hsr.rokovania.sk · Web viewŠtát musí riešiť aj bytovú otázku u vybraných skupín komunít, ako sú ľudia s nižším príjmom, osamelí dôchodcovia, osoby s ťažkým

VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030

Č.Subjekt Pripomienka

Typ

Vyhodnotenie (A/ČA/N)

1 Aevis n.o. Hromadná pripomienka organizácií Asociácia prírodného turizmu, Nadácia Aevis, Nadácia Ekopolis, SOSNA o.z., OZ PRONATUR a Aevis n.o. k návrhu nelegislatívneho všeobecného materiálu Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 (legislatívny proces č. LP/2019/541; rezortné číslo 4483/2019/OSP-1), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (portál SLOV-LEX) predložený Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu dňa 16.07.2019. Materiál bol zverejnený na portáli SLOV-LEX tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/541 A. Pripomienky k jednotlivým bodom návrhu nelegislatívneho všeobecného materiálu: 1. k časti II.2.1, bod 99 V navrhovanej časti II.2.1 Posilnenie regionálnych ekonomík a ekonomickej sebestačnosti regiónov založených na udržateľnom a efektívnom zhodnotení ich vnútorných zdrojov a potenciálov žiadame bod 99 “Podpory a propagácie regionálneho produktu a služieb cestovného ruchu” upraviť nasledovne „Podpory a propagácie regionálneho produktu a služieb udržateľného cestovného ruchu“. Pripomienka je zásadná. 2. k časti II.3.2, bod 137 V navrhovanej časti II.3.2 Environmentálne a sociálne udržateľná výroba a zodpovedná spotreba žiadame bod 137 “Podpory zmeny spotrebiteľského správania a zmena štruktúry produktov, ktoré v rámci Slovenska sú dostupné, a to najmä... vytvorenia podmienok pre uvedomelú spotrebu (opätovné použitie, opraviteľnosť, podpora lokálnych výrobcov, pestovateľov, bezobalových obchodov, centier opätovného použitia, požičovní prístrojov a nástrojov)” doplniť na konci o text „a vytvorenia podmienok pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu“. Pripomienka je zásadná. B. Návrh nových bodov návrhu nelegislatívneho všeobecného materiálu: 1. k časti II.2.1 V navrhovanej časti II.2.1 Posilnenie regionálnych ekonomík a ekonomickej sebestačnosti regiónov založených na udržateľnom a efektívnom zhodnotení ich vnútorných zdrojov a potenciálov žiadame doplniť ďalší bod 107 „Podpory rozvoja udržateľného cestovného ruchu, najmä prírodného cestovného ruchu,

Z A – pripomienku akceptujeme. Navrhovateľa sme informovali.

1


Typ


ekologického cestovného ruchu (napr. pozorovanie zvierat, interpretácia hodnôt a pod.)“ a ďalšie body v dokumente následne prečíslovať. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie k všetkým predchádzajúcim pripomienkam a návrhom: Ekoturizmus a ďalšie prírode blízke druhy a formy udržateľného cestovného ruchu (napr. prírodný cestovný ruch, ekologický cestovný ruchu a.i.) zaisťujú dlhodobú ochranu a uchovanie prírodných, kultúrnych a sociálnych zdrojov a prispievajú pozitívnym a spravodlivým spôsobom k hospodárskemu rozvoju a blahobytu ľudí žijúcich a pracujúcich v chránených oblastiach ako aj v ich bližšom či vzdialenejšom okolí. Podľa UNWTO udržateľný cestovný ruch plne zohľadňuje svoje vlastné súčasné a budúce hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy a rieši potreby návštevníkov, odvetvia, prostredia ako aj hostiteľských spoločenstiev. Zároveň priamo napomáha pri implementácii cieľov udržateľného rozvoja ( Agenda 2030 ). Vo svete sa stáva trendom, že jednotlivé krajiny zavádzajú kritériá a vytvárajú podmienky pozitívne ovplyvňujúce udržateľný cestovný ruch práve kvôli jeho spoločenskému prínosu, rozvoju miestnych komunít a pozitívnym dopadom na manažment krajiny a ochranu životného prostredia. Preto by sme aj na Slovensku v najbližších rokoch mali rovnako dávať do popredia práve takéto druhy a formy udržateľného cestovného ruchu, aktívne vytvárať podmienky pre ich rozvoj a rovnako ich aktívne podporovať a propagovať. Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti. Iveta Niňajová, Nová 372, 032 02 Závažná Poruba, info @ ivetaninajova.sk Zuzana Okániková, Prof. Sáru 24, 974 01 Banská Bystrica, info @ ozpronatur.sk Tomáš Vida, 9. mája 30, 97401 Banská Bystrica, tomas.vida @ aevis.org

2 APZ K materiálu ako celku: Predložený materiál vnímame ako materiál značne všeobecného charakteru. Naša asociácia dlhodobo presadzuje potrebu koncepčného a jednotného prístupu k legislatíve a sme pripravení spolupracovať na rozvoji Stratégie Slovensko 2030. Avšak vzhľadom na všeobecný charakter

O A – pripomienku akceptujeme.

2


Typ


materiálu je pre nás podstatnejšie, akým spôsobom bude predmetná stratégia realizovaná, ako bude pripravovaný konkrétny Akčný plán jej realizácie, ako aj konkrétne legislatívne návrhy.

3 APZ V časti Integrovaný rozvojový program I. – Prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál – v kapitole I.2 Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv, upraviť podkapitolu I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému nasledovne: 1. v časti návrhov na zlepšenie analyzovaného stavu upraviť súčasné znenie bodu "zvýšenie podielu odborného stredoškolského vzdelávania," na nasledovné znenie: "zvýšenie podielu a kvality odborného stredoškolského vzdelávania,". 2.v časti navrhovaných opatrení "Toto dosiahneme prostredníctvom:" navrhujeme za bod 43. doplniť nasledovné body: 44. Podpory úzkej spolupráce stredných odborných škôl s profesijnými cechmi a združeniami, združujúcimi zamestnávateľov v rôznych odvetviach, aby sa zásadne zlepšilo materiálne aj personálne zabezpečenie praktického vyučovania. 45. Zriadením centier odborného vzdelávania v regiónoch so špičkovým vybavením pre spoločensky potrebné remeslá, ktoré budú poskytovať sekundárne aj terciárne vzdelávanie v remeslách. 46. Zavedením centrálnych, celoštátne riadených, transparentných prijímacích pohovorov na stredné školy v elektronickej forme a motivačným nastavením potrebnej úrovne výsledkov pre kvalifikovanie sa žiaka na štúdium na gymnáziu. Toto nastavenie aplikovať rovnako v 1. aj v 2.kole prijímacích pohovorov a dodržať aj v 2.kole nastavené plány výkonov stredných škôl. 47. Motivačným mzdovým hodnotením pre majstrov odbornej výchovy, ktoré zabezpečí, aby sa do vzdelávania zapájali aj skutoční odborníci z praxe a vytvorením podmienok, aby sa tieto osoby mohli pedagogicky vzdelávať popri zamestnaní (náhrady mzdy počas obdobia vzdelávania, vytvorenie študijných odborov na vysokých školách). 48. Vytváraním podmienok v materských a základných školách pre budovanie vzťahu k manuálnej práci u detí a povzbudzovať ich v rozvoji technického nadania a zručností, ktoré preukážu. Záujem detí je potrebné podporiť aj celoplošnou propagáciou remeselných

Z ČA – myšlienky zapracujeme do iných bodov. Táto pripomienka je identická s č. 462 od APZ a 466 od SŽZ.

3


Typ


povolaní v médiách. Súčasné body 44. - 48. budú prečíslované na 49. - 53. Odôvodnenie: Odborné vzdelávanie a výchovu mladých ľudí považujeme za jednu z kľúčových priorít pre zachovanie kvality remesiel a ich ďalší rozvoj aj v podmienkach nastupujúcej digitálnej ekonomiky. Pre naplnenie tejto priority je nevyhnutné zamerať sa primárne I. na zefektívnenie systému odborného vzdelávania v technických smeroch a II. na vytvorenie kvalitného vzdelávacieho prostredia.

4 AZR 1. Na strane 6 za slová „priority kvality života“ doplniť slová „a rodiny“. Odôvodnenie: Kvalita života závisí v podstatnej miere od vzťahových väzieb a rodiny.

Z

N – pojem „kvalita života“ v kontexte Agendy 2030 sa nezužuje na rodinný život a zmienka o rodine na tomto mieste nie je adekvátna. Pripomienka je identická s pripomienkami č. 491 a 311.

5 AZR 10. Na strane 43 navrhujeme vypustiť vetu: „Podiel spoločensky prospešného nájomného alebo sociálneho bývania je tak v porovnaní s vyspelejšími krajinami EÚ veľmi nízke (napr. Rakúsko – 24 %, Dánsko – 21 %, Fínsko – 13 %).“ A na strane 44 navrhujeme vypustiť vetu: „zvýšenie podielu nájomného bývania na celkovom objeme disponibilného bytového fondu na minimálne 5 % do roku 2030, pričom v aglomeračných sídlach by mal tento podiel dosiahnuť 10 %,“ a vetu „Stanovenia podielu verejných nájomných bytov v nových developerských projektoch;“ Odôvodnenie Nájomné byty nie sú riešením. To nie je nič vyspelé. Žiť v nájme, je vecou prechodnosti. To, že majú slovenskí občania byty a svoje bývanie vo vlastníctve je prednosťou. Nesúhlasíme s cieľmi zvyšovať podiely nájomníkov, ale podporovať mladé rodiny tak, aby si mohli kúpiť byty do vlastníctva a stabilizovať sa, pretože to pomáha zvyšovať pôrodnosť.

Z N – dostupnosť nájomného bývania považujeme za kľúčovú súčasť sociálnej politiky. Alternatívy dostupného sociálneho bývania, ako je zadlžovanie sa rodín na hypotéku, alebo zotrvanie v rodičovských domácnostiach, nie sú primerané na riešenie potrieb mladých rodín. Zvýšenie dostupnosti nájomného bývania má preukázateľný kladný vplyv na sociálnu situáciu všetkých občanov.

Štát musí riešiť aj bytovú otázku u vybraných skupín komunít, ako sú ľudia s nižším príjmom, osamelí dôchodcovia, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú schopné zaobstarať si primerané bývanie z vlastných zdrojov, štartovacie bývanie mladých ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť, a pod. Riešenia týchto problémov si vyžadujú istú mieru intervencie štátu a iných verejných subjektov na trhu s bytmi. Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 uvádza základné poslanie štátu vytvárať stabilné trhové prostredie umožňujúce

4


Typ


domácnostiam bývať podľa ich príjmovej situácie, podporujúce mobilitu prac. sily a pod. Na Slovensku sú vysoké ceny nájmov, čo ovplyvňuje dostupnosť bývania a podiel nájomného bývania je poddimenzovaný v porovnaní s EÚ.

6 AZR 11. Na strane 42 za slová: Legálnym návykovým látkam doplniť slová „a činnostiam spôsobujúcich nelátkové závislosti,“ a za opatrenie 199 na strane 43 doplniť nasledovný text opatrení s primeraným číslovaním: • Racionálneho obmedzenia hazardu, ktorý ničí rodiny najmä za obmedzenie hracích automatov či videoherných automatov. • Vypustenia povinnosti predložiť petíciu s 30 % podpismi všetkých občanov pre možnosť zákazu hazardu v obciach. Zavedením samostatného práva pre obce obmedziť či zakázať hazard na svojom území bez petície. • Silného mediálneho zákona, ktorý bude chrániť hodnoty rodiny a manželstva a jeho stability, a ktorý bude chrániť deti a mládež pred nevhodným obsahom v televízii, rozhlase a iných médiách (tlač, internet atď.), vrátane podrobných kritérií na zhodnotenie programov, ktoré ohrozujú mravný vývoj mládeže. Odôvodnenie: Doplnenie nelátkových závislostí považujeme za nevyhnutné opatrenie.

Z

N – viaceré body sa venujú prevencii závislostí napríklad podporou racionálneho využívania voľného času a podporou zdravého životného štýlu. Bod 195 navrhuje uznanie nových druhov nelátkových záležitostí. Nepovažujeme za odôvodnené vkladať ďalší bod, ktorý by obmedzoval správanie občanov nad rámec uvedenej úpravy.

7 AZR12. V opatrení 264, na strane 49 navrhujeme vypustiť slová „diskriminácie žien, diskriminácie seniorov, rodovej rovnosti, diskriminácie LGBTI osôb“ Odôvodnenie Slovenská republika nediskriminuje LGBTI osoby, ak autori Vízie vidiaí diskrimináciu mala by ju jasne pomenovať a potom môže prebehnúť riadna diskusia. Slovenská republika uznáva práva všetkých. Rodová rovnosť ako pojem navrhujeme pre neurčitosť vypustiť alebo nahradiť ju pojmom rovnosť mužov a žien. Celá formulácia oblastí ako oblastí diskriminácie znehodnocuje význam Slovenskej republiky a jej opatrení na zabezpečenie rovnosti. Formulácia „v oblasti práv .... žien, seniorov, rovnosti mužov a žien“ by bola presnejšia a zároveň pozitívna bez naznačovania porušovania práv SR.

Z

N – Formulácia opatrenia a terminológia je plne v súlade s platnými vládnymi dokumentmi, a to Celoštátnou stratégiou ochrany a podpory ľudských práv, Celoštátnou stratégiou rodovej rovnosti a Akčným plánom rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 a Akčným plánom na predchádzanie všetkých foriem diskriminácie na roky 2016 – 2019, ako aj zaužívanou terminológiou na úrovni SR a EÚ. Prieskumy o ohrození rôznych skupín diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním sú dostupné verejnosti a v prípade záujmu poskytneme príklady.

8 AZR 13. V opatrení 265, na strane 49 navrhujeme vypustiť slová „stereotypov“ Z N – pojem „prekonávanie stereotypov“ považujeme za

5


Typ


Odôvodnenie Slovo „stereotyp“ nie je definované a zároveň nemá okamžite negatívny význam.

štandardne používaný a odôvodnený. Formulácia vznikla podľa odporúčania Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

9 AZR 2. Na strane 6 za vetu končiacu slovami „merajú kvalitu života.“ doplniť vetu: „Ochrana života a rodiny je kľúčovým prvkom, ktorý bude v budúcnosti rozhodujúcim pre prežitie spoločnosti.“ Odôvodnenie Ochrana a podpora rodiny je kľúčovým parametrom úspechu a prierezovým princípom všetkých politík.

Z

N – v kontexte pôvodného textu o indikátoroch merajúcich kvalitu života nie je primerané zmeniť tému a konštatovať, že ochrana života a rodiny je dôležitá. Chýba nadväznosť myšlienok.

10 AZR 3. Na strane 12 za bod 1.4. doplniť nový bod 1.5, ktorý znie: „1.5 Zabezpečiť sfunkčnenie inštitútu referenda, ktorým sa odstráni kvórum pre platnosť referenda a zabezpečí záväznosť rešpektovania výsledkov referenda poslancami NR SR.“ Odôvodnenie Ak je skutočne demokratická participácia občanov cieľom vízie, potom musia existovať funkčné nástroje, ktoré obnovia dôveru občanov v participáciu na riešení podstatných otázok.

Z

N – pripomienka je mimo oblasti pôsobnosti tohto dokumentu.

11 AZR 4. Na strane 24 navrhujeme vypustiť vetu: „Dôležitým faktorom populačného vývoja sú tiež podmienky mladých rodičov počas materskej dovolenky vrátane možností ich kontinuálneho kontaktu s výkonom profesie a tým aj profesijného rastu.“ Odôvodnenie Táto veta opakuje známe klišé, avšak realita je omnoho komplikovanejšia ako jeden z dôvodov poklesu indexu pôrodnosti, ktorý viaceré zdroje uvádzajú je práve zvyšujúca sa zamestnanosť žien a tlak na kariéru.

Z

N – argumentačné zdôvodnenie návrhu je nedostatočné („opakuje známe klišé“).

12 AZR 5. V časti 1.2.3 Zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín navrhujeme nahradiť text: „Zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín bude znamenať konkrétne: plošnú dostupnosť sociálnej infraštruktúry starostlivosti o deti do troch rokov veku (detské jasle). Toto dosiahneme prostredníctvom: Zavedenia motivačných nástrojov na podporu zamestnávania, ktoré umožnia flexibilitu pre rodičov s deťmi do troch rokov; Vytvorenia sociálnej infraštruktúry pre mladé rodiny pri zabezpečovaní sociálnych služby v oblasti poskytovania starostlivosti o dieťa do troch rokov; Rozširovania možnosti zo strany zamestnávateľov pri starostlivosti o dieťa do troch rokov na pracovisku; Rozšíriť právo na rodičovskú dovolenku aj na starých rodičov, čo prispeje k aktívnemu starnutiu.“ nasledovným textom: „Zlepšenie

Z N – Navrhnuté sú viaceré body, pričom 1 a 6 až 9 sú vhodné na zváženie expertmi. Body 2, 3, 4 a 5 sa však vôbec netýkajú podpory mladých rodín, ale zákazov rozličných aktivít, ktoré so zlepšením populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín nesúvisia.

6


Typ


populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín dosiahneme prostredníctvom: 1. Podporou osobnej starostlivosti rodičov o dieťa finančne minimálne rovnako a v rovnakej finančnej výške, ako je príspevok štátu a obce na dieťa pre škôlky či inú starostlivosť. (ak nejde o sociálne prípady rodičov). 2. Prijatím účinnej a jasnej legislatívy proti zneužívaniu žien formou prenájmu maternice (surogátneho materstva), pretože dieťa nie je produkt, ktorý sa môže dodať alebo kúpiť. 3. Vyhýbaním sa zásahom štátu do rodiny, ktoré by lákali matky maličkých detí do troch rokov na odchod do zamestnania, pretože deti si zaslúžia byť najdôležitejšou prioritou našej spoločnosti. Čas matky strávený s dieťaťom je najlepšie ekonomicky využitý čas. Žena si zaslúži slobodne sa rozhodnúť a nesmie byť ekonomicky nútená vyberať si medzi prácou a dieťaťom. 4. Aktívnym vystupovaním proti medzinárodným zmluvám, či dokumentom, ktoré by oddeľovali rod od pohlavia, či zavádzali viac rodov, ako je mužský a ženský. Národná rada SR hlasovala proti ratifikácii Istanbulského dohovoru. Slovensko bude odmietať dokumenty, ktoré sa odvolávajú na Jogjakartské princípy. 5. Prijatím novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) garantujúcej právo rodičov a detí na rešpektovanie ich názoru, tak aby škola nemohla vyžadovať účasť žiaka na výchove alebo vzdelávaní ak s obsahom výchovy alebo vzdelávania v oblasti sexuálneho správania alebo eutanázie vyjadril rodič alebo žiak vopred svoj nesúhlas. Tento nesúhlas sa nevzťahuje na biologické fakty o človeku. 6. Zvýšením rodičovského príspevku pre rodičov, ktorí sa starajú o viac detí. 7. Daňovo výraznejším zvýhodnením rodín s troma a viac deťmi. 8. Úpravou dôchodkového systému tak, aby bol spravodlivý voči mamám a otcom viacdetných rodín, aby odvody ich pracujúcich detí prispievali väčšou mierou k dôchodku ich rodičov. 9. Poskytovaním vyššej podpory pri štúdiu rodinám s troma a viac deťmi.“ Odôvodnenie Rozšírenie „jaslí“ ako jediného „prorodinného opatrenia“ zlepšujúceho populačnú katastrofu, ktorej Slovensko čelí svedčí o tom, že túto asi najdôležitejšiu časť nevypracovali odborníci. Práve zvyšujúci sa tlak na zamestnanosť žien je jedným z dôvodov znižujúcej sa pôrodnosti, ktorá je v súčasnosti pod záchovnou úrovňou pôrodnosti. Autori nepodložili tieto opatrenia žiadnymi analýzami, ktoré by preukazovali, že ženy, ktoré odložia dieťa do „jaslí“ (do troch rokov veku dieťaťa) majú viac detí oproti matkám, ktoré uprednostňujú budovanie vzťahovej

7


Typ


väzby dieťaťa do troch rokov veku v domácom prostredí. Zastavenie populačnej katastrofy rozšírením dostupnosti jaslí nepatrí do Vízie 2030. Bolo by vhodné, aby finanční analytici priniesli údaje o ekonomických škodách štátu vyplývajúcich z demografickej zimy, pretože ide o kľúčový problém.

13 AZR 7. Na strane 37 navrhujeme vypustiť vetu: „Problematická je aj nízka zaškolenosť najmä rómskych detí vo veku od 4 rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky. V roku 2014 bola ich zaškolenosť na úrovni 34 %, kým zaškolenosť v celkovej populácii bola na úrovni 77 %.“ Odôvodnenie Realita je omnoho komplikovanejšia považujeme za potrebné vyhnúť zužovaniu na etnický problém. Problémom sú rodičia, ktorí nepripravujú deti na školskú dochádzku a ich sociálne vylúčenie bez ohľadu na pôvod ich etnika. Nie je problémom skutočnosť, že rodičia sami pripravujú deti na školskú dochádzku. Preto je potrebné riešiť cielene problém rodičov, ktorí deti nevedia pripraviť na školskú dochádzku a nevedia ich pripravovať ani počas školskej dochádzky. Je potrebné zlepšovať ich sociálnu situáciu vylúčených get, pracovať na sanácii rodín, nakoľko čiastkové opatrenie (povinné škôlky) nerieši problém rodín a ich sociálnej situácie.

Z

N – Pripomienkovaný návrh má za cieľ riešiť existujúci problém, čo pripomienka kritizuje, ale nepredkladá iné lepšie riešenie. Pripomienka je v rozpore s politikou MŠVVŠ SR.

14 AZR 8. Na strane 37 navrhujeme vypustiť vety: „dosiahnutie 100% zaškolenosti detí rok pred začatím povinnej školskej dochádzky vo všetkých sociálnych skupinách, výrazné zníženie podielu žiakov vzdelávaných v systéme špeciálneho školstva na úroveň priemeru EÚ,“ Odôvodnenie Zaškolenosť nie je definovaný pojem. Ak však znamená povinné absolvovanie škôlky nie je tento cieľ racionálny nakoľko rodičia majú prioritnú úlohu pri výchove dieťaťa, ktorú by mal štát preberať až potom, ako sa preukáže negatívny vplyv rodičov na dieťa. Správnejšie definovaným cieľom by bolo: Zvyšovanie pripravenosti dieťaťa na školskú dochádzku. Podiel žiakov vzdelávaných v systéme špeciálneho školstva závisí od úspechu pri pozdvihnutí úrovne marginalizovaných skupín, počtu detí žijúcich v marginalizovaných skupinách a od iných zdravotných činiteľov vplyvu na populáciu, ktoré nie je jednoduché zmeniť. Priemer EÚ neznamená, že deti dostanú to, čo si ich zdravotný stav vyžaduje. Priority detí a ich vzdelávanie musí mať prednosť pred hnaním sa za číslami.

Z


8


Typ


15 AZR 9. Na strane 39 navrhujeme vypustiť: „Zavedenia povinného predškolského vzdelávania od 4 rokov; Podpory navštevovania školských klubov detí na prvom stupni základných škôl;“ Odôvodnenie Búrka nevôle rodičov ohľadom zavedenia povinnej škôlky od 5 rokov ešte ani neutíchla a že je tu návrh na zavedenie povinnej škôlky od 4 rokov. Namiesto podpory rodičov sa má podporovať trávenie času mimo rodiny. Toto oslabovanie rodinných väzieb pôsobí degradačne na medzigeneračnú solidaritu.

Z

A – navrhneme právny nárok, nie povinnosť umiestniť deti do predškolských zariadení.

16 AZZZ SR Na str. 34 Návrhu, v časti II.3.1., navrhujeme znenie: „zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na minimálne 27 % na hrubej domácej spotrebe elektriny“ nahradiť znením: „zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na úroveň stanovenú Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom“. Odôvodnenie: V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy si má každý členský štát stanoviť výšku podielu obnoviteľných zdrojov energie v rámci Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (ďalej ako „plán“). Keďže v súčasnosti nie je známa konečná verzia plánu (a aj podielu OZE), bolo by vhodnejšie doplniť len všeobecný odkaz na plán a neuvádzať v texte Návrhu konkrétnu hodnotu podielu.

Z

A – pripomienku akceptujeme.

17 BBSK 1. Zásadná pripomienka - str. 6 „Rast HDP už nepovažujeme za kľúčový ukazovateľ rozvoja spoločnosti a zameriavame sa na súbor indikátorov, ktoré merajú kvalitu života“. Nesúhlasíme s tým, aby ukazovatele týkajúce sa HDP boli vylúčené zo sledovania regionálneho rozvoja . HDP stále patrí medzi základné ukazovatele hospodárskeho rozvoja spoločnosti - aj v EÚ. Na porovnanie regionálnych rozdielov je vhodnejší ukazovateľ HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Bez rozvoja hospodárstva na Slovensku nie je možné zvýšiť životnú úroveň a tým aj kvalitu života a iné ukazovatele nemôžu tento ukazovateľ nahradiť. Žiadame o jeho doplnenie do stratégie najmä vo vzťahu k hodnoteniu vyrovnávania regionálnych rozdielov, pretože aj index kvality života vychádzajúci z ďalších ukazovateľov zahŕňa aj HDP.

Z

A – rozpor neexistuje. Nevylučujeme HDP ako indikátor a HDP v parite kúpnej sily sa uvádza aj medzi indikátormi v Prílohe č. 3, avšak smerodajný bude vývoj indikátorov kvality života v zmysle princípov Agendy 2030.

18 BBSK 2. Zásadná pripomienka - str. 15. Analyticko-strategické a implementačné jednotky zriadené na VÚC budú súčasťou podporného systému strategického

Z A – spresníme, že ASJ má byť výkonná zložka podriadená úradu samosprávneho kraja. Konkrétne

9


Typ


riadenia štátu. Nesúhlasíme. Žiadame doplniť ...„štátu a regionálnej samosprávy“. Návrh nového systému strategického rozvojového manažmentu je potrebný, no navrhnutý model má aj viaceré úskalia, ktoré je potrebné vopred legislatívne doriešiť, pretože: 1. môže dôjsť k nesúladu medzi návrhmi zo strany štátnych inštitúcií a ich akceptovateľnosťou zo strany regionálnej samosprávy alebo „strategicko-plánovacích regiónov“, resp. naopak. 2. navrhnutá schéma neodráža skutočný vzťah jednotlivých subjektov. Je potrebné si uvedomiť, že jediným zákonodarným a schvaľujúcim orgánom v prípade VÚC je zastupiteľstvo kraja a komisie vytvorené pri zastupiteľstve (Komisia RR) a ďalšie „rady (Koordinačná rada strat -plánovacieho regiónu) sú len poradným orgánom príslušného zastupiteľstva. Analyticko - strategická a implementačná jednotka VÚC by mala byť podriadená výkonná zložka, zo schémy nie je jasné komu - Úradu VÚC alebo Zastupiteľstvu VÚC. Bude postavená na rovnakú úroveň ako Úrad VÚC alebo bude podriadená Úradu VÚC, najmä ak sa majú na ne pretransformovať odbory regionálneho rozvoja (viď bod 2.2.5 zo str. 14)? Určite ASJ nemôže byť súčasťou podporného systému strategického riadenia štátu. Bez jednoznačne nastavenej legislatívnej a finančnej podpory ASJ nebudú môcť byť dosiahnuté ciele v predloženej Vízii a stratégii rozvoja SR.

usporiadanie je však v kompetencii samosprávneho kraja, čo musí odsúhlasiť krajské zastupiteľstvo.

19 BBSK 3. Obyčajná pripomienka V texte materiálu je potrebné zjednotiť názov - napr. str. 14 „Strategicko analytická jednotka VÚC“, schéma na str. 15 „ Analyticko-strategická a implementačná jednotka VUC - Inštitút rozvoja“. Detto názov strategicko-plánovací región a „prirodzené regióny“ v schéme na str. 17.

O

A – pripomienku akceptujeme a zjednotíme názov ako Analyticko-strategická jednotka VÚC.

20 BBSK 4. Zásadná pripomienka Spracovaný materiál považujeme za pomerne komplexný, no aj vzhľadom na konštatované prehlbovanie regionálnych rozdielov (str. 50) navrhujeme materiál v časti „Integrovaný rozvojový program IV. Viacúrovňové riadenie bližšie k občanom“ doplniť o časť týkajúcu sa vyrovnávania/zmieňovania neustále sa prehlbujúcich regionálnych rozdielov, ktorá v dokumente úplne absentuje. Požadujeme doplniť najmä ukazovatele rozvoja hospodárstva v jednotlivých krajoch - regionálne HDP, HDP na obyvateľa v PKS, rast produktivity práce, miera nezamestnanosti/zamestnanosti, % ohrozenia chudobou, výdavky na inovačný rozvoj, ...

Z

N – nebudeme vkladať novú kapitolu, avšak nevidíme rozpor, nakoľko zmyslom celého materiálu je posilnenie rastu zaostávajúcich regiónov. Indikátory sú uvedené v Prílohe č. 3.

10


Typ


21 BBSK 5. Zásadná pripomienka Pri všetkých integrovaných rozvojových programoch navrhujeme z dôvodu jednoduchšieho monitoringu a vyhodnotenia plnenie programov zadefinovať základné hodnotiace ukazovatele daného programu - t. j. východiskovú hodnotu (hodnota ukazovateľa/rok) a plánovaný stav (cieľovú hodnotu ukazovateľa v r. 2030), ktoré chceme implementáciou Vízie a stratégie dosiahnuť.

Z

A – zapracujeme do textu úlohu pre ŠÚ SR, ktorý bude viesť stránku indikátorov aj s uvedením ich počiatočnej hodnoty a vývoja v čase. (Pripomienka je identická s č. 347 a 452.)

22 BSK Strana 12, tretí odsek, nový odsek k prvému bodu „1. V oblasti participácie kľúčových aktérov rozvoja z verejného, akademického, súkromného a občianskeho sektora pri tvorbe a implementácii verejných politík: Nový odsek: 1.5. Zabezpečiť posilnenie kompetencií VÚC s dôrazom na rozvoj územia a primerane prispôsobiť spôsob ich financovania.“ Odôvodnenie: Dokument zdôrazňuje úlohu VÚC pri tvorbe a implementácií verejných politík a zároveň vyzdvihuje nutnosť vytvorenia ASJ VÚC, ktoré by boli súčasťou podporného systému strategického riadenia štátu. V súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky boli na samosprávne kraje presunuté kompetencie aj v oblasti regionálneho rozvoja a zákonom č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sú upravované. Tieto kompetencie sú však obmedzené a limitujú VÚC pri napĺňaní Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, rovnako ako možnosti financovania týchto aktivít.

Z

A – pripomienku akceptujeme a doplníme zmienku o prispôsobení financovania. Podrobnosti budú rozpracované v návrhu zákona o rozvoji.

23 BSK Strana 15, 5. odsek, úprava prvej vety Pôvodná formulácia: „ASJ VÚC bude pozostávať štandardne z dvoch jednotiek (napr. oddelenia), jednej zameranej na strategické riadenie vrátane plánovania a druhej zameranej na implementáciu a finančné riadenie. ASJ VÚC bude zároveň výkonným správcom prípadného Krajského fondu regionálneho rozvoja, ktorý bude súčasťou Národného fondu regionálneho rozvoja (podľa výsledkov projektov OP EVS).“ Navrhovaná formulácia: „ASJ VÚC pri vykonávaní uvádzaných činností môže napríklad pozostávať z dvoch jednotiek (napr. oddelenia), jednej zameranej na strategické riadenie vrátane plánovania a druhej zameranej na implementáciu a finančné riadenie. ASJ VÚC bude zároveň výkonným správcom prípadného Krajského fondu regionálneho rozvoja, ktorý bude súčasťou Národného fondu regionálneho

Z A – pripomienku akceptujeme a nahradíme slovo „bude“ za slovo „môže“.

11


Typ


rozvoja (podľa výsledkov projektov OP EVS).“ Odôvodnenie: ASJ VÚC ako súčasť podporného systému strategického riadenia štátu môže zabezpečovať analytické, strategicko-plánovacie a implementačné činnosti v rôznych modeloch, nie len spôsobom uvedenom v stratégii. Vhodné by bolo zdôrazniť, že ide len o vzor nastavenia ASJ VUC. Činnosti, ktoré sú ďalej menované pod jednotlivými oddeleniami môžu byť vykonávané aj bez uvedeného usporiadania.

24 CIF Bod 312 nahradit nasledovne "312. Zmeniť systém poplatku za rozvoj a duplicitných požiadaviek na vyvolané investície na transparentne a spravodlivo nastavený systém budovania a prevádzky verejnej infraštruktúry ale aj ochrany verejných záujmov vyvolaných rozvojom obce napríklad pri zmene klímy podľa princípu pôvodca platí." Odôvodnenie: Tento systém umožní budovať efektívne verejnú infraštruktúru podľa podielu záťaže tak, aby k času potreby využívania takejto infraštruktúry, táto mohla byť využívaná. Návrh reaguje na súčasný problém duplicity finančného zaťaženia ale bez reálnej možnosti vytvárania verejnej infraštruktúry alebo potrebných opatrení súvisiacich s udržateľným rozvojom v mestách a obciach.

Z

N – nevidíme rozpor voči súčasnému zneniu.

25 GPSR K bodu III. 3.1, bod 263: Odporúčame bod 263 vypustiť. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nespochybňuje zámer vlády Slovenskej republiky skvalitniť činnosť súdov, sudcov, prokurátorov, advokátov a iných právnych profesií. Je však toho názoru, že ich monitorovanie a pravidelné vyhodnocovanie ich činnosti je rozpore s nezávislosťou a nestrannosťou sudcov, nestrannosťou prokurátorov, advokátov a ďalších právnych profesií. Okrem iného, monitorovanie a pravidelné hodnotenie ich činnosti môže smerovať k politizácii týchto štátnych orgánov a právnych profesií. Vo vzťahu k prokuratúre ide aj o zásah do jej ústavnoprávneho postavenie v systéme orgánov verejnej moci. Táto pripomienka je zásadná.

Z

A – Nové znenie bodu 263: „Zvýšenia úrovne transparentnosti činnosti súdov, prokuratúry, advokátov poskytujúcich právne služby obvineným a obžalovaným osobám ex offo, a ďalších právnych profesií majúcich vplyv na uplatňovanie práva a slobôd jednotlivcov prostredníctvom zverejňovania súhrnných informácií o ich činnosti.“ Rozpor bol odstránený.

26 GPSR K návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky: Odporúčame, aby uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktorým by mala byť schválená Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, bolo dané na vedomie aj generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky. Napriek tomu, že ide o nelegislatívny materiál všeobecnej povahy, tento výrazným spôsobom mieni v budúcnosti ovplyvniť výkon činnosti orgánov verejnej moci vrátane orgánov prokuratúry.

Z A – pripomienku akceptujeme.

12


Typ


Táto pripomienka je zásadná.

27 KBS K bodu 264.: na strane 49, v bode 264. navrhujeme vypustiť slová „diskriminácie LGBTI osôb“. Odôvodnenie: Vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva práva všetkých osôb (článok 12 ods. 1 a 2: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“) LGBTI osoby majú v Slovenskej republike garantovaný rovnaký rozsah práv ako iní občania, vrátane ľudských práv. Žiadny zákon nestanovuje ako podmienku vylúčenia z nároku alebo oprávnení príslušnosť k LGBTI. Príklady výpočtu práv, ktoré majú všetky osoby podľa práva Slovenskej republiky, teda aj LGBTI osoby: LGBTI osoby majú možnosť upraviť si svoje spolužitie úplne rovnako ako nezosobášené heterosexuálne páry. Niet rozdielu medzi spolužijúcimi osobami v požívaní ich práv, teda sexuálna orientácia je pred štátom irelevantná. Aj heterosexuálne aj homosexuálne, aj akékoľvek iné priateľské asexuálne páry môžu upraviť svoje spolužitie pred notárom, a to v otázke chápania svojho postavenia ako blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Akékoľvek osoby sú oprávnené nadobúdať majetok do podielového spoluvlastníctva. Akákoľvek osoba môže zriadiť závet v prospech akejkoľvek inej osoby, bez ohľadu na spolužitie či sexuálnu orientáciu. Taktiež dedia tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Rovnako práva obsiahnuté v Zákonníku práce sa viažu na akúkoľvek inú osobu, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. Rovnako zdravotné informácie (§ 25 ods. 1 písm. b) Zák. o zdravotnej starostlivosti) sa poskytujú akejkoľvek "blízkej osobe". Pokiaľ štát pri niektorých konkrétnych právach stanoví iný okruh poberateľov, je to odôvodnené charakterom konkrétneho práva. Napríklad dávka sociálneho poistenia - ošetrovné - sa nepriznáva žiadnym

Z N – Formulácia opatrenia a terminológia je plne v súlade s platnými vládnymi dokumentmi, a to Celoštátnou stratégiou ochrany a podpory ľudských práv, Celoštátnou stratégiou rodovej rovnosti a Akčným plánom rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 a Akčným plánom na predchádzanie všetkých foriem diskriminácie na roky 2016 – 2019, ako aj zaužívanou terminológiou na úrovni SR a EÚ. Prieskumy o ohrození rôznych skupín diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním sú dostupné verejnosti a v prípade záujmu poskytneme príklady.

13


Typ


blízkym osobám okrem manžela, rodiča a dieťaťa, a to z dôvodu, aby sa nezneužívala, preto nejde o diskrimináciu žiadnej skupiny osôb ale o legitímny cieľ zákonodarcu obmedziť okruh potenciálnych poberateľov tejto dávky. Čo sa týka uzavretia manželstva, konceptuálne, manželstvo je len zväzok dvoch spôsobilých osôb rozdielneho pohlavia v zmysle Ústavy SR a našej kultúry. Teda neplatí absolútna sloboda výberu partnera za budúceho manžela či manželku. Podľa aktuálneho stavu nemožno uzatvoriť manželstvo s: iným ženatým mužom či vydatou ženou, s predkom, s potomkom, so súrodencom, s osobou mladšou ako 16 rokov, s osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, s osobou, ktorá pre duševnú poruchu nie je schopná manželstva a s osobou rovnakého pohlavia. Uvedený príklad teda nie je vecou diskriminácie, t. j. že štát vylučuje určité osoby z možnosti uzatvorenia manželstva, ale pojmovým a kultúrnym chápaním inštitútu manželstva.

28 KBS K bodu 264.: na strane 49, v bode 264. navrhujeme vypustiť slová „diskriminácie žien“ a slová „rodovej rovnosti“ a súčasne navrhujeme doplniť slová „rovnosti medzi mužmi a ženami“. Odôvodnenie: Žiadame terminológiu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 a z nej vychádzajúcich aktivít zosúladiť s terminológiou Ústavy Slovenskej republiky. Pojem „rodová rovnosť“ žiadame nahradiť pojmom „rovnosť medzi mužmi a ženami“ alebo „rovnosť pohlaví“. Ústava Slovenskej republiky ani žiadny záväzný základný ľudskoprávny dokument nepoužíva terminológiu "rodová rovnosť", ale používa pojmy rovnosť medzi mužmi a ženami (equality between men and women) či rovnosť pohlaví (gender equality). Navrhujeme, aby bol pojem „rodová rovnosť“ nahradený pojmom „rovnosť medzi mužmi a ženami“ alebo „rovnosť pohlaví“ a zároveň navrhujeme, aby bol vo všetkých dokumentoch vychádzajúcich z Vízie používaný pojem „rovnosť medzi mužmi a ženami“ alebo „rovnosť pohlaví“ v súlade s právnou terminológiou uvedenou a) v Ústave Slovenskej republiky, b) v primárnom práve EÚ a c) v § 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov v spojení s korpusom Slovníka Slovenského jazyka, kodifikovanom Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej republiky. Ad a) Ústava Slovenskej republiky používa pojem „rod“ ako aj pojem „pohlavie“, pričom pojem „rod“ nijako neodkazuje na kategóriu „žien a mužov“, keďže žena a muž

Z N – východiskom pre pojem rodová rovnosť / rodová identifikácia je antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z., ktorý vychádza z medzinárodných dohovorov o prevencii diskriminácie a tieto dohovory majú prednosť pred ústavou SR.

14


Typ


sú kategórie pohlavia. Ústava SR používa pojem „rod“ v jeho obvyklom lingvistickom význame, ako je uvedené v Slovníku slovenského jazyka, teda s odkazom na predkov a potomkov, na líniu rodu. Z uvedeného dôvodu je potrebné používať v slovenskom právnom poriadku, vrátane v nelegislatívnom všeobecnom materiáli pojem „pohlavie“, resp. pojmy „muž a žena“. Ad b) Primárne právo Európskej únie je základom pre všetky predpisy sekundárneho práva a nelegislatívne materiály, pričom tieto predpisy a materiály a ich preklad do jednotlivých jazykov nemôže byť v rozpore s obsahom a významom pojmov, ktoré používa primárne právo EÚ. Zmluva o EÚ a Zmluva o fungovaní EÚ ako pramene primárneho práva, v kvalite medzinárodnej zmluvy, poznajú pojem pohlavie, v anglickom znení „sex“. Vnútroštátny zákonodarca sa nesmie odvolávať na zjavne chybný (i keď dlhodobo) preklad pojmu „gender“ do slovenského jazyka, ktorý je spôsobený neznalosťou právnych významov prekladateľov a právnikov-lingvistov a prekladom použitých zdrojových jazykov pri preklade do slovenského jazyka. Poukazujeme na to, že napr. nemčina, chorvátčina, čeština, slovinčina, poľština prekladajú anglický pojem „gender“ ako pohlavie a „gender identity“ ako pohlavná identita, teda tak, ako to vyplýva z obsahu a významu primárneho práva EÚ. Zároveň, s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje princíp, že žiadna jazyková verzia predpisu nemá prednosť pred inou jazykovou verziou, všetky oficiálne jazyky EÚ majú rovnoprávne postavenie. Dokonca ani väčšinová prevaha jedného významu prekladu neodôvodňuje správnosť použitia (Princíp stanovený Súdnym dvorom EÚ vo veci CILFIT C-283/81, podľa ktorého výklad ustanovenia práva EÚ vyžaduje porovnanie rôznych jazykových verzií; rovnako pri výklade existuje zákaz izolácie jednej jazykovej verzie – vec STAUDER 29/69; súd musí pri pochybnostiach vykladať predpis v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu - prípad BOUCHEREAU 30/77). Pre chybné používanie pojmu nemôže byť dôvodom argument, že určité dokumenty v právnom poriadku SR (napríklad schválené Vládou SR), prípadne právne dokumenty EÚ v (nie všetkých) jazykových verziách používajú nekorektné právne pojmy, ktoré nie sú obsahovo v súlade s primárnym právom EÚ, resp. vnášajú jazykovú neprehľadnosť a nejednotnosť do právneho systému. Ad c) Pojem „ROD“ (in. Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná

15


Typ


príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Rod: rod -u m. 1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r. 2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme 3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín 4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák 5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u 6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu; rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Pojem „POHLAVIE“ Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) pohlavie -ia s. 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia 2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.; hovor.: nežné p. ženy; silné p. muži 3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo; pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány; p. styk súlož; pohlavne prísl.: p. dospelý; pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita. Podľa § 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov sa pri tvorbe právneho predpisu používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe, najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Právny predpis (resp. podzákonná norma, príp. nelegislatívny materiál) musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Je neprípustné akceptovať, že v súčasnosti panuje v systéme slovenského právneho poriadku právny chaos a nejednoznačnosť, ktorú zaviedlo obsahovo nekorektné a jazykovo nekodifikované používanie pojmu „rod“ v niektorých právnych predpisoch, zatiaľ čo v iných právnych predpisoch sa pojem „rod“ používa tak, ako ho obsahovo mal na mysli ústavodarca pri príprave Ústavy Slovenskej republiky a tak, ako je tomu v súčasnej verzii kodifikovaného slovenského jazyka. Žiaľ, v súčasnom právnom poriadku je niekoľko protiústavných zákonov, ktoré priamo odporujú ústave a zákonu o tvorbe právnych predpisov tým, že zavádzajú pre rôzne

16


Typ


kategórie ten istý pojem. V záujme zachovania právnej istoty by mal zákonodarca a tiež tvorca noriem nižšej právnej sily a nelegislatívnych materiálov obmedziť ďalšie zavádzanie protiústavného významu pojmu, ba práve sa usilovať napraviť tento stav. Je neakceptovateľné, ak sa tieto subjekty, ktoré by mali dbať na konzistentnosť a vnútornú nerozpornosť právneho systému, uchýli k pseudo-argumentu, že: „veď sa pojem „rod“ vo význame sociálneho konštruktu „gender“ už masovo používa, aj v slovenskom jazyku, aj zo strany štátnych orgánov a aj v (niektorých chybných prekladoch) sekundárneho práva EÚ (nie v primárnom)“. V práve platí princíp, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda analogicky z chyby a chybného používania pojmu, ktorý odporuje jednak korpusu Slovenského jazyka a jednak Ústave Slovenskej republiky, nemôže vzniknúť nový jazykový a právny obsah ako ani žiadny právny dôsledok. V Slovenskej republike neexistuje žiadny konsenzus, aby sa používal, prípadne zavádzal do právneho poriadku nový pojem „gender“, alebo aby sa vytváral dvojitý obsah pre pojem „rod“, pretože na toto nie je zhoda v kvantite väčšiny. Ak sa niektoré štáty v medzinárodnom priestore hlásia k zavedeniu nového sociálneho konštruktu „gender“, tak je to ich právo, ale z tejto ich činnosti nevzniká žiadna povinnosť ďalším štátom, aby takúto prax iných štátov akceptovali. Taktiež ani žiadny záväzný základný ľudsko-právny dokument nepoužíva terminológiu "rodová rovnosť", ale používa pojmy rovnosť medzi mužmi a ženami (equality between men and women), prípadne rovnosť pohlaví (gender equality): a) napríklad oficiálny dokument Organizácie spojených národov a Európskej únie: Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti, ku ktorému sa MZVEZ SR prihlásilo v rámci Procesu definovania priorít SR v OBSE (viď materiál: Priority predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v roku 2019) ako k prvku medzinárodného regulatívneho rámca, ktorého implementáciu majú regionálne organizácie ako OBSE v regióne podporovať (str. 10 materiálu) a nadväzne b) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti používajú pojmy rovnosť pohlaví (gender equality) s ohľadom na posilnenie postavenia žien. Pojem „rovnosť pohlaví“ sa používa aj v oficiálnom slovenskom prekladom Parížskej dohody, ktorá je uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (Oznámenie č. 99/2017 Z. z. Ministerstva

17


Typ


zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky). V Koncepcii implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí chápe Slovenská republika pojem rodová rovnosť ako rovnosť pohlaví. V Strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce SR na roky 2019-2023 sa pre účely dokumentu a z neho vychádzajúcich aktivít rozvojovej spolupráce pod prierezovou témou "rodová rovnosť" rozumie "rovnosť mužov a žien“ (k tomu pozri Predkladacia správa, https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-866). z uvedeného dôvodu žiadame v celom texte materiálu a dokumentov a aktivít z neho vychádzajúcich používať pojem rovnosti medzi mužmi a ženami, namiesto právne neurčitých pojmov :„diskriminácie žien“ a „rodovej rovnosti“.

29 KBS K bodu 265.: navrhujeme celý bod 265. preformulovať nasledovne: „Implementácie opatrení na prevenciu a prekonávanie znevýhodnenia, diskriminácie, či stigmatizácie (zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického, či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.)“. Odôvodnenie: žiadame výpočet diskriminačných dôvodov zosúladiť s článkom 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu právnej istoty a zachovania jasnosti a presnosti, najmä, ak má byť materiál podkladom pre ďalšie právne alebo mimoprávne dokumenty a aplikačnú prax.

Z

N – citujeme antidiskriminačný zákon, ktorý vychádza z medzinárodných dohovorov o prevencii diskriminácie a tieto dohovory majú prednosť pred ústavou SR.

30 KBS K vízii a stratégii rozvoja Slovenska do roku 2030 navrhujeme vložiť rodinný aspekt vízie, ako celok, nasledovne: 1. Do Úvodu, v druhom odseku doplniť: Osobitnou spoločenskou výzvou je podporiť súdržnosť a rozvoj rodiny ako prirodzenej a základnej bunky spoločnosti a tak zabezpečiť plnú realizáciu potenciálu rodičov, blaho ich potomkov a tým prispievať k všeobecnému napredovaniu spoločnosti. 2. Na str. 19 v tabuľke "kľúčová zmena" doplniť: "zachovanie súdržnosti rodiny" 3. Na strane 19 doplniť štvrtú prioritu: Legislatívna a spoločenská podpora zachovania súdržnosti rodiny 4. V nadväznosti na pripomienku 3 doplniť rozpracovanú prioritu I.4: 5.V kapitole I.2, v druhom odseku na konci vety "Medzinárodné testovanie PISA 15-ročných žiakov z roku 2015 vykazuje zhoršujúci stav vedomostí slovenských žiakov,

Z N – podpora rodín je zahrnutá v dokumente ako prierezový princíp. Navrhované zmeny sú nekonzistentné s ostatnými časťami textu a nie je preukázaná kauzálna súvislosť s príslušnými javmi.

18


Typ


ktoré úzko súvisia so socioekonomickou situáciou žiakov" doplniť ako aj s poklesom súdržnosti rodín a rastúcou mierou rozvodovosti. 6. V kapitole I.2 odsek "Dôležitým faktorom populačného vývoja sú tiež podmienky mladých rodičov počas materskej dovolenky vrátane možností ich kontinuálneho kontaktu s výkonom profesie a tým aj profesijného rastu." zameniť za nasledovný text: "Dôležitým faktorom populačného vývoja sú podmienky mladých rodičov počas materskej dovolenky, teda možnosť slobodne sa rozhodnúť medzi profesijným rastom a plnou domácou starostlivosťou o deti minimálne do troch rokov veku bez toho, aby jedna z uvedených možností bola menej ekonomicky výhodná. Investícia do starostlivosti o deti musí byť zo strany štátu a spoločnosti akceptovaná ako najhodnotnejšia investícia do rozvoja spoločnosti." 7. Kapitolu I.2.3 preformulovať nasledovne: Zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín bude znamenať konkrétne * zavedenie princípu, že osobná starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku dieťaťa alebo podľa rozhodnutia rodičov do 6 rokov veku dieťaťa je najvýhodnejšou investíciou do rozvoja spoločnosti a je rovnako ekonomicky hodnotená ako zaradenie sa do pracovného procesu * opustenie princípu, že rodič je len vtedy ekonomicky hodnotný pre spoločnosť, ak čo najskôr odloží dieťa do jaslí a zaradí sa naspäť medzi výrobné prostriedky Toto zavedieme najmä prostredníctvom: 55. Zavedenia motivačných nástrojov na podporu zamestnávania, ktoré umožnia flexibilitu v práci pre rodičov s deťmi od troch do minimálne šiestich rokov 56. Ekonomického ohodnotenia osobnej starostlivosti o dieťa rodičmi v domácom prostredí tak,aby rodičia neboli ekonomicky nútení opúšťať svoje deti vo všeobecne akceptovanom kritickom veku do troch rokov dieťaťa (pozri John Bowlby - Väzba, opustenie strata) 57. Rozširovania možností zo strany zamestnávateľov pri starostlivosti o dieťa od troch do minimálne šiestich rokov veku dieťaťa na pracovisku; 58. Rozšíriť právo na rodičovskú dovolenku aj na starých rodičov prednostne u mnohodetných rodín (s tromi a viac deťmi), čo prispeje k aktívnemu starnutiu. - toto je správne? 59. Ekonomickej podpory zodpovedných pracujúcich mnohodetných rodín s troma a viac deťmi, najmä v oblasti bývania, mobility a úľavách na dani z príjmu 8. V súlade s doplnením priority zachovania súdržnosti rodín doplniť kapitolu I.4 nasledovne: Inštitúcia rodiny poskytuje jedinečné výkony ako pre jednotlivcov, tak aj pre spoločnosť. Prínos konkrétnych rodín pre

19


Typ


spoločnosť je však v určitej miere podmienený: a to kvalitou ich vzťahov a schopnosťou plniť svoje rodinné funkcie. Zo vzájomného pôsobenia a určitej závislosti medzi stavom spoločnosti a stavom rodín vyplýva dôležitý faktor pre tvorbu a realizáciu rodinnej politiky v jednotlivých krajinách. Poznajúc zákonitosti vzniku a rozvoja rodinného života má každá spoločnosť vytvárať také rámcové kultúrne, politické a ekonomické podmienky, aby pokiaľ možno každá rodina mohla byť tým, čím je povolaná byť: „spoločenstvom lásky a života“ Poslanie rodiny pre svoj vnútrorodinný život a pre život spoločnosti: budovať vzťahy lásky; postarať sa o potomstvo; starať sa o duchovný a fyzický rozvoj potomstva. Sociológia (napr. Richard T. Schaefer, In: Sociology) rozlišuje okrem rodiny v tomto užšom ponímaní (nukleárna rodina) aj rodinu v širšom ponímaní: rodičia a deti spolu ďalšími príbuznými v jednej domácnosti. Rodinné spolužitie, kde jadrom je manželský zväzok rodičov a ich spoločná zodpovednosť za deti, má v sebe silnú motiváciu pre trvalosť spolužitia a pre solidaritu voči všetkým členom rodiny. V tomto zmysle je takáto rodina prvotnou (záchrannou) sociálnou sieťou. Priebeh životných fáz rodiny a najmä realita početných rozvodov a po-rozvodových spolužití, tiež spolužitia bez manželskej zmluvy samozrejme menia štruktúru a trvácnosť konkrétnych rodín.. To však nič nemení na podstate rodiny, ktorá je trvalým manželským spolužitím rodičov s deťmi a prirodzenou a základnou bunkou spoločnosti, hoci súčasné definície rodiny skôr zdôrazňujú tieto neštandardné rodinné spolužitia. Aby mohla ktorákoľvek rodina plniť svoje jedinečné funkcie, najmä vytvárať stabilné osobné spoločenstvo a slúžiť reprodukcii života, musí si zabezpečiť potrebné zdroje obživy a ďalšie nevyhnutné materiálne a nemateriálne životné podmienky na uspokojenie svojich potrieb. Táto skutočnosť vtláča rodine aj ekonomický charakter a znaky ekonomického subjektu. Ako sa prejavuje a realizuje charakter rodiny ako ekonomického subjektu? Rodina v sebe zjednocuje dynamiku potrieb, ekonomických záujmov, vyvolaných potrebami, nutnosť ekonomického rozhodovania o použití ohraničených ekonomických zdrojov v rodine i v spoločnosti. Ide najmä o rozhodovanie o hmotných a nehmotných investíciách rodiny, o formách podnikania na získanie zdrojov, o spôsoboch používania zdrojov, o spotrebnom správaní rodiny. Nástrojom, ktorý umožňuje ekonomické rozhodovanie rodiny na určitej úrovni účelnosti a racionality je rodinný rozpočet.

20


Typ


Základným pravidlom hospodárenia rodiny je zodpovednosť živiteľov, otca a matky, za súčasný i budúci životný štandard rodiny a za fyzický a duchovný rozvoj jej jednotlivých členov. Každá rodina je veľmi často postavená pred voľbu, kde a ako investovať svoje (prevažne prácou získané) zdroje. Jedným zo základných investičných rozhodovaní mladých rodín je rozhodovanie o počte a dobe narodenia detí, o zamestnaní matky, najmä o dĺžke jej aktívnej a plnej starostlivosti o dieťa v rodine. Pri tomto rozhodovaní nejde iba o ekonomické kritériá. Ide primárne o záujmy dieťaťa, ale aj o profesné uplatnenie matkiných ambícií. Skúsenosti mnohodetných rodín svedčia o tom, že uprednostňovanie mimoekonomických kritérií pri vyššie spomenutých dvoch typoch investičných rozhodovaní v rodinách môže byť a často je vysoko racionálne. Prostriedky „stratené“ kvôli deťom sa neskôr vrátia v podobe pokojného spolužitia a stabilizácie vzťahov v rodinách. Týmto sa často ušetria nemalé dodatočné náklady konkrétnej rodiny aj náklady spoločnosti na odstraňovanie následkov chýb vo výchove detí. Výdavková časť rodinného rozpočtu je veľmi citlivým barometrom meniacich sa rodinných aj spoločenských ekonomických podmienok. Nákupné preferencie sú veľmi pružné a veľmi rozdielne nielen medzi rodinami (domácnosťami), ale aj v rámci každej rodiny sú veľmi premenlivé v závislosti od životnej fázy rodiny. Hospodárenie konkrétnych rodín je silne závislé od hospodárskej situácie v konkrétnej krajine. Na spôsob „spojitých nádob“ musí rodina suplovať niektoré funkcie národného hospodárstva (naše skúsenosti z čias komunizmu sú veľmi bohaté: nedostatočný rozvoj osobných služieb pre rodiny, vysoká miera zamestnanosti žien – matiek malých detí ai.). A na druhej strane štát sa snažil sám si uzurpovať napríklad výchovnú funkciu rodín. Sila vnútorných vzťahov v rodinách pôsobí ako sebaregulačný systém. Vplyvy vonkajšieho prostredia, sprostredkované do rodiny jednak prostredníctvom nárokov a potrieb jednotlivých členov rodiny, jednak globálnym tlakom na rodinu ako celok, sú v rodinách modifikované v závislosti od ich hodnotovej a vzťahovej stability a od ich sociálno-ekonomickej situácie. Na zlepšenie analyzovaného stavu je potrebné nasledujúce I.4.1 Legislatívna a spoločenská podpora vnútornej stability a súdržnosti rodiny Toto dosiahneme prostredníctvom 80. Legislatívna podpora stability a súdržnosti rodiny formou zabránenia vzniku ľahko zrušiteľných foriem spolužitia (napríklad jednoduchou registráciou a zrušením u

21


Typ


notára), nakoľko táto je v priamom rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa 81. Podpora súdržnosti rodiny vytváraním záchranných sietí pre rodinu 82. Podpora centier pre rodinu ako miest pre riešenie krízových situácií v rodine 83. Úprava legislatívy tak, aby pre rodiny nebolo ekonomicky výhodnejší rozvod alebo voľné spolužitie ako prostriedok na získanie finančných stimulov a finančných výhod I.4.2 Zachovať princíp subsidiarity k rodine Toto dosiahneme prostredníctvom 84. Zavedenia princípu, že rodina nesmie byť nástrojom na dosahovanie národohospodárskych, populačných či ideologických cieľov 85. Práce v domácnosti, starostlivosť o deti a o potreby všetkých členov rodiny, ktoré majú - analogicky podľa spoločenskej klasifikácie činností - prevažne charakter služieb sa budú považovať za ekonomické činnosti 86. Opustenie princípu uprednostňovania štátnej, povinnej inštitucionalizovanej výchovy detí predškolského veku Následné opatrenia v dokumente sa prečíslujú. 9. V kapitole III.1.1 vypustiť bod 146 o zavedení povinného predškolského vzdelávania do 4 rokov 10. bod 147 o podpore navštevovania školských klubov detí navrhujeme preformulovať nasledovne: Podpora zmysluplného trávenia voľného času najmä navštevovaním školských klubov detí, centier voľného času, základných umeleckých škôl, športových klubov, a iných zákonom zriadených inštitúcií. 11. V kapitole III.1.5 rozdeliť posledný bod nasledovne: * informovanosť o význame dojčenia * informovanosť o vytváraní väzby dieťaťa na matku v prvých troch rokoch veku dieťaťa a osveta o negatívnych vplyvoch predčasného umiestňovania detí do inštitucionálnej starostlivosti (napr. John Bowlby - Väzba, odlúčenie, strata) a v nadväznosti na rozdelenie bodu doplniť ďalšie opatrenie za opatrenie č. 199: osveta v oblasti vytvárania väzby dieťaťa na matku a potrebe emocionálnej dostupnosti väzobnej postavy v prvých troch rokov veku dieťaťa aj zaradením do vyučovacích kurikúl základných, stredných a vysokých škôl. Odôvodnenie: Vízia pracuje najmä s faktormi, ktoré by sa dali charakterizovať ako "materiálne", teda s ekonomickými, ekologickými, hmotným a materiálnym potenciálom. Ako okrajové kategórie spomína ľudské zdroje, ktoré však vidí cez prizmu jednotlivca ako výrobného prostriedku. Vízia tak stavia na mylnej premise, že ak bude republika ekonomicky prosperovať, tak bude napredovať blaho jednotlivca. Uvedené však nie je pravdou. Základnou bunkou spoločnosti je harmonická, súdržná rodina tvorená otcom, matkou a ich spoločnými deťmi, ktorá jediná je

22


Typ


schopná zabezpečiť prosperitu a rast celej spoločnosti. Muž a žena spojení v manželstve tvoria spolu so svojimi deťmi rodinu. Táto ustanovizeň predcháza akékoľvek uznanie verejnou mocou; tá je povinná ju prijať. rodina sa má pokladať za normálny základný vzťah, podľa ktorého sa majú hodnotiť rozličné formy príbuzenstva. Takáto rodina je objektívny a prirodzený ideál a má byť zo strany štátu považovaná a predkladaná ako hodnotový cieľ, ktorý zabezpečuje prosperitu spoločnosti. Naopak, rodina v kríze (rodina s naštiepenými vzťahmi, rozpadajúca sa rodina, rodina poznačená chorobou, smrťou, tragédiou a pod.) má pre štát vždy predstavovať príležitosť na vytváranie záchranných sietí a to v prospech maloletých detí ako aj celej spoločnosti. Preto je nevyhnutné zahrnúť do Vízie a stratégie rozvoja Slovenska rodinný aspekt, rodinné východiská a rodinné ciele ako postaviť rodinu ako nosný pilier prosperujúcej spoločnosti. K súdržnosti rodiny je potrebné uviesť aj vplyv na deti. "Výsledky výskumov, napr. Trnka (1974), De Bord (1997), Hetherington (1987, 1989), Gardner (1990), Wallerstain (1991), Harineková (1999), Amato, Keith (1992), konštatujú, že deti rozvedených rodičov sú v priemere na tom horšie než deti vyrastajúce v úplnych rodinách. Rozvod rodičov pôsobí na väčšinu detí negatívne a jeho následky sa objavujú u detí v rôznom rozsahu, dĺžke trvania a intenzite v závislosti od viacerých činiteľov, ako sú vek, pohlavie, osobnosť, rodinná situácia, širšie vzťahy, geografická stabilita rodiny. Problémy detí rozvedených rodičov sa zistili najmä v oblasti školskej úspešnosti, problémového správania, v prežívání a v negatívnom sebaobraze, v oblasti vztahov k rodičom, vrstovníkom, neskôr k životným partnerom a v oblasti sexuálnej identifikácie. " In: Popelkova, Skanderova: Analýza niektorých psychických problémov detí z rozvedených manželstiev. Dostupné na: https://cmps.ecn.cz/pd/2006/texty/pdf/popelkova_skanderova.pdf Ďalej, Rada OSN pre ľudské práva začiatkom júla 2015 schválila rezolúciu na podporu rodiny. Citujúc Všeobecnú deklaráciu ľudských práv nazvala rodinu “prirodzenou a základnou bunkou spoločnosti” a vyzvala štáty na prijatie opatrení na jej podporu a rozvoj. Rodina podľa rezolúcie čelí “rastúcej zraniteľnosti” a štáty by jej mali venovať zvláštnu pozornosť. Zároveň, podľa publikácie “Vplyv starnutia populácie na zamestnanosť” vydanej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť je pre Slovenskú republiku charakteristický nepriaznivý demografický vývoj. Správa OSN Slovensku rovnako upozorňuje na tento

23


Typ


demografický problém. Žiadame preto, aby bola podpora a rozvoj rodiny zahrnutá do Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 ako jej relevantná súčasť v zmysle naplnenia motta vízie (strana 1): Slovensko je krajina …, ktorá poskytuje kvalitné a bezpečné prostredie pre zdravý a plnohodnotný život všetkých obyvateľov. Zároveň, pri realizácii vízie a stratégie Slovenska nie je možné rodinné opatrenia čiastkovať ani kúskovať, preto je nevyhnutné všetky aspekty implementovať spoločne tak aby rodina naďalej mohla plniť svoju nevyhnutnú a najdôležitejšiu funkciu v spoločnosti. Nakoľko Slovensko je ekonomicky vyspelé a má ambíciu sa ďalej rozvíjať, je čas investovať získané zdroje do plnej podpory rodinných vzťahov a najmä vzťahov k deťom v citlivom veku do 6 rokov. Preto je nevyhnutné zohľadniť všeobecne akceptované tézy o prítomnosti a dostupnosti matky ako prvej väzobnej postavy pre dieťa od narodenia do minimálne 34-44 mesiacov veku, kedy dochádza k prirodzenému odpútavaniu sa dieťaťa od matky, ktoré môže ale v niektorých prípadoch trvať až do 6 rokov veku. Absencia matky, hoci i krátkodobá, jednorazová či opakovaná je dieťaťom prežívaná ako trvalá strata matky (smrť matky), čo zanecháva na dieťati vždy stopu, ktorá môže negatívne ovplyvňovať jeho rozvoj ako aj život v dospelosti. V určitých prípadoch môže absencia matky napríklad z dôvodu denného odkladania do jaslí alebo škôlky v čase, keď dieťa ešte nie je prirodzene odpútané od matky, spolu s inými faktormi na strane dieťaťa ako aj na strane výchovy spôsobiť až krajne patologický vývoj dieťaťa. (In: John Bowlby: Väzba, opustenie, strata).

31 Klub 500 Klub 500 považuje za nevyhnutné, aby Slovenská republika mala spracovanú dlhodobú víziu a stratégiu, ktorá bude jasne definovať cieľový stav, kam sa má Slovenská republika v dlhodobom horizonte posunúť, ako aj definovať základný okruh politík a nástrojov na dosiahnutie cieľového stavu. Vízia by mala obsahovať súbor merateľných ukazovateľov a míľnikov na jej efektívny monitoring. Vízia ako taká musí zohľadňovať predpoklady a možnosti ekonomiky (tak slovenskej ako aj globálnej) a jej dosiahnutie musí byť reálne (aj keď náročné). Žiaľ musíme konštatovať, že predložená Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 nezohľadňuje žiadne z uvedených predpokladov a ako taká je nepoužiteľná v ďalšom legislatívnom procese. Klub 500 žiada stiahnutie

Z N – politická rovina rozhodne. Odpovieme písomne, že navrhované body sú zohľadnené a nevzniká rozpor.

24


Typ


predloženej Vízie z legislatívneho procesu a stanovenie prípravu novej stratégie, ktorá bude spĺňať požiadavky na modernú a cieľavedomú víziu malej krajiny akou je Slovensko. Slovenska republika dlhodobo vykazuje zásadné problémy vo vzťahu k efektívnosti verejnej správy, roztrieštenej územnej a miestnej samosprávy spolu s klesajúcou úrovňou školstva, nedobudovanou infraštruktúrou, zhoršujúcim sa postavením v rebríčkoch konkurencieschopnosti krajiny. V indexe efektívnosti verejnej správy (International Civil Service Effectiveness (InCiSE) Index 2017) sa Slovenská republika umiestnila na poslednom mieste z hodnotených krajín. Slovenská republika vykazuje jednu z najrozdrobenejších miestnych samospráv danú počtom obyvateľov na obec. Tieto a ďalšie problémy by mali byť základnými piliermi novej stratégie a jej opatrení. Namiesto toho predkladaná vízia definuje nereálne ciele a vízie, ktoré sú v mnohých častiach utópiou. O utópii Vízie svedčia ciele, ktoré by mali byť do roku 2030 realizované, ako napríklad kompletná dobudovaná infraštruktúra, alebo dekarbonizovaná ekonomika. O nepochopení a zlom nastavení čiastkových cieľov svedčí filozofia sebestačných regiónov, ciele v oblasti školstva, ktoré neriešia jeho hlavný problém, ktorým je klesajúca kvalita a nahrádza ho ďalšou kvantitou - podiel 50% populácie v účasti na terciálnom vzdelávaní alebo v energetike prechod na decentrálnu výrobu. Už samotná navrhovaná Vízia že „Slovensko je krajinou úspešných regiónov,...“ v princípe triešti malú krajinu do nedefinovaných regiónov je z pohľadu Klubu 500 definovaná nevhodne, nakoľko Vízia by mala pojednávať o úspešnom Slovensku ako celku. Z pohľadu Klubu 500 je predložená vízia nekvalitným materiálom, ktorý nie je možné pripomienkovať, a ktorý by mal byť stiahnutý z ďalšieho legislatívneho procesu.

