-
VíChoa! mimo psndeUra a piatku každý deň, vpredvecerdá-timu o 6.
bod.
r. Redakci.', » JJmlnUtricia:
Budapešť, VOL, síária uHcs 15,
rreaplstae i ai rok . K SO--o*polrok* K ÍQ'-rafivrfrokaKO-u
mesiac K I'M
Malé nedorozumenie.! Ä — Dr. Ľud. Bazovskému. — í
Df. Lud. Bazovský, inak jedon z popred- j nejších dopisovateľov
a spolupracovníkov ) „Slovenského Denníka", síípenec myšlienok \
hlásaných redakciou a vydavatefmi tohoto [ časopisu, dal uverejniť
v poslednom čísle ; „Národních Novin" obširnejiiu prácu pod j
záhlavím „Otvorená rana", v ktorej priamo j a nepriamo potvára
redakciu „Denníka", ! hlavne ale podpísaného, že sme národ ro- j
zoštvali, na strany podelili a že užívame j zlé heslá
československej vzájemnosti. Teda ; náš spolupracovník sa obrátil
proti nám. A nielen to, dopúšťa sa i takéhoto výroku: • — Spor
ružomberako-pre šporský sa prio- ' 8troval výlučne len z osobných
protiv Šie-fánek-Tománek-Ráth, „a ešte niektoré osoby boly do toho
vtrhované pozdejšie, keď už súčasne účastníci tohoto boja kovali
medail-lony pokrokársko-klerikálne". —
Na informáciu slovenskej verejnosti a pod-vrátenie dra
Bazovského uvedem len nasledovné: Nepravda je, že by som ja alebo
nlekdo okolo Denníka resp. Týždenníka, potažné Hlásnika rozoštval
bol národ. Ked Týždenník pred 3. rokmi počal karhal Hlinku pre jeho
zmenenú politiku voči Párvymu, hlavne ale voči dr. Šrobárovi a
„luteránom", keď potom onedlho Denník dostal písomné a svedocké,
vleruhodné dôkazy o korupcii pri „Slov. Lud. Novinách* do rúk, nuž
našou psou povinnosťou bolo ozvať sa a žiadať očistu nášho
verejriého života. Keď potom prešporski páni videli, že sú
usvedčení z nepoctivých skutkov, nechceli ustúpiť, ale naopak,
konfesionálnu otázku pritiahli do verejných dilpút a aby seba kryli
umelým spôsobom štvali proti evanjelikom. Vtedy sa celá svojej cti
a povinnosti bdelá žurnalistika slovenská obrátila proti
Prešpor-čanom a proti Hlinkoví a len vtedy počali isti páni stavať
pokrokärstvo a klerikalizmus do protivy.
Ž naše] strany sa nebojoVAlo z osobných príčin. Pre mňa je to
priamo urážka, keď dr. Bazovský tvrďt, že náš boj proti
prešpor-skej korupcii a konfesionálnej netolerantnostl mal osobný
podklad. Takúto krvavú pohanu som najmenej čakal od dra
Bazovského.
Zato, že som mu článok „Otvorená rana"* neuverejnil, nemal právo
nepravdu tvrdiť. Ja som sa niekoľkokrát verejne osvedčil, že som
nikdy nemal osobnej rozopry ani s Jurigom, ani Tománkom, ani s
Hlinkom a keď som začal pred 3 rokmi písať proti zmenenej taktike
„Slov. L. Novín" a neskôr proti korupcii, nerobil som to z rs dosti
ani nie z osobných príčin. Naopak z osobných sympatií, ktoré som
prechovával voči týmto pánom som celé týždne, ba mesiace váhal
pustiť sa do ťažkej borby. My veľmi dobre vieme, aké ťažké rany
zadal tak zv. „kateHcko luteránsky" boj nášmu národu a vyhýbali sme
a nakoľko možno vyhýbame ešte dosial každej veci, ktorá by mohla
ob-, RO«iť ešte ani nie zacelenu ranu.
Čo chce dr. Bazovský svojim ostrým útokom proti nám? My sa
nevyznáme v tom, ale o tom môžeme uistiť pisateľa „Otvorenej rany",
že chystanému slovenskému
príčin prin-Bazovské-
mn nažpät poslali. A teraz čítame ten istý článok, osobnými
nápadmi na našu redakciu a na naše československé snaženie
doplnený, v Národných Novinách.
v Pešti tým zle poslúžil. Na rfil- •- rov aj Tampico je už v
rukách Amerikánov a šie vývody, menovite o československej do- j
jestli sa dokáže pravdivosť telegramov, že hode nechceme reagovať,,
lebo 8i naprosto { povstalci, ktorí dosiaľ bojovali proti vojsku
neprajeme polemiky, vedenej nie z prlnctpiel-ných, čisto vecných
príčin, ale z akýchsi taktických pohnútok... A. Stefánek
Politický prehľad. Budapešť, 24. apríl?.
Rozpočtová debata na uhorskom sneme.
Alex. Vajda a Duliškovlč. Uhorský snem pojednával a
odhlasoval
budúcoročný rozpočet. Opozícia sa nedostavila do parlamentu a
jediný dr. Alex. Vajda povedal dosť ostrú reč menom rumunskej
národnostnej strany proti rozpočtu a maďarskej politike voči
národnostiam.
