O B S A H

Namiesto úvodu

Milé kolegyne, milí kolegovia...

3

Zo života knižníc

Štefan Kolivoško: O druhu, ktorý je na vymretie

Eva Balušíková: Už viem, čo budem čítať

A. Kutašovičová: Bardejovská tohtoročná Noc s Andersenom

Jozef Lapšanský: Dobrovoľníctvo - symbióza knihy a srdca

Ľudmila Katová: Hudobný festival v knižnici

A. Harkabusová: Literárny maratón, alebo čítanie od rána ...

Klára Kernerová: 30-ročná NOVA

T. Bachňáková: Indiánsky týždeň v knižnici a nezištná pomoc

Kveta Čumová: Keď odhodlanie víťazí...

Agnesa Dvorová: Prvé dni prázdnin s knihou

Ján Šimko: Malý prieskum o dobrovoľníctve

4

5

7

9

11

12

14

17

19

20

22

Knižnice v zahraničí

Ľudmila Katová: Biblioteca Laurenziana vo Florencii

Gabriela Nagyová: Za najväčšou knihou sveta

25

28

Regionálna bibliografia a biografistika

Peter Anna: Prvý maďarský preklad Koránu

30 Tomáš Ondrejšík: Regionálna osobnosť - Ján Korponay

32

Z knihovníckeho života

Jana Amrichová: Knihovníci na výlete

Eva Chmelárová: Priateľské bowlingové stretnutie

36

37

Knihovnícke všeličo

Jedinečná návšteva

Alena Lukáčová: Deň s knižnicou

Otvorená knižnica

Mesiac autorského čítania

38

38

39

39

knihovník 2011/1

ISSN 1337-9356

knihovník 2011/1

NAMIESTO ÚVODU Milé kolegyne, milí kolegovia,

v rukách držíte ďalšie vydanie časopisu Knihovník. Mozaika jeho obsahu

je i nateraz pestrá a verím, že pre čitateľa zaujímavá.

V tomto čísle sa viac ako inokedy skloňujú, vzhľadom na Európsky rok

dobrovoľníctva, slová - bezplatná pomoc, ochota, dobrovoľník... Teda pre nás

nič cudzie. Keďže neraz, podľa mojej mienky, okrem všeobecného rodovo-

druhového pomenovania Homo sapiens, by sa na knihovníka hodilo aj označe-

nie – „Dobrovoľník každodenný.“

Pozývame vás teda na pomyselnú návštevu akcií v niektorých knižniciach.

K spoločnému zamysleniu sa nad slovami kolegov/kolegýň. Neobídeme ani svet,

ktorý reprezentuje Florentská knižnica, či atraktivitu vo forme najväčšej knihy

sveta. Zájdeme na malý exkurz do nášho regiónu a priblížime sa k dejinám ko-

šickej knižnej kultúry. V spomienkach sa prenesieme na výlet s „cechom“ kni-

hovníckym.

Všetkým tým, ktorí prispeli dobrovoľne a bezodplatne svojím písaným slo-

vom k naplneniu prázdnych listov tohto periodika, aj touto cestou ďakujem.

Príjemné čítanie, „dobrovoľníci každodenný...“

Ján Šimko

knihovník 2011/1

ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC

O druhu, ktorý je na vymretie

Premýšľam, hútam, špekulujem a k záveru nedochádzam. Uvažujem nad jedným z mojich problémov ešte z rannej fázy mojej profesijnej čin-nosti, niekedy zo začiatkov 70-tych rokov minulého storočia. Už vtedy som sa čudoval, prečo niektorí ľudia, týždeň čo týždeň, venujú zo svojho voľného času dve, tri a niekedy aj päť hodín miestnej ľudovej knižnici v dedinke voľakde pánu bohu za chrbtom. Logicky sa to zdôvodniť nedalo. Ro-bili to totiž zadarmo, a keď nie úplne zadarmo, tak ich finančná odmena bola úplne na smiech. To na ich po-tupenie nestačilo. Kde kto ich otra-voval nezmyselnými požiadavkami, číselnými ukazovateľmi a vynuco-vanými politickými aktivitami. Mali plné morálne právo s tým „seknúť“. Niektorí to po čase aj urobili. Väčši-na zostala. Boli to temer výlučne že-ny, sem tam nejaký muž, akoby na ukážku. Dávno to už neboli učitelia, tí v tejto funkcii excelovali v 40-tych a 50-tych rokoch 20. storočia. Po-tom, keď sa vymenila generácia sta-rých učiteľov, tí noví mladí už ani nebývali na dedine, kde učili. Denne dochádzali na vidiek zo svojich mestských bytov. Bolo zriedkavos-ťou, že títo noví učitelia prijali funkciu dobrovoľného knihovníka. Na rad prišli domáci obyvatelia a oni sa stávali miestnymi knihovníkmi. Robili svoju prácu tak ako najlepšie vedeli.

V čom bola ich najväčšia zásluha? Vtedy sa hovorilo, že predovšetkým pri presadzovaní kultúrnej politiky KSČ. Samozrejme, že to bol nezmy-sel. Počas svojho temer dvadsať roč-ného metodikovania v neoficiálnych rozhovoroch s dobrovoľnými kni-hovníkmi, som ani raz niečo také nepočul. Keby sme mali hľadať zásluhy tých-to dobrovoľníkov, tak by to bolo nie-kde pri tej najobyčajnejšej knihov-níckej činnosti, pri požičiavaní kníh. Možno niekto povie, „Veď, čo, len požičiavali knihy a to ešte väčšinou beletriu“. Áno, len požičiavali knihy! Boli to ale obrovské množstvá kníh, ktoré títo ľudia sprostredkovali deťom, aj dospelým. Nikto nikdy nespočíta koľko zážitkov a radosti „postihlo“ čitateľov knižníc, kde pôsobili dob-rovoľní knihovníci a „len požičiavali knihy“. Určite už vtedy platilo o týchto knihovníkoch to, čo som ne-skôr niekde napísal: „ ... knihovník ten pôvodne sprostredkovával ľu-ďom knihy, aby mali z nich krásne zážitky. Spomeniem si na dávno za-budnuté kolegyne, ktoré spomínané sprostredkovanie vedeli robiť s veľ-kou znalosťou a šarmom, k abso-lútnej spokojnosti čitateľov. Pri väč-šej pozornosti si všimnem, že ešte stále existujú knihovníci, ktorí sú odhodlaní pracovať s krásnou litera-túrou a považovať to za jeden zo zá-kladných zmyslov knihovníctva. Oni totiž veria, že pre ľudí je očista od

4

knihovník 2011/1

duševného kalu aspoň tak dôležitá, ako ich každodenná povinná dávka informácií.“ Aká je vlastne najväčšia zásluha týchto, pomaly už zabudnutých ko-legýň? Po rokoch dochádzam k tomu, že ich najväčšia zásluha bola v tom, že vedeli udržať život v knižnici. Ináč, suchým administra-tívnym štýlom konštatované: „Po desaťročia zabezpečili fungovanie miestnych ľudových knižníc“.

Tohto roku máme Európsky rok dob-rovoľníctva. Obavám sa však, že tých ozajstných dobrovoľných kni-hovníkov máme podstatne menej, ako pred desaťročiami. Ba moje obavy idú ďalej a nazdávam sa, že tento druh je na vymretie. Niekto by ho mal chrániť ako vzácnu relikviu národného kultúrneho dedičstva.

Mgr. Štefan Kolivoško

e-mail: kolivosko@centrum.sk Verejná knižnica Jána Bocatia

Už viem, čo budem čítať

Tento rok sa po prvýkrát priatelia dobrej českej literatúry zišli 17. mar-ca vo Verejnej knižnici Jána Bocatia. Pre tieto literárne odpoludnia vybe-ráme knihy známych spisovateľov, ale chceme tiež priblížiť tvorbu i tých nepovšimnutých. Výborným vodítkom je nám stále publikácia anotácií - 1000 dobrých kníh, vyda-ná Verejnou knižnicou Jána Bocatia v Košiciach. Pre tieto odpoludnia boly vybrané knihy spisovateľov F. Jánskeho, V. Javořickej, F. Janalíka a Z. Jirotku. Filip Jánsky v predhovore ku knihe Nebeskí jazdci píše: „Nie som spiso-vateľ – chcel som len povedať, že za vojny to letci ľahké nemali. A to je tak asi všetko.“ F. Jánsky vlastným menom Richard Husmann (plukov-ník in memoriam) bol vo Veľkej Bri-tánii zaradený ako palubný strelec. Mal vtedy 18 rokov. Táto pútavá kniha sa číta takpovediac jedným dychom. Niet divu, že bola sfilmo-vaná, bohužiaľ film bol premietaný vo svojej dobe len krátko.

Granáty Vlasty Javořickej patria medzi literatúru, pri ktorej si čitateľ príjemne oddýchne. Spisovateľka sa dožila 90-tich rokov. Jej diela začali vychádzať po dlhej odmlke a zase s veľkým úspechom, až po roku 1989. V knihe Granáty si čitateľ, či skôr čitateľka, pretože kniha je urče-ná predovšetkým pre ženy, nemôže nevšimnúť, akou krásnou češtinou je kniha napísaná. F. Janalík sa usadil v Jilemniciach a bol okrem iného redaktorom časopisu Krkonoše – Jizerské hory. Písal o svojich obľú-bených zvieratách a pustil sa taktiež do písania humoristických poviedok z prostredia hôr, poľovníkov a lesní-kov. Desaťtisíce vydaných a rozo-braných kníh svedčí o ich obľube medzi čitateľmi. Typickými pre jeho knihy sú ilustrácie Jiřího Wintra – Neprakty. Poslucháči nášho stretnu-tia si mohli vypočuť poviedku Po-slední pytlák z knihy Když Krakonoš nekouká. Zděnka Jirotku sme vybrali predo-všetkým kvôli jeho nikdy nepreko-

5

knihovník 2011/1

nanej prvotine Saturnin. Kto ešte náhodou nečítal Saturnina, uvádzam úryvok z anotácie Eleny Kolivoško-vej z publikácie knižnice 1000 dob-rých kníh: ...“Nejedna pracujúca že-na by si so mnou túžobne vzdychla: Mať tak pomocnicu v domácnosti, možno by nebol od veci ani pomoc-ník. Mať, ale takého, akým je hlavný hrdina knihy Saturnin, ten by Vás iste zavčas z takýchto túžob vyliečil alebo možno ani nie.“ A hlavného hrdinu charakterizuje spisovateľ tak-to: „V bláznivých nápadoch tohto chlapíka je kus poézie, jeho fantázia a podivuhodné myšlienkové premety dokážu urobiť detektívku z cestov-ného poriadku a človek cíti, že ne-musel tak zostarnúť, keby sa bol ne-zabudol hrať“ Príbehy sluhu Satur-nina boli i sfilmované. Titulnú rolu si zahral O. Vízner. Jirotka pred tým, než sa začal venovať profesii spiso-vateľa a redaktora (v časopise Di-kobraz) slúžil ako dôstojník, mimo iného i v Košiciach.

Na tomto našom literárnom odpo-ludní nechýbala ani hudba. V pre-vedení M. Kučerovej a R. Píša si po-slucháči vypočuli skladbu pre štvor-ručný klavír Ikova Kopáčka: Cigán-

sky tanec a taktiež klavírnu improvi-záciu. Ukážky čítali E. Balušíková, M. Ku-čerová, H. Miškufová, anotácie K. Čumová a riaditeľka knižnice K. Kernerová, ktorá sa ako obvykle uja-la úvodu i záveru. Sme radi, že naše stretnutia sú vždy hojne navštevované pozornými po-slucháčmi. Pre ďalšie júnové stretnu-tie čitateľov dobrých kníh sme v rámci nášho cyklu vybrali diela A. Jiráska, J. Kolárovej a J. Klímy, čím sme pokračovali v abecednom pora-dí spisovateľov. V knižke jedného z najpozoruhodnejších spisovateľov druhej polovice 20. storočia, Josefa Jedličky - Český typy aneb poptávka po našem hrdinovi, sa čitateľ v stati o A. Jiráskovi mimo iného dočíta, že Praha pochovávala Jiráska s nebý-valou okázalosťou. Sám autor ako malý chlapec bol toho svedkom. Ji-ráska, posledného predstaviteľa ná-rodného obrodenia, spisovateľa ľu-dového a milovaného, vyprevádzali na poslednej ceste státisíce ľudí z celej zeme. Pretože žijeme na východe Sloven-ska, tak sme z bohatej literárnej tvorby Aloisa Jiráska, pre stretnutie čitateľov, vybrali ukážky z III. diela historickej trilógie Bratstvo pod ná-zvom Žobráci. Než autor začal túto trilógiu písať, vydal sa dvakrát po stopách bratríkov na Slovensko a nevynechal ani Košice. A tak sa striedali zapísané spomienky A. Jirá-ska z týchto ciest s úryvkami z Bratstva. Tie potom doplnil pohľad na dejinné udalosti z iného prameňa, z Palackého Dejín národa českého: Ján Jiskra z Bradýsa v mladosti slú-

6

knihovník 2011/1

žil v ďalekých krajinách. Dobré služby preukazoval i kráľovi Al-brechtovi, preto mu ku konci roka 1440 kráľovná Eliška zverila vrchnú moc a dôstojníctvo najvyššieho hej-tmana krajín podtatranských. Nebol len víťazným bojovníkom, ale i vladárom v jemu podriadených kra-jinách. Pochopiteľne sa tu môžeme dočítať i o osudoch ďalších vojvod-cov známych z Jiráskovho Bratstva. Poslucháči si taktiež vypočuli ukáž-ku popisujúcu situáciu bratríkov po odchode Jána Jiskru z Brandýsa a ako neslávne skončil Táborský spolok v Kostoľanoch pri Trnave. Hudobným predelom od klasika čes-kej literatúry k súčasným českým spisovateľom, bol Nórsky tanec od G. Griega pre štvorručný klavír v podaní M. Kučerovej a R. Píša. Zo súčasných českých spisovateľov sa návštevníci mohli zoznámiť s Jaro-mírou Kolárovou a Josefom Klí-mom. J. Kolárová bola prozaička (umrela v roku 2006), autorka litera-túry pre mládež, filmová a televízna scenáristka. Tí, skôr narodení, si iste spomenú na film Dievčatá z por-celánu alebo Leto s kovbojom, ktoré boli nakrútené podľa jej scenára. Te-

levíznej podoby sa dočkala i kniha Chtěla bych ten strom, z ktorej boli prezentované dve ukážky. Klasický príbeh nerovnakej lásky je určený predovšetkým pre ženy. Šesťdesiatročný J. Klíma je populár-ny televízny reportér, publicista, spi-sovateľ a scenárista. Okrem relácie na Nove - Na vlastné oči, ktorý ve-die od počiatku, dokončuje nový te-levízny seriál Expozitura. Podľa jeho kníh a scenárov boli natočené filmy: Radikální řez, Rekviem pro panen-ku, Nahota na prodej. Poslednou ukážkou literárneho odpoludnia bola ukážka z detektívneho románu Radi-kální řez. V anotácii z publikácie 1000 dobrých kníh od Štefana Koli-voška, autor mimo iného napísal: „jedná sa o výborný detektívny ro-mán napísaný kultivovaným jazy-kom. Je to viac ako detektívka. Je to kniha o rozdielnosti dvoch etník a o snahe vzájomného pochopenia.“ Tešíme sa na ďalšie naše stretnutie koncom októbra, na ktorom predsta-víme Josefa Čapka ako maliara i spisovateľa.

