Prehad terapeutickch komunt v Eurpe: histria, sasn stav a vyhliadky do budcnostiDott. Paolo Stocco, prezident C.T. Villa Renata, Bentky prezident IREFREA Italiaprezident Euro-TC

Terapeutick komunity: strun histria a sasn situciaJe zaujmav, e Eurpska vron sprva EMCDDA 2006 (Eurpske monitorovacie centrum pre drogy a drogov zvislos) vbec nespomna terapeutick komunity: zd sa, e pobytov a odvykacie programy autorov tejto sprvy vemi nezaujali. Nrodn sprvy (k dispozcii na strnke EMCDDA) podvaj viac informci o ambulantnej a nemocninej starostlivosti o pacientov, tieto informcie vak nie s pln ani prispsoben tandardnej rovni, take je vemi ak porovna jednotliv krajiny prve z hadiska terapeutickch komunt. Preo tu dochdza k takejto marginalizcii?

V rmci tdie na tmu socilna reprezentcia sa rznych odbornkov, pracujcich v nemocniciach a lkovch oddeleniach pecializovanch na oblas drogovej zvislosti, ptali, ako by odpovedali na otzku: o je to terapeutick komunita? Zkladnou mylienkou takejto komunity vdy bolo miesto poskytujce ochranu, kde existuje socilny vzah charakterizovan udskosou, konsenzom, spolonmi ciemi vzjomnou spoluprcou a spolonou vou Mnohm odbornkom zaoberajcim sa drogovou zvislosou a najm mladm/ zanajcim odbornkom, pojem terapeutick komunita v prvom rade navodzuje koncepciu pobytovho zariadenia. Avak za tmto chpanm vdy stoj vgna a neurit mylienka, ktor sa pravdepodobne stva stereotypom.

Prv sa viac vyznauje uritou izolciou, predstavuje alternatvnu spoloensk organizciu voi spoloenskmu kontextu, ktormu sa dva za vinu deformovanie ivotnch hodnt; je pre u charakteristick svojpomocn princp. V rmci tohto modelu existovali viacer organizan modely, ktor sa odliovali vou i menou hierarchickou trukturalizciou, vou i menou charizmou vodcu, i vou alebo menou izolciou.Druh intitucionlny model, ktor momentlne prevauje v praxi takmer vo vetkch komunitch, a v ktorch odbornci uznvaj rzne spomnan metdy.Poas prvch 20 rokov dejn komunt v Eurpe a a do 90-tych rokov, existovali dva typy organizcie, ktor vyjadrovali

dve koncepcie terapeutickej komunity:

- Vina terapeutickch komunt je neziskov. Modern komunity u nie s povaovan za alternatvne mikrospolonosti. Neizolova alebo poskytn alternatvnu socilnu starostlivos; Terapeutick projekt sa sstreuje na znovuzaradenie klientov do spolonosti. S plne zalenen do systmu sluieb socilno-zdravotnej starostlivosti. - S plne zalenen do zemia, na ktorom psobia. - Zamestnvaj kvalifikovan a riadne vykolen personl. Ich aktivity s pod dohadom. Presne stanoven metodika v rmci celej kly rznych multidisciplinrnych zrunost. Samotn pobyt je sasou rehabilitanho projektu. oraz viac zapjaj rodiny klientov. Integrovan moduly socilnej innosti od prce v terne a po resocializciu Experimentlne intervention programy s rastcou frekvenciou pouitia. Zvltne programy pre mladistvch, pry, matky s demi, dvojit diagnzy.

V sasnosti s v Eurpe dve aktvne zdruenia, ktor zahaj rzne terapeutick komunity; EFTC (Eurpska federcia terapeutickch komunt) a EUROTC (Eurpske lieebn centr pre drogov zvislosti), ktor mm t es zastupova. Fakt, e tu psobia dve eurpske zdruenia je istm spsobom odraz rznych kultrnych zdrojov, hoci je momentlne aie ich rozozna.

Terapeutick komunity v krze, mtus alebo realita?Do eurpskych terapeutickch komunt je kadorone prijatch desatisce zvislch osb, ktor absolvuj ponkan program. Mnohm osobm, ktor sa takto skontaktuj, sa dostane pomoci, zastnia sa na podpornom programe pre najbliiu rodinu, zapoja sa do odbornho trningovho programu alebo vyuij aktivity zameran na zaradenie sa na trh prce, priom as na tchto je vemi vysok. Napriek tomuto vetkmu tu existuje niekoko prznakov krzy, ktor tieto organizcie ovplyvuj alebo minimlne urit nov vzvy, na ktor by tieto organizcie mali odpoveda.

Eurpske krajiny: sasn situciaTeraz navrhujem, aby sme sa spolone pozreli na sasn situciu v Eurpe v terapeutickch komunitch. Teraz je ten sprvny as hovori o profile terapeutickch komunt na eurpskej rovni.

