Gymnázium sv. Tomáša Akvinského
Zbrojničná 3, 040 01 Košice
STREDOšKOLSKá ODBORNá čINNOSť
č. odboru: 17 – Pedagogika, psychológia, sociológia
Stres
2011riešiteľ
KošiceSimona Novotná
ročník štúdia: tretí
Gymnázium sv. Tomáša Akvinského
Zbrojničná 3, 040 01 Košice
STREDOšKOLSKá ODBORNá čINNOSť
č. odboru: 17 – Pedagogika, psychológia, sociológia
Stres
2011riešiteľ
KošiceSimona Novotná
ročník štúdia: tretí
konzultant:
PhDr. Alena Vargová
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujeme, že sme prácu na tému Stres vypracovali
samostatne, bez cudzej pomoci, s použitím uvedenej odbornej
literatúry.
Košice 18.12.2011
Poďakovanie
Chceli by sme sa poďakovať konzultantovi PhDr. Alene Vargovej za
odborné vedenie, cenné informácie, pripomienky a ochotu
pomôcť.
Košice 6.12.2011
Obsah
4Obsah
5Úvod
61 Charakteristika stresu
61.1História a definícia stresu
71.2Typy stresu
81.3Štádiá stresu
81.4Stresory a ich klasifikácia
91.5Formy stresových reakcií
112 Stres a zdravie
112.1Vplyv stresu na zdravie
122.2Psychosomatické ochorenia podmienené stresom
133 Ako Zvládať stres
133.1Tipy, triky a metódy
15Ciele práce
16Materiál a metodika
17Výsledky práce a diskusia
18Závery práce
19Zhrnutie
20Resumé
21Zoznam použitej literatúry
Úvod
Nazdávame sa, že v súčasnosti medzi veľmi často používané
slová patrí aj slovo stres. Dokonca ešte častejšie sú na dennom
poriadku frázy „som v strese“, „som pod nátlakom“,
„stresujem“... Slovo stres zaznieva z úst nielen dospelého
človeka, ale aj dospievajúcej mládeže, ba dokonca aj
z úst detí. No je to len slovo? Či fráza? Čo vlastne stres
znamená? Ako na nás vplýva? Ako vplýva stres na formovanie človeka
ako osobnosti? Ľudia vôkol nás sú neraz podráždení, unavení a často
menia nálady. Dnešná spoločnosť vníma stres ako súčasť jej
každodenného života a nechá sa ním ovládnuť. Doba sa
zrýchľuje, všade sa šetrí časom, no paradoxom je, že je ho stále
menej. Dodržovanie termínov, uspokojovanie požiadaviek iných,
riešenie problémov, to všetko vplýva na psychiku človeka, a pritom
si neuvedomujeme, že to všetko má vplyv na náš organizmus. Práve
v tejto súvislosti sme sa rozhodli spracovať problematiku
týkajúcu sa stresu.
V práci, ktorú predkladáme, sme sa zamerali na
charakterizovanie stresu ako záťažovej situácie v živote ľudí.
Hlavným cieľom práce je definovať pojem stres a poukázať na
to, ako stres vplýva na človeka.
Práca je rozdelená na jednotlivé kapitoly. V prvej kapitole
sme charakterizovali stres, jeho históriu, typy stresu, štádiá,
reakcie na stres ako aj vplyv stresorov na jeho vznik.
V druhej kapitole sme priblížili vplyv stresu na zdravie
človeka a poukázali sme na najčastejšie sa vyskytujúce
civilizačné ochorenia, v ktorých má stres dôležité miesto.
Tretia kapitola je zameraná na možnosti zvládania
a odbúravania stresu. Tu sa zameriavame na typy a metódy,
prostredníctvom ktorých je možno zvládať v dnešnej uponáhľanej
dobe aspoň čiastočne fyzickú a psychickú záťaž.
Účelom stredoškolskej odbornej činnosti nebolo však len vymedziť
teoretické poznatky a definície o strese, ale zamerali
sme sa na hodnotenie zvládania rôznych životných situácií
v jednotlivých vekových skupinách. Prostredníctvom anonymného
dotazníka, ktorý bol dobrovoľný, sme zisťovali dispozíciu
k jednotlivým životným situáciám, k stresu. Zisťovali sme
aj vedomostnú úroveň, či jednotlivci vedia charakterizovať
stres.
Pri písaní stredoškolskej odbornej činnosti sme čerpali
informácie z domácej i zahraničnej literatúry.
1 Charakteristika stresu
1.1 História a definícia stresu
Ľudia už odpradávna pozorovali záťažové situácie priamo zo
života a využívali ich oveľa skôr, než ich odborníci presne
definovali a začali ich bližšie skúmať. Ako prví sa
o záťaž zaujímali básnici, umelci, filozofovia a vojenskí
velitelia. Do centra pozornosti psychológov sa dostáva neskôr.
Niektorí vedci používali pojem stres a záťaž ako synonymum,
iní ich zase striktne odlišovali. Viacerí z nich charakterizovali
záťaž ako súhrnné pomenovanie psychických stavov, ktoré vyvolali
záťažové situácie, no pojmom stres označovali až krajné formy
záťažových situácii. Ich obsahové chápanie sa menilo a mení sa
aj v súčasnosti podľa záujmu odborníkov a výskumných cieľov
bádateľov.
Koniec 19. a začiatok 20. storočia priniesli so sebou
zvýšený záujem psychiatrov a psychológov o stres
a záťaž, ako o príčiny psychických chorôb. Asi od roku
1925 W.B. Cannon začal používať termín stres v laboratórnych
experimentoch, keď zvieratá a ľudí vystavil nadmernému
chladu, nedostatku kyslíka, zníženému stavu cukru v krvi atď.
