Parlamentný Kuriér - 2011 / CXCVIII.-CXCVIX

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CXCVIII. – CXCIX. ČÍSLO 2011

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parl

amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn

ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.palamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa

lamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny

kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn










ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.palamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk

Lobujtes 1. lobistickým časopisom na Slovensku

CXCVIII. – CXCIX. ãíslo 2011

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XIX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: [email protected]

[email protected] (‰éfredaktor)[email protected] (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákStanislav Jani‰

Bibiána ObrimãákováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

[email protected]álny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: TASR:Îatva 2011

OBSAH

EditorialOptimizmus a plnohodnotná pohoda (F. Nagy) 2Vláda SRKoordinácia nesmie ch˘baÈ (Rozhovor s J. Nagyom) 3Chceme podporovaÈ slovensk˘ch producentov (Rozhovor so Zs. Simonom) 53Veda a v˘skumNa‰ou víziou je rozvoj (Rozhovor s P. Herdom) 5Chemick˘ priemysel na SlovenskuZmeny sú nevyhnutné (Rozhovor s M. ·trpkom) 6Ministerstvo Ïivotného prostredia SREnvironmentálne záÈaÏe – stav rie‰enia na Slovensku (V. Jánová) 8Nov˘ zákon o odpadoch prinesie základné zmeny (Rozhovor s V. BlaÏíãkom) 12Aj operaãné programy EÚ prispievajú k zlep‰eniu Ïivotného prostredia 21(Rozhovor s V. Kováãikom)Opatrenie na zniÏovanie emisií (Rozhovor s R. Joná‰om) 23Rezervy v ochrane stále existujú. Pre nás je to v˘zva (Rozhovor s R. Rybaniãom) 26Stav a kvalita Ïivotného prostredia je aj vecou legislatívy (Rozhovor s K. Vilinoviãom) 28Kvalita ovzdu‰ia (Rozhovor s K. Jankoviãovou ) 30Aby sa zachovala kvalita a kvantita (Rozhovor s D. âere‰Àákom) 32Îivotné prostredie nemoÏno oklamaÈ (Rozhovor s O. Hornákom) 34Îivotné prostredieZlat˘ Biely vrch (Rozhovor s D. Constantinidesom) 10Odpadové hospodárstvo v SR (P. Krasnec) 13Zákon o odpadoch musí motivovaÈ k separácii odpadov (M. Jurkoviã) 14âo navrhujú v˘robcovia elektrozariadení na zlep‰enie systému zberu 16a recyklácie elektroodpadu? (O. âelko, M. Sklenár, P. Valent)Príprava nového zákona o odpadoch a Recyklaãn˘ fond (J. Lí‰ka) 20Nerastné suroviny sú Ïivotne dôleÏité (F. Boro‰ka) 52Únia miest SlovenskaPríprava nového zákona o odpadoch (M. Minaroviã) 18Efektívne energie v kontexte odpadového hospodárstva (ª. Sluka) 19Deklarácia zamestnávateºov, podnikateºov, obchodu a samospráv k princípom tvorby 19Zákona o odpadoch a Zákona o odpadoch z obalov – 17. 5. 2011Svet financiíChce ‰tát podporovaÈ b˘vanie? (Rozhovor s I. Bére‰om) 37Ministerstvo financií SRHazardné hry a verejné financie (MF SR) 38Novela zákona o hazardn˘ch hráchTIPOS – v˘znamn˘ prispievateº do ‰tátneho rozpoãtu (Rozhovor s M. Roncom) 41Novela zákona o hazardn˘ch hrách prinesie poriadok v legálnosti stávkovania 42(Rozhovor s O. Bergerom) Legálne ilegálne poru‰ovanie slovensk˘ch zákonov (Rozhovor s M. Aºaksom) 44Otvoril parlament dvere korupcii? (Rozhovor s I. Noskom) 45Národná rada SRKeì dvaja novelizujú to isté (NR SR) 46Sociálna eutanázia (Rozhovor s R. Ra‰im) 69Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Úspe‰nosÈ sa meria aj programom (Rozhovor s A. Kucmanovou) 50Agrokomplex 2011Agrokomplex je pre mÀa symbolom Nitry (Rozhovor s F. ëurkoviãom) 55Lesy SRZdravé lesy musíme zachovaÈ aj pre budúce generácie (Rozhovor s I. Viszlaiom) 56Drevospracujúci priemyselBukóza holding, a. s. – sofistikovan˘ spôsob vyuÏitia drevnej hmoty (K. Martinãek) 58Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SRZáujem o lesné hospodárstvo rastie (Rozhovor s I. Olajecom) 59Rozvoj vidieka a regionálny v˘voj (Rozhovor s G. Csicsaiom) 61Synchronizácia pomáha (Rozhovor s J. BeÀadikom) 65Poºnohospodárstvo na SlovenskuPonúkame stroje s vy‰‰ou hodnotou (Rozhovor so Z. Szikszaim) 63Slovensko-maìarská spoluprácaSpolupráca slovensk˘ch a maìarsk˘ch firiem prispieva k rozvoju oboch krajín 64(Rozhovor s V. Bystrianskym)Pôdohospodárska platobná agentúraPridaná hodnota pre poºnohospodárov (Rozhovor s V. Harajom) 67Dialógy OA & EWTaxikár jedn˘m okom pozeral Hríbovu Lampu (Rozhovor s O. Andrásym) 71Glosy – Poznámky – Eseje Dilema Ivety Radiãovej (R. Kotian) 75âloveku beÏí ãas (E. Weidler) 77PolitológiaOceánska Európa (D. ·mihula) 79Parlamentn˘ denníkAlkohol za volantom mal byÈ od septembra trestn˘m ãinom (rk) 81SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 86

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L

2

Veºmi ãasto lietajú – a zväã‰a bez v˘be-

ru – blesky a hromy na hlavy poslancov. A

zo v‰etk˘ch strán. Od ãlenov vlády, od

ostatn˘ch politikov, od manaÏérov a aj, ão

je najnepríjemnej‰ie, od beÏn˘ch obãanov.

Pritom kvalita tohto 150-ãlenného zboru je

veºmi rôznorodá a len odráÏa zmysel pre

hodnoty a Ïivotné spôsoby celého obyva-

teºstva alebo jeho jednotliv˘ch relevant-

n˘ch skupín. IsteÏe, politici v postavení

verejn˘ch ãiniteºov majú byÈ v mnoh˘ch

ohºadoch elitou slovenskej spoloãnosti, ale

ºuìom na ulici alebo vo vlaku alebo kdekoº-

vek inde sa zdá, Ïe nijak˘m v˘kvetom nie

sú.

Ná‰ ãasopis celkom logicky – uÏ svojím

názvom – venuje v˘raznú pozornosÈ práve

parlamentu a v podstate v kaÏdom ãísle

priná‰a dosÈ materiálov, ktoré sa pokú‰ajú

publicisticky preniknúÈ takreãeno do du‰í

poslancov. NemôÏeme len tak ºahko posú-

diÈ, ako sa nám to v jednotliv˘ch prípadoch

darí, ale môÏeme vysloviÈ isté uspokojenie,

Ïe sme dosÈ pestr˘mi informátormi o pra-

videln˘ch aktivitách t˘chto predstaviteºov

slovenskej verejnosti. A z mnoh˘ch rozho-

vorov na‰ich autorov s poslancami sa do-

tvára mozaika slovenskej politickej komu-

nity.

MôÏeme sa len te‰iÈ, Ïe sme to my, kto-

rí potláãame neraz umelo vytvoren˘ obraz

biedy a úpadku toho zoskupenia, ktoré by

malo byÈ skôr p˘chou; a môÏeme maÈ ra-

dosÈ, Ïe na jednej strane ukazujeme samot-

n˘m poslancom a ostatn˘m politikom, ão

im ch˘ba k tomu, aby boli naozaj v˘kve-

tom (alebo, ak chcete, smotánkou) spome-

dzi 5,5 milióna obyvateºov SR – a na dru-

hej strane sa usilujeme donútiÈ verejnosÈ,

aby neposudzovala spôsoby a v˘kony zá-

stupcov ºudu podºa ‰ablóny, ktorá je prí-

znaãná pre krãmové reãi povrchn˘ch ºudí.

Mnohí poslanci a poslanecké kluby – a,

samozrejme, aj vláda – i v tomto volebnom

období uÏ viackrát dokázali, Ïe kritické

názory rôznych popredn˘ch osobností z

mimopolitickej oblasti a rovnako aj beÏ-

n˘ch obãanov zváÏili a po prehodnotení ná-

vrh zákona upravili tak, aby lep‰ie spæÀal

potreby ‰tátu ako dôleÏitej organizácie, ale

aj vplyvn˘ch firiem, ktoré tvoria ekonomic-

kú základÀu kaÏdodenného Ïivota, a nie v

poslednom rade aj samotn˘ch obãanov,

ktor˘m väã‰ina zákonov váÏne zasahuje

do ich osobného Ïivota.

Slovensk˘ parlament – ako to prezentu-

je aj ná‰ ãasopis – nie je na chvoste európ-

skych národn˘ch zhromaÏdení, je v rozho-

dujúcich okamihoch dosÈ aktívny a my sa

usilujeme väã‰inu t˘chto aktivít obsiahnuÈ

v na‰ej Ïurnalistickej agende. Pravda, roz-

sah a bohatosÈ tohto denne obnovovaného

parlamentného archívu neovplyvÀuje len

na‰a redakcia. Je veºmi Ïiaduce, aby sa aj

samotní poslanci podieºali na zverejÀova-

ní dôleÏit˘ch momentov z parlamentnej

praxe – ako to v dostatoãnej miere uplatÀu-

je uÏ roky napríklad poslanec Smeru-SD a

b˘val˘ podpredseda Ficovej vlády Du‰an

âaploviã. A bolo by e‰te Ïiaducej‰ie, aby

sa rozmanité informácie, ktoré vypl˘vajú z

bohatého diania v NR SR, priveºmi nepo-

dobali na pravidelné politické diskusie, vy-

sielané v rozhlase a televízii. Aby teda ne-

boli plné invektív raz na koalíciu a raz – v

inej zostave – na opozíciu. Nechce sa ve-

riÈ, Ïe by obãania nevedeli oceniÈ aj kon-

‰truktívnosÈ vo vystúpeniach tvorivo zm˘-

‰ºajúcich politick˘ch osobností a Ïe by ne-

oklasifikovali dobrou známkou aj ãinoro-

dé námety a podnety, ak sa vyskytnú – a Ïe

bezpodmieneãne oãakávajú od svojich

predstaviteºov len zlostné v˘pady na poli-

tick˘ch protivníkov.

Skôr naopak. Nepreberné skupiny ob-

ãanov – ktor˘m Ïivot tak ãi tak priná‰a

kaÏd˘ deÀ veºa nepríjemností na pracovis-

ku alebo v ‰kole, v obytnom dome od su-

sedov, v preplnenej elektriãke atakìalej –

vedia byÈ veºmi vìaãné kaÏdému, kto im

nieãím osvieÏi a radosÈou naplní plynúce

dni a t˘Ïdne, kto im poskytne odôvodnen˘

optimizmus a plnohodnotnú pohodu, kto im

kompenzuje nie veºmi primeran˘ a dosta-

toãn˘ plat aspoÀ povzbudzujúcimi my-

‰lienkami a uÏitoãn˘mi námetmi. Neviem,

do akej miery môÏe a vie rozdávaÈ pote‰e-

nie a pôÏitok tak˘ pragmatick˘ ãasopis,

ak˘m uÏ dlhé roky je Parlamentn˘ kuriér,

ale je rozhodne uÏitoãnou ambíciou redak-

cie poskytovaÈ na‰im ãitateºom aspoÀ ná-

znaky radosti zo Ïivota dokonca aj v poli-

tickom prostredí. Práve o to som sa v t˘chto

riadkoch pokúsil: in‰pirovaÈ poslancov a

ìal‰ích popredn˘ch politikov k tomu, aby

ich názorové vystúpenia a rôzne reflexie na

to, ão sa u nás i v zahraniãí deje, obãanov

neskormucovali, ale aby im – ak je len tro-

chu dôvod – otvárali priazniv˘ a nádejn˘

v˘hºad do zajtraj‰ka. Obohaten˘ reálnymi

politick˘mi námetmi, ktoré prinesú do ro-

dín pocit spoloãenskej stability.

‰éfredaktor

Optimizmus a plnohodnotná pohoda

3

V L Á D A S R

Koordinácia nesmie ch˘baÈské úrady ÎP a vnímajú ho najmä cez admi-nistratívne a povoºovacie úkony. SpojiÈ vní-manie rezortu a kladn˘ postoj k vlastnémuÏivotnému prostrediu bude e‰te nemalá úlo-ha, ale v tomto smere som veºk˘ optimista.

Nastúpili ste do funkcie ministra v obdo-bí, ktoré prinieslo so sebou aj isté ekologic-ké katastrofy, záplavy a pod. Ako tietoudalosti ovplyvnili chod ministerstva, na-‰li sa rie‰enia pre nepriaznivé zmeny?

V deÀ môjho nástupu praskla betónovázdrÏ odkaliska v maìarskom Kolompári, ãobola dovtedy nevídaná katastrofa niekoºkokilometrov od na‰ich hraníc. Myslím si, Ïetáto správa zodpovedn˘ch tak trocha aj vyºa-kala, ão vôbec neprekáÏa. Pri presadzovaní zá-kona o envirozáÈaÏiach to podºa mÀa minis-terstvu pomohlo. Musíme si uvedomiÈ, Ïe aksme rozumní, uãíme sa z doteraj‰ích katas-trof. Ak rozumní nie sme, tak sa budeme uãiÈna vlastn˘ch chybách a katastrofách. Áno,máme maÈ strach z na‰ich záÈaÏí, máme saobávaÈ, Ïe nám urobia zle, ak ich nebudemerie‰iÈ. Na‰Èastie na Slovensku nemáme katas-trofick˘ stav ani v jednej z nádrÏí, ani na jed-nom odkalisku ãi gudrónovej jame, ale ak sas t˘m uspokojíme, tak katastrofu vyrobímeìal‰ím generáciám. Preto povaÏujem za ob-rovsk˘ pokrok návrh zákona o niektor˘chopatreniach na úseku environmentálnej záÈa-Ïe, ktor˘ je v˘sledkom 8-roãného úsilia rezor-tu. Identifikácia environmentálnych záÈaÏí,vymedzenie pôvodcu environmentálnej záÈa-Ïe, urãovanie povinn˘ch osôb a ich povinnos-tí v súvislosti s ich odstraÀovaním a tieÏ fi-nancovanie – toto je predmetom návrhu. Zá-kon predstavuje v˘znamn˘ krok potrebn˘ priodstraÀovaní dlhoroãného zneãistenia z hor-ninového prostredia, pôdy a podzemnej vody.Úãelom návrhu zákona je najmä vymedziÈ pô-vodcu environmentálnej záÈaÏe v súlade sprincípom „zneãisÈovateº platí“. Návrh tohto,dovolím si tvrdiÈ – envirozákona desaÈroãiavláda prijala, teraz je rad na poslancoch ná-rodnej rady.

DôleÏit˘m, v minulosti veºmi kritizova-n˘m dokumentom je zonácia TANAPu. Vakom ‰tádiu ste s prípravou?

Rád by som zdôraznil, Ïe prioritu v Tatráchmá ochrana. V‰etko ostatné ide aÏ po nej. Ria-dim sa heslom – namiesto lobistov pouÏijemodborníkov a zdrav˘ rozum. Tatry sú prírod-n˘m klenotom Slovenska, prioritou musí byÈich zachovanie. Tatry patria v‰etk˘m, nielenTatrancom. Pri tvorbe zonácie odmietam ak˘-koºvek nátlak lobistov. Odborná komisia zlo-Ïená z predstaviteºov vedeckej obce, akade-mick˘ch in‰titúcií, pracovníkov ministerstvaÏivotného prostredia a TANAPu sa k proble-

MôÏete dnes povedaÈ, Ïe rezort Ïivotnéhoprostredia je na dobrej ceste a jeho dôle-Ïitá úloha, ktorú neustále sledujú aj hod-notia vlastne v‰etci obyvatelia Slovenska,sa nepodceÀuje? NapæÀajú sa va‰e predsta-vy o smerovaní ministerstva Ïivotnéhoprostredia?

Îivotné prostredie a jeho ochranu vníma-jú obãania Slovenska kladne. Mám na to ne-jeden dôkaz, niã v‰ak o aktivite a kladnompostoji nehovorí lep‰ie ako fakt, Ïe po jedi-nej internetovej v˘zve rezortu na DeÀ Zeme

sa nám do projektu Vyãistime si Slovenskoprihlásilo vy‰e 1 500 organizácií – Slovens-ko tak upratovalo spolu viac ako 100-tisíc ob-ãanov. Opakujem: po jedinej internetovej v˘-zve. Nech robíme ãokoºvek, ão Ïivotnémuprostrediu pomáha, máme obãiansku podpo-ru. Deti na základn˘ch ‰kolách zbierajú ba-terky a malé spotrebiãe s nevídan˘m elánom– majú svoju krajinu radi. To je hodnota, kto-rú nepodporiÈ a nevyuÏiÈ by bolo hriechom.Na druhej strane samotn˘ rezort Ïivotnéhoprostredia ºudia vnímajú cez obvodné a kraj-

József NAGY, ako minister, ktor˘ riadi Ïivotné prostredie, je vo funkcii takmer rok. Ako je spokojn˘ so svojou prácou na Ministerstve Ïivotného prostredia SR, ktoré nebolo

v minulosti práve pozitívne hodnotené? Bilanciu, ciele a zámery prezentuje ministerv nasledujúcom rozhovore, ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér poskytol redaktorke Anne Komovej.

4

uviedol, v˘znamne nám pomôÏe rie‰iÈ neÏe-lané dediãstvo star˘ch environmentálnychzáÈaÏí. Environmentálne záÈaÏe sú totiÏ ãaso-vané bomby. ·kodlivé látky v prostredí pre-trvávajú a negatívne ovplyvÀujú zdravotn˘stav obyvateºov v tomto okolí. Treba ich pre-to odstrániÈ alebo zne‰kodniÈ.

Úãelom návrhu zákona je vymedziÈ pô-vodcu environmentálnej záÈaÏe. V prípadenemoÏnosti stanovenia pôvodcu, stanoviÈ me-chanizmus urãenia povinnej osoby, ktorá budejestvujúce environmentálne záÈaÏe povinnárie‰iÈ. Ministerstvo Ïivotného prostredia budezabezpeãovaÈ najmä klasifikáciu environmen-tálnej záÈaÏe a celkov˘ manaÏment ich odstra-Àovania, a teda bude orgánom ‰tátnej správyna úseku environmentálnej záÈaÏe. Krajsk˘úrad Ïivotného prostredia bude uskutoãÀovaÈkonanie o urãení povinnej osoby a Slovens-ká in‰pekcia Ïivotného prostredia bude vyko-návaÈ ‰tátny dozor.

MoÏno vás bude zaujímaÈ, Ïe systematic-kou inventarizáciou environmentálnych záÈa-Ïí sme zistili, Ïe na Slovensku predstavuje 1 845 lokalít závaÏné nebezpeãenstvo pre zdra-vie ãloveka a Ïivotné prostredie. Sú to najmäareály priemyseln˘ch podnikov, kde dlhodo-bo skryto a nekontrolovane unikali nebez-peãné látky do Ïivotného prostredia, ale aj ne-kontrolované skládky nebezpeãn˘ch odpa-dov, nezabezpeãené sklady pesticídov a in˘chnebezpeãn˘ch látok ãi zneãistenie spôsobenéozbrojen˘mi silami, ÈaÏbou nerastov a iné.

Potom, ako pred niekoºk˘mi dÀami prija-la návrh zákona vláda, je to uÏ v rukách po-slancov parlamentu. Pevne verím, Ïe sa námho podarí presadiÈ.

âo vás ãaká v najbliÏ‰om období, ktoréúlohy sú pre Ministerstvo Ïivotného pro-stredia SR prioritné?

Myslíte okrem implementácie zákona oenvirozáÈaÏiach, prípravy nového zákona oochrane prírody a krajiny, nového odpadové-ho zákona, zonácie Tatier a ìal‰ích doku-mentov, o ktor˘ch dnes nebola reã? MôÏemvás upokojiÈ: za peniaze daÀov˘ch poplatní-kov sa v znovuobnovenom rezorte naozajnenudíme, práce máme nad hlavu.

matike stretla uÏ dva razy, o niekoºko dníchystáme ìal‰ie stretnutie priamo v teréne.V̆ sledok práce komisie bude predloÏen˘ narokovanie Zelenej tripartity, na ktoré budú po-zvaní aj zástupcovia samospráv, reprezen-tanti vlastníkov, uÏívateºov a mimovládne or-ganizácie. PredloÏenie zonácie do vlády plá-nujeme na konci tohto roka po tom, ako vstú-

pi do platnosti nov˘ zákon o ochrane príro-dy a krajiny. DôleÏit˘m faktorom pri zonáciitotiÏ budú transparentné a finanãne krytékompenzácie za obmedzenia na vyuÏívanie,ktoré prinesie práve nov˘ zákon.

Do akej miery sa dá zlep‰iÈ celkov˘ stav Ïi-votného prostredia na Slovensku práveprostriedkami z eurofondov?

Eurofondy sú v˘znamné zdroje, najmä akide o kanalizácie, âOV ãi rie‰enie ãasti de-diãstva z ãias socialistického spriemyselÀo-vania, teda envirozáÈaÏe. Rie‰iÈ neÏiaduci stavv tejto oblasti nám v súãasnosti pomáhajúprostriedky z Európskej únie. Práve odstraÀo-vanie environmentálnych záÈaÏí je moÏné rea-lizovaÈ vìaka ãerpaniu finanãn˘ch prostried-kov z Operaãného programu Îivotné pro-stredie.

Ako je to s emisn˘mi kvótami, nájde savhodn˘ kupec na odkúpenie voºn˘ch emis-n˘ch jednotiek, koºko by mohlo SlovenskozískaÈ predajom?

Treba povedaÈ, Ïe na jednej strane mámeveºmi zlé referencie „vìaka“ doteraz nedorie-‰enej kauze Interblue. Tento po‰ramoten˘ ob-raz sa nám, verím, darí pomaly naprávaÈ, uÏaj t˘m, Ïe pripú‰Èame pri obchodovaní v‰et-ky transparentné moÏnosti – vrátane verejnejdraÏby. Predo‰lé vedenie tak neurobilo, a tokvóty mali e‰te slu‰nú cenu. Po japonskejkatastrofe naìalej oãakávame, ako sa bude vy-víjaÈ tento trh, veì Japonci sú najväã‰ím od-berateºom. Nechcem v‰ak ‰pekulovaÈ. Pracu-jeme na predaji a pracujeme na tom tak, abybol predaj jasn˘ a otvoren˘ a nezopakovalisa k‰efty a k‰eftíky záujmov˘ch skupín, kto-ré beztrestne pripravili republiku o desiatkymiliónov eur.

Ministerstvo Ïivotného prostredia vyvíjasnahu aj v oblasti prípravy nového záko-na o identifikácii environmentálnej záÈa-Ïe, ão je jeho cieºom a kedy bude v plat-nosti?

Môj cieº – ãistota a poriadok v rezorte a vÏivotnom prostredí získal ìal‰í dôleÏit˘ pilier– tento envirozákon desaÈroãia. Ako som uÏ

V L Á D A S R

5

V E D A A V ¯ S K U M

VÚSAPL, a. s., (pôvodn˘ názov V̆ skumn˘ ústav spracovania a aplikácieplastick˘ch látok) poãas svojej 37-roãnej histórie dosiahol v˘znamné úspechy

v oblasti v˘skumu a v˘voja polymérnych materiálov a ich aplikácií. Aká jespoloãnosÈ VÚSAPL, a. s., dnes a aká je vízia jej rozvoja do budúcnosti, o tom sa

Parlamentn˘ kuriér porozprával s generálnym riaditeºom Ing. Petrom HERDOM.

VÚSAPL, a. s., bol nositeºom a koordiná-torom viacer˘ch v˘skumn˘ch programova projektov, ktor˘ch v˘sledky boli realizo-vané formou hmotn˘ch v˘stupov a pre-zentované na odborn˘ch konferenciáchdoma i v zahraniãí, kde získali mnoÏstvoocenení. âo z tejto minulosti je stále aktu-álne i v dnes?

Dnes sú aktuálne prakticky v‰etky ãinnos-ti, ktoré VÚSAPL poskytoval aj v minulosti,av‰ak podstatne efektívnej‰ie. Vo v‰etk˘chãinnostiach poskytujeme na‰im klientom sluÏ-by ãisto na komerãnej báze. Dnes VÚSAPLneplní uÏ Ïiadne ‰tátne úlohy základného ale-bo aplikovaného v˘zkumu, ale pouÏíva zí-skané poznatky pre potreby trhu alebo sa sna-Ïíme získaÈ v oblasti v˘zkumu a v˘voja plas-tov projekty EÚ. Vzhºadom na ‰irok˘ rozsahposkytovan˘ch sluÏieb bolo nutné zmeniÈ spô-sob riadenia z funkãného na procesn˘, abybolo jasne vidno jednotlivé obchodné podie-ly v spoloãnosti z jednotliv˘ch ãinností.

VÚSAPL, a. s., tvorí procesn˘ systém ria-denia 4 divízií. Mohli by ste nám o nich po-vedaÈ nieão viac?

Ako som uÏ uviedol, zaveden˘ procesn˘systém riadenia nám celkom presne vyãlenilhlavné ãinnosti spoloãnosti. Primárnou je di-vízia vstrekovania. Za obdobie svojej pôsob-nosti získala cenné skúsenosti a kvalifikova-n˘ch technológov, vìaka ãomu je dnes vyso-ko spoºahliv˘m dodávateºom presn˘ch a tech-nologicky nároãn˘ch v˘robkov najmä preautomobilov˘ a elektrotechnick˘ priemysel.Divízia fólií a kompozitov sa zameriava nav˘robu ‰peciálnych typov technick˘ch fóliítechnológiou vyfukovania vo forme hadico-v˘ch a ploch˘ch fólií. Divízia strojnej v˘ro-by pouÏíva vysoko progresívne metódy simu-láci e-modelu (rapid prototyping) a dizajnu

pre vstrekované plastové v˘robky. Divíziacertifikácie a skú‰obn˘ch laboratórií certifi-kuje systémy manaÏérstva kvality v zmyslenormy STN EN ISO 9001: 2009 (Q-008) asystémov environmentálneho manaÏérstvapodºa normy STN EN ISO 14001:2005 (R-002). Akreditované laboratóriá ponúkajútestovanie fyzikálno-mechanick˘ch a analy-tick˘ch vlastností materiálov, v˘robkov, rop-n˘ch produktov, chemick˘ch látok a zmesí.Centrum vzdelávania, akreditované M· SR,ponúka ‰kolenia v oblasti chemickej legisla-tívy REACH, v oblasti spracovania plastov abudovania systémov kvality a taktieÏ ponú-ka zostavovanie Kariet bezpeãnostn˘ch úda-jov.

Vysoko sofistikované zameranie spoloã-nosti VÚSAPL, a. s., je urãite nároãné napersonálne pokrytie jednotliv˘ch divízií.Ako sa vám darí v oblasti personálnej po-litiky a zamestnanosti?

SpoloãnosÈ VÚSAPL, a. s., v 2008 kúpilaspoloãnosÈ Gascontrol, s.r.o., z âR so záuj-mom rozvíjaÈ v˘robné kapacity a know-howvo v‰etk˘ch odvetviach, v ktor˘ch VÚSAPL,a. s., predt˘m podnikal plus bola pridaná v˘-roba vysoko progresivn˘ch materiálov fiber-gassov˘ch profilov na v˘robu okien a dverí.Samozrejme vyrábame z nich v˘robky pod-ºa poÏiadaviek zákazníkov. ZároveÀ spoloã-nosÈ získala kapitálovú podporu silnej skupi-ny na svoj rozvoj. Bolo potrebné vzhºadom naekonomiku firmy optimalizovaÈ stav zamest-nancov podºa skutoãn˘ch potrieb a nastaviÈich tak na nov˘ podnikateºsk˘ zámer. Faktomje, Ïe vtedy boli prepustení mnohí mladí pers-pektívni zamestanci a tí star‰í zostali, ão dosÈv˘razne ovplyvÀuje súãasnú v˘chovu mlad-‰ích. Keì som nastúpil do VÚSAPL, a. s., bolsom veºmi milo prekvapen˘, aká veºká bolachuÈ zamestnancov na zmenu. ªudia si veºmiváÏia svoju prácu a sú veºmi lojálni, takÏe ne-musím na‰Èastie rie‰iÈ fluktuáciu. Na druhejstrane, keìÏe sa nám darí v obchodnej ãinnos-ti, uÏ zaãíname pociÈovaÈ nedostatok ‰pecia-listov vo v˘robe plastov.

Kde v‰ade sa moÏno stretnúÈ s v˘robkamia logom va‰ej spoloãnosti?

Vzhºadom na to, Ïe v oblasti vstrekovan˘chv˘robkov sme zákaznícky orientovaná spo-loãnosÈ, tak tam na‰e logo nenájdete, ale na‰ev˘robky nájdete najmä v domov˘ch a priemy-seln˘ch plynomeroch, v poÏiarn˘ch klap-kách, v automobiloch Peugeot, Citroën,Hyundai, v sejacích strojoch a mnoh˘chin˘ch, pretoÏe v rámci jednotliv˘ch projektovsme dodávateºmi plastov˘ch komponentov.Na‰e logo nájdete na spracovan˘ch technic-

k˘ch fóliách, pouÏívan˘ch najmä vgumárenstve a kompozitn˘ch pre-pracovan˘ch granulátoch, kdesme drÏiteºmi mnoh˘ch patentova sú predávané nielen v SR, alevyváÏané do âR a USA. Na‰elogo nájdete aj na v‰etk˘ch cer-tifikátoch ãi uÏ v˘robkov alebosystémov kvality, ako aj na pro-tokoloch z laboratórnych skú-‰ok.

Aké sú va‰e priority privedení spoloãnosti?Ktor˘m smeromsa chcete uberaÈ vbudúcnosti?

V súãasnosti jemojím hlavn˘mcieºom na‰tartovaÈekonomiku spoloã-nosti, investovaÈ dotechnológií, vytvoriÈstabilné pracovné pro-stredie bez strachu zostraty zamestnania. VÚ-SAPL, a. s., chce byÈ lí-drom v spracovaní vstreko-van˘ch plastov na Sloven-sku, ako aj dôstojnou a ko-rektnou konkurenciou zahra-niãn˘m spoloãnostiam pôso-biacich na tomto trhu. Nie-koºko rokov som pracoval vautomobilovom priemysle vzahraniãí, v‰etky skúsenostiz tohto prostredia by somchcel preniesÈ do praxe v tej-to spoloãnosti a vyuÏiÈ ich.Darí sa nám získavaÈ novéprojekty do tej miery, Ïe sazaãíname obzeraÈ po nákupetechnológie na spracovanieplastov. Súãasne investuje-me do zlep‰ovania pracov-ného prostredia a zniÏovaniaenergetickej nároãnosti. Zva-Ïujeme rozvíjaÈ progresívnemetódy vstrekovania plastov,zvy‰ovaÈ efektivitu a produk-tivitu. T˘m, Ïe si robíme svo-ju vlastnú obchodnú ãinnosÈ,vieme si omnoho lep‰ie vy-vaÏovaÈ v˘robn˘ programneÏ zahraniãné spoloãnosti,vyrábajúce 100 % pre auto-mobilov˘ alebo elektrotech-nick˘ priemysel, ktoré sú veº-mi závislé od trhov˘ch v˘ky-vov viac ako my, ão zároveÀpôsobí veºmi stabilizujúco.

Na‰ou víziou je rozvoj

C H E M I C K ¯ P R I E M Y S E L N A S L O V E N S K U

6

Aká je súãasná pozícia va‰ej spoloãnosti vrámci slovenského hospodárstva?

Na‰a spoloãnosÈ – Duslo, a. s., – patrí me-dzi najv˘znamnej‰ích v˘robcov z oblasti che-mického priemyslu na Slovensku. Predmetompodnikateºskej ãinnosti sú dva hlavné v˘robnéprogramy, organizaãne reprezentované samo-statn˘mi SBU (strategic business unit) – SBUAnorganika a SBU Organika. AnorganickúãasÈ predstavuje v˘roba priemyseln˘ch hnojív,kde sa radíme k v˘robcom európskeho v˘zna-mu a spolu s ìal‰ími dvomi spoloãnosÈami,v˘robcami priemyseln˘ch hnojív, patriacimido skupiny Agrofert zastávame pozíciu ã. 2 vEurópe. Organickú ãasÈ predstavuje v˘robagumárensk˘ch chemikálií a polymérov. Ná‰podiel na svetovom trhu gumárensk˘ch chemi-kálií je cca 5 % a na‰imi obchodn˘mi partner-mi sme vnímaní ako globálny, celosvetov˘ do-dávateº.

Z hºadiska pozície na‰ej spoloãnosti v rám-ci slovenského hospodárstva by som rád uvie-dol, Ïe spæÀame v‰etky kvantitatívne kritériá de-finície veºkého podniku: v˘‰ka hodnoty majet-ku, úroveÀ trÏieb a podobne. Sme v˘razne ex-portne orientovaná spoloãnosÈ, keìÏe viac ako85 % trÏieb je dosahovan˘ch z predaja v˘rob-kov mimo územia SR. S poãtom pribliÏne 2 500 zamestnancov (vrátane na‰ich dcérskych

spoloãností) patríme k v˘znamn˘m zamestná-vateºom v ·ali a ‰ir‰om okolí. Na dokreslenietejto na‰ej pozície uvediem napríklad aj takú za-ujímavosÈ, Ïe sme najväã‰ím odberateºom zem-ného plynu na Slovensku s podielom do 8 %na celkovej spotrebe Slovenska.

Aké je základné produktové portfólio spo-loãnosti Duslo, a. s., ·aºa a ktorí sú va‰i naj-väã‰í kooperujúci odberatelia?

Ako som sa zmienil v prechádzajúcej odpo-vedi, máme dva „core businessy“.

Medzi základné produktové rady organickejchémie patria predov‰etk˘m produkty gumá-renskej chémie (ur˘chºovaãe a retardéry vulka-nizácie alebo anitidegradandy), ìalej tekutéstabilizátory pre oleje a mazivá a v neposled-nom rade disperzie a lepidlá. Medzi na‰ichnajv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov pat-ria takí v˘robcovia pneumatík ako Michelin,Goodyear, Bridgestone, Pirelli ãi Continental.

Základné portfólio hnojív moÏno rozãleniÈdo ‰tyroch produktov˘ch radov:– dusíkaté granulované a prilované hnojivá

(napríklad liadok amónny, moãovina, dusí-kato sírne hnojivá),

– granulované komplexné hnojivá (napríkladNPK – komplexné hnojivá s rôznym pome-rom Ïivín),

– kvapalné hnojivá (napríklad dusíkaté hnoji-vo DAM) a

– technické produkty hlavne na báze moãovi-ny a/alebo dusiãnanu amónneho (napríkladAdBlue, kyselina dusiãná a pod.).Medzi najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch part-

nerov v oblasti priemyseln˘ch hnojív patriaveºké agropodniky (distribuãné spoloãnostipôsobiace v oblasti poºnohospodárstva) predo-v‰etk˘m na Slovensku, âechách, Maìarsku,Nemecku a Rakúsku.

Aké boli v˘sledky Duslo, a. s., ·aºa za minu-l˘ rok a aké sú predpoklady na rok 2011?

SpoloãnosÈ dosiahla za rok 2010 v˘raznelep‰ie v˘sledky hospodárenia ako v roku 2009,ktor˘ bol plne poznaãen˘ krízou a bol jeden znajhor‰ích v˘sledkov spoloãnosti za poslednéroky vôbec. Kombináciou prijat˘ch opatreníeliminujúcich negatívne dopady hospodárskejrecesie na na‰u spoloãnosÈ a oÏivením ekono-mík trhov, na ktor˘ch pôsobíme, sa nám poda-rilo dosiahnuÈ za rok 2010 zisk po zdanení vov˘‰ke 12,9 mil. eur (vykázané podºa sloven-sk˘ch úãtovn˘ch ‰tandardov). Tento pozitívnyv˘sledok sa nám podarilo dosiahnuÈ aj napriekmimoriadnej udalosti – havárie na v˘robe ãpav-ku v júli 2010 v dôsledku ãoho do‰lo k preru-‰eniu v˘roby ãpavku ako základnej suroviny nav˘robu priemyseln˘ch hnojív na niekoºko me-siacov, a t˘m negatívnemu dopadu do v˘sled-kov hospodárenia. Uvedené v˘sledky sa poda-rilo dosiahnuÈ najmä vìaka enormnému úsiliuv‰etk˘ch na‰ich zamestnancov a obchodn˘chpartnerov.

V roku 2011 oãakávame lep‰ie v˘sledkyako v roku 2010, av‰ak vzhºadom na veºmi ÈaÏ-kú predvídateºnosÈ ìal‰ieho v˘voja ekonomiky,ãi uÏ v európskom alebo celosvetovom merad-le, je veºmi predãasné hovoriÈ o koncoroãn˘chv˘sledkoch. Pevne verím, Ïe tak ako to zatiaº

Zmeny sú nevyhnutné

Duslo, a. s., ·aºa sa poãas svojej histórie vyprofilovalo na v˘robcu hnojív európskeho v˘znamu aglobálneho dodávateºa gumárskych chemikálií. SpoloãnosÈ okrem toho vyrába polyvinylacetátovéa polyakrylátové lepidlá a disperzie a rôzne ìal‰ie ‰peciálne produkty. Od roku 2005 je súãasÈou

medzinárodného holdingu AGROFERT Holding, a. s, globálne pôsobiaceho v chemickompriemysle, poºnohospodárstve a potravinárstve. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá

generálny riaditeº Duslo, a. s., Mgr. Ing. Marek ·TRPKA.

7

priebeÏné ãísla nasvedãujú, to bude e‰te úspe‰-nej‰í rok ako rok 2010.

SpoloãnosÈ Duslo, a. s., ·aºa je známa pre-pracovan˘m certifikovan˘m systémom en-vironmentálneho manaÏérstva a starostli-vosÈou o jednotlivé zloÏky Ïivotného pro-stredia. Ktoré sú rozhodujúce kritériá roz-vojov˘ch a strategick˘ch zámerov spoloã-nosti v tomto smere?

Áno, na‰a spoloãnosÈ má zaveden˘ a certi-fikovan˘ Systém integrovaného manaÏérstva(SIM) ako súãasÈ ná‰ho podnikania a na‰ejmanaÏérskej filozofie a ktorého neoddeliteºnousúãasÈou je aj systém environmentálneho ma-naÏérstva (SEM) podºa ISO 14001:2004. Jehohlavn˘m princípom je nielen realizácia ãin-ností v súlade s platnou legislatívou, ale zabez-peãenie neustáleho zlep‰ovania procesov vjednotliv˘ch zloÏkách Ïivotného prostredia.Od roku 1996 sme tieÏ súãasÈou celosvetovejiniciatívy chemického priemyslu t˘kajúcej sazodpovednej starostlivosti (Responsible Care),ktorej cieºom je neustála starostlivosÈ a zlep‰o-vanie v oblasti Ïivotného prostredia, zdravia abezpeãnosti pri v˘robe, preprave a pouÏívaníchemick˘ch látok. Ná‰ zodpovedn˘ prístup kÏivotnému prostrediu môÏeme dokumentovaÈzriadením mobiln˘ch staníc, ktoré monitorujúzdroje zneãisÈovania ovzdu‰ia v podniku amôÏu byÈ sledované zo strany obyvateºstvamesta ·ale a okolit˘ch obcí alebo zriadením ze-lenej linky z hºadiska námetov, návrhov alebopripomienok k ekológii na‰ej spoloãnosti.

Rie‰enie ekologick˘ch vplyvov z pohºadunielen súãasnej ale aj oãakávanej legislatívy vrámci EÚ s dôrazom na pouÏitie najlep‰íchdostupn˘ch techník (BAT) v˘robn˘ch procesova koncov˘ch ãistiacich zariadení je preto rov-nocennou a neoddeliteºnou súãasÈou rozvojo-v˘ch a strategick˘ch zámerov spoloãnosti.

S úãinnosÈou od 7. januára 2011 bola naúrovni Európskeho parlamentu prijatáSmernica 2010/75/EÚ o priemyseln˘ch emi-siách. Okrem sprísnen˘ch emisn˘ch limit-n˘ch hodnôt bude maÈ aj ìal‰ie dopady naj-mä ão sa t˘ka nového mechanizmu obcho-dovania s emisn˘mi kvótami. âaká nás te-raz implementácia do legislatívneho systémuSlovenskej republiky. Aké dopady bude maÈpodºa vás Smernica na slovenské hospodár-stvo ako celok?

Smernica o priemyseln˘ch emisiách sa t˘kaslovenského hospodárstva v dvoch rovinách.Prvou je sprísnenie emisn˘ch limitov pre prie-myselné podniky, ktoré musia na svojich tech-nologick˘ch zariadeniach zrealizovaÈ také úpra-vy procesov, aby spæÀali poÏiadavky BAT atomu zodpovedajúce emisné limity do koncaroka 2013. Druhou rovinou je dosiahnutie sprís-nen˘ch emisn˘ch limitov pre energetick˘ prie-mysel – veºké spaºovacie zariadenia v termínedo konca roku 2015. Samozrejme, hoci táto le-gislatívna iniciatíva EÚ je legitímna, vzhºa-dom na neexistenciu, resp. nekoordináciu t˘-chto krokov na celosvetovej úrovni (neexisten-cia globálnej dohody) je otázne, ãi sa podarí do-siahnuÈ vyt˘ãen˘ cieº, t.j. zníÏiÈ objem sklení-kov˘ch plynov v celosvetovom meradle. Pro-blematika Ïivotného prostredia má globálny,celosvetov˘ rozmer a rie‰iÈ globálny problémprostredníctvom lokálnych respektíve regionál-nych opatrení nepovaÏujem za veºmi efektív-

ne. Z pohºadu slovenského hospodárstva vyslo-vujem urãité obavy, ãi z hºadiska stanoven˘chtermínov sú tieto reálne dosiahnuteºné, neho-voriac o finanãn˘ch dopadoch, ktoré organizá-cia ASPEK vo svojej dopadovej ‰túdii k Smer-nici o priemyseln˘ch emisiách vyãíslila preslovenské hospodárstvo na úrovni takmer900.000 tis. eur. Tieto dodatoãne vyvolané ad-ministratívne náklady urãite neprispejú k zv˘-‰eniu konkurencieschopnosti slovenského prie-myslu.

V kaÏdom prípade nastane pre mnohé pod-niky ÈaÏké obdobie. Striktné poÏiadavkySmernice bude potrebné rie‰iÈ zmenou tech-nológií ãi vybudovaním úãinn˘ch konco-v˘ch zariadení, a to vyÏaduje mimoriadne fi-nanãné prostriedky, ktor˘mi mnohé podni-ky nedisponujú. Ak˘ by mal byÈ postoj ‰tá-tu, konkrétne Ministerstva hospodárstvaSR a Ministerstva Ïivotného prostredia SR,pri hºadaní moÏností ako podporiÈ nevyhnut-né financovanie projektov zameran˘ch narie‰enie dopadov Smernice?

Treba povedaÈ, Ïe to nie je len problém slo-venského hospodárstva. Je evidentné, Ïe európ-sky chemick˘ priemysel, vrátane v˘roby prie-myseln˘ch hnojív v EÚ môÏe ÈahaÈ za krat‰í ko-niec v porovnaní so zvy‰kom sveta. Konkrét-ne dodatoãné finanãné zaÈaÏenie v˘roby prie-myseln˘ch hnojív (v˘roba amoniaku a kyseli-ny dusiãnej) v ãasoch diskutovanej potravino-vej sebestaãnosti a teda dostatoãnej produkcieagrokomodít na potravinárske úãely, ale záro-veÀ podpore obnoviteºn˘ch zdrojov energie zostrany EÚ, ktoré „súperia“ o tú istú surovinu,idú proti sebe a realizácia oboch programov bezintenzifikácie vyuÏitia poºnohospodárskej pôdy,na ktorú sú práve potrebné hnojivá, bude pro-blematická. Veºmi ºahko môÏe dôjsÈ k situácii,Ïe ak paralelne EÚ v rámci spoloãnej obchod-nej politiky nezavedie antiimportné opatreniaalebo nevytvorí mechanizmus na moÏné ãerpa-nie finanãn˘ch prostriedkov na elimináciu toh-to „umelého“ zníÏenia konkurencieschopnos-ti v porovnaní s mimoeurópskymi v˘robcami,dopyt EÚ po priemyseln˘ch hnojivách bude sa-turovan˘ v˘robou mimo EÚ. Paradoxne vzhºa-dom na fakt, Ïe európska chémia disponuje vpriemere modernej‰ími a ekologicky priazni-vej‰ími technológiami v porovnaní s okolit˘msvetom, môÏe dôjsÈ k situácii, Ïe k zníÏeniuskleníkov˘ch plynov z globálneho pohºadu ne-dôjde a my, Európa, na úkor svojho hospodár-skeho rastu podporíme priemyselnú v˘robu aekonomick˘ rast mimo Európy.

V podobnej situácii ako Slovensko sú aj ìal-‰ie krajiny strednej a v˘chodnej Európy. Poze-rajúc sa analogicky napríklad na snahu pôvod-n˘ch krajín EÚ vychádzaÈ v prípade spoloãnejpoºnohospodárskej politiky z „historickéhoprincípu“, povaÏoval by som za úplne legi-tímnu snahu na‰ich zodpovedn˘ch ústredn˘chorgánov ‰tátnej správy v spolupráci s okolit˘-mi krajinami na presadenie zmien v spoloãnejobchodnej politike EÚ, ako aj vytvorenia fi-nanãného programu EÚ na kompenzáciu „his-torick˘ch úrovní“ technologick˘ch rie‰ení vrámci EÚ, aj napriek tomu, Ïe v tomto smeredo‰lo k v˘raznému progresu.

âo konkrétne bude Smernica znamenaÈ prespoloãnosÈ Duslo, a. s., ·aºa?

Na‰a spoloãnosÈ uÏ má zanalyzované poÏia-

davky Smernice na na‰e prevádzky. Je spraco-van˘ vecn˘ a ãasov˘ harmonogram postupo-v˘ch krokov na dosiahnutie sprísnen˘ch limi-tov. Vzhºadom na to, Ïe na‰a spoloãnosÈ si prevlastnú potrebu vyrába aj teplo, smernica sa násdot˘ka nielen v technologickej, ale aj energe-tickej oblasti.

Problematick˘m, nielen pre Duslo, a. s., alepre v‰etky spoloãnosti v odvetví chemickéhopriemyslu, je popri finanãnej nároãnosti predo-v‰etk˘m ãasov˘ faktor. Smernica bude do slo-venskej legislatívy implementovaná aÏ koncomroka 2011 a závery z BAT-ov, ktoré budú ur-ãovaÈ emisné limity, doposiaº tieÏ nie sú v rám-ci EÚ schválené. Je to v˘znamn˘ problém,lebo limity v Smernici predstavujú maximál-ne hodnoty, priãom v˘nimky sa nepripú‰Èajú.Zmeny v technológiách v na‰om odvetví pri do-drÏaní platnej legislatívy nie sú záleÏitosÈou me-siacov. Pokiaº e‰te nie sú v súãasnosti jednoz-naãne stanovené kritériá, na ktoré by sa mal zo-súladiÈ priemysel, je nájdenie dlhodobo ak-ceptovateºného technologického rie‰enia, akéby sa dalo realizovaÈ v ãasovom horizontedvoch rokov, veºmi problematické.

Budete maÈ v tejto súvislosti záujem na-príklad o ãerpanie podporn˘ch prostriedkovz európskych fondov?

Na‰ím neustálym cieºom je zabezpeãovaÈtrvalú konkurencieschopnosÈ a udrÏateºn˘ rastspoloãnosti cestou nov˘ch rozvojov˘ch progra-mov, ktoré si vyÏadujú veºk˘ objem finanãn˘chprostriedkov. Preto, ak by sa vytvoril priestorna získanie finanãn˘ch prostriedkov aj z európ-skych fondov, budeme sa snaÏiÈ vyuÏiÈ v‰etkydostupné moÏnosti. Zmena v nastaveniach prí-stupnosti t˘chto zdrojov aj pre veºké podnikyje v‰ak nevyhnutná.

C H E M I C K ¯ P R I E M Y S E L N A S L O V E N S K U

8

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

1. EURÓPSKY KONTEXT

Asi 3 mil. pravdepodobn˘ch zdrojov zneãis-Èovania je podºa Európskej agentúry Ïivotnéhoprostredia (EEA – European EnvironmentalAgency) v ãlensk˘ch ‰tátoch. Poãet identifiko-van˘ch pravdepodobn˘ch environmentálnychzáÈaÏí je okolo 1,8 mil. a poãet potvrden˘chenvironmentálnych záÈaÏí sa odhaduje na 250 ti-síc. Za posledn˘ch 30 rokov bola z tohto mnoÏ-stva sanovaná len asi tretina – cca 80 000 kon-taminovan˘ch lokalít.

Pri sanácii environmentálnych záÈaÏí je sna-hou väã‰iny ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie vmaximálnej miere uplatniÈ princíp „zneãisÈo-vateº platí“ (polluter-pays principle), ktor˘ jev‰eobecne uznávan˘m princípom Únie. V̆ nim-ku pri aplikácii tohto princípu tvoria prípady, keìosobu zodpovednú za zneãisÈovanie nie je moÏ-né identifikovaÈ alebo volaÈ na zodpovednosÈpodºa právnych predpisov Európskej únie ale-bo právnych predpisov ãlenského ‰tátu. Rovna-ko aj v prípade, ak táto osoba nemôÏe zná‰aÈ ná-klady na nápravu. Asi 35 % nákladov na saná-ciu environmentálnych záÈaÏí v rámci Európskejúnie pochádza z verejn˘ch zdrojov, zvy‰ok pri-padá na súkromn˘ sektor.

Medzi jednotliv˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi v‰akexistujú veºké rozdiely. Napr. vo Francúzsku len7 % nákladov pochádza zo ‰tátneho rozpoãtu,zvy‰ok je hraden˘ zo súkromn˘ch zdrojov. Na-proti tomu napr. v âeskej republike, Macedón-sku a ·panielsku prevzal za environmentálne zá-ÈaÏe zodpovednosÈ ‰tát a náklady na sanáciu sútakmer na 100% hradené zo ‰tátneho rozpoãtu.Na Slovensku by podºa anal˘z z roku 2008 malbyÈ podiel verejn˘ch zdrojov na sanácii environ-mentálnych záÈaÏí aÏ okolo 80 %. KaÏdoroãne

sú v rámci Európskej únie vynakladané na prie-skum, sanáciu a monitoring environmentálnychzáÈaÏí nemalé prostriedky. V porovnaní s celko-v˘mi odhadovan˘mi nákladmi, ktoré sú potreb-né na rie‰enie environmentálnych záÈaÏí, v‰akdnes predstavuje táto suma len 2 %. V prieme-re roãné v˘davky na záÈaÏe predstavujú okolo12 eur na obyvateºa. Podºa správ z jednotliv˘ch‰tátov sa pohybujú od 0,7 do viac ako 20 eur naobyvateºa.

2. ENVIRONMENTÁLNE ZÁËAÎENA SLOVENSKU

Podºa v˘sledkov projektu Systematická iden-tifikácia environmentálnych záÈaÏí v Sloven-skej republike sa u nás nachádza 1 819 environ-mentálnych záÈaÏí. Okolo 1 200 z nich stálepredstavuje závaÏné nebezpeãenstvo pre zdra-vie ãloveka a Ïivotné prostredie. Ide o lokality,kde dochádzalo k dlhodob˘m skryt˘m a ne-kontrolovan˘m únikom nebezpeãn˘ch látok dojednotliv˘ch zloÏiek Ïivotného prostredia. Mno-hé z t˘chto lokalít sú dnes opustené a opatreniana nápravu nemá kto vykonaÈ, pretoÏe zodpo-vedná osoba uÏ neexistuje alebo nie je známa.V in˘ch podnikoch v˘robné ãinnosti pokraãu-jú, no podnik buì nemá na sanáciu dostatok pe-Àazí alebo nemá o nápravu nepriaznivého sta-vu záujem.

Na‰Èastie existujú aj také podniky, ktoré sa poprivatizácii zodpovedne postavili k rie‰eniu pro-blematiky environmentálnych záÈaÏí, za ktoré vprocese privatizácie prevzali zodpovednosÈ. Vmnoh˘ch z nich boli prieskum a sanácia vyko-nané a lokalita sa monitoruje. Z v˘sledkov sys-tematickej identifikácie environmentálnych zá-ÈaÏí tieÏ vypl˘va, Ïe pri mnoh˘ch podozriv˘chlokalitách nemáme dostatok informácií o prítom-nej kontaminácii. Takéto lokality sa oznaãujúako pravdepodobné environmentálne záÈaÏe.Bolo ich identifikovan˘ch 878 a do registra en-vironmentálnych záÈaÏí sú zapísané vìaka pria-mym alebo nepriamym indíciám kontamináciev danej lokalite. Tak˘mito indíciami môÏe byÈnapr. prítomnosÈ zdrojov kontaminácie, zázna-my orgánov ‰tátnej správy alebo samosprávy ozneãistení zloÏiek Ïivotného prostredia alebo onevhodnom nakladaní so zneãisÈujúcimi látka-mi, star‰ie archívne informácie o zneãistení zí-skané prieskumn˘mi alebo monitorovacími prá-cami, prejavy po‰kodenia krajiny, napr. po‰ko-denie vegetácie, uhynuté organizmy, zápach,oãividná prítomnosÈ cudzorod˘ch látok a pod.

Druhú skupinu identifikovan˘ch lokalít pred-stavujú environmentálne záÈaÏe, ktor˘ch prí-tomnosÈ potvrdili prieskumné práce. Doterazich bolo identifikovan˘ch 257. Niektoré z nichsú potvrdené len orientaãn˘m geologick˘m prie-skumom a stále nevieme, ak˘ je rozsah konta-minácie, aké typy zneãisÈujúcich látok sú prítom-né v podzemnej vode, pôde a horninovom pro-stredí, aké je mnoÏstvo t˘chto látok, ich koncen-

Environmentálne záÈaÏe –stav rie‰enia na Slovensku

9

trácia, mobilita a iné vlastnosti. V t˘chto loka-litách je potrebné vykonaÈ podrobn˘ prieskumenvironmentálnej záÈaÏe a spracovaÈ anal˘zurizika, ktorá je základn˘m podkladom na vypra-covanie projektu sanácie. V̆ sledkom anal˘zy ri-zika je zistenie, ãi miera rizika je akceptovateº-ná pre súãasné alebo plánované vyuÏitie územia.Ak miera rizika nie je akceptovateºná, je potreb-ná sanácia environmentálnej záÈaÏe. Cieºovékritériá sanácie sa vÏdy urãujú s ohºadom na bu-dúce vyuÏitie lokality a mali by zodpovedaÈreálnym podmienkam konkrétnej lokality.

Tretiu skupinu identifikovan˘ch lokalít pred-stavujú sanované environmentálne záÈaÏe, kto-r˘ch bolo identifikovan˘ch 684.

3. LEGISLATÍVA PRE OBLASËENVIRONMENTÁLNYCH ZÁËAÎÍ

Súãasná vláda povaÏuje rie‰enie problemati-ky environmentálnych záÈaÏí za svoju prioritu,ão zreteºne deklarovala vo svojom programovomvyhlásení v auguste 2010. Vìaka vytvoren˘mpodmienkam a podpore zo strany samotnej pred-sedníãky vlády vypracovalo Ministerstvo Ïivot-ného prostredia SR do konca roka 2010 nov˘ ná-vrh zákona o identifikácii environmentálnej zá-ÈaÏe a o zodpovednej osobe za environmentálnuzáÈaÏ.

Problematiky environmentálnych záÈaÏí sadot˘kajú viaceré európske smernice, no kaÏdá znich rie‰i problém len ãiastoãne. Doteraj‰ia praxukazuje, Ïe platná legislatíva nevytvára dostatoã-n˘ tlak na osoby zodpovedné za environmentál-ne záÈaÏe, a Ïe v mnoh˘ch lokalitách zodpoved-né osoby ani nie je moÏné identifikovaÈ. PretoMinisterstvo Ïivotného prostredia SR zaãalopred cca 6 rokmi s prípravou zákona o environ-mentálnych záÈaÏiach. Návrh zákona sa v‰aknepodarilo presadiÈ. Hlavn˘mi prekáÏkami bolinielen nedorie‰ené pripomienky vznesené zostrany podnikateºskej sféry a Greenpeace, ale ajmemorandum, ktoré vláda Slovenskej republi-ky v marci 2009 podpísala so zamestnávateºsk˘-mi zväzmi. Podºa neho sa totiÏ v ãase krízy ne-mali predkladaÈ návrhy zákonov, ktoré by malimaÈ negatívny dosah na zamestnávateºov.

Základn˘m predmetom návrhu zákona jeprávna úprava povinností právnick˘ch a fyzic-k˘ch osôb pri identifikácii environmentálnychzáÈaÏí, zodpovednosti za environmentálne záÈa-Ïe a ich financovania, pôsobnosti orgánov ‰tát-nej správy vo veciach environmentálnych záÈa-Ïí a sankcií za poru‰enie povinností. Vzhºadomna oãakávan˘ negatívny dopad návrhu zákonana ‰tátny rozpoãet a rozpoãty podnikateºsk˘chsubjektov, ktoré budú zodpovedné za odstraÀo-vanie environmentálnych záÈaÏí, pristúpilo MÎPSR pri tvorbe návrhu zákona k obnoveniu pra-covnej skupiny zloÏenej zo zástupcov minister-stva, priemyseln˘ch zväzov, zamestnávateº-sk˘ch zväzov, miest a obcí a mimovládnychorganizácií zastúpen˘ch organizáciou Green-peace. Nov˘m vedením environrezortu obnove-ná Zelená tripartita opakovane prerokovala fi-lozofiu zákona a jeho paragrafové znenie a MÎPSR ho následne predloÏilo na medzirezortnépripomienkové konanie. V medzirezortnom pri-pomienkovom konaní bolo vznesen˘ch cca 350pripomienok, z toho desiatky zásadn˘ch. Sna-hou ministerstva bolo zapracovaÈ vznesené pri-pomienky tak, aby bol dosiahnut˘ v‰eobecn˘konsenzus. To sa nakoniec zúãastnen˘m stranám

podarilo a zákon bol na zaãiatku júna predloÏe-n˘ do Legislatívnej rady vlády SR.

K najzloÏitej‰ím ãastiam navrhovaného záko-na patrí ãasÈ venovaná urãovaniu zodpovednejosoby za environmentálnu záÈaÏ. ZloÏitosÈ vy-pl˘va z nedostatoãnej úpravy zodpovednostipri privatizácii a pri opätovnom prevode a pre-chode majetku na iné osoby. Komplikáciu pred-stavuje aj snaha tvorcov zákona uplatniÈ smeromdo minulosti zásadu zneãisÈovateº platí, preto-Ïe tak to principiálne ustanovuje stále platn˘ pri-vatizaãn˘ zákon. Podºa navrhovanej schémyurãovania zodpovednosti môÏe byÈ za zodpoved-nú osobu urãen˘ buì pôvodca záÈaÏe, jeho práv-ny nástupca, majiteº nehnuteºnosti alebo ‰tátzastúpen˘ príslu‰n˘m ministerstvom, t. j. t˘mministerstvom, s ãinnosÈou ktorého environ-mentálna záÈaÏ súvisí. Vzhºadom na kompliko-vanosÈ súãasného stavu vlastníckych vzÈahov t˘-kajúcich sa environmentálnych záÈaÏí, obsahu-je návrh zákona viaceré liberaãné dôvody umoÏ-Àujúce drÏiteºovi záÈaÏe „vyviniÈ sa“.

Zodpovednú osobu bude urãovaÈ krajsk˘ úradÏivotného prostredia v správnom konaní a urãe-ná osoba má potom povinnosÈ vypracovaÈ svojvlastn˘ Program sanácie environmentálnej zá-ÈaÏe. Po jeho schválení príslu‰n˘m orgánommusí zodpovedná osoba tento program plniÈ, t.j. musí zabezpeãiÈ prieskum environmentálnejzáÈaÏe, anal˘zu rizika, monitoring a sanáciu.Vzhºadom na to, Ïe zákon nemá ambíciu „lik-vidaãného“ zákona pre urãené zodpovedné oso-by, dæÏku plnenia programu si urãuje zodpoved-ná osoba sama. Pri jeho plnení môÏe zohºadniÈsvoje hospodárske v˘sledky, dopady krízy apod., no musí zároveÀ zohºadÀovaÈ poÏiadavkyRámcovej smernice o vode a opatrenia, ktoré vy-pl˘vajú z Vodného plánu Slovenska a zo ·tát-neho programu sanácie environmentálnych zá-ÈaÏí. Odhadovan˘ ãas rie‰enia programov zod-povedn˘ch osôb je 15 aÏ 20 rokov.

Prijatie tohto zákona je dôleÏit˘m krokom naceste k ãistej‰iemu, zdrav‰iemu a udrÏateºnémuÏivotnému prostrediu v na‰ej krajine. UmoÏnírie‰iÈ problematiku environmentálnych záÈaÏív Slovenskej republike komplexne a rozbehnúÈproces odstraÀovania environmentálnych záÈa-Ïí podobn˘m spôsobom, ako to je vo vyspel˘chkrajinách Európskej únie.

4. MANAÎMENT ENVIRONMENTÁLNYCHZÁËAÎÍ

Najv˘znamnej‰ie doteraj‰ie aktivity Minister-stva Ïivotného prostredia SR v oblasti manaÏ-mentu environmentálnych záÈaÏí moÏno zosu-marizovaÈ takto:• Vykonaná bola systematická identifikácia en-

vironmentálnych záÈaÏí (2006 – 2008),• Vybudovan˘ bol informaãn˘ systém envi-

ronmentálnych záÈaÏí (www.enviroportal.sk),• Vypracované boli regionálne ‰túdie dopadov

environmentálnych záÈaÏí na Ïivotné prostre-die (2010),

• Prijatá bola novela geologického zákona za-h⁄Àajúca environmentálne záÈaÏe (2009),

• Pre oblasÈ environmentálnych záÈaÏí bola no-velizovaná vyhlá‰ka ku geologickému záko-nu (2010),

• Vypracovan˘ bol metodick˘ pokyn pre ana-l˘zu rizika a metodick˘ pokyn pre prieskumenvironmentálnych záÈaÏí (2011),

• Pripravené boli podklady pre Operaãn˘ pro-

gram Îivotné prostredie 2007 – 2013 a jehov˘zvy,

• Vypracovan˘ a vládou schválen˘ bol ·tátnyprogram sanácie environmentálnych záÈaÏí(2010),

• Zhotoven˘ a vytlaãen˘ bol Atlas sanaãn˘chmetód environmentálnych záÈaÏí (2011),

• Vy‰kolení boli pracovníci ‰tátnej správy preoblasÈ environmentálnych záÈaÏí,

• Navrhnut˘ bol zákon o „environmentálnychzáÈaÏiach“ (2011).

5. FINANCOVANIEENVIRONMENTÁLNYCH ZÁËAÎÍ

Na plnenie ·tátneho programu sanácie envi-ronmentálnych záÈaÏí a povinností vypl˘vajú-cich z navrhovaného zákona je nevyhnutné vy-tváraÈ a hºadaÈ zdroje. Environmentálne záÈaÏevznikali v priebehu mnoh˘ch desaÈroãí a procesich odstraÀovania tieÏ nebude záleÏitosÈou krát-kodobou. Podºa odhadov si rie‰enie problema-tiky vyÏiada desiatky rokov, a to najmä z dôvo-du podcenenia problematiky v minulom obdo-bí a z dôvodu absencie tvorby finanãn˘ch zdro-jov. Napriek tomu je nevyhnutné zaãaÈ rie‰iÈ pro-blematiku ão najskôr, pretoÏe vstupom Sloven-ska do Európskej únie sa otvorili moÏnosti vy-uÏitia zahraniãn˘ch zdrojov, predov‰etk˘m pro-stredníctvom Operaãného programu Ïivotnéprostredie. Je zameran˘ na zlep‰enie stavu Ïi-votného prostredia a racionálneho vyuÏívaniazdrojov prostredníctvom dobudovania a skva-litnenia environmentálnej infra‰truktúry SR vzmysle predpisov EÚ a SR a na posilnenie en-vironmentálnej zloÏky trvalo udrÏateºného roz-voja. Environmentálne záÈaÏe spadajú v operaã-nom programe pod prioritnú os ã. 4 – Odpado-vé hospodárstvo, pod operaãn˘ cieº – 4.4 Rie-‰enie problematiky environmentálnych záÈaÏívrátane ich odstraÀovania. Tento operaãn˘ cieºje napæÀan˘ prostredníctvom aktivít zamera-n˘ch najmä na monitoring a prieskum environ-mentálnych záÈaÏí a spracovanie rizikov˘chanal˘z, na sanáciu najrizikovej‰ích environ-mentálnych záÈaÏí a na dobudovanie informaã-ného systému environmentálnych záÈaÏí.

Napriek pretrvávajúcemu nedostatku finanã-n˘ch prostriedkov na rie‰enie problematiky en-vironmentálnych záÈaÏí sa proces ich prieskumua sanácie úspe‰ne rozbieha. Prieskumné práceboli realizované na mnoh˘ch rizikov˘ch loka-litách, sanované boli poãetné rizikové skládkyodpadov, Ïelezniãné depá, kontaminované loka-lity po ãinnosti sovietskej armády, poºnohospo-dárske lokality a viaceré areály podnikov. Naprieskum a sanáciu boli pouÏité súkromné zdro-je, prostriedky ‰tátneho rozpoãtu a prostriedkyz Environmentálneho fondu. S t˘mito zdrojmia so zdrojmi z európskych fondov sa uvaÏuje priplnení ·tátneho programu sanácie environmen-tálnych záÈaÏí a pri implementácii navrhované-ho zákona.

RNDr. Vlasta Jánová, PhD.generálna riaditeºka sekcie

geológie a prírodn˘ch zdrojovMÎP SR


Î I V O T N É P R O S T R E D I E

10

Znie to takmer ako v rozprávke, keì niek-to povie, Ïe na‰iel zlato. Stále je takáto in-formácia opradená tajomstvom, nieãím,ão pripomína ãasy zlatej horúãky. Ale rea-lita je – predpokladám – oveºa prozaickej-‰ia. Dá sa opísaÈ cesta od nájdenia aÏ po ÈaÏ-bu?

V prvom rade je nevyhnutné povedaÈ, Ïerealita je naozaj oveºa, oveºa prozaickej‰ia,neÏ by ktokoºvek, kto sa touto problematikounezaoberá, predpokladal. Máme naozaj veº-mi ìaleko od idealizovan˘ch predstáv roman-tick˘ch zlatokopov s krompáãmi a lopatamina chrbte a ryÏovacím tanierom po boku.Na‰a spoloãnosÈ spolupracuje so ‰piãkov˘migeológmi nielen na Slovensku, ale aj v zahra-niãí. Opierame sa aj o sofistikovan˘ v˘skuma odborné posudky popredn˘ch akademic-k˘ch ustanovizní a odborn˘ch in‰titúcií. Spo-lupracujeme s domácimi a zahraniãn˘miuznávan˘mi odborníkmi na baníctvo, geoló-giu a Ïivotné prostredie, na‰e zámery konzul-tujeme s odborníkmi z Technickej univerzi-ty vo Zvolene, Technickej univerzity v Ko‰i-ciach, ako aj Univerzity Komenského v Bra-tislave.

V roku 2006 sme poãas regionálneho prie-skumu na strednom Slovensku objavili loÏis-ko zlata. Následne sa realizovalo niekoºkoetáp vrtného prieskumu. LoÏisko sa nachádza

v pri priemyselnom areáli PPS v lokalite Biely vrch. Na základe v˘sledkov 44 vrtovsme vypoãítali predpokladané vyÈaÏiteºné zá-soby zlata, ktor˘ch je 20 – 25 ton. Na získa-nie presnej‰ích údajov a najmä bliÏ‰í odhad,koºko zlata je z loÏiska moÏné efektívne vy-ÈaÏiÈ, musíme realizovaÈ ìal‰í spresÀovacívrtn˘ prieskum, detailnej‰ie skú‰ky na spra-covanie rudy, ako aj mnoÏstvo in˘ch technic-k˘ch prác.

Sme na zaãiatku plánovania ÈaÏobnej pre-vádzky. Postupujeme podºa platn˘ch zákonovSlovenskej republiky a v súãasnosti pripravu-jeme podklady na zaãatie procesu posudzo-vania vplyvov na Ïivotné prostredie, v ktoromsa budeme venovaÈ otázkam kyanizácie, pra‰-nosti, hluku a rekultivácie územia po skonãe-ní ÈaÏby. Robíme tak v spolupráci s dotknu-t˘mi obcami a hºadáme odpovede na otázky,aké opatrenia urobiÈ, aby ÈaÏba a spracovanierudy nemali negatívny vplyv na Ïivot a pro-stredie v regióne. Som si ist˘, Ïe poskytnemeuspokojivé odpovede na tieto otázky, v pro-cese posudzovania vplyvov na Ïivotné pro-stredie uspejeme a ÈaÏba bude povolená.

Dnes je táto lokalita urãená Obvodn˘mbansk˘m úradom ako chránené loÏiskovéúzemie, priãom ‰tát ako vlastník zabezpeãu-je ochranu loÏiska. ëal‰ím legislatívnym kro-kom je urãenie dob˘vacieho priestoru, ãopráve prebieha. Je to vymedzenie priestoru,v ktorom by v budúcnosti potenciálne moh-la prebiehaÈ ÈaÏba.

Ak˘m v˘znamn˘m loÏiskom je Detva-Bie-ly vrch z hºadiska Slovenska?

V prípade ÈaÏby sa predpokladá vytvoreniezhruba 200 priamych a 500 aÏ 600 nepria-mych pracovn˘ch miest. Nezanedbateºnouãiastkou budú priame investície v regióne dovybudovania infra‰truktúry, diverzifikáciepriemyslu, prevádzky, ako aj samotnej ãinnos-ti. Na‰a spoloãnosÈ sa zaviaÏe poskytovaÈ zozisku aj dodatoãn˘ kapitál na rozvoj detvian-skeho regiónu.

Ide sa o v˘znamnú investíciu v regióne, kdesa poãas plánovanej ÈaÏby podºa predbeÏn˘ch‰túdií odhadujú v˘davky v regióne vo v˘‰keviac ako 300 mil. eur. Príjem ‰tátu vo formedaní a odvodov bude dosahovaÈ pribliÏne 170mil. eur poãas Ïivotnosti ÈaÏby. Zlato akokaÏd˘ nerast je vlastníctvom Slovenska a pre-to je zaÈaÏené extra daÀou, tzv. odvodom zavyÈaÏen˘ nerast. V prípade loÏiska Biely vrchsa predpokladá odvod vo v˘‰ke okolo 15 mil.eur. Tieto odvody sú v súãasnosti príjmom en-vironmentálneho fondu. Intenzívne sa v‰aksnaÏíme o prerozdelenie tohto odvodu medzi

Zlat˘ Biely vrch

EMED Slovakia je slovenská spoloãnosÈ, ktorú zaloÏila úspe‰ná medzinárodná firma EMED Mining so sídlom na Cypre, kde prebieha rozsiahly prieskum na loÏiská medi.

Na Slovensku vykonáva prieskum na piatich územiach, ktoré firme pridelilo MinisterstvoÏivotného prostredia SR na základe platnej legislatívy. O pôsobení spoloãnosti na Slovensku

sa pre Parlamentn˘ kuriér vyjadril konateº spoloãnosti EMED Slovakia RNDr. Demetrios CONSTANTINIDES v rozhovore s Franti‰kom Nagyom.

11

‰tát a dotknuté obce, ão by znamenalo v˘raz-né príjmy do rozpoãtov t˘chto obcí a miest.

Ná‰ projekt poãíta s dæÏkou ÈaÏby aspoÀ de-saÈ rokov. V Detve predpokladáme 20 – 25 tonzlata, ktoré môÏeme vyÈaÏiÈ. Na porovnanie,Národná banka Slovenska má 35 ton zlata, ãopredstavuje asi 65 percent devízov˘ch rezervSlovenska. âína je dnes jedn˘m z najväã‰íchproducentov zlata, ktorá skupuje celú svojuprodukciu zlata a k tomu polovicu vo svetevyÈaÏenej produkcie. Má obrovské devízovérezervy a potrebuje si ich ochrániÈ, pretoÏe do-lár dnes uÏ nie je tak˘ stabiln˘ ako v minu-losti. Zlato je ãoraz cennej‰ie, je to jediná is-tota. ·vajãiari uvaÏujú znovu o zavedení zla-tého ‰tandardu. Znamená to, Ïe chcú pouÏí-vaÈ ‰vajãiarsky frank a paralelne s ním zlat˘‰vajãiarsky frank kryt˘ zlatom. Mena sa de-valvuje, eurozóna sa môÏe rozpadnúÈ, no zla-to vÏdy zostane zlatom. Je trvácne, ão horobí v˘nimoãn˘m vo finanãnom svete. Zlatonie je investícia, zlato sú peniaze. Ak eurobude padaÈ, zlato bude maÈ e‰te vy‰‰iu hod-notu ako dnes a v krízov˘ch ãasoch môÏe Slo-vensku pomôcÈ. Jeho cena je teraz nad 1 700dolárov za uncu, pred piatimi rokmi to bolalen 600 dolárov. V súãasnosti v‰etky banky nacelom svete kupujú zlato. Asi dobre vedia pre-ão.

ªudia sa obávajú zdevastovania Ïivotnéhoprostredia. Dnes uÏ organizujú petíciu pro-ti zámeru ÈaÏby. SnaÏíte sa s nimi komuni-kovaÈ?

Chápeme ich, majú negatívne skúsenosti zminulosti. Priznajme si, Ïe aj za ãias socializ-mu nebolo Ïivotné prostredie prioritou a ne-t˘kalo sa to len baníctva. Vtedy pri‰iel príkaz,spoloãnosÈ ÈaÏila a o viac sa nestarala. TouspoloãnosÈou v‰ak bol ‰tát. A s dôsledkami samusela vysporiadaÈ ãasto príroda sama. Dnesv‰ak Ïijeme v 21. storoãí. V̆ razne sa posunu-la nielen legislatíva, zdokonalili sa aj techno-logické moÏnosti. Existuje proces posudzova-nia vplyvov na Ïivotné prostredie, ten v mi-nulosti ch˘bal, navy‰e sa do tohto procesumôÏe zapojiÈ ‰iroká verejnosÈ. ObãianskezdruÏenie „Podpoºanie nad zlato“ spú‰Èa pe-tiãnú akciu proti ÈaÏbe zlata a in˘ch nerastn˘chsurovín kdekoºvek v regióne Podpoºania.Pravdepodobne si neuvedomujú, Ïe zákazomÈaÏby nerastn˘ch surovín by okrem iného do-siahli uzatvorenie aj existujúcich lomov. Kvô-li tomu by nebolo moÏné vybudovaÈ ani po-Ïadovan˘ plánovan˘ diaºniãn˘ úsek R2, kto-r˘ má juÏnou cestou spojiÈ Bratislavu a Ko-‰ice.

V sprievodn˘ch letákoch ku petiãn˘m hár-kom pouÏívajú aj iné „akoÏefakty“, ktor˘misa snaÏia získaÈ podporu. Tvrdia, Ïe lokalitaBiely vrch súvisí s CHKO Poºana a biosféric-kou rezerváciou UNESCO. To nie je pravda!Lokalita Biely vrch sa nachádza priamo zapriemyseln˘m parkom PPS ohraniãená je pri-bliÏne priebehom zábehovej dráhy. Vzdu‰nouãiarou sa toto územie nachádza pribliÏne 3,5km od hranice CHKO Poºana. V Ïiadnomprípade nedôjde k ohrozeniu CHKO Poºanaani biosférickej rezervácie UNESCO. Tentopriestor ani nenav‰tevujú turisti. O v‰etk˘chaspektoch ná‰ho zámeru sme ochotní s k˘m-koºvek diskutovaÈ. Preto nám je veºmi ºúto, Ïeorganizátori petície na‰u podanú ruku od-mietajú a spoliehajú sa na neinformovanosÈ

obãanov. V na‰om prípade hovoríme o po-vrchovej ÈaÏbe. Vybudujeme lom veºk˘ zhru-ba 600 metrov v priemere a premiestnia samasy horniny. To je jedin˘ zásah do Ïivotné-ho prostredia. Po skonãení ÈaÏby sa ten prie-stor, samozrejme, zrekultivuje. MoÏnosti súrôzne. Halda sa môÏe zalesniÈ, lom naplniÈ vo-dou a v priestore vznikne vodná plocha, kto-rá sa môÏe pouÏívaÈ na rekreaãné úãely.

A ão sa t˘ka zv˘‰enej dopravy a prístupo-v˘ch ciest?

Toto loÏisko sa dá charakterizovaÈ ako uza-vret˘ systém s prevádzkov˘mi objektmi. V̆ -stupom na‰ej práce sú zlaté tehliãky, ktoré sa„vyrobia“ na mieste. Nebude Ïiadna hornina,ktorá sa bude preváÏaÈ desiatky kilometrov polokálnych cestách, na‰a práca bude sústrede-ná v uzavretom areáli. Obava zo zv˘‰eniadopravy je neopodstatnená, nové prístupovékomunikácie budovaÈ nebudeme a jestvujú-ce nezaÈaÏíme. Podºa súãasn˘ch zákonov mu-síme maÈ vypracovan˘ plán rekultivácie e‰tepred zaãatím ÈaÏby. Ten e‰te hotov˘ nie je, rie-‰enia, ak˘m spôsobom ão najlep‰ie vyuÏiÈkrajinu po skonãení ÈaÏby, hºadáme spolu s od-borníkmi z Technickej univerzity vo Zvole-ne. Okrem toho chceme organizovaÈ i verej-nú súÈaÏ, ako by sa najlep‰ie tato oblasÈ zre-kultivovala. Pritom novoprijat˘ zákon o ban-sk˘ch odpadoch na základe európskej smer-nice zaväzuje investora zloÏiÈ finanãnú záru-ku na budúcu rekultiváciu takisto e‰te pred za-ãatím ÈaÏby. Znamená to, Ïe ak by aj firmazbankrotovala alebo by jednoducho odi‰la,existuje úãelovo viazaná finanãná rezerva,ktorá sa dá pouÏiÈ iba na to, aby sa to územiezrekultivovalo podºa plánov.

Hlavnou v˘hradou odporcov zámeru ÈaÏ-by je predpokladaná kyanidová metódazískavania vzácneho kovu z horniny. Ne-ohrozuje tak˘to spôsob Ïivotné prostrediea Ïivot ºudí v regióne?

Na základe dnes dostupn˘ch poznatkov oloÏisku predpokladáme Ïe technológia spra-covania rudy bude zaloÏená na lúhovaní po-mocou kyanidu sodného. Je to technológia,ktorá sa v Európskej únii odporúãa ako naj-lep‰ia dostupná technológia na spracovanierúd zlata. Tak˘to spôsob úpravy sa pouÏíva voviac ako 400 prevádzkach po celom svete, ne-vynímajúc také ekologicky striktné krajiny,ako ·védsko a Fínsko. DôleÏitou informáci-ou pre verejnosÈ je, Ïe súãasÈou navrhovanejúpravárenskej prevádzky nebude odkalisko anebude vznikaÈ kal zo spracovania.Chcel by som tieÏ dodaÈ Ïe kyanid:• NielenÏe nie je karcinogénny, ale pouÏíva

sa i na v˘robu liekov proti rakovine.• Nehromadí sa v organizme.• Nespôsobuje vrodené chyby.

Navy‰e iné chemikálie rozpú‰Èajúce zlatosú oveºa nebezpeãnej‰ie pre zdravie a Ïivot-né prostredie (tiomoãovina, chloridov˘ sys-tém, bromín-bromidov˘ systém, amónny tio-sulfát).

âo oãakávate od kompetentn˘ch sloven-sk˘ch organov?

Európa je moderná rozvinutá spoloãnosÈ,ktorej technológie a bohatstvo vo veºkej mie-re závisia od prínosov kovov vrátane zlata. Odbaní sa vyÏaduje prevádzkovanie na úrovni

svetov˘ch ‰tandardov, ão sa t˘ka kritériíudrÏateºnosti v oblasti ekológie, ekonomickejv˘konnosti a sociálneho rozvoja.

âlenské ‰táty EÚ vrátane Slovenska majúzodpovednosÈ pokr˘vaÈ dopyt po zlate a ìal-‰ích kovoch t˘m, Ïe budú podporovaÈ vlast-nú ÈaÏbu nerastn˘ch surovín a spracovateºsk˘priemysel podºa platnej legislatívy.

V‰etky ÈaÏobné operácie v Európe zamera-né na ÈaÏbu zlata vyuÏívajú najlep‰ie dostup-né technológie, ktoré spæÀajú, alebo prekraãu-jú legislatívne poÏiadavky EÚ a ãlensk˘ch ‰tá-tov. Bezpeãnej‰ie a ekologickej‰ie alternatí-vy na spracovanie ist˘ch typov rúd zlata akopomocou roztokov kyanidu v súãasnosti ne-existujú.

Rozhodne je to aj vec politického rozhod-nutia. Buì sa Slovenská republika rozhodneinvestovaÈ do moderného baníctva a ÈaÏbydrah˘ch kovov a bude maÈ z toho nemal˘zisk – trebárs aj v podobe stále drah‰ieho acennej‰ieho zlata – alebo podºahne nátlakupseudoochranárskych iniciatív a zastaví aké-koºvek hºadanie a ÈaÏbu surovín, ktor˘ch jenielen na Slovensku, ale v celej Európe ãímìalej t˘m menej.

Som toho názoru, Ïe optimálne rie‰enie vakomkoºvek spornom prípade môÏe nájsÈ je-dine odborná diskusia. Teraz sa to t˘ka zlata.Je v záujme ‰tátu aj ÈaÏobn˘ch spoloãností,aby sa minimalizovali prekáÏky, ktoré stoja vceste ÈaÏobného priemyslu. ZároveÀ je nevyh-nutné striktne vyÏadovaÈ dodrÏiavanie najlep-‰ích postupov od ÈaÏobného priemyslu v sú-lade s nariadeniami na ochranu Ïivotnéhoprostredia.


12


Pre nevyuÏiteºn˘ odpad, ktor˘ denne vzniká,sa stávajú v˘chodiskom skládky odpadu.Ako vidíte ich likvidáciu, je zámer, aby v bu-dúcnosti ich poãet klesal?

Poãet prevádzkovan˘ch skládok odpadovbude v budúcnosti klesaÈ aj pre nepovoºovanienov˘ch skládok odpadov a znev˘hodnenieskládkovania odpadov zv˘‰ením poplatkov zaukladanie odpadov na skládky aÏ na hodnotu,aká je vo vyspel˘ch krajinách EÚ. Po dodrÏia-vaní t˘chto opatrení a presadení zmien v legi-slatíve sa nám podarí v˘razne obmedziÈ mnoÏ-stvo ukladan˘ch odpadov na skládky odpadova zv˘‰iÈ mnoÏstvo trieden˘ch odpadov.

Ako sa plánuje nakladaÈ s priemyseln˘modpadom a do akej miery prispeje na zníÏe-nie komunálneho odpadu práve separovan˘zber – stretol sa na Slovensku s porozume-ním?

ReÏim nakladania s tzv. priemyseln˘m odpa-dom sa upraví o nov˘ in‰titút, a to o vedºaj‰í pro-dukt. Látka alebo vec, ktorá je v˘sledkom v˘-robného procesu, ktorého primárnym cieºom nieje v˘roba tejto látky alebo veci sa bude môcÈ po-vaÏovaÈ za vedºaj‰í produkt a nie za odpad – aksplní podmienky uvedené v pripravovanom zá-kone. T˘m sa ‰tatisticky zníÏi mnoÏstvo odpa-dov vznikajúcich vo v˘robn˘ch procesoch, kto-ré sa následne pouÏili na v˘robu in˘ch v˘rob-kov v reÏime odpadov.

Separovan˘ zber komunálneho odpadu saujal, ale motivácia nie je aÏ taká, akú by sme sipredstavovali. V Programe odpadového hospo-

dárstva SR na roky 2011 – 2015 v‰ak máme pri-pravené nástroje a opatrenia vrátane kampaní,ktoré urãite zv˘‰ia záujem o separovan˘ zber,resp. oddelene zbierané jednotlivé odpady.

Smernica EÚ o odpadoch kladie dôraz naenergetické zhodnocovanie odpadov, ak˘ tomá v˘znam v odpadovom hospodárstve?

Rámcová smernica EÚ kladie dôraz hlavnena predchádzanie vzniku odpadu, prípravu naopätovné pouÏitie, recykláciu a aÏ na ‰tvrtommieste v hierarchii odpadového hospodárstva jezhodnocovanie odpadov, napr. energetickézhodnocovanie. Na poslednom mieste po ener-getickom zhodnocovaní je zne‰kodÀovanie od-padov.

Pre odpadové hospodárstvo, tak ako je touvedené v hierarchii odpadového hospodár-stva EÚ, je prioritn˘m cieºom ‰etriÈ primárne su-rovinové zdroje, ão sa dá dosiahnuÈ predchádza-ním vzniku odpadov, opätovn˘m pouÏitím v˘-robkov, ktoré by sa stali odpadom a recykláci-ou odpadov s následn˘m pouÏitím vo v˘robnomcykle na v˘robu spoloãensky poÏadovan˘chv˘robkov. Energetické zhodnocovanie odpa-dov je proces, po ktorom sa odpad zne‰kodnípomocou tepelnej energie a nedá sa následnepouÏiÈ.

Myslíte si, Ïe je u nás dobre organizovanáãinnosÈ v likvidácii a zne‰kodÀovaní odpadu?

Pojem likvidácia odpadu nie je v súlade splatnou legislatívou v SR. PouÏívame zne‰kod-Àovanie odpadu a musím priznaÈ, Ïe v súãasnos-

ti sa v prevaÏnej miere uplatÀuje ten najjedno-duch‰í model, a t˘m je skládkovanie odpadovna environmentálne vhodn˘ch skládkach. Zne-‰kodÀovanie komunálneho odpadu sa riadi pod-ºa V‰eobecne záväzn˘ch nariadení miest a obcí,ktoré majú so ‰pecializovan˘mi firmami uzat-vorené zmluvy na zber, zvoz a zne‰kodnenie ko-munálneho odpadu v súlade s platnou legisla-tívou.

Ako je to s podporou zhodnocovania odpa-dov, ktorá je nadväzná na environmentálnupolitiku Európskej únie?

V hierarchii odpadového hospodárstva EÚ jejasne zadefinované ako priorita predchádzanievzniku odpadov, opätovné pouÏitie, recyklá-cia, iné, napr. energetické zhodnocovanie azne‰kodÀovanie. V pripravovanom zákone oodpadoch, aj v programe odpadového hospodár-stva budeme tieto princípy re‰pektovaÈ. Aj vprograme odpadového hospodárstva, teda vjeho záväznej podobe, si ciele vyt˘ãime podºatejto právoplatnej hierarchie. Z hºadiska ekono-mick˘ch nástrojov bude MÎP SR aj pri stano-vovaní oprávnenosti ãerpania prostriedkov zozdrojov EÚ prostredníctvom Operaãn˘ch pro-gramov v plnej miere pri podpore jednotliv˘chprojektov zohºadÀovaÈ prijatú hierarchiu.

Kde máme väã‰í problém, pri materiálovomalebo energetickom zhodnocovaní odpadu?

Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe v˘stavba zaria-dení na energetické zhodnocovanie odpadovnebola podporovaná z prostriedkov Recyklaã-ného fondu a eurofondov je prirodzené, Ïe nieje vybudovan˘ch toºko kapacít na energetickézhodnocovanie odpadov, ako na materiálovézhodnocovanie odpadov. ëal‰ím dôvodom je ajodpor verejnosti pri predkladaní zámerov na v˘-stavbu spaºovní odpadov s vyuÏitím energie avy‰‰ia cena za spaºovanie odpadov ako za ukla-danie odpadov na skládky odpadov, ão odrádzainvestorov investovaÈ svoje prostriedky do ta-k˘chto projektov.

Pripravovan˘ zákon o odpadoch vytvára pod-mienky pre potenciálnych investorov t˘m, ÏepriblíÏi cenu za spaºovanie odpadov cene zaukladanie odpadov na skládky odpadov, zv˘‰e-ním ceny za skládkovanie odpadov a presn˘mdefinovaním energetického zhodnocovania od-padov ãinnosÈou R1.

Hovorme aj o úspechoch v odpadovom hos-podárstve, z ãoho máte radosÈ, ão sa poda-rilo viditeºne zmeniÈ na Slovensku v rámciochrany Ïivotného prostredia, v odpadovomhospodárstve?

Naplno sa rozbehli práce na základn˘ch do-

Nov˘ zákon o odpadoch prinesie základné zmeny

Nov˘ zákon o odpadoch, ktor˘ pripravuje Ministerstvo Ïivotného prostredia Slovenskej republiky, chce vyrie‰iÈ odkladanie odpadu na skládky a podporiÈ aj separovanie odpadu. Naplnia sa jeho ciele?

Rozhovor s generálnym riaditeºom sekcie environmentálneho hodnotenia a riadeniaIng. Vladimírom BLAÎÍâKOM vedie redaktorka Anna Komová.

13

kumentoch, zlep‰ila sa spolupráca so Slovens-kou agentúrou Ïivotného prostredia – Centromodpadového hospodárstva Bratislava a hlavnemáme podporu vedenia ministerstva pri reali-zácii stanoven˘ch cieºov. Vhodnou a úãinnoukomunikáciou s Európskou komisiou sa poda-rilo na jar tohto roku dosiahnuÈ stiahnutie Ïa-loby o neprijatí Stratégie na realizáciu reduk-cie mnoÏstva biologicky odbúrateºného odpa-du idúceho na skládky odpadov. Najväã‰iu ra-dosÈ by mi v‰ak urobilo na‰tartovanie prác naúplne novom a progresívnom informaãnomsystéme v odpadovom hospodárstve, bez kto-rého nebude môcÈ ‰tát efektívne a úãinne sle-dovaÈ jednotlivé prúdy odpadov nielen zo strán-ky materiálovej, ale aj evidenãnej a finanãnej.

Ministerstvo Ïivotného prostredia pripra-vuje aj nov˘ zákon o odpadoch, v ãom budújeho priority a ãim sa bude odli‰ovaÈ od tohodne‰ného?

Návrh zákona prinesie základné zmeny vhierarchii odpadového hospodárstva. Zavádzasa nov˘ in‰titút „ príprava na opätovné pouÏi-tie“, ktor˘ je v hierarchii odpadového hospodár-stva pred recykláciou a spaºovanie bude jednouz foriem zhodnocovania odpadov pri splneníenergetickej úãinnosti.

Zavádzajú sa nové pojmy, napríklad –

• Vedºaj‰í produkt – v priemyseln˘ch v˘ro-bách vzniklo veºa vedºaj‰ích produktov, kto-ré boli zadefinovaní ako odpad a teraz pôjdeuÏ o vedºaj‰í produkt, ktor˘ bude moÏné po-uÏiÈ v ìal‰ej v˘robe. Dosiahne sa t˘m zníÏe-nie mnoÏstva odpadu.

• Stav konca odpadu – presne je zadefinova-né, kedy odpad prestáva byÈ odpadom.

• Odpadov˘ hospodár – povinnosÈ drÏiteºa od-padu nad jednu tonu nebezpeãného odpadua 10 ton ostatného odpadu, zabezpeãiÈ odbor-né nakladanie s odpadom prostredníctvomodborne spôsobilej osoby.

Zavádza sa nov˘ program prevencie vznikuodpadov, ktor˘ bude postaven˘ na úroveÀ Pro-gramu odpadového hospodárstva. Upravuje sanakladanie s PCB, najmä povinnosti drÏiteºaPCB. Do zákona bude vsunut˘ aj prepracova-n˘ teraj‰í zákon o obaloch. Definuje sa roz‰í-rená zodpovednosÈ v˘robcov za vybrané v˘rob-ky (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vo-zidlá, pneumatiky, oleje, papier, plasty, sklo akovové obaly).

V zákone sú upravené aj poplatky za uklada-nie odpadov na skládky odpadov a moÏnosti ichoprávneného pouÏitia obcou, na ktorej území saskládka odpadov nachádza (poplatky sú zv˘‰e-né na úroveÀ okolit˘ch ‰tátov). MeniÈ sa budú

aj sankcie za nedodrÏiavanie povinností vy-pl˘vajúcich zo zákona.

Po prehodnocovaní Recyklaãného fondu, bysa mala zmeniÈ jeho ãinnosÈ, preão?

V súãasnom zákone ã. 223/2002 Z. z. o od-padoch neexistuje Ïiadny in‰titút kontroly po-skytovania verejn˘ch prostriedkov z Recyklaã-ného fondu. KeìÏe prostriedky Recyklaãnéhofondu musia byÈ poskytnuté v súlade s úãelomodpadového hospodárstva, s prioritami ‰tátnejenvironmentálnej politiky a Programom odpa-dového hospodárstva, je potrebné vytvoriÈ me-chanizmus kontroly zo strany ministerstva Ïi-votného prostredia.

Teraz trocha osobná otázka. âím vás uspo-kojuje súãasné profesijné uplatnenie?

Jednoznaãne ide o v˘zvu nielen na poli od-padového hospodárstva, ale aj ochrany ovzdu-‰ia, ãi posudzovania vplyvov na Ïivotné prostre-die harmonizovaÈ právo SR s európskym, ahlavne byÈ aktívnym pri presadzovaní oprávne-n˘ch poÏiadaviek priemyslu a podnikateºskejsféry e‰te pred prijatím nov˘ch európskychsmerníc a nariadení. V tom mám plnú podpo-ru v‰etk˘ch pracovníkov sekcie. ZároveÀ sachcem poìakovaÈ riaditeºom odborov, bez ichaktívnej spolupráce by to ne‰lo.


OblasÈ odpadového hospodárstva zasahujedo kaÏdodenného Ïivota kaÏdého jednotlivca,Ïivnostníka, ãi spoloãnosti a je asi jedna z naj-prierezovej‰ích oblastí, aké kedy existovali. Ajkeì odpadové hospodárstvo pre‰lo od roku1991, keì bol schválen˘ prv˘ zákon o odpadochv˘raznou zmenou, nie je ho moÏné vo veºa uka-zovateºoch porovnávaÈ s vyspel˘mi krajinamiEurópy, ako napr. Rakúsko alebo Nemecko.Stále u nás pretrváva slabé environmentálnepovedomie obãanov, ão zapríãiÀuje nízku mie-ru separácie odpadov, uprednostÀuje sa zne-‰kodÀovanie odpadov na skládkach pred ichmateriálov˘m alebo energetick˘m zhodnoco-vaním, stále pretrváva veºmi obÈaÏná vymoÏiteº-

nosÈ práva v prípadoch, kedy sa zákon o odpa-doch niektor˘mi podnikateºmi zámerne poru‰u-je, ch˘bajú ekonomické stimuly, ktoré by odpa-dové hospodárstvo posunulo ìalej ako je teraza pod. Samotné odpadové hospodárstvo je v‰akoblasÈ, ktorá sa dynamicky rozvíja aj napriekuveden˘m negatívam, a aj vìaka investíciámspoloãností, ktoré podnikajú v odpadovom hos-podárstve je schopná priniesÈ inovatívne rie‰e-nia pri nakladaní s odpadmi.

V súãasnosti Ministerstvo Ïivotného prostre-dia SR pripravuje nov˘ zákon o odpadoch anov˘ Program odpadového hospodárstva SRna roky 2011 – 2015. Od pripravovaného záko-na o odpadoch oãakávame zlep‰enie samotné-

ho podnikania v oblasti odpadového hospodár-stva, v˘raznú legislatívnu podporu zhodnocova-nia odpadov, postupné legislatívne obmedzeniezne‰kodÀovania odpadov na skládkach odpadova zabezpeãenie podpory environmentálnej v˘-chovy a vzdelávania v tejto oblasti. Program od-padového hospodárstva, aj keì nemá silu záko-na, dúfame nasmeruje v najbliÏ‰ích rokoch od-padové hospodárstvo na tú cestu, ktorou sa vy-brala vyspelá Európa a zabezpeãí, aby Sloven-sko nebolo na chvoste Európy pri nakladaní sodpadmi.

RNDr. Peter KRASNEC, PhD.prezident APOH

Odpadové hospodárstvo v SRverzus príprava novej odpadovej legislatívy

Asociácia podnikateºov v odpadovom hospodárstve (APOH) vznikla v roku 1998 a je prv˘m dobrovoºn˘m profesijn˘m zdruÏením subjektov podnikajúcichv odpadovom hospodárstve zaloÏen˘m v Slovenskej republike. Jej ãlenmi sú subjekty zaoberajúce sa zberom, zhromaÏìovaním odpadov, ich prepravou, úpra-vou, energetick˘m a materiálov˘m vyuÏívaním, recykláciou aÏ po ekologické skládkovanie nevyuÏiteºn˘ch ãastí, ale aj oprávnenú organizáciu a poradenskéspoloãnosti zaoberajúce sa odpadov˘m hospodárstvom. APOH je od roku 1999 ãlenom FEAD – European Federation of Waste Management and Environ-mental Services so sídlom v Bruseli.

Nakladanie s odpadmi v SR za rok 2009

zhodnocované zne‰kodÀované

Slovenská republika: spaºovaním neuveden˘Bilancia odpadov umiestnen˘ch bez energet. in˘ spôsob spôsobna trh v SR (v tonách) 2009 materiálové energetické kompostovaním in˘ spôsob skládkovaním vyuÏitia zne‰kodnenia nakladania

Celkové mnoÏstvo odpadov 8 523 207,4 1 722 095,6 274 081,6 681 344,9 937 603,1 4 081 129,5 31 536,4 528 454,8 266 961,6

Ostatné odpady 6 293 035,0 1 635 569,3 139 138,0 582 452,0 829 190,4 2 549 829,7 9 681,6 328 363,5 217 177,1

Nebezpeãné odpady 484 678,3 39 459,1 16 332,2 9 971,6 81 209,4 120 774,3 19 229,5 196 345,9 2 989,8

Komunálne odpady 1 745 494,1 47 067,2 118 611,4 88 921,3 27 203,3 1 410 525,5 2 625,3 3 745,4 46 794,7

Zdroj: ·tatistick˘ úrad SR

14

SAMOSPRÁVA ZOHRÁVA PRISEPAROVANOM ZBERENEZASTUPITEªNÚ ÚLOHU

Samospráva má najefektívnej‰ie nástroje nazv˘‰enie motivácie obãanov triediÈ odpad.Len samospráva dokáÏe prostredníctvom po-platku za odpad motivovaÈ obãanov priamo afinanãne tak, aby sa zvy‰ovala miera separá-cie.

Obce a mestá majú vo svojej kompetenciiodpadové hospodárstvo ako celok, a pretodokáÏu nájsÈ najefektívnej‰ie nástroje, akopreviazaÈ separovan˘ zber odpadu s naklada-ním s ostatn˘m odpadom a zároveÀ majú i ná-stroje, ako kontrolovaÈ a sankcionovaÈ nedo-drÏiavanie stanoven˘ch pravidiel.

Prax ukázala, Ïe v momente, ak je popla-tok za odpad priamo závisl˘ od miery sepa-rácie, tak sa obãania i na Slovensku dokáÏusprávaÈ podobne ako v Nemecku alebo Rakús-ku. Obyvateº Îiaru nad Hronom dokáÏe vy-separovaÈ 45,5 kg odpadu za rok (poãítané súlen komodity papier, sklo a plasty!), priãompriemer na Slovensku v roku 2009 bol podºa·tatistického úradu SR 23,17 kg na obyvate-ºa (vrátane BIO odpadu a drobn˘ch staveb-n˘ch odpadov!).

FINANCOVANIESEPAROVANÉHO ZBERU

Separovan˘ zber odpadu, ktor˘ vzniká uspotrebiteºov v domácnostiach, nie je a vblízkej budúcnosti ani nedokáÏe byÈ samo-financovateºn˘. Z dlhodobého pohºadu jev‰ak efektívnej‰ie teraz separovan˘ zber za-financovaÈ, aby sme neskôr nemuseli rie‰iÈproblém kam umiestniÈ ìal‰ie skládky.

Legislatíva Európskej únie nám ukazujecestu – finanãná podpora na prevádzku sepa-rovaného zberu má pochádzaÈ od v˘robcov –povinn˘ch osôb – spoloãností, ktoré svojev˘robky balia alebo plnia do obalov, resp. do-váÏajú na Slovensko v˘robky zabalené v oba-loch. To sú spoloãnosti, na ktoré sa vzÈahu-je roz‰írená zodpovednosÈ v˘robcov, presnev duchu princípu „zneãisÈovateº platí“, kto-r˘ zavádza legislatíva Európskej únie. V˘rob-covia si túto zodpovednosÈ uvedomujú a pre-to zakladajú oprávnené (kolektívne) organi-zácie.

Oprávnené (kolektívne) organizácie zalo-Ïené v˘znamn˘mi v˘robcami sú cestou, kto-rou je moÏné efektívne, úãelne a v dostatoã-nej miere dostaÈ finanãné prostriedky od v˘-robcov k samospráve zodpovednej za separo-

van˘ zber. Len subjekty zaloÏené v˘znamn˘-mi v˘robcami dokáÏu garantovaÈ stabilitusystému, a preto je potrebné, aby nov˘ zákonsprísnil v tomto ohºade podmienky pre opráv-nené organizácie.

Oprávnené organizácie sú reprezentantmiv˘robcov a do plnej miery zosobÀujú systémroz‰írenej zodpovednosti priemyslu, ale tak-tieÏ musia podliehaÈ i zv˘‰enej kontrole ve-rejnosti a ‰tátnych orgánov.

Zákon o odpadoch musí zabezpeãiÈ, Ïe fi-nanãná podpora od v˘robcov bude nasme-rovaná k mestám a obciam.V˘robcovia samusia na financovaní separovaného zberupodieºaÈ tak, aby samospráva uÏ na separo-van˘ zber nedoplácala. ·tát sa musí na dru-hú stranu postaraÈ o to, aby nebolo moÏné,Ïe sa niektorí v˘robcovia budú tejto povin-nosti vyh˘baÈ a tak získajú konkurenãnúv˘hodu. Pravidlá hry musia byÈ pre v‰et-k˘ch rovnaké.

Zberové spoloãnosti sú vykonávatelia, kto-rí sluÏbu poskytujú a ktorí za poskytnutúsluÏbu dostávajú zaplatené od objednávateºa(obce, mesta). Systém musí byÈ nastaven˘tak, aby objednávateº (predov‰etk˘m obecalebo mesto) mal legislatívnu moÏnosÈ získaÈpeniaze od v˘robcov a následne z nich mo-hol zaplatiÈ zberovej spoloãnosti náklady vy-chádzajúce z rozsahu poskytnut˘ch sluÏiebsúvisiacich so separovan˘m zberom.

Recyklátori sú subjekty, ktoré separova-nému zberu dodávajú v˘znam. Separovan˘zber by nemal zmysel, ak by mal vyseparo-van˘ odpad skonãiÈ na skládke. Recyklátorisú zároveÀ i v˘robcami a ich prvorad˘m cie-ºom je predaÈ v˘robky, ktoré vyhotovili. Pre-to by mal systém fungovaÈ tak, Ïe ‰tát nepria-mo, napr. pomocou daÀov˘ch opatrení a úpra-vou technick˘ch predpisov, zv˘hodní v˘rob-ky vyrobené z druhotn˘ch surovín, ako i ichpouÏívanie. Napríklad ‰tát, ako najväã‰í inves-tor v stavebníctve, môÏe pri vyhodnocovanív˘berov˘ch konaní na stavbu verejn˘ch sta-vieb a infra‰truktúry zv˘hodniÈ spoloãnosti,ktoré pri stavbe pouÏijú i v˘robky z recyklo-van˘ch materiálov.

Úlohou ‰tátu v separovanom zbere je vy-tvoriÈ pravidlá, ktoré zabezpeãia, aby sa fi-nanãné prostriedky od v˘robcov (povinn˘chosôb) efektívne dostali t˘m, ão reálne platiaza separovan˘ zber a majú originálne kom-petencie ovplyvÀovaÈ a rozhodovaÈ o tom,ako bude separovan˘ zber pre obãanov na-staven˘ na ich území (samospráva). ·tátmusí dohliadnuÈ na to, aby nebolo moÏné vy-hnúÈ sa povinnosti prispieÈ samospráve na

separovan˘ zber, tak aby obãan a samosprá-va na separovan˘ zber nedoplácala.

ZÁVER

Aby systém separovaného zberu fungovalekonomicky efektívne a environmentálnepriaznivo, je potrebné, aby ‰tátom stanovenépravidlá – zákon o odpadoch jasne vymedzi-li pravidlá na trhu a ‰tát dohliadal na dodrÏia-vanie t˘chto pravidiel.

Na to, aby systém separovaného zberu fun-goval, je potrebné, aby zákon o odpadoch:1. Stanovil jasné, presné a prísne pravidlá pre

v˘robcov, ako i oprávnené (kolektívne or-ganizácie), aby nestalo, Ïe niektoré kolek-tívne organizácie podporujú separovan˘zber od spotrebiteºov a iné sa sústreìujú lenna odpad vyzbieran˘ v priemysle, ktor˘ jepre ne finanãne v˘hodnej‰í.

2. Stanovil povinnosÈ uzatvoriÈ zmluvu medzioprávnenou (kolektívnou) organizáciou asamosprávou o financovaní separovanéhozberu na území obce. Zmluvu, ktorá zabez-peãí efektívne fungovanie separovanéhozberu a plnenie cieºov stanoven˘ch v smer-niciach Európskej únie.

3. Stanovil jasné a transparentné pravidlá napreukazovanie materiálov˘ch tokov odpa-du od miesta pôvodu aÏ po miesto zhodno-tenia tak, aby sa nemohol duplicitne vyka-zovaÈ vyzbieran˘ odpad a zároveÀ aby ne-prichádzalo k obmedzovaniu voºného po-hybu tovaru resp. materiálu na trhu.

4. VytvoriÈ efektívny systém evidencie obalova v˘robkov uvádzan˘ch na trh, aby nebo-lo moÏné vyhnúÈ sa povinnosti plniÈ povin-nosti vrátane financovania zberu a zhodno-tenia/recyklácie.

5. KontrolovaÈ dodrÏiavanie stanoven˘ch pra-vidiel a trestaÈ t˘ch, ão pravidlá poru‰ujú.

Mgr. Miroslav JURKOVIâv˘konn˘ riaditeº

SLICPEN – Slovenské priemyselné zdruÏenie pre obaly a Ïivotné prostredie

Zákon o odpadoch musí motivovaÈk separácii odpadov

Zákon o odpadoch nám vytvára príleÏitosÈ, ako zlep‰iÈ Ïivotné prostredie a zároveÀ vyuÏiÈ hospodárskypotenciál odpadu. Na to, aby sme dokázali vyuÏiÈ hospodársky potenciál separovaného zberu je potrebné

vytvoriÈ efektívny systém motivácie spotrebiteºov odpad separovaÈ, pretoÏe separovan˘ zber dokáÏemeefektívne vyuÏiÈ len, ak doÀ dokáÏeme zapojiÈ v‰etk˘ch obyvateºov. Roz‰írená zodpovednosÈ priemyslu

je princíp, ktor˘ pomôÏe financovaÈ separovan˘ zber, ale len ak bude fungovaÈ transparentne a rovnaké pravidlá a povinnosti budú platiÈ pre v‰etk˘ch.



