Univerzita Jana Komenskho Praha s. r. o Rohova 89 130 00 PRAHA 3

mose

Tma: Individulny a trhov dopyt, faktory dopytu a ich vplyv na sprvanie spotrebitea. Zkon dopytu a jeho prejavy. Elasticita dopytu a jej meranie. Vznam vpotu koeficientov elasticity pre skmanie spotrebiteskho sprvania. Pedmt: Mikroekonomie

Jmno: Obor: Tda: Datum:

Albta Gkov, Patrik Skora, Patrik Gajdo Management cestovnho ruchu 1.ronk letn semestr 5. 5. 2010

1 vod Zkladn asti ekonmie su: 1.) Mikroekonmia mikros mal skma a analyzuje sprvanie malch hospodrskych jednotiek, z ktorch sa sklad ekonomika (firmy, domcnosti, odvetvia, spotrebitelia) 2.) Makroekonmia makros vek as ekonomickej terie, ktor sa zaober tdiom fungovania ekonomiky ako celku, teda na rovni nrodnho hospodrstva, definuje a analyzuje makro procesy a veliiny. Osobitn pozornos venuje otzkam makroekonomickej rovnovhy, zkladnm pojmom je HDP, nrodn produkt, ttny rozpoet, verejn financie, output, zamestnanos, zahranin bilancia. Jej nstrojmi s: fiklna politika, monetrna politika, dchodkov politika, zahraninoobchodn politika Mikroekonmia skma a analyzuje rozhodovanie a sprvanie jednotlivch trhovch subjektov v podmienkach obmedzenosti zdrojov vzhadom na potreby spolonosti, predstavuj t ast ekonomickej analzy, ktor sa zaober sprvanm individulnych ekonomickych jednotiek (spotrebiteov a firiem) Charakteristika trhovej ekonomiky zkladom je trhov mechanizmus (shrn ekonomickch vzahov a procesov, ktor ved k vzjomnej koordinci relatvne nezvislch rozhodnut ekonomickch subjektov ako s vrobcovia a spotrebiteia Trhov mechanizmus psob automaticky na zklade toho, e zkladn trhov subjekty sa sprvaj trhovo a sleduj svoj osobn prospech firma spotrebite PONUKA TRH DOPYT

VROBA

CENA

SPOTREBA

Individulny a trhov dopyt.

Domcnosti - spotrebitelia uspokojuj svoje potreby prostrednctvom trhu. Vystupuj ako kupujci, ktor sa pomerne samostatne rozhoduj o tom, o a v akch mnostvch bud spotrebva. Shrn rozhodnut kupujcich o kpe tovarov tvor dopyt po tovare. Dopyt jedinho kupujceho predstavuje individulny dopyt. Dopyt vetkch spotrebiteov po jednom vrobku predstavuje iastkov dopyt . Agregtny dopyt predstavuje set dopytov na vetkch iastkovch trhoch.

2

Vekos dopytu po tovare je dan viacermi initemi: cena danho tovaru (Pn); cena tovarov substittov a cena komplementrnych tovarov (Py); vka dchodku obyvateov (I); poet domcnost, t j. rozsah trhu (X); preferencie spotrebiteov (T); ostatn faktory (F), naprklad poasie, oakvania spotrebiteov a podobne . . Vekos dopytu Dn (D Demand) po tovare N v zvislosti od uvedench initeov mono vyjadri takto: Dn = f (Pn; Py; I; X; T; F) Vimnime si teraz vzah medzi cenou tovaru (P) a poadovanm mnostvom (Q). Tto zvislos sa d znzorni na krivke dopytu. Uvaujme o 5 monch vzahoch medzi cenou a poadovanm mnostvom: Monos A B C , D E Cena za jednotku iadan mnostvo

(P) 5 4 3 2 1

(Q) 11 12 14 17 21

3

Krivka dopytu je klesajca. Vyplva to zo veobecnho zkona dopytu, poda ktorho pri raste ceny poadovan mnostvo kles, a naopak, pri poklese poadovan mnostvo rastie. Hovorme o zkone klesajceho dopytu.