Avšak až na konci tridsiatych rokov kanadský endokrinológ Hans
Selye ako prvý detailne opísal reakciu laboratórnych zvierat (krýs)
na poškodzujúce podnety. Približne od roku 1940 zaznamenáva
problematika stresu a záťaže najväčší záujem, ktorý vzrástol
po druhej svetovej vojne ešte viac, v snahe nájsť odpovede na
nespočetné zlyhania vojakov na fronte. „Rastúci záujem psychológov
o danú problematiku dokumentujú súhrnné prehľady
psychologických prác, ktorých počet už začiatkom sedemdesiatych
rokov prevýšil počet dvetisíc.“
Vďaka vysokému záujmu o tento pojem za posledné dve
storočia sa stretávame s mnohými definíciami o strese ako aj
záťaži. Mnoho odborníkov sa aj v súčasnosti podieľa na
vedeckých výskumoch v tomto odbore, pretože človek mení svet
a dobu za pomerne krátky čas, no zdá sa, že nie je schopný sa
mu prispôsobiť. Technika zaznamenáva pokrok každým dňom, čím sa
zvyšujú nároky na príjem a odovzdávanie informácii, zrýchľuje
sa životné tempo, čo neraz vyvoláva u ľudí pocit úzkosti
a neistoty.
Slovo stres pochádza z anglického slova „stress“ čo
v doslovnom preklade znamená napnúť alebo namáhať.
V technickom kontexte zastupuje silu, ktorá privádza objekt do
stavu napätia. Takže výrok „byť v strese“ môžeme rozumieť ako
„byť vystavený najrôznejším tlakom“.
Hans Selye, ktorý ako prvý definoval pojem stres, „rozlíšil
stres ako odpoveď organizmu na stresory, t.j. podnetové podmienky
produkujúce stresové reakcie.“ Uviedol, že stres môžeme považovať
za akýsi adaptačný syndróm, ktorý je vyvolaný stresormi. „Stres
chápal ako stav organizmu prejavujúci sa ako špecifický syndróm,
ktorý predstavuje súhrn všetkých nešpecificky vyvolaných zmien
v rámci biologického systému.“
V literatúre sa stretávame s viacerými definíciami
stresu. Vratislav Schreiber uvádza takúto definíciu stresu:
„Stresom rozumieme súbor reakcií organizmu na vnútorné alebo
vonkajšie zmeny narušujúce normálny „pokojný“ chod funkcií
organizmu alebo dokonca ohrozujúci jeho existenciu.“
Z existencie veľkého množstva definícii stresu môžeme
usúdiť, že termín stres je mimoriadne nejednoznačný.
1.2 Typy stresu
Neexistujú jednoznačné tvrdenia, že stres je len škodlivý.
Určitá miera stresu je potrebná. Bez nej by sme mali nedostatok
podnetov k prekonávaniu prekážok. Je potrebné rozlišovať medzi
prijateľným stresom, ktorému sa hovorí eustres a negatívnym
stresom, ktorý nazývame distres.
Eustres je pozitívny, kladne pôsobiaci stres. Je spojený s
„prekonávaním prekážok, s príjemným očakávaním, je všade tam,
kde máme situáciu pod kontrolou“. Príkladom môžu byť situácie, kde
sa snažíme zvládnuť niečo, čo nám prináša radosť, avšak nevyžaduje
to určitú námahu. Do skupiny situácii, ktoré vyvolávajú
eustres, patria kladné zážitky, napr. svadby, narodenie dieťaťa,
výhra, rôzne oslavy. O eustrese sa dá hovoriť aj tam, kde sa
ľudia z vlastnej iniciatívy dostávajú do hraničných situácii
(napr. pri športových výkonoch).
„Distres je negatívne prežívaný stres, označuje situáciu
subjektívne prežívaného ohrozenia danej osoby, ktorý je sprevádzaný
výrazne negatívnymi, emocionálnymi príznakmi. K distresu
dochádza tam, kde si myslíme, že nemáme dostatok síl
a možností a emocionálne nám nie je dobre.“
Křivohlavý rozlišuje akútny a chronický stres. Akútny stres
je situácia, ktorá vzniká pôsobením veľkého, náhleho stresoru.
Spája sa so situáciami, ktoré majú charakter nejakej výzvy. Výzvou
môže byť pre športovca prekonanie určitého rekordu, pre študenta
absolvovať skúšku s dobrým výsledkom, pre hudobníka odohrať
úspešne koncert a pod. Chronický stres je stres, ktorý trvá
dlhšiu dobu a vzniká pôsobením tzv. mikrostresorov, ktorými môžu
byť každodenné starosti.
Medzi ďalšie typy stresu patrí hyperstres a hypostres.
Hyperstres je stres, ktorý prekračuje hranice adaptability,
schopnosti vyrovnať sa so stresom. Hypostres je stres, ktorý ešte
nedosiahol „hladinu“ zvyčajnej tolerancie.
1.3 Štádiá stresu
Hans Selye pri svojich výskumoch zistil, že bez ohľadu na druh
záťaže, dochádza vždy k tomu istému súboru fyziologických
reakcií. vytvoril stabilný vzorec odpovedí organizmu na ohrozeniam
ktorá nazval generálny adaptačný systém (GAS). Nazývame ho
generálny preto, lebo ho vyvolávajú len tie faktory, ktoré celkovo
pôsobia na veľké jednotky organizmu a syndrómom lebo
jednotlivé prejavy sú navzájom zladené, ba čiastočne sú na sebe
závislé.
Celý tento systém sa vyvíja v troch štádiách:
1. štádium spočíva v alarmovej (poplachovej) reakcii.
Predstavuje poplachovú mobilizáciu obranných síl organizmu.
Prejavuje sa prudším tlkotom srdca, rýchlejším sťahovaním svalov
žalúdka i čriev, zvýšeným krvným obehom a zrýchľovaním
dychu, čím sa organizmus pripravuje na odvrátenie
nebezpečenstva.
2. štádium sa vyznačuje zvyšovaním odolnosti voči vplyvom.
V ňom majú prejavy často úplne opačný zmysel ako v prvom
štádiu.
3. štádium vyúsťuje do stabilizácie alebo vyčerpania. Organizmus
v tejto fáze bojuje so stresorom, podlieha mu, zrúti sa.
