Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Opakovanie z 5. lekcie
Úvod do nanofotoniky• Čomu sa venuje vedný odbor fotonika?
• K čomu v mikroelektronike slúži plazmónový vlnovod a akú výhodu prináša?
• Čím sa líši mechanizmus rozptylu svetla na kovových nanočasticiachod polovodičových kvantových bodiek?
• Je možné, aby svetlo prešlo skrz kovovú mriežku s otvormi menšími ako je vlnová dĺžka svetla? Ak áno, akú vlastnosť má svetlo, ktoré prešlo skrz takúto mriežku?
• Čo je príčinou výrazných , resp. dúhových farieb mnohých druhov motýľov, hmyzu, vtáčích pier alebo opálov?
• Načrtnite, ako by vyzeral lom svetla na rozhraní s metamateriálom so záporným indexom lomu n.
• Z čoho je možné vyrobiť tzv. dokonalú šošovku (super lens), pre ktorú neplatí obmedzenie dané difrakčným limitom?
• Formulujte aspoň 2 dôvody pre ktoré sú kvantové bodky populárne v aplikáciách fluorescenčnej mikroskopie.
F3370 – Úvod do nanotechnológií2016
Lekcia 6
Nanomagnetizmus
Úvod do magnetizmu látok
• Hans Christian Ørsted (Dánsko) objavil v r.1820, že elektrický prúd (tzn. elektrický náboj v pohybe) vyvoláva vo svojom okolí magnetické pole. Matematický popis tohto javu poskytuje tzv. Biot-Savartov-Laplaceov zákon, resp. Maxwellove rovnice.
• Magnetizmus látok teda musí spôsobovať pohyb náboja. Hlavnými zdrojmi tohto pohybu sú:(A) Pohyb elektrónu po atómovom orbitále (orbitálny magn. moment)
(B) Rotácia elektrónu okolo osi (spin magn. moment), cca 2x viac ako (A)
• Magnetické polia vyvolané týmto pohybom sa sčítajú, príspevok spinu je však významnejší
Jadro
alebo
Smer elektrónového
spinu
Smer prúdu
Smer pohybu elektrónu
Pozn. Stern-Gerlachov experiment
Ag 5s1
Elektrónový obal niektorých prechodových kovov. Význam spinu.
kov 4s 3d m (µB)
Sc 0.0
Ti 1.62
V 2.02
Cr 3.58
Mn 4.77
Fe 4.30
Co 2.93
Ni 1.99
Cu 0.96
C.-H. Chien et al. / Journal of Magnetism and Magnetic Materials 282 (2004) 275–278
Magnetická periodická tabuľka
V reálnych prípadoch však nepracujeme s individuálními atómami, ale s pevnými látkami. Do hry vstupujú vlastnosti väzobných orbitálov.
Vzťahy a jednotky
Silové účinky v okolí prúdového zdroja magnetického poľa (napr. magnetickejcievky) popisujeme pomocou vektora:
H [A/m] – intenzita magnetického poľa (magnetic field strength)
Pri popise vplyvu materiálu je výhodnejšie použiť vektor:
B [T] – magnetická indukcia (magnetic induction or magnetic field flux), pričom platia vzájomné vzťahy:
B = μoH + μoM B = μoH + μoχH = μo(1+χ) H= μo μr H
M – vektor magnetizácie [A/m] - pole od zmagnetizovaného materiálu
μo – permeabilita vákua (4π.10-7 V.s/A.m); μr – relatívna permeabilita; χ – magnetická susceptibilita (výhodná pri skúmaní malého vplyvu materiálu na magnetické pole, tj. keď μr1. Môže byť aj záporná).
Pozn. 1 Tesla odpovedá cca 800 kA.m-1
pole na zemskom povrchu je 25-65 μT
Lorentzova sila: Fmag= q (v x B)
=
Vektor magnetizácie M
Pole v okolí prúdovej slučky
Magnetický moment prúdovej
slučky m=IS [A.m2]
Orbitálový pohyb Magn. moment spinu
morb
mspin
Bohrov magnetón:
µB=eħ/(2me)Najmenšie kvantum elektrónového magnetického momentu
Ak vložíme látku do magnetického poľa s intenzitou H, točivým účinkom momentu silu rovným m x H sa "slučky" natočia tak, aby m a H boli rovnobežné.M je definovaný ako vektorový súčet magnetických momentovm v jednotkovom objeme Δτ:
ms=±1/2, sekund. spinové kvant. číslo
H
1. Diamagnetické materiály
• Materiály so spárovanými elektrónmi, takže samé od seba nevytvárajú magnetické pole.
• Vonkajšie magn. pole čiastočne zdeformuje orbitály, takže vo vnútri diamagnetika sa magnetické pole zoslabí.
• χ = -10-6 – 10-6
• Priemyselne nemajú vlastnosti diamagnetík významné uplatnenie
C.B. Carter: Ceramics Materials, 2007
Poznáme 5 základných typov magnetických materiálov: diamagnetické, paramagenetické, feromagnetické, antiferomagnetickéa ferimagnetické.