Eva Balušíková Český spolok v Košiciach

Bardejovská tohtoročná Noc s Andersenom

Okresnou knižnicou Dávida Gut-gesela v Bardejove sa každý rok, v rovnakom čase a pri rovnakej prí-ležitosti, rozlieha detský hlas. Počas celého večera i noci počuť cupotanie malých andersenovských spáčov. Tí sa tu vždy stretávajú pri príležitosti narodenia slávneho dánskeho roz-právkara Hansa Christiana Anderse-

na, aby tak spoločne oslávili Deň detskej knihy. Aj tohto roku tomu nebolo inak a v knižnom zámku uprostred mesta, ku ktorému vedie každá cesta, sa 1. apríla 2011 o 18:00 hodine stretli andersenovskí kúzelníci, aby tu večer, ba i noc celú s Andersenom prebývali. Ten ich tu veru rád vidí, veď sú to všetko jeho

7

knihovník 2011/1

deti. Naša tohtoročná Noc s Ander-senom bola bohatá na čarodejné uda-losti a predvádzanie kúziel. Zúčast-nilo sa jej 26 detí z bardejovského regiónu vo veku od 9 do 11 rokov. Po úvodnom oboznámení našich knižných spáčov s programom a po prihlásení na chat, sa naše stretnutie rozvinulo naplno.

Najprv sme sa s Vrabčiakom stretli a vo svete s ním čarovné slovíčka hľadali. To všetko v sprievode ma-lých divadelníkov z dramatického krúžku pod vedením uč. Mgr. Boro-novej zo Základnej školy Bartolome-ja Krpelca v Bardejove. Vo dvore nášho knižného zámku dva stromčeky - Andersenovníky milé stoja, a veľmi sa tešili, že sme ich zaodeli do čarodejného závoja vy-tvoreného z básničiek, ktoré zložili naši andersenovskí spáči. Prišiel na rad aj chat s deťmi v kniž-ných zámkoch v cudzích mestách. Tých miest bolo neúrekom. Neskôr rozprávkové postavy z Anderseno-

vých rozprávok sa kvôli nám prebú-dzali, ich rozprávkové vlastnosti knižní spáči hádali a následne tajnič-ku vylúštili. Tak sa stalo, že ducha Andersena sme zobudili a napokon ho k nám privolali. Andersen nám o svojom detstve rozprával a nako-niec, aj rozprávkové príbehy z knihy Operácia orech a iné dedkoviny od Andrey Gregušovej, čítal. Túto kni-hu knižnica obdŕžala ako dar od Spolku slovenských knihovníkov a Vydavateľstva Slovart pri príležitosti tohtoročnej andersenovskej noci. Na rad prišiel Čarodejnícky snem, kde naši andersenovskí čarodejníci svoje kúzla predvádzali a niečomu sa aj priučili. Takto pekne vyškolení, sme ukončili čarodejníckym plesom spoločenských hier náš večer celý. Spať sme sa však hneď nezberali, ešte sme si i nejaké nočné hry zahra-li. Duch Andersena nás vďačne čakal a rozprávku na dobrú noc z knihy J. K. Rowlingovej: Rozprávky Barda Beedla, nám prečítal. Posledné slovo z rozprávky už do ticha andersenov-skej noci zaznelo o 01:00 hodine, svetlo baterky zhaslo a naši spáči sladko snívali svoje sny do 6:30 na-sledujúceho sobotného rána. To druhoaprílové ráno, bolo pre nás krásne a veruže, aj vzácne. Každý spáč si z nášho knižného zámku ako spomienku na Noc s Andersenom odniesol Pamätný list a veľa zážit-kov v podobe dobrej nálady.

Bc. Alžbeta Kutašovičová Okresná knižnica Dávida Gutgesela

Bardejov

8

knihovník 2011/1

Dobrovoľníctvo - symbióza knihy a srdca

Každý dobrý skutok, aj ten najnepatrnejší, nosí v sebe odmenu,

ako kvet nosí v sebe ovocie. (R. Schnickele)

Merané historiografickými kritériami: Slovensko malo a podnes má archety-pálny vzor knižničného dobrovoľníctva, nevidiaceho kolportéra, rodoľuba Mate-ja Hrebendu. Vlasteneckého autodidak-ta, „exportovateľného“ aj do súdobej kultúry postatómového veku, do éry expandujúcich informačno-komunikačných technológií. Podľa moderných parametrov kniž-nično-informačných služieb však ne-máme ani novodobú tradíciu, ani záze-mie, ba ani celospoločenskú potrebu či motiváciu činorodého spoločenstva dobrovoľníkov pracujúcich z číreho altruizmu i zvnútornenej úprimnej po-treby ušľachtilej sebarealizácie. Slovenská mentalita zotrvačne kladie znamienko rovnosti medzi slová dobro-voľníctvo a bezplatnosť, akoby práve nehonorovanie bolo „conditio sine qua non“ – osudovou podmienkou akejkoľ-vek nezištnosti. Ibaže honorovanie dl-horočných dobrovoľníkov nemusí byť hriechom najhriechovatejším. Trebárs odmeny neprofesionalizovaných kni-hovníkov v obciach spišskonovoveské-ho a gelnického okresu, prerátané na počet odpracovaných mesiacov, sú ne-raz, ba dokonca spravidla, vskutku symbolické. Svetlé výnimky po-tvrdzujú pravidlo a závisia vždy od možností samosprávy, od toho, ako vníma, nakoľko doceňuje knižničnú kultúru. Knihovnícke ambície mať, ale-

bo aspoň postupne vytvárať do-brovoľnícke systémy západoeurópske-ho či amerického typu sú absolútne le-gitímne, lež slovenská realita je nateraz priepastne odlišná. Jestvujúce dispro-porcie však neodstráni moralizátorské kvílenie nad nebohou skomercionalizo-vanou slovenskou kultúrou – intelektu-álske rozkoše tohto druhu prenechajme veľkoryso blogerom a notorickým in-ternetovým debatérom. Skúsme sa rad-šej pozrieť, či môžeme rátať s ľuďmi súcimi aj ochotnými načúvať epištolám knižničným, nezriedka placho proseb-ným. Uprostred slnečného septembra uplynul rok od premiérového účinko-vania kvarteta recitátorov dotvárajúcich svojím prednesom pondelkové popo-ludňajšie mesačné stretnutia s poéziou v Spišskej knižnici. Adriana Wachterová, Naďa Hra-buvčinová, Vierka Kubovčíková, Ing. Peter König a Jozef Gavlák predstupujú pred komorné auditórium bez očakáva-ní alebo nebodaj nárokov na mysterióz-ne svetlá rámp, objektívy kamier, foto-aparátov a už vonkoncom neočakávajú frenetický potlesk. Dočkajú sa žičlivé-ho, stíšenejšieho aplauzu, no „nepančo-vaného“ zosilňujúcimi trikovými aku-stickými dokrútkami. Ročnicu v skrytosti slávia i Literárne hodinky - výjazdový seriál podujatí Spišskej knižnice v spišskonovoveskom Domove dôchodcov. Personál tejto ustanovizne nedostal žiadny riaditeľ-ský, ani inak úradne formulovaný „be-fel“, aby upravil každý druhý štvrtok v mesiaci klientom režim, pripravil senio-rov na stretnutie s knihou; nadpráca tu vyplýva z úprimnej viery v hodnotu

9

knihovník 2011/1

literárneho diela, jeho potenciálu oslo-viť, ozvláštniť ľuďom v jeseni života pobyt v starobinci.

Nieže dobrovoľnosť, ale altruizmus tvorí tehličky projektu Kniha obohacuje myseľ a otvára srdce, s ktorým Spišská knižnica uspela v grantovom programe Otvorená knižnica podporeného Nad-ačnou skupinou fondu Skupiny VSE spravovaného Karpatskou nadáciou. Nijaká mocnosť predsa nemohla prinú-tiť lektora PaedDr. Štefana Šimka, aby svoju doterajšiu klientelu na knižnič-ných kurzoch tvorivého písania rozšíril o lekcie žiakom Spojenej školy - zá-kladnej špeciálnej školy na Fabiniho 3 v Spišskej Novej Vsi – strategického partnera projektu. Rovnako slobodné bolo rozhodnutie talentovaného žiaka literárno-dramatického odboru ZUŠ v Levoči Mateja Babeja, keď prijal návrh, aby svojou pantomímou „prerozprával“ daktorú rozprávku zo zlatého fondu. Poslucháčka piateho ročníka Filmovej a dokumentárnej tvorby bratislavskej VŠMU, Kristína Lapšanská, síce dosť komplikovane, ale napokon predsa len našla vo svojom rozvrhu novembrový termín návštevy spišskonovoveskej špe-

ciálnej školy, aby názorne, telesne i mentálne postihnutým deťom, vysvetli-la, ako sa „z písmeniek stáva filmová rozprávka“. Letnú revíziu knižničné-ho fondu podstatnou mierou pomohli zvládnuť študenti Cirkevného gymnázia Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi z triedy PaedDr. Marty Lazarovej, PhD. Pani profesorka vôbec nemusela bdieť nad svojimi zverencami prísnym okom, pretože žiaci našli vzácne spoločnú reč s odbornými pracovníčkami Spišskej knižnice. Keďže bolo po klasifikačnej porade, tradičné uliatie sa z dákej matematiky, sotva bolo hlavným motívom ochoty sympatickej gymnaziálnej omladiny. Hotový rébus vzniká pri hodnotení po-dielu dobrovoľnosti, nadrámcovej akti-vity knihovníčok samotných. Verejná mienka má naporúdzi povrchné: „Veď to majú v popise práce a berú za to plat!“ Keď už na mzdy slovenských kultúrnikov príde reč, neuveriteľne prí-hodne v tomto kontexte vyznievajú slo-vá z piateho verša Matúšovho Evanje-lia: „Keď Pán uvidel mzdu služobníkov v tomto dome, odvrátil svoju tvár a horko zaplakal…“ Súdobá informatika, štatistika, kompjuterizovaná, naviac digitalizovaná, analytická metodológia dokáže zrátať i všakovako vyobracať šialene gigantické megačislice. Lenže doposiaľ nikto nevyhútal premúdrený počítač, čo by spravodlivo, objektívne zosumarizoval i kvantifikoval podiel, vklad dobrovoľníctva kolegýň a kole-gov z odvetví knižnično-informačných služieb. A predsa existuje, zaručene jestvuje; akže by to nebola pravda, keby v knižniciach vládol duch litery popisov práce, katalógov odborných činností, a „dál ni krok“, boli by sme dnes abso-

10

knihovník 2011/1

lútne nehodní vzácneho testamentu Ma-teja Hačavského. Jedno je isté: svetové trendy dobrovoľ-níctva nemáme zatiaľ na dosah a ony sa nám nerozbehnú v ústrety. No už dnes môžu pracovníci Spišskej knižnice de-finovať podstatu dobrovoľníctva histo-

rickou analógiou: Alexander Macedón-sky na otázku, kde má svoje poklady, ukázal na svojich priateľov a povedal: v nich!

PhDr. Jozef Lapšanský, PhD. Spišská knižnica, Spišská N. Ves

Hudobný festival v knižnici

Kvalitné fondy nášho hudobného oddelenia často využívajú i profesio-nálne hudobné inštitúcie. Z dlhodobých pracovných kontak-tov so Štátnou filharmóniou Košice sa pred dvomi rokmi zrodila myš-lienka usporiadať koncert komornej hudby na nádvorí Barkóczyho paláca na Hlavnej 48.

© Jaro Ľaš

Aj keď sme si uvedomovali riziko závislosti takejto akcie od poveter-nostných podmienok, nápad sme pri-jali s nadšením, a keďže to malo byť prvé podujatie svojho druhu v našej knižnici, jeho príprave sme sa veno-vali veľmi dôsledne. Žiaľ, deň pred termínom koncertu sa po dvojtýž-dňových horúčavách prudko ochladi-lo a koncert sa nakoniec uskutočnil v náhradných priestoroch Premon-štrátskeho kostola. Po dvojročnej prestávke sme sa po dohovore s vedením ŠF odhodlali náš pokus zopakovať, a tentoraz nás počasie nesklamalo. Dňa 19. mája 2011, v nádherný jarný podvečer, sa na našom nádvorí uskutočnil komorný koncert, zaradený do programu me-dzinárodného hudobného festivalu Košická hudobná jar. Účinkujúcim bol hudobný súbor Musica Cassovia, čo je komorné združenie hráčov slá-čikových sekcií ŠF, meno ktorého je nerozlučne spojené s jeho zakladate-ľom a umeleckým vedúcim, kon-certným majstrom Karolom Petróc-zim. V programe koncertu zazneli prevažne zvukomalebné skladby ba-rokových autorov (A. Vivaldi, G. Torelli, L. Boccherini, H. Biber), doplnené postromantickými opusmi E. Edgara a O. Respighiho. Vynika-

11

knihovník 2011/1

júcu akustiku dvora, ktorú si veľmi pochvaľovali i samotní hráči, sme mali preverenú, takže sme s napätím očakávali, ako to dopadne s návštev-nosťou v nových, netradičných prie-storoch. Pohľad na sľubný počet zvedavých poslucháčov, schádzajú-cich sa zrejme z obavy, aby miesto konania koncertu našli včas, už 20 minút pred jeho začiatkom, nás pote-šil. Nakoniec sa naše nádvorie i pavlače na oboch poschodiach za-plnili do posledného miesta. Zhruba 180 vďačných poslucháčov ocenilo vynikajúci výkon hudobníkov (nie-len muzikantský, ale i fyzický, keď-že 15 hráčov absolvovalo 90 minú-tový program v stoji) i čarovnú at-mosféru prostredia (koncert sa začal o 19.00 pri dennom svetle a skončil pri umelom bodovom osvetlení).

