Snmka 1

Obiansk prvo

Obsah vuby:
subjekty obianskoprvnych vzahovprvne konydedenievecn prva k cudzej vecivlastncke prvozodpovednos za kodu a bezdvodn obohateniezmluvy

Doporuen / nepovinn/ literatra:
Lazar, Obiansk prvo hmotnMazk, Obiansk prvo procesn

Internet:
www.jaspi.justice.gov.skwww.zbierka.sk

Skromn prvo / vzahy rovnosti/
obiansk prvoobchodn prvorodinn prvopracovn prvomedzinrodn prvo skromn

Spoloensk vzahy vznikajce v spolonosti:
politickprvnenboenskmorlnetechnickestetick

OBIANSKOPRVNE VZAHY A ICH OCHRANA
prava obianskoprvnych vzahov prispieva k napaniu obianskych prv a slobd, najm ochrany osobnosti a nedotknutenosti vlastnctva

Obiansky zkonnk upravuje majetkov vzahy fyzickch a prvnickch osb, majetkov vzahy medzi tmito osobami a ttom, ako aj vzahy vyplvajce z prva na ochranu osb, pokia tieto obianskoprvne vzahy neupravuj in zkony. Prvne vzahy vznikajce z vsledkov duevnej tvorivej innosti upravuj osobitn zkony.

OBIANSKOPRVNE VZAHY
Obianskoprvne vzahy vznikaj z prvnych konov alebo z inch skutonost, s ktormi zkon vznik tchto vzahov spja

V obianskoprvnych vzahoch maj astnci rovnak postavenie.astnci obianskoprvnych vzahov si mu vzjomn prva a povinnosti upravi dohodou odchylne od zkona, ak to zkon vslovne nezakazuje a ak z povahy ustanoven zkona nevyplva, e sa od neho nemono odchli.

Vkon prv a povinnost vyplvajcich z obianskoprvnych vzahov nesmie bez prvneho dvodu zasahova do prv a oprvnench zujmov inch a nesmie by v rozpore s dobrmi mravmi.

ASTNCI OBIANSKOPRVNYCH VZAHOV
Fyzick osobyPrvnick osobytt

Fyzick osoby
A. Spsobilos fyzickej osoby ma prva a povinnosti vznik narodenm.Tto spsobilos m aj poat diea, ak sa narod iv.Smrou tto spsobilos zanikne
B. Spsobilos na prvne kony

B. Spsobilos na prvne kony
Spsobilos fyzickej osoby vlastnmi prvnymi konmi nadobda prva a bra na seba povinnosti vznik v plnom rozsahu plnoletosou.Plnoletos sa nadobda dovenm osemnsteho roku. Pred dosiahnutm tohto veku sa plnoletos nadobda len uzavretm manelstva. Takto nadobudnut plnoletos sa nestrca ani znikom manelstva ani vyhlsenm manelstva za neplatn.Malolet maj spsobilos len na tak prvne kony, ktor s svojou povahou primeran rozumovej a vovej vyspelosti zodpovedajcej ich veku

Pozbavenie svojprvnosti
Ak fyzick osoba pre duevn poruchu, ktor nie je len prechodn, nie je vbec schopn robi prvne kony, sd ju pozbav spsobilosti na prvne kony.

Ak fyzick osoba pre duevn poruchu, ktor nie je len prechodn, alebo pre nadmern povanie alkoholickch npojov alebo omamnch prostriedkov i jedov je schopn robi len niektor prvne kony, sd obmedz jej spsobilos na prvne kony a rozsah obmedzenia ur v rozhodnut.

Sd pozbavenie alebo obmedzenie spsobilosti zmen alebo zru, ak sa zmenia alebo ak odpadn dvody, ktor k nim viedli.

Ochrana osobnosti
Fyzick osoba m prvo na ochranu svojej osobnosti, najm ivota a zdravia, obianskej cti a udskej dstojnosti, ako aj skromia, svojho mena a prejavov osobnej povahyPsomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy tkajce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa sm vyhotovi alebo poui len s jej privolenm.Privolenie nie je potrebn, ak sa pouij psomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky alebo obrazov a zvukov zznamy na radn ely na zklade zkona.Podobizne, obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy sa mu bez privolenia fyzickej osoby vyhotovi alebo poui primeranm spsobom tie na vedeck a umeleck ely a pre tlaov, filmov, rozhlasov a televzne spravodajstvo. Ani tak pouitie vak nesmie by v rozpore s oprvnenmi zujmami fyzickej osoby.

Ochrana osobnosti
Fyzick osoba m prvo najm sa domha, aby sa upustilo od neoprvnench zsahov do prva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstrnili nsledky tchto zsahov a aby mu bolo dan primeran zadosuinenie.Pokia by sa nezdalo postaujce zadosuinenie poda odseku 1 najm preto, e bola v znanej miere znen dstojnos fyzickej osoby alebo jeho vnos v spolonosti, m fyzick osoba tie prvo na nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Vku nhrady poda odseku 2 ur sd s prihliadnutm na zvanos vzniknutej ujmy a na okolnosti, zaktorch k porueniu prva dolo.Po smrti fyzickej osoby patr uplatova prvo na ochranu jeho osobnosti manelovi a deom, a ak ich niet, jeho rodiom.

