Helenistické Grécko1

Nie všetky štáty v Grécku sa vyvíjali rovnako

rýchlo a úspešne ako napr. Atény a Sparta, ktoré

už boli tvorené na občianskych princípoch.

V niektorých štátoch ešte prevládali rodové väzby

a takýmto štátom bola .............................., ktorá

ležala na severe Grécka. Dôležitým

determinantom jej vývoja bol aj fakt, že jej chýbal

............................................................ .

Na čele Macedónie stál ...................., ktorý

sa pri vládnutí opieral o stále

silnú ......................... .................... . Väčšinu

obyvateľstva tvorili ....................................., ktorí

zároveň tvorili aj základ vojska. Vojenské oddiely

boli organizované do formácie, ktorá sa nazývala ......................... . Macedónia bola dlho na

pokraji gréckej spoločnosti a Macedónci boli Grékmi vnímaní

len ako zaostalí príbuzní.

K zmene došlo v ....................................., keď sa vlády

ujal ..........................., ktorý začal ............................ politiku;

podarilo sa mu vybojovať prístup k moru a ovládnuť

polostrov .................................. . Hlavným cieľom Filipovej

vlády bolo ovládnutie Grécka

a prípadné napadnutie Perzie. So

zjednotením nesúhlasili

jednotlivé grécke štáty, čo viedlo

k otvorenému stretu. V roku ........................... sa odohrala pri

meste ..................................... bitka, ktorú Filip II. vyhral

a začalo sa zjednocovanie Grécka pod macedónskou

nadvládou. V bitke sa vyznamenal aj Filipov syn

................................, ktorý sa stal po Filipovej vražde jeho

nástupcom a pokračoval v jeho snahách o ovládnutie Perzie.

1 Pojem helenizmus označuje obdobie gréckej histórie od počiatku vlády Alexandra Veľkého, do roku 30 p.n.l. Pojem vychádza zo starého pomenovania Grékov, ako Heléni. (Aj súčasní Gréci volajú svoj štát Helénska demokracia). Ako pojem na označenie historickej epochy ho zaviedol až v 19. Stor. nemecký historik J. G. Droysen.

Mapa starovekého Grécka a Macedónie

Filip II.

Alexander Veľký

Ríša Alexandra Veľkého

Ríša, ktorú svojimi výbojmi vytvoril

Alexander, bola najväčšou ríšou

vtedajšieho sveta. Vládnucim etnikom

v ríši boli ...........................

a ........................... . Alexander spravoval

svoju ríšu pomocou miest, v ktorých boli

ním určení úradníci a vojenské jednotky.

Zakladal aj nové mestá, z ktorých

postupne získala najväčší

vplyv ................................................................, ktorá sa preslávila ....................................

a ..................................... .

Počas svojej vlády Alexander

porazil aj svojho úhlavného

nepriateľa - ............................ .

Spolu so svojimi vojakmi sa

dostal až do .......................,

kde neočakávane zomrel na

maláriu. Keďže Alexander

nezanechal žiadneho priameho

nástupcu, moc v ríši si rozdelili jeho vojenskí velitelia. Egypt ovládal ................................,

Sýriu ................................ a Macedóniu ................................ . Najlepšia situácia po rozpade

ríše bola v ..........................., ktorý mohol nadväzovať na svoju predošlú históriu a ktorý

mohol budovať aj na svojej vzdelanosti. Najväčšiu časť zaniknutej ríše tvorila ......................,

ktorá však nebola................................. štátom. Problémy v ríši

spôsobovala rozdielna etnicita obyvateľov. Obyvatelia sa tak

rozlišovali národnostne, ale aj vyspelosťou kultúry, či

hospodárstva. Seleukovci aj napriek tomu zakladali v ríši nové

mestá, ale zároveň sa museli brániť

útokom ..................................... a ..................................... .

Problémy boli aj v samotnej Macedónii a Grécku, kde

jednotlivé mestské štáty aj naďalej bojovali proti sebe. Zlú

vnútropolitickú situáciu v bývalej Alexandrovej ríši dokazuje

aj vznik nového maloázijského kráľovstva - .........................

Toto kráľovstvo a hlavne jeho hlavné mesto sa preslávilo

zápasom s ..................................... o ....................................., na konci ktorého bol

Územný rozsah ríše Alexandra Veľkého

Freska znázorňujúca útek Darea III. pred Alexandrom

Smrť Alexandra Veľkého na maláriu 16. Júna 323 p.n.l.

objav .................................. . Neustále súperenie

helenistických štátov medzi sebou ich hospodárky, vojensky

a politicky vyčerpávalo, čo od konca 3. storočia pred Kr.

využila ....................................., ktorá si z obsadených území

vytvorila vlastné provincie: Grécko –

provincia ........................., Pergamon –

provincia ......................... a v roku .................... Egypt.