Vajda obšírne hovoril o hospodárskych, zdravotných a
spoločenských pomeroch na rumunských a na maďarských stranách a
zťažoval si, že Rumun ani len lekára nemôže volať, lebo nevie s nim
hovoriť. Napáda Tiszu, že rozpočet týkajúci sa vojenskej moci je
nedostatočný/ že oficieri sú zle j platení atď, opozíciu napáda, že
rcbi ruso- i filskú politiku, že sa chystá na cestu do i
i Ruska, že napáda Nemecko. Reč Vajdová j bola inak dosť
kuriózni a priezračná. Príliš i dobre sa videlo, kam chce Vajda
strieľať. ; Ministerpredseda Stefan Tisza sa preto l oboril na neho
a vytknul mu, že i on l udržuje styky s rusofilskými agentami. S i
Dulíškovičom sa dal do řeči a dal mu od-i poručenie na Milana
Hod?u. Mimo toho ob-; držal cestou Duliškoviča odporučujúci list I
od dr. Garovského, ktorý svedči o tom, že \ i Vajda robí politiku
protimonarchistickú. | Vajda sa ovšem ohradil proti výtkám Ti-l
szovým a rozpovedal, ako jedného pekného j dňa prišiel k nemu istý
mladý človek, pred-I stavil sa mu ako rusínsky národovec a I ukázal
odporúčajúci lístok od dr. Gerov-[ sfcého, ktorého pozná z
-Karlových Varov, | kde spolu praktizujú jako lekári. Vajda sľú
bil podporiť pohyb rusínsky, ale nie ruso-fílský a to neni
žfadon hriech.
Tisza na to sľúbil, že dnes donesie druhý list, ktorý písal
Qerovský Vajdovi, z nehož vysvitne udajne „Vajdová zrada" oproti
Uhorsku. Aféra táto bude mať vsri ešte ďalšie následky.
Na dnešnom zasadnutí Tisza produkoval ten list, ktorým mal dr
kázať, že dr. Vajda je rusofil. Je to vizitka, na ktorej stoja tri
riadky: „dr Roman Gerovský odporúča pána Duliškoviča jako
pravotárskeho osnovnika a statočného, skrz na ski • spoľahlivého
uhorského Rusa. 8./I1I. 1913". Viac nič. Vajda odpovedal, že tento
Tiszov „dôkaz* najlepšie ukazuje, že jako ho bez príčiny
upodozrieval. Tisza so svojim „odhalením" odniesol si blamážu.
* Pôvodne dostali sme článok my. Z cipielných sme ho
neuverejnili, ale dr.
Zo zahraničia. Vojna Unie prot i Mexiku. Podrobnosti o dobytí
Veracruza. — Povstalci sa spojili s Huertom proti Spojeným Štátom.
— Tampico v rukách
Amerikánov. Na ďalekom západe htroia deiá a tečie
ľudská krv. Severoamerické Štáty vedú vojnu proti Mexiku.
Veracruz a dľa najnovších chý-
prezidenta Huertu — ktorého považovali za samozvanca a
uzurpátora — spojili sa s vojskom Huertovým a spoločne idú brániť
Mex ko proti invázii americkej, tak boje budú dlho trvať a i samé
Spojené Štáty postavené budú pcd ťažkú zkúšku, kým zlomia odpor k
bojom přivyknutého mexického ľudu. V podstate Ide v celej krvavej
veci o — obchod: kdo dostane bohaté petrolejové pramene mexické a
obchod s petrolejom do zúk. Takto sa platí za petrolej horúcou,
Červenou krvou ľudskou, ktorá zmáča teraz zem Strednej Ameriky.
|ako zaujali Amerikáni Veracruz.
Z Londýna telegrafujú: Dally Mail dostal o dobytí Veracruza túto
zprávu:
21. apríla predpol. o 11 hod. prvých 14 amerických námorníckych
vo|akov pokojne vysadlo na breh pri mole č. 4. Neprešlo ani pol
hodiny a námorníci zmocnily sa pošty a prevážnej časti verejných
budov. Asi tisíc mužov vysadlo na breh. O 12. hodine na poludnie
ešte sa nevedelo, či mexický generál Maass postav! sa v čele
vera-cruzskel posádky proti Amerikánom. Len asi o polhodinu
vytiahla 800 mužov silná posádka z kasárne a roziduc sa po meste na
strechách domov, pri popchcdných oblokoch a aa rohoch ulic zaujala
pozície a začala strieľať. Amerikáni od juhu vnikli do mesta, na
uliciach postavili strojové pušky (gulomety) a z tých strieľali na
Mexlkánov. Súčasne zahájily streľbu na mesto aj americké lode. O
pol jednej priniesli prvého raneného Amerikána na železničnú
stanicu, kde bol sanitétny oddiel.
Z New- Yorku oznamujú tieto podrobnosti o dobývaní Veracruza:
Prvý výstrel zadunel okolo poljednej popoludní, kdežto americké
námorné vojsko predpol. o 11. h dine 10. minutách bolo už na brehu.
Keď americké vojsko obsadilo budovu colného úradu, mexické čaty
rozostävily gulomety a rychlopalné delá svoje na Piazza del
Constitutione, ktoré námestie panuje nad všetkými hlavnými
uliciami. Admirál Fletcher vydal rozkaz Mexikánov napadnúť len
vtedy, jestli by vyvinuli odpor. Mexlkáni začali strieľať z
rychlopalných kanónov a menšie skupiny so striech a z oblokov
strieľali na americké vojsko. Najsilnejšie strieľali z majáka.
Vtedy zaduněly aj veľké delá amerických válečných lodi,
bombardovaly mesto a rozstrieľaly pozície mexické. Posádka sa
rozutekala, z čiastky sa ukryla po domoch, z čiastky ušla z mesta,
mnohí sa aj poddali. Veliteľ posádky, Huertov generál Maass,
opustil mesto. V boji padlo alebo raněno bolo 150 Mexlkánov. Z
Amerikánov padlo desať a ranených bolo 50 mužov. Aduiráli Badger a
Fletcher uzavreli obklúčiť Veracruz a tým cieľom vysadili na breh
2500 mužov.
Z Wa&htngtona telegrafujú: Americké vojsko zmocnilo sa úplne
mesta. V bojoch z neozbrojeného obyvateľstva nikdo nebol ranený.
Admirál Fletcher vydal proklamáciu k obyvateľstvu Veracruza, v
ktorej ho vyzýva, aby mu v záujme humanizmu bolo na pomoci pri
uvádzaní poriadku. Mestské vrchnosti ponechal v úradoch.