Prejavuje sa príznakmi depresie a za určitých okolností aj
smrťou.
1.4 Stresory a ich klasifikácia
Existuje mnoho vecí, ktoré nášmu zdraviu pomáha. Dobré zdravie
je výsledkom multifaktorálnych vplyvov. Jedna zo skupín pozitívnych
psychologických faktorov pôsobiacich na naše zdravie sa volá
salutory. Salutory sú faktory, ktoré človeka posilňujú, povzbudzujú
a dodávajú mu silu v ťažkých situáciách.
Opakom salutorov sú stresory. V bežnej reči sa za stresor
označuje všetko, čo na nás nejakým spôsobom tlačí, preťažuje nás
a čo je nám nepríjemné. Stresor vyvoláva emocionálnu reakciu,
ktorá sa spočiatku prejavuje vylučovaním adrenalínu. Je hodnotený
subjektom z psychického, sociálneho a fyzického významu.
To, čo je stresorom pre rodičov, nemusí byť nevyhnutne stresorom
pre dieťa. Základom samotného vyvolania stresu je jednotlivec.
Záleží na tom, ako jednotlivec danú situáciu zvládne.
Stresory sa dajú členiť podľa najrôznejších hľadísk. Podľa
zdroja pôsobenia ich delíme na vonkajšie a vnútorné.
Z hľadiska pôsobenia ich delíme na jednorázové (operácie,
úmrtia, havária) a dlhodobo pôsobiace, čiže chronické
(dlhodobé ochorenia, rodinné problémy).
Podľa veľkosti stresorov ich rozdeľujeme na ministresory
a makrostresory.
a) Ministresory sú veľmi nepatrné a mierne druhy stresorov.
Prejavujú sa napríklad v manželstve alebo v inom
dlhodobom vzťahu, kde jednému z partnerov začínajú
v dôsledku dlhodobo tráveného času prekážať na tom druhom
jednoduché maličkosti, ktoré by si za normálnych okolností
nevšímal.
b) Makrostresory sa oproti ministresorom prejavujú väčšinou
krátkodobo, avšak s mnohonásobne väčšou intenzitou.
Selye rozlišuje dva druhy stresorov:
1. fyzické stresory – kofeín, hluk, nehody, zmeny ročných
období
2. emocionálne stresory – úzkosť, strach, nenávisť, zloba
Medzi stresory súvisiace s prácou napríklad patria vzájomné
vzťahy na pracovisku, preťaženie nadmerným množstvom práce,
nadmerná zodpovednosť, nezamestnanosť, hluk, nedostatok spánku ako
dôsledok porúch spánku, obmedzený priestor a dlhodobé
napätie.
Klasifikácia stresorov môže teda z hľadiska sociálnych,
pracovných a psychických rôzna. Do akej miery bude pôsobiť
situácia stresovo záleží na všetkých okolnostiach.
1.5 Formy stresových reakcií
„Väčšina stresových prejavov sa dá zaradiť do tzv. psychických
reakcií. Pod týmto označením rozumieme v psychiatrii nadmerné alebo
neobvyklé odpovede na záťaž.“
Najčastejšie reakcie:
1) Depresia – vyznačuje sa pesimizmom, vyskytuje sa značná
samovražedná tendencia. Vzťah medzi depresiou a stresom je
zrejmý a štatisticky dokázaný. Ľudia, ktorí sú vystavení
množstvu stresových situácií, sú vznikom depresií viac ohrození. Je
pravdepodobné, že ľudia, ktorí už depresiu majú, prežili
v nedávnej minulosti závažný stres.
2) Agresivita – často sa objavuje pri ohrození, ponížení, zrade,
sklamaní, útoku a pri pocite krivdy. Najprimitívnejším
prejavom je výhražný postoj, gestá a mimické prejavy. Pravá
agresivita znamená, že človek útočí proti sebe alebo proti iným
ľuďom.
3) Toxikomanická reakcia – človek tlmí nepríjemné pocity
alkoholom a inými drogami.
4) Paranoja – človek nevyhnutne pátra po inom vinníkovi
udalosti.
5) Skratová reakcia – veľmi častá nielen v krízových
situáciách, ale i v normálnom živote. Vyznačuje sa
neuváženosťou, hľadaním najkratšej a najjednoduchšej cesty
k úniku.
6) Paradoxná reakcia – človek v ťažkej situácií zdôrazňuje
vedľajšiu alebo vtipnú stránku udalosti, pričom problém vôbec
nerieši.
7) Úzkosť – zahrňuje prvky strachu, neistoty, očakávanie
katastrofickej budúcnosti atď. Dostavuje sa až vo chvíli, keď je
záťažová situácia už za nami.
2 Stres a zdravie
2.1 Vplyv stresu na zdravie
Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej
pohody, preto je dôležitý súlad všetkých troch zložiek zdravia. V
rôznych záťažových situáciách sa človek prispôsobuje podmienkam
vonkajšieho a vnútorného prostredia. Tento proces sa nazýva
adaptácia. V mnohých podobách prejavuje schopnosť zvládnuť
nároky vonkajšieho prostredia, riešiť a vyrovnať sa
s danou situáciou. Ak jedinec nezvláda požiadavky prostredia,
alebo sa neprimerane prispôsobí, hovoríme o maladaptácii,
ktorej prejavom sú choroby z adaptácie alebo civilizačné
choroby ku ktorým patria napr. hypertenzná choroba, infarkt
myokardu, žalúdkový alebo dvanástnikový vred a iné.
Vo chvíli, keď telo pociťuje fyzickú tieseň, čiže stresor,
preruší ukladanie energie a uvoľní glukokortikoidy, ktoré
blokujú prenášanie živín do tukových buniek. Z toho vyplýva,
že telo musí siahnuť po zásobách energie aby krízu zvládlo, pričom
musí prebehnúť ešte ďalšie množstvo zložitých procesov, pri ktorých
sa energia spotrebúva. Ak aktivujeme stresovú reakciu príliš často,
spotrebovanie veľkého množstva energie spôsobí, že sa organizmus
skoro unaví, následkom čoho vzniká množstvo chorôb.