16

Nov˘ zákon o odpadoch by mal okreminého roz‰íriÈ zodpovednosti povinn˘ch osôb,teda aj v˘robcov a dovozcov elektrozariade-ní. Kolektívne organizácie (KO) EKOLAMPSlovakia, ELEKOS a ENVIDOM spolu sniektor˘mi ìal‰ími KO sa podpísali pod ná-vrhy k novému zákonu o odpadoch, v rámciktor˘ch sa snaÏia vyrie‰iÈ najmä nasledovn˘ch6 okruhov problémov v rámci procesu zberua recyklácie elektroodpadu:

1. ZJEDNODU·IË SPÄTN¯ ODBERELEKTROODPADU

Spätn˘ odber elektroodpadu prostredníc-tvom predajní elektrozariadení je obºúben˘,pohodln˘ a veºmi jednoduch˘ spôsob, ak˘mmôÏu obãania odovzdávaÈ elektroodpad dozberu. Je to tieÏ jeden z najdôleÏitej‰ích spô-sobov, ktor˘mi sa môÏu v˘robcovia elektro-zariadení dostaÈ k elektroodpadu, za zber a re-cykláciu ktorého v zmysle zákona zodpove-dajú. Takto vyzbieran˘ elektroodpad je garan-ciou jeho odborného spracovania pod dohºa-

dom v˘robcov a je navy‰e väã‰inou vo veº-mi dobrom stave. To prispieva k ochrane Ïi-votného prostredia, pretoÏe pri nepo‰kode-n˘ch vyraden˘ch spotrebiãoch je men‰ie ri-ziko úniku ‰kodliv˘ch látok do okolitého pro-stredia a tieÏ ich spracovanie je efektívnej‰ie.Sú tieÏ vytvorené priaznivé podmienky preich prípadné znovupouÏitie.

Súãasn˘ zákon o odpadoch síce ukladá di-stribútorom elektrozariadení povinnosÈ bez-platne uskutoãÀovaÈ spätn˘ odber v prevá-dzkach, ktoré slúÏia na predaj elektrozariade-ní. NeodstraÀuje v‰ak v‰etky administratívneprekáÏky, ktoré distribútorom bránia v riad-nom v˘kone spätného odberu, v súlade so zá-konom. KeìÏe povinnosÈ registrácie a bezplat-ného uskutoãÀovania spätného odberu je uÏdaná zákonom (túto ãinnosÈ nerobia distribú-tori na dobrovoºnej báze), nie je vhodné a aninemoÏno od distribútorov spravodlivo poÏa-dovaÈ, aby boli e‰te povinní obstaraÈ si v‰et-ky súhlasy a povolenia, primárne urãené presubjekty podnikajúce v odpadovom hospodár-stve. Preto sa vo svojich návrhoch snaÏíme

najmä o zjednodu‰enie potrebnej administra-tívy, ktorá v súãasnosti predajniam sÈaÏujeefektívne vykonávaÈ spätn˘ odber elektrood-padu v ich prevádzkach.

2. ZABRÁNIË OBCHODOVANIU SELEKTROODPADOM A ZABEZPEâIËV¯ROBCOM ELEKTROZARIADENÍ(RESP. ICH KOLEKTÍVNYMORGANIZÁCIÁM) DOSTATOâN¯PRÍSTUP K ELEKTROODPADU

Kolektívne organizácie, ktoré sa podpísa-li pod tieto návrhy zdruÏujú v˘robcov a do-vozcov elektrozariadení, ktorí ão do hmotnos-ti v˘robkov v tonách predan˘ch v roku 2010na Slovensku tvorili aÏ 73,7% slovenskéhotrhu elektrozariadení kategórií 1 aÏ 7.

V̆ robcovia elektrozariadení sú v rámci ce-lej EÚ jediné osoby priamo zodpovedné zanakladanie s elektroodpadom, ktor˘ vzniknez v˘robkov, ktoré predávajú spotrebiteºomna jednotliv˘ch trhoch EÚ.

Preto potrebujú maÈ vytvorené dostatoãnélegislatívne podmienky, aby sa k elektrood-padu dostali a mohli sa oÀ riadne postaraÈ.Inak nie je moÏné vyÏadovaÈ od nich riadneplnenie si povinností v oblasti nakladania selektroodpadom.

Úãelom na‰ich návrhov je preto aj zamedziÈ,aby elektroodpad konãil vo v˘kupniach suro-vín a zabezpeãiÈ jeho odborné spracovaniepod dohºadom v˘robcov. Rovnako je nevyh-nutné vykonaÈ opatrenia, aby elektroodpadnebol predmetom obchodovania medzi rôzny-mi podnikateºsk˘mi subjektmi, ale aby saodovzdal v˘robcom. Preto napr. navrhujeme,aby spoloãnosti, ktoré vykonávajú zber elek-troodpadu, ho mohli odovzdaÈ len v˘robcovi,jeho kolektívnej organizácii alebo subjektu, sktor˘m má v˘robca uzavretú zmluvu.

Uvedené musí byÈ tieÏ podporené pravid-lami vydávania súhlasu na zber alebo nakla-danie s elektroodpadom. Tak˘to súhlas bymal získaÈ len subjekt, ktor˘ vie preukázaÈ, Ïeuzavrel zmluvu s v˘robcom resp. jeho kolek-tívnou organizáciou a pre v‰etok takto vyzbie-ran˘ elektroodpad je zabezpeãené financova-nie od zberu, prepravy aÏ po recykláciu.

âo navrhujú v˘robcoviaelektrozariadení na zlep‰enie systému

zberu a recyklácie elektroodpadu?

Od augusta 2005 platí na Slovensku ‰pecifická legislatíva t˘kajúca sa nakladania s elektrozariadeniamia elektroodpadom, ktorá je v˘sledkom implementácie európskych smerníc. V̆ robcovia a dovozcovia

elektrozariadení na Slovensku ako aj v celej EÚ sa tak musia postaraÈ o svoje v˘robky poãas ich celého Ïivotnéhocyklu – od v˘voja, v˘roby, cez predaj a servis aÏ po vyradenie spotrebiãa do odpadu a jeho recykláciu.

V súãasnosti na Slovensku prebieha tvorba nového zákona o odpadoch, ktor˘ by mal byÈ hotov˘ do konca roka.Ministerstvo Ïivotného prostredia SR sa snaÏí o otvoren˘ a transparentn˘ proces jeho tvorby, preto pri návrhoch

spolupracuje so ‰irok˘m spektrom verejnosti ãi uÏ z radov zástupcov priemyslu, obchodného sektora, obcí ãimimovládnych organizácii, teda aj so zástupcami v˘robcov a dovozcov elektrozariadení.

17

3. JASNE V ZÁKONE STANOVIË, KOªKOELEKTROODPADU MINIMÁLNE BYMALI JEDNOTLIVÍ V¯ROBCOVIAVYZBIERAË

V tomto smere by mali byÈ pre v˘robcovelektrozariadení jasne stanovené ciele zberu,ktor˘ch v˘‰ka bude ustanovená napr. v naria-dení vlády SR, a ktorá bude nastavená tak, abysa splnil cieº odpadového hospodárstva, t. j.vyzbieraÈ v priemere minimálne 4 kg elektro-odpadu na obyvateºa za rok a aby sa zabez-peãilo nakladanie so v‰etk˘m vyzbieran˘melektroodpadom s ohºadom na trhov˘ podielv˘robcov a reálny v˘skyt odpadu.

Povedané matematicky – treba jednoznaã-ne stanoviÈ „vzorec“ v˘poãtu „minimálneho“zberu, priãom kaÏd˘ v˘robca, kolektívna or-ganizácia ãi kontroln˘ orgán by mali jasne ve-dieÈ, aké premenné (napr. veºkosÈ trhu, mnoÏ-stvo zberu, poãet obyvateºov a pod.) do tohtovzorca dosadiÈ, aby sa v‰etky subjekty dosta-li k rovnakému v˘sledku. Vzorec musí byÈ po-uÏiteºn˘ aj pre jednotlivé kategórie a skupinyv˘robkov (napr. ‰peciálne pre zariadenia ob-sahujúce nebezpeãné látky, ako sú chladiacea mraziace zariadenia, monitory, televízory...).Súãasne musí poskytnúÈ metodiku na orientá-ciu v˘robcov v prípadoch vysokého v˘skytuodpadov a poskytnúÈ im informáciu o v˘‰keich povinnosti v zmysle ich trhového podie-lu. Ciele zberu by sa prehodnocovali a urão-vali na kaÏd˘ kalendárny rok.

4. UPRAVIË PODMIENKY EXISTENCIE,FUNGOVANIA A TRANSPARENTNOSTIKOLEKTÍVNYCH ORGANIZÁCIÍ

Zber a recyklácia elektrospotrebiãov je preserióznych v˘robcov a ich kolektívne organi-zácie neziskovou ãinnosÈou. Nie je to prenich biznis, na ktorom chcú zarábaÈ. Ich pr-vorad˘m záujmom preto je, aby elektroodpadbol vyzbieran˘ a spracovan˘ ão najefektívnej-‰ie. V̆ ‰ku recyklaãn˘ch poplatkov, z ktor˘chsa financuje táto ãinnosÈ, sa preto v˘robcoviasnaÏia urãiÈ tak, aby im pokryli v‰etky nákla-dy na zber a recykláciu ale zároveÀ, aby prí-li‰ nezv˘‰ili cenu spotrebiãov, za akú budúspotrebitelia tieto v˘robky kupovaÈ. âím sútotiÏ vy‰‰ie ceny spotrebiãov, t˘m ÈaÏ‰ie sa v˘-robcom predávajú. Konkurencia je v tejtooblasti veºká, preto kaÏdé euro, o ktoré jezv˘‰ená cena v˘robku, zniÏuje ich konku-rencieschopnosÈ.

V súãasnosti vzhºadom na nedostatoãnúprávnu úpravu môÏu vykonávaÈ ãinnosÈ ko-lektívnej organizácie nielen veºmi marginál-ne kolektívne organizácie z hºadiska ich veº-kosti (trhového podielu), ale aj spracovateliaelektroodpadu, zberové spoloãnosti a iní pod-nikatelia v odpadovom hospodárstve. Títo súekonomicky závislí na vyzbieraní a spracova-ní ão najväã‰ieho mnoÏstva odpadu, bez ohºa-du na to, z ak˘ch komodít pochádza, priãomich prirodzen˘m záujmom je dosiahnuÈ pritom ão najväã‰í zisk. Záujem v˘robcov zbie-raÈ a recyklovaÈ ão najefektívnej‰ie je preto vpriamom rozpore so záujmom spracovateºovãi zberov˘ch spoloãností, ktorí v odpadovomhospodárstve podnikajú.

Na Slovensku je tieÏ dnes úplne beÏné, Ïekontrolu nad materiálov˘m tokom elektrood-padu (v rámci celého reÈazca) vykonáva jeden

subjekt, ktor˘ elektroodpad vyzbiera, prepra-ví, spracuje a chce, aby to v‰etko v˘robca za-platil. Pritom je pre v˘robcu takmer nemoÏ-né, aby mohol skontrolovaÈ, ak˘ odpad (z akejkomodity) sa v skutoãnosti vyzbieral a spra-coval. Nehovoriac uÏ o tom, ãi cel˘ proces pre-behol efektívne, teda ãi sa to napr. nedalo uro-biÈ lacnej‰ie alebo aj za tú istú cenu vyzbieraÈviac elektroodpadu. Alebo ãi spracovanie sku-toãne prebehlo predpísan˘m spôsobom.

âinnosÈ kolektívnej organizácie by podºanás mali vykonávaÈ len dostatoãne ekono-micky a organizaãne stabilné subjekty, zaktor˘mi stoja v˘robcovia elektrozariadení,tvoriaci spolu dostatoãne veºk˘ podiel natrhu. Len kolektívne organizácie, ktor˘chúãastníci spolu predstavujú vy‰‰í podiel natrhu elektrozariadení, môÏu byÈ dostatoãneekonomicky, finanãne a organizaãne spôsobi-lé na to, aby zabezpeãili v dlhodobom hori-zonte financovanie zberu, prepravy a spraco-vania elektroodpadu v rámci celého územiaSlovenska. A aby boli schopné ochrániÈ sapred ak˘mkoºvek prechodn˘m nedostatkomfinanãn˘ch prostriedkov ãi prípadne financo-vaÈ elektroodpad, ão zostane po v˘robcov ãidovozcoch, ktorí z rôznych dôvodov zaniknúalebo prestanú predávaÈ na Slovensku.

âinnosÈ KO by mala podliehaÈ väã‰ej kon-trole zo strany verejnosti a orgánov ‰tátnejsprávy napr. prostredníctvom akéhosi „ná-rodného registra“. Individuálna úãtovná zá-vierka KO by mala byÈ overená audítorom,v˘roãná správa by mala byÈ verejne prístup-ná (napr. na jej webovej stránke) a mala by ob-sahovaÈ informácie, ktoré sprehºadnia jej ãin-nosÈ a finanãné toky. Malo by tieÏ byÈ jasnéa verejné, ak˘ch v˘robcov a dovozcov zastu-puje. PrednosÈ pred definovaním právnej for-my kolektívnej organizácie (napr. zdruÏenie,s. r. o., a. s.) má definovanie podmienok jejãinnosti tak, aby sa zabezpeãila ich nezisko-vosÈ, transparentnosÈ a garancia jej dlhodo-bej stability.

5. ZABRÁNIË EXISTENCIITZV. „FREE RIDERS“

Topánky nás asi najviac tlaãia v oblastitzv. „free riderov“. Súãasná legislatíva totiÏobsahuje e‰te viaceré nedostatky, ktoré umoÏ-Àujú niektor˘m v˘robcom ãi dovozcom vy-h˘baÈ sa svojim povinnostiam vypl˘vajúcimzo zákona o odpadoch. Najmä v sektore diaº-kového (internetového) predaja je rastúci po-ãet tak˘chto úãastníkov trhu, ktorí sa nezare-gistrujú do Registra v˘robcov vedeného MÎPSR, nepodávajú hlásenia o mnoÏstve preda-ného tovaru, neplatia recyklaãné poplatky ãinevykonávajú zber. Z nimi predan˘ch v˘rob-kov sa v‰ak ãasom stane elektroodpad, kto-rého ekologickú recykláciu bude potrebnéprefinancovaÈ. Ak sa nezmení legislatíva aj vtejto oblasti, naìalej budú na to nespravodli-vo doplácaÈ seriózne firmy (a teda aj ich zá-kazníci), ktoré si svoje povinnosti zabezpeãu-jú. Budú totiÏ musieÈ zná‰aÈ aj náklady za re-cykláciu elektroodpadu, ktor˘ vznikol z v˘-robkov predan˘ch neregistrovan˘mi firmami.

Na‰e návrhy sa okrem iného preto t˘kajúsprísnenia podmienok a povinností zahraniã-n˘ch v˘robcov elektrozariadení – tak˘ch, ãosídlia mimo Slovenska, ale predávajú slo-vensk˘m spotrebiteºom napríklad cez internet.

AÏ po ich splnení by mohli zaãaÈ predávaÈelektrozariadenia na Slovensku.

Ako jednu z moÏností navrhujeme zriade-ne in‰titútu tzv. „splnomocneného zástupcu“.Malo by ísÈ o osobu s miestom podnikania ale-bo sídlom v Slovenskej republike, ktorú by za-hraniãn˘ v˘robca písomne poveril a zaviazalkonaÈ v jeho mene pri konkrétnych úlohách.KaÏd˘ zahraniãn˘ v˘robca by mal povinnosÈustanoviÈ si takéhoto splnomocneného zá-stupcu. Bez jeho ustanovenia by mal maÈ zá-kaz uvádzaÈ elektrozariadenia na trh. Ak ten-to zákaz poru‰í a bude predávaÈ na Slovens-ku bez zástupcu alebo ak tento zástupca ne-bude plniÈ povinnosti zahraniãného v˘robcu,budú ho môcÈ kontrolné orgány postihovaÈ apokutovaÈ.

Dnes je to, Ïiaº, tak, Ïe ak ide o firmu, kto-rá má na Slovensku len nejak˘ P. O. BOX asídli niekde v zahraniãí, kontrolné orgányako Slovenská obchodná in‰pekcia SR aleboIn‰pekcia Ïivotného prostredia SR sú viac-menej bezmocné. Ich pôsobnosÈ konãí na hra-niciach Slovenska. MôÏu skontrolovaÈ a prí-padne sankcionovaÈ len firmy sídliace v SR.Tieto firmy potom majú nerovnoprávne po-stavenie voãi zahraniãn˘m subjektom, ktorésa t˘m ist˘m povinnostiam voãi Ïivotnémuprostrediu môÏu vyh˘baÈ len preto, Ïe na Slo-vensku nesídlia a nemá ich kto skontrolovaÈa pokutovaÈ.

6. POSILNIË DOHªAD A SPOLUPRÁCUORGÁNOV ·TÁTNEJ SPRÁVY

Je preto nevyhnutné posilniÈ kontrolné ãin-nosti a dohºad orgánov ‰tátnej správy ãi uÏ zostrany Ministerstva Ïivotného prostredia ale-bo Slovenskej in‰pekcie Ïivotného prostredianad dodrÏiavaním zákona v‰etk˘mi zaintere-sovan˘mi subjektmi. Bez kompetentnej a od-bornej kontroly s dostatoãnou frekvenciou,bez r˘chlej reakcie t˘chto orgánov na opráv-nené podnety a bez spolupráce medzi rôzny-mi in‰titúciami (napr. medzi daÀov˘mi úrad-mi a in‰pekciou ÎP) môÏeme maÈ akokoºvekdobr˘ zákon, nikto v‰ak nebude núten˘ hododrÏiavaÈ.

Ing. Oliver âELKO, v˘konn˘ riaditeº zdruÏenia Ekolamp Slovakia

Ing. Matú‰ SKLENÁR, v˘konn˘ riaditeºzdruÏenia ELEKOS

Mgr. Peter VALENT, prevádzkov˘ riaditeºzdruÏenia ENVIDOM


Ú N I A M I E S T S L O V E N S K A

18

Po nástupe novej vlády sme vzájomne po-sudzovali, pripomienkovali i odstraÀovalirozpory v rámci procesu postupnej aplikácieeurópskych noriem do súãasnej národnej le-gislatívy. Mnohé rokovania boli ÈaÏké, za jed-no z najÈaÏ‰ích moÏno oznaãiÈ rokovanie k ná-vrhu zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀa zákonã. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z Èa-Ïobného priemyslu a o zmene a doplneníniektor˘ch zákonov a ktor˘m sa mení zákonã. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateº-stva v znení neskor‰ích predpisov. OceÀuje-me v‰ak vôºu k vzájomnému dialógu, ktorá saposilÀovala od jedného rokovania k druhému.

ZároveÀ v‰ak prebiehal veºmi nároãn˘ pro-ces prípravy nového zákona o odpadoch. Podramatick˘ch zaãiatkoch sa presadil prístupinteraktívneho dialógu, spoãiatku formou ‰i-rokospektrálnych seminárov za úãasti v‰et-k˘ch dotknut˘ch subjektov ‰tátnej správy,samosprávy, odbornej verejnosti i tretieho asúkromného sektora. Po úvodn˘ch seminá-roch boli ustanovené tematické pracovné sku-piny k príprave zákona o odpadoch a zároveÀa v súlade so závermi interaktívneho seminá-ra z 5. 4. 2011 sa vytvorila uÏ‰ia pracovná sku-pina s cieºom prípravy principiálnych téz zá-sadnej novely zákona o odpadoch. V skupi-ne boli zastúpené dominantné zdruÏeniaúzemnej samosprávy – ZdruÏenie miest aobcí Slovenska („ZMOS“), Únia miest Slo-venska („ÚMS“), ìalej Republiková únia za-mestnávateºov („RUZ“), Zväz priemyslu Slo-venska („ZPS“) a ZdruÏenie automobilovéhopriemyslu SR („ZAP SR“). Prvé rokovanie sauskutoãnilo 17.5.2011, ale ku koneãnémuzneniu spoloãnej „Deklarácie zamestnávate-ºov, podnikateºov, obchodu a samospráv kprincípom tvorby Zákona o odpadoch a Zá-kona o odpadoch z obalov“ sme dospeli aÏ potakmer mesaãnom vzájomnom pripomienko-vaní.

Deklaráciu uvádzame ako samostatn˘ zá-sadn˘ v˘chodiskov˘ dokument, ktor˘ ur˘-chlil aj systémovú prípravu zákona o odpa-doch, ktorá prebieha i v súãasnosti za úãastiv‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov. OceÀu-jeme, Ïe v procese tvorby sa zároveÀ aj k jed-notliv˘m tematick˘m ãastiam uskutoãÀuje‰ir‰ie pripomienkové konanie. Ostatné inter-

né pripomienkové konanie k pracovnej ver-zii návrhu zákona sa uskutoãnilo v ãase od 2.do 12. 8. 2011 a v súãasnosti prebieha inte-raktívna tvorba základn˘ch téz k vyhlá‰kebiologicky rozloÏiteºného odpadu.

Veríme, Ïe v˘sledkom tohto nároãnéhoprocesu tvorby legislatívneho rámca budújasné pravidlá hry, ktoré v˘razne obmedziaskládkovanie komunálneho odpadu, napo-môÏu najmä postupnej likvidácii ãiernychskládok i nebezpeãn˘ch odpadov z geologic-k˘ch prieskumov, z ÈaÏby, spracovania auskladnenia minerálnych zdrojov a zabezpe-ãia stále vy‰‰iu mieru separácie a následné-ho zhodnocovania jednotliv˘ch druhov odpa-dov vrátane ich energetického vyuÏitia.

Toºko rámcové hodnotenie procesu legisla-tívnych pravidiel v oblasti odpadového hos-podárstva i obnoviteºn˘ch zdrojov energie,ktoré dopæÀajú jednotlivé tematické príspev-ky z pohºadu na‰ich expertov, tretieho sekto-ra i subjektov privátneho sektora, ktoré snami úzko spolupracujú.

Na záver v‰ak musíme vysloviÈ jednu váÏ-nu obavu. Nároãné v˘sledky spoloãného úsi-lia môÏe paradoxne veºmi váÏne, dokonca aÏkatastrofálne naru‰iÈ aplikácia súãasnéhoznenia navrhovanej novely zákona 582/2004Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplat-ku za komunálne odpady a drobné stavebnéodpady v znení neskor‰ích predpisov, v rám-ci ktorého bol poplatok za komunálny odpadintegrovan˘ do spoloãného daÀového prizna-nia spolu s daÀou z nehnuteºnosti, za psa, zapredajné automaty, za nev˘herné hracie prí-stroje a drobné stavebné odpady.

Marián MINAROVIâgenerálny sekretár Únie miest Slovenska

Príprava nového zákona o odpadoch

v synchronizácii s podporou vyuÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov energie vrátane biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov z hºadiska Únie miest Slovenska

Jednou z priorít Únie miest Slovenska je ochrana, obnova a rozvoj kultúrneho a prírodného dediãstva. V rámcitejto programovej priority sa sústredene venujeme dvom dôleÏit˘m a vzájomne súvisiacim témam „Programu

inteligentnej energie a obnoviteºn˘ch zdrojov“ a „Programu odpadového hospodárstva“ s akcentom naseparáciu jednotliv˘ch druhov odpadov, ich nové zhodnotenie a minimalizáciu komunálneho odpadu.

·pecifické prepojenie uveden˘ch dvoch tém predstavuje energetické vyuÏitie odpadov s t˘m, Ïe v súãasnostiaktuálnu tému predstavuje najmä energetické vyuÏitie biologicky rozloÏiteºného odpadu.

Deklaráciazamestnávateºov, podnikateºov, obchodu a samospráv k princípom tvorby

Zákona o odpadoch a Zákona o odpadoch z obalov – 17. 5. 20111. Povinnosti povinn˘ch osôb (v˘robcovia a dovozcovia), roz‰írená zodpovednosÈ povinn˘ch osôb za vzniknut˘ odpad.

Zákon o odpadoch a odpadoch z obalov musí v súlade s legislatívou EÚ definovaÈ priamu zodpovednosÈ v˘robcov a dovozcov t.j. povin-n˘ch osôb za vzniknut˘ odpad. Povinné osoby majú právo si slobodne definovaÈ vzÈahy so zbern˘mi miestami (systémami) a spracovateº-mi odpadu tak, aby dosiahli splnenie povinn˘ch kritérií stanoven˘ch právnymi normami pri efektívnom vynaloÏení svojich prostriedkovna túto ãinnosÈ. Povinné osoby si môÏu plniÈ svoje povinnosti priamo alebo inou formou, ktorá im pomôÏe efektívne plniÈ povinnosti danéprávnymi normami.

2. VzÈah povinn˘ch osôb a samosprávyNa samosprávu je prenesená zodpovednosÈ, aby pre obãanov vytvorila podmienky na zber separovaného odpadu (záväzok SR voãiEÚ).Samospráva má zodpovednosÈ za stanovenie pravidiel za separáciu na svojom území a vytvára podmienky na zber separovaného od-padu. Je potrebné definovaÈ podmienky tak, aby povinné osoby vyfinancovali zber v‰etkého separovaného odpadu efektívne a primeranepodºa podielu jednotliv˘ch zloÏiek v separovanom odpade a samospráva nemala so zberom separovaného odpadu náklady. Povinné oso-by sú zodpovedné priamo alebo nepriamo zabezpeãiÈ na poÏiadanie obce a v spolupráci s Àou, separovan˘ zber v kaÏdej obci.

3. Evidencia PoÏadujeme dôsledné dodrÏiavanie evidenãnej povinnosti zasielania údajov o dovoze, vzniku a nakladaní s odpadom od v‰etk˘ch dotknu-t˘ch subjektov v gescii MÎP a ostatn˘ch orgánov verejnej správy, v spolupráci s povinn˘mi osobami a spracovateºmi odpadu. Tak˘to sys-tém eliminuje nepravdivé údaje o nakladaní a spracovaní odpadov.

4. SankcieJe Ïiaduce, aby v Zákone boli definované sankcie a ich vymoÏiteºnosÈ za nedodrÏanie podmienok stanoven˘ch právnymi normami a abyMÎP SR a ostatné orgány verejnej správy tieto sankcie aj efektívne a dôsledne uplatÀovali.

5. Odpady a odpady z obalovS odpadmi je potrebné nakladaÈ rovnako, ãi ide o odpady z v˘robkov alebo odpady z obalov. DvojkoºajnosÈ legislatívy a rozdielne nasta-venie podmienok spôsobuje v reálnom Ïivote nerie‰iteºné situácie. Z tohto dôvodu Ïiadame, aby legislatíva stanovila rovnaké podmienkypre oblasÈ odpadov, ako aj odpadov z obalov, prípadne aby sa problematika rie‰ila jednou spoloãnou právnou normou.

M. Jusko J. Sabaka J. Uhrík M. S˘kora M. Minaroviã

v. r. v. r. v.r. v. r. v. r.

RUZ ZPS ZAP SR ZMOS ÚMS

Ú N I A M I E S T S L O V E N S K A

19

Na druhej strane energetické zhodnocova-nie odpadov energie vytvára, a preto prispie-va aj k energetickej bezpeãnosti ‰tátu, a tedaaj k úspore in˘ch zdrojov. Z komunálneho od-padu moÏno získavaÈ energiu najmä pomocouspaºovania skládkového plynu alebo jehopriamym termick˘m zhodnocovaním bezskládkovania.

VyuÏívanie skládkového plynu, teda jehometánovej zloÏky, je síce najlacnej‰í spôsobzískavania energie, av‰ak nevyuÏíva celkov˘energetick˘ potenciál odpadu, keìÏe sa pro-dukuje len z biologicky rozloÏiteºnej zloÏkyodpadov, ktorá tvorí okolo 30 % z celkovejhmotnosti odpadu. To znamená, Ïe aj pri opti-mistickom odhade, Ïe 1 milión ton skládko-vaného odpadu bude produkovaÈ prv˘ch de-

saÈ rokov od nav⁄tania 10 miliónov m3 plynuroãne a e‰te ìal‰ích 40 rokov 5 miliónov m3

plynu roãne, tak pri ãistej v˘hrevnosti sklád-kového plynu 18 MJ/m3 jedna tona odpaduuvoºní 5,4 GJ energie. Naproti tomu pri ter-mickom zhodnocovaní môÏeme poãítaÈ s t˘m,Ïe jedna tona odpadu vo veºmi pesimistickomprípade uvoºní aÏ 7 GJ energie. Z tohto porov-nania optimistického prípadu pri skládkova-ní a pesimistického prípadu pri termickomzhodnocovaní vypl˘va, Ïe minimálne 23 %energie odpadu ostáva nevyuÏitej.

Treba taktieÏ poznamenaÈ, Ïe plyny zo sklá-dok sa neuvoºÀujú len vrtmi na odãerpávanieskládkov˘ch plynov, ale aj z povrchu skládok(v závislosti od frekvencie prekr˘vania zemi-nou). Pritom okrem oxidu uhliãitého a metá-

nu sa uvoºÀujú aj ‰kodlivé plyny, ako benzén,toluén, chloroform, vinylchlorid a ìal‰ie.

Napriek t˘mto faktom treba kon‰tatovaÈ, Ïespaºovanie skládkového plynu je zrejme na-jefektívnej‰ím spôsobom získavania energiez odpadu, ktor˘ bol uÏ zne‰kodnen˘ skládko-vaním. Otváranie skládok a znovuzískava-nie hodnotn˘ch materiálov a energie by sveºkou pravdepodobnosÈou bolo veºmi ne-efektívne. Av‰ak s ohºadom na blízku budúc-nosÈ by mal byÈ odpad zhodnoten˘ hneì pozbere, vtedy je to najjednoduch‰ie a energe-tická v˘ÈaÏnosÈ je vy‰‰ia.

ªudovít SLUKAexpert UMS a odborn˘ manaÏér

CITENERGO

Niet poch˘b o tom, Ïe dnes sa v komunálnom odpade, resp. v jeho ãasti, ktorá netvorí separovan˘ zber, skr˘vamnoÏstvo hodnotn˘ch materiálov a energie. Opätovné získavanie t˘chto hodnotn˘ch materiálov z odpadu energiu

spotrebúva, a preto jeho pouÏitie nie je bezpodmieneãne a vo v‰etk˘ch prípadoch odôvodniteºné, aj keì svojemiesto v odpadovom hospodárstve nepochybne má.

Efektívne energie v kontexteodpadového hospodárstva

20

Takmer v‰etky v˘znamné recyklaãné kapa-city boli vybudované s pomocou Recyklaãné-ho fondu. Na základe 13 252 Ïiadostí podni-kateºov a obcí bolo prostredníctvom Recy-klaãného fondu do systému nakladania s od-padmi v Slovenskej republike umiestnen˘chviac neÏ 149 mil. eur. Z toho viac neÏ 16,12mil. eur Recyklaãn˘ fond poskytol mestám aobciam vo forme obligatórnych príspevkov zavyseparovan˘ odpad, na základe viac neÏ 10700 vyhoven˘ch Ïiadostí. Spracovateºom sta-r˘ch vozidiel, na základe ich 1 923 Ïiadostío úhradu prevádzkov˘ch nákladov, Recyklaã-n˘ fond vyplatil 12,66 mil. eur finanãn˘ch prí-spevkov.

S ohºadom na toto pôsobenie Recyklaãné-

ho fondu a jeho nespochybniteºné v˘sledkymu samozrejme nemôÏe byÈ budúca kom-plexná úprava nakladania s odpadmi ºahostaj-ná. Chcem veriÈ, Ïe pripravovan˘ nov˘ zákono odpadoch bude reflektovaÈ nielen záväzkySlovenskej republiky vypl˘vajúce z jej ãlen-stva v EÚ a teda európsku legislatívu v oblas-ti nakladania s odpadmi, ale Ïe bude v pod-mienkach vytvoren˘ch touto legislatívou od-ráÏaÈ aj ‰pecifické podmienky a záujmy Slo-venskej republiky v danej oblasti.

Vychádzajúc zo zákonom stanovenéhopriestoru, v ktorom Recyklaãn˘ fond pôsobí,povaÏujem za mimoriadne dôleÏité, aby boliv novom zákone o odpadoch kon‰truovanémechanizmy, ktoré by zabezpeãili dostatoã-né financovanie procesov koneãného zhodno-covania odpadov v zmysle stanoven˘ch pri-orít odpadového hospodárstva.

Prv˘m krokom a nielen v súvislosti s finan-covaním by malo byÈ vytvorenie oveºa lep‰ie-ho systému evidencie a kontroly v oblastinakladania s odpadmi najmä evidenãn˘ sys-tém by mal byÈ postaven˘ tak, aby bez zv˘-‰enia administratívnej záÈaÏe podnikateºsk˘chsubjektov a obcí priebeÏne dával, len vzájom-n˘m prepojením jednotliv˘ch evidenãn˘chv˘stupov na úrovni ‰tátnej správy, aktuálny arealite zodpovedajúci obraz o materiálov˘chtokoch odpadov.

Pri stálej potrebe doplnkového financova-nia procesov koneãného zhodnocovania odpa-dov nad úrovÀou obchodn˘ch vzÈahov v reÈaz-ci obce – zberové firmy – zhodnocovatelia –odberatelia materiálov˘ch v˘stupov zhodno-

tenia je dôleÏité, aby nov˘ zákon, okrem za-bezpeãenia dostatoãného objemu t˘chto pro-striedkov, rie‰il aj efektívnosÈ a transparentnosÈich umiestÀovania do systému nakladania s od-padmi. Základnú kon‰trukciu tohto doplnko-vého financovania prostredníctvom Recyklaã-ného fondu povaÏujem za vhodnú, s moÏn˘-mi úpravami prinajmenej pokiaº ide o zdrojepríjmov Recyklaãného fondu a s moÏnosÈouroz‰írenia pôsobenia Recyklaãného fondu ajvo vzÈahu k ìal‰ím komoditám, ako sú napr.odpady z textilu, stavebn˘ odpad alebo biolo-gicky rozloÏiteºn˘ odpad.

V rámci prípravy nového zákona o odpa-doch doteraz nebol naãrtnut˘ systém, ktor˘ byzaruãoval v oblasti financovania nakladanias odpadmi plnenie t˘ch úloh, ktoré sú v sú-ãasnosti v kompetencii Recyklaãného fon-du. Systém nakladania s odpadmi nie je samo-nosn˘ a treba ho dofinancovaÈ, aÏ k˘m nebu-dú procesy nakladania s odpadmi hradené ztrhovej realizácie druhotn˘ch surovín, resp.in˘ch na trhu umiestÀovan˘ch v˘stupov zhod-nocovania odpadov.

Pri predpoklade, Ïe by zdroje doplnkové-ho financovania mali pochádzaÈ predov‰et-k˘m od v˘robcov a dovozcov v˘robkov amateriálov tvoriacich potenciálny odpad, jenevyhnutné vytvoriÈ resp. posilniÈ kontrolnémechanizmy tak, aby sa niektor˘m subjektomv Ïiadnom prípade neoplatilo kalkulovaÈ sneplnením zákonn˘ch povinností, ãi uÏ v sku-pine v˘robcov a dovozcov, ãi v skupine sub-jektov nakladajúcich s odpadmi.

Systém doplnkového financovania by malrie‰iÈ aj problémy nákladovosti separované-ho zberu komunálneho odpadu tak, aby nega-tívne neovplyvÀovala rozpoãty obcí a nemu-sela byÈ sanovaná ani zv˘‰ením miestnych po-platkov platen˘ch obãanmi.

Pripravovan˘ zákon o odpadoch by v súvi-slosti s financovaním samozrejme mal re‰pek-tovaÈ oprávnené ekonomické záujmy a moÏ-nosti podnikateºskej sféry, nemal by v‰ak byÈv ich vleku, ãiÏe prioritn˘m by mal byÈ envi-ronmentálny záujem.

Recyklaãn˘ fond je pripraven˘ poskytnúÈpri príprave nového zákona v záujme dosiah-nutia t˘chto cieºov akúkoºvek súãinnosÈ.

Ing. Ján LÍ·KAriaditeº Recyklaãného fondu

Príprava nového zákona o odpadocha Recyklaãn˘ fond

Kºúãom k nakladaniu s odpadmi sú finanãné zdroje

Recyklaãn˘ fond pôsobí ako nástroj finanãnej podpory procesov separovaného zberua zhodnocovania odpadov z vybran˘ch komodít na základe zákona ã. 223/2001 Z. z.

o odpadoch od roku 2002. Aj s jeho prispením vznikli na Slovensku moderné kapacity na spracovanie odpadov a rozvinul sa systém separovaného zberu.


0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

5020102009200820072006200520042003

Opotr

ebov

anýc

hba

térií

a aku

mulát

orov

Viacv

rstvo

ých

komb

inova

ných

mater

iálov

Svete

lných

zdroj

ovs o

bsah

om or

tuti

Elektr

ozari

aden

í

Plasto

v

Papie

ra

Skla

Vozid

iel

Kovo

vých

obalo

v

Všeo

becn

ý sek

tor

Všeo

becn

ý sek

tor– o

bce §

64

Opotr

ebov

anýc

hpn

euma

tík

Odpa

dový

chole

jov

SEKTOR

Prostriedky vyplatené zo sektorov RF v rokoch 2003 – 2010 (mil. eur)

21


Operaãn˘ program Európskej únie Stred-ná Európa prispieva k zlep‰eniu Ïivotnéhoprostredia a k zv˘‰eniu konkurencieschop-nosti miest a regiónov. Ktoré projekty sú zneho financované na Slovensku, ak˘ v˘-znam má pre na‰u krajinu?

Operaãn˘ program Stredná Európa prispie-va k napæÀaniu jedného z hlavn˘ch cieºov ko-héznej politiky, ktor˘m je európska územnáspolupráca. Tento program podporuje spolu-prácu v krajinách a regiónoch strednej Euró-py a jeho cieºom je prispieÈ nielen k zachova-niu a zlep‰eniu kvality Ïivotného prostrediana tomto území, ale tieÏ na lep‰ie vyuÏitie ino-vaãného potenciálu regiónov strednej Euró-py, zlep‰eniu ich dostupnosti – dopravnej ajinformaãnej a posilneniu ich rozvojov˘chmoÏností.

Projekty sú realizované v partnerstváchmedzi národn˘mi, regionálnymi a lokálnymiorgánmi, in‰titúciami a ìal‰ími subjektmi zRakúska, âeskej republiky, Nemecka, Ma-ìarska, Talianska, Poºska, Slovenskej republi-ky, Slovinska a Ukrajiny.

Operaãn˘ program Stredná Európa zah⁄Àa‰tyri prioritné osi zodpovedajúce jeho hlav-n˘m cieºom, a to: Inovácie, DostupnosÈ, Îi-votné prostredie a KonkurencieschopnosÈmiest a regiónov.

Program nadnárodnej spolupráce Stredná

Európa je pritom zameran˘ na podporu pro-jektov tzv. neinvestiãného charakteru, kto-r˘ch hlavn˘m obsahom je v˘mena skúsenos-tí medzi partnermi z rôznych krajín strednejEurópy, najmä hºadanie spoloãn˘ch rie‰eníproblémov vo v‰etk˘ch ‰tyroch uveden˘choblastiach. SúãasÈou niektor˘ch projektov súaj investície men‰ieho rozsahu do v˘stavbyobjektov alebo in‰talácie zariadení, ktor˘chcieºom je pilotne overiÈ spoloãne navrhnut˘postup alebo rie‰enie v praxi.

V rámci prioritnej osi 1 Uºahãenie inová-cií v strednej Európe sa slovenskí projektovípartneri podieºajú napr. na projekte, ktoréhocieºom je vytvoriÈ ‰tandardn˘ postup apliká-cie v˘sledkov vedeck˘ch pracovísk do praxe,ale aj na ìal‰ích projektoch zaoberajúcich savytváraním podmienok a kapacít na ‰írenie auplatÀovanie inovácií.

V prioritnej osi 2 Zlep‰enie dostupnostistrednej Európy a v rámci nej sa s úãasÈou pro-jektov˘ch partnerov zo Slovenska realizujúprojekty zamerané na vytváranie koncepã-n˘ch rie‰ení v oblasti zlep‰enia dopravnej pre-pojenosti v rámci strednej Európy. Zaujímav˘je napr. aj projekt, ktor˘ si kladie za cieº vytvo-riÈ komplexnú stratégiu pre bezpeãnosÈ cestnejdopravy v strednej Európe, priãom reaguje nafakt, Ïe poãet úmrtí v strednej Európe je vy‰-‰í ako v in˘ch európskych regiónoch.

Z pohºadu Ministerstva Ïivotného prostre-dia SR by som osobitne zdôraznil prínos ope-raãného programu Stredná Európa, súvisiacis implementáciou projektov v rámci priorit-nej osi 3 – Zodpovedné vyuÏívanie Ïivotné-ho prostredia. Projekty v tejto oblasti, do kto-r˘ch sú zapojení slovenskí projektoví partne-ri, sa zameriavajú na ochranu prírodného de-diãstva a prírodn˘ch zdrojov, ako aj na pod-poru vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie. V jednom z nich napr. projektov˘ partnerzo Slovenskej republiky (konkrétne ·tátnygeologick˘ ústav Dion˘za ·túra) poskytujesvoje odborné kapacity na vytvorenie spoloã-ného informaãného systému o zdrojoch geo-termálnej energie v ‰tyroch krajinách stred-nej Európy (Slovinsko, Rakúsko, Maìarskoa Slovensko). Veºmi dôleÏitou témou viace-r˘ch projektov v oblasti Ïivotného prostrediaje integrovan˘ manaÏment povodí – v prípa-de SR najmä povodia Dunaja, a tieÏ predchá-dzanie prírodn˘m rizikám a zniÏovanie ich ne-priazniv˘ch dopadov, priãom obzvlá‰È aktu-álne je rozpracovanie spoloãn˘ch preventív-nych opatrení na ochranu pred povodÀami.Túto skutoãnosÈ zdôraznila aj EK v Dunajskejstratégii, ktorá by mala byÈ implementovanánajmä prostredníctvom cieºa 3 kohéznej po-litiky.

Otázky Ïivotného prostredia okrem inéhorezonujú aj v projektoch spadajúcich do pri-oritnej osi 4 – Zv˘‰enie konkurencieschop-nosti a atraktívnosti miest a regiónov, ktorejcieºom je zlep‰ovanie kvality Ïivota v mestácha regiónoch strednej Európy, ako aj návrhrie‰ení na zabezpeãenie ich vyváÏenéhoúzemného rozvoja. Obsahom projektov jev˘mena odborn˘ch znalostí a skúseností anávrh spoloãn˘ch postupov pri obnove mest-sk˘ch priestorov vrátane zohºadnenia environ-mentálnych aspektov verejn˘ch priestran-stiev a v˘znamu zelen˘ch plôch napr. prezmierÀovanie negatívnych vplyvov klimatic-k˘ch zmien.

Na zhrnutie e‰te uvediem, Ïe partneri zo SRsú v rámci operaãného programu Stredná Eu-rópa zapojení v 53 projektoch (z celkovéhopoãtu 101 schválen˘ch projektov). Celkovoje v t˘chto projektoch zastúpen˘ch 82 sloven-sk˘ch projektov˘ch partnerov.

V̆ znam programu pre Slovensko spoãívanajmä v tom, Ïe podporuje nadnárodnú spo-luprácu, ktorá je nevyhnutná na formovanie

Aj operaãné programy EÚprispievajú k zlep‰eniu

Ïivotného prostrediaVladimír KOVÁâIK, generálny riaditeº Sekcie environmentálnych programov a projektov

MÎP SR má svoje skúsenosti s realizáciou programov na zlep‰enie Ïivotného prostredia.Projekt treba kvalitne pripraviÈ, aby mohol naozaj poslúÏiÈ tam, kde to krajina potrebuje.

Rozhovor poskytol redaktorke Parlamentného kuriéra Anne Komovej.

22

spoloãn˘ch postupov a rie‰enie problémov voblastiach presahujúcich hranice jednotliv˘chãlensk˘ch ‰tátov EÚ. A Ïivotné prostredie jebezosporu jednou z t˘chto oblastí.

V akom programovom období sa realizu-je?

Program Stredná Európa sa realizuje v rám-ci politiky súdrÏnosti EÚ, cieºa Európskaúzemná spolupráca a zamerania Nadnárodnáspolupráca v programovom období 2007 –2013.

Sú projekty, na ktor˘ch pracujete v rám-ci ministerstva a zabezpeãujete riadenieaj spolufinancované?

Najskôr si dovolím spresniÈ, Ïe Minister-stvo Ïivotného prostredia SR (MÎP SR) pria-mo nerealizuje projekty v rámci operaãnéhoprogramu Stredná Európa, ale plní úlohu ná-rodného orgánu programu, teda zabezpeãujejeho riadenie na národnej úrovni.

Program je finanãne podporovan˘ z Európ-skeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).V̆ ‰ka spolufinancovania slovensk˘ch pro-jektov˘ch parterov zo zdrojov ERDF je 85 %celkov˘ch oprávnen˘ch v˘davkov na nimirealizované aktivity v rámci projektu, zvy‰-n˘ch 15 % spolufinancovania si hradia part-neri z vlastn˘ch zdrojov. Projektov˘m partne-rom zo SR sa teda neposkytujú prostriedkyspolufinancovania zo ‰tátneho rozpoãtu. Rov-naká situácia je aj v in˘ch programoch nad-národnej alebo interregionálnej spolupráce, doktor˘ch je SR zapojená.

V období, keì sa operaãn˘ program Stred-ná Európa pripravoval, teda v rokoch 2006 –2007, sa viedli rokovania medzi MÎP SRako národn˘m orgánom programu a Minister-stvom financií SR o moÏnostiach spolufinan-covania tohto programu zo ‰tátneho rozpoã-tu. Prioritou v tom období bolo splniÈ nároã-né kritériá na vstup Slovenska do eurozóny,preto bolo potrebné obmedziÈ v˘davky zo‰tátneho rozpoãtu. Z tohto dôvodu neboli Mi-nisterstvom financií SR vyãlenené a do roz-poãtovej kapitoly MÎP SR pridelené pro-striedky ‰tátneho rozpoãtu na spolufinanco-vanie operaãného programu Stredná Európa.

Kto môÏe byÈ v projekte urãen˘ za vedú-ceho partnera, existujú nejaké spoloãnézásady pre vedúcich partnerov, majú inépovinnosti ako tí ostatní partneri?

Projekty v rámci programu Stredná Euró-pa sú, rovnako ako v prípade in˘ch programovúzemnej spolupráce, zaloÏené na princípe ve-dúceho partnera. V kaÏdom projekte sa odpartnerov vyÏaduje, aby sa dohodli na vedú-com partnerovi, ktor˘ zastupuje partnerstvovo vzÈahu k jednotliv˘m orgánom programu,najmä riadiacemu a certifikaãnému. Na roz-diel od ostatn˘ch projektov˘ch partnerov, zktor˘ch kaÏd˘ nesie zodpovednosÈ iba za jehovlastné aktivity v rámci projektu, vedúci part-ner preberá zodpovednosÈ za realizáciu pro-jektu ako celku. Jej súãasÈou je aj celková fi-nanãná zodpovednosÈ za prostriedky ERDFvrátane záväzku voãi riadiacemu orgánu v cel-kovej v˘‰ke finanãnej pomoci z ERDF naprojekt.

Aj keì moÏnosÈ pôsobiÈ ako vedúci partnerje otvorená pre v‰etk˘ch oprávnen˘ch prijí-mateºov v rámci programu, práve z dôvodu

veºkej riadiacej a finanãnej zodpovednostivedúceho partnera je Ïiaduce, aby ním bolsubjekt s dostatoãn˘m finanãn˘m aj organi-zaãn˘m zabezpeãením a skúsenosÈami z ob-lasti projektového manaÏmentu.

Kto urãuje podmienky poskytovania po-moci ako aj práva zúãastnen˘ch strán?

Práva a povinnosti jednotliv˘ch partner-sk˘ch ‰tátov programu, ako aj orgánov, kto-ré sa podieºajú na jeho implementácii sú sta-novené v Dohode o implementácii Operaãné-ho programu európskej územnej spolupráceStredná Európa. Ide o multilaterálnu dohodu,ktorú medzi sebou uzatvárajú partnerské ‰tá-ty programu a jeho riadiaci orgán, certifikaã-n˘ orgán a orgán auditu. Funkciu riadiacehoorgánu a certifikaãného orgánu Operaãnéhoprogramu Stredná Európa plní mesto Vie-deÀ, zastúpené odborom stratégie EÚ a eko-nomického rozvoja.

Základné podmienky poskytovania pomo-ci, t˘kajúce sa najmä aktivít oprávnen˘ch nafinancovanie, vypl˘vajú z dokumentu Operaã-n˘ program Stredná Európa, ktor˘ bol schvá-len˘ Európskou komisiou 3. decembra 2007.Materiál je zverejnen˘ na internetovej strán-ke programu: www.central2013.eu. Tieto pod-mienky sú potom podrobnej‰ie rozpracovanév riadiacej dokumentácii programu, najmä vimplementaãnom manuáli a príruãke pre kon-trolu a audit.

Na projektovej úrovni ako jedna zo zá-kladn˘ch podmienok poskytnutia pomoci pla-tí, Ïe do projektu musia byÈ zapojení minimál-ne traja projektoví partneri z troch rôznychkrajín programového územia. Finanãné pro-striedky ERDF sú projektov˘m partneromvyplácané refundáciou prostredníctvom vedú-ceho partnera kaÏdého projektu, a teda nepre-chádzajú cez rozpoãty jednotliv˘ch partner-sk˘ch krajín – v na‰om prípade cez ‰tátny roz-poãet SR.

Aké sú moÏnosti kontroly nad oprávne-nosÈou získania financií a kto ju vykonáva?

Prvou z nich je kontrola oprávnenosti pro-jektov˘ch aktivít, ktorá sa vykonáva po pred-loÏení Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspe-vok. Túto kontrolu zabezpeãuje Spoloãn˘technick˘ sekretariát programu, ktor˘ je nad-národn˘m orgánom a zodpovedá za kaÏdo-denn˘ programov˘ manaÏment. O schváleníalebo neschválení projektov v koneãnom dô-sledku rozhoduje na základe v˘sledkov odbor-ného hodnotenia monitorovací v˘bor. Moni-torovací v˘bor programu je zloÏen˘ zo zástup-cov v‰etk˘ch krajín zapojen˘ch do programuStredná Európa, ktorí tak spoloãne urãujúkritériá pre v˘ber projektov.

ëal‰í kontroln˘ mechanizmus sa uplatÀu-je poãas implementácie projektu a je nímkontrola oprávnenosti v˘davkov kaÏdého pro-jektového partnera. KaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát pro-gramu je povinn˘ zabezpeãiÈ prvostupÀovúkontrolu oprávnenosti v˘davkov svojich pro-jektov˘ch partnerov. V SR sa kontrola opráv-nenosti v˘davkov slovensk˘ch projektov˘chpartnerov vykonáva centralizovan˘m spôso-bom. Za v˘kon prvostupÀovej kontroly opráv-nenosti v˘davkov, podobne ako vo väã‰inepartnersk˘ch ‰tátov programu v rámci Ope-raãného programu Stredná Európa zodpove-dá príslu‰n˘ organizaãn˘ útvar MÎP SR.

Sú v rámci projektov aj v˘davky, ktorésa povaÏujú za neoprávnené?

Platia v‰eobecné pravidlá oprávnenosti v˘-davkov vychádzajúce z nariadení EÚ, v da-nom prípade najmä z nariadenia o ERDF.

Oprávnen˘mi môÏu byÈ ìalej len v˘davkysúvisiace s aktivitami oprávnen˘mi na finan-covanie v súlade s operaãn˘m programom.TaktieÏ na národnej úrovni sú stanovené pra-vidlá oprávnenosti v˘davkov, ktoré platia preprojektov˘ch partnerov z príslu‰ného ãlenské-ho ‰tátu.

K vzniku neoprávnen˘ch v˘davkov do-chádza v prípade, ak projektov˘ partner vprocese implementácie projektu nedodrÏí pra-vidlá oprávnenosti v˘davkov stanovené nanadnárodnej a národnej úrovni.

Podºa v‰etkého je na projektoch veºa prácea nae zabezpeãenie bezchybného vyuÏíva-nia fondu treba aj veºa nov˘ch poznatkova samozrejme administratívy. Nespôsobu-je to nevyãerpanie prostriedkov fondu ne-raz nevyhnutn˘ch na jednotlivé úãely?

Ak mám hovoriÈ o vyuÏívaní prostriedkovERDF v rámci Operaãného programu Stred-ná Európa, dovolím si na zaãiatok uviesÈ nie-koºko ãíseln˘ch údajov.

Celková alokácia zdrojov EÚ na Operaã-n˘ program Stredná Európa predstavuje poodpoãítaní prostriedkov na prioritnú os Tech-nická pomoc 231 miliónov eur z ERDF. Ten-to rozpoãet sa vytvoril zloÏením z alokáciífondov EÚ v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajín progra-mu. Alokácia SR, ktorou prispela do tohto„spoloãného balíka“ programu, predstavova-la celkovo 9 896 963 eur, z ãoho pribliÏne 590tis. eur pripadá na technickú pomoc. Aloká-cia zdrojov ERDF urãená priamo na financo-vanie projektov, ktorú SR vloÏila do rozpoã-tu programu, predstavuje asi 9 300 000 eur.

Rozpoãty slovensk˘ch projektov˘ch part-nerov zapojen˘ch do projektov, ktoré bolizazmluvnené v rámci doteraj‰ích troch v˘ziev,predstavujú okolo 12 700 000 eur.

Do tejto sumy e‰te nie sú zapoãítané roz-poãty 11 projektov˘ch partnerov zo SR, za-pojen˘ch do 6 projektov strategického charak-teru, ktoré boli len nedávno v rámci osobit-nej v˘zvy schválené s podmienkami, av‰akzazmluvnené môÏu byÈ aÏ po ich splnení. Vsúãasnosti je zároveÀ otvorená 4. v˘zva napredkladanie Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘príspevok v urãen˘ch tematick˘ch oblastiachprogramu.

Z toho vypl˘va, Ïe finanãná ãiastka, ktorúslovenskí projektoví partneri majú moÏnosÈãerpaÈ na nimi realizované aktivity v rámciprojektov Operaãného programu Stredná Eu-rópa, je takmer 1,5-násobne vy‰‰ia neÏ príspe-vok SR do spoloãného rozpoãtu programu.

Ak budú slovenskí projektoví partneri po-stupovaÈ pri realizácii svojich aktivít v súla-de so schválen˘mi projektmi, ako aj v súla-de so stanoven˘mi pravidlami oprávnenostiv˘davkov, nie je dôvod na nevyãerpanie t˘-chto zazmluvnen˘ch prostriedkov.

V prípade jednotliv˘ch projektov sa v‰akaj napriek tomu môÏe staÈ, Ïe celkov˘ rozpo-ãet projektu sa nepodarí vyãerpaÈ, a to hlav-ne z dôvodov, ako: – nesprávne stanovená v˘‰ka rozpoãtu pro-

jektu pri jeho predkladaní;– nedodrÏiavanie pravidiel oprávnenosti v˘-


23

davkov, a t˘m vznik neoprávnen˘ch v˘dav-kov;

– moÏnosÈ, Ïe v˘‰ka obstarávacej ceny vrámci verejného obstarávania bude pri ví-Èaznom uchádzaãovi nakoniec niÏ‰ia akopôvodn˘ predpoklad pri plánovaní rozpoã-tu.

Sú zloÏitosti administratívneho procesu apravidlá fondu rovnaké pre v‰etky ‰tátyEurópy?

Pravidlá fondu, keìÏe vychádzajú z legisla-tívy EÚ, sú pre v‰etky ãlenské ‰táty progra-mu rovnaké. Administratívne procesy naúrovni programu sú takisto rovnaké pre v‰et-ky programové krajiny.

Do programu je zapojen˘ch 8 ‰tátov Európ-skej únie, ktoré sa navzájom lí‰ia svojou ná-rodnou legislatívou. Pravidlá oprávnenostiv˘davkov si preto bliÏ‰ie ‰pecifikuje kaÏd˘ãlensk˘ ‰tát v súlade so svojou národnou le-gislatívou. V prípade slovensk˘ch projekto-v˘ch partnerov za v˘kon prvostupÀovej kon-troly oprávnenosti v˘davkov zodpovedá MÎPSR ako národn˘ orgán programu, ktor˘ sta-novuje aj pravidlá oprávnenosti v˘davkov.Tieto pravidlá boli stanovené analogicky akopravidlá, ktoré sa uplatÀujú vo vzÈahu k ná-rodn˘m programom financovan˘m z fondovEÚ a sú sprístupnené na internetovej stránkeMÎP SR: www.enviro.gov.sk v ãasti Ope-

raãn˘ program Stredná Európa. Administra-tívne procesy na národnej úrovni si taktieÏ ur-ãujú jednotlivé programové krajiny samo-statne.

Ktor˘ z projektov prispeje podºa vás k naj-podstatnej‰ej ochrane Ïivotného prostrediana Slovensku?

Spomedzi projektov v rámci Operaãnéhoprogramu Stredná Európa ÈaÏko vybraÈ je-den, ktor˘ v najväã‰ej miere prispieva kochrane Ïivotného prostredia alebo k realizá-cii cieºov programu celkovo. V‰etky schvá-lené projekty uspeli v silnej konkurencii pro-jektov predloÏen˘ch v jednotliv˘ch v˘zvach,boli vypracované kvalitne a spæÀajú hodnotia-ce kritériá.

TaktieÏ projektoví partneri zo SR, zapoje-ní do jednotliv˘ch projektov, zväã‰a vynalo-Ïili veºké úsilie pri formovaní projektov˘chpartnerstiev a preukázali schopnosÈ formulá-cie a mnohí z nich uÏ aj realizácie projekto-v˘ch aktivít.

Aké programy s environmentálnym zame-raním pripravuje MÎP SR pre budúcnosÈ?

Základn˘ rámec prípravy programov s en-vironmentálnym zameraním, ktoré budú fi-nancované z fondov EÚ v budúcom progra-movom období, budú tvoriÈ nariadenia a stra-tegické dokumenty Európskej komisie na

programové obdobie 2014 – 2020. Tie sú za-tiaº iba vo fáze prípravy a ich úlohou bude na-stolenie celkového smerovania kohéznej po-litiky.

Priority SR v oblasti kohéznej politiky prebudúce programové obdobie budú stanovenév národnom rámcovom dokumente, ktor˘bude vypracovan˘ v súlade s prioritami spo-loãného strategického rámca prijatého Eu-rópskou komisiou.

Úlohou Ministerstva Ïivotného prostrediaSR v tomto procese bude presadzovaÈ moÏ-nosti financovania priorít v oblasti environ-mentálnej politiky z fondov EÚ aj v budúcomprogramovom období. MoÏno predpokladaÈ,Ïe v˘chodiskom pre stanovenie priorít v ob-lasti Ïivotného prostredia budú, tak ako do-teraz, povinnosti vypl˘vajúce SR z právnychpredpisov EÚ v sektore Ïivotného prostrediaa jeho jednotliv˘ch oblastiach.

âo sa t˘ka programov európskej územnejspolupráce, ak˘m je v súãasnom programo-vom období aj Operaãn˘ program StrednáEurópa pre budúce programové obdobie e‰tenedisponujeme zo strany Európskej komisienávrhom vymedzenia územn˘ch oblastí jed-notliv˘ch programov nadnárodnej spoluprá-ce. Európska komisia zatiaº nestanovila anihlavné priority, na ktoré by mali byÈ tietoprogramy orientované.


âo je cieºom Kjótskeho protokolu ako zá-väznej dohody, ktorá oslovuje priemysel-né krajiny v oblasti zmeny klímy?

Zmena globálnej klímy, spôsobená rastúcouemisiou skleníkov˘ch plynov, spôsobenouºudskou ãinnosÈou, je jedn˘m z najv˘znam-nej‰ích globálnych environmentálnych pro-blémov, ktor˘ sa krajiny aktuálne snaÏia rie-‰iÈ.

Obdobie od prijatia Rámcového dohovoruOSN o zmene klímy (ìalej len „dohovor“) naKonferencii o Ïivotnom prostredí a rozvoji vRiu de Janeiro v roku 1992 moÏno charakte-rizovaÈ ako obdobie zv˘‰eného úsilia o sfor-movanie efektívnej stratégie zniÏovania emi-sií skleníkov˘ch plynov do právne záväznejpodoby s ão naj‰ir‰ou úãasÈou krajín. Pokrokv danej oblasti sa dosahuje len veºmi poma-ly a vyÏaduje si nemalé úsilie, keìÏe nie je ºah-ké prelomiÈ vzÈah medzi ekonomick˘m ras-tom a dopadmi na Ïivotné prostredie. V sna-he ur˘chliÈ a zefektívniÈ rie‰enie negatívnych

Kjótsky protokol ako doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy poÏaduje hodnoty, ktoré podºa niektor˘ch environmentalistov aj tak nedokáÏu v budúcnosti v˘znamnej‰ie zníÏiÈ emisie.

No pravdaÏe má aj svojich priaznivcov, ktorí ho povaÏujú za prv˘ krok a po Àom sa oãakávajú ìal‰ie.Obsah roz‰iruje v rozhovore generálny riaditeº sekcie zmeny klímy a ekonomick˘ch nástrojov

Ministerstva Ïivotného prostredia SR Radoslav JONÁ· a redaktorka Anna Komová.

Opatrenie na zniÏovanie emisií

dôsledkov zmeny klímy bol v decembri 1997v japonskom Kjóte podpísan˘ Kjótsky proto-kol (ìalej len „KP“).

Cieºom KP je, aby sa prostredníctvom práv-ne vynútiteºnej dohody vyspelé krajiny zavia-zali k praktick˘m krokom na zniÏovanie emi-sií skleníkov˘ch plynov konkrétnymi politi-kami a opatreniami, ktoré sú medzinárodnemonitorované.

Definované redukãné ciele vyspel˘ch kra-jín spolu s pevnou ãasovou osou na ich splne-nie (prvé záväzné obdobie protokolu) a moÏ-n˘m zapojením rozvojov˘ch krajín do zniÏo-vania emisií prostredníctvom projektov˘chmechanizmov predstavuje prv˘ krok na dô-slednej‰iu a pravidlami podmienenú imple-mentáciu dohovoru, ktorá by mala umoÏniÈobmedzenie pokraãujúce globálneho otepºo-vania.

Podºa znenia závereãného protokolu z Kjó-ta sa krajiny Prílohy B dohodli na zníÏení v˘-slednej emisie v‰etk˘ch ‰iestich skleníko-v˘ch plynov (CO2, CH4, N2O, HFCs, PFCsa SF6) v priemere o 5,2 % z úrovne roku 1990poãas cieºového obdobia rokov 2008 aÏ 2012.

Kjótsky protokol vo v‰eobecnosti roz‰írilmoÏnosti krajín pri v˘bere spôsobu a nástro-jov, ktoré sú na splnenie redukãn˘ch cieºovnajvhodnej‰ie. Spoloãn˘m znakom nov˘chflexibiln˘ch mechanizmov je snaha o dosiah-nutie maximálneho redukãného potenciáluekonomicky najefektívnej‰ím spôsobom.Okrem bubble conceptu definuje protokol vrámci medzinárodnej spolupráce aj nasledu-júce flexibilné mechanizmy:

Spoloãné plnenie záväzkov –Joint Imple-mentation (âl. 6)

Mechanizmus ãistého rozvoja –Clean De-velopment Mechanizmus (âl. 12)

Obchodovanie s u‰etren˘mi emisiami –Emission Trading (âl. 17)

Aké sú konkrétne záväzky, ktoré vypl˘va-jú z Kjótskeho protokolu pre Slovensko aaké je ich plnenie do roku 2010, nie je pro-blém s realizáciou?

Slovenská republika, rovnako ako EÚ, pri-jala záväzok na zníÏenie o 8 % antropogén-nych (spôsoben˘ch ºudskou ãinnosÈou) emi-sií skleníkov˘ch plynov v prvom záväznomobdobí KP v porovnaní s ich úrovÀou v zá-kladnom roku 1990.

Podºa predbeÏnej inventarizácie emisiískleníkov˘ch plynov SR za rok 2009 pripra-venej k 15.januáru 2011 bol celkov˘ objemantropogénnych emisií skleníkov˘ch plynovbez emisií a záchytov v sektore LULUCFrovn˘ 43,4 mil. ton CO2 ekvivalentov, ãoznamená zníÏenie o viac ako 41 % v porov-naní s úrovÀou v roku 1990. Dominantn˘m,pokiaº ide o podiel na celkov˘ch emisiáchskleníkov˘ch plynov v Slovenskej republike,zostáva sektor energetiky vrátane dopravy.Na jednej strane pozorujeme priazniv˘ dlho-dob˘ trend poklesu emisií zo stacionárnychzdrojov, na druhej strane sa u nás od roku2000 priebeÏne zvy‰ujú emisie z dopravy. Vroku 2009 boli emisie z dopravy o 25 % vy‰-‰ie ako v roku 1990 a podiel dopravy na cel-kov˘ch emisiách sa zdvojnásobil zo 6 natakmer 13 %.

Emisie z poºnohospodárstva klesli medzi-roãne o 4 %, v porovnaní s rokom 1990 o viacako 57 %. Ide o sektor s najv˘raznej‰ím cel-

kov˘m poklesom emisií oproti referenãnémuroku 1990 (najmä kvôli zníÏeniu intenzitychovu dobytka a v˘raznému zníÏeniu obje-mov aplikovan˘ch priemyseln˘ch hnojív). Vsektore odpadového hospodárstva klesli vporovnaní s rokom 2008 emisie o viac ako 8 %, v porovnaní s rokom 1990 sa v‰ak zv˘-‰ili viac ako dvojnásobne: dôvodom je najmäzvy‰ovanie emisií metánu zo skládok.

Na základe priebehu tvorby emisií za po-sledné roky moÏno teda predpokladaÈ, Ïe SRnebude maÈ so splnením svojho redukãnéhocieºa v prvom záväznom období KP problém,naopak, podºa súãasnej bilancie vykazujemeprebytok priznan˘ch jednotiek podºa KP, tzv.AAUs.

Okrem záväzkov na zniÏovanie emisií preSR z ratifikácie Kjótskeho protokolu vypl˘-va aj cel˘ rad ìal‰ích povinností, napríklad voblasti budovania kapacít na zabezpeãeniekonzistentného monitorovania a vyhodnoco-vania tvorby emisií, v˘voja a podpory zavá-dzania nízkouhlíkov˘ch technológií a vyuÏí-vania obnoviteºn˘ch zdrojov energie.

V ktor˘ch kºúãov˘ch odvetviach priemys-lu boli zavedené kvóty?

V̆ roba hliníka, v˘roba alebo spracovanieneÏelezn˘ch kovov, v˘roba izolaãného mate-riálu z minerálnej vlny, su‰enie alebo kalci-nácia sadrovca alebo v˘roba sadrokartónu,priemyselná v˘roba sadzí, v˘roba kyselinydusiãnej, kyseliny adipovej, glyoxalu, kyse-liny 2-oxoetánovej, amoniaku, veºkoobjemo-vá v˘roba organick˘ch chemikálií krakova-ním, reformovaním, ãiastoãnou alebo celko-vou oxidáciou, v˘roba vodíka, syntéznehoplynu, uhliãitanu sodného (Na2CO3) a hy-drogénuhliãitanu sodného (NaHCO3).

To v podstate znamená, Ïe do schémy ob-chodovania sa okrem oxidu uhliãitého za-hrnú aj ìal‰ie dva skleníkové plyny, N2O(oxid dusn˘ z v˘roby kyseliny dusiãnej ain˘ch organick˘ch chemikálií) a PFC (plno-fluorované uhºovodíky, z v˘roby primárnehohliníka). Od roku 2012 sa do schémy zapojaaj komerãní prevádzkovatelia leteckej dopra-vy.

Ktoré ‰táty v súãasnosti produkujú viacemisií ,ako sú cieºové hodnoty, stále vznikápre Slovensko moÏn˘ prospech z predajaemisn˘ch kreditov?

Podºa údajov o inventarizácii emisií skle-níkov˘ch plynov z roku 2009 (údaje sa zbie-rajú priebeÏne z úrovne sekretariátu dohovo-ru s oneskorením dva roky v porovnaní s ro-kom ich predkladania), z 38 krajín, ktoré sazaviazali podºa Kjótskeho protokolu (PrílohaB) zníÏiÈ svoje emisie skleníkov˘ch plynov,len 17 z nich plní podºa k uvedenému rokusvoj redukãn˘ cieº. 21 krajín má podºa prie-beÏného hodnotenia so splnením redukãnéhocieºa problém (Austrália, ·panielsko, Nórsko,Írsko, Nov˘ Zéland, Portugalsko, Grécko,Kanada, Slovinsko, Spojené ‰táty americké,Rakúsko, Holandsko, Lichten‰tajnsko, Ja-ponsko, ·vajãiarsko, Luxembursko, Talian-sko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Dán-sko). KeìÏe Záväzné obdobie KP konãí aÏ nakonci roku 2012,a teda konsolidované údajebudú k dispozícii aÏ v roku 2014, je príli‰predãasne predpokladaÈ v tomto ãase, koºko‰tátov naozaj nesplní redukãné záväzky KP.

Navy‰e musíme zdôrazniÈ, Ïe táto anal˘zanezohºadÀuje koneãn˘ rozsah, v akom kraji-ny vyuÏijú na splnenie svojich cieºov flexibil-né mechanizmy KP.

Pokiaº ide o moÏn˘ prospech SR z preda-ja nevyuÏit˘ch priznan˘ch jednotiek Kjót-skeho protokolu, musím otvorene priznaÈ, Ïepôvodná matematická bilancia pri odhadochobjemov AAUs na strane ponuky a dopytu, nazáklade ktorej boli urãené redukãné ciele kra-jín Prílohy B ku KP pred jeho schválením,bola poru‰ená uÏ v procese ratifikácie, keì knemu nakoniec odmietli pristúpiÈ Spojené‰táty americké. Aj v súãasnosti prevaÏuje po-nuka AAUs nad dopytom, najmä kvôli pokle-su emisií poãas hospodárskej krízy. To v‰akneznamená, Ïe sme akokoºvek poºavili v sna-he o transparentn˘ predaj nevyuÏit˘ch AAUs,keìÏe máme záujem o získane finanãn˘chzdrojov na realizovanie ìal‰ích, najmä fi-nanãne nároãn˘ch projektov zniÏovania emi-sií – aj s ohºadom na redukãné ciele schvále-né do roku 2020 v EÚ.

Viete ako sa stotoÏnili jednotlivé ‰táty soskutoãnosÈou, Ïe zvy‰ovanie koncentrácieCO2 spôsobuje zohrievanie zemskej at-mosféry?

Aj keì kaÏdá krajina tvrdí, Ïe jej prioritouje adresovaÈ túto problematiku na domácej,ako aj zahraniãnej pôde, pristupujú k tejtotéme krajiny rozdielne. Ich postoj je ovplyv-Àovan˘ na jednej strane reálnymi dôsledka-mi zmeny klímy, ale aj politick˘mi, resp.ekonomick˘mi prioritami. Podºa t˘chto kri-térií je moÏné krajiny zjednodu‰ene rozdeliÈdo troch veºk˘ch skupín:– veºké ekonomiky, ktoré sú zároveÀ veºk˘-

mi zneãisÈovateºmi, uznávajú negatívne dô-sledky zmeny klímy a jej prejavy, ich ná-rodné ekonomické, ãasto len krátkodobé zá-ujmy majú v‰ak momentálne vy‰‰iu priori-tu – (ropné ‰táty, veºké r˘chlo rozvíjajúcesa ekonomiky z Latinskej Ameriky a Ázie,z vyspel˘ch krajín je to hlavne USA),

– chudobné krajiny, ktoré sú zmenou klímynajviac ohrozené – vyvíjajú naopak veºkéúsilie na primerané politické adresovanietejto problematiky, av‰ak ich ekonomickázávislosÈ spolu s politick˘m v˘znamomtieto snahy vo veºkej miere limitujú aj namedzinárodnej, aj na domácej scéne – ne-dostatok zdrojov a surovín, technologickézaostávanie, závislosÈ od in˘ch krajín, su-rovín a trhov (africké ‰táty, ostrovné ‰táty,chudobné men‰ie ‰táty Ázie a LatinskejAmeriky)

– väã‰ina krajín prílohy B Kjótskeho proto-kolu vyvíja znaãné úsilie smerom k zniÏo-vaniu emisií, av‰ak ich úsilie je limitova-né z hºadiska globálnej tvorby emisií. Pre-to v‰etky ìal‰ie snahy o prísnej‰ie redukã-né ciele podmieÀujú primeran˘m zapoje-ním a právnou záväznosÈou aj pre ìal‰ieveºké ekonomiky, ktoré patria v súãasnos-ti k najväã‰ím emitentom.Doteraj‰í priebeh medzinárodn˘ch rokova-

ní potvrdil, Ïe problematika zmeny klímy, ateda aj implikácií rastu emisií skleníkov˘chplynov je globálna s rôznym priemetom narôzne krajiny. Táto skutoãnosÈ, spolu s mno-h˘mi nedorie‰en˘mi otázkami, ktoré súvisias praktick˘m plnením cieºov KP v jednotli-v˘ch krajinách, dosiahnutie ‰ir‰ieho konsen-

24


zu a zjednotenia pozícií krajín tieÏ kompliku-jú.

Je dosah Kjótskeho protokolu v˘znamn˘pre v‰etky ‰táty?

Dosah Kjótskeho protokolu je urãite v˘-znamn˘ pre v‰etky krajiny, vyspelé, ako ajrozvojové. Globálne v˘zvy a ciele v boji pro-ti nepriazniv˘m dôsledkom zmeny klímy vy-tvárajú priame a dlhodobé motivácie pre v˘-skum, v˘voj a vyuÏívanie nov˘ch, nízkouhlí-kov˘ch technológií na v‰etk˘ch úrovniachvrátane podnikovej a individuálnej.

Aj keì sa problematika zniÏovania emisiízvykne vnímaÈ skôr ako bremeno, v skutoã-nosti tieto aktivity predstavujú cel˘ rad príle-Ïitostí a prínosov, najmä v oblasti technolo-gick˘ch inovácií, zvy‰ovania energetickejbezpeãnosti (zniÏovaním na‰ej závislosti oddovozu fosílnych palív z politicky nestabil-n˘ch oblastí, negatívne vplyvy fluktuáciecien), zvy‰ovania potravinovej bezpeãnosti,moÏnosti tvorby nov˘ch pracovn˘ch miest(green jobs), ale aj zlep‰ovania zdravia oby-vateºstva.

Z r˘dzo environmentálneho pohºadu jev‰ak dosah KP z hºadiska súãasnej participá-cie krajín na plnení redukãn˘ch cieºov len li-mitovan˘, keìÏe tieto predstavujú len cca 27% globálnych emisií.

Na ilustráciu uvádzam trendy a ‰trukturál-ne zmeny pri tvorbe emisií CO2 vo svete zaposledn˘ch dvadsaÈ rokov z publikácie OECDk Zelenému rastu :Bilancia v roku 1990:krajiny OECD – 11,0 Gt Krajiny BRIICS (Brazília, Rusko, India, In-donézia, âína, JuÏná Afrika) – 5,6 Gtzvy‰ok sveta – 4,3 GtBilancia v roku 2008:krajiny OECD – 12,6 Gt Krajiny BRIICS (Brazília, Rusko, India, In-donézia, âína, JuÏná Afrika) – 10,6 Gtzvy‰ok sveta – 6,1 Gt

V ãom vidíte preventívny dosah Kjótskehoprotokolu?

ëal‰í, nemenej v˘znamn˘ prínos KP je vjeho preventívnom pôsobení. Krajiny sú nazáklade medzinárodného reÏimu viac motivo-vané konaÈ. NekonaÈ by znamenalo nev˘ho-du, ãi uÏ vypl˘vajúcu priamo z neplneniaustanovení protokolu (pre krajiny, ktoré ne-splnia záväzky sa v budúcnosti povinnostizv˘‰ia, môÏe sa obmedziÈ tieÏ úãasÈ krajinyna projektoch zniÏovania a t˘m aj moÏnosÈpotenciálnych ekonomick˘ch v˘hod), alebozo straty potenciálnych príleÏitostí a prínosov,o ktor˘ch som uÏ hovoril v odpovedi na va‰upredchádzajúcu otázku.

Darí sa získavaÈ investície na projekty zni-Ïovania emisií a nové technológie?

Úlohou ekonomick˘ch nástrojov v oblastizniÏovania emisií, ako aj v oblasti rozvoja avyuÏívania nov˘ch technológií je vytvoriÈpre podniky, ako aj domácnosti stimul alebomotiváciu k zmene správania. Samotné ná-stroje (EÚ ETS, zdanenie energie, poplatkyza zneãisÈovanie ovzdu‰ia, dotácie, úvery)majú teda motivovaÈ subjekty k zmene, kto-rá vedie k niÏ‰iemu zneãisÈovaniu Ïivotnéhoprostredia vrátane niÏ‰ej produkcie emisiízneãisÈujúcich látok. Samotné rozhodnutie o

ekonomickej v˘hodnosti uskutoãnenia inves-tície na zníÏenie emisií záleÏí od konkrétne-ho subjektu, jeho nákladov a vyuÏívanej tech-nológie. Rozhodnutia o zmene palivovéhomixu, zateplenia budovy, investície do novej,modernej‰ej a „zelen‰ej“ technológie atì. ale-bo pokraãovania v pôvodnej ãinnosti bez po-treby novej investície ostávajú autonómnymrozhodnutím konkrétneho subjektu.

Okrem uveden˘ch nástrojov vpl˘va na roz-hodnutie subjektov samozrejme aj celkováekonomická situácia – napríklad cena palív,surovín, nov˘ch technológií, konkurencia narelevantnom trhu, dostupnosÈ úveru alebo v˘-‰ka úrokovej sadzby.

V Slovenskej republike sa v rámci verejné-ho a súkromného sektora investovalo v roku2009 do ochrany ovzdu‰ia takmer 76,9 milió-na eur (76,892857 mil. eur) (rok 2009 –1,019632 (posledn˘ dostupn˘ súhrnn˘ údaj zo·ÚSR, táto suma zah⁄Àa podniky s 20 a viaczamestnancami a verejn˘ sektor).

Environmentálny fond v roku 2010 for-mou dotácie alebo úveru vynaloÏil na ochra-nu ovzdu‰ia a ozónovej vrstvy Zeme viacako 4,7 milióna eur (4,722066 mil. eur) (rok2009 – 1,019632 mil. eur) a na prieskum,v˘skum a v˘voj sumu 2,062 milióna eur(2,062171 mil. eur) (2009 – 2,201516 mil.eur).

Relatívne nov˘m nástrojom v SR je „Zele-ná investiãná schéma“. Je to podporn˘ mecha-nizmus, prostredníctvom ktorého sú finanã-né prostriedky z predaja voºn˘ch nevyuÏi-t˘ch jednotiek AAUs investované do projek-tov zniÏovania emisií skleníkov˘ch plynov.Takto získané prostriedky vo v˘‰ke 71 mil.eur boli investované do zatepºovania a roãnesa t˘m u‰etrí 21 000 ton CO2.

Okrem spomínaného zatepºovania uviesÈ ajin˘ príklad vyuÏitia AAU. Konkrétne ide opridelenie AAU dobrovoºn˘m úãastníkomschémy obchodovania, ktorí sa zaviazali zní-ÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynov. Ak nezníÏia,AAU vrátia ‰tátu, ak zníÏia, AAU im v prí-slu‰nom mnoÏstve zostanú ako ich odmena.Pre ilustráciu, v prípade spoloãnosti Duslo·aºa je oãakávaná roãná redukcia CO2 eq. naúrovni 900 000 t a cena redukcie 1 t CO2 eq.je 10 eur.

Z medzinárodného hºadiska existujú podKjótskym protokolom schémy podpory inves-tícií zameran˘ch na zniÏovanie emisií sklení-kov˘ch plynov – Projekty spoloãnej imple-mentácie (JI Projects, ãlánok 6 protokolu) aMechanizmus ãistého rozvoja (CDM, ãlánok12 protokolu). Projekty spoloãnej implemen-tácie môÏe uskutoãniÈ kaÏdá krajina PrílohyB protokolu v inej krajine Prílohy B a získaÈtak ERUs (emision reduction units), ktorémôÏe pouÏiÈ pri plnení domácich redukãn˘chcieºov. Projekty ãistého rozvoja umoÏÀujúkrajinám Prílohy B uskutoãniÈ investície ale-bo projekty na zníÏenie emisií skleníkov˘chplynov v rozvojov˘ch krajinách. Investujúcekrajiny získavajú tzv. kredity CERs (certi-fied emission reductions), ktoré môÏu pouÏiÈna dosiahnutie svojich domácich záväzkov.

Aké sú v˘sledky z posledn˘ch správ SR,ktoré sa podávajú EK a ão je podstatné?

Podºa rozhodnutia ã. 280/2004/ES pred-kladá SR Európskej komisii dva druhy správ.K 15. januáru kaÏdoroãne predkladáme národ-

nú správu o predbeÏnej inventarizácii emisiískleníkov˘ch plynov za rok X-2. Koneãnúverziu správy sme povinní Komisii predloÏiÈnajneskôr do polovice marca. Obsahom tej-to správy je prehºad tvorby emisií vo v‰etk˘chsledovan˘ch sektoroch a pre v‰etky sledova-né plyny vrátane hodnotenia trendov i ch v˘-voja.

Podºa toho istého rozhodnutia predkladámeEurópskej komisii kaÏdoroãne aj Správu oemisiách skleníkov˘ch plynov v prevádzkachzaraden˘ch do európskej schémy obchodova-nia s emisn˘mi kvótami. Správu za predchá-dzajúci rok sme povinní predloÏiÈ do 30. júnapríslu‰ného kalendárneho roka. Správa obsa-huje podrobné informácie predov‰etk˘m oopatreniach k prideºovaniu kvót, mnoÏstvereálne emitovan˘ch skleníkov˘ch plynov(overené emisie oxidu uhliãitého za kaÏdéhopovinného úãastníka schémy obchodovania),o vzniknut˘ch nov˘ch, resp. zatvoren˘ch pre-vádzkach ako aj ak˘chkoºvek ìal‰ích zmenáchv prevádzkach, prevádzke registra emisn˘chkvót, uplatÀovania vykonávajúcich opatreník monitorovaniu a overovaniu emisií oxiduuhliãitého, prípadne, ak je to relevantné, o po-trebe fi‰kálnej úpravy kvót.

Zaujímav˘ v˘voj emisií bolo moÏné sledo-vaÈ v roku 2009, keì recesia postihla v‰etkyhospodárske odvetvia v EÚ, ão viedlo k po-klesu dopytu po energii. Spotreba fosílnychpalív v porovnaní s predchádzajúcimi rokmiklesla (najmä uhlia), ão viedlo k e‰te v˘raz-nej‰iemu zníÏeniu emisií. V relatívnom vyja-drení sa najväã‰ie zníÏenie emisií prejavilo vspracovateºskom priemysle a v stavebníctve,a vo v˘robe elektriny a tepla pre verejnosÈ. Ajnapriek pomerne chladnej zime roku 2009emisie klesli aj v bytovom sektore.

25


26

Ochrane krajiny sa dnes uÏ pripisuje nie-len vedeck˘, ale aj politick˘ v˘znam, ak˘je zámer Ministerstva Ïivotného prostrediaSR a vami vedenej sekcie?

V prístupovom procese do EÚ prijala Slo-venská republika environmentálne právo Eu-rópskej únie, ktoré nás zaväzuje plniÈ prísnea rokmi overené medzinárodné normy. Záro-veÀ na‰a republika plní väã‰inu záväzkovvypl˘vajúcich z medzinárodn˘ch dohovorovv oblasti Ïivotného prostredia. Viaceré z nich,napríklad Európsky dohovor o krajine aleboRámcov˘ dohovor o ochrane a trvalo udrÏa-teºnom rozvoji Karpát sa priamo viaÏu nakrajinu, jej ochranu, plánovanie a manaÏ-ment. Úlohou Ministerstva Ïivotného pro-stredia SR v starostlivosti o krajinu je presa-dzovaÈ ekologicky citlivé vyuÏívanie krajiny.Jedineãn˘ a neopakovateºn˘ ráz slovenskejkrajiny je obrovskou devízou aj pre rozvojcestovného ruchu. Ochranu biologickej a kra-jinnej diverzity je preto potrebné v˘raznej‰iepresadiÈ aj mimo osobitne chránen˘ch území.Medzi nástroje environmentálnej politiky ‰tá-tu i samosprávnych orgánov patrí krajinné plá-novanie ako súãasÈ územného plánovania a in-tegrovaného manaÏmentu krajiny. Práve in-tegrovan˘ manaÏment krajiny, pre ktor˘ na‰asekcia má uÏ viac ako osem rokov zriadenúosobitnú pracovnú skupinu, môÏe napomôcÈpri úãinnej‰om presadzovaní záujmov ochra-ny prírody a prírodn˘ch zdrojov, podpore re-

vitalizácie degradovan˘ch plôch a zvy‰ova-ní úrovne územného systému ekologickej sta-bility, ktor˘ je súãasÈou aj procesu pozemko-v˘ch úprav a v súãasnosti prebieha na Slo-vensku.

Slovensko sa zaviazalo k plneniu záväz-kov, ktoré vypl˘vajú z Európskeho doho-voru o krajine, o aké záväzky ide, môÏetebyÈ konkrétny?

Slovensko ako zmluvná strana dohovoru sazaviazala právne uznaÈ krajinu ako základnúzloÏku prostredia obyvateºstva, ako vyjadre-nie rozmanitosti ich spoloãného kultúrneho aprírodného dediãstva a základ ich identity. Zá-roveÀ sme sa zaviazali realizovaÈ krajinnékoncepcie zamerané na ochranu, manaÏmenta plánovanie krajiny prostredníctvom prijatia‰pecifick˘ch opatrení. V súãasnosti sú tietootázky zahrnuté v rámci Koncepcie územné-ho rozvoja Slovenska, Generelu nadregio-nálneho územného systému ekologickej sta-bility, ako aj v Atlase reprezentatívnych geoe-kosystémov Slovenska.

V rámci procesu EIA máme legislatívne za-vedené postupy pre úãasÈ ‰irokej verejnosti,miestnych a regionálnych orgánov, ktoré súzainteresované na príprave územnoplánova-cích dokumentov obcí a VÚC, ão zároveÀãiastoãne napæÀa cieº integrovaÈ krajinu do re-gionálnych a územnoplánovacích koncepciía svojich kultúrnych, environmentálnych,poºnohospodárskych, sociálnych a hospodár-skych koncepcií s moÏn˘m priamym alebonepriamym vplyvom na krajinu. Hovorímãiastoãne, pretoÏe krajinnoekologick˘ plánje doteraz zákonom definovan˘ len ako nezá-väzn˘ podklad pre samotn˘ územn˘ plán.Pritom sme sa ako zmluvná strana dohovoruzaviazali s cieºom zlep‰enia úrovne poznaniasvojich typov krajiny, analyzovaÈ ich charak-teristiky, ako aj hybné sily a tlaky, ktoré ichformujú, zaznamenávaÈ ich zmeny a vyhod-notiÈ takto vymedzené typy krajiny s ohºadomna zvlá‰tne hodnoty, ktoré sú im pripisovanézainteresovan˘mi stranami a obyvateºstvoms ohºadom na cieºovú kvalitu krajiny. Na rea-lizáciu t˘chto krajinn˘ch koncepcií sa kaÏdázmluvná strana zaviazala zaviesÈ nástroje za-merané na ochranu, manaÏment a plánovaniekrajiny. Preto ministerstvo zvaÏuje prípravuzákona o starostlivosti o krajinu, kde chcemetento záväzok upraviÈ aj do primeranej legi-slatívnej podoby.

Rezervy v ochrane stále existujú.Pre nás je to v˘zva

Poãas posledného obdobia spôsobil intenzívny rozvoj aktivít prevaÏne s nevhodn˘m nadmern˘mvyuÏívaním prírodn˘ch zdrojov a zaÈaÏením krajiny neÏiaducimi vplyvmi, Ïe krajina zmenila

schopnosÈ regulovaÈ v˘voj. Ochrana prírody a tvorba krajiny, ktorou sa v rámci svojhoprofesijného zamerania zaoberá aj generálny riaditeº rovnomennej sekcie na Ministerstve

Ïivotného prostredia SR Rastislav RYBANIâ, je naliehavou v˘zvou. O moÏnostiach a situáciiposkytol informácie aj v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.


27

Akú úlohu zohráva pri zmenách plochyzelene, ako aj in˘ch odli‰ností, napríkladhistorick˘ v˘voj?

Tu je treba povedaÈ, Ïe veºmi v˘znamn˘.Európa po poslednej ºadovej dobe bola tak-mer celá zalesnená a príchod moderného ãlo-veka znamenal postupn˘ ústup lesov a roz‰i-rovanie poºnohospodársky vyuÏívanej kraji-ny. V krízov˘ch obdobiach napr. po dlhotrva-júcich vojnách, hladomoroch, resp. po tzv.morov˘ch ranách dochádzalo opätovne k roz-‰irovaniu lesnej zelene. Ako príklad môÏemevidieÈ nad Bratislavou sú v lese badateºné po-zostatky vinohradov, resp. aj názvy uÏ neexi-stujúcich obcí. Prvá priemyselná revolúciaso sebou priniesla nov˘ fenomén. Po intenzív-nom odlesÀovaní a následn˘ch veºk˘ch po-vodniach bola na Slovensku zaloÏená prválesnícka ‰kola a zaãalo sa s cieºavedom˘m ob-hospodarovaním lesov, ãiÏe ºudia sa prestalivenovaÈ len budovaniu parkov a zelene oko-lo ‰ºachtick˘ch sídiel, ale zaãali vo veºkompretváraÈ kultúrnu krajinu. Dnes je situáciazloÏitej‰ia preto, lebo demografick˘m a indu-striálnym v˘vojom sa tlak na krajinu zv˘‰il aneplatia normatívy, ktoré napr. za socialistic-kej éry stanovovali, koºko metrov ‰tvorcov˘chzelene na obyvateºa má maÈ nové sídlisko asme svedkami neúmerného zahusÈovania stav-bami uÏ existujúcich sídiel. Pritom nás pre-biehajúce klimatické zmeny a psychohygie-nické potreby ºudí jasne presviedãajú o potre-be a nenahraditeºnosti zelene v urbanizova-nom prostredí.

Ste spokojn˘ so starostlivosÈou o na‰u kra-jinu? Ako by ste charakterizovali prírod-né zmeny, ktoré sa udiali v poslednom ob-dobí a neboli práve najpriaznivej‰ie preìal‰í v˘voj?

V súãasnosti je na Slovensku aktuálnaokrem pokraãujúcej exploatácie lesn˘ch eko-systémov a intenzívnej v˘stavby najmä v re-kreaãn˘ch oblastiach aj fragmentácia eko-systémov dopravnou infra‰truktúrou, najmäv súvislosti s v˘stavbou diaºnic a r˘chlostn˘chciest, ako aj rastom intenzity dopravy. Opat-renia, ktoré by kompenzovali túto fragmen-táciu dopravy sa na Slovensku realizujú za-tiaº len sporadicky, pri novobudovan˘ch cest-n˘ch komunikáciách a zah⁄Àajú napr. vybu-dovanie oplotenia okolo cestn˘ch komuniká-cií, in‰taláciu optick˘ch signálnych zariade-ní alebo vybudovanie priechodov pre zver,ako sú nadchody, ekodukty a tunely. Doterazv‰ak nie je dorie‰ená problematika v˘stavbyobjektov v˘znamn˘ch z hºadiska znovuprepo-jenia krajiny na uÏ vybudovanej cestnej sie-ti. âo sa t˘ka prírodn˘ch zmien, tie odráÏajúaj v na‰ich podmienkach postupné klimatic-ké zmeny, o ãom svedãí fakt, Ïe v posledn˘chrokoch prvého decénia 21. storoãia poskytliv˘sledky meteorologick˘ch meraní na Slo-vensku viac v˘kyvov v ich priebehu ako vprechádzajúcich obdobiach. Je evidentné na-ru‰ovanie roãného reÏimu zráÏok. Negatívnyvplyv na prírodu, ale aj ãloveka mali aj ãorazãastej‰ie lokálne extrémne zráÏky spôsobujú-ce povodne.

V ãom treba zachovaÈ a udrÏaÈ napríkladrôznorodosÈ a rozmanitosÈ Slovenska?

V tom, ão Slovensko robí Slovenskom. Sosvojím ãlenit˘m reliéfom a pestrosÈou flóry afauny nielen v chránen˘ch územiach, ale aj vhospodárskych lesoch, ãi v poºnohospodárskyvyuÏívanej krajine je nevyhnutn˘ aktívnymanaÏment a dodrÏiavanie t˘ch technologic-k˘ch postupov, ktoré túto rozmanitosÈ po stá-roãia zachovali. Preto pri zavádzaní nov˘chtechnológií treba citlivo zváÏiÈ, ak˘ budú maÈv koneãnom dôsledku efekt. T˘ka sa to budo-vania nov˘ch obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie, ako sú veterné elektrárne, fotovoltaickéelektrárne alebo malé vodné elektrárne, ale ajnapríklad rekon‰trukcie bytového fondu vmestách a obciach, ktoré majú za následokmiznutie cel˘ch kolónií netopierov, ãi hniezdvtákov, ako sú napríklad lastoviãky ãi belo-rítky a potom sa niet ão ãudovaÈ, Ïe sa ºudiasÈaÏujú napríklad na premnoÏené komáre a in˘obÈaÏujúci hmyz.

Preão sa realizuje typizácia Slovenska, akéa ktoré sú reprezentatívne typy krajiny,podºa ãoho bola typizácia urobená?

Na Slovensku bol v roku 2006 vydan˘MÎP SR v spolupráci s ministerstvom ‰kol-stva SR a Ústavom Krajinnej ekológie SAVAtlas reprezentatívnych geoekosystémov Slo-venska. Bol to prv˘ krok na ceste pri realizá-cii typizácie krajiny, ktor˘ zah⁄Àa prvotnú(abiotickú) a druhotnú (biotickú) zloÏku kra-jinno-ekologickej základne. MÎP SR v spo-lupráci so SAÎP a pracovníkmi krajinárskychkatedier siedmich univerzít na Slovenskuv‰ak pripravuje návrh Typizácie krajiny Slo-venska s cieºom vymedziÈ vlastné typy kraji-ny na celom svojom území, ktoré budú za-

h⁄ÀaÈ aj tzv. terciárnu (socioekonomickú)zloÏku. Moderná ochrana prírody sa totiÏ ne-obmedzuje len na typy prírodn˘ch biotopova voºne Ïijúce organizmy, ale zohºadÀuje aj tietypy krajiny a biotopy, ktoré sú v˘sledkomcieºavedomej ºudskej ãinnosti. Cieºom je tedavypracovaÈ tak˘ dokument, ktor˘ má slúÏiÈako vedecky podloÏen˘ systémov˘ základpre rozhodovanie v krajine. K otázke aké aktoré sú reprezentatívne typy krajiny. Tu idepredov‰etk˘m o definovanie charakteristíkprírodn˘ch znakov indikátorov krajiny – v˘-ber znakov pre typológiu prírodnej a súãas-nej kultúrnej krajiny. Za v˘znamné prírodnéindikátory typizácie krajiny moÏno povaÏo-vaÈ po prvé prírodné podmienky napríkladtypy reliéfu, geologické podloÏie, pôda, voda,podnebie, alebo vegetácia, pre vymedzenie re-prezentatívnych, vzácnych a unikátnych typovkrajiny z hºadiska prírodn˘ch podmienok. Podruhé to sú prírodné zdroje, ako nerastnézdroje, lesné, pôdne, alebo genetické zdrojedruhov na vymedzenie reprezentatívnych,vzácnych a unikátnych typov krajiny z hºadis-ka prírodn˘ch zdrojov. Po tretie sú dôleÏité ajprírodné fenomény, ako ochrana prírody, úze-mia NATURA 2000 a iné na vymedzenie re-prezentatívnych, vzácnych a unikátnych typovkrajiny z hºadiska prírodn˘ch fenoménov avzácnych a unikátnych typov a regiónov prí-rodnej krajiny. Pre vyãlenené typy a regiónyprírodnej krajiny bude nevyhnutné navrhnúÈmanaÏment krajiny a opatrenia na ich zacho-vanie, resp. revitalizáciu, ako podklad preúzemné plánovanie, regionálny rozvoj a rôz-ne sektorové plány.

Napríklad súãasnú kultúrnu krajinu repre-zentuje súãasné vyuÏitie krajiny na základevystihnutia ‰pecifick˘ch ã⁄t, ktoré v minulos-ti zohrali v˘znamnú úlohu pri osídºovaní akultivácii krajiny. V̆ znamn˘m fenoménomsúãasnej kultúrnej krajiny sú historické kra-jinné ‰truktúry s tradiãn˘m spôsobom hospo-dárenia a osídlenia, ktoré sú veºmi cenné nie-len z národného, ale aj medzinárodného hºa-diska. Ako príklad slúÏi tradiãná vinohradníc-ka, agrárna a banícka krajina Slovenska.

Ako sa menila krajinná ‰truktúra naprík-lad odlesÀovaním, ão to spôsobilo, bol tovhodn˘ spôsob zmeny?

Patríme medzi hornaté krajiny s najvy‰‰ímpercentom zalesnenia, ão pozitívne vpl˘va nastabilizáciu klímy a zabezpeãenie dostatkuvodn˘ch zdrojov, ale ako som povedal v od-povedi na Va‰u predchádzajúcu otázku prie-beh poãasia a opakujúce sa povodne v posled-n˘ch rokoch nás presviedãajú, Ïe pre zacho-vanie a udrÏanie rôznorodosti a rozmanitostiSlovenska nerobíme v‰etko, ão sa od nás oãa-káva. Intenzívne odlesnenie, kumulácia zráÏoknepriniesla len povodne, ale uÏ aj ãasté zosu-vy nestabiln˘ch svahov, o ktor˘ch sme z geo-logick˘ch máp vedeli, ale aj tak sme tam po-volili stavaÈ. Napriek sieti veºk˘ch vodn˘ch ná-drÏí na hlavn˘ch tokoch, ktoré zamedzili opa-kovanie regionálnych povodní, nás teraz su-Ïujú lokálne povodne zo zanesen˘ch a ne-udrÏiavan˘ch prítokov, ktor˘m sme sa od dru-hej polovice minulého storoãia vôbec neveno-vali. Súãasn˘ projekt vlády rie‰i tieto protipo-vodÀové opatrenia, ale ch˘ba nám väã‰ia pod-pora pre integrovan˘ manaÏment krajiny amedzirezortn˘ prístup k t˘mto otázkam.


28

Aké je systémové rie‰enie zlep‰ovania Ïi-votného prostredia na Slovensku s harmo-nick˘m v˘vojom v rámci EÚ, ste spokojn˘s predbeÏn˘mi v˘sledkami?

Politika Európskej únie v starostlivosti o Ïi-votné prostredie je dynamická, neustále sa ak-tualizuje, aby zohºadÀovala nové v˘zvy a ob-javujúce sa technológie. Je otvorená nov˘mnávrhom t˘kajúcim sa najlep‰ej politiky akonástroja rie‰enia problémov v oblasti Ïivotné-ho prostredia. Politika nie je len v˘sledkomrokovaní predstaviteºov jednotliv˘ch ‰tátov,ale reaguje na názory zúãastnen˘ch strán,najmä obyvateºov EÚ, ktorí majú právo oãa-kávaÈ vysokú kvalitu Ïivota pre seba a svojedeti. Environmentálna politika Európskej úniekladie dôraz na to, aby hospodársky rast a so-ciálny pokrok neohrozovali Ïivotné prostre-die, ale naopak viedli k jeho ochrane, a t˘maj zvy‰ovaniu kvality ná‰ho Ïivota. Medzijej hlavné v˘zvy patria v súãasnosti klimatic-ká zmena, pokles biodiverzity, ohrozenie ná-‰ho zdravia zneãistením, neefektívne vyuÏí-vanie prírodn˘ch zdrojov a produkovanienadmerného mnoÏstva odpadu. EÚ rie‰i tie-to nároãné úlohy tak, Ïe stanovuje environ-mentálne normy a podporuje nové spôsobypráce a ãistej‰ie technológie, ktoré sú ‰etrnej-‰ie k Ïivotnému prostrediu. Tieto normy sa ná-sledne preberajú do právneho systému SR avo v‰eobecnosti majú za cieº zabezpeãiÈ zlep-‰enie jej Ïivotného prostredia. MÎP SR v sú-ãasnosti pracuje o. i. na vytvorení novéhozákona o odpadoch, ktorého cieºom je zjed-

notiÈ a optimálne nastaviÈ systém zberu, sepa-rácie a recyklácie odpadu v podmienkachSlovenska, ão bude maÈ priazniv˘ vplyv na Ïi-votné prostredie.

Európska únia pripravila viaceré nové stra-tégie a iniciatívy, ktoré majú reagovaÈ nahlavné v˘zvy v starostlivosti o Ïivotné pro-stredie, napríklad Plán prechodu na nízkou-hlíkové hospodárstvo do r. 2050, Stratégiu EÚpre biodiverzitu do r. 2020, iniciatívu „Euró-pa efektívne vyuÏívajúca zdroje“ atì. Slo-vensko sa aktívne podieºa na koncipovaní t˘-chto dokumentov a následne na ich praktic-kej implementácii.

MÎP SR kladie dôraz na zapájanie sa ob-ãanov a podnikateºov do formulovania i rie-‰enia environmentálnych problémov, ão ve-die k dosahovaniu lep‰ích v˘sledkov pri ichodstraÀovaní. V̆ znamn˘m nástrojom pri do-sahovaní stanoven˘ch cieºov v tomto smeresú tieÏ prostriedky EÚ, ktoré MÎP SR ãerpáprostredníctvom Operaãného programu Îivot-né prostredie (OP ÎP). Je financovan˘ z Eu-rópskeho fondu regionálneho rozvoja a Ko-hézneho fondu a zabezpeãuje do istej mierypokrytie finanãne nároãnej implementácieeurópskeho environmentálneho práva. Priúspe‰nom rie‰ení environmentálnych problé-mov a v˘ziev je nevyhnutnosÈou aj vyãlene-nie primeran˘ch zdrojov zo ‰tátneho rozpoã-tu SR. Komplexné a systémové rie‰enie musítieÏ zah⁄ÀaÈ integráciu ochrany Ïivotnéhoprostredia do jednotliv˘ch sektorov˘ch poli-tík (doprava, poºnohospodárstvo, energetika,veda a v˘skum).

Máme dostatok dobr˘ch zákonov, ktorépodporujú moÏnosti ochrany Ïivotnéhoprostredia, ako aj prírody Slovenska?

Ochrana Ïivotného prostredia je v zmyslekompetenãného zákona rozdelená na niekoº-ko zloÏiek Ïivotného prostredia. KaÏdá zloÏ-ka Ïivotného prostredia je upravená v‰eobec-ne záväzn˘mi právnymi predpismi, ktoré tvo-ria právny rámec ochrany konkrétnej zloÏky.Pri ich tvorbe sa vychádza najmä z práva Eu-rópskej únie. Treba pripomenúÈ, Ïe rezort Ïi-votného prostredia v súãasnosti pripravujenovelizáciu niektor˘ch z nich.

Ochranu prírody a krajiny dnes upravujezákon ã. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody akrajiny úãinn˘ od 1. januára 2003. Jeho cie-ºom je prispieÈ k zachovaniu rozmanitostipodmienok a foriem Ïivota na Zemi, utváraÈ

podmienky na trvalé udrÏiavanie, obnovova-nie a racionálne vyuÏívanie prírodn˘ch zdro-jov, záchranu prírodného dediãstva, charak-teristického vzhºadu krajiny a na dosiahnutiea udrÏanie ekologickej stability. Tento cieº sadosahuje prostredníctvom územnej ochrany,pre ktorú sa ustanovuje päÈ stupÀov ochrany,priãom sa so zvy‰ujúcim stupÀom ochranyzväã‰uje rozsah obmedzení. Ochranu prírodya krajiny zabezpeãujú aj vykonávacie predpi-sy k zákonu o ochrane prírody a krajiny, kto-r˘mi sa vyhlasujú národné parky, chránenékrajinné oblasti, ‰tátne prírodné rezervácie,národné prírodné rezervácie a prírodné rezer-vácie, chránené areály, prírodné pamiatky anárodné prírodné pamiatky a v rokoch 2008– 2011 aj chránené vtáãie územia. ëal‰ímzákonom v tejto oblasti treba spomenúÈ ajzákon ã. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voº-ne Ïijúcich Ïivoãíchov a voºne rastúcich ra-stlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene adoplnení niektor˘ch zákonov.

Právna úprava vodného hospodárstva,ochrany akosti a mnoÏstva vôd je ustanove-ná zákonom ã. 364/2004 Z. z. o vodách a ozmene a doplnení zákona Slovenskej národ-nej rady ã. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zne-ní neskor‰ích predpisov (vodn˘ zákon) a jehovykonávacími predpismi a spojení so záko-nom ã. 442/2002 Z. z. o verejn˘ch vodovo-doch a verejn˘ch kanalizáciách a o zmene adoplnení zákona ã. 276/2001 Z. z. o regulá-cii v sieÈov˘ch odvetviach. Zákonom ã.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodÀami saustanovujú opatrenia na ochranu pred povod-Àami a povinnosti pri hodnotení a manaÏ-mente povodÀov˘ch rizík, s cieºom zníÏiÈ ne-priaznivé dôsledky povodní na ºudské zdra-vie, Ïivotné prostredie, kultúrne dediãstvo ahospodársku ãinnosÈ.

OblasÈ ochrany ovzdu‰ia upravuje zákon ã.137/2010 Z. z. o ochrane ovzdu‰ia, zákon ã.401/1998 Z. z. o poplatkoch za zneãisÈovanieovzdu‰ia, zákon ã. 286/2009 Z. z. o fluorova-n˘ch skleníkov˘ch plynoch a o zmene a do-plnení niektor˘ch zákonov, zákon ã. 76/1998Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o do-plnení zákona ã. 455/1991 Zb. o Ïivnosten-skom podnikaní (Ïivnostensk˘ zákon) v zne-ní neskor‰ích predpisov a aj zákon ã.572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisn˘mikvótami a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-konov a ich vykonávacie predpisy.

OblasÈ odpadového hospodárstva je upra-

Stav a kvalita Ïivotného prostredia

je aj vecou legislatívySekciu environmentálnej politiky, záleÏitostí EÚ a legislatívy na Ministerstve Ïivotného

prostredia SR vedie generálny riaditeº Kamil VILINOVIâ, ktor˘ sa venuje stavu a kvaliteÏivotného prostredia aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.


29

RuÏombersk˘). Pre úplnosÈ systému environ-mentálnej regionalizácie, ktor˘ zaujal aj ãlen-ské ‰táty OECD pri hodnotení environmen-tálnej v˘konnosti SR v tomto roku v ParíÏi,treba uviesÈ, Ïe v ostatn˘ch 23 prípadoch ideo regióny s nenaru‰en˘m prostredím, ão ne-vyluãuje, Ïe sa v nich môÏu nachádzaÈ objek-ty lokálne zhor‰ujúce environmentálnu kva-litu územia, podobne ako v in˘ch predchádza-júcich regiónoch zasa mnoÏstvo prírodn˘cha kultúrnych objektov lokálne zlep‰ujúce ichenvironmentálnu kvalitu.

V súhrne je na‰ím cieºom v starostlivosti oÏivotné prostredie Slovenska zlep‰enie jehostavu v regiónoch s tretím stupÀoch environ-mentálnej kvality a v 13 okrskoch s naru‰e-n˘m aÏ znaãne naru‰en˘m prostredím v regió-noch s druh˘m stupÀom environmentálnejkvality, zároveÀ sa snaÏiÈ odstrániÈ objekty lo-kálne zhor‰ujúce environmentálnu kvalituúzemia a chrániÈ a roz‰irovaÈ objekty opaãné-ho charakteru. Samozrejme, Ïe ide o trend anepredpokladáme, Ïe Slovensko sa za krátkudobu stane „environmentálnym rajom“.

Kto sa stará o informovanosÈ mlad˘ch ºudí,ktorá by ich priviedla k ochrane prírody,máte skúsenosti s dobrovoºnou pomocou zostrany aktívnych obyvateºov smerom k prí-rodnému prostrediu, kedy sa najãastej‰ieich pomoc potrebuje?