Ďalšin akcia. Kontraadmirál Badger dostal roz&lz, aby
so svojim loďstvom, ktoré v stredu došlo pod Veracruz, odplul k
Tampicu. Ešte ne-
.
-
Strana 2 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Oslo 78
vedno, Jako sa zachovalú mexickí povstalci. Dosiaľ urputne
bojovali proti Huertovi, ale je sa čo obávat, že teraz spoja sa s
vojskom Huertovým a spoločne s nimi pojdú proti vojsku Spojených
Štátov, ktoré takto nútené by bolo previesť pactjtkáctu celého
Mexika.
Huerta pretrhol diplomatické spojenie s Union.
Huerta nalolil mexickému diplomatickému jednatelovi d'Älgarovi
vo Washingtone, aby si vyžiadal od americkej vlády svoj pas a
opustil Washington. Súčasne požiadal Spojené Štáty, aby odvolaly
svojho zastupitela O'Shangnessyho z Mexiko City.
Únia si ponecháva voffnú ruku.
Z Wasbingtona telegraf u Jú, že senát pod dojmom veracruzských
udalosti s veľkým oduševnením prijal zmenenú rezolúciu, obsahujúcu
splnomocnenie, aby prezident Wilson použit mohol válečnú silu Unie
proti Mexiku. Navrhovaný doplnok, že Spojené Štáty po zlomení
nepriateľa vytiahnu z Mexika a všetky čiastky krajiny prepustia
mexickému obyvateľstvu, senát zavrhnul. Kongres (snemovňa
poslancov) jednohlasne prijal senátom odhlasovánu rezolúciu a
súčasne odhlasoval sto miliónov dolárov na válečné trovy.
Mexikáni sa spojili. El Paso, 23. apríla. Vodca povstalcov
ge
nerál Carranza vyzval americkú vládu, aby hneď zastavila
nepriateľstvo a odvolala svoje vojsko, lebo Ináč celý mexický lad
stane si do zbroje proti Spojeným Štátom. Mexický ľud neuznáva
uzurpatora Huertu, ktorý neni oprávnený zadosťučinenie ani žiadať
ani sľubovať. Za protizákonné skutky súdiť ho budú ústavné súdy.
Vpád amerických číat a obsadenie Veracruza je surovou urážkou
ne-odvlslotla suverénnych práv Mexika. Pre incident tampický Únia
má zakročiť u ústavnej vlády, ktorá smierlive posúdi vec.
Washington, 23. apr. Vojenské mini-sterstvo dostalo zprávu, že
povstalci pri Tamplca spojili sa s prlvžencaml Huerto-vyml. Dfe
mienky zasvätených kruhov, na ten pád, jestli sa generál Carranza
spoji s Huertom, Spojené Státy budú muset roz-prestret svoju akciu,
ktorá bola pôvodne naměřená len prcti Veracruzu a Tsmpicu, na celé
Mexiko.
Amerikáni zaujali aj Tampleo. New-York, 23 apr. Sem došiel chýr,
že
americká flota aj pri Tampicu vysadila na breh vojsko, ktoré
zaujalo Tampico. Bližšie zprávy ešte nedošly.
Organizácia považsko-no-vomestského okresu.
Okresný klub slovenskej snemovej strany povazsko-novomestského
okresu mal svoju dôvernú poradu 19. apríla 1914. Porady sa
súčastnilo 53 členov, medzi nimi 17 našich roľníkov.
Okresný klub sorganizoval sa po prvý raz 7. februára 1913, ale
behom času sa staly v sbore činovníkov niektoré zmeny. Následkom
toho prvým bodom porady boly volby do predsedníctva okresného klubu
následkom odumretia neb. dra Júliusa Markoviča, býv. predsedu, ev.
farára Ludevita Čullki, býv. podpredsedu klubu a Joz. Krafíu, býv.
miestneho podpredsedu pre Nové Mesto n. Váh.
Za predsedu okresného klubu povazsko-novomestského okresu bol
jednohlasne zvolený dr. Rudolf Markovlč, advokát v Nov. Meste n/V.,
za podpredsedu Gustáv Zoch, ev. farár v Lubine} a za miestnych
podpredsedov pre St. Turú Ján Drobný, e v. farár a pre Nové Mesto
n/V. Ján Hrušovský, súkromník. Ostatní hodnostári a činovníci klubu
sú čestný predseda: Michal Erdetský, e v. farár v Nov. Meste n/V.;
miestny podpredseda pre Bzlnce Samuel Dellnga, ev. farár, pre
Lubinu Gustáv Zoch, ev. farár; tajomník: Ludevft Dobručký, hl.
účtovník Ľudovej banky v Novom Meste n/Váhom; pokladník i František
Hrebenár, súkromník a statkár v Novom Meste n/Vihom; kontrolóri:
Štefan KlúČQVský, podsprávca Ľudovej banky v Novom Meste n. Váhom,
Martin Cervehan-ský, účtovník Uvemého spolku na St. T«re| a Juraj
Drgonec, roľník a ev. kurátor v Lubine}. Členovia okresného
smlerčeho súdu Sú: Ján Hrušovský z Nového Mesta n Váhom, Martin
Cerveňanský zo St. Turej a Juraj Bratanec, roľník a cirk. kurátor z
Hor.Bdniec Mimo toho je v každel obci miestny výkonný výbor,
pozostávajúci mimo miestneho podpredsedu z 3—5 členov.