2. Paramagnetické materiály
• Materiály s nespárovanými elektrónmi, ale s o vzájomne nezávislýmimi . Tzn. žiadne kolektívne interakcie medzi m.
• Magnetická susceptibilita χ je kladná, tzn. pôsobením vonkajšieho poľa sa spinové momenty natočia a pole zosilnia.
• Ani paramagnetismus zatiaľ nemávýznamné priemyselné uplatnenie
Feromagnetizmus
Rovnako ako v paramagnetizme je potrebné mať nespárované elektróny. Na rozdiel od paramagnetík sa však susedné m ovplyvňujú a na vonkajší magnetický podnet reagujú kolektívne.
3. Feromagnetické látky, spinové magn. momenty sa orientujú súhlasne: . Navonok vykazujú veľmi silný magnetizmus. Príklady materiálov: Fe, Co, Ni, Gd, EuO, CrO2, Nd2Fe14B (neodýmový magnet)
4. Antiferomagnetické látky, spin magn. momenty sa orientujú antiparalelne, tj. : . Navonok vykazujú slabý magnetizmus, hoci μr>1. Príklady: CoO, NiCo, FeO, CoF3, FeF3, NiO:
„Hybridizácia orbitálov“ – Supervýmena. NiO, vďaka prekryvu s O orbitálom majú susedné Ni opačný spin.
5. Ferimagnetizmus
• Nastane, keď kryštál obsahuje dve podmriežky s antiparalelne orientovanými magn. momentami o rôznej veľkosti. Momenty sa vyrušia iba čiastočne a materiál sa vyznačuje priestorovým M.
• Väčšina týchto materiálov (feritov) sú elektrické izolanty, čo je výhodné pri vysokofrekvenčných aplikáciách
• Príklady materiálov: Fe3O4, YFe5O12(YIG), CoFe2O4, BaFe12O19, TbFe2, GdCo5
Vzorový príklad:Magnetit Fe3O4 alebo FeIII(FeIIFeIII)O4
FeII (4µB) a FeIII (5µB)
FeIII (5µB)
Magnetické domény
• Feromagnetické a ferimagnetické materiály sa skladajú z malých oblastí, tzv. domén, s rovnakým smerom magnetizácie. V nezmagnetizovanom stave môže byť celkový M=0, viď. Obrázok
• Rozhranie medzi doménami sa volá Blochova stena, hrúbka cca 100nm.
• Keď sa materiál vystaví vonkajšiemu magnetickému poľu, hranice domén sa začnú pohybovať ale aj zväčšovať. Proces nie je vratný – hysterézna slučka (smyčka).
Hysterézna slučkasaturácia
saturácia
Br – zvyšková, remanentná indukcia = permanentný magnetHc – koercívna inteznita, odolnosť proči premagnetizovaniu
Materiál sa vráti do bodu 0,0 po zahriatí na Courieho teplotu Tc
-Hc Hc externé mg. pole
Tvrdé a mäkké ferity
Tvrdé
Veľké Hc a Br. Takmer výlučne na výrobu permanentných magnetov (motory, zámky, kreditky…)
Mäkké
Malé Hc ale veľké M (čiže μr). Domény sú schopné rýchloreagovať na zmenymagnetického poľa. Využitiehlavne v transformátorových jadrách, magnetické záznamové média.
Tvrdé
Mäkké
Pozn. Názvy tvrdý a mäkký pochádzajú od tvrdosti zliatin železa s danými magnetickými vlastnosťami.
Magnetický záznam dátPožiadavky na materiál:
• Hc veľké aby udržalo dáta, ale nie príliš, aby sa dali zmazať
• Malé + lacné = homogénne rozložené ihlicovité častice, chemicky stabilné.
Zapisovacia hlava
Záznam informácie
Významné magnetické nanoštruktúry
1D (a) tenká vrstva; (b) tenké multivrstvy
2D (c) sústava nanodrôtov; (d) ihličkové častice
3D (e) nanočastice; (f) nanokompozity; (g) tenkovrstevné záznamové médium; (h) nanokontakt
Magnetické nanočastice
• Zmenšovaním feromagnetík sa dostaneme až na rozmer magnetickej domény. Pozorujeme nové vlastnosti.
• Superparamagnetizmus – vďaka malým rozmerom je tepelná energia dostatočne veľká, aby „otočila“ spin elektrónu. Usporiadané spiny v doméne sa „rozhádžu“. Výskum smeruje hlavne k potlačeniu tohto javu, pre dosiahnutie väčšej hustoty ukladania dát.
• Aplikácie: ferokvapaliny, medicínska diagnostika...
Magnetické nanočastice pokryté špecifickou protilátkou sa viažu na daný vírus a vytvoria klastre, dostatočne veľké na pozorovanie napr. NMR alebo MRI.
Nanokryštalické permanentnémagnety.
Ferokvapaliny
• Ferokvapaliny - Stabilné koloidné systémy monodoménových častíc v kvapalnom nosiči (voda, olej…). Stabilitu dosiahne vhodný obal nanočastice.
