veľká mrk-

va po pás, len tie sliepky neviem,

či som ich dosť hlboko zasadil.* * *

Pomýli sa raz lekár pri vyplňo-vaní dotazníku a do kolonky „prí-čina smrti“ napísal svoje meno.

– Aspoň že raz napíše pravdu – uškrnul sa patológ.

* * *Príde mladík do cukrárne a pýta

sa predavačky:– Máte perníkové srdce s nápi-

som SI MOJA JEDINÁ?– Áno, mame.– Tak si vezmem päť kusov.

Zdroj: Internet

HISTORICKÝ KALENDÁR9. marca1939 – Začala sa roz-siahla vojensko-policaj-ná akcia, ktorá vošla do histórie ako Homolov puč. Vojenský veliteľ Slovenska Bedřich Ho-mola vyhlásil štatárium a prezident Emil Hácha suspendoval slovenskú autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom.

10. marca1945 – Viac ako 300 amerických bombardé-rov B-29 zaútočilo na Tokio.

11. marca1939 – Emil Hácha vy-menoval novú slovenskú sedemčlennú autonómnu vládu na čele s Karolom Sidorom.

12. marca1938 – Jednotky nemec-kého Wehrmachtu obsa-dili Rakúsko.

13. marca1939 – Jozef Tiso a Ferdi-nand Ďurčanský rokovali v Berlíne s ministrom za-hraničných vecí Joachi-mom von Ribbentropom a Adolfom Hitlerom. Na tomto stretnutí Hitler oboz-námil Tisa s úmyslom ob-sadiť Čechy a ak Slováci nechcú byť obsadení tiež, majú okamžite vyhlásiť samostatnosť, ktorú bude garantovať Nemecko.

14. marca1939 – Po informácii Jozefa Tisa o jeho roz-hovoroch v Berlíne slo-venský snem, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demi-siu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky, tzv. Slovenský štát.

16. marca1939 – Nacistický vod-ca Adolf Hitler a Emil Hácha podpísali v Prahe výnos o utvorení Protek-torátu Čechy a Morava.

18. marca1940 – V Brenneri sa uskutočnilo stretnutie Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho, kde Mus-solini vyhlásil, že Talian-sko je pripravené vstúpiť do vojny po boku Ne-mecka.

19. marca1944 – Vojaci nacistické-ho Nemecka začali oku-povať z dôvodu postupu Červenej armády Hitle-rovi lojálne Maďarsko.

23. marca1939 – Maďarské vo-jenské jednotky začali z územia obsadenej Pod-karpatskej Rusi prenikať na východné Slovensko.

Zdroj: TASR

Babkám a starým mamám patril vo Francúzsku 4. marec. Myšlienka osláviť babky či starké vznikla v kra-jine haute couture, vín aj kvalitného jedla v roku 1987 a stojí za ňou znač-ka kávy Le Café Grand’Mère istej potravinárskej spoločnosti. Deň ba-biek má síce komerčný pôvod, dáva však príležitosť, aby im najmä vnúča-

tá povedali, ako ich milujú. Od konca 80. rokov 20. storočia si deň získaval čoraz väčšiu popularitu a našiel si aj pevné miesto v kalendári – vždy prvá marcová nedeľa patrí vo Francúzsku babkám.

Deň babiek sa včleňuje do línie sviatkov oslavujúcich rodinu, ako napríklad Deň matiek či Deň otcov.

Starú mamu za jej všestrannú výpo-moc možno označiť za pilier nejed-nej rodiny.

Od zavedenia sviatočného dňa pre babky sa ozvali hlasy, aby vznikol aj Deň dedkov. Hlasy boli vypočuté, od roku 2008 Francúzi majú sviatok oslavujúci aj ich. Patrí im prvá nede-ľa v októbri. luc TASR

Sviatok babiek je v kalendári

Ako dedinskí šarvanci sme s obrovským nadše-ním očakávali cirkus a jeho umelcov. Boli sme vždy k dispozícii, ak niečo potre-

bovali. Mohli sme pritom vidieť exotické zvieratá vo zverinci, neľahko pripravo-vané tvrdou drezúrou na vy-stúpenie v manéži.

Pri ceste do Moskvy som si želal vidieť ospevovaný

štátny cirkus na Vernadské-ho prospekte, jednu z pozo-ruhodných stavieb hlavného mesta. Stavba ma očarila, ako aj večerné predstavenie.

Uvedomil som si, že cirkus je nenahraditeľná zábava. Ešte v starom Ríme nazývali cir-kusom kruhovú alebo ovál-nu závodnú dráhu. Na nej sa predvádzali artisti s drezúra-mi zvierat, jednotlivci alebo

skupinky klaunov, žongléri, skokani z výšok, odvážlivci na visutých hrazdách, pov-razolezci či zábavné tance umelcov a zvierat. Zárodky

cirkusového umenia vznikli už v starom Egypte, Grécku a Ríme pri gladiátorských hrách. Rozvojom krasojazdy v 16. storočí vznikla cirku-sová aréna zvaná manéž. Cirkus sa postupne stával

dôležitým spoločenským centrom v pevnej budo-ve alebo vo veľkom stane. V stredoveku pri jarmokoch zabávali návštevníkov kome-dianti – najmä povrazolezci, hltači ohňa a žongléri. Prvé stále cirkusy boli v Londý-ne (1773) a Paríži (1782). Vysokú úroveň cirkusové-ho umenia predvádzajú už vyše dve storočia v Paríži, Berlíne, Londýne, Petrohra-de, Moskve a na Ďalekom východe. V prvej polovici 19. storočia vznikol český cirkus Beránek, na začiatku 20. storočia svetoznámy cir-kus Kludský a po roku 1945 Humberto.

Po celom svete sa stavajú scény, na ktorých cirkusoví umelci bavia nielen deti, ale aj dospelých. Vzhliadol som v Moskve a v iných mes-tách nádherné predstavenia. Vo väčšine krajín pribúdajú nové stavané cirkusy. Veď smiech, radosť a dobrá nála-da dodávajú každému náv-števníkovi odvahu, aby šiel za svojimi tajnými túžbami a cieľmi, hoci ich realizácia nie je ľahká.

Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Cirkus je vášeň

Budova Štátneho cirkusu v Moskve. Foto: gs