Z ďalšieho priebehu porady pripomíname-Porada uzavrela, že ako v
iných slovenských okresoch, i v našom okrese v každej obci msjú sa
sosbierať podpisy na petíciu pred vládu a krajinský snem za
slovenské školstvo. V petícii bude sa žiadať, aby sa v stredných
školách v Novom M*ste n/Vá-hora, v Prešporku, v Sv. Jure, v Nitre a
v Trenčíne vyučovala slovenská reč a literatúra ako povinný predmet
a aby vláda so štátnou podporou umožnila otvorenie hospo-dárskej
školy s naukobežnou rečou slovenskou v niektorej obci okresu
považsko-no-vomestskéha. Porada ustálila, že pre
okres považsko-novomestský má sa objednať z diela Bottovho o
historii Slovákov predbežne 300 výtiskov. Porada jednohlasne
uzavrela, Ze za predsedu pre Ústredný klub slovenskej snemovej
národnostnej strany odporúča voliť Matúša Dulu, doterajšieho
podpredsedu Ústredného klubu. — Ohľadom slovenského kongresu,
navrhovaného dr. Lud. Bazovským, vyslovila porada, že s návrhom v
zásade súhlasí, ďalšie postupy v tejto veci majú sa diať dľa
inštrukcii predsedníctva Ústredného klubu. — Konečne uzavrela
porada, že cieľom pojednávania aktuálnych politických, kultúrnych a
hospodárskych otázok má sa svolaf v júni t. r. ľudové 8hromaždenie
do Nového Mesta n/Váhom a pripadne aj na St. Turú a do Pobedlma. —
Bolo ešte pojednávané, aké úlohy majú prední členovia klubu okolo
so-stavcvania nových voličských menoslovov a uzavrelo sa, že o
zákonných predpisoch, v týchto otázkach majú byť voličía poučeni
plakátmi. — Po vybavení elte niektorých miestnych záležitosti
predseda poradu za-kľúčil.
Chýrník. Baáapesi, 24. apríla,
KráF nie je lepšie. Z Viedne po stredajších priaznivých zprá
vách začína|ú prichádzať o kráľovom zdravotnom stave
znepokojujúce chýry. Kráľ nie je 1> píie, bronchitis stále trvá,
jeho veličenstvo zle spal tejto noci a veľmi kašľal. Lekári obávajú
sa komplikácií. Lekár dr. Kerzl stále je v blízkosti vysokého
pacienta, ktorého navštevuje aj prof. Ortner. Kráľ celý deň trávi
vo fotelke a po bezsenne| noci je slabý. Veľmi zle vplýva na kráľa
zlé, daždivé a vetristé počasie, Jaké Je teraz vo Viedni. Do Viedne
došiel prezumptivny dedič trónu arciknieža Karol Fiantiiek Jozef aj
so svojou manželkou arcikňažnou Zitou. Dnes má ta doisf z Konopišfa
aj arciknieža František Ferdinand.
BESEDNICA. Karel Kálal:
Revoluce slovenská.* Baron Wesselényl, vrstevník a pomocník
Košutův, napsal už některý rok před 1848: „ . . . stát má právo
uložit svým občanům, aby se naučili jinému jazyku; národnostní
idiomy můře omeziti, po případě zcela vyhubit . . . Každé snaienl,
které směřu|e tam, aby nemaďarský jazyk užíván byl mimo rodinu, je
leda výplod chorého mozku anebo hříšného chtěni.*
Na tom stanovisku byli MaďžřJ, kdežto Slováci byli na stanovisku
rovnoprávnosti
Maďaři Němce a Vídeň nenáviděli, ale Vídeň jim přece povolovala;
uplatňoval se to to vliv mocného palatina, arciknířete Josefa, jenž
po 50 let (do r. 1847) úřad ten zastával, jsa vždy příznivcem
Maďaiů. Roku 1843 řekl s hněvem Janu Kollárovi, když mu Ja-r h i M
^ S 6 u
red,govaný Slovanský Přehled (vychádza v Prahe u F. Šimáčka,
Jeruzalemská ul 11 Predplatné na rok 10 K. Redaktor je Adolf Černi)
prináša vo svojom trojitom čísle ŕianiiár ™*rZ\
L t S h Ä " Ä r V S l°ľe n 8 k é "voladľni Kratreuo článku,
aspoň já o něm nevim. A ie to
ffiTÄÄr-ve 8táH *3 *
kousl žádost, Jsa ev. farářem v Pešti, přednesl: „Znám v Uhrách
jen jeden národ a tr. je národ maďarský.- Tedy J s Ä mteta se
popírala existence Slováků i jiných národů nemaďarských. ' y n
a
V čele Madatů stojí Ludvik Košut ÍKos-sutb) muž veľmi odvážný,
řečník ohniví a zapřísáhlý nepřítel dynastie.* V čele Šlová?
banPl Ho°dža * e v a n g e l l č " k a z a t e ^ Hur-První
politický projev slovenský vvšel
zpod Tater, totiž z Llpt. Sv. Mikuláše. Dne 2 8 « S e f n a J 8
4 8 8 e š ,° s e tam stoliční shío-
Ä L i T,Ul d n ,JP ř l c hy»'al Hodža se svými přáteli slovenské
požadavky le? n a t i shromážděni Jmérem jejich prečiľl Sf.J™
zvučným mladý notár Klein z Hyb *****
sev. Martina, kdež dvůr KošSí? Ä Ä T u ; c e -se narodil otec
Ludvikuv/Udlsllv'r™ d? ef\Z d e Monoku, obce maď. v Zernp? stoiw „
í «P r e Š e l d o ského úředníka a r. 179fi Í ľ f f i ? z a
hospodář-Webrovou z LiškyobS.to raaď^Ä" ? K a r -pravděpodobnost/že
matka L u f K ^ ,*•*„** ďarka; zjistit to nepodaHlo se mi „ "'?, b
y}* M a " Ludvik pobýval *aTtsrví v K o š u t e r h 1
d u ^ - A , e flho, uvědomělého národovče s°ov£n,w* 8 t r ý (?
P" do slovenské (české) školy T z2
k h°iŽ Cho4il slovenského (Českého) slabikáře " U č i l w ,
e
t Dr. František Hess, advokát v Hodoníne na Morave, široko
ďaleko dobre známy národovec slovenský, zomrel dňa 21. apríla.