V poslednej skladbe večera sa ako originálny dramaturg prejavil miest-ny drozd, ktorého znejúca hudba in-špirovala k niekoľkým dobre poču-teľným vstupom, čím sa pocit sym-biózy človeka, umenia a prírody ešte znásobil. Zdá sa, že vynaložené úsilie nám v tomto prípade prinieslo želaný efekt a knižnica sa opäť prezentovala veľmi vydareným podujatím, o čom svedčia mimoriadne priaznivé ohla-sy v odbornej tlači, ale hlavne u samotného publika. I my sme bo-hatší o jednu cennú skúsenosť, ktorú v budúcnosti radi opäť zužitkujeme.

Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia

Literárny maratón, alebo čítanie od rána do rána

Je vedecky dokázané, že deti ktorým rodičia čítajú sú samostatnejšie, učenlivejšie, emocionálne bohatšie a prostredníctvom čítania vnímajú ra-dosť a lásku svojich rodičov. Pozi-tívny vzťah ku knihám a k čítaniu treba budovať. K upevňovaniu tohto vzťahu prispievame aj my knihovní-ci rôznymi aktivitami, ktoré organi-zujeme. O tom, že čítanie môže byť potešením aj zábavou, svedčí podu-jatie, ktorého cieľom je propagácia čítania vo všetkých vekových kate-góriách – 24-hodinové hlasné čítanie - nonstop Literárny maratón. U nás, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach, usporadúvame túto akti-vitu pre celú košickú verejnosť pra-videlne, každý rok v máji.

Tohtoročný Literárny maratón, tak ako aj po minulé roky, sme organi-zovali v spolupráci s Jazzovou sek-ciou v Prahe. V dňoch 24. – 25. mája sa čítalo v Prahe, v Košiciach aj v Lysej nad Labem a celé dianie bolo možné sledovať aj prostredníctvom internetu. Čítajúci si pre svoje 15 minútové čítanie mohli vybrať výňa-tok z tvorby svojho obľúbeného spi-sovateľa v akomkoľvek jazyku, ale-bo odprezentovať aj vlastnú tvorbu. Nonstop čítanie je pre nás, tak ako aj pre účastníkov, výnimočná príleži-tosť a organizačne ho pripraviť je vždy náročné. Je potrebné zosúladiť čas čítajúcim a zadeliť pracovníkov. Chceli sme, aby sa „maratónci“ aj návštevníci cítili v knižnici príjemne.

12

knihovník 2011/1

Nonstop čítania sa mohol zúčatniť každý - deti, rodičia, starí rodičia... Tohto roku Literárny maratón začí-nal netradičným čítaním z netradič-ných materiálov. „Čítalo sa z päťsto-ročnej knihy, z novín z 24. mája 1911, z dievčenských pamätníčkov z čias Rakúsko-Uhorska, zápisky z Urbára v Poľove o výhodách a po-vinnostiach poddaných... „ Prihlásení návštevníci, po celý deň, čítali úryvky z tvorby svojho obľú-beného autora, a tak ako každý rok, aj tentokrát, sa čítalo v rôznych sve-tových jazykoch. Slovensky, maďar-sky, česky, hebrejsky, francúzsky, v jazyku hindi... Počas nonstop čítania sa konali sprievodné akcie. Celé dopoludnie bolo venované deťom. Tým najmen-ším sme čítali rozprávku o Šehrezá-de, ktorú nakreslili a z ich prác sme urobili výstavu na budove knižnice. Starší žiaci už aj sami čítali zo svo-jich obľúbených kníh. Celú hodinu si rozdelili tak, aby sa ušlo čítať kaž-dému. Potom ešte s radosťou absolvovali rôzne pripravené súťaže. Popoludní sme návštevníkom a priaznivcom knižnice umožnili stretnúť sa s našimi vzácnymi hosťami, manželmi Ľubomírom a Oľgou Felde-kovcami. Svojimi podpismi pokrstili náš „literárny ob-rus“, výborný nápad našej pani riaditeľky. Verím, že v budúcnosti naň pribudnú podpisy ďalších osobností. V popoludňajších hodinách výtvarníci z klubu K-art

kreslili portréty čítajúcich, čo malo u návštevníkov veľký úspech. Noc bola zaujímavo rozprávková. Čítali sme Rozprávky tisíc a jednej noci a čítala aj Šehrezáda. Účinkujú-ci čítali vo feze aj v hidžábe, pri „lietajúcom koberci“ a rôznych vy-daniach Rozprávok tisíc a jednej no-ci z knižničného fondu, aj z domá-cich knižníc našich čitateľov. Orien-tálnu atmosféru posilnila aj sladkastá vôňa vodnej fajky, ktorá sa šírila ce-lým knižničným priestorom. Všade bolo tichučko a v knižnici sa číta-ním „bavili“ ľudia rôzneho veku. Tešilo nás veľmi, že to boli dospelí čitatelia našej knižnice. Po polnoci sme už boli unavení, ale spojením síl všetkých prítomných sa nepretržite čítalo celú noc. Prišli aj trojgenerač-ní čítajúci z jednej rodiny a najmlad-ším návštevníkom bolo niekoľkotýž-dňové bábätko v sprievode svojich rodičov a starých rodičov. Spokojne spalo v kočiariku vedľa svojich číta-júcich rodičov.

13

knihovník 2011/1

O Literárnom nonstop maratóne in-formovali verejnosť regionálne mé-diá. Čítať prišli aj košické osobnosti– Ľuba Blaškovičová, Milan Kolcun, Miroslav Kolbašský... V priebehu podujatia každý z čítajú-cich mohol vypísať anketový lístok, čím potvrdil svoju účasť na zlosova-ní o knižné dary. Mená výhercov boli uverejnené na našej webovej stránke. Veľmi nás potešilo, že prišli aj takí, ktorí sa dožadovali čítať viackrát,

alebo mimo poradia. Tí, ktorí sa ne-stihli včas prihlásiť, skonštatovali, že nabudúce už nezabudnú. Tohtoročné 24 – hodinové nonstop čítanie sa úspešne skončilo. Teším sa, že maratón, aj pri jeho ôsmom ročníku, budí u košickej verejnosti stále záujem. Veď15 minút vlastného čítania sa nám vryje do pamäti viac ako 2 ho-diny pozerania televízie.

Bc. Anna Harkabusová Verejná knižnica Jána Bocatia

30-ročná NOVA

Prinášame Vám znenie pozdravného listu, ktorý bol prečítaný na slávnostnom stretnutí priaznivcov umeleckej fotografie 13. júna 2011, na nádvorí Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, pri príležitosti 30-teho výročia fotogalérie NOVA. Dámy a páni, dovoľte mi čo najsrdečnejšie Vás všetkých privítať na priateľskom stretnutí a derniére retrospektívnej výstavy pri príležitosti 30. výročia vzniku Fotogalérie Nova. Tohto malého zázraku uprostred veľkého sveta, ktorý napriek skrom-

ným podmienkam, už celé desaťro-čia dokazuje svoju životaschopnosť. NOVA totiž nemá právnu subjekti-vitu, ani svojho zriaďovateľa, rozpo-čet , ba ani zamestnancov. Nadšenie, dobrovoľníctvo, pocit dobre vykonanej práce. To sú jej de-vízy, ktoré ju už tri desaťročia

14

knihovník 2011/1

úspešne držia pri živote. Začínala vo vestibule kina Družba a ktovie ako by bola skončila, keby začiatkom 90-tych rokov ju nepri-chýlil vtedajší riaditeľ Verejnej knižnice Jána Bocatia, pán Mgr. Štefan Kolivoško. Lebo v živote to už tak býva, že chudáka najskôr po-drží chudák. Knižnica jej poskytla to, čo mohla, vestibul vo vtedajšej budove starej radnice. Pamätaš sa, Gabi, ako sme sa hanbi-li, keď v našej vestibulovej galérii vystavovali renomovaní fotografi počas Mesiaca fotografie? Už vtedy sme si trúfli na veľké sústo, ale vte-dajšia prezidentka FOTOFO, pani Judita Csaderova, bola počas návšte-vy galérie veľmi zhovievavá. Prie-stor sa síce nedal pochváliť, ani vý-stavný systém roztrasený na rozký-vaných hlinikových nožičkách, ale veľmi ocenila priblíženie fotografie bežnému návštevníkovi. Stovky čita-teľov knižnice, prechádzajúcich cez vestibul, museli totiž doslova nara-ziť aj na fotografiu. Vtedy, pravde-podobne, Nova zaznamenávala spo-medzi všetkých slovenských galérií rekordnú návštevnosť - cca 400 náv-števníkov denne. Keď sa knižnica v roku 1996 sťaho-vala do Barkóczyho paláca na Hlav-nú 48, bolo celkom prirodzené, že vzala so sebou aj galériu. Vytvorila jej tu síce rozlohou skromné priesto-ry, ale bol to posun dopredu. Ko-morné, ale samostatné a navyše v paláci. Nezabudli sme, že prvé vý-stavné sklá sponzorsky poskytol podnikateľ pán Ing. Karol Hrubý, keďže v skromnom rozpočte knižni-ce už nezvýšili na ne finančné pro-

striedky. Sklá boli síce trochu hrubé a obávali sme sa, že budú padať, ale bez ujmy sme prežili prvú výstavu pod názvom Euro City. Sprostred-koval a otváral ju vtedajší starosta Mestskej časti Staré mesto Ing. Ján Suli aj za prítomnosti starostu Bu-dapešti. Pribúdali ďalšie výstavy a Nova sa postupne etablovala na jednu z troch špecifikovaných galérii na Sloven-sku. Neúnavnou a systematickou činnosťou sa zvesť o nej dostala na stránky renomovaných časopisov na Slovensku i v Čechách, neskôr i na významné webové stránky. Samo-zrejme k tomu prispeli i zvučné me-ná autorov našich fotografických výstav - Martin Martincek, Karol Kállay, Duri Dojc z Kanady, Milota Havranková, Jozef Sedlák, Rudo Prekop, Jindřich Štreit, Vladimir Birgus, Dita Pepe, Sára Saudková, Alexander Jiroušek... Spolužitie knižnice a galérie sa osvedčilo. Vzájomne si robia dobrú službu, navzájom sa zviditeľňujú, inšpirujú. Súčinnosť sa hľadá i pri vernisážach, kde, ak je to možné, prezentujú sa i fotografické publiká-cie. Som rada, že si knižnica túto netradičnú aktivitu adoptovala. Pro-fituje z jej skvelej prezentácie doma i v zahraničí a vďaka výstavám sme mali možnosť spoznať celú plejádu významných fotografických osob-nosti. Ľudí, zvyknutých vystavovať v renomovaných slovenských a sve-tových galériách. Treba sa im poďa-kovať, že prišli do našich skromných podmienok, bez nároku na honorár, väčšinou na vlastné náklady. Nie raz sa nám od nich dostalo uznania, kto-

15

knihovník 2011/1

ré príjemne hrialo, povzbudzovalo a znovu nás naštartovalo. Boli to krásne a obohacujúce stretnutia. Dovoľte mi pri tejto príležitosti po-ďakovať všetkým, ktorí majú podiel na tom, že galéria Nova sa dožíva v plnom rozkvete svojich 30 rokov. Je to v prvom rade pán Gabriel Ba-log, prototyp dobrovoľníka, člove-ka, ktorý pravdepodobne časom v našich končinách vyhynie. Sú to nekonečné hodiny voľného času, ktorý galérii venuje pri zabezpečo-vaní výstav a ich propagácie. Ďalej členom Fotoklubu Nova, ktorý si v úzkej súčinnosti s galériou pripomí-na 35. výročie vzniku, osobitne pá-novi Jánovi Knapikovi, ale aj Ale-xandrovi Jirouškovi za priazeň a sponzorskú podporu. Patrí sa poďakovať aj zriaďovate-ľovi knižnice, Košickému samo-správnemu kraju, z rozpočtu ktorého knižnica skromne prispieva na čin-nosť galérie. Za dlhoročnú spolu-prácu a podporu chceme poďakovať aj našim partnerom - Kultúrnemu centru KSK, Českému spolku v Ko-šiciach, zrušenému Českému centru a predtým Generálnemu konzulátu ČR, vďaka ktorým sa do galérie podarilo dostať veľké osobnosti českej fotografie, Francúzskej alian-cii v Košiciach a n .o. EHMK 2013. Osobitne sa chcem poďakovať pri-mátorovi mesta Košice, Richardovi Rašimu, za tohtoročnú Cenu primá-tora mesta, ktorú si veľmi vážime. Chápeme ju ako poctu a ocenenie

dlhoročnej práce v oblasti prezentá-cie fotografického umenia. Zmocňu-je sa nás mierny optimizmus, že v bohatej mestskej pokladni sa pre Fotogalériu Nova aj v budúcnosti nájde nejaký groš. Na oplátku mô-žeme sľúbiť, že galéria sa bude sna-žiť naďalej pripravovať zaujímavé výstavy nielen do programu Dní mesta Košice, ale aj do celoročnej kultúrnej ponuky mesta. Ďakujem aj všetkým Vám, priazniv-com našej izbietky, ako galériu onehdy pomenoval jej stály návštev-ník pán profesor Smieško zo Školy úžitkového výtvarníctva. Cíťte sa v nej stále dobre, pretože je síce skromná, ale všetko, čo v nej nájdete je pre Vás pripravené s veľkou lás-kou. Podobne ako dnešný podvečer. Fotogalérii Nova želám v symbióze s knižnicou prežiť ďalšie úspešné ro-ky, jej manažérovi Gabrielovi Balo-govi dobré zdravie, dobré svetlo a šťastnú ruku pri výbere skvelých, ale finančne nenáročných vystavovate-ľov. No a samozrejme húfy náv-števníkov, lebo iba vďaka nim má táto ušľachtilá činnosť zmysel. Veríme, že naša Fotogaléria bude mať aj v budúcnosti potenciál diváka osloviť, umožniť mu zrakom i srd-com dotknúť sa zaujímavých miest našej planéty, priniesť inšpiráciu, nádej i radosť. Príjemný letný podvečer, priatelia! PhDr. Klára Kernerová