Nezastupiteºné miesto v informovanosti oenvironmentálnej situácii a vo zvy‰ovaní en-vironmentálneho vedomia mlad˘ch ºudí pat-rí (okrem rezortov Ministerstva ‰kolstva,vedy, v˘skumu a ‰portu SR a Ministerstvakultúry SR) najmä Ministerstvu Ïivotnéhoprostredia SR (ìalej len MÎP SR) a jeho od-born˘m in‰titúciám, ak˘mi sú najmä Slo-venská agentúra Ïivotného prostredia (ìalejlen SAÎP) a ·tátna ochrana prírody SR (ìa-lej len ·OP) v Banskej Bystrici so správaminárodn˘ch parkov a chránen˘ch krajinn˘choblastí po celom Slovensku, Slovenské mú-zeum ochrany prírody a jaskyniarstva (ìalejlen SMOPaJ) v Liptovskom Mikulá‰i, ·tát-ny geologick˘ ústav Dion˘za ·túra (ìalej len·GÚD·) v Bratislave, Slovensk˘ hydrome-teorologick˘ ústav (ìalej len SHMÚ) v Bra-tislave, Slovenské banské múzeum (ìalej lenSBM) v Banskej ·tiavnici a Zoologická zá-hrada v Bojniciach (ìalej len ZOO). Nezao-stávajú ani ‰tátne podniky, najmä Slovensk˘vodohospodársky podnik (ìalej len SVP),ktor˘ sa zapája aj do realizácie európskehoprogramu Life. Aktivity environmentálnejv˘chovy a vzdelávania majú v t˘chto odbor-n˘ch organizáciách rezortu pôsobnosÈ celoslo-venskú, regionálnu i lokálnu. Prostredníc-tvom informaãn˘ch stredísk, expozícií, kniÏ-níc a rôznych podujatí, ale aj poãítaãov˘chsieÈov˘ch databáz, poskytujú odborníkom,‰kolám i ‰irokej verejnosti potrebné infor-mácie t˘kajúce sa jednotliv˘ch zloÏiek Ïi-votného prostredia, ochrany prírody a po-dobne. MÎP SR kaÏdoroãne vydáva správu ostave Ïivotného prostredia K pilierom envi-ronmentálnej v˘chovy patrila od roku 1993najmä SAÎP, ktorá z poverenia MÎP SR vy-dáva Enviromagazín a zorganizovala mnohémedzinárodné a celoslovenské semináre, sym-póziá, konferencie, ‰peciálne vzdelávacie kur-zy, súÈaÏe, v˘stavy a festivaly, z ktor˘ch naj-známej‰í je asi Envirofilm v Banskej Bystri-

vená zákonom ã. 223/2001 Z. z. o odpadocha o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov, kto-r˘ ustanovuje pôsobnosÈ orgánov ‰tátnej sprá-vy a obcí, práva a povinnosti právnick˘chosôb a fyzick˘ch osôb pri predchádzaní vzni-ku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zod-povednosÈ za poru‰enie povinností na úsekuodpadového hospodárstva a zákonom ã.17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloÏenie odpa-dov. Do tejto oblasti zaraìujeme aj zákon ã.119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákonaã. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a do-plnení niektor˘ch zákonov, ktor˘m sa ustano-vujú poÏiadavky na zloÏenie, vlastnosti a oz-naãovanie obalov, práva a povinnosti osôb prinakladaní s obalmi a pri zbere a zhodnocova-ní odpadov z obalov, pôsobnosÈ orgánov ‰tát-nej správy pre obaly a odpady z obalov azodpovednosÈ za poru‰ovanie povinností v ob-lasti obalov s cieºom predchádzaÈ vzniku a‰kodlivosti odpadov z obalov a zniÏovaÈ ichmnoÏstvo a nebezpeãnosÈ pre Ïivotné pro-stredie.

OblasÈ geologického v˘skumu a prieskumuje upravená zákonom ã. 569/2007 Z. z. ogeologick˘ch prácach (geologick˘ zákon),ktor˘m sú ustanovené podmienky projekto-vania, vykonávania, vyhodnocovania a kon-troly geologick˘ch prác, zákonom ã. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ÈaÏob-ného priemyslu a o zmene a doplnení niekto-r˘ch zákonov, ktor˘ upravuje práva a povin-nosti osôb za nakladanie s ÈaÏobn˘m odpadomvrátane doãasného skladovania takéhoto od-padu, poãas prevádzkovania úloÏiska i pojeho uzavretí a pri nakladaní s ÈaÏobn˘m od-padom a zákonom ã. 258/2011 Z. z. o trvalomukladaní oxidu uhliãitého do geologickéhoprostredia a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-konov.

V súãasnosti rezort Ïivotného prostrediapripravuje zákon o niektor˘ch opatreniachna úseku environmentálnej záÈaÏe, ktoréhoúãelom je stanoviÈ mechanizmus urãenia zod-povednosti za existujúce environmentálnezáÈaÏe. Tento návrh v auguste schválila Vlá-da SR.

V ãom je zaznamenan˘ problém, ktor˘zniÏuje kvalitu prostredia, ktoré oblasti aregióny sú zaÈaÏené?

O zniÏovaní kvality Ïivotného prostredia vmiestnych, regionálnych i celoslovensk˘chpodmienkach v podstate v súãasnosti nemô-Ïeme hovoriÈ. Naopak, v mnoh˘ch smerochnastalo zlep‰enie environmentálnej situácie,osobitne v ochrane ovzdu‰ia a vody ako zá-kladn˘ch zloÏiek Ïivotného prostredia. Zdo-konaºuje sa environmentálna infra‰truktúrasídiel a mení aj vzhºad verejn˘ch priestran-stiev miest a obcí. Okrem uplatÀovania prí-slu‰n˘ch zákonov tento trend ovplyvÀujú ajnemalé investície na odstránenie neblahéhodediãstva z minulosti a na dosiahnutie európ-skych ‰tandardov. Zaznamenali sme progresaj v rozvoji odpadového hospodárstva, ktorésa v procese spracúvania odpadov ako se-kundárnych surovín stalo osobitn˘m priemy-seln˘m odvetvím. Urãite e‰te nie sme spokoj-ní s úrovÀou separovaného zberu odpadov ae‰te viac s procesom odstraÀovania star˘chenvironmentálnych záÈaÏí, ktoré visia nadnami ako Damoklov meã a budú nás stáÈ v na-sledujúcich rokoch aÏ desaÈroãiach znaãné

finanãné prostriedky. Uskutoãnili sme ich in-ventarizáciu v okresoch a tie, ktoré predsta-vujú akútnu hrozbu pre Ïivotné prostredie sabudú rie‰iÈ prednostne. V Ïivej pamäti mámesituáciu v maìarskej Ajke. K tomu musímepridaÈ protipovodÀovú ochranu nielen v oko-lí väã‰ích vodn˘ch tokov, ale aj rieãok a po-tokov, ktoré sa po enormn˘ch lokálnych zráÏ-kach dokáÏu premeniÈ na niãiaci Ïivel a po-‰kodiÈ nielen dopravné siete a majetok, alesiahnuÈ aj na Ïivoty obãanov. Okrem klima-tick˘ch zmien sa pod tento fenomén podpisu-je aj hustá sieÈ lesn˘ch ciest a odlesnenie,dokonca aj na svahoch ohrozen˘ch zosuvmipôdy a eróziou. V̆ chodisko vidím v zlep‰e-ní spolupráce vodohospodárov, lesníkov,ochrancov prírody a ìal‰ích zainteresova-n˘ch pri zabezpeãovaní integrovaného ma-naÏmentu o jednotlivé povodia, priãom ná-pravné i preventívne opatrenia by mali zah⁄ÀaÈuÏ ich územné plány ako základné nástrojestarostlivosti o Ïivotné prostredie. K pretrvá-vajúcim negatívnym javom radím aj zabera-nie pôdneho fondu pre tzv. v˘stavbu na zele-nej lúke a roz‰irovanie rastúceho poãtu dru-hov inváznych druhov organizmov na ãorazväã‰ích plochách prirodzen˘ch ekosystémov.Viaceré z nich nielen spôsobujú ich destabi-lizáciu a zánik ná‰ho prírodného dediãstva, alezvy‰ujú aj náklady hospodárskeho rozvoja a‰kodia zdraviu (boº‰evník obrovsk˘, net˘-kavka Ïliazkatá, pohánkovec japonsk˘, zlato-byº obrovská a. pod.). Z inváznych Ïivoãíchovdnes uÏ asi kaÏd˘ pozná slizovca iberského,pôvodom zo ·panielska. Náklady na odstrá-nenie inváznych druhov sa v Európe vy‰plha-li na 10 – 14 mld. eur a v USA na 80 mld. eur.Samozrejme aj pri t˘chto negatívnych javochsa prejavujú regionálne rozdiely.

Celkovo je v environmentálnej politike na-‰ou snahou zredukovaÈ v‰etky negatívne javya objekty, ktoré po‰kodzujú aÏ niãia na‰e Ïi-votné prostredie na minimum a nepripustiÈvznik ìal‰ích. Z regionálneho hºadiska ide ozníÏenie poãtu a rozlohy oblastí s naru‰en˘ma silene naru‰en˘m prostredím, resp. dosiah-nutie ich premien na oblasti 2. a 3. kategórieenvironmentálnej kvality s prostredím vyho-vujúcim alebo mierne naru‰en˘m.

Viacerí sa e‰te pamätáme na vyãlenenieprv˘ch 9 enormne zaÈaÏen˘ch oblastí Slo-venska (Bratislavskú, Trnavskogalantskú,Hornonitriansku, HornopovaÏskú, Stredno-pohronskú, Strednospi‰skú, Strednogemers-kú, Ko‰ickú a Strednozemplínsku) so silne aÏextrémne zneãisten˘m prostredím pred dvad-siatimi rokmi. Aj keì dve desaÈroãia nestaãiana radikálnu zmenu ich environmentálnejkvality, tá sa podºa aktualizovanej Environ-mentálnej regionalizácie Slovenskej republi-ky z roku 2010 s vyãlenen˘mi 60 enviroregi-ónmi predsa zmenila. V súãasnosti vyãleÀu-jeme 7 regiónov s tretím – najhor‰ím stupÀomenvironmentálnej kvality (Bratislavsk˘, Ga-lantsk˘, DolnopovaÏsk˘, Novozámock˘, Hor-nonitriansky, Ko‰ick˘ a Zemplínsky) a 30regiónov s druh˘m – stredn˘m stupÀom en-vironmentálnej kvality, v ktor˘ch sa v‰ak e‰tevyskytuje 6 mal˘ch okrskov so znaãne naru-‰en˘m Ïivotn˘m prostredím a 7 e‰te men‰íchokrskov s naru‰en˘m prostredím. Niektoré zt˘chto okrskov predstavujú uÏ len torzá –jadrá b˘val˘ch zaÈaÏen˘ch oblastí (napríkladÎiarsky, Jel‰avsko-lubenícky, Rudniansky,


30

ci, Zvolene, Banskej ·tiavnici, Kremnici a odnedávna aj v Krupine. Dnes ho poznajú uÏnielen na celom Slovensku, ale aj v desiatkach‰tátov skoro v‰etk˘ch kontinentov. Z ìal‰íchpodujatí medzinárodného v˘znamu staãí spo-menúÈ súÈaÏ mlad˘ch tvorcov Zelen˘ svetalebo Ekologickú stopu. Priamo v strediskáchenvironmentálnej v˘chovy SAÎP zabezpe-ãovala aj vzdelávanie uãiteºov, Ïiakov a ‰tu-dentov na v‰etk˘ch úrovniach, napríklad pro-stredníctvom akcie ·i‰ka. Programy pre ‰iro-kú verejnosÈ, najmä mládeÏ od skorého veku,organizuje ZOO Bojnice. Svoje vzdelávacieaktivity zameriava hlavne na ohrozené a chrá-nené druhy Ïivoãíchov. Do vzdelávaciehoprocesu zapája aj zdravotne a mentálne postih-nuté deti. Obdobne postupuje aj SMOPaJ.SVP a SHMÚ participujú na medzinárod-nom projekte zameranom na ochranu a trva-lú udrÏateºnosÈ rieky Dunaj. Za aktívnej úãas-ti ‰irokej verejnosti sa organizujú sprievodnéaktivity, semináre a predná‰ky s cieºom ão naj-viac oboznámiÈ obyvateºov podunajsk˘ch kra-jín o v˘zname a potrebe ochrany Dunaja.MÎP SR podporuje environmentálnu v˘cho-vu aj prostredníctvom budovania siete náuã-n˘ch chodníkov a náuãn˘ch lokalít. Na zákla-de vládnej Koncepcie geoparkov v SR postup-ne dochádza k ich budovaniu ako základní prerozvoj environmentálneho vedomia a geotu-rizmu. Novohradsk˘ geopark dokonca vlanizaradili do Globálnej siete geoparkov v Ges-cii UNESCO. Ide o jedin˘ bilaterálny geoparkna svete. Mimovládnym organizáciám po-skytuje pomoc najmä dotáciami z Enviro-fondu, zároveÀ úzko spolupracuje aj sM·VV· SR, ktoré v rámci EnviroprojektukaÏdoroãne finanãne podporuje environmen-tálne vzdelávanie a aktivity ‰kôl a ‰kolsk˘chzariadení, ale aj záujmov˘ch zdruÏení a ne-ziskov˘ch organizácií s environmentálnymzameraním. K projektom celoslovenskéhov˘znamu na ‰kolách urãite patrí Zelená ‰ko-la. Aktivity zamerané na zvy‰ovanie envi-ronmentálneho povedomia sa stretávajú s veº-k˘m ohlasom verejnosti. Tak to bolo aj v prí-pade celoslovenskej akcie Vyãistime si Slo-vensko, ktorú vyhlásilo Ministerstvo Ïivotné-ho prostredia SR pri príleÏitosti celosvetové-ho podujatia DeÀ Zeme. Do akcie zameranejna zbieranie odpadu, ãistenie prírody a iné ak-tivity, ktor˘ch cieºom bolo zv˘‰enie ekologic-kého povedomia Slovákov sa zapojilo viacako 100 000 ºudí a vyzbieralo sa viac ako 1 600 ton odpadu.

Existuje aj spolupráca s podnikateºsk˘misubjektmi a mimovládnymi organizáciami,ktoré pomáhajú pri zvy‰ovaní environ-mentálnej zodpovednosti?

Spolupráca s podnikateºsk˘mi subjektmi amimovládnymi organizáciami sa rozvíja naj-mä v rámci dobrovoºn˘ch nástrojov environ-mentalistiky, medzi ktoré sa radia napríkladoznaãovania environmentálne vhodn˘ch pro-duktov (EVV) a systém environmentálnehomanaÏérstva (EMAS). Pokroãilo udeºovanieenvironmentálnych znaãiek typu I. a typu II.,vrátane ich certifikácie a dohºadu nad environ-mentálnym správaním sa podnikateºov, ãoprispelo aj k zvy‰ovaniu environmentálnehopovedomia úãastníkov trhu. S t˘m súvisí ajzabezpeãenie informovanosti vo forme se-minárov, konferencií, webov˘ch stránok apracovn˘ch stretnutí s podnikateºsk˘mi sub-jektmi. Právo poÏívaÈ environmentálnu znaã-ku v roku 2010 malo 146 produktov.

Implementácia nového nariadenia EP aRady (ES) ã. 66/2010 z 25. novembra 2009o environmentálnej znaãke EÚ do zákona ã.469/2002 Z. z. o environmentálnom oznaão-vaní v˘robkov v znení neskor‰ích predpisova vykonávacej vyhlá‰ky ã. 258/2003 Z. z. jev súãasnosti v ‰tádiu schvaºovacieho proce-su.

Na Slovensku ku koncu minulého rokumalo viac ako 1 000 organizácií zaveden˘ sys-tém environmentálneho manaÏérstva podºamedzinárodnej technickej normy ISO 14001,funkãnosÈ ktorého potvrdzujú nezávislé cer-tifikaãné spoloãnosti. K odborom s najväã‰ímpoãtom certifikovan˘ch organizácií patrí sta-vebníctvo (298), veºkoobchod a maloobchod(135) a priemyselná v˘roba (471), v rámciktorej ide najmä o v˘robu strojov, elektrick˘chzariadení, gumy a plastov. Z hºadiska územ-ného rozmiestnenia najviac certifikovan˘chorganizácií je vo VÚC Bratislava (247), na-sledujú Ko‰ice (160), Îilina (134) a Trenãín(130). Zlep‰enie environmentálneho a podni-kateºského správania najdôveryhodnej‰ie anajtransparentnej‰ie môÏu v súãasnosti pre-ukázaÈ organizácie registráciou v schéme EÚpre environmentálne manaÏérstvo a audit(EMAS), ustanovenej nariadením Európske-ho parlamentu a Rady (ES) ã. 1221/2011. Vsúãasnosti na Slovensku nároãné kritériaEMAS preukázateºne spæÀa a má platnú regi-stráciu päÈ organizácií. V budúcom roku pri-pravíme Stratégiu podpory a propagácieEMAS v SR s predpokladom, Ïe ju schváli a

podporí aj vláda SR. Stav a kvalitu Ïivotné-ho prostredia v rozhodujúcej miere ovplyvÀu-je správanie sa zástupcov reÈazec v˘roba – ob-chod – spotreba. Je preto prirodzené, Ïe na-‰ím záujmom je (okrem úãinnej regulácie acielenej stimulácie) aj efektívna kooperácia sorganizáciami z v˘robnej sféry. Okrem spo-lupráce zameranej na rie‰enie problémov ‰pe-cifick˘ch pre jednotlivé ekonomické ãinnos-ti (redukcia emisií do ovzdu‰ia, zníÏenie tvor-by kvapaln˘ch a pevn˘ch odpadov,...) pozor-nosÈ si zaslúÏi i komplexn˘ preventívny asystematick˘ prístup vedenia organizácií kcelkovému riadeniu organizácie ako takej zo-hºadÀujúci potreby starostlivosti o Ïivotnéprostredie.

V t˘chto dÀoch prebieha medzirezortnépripomienkové konanie k návrhu zákona o en-vironmentálnom overovaní a registrácii orga-nizácií v schéme EMAS, ktor˘ stanovením in-‰titucionálneho rámca, správnych a proces-n˘ch pravidiel zabezpeãí efektívnej‰iu im-plementáciu nariadenia (ES) ã. 1221/2011 vpodmienkach Slovenska.

Aké sú va‰e profesionálne plány a zámerypre nasledujúce obdobie, ão je pre vás prio-ritné?

Za prioritu povaÏujem splnenie v‰etk˘chenvironmentálnych cieºov a opatrení zahrnu-t˘ch do Programového vyhlásenia vlády SR,ktoré rezort rozpracoval na obdobie 2010 –2014. Mnohé z nich som uÏ uviedol v pred-chádzajúcich odpovediach. V‰etky sú dôleÏi-té, no najviac mi leÏia na srdci tie, ktoré majúpriamy dosah na zdravie ºudí, zvy‰ovanie en-vironmentálnej kvality regiónov a celkovokvalitu Ïivota na Slovensku. Verím, Ïe doká-Ïeme úspe‰ne odolávaÈ aj pohromám a rôz-nym hrozbám po‰kodzujúcim Ïivotné pro-stredie. Dôslednou environmentálnou pre-venciou dokáÏeme nielen zabrániÈ devastáciiná‰ho prírodného a kultúrneho dediãstva, ìal-‰ím ‰kodám na majetku a ohrozeniam Ïivo-tov, ale u‰etriÈ aj nemalé finanãné prostried-ky ‰tátneho rozpoãtu. V neposlednej miere bysom si prijal, aby sme dokázali splniÈ v‰etkyenvironmentálne poÏiadavky Európskej úniea zároveÀ splnili záväzky, ktoré sme prijali vrámci zjednocovania úrovne starostlivosti oÏivotné prostredie a jeho zloÏky pri vstupe donej. V kútiku srdca verím, Ïe Slovensko sa razpredsa stane environmentálnym rajom prev‰etk˘ch jeho obyvateºov.


âomu sa dá pripísaÈ najväã‰í podiel na zne-ãisÈovaní ovzdu‰ia na Slovensku, dá sa hovo-riÈ o lokalitách, ktoré majú men‰í vplyv nazneãisÈovanie a viac chránia svoje Ïivotnéprostredie?

Najväã‰ími zneãisÈovateºmi sú energetickézdroje na spaºovanie fosílnych palív vrátane lo-kálnych kúrenísk v domácnostiach, ktoré zneãi-sÈujú ovzdu‰ie tuh˘mi látkami, NOX, SO2, COa CO2. Podiel dopravy je v˘znamn˘ hlavne oxid-

mi dusíka, oxidom uhoºnat˘m a samozrejmeprachov˘mi ãasticami. Zneãistenie lokality vy-pl˘va z druhu zdrojov a schopnosti rozptyluzneãisÈujúci látok v konkrétnom území aj z hus-toty osídlenia. Veºké rozdiely sú v závislosti od

Kvalita ovzdu‰iaAby sa vplyvom súãasného trendu rozvoja nezmenili podmienky na Ïivot k hor‰iemu, asi treba

re‰pektovaÈ isté opatrenia, ktoré by mali prispieÈ k zlep‰ovaniu kvality ovzdu‰ia, k jeho ozdraveniu, a tonielen na Slovensku. V rozhovore s riaditeºkou Odboru ochrany ovzdu‰ia Ministerstva Ïivotného

prostredia Slovenskej republiky Katarínou JANKOVIâOVOU sa rozpráva redaktorka Anna Komová

31

Základn˘m v˘chodiskom pri hodnotení kva-lity ovzdu‰ia na Slovensku sú v˘sledky meraníkoncentrácií zneãisÈujúcich látok v ovzdu‰í,ktoré realizuje SHMÚ na staniciach NMSKO.V nadväznosti na merania sa pre plo‰né hodno-tenie kvality ovzdu‰ia vyuÏívajú metódy mate-matického modelovania.

Sú hodnoverné matematické modely v súla-de s legislatívou ochrany ovzdu‰ia?

Modelovanie zneãistenia ovzdu‰ia na Slo-vensku ovplyvÀuje mimoriadna ãlenitosÈ územiaa nedostatoãná hustota monitorovacej siete.

SHMÚ v súãasnosti pracuje s 2 typmi mode-lov, CEMOD – modelovanie základn˘ch zneãi-sÈujúcich látok (SO2, NOX, NO2, benzén a CO)a IDWA– priestorová interpolácia koncentráciívybran˘ch látok (PM10, PM2,5, ÈaÏké kovy aozón). Modely CEMOD a IDWA slúÏia pre hod-notenie zneãistenia ovzdu‰ia na území celého ‰tá-tu. Model CEMOD môÏe byÈ vyuÏit˘ aj pre rie-‰enie lokálnych problémov ochrany ovzdu‰ia(priemyseln˘ zdroj, mesto, ulica a pod.). Sú v‰akpotrebné kvalitné vstupné údaje:

Geografické údaje, t. j. nadmorské v˘‰ky,súradnice uzlov˘ch a referenãn˘ch bodov, ‰truk-túra zástavby mestsk˘ch ãastí, geometrické cha-rakteristiky vybrat˘ch ulíc.

Emisné údaje, t. j. v˘stupy z Národného emis-ného inventarizaãného systému (NEIS), inten-zita dopravy, skladba vozidiel, údaje o r˘chlos-ti v dopravn˘ch úsekoch a typy ciest.

Meteorologické údaje z meteorologick˘chstaníc (databáza KMIS).

Pozaìové koncentrácie z diaºkového (cez-hraniãného) prenosu sa získajú zo stanícNMSKO.

Pomocou t˘chto modelov je moÏné hodnotiÈkvalitu ovzdu‰ia na celom území Slovenska, ato v‰etk˘ch poÏadovan˘ch indikátorov. Samo-zrejme v rámci prípustnej neurãitosti modelo-v˘ch v˘poãtov. Legislatíva predpisuje neurãitosÈmodelovania pre jednotlivé zneãisÈujúce látky.

Existujú aj tzv. v˘poãty emisií z mal˘ch zdro-jov, ak˘ v˘znam sa im pripisuje, sú niektorézdroje emisií aj bezv˘znamné?

Aj emisie mal˘ch zdrojov sú v˘znamné, hlav-ne v niektor˘ch oblastiach sa im pripisuje naj-vy‰‰í podiel na prekraãovaní limitn˘ch hodnôtprachov˘ch ãastíc v zimnom období. Odhady av˘poãty vykonáva SHMÚ, napr. na základespotreby palív.

Ako a na ão sa pouÏíva zoznam hlavn˘chzdrojov emisií zodpovedn˘ch za zneãistenieovzdu‰ia?

Národn˘ emisn˘ informaãn˘ systém (NEIS),ktor˘ nahradil po roku 1997 – 1998 pôvodn˘ ná-stroj na evidenciu stacionárnych zdrojov zneãis-Èovania ovzdu‰ia je priebeÏne aktualizovan˘.UmoÏÀuje komplexn˘ zber a spracovanie úda-jov o zdrojoch a ich emisiách. Okrem iného sapouÏíva aj na identifikáciu podielu zdrojov nazneãistení konkrétneho územia, ale slúÏi aj prelogickú kontrolu správnosti v˘poãtu emisií pre-vádzkovateºmi, ktor˘m sú stanovené kaÏdoroã-ne poplatky za zneãisÈovanie ovzdu‰ia. ëalej súúdaje z NEIS jedn˘m zo základov emisn˘chspráv poskytovan˘ch orgánom Európskej únie,ale najmä na prijímanie legislatívnych a in˘chopatrení smerujúcich k zlep‰eniu kvality ovzdu-‰ia.

ãlenitosti územia, vyuÏívania druhu palív, ale ajod roãného obdobia. Slovensko je ‰pecifickésvojou ãlenitosÈou územia, ão podstatne ovplyv-Àuje podmienky rozptylu zneãisÈujúcich látok. Ajz tohto dôvodu je najmä v zimnom období v ta-k˘chto lokalitách kvalita ovzdu‰ia zhor‰ená.

âo sa ráta medzi druhotné zdroje zneãisÈo-vania ovzdu‰ia a od ãoho sú tieto zdroje zá-vislé, je rozdiel medzi mestami a dedinami voblasti zneãisÈovania, ak áno preão?

Ak máme na mysli tzv. druhotné zneãisÈujú-ce látky, ako ozón a oxidanty vznikajúce vovzdu‰í reakciou emisií s ostatn˘mi zloÏkamiovzdu‰ia, koncentráciu prízemného ozónuovplyvÀuje najmä diaºkov˘ prenos a globálneotepºovanie. Vysoké koncentrácie poãas stagná-cie vzduchu, teplého a slneãného poãasia ne-priaznivo ovplyvÀujú ºudské zdravie, predo-v‰etk˘m d˘chací systém. Prízemn˘ ozón sa naj-dlh‰ie monitoruje v Starej Lesnej od roku 1992a od roku 1994 na ìal‰ích troch staniciach naChopku, na Starine a v Topoºníkoch. VerejnosÈsa upozorní, resp. varuje vÏdy v prípade, Ïekoncentrácia prízemného ozónu prekroãí niek-torú z prahov˘ch hodnôt.

V súvislosti s otázkou ohºadom rozdielu zne-ãistenia v mestách a na dedinách sa druhotn˘mizdrojmi myslí skôr tzv. resuspenzia (druhotn˘rozprach) emisn˘ch látok, predov‰etk˘m pracho-v˘ch ãastíc napr. z povrchu ciest a in˘ch zneãis-ten˘ch povrchov. Tak ako vo väã‰ine krajín EÚje koncentrácia zneãisÈujúcich látok v súãasnos-ti vy‰‰ia v mestsk˘ch oblastiach, ão súvisí s hus-totou osídlenia a druhom aktivít v mestách.

Odkedy sa meria zneãisÈovanie ovzdu‰ia naSlovensku, menia sa namerané hodnoty?

Monitorovanie kvality ovzdu‰ia zabezpeãu-je Slovensk˘ meteorologick˘ ústav uÏ od roku1971, keì boli uvedené do prevádzky prvé mo-nitorovacie stanice v Bratislave a v Ko‰iciach.Celkovo sa dá kon‰tatovaÈ, Ïe mnoÏstvo sledo-van˘ch emisií zneãisÈujúcich látok sa za po-sledné desaÈroãie v SR plynule zniÏuje. Koncen-trácia prachov˘ch ãastíc, najmä v mestsk˘ch ob-lastiach v‰ak stúpa.

Pravdepodobne sa vyvíja aj monitorovaciasieÈ kvality ovzdu‰ia, kde v‰ade sú staniceumiestnené?

Umiestnenie monitorovacích staníc (MS)musí byÈ v súlade s poÏiadavkami platn˘ch eu-rópskych smerníc. Za posledn˘ch desaÈ rokovsa národná monitorovacia sieÈ kvality ovzdu‰ia(NMSKO) doplnila o ìal‰ie monitorovacie sta-nice a dnes je ich na území SR 38.

Sú umiestnené tak, aby reprezentovali kvali-tu ovzdu‰ia vo v‰etk˘ch krajoch SR. ·tyri znich pozaìové automatické monitorovacie sta-nice (Chopok, Stará Lesná, Starina a Topoºníky)patria do európskej monitorovacej siete (EMEP),ktorá má cca 100 regionálnych MS a jej cieºomje monitorovaÈ, modelovaÈ a hodnotiÈ diaºkov˘prenos zneãisÈujúcich látok v Európe a vypra-covávaÈ stratégiu zniÏovania emisií v Európe. NaSlovensku máme okrem toho mestské, a tieÏ pre-vaÏne dopravné monitorovacie stanice, ktorémonitorujú okrem vplyvu dopravy aj ìal‰ie do-pady, napr. vplyv spaºovania palív, zimného po-sypu, resuspenzie atì.

Ako sa mení povaha zneãisÈovania ovzdu-‰ia?

V závislosti od druhu spaºovan˘ch palív, hus-toty a druhu dopravy, a ako uÏ bolo povedané,od ãlenitosti povrchu a roãného obdobia. Nema-l˘ vplyv má urãite ãistenie komunikácií, spev-nen˘ch plôch a hustota zelene.

âo sa v súãasnosti najviac kontroluje, kde av ãom sa prekraãujú koncentrácie limitnejhodnoty?

Väã‰ina automatick˘ch monitorovacích sta-níc monitoruje základné zneãisÈujúce látky t. j.SO2, NO2, NOX a prachové ãastice PM10 aPM2,5. Na ìal‰ích sa okrem toho vykonáva au-tomatické meranie benzénu a benzo(a)pyrénu.Z odberov PM10 na ‰iestich staniciach sa ná-sledne vykonáva anal˘za ÈaÏk˘ch kovov, t. j. Pb,As, Ni a Cd. Za posledné roky je najväã‰ím pro-blémom kvality ovzdu‰ia na Slovensku tak akovo väã‰ine európskych krajín zneãistenie ovzdu-‰ia prachov˘mi ãasticami PM10. SR prekraãu-je limitné hodnoty t˘chto prachov˘ch ãastíc vroãnom priemere v 2 – 3 monitorovan˘ch ob-lastiach, av‰ak prevaÏne v zimnom období súpriemerné denné hodnoty PM10 prekraãovanév dvoch tretinách sledovan˘ch oblastí.

Aké sú základné v˘chodiská na hodnoteniekvality ovzdu‰ia na Slovensku?



32

Obrovské zásoby vody na Zemi sú pravde-podobne uÏ minulosÈou, ako je na tom Slo-vensko?

Podstatná ãasÈ povrchového vodného fon-du Slovenska k nám priteká zo susedn˘ch‰tátov. VyuÏiteºnosÈ tohto fondu je obmedze-ná, lebo sa len okrajovo dot˘ka ná‰ho územia,preteká v hraniãn˘ch tokoch a prevaÏne nieje regulovaná vodn˘mi nádrÏami. Na sloven-skom území pramení v dlhodobom priemerepribliÏne 400 m3.s-1 vody, ão predstavuje 14 ‰z celkového ná‰ho povrchového vodnéhofondu. Povrchov˘ vodn˘ fond Slovenskavzhºadom na svoju rozkolísanosÈ nepostaãu-je kryÈ hospodárske potreby v˘znamnej‰íchhospodárskych a sídeln˘ch aglomerácií a pre-to je nutné jeho mnoÏstvo zvy‰ovaÈ aj budo-vaním vodn˘ch nádrÏí.

Medzi najv˘znamnej‰ie prírodné bohat-stvo Slovenska patrí podzemná voda. Hydro-geologické pomery Slovenska sú pomernepriaznivé pre tvorbu a akumuláciu zdrojov azásob podzemn˘ch vôd. Nev˘hodou je ich ne-rovnomerné rozloÏenie. Najv˘znamnej‰iemnoÏstvá dokumentovan˘ch vyuÏiteºn˘chzdrojov a zásob podzemn˘ch vôd (56 %) sanachádza v západoslovenskom regióne, vov˘chodoslovenskom regióne je evidovan˘chlen cca 17 % z dokumentovan˘ch vyuÏiteº-n˘ch mnoÏstiev podzemn˘ch vôd Slovenska.Najv˘znamnej‰ou zásobárÀou podzemn˘chvôd na Slovensku je územie Îitného ostrova,vyuÏiteºné zásoby kvalitnej podzemnej vody,vhodnej na hromadné zásobovanie pitnou vo-

dou predstavujú cca 20 000 l. s-1. Komisioupre schvaºovanie zásob podzemn˘ch vôd boloschválen˘ch 17 300 l.s-1, ìal‰ích 2 040 l.s-1 jedokumentovan˘ch.

Nedostatok zdrojov podzemnej vody vhod-nej na pokrytie potrieb pitnej vody na stred-nom a v˘chodnom Slovensku bol rie‰en˘ bu-dovaním vodárensk˘ch nádrÏí. V súãasnostimá SR relatívny dostatok vody na krytie vlast-n˘ch potrieb, ale budúcnosÈ závisí od prístu-pov a opatrení realizovan˘ch vo vzÈahu ku kli-matickej zmene.

Aké sú hlavné ciele vodohospodárskej po-litiky Slovenska?

·tátna vodohospodárska politika je konci-povaná ako súbor zásad a opatrení na ochra-nu a hospodárenie s vodou. Zameriava sa navodu ako súãasÈ trvalo udrÏateºného rozvojas ãím súvisí zabezpeãenie v‰estrannej ochra-ny vôd vrátane vodn˘ch a od vôd priamo zá-visl˘ch ekosystémov, zachovanie alebo zlep-‰enie stavu vôd, úãelné, hospodárne a trvaloudrÏateºné vyuÏívanie vôd ako aj zabezpeãe-nie súboru ãinnosti charakteru sluÏieb s v˘-znamn˘mi verejnoprospe‰n˘mi úãinkami,ktoré v hydrologick˘ch povodiach harmoni-zujú formy a spôsoby vyuÏívania vodn˘chzdrojov s poÏiadavkou zabezpeãenia ich pri-rodzenej obnovy, ochrany vodn˘ch ekosysté-mov, pri zohºadnení opatrení vedúcich k zní-Ïeniu ‰kodliv˘ch úãinkov vôd.

Strategické ciele vodohospodárskej politi-ky do roku 2015 sú orientované na:

• skvalitnenie starostlivosti o vodné zdroje asúvisiacu vodohospodársku infra‰truktúruvrátane naplnenia právnych predpisov EÚ,

• vytváranie predpokladov na zabezpeãeniebezproblémového zásobovania obyvateºovkvalitnou pitnou vodou a efektívna likvidá-cia odpadov˘ch vôd bez negatívnych dopa-dov na Ïivotné prostredie,

• prevenciu pred negatívnymi dopadmi ex-trémnych hydrologick˘ch situácií.

âo je nevyhnutné urobiÈ pre to, aby sa vy-uÏívanie vody a ochrana vodn˘ch zdrojovzefektívnilo?

Súãasn˘ platn˘ právny rámec rie‰i ochra-nu a vyuÏitie vôd vo vzájomnej súvislosti. Rá-mec na ochranu vôd je kompatibiln˘ s poÏia-davkami Európskej únie pre túto oblasÈ zakot-ven˘mi v Rámcovej smernici o vode (RSV),ktorá zavádza prístup pre vodné hospodárstvozaloÏen˘ na rieãnych povodiach a ukladákonkrétne termíny ãlensk˘m krajinám EÚpre vypracovanie plánov manaÏmentu povo-dí, ktor˘ch súãasÈou sú programy opatrení.Hlavn˘m environmentálnym cieºom RSV jedosiahnutie dobrého stavu v‰etk˘ch vôd doroku 2015, resp. najneskôr do roku 2027.Cel˘ proces implementácie RSV je rozpláno-van˘ do ãasového obdobia rokov 2003 –2027. Prv˘m krokom implementácie RSVbola identifikácia v˘znamn˘ch vodohospo-dárskych problémov – organické zneãisteniepovrchov˘ch vôd, zneãistenie povrchov˘chvôd Ïivinami, prioritn˘mi látkami a chemic-k˘mi látkami relevantn˘mi pre SR, hydromor-fologické zmeny na vodn˘ch útvaroch, zhor-‰en˘ kvantitatívny stav podzemn˘ch vôd,zneãistenie podzemn˘ch vôd, extrémne hy-drologické situácie. Na elimináciu t˘chto pro-blémov a dosiahnutie environmentálnych cie-ºov je vo Vodnom pláne Slovenska definova-n˘ program opatrení, ktor˘ stanovuje konkrét-ne opatrenia a hodnotenie ich efektívnostipre útvary povrchov˘ch vôd, útvary podzem-n˘ch vôd a chránené územia závislé od vodyv ãlenení na jednotlivé ãiastkové povodia asprávne územia povodí. Tento program opat-rení schválila vláda SR na svojom 56. roko-vaní dÀa 17. 8. 2011 uznesením ã. 541/2011ako nariadenie vlády SR.

Zmenila sa aj kvalita vody na Slovensku,je zneãisÈovanie vôd stále problémom?

ZneãisÈovanie vôd patrí medzi v˘znamnévodohospodárske problémy. Povrchové vodyzneãisÈujú organické látky pochádzajúce zprirodzen˘ch a antropogénnych zdrojov, Ïi-

Aby sa zachovala kvalita aj kvantita

Nielen veºa aktivistov, ale aj vedci informujú o postupnom vysu‰ovaní planéty. Ochrana vôd a hºadanienov˘ch zdrojov sú nároãné, a tak hospodárnej‰ie vyuÏívanie je doslova Ïiaduce. Problém vody je

obsahom rozhovoru s generálnym riaditeºom Sekcie vôd Ministerstva Ïivotného prostredia SR Du‰anom âERE·≈ÁKOM, ktor˘ sa rozpráva s redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou.

33

vinami a tieÏ relevantn˘mi a prioritn˘mi lát-kami. Hlavn˘mi zdrojmi organického zne-ãistenia vodn˘ch útvarov a zneãistenia Ïivi-nami sú sídelné aglomerácie, priemysel a poº-nohospodárstvo. Organické zneãisÈovanie vôdspôsobujú okrem iného vypú‰Èané neãistenéalebo nedostatoãne ãistené komunálne vodyz aglomerácií nad 2 000 ekvivalentn˘ch oby-vateºov, ktor˘ch je na Slovensku vymedze-n˘ch 356, v nich Ïije 71 % obyvateºov Slo-venska. Vstupom do Európskej únie sa Slo-vensko zaviazalo implementovaÈ poÏiadavkyEurópskej komisie na odvádzanie a ãisteniemestsk˘ch odpadov˘ch vôd, ktoré sú zakot-vené v smernici 91/271/EHS. V súãasnosti saimplementácia postupne realizuje.

Medzi najv˘znamnej‰ích priemyseln˘chproducentov organického zneãistenia patriapapierensk˘ a celulózov˘ priemysel, chemic-k˘ priemysel, textiln˘ a agropotravinárskypriemysel.

Napriek pretrvávajúcim nedostatkom saorganické zneãisÈovanie povrchov˘ch vôddlhodobo zniÏuje.

Difúzne zneãisÈovanie vôd Ïivinami spôso-buje nielen ºudsk˘ faktor, ako je vyuÏívaniekrajiny a jeho intenzita, ale aj prírodné fak-tory (klíma, prietokové faktory, vlastnostipôdy a iné).

Zdrojmi prioritn˘ch a relevantn˘ch látok vovodách sú priemyselné odpadové vody, odºah-ãenia verejn˘ch kanalizácií, chemikálie apli-kované v poºnohospodárstve, vody z banskejãinnosti, havarijné zneãistenia, v˘znamn˘mzdrojom niektor˘ch látok môÏe byÈ aj atmos-férická depozícia. Nadmerné zneãistenie vôdt˘mito látkami môÏe maÈ nepriaznivé úãinkyna rieãnu ekológiu i ºudské zdravie.

Kvalita povrchovej vody je v procese trva-lej zmeny, v˘znamne ju ovplyvÀujú aktuálnehydrologické pomery, predov‰etk˘m povod-Àové prietoky, nízke vodné stavy, havarijné si-tuácie a pod. Vo v‰eobecnosti v‰ak moÏno po-vedaÈ, Ïe aj v dôsledku prijat˘ch a realizova-n˘ch opatrení sa kvalita vody v tokoch postup-ne zlep‰uje.

Pokiaº ide o zneãisÈovanie podzemn˘chvôd, to je spôsobované bodov˘mi zdrojmizneãistenia keì potenciálnymi zdrojmi zneãis-tenia sú environmentálne záÈaÏe, skládky,priemyselné a poºnohospodárske aktivity, ko-munálna sféra a iné a plo‰n˘mi zdrojmi zne-ãistenia. Plo‰né zdroje zneãistenia predstavu-je aplikácia prípravkov na ochranu rastlín(pesticídov) a dusíkat˘ch hnojív, ktoré môÏuspôsobiÈ zneãistenie podzemn˘ch vôd dusíka-t˘mi látkami, pesticídmi a ostatn˘mi chemic-k˘mi látkami. Aj v tejto oblasti trendy nazna-ãujú pokles zneãisÈovania v dôsledku realizá-cie prísnych opatrení smerovan˘ch tak dopoºnohospodárskych ãinností, ako aj do nakla-dania s odpadmi a sanácie záÈaÏí a skládok.

Ak˘ podiel na zneãisÈovaní majú napríkladpriemyselné havárie, pomáhajú moÏnésankcie za zneãisÈovanie?

Na Slovensku sa kaÏdoroãne vyskytujemnoÏstvo havárií, ãi uÏ priemyseln˘ch, do-pravn˘ch alebo in˘ch, ktoré majú nepriazni-vé úãinky na kvalitu vôd. Na zamedzenievzniku neovládateºného úniku ‰kodliv˘ch lá-tok a obzvlá‰È ‰kodliv˘ch látok do Ïivotnéhoprostredia a na postup v prípade ich úniku do-zerá útvar in‰pekcie ochrany vôd (ÚIOV) a

odbory in‰pekcie ochrany vôd (OIOV) in‰-pektorátov Ïivotného prostredia. âinnosÈ Slo-venskej in‰pekcie Ïivotného prostredia (SIÎP)spadajúca pod zákon o vodách je zameranápredov‰etk˘m na kontrolu a schvaºovanieplánov preventívnych opatrení – havarijn˘chplánov. OIOV v rámci posúdenia úplnosti aaktuálnosti havarijn˘ch plánov vykonali 482kontrol. V súvislosti s rie‰ením mimoriadnychzhor‰ení vôd vykonali OIOV v hodnotenomobdobí 241 kontrol. Kontrolu zaobchádza-nia so ‰kodliv˘mi látkami a obzvlá‰È ‰kodli-v˘mi látkami vykonali OIOV v 190 subjek-toch a 103 kontrol bolo zameran˘ch na nakla-danie s vodami a prevádzku a úãinnosÈ ãistiar-ní odpadov˘ch vôd (âOV). Z celkového poã-tu 1 193 vykonan˘ch kontrol v roku 2010 bolov 249 (20,9 %) prípadoch zistené poru‰eniazákonov. V roku 2010 SIÎP zaevidovala 100mimoriadnych zhor‰ení vôd (MZV), pôvod-ca bol zisten˘ v 85 prípadoch. V 42 prípadochbolo MZV na povrchov˘ch vodách a v 58 prí-padoch boli zneãistené alebo ohrozené pod-zemné vody. Najväã‰í podiel na vzniku MZVv roku 2010 má ºudsk˘ faktor (vrátane do-pravn˘ch nehôd) a nevyhovujúci technick˘stav zariadenia alebo objektu, v ktorom sa za-obchádza so ‰kodliv˘mi látkami. Pokuty ulo-Ïené podºa vodného zákona za zneãistenie po-vrchov˘ch vôd alebo podzemn˘ch vôd majúvo v‰eobecnosti v˘chovn˘ a preventívny cha-rakter, ich vplyv na zniÏovanie zneãistenia nieje moÏné kvantifikovaÈ.

Zabezpeãovanie ochrany vôd a jej ãisteniesi vyÏaduje aj zvlá‰tne postupy a prípad-ne techniku?

Jedn˘m z opatrení na zlep‰enie kvality vôdprípadne ich nezhor‰ovanie je dôsledné do-drÏiavanie platnej legislatívy a k tomu i na-pæÀanie poÏiadaviek stanoven˘ch najmä RSVa nadväzne smernicou Rady 91/271/EHS oãistení komunálnych odpadov˘ch vôd v zne-ní smernice Komisie 98/15/ES a nariadeniaEurópskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES.

Záväzky Slovenskej republiky vypl˘vajú zostavu ãistenia odpadov˘ch vôd a mnoÏstvabiologicky odstrániteºného zneãistenia produ-kovaného producentmi.

S ohºadom na vecnú a ekonomickú nároã-nosÈ plnenia smernice Rady 91/271/EHS boliv prístupov˘ch rokovaniach s EÚ dohodnu-té pre Slovenskú republiku prechodné obdo-bia. Povinnosti Slovenskej republiky pre ob-lasÈ verejn˘ch kanalizácií uvedené v Zmluveo pristúpení Slovenskej republiky k Európskejúnii sú:– do 31. decembra 2010 je potrebné dosiah-

nuÈ súlad so smernicou pre aglomerácie sviac ako 10 000 ekvivalentn˘ch obyvate-ºov t. j. zabezpeãiÈ odvádzanie odpadov˘chvôd a ich ãistenie vrátane odstraÀovania nu-trientov,

– do konca roka 2015 zabezpeãiÈ odvádzaniea biologické ãistenie odpadov˘ch vôd vaglomeráciách nad 2 000 ekvivalentn˘chobyvateºov.Tieto záväzky Slovenská republika plní

prostredníctvom Národného programu Slo-venskej republiky pre vykonávanie smerniceRady 91/271/EHS o ãistení komunálnych od-padov˘ch vôd (ìalej len Národn˘ programSR“).

Vecné plnenie záväzkov Slovenskej repu-bliky je rie‰ené ako operaãn˘ cieº 1.2 „Odvá-dzanie a ãistenie komunálnych odpadov˘chvôd v zmysle záväzkov SR voãi EÚ“, priorit-nej osi 1 v Operaãnom programe Îivotnéprostredie na roky 2007 – 2013, kde bola vy-ãlenená ãiastka vo v˘‰ke 691,710 mil. eur zprostriedkov Európskeho spoloãenstva (Ko-hézneho fondu – ìalej len „KF“). V roku2010 bolo navrhnuté pôvodnú ãiastku KF na-v˘‰iÈ e‰te o 108,28 mil. eur presunom z ope-raãného cieºa 1.1 pre operaãn˘ cieº 1.2. Uve-dené spolu predstavuje ãiastku 800 mil. eurz Kohézneho fondu a zodpovedajúce spolu-financovanie zo ‰tátneho rozpoãtu.

âo sa robí pre to, aby sa eliminovali tren-dy zvy‰ovania koncentrácie zneãisÈujúcichlátok vo vodnom prostredí?

Predov‰etk˘m musím kon‰tatovaÈ, Ïe tvrde-nia o trendoch zvy‰ovania koncentrácie zne-ãisÈujúcich látok vo vodnom prostredí sa ne-zakladajú na reálnej skutoãnosti. Naopak,najmä v poslednom desaÈroãí je podºa ‰tatis-tick˘ch údajov zrejm˘ opaãn˘ trend, ão súvi-sí jednak so zniÏovaním spotreby vody vov‰etk˘ch kategóriách odberateºov, vyuÏívanímmodern˘ch, Ïivotné prostredie ‰etriacich v˘-robn˘ch technológií, v˘stavbou kanalizaã-n˘ch systémov a modernizáciou a intenzifi-káciou veºk˘ch mestsk˘ch ãistiarní odpado-v˘ch vôd, ale predov‰etk˘m prijatím základ-n˘ch legislatívnych predpisov a ich dôsled-n˘m uplatÀovaním v kaÏdodennej praxi. Zá-kon ã. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zá-kona ã. 372/1990 Zb. o priestupkoch v zneníneskor‰ích predpisov (vodn˘ zákon) vytvárapodmienky na v‰estrannú ochranu vôd vráta-ne vodn˘ch ekosystémov a od vody závi-sl˘ch systémov, na zachovanie alebo zlep‰o-vanie stavu vôd, úãelné, hospodárne a trvaloudrÏateºné vyuÏívanie vôd. Súãasne upravu-je práva a povinnosti fyzick˘ch osôb a práv-nick˘ch osôb k vodám a nehnuteºnostiam,ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, úãelnoma hospodárnom vyuÏívaní, oprávnenia a po-vinnosti orgánov ‰tátnej vodnej správy a zod-povednosÈ za poru‰enie povinností podºa toh-to zákona.

V roku 2009 bol v gescii Ministerstva Ïi-votného prostredia Slovenska vypracovan˘Vodn˘ plán Slovenska (VPS), ktor˘ je doku-mentom vodného plánovania na ochranu azlep‰enie stavu povrchov˘ch a podzemn˘chvôd a vodn˘ch ekosystémov a na zlep‰enievodn˘ch pomerov. Vodn˘ plán Slovenska bolschválen˘ vládou SR vo februári 2010 uzne-sením ã.109/2010 Jeho súãasÈou je uÏ spomí-naná identifikácia hlavn˘ch problémov a ná-vrh opatrení na rie‰enie. Program opatrenítvorí záväznú ãasÈ VPS – bol schválen˘ uzne-sením vlády ã. 541/2011 ako nariadenie vlá-dy.

Ako vidíte budúcnosÈ vodn˘ch zdrojov akvalitnej vody na Slovensku?

Ako uÏ bolo kon‰tatované, Slovensko na-priek rôznym problémom patrí medzi kraji-ny, ktoré majú v súãasnosti dostatoãné záso-by kvalitnej vody. Podzemná voda je v˘-znamn˘m zdrojom pitnej vody a tento atribútju radí medzi na‰e najv˘znamnej‰ie prírodnébohatstvo. Zdroje a zásoby podzemn˘ch vôdSR sú rôzne v závislosti od miesta, ãasu a kva-


34

âo je hlavn˘m cieºom SIÎP a ão znamená‰tátny dozor vo veciach starostlivosti o Ïi-votné prostredie?

Slovenská in‰pekcia Ïivotného prostrediamá pri ochrane a predov‰etk˘m skvalitÀova-ní Ïivotného prostredia nezastupiteºnú úlohu.

SIÎP je odborn˘ kontroln˘ orgán (orgán‰tátneho dozoru), ktor˘ kontroluje dodrÏiava-nie právnych predpisov v oblastiach:• ochrany vôd, • ochrany ovzdu‰ia,• odpadového hospodárstva,• ochrany prírody a krajiny,• biologickej bezpeãnosti a• integrovaného povoºovania a kontroly.

Hlavná ãinnosÈ SIÎP spoãíva vo:– v˘kone kontrol,– vyvodzovaní právnej zodpovednosti za ne-

dostatky zistené kontrolnou ãinnosÈou,– vydávaní integrovan˘ch povolení.– SIÎP, ako ‰pecializovan˘ orgán ‰tátnej

správy, má v˘nimoãné postavenie aj z po-hºadu kompetencií pri aplikácii právnychpredpisov (nariadení) EÚ. Konkrétne ide

napríklad o:– cezhraniãnú prepravu odpadov,– cezhraniãnú prepravu, v˘voz a dovoz ge-

neticky modifikovan˘ch organizmov, – kontrolu dovozu a v˘vozu exemplárov CI-

TES, aj v rámci medzinárodnej policajnejorganizácie Interpol,

– plní úlohy SR v medzinárodnom systémeochrany vôd a pri cezhraniãnom zhor‰eníkvality vôd na hraniãn˘ch tokoch a zabez-peãuje prevádzku Medzinárodného varov-ného strediska Slovenskej republiky v sú-lade s Dohovorom o spolupráci pri ochra-ne a trvalom vyuÏívaní Dunaja,

– zabezpeãuje vyjadrenia cudzieho dotknu-tého orgánu a jeho úãasÈ pri povoºovaníprevádzok s cezhraniãn˘m vplyvom,

– spolupracuje s Medzirezortn˘m expertn˘mkoordinaãn˘m orgánom pre boj so zloãin-nosÈou, ktorého úlohou je eliminácia envi-ronmentálnej kriminality.âinnosÈ SIÎP má v tejto oblasti medziná-

rodn˘ dosah – prekraãuje ‰tátne hranice SRa veºakrát pôsobí v súãinnosti s in˘mi orgán-mi SR (polícia, colná správa), ale aj s príslu‰-

Îivotné prostredie nemoÏno oklamaÈ

Slovenská in‰pekcia Ïivotného prostredia (SIÎP) si v septembri pripomína dvadsiate v˘roãie svojejexistencie. Pri tejto príleÏitosti sa redaktorka Anna Komová porozprávala o ãinnosti in‰pekcie s jej

generálnym riaditeºom Otom HORNÁKOM, ktor˘ vie, Ïe „Ïivotné prostredie nemoÏno oklamaÈ“.

lity vody. Ich vyuÏiteºnosÈ závisí od prírod-n˘ch, ale aj technick˘ch a ekonomick˘chpodmienok. Zásoby vody sú síce periodickyobnovované, ale nie sú neobmedzené. Lensprávnym hospodárením so zdrojmi a zabez-peãením ochrany ich mnoÏstva a kvality jemoÏné zabezpeãiÈ ich relatívnu nevyãerpateº-nosÈ. Pri vyuÏívaní zdrojov vody treba zosú-ladiÈ nároky na vodu s moÏnosÈami ich kry-tia z dostupn˘ch zdrojov vody. Treba ão naj-presnej‰ie poznaÈ ich priestorové a ãasovérozdelenie, reÏim a spôsob doplÀovania zásoba stanoviÈ optimálne ekologické a ekonomic-ké podmienky ich vyuÏívania.

Na Slovensku dlhodobo klesá spotrebavody v domácnostiach, priemysle aj u ostat-n˘ch odberateºov, ão zniÏuje tlaky na nadmer-né vyuÏívanie jestvujúcich zdrojov vody a po-Ïiadavky na budovanie nov˘ch. Napriek tomusú oblasti, kde pretrváva deficit vhodn˘chzdrojov podzemnej vody, z ãoho vypl˘vajúpoÏiadavky na budovanie diaºkov˘ch prívo-dov vody, prípadne veºk˘ch zdrojov povrcho-vej vody – vodárensk˘ch nádrÏí. Tie sú nie-len garantom dostatoãného mnoÏstva vody nazásobovanie, ale slúÏia aj ako ochrana prednepriazniv˘mi dopadmi sucha a prívalov˘chdaÏìov.

Veºké nebezpeãenstvo pre zniÏovanie prí-rodn˘ch zdrojov a zásob podzemnej vodypredstavujú globálne klimatické zmeny, dran-covanie neprimeran˘mi odbermi ale aj zne-

hodnocovanie ich kvality v dôsledku nepriaz-nivej antropogénnej ãinnosti.

Z hºadiska legislatívneho je nakladanie svodou riadené zákonom o vodách ã. 364/2004Z. z. a o zmene zákona ã. 372/1990 Zb. o prie-stupkoch v znení neskor‰ích predpisov a jehovykonávacích predpisoch. Prakticky je budúc-nosÈ vodn˘ch zdrojov v rukách kaÏdého znás, záleÏí na nás, aby sme sa k vode a Ïivot-nému prostrediu okolo nás správali tak, abysme ju v dobrom stave zanechali aj pre ìal-‰ie generácie.

Zapája sa do rie‰enia problémov, ktoré súspojené so zneãisÈovaním a kvalitou vôd ajcelá Európska únia?

Slovenská republika svoju vodnú politikuúzko koordinuje s vodnou politikou Európskejúnie. Európsky parlament a Rada v roku 2000vydali smernicu 2000/60/ES ustanovujúcurámec pre ãinnosÈ Spoloãenstva v oblasti vod-nej politiky (Rámcová smernica o vode –RSV), ktorá priniesla najkomplexnej‰í súborcieºov, nástrojov a záväzkov v oblasti vodnejpolitiky EÚ, ãím sa vytvoril základ pre spo-loãnú vodnú politiku v krajinách EÚ. Ide ojednu z najdôleÏitej‰ích smerníc európskehospoloãenstva v oblasti Ïivotného prostredia.

RSV vytvára právny rámec na ochranu azlep‰enie stavu vodn˘ch ekosystémov a trva-lo udrÏateºné, vyváÏené a spravodlivé vyuÏí-vanie vôd, ukladá konkrétne termíny ãlen-

sk˘m krajinám EÚ pre vypracovanie plánovmanaÏmentu povodí, ktor˘ch súãasÈou sú pro-gramy opatrení. RSV zohºadÀuje v‰eobecneplatné princípy na zlep‰enie ochrany vôd Eu-rópskej únie z hºadiska ich mnoÏstva a kva-lity, na podporu trvalo udrÏateºného vyuÏíva-nia vôd, na rie‰enie problémov cezhraniã-n˘ch vôd, na zaistenie a rozvoj vyuÏívaniavôd spoloãenstva. PoÏaduje od ãlensk˘ch ‰tá-tov zastavenie a postupné odstránenie zneãis-Èovania prostredníctvom vypú‰Èania, emisiíalebo únikov prioritn˘ch rizikov˘ch látok.

Nov˘ prístup k ochrane vôd umoÏnil vytvo-riÈ jednotn˘ systém hodnotenia vôd v rámcikrajín EÚ priná‰ajúci spoºahlivé a porovna-teºné v˘sledky o stave vodn˘ch útvarov vktoromkoºvek regióne Európy, ako aj rovna-k˘ postup pri urãovaní cieºov a realizácii ne-vyhnutn˘ch opatrení na ochranu a zlep‰eniestavu vôd.

Cel˘ proces implementácie RSV je roz-plánovan˘ do ãasového obdobia rokov 2003– 2027 s podrobnej‰ím vymedzením úloh prenaplnenie prvého plánovacieho cyklu, ktor˘zaãal v roku 2010 a ktor˘ konãí v roku 2015revíziou splnenia environmentálnych cieºov.

Implementácia RSV je dlhodob˘ procesvyÏadujúci si s ohºadom na nároãnosÈ, kom-plexnosÈ a logistiku silné odborné zázemie naplnenie stanoven˘ch environmentálnych cie-ºov. Cel˘ tento proces je súãasne znaãne fi-nanãne nároãn˘.


35

n˘mi zahraniãn˘mi kontroln˘mi orgánmi(âeská republika, Rakúsko, Nemecko, Ho-landsko, ·vajãiarsko...) a medzinárodn˘misubjektmi (Interpol, UNESCO). S t˘mito za-hraniãn˘mi a medzinárodn˘mi orgánmi a or-ganizáciami sú vytvorené stabilné a efektív-ne vzÈahy a priame komunikaãné linky.

V ãom spoãíva kontrolná a v ãom povoºo-vacia ãinnosÈ a ak˘ majú v˘znam v záleÏi-tostiach starostlivosti o Ïivotné prostredie?

Pri kontrolnej ãinnosti zisÈujeme priamo„v teréne“, ãi je konanie jednotlivcov alebofiriem vo v‰etk˘ch sférach Ïivotného pro-stredia v súlade so zákonmi platn˘mi v na‰ejrepublike. Vykonávame kontroly plánované aoperatívne, ktoré uskutoãÀujeme na základepodnetov obãanov alebo rôznych in‰titúcií.

K hlavnej kontrolnej ãinnosti nám od roku2003 zákonom o integrovanej prevencii akontrole zneãisÈovania Ïivotného prostredia(zákon o IPKZ) pribudli tieÏ povoºovaciekompetencie, v rámci ktor˘ch na‰a in‰pekciavydáva integrované povolenia na ãinnosÈ v‰et-k˘ch prevádzok v chemickom priemysle a odurãitej kapacity tieÏ prevádzok v oblasti ener-getiky, v˘roby a spracovania kovov, spraco-vania nerastov, nakladania s odpadom, ale ajpre niektoré ìal‰ie odvetia. Od roku 2006 satieto kompetencie roz‰írili pri povoºovaní voblasti ochrany ovzdu‰ia, povrchov˘ch a pod-zemn˘ch vôd, odpadov a stavebného konania.

V praxi to znamená, Ïe namiesto mnoÏstvarôznych povolení, ktoré predt˘m vydávalipre niekoºko oblastí Ïivotného prostredia rôz-ne orgány, vydáva teraz SIÎP pre príslu‰néprevádzky jedno prehºadné integrované povo-lenie. Hlavn˘ prínos pre prevádzkovateºovje v tom, Ïe ich partnerom je len jeden orgán‰tátnej správy v Ïivotnom prostredí. Tentosystém zároveÀ umoÏÀuje in‰pekcii posúdiÈprevádzku komplexne a urãiÈ také opatrenia,ktoré budú minimalizovaÈ negatívne vplyvyjej ãinnosti na Ïivotné prostredie.

Ak ide o integrované povoºovanie, ktoré sú-ãasne vyÏaduje povoliÈ novú stavbu alebozmenu uÏ jestvujúcej stavby, súãasÈou kona-nia je aj stavebné konanie. SIÎP je teda aj ‰pe-ciálnym stavebn˘m úradom pre prevádzkyspadajúce pod zákon o IPKZ.

Obe ãinnosti, kontrolná a povoºovacia,

majú zásadn˘ v˘znam pri ochrane ná‰ho Ïi-votného prostredia. V ãinnosti in‰pekcie sa zá-roveÀ prelínajú, pretoÏe na‰i in‰pektori povydaní integrovan˘ch povolení vykonávajútieÏ kontroly dodrÏiavania podmienok urãe-n˘ch v integrovanom povolení. Napríkladvlani uskutoãnili 253 tak˘chto kontrol a vprvom polroku tohto roka 125.

Pre SIÎP, ale aj pre celé environmentálneprostredie Slovenska bol mimoriadne v˘-znamn˘ vstup Slovenskej republiky do EÚ.Problematika Ïivotného prostredia je jedn˘mz prioritn˘ch záujmov Európskej únie. Potransponovaní legislatívy EÚ do právnehosystému Slovenskej republiky máme v súãas-nosti legislatívne „o‰etrené“ v‰etky zloÏky Ïi-votného prostredia. Z roz‰irujúcej sa legisla-tívy vyplynulo pre na‰u in‰pekciu mnoho no-v˘ch kompetencií a povinností v kontrolnejãinnosti, ãi uÏ v oblasti ochrany vôd, ovzdu-‰ia, prírody, odpadového hospodárstva a bio-logickej bezpeãnosti. In‰pektorom ochranyvôd pribudla napríklad kontrola dodrÏiavaniazákona o podmienkach uvedenia chemick˘chlátok a chemick˘ch zmesí na trh (chemick˘zákon), in‰pektorom ochrany ovzdu‰ia kon-trola dodrÏiavania zákona o fluorovan˘chskleníkov˘ch plynoch a kontrola kvality pre-dávan˘ch palív na ãerpacích staniciach, in‰-pektorom odpadového hospodárstva kontro-la dodrÏiavania zákona o perzistentn˘ch or-ganick˘ch látkach atì.

Vstup Slovenska do EÚ a na‰a príslu‰nosÈk schengenskému priestoru vygenerovalav‰ak tieÏ nové problémy a potrebu ich rie‰e-nia. Napríklad zru‰enie hraniãn˘ch kontrolzjednodu‰ilo pohyb odpadu. V záujme za-medzenia nedovolenej cezhraniãnej prepravyodpadu k nám, SIÎP zintenzívnila kontrolycezhraniãnej prepravy odpadu na celom úze-mí Slovenska, najmä v prihraniãn˘ch oblas-tiach. Vykonávame ich v súãinnosti so sused-n˘mi krajinami, napríklad s âeskou republi-kou a Rakúskom. V̆ sledkom je efektívnej‰iaidentifikácia nezákonnej prepravy odpadu ajeho vrátenie do krajiny pôvodu.

Zvy‰uje sa podºa vás environmentálne ve-domie obyvateºov Slovenska?

Nepochybne a máme to podopreté aj exakt-n˘mi údajmi. Podiel kontrol, pri ktor˘ch zi-

sÈujeme poru‰enie právnych predpisov, sa vostatn˘ch rokoch pravidelne zniÏuje. Ak bolv roku 2004, teda pri vstupe Slovenska do Eu-rópskej únie, 39 percent z celkového poãtu vy-konan˘ch kontrol a v roku 2006 e‰te 33,5 per-centa, v roku 2008 to bolo uÏ len 29,8 percen-ta, v roku 2009 28,6 percenta a vlani iba 26,2percenta. Tento trend je práve v˘sledkomzvy‰ujúceho sa environmentálneho vedomiaobyvateºov, ktoré súvisí aj so zvy‰ujúcou saúãinnosÈou práce in‰pekcie. V prv˘ch rokochãinnosti in‰pekcie dosahoval podiel poru‰e-nia právnych predpisov v niektor˘ch oblas-tiach Ïivotného prostredia aÏ 70 percent. Pra-videln˘ pokles poãtu prípadov, pri ktor˘ch zi-sÈujeme poru‰enie právnych predpisov, jed-noznaãne svedãí o zvy‰ujúcom sa environ-mentálnom vedomí na‰ich obãanov.

Koºko kontrol vykonali va‰i in‰pektori akedy a v ãom sa najãastej‰ie poru‰ovaliprávne predpisy v oblasti Ïivotného pro-stredia?

V minulom roku uskutoãnili na‰i in‰pekto-ri 3 838 kontrol a v prvom polroku tohto roka1 772 kontrol. Právne predpisy sa poru‰ujúãasto napríklad pri v˘rube drevín, ktor˘ vní-ma verejnosÈ osobitne citlivo. Ide najmä o ne-dodrÏiavanie podmienok urãen˘ch v súhlasena tento v˘rub a neuskutoãnenie predpísanejnáhradnej v˘sadby. Stretávame sa aj s t˘m, Ïekontrolovan˘ subjekt uskutoãnil v˘rub e‰tepred právoplatnosÈou rozhodnutia o Àom. Voblasti ochrany prírody a krajiny evidujemenajviac podnetov verejnosti podan˘ch právena pre‰etrenie legálnosti v˘rubu drevín.

Vysok˘ podiel poru‰enia právnych predpi-sov zisÈujeme tieÏ pri kontrolách nakladaniaobcí s komunálnym a drobn˘m stavebn˘m od-padom. Popri závaÏn˘ch nedostatkoch v evi-dencii odpadu si mnohé obce neplnia zákon-nú povinnosÈ zabezpeãiÈ podºa potreby, naj-menej v‰ak dvakrát do roka, zber a prepravuobjemného odpadu s cieºom jeho zhodnote-nia alebo zne‰kodnenia, oddelene vytriedené-ho odpadu z domácností s obsahom ‰kodlivína drobného stavebného odpadu. ëal‰ím ãa-st˘m prehre‰kom je uloÏenie alebo ponecha-nie odpadu na inom mieste, ako to urãuje zá-kon o odpadoch, teda vytváranie tzv. ãiernychskládok. A do tretice, v mnoh˘ch obciach do-teraz nezaviedli separovan˘ zber niektor˘chdruhov odpadu - papiera, plastov, kovov, skla– hoci im zákon urãil túto povinnosÈ od 1. ja-nuára minulého roka.

Pravdepodobne sa niektoré kontroly ne-zaobi‰li ani bez pokút, ktorá pokuta bolanajvy‰‰ia a za ão a ktorá neoãakávaná?

V minulom roku uloÏili na‰i in‰pektori naj-vy‰‰iu pokutu, 20 000 eur, spoloãnosti OLOv Bratislave za nedodrÏanie podmienok vy-daného integrovaného povolenia. V prvompolroku tohto roka to bolo 16 500 eur spoloã-nosti Ekocenter v Bratislave, ktorá ako drÏi-teº odpadu pouÏívala na sanáciu nelegálnejskládky odpadu v katastrálnom území obceJelka okrem povoleného inertného odpaduaj iné druhy odpadu. Pritom tieto ukladala nainom mieste, ako bolo urãené a pri pouÏíva-n˘ch odpadoch neplnila aj ìal‰ie zákonnépovinnosti drÏiteºa odpadu. Ak sa p˘tate naneoãakávanú pokutu, moÏno by som moholza takúto oznaãiÈ napríklad aj vlaÀaj‰ích


36

skúseností boli a stále sú zapracovávané donoviel zákonov, ão sa prejavuje v ich racio-nálnom skvalitÀovaní.

âo by sa malo zmeniÈ, skvalitniÈ, prostourobiÈ pre to, aby sa v˘razne zlep‰ilo askvalitnilo Ïivotné prostredie na Slovens-ku?

SkvalitÀovanie Ïivotného prostredia, to jebeh na dlhú traÈ. Cieº sa nedá dosiahnuÈ anir˘chlo, ani zadarmo. A na tejto trati sme v‰et-ci. In‰pekcia je v‰ak vo veºkej v˘hode. Za 20rokov jej existencie sa v nej vyprofilovali‰piãkoví odborníci, ktorí majú schopnosti azruãnosti, ktor˘mi sú schopní identifikovaÈproblémy skôr, neÏ prerastú do nezvládnuteº-n˘ch rozmerov. Sú schopní urãiÈ metódy od-stránenia následkov, majú vytvorené komu-nikaãné siete s na‰imi hraniãn˘mi susedmi, ãoje nesmierne dôleÏité, pretoÏe Ïivotné prostre-die nemá hranice. Jednoducho sú dnes neza-stupiteºn˘mi spolutvorcami procesu skvalit-Àovania priestoru, v ktorom Ïijeme. Z hºadis-ka moÏností in‰pekcie by tento priestor mo-hol byÈ v˘znamne bezpeãnej‰í, keby boli kon-trolované oblasti pokryté potrebn˘m poãtomin‰pektorov. KaÏd˘ rok pribúdajú nové tech-nológie, nové poznatky modernej vedy, kto-ré majú vysok˘ potenciál robiÈ ná‰ Ïivot lep-‰ím a kraj‰ím, ak sa budú pouÏívaÈ podºa pra-vidiel. A tieto pravidlá predpokladajú, Ïe ichdodrÏiavanie bude kontrolované. Poãet in‰-pektorov v‰ak nepribúda, naopak, je problémich pri súãasnom rozpoãte udrÏaÈ. Naprík-lad, ak by sme chceli v tomto roku zabezpe-ãiÈ in‰pektorom rovnak˘ priemern˘ plat akov minulom roku, museli by sme 11 z nich pre-pustiÈ. A strata kaÏdého takéhoto vysokokva-lifikovaného, samostatného odborníka je preÏivotné prostredie na Slovensku v súãasnos-ti nenahraditeºnou ‰kodou. A to aj z ekonomic-kého hºadiska. PretoÏe jedna väã‰ia havária,ktorej je moÏné predísÈ odborn˘m zásahom,je finanãne omnoho nároãnej‰ia záleÏitosÈako plat niekoºk˘ch odborníkov. Preto z mo-jej pozície môÏem veºmi jednoducho povedaÈ,Ïe ak chceme na Slovensku lep‰ie a bezpeã-nej‰ie ÏiÈ, nesmieme ‰etriÈ na in‰pektoroch Ïi-votného prostredia. UÏ aj tie uplynulé dve de-saÈroãia ukázali, ako veºmi je ich práca potreb-ná a uÏitoãná.

16 000 eur za to, Ïe podnikateºská spoloãnosÈv Ladiciach v okrese Zlaté Moravce ako drÏi-teº odpadu neumoÏnila na‰im in‰pektoromprístup do stavieb, priestorov a zariadení, navyÏiadanie im nepredloÏila Ïiadnu dokumen-táciu a neposkytla im Ïiadne informácie sú-visiace s odpadov˘m hospodárstvom...

Kde sa ocitnú peniaze, ktoré sa vyberú napokutách? Sleduje sa po vybraní pokút ajìalej zlep‰ovanie Ïivotného prostredia?

V‰etky uloÏené pokuty podºa zloÏkov˘chzákonov sú príjmom ‰tátneho rozpoãtu, idú naúãet Environmentálneho fondu a spätne savracajú do oblasti Ïivotného prostredia, ão po-vaÏujeme za veºmi pozitívne. Subjektom, kto-ré boli pokutované, venujeme osobitnú pozor-nosÈ a neraz sa k nim vraciame, monitoruje-me ich, ãi znova neporu‰ujú zákon.

Pokuty, ktoré ukladáme podºa stavebnéhozákona ako ‰peciálny stavebn˘ úrad, sú príj-mom ‰tátneho rozpoãtu.

Ako je to s environmentálnou disciplínouobãanov Slovenska? âo by sa malo urobiÈpre v˘raznej‰í záujem o Ïivotné prostredie?

My v in‰pekcii povaÏujeme za najv˘znam-nej‰í v˘sledok kontrolnej ãinnosti v ostat-n˘ch rokoch práve zvy‰ovanie ekologickejzodpovednosti celej spoloãnosti, ãi uÏ obãa-nov alebo podnikateºsk˘ch subjektov. T˘msom vám dal odpoveì na va‰u otázku.

Na‰ou filozofiou pri tom je, Ïe za hlavn˘cieº in‰pekcie nepovaÏujeme ukladanie pokút,ale vnímame ich, podobne ako celú kontrol-nú ãinnosÈ, predov‰etk˘m ako prostriedok nazvy‰ovanie environmentálnej disciplíny ob-ãanov a podnikateºsk˘ch subjektov a na zvy-‰ovanie ich environmentálneho vedomia. Jed-noducho povedané, sankcie chápeme ako ná-stroj na zvy‰ovanie ekologickej zodpovednos-ti.

Usilujeme sa o to, aby obãania nevideli vin‰pekcii len prísny sankãn˘ orgán, ale aby jupovaÏovali za svojho partnera, na ktorého samôÏu kedykoºvek s dôverou obrátiÈ. âísla opravidelnom zniÏovaní poãtu prípadov poru-‰enia právnych predpisov hovoria o tom, Ïetento prístup k verejnosti sa nám osvedãuje.Obãania, resp. iné subjekty, sa obracajú sosvojimi problémami priamo na SIÎP, preto-Ïe uÏ majú skúsenosÈ, Ïe in‰pekcia s nimi bez-prostredne, „prvokontaktne“ komunikuje aje reálne schopná vyrie‰iÈ problémy v Ïivot-nom prostredí. SIÎP tak priamo zabezpeãujeústavné právo (ãl. 44 ústavy) na priaznivé Ïi-votné prostredie a aj z tohto hºadiska patrí knajefektívnej‰ie fungujúcim orgánom ‰tátnejsprávy.

Samozrejme, Ïe pre v˘raznej‰í záujem ve-rejnosti o Ïivotné prostredie nemôÏe staãiÈ lenúsilie SIÎP. E‰te viac by sa mali tejto proble-matike venovaÈ napríklad médiá, ‰koly, ale ajsamosprávy v obciach a mestách, ktoré súblízko k ºuìom a majú na nich bezprostred-n˘ vplyv. Jednoducho, vo zvy‰ovaní envi-ronmentálneho vedomia a environmentálnejdisciplíny treba pokraãovaÈ, a to nie zloÏit˘-mi, ale jednoduch˘mi, zrozumiteºn˘mi forma-mi. ªuìom treba zdôrazÀovaÈ, Ïe Ïivotné pro-stredie nie je nieão imaginárne, ale je to kon-krétne prostredie, v ktorom v‰etci Ïijeme avzÈah k nemu je aj o morálke kaÏdého z nás.Îivotné prostredie nemoÏno oklamaÈ, kaÏd˘

egoistick˘ záujem jednotlivcov ãi podnikate-ºov mu ‰kodí. Úspech nám prinesie len to, keìsa budeme k nemu slu‰ne a poctivo správaÈ,a to musíme obyvateºom v‰etk˘mi komuni-kaãn˘mi kanálmi zdôrazÀovaÈ.

Ako by ste hodnotili environmentálnu dis-ciplínu a vedomie podnikateºsk˘ch subjek-tov?

Stav v tejto oblasti nie je e‰te optimálny, alehodnotím ho ako neustále sa zlep‰ujúci. Chce-me, aby sa naìalej zniÏoval podiel poru‰eniaprávnych predpisov, ão si vyÏaduje ìal‰iezvy‰ovanie zodpovednosti jednotlivcov a or-ganizácií za stav Ïivotného prostredia. Pretoje trvalou súãasÈou stratégie na‰ej in‰pekcieplnohodnotná komunikácia s verejnosÈou,najmä prostredníctvom médií. Obãanom ipodnikateºsk˘m subjektom sa usilujeme po-skytnúÈ ão najviac informácií o na‰om posla-ní i o spoloãensky najv˘znamnej‰ích kontro-lách, ãím sledujeme zmenu ich myslenia, po-stojov a v˘chovu k pozitívnemu vzÈahu k Ïi-votnému prostrediu. Z tohto pohºadu pozitív-ne hodnotíme aj rastúci poãet podnetov napre‰etrenie protiprávneho konania, ktoré knám prichádzajú od jednotlivcov a rôznych in-‰titúcii a povaÏujeme ich práve za prejav zá-ujmu verejnosti o zdravé Ïivotné prostredie.Napríklad v minulom roku sme dostali takmersedemsto tak˘chto podnetov.

Aké opatrenia, okrem pokút, e‰te existujúa slúÏia na nápravu zisten˘ch nedostat-kov?

Sú nimi doslova opatrenia na nápravu, kto-ré vo svojej ãinnosti ukladá na‰a in‰pekcia.Vlani sme ich uloÏili 132, v prv˘ch ‰iestichmesiacoch tohto roka aÏ 139. TieÏ prispieva-jú k odstráneniu mnoh˘ch nedostatkov v Ïi-votnom prostredí.

Máte moÏnosÈ získan˘mi skúsenosÈami oÏivotnom prostredí ovplyvÀovaÈ aj naprík-lad legislatívu?

Áno, a zásadn˘m spôsobom. Na‰e skúse-nosti ukazujú, Ïe kontrolná ãinnosÈ je najefek-tívnej‰ou formou implementácie legislatívy oÏivotnom prostredí v praxi. Poznatky z kon-trol sa prená‰ajú „z terénu“ aj do legislatív-neho procesu, obohacujú ho, a t˘m skvalitÀu-jú legislatívu o Ïivotnom prostredí.

Nie zanedbateºné je aj to, Ïe v procese kon-troly a informovanosti o nej si obãania osvo-jujú platné právne normy, ktoré dovtedy ovlá-dali nedostatoãne, resp. ich vôbec nepozna-li, a tento proces je tieÏ konfrontáciou správ-nosti pre samotné zákony. KaÏdá kontrola jepre in‰pekciu príleÏitosÈou na praktické imple-mentovanie legislatívy o Ïivotnom prostredív reálnom Ïivote a na zv˘‰enie environmen-tálneho vedomia kontrolovan˘ch subjektov.

V súvislosti s legislatívou treba tieÏ pove-daÈ, Ïe SIÎP je v súãasnosti rozhodujúcim or-gánom pri presadzovaní právnych predpisovSR a EÚ, platn˘ch v oblasti Ïivotného prostre-dia, a rozhodujúcou mierou tak prispieva kzlep‰ovaniu stavu Ïivotného prostredia v SRa plneniu príslu‰n˘ch záväzkov na‰ej republi-ky v rámci EÚ.

Nezastupiteºn˘ je tieÏ aktívny prístup in‰-pekcie pri tvorbe a novelizácii právnych pred-pisov Ïivotného prostredia na Slovensku.Mnohé návrhy vypl˘vajúce z praktick˘ch


37

S V E T F I N A N C I Í

Aké zmeny v stavebnom sporení navrhujeMinisterstvo financií SR?

Materiál z dielne MF SR zah⁄Àa ‰tyri návrhy.Len jeden z nich je v‰ak v prospech stavebn˘chsporiteºov, zvy‰né tri idú proti nim. Prvou na-vrhovanou zmenou je stanovenie maximál-nych limitov poplatkov. Pre stavebné sporiteº-ne to bude znamenaÈ zníÏenie zisku o 10 aÏ 12 mil. € roãne. Na druhej strane na odvodocha daniach to pre ‰tátny rozpoãet nebude zname-naÈ prínos, ale roãnú stratu 2 aÏ 3 milióny €.Pozitívom tohto návrhu pre klienta je zníÏeniepoplatkov. To nerozporujeme.

Ako je to s ostatn˘mi navrhovan˘mi zmena-mi, ktoré podºa vás nie sú v prospech staveb-n˘ch sporiteºov?

ëal‰ou zmenou, ktorú navrhuje MF SR je to,Ïe klienti poberajúci medziúvery nebudú maÈnárok na ‰tátnu prémiu. Stavebné sporiteºnemajú s t˘mto bodom problém. Zastávame ná-zor, Ïe vstupovaÈ do existujúcich zmlúv je mi-nimálne nekorektné, ak nie protiústavné, z dô-vodu retroaktivity. Sme presvedãení, Ïe ak razklient podpí‰e zmluvu o stavebnom sporení, naktorej sporí a podºa ktorej má nárok na ‰tátnuprémiu, nie je správne zmeniÈ pravidlá poãastrvania platnosti tejto zmluvy. Ani vo futbalesa od polãasu nezaãína hraÈ podºa hokejov˘chpravidiel.

Ktorú ãasÈ obyvateºov Slovenska po‰kodítento návrh najviac?

Medziúvery sú úvery na b˘vanie urãené pre

t˘ch klientov stavebn˘ch sporiteºní, ktorí z rôznych dôvodov nemôÏu alebo nechcú ãa-kaÈ, k˘m získajú nárok na ãerpanie stavebné-ho úveru. Väã‰inou sú to mladí ºudia alebostar‰ia generácia, ako aj ºudia, ktor˘ch obyd-lie napríklad postihla prírodná pohroma. Pre-vaÏne sú to v‰ak tí, ktorí z dôvodu nízkej bo-nity nemajú v komerãn˘ch bankách nárok naúver na b˘vanie. Opatrenie sa teda jednoznaã-ne negatívne dotkne najmä sociálne najzrani-teºnej‰ej skupiny obyvateºov Slovenska.

Nároãné urãite bude vysvetliÈ klientom prí-padnú zmenu v stanovení v˘‰ky ‰tátnej pré-mie v prvom roku sporenia, ktorá tieÏ figu-ruje v návrhu MF SR.

V súãasnosti platí, Ïe nárok na maximálnu‰tátnu prémiu má klient vtedy, ak do 31. de-cembra príslu‰ného roka uhradí ãiastku po-trebnú na jej získanie (vymeriavací základ). Vy-meriavací základ v tomto roku je 663,90 €a maximálna ‰tátna prémia 66,39 €. MF SR na-vrhuje, aby sa ‰tátna prémia v prvom roku spo-renia vyplácala degresívne.

âo to môÏe znamenaÈ pre stavebn˘ch spo-riteºov?

Znamená to, Ïe len ten klient, ktor˘ uzatvo-rí zmluvu o stavebnom sporení a vloÏí na svojúãet stavebného sporenia cel˘ vymeriavací zá-klad (663,9 €) v prvom kvartáli roka, bude maÈnárok aj na plnú ‰tátnu prémiu (66,39 €). Akzmluvu uzatvorí v druhom ‰tvrÈroku a vloÏícelú sumu 663,9 €, bude maÈ nárok len na tri‰tvrtiny (49,80 €) z maximálnej ‰tátnej prémie.Ak tak urobí v treÈom kvartáli, získa iba jej po-lovicu (33,20 €) a ak vo ‰tvrtom kvartáli, takdostane len ‰tvrtinu (16,60 €) z maximálnej‰tátnej prémie. Av‰ak vÏdy musí vloÏiÈ celúsumu 663,90 €.

Myslíte si, Ïe sa stavební sporitelia dokáÏustotoÏniÈ s t˘mto návrhom?

Urãite s t˘m budú maÈ problém. Stavebnísporitelia nepatria k majetn˘m vrstvám, skôrnaopak. Preto, ak sa uÏ má takáto zmena udiaÈ,ponúkame rie‰enie, ktoré nebude maÈ vplyv naúspory v ‰tátnom rozpoãte, a zároveÀ pomôÏesporiteºom. Navrhujeme, aby degresívne klesa-la nielen ‰tátna prémia, ale aj potreba vkladovna jej dosiahnutie. Inak povedané, aby staveb-n˘ sporiteº nemusel kvôli ‰tvrtine (16,60 €) z maximálnej ‰tátnej prémie vo ‰tvrtom ‰tvrÈroku vkladaÈ na svoj úãet stavebného spo-renia celú sumu vymeriavacieho základu(663,90 €), ale len jeho ‰tvrtinu (166 €). Pod-ºa ná‰ho návrhu získajú nárok na maximálnu‰tátnu prémiu aj pravidelne sporiaci stavebnísporitelia.

Na augustovom rokovaní V˘boru NR SRpre financie a rozpoãet odznelo v prospechstavebného sporenia niekoºko pozmeÀujú-cich návrhov. Ktoré to boli?

Pote‰iteºné pre stavebn˘ch sporiteºov je, Ïena základe argumentov stavebn˘ch sporiteºnízostáva systém poukazovania vkladov na úãetstavebného sporenia aj pre ìal‰ie roky nezme-nen˘. Druh˘ pozmeÀujúci návrh urãuje, Ïemaximálne limity poplatkov stavebn˘ch spo-riteºní budú stanovené zákonom a nie opatre-ním MF SR. To dáva klientom istotu, Ïe poplat-ky nebude meniÈ ani ministerstvo, ani staveb-né sporiteºne.

MF SR zdôvodÀuje navrhované zmeny v zákone o stavebnom sporení úsporami,ktoré to prinesie do ‰tátneho rozpoãtu. Sú-hlasíte s t˘mto tvrdením?

âo sa t˘ka oãakávan˘ch úspor v ‰tátnom roz-poãte, nezdieºame názor MF SR. Navrhovanéopatrenia budú maÈ negatívny vplyv na dane,odvody, stavebnú produkciu a t˘m aj na tvor-bu HDP a pracovn˘ch príleÏitostí. Zmeny v zá-kone teda neprinesú úspory, ale veºké straty. Zá-roveÀ treba povedaÈ, Ïe ão sa t˘ka b˘vania, Slo-vensko je na chvoste krajín EÚ. Ch˘ba nám pri-bliÏne ‰tvrÈ milióna bytov, na ktoré je treba viacako 12 miliárd €. ëal‰ích 22 miliárd € je po-trebn˘ch na obnovu uÏ existujúceho bytovéhofondu. Jedn˘m z najúãinnej‰ích nástrojov fi-nancovania b˘vania je stavebné sporenie, kto-ré sa MF SR chystá zmenou zákona oslabiÈ.

RobiÈ teda zásahy do stavebného sporenia,alebo nie?

Vo svete sa zásahy do fungujúcich finanãn˘chsystémov robia na základe dopadov˘ch ‰túdiía dlhodob˘ch diskusií. Dôvod je jednoduch˘ –takéto zásahy nespôsobia zmenu na jeden me-siac ãi sezónu, ale zmenia postupy a pravidlá naroky aÏ desaÈroãia. V tomto kontexte urãite pa-radoxne vyznieva 16. zmena zákona o staveb-nom sporení za 19 rokov. Preto si vÏdy treba po-loÏiÈ otázku, komu zmeny prospejú a ãi spôso-bia oãakávan˘ efekt, alebo nie. Aaj ãi budú zna-menaÈ prínos alebo skôr stratu, a to nielen eko-nomickú, ale ãasto aj sociálnu a morálnu. Pri-tom treba maÈ na zreteli, Ïe bránami stavebn˘chsporiteºní uÏ pre‰lo 3,5 milióna obãanov a kaÏ-dá zmena sa aj v súãasnosti dotkne 1,2 milió-na stavebn˘ch sporiteºov. V neposlednom radetu vzniká otázka, ão chce ‰tát robiÈ s naplnenímjednej zo základn˘ch potrieb obãana – s b˘va-ním? Chce to nechaÈ na samov˘voj – obãan po-môÏ si, ako vie‰? Tlaã sa naìalej v byte s tro-ma generáciami, lebo ani nájomné byty nie súk dispozícií? Alebo plánuje b˘vanie podporo-vaÈ aj naìalej? A ak áno, akou formou? Na tie-to otázky musia daÈ politici odpovede.

Chce ‰tát podporovaÈ b˘vanie?

Stavební sporitelia za takmer dve desaÈroãia uzatvorili viac ako 3,5 milióna zmlúv o stavebnom sporenía investovali do v˘stavby, kúpy alebo obnovy b˘vania takmer 8,4 miliardy eur. Napriek tomu, Ïe z t˘chto

prostriedkov si kúpili 90-tisíc, postavili 140-tisíc a ãiastoãne obnovili viac ako 700-tisíc bytov a rodinn˘chdomov, v súãasnosti sa pripravuje uÏ 16. zmena v zákone, ktorá prinesie komplikácie do Ïivota stavebn˘ch

sporiteºov, súãasn˘ch aj budúcich! O pripravovan˘ch úpravách stavebného sporenia sa zhovárames Ing. Imrichom BÉRE·OM, predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteºne, a. s.

38

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

1. ÚVOD

Príjmami, ktoré odvádzajú prevádzkovatelia

hazardn˘ch hier do verejn˘ch rozpoãtov sa za-

bezpeãuje vykonávanie v‰eobecne prospe‰n˘ch

sluÏieb, ktor˘mi sú najmä poskytovanie zdravot-

nej starostlivosti, poskytovanie sociálnej po-

moci, humanitárna starostlivosÈ, tvorba, rozvoj,

ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora

umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelá-

vanie, v˘chova, rozvoj ‰portu, tvorba a ochra-

na Ïivotného prostredia a ochrana zdravia oby-

vateºstva.

Základn˘ rámec regulácie prevádzkovania

hazardn˘ch hier ako ‰pecifického odvetvia po-skytovania sluÏieb predstavuje zákon ã.171/2005 Z. z. o hazardn˘ch hrách a o zmene adoplnení niektor˘ch zákonov v znení neskor‰íchpredpisov (ìalej len „zákon o hazardn˘chhrách“), ktor˘ nadobudol úãinnosÈ dÀa 1. mája2005. Prijatie nového zákona o hazardn˘chhrách predstavovalo kvalitatívny posun v sys-téme regulácie odvetvia hazardu. Cieºom novejprávnej úpravy hazardn˘ch hier bolo vytvore-nie jednoznaãn˘ch pravidiel podnikania v tom-to odvetví, zv˘‰enie liberalizácie systému pri sú-ãasnom sprísnení podmienok prevádzkovania,ale aj posilnenie transparentnosti v oblasti ha-zardn˘ch hier. K ìal‰ím cieºom nového zákona

patrilo zjednodu‰enie licenãn˘ch postupov, zní-Ïenie miery subjektivity v rozhodovaní (zave-denie princípu nárokovateºnosti) a vytvoreniepriestoru na efektívny v˘kon dozoru. Zmenamiv úprave regulaãného rámca sa reagovalo na ak-tuálny v˘voj sociálno-ekonomick˘ch podmie-nok vrátane silnejúceho fenoménu virtualizácieãinností a procesov v celej spoloãnosti.

Príjmy z prevádzkovania hazardn˘ch hier zaobdobie rokov 2005 – 2010 (teda od úãinnostinového zákona o hazardn˘ch hrách) predstavo-vali pre ‰tátny rozpoãet 540,4 mil. eur. Okremtoho príjem do rozpoãtov obcí dosiahol za uve-dené roky sumu cca 35 mil. eur. V záujme za-chovania primeraného podielu tohto zdroja fi-nancovania v‰eobecne prospe‰n˘ch sluÏieb zasúãasného nevyvíjania tlaku na zvy‰ovanie vkla-dov hráãov do hazardn˘ch hier sa identifikova-li moÏnosti zv˘‰enia príjmov z hazardn˘ch hier,a to formou úpravy sadzieb odvodov, ìalej prí-snej‰ím vytváraním bariér pre obmedzenie cez-hraniãného hrania predov‰etk˘m pri prevádzko-vaní hazardn˘ch hier prostredníctvom interne-tu a tieÏ zefektívnením dozoru pri hazardn˘chhrách.

2. OPATRENIA NA ZV¯·ENIE PRÍJMOV ZHAZARDN¯CH HIER

Napriek medziroãnému poklesu príjmov zodvodov v období ostatn˘ch dvoch rokov pred-stavujú odvody stabilnú poloÏku príjmov verej-nej správy. Najvy‰‰í pokles príjmov v roku 2010oproti roku 2009 bol pri videohrách, a to vo v˘-‰ke cca 9 mil. eur. Tento pokles bol spôsoben˘okrem in˘ch faktorov predov‰etk˘m zmenou zá-kladne pre v˘poãet odvodov, keì sa z percen-tuálnej v˘‰ky urãenia odvodov pre‰lo na pau‰ál-ny odvod. K˘m príjem ‰tátu z prevádzkovaniatohto druhu hazardn˘ch hier sa zníÏil cca o 11mil. eur, príjem do rozpoãtov obcí v tomto ob-dobí vzrástol o cca 2 mil. eur.

V záujme zachovania tohto zdroja financova-nia v‰eobecne prospe‰n˘ch sluÏieb z prevá-dzkovania hazardn˘ch hier sa navrhujú zmeniÈniektoré parametre a podmienky prevádzkova-nia vybran˘ch druhov hazardn˘ch hier a ichnov˘m nastavením zamedziÈ ìal‰iemu poklesuodvodov do verejného rozpoãtu.

Na základe v˘voja jednotliv˘ch hazardn˘chhier za roky 2005 – 2010 sú navrhnuté tieto opat-renia na zv˘‰enie príjmov z tohto ‰pecifickéhoodvetvia poskytovania sluÏieb: – priame opatrenia• úprava sadzieb odvodov,• zamedzenie odlivu vkladov hráãov do zahra-

niãia obmedzením dostupnosti cezhraniãné-ho hrania,

• zefektívnenie v˘konu dozoru,– nepriame opatrenia.

Hazardné hrya verejné financie

Zv˘‰enie efektívnosti fungovania verejného sektora a zlep‰enie stavu verejn˘ch financií boli dôvodmi, ktoré viedli ministra financií SR Ivana MIKLO·A a jeho rezort k anal˘ze

moÏnosti zv˘‰enia príjmov z odvodov z hazardn˘ch hier.

39

Vzhºadom na nároãnosÈ prípravy niektor˘chlegislatívnych úprav, najmä t˘kajúcich sa obme-dzenia dostupnosti cezhraniãného hrania, sa na-vrhuje aplikácia opatrení do praxe v niekoº-k˘ch postupn˘ch krokoch.

Prv˘m krokom bude legislatívna úprava sa-dzieb odvodov tak, aby zv˘‰enie príjmov z od-vodov z hazardn˘ch hier bolo prínosom do ‰tát-neho rozpoãtu uÏ v roku 2011. T˘kalo by sa tosadzieb odvodov t˘ch druhov hazardn˘ch hier,pri ktor˘ch sa odvod poãíta ako percento z her-nej istiny. Pre odvody z t˘ch druhov hazardn˘chhier, u ktor˘ch je odvod stanoven˘ ako pau‰ál-na ãiastka, sa navrhuje úprava sadzieb s úãinnos-Èou aÏ od 1. 1. 2012.

Druh˘m krokom zv˘‰enia príjmov z hazard-n˘ch hier budú legislatívne úpravy zamerané nazamedzenie odlivu vkladov hráãov do zahrani-ãia a zefektívnenie v˘konu dozoru.

Po vyhodnotení prínosu v‰etk˘ch t˘chto opat-rení sa zváÏi moÏnosÈ zru‰enia monopolu v ob-lasti internetového hrania. T˘mto opatrením bysa vyãlenili internetové hry z reÏimu ‰tátnej lo-térie, ktorej sú dnes súãasÈou a zru‰il by sa takexistujúci monopol na ich prevádzkovanie.Otvorením moÏnosti na prevádzkovanie tohtodruhu hier ìal‰ím záujemcom by sa vytvorilzákladn˘ predpoklad na zníÏenie odlivu vkladovhráãov na úãty zahraniãn˘ch prevádzkovateºova zv˘‰enie príjmov do ‰tátneho rozpoãtu.

2.1. Úprava sadzieb odvodov T˘mto opatrením sa sleduje zlep‰enie nasta-

venia ‰truktúry odvodov za súãasného nevyví-jania tlaku na zvy‰ovanie vkladov hráãov do ha-zardn˘ch hier. Vychádzajúc z doteraj‰ieho v˘-voja hazardn˘ch hier moÏno kon‰tatovaÈ, Ïehlavn˘m zdrojom odvodov sú• Videohry• âíselné lotérie• Kurzové stávky• V̆ herné prístroje

2.1.1. VideohryVideohry zaznamenávajú od svojho vzniku

trvale najdynamickej‰iu kategóriu hazardn˘chhier z pohºadu záujmu hráãov, prevádzkovate-ºov a dosiahnut˘ch v˘sledkov. Od 1. 1. 2010 do-‰lo k zmene spôsobu odvodu, a to tak, Ïe per-cento z hernej istiny sa nahradilo pau‰álnym od-vodom za jeden terminál. Porovnaním dosiah-nut˘ch v˘sledkov v roku 2010 s rokom 2009 jemoÏné kon‰tatovaÈ medziroãn˘ pokles príjmov,priãom je viacero príãin tohto prepadu. Okremobozretného prístupu prevádzkovateºov k poã-tu terminálov a finanãnej krízy moÏno kon‰ta-tovaÈ, Ïe pokles príjmov bol spôsoben˘ aj níz-kym nastavením v˘‰ky pau‰álneho odvodu, kto-r˘ bol zaveden˘ od roku 2010. Vzhºadom na exi-stujúci potenciál tohto segmentu, s prihliadnu-tím na v˘voj ukazovateºov, je moÏné uvaÏovaÈs návrhom na zv˘‰enie odvodu zo 4 000 eur na4 700 eur za jeden terminál, s podielom 3 900 eurdo ‰tátneho rozpoãtu (v roku 2010 bola sadzbana úrovni 3 200 eur) a 800 eur do rozpoãtu obce(v roku 2010 bola sadzba na úrovni 800 eur),resp. vrátiÈ sa k predchádzajúcemu spôsobu ur-ãenia odvodu percentom z v˘ÈaÏku.

2.1.2 âíselné lotérieâíselné lotérie sú ‰tátnou lotériou, prevá-

dzkovanou v˘luãne národnou lotériovou spoloã-nosÈou. Na základe doteraj‰ieho v˘voja je moÏ-né navrhnúÈ úpravu sadzby odvodov z ãísel-

n˘ch lotérií, prevádzkovan˘ch národnou lotério-vou spoloãnosÈou TIPOS, n. l. s., a. s., o 1 %,tzn. zo 17 % na 18 % z hernej istiny.

2.1.3. Kurzové stávky·pecifikom tohto segmentu hazardn˘ch hier

je jeho tesná previazanosÈ s rozvojom infor-maãn˘ch technológií. Vzhºadom na rozsiahluponuku cezhraniãn˘ch internetov˘ch poskyto-vateºov tohto druhu hier je nutné zmeny para-metrov posudzovaÈ v kontexte moÏného zníÏe-nia konkurencieschopnosti na Slovensku licen-covan˘ch subjektov s moÏn˘m dopadom v po-dobe zníÏenia náberu vkladov. S prihliadnutímna dosiahnuté v˘sledky v poslednom období jemoÏné navrhnúÈ úpravu sadzby odvodov do‰tátneho rozpoãtu zo 4,5 % na 5 % z hernej is-tiny. Táto v˘‰ka sadzby by mohla eliminovaÈ ne-gatívny vplyv zaãínajúceho poklesu odvodov do‰tátneho rozpoãtu tak, aby sa v˘‰ka odvodov pri-blíÏila úrovni roku 2010.

S návrhom na zv˘‰enie sadzby odvodu úzko

pod ‰tátnou lotériou. Je to obdoba klasickéhobinga, ktoré prevádzkovala národná lotériováspoloãnosÈ TIPOS, n. l. s., a. s.. Hra sa Ïrebo-vala v televíznom ‰túdiu a následne vysielala.V súãasnosti sa na Slovensku neprevádzkuje,priãom v zahraniãí je o túto hru záujem. VyÀa-tím tohto druhu hazardnej hry spod ‰tátnej lo-térie sa uvoºní monopol na jej prevádzkovanie.Do budúcnosti je moÏné oãakávaÈ záujem o jejprevádzkovanie s pozitívnym dopadom na ‰tát-ny rozpoãet. Neprevádzkovanie tejto hazard-nej hry od r. 2008 znamená, Ïe za posledné triroky nie je z tejto hry Ïiadny príjem do ‰tátne-ho rozpoãtu.

2.1.6. Vyãíslenie dopadu navrhovan˘chzmien sadzieb odvodov

Predpokladan˘ roãn˘ prírastok odvodov do‰tátneho rozpoãtu vrátane navrhovan˘ch úpravsadzieb odvodov je znázornen˘ v nasledujúcejtabuºke.

súvisí aj úprava zákona o hazardn˘ch hrách, kto-rej cieºom je eliminovaÈ moÏnosÈ ponuky hazard-n˘ch hier zo strany zahraniãn˘ch subjektov ne-licencovan˘ch na Slovensku. Cieºom obmedze-nia cezhraniãnej ponuky na hranie sa sleduje po-kles hráãov na zahraniãn˘ch portáloch.

2.1.4. V˘herné prístrojeHazardné hry prevádzkované prostredníc-

tvom v˘hern˘ch prístrojov predstavujú podºa ob-jemu v˘‰ky vkladov, v˘hier a odvodov jeden znajv˘znamnej‰ích druhov hazardn˘ch hier, a toi napriek poklesu poãtu kusov v r. 2010, ktor˘medziroãne presiahol 17 %. Odvod u v˘hern˘chprístrojov je stanoven˘ ako roãná pau‰álna ãiast-ka za jeden v˘hern˘ prístroj. V záujme rozde-lenia záÈaÏe spoãívajúcej vo zv˘‰ení odvodové-ho zaÈaÏenia medzi podielovo najv˘znamnej‰iedruhy hazardn˘ch hier sa navrhuje zv˘‰enieodvodu za jeden v˘hern˘ prístroj z 1 500 eur na1 900 eur.

2.1.5. Hazardné hry v kasíne a ‰peciálne bingo

Odvody z prevádzkovania hazardn˘ch hier vkasíne predstavujú nezanedbateºn˘ podiel nacelkov˘ch príjmov z odvodov do ‰tátneho roz-poãtu. Vzhºadom na v˘voj tohto druhu hazard-n˘ch hier v posledn˘ch dvoch rokoch sa navrhu-je dvojpercentné zv˘‰enie sadzby odvodu z her-nej istiny do ‰tátneho rozpoãtu.

·peciálne bingo je druh hazardnej hry, za-raden˘ v systematike zákona o hazardn˘ch hrách

2.2. Zamedzenie odlivu vkladov hráãov dozahraniãia obmedzením dostupnosti cez-hraniãného hrania

Podºa dostupn˘ch informácií sa odhaduje, Ïe90 % z celkového poãtu hráãov internetov˘chhier hrá na zahraniãn˘ch portáloch u prevá-dzkovateºov, ktorí nemajú udelenú licenciu Mi-nisterstvom financií Slovenskej republiky. Toznamená, Ïe len cca na 10 % je vyuÏívan˘ ‰tát-ny monopol TIPOSu, n. l. s., a. s. u hazardn˘chhier prevádzkovan˘ch na internete. Túto skutoã-nosÈ ovplyvÀuje aktuálna právna úprava, podºaktorej sú internetové hry súãasÈou ‰tátneho mo-nopolu a zároveÀ relatívne prísne podmienkyprevádzkovania hazardn˘ch hier v Slovenskejrepublike. Zahraniãní prevádzkovatelia majúvo v‰eobecnosti niÏ‰ie odvodové zaÈaÏenie vniektor˘ch zahraniãn˘ch jurisdikciách ako vSlovenskej republike.

S cieºom vytvorenia bariér na obmedzenie do-stupnosti cezhraniãného hrania je potrebné zvá-ÏiÈ úpravy nielen zákona o hazardn˘ch hrách, alez dôvodu zefektívnenia vynucovania zákazuprevádzkovania nepovolen˘ch hazardn˘ch hieraj zákona o bankách, zákona o platobn˘ch sluÏ-bách, trestného zákona, resp. ìal‰ích zákonov.

Nevyhnutn˘m predpokladom dosiahnutia po-Ïadovaného efektu je úzka previazanosÈ uvede-n˘ch opatrení so zefektívnením v˘konu dozo-ru bliÏ‰ie uvedeného v ìal‰ej kapitole.

Navrhované opatrenia sa javia ako kore‰pon-dujúce s trendom v rozvoji názorov na oblasÈ on-line gamblingu v krajinách Európskej únie (EÚ),

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

Dopad zmien Roãn˘ prírastokodvodov do ·R Sadzby odvodov Roãn˘ príjem odvodov (€) odvodov (€)

2011 2012 2011 2012 2012 vs.(návrh) (predpoklad) (návrh) 2011

ãíselné lotérie 17% 18% 26 600 000 28 170 000 1 570 000

kurzové stávky 4,50% 5% 15 300 000 17 000 000 1 700 000

hazardné hry v kasínach 24% 26% 3 700 000 4 030 000 330 000

v˘herné prístroje 1 500 € 1 900 € 20 700 000 26 220 000 5 520 000

videohry 3 200 € 3 900 € 28 160 000 35 100 000 6 940 000

Vybrané hry spolu 94 460 000 110 520 000 16 060 000

Celkov˘ prírastok odvodov po zmenách 16 060 000

Pozn.: Návrh vychádza z predpokladaného poãtu v˘hern˘ch prístrojov 13 800 ks a terminálov videohier 9 000 ks v roku 2012.

40

2.4. Nepriame opatrenia na zv˘‰enie prí-jmov do ‰tátneho rozpoãtu

Zv˘‰eniu príjmov do ‰tátneho rozpoãtu môÏupomôcÈ aj nasledujúce opatrenia – zváÏenie moÏnosti zníÏenia finanãnej zábez-

peky pri v˘hern˘ch prístrojoch, technick˘chzariadeniach obsluhovan˘ch priamo hráãmi(elektronickomechanické rulety), ãím sa vy-tvorí priestor na presun finanãn˘ch prostried-kov na zv˘‰enie aktívnej ãinnosti prevádzko-vateºov,

– ukladanie finanãnej zábezpeky na úãty daÀo-v˘ch úradov z dôvodu vytvorenia lep‰íchmoÏností na vymáhanie prípadn˘ch nevy-rovnan˘ch záväzkov prevádzkovateºov a prí-nosu hotovostn˘ch prostriedkov do ‰tátnejpokladnice.

3. ZÁVER

OblasÈ hazardn˘ch hier, stávok a lotérií je zostrany EÚ povaÏovaná za ‰pecifick˘ druh slu-Ïieb ekonomickej povahy, ktor˘ je vylúãen˘ zpôsobnosti smernice Európskeho parlamentu aRady 2006/123/ES o sluÏbách na vnútornomtrhu. V rámci EÚ nemá vytvoren˘ spoloãn˘právny rámec, ktor˘ by zaväzoval ãlenské ‰tá-ty únie k jednotnému postupu v regulácii odvet-via. KeìÏe predmetná oblasÈ nie je doteraz har-monizovaná, vychádzajúc z princípu subsidia-rity (ãl. 5 Zmluvy o ES) môÏu jednotlivé národ-né legislatívy upravovaÈ pravidlá na podnikaniev tejto oblasti nezávisle, pri súãasnom re‰pek-tovaní základn˘ch princípov práva EÚ (napr.proporcionalita, nediskriminácia), ão praktickypotvrdzuje i doteraj‰ia judikatúra ESD.

Pri posudzovaní problematiky úprav hazard-n˘ch hier ako odvetvia sluÏieb ekonomickej po-vahy sa vychádza zo základn˘ch práv a slobôdustanoven˘ch v primárnom práve EÚ, ktor˘misú najmä právo usadiÈ sa, voºn˘ pohyb sluÏieb vrámci ES/EHP a voºn˘ pohyb kapitálu. (âlánky43, 49 a 56 Zmluvy o zaloÏení ES a ãl. 56 Zmlu-vy o EÚ). V súãasnom období tak existujú po-merne veºké rozdiely v podmienkach prevá-dzkovania hier v jednotliv˘ch krajinách.