Faktory dopytu a ich vplyv na sprvanie spotrebitea.o je to sprvanie sa spotrebitea+faktory -mentlne a socilne procesy, ktor prebiehaj: -pred nkupom, poas nkupu, po nkupe. Faktory urujce sprvanie sa spotrebitea: 1.kultrne faktory, 2.spoloensk, 3.osobn, 4.psychologick o je to proces rozhodovania sa v nkupe, vymenujte a popte jednotliv kroky tohto procesu -je to postupnos krokov, ktormi prechdza spotrebite pri kpe produktu. Tento proces zana skr ako je produkt kpen a trv ete aj po okamiku kpy. Kroky procesu: 1.vnem potreby-zana proces rozhodovania sa, 2.zhromaovanie informcii, 3.hodnotenie alternatv-spotrebite vyhodnot zozbieran informcie a vnma produkt ako komplex vlastnost, 4.rozhodnutie kpi-v tomto kroku spotrebite vinou kpi tovar, pokia sa nerozhodne svoj zmer odloi alebo zrui 5.sprvanie sa po nkupe-spotrebite pocti po nkupe urit spokojnos alebo nespokojnos. Pokia je spotrebite nespokojn s kpou, tak me pokodi podnik.

4

Zkon dopytu a jeho prejavyPosun krivky dopytu Ak sa zvi celkov objem kpnej sily, teda ak sa zvia dchodky obyvatestva alebo sa zvi poet kupujcich, mu si nakpi vie mnostvo tovaru za dan cenu. V tomto prpade sa krivka dopytu posva doprava. Pri znen dopytu sa krivka dopytu posva doava Posun krivky dopytu

Dopyt po danom tovare sa zvi a krivka dopytu sa bude posva smerom doprava tchto prpadoch: cena tovarov substittov sa bude zvyova, cena komplementrnych tovarov sa bude zniova, dchodok (prjem) domcnost, spotrebiteov, sa bude zvyova, preferencie spotrebiteov sa bud presva z inch tovarov na dan tovar, spotrebitelia bud v budcnosti oakva vyiu cenu alebo nedostatok danho tovaru. Dopyt po danom tovare sa zni a krivka dopytu sa bude posva doava vtedy, ke:

5

cena tovarov substittov sa bude zniova, cena komplementrnych tovarov sa bude zvyova, dchodok (prjem) spotrebiteov sa bude zniova, poet kupujcich sa bude zniova .

Elasticita dopytu a jej meranie.

Zo zkona klesajceho dopytu vyplva, e za inak nezmenench podmienok ke cena rastie (kles), poadovan mnostvo kles ( rastie ). asto je vak iadce pozna, o koko sa zni ( zvi ) poadovan mnotvo ak cena vzrastie ( klesne ). Miera znenia, resp.zvenia poadovanho mnostva me by v jednotlivch prpadoch odlin, priom rozdiely s prejavom rozdielnej elasticity. Pojem elasticita je grckeho pvodu a vyjadruje poddajnos, pruos, citlivos. Ak skmame citlivos poadovanho mnostva na zmenu ceny, uvaujeme s cenovou elasticitou dopytu, resp.elasticitou dopytu a vyjadrujeme ju prostrednctvom koeficientu cenovej elasticity dopytu ( ED ). Koeficient cenovej elasticity dopytu odra vzah medzi percentulnou zmenou poadovanho mnostva a percentulnou zmenou ceny. V zvislosti od toho, v akej miere sa prejav zmena ceny na zmene poadovanho mnostva, rozliujeme elastick dopyt, ak koeficient cenovej elasticity dopytu je v jako jedna, ale men jako nekoneno, neelastick dopyt, ak koeficient cenovej elasticity dopytu je v jako nula, ale men jako jedna, a jednotkov elasticitu dopytu , ak percentulna zmna poadovanho mnostva sa rovn percentulnej zmene ceny. Okrem uvedench prpadov sa meme stretn s dvomi pecifickmi prpadmi. V prvom prpade sa koeficient cenovej elasticity dopytu rovn nule, teda ide o prpad dokonale neelastickho dopytu , o znamen, e pi akejkovek zmene ceny sa poadovan mnostvo nemen. V druhom prpade sa koeficient cenovej elasticity dopytu rovn nekoneno, a teda ide o prpad dokonale elasticitickho dopytu, o znamen, e aj minimlna zmena v cene vyvol nekonen zmenu v poadovanom mnostve.