Kardiovaskulárny systém
Pri opakovanom strese dochádza k preťaženiu a opotrebovaniu
srdca, ciev a obličiek. Tento stres vyvolávajú stresory
psychosociálneho charakteru, ktoré vzbudzuje dlhotrvajúce
emocionálne napätie. Vo výslednej fáze dochádza ku upchatiu ciev
tukmi, a tým sa zníži priechod krvi. Ak dôjde k upchatiu
ciev, ktoré zásobujú jednotlivé časti tela, dochádza
k dysfunkcií, napr. prejavy ako sú bolesti nôh
a hrudníka, pretože nedostávajú dostatočné množstvo kyslíka.
Ak problém nastane v cievach vedúcich do mozgu dochádza
k mŕtvici alebo mozgovej trombóze. Kardiovaskulárne ochorenia
sú pravdepodobne najzávažnejším zdravotným problémom spojeným so
stresom.
Imunitný systém
Pri prvých minútach stresu je imunitný systém posilnený
a zvýši sa jeho funkcia. Pokiaľ stres pretrváva viac ako
hodinu, začína dochádzať k jeho potlačovaniu a klesnutiu
na strednú úroveň. Imunitný systém sa môže vymknúť kontrole
a to vedie k autoimunitnému ochoreniu.
Tráviaci systém
Počas stresu sa spomaľuje proces trávenia. V ústach sa
prestanú vytvárať sliny, v dôsledku čoho človeku vyschne
v ústach, žalúdok sa stiahne a tenké črevo prestane
absorbovať živiny. Počas dlhotrvajúceho stresu žalúdok prestane
vytvárať sliznicu, ktorá chráni steny žalúdka pred poleptaním
žalúdočnými šťavami obsahujúcimi kyseliny a enzýmy, ktoré sú
potrebné na chemické spracovanie potravy. V mieste, kde
žalúdočná šťava napadne stenu žalúdka sa vytvorí vred.
Pamäť
Malé množstvo stresu bystrí pamäť. V priebehu krátkodobého
stresu sa pamäť zlepšuje no pri dlhodobom strese začne človek ľahko
zabúdať, zhorší sa jeho pamäť a koncentrácia. V konečnom
dôsledku môže dôjsť k oslabeniu tej časti mozgu, ktorá riadi
pamäť.
2.2 Psychosomatické ochorenia podmienené stresom
Stres pôsobí aj na naše psychické zdravie, pričom nahromadené
emócie sú potláčané do podvedomia. Ak sú pokusy o riešenie
záťažových situácii opakovane neúspešné, vedie to k ďalším
psychosomatickým a neurotickým poruchám. V súčasnosti je
človek vystavený rozličných záťažiam, no tieto záťaže sú iného
charakteru ako v minulosti. Skôr ide o záťaž pôsobiacu na
nervovú sústavu ako o priame fyzické ohrozenie organizmu.
Strach, termínované úlohy, preťažovanie prácou alebo nevhodným
denným režimom, nespokojnosť v súkromnom živote a mnohé
ďalšie faktory neustále pôsobia na človeka, ktorý, žiaľ, nemá vo
svojom organizme utvorené vhodné typy reakcií, aby sa mohol účelne
chrániť.
Prejavom toho, že človek je neprimerane prispôsobený novým
životným podmienkam sú aj choroby z adaptácie alebo
civilizačné choroby, ku ktorým patria: hypertenzná choroba,
ischemická choroba srdca a jej kritické vyvrcholenie – infarkt
myokardu, žalúdkový alebo dvanástnikový vred a iné.
Civilizačné choroby možno nazývať aj ako psychosomatické. Názov
psychosomatické vyjadruje vzťah súčasne k duši aj k telu,
opisujúci ich vzájomné ovplyvňovanie. Vzájomná vplyv duševného
a telesného stavu je známy. Výrazné pôsobenie psychiky sa
preukázalo u mnohých ochorení, napr. pri infekčných
ochoreniach, kardiovaskulárnych, hypertenzii, bolestiach hlavy,
astme, a reumatickej artritíde.
3 Ako Zvládať stres
Veda o zdraví, čiže zdravoveda je častejšie označovaná ako
hygiena. Slovo hygiena pochádza z gréckeho slova „hygiainein“,
čo znamená „byť zdravý“. Jej účelom je chrániť zdravie
a vytvárať pre neho k tomu aj vhodné podmienky. Veda,
ktorá sa usiluje ochrániť predovšetkým psychické zdravie človeka
a predchádzať duševným chorobám sa nazýva psychohygiena.
Zvládnutie stresu vyžaduje hlavne vytrvalosť, chuť zmeniť veci
k lepšiemu a pozitívny prístup. Bez toho nemôžeme hovoriť
o skutočnom úspechu zvládania stresu.
3.1 Tipy, triky a metódy odbúravania stresu
Fyzické cvičenie
Jedným z najbežnejších spôsobov ako uvoľniť stres, je
poskytnúť telu fyzickú aktivitu. Cvičenie sa osvedčuje ako
vynikajúci mechanizmu na zmiernenie stresu. „Keď na Kalifornskej
univerzite v San Diegu sledovali vedci viac ako 900 starších
občanov s priemerným vekom sedemdesiat rokov, zistili, že tí,
ktorí pravidelne cvičili boli v najlepšej psychickej kondícií
ešte o 10 rokov neskôr.“
Masáž
Masáž zmierňuje bolesť, pomáha lepšie relaxovať a sústrediť
sa na nasledujúce aktivity. Vo vedomostných testoch si lepšie
počínali predškoláci, ktorí 15 minút pred testom dostali masáž ako
tí, ktorí si pred testom čítali s dospelými rozprávky.