Helenistická kultúra

Výboje Alexandra Veľkého nespôsobili len územný, ale aj .............................. rozmach

Grécka. Tento rozvoj sa prejavil napríklad aj v tom, že

gréčtina sa stala dorozumievacím, diplomatickým,

literárnym a filozofickým jazykom v celej ríši. Výboje

zmenili aj grécky životný štýl. Cieľom človeka už nie je

snaha o účasť v ........................., ale ide mu

o .............................................................................................. .

Tento nový životný postoj je najlepšie viditeľný v dielach

filozofov, ktorí sa snažia nájsť nový spôsob života, ktorý je

oprostený akéhokoľvek

súženia a strádania.

Rodí sa ideál mudrca,

ktorého nepremáhajú vlastné túžby, ale ktorý chce

zároveň prežívať svoj život v plnosti2. Helenistické

výboje ovplyvnili aj umenie, ktoré

zobrazovalo ................................................., čoho

dôkazom sú ................................ portréty. Helenizmus

sa prejavil aj v urbanistickej tvorbe. Mestá

mali .............................. pôdorys a ich súčasťou boli

verejné stavby - .......................................................................................... . Zároveň dochádza

aj k prudkému rozvoju vied,

hlavne ................................................................................................... . Za najvýznamnejších

2 Helenistickí filozofi upriamujú pozornosť človeka na prežívanie každodenného života v plnosti, pričom ho upozorňujú, aby neprepadal každodenným nástrahám, ktoré nazývali predsudky. Za najväčší predsudok, ktorý nám bráni, aby sme prežívali život slastne považovali strach zo smrti. Filozof Epikuros (vo svojej práci O šťastnom živote) však tento problém vyriešil bravúrnym spôsobom tak, že sa na smrť pozrel z inej strany: „A tak najobávanejšie zo ziel, smrť, sa nás netýka, pretože keď sme tu my, nie je tu ešte smrť, a keď je tu smrť, nie sme tu už my. A tak sa netýka ani živých ani mŕtvych, pretože pre prvých nejestvuje, a druhí už nejestvujú pre ňu.“

Helenistický realizmus – busta starej ženy

Boxerova tvar zranená po zápase

Archimedes

vedcov sú pokladaní matematik ............................ a technik

a matematik ..............................3 .

OTÁZKY NA OPAKOVANIE:

1. Napíšte, kde sa nachádzala staroveká Macedónia. .................................................................

2. Ako sa líšilo politické usporiadanie Macedónie od ostatných gréckych mestských

štátov? ....................................................................................................................................

.............

3. Ktorý panovník ako prvý pozdvihol Macedóniu? ..........................

4. Od ktorého roku dochádza k zjednocovaniu Grécka pod vládou Macedónie? Uveďte, po

akej udalosti dochádza k tomuto zjednocovaniu. 1) ................... 2) ....................................

5. Kto sa stáva novým panovníkom po smrti Filipa II.? ........................................

6. Čo môžeme považovať za najcharakteristickejší znak teritoriálnej expanzie Alexandra

Veľkého? ................................................................

7. Čo považoval Alexander Veľký za svoj hlavný cieľ? ...........................................................

8. Ako sa volal kráľ Alexandrovho úhlavného nepriateľa? ..............................

9. Aký dopad mala smrť Alexandra Veľkého na ďalší vývoj Macedónie? ...............................

10. Vymenujte časti, na ktoré sa rozpadla Macedónia. 1) ............. 2) .................... 3) ................

11. Uveďte mená vojenských vodcov, ktorí si rozdelili Macedóniu po Alexandrovej smrti.

1) .............................. 2) ..............................  3) ..............................

12. Aké kráľovstvo vzniklo v Malej Ázii v dobe po zániku Macedónskej ríše? V čom bol jeho

najväčší prínos? 1) .............................. 2) ..............................................................................

13. Aká ríša spôsobila definitívny zánik Alexandrovej ríše? ......................................................

14. Čo môžeme považovať za najcharakteristickejší znak helenistického

umenia? ........................................................................................................................

15. Ako sa zmenil pohľad helenistického človeka na každodenný život oproti predošlému –

klasickému pohľadu? .............................................................................................................

.................................................................................................................................................

3 Tento vedec sa preslávil tromi výrokmi. Prvým je výkrik Heuréka. S takýmto zvolaním pobehoval podľa legendy po Syrakúzach nahý, po tom čo vo vani objavil svoj „Archimedov zákon.“ V druhom výroku sa snaží dokázať matematicko-prírodné zákonitosti fungovania vesmíru: „Dajte mi pevný bod a vychýlim zemeguľu z jej dráhy“. Posledný výrok ho stal život, vyriekol ho, keď Rimania konečne dobyli Syrakúzy, ktoré pomáhal brániť pomocou ním vymyslených katapultov, ktoré ničili rímske lode. Keď prišiel rímsky vojak do jeho domu, aby ho zajal, našiel Archymeda ako si niečo kreslil do piesku, na to mu Archimedes povedal: „Noli tangere circulos meos!“ (Neruš moje kruhy!) Táto „drzosť“ tak nahnevala vojaka, že ten Archimeda na mieste zabil.