Prvnick osoby
Spsobilos ma prva a povinnosti maj aj prvnick osoby.

Prvnickmi osobami s: a) zdruenia fyzickch alebo prvnickch osb, b) elov zdruenia majetku, c) jednotky zemnej samosprvy, d) in subjekty, o ktorch to ustanovuje zkon.

Prvnick osoby
Na zriadenie prvnickej osoby je potrebn psomn zmluva alebo zakladacia listina, pokia osobitn zkon neustanovuje inak.

Prvnick osoby vznikaj dom, ku ktormu s zapsan do obchodnho alebo do inho zkonom urenho registra, pokia osobitn zkon neustanovuje ich vznik inak.

Spsobilos prvnickej osoby nadobda prva a povinnosti me by obmedzen len zkonom.

Prvnick osoby, ktor sa zapisuj do obchodnho alebo do inho zkonom urenho registra, mu nadobda prva a povinnosti odo da innosti zpisu do tohto registra, pokia osobitn zkon neustanovuje inak.

Prvnick osoby
Prvnick osoby maj svoj nzov, ktor mus by uren pri ich zriaden.Sdlo prvnickej osoby mus by uren pri jej vznikuPrvne kony prvnickej osoby vo vetkch veciach robia t, ktor s na to oprvnen zmluvou o zriaden prvnickej osoby, zakladacou listinou alebo zkonom (tatutrne orgny).

ZASTPENIE
Zstupcom je ten, kto je oprvnen kona za inho v jeho mene. Zo zastpenia vznikaj prva a povinnosti priamo zastpenmu.

Zastpenie vznik

na zklade zkona alebo rozhodnutia ttneho orgnu (zkonn zastpenie)

na zklade dohody o plnomocenstve.

PRVNE KONY
Prvny kon je prejav vle smerujci najm k vzniku, zmene alebo zniku tch prv alebo povinnost, ktor prvne predpisy s takmto prejavom spjaj.jednostrann prvne kony- napr. zvet

dvojstrann prvne kony- zmluvy

Neplatnos prvneho konu
Prvny kon sa mus urobi slobodne a vne, urite a zrozumitene; inak je neplatn.Prvny kon, ktorho predmetom je plnenie nemon, je neplatn.Neplatn je prvny kon, pokia ten, kto ho urobil, nem spsobilos na prvne kony.Takisto je neplatn prvny kon osoby konajcej v duevnej poruche, ktor ju rob na tento prvny kon neschopnou.Neplatn je prvny kon, ktor svojm obsahom alebo elom odporuje zkonu alebo ho obchdza alebo sa priei dobrm mravom.Ak prvny kon nebol uroben vo forme, ktor vyaduje zkon alebo dohoda astnkov, je neplatn.

Zmluvy
dvojstrann alebo viacstrann prvny konnvrhprijatie nvrhu

PREMLANIE
Prvo sa preml, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zkone ustanovenej Na premlanie sd prihliadne len na nmietku dlnka. Ak sa dlnk premlania dovol, nemono premlan prvo veriteovi priznaPremluj sa vetky majetkov prva s vnimkou vlastnckeho prvapremlacia doba je trojron a plynie odo da, ke sa prvo mohlo vykona po prv raz

VYMEDZENIE NIEKTORCH POJMOV
DomcnosDomcnos tvoria fyzick osoby, ktor spolu trvale ij a spolone uhradzuj nklady na svoje potreby.Blzke osobyBlzkou osobou je prbuzn v priamom rade, srodenec a manel; in osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladaj za osoby sebe navzjom blzke, ak by ujmu, ktor utrpela jedna z nich, druh dvodne pociovala ako vlastn ujmu.

VYMEDZENIE NIEKTORCH POJMOV
VecVeci s hnuten alebo nehnuten.Nehnutenosami s pozemky a stavby spojen so zemou pevnm zkladom.Sasou veci je vetko, o k nej poda jej povahy patr a neme by oddelen bez toho, e by sa tm vec znehodnotila.Stavby, vodn toky a podzemn vody nie s sasou pozemku.Prsluenstvom veci s veci, ktor patria vlastnkovi hlavnej veci a s nm uren na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uvali.Prsluenstvom bytu s vedajie miestnosti a priestory uren na to, aby sa s bytom uvali.Prsluenstvom pohadvky s roky, roky z omekania, poplatok z omekania a nklady spojen s jej uplatnenm.

VECN PRVA
VLASTNCKE PRVOPRVA K CUDZM VECIAM

VLASTNCKE PRVO
absoltne prvne panstvo nad vecou

pozostva zo 4 oprvnen

-prvo drby-prvo uva-prvo pova-prvo disponova s vecou (prvne)

VLASTNCKE PRVO
Vetci vlastnci maj rovnak prva a povinnosti a poskytuje sa im rovnak prvna ochranaVlastnk m prvo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastnckeho prva neoprvnene zasahuje; najm sa me domha vydania veci od toho, kto mu ju neprvom zadruje.Vlastnk veci sa mus zdra vetkho, m by nad mieru primeran pomerom obaoval inho alebo m by vne ohrozoval vkon jeho prv

Nadobdanie vlastnctva
Vlastnctvo veci mono nadobudn :kpnou, darovacoualebo inou zmluvou, dedenm, rozhodnutm ttneho orgnu na zklade inch skutonost ustanovench zkonom.