Pohrab znamenitého pracovníka a vynikajúceho českého politika na
Morave odbýval sa pri veľkej účasti obecenstva včera (v štvrtok) v
Hodoníne. — Nech mu je zem slovenská ľahká I
— Dňa 25 t. m. v sobotu o 8. h. večer, v Literárnom odbore Slov.
spolku (VIII.,
očekávají, že svým národům udělí svobodu a občanská práva.
2. Vyslovuji vděk všem mužům ve vlasti, kteří Jsou původci této
slavné proměny občanské.
3. Přednášejí s důvěrou prosby: a) aby ve shromážděních směli
rokovat
slovensky; b) aby soudní a úřední Jednáni dělo se v
Jazyku slovenském; c) aby slovenština byla vyučovací řeči
skol a ostatním řečem vlasti aby se učilo na základech
slovenštiny;
d) na sněmu své poslance; x) a * y p r á v o národnosti
slovenské bylo v
z ž votě politickém pojišíěno; t) aby tyto žádosti byly
protokolovány a
Ä «ž väem stolicím uherským" S M ™ a slavonským, dále
mistokráli
í E K u\ u h e r s k « « « ministerstvu, a to P P ř i i r t
a b y J * , z a 8 t á v a , í a Podporovali. hvkr ľ ľ " á Š l e
c . h l a b y I a uchvácena, žádosli P r ľ d i Ä y 8 e l n x e p ř
í l a t y * Protokolovány. S í i í . . í f i r a , z n ě v y h U 8
U slovenskou řeč za 7 , s * dosavadní latiny. žule v £ S P*te!? ř "
• d n b n a 1 8 48 potvr, s 7 é \ Ä """frrfM&il zikony; Uhry
mají fovs k
Z0
Vu
á Sx f f l , n l 8 t e , r 8 t v o « Palatina í krá-za S * tľ é
í v T ? : m a t krít ina se uznáva Poslane/ £ ä ? dJP ,oma«cký a
zákonodárný; S3 iľrtW * "*? |en ten o b í a n » **t umí maďarsky;
maďarština je úředním jazy-
-
Oslo 78 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 3
Bérkocsis-ulics 3) prednášať bude P. Bella-Horal nO starom
strelcovi Šablikovi" od 'Kazimíra Przerwa Tetmajera, na čo ct.
obecenstvo naše upozorňujeme.
— Zasnúbenia. Pavel Růžek, ev. učitel v Trlinku, zasnúbil sa so
slečnou Emíliou Daru-lovou tamže. Blahoželáme.
— Náčelník vládnej tlačovej kancelárie zneužíval svoje
postavenie ku nedovolenému nadobúdaniu peňazí Sdělili sme, íe sa
pred peštianskym tlačovým porotným súdom pojednáva pravota, ktorú
bol zaviedol pre osočovanie náčelník tlačové) kancelárie v
ministerskom predsedníctve, kráf. radca Herman Barát proti
novinárovi Armandovi Fehérovi. Febér bol napísal do Pesti Hir-lapu
článok, že v rangu ministerského radcu úradujúci iéf vládnej
tlačovej kancelárie Barát zneužíva svoje úradné postavenie ku tomu,
aby si nedovoleným spôsobom zadovážil peniaze. Barát totiž do
konkurzu upadnuviiemu známemu podnikatelovi Ignácovi Pallósovi
vykonával rozličné služby v záujme jeho podnikov, prijímal od
Pallósa pôžičky, provízie a zmenkové žira za dlhý rad rokov. Fehér
svoje tvrdenie dokázať chcel výsluchom radu svedkov, vlastnoručnými
listami Barátovými a obchodnými knihami Pallósovými. Súd nariadil
len obmezené .dokazovanie, totiž naložil len prečítať Barátove
listy a výťahy z Pallótových obeh. kníh, ale i z týchto celkom
jasne vysvitlo, že Fehér tvrdil pravdu, na čo porota uznala, že
novinár dokázal, že Barát svoje postavenie zneužíval a preto Fehéra
vyhlásila za nevinného. Súd následkom toho verdiktu Fehéra
oslobodil zpod obžaloby. Výrok vzbudil všeobecné uspokojenie. Na
pranier postavený Barát bude sa muset vzdať svojho úradu. Takéhoto
intimusa mali páni ministerskí predsedovia Fejérváry, Wekerle,
Khuen, Lukács a Tisza a jako súd bikgoval Lukácsa, tak teraz
biľagoval aj Baráta. Lukácsovsko-Tiszovský systém nemá pred súdmi
šťastia, všade sa mu dokáže, ř e jeho vláda Je založená na
nemravnosti a na peniazoch, ktoré silne zapáchajú.
— Zdravotný stav baróna Fejérváryho, kapitáfla telesnej stráže
královské} a býv. ministerského predsedu, jako z Viedne oznamujú,
sa povážlivé zhoršuje.
— Nehoda. Teodora Drehera, najstaršieho syna známeho boháča
Antona Drehera, jako z Celovca oznamujú, stihla nedaleko mesta
fažká nehoda. Viezol sa na automobile, ktorý vrazil do stromu a
Dreher vyletel z povoza, pri čom utrpel veľmi nebezpečné úrazy.
Raneného, ktorý je teraz 50/očný, opatrujú v nemocnici v
Celovci.
ketn i úřadů stolíčnich — maďarština, jazyk I té doby úžasně
nehotový (ovšem i sloven- i Ština byla nehotová).
Vidime, že Videň Maďarům povolovala a národy nemaďarské dala jim
zcela v moc.
Štúr a Hurban pobyli ve Vídni a přesvědčili se, účastnivše se tu
schůzi rakouských Slovanů, že se všichni Slované doopravdy
rovnoprávnosti domáhají, že ovšem Je třeba něco dělat, neboť němého
neslyší ani král, ani vlast, ani spoluobčané.
Patent z 11. dubna 1848 Ještě vlče Maďary posmelil, tak že maď.
vláda brzy po patentu vyhlásila nad slovenskými stolicemi náhlý
soud; tak Maďaři rozuměli svobodě, tenkrát po celé Evropě hlásané.