32 KSK Aktívna ochrana a udržateľné využitie kultúrneho dedičstva vrátane kultúrnej krajiny, str. 27 navrhujeme doplniť o nový bod 62 v nasledovnom znení: „62. Kontinuálnej údržby kultúrneho dedičstva vytvorením rôznych motivačných nástrojov pre ich vlastníkov.“ Aktuálne označený bod 62 navrhujeme prečíslovať na bod 63 a v ďalšom poradí zmeniť číselné označenie ďalších bodov. Odôvodnenie: Pre potrebu zachovania kultúrneho dedičstva je nevyhnutné motivovať aj majiteľov predmetov kultúrneho dedičstva napr. možnosťou


25


Typ


uchádzať sa o dotácie.

33 KSK I. 2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému, str. 24 Košický samosprávny kraj navrhuje vypustiť bod: „• zníženie podielu slovenských študentov vysokých škôl študujúcich v zahraničí o minimálne tretinu súčasného stavu,“. Odôvodnenie: Kvalita vysokých škôl na Slovensku zaostáva za úrovňou krajín EÚ, neodporúčame diskriminovať mladých ľudí vo výbere vysokej školy. Práve naopak, talentovaní študenti by sa mali podporovať aj v úrovni výberu vysokej školy, na ktorej je možné sa rozvíjať a edukovať. Cieľom SR by mala byť motivácia týchto mladých ľudí k návratu na Slovensko vytvorením vhodných podmienok a zvyšovaním kvality života.

O

ČA – upravíme formuláciu textu, aby bolo jasné, že nemáme v úmysle zavádzať obmedzenie práva študovať v zahraničí, ale posilniť kvalitu slovenských VŠ, aby boli študenti motivovaní absolvovať štúdium na kvalitných a dobre vybavených vysokých školách v SR.

34 KSK I.1.1 Významné zníženie zaťaženia životného prostredia znečisťujúcimi látkami, Toto dosiahneme prostredníctvom:, str.21 Košický samosprávny kraj navrhuje doplniť nový bod 18 v nasledovnom znení: „18. Vyčlenenia finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na realizáciu naplánovaných opatrení.“ Odôvodnenie: Samosprávy pri súčasnom modely financovania nie sú schopné generovať dostatok finančných prostriedkov na financovanie vodovodov, kanalizácií a čističiek odpadových vôd.

O

N – kým nie sú formulované konkrétne opatrenia, nie je možné sa zaviazať na ich financovanie. Budúce rozpočty budú zostavené až v príslušných rokoch.

35 KSK II.1. Transformácia hospodárstva na inovačne orientované hospodárstvo, str. 29 Žiadame zadefinovať pomenovania „start-up“ a „scale-up“ , ktoré sú obsiahnuté v legislatíve alebo v oficiálne vedených štatistikách, a to pre účely tohto materiálu. Existuje veľa pojmov, ktoré vieme preniesť zo zahraničia – ale nič bez zmeny legislatívy nevieme štatisticky sledovať a merať. Nikde nie je zadefinovaná fáza založenia ani rastová etapa.

O

A – doplníme definície pojmov na lepšiu názornosť textu, avšak nejedná sa o legislatívne definície, ale o zrozumiteľné vysvetlenie princípov, ktoré budú v budúcnosti zapracované do vykonávacích dokumentov.

36 KSK II.2.1 Posilnenie regionálnych ekonomík a ekonomickej sebestačnosti regiónov založených na udržateľnom a efektívnom zhodnotení ich vnútorných zdrojov a potenciálov, str. 33 Navrhujeme aktuálne znenie bodu 107 prečíslovať na bod 108 a následne prečíslovať aj za ním nasledujúce body materiálu. Zároveň navrhujeme nový bod 107 v nasledovnom znení: "107. Podpora vytvárania nových ekonomicko-daňových nástrojov pre malé a stredné podniky v najmenej

O ČA – môžeme uviesť zmienku o podpore MSP v NRO, bez zmienky o forme podpory.

26


Typ


rozvinutých okresoch.“ Odôvodnenie: Po vzore severských krajín je potrebné zjednodušiť rozvoj podnikania malých a stredných podnikov v najmenej rozvinutých okresoch vo forme daňových úľav, úľav na odvodoch za zamestnancov, zjednodušeného účtovníctva, intervenčných nástrojov, a pod.

37 KSK Implementácia, indikátory a monitorovanie plnenia stratégie, str. 60, ods. 4 Je potrebné definovať prílohu, v ktorej sú uvedené indikátory na regionálnej úrovni (absentuje číslo prílohy).

OA – pripomienku akceptujeme, doplníme odkaz na prílohu č. 3.

38 KSK Integrovaný rozvojový program IV. – Viacúrovňové riadenie bližšie k občanom, str. 51, Kľúčová zmena Navrhujeme nasledovné znenie tohto odseku: „Kľúčovou zmenou je vytvorenie vzájomne zosúladeného systému riadenia verejných politík na zabezpečenie spoločnej intervencie všetkých úrovní verejnej správy (od obcí, cez VÚC až po národnú úroveň).“ Odôvodnenie: V súčasnosti strategicko-plánovacie regióny nie sú definované.

O

N – navrhované znenie kľúčovej zmeny by bolo málo konkrétne.

39 KSK Opatrenie 300, str. 57 Je potrebné presne zadefinovať proces tvorby a fungovania regionálnych rád, aké budú mať orgány, kompetencie a aké orgány, organizácie, spoločnosti budú tvoriť tieto rady.

ON – presné usporiadanie regionálnych rád je v kompetencii samosprávneho kraja, kde organizačnú štruktúru musí schváliť krajské zastupiteľstvo.

40 KSK Príloha č.1, str. 61, 62 - jednotlivé typy regiónov Je potrebné presne zadefinovať delenie miest a obcí do jednotlivých typov regiónov, či mestá ako aj to, či obce/mestá môžu byť súčasťou viacerých regiónov za splnenia stanovených kritérií.

O

N – typológia regiónov je navrhovaným príkladom a nie záväznou normou.

41 KSK Úvod, str. 13 Podmienka vytvorenia centra vládnutia predpokladá zmenu legislatívy. Košický samosprávny kraj navrhuje, aby boli potrebné a nevyhnutné legislatívne zmeny vykonané pred schválením tohto materiálu alebo súčasne s jeho schvaľovaním, nakoľko bez zmeny legislatívy je spracovaná Vízia a stratégia 2030 nerealizovateľná. V súčasnosti tieto zmeny nie sú ani v súlade s plánom legislatívnych úloh.

Z

N – navrhované strategické zmeny sú dlhodobé a budú sa uplatňovať postupne, takže nie je možné vykonať vopred všetky legislatívne zmeny. Zriadenie centra vládnutia ako koordinačnej platformy na harmonizáciu medzisektorových politík bude zriadené samostatnou novelou kompetenčného zákona.

42 KSK Úvod, str. 14, bod 2.2.1 Košický samosprávny kraj navrhuje prepracovať schému, nakoľko samosprávne kraje nemajú zriadené Inštitúty rozvoja VÚC, neexistuje

O A – spresníme, že ASJ má byť výkonná zložka podriadená úradu samosprávneho kraja. Konkrétne

27


Typ


žiaden právny základ alebo metodické usmernenie, či zákonná povinnosť zriadiť takéto inštitúty, neexistuje žiaden právny rámec, ktorý by im stanovoval funkciu, kompetencie. Každý samosprávny kraj pristupuje individuálne k výzve Inteligentný a lepší samosprávny kraj OP Efektívna verejná správa. Podotýkame, že zriadenie Inštitútu rozvoja VÚC nie je povinnou aktivitou.

usporiadanie je však v kompetencii samosprávneho kraja, čo musí odsúhlasiť krajské zastupiteľstvo.

43 KSK Úvod, str. 14, bod 2.2.3 Košický samosprávny kraj navrhuje z tohto bodu vypustiť „strategicko-plánovacích regiónov“ a doplniť do znenia bodu "miest". Novonavrhované znenie bodu je nasledovné: "2.2.3. Vo väzbe na prijatie Vízie a stratégie rozvoja pripraviť novú metodiku tvorby strategicko-plánovacej dokumentácie na úrovni VÚC, miest a obcí.“ Odôvodnenie: Strategicko-plánovacie regióny predstavujú umelo vytvorené kooperačné štruktúry, ktoré nejednoznačne členia územie SR. Navrhujeme ostať pri súčasnom štatistickom členení SR podľa NUTS, resp. vychádzať z pridelených kompetencií štátnej a verejnej správy, alebo ostať pri členení ktoré je uvedené v KURS.

Z

N – štatistické ani územnosprávne členenie sa meniť nebude. Pôsobenie na úrovni strategicko-plánovacích regiónov je v súlade so snahou zvýšiť účinnosť dosahu územnej samosprávy, čo nenarúša existujúce postavenie miestnej samosprávy.

44 KSK Úvod, str.15, bod 2.2.5 Košický samosprávny kraj upozorňuje na nesúlad so súčasne platnou legislatívou, s ktorou je táto Vízia 2030 v rozpore. Stratégia nemôže vstupovať do kompetencií samosprávneho kraja pri tvorbe jeho organizačnej štruktúry. Je potrebné vysvetliť potrebu vytvárania ďalších orgánov na VÚC – Rada – ak má pozostávať z členov existujúcich komisií kraja pre regionálny rozvoj, bude mať iba politickú, nie odbornú funkciu. Definícia analyticko-strategických jednotiek je nedostatočná – má pozostávať z 2 jednotiek – strategické riadenie a implementácia a financovanie, samotný proces analýz sa v štruktúre stráca. Žiadame zadefinovať "Národný fond regionálneho rozvoja" a "Krajský fond regionálneho rozvoja" vo vzťahu k zdrojom ich financovania. Samosprávne kraje majú kompetencie v oblasti dopravy, školstva a sociálnych vecí a už teraz sú na financovanie výkonu týchto kompetencií využívané externé úverové zdroje. Upozorňujeme na to, že samosprávne kraje nie sú ekonomicky schopné vytvoriť Krajský fond regionálneho rozvoj.

O

A – spresníme, že rada má byť výkonná zložka podriadená úradu samosprávneho kraja. Konkrétne usporiadanie je v kompetencii samosprávneho kraja, čo musí odsúhlasiť krajské zastupiteľstvo. Definícia fondov regionálneho rozvoja bude predmetom nasledujúcich podrobnejších plánov a presahuje mieru podrobnosti aktuálnej stratégie.

45 KSK Úvod, str.16, bod 3.1 Navrhujeme vypustiť inštitucionalizovanie programového rozpočtovania. Odôvodnenie: Programové rozpočtovanie sa realizuje. Inštitucionalizovanie programového rozpočtovania je nepotrebné a znamená

O A – programové rozpočtovanie sa občas používa len formálne. Dôsledné programové rozpočtovanie umožní zlepšiť stabilitu hospodárskych procesov. (pozri

28


Typ


jedine nadmerné administratívne, technické, hospodárske a personálne zaťaženie samosprávnych krajov na regionálnej úrovni.

pripomienku č. 104 MF SR)

46 KSK Úvod, str.16, bod 3.3 Košický samosprávny kraj navrhuje tento bod v celku vypustiť a následné body prečíslovať. Odôvodnenie: VÚC nemajú vytvorené a nevytvárajú finančný model v rámci realizácie projektu OP EVS. Tento bod je mätúci nakoľko v súčasnosti nikde nie je definovaný Národný fond regionálneho rozvoja, VÚC nevedia o takomto fonde, nedá sa preto plánovať.

O

N – stratégia navrhuje zriadenie doposiaľ neexistujúceho fondu, pričom analýza identifikovala, že takýto nástroj bude prínosný. Fond bude presnejšie definovaný v následných strategických dokumentoch.

47 KSK Výstupy z analýz a charakteristika problémovej situácie, str. 52, 2. odsek Navrhujeme preformulovať odsek nasledovne: „Nevyhovujúca hospodárska politika SR brzdí hospodársky rozvoj a znižuje vplyv verejných investícií. Slovenské regióny v indexe kvality verejnej správy EQI 2017 skórujú v poslednej štvrtine.“ Odôvodnenie: Nesúhlasíme s konštatovaním, že na Slovensku je nízka kvalita verejnej správy. Problémom verejnej správy je jej usporiadanie, ktoré neumožňuje riešiť aktuálne výzvy v oblasti udržateľného rozvoja v ich celej šírke. Verejná správa je prísne rozdelená na ústrednú, regionálnu a miestnu s pevne danými kompetenciami určenými legislatívou, pričom každý orgán verejnej správy rieši problémy spadajúce do jeho portfólia. Izolované riadenie rezortov bez zohľadnenia oprávnených záujmov iných zložiek na ústrednej úrovni prispel k zníženiu spolupráce zložiek štátnej správy a samosprávy.

O

A – upravíme formuláciu v zmysle pripomienky.

48 MDaVSR 10. Na str. 24 nesúhlasíme s textom „V porovnaní s krajinami EÚ mali slovenské domácnosti za rok 2018 jedny z najvyšších nákladov na bývanie. Priemerná slovenská domácnosť zaťažená hypotékou si na strechu nad hlavou musí mesačne vyčleniť v priemere 514 eur. Dostupnosť nájomného bývania je znižovaná disponibilitou nájomných bytov (v SR len 6 %, v EU od 19 % do 62 % bytového fondu), ako aj cenou nájomného v porovnaní s príjmami mladých ľudí. Výstavba nájomných bytov má pritom klesajúcu tendenciu. Počet dokončených obecných nájomných bytov v SR klesol z 2 305 bytov v roku 2009 (12,24 %) na 359 v roku 2016 (2,29 %).“ a žiadame ho preformulovať nasledovne „SR je krajinou s najrýchlejšie sa zadlžujúcimi domácnosťami v EÚ. Priemerná slovenská domácnosť zaťažená hypotékou si na strechu nad hlavou musí mesačne vyčleniť v priemere 514 eur. Rastúce ceny bytov v súčasnosti nevyvažuje ponuka cenovo

O A – prvú vetu prevezmeme podľa návrhu. Faktografické určenie ponecháme. Citovaný zákon napomáha získaniu dotácii na nájomné bývanie hlavne nízkopríjmových skupín alebo samospráv, ktoré nie sú schopné preinvestovať adekvátne peniaze zo svojich rozpočtov.

29


Typ


dostupných nájomných bytov na trhu.“. Odôvodnenie: Text nie je podložený faktickými údajmi. Na úrovni EÚ sa na porovnanie medzi jednotlivými členskými štátmi používa indikátor „miera zaťaženia výdavkami na bývanie“ (ilc_lvho07c). Za nadmernú záťaž je považovaný stav, keď celkové výdavky na bývanie domácností sú vyššie ako 40 % ich disponibilných príjmov (očistených o príspevky na bývanie). Posledný kompletný rad údajov za všetky členské štáty je dostupný za rok 2017. Na základe uvedeného v roku 2017 žilo v domácnostiach, kde výdavky predstavovali viac ako 40 % disponibilného príjmu 8,4 % obyvateľov SR (priemer v EÚ je 10,4 %). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že SR patrí práve ku krajinám, kde sú relatívne nižšie náklady na bývanie. Nie je možné súhlasiť s konštatovaním, že „Výstavba nájomných bytov má pritom klesajúcu tendenciu. Počet dokončených obecných nájomných bytov v SR klesol z 2 305 bytov v roku 2009 (12,24 %) na 359 v roku 2016 (2,29 %)“. Pri interpretácii dát Štatistického úradu SR je potrebné uviesť, že ukazovateľ začatých a dokončených bytov vychádza z počtu vydaných stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí konkrétnemu subjektu. Týmto je výrazne ovplyvnený údaj o počte dokončených bytov vo vlastníctve obcí, ktorý dlhodobo vykazuje klesajúcu tendenciu. Tento vývoj je ovplyvnený zvýšeným záujmom obcí zabezpečovať nájomné byty pre svojich obyvateľov kúpou hotových projektov namiesto výstavby, keď by celý investičný proces zabezpečovala samospráva. V takomto prípade je však stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie vydané súkromnému investorovi. Tieto dáta preto neposkytujú úplné informácie o skutočnom náraste počtu obecných nájomných bytov v danom roku, keďže už nezachytávajú prípadné zmeny vlastníctva bezprostredne po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu predstavuje počet bytov, ktoré počas roka obstarajú samosprávy na zabezpečenie nájomného bývania, súčet dokončených bytov v ich vlastníctve a kúpených bytov od investorov, ktoré sú však štatisticky zahrnuté do skupiny bytov dokončených v súkromnom vlastníctve. Pri snahe získať relevantné dáta zohrávajú dôležitú úlohu informácie o počte nájomných bytov určených na sociálne bývanie podporených v danom roku dotáciou Ministerstva dopravy a výstavby SR podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (pozri materiál „Informácia o bytovej výstavbe v SR za rok 2018,

30


Typ


https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/vystavba-5/bytova-politika/dokumenty/ informacie/informacia-o-bytovej-vystavbe-v-slovenskej-republike/). V nadväznosti na uvedené navrhujeme text preformulovať.

49 MDaVSR 11. Na str. 21 v časti I.1.1 bod 9 dokumentu upraviť text: „Prijatia opatrení na zníženie emisií v doprave vrátane zavedenia motivačného systému poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, ktorý podporí vytvorenie nízkoemisných zón v mestách a využívanie nízkoemisných dopravných módov;“ na „Prijatia opatrení na zníženie emisií v doprave vrátane priamej finančnej podpory elektrifikácie železničných tratí, elektromobility, ako aj zavedenia motivačného systému poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, ktorý podporí vytvorenie nízkoemisných zón v mestách a využívanie nízkoemisných dopravných módov;“ Zdôvodnenie: Využívaniu nízkoemisných dopravných módov musí predchádzať úprava príslušnej infraštruktúry, bez ktorej nie je možné takýto režim dopravy realizovať. Priama finančná podpora elektromobility a elektrifikácie železničných tratí umožní významne rýchlejší proces vytvárania podmienok pre nízkoemisnú dopravu v SR a táto nebude závislá len od zdrojov EÚ, ako je to prevažne v súčasnosti.

O


50 MDaVSR 12. Na str. 25, časť I.2.1 „Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému”, bod 43 odporúčame rozšíriť aj o stredné školy. Po úprave bude bod 43 znieť: „Reštrukturalizácie predimenzovanej siete stredných a vysokých škôl na základe kvality vzdelávania, kvality výskumu a potrieb spoločnosti”. Odôvodnenie: Je potrebné reštrukturalizovať predimenzovanú sieť nielen vysokých, ale aj stredných škôl tak, aby zodpovedala súčasnému dopytu trhu a potrebám spoločnosti.

O


51 MDaVSR 13. Na str. 25 – 26 v časti I.2.2 Stabilizácia ľudských zdrojov v regiónoch, harmonizácia ponuky pracovnej sily s dopytom trhu práce, prilákanie talentov, systematická práca s talentmi navrhujeme doplniť v rámci časti „Toto dosiahneme prostredníctvom“ nasledovné body: „55. Využitie potenciálu regiónov vo vzdelávaní pre žiakov v rôznych oblastiach (napr. výučba priamo v daných lokalitách, ako sú UNESCO pamiatky a pod.).“ „56. Zavedenie opatrení

O N – Pripomienka sa týka témy, ktorá už je zapracovaná naprieč jednotlivými integrovanými rozvojovými programami.

31


Typ


na základných školách vedúcich k budovaniu záujmu žiakov o Slovensko.“

52 MDaVSR 14. Na str. 43 navrhujeme text „Prístupnosť je problematická aj v oblasti bývania. Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 91 % bytov vo vlastníctve súkromných osôb, ďalšie cca. 3 % bytov sú ešte v družstevnom vlastníctve, 3 % bytov sú v súkromnom vlastníctve prenajímané na trhu a iba necelé 3 % bytov sú vo verejnom nájomnom sektore. Podiel spoločensky prospešného nájomného alebo sociálneho bývania je tak v porovnaní s vyspelejšími krajinami EÚ veľmi nízke (napr. Rakúsko – 24 %, Dánsko – 21 %, Fínsko – 13 %).“ nahradiť nasledovným textom: „Otázka bývania je jedným z pretrvávajúcich problémov väčšiny nižších príjmových skupín domácností, ale aj domácností, ktoré vstupujú prvýkrát na trh s bývaním. Na Slovensku je nižší počet bytov na obyvateľov v porovnaní s priemerom EÚ. Ako výsledok privatizácie bytového fondu má SR zároveň málo rozvinutý nájomný trh (podľa Sčítania obyvateľov a domov v roku 2011 cca 3 % bytov sú ešte v družstevnom vlastníctve, 3 % bytov sú v súkromnom vlastníctve prenajímané na trhu a iba necelé 3 % bytov sú vo verejnom nájomnom sektore).“ Odôvodnenie: Dostupnosť bývania nie je v SR ovplyvnená len vlastníckymi formami, ale v prvom rade fyzickou dostupnosťou bývania, ktorá je výrazne pod priemerom EÚ. Na tisíc obyvateľov pripadalo celkove 370 bytov, resp. 329 obývaných bytov. Na dosiahnutie kvantitatívnej úrovne bývania porovnateľnej s krajinami EÚ by bolo potrebné mať k dispozícii aspoň 477 bytov na tisíc obyvateľov. Navrhovaná formulácia má poukázať na skutkový stav.

O


53 MDaVSR 15. Na str. 44 bod 204. navrhujeme pojem „dostupného a prístupného nájomného bývania“ nahradiť pojmom „dostupného nájomného bývania“. Uvedené zároveň požadujeme upraviť aj v bode 208. Odôvodnenie: Termín „dostupné bývanie“ je všeobecne zaužívaným pojmom. Zahŕňa v sebe širokú škálu modelov a prístupov.

O

A – pojem prístupné bývanie sa týka stavebnej bezbariérovej prístupnosti objektu (vložiť slovo bezbariérovej).

54 MDaVSR 16. Na str. 44 žiadame bod 205 upraviť nasledovne „Stanovenia podielu bytov s regulovaným nájmom v nových developerských projektoch“. Odôvodnenie: Zosúladenie formulácie so schváleným Národným programom reforiem SR 2019.

ZA – pripomienku akceptujeme.

55 MDaVSR 17. Na str. 44 bod 209 považujeme za nadbytočný a žiadame jeho vypustenie. Odôvodnenie: Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych

Z A – nová formulácia: aktívne podporovať sociálne

32


Typ


podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovil aj nástroje podpory pre sociálne podniky. Tie sa skladajú z viacerých možností priamej podpory (finančný nástroj, investičná pomoc, dotácia a pod.), ako aj nepriamej podpory vo forme úľavy na dani z príjmov. Z uvedeného dôvodu je navrhované opatrenie nadbytočné.

podniky bývania.

56 MDaVSR 18. Na str. 44 žiadame bod 211 upraviť nasledovne: „Harmonizácie vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom v oblasti právnej úpravy všetkých nájomných vzťahov;“ Odôvodnenie: Došpecifikovanie opatrenia.

ZA – pripomienku akceptujeme, avšak navrhujeme doplniť na koniec vety „v oblasti bývania“. Prosíme o vysvetlenie požiadavky na doplnenie slova „všetkých“.

57 MDaVSR 19. Vo vlastnom materiáli na str. 44 žiadame bod 213 upraviť nasledovne: „Vytvárania podmienok pre uplatňovanie princípu housing first (bývanie ako prvé) ako jedného z možných riešení predchádzania bezdomovectvu.“. Odôvodnenie: V súlade s akútnym fyzickým nedostatkom bytového fondu a obmedzenej veľkosti verejného nájomného sektora je stanovenie princípu housing first ako pravidla nerealizovateľné. V budúcom období je však potrebné zamerať sa na vytváranie podmienok, ktoré by mohli umožniť uplatňovanie uvedeného prístupu.

Z

A – pripomienku akceptujeme v znení: „Vytvárania podmienok pre uplatňovanie princípu housing first (bývanie ako prvé) ako jedného z možných riešení na predchádzanie a elimináciu bezdomovectva.“.

58 MDaVSR 2. Zásadne nesúhlasíme so znením úlohy B.4, ani s termínom stanoveným pre jej splnenie. Odôvodnenie: MDV SR disponuje odvetvovou stratégiou (Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030), ktorá bola schválená vládou SR a Európskou komisiou, pričom dokument obsahuje v porovnaní s predloženým dokumentom omnoho väčší rozsah opatrení infraštruktúrneho, systémového, prevádzkového a organizačného charakteru a je plne v súlade s týmto dokumentom. Z textu úlohy B.4. nie je zrejmý spôsob a rozsah vykonania aktualizácie dopravnej stratégie. Aktualizáciu odvetvových stratégií navrhujeme vykonať len v prípade identifikácie podstatných rozdielov. Uvedené žiadame zohľadniť v texte úlohy B.4. V procese prípravy MDV SR na čerpanie zdrojov v programovom období 2014 – 2020 prebehla s EK neformálna komunikácia o plnení základných podmienok, pričom EK vyjadrila stanovisko, že je možné akceptovať platnú dopravnú stratégiu, tzn. nie je potrebná jej aktualizácia k začiatku programového obdobia, resp. k 30.06.2021.

Z

N – ak je odvetvová stratégia v súlade s VaSR, nebude potrebná jej zmena.

Navrhovateľ pripomienku stiahol v nadväznosti na úpravu znenia úlohy B.4. v uznesení.

33


Typ


59 MDaVSR 20. Na str. 46 – 48, kap. III.2.5 – III.2.6, opatrenia navrhnuté v oblasti dopravy do roku 2030 vnímame ako príliš ambiciózne, ktoré značne prekračujú súčasné a výhľadové možnosti financovania z verejných zdrojov a v mnohých prípadoch ani nezohľadňujú aktuálny stav projektovej prípravy. Pokiaľ nemá zostať reálna implementácia plánovaných opatrení iba v deklaratívnej rovine, žiadame do materiálu doplniť novú kapitolu – Finančný rámec, prostredníctvom ktorej bude možné určiť disponibilné zdroje v SR do roku 2030 v porovnaní s plánovanými potrebami v oblasti jednotlivých sektorov (tematických častí). Odôvodnenie: V zmysle materiálu Metodika a inštitucionálny rámec tvorby verejných stratégií je jedným zo základných vstupov strategických dokumentov „Rozpočet implementácie stratégie – súhrn zdrojov potrebných pre realizáciu stratégie“. V metodike sa zároveň uvádza, že medzi časté chyby pri tvorbe nastavenia implementácie, financovania a vyhodnocovania stratégie (Fáza 6) je možné zaradiť absenciu rozpočtu („Rozpočet a zdroje financovania implementácie stratégie nie sú vytvárané s ohľadom na aktuálnu situáciu a možnosti príslušných inštitúcií, prípadne „pre istotu“ nie je rozpočet vytvorený vôbec alebo nezodpovedá reálnym nákladom.“).

Z

A – zmeníme bod B.3.: nový NIP bude „vrátane rámcového rozpočtového plánu“. Zároveň posunúť termín realizácie.

Týmto je rozpor odstránený.

60 MDaVSR 21. Navrhujeme upraviť názov kapitol III.2.5 (Zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia a udržateľnej mobility) a III.2.6 (Preferencia bezbariérovej hromadnej a environmentálne priateľskej dopravy) nasledovne: „III.2.5. Kvalitná, dostupná a integrovaná dopravná infraštruktúra začlenená do hospodárskeho priestoru EÚ a III.2.6. „Preferencia bezbariérovej hromadnej a environmentálne priateľskej dopravy v rámci zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia a udržateľnej mobility“. Odôvodnenie: Názov kapitoly III.2.5 nekorešponduje s jej obsahovým zameraním prioritne na rozvoj dopravnej infraštruktúry; termín dopravná obslužnosť evokuje, že by malo ísť najmä o verejnú osobnú dopravu, udržateľná mobilita je v texte riešená len čiastočne a nepriamo, prostredníctvom rozvoja a modernizácie železničnej infraštruktúry, v rámci problematiky udržateľnej mobility chýba napríklad zmienka o integrovanej doprave a cyklodoprave. Zároveň súčasný názov tejto kapitoly je možné obsahovo zlúčiť s názvom nasledujúcej kapitoly III.2.6, ktorá sa zameriava na dopravnú obslužnosť


34


Typ


územia a udržateľnú mobilitu.

61 MDaVSR 22. Na str. 46, v časti III.2.5. bod 233 upraviť text: „Presunutia minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy EÚ;“ na „Presunutia minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov formou priamej podpory železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy EÚ;“ Odôvodnenie: Cieľom je vytvorenie nástroja, ako dosiahnuť požadovaný cieľ, a tento nástroj by mal byť motivátorom pre prepravcov v širšej miere využívať železničnú vnútrozemskú vodnú dopravu, keďže sa im znížia celkové náklady na prepravu ako takú.

O


62 MDaVSR 23. Na str. 46 zosúladiť opatrenie č. 234 (TEN-T) s opatreniami č. 235, 236, 237, 239 a 240. Odôvodnenie: Opatrenia č. 235, 236, 237, 239 a 240 vlastne len bližšie špecifikujú úseky/koridory, ktoré sú súčasťou TEN-T.

OA – uvedené body zjednotíme a stanovíme prioritné koridory.

63 MDaVSR 24. Na str. 47, kap. III.2.5 Zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia a udržateľnej mobility, bod 235, v druhej zarážke žiadame odstrániť text „a východom“, keďže ide o duplicitu s piatou zarážkou (koridor Via Carpatia).

OA – pripomienku akceptujeme.

64 MDaVSR 25. Na str. 47, kap. III.2.5 Zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia a udržateľnej mobility, do bodu 235 žiadame doplniť diaľnicu D3 z dôvodu, že ide o kľúčový diaľničný ťah zaradený do základnej siete TEN-T, ktorého dobudovaním sa zabezpečí kvalitné cestné spojenie medzi SR a PR. Odôvodnenie: Výstavba chýbajúcich úsekov diaľnice D3 je jednou z kľúčových priorít MDV SR, pričom toto opatrenie je súčasťou základných strategických dokumentov platných pre sektor dopravy (Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030, Národný investičný plán SR na roky 2018 – 2030).

Z


35


Typ


65 MDaVSR 26. Na str. 47, kap. III.2.5, bod 236, predposledná zarážka, žiadame bližšie špecifikovať „odstraňovania bariér v osobnej železničnej doprave“ z dôvodu spresnenia textu a zabezpečenia jednotného výkladu.

OA – pripomienku akceptujeme a špecifikujeme, že ide o bezbariérový prístup na stanicu, na nástupiská a do vlakov.

66 MDaVSR 27. Na str. 47, kap. III.2.5, bod 235, v tretej zarážke žiadame text upraviť nasledovne: „pokračovať v investičnej príprave s cieľom dobudovania diaľnice D4, ktorá vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy spojením hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves“.

Z


67 MDaVSR 28. Na str. 47 v bode 232 navrhujeme odstrániť číselnú hodnotu 75 % a ponechať v príslušnom texte len zníženie investičného dlhu. Žiadame doplniť zdroj tohto údaja, resp. doložiť spôsob jeho kvantifikácie. Odôvodnenie: V súvislosti so zlepšením technického stavu ciest I., II. a III. triedy sa spomína zníženie investičného dlhu o 75 %; presnú hodnotu navrhujeme zo znenia vypustiť, aby v budúcnosti nedochádzalo ku komplikáciám s vyčísľovaním znižovania tohto dlhu v súvislosti s nejednoznačnou metodikou výpočtu.

O

ČA – ponecháme formuláciu len pre cesty I. triedy, doplníme zdroj údajov (Stratégia rozvoja dopravy do roku 2030), avšak ponecháme ambíciu znížiť investičný dlh o 75 %.

68 MDaVSR 29. Na str. 47, kap. III.2.5, bod 236, prvú zarážku navrhujeme upraviť nasledovne: „zvýšenia traťovej rýchlosti na úseku Žilina – Košice – Čierna nad Tisou z dôvodu, že modernizácia na úseku Bratislava – Žilina už prebehla, resp. aktuálne prebieha medzi Bratislavou a Žilinou modernizácia posledného úseku Púchov – Považská Teplá.

O

A – pripomienku akceptujeme a vynecháme časť úseku Bratislava – Žilina, kde je zvýšenie traťovej rýchlosti pred dokončením.

69 MDaVSR 3. Navrhujeme doplniť do uznesenia vlády SR úlohu pre predsedu vlády SR predložiť materiál na schválenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný materiál má nielen strategický, ale aj reformný charakter, ktorý má ambíciu zaviesť vzájomne previazané strategické riadenie a plánovanie na všetkých úrovniach verejnej správy, navrhuje viaceré legislatívne a inštitucionálne opatrenia a dotýka sa v podstate všetkých aktérov verejnej správy (od ústredných orgánov štátnej správy až po miestnu samosprávu), navrhujeme do uznesenia vlády SR doplniť úlohu pre predsedu vlády SR predložiť materiál na schválenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené navrhujeme z dôvodu, že materiál by mal mať z hľadiska jeho charakteru podporu čo najširšieho politického spektra, aby sa v ďalšom

O ČA – materiál bude predložený na diskusiu v rámci politického konventu na pôde NR SR, avšak nebude predložený na schválenie.

36


Typ


období zabezpečili dostatočné finančné prostriedky na jeho implementáciu, hladká a plynulá vykonateľnosť navrhovaných systémových zmien a predvídateľnosť ďalšieho vývoja. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na vysoké ambície tohto dokumentu, ako aj na navrhované kompetenčné zmeny mala predchádzať tomuto dokumentu široká celospoločenská diskusia s dostatočným časovým rámcom a s cieľom dosiahnuť čo najširší konsenzus, v súlade s princípom participatívnosti. Zákon o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy (tzv. kompetenčný zákon) a Zákon o rozvoji zasahujú do kompetencií, do organizácie a činnosti všetkých ústredných orgánov štátnej správy, preto je nevyhnutné a v súlade so Stratégiou lepšej regulácie do prípravy týchto zákonov zapojiť všetkých dotknutých aktérov, konzultovať a získať ich stanoviská už v štádiu úvah o takýchto zásadných kompetenčných zmenách.

70 MDaVSR 30. V bode 239. žiadame slová "na rieke" nahradiť slovami "na vodnej ceste", z dôvodu terminologickej úpravy.


71 MDaVSR 31. Žiadame presunúť z bodu 240. druhú časť vety "a v nadväznosti na výsledky štúdie realizovateľnosti aj dobudovania Vážskej vodnej cesty zaradenej do základnej siete TEN-T" dna koniec bodu 239, z dôvodu že bod 239 by mal hovoriť o vodných cestách a bod 240 o verejných prístavoch;

O


72 MDaVSR 32. Do kapitoly III.2.5 žiadame doplniť nový bod 241a. "Podpory zavádzania harmonizovaných Riečnych informačných služieb (RIS) na sledovaných vodných cestách SR a digitalizovaných nástrojov pre vnútrozemskú vodnú dopravu". Odôvodnenie: Implementácia harmonizovaných RIS umožní dosiahnuť zvýšenie kapacity infraštruktúry, optimálne využívanie existujúcej infraštruktúry a zvýšenie bezpečnosti lodnej a prístavnej prevádzky. Digitalizácia VVD je v EK prioritnou oblasťou v sektore vodnej dopravy. Má odstrániť administratívnu záťaž prevádzkovateľov plavidiel (dopravcov) a samotných členov posádky plavidla.

Z


73 MDaVSR 33. Na str. 47, kap. III. 2.6 Preferencia bezbariérovej hromadnej a environmentálne priateľskej dopravy, bod 244, žiadame za slová koľajovej dopravy doplniť slová: „osobnej vodnej dopravy“ žiadame doplniť nový bod,


37


Typ


ktorý by zohľadňoval aj verejnú osobnú lodnú dopravu v rámci podpory verejnej osobnej dopravy. Odôvodnenie: V rámci podpory verejnej osobnej dopravy žiadame zohľadniť aj verejnú osobnú lodnú dopravu. V rámci OPII sa už v súčasnosti rieši štúdia realizovateľnosti "Pravidelná osobná vodná doprava po Dunaji – DUNAJBUS – predprojektová príprava", ktorá má pri priaznivých výsledkoch pokračovať samotnou realizáciou. SVD pripravuje legislatívny návrh na zavedenie služby vo verejnom záujme pre verejnú osobnú lodnú dopravu pri zohľadnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, ktorým sa stanovuje, že členské štáty EÚ môžu uplatňovať nariadenie č. 1370/2007 na verejnú osobnú dopravu vnútrozemskými vodnými cestami.

74 MDaVSR 34. Na str. 47 v bode 242 navrhujeme vypustiť slovo „minimálnych“ v slovnom spojení „minimálnych štandardov dopravnej obslužnosti“. Odôvodnenie: V zákone č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov (§ 41 ods. 2 písm. n) a Zákone č. 514/2009 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov (§ 36 ods. 2 písm. e) sa uvádzajú len štandardy dopravnej obslužnosti, nie minimálne štandardy.

O


75 MDaVSR 35. Na str. 47, kap. III.2.6 Preferencia bezbariérovej hromadnej a environmentálne priateľskej dopravy, bod 244, odporúčame nahradiť slovo „elektromobility“ pojmom „alternatívnych palív“. Odôvodnenie: V súlade so smernicou 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá členské štáty EÚ sú povinné zachovávať technologickú neutralitu.

O


76 MDaVSR 36. Na str. 47, kap. III.2.5 Zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia a udržateľnej mobility, do bodu 236, žiadame doplniť dve nové zarážky: 1.) zvýšenie traťovej rýchlosti na úseku Žilina – Čadca – št. hr. SR/ČR a 2.) modernizácia železničných uzlov, najmä Bratislava a Žilina v nadväznosti na výsledky štúdií realizovateľnosti. Odôvodnenie: Modernizácia železničnej trate v úseku Žilina – Čadca – št. hr. SR/ČR, ako aj železničných uzlov predstavujú kľúčové priority MDV SR, pričom tieto opatrenia sú súčasťou základných strategických dokumentov platných pre sektor dopravy (Strategický plán rozvoja

Z A – pripomienku akceptujeme. Toto je však súčasťou master plan dopravy.

38


Typ


dopravy SR do roku 2030, Národný investičný plán SR na roky 2018 – 2030).

77 MDaVSR 37. V časti III.2.5. v bode 236 dokumentu doplniť nový odsek v znení: „vyhodnotiť možnosti vybudovania novej železničnej trate medzi Nitrou a Trnovcom nad Váhom s prepojením na Bratislavu“. Odôvodnenie: Uvedený projekt je významný z hľadiska rozvoja železničnej siete, pričom priame spojenie minimálne krajských miest by malo byť základnou kostrou dopravného sieťovania ako ciest, tak i železnice.

O


78 MDaVSR 38. V časti III.2.5. v bode 236 dokumentu doplniť nový odsek v znení: „zabezpečenia minimálnej traťovej rýchlosti na vybraných tratiach s vysokou intenzitou osobnej železničnej dopravy na úrovni 75 km/h.“ Odôvodnenie: Nastavenie základných parametrov aj pre regionálne trate je dôležitým prvkom pre strategické plánovanie a rozvoj dopravnej infraštruktúry. SR je jedna z mála krajín, kde má železničná doprava nízku cestovnú rýchlosť, čo má za následok preferovanie individuálnej cestnej dopravy. Uvedený nástroj umožní významne zlepšiť uvedený stav a vytvorí priestor aj pre systémové dopravné riešenia v oblasti cestovného poriadku v osobnej železničnej doprave.

O


79 MDaVSR 39. Na str. 47 v časti III.2.6. bod 248 upraviť text: „Podstatného obmedzenia živelného parkovania a využitia výnosov z parkovacích poplatkov na zatraktívnenie udržateľných druhov dopravy (verejnej osobnej dopravy, pešej dopravy, mestskej cyklistickej dopravy);“ na: „Podstatného obmedzenia živelného parkovania vrátane parkovania na chodníkoch a nevyhradených parkovacích miestach a využitia výnosov z parkovacích poplatkov na zatraktívnenie udržateľných druhov dopravy (verejnej osobnej dopravy, pešej dopravy, mestskej cyklistickej dopravy);“ Odôvodnenie: Zrušenie parkovania na chodníkoch a na miestach, ktoré nie sú vyhradené na parkovanie, ale sa doposiaľ tolerujú, vytvorí tlak na vodičov týchto vozidiel eliminovať používanie osobného vozidla a častejšie využívanie iného režimu dopravy. Týmto opatrením sa zefektívni aj verejná osobná doprava, ktorá má predpoklady na jej častejšie využívanie, a tým aj nižšie nároky na financovanie straty, ktorá pri službách vo verejnej osobnej doprave vzniká. Zároveň vytvára nástroj na znižovanie emisií v mestách a husto zastavaných oblastiach, eliminovanie kongescií v rannej a


39


Typ


popoludňajšej špičke, dodržiavanie cestovného poriadku autobusovej dopravy a v neposlednom rade na údržbu a opravy širokého spektra cestných komunikácií.

80 MDaVSR 40. Na str. 48, bod č. 254 navrhujeme zmeniť nasledovne: „Koordinácia a harmonizácia verejnej osobnej dopravy na miestnej, regionálnej a národnej úrovni“. Odôvodnenie: Súčasné znenie („Odstránenie roztrieštenosti kompetencií vo verejnej doprave (MDV SR, VÚC, mestá a obec)“) naznačuje snahu o odoberanie kompetencií samosprávnym krajom, mestám a obciam v oblasti verejnej dopravy. Vhodnejšia by bola pozitívna formulácia, zdôrazňujúca koordinačnú úlohu MDV SR, čo je v súlade so scenárom budovania dopravnej autority (príslušný pracovný materiál s rozpracovanými scenármi), keď by vznikol národný koordinačný orgán v oblasti verejnej osobnej dopravy.

O


81 MDaVSR 41. V prvej zarážke v kapitole III.2.6 odporúčame znížiť deklarovaný cieľ podielu verejnej osobnej dopravy (VOD) na celkovom objeme prepravených osôb v roku 2030 na 30 %, prípadne presný číselný údaj z textu úplne vypustiť a ponechať vo formulácii len zvýšenie podielu VOD. Odôvodnenie: V súvislosti so stanoveným zámerom zvýšenia podielu verejnej osobnej dopravy (VOD) na celkovom objeme prepravených osôb zo súčasných 27 % (rok 2017) na 35 % v roku 2030 považujeme hodnotu 35 % za príliš ambiciózny cieľ. Vzhľadom na dlhodobo klesajúci trend podielu VOD na celkovej deľbe prepravnej práce je dôležitejšie „zvrátenie“ súčasného negatívneho trendu ako dosiahnutie konkrétnej úrovne v percentách. Okrem toho, podiel VOD je na Slovensku jeden z najvyšších v EÚ, podľa oficiálnych štatistík Európskej komisie (Statistical pocketbook 2018) sa v roku 2016 VOD väčšou mierou podieľala na prepravnej práci len v Českej republike a Maďarsku (aj vďaka vyššiemu zastúpeniu metra a električkovej dopravy, najmä v Českej republike, kde tvorila až 10 % z celkových prepravných výkonov), ani v týchto krajinách však jej podiel nedosahoval 35 % (zhodne po 33,5 %), priemer v EÚ ako celku bol cca 19 %.

O

A – zmeníme text v zmysle: „zvýšenie podielu VOD na najmenej 30 %“.

82 MDaVSR 42. Na str. 48, časť III.2.7 „Využitie nových digitálnych služieb a nástrojov na sprístupnenie služieb štátu“ žiadame doplniť o nový bod, ktorým sa dosiahne zlepšenie analyzovaného stavu: - vytvorenie vhodného prostredia a podmienok na zavedenie pokročilých digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou. V najmenej


40


Typ


ekonomicky zaujímavých oblastiach pre poskytovateľov sietí a služieb elektronických komunikácií zabezpečiť spolufinancovanie vysokorýchlostného pripojenia či už z verejných finančných nástrojov štátu alebo s využitím finančných nástrojov EÚ. Odôvodnenie: Časť III.2.7 je venovaná využitiu nových digitálnych služieb a nástrojov na sprístupnenie služieb štátu. V samotnom materiáli sa však nikde neuvádza, že na poskytovanie nových digitálnych služieb je nutná vysokokvalitná elektronická komunikačná sieť vybudovaná na celom území štátu. Plnohodnotné hospodárske a spoločenské prínosy tejto stratégie sa dosiahnu iba vtedy, ak Slovensko dokáže zabezpečiť rozsiahle zavedenie a využívanie sietí s veľmi vysokou kapacitou vo vidieckych, ako aj mestských oblastiach a v celej spoločnosti. Základným predpokladom zavedenia nových digitálnych služieb je preto vytvorenie vhodného prostredia a podmienok na zavedenie pokročilých digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou. Keďže verejné služby sa čoraz viac poskytujú online, verejné správy potrebujú vysokorýchlostné pripojenie na nepretržité poskytovanie služieb mnohým občanom a podnikom zároveň. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť súčasne internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie a vyľudňovania. Legislatívnymi a regulačnými opatreniami možno odstrániť prekážky, stimulovať hospodársku súťaž, zvýšiť predvídateľnosť pre investorov a znížiť náklady na zavádzanie sietí. V najproblematickejších oblastiach si však bude rentabilita súkromných investícií vyžadovať verejné financovanie, pretože inak by mohlo byť budovanie sietí a poskytovanie služieb neziskové. Z uvedeného dôvodu bude nevyhnutné v najmenej ekonomicky zaujímavých oblastiach pre poskytovateľov sietí a služieb elektronických komunikácií spolufinancovanie vysokorýchlostného pripojenia či už z verejných finančných nástrojov štátu alebo s využitím finančných nástrojov EÚ. Verejný príspevok v podobe finančných nástrojov môže prilákať ďalšie dlhodobé súkromné investície, keďže sa znížia krátkodobé riziká zavádzania sietí v oblastiach, kde sa môže takýto projekt oplatiť z dlhodobého hľadiska. Tým sa zabezpečí, že nové digitálne služby budú dostupné pre všetkých občanov a podnikateľov na celom území štátu a nenastane situácia ako napr. v súčasnosti pri zavádzaní e-kasy, keď tieto nemôžu byť zriaďované z dôvodu nedostupnosti

41


Typ


kvalitného internetového pripojenia v mnohých lokalitách Slovenska.

83 MDaVSR 43. Na str. 57, IV.3. Efektívne a udržateľné financovanie rozvoja, v druhom odseku sa uvádza, že investičný dlh na cestách I., II. a III. triedy sa odhaduje na pol miliardy eur. Žiadame doplniť zdroj tohto údaja, resp. doložiť spôsob jeho kvantifikácie.

Z

A – „zdroj: SSC“. Ponecháme formuláciu len pre cesty I. triedy, doplníme zdroj údajov (Stratégia rozvoja dopravy do roku 2030), avšak ponecháme ambíciu znížiť investičný dlh o 75 %.

84 MDaVSR 44. Na str. 58, IV.3. Efektívne a udržateľné financovanie rozvoja, v druhom odseku sa uvádza, že existuje veľký priestor na rozšírenie použitia inovatívnych finančných nástrojov pri financovaní infraštruktúrnych projektov. Odporúčame doplniť text, ktorým dôjde k objektivizácii tvrdenia, keďže záujem zapojenia sa privátneho kapitálu do financovania dopravných projektov je pomerne limitovaný a použitie finančných nástrojov pri budovaní dopravnej infraštruktúry subjektmi verejnej správy má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a dlhovú služby krajiny.

O

A – pripomienku akceptujeme, doplníme konštatovanie, že po identifikácii konkrétnych projektov v NIP bude možné vytvoriť priestor na zapojenie súkromného kapitálu do financovania atraktívnych projektov.

85 MDaVSR 45. V celom rozsahu predkladaného materiálu žiadame úplné vypustenie z priorít materiálu „integrovaný regionálny a územný rozvoj, a jeho infraštruktúra“, keďže zásadne nesúhlasíme s integráciou územného plánovania s regionálnym rozvojom. Odporúčame používať namiesto pojmu „integrácia“ pojem „harmonizácia“, ktorý adekvátnejšie definuje možnosti územného plánovania a regionálneho rozvoja ako dvoch rozdielnych plánovacích systémov. Odôvodnenie: Podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo dopravy a výstavby SR ústredným orgánom na úseku územného plánovania a v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov územným plánovaním sa rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia pre územný rozvoj. Podľa § 1 stavebného zákona je úlohou územného plánovania komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určovať zásady a regulatívy pre územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Znenie § 8 ods. 3 stavebného zákona ustanovuje, že odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v

Z ČA – navrhujeme použiť pojem harmonizácia územného plánovania a regionálneho rozvoja, bez ambície ich vzájomného zlúčenia.

42


Typ


súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie. Územné plánovanie je prierezovým plánovaním, ktoré má koordinačnú úlohu pri využívaní územia. Zabezpečuje dlhodobú ochranu nielen prírodných a krajinných hodnôt v území na všetkých hierarchických úrovniach, ale aj na lokálnej úrovni poskytuje dlhodobú stabilitu vlastníkom a užívateľom územia. Na rozdiel od územného plánovania regionálna politika definuje strednodobú víziu a stratégiu rozvoja spoločnosti a regiónov v súlade s potenciálmi, limitmi a špecifikami týchto územných celkov. Prostredníctvom svojich intervencií vytvára podmienky na riešenia existujúcich hospodárskych a spoločenských otázok v daných sídelných jednotkách. Podporou vybraných aktivít taktiež vytvára podmienky na krátkodobé a flexibilné riešenia existujúcich disparít. Územné plány sú vo svojej podstate regulačné plány zabezpečujúce dlhodobý charakter krajiny a jej prvkov v záujme zamedzenia nezvratných rozhodnutí v území. Regionálne plány majú najmä iniciačný charakter, pričom podporujú relatívne okamžité riešenia predovšetkým hospodárskeho a sociálneho charakteru v danom území. Z uvedených dôvodov nie je možné obe politiky integrovať.

86 MDaVSR

46. V časti IV.1.1 Posilnenie integrovaného územného manažmentu vytvorením efektívnych územných štruktúr verejnej správy čo najbližšie k občanovi v bode 280., ako aj v Prílohe č. 2 v bode C v druhej zarážke žiadame za čiarkou vypustiť slovné spojenie „územného plánovania“.

Z

ČA – 280. Vytvorenia legislatívnych podmienok na integrované rozvojové plánovanie a rozvoj najmä vypracovaním Zákona o rozvoji, ktorý bude integrovať zákonné normy upravujúce problematiku integrovaného rozvoja regiónov, miest a obcí a to najmä v polohe regionálneho rozvoja, podpory rozvoja najmenej rozvinutých okresov a implementácie kohéznej politiky v SR a harmonizácie s ostatnými systémami plánovania.

87 MDaVSR 47. V časti IV.1.1 Posilnenie integrovaného územného manažmentu vytvorením efektívnych územných štruktúr verejnej správy čo najbližšie k občanovi v bode 281., ako aj v Prílohe č. 2, v bode C v tretej zarážke žiadame vypustiť slovné spojenie „a územného plánovania“. Odôvodnenie pre pripomienky 46 a 47.: Ako bolo už uvedené, územné plánovanie a regionálny rozvoj predstavujú dva rozdielne plánovacie systémy so svojimi vlastnými špecifikami. Z tohto dôvodu nie je možné vytvoriť spoločný zákon, ktorý by integroval územné plánovanie a

Z ČA – 281. Vypracovania novej metodiky plánovania a riadenia regionálneho rozvoja na všetkých úrovniach s harmonizáciou so systémami plánovania v nadväznosti na zákon o rozvoji.

43


Typ


regionálny rozvoj. Navyše Ministerstvo dopravy a výstavby SR v súčasnosti pripravuje Návrh zákona o územnom plánovaní, ktorý je už po medzirezortnom pripomienkovom konaní, pričom zo strany Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nebola vznesená zásadná pripomienka proti predloženému návrhu zákona.

88 MDaVSR 48. V kapitole Príprava stratégie regionálneho a územného rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 žiadame vypustiť koniec druhého odseku, ktorý znie „a je východiskovým podkladom pre spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska, keďže integruje zámery na uskutočnenie zmien z rozličných sektorových politík“. Odôvodnenie: Ide o nesprávnu citáciu zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, pretože podľa § 6 odseku 2 tohto zákona Úrad podpredsedu vlády zabezpečuje vypracovanie a aktualizáciu národnej stratégie pri uplatnení partnerstva, pričom využíva najmä štatistické údaje, strategické dokumenty a programové dokumenty schválené vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), Koncepciu územného rozvoja Slovenska, kvalitatívne prieskumy, aktuálne programy rozvoja vyšších územných celkov, aktuálne programy rozvoja obcí a aktuálne spoločné programy rozvoja obcí.

Z

ČA – doplníme presné znenie podľa zákona.

89 MDaVSR 5. Žiadame do materiálu doplniť víziu a stratégiu SR do roku 2030 v oblasti zahraničnej politiky SR. Odôvodnenie: Už v prvej časti Úvodu predkladateľ deklaruje zásadný význam etablovania sa SR v medzinárodnom spoločenstve, avšak následne v materiáli nie je tento aspekt rozpracovaný. Zahraničná spolupráca je pre budúcnosť SR kľúčová a nevyhnutná pri dosahovaní mnohých stanovených strategických cieľov.

Z

A – splnené pripomienkou 380 od MZV.

90 MDaVSR 50. Doložka vplyvov, časť 5. Alternatívne riešenia, predkladateľ materiálu v tejto časti uvádza text „Nepredkladajú sa alternatívne riešenia“. Podľa usmernenia MH SR (list č. 32768/2016-4030-64446 zo dňa 22.11.2016) je „... uvádzanie alternatívnych riešení v doložke nevyhnutné pri každom materiáli. V ideálnom prípade predkladateľ alternatívne riešenia uvedie a popíše, pokiaľ sa o takýchto neuvažuje, je potrebné spomenúť aspoň nulový variant“. Odporúčame do doložky

O A – alternatívne riešenia sa nepredkladajú, ale doplníme nulový variant: pokračovanie súčasného stavu s absenciou uceleného strategického smerovania rozvoja.

44


Typ


túto oblasť doplniť.

91 MDaVSR 51. Doložka vplyvov, časť 2. Definícia problému sa dvakrát uvádza text „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 okrem národných priorít Agendy 2030 vychádza aj z participatívneho procesu definovania východísk národnej stratégie regionálneho a územného rozvoja SR do roku 2030 za účasti zástupcov územných samospráv.“ Odporúčame odstrániť duplicitnú textáciu.

O

N – pôvodné znenie je vyhovujúce a nejedná sa o duplicitu.

92 MDaVSR 52. Doložka vplyvov, časť 3. Ciele a výsledný stav sa uvádza text „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 prostredníctvom Integrovaných rozvojových programov definuje kľúčové zmeny a identifikuje opatrenia na dosiahnutie želaného stavu“. Kvôli úplnosti odporúčame do časti 3. doložky doplniť, aký výsledný/želaný stav sa implementáciou predkladaného materiálu očakáva.

O

N – výsledný stav je uskutočnenie kľúčových zmien pre naplnenie hlavných cieľov jednotlivých integrovaných rozvojových programov, čo je však súčasťou vlastného materiálu.

93 MDaVSR 53. Doložka vplyvov, časť 9. Vplyvy navrhovaného materiálu – keďže pre strategický dokument bola vypracovaná Správa o hodnotení podľa zákona č. 24/2006 Z. z. predpokladáme, že materiál má pozitívne a/alebo negatívne vplyvy na životné prostredie. Žiadame preto v doložke vyznačiť relevantné vplyvy materiálu na životné prostredie a vypracovať súvisiacu analýzu vplyvov na životné prostredie. Odôvodnenie: Potreba dodržania ustanovení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Z

A – posudok SEA bude doplnený.

94 MDaVSR 54. Doložka vplyvov, časť 9. Vplyvy navrhovaného materiálu, odporúčame, aby v rámci SEA procesu boli vyhodnotené cezhraničné vplyvy strategického dokumentu podľa ustanovení § 41 až 43 zákona č. 24/2006 Z. z., keďže vo vlastnom materiáli sú konkrétne projekty s napojením na štátne hranice SR so susednými krajinami, ktoré môžu mať závažný vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že predmetným postupom vystavuje predkladateľ Slovenskú republiku riziku infringementu na postupy SEA, a to potenciálne v čase prípravy a schvaľovania strategických dokumentov potrebných na čerpanie štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2021 – 2027.

O


45


Typ


95 MDaVSR 55. Doložka vplyvov, časť 9. Vplyvy navrhovaného materiálu, poukazujeme na skutočnosť, že materiál je predložený na medzirezortné pripomienkové konanie bez ukončeného SEA procesu vykonávaného podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Podľa § 17 ods. 14 tohto zákona výsledky posudzovania vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie a zohľadnenie vyhodnotenia predložených stanovísk spolu s ich vyhodnotením uvedie rezortný orgán – ÚPVII SR v doložke vplyvov na životné prostredie. Preto žiadame dopracovať Doložku vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie v zmysle prílohy 7 zákona. Odôvodnenie: V tejto súvislosti uvádzame, že podľa § 15 ods. 2 schvaľujúci orgán – vláda SR nemôže bez záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu podľa § 12 alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa § 17 ods. 14 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania. MDV SR žiada schváliť dokument vládou SR až po riadnom posúdení vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie podľa zákona, vydaní záverečného stanoviska MŽP SR a vypracovaní doložky vplyvov na životné prostredie.

Z


96 MDaVSR 6. Žiadame do materiálu doplniť kontext Vízie a stratégie SR do roku 2030 a Partnerskej dohody 2021 – 2027. Odôvodnenie: Obidva dokumenty budú mať zásadný dosah na vývoj SR a budú sa implementovať v rovnakom časovom horizonte, je preto nevyhnutné zabezpečiť ich čo najvyššiu kompatibilitu a synergiu.

Z

A – kontext bude uvedený zmienkou v texte a účasťou spracovateľa v skupine na prípravu PD.

97 MDaVSR 7. Na str. 9 nie je možné súhlasiť s tvrdením, že „riadiace kapacity vo verejnej správe nereagujú na aktuálne výzvy, konkrétne nedostupnosť bývania – nerozvinutosť nájomného sektora“. Odôvodnenie: V oblasti bytovej politiky je vytvorený systém podporných nástrojov bývania zameraných aj na sektor nájomného bývania. MDV SR sa dlhodobo snaží motivovať samosprávy, ako aj súkromné subjekty na rozvoj tohto segmentu. Aj z uvedeného dôvodu sú modifikované podmienky podpory, o čom svedčí aj posledná novela zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ktorú schválila NR SR dňa 25.6.2019.

O

A – nové znenie „riadiace kapacity regionálnej a miestnej samosprávy nereagujú v dostatočnej miere na aktuálne výzvy, konkrétne nedostupnosť bývania – nerozvinutosť nájomného sektora“

98 MDaVSR 8. Vo vlastnom materiáli na str. 9 navrhujme nahradiť pojem „Habitat III“ O A – pripomienku akceptujeme.46


Typ


pojmom „Novej urbánnej agendy“. Odôvodnenie: Habitat III bola konferencia Organizácie spojených národov o bývaní a udržateľnom rozvoji miest, ktorá sa konala 17. – 20. októbra 2016 v Quite (Ekvádor), ktorej výsledkom bol dokument „Nová urbánna agenda“. Nová urbánna agenda predstavuje spoločnú víziu lepšej a udržateľnejšej budúcnosti urbanizácie, ktorá ak bude dobre naplánovaná a riadená, môže byť významným nástrojom udržateľného rozvoja tak pre rozvojové, ako aj pre rozvinuté krajiny.

99 MDaVSR 9. Na str. 9, časť Východiskové princípy tvorby vízie a stratégie, navrhujeme doplniť, akú úlohu budú zohrávať dosiaľ prijaté a platné odvetvové stratégie s medzinárodným dosahom a záväzkami. Materiál uvádza len to, že odvetvové stratégie majú byť upravené podľa Stratégie regionálneho a územného rozvoja do r. 2030. Sme však presvedčení, že Stratégia by mala rešpektovať doterajšie záväzky SR. Na str. 11 v bode 8 namiesto výrazu „programovacích období“ použiť slovné spojenie „programových období“ z dôvodu použitia zaužívanej terminológie v oblasti EŠIF. Odporúčame aplikovať v rámci celého dokumentu.

O

A – doposiaľ prijaté a platné záväzky nebudú dotknuté schválením dokumentu Slovensko 2030.

Opravu slova programových akceptujeme.

100

MDaVSR K doložke vybraných vplyvov: 49. V časti 1. Základné údaje sa uvádza, že proces predbežného pripomienkového konania bol vykonaný v období od 24.6. do 8.7.2019, avšak v časti 13 doložky absentuje stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK. Žiadame predmetné stanovisko doplniť. Zároveň žiadame predkladateľa materiálu vzhľadom na vykonané PPK o vyznačenie relevantných vplyvov a doplnenie príslušných analýz. Odôvodnenie: Potreba dodržania ustanovení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Z

A – preformulujeme v zmysle, že dokument oficiálne nebol predložený na PPK, prebehli len predbežné konzultácie s komisiou na posúdenie vybraných vplyvov.

101

MDaVSR K návrhu uznesenia: 1. V návrhu uznesenia bod B.1 žiadame doplniť nasledovne: „v spolupráci s členmi vlády a podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu predložiť na rokovanie vlády SR návrh novely...“ Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že podľa predloženého materiálu sa novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bude týkať aj súčasného kompetenčného rozdelenia, považujeme za nevyhnutné, aby sa na jej príprave zúčastnili všetky ministerstvá.

Z


47


Typ


102

MDaVSR K vlastnému materiálu: 4. Odporúčame preformulovať a zrevidovať kapitolu Úvod z hľadiska obsahu, použitého jazyka a logickej konzistencie použitých výrokov v záujme dosiahnutia jeho lepšej výpovednej hodnoty a reprezentatívnosti. Odôvodnenie: Zastávame názor, že predložená verzia časti „Úvod“ nie je dostatočne reprezentatívna a neposkytuje prehľadnú a rýchlu informáciu o základných záveroch. Od úvodu dokumentu tohto významu čitateľ očakáva, že získa okamžitú informáciu o tom, či je súčasná štruktúra ekonomiky SR dlhodobo udržateľná, alebo je potrebné ju reštrukturalizovať a akým smerom, aké sú najvýznamnejšie environmentálne výzvy a ciele, aká je súčasná kvalita života obyvateľov Slovenska a aká bude jej požadovaná úroveň v roku 2030 a pod. Tieto informácie v úvode úplne absentujú. Proces tvorby vízie, ktorý tvorí aktuálne podstatnú časť úvodu, je vhodnejšie dať do príloh. Formulácia prvého odseku môže v čitateľovi navodiť dojem, že SR existuje iba štvrťstoročie, resp. že predchádzajúce obdobie existencie SR nebolo úspešné. Pre lepšiu čitateľnosť by v úvode nemali byť nadmerne používané nástroje na zvýraznenie informácií (napr. farba fontu, hrúbka písma, italika, číslovanie, zarážky, členenie do kapitol, poznámky pod čiarou ...) keďže fragmentujú text a celkovú informáciu. Nemali by byť používané neustálené, alebo nedefinované výrazy (napr. Slovensko 2030). Neodporúčame používať slovesá v prvej osobe množného čísla (napr. Rast HDP už nepovažujeme za kľúčový ukazovateľ...a zameriavame sa na...“), pretože sa to pri takýchto dokumentoch všeobecne neodporúča, nie je v tomto tvare napísaný celý úvod a z kontextu ani nevyplýva, kto „neodporúča“ a „zameriava sa“. Neodporúčame používať výrazy s negatívnou konotáciou (napr. infantilizácia obyvateľstva) a vyjadrenia priamo kritizujúce súčasnú vládnucu administratívu (napr. nedostatočná vertikálna a horizontálna koordinácia a neexistencia integrovaného plánovania a riadenia vo väzbe na sledovanie potrieb subregiónov).

O

ČA – zapracujeme úpravu obsahovej stránky aj formátovania.

103

MFSR V časti III.1.3 Zlepšovanie rovnosti príležitostí a posilnenie princípu solidarity pri prerozdeľovaní disponibilných zdrojov navrhujeme preformulovať cieľ „zníženie podielu osôb v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia o 25 %“ (str. 40) na konkrétne umiestnenie v rebríčku (napríklad aby Slovensko bolo najlepšou krajinou v EÚ). V tomto ukazovateli (EÚ 2020 indikátor: People at risk of


48


Typ


poverty or social exclusion) sa za rok 2017 Slovensko umiestnilo v EÚ na treťom mieste po Česku a Fínsku. Je potrebné spresniť, ako vznikol tento cieľ, prečo napríklad nie je cieľom byť najlepšou krajinou v EÚ. Upozorňujeme tiež, že indikátor Eurostatu meria chudobu bez zahrnutia marginalizovaných rómskych komunít (údaje EU SILC), pričom údaje Inštitútu finančnej politiky MF SR indikujú, že chudoba v týchto komunitách je výrazne vyššia ako vo väčšinovej populácii.

104

MFSR K bodu 3.1 (str. 16) upozorňujeme, že programové rozpočtovanie sa na výdavky štátneho rozpočtu začalo aplikovať už v roku 2004 a Metodický pokyn Ministerstva financií SR na usmernenie programového rozpočtovania č. 5238/2004-42 upravuje postup správcov rozpočtových kapitol a organizácií v pôsobnosti správcu kapitoly v celom rozpočtovom procese z hľadiska prípravy, realizácie, monitorovania a hodnotenia programov. V roku 2009 bolo programové rozpočtovanie rozšírené na všetky obce a VÚC, od roku 2013 je pre obce do 2000 obyvateľov ustanovená možnosť o neuplatňovaní programovej štruktúry v rozpočte obce.

O

A – Formuláciu upravíme. Programové rozpočtovanie sa občas používa len formálne. Dôsledné programové rozpočtovanie umožní zlepšiť stabilitu hospodárskych procesov. Pozri pripomienku 45.

105

MFSR K bodu 3.3 (str. 16) uvádzame, že z predloženého znenia nie je jasné, o aký finančný model založený na zriadení Národného fondu regionálneho rozvoja má ísť. Z tohto dôvodu žiadame špecifikovať, akým spôsobom sa má realizovať tento finančný model, ako aj uviesť vzťah Krajských fondov regionálneho rozvoja vo vzťahu k VÚC.

O

N – podrobnejšie rozpracovanie návrhu bude predmetom následných odvetvových stratégií a na tejto úrovni nie je stanovená presná forma fungovania fondu.

106

MFSR Navrhujeme, aby jednotlivé časti obsahovali odkazy na zdroj informácií. Všetky časti by malo byť možné priradiť k materiálu, na základe ktorého sa stali súčasťou stratégie. Napr. pri výstupoch z analýz je potrebné uviesť, o akú analýzu ide. Podobne, pri návrhu cieľov a opatrení je dôležité ich prepojenie na analýzu, na základe ktorej boli navrhnuté. Bez citácií môže text pôsobiť neprofesionálne a nie je možné overiť jeho kvalitu.

O

ČA – doplníme citácie zdroja v častiach, kde je to možné dohľadať, avšak rozsah použitých zdrojov nedovoľuje uvádzať vyčerpávajúci zoznam literatúry.

