Celoživotné vzdelávanie.Tiež permanentné vzdelávanie (z lat. permanens – pretrvávajúci; angl. lifelong education, lifelong instruction; nem. lebensbildung; fr. Instruction permanente, l’éducation permanente, instruction de la vie entriére; rus. permanentnoje obrazovanie) moderná koncepcia vzdelávania, ktorá si kladie fundamentálne ciele:

Celospoločenské ciel e sa orientujú na rozvoj ľudských zdrojov,

Individuálne ciele , sú zamerané na rozvoj osobnosti, na splnenie úloh a potrieb jednotlivca, v ekonomickej a sociálnej rovine v súvislosti s uspokojovaním kolektívnych, sociálnych, ekonomických, politických, kultúrnych, edukačných a duchovných potrieb spoločnosti.

Cieľom celoživotného vzdelávania, je vytvoriť také soc., polit. a ekon. prostredie, ktoré umožní každému človeku bez výnimky v plnom rozsahu rozvinúť svoj talent a umožniť mu, aby realizoval svoj tvorivý potenciál s výrazným akcentovaním zodpovednosti za vlastný život a dosiahnutie osobných cieľov. Ide teda o kontinuálne prebiehajúci permanentný proces, formovania človeka zameraný na rozvoj:

Vedomostí . Schopností . Získavanie skúseností, ktoré umožnia spoznať včas svoje sily

a možnosti a zapojiť ich do kultivovania seba samého, svojho sociálneho a  profesijného prostredia, ale aby pritom porozumel aj zmenám, ktoré prebiehajú v jeho makro prostredí.

Podľa dokumentu UNESCO learning: Thetreasure within (Paris, 1996), ale i ďalších dokumentov zo svet. konferencií, UNESCO (Elsinor, Montreal, Tokio, ai.) je celoživotné vzdelávanie založené na štyroch pilieroch:

Učiť sa vedieť, Učiť sa konať, Učiť sa spolunažívať, Učiť sa byť.

Stratégia celoživotného vzdelávania, je orientovaná na ciele, normy a prístupy rešpektujúce kultúru a soc. ekonomické podmienky v každej krajine.

Celoživotné vzdelávanie, nie je orientované na lineárnu postupnosť, vzdelávania klasickou cestou, počnúc prešk. vzdelávaním, pokračujúc zákl. školou, stredošk. a vysokošk.

Výchovou a vzdelávaním, uvoľňuje tento postup možnosť vzdelávania v rozmanitých formálnych i neformálnych prostrediach a inštitúciách.

1

Aby sa tieto strategické ciele mohlo dosiahnuť, zlepšuje sa už prístup k výchove malých detí a mládeže, aktivizuje sa prepojenie medzi:

učením sa a prácou

,aby pružnejšie pokračoval proces pohybu medzi: výchovou vzdelávaním a prácou v zamestnaní.

Primárnym strategickým cieľom v celoživotnom vzdelávaní je podpora výchovy k:

ľudským právam, demokracii, tolerancii, medzinárodnému porozumeniu a k mieru.

Aby sa tieto strategické ciele dali dosiahnuť, musí byť celoživotné vzdelávanie prístupné pre všetkých občanov, aby v konečnom dôsledku mal každý človek kedykoľvek, aj opakovane, prístup ku kvalitnému vzdelaniu a ďalšiemu pokračujúcemu vzdelávaniu.

Charakteristickým znakom je teda sloboda voľby cesty k vzdelávaniu a zodpovednosť občana za výber typu a druhu vzdelávacieho zariadenia, aby si mohol vybrať vzdelanie konvenujúce jeho individ. schopnostiam, záujmom, a potrebám.

Celoživotné vzdelávanie je zbavené akejkoľvek diskriminácie, musí rešpektovať ľudské práva, a slobody a je teda principiálne orientované na toleranciu názorového, etnického, soc. a kult. vedomia.

Celoživotné vzdelávanie má významný sociálny, právny rozmer, daný dodržiavaním práva a tvorby legislatívy, zo strany štátu, ďalej, v zabezpečovaní podmienok na rovnoprávnosť prístupu k vzdelávaniu, ktoré musí byť objektívne a transparentné.

Celoživotné vzdelávanie, predstavuje zložitý spoločenský super systém, konštruovaný z rozmanitých navzájom prepojených systémov a procesov, determinovaných politickými, ekonomickými, kultúrnymi, etnickými, pracovnými a mnohými ďalšími faktormi a subsystémami.