Slováci chystali k 11. květnu 1848 tábor lidu v Lipt. Sv. Mikuláši.
Hurban už před tim peřádal schůze, úřadům Je vždy správně ohlásiv,
a uvědomoval lid. Tábor se sešel veliký a usnesl se na manifeste,
jehož obsah ve stručnosti jest:
1. Slovenský národ probouzí se po 900 letem trapném snu jakožto
pranárod rlše jeto, kteráž do nedávna byla mu macechou, «č a
národnost jeho hanobicl; ale Slováci v této chvíli ujařmitefům
odpouštějí.
2. Žádají společný sněm bratrských národů uherských.
3. Zvláštní sněm pro každý národ. 4. Poslanci na společném sněmu
zaváži
se přísahou, že budou mluvit ve smyslu
— Fiškál vo väzení. V Prešove zatkli advokáta a tit. hlavného
fiškála stolice šarišskej dra Emila Englendera, lebo popáchal
rozličné klamstvá a oškodil celé obce parceláciami.
1
STU
PC
III
-
a ľ* — T _ N r •j (0 a 1 3 i
1 i
i PUMPY ledfaM oavedíenej sústa-
i'iittí *yi b««adne| konětru-yáSl kcfc pre vietky ruční, 3a-ti
ientureví, parné, ele-llf U ktrické pohony kaidej ' í* j veľkosti.
Pre najväčšiu M I hĺbku a Tidialenosf vy-
| \ VODOVODY ^ ¾ ^ obecní, mestskí, pre ho-
spodárstva a súkromní domy zariaďuje na za klade mnohoročných
zkuse-
| | nosti s neobyčajne vy-] bodnou zárukou jedine
Hni iŕtrtnM toriru la
m M TITÉZ V PBEROVÉ (Morava). 3302
HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Dielňa na keramiku v Modre. Modranská
dielňa na keramiku, ktorá je
svojimi výrobkami známa už i širšiemu obecenstvu, povyšuje svoj
základný kapitál z 10 tisíc korún na 25 tisíc korún. Výrobky dielne
dosiahly posial so svojou rázovitostou a ľudovosťou velkých
úspechov. Vzbudily pozornosť v Budapešti, vo Viedni, v Prahe, v
Brne atď. A výroba sa neprestajne zdokonaluje, keď je technické
vedenie závodu v odborných rukách. Aby i naše širšie obecenstvo
bolo o dielni a jej význame informované, podávame niektoré state z
vyzvania k obecenstvu, ktoré keramická dielna vydala. Medzi iným
píše:
Snáď nám ani nepotrebné prízvukovať, že keramika práve tak tvorí
časť nášho ludového umenia, ako výšivky a ostatný domáci priemysel
a preto je ohľadom keramiky práve tak našou povinnosťou zachovať
toto slovenské umenie i pre budúcnosť, ako ohľadom výšiviek. Preto
postaviť túto keramickú dielňu bola národná potreba.
Medzi prácou na záchranu výšiviek a keramiky je ale predsa
ohromný rozdiel. Kým pri výšivkách pcstačl zamestnávať výšiv-kárky
doma mimo ich riadnej výživnej práce, za ten čas keramika musí mať
svojich osobitne vyučených lutíí a musí mal svoju dielňu, opatrenú
potrebným technickým zariadením. Kým výšivkárstvo môže byf
pestované bárskde, za ten čas keramika môže
I
byt vyrábaná len tam, kde je k tomu potrebný surový
materiál.
Samé spomenutie týchto okolnosti môže presvedčil každého, že
udržovanie keramického ludového umenia Je o mnoho ťažšie, ako
udržovanie výšivkárstva. Keď k tomuto doložíme ešte, že sa s
výrobou keramiky už ns Slovensku nikdo iný nezaoberá, ako Jeden v
Dechtidach a Jeden majster v Stupave, ktorí nemajú niakých
pomocníkov a niakéno podrostu, — i naši modranskí dělnici, nemajúc
vo svojom obore niakého zamestnania, boli rozutekaní na všetky
štyri strany sveta, — je zrejmé, že založil keramickú dielnu, bol
svrchovaný čas a ak to teraz nevykonáme, o pár rokov by sa to
nebolo dalo vykonal
Založenie dielne vyžadovalo posial bodne obeti i so strany
jednotlivcov i so strany Hospodárskej banky, vyžadovalo mnoho
práce, ale ťažkosti sú už překované. Posial, kým sme sami neboli
úplne Isti, ako bude podnik prosperovať, potrebný kapitál sme
složili medzi sebou. Teraz ale, keď vidime, že je podnik z
národného ohľadu prepotrebný, že je to našou svatou povinnosťou
zachovať slovenskú národnú keramiku pre budúcnosť, keď vidime, že
závod má všetky podmienky k zdarnému prosplevantu, obraciame sa í
na širšiu verejnosť a prosia, e, aby ste za účastinárov nášho
podniku pristúpili.
Počítame hlavne na naše banky, že každá přeznačí aspoň jednu
účastinu. Bo, veď, kde máme hľadať porozumenie pre
národ-nohospodárske veci, ak v bankách nie?
Počítame i na priateľov umenia, menovite ľudového a umeleckého
priemyslu, na tých ľudí, ktorí pri každodenných starostiach majú
porozumenie i pre pekné, duševné veci svojho rodu.
Správa dielne Je v spoľahlivých rukách. Správcom Je S. Zoch,
podsprávcom VI. Jur-kovlč, faráii, členovia správy Jozef Kopa,
Michal Rapoš, učitelia, Alex. Llchner účtovník, členovia odborného
povereníctva: Daniel Kopa penz. učiteľ, Ján Kralc senior na odp.,
Alex. Kralc účtovník. Mys našej strany vyslovujeme nádej, že sa
slovenské obecenstvo zúčastni podniku a my budeme mať zase spôsob
ukázať svetu schopnosť nášho ľudu.