Verejná knižnica Jána Bocatia

16

knihovník 2011/1

Indiánsky týždeň v knižnici a nezištná pomoc

Pomoc občas nepozná hranice - a u nás v kultúre to platí asi dvoj-násobne. Blížili sa letné prázdniny a v Gemerskej knižnici Pavla Dob-šinského v Rožňave sme chceli pri-praviť niečo netradičné. Nápadov by aj bolo, len... Veď to poznáte, nedos-tatok finančných prostriedkov vás občas „zabrzdí v rozlete“. Rozhodli sme sa napokon počas letných prázdnin (od 18.7. do 22.7.2011) zorganizovať, pre deti vo veku od 7 do 13 rokov, netradičný týždeň - denný indiánsky tábor. Tábor plný zážitkov a prekvapení, hier a dobro-družstiev, zábavy a zaujímavých ak-tivít. Vedeli sme však, že k tomu bu-deme potrebovať aj pomoc iných. Európska komisia vyhlásila rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníc-tva. Dobrovoľníctvo je vlastne ne-platená činnosť vykonávaná z vlast-nej vôle v prospech druhých. Dobro-voľník v knižnici by mal byť schop-ný vytvoriť niečo viac, ako sú bežné knihovnícke služby. A netýka sa to len knihovníckych prác, ale aj v oblasti kultúrno-výchovnej činnos-

ti. V Gemerskej knižnici Pavla Dob-šinského v Rožňave, sme vďaka vy-nikajúcej spolupráci s mnohými priateľmi knižnice mali k dispozícii nielen ich priamu účasť a pomoc, ale aj množstvo materiálu na rôznorodú činnosť. Domov sociálnych služieb Amália nám poskytol rekvizity, kto-rými sme vyzdobili spoločenskú miestnosť v indiánskom duchu. Svo-jimi skúsenosťami, nápadmi a ocho-tou tráviť svoj voľný čas medzi na-mi, mala aj pani učiteľka materskej škôlky Tatiana Chnapková, ktorá bola koordinátorkou celého týždňa. Rôzny drevený materiál nám k čin-nosti doniesli priatelia a návštevníci knižnice z radov dospelých. Svojimi skúsenosťami a radami nám vyšli v ústrety aj zo Štátnej ochrany prírody SR - Správy Národného parku Slo-venský kras Brzotín. Do radov dob-rovoľníkov sa zaradili aj výtvarníčka a dizajnérka Lucia Laciaková, či na-ša dlhoročná čitateľka Jana Pászto-rová s ukážkami streľby z luku. Vy-meniť teóriu za prax prišla aj štu-dentka pedagogickej školy Silvia

Emodiová, ktorá počas celého týždňa zbierala skúsenosti, ako zaujať deti, ktoré nám zverili na celý deň ich rodičia. Prvé dva dni boli naozaj pes-tré. Za pomoci dospelých deti postavili vigvam (kopulovitý stanový príbytok severoameric-kých Indiánov, najčastejšie z byvolých koží), u nás v knižnici s použitím netradičného mate-riálu. Naši malí účastníci tábora si zhotovovali rôzne čelenky a

17

knihovník 2011/1

náramky, pripravovali si návrhy ná-kresov na totem (u severoameric-kých Indiánov plastický symbol mystického predka, od ktorého kmeň odvodzuje svoj pôvod), ktorý potom aj tvorili. S pra-covníkom Štátnej ochrany prírody SR Správy Národ-ného parku Slovenský kras Brzotín spoznávali stromy, rastlinky, sťaho-vavé vtáky, stopy zvierat, prostred-níctvom filmu sa dozvedeli niečo nové o sovách a popri tom si aj zasú-ťažili. Nasledovala zaujímavá streda. V dopoludňajších hodinách si deti pripravili z plastelíny a výkresov jednotlivé rekvizity k animovanému filmu. Za pomoci pracovníka knižni-ce potom natáčali naozajstný film. Do pohybu sa tak dostala nielen pos-tavička Indiána, ale aj loďka, kroko-díl, či slniečko. Keď bol film hoto-vý, všetci sa premiestnili do exterié-ru knižnice k vigvamu a nasledovalo naozajstné natáčanie hraného filmu, kde deti boli hercami. Po obede, kto-rý bol každý deň zabezpečený v ne-ďalekej jedálni, bola chvíľa aj na oddych. „Prvé dva dni deti po ná-vrate z obeda „oddychovo“ čítali knihy, časopisy a tak sme im urobili zmenu. Každý dostal slúchadlá a ešte pred počúvaním hudby sme si povedali, čo je gramofónová platňa, CD-čko, čo je a kam sa dáva magne-tofónová kazeta a ako sa volajú „bedne“, odkiaľ vychádza zvuk“, prezradila pracovníčka úseku hudby a umenia. A nezabudli sme ani na výtvarné umenie. Do knižnice prijala pozva-nie mladá výtvarníčka a dizajnérka Lucka a za jej pomoci deti kreslili

rôzne motívy na jednofarebné tričká. Najprv nákres a po krátkom vy-svetlení maľoval každý sám po-mocou špeciálnych textilných farieb. Deti boli so svojim maliarskym vý-konom spokojné a tešili sa zo svo-jich vlastnoručne skrášlených tričiek. Dobrodružstvo teda pokračovalo aj štvrtý a piaty deň. Počasie začalo robiť trochu neplechu, a tak namies-to rozloženia ohňa v knižničnej zá-hrade, sme si zrána otvorili maličkú a staručkú knižku od Wolfganga Ve-nohra - Orlie perko a striedali sme sa v čítaní. Za tým nasledovalo zhoto-vovanie darčekových škatuliek ser-vítkovou technikou, resp. obrázkov na stenu s rôznym motívom. V popo-ludňajších hodinách si deti vyskúšali streľbu z naozajstného luku, ktorý predviedla naša dlhoročná čitateľka Janka. Za pomoci dospelých si po-tom naši malí Indiáni zhotovovali svoj luk a šíp, no a tí najmenší do-končievali maľbu totemu.

Na posledný deň týždňa sa tešili všetci. Najprv si vypočuli krátke po-kyny k úlohám, ktoré ich čakali. Cesta k pokladu totiž nebola vôbec ľahká. Na to, aby ho našli, museli každú úlohu rozlúštiť. A tak sa popri tom naučili šifrovaciu mriežku, čítať

18

knihovník 2011/1

Morseovu abecedu, prejsť celou svo-jou postavou malý kúsok papiera, či naučiť sa správne natočiť mapu a určiť pomocou kompasu svetové strany. Poklad bol úspešne nájdený a sladký. „Napriek uverejnenej vekovej ka-tegórii pred začiatkom nášho denné-ho táborového týždňa, sme mali aj deti mladšie. Boli samostatné a čo bolo hlavné, chceli prísť medzi nás“ povedala pracovníčka úseku pre deti a mládež a dodala: „Dúfame, že pes-trým programom sme urobili krok vpred do ďalších dní a mesiacov k tomu, že nás budú v knižnici i naďa-lej navštevovať a budú si požičiavať knihy rôzneho žánru.“ Dni dobrovoľníctva 2011 sa tento rok konajú 23.-24. septembra a budú prebiehať už po tretíkrát na celom Slovensku. Dobrovoľníkom sa môže stať každý a nielen v tieto dni. Prax zo zahraničia ukazuje, že dobrovoľ-níctvo je v mnohých krajinách bež-

nou súčasťou života ľudí. Pracujú v rôznych oblastiach. Obohacuje nie-len tých, ktorým je pomoc určená, ale aj samotných dobrovoľníkov. Skúsme sa teda nad tým spoločne zamyslieť a podporiť túto myšlien-ku. Pri plánovaní letnej činnosti v knižnici sme si ani my neuvedomi-li, že aj nás sa táto „slobodne zvole-ná činnosť v prospech iných vykoná-vaná bez nároku na odmenu“ akosi dotkne. Preto záverom chcem za všetkých pracovníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rož-ňave poďakovať tým skvelým, vyš-šie menovaným dobrovoľníkom za ich ochotu, pomoc, vedomosti i čas, ktorý venovali deťom pre zmyslupl-né strávené dni jedného prázdnino-vého týždňa.

Tatiana Bachňáková Gemerská knižnica Pavla

Dobšinského, Rožňava

Keď odhodlanie víťazí....

Práca dobrovoľníkov je väčšinou nedocenená a náročná. Vydržia pri nej len ľudia, ktorí sú pre tú určitú vec zapálení a oplývajú aj veľkou trpezlivosťou, pretože mnohokrát musia bojovať s veternými mlynmi. Najviac skúseností a poznatkov mám s našimi dobrovoľnými knihovník-mi. V súčasnosti v okrese Košice – okolie štatisticky evidujeme 52 knižníc s neprofesionálnymi, čiže dobrovoľnými knihovníkmi. Premietam si rozhovory s niekto-rými knihovníčkami nášho okresu,

s akým nadšením začali pracovať v knižnici. Zdieľala som s nimi toto ich nadšenie, ale v duchu som si pomyslela, ako dlho im to vydrží. Po svojich niekoľkoročných skúsenos-tiach a hlavne v tomto období viem, že to nie je ľahké. Niektorí to vzdá-vajú rýchlo a hlavne vtedy, keď ne-majú žiadnu podporu zriaďovateľa. Niektorých však neodradí nič. Vydr-žia a bojujú ďalej, hľadajú sponzo-rov, usporadúvajú akcie menšieho, ale aj väčšieho charakteru, na ktoré si ani jeden z predstaviteľov obce

19

knihovník 2011/1

nenájde čas. Častokrát by stačilo má-lo – návšteva hotového podujatia, ktoré obec nič nestojí, obyčajná podpora knihovníčky v jej úsilí, ale aj ďalších dobrovoľníkov, ktorí jej pomáhajú. Neodradí ich ani to, keď ich zriaďovateľ odbije známymi ve-tami - nie sú peniaze; načo nové kni-hy, veď sú plné police; knihy sú už prežitok, každý má internet, veď ni-kto už nečíta; pre koho robiť akcie, keď nie je záujem. Ale aj tak ich od-hodlanie, nad tým všetkým vždy ví-ťazí. Existujú však aj obce, ktorým na kultúre záleží a potom sa tam nájdu aj dobrovoľníci, ktorí túto prácu vy-konávajú s radosťou, hoci aj za mi-nimálnu odmenu. Teraz cez dovo-lenkové obdobie som mala jeden te-lefonát, ktorý ma veľmi prekvapil. Zavolal mi jeden starosta, že chcú obnoviť činnosť knižnice po dlhšej stagnácii. Do knižnice nastúpila mladá dievčina – študentka, ktorá sa s veľkou ochotou pustila do práce.

Prednedávnom som bola v jednej obci v ktorej knihovníčka pracuje už pomaly tretie desaťročie a spomína ako jej manželia - učitelia odovzdali knižnicu, ktorú niekoľko desaťročí budovali s tým, že nech to zoberie, lebo vedia, že ju odovzdávajú do dobrých rúk. Nemýlili sa, knižnica funguje doteraz. V tomto prípade mala a má tiež podporu zriaďovate-ľa. Popri samotných knihovníčkach sa na dobrovoľnej práci chtiac-nechtiac podieľajú aj ostatní členovia rodiny, buď priamo alebo nepriamo. Pomá-hajú pri zveľaďovaní priestorov, pri akciách alebo aj pri samotnom za-stupovaní. A nepriamo, keď sa dlh-šie zdržia v knižnici musia ich doma zastúpiť. A ako mi nedávno so smie-chom povedala jedna dlhoročná ko-legyňa, keď chce urobiť nejakú ak-ciu, musia jej dať ostatní členovia rodiny voľno. Bez pochopenia ostat-ných členov rodiny sa jednoducho dobrovoľný knihovník nezaobíde.

Kveta Čumová Verejná knižnica Jána Bocatia

Prvé dni prázdnin s knihou

Uplynulo krásnych a nezabudnuteľ-ných dvadsať rokov, keď som po prvýkrát organizovala prázdninový čitateľský tábor na pobočke v Šaci. Samozrejme s určitými obavami o bezpečnosť detí, keďže som bola sama s vyše dvadsať deťmi. Sprevá-dzal ma silný pocit zodpovednosti, tak voči rodičom, ako aj pred sebou samou a navyše, bolo to pre mňa niečo nové.

Keď sa dnes poohliadnem a zaspo-mínam zisťujem, že podobne ako deti, aj ja som čakala na koniec škol-ského roka a na naše stretnutia. Deti si účasť v tábore stále "vyčítali". Dl-hé roky na škole máme čitateľskú súťaž "Číta celá trieda" a po vyhod-notení jednotlivých tried, tí najlepší získali odmenu práve účasťou v tá-bore. Program som si pripravovala pár dní vopred, snažila som sa, aby bol zaujímavý, ale aj zábavný a od-

20

knihovník 2011/1

dychový, veď iba pred pár dňami opustili školské lavice. Bol to zavše prvý prázdninový týždeň. Niekedy sme tvorili "čitateľskú dedinu", mali svojho starostu, erb, inokedy sme boli kamaráti zo zeleného údolia a podobne.