V roku 2006 vznikol vo Franczsku zklad 4/5 pvodnch terapeutickch komunt. Franczsko bolo vdy proti otvraniu terapeutickch komunt; dvalo prednos krtkodobm pobytom v pobytovch zariadeniach (dolieovacie centr, centr so strednodobm pobytovm reimom) prepojench s nemocninmi detoxikanmi centrami alebo ambulanciami. Odhaduje sa, e na 1000 obyvateov pripad 4,9 uvateov drog (kokan a heron).

Vo VEKEJ BRITNII vina lieebnch programov v pobytovch zariadeniach vyaduje, aby boli klienti pri prijat ist od drog a/alebo v stave, kedy doku abstinova od svojej hlavnej drogy alebo aspo mali za sebou detoxikan liebu od drog a liekov. Vina lieebnch programov pre uvateov drog vo Vekej Britnii prebiehala prostrednctvom pecializovanej lieby na bze komunity. Starostlivos na lkovch oddeleniach je vyhraden pre uvateov drog s obzvl zvanymi problmami, na resocializciu alebo na detoxikciu. V rokoch 2003/2004 bolo lieench ambulantne 91 659 uvateov a na lkovch oddeleniach 4 038 uvateov. Dopyt po miestach na lkovch oddeleniach a v pobytovch zariadeniach v Anglicku je vak o 24 500 miest vy.

Na CYPRE v roku 2003 existovalo es poradenskch centier a dve odvykacie ambulantn centr, o spolu tvorilo osem odvykacch ambulantnch lieebnch zariaden. Neskr vznikla jedna terapeutick komunita a dva abstinenn lieebn programy. Celkov poet uvateov heronu na Cypre sa odhaduje na 949 osb. Ak zoberieme do vahy poet cyperskho obyvatestva vo veku 15-64 rokov, ktor je 497 300, poet uvateov drog sa odhaduje na 1,9 osb na 1000 obyvateov.

Typ sluiebmnostvoPoradensk centr (ambulantne)6Odvykacie ambulantn terapeutick centr 2Terapeutick komunity1Abstinenn lieebn programy2

BELGICKO: Existuje tu 9 aktvnych komunt 5 na severe a 4 na juhu ktor prijmaj v priemere 20 a 30 klientov. Tieto komunity, ktor s finanne podporovan vzjomnm systmom poistenia (socilna politika) a nie prostrednctvom zdravotnho systmu. Tieto komunity ponkaj niektor lieky a poskytuj terapeutick programy zameran na vzdelvacie aspekty, zvldanie emci a sebaocenenie, ako aj na tradin psychologicko-pedagogick mechanizmy, at.Medzi mladmi umi s najobbenejie kanabis a hai. Medzi mladmi enami bolo zaznamenan neleglne pouvanie upokojujcich liekov a sedatv. HOLANDSKO: Holandsko m relatvne dobr sie zariaden s komplexnmi slubami, pribline 60 polo-pobytovch alebo plnch pobytovch lieebnch zariaden.

PORTUGASKOL: Terapeutick komunity s sasou ttnej siete starostlivosti pre drogovo zvisl osoby a dostvaj denn paul. V tejto sieti terapeutickch centier je niekoko slabch miest; vysok nrast programov pouvajcich substitun liebu viedol k zneniu potu ud lieench v komunitch. Okrem toho profesionlom pracujcim v terapeutickch centrch chba odborn kolenie a ich prca nem v porovnan so ttom poskytovanmi zdravotnmi slubami a tak vysok rove.Poet drogovo zvislch osb v Portugalsku v roku 2005: 31 822, o zodpoved 3 osobm na 1000 obyvateov.

Dleitos terapeutickch komunt bola ustavine zatlan do zadia substitunou liebou (8000 prpadov substitunej lieby v roku 2006).

Typ sluiebMnostvoPoet miestaTerapeutick komunity svisiace so zdravotnckym systmom7240Neziskov organizcie3290Ziskov organizcie125Nboensk terapeutick komunity1cca. 25Spolu12580

Mnoh aktri v NEMECKU poskytuj lieebnm zariadeniam finann dotcie: spolkov kraje, nemeck fondy dchodkovho poistenia, mestsk rady, obce, skromn intitcie a spolonosti. Odvykacia lieba prebieha v nasledujcich kategrich: detoxikcia, poradensk centr, ambulancie poskytujce liebu, centr s lkovmi oddeleniami a substitunou liebou (len na liebu abstinennho syndrmu). Je tu 60 000 uvateov metadonu a pribline 100 -120 terapeutickch komunt.