Osobitosti v regulácii hazardn˘ch hier súvi-sia s ich podstatou, priãom isté nastavenie ob-medzení v oblasti poskytovania sluÏieb pre od-vetvie hazardu je odôvodniteºné existenciou do-statoãne siln˘ch dôvodov verejného záujmu,ktor˘mi sú napr. ochrana verejného poriadku,ochrana spotrebiteºa, prevencia kriminality,ochrana verejnej morálky, individuálny prístupk stanoveniu poÏiadaviek na ochranu hazard-n˘ch hráãov a spoloãenského poriadku. Nasta-venie primeranej úrovne jednotliv˘ch parame-trov vytvára predpoklady na efektívnu regulá-ciu aktivít v hazardn˘ch hrách (s moÏnosÈou zá-kazu hier, ktoré nezaruãujú v‰etk˘m úãastníkomhry rovnaké podmienky), priãom regulaãnéopatrenia nesmú byÈ diskriminujúce. Miera re-‰trikcie zavedená zákonom súvisí nielen s po-trebou zabezpeãenia ochrany, prevencie a získa-vania peÀazí na verejnoprospe‰né úãely, ale za-h⁄Àa aj podmienky pre zodpovednostné hranie.Finanãn˘ aspekt je len sprievodn˘m javom zá-meru obmedzovaÈ príleÏitosti na hranie. K ob-vykl˘m regulaãn˘m obmedzeniam sa radí ajposkytnutie v˘luãného práva na prevádzkova-nie vybran˘ch druhov hazardn˘ch hier zákonomdefinovanému subjektu pri zohºadnení verej-noprospe‰ného záujmu. ÚroveÀ opatrení v‰akmusí byÈ úmerná stanoven˘m cieºom.

kde je právna úprava podobná navrhovanej v tej-to ãasti materiálu. Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïev práve EÚ v súãasnosti neexistuje jednotnáúprava podnikania v oblasti hazardn˘ch hier akaÏdá krajina si reguluje prístup na tento trh sa-mostatne, akékoºvek obmedzenia v‰eobecn˘chslobôd zakotven˘ch v práve EÚ sú odôvodni-teºné len zabezpeãením verejného záujmu (resp.poriadku). PrípustnosÈou opatrení obmedzujú-cich prístup cezhraniãn˘ch, na národnom trhunelicencovan˘ch poskytovateºov on-line hra-nia, sa na podnet t˘chto poskytovateºov zaobe-ral vo viacer˘ch prípadoch i Európsky súdnydvor. Ten vo v‰eobecnosti kon‰tatoval, Ïe také-to obmedzenia prístupu na národn˘ trh sú prí-pustné za predpokladu ich súladu so sledovan˘-mi cieºmi, priãom opatrenia musia byÈ systema-tické a koherentné s politikou ‰tátu v oblasti ha-zardn˘ch hier.

2.3. Zefektívnenie v˘konu dozoruOpatrenia na zefektívnenie v˘konu dozoru sú

najmä

2.3.1. Úprava kompetencií orgánov dozoru,najmä

– doplnenie moÏnosti vykonávania dozoru aj priprevádzkovaní zahraniãn˘ch internetov˘chhazardn˘ch hier dostupn˘ch na území Sloven-skej republiky,

– roz‰írenie definovan˘ch dozorovan˘ch sub-jektov o osoby, ktoré poskytujú sluÏby pri pre-vádzkovaní hazardn˘ch hier,

– roz‰írenie povinnosti uhradiÈ sumu rovnajú-cu sa majetkovému prospechu získaného priporu‰ení ustanovení zákona o hazardn˘chhrách aj na tie osoby, ktoré poskytli sluÏbypri prevádzkovaní hazardn˘ch hier bez licen-cie alebo v rozpore so zákonom o hazardn˘chhrách.

2.3.2. Vykonávanie ‰kolení pre dozorné orgá-ny poverenou skú‰obÀou

Neustály a r˘chly v˘voj IT technológií v ha-zardn˘ch hrách si vyÏaduje, aby dozorné orgá-ny boli pravidelne ‰kolené v nov˘ch IT techno-lógiách vyuÏívan˘ch pri prevádzkovaní hazard-n˘ch hier, hlavne z dôvodu zamedzenia moÏ-n˘ch finanãn˘ch únikov (odvody, dane), resp.neoprávnen˘ch zásahov do softvérov a hardvé-rov systémov a zariadení vyuÏívan˘ch pri pre-vádzkovaní hazardn˘ch hier. V súãasnosti za-mestnanci orgánov dozoru nie sú odborne ‰ko-lení v danej oblasti.

2.3.3. UmoÏnenie ukladania sankcií Minis-terstvom financií SR pri zistení poru-‰enia zákona o hazardn˘ch hrách zostrany obcí a DR SR

MF SR vykonáva kontrolu nad dodrÏiavanímzákona o hazardn˘ch hrách a in˘ch v‰eobecnezáväzn˘ch právnych predpisov obcami, DR SRa daÀov˘mi úradmi podºa osobitného predpisu,t. j. zákona ã. 10/1996 Z. z., o kontrole v ‰tát-nej správe v znení neskor‰ích predpisov, podºaktorého je moÏné uloÏiÈ kontrolovanému subjek-tu len poriadkovú pokutu za marenie v˘konukontroly. Zámerom je legislatívnou úpravou zá-kona o hazardn˘ch hrách zaviesÈ moÏnosÈ ukla-dania sankcií pri zistení poru‰enia zákona o ha-zardn˘ch hrách obciam a DR SR.

2.3.4. Zapojenie monitorovacích terminálovna pracoviská daÀov˘ch úradoch

Zv˘‰enie v˘‰ky odvodov si vyÏiada sprísne-nie dozoru nad prevádzkovaním hazardn˘ch hier.V tejto súvislosti moÏno navrhnúÈ aktívne zapo-jenie monitorovacích terminálov na pracoviskádaÀov˘ch úradoch, ãím sa vyuÏije ponuka exi-stujúceho potenciálu systému videohier, keìÏetieto monitorovacie terminály sú uÏ v súãasnos-ti v zmysle platnej legislatívy súãasÈou schvále-n˘ch systémov na prevádzkovanie videohier.

41

Ako sa darilo TIPOS-u v prvom polroku2011?

Národnej lotériovej spoloãnosti sa za pr-v˘ch ‰esÈ mesiacov darilo dobre. Od zaãiatkuroka kontinuálne prekraãujeme plány v trÏbácha verím, Ïe v tomto trende budeme pokraão-vaÈ. V medziroãnom porovnaní prvého polro-ka treba uviesÈ, Ïe fantasticky sa darilo hre EU-ROMILIÓNY, kde evidujeme trÏby v hodno-te takmer 11,5 mil. eur, ão je nárast o viac ako5,4 mil. eur. ObºúbenosÈ hry neklesla ani po-tom, ako v júni padol euromiliónov˘ jackpotvo v˘‰ke takmer 7,8 mil. eur. Veríme, Ïe hraEUROMILIÓNY si nájde nov˘ch fanú‰ikov.Od septembra bude totiÏ jackpot zv˘‰en˘ najeden milión eur.

V medziroãnom porovnaní sa v prvom pol-roku 2011 v˘borne darilo aj okamÏit˘m loté-riám. Tam sme za prv˘ch ‰esÈ mesiacov malitrÏby vy‰e 13,3 mil. eur, ão je takmer o 3,7mil.eur viac ako vlani za rovnaké obdobie.

Oãakávame, Ïe priaznivé v˘sledky vo for-me vy‰‰ích trÏieb sa prejavia aj po ukonãeníprémiového obdobia v hre LOTO. Ak nepad-ne 2-miliónová prémia do 18. septembra, takjeden z jackpotov bude lákadlom pre mnoh˘chhráãov. Do 26. augusta, keì robíme tento roz-hovor, uÏ padlo v hre LOTO 10 jackpotov vcelkovej hodnote takmer 8,4 mil. eur. Veríme,Ïe hráãsky záujem sa v nasledujúcich t˘ÏdÀoche‰te zv˘‰i.

V akom stave sú záväzky TIPOS-u?TIPOS je stále v dobrej kondícii. Národná

lotériová spoloãnosÈ neeviduje Ïiadne záväz-ky po splatnosti. Ani vo vzÈahu k ‰tátu, ani vovzÈahu k obchodn˘m partnerom. Vyplatili smev‰etky v˘hry, na ktoré vznikol hráãom nárok,vrátane rekordnej z hry Euromilióny. Z celko-v˘ch v˘nosov spoloãnosti sme v prvom pol-roku 2011 na v˘hry poukázali takmer takmer105,5 mil. eur.

·tátu sme v prvom polroku odviedli z v˘-nosov vy‰e 15,5 mil. A pravidelne, kaÏd˘ me-siac, splácame aj mimoriadny protipovodÀo-v˘ odvod. Na‰im obchodn˘m partnerom, kto-rí prevádzkujú systém a obsluhujú koncové za-riadenia, teda miesta, kam chodia hráãi uzat-váraÈ stávky, sme z v˘nosov poukázali takmer15,4 mil. eur. Keì sa darí TIPOS-u, darí sa ajna‰im obchodn˘m partnerom.

Ako sa dotkne novela Zákona o hazard-n˘ch hrách národnej lotériovej spoloãnos-ti TIPOS?

Novela bude maÈ najväã‰í vplyv na zákla-de ustanovenia, ktor˘m sa mení v˘‰ka odvo-dov z hazardn˘ch hier. Do úãinnosti tejto no-vely, teda do 1. septembra 2011, sa z ãíseln˘chlotérií odvádzalo roãne do ‰tátneho rozpoãtu17 percent z hernej istiny. Teraz to bude 18 %.

V roku 2010 sme na odvodoch z ãíseln˘chhier odviedli 26,6 milióna eur. A celkovo smevlani z hazardn˘ch hier odviedli ‰tátu 29,7milióna eur. Predpokladáme, Ïe zv˘‰enie od-vodov z na‰ich hier nám v tomto roku zv˘‰i ná-klady oproti plánu pribliÏne o 600-tisíc eur. Prerok 2011 sme plánovali odviesÈ na odvodochdo ‰tátneho rozpoãtu 29,9 mil. eur. Aj vìakanárastu trÏieb, aj vplyvom novely zákona tobude ìaleko cez 30 mil. eur.

Ovplyvní to fungovanie spoloãnosti?Nie. Urãite to nie je zanedbateºná suma, ale

postavenie a fungovanie TIPOS-u to urãitev˘raznej‰ie neovplyvní. Naopak, TIPOS opä-tovne potvrdí svoju pozíciu v˘znamného pri-spievateºa do ‰tátneho rozpoãtu. Pripomíname‰te, Ïe kaÏd˘ mesiac splácame mimoriadnyodvod po 167-tis. eur.

V ãom vidíte v˘razn˘ prínos novely Záko-na o hazardn˘ch hrách?

V̆ razn˘ prínos vidím v tom, Ïe zákon pre-cíznej‰ie definuje prevádzkovateºov hazard-n˘ch hier. Spresnenie pojmov je v˘znamnénajmä pre vynútiteºnosÈ pravidiel definova-n˘ch zákonom. Novela by mala prispieÈ ktomu, aby sa na Slovensku neobchádzala plat-

ná regulácia a nedochádzalo k prevádzkovaniuhazardn˘ch hier bez príslu‰nej licencie. Príkla-dy z nedávnych MS v ºadovom hokeji dokla-dujú, Ïe prevádzkovatelia hazardn˘ch hier bezslovenskej licencie nedbajú na na‰om území naochranu malolet˘ch, ktorá je jedn˘m z hlav-n˘ch princípov spoloãensky zodpovednéhopodnikania v oblasti hazardn˘ch hier. Rovna-ko nie sú t˘mito nelegálnymi prevádzkovateº-mi zachovávané princípy tzv. zodpovednost-ného hrania, ktoré má predchádzaÈ patologic-kej závislosti a rovnako je aj sporná mieraochrany hráãov ako spotrebiteºov. Veríme, Ïetieto negatívne javy budú vylep‰enou právnouúpravou potlaãené. Vítame taktieÏ sprísnenieobmedzení propagácie nelicencovan˘ch ha-zardn˘ch hier, keìÏe takáto ãinnosÈ vlastnepropaguje na území Slovenskej republiky za-kázané podnikanie. Nie je predsa moÏné, abyniekto propagoval hranie, ktoré je v rozpore sozákonom a pri ktorom nie sú dané elementár-ne záruky pre ochranu malolet˘ch, spotrebite-ºov prípadne aj v‰eobecne akceptovan˘ch kul-túrnych hodnôt.

âo by bolo dobré vylep‰iÈ v Zákone o ha-zardn˘ch hrách?

Novela, ktorá rie‰i propagáciu cezhraniãné-ho hrania, bola len prv˘m krokom. Zákon o ha-zardn˘ch hrách by mal urãite prejsÈ ìal‰ounovelou, v ktorej by sa prijali legislatívneopatrenia na obmedzenie tzv. cezhraniãnéhohrania. Mnohí hráãi zo Slovenska sú zaregis-trovaní na zahraniãn˘ch hracích portáloch, ãistránkach, ktoré sa venujú tipovaniu na rôzne‰portové zápasy a udalosti. Samozrejme, Ïespomínané portály nemajú v Slovenskej repu-blike licenciu v súlade s na‰ím Zákonom o ha-zardn˘ch hrách. Takto dochádza k prevádzko-vaniu hazardn˘ch hier na území Slovenskabez príslu‰n˘ch záruk re‰pektovania platnej re-gulácie, ãomu je potrebné legislatívne aj tech-nicky predísÈ. Slovenská republika by taktomala nasledovaÈ príklad z in˘ch krajín EÚ, akonapr. Francúzsko, Taliansko alebo Poºsko, kdebolo nelicencované prevádzkovanie hazard-n˘ch hier prostredníctvom internetu zásad-n˘m spôsobom potlaãené.

TIPOS – v˘znamn˘ prispievateºdo ‰tátneho rozpoãtu

Novela zákona 171/2005 o hazardn˘ch hrách, ktorá nadobudla úãinnosÈ 1. septembra t.r., znovu„zamie‰ala karty“ pre spoloãnosti, ktoré podnikajú v tejto oblasti. Témy ako cezhraniãné hranie,

obmedzovanie nelicencovan˘ch hazardn˘ch hier, uplatnenie princípov tzv. zodpovednostného hrania,ãi ochrana domácich podnikateºov teraz silne rezonujú. Parlamentn˘ kuriér oslovil generálneho riaditeºa

a predsedu predstavenstva TIPOS, národná lotériová spoloãnosÈ, a. s., JUDr. Ing. Milo‰a RONCA.

N O V E L A Z Á K O N A O H A Z A R D N ¯ C H H R Á C H

42

âo priniesla uÏ schválená novela zákonapre licencované stávkové spoloãnosti naSlovensku?

Novela zákona o hazardn˘ch hrách má zpohºadu na‰ej Asociácie spoloãností prevá-dzkujúcich kurzové stávky pozitívny a aj nega-tívny dopad na stávkové spoloãnosti. Zv˘‰e-nie odvodu z herného vkladu z 5 % na 5,5 %(teda o 10 %) je znaãnou finanãnou záÈaÏou.Je to vlastne odvod z na‰ich trÏieb bez ohºa-du na skutoãnosÈ ãi spoloãnosÈ vyhrala aleboprehrala. Vychádzajúc z potrieb ‰tátu prijalisme toto rozhodnutie ako nevyhnutnú da-nosÈ. ZároveÀ pozitívnou stránkou je, Ïe saÀou razantnej‰ie sankcionuje propagácia areklama nelegálnych stávkov˘ch spoloãnos-tí a subjektov, ktoré túto ãinnosÈ podporujú.

A dobré stránky pripravovanej novely? Pripravovanou novelou zákona minister-

stvo financií rie‰i otázky získania finanãn˘chprostriedkov do ‰tátneho rozpoãtu, zo zdro-jov unikajúcich do zahraniãia cez nelegálnestávkovanie v spoloãnostiach, ktoré nemajúslovenskú licenciu na prevádzkovanie ha-zardn˘ch hier. V súãasnosti s priãinením niek-tor˘ch stávkujúcich, nelegálnych stávkov˘chspoloãností a reklamn˘ch slovensk˘ch subjek-tov podporujúcich túto ãinnosÈ, prichádza ‰táto veºmi v˘znamné finanãné ãiastky.

Májové Majstrovstvá sveta v hokeji naSlovensku boli v˘znamnou ‰portovou aspoloãenskou udalosÈou. Boli v˘nimoãnéaj pre stávkové spoloãnosti?

Aktivity, ktoré nelegálne stávkové spoloã-nosti poãas MS v hokeji vyvíjali, boli vrcho-lom, v hokejovej reãi „bodyãekom“ sloven-skej legislatíve v kurzov˘ch stávkach. Bol topre nás ‰ok, keì spoloãnosÈ, ktorá nemala naSlovensku licenciu na kurzové stávky sa sta-la partnerom Medzinárodnej asociácie ºado-vého hokeja. Vystupovali takmer v kaÏdejreklame – na elektriãkách, na osvetlení patria-

Doc. Ing. Otto BERGER, CSc.generálny riaditeº Niké, s. r. o.,

prezident Asociácie spoloãností prevádzkujúcich kurzové stávky v Slovenskej republike

Narodil sa 14. 7. 1938 v Bo‰anoch, okres Partizánske.

Po ukonãení vysoko‰kolského ‰túdiana Elektrotechnickej fakulte STU v Bratislave

v roku 1963, zostal pracovaÈ na tejto fakulte ako asistent a neskôr ako docent.

V roku 1991 sa stal vedúcim Katedry elektroenergetiky EF STU v Bratislave.

Ako autor a spoluautor vydal 37 vedeck˘ch a odborn˘ch prác,

10 vysoko‰kolsk˘ch uãebníc a uãebn˘ch textov.Bol ãlenom medzinárodnej Svetelno-technickej

spoloãnosti CIE a predsedom ãeskoslovenskej tematickej odbornej skupiny

âlovek – svetlo – prostredie.Od roku 1970 bol aj ãlenom

Zväzu slovensk˘ch v˘tvarn˘ch umelcov. Vytvoril viac ako 60 sveteln˘ch plastík

a osvetºovacích zariadení vrátane veºk˘ch svetelno-technick˘ch projektov

ako napr. osvetlenie divadiel – SNDv Bratislave, DPOH v Bratislave, Divadla Andreja Bagara v Nitre.

Z v˘znamn˘ch objektov aj priestory ‰tátnejreprezentácie na bratislavskom hrade,

vonkaj‰ie osvetlenie budovy SNR v Bratislave,mnoÏstvo ministerstiev a zastupiteºsk˘ch

úradov v zahraniãí.V roku 1991 bol iniciátorom

a spoluzakladateºom spoloãnosti Niké, s. r.o.,kde trvalo zastáva funkciu

generálneho riaditeºa. V tejto spoloãnosti bol aj autorom rôznych

TV hier, ktoré organizovala Niké.Doc. Ing. Otto Berger, CSc.,

je od vzniku Asociácie spoloãnostíprevádzkujúcich kurzové stávky

v Slovenskej republike jej prezidentom.

Novely zákona 171/2005 o hazardn˘ch hrách z dielne Ministerstva financií SR majúambíciu otvoriÈ priestor pre nastolenie nov˘ch vzÈahov a podmienok na podnikanie v tejto

oblasti. S otázkou, aké sú plusy a mínusy uÏ schválenej novely a ão oãakáva stávkov˘priemysel od pripravovanej novely sa Parlamentn˘ kuriér obrátil na prezidenta Asociácie

spoloãností prevádzkujúcich kurzové stávky v Slovenskej republike a generálneho riaditeºaPrvej slovenskej stávkovej spoloãnosti Niké, doc. Ing. Otta BERGERA, CSc.


Novelizácia zákona o hazardn˘ch hrách

prinesie poriadok v legálnosti stávkovania

43

com mestu, v televízii, v mienkotvorn˘chdenníkoch, ãasopisoch, jednoducho v‰ade.Navy‰e priamo v oddychovej zóne mali svojstánok, kde umoÏÀovali náv‰tevníkom tipo-vanie za tzv. darãekové body na svojich we-bov˘ch stránkach. Bez daÀov˘ch dokladov,bez kontroly veku, bez garancie odovzdaniav˘hry, bez ìal‰ích povinností, bez ktor˘chmy nemôÏeme ani otvoriÈ dvere na poboãke.

BeÏne sa stávalo, Ïe hracie body dostali ajdeti. Poãas majstrovstiev tak dochádzalo kviacnásobnému poru‰eniu slovenskej legi-slatívy. Prirovnal by som to k situácii, kebysa sponzorom majstrovstiev sveta stala spo-loãnosÈ prevádzkujúca liehovary, ktorá dodá-vala na trh alkohol bez kolkov a ponúkala hov‰ade naokolo, dokonca aj deÈom. Ak by satakéto nieão stalo napríklad vo Francúzsku,som presvedãen˘, Ïe v‰etci spolupracovnícia vedúci pracovníci takejto nelegálnej spoloã-nosti, ktorí by sa zapojili do nelegálnej akcie,by boli ihneì vo vy‰etrovacej väzbe a ãakaliby na súdny proces.

V tom období na Slovensku licencovanéstávkové spoloãnosti intenzívne komuniko-vali. Boli vypoãuté?

Predpokladám, Ïe táto nelegálnosÈ poãasMS v hokeji bola poslednou kvapkou do pre-plneného pohára. Aj vìaka na‰im protestomzaãalo ministerstvo financií konaÈ a môÏempotvrdiÈ, Ïe pripravili novelu zákona na pro-fesionálnej úrovni, logickú, objektívnu, re‰-pektujúcu ústavu a zákony Slovenskej repu-bliky a tieÏ legislatívu Európskej únie. Ktochce ãestne podnikaÈ má i naìalej v‰etkymoÏnosti na toto podnikanie, pri re‰pektova-ní zákona o hazardn˘ch hrách.

PrekáÏajú vám zahraniãné internetovéstávkové spoloãnosti?

Ja osobne nemám niã proti konkurenãn˘mstávkov˘m kanceláriám. Konkurencia nás po-súva dopredu a núti nás bdieÈ a neÏiÈ len z po-zície prvej stávkovej spoloãnosti na Slovens-ku. S in˘mi licencovan˘mi spoloãnosÈamimáme viac ako korektné vzÈahy a vystupuje-me spoloãne nielen pokiaº ide o krivdy na na-‰om biznise, ktoré sa diali poãas majstrovstiev,ale aj v rámci ochrany záujmov ‰tátu, nás akoorganizátorov hier a hráãov samotn˘ch.

Je rie‰enie, aby nedochádzalo k podob-n˘m „bodyãekom“ pre slovenské stávkovéspoloãnosti?

Aj nelegálne stávkové spoloãnosti majú‰ancu hraÈ ãestne, v serióznom a rovnocen-nom konkurenãnom boji pri získaní licenciena hru a jej re‰pektovaním.

Uvediem príklad a kaÏd˘ súdny ãlovekuzná, Ïe nemôÏe spoloãnosÈ, ktorá poctivouhrádza odvody z hry ‰tátu konkurovaÈ sospoloãnosÈou, ktorá niã neodvádza – a taktieto neodvedené prostriedky môÏe vyuÏívaÈpre svoje potreby. Prvá slovenská stávkováspoloãnosÈ Niké za obdobie svojej existencieodviedla ‰tátu, obciam a na verejnoprospe‰-né ciele sumu 92 miliónov eur.

Ak nelegálny konkurent neodviedol ná‰mu‰tátu ani 1 euro, má urãite mnoÏstvo konku-renãn˘ch v˘hod (reklama, propagaãné akcie,hry a pod.). Nelegálne stávkové spoloãnostinemajú záujem vytváraÈ pracovné miesta preslovensk˘ch obãanov, zatiaº ão slovenské le-

gálne spoloãnosti vytvárajú pracovné miestapre viac ako 2 200 zamestnancov.

âo teda oãakávate od novely zákona?Samotná novela zákona o hazardn˘ch hrách

má priamy dopad na ‰tát, organizátorov ha-zardn˘ch hier a, samozrejme, aj samotn˘chhráãov.

·tát má moÏnosÈ získaÈ viac finanãn˘chprostriedkov do svojho rozpoãtu.

Stávkov˘m spoloãnostiam sa vytvárajúrovnaké konkurenãné moÏnosti s rovnak˘mistávkov˘mi pravidlami a povinnosÈami.

A samotn˘m hráãom priná‰a novela záru-ky v serióznych a ‰tátom kontrolovan˘ch pra-vidlách stávkovania. Napríklad pri vypláca-ní v˘hier má hráã moÏnosti domáhaÈ sa svo-jich práv cez ‰tátne orgány. V nelegálnychspoloãnostiach v zahraniãí je to pre hráãaÈaÏ‰ie a niekedy skoro nerie‰iteºné.

Zdá sa, Ïe peniaze majú ‰ancu zostaÈ domaa neunikaÈ do zahraniãia?

Verím, Ïe potrebu novelizácie uvedenéhozákona pochopia aj tí, ktorí priamo ãi nepria-mo (napr. umoÏÀovaním, ãi podporovaním re-klamy nelegálnych stávkov˘ch spoloãností)pôsobili proti záujmom ‰tátu a tieÏ aj jeho ob-ãanom. Je rozumnej‰ie a uÏitoãnej‰ie, ak fi-nanãné prostriedky unikajúce nelegálnymstávkovaním do zahraniãia zostanú na Slo-vensku a vyuÏijú sa napríklad pre potrebyzdravotníctva.

K otázke ão oãakávam od novely zákonamusím e‰te dodaÈ to najpodstatnej‰ie. Aj naj-lep‰ia novela zákona, ãi ak˘koºvek dobr˘ zá-kon strácajú svoj v˘znam, ak nebudú re‰pek-tované. âiÏe nestaãí vypracovaÈ a schváliÈnovelu zákona, ale ju treba dôsledne uplatÀo-vaÈ v praxi a prísne sledovaÈ, ãi sa dodrÏiava.

PRVÁ SLOVENSKÁ STÁVKOVÁ SPOLOâNOSË NIKÉ, S. R. O.Prvá slovenská stávková spoloãnosÈ Niké pôsobí na trhu stávkovania uÏ od roku

1991. Presne 29. januára 1991 otvorila na Mariánskej ulici ã. 7 v Bratislave po-boãku, ktorá bola prvou tohto druhu v Slovenskej republike. Hlavn˘m predmetomãinnosti je prevádzkovanie kurzov˘ch stávok (stávkovanie na v˘sledky ‰portov˘cha in˘ch spoloãensk˘ch podujatí), ktoré je schválené licenciou vydanou Minister-stvom financií Slovenskej republiky.

Niké neustále pracuje na zvy‰ovaní komfortu a dostupnosti svojich sluÏieb. Ajpreto má po celom území Slovenska vy‰e 850 poboãiek.

Od 20. februára 2006 zaãala Niké na adrese www.nike.sk prijímaÈ stávky aj pro-stredníctvom internetu. Na tomto portáli ponúka okrem klasick˘ch stávok navy-‰e aj obºúbené Live stávky, ktoré umoÏÀujú tipovaÈ poãas celého priebehu podu-jatia.

UÏ v roku 2001 Niké ako prvá zaviedla stávkovanie prostredníctvom SMS správz mobiln˘ch telefónov, ktoré umoÏÀuje klientom Tele-Niké podávaÈ stávky 24 ho-dín denne bez potreby nav‰tíviÈ stávkovú kanceláriu. Stávkovanie prostredníctvomSMS správ v Tele-Niké je navy‰e bez manipulaãnej priráÏky. TipovaÈ v Niké takmoÏno nielen prostredníctvom poboãiek, ale aj s pouÏitím internetu a mobiln˘chtelefónov.

Niké sa zaoberá aj organizovaním in˘ch lotérií a zábavno-súÈaÏn˘ch relácií, zktor˘ch najznámej‰ia a najpopulárnej‰ia bola lotéria stieracích Ïrebov Hra o Niké.Tá bola spojená s pravidelnou televíznou hrou. Poãas organizovania Hry o Nikév rokoch 1992 – 1996 sa predalo viac ako 90 miliónov Ïrebov a odvysielalo vy‰e120 televíznych relácií v hlavnom vysielacom ãase Slovenskej televízie.

Na odvody ‰tátu a verejnoprospe‰né ciele bolo z tejto lotérie poukázan˘ch vy‰epol miliardy slovensk˘ch korún.

V roku 2005 spustila Niké exkluzívny klub pre svojich tipujúcich – Klub Niké,kde ãlenom ponúka mimoriadne v˘hody ako napríklad kurzové zv˘hodnenie ãi úãasÈv hrách ako Miliónov˘ Nikár, a to bez ich ìal‰ieho finanãného vkladu. Prvou ce-nou v tejto hre je v˘hra 33 333 eur.

Na podporu svojich ãinností vyuÏíva spoloãnosÈ Niké celoslovensk˘ denník ·ports vy‰e 60-roãnou tradíciou, v ktorom denne uverejÀuje prílohu v minimálnom roz-sahu ‰tyroch novinov˘ch strán.

Niké od prvého roku svojej existencie vydáva t˘Ïdenník Niké – kurzov˘ lístok(periodikum Kurzov˘ lístok Niké), od roku 2008 je navy‰e jeho mutácia pravidel-nou súãasÈou utorkového vydania denníka Sme. Niké tieÏ pripravuje vlastné ‰por-tové teletextové stránky v STV a JOJ.

V roku 2008 priniesla Niké na Slovensko Niké-Dostihy – elektronickú formu stáv-kovania na konské dostihy, ktoré moÏno hraÈ nielen na internetovom portáli, aleaj vo vybran˘ch poboãkách.

Pravidelnou súãasÈou tipovania v Niké sú ‰peciálne hry o peÀaÏné i nepeÀaÏ-né ceny, ako Najlep‰í tipér – Vianoãná prémia, ãi súÈaÏe k veºk˘m ‰portov˘m po-dujatiam.

Svojou serióznosÈou a profesionalitou si Niké získala tisícky priaznivcov a odsvojho vzniku aÏ podnes je najväã‰ou stávkovou spoloãnosÈou na Slovensku.


44

Pred tromi mesiacmi ste sa prostredníctvomAsociácie stávkov˘ch spoloãností, ktorej jeFortuna SK ãlenom, ohradili proti prezentá-cii na Slovensku nelegálne pôsobiacich spoloã-ností bez právoplatnej licencie. Îiadali ste da-Àov˘ úrad, políciu, ministerstvá a v‰etky za-interesované strany o jednoznaãn˘ zásah. âosa vlastne stalo?

Na Slovensku nelegálne pôsobia viaceré stáv-kové spoloãnosti bez právoplatnej licencie vyda-nej Ministerstvom financií Slovenskej republiky.Vrcholom ich legálnej nelegálnosti a doslova „vpriamom prenose“ boli Majstrovstvá sveta v ºa-dovom hokeji, ktoré sa konali na Slovensku. I‰loo stav, ktor˘ bol v rozpore so súãasn˘m znenímzákona ã. 171/2005 Z. z. o hazardn˘ch hrách a zá-kona 147/2001 Z. z. o reklame. Nelegálne stáv-kové kancelárie nemajú právoplatnú licenciu Mi-nisterstva financií SR, neodvádzajú do ‰tátnehorozpoãtu a do rozpoãtu obcí Ïiadne odvody a ne-zamestnávajú na Slovensku Ïiadnych zamest-nancov. Ich sídlom sú spravidla daÀové raje. Pod-ºa odhadov pripravujú Slovenskú republiku roã-ne o 2,5 aÏ 5 miliónov eur na odvodoch. Napriekprotiprávnemu stavu vtedy doslova z „kaÏdejkonzervy vyliezala“ ich reklama. Otvorene smevtedy Ïiadali v‰etky médiá a subjekty, ktoré pro-tiprávne propagovali nelegálnych prevádzkova-teºov, aby okamÏite pozastavili uverejÀovanie re-klamy, ktorá propaguje nelegálne stávkovanie.

Kedy pretiekol povestn˘ „kalich trpezlivosti“? Zhrniem to do ãísiel. Na‰a spoloãnosÈ, z kaÏ-

dého staveného centu odvedie 5 % (od 1.9.20115,5%) pre potreby ‰tátu. Ná‰ zákazník vie, Ïepodnikáme legálne, Ïe Fortuna SK platí svoje od-vody ‰tátu a platí odvody obciam, v ktor˘ch

máme poboãky. Okrem toho zamestnávame tak-mer 800 ºudí, za ktor˘ch my platíme odvody. Anakoniec odvádzame aj pomerne slu‰nú daÀ zozisku. Re‰pektujeme v‰etky zákony Slovenskejrepubliky ohºadom podnikania, hazardn˘ch hier,ale aj Zákonník práce a Ústavu Slovenskej repu-bliky. Ak v‰ak sem niekto prenikne zo zahrani-ãia a platí na Slovensku 0 eur, tak preão by smemali byÈ ticho? ·tát nám „nat⁄ãa ruku“ a my juakceptujeme. Ale proti nelegálnej stávkovej spo-loãnosti by mal potom ten ist˘ ‰tát postupovaÈtvrdo a jednoznaãne. Nakoniec, aj oni môÏu naSlovensku získaÈ licenciu. MôÏu sem prísÈ a pla-tiÈ u nás dane a odvody, platiÈ zamestnancov apriestory.

Dobre, ‰tát stráca. Ale to nemusí zaujímaÈ va-‰ich zákazníkov.

V koneãnom dôsledku sa to vypomstí práve zá-kazníkom. Na‰e poboãky sú verejne otvorené akaÏd˘ zákazník k nim môÏe kedykoºvek poãasotváracích hodín prísÈ a vybaviÈ si ão potrebuje.Zákazník, ktor˘ stávkuje na internetovej stránke,je odkázan˘ na virtuálny neosobn˘ styk a ak ne-dostane svoju v˘hru, môÏe sa len sÈaÏovaÈ. Na‰epoboãky sú kontrolované daÀov˘mi úradmi anám sa pod hrozbou tvrd˘ch sankcií nesmie staÈ,aby sa u nás zúãastnil na hre zákazník mlad‰í ako18 rokov. Máme program zodpovedného hra-nia, hºadáme najlep‰iu vyváÏenosÈ medzi t˘m,aby hra bola stále zábavou a nie závislosÈou.

Îiadate ‰tát o nejakú protekciu?To v Ïiadnom prípade. My len chceme, aby si

‰tát chránil vlastné zdroje príjmov. I teraz, pri po-slednej vládnej novele zákona o hazardn˘chhrách sme plne re‰pektovali vzhºadom na v˘vojslovenskej ekonomiky situáciu vo svete a násled-ne rast celkov˘ch odvodov o 10 %. Chceme po-tom tak veºa, ak Ïiadame, aby sme za na‰e pro-striedky dostali adekvátnu ochranu pred nelegál-nymi, nepovolen˘mi spoloãnosÈami? Veì by tobolo, akoby ‰tát priÏmúril oãi pred pa‰ovaním av˘robou neokolkovan˘ch cigariet. Ako by k tomulegálni podnikatelia pri‰li? Veì akceptovanímtohto stavu by len rástol chaos a na‰a motivácia,zaãaÈ podnikaÈ napr. z Malty.

V tejto súvislosti sa ãasto hovorí o tzv. zodpo-vednom hraní.

KaÏd˘ prevádzkovateº, ktor˘ legálne podnikána trhu hazardn˘ch hier, má záujem o hráãov. Jev‰ak obrovsk˘ rozdiel ponúkaÈ zodpovedné hra-nie, alebo maximalizovaÈ zisk. Zodpovedné hra-nie je na‰a filozofia, ktorá nám pomáha jasne de-klarovaÈ na‰e ciele na trhu. Dbáme s ão najväã-‰ou starostlivosÈou, aby sme chránili ohrozené

skupiny, aby sme dodrÏiavali limit 18 rokov prená‰ho hráãa, aby sme mu poradili, ak má problémso svojou hrou a jeho najbliÏ‰í vidia, Ïe nevie pre-staÈ. Zodpovedné hranie je filozofia, ktorá je v po-rovnaní s nelegálnymi stávkov˘mi spoloãnosÈa-mi jasne definovaná. Videli sme deti – tínedÏe-rov, ktorí mali vstupné bonusy do hry u „nelegál-neho“ prevádzkovateºa a nikto im nebránil v hre.E‰te im k bodom pridal balónik.

Zlyháva kontrola? Sme zástancami dodrÏiavania pravidiel a pre-

to sa domáhame r˘chlej a efektívnej kontroly prí-slu‰n˘mi orgánmi dozoru, ako sú daÀové úradya Ministerstvo financií. Sme tieÏ zástancami r˘-chleho zásahu ‰tátu, v prípade nedodrÏiavaniapravidiel, aby sa postupovalo rázne a tvrdo. Totov‰etko sa v‰ak dá len pri legálnych spoloãnos-tiach, ktoré vlastnia riadne licencie.

V âeskej republike ste vstúpili do sektora ãí-seln˘ch lotérií. Preão ste sa rozhodli vstúpiÈ dotohto segmentu hazardn˘ch hier a ão plánu-jete ìalej?

Rozhodnutie ponúknuÈ ãeskej verejnosti novúlotériu padlo po starostlivej úvahe, anal˘ze trhua v˘bere hry. Ponúkli sme hru, kde je v˘hern˘zhruba kaÏd˘ ‰tvrt˘ tiket, jackpot v celkovej v˘-‰ke desiatok miliónov ãesk˘ch korún je moÏnévyhraÈ uÏ za jeden staven˘ stæpec len za 20 Kã.Navy‰e kaÏd˘ zákazník, aj keì nevyhrá, prispe-je kúpou tiketu na dobrú vec. Podporujeme cha-ritatívne projekty v oblasti handicapované deti,pretoÏe si myslíme, Ïe je potrebné lotérii vrátiÈpôvodn˘ zámer a to je vytváranie finanãn˘chzdrojov na dobroãinné úãely. Do konca roku2012 chceme získaÈ minimálne 30 % trhu s ãísel-n˘mi hrami.

Vidíte nejakú ‰ancu, Ïe by aj Slovensko moh-lo maÈ ìal‰ieho operátora ãíseln˘ch lotérií?

Pri súãasnej legislatíve nie. Ale nemali by smesa báÈ tejto my‰lienky. Na zaãiatok by úplne sta-ãilo, aby v kurzov˘ch stávkach existovala moÏ-nosÈ staviÈ si na v˘sledky ãíselnej lotérie. Tak akovypisujeme kurzy na v˘sledok ‰portov˘ch uda-lostí, vieme vypísaÈ stávkovú udalosÈ napr. ãipadne v rakúskom Lote v najbliÏ‰om Ïrebovaníãíslo 5. Táto stávka nijako neohrozuje existujú-ci monopol ‰tátnej lotérie na Slovensku, nijakojej nekonkuruje a priná‰a pre ‰tát moÏnosÈ zv˘-‰enia príjmov. Raz by v‰ak mal prísÈ aj ãas umoÏ-niÈ siln˘m a zdrav˘m spoloãnostiam ponúknuÈsvoje vlastné ãíselné lotérie slovensk˘m hrá-ãom. A nemalo by to byÈ len kvôli v˘hram a od-vodom, ale najmä preto, aby sa vytvorili zdrojena podporu dobr˘ch vecí.

Legálne ilegálne poru‰ovanieslovensk˘ch zákonov


V máji sa licencované spoloãnosti prevádzkujúce kurzové stávky v SR opätovnep˘tali: „Kedy prestaneme „súÈaÏiÈ“ v nerovnom boji so subjektmi, ktoré by vlastne

– v ‰portovej terminológii – na Slovensku ani nemali nastúpiÈ na ihrisko?“.O stávkovom biznise, ãistote hry a v˘hry, a kto je na Slovensku vlastne „doma“, o podpore dobr˘ch vecí,o zodpovednom hraní sa rozprávame s Milanom AªAK·OM, generálnym riaditeºom Fortuna SK, a. s.

45

stvá, aby zakázali konkurenãné zariadenia apovolili tie na‰e?

To sú váÏne slová, ale ako by mal zákonznieÈ, aby obciam zostala moÏnosÈ rozhod-núÈ o zákaze hazardn˘ch hier na svojomúzemí?

Myslíme si, Ïe ak chce obec obmedziÈ ha-zardné hry, mala by zakázaÈ v‰etky druhyhier, nesmie robiÈ v˘nimky. T˘m sa odstránipriestor na korupciu a obec sa môÏe slobod-ne rozhodnúÈ, ãi sa vzdá príjmov z hazardu,alebo vyuÏije získané prostriedky na preven-ciu a vytváranie podmienok pre ‰port detí amládeÏe.

Myslíte si, Ïe obce zaãnú hromadne zaka-zovaÈ niektoré hazardné hry na svojomúzemí? Ak˘ to môÏe maÈ dopad?

Máme indície, Ïe niektoré obce o zákazeuvaÏujú, ale na druhej strane zvaÏujú aj moÏ-né dopady takéhoto zákazu, a to najmä v˘pa-dok v obecn˘ch rozpoãtoch a moÏné súdnespory s prevádzkovateºmi. MoÏnosÈ súdnychsporov spoãíva v tom, Ïe prevádzkovateº pod-nikajúci legálne v zmysle ústavy a platnéhozákona má vydanú individuálnu licenciu naobdobie 5 rokov a obec schválením VZN o zá-kaze hazardu vydanú licenciu prakticky zru-‰í. Máme za to, Ïe VZN nemôÏe obmedzovaÈlegálne podnikanie alebo zru‰iÈ prevádzkova-teºovi právoplatnú licenciu.

ëal‰ím dopadom je moÏnosÈ nárastu krimi-nality spojenej s nelegálnym hazardom. Prí-kladom dopadu tvrdej re‰trikcie je prohibíciazavedená v USA. ªudia neprestali zo dÀa nadeÀ holdovaÈ alkoholu, naopak, zaãali vyhºa-dávaÈ moÏnosti ako ho získaÈ nelegálne. V̆ -sledok v‰etci poznáme.

V neposlednom rade aj odliv financií dovreciek zahraniãn˘ch internetov˘ch kasín,ktoré naviac nie sú schopné zabezpeãiÈ zákazhrania deÈom a mladistv˘m.

NepomôÏe schválená novela odstrániÈ feno-mén závislosti od hazardn˘ch hier?

V prvom rade by som nepouÏil v˘raz fe-nomén. Tak ako existuje závislosÈ od cigariet,alkoholu, mobilov, internetu, poãítaãov˘chhier, nakupovania, jedla a od mnoh˘ch in˘chvecí, existuje aj závislosÈ od hry. Pravda jetaká, Ïe neexistuje Ïiadna oficiálna ãi neofi-ciálna ‰tatistika, ktorá by dávala exaktné ãís-la o hráãskej závislosti. Existujú len indivi-

Gambling, hazard je súãasÈou ºudskej povahy uÏ od poãiatkov bytia samotného ºudstva. Je prítomn˘ v rôznych formách. Poãnúc túÏbou po r˘chlej jazde autom, ãi vyhºadávaní

nebezpeãenstva cez jednoduché stávky medzi ºuìmi aÏ po vzru‰enie z hry samotnej. A jej súãasÈou je, samozrejme, aj finanãná v˘hra... O legislatíve, hre ako zábave,

o závislostiach hovorí tajomník Asociácie prevádzkovateºov hazardn˘ch hier pomocoutechnick˘ch zariadení a videohier (Asociácia) Igor NOSKO.


Národná rada v júli schválila ostatnú no-velu Zákona o hazardn˘ch hrách, ktorúpredkladala skupina poslancov z prostre-dia KDH. Je to uÏ dvadsiata zmena záko-na za posledn˘ch 21 rokov, od roku 2005ôsma novela. Bola novela potrebná?

Snahou navrhovateºov bolo obmedzenímmoÏnosti prevádzkovaÈ v˘herné prístroje vpohostinsk˘ch zariadeniach zamedziÈ moÏné-mu vzniku závislosti od hazardn˘ch hier a pa-tologickej hráãskej vá‰ne.

V̆ sledkom novely je v‰ak otvorenie prie-storu na korupciu a nekalú súÈaÏ t˘m, Ïe obcemôÏu niektoré druhy hazardn˘ch hier zaká-zaÈ a iné tolerovaÈ. Najmarkantnej‰ím príkla-dom sú dva druhy hazardn˘ch hier, ktoré v po-sledn˘ch ‰tyroch rokoch súperia na trhu –klasické v˘herné prístroje a ich sofistikova-nej‰ia obdoba – videohry. Videohry sú v zá-sade „v˘herné prístroje“ prepojené na centrál-ny poãítaãov˘ systém a z pohºadu hráãa súrovnocenné. Ako by asi reagovali v˘robcoviaautomobilov, keby obec mohla zakázaÈ pre-daj urãitej znaãky alebo typu áut na svojomúzemí?

Ak sú v˘herné prístroje a videohry prehráãa rovnocenné, preão sa obávate moÏ-nosti korupcie pri zakazovaní prevádzko-vania v˘hern˘ch prístrojov alebo video-hier v obci?

Vtip je v tom, Ïe prevádzkovatelia sa de-lia na dve veºké skupiny, a to prevádzkova-teºov v˘hern˘ch prístrojov a prevádzkovate-ºa videohier. Samozrejme, jestvujú aj spoloã-nosti prevádzkujúce oba systémy, ale tie sadajú spoãítaÈ na prstoch jednej ruky. Na pre-vádzkovanie v˘hern˘ch prístrojov sú na Slo-vensku vydané stovky licencií a na prevádz-kovanie videohier je vydan˘ch menej ako 20licencií. Ak obec nariadením zakáÏe v˘hernéprístroje na svojom území, okamÏite „uvoºne-n˘“ priestor obsadia prevádzkovatelia video-hier a opaãne.

Nie je na Slovensku dosÈ miesta pre v˘her-né prístroje a videohry? V tlaãi je Slovens-ko ãasto oznaãované ako „krajina auto-matov“.

MoÏno snáì bankomatov, ale rozhodne niev˘hern˘ch automatov. Za posledné tri rokyklesol poãet hracích miest z cca 35 000 na asi20 000. Napríklad v âesku je evidovan˘chtakmer 120 000 hracích miest. Pokles je dan˘klesajúcim záujmom hráãov o tento druh ha-zardn˘ch hier a zvy‰ovaním roãn˘ch odvodovz prevádzkovania v˘hern˘ch prístrojov a vi-deohier, ktoré logicky zniÏuje poãet „rentabil-n˘ch automatov a videohier“ a tak o kaÏdéumiestnenie, kde môÏe automat zarobiÈ má zá-ujem kaÏd˘ prevádzkovateº. Aké je v tomtokontexte lákavé presvedãiÈ obecné zastupiteº-

Otvoril parlament dvere korupcii?

46

duálne príbehy, ãasto tragické, keì otec, mat-ka, syn alebo dcéra prehrali takmer v‰etko prihracom automate. Pri kaÏdom druhu závislos-ti je moÏnosÈ straty majetku, rodiny, priate-ºov. ZávislosÈ neberie len peniaze, ale zniãíosobn˘ Ïivot. Jasn˘m príkladom je závislosÈod internetov˘ch a poãítaãov˘ch hier, ktoránemusí viesÈ k strate majetku, ale niãí osob-nosÈ závislého, jeho vzÈahy k rodine a pria-teºom.

Dne‰né deti trávia hodiny pri poãítaãi amedzi nimi je mnoÏstvo t˘ch, ktoré sú závis-lé od hrania poãítaãov˘ch hier a nikomu ne-napadne obmedziÈ alebo zakázaÈ predaj aspoÀagresívnych poãítaãov˘ch a internetov˘chhier.

Preão vlastne vôbec existujú hazardné hry?Dôvodom existencie hier je pôÏitok z hry

samotnej. Finanãná v˘hra je iba sprievod-n˘m javom, ktor˘ zvy‰uje mnoÏstvo adrena-línu. Princíp hazardu nespoãíva vo v˘hre ãiprehre, ale predov‰etk˘m v zábave. Samotnénapätie, rozko‰ ãi v˘hry fascinujú a sprevá-dzajú ºudstvo poãas celej jeho existencie. Jepreto prirodzené, Ïe dnes uÏ môÏeme hovo-riÈ o zábavnom priemysle, ktor˘ sa stal súãas-Èou kaÏdej kultúry. Hoci si to ani neuvedomu-jeme, sme jeho súãasÈou. KaÏd˘ z nás uÏ pri-

‰iel do styku s niektorou jeho formou. âi uÏto sú populárne sms-hlasovania a súÈaÏe, spot-rebiteºské lotérie, tipovanie ‰portov˘ch v˘-sledkov. To v‰etko má spoloãného menova-teºa – ZÁBAVU.

Koncom roka zábavn˘ priemysel zamest-nával 3 500 zamestnancov a nepriamou for-mou ìal‰ích pribliÏne 10 500 osôb.

Hovoríte o hazardn˘ch hrách ako o odvet-ví priemyslu, ktoré priná‰a veºké zisky ‰tá-tu, zamestnáva tisíce ºudí a stalo sa súãas-Èou Ïivota. Ako by teda mala legislatívanapomáhaÈ obmedzovaÈ závislosÈ od hrytak, aby boli hazardné hry zároveÀ tolero-vané na spoloãensky prijateºnej úrovni?

Rozumné a zmysluplné legislatívne obme-dzenia sú na mieste. Slovenskej legislatíve sana rozdiel od ãeskej darí udrÏaÈ hazard na spo-loãensky únosnej úrovni. Máme jeden z naj-prísnej‰ích zákonov o hazarde v Európskejúnii. Problém závislosti od hry je v‰ak rie‰i-teºn˘ jedine prevenciou. Viac sa treba veno-vaÈ preventívnym rie‰eniam – pritiahnuÈ detik ‰portu a kultúre, odtrhnúÈ ich od poãítaãov.Bolo by vhodné vyãleniÈ ãasÈ príjmov z ha-zardu priamo na pomoc závisl˘m od hry for-mou dotácií do centier lieãenia závislostí.

Ministerstvo financií pripravilo novely, a znich jedna uÏ bola aj schválená parlamen-tom, ktoré obmedzujú ponuku hazardn˘chhier na internete. Ako to hodnotíte?

OceÀujem tieto kroky MF SR, keìÏe vrámci európskej legislatívy a najmä vykona-teºnosti takéhoto zákona ide o veºmi zloÏitúzáleÏitosÈ. Na druhej strane som presvedãen˘,Ïe zru‰ením monopolu ‰tátnej lotériovej spo-loãnosti na internetové kasíno a povolenímprevádzkovaÈ internetové kasína v˘hradneslovenskému súkromnému sektoru, by sa vodstránení nelegálneho hrania dosiahlo viac.Navy‰e by to prinieslo financie do ‰tátnehorozpoãtu, umoÏnilo kontrolu vekovej hrani-ce hráãov a tokov hotovosti v hazarde a ro-zumn˘mi obmedzeniami vkladov zabrániloprehrávaÈ mzdy a sociálne dávky.

Ako budete postupovaÈ, aby sa zmenilovami deklarované „korupãné ustanove-nie“ v schválenej novele?

Novela je schválená, stal sa z nej zákon. Jev rukách legislatívcov a MF SR, ãi uznajúna‰e argumenty a prípadne zaradia do pripra-vovanej novely aj ná‰ návrh na zmenu podºanás problematického ustanovenia. Urãite byto prispelo k vládou deklarovanému boju pro-ti korupcii.


I. NOVELA PRVÁ, MINISTERSKÁ

Ako oznamuje v‰eobecná dôvodová správa,prv˘m cieºom tejto novely bolo „zv˘‰iÈ príjmydo ‰tátneho rozpoãtu z prevádzkovania hazard-n˘ch hier pri zachovaní aktuálnej úrovne hra-nia“. Samozrejme, hazard má aj svoju pozitív-nu stránku - napríklad tú, Ïe príjmy z neho od-vádzajú prevádzkovatelia hazardn˘ch hier do ve-rejn˘ch rozpoãtov, kde sa z nich „zabezpeãujevykonávanie v‰eobecne prospe‰n˘ch sluÏieb,ktor˘mi sú najmä poskytovanie zdravotnej sta-rostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, hu-manitárna starostlivosÈ, tvorba, rozvoj, ochranaa obnova kultúrnych hodnôt, podpora umelec-kej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie,v˘chova, rozvoj ‰portu, tvorba a ochrana Ïi-votného prostredia a ochrana zdravia obyvateº-stva“.

Nejde o malé peniaze – „príjmy z prevádzko-vania hazardn˘ch hier za obdobie rokov 2005 -2010 predstavovali pre ‰tátny rozpoãet 540,4mil. eur. Okrem toho príjem do rozpoãtov obcídosiahol za uvedené roky sumu cca 35 mil.eur“. Vy‰‰ie príjmy do ‰tátneho rozpoãtu má za-bezpeãiÈ zv˘‰enie odvodov – ãi uÏ sa poãíta akopercento z hernej istiny, alebo ak ide o pau‰ál-nu sumu za kaÏd˘ v˘hern˘ prístroj.

Presnej‰ie ãísla uvádza Dôvodová správa,ãasÈ V˘poãty vplyvov na verejné financie:

Pri urãení prírastku príjmov z odvodov sa po-

rovnáva skutoãnosÈ roku 2010 s predpoklada-n˘m v˘sledkom po zavedení zmien v r. 2012.Pre v˘poãet zmeny odvodu sa vzhºadom na rôz-norodosÈ základne a spôsobu v˘poãtu odvodovjednotliv˘ch druhov hier predpokladal nasledov-n˘ v˘voj vybran˘ch druhov hazardn˘ch hier:

Videohry – základÀa pre v˘poãet odvodu jepoãet koncov˘ch zariadení – terminálov. Pred-pokladá sa mierny nárast poãtu na úroveÀ cca9 000 ks, ão pri zv˘‰ení sadzby z 3 200 eur/ksna 3 900 eur/ks predstavuje prírastok príjmu vov˘‰ke cca 7 mil. eur.

V̆ herné prístroje – predpokladá sa úbytokpoãtu v˘hern˘ch prístrojov na cca 13 800 ks, pri-ãom sadzba sa upravuje na 1 900 eur/za jedenv˘hern˘ prístroj. Predpokladá sa medziroãn˘ ná-rast príjmu o cca 5,5 mil. eur.

V prípade hazardn˘ch hier v kasíne sa navrhu-je úprava sadzby odvodov do ‰tátneho rozpoã-tu z 24 % na 26 % z hernej istiny, ão by malozv˘‰iÈ príjem cca o 0,3 mil. eur.

âíselné lotérie a kurzové stávky – základÀapre v˘poãet odvodov sú vklady, odvod sa urãu-je ako percento z vkladov. Predpokladá relatív-ne stabiln˘ v˘voj objemu vkladov.

Pri kurzov˘ch stávkach sa navrhuje zv˘‰eniesadzby odvodu zo 4,5 % na 5 %, s predpokla-dan˘m nárastom odvodov o cca 1,7 mil. eur, priãíseln˘ch lotériách sa navrhuje zv˘‰enie sadzbyzo 17 % na 18 %, s predpokladan˘m nárastomodvodov cca o 1,6 mil. eur.

Súãasne zákon pomáha rie‰iÈ aj problém „pro-

pagovania hazardn˘ch hier dostupn˘ch na úze-mí Slovenskej republiky, ktor˘ch zámerom jejednoznaãne odlí‰iÈ aktivity v oblasti propago-vania vykonávané v súlade so zákonom od ostat-n˘ch aktivít a prispieÈ tak k zefektívneniu v˘ko-nu dozoru v oblasti hazardn˘ch hier. Za t˘mtoúãelom sa navrhuje explicitné vymedzenie po-jmu propagovanie a s ním súvisiacich pojmov,spresnenie okruhu dozorovan˘ch osôb (fyzic-k˘ch osôb a právnick˘ch osôb, ktoré vykonáva-jú ãinnosti v oblasti propagácie hazardn˘chhier) a sankcií udeºovan˘ch v prípade tak˘ch ãin-ností v oblasti propagácie hazardn˘ch hier, kto-ré sú vykonávané v rozpore s t˘mto zákonom“.

Na Slovensku totiÏ pôsobí viacero stávkov˘chspoloãností bez licencie udelenej ministerstvomfinancií a zv˘‰enie pokút za takéto nelicenco-vané stávkové ãinnosti by ich mali buì od stáv-kovania odradiÈ, alebo ich dostaÈ na rovnakú‰tartovaciu ãiaru s domácimi licencovan˘mistávkov˘mi spoloãnosÈami a zaistiÈ tak férovúsúÈaÏ.

A tie pokuty môÏu byÈ zniãujúce – prevádzko-vanie hazardnej hry bez licencie je pokutovanésumou od 16 do stotisíc eur, prevádzkovanie ha-zardnej hry v rozpore so zákonom môÏe stáÈ 3 300 – 16 000 eur a propagácia hazardn˘ch hierv rozpore s t˘mto zákonom avizuje pokutu od20-tisíc do 500-tisíc eur.

Ako sa pí‰e v dôvodovej správe, „druh˘mkrokom zv˘‰enia príjmov z hazardn˘ch hierbudú legislatívne úpravy zamerané na zamedze-

Keì dvaja novelizujú to istéBolo 12. júla a v parlamente sa prerokúvali druhé ãítania dvoch noviel jedného zákona – o hazardn˘ch hrách. Jednu

predloÏilo ministerstvo financií, druhú trojica poslancov KDH Jana ÎitÀanská, Radoslav Procházka a Pavol Hru‰ovsk .̆A tak sa diskutovalo najmä o tom druhom – lebo ponúkal viac priestoru na politickú a emotívnu diskusiu.

47

nie odlivu vkladov hráãov do zahraniãia a ze-fektívnenie v˘konu dozoru. Po vyhodnoteníprínosu v‰etk˘ch t˘chto opatrení sa zváÏi moÏ-nosÈ zru‰enia monopolu v oblasti internetovéhohrania. T˘mto opatrením by sa vyãlenili inter-netové hry z reÏimu ‰tátnej lotérie, ktorej sú dnessúãasÈou a zru‰il by sa tak existujúci monopolna ich prevádzkovanie. Otvorením moÏnosti naprevádzkovanie tohto druhu hier ìal‰ím zá-ujemcom by sa vytvoril základn˘ predpoklad nazníÏenie odlivu vkladov hráãov na úãty zahra-niãn˘ch prevádzkovateºov a zv˘‰enie príjmov do‰tátneho rozpoãtu“.

Dôvodová správa v‰ak takisto signalizuje,Ïe „prijatie navrhovaného zákona a jeho apliká-cia bude maÈ pozitívny vplyv na rozpoãet verej-nej správy. Prijatie navrhovaného zákona a jehoaplikácia nebude maÈ vplyv na hospodárenieobyvateºstva, na sociálnu exklúziu, rovnosÈ prí-leÏitostí a rodovú rovnosÈ, na zamestnanosÈ, naÏivotné prostredie a na informatizáciu spoloã-nosti. Prijatie navrhovaného zákona a jeho ap-likácia bude maÈ negatívny vplyv na podnika-teºské prostredie“, ão moÏno uniklo mnoh˘m.

II. NOVELA DRUHÁ, POSLANECKÁ

Z dôvodovej správy k tejto novele vypl˘va,Ïe „vzhºadom na rapídny nárast poãtu videohiera vysok˘ v˘skyt v˘hern˘ch automatov a t˘m ajpoãtu hráãov, ktorí sa stávajú patologick˘mihráãmi, je zámerom zákonodarcu sústrediÈ tie-to zariadenia do herní, ktoré sú ºah‰ie kontrolo-vateºné, sú tam stanovené presnej‰ie a prísnej-‰ie podmienky na ich prevádzku ako v pohos-tinstvách alebo v obchodoch.

Novela zákona o hazardn˘ch hrách upravu-je aj podmienky nastavenia v˘hern˘ch automa-tov s cieºom uchrániÈ hráãa pred impulzívnyma v mnoh˘ch prípadoch nekontrolovateºn˘mhraním.

Novela má za cieº pomôcÈ redukovaÈ poãetºudí závisl˘ch na gamblerstve, t˘ch, ktorí v hra-com automate neraz nechávajú celú v˘platu,zadlÏujú seba, svojich blízkych. Patologickéhráãstvo priná‰a so sebou rozpady rodín, rozpa-dy osobností. DieÈa, ktoré vyrastá v takomto pro-stredí samo zaãína hraÈ v skorom veku a ãastosa rovnako stáva patologick˘m hráãom“.

Konkrétne novela rie‰ila viacero problémov: 1. zavádzajú sa niektoré nové pravidlá pre her-

ne, ktor˘ch cieºom je obmedziÈ negatívnydopad hazardn˘ch hier na Ïivot obyvateºov.Nadväzne na to sa zavádza povinnosÈ od-mietnuÈ vstup do herne patologick˘m hrá-ãom, ak o to sami alebo ich blízki poÏiadajú.

2. predlÏuje sa interval medzi jednotliv˘mi hra-mi z 3 sekúnd na 4 sekundy, pretoÏe väã‰í roz-stup medzi hrami zniÏuje impulzívne, nutka-vé hranie, smerujúce k vzniku patologickejhráãskej závislosti.

3. zavádza 15-sekundov˘ interval od vyplateniav˘hry do zaãatia ìal‰ej hazardnej hry z dôvo-du ochrany hráãa pred motiváciou k impul-zívnemu hraniu.

4. sústreìujú sa v˘herné automaty, technickézariadenia obsluhované priamo hráãmi a vi-deohry do herní, cieºom ãoho je zv˘‰iÈ kon-trolu prevádzky a zamedziÈ prístup mladi-stv˘ch ku hre. Zakazuje sa konzumácia alko-holick˘ch nápojov a fajãenie v herniach. Tento návrh reaguje na odporúãania odborní-

kov z oblasti psychológie a psychiatrie, ktorí po-Ïívanie návykov˘ch látok definujú ako faktor,

zásadn˘m spôsobom potenciujúci nekontrolova-teºné hranie a vytvárajúci motiváciu k hráãskyrizikovému správaniu sa. ZároveÀ odbornícipredpokladajú, Ïe absencia moÏnosti poÏívaÈnávykové látky zníÏi rozsah hrania pri v‰et-k˘ch typoch hráãov

III. KARTY SÚ ROZDANÉ, KOCKY HODENÉ,DISKUSIA SA ZAâÍNA

Radoslav Procházka (KDH)Návrh zákona, ktor˘ predkladáme, je reakciou

na ãoraz naliehavej‰í spoloãensk˘ problém, kto-rého implikácie sú aj finanãné, aj z hºadiska do-padov na verejné zdravie a na základné atribú-ty celej spoloãnosti ako také. Ide zároveÀ oreakciu na rastúci dopyt po rie‰ení tohto problé-mu. Ide o reakciu na v˘zvy od konkrétnychºudí, ktorí sú s následkami tohto problému konf-rontovaní. A v struãnosti ten problém sa dá po-písaÈ ako zv˘‰en˘ v˘skyt patologického hráã-stva.

Na‰ím cieºom, teda úãelom, ktor˘ tento ná-vrh zákona sleduje, je redukovaÈ podmienkypre vznik patologického hráãstva. RedukovaÈpodmienky pre to, aby gambling, aby hazardrozvracal rodiny a ruinoval Ïivotn˘ priestor v ko-munitách, ktor˘ch sa to t˘ka.

Vyzdvihol by som z návrhu zákona dva roz-mery. Jedn˘m, tak˘m pre nás veºmi dôleÏit˘m,je redukcia priestoru pre korupciu a zv˘‰enierozhodovacieho priestoru, zv˘‰enie rozhodo-vacej úãasti pre samosprávy. A t˘m pádom preºudí, ktorí v tom Ïivotnom priestore Ïijú.

âiÏe, nie pre samosprávy a samoúãelne, alepre samosprávy ako zástupcov ºudí, ktor˘ch sato bezprostredne t˘ka, ktorí chcú maÈ moÏnosÈrozhodovaÈ o tom, ako bude vyzeraÈ Ïivotn˘priestor, v ktorom Ïijú, v ktorom chodia do ‰ko-ly ich deti, v ktorom oni chodia do práce, v kto-rom jednoducho realizujú vlastné predstavy o‰Èastí.

Dosahujeme to t˘m, Ïe dávame nie konkrét-ne starostom ako monokratick˘m orgánom, alezastupiteºstvám ako kolektívnym orgánom dis-ponujúcim priamym mandátom od ºudí, ktoríÏijú na tom mieste, rozhodovaÈ o tom, ãi na da-nom území chcú alebo nechcú maÈ prevádzkyumoÏÀujúce prevádzku hazardn˘ch hier.

ëal‰ie aspekty tohto návrhu zákona majúskôr technick˘ charakter. A t˘kajú sa, opäÈ alesúvisia s redukciou podmienok pre vznik pato-logického hráãstva. Jedn˘m z najpotenciujú-cej‰ích faktorov vzniku hráãskej závislosti je

moÏnosÈ fajãiÈ a piÈ alkohol poãas hrania, ão súokolnosti a faktory, ktoré potenciujú takzvanénekontrolovateºné hranie. Hranie, kedy sa v ãlo-veku oslabuje aj tá rozpoznávacia zloÏka, aj táovládacia, tá vôºová.

S t˘m súvisia aj tie parametre úpravy, ktorépredlÏujú interval medzi koncom úspe‰nej hrya zaãiatkom tej ìal‰ej, ão opäÈ redukuje pod-mienky pre vznik naozaj patologickej hráãskejzávislosti a nekontrolovateºného hrania.

Sú tam ìal‰ie a ìal‰ie technické aspekty, z kto-r˘ch pravdepodobne najpolemickej‰ie je sústre-denie automatov do herní, a zároveÀ stavebnéoddelenie herní od in˘ch priestorov. V skratkeby sa to dalo popísaÈ ako „nie“ automatom vkrãmách. Vy prídete do krãmy, máte za barov˘mpultom jeden, dva automaty, a toto je prosteten kontext, ten priestor, kde to hranie prekvi-tá, a kde má moÏno najzásadnej‰ie dopady na to,ão chceme chrániÈ. A to je nejaká základná sú-drÏnosÈ aj t˘ch komunít, aj rodín, ktoré v nichÏijú.

Peter Pelegrini (Smer – SD) Samozrejme, je to legitímne právo poslancov

prichádzaÈ s legislatívnou iniciatívou, ale myslímsi, Ïe koalícia ako taká by mala byÈ schopná na-chádzaÈ nejakú zhodu v rámci legislatívnehoprocesu. Pán minister financií je zodpovedn˘ zalegislatívu v jeho rezorte a hazardné hry podneho patria, pani ministerka spravodlivosti bymala takisto povedaÈ, ãi povaÏuje tento stav zanormálny, aby sme v Zbierke zákonov, v prípa-de, Ïe budú obidva návrhy zákonov schválené,mali v jeden deÀ zverejnené dve návrhy záko-nov, dve novely zákonov alebo toho istého zá-kona. PovaÏujem to minimálne za nie normál-ne konanie, pretoÏe myslím si, Ïe za ten mesiacalebo koºko trvá uÏ tento legislatívny proces,mohli páni poslanci, respektíve pán ministeralebo pani poslanci nájsÈ zhodu a dohodnúÈ sa,ktor˘ z t˘chto návrhov stiahnu z rokovania asvoje pozmeÀujúce návrhy doplnia do jednéhoz nich tak, aby, aby ten zákon nebol novelizo-van˘ v jeden deÀ dvoma rôznymi zákonmi, tak-Ïe aj to svedãí moÏno o tej situácii vo vládnejkoalícii a súhre jednotliv˘ch strán. Samozrejmena druhej strane sa to môÏe predávaÈ aj ako veº-ká demokracia, kedy páni poslanci a poslanky-ne môÏu prichádzaÈ s vlastnou iniciatívou bezohºadu na prístup vlády, ale myslím si, Ïe bybolo minimálne logické a rozumné, ak by jedenz t˘chto vládnych návrhov zákona, ãi buì vlád-ny alebo poslaneck˘, bol stiahnut˘ a do jedné-

N Á R O D N Á R A D A S R


48

urãite proti tomu, aby sme obmedzovali podni-kanie. Pokiaº je to podnikanie legálne, tak si my-slím, Ïe nemáme Ïiadne právo takto konaÈ.

V mojom záujme naozaj nie je obhajovaÈ ha-zard ako tak˘, aj keì to mohlo tak vyznieÈ, alenaozaj hºadám, kde je ten rozdiel medzi stoloms ruletou, kde je rozdiel medzi internetovoustávkou, kde je rozdiel medzi stávkou na kon-sk˘ch dostihoch, kde je rozdiel medzi hracím au-tomatom? My tu vyrábame z hracieho automa-tu nejakého stra‰iaka, pritom tie hracie automa-ty sú rovnakou súãasÈou kasín po celom svete,ako sú ruletové stoly, blackjackové stoly a takìalej. âiÏe tu hazard berme ako nejak˘ spolo-ãensk˘ neduh, ktor˘ v tichosti tolerujeme a zktorého do urãitej miery profituje ‰tátny rozpo-ãet. Na‰ím záujmom by malo byÈ nájsÈ citlivúrovnováhu medzi t˘m, do akej miery tento ne-duh tolerovaÈ budeme a do akej miery napæÀa-me teda ten ‰tátny rozpoãet tak, aby sa stávkynepresÈahovali pod zem, aby sa nestali ilegálny-mi, prípadne, aby tí, ktorí majú záujem stávko-vaÈ a hraÈ, neodi‰li do zahraniãia a poplatky a od-vody platili v zahraniãí a nie na Slovensku.

Igor Matoviã (Obyãajní ºudia)Spomeniem teda tú dedinku z prvého ãítania.

Rád by som teda pripomenul dedinku Podolineca vedºaj‰iu susednú rómsku osadu zvanú Lom-niãka. Podolinec má 3 200 obyvateºov a 64 au-

ho z nich boli pretavené aj pohºady poslancov,ktorí majú in˘ názor na predkladanú novelu.TakÏe bol by som veºmi rád, keby mohol sa pánminister financií vyjadriÈ k tomu, ãi súhlasí na-príklad s t˘m, ão tu predkladajú páni poslanciz KDH, aké to bude maÈ dopady na rozpoãtymiest a obcí, alebo celkovo ako vníma tú pro-blematiku a ãi si myslí, Ïe je správne, aby v tenist˘ deÀ, kedy sa prerokováva vládna novela zá-kona o hazardn˘ch hrách, zároveÀ sme preroko-vávali aj novelu zákona o hazardn˘ch hrách zdielne KDH.

TakÏe nejdem k podstate, samozrejme, rozu-miem aj to, ão hovoria poslanci KDH, Ïe chcúumoÏniÈ poslancom miestnych zastupiteºstievrozhodovaÈ o t˘chto veciach. Musím povedaÈ, Ïevzhºadom na aktuálnu situáciu v na‰om meste,v Banskej Bystrici, keìÏe sa pán primátor roz-hodol, Ïe treba zv˘‰iÈ cestovn˘ ruch a ako jedi-n˘ zdroj na financovanie atrakcie, ktorú chce za-viesÈ v rámci mesta, nejaké umelé more za 3 mi-liardy korún, vidí jedine zriadenie kasína, kto-ré odmietla Bratislava a iné mestá. TakÏe z toh-to pohºadu by som mal privítaÈ túto iniciatívu,preto nevyjadrujem sa k tomu obsahu, ale vy-jadrujem sa k tomu, Ïe ãi je to normálne, abysme naozaj prijímali v jeden deÀ dvakrát nove-lu toho istého zákona.

ªubomír Petrák (Smer-SD)ëal‰iu vec, ktorú by som dával opätovne na

pomyselné misky váh pri rozhodovaní o tom,ktor˘ pozmeÀujúci návrh budeme prijímaÈ, jeotázka prijatia v‰eobecne záväzného nariadenia.Ja neskr˘vam, Ïe pri kreovaní tohto pozmeÀu-júceho návrhu sme veºmi ‰iroko diskutovali sov‰etk˘mi, nie so v‰etk˘mi, ale s dvomi koaliã-n˘mi stranami, predov‰etk˘m s KDH, ale komu-nikovali sme aj so Slobodou a solidaritou, kto-rá mala v˘znamné námietky voãi predloÏenémunávrhu pána kolegu Procházku, ÎitÀanskej aHru‰ovského, aby sme na‰li nejaké spoloãné v˘-chodisko pre to, ão je racionálne obmedziÈ a ãonie je racionálne obmedziÈ, lebo toto je, podºamôjho názoru, ani nie téma politická, je to téma,ktorá sa dot˘ka osudu niekoºk˘ch desiatok ro-dín na Slovensku a je moÏno vhodné sa Àou za-oberaÈ, aj keì to nie je úplne horúci problém,ktor˘ by bolo treba okamÏite rie‰iÈ.

MÀa preto mrzí, Ïe po urãit˘ch v˘chodiskách,ktoré sme my predloÏili na rokovací stôl, do‰lok tomu, Ïe kolegovia z vládnej koalície sa opä-tovne rozhodli úplne samostatne, Ïe bez spät-

n˘ch konzultácií so stranou Smer-SD predloÏiasvoj vlastn˘ pozmeÀujúci návrh a opätovneukáÏu Slovensku, Ïe existuje tu jedna jednota,jednotná vládna koalícia, ktorá dokáÏe preval-covaÈ a presadiÈ v‰etko, ão si sama zaumieni.MÀa táto skutoãnosÈ mrzí o to viacej, Ïe zákono hazardn˘ch hrách v podaní, ako ho predloÏi-li poslanci KDH, pre‰iel do druhého ãítaniapráve za podpory strany Smer-SD, lebo sme po-vaÏovali za potrebné tento problém rie‰iÈ, pri-ãom na rie‰enie tohto problému nebola zhoda vovládnej koalícii. To, ak˘m spôsobom sa nám tovrátilo, Ïe sme vyvíjali ìal‰ie kroky rokovaní avo finále sme boli vynechaní z hry, no, áno, be-riem to, vládneme, zvykajte si, môÏem povedaÈza seba, budeme si zvykaÈ a akékoºvek ìal‰ie ini-ciatívy podobného charakteru, ktoré by boliústretové, budeme veºmi zvaÏovaÈ v budúcnos-ti, lebo myslím si, Ïe takto sa reálne fungovaÈ vspoloãnosti nedá.

Ak existujú problémy, ktoré je potrebné rie-‰iÈ a nie sú politické, ja nevidím dôvod, preãoby sme sa ako ºudia nemali baviÈ o problémocha o osudoch ºudí v tejto republike. Ja nevidím,preão by sme mali politizovaÈ ak˘koºvek návrh,ktor˘ sa dostane na pôdu NR SR, ale ak si my-slíte, Ïe toto je jediná cesta, ktorou sa dá posu-núÈ Slovensko dopredu, nech sa páãi, môÏemeísÈ aj touto cestou.

Chcem povedaÈ za stranu Smer-SD, Ïe pre nássú otázky, ktoré sa t˘kajú stability rozpoãtovobcí a miest a to znamená moÏnosÈ vydávaniaindividuálnych licencií pre individuálne hracieprístroje dominantné, lebo nemienime ochu-dobniÈ rozpoãty obcí a miest na Slovensku lenpreto, aby sa nav˘‰il rozpoãet ‰tátny, lebo ten ná-vrh, ktor˘ je aj predmetom pozmeÀujúceho ná-vrhu pána poslanca Marcinãina, ale ktor˘ je ajnávrhom predkladateºa pána Procházku, Hru‰ov-ského a ÎitÀanskej, hovorí o tom, Ïe sa ãasÈ fi-nanãn˘ch prostriedkov, ktoré boli doteraz prí-jmom obcí a miest, presúvajú do ‰tátneho roz-poãtu bez akejkoºvek náhrady. Pritom, ako súobce doteraz ÈaÏko skú‰ané pridávaním kompe-tencií a zniÏovaním rozpoãtu, toto povaÏujemeuÏ ìalej za neúnosné a preto v prípade, Ïe ne-bude zachovan˘ prísun peÀazí do obecn˘ch roz-poãtov, strana Smer-SD za tento zákon hlasovaÈurãite nebude.

Juraj Droba (SaS)Myslím, Ïe strana Smer-SD mala unikátnu

‰ancu zabiÈ tento návrh v prvom kole a bol byteraz pokoj, ale bohuÏiaº, uprednostnila ‰peku-lantstvo a teraz vidia, Ïe sa im to nevyplatilo.TakÏe pre budúcnosÈ, ak ste o nieãom presved-ãen˘, tak jednoducho hlasujte tak, ako ste pre-svedãen˘, nie tak, ako vám diktuje politick˘kalkul.

Ja hneì na zaãiatok poviem, Ïe som veºmi ne-spokojn˘ s t˘m, ak˘m spôsobom sme to pred-loÏili, ão je obsahom tohto návrhu, Ïe bol pri-pravovan˘ na poslednú chvíºu, je nedokonal˘ adiskriminuje herne na úkor kasín, preão naprík-lad hráã v kasíne môÏe fajãiÈ a piÈ, preão ten, ãohrá na automatoch, fajãiÈ nemôÏe? Preão nieko-mu zasiahneme do existujúceho biznis plánu?Bola mu vydaná licencia na päÈ rokov, mal biz-nis plán na päÈ rokov, my zasiahneme hrubo dojeho slobody podnikania a za rok a pol mu ide-me osekaÈ ruky, ako sa hovorí. TakÏe ja dúfam,Ïe aj keì síce zahlasujem za, tak do ‰iestich me-siacov to znova otvoríme, uvidíme, ão ukáÏeprax, ale my ako Sloboda a solidarita budeme

49


tomatov, to znamená na 50 obyvateºov obce je-den automat. Na porovnanie, v Starej ªubovni,ktorá má 16 900 obyvateºov, je 23 automatov,ãiÏe na jeden automat 734 obyvateºov, skoro pät-násÈkrát väã‰í pomer.

âo t˘m chcem vlastne povedaÈ? Automaty abiznis s automatmi sa grupuje práve v oblastiach,kde sú ºudia odkázaní na príjem zo sociálnychdávok. Inak povedané, peniaze, ktoré my ºuìomdávame, ão majú slúÏiÈ na to, aby sa nejak˘mspôsobom premotali cez tú svoju hmotnú núdzua aby preÏili, konãia v automatoch, a míÀajú sasvojmu úãinku.

ëal‰í podporn˘ fakt, ktor˘ toto vlastne doka-zuje, je, Ïe v Podolinci sú viaceré herne otvo-rené paradoxne iba niekoºko dní v t˘Ïdni a há-dajte, ktoré dni to sú. Vtedy, keì obyvatelia su-sednej rómskej osady poberajú sociálne dávky.Jednoducho, tie herne sa neoplatí maÈ otvorenécel˘ mesiac, ale iba v konkrétne dni, keì oby-vatelia susednej obce prichádzajú a vyberajú sisvoje sociálne dávky. Ja si myslím, uÏ iba ten-to fakt by mal slúÏiÈ k tomu, aby sme v NR SRna‰li väã‰inu poslancov, ktorí zahlasujú za tútonovelu zákona a tro‰iãku privrieme kohútik biz-nisu, ktor˘ Ïije na úkor, v tomto prípade v pod-state aj ‰tátu a teda rodín, ktoré Ïijú zo sociál-nych dávok.

ÎiÈ, alebo podnikaÈ s ne‰Èastím in˘ch, je, pod-ºa mÀa, hyenizmus. A v tomto prípade prevá-dzkovaÈ automaty, hoci je to zákonn˘ biznis, jaho takto vnímam. Takisto vnímam ako veºmi po-chybné a pofidérne argumenty, ak niekto hovo-rí, Ïe obce t˘mto stratia nejak˘ príjem, lebospoliehaÈ sa na príjem z ne‰Èastia in˘ch, z toho,Ïe niekto rozbíja rodinu, si myslím, Ïe nie jeºudské a doslova je t˘m hyenizmom. Argumen-ty, Ïe je to vlastne sloboda jednotlivca, ão mytu ºuìom máme ão kázaÈ, ãi oni budú hraÈ v au-tomatoch alebo nebudú, takisto povaÏujem zazvrátené, lebo v tomto prípade treba si uvedo-miÈ, Ïe sloboda jedného sa zaãína tam, kde sakonãí sloboda druhého. Tak práve moÏno ten Ïi-viteº rodiny, ktor˘ sociálne dávky poberá na to,aby jeho rodina preÏila, tak vstupuje do slobo-dy t˘m ostatn˘m ãlenom svojej rodiny, keìÏe tiesociálne dávky prefláka v tom automate.

TaktieÏ argument, Ïe moÏno obmedzeniehráãskej závislosti zníÏi príjem ‰tátneho rozpoã-tu, povaÏujem síce z finanãnej stránky za správ-ny, ale z ºudskej za chor˘. Jednoducho, spolie-haÈ sa aj v ‰tátnom rozpoãte na ãokoºvek, ão po-chádza z ne‰Èastia nejak˘ch rodín a z toho, Ïeniekto nedokáÏe svoju závislosÈ korigovaÈ, ale-bo nedokáÏe ju maÈ pod kontrolou, tak si my-slím, Ïe je zvrátené a bol by som veºmi rád, akby sa v tejto sále nachádzali iba takí zákonodar-covia, ktorí sa nikdy nebudú chcieÈ spoliehaÈ v‰tátnom rozpoãte na príjmy z ne‰Èastia in˘chºudí.

âiÏe automaty a s nimi spojená závislosÈ niãí,tak ako zvykneme ãasto hovoriÈ, tú základnú ale-bo tie základné bunky na‰ej spoloãnosti, a to súrodiny.

Radoslav Procházka (KDH)Ale teraz k meritu toho pozmeÀovacieho opo-

ziãného návrhu, to je oslabenie príjmov v samo-správach. Tento efekt tam moÏn˘ je a súvisí sjednou vecou a to je to, kde problémom je mi-moriadne vysoká miera dostupnosti automatovosobám, ktoré aj sociálne, aj mentálne, aj inak,proste majú predispozíciu na vznik tej závislos-ti. Sú jednoducho osoby, kde vieme definovaÈ

druhové znaky príslu‰nosti k tej skupine, kde tázávislosÈ je percentuálne vy‰‰ia.

ZároveÀ, teraz rie‰ime tento problém, a pre-to sústreìujeme automaty do herní. âiÏe niepreto, aby sme samosprávam zobrali peniaze adali ich ‰tátnemu rozpoãtu, ale aby sme zníÏilidostupnosÈ automatov. Problém teda nie je to, Ïeautomaty budú môcÈ byÈ len v herniach, problémje to, Ïe peniaze z herní môÏu ísÈ len do ‰tátne-ho rozpoãtu a nie do obecného. Ale nevylejmes vodou aj dieÈa z tej vaniãky, lebo keì chcemerie‰iÈ otázku dostupnosti automatov, tak potomrie‰me to, aby peniaze z herní mohli ísÈ aj samo-správam a nielen do ‰tátneho rozpoãtu. Ja si my-slím, Ïe sa to dá rie‰iÈ.

Do licencií, ktoré dostali prevádzkovatelia, sanijako nezasiahne. Prevádzkovatelia dostanúrok a pol na to, aby zmenili softvér v tom stro-ji, Ïe sa predæÏi ten interval. Toto je hrub˘ zá-sah do slobody podnikania, Ïe spravia nejaképrednastavenie v softvéri, Ïe namiesto trochbudú ‰tyri sekundy a druhé, Ïe si vycapia tabuº-ku, Ïe nebude sa tam fajãiÈ a nebude sa podávaÈalkohol do ºavej ruky ãloveku, ktor˘ pravou ru-kou tºapká po v˘hernom automate? âiÏe ak jetoto hrub˘ zásah do slobody podnikania, tak sanám takéto zásahy dejú v právnom poriadku av tom regulaãnom prostredí dnes a denne a sújednoducho hºadaním balansu, hºadaním balan-su medzi spoloãensk˘m záujmom a záujmomosobn˘m.

Posledná poznámka k v˘padku vo financiách.Ten v˘padok bude na strane viditeºn˘ch prí-jmov. A tie viditeºné príjmy sú naozaj príjmy ztoho podnikania, ale sú tu zle viditeºné náklady,ktoré sú s t˘mi príjmami spojené. Táto spoloã-nosÈ, tento ‰tát nemá iné peniaze, ako od ºudí,ktorí ho tvoria. A z t˘chto spoloãn˘ch peÀazí salieãia dôsledky patologického hráãstva, keì zvlastn˘ch peÀazí my financujeme lieãbu t˘chºudí, z vlastn˘ch peÀazí financujeme policajtova cel˘ aparát, ktor˘ takisto sa podieºa na odstra-Àovaní t˘ch následkov, pretoÏe kaÏdá závislosÈ,ktorá stojí nejaké peniaze, je kriminogénnymfaktorom. To znamená, Ïe potenciuje aj rastkriminality. A veºmi podrobné a kvalifikované‰túdie hovoria, Ïe v zahraniãí sú náklady na sa-náciu dôsledkov niekoºkonásobne vy‰‰ie ako tieviditeºné príjmy.

Ivan Miklo‰, minister financiíMy rie‰ime vládnym návrhom inú proble-

matiku, ako rie‰i poslaneck˘ návrh, priãom

obidva návrhy sa t˘kajú hazardn˘ch hier. âiÏev tomto zmysle je paralelná a spojená rozpravaúplne na mieste a nevidím v tom Ïiadny pro-blém.

âo sa t˘ka rozpoãtov˘ch dôsledkov, ná‰ vlád-ny návrh predpokladá zv˘‰ené príjmy ‰tátnehorozpoãtu, je to aj vyãíslené, 16 miliónov eur plusasi 900-tisíc eur v tomto roku e‰te a potom ‰est-násÈ miliónov a s miernym poklesom v ìal‰íchrokoch. âo sa t˘ka poslaneckého návrhu, ten rie-‰i podmienky podnikania, najmä ão sa t˘ka v˘-hern˘ch automatov a má rozpoãtové dôsledky,ale predov‰etk˘m má rozpoãtové dôsledky pretie obce, ktoré sa slobodne rozhodnú v zastupi-teºstve, Ïe teda obmedzia mnoÏstvo automatov,ktoré v tej obci sú. âiÏe je to ich vlastné rozhod-nutie aj s vedomím toho, Ïe to bude maÈ nega-tívne rozpoãtové dôsledky, ale bude to maÈ ne-gatívne rozpoãtové dôsledky aj na ‰tátny rozpo-ãet, pretoÏe zníÏenie poãtu t˘chto automatov, sa-mozrejme, znamená aj zníÏené príjmy ‰tátnehorozpoãtu. Ale to je nieão, o ãom sme rokovali akde sme dospeli nakoniec k dohode.

IV. A POTOM BOLI OBA ZÁKONYSCHVÁLENÉ.

Prv˘, ministersk˘ sprísÀuje pravidlá veºkéhostávkovania, druh˘, poslaneck˘, limituje ha-zard na úrovni obcí. „V̆ herné automaty hráãi odroku 2013 v krãmách ãi pohostinstvách nenáj-du. V herniach si navy‰e hráã nebude môcÈ anizapáliÈ a popíjaÈ alkohol. Oproti pôvodnémunávrhu v‰ak budú môcÈ byÈ v ãasti zariadenia,kde sa nachádzajú automaty, aj bary, no bez al-koholu. Obce navy‰e od septembra 2011 získa-jú novelizáciou zákona právo zakázaÈ na svojomúzemí zriaìovanie kasín, herní, stávkov˘ch hierãi charitatívnych lotérií. Právna norma ìalej za-vádza povinnosÈ odmietnuÈ vstup do herne pa-tologick˘m hráãom, ak o to poÏiadajú oni samialebo ich blízki. PredæÏi sa tieÏ interval medzijednotliv˘mi hrami z troch sekúnd na ‰tyri, na-koºko väã‰í rozstup medzi hrami podºa autorovzákona zniÏuje impulzívne, nutkavé hranie sme-rujúce k vzniku patologickej hráãskej závislos-ti. Novinkou bude aj 15-sekundov˘ interval odvyplatenia v˘hry do zaãatia ìal‰ej hry. NávrhKDH vznikol ako iniciatíva vyvolaná rapíd-nym nárastom poãtu videohier a vysokého v˘-skytu v˘hern˘ch automatov, a t˘m aj poãtu hrá-ãov, ktorí sa stávajú patologick˘mi. Novela mátak za cieº pomôcÈ redukovaÈ poãet ºudí závi-sl˘ch na gamblerstve, t˘ch, ktorí v hracom au-tomate neraz nechávajú celú v˘platu, zadlÏujúseba a svojich blízkych.“

âi sa to podarí, je hudbou budúcnosti – ne-mali by sme v‰ak zabudnúÈ na slová jedného zautorov novely. Radoslav Procházka (KDH)upozornil, Ïe pri kaÏdom eure, ktoré ‰tát získana dani z hazardu, zaplatí oveºa viac na lieãbudôsledkov.

Pohºad z druhej strany, od prevádzkovateºovhazardn˘ch hier, zasa avizuje, Ïe „schválenímnovely zákona prídu ‰tátne a obecné rozpoãtytakmer aÏ o 40 miliónov eur a tisíce pracovn˘chmiest v sluÏbách a hazardnom priemysle“.

(rk)

50

Prejdime priamo ku kvalite, konkrétne kukvalite Ïivota na vidieku. âo sa plánuje najej zvy‰ovanie urobiÈ a v ãom konkrétne sauÏ pomohlo?

Na úvod by som rada uviedla, Ïe APRR za-stre‰uje v programovom období rokov 2007 –2013 viacero operaãn˘ch programov: Regio-nálny operaãn˘ program (ROP), Operaãn˘ pro-gram Bratislavsk˘ kraj (OPBK) a Program cez-hraniãnej spolupráce Slovenská republika –âeská republika (PCS SR – âR). Okrem tohopôsobíme ako národn˘ orgán pre ìal‰ie progra-my cezhraniãnej spolupráce: Maìarská repu-blika – Slovenská republika, Slovenská republi-ka – Rakúsko, Poºská republika – Slovenská re-publika a Program cezhraniãnej spolupráceENPI Maìarsko – Slovensko – Rumunsko –Ukrajina. KaÏd˘ z t˘chto operaãn˘ch programovsa zameriava na iné aktivity, sleduje ‰pecifickéciele a je urãen˘ pre iné skupiny oprávnen˘chÏiadateºov. ROP je urãen˘ pre v‰etky samo-správne kraje okrem Bratislavského a podporu-je predov‰etk˘m verejnú obãiansku infra‰truk-túru, OPBK sa orientuje na regeneráciu sídiel akvalitu integrovanej a mestskej hromadnej do-pravy a tieÏ na podporu inovácií strojn˘ch tech-nológií a informatizácie spoloãnosti iba v Bra-tislavskom kraji. Cieºom programov cezhraniã-nej spolupráce je upevÀovanie cezhraniãn˘chvzÈahov, prihraniãnej infra‰truktúry, kultúry atradícií práve na cezhraniãnom území jednotli-v˘ch ‰tátov, ktoré sú do programov zapojené.Realizácia programov cezhraniãnej spoluprácenapomáha zvy‰ovanie kvality Ïivota na vidie-ku, obyvateºom vidieka pomáhame zv˘‰iÈ ich Ïi-votnú úroveÀ, podporujeme ekonomick˘ rastvidieka a nemenej dôleÏitá je aj pomoc pri za-chovaní kultúrneho a prírodného dediãstva obcí.Prostredníctvom spomínan˘ch programov pri-spievame k zvy‰ovaniu kvality Ïivota tak na vi-dieku, ako aj v urbanizovan˘ch oblastiach.

Roky 2008 – 2010 boli najmä obdobím vy-hlasovania v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o ne-návratn˘ finanãn˘ príspevok (NFP) a teraz po-stupne prichádza fáza implementácie a realizá-cie konkrétnych projektov, priãom v rámci ope-raãn˘ch programov v na‰ej gescii ide najmä oinfra‰truktúrne projekty, takÏe konkrétne v˘-sledky sú viditeºné.

âo sa t˘ka rozsahu aktivít, najkomplexnej-‰ím programom je ROP. ·pecifické ciele, kto-ré sleduje, sú zamerané na zv˘‰enie úrovne po-skytovan˘ch sluÏieb v oblasti vzdelávania, v so-ciálnej oblasti, posilnenie kultúrneho potenciá-lu regiónov a rozvoja cestovného ruchu, posil-

nenie konkurencieschopnosti sídiel a zv˘‰eniekvality a bezpeãnosti verejn˘ch priestranstiev,zv˘‰enie úrovne dopravnej obsluÏnosti regió-nov a pod. TakÏe moÏnosti na zlep‰enie kvali-ty Ïivota v regiónoch tu urãite sú.

Informácie o na‰ich aktivitách sú dostupné nawebov˘ch stránkach jednotliv˘ch programov:www.ropka.sk, www.opbk.sk a www.sk-cz.eu.

Ktoré nedostatky sa rie‰ia práve cez pro-jekty agentúry, pravdepodobne sú rôznoro-dé... Ktoré lokality najviac podporujete?

Pokiaº ide o ROP, na základe poãtu predlo-Ïen˘ch Ïiadostí o NFP môÏeme pozorovaÈ roz-dielne vyprofilované rozvojové priority jedno-tliv˘ch regiónov v závislosti od ich ‰pecifick˘chpotrieb. Jedineãnú moÏnosÈ monitorovania roz-vojov˘ch priorít slovensk˘ch regiónov na zá-klade implementácie oblastí podpory ROP moÏ-no povaÏovaÈ za v˘znamnú pridanú hodnotu im-plementácie tohto operaãného programu. Naj-väã‰í záujem zo strany Ïiadateºov sme zazna-menali v oblasti podpory infra‰truktúry vzde-lávania a regenerácie sídiel.

V rámci ROP najväã‰í poãet Ïiadostí o NFPvo v‰etk˘ch prioritn˘ch osiach pochádza z Pre-‰ovského kraja, ão zrejme súvisí najmä s t˘m,Ïe ide o najväã‰í samosprávny kraj. Vysok˘záujem o podporu infra‰truktúry vzdelávaniaprejavili okrem Pre‰ovského kraja aj subjektyv Îilinskom a Nitrianskom kraji. S v˘nimkouPre‰ovského kraja bol záujem o podporu sociál-nej infra‰truktúry a regionálnych komunikáciídoposiaº vyrovnan˘ na území v‰etk˘ch regió-nov. Vysok˘ záujem o podporu kultúrnej infra-‰truktúry a cestovného ruchu bol okrem Pre‰ov-ského kraja zaznamenan˘ aj v Banskobystric-kom kraji, priãom najniÏ‰í poãet Ïiadostí oNFP pochádzal z Trnavského kraja. Najviacregionálne nevyrovnan˘ záujem bol o podpo-ru regenerácie sídiel, kde obce z Pre‰ovskéhoa Nitrianskeho kraja predloÏili takmer 3-krátviac Ïiadostí o NFP ako obce z Trenãianskehokraja, kde bol záujem najniÏ‰í. Tento nepomermoÏno ãiastoãne pripísaÈ ‰truktúre a poãtuoprávnen˘ch osídlení (tzv. póly rastu) v da-n˘ch regiónoch.

Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe doposiaº pri tak-mer kaÏdej vyhlásenej v˘zve sa Riadiaci orgánpre ROP stretol so záujmom, ktor˘ presahovalalokáciu stanovenú na v˘zvu (v niektor˘ch prí-padoch dokonca niekoºkonásobne), moÏno kon-‰tatovaÈ, Ïe dopyt po intervenciách podporova-n˘ch v rámci ROP je dlhodobo vysok˘, infor-movanosÈ o moÏnostiach podpory a absorpãná

kapacita relevantn˘ch subjektov je dostatoã-ná, hoci je zároveÀ moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe bolidentifikovan˘ rozdielny v˘voj pri rôznych pri-oritn˘ch osiach, resp. oblastiach podpory ROP.

Pokiaº ide o OPBK, ako to uÏ z názvu pro-gramu vypl˘va, podpora sa sústreìuje v˘luãnena územie Bratislavského kraja. Záujem o zí-skanie finanãn˘ch prostriedkov prostredníc-tvom tohto programu je takisto vysok˘.

Ako som uÏ spomínala, spomedzi piatichprogramov cezhraniãnej spolupráce, do kto-r˘ch je SR zapojená, riadi Agentúra len jeden,konkrétne PCS SR – âR. Je to jedin˘ cezhra-niãn˘ program, v rámci ktorého APRR prijímaprojekty. Z obsahu dosiaº prijat˘ch ÏiadostímôÏeme usúdiÈ, Ïe obce podávajú najväã‰í po-ãet projektov zameran˘ch na oblasÈ podporycestovného ruchu a turizmu, kultúrny rozvoj avzdelávanie spojené s trhom práce a zamestna-nosÈou. âo sa t˘ka podpory lokalít, v rámciprogramu cezhraniãnej spolupráce podporuje-me v˘hradne prihraniãnú oblasÈ Trnavského,Trenãianskeho a Îilinského samosprávnehokraja na slovenskej strane a Juhomoravsk˘,Zlínsky a Moravskosliezsky kraj na území âe-skej republiky. Po takmer päÈroãn˘ch skúsenos-tiach implementácie je moÏné skon‰tatovaÈ, Ïenajväã‰í poãet prijímateºov finanãnej pomocisídli na území Îilinského samosprávneho kra-ja a Zlínskeho kraja.

Ktoré územia si vyÏadujú najrozsiahlej‰iupomoc, podºa ãoho sa urãuje dôleÏitosÈ prikladnom vybavovaní? Sú aj také projekty,ktoré pre neúplnosÈ musíte vrátiÈ, aká jemoÏnosÈ pre vrátené projekty, dajú sa do-plniÈ, prípadne opraviÈ a akceptovaÈ?

Rozdielnu úroveÀ rozvoja na‰ich regiónovzohºadÀujeme aj pri implementácii pomoci zEÚ.

V prípade ROP sú regionálne alokácie (tedapodiel samosprávneho kraja z celkovej aloká-cie operaãného programu) stanovené priamo vprogramovom dokumente ROP schválenomEurópskou komisiou. Najvy‰‰ie percento z alo-kácie je urãené pre Pre‰ovsk˘ samosprávnykraj (20 %) a najniÏ‰ie pre Trnavsk˘ samo-správny kraj (9,6 %). NapæÀanie stanoven˘ch re-gionálnych alokácií sa zohºadÀuje aj pri proce-se v˘beru Ïiadostí o NFP.

âo sa t˘ka procesu hodnotenia a v˘berupredloÏen˘ch Ïiadostí o NFP, postupujeme akov‰etky riadiace orgány v Slovenskej republike– v súlade so zákonom ã. 528/2008 Z. z. o po-moci a podpore poskytovanej z fondov Európ-

Úspe‰nosÈ sa meria aj programom

Programy, ktoré sú v gescii Agentúry na podporu regionálneho rozvoja (APRR) sú zameranéaj na zvy‰ovanie kvality Ïivota na vidieku a spokojnosÈ jeho obyvateºov s obãianskou

vybavenosÈou. To znamená, Ïe spokojnosÈ v APRR dominuje. Viac informácií o práci poskytlapre Parlamentn˘ kuriér generálna riaditeºka Agentúry na podporu regionálneho rozvoja

Alexandra KUCMANOVÁ redaktorke Anne Komovej.

A G E N T Ú R A N A P O D P O R U R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A

51

skeho spoloãenstva v znení neskor‰ích predpi-sov. Tento zákon upravuje v oblasti systému ria-denia a kontroly pomoci poskytovanej z fondovEurópskej únie a jeho ustanovenia sú ìalej ‰pe-cifikované v Systéme riadenia ‰trukturálnychfondov a Kohézneho fondu pre programovéobdobie 2007 – 2013 a Systéme finanãného ria-denia ‰trukturálnych fondov a Kohézneho fon-du pre programové obdobie 2007 – 2013.

V rámci operaãn˘ch programov v na‰ej ges-cii implementujeme najmä tzv. dopytovo orien-tované projekty, ão znamená, Ïe Ïiadatelia pred-kladajú Ïiadosti na základe v˘zvy na predkla-danie Ïiadostí o NFP urãenej pre oprávnen˘chÏiadateºov, medzi ktor˘mi prebieha súÈaÏ. Po-sudzovanie kaÏdej Ïiadosti má dve etapy – kon-trolu formálnej správnosti a odborné hodnote-nie. Potom ÏiadosÈ postupuje do v˘berovéhoprocesu. Pri kontrole formálnej správnosti saposudzuje úplnosÈ predloÏenej Ïiadosti o NFPa jej oprávnenosÈ (t. j. ãi je predloÏená ÏiadosÈv súlade s podmienkami v˘zvy na predklada-nie Ïiadostí o NFP). V tejto etape majú Ïiada-telia moÏnosÈ ÏiadosÈ doplniÈ. Vìaka tomutokroku sa vyhneme tak˘m prípadom, keì boli ajdobré projekty vyradené iba na základe formál-nych nedostatkov. Ak ÏiadosÈ nespæÀa aspoÀjedno z kritérií oprávnenosti, do odbornéhohodnotenia nepostupuje. Hodnotiace kritériású ‰tandardne zverejÀované spolu s v˘zvou napredkladanie Ïiadostí o NFP, takÏe Ïiadateliapresne vedia, ktoré aspekty Ïiadosti sa budú po-sudzovaÈ a na základe ak˘ch kritérií.

V APRR vykonávame kontrolu formálnejsprávnosti uÏ pri registrácii Ïiadosti o NFP zaprítomnosti Ïiadateºa. Îiadateº teda hneì vie, ãimusí nieão do Ïiadosti doloÏiÈ, resp. Ïe nejakúz príloh uviedol nesprávne. Tento systém sa uká-zal ako veºmi efektívny, najmä ão sa t˘ka ãa-sového aspektu hodnotiaceho procesu.

Aká je spokojnosÈ pri programoch cezhra-niãnej spolupráce, na ão sú zamerané?

Tento typ spolupráce je medzi ostatn˘mi ope-raãn˘mi programami v˘nimoãn˘ vo viacer˘chaspektoch, najmarkantnej‰ím je v‰ak skutoã-nosÈ, Ïe na kreovaní, schvaºovaní, realizácii, fi-nancovaní a monitorovaní programu sa podie-ºajú dvaja alebo viac ãlenov, prípadne neãlenovEÚ. Projekty realizované v rámci PCS SR –âR sú zamerané na posilnenie spolupráce naoboch stranách pohraniãia v rámci dvoch hlav-n˘ch prioritn˘ch osí, a to podpora sociokultúr-neho a hospodárskeho rozvoja cezhraniãného re-giónu a spolupráce a rozvoj dostupnosti cezhra-niãného územia a Ïivotného prostredia. Cieºomprogramu je zv˘‰iÈ úroveÀ hospodárskej a sociál-nej integrácie prihraniãn˘ch oblastí, zlep‰iÈ so-cioekonomickú situáciu, zv˘‰iÈ zamestnanosÈ,oÏiviÈ cestovn˘ ruch, zlep‰iÈ dopravnú infra-‰truktúru a úroveÀ ochrany Ïivotného prostredia.

Od roku 2007 bolo v rámci cezhraniãn˘chprogramov podporen˘ch mnoÏstvo kultúrnychpodujatí uchovávajúcich tradície vidieka formouvystúpení folklórnych a divadeln˘ch súborov,ukáÏky takmer zabudnut˘ch remesiel a dáv-nych zvykov, umelecká kreativita detí zo základ-n˘ch ako aj stredn˘ch ‰kôl a podobne. Okrempodpory zachovania kultúrneho dediãstva pro-gram finanãne podporuje rozvoj dopravnej do-stupnosti pohraniãia formou dobudovania infra-‰truktúry a obsluÏn˘ch dopravn˘ch komuniká-cií. Mestá a obce môÏu prostredníctvom projek-tov získaÈ finanãné prostriedky na rozvoj tech-

nickej infra‰truktúry na odvádzanie a likvidáciuodpadov˘ch vôd, na vybudovanie protipovod-Àov˘ch opatrení, na ochranu biodiverzity a prí-rodného charakteru krajiny. SpokojnosÈ na stra-ne prijímateºa najlep‰ie vyjadruje obsah vyhlá-senej v˘zvy. Napríklad v rámci PCS SR – âRbol zo strany obcí a miest bol tak˘ záujem o ãer-panie finanãn˘ch prostriedkov vyãlenen˘ch preoblasÈ podpory zameranej na kultúrny rozvoj arozvoj cestovného ruchu, Ïe tieto oblasti sú vy-ãerpané, a práve z tohto dôvodu nie sú súãasÈouaktuálnej v˘zvy. Na doplnenie informácií o sta-ve ãerpania finanãn˘ch prostriedkov v rámci toh-to programu uvediem, Ïe k 19. 8. 2011 boloschválen˘ch 175 projektov v celkovej hodnote86 969 230,27 eur.

Myslíte si, Ïe programy prispievajú aj k zvy-‰ovaniu turizmu? Ak˘m percentom sa nanich podieºa ‰tátny rozpoãet?

Rozvoj cestovného ruchu sa podporuje vov‰etk˘ch operaãn˘ch programoch, ktoré APRRriadi. âo sa t˘ka ROP, ide najmä o prioritnú osã. 3 posilnenie kultúrneho potenciálu regiónova infra‰truktúra cestovného ruchu. Oprávnen˘-mi aktivitami tejto prioritnej osi sú rekon‰truk-cia, roz‰irovanie a modernizácia pamäÈov˘ch afondov˘ch in‰titúcií na miestnej a regionálnejúrovni (kniÏnice, múzeá, galérie) a s t˘m spo-jené obstaranie vybavenia, vrátane IKT vybave-nia, revitalizácia v˘znamn˘ch nevyuÏit˘ch, resp.nevhodne vyuÏit˘ch nehnuteºn˘ch kultúrnychpamiatok, ako aj podpora nekomerãnej verejnejinfra‰truktúry cestovného ruchu priºahlej k naj-v˘znamnej‰ím komplexn˘m strediskám ces-tovného ruchu s celoroãn˘m vyuÏitím.

V rámci OPBK sa turizmus podporuje pro-stredníctvom opatrenia regenerácia sídiel. Ak-tivity sú zamerané na zachovanie a obnovu prí-rodného dediãstva a podporu cyklistick˘ch tráss cieºom rozvoja cestovného ruchu.

âo sa t˘ka podpory turizmu prostredníctvomprogramov cezhraniãnej spolupráce, finanãnéprostriedky sa vyuÏívajú najmä na opravu his-torick˘ch pamiatok, v˘stavbu náuãn˘ch chod-níkov, cyklodráh ãi propagáciu konkrétnehoregiónu. OblasÈ cestovného ruchu sa podporu-je aj nepriamo, prostredníctvom realizácie pro-jektov v rámci in˘ch oblastí podpory, ako je kul-túra, sieÈovanie, ochrana Ïivotného prostredia.Ide o vedºaj‰í efekt, ktor˘ zvy‰uje atraktivitu re-giónu, a t˘m sa dan˘ región stáva zaujímav˘ predomáceho alebo zahraniãného náv‰tevníka.DôleÏitá je aj skutoãnosÈ, Ïe podporovaním ob-lasti cestovného ruchu a turizmu sa vytvárajúpodmienky na vznik nov˘ch pracovn˘ch príle-Ïitosti, a teda môÏeme hovoriÈ o ekonomic-kom prínose pre samotn˘ch obyvateºov obcí.

V̆ ‰ka finanãného príspevku zo ‰tátneho roz-poãtu SR na spolufinancovanie projektu je vov‰eobecnosti 10 % zo sumy celkového rozpoã-tu projektu. ·tátne rozpoãtové a príspevkové or-ganizácie sú ‰tátom podporované príspevkomvo v˘‰ke 15 % z celkovej sumy projektu, tedado projektu nevkladajú Ïiadne vlastné zdroje.Na kaÏdom projekte sa podieºa aj samotn˘ pri-jímateº, spravidla vo v˘‰ke 5 % celkového roz-poãtu projektu.

Ak˘ je záujem zo strany samosprávnychkrajov o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok aaká je situácia v rámci obcí, majú v‰etky rov-nakú ‰ancu uspieÈ? Od ãoho závisí úspe‰-nosÈ?

V rámci programov v gescii APRR predsta-vuje územná samospráva v˘znamnú skupinuprijímateºov. Obce a samosprávne kraje preja-vili v˘razn˘ záujem o opatrenia ROP, prostred-níctvom ktorého sú podporované predov‰et-k˘m investiãné projekty v oblasti regionálnejinfra‰truktúry, napr. rekon‰trukcie ‰kôl, sociál-nych zariadení, rekon‰trukcie a modernizácieciest II. a III. triedy a ìal‰ie.

Samosprávy spadajúce do cieºového územiaOPBK prejavili vysok˘ záujem o ãerpanie fi-nanãn˘ch prostriedkov v rámci OPBK, dôka-zom ãoho je aj skutoãnosÈ, Ïe suma predloÏe-n˘ch projektov presiahla alokáciu na niektoréskupiny aktivít.

Programy cezhraniãnej spolupráce sú po-dobne ako ROP zamerané v prvom rade napodporu verejného sektora. Záujem zo stranysamospráv o ãerpanie finanãn˘ch prostriedkovzo ‰trukturálnych fondov je stále veºk˘ a mô-Ïeme povedaÈ, Ïe ich neodradila ani kompliko-vaná projektová administratíva.

V‰etci Ïiadatelia majú vytvorené rovnaképodmienky na predloÏenie projektu a hlavn˘ dô-raz je kladen˘ na kvalitu projektov. Z tohtodôvodu je vyuÏívan˘ aj tzv. in‰titút klarifikácie,ktor˘ za presne stanoven˘ch podmienok umoÏ-Àuje, aby oprávnen˘ Ïiadateº, ktor˘ predloÏilprojekt obsahujúci formálne nedostatky, moholuvedené nedostatky odstrániÈ v dodatoãnej le-hote. Úspe‰nosÈ, resp. neúspe‰nosÈ Ïiadateºov oNFP závisí od ich prístupu uÏ pri samotnomspracovaní projektu, ako aj od odbornosti askúseností spracovateºov projektu. Îiaden zoÏiadateºov nie je diskriminovan˘, ak splní pod-mienky oprávnenosti na pridelenie NFP.

Ktor˘ program sa z pohºadu Agentúry napodporu regionálneho rozvoja povaÏuje zanajväã‰í a najúspe‰nej‰í?