Pondelkové stretnutie začínalo zo-známením a oboznámením sa s prog-ramom a pokračovalo čitateľskou olympiádou. Čítanie na rýchlosť, tvorba mena a priezviska spisovate-ľov z útržkov časti mien, hľadanie zašifrovaných názvov kníh z textu, hľadanie slov v knihe, pokračovanie v písaní príbehu, literárne krížovky, jednoducho všetko, čo sa týka knihy a knižnice. Tešili sme sa aj na náv-števy, či už spisovateľov ako naprí-klad pán Jesenský, Glocko, psovo-dov z tunajšieho Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, alebo rôzne iné besedy so zameraním napríklad na drogy, životné prostredie a po-dobne. Neodmysliteľnou súčasťou nášho tábora boli a sú výlety za poznaním histórie nášho regiónu. Za celé ob-dobie „knižničného táborenia“ ich bolo dvadsať, ale každý jeden v nás

zanechal nezabudnuteľné zážitky. Splavovanie Dunajca v daždi, či stretnutie s Majstrom N a spisova-teľkou Norou Baráthovou v historic-kom Kežmarku, či 100%-ná tma v jaskyni Zlá diera, zanechali v deťoch i v dospelákoch spomienky, na ktoré sa nezabúda. Šancu mali aj naši športovci v špor-tovej olympiáde, šikovné ruky v tvorivých dielňach, napríklad kytič-ka vyrobená z želé cukríkov potešila mamičky i babičky. Bolo nám stále veselo, ale taký kar-neval vo vlastnoručne vyrobených maskách stál za to. Kniha nás spre-vádzala takmer každý deň, pri kaž-dom programe sme ju mali po ruke, čerpali sme z nich vedomosti o na-vštívených miestach, pri prechádz-kach historickým jadrom Košíc a okolitej prírody. Čo povedať na záver? Aj dnes na námestí Šace stretávam bývalých účastníkov tábora. Hlavne v lete, keď je práve náš čitateľský týždeň, ma bývalí účastníci zdravia s otáz-kou: „Teta, tábor? Ja doteraz spomí-nam ...“ A rozprávajú o tom terajším účastníkom. To hovorí za všetko. A dôvetok v znení: „Teta a chystáte ho aj na budúci rok?“, je hnacou si-lou aj pre mňa. Napriek tomu, že vy-čerpaná si každým rokom poviem, že je to zrejme ten posledný. A kto vie, či tohtoročný nebol naozaj po-sledný?

Agnesa Dvorová Verejná knižnica Jána Bocatia

21

knihovník 2011/1

Malý prieskum o dobrovoľníctve Slovo dobrovoľníctvo, či dobrovoľ-ník sa v tomto období skloňuje ako-si častejšie. Na príčine nie je väčšia snaha po konaní dobra, či altruistic-ké pohnútky našej pospolitosti, ako skôr fakt, že Európska komisia vy-hlásila rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva. Na Slovensku sa z iniciatívy mimovládnych organizá-cií budú konať Dni dobrovoľníctva už po tretíkrát (23. a 24. septembra 2011). Aj v našich podmienkach, teda v knihovníctve, poznáme a doce-ňujeme význam týchto slov. Prí-vlastok „dobrovoľný“ spájame roky najmä s poslaním neprofesionálneho knihovníka, vykonávajúceho kni-hovnícke činnosti za minimum, či bezplatne. Alebo pri nezištnej pomo-ci známych, priateľov i rodiny pri aktivitách v našich knižniciach, ktoré kvôli finančnej poddimenzovanosti nie je možné zabezpečiť inak. Pristavme sa pri definícii známych slov. Tých je u nás i v zahraničí nie-koľko. Dobrovoľníctvo je slobodne zvolená činnosť v prospech iných, vykonávaná bez nároku na odmenu. Vo všeobecnosti a v stručnosti je dobrovoľníkom/-čkou ten človek, ktorý dáva zo svojho osobného času, energie, vedomostí a schopností v prospech činnosti, za ktorú nedosta-ne finančnú odmenu, no získava osobnostný a profesionálny rast, dobrý pocit, niekedy nové priateľ-stvá a životné skúsenosti.1 Žijeme v prostredí, kde dobrovoľ-níctvo ešte len začína budovať svoje základy. Je tomu tak najmä z eko-

nomických, sociálnych príčin i z dô-vodu absencie nenútenej tradície. Samozrejme nezabúdam na už exis-tujúcich ľudí ochotne prispieť k dobrej veci. V dnešnej dobe, ktorá je o prežití a riadenej sa čo by úč-tovníckym: má dať - dal, príde mno-hým bezplatná pomoc ako bláznov-stvo. No na druhej strane sa v jednej štúdii z roku 2003 v Anglicku ukáza-lo, že dobrovoľníctvo môže prispieť k väčšej spokojnosti so životom.2 A tá nám niekedy chýba viac, než samotné peniaze. Dobrovoľníctvo je v mnohých kra-jinách zahrnuté do právneho systému prostredníctvom zákonov (napr. Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Veľká Británia...).3 Slúži k ochrane práv tých čo, pomáhajú i tých, ktorí pomoc potrebujú. Za všetky pozitíva takejto úpravy hovorí aj príklad, ke-dy nezamestnaný bez strachu odňatia príspevku v nezamestnanosti môže získať prax prostredníctvom dobro-voľníckej práce v organizácii na zá-klade zmluvy, trebárs aj v knižnici. Na Slovensku zatiaľ takýto zákon o dobrovoľníctve nemáme (nateraz bol chválený iba Legislatívnou radou vlády v júni tohto roku), ale všetko je na dobrej ceste. Ako knihovník i človek viac ako desaťročie zasvätený do sveta tretieho sektora, som chcel poznať postoj verejnosti k do-brovoľníctvu v knižniciach. Tak som sa rozhodol položiť návštevní-kom našej stránky i náhodným zná-mym z facebooku niekoľko otázok skrze dotazník.

22

knihovník 2011/1

Za krátky čas sa zozbieralo do 70 respondentov, ktorí si našli čas na jeho vyplnenie. Ponúkam Vám teda postoje verejnosti k dobrovoľníctvu v knižniciach. Väčšiu tendenciu k nezištnej pomoci majú ženy. Zo siedmych vekových intervalov (15 – 18, 19 – 26, 27 – 35, 36 – 45, 46 – 55, 56 – 65, 66 a viac rokov) tvorila najväčšiu skupinu respondentov mládež v rozmedzí 19 až 26 rokov (33%). Skoro polovicu respondentov (48%) tvorili študenti, nasledovali pracovne činné osoby (45%) a tretiu skupinu tvorili nezamestnaní (8%). Až 63% odpovedajúcich pravidelne navštevuje knižnicu, zčasu načas 20%, málokedy 15% a nikdy knižni-cu nenavštívilo 3% opýtaných. Na otázku: „Pomáhali ste niekedy ako dobrovoľník/-níčka?“, odpovedali v percentuálnom pomere takto: áno - 38%, chcel/a som, ale neskúsil/-a - 23%, nie - 33%, nikdy ma to nena-padlo - 8%. Dobrovoľnícky vypo-máhať v knižnici je ochotných 85% opýtaných (odpoveď áno alebo skôr áno), 10% sa nevedelo vyjadriť a 5% odpovedalo na otázku skôr nie. Z ponúknutých možností dobrovoľ-níckej výpomoci v knižniciach res-pondenti zostavili nasledujúce pora-die činností (mohli si vybrať viaceré z nich): vypožičiavanie kníh 65%, pomoc pri burze kníh 50%, pomoc pri revízii kníh 45%, pomoc pri or-ganizovaní podujatí 40%, doručova-nie kníh pre imobilných čitateľov 40%, pomoc pri vyhľadávaní infor-mácií čitateľom 38%, distribúcia plagátov a pozvánok na akcie kniž-nice 25%, vedenie záujmového krúžku pri knižnici 20%, zaúčanie

čitateľov na prácu s PC 18%, iné činnosti 3%. Viac ako 55% opýta-ných si myslí, že knižnice potrebujú dobrovoľnícku pomoc, o tom, že ju nepotrebujú nie je presvedčený ni-kto. Na otázku, čo opýtaných najviac od dobrovoľníckej pomoci odrádza odpovedali nasledovne: nedostatok času 30%, riešenie vlastných exis-tenčných problémov (nezamestna-nosť, sociálna odkázanosť...) - 33%, až 48% uvádza málo možností rea-lizácie - ponuky dobrovoľníckej po-moci (a možno by sme sa tejto šance mali ujať), iné dôvody 10%.

Podľa názoru respondentov potrebu-jú najviac dobrovoľnícku pomoc na-sledovné organizácie, či skupiny: sociálna oblasť (domovy dôchodcov, krízové centrá, detské domovy...) - 78%, zdravotníctvo - 50%, kultúra (knižnice, galérie, múzeá...) a ekoló-gia (ekologické združenia...) dosiahli zhodne 43%, ľudskoprávne organi-zácie - 38%. Najmenej podľa opýta-ných potrebuje dobrovoľnícku po-moc konkrétna MČ, mesto, obec- 33%. Osobne ma najviac zaujímali výpovede respondentov k téme dob-rovoľníctvo a knižnice. Ponúkam Vám zopár z nich: „Domnievam sa,

23

knihovník 2011/1

že knižnice sú ideálnym miestom pre dôchodcov - dobrovoľníkov. Sú me-dzi nimi vysoko vzdelaní ľudia, ktorí stále dokážu byť aktívni a užitoční aj pri intelektuálne náročnejších čin-nostiach a knižnice sú miestom, kde by sa mohli realizovať.“ „Je to veľ-mi prospešná aktivita nielen pre knižnice, ale aj pre samotných dob-rovoľníkov, keďže je to šanca ako získať pracovné a iné skúsenosti a spoznať nových ľudí.“ „Nikdy som o ponuke dobrovoľníctva v knižni-ciach nepočula, ale táto myšlienka ma úplne pohltila. Musí to byť mi-moriadny zážitok, obklopená milo-vanými knihami rozširovať svoje obzory a zároveň sa cítiť užitočne.“

Tento naozaj malý prieskum nemal byť vedeckou štúdiou o tom, ako riešiť dobrovoľníctvo v knižniciach. Je len malým exkurzom za poznaním aké sú naše i možnosti tých, ktorí sú ochotní pomôcť. O tom, že dobro-voľnícka práca má svoje pre a proti viem aj z vlastnej skúsenosti (ide napríklad o zosúladenie času oboch strán, problém kompetencií, znalostí a schopností dobrovoľníkov...). Tak či onak je i pri svojich úskaliach úžasným prínosom pre obe strany.

Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

Zdroje: 1 www.dobrovolnictvo.sk : http://www.dobrovolnictvo.sk/?node=33&id=40

2 Dobrovoľníctvo zvyšuje pocit šťastia v komunitách (Volunteering 'boosts community happiness') http://www.guardian.co.uk/society/2004/sep/20/research.highereducation

3 MARČEK, E. Dobrovoľníctvo a právna úprava. Bratislava : Nadácia otvorenej spo-ločnosti. 2008.

24

knihovník 2011/1

KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ

Biblioteca Laurenziana vo Florencii Keď pred viac ako dvesto rokmi francúzsky spisovateľ Stendhal na-vštívil Florenciu, bol nádherou tohto mesta natoľko uchvátený, že z toho ochorel. Hovorí sa, že i dnes možno u niektorých návštevníkov Florencie pozorovať tzv. Stendhalov syndróm, akýsi kultúrny šok, spôsobený ojedi-nelou koncentráciou umeleckých diel z oblasti architektúry a výtvar-ného umenia na pomerne malej plo-che jej historického centra. Podobne, ako väčšina historických objektov a kultúrnych inštitúcií nachádzajúcich sa v srdci Toskánska, pečať výni-močnosti nesie i florentská Bibliote-ca Laurenziana, považovaná za jed-nu z najkrajších a najvzácnejších his-torických knižníc sveta. Pri jej vzni-ku stáli veľké osobnosti dejín Flo-rencie a práve uvedomenie si týchto širších súvislostí poukazuje na to, akou dôležitou súčasťou života bola pre mocných vtedajšieho sveta re-prezentatívna knižnica uchovávajúca poklady minulosti. Mediciovci Výhodná poloha Florencie v úrodnom údolí rieky Arno na križovatke dôležitých obchod-ných ciest, predurčila tomuto mestu búrlivý osud plný zvra-tov a boja o moc, no zároveň bola predpokladom jeho skorej premeny na živé obchodné cen-trum. Stáročia trvajúce mocen-ské spory so susednými mestami (Pisa, Lucca, Siena) i

vnútorné súperenie medzi jednotli-vými šľachtickými rodmi a neskôr medzi aristokraciou a mešťanmi, na-podiv nesmierne priali kultúrnemu rozvoju mesta. Jednotlivé skupiny obyvateľov v snahe prezentovať svoj spoločenský status neustále za-dávali objednávky na nové stavby a umelecké diela. Veľký vplyv na umenie a kultúru mesta mali kláštory (františkáni, dominikáni) a predo-všetkým cechy, združujúce obchod-níkov a remeselníkov. Cechy riadili obchod a hospodárstvo, no okrem toho rástla i ich politická moc a hlavne vďaka ich finančnej podpore sa mohli uskutočňovať veľké ume-lecké projekty. Členom cechu vý-robcov plátna a finančníkov bola i rodina Medici, ktorá sa, vďaka ob-rovskému bohatstvu, získanému bankovými transakciami, stala zhru-ba v polovici 15. stor. na takmer 300 rokov vládnucou florentskou dynas-tiou. Za vlády Cosima Il Vecchio (Starý, 1389-1464) a hlavne jeho