MAARSKO m 13 terapeutickch centier (ktor sa nazvaj terapeutick intitty) s celkovm mnostvom 350 miest. 1 terapeutick centrum je len pre eny. Poet uvateov, ktor podstupuj liebu sa v obdob medzi rokmi 2000 a 2003 zvil. V roku 2005 podstpilo liebu 19 820 uvateov, o zodpoved 2,4 osobm na kadch 1 000 obyvateov. Nrodn drogov stratgia zdvojnsobila poet lok. V rmci lieebnho systmu s v sasnosti najplivejmi otzkami problmy tkajce sa zaruenia kvality programu, vypracovanie minimlnych podmienok a odborn tandardy.

ESK REPUBLIKA: V roku 2004 bolo v esku 30000 uvateov drog: 3 osoby na 1000 obyvateov. Najastejie uvanou drogou je pervitn a na druhom mieste je heron. Stpa uvanie kokanu.

Typ sluiebMnostvoPoet vonch miestPoet pacientov v roku 2005Terapeutick komunity poskytujce starostlivos na lkovch oddeleniach15cca. 183491 (z toho 158 matiek s demi)

SLOVENSKO: V sasnosti je ambulantn a starostlivos na lkovch oddeleniach poskytovan najm v Centre pre drogov zvislosti ako aj na psychiatrickch oddeleniach a v pecializovanch psychiatrickch nemocniciach. Tchto pecializovanch centier je pribline 60. Dolieovaciu a resocializan starostlivos pre drogovo zvisl osoby poskytuj mimovldne organizcie.

Typ sluiebMnostvoPoet vonch miestKomunity podporovan Ministerstvom socilnych vec19cca. 380

CHORVTSKO: Je ak sa dozvedie, koko asocici tu je zaregistrovanch a koko z nich sa zaober problmom drogovej zvislosti, pretoe zznamy sa nachdzaj v reginoch; zd sa, e je tu viac ako 30 000 registrovanch asocici;Taktie je ak zisti, koko z nich je relne aktvnych. 8 terapeutickch komunt (z toho dva s intitty) m 32 zariaden.

Typ sluieb MnostvoCelkov poet vonch miestPoet pacientov v roku 2005Terapeutick komunity8800-9001 152

GRCKO: veobecn a pecializovan drogov lieebn programy v Grcku funguj pod ztitou vldnych alebo mimovldnych organizci. Tieto programy zahaj pobytov odvykacie programy, nepobytov odvykacie programy a zariadenia so substitunou liebou. Jedin zdroj, ktor financuje vinu tchto programov, s vldne dotcie. Najastejie pouvanm teoretickm modelom pri odvykacch programoch s terapeutick komunity (pobytov programy). Existuje tu 8 pecializovanch pobytovch centier residential centres a 5 veobecnch. Najznmejia a najstaria sie terapeutickch centier je v Kenthea.

POSKO: Posko je krajina s najdlhou tradciou terapeutickch komunt zameriavajcich sa na resocializciu a predlovanie abstinennho obdobia. Prv takto centrum bolo zaloen v roku 1978. loha tchto komunt nahradila zariadenie psychiatrie, ktor mali predtm dominujce postavenie v alch krajinch strednej a vchodnej Eurpy.

VDSKO: Socilne oddelenia obecnch zastupitestiev s zodpovedn za liebu drogovej zvislosti, a to aj v prpade, ak sa jedn o lekrsku liebu. Via as lieby drogovej zvislosti je teda realizovan mimo nemocninho prostredia v rmci socilnych oddelen. Vina lieby m odvykac charakter a vek vina prebieha v ambulantne. Poda odhadov za rok 2002 existovalo vo vdsku 76 pobytovch centier, ktorch programy sa zakladali na koncepte terapeutickej komunity. Vek as odvykacch programov prebieha v pobytovch zariadeniach pod sprvou mimovldnych organizci. NRSKO: Hlavnm prstupom pri lieen drogovch zvislost v Nrsku je odvykacia lieba. Vek as lieebnch programov dostupnch pre uvateov drog, i s ambulantnou alebo lkovou starostlivosou, sa zameriava na zvislos vo veobecnosti a nielen na uvanie neleglnych drog. Existuje tu 34 pecializovanch centier.

TALIANSKO: Existuje tu viac ako 180 000 drogovo zvislch osb podstupujcich liebu, z toho vina so substitunou liebou. Poet drogovo zvislch osb podstupujcich psychologicko-socilnu starostlivos za posledn roky vznamne klesol. Poet pacientov, ktor chodili do terapeutickch komunt sa znil, pretoe rovnako poklesla aj rove odbornej rovne ako aj psychoterapeutick starostlivos a monosti resocializcie. Podiel farmakologickej lieby vak vznamne stpol. Odhadujeme, e na 10 000 pacientov pripad 500 terapeutickch komunt.