6

Elastick dopyt

Neelastick dopyt

Jednotkov elasticita dopytu

7

Dokonale neelastick a dokonale elastick dopyt

Pochopenie podstaty cenovej elasticity me vznamne ovplyvova mnoh dleit rozhodnutia podnikateov. Elasticita uruje vplyv cenovch zmien na vku celkovho prjmu z predaja tovarov. Celkov prjem R vypotame: R = Q . P, kde: Q je mnostvo predanho tovaru. P je cena tovaru. Ak spotrebitelia kpia 10 jednotiek po 5 Sk, celkov prjem je 50 Sk. 1. Ak sa v dsledku poklesu ceny celkov prjmy zvia, hovorme, e dopyt je elastick: ED < 1. 8

2. Ak sa v dsledku poklesu ceny zni celkov prjem, hovorme, e dopyt je neelastick: ED > 1. 3. Ak sa pri poklese ceny celkov prjem nemen, vtedy sa stretvame s prpadom jednotkovej elasticity: ED = 1. loha a vznam danho tovaru pri uspokojovan potrieb, jeho postavenie v hierarchii potrieb spotrebitea. Elasticita dopytu po luxusnch predmetoch je vyia ako elasticita dopytu po predmetoch kadodennej potreby. Monos uspokojova dan potrebu tovarmi - substittmi. m jednoduchie mono nahradi spotrebu jednho tovaru inmi tovarmi, tm je elasticita dopytu vyia. Podiel vdavkov na nkup tovaru v rozpote spotrebitea. m je podiel vdavkov na nkup danho tovaru vy, tm vyia je elasticita dopytu po tomto tovare. Na elasticitu dopytu vplva aj dka asovho obdobia .V dlhom asovom seku pouvania danho tovaru sa elasticita dopytu zvyuje.

Zhrnutie1. Cenov elasticita dopytu vyjadruje, o koko sa zmen poadovan mnostvo tovaru, ke sa zmen jeho cena. 2. Elasticitu dopytu meme vyjadri pomocou koeficientu elasticity dopytu, ktor vypotame, ak relatvnu zmenu objemu dopytu danho tovaru delme relatvnou zmenou jeho ceny. 3. Poda vekosti koeficientu elasticity ED meme rozliova rzne typy elasticity: a. ak ED > 1, ide o cenovo elastick dopyt; b. ak ED < 1, ide o cenovo neelastick dopyt; c. ak ED = 1, ide o dopyt s jednotkovou elasticitou; d. ak ED = 0, ide o nulov elasticitu; e. ak ED = , ide o dokonale elastick dopyt. 4. Krov elasticita dopytu ukazuje, ako sa zmen vekos dopytu po danom tovare, ak sa zmen cena nejakho inho tovaru. Dchodkov elasticita dopytu ukazuje na zvislos medzi vekosou dopytu a zmenou vky dchodkov spotrebiteov. 5. Elasticita ponuky vyjadruje vzah medzi zmenou ceny a ou vyvolanou zmenou objemu ponuky.

9

Racionln jednajc spotebitel 1)uspokojen poteb kter 2) nklady na statek.

sleduje

dv statek

veliiny: pinese

Nklady na jednotliv zbo jsou stanoveny cenami. K pojmu uspokojen poteb se v ekonomie pouv pojem uitek. Uitek subjektivn pocit uspokojen plynouc ze spoteby jednotlivch statk. Celkov uitek (total utility TU) vyjaduje celkovou rove uspokojen urit poteby. Poteby jsou individuln, vdy se vztahuje na nkoho konkrtnho. Uitek je t zvisl na mnostv a kvalit statk. Mezn uitek (marginal utility MU) vyjaduje o kolik vzroste celkov uitek, jestlie se mnostv spotebovvanho zbo zv o jednotku. Mezn uitek je zvisl 1) na vznamu a intenzit poteby (jsou-li poteby nalhav, pak kad dal jednotka zbo pinese pomrn velk uitek) 2) na disponibilnm mnostv (m je zbo vzcnj, tm vy je mezn uitek z nho plynouc) Zkon klesajcho s rstem objemu spotebovvanho zbo kles uspokojen poteb pinese prvn jednotka, kad vznam. Celkov uitek se tedy s rstem objemu stle pomaleji. meznho uitku mezn uitek. Nejvy prstek dal m pro spotebitele men spotebovvanho zbo zvyuje

Rovnovha spotebitele a kivka poptvky Poptvka spotebitele pi pm mitelnosti uitku Rovnovha spotebitele optimln mnostv spotebitel nakoup, pokud se mezn uitek rovn cen (MU=P). Optimln kombinace je takov, pi n spotebitel v rmci svho rozpotovho zbo nahrad ztrtu jednoho zbo vtm mnostvm jinho. Podmnkou rovnovhy spotebitele je rovnost meznch uitk vech spotebovvanch zbo ve vztahu k jejich cenm.