Plánovanie
Zapisovanie termínov nie je pre každého samozrejmosťou. Napriek
tomu, vždy príde situácia, kedy človek aj tak nestíha. Miesto toho
aby sa situácia uľahčila, človek sa dostáva do ešte väčšieho
stresu. Pravidlom je naplánovať si aj voľný čas a nechať si
miesto aj pre neočakávané udalosti.
Dýchanie
Nie je nič pohodlnejšie ako používať vlastný rytmus dýchania
k tomu, aby sme obnovili stratenú rovnováhu. Pár uvedomelých
hlbokých nádychov a výdychov môže náš stav zlepšiť.
Hobby
Hlavným pravidlom je nájsť si aktivitu, ktorá vyžaduje aktívnu
účasť. Sledovanie televízie sem nepatrí. Základom je nájsť si druh
relaxu, ktorá je zaujímavá práve pre daného jedinca.
Usporiadanie myšlienok
Najlepšou cestou k zvládnutiu stresu je pribrzdiť
a zastaviť každodenný nápor myšlienok, ktoré človeka unavujú,
najmä tie, ktoré človeku bežia neustále hlavou a nikam nevedú.
„Stačí usmerniť vlastné myslenie k tomu, čo máme,
a nevšímať si len to, čo chceme.“ Jedným z druhov
usporiadania si myšlienok je meditácia – počúvanie samého seba.
Niekedy nie je na škodu ani rozhovor samého so sebou.
Sociálna opora
„Evolúcia vybavila ľudské bytosti všetkými nástrojmi pre
spoločenské bytie a práve tie sú najlepšími prostriedkami,
ktoré sa dajú v boji proti stresu použiť.“ Priatelia, ktorí
dokážu rozosmiať sú najlepším liekom proti stresu a zlým
myšlienkam. Norman Cousins vykonal prácu, kde poukázal na dôležitú
hodnotu smiechu pri zmierňovaní stresu.
Ciele práce
Hlavným cieľom našej práce je definovať pojem stres čo
najjednoduchšie a priblížiť ho širokej verejnosti tak, aby bol
čo najzrozumiteľnejší.
Z hlavného cieľa sme si vyvodili jednotlivé čiastkové
ciele:
· priblížiť jednotlivé štádiá stresu, typy stresu, reakcie na
stres,
· charakterizovať stresory ako faktory spôsobujúce vznik
stresu,
· zamerať sa na zvýšenie pozornosti ohrozenia zdravia
v dôsledku neustáleho stresu a záťaže na organizmus,
· poukázať na význam psychohygieny pri strese
· zistiť ako sa ľudia v jednotlivých vekových kategóriách
vyrovnávajú so stresovou situáciou,
· zmapovať vedomostnú úroveň jednotlivcov v rôznych
vekových skupinách o strese.
Materiál a metodika
Prvým krokom k vypracovaniu tejto práce bolo vyhľadanie
odbornej literatúry k príslušnej problematike. Naštudovali sme
si základné pojmy a definície, zistili sme, ktorí autori sa
venovali stresu, aké sú jeho prejavy, čo sú to stresory
a ďalšie pojmy týkajúce sa stresu.
Ako nástroj hodnotenia postoja jednotlivcov k stresu sme
použili nami navrhnutý dotazník (Príloha A, B). Po úvodnom oslovení
dotazník obsahoval otázky zamerané na zisťovanie demografických
údajov a otázku zameranú na to, či respondenti sú oboznámení
s významom pojmu stres. Samotný dotazník o dispozícii k
stresu obsahoval 10 zatvorených tvrdení. Respondenti si vyberali
z piatich možností (takmer vždy, častejšie áno, niekedy, skôr
nie, nikdy) iba jednu. Všetky otázky v dotazníku boli zamerané
na stav dispozície k stresu. Dotazník sme vyhodnotili pomocou
5 - stupňovej Likertovej škály. Každú otázku sme zvlášť vyhodnotili
a urobili výsledný priemer. Nakoniec sme urobili celkový
priemer všetkých otázok dotazníka. Čím nižšie skóre respondenti
dosahovali, tým menšie dôsledky pôsobenia stresorov je na
jednotlivcovi poznať. V prípade vyššieho skóre sa na základe
tohto dotazníka odporúča jednotlivcovi vyhľadať odbornú pomoc.
Pri výbere skúmaného súboru sme použili techniku náhodného
výberu. Dotazník sme predložili osobne a prostredníctvom
internetovej stránky facebook.com. Dotazník bol rozdaný 80 ľuďom
a jeho návratnosť bola 100%. Respondenti vyplňovali dotazník
dobrovoľne. Výskum bol realizovaný v mesiacoch október,
november a december 2011.
Na vypracovanie stredoškolskej odbornej činnosti sme použili
počítačový program Microsoft Office Word a na spracovanie
a vyhodnocovanie dotazníka sme použili program Microsoft
Office Excel 2007.
Výsledky práce a diskusia
Výskumu zameraného na zistenie dispozície k stresu sa
zúčastnilo 80 respondentov oboch pohlaví, z toho 40 žien
a 40 mužov.
Skúmanú vzorku tvorili respondenti vo veku od 12 – 70 rokov.
Priemerný vek všetkých zúčastnených bol 25 rokov. V súbore
dominovali respondenti vo veku od 12 – 17 rokov, ich počet
predstavoval 29 (36%), druhú početnejšiu skupinu tvorili
respondenti vo veku 18 – 26 rokov, tých bolo 25 (31%), 20 (25%)
tvorilo skupinu vo veku 27 – 50 rokov a 6 (8%) respondenti
udávali vek nad 50 rokov. (Príloha C, Graf 1)
Podľa formy zamestnania v našom súbore dominovali
respondenti – študenti, ktorých bolo 53 (66%), zamestnaných, ktorí
vykonávali normálne platenú prácu bolo 17 (21%), nezamestnaní boli
4 (5%) a 6 (8%) respondenti boli dôchodcovia. (Príloha C, Graf
2).