107

MFSR 1 V časti „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030“ sa s bodom 2.1. navrhujúcim „zavedenie nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy - tzv. centra vládnutia“ (str. 12)

Z 1 A – spresníme znenie bodu 2.1, aby bol jasný zámer navrhovateľa. Zmenený kompetenčný zákon umožní realizáciu strategického riadenia z centra vládnutia

49


Typ


nestotožňujeme z dôvodu, že považujeme za nerealizovateľné zabezpečovať kompetencie príslušných orgánov štátnej správy príslušným orgánom štátnej správy v zmysle kompetenčného zákona s plnou zodpovednosťou za plnenie úloh, resp. programu vlády s tým, že riadenie ústredných orgánov štátnej správy bude realizovať centrum vládnutia. V nadväznosti na uvedené žiadame vypustiť bod B.1. z návrhu uznesenia vlády SR, prípadne upraviť pôsobnosť Úradu vlády SR.

2 Zároveň žiadame v bode 2.1.4. (str. 13) vypustiť vetu o ustanovení nadrezortnej pôsobnosti Inštitútu pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR (ISA) vo vzťahu k ostatným analyticko-strategickým jednotkám ÚOŠS. Žiadame nadrezortnosť definovať v zmysle mandátu analyzovať nadrezortné témy v kompetencii viac ako jedného ministerstva a diskusie s ostatnými analytickými útvarmi. ISA by mala byť k ostatným analytickým jednotkám v rovnocennom vzťahu. Definovanie úloh analytického útvaru je kompetencia rezortu. Namiesto toho navrhujeme doplniť zmienku o posilnení spolupráce a hodnotení kvality analytických jednotiek prostredníctvom už v súčasnosti fungujúcej Odborno-metodickej komisie (OMK) a Riadiaceho výboru pre analytické útvary.

(predpokladá sa, že MF SR bude jeho súčasťou).

2 A – pripomienku akceptujeme a zdôrazníme funkciu OMK namiesto nadrezortnej pôsobnosti ISA. Súhlasíme s návrhom nadrezortnosť ISA definovať ako mandát analyzovať nadrezortné témy v kompetencii viac ako jedného ministerstva.

108

MFSR V časti I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému žiadame vypustiť cieľ „zvýšenie podielu odborného stredoškolského vzdelávania“ (str. 24). Slovensko má už teraz jeden z najvyšších podielov odborného stredoškolského vzdelávania. Problém odborného vzdelávania nie je počet absolventov, ale ich kvalita a nesúlad s potrebami praxe.

O


109

MFSR V časti I.3.3 Rozvoj kultúrneho potenciálu vrátane kreatívneho priemyslu v opatrení č. 78 týkajúceho sa tvorby špecifických a alternatívnych foriem financovania kreatívnych odvetví (fondy rizikového kapitálu pre poskytnutie pôžičiek, kúpu menšinových podielov), vrátane daňových úľav navrhujeme vypustiť slová „vrátane daňových úľav“. Z uvedeného znenia nie je dostatočne zrejmé, o aké typy daňových úľav sa jedná. Navyše podporovanie kreatívneho priemyslu prostredníctvom daňových úľav nepovažujeme za vhodné riešenie, ako vhodnejšie vnímame podporu prostredníctvom iných adresnejších a efektívnejších nástrojov. Voči kreatívnemu priemyslu boli v zákone č. 595/2003


50


Typ


Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov už od roku 2012 zavedené viaceré opatrenia, ktoré považujeme za dostatočné. V súlade s konštatovaním OECD a iných inštitúcii neodporúčame zavádzanie výnimiek v zdanení, nakoľko výnimky vo všeobecnosti komplikujú a deformujú daňový systém, pričom v mnohých prípadoch na úkor fiškálneho výnosu vedú k neželaným motiváciám (napr. optimalizácii). Taktiež vzniká pri zavádzaní sektorových daňových úľav riziko, že ostatné sektory budú časom žiadať rovnaké výnimky, čo má potenciál výrazne zvýšiť fiškálne vplyvy. Z týchto dôvodov žiadame z tohto opatrenia vypustiť daňové úľavy pri tvorbe špecifických a alternatívnych foriem financovania kreatívnych odvetví.

110

MFSR V časti II.1. Transformácia hospodárstva na inovačne orientované hospodárstvo v druhom odseku na str. 30 odporúčame slová „výdajov štátu“ nahradiť slovami „výdavkov štátu“.


111

MFSR V časti III.1.1 navrhujeme za opatrením č. 141 (str. 39) pridať ďalšie opatrenia: „Rozšírenie externého celoplošného testovania ako testovania zručností, kritického myslenia a spracovania informácií v tematických oblastiach obdobne ako PISA testovania (matematická, čitateľská, prírodovedná, spoločensko-vedná gramotnosť) pre všetkých žiakov v 5. ročníku a v 9. ročníku všetkých ZŠ a v zodpovedajúcich ročníkoch 8-roč. gymnázií.“ a „Zabezpečiť kontinuálnu participáciu na medzinárodných testovaniach nad rámec PISA testov pre účely sledovania trendov v oblasti ľudského kapitálu a zamestnancov v školstve.“. Pre zvýraznenie zodpovednosti školy za výsledky žiakov, ako požaduje opatrenie č. 141, ale aj pre nastavovanie reformných plánov alebo pomoci zaostávajúcim školám a študentom je nutné mať dobré a komplexné dáta o výkone vzdelávacieho systému.

O

N – testovanie úrovne vzdelávania nevyžaduje celoplošné externé testovanie. Konkrétne spôsoby testovania navrhne MŠVVŠ SR vo vlastných akčných plánoch a vychádza z platného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

112

MFSR V časti III.1.1 Posilnenie inkluzívnosti vzdelávacieho systému navrhujeme rozšíriť opatrenie č. 139 o „Sprístupnenie služieb včasnej intervencie aj deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.“. Súčasná právna úprava definuje poskytovanie služieb včasnej intervencie iba pre deti so zdravotným postihnutím. Účasť na ranom vzdelávaní (do troch rokov veku dieťaťa) pomáha deťom v schopnosti učiť sa v neskorších fázach života, najmä tým najviac

O A – pripomienku akceptujeme. (Duplicita s pripomienkou MŠVVŠ SR.)

51


Typ


znevýhodneným. Nerovnosti v rozvíjaní učenia sa medzi deťmi z vysokého a nízkeho socio-ekonomického prostredia sú pozorované už vo veku dvoch rokov. Včasné zapojenie detí do raného vzdelávania a starostlivosti môže pomôcť zmierniť tieto rozdiely. Navyše, investície a intervencie v ranom detstve majú vyššiu návratnosť ako investície v neskorších fázach života. (Zdroj: OECD (2017) Educational Opportunity for All: Overcoming Inequality throughout the Life Course. OECD Publishing, Paris. http://dx.doi.org/10.1787/9789264287457-en).

113

MFSR V časti III.1.3 navrhujeme k cieľu „zlepšenie bilancie dôchodkového systému a zaistenie primeranosti dôchodkových dávok“ (str. 40) formulovať aj opatrenie, ktorým sa uvedený cieľ dosiahne. Je potrebné dovysvetliť, čo sa myslí pod „zaistením primeranosti dôchodkových dávok“. Pred zavedením dôchodkových stropov nemalo Slovensko v medzinárodnom porovnaní problém s adekvátnosťou dôchodkov pri priznaní. Stav do budúcnosti sa v porovnaní s inými krajinami dokonca mierne zlepšoval (merané ako miera náhrady dôchodku pri priznaní).

O


114

MFSR V časti III.1.3 navrhujeme preformulovať cieľ „uplatňovanie princípu solidarity v systéme pomoci v hmotnej núdzi“ (str. 40) na „zabezpečiť adekvátnosť pomoci v hmotnej núdzi“. Systém pomoci v hmotnej núdzi je už z definície solidárny, nie je jasné, prečo je potrebné uvádzať osobitne princíp solidarity. Naopak podľa OECD/Eurostatu finančná pomoc v hmotnej núdzi nedosahuje úrovne najlepšej praxe krajín. V posledných rokoch sa kvôli nevalorizácii nožnice medzi pomocou v hmotnej núdzi a príjmami pracujúcich výrazne roztvárali.

O


115

MFSR V časti III.2.2 navrhujeme doplniť nový cieľ, a to: „dosiahnutie počtu disponibilných bytov na 1000 obyvateľov aspoň na úrovni priemeru EÚ (395 bytov). Tento cieľ by sa mal dosiahnuť zvýšením priemerného ročného prírastku nových bytov na úroveň 22 tis. bytov do roku 2030.“. Slovensko je na základe výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 na chvoste EÚ v počte bytov na 1000 obyvateľov. Dostupnosť bývania je pritom jeden zo základných indikátorov kvality života.

O


11 MFSR V časti III.2.2 navrhujeme pre zrýchlenie stavebného konania a zvýšenie počtu O A – pripomienku akceptujeme.

52


Typ


6 nových bytov pridať nový cieľ „zníženie administratívnej a časovej náročnosti získania stavebného povolenia a prislúchajúcich procesov o 50 % na úroveň priemeru OECD“. Podľa rankingu Doing Business 2019 je na Slovensku potrebných 300 dní na vysporiadanie sa so všetkými administratívnymi a stavebnými procesmi, priemer OECD dosahuje 153 dní.

117

MFSR V časti III.2.2 v opatrení č. 208 (str. 44) žiadame slová „modelu progresívneho“ nahradiť slovami „hodnotového princípu“. SR je medzinárodnými inštitúciami dlhodobo odporúčané zvýšenie majetkových daní vrátane dane z nehnuteľností a zvýšenie efektivity a adresnosti zdanenia nehnuteľností. Na základe skúseností zo zahraničia je okrem iného vhodné transformovať základ dane z nehnuteľností z technických jednotiek na ekonomické jednotky (ad valorem určenie základu dane). MF SR presadzuje zdanenie podľa hodnotového princípu v zmysle odporúčaní zahraničných inštitúcií, avšak progresivita zdanenia nie je v podmienkach SR zanalyzovaná ani po legislatívnej, sociálnej a ekonomickej stránke (v Slovinsku bolo progresívne zdanenie napadnuté Ústavným súdom). Okrem toho je určovanie konkrétnych sadzieb dane originálnou kompetenciou samosprávy, a preto navrhujeme preformulovať text opatrenia tak, aby bol v súlade s cieľmi príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Z

A – v súlade so stanoviskom MDV SR vylúčime časť vety „vrátane zavedenia modelu progresívneho zdaňovania nehnuteľností“, čiže plné znenie odporúčania 208: „Podpory transformácie nevyužitého bytového a nebytového fondu na dostupné a prístupné nájomné bývanie na zodpovednejšie nakladanie s bytovým fondom.“

Navrhovateľ súhlasí s novým znením.

118

MFSR V časti III.2.2 žiadame doplniť opatrenie: „Znížiť administratívnu a byrokratickú záťaž pri žiadostiach na podporu výstavby nájomných bytov od Štátneho fondu rozvoja bývania a MDV SR.“. Spolu so zrýchlením stavebných konaní by malo dôjsť k rýchlejšiemu vybavovaniu žiadostí v rámci podpory nájomného bývania a k zlepšeniu ponuky dostupného bývania. Zdĺhavé administratívne procesy bránia lepšiemu využívaniu už existujúcich nástrojov na podporu nájomného bývania.

O

N – cieľom má byť zjednodušenie a zrýchlenie stavebného konania ako celku, nie vyčlenenie jedného druhu nájomných bytov.

119

MFSR V časti III.2.2 žiadame preformulovať cieľ „zvýšenie podielu nájomného bývania na celkovom objeme disponibilného bytového fondu na minimálne 5 % do roku 2030, pričom v aglomeračných sídlach by mal tento podiel dosiahnuť 10 %“ na „zvýšenie podielu nájomného bývania na celkovom objeme disponibilného bytového fondu na priemer V3 (17 %) do roku 2030. V prípade verejného regulovaného nájmu zdvojnásobenie doterajšieho podielu takýchto bytov z 1,6 % na 3 % v roku 2030.“. Podľa údajov Eurostatu na Slovensku žije v prenájme


53


Typ


(trhový + regulovaný nájom) 10 % ľudí oproti 17 % v krajinách V3 a 30 % v EÚ. Z tohto dôvodu požadujeme zmeniť ciele a diferencovať ich podľa typu nájomného bývania.

120

MFSR V časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne navrhujeme doplniť cieľ „zníženie odvrátiteľnej úmrtnosti do roku 2030 na úroveň priemeru krajín EÚ“. Tento cieľ už stanovila revízia výdavkov na zdravotníctvo v priebežnej správe z roku 2018, v nasledujúcom znení: „dostať odvrátiteľnú úmrtnosť na úroveň priemeru krajín V3 v roku 2025“.

O


121

MFSR V časti IV.3. Efektívne a udržateľné financovanie rozvoja navrhujeme upraviť text v prvej vete (str. 57) tak, že slovné spojenie „zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ“ sa nahradí pojmom „z fondov EÚ“. Uvedená formulácia v texte nie je presná, nakoľko príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorých súčasťou je aj Kohézny fond sa poskytuje v rámci programového obdobia 2014 – 2020, pričom ak sa poukazuje aj na iné programové obdobia, je vhodnejšie použiť všeobecný pojem fondy EÚ. Zároveň upozorňujeme, že na str. 58 v druhom odseku je v tretej vete nesprávne uvedené „programovacie obdobie 2020 – 2027“, správne má byť „programové obdobie 2021 – 2027“.

O


122

MFSR V časti IV.3. žiadame overiť tvrdenie: „Od vstupu SR do EÚ sa viac ako 80 % verejných investícií realizovalo zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ, čo reprezentuje v celkovom objeme za dve programové obdobia viac ako 27 mld. eur.“ vzhľadom na to, že nie všetky prostriedky z fondov EÚ slúžili na financovanie verejných investícií. Podľa dostupných informácií z Makroekonomickej prognózy MF SR za posledných 8 rokov iba okolo 40 % EÚ fondov slúžilo na kapitálové investície v sektore verejnej správy, zvyšok prostriedkov tvorili kapitálové investície v súkromnom sektore alebo bežné výdavky. Z celkového objemu verejných investícií za posledných 8 rokov sa iba okolo 31 % verejných investícií realizovalo z fondov EÚ.

O


123

MFSR V časti IV.3.1 žiadame v treťom odseku na str. 58 zdôrazniť fakt, že sústredením výkonu správy obcí do väčších územných celkov (napr. zlučovanie obcí podľa


54


Typ


matričných obvodov alebo mikroregiónov) by sa mohlo uvoľniť v strednodobom horizonte 181 - 316 mil. eur ročne na financovanie regionálneho rozvoja. Väčší počet obyvateľov umožňuje ekonomicky ešte efektívnejší výkon správy a lepšie využitie existujúcich zdrojov v priestore regiónu. Napríklad mikroregióny veľkosťou zapadajú do intervalu najefektívnejších obcí na Slovensku.

124

MFSR V Prílohe č. 3 – Zoznam indikátorov integrovaných rozvojových programov žiadame za oblasť bývania doplniť indikátor o počte disponibilných bytov na 1000 obyvateľov. Ide o základný indikátor dostupnosti bývania na národnej úrovni. Zdrojom dát je sčítanie obyvateľov bytov a domov (ŠÚSR).

O


125

MFSR V Prílohe č. 3 žiadame indikátor II.1.f „Produktivita práce z tržieb za vlastné výkony a tovar v priemysle“ nahradiť indikátorom vychádzajúcim z pridanej hodnoty firiem a nie tržieb. Navrhujeme upraviť názov indikátora na „Produktivita práce z pridanej hodnoty na zamestnanca/odpracovanú hodinu“ a definíciu na „Pridaná hodnota na zamestnanca/odpracovanú hodinu v poľnohospodárstve, priemysle a službách“. Pridaná hodnota na zamestnanca alebo odpracovanú hodinu je v akademickej literatúre štandardný a relevantnejší ukazovateľ produktivity. S prepojením na oblasť integrovaného rozvojového programu II. –Inovačné a udržateľné hospodárstvo, časť II.1. Transformácia hospodárstva na inovačne orientované hospodárstvo z rastu tržieb nie je možné napr. identifikovať či dochádza vo firmách k technologického pokroku a inováciám, ktoré vedú k sofistikovanejšej výrobe. Zdrojom dát by mal byť ŠÚSR, Eurostat alebo databáza EU KLEMS.

O

A – pripomienku podmienečne akceptujeme. Je potrebné overiť zdroj a dostupnosť indikátora a jeho dostatočnú granularitu na regionálnej úrovni.

126

MFSR V Prílohe č. 3 žiadame za oblasť Integrovaného rozvojového programu II. – Inovačné a udržateľné hospodárstvo doplniť indikátor rastu tzv. celkovej produktivity faktorov (TFP) na národnej alebo sektorovej úrovni (poľnohospodárstvo, priemysel a služby). Ide o komplexný ukazovateľ rastu produktivity hospodárstva, ktorý najpresnejšie identifikuje inovačný potenciál a technologický pokrok z ekonomického hľadiska. Zdrojom údajov by malo byť OECD, EU KLEMS alebo akademické štúdie.

O

A – pripomienku podmienečne akceptujeme. Doplníme požadovaný indikátor Total factor productivity: https://ec.europa.eu/economy_finance/ameco/user/serie/SelectSerie.cfm

12 MFSR Všeobecne V časti „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Z N – uvedené body nie sú konkrétne opatrenia, ale

55


Typ


7 Slovenska do roku 2030“ sú uvedené konkrétne opatrenia a úlohy, napr. zavedenie nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy, tzv. centra vládnutia (bod 2.1.4.), ďalej sa predpokladá dobudovať analytické a strategické jednotky na ústredných orgánoch štátnej správy (bod 2.1.5.), navrhuje sa vytvoriť analyticko-strategické kapacity na úrovni VÚC (bod 2.1.6.), vytvoriť integrovaný podporný dátový systém (bod 2.1.12.), vytvoriť jednotné prístupové miesto na Ústrednom portáli verejnej správy (bod 2.1.13.) a pod. Tieto úlohy sú konkrétne a ich realizácia bude mať dopad na rozpočty jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu aj rozpočty VÚC. Taktiež súčasťou Integrovaných rozvojových programov sú úlohy, ktorých realizácia bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, napr. č. 116. - vytvorenie garančného fondu na podporu udržateľného poľnohospodárstva, č. 123. - vybudovanie komplexnej infraštruktúry pre elektromobilitu, č. 140. a 144. -zvyšovanie personálnych kapacít v školách, č. 145. - právny nárok na miesto v materskej škole pre 3- a 4-ročné deti, č. 148. - školské autobusy, č. 206. - garantovanie výdavkov štátneho rozpočtu do oblasti nájomného bývania vo výške 0,5 % HDP ročne, č. 256. - zriadenie Národnej dopravnej autority, č. 305. a 306. - vytvorenie národného fondu regionálneho rozvoja a krajských rozvojových fondov a ďalšie. Zároveň sa nestotožňujeme s tým, aby predmetom „vízie“ bolo uvádzanie konkrétnych návrhov na zriadenie nových inštitúcií, resp. orgánov (napr. Národný fond regionálneho rozvoja, Krajský fond regionálneho rozvoja s pomenovaním konkrétnych oddelení), avšak bez konkrétnych kvantifikácií a vyjadrenia vplyvu na rozpočet. Vzhľadom na uvedené a keďže materiál obsahuje aj konkrétne opatrenia a úlohy, ku každej takto uloženej úlohe/opatreniu je potrebné určiť jej gestora, zároveň kvantifikovať vplyvy na rozpočet verejnej správy a vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy. V prípade, že dopad opatrenia/úlohy nie je možné objektívne kvantifikovať, žiadame uviesť odôvodnenie s tým, že príslušná analýza vplyvov bude spracovaná pred jeho realizáciou.

koncepčné odporúčania, ktoré budú podrobne analyzované a kvantifikované v odvetvových stratégiách a ich akčných plánoch. V súčasnosti nie je možné snažiť sa o kvantifikáciu ich finančných vplyvov. Po konzultácii so sekciou rozpočtu odstránime odporúčanie č. 206.

Osloviť GR sekcie rozpočtovej politiky so žiadosťou o prehodnotenie tejto pripomienky.

128

MFSR Všeobecne Vízia a stratégia rozvoja Slovenska svojim dlhodobým zameraním a obsahom zavádza dlhodobé a vzájomne previazané strategické riadenie a plánovanie na všetkých úrovniach verejnej správy. V doložke vybraných vplyvov predkladateľ vyznačil žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Zároveň je v

Z A – číslované body v dokumente nie sú opatrenia, ale koncepčné odporúčania, ktoré budú analyzované a kvantifikované v odvetvových stratégiách a ich akčných plánoch.

56


Typ


doložke v bode 10. uvedené, že vzhľadom na vysoký stupeň všeobecnosti materiálu neboli identifikované iné vplyvy a konkrétne opatrenia budú formulované až v nadväzujúcich stratégiách a vykonávacích dokumentoch a tie môžu mať vplyvy, ktoré budú identifikované a vyčíslené pri ich predkladaní v budúcnosti. S konštatovaním, že prijatím materiálu nevznikne vplyv na rozpočet verejnej správy, nie je možné súhlasiť, pretože materiál obsahuje aj konkrétne úlohy/opatrenia, z ktorých jasne vyplýva negatívny vplyv na rozpočet.

Do bodu 10 doložky doplníme formuláciu: „Plnenie odporúčaní, ktoré nie je možné v tejto fáze vyčísliť bude vykonané v závislosti od objemu disponibilných rozpočtových prostriedkov dotknutej kapitoly štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. Pred ich implementáciou bude vypracovaný samostatný materiál so samostatnou doložkou vplyvov na rozpočet verejnej správy. Pre odporúčania, kde sa predpokladajú investičné zámery bude pred ich realizáciou spracovaná samostatná štúdiu uskutočniteľnosti v súlade s metodickými pokynmi“.

129

MFSR Všeobecne Žiadame zdôvodniť výber opatrení, uviesť ich predpokladaný dopad na definované ukazovatele výkonnosti a metodiku, podľa ktorej bude prioritizované ich plnenie. V materiáli je pomenovaných viac ako 300 individuálnych opatrení, dopad ich plnenia nie je jasne pomenovaný a chýba ich prioritizácia. Pre objektívne a konzistentné porovnanie výsledkov navrhovaných opatrení je potrebné definovať, ako ich plnenie prispieva k naplneniu celkových cieľov stratégie na úrovni dotknutých KPI. Vzhľadom na predpoklad, že dopad plnenia opatrení na dosiahnutie celkových výsledkov bude odlišný, je potrebné uviesť, ako bude prioritizované ich plnenie.

Z

A – číslované body v dokumente nie sú opatrenia, ale koncepčné odporúčania, ktoré budú analyzované a kvantifikované v odvetvových stratégiách a ich akčných plánoch.

Do bodu 10 doložky doplníme formuláciu: „vecné formulácie v materiáli majú odporúčací charakter a ich implementácia a plnenie budú závislé od zapracovania do rezortných a odvetvových stratégií“

130

MFSR Všeobecne Žiadame, aby boli všetky opatrenia realizované bez požiadaviek na zvyšovanie počtu zamestnancov a výdavkov rozpočtu verejnej správy.


131

MFSR Všeobecne Žiadame, aby všetky ciele boli stanovené merateľným a jednoznačným spôsobom. Pre všetky oblasti žiadame uviesť kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), podľa ktorých bude možné hodnotiť mieru posunu, ich súčasné a cieľové hodnoty. Opis súčasného a cieľového stavu a spôsob odpočtovania dosiahnutého pokroku je opísaný všeobecne. Sú definované ukazovatele bez ich aktuálnych a cieľových hodnôt. Pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov považujeme za potrebné jednoznačne zadefinovať súčasný a cieľový stav (odkiaľ a kam sa chceme dostať) a stanoviť merateľné ukazovatele, podľa ktorých bude

Z A – zaviažeme ŠÚ SR viesť webovú stránku s údajmi o vývoji indikátorov.

Cieľové hodnoty KPI nebolo možné sformulovať, rovnako je to aj s globálnymi cieľmi a indikátormi Agendy 2030 na úrovni OSN, ktoré takisto prevažne nemajú stanovenú cieľovú hodnotu.

57


Typ


možné objektívne hodnotiť dosiahnuté výsledky spolu s ich súčasnými a cieľovými hodnotami.

132

MFSRZároveň v časti III.2.2 Zabezpečenie prístupu k adekvátnemu bývaniu, osobitne nájomnému a sociálnemu bývaniu s dôrazom na zraniteľné skupiny ľudí navrhujeme upriamiť pozornosť na to, že ciele v oblasti bytovej politiky by okrem dôrazu na sociálne nájomné bývanie a zraniteľné skupiny mali smerovať aj k zabezpečeniu dostupného bývania pre všetky skupiny obyvateľstva. Nájomné bývanie by nemalo byť orientované iba na sociálne účely, pretože plní aj iné účely. Napomáha napríklad pracovnej mobilite alebo pomáha tlmiť tempo rastu zadlženosti domácností a cien bývania.

O

A – pripomienku akceptujeme. Prosíme o súčinnosť pri riešení pripomienky MŠVVŠ a MDV k rovnakému bodu.

Vplyvy nájomného bývania na ekonomické faktory skúmala aj britská štúdia v 20 rozvinutých krajinách. Bolo explicitne potvrdené, že vysoká miera vlastníctva bytov je jedným z hlavných dôvodov vysokej nezamestnanosti v Európe. Podľa ich prepočtov každých 10 dodatočných % bodov vlastníctva bytov spôsobuje nárast nezamestnanosti o 2%.

133

MHSR 1. K vlastnému materiálu, časť „IRP I. – Prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál“ – „prioritné kroky“, str. 19 V prioritnom kroku 1 odporúčame na konci textu doplniť „a zachovanie kvalitného životného prostredia“. Odôvodnenie: Máme za to, že IRP I by sa malo týkať celého životného prostredia, nie len vplyvov zmeny klímy a prírodných zdrojov.

2. Odporúčame predkladateľovi doplniť na konci vety prioritný krok 2 o „a vytváranie podmienok pre kvalitný život rodín“. Odôvodnenie: Máme za to, že uvedený krok v súčasnom znení nezohľadňuje celý identifikovaný cieľ „vytvorenie podmienok na sebarealizáciu obyvateľov a na zachovanie súdržnosti rodín“, pričom navrhované aktivity v rámci bodu I.2.2 sú zamerané aj na túto oblasť.

O

N – súčasné znenie považujeme za vyhovujúce.

134

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1, prvý odsek, str. 19 Odporúčame predkladateľovi nahradiť „ ... z 86% o 15% ...“ na „ ...z 86% o 15 p. b.“ Odôvodnenie: V zmysle textu ide o pokles z 86% na 71%, čo je 15 percentuálnych bodov a nie percent.


135

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1, prvý odsek, str. 20 Odporúčame predkladateľovi spresniť pojem „prírodných zdrojov“. Odôvodnenie: K prírodným zdrojom patria aj neobnoviteľné surovinové zdroje – rudné, nerudné, stavebné suroviny , ku

O A – doplníme formuláciu: „Slovenská ekonomika spotrebúva viac obnoviteľných zdrojov na obyvateľa, ako je kapacita tvoriť tieto zdroje a vysoká je aj spotreba

58


Typ


ktorým sa nedá brať do úvahy ekologická stopa a jej hodnotenie z hľadiska prebytku alebo deficitu.

neobnoviteľných surovinových zdrojov, a teda ekologická stopa slovenskej ekonomiky je negatívna.“

136

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1, tretí odsek, str. 20 Predposlednú vetu odseku 3 na str. 20 „Problém spotreby energie a predovšetkým obnoviteľných zdrojov energie úzko súvisí aj s energetickou chudobou, ktorá sa na Slovensku stala významným faktorom nielen kvality života, ale priamo aj kvality životného prostredia.“ odporúčame preformulovať nasledovne: „Energetická chudoba je na Slovensku nielen faktorom kvality života, ale ovplyvňuje aj kvalitu životného prostredia, keď pri rozsiahlom spaľovaní málo kvalitného tuhého paliva v domácnostiach dochádza v niektorých lokalitách pri nepriaznivých rozptylových podmienkach k zvyšovaniu objemu tuhých častíc v ovzduší nad hygienické minimá.“ Odôvodenie: Spotreba energie z OZE nie je rozhodujúcim faktorom z hľadiska posudzovania energetickej chudoby. Energia z OZE môže do určitej miery len napomôcť v boji s energetickou chudobou, ak by existoval adekvátny zdroj dotácie pre tieto skupiny obyvateľov. Ak je to myslené tak, že technológie využitia OZE sú nedostatočne cenovo dostupné, potom nehovoríme o energetickej chudobe, pretože cenová nedostupnosť OZE zasahuje aj skupiny nepatriace do kategórie energeticky chudobných.

O

N – preferujeme pôvodné znenie, bez slova „úzko“. Navrhované znenie ide až do podrobností, ktoré táto strešná stratégia nemusí obsahovať. Energetická chudoba aj sekundárne ovplyvňuje tlak na využívanie lokálnych zdrojov – dreva.

137

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1, tretí odsek, str. 20 Žiadame preformulovať prvé dve vety: „Súčasné pokrytie energetickej spotreby SR nie je udržateľné. Máme jedno z energeticky najnáročnejších hospodárstiev v EÚ a väčšina využívaných energetických zdrojov je neobnoviteľných.“ nasledovne: „Vybudovanie konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva je dlhodobou prioritou energetickej politiky SR. Už v súčasnosti je prevažná väčšina elektriny (takmer 80%) vyrábaná nízkouhlíkovými technológiami. Konkurencieschopnosť ekonomiky ako prierezová úloha pre všetky sektory hospodárstva zabezpečí zvyšovanie energetickej efektívnosti. SR považuje za kľúčové pre dosiahnutie nízkouhlíkovej ekonomiky optimálne využívanie nízkouhlíkových technológií ako obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie a ďalších inovačných technológií, ktoré prispejú k efektívnemu využívaniu zdrojov energie pri minimalizácií dopadov na kvalitu ovzdušia a klímy.“ Odôvodnenie: Formulácia

Z ČA – Nové znenie: „Už v súčasnosti je prevažná väčšina elektriny (takmer 80 %) vyrábaná nízkouhlíkovými technológiami. Máme však jedno z energeticky najnáročnejších hospodárstiev v EÚ a väčšina využívaných energetických zdrojov je neobnoviteľných, navyše energetická závislosť na dovoze energonosičov je neudržateľne vysoká.“

Poznámka – Envirostratégia na s. 36 uvádza: „Slovensko je stále takmer úplne závislé na dovoze energetických surovín zo zahraničia a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je pod priemerom EÚ.“ a „Slovensko stále ostáva jedným z energeticky najnáročnejších hospodárstiev, pretože spotrebuje takmer o 80 % viac

59


Typ


neodráža aktuálny stav trhu s elektrinou. Z textu nie je zrejmé, z akého pohľadu je konštatované, že súčasné pokrytie energetickej spotreby nie je udržateľné, či z pohľadu energetickej náročnosti, dekarbonizácie, bezpečnosti dodávok alebo iného. Za najvyššiu spoločnú prioritu považujeme znižovanie emisií skleníkových plynov a dosiahnutie čo najnižšieho nárastu globálnej teploty. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné využívať všetky bezpečné a trvalo udržateľné nízkouhlíkové zdroje v súlade s princípom technologickej neutrality dekarbonizačných opatrení. Považujeme za potrebné zdôrazniť, že SR má už v súčasnosti vysoko dekarbonizovaný mix pri výrobe elektriny. V súčasnosti sa podiel nízkouhlíkovej výroby (OZE a jadrové elektrárne) pohybuje na úrovni takmer 80 % celkovej výroby elektriny. SR vďaka tomu patrí medzi ČŠ EÚ s najvyšším podielom nízkouhlíkovej elektriny a zároveň najnižšou uhlíkovou stopou pri výrobe elektriny. Pri predpokladaných zmenách vrátane podstatnej redukcii uhoľných palív v energetickom mixe po roku 2023, je predpoklad podielu nízkouhlíkovej výroby elektriny až na úrovni 90 %.

energie na HDP ako priemer EÚ.“

138

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1.1, str. 21 Odporúčame predkladateľovi doplniť bod č. 13 nasledovne: „za súčasného zohľadnenia sociálneho princípu“. Odôvodnenie: Zohľadnenie sociálneho princípu považujeme za relevantné s ohľadom na cieľ v oblasti čistenia a odvádzania komunálnych odpadových vôd. Pripájanie sa na verejnú vodárenskú infraštruktúru by malo mať aj sociálny rozmer, tak aby dochádzalo k zvyšovaniu podielu obyvateľov pripojených na verejné kanalizácie.

O


139

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1.1, str. 21 Odporúčame predkladateľovi doplniť bod č. 8 nasledovne: „vrátane maximálneho využitia finančných mechanizmov a použitia zdrojov Environmentálneho fondu“. Odôvodnenie: Zavádzanie BAT technológií je často finančne náročné a preto je potrebné využiť všetky nadnárodné a národné mechanizmy na financovanie opatrení, ktoré majú na jednej strane pozitívny dopad na životné prostredie a na druhej strane zlepšujú konkurencieschopnosť podniku.

O

A – pripomienku akceptujeme v znení: „...vrátane maximálneho využitia finančných mechanizmov a ich kombinácií“.

14 MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1.1, str. 21 Odporúčame predkladateľovi zosúladiť bod č. 1 s textom vyššie. Odôvodnenie: Vyššie zmienené sa zaoberá základnými

O A – nové znenie bodu 1: Jasným deklarovaním, že je vo verejnom záujme znižovanie emisií skleníkových plynov,

60


Typ


0 znečisťujúcimi látkami a nie emisiami skleníkových plynov. Preto by sa malo opatrenie v bode 1 zaoberať tiež základnými znečisťujúcimi látkami. Samozrejme, emisie skleníkových plynov a boj proti zmene klímy má byť tiež v dokumente riešený.

imisií znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov, ako sú voda, lesy a pôda.

141

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1.1, str. 21 Žiadame predkladateľa bod č. 5 preformulovať nasledovne: „Podstatnou redukciou uhoľných palív v energetickom mixe Slovenska a utlmením domácej ťažby uhlia a znížením výroby elektriny z uhlia do roku 2023 a zastavením investícií verejných zdrojov na rozvoj a údržbu infraštruktúry ťažby uhlia;“. Odôvodnenie: Energia sa nedá vyrábať (platí fyzikálny zákon zachovania energie). Navrhuje sa text, ktorý zabezpečí zníženie produkcie emisií CO2 energetike, pričom po roku 2023 je predpoklad podstatnej redukcie uhoľných palív v energetickom mixe.

Z

A – pripomienku akceptujeme, bod však celkom odstránime, nakoľko ide o identické znenie ako v pripomienke 166 (bod 130).

142

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1.1, str. 21 Žiadame predkladateľa v bode č. 4 doplniť v texte spôsob stanovenia a váhu kritérií. Odôvodnenie: Nie je zrejmý súvis opatrenia a cieľmi zníženia znečistenia a kontaminácie všetkých zložiek životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda), pri zachovaní princípu pôvodca platí: • zníženie množstva emisií do ovzdušia oproti roku 2005 pri SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %, • dosiahnutie 100% podielu odvádzaných a čistených odpadových vôd v aglomeráciách s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi a všetkých obcí ležiacich v ochrannom pásme vodárenských zdrojoch a 50% podielu v aglomeráciách s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov, • zníženie úrovne znečistenia vôd živinami a úrovne znečistenia podzemných vôd dusíkatými látkami, pesticídnymi látkami a ostatnými znečisťujúcimi látkami tak, aby bola dosiahnutá do roku 2027 kategória dobrý stav potenciálu vôd vo všetkých vodných útvaroch.

Z

ČA – žiadame vysvetliť podrobnú predstavu MH SR, avšak máme v úmysle žiadať splnenie všetkých uvedených cieľov. Podrobnosti rozpracujú odvetvové stratégie.

zmeníme tiež formuláciu „...pri zachovaní princípu znečisťovateľ platí.“ na „...pri uplatňovaní princípu znečisťovateľ platí.“, pretože existujú oblasti, kde sa tento princíp vôbec neuplatňuje.

Očakávame doplnenie od MH SR.

143

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.1.1, str. 21 Žiadame, aby predkladateľ do uvedenej časti doplnil dva nové body: 1. „Prijatie opatrení na nezvyšovanie emisií pri budovaní nových zdrojov tepla pri odpojení od centralizovaného zásobovania teplom.“ Odôvodnenie: Cieľom opatrenia je prispieť k zabráneniu zvyšovania emisií CO2. 2. „Zavedenia zásady prvoradosti energetickej efektívnosti.“ Odôvodnenie: V nariadení 2018/1999 o riadení energetickej únie a zmene klímy,


61


Typ


ako aj v smernici 2018/2002, ktorou sa mení smernica 2012/27/EU o energetickej efektívnosti, je požadované zaviesť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti v celom integrovanom národnom a klimatickom pláne. Energetická efektívnosť výrazne prispieva k znižovaniu spotreby energie a tým aj emisií skleníkových plynov a spalín vznikajúcich pri spaľovaní fosílnych palív a biomasy, čím výrazným spôsobom prispieva k požiadavke na znižovanie znečisťovania ovzdušia

144

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.2.1, odporúčania, str. 25 Odporúčame predkladateľovi doplniť na konci vety bod č. 38 nasledovne „a remeselné zručnosti“. Odôvodnenie: Máme za to, že rozvoj ľudských zdrojov by mal v sebe zahŕňať aj rozvoj remeselných zručností, ktoré vychádzajú aj z historického dedičstva a je vhodné a dôležité ich zachovať.

O

A – pripomienku akceptujeme. Plus nezabudnúť na opravu gramatickej chyby.

145

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.2.1, odporúčania, str. 25 Odporúčame predkladateľovi doplniť návrhy opatrení o nový bod v znení: „zmenou školského systému vo vzťahu k ukončeniu školskej dochádzky zavedením povinnosti výstupu minimálne s výučným listom, alebo maturitnou skúškou ako aj napr. povinným ukončením strednej školy bez maturity“. Odôvodnenie: Cieľom navrhovaného je zabezpečiť, aby maximálny počet obyvateľov Slovenska malo ukončené vzdelanie, ktoré mu umožní plnohodnotný život, zaradenie do spoločnosti, ako aj na trh práce.

O

N – návrh je nejasný – prosíme o doplnenie presnej formulácie od navrhovateľa.

146

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.2.1, str. 24 Žiadame predkladateľa prehodnotenie znenia druhej odrážky „zníženie podielu slovenských študentov vysokých škôl študujúcich v zahraničí o minimálne tretinu súčasného stavu“ a zmenu formulácie v zmysle zamerania sa primárne na zvýšenie počtu študentov na slovenských vysokých školách, a to zlepšením podmienok na slovenských vysokých školách. Odôvodnenie: Považujeme za významné zamerať sa skôr na zlepšovanie kvality vysokých škôl po všetkých stránkach (odbornosť, vybavenosť, ako aj kvalita života študentov), ako zameranie sa len na zníženie počtu študentov na zahraničných vysokých školách. Zároveň odporúčame doplniť uvedenú časť o ďalšiu odrážku: „zníženie podielu nekvalifikovanej populácie“. Odôvodnenie: Máme za to, že na Slovensku žije percento populácie s takmer žiadnym

Z A – cieľom je zníženie počtu študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia, nakoľko je riziko, že sa po skončení štúdia nevrátia do SR. Na splnenie tohto cieľa je navrhovaných viacero odporúčaní čiastkových cieľov, napr. bod 45: Nového nastavenia systému riadenia vysokých škôl, modernizácie vysokoškolského sektora, posilnenia akademickej mobility študentov a zamestnancov vysokých škôl, a vytvorením podmienok na znižovanie bariér v prístupe na štúdium a obsadenie miest vysokoškolských učiteľov. Prosíme potvrdiť

62


Typ


vzdelaním aj obyvatelia, ktorých uplatnenie na trhu práce nie je takmer možné. Problém nie je neuplatniteľnosť na trhu práce, ale samotná skutočnosť, že takýto obyvatelia majú nízku kvalitu života a nemožnosť začlenenia do spoločnosti z dôvodu nulového vzdelania, zväčša sa jedná o obyvateľov, ktorý neukončili ani základné vzdelanie. V poslednej odrážke daného odseku na str. 25 odporúčame doplniť aj zmienku o „potrebe prehodnotenia počtu vysokých škôl na Slovensku a súčasne zvýšenie kvality štúdia, ale i kvality života študentov“

odstránenie rozporu.

147

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.2.2, prvý odsek, str. 26 Odporúčame predkladateľovi doplniť v druhej odrážke za text „zníženie podielu nekvalifikovanej“ text „a nízkokvalifikovanej“ Odôvodnenie: Máme za to, že cieľom by malo byť zníženie nie len podielu osôb s neadekvátnou kvalifikáciou pre trh práce, ale je dôležité znížiť aj podiel osôb s nízkou kvalifikáciou, čo úzko súvisí aj s navrhovanými zmenami a opatreniami v rámci ostatných pripomienok.

O


148

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.2.2, str. 26 Odporúčame predkladateľovi bod č. 52 presunúť do časti I.2.1 a súčasne preformulovať v znení: „Zvýšenie komplexného vzdelávanie na základných a stredných školách zameraním aj na oblasti finančnej gramotnosti, znalosti fungovania spoločnosti, postoja k životnému prostrediu a správneho nastavenia životného štýlu (stravovacie a športové návyky)“. Odôvodnenie: Opatrenie považujeme za podpornú aktivitu k dosiahnutiu rozvoja ľudských zdrojov čo je bod I.2.1. Preformulovanie textu z dôvodu snahy o zabezpečenie komplexného vzdelania obyvateľstva, čo v sebe zahŕňa aj oblasti potrebné pre začlenenie a fungovanie v dnešnej spoločnosti a ktoré vnímame ako nedostatočné v rámci súčasného vzdelávacieho systému.

O


149

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.2.2, str. 26 Odporúčame predkladateľovi v bode č. 50 vypustiť na konci vety text „pre ľudí zo znevýhodneného prostredia a marginalizovaných skupín obyvateľstva“. Odôvodnenie: Rekvalifikačné programy by mali byť dostupné pre všetkých, na druhej strane by mali byť vytvorené aj tzv. kvalifikačné programy, nie rekvalifikačné, pretože sa často jedná o skupiny obyvateľov s neukončeným vzdelaním, pre ktorých sú špeciálne vzdelávacie programy.

O

A – nové znenie: „Podpory prepojenia vzdelávania so žiadaným dopytom trhu práce vrátane celoživotného vzdelávania, prípravy vzdelávacích programov druhej šance a špeciálnych rekvalifikačných programov najmä pre ľudí zo znevýhodneného prostredia a marginalizovaných skupín obyvateľstva“

63


Typ


150

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.2.3, prvý odsek, str. 26 Odporúčame predkladateľovi doplniť odrážky o ďalšie dve v nasledovnom znení: • „zvýšenie a zlepšenie občianskej vybavenosti pre deti a rodiny; • „zvýšenie centier mimoškolského vzdelávania pre rodiny s deťmi“. Odôvodnenie: Považujeme za dôležité v rámci cieľa zlepšovania populačného vývoja prostredníctvom mladých rodín aj celkovú vybavenosť pre život rodín s deťmi a súčasne je dôležité vytvoriť a podporovať zariadenia pre rozvoj detí a trávenie času rodín s deťmi v mimoškolských zariadeniach. Takéto zariadenia sú vhodným doplnením a podporou pre rozvoj detí, flexibilitu pre trávenie času detí po skončení školského dňa ako aj častokrát podpora pre rozvoj detí do troch rokov a spoluprácu s rodičmi.“

O


151

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.3, str. 26 Odporúčame predkladateľovi zvážiť rozšírenie uvedenej časti aj o zameranie podpory a rozvoja prírodného dedičstva Slovenska. Odôvodnenie: Spojenie kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska predstavuje spoločne významný potenciál a unikátnu možnosť rozvoja ekonomiky, a to najmä vo vidieckych regiónoch, ako aj regiónov s územím spadajúcim pod chránené územia a pod. V prípadne zahrnutia prírodného dedičstva je nutné rozšírenie opatrení v danej časti dokumentu.

O

A – pripomienku akceptujeme a doplníme zmienku o rozvíjaní kultúrneho a prírodného dedičstva SR.

152

MHSR K vlastnému materiálu, časť I.3.1, str. 27 Odporúčame predkladateľovi doplniť nový bod v nasledovnom znení „podpora prezentácie kultúrneho dedičstva Slovenska v zahraničí (tance, kroje, zápisy v UNESCO (napríklad fujara), apod.) Odôvodnenie: Kultúrna prezentácia zvykov a tradícií krajiny aj v zahraničí je jednou z primárnych súčastí celkového kultúrneho rozvoja, ako aj následnej podpory turizmu a zvýšenia záujmu cudzincov o pobyt na Slovensku.

O

A – pripomienku akceptujeme a doplníme zmienku o rozvíjaní kultúrneho a prírodného dedičstva SR.

153

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.1, druhý odsek, str. 29 Odporúčame predkladateľovi okrem výšky investícií do fixného kapitálu uviesť aj investície do intelektuálnych aktív. Odôvodnenie: Slovensko v tomto ukazovateli výrazne zaostáva a intelektuálne aktíva sú najdôležitejšou súčasťou transformácie na inteligentný priemysel.

O

A – súhlasíme s konštatovaním, že investície do intelektuálnych aktív sú podpriemerné, avšak prosíme o poskytnutie konkrétneho odkazu na zdroj údajov.

15 MHSR K vlastnému materiálu, časť II.1.2, str. 31 Odporúčame predkladateľovi vypustiť O A – po konzultácii s MŠVVŠ SR pripomienku

64


Typ


4 v bode č. 88 slovo „podporného“. Odôvodnenie: V dnešnej dobe je inovačná ekonomika a rozvoj vzdelávania a schopností pre Priemysel 4.0 dôležitý pre budúci rozvoj krajiny. Z tohto dôvodu v rámci docielenia efektívneho využitia adaptácie ľudského kapitálu považujeme za dôležité zavedenie adekvátneho vzdelávacieho systému, nie len ako podpory vzdelávacieho systému, ale ako jeho súčasti.

akceptujeme a upravíme znenie bodu 88.

155

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.1.2, str. 31 Odporúčame predkladateľovi vypustiť v bode č. 89 slová „v technických a prírodovedných odboroch“. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru je uvedené odporúčanie dôležité vo všetkých odboroch, nie len technických.

O


156

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.2, prvý odsek, str. 31 Odporúčame predkladateľovi spojenie „Tento Priemysel“ nahradiť spojením: „Toto priemyselné odvetvie“. Odôvodnenie: Technická pripomienka.


157

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.2.1, odporúčania, str. 32 Odporúčame predkladateľovi doplniť ďalšie body v nasledovnom znení: • „Podpora vytvárania prirodzených regionálnych celkov, vytvárajúcich spoločnú stratégiu rozvoja, s cieľom nevytvárať vzájomné konkurenčné regióny, ale jednotné rozvojové celky.“ • Rozvoj infraštruktúry vzájomného prepájania oblastí v rámci prirodzeného regiónu – prepojenie kultúrneho a prírodného kapitálu, ako aj infraštruktúru zameraná na prepájanie oblastí bývania a práce.“ Odôvodnenie: Pre posilnenie regionálnych ekonomík a ekonomickej sebestačnosti regiónov je z nášho uhla pohľadu dôležité zníženie vzájomnej konkurencie jednotlivých okresov, ktoré sa každé snažia o získanie rovnakých oblastí, naopak snahou by malo byť združovanie okresov a vytváranie komplexných regionálnych celkov. V rámci týchto celkov, niektoré okresy vzhľadom na svoje potenciál budú primárne zamerané na turizmus, susediaci okres skôr napr. na rozvoj priemyslu a pod. Máme za to, že adekvátny rozvoj môže byť dosiahnutý len plným využitím potenciálu okresu a synergiou. Na druhej strane okrem takto vytvorených celkov je dôležitá vzájomná a efektívna prepojenosť z pohľadu turizmu, bývania a dochádzania za prácou, ako napr. spoločenským životom.

O

N – súčasťou viacerých čiastkových cieľov predkladaného dokumentu Slovensko 2030 je podpora špecializácie strategicko-plánovacích regiónov na oblasti, v ktorých majú najlepšie predpoklady rozvoja a využitia svojich špecifík. Navrhovaný bod je premietnutý v kapitole IV.1.3.

65


Typ


158

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.2.1, str. 32 Odporúčame predkladateľovi v bode č. 93 bližšie špecifikovať návrh opatrenia a o aké formulácie sa má jednať. Odôvodnenie: Z uvedeného popisu opatrenia nie je zrejmá jeho obsahová stránka a výstup.

O

A – nové znenie: „Formulovania hospodárskej politiky s jasne vyjadrenou ambíciou transformovať hospodárstvo regiónov.“

159

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3., tretí odsek, str. 34 Žiadame predkladateľa nahradiť tretí odsek na str. 34 „Energetická náročnosť vyjadrená ... úspory v energetickej náročnosti.“ nasledovným textom:“ Energetická náročnosť vyjadrená ako pomer hrubej domácej spotreby energie a HDP v stálych cenách v roku 2014 poklesla oproti roku 2001 o 52 %. Aj napriek uvedenému poklesu, ktorý je za toto obdobie najvýraznejší spomedzi členských štátov EÚ, patrí Slovensko aj naďalej ku krajinám s najvyššou energetickou náročnosťou. Táto skutočnosť je daná predovšetkým štruktúrou národného hospodárstva. Ďalšie znižovanie energetickej náročnosti bude vzhľadom na veľmi limitovaný potenciál nákladovo efektívnych opatrení pomerne náročné a vo veľkej miere bude musieť byť sprevádzané podporou z verejných zdrojov. Veľký dôraz bude kladený na opatrenia s cieľom motivovať konečných spotrebiteľov energie znižovať svoju celkovú spotrebu. V tejto súvislosti je výrazný potenciál v sektore dopravy, kde spotreba energie v období 2001 až 2015 narástla o 48%.“ Odôvodnenie: Navrhovaný text vychádza z návrhu Národného energetického a klimatického plánu (ďalej len “NECP“), s ktorým by tento text mal byť zosúladený. Text je rozšírený o principiálny návrh spôsobov realizácie opatrení energetickej efektívnosti, ktoré sú podrobnejšie uvedené v NECP.

Z


160

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, druhá odrážka, str. 34 Žiadame predkladateľa vypustiť cieľ na str. 34 v druhej odrážke: „zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na minimálne 27 % na hrubej domácej spotrebe elektriny“ alebo preformulovať nasledovne: „zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi stanovenými v Integrovanom národnom energeticko klimatickom pláne, Odôvodnenie: Určenie cieľa pre podiel elektriny vyrobenej z OZE bude stanovené v Národnom klimaticko-energetickom pláne, pričom hodnota tohto cieľa nebola konzultovaná s MH SR.

Z

A – odvoláme sa na NECP, alebo uvedieme hodnotu, ktorá je navrhnutá v súčasnom koncepte NECP.

16 MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, prvá odrážka, str. 34 Žiadame predkladateľa o Z A – pripomienku akceptujeme.66


Typ


1 preformulovanie znenia prvej odrážky na str. 34 nasledovne: „zníženie energetickej náročnosti slovenského priemyslu a budov v súlade s cieľmi stanovenými v Integrovanom národnom energeticko klimatickom pláne,“. Odôvodnenie: Na znižovanie emisií má významný vplyv aj miera realizácie opatrení na podporu energetickej efektívnosti. V súčasnosti je potenciál úspor energie nákladovo efektívnych opatrení veľmi limitovaný. Z uvedeného dôvodu plnenie energeticko klimatických cieľov 2030, vrátane dekarbonizácie, len prostredníctvom nákladovo efektívnych opatrení nie je reálne.

162

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, str. 34 Žiadame predkladateľa v bode č. 119 „Implementácie novej energetickej politiky, ktorá do roku 2020 stanoví kvantifikované ciele pre produkciu, distribúciu a spotrebu energie a pre znižovanie emisií skleníkových plynov a škodlivín vo všetkých sektoroch do roku 2030, s výhľadom do roku 2050;“ nahradiť slová „novej energetickej politiky, ktorá ...“ slovami „Integrovaného národného energeticko klimatického plánu, ktorý....“. Odôvodnenie: Energetická politika bude obsiahnutá v Integrovanom národnom a energeticko klimatickom pláne (NECP).

Z


163

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, str. 34 Žiadame predkladateľa, aby text „zníženie energetickej náročnosti slovenského priemyslu tak, aby sme do roku 2030 dosiahli maximálne priemernú hodnotu energetickej náročnosti v EÚ“ preformuloval nasledovne: „zníženie energetickej náročnosti slovenského priemyslu tak, aby sme sa do roku 2030 priblížili priemeru EÚ.“ Odôvodnenie: Navrhovaná zmena vychádza z vo februári 2019 Vládou SR schválenej Environmentálnej stratégie Slovenska do roku 2030 (str. 5). S ohľadom na štruktúru priemyslu SR, ktorá obsahuje viacero energeticky náročných odvetví, je príliš ambiciózne, bez podstatnej zmeny štruktúry priemyslu, dosiahnuť do roku 2030 priemernú hodnotu energetickej náročnosti v EÚ.

Z


164

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, str. 35 Odporúčame predkladateľovi bližšie špecifikovať bod č. 126 na str. 35. Odôvodnenie: Z textu nie je celkom zrejmé, čo obsahuje pojem „energetické plánovanie na úrovni strategicko-plánovacích regiónov, miest a obcí“. Odporúčame preto precizovať text.

O A – nové znenie: „vytvorenie pozície energetika a odborníka na ťažbu a spracovanie surovín na úrovni strategicko-plánovacích regiónov, miest a obcí“. Pozn.: na odporúčanie MF SR je potrebné deklarovať, že nejde o zvýšenie počtu pracovných systematizovaných miest,

67


Typ


ale o reorganizačné opatrenie.

165

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, str. 35 Žiadame predkladateľa preformulovať bod č. 125 na str. 35 nasledovne: “Zahrnutia cieľov zníženia spotreby energie do všetkých relevantných stratégií a politík v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti vyplývajúcej zo Smernice o energetickej efektívnosti;“. Odôvodnenie: Legislatívne akty Smernica EP a Rady (EÚ) 2018/2002, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie legislatívne zakotvujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. V praxi uplatňovanie tejto zásady znamená, že energetickú efektívnosť treba zohľadniť vždy, keď sa prijímajú rozhodnutia týkajúce sa plánovania energetického systému alebo finančné rozhodnutia za účelom zistenia či je možné celkom alebo sčasti nahradiť zamýšľané opatrenia v oblasti plánovania, politík alebo investícií nákladovo efektívnymi, technicky, hospodársky a environmentálne vhodnými alternatívnymi opatreniami energetickej efektívnosti a zároveň dosiahnuť ciele príslušných rozhodnutí. MH SR v súčasnosti pripravuje transpozíciu Smernice 2018/2002, vrátane zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, do slovenského právneho poriadku. Nariadenie 2018/1999 je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti uvádza v bode 2 preambuly: „Pri stanovovaní nových pravidiel na strane dodávky a v iných oblastiach politiky treba zohľadniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mohli rovnocenne konkurovať výrobnej kapacite. Energetickú efektívnosť treba zohľadniť vždy, keď sa prijímajú rozhodnutia týkajúce sa plánovania energetického systému alebo finančné rozhodnutia.“ Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, článok 3, bod 3, písmeno b uvádza: „Pokiaľ ide o ich integrované národné energetické a klimatické plány, členské štáty zohľadnia prepojenia medzi piatimi rozmermi energetickej únie, najmä zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti;“.

Z


68


Typ


166

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, str. 35 Žiadame predkladateľa preformulovať bod č. 130 na str. 35 nasledovne: „Podstatnou redukciou uhoľných palív v energetickom mixe Slovenska a utlmením domácej ťažby uhlia a znížením výroby elektriny z uhlia do roku 2023 a zastavením investícií verejných zdrojov na rozvoj a údržbu infraštruktúry ťažby uhlia;“. Odôvodnenie: Energia sa nedá vyrábať (platí fyzikálny zákon zachovania energie). Navrhuje sa text, ktorý zabezpečí zníženie produkcie emisií CO2 energetike, pričom po roku 2023 je predpoklad podstatnej redukcie uhoľných palív v energetickom mixe.

Z

A – pripomienku akceptujeme. Identické znenie sa však vyskytuje v pripomienke č. 141, ktoré sa týka bodu č. 5 (tam to odstránime).

167

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, str. 35 Žiadame predkladateľa upraviť znenie bodu č. 131 na str. 35 nasledovne: „Transformácie teplární s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Odôvodnenie: Navrhovaný text zabezpečuje znižovanie produkcie emisií CO2 pri výrobe tepla.

Z


168

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, str. 35 Žiadame predkladateľa vypustiť bod č. 133 na str. 35 „Odstránenia administratívnych bariér pripájania lokálnych decentralizovaných zdrojov do elektrizačnej sústavy, pri zachovaní stability a bezpečnosti dodávok“. Odôvodnenie: Pri pripájaní lokálnych decentralizovaných zdrojov nie sú zákonom dané administratívne bariéry, pričom do procesu pripájania zariadení nevstupujú ani subjekty štátnej správy.

Z

ČA – nové znenie: „Podpory pripájania lokálnych decentralizovaných zdrojov do elektrizačnej sústavy pri zachovaní stability a bezpečnosti dodávok“.

169

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.1, štvrtá odrážka, str. 34 Odporúčame predkladateľovi nahradiť text (pojem) „zateplenia budov“ textom (pojmom) „zlepšenie tepelno-izolačných vlastností budov“. Odôvodnenie: Technická pripomienka

O


170

MHSR K vlastnému materiálu, časť II.3.2, str. 35 a str. 36 Odporúčame predkladateľovi v bode č. 136 doplnenie dvoch odrážok v nasledovnom znení: • „ motivačné nástroje pre zvýšenie podielu služieb potrebných umožnenie opraviteľnosti a opätovné používanie výrobkov, najmä elektroniky a nábytku; • spracovanie štandardov pre rozvoj trhu s druhotnými surovinami.“ Odôvodnenie: Pre podporu transformácie na obehové hospodárstvo považujeme rozvoj služieb zameraných na opravu a renovovanie výrobkov, ako jednu z potrebných súčastí obehového hospodárstva, aby nedochádzalo k vyhadzovaniu a nahrádzaniu produktov

O A – prijímame návrh, body zahrnieme do existujúcich odrážok v bode 136.

69


Typ


novými, ale naopak aby sa spotrebiteľ snažil o opravu a obnovu, v tomto kontexte ale je dôležité aby bola rozvinutá dostatočná sieť potrebných služieb. Zo strany štátu by mali teda vzniknúť motivačné nástroje pre takýto druh podnikania. Ďalšou súčasťou obehového hospodárstva je rozvoj trhu s druhotnými surovinami, pre jeho správne fungovanie a zachovanie bezpečnosti a efektívnosti je však dôležité zavedenie štandardov pre takéto zdroje.

171

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.1.1, str. 39 Žiadame predkladateľa vypustiť v bode č. 148 slovo „predškolskej“ a za slovo „materských“ doplniť „a základných“. Odôvodnenie: Máme za to, že problematika bariér detí z rodín s nízkym príjmom v obciach bez materskej a základnej školy, najmä v spomenutých marginalizovaných komunitách, nie je len pre predškolskú dochádzku, ale je problémom aj dochádzania na základnú školu. Častokrát z dôvodu komplikovaného prístupu základných škôl dochádza k ukončeniu dochádzky a zanedbaniu základného vzdelania, čo má za následok vznik populácie s nízkym (v niektorých prípadoch so žiadnym) vzdelaním, a nemožnosť zaradenia jedinca do spoločnosti a na pracovný trh, čím sa znižuje kvalita života jeho aj jeho rodiny.

Z


172

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.1.2, str. 39 Odporúčame predkladateľovi vypustiť v bode č. 154 slovné spojenie „mladým ľuďom“. Odôvodnenie: Sme názoru, že pomoc v prípade straty pracovného miesta je potrebná nie len pre mladých ľudí, ale všetkým osobám po strate zamestnania v období prvých mesiacov po strate, kedy je vyššia motivácia o opätovné zaradenie do pracovného života a zároveň sú ešte zachované pracovné návyky.

O

A – pripomienku akceptujeme a ďalej upravíme znenie namiesto „poskytnutia pracovného miesta...“ nové znenie „poskytnutia asistencie pri hľadaní pracovného miesta...“

173

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.1.2, str. 40 Odporúčame predkladateľovi v bode č. 160 zvážiť navrhované obdobie 18 mesiacov a znížiť uvedené obdobie na 12 mesiacov. Odôvodnenie: Prvý rok po strate zamestnania považujeme za najdôležitejší, po tomto období dochádza k problémom s opätovnou integráciou nezamestnaného na trh práce, najmä z dôvodu straty pracovných návykov a k možným vznikom psychických problémov (strata motivácia, zníženie sebavedomia a pod.).

O

A – hĺbkové individuálne posúdenie je navrhované až potom, ako sa vyčerpajú iné možnosti integrácie na pracovnom trhu. Odstránime lehotu 18 mes.

70


Typ


174

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.1.5, str. 43 Odporúčame predkladateľovi doplniť ďalšie opatrenie v nasledovnom znení: „Znížením byrokracie na jednej strane a zvýšením relevantnosti osôb uchádzajúcich sa o poskytovanie náhradnej starostlivosti“. Odôvodnenie: V nadväznosti na bod č. 193, ktorý je zacielený na uprednostnenie poskytovania náhradnej starostlivosti detí v komunitnom prostredí, a ideálne v domácom prostredí, považujeme za nutné znížiť byrokratické úkony, aj vzhľadom na súčasnú digitalizáciu a prepojenosť jednotlivých systémov verejnej správy. Na druhej strane považujem za nutné adekvátne preverenie relevantných osôb najmä z psychologického hľadiska za základ umožnenia náhradnej starostlivosti dieťaťa. V zmysle uvedeného odporúčame prehodnotenie byrokratických úkonov a zvýšenie najmä psychologického preverenia.

O

N – problematika odstraňovania administratívnych bariér je prebiehajúca aktivita vyplývajúca z existujúcich stratégií a nie je relevantná pre víziu a stratégiu rozvoja Slovenska podľa Agendy 2030.

175

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.2.1, druhá odrážka, str. 43 Žiadame predkladateľa doplniť z akého základu sa vychádzalo a zdôvodniť jeho výšku ako aj výšku stanovenia percenta v rámci Výstupov z analýz a charakteristika problémovej situácie. Odôvodnenie: Cieľová hodnota zníženia 50% podielu obyvateľov ohrozených energetickou chudobou nie je podložená dátami, ktoré vypovedajú o problematických podieloch takýchto obyvateľov, ktorý sa nachádzajú v danej situácií je v súčasnosti.

Z

A – tento čiastkový cieľ vypustíme.

176

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.2.1, str. 44 Odporúčame predkladateľovi v bode č. 200 na str. 44 doplniť za slovo „vodu“ slová „... , využívania opatrení energetickej efektívnosti“. Odôvodnenie: Doplnenie textu aj o nástroj a dosahovanie energetickej efektívnosti, ktorý prispieva k zlepšeniu podmienok kvality života občanov.

O

A – nové znenie: „Zníženia podielu výdavkov domácností na elektrinu, teplo a vodu a rozšírenia dostupnosti energetického poradenstva pre domácnosti, najmä v oblasti energetickej efektívnosti .“

177

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.2.3, str. 45 Žiadame predkladateľa o zmenu formulácie bodu č. 216, zameraním sa na komplexnú podporu zníženia spotreby uvedených látok a potravín s možnosťou potenciálneho využitia rôznych nástrojov. Odôvodnenie: Navrhovaný materiál uvádza obmedzenie reklamy ako výlučný prostriedok na dosiahnutie zníženia spotreby látok a potravín vymedzených v tomto bode. V tomto kontexte upozorňujeme, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako gestor zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame

Z A – nové znenie: prosíme navrhnúť presnú formuláciu textu (komplexné znižovanie spotreby vylúčených látok).

71


Typ


a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemá k dispozícii podrobnú analýzu potreby zmeny legislatívnej úpravy reklám. Poukazujeme tiež na to, že v súčasnosti ani počas prípravy navrhovaného materiálu nebola zo strany predkladateľa materiálu iniciovaná diskusia vo veci konkrétnych legislatívnych nedostatkov súčasnej regulácie reklamy z pohľadu predkladateľa. Keďže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nemá k dispozícii analýzu súčasného stavu potreby zmeny predmetného zákona, navrhujeme formuláciu tohto bodu opatrenia zmeniť v zameraní na cieľ, ktorý sa má prostredníctvom opatrenia dosiahnuť. Zameranie na cieľ, ktorým je zníženie spotreby látok a potravín vymedzených v tomto bode, bude umožňovať využitie najvhodnejších nástrojov na jeho dosiahnutie (ako príklad potenciálneho nástroja uvádzame tiež možné „semaforové“ značenie obalov potravín). Domnievame sa, že pre zvolenie najvhodnejšieho prostriedku dosiahnutia zníženia spotreby je potrebná podrobná analýza možných nástrojov v gescii rôznych subjektov, a preto považujeme zmenu úpravy reklamy za predčasne zvolený nástroj bez dostatočnej analýzy potreby legislatívnej zmeny.

178

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.3.1, str. 49 Odporúčame predkladateľovi spresnenie formulácie bodu č. 269, tak, aby bolo zrejmé, že sa opatrenie netýka alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v zmysle zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ale prístupu k mimosúdnym riešeniam sporom vo všeobecnosti. Odôvodnenie: Formuláciu predmetného bodu považujeme za nejasnú. Nie je zrejmé, či je záujmom predkladateľa rozšíriť možnosti alternatívneho riešenia sporov v zmysle zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, alebo je zámerom predkladateľa rozšíriť možnosti kreovania a/alebo využívania iných druhov mimosúdnych riešení sporov. Vo vzťahu k vymedzenému zákonu uvádzame, že predstavuje transpozíciu smernice, čo je dôvodom nízkej miery možnosti rozširovania aplikácie zákona, napríklad jeho sprístupnením pre doteraz neoprávnené subjekty ako strany sporu.

O

N – kapitola III.3.1 hovorí všeobecne o vymožiteľnosti práva a nie je relevantné uvádzať presné legislatívne pojmy, ktoré budú predmetom až konkrétnych vykonávacích predpisov.

72


Typ


179

MHSR K vlastnému materiálu, časť III.3.2.5, str. 46 Odporúčame predkladateľovi vypustiť poslednú odrážku v bode č. 235 „prepojenia osi sever-juh na východnom Slovensku“ Odôvodnenie: Navrhovanú aktivity v rámci bodu č. 235 považujeme za duplicitu resp. bližšie špecifikovanie severno-južného ťahu na východnom Slovensku o ktorom je zmienka v druhej zarážke.

O

A – druhá odrážka bude o prepojení stredom Slovenska. Ďalej upravíme poradie odrážok.

180

MHSR K vlastnému materiálu, časť IV.1, str. 53 Odporúčame predkladateľovi preformulovať v treťom odseku vetu „Na druhej strane, skúsenosti z podpory najmenej rozvinutých okresov (ďalej aj NRO) ukazujú, že sa podarilo znížiť nezamestnanosť a tým aj kvalitu života NRO....“ v nasledovnom znení „Na druhej strane, skúsenosti z podpory najmenej rozvinutých okresov (ďalej aj NRO) ukazujú, že sa podarilo znížiť nezamestnanosť a tým aj zvýšiť kvalitu života NRO....“. Odôvodnenie: Úprava textu za účelom jasnej formulácie, že ide o zvýšenie kvality života občanov v NRO.

O


181

MHSR K vlastnému materiálu, časť IV.1.1, str. 53 Odporúčame predkladateľovi doplniť bod č. 278 aj o „Stratégiu hospodárskej politiky SR do roku 2030“ a „Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030“. Odôvodnenie: Máme za to, že strategicko-plánovacie regióny by mali zohľadňovať aj uvedené dve strategické dokumenty

O

A – kraje majú pri tvorbe svojich dokumentov rešpektovať okrem stratégie Slovensko 2030 aj dve ďalšie veľké stratégie – hospodárska a environmentálna stratégia.