25

knihovník 2011/1

vnuka Lorenza Il Magnifico (Veľko-lepý, 1449-1492), zaujala Florencia pozíciu skutočného kultúrneho cen-tra Európy, kde pôsobili takmer vše-tci vtedajší významní maliari a so-chári (Donatello, Ghirlandaio, Leo-nardo da Vinci, Michelangello, Cel-lini, Boticelli...). I príbeh knižnice Laurenziana písali predovšetkým peniaze Mediciovcov. Jej prvotný fond vytvorila rodinná knižná zbier-ka Cosima Il Vecchio, obsahujúca v čase jeho smrti 150 kníh, ktorá bola umiestnená v kláštore San Marco. Nasledujúce generácie rodiny Medi-ci, v snahe vytvoriť vo Florencii sku-točné centrum vzdelanosti, cieľave-dome zhromažďovali ďalšie ilumi-nované rukopisy. Veľkým množstvom gréckych kó-dexov obohatil rodinnú zbierku Lo-renzo Veľkolepý, veľký politik, vzdelanec a znalec umenia. Ten od roku 1480 dokonca zaviedol zhoto-vovanie kópií tých textov, ktoré v knižnici chýbali, samozrejme s veľ-kým dôrazom na estetickú stránku jednotlivých prepisov. Tieto doku-menty sú dnes kronikou umenia re-nesančných pisárov a iluminátorov. Keď boli Mediciovci v roku 1494 z Florencie na niekoľko rokov vyhna-ní, knižné zbierky boli zverené do opatery dominikánskych mníchov v San Marco. V roku 1508 odkúpil zbierku Gio-vanni Medici a v roku 1513 po svo-jom menovaní za pápeža (Leo X.) ju preniesol do svojho sídla v Ríme. Jeho veľkým prianím však bolo pos-taviť vo Florencii budovu, umožňu-júcu návrat a umiestnenie zbierok v rodnom meste. Tento zámer zreali-

zoval až ďalší člen dynastie Medici vymenovaný do najvyššej cirkevnej funkcie - pápež Clement VII. (Giulio de’Medici), ktorý v roku 1524 ini-cioval výstavbu nádhernej budovy knižnice. Posledným členom rodu Medici bola Anna Maria Ludovica (zomrela v roku 1743), známa veľ-kolepým gestom, hodným svojich renesančných predkov. Odkázala celú rodinnú umeleckú zbierku vrá-tane knižnice mestu s podmienkou, že žiadne z týchto diel nesmie byť predané a odvezené z Florencie. Michelangelo Biblioteca Laurenziana je súčasťou komplexu San Lorenzo, do ktorého patrí jeden z najstarších kostolov Florencie rovnakého mena, knieža-cia a dve medicejské kaplnky, ucho-vávajúce hrobky rodiny Medici a kláštor, ku ktorému je pripojená i knižnica. Na konečnej podobe kom-plexu zanechal výraznú stopu naj-slávnejší renesančný sochár a archi-tekt Michelangelo Buonaroti, ktorý navrhol a čiastočne zrealizoval nie-len budovu knižnice, ale i interiér a sochársku výzdobu hlavnej atrakcie San Lorenza – kaplnky Sagrestia no-uva. Dnešný návštevník komplexu tak môže jedným dychom obdivovať pôsobivú jednoduchosť a vyváže-nosť ranorenesančného interiéru ba-ziliky, hrobky Lorenza a Giuliana Medici ozdobené slávnymi sochár-skymi alegóriami Michelangela (Noc a deň, Svitanie a súmrak) i neopako-vateľnú atmosféru pôvodnej študov-ne knižnice. Práce na jej stavbe trvali vyše 40 rokov a verejnosti bola sprí-stupnená 11.6.1571. Interiéru štu-

26

knihovník 2011/1

dovne, do ktorej sa vystupuje mo-numentálnym Michelangelovým schodiskom, dominuje nádherný strop z lipového dreva, bielo-červená terakotová podlaha, vzácne farebné okná s motívmi groteskných anjeli-kov i heraldických symbolov Medi-ciovcov a dva dlhé rady lavíc (pô-vodný počet bol 88). Tieto lavice, známe ako plutei, plnili funkciu či-tateľského pultu, sedadla i police na knihy v jednom. Knihy v nich boli zoradené podľa predmetu (patristika, astronómia, rétorika, filozofia, histó-ria, gramatika, poézia, geografia), vnútri plutei boli uložené vo vodo-rovnej polohe a prichytené železnou reťazou. Na konci každej lavice bola pripevnená drevená tabuľka s ná-

zvami uložených kníh. Toto usporia-danie pretrvávalo až do začiatku 20. storočia, kedy boli knihy premies-tnené do skladov. Dodnes sú vraj na červených väzbách, typických pre mediciovské zväzky, poznateľné otlačky, spôsobené železnými re-tiazkami.

Zbierky V čase sprístupnenia verejnosti tvorilo fond Laurenziany takmer 3000 rukopisov. V priebehu nasledu-júcich storočí sa fond rozrastal i vďaka viacerým „hromandným“ ak-vizíciám, čo si vyžiadalo rozširova-nie pôvodného priestoru. V roku 1818 daroval florenstský šľachtic A.M. d’Elci knižnici zbierku prvých vydaní gréckych a latinských klasi-kov (1213 zväzkov, z ktorých mnohé pochádzajú z 15. storočia). Následne bola k študovni pristavaná rotunda s kupolou v neoklasickom štýle, kde sú zväzky umiestnené dodnes (D’Elci Rotunda). Na začiatku 20. storočia bolo k zadnej časti študovne pripojených ďalších šesť miestností,

v ktorých sa nachádza zbierka gobelínov a sú využívané na početné te-matické výstavy rukopisov. V dejinách knižnice je veľmi priaznivo hodnotené obdobie rokov 1757-1803, kedy tu ako knihovník pôsobil Angelo Maria Ban-dini. Okrem toho, že vďaka jeho šikovnej akvizičnej politike získala knižnica veľké množstvo kníh, je tento „náš kolega“ i autorom prvých tlačených

katalógov, systematizujúcich medi-cejské zbierky. V období po Bandi-niho odchode zasiahla, pod vplyvom osvietenského hnutia do spôsobu fungovania florentských knižníc, politická moc. Podľa rozhodnutia toskánskeho veľkovojvodu Pietra Leopolda sa všetky dokumenty, po-chádzajúce z upadajúcich súkrom-

27

knihovník 2011/1

ných zbierok šľachty i cirkevných zbierok rozdelili podľa vopred urče-ných kritérií medzi knižnice Floren-cie. Laurenziane pripadli okrem iné-ho grécki a rímski klasici a veľmi vzácna zbierka orientálnych kóde-xov. Začiatkom 20. storočia získala Laurenziana vďaka Talianskej spo-ločnosti pre výskum gréckych a la-tinských papyrusov v Egypte, zbier-ku 2500 papyrusov a 43 ostrakonov (hlinené črepiny, ktoré slúžili na za-pisovanie textov). Tieto sú okrem iného unikátnym svedectvom literár-nej produkcie antického sveta (Sap-pfo, Callimachus). V súčasnosti tvorí fond knižnice takmer 11 000 rukopisov, 566 prvo-tlačí kníh z 15. storočia, 1681 kníh

zo 16. storočia, 126 527 kníh zo 17. až 20. storočia, 592 titulov periodík a spomínaná zbierka papyrusov. Knižnica, riadená talianskym minis-terstvom pre umenie a kultúru, má charakter medzinárodnej vedeckej knižnice so špecializáciou na zacho-vávanie a sprístupňovanie vzácnych historických kníh a rukopisov. Jej výnimočnosť nespočíva v kvantite uchovávaných zväzkov, ale v sym-bióze priestoru (Michelangelova bu-dova), tradície (Mediciovci) a histo-rickej, textovej i estetickej kvality jednotlivých zbierok.

Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia

Za najväčšou knihou sveta Ešte donedávna sa najväčšia kniha sveta nachádzala v americkom Den-veri, ktorú vyrobili pred 35-timi rokmi. Od minulého roku je všetko inak. Zápis do Guinnessovej knihy rekordov patrí knihe, ktorú možno nájsť v prekrásnom rozprávkovom prírodnom prostredí obce Színpetri v Boršodskej župe v Maďarsku. Nie je síce uložená pod sied-mimi zámkami, ani ju nestrážia ozbrojení ťaž-koodenci. Veď kto by už len chcel ukradnúť kni-hu, na ulúpenie ktorej by musel rozobrať celú bu-dovu múzea vodného mlyna, kde je umiestne-ná.

Kniha má totiž veľkosť jednej izby - je 4,18 m vysoká a široká 3,77 m, teda obsah jedného listu má rozlohu približne 16 m2. Pozostáva z 346 strán a váži 1 420 kg. Písmená majú veľkosť taniera. K čítaniu sú sotva potrebné okuliare a na listova-

28

knihovník 2011/1

nie v nej, je prinajmenšom potrebná dobrá fyzická kondícia tak siedmich až ôsmich osôb naraz. Túto knižnú raritu vyrobili v obci Arnót. Pri jej premiestnení bolo potrebné vybrať celú jednu stenu z podniku, kde sa vyrobila, a taktiež odstrániť strechu budovy múzea vodného mlyna v Színpetri. Kniha nesie názov Naše krehké prírodné dedičstvo. Prezentuje prí-rodné a kultúrno-historické hodnoty nielen Národného parku Aggtelek, ale aj Gemersko-Turnianskej kraso-vej oblasti, taktiež prírodné bohat-stvá, ktoré sa tiahnu až za hranice krajiny na naše územie. Má textovú aj fotografickú časť a obsahuje 434 fotografií. A kto vlastne vysníval a zreali-zoval tento veľkolepý projekt? Bol ním Gábor Varga, ktorý bol už od detstva veľkým milovníkom kníh a čítania. Profesijne pôsobil ako vý-robný a technický riaditeľ podniku na výrobu papiera v Diósgyőri a ešte predtým poskytol ručne vyrobený papier pre knihu, ktorá sa nachádza v Széchényiho knižnici o rozmeroch 70 cm krát 100 cm. S myšlienkou vyhotovenia najväčšej knihy sveta sa pohrával, spolu so svojím otcom Bé-lom Vargom, už pred štyrmi rokmi. V tom období už poznal paramet-re denverskej knihy - šírka 2,74 m, výška 3 m, váha 252,6 kg, 300 strán.

Pri navrhovaní a počítačovom mode-lovaní ho neodradilo ani to, že pred dvoma rokmi v Libanone pripravili o čosi väčšiu knihu ako v Denveri - išlo o obrazovú publikáciu s názvom Bejrut´s Memory (šírka 3,85 m, výš-ka 2,77 m, váha 1 060 kg, 304 strán). Pravdaže pri zhotovovaní knihy takýchto rozmerov nešlo nič ľahko. Z Viedne doviezli papier potrebnej hrúbky so šírkou 3,8 metra. Proble-matická však bola otázka tlače. Na-šťastie sa v Pešti našiel jeden tlačiar plagátov, ktorý mal k dispozícii naj-väčšiu a najširšiu tlačiareň v krajine. Obal na knihu je vyhotovený z tvrdých drevených tabúľ, ktorý bol potiahnutý kvalitnou kožou z dvad-siatich argentínskych kráv. Priebežne sa začalo s písaním a fotografovaním potrebného mate-riálu. Práce podporoval Národný kultúrny fond, Národný park Aggte-lek, viedenská tlačiareň papiera a ešte mnoho sponzorov, taktiež fi-nančne prispel aj samotný autor myšlienky a jeho rodičia. Vystaviť knihu je možné iba lež-mo, trochu pootvorenú. Turisti sa pri pohľade na ňu zaiste cítia ako Gulli-ver v krajine obrov. Nemáte chuť si ju pozrieť?

Mgr. Gabriela Nagyová

Verejná knižnica Jána Bocatia

29

knihovník 2011/1

REGIONÁLNA BIBLIOGRAFIA A BIOGRAFISTIKA

Prvý maďarský preklad Koránu Korán je prvoradým prameňom a svätým písmom Islamu. Obsahuje náboženské, etické, právne a iné zá-sady ako i pravidlá konania. Podľa téz viery Islamu - Boh prostredníc-tvom slov Mohameda vyhlásil slovo, ktoré pochádza z večnosti. Posvätná kniha Islamu bola zostavená v polo-vici 7. storočia z výrokov Mohame-da. Korán od začiatku spisovali Mo-hamedovi stúpenci, najprv ako zbierku voľných listov. Mohamed predniesol vždy nové zjavenie naj-prv mužom komunity a potom zboru moslimských žien. Prorok sa takisto snažil o zmysluplné zarade-nie no-vých statí. Každý novozjave-ný text priradil nejakému určitému miestu v celkovom texte. Podľa Cy-rilsko-Metodskej legendy priniesli viero-zvestcovia na Moravu niekoľko grécky písaných úryvkov popisujú-cich teologickú debatu s moslimami. Mala obsahovať i niekoľko pretl-močených pasáží z Koránu o Ježišo-vi a Márii, bližšie informácie sa však nenávratne strácajú v histórii. Prvým historicky preukázateľným prekladom Koránu v kresťanskom svete je latinský preklad, ktorý dal vyhotoviť Peter, opát v španielskom Cluny. Najväčšiu časť prekladu vy-hotovili Robert z Kettonu (Robertus Ketenensis) a Herman Dalmat (Hermann von Carinthia).1 Preklad bol dokončený v roku 1143 (v preklade pod názvom " Moha-med- falošný prorok") a až do 16. storočia zostal, hlavným referenč-

ným bodom islamských štúdií zá-padnej civilizácie. Dielo bolo prvý-krát knižne vydané v roku 1543 Bib-lianderom Tódorom.2 Na základe tejto tlače nasledoval taliansky pre-klad Andreja Arrivabeneho v roku 1547, z ktorého vychádzal nemecký preklad Salamona Svaigera (vytlače-ný 1611). S odstupom vznikla i fran-cúzska verzia André du Ryera vyda-ná v roku 1647. Z francúzskej ver-zie Korán preložili a vydali i v Ang-licku (1649) a v ruskom preklade v roku 1716.3 Druhý latinský preklad bol vydaný v roku 1698. Vychádzal z prekladu Ludovica Marakcziusa, spovedníka pápeža Inocenta XI. Ide o jeden z najkvalitnejších prekladov Koránu z arabčiny do európskych jazykov. 4 Prvé preklady Koránu do moder-ných európskych jazykov priamo z arabštiny, sú záležitosťou až 18. sto-ročia. Primát drží Angličan George Sale (1734), ktorý si vytýčil za cieľ očistiť kettonovskú latinskú verziu od nánosu nepresností a dobových ideologických skreslení. Následne vydal prvý vedecký preklad Koránu priamo z arabčiny do angličtiny. V období narastajúceho nacionaliz-mu v Európe v 19. storočí, dobe konca starých európskych impérií za 1. svetovej vojny, sa na knižnom po-li objavuje preklad Koránu i v ostat-ných, menej rozšírených jazykoch strednej, východnej a juhovýchodnej Európy.