Súčasťou úvodu nami vytvoreného dotazníka bola otázka zameraná
na vedomosti o strese so znením: Čo si predstavujete pod
pojmom stres? (príloha C, Graf 3) Respondenti vyjadrovali tvrdenia
stručnými odpoveďami, pričom z celkového počtu respondentov
80, 24 respondentov (30%) uviedlo, že stres pre nich znamená
záťažovú situáciu v ich živote. Definovať pojem stres nevedelo
15 respondentov (19%), a to hlavne respondenti v mladšom
veku. Až 41 (51%) z celkového počtu uviedlo na túto otázku
rôzne príklady stresovej situácie: či už to bolo úmrtie
v rodine, strach z písomky, tréma pred súťažou, niektorí
z nich uvádzali dokonca stres pri ceste vlakom. Niektorí
uvádzali už samotné vnímanie a prežívanie stresu. Opisovali
rôzne zmeny nálady, subjektívne pociťovanie bolesti žalúdka,
bolesti hlavy, obhryzovanie nechtov a rôzne zlozvyky ako
hľadanie východiska v stresovej situácii v alkohole,
fajčení atď. Tu chceme podotknúť, že je vždy dôležité vysvetliť
príčinu vzniku stresových situácii, a v prvom rade
jednotlivcom priblížiť ako rozpoznať stres a ako sa stať jeho
pánom (uvádzame v kapitole 1,2,3).
Touto prácou nechceme stres eliminovať, ale ukázať širokej
verejnosti, ako sa ho naučiť ovládať. Ďalej sme sa snažili poukázať
na negatívny vplyv stresu na ľudský organizmus a všeobecné
zdravie, pričom sme hodnotili dispozíciu stresu nasledujúcimi
tvrdeniami v dotazníku. Tvrdenie č.1 Aspoň 4 dni v týždni
spím 6 – 8 hodín. Z možností odpovedí (takmer vždy, častejšie
áno, niekedy, skôr nie, nikdy) respondenti uvádzali najčastejšiu
odpoveď, že iba niekedy majú takýto spánok. Hodnota v tejto
oblasti podľa Likertovej škály dosahovala priemer 3,29, čo znamená,
že ľudia v skúmanom súbore iba niekedy pociťujú nedostatok
spánku ako stres.
Tvrdenie č.2 Aspoň raz za deň zjem teplé jedlo zodpovedajúce
zásadám zdravej výživy bolo respondentmi hodnotené podobne ako
predchádzajúce 3,39 – čo znamená, že nedostatočný príjem zdravej
výživy sa tiež niekedy podieľa na vzniku stresu.
Tretím tvrdením Mám financie na svoje základné výdaje
respondenti označovali prevažne, že skôr nemajú dostatok financií
alebo nikdy nemajú dostatok financií. V nami skúmanom súbore
bola táto škála hodnotená, čo sa týka dispozícii k stresu ako
najviac podieľajúca sa na vzniku stresu. Priemerná hodnota
v tomto tvrdení dosahovala číslo 4,38.
Najlepšie označovanou oblasťou v dotazníka bolo tvrdenie
č.4 Zaujatie v činnosti mi poskytuje silu pre zdolávanie
prekážok na ceste k cieľu. Vyhodnotením sme získali hodnotu
2,47 Likertovej škály.
Tvrdenie č.5 Pravidelne navštevujem spoločenské zariadenie bolo
označované ako iba niekedy, skôr nie, čo znamená, že respondenti
v tomto skúmanom súbore nevyhľadávajú spoločenské zariadenia.
Tu chceme podotknúť, že je dôležité nájsť si vhodnú aktivitu, ako
aj spoločnosť, ktoré sa podieľajú do značnej miery na odbúravaní
stresu. Základom je nájsť si taký druh relaxu, ktorý je zaujímavý
práve pre daného jedinca.
Pri tvrdení č.6 Mám priateľa(dôveryhodnú osobu), ktorému sa
môžem zdôveriť sme dospeli k záveru, že týmto respondentom
pomáha fakt, keď sa môžu zdôveriť. Táto oblasť dosahovala skóre
2,72 Likertovej škály.
Tvrdenie č.7 Mám okruh ľudí, ktorých môžem označiť za priateľov
bolo respondentmi hodnotené rovnako ako predchádzajúce.
V tvrdení č.8 Môj duševný a telesný stav môžem označiť
ako dobrý sme zistili, že vzhľadom k tomu, že skúmaný súbor
tvorili prevažne študenti, čiže mladá veková kategória, bolo
vnímanie zdravotného a duševného stavu vyjadrované ako nie
veľmi stresujúce. Hodnota tejto oblasti predstavovala skóre 2,87
Likertovej škály.
V tvrdení č.9 Dokážem si účelne zorganizovať svoj čas
respondenti najčastejšie odpovedali, že iba niekedy, skôr nevedia,
čo môže byť príčinou stresu. Výsledok hodnotenie v tejto
oblasti bol 3,25.
Pri tvrdení č.10 Počas dňa si nájdem chvíľku, o ktorej som
schopný spätne povedať, že to bola skutočne chvíľka pokoja
respondenti udávali z ponúknutých možností že veľmi málo, skôr
nikdy si nevedia nájsť takúto chvíľku na relax. Pri tomto tvrdení
môžeme konštatovať, že je veľmi dôležité nájsť si čas na správny
relax, aby sa predchádzalo možným stresovým, záťažovým situáciám
a dopriať tak oddych a pohodu unavenému organizmu.
Hodnota predstavovala 3,6 skóre Likertovej škály. (Príloha C, Graf
4)
Nakoniec sme urobili celkový priemer všetkých odpovedí
respondentov na jednotlivé tvrdenia. Výsledná priemerná hodnota
bola 3,21 na Likertovej škále hodnotenia. Výsledné číslo
signalizuje, že u našich respondentov je stres na poznateľnej
úrovni. Stresory, ktoré ich ovplyvňujú majú negatívny dopad hlavne
na zdravotný stav respondentov. Týmto zistením sme dospeli
k záveru, že u väčšiny ľudí je stres súčasťou života
a je na mieste sa zamyslieť a urobiť účinné kroky ku
zmene životného štýlu.