Tržné ceny dňa 23. apríla. Na plodinové] burze ceny pšenice
stúply o ďal
ších 10 h, ostatné plodiny ostaly nezmenené. Úradne značené boly
plodiny na pešfskej burze za
100 kg takto t
svých volitelú; v případě zpronevěry at |sou i trestáni.
4. Do veřejného rokováni buď zavedena řeč mateřská, každý národ
mluv si řeči svou.
6. Školy s vyučovací řeči národní od obecných do polytechniky a
university.
7. Na školách maď. budtež stolice slovenštiny, na slov. stolice
maďarštiny, aby se národové tito sblížili a sobě rozuměli. . 8. Aby
se vláda jednoho národa nad dru
hým z kořene vyvrátila: každý národ měj své barvy a prapory; pro
slovenskou národní gardu žádáme • vůdců slovenských a slov.
komando.
9. Volební právo pro každého občana rodu svému věrného, zločinem
neposkvrněného, 20Ietého. Zrada krve a ; řeči|považuje Se za zradu
národa i vlasti.
10. Svobodu tisku, časopisy bez kauce, svobodné zakládáni
knihtiskáren,: svobodu spolčovaní, odstraněni terrorlsmu.
11. Ospořldáni agrárních procesfiv, zvláště aby lesy a pastviska
byly navráceny lidu; byli-íi osvobozeni od roboty urbárnici, ať se
osvobodí i allodiálni poddáni.
12. Propuštěni na svobodu básnika Jana Krále.
13 Ať všickni národové uherští přednesou králi žádost, aby dal
svobodu i Polákům.
14. Slovenský národ buduje své štěstí na splněni přednesených
žádosti; vyslovuje předem úctu, vděk a důvěru slavnému mi
nisterstvu a všem občanům uherským, kteří tyto žádosti budou
podporovat; naproti tomu v odkládáni těchto žádosti budou vidět
odsuzováni národa k bývalé slepotě a služebnosti maďarské.
Žádosti jsou smělé, najmě zvláštní sněm pro každý národ. To
nebyl rok, kdy se pokračovalo na historii, nýbrž kdy se historie
tvořila. 11. máj 1848 je v slovenském životě bod jasný, znamená
politické probuzeni národa. Člověku je smutno při pomyšleni, v
jakém nadšeni a naději byl tenkráte vůdce
[ Hurban a v Jakém zklamáni a bolesti umíral j za 40 let.
Nesrovnalost Jest ovšem v tom, £ když Slováci, odloučivše se od
české litera
tury a nemajíce Ještě slovenské abecedy, chtěli slovenskou
universitu; nepochybně si
j ji představovali —českou. Na slovenské hnuti třeba nám hledět
jako
na jeden ze zjevů hnuti evropského. V únoru byla revoluce ve
Francii, v březnu v Německu, v Rakousku a v Itali'. Utisk
Metter-nichův na jedné straně a modni filosofie Heglova na druhé
straně vyčkávaly malého jen podnětu. Slovenské hnuti souviselo
zvláště s českým. Na tábor v Mikuláši přišel Štúr z Prahy, už před
tím byl tam také Hurban, druže se k nejohnivějším českým
nespokojencům, ve Vidni stýkali se nejvíce s Čechy a, jak uvidíme,
slovenské dobrovolníky vedli do boje vojevůdci češti.
(Dokončenie budúcne).
-
Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Oflo 78
Péeniost . Poíisská: PeStianska i
TI kg-ová 2610-26-40 78 , , 26-20—2650 79 , , 2625—2670 80 . , -
• •-81 . . - . -
Zadunaiská: 77 kg-ová 2580—26 15 78 , , 2595—2620 i 9 , , ľ6
05—26-40 » . . • •-81 . . - • • -
77 kg-ová 2590—26 78 . , 2605—26' 79 , . 26.10-26 80 » m —* ' 81
„ , - . ,
Banátska: 77 kg-ová 2585—26 78 . , 2600—26 79 . . - ' 80 i , - •
• 81 , . - • •
Báčika: TI kg-ová 26-00-
Raž L K
78 79 80 81 20-40-
•26-35 2615-2650
-2080. stredná K 20 00-2OS Jačniefi la. 14-45—15-00, stredný K
14-00—14-: Ovôjs la. K 16-10—16-50, stredný K 15.70-16( Suskaríca
nhorská,nová K 1375-1400 Pšeničné otruby Jemné K 1070—1 MO
» , hrubé ,11-00-11-40 Vajcia (za 10 veltuctov = 1440
kusov):
potiské K 84-C0—8500 slovenské K 84-50 •— košíkové 16»/, kusov K
ľ—.
Ceny cukru v Prahe 23. apríla. (Z Ostí n. L.)
Cukor surový, pohotový . . K 21*10 •-, , na okt—dec. . , 2175
••
Tržné eeuy vo Viedni 23. apríla. Na viedenskej burze ceny
pšenice ; tuply o 5 h,
kukurica zlacnela o niečo, ostatné plodiny ostaly nezmenené.
Úradne značené bolo obilie takto: ?íesäcs: za 50 kg
— potíssks — bsnátská . -- zadunajská' . „ „ — slovenská . . ,••
: ,
S«ž za 50 kg, — slovenská . . „ , K 10-05—10-55 — peštská . . ;
. ' - , , 1035—10-60 — Iná uhorská . . . . . 10* 1035
K 12-85-13-15 , 13-65-1400
" 12-95—13-55
Majitel a vydavatel: Slovenský Denník úč. spoji, Es^evedný
redaktor: Anton Štefének.
1 Vaypo Paitay § g p a n s k ý k r a j č í r 13 @ BUDAPEST, KJ m
VIII., József nl. 4. m g Prijíma aj opra- | W vy, čistenie a že- gj
g hlenie. 3861 |
LĚjjĚ] 0 1 0 WM\°\ W Pánov staviteľov prosí o zamestnanie z r u
č n ý k r e -a l i ó absolvent odbornej školy staviteľské. Nastúpiť
možno hneď. j . Kobliha, Mrlínek p. Bystřice p/Hostýnem, Morava.