• Aplikácie: Tesnenia - olejová ferokvapalina + vhodný magnet tesní daný priestor. Vákuum, ložiská…; Zobrazovanie; Výskum aplikácií v medicíne, napr. očná chirurgia:
JP Dailey J. of Magnetism and Magn. Mat. 194 (1999) 140-148
Odchlípeniesietnice
Tesnenie
Obria magnetorezistivita / Giant magnetoresistance GMR
• Multivrstvová nanomagnetická štruktúra
• 1988 objav GMR, revolúcia v spôsobe magnetického ukladania dát
• 2007 Nobelova cena pre Albert Fert (F) a Peter Grünberg (D)
Tenká vrstva elektricky vodivého materiálu (napr. Cu, na obr. šedá farba) vzájomne oddeľuje dve feromagnetické vrstvy. Hrúbka (tloušťka) všetkých vrstiev je menšia než je stredná voľná dráha elektrónu vo vodivom materiáli (cca 100nm). V závislosti od smeru magnetizácie magnetických vrstiev sa dramaticky zmení elektrický odpor (viac ako 80%) naprieč vrstvami.
Mechanizmus GMR – Mottova teória
• Elektrický prúd v kovoch je možné rozdeliť na prúd vedený elektrómni s spinom a spinom a ich pohyb charakterizovať pomocou odporu (rezistivity) ρ.
• Feromagnetický materiál sa vyznačuje nadbytkom jedného typu spinu.
• Pohybujúci sa elektrón so spinom s rovnakou orientáciou voči feromagnetickému materiálu, nemá dostatok hladín, na ktoré by mohol zrelaxovať a preto jeho zrážky pri pohybu budú pružné. Pri pohybe nestráca energiu.
• Opačne orientovaný spin elektrónu umožní pohyb s častými nepružnými zrážkami
a teda stratu pohybovej energie (väčší elektrický odpor)
Zhodne orientované
magnetizácie vrstiev umožnia
jednému typu spinu prejsť bez
zrážok.
Opačne orientované magnetizácie diskriminujú obidva typy spinov.
Tsymbal, EY, Solid State Physics 56, pp. 113-237
Využitie GMR
• Čítacia hlava pevného disku, 10-100 Gb/inch
S.M. Lindsay: Introduction to nanoscience, 2010
Antiferomagnetická výmenná vrstva spolu s permanentným magnetom (Hard bias) udržuje konštatný smer magnetizácie vo vrstve Co. Smer magnetizácie magneticky mäkkého NiFe sa mení v závislosti od smeru magnetizácie zapísanom na záznamovom médiu. Zmena rezistivity je monitorovaná prúdom I.
Zapisovacia hlavaČítacia hlava
Spinotronika / spintronics• Elektronika transportu spinu /
magnetoelektronika
• GMR už používame. MRAM úspešneoverené
• V súčasnosti sa vyvíjajú nové polovodičové súčiastky využívajúcespiny. Pridanie novej funkcionalityvyplývajúcej z možnosti sledovaťpolohu spinu k existujúcimpolovodičovým súčiastkam by umožnilo pokročiť v miniaturizácii(resp. integrácii) el. obdvodov.
– Výskum spin-závislých javov
– Polovodičové feromagnetiká
– Spinové polarizátory
– Spinové injektory, doba života spinov
– Manipulácia spinov (B, E, svetlo)
MRAM – magnetoresistive ramdom-access memory. Ponúka rýchlosť, nízku spotrebu a neobmedzenú výdrž. 2 feroelektrické vrstvy oddelené dielektrikom = Magnetický tunelový prechod (magnetic tunneling junction).
A. Fert, Europhysics news, Nov/Dec 2003, p.227
Magnetické zobrazovanie• MFM – magnetic force microscopy, hrot pokrytý feromagnetikom umožní
sledovať až magnetickú spinovú interakciu.
• Magneticky ladené fotonické kryštály v koloidných roztokoch superparamagnetických
častíc
A.Schwarz: Nano Today, 3(1-2),Feb-Apr 2008
Remanentná doménová štruktúra vrstvy La0.7Sr0.3MnO3. Vzorka 4 μm × 4 μm vytvorená pri 5,1 K v konštantnej výške (h = 24 nm) Svetlé a tmavé oblasti odpovedajú paralelnej a antiparalelnej orientácii B vzhľadom na hrot.
Ge J. (2007): Angew. Chem. Int. Ed., 46: 7428–7431
Oblasť ladenia cez B
Zhrnutie• Spinová magnetizácia
– Magnetické vlastnosti látok je možné vysvetlovať pomocou nespárovaných elektrónovývh spinov v štruktúre látky. Oblasti s rovnakým smerom magnetizácie sa nazývajú domény.
• Rozdelenie magnetík
• Nanomagnetizmus.
– Uplatnenie zatiaľ našli magnetické nanočastice (ferokvapaliny, biosenzory) a tenké vrstvy (GMR, MTJ). Veľké očakávania od spinotroniky.
-1 -10-4 -10-2 0 10-4 10-2 1 102 104 106
Magnetická susceptibilita χ
Ferromagnetické látkyPara
mag
net
iká
An
tife
rom
agn
etik
á
Dia
mag
net
iká
Sup
ervo
dič
e