182

MHSR K vlastnému materiálu, časť IV.3, str. 58 Odporúčame predkladateľovi upraviť v druhom odseku v tretej vete časový rámec programovacieho obdobia na 2021-2027. Odôvodnenie: Ďalšie programové obdobie začína rokom 2021.


183

MHSR K vlastnému materiálu, opatrenie „2. V oblasti integrovaného inštitucionálneho modelu verejnej správy, ktorý sleduje princípy subsidiarity a viacúrovňového polycentrického spravovania:“, str. 13 Žiadame predkladateľa bližšie špecifikovať vecné zameranie nového zákona o rozvoji. Odôvodnenie: Návrh vytvorenia Zákona o rozvoji vnímame ako jeden z hlavných bodov reformy verejnej správy, na druhej strane zo zmienených informácií k tomuto zákonu v materiáli nie je zrejmé vecné zameranie. Pripomienka sa týka aj bodu č. 280 na str. 54

Z

A – doplníme presnejšiu formuláciu zákona o rozvoji.

73


Typ


184

MHSR K vlastnému materiálu, Príloha č. 3, str. 70 V tabuľke indikátorov na str. 70 žiadame upraviť definíciu indikátora II.3.f na: „Podiel elektriny vyrobenej nízkouhlíkovými technológiami na celkovej vyrobenej elektrine je tvorený ako súčet elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a energie elektriny vyrobenej z jadrovej energie delený celkovým objemom elektriny vyrobenej v príslušnom roku“. Odôvodnenie: Upresnenie definície.

Z

A – znenie bude doslovne prevzaté od ŠÚ SR / EEA.

185

MHSR K vlastnému materiálu, Príloha č. 3, str. 72 Odporúčame predkladateľovi spresnenie definície pre indikátor III.2.d na str. 72. Odôvodnenie: Čisté peňažné výdavky domácnosti za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá nie je možné uvádzať v mernej jednotke „%“. V „%“ je možné uvádzať iba podiel takýchto výdavkov k celkovým výdavkom, resp. k inej výdavkovej alebo príjmovej veličine. Upresnenie definície.

O

A – znenie bude doslovne prevzaté od ŠÚ SR. Pravdepodobne vypadla druhá veta, že čisté peňažné výdavky na energie sú v pomere k čistým peňažným príjmom domácnosti.

186

MHSR K vlastnému materiálu, Príloha č. 3, str. 72 Odporúčame prehodnotiť „Zdroj, databáza v tabuľke „Eurostat [ilc_mdes¬01]““ pre indikátor III.2.c. Odôvodnenie: V tomto zdroji (materiál „Archive Social statistics 24 January 2013“, Eurostat) nie je zmienka o Obyvateľoch neschopných udržiavať doma adekvátne teplo podľa úrovne chudoby.

O

A – overíme aktuálnosť údajov v tabuľke Eurostatu.

187

MHSR K vlastnému materiálu, Príloha č. 3, str. 73 Odporúčame predkladateľovi prehodnotiť indikátor III.2.g. Odôvodnenie: Pre potreby posudzovania energetickej chudoby by bolo vhodné zvlášť sledovať náklady na bývanie (nájomné) a zvlášť náklady na energie, ak Eurostat také delenie sleduje. Energetická chudoba by mala vyjadrovať nedostatok zdrojov na energie (najmä teplo) a nemala by byť skresľovaná nákladmi na nájom (realitný trh mimo sektoru energetiky). Odporúčame tiež konzultovať tento parameter s ÚRSO, ktorý je autorom Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby (ref. zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, paragraf 9, odsek 3, bod f).

O

N – požadovaný presnejší indikátor nie je dostupný.

188

MHSR K vlastnému materiálu, všeobecná pripomienka Žiadame predkladateľa o uvádzanie odkazov na zmienené dokumenty a súčasne aj o zjednotenie štylizácie

Z A – pripomienku akceptujeme a doplníme odkazy na kľúčové zdroje informácií, avšak nie plošne, vzhľadom

74


Typ


uvádzania názvov zmienených dokumentov v celom dokumente. na priestorové možnosti a použitý počet podkladov.

189

MHSR K vlastnému materiálu, všeobecná pripomienka Žiadame predkladateľa o zjednotenia zavedeného pojmu pre skrátené pomenovanie celého názvu materiálu „Vízia a stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030“, ktorý je v úvode skrátený na „Slovensko 2030“, následne je však v rámci textu tento pojem neustále menený.

Z


190

MKSR 1 SKD: V celom texte materiálu žiadame vo vzťahu k téme kultúrneho dedičstva a jeho ochrany nepoužívať slová „kapitalizovať“ a „komercionalizovať“ a žiadame ich nahradiť vhodnejším výrazom, najmä.: 1. s. 27, časť 1. 3. 1. Aktívna ochrana a udržateľné využitie kultúrneho dedičstva vrátane kultúrnej krajiny, bod 61.: Slovo „komerčného“ žiadame nahradiť slovom „udržateľného“. 2. s. 27, druhý ods. na strane: Slová „ktorý sa dá kapitalizovať“ žiadame nahradiť slovami „ktorý je potenciálom pre ekonomický rozvoj“; zároveň v nasledujúcej vete žiadame slová „nehnuteľných kultúrnych pamiatok“ nahradiť slovami „pamiatkových objektov“. Odôvodnenie: Zosúladenie textu so záväzkami SR vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov na ochranu kultúrneho dedičstva (napr. dohovory UNESCO: Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva; Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva)

2 SKD: V druhom odseku na s. 27 žiadame vypustiť slovo „drobných“ a za slovo „inštitúcií“ žiadame doplniť slová „a aktérov“. Odôvodnenie: Doplnenie, spresnenie. Nie je zrejmé, akou metodikou predkladateľ materiálu meral „drobnosť“ inštitúcií. Okrem inštitúcií pôsobí na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni množstvo aktérov v mimovládnom sektore, dobrovoľnícky a pod.

3 SKD: V druhom odseku na s. 27 žiadame doplniť nasledujúci text: „Slovensko má v súčasnosti 23 prvkov zapísaných v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, 3 aktivity (ako príklady dobrej praxe) zapísané v Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku a 6 prvkov zapísaných v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.“ Odôvodnenie: Doplnenie údajov o

Z 1

2

3

4

5

6

7 A – pripomienku akceptujeme a zdôrazníme funkciu OMK namiesto nadrezortnej pôsobnosti ISA.

75


Typ


kultúrnom potenciáli za oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva.

4 SKD: Na s. 27 v podnadpise 1.3.1. Aktívna ochrana a udržateľné využitie kultúrneho dedičstva vrátane kultúrnej krajiny žiadame doplniť nový bod v znení: x. „Systematickej dokumentácie, archivácie, inventarizácie a digitalizácie kultúrneho dedičstva.“ Odôvodnenie: Spresnenie a doplnenie fázy, ktorá predchádza súčasnému bodu 59 (sprístupňovanie)

5 SKD: Na s. 27 v podnadpise 1.3.1. Aktívna ochrana a udržateľné využitie kultúrneho dedičstva vrátane kultúrnej krajiny žiadame do súčasného bodu 59 za slovo „verejnosti“ doplniť slová „(vrátane formátov prístupných osobám so zdravotným postihnutím)“. Odôvodnenie: Doplnenie a spresnenie v záujme postupnej tvorby a zavádzania štandardov pre sprístupňovanie kultúrneho dedičstva všetkým ľuďom bez rozdielu.

6 SKD: V záujme posilnenia komplexnosti materiálu odporúčame doplniť informácie týkajúce sa - siete knižníc v SR, ktorá je jednou z najrozsiahlejších v EÚ a prispieva k rozvoju čitateľskej gramotnosti a kultúrnemu rozhľadu obyvateľov, no predložený materiál túto skutočnosť nijako nereflektuje. - sústavy múzeí a galérií v SR, ktoré uchovávajú a prezentujú významnú časť kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska vo svojich zbierkových fondoch. - záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, ktoré sa v materiáli nenachádzajú, no v činnosti kultúrnych a kultúrno-osvetových zariadení predstavujú najparticipatívnejší prvok v oblasti živej kultúry. - ochrany, podpory a rozvoja umeleckých a stavebných remesiel a ľudovej umeleckej výroby, bez ktorých nie je možné zabezpečiť udržateľný rozvoj hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Odôvodnenie: Spresnenie a doplnenie materiálu o absentujúce oblasti.

7 IKP: Pripomienka ku kapitole „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030“, bod 2.1.4. na strane 13: Žiadame vypustiť vetu o ustanovení nadrezortnej pôsobnosti Inštitútu pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR (ISA) vo vzťahu k ostatným analyticko-strategickým jednotkám ÚOŠS. Zdôvodnenie: Podľa doterajších skúseností fungovania analytických útvarov na

76


Typ


ÚOŠS sme presvedčení, že ISA by mala byť s ostatnými analytickými útvarmi v rovnocennom postavení. Namiesto toho by mala byť posilnená spolupráca a zjednotenie hodnotenia kvality činnosti analytických útvarov prostredníctvom Odborno-metodickej komisii (OMK) a Riadiaceho výboru pre analytické útvary.

191

MOSRK vlastnému materiálu, str. 12 a 13: odporúčame spracovateľovi prehodnotiť, resp. spresniť a definovať pojem "centrum vládnutia" ako nadrezortné riadenie orgánov štátnej správy, ktoré bude súčasťou Úradu vlády Slovenskej republiky alebo bude samostatnou inštitúciou.

O

A – nejedná sa o tvorbu novej inštitúcie, ale o posilnenie hierarchického usporiadania kompetencií v rozhodovacom procese ústredných orgánov štátnej správy. Rozpracovanie bude predmetom návrhu kompetenčného zákona.

192

MOSR K vlastnému materiálu: v kapitole „Integrovaný rozvojový program I. – Prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál“, v časti „I.1.3 Ochrana prírody, krajinotvorba a zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov“, navrhujeme doplniť bod 26. o vetu s významom obdobným nasledujúcemu: „a rozdelením príslušných kontrolných kompetencií spolu s vytvorením nesporného systému preukazovania a preberania zodpovednosti za porušovanie princípov ochrany prírody“. Odôvodnenie: súčasné znenie daného bodu implikuje, že záujmy ochrany prírody v chránených územiach nie sú nadradené hospodárskym záujmom. Pritom zákon 543/2002 o ochrane prírody definuje národný park ako „územie, [...] v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti“. Súčasný stav prírody v niektorých národných parkoch však indikuje, že problémom je najmä implementácia zákona o ochrane prírody, skôr než jeho samotné znenie. Domnievame sa preto, že materiál Slovensko 2030 by mal reflektovať na zaužívanú prax nevynucovať ochranu prírody v chránených oblastiach, a pokúsiť sa túto situáciu zmeniť. Je preto potrebné, aby zákon 543/2002 nielen platil, ale bol i napĺňaný. To znamená, že je potrebné jeho napĺňanie kontrolovať, a v prípade porušení treba pristúpiť k náprave. Z toho vyplýva potreba jasne definovať právomoci a zodpovednosti (lesných hospodárov, správcov chránených oblastí, podnikateľov pôsobiacich v týchto oblastiach, atď.) tak, aby bolo možné zodpovednú osobu identifikovať, a požadovať prevzatie zodpovednosti. Pokiaľ bod 26. implicitne predpokladá zavedenie podobných mechanizmov, odporúčame znenie zmeniť tak, aby bola

O N? – Konzultovať s MŽP SR.

77


Typ


táto myšlienka prezentovaná aj explicitne.

193

MOSR K vlastnému materiálu: v kapitole „Integrovaný rozvojový program III. – Kvalitný život pre všetkých“, v časti „III.3.2 Podpora otvoreného vládnutia a mechanizmov participácie na tvorbe, implementácii a kontrole verejných politík“, navrhujeme doplniť bod 270. o vetu s významom obdobným nasledujúcemu: „vrátane zdrojového zabezpečenia týchto inovatívnych prístupov k tvorbe verejnej politiky“. Odôvodnenie: inovatívne postupy vytvárania politických opatrení vrátane deliberácií s verejnosťou a zainteresovanými osobami by malo priniesť skvalitnenie tvorby pravidiel. Na druhej strane nie je možné sa k týmto princípom iba verejne prihlásiť, ale je potrebné aj zabezpečiť ich implementáciu. Aj napriek tomu, že konzultácie by mali viesť k zlepšeniu procesov, pre konkrétnych úradníkov to bude znamenať zvýšenie pracovnej záťaže i zmenu zaužívaných zvykov. Okrem práce na samotnom materiáli totiž budú musieť zorganizovať istú formu verejnej diskusie a spracovávať jej výsledky. Preto je potrebné, aby sa štát v tejto oblasti postaral aj o dostatočné zabezpečenie finančnými a ľudskými zdrojmi. Viaceré medzinárodné inštitúcie, vrátane OECD, upozorňujú, že zavádzanie nových (v princípe i dobrých) postupov v štátnej správe, bez úpravy rozpočtu či ľudských zdrojov, býva neuvážené a v konečnom dôsledku často problematické či kontraproduktívne. Preto sa nazdávame, že by bolo potrebné v menovanom bode zohľadniť aj požiadavku o nárast príslušných zdrojov.

O

A – vytvorenie mechanizmov participácie verejnosti si prirodzene vyžaduje aj zabezpečenie finančných, materiálnych a ľudských zdrojov na ich reailzáciu.

194

MPRVSR Celý dokument sa poľnohospodárstvu venuje iba okrajovo, pričom Agenda 2030 a jej SDGs sú zamerané predovšetkým na poľnohospodárstvo (SDG 2,8,12,13,15). Okrem toho, v celom materiáli nie je ani zmienka o boji s plytvaním potravinami. Celkovo je materiál zameraný na ekonomické, vzdelanostné a trochu aj sociologické parametre. Bolo by vhodné doplniť ho aj o vyššie uvedené témy (poľnohospodárstvo, potraviny, udržateľná spotreba atď.). Je treba tiež stanoviť si uskutočniteľné ciele do roku 2030, vzhľadom k vyhodnocovaniu opatrení.

O

ČA – poľnohospodárstvo považujeme za kľúčovú zložku, na ktorej bedrách je úloha nasýtiť pospolitý ľud. Túto dôležitú úlohu rešpektujeme a je premietnutá do celého materiálu, avšak miestami iba implicitne, v kontexte ostatných návrhov.

19 MPRVSR Časť „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030“ (str. 11, tabuľka pod obrázkom), slovné spojenie: „legislatívne predpisy“


78


Typ


5 Navrhujeme upraviť slovami „právna úprava“. Odôvodnenie: Použitie slovného spojenia „legislatívne predpisy“ je nesprávne.

196

MPRVSR Časť „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030“: Zásadne nesúhlasíme s vytvorením centra vládnutia, ktoré sa predpokladá v časti „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030“, v oblasti inštitucionálneho modelu verejnej správy. Odôvodnenie: Aj keď sme si vedomí, že predložený materiál má charakter vízie, nemôžeme súhlasiť s formulovanou predstavou o nadrezortné riadenia ústredných orgánov štátnej správy iným ústredným orgánom a to navyše bez stanovených limitov. Pri navrhovanom vytvorení centra vládnutia je veľké riziko, že by takýto orgán mohol neprípustným spôsobom nahradzovať kompetencie vlády SR jasne vymedzené v Ústave SR, čo by nemohlo byť riešené ani novelou kompetenčného zákona č. 575/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože akákoľvek jeho novela nemôže modifikovať Ústavu SR.

Z

A – Centrum vládnutia nie je nová inštitúcia, ale predstavuje úpravu postavenia predsedu vlády a členov vlády. Navrhované znenie: „V rámci vlády SR sa vytvorí centrum koordinácie odvetvových politík, na dosiahnutie lepšej harmonizácie politík.“

197

MPRVSR Kapitola I.1 (str. 19), veta: „Kľúčovou zmenou je ustanovenie ochrany a udržateľného manažmentu prírodných zdrojov, rozvoja ľudských zdrojov a kultúrneho potenciálu ako nadradeného verejného záujmu.“ Navrhujeme upraviť nasledovne: „Kľúčovou zmenou je ustanovenie ochrany a udržateľného manažmentu prírodných zdrojov v oblastiach, v ktorých to nie je zabezpečené, rozvoja ľudských zdrojov a kultúrneho potenciálu ako nadradeného verejného záujmu“. Odôvodnenie: V oblasti lesného hospodárstva je ochrana lesov zabezpečená napríklad prostredníctvom stupňov ochrany prírody a siete chránených území a manažment lesov je zabezpečený prostredníctvom programov starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú pre všetky lesy na Slovensku. Uvedené je zbytočné zavádzať v oblasti lesného hospodárstva, pretože je to už zavedené a navodzuje to dojem platnosti iného právneho stavu, než je v súčasnosti platný. Navrhujeme nezavádzať už zavedené.

Z

ČA – podrobnosti stanoví odvetvová stratégia, takže na úrovni vízie a stratégie uvádzame všeobecný cieľ, čo je potrebné dosiahnuť na splnenie cieľa. Ak nejaká oblasť už je dostatočne zabezpečená, nebude potrebná zmena.

Rozpor je odstránený, navrhovateľ pripomienku stiahol.

198

MPRVSR Kapitola I.1 (str. 19), veta: „Ekonomické straty z extrémov v dôsledku zmeny klímy dosiahli podľa odhadov na Slovensku len v roku 2013 hodnotu viac ako 1,2 mld. eur.“ Nie je uvedený zdroj odhadov ekonomických strát z extrémov v


79


Typ


dôsledku zmeny klímy.

199

MPRVSR Kapitola I.1 (str. 20) veta: „Od roku 2000 Slovensko stráca lesy“ Navrhujeme odstrániť alebo upraviť nasledovne: „Od roku 2000 na Slovensku pribudlo vyše 22 tisíc hektárov lesov.“ Odôvodnenie: Ide o nepravdivé tvrdenie. Podľa oficiálnych materiálov, ktoré sú verejne pripomienkované a následne schvaľované (napríklad „Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike“), výmera lesov na Slovensku dlhodobo rastie, mení sa len ich veková štruktúra. Výmera lesov vzrástla od roku 2000 o 22,94 tis. ha. „Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike“ podlieha procesu vnútorného pripomienkového konania v rámci rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, medzirezortného pripomienkového konania, prerokovania v Hospodárskej a sociálnej rade SR, schvaľovania vládou SR a nakoniec je prerokovaná vo Výbore NR SR pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Nárast výmery lesov potvrdzujú aj výsledky „Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR“ (Šebeň 2017). Nie je zrejmé, z akých údajov predkladateľ vychádza. Ak autor vychádzal z údajov satelitných snímok (v súčasnosti je to populárne), je potrebné uviesť, že satelitné snímky nedokážu zachytiť les vo všetkých jeho vývojových fázach. Napríklad satelity nezaznamenávajú stromy nižšie ako približne 5 metrov a na základe definície lesa podľa Organizácie spojených národov pre výživu a pôdohospodárstvo (FAO), aj takéto porasty sa považujú za les.

Z

A – pripomienku akceptujeme, vetu o rozlohe lesov odstránime.

200

MPRVSR Kapitola I.1 (str. 20), veta: „Napriek relatívne vysokému podielu chránených území na celkovej rozlohe Slovenska (37,4 %) iba na veľmi malej časti 1,75 % územia je príroda ponechaná bez zásahov a spôsob hospodárenia v chránených parkoch a CHKO sa nelíši od využívania iných území.“ Navrhujeme prepracovať v celom rozsahu alebo odstrániť. Odôvodnenie: Z textu nie je zrejmé, o akú sieť chránených území ide, je potrebné uviesť podiel chránených území národného významu, medzinárodného významu a chránených území NATURA . Predkladateľ hodnotí „spôsob hospodárenia“ vo väzbe na „chránené parky a CHKO“, pričom nie je zrejmé, čo rozumie pod pojmom „chránené parky“, pretože takáto kategória chránených území neexistuje. Navyše Ide o nepravdivé tvrdenie, pretože obmedzenie bežného hospodárenia je možné vzťahovať ku

Z A – odstránime sporný odsek v plnom rozsahu. Táto problematika je dostatočne rozpracovaná v Envirostratégii, ktorá podrobnejšie rozoberá problematiku ochrany životného prostredia, než tento široko koncipovaný dokument.

80


Typ


stupňom ochrany, pri uplatňovaní ktorých sú zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny definované obmedzenia a zákazy bežného hospodárenia (§ 13 až 16). V národných parkoch platí 3. až 5. stupeň ochrany a v CHKO 2. stupeň ochrany prírody.

201

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 22 a 23) Žiadame celé znenie textu tejto kapitoly „Ochrana prírody, krajinotvorba a zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov“ zásadne prepracovať s ohľadom na platné politiky súvisiacich odvetví. Odôvodnenie: Opatrenia v kapitole len veľmi voľne a nevyvážene súvisia so stanovenými cieľmi, niekedy sú s nimi dokonca v rozpore. Napríklad zlepšovanie stavu ochrany druhov biotopov môže byť v bezzásahových územiach nemožné, pretože sa tam nedajú aplikovať opatrenia na ich záchranu. Chýbajú tu opatrenia smerujúce k zisteniu chýbajúcich informácií, ktoré sú pre plnenie cieľov nevyhnutné.

Z

N – pripomienka je neadresná – prosíme o doplnenie presnejšej predstavy navrhovateľa. Možno zmeniť na A zapracovaním iných pripomienok, tak dôjde k prepracovaniu kapitoly. Environmentálna stratégia podporuje bezzásahovosť, a ide o vládou schválený dokument. Navrhujeme doplniť opatrenie na zber dát. V Envirostratégii je to kapitola 14: Lepšie údaje pre lepšie rozhodovanie.

202

MPRVSRKapitola I.1.3 (str. 22), bod 25: „Definovania stability a zdravia ekosystémov a ich zachovania pre ďalšie generácie, ako nadradeného verejného záujmu vo všetkých sektoroch hospodárstva, najmä v pôdohospodárstve, vodnom hospodárstve a pri investíciách do infraštruktúry a v rámci územného rozvoja, vrátane kompenzačných mechanizmov pre opatrenia vo verejnom záujme“ Navrhujeme prepracovať. Odôvodnenie: Opatrenie je značne nekonkrétne a nezrozumiteľné - neexistuje definícia „stability a zdravia ekosystémov“ (má sa len vytvoriť), ale už sa prejudikuje, že pretváranie/zachovávanie ekosystémov na základe tejto (neexistujúcej) sa má stať „nadradeným verejným záujmom“. Navyše máme podozrenie z neústavnosti takejto formulácie.

Z

A – nové znenie bodu 25: „Definovania stability a zdravia ekosystémov na územiach podstatne nezmenených ľudskou činnosťou alebo na územiach s jedinečnou a prirodzenou krajinnou štruktúrou, ktoré tvoria nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie, ako nadradeného verejného záujmu pre všetky sektory hospodárstva, najmä v pôdohospodárstve, vodnom hospodárstve a pri investíciách do infraštruktúry a v rámci územného rozvoja, vrátane kompenzačných mechanizmov pre opatrenia vo verejnom záujme.“

203

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 22), časť: „Ochrana prírody, krajinotvorba a zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov bude znamenať konkrétne“ Navrhujeme doplniť odrážku s nasledovným textom: „Dopracovanie a schválenie zostávajúcich programov starostlivosti pre CHÚ, ktoré budú obsahovať merateľné ciele zlepšenia ich stavu a konkrétne opatrenia“ Odôvodnenie: Zosúladenie tejto časti materiálu s opatrením, resp. cieľom v zmysle vládou SR schválenej „Stratégie


81


Typ


environmentálnej politiky SR do roku 2030“

204

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 22), časť: „Ochrana prírody, krajinotvorba a zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov bude znamenať konkrétne“ Nižšie uvedené ciele sú vo vzájomnom rozpore. Reálna prax ukazuje, že bezzásahový režim nezaručuje priaznivý stav druhov a biotopov. • zvýšenie rozlohy bezzásahových území, tvoriacich jadrovú zónu národných parkov do roku 2025 na 50 % a do roku 2030 na 75 % celkovej rozlohy každého národného parku, • zvýšenie podielu rastlinných druhov nachádzajúcich sa v priaznivom stave.... , • zvýšenie podielu biotopov európskeho významu nachádzajúcich sa v priaznivom stave. Z toho dôvodu cieľ „zvýšenie rozlohy bezzásahových území, tvoriacich jadrovú zónu národných parkov do roku 2025 na 50 % a do roku 2030 na 75 % celkovej rozlohy každého národného parku“ navrhujeme odstrániť z predkladaného materiálu. Aj napriek tomu, že uvedené konštatovanie je súčasťou vládou SR schválenej „Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030“, tento dokument si dáva za cieľ prehodnotiť sústavu chránených území vrátane bezzásahových území. To môže znamenať v konečnom dôsledku aj zníženie výmery bezzásahových území.

Z

A – prevezmeme kratšiu citáciu z Envirostratégie, než navrhovateľ žiadal na rozporovom konaní. Nové znenie: „Do roku 2024 sa prehodnotí a zjednoduší systém chránených území a stupňov ochrany. Pri prehodnotení chránených území a ich ochranných pásiem sa zohľadnia medzinárodné kritériá k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN a rešpektujúc vlastnícke práva s uplatnením kompenzácií.“

205

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 22), veta: „obnovu minimálne 15 % degradovaných ekosystémov voči roku 2018“ Navrhujeme odstrániť Odôvodnenie: Na Slovensku (ani v iných krajinách) nemáme k dispozícii nijakú mapu, ani číselné údaje o výmere degradovaných (pravdepodobne lesných) ekosystémov, a teda stanovenie cieľa v % je neodôvodnené a kontrola jeho plnenia nemožná.

Z

ČA – cieľ a rozsah degradovaných ekosystémov bol stanovený. Tento cieľ vyplýva z Dohovoru o biologickej diverzite a ide o celosvetový cieľ, v rámci každej krajiny.

Rozpor je odstránený, navrhovateľ pripomienku stiahol.

206

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 22), veta: „zastavenie úbytku počtu rastlinných a živočíšnych druhov“ Navrhujeme odstrániť Odôvodnenie: Na Slovensku chýbajú spoľahlivé informácie o úbytku druhov. Za posledné desaťročia si nepamätáme jediný zverejnený prípad vyhynutia nejakého druhu. V prípade menších a/alebo nenápadných živočíšnych druhov býva vyhynutie (ako aj prítomnosť daného druhu pred vyhynutím) takmer nemožné. Bez referencií na relevantné dokumenty je tento cieľ bezobsažný a zbytočný.

Z

ČA – Návrh novej formulácie: „zabránenie úbytku...“ namiesto „zastavenie úbytku...“ Navrhovateľ pripomienku stiahol.

20 MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 22), veta: „zvýšenie podielu biotopov európskeho významu Z ČA – slovo „druhov“ bude zmenené na „biotopov“.

82


Typ


7 nachádzajúcich sa v priaznivom stave z 1/3 druhov v roku 2018 na 2/3 druhov do roku 2030“ Navrhujeme odstrániť. Odôvodnenie: Veta je vecne chybná, vo svojej druhej časti dva razy používa slovo „druhov“ namiesto slova „biotopov“ Na Slovensku stále nemáme celoplošnú mapu biotopov, čo znemožňuje objektívne posúdenie stavu ochrany biotopov a stanovanie kvantitatívnych cieľov. V súčasnosti sa požíva štatistické zisťovanie stavu ochrany (aj lesných) biotopov, ktorého presnosť je však nedostatočná a je zaťažená metodickou chybou (zisťuje sa len úbytok výmery biotopu na monitorovanom polygóne, nie je však možné zistiť prírastok výmery biotopu na iných lokalitách). Protestujeme proti účelovému vynechávaniu slova „ochrany“ z termínu „stav ochrany“, ktoré je prekladom termínu „conservation status“ z európskych smerníc.

Nebudeme uvádzať 1/3 a 2/3 biotopov, len snahu zlepšiť stav biotopov. Existujú mapy biotopov Slovenska – Katalóg biotopov Slovenska pre potreby sústavy Natura 2000.

Poznámka: na Slovensku je zaužívané pomenovanie stav druhov a stav biotopov, vid napr. https://www.enviroportal.sk/indicator/122?langversion=sk hoci v zákone 543/2002 o ochrane prírody a krajiny sa uvádza „stav ochrany biotopov“ a „stav ochrany druhov“

208

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 22), veta: „zvýšenie rozlohy bezzásahových území, tvoriacich jadrovú zónu národných parkov do roku 2025 na 50 % a do roku 2030 na 75 % rozlohy každého národného parku“ Navrhujeme nasledovnú úpravu v súlade s materiálom schváleným vládou SR „Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030“: „prehodnotenie a zjednodušenie systému chránených území a stupňov ochrany do roku 2024, ktoré bude rešpektovať vlastnícke práva s uplatnením kompenzácií, medzinárodné kritériá k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, lokálne potreby, za účasti všetkých zainteresovaných subjektov, a na základe najlepšej praxe a v prehodnotených národných parkoch zaradených do manažmentovej kategórie II chránených území podľa IUCN zabezpečiť, aby jadrovú zónu tvorili územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha z celkovej rozlohy národného parku do roku 2025 dosiahne 50 % a 75 % do roku 2030“ Odôvodnenie: Národné parky na Slovensku neboli vyhlasované podľa medzinárodných kritérií pre chránené územia kategórie II podľa IUCN , ale podľa právnej úpravy SR platnej v období vyhlasovania národných parkov. Z uvedeného dôvodu žiadame o zosúladenie znenia tejto časti materiálu so znením v zmysle vládou SR schválenej „Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030“. Zároveň dodávame, že tento cieľ je nerealistický a šablónovitý. Nevychádza zo skutočného stavu ekosystémov v národných parkoch a rozdielov medzi nimi. Je veľavravné, že nedávno zónovaný národný park Slovenský raj tento cieľ nespĺňa a výmera jeho zóny A, starostlivo navrhnutej a

Z A – text zosúladíme s obsahom envirostratégie: „Národné parky a ich územné vymedzenie bude prehodnotené a potom budú upravené v súlade s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030.“

Envirostratégia si dáva za cieľ aj prehodnotiť územné vymedzenie národných parkov (str. 13), čo nie je v rozpore s navrhovaným cieľom o rozlohe bezzásahových území, t.j. môže dôjsť aj k zmenšeniu parku, čo znamená, že podiel bude v požadovanom rozsahu.

83


Typ


vyrokovanej, nedosahuje 50 %. Je krajne nevhodné stanovovať pre rozmanité národné parky paušálne od stola nejaké paušálne ciele.

209

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 26: „Nadradenia záujmov ochrany prírody hospodárskym záujmom v sústave chránených území“ Navrhujeme odstrániť. Odôvodnenie: Nadradenie záujmov ochrany prírody hospodárskym záujmom v sústave chránených území je zabezpečené stupňami ochrany (stupeň ochrany prírody definuje rozsah obmedzenia hospodárenia). Uvedený bod je zbytočné zavádzať, pretože už je zavedený a navodzuje dojem platnosti iného právneho stavu, než je v súčasnosti platný. Navrhujeme nezavádzať už zavedené.

Z

A – bod upravíme. Na konkrétnu implementáciu budú mať vplyv rezortné stratégie, resp. akčné plány, ktoré určia či už zavedené veci sú v súlade, alebo sa musia posilniť, aby boli v súlade so strešnou stratégiou. Ako príklad uvedieme pripomienku 212, ktorá sa týka zákazu ťažby dreva. Uvedené odôvodnenie bolo tiež založené na fakte, že už v súčasnosti to platí.

210

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 27: „Implementácie integrovaného konceptu ochrany krajiny“ Navrhujeme preformulovať. Odôvodnenie: Chýba referencia na dokumentáciu „integrovaného konceptu ochrany krajiny“ a obávame sa, že nič také zatiaľ neexistuje. Cieľ teda treba preformulovať s tým, že takýto koncept najprv musí byť vytvorený.

Z

A – Použijeme znenie z Envirostratégie, kde sa píše o vytvorení a uplatňovaní integrovaného konceptu, opatrenie 2.5, str. 14.

211

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 28: „Zlepšenia prepojenia ekologicky významných území koridormi a zmenou obhospodarovania krajiny na prírode blízke postupy“ Navrhujeme odstrániť časť vety „a zmenou obhospodarovania krajiny na prírode blízke postupy“ Odôvodnenie: Nie je definované, čo znamená „obhospodarovanie krajiny prírode blízkymi postupmi“. U lesa je prírode blízke obhospodarovanie zavedený pojem (aj keď ochrana prírody má sklony ho deformovať), ale v poľnohospodárstve je väčšina postupov prírode vzdialená, čo sa týka aj tých, ktoré ochrana prírody podporuje (napr. kosenie lúk, pastva). Bez referencie na relevantné dokumenty je cieľ úplne nejasný a zneužiteľný.

Z

A – Navrhované nové znenie bodu 28: „Zlepšenia prepojenia ekologicky významných území koridormi a zmenou obhospodarovania krajiny na postupy šetrnejšie k životnému prostrediu.“

Navrhovateľ znenie odsúhlasil, rozpor je odstránený.

212

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 31: „Zákazu ťažby dreva v bezzásahových územiach“ Navrhujeme odstrániť. Odôvodnenie: V súčasnosti platí v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny zákaz ťažby v bezzásahových územiach. Uvedený bod je zbytočné zavádzať, pretože už je zavedený a navodzuje dojem platnosti iného právneho stavu, než je v súčasnosti platný. Navrhujeme nezavádzať už zavedené.

Z ČA – napriek existujúcemu zákazu sa uplatňujú výnimky a mimoriadne situácie, kedy v skutočnosti dochádza k ťažbe v územiach, kde to stupne ochrany prírody nedovoľujú. Bod 31 preformulujeme v zmysle Envirostratégie (s. 20): „Dodržiavať zákaz ťažby dreva v najvyššom stupni ochrany a obmedziť ťažbu v blízkosti

84


Typ


riek“.

213

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 32: „Zavedenia systému verejnej a inštitucionálnej kontroly ťažby dreva a jej transparentného monitoringu do úrovne najmenších lesných hospodárskych celkov“ Navrhujeme upraviť nasledovne: „Rozvíjania systému verejnej a inštitucionálnej kontroly ťažby dreva a jej monitoringu na úroveň lesných celkov“ Odôvodnenie: Verejná a inštitucionálna kontrola a monitoring ťažby dreva na lesných pozemkoch sú už dlhodobo zavedené. Z toho dôvodu navrhujeme použiť „rozvíjanie“. Verejná kontrola ťažby dreva je zabezpečená prostredníctvom procesu tvorby programov starostlivosti o lesy, zverejňovaním týchto programov a prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Inštitucionálna kontrola ťažby dreva je vykonávaná napríklad inštitútom odborného lesného hospodára, štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, orgánu ochrany prírody a krajiny a Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie. Monitoring ťažby dreva na lesných pozemkoch je zabezpečovaný napríklad prostredníctvom lesnej hospodárskej evidencie. Lesné hospodárske celky sa používali v plánovaní lesného hospodárstva v minulosti, v súčasnej dobe sa plánovanie realizuje na úrovni „lesných celkov“.

Z

A – navrhované nové znenie textu: „Rozvíjania systému verejnej a inštitucionálnej kontroly ťažby dreva a jej monitoringu na úroveň najnižších jednotiek priestorového rozdelenia lesa“ (t. j. po úroveň dielcov).

Navrhovateľ s novým znením súhlasí.

214

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 33: „Uprednostňovania prírode blízkeho obhospodarovania lesov a zabezpečenia jeho harmonizácie s inými verejnými záujmami v území“ Navrhujeme odstrániť slová: „a zabezpečenia jeho harmonizácie s inými verejnými záujmami v území“. Odôvodnenie: Harmonizácia hospodárenia v lesoch s inými verejnými záujmami je v súčasnosti zabezpečená v procese vyhotovenia programov starostlivosti o lesy. Časť vety, ktorú navrhujeme odstrániť je už dlhodobo zabezpečovaná a navodzuje dojem platnosti iného právneho stavu, než je v súčasnosti platný. Navrhujeme nezavádzať už zavedené.

Z

A – text vypustíme v zmysle pripomienky.

215

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 34: „Zjednodušenia systému chránených území a stupňov ochrany, ktorý umožní prísnejšiu ochranu a cielenú starostlivosť v súlade s medzinárodnými štandardmi“ Navrhujeme nasledovnú úpravu v súlade s materiálom schváleným vládou SR „Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030“: „Prehodnotenie a zjednodušenie systému chránených území a

Z A – text prispôsobíme zneniu envirostratégie.

85


Typ


stupňov ochrany do roku 2024, ktoré bude rešpektovať vlastnícke práva s uplatnením kompenzácií, medzinárodné kritériá k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, lokálne potreby, za účasti všetkých zainteresovaných subjektov, a na základe najlepšej praxe“ Odôvodnenie: Zosúladenie znenia tejto časti materiálu so znením v zmysle vládou schválenej „Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030“

216

MPRVSR Kapitola I.1.3 (str. 23), bod 35: „Vytvorenia systému a metodiky ohodnocovania ekosystémových služieb ako podkladu pre hodnotenie investícií a tvorbu politík“ Navrhujeme nahradiť textom: „Vytvorenia systému platieb vlastníkom pozemkov za ekosystémové služby nimi poskytované, najmä ak sa to deje na úkor zisku z iných ekosystémových služieb“. Odôvodnenie: V demokratickej spoločnosti nestačí fiktívne oceňovanie ekosystémových služieb, ktoré má slúžiť ako argument pre obmedzovanie hospodárenia, je potrebné z týchto platieb urobiť skutočný nástroj na presadzovanie verejného záujmu. Dovoľujeme si upozorniť, že systém a metodika ohodnocovania ekosystémových služieb na lesných pozemkoch na Slovensku je zavedená a v praxi realizovaná od roku 2017 prostredníctvom podpory na základe Vyhlášky MPRV SR č. 226/2017 Z. z. o poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov.

Z

N – Navrhované znenie prevezmeme doslovne podľa Envirostratégie a tým odstránime rozpor. Prosíme o dodanie referencie na konkrétnu kapitolu ES.

217

MPRVSR Kapitola II.1. (str. 29) Navrhujeme: • doplniť do vízie biohospodárstvo ako nosnú prioritu rozvoja slovenskej spoločnosti; • dopracovať časti týkajúce sa realizácie štrukturálnych zmien dotknutých odvetví biohospodárstva (poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva, spracovania dreva, priemyslu celulózy a papiera, energetiky), ich spolupôsobenia, identifikácie a optimalizácie synergií a maximalizácie synergického efektu. Odôvodnenie: V kontexte naznačeného prechodu spoločnosti od fosílnej k zelenej ekonomike táto kapitola nedostatočne reflektuje potrebu zásadných transformačných zmien jednotlivých odvetví hospodárstva orientovaných na produkciu a spracovanie biomasy ako hlavného domáceho obnoviteľného zdroja smerom k biohospodárstvu.

Z

A – potrebujeme doplniť definíciu biohospodárstva podľa EK.

21 MPRVSR Kapitola II.2.1 (str. 32), bod 101: „Motivácie na spracovanie produktov prvovýroby a surovín, obmedzením vývozu s nízkou pridanou hodnotou z

Z A – upravíme text v zmysle, že zavedieme motivačné opatrenia na zníženie vývozu surovín, ktoré znížia

86


Typ


8 poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a ťažby nerastných surovín“ Navrhujeme odstrániť slová: „obmedzením vývozu“. Odôvodnenie: Sme toho názoru, že motivácia spracovania produktov prvovýroby a surovín s nízkou pridanou hodnotou z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a ťažby nerastných surovín sa nedá dosiahnuť obmedzujúcimi opatreniami v súvislosti s vývozom, ktoré navyše garantuje voľný pohyb tovarov v rámci EÚ, ale vytvorením vhodných podmienok na spracovanie týchto produktov na domácom území.

atraktivitu takéhoto podnikateľského správania.

219

MPRVSR Kapitola III.2.1 (str. 44), bod 201: „Podpory využitia lokálnych dostupných obnoviteľných zdrojov energie na uspokojenie energetických potrieb najmä v regiónoch s dominanciou vidieckeho osídlenia“ Uvedený bod je v rozpore so zvyšovaním podielu bezzásahových území v národných parkoch na 50 %, resp. 75 %, ktoré sú prevažne vo vidieckych regiónoch a kde je surové drevo významný obnoviteľný zdroj uspokojenia energetických potrieb.

Z

A – aj podľa súčasnej legislatívy je neprípustné dotovať kvalitné drevo na energetické účely a je na to vyhradené len odpadové drevo, kôrovina a i. Upravíme v zmysle: s ohľadom na lokálne životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

220

MPRVSR Kapitola IV. (str. 51), veta: „Z krajín OECD vykazuje Slovensko štvrté najvýraznejšie regionálne rozdiely v HDP per capita medzi malými regiónmi.“ V uvedenej kapitole chýba analýza dôvodov výrazných regionálnych rozdielov v HDP per capita na Slovensku. Je tu len konštatovanie, že je to tak.

Z

ČA – analýza dôvodov je nad rámec stručného výňatku analýz v strategickom dokumente.

Navrhovateľ pripomienku stiahol.

221

MPRVSRKapitola IV.1.4 (str. 56), bod 294: „územnej integrácie opatrení integrovaných rozvojových programov I., II. a III“ Zvýšenie odolnosti regionálnych ekonomík sa nedosiahne realizáciou opatrení programov I. až III. Minimálne zvyšovanie podielu bezzásahových území v národných parkoch na 50 %, resp. 75%, ktoré sú prevažne vo vidieckych regiónoch, bude mať negatívny dopad na zamestnanosť vo vidieckych oblastiach a tým dôjde aj k zníženiu odolnosti regionálnych ekonomík. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo je v týchto regiónoch hlavným zamestnávateľom.

Z

N – Rozpor odstránime doplnením zániku pracovných miest v lesníctve medzi konverzné programy v prílohe 1 bod 2.

Pozn.: Pokles zamestnanosti sa predpokladá aj bez ohľadu na zmenu rozsahu ochrany národných parkov. Národné lesnícke centrum konštatuje, že „so zreteľom na dlhodobé trendy vyplývajúce z prognóz, bude počet pracovníkov v lesníctve aj naďalej klesať“ (Kovalčík, 2018).

87


Typ


222

MPRVSR Na str. 13: Chýba definícia pojmu „centrum vládnutia“ ako nadrezortné centrum riadenia orgánov štátnej správy.

OA – spresníme opis pojmu.

223

MPRVSR Na str. 14 v bode 2.1.11: Žiadame upraviť text nasledovne: „Previazať strategické dokumenty rezortov na vlastné rozpočtové kapitoly – na rezortný, resp. na centrálny rozpočtový proces v prípade nadrezortne zameraných úloh.“ Odôvodnenie: Text je nejasne formulovaný, nakoľko sa jedná o realizáciu strategických dokumentov, ktoré sú nadrezortného charakteru, navrhujeme použiť nami navrhovaný zrozumiteľnejší text.

Z


224

MPRVSR Na str. 20: Odporúčame upraviť text nasledovného odstavca: „Od roku 2000 Slovensko stráca lesy. Zhoršuje sa kvalita pôdy a zvyšuje sa erózia. 99 % poľnohospodárskeho fondu je z hľadiska hygienického vyhovujúci, avšak až tretina územia je ohrozená dusičnanmi vykazuje zvýšený obsah dusičnanov v podzemných a povrchových vodách a takmer 60 % poľnohospodárskych pôd vykazuje slabo kyslú́ alebo kyslú́ pôdnu reakciu. Vodnou eróziou je potenciálne ohrozených 38,6 % a veternou 6,7 % poľnohospodárskych pôd. Ekologické poľnohospodárstvo zaberá iba 9,5 % rozlohy.“

O


225

MPRVSR Na str. 22 v opatrení uvedenom v 6. odrážke: „zvýšenie záberu ekologickej poľnohospodárskej výroby na min. 13,5 % poľnohospodárskej pôdy“ žiadame zdôvodniť hodnotu 13% a uviesť, z akej analýzy bola stanovená, resp. odstrániť dané opatrenie, nakoľko momentálne je u nás nerealizovateľné v takom rozsahu.

O

A – pripomienku akceptujeme: jedná sa o porovnanie s úrovňou krajín V3.

226

MPRVSR Na str. 22: Žiadame odstrániť bod 26: „Nadradenia záujmov ochrany prírody hospodárskym záujmom v sústave chránených území“ Odôvodnenie: Spôsoby hospodárenia v CHÚ sú stanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny podľa stupňa ochrany.

Z


227

MPRVSR Na str. 29 v časti II. 1: Odporúčame nahradiť slová „ochranných značiek a priemyselných vzorov“ slovami „ochranných známok a dizajnov“ v zmysle platnej terminológie.


22 MPRVSR Na str. 32 v bode 105: Odporúčame odstrániť výraz: „zvýšenia podielu O A – pripomienku akceptujeme.

88


Typ


8 neobhospodarovanej plochy. Text by znel nasledovne: „Diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov z hľadiska veľkosti, zvýšenia podielu neobhospodarovanej plochy, zmenou ich produktovej skladby a spôsobu obhospodarovania pôdy na prírode blízke spôsoby (agroekológia, agrolesníctvo, klimaticky-inteligentné poľnohospodárstvo).

229

MPRVSR Na str. 33 v bode 116: Uvádza sa opatrenie: „Vytvorenia garančného fondu na podporu udržateľného poľnohospodárstva, udržateľného lesného hospodárstva a potravinárstva“. Žiadame bližšie popísanie navrhovaného fondu. Odôvodnenie: Nakoľko je to jediné miesto v texte, kde sa spomína a nie je zrejmé, ako bude fungovať, čo bude jeho zdrojom a kto ho bude prevádzkovať

Z

A – bod 116 z materiálu vypustíme.

230

MPRVSR na str. 33 v časti II.2.3 Predvídavý manažment, riadenie rizík a krízový manažment V danom odseku sa uvádza: „Toto dosiahneme prostredníctvom ..... 116. Vytvorenia garančného fondu na podporu udržateľného poľnohospodárstva, udržateľného lesného hospodárstva a potravinárstva; ....“ Z pohľadu Riadiaceho orgánu PRV SR 2014 – 2020 a organizačného útvaru MPRV SR, ktorý pripravuje stratégiu implementácie Spoločnej poľnohospodárskej politiky v budúcom programovom období, nevieme, čo sa myslí pod pojmom „garančný fond na podporu udržateľného poľnohospodárstva, udržateľného lesného hospodárstva a potravinárstva“. V prípade, ak ide o zabezpečenie nástroja na riadenie rizík v sektore poľnohospodárstva, tak nerozumieme pojmu „garančný fond“ ani súvislosti s lesným hospodárstvom, či potravinárstvom. Pokiaľ ide o návrh vytvorenia fondu na poskytovanie garancií na úverové produkty pre sektor poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinárstva nie je nám jasné, na základe akých analytických podkladov to autor navrhol a či zohľadnil existujúce inštitucionálne rámce. Vzhľadom na naše pochybnosti, nevieme túto časť materiálu podporiť.

Z

A – bod 116 z materiálu vypustíme.

231

MPRVSR na str. 34 v časti II.3. Posilnenie environmentálnej a sociálnej udržateľnosti ekonomiky sa uvádza: „Výstupy z analýz a charakteristika problémovej situácie Zmena klímy je jednou z najväčších výziev 21. storočia. Globálna koncentrácia plynov spôsobujúcich otepľovanie Zeme sa vplyvom ľudskej činnosti neustále zvyšuje. Medzi významné sektory, v ktorých sa SR nedarí stabilizovať rast emisií

O A – upravíme znenie, takže vynecháme vo vymenovaní poľnohospodárstvo, hoci patrí do kategórie „mimo ETS“.

89


Typ


skleníkových plynov, patrí cestná doprava, spaľovanie fosílnych palív v domácnostiach, priemyselné procesy a poľnohospodárstvo.“ Z nášho pohľadu nevieme súhlasiť s konštatovaním, že poľnohospodárstvo patrí medzi významné sektory, v ktorých sa SR nedarí stabilizovať rast emisií skleníkových plynov. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum v dokumente, ktorý vypracovalo ako analytický podklad pre Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021-2027 konštatuje, že „vývoj emisií skleníkových plynov má od roku 1990 klesajúci charakter a od roku 2005 sa mení len minimálne.“

232

MPRVSR na strane 67 v 1. riadku tabuľky, v 3. stĺpci: Žiadame opraviť druhú vetu nasledovne: „Poľnohospodárska pôda je definovaná ako orná pôda a trvalá orná pôda plus trvalé a dočasné pasienky., chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Odôvodnenie: Je potrebné používať terminológiu podľa Katastra nehnuteľností a príslušnej legislatívy.

Z


233

MPRVSR Považujeme za potrebné zapracovať do návrhu dokumentu „Slovensko 2030“ niektoré z hlavných strategických cieľov lesného hospodárstva, spracovania dreva a poľovníctva uvedených vo všeobecnom komentári k pripomienkam.

ZA – pripomienku akceptujeme, prosíme spresniť návrh.

234

MPRVSR Príloha č.1 (str. 63), časť: „3. Regióny, mestá a obce s dominanciou prírodných a kultúrnych chránených území“ Návrh vízie a stratégie predpokladá bezzásahový režim hospodárenia na väčšine územia národných parkov. Preto bude problematické naplniť stanovený cieľ pre regióny, mestá a obce s dominanciou prírodných a kultúrnych chránených území. Treba poznamenať že bezzásahový režim vylučuje všetky činnosti, vrátane rekreácie a cestovného ruchu.

Z

A – nevyžaduje sa bezzásahový režim na väčšine územia národných parkov. Prosíme spresniť požiadavku na zmenu textu.

235

MPRVSR V bode 2.1.4. na str. 13: Žiadame vypustiť vetu o ustanovení nadrezortnej pôsobnosti Inštitútu pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR (ISA) vo vzťahu k ostatným analyticko-strategickým jednotkám ÚOŠS. ISA by mala byť k ostatným analytickým jednotkám v rovnocennom vzťahu. Namiesto toho navrhujeme doplniť zmienku o posilnení spolupráce a hodnotení kvality analytických jednotiek prostredníctvom už v súčasnosti fungujúcej Odborno-metodickej komisie (OMK) a Riadiaci výbor pre analytické útvary. Odôvodnenie: Nie je

Z A – nadrezortná pôsobnosť neznamená nadradenosť alebo možnosť riadenia ostatných analytických jednotiek či ministerstiev.

90


Typ


dôvod pre nadrezortnú pôsobnosť ISA na Úrade vláde vo vzťahu k ostatným analytickým jednotkám. Už v súčasnosti existuje Odborno-metodická komisia, ktorá garantuje kvalitu výstupov všetkých analytických jednotiek. Jej postavenie by sa malo posilniť.

236

MPRVSRV celom materiáli chýba zadefinovanie finančných prostriedkov, ktoré sú na dosiahnutie daných cieľov potrebné ako aj ich zdroj.

O

N – finančný plán je možné stanoviť až po definovaní konkrétnych opatrení v odvetvových akčných plánoch. Na aktuálnej úrovni sú definované iba čiastkové ciele, bez podrobností.

237

MPRVSR V celom materiáli nie je ani raz zadefinované, ktoré udržateľné ciele Agendy 2030, tzv. SDG sú v ňom rozpracované na podmienky SR. Odporúčame preto k jednotlivým bodom materiálu priradiť aj príslušný SDG, vzhľadom k tomu, že sa jedná o Agendu 2030.

O

N – rozpracovanie čiastkových cieľov udržateľného rozvoja bolo predmetom materiálu Návrh národných priorít agendy 2030. Tu nie je účelné nadväzovať čiastkové ciele na jednotlivé SDGs.

238

MPRVSR V predloženom materiáli sa neuvádza previazanosť alebo návrh zapojenia Slovenska do nadchádzajúceho rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont Európa. Slovensko spoločne s ostatnými krajinami regiónu strednej a východnej Európy výrazne zaostáva v účasti na súčasnom rámcovom programe pre výskum a inovácie Horizont 2020. Túto situáciu je nutné zlepšiť. V súčasnosti je program Horizont Európa v pomerne pokročilom štádiu príprav a vieme, že bude.

Z

A – pripomienku akceptujeme. Program Horizont je zameraný na výskum a vývoj ale týka sa všetkých oblastí v predloženom materiáli a pre Slovensko má tento program význam.

239

MPRVSR V predloženom materiáli sa neuvádza previazanosť na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Spoločná poľnohospodárska politika je dôležitá.

ZA – očakávame konkrétne textové znenie od navrhovateľa pripomienky.

240

MPRVSR Z predloženého návrhu nie je jasné, z ktorých existujúcich alebo pripravovaných stratégií na národnej alebo regionálnej úrovni sa vychádzalo pri jeho tvorbe. Nie je citovaná ani jedna národná stratégia. Aj napriek nemožnosti priamej anticipácie Agendy 2030 vo väčšine národných stratégií, to neznamená, že národné stratégie nereflektujú na ciele uvedené v Agende 2030. Navrhovaný materiál by mal explicitne uvádzať národné stratégie, ktorých tvorcami sú jednotlivé rezorty.

Z

A – v texte sú uvedené východiská, ktorými bol Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030. Ďalšie východiská boli uvedené vo vstupnej analýze Národnej stratégie regionálneho rozvoja. V úvode doplníme konštatovanie, že aktuálny materiál reflektuje existujúce platné odvetvové stratégie aj medzinárodné záväzky SR.

24 MPSVRSR K bodu 3.1 na strane 16 Upozorňujem, že programové rozpočtovanie na ústrednej O A – upravíme znenie bodu 3.1 v súlade s obdobnou

91


Typ


1 úrovni sa už dávno aplikuje (viď. Metodický pokyn pre programové rozpočtovanie).

pripomienkou 104 MF SR a 45 od KSK.

242

MPSVRSR K bodu 3.2 na strane 16 Žiadam vypustiť uvedenú časť, resp. preformulovať tak aby nepredstavovala zaväzujúcu časť. Najmä v prípade implementačného rámca EŠIF vzhľadom na precizovanie odvetvových nariadení a požiadaviek v nich kladených to môže byť problematické.

O

N – bod 3.2. nevyjadruje záväzok financovania implementácie stratégie výlučne formou investičných balíkov.

243

MPSVRSR K časti III.1. Na strane 38 v druhom odseku v druhej vete žiadam vypustiť text: „znevýhodnených sociálnych skupín, predovšetkým s obmedzenými možnosťami vzdelávania“ a nahradiť ho vysvetľujúcim textom týkajúcim sa dlhodobej nezamestnanosti v zátvorke v znení: „(ide o nezamestnanosť, ktorá trvá viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov)“; a časť vety „Napriek dynamickému znižovaniu nezamestnanosti, ktorá dosiahla na konci roku 2018 úroveň 5,42%,...“ nahradiť textom „Napriek dynamickému znižovaniu nezamestnanosti, ktorá dosiahla na konci roku 2018 úroveň 5,04%,...“. Odôvodnenie: Miera evidovanej nezamestnanosti v SR sa podľa štatistických údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pohybovala v decembri 2018 na úrovni 5,04%. Údaj 5,42% sa vzťahuje k miere evidovanej nezamestnanosti dosiahnutej v priemere za rok 2018.

O

ČA – v časti III.1 na strane 38 v druhej vete ponecháme pôvodný text „znevýhodnených sociálnych skupín, predovšetkým s obmedzenými možnosťami vzdelávania“ a doplníme navrhovaný vysvetľujúci text v zátvorke. Akceptujeme druhú časť pripomienky a formuláciu „Napriek dynamickému znižovaniu nezamestnanosti, ktorá dosiahla na konci roku 2018 úroveň 5,04%,...“.

244

MPSVRSR K časti I. Pri využívaní potenciálu regiónov sa úplne zabudlo na poľnohospodárstvo, ktoré je vhodné na uplatnenie sa ľudí, ktorí sú vzdelávateľní iba do istej miery. Navrhujem doplniť ku všetkým krokom týkajúcich sa vzdelávania kompetencie štátu a uviesť, ako dôjde k zmene prerozdelenia percenta podielu HDP do vzdelávania.

O

N – požadovaná miera podrobnosti je nad rámec tejto stratégie, konkrétne opatrenia budú predmetom príslušných odvetvových stratégií.

245

MPSVRSR K časti I.1.2 „Zlepšenie adaptability ľudských sídiel a krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy“ navrhujeme z dôvodu zrozumiteľnosti text vo štvrtej odrážke „...na minimálne o 50 %“ nahradiť textom „...na minimálne 50 %“ alebo textom „...minimálne o 50 %“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka; štylistická úprava.

O

A – text bude upravený nasledovne: „minimálne o 50 %“.

24 MPSVRSR K časti I.2 a III.1.1 až 2.4 Materiál rieši prevažne školskú otázku a problémy O N – V súlade s princípom Agendy 2030 pre udržateľný

92


Typ


6 marginalizovanych skupín, ak to má byť stratégia Slovenska nemá sa zabúdať aj na produktívne obyvateľstvo.

rozvoj „Nenechať nikoho bokom“ (z ktorej tento materiál vychádza) je Vízia a stratégia rozvoja Slovenska 2030 zameraná na všetky skupiny obyvateľstva.

247

MPSVRSR K časti I.2 V treťom odseku na strane 24 vo vete „Dôležitým faktorom populačného vývoja sú tiež podmienky mladých rodičov počas materskej dovolenky vrátane možností ich kontinuálneho kontaktu s výkonom profesie a tým aj profesijného rastu.“ odporúčam za slovo „materskej“ doplniť slová „a rodičovskej“.

O

A – veta bude znieť nasledovne: Dôležitým faktorom populačného vývoja sú tiež podmienky mladých rodičov počas materskej a rodičovskej dovolenky vrátane možností ich kontinuálneho kontaktu s výkonom profesie a tým aj profesijného rastu.“

248

MPSVRSR K časti I.2.1 Za „Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému“ navrhujem doplniť text „zvýšenie profesionality výkonu a rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výkonu a služieb sociálnej inklúzie pre štátnu správu, samosprávu a mimovládne organizácie,“ a následne na strane 26 doplniť bod 36. Toto dosiahneme prostredníctvom: „Vytvorenia a zabezpečenia činnosti funkčného systému vzdelávania (špecializačné vzdelávanie, nadstavbové vzdelávanie a sústavné vzdelávanie);“ Odôvodnenie: MPSVR SR ako hlavný nositeľ a realizátor politík sociálnej inklúzie a najmä ako zamestnávateľ, má voči svojim zamestnancom vykonávajúcim politiky a opatrenia zodpovednosť prehlbovať ich kvalifikáciu. V rezorte MPSVR SR absentuje nástroj tvorby a následnej podpory funkčného systému rezortného vzdelávania.

O

N – Zmyslom Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 je formulovať strešnú stratégiu. Formulácia „Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému“ v sebe obsahuje aj vznesenú pripomienku/doplnenie, ktorú bude možné následne zahrnúť do vykonávacích opatrení.

249

MPSVRSR K časti I.2.3 Navrhujem doplniť za „plošnú dostupnosť sociálnej infraštruktúry starostlivosti o deti do troch rokov veku (detské jasle)“ text: „a dostupnosť materských škôlok pre všetky deti;“ a zároveň v úlohách 56 a 57 nahradiť spojenie „dieťa do troch rokov“ výrazom „dieťa v predškolskom veku“. Odôvodnenie: Problém inštitucionálnej predškolskej starostlivosti je nielen pri deťoch do 3 rokov, ale hlavne pri nástupe do materskej škôlky, najmä vo veľkých mestách.

OA- ČA – prvá veta v časti I.2.3 bude formulovaná nasledovne: „Zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín bude znamenať konkrétne: - plošnú dostupnosť sociálnej infraštruktúry starostlivosti o deti do troch rokov veku (detské jasle) a dostupnosť materských škôlok pre všetky deti.“ Bod 56 bude formulovaný nasledovne: „Vytvorenia sociálnej infraštruktúry pre mladé rodiny pri zabezpečovaní sociálnych služby v oblasti poskytovania starostlivosti o dieťa v predškolskom veku, s dôrazom na dieťa do troch rokov“;

93


Typ


Bod 57 bude formulovaný nasledovne: „Rozširovania možnosti zo strany zamestnávateľov pri starostlivosti o dieťa v predškolskom veku, s dôrazom na dieťa do troch rokov, na pracovisku.“

250

MPSVRSR K časti I.2.3 V opatrení č. 58 na strane 26 neodporúčam rozšíriť právo na rodičovskú dovolenku aj na starých rodičov. Inštitút rodičovskej dovolenky predstavuje v pracovnom práve dôležitú osobnú prekážku v práci. V zmysle § 141 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Odôvodnenie: V § 166 Zákonníka práce je vymedzený okruh osôb, ktoré majú nárok na rodičovskú dovolenku. Týmito osobami sú rodičia dieťaťa a taktiež aj žena a muž, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Starostlivosť starých rodičov o vnukov by mala byť riešená osobitne, otázne je akou formou, či poskytovaním pracovného voľna za podmienok ustanovených v zákone alebo formou peňažného príspevku pre starých rodičov starajúcich sa o vnukov alebo spojením oboch týchto spôsobov.

O

A – pripomienku akceptujeme, bod 58. preformulujeme nasledovne: „Podporiť aktívne starnutie prostredníctvom podpory starostlivosti o dieťa v predškolskom veku jeho starými rodičmi.“

Prosím, toto konzultovať s okruhom expertov, nakoľko zmyslom bolo práve umožnenie nástupu na rodičovskú dovolenku pre starých rodičov, ktorí sú ešte v zamestnaní.

251

MPSVRSR K časti II.1 V texte na strane 30 "Výrazne sa obmedzili investície do centra vedy a výskumu, ktorým je Bratislavský región z pohľadu kapacity vedeckých pracovníkov, počtu špičkových pracovísk aj objemu výkonov. Aj preto sa tieto investície vo výsledkoch výraznejšie neprejavili." žiadam doplniť potrebu intenzívneho financovania BSK, vzhľadom na jeho význam pre Slovensko, aj keď to nebude možné z eurofondov.

O

N – aj napriek významu bratislavského regiónu z pohľadu kapacity vedeckých pracovníkov, počtu špičkových pracovísk aj objemu výkonov, zaradenie špecifickej požiadavky na financovanie BSK nie je v súlade s celkovou ambíciou tohto materiálu.

252

MPSVRSR K časti II.2.1 V opatrení č. 100 žiadam z dôvodu pojmového zosúladenia terminológie používanej v oblasti služieb zamestnanosti vypustiť text „znevýhodnené sociálne skupiny“ a nahradiť ho textom „znevýhodnené skupiny na trhu práce“.

O

A – text „znevýhodnené sociálne skupiny“ bude nahradený textom „znevýhodnené skupiny na trhu práce“.

94


Typ


253

MPSVRSR K časti III Pri návrhu preventívnych krokov navrhujem zamerať sa viac na deti a mládež a cez nich vplývať na rodičov.

ON – súčasné znenie je dostačujúce.

254

MPSVRSR K časti III.1 Odporúčam zjemniť nasledovnú formuláciu v časti „III.1. Vytvorenie podmienok pre rozvoj a plnohodnotný život jednotlivca bez ohľadu na jeho sociálno-ekonomické zázemie či znevýhodnenie“ kde je uvedené: „V neposlednom rade je výzvou starnutie populácie Slovenska. Podľa prognóz Eurostatu by malo obyvateľstvo Slovenska starnúť najrýchlejšie zo všetkých európskych krajín.“ a odporúčame uvedený text preformulovať nasledovne: „V neposlednom rade je výzvou starnutie populácie Slovenska. Podľa populačných prognóz Eurostatu patrí Slovensko medzi európske krajiny s najrýchlejšie starnúcim obyvateľstvom.“ Odôvodenie: Podľa súčasne dostupných prognóz Eurostatu (EUROPOP 2015) by nemalo obyvateľstvo Slovenska starnúť najrýchlejšie zo všetkých európskych krajín.

O

A - text bude upravený nasledovne: „V neposlednom rade je výzvou starnutie populácie Slovenska. Podľa populačných prognóz Eurostatu patrí Slovensko medzi európske krajiny s najrýchlejšie starnúcim obyvateľstvom.“

255

MPSVRSRK časti III.1.2 V opatrení č. 159 na strane 40 navrhujem za slová „nad 50 rokov“ vložiť text „absolventov škôl“ a text za zátvorkou vypustiť. Odôvodnenie: Ide rovnako o skupinu znevýhodnených na trhu práce, ako u ostatných uvádzaných skupín.

O

A – bod 159. bude formulovaný nasledovne: „Personalizovanej podpory znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie (dlhodobo nezamestnaní, ľudia vo veku nad 50 rokov, absolventi škôl, ľudia so zdravotným postihnutím alebo z prostredia marginalizovaných rómskych komunít.“)

256

MPSVRSR K časti III.1.2 Formuláciu opatrenia č. 155 navrhujem nahradiť novým textom, v nasledujúcom znení: „Vytvorenia mechanizmov na financovanie poskytovateľov služieb podporovaného zamestnávania“ Odôvodnenie: Možnosť zacielenia služieb podporovaného zamestnávania aj na širší okruh znevýhodnených uchádzačov na trhu práce.

O

A – bod 155 bude preformulovaný nasledovne: „Vytvorenia udržateľných mechanizmov na financovanie poskytovateľov služieb podporovaného zamestnávania.“

257

MPSVRSR K časti III.1.2 Navrhujem upraviť tretiu vetu v druhom odseku na strane 38, a to v nadväznosti na údaje z Eurostatu, týkajúce sa porovnania dlhodobej nezamestnanosti medzi jednotlivými štátnymi EÚ. Odôvodnenie: V rámci krajín EÚ dlhodobá nezamestnanosť v porovnaní rokov 2016 a 2018 klesá a klesá aj na Slovensku. Kým v roku 2016 bola podľa údajov z Eurostatu priemerná ročná

O A – akceptujeme pripomienku k časti III.1 na str. 38 v tom zmysle, že doplníme zdroj údajov k podielu dlhodobo nezamestnaných na počte nezamestnaných na Slovensku a v EÚ a doplníme porovnanie celkovej dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku a EÚ podľa

95


Typ


úroveň dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike 5,8 %, do roku 2018 sa jej priemerná úroveň znížila na 4,0 % a poklesla o 1,8 %. Stav celkového počtu dlhodobo nezamestnaných v roku 2016 bol na Slovensku priemerne 160 000, na porovnanie v roku 2018 to bolo 111 000, teda o 49 000 menej. Priemer dlhodobo nezamestnaného aktívneho obyvateľstva krajín EU klesol na úroveň 2,9 %, teda oproti roku 2016 o 1,1%.

údajov Eurostatu.

258

MPSVRSR K časti III.1.2 Opatrenie č. 158 na strane 40 navrhujem vypustiť. Odôvodnenie: Vykonávanie aktivačnej činnosti sa nezakladá na pracovno-právnom vzťahu, z ktorého zamestnávateľ, ako aj zamestnanec platia odvody do Sociálnej poisťovne, ani sa toto obdobie nezapočítava do odpracovaných rokov na účely výpočtu dôchodkových dávok. Preto nie je zmyslom, aby sa „zvýšením dostupnosti aktivačnej činnosti“ zakladali predpoklady na dlhodobé udržiavanie ľudí na aktivačnej činnosti, ale snahou je nájsť im uplatnenie na trhu práce v riadne platenom zamestnaní.

O

N – ambíciou materiálu je zvyšovanie zručností účastníkov aktivačnej činnosti, tak aby sa zvýšil ich potenciál uplatnenia na trhu práce.

Tento záver konzultovať s našimi expertmi.

259

MPSVRSR K časti III.2.7 „Využitie nových digitálnych služieb a nástrojov na sprístupnenie služieb štátu“ v bode 257 navrhujeme text „budú sprístupnené aj priestorové informácie a anonymizované osobné údaje“ navrhujem nahradiť textom „budú sprístupnené aj priestorové informácie a anonymizované údaje osôb“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka; štylistická úprava.