4012
0000 0 000 I Senzačný zjav prírodný 20. storočia!
Týmto upozorňujem, že nechcem robiť platenú reklamu, ako sa to v
podobných prípadoch veľmi často stá-
WET BOLENIE PĽÚC, -¾¾ a s t h m u a s o m á r s k y k a š e ľ ú
p l n e vy l ieč i la Tento domáci prostriedok môže sľ
každý'íaopatrH veľmi tecno - Ráčte .pripojiť frankovánu obálkS. "
f!""1*- t O t E a l S I M . V r i o w l o e u P r a h y Čechy.
K a r o l M i i l l n e r , °,•ch°,, • "jjobúka. _ » m l a k o ž
u š i n a m i
v P r e S p o r k u (Pozsony, Schondorferg. Aisle 33.)
odporúča k nákupám svoj bohatý sklad s modernými filcovými a
slamenými klobúkami, kožušinami. Opravy rýchle a lscno. Zimné šaty
a kožušiny opatruje so zárukou. ' 3961
Móric Weisz >'. 3960 o b c h o d n í k • r e m e ň o m a v i
e t k ý m l p o t r e b a m i k o b u v e '.
u Prešporku - Pozsony, Széplak-u. 32. O b j e d n á v k y n a v
i d i e k v y b a v u j e p r e s n e .
i
* Umelecký hodinár a zlatnfk § M . KATZ. *« i
t Hlavný obchod: Budapest, Vi., Aradl-u. 39. % 5 Filiálka: VI.,
Szondy-u, 90. J i Má ve lký s k l a d . — O p r a v u j e * {*«•# h
o d i n y • 2 - r o č n o u z á r u k o u . » « « 0 «
{ HOTEL DEÁK FERENC | R| Budapest, VIH., Aggte!eki-u. 7.
neďaleko g] S východného nádražia. Je prvotriedny mo- g H derne
zariadený občiansky hotel. Slušaé 5 OS ceny — od 3 korún vyššie.
H
rvvrábím uz&nétnsum &uezmci£&
HLASY Z OBECENSTVA. Tis íc i c h v á l i a všeobecne známy a
obľúbei-ý
„Juno krém" masť na tvár, lebo kdb ju upotrebuje, Istotne
opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatia ce fľaky za krátky čas
skapu a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik J u n o
krému" stojí K 120 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku
je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 2-30, za kt< rý
obnos dostanete Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod k
upotrebeniu bea všetkých iných poštových výdavkov. Kdo aíe nechce
saslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostať u dr.
Eugena Flittnera, Beszterczebánya.
Píšte teda ešte dnes na túto adresu.
iTBJLEPOn^OlyVuil
Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad.
Mnohým fažkým chorobám môžeme vyhnúť, keoľ sa začneme hneď liečiť.
Kdo trpí n* žalúdkové boľasti a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu,
nech hneď užíva „Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí,
aby prestali hneď všetky boľasti a napravily -žalúdok. Cena fľašky
50 hal. Pošton zasietajú sa najmenej 4 fľašky za vopred poslaný
obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Pri každej zásielke je
priložený návod k upotrebeniu. Dostať u dr. Eugena Flittnera,
Beszterczebánya).
Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu íšte dnes.
3699
4 5 r o c n ý v d o v e c remeselník vo väčšej obci pri meste s
3 deťmi, najmladšie 8ročné, rád by sa oženiť s 30—35-ročnou, môže
byt i bezdetná vdova, ktcrá by sa rozumela do hospodárstva a mala
výbavu a menšie veno. Nabídky pod značkou „Budúcnosť 4010" do
administrácie tohoto časopisu.
BARANY h o s t i n e c a j e d á l n a
Budapest, Klauzálu. č, 2. (Roh Rákócziho ulice). D o b r á k u c
h y ň a . P r í k l a d n é o b s l u h a . Mizke c e n y . 3:53
Majiteľ: Pavel Németh.
ľoyánla s D m Rráloné iilLflIieinagČastolouÉ
Čecby.
Čo je Eonit? Eonit je výborná moderná
škrydla na pokrývanie, ktorá v konkurencii s cudzími výrobkami
vydobila si prvé miesto. Žiadajte prospekty! Centrálna kancelária v
Hradci Králové, Čechy. ^
EDUARD WOLF nástupca |. SABRANSKÉHO v P r e š p o r k u
{PozsODj, Szi lágy l Dezsó-u. 13.) Elektrinou hnatej diétni
opravuje a brúsi na duto britvy. Má na sklade najjemnejšie britvy,
nožnice, vreckové a kuchynské nožíky, stroje na strihanie vlasov
koni, v é e t k y p o t r e b y p r e h o l i č o v a iný ocelový
tovar. Prevádza lacno opravy. 3*53
U P L I KUCHYNSKÉ 9VB90V PRE NEVESTY J. MEFF V PRAHE,
PŘÍKOPY 24. Odborný závod s tovarom kuchyňským, sklom,
porcelánom a potrebami pre domácnosť. :o:
Cenníky zdarma a franko. «,
E I B
0
P O Z O R ! MM úsporu docielite len priamym nákupom dámskych a
všetkých prádlových látok u známej .'. a chválenej firmy
Adolf Soumar, ručná a mech. tkalcovna v Olešnici u Nového Mesta
nad Metují, Čechy Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade.
Vzorky zdarma a fr*nko.
4011
1
s Mesiac máj -— Šťastia čas!
• . , h . r n > „ . , 1 % „„. fclp- lmtm m tks)m K u
Brnenská banka, peňažná spol. s r. o. Brno, Rudolfova ul. 9.
uca^tinárskej spoločnosti, Budapest, VHJ, Mária ulica äslo
15.
4000