Závery práce
V predkladanej práci sme sa venovali problematike
o strese. Hlavným cieľom bolo definovať pojem stres čo
najzrozumiteľnejšie. Prácou sme priblížili jednotlivé štádiá
stresu, typy stresu, reakcie na stres, charakterizovali sme
stresory, zamerali sme sa na dopad stresu na zdravie človeka
a tiež sme poukázali na dôležitosť psychohygieny. Naša práca
určený cieľ naplnila, zmapovala nám teoretické poznatky
v oblasti stresu.
Výskumným zámerom bolo zistiť, ako sa ľudia v jednotlivých
vekových kategóriách vyrovnávajú so stresovou situáciou. Na základe
výsledkov, ktoré uvádzame vyššie môžeme konštatovať, že stres
v nami skúmanom súbore je na poznateľnej úrovni.
Pri jednotlivých tvrdeniach v dotazníku bola dispozícia
k stresu u respondentov najbližšia pri hodnotení finančnej
situácie na pokrytie základných výdajov. Druhou oblasťou so sklonom
k stresovej situácii bolo tvrdenie, že respondenti si nevedia
nájsť chvíľku pre seba, o ktorej by mohli spätne povedať, že
to bola skutočne chvíľka pokoja (Príloha C, Graf 4). U väčšiny
respondentov je teda stres súčasťou ich života a je potrebné
sa zamyslieť a realizovať účinné kroky ku zmene životného
štýlu. Na základe zistených skutočností o dispozícii
k stresu odporúčame niekoľko krokov na adekvátne zvládanie
stresovej situácie:
· zisťovať názory na zdravie, názory na stres ako aj zisťovať
prítomnosť rizikových faktorov podieľajúcich sa na vzniku
stresu,
· podporovať správanie spoločnosti, ktoré zabezpečuje zdravý
životný štýl,
· identifikovať a špecifikovať bariéry (riziková populácia)
a výhody vzhľadom na udržiavanie fyzickej a psychickej
pohody (zručnosti, postoje, ktoré sú potrebné na to, aby
jednotlivci ovládali činnosti potrebné na praktizovanie zdravého
životného štýlu),
· organizovať prednášky a besedy o problematike
zvládania stresu, s prezentáciou niektorých metód
a trikov správneho zvládania stresu,
· motivovať jednotlivcov k duševnému zdraviu a realizácii
programov zameraných na odbúravanie a zvládanie stresu.
Na základe skúseností pri písaní a realizovaní našej
stredoškolskej odbornej činnosti sa domnievame, že pre skúmanie
a posudzovanie prejavov stresu či záťažových situácií
v jednotlivých vekových skupinách, je vhodnejšie pre budúcnosť
využiť kombináciu kvalitatívneho ako aj kvantitatívneho prístupu
s použitím špecifického dotazníka.
Zhrnutie
Táto práca bola zameraná na stres a jeho zvládanie.
V teoretickej časti sme priblížili definíciu stresu, jeho
históriu, štádiá, typy stresu a objasnili sme čo sú to
stresory a ako ich klasifikujeme. Ďalej sme sa zamerali na
negatívny vplyv stresu na ľudský organizmus a všeobecné
zdravie. Poukázali sme na najčastejšie choroby a poruchy
zdravia spôsobené stresom. Na konci teoretickej časti sme
priblížili ako sa stať pánom stresu. Nesnažili sme sa stres
eliminovať, ale ukázať širokej verejnosti, ako sa ho naučiť
ovládať. Výskumná časť je zameraná na zistenie dispozície
k stresu. Cieľom výskumu bolo zistiť, či badať na
respondentoch známky stresu a či sú stresom zraniteľní. Súbor
respondentov tvorilo 80 jednotlivcov, z toho najväčší počet tvorili
študenti. Výskumom sme zistili, že ani jeden respondent nie je
v úplnej zdravotnej pohode, no taktiež ani jeden respondent
nepreukazoval veľmi vážnu dispozíciu k stresu. Všetci
respondenti sa nachádzali v primeranej alebo mierne vážnej
úrovni dispozície. U niektorých respondentov na základe ich
hodnotenia pri jednotlivých tvrdeniach sa odporúčajú urobiť účinné
kroky k zmene životného štýlu.
Resumé
This thesis was focused on stress and its coping. In the
theoretical part we have approached the definition of stress, its
history, stages and types of stress and explained what the
stressors are and how to classify them. Next, we focused on the
negative effects of stress on human organism and general health. We
pointed out the most common diseases and health disorders caused by
stress. At the end of the theoretical part, we came closer to
becoming master of stress. We did not try to eliminate stress, but
to show how to learn to control it. Research part is focused on
determine the disposition to stress. The goal was to determine
whether respondents noticed the signs of stress and are vulnerable
to stress. The file of respondents comprised 80 individuals, which
the largest number was students. We found by research that neither
respondent is in full health well-being, but also neither
respondent present a very serious disposition to stress. All
respondents were in reasonable or in slightly serious disposition
level. For someone respondent based on their assessment of the
individual claims is recommended to take efficient steps to change
their lifestyles.
Zoznam použitej literatúry
BRATSKÁ, M.: Vieme riešiť záťažové situácie?. 1.vyd. Bratislava
: SPN, 1992. ISBN 80-08-01592-6
CARLSON, R.: Netrápte sa pre maličkosti, lebo všetko sú
maličkosti. 1.vyd. Bratislava : SOFA, 1999. ISBN 80-85752-76-X
DROTÁROVÁ, E. – DROTÁROVÁ, L.: Relaxační metody. 1.vyd. Praha :
Epocha, 2003. ISBN 80-86328-12-0
CHARVÁT, J.: Život, adptace a stres. 1.vyd. Praha :
Avicenum, 1970.
JOSHI, V.: Stres a zdraví. 1.vyd. Praha : Portál, 2007.
ISBN 978-80-7367-211-9
KŘIVOHLAVÝ, J.: Jak zvládat stres. 1.vyd. Praha : Grada, 1994.