O


260

MPSVRSR K doložke vplyvov, k bodu 13 Termín začiatku a ukončenia PPK je potrebné uviesť v súlade so skutočnosťou, a to od 26. 6. 2019 do 1. 7. 2019, kedy bolo predkladateľovi zaslané stanovisko Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Zároveň je potrebné uviesť do bodu 13 poznámku, že predkladateľ nepredložil materiál na štandardné predbežné pripomienkové konanie, keďže túto povinnosť nemá z dôvodu, že nepredpokladá pri predloženom materiáli žiadny z vybraných vplyvov; predkladateľ v súlade s bodom 7.3. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov iba konzultoval s komisiou správnosť vyznačenia žiadnych vybraných vplyvov. Zároveň je potrebné do tohto bodu uviesť stanovisko komisie v rámci konzultácií


96


Typ


a jeho vyhodnotenie predkladateľom.

261

MPSVRSR K doložke vplyvov, k bodu 5 V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia tak, aby boli v súlade s ustanovenými minimálnymi obsahovými požiadavkami na doložku vybraných vplyvov upravenými v Jednotnej metodike na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

A – alternatívne riešenia sa nepredkladajú, ale doplníme nulový variant: pokračovanie súčasného stavu s absenciou uceleného strategického smerovania rozvoja.

262

MPSVRSR K opatreniam č. 169. a č. 177. Navrhujem vypustiť opatrenia č. 169. a 177., ktorými sa navrhuje zavedenie príspevku na starostlivosť, resp. na sociálne služby. Odôvodnenie: Prijatie takéhoto opatrenia, resp. záväzku si vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu, ako aj politický súhlas vzhľadom na enormné finančné prostriedky, ktoré by museli byť vynakladané pri celoplošnom zavedení takéhoto nástroja financovania, resp. spolufinancovania sociálnych služieb.

O

N – pre zabezpečenie širokého celospoločenského konsenzu bude predmetná diskusia predmetom Národného konventu k Vízii a stratégii rozvoja Slovenska do roku 2030

263

MPSVRSR K opatreniu č. 172. Navrhujem vypustiť opatrenie č. 172. „Valorizácie dávok a príspevkov v hmotnej núdzi každoročne tak, aby bola garantovaná úroveň životného minima aj vzhľadom na počet členov domácností“. Odôvodnenie: Valorizačný mechanizmus, ktorým sa umožňuje každoročne upravovať sumy dávky a príspevkov, ktoré možno poskytovať domácnosti v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov je už zavedený (od 1.4.2019). Podľa valorizačného mechanizmu možno sumy dávky a príspevkov od začiatku roka zvyšovať na základe úpravy sumy životného minima k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka.

O


264

MPSVRSR K opatreniu č. 179. Upozorňujem na znenie návrhu opatrenia, ktorým sa navrhuje zabezpečenie viaczdrojového financovania pre plynulú implementáciu zákona o dlhodobej starostlivosti. Podotýkam, že zákon o dlhodobej starostlivosti v súčasnosti neexistuje a poskytovanie a financovanie sociálnych služieb je upravené výhradne zákonom o sociálnych službách.

O

N – ambíciou dokumentu je podpora týchto budúcich opatrení.

265

MPSVRSR K opatreniu č. 212. „Zavedenie príspevku na bývanie, ktorý nebude naviazaný na pomoc v hmotnej núdzi. Jeho výška a možnosť použitia bude individualizovaná

O N – individualizácia príspevku na bývanie, tak aby odrážal reálne náklady na bývanie v jednotlivých

97


Typ


tak, aby odrážala reálne náklady na bývanie v jednotlivých regiónoch a aby vytvorila podmienky pre udržateľnosť bývania“ nesúhlasím s tým, aby bola výška a možnosť použitia príspevku na bývanie individualizovaná tak, aby odrážala reálne náklady na bývanie v jednotlivých regiónoch. Odôvodnenie: Tento princíp sa pri príspevku na bývanie síce uplatňuje v niektorých krajinách, avšak ide o krajiny ktoré sú rozlohou väčšie ako Slovenská republika a kde sú rozdiely v nákladoch na bývanie v jednotlivých regiónoch v porovnaní so SR vyššie. Naproti tomu, rozdiely v nákladoch na bývanie v Slovenskej republike nie sú s výnimkou Bratislavského kraja až tak výrazné. Pokiaľ by sa použil prístup, na základe ktorého by sa výška príspevku na bývanie vypočítavala v závislosti od nákladov na bývanie v jednotlivých regiónoch, rozdiely vo výške príspevku by boli zanedbateľné.

regiónoch je jedným zo základných kritérií udržateľnosti.

266

MPSVRSR

K opatreniu č. 213 Opatrenie „Uplatňovania princípu housing first (bývanie ako prvé) v oblasti predchádzania bezdomovectvu.“ by bolo odôvodnené za predpokladu ak by Slovenská republika disponovala dostatočným bytovým fondom, v opačnom prípade je tento prístup prakticky neuskutočniteľný a prikláňam sa viac k princípu prestupného bývania, resp. ku kombinácii oboch prístupov.

O

ČA – aj keď SR nemá dostatočný bytový fond, môže realizovať projekty a programy „housing first“, pretože hľadáme možnosti v situácii, ak chýba dostatočný bytový fond. V opačnom prípade stačí použiť dostupné byty. Zámerom je vytvárať prostredie na realizáciu programov a projektov, aby sa vykrývali medzery v nedostatočnosti, hľadajú sa modely, ako to môže fungovať, spájajú sa aktivity nadácií, združení, fondov, aktivistov a rôznych zainteresovaných inštitúcií, aby sa našiel vhodný model fungovania v reálnych podmienkach.

Upravené znenie zdôrazní, že je potrebná komplementárna podpora oboch foriem, aj formy na základe prístupu housing first, aj prestupné bývanie.

267

MPSVRSR K prílohe č. 3, Indikátor III.1.p Odporúčam zmeniť názov indikátora na „Hrubá miera náhrady príjmu dôchodkom – tzv. benefit ratio“ za predpokladu, že cieľom indikátora je sledovať pomer priemerného vyplácaného dôchodku k priemernej mzde, ako sa uvádza v popise parametra. Odôvodnenie: Indikátor „Čistá teoretická miera náhrady dôchodku“ Správa o starnutí neobsahuje.

O


98


Typ


268

MPSVRSR K prílohe č. 3, všeobecne Doplniť rodové členenie pri indikátoroch č. II.1.g počet fyzických osôb – podnikateľov v rodovom členení, ďalej III.1.i, III.2.k a III.2.l.


269

MPSVRSR K úlohe B.1 návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky, k zriadeniu Centra vládnutia všeobecne a k úlohám 2.1.1 a 2.1.4 vlastného materiálu Zásadne žiadam prehodnotiť úlohy, ktoré súvisia s vytvorením Centra vládnutia a novelizovaním zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, na doplnenie kompetencie pre Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu koordinovať prípravu politík s celoštátnou pôsobnosťou. Zároveň sa navrhuje ustanoviť nadrezortnú pôsobnosť Inštitútu pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k ostatným analyticko-strategickým jednotkám ústredných orgánov štátnej správy tak, aby sa Inštitút pre stratégie a analýzy stal excelentným odborným útvarom na centrálnej úrovni riadenia štátu, vrátane koordinácie prípravy politík s celoštátnou pôsobnosťou a tvorby metodického a systémového rámca na zavedenie a širšie uplatnenie moderných metód a prístupov v oblasti strategického riadenia v ústredných orgánoch štátnej správy. Odôvodnenie: Považujem za nevyhnuté v prvom rade vyjasniť (nielen v tomto materiáli) ambície a záujmy v oblasti koordinácie a nadrezortného riadenia, ktoré podľa predloženého materiálu má Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a Úrad vlády Slovenskej republiky. Zároveň z uvedených úloh vyplýva podľa môjho názoru neprípustná duplicita požadovaných kompetencií a k tomu aj na rovnakej úrovni pre Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a Úrad vlády Slovenskej republiky vo vzťahu ku koordinácii a riadeniu ostatných rezortov, ktorú je potrebné odstrániť. V súvislosti s uvedeným považujem za nevyhnutné ozrejmiť a vysporiadať predmetné vzťahy nielen medzi Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a Úradom vlády Slovenskej republiky navzájom a zároveň ich vzťahy k ostatným orgánom verejnej správy, ale aj k Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktorého kompetencie vyplývajúce (nielen) z rozpočtu verejnej správy, keďže problematika rozpočtu verejnej správy sa v podstate týka všetkých oblastí verejnej správy, sa dotýkajú všetkých politík, pretože ich formovanie nie je

Z A – pripomienka je podnetná a vážime si dôkladný prístup navrhovateľa aj obsiahlu a svedomitú vsuvku názorov do verejnej diskusie. Zriadenie centra vládnutia predpokladá úpravu kompetencií všetkých ÚOŠS.

99


Typ


možné oddeliť od tvorby a vplyvov na rozpočet verejnej správy. Preto Ministerstvu financií Slovenskej republiky z kompetencií vo vzťahu k rozpočtu vyplýva aj určitá prierezovosť a nadrezortnosť aj jeho analytických činností, ktoré tento rezort plní pomerne komplexne vybudovanými analytickými útvarmi. Preto je potrebné v súvislosti s navrhovaným Centrom vládnutia objasniť vzájomné vzťahy aj s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. K uvedeným dôvodom zásadnej požiadavky ešte uvádzam, že je rozdiel koordinovať a riadiť prierezové úlohy resp. činnosti, ktoré vzájomne zasahujú do pôsobnosti viacerých rezortov a úlohy a činnosti jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy v samostatných oblastiach, ktoré sú zo zákona v ich výsostnej pôsobnosti. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je základným dokumentom, podľa ktorého sa následne formujú jednotlivé politiky. Navrhované úlohy, ktoré požadujem prehodnotiť, v predloženom znení podľa môjho názoru spôsobia oslabenie suverenity jednotlivých rezortov nad vlastnými politikami. K pripomienke zároveň uvádzam, že je neštandardné dávať zákonné právomoci konkrétnej odbornej jednotke v rámci ústredného orgánu štátnej správy. Tým sa podľa môjho názoru tento odborný útvar dostáva na úroveň samotného ústredného orgánu štátnej správy. Je tiež na zváženie, či môžu byť tieto právomoci priznané pred jasným preukázaním schopnosti ich absorbovať a kvalifikovane plniť.

270

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne Materiál je zameraný na rozvojové stratégie, no ani okrajovo sa nezaoberá problematikou nízkych platov a následnej platovej neschopnosti prevažnej časti obyvateľstva. (žiadam doplniť)

ON – viaceré miesta materiálu uvádzajú, že na zvýšenie platov je potrebné podporiť rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou.

271

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne Návrh na zavedenie nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy tzv. Centra vládnutia a návrh na vytvorenie systému prierezového rozvojového manažmentu na regionálnej úrovni s prepojením na ústrednú úroveň štátnej správy odporúčam pred ich schválením vládou Slovenskej republiky podrobiť analýzam, ktoré posúdia ich prínos vzhľadom na vynaložené prostriedky (hodnota za peniaze).

O

N – návrh na zavedenie nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy nemá žiaden priamy vplyv na rozpočet verejnej správy, cieľom predmetného návrhu je zvýšenie efektivity riadenia už existujúcich kapacít.

272

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne Odsek „jadrové problémy“ na str. 9 navrhujem preformulovať na „prierezové /kľúčové problémy“. Odôvodnenie: Legislatívno-


100


Typ


technická pripomienka; štylistická úprava.

273

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne Predmetný materiál vo viacerých oblastiach (I.2.3, III.1.3, III.1.4 a III.2.2) navrhuje opatrenia týkajúce sa oblasti poskytovania sociálnych služieb. Ako už bolo uvedené v stanovisku sekcie sociálnej a rodinnej politiky MPSVR SR v rámci neformálneho pripomienkovania pri príprave predkladaného materiálu, dotknutý vecný gestor nebol vyzvaný na súčinnosť. Takýto postup považujem za neštandardný, nakoľko dotknutý rezort nemal možnosť vyjadriť svoje zámery pri vytváraní vízií a stratégií.

O

N – všetky dotknuté rezorty, vrátane MPSVR SR mali možnosť vyjadriť svoje strategické zámery pri tvorbe materiálu prostredníctvom zástupcu, ktorého splnomocnil príslušný minister.

274

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne Pri odvolávaní sa na Agendu 2030 OSN a jej ciele udržateľného rozvoja odporúčam buď používať celý názov, alebo v úvode textu na strane 5 uviesť informáciu: „ďalej len: „Agenda 2030 “. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka; štylistická úprava.

O


275

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne S odvolaním sa na rozvoj ľudských zdrojov v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv chýba podpora všetkých skupín obyvateľstva a činnosti týkajúcich sa ľudského kapitálu vo všeobecnosti.

ON – súčasne znenie je dostačujúce.

276

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne V odvolávaní sa na odporúčania OECD odporúčam využiť aj informácie z časti o zamestnanosti a sociálnej inklúzii, nielen z časti školstvo.

ON – súčasná úroveň odvolávania sa na odporúčania OECD je v rámci dokumentu v súvislosti s témou zamestnanosti a sociálnej inklúzie dostatočná.

277

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne V prvom odseku na strane 57 sa konštatuje, že „absencia strategického plánovania a riadenia viedla k skutočnosti, že sme sa napriek objektívnymi indikátorom dlhodobo nevenovali riešeniu mnohých závažných problémov udržateľnosti rozvoja SR, napríklad neboli prijímané adekvátne opatrenia na zmiernenie negatívneho demografického vývoja a dnes sme konfrontovaní so skutočnosťou, že do roku 2040 nie je predpoklad jeho reálneho zvrátenia.“ Napriek tomuto varovnému konštatovaniu však táto vízia neprináša žiadne nové pohľady na riešenie tejto situácie. Chýbajú opatrenia napr. v oblasti znižovania daňového a odvodového zaťaženia, prípadne daňového zvýhodňovania manželov, ktoré by mohlo byť riešené obdobným spôsobom ako to má zavedené Nemecko (posudzovanie výšky spoločného príjmu manželov

O N – ambíciou dokumentu je organizácia verejnej správy, prostredníctvom integrovaného rozvojového dokumentu, ktorý vyjadruje hlavné ciele rozvoja spoločnosti a nie jednotlivé opatrenia na úrovni rezortov.

101


Typ


vrátane mladých rodín a jeho spoločné zdaňovanie s úpravou daňovej sadzby).

278

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne Vo viacerých prípadoch myšlienky uvádzané v materiáli ako vízia do budúcnosti nie sú nové. Prevažná väčšina z nich už bola súčasťou doterajších plánov, stratégií a vízií. Dokument ale na jednej strane načrtáva veľmi perspektívnu a optimistickú víziu, na strane druhej analyzuje popisuje stav vychádzajúc z medzinárodných porovnaní ako nedobrý, zlý, či jeden z najhorších, s tendenciou zhoršovania sa, no nikde sa nenachádza žiadna poznámka analyzujúca príčiny, dôsledky prečo to doteraz nefungovalo a navrhujú sa rovnaké riešenia. (na zváženie)

O

N – ambíciou dokumentu nie je analýza príčin, ktoré spôsobili zaostávanie SR v kľúčových medzinárodných porovnaniach ale predstavenie nového manažérskeho prístupu k organizácii verejnej správy, prostredníctvom integrovaného rozvojového dokumentu celej spoločnosti.

279

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne K materiálu ako celku žiadam skoncentrovať jednotlivé úlohy v rozvojových programoch, nakoľko jednotlivé čiastkové činnosti smerujúce k ich naplneniu sa obsahovo vzájomne prekrývajú – napríklad činnosti týkajúce sa ľudského kapitálu vo všeobecnosti, ktoré prechádzajú a sú obdobné v jednotlivých rozvojových programoch (napr. kvalifikovaná pracovná sila – ide o problém týkajúci sa formálneho vzdelávania, stredné odborné školy, vysoké školy, kvalita pedagogických a odborných zamestnancov) a následne ďalšie vzdelávanie pracovnej sily na trhu práce (zvyšovanie kvalifikácie, prípadne rekvalifikácia). Odôvodnenie: Granularita v individuálnych programoch bude smerovať k duplicitám a triešteniu zodpovednosti s nejasným efektom a v konečnom výsledku k nedosiahnutiu želateľného stavu.

O

N – súčasné delenie a koncentrácia jednotlivých úloh v rozvojových programoch vychádza z Národných priorít implementácie Agendy 2030, v rámci ktorých je téma ľudského kapitálu jedným so základných horizontálnych princípov.

280

MPSVRSR K vlastnému materiálu, všeobecne Žiadam vytvoriť samostatný Integrovaný rozvojový program pre ľudské zdroje. Odôvodnenie: S ohľadom na požiadavky, ktoré kladie na rozvoj ľudských zdrojov Priemysel 4.0., kde sa očakáva posilnenie zručností potrebných pre uplatnenie sa na meniacom sa trhu práce, zlepšenie schopnosti adaptovať sa na nové podmienky spojené s digitalizáciou a automatizáciou spoločnosti, navrhujem vytvorenie samostatného Integrovaného rozvojového programu pre ľudské zdroje, ktorý bude riešiť otázku rozvoja ľudských zdrojov komplexne vo všetkých súvislostiach. Oblasť intervencií do ľudských zdrojov je kľúčová aj v súčasne platnej stratégii Európa 2020, kde 3 z jej 5 cieľov sú priamo naviazané na rozvoj a podporu ľudského kapitálu, ako zdroja budúceho rozvoja spoločnosti, ktorá si potrebuje zachovať konkurencie

O N – téme sa venuje časť Integrovaný rozvojový program I. – Prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál.

102


Typ


schopnosť na globálnom svetovom trhu.

281

MPSVRSR Všeobecne Na str. 11 odporúčam použiť obsahovo širší pojem a slovo „sektorových stratégií“ nahradiť pojmom „sektorových strategických dokumentov“.


282

MSSR Odporúčame v bode 263 za slovom „efektívneho“ doplniť slová „,vhodne prepojeného“. Odôvodnenie: Pri práci s údajmi, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne monitorovanie a pravidelné hodnotenie činnosti súdov, sa v praxi Ministerstvo spravodlivosti SR často stretáva so situáciou, že niektoré údaje (databázy) sú v spracovateľnej forme priamo dostupné iba niektorým z relevantných aktérov (napr. Generálna prokuratúra SR), bez toho, aby existovalo priame prepojenie na údaje iného aktéra (napr. Ministerstvo spravodlivosti SR), v dôsledku čoho vznikajú komplikácie pri získavaní dostatočnej údajovej základne pre spoľahlivé vyhodnocovanie. Vzhľadom na nízku mieru prepojenia sa naopak, mnohé údaje viacnásobne získavajú na rôznych úrovniach viacerých aktérov (napr. prvýkrát na úrovni Policajný zbor SR, následne Generálna prokuratúra SR a následne Ministerstvo spravodlivosti SR), v súvislosti s čím sa značne prehlbuje neefektivita zberu dát pre monitorovanie. ďalším dôvodom odporúčacej pripomienky je, že rôzne informačné systémy, resp. moduly zaznamenávajú dáta použiteľné pre monitoring a hodnotenie činnosti súdov nejednotným spôsobom, na rôznych úložiskách a s rôznou mierou dostupnosti, a to aj na úrovni jediného aktéra (napr. Ministerstvo spravodlivosti SR), prípadne na úrovni príbuzných aktérov (napr. Ministerstvo spravodlivosti SR a Zbor väzenskej a justičnej stráže), prípadne príbuznej údajovej základne (napr. Ministerstvo spravodlivosti SR, Najvyšší súd SR, Slovenská komora exekútorov), čo vedie k vzniku prekážok pri efektívnom spracovaní dát a zachovania základnej miery transparentnosti pri ich vyhodnocovaní.

O


283

MSSR V bode 266 vlastného materiálu navrhujeme: - za slovo "Posilnenia" vložiť slová "a stabilizácie personálnych ", - za slovo "sudcov," vložiť slová "zamestnancov súdov, " - za slovo "prokurátorov," vložiť slová "zamestnancov prokuratúr" - za slovo „elektronizácie“ vložiť slová „ , informatizácie“ Odôvodnenie: Na zlepšenie vymožiteľnosti práva, prístupu k spravodlivosti pre všetkých a ochrany


103


Typ


a podpory ľudských práv má vplyv celý (kompletný) personálny aparát dotknutých orgánov. Elektronizácia je len prvým z krokov. Následne by sa mal výstupom elektronizácie aj niekto venovať pretože hrozí, že sa budú zavádzať nové nástroje či služby, ktorých potenciál ostane nevyužitý, pretože napr. nikto nebude poznať napríklad štruktúru dát, ktoré systém zaznamenáva.

284

MSSR V bode 269 vlastného materiálu navrhujeme nahradiť slová „Sprístupnením možností“ slovami „Posilňovanie“. Odôvodnenie: Alternatívne riešenie sporov už dlhodobo tvorí súčasť právneho poriadku SR. Opatrenie evokuje dojem, že tomu tak nie je. Preto namiesto sprístupňovania možností – ktoré tu sú – je potrebné mechanizmus alternatívneho riešenia sporov zefektívňovať.

O


285

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiál, s. 49, opatrenie č. 267 doplniť psychických. Odôvodnenie: Šikanovanie môže byť aj v podobe psychických útokov, nielen fyzických napr. nátlak atď. V súlade so Smernicou č. 36/2018 o prevencii a riešení šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach je podstatou šikanovania úmysel ublížiť druhému psychicky alebo fyzicky.

Z


286

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, časť Implementácia, indikátory a monitorovanie plnenia stratégie Navrhujeme podrobnejšie špecifikovať možnosti implementácie/ financovania Vízie a stratégie, najmä či je uvažované aj s využitím zdrojov politiky súdržnosti EÚ.

O

N – nie je predmetom riešenia tohto dokumentu.

287

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, časť Podmienky implementácie Vízie a stratégie Slovenska do roku 2030 V prípade kapacít vytváraných na úrovni VÚC sa uvádzajú rôzne terminologické pomenovania, napr. Inštitút rozvoja VÚC (schéma, str. 14), strategicko-analytické jednotky VÚC (bod 2.2.5, str. 15), Analyticko-strategická a implementačná jednotka VÚC (schéma, str. 15), Analyticko-strategické (ASJ) a implementačné jednotky (IJ) zriadené na VÚC (text pod schémou na str. 15) Odporúčame zjednotiť terminológiu.

O


288

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, časť Podmienky implementácie Vízie a stratégie Slovenska do roku 2030 Bod 2.1 Zavedenie nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy– tzv. centra vládnutia Navrhujeme bližšie popísať


104


Typ


jednotlivé navrhované funkcie centra vládnutia, najmä vo vzťahu ku koordinácii politiky súdržnosti EÚ.

289

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s 43, opatrenie č. 197 vypustiť prostredníctvom digitálnych platforiem. Odôvodnenie: zneužívaniu detí by sa malo zabrániť akokoľvek, digitálna platforma je len jedna z možností. Preto odporúčame, aby toto opatrenie bolo zamerané všeobecne, platné pre všetky prostredia. Rovnako prístup maloletých k zákonne obmedzenému obsahu môže byť v akomkoľvek médiu, nielen digitálnom.

Z

A – pripomienku akceptujeme. Po diskusii s navrhovateľom prijímame úpravu: „najmä prostredníctvom digitálnych platforiem“

290

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 31 , opatrenie č. 89, doplniť: slovo zážitkovo a slovné spojenie vedúcej k sociálnej inklúzii nasledovne: Zabezpečenie kreatívne, poznatkovo, zážitkovo a projektovo orientovanej výchovy a vzdelávania vedúcej k sociálnej inklúzii v technických a prírodovedných odboroch. Odôvodnenie: Zážitková metóda je rovnako dôležitá ako metóda projektového vzdelávania a kooperatívna metóda, ktorá vedie žiakov ku spolupráci (softskills) a sociálnej inklúzii, ktoré im chýbajú.

O


291

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 39 , opatrenie č. 144., termín asistent učiteľa odporúčame nahradiť pojmom pedagogický asistent. Odôvodnenie: toto opatrenie potom súvisí s opatrením č. 147. Podpora navštevovania školských klubov detí na prvom stupni základných škôl, kde môže pôsobiť asistent vychovávateľa, čo je tiež kategória pedagogického asistenta ako podporné opatrenie v kontexte inkluzívneho vzdelávania.

O


292

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 39, opatrenie č. 150, doplniť na záver: a potreby vyplývajúce z nepodnetného alebo málo podnetného prostredia. Odôvodnenie: Jazykové problémy nemajú deti vyplývajúce z iného materinského jazyka , ale aj žiaci pochádzajúci z nepodnetného prostredia, ktoré nemajú dostatočne rozvinuté jazykové kompetencie, a tým nie sú pripravení na úspešnú školskú dochádzku a okrem toho z dôvodu nepodnetného prostredia (SZP) nemajú rozvinuté abstraktné myslenie, nevedia komunikovať v symboloch, majú tzv. obmedzený jazykový kód, čo im bráni v rozvoji kognitívneho myslenia, nakoľko nemôžu rozumieť


105


Typ


výkladu učiva.

293

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 39, opatrenie č. 274 žiadame preložiť ako opatrenie č. 152 ako nový bod v III.1.3. a doplniť chýbajúce úlohy z cieľa SDG 4.7 Agendy 2030, ktorá znie: Zabezpečenie vedomostí, schopností a zručností potrebných k podpore trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj a životný štýl, ľudské práva, rodová rovnosť, podpora nenásilia, globálneho občianstva a ocenenie kultúrnej diverzity a prínos kultúry k trvalo udržateľnému rozvoju. Odôvodnenie: Cieľ a teda aj opatrenie je v súlade s Agendou 2030, cieľ 4.7 v SDG 4 Inkluzívne vzdelávanie, preto patrí aj do Inkluzívneho vzdelávania. Napriek tomu, že takéto opatrenie je čiastočne v opatreniach 164., 196., 264., 265., 274. toto opatrenie patrí do inkluzívneho vzdelávania SDG4. Ak by išlo o duplicitu, duplicitných opatrení je v materiáli viac, napr. 277. s opatrením 48., takže to podľa tohto nebude problém.

Z

A – vyhovieme požiadavke na preloženie opatrenia č. 274 ako nový bod do III.1.3 nakoľko ide o výchovu a vzdelávanie smerujúcej k aktívnemu občianstvu z pôvodného zaradenia pod III.3.2.

294

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 41, opatrenie č. 164. Doplniť slovo vzdelávania nasledovne: .. vrátane rozpracovania konkrétnych opatrení na úrovni výchovy a vzdelávania v škole... Odôvodnenie: je to prierezová téma vo výchovno-vzdelávacom procese.

O


295

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 43, opatrenie č. 196. vypustiť slovné spojenie v online priestore a doplniť medzi na záver ...a všetkých foriem netolerancie medzi deťmi a mládežou. Odôvodnenie: násilie a sociálno-patologické javy sa nedejú len v online, ale aj offline priestore. Preto odporúčame nešpecifikovať priestor. Netolerancia nie je len 1, ale je ich niekoľko druhov. Z hľadiska rôznych výskumov, napr. CVTI SR netolerancia nie je len u mládeže ale aj u detí, preto je treba tieto javy podchytiť včas u detí.

O

A – pripomienku akceptujeme. Po rozporovom konaní sme prijali argumentáciu navrhovateľa.

296

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 45, doplniť nové opatrenie do III.2.3 Podpora aktívneho športovania detí a mládeže, podpora športových klubov. Odôvodnenie: opatrenie 215 je definované ako súčasť formálneho vzdelávania. Výskum CVTI potvrdil, že deti/žiaci považujú za najlepšie trávenie času aktívny šport, ale v skutočnosti sa mu venujú až na cca. 8. mieste. Čiže deti chcú športovať aktívne,


106


Typ


ale tak nerobia.

297

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 45, odsek III.2.4. doplniť nové opatrenie: pôsobenie zdravotných sestier na školách. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Ide o zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná V školách máme žiakov z rôznymi druhmi chorôb napr. diabetes, pri čom učiteľ nesmie podávať lieky a už vôbec nie pichať inzulín. Pre zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania a bezpečného prostredia považujeme prítomnosť školských sestier za dôležitú.

Z

A – doplníme „zabezpečenie zdravotnej starostlivosti“ namiesto pôsobenia zdravotných sestier. Navrhovateľ odsúhlasil novú úpravu a rozpor bol odstránený.

298

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 45, opatrenie č. 215, doplniť do zátvorky slovo spánok nasledovne: ... (pohyb, stravovanie, spánok) Odôvodnenie: na základe najnovšej správy HBSC výskumu, žiaci v závislosti z nedostatku spánku neraňajkujú, majú nesprávne stravovacie návyky, podporené iontovými nápojmi a sladenými nápojmi, a tak unavení a hladní nie sú schopní sa sústrediť, a stúpa u nich agresívne správanie.

O


299

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 49, opatrenie 264 doplniť výchovu a vzdelávanie. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Výchova a vzdelávanie je dôležitou súčasťou na ochranu ľudských práv.


300

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu, s. 50, opatrenie č. 277 je duplicitné s opatrením č. 48, a malo by byť zaradené v inkluzívnom vzdelávaní.


301

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: - časť Východiskové princípy tvorby vízie a stratégie - časť Podmienky implementácie Vízie a stratégie Slovenska do roku 2030 V materiáli chýba súlad so Stratégiou výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (RIS3). Ako sa uvádza v časti Východiskové princípy tvorby vízie a stratégie (str. 10) východiskami tvorby materiálu bol aj zámer definovania priorít a cieľov rozvoja SR v súlade s kohéznou politikou EÚ. V rámci prípravy implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 bola ako jedna zo základných podmienok definovaná aj „dobrá správa stratégie pre inteligentnú špecializáciu na národnej alebo regionálnej úrovni“. V zmysle materiálu Spôsob uplatnenia základných podmienok pri príprave

Z N – čiastková odvetvová stratégia RIS3 má obmedzenú platnosť aj rozsah pôsobnosti a nie je východiskom pre prípravu vízie a stratégie rozvoja. Rozpor trvá, stanovisko MŠVVŠ: Ako je uvedené aj odôvodnení pripomienky v rámci prípravy nového programového obdobia politiky súdržnosti EÚ je v rámci plnenia základnej podmienky súvisiacej s RIS3 zapojených 5 ÚOŠS. Po ukončení procesu aktualizácie bude mať stratégia RIS3 platnosť pre praktický rovnaké obdobie ako vízia a stratégia SR, preto

107


Typ


implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach Slovenskej republiky, schváleného uznesením vlády SR č.324/2019, je ako gestori a spolugestori, zodpovední za plnenie tejto základnej podmienky, identifikovaných celkovo 5 ÚOŠS (ÚPPVII, MHSR, MŠVVaŠ SR, MPSVR SR a MZSR). RIS3 teda predstavuje nadrezortnú stratégiu, určujúcu priority rozvoja v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na národnej a regionálnej úrovni, platnú pre obdobie 2021 – 2029 (so zohľadnením pravidla N+2), na ktorú sa odvolávajú aj viaceré z navrhovaných aktivít v materiáli (č. 78, 86, 90, 298). Ako jeden zo spolugestorov plnenia predmetnej základnej podmienky žiadame zohľadniť stratégiu RIS3 vo vyššie uvedených častiach materiálu. Táto pripomienka je zásadná.

žiadame o jej zohľadnenie v materiáli.

302

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Do kapitoly II.1.2. Efektívne využitie a adaptácia ľudského kapitálu pridať nové opatrenie: „Podporou vysokoškolského vzdelávania doktorandov a rozvoja mladých vedeckých pracovníkov ako budúcej generácie odborníkov.“. Odôvodnenie: Doktorandi sú kľúčoví pre rozvoj ľudských zdrojov, tak pre akademický sektor, ako aj pre ostatné segmenty inovatívne založenej ekonomiky, preto považujeme za relevantné vyčleniť ich ako samostatné opatrenie.

O

A – doplníme kompromisné nové znenie „Zvyšovaním úrovne doktorandského štúdia a podporou rozvoja mladých vedeckých pracovníkov ako budúcej generácie odborníkov. Tento cieľ je možné dosiahnuť najmä rozvojom prenositeľných zručností (napr. jazyková príprava), podporou mobility a vytvorením adekvátneho zázemia pre štúdium a výskum“.

303

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Do podkapitoly I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému pridať nové opatrenie: „Podpora investícií do infraštruktúry a vybavenia škôl s cieľom zvýšiť úroveň vzdelávania a kultúru prostredia vysokých škôl, rozšíriť možnosti vedeckovýskumnej činnosti a zlepšiť životné a študijné podmienky študentov.“. Odôvodnenie: Absencia podpory obnovy a rozvoja infraštruktúry akademického prostredia, pričom práve kvalita budov a súvisiacej infraštruktúry sa javí ako dôležitý faktor pri rozhodovaní sa pri výbere vysokej školy.

O

A – doplníme kompromisné nové znenie: „Rekonštrukciou budov a vybavenia škôl, internátov a študovní, obnovou technického vybavenia a didaktických pomôcok s cieľom zvýšiť úroveň vzdelávania a kultúru prostredia vysokých škôl, rozšíriť možnosti vedeckovýskumnej činnosti a zlepšiť životné a študijné podmienky študentov“.

304

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: IV časti III.1. Vytvorenie podmienok pre rozvoj a plnohodnotný život jednotlivca bez ohľadu na jeho sociálno-ekonomické zázemie či znevýhodnenie navrhujeme text „Predškolské vzdelávanie pritom preukázateľne zvyšuje skóre v PISA testovaní 15-ročných“ nahradiť textom


108


Typ


„Dlhodobé vplyvy predškolského vzdelávania pritom zahŕňajú nižšiu mieru opakovania ročníka, zvýšenie dĺžky školskej dochádzky, zlepšenie sociálneho a emocionálneho rozvoja a správania, vrátane zníženia delikvencie a kriminality.“ Odôvodnenie: Prínosy z predškolského vzdelávania sú širšie, preto nepovažujeme za správne uvádzať iba lepšie výsledky v testovaní. Štandardne sa uvádzajú viaceré prínosy. Viď. PIANTA, R.C., BARNETT, W.S., BURCHINAL, M. AND THORNBURG, K.R., 2009. The effects of preschool education: What we know, how public policy is or is not aligned with the evidence base, and what we need to know. Psychological science in the public interest, 10(2), pp.49-88.

305

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: IV časti III.1. Vytvorenie podmienok pre rozvoj a plnohodnotný život jednotlivca bez ohľadu na jeho sociálno-ekonomické zázemie či znevýhodnenie žiadame text „Pre zníženie vplyvu sociálno-ekonomického zázemia na vzdelávacie výsledky je kľúčová včasná intervencia ako sociálna služba, avšak tá je dostupná len v obmedzenej miere, a to len pre deti so zdravotným postihnutím.“ preformulovať na „Pre zníženie vplyvu sociálno-ekonomického zázemia na vzdelávacie výsledky je kľúčový prístup ku kvalitnej včasnej intervencii, ktorá je dnes dostupná len v obmedzenej miere, a to len pre deti so zdravotným postihnutím.“ Odôvodnenie: Včasnú intervenciu, resp. ranú starostlivosť je nevyhnutné ponímať komplexne a v súčasnosti je ešte otázne, či by mala byť sociálnou službou v gescii MPSVR SR alebo súčasťou špeciálno-pedagogických služieb poskytovaných MŠVVŠ SR alebo niečím tretím. Na oboch rezortoch prebiehajú národné projekty, v rámci ktorých sa hľadajú odpovede na tieto otázky, preto v tejto fáze navrhujeme nepomenúvať včasnú intervenciu explicitne ako sociálnu službu v gescii MPSVR SR.

Z


306

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Na strane 12 za bod 1.4. doplniť nový bod 1.5, ktorý znie: „1.5 Zabezpečiť sfunkčnenie inštitútu referenda, ktorým sa odstráni kvórum pre platnosť referenda a zabezpečí záväznosť rešpektovania výsledkov referenda poslancami NR SR.“ Odôvodnenie: Ak je skutočne demokratická participácia občanov cieľom vízie, potom musia existovať funkčné nástroje, ktoré obnovia dôveru občanov v participáciu na riešení podstatných otázok.

Z

N – pripomienka je mimo oblasti pôsobnosti tohto dokumentu. Pripomienka je k oblasti, ktorá nepatrí do pôsobnosti MŠVVŠ SR.

30 MŠVVaŠS K vlastnému materiálu: Na strane 24 navrhujeme vypustiť vetu: „Dôležitým Z N – argumentačné zdôvodnenie návrhu je nedostatočné 109


Typ


7 R faktorom populačného vývoja sú tiež podmienky mladých rodičov počas materskej dovolenky vrátane možností ich kontinuálneho kontaktu s výkonom profesie a tým aj profesijného rastu.“ Odôvodnenie: Táto veta opakuje známe klišé, avšak realita je omnoho komplikovanejšia ako jeden z dôvodov poklesu indexu pôrodnosti, ktorý viaceré zdroje uvádzajú je práve zvyšujúca sa zamestnanosť žien a tlak na kariéru.

(„opakuje známe klišé“). Pripomienka je k oblasti, ktorá nepatrí do pôsobnosti MŠVVŠ SR.

308

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Na strane 37 navrhujeme vypustiť vetu: „Problematická je aj nízka zaškolenosť najmä rómskych detí vo veku od 4 rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky. V roku 2014 bola ich zaškolenosť na úrovni 34 %, kým zaškolenosť v celkovej populácii bola na úrovni 77 %.“ Odôvodnenie: Realita je omnoho komplikovanejšia považujeme za potrebné vyhnúť zužovaniu na etnický problém. Problémom sú rodičia, ktorí nepripravujú deti na školskú dochádzku a ich sociálne vylúčenie bez ohľadu na pôvod ich etnika. Nie je problémom skutočnosť, že rodičia sami pripravujú deti na školskú dochádzku. Preto je potrebné riešiť cielene problém rodičov, ktorí deti nevedia pripraviť na školskú dochádzku a nevedia ich pripravovať ani počas školskej dochádzky. Je potrebné zlepšovať ich sociálnu situáciu vylúčených get, pracovať na sanácii rodín, nakoľko čiastkové opatrenie (povinné škôlky) nerieši problém rodín a ich sociálnej situácie.

Z


309

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Na strane 42 za slová: Legálnym návykovým látkam doplniť slová „a činnostiam spôsobujúcich nelátkové závislosti,“ a za opatrenie 199 na strane 43 doplniť nasledovný text opatrení s primeraným číslovaním: • Racionálneho obmedzenia hazardu, ktorý ničí rodiny najmä za obmedzenie hracích automatov či videoherných automatov. • Vypustenia povinnosti predložiť petíciu s 30 % podpismi všetkých občanov pre možnosť zákazu hazardu v obciach. Zavedením samostatného práva pre obce obmedziť či zakázať hazard na svojom území bez petície. • Silného mediálneho zákona, ktorý bude chrániť hodnoty rodiny a manželstva a jeho stability, a ktorý bude chrániť deti a mládež pred nevhodným obsahom v televízii, rozhlase a iných médiách (tlač, internet atď.), vrátane podrobných kritérií na zhodnotenie programov, ktoré ohrozujú mravný vývoj mládeže. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Doplnenie

Z N – viaceré body sa venujú prevencii závislostí napríklad podporou racionálneho využívania voľného času a podporou zdravého životného štýlu. Bod 195 navrhuje uznanie nových druhov nelátkových záležitostí. Nepovažujeme za odôvodnené vkladať ďalší bod, ktorý by obmedzoval správanie občanov nad rámec uvedenej úpravy.

110


Typ


nelátkových závislostí považujeme za nevyhnutné opatrenie.

310

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Na strane 43 navrhujeme vypustiť vetu: „Podiel spoločensky prospešného nájomného alebo sociálneho bývania je tak v porovnaní s vyspelejšími krajinami EÚ veľmi nízke (napr. Rakúsko – 24 %, Dánsko – 21 %, Fínsko – 13 %).“ A na strane 44 navrhujeme vypustiť vetu: „zvýšenie podielu nájomného bývania na celkovom objeme disponibilného bytového fondu na minimálne 5 % do roku 2030, pričom v aglomeračných sídlach by mal tento podiel dosiahnuť 10 %,“ a vetu „Stanovenia podielu verejných nájomných bytov v nových developerských projektoch;“ Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Nájomné byty nie sú riešením. To nie je nič vyspelé. Žiť v nájme, je vecou prechodnosti. To, že majú slovenskí občania byty a svoje bývanie vo vlastníctve je prednosťou. Nesúhlasíme s cieľmi zvyšovať podiely nájomníkov, ale podporovať mladé rodiny tak, aby si mohli kúpiť byty do vlastníctva a stabilizovať sa, pretože to pomáha zvyšovať pôrodnosť.

Z

N – dostupnosť nájomného bývania považujeme za kľúčovú súčasť sociálnej politiky. Alternatívy dostupného sociálneho bývania, ako je zadlžovanie sa rodín na hypotéku, alebo zotrvanie v rodičovských domácnostiach, nie sú primerané na riešenie potrieb mladých rodín. Zvýšenie dostupnosti nájomného bývania má preukázateľný kladný vplyv na sociálnu situáciu všetkých občanov.

Štát musí riešiť aj bytovú otázku u vybraných skupín komunít, ako sú ľudia s nižším príjmom, osamelí dôchodcovia, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú schopné zaobstarať si primerané bývanie z vlastných zdrojov, štartovacie bývanie mladých ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť, a pod. Riešenia týchto problémov si vyžadujú istú mieru intervencie štátu a iných verejných subjektov na trhu s bytmi. Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 uvádza základné poslanie štátu vytvárať stabilné trhové prostredie umožňujúce domácnostiam bývať podľa ich príjmovej situácie, podporujúce mobilitu prac. sily a pod. Na Slovensku sú vysoké ceny nájmov, čo ovplyvňuje dostupnosť bývania a podiel nájomného bývania je poddimenzovaný v porovnaní s EÚ.

Pripomienka je k oblasti, ktorá nepatrí do pôsobnosti MŠVVŠ SR.

311

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Na strane 6 za slová „priority kvality života“ doplniť slová „a rodiny“. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Kvalita života závisí v podstatnej miere od vzťahových väzieb a rodiny.

Z N – pojem „kvalita života“ v kontexte Agendy 2030 sa nezužuje na rodinný život a zmienka o rodine na tomto mieste nie je adekvátna. Pripomienka je k oblasti, ktorá

111


Typ


nepatrí do pôsobnosti MŠVVŠ SR.

312

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Na strane 6 za vetu končiacu slovami „merajú kvalitu života.“ doplniť vetu: „Ochrana života a rodiny je kľúčovým prvkom, ktorý bude v budúcnosti rozhodujúcim pre prežitie spoločnosti.“ Odôvodnenie: Ochrana a podpora rodiny je kľúčovým parametrom úspechu a prierezovým princípom všetkých politík.

Z

N – v kontexte pôvodného textu o indikátoroch merajúcich kvalitu života nie je primerané zmeniť tému a konštatovať, že ochrana života a rodiny je dôležitá. Chýba nadväznosť myšlienok. Pripomienka je k oblasti, ktorá nepatrí do pôsobnosti MŠVVŠ SR.

313

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie 146 „Zavedenia povinného predškolského vzdelávania od 4 rokov“ žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Cieľom je zaviesť právny nárok pre 4-ročné deti a nie povinnosť, čiže ide o kolíziu s predchádzajúcim bodom ktorý sa týka právneho nároku.

Z

A – navrhneme právny nárok, nie povinnosť umiestniť deti do predškolských zariadení.

314

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie 148 „Odstránenia bariér prístupu detí z rodín s nízkym príjmom k predškolskej výchove v materských školách zabezpečením mobility do vzdelávacích zariadení aj prostredníctvom školských autobusov v obciach bez materskej a základnej školy, a najmä v marginalizovaných komunitách“ žiadame preformulovať všeobecnejšie na „Odstránenia dopravných, finančných a kultúrnych bariér prístupu detí z rodín s nízkym príjmom k predškolskej výchove v materských školách“. Odôvodnenie: Bariér v prístupe detí z rodín s nízkym príjmom alebo z marginalizovaných komunít je viacero druhom. Nie je dobré ich zužovať iba na nedostatočnú mobilitu.

Z

A – pripomienku akceptujeme. Znenie bodu 148: Odstránenia bariér prístupu detí z rodín s nízkym príjmom k predškolskej výchove v materských školách zabezpečením lepšej dostupnosti materských škôl vrátane dopravy, prostredníctvom zavedenia širšej definície sociálne znevýhodneného prostredia a prostredníctvom podpory programov zameraných na prácu s rodinou.

315

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 37.: Navrhujeme opatrenie č. 37. preformulovať nasledovne: „Podporovaním aktivít vysokoškolských pracovísk zabezpečujúcich absolventov a vedomosti potrebné pre udržateľný inovatívne založený ekonomický rozvoj regiónov.“ Odôvodnenie: Nejasné opatrenie. Vysoké školy a ich pracoviská pôsobia na národnej až medzinárodnej úrovni. Nedáva zmysel, aby napríklad s ohľadom na potreby poľnohospodárstva vznikali v ďalších regiónoch pracoviská zamerané na túto problematiku, ak sú dnes kapacity koncentrované na jednej vysokej škole, ktorá dokáže pokryť národné potreby.

O


31 MŠVVaŠS K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 39.: Navrhujeme vypustiť poslednú časť O A – pripomienku akceptujeme.

112


Typ


6 R textu opatrenia: „s dôrazom na kľúčové odbory pre sociálne-ekonomický rozvoj.” Odôvodnenie: Systém zabezpečovania kvality je všeobecne platný a týka sa všetkých študijných odborov. V tomto prípade nie je možné klásť dôraz len na niektoré študijné odbory.

317

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 43.: Žiadame vypustiť slovo „predimenzovanej“. Odôvodnenie: Je otázne, či sa sieť vysokých škôl dá všeobecne nazvať predimenzovanou. Podľa názoru niektorých stakeholderov (napr. firmy) je možné niektoré segmenty považovať naopak za poddimenzované.

Z

A – vypustíme slovo predimenzovanej.

318

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 44.: Navrhujeme opatrenie vypustiť. Odôvodnenie: duplicita s opatrením č. 39.


319

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 45.: Navrhujeme opatrenie č. 45. preformulovať nasledovne: “Úpravou nastavenia systému riadenia vysokých škôl, modernizáciou vysokoškolského sektora, posilnením otvorenosti a transparentnosti výberových procesov, posilnením atraktívnosti akademickej kariéry, zvýšením zahraničnej účasti v pedagogickej, vedeckovýskumnej a riadiacej činnosti, a vytvorením podmienok na znižovanie administratívnych bariér v prístupe na štúdium a obsadenie miest vysokoškolských učiteľov.”. Odôvodnenie: Konkrétnejšia a presnejšia formulácia cieľa. Mobilita je súčasťou internacionalizácie v opatrení 91.

O


320

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 47.: Nahradiť výraz „celoživotné vzdelávanie“ výrazom „informálne vzdelávanie“. Odôvodnenie: presnejšia definícia


321

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 88.: Je nutné spresniť a preformulovať opatrenie. Presne charakterizovať čo je myslené formuláciou „vytvorenie podporného vzdelávacieho systému“ (úplne nový systém alebo modifikácia súčasných študijných programov alebo stredoškolských odborov). Zvážiť vypustenie opatrenia. Odôvodnenie: Nejasná formulácia, čiastočná duplicita s inými opatreniami (napr. opatrenie 37, 50, ...)

O

A – pripomienku akceptujeme a spresníme, že podporný vzdelávací systém znamená zavedenie spätnej väzby do tvorby študijných programov v spolupráci s podnikateľskou sférou.

113


Typ


322

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 90.: Žiadame opatrenie vypustiť. Odôvodnenie: Prvá časť opatrenia týkajúca sa koncentrácie nemá jasnú interpretáciu a nie je jasný jej cieľ. Druhá časť opatrenia je v rozpore so snahou o diferenciáciu vysokoškolského vzdelávania a so snahou o dosahovania úrovne terciárne vzdelanej populácie, prakticky ruší umelecké vysoké školy, či profesijné vzdelávanie, ktoré nemusí striktne vychádzať z vlastnej tvorivej činnosti pracoviska.

Z

A – pripomienku akceptujeme, bod vypustíme z textu.

323

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Opatrenie č. 92.:Navrhujeme za slová „zo zahraničia“ doplniť „(vrátane tretích štátov)“ a žiadame vypustiť poslednú vetu. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Ide len o zdôraznenie, že spolupráca nie je viazaná len na štáty Európskej únie. Vypustenie auditu považujeme za zásadnú pripomienku, nakoľko v iných opatreniach je cieľ zavádzať systém zabezpečovania kvality v súlade so štandardmi a odporúčaniami pre európsky vysokoškolský priestor. Za týmto účelom bola zriadená Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Paralelné vykonávanie auditu inou organizáciou, pričom nie je indikovaný cieľ auditu, referencia voči ktorej sa bude auditovať a ďalšie, bude znamenať nárast administratívnej náročnosti, zahlcovanie vysokých škôl aktivitami, ktoré ich neumožnia sa venovať hlavnej činnosti, teda vzdelávaniu a výskumu.

Z

A – zapracujeme namiesto slov „zo zahraničia“ slová „z tretích krajín“. Druhá veta bude vypustená.

324

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: Predložený návrh viacerými návrhmi opatrení poukazuje na potrebu zmien vzdelávacieho systému. Bez väčšej reflexie v rámci opatrení zostáva reagovanie na uvádzané skutočnosti, ako nízka atraktivita pracovného trhu, vrátane pozícií pre absolventov vysokých škôl. Žiadne zmeny vzdelávacieho systému nezabezpečia udržateľnú ekonomiku, ak absolventi vzdelávacieho systému nájdu lepšie a zaujímavejšie pracovné ponuky, či spoločenské uplatnenie v zahraničí a po absolvovaní štúdia nebudú vnímať zostanie v SR ako pre nich perspektívne. Odporúčame sa vo vízií viac zamerať na tento problém.

O

A – súhlasíme s diagnózou. Komentár však neuvádza konkrétnu požiadavku na zmenu textu.

325

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode 2.1.4. na s. 13 žiadame vypustiť vetu o ustanovení nadrezortnej pôsobnosti Inštitútu pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR (ISA) vo vzťahu k ostatným analyticko-strategickým jednotkám ÚOŠS. Namiesto uvedenej formulácie navrhujeme doplniť formuláciu o posilnení spolupráce a

Z A – pripomienku akceptujeme a zdôrazníme funkciu OMK namiesto nadrezortnej pôsobnosti ISA.

114


Typ


hodnotení kvality analytických jednotiek prostredníctvom už v súčasnosti fungujúcej Odborno-metodickej komisie (OMK) a Riadiaceho výboru pre analytické útvary. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: ISA by mala byť k ostatným analytickým jednotkám v rovnocennom vzťahu. Definovanie úloh analytického útvaru je kompetencia rezortu.

326

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému na s. 24 odporúčame spresniť bod „zvýšenie podielu populácie v oblasti terciárneho vzdelávania k úrovni očakávaného priemeru OECD v roku 2030, ktorý sa predpokladá na úroveň 50 %“ a zladiť ho so zoznamom indikátorov v prílohe č.3. Predpokladaná úroveň 50% sa viaže k očakávanému absolvovaniu terciárneho vzdelávania počas života u súčasných mladých ľudí (viac informácii je v publikácii OECD Education at a glance, indikátor B5. Na strane 67 je ako indikátor I.2.b uvedený „Podiel populácie vo veku 25-34 rokov s ukončeným vzdelaním ISCED 5“.

O

A – pripomienku akceptujeme. Nové znenie bodu: „zvýšenie podielu populácie vo veku 25 – 34 rokov s ukončeným terciárnym vzdelaním na úroveň 40 %, v zmysle záväzku v stratégii Európa 2020, pričom hodnota v roku 2018 bola 34 %.“

327

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému na s. 24 žiadame vypustiť bod „zvýšenie podielu odborného stredoškolského vzdelávania“. Odôvodnenie: Už dnes má Slovensko jeden z najvyšších podielov odborného stredoškolského vzdelávania. Údaje sú dostupné v publikácii OECD Education at a glance v Table B3.1. Profile of upper secondary graduates from vocational programmes (2016) Nie je jasné, prečo sa má tento podiel ešte zvyšovať. Časť Výstupy z analýz a charakteristika problémovej situácie neposkytuje odôvodnenie takejto potreby.

Z


328

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému na s. 25 odporúčame spresniť bod „umiestnenie slovenských vysokoškolských a akademických pracovísk v medzinárodných porovnaniach, napríklad Times Higher Education World University Rankings“. Jestvuje viacero globálnych rebríčkov vysokých škôl, pričom vo viacerých z nich sa nachádzajú aj slovenské vysoké školy. Dokonca aj

O A – pripomienku akceptujeme spresnením formulácie. Namiesto „umiestnenie“ použijeme formuláciu „umiestnenie na vyšších priečkach“.

115


Typ


v uvedenom rebríčku Times Higher Education World University Rankings sa nachádzajú 3 slovenské univerzity. Preto nie je jasné, ktoré konkrétne rebríčky sú relevantné, prípadne koľko vysokých škôl by sa v nich malo nachádzať a na akých miestach.

329

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému na s. 25 odporúčame spresniť bod 38. „Rozšírenia vzdelávania v oblasti kreatívnych činnosti so zameraním na podnikateľské zručnosti“. Z formulácie nie je jasné, čo sa myslí pod rozšírením vzdelávania. Súčasne navrhujeme špecifikovať, že rozvíjanie podnikateľských zručností sa týka primárne stredných škôl.

O

A – pripomienku akceptujeme doplnením, že ide napríklad o simulované riadenie firmy v škole.

330

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému na s. 25 odporúčame zdôvodniť bod „zvýšenie podielu študentov technických a prírodovedných odborov minimálne o 20 % voči roku 2018“. Chýba analytické a strategické zdôvodnenie tohto indikátora.

O

N – v tejto časti sú uvedené merateľné ciele, nie analýza stavu a odkazy na zdroje údajov.

331

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému na s. 25 žiadame upraviť bod 36. „Zmeny systému a formy vzdelávania na školách so zameraním na rozvíjanie vedomostí žiakov, ich zručností, kritického myslenia a postojov uplatniteľných v ďalšom živote“. Navrhujeme slová „systému a formy“ nahradiť slovom „obsahu“ alebo slovo „obsah“ doplniť do uvedenej formulácie. Odôvodnenie: Pre uskutočnenie zmeny je prvoradá predovšetkým zmena obsahu vzdelávania, daná formulácia však túto oblasť nepokrýva.

Z

A – pripomienku akceptujeme a slová „systému a formy“ nahradíme slovom „obsah“.

332

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému navrhujeme doplniť nový bod – opatrenie „Podpory tvorby kvalitných učebných zdrojov (učebnice, pracovné


116


Typ


zošity, didaktické materiály)“. Odôvodnenie: Bez dostupnosti kvalitných učebných materiálov nie je možné očakávať zlepšenie kvality vzdelávania.

333

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V bode I.2.2 Stabilizácia ľudských zdrojov v regiónoch, harmonizácia ponuky pracovnej sily s dopytom trhu práce, prilákanie talentov, systematická práca s talentmi na s. 26 žiadame v bode 52 nahradiť slová „primárneho vzdelávania“ slovami „sekundárneho vzdelávania“. Odôvodnenie: Prioritou primárneho vzdelávania by nemal byť rozvoj finančných a podnikateľských zručností.

O


334

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V časti III. 1.1 navrhujeme upraviť znenie bodu 143 nasledovne: „Podporovať vzdelávanie v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, zamerané na inkluzívne vzdelávanie.“ Odôvodnenie: Z pôvodného textu v znení: „Zahrnutia princípov inkluzívneho vzdelávania do obsahu kontinuálneho profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov“ nie je zrejmé, či obsahom vzdelávania v profesijnom rozvoji majú byť princípy inkluzívneho vzdelávania, alebo obsah vzdelávania v profesijnom rozvoji má byť v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.

O


335

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V časti 1.2.3 Zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín navrhujeme nahradiť text: „Zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín bude znamenať konkrétne: plošnú dostupnosť sociálnej infraštruktúry starostlivosti o deti do troch rokov veku (detské jasle). Toto dosiahneme prostredníctvom: Zavedenia motivačných nástrojov na podporu zamestnávania, ktoré umožnia flexibilitu pre rodičov s deťmi do troch rokov; Vytvorenia sociálnej infraštruktúry pre mladé rodiny pri zabezpečovaní sociálnych služby v oblasti poskytovania starostlivosti o dieťa do troch rokov; Rozširovania možnosti zo strany zamestnávateľov pri starostlivosti o dieťa do troch rokov na pracovisku; Rozšíriť právo na rodičovskú dovolenku aj na starých rodičov, čo prispeje k aktívnemu starnutiu.“ nasledovným textom: „Zlepšenie populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín dosiahneme prostredníctvom: 1. Podporou osobnej starostlivosti rodičov o dieťa finančne minimálne rovnako a v rovnakej finančnej výške, ako je príspevok štátu a obce na dieťa pre škôlky či inú starostlivosť. (ak nejde o

Z N – Navrhnuté sú viaceré body, pričom 1 a 6 až 9 sú vhodné na zváženie expertmi. Body 2, 3, 4 a 5 sa však vôbec netýkajú podpory mladých rodín, ale zákazov rozličných aktivít, ktoré so zlepšením populačného vývoja prostredníctvom podpory mladých rodín nesúvisia.

117


Typ


sociálne prípady rodičov). 2. Prijatím účinnej a jasnej legislatívy proti zneužívaniu žien formou prenájmu maternice (surogátneho materstva), pretože dieťa nie je produkt, ktorý sa môže dodať alebo kúpiť. 3. Vyhýbaním sa zásahom štátu do rodiny, ktoré by lákali matky maličkých detí do troch rokov na odchod do zamestnania, pretože deti si zaslúžia byť najdôležitejšou prioritou našej spoločnosti. Čas matky strávený s dieťaťom je najlepšie ekonomicky využitý čas. Žena si zaslúži slobodne sa rozhodnúť a nesmie byť ekonomicky nútená vyberať si medzi prácou a dieťaťom. 4. Aktívnym vystupovaním proti medzinárodným zmluvám, či dokumentom, ktoré by oddeľovali rod od pohlavia, či zavádzali viac rodov, ako je mužský a ženský. Národná rada SR hlasovala proti ratifikácii Istanbulského dohovoru. Slovensko bude odmietať dokumenty, ktoré sa odvolávajú na Jogjakartské princípy. 5. Prijatím novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) garantujúcej právo rodičov a detí na rešpektovanie ich názoru, tak aby škola nemohla vyžadovať účasť žiaka na výchove alebo vzdelávaní ak s obsahom výchovy alebo vzdelávania v oblasti sexuálneho správania alebo eutanázie vyjadril rodič alebo žiak vopred svoj nesúhlas. Tento nesúhlas sa nevzťahuje na biologické fakty o človeku. 6. Zvýšením rodičovského príspevku pre rodičov, ktorí sa starajú o viac detí. 7. Daňovo výraznejším zvýhodnením rodín s troma a viac deťmi. 8. Úpravou dôchodkového systému tak, aby bol spravodlivý voči mamám a otcom viacdetných rodín, aby odvody ich pracujúcich detí prispievali väčšou mierou k dôchodku ich rodičov. 9. Poskytovaním vyššej podpory pri štúdiu rodinám s troma a viac deťmi.“ Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Rozšírenie „jaslí“ ako jediného „prorodinného opatrenia“ zlepšujúceho populačnú katastrofu, ktorej Slovensko čelí svedčí o tom, že túto asi najdôležitejšiu časť nevypracovali odborníci. Práve zvyšujúci sa tlak na zamestnanosť žien je jedným z dôvodov znižujúcej sa pôrodnosti, ktorá je v súčasnosti pod záchovnou úrovňou pôrodnosti. Autori nepodložili tieto opatrenia žiadnymi analýzami, ktoré by preukazovali, že ženy, ktoré odložia dieťa do „jaslí“ (do troch rokov veku dieťaťa) majú viac detí oproti matkám, ktoré uprednostňujú budovanie vzťahovej väzby dieťaťa do troch rokov veku v domácom prostredí.

33 MŠVVaŠS K vlastnému materiálu: V časti I.2. Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s O A – pripomienku akceptujeme v rozsahu jednej vety.

118


Typ


6 R európskym pilierom sociálnych práv navrhujeme doplniť medzinárodné porovnanie platov učiteľov oproti zárobkom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ide o štandardný indikátor atraktivity a ohodnotenia učiteľskej profesie. Informácie sú uvedené v publikácii OECD Education at a glance 2018 v Table D3.2a. Actual salaries of teachers and school heads relative to earnings of tertiary educated workers (2016).

337

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V časti I.2. Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv navrhujeme pre robustnosť medzinárodného porovnania zručností slovenských žiakov doplniť aj výsledky v medzinárodných testovania TIMMS a PIRLS. Testovanie PISA sa týka 15-ročných žiakov, testovania TIMMS a PIRLS sa týka mladších žiakov.

O

A – pripomienku akceptujeme. Nové znenie: Mladší 10-roční žiaci dosahujú v medzinárodných testovaniach TIMMS a PIRLS výsledky na úrovni priemeru EÚ (okrem matematiky, kde sú podpriemerní) ale pod priemerom OECD. Do rizikovej skupiny s najslabšími výsledkami patrí na Slovensku viac žiakov a ich podiel rastie (okrem matematiky). Mladší 10-roční žiaci zo sociálne slabých rodín dosahujú najhoršie výsledky spomedzi krajín EÚ a OECD.

338

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V časti I.2. Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv navrhujeme preformulovať časť „Slovensko dlhodobo zaznamenáva vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej mládeže, avšak 75 % absolventov stredných škôl nenachádza uplatnenie v odbore, ktorý študovali. Pritom na Slovensku vzniká každý rok deficit viac ako 34 000 absolventov, ktorí chýbajú v ekonomike na reprodukciu pracovných síl v odborných pozíciách.“ nasledovne: „Slovensko dlhodobo zaznamenáva vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej mládeže, avšak 75 % absolventov stredných škôl nenachádza uplatnenie v odbore, ktorý študovali. Zároveň na Slovensku vzniká každý rok deficit viac ako 34 000 pracovníkov, ktorí chýbajú v ekonomike na reprodukciu pracovných síl v odborných pozíciách.“ Nedostatok pracovnej sily je na Slovensku prítomný bez ohľadu na odborový nesúlad absolventov. Nie je jasné, ako s ním súvisí odborový nesúlad. Navyše zamestnanosť absolventov v danej vekovej kohorte je na Slovensku historicky najvyššia a je vyššia ako v EÚ. Viac informácii tu: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do

O

A – pripomienku akceptujeme. Zmyslom textu je upozorniť na nesprávnu alokáciu zdrojov, ktoré sú vynakladané na odbornú prípravu na povolanie, hoci sa absolventi zamestnajú v inej oblasti a často potrebujú ďalšie preškolenie na inú pozíciu.

33 MŠVVaŠS K vlastnému materiálu: V časti I.2. Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s O A – pripomienku akceptujeme.119


Typ


9 R európskym pilierom sociálnych práv navrhujeme spresniť text „V roku 2017 Slovensko dalo na vzdelávanie 3,4 mld. eur, približne 10 % celkových verejných výdavkov (čo tvorí 4 % HDP verejných výdavkov), v porovnaní s priemerom EÚ je to o jedno percento HDP menej.“ na „ V roku 2017 Slovensko dalo na vzdelávanie 3,4 mld. eur, približne 10 % celkových verejných výdavkov (čo tvorí 4 % HDP), v porovnaní s priemerom EÚ je to o jeden percentuálny bod menej.“ Zároveň odporúčame uviesť porovnanie za dlhšie časové obdobie. Slovenské vzdelávanie je pod financované dlhodobo.

340

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V časti I.2. Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv odporúčame na všetkých miestach, kde sa uvádzajú údaje, uvádzať zdroj dát.

OČA – pripomienku akceptujeme v rozsahu, ako to bude možné dohľadať.

341

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V časti III.1.1 Posilnenie inkluzívnosti vzdelávacieho systému odporúčame text „Odstránenie predčasného ukončovania školskej dochádzky“ zmeniť na „Eliminovanie/zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky“. Odôvodnenie: Ide o spresnenie textu, úplne odstrániť predčasné ukončovanie školskej dochádzky sa nedá.

O


342

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V kapitole I.2. Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv, v časti Výstupy z analýz a charakteristika problémovej situácie odporúčame aktualizovať údaje o počte študentov študujúcich v ČR k roku 2018

O

A – Pripomienku akceptujeme, prosíme však o poskytnutie aktuálnych údajov.

343

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V opatrení 264, na strane 49 navrhujeme vypustiť slová „diskriminácie žien, diskriminácie seniorov, rodovej rovnosti, diskriminácie LGBTI osôb“ Odôvodnenie: Slovenská republika nediskriminuje LGBTI osoby, ak autori Vízie vidia diskrimináciu mala by ju jasne pomenovať a potom môže prebehnúť riadna diskusia. Slovenská republika uznáva práva všetkých. Rodová rovnosť ako pojem navrhujeme pre neurčitosť vypustiť alebo nahradiť ju pojmom rovnosť mužov a žien. Celá formulácia oblastí ako oblastí diskriminácie znehodnocuje význam Slovenskej republiky a jej opatrení na zabezpečenie rovnosti. Formulácia „v oblasti práv .... žien, seniorov, rovnosti mužov a žien“ by bola presnejšia a zároveň pozitívna bez naznačovania porušovania práv SR.

Z N – Formulácia opatrenia a terminológia je plne v súlade s platnými vládnymi dokumentmi, a to Celoštátnou stratégiou ochrany a podpory ľudských práv, Celoštátnou stratégiou rodovej rovnosti a Akčným plánom rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 a Akčným plánom na predchádzanie všetkých foriem diskriminácie na roky 2016 – 2019, ako aj zaužívanou terminológiou na úrovni SR a EÚ. Prieskumy o ohrození rôznych skupín diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním sú dostupné verejnosti a v prípade záujmu poskytneme

120


Typ


príklady.

344

MŠVVaŠSR K vlastnému materiálu: V opatrení 265, na strane 49 navrhujeme vypustiť slová

„stereotypov“ Odôvodnenie: Slovo „stereotyp“ nie je definované a zároveň nemá okamžite negatívny význam.

Z

N – pojem „prekonávanie stereotypov“ považujeme za štandardne používaný a odôvodnený. Formulácia vznikla podľa odporúčania Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

345

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V prílohe č.3 Zoznam indikátorov integrovaných rozvojových programov žiadame indikátor „Podiel detí v predprimárnom vzdelávaní“ preformulovať na „Miera zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní“. Odôvodnenie: Ide o technické spresnenie znenia indikátora.

O

A – pripomienku akceptujeme po konzultácii so ŠÚ SR.

346

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V prílohe č.3 Zoznam indikátorov integrovaných rozvojových programov žiadame indikátor „Podiel žiakov v špeciálnom školstve“ definovaný ako „Podiel počtu žiakov v špeciálnych základných školách (ZŠ) na celkovom počte žiakov v ZŠ (vrátane špeciálnych tried a špeciálnych ZŠ)” žiadame preformulovať na “Podiel počtu žiakov v špeciálnych základných školách a v špeciálnych triedach na celkovom počte žiakov v základnom vzdelávaní”. Odôvodnenie: Ide o spresnenie indikátora. Aj špeciálne triedy v bežných základných školách považujeme za špeciálne školstvo, pretože sa v takýchto triedach vzdelávajú iba žiaci so špeciálnymi potrebami.

Z

A – doplníme indikátor CVTI „počet žiakov špeciálnych tried a špeciálnych škôl“ zo zdroja https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-specialne-skoly.html?page_id=9600

347

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu: V prílohe č.3 Zoznam indikátorov integrovaných rozvojových programov navrhujeme uviesť súčasnú a cieľovú hodnotu indikátora.

O

A – zapracujeme do textu úlohu pre ŠÚ SR, ktorý bude viesť stránku indikátorov aj s uvedením ich počiatočnej hodnoty a vývoja v čase. (Pripomienka je identická s č.21 a 452.)