SPOLUVLASTNCTVO
Podielov spoluvlastnctvoBezpodielov spoluvlastnctvo manelov

PRVA K CUDZM VECIAM
Zlon prvoVecn bremenZdrn prvo

ZODPOVEDNOS ZA KODU
PREDCHDZANIE HROZIACIM KODMKad je povinn pona si tak, aby nedochdzalo ku kodm na zdrav, na majetku, na prrode a ivotnom prostred.

Veobecn zodpovednos
Kad zodpoved za kodu, ktor spsobil poruenm prvnej povinnosti.koda je spsoben prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ke bola spsoben pri ich innosti tmi, ktorch na tto innos pouili. Tieto osoby samy za kodu takto spsoben poda tohto zkona nezodpovedaj; ich zodpovednos poda pracovnoprvnych predpisov nie je tm dotknut.

Prpady osobitnej zodpovednosti
Zodpovednos za kodu spsoben tmi, ktor nemu posdi nsledky svojho konaniaZodpovednos za kodu spsoben myselnm konanm proti dobrm mravomZodpovednos za kodu spsoben prevdzkou dopravnch prostriedkovZodpovednos za kodu spsoben zvl nebezpenou prevdzkou

Spsob a rozsah nhrady
Uhrdza sa skuton koda a to, o pokodenmu ulo (ul zisk).Pri uren vky kody na veci sa vychdza z ceny v ase pokodenia.Pri kode na zdrav sa jednorazove odkoduj bolesti pokodenho a saenie jeho spoloenskho uplatnenia.

BEZDVODN OBOHATENIE
Kto sa na kor inho bezdvodne obohat, mus obohatenie vyda.Bezdvodnm obohatenm je majetkov prospech zskan plnenm bez prvneho dvodu, plnenm z neplatnho prvneho konu plnenm z prvneho dvodu, ktor odpadol,majetkov prospech zskan z nepoctivch zdrojov.

DEDENIE
Dedistvo sa nadobda smrou poruitea.Ded sa zo zkona, zo zvetu z oboch tchto dvodov.Dedi me dedistvo odmietnu. Dedistvo, ktor nenadobudne iadny dedi, pripadne ttu.

Dedisk nespsobilos
Neded, kto sa dopustil myselnho trestnho inu proti poruiteovi, jeho manelovi, deom alebo rodiom alebo zavrhnutia hodnho konania proti prejavu poruiteovej poslednej vle. Me vak dedi, ak mu poruite tento in odpustil.

Vydedenie
Poruite me vydedi potomka, ak

a) v rozpore s dobrmi mravmi neposkytol poruiteovi potrebn pomoc v chorobe, v starobe alebo v inch zvanch prpadoch, b) o poruitea trvalo neprejavuje opravdiv zujem, ktor by ako potomok mal prejavova, c) bol odsden pre myseln trestn in na trest odatia slobody v trvan najmenej jednho roka, d) trvalo vedie neusporiadan ivot.

Prechod dlhov
Dedi zodpoved do vky ceny nadobudnutho dedistva za primeran nklady spojen s pohrebom poruitea a za poruiteove dlhy, ktor na neho preli poruiteovou smrou.

DEDENIE ZO ZKONA
V prvej skupine dedia poruiteove deti a manel, kad z nich rovnakm dielom.v druhej skupine manel, poruiteovi rodiia a alej t, ktor ili s poruiteom najmenej po dobu jednho roku pred jeho smrou v spolonej domcnosti a ktor sa z tohto dvodu starali o spolon domcnos alebo boli odkzan vivou na poruitea.v tretej skupine rovnakm dielom poruiteovi srodenci a t, ktor ili s poruiteom najmenej po dobu jednho roku pred jeho smrou v spolonej domcnosti a ktor sa z toho dvodu starali o spolon domcnos alebo boli odkzan vivou na poruitea.

DEDENIE ZO ZVETU
Poruite me zvet bu napsa vlastnou rukou, alebo ho zriadi v inej psomnej forme za asti svedkov alebo vo forme notrskej zpisnice.V kadom zvete mus by uveden de, mesiac a rok, kedy bol podpsan, inak je neplatn.Spolon zvet viacerch poruiteov je neplatn.Vlastnorun zvet mus by napsan a podpsan vlastnou rukou, inak je neplatn.V zvete poruite ustanov dediov, prpadne ur ich podiely alebo veci a prva, ktor im maj pripadn. Ak nie s podiely viacerch dediov v zvete uren, plat, e podiely s rovnak.Maloletm potomkom sa mus dosta aspo toko, koko rob ich dedisk podiel zo zkona, a plnoletm potomkom aspo toko, koko rob jedna polovica ich dediskho podielu zo zkona. Pokia tomu zvet odporuje, je v tejto asti neplatn, ak nedolo k vydedeniu uvedench potomkov.