Dominancia problematickho uvania kokanu a heronuPoda sprvy talianskej vldy o drogovej zvislosti za rok 2005, poet uvateov kokanu sa zdvojnsobil, priom v roku 2001 bol na rovni 350 000 osb a v roku 2005 sa zvil pribline 700 000.

Talianske komunity s zalenen do verejnho zdravotnho systmu: drogovo zvisl osoby s prijman bezplatne, prstup do centier je bez obmedzen s garanciou anonymity. Tento systm vak umouje drogovo zvislm osobm prstup do terapeutickch komunt a po hrade zo strany intitcie SerT (pecializovan ttne oddelenia). Bez tohto povolenia komunita neme dosta denn paul. To znamen, e drogovo zvisl osoba nem monos vybra si typ lieby.

Denn poplatky s extrmne nzke, preto s komunity z dvodu snahy o preitie nten: akceptova toko pacientov, koko je to len mon bez zsadnejch kritri pri prijman; vine svojich pracovnkov ponkaj doasn zmluvy; zvyova podiel pacientov/ odbornch pracovnkov s vedomm, e najvyie nklady predstavuje personl;Zvyuje sa rove stresu a naptia v prci; Zvyuje sa saivos medzi komunitami, ktor sa snaia zska viac pacientovMnoho zariaden sa zatvra z dvodu finannch problmov.

Aby som doplnil svoj prspevok, mal by som spomen niektor otvoren problmy v zujme hadania najlepieho rieenia:

V prvom rade dleitos znovuzaradenia pacienta do spolonosti. Znovuzaradenie do spolonosti a na pracovn trh mus by povaovan za najdleitej nstroj resocializcie pacienta. Terapeutick komunity mu spolu s ostatnmi nstrojmi starostlivosti ponknu kolenia z oblasti prce prostrednctvom ESF grantov a inch loklnych projektov pre znovuzaradenie ud do pracovnej innosti. Takto loklny projekt by mohol obsahova: prvotn analzu pracovnho trhu, sprievodn kolenia zameran na jednotliv povolania, odborn kolenia, workshopy a praktick sksenosti, sie s externmi koliacimi agentrami a spoluprcu s pracovnmi agentrami verejnho aj skromnho sektora. Organizcia a zavedenie socilnej spoluprce pre drogovo zvisl osoby by mohla zaha aj hendikepovan osoby, o by im dalo dobr vyhliadky na znovuzaradenie sa do spolonosti a na pracovn trh.ZVER

A OKREM TOHO myslm si, e niektor alie nvrhy s rovnako dleit:Viac uvaova o flexibilite komunt, zaloench s multifunknmi ciemi alebo ako pecificky zameranch na urit druhy problmov a na prevzatie zodpovednosti.Podpori pecializciu na rodov zameranie.Zlepi mechanizmy diagnostiky a vyetrovanie pacientov s ohadom na rzne teoreticko-metodologick modely a zastavi prijmanie klientov len z dvodu preitia.Zlepi zaleovanie do skupiny a individulnu liebu zo vzdelvacieho a psychoterapeutickho hadiska.Uvaova o spoluasti na ivote, o organizcii, nastavovan a rozhodovan s ohadom na zvanos problmov a na nsledn etick a deontologick aspekty, ktor s tm svisia.alm problmom je kolenie odbornkov/ profesionlov v oblasti tmovej prce a motivcie. Potreba kolenia v oblasti skupinovch experimentov. Ako zlepi integrciu s existujcim systmom sluieb.Vzjomn zvislos a vykonvanie viacerch loh naraz v rmci tmu: lohy, funkcie a rozhodovanie.

ZVER

ZVERBolo by potrebn vypracova tdiu na eurpskej rovni, ktor by definovala a analyzovala jednotliv modely pouvan v terapeutickch komunitch, podala opis zauvanch praktk, ich vchovn terapeutick ciele a obmedzenia v prci. Zapoji sa do socilnej a kultrnej podpory, bra za zklad aktivt vsledky, profesionlne zvzky a mon zisky pre klientov, a to aj z hadiska serizneho ohodnotenia vsledkov.Vie presvedenie pri asti na tdich a na vskume v danej oblasti, ich podpora a rozirovanie na eurpskych rovni. Zvyovanie vmeny informci, vzjomnej komunikcie a spoluprce medzi terapeutickmi centrami ako aj inmi intitciami.Na nrodnej a eurpskej rovni, uvaova o vvoji identity terapeutickch komunt v monostiach vvoja, ktor by sa mohli flexibilne meni. Eurpske siete by mohli by z tohto hadiska uiton.Venova sa viac reflexii v centrch ohadom svojej vlastnej innosti, s pripustenm monosti zmeny zauvanch praktk, prekonania dichotmie poda ktorej nadmern flexibilita vedie k strate identity a nadmern strnulos vedie k ochromeniu akcieschopnosti.