V‰etky programy, ktoré sú v gescii APRR po-vaÏujem za úspe‰né a majú prínos ãi uÏ na vi-diecky rozvoj alebo v globále na regionálnu po-litiku Slovenskej republiky. Tie aktivity, ktorésom spomínala sú jedineãné z toho pohºadu, Ïeregióny majú jedineãnú moÏnosÈ získaÈ finanã-nú pomoc na opravu ‰kôl, sociálnych zariade-ní alebo sieÈovaní v rámci cezhraniãnej spolu-práce. V‰etky tieto programy podºa ãerpania fi-nanãn˘ch prostriedkov zo zdrojov EÚ patriamedzi najúspe‰nej‰ie. Za tento úspech môÏemìakovaÈ aj prístupu zamestnancov APRR.

Napriek k tomu najväã‰ím z operaãn˘ch pro-gramov, ktoré zastre‰uje APRR, je ROP s cel-kovou alokáciou viac ako 1,8 miliardy eur. Ob-jektívne meranie úspe‰nosti programov budemoÏné aÏ po ukonãení tohto programového ob-dobia a komplexnom vyhodnotení implementá-cie. Ak sa v‰ak pozrieme na záujem Ïiadateºov,najúspe‰nej‰í je ROP; v rámci v‰etk˘ch doterazvyhlásen˘ch v˘ziev bolo prijat˘ch 3 384 Ïiados-tí o NFP, z ktor˘ch bolo schválen˘ch 1 881. Zá-ujem Ïiadateºov je teda veºk˘ a v˘razne prevy-‰uje alokácie ROP. V súãasnosti máme zazmluv-nené projekty v celkovej sume viac ako 1,5 mi-liardy eur. V̆ sledky dosiahnuté vìaka ROP súuÏ v slovensk˘ch obciach, mestách a regiónochviditeºné – ãi uÏ ide o zrekon‰truované ‰koly,centrá obcí, múzeá a galérie alebo cesty. Dopo-siaº máme ukonãen˘ch viac ako 100 projektova v najbliÏ‰om období bude tento poãet rásÈ. Vna‰om ponímaní je úspechom kaÏd˘ zrealizova-n˘ projekt, ktor˘ prispeje k zlep‰eniu kvality Ïi-vota obyvateºov na Slovensku.

A G E N T Ú R A N A P O D P O R U R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A

52

Nerastné surovinysú Ïivotne dôleÏité

Reakcie na ãlánok Zuzany BaláÏovej v Parlamentnom kuriéri v apríli 2011Pani Zuzana BaláÏová, primátorka Kremnice, svojim ãlánkom „Environmentálne záÈaÏe z ÈaÏobného

priemyslu“ ostro napadla bansk˘ priemysel na Slovensku. Preto Slovenská banská komora (SBK) ako zástupcaÈaÏobného priemyslu, organizácií vykonávajúcich geologick˘ prieskum, v˘skumn˘ch ústavov a viacer˘ch

odborn˘ch spoloãností na Slovensku chce reagovaÈ na polopravdy aÏ klamstvá, ktoré odzneli v tomto ãlánku.


Je pravdou, Ïe v minulosti sa nie vÏdy zod-povedne pristupovalo k otázkam rekultivácie pobanskej ãinnosti. Práve preto sa v poslednejdobe prijalo niekoºko legislatívnych noriemnapr. zákon o nakladaní s odpadmi z ÈaÏobné-ho priemyslu, ktor˘ prikazuje súkromn˘m spo-loãnostiam e‰te pred zaãatím ãinnosti vytváraÈtzv. úãelovú finanãnú rezervu, ktorá je viazanána rekultivaãné práce po ÈaÏobnej ãinnosti.

V ãlánku sa spomína kauza ‰achty Mária vKremnici z r. 2009. Vtedy bola zosuvom pôdyv jej blízkosti po‰kodená nehnuteºnosÈ a jej ma-jiteº poÏadoval od ‰tátu sanáciu tohto priestoru.A to napriek tomu, Ïe ‰tát si svoju povinnosÈsplnil uÏ v roku 1920, keì po skonãení ÈaÏbyzlikvidoval zákonn˘m spôsobom aj ‰achtu.Vìaka nere‰pektovaniu zákonov boli vydanéstavebné povolenia na stavbu domu a hospodár-skej budovy v tesnej blízkosti ‰achty, a to bezvyjadrenia obvodného banského úradu a drÏite-ºa dob˘vacieho priestoru. Je na mieste otázka,preão má ‰tát vynakladaÈ prostriedky na takétosanácie, keì predt˘m nebol re‰pektovan˘ zákon?

Nastolená bola reãnícka otázka postoja k ÈaÏ-be v osídlenom území strednej Európy oprotiÈaÏbe v neob˘van˘ch oblastiach. ªudstvo je odsvojho poãiatku závislé od nerastn˘ch surovín.V poslednom ãase sa stále viac a viac proklamu-je sebestaãnosÈ Európy – Verheugenova v˘zvao vyuÏívaní domácich surovín, surovinová bez-peãnosÈ Európy. P˘tame sa teda pani primátor-ky, ãi chceme v‰etko dováÏaÈ z rozvojov˘chkrajín, kde úroveÀ bezpeãnosti a ochrany Ïivot-

ného prostredia pri ÈaÏbe ani zìaleka nedosahu-je európske parametre? Tam sa nerastné surovi-ny neÈaÏia mimo ob˘van˘ch území. Práve na-opak, rozvoj osídlenia vo viacer˘ch mestáchsúvisel práve s rozvojom banského priemyslu(Johannesburg – JuÏná Afrika, Kiruna – ·véd-sko, Waihi – Nov˘ Zéland, Kalgoorlie – Austrá-lia atì.).

Porovnávanie úhrady za dob˘vací priestor sprodukciou miestnej pálenice je asi zl˘m Ïartompani primátorky. Úhrada za dob˘vací priestor nieje hlavn˘m príjmom z banskej ãinnosti a ani Àounesmie byÈ, pretoÏe dob˘vací priestor e‰te ne-znamená ÈaÏbu. Je to územné rozhodnutie, naktoré nadväzuje komplikovan˘ povoºovací pro-ces. Ktor˘ investor by platil vysoké sadzbyúhrad, keby vedel Ïe v následnom povoºovacomprocese bude jeho snaha zmarená vyhláseniamiobãianskych aktivistov, ktorí bez akejkoºvekzodpovednosti a následkov ‰íria pred verejnos-Èou klamstvá?

TaktieÏ porovnávanie súãasn˘ch úhrad zavyÈaÏen˘ nerast s minulosÈou je nezmyselné a za-vádzajúce. Dnes má ‰tát okrem úhrad komplex-n˘ daÀov˘ a odvodov˘ systém a jeho príjmy ztakejto ãinnosti ìaleko prevy‰ujú spomínané 3 % vo forme úhrady za vyÈaÏen˘ nerast. Slo-venská banská komora je za transparentnej‰ísystém úhrad za vyÈaÏené nerasty a má záujemho sprehºadniÈ tak, aby slúÏil na úÏitok v‰etk˘mzainteresovan˘m stranám. Z tohto dôvodu vy-víjame iniciatívu, aby úhrady za vyÈaÏen˘ nerast,ktoré sú dnes v˘luãne príjmom environmentál-

neho fondu, boli v budúcnosti prerozdeºovanémedzi ‰tát a región, v ktorom sa banská ãinnosÈvykonáva. SpoloãnosÈ vykonávajúca ÈaÏbu ne-rastov musí platiÈ daÀ zo zisku, odvody za za-mestnancov, prevádzkové náklady, vznikajú prí-jmy z vytvoren˘ch nepriamych pracovn˘chmiest, atì. Dovolíme si tvrdiÈ, Ïe aj spomínan˘ch35 – 40 % príjmov ‰tátu z ÈaÏby nerastov je málov porovnaní s t˘m, aké sú dne‰né v˘davky a ná-klady ÈaÏiarov.

V ãlánku sme postrehli zjavnú snahu pani pri-mátorky o neférové napádanie súãasného drÏi-teºa dob˘vacieho priestoru v Kremnici. FirmaORTAC Resources je legálne obchodovateºnáfirma, ktorá svoje v˘sledky musí pravidelne apravdivo zverejÀovaÈ na burze a mimochodomich webstránka funguje od vstupu na burzu,resp. od zaãiatku r. 2010.

Novely banskej legislatívy v posledn˘ch ro-kov z nej spravili ÈaÏko aplikovateºnú normu. Aurãite to nebolo spôsobené tzv. banskou lobby.Rozhodovacie práva o geologickom priesku-me, ÈaÏbe a spracovaniu surovín sa dali do rúkneodborn˘m a ãasto mimoriadne zaujat˘m sku-pinám, ktoré rozhodujú na základe emócií aosobného profitu.

Pani primátorka ostro napáda ‰tátne orgánya obviÀuje ich z nekompetentnosti. Chceme vy-jadriÈ dôrazn˘ nesúhlas s takouto rétorikou. Zá-roveÀ si dovolím poloÏiÈ otázku, ãi je pani pri-mátorka odborníkom v oblasti prieskumu a ÈaÏ-by nerastn˘ch surovín? Princípy trvalo udrÏateº-ného rozvoja sa dnes aplikujú aj v modern˘chbansk˘ch projektoch, kde po skonãení ÈaÏby azodpovednej rekultivácii sa vytvárajú nové prí-leÏitosti na rozvoj regiónov, prílev nov˘ch in-vestícií a rozvoj turizmu.

Na záver niekoºko otázok na zamyslenie. Na-ozaj chceme bojovaÈ proti akejkoºvek ÈaÏbe ne-rastn˘ch surovín na Slovensku? Na zaãiatkukoºk˘ch percent v˘robkov stojí práve surovina,ktorá má poãiatok v banskom priemysle? âobude znamenaÈ Slovensko bez ÈaÏby ‰trkov, pie-skov, stavebného kameÀa, v˘hradn˘ch nerastov.Kto nám ich predá, aká bude ich koneãná cenapo dovezení a z ãoho ich chceme zaplatiÈ? Je totov súlade so stratégiou EÚ? Nie, je to proti zá-ujmom ná‰ho ‰tátu, ktor˘ je podºa ústavy vlast-níkom v‰etk˘ch vyhraden˘ch nerastov a másnahu ich efektívne vyuÏívaÈ?

Ako vidno, ÈaÏba nerastov a surovín odhaºu-je pre niekoho netu‰ené súvislosti.

Fedor Boro‰kariaditeº úradu Slovenskej banskej komory

53

Podºa va‰ich slov, je neakceptovateºné abyobãania Slovenska naìalej platili prácu far-márom napr. z âíny, Poºska, ·panielska ....môÏete priblíÏiÈ svoj zámer na upravenieplatobn˘ch vzÈahov?

âo vieme vyprodukovaÈ doma, musí vytvo-riÈ domácu alternatívu. Zoberme si ako prí-klad kapustu – takmer ju nepestujeme a dová-Ïame zo zahraniãia. Vedeli by sme ju pritom vy-pestovaÈ na Slovensku a za dne‰né ceny, v

konkurenãnom prostredí. Ale uÏ nemáme do-mácu alternatívu.

Je pravdou, Ïe slovenskí producenti sa nie-kedy ÈaÏko dostávajú na slovensk˘ trh, napriektomu, Ïe produkujú ãasto oveºa kvalitnej‰ie v˘-robky. Práve preto chceme, aby sa farmár doistej miery odnauãil produkovaÈ veºk˘ objema zaãal ponúkaÈ hotov˘ v˘robok zákazníkom.Spotrebiteºov zase musíme nauãiÈ, aby sa pre-orientovali a zaãali nakupovaÈ priamo od far-

mára. Jednak odstránime medziãlánok, ktor˘ sana tom priÏivuje, a jednak zákazník dostanekvalitnej‰í tovar a z obchodov zmizne anony-mita.

Dá sa povedaÈ, Ïe ZdruÏenie pasívnej ob-chodnej bilancie je ústredn˘m cieºom minis-terstva? Aké sú reálne podporné nástroje nadosiahnutie cieºa?

Vlani dosiahlo Slovensko obrovsk˘ miliar-dov˘ schodok v obchode s potravinami a poº-nohospodárskymi v˘robkami. Rozvinutím do-mácej v˘roby ovocia, zeleniny, produkcie brav-ãového mäsa a ìal‰ích potravín by bolo moÏ-né tento schodok zahraniãného obchodu v˘raz-ne zníÏiÈ a zároveÀ zv˘‰iÈ zamestnanosÈ v poº-nohospodárstve.

V tomto sektore na Slovensku je priestor navytvorenie takmer 15-tis. nov˘ch pracovn˘chmiest. DocieliÈ to je moÏné roz‰írením pesto-vateºsk˘ch plôch t˘ch agrokomodít, ktoré sadajú na Slovensku dopestovaÈ, no v súãasnos-ti sa dováÏajú. Na‰ím cieºom na nadchádzajú-ce tri roky bude tvorba pracovn˘ch miest na vi-dieku a práve v t˘ch regiónoch, kde je najvy‰-‰ia miera nezamestnanosti a zároveÀ sú vytvo-rené dostatoãné podmienky na to, aby sme tie-to komodity produkovali. Pracovné miesta bymali vznikaÈ práve tam, kde je najviac ºudí, kto-rí naposledy pracovali v poºnohospodárstve.

Je niekoºko opatrení, ktor˘mi sa to dá dosiah-nuÈ. Podporou kvalitn˘ch slovensk˘ch v˘rob-kov, zv˘‰ením ich podielu na domácom trhu, za-vedením systému predaja koneãnému spotrebi-teºovi, ako aj orientáciou na aktívnych farmárova prepojením podporn˘ch mechanizmov medziagrorezortom a Ministerstvom práce, sociál-nych vecí a rodiny SR. Som presvedãen˘, Ïe jemoÏné zníÏiÈ saldo zahraniãno-obchodnej bilan-cie aj o 500 mil. eur., ktoré sa v minulom rokupohybovalo na úrovni 996 mil. eur.

Aké máte plány v ovocinárstve a zeleninár-skom sektore? Aké opatrenia treba nevyh-nutne prijaÈ pre spomínané sektory?

Z pohºadu nahraditeºn˘ch poºnohospodár-skych komodít vidíme priestor na vyuÏitie pro-dukãného a pracovného potenciálu pri ovocí azelenine mierneho pásma. Pri prepoãte cezhodnotu dovozu sme dostali potrebu dodatoã-nej v˘mery plodín, ktorá by v plnej miere eli-minovala ich import pri zachovaní súãasnejexportnej v˘konnosti, t. j. teoretick˘m v˘sled-

Chceme podporovaÈslovensk˘ch producentov

„Slovensko v súãasnosti dováÏa obrovsk˘ objem tovaru, ktor˘ dokáÏeme vyprodukovaÈ aj doma. Keby smedováÏané potraviny v hodnote 700 miliónov eur dopestovali alebo vyrobili doma, pomohli by sme slovenskej

ekonomike a zníÏili by sme mieru nezamestnanosti. Momentálne totiÏ dávame prácu najmenej 15 000zahraniãn˘m farmárom a paralelne platíme podpory rovnakému poãtu nezamestnan˘m ºuìom na Slovensku,“

povedal pre Parlamentn˘ kuriér minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt SIMON, ktor˘ ucelenou koncepciou opatrení plánuje zmeniÈ stav zamestnanosti v poºnohospodárstve a potravinárstve.

Svoje opatrenia zdôvodnil aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

V L Á D A S R

54

túnkov na poráÏku jatoãn˘ch zvierat a spraco-vateºsk˘ch kapacít na v˘robu mäsov˘ch v˘rob-kov, hlavne z bravãového mäsa, mlieãnychv˘robkov a syrov a produktov z ovocia a ze-leniny. Tieto prevádzky bude treba vybaviÈ pa-triãn˘mi technológiami vrátane baliacich atriediacich liniek, chladiacich a klimatizova-n˘ch skladov. Nevyhnutn˘m bude aj nákupnákladn˘ch automobilov s klimatizovan˘m,resp. chladiarensk˘m vybavením na rozvoztovaru k spotrebiteºovi. UvaÏujeme aj o formepodpory pre dané subjekty, ktoré sa do preda-ja budú chcieÈ zapojiÈ. Okrem toho bude potreb-né investovaÈ do zariadenia vlastn˘ch predaj-n˘ch priestorov, prípadne zriadenie nov˘chpredajn˘ch miest v objektoch poºnohospodár-skych podnikov. V rámci predaja produktov apotravín rastlinného pôvodu a Ïivoãí‰neho pô-vodu koneãnému spotrebiteºovi sa predpokla-dá nárast poãtu zamestnancov o 1 500.

Akú dôleÏitosÈ pripisujete kvalite potravína zlep‰eniu úrovne predaja?

Jednou z priorít rezortu je ochrana zdraviaslovensk˘ch spotrebiteºov, ãiÏe zabezpeãiÈ pre-daj bezpeãn˘ch a kvalitn˘ch potravín. V‰etkyna‰e kroky smerujú k tomu, aby sa na pulty vslovensk˘ch obchodoch dostali len bezpeãné akvalitné v˘robky.

V novele zákona o potravinách, ktorá je te-raz predloÏená na rokovaní Národnej rady SR,sme pristúpili k zavedeniu povinnosti oznamo-vaÈ príslu‰nej veterinárnej a potravinovej sprá-ve dovoz potravín na na‰e územie najneskôr 24hodín pred uskutoãnením dovozu. Z hºadiskavystopovateºnosti a bezpeãnosti potravín je tonevyhnutné preventívne opatrenie, ktorého cie-ºom je ochrana zdravia spotrebiteºa v tak˘chprípadoch ohrozenia, aké sa vyskytli aj v tom-to roku. V‰etci si predsa dobre pamätáme, koº-ko starostí nám tento rok spôsobili „E. coli“ ãi„dioxín“.

Nesporn˘m pozitívom novely je aj povinnosÈpre obchody umiestniÈ na osobitnom mieste vregáli v‰etky potraviny, ktor˘ch trvanlivosÈ jeviac ako ‰tyri dni a do ich spotreby zostáva me-nej ako 48 hodín. Verím, Ïe toto opatrenie po-môÏe ºudom, ktorí robia nákupy kaÏd˘ deÀ atovar konzumujú v ten ist˘ deÀ alebo najneskôrna druh˘.

V zákone upravujeme systém sankcií a správ-neho konania, ktor˘ dnes, Ïiaº, pomáha obcho-dom vyh˘baÈ sa plateniu uloÏen˘ch pokút. Inakby neexistovali 5 – 6 rokov staré a stále neukon-ãené správne konania za tie najÈaÏ‰ie previne-nia. To, ão môÏe byÈ pre malú prevádzku na v˘-chode krajiny likvidaãnou pokutou, je pre hy-permarket v Bratislave odrobinka. V novomsystéme sa stanoví spodná hranica za zistené ne-dostatky, ktorá doteraz ch˘bala, a maximálnav˘‰ka pokuty sa bude pohybovaÈ v závislosti odzávaÏnosti pochybenia a veºkosti prevádzky.Je asi pochopiteºné, Ïe v mal˘ch prevádzkach,kde sa obchodník a zákazník navzájom pozna-jú je miera osobnej zodpovednosti iná, ako v prí-pade hypermarketov, kde sa denne otoãí niekoº-ko 10-tisíc ºudí, teda aj miera ohrozenia je tomuzodpovedajúca.

V akom období by sa mali dosiahnuÈ Ïelanékonkrétne v˘sledky v jednotliv˘ch sekto-roch, ktoré riadite?

Je to dlhodob˘ proces, ale podºa mojichpredstáv v najbliÏ‰ích troch rokoch ....

kom by bola pozitívna obchodná bilancia vnaturálnom, ako aj finanãnom vyjadrení. Naj-väã‰ie zv˘‰enie osiatych plôch zeleniny bybolo potrebné pri cibuli, cesnaku, karfiole, ka-puste, mrkve, zemiakoch, paprike a hlavne prisuch˘ch strukovinách, pri ovocí ide hlavne obroskyne, jablká, hru‰ky, marhule, jahody ãimaliny.

Podºa anal˘zy V̆ skumného ústavu ekonomi-ky poºnohospodárstva a potravinárstva by na-príklad roz‰írením pestovanej plochy zemiakovo 15-tis. hektárov mohlo vzniknúÈ tisíc nov˘chpracovn˘ch miest.

Na pokrytie aktuálnej spotreby zeleniny bypodºa tejto anal˘zy bolo potrebné osiaÈ o 9 230 hektárov viac ako vlani, ão by zv˘‰ilo po-ãet pracovn˘ch miest v agrosektore o 4 tis.pracovníkov a pri ovocí je predpoklad na vznik3,5 tis. pracovn˘ch miest za predpokladu zväã-‰enia pestovanej plochy o 4,8 tis. hektárov. Pripestovaní zeleniny by sa navy‰e dala v oveºaväã‰ej miere vyuÏiÈ aj geotermálna energia,vìaka ãomu by sa mohlo zamestnaÈ ìal‰ích970 ºudí.

Kto by mal navzájom spolupracovaÈ, ktoréin‰titúcie, aby sa dosiahli prijateºné v˘sled-ky vzhºadom na opatrenia, ktoré navrhuje-te?

Na realizáciu navrhovan˘ch opatrení je po-trebná súãinnosÈ poºnohospodárskych podnikova regionálnych in‰titúcií, predov‰etk˘m Úradovpráce. Je evidentná prepojenosÈ medzi poºno-hospodárstvom a ekonomick˘mi a sociálnymiaspektmi v˘voja vidieckeho obyvateºstva.Zdanliv˘m u‰etrením prostriedkov v poºno-hospodárstve sa následne zv˘‰ia nároky natransfery do sociálnej oblasti

Aké sú moÏnosti zvy‰ovania efektivity a pro-dukcie v Ïivoãí‰nej v˘robe, kde je Slovens-ko stále závislé od dovozu, podºa informáciíhlavne bravãového a hydinového mäsa?

PosilniÈ Ïivoãí‰nu v˘robu, teda produkciuhovädzieho, bravãového mäsa, hydiny, mlieka,a t˘m nepriamo zamestnanosÈ a správu kraji-ny. PretoÏe sa neustále zvy‰uje závislosÈ Slo-venska od dovozu mäsa a mäsov˘ch v˘robkov,hlavne bravãového a hydinového mäsa, je po-trebné posilniÈ Ïivoãí‰nu v˘robu. Miera sebes-taãnosti má klesajúci trend, pri bravãovommäse je uÏ pod úrovÀou 50 % a pri hydinovommäse na úrovni 70 %. V prípade zv˘‰enia pro-dukcie bravãového mäsa by sa vytvorilo 1 350pracovn˘ch miest.

Myslí sa aj na skvalitnenie verejného záso-bovania a stravovania?

Jedn˘m z opatrení, ktoré by malo agrosek-toru pomôcÈ, je predaj koneãnému spotrebite-ºovi. Intenzívne pracujeme na vybudovaní sys-tému predaja farmárskych v˘robkov koneãné-mu spotrebiteºovi. Koneãn˘m spotrebiteºomsú tí, ktorí kupujú pre vlastnú potrebu a zaria-denia spoloãného stravovania, nie obchody.

Cel˘ systém je zaloÏen˘ na filozofii vlastnáprodukcia – ãerstvosÈ – kvalita – r˘chlosÈ – bez-peãnosÈ, a v neposlednom rade na dôvere.Vlastné produkty musia pochádzaÈ z vlastnejprodukcie, chovu, v˘lovu alebo rybolovu prvo-v˘robcu alebo ãinnosti prvov˘robcu.

Nevyhnutnou podmienkou zapojenia sa dotohto systému je, samozrejme, registrácia adodrÏanie predpísan˘ch hygienick˘ch zásad.Tie v‰ak nie sú také prísne ako doteraz. Poºno-hospodári budú musieÈ taktieÏ viesÈ evidenciuo vyrobenom a predanom mnoÏstve vlastn˘chproduktov, ako aj o jednotkovej cene.

Základn˘m pravidlom je pravdaÏe to, Ïe pô-jde v˘luãne o vlastné a originálne farmárskeprodukty. To znamená, Ïe ak niekto chová de-saÈ o‰ípan˘ch, nemôÏe vyrobiÈ a predaÈ toºkoklobás, ako keby mal t˘ch o‰ípan˘ch dvadsaÈ.A uÏ vôbec nie, aby boli vyrobené z o‰ípan˘chz Nemecka ãi Holandska. Na to budú dávaÈ ve-terinári pozor.

Systém predaja koneãnému spotrebiteºoviby mal byÈ rozdelen˘ do troch kategórií. V pr-vej kategórii budú ºudia, ktorí nemusia v zmys-le slovenskej legislatívy podávaÈ daÀové prizna-nie, teda s roãn˘m príjmom z produkcie pribliÏ-ne do 2 000 eur. Je to prípad tetky na dedine,ktorá má sliepky, produkuje vajíãka a nadpro-dukciu môÏe predaÈ svojim susedom alebo domiestnej re‰taurácie alebo do miestneho hote-la. Druhou kategóriou budú subjekty s roã-n˘m príjmom do 47 500 eur, ktorí nemusia byÈplatcami DPH. Tretia kategória, teda väã‰iesubjekty, budú obmedzení limitmi pre poráÏ-ku zvierat. V obãasnom bitúnku bude moÏnémesaãne poráÏaÈ len tak˘ poãet dobytka, o‰í-pan˘ch, oviec a kôz, ktor˘ zodpovedá 16 veº-k˘m dobytãím jednotkám. V prípade hydiny akrálikov to bude hranica 350 kusov za mesiac.V prípade rastlinn˘ch produktov, mlieka amlieãnych v˘robkov ãi medu nebudú ÏiadnemnoÏstevné obmedzenia. Samozrejme, cel˘proces bude prebiehaÈ pod dohºadom ·tátnejveterinárnej a potravinovej správy. Napríkladchovateº oznámi veterinárom, Ïe v pondelokchce poraziÈ tri kusy o‰ípan˘ch, veterinár prí-de, skontroluje, potvrdí, aÏ potom môÏe zvie-ra poraziÈ a ponúknuÈ v˘robky na predaj.

Rozvoj priameho predaja z farmy koneãné-mu spotrebiteºovi si vyÏaduje vybudovanie do-statoãného mnoÏstva obãasn˘ch mal˘ch bi-

55

A G R O K O M P L E X 2 0 1 1

Do funkcie riaditeºa ‰tátneho podniku Ag-rokomplex – V˘stavníctvo Nitra ste bolimenovan˘ iba nedávno. S ak˘mi pocitmi,cieºmi a ambíciami ste nastúpili na tentopost? âo v‰etko chcete zlep‰iÈ ãi uÏ vo vnú-tornom chode ‰tátneho podniku, alebo vrámci jeho v˘stav a podujatí? Dá sa vôbecprísÈ e‰te s nieãím nov˘m? Kde vidíte prie-stor?

Na v˘stavisku Agrokomplex pôsobím odroku 1986, ale viaÏe ma k nemu i mnoÏstvospomienok z detstva. Od svojho vzniku vroku 1974 je v˘stavisko pre mÀa ak˘msi sym-bolom Nitry. Spomínam si na zaujímavé pro-jekty sadovej architektúry a starostlivosti opôdu, ãi moderné formy v rastlinnej a Ïivo-ãí‰nej v˘robe i na to, akej veºkej pozornostisa te‰ili najnov‰ie vynálezy poºnohospodár-skej mechanizácie.

V krátkodobom ãasovom horizonte bolomojím cieºom úspe‰né zvládnutie letn˘ch a je-senn˘ch v˘stavn˘ch projektov – medziná-rodnej poºnohospodárskej v˘stavy Agrokom-plex a v˘stavy Autosalón Nitra. V ìal‰omobdobí bude na‰ím spoloãn˘m firemn˘m cie-ºom nájsÈ pre v˘stavisko nové v˘stavné akcie,zameraÈ sa aj na mimov˘stavné aktivity, prektor˘ch rozvoj máme v areáli ideálne pod-mienky. V̆ znamnou úlohou zostáva rozvojSlovenského poºnohospodárskeho múzea,ktoré je súãasÈou v˘stavného areálu. VÏdy jepriestor pre nieão nové a verím, Ïe sa nám po-darí s kolegami podnik naìalej úspe‰ne roz-víjaÈ.

Tohtoroãn˘ AGROKOMPLEX 2011 bolpre vás takpovediac „krst ohÀom“. Akoste spokojn˘ s jeho náv‰tevnosÈou, priebe-hom a v˘sledkami?

To by som najrad‰ej ponechal na posúde-nie na‰im zákazníkom – vystavovateºom a ná-v‰tevníkom. Ja som mal z v˘stavy veºmi dob-r˘ pocit. Bolo pre nás veºkou cÈou, Ïe naotvorení sa zúãastnila spolu s ministrom pô-dohospodárstva a rozvoja vidieka ZsoltomSimonom aj predsedníãka vlády SR Iveta Ra-diãová a pri‰li i mnohí ìal‰í v˘znamní hostia.V̆ stava sa konala spolu so 6. roãníkom Ná-rodnej v˘stavy hospodárskych zvierat, 18.medzinárodnou druÏstevnou kontraktaãno-predajnou v˘stavou Coopexpo v spolupráci sDruÏstevnou úniou SR a ìal‰ími podujatiami.Te‰í ma preto úãasÈ 433 vystavovateºov zoSlovenskej republiky, âeskej republiky, Ma-ìarska, Poºska, Talianska, Nemecka, Fran-cúzska a ìal‰ích krajín. Od 18. do 21. 8. 2011pri‰lo na v˘stavu 70 000 náv‰tevníkov z âe-skej republiky, Maìarska, Poºska, Holandska,Dánska a âíny. Na podujatí sa 84 % náv‰tev-níkov zúãastnilo opakovane a z toho 16 % boliodborníci. S organizaãn˘m zabezpeãením v˘-stavy bolo spokojn˘ch 94 % náv‰tevníkov.Ná‰ marketingov˘ v˘skum preukázal, Ïe 96 %z osloven˘ch náv‰tevníkov plánuje prísÈ naveºtrh aj v budúcom roku.

âo v‰etko stojí za zmienku z obsahu tohtoroãníka? SúãasÈou v˘stavy Agrokomplex2011 bolo i slávnostné udeºovanie oceneníministrom pôdohospodárstva a rozvoja vi-dieka SR Zsoltom Simonom. Ktoré z oce-není zaujalo vás?

V pavilóne M1 sa prezentovalo s vlastn˘mstánkom aj Ministerstvo pôdohospodárstva arozvoja vidieka SR. Prezentovala sa Národ-ná sieÈ rozvoja vidieka SR, miestne akãnéskupiny, regióny, mikroregióny i obãianskezdruÏenia. Zo zahraniãn˘ch hostí sa predsta-vili národné siete rozvoja vidieka z âR, Ma-ìarska a Poºska. Národná v˘stava hospodár-skych zvierat dominovala v expozíciách Ïivo-ãí‰nej v˘roby. Toto podujatie sa konalo podzá‰titou ministra pôdohospodárstva a rozvo-ja vidieka SR Zsolta Simona. ·pecializovanéchovateºské zväzy pripravili ich chovateºskédni. SúãasÈou ponuky na v˘stave boli aj Chre-novské stánky, Celoslovenské doÏinkové sláv-nosti a zaujímav˘ sprievodn˘ program. Boliudelené Znaãky kvality SK, diplomy Politi-ka kvality EÚ za chránené zemepisné ozna-ãenie a zaruãenú tradiãnú ‰pecialitu. Nerád bysom v‰ak vynechal ceny DruÏstevnej únieSR. Najlep‰ie zvieratá získali ocenenia ·am-pión v˘stavy. Osobne by som nerád konkre-tizoval niektoré z nich, pretoÏe v‰etky boliudelené za dlhodobo udrÏateºnú vysokú kva-litu a poctivú prácu.

Agrokomplex je pre mÀasymbolom Nitry

„Na prvom roãníku didakticko-náuãnej v˘stavy Agrokomplex sa zúãastnilo 53 vystavovateºov. Piaty roãník privítal131 firiem. V roku 2011 ich bolo viac ako 400! Agrokomplex poloÏil základ v˘stavníctva v Nitre. Dnes tu máme

mnoÏstvo v˘stavníckych projektov a v˘stavisko vytvára benefity, ktoré sú prínosom aj pre mesto, región, ãi krajinu vpodobe podpory cestovného ruchu, zahraniãno-obchodnej v˘meny, ãi ‰írenia pozitívneho imidÏu krajiny,“ povedal

pre Parlamentn˘ kuriér riaditeºom Agrokomplexu – V̆ stavníctvo Nitra, ‰. p., Ing. Franti‰ek ëURKOVIâ.

Predsedníãka vlády SR Iveta Radiãová a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon slávnostne otvárajú tohtoroãn˘ AGROKOMPLEX.

L E S Y S R

56

Aké boli hospodárske v˘sledky ‰. p. LESYSR v roku 2010?

OpakovaÈ to, ão bolo zverejnené v mé-diách aj v na‰ej v˘roãnej správe by bolo zby-toãné, preto snáì len struãne. Dosiahli smehospodársky v˘sledok 1,7 mil. eur oproti plá-nu 800 tis., ãiÏe sme ho splnili a prekroãili,priãom sme zaãali ãasÈ zisku vracaÈ späÈ dolesa, ãi uÏ v nákladoch na zanedbanú pestov-nú ãinnosÈ, do sanácie povodÀov˘ch ‰kôd, dopreventívnych protipovodÀov˘ch opatrení,ale aj do údrÏby ciest a stavieb vo vlastníct-ve ‰tátu v správe ná‰ho podniku. HospodáriÈso ziskom, ktorého znaãn˘ podiel vrátimespäÈ do lesa, je základnou podmienkou spo-loãnosÈou poÏadovaného trvalo udrÏateºné-ho hospodárenia.

LESY SR, ‰. p., sú najväã‰ím domácim pro-ducentom dreva. Slovensko má dreva stá-le dostatok. Pritom v‰ak slovensk˘ drevo-

spracujúci priemysel takpovediac volá opomoc. Preão je to tak?

Súhlasím s va‰ím tvrdením, Ïe sme naj-väã‰í domáci producent dreva, ale z celkovejprodukcie dreva na Slovensku je realizova-n˘ch necel˘ch 50% v na‰ej réÏii, zvy‰ok súostatné lesnícke podniky, spoloãnosti, súkrom-níci. VzÈahy na trhu sú dnes postavené natrhov˘ch princípoch, Ïiaº, niektoré drevárskespoloãnosti si e‰te ani po dvadsiatich rokochdemokracie túto skutoãnosÈ nestihli uvedo-miÈ. Správajú sa tak, ako keby LESY SR, ‰. p.,boli ‰tátna plánovacia komisia. Bez priesku-mu trhu vznikajú nové a nové spracovateºskékapacity hlavne na ihliãnatú hmotu a potomsme my tí zlí, lebo ich poÏiadavky nedokáÏe-me naplniÈ. Lesy obhospodarujeme trvaloudrÏateºn˘m spôsobom, preto z nich môÏemezobraÈ len toºko dreva, koºko prirastie. Po ka-lamitn˘ch rokoch sa dostávame práve do toh-to reÏimu a preto v tomto roku zníÏime ÈaÏbuihliãnatého dreva z vlaÀaj‰ích 2,9 milióna m3

na 2,05 mil. m3. My predsa nepôjdeme nad rá-mec legislatívy a nezaãneme rúbaÈ o miliónykubíkov dreva viac len preto, Ïe niekto ich po-trebuje na svoj biznis. Slovensko potrebujehlavne zdravé lesy, v ktor˘ch bude stále dre-vo prirastaÈ tak, aby objektívne nastavené ka-pacity mohli trvalo produkovaÈ v˘robky z dre-va. Skôr je potrebné podporiÈ spracovaniedreva s vy‰‰ou pridanou hodnotou, ako lendrevo prehnaÈ porezom a hotovo.

Druh˘m problémom je nevyváÏenosÈ spra-covateºsk˘ch kapacít. Na Slovensku nie jedostatok kapacít na spracovanie bukovej pi-liarskej guºatiny, ale na spracovanie smrekaje ich moÏno dvojnásobok viac ako treba.Treba si ale uvedomiÈ, Ïe buk je najroz‰íre-nej‰ou drevinou u nás a vlákninové drevo, oktoré je z buka eminentn˘ záujem, rastie lenspolu so spomínanou guºatinou.

Nedostatky existujú aj vo vyuÏívaní moÏ-ností, ktoré nám príroda dáva. Preão nedoká-Ïeme poskytnúÈ v‰etku kalamitnú hmotu dre-vospracujúcemu priemyslu, preão ponecháva-me bez úÏitku a navy‰e s ìal‰ími nákladmi naochranu lesa nespracovanú kalamitu na plo-chách, ktoré by sa v prípade normálneho ob-hospodarovania mohli uÏ dnes produkãneopäÈ vyuÏívaÈ?

Veºk˘m a stále väã‰ím problémom jechradnutie a odumieranie smrekov˘ch mo-nokultúr. âo s nimi?

VyuÏijem priestor v tomto periodiku a po-loÏím jeho ãitateºom priamu otázku, na kto-rú by si poslanci mali daÈ priamu odpoveì.Koºko finanãn˘ch prostriedkov stojí na‰u re-publiku ochrana prírody a koºko priamych anepriamych ‰kôd súãasn˘m spôsobom ochra-ny vzniká? ËaÏká otázka a e‰te ÈaÏ‰ia odpo-veì. Ale príde aj odpoveì.

Problém chradnutia smreãín má ‰ir‰ie prí-ãiny a nedajú sa v‰etky na tomto malom prie-store opísaÈ. Av‰ak zvaºovaÈ v‰etko len naglobálne otepºovanie planéty je demagógia.VáÏnym problémom z ná‰ho pohºadu je dne‰-n˘ spôsob realizácie ochrany prírody hlavnev piatom stupni – bezzásahovosÈ. PremnoÏe-nie podkôrového hmyzu a jeho následné vy-lietavanie mimo hraníc zóny je súãasÈou ta-kejto stratégie. Dnes máme v hospodárskychlesoch, ãiÏe lesoch, kde primárnym cieºom ich

Zdravé lesy musíme zachovaÈ

aj pre budúce generácie

LESY Slovenskej republiky, ‰. p., sú najväã‰ím obhospodarovateºom lesného fondu na Slovensku a pri porovnaní trÏieb sú pribliÏne 50. najväã‰ou firmou v krajine. O aktuálnej situácii

v podniku sme sa zhovárali s jeho generálnym riaditeºom Igorom VISZLAIOM.

57

pestovania je hospodársky úÏitok (teda ajprodukcia dreva pre vy‰‰ie spomínan˘ drevo-spracujúci priemysel) viac ako 600 000 m3 su-ch˘ch smrekov a zostávajú tam bez patriãné-ho zuÏitkovania, lebo orgány ochrany príro-dy robia v‰etko pre to, aby sa tento stav ìa-lej roz‰iroval.

Smrekové monokultúry boli vysádzané namnoh˘ch miestach aj tam, kde smrek nie jeprirodzene doma. Bola to poÏiadavka spoloã-nosti a nie nevedomosÈ lesn˘ch hospodárov,napriek tomu ich lesníci vypestovali do sta-vu, Ïe plnili v‰etky funkcie, ktoré zdrav˘,zelen˘ les má plniÈ a potom zo svojvôle mi-movládnych ochranárskych zoskupení sa ne-dovolilo spracovaÈ kalamitu práve na t˘chtonepôvodn˘ch monokultúrach. Podkôrov˘hmyz nepozná hranice chránen˘ch území,nepozná kde je les nepôvodn˘ a kde sú pôvod-né vysokohorské smreãiny. On len vie, kde mádobré podmienky na rozmnoÏovanie a tamide, ãi skôr letí, rozmnoÏuje sa a bez toho, Ïeby to bolo jeho cieºom, spôsobuje úhyn stro-mu, stromov, cel˘ch porastov. Îiaº, priamopod KriváÀom sú naozaj pôvodné, ãlovekomneovplyvÀované lesy, ktoré sú dnes suché ato KriváÀ povaÏujeme za symbol Slovákov.Hrôza na to pozrieÈ.

TvrdiÈ, Ïe tam bude znovu prirodzen˘ les,je síce pravda, ale bude to o koºko rokov ãidesaÈroãí? Pozrite sa do okolia Osrblia. Aj tampadla v roku 1996 veºká kalamita, ktorá sav‰ak vãas spracovala, lesníci drevo odviezli,nedovolili hmyzu sa premnoÏiÈ, holiny zales-nili a dnes je tam v‰ade súvisl˘ mlad˘ les, kto-r˘ plní v‰etky funkcie. A nie je ich málo a ajdnes sú mnohé z nich v pozornosti politikov(protierózna, vodohospodárska, vodozádrÏ-ná...) Nikto z lesníkov nepochybuje o autore-gulaãnej schopnosti prírody, veì inak by prí-roda ani nemohla existovaÈ, ale v súãasnostina vysoko urbanizovanom Slovensku testo-vaÈ na úkor daÀov˘ch poplatníkov a kvalityÏivotného prostredia túto v‰eobecne známuskutoãnosÈ je ekonomick˘ ale aj ekologick˘hazard. Snaha o vyhlasovanie ìal‰ích chráne-n˘ch území porasten˘ch lesom tam, kde do-teraz lesníci úspe‰ne hospodárili, pripadá mitrochu (niekedy aj viac) schizofrenické. Po-kiaº je tam zdrav˘ zelen˘ les s vysokou bio-diverzitou, tak to asi tí lesníci robili dobre. Taknaão teraz zrazu vyhlasovaÈ ìal‰ie chránenéúzemie, samozrejme s najvy‰‰ím stupÀomochrany a teda riadiÈ (ãi skôr neriadiÈ) hobezzásahovo? Dodnes sa tam zasahovalo apredsa je územie hodné ochrany? Tak to spo-lu dajako nejde.

Okrem produkcie drevnej suroviny je tustále rastúci v˘znam mimoprodukãn˘chfunkcií lesa. Koºko finanãn˘ch prostried-kov i‰lo na saturovanie t˘chto funkcií? Jepodºa Vás táto suma úmerná alebo aspoÀdostaãujúca?

·tátny podnik LESY Slovenskej republikyboli zriadené na obhospodarovanie ‰tátnehomajetku na lesnej pôde a teda zabezpeãujú na-ozaj aj v‰etky mimoprodukãné funkcie lesa.Niektoré sú akosi prirodzené, bez vynaklada-nia finanãn˘ch prostriedkov, Ïiaº, na nieão tre-ba prispievaÈ. Je to vlastne v zákone o lesochnapísaná objednávka ‰tátu, ale ‰tát akosi naich realizáciu nemá prostriedky. Tie vyna-kladá kaÏd˘ vlastník ãi obhospodarovateº z

peÀazí, ktoré vyprodukuje hospodárskou ãin-nosÈou v lese. Samozrejme, najtrÏbonosnej‰ímproduktom je drevo, ale na neho je naviaza-n˘ch mnoÏstvo ìal‰ích odvetví, pracovn˘chmiest. Z trÏieb sa potom hradia aj práce na za-bezpeãenie t˘chto aktivít. V roku 2010 ichpodnik vynaloÏil v objeme 8,4 milióna eur ana tento rok je plán 9 miliónov. Sú to pro-striedky, ktoré by mohli tvoriÈ zisk a dobr˘hospodársky v˘sledok podniku, sú v‰ak po-uÏité inou formou pre ‰tát, aj keì nie priamymodvodom do ‰tátneho rozpoãtu.

âi je to suma dostatoãná, je hypotetickáotázka, lebo vÏdy by sa na‰li práce, ktoré bye‰te bolo moÏné urobiÈ na zvy‰ovanie poten-ciálu lesov v oblasti mimoprodukãn˘ch funk-cií, ale v‰etko treba robiÈ s primeranou mie-rou, takÏe myslím si, Ïe náklady sú nastave-né len s miernym poddimenzovaním a v prí-pade neúmern˘ch poÏiadaviek na odvod do‰tátneho rozpoãtu by to bolo práve na úkor t˘-chto nákladov.

Platy v lesnom hospodárstve sú jedny znajniÏ‰ích v celom slovenskom hospodár-stve. Nemáte problémy s udrÏaním kvalit-n˘ch odborníkov a získaním nov˘ch?

V̆ voj platov v celom hospodárstve Sloven-ska má svoju históriu, svoje príãiny, preão taka nie onak. Dnes ich rozoberaÈ nemá zmysel,skôr treba hºadieÈ dopredu. Problém, ktor˘spomínate, tu reálne je a je naãase s t˘m aj nie-ão urobiÈ, preto je od júna vytvorená pracov-ná skupina, ktorá pripravuje zmenen˘ modeltvorby základn˘ch miezd v na‰om podniku.Je to v‰ak zloÏit˘ proces, ktor˘ musí byÈ dob-re prepoãítan˘, aby sme na to vôbec mali, mu-síme to prejsÈ s odborármi a podobne. A hlav-ne, aby na to nedoplatili zamestnanci, ale abyod nás kvôli platov˘m pomerom neodchádza-li najmä mladí, ktorí dnes majú mesaãnúmzdu rádovo v desiatkach, niekde aÏ stovkácheur niÏ‰iu ako star‰í zamestnanci, hoci robiatú istú prácu.

Ako hodnotíte súãasnú legislatívu z hºa-diska optimálnej ãinnosti ‰.p. LESY SR adosahovania plánovan˘ch cieºov? Ktorélegislatívne normy treba rie‰iÈ akútne?

T˘ch problémov je niekoºko a v‰etky by satu ÈaÏko opisovali. Preto opäÈ apel na t˘ch,ktor˘m má toto periodikum slúÏiÈ pre infor-movanosÈ.

KontroverznosÈ zákona o lesoch a zákonao ochrane prírody je taká veºká a nezmysel-ná, Ïe bez legislatívnych zmien nie je v súãas-nej moci lesníkov (‰tátnych ãi ne‰tátnych)napæÀaÈ ich poslanie v zmysle známeho J. D.Matejovie: „ZachovaÈ lesy potomstvu!“.Choìte sa pozrieÈ do Bystrej doliny v NízkychTatrách. Sú to hospodárske lesy a dnes neplniaskoro Ïiadnu zo svojich funkcií. A to v‰etkokvôli legislatíve, ktorá nám neumoÏÀuje ka-lamitu hospodárnym spôsobom spracovaÈ azachrániÈ ìal‰ie hektáre dnes vitálnych smre-ãín pred lykoÏrútom.

Nemenej závaÏn˘m problémom, ktor˘ Ïiaºnemá za súãasnej legislatívy viditeºn˘ koniec,je obhospodarovanie ne‰tátnych neodovzda-n˘ch lesn˘ch majetkov. Drobenie vlastníctvav zmysle Tereziánskych zákonov, ktoré uÏplatia snáì len u nás, neumoÏÀuje dopracovaÈsa k úspe‰nej reprivatizácii lesov. Preto dneshospodárime na t˘chto majetkoch so stratouokolo 4 miliónov eur. Pokiaº tam platíme danez nehnuteºností, vynakladáme prostriedky napestovnú ãinnosÈ a zabezpeãenie ostatn˘chfunkcií lesa, vlastník sa o majetok neprihlási.Len ão tam naplánujeme v zmysle platnej le-gislatívy ÈaÏbu dreva, vlastník, mnohokrát ajlen domnel˘, bez náleÏit˘ch dokladov o vlast-níctve, nám zakáÏe hospodárenie v t˘chto le-soch a tak stále zná‰ame len náklady, ale v˘-nosy nemáme. Pritom 90 % zisku z takejto ÈaÏ-by odkladáme na depozitn˘ úãet a v prípadeodovzdania majetku sa aj tieto peniaze vraca-jú vlastníkovi pozemku aÏ tri roky spätne.

ëal‰ím veºk˘m problémom je správa drob-n˘ch vodn˘ch tokov, lesn˘ch ciest a podob-ne. Lesné komplexy sa prinavrátili do uÏíva-nia pôvodn˘m majiteºom, ale správa vod-n˘ch tokov a lesn˘ch ciest ostala na nás, ãiÏezas len náklady, dokonca na pozemkoch ne-‰tátnych vlastníkov.

Ako som spomínal, t˘ch problémov je veºa,ale pokiaº by sa v tomto volebnom období po-darilo vyrie‰iÈ aspoÀ tieto, bol by to pre ná‰podnik veºk˘ posun dopredu.

L E S Y S R

D R E V O S P R A C U J Ú C I P R I E M Y S E L

58

Za v‰eobecne najvhodnej‰í spôsob spraco-vania dreva môÏeme povaÏovaÈ mechanickézhodnocovanie na produkt s vy‰‰ou pridanouhodnotou. Rovnako môÏeme uvaÏovaÈ o che-mickom zhodnocovaní v intenciách produk-cie papierensk˘ch komodít ako produktu svy‰‰ou pridanou hodnotou neÏ je samotnávstupná surovina najmä preto, Ïe pri takom-to spracovaní dochádza k maximalizácii hod-noty drevnej hmoty a priamemu zvy‰ovaniuefektívnosti následného vyuÏitia. V snahe ozv˘‰enie pridanej hodnoty dreva sa drevospra-cujúce podniky snaÏia o postupnú moderni-záciu svojho strojového a technologického vy-bavenia. V tejto súvislosti je rozhodujúcimelementom odbyt na danom cieºovom trhu,ktor˘ môÏe – a v prípade Slovenskej republi-ky aj je – do znaãnej miery ovplyvnen˘ ne-koordinovanou ãinnosÈou príslu‰n˘ch orgá-nov. Firmy v‰ak naìalej musia flexibilne rea-govaÈ na trhové zmeny, v mnoh˘ch prípa-doch zníÏením predajnej ceny a nepodnika-teºsk˘m správaním voãi sebe samému.

Aktuálna situácia v drevospracujúcom prie-mysle na Slovensku nás núti zamyslieÈ sanad fungujúcim systémom, ktor˘ v‰ak v Ïiad-nom prípade nemôÏeme povaÏovaÈ za fúzujú-ci. Ak zoberieme do úvahy, Ïe viac ako 40 %územia Slovenskej republiky tvoria lesy, pri-ãom vy‰e 50 % z tohto územia sa nachádzav súkromnom vlastníctve, situácia pre drevo-spracujúci podnik je obzvlá‰È komplikovaná.Správca lesného potenciálu Slovenskej repu-bliky – Lesy Slovenskej republiky, ‰. p., –vlastní menej ako polovicu zalesneného úze-mia, av‰ak politika tohto ‰tátneho podniku pô-sobí do znaãnej miery nekoncepãne. Najmäv otázke nastavenia cien môÏeme uvaÏovaÈ opremr‰ten˘ch cenov˘ch nárokoch. Odvolaniesa na negatívny v˘voj situácie na globálnomtrhu a postupne zniÏovanie objemov˘ch ka-pacít povaÏujme za nerelevantné. DôvodovmoÏno naãrtnúÈ viacero, ale za najmarkantnej-‰í povaÏujeme práve neefektívny spôsob spra-covania drevnej hmoty.

Musíme pomenovaÈ veci prav˘mi menamia kon‰tatujeme, Ïe situácia na trhu listnatéhodreva a vlákninového dreva je zlá, keìÏe exi-stujúca monopolná pozícia ‰tátnych lesov vy-tvára také cenové podmienky, Ïe cena drevaje v súãasnosti vy‰‰ia neÏ cena uhlia. Toto sa

vymyká praktikám dobrej obchodnej praxe avyváÏenej spotreby na trhu. Pres˘tenie listna-t˘m drevom a nadbytok ponuky drevnejhmoty, ktorá prevy‰uje dopyt v drevospracu-júcom priemysle stále trpiacom dopadmi glo-bálnej hospodárskej krízy spôsobuje, Ïe zostrany odberateºov dreva nie je moÏné ìalejakceptovaÈ tak˘to cenov˘ v˘voj. Stav zásobÈaÏobn˘ch spoloãností, ale aj odberateºov dre-va je dnes na maximálnej úrovni.

Na základe anal˘z kon‰tatujeme, Ïe v Eu-rópe majú ceny dreva tendenciu dlhodoboklesaÈ. Najv˘raznej‰í pokles cien a previs po-nuky nad dopytom je momentálne moÏné po-zorovaÈ na ukrajinskom trhu. V Slovenskej re-publike do‰lo k pres˘teniu trhu ponukou stvrd˘m listnat˘m drevom a drevospracujúcipriemysel oÀ prestáva maÈ záujem. Lesné Èa-Ïobné spoloãnosti pomaly pozastavujú ÈaÏbua snaÏia sa ju kapacitne prispôsobiÈ spracova-teºsk˘m moÏnostiam svojich odberateºov.Predpoklad dlhodobej‰ieho pres˘tenia trhuponukou dreva je v‰ak viac ako reálny. Totopres˘tenie sa nemusí zníÏiÈ ani v prípade, Ïeväã‰ina ÈaÏobn˘ch spoloãností bude prispôso-bovaÈ svoju ponuku aj pre ãoraz väã‰í poãetspoloãností vyrábajúcich energiu z biomasy.

Dlhodob˘m problémom, ktor˘ na trhu sdrevnou hmotou na Slovensku existuje je ajskutoãnosÈ, Ïe vysoko kvalitné tvrdé drevo sapouÏíva na v˘robu nízko hodnotov˘ch v˘rob-kov, ãím sa zniÏuje efektívnosÈ vyuÏívaniatohto dreva. Tvrdé listnaté drevo kvality A po-trebuje na vyzretie viac ako 70 rokov a jehopredajná cena dnes bohuÏiaº dosahuje najviac50 % jeho reálnej hodnoty. Táto skutoãnosÈviedla v rokoch 2000 – 2010 k zatvoreniu via-cer˘ch v˘znamn˘ch spoloãností, ktoré totokvalitné drevo spracúvali a vzhºadom na tie-to nereálne ceny boli nútené svoje prevádzkyodstaviÈ.

Cena tvrdého listnatého dreva na sloven-skom trhu je urãená majoritn˘m odberate-ºom drevnej hmoty na Slovensku, ostatní od-beratelia ceny viac-menej kopírujú. Vzhºadomna promptné plnenie dodávok dreva, ktoré na-stalo od zaãiatku tohto roka, sa veºká ãasÈcash-flowu firiem viaÏe v zásobách, ktoré súnad priemernou úrovÀou a nie je moÏné ichv krátkodobom horizonte premeniÈ na hoto-vé v˘robky.

Ak uÏ uvaÏujeme o energetickom vyuÏití,mali by sme jasne zadefinovaÈ, ak˘ typ dre-va t˘mto spôsobom vyuÏijeme a vnímaÈ na-ãrtnuté vyuÏitie ako poslednú in‰tanciu spra-covania. Odpadové drevo, piliny a kôru, kto-ré vznikajú pri procese mechanického spra-covania energeticky zhodnotiÈ môÏeme.Máme za to, Ïe práve tento smer vo vyuÏitíodpadového dreva je efektívny, ale len v tomprípade, ak uvaÏujeme o odpade, ktor˘ vzni-ká pri mechanickom spracovaní drevnej hmo-ty.

Skupina spoloãností BUKÓZA HOL-DING, najv˘znamnej‰í zamestnávateº Pre-‰ovského kraja, spracúva drevo spôsobom,kde koneãn˘m produktom je papierenská bu-niãina, ktorá je v‰ak vstupnou surovinou prev˘robu ìal‰ích produktov, napríklad prá‰ko-vej celulózy, teda produktu s vy‰‰ou pridanouhodnotou. Ide o mechanické a chemické spra-covanie drevnej hmoty. Od spôsobu spraco-vania sa odvíja aj produktové portfólio, kdenosn˘m v˘robn˘m produktom sú papierens-ké buniãiny na v˘robu papierov, lepené veº-koplo‰né dosky na v˘robu nábytku a interié-rov, piliarske produkty pre nábytkárensk˘priemysel a iné druhy priemyslu a prá‰kovácelulóza pre odvetvia potravinárskeho a sta-vebného priemyslu. Na tomto jednoduchompríklade pozorujeme sofistikovan˘ spôsobvyuÏitia drevnej hmoty.

Ing. Karol MARTINâEKgenerálny riaditeº

BUKÓZA HOLDING, a. s.

BUKÓZA HOLDING, a. s. –sofistikovan˘ spôsob

vyuÏitia drevnej hmoty

Drevospracujúci priemysel nemá dnes na Slovensku také postavenie, aby sa mohol porovnávaÈs drevospracujúcim priemyslom v globálnom svetovom meradle. Vhodn˘ spôsob spracovania dreva v‰ak

predstavuje predpoklad na posilnenie pozície tohto priemyslu a v podstatnej miere dokáÏe ovplyvniÈ ajsmerovanie slovenskej ekonomiky. Práve spôsob spracovania dreva, ako vstupnej suroviny na ìal‰ie

vyuÏitie indikuje, ak˘m smerom sa bude drevospracujúci priemysel vyvíjaÈ.

59

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T VA A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

V súãasnosti nie je bezproblémové ani les-né hospodárstvo, lesov sa pravdepodobnedotklo tieÏ ‰etrenie, ako sa to prejavuje naplnení konkrétnych plánov?

Následky hospodárskej krízy sa prejavili iv hospodárení subjektov lesného hospodár-stva. V̆ razn˘ pokles cien drevnej hmoty spo-lu s vysok˘mi ÈaÏbami najmä kalamitnéhoihliãnatého dreva spôsobili v uplynulom ob-dobí v˘razné zníÏenie hospodárskeho v˘sled-ku jednotliv˘ch subjektov obhospodarujú-cich lesy. Je paradoxom, Ïe najv˘raznej‰í po-kles v˘konnosti v ekonomike nastal u najväã-‰ieho obhospodarovateºa lesa a to Lesov SR,‰. p., Banská Bystrica. Rovnako vstupy súvi-siace s dotáciami zo ‰tátneho rozpoãtu maliv predchádzajúcich rokoch klesajúcu tenden-ciu. Vzniknut˘ deficit nielen verejn˘ch fi-nanãn˘ch prostriedkov sa markantne prejavilv nízkom objeme vykonan˘ch nákladov˘chprác v pestovnej ãinnosti, v prácach na opra-ve a údrÏbe stavieb a zariadení slúÏiacichlesnému hospodárstvu a v investovaní do le-sov rozvráten˘ch pôsobením ‰kodliv˘ch ãi-niteºov. âiastoãne sa vzniknutá situácia za-chraÀovala poskytovaním príspevkov z Pro-gramu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 z opat-renia Obnova potenciálu lesného hospodár-stva a zavedenie preventívnych opatrení, kdek 31.12. 2010 boli subjektom obhospodaru-júcim lesy kumulatívne poskytnuté príspev-ky v celkovej v˘‰ke 62 mil. eur. V roku 2010sa situácia postupne zlep‰ovala. Jednotlivésubjekty lesného hospodárstva prijali rad ra-

cionalizaãn˘ch opatrení, ktoré smerovali hlav-ne do re‰trikãn˘ch opatrení na zníÏenie vlast-nej réÏie, na zníÏenie osobn˘ch nákladov, aleaj nákladov na pestovnú ãinnosti a v˘chovulesa. âiastoãné oÏivenie lesného hospodárstvav roku 2010 sa prejavilo aj v najdôleÏitej‰omekonomickom ukazovateli – dosiahnutomzisku za podnikateºské subjekty. Na priazni-v˘ v˘voj hospodárskeho v˘sledku vpl˘valiprijaté re‰trikãné opatrenia, ale najmä zv˘‰e-né ceny niektor˘ch sortimentov drevnej hmo-ty, ktoré ovplyvnilo i zavedenie transparent-nej‰ieho predaja dreva cez elektronické auk-cie dreva v najväã‰om ‰tátnom podniku akoprirodzenom monopole.

Obnova lesa patrí myslím stále k popred-n˘m úlohám, ak˘ je dlhodobej‰í plán ob-novy lesov a lesn˘ch porastov. Je vypraco-van˘ systém obnovy?

Obnovu lesa chápeme ako kontinuálnu ãin-nosÈ, ktorá zabezpeãuje nahrádzanie jestvujú-ceho, spravidla dospelého lesa nov˘m mla-d˘m lesom. Samozrejme, Ïe vo vzÈahu k vekulesa táto definícia platí len v lesoch, ktoré niesú po‰kodené vplyvom biotick˘ch, abiotic-k˘ch a antropogénnych ãiniteºov. V prípadetak˘chto lesov, ak sú po‰kodené do tej mie-ry, Ïe uÏ nie sú schopné plniÈ základné funk-cie lesa, je obnovu potrebné vykonaÈ bezohºadu na ich fyzick˘ vek. Obhospodarova-teº lesa je povinn˘ lesné porasty obnovovaÈstanovi‰tne vhodn˘mi lesn˘mi drevinami suprednostÀovaním prirodzenej obnovy. Na

umelú obnovu môÏe pouÏiÈ semenáãiky, sa-denice alebo semená len zo zdrojov spæÀajú-cich kritériá stanovené v osobitn˘ch práv-nych predpisoch. Cel˘ systém obnovy lesa jeupraven˘ príslu‰n˘mi ustanoveniami zákonao lesoch a súvisiacich právnych predpisov. Zhºadiska ãasového je obhospodarovateº lesapovinn˘ vykonaÈ obnovu lesa na holine naj-neskôr do dvoch rokov od jej vzniku okremchránen˘ch území s piatym stupÀom ochra-ny. Samozrejme v prípade rozsiahlych holínvzniknut˘ch po kalamitách spravidla nastu-puje vypracovanie projektu ãasovej a priesto-rovej obnovy lesa, ktor˘ b˘va rozpracovan˘na viacero rokov. Program starostlivosti olesy, ktor˘ je vypracovan˘ na obdobie desia-tich rokov, obsahuje obnovu lesa v konkrét-nych jednotkách priestorového rozdelenialesa, vo vzÈahu k urãeniu spôsobu obnovy,druhu pouÏit˘ch drevín na zalesnenie a staro-stlivosti o zaloÏené mladé lesné porasty. Akovidíte, obnova lesa má u lesníkov vysokú pri-oritu a sofistikovan˘ prístup.

Ochrana lesa sa stala tieÏ v˘znamnou úlo-hou nielen pre odborníkov, aké máte skú-senosti, ste spokojn˘ napríklad s aktívny-mi ochranármi z radu obyvateºov? âo bysa mohlo zmeniÈ?

Ako ste povedali uÏ v otázke, ochrana lesaje, vychádzajúc z právnych predpisov jedno-znaãne v kompetencii lesníckych odborní-kov, ktorí majú odbornú spôsobilosÈ na vyko-návanie ãinností lesného hospodára. âo sat˘ka verejnosti, treba povedaÈ, Ïe sa laická ve-rejnosÈ sa oveºa viac zaãína zaujímaÈ o lesynielen z ochranárskeho hºadiska. Ak obãanupozorní na situáciu, ktorá je poru‰ením zá-kona odtiaºto mu chcem poìakovaÈ, lebo niev‰etci prijatú legislatívu re‰pektujú z jednejãi druhej strany. Na upozornenú situáciu vy-sielame odborníkov zo ‰tátnej správy, ktorípreverujú podnety a prijímajú opatrenia. Mu-sím kon‰tatovaÈ, Ïe mnoho podnetov práve za-sahuje do odbornej ãinnosti lesníkov. Ak les-natosÈ chránen˘ch území dosahuje 78 %, tosvedãí o kvalite a zachovalosti práve lesn˘chbiotopov a vhodnosti doteraj‰ích spôsobovstarostlivosti o tieto biotopy. BezzásahovosÈnie je v‰eliek v lesoch, ktoré sú 300 – 400 ro-kov cieºavedome formované a obhospodaro-vané ãlovekom. Okrem straty produkcie azbytoãn˘ch nákladov a dopestovanie zdravé-ho lesa sa z tak˘chto porastov stáva rezervo-ár hubov˘ch a hmyzích ‰kodcov pre okolit˘les a v koneãnom dôsledku na to dopláca lesaj spoloãnosÈ. Verím, Ïe pripravovan˘ nov˘

Záujem o lesné hospodárstvo rastie

Podporu lesom a lesnému hospodárstvu treba zabezpeãiÈ nielen legislatívne. Netreba zabúdaÈ naobnovu potenciálu lesného hospodárstva a pravdaÏe na najdôleÏitej‰ieho ãiniteºa, a to na ãloveka.

Nepochybuje o tom ani generálny riaditeº Sekcie hospodárstva a spracovania dreva MPaRV SRIgor OLAJEC v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

60

zákon o ochrane prírody a krajiny rozumneskæbi poÏiadavky v‰etk˘ch nárokov˘ch sku-pín.

Ako sa vyuÏívajú moÏnosti spolupráce s ne-‰tátnym lesníckym sektorom, ktor˘ vzhºa-dom na v˘meru obhospodarovan˘ch lesovje jedn˘m z kºúãov˘ch partnerov Minister-stva pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSR?

Ne‰tátny sektor k 31. 12. 2010 obhospoda-ruje celkovo 864 626 ha porastovej pôdy ãopredstavuje 44,6 z celkovej v˘mery porasto-vej pôdy na Slovensku. Av‰ak nie len z toh-to dôvodu je ne‰tátny sektor jedn˘m z kºúão-v˘ch partnerov Ministerstva pôdohospodár-stva a rozvoja vidieka SR. V priebehu repri-vatizácie vznikom stále väã‰ieho poãtu no-v˘ch subjektov, ktor˘ch v˘mery najmä poodovzdaní majetku obciam a cirkvi ãasto do-sahovali rádovo tisícky hektárov dochádzaloplynulo k odchodu lesníckych odborníkovzo ‰tátnych organizácií lesného hospodárstvado ne‰tátneho sektora. NevyuÏiÈ ich skúsenos-ti nie len odborné, ale i tie súvisiace s fungo-vaním ne‰tátnych lesníckych subjektov pririe‰ení problémov lesného hospodárstva, bybolo minimálne nezodpovedné. Zástupcoviajednotliv˘ch organizácií ne‰tátnych vlastníkovlesov zdruÏen˘ch v Rade zdruÏení vlastníkovne‰tátnych lesov Slovenska sú ãlenmi v‰et-k˘ch pracovn˘ch a expertn˘ch skupín minis-terstva zaoberajúcich sa problematikou lesné-ho hospodárstva a podieºajú sa na tvorbeprávnych predpisov upravujúcich lesné hos-podárstvo, rovnako ako na tvorbe a imple-mentácii programov˘ch dokumentov upra-vujúcich ãerpanie podpôr z eurofondov. Súãlenmi Monitorovacieho v˘boru Programurozvoja vidieka SR 2007 – 2013. Z pohºaduSekcie lesného hospodárstva a spracovaniadreva môÏem túto dlhodobú spoluprácu jed-noznaãne kvalifikovaÈ ako úspe‰nú, plodnúnapomáhajúcu rie‰eniu problémov lesnéhohospodárstva.

Ktoré druhy stromov sú ohrozené, kto jezodpovedn˘ za ochranu slovensk˘ch lesov,stará sa niekto o prevenciu?

V súãasnosti sa zdravotn˘ stav lesov zisÈu-je v rámci komplexného monitoringu lesov aenvironmentálnych interakcií, ktorého v˘ho-dou je pouÏívanie rovnak˘ch metód v celejEurópe. Hlavn˘m indikátorom zdravotnéhostavu drevín je defoliácia, teda relatívna stra-ta asimilaãn˘ch orgánov (listov, ihlíc) voãioptimálnemu stavu. Je to parameter, v ktoromsa odráÏajú vnútorné i vonkaj‰ie vplyvy fak-torov ovplyvÀujúce Ïivot jedinca. V celom do-teraj‰om priebehu monitoringu boli najmenejpo‰kodzovan˘mi drevinami na Slovenskubuk a hrab. V protiklade s listnat˘mi drevina-mi sú vo v‰eobecnosti viac po‰kodené ihliã-naté dreviny, predov‰etk˘m smrek, jedºa aborovica. Klasifikácia zdravotného stavusmrekov˘ch porastov v roku 2008 preukáza-la ich plo‰n˘ rozpad najmä v dôsledku pre-mnoÏenia podkôrneho hmyzu a vetrov˘chkalamít v podstate v celom areáli ich v˘sky-tu. Za obdobie 1996 aÏ 2010 bol najviac po-‰kodzovanou drevinou smrek obyãajn˘. Naj-väã‰í poãet po‰koden˘ch jedincov smrekovbol v Îilinskom kraji. Ide o dlhodobo najhor-‰í zdravotn˘ stav lesov v tomto regióne kvô-

li rozsiahlej kalamite a predpokladá sa pokra-ãovanie tohto stavu najbliÏ‰ích 2-5 rokov.

V zmysle ustanovení zákona o lesoch je zaochranu lesa zodpovedn˘ obhospodarovateºlesa, ktor˘ je povinn˘ vykonávaÈ preventív-ne opatrenia s cieºom predchádzaÈ po‰kode-niu lesa a vykonávaÈ ochranné a obrannéopatrenia pred ‰kodami spôsobovan˘mi ‰kod-liv˘mi ãiniteºmi.

Orgánom ‰tátnej odbornej kontroly ochra-ny lesa je Lesnícka ochranárska sluÏba, kto-rá vykonáva monitorovanie zdravotného sta-vu lesa a v˘skytu ‰kodliv˘ch ãiniteºov, vypra-cúva prognózy v˘voja ‰kodliv˘ch ãiniteºov avydáva signalizaãné správy. ProtipoÏiarnuochranu v lesoch na území Slovenska zabez-peãuje Letecká poÏiarna sluÏba.

Existujú lokality, kde sú viac ako inde po-‰kodené lesné porasty, kde sa zaznamena-lo najväã‰ie nebezpeãenstvo pre lesy?

Odpoveì súvisí bezprostredne s predchá-dzajúcou otázkou. Áno na Slovensku existu-jú lokality, kde po‰kodenie lesov je väã‰ie akov in˘ch oblastiach Slovenska a sú to lokalitys v˘skytom smreãín. Vzniknutú situáciu vsmrekov˘ch lesoch moÏno charakterizovaÈako najváÏnej‰í lesnícky problém v súãas-nosti, ktor˘ existenãne ohrozuje zabezpeão-vanie plnenia produkãn˘ch a mimoprodukã-n˘ch funkcií lesov v regiónoch Oravy, Kysúc,Tatier, Spi‰a a Horehronia. Situácia sa zdra-matizovala najmä po vetrovej kalamite v no-vembri 2004, keì sa vytvorili vhodné pod-mienky na gradáciu podkôrneho hmyzu a ná-sledne znemoÏnenie vykonávania obrann˘chopatrení, v ktor˘ch nebola povolená v˘nim-ka orgánu ‰tátnej správy ochrany prírody akrajiny.

V prípade regiónu Kysuce – Orava bola vrokoch 1996 – 2007 najhor‰ia situácia v okre-se âadca, kde sa priemerne roãne realizova-la náhodná ÈaÏba v objeme 192 tis. m3. Na dru-hom mieste bol okres Námestovo 132 tis. m3.V regióne zah⁄Àajúcom Nízke Tatry bola naj-nepriaznivej‰ia situácia v okrese Poprad 447tis. m3 a Brezno 326 tis. m3. V regióne Spi‰bola najnepriaznivej‰ia situácia v okrese KeÏ-marok 182 tis. m3, Gelnica 160 tis. m3 a Spi‰s-ká Nová Ves 101 tis. m3.

Za najváÏnej‰ie budúce riziko povaÏujemepodkôrny hmyz, ktorého premnoÏenie podpo-rené klimatick˘mi zmenami (vetrové kalami-ty) a zmenami voltinizmu nebudú súãasn˘mimetódami boja s t˘mto ‰kodcom zvládnuteº-né.

Vláda Slovenskej republiky zváÏila dôle-ÏitosÈ tohto problému pre spoloãnosÈ a zavia-zala MPRV SR realizovaÈ sústavu opatrení nazmiernenie dôsledkov hynutia smreãín naSlovensku. MPRV SR prostredníctvom Sek-cie lesníckej a NLC rozpracovalo tieto uzne-senia a prijalo komplex opatrení na zlep‰eniezdravotného stavu slovensk˘ch smreãín.

Teraz je na lesníckej komunite, aby vytvo-rené podmienky efektívne zuÏitkovali nazmiernenie hynutia smreãín, jeho postupné za-stavenie a revitalizáciu smrekov˘ch ekosys-témov.

Aké ‰kodlivé ãinitele ohrozujú najãastej‰ielesy Slovenska?

âo do rozsahu, veºkosti a krátkeho interva-lu ãasu vzniku sú Lesy Slovenska najãastej-

‰ie po‰kodzované abiotick˘mi ‰kodliv˘mi ãi-niteºmi a to najmä vetrom a ãiastoãne po-Ïiarmi. Poãas roka 2010 abiotické ‰kodlivé ãi-nitele po‰kodili 2,3 mil. m3 drevnej hmoty. Zuvedeného sa spracovalo 2,06 mil. m3 a ne-spracovaného dreva zostalo 246 tis. m3. Naj-viac po‰kodenou drevinou bol smrek ( 984 tis.m3), za ním nasledoval buk (850 tis. m3). Naj-väã‰í objem náhodn˘ch ÈaÏieb spôsoben˘chtouto skupinou ‰kodliv˘ch ãiniteºov sa za-znamenal v Banskobystrickom kraji (513 tis.m3), potom v Îilinskom kraji (423 tis. m3) aPre‰ovskom kraji (384 tis. m3).

V priamej súvislosti s v˘skytom kalamítspôsoben˘ch najmä vetrom je i v˘skyt v po-radí ão do v˘znamnosti druhej skupiny ‰kod-liv˘ch ãiniteºov a to sú biotické ‰kodlivé ãi-nitele a z nich najmä podkôrny hmyz, ktor˘sa r˘chlo mnoÏí na vyvráten˘ch a zlomen˘chstromoch. Najviac po‰kodzovanou drevinoupodkôrnym hmyzom bol v roku 2010 smrek,ktorého odumieranie spôsobil v najväã‰ejmiere lykoÏrút smrekov˘. Medzi najviac po-stihnuté územia patria smrekové porasty TA-NAPu a NAPANTu, ktoré zniãila a po‰kodi-la vetrová smr‰È z 19. novembra 2004 a lokál-ne vetrové smr‰te napríklad v rokoch 2005 –2006 v oblasti BeÀu‰a, âierneho Balogu, Slo-venskej ªupãe, ako i âadce a Námestova.

Antropogénne ‰kodlivé ãinitele po‰kodili vroku 2010 spolu 88 tis. m3 drevnej hmoty. Naj-v˘znamnej‰ím ‰kodliv˘m ãiniteºom boli imi-sie, najviac po‰kodzovanou drevinou smrekobyãajn˘ a najohrozenej‰ím Ko‰ick˘ kraj.

V ostatnom období na v˘znamnosti nado-búdajú i hubové ochorenia lesn˘ch drevín ato najmä ochorenia spôsobené podpÀovkousmrekovou v nepôvodn˘ch smreãinách naKysuciach, Orave a Spi‰i. Spôsobuje hnilo-bu koreÀov. Podobné po‰kodenia spôsobujeaj koreÀovka vrstevnatá. Technické znehod-notenie dreva spôsobujú huby zodpovedné zabielu a hnedú jadrovú hnilobu. VáÏne ocho-renia listnat˘ch drevín spôsobujú tracheomy-kózne huby. V̆ skyt hubov˘ch ochorení zrej-me súvisí so zmenami klímy hlavne s ãorazãastej‰ie sa vyskytujúcimi niekoºko t˘ÏdÀo-v˘mi aÏ mesaãn˘mi periódami bez zráÏok,ktoré oslabujú organizmus drevín, ão zne-moÏÀuje ich úãinnú ochranu proti patogén-nym ãiniteºom.

Ako sa darí napæÀaÈ implementáciu Pro-gramu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013,opatrenie Zvy‰ovanie hospodárskej hodno-ty lesov?

Tento krok patrí medzi jedno z nosn˘ch les-níckych opatrení. V rámci tohto opatrenia jemoÏné obhospodarovateºom lesa poskytnúÈpodporu aÏ do v˘‰ky 50% oprávnen˘ch ná-kladov na obstarávanie technológií a mecha-nizmov na celú ‰kálu v˘konov vykonáva-n˘ch v pestovnej ãinnosti, ÈaÏbe a pribliÏova-ní a manipulácii dreva rovnako ako na nákupv˘poãtovej techniky, resp. softvéru. Imple-mentáciu tohto opatrenia v strednodobom ho-rizonte môÏem hodnotiÈ ako dobrú. V prvejv˘zve bolo podan˘ch 212 Ïiadostí o nenávrat-n˘ finanãn˘ príspevok v celkovej v˘‰ke po-Ïiadavky z verejn˘ch zdrojov 20 688 604eur, schválen˘ch bolo 185 Ïiadostí. K dne‰-nému dÀu je kontrahovan˘ch 39 % limituverejn˘ch prostriedkov alokovan˘ch na totoopatrenie. Je reálny predpoklad, Ïe i zostáva-


61


júce finanãné prostriedky budú pouÏité.âo je nevyhnutné urobiÈ v ìal‰om obdo-bí, aby sa zachovali v‰etky funkcie lesa?

Odpoveì je jednoduchá. ZachovaÈ plo‰-nú v˘meru a zlep‰iÈ zdravotn˘ stav lesovna Slovensku. A ão k tomu treba? NajmäzastaviÈ kalamitné hynutie smrekov˘chporastov spôsobené podkôrnym hmyzoma holiny vzniknuté po náhodn˘ch ÈaÏbáchobnoviÈ v zákonom o lesoch stanoven˘chtermínoch stanovi‰tne vhodn˘mi drevina-mi, ktoré budú odolnej‰ie voãi pôsobeniu‰kodliv˘ch ãiniteºov. A na toto v‰etko tre-ba znova peniaze a to mnohokrát finanã-né ãiastky presahujúce moÏnosti toho kto-rého obhospodarovateºa lesa. Preto dú-fam, Ïe moÏnosÈ podporovaÈ obnovu,ochranu a v˘chovu lesov po‰koden˘chpôsobením ‰kodliv˘ch ãiniteºov bude za-chovaná i v nasledujúcom programovacomobdobí 2014 – 2020.

Myslíte si, Ïe by sa v rámci lesného hos-podárstva dali spoplatniÈ ãinnosti, kto-ré by aspoÀ ãiastoãne priniesli úÏitokspäÈ lesom?

Problematika úhrady nákladov, ktorélesnému hospodárstvu vznikajú v súvi-slosti so zabezpeãovaním ãinností v celos-poloãenskom záujme je dlhodobo nerie‰e-ná. SpoloãnosÈ tradiãne akceptuje drevoako jedinú komoditu, ktorú lesné hospo-dárstvo produkuje. Uvedená skutoãnosÈsa odráÏa i na poskytovaní ‰tátnych dotá-cií do lesníctva, ktoré majú dlhodobo kle-sajúcu tendenciu. Zabúda sa na skutoãnosÈ,Ïe od úrovne lesného hospodárstva pria-mo závisí mnoÏstvo in˘ch funkcií, ktoréles poskytuje spoloãnosti a ktoré táto ex-ploatuje tak akosi automaticky, ako nieão,ão tu je samé od seba a máme na to nárok.Hospodárenie v lese priamo ovplyvÀuje vprvom rade vodohospodársku funkciu lesaa to najmä jeho schopnosÈ zadrÏaÈ, ãistiÈ apostupne uvoºÀovaÈ zráÏkovú vodu, ãímeliminuje v˘skyt povodní. StarostlivosÈ olesné cesty, chodníky a lúãne priestorypriamo ovplyvÀuje schopnosÈ lesa zabez-peãovaÈ poÏiadavky na jeho turistické a re-kreaãné vyuÏívanie. Nevedeli by sme si uÏani predstaviÈ nejsÈ zbieraÈ huby ãi ãuão-riedky. Modely spoplatnenia jednotliv˘chfunkcií sú rôzne. Od úplného zákazu vstu-pu na lesn˘ pozemok a po zaplatenie vstu-pu, zberu plodov, ale aj vychádzok. Nemy-slím si, Ïe spoplatnenie v‰etk˘ch sluÏieblesa vyuÏívan˘ch verejnosÈou by bol eko-nomick˘ v‰eliek pre lesné hospodárstvo.Naproti tomu voda, prenájom pozemkov,ãi ujma z obmedzenia vyuÏívania lesa podproduktovodmi, alebo aj z ochrany príro-dy by mohli saturovaÈ ãasÈ nákladov, kto-ré v súãasnosti v lesnom hospodárstvech˘bajú.

Existujú uÏ podporné návrhy a koncepciena postupné eliminovanie regionálnychrozdielov, ão je podstatné pri rie‰ení rozdie-lov, v ãom je dôleÏit˘ návrh koncepcie?

Globálnym cieºom Programu rozvoja vidie-ka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013je zv˘‰iÈ konkurencieschopnosÈ poºnohospo-dárstva, potravinárstva a lesníctva a zlep‰iÈ Ïi-votné prostredie zavádzaním vhodn˘ch poº-nohospodárskych a lesníckych postupov akvalitu Ïivota na vidieku s dôrazom na trva-lo udrÏateºn˘ rozvoj.

Ciele a priority jednotliv˘ch osí a opatre-ní Programu rozvoja vidieka SR boli stano-vené tak, aby zabezpeãovali rozvoj v rámcicelého územia SR a zamedzili vzniku regio-nálnych disproporcií v jednotliv˘ch podporo-van˘ch oblastiach.

Medzi najdôleÏitej‰ie podporné mechaniz-my v oblasti rozvoja vidieka patrí podporaprostredníctvom Európskeho poºnohospodár-skeho fondu pre rozvoj vidieka. Na základenariadení Rady o podpore rozvoja vidiekaprostredníctvom Európskeho poºnohospodár-skeho fondu pre rozvoj vidieka a nariadeniaKomisie, ktor˘m sa vykonáva nariadenie bolvypracovan˘ Program rozvoja vidieka SR2007 – 2013. V tomto materiáli sa premietlizákladné priority EÚ pre rozvoj vidieka a toLisabonská stratégia (podpora znalostí, ino-vácií, podnikateºského prostredia, zamestna-nosti a trvalo udrÏateºného rozvoja), Götebor-ská stratégia (trvalo udrÏateºn˘ rozvoj EÚ) aKjótsky protokol (zmierÀovanie klimatick˘ch

zmien a vyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojovenergií).

V akom stave sú jednotlivé regióny Sloven-ska, je dostatok financií na ucelen˘ rozvojvidieka?

Podpora v rámci Programu rozvoja vidie-ka Slovenskej republiky sa v súãasnom pro-gramovacom období Európskej únie na obdo-bie 2007 – 2013 realizuje v rozmedzí schvá-leného príspevku z Európskeho poºnohospo-dárskeho fondu pre rozvoj vidieka a spolufi-nancovania zo ‰tátneho rozpoãtu ão predsta-vuje ãiastku 2,597 mld. eur. Táto ãiastka ne-postaãuje na uspokojenie v‰etk˘ch poÏiada-viek oprávnen˘ch Ïiadateºov o podporu z toh-to programu, keìÏe len v rámci projektov˘chopatrení boli predloÏené poÏiadavky na verej-né zdroje prevy‰ujúce schválené limity o cca1 mld. eur. Z tohto pohºadu je potrebné sa vsúãasnom období zameraÈ na negociovanie prischvaºovaní nov˘ch programovacích materiá-lov EÚ a finanãného plánu EÚ na programo-vacie obdobie 2014 – 2020 s cieºom presadzo-vaÈ zv˘‰enie finanãného prídelu pre SR na totoobdobie.

Ktoré ãinnosti treba podporovaÈ, aby sa na-plnil cieº rozvoja vidieka?

Na naplnenie tohto cieºa treba aj v budúc-nosti zabezpeãiÈ zvy‰ovanie konkurencie-schopnosti agropotravinárskeho a lesníckehosektora, vytváraÈ multifunkãné poºnohospo-dárske a lesnícke systémy s priazniv˘m do-sahom na Ïivotné prostredie, prírodu a vzhºadkrajiny, zvy‰ovanie zamestnanosti na vidie-ku a podporovanie rozvoja obcí, budovanie arozvoj miestnych partnerstiev a vyuÏitie vnú-torného rozvojového potenciálu vidieka.

Ako by ste hodnotili súãasnú starostlivosÈo prírodu a krajinu zo strany odborníkova obyvateºov? Máme dostatok záujemcovv produktívnom veku, ktorí majú záujemo prácu pri rozvoji vidieka?

V rámci programu rozvoja vidieka sa pod-porujú aj neprojektové opatrenia, ktoré súzamerané hlavne na zlep‰enie Ïivotného pro-stredia a krajiny. Ak krajinu vnímame akokonkrétny prejav fyzicky viditeºnej prírody,tak starostlivosÈ o krajinu súvisí s najmä s in-tegrovan˘m manaÏmentom krajiny s cieºomusmerÀovaÈ a zosúlaìovaÈ zmeny, ktoré súspôsobené sociálnymi, hospodárskymi a en-vironmentálnymi procesmi. StarostlivosÈ o

Rozvoj vidieka a regionálny v˘voj

ZniÏovanie regionálnych rozdielov na Slovensku je dlh‰iediskutovan˘m problémom, ktor˘ tieÏ ãaká na vyrie‰enie.

Zaoberá sa ním Vláda SR a rovnako ‰tátny tajomníkMinisterstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR

Gabriel CSICSAI v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

62

skor‰ích predpisov. JednotnosÈ implementá-cie európskej legislatívy a úradn˘ch kontrolje pravidelne auditovaná zo strany Potravino-vého a veterinárneho úradu v Dubline.

KeìÏe in‰pektori pri úradn˘ch kontroláchpredaja potravín stále zisÈujú nedostatky, tre-ba i naìalej intenzívne pôsobiÈ a vychovávaÈnielen predajcov, ale aj spotrebiteºov. Kontro-ly majú nielen svoju „kontrolnú“ funkciu,ale v˘chovnú stránku.

To poukazuje na opodstatnenosÈ v˘konu ne-závisl˘ch kontrol predaja potravín, ako pra-videln˘ch, tak aj náhodn˘ch. Myslíme si, Ïeje stále moÏné nieão zlep‰iÈ, aby kontrolymali i naìalej vysokú efektivitu a dôraz. Dô-kazom toho sú aj pripravované zmeny v ob-lasti potravinovej legislatívy.

Majú moÏnosti zapojiÈ sa do poºnohospo-dárskych prác a v˘roby aj men‰í podnika-telia?

Myslím si, Ïe práve zavedením tzv. preda-ja z dvora, resp. priameho predaja spotrebi-teºovi by mal ísÈ o podporu mal˘ch a stred-n˘ch poºnohospodárov. Nemalo by sa v‰akprioritne ísÈ o lacnej‰ie nákupy, ale hlavne oprodukty, ktoré sa nevyrábajú vo veºkov˘rob-n˘ch podmienkach, o umoÏnenie priamehoprístupu spotrebiteºa k ãerstv˘m potravináms vy‰‰ou kvalitatívnou úrovÀou. PlánujemezaviesÈ in‰titút regionálnych znaãiek, akoznak vysokej kvality a podporiÈ tradiãné a in-dividuálne metódy ãi uÏ pestovania, chovu,spracovania alebo v˘roby tak˘chto produktov.Pri t˘chto produktoch povaÏujeme za dôleÏi-t˘ aj spôsob uvedenia na trh podporou lokál-nych trhovísk, so zreteºom na hygienické‰tandardy. Musíme si uvedomiÈ, Ïe na produk-ciu lacn˘ch potravín vo veºk˘ch objemochpredávan˘ch v hyper- a supermarketoch je na-stavená veºkov˘roba, potraviny s vy‰‰ou kva-litou, s tradiãn˘mi technikami sa nedajú vy-robiÈ za málo peÀazí.

Mení sa podºa vás prístup k rozvoju vidie-ka a regionálny rozvoj Slovenska? Ako tovnímate?

V budúcich troch rokoch je potrebné pod-poriÈ práve rozvoj zamestnanosti na vidiekuv regiónoch, kde je najvy‰‰ia miera neza-mestnanosti, ale disponujú vhodn˘mi pod-mienkami na zvy‰ovanie zamestnanosti v ag-ropotravinárskom sektore. Mnohí agromana-Ïéri v‰ak nedocenili problém generaãnej v˘-meny a teraz nemajú komu odovzdaÈ Ïezlo.V obrovsk˘ch problémoch sa nachádza ajstredné poºnohospodárske ‰kolstvo. A keìÏech˘bajú peniaze, moÏnosti i podmienky, zá-ujem mlad˘ch ºudí o toto remeslo znaãne po-kleslo.

prírodu sa prejavuje predov‰etk˘m ako sta-rostlivosÈ o biodiverzitu a tieÏ zloÏiek Ïivot-ného prostredia najmä pôdy a vody. V rámciosi 2 PRV SR 2007 – 2013 prostredníctvomopatrení zameran˘ch na trvalo udrÏateºné vy-uÏívanie poºnohospodárskej a lesnej pôdy.

Podporované sú opatrenia najmä v oblas-tiach, kde systém hospodárenia na pôde udrÏíbiodiverzitu, prispeje k obmedzeniu alebozníÏeniu zneãistenia podzemn˘ch vôd, ãias-toãne redukuje územia citlivé na pôdnu eró-ziu a najmä prispeje k predchádzaniu opú‰Èa-nia poºnohospodárskej pôdy.

âo sa t˘ka záujmu o prácu pri rozvoji vi-dieka, to môÏeme vidieÈ z vysokého záujmuo podporu zo strany farmárov realizovaÈ sta-novené podmienky. Pri niektor˘ch opatre-niach záujem prevy‰oval moÏnosti finanã-n˘ch prostriedkov alokovan˘ch na opatreniea bolo potrebné uplatniÈ v˘berové kritéria prezaradenie do opatrenia. K tak˘m sa radí opat-renie „Agroenvironmentálne platby“ (AEP),ktoré spolu s opatrením „Platby za znev˘hod-nené prírodné podmienky v horsk˘ch oblas-tiach a platby v ostatn˘ch znev˘hodnen˘choblastiach“ (LFA), patrí k nosn˘m a zároveÀnajúspe‰nej‰ím.

Od zaãiatku implementácie PRV SR 2007– 2013 bolo v rámci opatrenia LFA podpore-n˘ch 5599 poºnohospodárskych podnikov. Vopatrení AEP sa realizujú nové, ako aj dobie-hajúce záväzky z programového obdobia2004 – 2006, kde poãet prijímateºov pomocije 1 653. Celkové ãerpanie opatrení LFA aAEP je veºmi vysoké. LFA sa ãerpá na úrov-ni 62% a opatrenie AEP na 64% z finanãn˘chlimitov na sedemroãné obdobie (2007 –2013).

Celkové ãerpanie za neprojektové opatre-nia k 2. polroku 2011 je vo v˘‰ke 672 mil. eur,ão predstavuje 59 % zo sedemroãn˘ch (2007– 2013) finanãn˘ch limitov na dané opatrenia.

Je dostatok farmárov, ktorí sa zaoberajú Ïi-voãí‰nou produkciou, ako sú podporovaní?

Îiaº, toto odvetvie je vo veºmi zlej situácii,nehovoriac, Ïe uÏ pomaly polovicu spotrebybravãového mäsa dováÏame. Myslím, Ïe uÏaj v minulosti sme od samého zaãiatku pod-cenili modernizáciu technologick˘ch zariade-ní chovu, nevyhnutnosÈ inovácií v tomto sek-tore, a ani nikdy sme dostatoãne nevysvetli-li chovateºom, Ïe ak nie sú schopní dosiahnuÈurãité chovateºské parametre pri odstave ale-bo pri konverzii krmiva, tak to nemá zmyselrobiÈ. Rozhodne si v‰ak myslím, Ïe tento sek-tor je pre ‰tát tak˘ dôleÏit˘, Ïe by vláde malozáleÏaÈ na jeho záchrane a mala by pre to ajnieão urobiÈ. Bez peÀazí v‰ak to naozaj nepôj-de.

Urãite bude treba nájsÈ zdroje aspoÀ na zá-chranu genetického fondu, ktor˘ máme naeurópskej, ak nie na svetovej úrovni. V kaÏ-dom prípade je potrebná zmena zm˘‰ºaniachovateºov. Chov o‰ípan˘ch, najmä úÏitkovéchovy, treba stavaÈ na tzv. zelenej lúke. Je naãase zabudnúÈ na prebudovanie, alebo rekon-‰trukciu star˘ch technológií. ëal‰ím zásad-n˘m krokom by malo byÈ uplatnenie princí-pu vertikálnej integrácie. V rámci tohto pri-ncípu musia byÈ zvládnuté kroky zabezpeãe-nia vlastnej krmovinovej základne ako nástro-ja proti volatilite cien základn˘ch krmovín –obilia. ëalej vytvorenie spoloãn˘ch investí-

cií viacer˘ch subjektov do vlastn˘ch miesar-ní a následne do spracovateºsk˘ch kapacít.Som si toho vedom˘, Ïe na prv˘ pohºad to celéznie dosÈ utopisticky. NemôÏeme v‰ak za-budnúÈ na to, Ïe najväã‰í hráãi v chove o‰í-pan˘ch v EÚ vnímajú sektor ako trhovo orien-tovan˘, a v spomínan˘ch opatreniach sú uÏdávno pred nami. Úlohou ministerstva bymala byÈ koordinácia tohto procesu a sompresvedãen˘, Ïe spolu s bankov˘m sektoromjedine takou cestou dokáÏeme zachrániÈ chovo‰ípan˘ch a dosiahnuÈ jeho b˘valú slávu.

V materiáloch z vá‰ho ministerstva sa ob-javuje spojenie „aktívny farmár“, ão podt˘m treba rozumieÈ?

Treba si uvedomiÈ, Ïe poºnohospodárstvo jetrhovo orientovan˘ sektor. Samozrejme, Ïemu treba aj pomáhaÈ, ale nie podporou pro-dukcie, ale cez inovácie, bonifikácie úrokovãi ‰tátne garancie. Musíme ísÈ formou moti-vácie agropodnikateºov a cestou dôslednéhosledovania efektivity vynaloÏen˘ch zdrojov:pomoc dostane‰, ale adekvátnu podmienkama v˘robn˘m cieºom a musí‰ za to odviesÈ pri-meran˘ v˘kon. Len vtedy to môÏe fungovaÈa len v takom prípade môÏeme poºnohospo-dárstvo posunúÈ vpred. Je potrebné, aby sapoºnohospodári aktívne podieºali na správekrajiny a zamerali sa predov‰etk˘m na pro-dukciu, tvorbu pracovn˘ch príleÏitostí na vi-dieku, na udrÏiavaní krajiny a Ïivotného pro-stredia. Treba zameraÈ na podporu aktívnychfarmárov, ale nie tak˘ch, ktorí len aktívneãakajú na dotáciu.

Podporuje sa aj kúpa slovensk˘ch v˘rob-kov, dokáÏeme v‰ak vypestovaÈ a vyrobiÈdostatoãné mnoÏstvo poºnohospodárskychproduktov pre slovensk˘ch odberateºov?

Domácich potravín sa u nás predáva málo,ão je neuspokojiv˘ stav, ktor˘ nás radí nielenna chvost v Európskej únii, ale aj v celom vy-spelom svete. PovaÏujeme za alarmujúce, Ïepodºa EÚ potravinová sebestaãnosÈ Slovenskadosahuje iba 47 %. V tomto ukazovateli náspredstihli aj také krajiny, ako napríklad Mal-ta. Slovensk˘ spotrebiteº dlho pri nákupochuprednostÀoval cenu tovaru, bez ohºadu najeho pôvod, hoci v ostatnom ãase sa zaãínaviac zaujímaÈ aj o domácu produkciu. Pretoje najvy‰‰í ãas, aby v‰etci zainteresovanízmenili svoj prístup a zapojili sa do v˘chovyspotrebiteºa. Konzument by mal dostaÈ jasn˘signál, ktor˘ tovar je slovensk˘, aby ho v ob-chode vedel ºahko rozlí‰iÈ. ·tát by mal zohraÈkoordinaãnú i podpornú úlohu garantovanejdomácej kvality, ktor˘ by bol pre spotrebite-ºov nielen zrozumiteºn˘, ale aj atraktívny,pretoÏe by im poskytoval potrebné záruky.

Ste spokojn˘ s v˘sledkami pravideln˘chkontrol predaja potravín?

Pravidelné kontroly, nielen predaja potra-vín, sa vykonávajú na základe viacroãnéhoplánu úradn˘ch kontrol potravín v SR. Plánje vypracovan˘ na základe hodnotenie rizika– podºa rizikovosti komodity, veºkosti mnoÏ-stva predávan˘ch produktov, hlásení vRASSF (r˘chly v˘straÏn˘ systém) a zistení zúradn˘ch kontrol z predchádzajúceho obdo-bia. Viacroãn˘ plán úradnej kontroly vychá-dza z Nariadenia ES ã. 882/2004 a zákona opotravinách ã. 152/1995 Z. z. v znení ne-


63

P O ª N O H O S P O D Á R S T V O N A S L O V E N S K U

Ak˘ bol rok 2010 z pohºadu va‰ej spoloã-nosti v rámci slovenského trhu s poºnohos-podárskou technikou?

Modernizácia poºnohospodárskych podni-kov, nákup novej techniky v uplynul˘ch ro-koch bol znaãne nevyrovnan˘, ovplyvnen˘poskytovaním európskych dotácií v rámciprogramov PRV. A samozrejme aj firmy po-núkajúce slovensk˘m farmárom poºnohos-podársku techniku to vnímali rovnako – na-príklad vlani bol celkov˘ pokles predaja trak-torov na slovenskom trhu takmer 40 %.

My sme svoju trhovú pozíciu nielen udrÏa-li, ale upevnili. Vlani sme zv˘‰ili svoj podielna slovenskom trhu traktorov o vy‰e 2 %. Ve-rím, Ïe tento rok bude predaj minimálne tak˘dobr˘, moÏno lep‰í, i napriek zru‰en˘m do-táciam na nákup techniky do poºnohospodár-stva. Ten, kto stroj potrebuje, nájde si spôsobfinancovania z vlastn˘ch zdrojov, alebo aj sna‰ou pomocou cez finanãné in‰titúcie.

S ak˘mi novinkami oslovujete slovensk˘chfarmárov tento rok?

Okrem noviniek znaãky FENDT sú v na-‰om portfóliu aj nové stroje, pracovné nára-dia ‰piãkovej nemeckej znaãky HORSCH.Tieto stroje na komplexnú prípravu pôdy ãisejaãky sú slovensk˘m farmárom dobre zná-me, pre svoje vysoké v˘kony, spoºahlivosÈ aj

dlhú ÏivotnosÈ. Som presvedãen˘, Ïe sme sta-vili na v˘borného hráãa, ktor˘ v˘hodne do-plní ná‰ sortiment - vysoko v˘konné trakto-ry.

Keì spomínate traktory znaãky FENDT:15. júna t.r. sa v Marktoberdorfe v Ne-mecku uskutoãnila v˘roãná tlaãová konfe-rencia Corporácie AGCO GmbH, veno-vaná tejto znaãke, ktorej je va‰a spoloãnosÈv˘hradn˘m dovozcom na Slovensko. Akovyznela celá konferencia? Aké sú prognó-zy na tento rok?

Vnímam to tak, Ïe nastúpila pozitívnej‰iapodnikateºská klíma v európskom sektorepoºnohospodárskej techniky. CEMA, Európ-ska asociácia poºnohospodárskej techniky,realizuje kaÏd˘ mesiac hospodársky barome-ter CEMA, v ktorom na otázky odpovedáviac neÏ 100 vrcholov˘ch manaÏérov zo sek-tora poºnohospodárskej techniky. Aktuálnev˘sledky naznaãujú, Ïe nastúpila fáza kon-‰tantného rozmachu. Súãasné podnikateºsképrostredie bolo vyhodnotené ako vynikajú-ce. A vyhliadky na ìal‰ích ‰esÈ mesiacov súveºmi dobré.

Zástupcovia znaãky FENDT tento trendpotvrdili. Obchody beÏia na vysokej úrovni.Objednávky sú podºa slov pána Paffena, ob-chodného a PR riaditeºa korporácie, na re-kordnej úrovni. Verím, Ïe na slovenskom trhudosiahneme obdobne dobré v˘sledky.

SpoloãnosÈ Fendt zaznamenala tento rokveºk˘ úspech: so svojím nov˘m typom trak-tora 828 Vario úspe‰ne zloÏila skú‰ky vteste DLG PowerMix a svetov˘m rekor-dom v spotrebe paliva 245 g/kWh stanovi-la nové kritérium.. âo to znamená pre trh?

Tento test spôsobil bez ak˘chkoºvek otázoknepokoje v celom poºnohospodárskom svete.Nameran˘ rozdiel 46 g/kWh = 6,5 litrov nahodinu oproti konkurenãnej znaãke v rovna-kej kategórii je znaãn˘ a môÏe priniesÈ uÏíva-teºovi úspory viac desiatok tisíc euro roãne.

T˘mto testom sa budú musieÈ v budúcnos-ti meraÈ v‰etky znaãky traktorov. Tu sa impo-zantne dokázali veºké v˘hody celého balíkatzv. „Fendt Efficient Technology“ – ãím sap˘‰i nov˘ 800 rad traktorov FENDT, uvede-n˘ na trh v minulom roku, obdobne 900 rada napokon nov˘ 700 rad, ktor˘ bol predstave-n˘ tento rok. Dôvody spoãívajú v úspore pa-liva a v˘konovo optimalizovanom nastavenímotorov systémom SCR, v porovnaní s mo-delmi s recirkuláciou v˘fukov˘ch plynov, priktor˘ch sa v˘fukové plyny integrujú do spa-ºovacieho procesu. Motory s SCR sú „oslobo-dené“ od t˘chto v˘fukov˘ch plynov a môÏu

„voºne d˘chaÈ“. Vo v˘fukov˘ch plynoch, pro-dukovan˘ch poãas spaºovania sa oxidy dusí-ka spracovávajú prídavkom AdBlue na dusíka vodnú paru, a t˘m sa zaruãuje zníÏenie emi-sií a plnenie prísnej‰ej emisnej normy 3b,ktorá povinne vstupuje do platnosti zaãiatkomroku 2012.

Kvalita je nepochybne zaruãená, ale ako jeto s cenami? S niÏ‰ími dotáciami pre cel˘agrosektor v˘razne vystúpila do poprediaotázka cenov˘ch hladín pre nákup novejpoºnohospodárskej techniky. ·etrí sa nav‰etkom a nízka nákupná cena je hlavn˘mkritériom. Je to podºa vás správne? Nemalby slovensk˘ farmár skôr skúmaÈ pomermedzi investíciou a ziskom? Teda efektív-nosÈ svojej investície?

Rád by som tu citoval jedného ná‰ho dlho-roãného partnera. Ten na otázku preão kupu-je traktory FENDT, povedal to známe: „Niesme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliÈ ku-povaÈ lacné veci“. T˘m sa samozrejme v Ïiad-nom prípade nechcem dotknúÈ nikoho, chcemiba zdôrazniÈ, Ïe tak ako tento ná‰ partner, ajostatní „ostro sledujú“ vynaloÏené náklady,nielen prvotné investície, ktoré v prípadenami ponúkan˘ch traktorov sú trochu vy‰‰ie,ale následné - prevádzkové, ktoré dlhodoboovplyvÀujú ekonomiku – a tie sú v prípadenami ponúkan˘ch traktorov FENDT bezpo-chyby najefektívnej‰ie.

Takéto zvaÏovanie je dnes uÏ nevyhnutné.Vieme dobre, Ïe poºnohospodárska v˘robaje neustále v urãitom riziku – ãi uÏ je to ne-priazeÀ poãasia, alebo zru‰enie daÀovej v˘-nimky na ãervenú naftu, niÏ‰ie dotácie (pria-me platby) pre slovensk˘ agrosektor v rámciEÚ a mnoho ìal‰ích. My vedieme na‰ichpartnerov k efektívnemu investovaniu, ktoréje zárukou dlhodobo konkurencieschopnéhopodnikania.

Aké sú teda hospodárske ciele spoloãnostiHRIADEª na rok 2011 a vôbec podnika-teºská filozofia va‰ej spoloãnosti?

Samozrejme chceme dosiahnuÈ stabilizáciuaj moÏn˘ rast. Chceme byÈ neustále spoºahli-v˘m partnerom slovensk˘m poºnohospodá-rom. Som presvedãen˘, Ïe len to prinesiesvoje pozitívne hospodárske v˘sledky. Akbudú s nami na‰i odberatelia spokojní a stret-nú sa navzájom aj na‰e záujmy, tak viemeudrÏaÈ dlhoroãné kontakty aj na‰u poprednútrhovú pozíciu. O to sa usilujeme!

Ponúkame stroje s vy‰‰oupridanou hodnotou

HRIADEª, spol. s r.o. patrí k absolútnej ‰piãke v oblasti predaja a servisu poºnohospodárskych strojov na Slovensku. Parlamentn˘ kuriér oslovil

generálneho riaditeºa spoloãnosti Dipl. Ing. Zoltána SZIKSZAIHO.

64

Z konferencie v Salgotarjáne.

Regionálna v˘stava v Salgotarjáne.

Aké je hlavné poslanie sekcie a koºko máv súãasnosti SMOK ãlenov?

Slovensko-maìarská obchodná komora akosekcia SOPK vznikla po dohode predsedovobchodn˘ch komôr Slovenska a Maìarska,keì obdobná Maìarsko-slovenská sekciavznikla v Maìarsku. Za sídla t˘chto sekcií bolizvolené mestá Luãenec a Salgótarján, ão vy-chádzalo z ich vzájomnej blízkosti v strede‰tátnej hranice.

Hlavn˘m poslaním sekcie je poskytovanieinformácií o podmienkach podnikania na Slo-vensku i v Maìarsku so snahou zlep‰ovaÈ vzá-jomné obchodné toky a sprostredkúvaÈ rôzny-mi formami kontakty medzi podnikateºsk˘misubjektmi. Komory pôsobia ako sekcie jedno-tliv˘ch národn˘ch komôr a poskytujú sluÏbyv‰etk˘m svojim ãlenom. âlenom SMOK samôÏe staÈ podnikateºsk˘ subjekt, právnickáalebo fyzická osoba, so záujmom o vzÈahy smaìarsk˘mi podnikateºsk˘mi subjektmi a zá-ujmom o podnikateºské prostredie v Maìars-ku. âlenom SMOK sa záujemca stáva poschválení predstavenstvom SMOK a zaplate-ní ãlenského. âlen SMOK sa automatickystáva ãlenom Maìarsko-slovenskej sekcieMOPK s hlasom poradn˘m a má právo zúãast-ÀovaÈ sa na podujatiach oboch komôr.

âo v‰etko ponúkate svojim ãlenom?Ponúkame a poskytujeme predov‰etk˘m

informácie o podmienkach podnikania v Ma-ìarsku, o podmienkach zakladania spoloã-n˘ch podnikov, právne a ekonomické pora-denstvo prostredníctvom ‰pecialistov na danúproblematiku. ëalej je to uverejÀovanie ob-chodn˘ch ponúk v periodikách Maìarskejobchodnej komory, v˘ber maìarsk˘ch firiemz katalógov podºa potreby klienta, alebo po-skytovanie kontaktn˘ch údajov z databáz po-

núk na spoluprácu. TaktieÏ je to organizova-nie konferencií a seminárov na aktuálne témy.

Aké sú tie aktuálne témy? âo zaujímavépripravila – a e‰te pripravuje – Slovensko--maìarská obchodná komora pre svojichãlenov v roku 2011?

Spoloãne s partnerskou komorou v Salgó-tarjáne sme v termíne od 1. 8. 2010 do 31. 7.2011 zrealizovali projekt podporovan˘ EÚ, vrámci ktorého sme zorganizovali konferenciuremeselníkov zameranú na rozvoj tradiãn˘chremesiel v na‰om regióne s viac ako 100úãastníkmi s následnou úãasÈou maìarsk˘chremeselníkov na Radvanskom jarmoku, regio-nálnu v˘stavu v Salgotarjáne za úãasti 26 fi-riem zo Slovenska a s t˘m spojenú konferen-ciu na témy „Inovácia ako kºúã k rozvoju re-giónov na oboch stranách hraníc“, „Aj malépodnikanie môÏe byÈ inovatívne“, a tieÏ kon-ferenciu zameranú na porovnanie podmie-nok podnikania v obidvoch krajinách.

S k˘m v‰etk˘m spolupracuje SMOK priplnení t˘chto svojich aktivít?

Dobrú spoluprácu máme s obchodno-eko-nomick˘mi oddeleniami obidvoch krajín, ãiuÏ s na‰im v Budape‰ti, alebo s maìarsk˘mv Bratislave, a tieÏ s in‰titúciami samosprá-vy – hlavne Ïupy Nógrád a s Banskobystric-k˘m samosprávnym krajom.

O ktoré podnikateºské oblasti na Slovenskuje najväã‰í záujem zo strany maìarsk˘chfiriem?