10

Zkon

rovnosti

meznho

uitku

Spotebitel tedy porovnv, jak uitek mu pinesou penn prostedky vynaloen na nkup jednotlivch statk. Racionln jednajc spotebitel tedy zvyuje objem nkupu uritho zbo a do bodu, kdy se mezn uitek posledn penn jednotky vynaloen na jeho nkup rovn meznmu uitku posledn penn jednotky vynaloen na nkup vech ostatnch statk. Stoupne-li cena, spotebitel sn objem nakupovanho zbo, klesne-li cena, spotebitel zv objem nakupovanho zbo. Kivka meznho uitku (menho v pennch jednotkch) je tedy stejn s kivkou poptvky. Poptvka spotebitele - indiferenn analza Kdy uitek nen pmo miteln vyuvme k odvozen poptvkov kivky indiferenn analzu. Pi kter vychzme z toho, e spotebitel vol mezi rznmi kombinacemi spotebovvanch statk. Spotebitel je tedy schopen ct, kter kombinace m pro nj vt uitek, ale ne o kolik je tento uitek vy. Sestavuje svoji preferenn stupnici. Indiferenn kivka jde o kombinace (dvou druh zbo), pi kterch spotebitel m stejn uitek. Indiferenn mapa pro kadou dvojici lze zakreslit celou adu kivek. Jednotliv kivky se od sebe li uitkem kombinac. Ind. mapa je soubor indiferennch kivek.

Zkon substituce vychz z tvaru indiferennch kivek. Zbo, kter se stv vzcnjm, m vet relativn hodnotu substituce, jeho mezn uitek roste ve vztahu k meznmu uitku zbo, kter se stv hojnjm. Mezn mra substituce (MRS) pomr, v nm je mono vzjemn nahrazovat statek X a statek Z, ani se mn uitek.

11

Linie pjm (BL budget line) zobrazuje maximln dostupn kombinace rozdlen dchodu spotebitele na nkup dvou statk (zbo).

Rovnovha spotebitele spojen indiferenn mapy a linie pjm Rovnovha spotebitele se nachz v bod (E), kde se linie pjmu dotk indiferenn kivky.

Kad rovni ceny zbo X odpovd jin linie pjmu, kter se dotk jin indiferenn kivky. Z toho plyne, e kad cen zbo X, odpovd jin bod rovnovhy, a tedy i jin objem poptvanho mnostv.

Zmna ceny, dchodu a cen jinch zbo a poptvka Dchodov efekt st zmny poptvanho mnostv danho zbo vyvolan zmnou relnho dchodu spotebitele v dsledku cenov zmny. rst P x => pokles relnho dchodu => pokles Q x Substitun efekt 12

st efektu cenov zmny plynouc ze zmny relativnch cen, je neme bt spojovna se zmnou relnho dchodu. Spotebitel omez nkup tohoto zbo a zv nkup ostatnch statk, kter jsou nyn relativn levnj. rst P x => rst relativn ceny zbo X => pokles Q x a rst poptvky po jinm zbo Vsledn efekt je soutem substitunho a dchodovho efektu.

Rst nominlnho dchodu Zpsob posun cel kivky poptvky (rst doprava nahoru, pokles doleva dolu). Zmny se projev podle druhu zbo. Nezbytn spotebn pedmty jsou na tyto zmny mlo citliv, zatmco luxusn vci jsou siln citliv. U zvltn skupiny mncennho zbo s rstem pjm kles poptvka (ojet vozy, pedn hovz). Vliv zmn cen ostatnch zbo na poptvku 1) Nezvisl statky pokud zmna ceny jednoho zbo nem zvltn vliv na poptvku po jinm zbo 2) Substituty jsou zbo navzjem zamniteln. Rst ceny jednoho vyvol poptvku po druhm. 3) Komplementrn zbo se vzjemn dopluje. Rst ceny jednoho vyvol pokles poptvky u druhho.

13

Pouit literatra: 1.) MIKROEKONOMIE uebn text pro bakalsk studium: Prof. Ing. Vclav Jureka,CSc a Ing. Ivana Jnokov, Ph.D. a kolektiv, Ostrava 2005, 327 stran, ISBN 80 248 0910 9, vydala: VB TU OSTRAVA, 17. listopadu 15/2172,70833OstravaPoruba;

2.) . EKONMIA V NOVEJ EKONOMIKE prof. Ing. Jn Lis, PhD, a kolektv, 2005, druh prepracovan a doplnen vydanie 2007 IURA EDITION, Bratislava, ISBN 978-80-8078-164-4

14