348

MVSR K celému dokumentu: Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 nie je plne v súlade s Metodikou a inštitucionálnym rámcom tvorby verejných stratégií, keďže viacero z návrhov opatrení sledujúcich len zabezpečenie základných podmienok funkčnej implementácie stratégie nie je konkrétnych a adresných, chýba im jasne určená zodpovednosť za ich realizáciu a popis toho, aké procesy by sa pri plnení týchto opatrení mali realizovať. V materiáli ide o text od str. 12 až po str. 17, ktorý odporúčame transformovať do štruktúry bodového zoznamu

O N – miera podrobnosti je primeraná tomuto stupňu strategického materiálu. Podrobnejšie opatrenia budú rozpracované v odvetvových stratégiách spolu s časovým a finančným plánom.

121


Typ


konkrétnych opatrení s určenou zodpovednosťou a termínom na ich splnenie. Ku každému opatreniu tiež odporúčame uviesť, akým nástrojom verejnej politiky by malo byť realizované (zmena zákona, organizačná zmena orgánu verejnej správy, zavedenie novej služby verejnej správy, atď.). Rovnakú pripomienku možno vzniesť aj k ďalším všeobecným návrhom opatrení v rámci jednotlivých rozvojových programov. Tu však predpokladáme detailnejšie rozpracovanie v nadväzujúcich rezortných a regionálnych stratégiách. V prípade, že žiaduce určenie zodpovednosti za realizáciu opatrení na zabezpečenie základných podmienok implementácie stratégie sa očakáva vykonať až po novelizácii zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, prijatí zákona o rozvoji SR a schválení Národného investičného plánu SR do roku 2030, túto skutočnosť odporúčame explicitne uviesť na začiatku materiálu. Z dokumentu by mala byť zrejmá základná postupnosť krokov v implementácii celej stratégie, nakoľko si vyžaduje spoluprácu a vzájomnú koordináciu veľkého počtu aktérov. Základným problémom celého dokumentu je, že si stanovuje priveľa cieľov súčasne a nie je jednoznačne jasné či sa náhodou vzájomne nevylučujú alebo si neodporujú. Hovorí sa o predvídaní rizík, ale nie je jasné či už vstupy modelu a jeho požadované výstupy sú logicky konzistentné. Nie je jasné akým spôsobom je možné stanovené ciele dosiahnuť nenásilnou cestou, pretože je možné očakávať rezistentné a protismerné konanie na mikro a mezo úrovniach spoločnosti.

349

MVSR K doložke vplyvov: Keďže v kategórii ciele a výsledný stav sa píše, že materiál Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 zavádza strategické riadenie a plánovanie na všetkých úrovniach verejnej správy, predpokladáme, že zavedenie tohto riadenia a plánovania bude mať vplyvy aj na rozpočet verejnej správy. V predkladacej správe sa takisto uvádza že stratégia je nástrojom zmeny, a preto neodporúčame vplyvy tohto materiálu označovať za žiadne.

O

N – rozpočtové a iné vplyvy budú mať odvetvové akčné plány, nie však samotná stratégia.

350

MVSR K úvodu: Slovné spojenie „infantilizácia obyvateľstva“ navrhujeme vypustiť alebo nahradiť výrazom vhodnejším pre strategický dokument. Pojem infantilizácia môže byť chápaný vo viacerých významoch a v uvedenom kontexte popisuje realitu veľmi zjednodušene, bez opory v dátach. Tými napr. vieme

O N – pojem infantilizácia spoločnosti je adekvátny a bol konzultovaný s expertmi. Medzi citovanými formuláciami nevnímame rozpor.

122


Typ


zdokumentovať nárast podpory extrémizmu a pokles politickej dôvery, avšak o „infantilizácii obyvateľstva" dáta pravdepodobne ani nezbierame. Navrhujeme lepšie objasniť alebo odstrániť vnímaný rozpor medzi časťami textu: „Slovensko 2030 radikálne mení zaužívané prístupy a myslenie. Slovensko 2030 sa netýka iba vlády, resp. iba verejnej správy, ale je to integrovaný rozvojový dokument celej spoločnosti.“ (str. 5) a „Úspešná implementácia integrovanej stratégie nie je možná bez odklonu od tradičného spôsobu implementácie politík vo forme množstva izolovaných opatrení a projektov na danom území, bez ich vzájomnej previazanosti a synergie.“ (str. 7)

351

MZSR 1.v časti III.1.3 Zlepšovanie rovnosti príležitostí (s. 40) bod 164. Zavedenia systematickej prevencie v zdravotnej a sociálnej oblasti, vrátane rozpracovania konkrétnych opatrení na úrovni výchovy v škole a prípravy na rodičovstvo a zdravotnej starostlivosti; Žiadame vypustiť slová „a zdravotnej starostlivosti;“. Odôvodnenie: gramaticky ale ani významovo nie je jasné, čo predkladateľ myslí.

Z

A – v znení 164. bodu sa slová „a zdravotnej starostlivosti“ nahradzujú slovami „a starostlivosti o zdravie“.

352

MZSR 10. v časti III.2.3 Podpora zdravého životného štýlu a zodpovednosti za vlastné zdravie a prevencie chorôb – (s. 45) bod 221. Vytvorenia geograficky lokalizovaných prevenčných preventívnych programov na základe prevalencie a morbidity najčastejších neprenosných ochorení; Slovo „prevenčných“ upraviť na „preventívnych“ Odôvodnenie: precizovanie textu v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý nerozlišuje primárnu, či sekundárnu prevenciu, takáto bola definovaná v predchádzajúcom, dnes už neplatnom zákone.

Z

A – v bode 22 sa slovo „prevenčných“ nahrádza slovom „preventívnych“.

353

MZSR 11. v časti III.2.3 Podpora zdravého životného štýlu a zodpovednosti za vlastné zdravie a prevencie chorôb – (s. 45) bod 222. Zlepšenia dostupnosti prevenčných preventívnych aktivít v problematických lokalitách hlavne u marginalizovaných rómskych komunít obyvateľstva prostredníctvom mobilných ambulancií. Tento bod žiadame vypustiť. MZ SR má za to, že táto problematika je obsiahnutá v bode 218: „Podpory aktivity na vzdelávanie sociálne znevýhodnených skupín a marginalizovaných rómskych komunít v oblasti ochrany zdravia a zdravého životného štýlu v rámci komunitných terénnych sociálnych služieb;“ Odôvodnenie: Tento bod je iba opakovaním aktivít uvedených v bode 218. K problematike tiež uvádzame, že zámerom MZ SR nie je zriaďovať nový typ

Z A – bod 222 sa vypúšťa.

123


Typ


ambulancie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti tzv. mobilné ambulancie, nakoľko každý všeobecný lekár môže vykonávať tzv. návštevnú službu a ošetriť pacienta v jeho domácom prostredí. Okrem toho do marginalizovaných rómskych komunít (MRK) chodí asistent osvety zdravia prostredníctvom Organizácie Zdravé regióny, čo je štátna príspevková organizácia zriadená od 1. 12. 2016. (zriadená v zmysle §21 ods. 5 písm. b) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s §45 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prostredníctvom príspevkovej organizácie Zdravé regióny je vytvorený priestor na realizáciu opatrení v pôsobnosti MZ SR, ktorými sa realizujú dočasné vyrovnávacie opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotnej situácie sociálne vylúčených skupín v lokalitách kde organizácia realizuje svoje aktivity. Poslaním tejto organizácie je realizácia a rozvoj dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti zdravia. Realizácia a rozvoj zdravotnej mediácie v MRK predstavuje súbor činností, ktoré realizujeme za účelom zlepšenia podmienok pre zdravie. Aktivity a činnosť je zameriava na sociálne determinanty zdravia, medzi ktoré patrí so zdravím súvisiace správanie, materiálne podmienky, psycho-sociálne faktory, bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti, zdravotná gramotnosť a štrukturálne obmedzenia – napr. diskriminácia, rasizmus, nízka úroveň vzdelania. Zdravé regióny ako jedna z mála organizácií v Európe zamestnáva viac ako 86 % zamestnancov z prostredia MRK. Zapojenie obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít do činnosti organizácie prináša okrem adresnosti a účinnosti realizovaných aktivít aj maximálnu mieru participácie cieľovej skupiny na činnostiach organizácie.

354

MZSR 12. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne (s. 45) druhá odrážka - zabezpečenie systémovej dlhodobej zdravotnej starostlivosti a komunitnej rehabilitácie, Žiadame vypustiť celú odrážku. Odôvodnenie: Takýto druh rehabilitácie v zmysle platných zákonov neexistuje.

Z

A – pojem komunitná rehabilitácia bude nahradený pojmom začlenenie do komunity. Týmto bude rozpor odstránený.

124


Typ


355

MZSR 13. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne (s. 46) bod 223. Optimalizácie siete zdravotníckych zariadení so zreteľom na chorobnosť, úmrtnosť, reálne potreby zdravotnej starostlivosti, technického vybavenia a architektonickej prístupnosti z hľadiska potrieb pacientov a geografické a demografické podmienky; Žiadame preformulovať nasledovne: „Optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti so zreteľom na chorobnosť, úmrtnosť, reálne potreby zdravotnej starostlivosti, z hľadiska potrieb pacientov a geografické a demografické podmienky; Odôvodnenie: precizovanie textu

Z

A – bod 223 upravíme nasledovne: „Optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti so zreteľom na chorobnosť, úmrtnosť, reálne potreby zdravotnej starostlivosti, z hľadiska potrieb pacientov a geografické a demografické podmienky,“

356

MZSR 14. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne (s. 46) bod 224. Zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti v územiach s marginalizovanými a segregovanými komunitami; Žiadame vypustiť slovo „dostupnosti“. Odôvodnenie: Dostupnosť zdravotnej starostlivosti je u MRK často závislá od dopravného spojenia, či od jeho financovania. Tieto determinanty MZ SR nevie ovplyvniť. Tak ako je uvedené vyššie pôsobenie asistentov osvety zdravia z organizácie Zdravé regióny je z pohľadu MZ SR dostatočná.

Z

A – z bodu 224. sa vypúšťa slovo „dostupnosti“.

357

MZSR 15. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne (s. 65) bod 225. Nastavenia minimálnej verejnej siete poskytovateľov, vyberania poplatkov, pohotovostnej služby a ďalších potrebných úprav pre oblasť zdravotnej politiky štátu; Žiadame preformulovať nasledovne: Nastavenia verejnej minimálnej siete poskytovateľov, ambulantnej a ústavnej pohotovostnej služby a ďalších potrebných úprav pre oblasť zdravotnej politiky štátu; Odôvodnenie: precizovanie textu

Z

A – nové znenie bodu 225: „Nastavenie verejnej minimálnej siete poskytovateľov ambulantnej a ústavnej pohotovostnej služby a ďalších potrebných úprav pre oblasť zdravotnej politiky štátu.“

358

MZSR 16. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne bod 227. Zvyšovania motivácie zdravotníckych pracovníkov, aby ostali pracovať na Slovensku a vytvorenia rezidentských programov pre pracovníkov zo zahraničia; Žiadame preformulovať nasledovne: Zvyšovanie motivácie zdravotníckych pracovníkov, aby ostali pracovať na Slovensku a vytvorenia motivačných

Z A – v bode 227 sa slová „rezidentských programov“ nahrádzajú slovami „motivačných programov“.

125


Typ


programov pre zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia; Odôvodnenie: Precizovanie textu s poukazom na zákon č. 578/2004 Z. z., kde je definovaný pojem rezidentského štúdia, čo je vlastne špecializačné štúdium určené pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí už majú získanú odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností.

359

MZSR 17. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne (s. 46) bod 228. Zlepšenia mobility zabezpečujúcej prístup k základnej zdravotnej starostlivosti v geograficky problematických lokalitách; V platných zákonoch nie je definovaná základná zdravotná starostlivosť a preto slovo „základnej“ žiadame vypustiť. Odôvodnenie: V platných zákonoch nie je definovaná základná zdravotná starostlivosť. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v geograficky problematických lokalitách často závislá od dopravného spojenia, či od jeho financovania. Tieto determinanty MZ SR nevie ovplyvniť, preto navrhujeme preformulovať, prípadne zaradiť do časti zaoberajúcej sa dopravou.

Z

A – z bodu 228 sa vypúšťa slovo „základnej“.

360

MZSR 18. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne (s. 46) bod 230. Dôsledného uplatňovania práv pacienta na dôstojné zaobchádzanie aj prostredníctvom zvyšovania povedomia zdravotníckeho personálu zdravotníckych pracovníkov; Žiadame slová „zdravotníckeho personálu“ nahradiť slovami „zdravotníckych pracovníkov“. Odôvodnenie: precizovanie textu v zmysle platných právnych predpisov

Z

A – v bode 230 sa slová „zdravotníckeho personálu“ nahrádzajú slovami „zdravotníckych pracovníkov“.

361

MZSR 19. v časti III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne (s. 46) bod 231.Zaručením včasnej vzťahovej väzby detí a matiek po pôrode. Slovo „zaručením“ nahradiť slovom „Podporou“ Odôvodnenie: precizovanie textu

Z

A – v bode 231 sa slovo „Zaručením“ nahrádza formuláciou „Zabezpečením možnosti“.

362

MZSR 2. v časti III.1.4 Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny život osôb so zdravotným postihnutím (s. 41) odrážku (4) - zlepšenie zdravotnej a digitálnej gramotnosti seniorov a osôb so zdravotným postihnutím žiadame upraviť nasledovne: „zlepšenie vzdelávania ku zdravotnej a digitálnej

Z N – skutočným cieľom predmetného opatrenia je dosiahnuť gramotnosť, nie absolvovať vzdelávanie. Vzdelávanie k niečomu je vonkajšia aktivita, zatiaľ čo gramotnosť je zvnútornenie výsledku. Navrhovateľ

126


Typ


gramotnosti..... Odôvodnenie: precizovanie textu pripomienku stiahol.

363

MZSR 20. nesúhlasíme so štruktúrou materiálu tej časti, ktorá sa týka vládou schválenej priority Dobré zdravie. Dobré zdravie (Podpora cieľov udržateľného rozvoja: 3, 10.) 1.Podpora zdravého životného štýlu, prevencie a zodpovednosti za vlastné zdravie. 2.Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne. 3.Identifikácia nerovností v zdravotnom stave obyvateľstva, odhalenie príčin a ich adresné riešenie. Požadujeme, aby Integrovaný rozvojový program III bol v súlade so 6. schválenou prioritou Dobré zdravie, nakoľko Kvalitný život pre všetkých je tak široká problematika, že je s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvňovaná aj témami, ktoré sú súčasťou IRP I.,II., IV. Navrhujeme nasledovné: Zmeniť názov Integrovaného rozvojového programu III. z Kvalitný život pre všetkých na Dobré zdravie pre všetkých Odôvodnenie: V rámci konzultatívneho procesu zahrňujúceho vládu, samosprávy a odbornú verejnosť sa navrhli národné priority implementácie Agendy 2030, ktoré boli predložené vláde SR a schválené 13. júna 2018 uznesením č. 273/2018. K jednotlivým národným prioritám sa priradia merateľné strategické ciele, príslušné národné indikátory a relevantné implementačné materiály a nástroje rezortov.

Z

A – upravíme názov IRPIII: „Dobré zdravie a kvalitný život pre všetkých“.

Priradenie indikátorov vysvetlíme pred tabuľkou indikátorov.

364

MZSR 21. navrhujeme časť III.1 (III.1.1-III.1.5) presunúť do Integrovaného rozvojového programu I. (najmä do časti I.2 Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv). Následne časť III.2.1-III.2.2 presunúť do Integrovaného rozvojového programu II , časť II.2 a do časti II.3. Časti III.2.5 –III.2.6 +III.2.7presunúť do časti IRP IV. Takisto aj časť III.3 presunúť do Integrovaného rozvojového programu IV, alebo I. Odôvodnenie: Obsahovo a tematicky sa predmetné časti týkajú vzdelávania a sociálneho kapitálu a životného prostredia a zdrojov. Súčasná kapitola Integrovaný rozvojový program III je nelogické spojenie viacerých tém s nosnou myšlienkou kvality života, ale na kvalitu života môžu mať vplyv aj ostatné rozvojové programy. - v tejto kapitole sa zlúčili kompetencie školstva, práce a sociálnych vecí a dopravy a je nevyvážene zameraná na inklúziu znevýhodnených osôb a sociálne služby , ktoré sú kľúčové najmä pre rezort práce a sociálnych vecí a rodiny. - na str. 43

Z A – vyriešené v zmysle pripomienky 363. Rozpor je odstránený.

127


Typ


nesúhlasíme v akom kontexte sa použili rôzne texty od rôznych rezortov v časti Výstupy z analýz – spojenie témy bývania, podpory zdravia a dopravenej a technickej infraštruktúry je nelogické.

365

MZSR 22. navrhujeme, aby vládou schválená priorita Dobré zdravie bola samostatným Integrovaným rozvojovým programom s logickou štruktúrou. K časti III.2.3 máme nasledovné pripomienky: 214 – preventívne opatrenia nie sú určené na verejné zdravie, ale je to prevencia ochorení 221 – prevenčných programov odporúčame preformulovať na preventívne programy 222 – opatrenie neodporúčame – nie je evidence based, nie je vhodné pre SR

Z

A – vyriešené v zmysle pripomienky 363. Rozpor je odstránený.

366

MZSR 23. na strane 11 pod grafom v „Regulačné nástroje integrovanej verejnej správy:“, vysvetliť skratku NIP a doplniť ju do zoznamu skratiek na strane 4 „Zoznam skratiek“.

OA – zoznam skratiek na strane 4 bude doplnený o skratku „ŠOP SR – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky“

367

MZSR 24. na strane 66 posledný riadok v tabuľke v stĺpci „Zdroj, databáza“: vysvetliť skratku ŠOP SR a doplniť ju do zoznamu skratiek na strane 4 „Zoznam skratiek“.

OA – zoznam skratiek na strane 4 bude doplnený o skratku „NIP – Národný investičný plán“

368

MZSR 3. v časti III.1.4 Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny život osôb so zdravotným postihnutím (s. 41) bod 173 Zavedenia integrovanej zdravotno-sociálnej starostlivosti; slovo „zavedenia“ nahradiť slovom „zlepšením“ Odôvodnenie: integrovaná zdravotno-sociálna starostlivosť a jej model je dnes už uplatňovaný v prirodzenom sociálnom prostredí osoby a tiež v zariadeniach sociálnych služieb, kde osoby a klienti týchto zariadení dostávajú aj zdravotnú aj sociálnu starostlivosť na jednom mieste. Ak takáto služba existuje, nie je možné ju opätovne zaviesť, ale iba zlepšiť.

Z

A – v bode 173 sa slovo „Zavedenia“ nahrádza slovom „Zlepšenia“.

369

MZSR 4. v časti III.1.4 Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny život osôb so zdravotným postihnutím (s. 41) bod d 175. Zlepšenia prístupu k ošetrovateľskej starostlivosti; žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Prístup k ošetrovateľskej starostlivosti pre všetkých a aj pre seniorov a zdravotne postihnutých je zákonne upravená a MZ SR má za to, že poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti je dnes transparentné a poskytuje sa na základe indikácie lekára spravidla prostredníctvom ADOS v domácom prostredí a v

Z N – podľa nášho názoru je možné ďalšie zlepšenie v praxi, preto trváme na ponechaní bodu 175, avšak navrhujeme zmenenú formuláciu: Zlepšenie kvality, dostupnosti a prístupnosti ošetrovateľskej starostlivosti. Navrhovateľ súhlasí s kompromisom a rozpor je odstránený.

128


Typ


zariadeniach sociálnych služieb sestrami zo sociálneho zariadenia alebo sestrami z ADOS. Takáto starostlivosť je definovaná aj zákonom č. 578/2004 Z.z. (§7 a 10a) ako Domáca starostlivosť, ktorú poskytuje sestra alebo pôrodná asistentka s príslušnou odbornou spôsobilosťou metódou ošetrovateľského procesu, je domáca ošetrovateľská starostlivosť a § 10 a) Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnej pomoci, kde sú stanovené podmienky vykonávania ošetrovateľskej starostlivosti a povinnosti zariadenia. Takáto úprava je z pohľadu MZ SR dostatočná.

370

MZSR 5. v časti III.1.4 Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny život osôb so zdravotným postihnutím (s. 41) bod 178. Prehodnotenia súčasného modelu financovania ošetrovateľskej starostlivosti a to aj u neformálnymi opatrovateľmi z verejného zdravotného poistenia; Z dôvodu jednoznačnosti žiadame bod preformulovať nasledovne: „Prehodnotenia súčasného modelu financovania ošetrovateľskej starostlivosti a to aj u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z verejného zdravotného poistenia;“ Odôvodnenie: Dávame do pozornosti, že opatrovateľ nemôže v zmysle platných právnych predpisov vykonávať/poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť. Takúto starostlivosť môže poskytovať iba sestra po ukončení príslušného vzdelávania. Ako je uvedené vyššie zákonom č. 576/2004 Z.z. (§10a) sú definované podmienky a povinnosti poskytovateľa sociálnej služby. Ak poskytovateľ sociálnych služieb splní zákonom stanovené podmienky a povinnosti na vykonávanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, môže ošetrovateľskú starostlivosť poskytovať, pričom sa nerozlišuje či, ide o verejného, či neverejného poskytovateľa soc. služby.

Z

A – bod 178 sa mení nasledovne: „Prehodnotenia súčasného modelu financovania ošetrovateľskej starostlivosti a to aj u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z verejného zdravotného poistenia“.

371

MZSR 6. v časti III.1.4 Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny život osôb so zdravotným postihnutím (s. 41) bod 179. Zabezpečenia viaczdrojového financovania pre plynulú a efektívnu implementáciu zákona o dlhodobej starostlivosti a vytvorenia modelu férového a motivačne pôsobiaceho financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb (možnosť profitability tejto oblasti a tým aj možnosť získania úveru); Žiadame upraviť v kontexte posledných dohodnutých zmien medzi MZ SR a MPSVaR.

Z A – formuláciu „zákona o dlhodobej starostlivosti“ zmeníme na „princípov dlhodobej starostlivosti“.

129


Typ


Odôvodnenie: Zákon o dlhodobej starostlivosti sa samostatne nepripravuje a to po dohode medzi MZ SR a MPSVaR.

372

MZSR 7. v časti III.1.5 Ochrana detí a mládeže pred škodlivými zásahmi do ich vývoja (s. 43) bod 199. Poskytovania zdravotnej starostlivosti matkám a novorodencom v súlade s iniciatívou nemocníc priateľských k deťom na všetkých zdravotníckych pracoviskách. v zdravotníckych zariadeniach. Žiadame vypustiť slová „na všetkých“ a slovo „pracoviskách“ nahradiť slovami „v zdravotníckych zariadeniach.“. Odôvodnenie: precizovanie textu z dôvodu jednoznačnosti. Všetky zdravotnícke zariadenia nemajú novorodenecké oddelenia.

Z

A – v bode 199. sa slová „na všetkých zdravotníckych pracoviskách“ nahrádzajú slovami „v zdravotníckych zariadeniach“.

373

MZSR 8. v časti III.2. Vytvorenie kvalitného prostredia pre zdravý a plnohodnotný život jednotlivca a komunít (s. 43) vo vete: Tieto je možné ovplyvniť najmä intervenciami verejného zdravotníctva vo forme účinnej organizácie primárnej a sekundárnej prevencie a zabezpečenia informovanosti o ohrozeniach zdravia, ako aj odstraňovaním environmentálnych záťaží a zlepšovaním kvality ovzdušia. Žiadame vypustiť slová „primárnej a sekundárnej“ Odôvodnenie: V zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. nerozlišujem primárnu, či sekundárnu prevenciu, takáto bola definovaná v predchádzajúcom, dnes už neplatnom, zákone.

Z

A – z vety „Tieto je možné ovplyvniť najmä intervenciami verejného zdravotníctva vo forme účinnej organizácie primárnej a sekundárnej prevencie a zabezpečenia informovanosti o ohrozeniach zdravia, ako aj odstraňovaním environmentálnych záťaží a zlepšovaním kvality ovzdušia.“ sa vypúšťajú slová „primárnej a sekundárnej“.

374

MZSR 9. v časti III.2.3 Podpora zdravého životného štýlu a zodpovednosti za vlastné zdravie a prevencie chorôb – (s. 45) bod 220. Zlepšenia koordinácie subjektov zabezpečujúcich primárnu a sekundárnu prevenciu; Žiadame vypustiť slová „primárnu a sekundárnu“ Odôvodnenie: V zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. nerozlišuje primárnu, či sekundárnu prevenciu, takáto bola definovaná v predchádzajúcom, dnes už neplatnom zákone.

Z

A – V časti III.2.3 Podpora zdravotného životného štýlu a zodpovednosti za vlastné zdravie a prevencie chorôb sa zo znenia 220. bodu vypúšťajú slová „primárnu a sekundárnu“.

375

MZVEZ SR

Str. 10 Vetu v bode 4 „Preto sa definovanie priorít a cieľov rozvoja Slovenska do roku 2030 musí prirodzene odvíjať od priorít definovaných Agendou 2030 a kohéznou politikou EÚ“ odporúčame upraviť nasledovne: „Preto sa priority a ciele rozvoja Slovenska do roku 2030 musia prirodzene odvíjať od priorít definovaných Agendou 2030, musia nadväzovať na ciele a hodnoty EÚ zakotvené v Lisabonskej zmluve a zohľadňovať priority relevantných politík EÚ.“ Zdôvodnenie: pre priority a ciele rozvoja Slovenska obsiahnuté vo Vízii a


130


Typ


stratégii rozvoja Slovenska do roku 2030 sú relevantné aj iné politiky EÚ ako politika súdržnosti.

376

MZVEZ SR

Str. 12 V bode 2.1. odporúčame „nadrezortné riadenie“ zmeniť na „nadrezortnú koordináciu a kontrolu“, prípadne v materiáli konkrétnejšie rozviesť, čo by nadrezortné riadenie znamenalo v praxi. V súlade s uvedeným odporúčame upraviť aj text v bode 286 na str. 55 a v bode a) na str. 60. Napr. rozvojová pomoc je vo vízii zaradená medzi funkcie navrhovaného nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy, ale podľa zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy rozvojovú spoluprácu SR zabezpečuje MZVEZ SR.

O

N – Nadrezortné riadenie v sebe obsahuje koordináciu a kontrolu. Jednotlivé agendy bude naďalej zabezpečovať vecne príslušné ministerstvo, avšak ich nadrezortnú koordináciu a riadenie bude riadiť centrum vládnutia v rámci vlády SR.

377

MZVEZ SR

Str. 12 V bode 2.1.4. odporúčame upresniť predstavu o úlohe ISA ÚV SR pri riadení rezortných analytických centier z hľadiska hierarchie riadenia. Koordinačná úloha je žiaduca, ale riadiaca môže mať presah na kompetencie jednotlivých rezortov.

O

A – znenie spresníme v súlade s pripomienkou, aby bolo zjavné, že ISA bude analyzovať témy s presahom do viacerých rezortov, nie však zasahovať do ich práce.

378

MZVEZ SR

Str. 13 Bod 2.1.8. uvádza, že prostredníctvom Zákona o rozvoji sa má „inštitucionalizovať a podporiť fungovanie previazaného systému strategického riadenia na úrovni vlády SR ... a jeho previazanie s finančným plánovaním“. Následne bod 2.1.11. hovorí o „potrebe previazať strategické dokumenty rezortov na vlastné rozpočtové kapitoly – na rezortný, resp. na centrálny rozpočtový proces“. Bod 2.1.8. zavádza prvok centrálneho riadenia, ktorého harmonizácia s rezortným finančným plánovaním nie je upresnená. Z uvedeného dôvodu odporúčame vyjasniť v dokumente vzťah centrálneho a rezortného finančného plánovania.

O

N – podrobnejšie rozpracovanie právomocí bude predmetom zákona o rozvoji.

379

MZVEZ SR

Str. 33 V časti II.2.3 Predvídavý manažment, riadenie rizík a krízový manažment odporúčame doplniť nasledovné body: 119. Zabezpečením bezpečnosti, odolnosti a pripravenosti na vonkajšie a vnútorné ohrozenie Slovenskej republiky. Zaistením nedotknuteľnosti hraníc a identity Slovenskej republiky ako aj zaručením bezpečnosti všetkých občanov a obyvateľov SR, vrátane ochrany života a zdravia. 120. Dôrazom na význam aktívneho členstva SR v medzinárodných organizáciách, osobitne v EÚ a NATO, ktoré zostávajú


131


Typ


základnými piliermi jej bezpečnosti a prirodzeným priestorom pre realizáciu jej bezpečnostnej politiky. Integrácia v EÚ a NATO je inštitucionálnym vyjadrením civilizačnej príslušnosti SR, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a všestranne podporuje jej rozvoj.“

380

MZVEZ SR

Str. 5 Text v úvode dokumentu odporúčame preformulovať tak, aby zdôrazňoval zahraničnopolitické ukotvenie SR, ktoré vytvára základné prostredie garantujúce udržateľnú implementáciu vnútroštátnych politík: „Slovenská republika má za sebou úspešné štvrťstoročie svojej existencie. Stala sa uznávanou súčasťou spoločenstva demokracií a vyspelých ekonomík, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty slobody, demokracie a ľudských práv, obhajoby medzinárodného mieru a bezpečnosti, rešpektovania medzinárodného práva, zodpovednosti, predvídateľnosti a solidarity voči partnerom. Svedčí o tom naše členstvo v EÚ, NATO, OSN a ďalších multilaterálnych organizáciách, vrátane OBSE, OECD a Rady Európy. Členstvo v tomto spoločenstve však znamená aj nové výzvy, vyplývajúce z dynamických zmien v globálnom prostredí. Stavajúc na členstve Slovenska v EÚ a NATO, ktoré nám poskytuje základné garancie stability, prosperity, bezpečnosti a rozvoja našej krajiny a spoločnosti, potrebujeme tiež zaistiť našu konkurencieschopnosť v globalizujúcom sa svete a pracovať na efektívnejšom a lepšom napĺňaní potrieb občanov a účinne čeliť problémom a výzvam vyplývajúcim z globálnych zmien, na pozadí formovania nových mocenských centier v globálnej politike. Pre Slovensko je dôležité, aby budúci globálny vývoj a nová multipolarita neviedli k oslabovaniu našich spojenectiev a vytváraniu nových zón vplyvu, ale aby rešpektovali základné princípy multilateralizmu, záujmy Slovenska a reflektovali megatrendy, ku ktorým patria zmeny klímy, mobilita a migrácia, rastúca globalizácia, dynamika a nestabilita svetovej ekonomiky, rozvoj umelej inteligencie, prehlbujúce sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými, nárast extrémizmu a nárast nedôvery k demokratickým inštitúciám. Patriť do spoločenstva demokracií a vyspelých ekonomík znamená aj identifikovať svoje vnútorné potenciály a limity a využiť svoje kapacity na ich zhodnotenie a riešenie, stavajúc na troch základných pilieroch zahraničnej politiky Slovenska – európskom, bezpečnostnom a multilaterálnom. Toto si v súčasnom komplexnom a dynamicky sa meniacom svete vyžaduje integrovaný


132


Typ


prístup, flexibilitu a zároveň jasné nasmerovanie na priority a ciele. Preto Slovensko potrebuje novú víziu a stratégiu rozvoja.“

381

MZVEZ SR

Str. 5 Vzhľadom na komplexnosť Agendy 2030 a jej integrovaný prístup k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja je dôležité neoddeľovať internú a externú rovinu jej implementácie. Externá dimenzia Agendy 2030 v predkladanom dokumente absentuje, preto odporúčame do úvodnej časti doplniť nasledovný text: „Slovensko ako zodpovedný člen medzinárodnej komunity môže svojou angažovanosťou na globálnej scéne prispieť k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja. Príkladom je implementácia rozvojovej spolupráce s partnerskými krajinami so zámerom prispieť k ich udržateľnému rozvoju – a to najmä prostredníctvom znižovania chudoby, budovaním ich trhového prostredia, podporou ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných. SR taktiež odovzdáva svoje transformačné skúsenosti z budovania inštitúcií samostatného štátu, rozvoja trhovej ekonomiky a napĺňania princípov demokracie, ako aj úspešnej integrácie do medzinárodných organizácií a zoskupení.“

O


382

MZVEZ SR

Str. 8 K zoznamu dokumentov EÚ odporúčame doplniť spoločnú súhrnnú správu EÚ a jej členských štátov z 15. mája 2019 s názvom „Podpora cieľov udržateľného rozvoja vo svete“, v ktorej EÚ a jej členské štáty potvrdzujú záväzok implementovať ciele Agendy 2030 (COM(2019) 232 final).

O


383

MZVEZ SR

Str. 8 V časti „Príprava stratégie udržateľného rozvoja na základe Agendy 2030 OSN“ odporúčame za text „Následne vláda SR schválila Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí, predloženú ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu, ako Slovensko môže prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v globálnom meradle.“ doplniť nový odsek v nasledovnom znení: „Vývoj bezpečnostného prostredia poukazuje na potrebu riešiť bezpečnostné hrozby a výzvy prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Súčasné bezpečnostné prostredie reaguje na prepojenie a globálne pôsobenie bezpečnostných hrozieb, ako aj zotieranie hraníc medzi vnútornou a vonkajšou


Prosím konzultovať, či je táto vsuvka účelná. Ak nemá opodstatnenie, tak odsek odmietneme.

133


Typ


bezpečnosťou.“

384

MŽPSR 1. Žiadame doplniť zdroje údajov k jednotlivým dátam a hodnotám, ktoré sú uvedené v texte strategického dokumentu. Týka sa to napríklad týchto konštatovaní: „Slovensko nedosahuje požadované úrovne zníženia znečisťujúcich látok ako sú NO2, PM10, PM2,5, ozón a benzo(a)pyrén. V súčasnosti využívané nástroje na znižovanie emisií nie sú dostatočné na dosiahnutie požadovaného zníženia emisií do roku 2030.“ „Slovensko taktiež zaznamenáva nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. Ekonomické straty z extrémov v dôsledku zmeny klímy dosiahli podľa odhadov na Slovensku len v roku 2013 hodnotu viac ako 1,2 mld. eur. Bez efektívnej politiky adaptácie ekonomiky a spoločnosti je možné očakávať ich ďalší rast a celkovú hodnotu prevyšujúcu 14,4 mld. eur do roku 2030, aj to len za predpokladu, že budú prijaté efektívne opatrenia na zmiernenie tempa zmeny klímy.“ „Slovenská ekonomika spotrebúva viac prírodných zdrojov na obyvateľa, ako je ich kapacita tvoriť tieto zdroje, a teda ekologická stopa slovenskej ekonomiky je negatívna, s deficitom 1,3 globálneho hektára.“ „Slovensko zaostáva v ekologických inováciách za väčšinou krajín EÚ. V indexe eko-inovácií dosiahlo Slovensko v roku 2017 iba 74 % priemeru EÚ.“ Na str. 19 je uvedené „Slovensko taktiež zaznamenáva nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. Ekonomické straty z extrémov v dôsledku zmeny klímy dosiahli podľa odhadov na Slovensku len v roku 2013 hodnotu viac ako 1,2 mld. eur. Bez efektívnej politiky adaptácie ekonomiky a spoločnosti je možné očakávať ich ďalší rast a celkovú hodnotu prevyšujúcu 14,4 mld. eur do roku 2030, aj to len za predpokladu, že budú prijaté efektívne opatrenia na zmiernenie tempa zmeny klímy.“ Tiež sa to týka aj mnohých ďalších údajov, ktoré sú v texte uvádzané. Zdôvodnenie: Žiadame doplniť zdroje týchto dát z dôvodu, že zdroj informácií nie je známy.

O

A – pripomienku akceptujeme a odkaz na zdroj údajov doplníme.

385

MŽPSR 10. Do podkapitoly I.2.2. Stabilizácia ľudských zdrojov v regiónoch, harmonizácia ponuky pracovnej sily s dopytom trhu práce, prilákanie talentov, systematická práca s talentmi žiadame doplniť opatrenie „bude navýšené financovanie mládeže v rámci neformálneho vzdelávania a práce s mládežou, najmä na rozvíjanie zručností, schopností a postojov mladých ľudí, aby dokázali


134


Typ


prosperovať a formovať svet v prospech udržateľného rozvoja“. Zdôvodnenie: Neformálne vzdelávanie umožňuje doplniť, rozšíriť a prehĺbiť získané vzdelanie. Schopnosť formovať svet v prospech udržateľného rozvoja bola zároveň uvádzaná aj v Národných prioritách pre implementáciu Agendy 2030: „Súčasne je potrebné zabezpečiť, aby všetky vzdelávajúce sa osoby získali vedomosti a zručnosti potrebné pre presadzovanie princípov udržateľného rozvoja, vrátane schopnosti reagovať na identifikované megatrendy, ako aj prispievať k riešeniu hlavných výziev identifikovaných v tomto dokumente.“

386

MŽPSR 11. V rámci cieľa IRP II navrhujeme použiť pojem zelená ekonomika. Zdôvodnenie: Pojem je širší, pokrýva aj oblasti, ktoré nie sú zahrnuté pod nízkouhlíkovou a obehovou ekonomikou – napr. ekologické poľnohospodárstvo, znižovanie emisií. Žiadame zjednotiť pojmy ekonomika a hospodárstvo v zmysle pôvodnej požiadavky.

O

A – bolo zapracované v texte na str. 29 materiálu ods. 1

387

MŽPSR 12. Časť kľúčové zmeny, 3. odrážka: Na zváženie navrhujeme formuláciu “dekarbonizácii hospodárstva a jeho prechodu na obehový model“. Zdôvodnenie: Nestačí len zmena životného cyklu produktov. Dôležitý pri prechode na obehové hospodárstvo je aj sektor služieb, vrátane nových služieb zameraných na zdieľanie, ekologický dizajn zmena spôsobu využívania prírodných zdrojov. Namiesto zužovania navrhujeme zastrešujúci pojem prechod na obehové hospodárstvo.

O


388

MŽPSR 13. Na zváženie taktiež navrhujeme zmenu poradia prioritných krokov uvádzaných na strane 29. Zdôvodnenie: Navrhujeme na prvé miesto nezaradiť “Posilnenie environmentálnej a sociálnej udržateľnosti ekonomiky”. V každom prípade, v časti “Transformácia hospodárstva na inovačne orientované hospodárstvo” absentuje dôraz na potreby prechodu na zelené hospodárstvo. Téma inovácií by mala byť riešená práve v kontexte prechodu na zelené hospodárstvo, resp. nemali by byť podporované inovácie, ktoré sú v rozpore s týmto cieľom.

O

A – „Posilnenie environmentálnej .....“ bola zaradená ako tretí prioritný krok

389

MŽPSR 14. V časti prioritných krokov chýba štvrtý krok “Podpora udržateľného financovania, ktoré by pomohlo presmerovať investície do udržateľnejších

O A – Zelenému VO, zelené investície, sa venuje bod 137 a 138

135


Typ


technológií a podnikania, a prispelo by k vytvoreniu nízko-uhlíkového obehového hospodárstva.” a žiadame jeho doplnenie. Zdôvodnenie: Zeleným investíciám sa venuje časť na str. 36, navrhujeme však do "zastrešujúcej" časti zaradiť udržateľné financie. Vychádzajúc z Parížskej dohody, či napr. z diskusií o ďalšom environmentálnom akčnom programe EÚ, je jasné, že na splnenie environmentálnych cieľov a zastavenie degradácie ŽP nebudú stačiť verejné zdroje. Tie tvoria len malú časť financií potrebných na prechod na zelené hospodárstvo. Mobilizácia udrž. fin. je teda jedným zo základných predpokladov transformácie. Tento krok je možné zaradiť aj do bodu 3.

390

MŽPSR 15. Strana 29, posledný odsek: Navrhujeme zdôrazniť, že v rámci celoživotného vzdelávania vyvstáva urgentná potreba podporiť rozvoj nerutinných kognitívnych zručností, ktoré budú najviac potrebné pre trh práce. (http://www.oecd.org/education/2030-project/teaching-and-learning/learning/skills/Skills_for_2030_concept_note.pdf). Zdôvodnenie: Aktuálne je na Slovensku obsadených veľa rutinných pracovných pozícií. Podľa OECD je na západnom Slovensku až 40% pracovných miest v ohrození nahradenia automatizáciou a umelou inteligenciou. Predpokladá sa, že najviac ohrozené sú práve rutinné pracovné pozície.

O

A – Nerutinné kognitívne zručnosti sú v texte uvedené na s. 29.

391

MŽPSR

16. K bodu 81 - Formulovania dlhodobej štátnej vednej a výskumnej politiky - navrhujeme doplniť nasledovne: Formulovania a finančnej podpory dlhodobej štátnej vednej a výskumnej politiky. Zdôvodnenie: Finančná podpora je predpokladom úspešnej realizácie dlhodobej štátnej vednej a výskumnej politiky.

O

A – nové znenie bodu 81: Formulovania a finančnej podpory dlhodobej štátnej vednej a výskumnej politiky, ktorá nastaví motivačne orientovanú podporu slobodného bádania pre najlepšie excelentné výskumné kolektívy, ale aj spoluprácu verejného akademického sektora a súkromného sektora v oblasti aplikovaného výskumu a vývoja orientovaného na udržateľné efektívne využitie prírodných a ľudských zdrojov v regiónoch SR

392

MŽPSR 17. K bodu 82 - Definície postavenia univerzít, Slovenskej akadémie vied a ďalších výskumných inštitúcií v systéme výskumu a vývoja SR; -význam samotnej definície postavenia výskumno-vedeckých inštitúcií je otázny z hľadiska podpory inovácií, navrhujeme preto znenie: Posilnenie úlohy a kompetencií univerzít, Slovenskej akadémie vied a ďalších výskumných inštitúcií

O A – nové znenie bodu 82: Posilnenie úlohy a kompetencií univerzít, Slovenskej akadémie vied a ďalších výskumných inštitúcií v systéme výskumu a vývoja SR.

136


Typ


v systéme výskumu a vývoja SR.

393

MŽPSR 18. K bodu 89 - Okrem kreatívnej a poznatkovo orientovanej výuky navrhujeme pridať dôraz aj na projektovú výučbu. Navrhujeme formuláciu „Zabezpečenia kreatívne, poznatkovo a projektovo orientovanej výchovy a vzdelávania.“ Zdôvodnenie: Okrem kreatívne a poznatkovo orientovaného vzdelávania je dôležité, aby sa prostredníctvom vzdelávania rozvíjali aj praktické zručnosti a kompetencie pre udržateľný rozvoj, ktoré môže študent uplatniť v reálnom živote. Tieto sa môžu rozvíjať prostredníctvom projektového učenia sa (project-based learning), prostredníctvom ktorého majú študenti možnosť spolutvoriť reálne projekty. Pri nich sa rozvíjajú organizačné schopnosti, schopnosť spolupracovať a spoločne riešiť problémy, prioritizovať, time management a podobne. Tieto zručnosti sú dôležité nielen pre uspokojenie potrieb trhu práce, ale aj pre úspešnú budúcnosť študentov. Taktiež pomôžu vychovávať schopných mladých ľudí, ktorí budú môcť prispieť k napĺňaniu opatrení tejto stratégie. Rozvoj projektovej výuky by zároveň prispel k skvalitneniu výuky na slovenských školách (Podľa aktuálnych výsledkov OECD TALIS "Významne menej našich učiteľov ako v priemere krajín OECD necháva žiakov pracovať v skupinách (40,2 %); zadáva žiakom úlohy, ktoré nemajú zjavné riešenie (29,9 %) či také, ktoré si vyžadujú najmenej týždeň na dokončenie (15,8 %)").

O

A – pripomienka bola v texte zapracovaná: Zabezpečenia kreatívne a poznatkovo a projektovo orientovanej výchovy a vzdelávania v technických a prírodovedných odboroch cez všetky úrovne vzdelávania od základného až po celoživotné a vo všetkých druhoch výchovno-vzdelávacích inštitúcií a aktivít vrátane neformálnych (súťaže, štipendiá, dobrovoľnícka práca a pod.);

394

MŽPSR 19. K bodu 89 - V rámci neformálnych aktivít navrhujeme doplniť vsuvku "dobrovoľníctvo". Zdôvodnenie: Prostredníctvom dobrovoľníctva sa rozvíjajú sociálno-emočné zručnosti, ktoré sú rovnako dôležité pre efektívne využitie a adaptáciu ľudského kapitálu.

O

A – dobrovoľníctvo bolo v pôvodnom texte doplnené.

395

MŽPSR 2. Žiadame doplniť termíny plnenia jednotlivých cieľov, opatrení a nástrojov. Zdôvodnenie: Pri tých opatreniach/cieľoch z celkových opatrení a cieľov č. 1 až č. 312, pri ktorých sa očakáva splnenie skôr ako je rok 2030, je potrebné uviesť termíny do kedy je nutné, aby boli splnené. Mnohé opatrenia a ciele nie je možné dosiahnuť skôr ako v roku 2030. Pri viacerých z nich je však predpoklad splnenia resp. implementácie skôr ako je rok 2030, aby bolo možné dosiahnuť všetky stanovené ciele.

O

N – materiál uvádza odporúčania, ktoré majú byť zapracované do rezortných strategických dokumentov. Nejedná sa o opatrenia, pri ktorých by bolo možné stanoviť termíny, zodpovedného riešiteľa a zdroj financovania.

137


Typ


396

MŽPSR 20. K bodu 94 - Navrhujeme doplnenie „občianska spoločnosť“, nakoľko aj táto sa môže zapojiť do posilňovania regionálnych ekonomík.

OA – Bolo už doplnené do pôvodného textu

397

MŽPSR 21. K bodu 102 - Navrhujeme, aby bol predmetný bod v súlade nielen s konceptom udržateľného hospodárstva ale taktiež v súlade s konceptom udržateľného biohospodárstva (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52018DC0673&from=EN).

O

A – Bolo už doplnené do pôvodného textu

398

MŽPSR 22. K bodu 104. Žiadame upraviť „Inovácie poľnohospodárstva v smere adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenia (zmena plodín, živočíšnej výroby, agrotechnických postupov, technické a sociálne inovácie)“ na „Inovácie poľnohospodárstva v smere zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na jej dôsledky (zmena plodín, živočíšnej výroby, agrotechnických postupov, technické a sociálne inovácie).“ Zdôvodnenie: Úprava terminológie.

O

A – nové znenie bodu 104: Inovácie poľnohospodárstva v smere zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na jej dôsledky (zmena plodín, živočíšnej výroby, agrotechnických postupov, technické a sociálne inovácie).“

399

MŽPSR 23. Na str. 32 odporúčame doplniť formuláciu „Inovácie lesného hospodárstva v smere zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na jej dôsledky.“ Zdôvodnenie: Lesné hospodárstvo patrí do najzraniteľnejších sektorov z hľadiska zmeny klímy, zároveň má potenciál v oblasti zmierňovania zmeny klímy.

O

N – uvedená téma je zohľadnená v iných častiach textu.

400

MŽPSR 24. K bodu 105 - Navrhujeme doplniť „zmenu produktovej skladby a spôsobu obhospodarovania pôdy na prírode blízke spôsoby (agroekológia, agrolesníctva, klimaticky-inteligentné poľnohospodárstvo).“ Zdôvodnenie: Diverzifikácia poľnohospodárskych podnikov by mala zahŕňať nielen zmenu produktovej skladby ale taktiež zmenu spôsobu obhospodarovania pôdy, prostredníctvom prírode blízkych spôsobov obhospodarovanie pôdy (prostredníctvom podpory agroekologických, agrolesníckych či klimaticky inteligentného poľnohospodárstva (climate-smart agriculture), ktoré sú šetrnejšie voči prírode a odolnejšie voči zmene klímy a v súlade s nasledujúcim bodom 106.

O

A – pôvodný text už bol doplnený v zmysle pripomienky.

401

MŽPSR 25. V časti II.2.2 Robustné ale adaptabilné regionálne ekonomiky vo vzťahu k vonkajším a vnútorným stresom navrhujeme namiesto “robustné” použiť slovo

O N – pojem je zrozumiteľný.

138


Typ


“silné” alebo “stabilné.”

402

MŽPSR 26. K bodu 109 - Navrhujeme doplniť maximálne efektívnom zhodnotení zdrojov. Zdôvodnenie: Súčasná formulácia predpokladá maximálne využitie zdrojov, čo nie je optimálne z hľadiska princípov UR.

OA – do textu už bolo pridané.

403

MŽPSR 27. K bodu 114 - Navrhujeme doplniť „stabilného prostredia pre udržateľné investície“. Zdôvodnenie: Udržateľné investície zdôrazňujú environmentálne, sociálne a riadiace aspekty a ich dopad.

OA – do textu už bolo pridané.

404

MŽPSR 28. II.3.1. Významné zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti slovenského hospodárstva a transformácie na čistú a nízkouhlíkovú energetiku. Tu navrhujeme doplniť dôraz aj na potrebu zníženia energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti vo viacerých oblastiach slovenského hospodárstva. Zdôvodnenie: V tejto časti výrazne absentuje dôraz na diverzitu sektorov slovenského hospodárstva, ktoré sú rovnako dôležité pri transformácii na čistý nízkouhlíkový model. Chýbajú ciele za poľnohospodárstvo či napr. lesníctvo. Environmentálna udržateľnosť nemôže byť zredukovaná len na ETS, odpady a energetiku.

O

A – už bolo do textu doplnené.

405

MŽPSR 29. V časti II.3.1 na str. 34 žiadame upraviť ciele v oblasti emisií skleníkových plynov „zníženie emisií skleníkových plynov v ETS sektoroch o minimálne 42 % a sektoroch mimo ETS o 30 % v porovnaní s rokom 2005“. Správne znenie je „zníženie emisií skleníkových plynov v ETS sektoroch o minimálne 43 % a sektoroch mimo ETS o 20 % v porovnaní s rokom 2005“. Zdôvodnenie: Zosúladenie s cieľmi v envirostratégii „Zelenšie Slovensko – stratégia environmentálnej politiky SR do 2030“.

O

N – namiesto konkrétnej hodnoty bude uvedený odkaz na NECP v zmysle pripomienky MH SR.

406

MŽPSR 3. V dokumente žiadame doplniť systém odpočtovania dosahovaných cieľov resp. prehodnotenie na základe vývoja jednotlivých indikátorov tzv. míľniky (milestones). Zdôvodnenie: Žiadame o naformulovanie spôsobu, akým bude vyhodnocované plnenie cieľov a opatrení, resp. zhodnotený stav, či smeruje Slovensko k ich dosiahnutiu už počas platnosti dokumentu a nielen na jeho konci.

O

N – vyhodnocovanie bude prebiehať v rámci rezortných stratégii a na ne nadväzujúcich akčných plánov.

139


Typ


407

MŽPSR 30. Strana 34 k bodu “zvýšenie miery triedenia a recyklácie odpadov na 65 % a zníženie miery skládkovania na max. 10 % celkového objemu. Žiadame explicitne uviesť, že sa tento bod vzťahuje na komunálny odpad.

OA – Zmena už bola zapracovaná do textu

408

MŽPSR 31. Na strane 34, II.3.1. - “Významné zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti Slovenského hospodárstva a transformácia na čistú a nízkouhlíkovú energetiku bude znamenať konkrétne”- navrhujeme doplniť odrážku: - Podpora udržateľných modelov výroby a spotreby Zdôvodnenie: Znižovanie materiálovej - a tiež zdrojovej náročnosti je pokryté len bodom týkajúcim sa recyklácie, malo by to však začať už v procese výroby a spotreby.

O

A – nové znenie textu: „Významné zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti Slovenského hospodárstva a transformácia na čistú a nízkouhlíkovú energetiku vo viacerých oblastiach hospodárstva, vrátane podpory udržateľných modelov výroby a spotreby bude znamenať konkrétne...“

409

MŽPSR 32. Na strane 34, II.3.1. - “Významné zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti slovenského hospodárstva a transformácia na čistú a nízkouhlíkovú energetiku bude znamenať konkrétne” - Spôsob dosiahnutia tohoto cieľa navrhujeme dopracovať aj s dôrazom na zdrojovú a materiálovú náročnosť. Zdôvodnenie: V bodoch 119-135 sa spomína len energetická náročnosť. Chýba dôraz na materiálovú a zdrojovú náročnosť, aj napriek tomu, že ju sčasti pokrýva téma II.3.2. II.3.2 Environmentálne a sociálne udržateľná výroba a zodpovedná spotreba.

O

A – znenie bolo upravené v zmysle pripomienky.

410

MŽPSR 33. Koncepty nákladovo efektívnej dekarbonizácie energetiky v rámci transformácie energetického sektora v časť II.3.1, body 119. - 121., navrhujeme doplniť zvýšením využitia obnoviteľných zdrojov energie, zvýšením podielu systémov Power-to-Gas, Power-to-Liquid, sezónnym ukladaním tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov do plytkých geologických štruktúr (do 100m). Zdôvodnenie: Takto využité obnoviteľné zdroje môžu zefektívniť už využívané, prípadne plánované, slnečné resp. veterné elektrárne. Zachytávanie a priemyselné spracovanie CO2 môže prispieť k zníženiu emisie skleníkových plynov (časť 119.). K uvedenému môže prispieť aj zvýšené využitie vodíka, ktoré je možné realizovať výrobou s využitím obnoviteľných zdrojov energie. Vyrobený vodík sa môže na Slovensku etablovať cez rozvinutú plynárenskú infraštruktúru.

O

N – uvedená problematika je príliš podrobná a môže byť rozpracovaná v odvetvovej stratégii, ktorá bude nadväzovať na dokument Slovensko 2030.

41 MŽPSR 34. K bodu 121 - Vzhľadom na to, že pre exaktnosť by bolo treba vymenovať O A – Navrhujeme prijať v zmysle pripomienky

140


Typ


1 viac aspektov uzatvorenia tokov odpadov, odporúčame radšej nevymenovať detaily a text v zátvorke vynechať. Zdôvodnenie: V rámci uzatvorenia tokov odpadov okrem recyklácie nejde len o opakované použitie, ale aj o dizajn pre opraviteľnosť, recyklovateľnosť atď.

412

MŽPSR 35. K bodu 123 – Odporúčame širšiu konzultáciu. MH SR sa napriek predkladanému akčnému plánu pre elektromobilitu plánuje zaoberať aj ďalšími alternatívnymi pohonmi a vypracovávať pre ne akčné plány. Doposiaľ sa v podmienkach SR hovorilo o technologickej neutralite, čo nie je v súlade s predkladaným textom, pohonom budúcnosti môžu byť aj vodíkové technológie, pre ktoré bude taktiež potrebné budovať infraštruktúru.

O


413

MŽPSR 36. II.3.2 Environmentálne a sociálne udržateľná výroba a zodpovedná spotreba - V texte takmer úplne chýbajú opatrenia zamerané na sociálnu udržateľnosť. Spomínajú sa síce dielčie témy – napr. problémy so štruktúrou nášho pracovného trhu (málo nerutinných pozícií), cieľ vyradenia uhoľných palív z energetického mixu. Podobnej téme sa venuje časť IRP 3 „Hospodársky a sociálne ohrozené územia, konverzné a upadajúce regióny“ na str. 60, avšak treba ale jasne poukázať na to, že prechod na zelené, nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo bude mať aj svoje obete, napr. ľudí, ktorí stratia prácu a uviesť, akým spôsobom budú v transformácii podporovaní. V dokumente chýba taktiež rozpracovanie otázky spravodlivosti transformácie hospodárstva. Navrhujeme venovať týmto aspektom viac pozornosti.

O

N – aktuálne znenie je primerane podrobné a ďalšie rozpracovanie bude predmetom odvetvových realizačných stratégií.

414

MŽPSR 37. K bodu 136 - navrhujeme nahradiť slovné spojenie “maximalizuje využitie” slovným spojením “maximalizuje zhodnotenie.” Zdôvodnenie: Maximalizácia využitia evokuje skôr nadmerné (než udržateľné) využívanie.


415

MŽPSR

38. K bodu 136 - v prvej odrážke navrhujeme doplniť „nákladovo efektívne výrobky“.

O

N – pôvodné znenie považujeme za vhodnejšie. Nákladovo efektívne sa správajú podnikateľské subjekty aj bez ďalších zásahov, avšak je potrebné zaviesť motivačné opatrenia na podporu aj tých opatrení, ktoré nie sú ihneď nákladovo efektívne.

141


Typ


416

MŽPSR 39. K bodu 136 - v druhej odrážke navrhujeme namiesto vylúčenia jednorázových produktov z trhu ich minimalizáciu. Zdôvodnenie: Vylúčenie všetkých jednorázových produktov z trhu do roku 2030 pravdepodobne nebude reálne.

ON – pôvodné znenie považujeme za výstižné.

417

MŽPSR 4. V celom dokumente odporúčame zjednotiť terminológiu v oblasti zmeny klímy a používať nasledujúce pojmy: zmena klímy, zmierňovanie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy. Zdôvodnenie: Zosúladenie s Parížskou dohodou a Stratégiou adaptácie SR na zmenu klímy.

O


418

MŽPSR 40. K bodu 136 - v tretej odrážke navrhujeme hovoriť o minimalizácii nerecyklovateľných obalov. Zdôvodnenie: Podpora recyklovateľnosti a recyklovanosti môže byť v konflikte. Napr. papierový výrobok z posledného recyklačného cyklu už nemusí byť ďalej recyklovateľný, jeho pozitívom je to, že je recyklovaný. Upozorňujeme na podobnú formuláciu z EU Plastics Strategy, ktorá sa však týka len plast. obalov: "Všetky plastové obaly uvádzané na trh EÚ sa do roku 2030 stanú buď opätovne použiteľnými alebo nákladovo efektívne recyklovateľnými. " Čiže je tam aj alternatíva k recyklovateľnosti.

O

N – pôvodné znenie uvádza ambíciu a nie výkonnostný cieľ, preto ponechávame pôvodné, údernejšie znenie textu.

419

MŽPSR 41. K bodu 136 – pre lepšiu zrozumiteľnosť a čitateľnosť textu navrhujeme preformulovať “dotácií vo verejnom sektore” na “dotácií poskytovaných verejným sektorom”


420

MŽPSR 42. Všeobecne k bodom 137 a 138 - tieto body považujeme za podmnožiny prechodu na obehové hospodárstvo. Na zváženie navrhujeme zmenu štrukturovania textu a zahrnutia týchto bodov do bodu 136.

ON – pôvodné znenie považujeme za prehľadnejšie.

421

MŽPSR 43. K bodu 137 - nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmom “zmena štruktúry produktov.” Na zváženie navrhujeme nahradenie pojmom “ekodizajn.”


422

MŽPSR 44. K bodu 137 - v druhej odrážke navrhujeme namiesto “uvedomelej spotreby” uviesť “prijatím opatrení a vytvorením podmienok pre uvedomelú spotrebu.”


423

MŽPSR 45. K bodu 137 - v tomto bode absentujú ďalšie kľúčové body na podporu zmeny spotrebiteľského správania, ktoré môžu byť dosiahnuté: - Prostredníctvom

O N – pôvodné znenie považujeme za výstižné.

142


Typ


informačných a osvetových kampaní cielených na spotrebiteľov. - Podporou environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety ako aj vzdelávania pre udržateľný rozvoj - Podporou podnikania, produkcie a využívania lokálnych produktov a služieb vo všetkých regiónoch, vrátane vidieckeho a mestského prostredia Žiadame ich doplnenie.

424

MŽPSR 46. K bodu 138 - v prvej odrážke nie je jasné odôvodnenie zaradenia sektora služieb. Ten má vo všeobecnosti nízky environmentálny dopad. Navrhujeme zvážiť zaradenie energetiky, prípadne sektory osobitne nevymenovať, nezužovať. Ďalšou alternatívou je možnosť vychádzať z vety analýzy na strane 34, že “"Medzi významné sektory, v ktorých sa SR nedarí stabilizovať rast emisií skleníkových plynov, patrí cestná doprava, spaľovanie fosílnych palív v domácnostiach, priemyselné procesy a poľnohospodárstvo."

O

N – pôvodné znenie považujeme za výstižné.

425

MŽPSR 47. K bodu 138 - odporúčame nahradiť pojem „zelených investícií“ pojmom “udržateľných investícii”, keďže ten zahŕňa aj sociálny aspekt a neskôr v texte sa hovorí aj o sociálnych parametroch ako podmienke podpory investícií.


426

MŽPSR 48. K bodu 274: Environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete (EVVO) a rovnako aj vzdelávaniu pre udržateľný rozvoj (VUR) navrhujeme vytvorenie separátneho bodu. Kľúčovým predpokladom pre dosiahnutie tejto stratégie je, aby všetky vzdelávajúce sa osoby rozvinuli robustné environmentálne povedomie a získali zručnosti a kompetencie pre presadzovanie princípov udržateľného rozvoja. Táto potreba bola zdôraznená aj v Národných prioritách Agendy 2030, v čiastkovom cieli udržateľného rozvoja 4.7 a rovnako aj v osobitnej kapitole Stratégie environmentálnej politiky do roku 2030. EVVO a VUR sú etablované vzdelávacie prístupy, ktoré nielen zvyšujú vedomosti ale preukázateľne rozvíjajú kľúčové kompetencie ako strategické, kreatívne, kritické a systémové myslenie. Všetky tieto kompetencie, ktoré synergicky rozvíja EVVO a VUR sú zároveň potrebné pre zabránenie infantilizácie obyvateľstva a spoločnosti, na ktoré upozorňuje úvod tohto materiálu. Navrhujeme nasledovnú formuláciu: „rozvíjaním environmentálneho povedomia ako aj zručností a kompetencií pre udržateľný rozvoj prostredníctvom environmentálnej výchovy a vzdelávania pre

O N – ďalšie rozpracovanie problematiky môže byť predmetom odvetvovej stratégie, do aktuálneho materiálu je však príliš podrobné.

143


Typ


udržateľný rozvoj.“ Tento bod by mohol byť zaradený do IRP I alebo IRP II.

427

MŽPSR 49. Na str. 62 do bodu 3. Regióny, mestá a obce s dominanciou prírodných a kultúrnych chránených území navrhujeme doplniť „chránené vodohospodárske oblasti“, (ktorými sú chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd, ako napr. CHVO Žitný ostrov podľa zákona č. 305/2018 Z. z.).

O

ČA – túto formuláciu zaradíme do vlastného textu, avšak nie do nadpisu.

428

MŽPSR 5. V celom dokumente odporúčame zjednotiť používanie úplného i skráteného názvu pre Víziu a stratégiu Slovenska do roku 2030. Zdôvodnenie: V dokumente sa na rôznych miestach vyskytuje rozličný úplný i skrátený názov pre Víziu a stratégiu Slovenska do roku 2030 (Vízia a stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030, Slovensko 2030, Vízia a stratégie rozvoja, Vízia a stratégia).

O


429

MŽPSR 50. Žiadame úpravu definície indikátora „Vystavenie znečistenému ovzdušiu - jemným tuhým časticiam PM 2,5“ v súlade s vyhláškou 244/2016 Z.z. o kvalite ovzdušia, jej prílohou č nasledovne : „Priemerná expozícia obyvateľstva voči časticiam PM 2,5 je definovaná ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie PM2,5 spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta na mestských pozaďových staniciach za posledné 3 roky. Pozn. Tieto údaje sú dostupné za SR, nie na nižšej úrovni (kraj, okres, meracia stanica). Zdrojom dát je SHMÚ nie aj DATAcube.

O

A – pripomienku podmienečne akceptujeme, ak je indikátor dostupný.

430

MŽPSR 51. Žiadame zaradiť indikátor „Produktivita CO2“ ako jeden z hlavných indikátorov hodnotiacich dekarbonizáciu hospodárstva (vzťah k IRP II Inovačné a udržateľné hospodárstvo).


431

MŽPSR 52. Keďže sú stanovené kvantitatívne ciele aj pre PM2,5, NMVOC, NH3.(str. 20 návrhu Vízie), do návrhu indikátorov žiadame zaradiť aj indikátor „Emisie znečisťujúcich látok“.

OA – indikátor je zaradený pod označením I.1.c.

432

MŽPSR 53. Na odpočet časti II.3 indikátory súvisiace s komunálnym odpadom nestačia. Žiadame o doplnenie ďalších indikátorov, napr. na sledovanie znižovania materiálovej náročnosti hospodárstva.

ON – uvedený indikátor sa sleduje v rezortnej stratégii.

43 MŽPSR 54. Žiadame doplniť indikátor „Emisie skleníkových plynov v sektoroch ETS a O N – uvedený indikátor sa sleduje v rezortnej stratégii.

144


Typ


3 mimo ETS“, ktorý v návrhu chýba, na str. 34 – časť II.3.1 Vízie je definovaný konkrétny % cieľ, ale indikátor na jeho vyhodnotenie absentuje.

434

MŽPSR 55. V návrhu absentuje indikátor hodnotiaci adaptačné opatrenia podľa časti I.1.2. Zo strany rezortu MŽP SR bol zatiaľ navrhovaný indikátor „Tvorba novej zelenej infraštruktúry“, s tým, že do budúcna budú definované ďalšie relevantné indikátory. Žiadame o doplnenie indikátorov hodnotiacich adaptačné opatrenia.

O

N – uvedený indikátor sa sleduje v rezortnej stratégii.

435

MŽPSR 56. Úplne absentujú indikátory na hodnotenie kvality vôd, pričom na str. 20 je definovaný cieľ v časti I.1.1 Zníženie úrovne znečistenia vôd. Žiadame o doplnenie indikátorov na hodnotenie kvality vôd.

ON – nad rámec existujúcich indikátorov ďalšie nie je potrebné zaradiť, lebo sa sledujú v rezortnej stratégii.

436

MŽPSR 57. Indikátor „Podiel dôležitých lokalít pre suchozemskú a sladkovodnú biodiverzitu, ktoré sú pokryté chránenými územiami“ navrhnutý za rezort ŽP, je indikátor, ktorý sleduje aj OSN. Navrhujeme doplnenie indikátora „Podiel dôležitých lokalít pre suchozemskú a sladkovodnú biodiverzitu, ktoré sú pokryté chránenými územiami“ do súboru indikátorov k odpočtu Vízie.

O

N – nad rámec existujúcich indikátorov ďalšie nie je potrebné zaradiť, lebo sa sledujú v rezortnej stratégii.

437

MŽPSR 58. V rámci navrhovaného súboru indikátorov chýba indikátor, ktorý by hodnotil aj kvantitatívny rozmer vo vzťahu k vodným zdrojom. Aj keď to momentálne nie je v celoslovenskom meradle vypuklý problém, navrhujeme do súboru zaradiť takýto typ indikátora, ktorý bude vyhodnocovať kvantitu v oblasti vodných zdrojov (previazanosť na oblasť I.1.2, II.3.2).

O


438

MŽPSR 59. K cieľom, ktoré sú uvedené k Zlepšeniu adaptability ľudských sídiel a krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (na str. 21-22) a celkovo k téme adaptácie na zmenu klímy je potrebné doplniť niekoľko vhodných indikátorov. Ide o nasledujúce kľúčové oblasti: vodné hospodárstvo (zníženie škôd z povodní, zvýšenie vodozádržnej kapacity), krajina (tvorba zelenej infraštruktúry), poľnohospodárstvo a lesníctvo (odporúčame konzultovať s MPRV SR), sídla (počet schválených adaptačných stratégií a akčných plánov, resp. počet územných plánov a PHSR zohľadňujúce tému zmeny klímy).