Je ÈaÏko vy‰pecifikovaÈ nejakú dominant-nú oblasÈ, o ktorú by bol zvlá‰È mimoriadnyzáujem zo strany maìarsk˘ch firiem. Keìodhliadneme od veºk˘ch investícií, ako súSlovnaft ãi OTP Banka, malé podnikanie sanajviac realizuje v stavebnej v˘robe, potravi-nárstve a v turistickom ruchu.

Za posledn˘ch zhruba pätnásÈ rokov do‰losamozrejme v obchodnej bilancii obochkrajín k v˘razn˘m zmenám k dobrému.Predsa len: v ãom sú podºa vás najväã‰ieprekáÏky e‰te v˘raznej‰ieho vzájomnéhoobchodu medzi Slovenskou a Maìarskourepublikou?

Keì porovnáme súãasn˘ stav s úrovÀoupred 10 – 15 rokmi, tak hovoriÈ e‰te o neja-k˘ch prekáÏkach nie je namieste, hlavne ãosa t˘ka veºkého podnikania a veºkého ob-chodného styku. SMOK je prostredníctvomsvojho predsedu zastúpená v stálej Slovens-ko-maìarskej zmie‰anej medzivládnej komi-sii pre hospodársku spoluprácu a aktívne sa

zúãastÀuje na plynulosti vzájomného obcho-du s MR. Príkladom v tejto oblasti je snahao vyrie‰enie otázky vzájomného uznávaniacertifikátov.

A ão by prospelo mal˘m maìarsk˘m fir-mám, aby viac prichádzali na Slovensko?

Zjednodu‰enie platby preddavku na DPHpri príleÏitostnom predaji na v˘stave alebo jar-moku na Slovensku. Pravidelní predajcovia naslovensk˘ch trhoviskách to majú zvládnuté,ale pokiaº chce nejak˘ drobn˘ maìarsk˘ re-meselník na jarmoku alebo v˘stave predávaÈsvoje v˘robky, ãaká ho procedúra, ktorá homnohokrát odradí, aby k nám pri‰iel.

Kde teda vidíte moÏnosti a rezervy pree‰te efektívnej‰ie pôsobenie SMOK pri roz-voji vzájomnej spolupráce medzi maìar-sk˘mi a slovensk˘mi podnikateºsk˘mi sub-jektmi?

âasto na túto tému hovoríme aj s kolega-mi s Maìarska. Kde vidíme e‰te „pole neora-né“, tak to sú najmä aktivity zamerané narozvoj inovácií, koordinácia vzdelávacích in-‰titúcií technického a ekonomického smeru aakreditácií uãebn˘ch oborov remeselníckehozamerania. Legislatíva je takmer kompatibil-ná, nedostatky sú v jej obchádzaní, ão moÏ-no povaÏovaÈ za najväã‰iu prekáÏku vzájom-ného obchodu, ak uÏ o prekáÏkach chcemehovoriÈ.

Spolupráca slovensk˘ch a maìarsk˘chfiriem prispieva k rozvoju oboch krajín

Slovensko-maìarská obchodná komora (SMOK) bola zriadená 26. marca 1998 pri Regionálnej komoreSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v Luãenci s cieºom prispievaÈ k rozvoju hospodárskychvzÈahov medzi Maìarskou republikou a Slovenskou republikou a zintenzívniÈ vzájomnú spoluprácu medzi

maìarsk˘mi a slovensk˘mi podnikateºsk˘mi subjektmi. O ãinnosti a v˘sledkoch Slovensko-maìarskejobchodnej komory sa rozprávame s tajomníkom sekcie SMOK Ing. Vladimírom BYSTRIANSKYM.

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

65


Rozvoj vidieka pravdepodobne netreba za-nedbávaÈ aj preto, Ïe je prepojen˘ s poºno-hospodárstvom a tak jeho v˘znam v rám-ci Slovenska rastie. Vytvárajú sa podmien-ky pre zlep‰ovanie Ïivota na vidieku?

Rozvoj vidieka je naozaj úzko prepojen˘ spoºnohospodárstvom. Tak ako v‰ade vo sve-te, aj na Slovensku sa zaãína prejavovaÈ mul-tifunkãné poºnohospodárstvo, ão neznamenálen poºnohospodárstvo v jeho prvotnom v˘-zname. Je to poºnohospodárstvo troch písmen– K, P a V – teda krajina, potraviny a vidiek.Krajina pre jeho ‰etrn˘ vzÈah k prírode a kra-jine ako takej, takzvan˘ udrÏateºn˘ prístup khospodáreniu s pôdou. Potraviny pre ich zdra-votnú ne‰kodnosÈ a zachovanie v˘Ïivovejhodnoty, no a v neposlednom rade v ako vi-diek. Prepojenie poºnohospodárstva s vidie-kom, s vidieckou ekonomikou, vidieckymobyvateºstvom, kultúrou, hodnotami a miest-nym koloritom. âo sa t˘ka vytvárania podmie-nok pre zlep‰ovanie Ïivota na vidieku, je zrej-mé, Ïe viac ako 13 % z celkov˘ch verejn˘chzdrojov Programu rozvoja vidieka SR 2007 –2013 (PRV), ktoré sú urãené práve na zvy‰o-vanie kvality Ïivota vo vidieckych oblastiacha diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva (os3), v nadväznosti nato i 3 % z celkov˘ch ve-rejn˘ch zdrojov PRV, ktoré sú urãené na pod-poru aktivít realizovan˘ch prostredníctvomprístupu Leader (os 4), by sa malo prejaviÈ vzvy‰ovaní kvality Ïivota na vidieku. Prioritouosi 3 je vytváranie pracovn˘ch príleÏitostí navidieku, podpora vzdelávacích aktivít, zlep‰e-nie kvality Ïivota vo vidieckych oblastiach avytváranie miestnych partnerstiev. Medzi pri-ority osi 4 patrí zlep‰ovanie manaÏmentu a ria-denia a mobilizácia rozvojového potenciálu vovidieckych oblastiach. KaÏdá z t˘chto priorítobsahuje opatrenia, ktoré majú za úlohu na-

pæÀaÈ stratégiu PRV. Diverzifikáciou smeromk nepoºnohospodárskym ãinnostiam a pod-porou vidieckeho cestovného ruchu dochádzak vytváraniu nov˘ch foriem podnikania, kv˘stavbe ãi rekon‰trukcii v˘robn˘ch objektov,ãi k budovaniu ubytovacích zariadení, ão pri-ná‰a nové pracovné príleÏitosti pre obyvate-ºov a zniÏuje sa závislosÈ vidieckeho obyva-teºstva od poºnohospodárskej prvov˘roby. Na-rastá tieÏ poãet náv‰tevníkov v dan˘ch oblas-tiach, ão so sebou priná‰a rozvoj ìal‰ích slu-Ïieb, teda ak˘si multiplikaãn˘ efekt. Pre oby-vateºstvo, ako aj pre prichádzajúcich turistovje prínosom budovanie cyklistick˘ch a turis-tick˘ch trás, vytváranie areálov pre jazdectvo,vodné ‰porty, zimné ‰porty atì. DôleÏitú úlo-hu pre zlep‰ovanie kvality Ïivota na vidiekuzohráva implementácia opatrení Obnova arozvoj obcí, obãianskej vybavenosti a slu-Ïieb. Ide o projekty zamerané na zabezpeãe-nie ch˘bajúceho obãianskeho vybavenia – re-kreaãné zóny, ihriská, trÏnice, autobusové za-stávky, amfiteátre, ãi investície do infra‰truk-túry ‰irokopásmového internetu. A tieÏ projek-ty zamerané na rekon‰trukciu a modernizáciudopravnej infra‰truktúry (miestne komuniká-cie), vodohospodárskej infra‰truktúry (vodo-vody, kanalizácie), ìal‰ej technickej infra-‰truktúry (mosty, lávky, verejné osvetlenie,chodníky, cyklotrasy). Veºk˘ potenciál pracov-nej sily na vidieku v spojitosti s v˘znamn˘mprírodn˘m a kultúrnym dediãstvom ponúka ‰i-roké moÏnosti rozvoja vidieka. Vo vidieckychoblastiach SR je preto potrebné zabezpeãiÈkontinuitu medzi aktivitami pre rozvoj vidie-ka a podporovan˘mi ãinnosÈami.

Ak˘ v˘znam má osídºovanie, zaºudÀovanievidieka najmä mlad˘mi rodinami?

Medzi slabé stránky vidieckeho územiapodºa SWOT anal˘zy Programu rozvoja vidie-ka SR 2007 – 2013 patria medzi in˘mi aj ne-priazniv˘ populaãn˘ trend, migrácia vidiecke-ho obyvateºstva do mestsk˘ch regiónov, a ne-priaznivá demografická ‰truktúra vidieckehoobyvateºstva a vysoká nezamestnanosÈ. Osíd-ºovanie a zaºudÀovanie vidieka mlad˘mi ro-dinami je nevyhnuté pre zabránenie úplnéhovyºudnenia vidieckeho priestoru. Je dôleÏitéudrÏaÈ alebo pritiahnuÈ mlad˘ch ºudí do vidiec-keho prostredia, napríklad vytváraním pra-covn˘ch príleÏitostí, moÏnosÈami trávenia voº-ného ãasu, zveºaìovaním prostredia obcí. Mla-d˘ ºudsk˘ potenciál je nevyhnutn˘ aj pre sa-motn˘ rozvoj Ïivotaschopného vidieka a vi-dieckej zamestnanosti. Disparity v rozloÏenípopulácie sú v˘razn˘m limitom v podporepodnikania vo vidieckych regiónoch. To, Ïekvalitn˘ mlad˘ ºudsk˘ potenciál je e‰te stáledo väã‰ej miery sústreden˘ vo väã‰ích mes-tách, brzdí na‰tartovanie trendov na vidieku,ão vytvára znaãne odli‰né v˘chodiskové pod-mienky i rozvojové predpoklady vidieka a

mesta. V neposlednom rade, vidiek v sebenesie bohatú históriu a tradície. Jeho vysídºo-vaním môÏe zaniknúÈ aj jeho história. Je pre-to veºmi dôleÏité prilákaÈ a udrÏaÈ mlad˘ch ºudína vidieku, aby zhodnocovali vidiecke územie,prispievali k rozvoju vidieka, a aby zachová-vali jeho tradície a kultúru, ão prispeje vov‰eobecnosti k zachovávaniu a obohacovaniukultúry celého Slovenska.

Ako by ste hodnotili súãasn˘ regionálnyrozvoj a podporu vidieckych oblastí, stespokojn˘ so stavom v˘voja?

Rozvoj regiónov a podpora vidieckych ob-lastí na Slovensku je, dá sa povedaÈ, vo svo-jich zaãiatkoch. Súãasn˘ trend vytvára veºmidobré predpoklady na dosiahnutie ão najväã-‰ieho prínosu vo vzÈahu k rozvoju regiónov avidieckych oblastí. Vìaka PRV sa nasmerova-li zdroje aj do men‰ích obcí, investíciami sapodporujú poºnohospodárske podniky, zlep‰u-je sa infra‰truktúra, rekon‰truujú sa obecnéstavby, podporuje sa cestovn˘ ruch, vznikajúnové moÏnosti pre vyÏívanie voºného ãasuvidieckeho obyvateºstva atì. Je potrebné vy-zdvihnúÈ prínos vzniku Miestnych akãn˘chskupín (MAS) – verejno-súkromn˘ch part-nerstiev – v súãasnosti je zaloÏen˘ch 29 MAS(os 4 Leader), vìaka ktor˘m sa verejn˘ sek-tor so súkromn˘m sektorom a samotn˘miobyvateºmi priamo zapájajú do riadenia roz-voja územia, v ktorom Ïijú. Tieto MAS vytvo-rili Integrované stratégie rozvoja územia, kdedefinovali svoje ciele a priority, ktoré teraz na-pæÀajú. TieÏ spolupracujú s in˘mi partnerstva-mi, ãi uÏ v rámci Slovenska alebo zo zahra-niãia, a tak hºadajú nové moÏnosti ako zlep-‰iÈ kvalitu Ïivota vo svojich územiach. Sloven-sk˘ vidiek má vysok˘ rekreaãn˘ a turistick˘potenciál, tradície remeselnej v˘roby s po-uÏitím tradiãn˘ch materiálov a dostupnosÈvoºnej pracovnej sily. Aj vìaka podpore zPRV bol tento potenciál v jednotliv˘ch úze-miach objaven˘ a teraz je vyuÏívan˘ a zhod-nocovan˘.

Postaãujú na rozvoj vidieka, ktor˘ je cha-rakterizovan˘ v Programe rozvoja vidiekaSR 2007 – 2013 prostriedky z Európskehopoºnohospodárskeho fondu pre rozvoj vi-dieka, na ão sa najviac vyuÏívajú?

Nasmerovanie zdrojov z Európskeho poº-nohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka jedefinované uÏ v Národnom strategickom plá-ne rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, kde je sta-noven˘ základn˘ rámec rozdelenia zdrojovna jednotlivé priority – alokácia prostriedkovpre jednotlivé osi. Z neho vpl˘va, Ïe najviaczdrojov – 50% je smerovan˘ch do osi 2 (Zlep-‰enie Ïivotného prostredia a krajiny), 31,5 %zdrojov je alokovan˘ch na os 1 (Zv˘‰eniekonkurencieschopnosti poºnohospodárstva alesného hospodárstva), do osi 3 (Kvalita Ïivo-

Synchronizácia pomáha

Sekciu rozvoja vidieka na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vedie generálny riaditeº Ján BE≈ADIK, ktor˘ práve o podpore a rozvoji vidieka poskytol

informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

66

ta vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vi-dieckeho hospodárstva) smeruje 13,5 % pro-striedkov a na os 4 (Realizácia prístupu Lea-der) bolo vyãlenen˘ch 3% prostriedkov. Vo fi-nanãnom roku 2010 boli príjemcom vypláca-né podpory v rámci 25 opatrení PRV zo v‰et-k˘ch osí. Najväã‰í objem finanãn˘ch pro-striedkov bol vyplaten˘ príjemcom v rámci osi1 – Zvy‰ovanie konkurencieschopnosti poºno-hospodárstva a lesného hospodárstva (45,4% podpôr vyplaten˘ch vo finanãnom roku2010) a osi 2 – Zlep‰enie Ïivotného prostre-dia a krajiny (44,57 % podpôr). âerpanie osi3 predstavuje 6,73 % a osi 4 predstavuje 0,3%, av‰ak v tomto ãase uÏ prebieha realizáciazazmluvnen˘ch projektov v rámci osi 4 Lea-der a v najbliÏ‰om období oãakávame aj rastãerpania. Pokiaº ide o konkrétne aktivity vrámci jednotliv˘ch osí, ktoré boli podporené,v rámci osi 1 ide o projekty zamerané na mo-dernizáciu fariem (v˘stavba a rekon‰trukciaobjektov, obstaranie strojov, technológií), pri-dávanie hodnoty do poºnohospodárskych pro-duktov a produktov lesného hospodárstva (v˘-roba nov˘ch produktov, zlep‰ovanie kvality),pozemkové úpravy, zv˘‰enie hospodárskejhodnoty lesov (obstaranie strojov, zariadeníslúÏiacich lesníckej prevádzke) a odbornévzdelávanie a poradenstvo. V rámci osi 2 ideo platby do znev˘hodnen˘ch oblastí, agroen-vironmentálne platby, ekologické poºnohospo-dárstvo, platby na Ïivotné podmienky zvieratatì. V rámci osi 3 sú financované projekty za-merané na diverzifikáciu smerom k nepoºno-hospodárskym ãinnostiam a vidiecky cestov-n˘ ruch (doplnková v˘roba, spracovanie tra-diãn˘ch materiálov a v˘robkov, v˘stavba a re-kon‰trukcia ubytovacích zariadení), vzdeláva-nie a informovanie a obnova a rozvoj obcí, ob-ãianskej vybavenosti a sluÏieb (infra‰truktú-ra – cesty, chodníky, mosty, lávky, rekon-‰trukcia obecn˘ch stavieb, námestí, v˘stavbacyklotrás a turistick˘ch chodníkov atì.) Os 4financuje Integrované stratégie rozvoja územiaMAS (v rámci stratégií sa implementujú opat-renia 3. osi), ich ãinnosÈ a spoluprácu s in˘mipartnerstvami. Pokiaº ide o dostatoãnosÈ zdro-jov, je samozrejmé, Ïe prostriedkov nie jenikdy dosÈ. Zdroje sú v‰ak obmedzené, a pre-to je dôleÏité dávaÈ dôraz na efektívne vyuÏí-vanie zdrojov, tak aby daná podporená aktivi-ta priniesla ão najväã‰í úÏitok nie len okam-Ïite, ale aj smerom do budúcnosti.

MôÏu byÈ poºnohospodári spokojní s dote-raz poskytnut˘mi prostriedkami pre ichzámer, alebo sú e‰te rezervy v ãerpaní fi-nanãn˘ch prostriedkov z Európskeho poº-nohospodárskeho fondu pre rozvoj vidie-ka?

Na základe skúseností z realizovan˘ch v˘-ziev musím kon‰tatovaÈ, Ïe záujem zo stranypoºnohospodárov v prípade ÈaÏiskov˘ch opat-rení v˘razne prevy‰uje finanãné moÏnostiPRV. Z pohºadu ãerpania SR spomedzi v‰et-k˘ch ãlensk˘ch krajín vykazuje jedno z naj-vy‰‰ích percent ãerpania prostriedkov z Európ-skeho poºnohospodárskeho fondu pre rozvojvidieka. V ãíslach to predstavuje 1, 369 mld.eur, teda 53 % z limitov PRV na obdobie 7 ro-kov 2007 – 2013. Na ilustráciu, v rámci nos-ného opatrenia Modernizácia fariem sa o ne-návratn˘ finanãn˘ príspevok poºnohospodáriuchádzali v troch v˘zvach. Záujem bol veºmi

veºk˘, prijalo sa spolu 4 186 projektov, ão v˘-razne presiahlo rozpoãet opatrenia. Projekty,ktoré sa uchádzali o príspevok sú zameranénajmä na investície do techniky, nov˘ch tech-nológií a inovácií v poºnohospodárskej prvo-v˘robe. Zámerom je zlep‰enie celkovej v˘-konnosti poºnohospodárskych podnikov uplat-Àovaním nov˘ch technológií a inovácií. Vtomto opatrení evidujeme k II. polroku 2011uÏ 1 414 schválen˘ch projektov modernizáciefariem, ão predstavuje sumu 407 mil. eur. Natieto projekty bolo 284 mil. eur vyplaten˘ch.V rámci projektov˘ch opatrení vykazujeme 86% zazmluvnen˘ch prostriedkov z limitov naobdobie 2007 – 2013. V súãasnosti prebieharealizácia t˘chto projektov, a nasleduje aj vy-plácanie príspevkov prijímateºom. V rámciPRV sú podporované aj neprojektové opatre-nia, ktoré sú zamerané na zlep‰enie Ïivotné-ho prostredia a krajiny prostredníctvom trva-lo udrÏateºného vyuÏívania poºnohospodár-skej a lesnej pôdy. Nosné a zároveÀ najúspe‰-nej‰ie sú opatrenia „Platby za znev˘hodnenéprírodné podmienky v horsk˘ch oblastiach aplatby v ostatn˘ch znev˘hodnen˘ch oblas-tiach“ a „Agroenvironmentálne platby“. Cel-kové ãerpanie za neprojektové opatrenia k II.polroku 2011 je vo v˘‰ke 672 mil. eur, ão pred-stavuje 59 % zo sedem roãn˘ch (2007 – 2013)finanãn˘ch limitov na dané opatrenia.

âo sa stane v prípade, ak sa jeden rok na-príklad pre nepriaznivé prírodné podmien-ky, preãerpajú financie z fondu EÚ?

Vzhºadom na to, Ïe systém vyuÏívania fi-nanãn˘ch prostriedkov z EÚ sa riadi presn˘-mi pravidlami, dovolím si objasniÈ systém fi-nancovania rozvoja vidieka z Európskeho poº-nohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.Prostriedky z Európskeho poºnohospodárske-ho fondu pre rozvoj vidieka sú strategickyplánované na zvy‰ovanie konkurencieschop-nosti poºnohospodárstva, na ochranu Ïivot-ného prostredia a krajiny a na zlep‰ovaniekvality Ïivota na vidieku. Ide o strategick˘ prí-stup k rozvíjaniu vidieka. V súlade s Národ-n˘m strategick˘m plánom rozvoja vidieka SR2007 – 2013 bol programovan˘ aj PRV na 7-roãné obdobie. Zo strategického rámca vy-chádza hlavné smerovanie rozvoja vidieka vSR. Tak ako sa urãili hlavné priority PRV, takbol urãen˘ aj príspevok z fondu – záväzok EÚvoãi SR a jeho rozdelenie na jednotlivé rokyprogramového obdobia, ão je pre obidve stra-ny záväzné. Pre ãerpanie finanãn˘ch pro-striedkov z Európskeho poºnohospodárskehofondu pre rozvoj vidieka platí pravidlo ãerpa-nia tzv. n+2, ão znamená, Ïe prostriedky vy-ãlenené napríklad pre rok 2011 môÏe ãlenskákrajina vyãerpaÈ do konca roka 2013. Na dru-hej strane, Európska komisia vyplatí ãlenské-mu ‰tátu v danom roku prostriedky maximál-ne do v˘‰ky záväzku EÚ. OprávnenosÈ ãerpa-nia finanãn˘ch prostriedkov je podmienenásplnením kritérií, ktoré sú primárne urãené eu-rópskou legislatívou. âerpanie financií z Eu-rópskeho poºnohospodárskeho fondu pre roz-voj vidieka nadväzuje na reálne vyplácaniepríspevkov prijímateºom v SR, ão závisí odpriebehu realizácie schválen˘ch projektov. Vprípade neprojektov˘ch opatrení sa príspevkyvyplácajú v roãn˘ch intervaloch na základeÏiadostí o platbu, ão je moÏné s urãitou odch˘l-kou plánovaÈ. V prípade projektov˘ch opatre-

ní sa ãerpanie plánuje na základe bilancie za-zmluvnen˘ch a realizovan˘ch projektov. Jezrejmé, Ïe finanãné ãerpanie z fondu (ide o v˘-kazy, ktoré SR zasiela Európskej komisii nazáklade reálne vyplaten˘ch prostriedkov pri-jímateºom) nasleduje samotnú implementá-ciu programu s urãit˘m ãasov˘m posunom anepriaznivé prírodné podmienky v tomto prí-pade spôsobujú skôr oneskorenie realizácieprojektov.

Na Slovensku sa v poslednom období stáleviac hovorí o investíciách pre rybolov atzv. akvakultúre, ak˘ je zámer, ak˘ prínossa oãakáva pre slovensk˘ vidiek? MoÏnohovoriÈ aj o pracovn˘ch príleÏitostiach?

V rámci Operaãného programu Rybné hos-podárstvo SR 2007 – 2013 je podporovaná vopatrení 2.1 Investície do akvakultúry, okreminého, aj v˘stavba nov˘ch produkãn˘ch zaria-dení vyuÏívan˘ch v akvakultúre na hospo-dársky chov r˘b, vrátane technického vybave-nia. Cielenou podporou do technického vyba-venia a modernizácie v˘robn˘ch zariadení bysa malo dosiahnuÈ postupné zniÏovanie v˘rob-n˘ch nákladov, a t˘m aj zníÏenie ceny v˘sled-ného produktu, ão by v koneãnom dôsledkumohlo v budúcnosti pozitívne ovplyvniÈ kon-kurencieschopnosÈ slovensk˘ch produktovspracovania r˘b voãi zahraniãn˘m produk-tom.

Na zv˘‰enie v˘konnosti a konkurencie-schopnosti spracovateºského sektora je nutnézameraÈ – sa na zlep‰enie vyuÏitia ºudského kapitálu,

ako aj potenciálu pre inovácie a prenos po-znatkov

– do praxe prostredníctvom celoÏivotnéhovzdelávania. Tieto investície predstavujúprínos pre slovensk˘ vidiek aj v podobenov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí.

Dá sa povedaÈ, Ïe to, ão priná‰a poºnohos-podárstvo vidieku a vidiek poºnohospodár-stvu je v˘znamné pre celkov˘ rozvoj Slo-venska?

Okrem Bratislavského, v‰etky ostatné kra-je Slovenska patria medzi v˘razne vidiecke,alebo ostatné vidiecke regióny. Percentuálnypodiel obyvateºstva Ïijúceho na vidieku tvo-rí pribliÏne 40,5 % priãom percentuálny po-diel vidieckeho územia v rámci SR tvorí aÏ85,7 %. Poºnohospodárska pôda tvorí takmerpolovicu celkovej v˘mery územia SR. Z uve-den˘ch ãísiel vypl˘va, Ïe otázka rozvoja poº-nohospodárstva a rozvoja vidieka v rámci SRtvorí nezanedbateºn˘ podiel na celkovom roz-voji SR. Poºnohospodárstvo a rozvoj vidiekaspolu veºmi úzko súvisia. V mnoh˘ch úze-miach je poºnohospodárstvo stále hlavnouekonomickou ãinnosÈou. Keì hovoríme o roz-voji vidieka nemôÏeme zabúdaÈ na vplyv a v˘-znam poºnohospodárstva. Poºnohospodárstvodáva ºuìom na vidieku prácu, kvalitné potra-viny a prispieva k udrÏiavaniu krajiny ako ta-kej. Naopak, vidiek so svojimi obyvateºmiponúka poºnohospodárstvu pracovnú silu, od-berateºov, ãi svoje územie. Tieto dve oblasti,ktoré sa navzájom prelínajú, úzko spolu súvi-sia a navzájom ovplyvÀujú, sú nevyhnutnéna zabezpeãenie potravinovej bezpeãnosti asebestaãnosti Slovenskej republiky, ale aj za-chovanie slovenského vidieka, ktor˘ má naSlovensku dlhodobé tradície.


67

Ako ste sa vyrovnali s nedostatkami, ktorévám minister pôdohospodárstva SR Zsolt Si-mon vyãítal pri nástupe na ministerstvo?

V dôsledku neplnenia akreditaãn˘ch kritériív oblasti nezrovnalostí, správy a riadenia dlhova slabého súladu v oblasti bezpeãnosti IS ude-lil minister 17. septembra 2010 PPA podmie-nenú akreditáciu. Dosiahnutie plnej akreditá-cie agentúry podmienil splnením plánu na od-stránenie nedostatkov s termínom do 31. mar-ca 2011. Na základe splnenia úloh na odstrá-nenie nedostatkov prijat˘ch v pláne, priebeÏ-ného hodnotenia certifikaãného orgánu (f. De-loitte) a príslu‰ného orgánu ( MPaRV SR) mo-hol minister rozhodnúÈ o obnovení plnej akre-ditácie PPA od 1. apríla 2011. V spolupráci sministerstvom a na základe plánu hlavn˘chúloh PPA na rok 2011 sa priebeÏne odstraÀujúnedostatky kon‰tatované v certifikaãn˘ch sprá-vach za roky 2008, 2009 a 2010 . V roku 2010bolo potrebné dorie‰iÈ otvorené problémy sú-visiace s financovaním podporn˘ch schém,prevádzkou PPA, neuhraden˘mi dodávateºsk˘-mi faktúrami, racionalizáciou organizaãnej‰truktúry agentúry a metodick˘ch postupov .Na základe realizácie racionalizaãn˘ch opatre-ní sme zníÏili poãet zamestnancov z 598 za-mestnancov (jún 2010) na súãasn˘ch 555 za-mestnancov. Tento stav sa v‰ak ukazuje ako ne-dostatoãn˘ vzhºadom na rozsah kontrol, zv˘-‰ené poÏiadavky na realizáciu platieb a naras-tajúcu agendu nezrovnalostí z minul˘ch ro-kov, ktoré treba v súãasnosti rie‰iÈ. Potrebné jepoukázaÈ aj na prevádzkov˘ rozpoãet Pôdohos-podárskej platobnej agentúry, ktor˘ je dlhodo-bo oproti in˘m agentúram v krajinách EÚ pod-

dimenzovan˘. Rozpoãet na rok 2011 je niÏ‰ízhruba o 17 % oproti upravenému prevádzko-vému rozpoãtu roku 2010, ão môÏe maÈ poten-ciálny dopad na plnenie akreditaãn˘ch kritériív oblasti financovania a prevádzky. Neustálekrátenie prevádzkov˘ch a kapitálov˘ch v˘dav-kov má dopad na predlÏovanie termínov pla-tieb a na niÏ‰iu úroveÀ poskytovania sluÏieb prebeneficientov. V rámci agentúry sa v súãasnos-ti rie‰i obmena zastaranej v˘poãtovej technikya priebeÏná inovácia informaãn˘ch systémovvypl˘vajúca z prijíman˘ch nariadení Európskejkomisie.

Sú vyhovujúce stanovené kritériá a metodi-ka pre prácu va‰ej agentúry, alebo by samalo nieão upraviÈ, zmeniÈ?

Urãite je a stále bude potrebné nieão meniÈa upravovaÈ. Agentúra je stále „mladá“, na-priek tomu, Ïe funguje uÏ vy‰e desaÈ rokov.Systémy jej riadenia, poÏiadavky personálne-ho obsadenia, nároky na zamestnancov, spôso-by hodnotenia a kontroly formovali nariadeniaEÚ v oblasti priamych platieb, kríÏového plne-nia, trhov˘ch opatrení, ako aj implementáciejednotliv˘ch programov˘ch dokumentov poã-núc Programom SAPARD, Sektorov˘m ope-raãn˘m programom, Plánom rozvoja vidieka2004 – 2006, ako aj Programom rozvoja vidie-ka 2007 – 2013 a Operaãn˘m programom Ryb-né hospodárstvo SR 2007 – 2013. KaÏd˘ z t˘-chto dokumentov vyÏadoval ‰túdium nov˘chinformácií, zavádzanie nov˘ch postupov a roz-hodnutí, ktoré vyplynuli z praktick˘ch skúse-ností, ako aj z v˘sledkov odporúãaní nespoãet-n˘ch intern˘ch (na základe smerníc PPA) aextern˘ch kontrol a auditov ( MPaRV SR,NKÚ, MF SR, EK, Európsky dvor audítorov,OLAF,...). V rámci prípravy na nastávajúceprogramové obdobie bude znova potrebné pre-hodnotiÈ efektívnosÈ doteraj‰ích systémovvzhºadom na rôznorodosÈ a nároãnosÈ podmie-nok programov˘ch dokumentov a dôkladne sapripraviÈ na ich implementáciu z pohºadu refor-my Spoloãnej poºnohospodárskej politiky.

Ako ste spokojn˘ s nastaven˘m kontroln˘msystémom?

Kontroln˘ systém PPA je nastaven˘ podºajednotliv˘ch podporn˘ch schém. V oblasti pria-mych podpôr sa kontroly na mieste (KNM) akontroly metódou diaºkového prieskumu Zeme(DPZ) realizujú podºa moÏnosti v optimálnychobdobiach tak˘m spôsobom, aby boli pri kon-trole zohºadnené ‰pecifické podmienky kontro-ly jednotliv˘ch dotaãn˘ch titulov, ako aj regio-nálne ‰pecifiká (nadmorská v˘‰ka, zastúpenietypov kultúr a plodín) a rozdiely medzi jedno-tliv˘mi regiónmi Slovenska. Do v‰etk˘ch ty-

pov kontrol sa vyuÏívajú v˘sledky rizikovejanal˘zy. Zlep‰enie vidíme v pripravovanej im-plementácii progresívnych metód v˘konu, vy-hodnocovania a administrácie kontrol priamov teréne a u Ïiadateºa. Potrebné bude dôsled-nej‰ie sa zameraÈ na organizáciu integrova-n˘ch kontrol a kvalitnej‰ie vypracovanie rizi-kovej anal˘zy. V oblasti projektov˘ch podpôrje kontrola nástrojom overovania oprávnenos-ti v‰etk˘ch nárokovan˘ch v˘davkov projektu.Systém kontroly je otvoren˘m systémom, kto-r˘ sa priebeÏne aktualizuje v nadväznosti na zí-skané nové poznatky a skúsenosti. Zah⁄Àa ad-ministratívnu kontrolu (kontrola v‰etk˘ch po-Ïadovan˘ch dokladov predloÏen˘ch koneã-n˘m prijímateºom) a kontrolu na mieste. Kon-trola na mieste je ‰irokospektrálne zameraná nastanovené oblasti ãinností, najmä v‰ak na kon-trolu originálov úãtovn˘ch dokladov súvisia-cich s projektom a ich zaúãtovanie v úãtovníct-ve koneãného prijímateºa, na kontrolu dodaniaspolufinancovan˘ch produktov a sluÏieb a nakontrolu vyuÏívania predmetu projektu v súla-de s cieºom projektu. V rámci kontroly na mies-te sú najãastej‰ími nedostatkami: nedostatoã-né dokladové preukázanie úhrady v˘davkov,nerealizovanie niektor˘ch poloÏiek projektu(najmä pri stavebn˘ch investíciách) v súlade suzatvorenou zmluvou, nere‰pektovanie niekto-r˘ch ustanovení zmluvy o NFP koneãn˘m pri-jímateºom a nízka úroveÀ pripravenosti ko-neãného prijímateºa na v˘kon kontroly na mies-te. V oblasti organizácie trhu je povinnosÈ kon-trol väã‰inou zakotvená priamo v príslu‰n˘chnariadeniach EÚ pre jednotlivé komodity, ãipodporné opatrenia. Pri kontrolách na mieste,najmä u men‰ích Ïiadateºov (fyzick˘ch osôb),je najãastej‰ou identifikovanou chybou nedo-statoãná evidencia pri uplatÀovan˘ch podporo-vateºn˘ch nákladoch, resp. kompenzáciách.

To, Ïe sa vypláca stále viac verejn˘ch pro-striedkov na podporu poºnohospodárov jejedna vec, ale dajú sa uspokojiÈ v‰etci Ïiada-telia, ako rie‰ite ich v˘ber, prípadne zamiet-nutie Ïiadosti?

PoÏiadavky Ïiadateºov o podpory môÏu byÈuspokojené jedine na základe splnenia pod-mienok, ktoré sú stanovené legislatívou EÚ aSR. Vo v‰etk˘ch oblastiach podpory sa Ïiados-ti o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok prijímajú nazáklade v˘ziev. Rozhodnutia o schválení, resp.vyradení Ïiadosti o podporu sú realizované vrámci správneho konania.

V oblasti priamych podpôr ide o nárokova-teºné platby v prípade splnenia predpísan˘chpodmienok. Ide o kontrolu a schvaºovanie jed-notnej platby na plochu (SAPS), osobitnú plat-bu na cukor, osobitnú platbu na ovocie a zele-

Pôdohospodárska platobná agentúra na ãele s generálnym riaditeºom Vadimom HARAJOM sa snaÏí uspokojiÈ poºnohospodárov a moÏn˘mi verejn˘mi prostriedkami podporovaÈ rozvoj vidieka

na Slovensku. Podrobnosti sa doãítate aj v rozhovore, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.

P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L A T O B N Á A G E N T Ú R A

Pridaná hodnota pre poºnohospodárov

68

hospodárstva, ako aj lesného a rybného hos-podárstva a pravdaÏe potravinárstva moÏ-no hovoriÈ o celkovej modernizácii na Slo-vensku?

Rozhodne áno. Garanciou modernizácie súpodporované ãinnosti, ktoré zlep‰ujú celkovúv˘konnosÈ podniku a sú v súlade s cieºmi opat-renia a s príslu‰n˘mi právnymi predpismi EÚa zosúladené s poÏiadavkami Ïivotného prostre-dia, ako napr. v˘stavba, rekon‰trukcia a moder-nizácia objektov, obstaranie a modernizáciatechnického a technologického vybavenia ale-bo ãinnosti, ktoré zlep‰ujú celkovú v˘konnosÈpodniku, napr. v˘stavba, rekon‰trukcia a mo-dernizácia hygienicko-sanitárnych reÏimov,technológií na ochranu Ïivotného prostredia za-riadení a technológií súvisiacich so spracová-vaním produktov na v˘robu potravín s chráne-n˘m oznaãením pôvodu, chránen˘m zemepis-n˘m oznaãením a zaruãen˘ch tradiãn˘ch ‰pe-cialít atì. V rámci modernizácie poºnohospo-dárstva v SR sa môÏu vyuÏívaÈ aj opatrenia voblasti vinohradníctva – re‰trukturalizácia vi-nohradov, ale aj investície (t. j. investície do ná-kupu vnútorného vybavenia pre predajné aprezentaãné priestory v rámci v˘robného pod-niku alebo zavedenie oznaãovania vinárskychproduktov a podporn˘ch marketingov˘ch pr-vkov pre produkty s chránen˘m oznaãením) av rámci re‰trukturalizácie cukrovarníckehopriemyslu bolo moÏné zrealizovaÈ nákup stro-jov a zariadení na modernizáciu (nákup mecha-nizácie potrebnej na pestovanie a prepravuin˘ch plodín ako cukrová repa alebo realizáciaopatrení modernizaãného charakteru alebo rea-lizácia opatrení modernizaãného a intenzifikaã-ného charakteru orientovan˘ch do oblasti ze-leninárstva, ovocinárstva, vinohradníctva, oko-panín in˘ch ako cukrová repa, ‰peciálnych plo-dín a Ïivoãí‰nej v˘roby).

âo je z pohºadu PPA najväã‰í prínos prepoºnohospodárstvo? Zaregistrovali ste ajzmeny v aktivitách vplyvom podpory zostrany PPA?

Nesporn˘m prínosom pre poºnohospodár-stvo je naplnenie cieºov, sledovan˘ch v rámcijednotliv˘ch programov˘ch dokumentov, akonapr. zv˘‰enie konkurencieschopnosti poºno-hospodárskych a spracovateºsk˘ch subjektov,zavedenie v˘roby nov˘ch produktov; novejtechniky, technológií, zlep‰enie kvality v˘rob-kov, ich marketingu a odbytu na nov˘ch trhoch,zavedenie a roz‰irovanie informaãn˘ch a ko-munikaãn˘ch technológií, spracovanie obnovi-teºn˘ch zdrojov energie a pod. Zmeny v akti-vitách poºnohospodárov sú evidentné, najmä vdiverzifikácii smerom k nepoºnohospodárskymãinnostiam a podpore vidieckeho cestovnéhoruchu, ako je napr. v˘stavba, rekon‰trukcia amodernizácia rekreaãn˘ch a ubytovacích zaria-dení, rekon‰trukcia existujúcich poºnohospo-dárskych objektov na agroturistické objekty, re-kon‰trukcia a modernizácia v˘robn˘ch a pre-dajn˘ch objektov a nákup strojov, technológiía zariadení pre doplnkovú v˘robu nepoºno-hospodárskeho charakteru, v˘robu a spracova-nie tradiãn˘ch materiálov a v˘robkov, prestav-ba, prístavba ãasti rodinn˘ch domov a ìal‰íchnevyuÏit˘ch objektov na nízko kapacitné uby-tovacie zariadenia a pod. V lesnom hospodár-stve je to zv˘‰enie diverzifikácie produkcie aposilnenie trhov˘ch príleÏitostí.

ninu, platbu na dojnice, prechodnú platbu narajãiaky a národn˘ch doplnkov˘ch priamychpodpôr (doplnkovú platbu na plochu, platbu naveºké dobytãie jednotky, platbu na chmeº). Sú-ãasÈou t˘chto podpôr sú aj opatrenia osi II PRVSR na roky 2007 – 2013 Zlep‰enie Ïivotnéhoprostredia a krajiny. Patria sem opatrenia zame-rané na trvalo udrÏateºné vyuÏívanie poºno-hospodárskej pôdy (vyrovnávajúci príspevokna znev˘hodnené oblasti, agroenvironmentál-ne platby, platby na Ïivotné podmienky zvie-rat, platby v rámci súvislej európskej sústavychránen˘ch území) a opatrenia zamerané natrvaloudrÏateºné vyuÏívanie lesnej pôdy ( les-nícko-environmentálne platby, podpory na prvézalesnenie poºnohospodárskej pôdy,...) V prí-pade projektov˘ch podpôr sa prijaté Ïiadostihodnotia a vyberajú v zmysle schválen˘ch v˘-berov˘ch postupov, t.j. posudzuje sa splneniev‰etk˘ch predpísan˘ch kritérií spôsobilosti auznateºnosti v˘davkov. Spôsobilé Ïiadosti sa vzmysle bodovacích kritérií zoradia podºa poã-tu získan˘ch bodov, pri takto zoraden˘ch Ïia-dostiach sa stanoví ãiara finanãn˘ch moÏnos-tí a uspokoja sa Ïiadatelia so ÏiadosÈami, kto-ré sú nad ãiarou finanãn˘ch moÏností. Îiados-ti, ktoré nevyhoveli predpísan˘m kritériám aÏiadosti, ktoré nedosiahli ãiaru finanãn˘chmoÏností sú z hodnotenia vyradené a Ïiadate-ºom zasielame rozhodnutie o neschválení Ïia-dosti. V oblasti projektov˘ch podpôr bude ne-vyhnutné pri nov˘ch v˘zvach jednoznaãnej‰ieuviesÈ kritéria a v rámci metodick˘ch pokynovzapracovaÈ v‰etky pripomienky kontroln˘chorgánov. V prípade opatrení organizácie trhu súopatrenia napr. dovozné alebo v˘vozné licen-cie, kde sa poÏiadavky subjektov (anonymne)hlásia na EK a samotná EK rozhodne o schvá-lení Ïiadostí ãlenského ‰tátu. Následne PPA pri-stúpi k schváleniu, kráteniu alebo zamietnutiuÏiadosti subjektov. ëalej sú opatrenia, kde súvopred pevne stanovené limity finanãn˘ch pro-striedkov pre ãlensk˘ ‰tát – napr. ‰kolské ovo-cie, kde pri schválení dodávateºa ‰kolskéhoovocia sa mu vopred stanoví limit, ktor˘ nesmiebyÈ prekroãen˘. Opatrenia ako napr. intervenã-n˘ nákup nie sú limitované, platobná agentú-ra musí vykúpiÈ v‰etok ponúknut˘ tovar (samo-zrejme pri splnení podmienok kvality).

Kto môÏe o podporu poÏiadaÈ a má ‰ancu Ïeju dostane?

Oprávnení Ïiadatelia sú uvádzaní v rámci vy-hlasovania v˘ziev na podávanie Ïiadostí najednotlivé podporné programy. SúãasÈou v˘zvysú aj podrobné metodické pokyny. ·anca na jejvyplatenie v plnej v˘‰ke je závislá predov‰et-k˘m od schopnosti subjektu splniÈ stanovené le-gislatívne podmienky. V prípade projektov˘chpodpôr sú jednoznaãne stanovené poÏiadavkyna Ïiadateºov, ktoré sú zverejnené v príruãke preÏiadateºa o poskytnutie nenávratného finanãné-ho príspevku pre kaÏdé opatrenie zvlá‰È, v ãas-ti „Koneãn˘ prijímateº (oprávnen˘ Ïiadateº)“.Sú to najmä fyzické a právnické osoby podni-kajúce v poºnohospodárskej prvov˘robe, sub-jekty – in‰titúcie, pôsobiace v oblasti vedy,v˘skumu a ìal‰ieho vzdelávania (v prípadeopatrení t˘kajúcich sa vzdelávania a informaã-n˘ch aktivít), fyzické a právnické osoby obhos-podarujúce lesy, príp. fyzické a právnické oso-by podnikajúce v oblasti spracovania produk-tov poºnohospodárskej prvov˘roby. ·anca nazískanie podpory je v priamej úmere s poãtom

získan˘ch bodov, ako to uÏ bolo vysvetlené vodpovedi na predchádzajúcu otázku.

Kedy sa slovenské poºnohospodárstvo dosta-ne na úroveÀ finanãného ãerpania, ktoré jesamozrejmé pre farmárov in˘ch krajín?

V̆ chodiskové podmienky pre súãasné pro-gramovacie obdobie boli v jednotliv˘ch ãlen-sk˘ch krajinách v dôsledku v˘voja stanovenérozdielne. Preto nie je moÏné úroveÀ finanãné-ho ãerpania jednoznaãne porovnávaÈ. Pri hod-notení ãerpania sa treba zameraÈ na v‰etkypodporné schémy, nielen na priame podpory.V oblasti priamych podpôr má systémovo prí-sÈ k vyrovnaniu nov˘ch a star˘ch âK v roku2013. Samozrejme doplnenie zdrojov poskyto-van˘ch z rozpoãtu EÚ ovplyvÀujú domácezdroje. V projektov˘ch podporách dosahujeSR od roku 2000 (program SAPARD, SOP2004 – 2006 a PRV 2004 – 2006) percentuál-ne vy‰‰ie ãerpanie finanãn˘ch prostriedkov vrámci schválen˘ch limitov, ako je ich ãerpaniev star˘ch ãlensk˘ch krajinách. Z hºadiska opat-rení organizácie trhu napr. v˘vozn˘ch náhradsú podmienky rovnaké v rámci celej EÚ, ãer-panie t˘chto prostriedkov je v‰ak závislé odkonkurencieschopnosti a trhov˘ch moÏnostídaného subjektu získaÈ odberateºov v tretíchkrajinách EÚ.

Aké je ãerpanie k dne‰nému dÀu v rámciProgramu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013?

Celkov˘ objem verejn˘ch prostriedkov jepre SR v rámci PRV urãen˘ na roky 2007 –2013 vo v˘‰ke 2 597 053 717 eur, z toho roz-poãet SR predstavuje 600 145 639 eur a pro-striedky EÚ z EPFRV sú vyãlenené vo v˘‰ke1 996 908 087 eur. K 30. augustu 2011 bolo vrámci PRV 2007 – 2013 vyplaten˘ch z verej-n˘ch zdrojov 1 414 487 212,49 eur (ãerpaniena 54,5 %).

Koho spomínan˘ program oslovil, dá sa ho-voriÈ o ‰irokom zábere Ïiadateºov aj z radovmen‰ích podnikov?

V prípade projektov˘ch podpôr je zrejmé, Ïesú to fyzické a právnické osoby podnikajúce vpoºnohospodárskej prvov˘robe, v oblasti spra-covania produktov poºnohospodárskej prvo-v˘roby alebo spracovania lesn˘ch produktov,fyzické a právnické osoby obhospodarujúcelesy, in‰titúcie pôsobiace v oblasti vedy, v˘sku-mu, obce, nezaradené do pólov rastu, odbyto-vé organizácie v˘robcov, obãianske zdruÏe-nia, fyzické a právnické osoby oprávnené napodnikanie v oblasti vidieckeho cestovnéhoruchu. Medzi uÏívateºov priamych podpôr pat-ria fyzické a právnické osoby podnikajúce vpoºnohospodárstve. Hlavn˘mi skupinami Ïia-dateºov v oblasti trhov˘ch opatrení sú fyzickéa právnické osoby, ktoré majú v predmete ãin-nosti poºnohospodársku prvov˘robu, resp. ob-chodovanie s poºnohospodárskymi a potravi-nárskymi v˘robkami s teritoriálnou pôsobnos-Èou na území SR, resp. mimo územia Sloven-ska (v prípade v˘vozov do tretích krajín). V‰eo-becne je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe ide o ‰irok˘ zá-ber Ïiadateºov aj z radov men‰ích podnikov, akosú napr. farmári, SHR, mikropodniky, malé astredné podniky podnikajúce v oblasti spraco-vania produktov poºnohospodárskej prvov˘-roby.

Vzhºadom na podporu slovenského poºno-

P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L A T O B N Á A G E N T Ú R A

69

in‰titúcia, na ktorej ãele je druh˘ najvy‰‰íústavn˘ ãiniteº, takÏe mala by sa správaÈ aj pa-triãne slu‰ne, aj konzervatívne, aj reprezen-tatívne. A potom – chápanie poslancov, kto-rí sa dostali do Národnej rady, by malo asiovplyvÀovaÈ nazeranie ich voliãov. Samo-zrejme, poslanec by mal maÈ vlastn˘ názor, aleten vlastn˘ názor by mal neustále konfronto-vaÈ s terénom, teda s ºuìmi, ktorí tu Ïijú oko-lo nás. Sp˘tajte sa v‰ak poslancov, teda ko-hokoºvek z nich, kedy naposledy i‰iel vo svo-jom meste mestskou hromadnou dopravou. Jasi myslím, Ïe málokto. A preto sa, podºamÀa, s väã‰inou problémov, ktoré ºudia cítiaa ktoré ich hlboko zasahujú, vôbec nestretnú.TakÏe, ako vravím, názor kaÏdého poslancaby mal byÈ v˘razne ovplyvnen˘ miestom,kde Ïije. Pritom nie je najdôleÏitej‰ie, ãi jeniekto konzervatívny alebo liberálny alebopravicov˘ alebo ºavicov˘, ale ãi na rôzne si-tuácie vÏdy dostatoãne reaguje podºa skúse-ností, ktoré by mal maÈ z poznania toho pro-stredia, v ktorom Ïije a v ktorom Ïijú jeho vo-liãi, a svoj názor by mal prezentovaÈ na zákla-de toho, ão cíti, Ïe ºudia v jeho teréne k da-nej téme hovoria.

To, ão ste povedali, ma in‰piruje k otázke:Majú obãania viac vnímaÈ to, ão im politi-ci hovoria, a toho sa aj drÏaÈ. alebo sa po-litici naozaj majú riadiÈ t˘m, ão si myslia,Ïe chcú obãania?

Parlament má ‰pecifick˘ Ïivot, ktor˘ jecharakterizovan˘ predkladaním zákonov, roz-pravou k nim a ich schvaºovaním, ãi neschva-ºovaním. Legislatívnu iniciatívu má najmävláda, potom poslanci v poslaneck˘ch ná-vrhoch, ale tak ãi tak by poslanci mali obsa-hovú stránku zákona konfrontovaÈ s cítenímºudí, ktor˘ch reprezentujú, pretoÏe mnohokrátsa mi zdá, Ïe schvaºované zákony sú síce na-modelované na potreby niekoho, ale ºudia –teda beÏní obãania – to nie sú. Samozrejme,


Nemáte pocit, Ïe politici, a teda aj poslan-ci, sú dnes na Slovensku vo veºkej ãastistaromódni?

Podºa toho, v akom zmysle, lebo si myslímÏe práve parlament je viac konzervatívny,neÏ iné orgány, a moÏno, Ïe vÏdy bol staro-módny, ão nebolo na ‰kodu, lebo parlamentokrem hlasovania o zákonoch má byÈ aj repre-zentantom urãitej úrovne správania sa a vy-stupovania. BohuÏiaº, teraz pri‰li do parla-mentu prvky, ktoré v Àom predt˘m mnohokrátneb˘vali a s t˘m sa spájajú ãasto aj veºmi ne-kultúrne prejavy. Myslím, Ïe je to aj preto,lebo do verejného Ïivota pri‰li niektoré poli-tické strany, ktoré nemajú Ïiadnu politickúhistóriu, ale sú, aspoÀ navonok, veºmi radikál-ne. Mne rozhodne konzervativizmus parla-mentu neprekáÏa, lebo je to reprezentatívna

Je pre publicistu v˘hodou, ak hºadá v NR SR poslanca, s ktor˘m by urobil pre svoj ãasopisrozhovor, a ak ten poslanec je povedzme b˘val˘m ministrom? Budú jeho odpovede rozhºadenej‰ie

a moÏno aj hlb‰ie, neÏ od t˘ch, ktorí boli dosiaº „len“ zvolen˘mi zástupcami ºudu? Úplnejednoznaãne sa na v˘hody tejto moÏnosti nedá odpovedaÈ, ale aj rozhovor ná‰ho kolegu ErnestaWeidlera s poslancom Richardom RA·IM (Smer-SD), ktor˘ nebol iba ministrom zdravotníctva

vo Ficovej vláde, ale e‰te predt˘m aj riaditeºom Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislavea v súãasnosti má zasa poprednú funkciu v ko‰ickej samospráve – od roku 2010 je primátorom

mesta Ko‰ice, ão z istého hºadiska je moÏno aj v˘znamnej‰ie spoloãenské postavenie, ako postministra. Ak v rozhovore otvorene posudzuje niektoré v˘kony súãasného ministra, chápeme to ako

v˘sledok jeho zasväteného pohºadu na zloÏitú problematiku zdravotníckeho rezortu(ktorú ani on ako ãlen vlády nie vÏdy v plnom rozsahu dokázal vyrie‰iÈ), a nie ako rezultát

straníckej propagandistickej ma‰inérie. Pravda, ak sa chceme dopracovaÈ k nejak˘m pozitívnyma slovenskej komunite uÏitoãn˘m efektom v spoloãenskej praxi, nemôÏeme takéto kritické texty, akv nich cítime viac odbornosti a politickej zodpovednosti, neÏ len straníckej propagandy slúÏiacej

prízemn˘m záujmom nejakého politického subjektu, odmietaÈ a neuverejÀovaÈ.

Sociálna eutanázia

70

UÏ dlhé roky dosÈ pozorne sledujem slo-venskú politiku, ale bez ohºadu na to, kto-ré strany tvoria vládu, podºa môjho po-znania vÏdy dosÈ neúnosne zanedbávalidve dôleÏité spoloãenské povinnosti, ktoréby som mohol zahrnúÈ, hoci nepresne, podgeriatriu, ak do nej zaãlením starostlivosÈo star˘ch ºudí alebo dôchodcov z hºadiskazdravotného, ale aj v‰eobecne sociálneho.Venuje sa im veºmi malá pozornosÈ. Dokon-ca pred ãasom OSN vyhlásila Rok star˘chºudí – alebo tak nejako sa to volalo – a vte-daj‰í premiér, nebudem ho menovaÈ, zacel˘ ten rok ani raz nejak˘ Ïiv‰í kontakt sostar˘mi ºuìmi nenadviazal.

Bude to vyznievaÈ politicky, ale, bohuÏiaº,ani pri tejto vláde Ïiadna veºká nádej na zme-nu doteraj‰ieho stavu nie je. My v predo‰lejvláde sme sa snaÏili vytvoriÈ nieão, ão u násch˘ba, také zdravotno-sociálne lôÏko, ão zna-mená prechod pacienta zo situácie, keì je uÏodoperovan˘, do takej pozície, aby za ním e‰tesem-tam trebárs sestra alebo lekár pri‰li, hociuÏ nemusí leÏaÈ na chirurgii, ale e‰te nie jetak˘ zdrav˘, aby uÏ odi‰iel domov alebo dozariadenia sociálnych sluÏieb, pretoÏe e‰tesem-tam by ho niekto mal vidieÈ. Je totiÏ vprechodnom stave medzi chorobou a vyzdra-vením. Pravda, k tomu sa veºmi ÈaÏko kreujepotrebná legislatíva, lebo treba spojiÈ sociál-ne a zdravotné veci a hneì sa vyskytne otáz-ka, kto to zafinancuje, aby nikto nemal pocit,Ïe nieão získava na úkor druhého z hºadiskafinancovania. Keì sme to ako-tak vykreova-li, pri‰li voºby a ako prvé sa toto zmietlo zostola, ale uznávam, Ïe tento môj pohºad je po-liticky ovplyvnen˘, lebo som teraz v opozí-cii. V kaÏdom prípade v‰ak pochybujem, Ïesa teraz nieão bude vôbec diaÈ. Najmä keìvezmeme do ohºadu ‰truktúru voliãov na Slo-vensku, tak naozaj tí star‰í a niÏ‰ie náklado-ví voliãi prirodzene inklinujú k ºavici a mno-hí bohatí a úspe‰ní ºudia zasa k pravici, lebosi moÏno myslia, Ïe to je „in“. A keìÏe je tátovláda pravicovo profilovaná, tak sociálna ob-lasÈ bude potláãaná.

NepomôÏe ani to, Ïe premiérka je b˘valáministerka sociálnych vecí?

Áno, to by sa mohlo braÈ do úvahy, a moÏ-no by premiérka aj chcela, ale nemá silu nato, aby zvrátila postoje ºudí okolo seba, apreto nie je t˘m ãlánkom vo vládnej koalícii,ktor˘ dosiahne, keì buchne po stole, aby saurobilo to, ão treba. Ale to je môj osobn˘ ná-zor. Mimochodom, nedávno som v súvislos-ti s rie‰eniami rôznych citliv˘ch problémov,ako ich navrhujú niektorí veºmi vyhranenípravicoví politici, poãul vyjadrenie veºmivzdelaného ãloveka, ktor˘ povedal, Ïe tak˘návrh zákonov, pri ktorom dochádza k abso-lútne nerie‰iteºn˘m situáciám, lebo naozaj jedosÈ rodín, ktoré ani z objektívnych príãin ne-môÏu finanãne zvládnuÈ v‰etko, ão ‰tát odnich Ïiada, je sociálnou eutanáziou. Je to veº-mi siln˘, ale asi realitu presne vystihujúcipojem.

vÏdy sa re‰pektujú nejaké základné politickélínie, veì kaÏd˘ politik, keì vstupuje do par-lamentu, reprezentuje nejakú stranu a tie zá-kladné politické línie by mali byÈ v línii stra-ny, ktorú reprezentuje, takÏe KDH nikdy ne-príde s témou interrupcií, SaS nikdy neprídes témou podpisu zmluvy s Vatikánom, Smernikdy nepríde s témou privatizácie v zdravot-níctve. Znamená to, Ïe sa treba základnej fi-lozofickej línie kaÏdého politického subjek-tu drÏaÈ a treba ho oãakávaÈ. Ale ãi sú to vÏdynaozaj filozofické a hodnotové línie, to uÏ jeotázne. Potreby obãanov treba teda zosúladiÈs t˘mito líniami a s ohºadom na ne treba vní-maÈ aj to, ão si o tej-ktorej téme myslia ob-ãania. Ako b˘val˘ minister zdravotníctva te-raz veºmi dobre vidím, ako sa v tomto rezor-te robia opatrenia od zeleného stola, ru‰ia salôÏka a nezabezpeãuje sa, aby sa váÏne cho-rí ºudia, ãasto takmer nevládni, dostali dovzdialeného zdravotníckeho zariadenia, kamsa nevyhnutne dostaÈ potrebujú. A dôsled-kom je obrovsk˘ nepokoj terénu. ªudia de-mon‰trujú a je chyba nastaviÈ zákon tak, Ïevyvolá silnú nevôºu niekde mimo Bratislavy,pretoÏe ºudia ãasto krát vnímajú situáciu vniektor˘ch rezortoch tak, Ïe v‰etko sa deje vBratislave. LenÏe Ïivot na Slovensku nie jelen Ïivotom v hlavnom meste, veì 4 a pol mi-lióna ºudí Ïije mimo Bratislavy, a preto stáleby sa malo myslieÈ na to, Ïe mnohí ºudia,roztrúsení po celom Slovensku, Ïijú v in˘chpodmienkach, neÏ obãania v Bratislave.

Hoci najväã‰ie pohyby v ‰táte sa v SR – takako v‰ade inde v Európe – odohrávajú vekonomike, z rôznych dôvodov má na nichz hºadiska ºudí, teda obãanov a ich problé-mov, znaãn˘ podiel práve zdravotníctvo.KeìÏe ste boli ministrom, iste dnes pozor-ne sledujete, ão sa tam deje, a va‰a du‰avám iste na‰epkáva, ão nie je rozumné a ãoby ste vy moÏno rie‰ili lep‰ie...

Niektoré veci by som zaruãene nerobil.Urãite by som neru‰il 150 oddelení bez toho,aby to bolo odkonzultované s odbornou ve-rejnosÈou, to je nonsens. A mi je naozaj ºúto,Ïe máme ministra, ktor˘ ignoruje odbornúlekársku a zdravotnícku verejnosÈ a bez pri-meranej konzultácie robí problematické roz-hodnutia, pretoÏe je jednoduché zru‰iÈ ne-

mocnicu, ale v tom prípade musí byÈ k také-mu verdiktu nejaká alternatíva. A tu sa alter-natíva neponúka, hoci dôsledok tohto roz-hodnutia sa dot˘ka ‰irokého spektra ºudí. Sa-mozrejme, aj ja ako minister zdravotníctvasom bol konfrontovan˘ najmä poãas krízy snedostatkom finanãn˘ch prostriedkov, ktor˘sa naplno dot˘kal aj potrieb zdravotníctva,pretoÏe medicínsky v˘voj, v˘voj nov˘ch lie-kov a operaãn˘ch techník je r˘chlej‰í, neÏakákoºvek ekonomika sveta. Toto je naozajfakt. Na druhej strane, zdravotníctvo z môj-ho pohºadu nemôÏe byÈ prednostne chápanéako biznis, pretoÏe ná‰ sociálny, ºudsk˘ aemocionálny rozmer nám to jednoducho ne-dovoºuje, a keì chirurgovi zomiera pod ruka-mi dieÈa, ktoré zrazilo auto, tak vtedy si ne-dokáÏe povedaÈ, Ïe dva a dva sú ‰tyri a Ïe via-cej neurobím pre jeho záchranu. A vtedy na-ozaj urobíte v‰etko pre to dieÈa, napriek tomu,Ïe viete, aká môÏe byÈ konzekvencia: Ïe vámtotiÏ – a ani celému oddeleniu – zdravotná po-isÈovÀa nikdy nezaplatí. Napriek tomu dáte dotoho, ão je potrebné pre vá‰ zákrok, aj v‰et-ky peniaze, aj v‰etko úsilie. Aj preto si my-slím, Ïe sa o zdravotníctve nemôÏe rozhodo-vaÈ od zeleného stola. Keì som sa v parlamen-te na zaãiatku leta sp˘tal pána ministra: ktorozhodol o zru‰ení geriatrie v Podunajsk˘chBiskupiciach a v Banskej Bystrici, keì ajhlavn˘ odborník ministerstva zdravotníctvapre geriatriu, aj predsedníctvo Slovenskej ge-riatrickej spoloãnosti sa vyjadrili zásadneproti tejto likvidácii, ktorá ohrozuje kvalituposkytovania zdravotnej starostlivosti, do-stal som odpoveì: zdravotná poisÈovÀa a mi-nisterstvo. My v‰ak nemôÏeme byÈ technokra-tickí, veì ide o Ïivot a opateru star˘ch ºudí,ktor˘m sa geriatria venuje. T˘m chcem pove-daÈ, Ïe kaÏdá vláda na zdravotníctvo bude mu-sieÈ doplácaÈ, aby udrÏala aspoÀ bazálnu zdra-votnú starostlivosÈ. Zdravotníctvo nikdy ne-bude maÈ vyrovnan˘ rozpoãet a vÏdy násbude stáÈ peniaze, pretoÏe jednoducho hod-notu zdravia nemôÏeme daÈ na úroveÀ cenyza cestovn˘ lístok. Keì sme zdraví, bohatí a‰Èastní, tak je nám to jedno, ale len ão nieko-ho z rodiny postihne akékoºvek zdravotnéne‰Èastie, tak vtedy sa nám hodnotov˘ rebrí-ãek úplne prehodí a potom sa na v‰etko v na-‰om Ïivote pozeráme úplne inak.


71

D I A L Ó G Y O A & E W

Vy ste ãlovek veºmi ãinorod˘ a aktívny, rokyste intenzívne pracovali a tvorili viaceré zá-bavné televízne programy a úãinkovali ste vnich s Elenou Vacvalovou. Zrazu vedenie te-levízie Markíza spoluprácu s vami preru‰i-lo a v podstate va‰u dlhoroãnú prácu ukon-ãilo. Doºahlo to nejako na vás, preÏívate te-raz mesiace sklamania, alebo ste sa podºasvojej Ïivotnej filozofie na túto zmenu uÏdávnej‰ie pripravili a nijako zniãujúco vás tonezasiahlo?

Pripravil som sa na to v oblasti takpovediacfinanãnej, takÏe chvalabohu netriem biedu – avìaãím tomu za to, Ïe som Ïil tak˘m spôsobom,ktor˘ dlhé roky v‰etci pomenovávali asi tak, Ïesom lakom˘ a Ïe som vÏdy menej míÀal, akosom zarábal. Keby som to nebol robil, tak moÏ-no naozaj by som mal teraz nejaké aj existenã-né problémy, tie v‰ak chvalabohu nemám. Mneosobne ani nech˘ba to, Ïe nevyrábam zábavnéprogramy. Tro‰ku mi ch˘ba to, Ïe nemôÏem byÈnejak˘m spôsobom tak˘ uÏitoãn˘, ako som dlh˘ãas bol, moÏno mi teda ch˘ba pocit osoÏnosti,ktor˘ som stále mal. Úplne súkromne by som po-

vedal, Ïe sa mám ako prasa v Ïite, ale to jezvlá‰tne, Ïe je to predsa len inak. Minule som nadt˘m rozm˘‰ºal a pri‰iel som k tomu, Ïe tro‰kumoÏno chápem tak˘ch t˘ch v‰elijak˘ch miliar-dárov, ktorí – keì vypadnú z dlhoroãného zará-bania peÀazí – idú práve potom robiÈ to, na ãosa predt˘m te‰ili: oboplávajú svet na plachetni-ci alebo na balóne, ja neviem, preletia veºhoryalebo nieão také, ão je dokonca trochu aj ri-skantné. Je to v‰ak zrejme tak, Ïe keì má ãlo-vek akoÏe veºa ãasu, tak proste práve vtedy po-trebuje maÈ nejakú aktivitu. Ja to zatiaº rie‰imtro‰ku inak, a to tak, Ïe okolo domu si porobímrôzne potrebné veci, teda tie, ku ktor˘m som saroky nedostal, a priamo aj fyzicky porobím veº-mi uÏitoãné veci – takÏe som sa vrátil aj k fyzic-kej aktivite, ão som dlho nerobil. Z tohto hºadis-ka je mi vlastne veºmi dobre. Len pritom nemám– ako som uÏ povedal – pocit takej uÏitoãnosti,na ktor˘ som bol predt˘m zvyknut˘. Ale tak sadosÈ jednoznaãne sám seba p˘tam, ãi teraz, keìje to takto, ako to je, mám ísÈ a daÈ sa niekomuakoÏe ºutovaÈ, alebo ão? Keì, ako sa zdá, niko-mu nech˘bam, tak ja uÏ to nejako preÏijem.

Ale ako je to moÏné – a teraz to zov‰eobec-ním, nemyslím len na tento vá‰ príklad, akosa zachovali k vám –, Ïe je u nás ãoraz viacºudí, ktorí sa dostanú na miesta ‰éfov alebona nejaké manaÏérske pozície, a dosÈ sa sprá-vajú aj k svojim známym, teda k ºuìom, kto-r˘ch dlhé roky zblízka poznali, aj k ºuìom,ktorí nieão za predo‰lé roky dosiahli, dosÈ ºa-hostajne a idú len a len za k‰eftami povedzmesvojej televízie a Ïe nejak˘ ãloveãensk˘ vzÈahmedzi ºuìmi, ktorí aj roky spolu bezpro-stredne komunikovali, nie je v tej miere, akoby ãlovek ãakal.

Mne sa to veºmi ÈaÏko hodnotí, ani by som sanerád k tomu vyjadroval. Pokiaº v‰ak ide o sú-kromnú televíziu, je to, samozrejme, absolútnev poriadku, lebo súkromná televízia platí svo-je aktivity a svoju produkciu zo súkromn˘ch pe-Àazí a preto spolupracujú s t˘mi, o ktor˘ch simyslia, Ïe im vytvoria najsledovanej‰ie progra-my, ãiÏe zarobia pre nich najviac peÀazí. Vo ve-rejnoprávnej televízii by to malo byÈ akoÏe tro-‰iãku inak, ale ani to nejdem nijako hodnotiÈ.Moja skúsenosÈ je nedobrá, ani nie v‰ak, ão sat˘ka v˘sledku, ale skôr kvôli spôsobu, keì za-búdajú, Ïe by mala byÈ zachovaná istá slu‰-nosÈ, ale s Àou som sa tam, bohuÏiaº, nestretol,ão ma, musím povedaÈ, prekvapilo dosÈ neprí-jemne.

A keìÏe sa slu‰nosÈ, a nielen v oblasti, pove-dzme, mediálnej, ale v ‰irokom meradle vy-tráca, netreba sa obávaÈ, kam vlastne na‰aspoloãnosÈ dospeje? Neskonãí to spoloãen-sk˘m úpadkom, ktor˘ bude maÈ rozmer ne-morálnosti?

Neviem. Naozaj by som nerád vyvodzoval zmojich skúseností nejaké katastrofické scená-re pre celé Slovensko, lebo to ãasto b˘va, Ïek˘m sa ãloveku darí, tak je optimistick˘, a keìsa mu nedarí, tak nadáva na cel˘ svet a cel˘ svetje zl˘ a v‰etko je naniã. Nerád by som dospeldo ‰tádia, aby som povedal, Ïe ak ja nevyrábamnejakú reláciu, tak teraz je v televíziách v‰etkozlé a cel˘ svet je nespravodliv˘. To asi nie.

V t˘chto dÀoch b˘val˘ riaditeº televízie, kto-

Taxikár jedn˘m okompozeral Hríbovu Lampu

O ãom?O tom, ãi trie Oliver biedu

O trestn˘ch oznámeniach v STV a ão od STV chcemeO problematick˘ch vzÈahoch manaÏmentu STV k ºuìom

O spisovateºoch, ktorí pí‰u v‰elião, aby uÏivili rodinuO skúsenostiach Radiãovej hovorcu s cirkevnou vrchnosÈou

O ãiernej komédii Stana ·tepkuO dôsledkoch vzniku parlamentnej demokracie v âíne

O odchode Vladimíra Meãiara z politiky

72

rého súãasné vedenie nového, spojeného ve-rejnoprávneho média odvolalo, pán NiÏÀan-sk˘, sa teraz vyslovil, Ïe tí, ão vedú toto veº-komédium na ãele s pani generálnou riaditeº-kou Zemkovou, robili len v rozhlase a Ïe ne-môÏu maÈ dostatoãné skúsenosti s televíziou,preto sú ich rozhodnutia otrasné. DvadsaÈroã-ná skúsenosÈ od novembra 1989 nás v‰akpouãuje, Ïe STV i‰la stále len dolu vodou,nech sa stal riaditeºom ktokoºvek, a menilo saich naozaj stra‰ne veºa, ãi bol pravicov˘, ãi ºa-vicov˘, alebo e‰te nejak˘ inak‰í. Ani jednémuz nich sa nepodarilo vytvoriÈ takú Slovenskútelevíziu, na ktorú by boli obãania Slovenskahrdí.

Tak to uÏ sa, ja neviem, stalo takou tradíci-ou. Aj teraz sa stalo, Ïe pani Zemková podalatrestné oznámenie na pána NiÏÀanského a pánNiÏÀansk˘ zasa hovorí, Ïe tí, ão vedú televíziu,sú amatéri a to bolo, by som povedal, asi pri kaÏ-dej v˘mene, Ïe kaÏd˘ nov˘ riaditeº podal trest-né oznámenie na toho b˘valého. To uÏ je vlast-ne pokraãovanie takéhoto slovenského folkló-ru. Podºa mÀa hlavn˘ problém je v‰ak kdesiinde, a ja naozaj neviem, ãi vyrie‰iÈ ho je úlo-ha pre riaditeºa alebo moÏno pre ministerstvokultúry alebo pre celú vládu, ãi dokonca pre par-lament. Ale v kaÏdom prípade by mal byÈ niek-to, kto by zadefinoval, ão vlastne od Slovenskejtelevízie chceme a Ïe ten, kto sa aspoÀ trochupriblíÏi k tomuto urãeniu, je dobr˘, a kto sa ne-priblíÏi, je zl˘. Oni v‰ak, koºkí len sú, uÏ dlhédesaÈroãia nevedia, ão vlastne chcú, lebo najednej strane sa dovolávajú sledovanosti, a nadruhej strane sa dovolávajú umeleckej a publi-cistickej kvality, ão je väã‰inou v priamom roz-pore. Proste je vylúãená vec, aby denník Nov˘ãas mal úroveÀ vedeckého ãasopisu, alebo ne-jak˘ch analytick˘ch novín, lebo to ‰iroké masynebudú kupovaÈ, ale zase je to denník, ktor˘ mána slovenské pomery vysok˘ náklad. A naopak– sú ãasopisy, ktoré majú moÏno vysokú úroveÀ,ale vychádzajú vo veºmi malom náklade, preto-Ïe tí, ktorí budú vedieÈ akoÏe vychutnaÈ jeho ob-sah, tak˘ch na Slovensku veºa nie je. A to savÏdy – raz jedno, raz druhé – vyÈahovalo veºmiúãelovo, podºa príslovia, Ïe keì bolo treba psabiÈ, tak palica sa na‰la. A raz tá palica bola tá,Ïe nieão má nízku úroveÀ umeleckú, ako v prí-pade, keì bol Rybníãek riaditeºom a keì robilSuperstar, ão malo úÏasne vysokú sledovanosÈ,Ïe to dokonca predbehlo aj súkromné televízie,tak vtedy povedali: Áno, ale je to poklesnut˘ Ïá-ner a verejnoprávna televízia nemá také ão vy-sielaÈ. A potom zase, keì sa vysielali iné progra-my, tak znovu povedali: No tak, to síce máumeleckú a profesionálnu úroveÀ, ale málo ºudíto pozerá, ão teraz posledne vytiahli napríkladna Lampu ·tefana Hríba, keì v novinách napí-sali, Ïe to pozerá málo ºudí, iba 50-tisíc alebokoºko, a Ïe preão to pre tak˘ nízky poãet stojítoºko peÀazí. âiÏe vÏdy sa vytiahne to, ão saakurát hodí, a jedno je proti druhému. Treba v‰akuváÏiÈ, ãi je vôbec moÏné, aby nieão malo veº-mi vysokú umeleckú úroveÀ a pritom by to po-zerali státisíce. Podºa mÀa také nieão asi ani ne-existuje. AspoÀ ja neviem o tom, Ïe by také exis-tovalo. Preto hovorím, Ïe niekto by mal zade-finovaÈ: My chceme toto! A potom by sa dal tenzadefinovan˘ cieº porovnávaÈ s realitou, lebo prekomerãné televízie je to jednoznaãné. Komerã-ná televízia ka‰le na umeleckú kvalitu, aj na úro-veÀ, aj na v‰etko, komerãná televízia v rámci do-drÏiavania v‰eobecne platn˘ch zákonov chce

maÈ vysokú sledovanosÈ. To je úplne jasné, tamnie je o ãom debatovaÈ. Ale pri verejnoprávnejtelevízii nie je také jednoduché povedaÈ, ão máprioritu: ãi masovosÈ, alebo nároãnosÈ. To somzaÏil dokonca aj ja, e‰te keì sme robili reláciuâo dokáÏe ulica, ktorú mnohí oznaãovali dosÈtak v‰eobecne ako zábavn˘ formát, lebo neve-deli definovaÈ, ak˘ Ïáner táto relácia presnepredstavuje a nevedeli, ão majú od nej ãakaÈ:SledovanosÈ, alebo ão?

Pravda, to, ãi sa v televízii alebo v rozhlasepredsa len objavia relácie, ktoré majú solíd-ny poãet divákov alebo poslucháãov, závisítrochu aj od toho, ãi sa v t˘chto médiáchpredsa len nenájde tvorca, ktor˘ nejak˘mspôsobom dokáÏe vyjsÈ v ústrety ºuìom, kto-rí sa síce radi zabavia, uvoºnia a zrelaxujú, alena druhej strane predsa len túÏia aj po tom,aby ten záÏitok bol siln˘ a mal nejakú hod-notu.

V tom s vami, samozrejme, súhlasím, lebokeì som sa nieãomu v Ïivote nauãil, tak som sanauãil tomu, Ïe v‰etko je o miere a Ïe niã nie jelen ãierne a niã nie je len biele. Keì chceme pro-gram sledovan˘, tak dobre, chcime ho a robme,ale to neznamená, Ïe pouÏijeme akékoºvek me-tódy na to, aby sme to dosiahli. Musíme, pove-dzme, zachovaÈ istú mieru vkusu a to by mali,mimochodom, zachovaÈ aj súkromné médiá,pretoÏe najmä voãi tomu sa v nich dosÈ ãastohre‰í, Ïe sa niektorí snaÏia dosiahnuÈ sledova-nosÈ aj napríklad za cenu pouÏitia vulgarizmov,aj za cenu v‰eliãoho iného problematického. Azase platí aj opak, Ïe ak chceme poskytnúÈ ºu-ìom umelecky nároãn˘ program, ani pri Àom ne-môÏeme úplne ka‰ºaÈ na sledovanosÈ a Ïe sa násnedotkne, ak ho bude pozeraÈ iba 5 ºudí. A Ïe sipovieme: Je to také vynikajúce, Ïe je úplne jed-no, ak to pozerá iba 5 ºudí. Naozaj si nemôÏe-me dovoliÈ ten luxus, aby sa pozeralo na neja-kú reláciu len 5 ºudí, povedané obrazne. Aj priumeleckej nároãnosti platí istá miera nejakého‰ir‰ieho záberu, teda ‰ir‰ieho, ako je len úplnenejak˘ najuÏ‰í okruh samotn˘ch tvorcov a ichrodinn˘ch príslu‰níkov.

A Hríb má ‰ancu, aby sa jeho Lampa stala vSlovenskej televízii zaujímavá pre ‰ir‰í okruhdivákov?

Od prípadu k prípadu samozrejme, ale mámaj osobnú skúsenosÈ. Minule som i‰iel taxíkoma taxikár sledoval Lampu. Mal v aute zapnut˘tak˘ mal˘ televízorãek a jedn˘m okom pozeralLampu. Bol ‰tvrtok, kedy sa Lampa vysiela a jasom i‰iel z Dunajskej ulice sem na Palisády kumne domov – a taxikár pozeral Hríba. V pod-state ma to prekvapilo, ale príjemne. Takto somna vlastné oãi a u‰i zistil, Ïe je to relácia, ktorúnepozerajú len intelektuáli, ale pozeral ju naprík-lad aj taxikár. Ak má Hríb v Lampe zaujímavútému, a ja som vo ‰tvrtok nebol doma, tak somsi ju dokonca, pamätám sa, nahral s t˘m, Ïe sizáznam relácie na druh˘ deÀ pozriem. Ako vie-te, ja sa o ‰port veºmi nezaujímam, ale bola de-bata o slovenskom futbale a to som si s veºk˘mzáujmom vypoãul, najmä trénera Weissa, ale ajredaktora Slovenskej televízie, ktor˘ úÏasnerozprával o tom, ako má Barcelona zorganizo-van˘ cel˘ systém svojho klubu, a predov‰etk˘mv˘chovu svojich futbalistov. A vôbec, ako ma-naÏuje cel˘ svoj slávny tím. A to aj mÀa ako ãlo-veka, ktor˘ v zásade futbal vôbec nesledujem,tak veºmi zaujalo, Ïe som si v‰etky vyprávania

vypoãul, aÏ sa manÏelka ãudovala: Ty pozerá‰reláciu o futbale? Hovorím: Áno, lebo aj keì jeto o futbale, bolo to predov‰etk˘m o tom, akovytvoriÈ funkãn˘ systém v nejakej kolektívnejãinnosti. A potom som si nahral aj druhú tému,v ktorej bola reã o dúhovom pochode, priãomsa hovorilo aj za a aj proti. A to bolo tieÏ ako re-lácia vcelku zaujímavé. To musím podãiark-nuÈ, Ïe si v‰etko nenahrávam, pretoÏe sú aj takédni, keì zvolia, povedzme, aspoÀ z môjho hºa-diska, menej zaujímavé témy.

Dúhov˘ pochod sa uskutoãnil preto, aby or-ganizátori in‰pirovali ºudí k re‰pektu voãihomosexuálom. Zdá sa vám normálne, Ïe v21. storoãí, alebo dokonca poviem v treÈom ti-sícroãí e‰te vôbec je problémom otázka, ãimôÏu existovaÈ a verejne sa presadzovaÈ ho-mosexuáli? Samozrejme, bez toho, aby neja-ko po‰kodzovali t˘ch druh˘ch. Napríkladdeti by sa do toho nemali zaÈahovaÈ, na tomsa zhodnú mnohí. Ïe keì aj bude uzákonenépartnerstvo medzi homosexuálmi, deti sa st˘m nemajú spájaÈ, lebo tie sa e‰te nemôÏurozhodnúÈ, ãi chcú byÈ v takom zväzku, ãi nie.Ale inak je to normálne, Ïe teraz e‰te trebavôbec bojovaÈ za rovnoprávnosÈ homosexuá-lov?

RovnosÈ medzi manÏelstvom a homosexuál-nym párom nie je, podºa mÀa, uÏ len preto, Ïekeby v‰etky páry na svete boli len homosexu-álne, tak v prvej generácii ºudstvo vymrie, akeby boli len heterosexuálne, tak sa niã nesta-ne. TakÏe znamienko rovnosti tam nemoÏnodaÈ. Preto si nemyslím, Ïe je ‰Èastné, keì sapani Schelingová dovoláva manÏelstva homo-sexuálov. Na druhej strane si myslím, Ïe regis-trované partnerstvo by asi malo existovaÈ uÏ lenpreto, aby sa upravili vzÈahy, ktoré reálne exi-stujú, lebo jednoducho homosexuálne páry exi-stujú a nemôÏeme sa tváriÈ, Ïe neexistujú. A keìexistujú, tak vÏdy je lep‰ie, keì sa nejakou zá-konnou formou tieto vzÈahy upravia, povedzmeão sa t˘ka dediãstva alebo starostlivosti o part-nera v prípade choroby a pri rôznych tak˘chtoveciach, ako keì sa to nechá na nejakú ÏivelnosÈ.Lebo ÏivelnosÈ málokedy priná‰a nejaké pozi-tíva. TakÏe som za to, aby sa vzÈahy t˘chto ºudízákonne upravili, ale aby to bolo predsa lenodli‰né a aby sa to nekládlo na jednu úroveÀ smanÏelstvom. A ão sa t˘ka adopcií, s t˘m svami súhlasím, Ïe adopcia by sa asi nemalapripú‰ÈaÈ, lebo dieÈa, keì bude adoptované, takbude bez svojho priãinenia vtiahnuté do vzÈahu,ktor˘ predsa len nie je celkom zvyãajn˘.

Ak sa prehupnem do na‰ej obvyklej tematic-kej oblasti, teda do politiky, tak uÏ dlh˘ ãas,ale vlastne takmer stále ma znepokojuje jed-na otázka. Nezdá sa mi, Ïe by sme niektoré-ho slovenského politika mohli oznaãiÈ zaosobnosÈ, teda za ãloveka v˘nimoãn˘ch kva-lít. Pritom to neznamená, Ïe by sa odbornenevyznal v oblasti, ktorú zastre‰uje, pove-dzme ako minister poºnohospodárstva alebominister ‰kolstva – Ïe by sa nevyznal v tejtosvojej oblasti. Ale predsa len nie je to na ta-kej úrovni, ako by ãlovek azda ãakal. MajúaspoÀ niektorí z nich autoritu?

Ja si myslím, Ïe to nie je len problém Sloven-ska, ale problém oveºa ‰ir‰í, Ïe sa v‰eobecne do-stávajú do vysok˘ch funkcií ºudia nie aÏ takí vy-hranení, teda ºudia povedzme s niÏ‰ími kvalita-mi, ão súvisí, samozrejme, s t˘m, Ïe dnes témy


73


predvolebn˘ch kampaní urãujú mediálne alebomarketingové agentúry, ktoré straníckym se-kretariátom povedia, ão chcú ºudia poãuÈ. Apotom to stranícky v˘kvet dookola hovorí pod-ºa tohto jednotného receptu a proste na to netre-ba nejaké veºké osobnosti, aby odpapagájova-li to, ão povie nejaká mediálna agentúra. A taksa tie osobnosti buì nehrnú do toho, lebo im topripadá nepríjemné, aby im nejaká mediálnaagentúra predpisovala, ão majú hovoriÈ, alebosa dostanú na okraj politického spektra, lebo ho-voria veci, ktoré ºudia nechcú poãuÈ a t˘m pá-dom sa buì vôbec nedostanú do parlamentu, ale-bo sú z nich v parlamente len také okrajové fi-gúrky, ktoré nemajú Ïiaden rozhodujúci vplyvna spoloãenské dianie, ãiÏe sú tam akoÏe len dopoãtu.

To, ão ste povedali, sa zdá byÈ kon‰tatovanímúplne presn˘m, ale na druhej strane, keì sanad t˘m zamyslíme, je to dosÈ hrôzyplné, Ïetak vyzerá slovenská, ale moÏno aj celoeu-rópska realita. TotiÏ, Ïe ºudia, ktorí majúväã‰inou veºa moÏností, ale najmä majú moc,aby rozhodli o príli‰ mnohom z toho, ako Ïi-jeme, sú neobyãajne úzkoprsí. Práve oni bysi mali aspoÀ trochu ìalej vidieÈ od nosa.

Áno, len systém proste je dosÈ zväzujúci, a tenvás nepustí. Ja si myslím a som smutn˘ z toho,Ïe v zásade Ïiadna nejaká relevantná politickásila nehovorí o veºkej reforme politického sys-tému na Slovensku a nehovorí o nej preto, leboproste politické strany by mohli pri takejto re-forme prísÈ o svoj vplyv a najmä ich predsedo-via a predsedníctva nechcú oÀ prísÈ. Ale podºamôjho názoru by bolo omnoho spravodlivej‰ie,keby do parlamentu, podobne ako je to v komu-nálnych voºbách, kandidovali ºudia jednotlivci,prípadne s podporou politickej strany, alebo spodporou drobnochovateºov, to je jedno, aleproste by i‰iel JoÏko Mrkviãka a on by mal pod-poru, ja neviem, Smeru, alebo SDKÚ, alebohoci aj Komunistickej strany, alebo koho, tedapodobne, ako je to vlastne pri primátorsk˘chvoºbách beÏné, Ïe kandiduje ten a ten a nie jeãlenom Ïiadnej politickej strany, ale má nanaj-v˘‰ jej podporu. A dokonca, ão som tak predvoºbami pozeral kandidátky, niekedy tie podpo-ry boli veºmi ãarokrásne, lebo niektor˘ch pod-porovali v‰etci, od komunistov aÏ po úpln˘chkonzervatívcov, takÏe takíto kandidáti sú asi ‰i-kovní ºudia, keì si dokázali získaÈ podporuv‰etk˘ch. Alebo to funguje aj naopak, Ïe pro-ste politické strany videli: aha, to je ‰ikovn˘ ãlo-vek, toho asi zvolia! A potom kaÏdá strana sachcela tro‰ku k nemu akoÏe pritúliÈ. âiÏe totoby mala byÈ jedna vec, ktorú by bolo treba zme-niÈ. Druhá vec je, Ïe by mal byÈ men‰í poãet po-slancov, takÏe v tomto bode súhlasím s Mato-viãom, Ïe pre Slovensko by 75 poslancov bo-hato staãilo. A po tretie by mala byÈ horná sne-movÀa, ktorá by v mnohom nahrádzala prezi-denta, lebo ten má vlastne dosÈ veºkú svojvôºupri vracaní zákonov. Viem si teda predstaviÈ75-ãlenn˘ parlament, priãom t˘ch 75 poslancovby tvorilo tzv. dolnú snemovÀu, a potom by bola25-ãlenná horná snemovÀu, ktorá by posudzo-vala uÏ prijaté zákony ako celok, ãi sú jednakv súlade s ústavou, a ãi sú jednak v súlade s in˘-mi zákonmi, lebo sa ãasto stáva, Ïe mnohé pri-jaté zákony – a to nehovorím ja, to hovoriaãasto aj samotní politici – sú nevykonateºné, tak-Ïe tak˘ zákon sa v praxi nedá aplikovaÈ, a po-tom sa musí o 2-3 t˘Ïdne novelizovaÈ, ão je

vlastne hanba a v ºuìoch to vzbudzuje nedôve-ru, takÏe sa p˘tajú, ão tam tí poslanci vlastne ro-bia. Ale viem si – zhovievavo – predstaviÈ, Ïev hektike, ktorá poãas zasadnutí národnej radyvládne v zasadacej miestnosti – keì sa niektoprihlási a povie, Ïe jedno slovíãko nahraìmein˘m a ak je to ãlovek z koaliãnej väã‰iny, takmu to odhlasujú – a aÏ potom na tretí deÀ im dôj-de, Ïe vlastne to, ão prijali, bol nezmysel. A natakéto nieão by sa potom horná snemovÀa ale-bo ten senát, nech uÏ to akokoºvek nazveme, po-zrela a vyfiltrovala by v‰etky nezmysly. A na-vy‰e by tento systém tro‰ku pomáhal aj k tomu,Ïe by predsa len politici – záujemcovia muse-li, keì idú za seba kandidovaÈ, tro‰ku byÈ viacosobnosÈou, ako keì ho tam strana nanominu-je niekde na 68. miesto a náhodou nejak˘m zá-zrakom alebo pohybom kandidátov sa do tohoparlamentu dostane. âi uÏ nastúpi ako náhrad-ník za nejakého ministra, alebo neviem ak˘mspôsobom, lebo, podºa mÀa, ani orientovan˘ãlovek by nevedel vymenovaÈ viac ako 30 po-slancov. Urãite je v parlamente 40-100 poslan-cov tak˘ch, o ktor˘ch nikto, ani informovan˘ãlovek v Ïivote nepoãul, Ïe tak˘ je na svete. Ato je nedobr˘ jav.

Vo v‰eobecnosti je nedostatok osobností viacako veºk˘. A to je asi jav oveºa hlb‰í a ‰ir‰í,neÏ si väã‰ina obãanov SR uvedomuje. Od-haliÈ jeho podstatu nie je také jednoduché, aani ja sa nechcem tváriÈ, Ïe to viem. Ako smenaznaãili, net˘ka sa to len politikov, pretoÏeautoritami a individualitami nie sú vo veºkejmiere ani pedagógovia, ani umelci alebo kÀa-zi, od ktor˘ch by to ãlovek ãakal, aspoÀ odmnoh˘ch z nich. Nijak˘ch ‰túrovcov, nijaké-ho Milana Rastislava ·tefánika, nijak˘chdavistov, nijakú silnú skupinu, ako boli au-tori lyrizovanej prózy Hronsk˘, Chrobák,Figuli a ìal‰í, nikde okolo nás nevidieÈ.

Ja si myslím, Ïe je to naozaj v˘sledok tohozlého systému, ktor˘m sa na‰a spoloãnosÈ ria-di. Lebo ja si nemyslím, Ïe sa dnes rodí menejosobností alebo múdrych ºudí – alebo ako ichnazveme – ako pred 50 alebo pred 100 alebopred 200 rokmi. Ide o to, ãi ten ná‰ systém Ïi-vota pôsobí tak, aby sa – ak v nich nieão drie-me – mali moÏnosÈ prejaviÈ, alebo ãi pôsobí pro-ti tomu. A mne sa zdá, Ïe súãasn˘ systém pô-sobí proti tomu. Len tak˘ jednoduch˘ príkladvám poviem: z vydávania alebo z písania kníhsa nedá ÏiÈ, pokiaº, samozrejme, nepí‰ete neja-ké dievãenské alebo mafiánske romány. Takpotom spisovatelia síce ão-to pí‰u, lebo majú vsebe nejaké vnútorné nutkanie, ale popri tome‰te musia robiÈ iné veci, aby uÏivili rodinu a,pochopiteºne, t˘m pádom sa rozptyºujú a nemô-Ïu sa svojej literárnej tvorbe venovaÈ naplno,lebo sa u nás jednoducho nedá vyÏiÈ z toho, Ïeniekto bude spisovateº.

Ale mnohí, ktor˘ch som spomínal, sa zriek-li dokonca aj rodiny.

Asi vedeli, ão robia a moÏno tieÏ vedeli, Ïeby zo svojich príjmov nevedeli uÏiviÈ rodinu,takÏe mnohí rodinu ani nemali, a keì sa niek-tor˘ predsa len oÏenil, ja uÏ neviem teraz kto-r˘, tu‰ím, Ïe Janko Kráº, tak ostatní ho dobre ÏenezoÏrali, pretoÏe, ako boli presvedãení, zradilnárodnú vec, keì dal prednosÈ Ïene pred náro-dom. Aj Franti‰ek Miklo‰ko sa dlhé roky neoÏe-nil preto, lebo mal takú skúsenosÈ, Ïe v‰etci, kto-rí sa oÏenili – jedinou v˘nimkou bol Ján âar-

nogursk˘ –, tak skôr-neskôr z disentu vycúva-li, uÏ pod vplyvom toho, Ïe deti potrebovali po-vedzme topánky. Ak bol vtedaj‰í systém zalo-Ïen˘ na tom, Ïe tí, ão chcú nieão dokázaÈ, takmusia zostaÈ slobodní a bezdetní, aby sa mohlivenovaÈ len nejakému svojmu poslaniu, je to asidosÈ kruté. NemôÏeme sa v‰ak veºmi ãudovaÈ,Ïe dnes ÈaÏko nájdeme nejaké osobnosti medziuãiteºmi. Pokiaº uãiteº zarobí toºko, ako zarobí,tak v postavení Ïiviteºa rodiny jednoducho ne-môÏe robiÈ uãiteºa, aj keby stokrát chcel. Veì po-vedzme v‰etci uãitelia zemepisu i‰li robiÈ sprie-vodcov do cestovn˘ch kancelárií, a skoro kaÏ-d˘ uãiteº i‰iel do nejakého vedºaj‰ieho povola-nia, blízkeho jeho predmetu, takÏe v ‰kolstvezostali len tí, ktorí uÏ nevedia robiÈ niã iné, lenuãiÈ. Samozrejme, ãesÈ v˘nimkám, moÏno sútam predsa len aj takí uãitelia, ktorí napriekv‰etkému idú hlavou proti múru a uãia, aj keìich rodina doma Ïivorí, a pred tak˘mi musímedaÈ klobúk dole. Ale ja si myslím, Ïe to nie je,ako by som povedal, nejaká relevantná väã‰ina,to sú skôr v˘nimky, a pravidlom je to, Ïe uãiarôzne dievãatká, ktoré by inak, ja neviem, moh-li robiÈ krajãírky alebo ão. Nechcú v‰ak robiÈkrajãírky, tak idú uãiÈ a im dobre padne, Ïe do-stanú aj t˘ch, ja neviem, 400 eur alebo koºko –a pritom uãiteº je neuveriteºne dôleÏité povola-nie, lebo vychováva budúcu generáciu. TakÏe vpodstate je u nás v‰etko hore nohami. Tento ‰tátako tak˘ by mal do uãiteºov investovaÈ toºko,aby uãili podºa moÏnosti tí najlep‰í a nie najhor-‰í, ãiÏe v tom je váÏna systémová chyba. A ne-moÏno oãakávaÈ, Ïe teraz uãitelia zostanú bez-detní a obetujú v‰etko pre to, aby proste vycho-vávali deti a oni sami budú ÏiÈ zo svojich smie‰-nych 400 eur, z ktor˘ch by rodinu naozaj neuÏi-vili. V̆ sledkom je, Ïe tak˘to oddan˘ pedagógostane rad‰ej slobodn˘, ale bude uãiÈ. MoÏno sútaké prípady, ak˘ som teraz spomenul, ale natom nemôÏe byÈ, preboha, zaloÏené na‰e ‰kol-stvo aby sme my teraz tu chceli a museli robiÈz uãiteºov nejak˘ch úpln˘ch hrdinov.

Ak nie sú osobnosti v politike a vo v‰etkomokolo nás, je tu e‰te jeden faktor, na ktor˘dosÈ ãasto zabúdame, a to je práve samotnáosobnosÈ ãloveka. Podºa v‰etkého je stra‰nemálo ºudí, ktorí majú nejakú silnú ambíciuvykonaÈ nieão jedineãné alebo staÈ sa nie-k˘m v˘nimoãn˘m. E‰te raz si zopakujme,Ïe niektorí ‰túrovci sa ani neoÏenili a vedelisa zriecÈ detí, lebo mali nejakú inú silnú vnú-tornú ambíciu: chceli nieão napísaÈ, chcelistrhnúÈ národ, aby neÏil prízemne, pove-dzme opantan˘ alkoholom, chceli ho osvietiÈ,aby mal nejaké vy‰‰ie ciele. Ale teraz je Ïa-lostné práve to, ako ºudia strácajú ambície.

Neviem, ako to bolo, ja som vtedy neÏil a do-konca ani vy, aj keì ste tro‰ku star‰í, ale pamä-tám si pribliÏne jednu vetu z hry Stanislava·tepku Ako bolo, ktorú ·tepka venoval ‰túrov-skej generácii. A tam – zacitujem to tak nejakozhruba – ·túr povedal, Ïe „po nociach knihy re-digujem, ãasopis vydávam, trápim sa a ºudia nato ka‰ºú“. Naozaj to nie je doslovn˘ citát, tak-Ïe neviem, do akej miery to vychádza zo sku-toãnosti, ale myslím si, Ïe to nemôÏe byÈ ìale-ko od pravdy, a Ïe aj ·túr pociÈoval uÏ vtedy to,ão dnes trápi mnoh˘ch z nás, a som si dosÈ ist˘,Ïe to nebol len jeho pocit, lebo je to pocit, kto-r˘ môÏeme u nás generalizovaÈ: Ïe mnohí sa trá-pia a obetujú svoj Ïivot, ão teda ·túrovci ajobetovali, respektíve obetovali rodiny v tom

74

jednej strane je, samozrejme, dobre, keì sa ná-rody zbavia rôznych diktatúr, ktoré ich ÈaÏili celédesaÈroãia, ale zasa na druhej strane uÏ nás v‰et-k˘ch Ïivot nauãil, Ïe demokracia je systém predospel˘ch ºudí, priãom mám, pravdaÏe, na mys-li obãiansky dospel˘ch ºudí. A pokiaº národy niesú dostatoãne vyspelé, aby si riadili svoje zále-Ïitosti sami, tak samotná demokracia môÏe nie-kedy vyvolaÈ, aspoÀ na isté obdobie, priãom toobdobie môÏe byÈ niekedy aj dosÈ dlhé, viac ne-gatív, ako pozitív. A to sú váÏne veci, lebo, na-príklad, preto sú v‰etci veºmi zdrÏanliví k my-‰lienke, Ïe by povedzme v âíne mala vzniknúÈnormálna parlamentná demokracia, lebo kebysa, nedajboÏe, stalo, Ïe by v âíne v demokratic-k˘ch voºbách vyhral tak˘ akoby Viktor Orbánalebo Vladimír Meãiar, tak si neviem predsta-viÈ, kto by zastavil to, ão by sa v tej obrovskejkrajine odohrávalo. Lebo teraz je tam systémsíce nie demokratick˘ a niektorí ºudia asi aj na-ozaj sedia za svoje politické presvedãenie, alevcelku je ten gigantick˘ región pokojn˘, podºav‰etkého nehrozí tam vojna a svojím spôso-bom spoºahlivo tam v‰etko funguje. Ale keby satam dostal nejak˘ ‰ialenec na základe demokra-tick˘ch volieb k moci, tak naozaj by tam hrozi-la expanzia ãi uÏ smerom na Japonsko, alebo naRusko, alebo si moÏno nevieme ani predstaviÈ,ak˘m smerom by sa to vyvíjalo. A nieão také-to hrozí moÏno aj v t˘chto krajinách na severeAfriky a na Blízkom v˘chode. Ja len teda dú-fam, Ïe tí voliãi tam budú dostatoãne múdri a Ïezvolia tak˘ch politick˘ch predstaviteºov, ktorínebudú maÈ nijaké agresívne ciele. Ruku bysom v‰ak za to do ohÀa nedal, a tak len tajne dú-fam, Ïe nebudeme oplakávaÈ ãasy, keì bol vEgypte pri moci Mubarak.

Ale predsa len: ak poãujete, Ïe dve veºké ná-boÏenské, etnické alebo politické skupiny súvo váÏnom spore, alebo dokonca v malej voj-ne, drÏíte palce niekomu z nich, ãi to vníma-te len ako svedok zìaleka?

Neviem, ako kedy. Nepoznám tie pomery vkrajinách, ktoré sú pomerne ìaleko, aÏ natoºko,aby som mal nejak˘ presn˘ pohºad a názor nato, kto je za k˘m, lebo my vidíme len tak˘ tenpovrch, a najãastej‰ie podºa toho, ão hovoria, pri-ãom ãasto nevieme presne, kto za ãím je. MojaÏivotná skúsenosÈ hovorí, Ïe e‰te to tam v‰etkoprejde nejak˘m varom, Ïe to nebude také jed-noduché, aby sme mohli povedaÈ, Ïe teraz tamalebo tam vyhrali akoÏe demokratické sily. Je to-tiÏ pravdepodobnej‰ie, Ïe aj to, ão povaÏujemeza demokratické sily, e‰te prejde tak˘m meãia-rovsk˘m obdobím, aby som pouÏil príklad zoSlovenska. TotiÏ, Ïe to e‰te bude chvíºoãku kva-siÈ, k˘m sa to tam vykvasí do nejakej rozumnejdemokracie. Viete, pokiaº je demokracia v tak˘-chto krajinách ãerstvá, tak je to nieão podobné,ako keì Katarína II. ako veºká liberálka a aj fi-nanãná podporovateºka chcela oslobodiÈ Ru-sov, a tak zru‰ila nevoºníctvo, ão bol akoÏe po-zitívny krok. Reálne sa v‰ak stalo to, Ïe keì ne-voºníci nemuseli robiÈ, tak ani nerobili, a keì ne-robili, tak ani nezarábali, a keì nezarábali, taknemali ão jesÈ, takÏe nakoniec vznikla z toho ob-rovská revolta a Katarína Veºká a jej armáda malião robiÈ, aby ju nezvrhli vlastne práve tí nevoº-níci, ktor˘m ona dala slobodu. Lebo tí chodilipo dedinách a po mestách, rabovali, aÏ vznikolz toho jeden obrovsk˘ problém. A potom, na-priek svojmu presvedãeniu, Katarína Veºká zno-vu bola nútená zaviesÈ nevoºníctvo, lebo po-

zmysle, Ïe ich nemali – no a ‰iroké masy hlav-ne sedliactva proste na to ka‰ºali. Bolo im toúplne jedno, oni i‰li za t˘m, kde zarobili viac pe-Àazí, takÏe ja si myslím, Ïe v tomto zase aÏ k ta-kej veºkej zmene nedo‰lo. Aj dneska ºudia upred-nostnia to konanie, ktoré im pomôÏe dostaÈ sak nejak˘m peniazom. Ale keìÏe ·túrovci Ïili uÏpredsa len dosÈ dávno, tak si z ich úãinkovaniapamätáme len to pozitívne a na to negatívne smeuÏ zabudli. Presnej‰ie povedané, na ich skúse-nosti zabudla na‰a národná pamäÈ.

A ão potom máme ãakaÈ alebo ÏiadaÈ od kÀa-zov? Má zmysel alebo nádej na dobr˘ v˘sle-dok, ak napriek tej tradícii, o ktorej ste prá-ve hovorili, majú svojich veriacich viesÈ ktomu, ão naz˘vame slu‰nosÈou alebo aj ãest-nosÈou?

Aj v tomto pozorujeme smutn˘ stav. V rám-ci cirkvi tieÏ vieme, myslím si, o tak˘ch prípa-doch, Ïe vlastne aj predstavitelia cirkvi, pokiaºsa chceli správaÈ slu‰ne a najmä konaÈ dobro, takmuseli ísÈ proti cirkevnej vrchnosti. Takéto svo-je nie dobré skúsenosti opisoval b˘val˘ JánKrstiteº BaláÏ, ktor˘ si uÏ ako premiérkin hovor-ca upravil meno na Marián BaláÏ. A ãi to taktoregistruje aj teraz – moÏno aj v súvislosti s jehonov˘m postom –, neviem. Ale dokonca aj An-ton Srholec musel dosÈ bojovaÈ s cirkevnouvrchnosÈou, aby mohol robiÈ to, ão robil. Ale asito nie je zase niã nové, lebo minule som poze-ral, myslím, Ïe na stanici Lux, veºmi dobre uro-ben˘ film o Donovi Boscovi, ktor˘ bol vlastnezakladateºom saleziánskeho rádu a musel tieÏdosÈ bojovaÈ s cirkevnou vrchnosÈou, aby mo-hol ãiniÈ dobro.

Na chvíºoãku vás e‰te pribrzdím otázkou ktomu, o ãom ste sa práve zmienili: Je správ-ne, Ïe sa Ján Krstiteº BaláÏ stal ako hovorcapremiérky Mariánom BaláÏom?

Tak ja ako luterán to ÈaÏko môÏem posudzo-vaÈ. Katolíci hovoria, Ïe to je nemoÏné, Ïe pro-ste veriaci má svoje sºuby, ktor˘mi sa zaviazalist˘m spôsobom slúÏiÈ Bohu, povaÏovaÈ za veã-né, a Ïe si ich teda nemoÏno len tak rozmyslieÈa odísÈ zo svojho postavenia, ktoré mal v ‰truk-túre cirkevnej hierarchie. Naozaj neviem, ãiurobil dobre. Ale zrejme miera jeho roztrpãeniaz pomerov v katolíckej cirkvi bola taká, Ïe satakto rozhodol. Mne asi neprislúcha, aby som tonejako súdil, asi mal moÏno viacej bojovaÈ, alemne sa to ºahko hovorí, keì som od toho dosÈìaleko. Nerád by som bol nejak˘m jeho sudcom,ale minimálne je to signifikantné, Ïe proste keìniekto chce robiÈ nieão dobré, tak musí aj vrámci cirkvi za to bojovaÈ; zrejme nie je taká si-tuácia, Ïe by ho cirkevná vrchnosÈ v jeho dob-rom úsilí podporila, ale – vidíme to, ak aspoÀtrochu sledujeme históriu – asi nepriazeÀ cirk-vi k nejak˘m odváÏnym vystúpeniam nie jenov˘ jav a viacerí takí, ão chceli konaÈ dobro,tak minimálne na zaãiatku svojho úãinkovaniamuseli bojovaÈ práve s cirkevnou vrchnosÈou.Myslím, Ïe spoãiatku dokonca ani matka Tere-za to nemala aÏ také jednoduché a Ïe jej poãí-nanie sa tieÏ minimálne spoãiatku stretávalo sveºkou nevôºou a nedôverou Vatikánu, a aÏ po-tom od istého momentu, keì uÏ sa stala slávnou,tak potom ju vyhlásili dokonca za svätú.

Nedávno, v marci, zomrel saleziánsky kÀazAnton Hlinka, ktor˘ si po novembri ´89, ponávrate z exilu, získal dosÈ veºkú pozornosÈ

ãasti katolíckych veriacich, najmä ‰tuden-tov, ale aj ten sa dostal do nemilosti niekto-r˘ch ‰éfov katolíckej cirkvi na Slovensku.

Anton Hlinka bol v‰ak, myslím, tro‰ku in˘prípad, neÏ Srholec alebo BaláÏ. Svoju úlohu zo-hral predov‰etk˘m vtedy, keì bol u nás komu-nizmus a on bol vtedy v Slobodnej Európe. Aleon sa dosÈ dostal do vleku nacionalistov a istúúlohu tam zohrala dokonca, myslím si, aj otáz-ka posudzovania vojnového Slovenského ‰tátu,ão je do dne‰ného dÀa e‰te stále u nás Ïiv˘ pro-blém, najmä v katolíckej cirkvi, keì sa berie doúvahy, ako kto posudzuje pôsobenie katolícke-ho kÀaza a napokon aj prezidenta Jozefa Tisa.Myslím si, Ïe pán Hlinka ho hodnotil skôr po-zitívne. A t˘m sa priblíÏil k postojom vtedy do-sluhujúceho arcibiskupa Jána Sokola, ktor˘ ho-voril v tom zmysle, Ïe vojnov˘ Slovensk˘ ‰tátbol rajom na Zemi, a Ïe sa tuná, aj keì bola voj-na, Ïilo úÏasne. Samozrejme, sú skupiny sloven-ského obyvateºstva, ktoré majú na túto otázkutro‰ku in˘ názor. TakÏe je pomaly najvy‰‰í ãas,aby sa nejako rozanalyzovalo toto rozporuplnéobdobie slovenskej histórie a aby sa venovalapozornosÈ ‰pecifickému problému práve Sloven-ska, ktoré v porovnaní s okolit˘mi ‰tátmi boloz hºadiska materiálnej stránke pre mnoh˘chakoÏe na tom dobre a tí pod vplyvom svojho, po-vedal by som, materiálneho blahobytu majútendenciu zabúdaÈ na negatívne javy, ktoré bolis t˘mto ‰tátom spojené. A to vraj potom spôso-bilo aÏ tragikomické situácie, Ïe keì sa, ja ne-viem, odvleãení Îidia z Topoºãian vrátili povojne z koncentrákov domov, tak tamoj‰í ºudiaich tam skoro pozabíjali, lebo oni chceli späÈsvoje majetky. TakÏe to bolo uÏ úplne ako v ne-jakej ãiernej komédii: nie Ïe by ich boli vítali aÏe by sa te‰ili, keìÏe do‰li Ïiví z koncentráku,ale oni ich tam proste e‰te hnali palicami kadeºah‰ie, lebo Îidia chceli späÈ svoj majetok a tenuÏ medzit˘m nejakí Slováci zarizovali. To je,podºa mÀa, naozaj tak˘ námet, z ktorého by sadala urobiÈ úÏasná ãierna komédia.