30

knihovník 2011/1

Autormi prvého maďarského pre-kladu boli Imrich Szeldmayer Buzi-tai a Juraj Gedeon. Maďarskú verziu vyhotovili na základe staršej latin-skej tlače spomínaného Ludovica Marakcziusa. Jeden z pôvodných exemplárov uchováva Verejná kniž-nica Jána Bocatia v Košiciach na Regionálnom oddelení.5 Dielo bolo vydané tlačiarom Karolom Werfe-rom v Košiciach, v roku 1831. Ma-ďarské vydavateľstvo Fapadoskönyv Kiadó pripravilo v roku 2010 reprint tejto košickej tlače.6 O dvojici autorov vieme málo. Imrich Szeldmayer sa narodil v marci 1794 v Buzici (preto užíva i príjmenie Buzitai), ako syn Antona Szeldmayera a Márie Gedeonovej.7 Juraj Gedeon pochádzal zo zná-meho rodu, z ktorého pochádzal celý rad popredných funkcionárov Tur-nianskej župy. Ich rod získal ze-mianstvo za Márie Terézie. Juraj Gedeon sa narodil v Jablonove nad Turňou v roku 1783, ako syn Fran-tiška Gedeona a Márie Szlávy.8 Ne-skôr žil a hospodáril v Trstenej pri Hornáde a v rokoch 1822-1825 pô-sobil vo funkcii hlavného notára Turnianskej župy.9 Zámer Szeldmayera a Gedeona, keď umožnili prekladom prístup ku kompletnému Koránu v maďarčine, je aj dnes diskutabilný. Na jednej strane chceli, aby sa pomohlo dialó-gu medzi mohamedánmi a kresťan-mi, no v poznaní pravého nábožen-stva sa neostýchali pripomenúť čita-teľskej obci: „Čudujte sa, poľutujte a nech vás chytá hrôza – niekedy sa trochu môžete aj usmievať.“10 Sú-časťou knihy je aj kapitola o „Zablú-

dení od pravej viery“, kde sa analy-zujú „nepravé“ a chybné interpretá-cie, či názory moslimov a porovná-vajú sa s učením kresťanstva. Po krátkom dvojstranovom úvode autorov, v ktorej sa popisujú okol-nosti vzniku diela, nasledujú tri úvodné kapitoly autorov. Prvá skú-ma históriu Al-koránu. Druhá je krátkym sumárom vyznania Moha-meda. Tretia, 40 stranová kapitola, je o spomínanom „Zablúdení od pra-vej viery“. Od 81. strany až po stranu 512 nasle-duje samotný text Koránu. Ten sa delí na 114 kapitol zvaných súry, ktoré majú chiliastický a morálne náučný obsah. Jednotlivé súry sa de-lia na verše - áje , ktorých je v celom Koráne 6326. Podľa miesta vzniku

31

knihovník 2011/1

sa rozlišujú súry mekkské a medin-ské. Na konci diela (s. 513-518) je stručný prehľad jednotlivých súr a odkazy na strany. Exemplár uchovaný v našej knižnici je jediným známym titulom na Slo-vensku. Je vo veľmi dobrom stave. Väzba nie je pôvodná, lebo kniha bola neskoršie previazaná. Vydanie tejto knihy v Košiciach poukazuje na významný košický vplyv vedy a kultúry na celouhorské dianie. Na prelome 18. a 19. storočia sa v meste sústredila a pôsobila výz-

namná intelektuálna skupina, ktorá sa pričinila i o významné postavenie knižnej kultúry v Košiciach v rámci celokrajinského meradla. Popri vy-daní napr. prvého maďarského lite-rárneho časopisu (Magyar Museum 1789-1792), či prvých obrázkových novín v Uhorsku Képes Ujság (1848), majú Košice i vo vydaní pr-vého maďarského Koránu prvenstvo.

Mgr. Peter Anna Verejná knižnica Jána Bocatia

__________________________________________ 1 Dostupné na: http://de.academic.ru/dic.nsf/dewiki/1191496 . 2 Szeldmayer, Imre – Gedeon György: Al – Korán, Košice 1831. s. 26. 3 Szeldmayer, Imre – Gedeon György: Al – Korán, Košice 1831. s. 27. 4 Omar A Sheikh Al-Shabab: The Place of Marracci's Latin Translation. In: Journal of King Saud University. Languages & Translation. Volume 13, No 1. (2001/1421). 5 Regionálne oddelenie, Hlavná 48, Verejná knižnica Jána Bocatia. 6 Dostupné na: http://letolthetokonyvek.fapadoskonyv.hu/konyvek/koran/koran.aspx 7 Eliáš, Štefan: Korán z Košíc: Prvenstvo nielen na území Slovenska. In: Slovenský východ. Roč. 2 (21). č. 177 (29.07. 1992), s. 7. 8 Szinnyei, József: Magyar írók élete és munkái. III. kötet, Budapest 1894. č. 1077. 9 Szinnyei, József: Magyar írók élete és munkái. III. kötet, Budapest 1894. č. 1077. 10 Eliáš, Štefan: Korán z Košíc: Prvenstvo nielen na území Slovenska. In: Slovenský východ. Roč. 2 (21). č. 177 (29.07. 1992), s. 7.

Regionálna osobnosť - Ján Korponay

Ján Korponay (Komonkai), dôstoj-ník, vojenský historik a autor naj-staršej monografie Abovskej župy, sa narodil 16. mája 1819 v malej de-dinke Chým, dnešnej časti obce Pe-rín-Chým. Pochádzal z Abovskej vetvy zemianskeho rodu Korponay-ovcov. Medzi jeho priamymi pred-kami nájdeme aj legendami oprade-nú „Levočskú bielu pani“ Júliu Kor-ponay, rod. Géczy. Po štúdiách na košickom gymná-ziu, kde úspešne absolvoval medzi iným aj jeden rok filozofie, sa podľa vzoru svojho otca Jána, rozhodol pre

vojenskú kariéru. V roku 1834 sa stal vojenským kadetom 37. uhor-ského pešieho pluku. Ani nie o dva roky neskôr dosiahol hodnosť prá-porčíka. Jeho vytrvalá práca a usilovné štúdium priniesli svoje ovocie. Na žiadosť Abovskej župy priradili perspektívneho Korponayho do radov uhorskej kráľovskej stráže vo Viedni, kde pobudol celých päť rokov. Za toto obdobie sa výrazne zahĺbil do tajov vojenských dejín a vojenskej stratégie. V roku 1842 bol povýšený na nadporučíka a pridelený k 32. uhorskému pešie-

32

knihovník 2011/1

mu pluku. Po ročnom pôsobení vo Verone, v severnom Talianku, ho presunuli do Pešti, kde sa prvýkrát dostal do kontaktu s tamojšími ve-deckými kruhmi. Práve tu začala od-borná a publikačná práca mladého dôstojníka. Jeho prvá štúdia sa obja-vila na stranách ročenky Tudomány-tár v roku 1843 (A katonai akadé-miákról általában, az Österr. Milit. Zeitschrift után), v ktorej vykreslil obraz vyššej vojenskej vzdelávacej inštitúcie.

Korponay zdôrazňoval, že: „akade-mická výučba a výchova sa má za-kladať na tom, aby absolvent vedel oveľa viac, ako je len bežná úroveň nadobudnutých znalostí nevyhnut-ných pre službu konajúceho dôstoj-níka“. V mnohých ďalších štúdiách a článkoch sa venoval napr. strate-gickému významu Dunaja v Uhor-sku (A magyar Duna hadi tekintet-ben 1847), dejinám janičiarov či Bulharov (Jancsárok története, A bolgárok története 1847), ale aj bojovému umeniu starých Grékov (A

görögök harcművészete 1847). Jeho publikačná činnosť v maďarskom jazyku mu síce bola do istej miery brzdnou pákou v ďalšom kariérnom postupe na pôde cisársko-kráľovskej armády, no v očiach domácej uhor-skej vedy sa tešila čoraz väčšej ob-ľube. Jasným dôkazom toho bolo jeho zvolenie za člena – korešpon-denta Maďarskej akadémie vied ako odborníka v oblasti vojenskej vedy (1844). Už počas svojho úvodného vystúpenia na pôde tejto inštitúcie prezentoval svoje prvé samostatné dielo o vojensko-geografickom opise krajiny (Hadi földirás. Pest 1845). V prvom zväzku predstavil aktuálne vojenské pomery Európy a porovnal cárske Rusko s Krakovskou republi-kou. Vydaním prvej časti druhého zväzku tejto práce, sa jeho prvé ob-dobie vedeckej činnosti skončilo. Revolučné roky 1848/49 dokonale preverili a potvrdili organizačné schopnosti a vojenskú profesionalitu, ešte stále len 29-ročného Korponay-ho. Počas Bathányiho vlády pôsobil v hodnosti kapitána ako tajomník na oddelení vojny a výraznou mierou prispel k rýchlej organizácii národ-ných gárd. Po vytvorení samostatné-ho ministerstva vojny na čele s L. Mészárosom, už v hodnosti podplu-kovníka, pracoval ako štátny tajom-ník a stál aj na čele riadiaceho odde-lenia ministerstva vojny. V roku 1849 opustil ministerstvo a na vlast-nú žiadosť ho pridelili k armáde. V hodnosti plukovníka sa mu podari-lo s 1500 nedostatočne vyzbrojený-mi dobrovoľníkmi zdržať postup cárskych jednotiek na rieke Tise. No pod obrovskou presilou nepriateľa sa

33

knihovník 2011/1

musel nakoniec stiahnuť k Debrece-nu, kde 2. augusta utrpeli zjednotené uhorské vojská zdrvujúcu porážku. Korponay prišiel v tejto bitke o po-lovicu svojich mužov. Po kapitulácii pri Világosi bol prevezený do Aradu, kde ho 4. marca 1850 odsúdili na trest smrti zastrelením. Neskôr tento trest zmiernili na 16 rokov väzenia. Po amnestii v roku 1855 sa mohol vrátiť do Košíc, kde sa od roku 1861 ujal funkcie hlavného archivára Abovskej župy. Ešte v tom istom roku inicioval založenie podporného spolku domobrancov, ktorého prvo-radým poslaním bola podpora býva-lých účastníkov revolúcie. Korponay sa stal jeho predsedom. Okrem toho sa zapájal aj do hospodárskych a finančných aktivít. Bol členom Hornouhorského národohospodár-skeho vzájomného sporiteľného a úverového spolku, tzv. Pennyban-ky. To, že sa Korponay tešil v tom čase veľkému obdivu v radoch ko-šickej verejnosti svedčí aj zakladajú-ce zhromaždenie Hornouhorského pradiarenského spolku v roku 1877, ktoré prijalo jeho post tajomníka s „veľkým nadšením a ováciami prí-tomných“. Súbežne s uvedenými ak-tivitami venoval všetok svoj zvyšný čas písaniu novej, a pre širší región Košíc, dodnes veľmi cennej knihy o histórii Abova. Prvý zväzok pod názvom Monografia Abovskej župy (Abaujvármegye monographiája I.) bola vydaná postupne v desiatich zošitoch v Košiciach v rokoch 1866 -1870. Cena jedného zošita bola pre predplatiteľov 30 grajciarov. Ako sám Korponay uviedol: „nejednalo sa o skutočný prvý zväzok monogra-

fie, ale len o akýsi úvod zostavený prevažne z údajov pochádzajúcich mimo župného archívu“. Jednotlivé diely monografie sa venu-jú historickému vývoju Abovskej stolice od stredoveku po 60-te roky 19. storočia, ďalej prírodným a hos-podárskym pomerom, lesníctvu, po-ľovníctvu, priemyslu, rôznym spol-kom a pod. Cenné sú napr. údaje k začiatkom divadelníctva v Koši-ciach alebo podrobný opis revolúcie v rokoch 1848/49. I keď pre súčas-ného bádateľa je táto publikácia bo-hatým zdrojom informácií, jej for-málna stránka i vedecká úroveň ne-dosahuje kvality neskorších župných monografií. Na tento nedostatok upozorňovali už jeho súčasníci, ako aj neskoršia vedecká spisba. Očaká-vaný druhý zväzok monografie bol vydaný až v roku 1878 v Košiciach a zahŕňal podrobnejší prehľad dejín Abova, pričom obdobie rokov 1564 - 1657 rekonštruoval prostredníctvom latinského prepisu stoličných zápis-níc. Spomínané odborné nedostatky monografie možno vysvetliť hlavne tým, že Korponay bol vyštudovaný dôstojník a odborník vojenských de-jín a stratégie. Nesmieme pritom za-búdať ani na jeho šesťročné väznenie (1849-1855), ktoré znášal veľmi ťažko. Veľmi výstižne to vystihol Pauer István: „Nezomrel, no ten Korponay spred roku 1849 sa na-vždy stratil...,osudom prerušená ži-votná cesta muža, v ktorom snaha a usilovnosť síce pretrvali, no jeho vnútorný duch stratil svoju pôvodnú pružnosť a pri každodennom boji o chlieb ju už nikdy nezískal späť.“ Napriek osobným i finančným prob-

34

knihovník 2011/1

lémom pokračoval v písaní prác až do konca svojho života. Posledné veľké dielo v piatich zväzkoch o vojenských dejinách Uhorska (Magyarország harcztörténete), zos-talo už len v rukopise. Ján Korponay zomrel 15. januára 1881 v Košiciach. Pochovali ho na košickej Kalvárii, kde navzdory mrazivému počasiu bol prítomný početný dav. Nechýbali cirkevní, či

svetskí predstavitelia Košíc i župy, jeho priatelia, ani bývalí dôstojníci. Od roku 2001 udeľuje Maďarská vojensko-vedecká spoločnosť (Ma-gyar Hadtudományi Társaság) oso-bitnú cenu Jána Korponayho.