O


43 MŽPSR 6. K bodu 21. Žiadame upraviť „Preferencie prírode blízkych adaptačných O N – veta začína slovami „preferencia“ a teda nie je

145


Typ


9 opatrení pred sivou infraštruktúrou v stratégiách rozvoja všetkých druhov verejnej infraštruktúry“ na „Preferencie prírode blízkych adaptačných opatrení pred sivou infraštruktúrou v stratégiách rozvoja všetkých druhov verejnej infraštruktúry všade, kde podmienky umožnia uplatnenie tohto prístupu.“ Zdôvodnenie: Adaptácia na zmenu klímy zahŕňa zelene aj sivé, resp. kombinované prístupy. Zosúladenie so Stratégiou adaptácie SR na zmenu klímy.

odôvodnené požadovať dôvetok „ak to bude možné...“

440

MŽPSR 60. Strana 29: Východiskom IRP2 je okrem iného prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo, preto odporúčame do časti Výstupy z analýz zaradiť aj indikátor Index eko-inovácií. Ten je v súčasnosti uvedený v IRP I. v časti I.1. Ochrana a udržateľnosť využívania prírodných zdrojov, pri zohľadnení zmeny klímy - Výstupy z analýz a charakteristika problémovej situácie, na str. 19. Navrhujeme jeho zaradenie do časti II.1. Zdôvodnenie: Absencia vhodných indikátorov. Ide o základné prehľadové indikátory, ktoré uľahčia odpočtovanie cieľov a opatrení strategického dokumentu.

O


441

MŽPSR 61. Upozorňujeme, že v súčasnosti neexistujú údaje na regionálnej úrovni pre indikátor „Emisie skleníkových plynov“.

OA – overíme dostupnosť údajov na úrovni krajov a okresov.

442

MŽPSR 62. V definícii indikátora „Emisie skleníkových plynov“ je nutné doplniť slovo „ekvivalentoch“.

ON – názov indikátora je prevzatý z číselníka SHMÚ a ŠÚ SR. Zahŕňa v sebe aj prepočty ekvivalentov.

443

MŽPSR 63. V texte na str. 20 „Počet obyvateľov napojených na kanalizáciu predstavuje iba 65,2 % celkového počtu obyvateľov SR, pričom v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov (ďalej len EO) iba 58 % obyvateľstva.“ navrhujeme údaj 65,2 % nahradiť údajom k 31.12.2017, t.j. 67,7 % a časti vety „pričom v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov (ďalej len EO) iba 58 % obyvateľstva“ nahradiť nasledovným „; 84,12 % znečistenia, ktoré bolo vyprodukované v aglomeráciách nad 2 000 EO bolo odvádzaných stokovou sieťou do čistiarní odpadových vôd“. Súčasne žiadame v oboch prípadoch vypustiť slovíčko „iba“.

O


44 MŽPSR 64. Na str. 21. žiadame vypustiť body 12 – 14: 12. Obnovy kontinuity vodných tokov vo všetkých úsekoch s najvyššou prioritou realizácie; 13. Zohľadnenia

O N – súčasné znenie považujeme za vyhovujúce.

146


Typ


4 nákladov za vodohospodárske služby v cene vody vrátane nákladov na zachovanie jej dostupnosti a ochranu životného prostredia; 14. Využitia inovatívnych, prírode blízkych technológií a postupov pre efektívne zabezpečenie podstatného zvýšenia podielu odvádzaných a čistených komunálnych odpadových vôd za súčasného zohľadnenia sociálneho princípu; Zdôvodnenie: Vstupom do EÚ sme sa zaviazali implementovať právne predpisy EÚ. V oblasti vody je to predovšetkým rámcová smernica o vode. V súlade s ňou boli už v roku 2009 vypracované prvé plány manažmentu povodí, ktoré boli v roku 2010 ako Vodný plán Slovenska schválené vládou SR. V roku 2015 bola vypracovaná prvá aktualizácia VPS, ktorej súčasťou už bol aj plán manažmentu povodňového rizika. Tieto strategické dokumenty obsahujú aj záväznú časť Program opatrení na zlepšenie stavu a jeho súčasťou sú aj v texte deklarované (požadované) preventívne opatrenia pred povodňami a suchom, výzvy v súvislosti so zmenou klímy; obnova kontinuity vodných tokov, zohľadnenia nákladov za vodohospodárske služby v cene vody vrátane nákladov na zachovanie jej dostupnosti a ochranu životného prostredia; povinnosť zvyšovať podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu a dosiahnuť súlad so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd nám navyše vyplýva a priamo z prístupovej zmluvy. Body 12 Obnova kontinuity vodných tokov vo všetkých úsekoch s najvyššou prioritou realizácie“ a 14. Využitie inovatívnych, prírode blízkych technológií a postupov pre efektívne zabezpečenie podstatného zvýšenia podielu odvádzaných a čistených komunálnych odpadových vôd za súčasného zohľadnenia sociálneho princípu sú navyše pomerne nelogické, z technického hľadiska nie vôbec zrejmý vzťah medzi zvýšením podielu odkanalizovaných obyvateľov a inovatívnymi metódami čistenia odpadových vôd. Nie je zdôvodnený vzťah medzi obnovou kontinuity vodného toku a znížením jeho znečistenia.

445

MŽPSR 65. Na str. 22 v texte „zníženie priemerných ročných škôd spôsobených povodňami minimálne o 25 %“ žiadame doplniť zdôvodnenie a vysvetlenie hodnoty 25% alebo žiadame text upraviť tak, aby sa jednalo o 25% z potenciálnych škôd Plánov manažmentu povodňových rizík.

O

N – pôvodný text vyjadruje ambíciu, ku ktorej majú smerovať budúce kroky reflektované v rezortných stratégiách.

147


Typ


446

MŽPSR 66. Na str. 44 pri opatrení č. 200 „Zníženia podielu výdavkov domácností na elektrinu, teplo a vodu a rozšírenia dostupnosti energetického poradenstva pre domácnosti“ navrhujeme doplniť za vetu nasledovný text, ktorý je v súlade s opatrením Envirostratégie 2030 , bod „1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody“ : „Cena pitnej a úžitkovej vody bude zahŕňať reálne náklady na jej zabezpečenie a dodávku a náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.“

O

A – nové znenie bodu 200: „Zníženia podielu výdavkov domácností na elektrinu, teplo a súčasného nastavenia udržateľných cien vody a rozšírenia dostupnosti energetického poradenstva pre domácnosti“

447

MŽPSR 67. Pri opatrení č. 202 na str. 44 „Zabezpečenia ekologicky, ale aj sociálne udržateľnej likvidácie komunálnych odpadových vôd s využitím inovatívnych riešení znižujúcich náklady domácností a vytvárajúcich pracovné príležitosti pre znevýhodnené sociálne skupiny obyvateľstva“ navrhujeme doplniť text: „Inovatívne riešenia (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie bude realizované tam, kde to umožnia lokálne a regionálne podmienky.“

O

N – pôvodné znenie považujeme za obsažnejšie a ambicióznejšie.

448

MŽPSR 7. K bodu 28. Zvýšenia konektivity ekologicky významných území ich prepájaním koridormi a zmenou obhospodarovania krajiny; navrhujeme bližšie určiť akou zmenou obhospodarovania krajiny Zdôvodnenie: Zmena obhospodarovania môže mať rozličný ráz, môže sa zintenzívniť industriálne poľnohospodárstvo, rozširovanie monokultúr. Navrhujeme doplniť zmenou „na prírode blízke“ obhospodarovanie krajiny.

O

A – bolo už v texte zmenené.

449

MŽPSR 8. Strana 23 - predposledná odrážka - žiadame aktualizovať údaje podľa aktuálnych výsledkov OECD TALIS 2018 (https://www.minedu.sk/najnovsie-zistenia-o-slovenskych-uciteloch-slovensko-sa-uz-po-tretikrat-zapojilo-do-medzinarodneho-vyskumu-oecd-talis-o-vyucovani-a-vzdelavani/). Podľa nej je priemerný vek slovenských učiteľov o rok vyšší než sa uvádza v texte, teda 45 rokov. Z rovnakého zdroja vyplýva, že okrem starnúcej vekovej skladby učiteľov sa v posledných 10 rokoch výrazne zvýšil percentuálny podiel riaditeľov blížiacich sa k dôchodkovému veku (vek 60 a viac rokov) o viac ako 10 percentuálnych bodov, navrhujeme na zváženie doplnenie tohto faktu.

O

A – vek 45 rokov bol v pôvodnom texte zmenený.

45 MŽPSR 9. K bodu 37. Naviazania profilov vysokoškolských pracovísk v regiónoch na O A – text bol už zmenený.

148


Typ


0 potreby trhu práce a dopyt regionálnej ekonomiky tak, aby plnili svoju úlohu pri budovaní inovatívne založených regionálnych ekonomík– v prvej vete navrhujeme doplniť „na potreby udržateľného rozvoja, trhu práce a dopyt regionálnej ekonomiky...“ a „inovatívne založených a udržateľných regionálnych ekonomík.“ Zdôvodnenie: Podľa vízie by sa regióny mali rozvíjať udržateľne. Profily VŠ by sa preto nemali viazať iba na potreby trhu práce a inovatívne regionálne ekonomiky, ale mali by zahŕňať aj aspekt udržateľného rozvoja.

451

MŽPSR V bode 2.1.4. na strane 13 žiadame vypustiť vetu o ustanovení nadrezortnej pôsobnosti Inštitútu pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR (ISA) vo vzťahu k ostatným analyticko-strategickým jednotkám ÚOŠS. Žiadame nadrezortnosť definovať v zmysle mandátu analyzovať nadrezortné témy v kompetencii viac ako jedného ministerstva a diskusie s ostatnými analytickými útvarmi. Zdôvodnenie: ISA by mal byť k ostatným analytickým jednotkám v rovnocennom vzťahu. Definovanie úloh analytického útvaru je kompetencia rezortu. Namiesto toho navrhujeme doplniť zmienku o posilnení spolupráce a hodnotení kvality analytických jednotiek prostredníctvom už v súčasnosti fungujúcej Odborno-metodickej komisie (OMK) a Riadiaceho výboru pre analytické útvary.

Z

A – pripomienku akceptujeme a zdôrazníme funkciu OMK namiesto nadrezortnej pôsobnosti ISA.

452

NBS NBS navrhuje doplniť v hlavnej časti materiálu k jednotlivým prioritným krokom súvisiace indikátory z prílohy č. 3 v tabuľkovej forme, ktorá bude zahŕňať historický vývoj indikátora, porovnanie s krajinami EÚ a V4 ako aj cieľovanú hodnotu indikátora. Takáto prezentácia jednotlivých indikátorov umožní lepšie posúdiť súčasný stav, trend vývoja ako aj priebežné vyhodnocovanie úspešnosti politík v čase.

O

ČA – Zapracujeme do textu úlohu pre ŠÚ SR, ktorý bude viesť stránku indikátorov aj s uvedením ich počiatočnej hodnoty a vývoja v čase. Interaktívne zobrazenie považujeme za vhodnejšie z hľadiska výpovednej hodnoty, než statické zobrazenie na papieri. (Pripomienka je identická s č. 21 a 347.)

453

NBS V materiáli by bolo vhodné doplniť pohľad na úlohu Slovenska v Európe a vo svete. Vzhľadom na to, že mnohé súčasné výzvy sú globálneho charakteru, materiál by mal definovať aj priority Slovenska v rámci politík EÚ ako aj pozície na rôznych medzinárodných fórach. • Vzhľadom na to, že mnohé priority si budú vyžadovať väčšie zapojenie verejných zdrojov, táto oblasť by mala byť v materiáli zapracovaná, vrátane relevantných indikátorov z pohľadu problematiky udržateľnosti verejných financií. Problém starnutia populácie bude síce

O ČA – pripomienku považujeme za podnetný komentár, ktorý zohľadníme pri spracovaní nadväzujúcich odvetvových stratégií.

149


Typ


vypuklejší až za horizontom vízie, ale vízia by mala zahŕňať v rámci priorít aj prípravu na výzvy po roku 2030. • Časť I.2.3 navrhuje riešiť populačný vývoj prostredníctvom podpory mladých rodín, ale mal by spomenúť aj problematiku migrácie (či už do SR alebo zo SR), ako aj opatrenia na zvýšenie participácie na trhu práce a zlepšenie kapacít pre dlhodobú starostlivosť o starších ľudí. • V časti I.2.1 sa v súvislosti sa zvýšením kvality vzdelávania uvažuje so znížením podielu slovenských vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí minimálne o tretinu, čo nemusí byť jediným dôležitým cieľom z hľadiska rozvoja krajiny, nakoľko zahraničné know how a skúsenosti môžu byť pre SR žiadúce. Je potrebné vytvárať aj lepšie podmienky na návrat týchto študentov ako aj zvýšenie podielu zahraničných študentov na slovenských vysokých školách a ich internacionalizácia. • V rámci časti II.2.1 Posilnenie regionálnych ekonomík a osobitne riešenia problematiky nerovnomernej vnútornej migrácie by bolo žiadúce podporovať rozvoj digitálnych technológií a súvisiacej infraštruktúry, vrátane alokácie časti podporných služieb verejnej správy do najmenej rozvinutých regiónov (call centrá, spracovanie žiadostí a dát a pod.). • V časti III.2.3 Podpora zdravého životného štýlu a zodpovednosti za vlastné zdravie a prevencie chorôb by bolo vhodné doplniť opatrenia na podporu rozvoja mládeže a športu. • Časť III.2.4 Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu by mala obsahovať aj dôslednú implementáciu identifikovaných opatrení z revízií výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti je podmienené hospodárnejším nakladaním obmedzenými zdrojmi.

454

NBS V súvislosti s ambíciou materiálu zlepšiť medzirezortnú koordináciu politík ako aj vyhodnocovanie efektívnosti týchto politík je nevyhnutné, aby ciele, priority ako aj výsledkové ukazovatele boli čo najviac konzistentné naprieč rôznymi strategickými dokumentami vlády. Preto by bolo vhodné prepojenie materiálu so záverečnými správami Útvaru hodnoty za peniaze (MFSR), čo sa týka popisu súčasného stavu, navrhovaných opatrení ako aj výsledkových indikátorov ako aj s Národným programom reforiem.

O

N – pripomienka neuvádza návrh, ako prepojiť každoročne vydávaný Národný program reforiem s dlhodobou stratégiou rozvoja.

45 NROZP v K podkapitole III.1.4 Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny O A – pripomienku akceptujeme.

150


Typ


5 SR život osôb so zdravotným postihnutím 1. Žiadame do textu hneď za nadpisom podkapitoly Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie bude znamenať konkrétne: Vložiť za slovo „starnutie“ tento text „a aktívny život osôb so zdravotným postihnutím“. Nový text bude Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a aktívny život osôb so zdravotným postihnutím bude znamenať konkrétne: 2. V podkapitole III.1.4 v uvádzajúcom texte pred odsekom 190: Žiadame do textu „V oblasti seniorských organizácií prostredníctvom:“ Vložiť za slovo „organizácií“ text „a organizácií osôp so zdravotným postihnutím“. Nový text bude „V oblasti seniorských organizácií a organizácií osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom:“ Odôvodnenie Uvedenie textov do súladu s názvom a obsahom podkapitoly.

456

PMÚSR K bodu B.1. návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky V bode B.1. návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky sa navrhuje pripraviť novelizáciu zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej v texte len „zákon o organizácii činnosti vlády“), ktorou sa zavedie nadrezortné riadenie na úrovni ústredných orgánov štátnej správy. Z návrhu pritom nie je zrejmé, čo sa pod pojmom „nadrezortné riadenie na úrovni ústredných orgánov štátnej správy“ myslí. Daný pojem je značne vágny bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, resp. bez odôvodnenia potreby zavedenia nadrezortného riadenia na úrovni ústredných orgánov štátnej správy. V súvislosti s uvedeným poukazujeme na skutočnosť, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je v zmysle § 25 zákona o organizácii činnosti vlády ústredným orgánom štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže, nie orgán tvorby politík, pričom základným predpokladom činnosti úradu je jeho nezávislosť, čo vystupuje do popredia aj v zmysle práve transponovanej smernice č. 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu. Úrad preto nevidí dôvod zavádzať nadrezortné riadenie ústredných orgánov štátnej správy, resp. navrhuje predkladateľovi uvedené bližšie špecifikovať a odôvodniť.

O

A – vo vlastnom materiáli upravíme vysvetlenie, že novelizáciou kompetenčného zákona sa zavedie nadrezortné riadenie, čiže posilnenie hierarchického usporiadania kompetencií medzi predsedom vlády a členmi vlády SR.

45 PMVRO Navrhujeme doplniť na str.10 bod 5 nasledovne tak, aby obsahoval aj koherenciu O N – požadované myšlienky sú už premietnuté v súčasnom

151


Typ


7 politík pre rozvoj. Druhú vetu zmeniť na: "Táto rovnováha musí byť premietnutá do kvality života súčasnej aj budúcich generácií obyvateľov pri zveľaďovaní prírodných zdrojov." a doplniť tretiu vetu: "Rozvoj a rast by teda nemal spôsobovať negatívne externality a mala by sa zohľadniť potreba koherencie politík pre udržateľný rozvoj."

texte a ich vsunutie do bodu 5 znižuje zrozumiteľnosť viet.

458

PMVRO Žiadame na str. 25, bod 45 nahradiť textom: 48. "Vytvorenia podmienok na zvýšenie mediálnej gramotnosti širokého spektra príjemcov informácií šírených rôznymi, najmä digitálnymi platformami prostredníctvom formálneho ako aj celoživotného vzdelávania a vzdelávania pre aktívne občianstvo a vnímanie globálnych súvislostí na zamedzenie pokračujúcej polarizácie spoločnosti a rozvoj duševného a fyzického zdravia občanov." Na str. 26, bod 51 nahradiť textom 51. "Reformy školstva, ktorá bude zohľadňovať rozvoj kľúčových kompetencií, bude prispôsobená dopytu po schopnosti kritického myslenia, po vnímaní globálnych súvislostí a aktívnom občianstve, po nových digitálnych a technických zručnostiach a vedomostiach, s prepojením škôl s praxou prostredníctvom ďalšieho rozvoja odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania;" Resp. doplniť slovné spojenie: "po vnímaní globálnych súvislostí a aktívnom občianstve".

O

ČA – trváme na ponechaní pojmu infantilizácia spoločnosti v zmysle pôvodného znenia bodu 48. Doplníme vnímanie globálnych súvislostí a aktívne občianstvo v bode 51.

459

SAPPO 1) Časť Integrovaný rozvojový program II. – Inovačné a udržateľné hospodárstvo, časť II.3.1 Významné zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti Slovenského hospodárstva a transformácia na čistú a nízkouhlíkovú energetiku, bod 128 Navrhované opatrenie uvedené v bode 128 žiadame vypustiť. Odôvodnenie Keďže sa v súčasnosti uvedená problematika už rieši v rámci: - Stratégie ochrany ovzdušia a v rámci Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030, s výhľadom do roku 2050, ktoré v súčasnosti pripravuje Ministerstvo životného prostredia SR, - Integrovaného národného plánu pre energiu a klímu, ktorý v súčasnosti pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR a ku ktorému už EK vzniesla pripomienky, žiadame z dôvodu duplicity vypustenie predmetného opatrenia.

Z

N – trváme na pôvodnom znení a nejedná sa o duplicitu.

46 SAPPO 2) Časť III.2. Vytvorenie kvalitného prostredia pre zdravý a plnohodnotný život jednotlivca a komunít, časť III.2.6 Preferencia bezbariérovej hromadnej a


152


Typ


0 environmentálne priateľskej dopravy, bod 244 Bod 224 žiadame preformulovať nasledovne: „224. Preferencie koľajovej dopravy a podpory rozvoja dopravy s využitím alternatívnych palív. Odôvodnenie Potenciál rozvoja jednotlivých druhov alternatívnych palív v SR detailne analyzuje Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, ktorý bol vypracovaný na základe smernice Smernica EP a Rady 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktorá výrazným spôsobom podporuje rozvoj trhu pokiaľ ide o alternatívne palivá, t. j. elektrinu, CNG, LNG, LPG, vodík a biopalivá. Na Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami priamo nadväzuje Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike“, ktorý bol vládou SR schválený dňa 13.3.2019. Ministerstvo hospodárstva SR, ako gestor rozvoja alternatívnych palív, sa v Akčnom pláne zaviazalo vypracovať, v nadväznosti na smernicu 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, akčný plán rozvoja aj pre ostatné alternatívne palivá definované v predmetnej smernici, ktorý v súčasnosti pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR. Na základe smernice 2014/94/EÚ si všetky definované alternatívne palivá zasluhujú pozornosť členských štátov, rešpektujúc technologickú neutralitu a osobitné výhody využitia jednotlivých alternatívnych palív v rôznych segmentoch dopravy. V nadväznosti na vyššie uvedené sme preto toho názoru, že opatrenia podporujúce nízkoemisnú mobilitu by nemali byť postavené na preferencii len určitého typu alternatívneho paliva ale mali by zohľadňovať princíp neutrality a rovnosti možností ako i ďalšie skutočnosti, a to najmä: - pokrok vo vývoji spaľovacích motorov – zvyšovanie ich efektivity, pričom i v súčasnosti, podľa vyjadrení výrobcov automobilov, stále existuje priestor na ďalší rozvoj spaľovacích motorov tak, aby boli splnené všetky požiadavky na znižovanie emisií CO2 pri automobiloch, - pokrok vo vývoji a výrobe motorových palív - výrobcovia palív sú už v súčasnosti povinní vyrábať palivá s obsahom trvalo udržateľného obnoviteľného paliva (biopaliva), čo vedie k znižovaniu emisií v doprave. Rovnako aj v oblasti výroby palív existuje priestor na nové technológie ich výroby vedúce k zlepšeniu kvality palív, a to aj z pohľadu zlepšenia kvality životného prostredia ako i na alternatívne typy palív. V tejto súvislosti je preto potrebné naďalej rozvíjať a podporovať rozvoj existujúceho alternatívneho paliva, ktorým je LPG, ktorého emisie CO2 sú na úrovni 73,6 gCO2/MJ, čo je porovnateľné s hodnotu pre palivo CNG, kde

153


Typ


hodnota je na úrovni je 69,3 gCO2/MJ a zamerať sa i na rozvoj perspektívneho paliva, ktorým je vodík. Čo sa týka elektromobility, v tejto súvislosti sa často opomína skutočnosť, že aj výroba elektriny nie je s nulovými emisiami. Súčasný emisný faktor elektriny v EÚ, t. j. intenzita emisií skleníkových plynov je na úrovni 121 g CO2eq/MJ, kým napríklad základná norma intenzity emisií skleníkových plynov pre fosílne palivá je v smernici EP a Rady 652/2015 je stanovená na úrovni 94,1 g CO2eq/MJ. Bolo publikovaných viacero štúdií, z ktorých je zrejmé, že emisie CO2 z výroby elektromobilov, vrátane výroby a recyklácie batérií (emisie CO2 pri výrobe batérií predstavujú 150 - 200g CO2/kWh), sú tak vysoké, že v prípade elektromobilov sú kumulatívne úspory počas v cyklu výroba, používanie a recyklácia oveľa nižšie, než sa predpokladalo testom Car CO2, pričom v prípade výroby mnohých elektromobilov sa nedosiahli žiadne úspory skleníkových plynov v životnom cykle. Výrobcovia automobilov neustále zlepšujú efektivitu spaľovacích motorov, čo sa týka aj znižovania emisií skleníkových plynov a takto isto v súčasnosti postupujú aj výrobcovia motorových palív, ktorí sú rovnako povinní znižovať emisie skleníkových plynov.

461

Slovak Business Agency

V časti návrhov na zlepšenie analyzovaného stavu zmeniť bod • zvýšenie podielu odborného stredoškolského vzdelávania, nasledovne • zvýšenie podielu a kvality odborného stredoškolského vzdelávania.

ZA – Pripomienku akceptujeme.

462

Slovak Business Agency

V časti navrhovaných opatrení „Toto dosiahneme prostredníctvom:“ navrhujeme za bod 43. doplniť nasledovné body: 44. Podpory úzkej spolupráce stredných odborných škôl s profesijnými cechmi a združeniami, združujúcimi zamestnávateľov v rôznych odvetviach, aby sa zásadne zlepšilo materiálne aj personálne zabezpečenie praktického vyučovania. 45. Zriadením centier odborného vzdelávania v regiónoch so špičkovým vybavením pre spoločensky potrebné remeslá, ktoré budú poskytovať sekundárne aj terciárne vzdelávanie v remeslách. 46. Zavedením centrálnych, celoštátne riadených, transparentných prijímacích pohovorov na stredné školy v elektronickej forme a motivačným nastavením potrebnej úrovne výsledkov pre kvalifikovanie sa žiaka na štúdium na gymnáziu. Toto nastavenie aplikovať rovnako v 1. aj v 2.kole prijímacích

Z ČA – rozšírime bod 42 v zmysle pripomienky, nie však v plnom rozsahu viacerých nových bodov. Táto pripomienka je identická s č. 3 od APZ a 466 od SŽZ.

154


Typ


pohovorov a dodržať aj v 2.kole nastavené plány výkonov stredných škôl. 47. Motivačným mzdovým hodnotením pre majstrov odbornej výchovy, ktoré zabezpečí, aby sa do vzdelávania zapájali aj skutoční odborníci z praxe a vytvorením podmienok, aby sa tieto osoby mohli pedagogicky vzdelávať popri zamestnaní (náhrady mzdy počas obdobia vzdelávania, vytvorenie študijných odborov na vysokých školách). 48. Vytváraním podmienok v materských a základných školách pre budovanie vzťahu k manuálnej práci u detí a povzbudzovať ich v rozvoji technického nadania a zručností, ktoré preukážu. Záujem detí je potrebné podporiť aj celoplošnou propagáciou remeselných povolaní v médiách. Nasledovné body budú prečíslované.

463

SOPK Stanovisko k materiálu „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030“ Vízia a stratégia rozvoja Slovenska (ďalej Slovensko 2030) bol predložený vo verzii pre medzirezortné pripomienkové konanie. Ako je uvedené v úvode, Slovensko 2030 vychádza z nadnárodného dokumentu Agenda 2030 OSN. Vznik vízie je zdôvodnený tým, že Slovensko, ak chce patriť do spoločenstva vyspelých ekonomík a demokracií, potrebuje novú víziu a stratégiu rozvoja. Podľa autorov je ich ambíciou, aby sa Slovensko 2030 netýkalo len vlády, resp. verejnej správy, ale mal by byť integrovaným dokumentom celej spoločnosti. V úvode je uvedené, že súčasné usporiadanie verejnej správy neumožňuje riešiť aktuálne výzvy, izolované riadenie rezortov prispelo k zníženiu spolupráce zložiek štátnej správy a samosprávy. Súčasne vznikli bariéry aj medzi verejnou správou a ostatnými zložkami, vrátane podnikateľského sektora. Takýto prístup neumožňuje čeliť globálnym výzvam a efektívne využívať disponibilné zdroje pre rozvoj kvality života občanov. Slovensko 2030 je založené na 4 základných princípoch, výber ktorých preferuje neekonomické činitele. Sú to udržateľnosť, so silným zdôraznením environmentálneho prístupu, priorita kvality života pred doteraz využívaným ukazovateľom hospodárskeho rastu, rastu ukazovateľa HDP, ďalej efektívnosť založená na synergii a posledný princíp - integrácia politík a ich nástrojov. Materiál je rozdelený do 4 častí, rozvojových programov: - ochrana a rozvoj prírodných, ľudských a kultúrnych zdrojov - inovačné a udržateľné hospodárstvo - kvalita života pre všetkých - viacúrovňové riadenie bližšie k občanom Predkladateľ materiálu správne uvádza, že jeho úspešné uvedenie do

Z A – ďakujeme za podnetný komentár, avšak z pripomienky nevyplýva konkrétny návrh na zmenu textu.

155


Typ


života si vyžaduje celospoločenskú podporu, podporu vlády a celého spektra politických subjektov. Proces implementácie Slovenska 2030 predpokladá popri participácii všetkých kľúčových aktérov, vytvorenie integrovaného modelu verejnej správy a alokáciu primeraných ľudských, finančných a materiálových zdrojov. Zavedenie vízie počíta so zavedením nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy, m.i. s pomerne zásadnými zmenami v legislatíve a vytvorením nadrezortného Inštitútu pre stratégie a analýzy na Úrade vlády SR. Je zrejmé, že realizácia vízie vyžaduje zmenu doterajšieho rezortného prístupu a zároveň práve toto je možné považovať za najkritickejší prvok z hľadiska úspechu a pravdepodobne narazí na najväčší odpor v súčasnej administratíve. U materiálu je treba pozitívne hodnotiť snahu o objektívne pomenovanie hlavných problémov Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach, ktoré sú už dlhodobo zjavné a napriek súčasnému nekonaniu dnešnej politickej reprezentácie predstavujú veľké riziká pre ďalší vývoj. Vo veľkom počte medzinárodných hodnotení vo viacerých oblastiach si v posledných rokoch zhoršilo svoju pozíciu, resp. stagnuje so zlým hodnotením. V prvom rozvojovom programe si Slovensko napríklad zhoršilo pozíciu indexu environmentálnej výkonnosti za 12 rokov o 11 miest, na rozdiel od tvrdení administratívy sa konštatuje, že postupne stráca lesy a zhoršuje sa kvalita pôdy. Situácia v oblasti vzdelávania je objektívne popísaná ako jednoznačne zhoršujúca sa. Takisto sú uvedené už dlhodobo známe príčiny tohto stavu, je možné kladne posudzovať s väčšinou navrhovaných opatrení, ktoré majú v tejto oblasti priniesť zlepšenie. V materiáli sa však nerieši zásadný problém vrátenia zodpovednosti za celý vzdelávací proces do pôsobnosti ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Bohužiaľ je možné konštatovať, že mnohé tu uvádzané opatrenia mohli byť realizované v minulosti. Výrazne najmenej prepracovanou časťou je program inovačného a udržateľného hospodárstva. Materiál predpokladá transformáciu ekonomiky smerom k vysokej pridanej hodnote, využitím vnútorných potenciálov regiónov a dekarbonizáciou hospodárstva. O potrebe zlepšenia podnikateľského prostredia sa materiál prakticky nezmieňuje. Veľký dôraz je kladený naproti tomu environmentálnej a sociálnej udržateľnosti ekonomiky. Takto ponímanú časť venujúcu sa hospodárstvu je možné považovať za chybu, iba tu v hospodárstve sa môžu vytvárať zdroje pre plnenie zámerov Slovenska 2030. Materiál v tejto oblasti sa

156


Typ


vyhýba odpovedi na zásadnú otázku, akými opatreniami v hospodárstve je možné zabezpečiť trvalý a udržateľný rast, ako štrukturálne preorientovať ekonomiku a ako nahradiť doterajšie zdroje rastu. Absentuje realistická predstava a potrebnom zvýšení konkurencieschopnosti Slovenska, čiže vytvárania čo najlepších podmienok pre podnikanie zahraničných aj domácich subjektov. Táto časť môže vytvárať dojem, že najprv je treba realizovať opatrenia v environmentálnej a sociálnej oblasti a až potom treba vytvárať podmienky pre podnikanie. Nasledujúca časť sa venuje hlavne problematike vzdelávania, zdravotníctva sociálnej oblasti, pričom navrhované opatrenia kladú veľké nároky na ich pokrytie. Pre ilustráciu uvádzame len jednu formuláciu „zlepšovanie bilancie dôchodkového systému a zaistenie primeranosti dôchodkových dávok“, ktorá môže vyžadovať enormné nároky na finančné zdroje, pritom ani nie je naznačené, akým spôsobom budú získané. Posledný rozvojový program správne predpokladá zapojenie viacerých subjektov do rozhodovacích procesov. Poukázané je na dlhodobo známy problém nízkej úrovni informatizácie verejnej správy, pričom sú na ňu vynakladané značné prostriedky, čiže proces je neefektívny. Materiál len malý priestor venuje problému stále rastúceho počtu zamestnaných osôb vo verejnej správe. Považujeme za potrebné ešte jednoznačnejšie poukázať na nadmerný počet samosprávnych území, bez ich redukcie nie je možné zvýšiť efektívnosť celého systému. Za základné pozitívom materiálu je možné považovať zväčša pomerne komplexný a objektívny výpočet opatrení na dosiahnutie cieľov vízie, ktorý korešponduje s dnes už známymi a pomenovanými problémami. Základným rozporom Slovenska 2030 však je, že už len orientačným prepočtom predpokladaných nákladov na realizáciu tých najdôležitejších opatrení v štyroch rozvojových programoch sa prejaví absolútny nesúlad medzi aj prípadne optimisticky hodnotenými možnosťami verejných financií v nasledujúcich rokoch a odhadu nákladov predpokladaných pri realizácii vízie v priebehu 10 rokov. Problémom je môžu byť však navrhované opatrenia, ktoré sú v praxi veľmi ťažko dosiahnuteľné. V prvej časti rozvojových programov sú napríklad uvedené opatrenia ako zníženie priemerných ročných škôd spôsobenými povodňami o 25 %, zastavenie úbytku počtu rastlinných a živočíšnych druhov, čo sú ľudskou činnosťou ťažko ovplyvniteľné ciele. Niektoré navrhované opatrenia môžu navodiť dojem, že v dôsledku ich prijatia dôjde k

157


Typ


zníženiu prístupnosti niektorých komodít, čo je v rozpore s viackrát deklarovanými zámermi vo vízii. Takým je napr. „zohľadnenie nákladov na vodohospodárske služby v cene vody vrátane nákladov na zachovanie jej dostupnosti“. Domnievame sa, že v materiáli mal byť uvádzaný podstatne menší počet opatrení, len zásadných pre ďalší rozvoj. Dôraz by mal byť položený na rozvoj hospodárstva, čiže na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska. Z týchto skutočností až následne odvodzovať ciele environmentálnej a sociálnej politiky.

464

SPP Navrhujeme v časti I.1. v 5. odseku od konca doplniť okrem upozornenia na nízku konečnú spotrebu elektriny v doprave aj upozornenie na nízku spotrebu iných nízkoemisných alternatívnych palív (CNG, LNG) a v časti III.2.6 doplniť do bodu 244. za slová „podpora elektromobility“ slová „a iných nízkoemisných alternatívnych palív (CNG, LNG)“. Odôvodnenie: V súvislosti energetickou spotrebou v doprave navrhujeme ako jedno z alternatívnych riešení zvyšujúcej sa celkovej energetickej spotreby tradičných palív uviesť, okrem elektromobility, aj podporu iných nízkoemisných alternatívnych palív, konkrétne CNG a LNG. CNG a LNG sú nízkoemisnou alternatívou k tradičným palivám, ktorá produkuje výrazne nižšie emisie oxidov dusíka, pevných častíc a nižšie emisie skleníkových plynov. Zároveň môže byť zemný plyn – využívaný v rámci palív CNG a LNG, v budúcnosti nahradený biometánom, čím sa CNG a LNG stane obnoviteľným palivom bez dopadu na klimatické zmeny. CNG a LNG majú uplatnenie v každom segmente dopravy, pričom už v súčasnosti poskytujú plnohodnotnú náhradu tradičným palivám aj v ťažkých segmentoch, najmä ťažkej nákladnej doprave, železničnej doprave na neelektrifikovaných tratiach a lodnej doprave.

Z


465

SPP Navrhujeme v časti II.3. v prvom odseku nahradiť slová „fosílnych palív“ slovami „tuhých fosílnych palív, predovšetkým uhlia,“ Odôvodnenie: Navrhujeme jednoznačnejšie špecifikovať druh fosílnych palív, ktorých spaľovanie produkuje väčšie množstvo skleníkových plynov a zároveň, ktorých spaľovanie je príčinou zhoršenej kvality ovzdušia vzhľadom na produkciu pevných častíc – konkrétne tuhých fosílnych palív, najmä uhlia. Zemný plyn, aj napriek jeho fosílnemu pôvodu, je považovaný za palivo, ktorého vplyv na znečistenie ovzdušia, vzhľadom na zanedbateľné emisie pevných častíc, môže

Z A – kompromisná formulácia „fosílnych palív, predovšetkým uhlia“

158


Typ


byť palivom, ktoré umožní zlepšiť kvalitu ovzdušia – zvyšovaním jeho spotreby teda môže Slovensko splniť ciele zníženia emisií iných znečisťujúcich látok v ovzduší, najmä pevných častíc. Zároveň môžu byť emisie skleníkových plynom zo spaľovania zemného plynu v budúcnosti ďalej znižované prostredníctvom primiešavania biometánu, ako obnoviteľného zdroja energie a tým znižovaný jeho dopad na klimatické zmeny.

466

SŽZ Návrh na doplnenie dokumentu „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030“. Slovenský živnostenský zväz ako reprezentant živnostníkov, malých a stredných podnikateľov v oblasti remeselných prác a v oblasti služieb, považuje odborné vzdelávanie a výchovu mladých ľudí za jednu z kľúčových priorít pre zachovanie kvality remesiel a ich ďalší rozvoj aj v podmienkach nastupujúcej digitálnej ekonomiky. Pre naplnenie tejto priority je nevyhnutné zamerať sa primárne I. na zefektívnenie systému odborného vzdelávania v technických smeroch a II. na vytvorenie kvalitného vzdelávacieho prostredia. Pre dosiahnutie kľúčovej zmeny v oblasti rozvoja ľudských zdrojov preto navrhujeme v dokumente „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030“, v časti Integrovaný rozvojový program I. – Prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál – v kapitole I.2 Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv, upraviť podkapitolu I.2.1 Zvýšenie kvality vzdelávania vrátane vzdelávania dospelých a rozvoj ľudských, materiálnych, technických a inštitucionálnych kapacít vzdelávacieho systému nasledovne: V časti návrhov na zlepšenie analyzovaného stavu zmeniť bod • zvýšenie podielu odborného stredoškolského vzdelávania, nasledovne • zvýšenie podielu a kvality odborného stredoškolského vzdelávania. V časti navrhovaných opatrení „Toto dosiahneme prostredníctvom:“ navrhujeme za bod 43. doplniť nasledovné body: 44. Podpory úzkej spolupráce stredných odborných škôl s profesijnými cechmi a združeniami, združujúcimi zamestnávateľov v rôznych odvetviach, aby sa zásadne zlepšilo materiálne aj personálne zabezpečenie praktického vyučovania. 45. Zriadením centier odborného vzdelávania v regiónoch so špičkovým vybavením pre spoločensky potrebné remeslá, ktoré budú poskytovať sekundárne aj terciárne vzdelávanie v remeslách. 46. Zavedením centrálnych, celoštátne riadených, transparentných prijímacích pohovorov na stredné školy v elektronickej forme a

O ČA – rozšírime bod 42 v zmysle pripomienky. Táto pripomienka je duplicitná s č. 3 od APZ, 461 a 462 od SBA.

159


Typ


motivačným nastavením potrebnej úrovne výsledkov pre kvalifikovanie sa žiaka na štúdium na gymnáziu. Toto nastavenie aplikovať rovnako v 1. aj v 2.kole prijímacích pohovorov a dodržať aj v 2.kole nastavené plány výkonov stredných škôl. 47. Motivačným mzdovým hodnotením pre majstrov odbornej výchovy, ktoré zabezpečí, aby sa do vzdelávania zapájali aj skutoční odborníci z praxe a vytvorením podmienok, aby sa tieto osoby mohli pedagogicky vzdelávať popri zamestnaní (náhrady mzdy počas obdobia vzdelávania, vytvorenie študijných odborov na vysokých školách). 48. Vytváraním podmienok v materských a základných školách pre budovanie vzťahu k manuálnej práci u detí a povzbudzovať ich v rozvoji technického nadania a zručností, ktoré preukážu. Záujem detí je potrebné podporiť aj celoplošnou propagáciou remeselných povolaní v médiách. Nasledovné body budú prečíslované.

467

UKPD 1. V časti III.3-1 Zlepšenie vymožiteľnosti práva, prístupu k spravodlivosti pre všetkých a ochrany a podpory ľudských práv za bod č. 263 navrhujem doplniť nový bod č. 264 v znení: „264. Posilnením postavenia nezávislých zákonom zriadených orgánov monitorujúcich a posudzujúcich dodržiavanie ľudských práv zavedením efektívnych nástrojov intervencie s okamžitým účinkom na zabezpečenie ochrany ľudských práv v dotknutých oblastiach.“. Ostatné body následne prečíslovať. Odôvodnenie: Zákonom č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený, okrem iného, inštitút komisára pre deti a inštitút úradu komisára pre deti s kompetenciami pre aktívny výkon činností v súvislosti s monitorovaním a posudzovaním dodržiavania práv detí garantovaných medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované Slovenskou republikou. Inštitút komisára pre deti reflektuje na dodržiavanie práv najzraniteľnejšej skupiny občanov Slovenskej republiky a preto musí disponovať rozsiahlymi kompetenciami a možnosťami okamžite reagovať v prípadoch, kedy má odôvodnené pochybnosti o dodržiavaní práv detí. Z praxe výkonu komisára pre deti sú evidované prípade, kedy zo strany rôznych inštitúcií nie je dodržiavaný inštitút nezávislosti komisára pre deti, hoci je priamo garantovaný zákonom (v tomto smere by bolo vhodné inštitút nezávislosti povýšiť a zakotviť priamo v Ústave SR, tak ako je to pri verejnom

Z A – Pripomienku akceptujeme. (obdobná požiadavka je v pripomienke č. 516 od komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím)

160


Typ


ochrancovi opráv). Po ďalšie je nevyhnutné naplniť inštitút komisára pre deti materiálnym znakom a garantovať jeho nezávislosť ekonomickým, personálnym a materiálnym zabezpečením. Vo vzťahu ku kompetenciám je potrebné zakotviť v právnej úprave komisára pre deti, vychádzajúc z monitorovania a posudzovania dodržiavania práv dieťaťa, možnosti intervencie v súvislosti s vydávaním rôznych akreditácií, povolení alebo rôznych iných rozhodnutí pre subjekty participujúce na práci s deťmi alebo zabezpečujúce prácu s deťmi, či už z vlastného podnetu alebo na podnet iných subjektov.

468

UKPD Naplnenie cieľov vízie si vyžiada značné navŕšenie verejných zdrojov na posilnenie ľudských kapacít najmä v súvislosti s kvalifikovanou participáciou orgánov územnej samosprávy na rozvoji spoločnosti. Odporúčame konzultovať s predstaviteľmi najmä obcí, do akej miery sú najmä malé obce pripravené personálne a finančne zabezpečiť predpokladané úlohy.

O

A – pripomienka nezakladá žiadnu požiadavku na zmenu textu pripomienkovaného dokumentu. Konzultácie prebehli so ZMOS a ÚMS.

469

UKPD Za pozitívum považujeme o. i. aj predpoklad účinnej participácie orgánov územnej samosprávy na koordinovanom procese rozvoja spoločnosti. Avšak toto predpokladá politický konsenzus predstaviteľov orgánov územnej samosprávy na takto organizovanom riadení spoločenských procesov, čo bude, so zreteľom na meniace sa politické pomery v jednotlivých volebných cykloch značne obťažné. Dávame na zváženie ešte pred schválením vízie a následne vždy po voľbách (parlamentných a územno-samosprávnych) pristúpiť k rokovaniu o politickom dokumente („generálna dohoda“?), v ktorom by sa orgány územnej samosprávy zaviazali spolu s vládou napĺňať ciele vízie a v ktorom by sa dohodol vecný a časový harmonogram plnenia úloh vyplývajúcich z cieľov vízie.

O

A – návrh bude zohľadnený prostredníctvom národného konventu politických strán.

470

UKPD Naplnenie cieľov vízie bude závislé, okrem politickej akceptácie v jednotlivých volebných cykloch, od kvalitnej prípravy zamestnancov, ktorí budú náročné ciele vízie implementovať do koncepčných, strategických a legislatívnych úloh, resp. iných opatrení. To si vyžiada značné navŕšenie verejných zdrojov o. i. aj na posilnenie kompetencií zamestnancov štátu. Aj keď vzdelávanie štátnych zamestnancov predpokladá samotný zákon o štátnej službe a vzdelávanie sa realizuje, doteraz nebol vytvorený efektívny model permanentného komplexného cieleného vzdelávania štátnych zamestnancov, ktorý by utvoril podmienky na

O A – pripomienka nezakladá žiadnu požiadavku na zmenu textu pripomienkovaného dokumentu. Systém vzdelávania zamestnancov vychádza z koncepcie rozvoja ľudských zdrojov v pôsobnosti Rady pre štátnu službu.

161


Typ


efektívny výkon úloh štátnych orgánov a ktorý by bol adekvátne finančne krytý. Ani komplexná príprava na kľúčové riadiace pozície v štátnych orgánoch nie je na žiadúcej úrovni. Odporúčame pristúpiť ku koncepčnému a inštitucionalizovanému zabezpečeniu komplexnej prípravy riadiacich zamestnancov štátnych orgánov (vrátane zriadenia špeciálnej štátnej vzdelávacej inštitúcie) a na vzdelávanie štátnych zamestnancov vyčleniť potrebné finančné zdroje.

471

UKPD Reálnosti naplnenia vízie by prospelo schválenie časového a vecného harmonogramu kľúčových úloh vízie s vymedzením nositeľov úloh (gestor, participanti), rovnako vyčíslenie (aspoň kvalifikovaným odhadom) vplyvov na verejné rozpočty a úloha pre Ministerstvo financií SR, resp. nositeľov úloh vyčleniť na jednotlivé úlohy potrebné finančné zdroje.

O

N – návrh uznesenia zaväzuje príslušné ministerstvá zapracovať princípy materiálu do odvetvových stratégií, kde budú stanovené presné postupy a k nim budú vyčíslené náklady.

472

ÚMS Všeobecné pripomienky: 1. Termín a harmonogram: Predloženie strategického materiálu pár mesiacov pre ukončením volebného obdobia a jeho pripomienkovanie v letných mesiacoch nepovažujeme za správne, dokonca za cynické. Tlak na urýchlené zahájenie realizácie navrhovanými zmenami zákonov a najmä predloženie nového zákona o rozvoji v roku 2019, môže iba zakonzervovať súčasný zlý stav v oblasti regionálnej politiky a v iných verejných politikách, a tým skomplikovať po voľbách novej vláde nastaviť stratégiu rozvoja Slovenska, ktorú môže aspoň najbližšie štyri roky realizovať a urobiť odpočet. 2. Aktéri: Pre víziu a stratégiu je nevyhnutné, aby si centrálna vláda konečne uvedomila, že hlavným aktérom rozvoja regiónov je územná samospráva. Všetky nedostatky, ktoré vyplývajú z domácich alebo medzinárodných hodnotení, vrátane klientelizmu a korupcie, ktorá výrazne obmedzuje dostupnosť finančných zdrojov pre rozvoj miest, obcí a regiónov, sú následkom nespravodlivej deľby moci a pretrvávania centralistického modelu správy územia. Súčasný model už vyčerpáva limity úspešnosti, nedokáže pružne reagovať na globálne výzvy a trendy, čím obmedzuje možnosti Slovenska byť úspešnou, modernou, krajinou atraktívnou pre mladých ľudí a poskytujúcou kvalitné služby pre strednú a staršiu generáciu. Pritom je aj z medzinárodných porovnaní úplne zrejmé, že decentralizované štáty, ktoré akceptujú princíp subsidiarity, t. j. výraznú

Z N – komplexná pripomienka je neadresná a nevyplývajú z nej konkrétne zmeny textu pripomienkovaného materiálu.

162


Typ


vertikálnu deľbu moci, sú ďaleko úspešnejšie v správe územia a ich obyvatelia majú vyššiu úroveň kvality života, pretože dokážu flexibilnejšie reagovať na rýchlo sa meniace podmienky. 3. Vzťah územnej samosprávy a osobitne "miest" verzus exekutíva: Predložená vízia a stratégia síce obsahuje konštatovania o dôležitosti regiónov, ale územnú samosprávu stavia naďalej do úlohy podriadeného vláde. Vníma ich ako subjekty, ktoré majú v území vykonávať predstavy centrálnej vlády namiesto toho, aby posilnili zodpovednosť a právomoci miestnych a regionálnych vlád. Návrh považuje priamo volené orgány územnej samosprávy za „sprostredkovateľské orgány“ centrálnej vlády. Dokonca chce nadraďovať postavenie umelo a mocensky vytvorených vyšších územných celkov nad postavenie samosprávy miest. 4. Územnosprávne členenie Slovenskej republiky: Vízia a stratégia obsahuje množstvo dobrých analytických výstupov, konštatuje aj nevhodnosť súčasného modelu verejnej správy a jej roztrieštenosť, ale nemá odvahu pomenovať to, že súčasné územnosprávne členenie nie je a nikdy nebude vhodným priestorovým usporiadaním reagujúcim na socio-priestorovú organizáciu spoločnosti, schopným reagovať na dynamické zmeny a trendy. Chýba akékoľvek otvorené a kritické zhodnotenie aktuálnej podoby územnosprávneho členenia, rozdelenia kompetencií a financovania regionálneho rozvoja. 5. Nová legislatíva: Stratégia prichádza s myšlienkou predloženia nového zákona o rozvoji (2019), ktorý nielenže nemá oporu vo vládnom programe, ale má prísť bez toho, aby sa dôsledne prediskutovali zmeny, ktoré majú prijatiu zákona predchádzať. Ide nielen o zmenu územnosprávneho usporiadania, ale aj o iné rozdelení právomocí a zodpovednosti, medzi centrálnou vládou a územnou samosprávou a zmenou systému financovania územnej samosprávy a teda aj regionálneho rozvoja. 6. Participácia: Materiál zvýrazňuje vysokú mieru participácie, ktorú však realizoval iba tak, aby vyhovovala centrálnemu orgánu. Vytváranie komisií z prizvaním pár zástupcov, miest, obcí a regiónov nie je vhodným riešením. Nestačí poslať výsledný produkt na pripomienky. Materiál takého závažného charakteru by sa mal dôsledne prerokovávať podstatne dlhšiu dobu aj s inštitúciami reprezentujúcimi mesta a obce (Únia miest Slovenska, ZMOS), ale aj existujúcich vyšších územných celkov (SK8). Formálne prerokovávanie strategického materiálu, ktorý môže na desaťročia ovplyvniť jednotlivosti v štáte je stratou času. 7. Región a absencia

163


Typ


jeho "dobrej" definície: V materiále sa často spomína región, bez toho aby bol definovaný. Existujú rôzne typy regiónov - prirodzené: pre ich vymedzenie sa používajú geograficky topografické znaky, - homogénne, ktorých odlišnosti sú dané ich charakteristikou: chudobné a bohaté, rastúce, stagnujúce, upadajúce, - funkčné: rozhodujúci je pohyb obyvateľov do a z centra, - politické: územnosprávne celky. Pre porovnávanie sa nehodia politické regióny, ktorých hranice stále menej zodpovedajú životnému a hospodárskemu priestoru a už ich pôvodné vymedzenie nerešpektovalo kritériá regionalizácie, ale bolo rýdzo politickým rozhodnutím (a zlým). Preto aj súčasné vyhodnocovanie regionálnych disparít na úrovni okresov alebo vyšších územných celkov nepovažujeme za správne. Pre analýzu regionálnych disparít je vhodné orientovať sa na homogénnosť regiónov, pričom ak chceme porovnávať je potrebné dávať pozor aj na to, aby veľkosť bola približne rovnaká a aby mali svoje centrum. Regionálne disparity existovali vždy a budú existovať vo všetkých štátoch. Odlišnosti sú v rozdieloch nerovností, v ich posudzovaní/hodnotení a v aplikovaných nástrojoch. Predtým ako chceme kvantitatívne uchopiť riešenie regionálnych disparít je potrebné uskutočniť viaceré rozhodujúce kroky. Ide najmä o vymedzenie regiónov, veľkosť a použité techniky prerozdeľovania. Ak to neurobíme môžu nastať následné problémy pri medziregionálnom a medzinárodnom porovnávaní. ZÁSADNÉ PRIPOMIENKY: 1. Nesúhlas s materiálom ako celkom: Vzhľadom na vážnosť materiálu nesúhlasíme, aby tento materiál bol bázou pre prípravu akýchkoľvek legislatívnych zmien. Považujeme za nevyhnutné, aby sa o vízii a stratégii diskutovalo a to tak na politickej ako aj odbornej úrovni do parlamentných volieb v roku 2020 a výstupy diskusie slúžili pre formovanie rozhodnutí novej vládnej koalície. Požadujeme nepredkladať do volieb v roku 2020 zmenu zákona o organizácii štátnej správy, zákon o rozvoji a nevytvárať "nové" krajské investično-analytické štruktúry a regionálne fondy. Únia miest Slovenska, ktorej členmi sú mestá, ktoré už dnes sú rozhodujúce centrá osídlenia Slovenska a ktoré najviac a dlhodobo pocítia dôsledky každého strategického rozhodnutia, sa takejto diskusie rada zúčastní a prispeje do nej svojim odborným potenciálom. 2: Nesúhlas s navrhovanými "novými" strategicko-plánovacími regiónmi Ako konštatuje aj predkladaný materiál, súčasné územnosprávne usporiadanie je zlé. Preto by sa dokument typu vízia a stratégia rozvoja Slovenska

164


Typ


nemal prispôsobovať tomuto členeniu. Stratégiu novej regionálnej politiky je potrebné postaviť na úplne iných územných celkoch, ktoré vychádzajú z iných kritérií, ako boli použité pri kreovaní okresov a krajov a ktoré umožnia naplniť splnia princíp homogenity. Návrh strategicko-plánovacích regiónov na báze hraníc súčasných okresov a krajov preto nepovažujeme za vhodný. Ide o politicky vymedzeného hranice pre potreby štátnej správy. „Zabetónovanie“ súčasných okresov a krajov výrazne obmedzí ciele, ktoré si kladie vízia a stratégia. Požadujeme 1. Vytvorenie strategicko-plánovacích jednotiek na báze prirodzených mestských regiónov, pri zohľadnení očakávaných trendov ako aj cezhraničných vzťahov, ktoré budú spolupracovať v oblasti územného a regionálneho rozvoja, budú partnerom pre čerpanie zdrojov zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Týmto návrhom sa vytvorí priestor aj pre minimalizáciu bariér, ktoré spôsobuje roztrieštenosť osídlenia Slovenska. 2. Nad úrovňou mestských regiónov definovanie prirodzených oblastí rozvoja – metropolitných regiónov Bratislava, Košice - Prešov, prípadne Banská Bystrica – Zvolen a ďalších, ktoré budú vyskladané z funkčných mestských regiónov, pre ktoré budú vypracované nadradené strategické dokumenty. 3. Upraviť prílohu 1 a definovať potrebu vypracovania: 3.1. nadradených stratégií, napríklad pre: 3.1.1. mestský priestor (aglomerácie, metropolitné priestory, siete miest), 3.1.2. vidiecky priestor, 3.1.3. pre horské oblasti Slovenska (SR je piata najhornatejšia krajina EU, podiel rozlohy horských oblastí je 74,4% a žije v nich 65,4 % obyvateľov); 3.2. stratégií prirodzených oblasti rozvoja uvedených v bode 1.2; 3.3. stratégiu významných rozvojových osí. Pri požiadavkách sa opierame aj o princípy vládnej Koncepcie urbanizácie Slovenska, ako aj napríklad o výstupy SAV o založení budúceho priestorového rozvoja Slovenska na báze malých stredných miest (koncept decentrálnej koncentrácie), čo znamená mix viacerých stratégií: - koncentrácia na rozvoj centier mestských regiónov, na posilnenie ich infraštruktúry a hospodárskej výkonnosti, - posilnenie medziobecnej a medziregionálnej spolupráce, - obmedzenie podpory mimo centier na podporu iba z vlastných zdrojov, - konzekventná realizácia intenzifikácie výstavby v centrách, obmedzenie zaberania nových plôch v extraviláne. Takto vytvoríme predpoklady aj pre nevyhnutnú zmenu územnosprávneho usporiadania Slovenska s cieľom zvýšenia efektivity a kvality verejnej správy, vytvoria sa predpoklady posilnenia

165


Typ


manažmentu na strednej úrovni. Nanovo vystavaná štruktúra umožní lepšie a rýchlejšie reagovať na čoraz častejšie zmeny rámcových podmienok a umožní lepšiu koordináciu aj z centrálnej úrovne. Všetky uvedené princípy by sa mali odraziť aj v novom zákone o rozvoji. 3. Upresnenie cieľov a miľníkov: V navrhovanej stratégii nie je jasne definované, čo je cieľom stratégie do roku 2030, teda na obdobie 10 rokov. V tomto čase nie je možné pokryť všetky problémy a celé územie Slovenska. Ak sa materiál nazýva stratégiou na 10 rokov je, podľa nás, potrebné definovať konkrétne rozhodujúce piliere pre toto obdobie. Je potrebné realizovať tzv. regulatórnu reformu s cieľom obmedziť rozsah štátnych zásahov do samosprávnych kompetencií, obmedzenie byrokracie, ktorá je hlavným problém fungovania menších miest a obcí. Nie malosť obcí, ale ich záťaž nezmyselnou byrokraciou a normami spôsobujú väčšinu ich problémov. Podľa Únie miest Slovenska je nesprávne naďalej umelo udržiavať pri živote pomocou štátnych zdrojov a eurofondov zastarané štruktúry. Naopak: regióny sa musia rozvíjať vlastnými silami, a preto je nevyhnutné zmeniť rozdelenie kompetencií a financií. Iba tak je možné motivovať mladých ľudí, aby neodchádzali z regiónov, aby bola lepšie využívaná infraštruktúra a rozšírili sa služby a produkcia v regiónoch. Materiál vyzdvihuje význam a úlohu regiónov a preto je, podľa Únie miest, nevyhnutné nové vymedzenie úloh v regionálnej politike medzi centrálnou vládou a územnou samosprávou: - centrálna vláda by mala podporovať regióny iba vtedy, ak vytvoria vlastnými silami návrhy rozvoja a pripravia vlastné projekty. Je potrebné, aby centrálna vláda prehodnotila kritériá hodnotenia regiónov pre priznanie prostriedkov z podporných fondov, ako aj ich územné vymedzenie. Mala by sa sústrediť najmä na posilnenie regionálne diferencovaného daňového systému, ktorý by umožnil vo väčšej miere regionálne diferencovanú daňovú politiku, mal by prehodnotiť súčasný spôsob finančného vyrovnávania príjmov a výdavkov a mala by deklarovať na dlhšie obdobie umiestňovanie investícií celoštátneho významu (s prioritou podpory inovácií a rastu), aby sa nižšie úrovne mohli ľahšie orientovať pri svojich rozvojových dokumentoch a projektoch. Zároveň by sa mala venovať nadregionálnym otázkam t.j. stratégiám mestských a vidieckych oblastí, krajine, ako aj špecifickým problémom horských oblasti; - mestské regióny budú zodpovedné za prípravu efektívnych programov, koordináciu a integráciu prístupu v rámci

166


Typ


rozvoja regiónu a za cieľavedomé umiestňovanie verejných investícií na základe plánovacích a programovacích dokumentov tak, aby sa zabezpečil vyvážený rozvoj územia, ktoré spravujú. Budú mať priestor pre rôzne formy spolupráce so všetkými aktérmi, vrátane súkromného sektora, pre integrované plánovanie, integrovaný manažment a prístup, pre spoluprácu miest s obcami v rámci funkčných mestských regiónov, ale aj medzinárodnú a cezhraničnú spoluprácu. Miestna samospráva môže využiť aj dostupné finančné nástroje: miestne dane a poplatky (centrálna úroveň by mala prehodnotiť ich súčasné nastavenie) a môže novým požiadavkám a potrebám prispôsobiť svoju organizačnú štruktúru a personálnu politiku.

473

UOOU SR K bodu 2.1.3 na str. 13 vlastného materiálu „Novelizovať zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby sa odstránila prekážka efektívnej výmeny osobných aj neosobných údajov, ktoré sú potrebné na súčinnosť orgánov verejnej správy.“. Požadujeme odstránenie tohto bodu. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. Vychádzal z potreby zosúladenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119,4.5.2016), (ďalej len „nariadenie“) s právnym poriadkom Slovenskej republiky a z potreby transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680/EÚ z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), (ďalej len „smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákonom č. 18/2018 Z. z. sa zrušil • zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), ktorý bol všeobecnou právnou úpravou (lex generalis) pre oblasť spracúvania osobných údajov fyzických osôb • vyhláška č.

Z A – odstránime zmienku o novelizácii zákona č. 18/2018 Z. z. a vložíme nový bod: „Pripraviť novú legislatívnu úpravu, ktorá odstráni prekážku efektívnej výmeny osobných aj neosobných údajov medzi orgánmi verejnej správy, ktoré údajmi disponujú a orgánmi, ktoré ich potrebujú na splnenie úloh vo verejnom záujme, v súlade s § 13, ods. 1, písm. e) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorým sa vykonáva Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane osobných údajov č. 2016/679, čl. 6, bod 1, písm. e.“

167


Typ


164/2013 Z. z. Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení v znení vyhlášky úradu č. 117/2014 Z. z. • a vyhláška č. 165/2013 Z. z. Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúške fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby. Účelom zákona č. 18/2018 Z. z. bolo pri jeho tvorbe a je v súčasnosti: • úprava podmienok spracúvania osobných údajov v oblastiach, nespadajúcich do pôsobnosti nariadenia, • úprava osobitných situácií spracúvania osobných údajov pre tie prípady, v ktorých na to nariadenie členský štát splnomocňuje, • úprava konania o ochrane osobných údajov s ohľadom na zmeny vyplývajúce z nariadenia a z právomocí, ktoré nariadenie priznáva Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), ako dozornému orgánu, • precizovanie kontroly spracúvania osobných údajov aj s ohľadom na aplikačnú prax a možnosť kontroly plnenia povinností vyplývajúcich tak z nariadenia ako aj zákona, prípadne z iných osobitných zákonov, v ktorých je spracúvanie osobných údajov upravené, • do vnútroštátneho právneho poriadku začleniť aj dobrovoľné inštitúty, ktorými môžu prevádzkovatelia preukázať úradu, dotknutým osobám úroveň ochrany nimi spracúvaných osobných údajov; medzi takéto dobrovoľné nástroje bude patriť napríklad schvaľovanie kódexov správania a pristúpenie k nim a preukazovanie sa dodržiavaním nimi stanovených podmienok, zavedenie inštitút certifikátu, ktorý bude pre prevádzkovateľa, ak mu bude udelený, predstavovať možnú výhodu do budúcna, nakoľko bude deklarovať tiež istý štandard ochrany osobných údajov, ktorý prevádzkovateľ zachováva a na účely neodňatia certifikátu ho bude povinný deklarovať, • precizovanie práv dotknutých osôb, kedy práva dotknutých osôb sú spracované podrobnejšie, sú v nich stanovené konkrétne lehoty pre splnenie povinnosti pre prevádzkovateľa ak si dotknutá osoba uplatní svoje právo, a to aj s ohľadom na vývoj informačných technológií za posledných niekoľko rokov, ktoré sú už bežne využívané na spracúvanie a prenos osobných údajov fyzických osôb, a ktoré terajší právny rámec nezohľadňoval. Zákon č. 18/2018 Z. z. • zachováva postavenie úradu ako dozorného orgánu s celoslovenskou pôsobnosťou, • zabezpečuje transpozíciu smernice, teda jeho účelom je aj stanovenie podmienok spracúvania osobných údajov fyzických osôb príslušnými orgánmi na účely predchádzania a

168


Typ


odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov, vyšetrovania trestných činov, stíhania trestných činov alebo na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu. Príslušnými orgánmi sú v zmysle požiadaviek smernice Policajný zbor, Vojenská polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže, finančná správa, prokuratúra a súdy. Ako sme uviedli vyššie zákon č. 18/2018 Z. z. má svoje pevné miesto v legislatíve, jeho zmena formou novelizácie, aj vzhľadom na jeho „hybridnú“ povahu harmonizačno – transpozičného zákona je z dôvodov, ktoré uvádzate v bode 2.1.3 navrhovaného materiálu nemožná a nerealizovateľná, nakoľko práve zákon č. 18/2018 Z. z. spolu s nariadením zaisťuje efektívnu, kontrolovanú a zákonnú výmenu (spracúvanie) osobných údajov s ohľadom na práva dotknutej osoby. Pokiaľ ide o výmenu neosobných údajov, teda údajov, tu tiež namietame takéto zdôvodnenie potreby novelizácie zákona č. 18/2018 Z. z. a to z dôvodu, že aj pri neosobných údajoch je potrebné skúmať, či sa na ich základe nie je možné dopátrať konkrétnej fyzickej osoby, ktorej prípadne patrili pred tým, ako sa stali neosobnými. Novelizáciu z vami uvedených dôvodov striktne odmietame a namietame najmä dôvod, ktorý ste uviedli a ktorý je zásadne v rozpore s tým, čo zákon aj nariadenie má zaručovať – väčšiu ochranu základných ľudských práv v oblasti ochrany osobných údajov. Tiež by sme dali do pozornosti, že gestorom zákona je Ministerstvo spravodlivosti SR a spolugestorom zodpovedným za transpozíciu je Ministerstvo vnútra SR. Tiež zdôrazňujeme, že zmena zákona č. 18/2018 Z. z. „nevyrieši Vami uvedený „problém““, nakoľko sa nezmení základný predpis týkajúci sa spracúvania osobných údajov, ktorým je všeobecné nariadenie 2016/679, ktorému podliehajú temer všetci prevádzkovatelia, teda cieľ, ktorý je novelizáciou zákona sledovaný a predkladaný ako možný, ňou za žiadnych okolností nemôže byť právne ani legislatívne dosiahnutý.

474

ÚPVSR Vo vlastnom materiáli na str. 29 v časti II.1. je potrebné nahradiť slová "ochranných značiek a priemyselných vzorov" slovami "ochranných známok a dizajnov", ktoré zodpovedajú aktuálne platnej terminológii. Navyše odporúčame zvážiť na tomto mieste aj doplnenie ďalšieho predmetu priemyselných práv


169


Typ


"úžitkových vzorov".

475

ÚRZVNL Slovenska

Vlastníci/užívatelia pozemkov (lesných aj poľnohospodárskych) sú kľúčový prvok na manažovanie prírody a krajiny, ich opomínanie a vylučovanie vedie k nepochopenie potreby manažmentu krajiny s environmentálne citlivejším prístupom. Toto opomenutie je charakteristické pre všetky strategické dokumenty, na ktoré sa „Slovensko 2030“ odvoláva. Prístup zdola nahor a posilnenie úlohy miestnych bioekonómií bude rozhodujúci v súvislosti s rozvojom bioekonomiky. Farmári (poľnohospodári a vlastníci lesov) by sa tak mali považovať skôr za strategických partnerov než za jednoduchých dodávateľov surovín pozdĺž biologického reťazca. Táto úloha by sa mala lepšie riešiť pri implementácii stratégií vrátane budúcich súkromných verejných partnerstiev.

Z

N – pripomienka je neadresná.

476

ÚVSR K časti - III.2.4 - Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne Navrhujeme v časti III.2.4 doplniť opatrenia zamerané na: Rozvoj zariadení starostlivosti o geriatrických pacientov a dlhodobej a následnej starostlivosti. Potrebu zreorganizovať a zefektívniť vzdelávanie lekárov, sestier i ostatných zdravotníckych pracovníkov i sprístupnenie zdravotníckych povolaní pre pracovníkov zo zahraničia. Podporu vedy a výskumu zameraných na najvážnejšie a najčastejšie ochorenia v SR. Odôvodnenie: Návrh stratégie nedostatočne reflektuje aktuálne výzvy - zmena demografických ukazovateľov v SR (starnutie populácie, nedostatok zdravotníckych pracovníkov) a potreba koncentrácie niektorých výkonov a špecializácia nemocníc.

O

N – všetky poukázané potreby sú nepriamo zohľadnené naprieč integrovanými rozvojovými programami či už vzdelanie, zlepšenie prístupnosti k zdravotnej a sociálnej starostlivosti apod.

477

ÚVSR K časti I.1.1 - Významné zníženie zaťaženia životného prostredia znečisťujúcimi látkami: Na s. 21 na konci textu opatrenia 6., ktoré znie: „Podpory udržateľného využitia nerastného bohatstva vrátane spracovania už vyťaženého materiálu a odpadu, z ktorého je možné súčasnými environmentálne prijateľnými technológiami a procesmi opätovne získavať použiteľné suroviny;“ navrhujeme doplniť slová „alebo energie“. Odôvodnenie: Súčasnými environmentálne prijateľnými technológiami a procesmi nie je možné opätovne získavať len použiteľné suroviny, ale aj energie. V uvedenej oblasti sú lídrami krajiny, ktoré


170


Typ


kladú dôraz na zníženie zaťaženia životného prostredia znečisťujúcimi látkami.