ISBN 80-7169-121-6
KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie zdraví. 3.vyd. Praha : Portál, 2009.
ISBN 978-80-7367-568-4
MACHAČ, M. – MACHAČOVÁ, H. a HOSKOVEC, J.: Emoce
a výkonnost. 1.vyd. Praha : SPN, 1985.
MAYEROVÁ, M.: Stres, motivace a výkonnost. 1.vyd. Praha :
Grada Publishing, 1997. ISBN 80-7169-425-8
RICHARDS, M.: Stres. 1.vyd. Praha : Portál, 2006. ISBN
80-7367-082-8
SCHREIBER, V. a spol.: Stres. 1.vyd. Praha : Avicenum, 1985.
SINEĽNIKOV, V.: Očkovanie proti stresu. 1.vyd. Bratislava:
EUGENIKA, 2007. ISBN 80-89227-68-6
TRUCKENBRODT, N.: Stres? Neznám!. 1.vyd. Praha : Grada
Publishing, 2006. ISBN 80-247-1688-7
VASILJUK, F.J.: Psychologické prožívání. Praha : Panorama,
1988.
Príloha A (zašifrovaný dotazník)
Dotazník
Predkladáme Vám anonymný dotazník. Prosíme Vás, aby ste
odpovedali na nasledujúce otázky týkajúce sa stresu. Označte
symbolom „X“ tú odpoveď, s ktorou sa najviac stotožňujete.
Vaše odpovede budú použité na vypracovanie stredoškolskej odbornej
činnosti. Ďakujeme.
Predtým ako začnete s vyplňovaním dotazníka, označte
demografické údaje a odpovedzte stručne na úvodnú otázku.
Pohlavie:
· žena
· muž
Vek ___ rokov
Forma zamestnania:
· zamestnaný, platená práca
· študent
· nezamestnaný
· dôchodca
Čo si predstavujete pod pojmom stres?
..................................................................................................................................................
DOTAZNíK O DISPOZíCII K STRESU
č.
Tvrdenie
Takmer vždy
Častejšie áno
Niekedy
Skôr nie
Nikdy
1.
Aspoň 4 dni do týždňa spím 6 – 8 hodín.
2.
Aspoň raz za deň zjem teplé jedlo zodpovedajúce zásadám zdravej
výživy.
3.
Mám financie na svoje základné výdaje.
4.
Zaujatie v činnosti mi poskytuje silu pre zdolávanie prekážok na
ceste k cieľu.
5.
Pravidelne navštevujem spoločenské zariadenia (kluby, divadlo,
kino...).
6.
Mám priateľa(dôveryhodnú osobu), ktorému sa môžem zdôveriť.
7.
Mám okruh ľudí, ktorých môžem označiť za priateľov.
8.
Môj duševný a telesný stav môžem označiť ako dobrý (zrak, sluch,
chrup).
9.
Dokážem si účelne zorganizovať svoj čas.
10.
Počas dňa si nájdem chvíľku, o ktorej som schopný spätne
povedať, že to bola skutočne chvíľka pokoja.
Príloha B (dešifrovaný dotazník)
Dotazník
Predkladáme Vám anonymný dotazník. Prosíme Vás, aby ste
odpovedali na nasledujúce otázky týkajúce sa stresu. Označte
symbolom „X“ tú odpoveď, s ktorou sa najviac stotožňujete.
Vaše odpovede budú použité na vypracovanie stredoškolskej odbornej
činnosti. Ďakujeme.
Predtým ako začnete s vyplňovaním dotazníka, označte
demografické údaje a odpovedzte stručne na úvodnú otázku.
Pohlavie:
· žena
· muž
Vek ___ rokov
Forma zamestnania:
· zamestnaný, platená práca
· študent
· nezamestnaný
· dôchodca
Čo si predstavujete pod pojmom stres?
..................................................................................................................................................
DOTAZNíK O DISPOZíCII K STRESU
č.
Tvrdenie
Takmer vždy
Častejšie áno
Niekedy
Skôr nie
Nikdy
1.
Aspoň 4 dni do týždňa spím 6 – 8 hodín.
1
2
3
4
5
2.
Aspoň raz za deň zjem teplé jedlo zodpovedajúce zásadám zdravej
výživy.
1
2
3
4
5
3.
Mám financie na svoje základné výdaje.
1
2
3
4
5
4.
Zaujatie v činnosti mi poskytuje silu pre zdolávanie prekážok na
ceste k cieľu.
1
2
3
4
5
5.
Pravidelne navštevujem spoločenské zariadenia (kluby, divadlo,
kino...).
1
2
3
4
5
6.
Mám priateľa(dôveryhodnú osobu), ktorému sa môžem zdôveriť.
1
2
3
4
5
7.
Mám okruh ľudí, ktorých môžem označiť za priateľov.
1
2
3
4
5
8.
Môj duševný a telesný stav môžem označiť ako dobrý (zrak, sluch,
chrup).
1
2
3
4
5
9.
Dokážem si účelne zorganizovať svoj čas.
1
2
3
4
5
10.
Počas dňa si nájdem chvíľku, o ktorej som schopný spätne
povedať, že to bola skutočne chvíľka pokoja.
1
2
3
4
5
Príloha C
Graf 1
Graf 2
Graf 3
Graf 4
� Bratská, M.: Vieme riešiť záťažové situácie?, str.16
� Mayerová, M.: Stres, motivace a výkonnost, str.49
� Bratská, M.: Vieme riešiť záťažové situácie?, str.18
� Schreiber, V.: Stres, str.13
� Praško, J.-Prašková, H.: Asertivitou proti stresu, str.12
� Křivohlavý, J.: Psychologie zdraví, str.171
� Dobiáš, J.: Psychický stres a psychiatrie. In: Schreiber,
V.: Stres, str.364
� Joshi, V.: Stres a zdravie, str.131
� Carlson, R.: Netrápte sa pre maličkosti, lebo všetko sú to
maličkosti, str.154
� Joshi, V.: Stres a zdraví, str.136