Na Slovensku v‰ak, Ïiaº, nemáme autorovãiernych komédií. Alebo máme?

Áno, máme. Napríklad Stana ·tepku. Jehoâloveãina napríklad jednoznaãne Àou je, veìtam vlastne ãakajú, k˘m zomrie stará mama. A,myslím, Ïe ich má e‰te niekoºko. Ale âloveãi-na bola pre mÀa asi najlep‰ia ãierna komédia,aká vôbec kedy na Slovensku vznikla. A tátoudalosÈ z Topoºãian by bola naozaj vhodná akopodklad pre ìal‰iu ãiernu komédiu. Tej keby sazmocnil Woody Allen alebo hocikto podobn˘,tak by mohla byÈ z toho veºmi dobrá hra, ale viacsmutná ako veselá.

Tieto na‰e rozhovory môÏeme viesÈ len pre-to, lebo vy sa dlhodobo, niekedy aj – tak bysom povedal – s celou du‰ou zaujímate o to,aká je na‰a spoloãnosÈ, ako Ïije, ão sa v nejdeje. A nielen na Slovensku, ale v‰ade, kde sanám zdá, Ïe je to zaujímavé. Teraz sa celé me-siace diali dramatické a moÏno aj prevratnéudalosti v Severnej Afrike, ktoré sa konãilivcelku veºmi tragicky. Zabíjali sa ºudia z rôz-nych skupín a rôznych národov, v hlavnejúlohe boli tí alebo oní moslimskí predstavi-telia. Keì to v médiách sledujete, vy drÏíteniekomu palce? PrikláÀate sa k niekomu ahovoríte sám sebe, alebo aj nahlas: Mátepravdu!?

Som prinajmen‰om veºmi zdrÏanliv˘, lebo na


75

chopila, Ïe e‰te nedozrela doba na to, aby v Rus-ku bolo nevoºníctvo zru‰ené. âiÏe na to, aby do-‰lo k ist˘m demokratick˘m zmenám, aj samot-né obyvateºstvo musí byÈ na nejakej vzdelanost-nej a civilizaãnej úrovni, ão, verme, Ïe tieto se-veroafrické krajiny uÏ sú, ale keby som mal daÈna to hlavu, tak asi by som ju nedal.

Na jednej strane sme na zaãiatku dosÈ v‰eo-becne hovorili o politick˘ch osobnostiach ao tom, Ïe na Slovensku nie sú, a teraz, zho-dou okolností, ste pred chvíºou spomenuliVladimíra Meãiara...

Najmä som hovoril o meãiarovskom období...

Tak ãi tak, Meãiar, ako sa zdá, uÏ definitív-ne odi‰iel z politiky, hoci pri Àom nikdy ne-vieme, ão je definitívne. Ale berme to tak...

Podºa mÀa, on ako tak˘ skonãil, ale ãi aj me-ãiarizmus, to naozaj nevieme.

Myslíte, Ïe Meãiar mal predpoklady, aby boltakou osobnosÈou, o akej sme dnes hovorilia akú Slovensko skutoãne potrebuje? Lebona rozdiel od mnoh˘ch in˘ch, s ktor˘mi smenesúhlasili, alebo sa nám zdali divní, ale niãviac sme si o nich nemysleli, Meãiar malzvlá‰tne postavenie v mnoh˘ch obdobiacht˘chto 20 rokov od novembra. Mal ‰ancubyÈ osobnosÈou?

OsobnosÈou bezosporu bol, takÏe keì sa budúdeti uãiÈ aj o 100 rokov o Slovensku, tak oso-bu Vladimíra Meãiara budú musieÈ nejak˘mspôsobom spomenúÈ. Ale uÏ v akej súvislosti hospomenú, to je druhá vec. Proste, nie kaÏdáosobnosÈ musí byÈ pozitívna, alebo prevaÏne po-zitívna.

Keby povedzme bol mal nejakého poradcu,ktor˘ by bol nielen múdry, to je málo, leboMeãiar je ãlovek, ktor˘ ani od múdrych vÏdyneprijme nejaké rady, ale ktor˘ by dokázalMeãiara presvedãiÈ o vykonaní rozumn˘chskutkov...

Samozrejme, ãisto teoreticky mal moÏnosÈbyÈ múdrou osobnosÈou, iba Ïe potom uÏ jeotázka, ãi by sa len volal Meãiar, alebo ãím byv skutoãnosti bol. Vlastne uÏ by to nebol Me-ãiar. Problém Meãiara, podºa mÀa, nie je on sám,ale problém t˘ch, ktorí ho zvolili, ãiÏe v tom ná-rode, v tom kvase, v tej situácii, v akej sa slo-vensk˘ národ zrazu zakrátko po novembri ´89ocitol, potreboval tak˘ typ, aspoÀ predpokla-dám, ktor˘ by mal meãiarovské vlastnosti. Azhodou okolností ten, ktorého si v 90. rokochvyvolili, sa volal Vladimír Meãiar. Ale keby bolVladimír Meãiar zahynul ako mal˘ chlapec,keby sa bol utopil v potoku, tak asi by bolizvolili iného ãloveka, ktorého buì vôbec teraznepoznáme, alebo sa popri Meãiarovi nejak˘mspôsobom nepresadil. MoÏno by zvolili Pánisaalebo ja neviem koho z t˘ch, ão sa do sloven-skej politiky v 90. rokoch predierali. Myslímteda, Ïe nejak˘ Meãiar – len by mal asi iné meno– by sa na ãelo slovenskej vlády dostal, lebo tádoba si to pravdepodobne vyÏadovala. Ja neve-rím, Ïe to stálo a padalo na osobe jedného ãlo-veka. To stálo a padalo na nerealistick˘ch pred-stavách slovenskej populácie o slovenskej bu-dúcnosti a vo vtedaj‰ej situácii ºudia potrebo-vali Meãiara, ãi uÏ sa tak volal, alebo nevolal.

S Oliverom Andrásym uvaÏoval Ernest Weidler

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Politickí matadori to vedia – poãas uhor-kovej sezóny sa treba vystríhaÈ ‰kandálov,nepremyslen˘ch v˘rokov, ÈaÏko vysvetli-teºn˘ch podozrení – lebo v ãase „uhorky“ súmédiá vìaãné za kaÏd˘ malér a aj tie men-‰ie prehre‰ky vedia dlhodobo rozpracúvaÈ adostanú ‰Èavu aj z kaktusu na mexickej pú‰-ti. E‰te skúsenej‰í politickí matadori v‰akvedia, Ïe krajinka je jednoducho nastavenána jeden beztrestn˘ malér denne a tak ani‰kandál, nepremyslen˘ v˘rok a ÈaÏko vysve-tliteºné podozrenie neb˘va odpaºovacourampou na politické smetisko. A tak ako po-litickí matadori, aj ãitatelia, diváci a poslu-cháãi vedia, Ïe uÏ niekoºko rokov takmer ne-jestvuje v slovenskej politike tak˘ ‰kandál,aby vytvoril politickú m⁄tvolu zo vãeraj‰ejcelebrity. Skôr naopak, medzi celebrity saz politického záhrobia postupom ãasu a ne-raz zhodou podivuhodn˘ch okolností vraca-jú aj tí, o ktor˘ch previnení sa vôbec nepo-chybovalo.

TakÏe ani tohtoroãná „uhorka“ nebolav˘nimkou – hoci sme neboli nútení ãi vy-z˘vaní dostaviÈ sa k nejak˘m volebn˘m ur-nám, poskytol politick˘ Ïivot slovenskejverejnosti dostatoãné mnoÏstvo mediálnejmunície. Zrejme nám niekto siln˘ Ïelá, abysme Ïili v zaujímav˘ch ãasoch – alebo je toprejav na‰ej slabosti, ktorá sa zrodila moÏ-no niekedy na zaãiatku 90.rokov, keì na-priek silnému mediálnemu tlaku najväã‰íchmienkotvorn˘ch denníkov nebola vyvode-ná politická zodpovednosÈ za aféru Tatraga-te. Odvtedy sa tento systém uÏ len zdoko-naºoval a Ïalúdky silneli a koÏa hrubla.

Spor o euroval

Typicky slovenské vyústenie dostala jed-na z najdôleÏitej‰ích tém nielen zo sloven-ského, ale aj európskeho a svetového hºadis-ka – koaliãná zhoda, Ïe budeme ratifikovaÈeuroval ako poslední v Európe, je fórom parexcellence. PretoÏe vychádza z predpokla-du, Ïe ako poslední sa ani nedostaneme narad a sasácku predstavu o rie‰ení problémoveurozóny si osvojí iná krajina. Fi‰kálskapodstata takéhoto konsenzu sa síce vydávaako prostriedok na získanie ãasu na pokra-ãovanie v koaliãn˘ch rokovaniach – ktor˘chcieºom má byÈ presvedãenie SaS, aby pod-porila ratifikovanie dokumentov súvisia-cich so zmenami v doãasnom eurovale a vy-tvorení trvalého eurovalu. V‰etky doteraj-‰ie vyjadrenia predsedu SaS v‰ak túto moÏ-nosÈ viac-menej vyvracajú, Sulík si totiÏnepokryte Ïelá, aby prvou krajinou, ktorápovie eurovalu nie, bol in˘ ‰tát ako Slovens-ko. Sulík v‰ak takisto avizuje, Ïe aj v prípa-de, Ïe v‰etci ãlenovia eurozóny povedia zá-chrannému mechanizmu áno, SaS neplá-nuje svoj odmietav˘ postoj zmeniÈ. Samo-zrejme, toto sú slová v polovici augusta, keìskutoãne nie je jasné, aká bude o niekoºkomesiacov globálna a európska situácia a ãiSulíkove Ïelania vysly‰í niektorá európskakrajina. PretoÏe ak nie a prijatie potrebn˘chdokumentov bude závisieÈ od niekoºk˘chposlancov SaS a Mostu-Híd, môÏe byÈ ichdne‰né zásadové postoje uÏ len b˘val˘mi si-láckymi reãami. Aj keì si viem predstaviÈten tlak socialistov na ich slovenskú od-noÏ, aby hlasovaním v NR SR podporila eu-roval, s ktor˘m navy‰e aj súhlasí – a budeto moÏno hra, v ktorej stratí nervy skôr Ficoako Sulík.

AÏ do prijatia tohto koaliãného rozhod-nutia bolo v súvislosti s prijímaním eurova-lu najvtipnej‰ím nápadom rozhodnutie Sme-ru-SD, Ïe podporí euroval len v prípade, aktak urobia aj v‰etky ostatné koaliãné strany.Opoziãn˘m matematikom akosi uniklo, Ïev takomto prípade vôbec, ale vôbec nie súpotrebné akékoºvek opoziãné hlasy – lebokoalícia by si vystaãila aj sama. Samozrej-me, v tak˘chto chvíºach, keì sa rozhodujeo kºúãov˘ch národno-‰tátnych záujmoch,je vÏdy lep‰ie, ak dôjde ku dohode medzirozhodujúcimi koaliãn˘mi a opoziãn˘misilami, lebo takéto rozhodnutia majú väã‰iutrvácnosÈ a stabilnosÈ ako rozhodnutia vy-slovene koaliãné, ale na túto oceneniahod-nú ambíciu rezignoval Smer-SD svojou„ponukou“, takÏe t˘mto smerom sa v na‰ichúvahách nebudeme ani pohybovaÈ.

Nedá sa v‰ak nepovedaÈ, Ïe kºúãov˘mmozgom vnútri Smeru sa podarilo exce-lentne vyblokovaÈ ‰ancu na zaujatie ‰tátnic-kého postoja, ak˘ by nielenÏe viac zodpo-vedal deklarovanej podpore eurovalu, ale byzároveÀ v dôleÏitom momente ukázal Smer-

DilemaIvety Radiãovej

76

SD ako zodpovednú stranu, ktorá je v záuj-me eurozóny, eura a slovensk˘ch obyvateºovochotná prekroãiÈ svoj tieÀ a spolu s tromikoaliãn˘mi stranami prijaÈ rozumné rie‰enie.Nestalo sa, lebo Ficov Smer-SD uprednostnilpred zodpovedn˘m konaním svoju vydie-raãskú a konfliktnú podstatu a v‰etky svojevyhlásenia o potrebe eura a ochrane vkladovºudí premenil na prach.

Poviem, keì uznám za vhodné

Iveta Radiãová pôsobí v slovenskej politi-ke uÏ vy‰e dvadsaÈ rokov a po cel˘ ten ãas sidokázala viac ãi menej udrÏaÈ ist˘ odstup odväã‰inov˘ch manierov, aké prevládajú v slo-venskej politike. Prv˘krát som ju videl v ak-cii niekedy v lete 1989, keì v âeskom klube(na dne‰nej KríÏnej ulici v Bratislave) nastretnutí s in˘mi sociológmi obhajovala svojpodpis pod v˘zvou na prepustenie tzv. brati-slavskej päÈky (Hana Ponická, Ján âarnogur-sk˘, Miroslav Kus˘, Vladimír MaÀák, AntonSeleck˘). Neskôr viackrát koketovala s poli-tikou (VPN, ODÚ), a hoci napokon skonãilav radoch SDKÚ-DS, v kritick˘ch situáciáchsi dokázala udrÏaÈ autonómnosÈ rozhodova-nia – odli‰ovala sa.

Aj t˘m, ako vyvodila zodpovednosÈ zaskratové hlasovanie za kolegyÀu Rosovú. âojej po prehratej bitke pomohlo vyhraÈ vo voj-ne.

Aj t˘m, ako vÏdy ustúpila, keì sa schyºo-valo k súboju o post predsedu SDKÚ-DS –hoci to bolo zrejme vÏdy pragmatické rozhod-nutie, pretoÏe ovládnuÈ stranu, ktorej ‰truktú-ry patria niekomu inému, je z dlhodobého hºa-diska vopred prehrat˘ boj.

Aj t˘m, ako prinútila ustúpiÈ dvojiãku Mi-klo‰ – Dzurinda v prípade riaditeºa DaÀové-ho riaditeºstva – bolo to síce také trochu Ïens-ké, neprísÈ na rokovanie vlády a trucovanímsi vynútiÈ svoje, ale tu môÏeme vyuÏiÈ prímerúãel svätí prostriedky. Prísnej‰í pohºad navec by hovoril moÏno aÏ o vydieraní z jej stra-ny, ale politici SDKÚ-DS si tieÏ mohli pokoj-ne vybraÈ, ãi dotiahnu tento spor aÏ do kon-ca, alebo dosiahnu svoj cieº okºukou.

PretoÏe pred dilemou stojí nielen Radião-vá, ale aj vedenie SDKÚ-DS – po tom, akona jar 2010 predseda Smeru-SD Robert Ficonatoºko brutálne spochybnil financovanieSDKÚ-DS, aÏ Mikulá‰ Dzurinda odstúpil zpostu volebného lídra, získala Dzurindovastrana v osobe Ivety Radiãovej ako volebné-ho lídra aÏ neãakane v˘razn˘ bonus. Nielen-Ïe sa oslabila hlavná línia úderu Smeru, pre-toÏe kauzy Ivety Radiãovej ani zìaleka nedo-sahovali intenzitu káuz Mikulá‰a Dzurindu,ale Radiãová si dokázala získaÈ aj uÏ strate-né hlasy voliãov. Neãakan˘m predvolebn˘mbonusom pre dzurindovcov boli zmluvy okupãení predstaviteºov Smeru s budúcimi‰tátnymi funkciami a nahrávka s hlasom po-dobn˘m hlasu Roberta Fica, ktoré spochyb-nili financovanie tejto strany – ãiÏe to isté, ãona zaãiatku roka odsunulo Mikulá‰a Dzurin-du z volebného súboja, odsunulo na koncikampane Roberta Fica z postu predsedu vlá-dy.

A teraz k tej dileme – aj primárky v SDKÚ-DS o post volebného lídra ukázali, Ïe IvetaRadiãová má veºkú podporu medzi beÏn˘mistraníkmi, prieskumy verejnej mienky zasa

ukazujú, Ïe je ako jediná schopná konkuro-vaÈ v popularite Robertovi Ficovi. Bez hlbo-kej znalosti psychológie moÏno usudzovaÈ, Ïeje tak tomu najmä preto, Ïe „je iná“ ako väã-‰ina politikov – alebo Ïe sa ako iná aspoÀ zdá.âiÏe práve táto inakosÈ, odli‰nosÈ, odmietaniebeÏn˘ch politick˘ch praktík je pre SDKÚ-DSv prípade premiérky bonusom, udrÏiava me-dzi verejnosÈou dôveryhodnosÈ jej strany a na-pokon aj to najdôleÏitej‰ie, percentá.. Ale tátoinakosÈ, odli‰nosÈ a odmietanie beÏn˘ch po-litick˘ch praktík je aj zdrojom napätí pri v˘-kone moci – ako sa ukázalo naposledy v prí-pade ko‰ického daÀového úradu, keì si Ive-ta Radiãová najprv postavila hlavu, aÏ k˘mnedosiahla svoje. To isté v‰ak urobil aj IvanMiklo‰ – ão je v koneãnom dôsledku preSDKÚ-DS zniãujúce, lebo stáÈ na strane Ra-diãovej aj Miklo‰a sa súãasne nedá.

A tu sa koneãne dostávam k dileme dzurin-dovcov – pre imidÏ strany a jej rating a jej vo-lebné percentá je dôleÏité udrÏaÈ vo verejnos-ti ão najdlh‰ie obraz Ivety Radiãovej ako po-litika odmietajúceho klientelistické a korupã-né praktiky, takáto Radiãová je totiÏ pre nichistotou v˘sledku. Takáto Radiãová je v‰akpre stranu aj istotou následku a zdrojom pro-blémov – pretoÏe to, ão je dobré pre obrazstrany, nemusí byÈ vÏdy dobré aj pre jej beÏ-n˘ chod a pôsobenie a ovplyvÀovanie rozhod-nutí na rôznych úrovniach. Lebo Radiãová po-zitívne vnímaná verejnosÈou neb˘va vÏdy po-zitívne vnímaná straníckymi ‰truktúrami – adilema teraz neznie iba tak, ãi sa má strana pri-spôsobiÈ tomu, ão o sebe hlása (hoci posled-né Dzurindove slová o odmietaní diskriminá-cie straníckych záujemcov o ‰tátne zákazkybytostne pripomínajú Ficove obhajovanieuprednostÀovania straníckych záujemcov o‰tátne zákazky), alebo sa má Radiãová prispô-sobiÈ tomu, ão strana momentálne potrebujee‰te viac ako vysok˘ rating.

Dilema znie, ãi potrebuje strana viac Radi-ãovú odmietajúcu klientelizmus, alebo Radi-ãovú, ktorá stranícky klientelizmus obhajuje.PretoÏe prvá Radiãová zaruãuje volebné v˘-sledky, druhá Radiãová nevyostruje problémy,prípadne ich aj zahládza. Av‰ak táto druhá Ra-diãová stráca svoj vysok˘ rating vo verej-nosti, teda to, ão strana potrebuje vo voºbách

najviac. A tak ak strana uprednostní svojemomentálne záujmy pred záujmami dlhodo-b˘mi, alebo stranícke záujmy pred záujmamicelospoloãensk˘mi, zaradí Radiãovú do zoz-namu rovnak˘ch politikov – a strana príde oten bonus, ak˘ jej Radiãová denne dodáva. Ao takúto Radiãovú uÏ nemusí maÈ strana zá-ujem – lebo Radiãová, ktorá nekomplikuje Ïi-vot strane svojimi princípmi a trvaním nanich, uÏ nie je z hºadiska získavania voliãovzaujímavá. A aÏ takejto Radiãovej sa moÏnozbaviÈ bez obáv z následkov.

Neviem, ãi si to Iveta Radiãová uvedomu-je, ale jej slová v kauze daÀového úradu v Ko-‰iciach – „V ãase, keì budem povaÏovaÈ zapotrebné nieão povedaÈ, tak poviem. Mne ne-bude niekto rozprávaÈ, kedy sa mám k ãomuvyjadrovaÈ. Nemá na to právo.“ – hovoria, ÏeIveta Radiãová je na polceste medzi prvou adruhou Radiãovou. Aj s dôsledkami, ktoré ztoho vypl˘vajú. A toto je zasa dilema, ktorúby si Iveta Radiãová mala vyrie‰iÈ ão najskôr– lebo o druhú Radiãovú nebudú maÈ jej vo-liãi záujem.

Róbert Kotian


77

âloveku v podstate beÏí ãas jeho Ïivota. Sa-mozrejme, je to obrazné oznaãenie dôleÏité-ho javu v ºudskej existencii. Ale k˘m pri pr-votnom v˘zname pouÏitého slovesa vieme ob-vykle dosÈ presne urãiÈ, odkiaº a kam ãlovekuteká, v prenesenom zmysle slova je to takmernemoÏné. Napokon, v tomto fenoméne ãlove-kovho jestvovania je skryté aj najdôleÏitej‰ietajomstvo kaÏdej ºudskej bytosti, tajomstvo,ktoré frapantne a lapidárne sformuloval fran-cúzsky impresionistick˘ maliar Paul Gau-guin, keì svoj posledn˘ obraz pomenoval„Odkiaº sme pri‰li? Kto sme? Kam ideme?“Ale ani tento neprávom zabúdan˘ jedineãn˘nadãasov˘ v˘tvarn˘ umelec nijakú odpoveì –ãi uÏ slovne, alebo svojimi dielami – ºudstvuneposkytol.

A to, Ïe ná‰ ãas denne upl˘va, je najhor‰ieobvykle vtedy, keì si to uvedomíme. Lebo vpokraãovaní tejto neodbytnej reality je vedo-mie, Ïe za t˘m kºukat˘m behom obvykle zba-dáme len hlbokú priepasÈ alebo ãiernu dieru.A za nami v ãasovom zmysle, teda v tom, ãosme preÏili a ão sme vykonali, nenachádza-me dosÈ záÏitkov alebo dosÈ na‰ich v˘konov,ktoré by nás povzbudili a ktoré by posilnilina‰e vedomie o nieãom úÏasnom, ão tu v po-slednej chvíli po sebe zanecháme. V tom jenajväã‰ia v˘hoda t˘ch, ktorí veria, Ïe nadnami ãi v‰ade okolo nás je nieão, ão ãlovekapresahuje – teda Boh.

My totiÏ sami o sebe neveºmi dokáÏemezmeniÈ niektoré zásadné momenty v priebe-hu tohto utekajúceho ãasu. Aby sme ich pred-sa len ovplyvnili, musíme si uvedomiÈ ich do-teraj‰iu náplÀ a potom, pravdaÏe, rozpoznaÈto, ão im ch˘ba a ão je v na‰ich silách doplniÈv tomto „na‰om“ ãasovom úseku – a ãím honaplniÈ. A najmä musíme vedieÈ, ãi chcemevyboãiÈ z beÏnosti a v‰ednosti kaÏdej míÀa-júcej sa hodiny. VyÏaduje si to istú du‰evnú,ale aj fyzickú námahu a nie vÏdy si dokáÏe-me byÈ istí, ão nám stojí za to, aby sme totoúsilie a vypätie vynaloÏili.

Po 400 rokoch od jeho smrti by sme uÏ malivedieÈ, ãi Shakespeare svoju príãinlivosÈ ne-minul zbytoãne. Lebo ani pobyt tohto géniasvetovej dramatickej tvorby na svete nie jebez otáznikov. Nik sa mu nevyrovná v tom,ako jeho tvorba dodnes zasahuje ºudstvo, veìjeho tragédie a komédie sa stále i po storo-ãiach hrajú vo v‰etk˘ch divadlách na v‰etk˘chkontinentoch. A predsa si nároãnej‰í ºudiamôÏu klásÈ otázky: Je to dosÈ na to, aby boltrochu menej smrteºn˘, neÏ iní z t˘ch, ktorí Ïiliv Európe v epoche renesancie? V kaÏdom prí-pade je v‰ak dôkazom, Ïe predsa len je aj vsilách jednotlivcov aspoÀ trochu a aspoÀ vnieãom pridrÏaÈ ãas a skrotiÈ jeho prudk˘ let.Pravda, za t˘mto úsilím musí byÈ nejaká hod-nota.

PouÏime trochu trúfanlivo úplne in˘ prí-klad, priam protiklad, neÏ je nenapodobiteº-n˘ dramatik. Kedysi pred 10-20-mi rokmiboli poslancami NR SR politici HZDS JánCuper a Vladimír Meãiar. Ten druh˘ bol ajpredsedom vlády. A poslancom bol e‰te aj te-raz, pred vy‰e rokom. Svojimi vystúpeniami

dokázali obaja vyvolaÈ neb˘val˘ rozruch.Slovensko ãasto prevrátili hore nohami. Dnesv‰ak uÏ vidíme, Ïe ich dramatické aktivity bolivlastne dosÈ nezmyselné. Meãiar sa ako pred-seda vlády priãinil o to, Ïe spolu s ãesk˘m po-litikom Václavom Klausom rozloÏil federáciuSR a âR a Meãiar potom – tak sa to zväã‰achápe a vykladá – zaloÏil samostatnú Slovens-kú republiku. A to rozloÏenie sa udialo bezdramatick˘ch sprievodn˘ch javov, napríkladbez krviprelievania alebo bez vyvolania ne-návisti medzi oboma národmi. I po rozpadespoloãného ‰tátu zostali âesi a Slováci brat-mi. To by sa mohlo povaÏovaÈ za grandióz-ny a jedineãn˘ ãin, keby ho nesprevádzalimnohé oprávnené pochybnosti (napríklad ajtá, Ïe sa to odohralo bez referenda). Zjedno-du‰ene by sa dalo napísaÈ: Obaja – Meãiarpodstatne viac – ‰írili okolo seba veºk˘ krik,ale nie je isté, ãi v˘sledky ich dobrodruÏnejpolitiky boli úmerné tomuto huriavku.

Ako napæÀajú termín za termínom, ãiÏe je-den ãasov˘ úsek za druh˘m dne‰ní poslanci?Zmysluplne, alebo príli‰ ãasto skôr neprí-jemne prázdno? Len zarábajú slu‰né peniazea akumulujú svoju moc, alebo aj slúÏia ‰tátua obãanom SR? Alebo dokonca e‰te nejakoinak‰ie a uÏitoãnej‰ie napæÀajú 4-roãné obdo-bie svojho pracovného ãasu? Spolupracujú naznení zákonov alebo pí‰u state o súãasnejslovenskej politike a o tom, ako by mala vy-zeraÈ? A rovnako aj o európskej? Utrácajú svojãas leÀo‰ením, alebo zmyslupln˘m konaním,ktoré obohacuje aj ich sam˘ch?

Ak som spomenul dvoch b˘val˘ch poslan-cov a nepriamo naznaãil, Ïe vlastne z toho, ãomali k dispozícii, veºa premrhali, natíska sami aj príklad úplne odli‰n˘, hoci jeho záverje – prekvapujúco – veºmi podobn˘: osobn˘v˘sledok je pre túto unikátnu osobnosÈ pred-sa len sklamaním a ãas, ktor˘ zväã‰a veºmi in-tenzívne venovala verejnej sluÏbe, akoby bolnaãisto premárnen˘. Mám na mysli politika,ktor˘ po Novembri ’89 zaãínal vo VPN – po-tom dlhé roky pokraãoval na popredn˘ch po-stoch v KDH – a nakoniec, po odchode zKDH, skonãil v strane, ktorú spoluzakladal,ale ktorá veºmi r˘chlo zapadla prachom za-budnutia – v strane Kozervatívni demokratiSlovenska. Mám teda na mysli Franti‰ka Mi-klo‰ka.

Zdalo sa, Ïe má v duchovnom zázemí pev-né piliere mravn˘ch zásad a Ïe je schopn˘svoje aktivity obohatiÈ potrebn˘mi náboÏen-sk˘mi a aj v‰eobecne re‰pektovan˘mi filozo-fick˘mi ideami a aj tie navy‰e e‰te zveºadiÈ izáujmom o témy a tézy národného obrodzo-vania, ktoré dokáÏu potláãaÈ humanistickú av‰eºudskú ºahostajnosÈ väã‰iny obãanov. Vtomto zmysle bol a je jedinou osobnosÈousúãasného slovenského verejného Ïivota. Aani nie div, Ïe od roku 1990 bol ist˘ ãas ajpredsedom NR SR. Vnútorná nevyrovnanosÈa ãi skôr nedomyslená ignorancia kompakt-nej koncepcie styku s verejnosÈou ho v‰ak mo-mentálne vypudila z vedúcich politick˘chpozícií.

Toto vyjadrenie je vlastne dosÈ nepresné.

âloveku beÏí ãasG L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

78

Nezachytáva dôleÏit˘ rozpor toho, ako Mi-klo‰ko nazerá na svet. Hoci siln˘ re‰pekt kukresÈansk˘m zásadám ovplyvÀuje, samozrej-me, aj jeho rozhodnutia nenáboÏenské, veìpreto zrejme aj vystúpil spolu s Palkom, Mi-nárikom a Bauerom z KDH, lebo ho neuspo-kojovala politická línia hnutia po odchodeJána âarnogurského z vedenia KDH –, jehov‰eobãianske smerovanie nemalo takú pevnúbázu politick˘ch princípov a ãinov, akú od-ráÏali jeho postoje k Bohu a ku kresÈanstvu.Alebo inak‰ie: Ak mu je Desatoro BoÏie isteposvätné, Desatoro obãianske alebo politic-ké sotva rámcovalo jeho kaÏdodenn˘ Ïivot,lebo zrejme nijaké ani nemal.

Slovensko sa iste e‰te dlho nedoÏije ãasu,keì obãanov strhne osobnosÈ perfektná z kaÏ-dého aspektu. Mimochodom, ·túrovci mali ajpreto tak˘ v˘znam a také postavenie v sloven-skej spoloãnosti prvej polovice 19. storoãia,Ïe ho dodnes nikto neprekonal, lebo sa im po-darilo dosiahnuÈ cennú rovnováhu medzi svo-jou evanjelickou vierou (niektorí boli dokon-ca evanjelick˘mi kÀazmi: Andrej Sládkoviã,Samo Chalupka – a prozaik Ján Kalinãiak vevanjelickej farárskej rodine prinajmen‰omvyrastal), medzi chuÈou, potrebou a schopnos-Èou uspokojovaÈ nacionálne potreby sloven-ského národa a medzi úspe‰nou realizáciouumeleck˘ch zámerov, najmä v poézii (bolivlastne prv˘m a moÏno zatiaº aj jedin˘m sil-n˘m zoskupením vydaren˘ch básnikov). An-ton Bernolák a Ján Holl˘ pred nimi boli prí-li‰ osamotení.

VráÈme sa v‰ak k tomu, ako priam zbesiloletí ãas a ako príli‰ r˘chlo mení pubertálnuºudskú bytosÈ na ãloveka plného energie vstrednom veku a potom zasa z ãloveka v roz-kvete jeho síl na slabnúceho starca. Prinaj-men‰om niekoºk˘m ºuìom na‰epkáva ichdobre vyvinut˘ rozum, aby vyuÏívali svojãas uÏitoãne pre seba aj pre druh˘ch. Alehoci ãlovek má v porovnaní s in˘mi Ïivoãí-chmi kvalitn˘ mozog, jeho podnety príli‰ãasto zanedbáva a míÀa hodiny denného inoãného ãasu naverímboha, takÏe uÏ veãeralebo zajtra ráno nezostane po rozumn˘ch ná-padoch a iniciatívach ani stopa. Prinajmen‰omnie taká, ktorá by stála za zmienku.

Na ospravedlnenie tisícov vyzret˘ch ºudíuveìme, Ïe vôbec nie je jednoduché stanoviÈsi, ão je uÏitoãné a ão obohacuje aj ãlovekasamého, aj jeho okolie, aj ‰ir‰í ºudsk˘ kruh.A tak vybraÈ si z dennej ponuky nie je jedno-duché. Dobrí poslanci to zaÏívajú poãas kaÏ-dého zasadnutia, najmä keì majú hlasovaÈ. Je-den prijat˘ zákon môÏe pote‰iÈ a obohatiÈistú skupinu obãanov a ìal‰í zákon zasa inú,ale neraz neprinesie osoh takmer nikomu,okrem t˘ch, ktorí predloÏili návrh zákonaalebo ktorí ho iniciovali a schválili. Musí tobyÈ veºmi uváÏliv˘ a súãasne ãestn˘ ãlen par-lamentu, ktor˘ pred hlasovaním potlaãí v‰et-ky my‰lienky o uÏitoãnosti prijatého zákonapre seba samého a nechá v popredí reflexie ojeho v‰eobecnej potrebnosti.

Pravda, letiaci ãas v parlamente má e‰te ajinú podobu a pre mnoh˘ch veºmi nepríjem-né a znepokojujúce subjektívne dôsledky:k˘m v prvom roku po úspe‰nej voºbe má naj-mä menej skúsen˘ zaãínajúci politik pocitviditeºného sebauspokojenia a vari aj pote‰e-nia z toho, Ïe je na takom lukratívnom a prí-

ÈaÏlivom mieste a moÏno si dokonca plánu-je, ba priamo vysníva, ão vykoná, aby si hoverejnosÈ v‰imla (a nemusí to byÈ také nedo-statoãne kontrolované alebo aÏ provokatívnekonanie, ako ho prezentuje poãas celého roka2011 poslanec Obyãajn˘ch ºudí Igor Matoviã)– k˘m v druhom a treÈom roku úradovania vNR SR si zvykne na beÏnú prevádzku v par-lamente a „len tak“ si Ïije v nejakom v˘borea v pléne – aÏ napokon v ‰tvrtom roku, predzáverom volebného obdobia, nejeden z t˘ch,ktorí zistia, Ïe v najbliÏ‰ích voºbách ich po-stavenie nebude veºmi priaznivé a Ïe sa doparlamentu podºa v‰etkého nedostanú a Ïe sabudú musieÈ vrátiÈ tam, odkiaº pred 4 rokmipri‰li, zostanú poriadne zarazení. A nejedné-mu sa to veru páãiÈ nebude. âo budú chcieÈurobiÈ v tom zvy‰nom ãase? Zv˘‰iÈ svoje po-litické aktivity a prísÈ s nov˘mi námetmi, abysa nejak˘m spôsobom v pamäti i vplyvn˘chpolitikov, ale i beÏn˘ch obãanov-voliãovuchovali a aby im zostala nádej, Ïe sa zakrát-ko opäÈ dostanú na nejaké lukratívne miesto?A Ïe sa teda pokúsia urobiÈ nejak˘ rozhodn˘krok, ktor˘ by potvrdil oprávnenosÈ ich fun-govania v nejakej funkcii? Alebo si pomys-lia: UÏ zasa klesnem z vysokej politiky dodennej v‰ednosti, naão by som sa príli‰ trá-pil? A zaãnú ignorovaÈ poslanecké povinnos-ti?

E‰te sa vrátim k ·túrovcom, hoci veºmi po-rovnávaÈ túto neprekonateºnú skupinu osob-ností zo zaãiatku 19. storoãia a neveºmi v˘-razné skupiny ºudí okolo Dzurindu, Fica, Fi-geºa etc. na zaãiatku 21. storoãia sa nijakonedá. Respektíve nemá to zmysel. âinorodosÈt˘ch prv˘ch bola zrkadlom silnej vnútornejenergie. Hoci tieÏ potrebovali maÈ prestíÏnepostavenie, aj nad touto potrebou vysoko pre-ãnievala ambícia vykonaÈ nieão závaÏné vrámci moÏnosti, ktoré im doba a príslu‰nosÈk odstrkovanému národu umoÏÀovala. A‰pi-rácie t˘ch, ktorí tvoria teraz v˘kvet slovenskejspoloãnosti – dnes uÏ rovnocennej s in˘mi‰tátmi a národmi Európy povedzme v rámciEurópskej únie – sú takmer úplne zmrazenéa koncentrujú sa hlavne na r˘chle zárobky. Akpo Sládkoviãovi zostala silná stopa zásluhoujeho „Maríny“ a po samotnom ªudovítovi·túrovi aj vìaka jeho spisu „Slovanstvo asvet budúcnosti“ – ão si váÏi a bude váÏiÈ ‰i-roká verejnosÈ SR po intelektuáloch ãasto(nudne) reãniacich od pultu NR SR a prí-zemne debatujúcich v rozhlasov˘ch a televíz-nych diskusiách?

Pravda je aj taká, Ïe trochárske a máloiskrivé vyuÏívanie ãasu na oslÀujúce a nasle-dovaniahodné poãiny nie sú slovenskou ‰pe-cialitou. ·edivosÈ prekr˘va politické a ume-lecké aktivity v celej Európe, pote‰enie z ve-deck˘ch objavov a úspechov sa rozpl˘va vov‰eobecnom nezáujme, nad‰enie z olympij-sk˘ch medailí sa rozptyºuje a oslabuje v do-pingov˘ch ‰kandáloch.

MoÏno je pozitívnych javov vo v‰estrannerozvinutej Európe uÏ príli‰ veºa a preto aj sku-toãne originálne v˘kriky svojsk˘ch umelec-k˘ch, bádateºsk˘ch, v˘robn˘ch a vesmír od-haºujúcich bravúr i nápadov sa akosi stráca-jú a vytrácajú z vedomia, prekr˘va ich rôzno-rodá reklama a záplava veºkorozmern˘ch bill-boardov, ktoré zacláÀajú vodiãom v˘hºad aobãanom ich náhºady. MoÏno príli‰n˘ dobro-

byt pristrihuje ºuìom krídla a brzdí im fantá-ziu. Ak je to tak, treba daÈ ná‰mu ãasu – ãasu,ktor˘ je nám prírodou alebo Bohom pridele-n˘ – nové rozmery, ak sa nechceme s hanbouvrátiÈ do obdobia e‰te pred nástupom civili-zácie. Treba obnoviÈ ná‰ zmysel pre vzru‰e-nie a nad‰enie z kvalitn˘ch záÏitkov, ideí a ja-vov.

Îijeme len raz. âi je ãas, ktor˘ tu preÏi-jeme, krátky alebo dlh˘, je len otázkouslovíãok a pocitov. Ten ãas je vÏdy rovna-k˘ alebo podobn˘. KaÏd˘ by mal doÀhovloÏiÈ nieão obdivuhodné a podºa moÏnos-ti aj krásne. Ani to najkraj‰ie si síce do hro-bu alebo do urny neodnesieme, ale je moÏ-né, Ïe obohatí vedomie ná‰ho okolia o niek-toré rozhodujúce chvíle na‰ej existencie.

Ernest Weidler, publicista


79

P O L I T O L Ó G I A

Napriek tomu, Ïe Európsku úniu spájames európskym kontinentom, integrálnou sú-ãasÈou Európskej únie sú aj viaceré men‰ieúzemia v Afrike, Amerike a na ostrovoch vKaribskom mori a v Indickom a Atlantickomoceáne. Dokonca jedna celá ãlenská krajina– Cyprus – sa nachádza na ostrove, ktor˘ ze-mepisne patrí k Ázii. Aj o zemepisnej príslu‰-nosti Islandu (kandidátskej krajiny) k európ-skemu kontinentu môÏu byÈ isté pochybnos-ti. Ak k tomu prirátame aj ìal‰ie územia po-liticky spojené s niektorou ãlenskou krajinouEÚ a ktoré majú voãi Únii osobitn˘ status, zis-tíme, Ïe rôzne zámorské územia ‰tátov EÚspoloãne tvoria vcelku impozantnú sieÈ prak-ticky po celej planéte.

V prípade t˘chto území uÏ dávno nemôÏe-me hovoriÈ o „kolóniách“. Ich obyvateliamajú plnoprávne obãianstva svojich mater-sk˘ch krajín v Európe a tak – aÏ na v˘nimky– aj obãianstvo Európskej únie. Zámorskéúzemia ‰tátov Európskej únie dnes povaÏuje-me za priamu alebo autonómnu súãasÈ jedno-tliv˘ch matersk˘ch krajín. MôÏeme ich roz-deliÈ do troch skupín: a) odºahlé regióny krajín Európskej únie, kto-

ré sú uvedené v ãlánku 349 a 355 ods. 1)Zmluvy o fungovaní Európskej únie a naktoré sa priamo uplatÀujú zmluvy primár-neho práva EÚ

b) pridruÏené zámorské krajiny a územia,ktoré majú s EÚ osobitné väzby vymeno-vané v Prílohe II podºa ãlánku 355, ods. 2)Zmluvy o fungovaní Európskej únie), nosú mimo územnej pôsobnosti zmlúv pri-márneho práva EÚ

c) osobitné prípady zámorsk˘ch území krajínEÚ, (ktoré treba charakterizovaÈ individu-álne, priãom právny základ poskytuje naj-mä ãlánok 355, ods. 5) Zmluvy o fungo-vaní Európskej únie)Právne postavenie zámorsk˘ch území a

osobitn˘ch prípadov nie je upravené v práveEÚ komplexne. Ponecháva ‰iroké spektrummoÏnosti pre právnu úpravu krajinám, pod

ktor˘ch správou tieto zámorské územia a oso-bitné prípady patria, a aj ich vlastn˘m auto-nómnym orgánom. âo sa t˘ka ‰tátoprávnehopostavenia t˘chto zámorsk˘ch území, done-dávna platilo, Ïe odºahlé regióny boli politic-ko-administratívne integrálnou súãasÈou svo-jich matersk˘ch krajín, zatiaº ão pridruÏenézámorské krajiny a územia a osobitné prípa-dy mali s nimi iné, osobitné prepojenia. Roz-ãlenenie Holandsk˘ch Antíl a zmena postave-nia francúzskych ostrovov Mayotte, Saint-Barthélémy a Saint Martin v posledn˘ dvochrokoch naru‰ilo túto schému, no reflexia zme-neného stavu v európskych zmluvách a legi-slatíve sa uÏ pripravuje. Saint-Barthelémy aSaint Martin sa oddelili od zámorského de-partmentu Guadeloupe a stali sa francúzsky-mi zámorsk˘mi spoloãenstvami s vy‰‰ou mie-rou autonómie v rámci Francúzska. Zatiaºzostali odºahl˘mi regiónmi, ale Saint-Barthe-lémy 1. januára 2012 prestane byÈ odºahl˘mregiónom a získa ‰tatút pridruÏenej zámorskejkrajiny a územia. Naopak, francúzsky ostrovMayotte a tri ostrovy b˘val˘ch Holandsk˘chAntíl: Bonaire, St. Eustatius a Saba upevniliväzby so svojimi matersk˘mi krajinami a vnajbliÏ‰ích rokoch sa stanú odºahl˘mi región-mi EÚ.

V‰etky zámorské územia spojené s EÚmajú malé alebo dokonca Ïiadne populácie,v˘nimoãnú ekologickú a biologickú diverzi-tu, obmedzenú hospodársku bázu a sú veºmizávislé od dovozu tovaru a energie.

ODªAHLÉ REGIÓNY EÚ

PôsobnosÈ zmlúv primárneho práva EÚ sapodºa ãlánku 52 Zmluvy o Európskej úniiãlánku ã. 355 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Eu-rópskej únie vzÈahuje na územia jednotliv˘chãlensk˘ch ‰tátov v Európe, za ktoré v medzi-národn˘ch vzÈahoch zodpovedá ãlensk˘ ‰tát(vrátane napr. Gibraltáru, rôznych exkláv a os-trovov v európskych vodách), a neeurópskeúzemia ‰peciálne vymenované ako v˘nimky(odºahlé regióny) v ãlánku 349 a 355 ods. 1Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Isté osobitosti podmienok odºahl˘ch re-giónov, v‰ak môÏe byÈ dôvodom na ‰peciál-nu právnu úpravu európskych politík a uplat-Àovania zmlúv prostredníctvom osobitn˘chopatrení Rady na návrh Komisie a po porades Európskym parlamentom.

Aktuálny prehºad odºahl˘ch regiónov v ta-buºke ã. 1.

PRIDRUÎENÉ ZÁMORSKÉ KRAJINYA ÚZEMIA

Postavenie pridruÏen˘ch zámorsk˘ch kra-jín a území je uvedené vo ·tvrtej ãasti Zmlu-vy o fungovaní EÚ (ìalej len ZFEÚ), v ãlán-koch 198 aÏ 204. Nie sú povaÏované za sú-ãasÈ Európskej únie a neuplatÀuje sa na nichaÏ na v˘nimky ani právo EÚ. V‰eobecnemoÏno povedaÈ, Ïe doteraj‰ím oficiálnym cie-ºom pridruÏenia je podporovaÈ hospodársky asociálny rozvoj krajín a území a nadviazaÈúzke hospodárske vzÈahy medzi nimi a Úni-ou ako celkom. V poslednom období navrho-vala Komisia prehodnotiÈ tak˘to prístup, ke-ìÏe tieto územia uÏ rozhodne nepatria medzichudobné krajiny. Partnerstvo by sa malo bu-dovaÈ skôr na základe spoloãnej príslu‰nostik spoloãenstvu zdieºajúcemu rovnaké hodno-ty.

Podrobnej‰ia úprava pravidiel vzÈahov spridruÏen˘mi zámorsk˘mi krajinami a úze-miami a ich postavenia je v právomoci Rady,ktorá rozhoduje o nich jednomyseºn˘m hla-sovaním na základe návrhu Komisie (ãl. 203ZFEÚ).

Základné charakteristiky zámorsk˘ch pri-druÏen˘ch krajín a území v tabuºke ã. 2.

V prípade Bermúd sa na ÏiadosÈ miestnejvlády ustanovenia o pridruÏen˘ch zámor-sk˘ch krajinách a územiach EÚ uplatÀujúlen v obmedzenej miere.

OSOBITNÉ PRÍPADY ZÁMORSK¯CHA OCEÁNSKYCH ÚZEMÍ

Osobitné prípady zámorsk˘ch a oceán-skych území sú veºmi heterogénnou skupi-

Oceánska Európa(Zámorské územia Európskej únie a jej ãlensk˘ch ‰tátov)

Tabuºka ã. 1 Odºahlé regióny krajín EÚ.

Názov územia Rozloha v km2 Poãet obyvateºov Hustota osídlenia na km2

Francúzske zámorské regióny (departmenty):

Francúzska Guyana 83 534 229 000 2,74

Guadeloupe 1 628 405 500 249,08

Martinique 1 128 402 730 357,03

Réunion 2 512 827 000 329,22

Saint Barthélemy 21 8 823 420,14

Saint Martin 53 36 661 691,72

Portugalské autonómne regióny:

Azorské ostrovy 2 346 245 374 104,59

Madeira 801 247 399 308,86

·panielske autonómne provincie

Kanárske ostrovy 7 447 2 098 593 281,80

Spolu: 99 470 4 501 080 45,25

80

rátaÈ územia zámorského alebo oceánskehocharakteru, ktoré nie sú súãasÈou EÚ, z kate-górie území zámorského a oceánskeho cha-rakteru, ktoré sú súãasÈou EÚ, tak azda mô-Ïeme spraviÈ len v prípade Gibraltáru a tak-tieÏ Ceuty, Melilly a Plazas de soberania,ktoré sa nachádzajú na africkom kontinente.(ZároveÀ ich musíme odrátaÈ od „kontinentál-nej EÚ“). Ostatné sú príli‰ integrované a ale-bo príli‰ blízko na to, aby sme ich mohli vní-maÈ nieão v˘nimoãné a exotické.

ZHODNOTENIE V¯ZNAMU

Po spoãítaní: a) odºahl˘ch regiónov EÚ,b) pridruÏen˘ch zámorsk˘ch krajín a území,c) osobitn˘ch území zámorského alebo oceán-

skeho charakteru, ktoré nie sú súãasÈouúzemia EÚ,

d) vybran˘ch území z kategórie osobitn˘chúzemí zámorského a oceánskeho charakte-ru, ktoré sú súãasÈou EÚ,zistíme, Ïe rozloha takejto neformálnej

„Zámorskej EÚ“ bude 4 359 793 km2 a po od-ãítaní antarktick˘ch teritórií 2 217 853 km2,ão je plne porovnateºná s rozlohou „kontinen-tálnej Európskej únie“ (4 323 273 km2). Po-mer poãtu obyvateºov je, pravda, in˘. Táto„zámorská Európska únia“ má 6,2 mil. oby-vateºov, zatiaº ão „kontinentálna EÚ“ 495,2miliónov. Av‰ak t˘chto 5,8 mil. obyvateºov jestále viac neÏ poãet obyvateºov v 11 ãlensk˘ch‰tátoch.

Existencia zámorsk˘ch území EÚ je dô-sledkom záväzkov – ãasto dokonca morálne-ho charakteru – ktoré voãi nim majú ich eu-rópske materské krajiny. Ich hospodársky po-tenciál v budúcnosti v prípade kaÏdého z nichmôÏe byÈ veºmi zaujímav˘, pretoÏe k nimpatrí aj rozsiahla plocha pobreÏného mora a(morskej) v˘luãnej ekonomickej zóny. Otvá-rajú tak dvere k rozsiahlemu bohatstvu moría oceánov. Veºk˘m bohatstvom je aj ich bio-diverzita a pestrosÈ ich ekosystémov. V geo-grafick˘ch regiónoch, kde sa nachádzajú, zá-roveÀ pôsobia ako svojho druhu „v˘kladnéskrine“ Európskej únie a jej politick˘ch aspoloãensk˘ch hodnôt. NemoÏno vynechaÈani ich v˘znam ako vojensk˘ch, dopravn˘cha komunikaãn˘ch základní.

Potvrdzujú status Európskej únie ako akté-ra s globálnou zodpovednosÈou a taktieÏ môÏubyÈ predobrazom nového – oceánskeho – vek-tora ìal‰ích moÏn˘ch roz‰írení Európskejúnie, ktor˘ si v na‰ich stredoeurópskych po-meroch takmer vôbec neuvedomujeme.

Vzhºadom na rozlohu a ekonomick˘ch v˘-znam zámorsk˘ch a oceánskych území EÚsme preto plne oprávnení hovoriÈ o existen-cii „zámorskej Európskej únie“ ako osobitnejãasti EÚ, ktorá vyÏaduje adekvátnu pozornosÈ.

JUDr. MUDr. Daniel ·mihula, PhD., Dr. iur

P O L I T O L Ó G I A

nou. V zásade ju moÏno rozdeliÈ na dve pod-skupiny– na územia, ktoré sú súãasÈou EÚ atie, ktoré nie sú.

Vo svojej podstate sú uvedené územia veº-mi rôznorodé. Pokiaº k tzv. zámorskej Európ-skej únii môÏeme s pokojn˘m svedomím pri-

Tabuºka ã. 2 PridruÏené zámorské krajiny a územia vymenované v prílohe II Zmluvy o fungovaní EÚ.

Krajina alebo územie Rozloha v km2 Obyvateºstvo Hustota osídlenia na km2

Francúzske pridruÏené zámorské krajiny a územia

Nová Kaledónia 18 575 249 410 13,43

Mayotte 374 186 452 498,53

Francúzská Polynézia 4 167 267 596 64,22

Saint Pierre a Miquellon 242 7 063 29,19

Francúzské juÏné a antarktické územia 439 781 140 0,00032

Wallis a Futuna 264 15 289 57,912

Dánske pridruÏené zámorské krajiny a územia

Grónsko 2 166 086 56 452 0,03

Britské pridruÏené zámorské krajiny a územia

Anguilla 91 13 600 149,45

Bermudy 53 67 837 1279,94

Kajmanie ostrovy 264 54 878 207,87

JuÏná Georgia a JuÏné Sandwichove ostrovy 3 903 30 0,008

Falklandy 12 173 3 140 0,26

Montserrat 102 4 655 45,64

Pitcairn ostrovy 47 48 1,02

Svätá Helena, Ascension a Tristan da Cunha 420 5 661 13,48

Britské antarktické teritórium 1 709 400 250 0,00015

Indicko-oceánske územia 60 4 000 66,66

ostrovy Turks a Caicos 430 36 605 85,13

Britské Panenské ostrovy 153 27 000 176,47

Holandské pridruÏené zámorské krajiny a územia

Aruba 180 103 065 572,58

Bonaire 294 15 800 53,74

Curacao 444 142 180 320,23

St Eustatius 21 3 100 147,62

Sint Maarten 34 37 429 1100,85

Saba 13 2 000 153,85

Spolu: 4 357 571 1 303 680 0,2992

Územia zámorského a oceánskeho charakteru, ktoré sú súãasÈou EÚ.


Fínske územia

Alandské ostrovy 1 622 28 000 18

·panielske územia

Ceuta a Melilla 30 148 000 4933

Plazas de soberania menej ako 1 ?

Britské územia

Gibraltár 7 29 400 4323

Britské suverénne základne na Cypre 254 14 000 55

Nemecké územia

Helgoland 2 1 100 550

Spolu: 1 915 220 500 115

Územia zámorského a oceánskeho charakteru, ktoré nie sú súãasÈou EÚ.


Francúzske územia

AlClipperton 6 0 0

Dánske územia

Faerské ostrovy 1399 48 900 35

Britské územia

Normandské ostrovy 198 148 000 747

Ostrov Man 572 80 000 139

Spolu: 2 175 276 900 127

81

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

OD 1. JÚLA 31. AUGUSTA

1. júla – Strana Roberta Fica predloÏila ná-vrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR.Smer-SD chce na nej diskutovaÈ o zdraÏovaní naSlovensku. Tému chceli presadiÈ na rokovanieaktuálnej 20. schôdze, av‰ak koaliãná väã‰ina imju nezaradila do programu. Preto sa podºa Ficarozhodli pre neplánované rokovanie pléna, kto-ré musí predseda parlamentu zvolaÈ do 7 dní.Fico pred novinármi v Bratislave povedal, Ïe sineÏelajú verbálnu vojnu na pôde NR SR. Pod-ºa neho by sa mali spolu s koalíciou zamyslieÈnad neÏiaducim rastom cien potravín. Najsilnej-‰ia opoziãná strana bude ÏiadaÈ vládu, aby dô-slednej‰ie presadzovala v EÚ cenovú stabilitu.

2. júla – Koaliãné strany SaS a KDH si vzÈa-hy medzi sebou vyjasnili a majú ãist˘ stôl. Po‰tvorhodinovom rokovaní Koaliãnej rady todnes oznámil ‰éf liberálov Richard Sulík s t˘m,Ïe sa kresÈansk˘m demokratom za hlasovanie,pri ktorom poslanci SaS zapríãinili neschvále-nie novely stavebného zákona, ospravedlnil.ZároveÀ uistil, Ïe najbliÏ‰ie uÏ bude celá SaShlasovaÈ kladne. K motivácii svojich siedmichposlancov, ktorí zákon nepodporili, sa SulíkvyjadrovaÈ nechcel.

2. júla – Vládna koalícia akoby v parlamen-te strácala väã‰inu a predo dvermi bol zaãiatokkoaliãnej krízy. „Minimálne ‰tyria poslanci zSaS si pomaly zakladajú novú politickú stranu.Nemáme istotu, ãi sú hlasovania vo vláde a vparlamente kompatibilné s programov˘m vyhlá-sením vlády,“ povedal Hru‰ovsk˘ s t˘m, Ïe sikoaliãné strany budú musieÈ tieto otázky navzá-jom vydiskutovaÈ. „Nie je niã hor‰ie, ako nemaÈistotu väã‰iny,“ poznamenal Hru‰ovsk˘.

6. júla – Najvy‰‰í kontroln˘ úrad SR preve-rí financovanie rekon‰trukcie Zimného ‰tadió-na Ondreja Nepelu v Bratislave. Za kontroluhlasovalo v Národnej rade SR 135 poslancov,pre‰la teda aj s podporou opozície. Predklada-telia návrhu pripomenuli, Ïe predpokladané ná-klady na rekon‰trukciu ‰tadióna boli vyãíslenéna 74.822.188 eur s DPH. Schválen˘ príspevok‰tátu vo v˘‰ke 40.575.682,14 eura predstavo-val 54,23 percenta z celkovej plánovanej sumy74.822.188 eur.

6. júla – Nov˘m riaditeºom Národného bez-peãnostného úradu (NBÚ) sa má staÈ poslanecSaS Kamil Krnáã. Po rokovaní Koaliãnej radyto oznámila premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS) s t˘m, Ïe Krnáã e‰te musí dostaÈ bezpeã-nostnú previerku, na ktorej sa aktuálne pracu-je. Podºa jej slov v poradí uÏ ‰tvrtú nomináciuSaS na tento post akceptovali v‰etky koaliãnéstrany.

7. júla – Koaliãní poslanci Národnej radySR, ktorí mali na budúci t˘ÏdeÀ naplánovanédovolenky, dajú prednosÈ pokraãujúcej schôdziparlamentu. Po rokovaní Koaliãnej rady to oz-námila premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS)s t˘m, Ïe na programe sú viaceré dôleÏité ná-vrhy. Medzi vládnymi stranami sa totiÏ uvaÏo-valo z dôvodu zaplaten˘ch dovoleniek aj opredãasnom ukonãení schôdze a presunutí niek-tor˘ch zákonov na septembrové rokovanie.

7. júla – Mimoriadna schôdza k zdraÏova-niu sa nekoná. Poslanci totiÏ neschválili pro-gram schôdze, za ktor˘ hlasovalo iba 66 zo144 prítomn˘ch poslancov. Mimoriadnu disku-siu k cenám na Slovensku inicioval opoziãn˘Smer-SD. Najsilnej‰ia opoziãná strana chcelatouto cestou poÏiadaÈ vládu, aby dôslednej‰ie

I. A POVEDAL MINISTER

Daniel Lip‰ic, minister vnútraBezpeãnosÈ cestnej premávky je jednou z

absolútnych priorít ‰tátu, pretoÏe na na‰ichcestách zomiera aj cestách in˘ch krajín, sa-mozrejme, rádovo niekoºkonásobne viac ºudí,ako pri násilnej trestnej ãinnosti. A preto ajbezpeãnosÈ na cestách musí patriÈ k jedn˘mz absolútnych priorít s t˘m, Ïe tento rok za-tiaº sa vyvíja dopravná nehodovosÈ veºmidobre. A spomeniem tie dva kºúãové body,ktoré novela obsahuje, ktoré sa ‰iroko disku-tovali aj v prvom ãítaní a potom následne ajna v˘boroch. Prvá zmena sa t˘ka prísnej‰ie-ho postihu alkoholu za volantom, teda tak, abyv prípade, ak niekto sadne za volant auta a máv krvi viac ako 1 promile alkoholu, aby také-to konanie bolo posudzované ako trestn˘ ãin.Ako som uÏ spomenul vo v˘boroch, 1 promi-le podºa názoru odborníkov nie je Ïiaden zvy-‰kov˘ alkohol, pri 1 promile ide o veºmi v˘-razné zníÏenie schopnosti viesÈ motorové vo-zidlo, schopnosti koordinácie a tak˘to ãloveksa stáva nebezpeãenstvom, nebezpeãnou zbra-Àou pre ostatn˘ch úãastníkov cestnej pre-mávky, pre chodcov, pre cyklistov ale aj preostatn˘ch vodiãov motorov˘ch vozidiel.

Takisto návrh novely zavádza sprísnen˘postih pre recidivistov, ktorí síce nemajú 1promile, majú menej, ale dopú‰Èajú sa prie-stupkov spoãívajúcich v alkohole za volantomsústavne, opakovane. Návrh stanovuje, abypri druhom takomto priestupku nebolo moÏ-no skrátiÈ dobu zákazu ãinnosti, nebolo moÏ-no vrátiÈ skôr vodiãsk˘ preukaz a pri treÈomtakomto priestupku aby sa zaviedol doÏivot-n˘ trest zákazu ãinnosti viesÈ motorové vozid-lo, pretoÏe v takomto prípade ide uÏ naozajo nebezpeãného recidivistu, kde predchádza-júce dve v˘strahy boli zbytoãné.

II. A POVEDALI OSTATNÍ.

Gábor Gál (Most-Híd) Súhlasíme s nejedn˘m návrhom, ktoré sú

tam, Ïe sa sprísnia urãité pravidlá. Problema-tické vidím niektoré, Ïe ako sa budú apliko-vaÈ, ale bohuÏiaº nena‰li sme na to nejak˘ liek,ako sa tomu vyhnúÈ. Asi keì sa to neosved-ãí, keì to bude neaplikovateºné v praxi, ÈaÏ-ko vyuÏiteºné alebo bude spôsobovaÈ vodiãomproblémy, tak asi sa bude musieÈ pristúpiÈ naich zmenu. A tú teraz mám na mysli ten bod9 § 35, ktor˘ sa dopæÀa ods. 5, ktor˘ znie, Ïevodiã motorového vozidla je na diaºnici po-vinn˘ za vozidlom idúcim pred ním dodrÏia-vaÈ bezpeãnú vzdialenosÈ. Bezpeãná vzdiale-nosÈ je minimálne taká vzdialenosÈ, ktorú vo-zidlo prejde za dve sekundy, ak ide motoro-vé vozidlo kategórie M3, M2 alebo M3 vzdia-lenosÈ, ktorú prejde za tri sekundy.

No, neviem ako to budeme meraÈ, neviemako to polícia bude zisÈovaÈ. Som zvedav˘sám, ale hovorím, Ïe keìÏe lep‰ie rie‰enie smezatiaº nena‰li, tak nedávam ani vypustiÈ ten-to bod. Budem hlasovaÈ za tento bod, ale sámsom zvedav˘, Ïe ako sa uplatní.

Posledn˘m bodom, ktor˘ chcem aj pozme-niÈ mojím pozmeÀujúcim návrhom, je tá veº-mi diskutovaná téma, doÏivotné odobratievodiãsk˘ch oprávnení.

Nazdávam sa, Ïe ak povolíme túto úpravuako je teraz neformulovaná, dostaneme sado nesúladu s právnym poriadkom, hlavne sústavou. A o to nám hlavne ide, o ústavnosÈa kompatibilitu s na‰ím právnym poriadkom.Nemám problém s t˘m, ani jeden z nás, kto-rí podpísali ten pozmeÀujúci návrh, nemáproblém s t˘m, aby niekomu odÀali vodiãs-ké oprávnenie na doÏivotie aj za priestupky.Aj za priestupky, ale nie administratívno-právnym úkonom.

Spravme takú úpravu, Ïe keì niekto spra-

Alkohol za volantom mal byÈ

od septembratrestn˘m ãinom

BezpeãnosÈ cestnej premávky je jednou z absolútnych priorít ‰tátu,pretoÏe na na‰ich cestách zomiera aj cestách in˘ch krajín,

samozrejme, rádovo niekoºkonásobne viac ºudí, ako pri násilnejtrestnej ãinnosti. Povedal v úvode prerokovávania novely zákona

o cestnej premávke jej predkladateº minister vnútra Daniel Lip‰ic.Priebeh rokovania v‰ak svedãil o mnohom ìal‰om, ão nemalo

s prioritou veºa spoloãného. Prezident Ivan Ga‰paroviã sa napokon pridal.

82


ví iks priestupkov, tak by sa uÏ jednalo otrestn˘ ãin, a súd by potom mohol alebo malprávo odÀaÈ vodiãské oprávnenie na doÏivo-tie, ale nemôÏe sa to diaº cez priestupkov˘ zá-kon ako nejak˘ administratívno-právny úkon.

Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH) Dovoºte, aby som predloÏil pozmeÀovací

návrh.Pod bodom 3. V ãl. II vloÏiÈ na zaãiatok

nov˘ bod 1, ktor˘ znie: „ V § 61 za odsek 2vkladajú nové odseky 3 aÏ 5, ktoré v nasle-dujúcom znení: „ Ak súd odsudzuje páchate-ºa za trestn˘ ãin ohrozenia pod vplyvom ná-vykovej látky podºa § 289, ktorého sa dopus-til ako vodiã dopravného prostriedku, ktor˘uÏ bol za tak˘ trestn˘ ãin alebo za trestn˘ ãinusmrtenia podºa § 149 ods. 4 alebo 5, ktor˘chsa dopustil ako vodiã dopravného priestupku,odsúden˘, uloÏí mu trest zákazu ãinnosti vhornej polovici trestnej sadzby uvedenej v od-seku 2.

Odsek 4 - Súd uloÏí trest zákazu ãinnostina doÏivotie, ak odsudzuje páchateºa za trest-n˘ ãin

po a) ohrozenia pod vplyvom návykovejlátky podºa § 289, ktorého sa dopustil ako vo-diã dopravného priestupku, hoci uÏ bol zatak˘ trestn˘ ãin, ktorého sa dopustil ako vo-diã dopravného priestupku, dvakrát odsúde-n˘, alebo

po b) usmrtenia podºa § 149 ods. 4 alebo5, ktorého sa dopustil ako vodiã dopravnéhoprostriedku.

PozmeÀovací návrh pod poradov˘m ãí-slom 4 navrhujem v ãl. II novo oznaãen˘ bod2 upraviÈ takto: § 69 sa dopæÀa odsekmi 4 a5, ktoré znejú:

Odsek 4 – Súd nemôÏe podmieneãne od-pustiÈ, upustiÈ od v˘konu zvy‰ku trestu záka-zu ãinnosti podºa odseku 1, ak ide o trest zá-kazu ãinnosti viesÈ motorové vozidlo, ktor˘mbol uloÏen˘ odsúdenému,

po a) ktorému uÏ bol tak˘to trest zákazuãinnosti uloÏen˘ v predchádzajúcich desiatichrokoch za trestn˘ ãin ohrozenia pod vply-vom návykovej látky alebo za in˘ trestn˘ ãinspáchan˘ pod vplyvom návykovej látky, ale-bo

po b) ktor˘ uÏ bol v predchádzajúcich de-siatich rokoch za obdobn˘ ãin spáchan˘ podvplyvom návykovej látky, ako je uveden˘ vpísmene a), postihnut˘ zákazom ãinnosti viesÈmotorové vozidlo.

Odsek 5 navrhovaného § 69 navrhujemupraviÈ. Súd nemôÏe podmieneãne upustiÈod v˘konu zvy‰ku trestu zákazu ãinnosti pod-ºa odseku 1, ak bol trest zákazu ãinnosti ulo-Ïen˘ podºa § 61 ods. 3 alebo 4.

Pod bodom 5 v ãl. II navrhujem vloÏiÈ zanovo oznaãen˘ bod 2 nov˘ bod 3, ktor˘ znie:Doteraj‰í text § 112 sa oznaãuje ako odsek 1a dopæÀa sa nov˘mi odsekmi 2 a 3, ktoré zne-jú:

Ak súd odsudzuje mladistvého za podmie-nok § 61 ods. 3, uloÏí mu trest zákazu ãinnos-ti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenejv odseku 1.

Odsek 3 navrhovaného znenia znie: Aksúd odsudzuje mladistvého za podmienok §61 ods. 4, uloÏí mu trest zákazu ãinnosti nasedem rokov aÏ pätnásÈ rokov.

Bod 6 pozmeÀovacieho návrhu navrhujemdoplniÈ nasledujúcim znením. V ãl. II za do-

teraj‰í bod 5 vloÏiÈ nov˘ bod 6, ktor˘ znie:Za § 438c sa vkladá nov˘ § 438d, ktor˘ vrá-

tane nadpisu znie: Prechodné ustanovenie kúpravám úãinn˘m od 1. septembra 2011.

Ustanovenie § 61 ods. 3 a 4 sa vzÈahuje ajna osobu, ktorá bola odsúdená za niektor˘ ztrestn˘ch ãinov uveden˘ch v § 61 ods. 3 ale-bo 4 pred 1. septembrom 2011, ak táto oso-ba spáchala ìal‰í trestn˘ ãin uveden˘ v § 61ods. 3 alebo 4 po 1. septembri 2011. Súdv‰ak nemusí vziaÈ do úvahy odsúdenie uloÏe-né pred 1. septembrom 2011, ak by vzhºadomna mimoriadne okolnosti predchádzajúcichprípadov bolo pre páchateºa pouÏitie trestnejsadzby trestu zákazu ãinnosti ustanovenej v§ 61 ods. 3 alebo 4 neprimerane prísne.“

Miroslav âíÏ (Smer-SD) In‰titút otvorenia rozpravy a vstup do zá-

kona a re‰pektovanie elementárnych ‰tádií apostupov pri legislatívnej normotvorbe pred-sa nie je moÏné vyuÏívaÈ na tak˘to rozsiahlypozmeÀujúci návrh, veì hovoríme predsa oveci, ktorá sa dot˘ka veºmi zásadn˘ch otázokslobôd ºudí, otázok odnímania slobody zaprípadné poru‰enie práva a podobne a terazt˘mto spôsobom tak rozsiahly návrh bez toho,aby i‰iel do v˘borov a prípadne o Àom hla-sovaÈ to je trestuhodné, dovolím si povedaÈ.VáÏení kolegovia, váÏne vás vyz˘vam, neÏar-tujte, ide o veºmi váÏne veci. Ak tak˘to ná-vrh tu je, to znamená, Ïe doteraj‰ia úprava vy-kazuje váÏne chyby, Ïe sa nedá pokraãovaÈ vtom ‰tandardnom postupe, vráÈme to normál-ne do v˘borov, nech sa to prerokuje, ide o na-ozaj mimoriadne váÏne veci a nech sa hlasu-je potom, keì budú zrejmé stanoviská k to-muto aj odbornej verejnosti a samozrejme ajposlancov. T˘mto spôsobom nie je moÏnétakto pristúpiÈ k hlasovaniu o tomto návrhuzákona podºa mÀa.

Robert Fico (Smer-SD)Chcem navrhnúÈ niekoºko krokov na ìal‰í

postup. V prvom rade chcem povedaÈ, Ïe keìpán podpredseda Národnej rady pán Hru‰ov-sk˘ ãítal tento pozmeÀujúci návrh, tak Ïiadamo porovnanie jeho vystúpenia so záznamom,pretoÏe pokiaº ide o § 61 ods. 2, dvakrát po-vedal namiesto priestupku prostriedok, to istéurobil v odseku 4 asi dvakrát, alebo trikrát,ãiÏe jeho návrh, ktor˘ predniesol, nezodpo-vedá tomu, ão je podané v písomnej podobe.Naozaj Ïiadam o porovnanie a trvám na tom,pretoÏe opakovane namiesto slova priestupokpouÏil prostriedok alebo opaãne. A Ïiadam,aby podpredseda Národnej rady, e‰te raz st˘mto návrhom vystúpil, pretoÏe nie je to to,ão bolo predloÏené poslancom Národnej radyv písomnej podobe.

Druhá poznámka, ktorá je sa t˘ka samot-nej podstaty tohto návrhu, pozrite si, ão sa na-vrhuje v tomto pozmeÀujúcom návrhu. Na-príklad sa navrhuje, Ïe sa niekomu uloÏí trestzákazu ãinnosti v hornej polovici trestnej sa-dzby, trest zákazu ãinnosti na 7 aÏ 15 rokova ìal‰ie neuveriteºne ÈaÏké tresty, ktoré saukladajú páchateºom trestn˘ch ãinov prie-stupkov podºa tejto právnej úpravy. Celkomtomu nerozumiem, pretoÏe sa tu viedla neja-ká diskusia pomerne dlho, ukázalo sa, Ïevládna koalícia ako obyãajne nemá rovnak˘názor na predloÏen˘ návrh zákona, tak sa naposlednú chvíºku vymyslela nejaká novelizá-

presadzovala v Európskej únii (EÚ) cenovústabilitu.

8. júla – Vodiãi jazdiaci pod vplyvom alko-holu budú maÈ od septembra sÈaÏenú situáciu.Tí, ktorí pri kontrole nafúkajú viac neÏ jednopromile (0,476 mg/l), dopustia sa trestnéhoãinu, za ktor˘ im bude hroziÈ trest odÀatia slo-body aÏ na jeden rok. Vypl˘va to z novely zá-kona o cestnej premávke, ktorú dnes 76 hlas-mi schválili poslanci Národnej rady SR. Prísnej-‰ie sa bude posudzovaÈ aj recidíva. Ak niektobude odsúden˘ za tak˘to trestn˘ ãin trikrát,príde o vodiãsk˘ preukaz doÏivotne. Rovnak˘trest dostane aj ten, kto pod vplyvom akéhokoº-vek mnoÏstva alkoholu alebo inej návykovej lát-ky spôsobí smrteºnú nehodu. V súãasnosti moÏ-no za takúto nehodu odobraÈ vodiãské oprávne-nie maximálne na desaÈ rokov, u mladistv˘chna päÈ. ZároveÀ bude platiÈ, Ïe vodiãi, ktorípoãas piatich rokov trikrát spôsobia dopravnúnehodu alebo dvakrát sa u nich zistí poÏitieakéhokoºvek mnoÏstva alkoholu ãi inej návy-kovej látky, prídu o vodiãské oprávnenie.

8. júla – Zdravotné poisÈovne budú môcÈ odaugusta opätovne tvoriÈ zisk. UmoÏÀuje im to no-vela zákona o zdravotn˘ch poisÈovniach z diel-ne ministerstva zdravotníctva, ktorú schválilparlament. Rezort v‰ak stanovil urãité podmien-ky. Zdravotná poisÈovÀa musí pouÏiÈ zisk natvorbu rezervného fondu aÏ do v˘‰ky 20 percenta zvy‰nú ãasÈ môÏe rozdeliÈ medzi akcionárov.

12. júla – Slováci si nebudú môcÈ presunúÈdeÀ pracovného pokoja na piatok, tieÏ si nebu-dú môcÈ vybraÈ medzi gastrolístkami alebo pe-niazmi. Plénum tak neodsúhlasením pozme-Àovacích návrhov k Zákonníku práce (ZP) po-topilo ich predkladateºa, nezávislého poslancaIgora Matoviãa. V prípade sviatkov zahlasova-li proti poslanci z OKS a niektorí z SDKÚ-DSa KDH. Presun sviatkov presadzoval aj ‰éf re-zortu práce Jozef Mihál (SaS), ten pôvodnenavrhoval, aby sa mohol deÀ voºna vybraÈ v pia-tok alebo pondelok. Matoviã tieÏ presadzovalmoÏnosÈ nahradiÈ stravné lístky peniazmi. Totonepodporili jeho kolegovia z KDH, SDKÚ-DSa Mosta-Híd.

12. júla – V̆ herné automaty hráãi od roku2013 v krãmách ãi pohostinstvách nenájdu. Po-slanci Národnej rady SR dnes 81 hlasmi schvá-lili novelu zákona o hazardn˘ch hrách z dielneKDH, ktorá takéto obmedzenie zavádza. V her-niach si navy‰e hráã nebude môcÈ ani zapáliÈ apopíjaÈ alkohol. Oproti pôvodnému návrhu v‰akbudú môcÈ byÈ v ãasti zariadenia, kde sa nachá-dzajú automaty, aj bary, no bez alkoholu. Obcenavy‰e od septembra 2011 získajú novelizáci-ou zákona právo zakázaÈ na svojom území zria-ìovanie kasín, herní, stávkov˘ch hier ãi chari-tatívnych lotérií. Právna norma ìalej zavádzapovinnosÈ odmietnuÈ vstup do herne patologic-k˘m hráãom, ak o to poÏiadajú oni sami aleboich blízki.

13. júla – Definitívnu verziu Zákonníka prá-ce plénum odsúhlasilo 74 hlasmi koaliãn˘ch po-slancov. Novela priná‰a od septembra tohtoroka zmeny takmer vo v‰etk˘ch sférach pracov-ného Ïivota – v skú‰obnej, v˘povednej dobe, inépravidlá dovoleniek ãi zavádza úplne nov˘ in-‰titút konkurenãnej doloÏky. Závereãného hla-sovania sa zúãastnilo 144 poslancov. Ch˘bali naÀom ‰tyria ãlenovia zoskupenia Obyãajní ºudiaokolo Igora Matoviãa, Igor Sidor z koaliãnéhoMosta-Híd a Du‰an ·vantner z opoziãnej SNS.Koalícii tak staãila na schválenie novely menej

83

cia, nejak˘ návrh, minister vnútra otvoril roz-pravu poãas hlasovania. Mimochodom, pánpredseda parlamentu, o 17.00 hodine mala za-ãaÈ mimoriadna schôdza o zdraÏovaní, je tonávrh, ktor˘ je neuveriteºne komplikovan˘ aÈaÏk˘ a vy sa teraz domnievate, Ïe my toto ak-ceptujeme, Ïe zoberieme na vedomie zle pre-ãítan˘ návrh, ktor˘ sa t˘ka práv a slobôd ºudípomerne v˘znamn˘m spôsobom, lebo hovo-rí o trestoch na dlhé roky na 15 rokov, na 7rokov a Ïe budeme o tomto návrhu rokovaÈ adiskutovaÈ ako o ktoromkoºvek inom návrhu.Takto zneuÏívaÈ in‰titút otvorenia rozpravy,ako to teraz urobil minister vnútra, je ne-moÏné a neakceptovateºné. My to nemôÏemev Ïiadnom prípade pripustiÈ, preto ak by malbyÈ normálny postup v tomto prípade, tak bymal predkladateº stiahnuÈ návrh zákona, malby opätovne prísÈ s návrhom zákona o niekoº-ko mesiacov s vydiskutovanou formuláciou,ktorá zodpovedá predstavám vládnej koalíciea uchádzaÈ sa o podporu celej parlamentnejschôdze. Preto navrhujem e‰te raz po prvé atrvám na tom, aby sa porovnalo vystúpeniepána podpredsedu Hru‰ovského zo zázna-mom, pretoÏe pán Hru‰ovsk˘ preãítal úplnenieão iné ako je napísané na papieri, aby opä-tovne tento návrh predniesol a po druhé na-vrhujem stiahnuÈ tento návrh zákona, podá-vam procedurálny návrh, aby tento návrh zá-kona bol opätovne vráten˘ predkladateºovi naprepracovanie, aby potom pri‰iel v rámci ìal-‰ej schôdze s kvalifikovan˘m návrhom. Pánminister ste právnikom tak isto ako ja, s ta-k˘mito návrhmi sa nechodí v rámci hlasova-nia a v rámci opätovného otvorenia diskusie.Ako môÏu poslanci Národnej rady, ktor˘ch jetu 140 alebo 150, ako môÏu zvládnuÈ tak˘tonávrh, ktor˘ vyÏaduje profesionálnu, odbor-nú diskusiu. P˘tam sa, preão pán minister 7aÏ 15 rokov, preão nie 8 aÏ 14 rokov? P˘tamsa, pán minister, . preão sadzba v rámci hor-nej polovici trestnej sadzby, preão nie v rám-ci dolnej polovici sadzby, odkiaº to máte, stesi to vytiahli jednoducho z vrecka, lebo sa ne-viete tu dohodnúÈ, SaS protestuje proti tomu-to zákonu, aby ste na‰li nejaké rie‰enie, taksi vymyslíte nejak˘ kompromisn˘ návrh, lenaby sa to páãilo v‰etk˘m. Idete zatváraÈ ºudí,braÈ im vodiãáky na doÏivotie, braÈ im vodi-ãáky na 15 rokov a urobíte to v rámci opätov-nej otvorenej diskusie pri hlasovaní, v ãase,keì mala byÈ mimoriadna schôdza o zdraÏo-vaní. Tak˘to spôsob rokovania Národnej radyostro odmietame, protestujeme proti nemu,pán minister, stiahnite zákon. Ak chcete zá-kon, ktor˘ bude kvalitn˘ a dobr˘, pripravte sanaÀ, vystúpte pred nami a Ïiadam podpred-sedu Národnej rady, aby opätovne preãítal ná-vrh, lebo nezodpovedá písomnej podobe.

Igor Matoviã (Obyãajní ºudia) Pán podpredseda Fico, chcel som vám po-

vedaÈ, Ïe ste trápny ako malé decko, ale po-viem vám, ste trápny ako Fico. Jednoduchoto, ão ste predviedli, to je presne Robert Fico.Ako na predo‰lej schôdzi vá‰ tieÀov˘ exmi-nister spravodlivosti Robert Madej tu ãítal asidesaÈstranov˘ „pozmeÀovák“, dal som si tuprácu a znaãil som si kaÏdú jednu chybu,ktorú spravil, bolo ich presne 24. S t˘mto zoz-namom ch˘b som i‰iel za ºuìmi v koalícii asom sa ich p˘tal, dáme mu to znovu preãítaÈa v‰etci povedali, nebuìte tak˘ trápny ako sú

„smeráci“. Presne to, ão ste tu dnes pred-viedli, ste ukázali, akí ste, nejde vám o pod-statu veci, ale ide vám o jedno bohapusté di-vadlo, ktoré tu predvádzate, tak ako s touschôdzou o zdraÏovaní, ktorá tu akoÏe terazmala byÈ. To, ão teraz robíte, to, Ïe sa prihlá-sili v‰etci do rozpravy a budete tu kvákaÈ dosiedmej, ide vám iba o to, aby sa o va‰omzdraÏovaní hovorilo zajtra ráno o deviatej, abyste boli vo v‰etk˘ch médiách, aby ste boli vtelevízii, aby celé Slovensko, tá naivnej‰iaãasÈ o vás hovorila, aby si myslela a tedazboÏÀovala znova Fica, ako bojuje proti zdra-Ïovaniu. ZakáÏte rovno, dajte návrh zákona,zakáÏte infláciu a nebude to zdraÏovanie,v‰ak by to bol návrh zodpovedn˘ akurát vám,ste trápny ako Fico.

Robert Fico (Smer-SD) Nebudem reagovaÈ na pánov poslancov,

lebo nie je naão, ale chcem opätovne zopako-vaÈ, Ïe pri preãítaní tohto pozmeÀujúcehonávrhu namiesto dopravného prostriedku po-vedal pán podpredseda Národnej rady do-pravného priestupku, to isté povedal v tom is-tom odseku asi dvakrát, to isté povedal v § 61ods. 4. Nie je moÏné predloÏiÈ návrh pozme-Àujúceho návrhu v písomnej podobe a potomnamiesto dopravného prostriedku hovoriÈ odopravnom priestupku, reku nebláznime. Akonáhle poslanec Národnej rady nieão predne-sie, tak to predná‰a ústne a to, ão povie ústneplatí a nemôÏe sa to odli‰ovaÈ od písomnej po-doby pozmeÀujúceho návrhu. Keby sa pom˘-lil v ãiarke, v spojke, to je úplne jedno, ale do-pravn˘ priestupok a dopravn˘ prostriedok súzásadne odli‰né veci, ão dáva tomuto po-zmeÀujúcemu návrhu úplne in˘ charakter.âo keby ste teraz dali hlasovaÈ o tom, ão po-vedal pán podpredseda Národnej rady Hru-‰ovsk˘, tak je z toho úpln˘ nezmysel. My ne-chceme niã iné, chceme, aby pán podpredse-da Národnej rady e‰te raz preãítal ten návrhpresne, ako tu je uveden˘, lebo sa bavíme ozákaze ãinnosti na 15 rokov, na doÏivotie, hrá-te tu hru, o chvíºu to dopadne tak, Ïe prezi-dentovi zoberiete aj auto s ochrankou a dokonca Ïivota mu nedáte niã. Toto je va‰a po-litika, zaãali ste preteky, lebo uÏ nemáte ãoslovenskej verejnosti ponúknuÈ. My chcemekorektnú hru, chceme, aby podpredseda Ná-rodnej rady preãítal to, ão má naozaj napísa-né na papieri, niã iného od neho nechceme.Toto je na‰a podstata a toto je aj podstata vy-stúpenia, ktoré som mal.

Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH)Nie, páni poslanci, nezopakujem ãítanie

môjho pozmeÀovacieho návrhu, vychádzajúcz dikcie ustanovení rokovacieho poriadku.Nechcem vná‰aÈ nedorozumenie medzi nás,ale vychádzajúc z ustanovení § 29 zákona orokovacom poriadku som predloÏil tak, akomi zákon ukladá, pozmeÀovací návrh riadnea písomne vyhotoven˘, a riadne sformulova-n˘, ktor˘ máte v‰etci predloÏen˘ v laviciach.

A chcem teraz kriticky aj na moju osobupripustiÈ to, Ïe pri preãítaní pozmeÀovaciehonávrhu mohlo dôjsÈ k omylu.

Pán podpredseda, nebudem diskutovaÈ stebou, ale spôsob, ak˘m ste sa vy správali prirokovaní, a ja som dvakrát svoje vystúpeniepreru‰il, boli dôvodom toho moÏno, Ïe aj vistom napätí mohlo dôjsÈ k omylu, ale za zá-


ako polovica v‰etk˘ch ãlenov snemovne. Cel˘poslaneck˘ klub Smeru-SD a takmer celá SNS,spolu 70 zákonodarcov, hlasovali proti zmenámv pracovnom kódexe.

13. júla – Posledná schôdza Národnej radySR pred letn˘mi prázdninami sa skonãila. Po-slanci sa tak môÏu vybraÈ na dovolenky, pre kto-ré program predlÏujúcej sa 20. schôdze v˘raz-ne zredukovali. Pôvodne bolo rokovanie naplá-nované na dva t˘Ïdne a skonãiÈ sa malo minu-l˘ piatok (8.7.). Niektorí ãlenovia snemovne sitak na tento t˘ÏdeÀ zakúpili dovolenky. Disku-sie o jednotliv˘ch bodoch v‰ak trvali dlh‰ie arokovanie sa naÈahovalo. Premiérka Iveta Ra-diãová (SDKÚ-DS) pôvodne avizovala, Ïe po-slanci rokovaÈ budú a dajú parlamentu prednosÈpred dovolenkami. Realita bola napokon taká,Ïe plénum napriek protestom opozície preloÏi-lo v‰etky zostávajúce poslanecké návrhy záko-nov na septembrové zasadnutie. I‰lo napríklado zru‰enie poslaneckej imunity ãi o zru‰enieamnestií Vladimíra Meãiara.

18. júla – Poslanecká imunita v takej podo-be, ako je obsiahnutá v na‰ich zákonoch, nie jepotrebná. Posledná novela ju e‰te zhor‰ila. Vrozhovore na otázku ãitateºa portálu www.aktu-álne.sk to dnes uviedol prezident SR Ivan Ga‰-paroviã. „V súãasnosti nie je moÏné poslanca vrámci trestného ani priestupkového konania stí-haÈ, no po skonãení mandátu môÏe byÈ, ak sa do-pustil trestného ãinu, stíhan˘. Ak poslanca imu-nity nezbaví Národná rada (NR) SR, stane savlastne rukojemníkom vy‰etrovateºa alebo pro-kurátora a môÏe veºmi ºahko ovplyvniÈ rozhod-nutia v NR SR,“ vysvetlil Ga‰paroviã. Podºaneho imunitu je potrebné zru‰iÈ, alebo upraviÈtak, aby nebránila poslancovi v ãase zasadnutiaNR SR sa nej zúãastniÈ a môcÈ hlasovaÈ. „Aleto hovorím o priestupkovej imunite. Bolo bydobré, ak by poslanci o imunite rokovali a hla-sovali z pohºadu imunitu úplne zúÏiÈ len na vy-stúpenia v parlamente,“ mieni prezident SR.

27. júla – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã de-finitívne rozhodol o novele Zákonníka práce(ZP). Dnes ju totiÏ podpísal a zmeny v legisla-tíve tak zaãnú platiÈ od septembra tohto roka.Novela, ktorú v polovicu júla schválilo plé-num, priná‰a zmeny takmer vo v‰etk˘ch sférachpracovného Ïivota – v skú‰obnej, v˘povednejlehote, iné pravidlá dovoleniek ãi zavádza úplnenov˘ in‰titút konkurenãnej doloÏky. Skú‰obnálehota zostáva prevaÏne na aktuálnej trojmesaã-nej úrovni. V̆ nimkou budú iba vedúci pracov-níci, ktorí budú môcÈ dostaÈ maximálne ‰e-sÈmesaãnú lehotu.

29. júla – Sloboda a solidarita (SaS) nemáproblém so zverejnením svojich politick˘ch no-minácií, chce to v‰ak urobiÈ po dohode v‰etk˘chkoaliãn˘ch strán. V reakcii na dne‰né vyjadre-nie nezávislého poslanca Igora Matoviãa, pod-ºa ktorého mu SaS pôvodne sºúbila poskytnúÈmenoslov svojich politick˘ch nominantov, alednes to uÏ urobiÈ nechce, to pre TASR uviedlahovorkyÀa SaS Tatiana Tóthová. Matoviã chcemená politick˘ch nominantov zverejÀovaÈ nasvojej internetovej stránke, politické strany muich v‰ak, podºa jeho slov, odmietli poskytnúÈ.

31. júla – Ochrana kultúrnych pamiatok aumeleck˘ch diel pred zabavením sa má zv˘‰iÈ.Navrhujú to poslanci Národnej rady SR To-má‰ Galbav˘, Magdaléna Vá‰áryová (obajaSDKÚ-DS) a Jozef Viskupiã (SaS) v novele zá-kona o ochrane pamiatkového fondu, ktorou sabude parlament zaoberaÈ na najbliÏ‰ej septem-

SaS poÏiadala dnes hlava ‰tátu, pretoÏe chce po-znaÈ názor jednotliv˘ch politick˘ch lídrov koa-lície i opozície na v˘voj finanãnej a hospodár-skej situácie v krajinách eurozóny. Podºa Ga‰-paroviãa obavy z ìal‰ieho ‰írenia hospodár-skej krízy sú opodstatnené.

15. augusta – Opoziãná SNS mala ÈaÏkostipri získavaní rozhodnutia vtedaj‰ieho prezi-denta Michala Kováãa o udelení amnestie svoj-mu synovi v kauze Technopol. Pre TASR todnes povedal predseda poslaneckého klubu ná-rodniarov Rafael Rafaj. SNS potrebuje doku-ment ako podklad k príprave pozmeÀovaciehonávrhu ku koaliãnej iniciatíve, ktorou chcúvládne strany zru‰iÈ amnestie vtedaj‰ieho zastu-pujúceho prezidenta Vladimíra Meãiara (ªS-HZDS). SNS je ochotná to podporiÈ len v prí-pade, Ïe sa zru‰í aj spomínaná amnestia Micha-la Kováãa.

16. augusta – Najzvedavej‰ím poslancomNárodnej rady (NR) SR, ktor˘ sa v rámci Ho-diny otázok zaujíma o konanie vlády najãastej-‰ie, je poslanec SDKÚ-DS Richard Oravec. Odvolieb v júni 2010 poloÏil v rámci tohto pravi-delného parlamentného in‰titútu 50 otázok, ãímprekonal v‰etk˘ch svojich 149 kolegov. Druh˘najvy‰‰í poãet otázok, 46, poloÏil Oravcov stra-nícky kolega Marek Vargovãák. Na treÈom mies-te je Andrej Kolesík zo Smeru-SD (42). V plé-ne sedí celkovo 58 poslancov, ktorí sa zatiaº ãle-nov vlády na Hodine otázok neop˘tali niã.

16. augusta – Predseda opoziãného Smeru-SD Robert Fico chce rokovaÈ s najväã‰ími po-litick˘mi stranami a p˘taÈ sa ich lídrov na postojvoãi nav˘‰eniu eurovalu. Od rokovaní bude zá-visieÈ aj hlasovanie Smeru-SD. Povedal to dnespo stretnutí s premiérkou Ivetou Radiãovou(SDKÚ-DS), ktorá podºa neho nevedela pove-daÈ, koºko poslancov v parlamente momentálnepodporuje nav˘‰enie eurovalu a súvisiacich do-kumentov. „Iveta Radiãová nie je schopná zabez-peãiÈ niã,“ povedal Fico. Hoci je podºa Fica hla-sovanie o eurovale najv˘znamnej‰ím politic-k˘m rozhodnutím od vzniku Slovenskej republi-ky, on sám ho je ochotn˘ podporiÈ, aÏ keì budev parlamente zabezpeãen˘ch 79 hlasov.

17. augusta – Poslanec Národnej rady SRKamil Krnáã (SaS), ktor˘ je kandidátom nafunkciu riaditeºa Národného bezpeãnostnéhoúradu (NBÚ), uÏ získal od tohto úradu pre-vierku na najvy‰‰í stupeÀ „prísne tajné“. Infor-muje o tom dne‰né vydanie denníka Sme st˘m, Ïe Krnáã tak splnil základnú podmienkuna to, aby sa stal ‰éfom NBÚ.

17. augusta – Koaliãná SaS neprijme pozva-nie opoziãného Smeru-SD na spoloãné rokova-nie o eurovale. TASR o tom dnes informovalahovorkyÀa ‰éfa SaS a predsedu Národnej rady(NR) SR Richarda Sulíka Tatiana Tóthová st˘m, Ïe lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi ne-jde o rie‰enie situácie v eurozóne, ão mal jas-ne dokázaÈ svojimi vyjadreniami. „Jeho jedinousnahou je rozbiÈ vládu a získaÈ moc, aby moholpokraãovaÈ v rabovaní krajiny tak, ako to robilpoãas celého svojho funkãného obdobia. Jehogrobianstvo voãi premiérke uÏ prekroãilo v‰et-ky medze a vypovedá o tom, ak˘ je to muÏ,“uviedla Tóthová.

18. augusta – Predseda SDKÚ-DS Mikulá‰Dzurinda zatiaº nebude rokovaÈ so ‰éfom opo-ziãného Smeru-SD Robertom Ficom o eurova-le. Najprv sa chce totiÏ pokúsiÈ nájsÈ dohodu skoaliãn˘mi partnermi. Na stretnutie pozvalanajsilnej‰ia opoziãná strana lídrov v‰etk˘ch

84

brovej schôdzi. Podºa zákonodarcov ide o pro-blém, ktor˘ bráni vzájomnému zdieºaniu tak˘-chto diel obãanmi EÚ, ale aj tretích krajín, a t˘mvzájomnému kultúrnemu obohacovaniu sa.

3. augusta – Informáciu o tom, Ïe b˘val˘ ge-nerálny prokurátor a súãasn˘ prv˘ námestníkgenerálneho prokurátora Dobroslav Trnka na-padol ostatnú parlamentnú voºbu prokurátoraJozefa âenté‰a potvrdila pre TASR hovorkyÀaÚstavného súdu Anna Panãurová. „Podanie –sÈaÏnosÈ od fyzickej osoby JUDr. DobroslavaTrnku bola Ústavnému súdu SR doruãená 14.júla a toto podanie bolo uÏ pridelené sudcovispravodajcovi,“ povedala Panãurová. Spresni-la, Ïe sÈaÏovateº namietal, Ïe Národná rada SRporu‰ila jeho základné právo na prístup k vo-len˘m a in˘m verejn˘m funkciám za rovnak˘chpodmienok garantované v Ústave SR a právosÈaÏovateºa bez ak˘chkoºvek rozdielov a bez ne-odôvodnen˘ch obmedzení vstúpiÈ za rovna-k˘ch podmienok do verejn˘ch sluÏieb svojejkrajiny. Argumentoval t˘m, Ïe NR SR nepred-loÏila prezidentovi SR návrh na vymenovaniesÈaÏovateºa za generálneho prokurátora, hocisÈaÏovateº získal vo voºbách dÀa 17. mája nad-poloviãnú väã‰inu hlasov prítomn˘ch poslan-cov. Namietal nesprávne vyhodnotenie v˘sled-kov hlasovania v NR SR.

8. augusta – Zákon o ‰tátnom obãianstve, nazáklade ktorého ziskom maìarského obãianstvaÏiadateº stráca slovenské, je nevykonateºn˘, jeprotiústavn˘ a nie je moÏné podºa neho konaÈ.Preto chce Most-Híd nazbieraÈ tri desiatky pod-pisov poslancov pod návrh, aby zákon preskú-mal Ústavn˘ súd (ÚS) SR. Na dne‰nej tlaãovejkonferencii to povedal predseda Mosta-HídBéla Bugár. „Strana Most-Híd urobí tri kroky.Na‰i právnici pripravili podanie na Ústavn˘súd. Obrátime sa na pani premiérku, aby pod-porila na‰e snahy o odstránenie protiústavn˘chsankcií zo zákona. A chceme, aby témou roko-vania Koaliãnej rady bola aj táto otázka,“ vy-hlásil predseda Mosta-Híd.

8. augusta – Koaliãná SaS naìalej nesúhla-sí so zmenami v ochrannom európskom vale,na ktor˘ch sa v júli dohodli európski lídri. Podne‰nom stretnutí s premiérkou Ivetou Radião-vou (SDKÚ-DS) to potvrdil ‰éf liberálov Ri-chard Sulík. Zmenu pravidiel a nav˘‰enie do-ãasného eurovalu, ako aj vytvorenie novéhotrvalého mechanizmu musí na Slovensku schvá-liÈ parlament a bez hlasov SaS nemá na to vlád-na koalícia väã‰inu. „Vnímame tieto mechaniz-my ako nástroje, ktoré sú kontraproduktívne.Slovensko by to zadlÏilo na dlhé roky a vníma-me to ako hasenie poÏiaru ventilátorom,“ vy-svetlil svoj postoj Sulík.

9. augusta – ·pekulácie o spájaní hlasova-nia parlamentu o eurovaloch s hlasovaním o dô-vere vláde nie sú ‰Èastné a v danej situácii môÏue‰te viac vyhrocovaÈ napätú situáciu na finanã-n˘ch trhoch. Pre TASR to dnes uviedol predse-da poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár namargo v˘roku poslanca KDH Antona Marcin-ãina. Ten navrhuje takéto zdruÏené hlasovanieuskutoãniÈ. Marcinãin dokonca podºa mediali-zovan˘ch informácií tvrdí, Ïe ak SaS zmeny veurovaloch nepodporí, nemá cenu s nimi zostá-vaÈ vo vládnej koalícii.

9. augusta – Prezident SR Ivan Ga‰paroviãdiskutoval s predsedom strany Sloboda a Soli-darita (SaS) Richardom Sulíkom o budúcnostiEurópskeho stabilizaãného mechanizmu a dlho-vej kríze v Európe. O stretnutie s predsedom


klad môjho pozmeÀovacieho návrhu povaÏu-jem písomne predloÏen˘ vám do lavíc rozda-n˘ a doruãen˘ pozmeÀovací návrh, o ktoromtrvám, aby Národná rada hlasovala. V‰etkyostatné interpretácie alebo pochybnosti, po-vaÏujem len za úãelové odkladanie rozhod-nutia o takom váÏnom probléme, o akomdnes rokujeme a diskutujeme. O tomto pro-bléme panie poslankyne a páni poslanci ne-rokujeme len päÈ minút. rokujeme uÏ dvamesiace. A preto prosím o pochopenie a po-rozumenie.

Nerobme z toho politiku. Ide tu o viac akolen politick˘ zápas. Ide tu o snahu rie‰iÈ bez-peãnosÈ pri premávke na cestách a chrániÈ Ïi-voty ºudí. A poprosil by som v‰etk˘ch, aby steaj v tomto duchu chápali môj dobr˘ úmyselvylep‰iÈ návrh. A priznám sa, Ïe bolo to hºa-danie rie‰enia, ktoré bolo ist˘m kompromi-som medzi t˘m, ão bol základn˘ návrh at˘m, ão je tento pozmeÀovací návrh, ktor˘som predloÏil tak, aby sme ho dokázali pri-jaÈ. Ak nie, re‰pektujem väã‰inové rozhodnu-tie, ale toto je jedin˘ dôvod, ktor˘ mÀa vie-dol k tomu, aby som zobral na seba úlohupredkladateºa tohto pozmeÀovacieho návrhuspôsobom nie moÏno ‰tandardn˘m, ale zod-povedn˘m a naozaj korektn˘m.

III. âO SA SCHVÁLILO

Zdá sa to byÈ neuveriteºné, ale napokon sahlasovalo. A novelu zákona o cestnej premáv-ke schválili.

Podºa schválenej novely vodiãi jazdiacipod vplyvom alkoholu budú maÈ od septemb-ra sÈaÏenú situáciu. Tí, ktorí pri kontrole na-fúkajú viac neÏ jedno promile (0,476 mg/l),dopustia sa trestného ãinu, za ktor˘ im budehroziÈ trest odÀatia slobody aÏ na jeden rok.Prísnej‰ie sa bude posudzovaÈ aj recidíva.Ak niekto bude odsúden˘ za tak˘to trestn˘ ãintrikrát, príde o vodiãsk˘ preukaz doÏivotne.Rovnak˘ trest dostane aj ten, kto pod vply-vom akéhokoºvek mnoÏstva alkoholu aleboinej návykovej látky spôsobí smrteºnú neho-du. ZároveÀ bude platiÈ, Ïe vodiãi, ktorí po-ãas piatich rokov trikrát spôsobia dopravnúnehodu alebo dvakrát sa u nich zistí poÏitieakéhokoºvek mnoÏstva alkoholu ãi inej návy-kovej látky, prídu o vodiãské oprávnenie. Akho budú chcieÈ získaÈ späÈ, musia nanovo ab-solvovaÈ kurz v auto‰kole. Vynovená právnanorma tieÏ posúva vekovú hranicu pre zí-skanie vodiãského preukazu skupiny B z 18na 17 rokov. AÏ do dov⁄‰enia plnoletosti,najmenej v‰ak tri mesiace, môÏe viesÈ tak˘-to vodiã auto len v prítomnosti spolujazdca,ktor˘ má „vodiãák“ minimálne desaÈ rokova poãas jazdy ho musí maÈ pri sebe. Nesmiev‰ak byÈ pod vplyvom alkoholu ãi in˘ch ná-vykov˘ch látok. Vedenie vozidla bez kvali-fikovaného spolujazdca sa bude povaÏovaÈ zazávaÏné poru‰enie pravidiel cestnej premáv-ky. Novela roz‰iruje okruh dôvodov, pre kto-ré sa drÏiteº vodiãského oprávnenia bude mu-sieÈ podrobiÈ preskúmaniu zdravotnej ãi psy-chickej spôsobilosti ãi preskú‰aniu odbornejspôsobilosti. Vodiãi dôvodne podozriví z po-Ïívania alkoholu ãi návykov˘ch látok sa mu-sia na základe rozhodnutia Policajného zbo-ru podrobiÈ preskúmaniu svojej zdravotnej

85

parlamentn˘ch strán. „Predsedovi Smeru somsa za pozvanie poìakoval a poÏiadal som ho oodklad tohto rokovania dovtedy, k˘m nenájde-me zhodu vo vládnej koalícii,“ uviedol dnesDzurinda po rokovaní Prezídia SDKÚ-DS.

19. augusta – Poslanec KDH Radoslav Pro-cházka predloÏil do Národnej rady (NR) SR ná-vrh novely zákona o zodpovednosti za ‰koduspôsobenú pri v˘kone verejnej moci, ktorá zá-vádza moÏnosÈ finanãn˘ch sankcií voãi verej-n˘ch funkcionárom za ‰kody spôsobené pri v˘-kone funkcie vedome, alebo na základe vedo-mej nedbanlivosti.

22. augusta – Nezávisl˘ poslanec Národnejrady (NR) SR Igor Matoviã by sa mohol ako sú-ãasÈ vyjednávacieho tímu SaS zúãastÀovaÈ narokovaniach Koaliãnej rady. Aj s t˘mto mode-lom úpravy vzÈahov v koalícii pracujú liberáli.V najbliÏ‰ích dÀoch by mohli predloÏiÈ ‰tvori-ci poslancov z hnutia Obyãajní ºudia (Oª) do-hodu umoÏÀujúcu aj Matoviãovu úãasÈ na Koa-liãnej rade. Na podobe zmluvy sa musia dohod-núÈ SaS a Oª a súhlasiÈ s Àou musí aj zvy‰okkoalície.

22. augusta – Slovenská republika pristúpik ratifikácii dokumentov súvisiacich so zmena-mi v doãasnom a vytvorení trvalého eurovaluako posledná krajina eurozóny. Po dne‰nomrokovaní lídrov koaliãn˘ch strán to oznámilapremiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS). Získa-n˘ ãas chce koalícia venovaÈ rokovaniam, ke-ìÏe vládna SaS je proti. Bez jej poslancov nemázvy‰ok vládneho ‰tvorlístka dosÈ hlasov naschválenie zmien v eurovale.

23. augusta (TASR) – ªudia v slobodnompovolaní by mali maÈ naìalej moÏnosÈ uplatniÈsi pau‰álne náhrady vo v˘‰ke 40 percent. Takis-to by mali byÈ oslobodené od odvodov tantié-my z ich diel. V rámci odvodovej reformy byteda mali maÈ vzhºadom na ‰pecifiká ich práceiné postavenie ako ostatné samostatne zárobko-vo ãinné osoby. Myslí si to strana Most-Híd,ktorá navrhne súãasnú podobu odvodovej refor-my upraviÈ. „Osoby vykonávajúce du‰evnú ãin-nosÈ na základe zmlúv uzavret˘ch v zmyslezákona o autorskom práve a právach súvisiacichs autorsk˘m právom, by mohli byÈ vyÀaté zo zá-kona o dani z príjmov a mohli by si uplatniÈ pau-‰álne náhrady,“ uviedol pre TASR ‰éf klubuMostu-Híd László Solymos. Bugárovci by boliza zachovanie 40 percent.

23. augusta (TASR) – Podºa predsedu stra-ny Smer-SD Roberta Fica môÏe premiérka Ive-ta Radiãová (SDKÚ-DS) obnoviÈ re‰pekt voãisvojej osobe jedine odvolaním ministra finan-cií Ivana Miklo‰a (SDKÚ-DS). Ten podºa nehodlhodobo obhajoval spôsob v˘beru vhodnejbudovy pre DaÀové riaditeºstvo v Ko‰iciach aoznaãil ho za transparentn˘. „Myslím si, Ïetakto by som urãite postupoval ja. Ak by sa kau-za dostala do takéhoto rozmeru a minister finan-cií by odmietol poslúchaÈ, bol by okamÏite od-volan˘ z funkcie ministra financií,“ povedaldnes Fico. Podºa Fica nemá arogancia s akou saMiklo‰ postavil ku kauze obdobu. V̆ smechomje podºa neho aj jeho tvrdenie, Ïe ide o najtrans-parentnej‰í v˘ber, ak˘ bol kedy uroben˘ pokiaºide o prenájom budovy pre ‰tát. Preto by voãiMiklo‰ovi mala byÈ vyvodená zodpovednosÈ.

23. augusta (TASR) – Nov˘m riaditeºomNárodného bezpeãnostného úradu (NBÚ) samá staÈ teraj‰í poslanec SaS Kamil Krnáã. Do-hodli sa na tom dnes lídri vládnych strán s t˘m,Ïe poslanca musí na ãelo úradu e‰te na návrh

vlády zvoliÈ parlament. Po rokovaní Koaliãnejrady o dohode vládnych strán informoval pred-seda KDH Ján Figeº.

23. augusta (TASR) – Súãasn˘ zákon o ‰tát-nom obãianstve z dielne b˘valého premiéra Ro-berta Fica (Smer-SD), ktor˘ neumoÏÀuje sloven-sk˘ch obãanom maÈ viacero pasov, sa zmení. Podne‰nom rokovaní Koaliãnej rady to avizoval lí-der KDH Ján Figeº. Poslanecká novela má ponovom umoÏniÈ viacero obãianstiev, no na zá-klade ‰tandardn˘ch medzinárodn˘ch princípov,ako je napríklad dlh‰í pobyt ãi rodinná väzba vinej krajine. „Aj keì sa lí‰ia na‰e pohºady naniektoré záleÏitosti, súãasn˘ stav povaÏujeme zaproblém,“ upozornil Figeº. Koalícia sa pokúsi-la zmeniÈ súãasn˘ zákon o ‰tátnom obãianstve,ktor˘ odoberá slovenské pasy t˘m, ktorí dobro-voºne poÏiadajú o obãianstvo cudzie, uÏ niekoº-ko krát, no neúspe‰ne.

23. augusta (TASR) – Téma uzákoneniav˘hrady vo svedomí v pracovnoprávnych vzÈa-hoch je otvorená na ìal‰ie rokovania. Po dne‰-nom zasadnutí Koaliãnej rady o tom informo-val predseda KDH Ján Figeº s t˘m, Ïe jehostrana sa v tejto veci zhoduje so SaS na úrovnipracovného práva. V̆ hrada vo svedomí má byÈuzákonená novelizáciu Zákonníka práce. „Ideo ochranu v˘hrady vo svedomí tak, aby boli ajna úrovni zákona definované a chránené pod-mienky na v˘kon takéhoto práva. Zhoda medzidvoma (SaS a KDH) znamená pozvanie pre zo-stávajúcich dvoch (SDKÚ-DS a Most-Híd),“povedal Figeº. Podºa jeho slov v˘hrada vo sve-domí je právnou istotou na úrovni zákona, kto-rú uÏ dnes garantuje ústava aj medzinárodnézmluvy.