478

ÚVSR K časti I.1.3 - Ochrana prírody, krajinotvorba a zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov: Opatrenie na s. 21 tretia odrážka., ktoré znie: „zvýšenie rozlohy bezzásahových území, tvoriacich jadrovú zónu národných parkov do roku 2025 na 50% a do roku 2030 na 75% celkovej rozlohy každého národného parku“, nie je v súlade so strategickým materiálom Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 87 z 27. 2. 2019. Odôvodnenie: Podľa strategického materiálu Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 87 z 27. 2. 2019: „Národné parky a ich územné vymedzenie bude prehodnotené a potom budú upravené v súlade s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030.“ Navrhujeme zosúladenie predmetného opatrenia s citovaným uznesením vlády.

O

N – uprednostníme pripomienky MŽP SR a MPRV SR k rovnakým bodom.

479

ÚVSR K časti II.3.1 - Významné zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti slovenského hospodárstva a transformácie na čistú nízkouhlíkovú energetiku a k časti I.1.1 - Významné zníženie zaťaženia životného prostredia znečisťujúcimi látkami Opatrenie č. 5. na s. 21. a opatrenie č. 130. na s. 35, ktoré znejú: „Vyradenia uhoľných palív z energetického mixu Slovenska a utlmením domácej ťažby uhlia a výroby energie z uhlia do roku 2023 a zastavením investícií verejných zdrojov na rozvoj a údržbu infraštruktúry ťažby uhlia“, nie sú v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 336 z 3. júla 2019 k Akčnému plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Odôvodnenie: Z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 336 z 3. júla 2019 a Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra vyplýva skončenie podpory výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023. Vyradenie uhoľných palív z energetického mixu, útlm domácej ťažby uhlia a výroby energie z uhlia do roku 2023 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 336 z 3. júla 2019 a Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra automaticky nevyplýva,

O N – zníženie energetickej, uhlíkovej a materiálovej náročnosti je trendom do budúcnosti a dotýka sa celej EÚ. V nasledujúcom období nebudú akceptované výnimky a nedosiahnutie požadovaných výsledkov bude mať za následok sankcionovanie krajiny.

Overiť stanovisko MŽP SR.

171


Typ


niektoré termíny sú až do konca roka 2027. Počíta so zmenou uplatňovania VHZ na výrobu elektriny v elektrárni Nováky a s postupným riadeným útlmom - postupným znižovaním ťažby a s predčasným ukončovaním jednotlivých ťažobných polí a ich následnou likvidáciou a uzatváraním podľa navrhnutého harmonogramu. Navrhujeme zosúladiť opatrenia 5. a 130. s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 336 z 3. júla 2019 a Akčným plánom transformácie uhoľného regiónu horná Nitra.

480

ÚVSR K časti III.2.5 - Zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia a udržateľnej mobility Odporúčame do časti doplniť nové opatrenie, ktoré znie: „Dopracovať všetky potrebné prípravné dokumenty k rozhodnutiu o výstavbe predĺženia širokorozchodnej trate z Košíc do Viedne“. Odôvodnenie: Je žiadúce, aby Slovensko v budúcnosti participovalo a profitovalo z tranzitu tovarov na trase Ďaleký východ – Európa. Z tohto dôvodu by orgány verejnej moci mali rozhodnúť o príprave realizácie projektu „Predĺženie širokorozchodnej trate z Košíc do Viedne“. Napriek tomu, že na základe uznesení vlády slovenská strana prispela na prípravu tohto medzinárodného projektu (rakúsko-slovensko-ukrajinsko-ruského) už sumou 5,0 mil. €, nenachádza sa zatiaľ v žiadnom strategickom dokumente.

O

N – vzhľadom na nepreukázateľné pozitívne ekonomické dopady projektu nepovažujeme za správne v tomto období poukazovať na tento projekt. Neexistuje všeobecný konsenzus o výhodách tohto projektu.

481

ÚVSR K časti III.2.5 - Zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia a udržateľnej mobility Odporúčame z opatrenia 240. vypustiť zámer dobudovať Vážsku vodnú cestu. Odôvodnenie: Takýto zámer sa objavuje v strategických dokumentoch už desaťročia, nebol však dosiahnutý nijaký reálny pokrok, nakoľko absentuje ekonomická efektívnosť projektu. Na Považí a celom Slovensku nie sú zdroje a ciele pre tovarové toky vhodné pre vnútrozemskú vodnú dopravu, ktorá ťažko prežíva jedine na Dunaji. Považím vedie diaľnica a zmodernizovaná železničná trať využitá sotva na 1/3 svojej kapacity, nie je čo prerozdeliť na vodnú dopravu. Charakteru tuzemskej výroby a dovozu sú prispôsobené moderné logistické systémy, ktoré nie sú s vnútrozemskou vodnou plavbou kompatibilné. V dôsledku globálnych klimatických zmien je vnútrozemská vodná plavba nespoľahlivá.

O

N – MDV SR nemá námietky s budovaním tohto projektu. Nakoľko až budúcnosť ukáže celkovú potrebu prepravy tovarov a osôb po vodných cestách. A samozrejme posúdenie projektu hodnoty za peniaze.

48 ÚVSR K časti Integrovaný rozvojový program II. – Inovačné a udržateľné hospodárstvo: s. 29 – Kľúčová zmena: Navrhujeme zvážiť rozšírenie kľúčových zmien o:


172


Typ


2 „zníženie zraniteľnosti ekonomiky“. Odôvodnenie: Ekonomika Slovenska v dôsledku svojej vysokej otvorenosti a nižšej výkonnosti patrí medzi najzraniteľnejšie v EÚ.

483

ÚVSR K časti IV.1.1 - Posilnenie integrovaného územného manažmentu vytvorením efektívnych územných štruktúr verejnej správy čo najbližšie k občanovi V opatrení 284. na str. 54 sa uvádza: „Územnej integrácie na miestnej a regionálnej úrovni vytvorením právnych a organizačných podmienok pre zoskupovanie malých obcí do väčších územných celkov (skupín obcí) pri aplikovaní princípu subsidiarity s cieľom zefektívniť výkon kompetencií v oblasti územnej spolupráce miestnej samosprávy, rešpektovaním identity menších obcí, zabezpečením dostupnosti verejných služieb, zabezpečením práva na presadenie potrieb obyvateľov z menších obcí v zoskupených obciach prostredníctvom adekvátneho politického zastúpenia a spoločným finančným plánovaním pred a aj po zoskupení obcí". Odporúčame na základe kvalifikovanej analýzy funkčnosti súčasného systému mechanizmu spolupráce menších obcí navrhnúť reálne riešenia predmetného problému. Odôvodnenie: Problematika zlepšenia (zefektívnenia) spolupráce menších obcí sa rieši už skoro 20 rokov. Za toto obdobie bolo legislatívne a organizačne v podstate zvládnuté zriadenie "Spoločných úradov obcí", na ktoré obce delegovali predovšetkým agendy preneseného výkonu štátnej správy (po roku 2004), ďalej finančno - účtovnícke úlohy a ďalšie kompetencie.

O

ČA – požiadavku posúdime, avšak podrobný návrh v súlade s odporúčaniami ÚV SR bude predmetom rozpracovania v rámci odvetvovej stratégie MV SR. náš pohľad nezahŕňa len spoluprácu obcí pri vedení účtovníctva a v prenesení výkonu štátnej moci. Ide o podstatne zložitejší systém spolupráce v celom spektre pre lepší a plnohodnotnejší život občanov regiónu, ktorým samotná obec so svojimi problémami nie je schopná vyhovieť. Napríklad pri starostlivosti o staršiu populáciu nie je niekedy v možnostiach samosprávy všetko zabezpečiť len v jednej obci.

484

ÚVSR K časti Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 a k časti Integrovaný rozvojový program IV. – Viacúrovňové riadenie bližšie k občanom: K organizačnej štruktúre verejnej správy. Analytické práce súvisiace s tvorbou návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 nedostatočne zohľadnili existujúcu a požadovanú organizačnú štruktúru verejnej správy. Vhodnosť alebo naopak nevhodnosť zmien organizačnej štruktúry v priebehu uplynulých pätnástich rokov, a to najmä štátnej správy na okresnej a krajskej úrovni. Navrhované riešenia v oblasti strategického plánovania a riadenia, implementácie stratégie (s.14) a čiastočne aj regionálneho a územného rozvoja skôr prehliadajú existenciu okresných úradov a okresných úradov v sídle

O N – tento konkrétny návrh na posilnenie postavenia okresných úradov popiera úlohu regionálnej samosprávy a uprednostňuje štátnu správu v gescii vládnej exekutívy.

Je potrebná konzultácia s odborom stratégie a metodiky regionálneho rozvoja.

173


Typ


kraja a zároveň navrhujú zriadenie novej úrovne riadenia hospodárskeho a sociálneho rozvoja medzi regionálnou a miestnou samosprávou (IV.1.1, 278., s. 53). Odôvodnenie: Pri opise vertikálneho usporiadania verejnej správy textové časti aj schéma implementácie stratégie (s. 14) obsahujú ústredné orgány štátnej správy, po ktorých rovno nasleduje regionálna samospráva a ďalej atomizovaná miestna samospráva. Pri uvedenom prehliadaní existencie okresných úradov a okresných úradov v sídle kraja návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 počíta s novou úrovňou riadenia hospodárskeho a sociálneho rozvoja medzi regionálnou a miestnou samosprávou (IV.1.1, 278., s. 53). Za vhodnejšiu zmenu považujeme, aby štátnu správu na úseku regionálneho rozvoja vykonávali všetky okresné úrady (§ 3 písm. f) zákona č. 180/2013 Z. z.), a nielen okresné úrady v najmenej rozvinutých okresoch, ako je tomu podľa aktuálne platného a účinného stavu (§ 4a zákona č. 180/2013 Z. z.). Túto zmenu by bolo vhodné uskutočniť ešte do konca volebného obdobia. Štátnu správu na úseku regionálneho rozvoja by mohli vykonávať aj okresné úrady v sídle kraja (§ 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z. z.). Okresné úrady v sídle kraja nie celkom optimálne nahradili zrušené krajské úrady. Uvedenou zmenou by sa posilnila súčinnosť medzi štátnou správou a regionálnou samosprávou na krajskej úrovni. Štátna správa na úseku regionálneho rozvoja vykonávaná okresnými úradmi v sídle kraja a všetkými okresnými úradmi by výrazne prispela k posilneniu integrovaného územného manažmentu (IV.1.1). Zároveň by bola vhodnou organizačnou štruktúrou pre zamýšľané vytvorenie sústavy strategicko-plánovacích regiónov medzi miestnou úrovňou a úrovňou samosprávnych krajov na základe procesu založeného na subsidiarite v interakcii vidieckych obcí, miest, krajov a štátu (278., s. 53), bez potreby zriadenia ďalšej úrovne verejnej správy. Úlohu sekretariátov rád strategicko-plánovacích regiónov by mohli vykonávať okresné úrady v sídle kraja, podľa vzoru okresných úradov pri podpore najmenej rozvinutých okresov. Naopak, vo vzťahu k odstráneniu nedostatkov na vertikálnej línii verejnej správy návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 pripisuje neadekvátne očakávania strategickým a analytickým kapacitám samosprávnych krajov (s. 15 - 16). V silách analytických jednotiek nie je riešiť zvládanie výkonu správy na úseku regionálneho školstva a pod. Kumulácia opísaných nedostatkov môže negatívne

174


Typ


ovplyvniť úroveň manažovania procesov v regiónoch.

485

ÚVSR K časti ÚVOD: str. 6 - Slovensko 2030 je založené na štyroch kľúčových princípoch: Vzhľadom na nedostatok zdrojov a nutnosti ďalšieho zvyšovania ich tvorby by bolo vhodné zmeniť druhý kľúčový princíp „priority kvality života pred hospodárskym rastom“ na „vyváženosti medzi kvalitou života a hospodárskym rastom“. Odôvodnenie: Kvalita života sa bez dostatočného objemu zdrojov zvýšiť nedá. Vzhľadom na východiská a disponibilný časový horizont je vymedzenie kľúčovej zmeny príliš idealistické. Kvalita ľudského života súvisí s jeho hospodárskou aktivitou, lebo zabezpečuje jeho existenciu. Preto prepojenosť kvality života s hospodárskou činnosťou ľudí má vzájomnú podmienenosť.

O

N – hospodársky rast automaticky nezlepšuje a nezvyšuje kvalitu života je len jedným z predpokladov.

Túto problematiku je potrebné opakovane prerokovať.

486

ÚVSR Všeobecne k materiálu K symbióze makro a mikroekonomického prístupu. Po vecnej stránke nie je návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 dostatočne vyvážený. Dominuje v ňom mikroekonomický a regionálny aspekt pri absencii symbiózy makro a mikroekonomického prístupu. Z uvedeného dôvodu je materiál potrebné dopracovať o náčrt makroekonomickej podmienenosti jeho realizácie. Odôvodnenie: Treba si uvedomiť, že bez zohľadnenia symbiózy makro a mikroekonomického prístupu, môžu zostať ambiciózne ciele materiálu iba na papieri. Je iné budovať napr. inovačné a udržateľné hospodárstvo, čo je jedným z cieľov materiálu, v podmienkach ekonomickej výkonnosti okolo 30 900 € na obyvateľa (priemer EU za rok 2018), a iné v podmienkach ekonomickej výkonnosti Slovenska danej 16 600 € na obyvateľa. Rovnako je potrebné v materiáli zdôrazniť, že životaschopnosť regiónov je determinovaná aj funkčným štátom, čo je nutné zohľadniť vo vízii Slovenska v roku 2030.

O

N – makroekonomické východiská sú súčasťou samostatných analýz, ktoré tvorili jeden z čiastkových podkladov pri vypracovaní dokumentu Slovensko 2030. Nepovažovali sme za účelné uvádzať rozsiahlejšiu analytickú časť a sústredili sme sa na strategickú časť.

487

ÚVSR Všeobecne k materiálu K vysporiadaniu sa s Agendou 2030 OSN. Nie je dostatočne zreteľná prepojenosť národných priorít AGENDY 2030 OSN s integrovanými rozvojovými programami. Odôvodnenie: Vláda SR uznesením č. 273 z 13. júna 2018 schválila národné priority implementácie AGENDY 2030 OSN v SR. Sedemnásť cieľov zhrnula na podmienky SR do 6 národných priorít. Dva ciele AGENDY 2030 OSN na podmienky SR nerozpracovala. K jednotlivým národným prioritám priradila jednotlivé ciele AGENDY 2030 OSN. Vo Vízii a stratégii rozvoja Slovenska do roku 2030 na str. 7 až 8 sa o vzájomnej

O N – dokument Slovensko 2030 rozpracováva šesť národných priorít Agendy 2030 formou štyroch IRP, kde sú premietnuté všetky ciele udržateľného rozvoja OSN. Vzájomná previazanosť je tu zámerom, hoci to spôsobuje, že nie je možné každý čiastkový cieľ explicitne priradiť k číselníku SDGs.

175


Typ


podmienenosti týchto dvoch strategických dokumentov uvádzajú iba všeobecné väzby. Táto nekompletnosť zreteľných vzájomných väzieb pri strategických riadiacich činnostiach vytvára neprehľadnosť, duplicitu pri plánovaní a kontrole (monitorovaní). Táto systémová chyba je určujúca najmä pre praktickú implementáciu AGENDY 2030 OSN a Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do 2030.

488

ÚVSR Všeobecne k materiálu Materiál je snahou o komplexné načrtnutie hlavných vývojových línií budúcnosti na relatívne krátkom rozsahu. Dôsledkom je aj určitá miera zovšeobecnenia, čo môže vytvárať dojem všeobecnosti. Zvolenie štruktúry dokumentu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 rozdelenej do štyroch integrovaných rozvojových programov v rovnakej vnútornej štruktúre je logické, priehľadné. Formulovanie navrhovaných odporúčaní a opatrení je však menej prehľadné z hľadiska charakteru úloh. Mnohokrát sa nesystémovo prelínajú koncepčné tézy, s temer operatívnymi úlohami bez časovej a vecnej previazanosti medzi jednotlivými úlohami, ale aj integrovanými rozvojovými programami. Často ide o súhrn už známych problémov a výziev, ktoré sa doteraz nedarilo riešiť. Súbor 312 opatrení je menej prehľadný bez previazanosti medzi sebou, AGENDOU 2030 OSN a regionálnym rozvojom. Avšak ako tézy pre ďalšie spracovanie najmä v ďalších etapách spracovania strategických plánov je možné tento nedostatok eliminovať. Tvorba stratégie je kontinuálny proces (nekončiaci), vyžadujúci neustálu konkretizáciu, ale i posúvanie do nových rovín, k trvalému rozpracovávaniu za účasti všetkých relevantných subjektov. Je nutné ho chápať ako otvorený materiál a začiatok kontinuálnych prác. Dôležitou stránkou je verejná akceptovateľnosť návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030. Pokiaľ má mať materiál význam pre budúcnosť, tak potom je žiaduce pokúsiť sa určiť mantinely, do ktorých by sa vtesnali politiky nasledujúcich vlád rôzneho politického zafarbenia. A zároveň materiál predložiť širšej odbornej a laickej verejnosti na diskusiu, aby si uvedomila, kde sa zhruba nachádzame, kam smerujeme, čo nám chýba, kam bude pravdepodobne smerovať vývoj svetovej ekonomiky, životného prostredia a spoločnosť, koľko investícií potrebujeme na zabezpečení zmeny a zotrvanie na tepe pokroku. Pre skvalitnenie a rozvinutie materiálu by bolo vhodné uvažovať i o ďalších súvislostiach,

O A – pripomienka bude riešená odkazom na Národný investičný plán, ktorý stanoví navrhované projekty v rámci investičných balíčkov a bude komplexne riešiť problémy konkrétnych regiónov.

176


Typ


hodných pozornosti a rozpracovania: Vzájomné prelínanie kľúčových procesov a ich spoločného pôsobenie. Digitalizácia, priemysel 4.0, ekologizácia, technológie smart, individualizovaná produkcia, nové trendy v spotrebe (materiálna – virtuálna). Tieto procesy v konečnom dôsledku zmenia celú spoločnosť – od novej úlohy informácií až po zmenu subkontraktingu. Zmenia nielen produkčné systémy, ale i celkový charakter spotreby. Je zrejmé, že 4. priemyselná revolúcia vytvára úplne nové riziká i možnosti (nemateriálny rozmer produkcie, zmena nárokov na dopravnú obslužnosť, nové formy účastníkov pri formovaní produkcie). Problémom sa stáva informačná bezpečnosť (napr. vo väzbe na internet vecí). Celková zmena vonkajšieho prostredia. Ide o nové komunitárne normy EÚ pripravované pre obdobie po roku 2020, ale i o nové riziká colných a obchodných vojen (digitálny svet, sankcie, nároky na obranu), ako i požiadavky v oblasti energetiky. Podobne i snaha o kontrolu finančných operácií a transparentnosť finančných tokov bude meniť nielen finančný svet. Riziká colných vojen, sankcií a protiopatrení vysoko zdvíhajú mieru neistoty o ďalšom vývoji a budú si vyžadovať vypracovanie alternatívnych scenárov. Procesy ekologizácie prejavujúce sa v tlaku na 100 % recykláciu, ale i vo väzbe na prebudovanie celých odvetví (automobilový priemysel, doprava, energetika, osídlenie). Snaha EÚ byť lídrom v ekologizácii vedie k prijímaniu nových ekologických iniciatív (emisie, plasty, spotreba) - podstatne rýchlejšie a s podstatne väčšími dôsledkami. Dôsledky týchto zmien budú veľké. Vytvárajú nové limity, ale i nové možnosti. Definovanie miery zotrvačnosti spoločenských a ekonomických procesov. Táto zotrvačnosť bude limitom pri realizácii viacerých projektov. Znamená to tlak na hierarchizáciu (cieľov i opatrení) podľa miery významnosti a systémovosti. Je zrejmé, že niektoré projekty a riešenia bude nutné redefinovať i vo väzbe na nové pravidlá čerpania eurofondov v období 2021 – 2027.

489

ÚVSR Všeobecne k materiálu V texte sa na rovnakú verejnú inštitúciu používajú dve pomenovania, a to VÚC a kraj. Odporúčame v celom dokumente používať len termín „samosprávny kraj“. Odôvodnenie: Na základe zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) existuje na Slovensku 8 samosprávnych krajov, napr. Banskobystrický samosprávy kraj.


177


Typ


Zmätočný je napr. text v bode 289 na str. 55: „Využitia špecifického územného kapitálu ako cieľa regionálnych politík a súvisiacich verejných politík vychádzajúcich najmä z programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov akcentujúcich a integrujúcich, potreby strategicko-plánovacích regiónov a VÚC a podporujúcich využitie ich špecifického územného kapitálu v partnerstve verejného a súkromného sektoru“. Obdobne v bode 278 na str. 53 sa uvádza: Vytvorenia sústavy strategicko-plánovacích regiónov medzi miestnou úrovňou a úrovňou VÚC na základe procesu založeného na subsidiarite v interakcii vidieckych obcí, miest, krajov a štátu.

490

ÚVSR Všeobecne k materiálu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 je formulovaná abstraktne bez konkrétnych príkladov a matematických prepočtov kľúčových opatrení. Odôvodnenie: Napríklad je zrejmé, že slovenská ekonomika má technologický investičný dlh v rôznych sektoroch ekonomiky, kde sa využívajú staré technológie. Tento dlh by mal byť vyčíslený, resp. prepočítaný, koľko investícií v mld. eur potrebujeme a koľko by sa malo ročne investovať do modernizácie, napr. pri zadaní 3 % rastu HDP. Rovnako, koľko budeme potrebovať investovať do roku 2030 na dobudovanie a modernizáciu infraštruktúry (cestnej, diaľničnej, železničnej, vodnej, kanalizácií, elektrickej siete apod.). Chýbajú konkrétne prepočty.

O

N – vyčíslenie a prepočítanie investičného dlhu nie je vecnou súčasťou tohto dokumentu. NIP ako nástroj Vízie a stratégie určí celkové finančné nároky na ich realizáciu.

491

Verejnosť1. Na strane 6 za slová „priority kvality života“ doplniť slová „a rodiny“. Odôvodnenie: Kvalita života závisí v podstatnej miere od vzťahových väzieb a rodiny.

Z

N – pojem „kvalita života“ v kontexte Agendy 2030 sa nezužuje na rodinný život a zmienka o rodine na tomto mieste nie je adekvátna. Pripomienka je identická s pripomienkami č. 4 a 311.

492

Verejnosť2. Na strane 6 za vetu končiacu slovami „merajú kvalitu života.“ doplniť vetu: „Ochrana života a rodiny je kľúčovým prvkom, ktorý bude v budúcnosti rozhodujúcim pre prežitie spoločnosti.“ Odôvodnenie Ochrana a podpora rodiny je kľúčovým parametrom úspechu a prierezovým princípom všetkých politík.

Z

N – v kontexte pôvodného textu o indikátoroch merajúcich kvalitu života nie je primerané zmeniť tému a konštatovať, že ochrana života a rodiny je dôležitá. Chýba nadväznosť myšlienok. Pripomienka je identická s pripomienkami č. 9 a 312.

493

Verejnosť Časť „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030“ (str. 11, tabuľka pod obrázkom), slovné spojenie: „odvetvové stratégie,

Z N – menovanie odvetvových stratégií nie je účelné v rámci navrhovaného materiálu.

178


Typ


KURS, PHSR a územné plány VÚC a obcí a miest, NIP,“ Navrhujeme doplniť: programy ochrany prírody vrátane programov starostlivosti o les. Odôvodnenie: PSoL je významným regulačným nástrojom integrovanej verejnej správy. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť na požiadavku ÚNIE v legislatívnej oblasti pripraviť jasné a vzájomne kompatibilné zákony o pôde, o lesoch a o ochrane životného prostredia vzájomne kompatibilné s aplikáciou fínskeho modelu lesného zákona, reflektujúceho rozdrobené súkromné vlastníctvo a produkciu dreva a nedrevných produktov lesa (vrátane ekosystémových služieb).

494

Verejnosť Časť „Podmienky implementácie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030“ (str. 13, Navrhujeme doplniť predpoklady vytvorenia centra vládnutia 2.1.: 2.1.14 - vytvoriť jeden ústredný orgán štátnej správy lesov a životného prostredia, spolu s poľnohospodárstvom a vodohospodármi – správu prírodných zdrojov na vidieku Odôvodnenie: Využívanie pôdy, využívanie krajiny, teda nielen lesy sú všetko prierezové témy, kde dochádza ku konfliktu medzi súčasne nastaveným mechanizmom ochrany prírody a krajiny a využívaním jej prírodných zdrojov – pôdy na ktorej rastú živé rastliny ( vrátane stromov) alebo živočíchy, resp. je nerastné bohatstvo. Preto je potrebné sa zamyslieť nad prípadnou zmenou štátnej správy a na príklade okolitých krajín ( napr. Rakúsko) a v záujme efektívnejšieho zosúladenia verejných objednávok spoločnosti a vlastníkov lesov, pričom zdôrazňujeme, že máme na mysli neštátne subjekty ako aj samotný štát, s cieľom odstránenia narastajúceho antagonizmu medzi záujmami vlastníkmi lesov a ochranou prírody, v konečnom dôsledku v mnohých prípadoch spôsobujúceho škody vytvoriť jeden ústredný orgán štátnej správy lesov a životného prostredia, spolu s poľnohospodárstvom a vodohospodármi – správu prírodných zdrojov na vidieku, ktorý bude zodpovedne systémovo usmerňovať tieto sektory hospodárstva na vidieku, vrátane hľadania a realizácie účinných nástrojov na riešenie negatívnych vplyvov klimatických zmien. Zásadnou a prvoradou úlohou na zabránenie často zbytočného míňania verejných zdrojov je potreba zosúladenie štátnej politiky v oblasti tvorby programov starostlivosti o chránené územie - lesy a zabezpečenie a ich hospodárne financovanie, nie cez dočasné EÚ fondy.

Z

N – návrh bude predmetom diskusie pri príprave novely zákona v zmysle uznesenia vlády SR, nie je však účelné vkladať takto konkrétne odvetvové opatrenie do všeobecného návrhu dlhodobej rozvojovej stratégie.

49 Verejnosť ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska - Kapitola Z N – pripomienka je neadresná a neuvádza konkrétne

179


Typ


5 I.1 Integrovaný rozvojový program I. – Prírodné zdroje, ľudské zdroje a kultúrny potenciál (str. 19-23) vhodné ciele - nevhodne zvolené, protirečivé opatrenia – žiadame celé prepracovať vo vzťahu k starostlivosti o krajinu – lesné poľnohospodársku, urbánnu ! Nenadraďovať pasívnu ochranu prírody hospodárskym záujmom v chránených územiach! Podľa údajov EK citovaných v Záverečnej správe Revízie výdavkov na ŽP, ktoré vypracoval UHP v roku 2017 hodnota, ktorú poskytuje lesné hospodárstvo vo forme ekosystémových služieb v rámci území Natura 2000 všetkým obyvateľom EU je 200 až 300 mld. € ročne. Ak tento údaj prepočítame na výmeru lesov v SR dostaneme, že naše lesy poskytujú celej spoločnosti hodnotu vo výške približne 1,2 mld.€ ročne, avšak oproti tejto hodnote nestoja žiadne peniaze, ktoré by bolo možné použiť ako stimul lesného hospodárstva na udržiavanie a rozvoj týchto služieb. Naopak, od roku 2012 vláda SR zvýšila dane z lesných nehnuteľností o 100% a zaznamenávame snahy o ich ďalšie zvyšovanie, bola zvýšená daň z príjmov a odvodov z prác na dohodu, čo prinieslo zvýšenie finančného zaťaženia lesných podnikov v SR o približne 3 mil.€ ročne. Štát sa teda v tejto oblasti správa v rozpore so zásadami hodnoty za peniaze a vytvára situáciu, keď neriešením sociálno-ekonomických dopadov ochrany prírody na lesné hospodárstvo a zanedbávaním vhodnej stimulácie rozvoja celospoločensky potrebných a žiadaných ekosystémových služieb ohrozuje ekonomickú životaschopnosť a tým aj prežitie celého lesného hospodárstva. Chránené krajinné oblasti vyhlasované ministerstvom kultúry z obdobia neslobody neboli s cieľom ochraňovať biotopy- ale udržiavať krajinný ráz historicky poznačený ľudskou starostlivosťou ( nestarostlivosťou). Presadzovanie a nadraďovanie veľkoplošného bezzásahu aj do kultúrnej krajiny môže ohroziť v niektorých častiach Slovenska jej ďalšiu existenciu Z pohľadu udržateľnosti je nevyhnutné zamedziť trvalej strate poľnohospodárskej pôdy" akcentovať stratu pôdy z dôvodu jej opustenia, resp. opúšťania - odhady 300- 400 tis. hektárov poľnohospodárskej pôdy je dlhodobo opustenej, v rôznom stave porastenia krovinami, drevinami. V katastri nehnuteľností máme evidovaných 2,4 mil. poľnopôdy. Koľko je v skutočnosti v LPIS? 1,8 - 1,9 mil.? Kde je ostatná pôda? V SR je v súčasnosti lesných pozemkov na výmere cca 2,00 Mil. Hektárov. Z 2,4 mil. hektárov evidovanej poľnohospodárskej pôdy je poľnohospodársky užívaných 1,9 Mil. Rozdiel 0,5

požadované zmeny textu.

180


Typ


Mil. je poľnohospodársky nevyužívaných, opustených pozemkov v rôznom štádiu prírodnej sukcesie(porastenej krovinami a drevinami) často napĺňajúcich znaky lesa. Do EKOSCHÉM teda doplniť agrolesnícke systémy a pasienkové lesy ako nástroj obhospodarovania "bezprízornej plochy" - poľnohospodársky nevyužívanej pôdy o rozlohe 300 - 400 tisíc hektárov Aj s prihliadnutím na významný tlak na urbanizáciu územia a zastavovania poľnohospodárskej pôdy sa nejaví ako vhodné riešenie extenzívne rozširovanie plochy lesov ( snáď nie je cieľom SR byť najlesnatejšou krajinou Európy? ), ale vzhľadom na zdravotný stav súčasných lesných porastov je tu skôr potreba zvýšiť odolnosť lesných ekosystémov voči klimatickým zmenám a zabezpečiť udržateľný nárastu produkcie lesa a príjmov v rámci efektívneho riadenia prírodných zdrojov ako aj intervencií prispievajúcich k ochrane biodiverzity, zlepšeniu ekosystémových služieb a zachovanie biotopov a života krajinných oblastí Doplniť tak: hodnotový reťazec: lesy – drevné a nedrevné produkty lesa – energia kľúčový z hľadiska hospodárskeho rastu a lepšieho života v miestnych komunitách závislých na príjmoch z lesa dosiahnutého zvýšením konkurencieschopnosti a vytváraním nových pracovných miest najmä vo vidieckych oblastiach s kľúčovou pozíciou v riešení problému zmeny klímy a dekarbonizácie spoločnosti., kde obnoviteľné biomateriály, najmä výrobky z dreva, budú hrať dôležitú úlohu na vytesňovanie uhlíka, keď sa budú používať na náhradu neobnoviteľných a vysoko energetických materiálov. Ďalší rozvoj kruhovej bioekonómie zahŕňajúci ekosystémové služby nielen poskytne dobrú pohodu miestnym komunitám, ale tiež posilňuje odolnosť a zdravie suchozemských ekosystémov pre mestské komunity a zabraňuje vplyvu ničivých faktory ako lesné požiare a epidémie škodcov a chorôb. Podporiť spotrebiteľský reťazec drevných a nedrevných produktov lesa v rámci dobrovoľných environmentálnych systémov kvality v záujme životného prostredia a klímy: Pro Silva Európa- prírode blízkeho obhospodarovania lesa vytváraním stabilných viacvrstvových prirodzených hospodárskych lesov a pritom napriek priblíženiu sa k prírodnému charakteru lesa plne využíva jeho hospodársky potenciál The Programme for the Endorsement of Forest Certification - PEFC Prostredníctvom podpory trvalo udržateľného obhospodarovania lesov zabezpečuje v　 celom dodávateľskom reťazci lesných produktov, že drevo a nedrevné produkty lesa sú produkované za dodržiavania

181


Typ


najvyšších ekologických, sociálnych a　 etických štandardov. Vďaka svojej ekoznačke dokážu zákazníci a　 spotrebitelia identifikovať výrobky z　 lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom. SPOTREBITEĽSKÝ REŤAZEC - certifikácia spotrebiteľského reťazca (C-o-C) predstavuje mechanizmus na sledovanie certifikovanej suroviny z lesa po konečné výrobky, čím sa zabezpečuje, že drevo, drevné vlákna a nedrevné produkty lesa, ktoré sú obsiahnuté vo výrobkoch je možné spätne sledovať až k certifikovaným lesom Forest Stewardship Council - FSC Systém vznikol z podnetu environmentálnych skupín, hlavne Svetového fondu pre prírodu (World Wide Fund For Natur), Priatelia zeme (Friends of Earth) a pod. Hlavnou myšlienkou FSC je podporovať environmentálne zodpovedné, sociálne prínosné a ekonomicky životaschopné obhospodarovanie lesov celého sveta. Veľký dôraz sa kladie na presadzovanie prísnych environmentálnych a sociálnych obmedzení lesného hospodárstva. FSC predstavuje štandardizovaný, medzinárodne akceptovaný, funkčný a okamžite dostupný systém. Vyťažené drevo a výrobky z neho, spĺňajúce tieto kritériá sa môže označiť logom FSC, aby mohlo byť ďalej sledované počas jeho pohybu v rámci spracovateľského reťazca a tým sa zaručila dôveryhodnosť celého systému

496

Verejnosť ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska - Navrhujeme dopracovať materiál „Slovensko 2030“ v zmysle záverov 14. zasadnutie Fóra OSN o lesoch - riešenie otázky vplyvu lesa na ekonomicky rast, zamestnanosť obyvateľstva a otázky zlepšovania životnej úrovne ľudí závislých na lesoch a podpora súkromného sektora pre úspešnú implementáciu Strategického plánu OSN pre lesy na regionálnej ako aj medzinárodnej úrovni

Z

N – pripomienka nenavrhuje konkrétne znenie textu, ktoré si navrhovateľ želá doplniť.

497

Verejnosť ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska – združuje 11 regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, v mene ich členov - viac ako milióna súkromných vlastníkov/spoluvlastníkov pôdy, vlastniacich temer 800 tisíc hektárov lesov na Slovensku - 3300 pozemkových spoločenstiev (urbárov) - kľúčových prvkov lokálnej ekonomiky jednotlivých dedín. Vlastníci/užívatelia pozemkov (lesných aj poľnohospodárskych) sú kľúčový prvok na manažovanie prírody a krajiny, ich opomínanie a vylučovanie vedie k nepochopenie potreby manažmentu krajiny s environmentálne citlivejším

Z N – nejedná sa o pripomienku, ale o konštatovanie o členskej základni ÚNIE.

182


Typ


prístupom. Toto opomenutie je charakteristické pre všetky strategické dokumenty, na ktoré sa „Slovensko 2030“ odvoláva.

498

ZMOS Bezbariérovosti v celom spektre venovať v bode III osobitnú kapitolu. Bezbariérovosť nemožno riešiť len v doprave. Fatálne zaostáva najmä jej riešenie v budovách vrátane verejných budov a musí sa premietnúť aj do legislatívy.

ZN – bezbariérovosť bola dôsledne rozpracovaná.

499

ZMOSCelý dokument v časti týkajúcej sa miestnej územnej samosprávy žiadame odkomunikovať so ZMOSom najmenej na úrovni komôr Rady ZMOS

ZN – materiál bol predložený ZMOS na diskusiu a je internou úlohou organizácie zabezpečiť diskusiu medzi členmi.

500

ZMOS Do bodu I.3.2 Efektívne fungovanie kultúrnych inštitúcií na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, žiadame zaradiť ďalšie opatrenie: Podpora rozvoja existujúcich Domov kultúry v mestách a obciach a ich dobudovanie ako moderných kreatívnych centier.

Z

N – je to predmetom odvetvových stratégií

501

ZMOS Do opatrení v bode 2 na str 13 žiadame doplniť : Vytvoriť Ministerstvo miestneho a regionálneho rozvoja.

ZN – návrh bude predmetom diskusie pri príprave novely kompetenčného zákona.

502

ZMOS K doložke vplyvov: Z textu celého dokumentu vyplýva, že materiál Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 bude mať vplyv aj na rozpočet verejnej správy, žiadame ho preto vyčísliť osobitne pre samosprávu.

ZN – stratégia nezakladá priame vplyvy na rozpočet. Následné opatrenia budú rozpracované v odvetvových stratégiách.

503

ZMOS Nesúhlasíme s opatrením 300. Vytvorenia regionálnych rozvojových rád ako koordinačných platforiem rôznych subjektov regionálneho rozvoja za účasti verejného aj súkromného sektora a zástupcov občianskej spoločnosti; Tento návrh je nad rámec materiálu a bez legislatívnej opory zavádza nové inštitúty, ktoré majú nejasný obsah.

Z

N – návrh bol prerokovaný s vedením ZMOS a tento model sa osvedčil v NRO.

504

ZMOS v kapitole IV.1.1 Posilnenie integrovaného územného manažmentu vytvorením efektívnych územných štruktúr verejnej správy čo najbližšie k občanovi, zásadne nesúhlasíme s bodom 278, v ktorom sa vytvára sústava strategicko-plánovacích regiónov medzi miestnou úrovňou a úrovňou VÚC. To už nie je vízia, ale

Z N – návrh bol prerokovaný s vedením ZMOS a tento model sa osvedčil v NRO.

183


Typ


reforma, navyše diskutabilná.

505

ZMOS V predkladacej správe sa uvádza, že "Predkladaný dokument je reformný a jeho úspešné zavedenie do života si vyžaduje celospoločenskú podporu. Predovšetkým si ale vyžaduje silnú podporu vlády a hlavných predstaviteľov širokého spektra politických strán." Ak má byť toto tvrdenie naplnené, nekorešponduje s ním uznesenie vlády, ktorá by mala dokument nielen schváliť ale aj predložiť na rokovanie NR SR na schválenie širokému spektru politických strán. V opačnom prípade text v predkladacej správe nemá zmysel.

Z

A – ÚPVII iniciuje politický konvent na pôde NR SR.

506

ZMOS Vytvorenie centra vládnutia v opatreniach od str. 12 považujeme za nešťastné a nepresné vyjadrenie pre posilnenie funkcií Úradu vlády, aj keď chápeme, že je to domáca úloha z OECD, ale asi ju treba chápať inak ako vytváranie dojmu, že ideme budovať nejaké nové vládne centrum. V celom materiáli nie je ani zmienka o potrebe odstránenia rezortizmu, integrácie niektorých spoločných agiend štátu a celkovej potrebe zoštíhlenia v systéme ústredných orgánov štátnej spravy a už vôbec nie analýza potrebnosti množstva ďalších inštitúcií o ktorú sa snažila do istej miery reforma ESO.

O

ČA – doplníme formuláciu opisujúcu centrum vládnutia, ktoré netvorí novú vládnu štruktúru, ale je to len organizačná úprava existujúceho usporiadania vlády SR. Odstránenie rezortizmu je nosným princípom a označuje sa pojmom integrované vládnutie, čo zahŕňa aj zoštíhlenie niektorých orgánov štátnej správy.

507

ZMOS Zásadne nesúhlasíme s opatreniami: 284. Územnej integrácie na miestnej a regionálnej úrovni vytvorením právnych a organizačných podmienok pre zoskupovanie malých obcí do väčších územných celkov (skupín obcí) pri aplikovaní princípu subsidiarity s cieľom zefektívniť výkon kompetencií v oblasti územnej spolupráce miestnej samosprávy, rešpektovaním identity menších obcí, zabezpečením dostupnosti verejných služieb, zabezpečením práva na presadenie potrieb obyvateľov z menších obcí v zoskupených obciach prostredníctvom adekvátneho politického zastúpenia a spoločným finančným plánovaním pred a aj po zoskupení obcí; 285. Optimalizácie organizácie územnej organizácie štátnej správy a územnej samosprávy na zvýšenie efektívnosti a kvality ich fungovania tak, aby sa: o zabezpečil rovnocenný prístup k verejným službám na celom území štátu, o zjednodušil a zefektívnil systém verejnej správy a zvýšila sa jeho transparentnosť, o zvýšila odbornosť a účinnosť výkonu verejnej správy, o integrovali na príslušnej úrovni kompetencie, zodpovednosť a zdroje. To už nie je

Z N – navrhované body 284 a 285 sú založené na hĺbkových analýzach, ktoré odhalili nedostatky fungovania súčasného rozdrobeného usporiadania aj nízku efektívnosť príliš atomizovaného aparátu verejnej správy. Navrhované riešenie je na úrovni princípov a nie je rozpracované do konkrétnych vykonávacích opatrení, preto sa jedná o víziu a stratégiu.

184


Typ


vízia ale reforma, navyše bez akejkoľvek analýzy a alternatív.

508

ŽSK Časť III. 2.5, bod 234. na str. 46. Požadujeme preformulovať na: "234. Dobudovania a modernizácie vybranej dopravnej infraštruktúry, prioritne tej, ktorá je súčasťou koridorov základnej siete TEN-T, v súlade s princípmi hodnoty za peniaze". Odôvodnenie: Záväzok dobudovať cestnú infraštruktúru zaradenú do základnej siete TEN-T do roku 2030 vyplýva z Nariadenia EP a Rady EÚ č. 1315/2013 - ("členské štáty prijmú náležité opatrenia zamerané na rozvoj základnej siete, aby sa do 31. decembra 2030 zabezpečil súlad s ustanoveniami tejto kapitoly."; "Pokiaľ ide o súhrnnú sieť, členské štáty by mali vynaložiť všetko úsilie na jej dokončenie a dosiahnutie súladu s príslušnými ustanoveniami usmernení do roku 2050."). Správa o Slovensku 2019 konštatuje "nedostatočné výsledky v súvislosti s dokončením základnej cestnej a železničnej transeurópskej dopravnej siete"

Z

A – doplníme slovo „základnej“ siete.

509

ŽSK Časť III. 2.5, bod 235. na str. 46. Navrhujeme v druhej odrážke vypustiť spojenie " a východom" a text upraviť nasledovne: "o realizácie prepojenia osi sever-juh rýchlostnou cestnou komunikáciou stredom Slovenska v línii základnej siete TEN-T." Odôvodnenie: Pravdepodobne ide o duplicitu - prepojenie osi sever - juh východom Slovenska je spomenuté aj v poslednej odrážke "o prepojenia osi sever-juh na východnom Slovensku v rámci medzinárodného koridoru Via Carpatia". Doplnenie základnej TEN-T siete súvisí s predošlou pripomienkou.

O

A – druhá odrážka bude o prepojení stredom Slovenska. Ďalej upravíme poradie odrážok.

510

ŽSK Časť III. 2.5, bod 236. na str. 46. Do štvrtej odrážky žiadame doplniť aj Žilinu a text upraviť nasledovne: "zapojenia železničnej dopravy do systému mestskej a prímestskej dopravy a integrovaných dopravných systémov v Bratislave, Košiciach a Žiline". Odôvodnenie: Žilina tvorí železničný uzol a železničné spojenie existuje zo všetkých ťažiskových dochádzkových smerov (Bytča, Rajec, Čadca, Martin- Vrútky). Existuje vysoký potenciál prevziať významnú časť záťaže z cestnej dopravy. V ŽSK prebiehajú kroky smerujúce k budovaniu IDS na území kraja a železnica bude významným prvkom tohto systému.

Z

N – zmyslom tohto bodu je integrácia železničnej dopravy do vnútornej mestskej hromadnej dopravy, čo v Žiline nemá predpoklad. IDS je samostatné iné opatrenie. Navrhujeme sprehľadnenie bodu 236 vynechaním „a prímestskej“.

511

ŽSK Príloha 1., časť 4. Regióny a obce s dominanciou vidieckeho osídlenia. Žiadame prehodnotiť navrhnuté vymedzenie -Strategicko-plánovacie regióny s

Z A – preformulujeme definíciu „Strategicko-plánovacie regióny, v ktorých žije väčšina

185


Typ


prevládajúcim zastúpením obcí s menej ako 700 obyvateľmi a s centrom strategicko-plánovacieho regiónu menším ako 30 000 obyvateľov (ako najväčším sídlom v regióne). Odôvodnenie: Nie je zrejmé, čo znamená "prevládajúce zastúpenie". Aj územia s výrazne vidieckym charakterom nebudú v prípade uvedenej kategorizácie ponímané ako vidiecke - v prípade Žilinského kraja, ktorý je ponímaný ako prevažne vidiecke územie, v zmysle navrhovaného vymedzenia (ak pod prevládajúcim chápeme viac ako 50%) kritériá spĺňa len 1 okres - Turčianske Teplice, ďalšie okresy kde je prevaha obcí s menej ako 700 obyvateľmi majú sídlo okresu s viac ako 30 tis. obyvateľmi (napr. LM, MT). Existuje veľký podiel obcí s vyšším počtom obyvateľov, ale s veľkým katastrom a roztrúseným osídlením (nízka hustota osídlenia), pričom v zmysle navrhnutej kategorizácie sa nevnímajú ako vidiecke územie.

obyvateľstva v obciach s hustotou osídlenia menšou ako 150 obyvateľov na km2.“. Zdôvodnenie: Pri definícii vidieckeho územia je možné vychádzať z rozhodnutia Rady č. 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 2007 - 2013), ktoré v tejto súvislosti odkazuje na definíciu OECD, kde základom je obec s hustotou osídlenia nižšou ako 150 obyvateľov na km2.

Definícia je postavená na úrovni lokálnej a regionálnej. Na lokálnej úrovni LAU-II je za vidiecku obec považovaná obec s hustotou osídlenia menšou ako 150 obyvateľov na km2. Na regionálnej úrovni sa za prevažne vidiecke regióny považujú územia s viac ako 50% obyvateľstva regiónu žijúcimi vo vidieckych obciach.

512

KOZP V kapitole I. 2. Rozvoj ľudských zdrojov v súlade s európskym pilierom sociálnych práv navrhujeme do charakteristiky problémovej situácie doplniť zmienku o nedostatočnom vzdelávaní osôb so zdravotným postihnutím, resp. o nedostupnosti/slabej dostupnosti vyššieho vzdelania a dosiahnutia vyššej kvalifikácie pre osoby so zdravotným postihnutím.

Ďalej navrhujeme doplniť bod 40. Prehĺbenia individuálneho prístupu k jednotlivcovi v zmysle inkluzívneho vzdelávania; Za slovo „vzdelávania“ navrhujeme vložiť tento text „a vytvoriť podmienky pre dosiahnutie vzdelania v súlade s plným potenciálom jednotlivca“. Nový text bude znieť nasledovne:40. Prehĺbenia individuálneho prístupu k jednotlivcovi v zmysle inkluzívneho vzdelávania a vytvoriť podmienky pre dosiahnutie vzdelania


186


Typ


v súlade s plným potenciálom jednotlivca“.

Odôvodnenie: Osoby so zdravotným postihnutím často skončia školskú dochádzku dosiahnutím základného vzdelania, resp. vyučením na praktickej škole v zastaralom odbore, hoci ich potenciál je oveľa vyšší. Následkom toho je veľmi nízka zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím a ich trvalá odkázanosť na sociálne dávky a príspevky, ako aj na svoju rodinu, v dôsledku čoho sa dramaticky znižuje ekonomická sebestačnosť a kvalita života celej rodiny.

513

KOZP V kapitole III. 1. Vytvorenie podmienok pre rozvoj a plnohodnotný život jednotlivca bez ohľadu na jeho sociálno-ekonomické zázemie či znevýhodnenie navrhujeme do časti Výstupy z analýz a charakteristika problémovej situácie doplniť problematiku prístupu detí so zdravotným postihnutím k materským školám, zvlášť v prípade bežných materských škôl.

Odôvodnenie: Deti so zdravotným postihnutím neprijímajú do materských škôl z dôvodu, že nie sú vytvorené potrebné a vhodné podmienky pre ich prijatie. Deti so zdravotným postihnutím následne zostávajú doma až do začatia plnenia povinnej školskej dochádzky.

Navrhujeme doplniť bod 144. Navýšenia počtu odborných zamestnancov v školách, najmä asistentov učiteľa, sociálnych pedagógov, školských psychológov, špeciálnych pedagógov... Za slová „špeciálnych pedagógov“ navrhujeme vložiť tento text „a zdravotníckych pracovníkov“.Nový text bude znieť nasledovne: 144. Navýšenia počtu odborných zamestnancov v školách, najmä asistentov učiteľa, sociálnych pedagógov, školských psychológov, špeciálnych pedagógov a zdravotníckych pracovníkov a vytvorenia podmienok pre ich efektívne pôsobenie.

Odôvodnenie: Uvedené navrhujeme z dôvodu, že v prípade žiakov so


187


Typ


zdravotným postihnutím im v škole nemá kto poskytnúť pomoc pri bežných zdravotných úkonoch súvisiacich s ich zdravotným postihnutím, čo častokrát býva dôvodom prerušenia dochádzania do školy (napr. pri ochorení diabetes).

Navrhujeme doplniť bod 148. Odstránenia bariér prístupu detí z rodín s nízkym príjmom k predškolskej výchove v materských školách zabezpečením mobility do vzdelávacích zariadení aj prostredníctvom školských autobusov v obciach bez materskej a základnej školy, a najmä v marginalizovaných komunitách. Za slovo „komunitách“ navrhujeme vložiť text „a tiež odstránenia bariér prístupu detí so zdravotným postihnutím“.Nový text bude znieť nasledovne: 148. Odstránenia bariér prístupu detí z rodín s nízkym príjmom k predškolskej výchove v materských školách zabezpečením mobility do vzdelávacích zariadení aj prostredníctvom školských autobusov v obciach bez materskej a základnej školy, a najmä v marginalizovaných komunitách a tiež odstránenia bariér prístupu detí so zdravotným postihnutím.

514

KOZP V kapitole III. 1.4 Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a na aktívny život osôb so zdravotným postihnutím žiadame do textu nadpisu podkapitoly „Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie bude znamenať konkrétne:“ vložiť za slovo „starnutie“ text „a aktívny život osôb so zdravotným postihnutím“. Nový text bude znieť nasledovne: „Vytvorenie podmienok na aktívne starnutie a aktívny život osôb so zdravotným postihnutím bude znamenať konkrétne:“V texte podkapitoly „V oblasti seniorských organizácii prostredníctvom:“ (pred bodom 190.) navrhujeme za slovo „organizácií“ doplniť text „a organizácií osôb so zdravotným postihnutím“. Nový text podkapitoly bude znieť nasledovne: „V oblasti seniorských organizácii a organizácií osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom:“


188


Typ


Odôvodnenie: Zosúladenie textov s názvom a obsahom podkapitoly.

Navrhujeme doplniť za bod 182. nový bod 183. s nasledovným znením: „183. Zefektívnenia systému sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti tak, aby dokázal poskytnúť včasnú pomoc osobám so zdravotným postihnutím pri náhlej zmene ich zdravotného stavu alebo náhlej zmene potreby sociálnych služieb.“

515

KOZP V kapitole III.2.1. Zabezpečenie dostupnosti základných zdrojov pre všetkých v bode 202. nie je zrejmý kontext a súvislosť medzi likvidáciou odpadových vôd a vytváraním pracovných príležitostí pre znevýhodnené sociálne skupiny obyvateľstva.

V kapitole III.2.2. Zabezpečenie prístupu k adekvátnemu bývaniu, osobitne nájomnému a sociálnemu bývaniu s dôrazom na zraniteľné skupiny ľudí navrhujeme doplniť text nasledovne:

Zabezpečenie prístupu k adekvátnemu bývaniu bude znamenať konkrétne:

zvýšenie podielu nájomného a bezbariérového bývania na celkovom objeme disponibilného bytového fondu na minimálne 5 % do roku 2030, pričom v aglomeračných sídlach by mal tento podiel dosiahnuť 10 %,

V texte bodu 205. Stanovenia podielu verejných nájomných bytov v nových developerských projektoch navrhujeme za slovo „nájomných“ vložiť text „a bezbariérových“Nový text bude znieť nasledovne: 205. Stanovenia podielu verejných nájomných a bezbariérových bytov v nových developerských projektoch.

Odôvodnenie: Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dostupné a bezbariérové bývanie. V súčasnosti však je nedostatok bezbariérových a cenovo dostupných nájomných bytov pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Z A – pripomienku akceptujeme. Avšak požiadavka na bezperiérové bývanie je už ošetrená zmienkou o prístupnosti bývania, čo bola požiadavka Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (p. Mamojka). Bod 202 sa týka napríklad výstavby koreňových čističiek odpadových vôd, pričom na ich stavbe sa môžu podieľať sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov, ktoré majú sťažený vstup na pracovný trh.

51 KOZP V kapitole III.3.1 Zlepšenie vymožiteľnosti práva, prístupu k Z A – pripomienku akceptujeme. (obdobná požiadavka je

189


Typ


6 spravodlivosti pre všetkých a ochrany a podpory ľudských práv navrhujeme za bod 263. doplniť nový bod 264. v znení:„264. Posilnením postavenia nezávislých, zákonom zriadených orgánov, ktoré monitorujú a posudzujú dodržiavanie ľudských práv zavedením efektívnych nástrojov intervencie s okamžitým účinkom zabezpečenia ochrany ľudských práv v dotknutých oblastiach.“ Ostatné body následne prečíslovať.Odôvodnenie: Zákonom č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený inštitút komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom zákon upravuje kompetenciu komisárov aktívne vykonávať činnosti súvisiace s monitorovaním a posudzovaním dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím garantovaných medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Inštitút komisára pre osoby so zdravotným postihnutím reflektuje na dodržiavanie práv jednou z najzraniteľnejších skupín občanov, preto musí mať k dispozícii rozsiahle kompetencie a možnosti okamžite reagovať v prípadoch, kedy má odôvodnené pochybnosti o dodržiavaní práv osôb so zdravotným postihnutím.V doterajšej činnosti vykonávanej komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím sme zaznamenali prípady, kedy zo strany rôznych inštitúcií nebol dodržiavaný inštitút nezávislosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj napriek tomu, že nezávislosť komisára je priamo garantovaná zákonom. Je nevyhnutné zaručiť nezávislosť komisára ekonomickým, personálnym a materiálnym zabezpečením.

v pripomienke č. 467 komisárky pre deti)

517

KOZP V kapitole III.3.1 Zlepšenie vymožiteľnosti práva, prístupu k spravodlivosti pre všetkých a ochrany a podpory ľudských práv navrhujeme doplniť nový bod v znení: „Vytvorenie právneho prostredia pre rôzne formy podporovaného rozhodovania osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom nahradiť v maximálnej možnej miere obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb súdmi“.

Z


190


Typ


x1 MH SR k návrhu uznesenia vlády SR, bod B.1

Žiadame do materiálu dopracovať podrobnejšie informácie a oblasti (prípadne znenie), ktorých sa bude dotýkať novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády SR a o organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „kompetenčný zákon“).

Odôvodnenie. Uvedený bod návrhu uznesenia vlády SR hovorí o znene kompetenčného zákona avšak veľmi všeobecne a v kontexte vlastného materiálu nie je možné vidieť, čo aké konkrétne kompetencie budú rezortu ÚPPVII touto zmenou zavedené. Máme za to, že nejde len o rozšírenie kompetencií úradu z dôvodu agendy 2030 (takáto zmena kompetenčného zákona bola už predmetom samostatného MPK), ale aj prevzatie niektorých kompetencií vlády SR, kompetencií jej poradných orgánov a jednotlivých ministerstiev (podľa schémy na str. 12).

Z A – Centrum vládnutia nie je nová inštitúcia, ale predstavuje úpravu postavenia predsedu vlády a členov vlády. Navrhované znenie: „V rámci vlády SR sa vytvorí centrum koordinácie odvetvových politík, na dosiahnutie lepšej harmonizácie politík.“

x2 MH SR k návrhu uznesenia vlády SR, bod B.4

Nesúhlasíme s bodom B.4 návrhu uznesenia vlády SR, konkrétne aktualizáciou strategického dokumentu RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie do roku 2030, pretože implementácia stratégie a jednotlivých metodík si bude vyžadovať časový priestor na ich odskúšanie a prípravu prostredia na novú kultúru tvorby regulácií.

Zároveň nie je definične jasné, akých odvetvových stratégií pre jednotlivé rezorty sa úloha týka, o akom množstve takýchto stratégií hovoríme a chýbajú analýzy v akom rozsahu táto aktualizácia/revízia týchto odvetvových stratégií bude potrebná.

Odôvodnenie:V bode B.4 návrhu uznesenia vlády SR je uložené členom vlády vykonať aktualizáciu odvetvových stratégií do roku 2030 v súlade s Víziou stratégiou rozvoja Slovenska do roku 2030. Do uvedeného pojmu „odvetvové stratégie“ pravdepodobne predkladateľ myslí aj strategický dokument RIA 2020, ktorý sa do roku 2021 bude napĺňať po metodickej a obsahovej stránke, prípadne pilotne testovať a až následne bude plne implementovaný do prostredia. Implementácia si vyžaduje časový priestor na identifikovanie možných problémových oblastí a získanie spätnej väzby z aplikačnej praxe. Nie je teda možné v termíne do 30. 06. 2021strategický dokument RIA 2020 aktualizovať.

Z A – pripomienku akceptujeme a nové znenie úlohy pre členov vlády: „B.4. posúdiť súlad s Víziou a stratégiou rozvoja Slovenska do roku 2030 a v prípade potreby vykonať aktualizáciu odvetvových stratégii do roku 2030. Termín: do 30. júna 2021.“

Rozhodnutie, či je potreba aktualizácie odvetvových procesov je na posúdení jednotlivých rezortov.

191


Typ


Aktualizácia všetkých odvetvových stratégií v termíne do 30. 06. 2021 pri dodržaní procesu schvaľovania je nereálna. Umožňujeme, že tento proces si bude vyžadovať striktné dodržanie Jednotenej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, vrátane konzultácií, ktorých výsledok nemusí byť v súlade obsahom dokumentu. Dôvodom je skutočnosť, že aj stratégie by mali byť prijímané participatívne a s ohľadom aj na potreby prostredia (či už podnikateľského, mimovládneho sektora, potreby verejnosti a pod.). Celý dokument je nastavený mimo vládou schválenej stratégie RIA 2020 uznesením vlády SR č. 32/2018.

x3 MH SR k vlastnému materiálu

Žiadame vypustiť posledný odsek na str. 11 Kvalita regulačných zásahov...

Odôvodnenie: Vo vzťahu k MH SR pripravovanej IT platforme inteligentných regulácií (financovaná z OP II), k RIA 2020 – Stratégii lepšej regulácie a národného projektu Zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku a hodnotenie politík v kompetencii MH SR, ako aj vo vzťahu k iným už prebiehajúcim aktivitám súvisiacim s elektronizáciou, digitalizáciou a eGovermnetom je uvedené duplicitné a nekonzistentné. Vyžadovalo by si to úplnú zmenu už prebiehajúcich procesov.

Z A – pripomienku akceptujeme. Pod schému na s. 11 vlastného materiálu doplníme vetu: „pojem regulácia je použitý v zmysle terminológie riadenia systémov a nie v zmysle Agendy lepšej regulácie (RIA)“.

x4 MH SR k vlastnému materiálu, str. 12

Žiadame v schéme (bod 2.1.) odstrániť blok „zabezpečenie kvality regulácie“.

Odôvodnenie: Dokument neobsahuje zdôvodnenie potreby nadrezortného riadenia v tejto oblasti. Agenda lepšej regulácie v SR je v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR. Od roku 2015, kedy bola zriadená Stála pracovná komisia LRV SR na posudzovanie vybraných vplyvov, sa stransparentnil a doplnil proces regulácií o nový prvok – posudzovanie vybraných vplyvov podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a jeho dôsledná kontrola – s cieľom mať dostatok informácií a dát o regulácii pre informované rozhodovanie vlády. Reforma lepšej regulácie je zakotvená v RIA 2020 – Stratégii lepšej regulácie a je súčasťou implementácie národného projektu MH SR Zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku a hodnotenie politík v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR, financovaného z operačného programu Efektívna verejná správa (OP EVS). Zvýšenie kvality regulačnej

Z A – na konci vety v odseku 2.1 doplníme zátvorku „pojem regulácia je použitý v zmysle terminológie riadenia systémov a nie v zmysle Agendy lepšej regulácie (RIA)“.

192


Typ


politiky v SR dokazuje aj umiestnenie Slovenska v hodnotení OECD iREG. Na prebiehajúce procesy a reformu ako takú má MH SR pozitívne ohlasy aj z iných krajín a medzinárodných organizácií. Zavedenie nadrezortného riadenia by významne negatívne ovplyvnilo rozbehnuté procesy a bolo by kontraproduktívne vo vzťahu k dosahovaniu merateľných ukazovateľov OP EVS.

x5 MH SR k vlastnému materiálu, str. 12, str. 13, opatrenie 2.1.1. Žiadame upresniť koordinačný vzťah medzi ÚPPVII (centrom vládnutia) a Úradom vlády SR.

Odôvodnenie: Pýtame sa, aké kompetencie vo vzťahu k vláde má zavedenie centra vládnutia, a ich definovanie/úloha vo vzťahu k prierezovým agendám ako napr. zlepšovanie podnikateľského prostredia, či agenda lepšej regulácie. Podľa schémy na str. 12 je možné sa domnievať, že vláda SR časť svojich kompetencií (zatiaľ nie je jasné ktorých presne) prenesie na centrum vládnutia, čím sa de facto zmarí idea informovaného rozhodovania vlády budovaná od roku 2007 podľa Jednotenej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a naruší sa celý model posudzovania vplyvov a tvorby regulácií následne.

Z A – Centrum vládnutia nie je nová inštitúcia, ale predstavuje úpravu postavenia predsedu vlády a členov vlády. Navrhované znenie: „V rámci vlády SR sa vytvorí centrum koordinácie odvetvových politík, na dosiahnutie lepšej harmonizácie politík.“


Z dôvodu precizovania a zvýšenia kvality dokumentu odporúčame:

opatrenie 2.1.11 adekvátne prispôsobiť a zakomponovať postavenie/úlohu MF SR, ktoré by na plnenie opatrení zabezpečovalo prostriedky;

opatrenie 309 ide o ambiciózny návrh, ktorý bude/by mal znamenať úplnú reformu systému rozdeľovania verejných financií, otázkou je aj možné zníženie transparentnosti na koncových úrovniach systému a zvýšenie administratívnej záťaže na jednotlivých stupňoch systému (pokiaľ by zároveň neprebehla aj „zmena myslenia“).

Z A – pripomienku akceptujeme. V zmysle pripomienky č. 128 MF SR do bodu 10 doložky doplníme formuláciu: „realizácia stratégií nezakladá dodatočné rozpočtové nároky a nevyžaduje zvýšenie celkového počtu štátnych zamestnancov“.


Odporúčame do vlastného materiálu doplniť SWOT analýzu navrhovaných riešení.

Odôvodnenie: Sprehľadnenie materiálu a zvýšenie jeho výpovednej hodnoty.

O N – SWOT analýzu nepovažujeme za účelnú.

193


Typ


x8 MH SR k doložke vybraných vplyvov

V zmysle odporúčania z konzultácie, na ktorú bol materiál predložený Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov, žiadame o vyznačenie pozitívnych aj negatívnych vplyvov dokumentu v doložke vybraných vplyvov a o dopracovanie príslušných analýz vplyvov, najmä analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Materiál má ambíciu byť zásadným strategickým dokumentom SR na najbližšie desaťročie. Ako taký by mal mať nevyhnutne vplyvy na všetky vybrané oblasti podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Posúdenie vplyvov v rámci nadväzujúcich čiastkových stratégií a akčných plánov nie je postačujúce, keďže táto zastrešujúca stratégia by bola prijatá v rozpore s princípom informovaného rozhodovania. Jeho cieľom je prijímanie rozhodnutí na základe informácií o pravdepodobných vplyvoch materiálov počas ich implementácie – čo sa v tomto prípade nestalo. Ako sa uvádza vo vlastnom materiáli na s. 10, „jeden z cieľov Vízie a stratégie je dosiahnuť čo najvyššiu efektívnosť verejných intervencií a jasnú orientáciu na efektívne zhodnotenie všetkých disponibilných zdrojov a hodnotu za peniaze“, čo však v prípade samotného materiálu bez posúdenia vplyvov nie je možné. Zároveň dokument konkrétne opatrenia s konkrétnymi cieľmi a merateľnými percentuálnymi vyjadreniami, pri ktorých sa dá predpokladať ich významný vplyv na podnikateľské prostredie ako aj na ostatné oblasti. Odvetvové stratégie už budú vychádzať z prijatých opatrení a ďalej ich rozpracovávať. Máme za to, že dokument vychádza zo súčasného stavu a jeho ambíciou je plniť stanovené kritériá z rôznych úrovní, či už vlády SR, EÚ, NR SR, a pod. a minimálne v súčasnosti vieme povedať a vyčísliť o aké ciele ide a koľko prostrediu ušetria nákladov, prípadne budú náklady vyžadovať. Preto žiadame o vyšpecifikovanie (kvalitatívne aj kvantitatívne) opatrení, pri ktorých sa predpokladá negatívny alebo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov sa vzťahuje aj na nelegislatívne dokumenty, ktorým je aj tento dokument a podľa skúseností MH SR mnohé náklady/benefity regulácie vyplývajú už priamo zo strategického dokumentu a nielen z jeho

Z A – predkladateľ dopracuje doložku vybraných vplyvov a predloží materiál na záverečné posúdenie vplyvov Stálej pracovnej komisii LRV SR na posudzovanie vybraných vplyvov v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

194


Typ


dopracovania.

x9 MH SR k doložke vybraných vplyvovŽiadame doplniť do doložky vybraných vplyvov alternatívne riešenia minimálne v podobe nulového variantu (zachovanie súčasného stavu bez zavedenia nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy).

Odôvodnenie: Dokument síce navrhuje zavedenie nadrezortného riadenia ústredných orgánov štátnej správy (ÚOŠS), argumenty pre toto finančne i administratívne mimoriadne náročné riešenie sú však iba vágne a heslovité a neumožňujú vláde SR rozhodnúť sa o tejto zásadnej zmene v súlade s princípom informovaného rozhodovania. Zároveň úplne absentuje návrh riešenia súčasnej, podľa predkladateľa nevyhovujúcej situácie menej invazívnou formou (napr. zlepšením komunikácie medzi ÚOŠS).

Z A – alternatívne riešenia sa nepredkladajú, ale doplníme nulový variant: pokračovanie súčasného stavu s absenciou uceleného strategického smerovania rozvoja.

x10 MH SR K doložke vybraných vplyvov a Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Na základe vyznačenia vplyvov na podnikateľské prostredie a dopracovania Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredia, t. j. zmeny vplyvov žiadame predkladateľa o predloženie materiálu na záverečné posúdenie Stálej pracovnej komisii LRV SR na posudzovanie vybraných vplyvov v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Dokument zakladá pozitívno-negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý žiadame kvalitatívne a kvantitatívne vyšpecifikovať. Ide o dodržanie postupu podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vplyvov.

Z A – na základe vyznačenia vplyvov na podnikateľské prostredie predloží predkladateľ v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov dopracovaný materiál na záverečné posúdenie vplyvov Stálej pracovnej komisii LRV SR na posudzovanie vybraných vplyvov.

195

Documents

hsr.rokovania.sk · Web viewŠtát musí riešiť aj bytovú otázku u vybraných skupín komunít, ako sú ľudia s nižším príjmom, osamelí dôchodcovia, osoby s ťažkým