Mgr. Tomáš Ondrejšík Verejná knižnica Jána Bocatia

Bibliografické odkazy:

Vasárnapi Ujság. 8. roč., 3.3.1861, č. 9, s. 106.

„A felső-magyarországi selyemtermelő és selyem-üzleti szövetkezet. In: Kassa és vidéke. 3. roč., 17.7.1877, č. 29, s. 3.

Korponay János. In: Abauj-Kassai Közlöny. 10. roč., 20.1.1881, č. 3, s. 1.

Vasárnapi Ujság. 29. roč, 5.2.1882, č. 6, s. 93.

Kassai irók. In: Felvidéki Ujság. 4 roč., 1.3.1941, č. 50, s. 8.

KORPONAY, János: Abaujvármegye monographiája I. Kassa : [s.n.], 1866 - 1870, 416 s.

KORPONAY, János: Abaujvármegye monographiája II. Kassa : Kosch és Scharf kő- és könyvnyom-dájukban, 1878, 771 s.

SZINNYEI, József: Magyar írók élete és munkái. VI. Budapest : Kiadja Hornyánszky Viktor Könyv-kiadóhivatala, 1899, s. 1069 – 1071.

HAMVAI KOVÁCS, Zsigmond: Kassai irók. Kassa : A Kassai Kazinczy-kör támogatásával, 1907, s. 104 – 105.

Politický život v Košiciach v rokoch 1848 – 1900. I. Tematická bibliografia. Mihóková, Mária (zost.). Košice: Štátna vedecká knižnica, 1983, s. 309 – 310.

Slovník košických osobností. Mihóková, Mária (zost.). Košice : Štátna vedecká knižnica, 1995, s. 222.

ÁCS, Tibor: Korponay János honvéd ezredes, az MTA legfiatalabb katonatagja. In: Hadtudomány, 11 roč., 2001, č. 3, s. 92 – 102.

Magyar életrajzi lexikon : 1000-1990. Budapest : Arcanum Adatbázis, 2001. ISBN-13 978-963-9374-13-3.

35

knihovník 2011/1

Z KNIHOVNÍCKEHO ŽIVOTA

Knihovníci na výlete Začiatkom júna t.r. dostali členovia košickej pobočky Spolku sloven-ských knihovníkov od svojej pred-sedníčky, PhDr. Štefánie Petercovej mail s pozvánkou na exkurziu do Humenného a jeho okolia. Tento rok bol o zájazd mimoriadny záujem, tak členov ako i nečlenov spolku. 21.júna, v utorok ráno, po siedmej hodine, vyrazil autobus plný knihov-níkov (presnejšie povedané – kni-hovníčok), tých súčasných i býva-lých, smerom na východ. Počasie bolo zabezpečené priam na jedničku. Slniečko nám utešene svietilo na cestu a bolo nám dobrým sprievod-com počas celého dňa. Trochu zoznámenia sa osaden-stvom autobusu, zopár slov so su-sedmi sediacimi pred nami i za na-mi, a ani sme sa nenazdali a boli sme na prvej zástavke našej cesty - v Humennom. Akože ináč by to bolo

v rodine knihovníkov, aby ako pr-vých nenavštívili svojich kolegov ! Vihorlatská knižnica je v súčasnosti zaodetá do nového šatu - boli urobe-né vonkajšie opravy a úpravy budo-vy, pribudla terasa. A ako naznačo-val stavebný ruch v jej okolí, v neďalekej budúcnosti sa knižnica určite stane orientačným bodom stretávania sa Humenčanov na no-vej pešej zóne. Jednotlivými pra-coviskami knižnice nás sprevádzala jej riaditeľka, Ing. Mária Daňová. Osobne som sa najviac tešila na stretnutia s kolegyňami, s ktorými som dlhé roky spolupracovala. Našla som ich rovnako usmievavé a príve-tivé ako pred viacerými rokmi, keď ku nim často zablúdili moje meto-dické topánky. Mali sme so stretnu-tia vzájomnú radosť. Na záver ešte spoločná fotografia pred vynovenou knižnicou a mohli sme pokračovať

36

knihovník 2011/1

v našom putovaní. V meste sme ne-obišli ani tamojšie Vihorlatské mú-zeum. Sídli v kaštieli z 15. storočia a patrí, spolu s rozsiahlym parkom, k dominantám mesta. Viacerí sme boli prekvapení, koľko pokladov sa v múzeu skrýva, a dokonca aj kniž-ničných. Vedľa bývalej tanečnej sá-ly, ktorá dnes slúži ako obradná sieň, sa nachádza miestnosť s pre-krásnym kazetovým stropom a dre-veným mobiliárom knižnice. Na Slovensku je len málo kaštieľov s takto zachovaným interiérom. Žiaľ, čo nás knihovníkov veľmi zarmútilo, skrinky boli prázdne, bez kníh. Tu sa poniektorí z nás dozvedeli, že v sedemdesiatych rokoch sídlila v kaštieli aj humenská knižnica a to až do roku 1980, kedy sa presťaho-vala do novopostavenej budovy. Na popoludnie pripravila pre nás predsedníčka spolku prekvapenie. Návštevu vodárenskej nádrže Stari-na. K cieľu našej cesty - vodnej ná-drži sme prechádzali tichými a ma-lebnými dedinkami zasadenými do prekrásnej scenérie Bukovských vr-chov. I tu sa ukázalo, že knihovnícke oko je stále bdelé. Jedna kolegyňa si povšimla, že namiesto k vodnej ná-drži sa pomaly autobusom blížime

k ukrajinskej hranici, a preto včas zasiahla. K Starine sme nakoniec, i keď s meškaním, dorazili. Vodá-renská nádrž sa nachádza na ploche 240 ha a zásobuje pitnou vodou aj Košice. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín z dôvodu ochranného pásma zdroja pitnej vo-dy nad nádržou. Tí zdatnejší mali možnosť pozrieť sa aj do jej útrob - až na dno nádrže a a absolvovať tak stovky schodov dolu i nahor. Ten zážitok však stál za to. Poslednou zastávkou bola návšteva drevených kostolíkov v Uličskom Krivom a Ruskom Potoku. Človek zostáva stáť v nemom úžase nad zručnosťou našich predkov a citli-vým umiestnením týchto objektov do okolitej, ešte i dnes, civilizáciou takmer nenarušenej prírody. Na spiatočnej ceste sme sa len vzá-jomne utvrdzovali v poznaní, že ces-ta za zážitkami za hranice všedných dní, vôbec nemusí byť ďaleká a toho nepoznaného je okolo nás ešte veľa. Takže o rok opäť niekde nablízku: „Dovidenia !“

PhDr. Jana Amrichová členka KP SSK Košice

Priateľské bowlingové stretnutie Myslím, že pred časom Pavol Ran-kov vo svojej štúdii o obraze kni-hovníkov v literatúre skonštatoval, že knihovník nielen čudne vyzerá, ale aj čudný je. Z iniciatívy predsedníčky Sloven-skej asociácie knižníc, PhDr. Danie-

ly Džuganovej, sa 25. marca 2011 zorganizovala, počas Týždňa sloven-ských knižníc, súťaž družstiev ko-šických knižníc v bowlingu. V BowlingG Spote pri Lokomotíve, kde sa zišlo niekoľko desiatok kni-hovníkov, úspešne rúcali tento obraz

37

knihovník 2011/1

„čudákov“ každým hodom na všet-kých dráhach, za búrlivého povzbu-dzovania svojich i konkurenčných družstiev.

Bowling je zdanlivo jednoduchá hra, pri ktorej treba hodiť guľu po dráhe tak, aby zhodila čo najviac kolkov. Nezdá sa to zložité, ale hodiť ju dob-re, vyžaduje dobrý odhad, cit a presnosť. Šesťčlenné družstvá kni-hovníkov z Univerzitnej knižnice Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, knižnice Technickej univerzity, Knižnice pre mládež mesta Košice a Verejnej knižnice Jána Bocatia si zmerali svoje sily na troch dráhach.

Každé družstvo súťažilo v dvoch kolách a napriek skutočnosti, že nie-ktorí hrali bowling prvýkrát, všetci sa dobre bavili. Najlepšie výsledky dosiahlo druž-stvo z „mládežníckej“ knižnice, naše družstvo sa umiestnilo na treťom mieste. Poradie, ale nebolo podstat-né, radosť sme mali z každého i neúspešného hodu. Ďalší deň mi bowlingovú súťaž pripomínala bo-lesť najväčšieho svalu tela a mierne presilené hlasivky.

Mgr. Eva Chmelárová Verejná knižnica Jána Bocatia

KNIHOVNÍCKE VŠELIČO

Jedinečná návšteva

� 13. mája 2011 sa v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach uskutočnila pred-náška Roberty Stevens, prezidentky ALA American Library Association (Ame-rická asociácia knižníc) na tému Fundraising (v prvej línii): Ako zvýšiť efektivi-tu Vašej knižnice a získať stúpencov jej aktivít a záujmov. Podujatie pre našu knihovnícku komunitu pripravila Štátna vedecká knižnica v Košiciach v spolupráci so Spolkom slovenských knihovníkov, InfoUsa centrom, za podpo-ry Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku.

-jš-

Deň s knižnicou

� 7. júla 2011 napoludnie sa pobočka Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach na sídlisku KVP presťahovala na voľné priestranstvo pred budovou. „Vyrástli“ tam stanovištia pod slnečníkmi, provizórne pódium s ozvučením, sto-jan s maxikrížovkou a nástenky so súťažnými úlohami pre deti. Nemohol chý-bať ani výpredaj kníh za symbolickú sumu – burza kníh a tentoraz sme program spestrili aj ich dražbou. Z reproduktorov sa vinula príjemná hudba upozorňujú-ca vzdialenejších okoloidúcich i obyvateľov panelákov na nezvyčajné podujatie. Priestor pred mikrofónom dostali aj tí, čo sa osmelili verejne sa predviesť. A to nie hocijako. Čítanie v nárečiach – jazyku vlastnému ľuďom okolitých regiónov – dalo zabrať každému. Ale 3-členná porota sa jednomyseľne zhodla na víťazo-vi, ktorý bol odmenený ročným bezplatným členstvom v našom kultúrnom stán-

38

knihovník 2011/1

ku. Knižnú novinku si odniesli ako výhru aj traja účastníci ankety o čítaní. Obyvateľom nášho sídliska bola ponúknutá i možnosť vyjadriť sa či už po-chvalne, alebo kriticky k problémom života na sídlisku v knihe pre p. starostku „IDEÁLNY ŽIVOT NA KVP“. Táto bude odovzdaná pani starostke na jeseň, kedy (sa) chceme do tretice pripomenúť občanom, že sme tu pre nich už 20 ro-kov.

Alena Lukáčová Verejná knižnica Jána Bocatia

Otvorená knižnica

� V máji tohto roku vyhlásila Karpatská nadácia, spravujúca Nadačný fond Skupiny VSE, grantový program pod názvom Otvorená knižnica na zatraktívne-nie verejných a školských knižníc Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Túto jedinečnú šancu získať prostredníctvom projektov financie na nákup kníh, zatraktívnenie priestorov, či podujatia, využilo 62 školských a verejných knižníc východného Slovenska. Správna rada nadácie, na návrh hodnotiacej komisie, podporila nasledujúce knižnice: Verejná knižnica Jána Bocatia v Koši-ciach, Gymnázium Štefana Moyzesa, Moldava nad Bodvou, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Top-ľou, Kultúrno-informačné centrum Veľký Šariš, Obec Zlaté, Základná škola Krymská 5, Michalovce, Spišská knižnica v Spišskej Novej Vsi, Základná škola s materskou školou Tulčík, Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského, Levo-ča, Základná škola Spišské Vlachy, Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove, Obec Jasov. O realizácii jednotlivých projektov sa zaiste dočítate aj na stránkach nášho časopisu.

-jš-

Mesiac autorského čítania

V Košiciach sa uskutočnilo tridsať jeden dňové putovanie s literatúrou za litera-túrou – najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania, kto-rý prebiehal od 2. júla do 1. augusta 2011. Okrem Košíc sa uskutočnil v štyroch mestách troch štátov, v Brne, v Ostrave a v poľskej Vroclave. Počas každove-černých stretnutí s 61 autormi poézie, prózy, publicistiky a dramatického textu mali návštevníci možnosť urobiť si obraz o súčasnej českej, slovenskej a poľskej tvorbe, zažiť sugestívnu atmosféru čítania jej autormi a klásť im otázky. Festiva-lová dramaturgia zahrnula do programu osvedčené stálice literárneho neba i mladých autorov, tvorcov, ktorí experimentujú s jazykom alebo formou i stú-pencov skôr jednoduchšieho vyjadrenia, avšak bohatých na myšlienky, „klasi-kov" i rebelov, ktorí viac alebo menej vyvolávali názorovú polemiku. Podujatie organizačne zabezpečila Knižnica pre mládež mesta Košice. Viac sa o tejto akcii dočítate na stránkach knižnice: www.kosicekmk.sk

Zdroj: www.kosice.sk

39

knihovník 2011/1

Redakcia Knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievateľov, aby svoje príspevky, pokiaľ je možné, zasielali na adresu simko@vkjb.sk

Uľahčíte nám tým spracovanie časopisu. Vopred ďakujeme.

ISSN: 1337-9356 Evid.č. MKSR: 3621/09 Ročník: 33/ 2011 Číslo: 1 Vydala: Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

Adresa: Hlavná 48, 042 61 Košice Kontakty: 055/ 62 232 91, www.vkjb.sk,

e-mail: vkjb@vkjb.sk Zodpovedná redaktorka: PhDr. Klára Kernerová Redakcia: Ján Šimko - simko@vkjb.sk Redakčná úprava: Ján Šimko Technická a grafická úprava: Ján Šimko

Text neprešiel odbornou jazykovou úpravou