25. augusta (TASR) – Predseda SaS Ri-chard Sulík povaÏuje za veºkú ‰kodu, Ïe kau-zou prenájmu budovy pre daniarov v Ko‰i-ciach poskytuje koalícia lídrovi opoziãnéhoSmeru-SD Robertovi Ficovi muníciu na útokproti predsedníãke vlády SR Ivete Radiãovej.Sulík to uviedol pre TASR dnes v reakcii nastredaj‰ie (24.8.) vyjadrenia ‰éfa SDKÚ-DSMikulá‰a Dzurindu. Súhlasí s ním aj predsedaposlaneckého klubu Mosta-Híd László Soly-mos. „Nie je dobré, keì dávame priestor opo-zícii, aby mohla útoãiÈ. Následky zná‰a celákoalícia,“ upozornil. Kauzu a Dzurindove vy-jadrenia bliÏ‰ie nekomentoval ani podpredsedaKDH Pavol Abrhan. Poznamenal, Ïe ide o zá-leÏitosÈ SDKÚ-DS a komentovaÈ ju nechcel ajpreto, Ïe ju podrobne nepozná a nevie posúdiÈ,do akej miery bola súÈaÏ transparentná. Dzurin-da v stredu povedal, Ïe príbeh DaÀového riadi-teºstva (DR) SR je z pozície rezortu financií odA po Z transparentn˘. Rovnako vyhlásil, Ïekauza nemá s SDKÚ-DS niã napriek tomu, Ïebudovu daniarom prenajala firma okresného‰éfa SDKÚ-DS Ondreja ·ãurku Nitra Invest.

25. augusta (TASR) – Minister vnútra Da-niel Lip‰ic (KDH) vymenoval ãlenov v˘bero-vej komisie pre modernizáciu odpoãúvaciehozariadenia Ministerstva vnútra SR. Jej ãlenmisa nad rámec zákona stala aj dvojica poslancovNárodnej rady SR, ktorí majú zabezpeãiÈ väã-‰iu transparentnosÈ vo v˘berovom konaní. Mi-nister dnes o tom informoval v˘bor Národnejrady (NR) SR pre obranu a bezpeãnosÈ. Opo-zíciu bude v komisii zastupovaÈ exministervnútra Robert KaliÀák (Smer-SD) a strany vlád-nej koalície predseda NR SR Richard Sulík(SaS).

(rk)


spôsobilosti u psychiatra. Ak sa u nich nezis-tí závislosÈ, tak absolvujú odborné poraden-stvo u dopravného psychológa.

Právna norma po novom urãuje dodrÏiava-nie bezpeãnej vzdialenosti na diaºniciach a r˘-chlostn˘ch cestách, ktorá bude viazaná nadvojsekundov˘ interval, pri autobusoch ãikamiónoch pôjde o tri sekundy. Novela zvy-‰uje aj bezpeãnosÈ chodcov a cyklistov napriechodoch. Vodiã uÏ po novom nebude maÈmoÏnosÈ predchádzaÈ na priechodoch prechodcov a cyklistov, ako aj bezprostrednepred nimi. PovinnosÈ vodiãa daÈ prednosÈchodcovi, ktor˘ vstúpil na vozovku a prechá-dza cez priechod, priãom ho nesmie ohroziÈ,sa po novom nebude vzÈahovaÈ na elektriãky.Chodci jej budú musieÈ umoÏniÈ plynul˘ pre-jazd.

IV. NASPÄË NA ZAâIATOK

A potom ju vrátil prezident – Ivan Ga‰pa-roviã nesúhlasil s opätovnou moÏnosÈou vy-raìovaÈ staré vozidlá z evidencie len na zá-klade ãestného vyhlásenia.

(rk)

86

S U P E R M O N I T O R

Slávna americká televízia MTV dlho bolakultom a udávala globálne hudobné trendy.Dnes uÏ nie je ani kultom, ani zdrojom kva-litnej hudby. Otec MTV Pittman prv˘ po-chopil, v ãom sa mladá generácia odli‰uje odsvojich rodiãov. Hoci TV pozerajú v‰etci,nerobia to rovnako. K˘m star‰í diváci prijí-majú vysielanie lineárne ako knihu a blesko-vé prepínanie kanálov môÏu vnímaÈ ako ru-‰ivé, mlad˘ divák tak˘ problém nemá. Odcho-van˘ televíziou prijíma sekundové útrÏky in-formácií prirodzene, bez toho, aby naÀho pô-sobili mätúco a chaoticky.

Publicista Milo‰ Krekoviã. TV oko 21. 7.

(Stelesnením tejto útrÏkovitej produkciepre mlad˘ch divákov je hudobné video,klip. Vo svete sú priekopníkmi klipov –ako sa uznáva – Beatles. Ich prv˘ celove-ãern˘ film Hard Day’s Night (1964) je vrovnakej miere príbehom ako sledom pes-niãiek.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus júl(NajdôleÏitej‰ie nie sú samotné veci, alezorn˘ uhol politikov, ktor˘m sa na ne po-zerajú.)

***

Medzinárodné ‰túdie dokazujú, Ïe príli‰nízke príjmy domácností paralyzujú ich ãle-nov a zbavujú ich schopnosti viesÈ normálnyÏivot. Je nezmyslom predpokladaÈ, Ïe ich tobude motivovaÈ pracovaÈ. Slovenskí refor-mátori, povedzme pán Kaník, toto odmieta-jú uznaÈ. Pritom dávky v SR sú uÏ také níz-ke, Ïe ich poberatelia nemôÏu ÏiÈ slu‰ne, anikeby ão robili.

Sociologiãka Zuzana Kusá. Plus 7 dní 22. 7.

(Rómovia sú vraj ºudia, ktorí sa vyh˘bajúpráci, hoci, podºa Kusej „väã‰ina RómovuvaÏuje o Ïivote ako my. Chceli by praco-vaÈ a viesÈ dôstojn˘ Ïivot“.)

***

ëal‰ie peniaze pre Grécko môÏeme pova-ÏovaÈ za darãek, ktor˘ uÏ nikdy nedostanemenaspäÈ.

·éf in‰titútu IFO Hans-Werner Sinn. Frankfurter Allgemeine 22. 7.

(Îasneme, ak˘mi zvráten˘mi pravidlami vzahraniãnej politike sa riadi modern˘ Ïi-vot.)

***

Môj postoj ku komercii sa prejavuje aj vtom, Ïe neúãinkujem v televíznych seriáloch.Radi ma uráÏajú a preto tento môj vzÈah kúpadkovej televízii oznaãujú ako pózu. Ale janechcem hraÈ v televíznych seriáloch z du‰eúprimne, lebo nemám o nich vysokú mienku:sú to „nehrateºné“ hlúposti a názor na ne je vmojom prípade nezvrátiteºn˘.

Herec Robert Roth. HN 22. 7.(ªudí oveºa menej hnevá to, ak sa iní sprá-vajú nemravne a konajú nemorálne, akoto, keì jasne vidieÈ, Ïe títo „iní“ okolo nássú naozaj slu‰nej‰í, neÏ sme my.)

***

Ja dnes, kdekoºvek b˘vam, ak je tam tele-vízor, prvé, o ão sa snaÏím, je zakryÈ jeho ob-razovku nejak˘m obrusom ãi handrou. Îiadenin˘ predmet v domácnosti mi totiÏ tak nepri-pomína smrÈ. A strach z toho, „Ïe nás pocho-vajú Ïiv˘ch alebo Ïe oÏijeme v hrobe“.

Spisovateºka Jana BeÀová. Sme 22. 7.

(Podobne sa správajú ºudia v hospicoch.Podºa riaditeºky jedného z nich aÏ 95 % zo-mierajúcich nemá potrebu pozeraÈ televí-ziu. Tvrdia, Ïe ich ru‰í a nezaujíma.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 22. 7. (Politici sú veºmi radi pri vode cez dovolen-ku. Ale neradi k nej chodia po voºbách.)

***

V máloktorej európskej krajine má ãi aspoÀmala cirkev takú autoritu ako v Írsku. Keì na-priek tomu v írskom parlamente spolu prijmúkoalícia a opozícia uznesenie odsudzujúceVatikán, ukazuje to váÏnosÈ posledného ta-moj‰ieho ‰kandálu s pedofiln˘mi kÀazmi.

Publicista Peter Morvay. Sme 23. 7.

(KÀazi, ktorí sexuálne ublíÏili deÈom, alee‰te viac najvy‰‰í ãinitelia cirkvi, ktorí sato pokú‰ajú zaprieÈ, spochybnili právo Va-tikánu byÈ tlmoãníkom Najvy‰‰ieho.)

***

Mnohí Ïiaci v ‰kole len tak „preÏívajú“, ne-majú motiváciu. âasto cítia úzkosÈ a strach,maskujú ho agresivitou, nedôverujú uãite-ºom. Je to také zlé, Ïe to otrasie ich vnútor-n˘m svetom. Uãiteº, ktor˘ v ‰kole predstavu-je ‰tát, nemôÏe byÈ direktívny alebo manipu-látor, pretoÏe je to v rozpore s humanizmom,ktor˘ má byÈ vo v˘chove prvorad˘.

Reformátor na ministerstve ‰kolstva Miron Zelina. Îivot 23. 7.

(Ak toto tvrdí vysok˘ ãiniteº na minister-stve, ktor˘ povinne chráni postavenie uãi-teºa, je to váÏne. Dnes Ïiaci pociÈujú kriv-dy, spáchané na sebe, e‰te citlivej‰ie, akokedysi.)

***

Myslíme si, Ïe pokrok a nové technológieprinesú v‰etk˘m nieão lep‰ie. Omyl. Cel˘svet túÏi po krvi. ªudstvo stratilo základnéhodnotové kritériá, prestalo rozli‰ovaÈ dobroa zlo. V Iraku zabili 800-tisíc aÏ milión ºudí,hovoria v‰ak, Ïe to bolo v mene demokracie.

Srbsk˘ reÏisér Emir Kusturica.Pravda 23. 7.

(E‰te pred pár rokmi sa zdala byÈ cesta ºud-stva do budúcnosti vcelku optimistická aºudí uspokojujúca. Dnes v‰ak uÏ takmernevieme, ão sú to príjemné záÏitky.)

***

The News of the World uÏ od poloviceviktoriánskej éry mali najlep‰í recept na opiszloãinu a nerestí. Ich genialita spoãívala v cti-hodnom pokrytectve. Na vytrubovanie smut-n˘ch správ o slabinách ºudského charakterunepouÏívali bulvárne metódy. Predkladali ichskôr so smútkom neÏ s hnevom a ukazovali,ako ºahko sa môÏe staÈ, Ïe ãlovek upadne donemilosti.

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre21. júla 2011 – 22. augusta 2011

87

Britsk˘ spisovateº a filozof ChristopherHitchens. Slate Magazine 23. 7.

(Farizejstvo a falo‰ sú najlep‰ími spôsob-mi, ako môÏu novinári a politici ohlúpiÈ ãonajväã‰ie masy a priviesÈ ich nie k pravde,ale k jej prekrytiu.)

***

Nórsky masov˘ vrah Anders Breivick jechor˘ muÏ, ktor˘ s inkviziãnou jasnozrivos-Èou povedal, Ïe chápe utrpenie, ktoré spôso-bil, ale ão sa dá robiÈ, niektoré lieãebné pro-cedúry sú bolestivé, obzvlá‰È tie, kde ide ozdravie na‰ej civilizácie. ªudia, ktorí dnesuvaÏujú o vzÈahoch medzi civilizáciami, ná-boÏenstvami, veriacimi a neveriacimi v kate-góriách nenávisti, by si po jatkách v Oslo ana ostrove Utöya mali uvedomiÈ jedno. NiekaÏd˘ kresÈansk˘ fundamentalista je teroris-ta, ale kaÏd˘ Breivick je kresÈansk˘m funda-mentalistom.

Teológ Michal Havran. Pravda 25. 7.

(Fundamentalizmus je najÏivoãí‰nej‰ouvlastnosÈou ºudí, ktorí nemajú pevné mrav-né zázemie, a rôzne prívlastky – ako kres-Èansk˘ alebo moslimsk˘ – sú len pozlátkou,ktorá má okrá‰liÈ be‰tialitu masov˘ch vra-hov, ale nemá nijakú skutoãnú hodnotu.Svet je stále vzdelanej‰í, kultúrnej‰í, tech-nicky vyspelej‰í, ale zrejme ani o trochulep‰í.)

***

Politici, ktorí urobia nejak˘ pre‰ºap, sa vy-hovárajú, Ïe konali v súlade so zákonom,hoci ich konanie je nemorálne. Ako môÏenieão také fungovaÈ aj za vlády, ktorá tvrdí,Ïe je verná kresÈansk˘m zásadám a princípomspravodlivosti? To, ão robia v tomto smereSDKÚ alebo KDH, je málo. Ja mám na na‰uspoloãnosÈ iné nároky.

Exprezident SR Michal Kováã.T˘ÏdeÀ 25. 7.

(Niã tak nepotvrdzuje povrchnosÈ sloven-sk˘ch politikov a Ïurnalistov, ako ich po-hºad na prezidenta Kováãa. Áno, v mno-hom bol a je Èarbav˘. Ale v ponovembro-vom období nemala SR iného ‰tátnika,ktor˘ by tak dokázal preniknúÈ do hæbkyjej problémov.)

***

Fanatika, teroristu ãi sympatizanta teroriz-mu z niekoho neurobí jeho vyznanie, etnic-k˘ pôvod a uÏ vonkoncom nie genetická v˘-bava. MôÏu k tomu prispieÈ spoloãenské pod-mienky, ale aj vtedy je podstatnej‰í sklon kãiernobielemu totalitnému mysleniu, ne-schopnosÈ sebareflexie a aÏ chorobn˘ strachz príli‰ zloÏitého sveta, ktor˘ sa odmieta sprá-vaÈ podºa na‰ich predstáv.

Komentátor Peter Morvay. Sme 25. 7.

(A my sme bezradní, lebo nevieme, kam inás udalosti zavleãú a ão donútia vyko-naÈ.)

***

Dnes zomrela Amy Winehouse. Je mi ztoho skutoãne zle. Poznala som jej bolesÈ prí-li‰ dobre. Bona fide, Amy, hviezda, miláãik,spi s anjelmi.

Rapperka Foxy Brown. Pravda 25. 7.

(Za Ïiadnym politikom alebo kardinálomnezazneli také úprimné a du‰u otriasajú-ce slová, ako za 27-roãnou extravagant-nou speváãkou, ktorá tak náhle zomrela...)

***

Poãúvam dokumenty v televízii, na poze-ranie nemám kedy. Takto mám aspoÀ pocit,Ïe vyuÏijem ãas. Kreslím a zároveÀ sa vzde-lávam.

Maliarka a karikaturistka Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 25. 7.

(PoãúvaÈ televízne relácie a pritom ich ne-pozeraÈ je originálny nápad, ale dnes zasanie je nevyhnutné, aby sa záÏitky prijíma-li len stereotypn˘m, roky nauãen˘m spôso-bom.)

***

Mladí pri predstave Ïivota na dôchodku bysi Ïivot v starobe uÏívali väã‰inou pln˘midú‰kami, na rozdiel od skôr naroden˘ch, kto-rí by si radi uÏili starobu v pokoji v kruhu ro-diny.

Luká‰ Nemergut, Partners Group SK. HN 26. 7.

(Zrejme len mizivému percentu ºudí sa po-darí dôjsÈ do dôchodkového veku podºasvojich predstáv. Medzi mladosÈou a staro-bou sú totiÏ desiatky rokov, ktoré ãasto zo‰tandardnej trate vykoºaja kaÏdého ãlove-ka a prinesú mu veºa mrzut˘ch prekvape-ní.)

***

Vo svojich najtemnej‰ích chvíºach si my-slím, Ïe môj syn sa mal rad‰ej zabiÈ. Bolo bylep‰ie, keby bol m⁄tvy. Nemám v úmysle sas ním rozprávaÈ a uÏ ho nikdy nechcem vidieÈ.E‰te stále úplne nechápem, ako sa nieão takémohlo staÈ. Je nemoÏné to vysvetliÈ.

B˘val˘ nórsky diplomat Jens Breivik, otec masového vraha. Britská TV ITN 26. 7.

(Takí zabijaci, ako je Anders Breivik, sizrejme vôbec neuvedomia, Ïe ich masové‰ialenstvo má ìalekosiahle dôsledky. E‰tezávaÏnej‰ie, neÏ je nezmyselná smrÈ 80-ich nevinn˘ch ºudí. Veì hlboko rania ajsvojich blízkych ºudí a nejak˘m spôsobomsa dotknú vlastne tisícov rôznych ºudsk˘chbytostí. A je desivé, Ïe ani toto si neuvedo-mia.)

***

Neverím na Ïiadne odkazy cez hudbu. A ne-mám rád ani politiku v hudbe. Zaujímavá jepre mÀa samotná hudba a tvorenie hudby bezdôvodu. Vlastne len pre jeden dôvod – pre

hudbu samotnú. Hudba je abstraktná. Je to de-lenie sa o pocity s ºuìmi. To ma fascinuje.

Francúzsky skladateº filmovej hudby(„Good bye, Lenin!) Yann Tiersen.

HN 26. 7.(Tisíckrát opakujeme, Ïe hudba je kon-takt ãloveka s Bohom. Veºmi záhadn˘mBohom.)

***

âin ‰ialeného nórskeho masového vraha jeotrasn˘, varovn˘ a nepochopiteºn˘. Je to dô-sledok toho, ako funguje postmoderná, neslo-bodná, príli‰ spupná a nepokorná spoloãnosÈ.

Prezident âR Václav Klaus.Idnes.cz 27. 7.

(KeìÏe slovensk˘ verejn˘ Ïivot momentál-ne nemá ‰tátnika, nieto nikoho, kto by sadosÈ dôrazne – tak, ako Klaus – vyslovil kponiÏujúcej tragédii leta 2011.)

***

Markízu pozeralo v 29. t˘Ïdni 26 % ºudí,Joj 20 %. Jednotka STV sa prepadla na 9,1 %.A uÏ sa na Àu doÈahujú aj TV Doma a Joj Plus,nov‰ie kanály 2 najsilnej‰ích súkromn˘chTV. Obe dosahujú rekordnú sledovanosÈ. S ãí-slami, ktoré tu uvádzam, sa uÏ dostávame nahranicu, kde je legitímna diskusia, ãi je rele-vantná sluÏba, ktorú poskytujeme. Asi 20 %domácností, ktoré doteraz mali len 4 progra-my, majú teraz 50 programov, k˘m RTVSsvoju ponuku obmedzila.

·éf rady RTVS Miroslav Kollár.Sme 28. 7.

(Kollár v‰ak poãas Rybníãkovho riaditeºo-vania v STV bol na podobnej pozícii, akoje dnes a chválil jej program, takÏe je tieÏzodpovedn˘ za to, aká je. Najhor‰ie bybolo, keby televízia stiahla do priepasti,nad ktorou sa jednoznaãne ocitla, aj solíd-ny rozhlas, ktor˘ e‰te stále dokazuje potre-bu verejnoprávnych médií v demokratic-kej spoloãnosti.)

***

V atmosfére sa dejú veci i náhodne. TakÏetreba maÈ aj in‰tinkt, pretoÏe mne dá poãítaãi 2 moÏnosti rie‰enia a ja si musím vybraÈ.Musím zohºadÀovaÈ terénne nerovnosti. To nieje jednoduché. SR je pre predpovedanie po-ãasia veºmi komplikovaná krajina. Aj v Ra-kúsku je to jednoduch‰ie – tam majú Alpy aDunaj. U nás je to kopec, dolina, kopec, do-lina...

Meteorológ Peter Jurãoviã. TV oko 28. 7.

(PredpovedaÈ poãasie sa zdá byÈ nuda. Alev skutoãnosti je to povolanie dramatické,najmä ak ãloveka baví a chce maÈ dobr˘pocit, Ïe ãastej‰ie presne utrafí, neÏ zlyhá.)

***

Nie je to tak, Ïe by od politikov dnes uÏ niãnezáviselo a Ïe by ich rozhodnutia nemali vô-bec Ïiadne dôsledky. Pod najrôznej‰ími zá-mienkami dokáÏu vyprodukovaÈ mnoÏstvo


88

prekáÏok pre normálne fungovanie ekono-miky. V̆ sledkom je vy‰‰ie finanãné breme-no alebo regulaãné ãi administratívne zaÈaÏe-nie podnikania, ãasto toto v‰etko zároveÀ.

Prezident ZdruÏenia podnikateºovSlovenska Ján Oravec. HN 28. 7.

(Áno, politici sa veºmi usilujú posúvaÈ va-góny, bez ohºadu na to, koºko bezbrann˘chºudí pritom pozabíjajú. Stále nechcú braÈna vedomie, Ïe majú v rukách ºudské osu-dy.)

***

V uplynulom desaÈroãí sa zástupy psycho-lógov, neurovedcov a evoluãn˘ch biológovsnaÏili odhaliÈ neurónov˘ mechanick˘ stroj-ãek, z ktorého vychádza ºudská mravnosÈ.Hºadali stopy evoluãn˘ch zaãiatkov prosociál-nych citov, ako je empatia, a odhaºovali gényspôsobujúce náchylnosÈ niektor˘ch jedincovna nezmyselné násilie a in˘ch zasa na prejavaltruizmu.

Profesor etiky na Oxfordskej univerzite Guy Kahane. Sme 28. 7.

(MravnosÈ je podriadenie svojich osob-n˘ch túÏob ãomusi, ão uspokojí potrebystoviek alebo tisícov in˘ch ºudí. MôÏeme toskúmaÈ aj tak super-odborne ako profesoretiky, ale k rovnakému v˘sledku môÏemedôjsÈ aj vtedy, ak budeme jednoducho slu‰-ní.)

***

Návrhy zmien v penzijn˘ch systémoch mi-nistra Mihála i Miklo‰a sú re‰triktívne a zno-vu vychádzajú len zo známej pravdy, Ïe naj-ºah‰ie sa ‰etrí na masách, ktoré sa nevedia brá-niÈ. Kde je v‰ak seriózna dopadová anal˘zadôleÏit˘ch zmien, nielen slabuãká mihálovs-ká? A kde je celospoloãensk˘ konsenzus, kto-r˘ je pri tak˘ch váÏnych reformách nevyhnut-n˘?

Ekonomick˘ analytik SAVPavol Kárász. Pravda 29. 7.

(A, navy‰e, práve penzisti majú najmizer-nej‰ích ochrancov vo svojej m⁄tvolne pa-sívnej Jednote dôchodcov Slovenska, kto-rá za dlhé roky niã zásadné pre nich nevy-konala.)

***

Môjmu pacientovi sa dentálna turistika naUkrajinu neoplatila. ªudia by mali myslieÈnielen na cenu, ale aj na kvalitu pouÏitého ma-teriálu a technologick˘ postup. Cifry, ktoréKo‰iãan zaplatil zubárovi u na‰ich susedov,neboli oproti t˘m u nás príli‰ nízke.

Ko‰ick˘ stomatológ Alex Medzihradsk˘.Plus 7 dní 29. 7.

(Je to len malome‰tiacke snobstvo mno-h˘ch Slovákov, ktorí chodia za lekárskymo‰etrením do zahraniãia, alebo si slovens-kí zdravotníci oprávnene zaslúÏia nedô-veru?)

***

Na festivale Viva musica ma poãas Wag-

nerovej opery Parsifal najviac fascinovaloplné Hlavné námestie a preplnená Stará trÏni-ca. Energia klasickej hudby má v sebe nieãozvlá‰tne zu‰ºachÈujúce. Aj keì na námestí se-díte v rifliach a cel˘ deÀ ste zavárali uhorky,okolnosti sú zrazu úplne iné. ZníÏi sa vám tep,upokojíte sa a spoloãne s tisíckou ìal‰íchºudí, desiatkami skvel˘ch hudobníkov a de-siatkou m⁄tvych skladateºov sa. zúãastÀujetehromadnej meditácie

Moderátorka Adela Baná‰ová.HN 29. 7.

(Dokonca aj televízna moderátorka, ktorápri svojich v˘konoch nepotrebuje vycize-lovan˘ rozprávaãsk˘ ‰t˘l, nás utvrdila, Ïehudba je väã‰ím BoÏím zázrakom, neÏzm⁄tvychvstanie Martinho brata Lazara.Hoci roky sme si zvykli prísÈ na koncertváÏnej hudby v ãomsi slávnostnom, Baná-‰ovej pocity ukazujú, Ïe zvlá‰tnu atmosfé-ru a na‰u osobnú psychickú náladu nezu-‰ºachÈujú veãerné ‰aty, ale to, ão poãujeme.)

***

Îeny k sebe vedia byÈ extrémne kruté, aledokáÏu medzi sebou vytvoriÈ aj intimitu, tedadôvernosÈ, ktorú muÏi nemajú.

Francúzska feministka a mysliteºkaElisabeth Badinterová. New Yorker 30. 7.

(Múdre postrehy vedia byÈ veºmi formál-ne, ale dobre, ak je v nich aj trochu prav-dy.)

***

Starokatolícka cirkev vznikla v 19. storo-ãí, u nás v roku 1995. Dnes sa k nej vo sve-te hlásia státisíce ºudí. Rozruch z vatikán-skeho koncilu 1869 vyvolala dogma o ne-omylnosti pápeÏa v otázkach viery a mravov.Aj o nepo‰kvrnenosti poãatia Panny Márie, ãio jej nanebovzatí. Nie je na to Ïiadny podkladv Písme, niã o tom nehovorí tradícia, proti boli Tomá‰ Akvinsk˘. Tí, ão to hlásajú, konajúv rozpore s katolicizmom.

Kanonik Starokatolíckej cirkvi na Slovensku Vlastimil ·ulgan.

Sme 30. 7.(Rímskokatolícka cirkev i Vatikán to môÏumaÈ v blízkej budúcnosti zloÏité. KritickosÈk jej dogmám sa nemusí prejavovaÈ ibamedzi liberálmi, ale i medzi kresÈanmi.)

***

Milióny ºudí celé roky kupovali bulvárnutlaã a tvorili nad‰ené obecenstvo jarmoãnejmoralitnej hry o celebritách ‰nupajúcich ko-kaín, pedofiln˘ch uãiteºoch a potupen˘charistokratoch. Rozumnou reakciou je etika.DodrÏiavaÈ morálne normy je v‰ak v moder-nom svete novinárstva ãoraz drah‰ie, a tonielen v Británii.

Kanadsk˘ novinár a spisovateºTom Rachman. The New York Times 30. 7.

(Je priam chvályhodn˘m zázrakom, Ïe vãase, keì vo svete aj v posvätn˘ch mediál-nych ba‰tách ãoraz menej fungujú morál-ne normy, na Slovensku e‰te stále má ãasÈÏurnalistiky etické zábrany pouÏívaÈ jar-

moãné spôsoby, v ktor˘ch dominuje klam-stvo.)

***

To, ão robím, robím, ako najlep‰ie viem apre ºudí, ktor˘m sa moja práca páãi. A od nichsi rád vypoãujem pripomienky. Ale ãítaÈ v˘-smech, uráÏky a úbohosti od ºudí, ktorí samiv Ïivote niã poriadne neurobili, neÏ len kri-tizovali a pºuli jedovaté sliny na druh˘ch, nato nemám ãas. Viete, film robí ‰táb vzdela-n˘ch ºudí a skutoãn˘ch umelcov, ktorí pracu-jú na tom, ako najlep‰ie vedia, a ãasto aj cel˘rok, a potom nejakí, ktorí sotva vyliezli z fa-kulty a majú pocit, Ïe musia kritizovaÈ zakaÏdú cenu, na jedno jediné pozretie filmroztrhajú.

Filmov˘ reÏisér Zdenûk Tro‰ka(trilógia Slunce, seno...). Pravda 30. 7.

(E‰te aj za komunizmu sa pravidelne vy-nárali filmoví a literárni kritici, ktorí maliautoritu i u profesionálov, i u ‰ir‰ieho pu-blika. Vyznali sa v tom, o ãom písali, a ãas-to písali s vycibren˘m ‰t˘lom. Dnes akokeby boli kritikmi len tí, ão niã lep‰ie ne-vedia.)

***

Podaktorí politológovia si priali, aby saamerické strany stali ideologicky ãist˘mi apremyslen˘mi, podºa vzoru európskych strán.Ich prianie sa splnilo s katastrofálnym v˘sled-kom, ktor˘ sa dal dopredu odhadnúÈ. V USAsa o moc delí rad in‰titúcií, ktor˘ch právomo-ci sa prekr˘vajú. Bez spolupráce medzi 2stranami sa v‰ak niã nedá dosiahnuÈ.

Americk˘ spisovateº a novinárFareed Zakaria.

The Washington Post Company 30. 7.(·koda, Ïe ideologicky ãisté sú len niekto-ré európske strany. Slovenské sa zatiaº me-dzi ne nerátajú. A o kon‰truktívnej spolu-práci dvoch strán uÏ nemôÏe byÈ ani reãi.)

***

Dôvodom zl˘ch v˘sledkov Radiãovej vlá-dy sú nepopulárne opatrenia, ktoré musí vlá-da prijímaÈ. Je nútená ‰etriÈ. A preto muselaprepustiÈ tisíce ºudí zo ‰tátnej správy. Takétokroky vnímajú obãania veºmi citlivo a nievÏdy s nimi súhlasia.

Ekonóm SAV Vladimír BaláÏ. HN 1. 8.

(Vláda robí niektoré uÏitoãné zmeny – „re-formy“ – povedzme v ekonomike, ale jeprekvapujúce, keìÏe na jej ãele je sociolo-giãka, Ïe zatiaº veºmi nedostatoãne dbá napsychológiu obãanov a na to, ako na nichpôsobia niektoré vykonané kroky, priãomniektor˘mi sa e‰te dokonca chváli, akopráve prepú‰Èaním ºudí zo ‰tátnej správy.ªudia, keì uÏ, tak by rad‰ej chceli, abyúradníci pracovali pruÏne a v ústrety ob-ãanom.)

***

To, Ïe európska spoloãnosÈ je multikultúr-


89

na, bol vÏdy m˘tus a ilúzia. Pojem toleran-cie sa zrodil v osvieteneckom prostredí paríÏ-skych salónov 18. storoãia a na tejto úrovniaj zostal. Medzit˘m sme stihli vyhubiÈ takmerv‰etk˘ch Indiánov a Ïidov, vyviezÈ miliónydomorod˘ch Afriãanov do zámorského ot-roctva, spútaÈ mnohé kultúry do koloniálne-ho panstva, rozdúchaÈ dve svetové vojny a tienaj‰ialenej‰ie ideológie.

Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Eduard Chmelár. Pravda 1. 8.

(My, Európania a Ameriãania, si veºa osebe a o svojej ºudskej vyspelosti nam˘‰ºa-me. AÏ k˘m nepríde nejaká Al-Káida anerozmláti dva hrdé mrakodrapy v NewYorku.)

***

Ak chcel niekto pred desiatkami rokov fo-tiÈ napr. zrkadlovkou, pre dobr˘ v˘sledokmusel rozumieÈ nastaveniam expozície, ãasu,clone, hæbke ostrosti, atì. Dnes môÏeme maÈpomerne dobré fotografie e‰te predt˘m, neÏsa to nauãíme. Pomáhajú nám tzv. inteligent-né automatické reÏimy snímania. Majú ichtakmer v‰etky digitálne fotoaparáty. Prostred-níctvom motívov˘ch reÏimov im prezradíme,ão práve fotíme a ony zabezpeãia primeranénastavenia, s ktor˘mi b˘va v˘sledok oveºalep‰í, neÏ pri pouÏití automatického reÏimubez motívového programu.

Fotoexpertka Erika Litváková.HN 1. 8.

(Bolo by v‰ak, samozrejme, veºmi zjedno-du‰ujúce podºahnúÈ predstave, Ïe vynika-júce moderné fotoaparáty s ich takmerdokonalou technikou samy od seba, lenstisnutím niektorej spú‰te, vytvoria ge-niálne, umelecky dokonale vykreované ob-rázky. âloveku, chvalabohu, e‰te vÏdy zos-tane priestor i pre vlastnú tvorivosÈ. A di-vák ju od neho ãaká.)

***

V súãasnosti majú smrÈ a agresivita ãorazmen‰iu váhu. Brutalita je beÏná vec, vraÏdysa stali kaÏdodenn˘mi a o neodvrátiteºnostismrti ledva hovoríme. VraÏda a smrÈ v tele-vízii, vo filmoch, v internetov˘ch hrách ne-majú nijakú váÏnosÈ. Presne tak ako ani v kaÏ-dodennom Ïivote. Niekde do‰lo k v˘buchu?Zomreli nejakí ºudia? Chvalabohu, nestalo sato nám. V tak˘chto podmienkach Ïil nórskymlad˘ muÏ Breivik. Bol pln˘ vnútorného na-pätia, úzkosti, neistoty v súvislosti s vlastnouosobou. Stal sa z neho narcistick˘ egoistic-k˘ ãlovek.

Psychiater Péter Hunãík. Sme 2. 8.

(Ak si uváÏime obraz, ktor˘ nám vykreslilexpert na ºudské du‰e Hunãík, musíme sazdesiÈ: nemôÏe sa ktokoºvek z nás staÈ ma-sov˘m vrahom, ako je Breivik? âo je námºuìom e‰te sväté? Nie je ná‰ egoizmus bez-breh˘? A pekného je pritom ãoraz me-nej...)

***

K planéte Jupiter sme vyslali sondu Juno,ktorá má nazrieÈ cez hustú vrstvu oblakovhlb‰ie do atmosféry tohto plynného gigan-tu. Na Jupiteri vládne extrémne turbulentnéa nehostinné poãasie. Teplota tam klesá namínus 150 °C. Juno by sa k najväã‰ej plané-te na‰ej slneãnej sústavy mala dostaÈ v júli2016. Pozorovania majú trvaÈ 1 rok a my,vedci, dúfame, Ïe nám objasnia záhadn˘materiál nazvan˘ metalick˘ vodík. Práveten pravdepodobne vytvára silné magnetic-ké planéty a v atmosfére vyvoláva extrém-ne búrky.

·éf misie Juno Scott Bolton (NASA). Pravda 2. 8.

(Juno, pomenovaná po rímskej bohyni,ktorá cez oblaky ‰pehovala svojho manÏe-la Jupitera, bude skúmaÈ Jupiter z v˘‰ky5 km – Ïiadna iná sonda sa k planéte ne-dostala tak blízko. A my, pozem‰Èania, ne-vieme, ão obdivovaÈ skôr: ãi technickú vy-spelosÈ ºudstva, ãi odvahu politikov a ved-cov, ktorí pri svojich v˘skumoch riskujúv‰etko, alebo zaujímavé prepojenie vzru-‰ujúcich historick˘ch legiend s vesmírnourealitou.)

***

VziaÈ ºuìom peniaze je jedin˘ spôsob,ak˘m vie súãasná vláda „‰etriÈ“: Zv˘‰iÈ po-platky a dane, zníÏiÈ podporu a dôchodky. Jeto jednoduch‰ie, ako urobiÈ systémové zme-ny. Aj preto, lebo to negatívne zasiahne naj-chudobnej‰ích a bezbrann˘ch. Napríkladnov˘ systém v˘poãtu a valorizácie dôchod-kov. Zmyslom dôchodkového systému je pri-merane hmotne zabezpeãiÈ ºudí, ktorí pre vy-sok˘ vek nedokáÏu zarábaÈ. Ani minister Mi-hál, ani minister Miklo‰ to neberú do úvahy.Je im jedno, ak˘ dosah budú maÈ ich návrhyna Ïivotnú úroveÀ dôchodcov.

Poslanec BraÀo Ondru‰ (Smer-SD). HN 2. 8.

(Ondru‰ by mal svätú pravdu o priÏmuro-vaní oãí súãasnej vlády nad existenãn˘mimoÏnosÈami dôchodcov, ktorí si v ÏivotedosÈ preskákali, keby venoval hlb‰iu pozor-nosÈ tomu, ako sa starala o Ïivotnú úroveÀpenzistov jeho, Ficova vláda. BohuÏiaº,rovnako.)

***

Planéta vedomostí nebude od septembra nav‰etk˘ch ‰kolách. Niektorí uãitelia – úplne ná-hodou uvediem povedzme uãiteºku DanieluKováãovú – si uÏ od zaãiatku prázdnin vyhºa-dávajú na internete uãebné texty a vyrábajúsi materiály, ktoré im nahradia uãebnice.

HovorkyÀa ministerstva ‰kolstva Miriam Îiaková. Sme 2. 8.

(Je to totálne zlyhanie popredn˘ch predsta-viteºov slovenského ministerstva ‰kolstvauÏ od ãias predo‰lej vlády – exministraMikolaja, SNS, a Jurzycu, SDKÚ-DS, kto-rí pre stovky Ïiakov a desiatky vyuãujúcichnezabezpeãili neodmysliteºnú uãebnú po-môcku v modernom 21. storoãí – cviãebni-ce z viacer˘ch dôleÏit˘ch predmetov. Uãi-telia uãia a Ïiaci sa uãia ako za feudalizmu

– z pomocn˘ch alebo v ‰kole nadiktova-n˘ch textov.)

***

Som podráÏden˘ z toho, Ïe extrémista Brei-vik oznaãil môj film Dogville za jeden zo svo-jich najobºúbenej‰ích. Ak je pravda, Ïe i môjfilm ho in‰piroval k tomu, aby zabil 77 nevin-n˘ch ºudí, tak som ho rad‰ej nemal ani nato-ãiÈ. Dúfam, Ïe film, ktor˘ teraz robím, Nym-phomaniac, nezv˘‰i ÏiadostivosÈ Ïien po sexe.Nebude to porno. Vo filme bude popri sexeaj filozofia.

Dánsky reÏisér Lars von Trier.Pravda 3. 8.

(Je dosÈ ubíjajúce, Ïe Ïiaden umelec si ne-môÏe byÈ ist˘, ako jeho dielo zapôsobí naverejnosÈ, alebo ão len na jedného ãitateºaãi diváka. Tvorcovia majú veºkú zodpoved-nosÈ. A ãím úãinnej‰ie je nieão, ão ponúk-li verejnosti, t˘m je riziko väã‰ie.)

***

Problémom súãasnej slovenskej literatúryje odchod talentov do in˘ch povolaní, ktorésa v‰ak nestanú prechodnou zastávkou, alekoneãnou stanicou. Niet divu. SR svojej lite-ratúre nepraje. Oproti susedn˘m krajinám súu nás podmienky na vznik pôvodnej tvorbyhor‰ie.

Spisovateº Michal Hvoreck˘. Sme 3. 8.

(Pritom kedysi boli spisovatelia na Slo-vensku povaÏovaní priam za elitu. Maliznaãnú váÏnosÈ i hore, u vysok˘ch úradní-kov, i dolu, medzi ºudom. Je to pre SR veº-ká ‰koda.)

***

Kyslík tvorí asi 23 % na‰ej atmosféry a ºu-ìom umoÏÀuje d˘chaÈ. Jeho molekuly smev‰ak dosiaº poznali len z na‰ej planéty, a na-priek hypotézam sme ich nedokázali objaviÈinde vo vesmíre. AÏ teraz sme sa pomocoukozmického ìalekohºadu pozreli do hmlovi-ny Orión vzdialenej 1 600 sveteln˘ch rokova takéto molekuly tam na‰li. Viac neÏ 230 ro-kov nám trvalo, neÏ môj medzinárodn˘ tímastronómov môÏe s istotou povedaÈ, Ïe tátojednoduchá molekula jestvuje aj inde vo ves-míre. Nena‰li sme v‰ak veºké mnoÏstvo...

Astrofyzik Paul Goldsmith.Astrophysical Journal 4. 8.

(Je moÏné predpokladaÈ, Ïe ºudstvo razbude neuveriteºne vyspelé a odokryje v‰et-ky tajomstvá a záhady vesmíru? Alebo samu to nikdy nepodarí a aÏ potom, keì po-chopí svoju nemohúcosÈ, uverí, Ïe bez Bohaby tu niã nebolo mohlo vzniknúÈ?)

***

Preão máme nedostatok absolventov uãeb-n˘ch odborov, ako sú tesári, murári ãi in‰ta-latéri? Odpoveì je prostá: Ten, ão mal byÈ te-sárom, je nezamestnan˘m politológom, a ten,ão mal byÈ in‰talatérom, skú‰a masmediálnekomunikovaÈ. Na‰e stredné i vysoké ‰kol-


90

vajú o karme a boÏích prstoch – a to ma veº-mi, ale veºmi otravuje. Ja si v‰ak zrejme zá-Ïitky od Ïivota p˘tam a sama ich privolávam,pretoÏe po nich túÏim. Nerada Ïijem v stereo-type. A ak e‰te aj kreatívne pracujete, je to preºudskú du‰u obrovsk˘ prínos. Z vá‰ho pod-vedomia sa vyplavujú veci, o ktor˘ch ani ne-tu‰íte. Je to oãista.

Hereãka Zuzana Fialová. TV max 5. 8.

(Ak si Fialová oãisÈuje du‰u, je to chvály-hodné, ale aj zriedkavé u pekn˘ch here-ãiek.)

***

Na Slovensku budem pocitovo vÏdy doma,emoãne sa to nedá s niãím porovnaÈ. Tu jemoja rodina, tu sú moje spomienky z detstva.Ale aj v Monaku sa cítim veºmi pohodlne, vy-hovuje mi tamoj‰ia klíma, mám tam veºa ka-marátov a pokojn˘ Ïivot. A zvlá‰È mi tam tovyhovuje, Ïe nie som tam aÏ taká známatvár... Presne to mi vyhovuje. Tam je toºkoznámych ºudí, Ïe nikto nerozoberá nejakúDanielu Hantuchovú – a ja si to uÏívam.

·piãková tenistka Daniela Hantuchová. HN 5. 8.

(Hantuchová veºmi citlivo naznaãuje, vãom je jedineãnosÈ domova. Inde môÏe byÈpohodlne a zárobky sa môÏu hrnúÈ, alespomienky z detstva sú nenahraditeºné.)

***

Bola som rozhodnutá obetovaÈ svojej lás-ke s reÏisérom Rosselinim v‰etko, hoci ten bolv tom ãase Ïenat˘ s inou. Od tohto vzÈahu somsi veºa sºubovala, ale keì prvotná vá‰eÀ a opo-jenie vychladli, veºmi r˘chlo som zistila, Ïesom sa v Àom m˘lila. Bol majetnícky a pa-novaãn˘. Nedovolil mi pracovaÈ s in˘mi re-Ïisérmi. Vtedy som si uvedomila, Ïe môjcel˘ Ïivot je tak˘: plynulo prechádzam z úlo-hy svätice do úlohy prostitútky a zasa späÈ.Keby som sa stále obzerala, ão o mne ºudiahovoria, nikdy by som sa nedostala tam, kdednes som.

Hviezdna hereãka Ingrid Bergmanová.

Îivot 6. 8.(Dnes uÏ nebude veºa ºudí, ktor˘m by menoIngrid Bergmanová vôbec nieão hovorilo– a uÏ vôbec nie o neprekonateºn˘ch v˘ko-noch, ktoré pred desaÈroãiami vo filmochdemon‰trovala a ktor˘mi získala nielenslávu, ale aj tri Oscary. Wikipédia tvrdí, Ïeje to jedna z najv˘znamnej‰ích hereãiek vofilmov˘ch dejinách. A predsa i z nej jednes uÏ iba opar, hoci jej autobiografia saokamÏite stala bestsellerom.)

***

âlovek si v krãme cibrí pamäÈ, vyjadrova-nie, vkus, stavbu vety, a aj pevnú vôºu. Pri-rodzen˘ talent v krãme zbadáte hneì. To jeten, ktorého hlá‰ky okamÏite zºudovejú.

V̆ tvarník Franti‰ek Guldan. Sme 6. 8.

(Guldan chce v prvom rade zrejme pove-

stvo produkuje nezamestnan˘ch a priori. Jepravda, Ïe v demokratickej spoloãnosti simôÏe kaÏd˘ slobodne vybraÈ vlastnú cestu dopekla, no ná‰ ‰kolsk˘ systém túto ‰kodlivúmoÏnosÈ podporuje.

Uãiteº Vladimír Urban. Sme 4. 8.

(Ak nechceme, aby sa mladá generácia do-stala do neuveriteºn˘ch ÈaÏkostí, okamÏitemusíme zmeniÈ nielen spôsob v˘uãby najednotliv˘ch ‰kolách, ale cel˘ systém ‰kol-stva.)

***

Ani v Japonsku hráãky Ïenského futbalunehrajú vo veºmi priazniv˘ch finanãn˘chpodmienkach. Niektoré pokraãujú v ‰porte ibavìaka tomu, Ïe pracujú. Málokto oãakával, Ïesa stanú ‰ampiónkami. Ale po návrate z Ne-mecka sú absolútnym stredobodom pozornos-ti. Statoãne bojovali a v ÈaÏk˘ch podmienkachdodali guráÏ i ºuìom trpiacim po katastrofe...

Japonsk˘ publicista Masahiko ·iraki. TV oko 4. 8.

(My v‰ak jednoznaãne nevieme, ãi divákovpritiahli v˘kony futbalistiek, alebo ichnohy.)

***

Film Lidice o osude obyãajn˘ch ºudí stre-doãeskej dediny, ktorú fa‰isti vyhladili a vy-mazali z máp, mi dal poriadne zabraÈ. Nakrú-canie mi spôsobilo mimoriadne psychickévypätie. Mala som pocit obrovského, aÏ fy-zického poníÏenia. PäÈ nocí som mala hrôzo-stra‰né noãné mory, Ïe som sa uÏ muselasama so sebou porozprávaÈ, aby to prestalo,pretoÏe som uÏ nemala fyzicky silu na nakrú-canie, keìÏe som v noci nespávala. Porozprá-vala som sa, aby som si odpustila, Ïe i ja pa-trím medzi ºudí, tvoriacich také ºudstvo, kto-ré je schopné toto robiÈ.

Hereãka Zuzana Fialová. Pravda 4. 8.

(Predsa len má hereãka úplne iné pocity,keì nerobí film, v ktorom je iba peknou Ïe-nou, ale ãlovekom, ktor˘ trpí spolu s t˘mialebo za t˘ch, ão preÏili nejakú kalváriu.)

***

Mesiac je zvlá‰tne vesmírne teleso. Záha-dou je, Ïe jeho privrátená a odvrátená stranasa na seba príli‰ nepodobajú. K˘m polovica,ktorú môÏeme poãas nocí pozorovaÈ, vyzeráako sivast˘ koláã s rozsiahlymi nezdrav˘mi‰kvrnami – mesaãn˘mi morami, jeho odvrá-tená, donedávna neznáma tvár je posiatamnoÏstvom kráterov a takmer bez ‰kv⁄n. Dô-vodom môÏe byÈ existencia druhého mesia-ca, ktor˘ do ná‰ho dne‰ného suseda veºmi po-maly vrazil. ZráÏka trvala niekoºko hodín amen‰í mesiac vytvoril tenkú vrstvu, takÏeskonãil ako palacinka.

Erik Asphaug z Kalifornskej univerzity.Magazín Nature 4. 8.

(Ktovie, ãi sú dnes bliÏ‰ie k Bohu kÀazi, ale-bo astronómovia.)

***

Keì som mala 14, nauãila som sa, Ïe keìchcem patriÈ do nejakej spoloãnosti, musíms Àou drÏaÈ krok. A tak do‰lo na kokaínové aalkoholové Ïúry, vá‰niv˘ sex a bitky. Americká hereãka Melanie Griffith (1957).

TV max 5. 8.(Nedávna smrÈ lond˘nskej speváãky AmyWinehouse a dávna smrÈ slávnej americ-kej Marilyn Monroe (1962, predávkovaniedrogami) nás upozorÀujú, Ïe mnohé ta-lentované mladé Ïeny pri svojej ceste na-hor sa zrazu nezadrÏateºne ocitnú nad prie-pasÈou, priãom sa nenájde nik, kto by impovedal pár správnych slov vhodn˘ch nazáchranu.)

***

Na slovensk˘ch vysok˘ch ‰kolách je málo‰piãkov˘ch ºudí. A ani t˘ch, ktor˘ch ‰kolymajú, si neváÏia, nepestujú, nelákajú. Alebez ‰piãky sa univerzity budovaÈ nedajú.·piãka urãuje kvalitu vedeckého v˘skumu,priná‰a peniaze. Najväã‰ím problémom v‰akje, Ïe na na‰ich ‰kolách vládnu priemerní. Tí,ktorí sú skutoãne dobrí, postupne odchádza-jú, sú znechutení. SnaÏil som sa zmeniÈ svo-je okolie na celoslovenskej úrovni a teraz sato snaÏím robiÈ na európskej. PretoÏe to naj-hor‰ie, ão sa ãloveku môÏe staÈ, je, Ïe budevyhoren˘ pesimista.

Geológ Vladimír ·ucha, riaditeºpre kultúru, médiá a komunikáciu v EK.

HN 5. 8. (Tragédiou nie je to, Ïe v‰ade na Slovens-ku je veºa priemernosti, ale to, Ïe ju nevy-vaÏuje dosÈ ‰irok˘ priestor otvoren˘ prenadpriemernosÈ.)

***

Bratislavsk˘ okresn˘ súd priklepol 11 sud-com Najvy‰‰ieho súdu po stotisíc eur akoujmu za to, Ïe zarábali menej ako ich kole-govia na ·peciálnom súde. KeìÏe NS sa pro-ti tomuto absurdnému rozhodnutiu neodvo-lal, stalo sa právoplatn˘m. Podobné Ïalobypodalo takmer 700 sudcov. Ak aj oni uspejú,‰tát im bude musieÈ vyplatiÈ pribliÏne 70 mi-liónov eur. KaÏd˘ jeden obyvateº SR tak pri-speje na ich vy‰‰iu Ïivotnú úroveÀ sumou 14eur. O „od‰kodnom“ pre kolegov budú nerazrozhodovaÈ sudcovia, ktorí si takúto Ïalobusami podali.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 5. 8.

(Predseda Najvy‰‰ieho súdu Harabin rozo-sieva toºko ohÀa a síry, aÏ mu neostalo anitrochu proti t˘m, ão rozvírili kauzu od-‰kodného, ktorá nemá obdobu nikde nasvete. To, ão sa deje v justícii, nám vyráÏadych. Ako sa vo váÏnych súdnych sporochmôÏeme zveriÈ do rúk sudcom, ktorí satakto absurdne prezentovali vo vlastnejveci?)

***

Nalepilo sa na mÀa veºa ºudí, ktorí rozprá-


91

daÈ, Ïe krãmová tvorivosÈ je obdivuhodnáa má väã‰iu hodnotu, neÏ prejavy papalá-‰ov a písaãky podpriemern˘ch spisovate-ºov.)

***

Vôºa a snaha sú iba ãasÈou priazniv˘chokolností, do ktor˘ch patria aj ºudské vzÈahy,Ïivotné okolnosti, in‰pirácie. Zaãiatoãnéúspechy ma podnecovali vydrÏaÈ rôzne Ïivot-né záÈaÏe.

Hudobn˘ tvorca a pedagóg Ladislav Burlas. Tele plus 6. 8.

(Vari nik nemá za sebou takú rozsiahlumuzikologickú aktivitu, ako profesor Bur-las. Je ‰okujúce a zahanbujúce, ako málovie slovenská verejnosÈ o ãloveku, ktor˘ máza sebou také bohaté a potrebné dielo, akoBurlas. Slovákov to v‰ak príli‰ nevzru‰u-je.)

***

Práve francúzsky liberalizmus – teda ideálrovnosti muÏov a Ïien – upevÀuje vysokú pô-rodnosÈ. ·tát vytvára podmienky, aby mohliÏeny zároveÀ vychovávaÈ deti aj si budovaÈkariéru. NútiÈ ich zostaÈ doma pri sporáku bymalo presne opaãn˘ efekt...

Nemecká novinárka Katrin Bennholdová.New York Times 6. 8.

(MoÏnosÈ Ïien rodiÈ deti a súãasne zostaÈ vzamestnaní, aj keì to nie je bez problémov,je jednou z mála vecí, v ktorej sa ako-takblíÏime k francúzskemu liberalizmu.)

***

Novoapo‰tolská cirkev, ktorú v SR zaregis-trovali v roku 2001, vznikla v 19. storoãí a posvete behá asi 11 miliónov jej veriacich. ªu-dia, ão stáli za jej vznikom, boli súãasÈouveºkého hºadania konca sveta, pretoÏe preddesaÈroãiami rástli hnutia, ktoré ho silno oãa-kávali. A táto cirkev vznikla, aby sa na to pri-pravila a Krista privítala. Navy‰e, cieºombolo vytvoriÈ cirkev, ktorá prekoná nedoko-nalosti t˘ch ostatn˘ch a vráti sa aÏ k zaãiat-kom apo‰tolstva.

Religionista Zdenûk Vojtí‰ek z Husitskej teologickej fakulty.

Sme 6. 8.(Na svete sa rodia stále noví apo‰toli, do-kazujúci, akí nedokonalí sú dne‰ní uãení-ci BoÏí a ak˘ch skvel˘ch sú schopní ponúk-nuÈ oni. Ak sa aj uskutoãní nejaká refor-ma nejakého náboÏenstva, reformátorovzakrátko zhltne mocichtivosÈ a lakomosÈºudí v ich okolí.)

***

Keì sa vyberiete do Ríma, doma oãakáva-jú, Ïe im po‰lete pohºadnicu s plafónom Six-tínskej kaplnky. No vy im nekonvenãne po-‰lete fotku pizzerie na susednej ulici. Pritomsa snaÏíte vymyslieÈ nieão zábavné: „Drahímama a otec, v Las Vegas sme prehrali v‰et-ko do haliera, vyãerpali sme kreditky, takÏecestujeme autostopom a obãas trávime noci

vo väzení, aby sme spoznali miestne ‰pecia-lity, ktoré ponúkajú policajné v˘varovne v Te-xase. NovomanÏelia.“

Srbsko-americk˘ básnik Charles Simic. The New York Review of Books 6. 8.

(Je pov‰imnutiahodné, Ïe ãím je nieão ne-horáznej‰ie, t˘m viac to v‰etci povaÏujú zaoriginálne. To v‰ak platí nielen pre po-hºadnice, ale ãasto i pre beÏné telefonova-nie alebo diskusiu na schôdzke záhradká-rov. Normálny text nás vyvádza z du‰evnejrovnováhy.)

***

Vo verejnoprávnej TV sú Správy spracova-ním stále superkorektné, ão v podaní STVznamená, Ïe sú, Ïiaº, nemoderné a t˘m ajnudné. Moderujú ich ºudia s nulovou novi-nárskou dôveryhodnosÈou, príspevky sú zo-strihom vyjadrení jednej-druhej strany, bezvlastn˘ch anal˘z, infografík. Záver správ ãas-to pôsobí ako folklórny magazín

·éfredaktor medialne.sk Tomá‰ Czwitkovics. Sme 8. 8.

(AspoÀ ãasÈ Slovákov má ‰Èastie, Ïe môÏevidieÈ spravodajstvo rakúskej a ãeskej TVa môÏe sa presvedãiÈ, Ïe Ïalostná úroveÀSTV nie je nevyhnutnou podmienkou ve-rejnoprávnosti TV, ale je len v˘sledkom ne-odbornej dramaturgie a nekoncepãnostikompetentn˘ch ãiniteºov v STV z dlhéhoobdobia viacer˘ch neschopn˘ch riadite-ºov.)

***

KeìÏe ch˘bali intelektuálne zdroje, kedy-si hyperkatolícke ‰táty pre‰li zr˘chlen˘m kur-zom sekularizácie. A to dnes, v kaÏdom jed-nom prípade, vedie k váÏnym problémomKristofóbie: nie iba k nezáujmu o cirkev, alepriam k Ïivej nenávisti k nej.

Autor biografie Jána Pavla II.George Weigel. T˘ÏdeÀ 8. 8.

(Katolicizmus vo svete poãetne e‰te stálerastie, ale jeho autorita viditeºne klesá. Veº-k˘ podiel na tomto poklese má pedofilia ka-tolíckych kÀazov a páchanie in˘ch ich hrie-chov, a najmä to, Ïe Vatikán na túto invá-ziu priestupkov reaguje vlaÏne a málo kri-ticky.)

***

Îeny z v˘chodnej Európy, najmä z Poºska,vyuÏívajú sluÏby nízkorozpoãtov˘ch letec-k˘ch spoloãností. Za cenu lacn˘ch lístkovpriletia ráno na amsterdamské letisko Schip-hol, ktoré je jedno z najfrekventovanej‰ích vEurópe, ulovia pár zákazníkov a veãer odle-tia domov. Na obrovskom letisku je vÏdyviacero oneskoren˘ch alebo zru‰en˘ch letova dostatok nudiacich sa potenciálnych klien-tov. V̆ chodoeurópanky vodia svojich klien-tov do lacn˘ch hotelov blízko letiska, kde sadajú zohnaÈ izby za niÏ‰ie ceny.

Holandsk˘ denník De Telegraaf 8. 8.(PodnikavosÈ Ïien, ktoré si chcú zarobiÈ, ne-pozná hranice. Treba vzdaÈ úctu ich nápa-ditosti, s ktorou vyuÏívajú úplne v‰etko, ão

sa dá za l deÀ na letisku stihnúÈ. Je to istetrochu únavné, ale rozhodne menej, neÏ ‰iÈv dielni ko‰ele – a je to v˘nosnej‰ie.)

***

Rie‰enie kaÏdodenn˘ch problémov beÏ-ného príslu‰níka strednej vrstvy si vláda dalaza cieº vo svojom programovom vyhlásení.Úsporné opatrenia vlády v‰ak teraz najviaczaÈaÏujú práve t˘ch ºudí, ktor˘ch mala chrá-niÈ. Stredná vrstva by mala byÈ stabilizujúcimprvkom na‰ej spoloãnosti. ·tátu prispievanajviac, na druhej strane v‰ak najväã‰mi do-pláca na ekonomické a politické zmeny vspoloãnosti.

Sociológ Roman DÏambazoviã. Pravda 8. 8.

(Pre stabilitu vlády je dôleÏité pevné mies-to strednej vrstvy v spoloãnosti. A keì táide dolu vodou, môÏe to maÈ veºmi negatív-ne dôsledky práve pre teraj‰iu vládnu koa-líciu.)

***

Vodiã, ktor˘ ma predbehol, smerovky ne-dával. A permanentne. Bol to jeho svetonázor,jeho ideológia. Vyjadroval presvedãenie, Ïepatrí ku kaste t˘ch, ktorí nemusia dávaÈ sme-rovky. Tak˘chto vodiãov sú okolo nás mrá-kavy. A nielen vodiãov. Aj policajní funkcio-nári, sudcovia, prokurátori, vládni ãinitelia,straníci, mafiáni, podnikavci – v‰etci tí sú pre-svedãení, Ïe pre nich nieão neplatí. Svojhoãasu kolovala príhoda, ako ist˘ policajt pre-kroãil na diaºnici r˘chlosÈ, zastavil a sámsebe udelil pokutu. Celé Slovensko sa smia-lo na tom hlupákovi.

Básnik Daniel Hevier. Sme 9. 8.

(Mnohí nedávajú smerovky, a mnohí ne-majú vôbec správny smer a cieº svojej ces-ty.)

***

Módny postoj, Ïe „myslenie“, úvahy a mu-drovanie je viac ako „práca“, je jedn˘m z veº-k˘ch ziel dne‰ného sveta. Prínos vzdelania jeobrovsk˘, ale v USA sa uÏ moÏno vyãerpal.

Prezident âR Václav Klaus. Hospodáfiské noviny 9. 8.

(Ak vzdelanie nemá potrebné prepojenie smoÏnosÈami, ktoré ponúka denná realita,môÏe byÈ dokonca príÈaÏou, lebo brzdí ãlo-veka, aby hºadal pre seba správne miesto.)

***

Keì zaãnete chápaÈ, ako funguje sila, kto-rú máte vo svojom vnútri, zaÏijete zázrak Ïi-vota v jeho plnosti – a vtedy bude vá‰ ÏivotúÏasn˘! Bez Sily by na planéte nebolo jedi-nej ºudskej bytosti. KaÏd˘ vynález a ºudsk˘v˘tvor má svoj pôvod v Sile. Len ju treba pre-budiÈ.

Austrálska spisovateºka Rhonda Byrne. Pravda 9. 8.

(MaÈ energiu je naozaj veºk˘m predpo-kladom, aby bol ãlovek úspe‰n˘ a aby do-


92

siahol veºa skvel˘ch vecí. Len akú mámemoÏnosÈ získaÈ ju vlastnou usilovnosÈou?)

***

Európska únia nemá jasnú víziu, nemáschopn˘ch lídrov, nevie presvedãiÈ masu ºudío jednotnom postupe vpred za lep‰ím systé-mom, ako máme dnes. Je to v‰ak logické, pre-toÏe sa hore nedostávajú najlep‰í moÏní ºudiaz národa, ale tí, ktorí dokáÏu „namotaÈ” masua potom sa tváriÈ. Dne‰n˘ svet v‰ak potrebu-je na ãele národov najschopnej‰ích ºudí.

Finanãník Peter Kri‰tofoviã. HN 10. 8.

(Je to veºmi smutn˘ príbeh posledn˘ch ro-kov. Mnoho národov, ktor˘m socializmusznemoÏnil, aby Ïili v demokracii, sa pred20 rokmi rôznymi spôsobmi zbavili dikta-túry. Ale nezbavili sa darebákov. Tí si uÏna‰li chodníãky, ako ºahko získaÈ veºké ma-jetky, a to zásluhou ãestn˘ch volieb, v kto-r˘ch ohlúpili milióny obãanov a bezcharak-terne ºudí pracovit˘ch odtlaãili od moÏ-nosti kvalitne a cieºavedome viesÈ ‰tát kúspechu.)

***

Najzaujímavej‰í mejkap je úsmev a cení sanajmä vtedy, ak naÀ nemáte veºa príãin. Naj-ºah‰ie sa dajú prekonávaÈ problémy s rozÏia-renou tvárou. Treba sa udrÏaÈ v psychickejkondícii alebo, ako sa vraví, cítiÈ sa vo svo-jej koÏi! Nakazte ºudí okolo seba svojím opti-mizmom...

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 10. 8.

(Takéto rady znejú konvenãne alebo aÏg˘ãovite, ale tento raz sa v nich skr˘va dô-leÏitá pravda. slovenská ãierna nálada nie-len ide zo samej du‰e, ale ju aj rozkladá.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 10. 8.(Tá topiaca sa ruka je Sulíkova alebo Mi-klo‰ova?)

***

Stav súãasnej svetovej ekonomiky môÏe vpodnikateºoch vyvolaÈ pocit, Ïe vyhliadkypre ich firmy sú temné. Dnes v‰ak nie je ãasvyh˘baÈ sa riziku. Neisté ãasy sú ãasto najlep-‰ie na zaloÏenie nov˘ch firiem. Tajomstvomúspechu je nájsÈ sluÏbu, ktorá v˘nimoãnezlep‰í Ïivot ºudí. Vyhliadky má zelená ener-getika. Svet bojuje s nedostatkom vody aenergie. Ponúknime mu rie‰enia. Ak chcete so

svojím tímom hºadaÈ zmysluplnú prácu, roz-m˘‰ºajte o tom, Ïe budete hraÈ úlohu pri za-bezpeãovaní budúcnosti na‰ej planéty.Zakladateº Virgin Group Richard Branson.

HN 10. 8.(Bransonov námet pre ambicizóznych pod-nikateºov má svoju logiku: musia skúsiÈnieão odli‰né, neÏ robili doteraz a neÏ ro-bili tisíce firiem okolo nich.)

***

Rozhodla som sa, Ïe uÏ nebudem spievaÈ.Nedovoºuje mi to môj zdravotn˘ stav. Bol toasi najvy‰‰í ãas, lebo od tej chvíle, ako somsa rozhodla, je mi lep‰ie.

Speváãka Hana Hegerová. Pravda 12. 8.

(ªudia sa vÏdy mesiace te‰ili na koncertyHegerovej. Jej vystúpenia znamenali hlbo-k˘ zásah do citliv˘ch du‰í. Nedá sa vyja-driÈ, aká je ‰koda, Ïe Hegerová uÏ nezas-pieva.)

***

Mám päÈdesiatku. No a ão? Je to naozajtaká veºká v˘hra, Ïe sa niekto narodil? Mal byto byÈ zásadn˘ zlom smerujúci k inému spô-sobu Ïivota, ale pre mÀa je to jeden z beÏn˘chdní.

Spevák Richard Müller. HN 12. 8.

(Müller patrí medzi najinteligentnej‰íchslovensk˘ch spevákov. A predsa... Veºmimu ch˘ba ãosi, ão by sme nazvali „Ïivotnáfilozofia“. Jeho múdrosÈ je akási splo‰tená.)

***

Situácia, ktorá nastala vo viacer˘ch ekono-mikách EÚ, neve‰tí niã dobré. Európa saotriasa v základoch a zrejme staãí málo, abypomyselná prvá dominová kocka padla a za-ãali sa rúcaÈ aj tie ostatné. K˘m by sa z tohoeurópske firmy ako-tak spamätávali, bol byuÏ takmer cel˘ star˘ kontinent v rukách ru-sk˘ch a ázijsk˘ch podnikateºov. Ak sa to na-ozaj stane, zmetie to aj nás. Na‰e úspory byv˘razne stratili na hodnote a najÈaÏ‰ie po-stihnutou skupinou by boli opäÈ dôchodcoviaa ºudia odkázaní na pomoc ‰tátu. Prudko byvzrástla nezamestnanosÈ...

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 12. 8.

(Robíme málo pre to, aby nás nezmietlidesiatky povodní, ktoré stále viac ohrozu-jú Slovensko. A uÏ vôbec niã proti niãiv˘mzáplavám zlého zahraniãného tovaru.)

***

Vo svete dnes Ïije okolo 6 miliónov bahá-jov. Bahá´u´lláha vnímajú ako posla BoÏie-ho. Hlása rovnoprávnosÈ muÏov a Ïien, jed-na z nasledovníãok bahájskej viery Táhirihprestala ako prvá na verejnosti nosiÈ povinn˘závoj. Pre tento ideál aj zomrela. Ich viera sapovaÏuje za vieru intelektuálov, sú dobre eta-blovaní v profesorsk˘ch zboroch na takmerkaÏdej univerzite.

Na Slovensku Ïijúca Iránka Ariane Sabet. Sme 13. 8.

(Je veºa nov˘ch cirkví, ktoré ãosi pre ºuds-kú du‰u hºadajú. Preto je otázne, dokedyzostane stereotypné katolícke náboÏenstvonajpoãetnej‰ie.)

***

Do oslobodenia Kali‰Èa ch˘balo 18. mar-ca 1945 iba 5 dní, keì do tejto osady uprostredhôr na juÏnom úpätí Nízkych Tatier vtrhlibesnejúci nemeckí fa‰isti. Vypálili ju takmerdo tla, zavraÏdili 46 ºudí a ìal‰ích odvlieklido zajatia. Pri‰li okolo ‰tvrtej nadránom ahneì na zaãiatku zastrelili 21-roãnú dievãinua na prahu dverí rozstrieºali 43-roãnú matkudvoch detí, ktorá po t˘Ïdni ukrutn˘ch boles-tí zomrela. Jej manÏela zastrelili na úteku doúkrytu.

Mária âemanová z banskobystrického Múzea SNP. Pravda 13. 8.

(A to sa stalo v ‰táte, ktor˘ tak obdivujedlhoroãn˘ katolícky arcibiskup Ján So-kol.)

***

Aj striptérky sú Ïeny, ktoré majú svoje sú-kromie s beÏn˘mi radosÈami i starosÈami. Tá,s ktorou sme sa rozprávali, sa v‰ak rozhodlaseknúÈ s t˘mto svojím druh˘m ja. Aj poãaspráce v pornobiznise preÏívala intenzívne ci-tové chvíle, radosti, sklamania a dokonca i lás-ku. „Ale aÏ teraz som to ja,“ povedala mi.„Predt˘m to bola iba práca, ku ktorej sa uÏnikdy nevrátim.“

Publicistka Monika Schönová. OÏene.sk 13. 8.

(NajÈaÏ‰ie je objektívne, teda bez predsud-kov, posúdiÈ kaÏdého ãloveka, i „padlé-ho“.)

***

Keì George W. Bush deÀ po tragédii 11.septembra apeloval na Ameriãanov, aby pre-konali traumu a vrátili sa k normálnemu Ïi-votu, nena‰iel lep‰ie slová, ako vyzvaÈ ich,aby „zas zaãali nakupovaÈ“. Miera nákupnejãinnosti sa stala hlavn˘m meradlom spoloãen-ského postavenia a bodovania v súÈaÏi o Ïi-votn˘ úspech. Pre v‰etky ÈaÏkosti na ceste odproblémov k uspokojeniu hºadáme rie‰enie vobchodoch. Nakupujem, teda som.

Britsko-poºsk˘ sociológ Zygmunt Bauman. Sme 13. 8.

(Mnohé nákupné centrá v mestách sa sta-li najváÏenej‰ími spoloãensk˘mi salónmi.)

***

Keby som mal zhrnúÈ do jednej v‰etky od-povede na otázku „Naão nám je umenie“,povedal by som – aby Ïivot mal zmysel. Veìnapríklad maºba sa nikdy nekonãí. Pre mÀamoja tvorba je nikdy sa nekonãiacim dobro-druÏstvom.

Maliar Rudolf Fila (za komunizmu dlho zakazovan˘).

Pravda 13. 8.


93

(A kaÏdého, kto romantizmus nezaÏil ãiako tvorca, ãi ako konzument, treba ºuto-vaÈ.)

***

Mojimi sochami, ktoré vystavujem pod ná-zvom Tváre hmoty, skúmam identitu telesnos-ti a jej intimitu. Viem, Ïe ºudské telo stvárÀu-jem takmer naturalisticky, ãím priznávambiologickú podstatu ãloveka. Zväã‰a ju aj de-formujem, ale veºmi sa usilujem, aby divákpochopil, Ïe obmedzenia a hranice nemá emo-cionálny a duchovn˘ Ïivot ãloveka. Ten jenormálny. A tak sa v nahote mojich figúrmôÏu stretávaÈ protiklady – zraniteºnosÈ ãlo-veka a jeho sila.

Sochár Robert Szittay. Pravda 15. 8.

(Tento protiklad by mal v‰ak cítiÈ kaÏd˘trochu vyspel˘ a rozhºaden˘ ãlovek.)

***

V dne‰nom svete uÏ nezáleÏí na tom, ãi stez chudobnej krajiny postihnutej Ïivelnou ka-tastrofou alebo b˘vate na predmestí jednej znajvyspelej‰ích metropol kapitalistického sve-ta, v Lond˘ne. Rabujete, niãíte a kradnete,lebo nemáte ão do úst a nikto okrem vás sa ovás nepostará. Alebo rabujete, niãíte a krad-nete, lebo ste najeden˘, máte strechu nad hla-vou, a robíte to preto, lebo sa doma nudíte azavolali vás kamaráti.

Moderátor Matej „Sajfa“ Cifra.HN 15. 8.

(Îivot mládeÏe v modern˘ch veºkomes-tách má len veºmi zriedka normálne para-metre. âlovek, ktor˘ chce ÏiÈ solídne, ‰tu-dovaÈ a pracovaÈ, vyzerá veºmi podozrivo.)

***

Pomaìarãovanie odmietal evanjelik JánKollár: bránil jazykovú identitu národa, asvojou ideou vzájomnosti Slovanov nadchol‰irok˘ slovansk˘ svet. Inak neÏ kultúrne ne-videl ani ãesko-slovenskú jazykovú jednotu.Ale potom pri‰iel nielen muÏ vízií, ale aj ãinu– ªudovít ·túr. S HodÏom a Hurbanom za ne-vídane krátky ãas vytvoril prvé slovensképolitické hnutie.

Publicisti Martin Hanus a Jozef Majchrák. T˘ÏdeÀ 15. 8.

(Malo by byÈ ãudné, ale na Slovensku je tovlastne beÏné, Ïe k 150. v˘roãiu Memo-randa národa slovenského, teda udalosti,ktorá sa dá prirovnaÈ k dobytiu Bastily14. júla 1789, ão bol zaãiatok Veºkej fran-cúzskej revolúcie, najkomplexnej‰ie mate-riály, ktoré súvisia s touto veºkou slovens-kou témou, priniesol ãasopis akoby nadna-cionálny. Ale pre slovensk˘ch národovcov,pre ich tlaã a ich verejné produkcie to veºaneznamenalo.)

***

Príjem ústavn˘ch ãiniteºov porastie o stov-ky eur. Plán na budúci rok hovorí, Ïe by simali polep‰iÈ o viac ako dvojnásobok mini-málnej mzdy. ·tát je firma, ktorá poskytuje

sluÏby. Platíme dane preto, aby nás chránilapolícia a armáda, aby hasiãi hasili, uãitelia uãi-li a lekári lieãili. Ústavní ãinitelia sú manaÏ-ment tejto firmy. Keby takto riadili beÏnúfirmu, bola by beznádejne zadlÏená, nemalaby zákazníka a potácala by sa na pokraji kra-chu. Keby si v takej firme manaÏment e‰tezvy‰oval platy, asi by sa s ním majiteº r˘ch-lo rozlúãil.

Komentátor Arpád Soltész. HN 16. 8.

(Spôsoby politikov sú poniÏujúce, svojímsprávaním nezískavajú úctu a vidno tonajlep‰ie vtedy, keì niektor˘ z nich zom-rie. Takmer nikdy nikto za nimi neplaãe.)

***

VÏdy ma znova prekvapuje, aká malá po-nuka filmov je v kinách na Slovensku a akéúbohé komerãné americké produkcie tammáme na v˘ber. Na svete a obzvlá‰È v Euró-pe sú stovky nov˘ch úÏasn˘ch filmov, ktorémá ãlovek moÏnosÈ zhliadnuÈ na festivaloch.Tam je ponuka nádherná a du‰a pri tom spie-va. BohuÏiaº, do slovensk˘ch kín sa dostanelen máloão

ReÏisérka Tina Diosi. Pravda 16. 8.

(Je povzná‰ajúce, keì sa filmárka vyjadrío situácii v kinách s tak˘m odu‰evnením,ako Diosi. Pravda, do rozprávania o sloven-sk˘ch filmoch toºko oãarovania vloÏiÈ ne-môÏe.)

***

V prvom rade úspech v akejkoºvek karié-re je úzko spät˘ s radosÈou z práce a s rozvo-jom schopností a talentu. âím viac ste zapá-lení a prakticky zameraní, tím úspe‰nej‰í sabudete cítiÈ. V súãasnosti robím ãoraz viac nazáchranu budúcnosti na‰ej planéty. Robí mato úspe‰n˘m? Urãite ma to robí ‰Èastn˘m.

Britsk˘ podnikateº Richard Branson. HN 17. 8.

(V slovenskom parlamente sedia desiatkyºudí, ktorí chcú byÈ úspe‰ní. Ale ‰Èastn˘ch– aj z toho, Ïe chcú urobiÈ ‰Èastn˘mi veº-ké skupiny ìal‰ích obãanov – je mini-mum.)

***

No a ão, Ïe mám 53 rokov? Od práce somsa neodtrhla. Viem, Ïe ma nikdy nepovaÏova-li za extrovnú speváãku. Ale viem i to, Ïe ãomi ch˘balo na talente, som doháÀala usilov-nosÈou, priebojnosÈou a obchodn˘m duchom.Na scéne som uÏ takmer 30 rokov a vy sa p˘-tate, ako to, Ïe po cel˘ ten ãas som na vrcho-le. Je to jednoduché: ovládam umenie správ-ne sa svojim priaznivcom „dávkovaÈ“. Pravi-delne sa vytrácam z televíznych obrazoviekaj na dlhé mesiace. Sú to v‰ak len strategic-ké pauzy, po ktor˘ch sa vÏdy vrátim a obja-vím modernej‰ia.

Speváãka Madonna. Pravda 17. 8.

(Aj táto jej stratégia a to, ako ju objasÀu-je svojim priaznivcom, je dôkazom, Ïe tonie je prízemná a hlúpa Ïena, ktorá sa len

predáva. Má esprit, ale aj fi‰trón, ãiÏe fifí-ka.)

***

Keby som mala vlastné aktíva, asi by sominvestovala do nerastnej suroviny, o ktorejviem, Ïe jej bude v budúcnosti vo svete málo.A takou je potasium ãi voda. UÏ teraz v âínenemajú ãím zavlaÏovaÈ poºnohospodárskupôdu. Asi by som si teda kúpila nejak˘ slo-vensk˘ prameÀ.

Katarína Plevová-Storfer. Firma Institutional Investor.

Magazín „Preão nie?“ 17. 8.(Ak mladá Ïena pracuje v New Yorku a aksa jej darí, znamená to, Ïe má danosti, kto-ré sa hºadajú a uznávajú aj v najvyspelej-‰ích krajinách na svete.)

***

Seriál Borgiovci na kanáli HBO zavedie di-váka do renesanãného Talianska, kde právezomrel star˘ pápeÏ a nov˘m sa chce staÈ zh˘-ralec a poÏívaãník bez ‰krupúº Rodrigo Bor-gia. Aj sa mu to podarí a od roku 1492 je pá-peÏom Alexandrom VI. Je zvlá‰tne, Ïe právetak˘ bezboÏník sa stal pápeÏom a tieÏ to, Ïeúlohu tvrdého zloducha v TV filme si zahralu‰ºachtil˘ a asketicky pôsobiaci herec JeremyIrons. Mnohí sa mu vraj ãudovali, Ïe takú úlo-hu vôbec vzal, Ïe sa mu nehnusila. Vysvetºo-val, Ïe postava sa mu zapáãila práve svojounejednoznaãnosÈou.

Publicistka Helena Dvofiáková.OÎene.sk 17. 8.

(Je zaráÏajúce, Ïe ºudia sú stále vzdelanej-‰í a osvietenej‰í, a pritom kaÏdú chvíºu sasprávajú ako krpãiari, ktorí neberú na ve-domie v‰eobecne známe záleÏitosti. Kto sivo vyspelom ‰táte neuvedomí, Ïe herec akoãlovek nie je to isté ako postava, ktorú hrá,má si ºahnúÈ na starú dedinskú pec, obrá-tiÈ sa tvárou k stene a vyhrievaÈ si zadok.)

***

Vy‰e 250-roãnú pamiatku – barokov˘vstupn˘ most do Nitrianskeho hradu – zbúra-li bez povolenia. Hoci most sa mal rozoberaÈpostupne a citlivo, materiál rozbili na drob-né kúsky a r˘chlo odviezli niekam preã. Nakoºko je pravdivé tvrdenie o „váÏne naru‰e-nej statike“, keì po moste normálne chodiliÈaÏké mechanizmy a nákladiaky s materiáloma nijak˘ sa z nich neprepadol? Historické pa-miatky sa v Nitre likvidujú uÏ celé desaÈro-ãia.Robert Dokupil, Klub priateºov starej Nitry.

Pravda 17. 8. (UÏ stovky rokov sa pí‰e o „starobylej Nit-re“. Väã‰ina expertov ju povaÏuje za naj-star‰ie slovenské mesto. Ale to nebránichladnokrvn˘m niãiteºom, aby ho bez od-poru úradov i obãanov niãili. Podºa ob-ãianskych aktivistov sa historické pamiat-ky likvidujú v Nitre uÏ celé desaÈroãia. Zajeden z najv˘raznej‰ích zásahov oznaãiliv˘stavbu divadla. Kvôli tejto stavbe sa vrajzbúrali celé historické uliãky a domy.)


94

sa ísÈ do toho aj u nás. Ale nie je to veºmi prí-jemné. V Amerike vám ºudia závidia robotu.U nás väã‰ina závidí peniaze. Jáj, ty má‰ re‰-tiku, má‰ divadlo, ty sa má‰... Ale koºko je zat˘m roboty! Sedíte vo vlastnej krãme a ste ner-vózny, lebo sledujete, ão nefunguje, preão saãa‰ník neusmieva, preão nie sú vymenenéobrusy.

Herec Maro‰ Kramár. TV max19. 8.

(Od Kramára nejaké filozofické úvahy veº-mi ãakaÈ nemoÏno, ale jeho postrehy majúsvoju spoloãenskú hodnotu a o dôleÏit˘chpochybeniach hovoria zrozumiteºne.)

***

âi sa pouÏije model, ktor˘ presadzuje Ra-diãová, alebo sa pouÏije Mihálov vzorec, v˘-sledok, Ïe rast v˘davkov na penzie sa mázbrzdiÈ, je rovnak˘ a celkom smutn˘. Smut-né na tancoch okolo valorizácie dôchodkov jeto, Ïe zniÏovanie penzií sa ‰tát snaÏí zakryÈ re-ãami o spravodlivej‰om raste. Ak táto spoloã-nosÈ nemá dosÈ peÀazí na to, aby dôchodcomprihadzovala aspoÀ to, ão doteraz, patrilo bysa, aby to niekto z vlády otvorene priznal.

Komentátor Peter Podstupka. HN 19. 8.

(Od vzniku SR politici hanebne ignorujústar˘ch ºudí. Medzi politikmi nieto jediné-ho, ani medzi kresÈansk˘mi, ani medzi so-ciálnymi a ani medzi vlasteneck˘mi, ktor˘by venoval hlb‰iu pozornosÈ penzistom ahºadaniu moÏností, ako zlep‰iÈ ich Ïivot. Aão je zvlá‰È trápne, neoz˘vajú sa dostatoã-ne hlasne ani tí, ão ‰éfujú Jednote dôchod-cov.)

***

Teória sily o rozdelení príjmov a bohatstvatvrdí, Ïe ºudia dostanú len to, ão si samiuchmatnú: z lesa, z trhov alebo z rozbit˘ch v˘-kladov. Rozdelenie príjmov odzrkadºuje roz-delenie moci. Po väã‰inu dejín to jednoduchobola pravda. ·iesty gróf Erdödy bol bohat˘ lenpreto, Ïe prv˘ gróf Erdödy bol obzvlá‰È úspe‰-n˘m vodcom bandy lúpeÏníkov.

Komentátor John Kay. Financial Times 19. 8.

(Ako to, Ïe si e‰te nikto nev‰imol, ako toplatí aj v SR. E‰te takmer nikto neupozor-nil na to, ako zbohatli celé rodiny zásluhoupolitickej agility niektorého ‰ikovného otec-ka.)

***

V Prahe sme mali koncert hneì po revolú-cii, ktorá zakonãila komunistick˘ reÏim. Stret-li sme sa aj s prezidentom Václavom Ha-vlom. Ten je zrejme jediná hlava ‰tátu, chá-pajúca úlohu rockovej hudby v politick˘chudalostiach, ktoré viedli k revolúcii vo v˘-chodnej Európe. A ja som hrd˘, Ïe som sa sním stretol. My, Rolling Stones, sme mu na-svietili hrad. Oni si to vtedy e‰te nemohli do-voliÈ, tak sme poÏiadali ná‰ho osvetºovacie-ho guru, aby ten veºk˘ hrad rozÏiaril. Dali smeVáclavovi malé biele diaºkové ovládanie a onsa te‰il ako dieÈa.

***

Slovenskí politici by sa mali prestaÈ sprá-vaÈ ako nesvojprávni roboti, ktorí prijímajúhocião, ão si Brusel zaumieni. Mali by pes-tovaÈ slovenské ‰tátne záujmy a koneãne po-chopiÈ, Ïe tí jediní, ão chcú dobre pre SR, súsamotní obyvatelia SR. Pravdou je, Ïe je ri-ziko byÈ malou krajinou s malou ekonomikoua nezávislou menou. Ale veºké riziko je spo-jené so zachraÀovaním in˘ch krajín eurozó-ny. Od slovensk˘ch politikov je zlé a nemo-rálne prevziaÈ grécky dlh a nechaÈ sloven-sk˘ch daÀov˘ch poplatníkov platiÈ ho v bu-dúcnosti.

Marián Tup˘ z lond˘nskehoLegatum Institute. Sme 17. 8.

(Väã‰ina slovensk˘ch obãanov hodnotí svo-jich politikov podºa v‰elijak˘ch hlúpostí,ktoré sa t˘kajú momentálnych problémova pomerne úzkeho poãtu ºudí. Ale takmervôbec neberú do úvahy, ako ovplyvÀujú si-tuáciu SR v ‰irokom európskom prostredí.)

***

Îalmy sú úÏasná literatúra – ãlovek v nejnájde v‰etko potrebné pre du‰u, keì mu nieje veºmi dobre. Myslím si, Ïe nikomu nie jeteraz úplne najlep‰ie, keì sa pozeráme nav‰etky tie veci, ktoré sa dejú okolo nás - v So-málsku, v Nórsku alebo predt˘m v Japonsku.Pri v‰etk˘ch t˘ch stra‰iakoch, ktorí sa na násvalia, nie je jednoduché zachovaÈ si radosÈ zoÏivota. A Ïalmy sú literatúrou, ktorá je premÀa veºmi príjemn˘m spoloãníkom.

·ansoniérka Alena âermáková.Pravda 18. 8.

(Biblia nie je len ãítaním pre t˘ch, ão veria,ale pre v‰etk˘ch, ão hºadajú príjemn˘chspoloãníkov pre du‰u, na jej uspokojenie azveºadenie.)

***

Moderné zoo dnes plnia niekoºko základ-n˘ch úloh a jednou z hlavn˘ch je ochranaohrozen˘ch druhov. Je to dlhodob˘ trend,ktor˘ sa zaãal v 60. rokoch, keì sa svetové zoozaãali viac profilovaÈ ako aktívni bojovníci zazáchranu Ïivoãí‰nych druhov pred ich vyhy-nutím. Královodvorská zoologická záhradarie‰i veºk˘ medzinárodn˘ projekt: návrat se-vern˘ch bielych nosoroÏcov do Afriky.

Riaditeº ko‰ickej zooErich Koãner. TV oko 18. 8.

(Z hºadiska dlhodobého v˘voja ºudstva jeto absolútne neprirodzené: âlovek kedysi‰elmy zabíjal, aby si pred nimi uchoval Ïi-vot. Dnes ich a iné nebezpeãné zvieratáchráni takmer ako oko v hlave, dokonca ajzákonmi, a zabíjaÈ ich prísne zakazuje,lebo sa usiluje, aby proste nevyhynuli, veìmáloão je také vzácne, ako povedzme no-soroÏce.)

***

Vzru‰ujúci let, beztiaÏov˘ stav a kajuta sv˘hºadom na bezoblaãné Taliansko. Aj tak byv krátkej budúcnosti mohli propagovaÈ izbuv prvom vesmírnom hoteli na svete. Ten bude

obiehaÈ Zem vo v˘‰ke 350 km nad planétoua chystá sa ho vytvoriÈ ruská spoloãnosÈ Or-bital Technologies. Prv˘ch turistov má prijaÈv roku 2016 a ich mená moÏno zverejnia e‰tetento rok. Zmestí sa doÀho 7 ºudí v 4 kajutách.V‰etci by mali maÈ okno s v˘hºadom na Zem.Za 5-dÀov˘ pobyt zaplatia 114 000 eur a 570000 za dopravu.

·éf Orbital Technologies Sergej Kostenko. Daily Mail 18. 8.

(Aj v˘lety ºudí do kozmu plasticky doku-mentujú zásadn˘ rozdiel spoloãenského Ïi-vota za uplynul˘ch 50 rokov. K˘m okoloroku 1960 drahé a riskantné lety do vesmí-ru sa uskutoãÀovali z aspektu propagandis-tick˘ch potrieb ZSSR a USA. Dnes aj tie-to obdivuhodné akcie sa stávajú obchod-n˘m artiklom. A je pozoruhodné, Ïe z fi-nanãn˘ch dôvodov si ich môÏu oveºa menejdovoliÈ Ameriãania a oveºa viac Rusi.)

***

Austrálske aerolínie Qantas na niektor˘chletoch premietajú film, ktor˘ odhaºuje tajom-stvá Ïenskej sexuálnej rozko‰e. Samozrejme,formálne cestujúcich upozornia, Ïe film jevhodn˘ len pre dospelého diváka. Rozhodnu-tie premietaÈ tak˘to druh dokumentu zdôvod-nili t˘m, Ïe v˘ber programov zodpovedá zlo-Ïeniu a záujmom ich zákazníkov. Pre mÀa akosociologiãku je veºmi zaujímavé, Ïe v uzavre-tom priestore premietajú tak˘ druh programu,ktor˘ môÏe vyvolaÈ otázky okolia - ão to po-zeráte?

Profesorka sociológie Catriona Eider. OÎene.sk 18. 8.

(Získajú tak˘mto premietaním austrálskeaerolínie viac cestujúcich, ako normálne?Alebo menej? Koºko je moralizátorsk˘chcestujúcich, ktorí poletia in˘mi aerolínia-mi? Expertku v‰ak nedráÏdi, ão premieta-jú deÈom, ale zaujíma ju, ako zareagujú do-spelí.)

***

Pierko je najmä biele, lebo tak si ho najãas-tej‰ie predstavujem. Nezaobíde sa bez voºnos-ti. Inak by nemohlo poletovaÈ, inak by nemoh-lo byÈ pierkom. Zo stropu v uzavretej miest-nosti pierko e‰te nikdy na zem nespadlo. Napierku ma neláka ani Ïiarivá ãistota, ani naj-jemnej‰ie usporiadanie, ani ºahkosÈ, s akouklesá a stúpa, ale schopnosÈ odpútaÈ sa od ão-hokoºvek, sila zostupovaÈ a dvíhaÈ sa znova aznova takmer donekoneãna. Keì po dlhomãase vidím vo vzduchu to isté pierko, nam˘-‰ºam si, Ïe medzit˘m obletelo svet.

Literát Peter Milãák. Sme 18. 8.

(Pierko neumoÏÀuje, aby niekto k nemunapísal komentár. A ani ho nik nepí‰e. Pier-ko je vec, ão neunúva du‰u, je ºahuãké akofantázia a je s ním tak dobre, ako s niãímin˘m.)

***

V Prahe je plno men‰ích divadiel a väã‰i-nu z nich vlastnia kolegovia herci. Keì zamnou pri‰iel kamarát-hudobník, rozhodli sme


95

Gitarista skupiny Rolling StonesKeith Richards. Pravda 19. 8.

(Nedá sa niã robiÈ, ale Slováci zatiaº e‰te ne-mali takého moderného a súãasne ºudové-ho guru i politika, ako bol ãesko-slovensk˘a ãesk˘ prezident Václav Havel.)

***

Dnes sa na mestské prostredie zabúda, na‰akinematografia je preromantizovaná, prevlá-dajú v nej rustikálne príbehy s prí‰ernou slá-ãikovou hudbou. âasto sú to bezpríbehovézlátaniny o vzÈahoch, ktor˘m sa nedá uveriÈ.A veºmi mi prekáÏa taká akoby láskavosÈ,ktorá v reálnom Ïivote neexistuje. Mám rádmestskú mentalitu a to, Ïe vám tam dajú v‰et-ci pokoj a nikto zbytoãne nevykrikuje. Oko-lie vám necháva priestor na vnútornú slobo-du. Mimo miest vás ºudia niekedy aÏ priveº-mi zaÈahujú do svojich predstáv o sebe aj o vás.

Filmov˘ reÏisér Peter Kri‰túfek.Sme 19. 8.

(MoÏno prvé, ão si treba v‰imnúÈ, je fakt,Ïe Kri‰túfkov film mal premiéru v âR – naSlovensku sa bude premietaÈ aÏ neskôr.Film prekraãuje hranice súkromia – a predivákov môÏe byÈ príÈaÏlivé, Ïe sa v Àomzúfalo hºadá ‰Èastie.)

***

ReÏisérovi Brabcovi by som nedokázala niãodmietnuÈ. Veºmi si ho váÏim a nakrúcaniejeho filmov je pre mÀa nádherné oddychovéobdobie, keì prídem na iné my‰lienky a otvo-rím iné dvere. KaÏd˘ má v sebe dieÈa a tak saãlovek sám sebe nestratí.

Speváãka Lucie Bílá. TV max 19. 8.

(Herci a speváci sú ‰Èastní najmä preto, Ïekeì im pútavá práca otvorí dvere, nevy-padnú von alebo nespadnú do priepasti,ale, naopak, nájdu sami seba.)

***

Kresba: Shooty. Sme 19. 8.(V biatlone vÏdy chce niekto niekoho pred-behnúÈ. V SR biatlon dobehol premiérku.)

***

Dubãekove vzlyky nad t˘m, ão mu to So-vieti urobili, neboli úprimné. A ak boli, potombol politikom, ktor˘ nedisponoval rozhºadoma nevedel odhadnúÈ, Ïe situácia smeruje ksovietskej intervencii, ktorá znamenala koniectzv. praÏskej jari. Zásluhy niekdaj‰ieho prvé-ho tajomníka ÚV KSâ o demokraciu, slobo-du a ºudské práva, ktoré sú podºa zákona mi-moriadne, aÏ také v˘nimoãné neboli.

Milan Zemko z Historického ústavu SAV.Pravda 20. 8.

(Komunistick˘ reÏim znemoÏÀoval, abyjednotlivec ão i na najvy‰‰om straníckomposte mohol v plnej miere uplatniÈ svojuchuÈ zabezpeãiÈ obãanom demokraciu aslobodu. Ale Dubãeka treba vnímaÈ nielenako hrdinu, ale aj – a v prvom rade – akoãloveka, ktor˘ priniesol obãanom nieão ne-vídané: pocit, Ïe ºudia nemusia byÈ len ot-rokmi.)

***

V evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku tovrie. ·éf dôleÏitého cirkevného orgánu napa-dol cirkevné zbory v Ko‰iciach a Bratislave,mnohí veriaci sú z celej situácie dezoriento-vaní. Predseda vierouãného v˘boru Ján MeÀ-ky totiÏ v periodiku Evanjelick˘ posol obvi-nil cirkevné zbory v 2 najväã‰ích mestách zpraktík charizmatikov, z manipulácie a praniamozgov. Dotknutí sa zaãali brániÈ aj cez strán-ku na internete s podtitulom „necenzurovanádiskusia v evanjelickej cirkvi,“ búrlivé deba-ty a uráÏky neobi‰li sociálne siete ani blogy.

Publicista Karol Sudor. Sme 20. 8.

(Slovenskí evanjelici predstavovali na Slo-vensku v uplynul˘ch storoãiach v˘znamnúspoloãenskú a ãasto aj politickú silu, veìnapríklad spoluzakladateº âeskoslovenskaM. R. ·tefánik bol synom evanjelického fa-rára. Od ãias komunizmu sa v‰ak odmlãa-li. A mlãia doteraz. Ak sa v‰ak dob˘jajú doverejného vedomia len intern˘mi ‰kriepka-mi, je to nedôstojné a nehodné tradície,ktorú vytvorili. Ale biskup Klátik je úplnepasívny.)

***

Marc Cavendish presne vedel, ako vyzerádojazd do cieºa etapy Tour de France. Vedel,kedy treba nastúpiÈ na závereãn˘ útok. Pozrelsi to cez Google a na‰tudoval si to.

Mimoriadne talentovan˘slovensk˘ cyklista Peter Velits.

Tele plus 20. 8.(Moderná technika uÏ patrí medzi zázrakBoÏí: umoÏÀuje nielen komerãné v˘letyãloveka do vesmíru, ale aj presnú prípra-vu dobrého cyklistu na ‰purt v˘znamn˘chpretekov. Obdivuhodné.)

***

Neviem, ako ma na‰li. Zrejme narazili namôj blog s fotkami a páãili sa im. Aj v tomspoãíva ãaro internetu – nikdy neviete, kto sivás v‰imne. Jedného dÀa len pri‰iel z newy-orského ELLE e-mail, Ïe pripravujú rubrikuvenovanú globálnemu streetstylu, v ktorejbudú predstavovaÈ vybrané mestá sveta. Oslo-vili ma, ãi by som pre nich nefotila Bratisla-vu. Bol to super pocit, myslím, Ïe som domaod radosti skákala po ob˘vaãke (smiech).

Streetstyle blogerka Marika Majorová. Sme 20. 8.

(Módna fotografia má dnes popredné mies-to v médiách. Nie Ïe by móda urãovalasmerovanie moderného ãloveka, ale roz-

hodne spomedzi t˘ch g˘ãov, ktoré sa verej-nosti vnucujú, je najmenej ‰kodlivá a másvoj pozitívny praktick˘ dosah: âlovek mábyÈ pekne obleãen˘.)

***

To, Ïe poãas dvoch rokov krízy si bankáriodklepli väã‰ie platové bonusy ako pred krí-zou, poãas ktorej museli prosiÈ ‰táty o vykry-tie finanãn˘ch dier verejn˘mi zdrojmi, ãi to,Ïe riaditelia korporácií a veºk˘ch firiem vo-lali po ‰etrení najmä pri platoch zamestnan-cov a redukovali personál a sami sebe si v˘-razne zvy‰ovali uÏ aj tak prehnane vysoké pla-ty, je ìal‰í „detail“, ktor˘ nenechal protestu-júcich ·panielov ºahostajn˘mi.

Spisovateº Peter Bil˘. Pravda 20. 8.

(Iste má svoj dôvod, preão sa mnohí slo-venskí spisovatelia nevenujú písaniu belet-rie, ale témam úplne vecn˘m, mimo litera-túry, teda aj bankám: Jednak nemajú vÏdytalent na to, aby vymysleli originálny prí-beh, a jednak Slováci sa o domácu litera-túru – okrem Ïensk˘ch románov – veºminezaujímajú. Ale stojí za pozornosÈ e‰tein˘ Bilého postreh: „Arogancia malej kra-jiny nízkych platov, krotk˘ch, neprotestu-júcich zamestnancov, pasívnych obãanov aagresívnych, internetov˘ch diskutérov sazajtra nemusí vyplatiÈ.“)

***

Slovenské povojnové generácie vyuãova-li históriu v duchu praÏsk˘ch záujmov a ko-munistickej ideológie. Oba vplyvy boli pozna-ãené nenávisÈou ku katolicizmu, ktor˘ tvorilchrbtovú kosÈ slovenského národa. Preão jev‰ak slovenská história aj po roku 1989 tabu?Preão vzácne osobnosti, vzdelancov s vrúc-nym vzÈahom k svojmu národu musia v mé-diách nahrádzaÈ celebritky? Tak sme povyme-tali minulosÈ, aÏ zostala Ïalostne prázdna.

Publicistka Eva Zelenayová. Extra plus august 2011.

(Text dotvára mimoriadnu kurióznosÈ slo-venskej mediálnej reality: K˘m vlastenec-ky sa tváriaci ãasopis, v ktorom autorkauverejnila svoje oprávnené kon‰tatovania,nevenoval v júnovom ãísle ani jedno pod-statnej‰ie slovo o Memorande slovenskéhonároda, prijatého v Martine pred 150 rok-mi 6. – 7. júna 1861, ãasopis ·tefana Hrí-ba „T˘ÏdeÀ“, ktor˘ mnohí oznaãujú akokozmopolitick˘, venoval bohatú sériu kva-litn˘ch materiálov, súvisiacu s t˘mto v˘ro-ãím dôleÏit˘m pre existenciu slovenskéhonároda.)

***

Verejnoprávne média neboli nikdy takéslobodné, ako sú teraz. Ako minister som aniraz nezdvihol telefón, aby som intervenovalvo vzÈahu k spravodajstvu alebo publicistikea som presvedãen˘, Ïe ani nikto z mojich ko-legov z SaS.

Minister kultúry Daniel Krajcer (SAS). Sme 20. 8.

(STV v‰ak nepotrebuje ani tak to, Ïe


96


vplyvní politici nebudú telefonovaÈ ‰éfomspravodajstva, aby sa nevysielalo to, ãiono, ale potrebujú koneãne aspoÀ niekoº-k˘ch Ïurnalistov, ktorí dokáÏu divákomkomplexne, prehºadne a so zmyslom prenajdôleÏitej‰ie momenty nejakej udalostiinformovaÈ divákov o v‰etkom, ão má ne-jak˘ v˘znam a zaujímavosÈ pre obãanov.Rakúski reportéri potvrdzujú, Ïe sa to dá,a hoci mnohí sú len priemerní, predsakaÏd˘ ich vstup je profesionálny a plno-hodnotn˘.)

***

MoÏno si ºudia e‰te pamätajú aj singelNah˘. Ten vznikol v ãase, keì som asi naozajstál pred národom nah˘. Cel˘ náklad vyliso-van˘ch nosiãov sa vtedy zlikvidoval a vôbecne‰iel do predaja. Napriek tomu neexistovalv t˘ch ãasoch slovensk˘ alebo ãesk˘ diskdÏo-kej, ktor˘ by tú pesniãku nemal. Dodnes ne-viem, ako je to moÏné

Spevák Richard Müller. Pravda 20. 8.

(Jeden z najoriginálnej‰ích slovensk˘chpop-spevákov sa ãasto úplne zbytoãne roz-mieÀa a premieÀa na interpreta, ktor˘ sasnaÏí absurdnosÈami pobaviÈ divákov. Niesme prudérni, ale jeho nahota na javiskuje prejavom veºkého útlmu v mozgu. Kebysa tá trocha intelektu, ktorou hazarduje prisvojich vystúpeniach na verejnosti, prida-la k tej veºkolepej, ktorá ho podnecuje koriginálnym spevácko-autorsk˘m v˘ko-nom, bol by to v˘kon neporovnateºn˘ sprejavom kohokoºvek iného.)

***

Ak va‰a kamarátka ide po vás – snaÏí sa vásovládaÈ, manipulovaÈ, miasÈ v hodnotách, ci-tove vydieraÈ, dupaÈ po va‰om sebavedomí a‰Èastí – preã od nej! A to okamÏite, ak zaãne-te ão i len trochu pochybovaÈ o jej ãist˘chúmysloch a cítiÈ sa pri nej ako vyÏm˘kaná‰pongia!

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 20. 8.

(Majú takéto odporúãania nejak˘ zmysela hodnotu? âo len o nieão väã‰iu, neÏ Ïens-ké romány? ªudia ich potrebujú, pretoich ãasopisy aj uverejÀujú, ale ãasto b˘va-jú umelé, vymyslené, teda bez potrebnej Ïi-votnej skúsenosti ich autoriek. MôÏu tedadôverãivé ãitateºky zviesÈ k pom˘len˘m zá-verom a hlúpym rozhodnutiam.)

***

KaÏdého mandarína, na ktorého zdvihne‰ruku, môÏu maÈ tvoji známi na Facebooku.KaÏdú fotku z bujarej zábavy v thajskom ma-sáÏnom klube môÏu rozbúrené vlny interne-tu vyplaviÈ na písací stôl tvojho ‰éfa, podria-deného alebo policajta. Po rokoch môÏe vy-svitnúÈ, Ïe si deportoval Îidov do Osvienãi-mu, a pôjde‰ sedieÈ. Masakru, ktorej si velilv malom mesteãku, raz moÏno opí‰u v novi-nách, drah˘ generál, a tvoja milovaná dcéramoÏno spácha samovraÏdu tak ako Mladião-va dcéra.

Poºsk˘ spisovateº a maliar Jacek Dehnel. Sme 20. 8.

(Takmer kaÏd˘, kto ºahkováÏne pácha ha-nebné zloãiny, zabúda na to, Ïe má aj detia Ïe niektoré z nich sú citlivej‰ie a charak-ternej‰ie, neÏ ich oplan-otec. Tak˘chto po-tomkov by mala maÈ väã‰ina slovensk˘chpolitikov, lebo len oni sú predpokladompre to, Ïe Slovensko v celom rozsahu ne-okupujú klientelistickí a korupãní nani-ãhodníci.)

***

SnaÏím sa natáãaÈ filmy cez humor a nad-hºad. Veì diváci vedia, Ïe Ïivot je ÈaÏk˘, väã-‰ina s ním má poriadne trápenie. Ja ich chcemdo kina poz˘vaÈ na ãosi povzbudivé. Na film,v ktorom môÏu nájsÈ nádej na zvládnutievlastn˘ch problémov. Kritici mi zvyknú vy-ãítaÈ, Ïe moje filmy nevychádzajú z reality.Paradoxne, väã‰ina divákov mi hovorí, Ïe tiefilmy zo Ïivota sú. Rozprávajú mi podobnépríbehy zaloÏené na vlastn˘ch skúsenostiach.Dokonca aj oveºa bizarnej‰ie a zamotanej‰ie.

Filmov˘ reÏisér Jifií Vejdûlek.Pravda 20. 8.

(KaÏd˘ umelec, ktor˘ vo svojej tvorivejoblasti ponúka ºuìom rozveselenie, je Bo-Ïím poslom. Niektorí tvorcovia sú dokon-ca zábavnej‰í, neÏ samotn˘ Pán Boh. Tenje niekedy zbytoãne smutn˘. Alebo Ho ta-k˘m urobili Jeho posli, ktorí akoby tlmo-ãia Jeho slová a opisujú Jeho ãiny, a neve-dia si to predstaviÈ inak, neÏ v dusnej po-chmúrnosti.)

***

Mám veºké ústa, som priamoãiara. A kaÏ-dému, kto svoje názory hovorí nahlas, hrozí,Ïe to niekto na neho v budúcnosti vytiahne.Ale pokiaº nikomu neubliÏujem, som slobod-ná v tom, ão robím. Veºká ãasÈ mojej osobnos-ti pochádza z gréckej strany, keìÏe som veº-mi vá‰nivá, ale som aj veºmi melancholická,ão je urãite tieÏ grécka vlastnosÈ, lebo oni mi-lujú tragédiu.

Wel‰ská speváãka s gréckymi koreÀmi Marina and the Diamonds. HN 22. 8.

(Îivot je tragick˘, lebo nám stále nieãohrozí. Ale zasa ãudovaÈ sa, Ïe napriek na-‰ej bujarosti stále na nás dolieha aj ãosi bo-lestné, by sme sa nemali. Najväã‰í drama-tici minul˘ch storoãí – ako Shakespeare –obdivuhodne skombinovali tragédie a ko-médie.)

***

Keì si ãasto kladieme Nemecko za vzor vmnoh˘ch oblastiach Ïivota, je nutné si v‰im-núÈ aj oblasÈ ochrany rodiny. Základom ‰tátuje rodina, preto je aj na‰ou povinnosÈou uro-biÈ maximum v prospech nedele na ochranurodiny.

Peter Novovesk˘, Aliancia za nedeºu. Sme 22. 8.

(Novoveského text je priam ukáÏkou dema-gógie niektor˘ch politick˘ch subjektov. Je-den z t˘chto subjektov neustále prichádzas návrhmi, ktoré obmedzujú príjemnej‰í Ïi-

vot miliónov obãanov. Ochranou rodinysa oháÀajú vo svojom úsilí zru‰iÈ nedeºn˘predaj v niektor˘ch obchodoch – aby aj ro-diny predavaãiek mali v nedeºu voºno. Aleto, Ïe moÏnosÈ nákupu v tento posvätn˘ deÀvo veºkom mnoÏstve umoÏÀuje práve rodi-nám vhodnej‰ie vyuÏitie soboty, to uÏ si„aliancie za nedeºu“ nev‰ímajú.)

***

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 22. 8.(Toºko láskyplnej neÏnosti, koºko vyjadru-je úsmev ministra financií k ‰etriacemuprasiatku pod jeho pazuchou, nikdy nevy-jadril ani k premiérke Ivete.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová aErnest Weidler

V malebnej starobylej obci Limbach v blízkosti Pezinka nájdete ná‰ útuln˘ rodinn˘ penzión s bohatouhistóriou. Len ‰tvrÈhodinku od mestskému ruchu Bratislavy sa ocitnete akoby v inom svete – svete, kde ãas nehrá Ïiadnu rolu. Ochotn˘ personál Vám pripraví nezabudnuteºn˘ gurmánsky záÏitok.

Popri neodmysliteºnej chutnej chrumkavej husacine, kaãacine s lok‰ami a kapustou, ãi prepeãenom bavor-skom kolene sú v ponuke jedál v˘borné domáce polievky, ‰peciality z r˘b a diviny kombinované s lahodn˘-

mi omáãkami, ãi vyberané jedlá z cestovín a zeleniny. Na záver si nenechajte ujsÈ záÏitok z po domácky Èahanej ‰trúdle, makov˘ch ‰úºancov a periek. Na letnej terase priamo pod vinicami môÏete

ochutnaÈ vína známych malokarpatsk˘ch v˘robcov. V na‰om ìal‰om stredisku Limba‰ské humnousporadúvame spoloãenské akcie, svadby a rôzne firemné akcie aÏ pre 100 osôb.

Hotel Limbach, SNP 18, 900 91 Limbachtel.: 00421/33/6477 281, fax: 00421/33/6477 361, e-mail: [email protected], www.hotellimbach.sk

Takto chutí pohoda – to je

Hotel Limbach

LLoovveecckk˘̆ ssaallóónn:: kkaappaacciittaa 1122 oossôôbb

RRuussttiikkáállnnaa rree‰‰ttaauurráácciiaa::kkaappaacciittaa 6600 mmiieesstt

LLiimmbbaa‰‰sskkéé hhuummnnoo:: kkaappaacciittaa 113300 oossôôbb,,ss ttaanneeããnn˘̆mm ppaarrkkeettoomm 9900 oossôôbb

Documents

Parlamentný Kuriér - 2011 / CXCVIII.-CXCVIX