Tieto tvoriace sa systémy a subsystémy, obsahujú rôzne formy vzdelávania, a to:

formálne i  neformálne, školské i  mimoškolské, plánované i  príležitostné,

podporné, rozširujúce, inovačné, kvalifikačné, rekvalifikačné, rozvojové, atď.

2

Aby sa podarilo uvedené zámery naplniť, používa sa celé spektrum foriem celoživotného vzdelávania.

Dištančné vzdelávanie (angl. distance education, fr. télé-enseignement) je systematicky organizované vzdelávanie prostredníctvom telekomunikačných médií, a i. spojovacích ciest s minimálnym kontaktom s lektorom, inštruktorom, tútorom, trénerom, konzultantom. Štúdium je organizované v otvorenom učebnom stredisku, (open learning centres).

Korešpondenčné vzdelávanie (angl. correspondence education) sa deje prostredníctvom pošty al. elektronických médií ( fax, video, internet), pričom ide o riadené individuálne štúdium prezentované modulárnymi študijnými materiálnymi prostriedkami.

Kooperatívne vzdelávanie (angl. cooperative education), je zamerané na spojenie výučby teórie s praktickým výcvikom v podmienkach prevádzky zariadení alebo inštitúcií.

Kontinuálne profesijné vzdelávanie, (ang. Continuing Professional education) má charakter postgraduálneho vzdelávania formou krátkych vysokoškolských kurzov, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie.

Vzdelávacie aktivity andragogiky, sú zamerané na nasledovnéoblasti: ďalšie odborné vzdelávanie, (nem. berufliche weiterbildung) všeobecné vzdelávanie dospelých (nem. allgemeine

Erwasenenbildung) občianske vzdelávanie (nem. politische bildung) odborné vzdelávanie (nem. berufliche anpassungsvorbildung) ďalšie odborné vzdelávanie pre profesionálny postup (nem.

beruflicheauftiegsvorbildung) kontinuálne vzdelávanie za účelom získavania ďalších gradusov,

(nem. Abschlussbezogene Weiterbildung) socio-kultúrne vzdelávanie dospelých (nem. Soziokulturelle

Bildung)

Celoživotné vzdelávanie je organizované v sústave školských, štátnych cirkevných, a súkromných inštitúcií a ustanovizní, ďalej kultúrnych výchovných zariadení, spoločenských a cirkevných organizácií, spolkov, záujmových organizácií, klubov, alebo aj masovokomunikačných prostriedkov.

Nevyhnutnou súčasťou celoživotného vzdelávania je dokonalé personálne zabezpečenie vzdelávacieho procesu, ktoré zabezpečujú učitelia a lektori s potrebným pedagogickým andragogickým a odborným vzdelaním, odborníci z praxe a ďalší špecialisti.

Každá vzdelávacia ustanovizeň by mala byť schopná poskytovať: edukačné poradenské

3

informačné organizačné služby pre jednotlivcov, kolektívy a organizácie.

Školský vzdelávací systém (ale aj ostatné neškolské zariadenia) je zapojený na integrovaný informačný systém štátneho, alebo rezortného informačného systému a v rámci svojich kompetencií spolupracuje s určitou rozhodujúcou sférou, ktorá zodpovedá za kvalitu všeobecného a odborného vzdelávania:

akreditáciami vzdelávacích ustanovizní a ich vzdelávacích projektov.

Do činnosti celoživotného vzdelávania sú zapojené i samosprávne orgány, ktoré spolupôsobia pri utváraní podmienok na poskytovanie edukačných aktivít.

Celoživotné vzdelávanie je financované najmä: štátom, samosprávou, nadáciami, právnickými fyzickými osobami.

V tomto smere sa využívajú aj možnosti medzinárodnej spolupráce prostredníctvom rôznych projektov (PHARE, SOCRATES), ktoré sú zamerané na sociálnu sféru, vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov.

Celoživotné vzdelávanie otvára možnosti vzdelávania sa každého jednotlivca.Ponúka druhú príležitosť, na naplnenie túžby po vedomostiach, aby každý subjekt mohol prekonať sám seba a prehlboval si kontinuálne svoju odbornosť a pripravenosť.Použité literárne zdroje:Ďurič, L. - Viliam S. Hotár. 2000. Výchova a vzdelávanie dospelých andragogika terminologický

a výkladový slovník 7. zväzok edície. Bratislava : SPN. 547 s. ISBN 80-08-02814-9

4