1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CCVII. – CCVIII. ČÍSLO 2012

CCVII. – CCVIII. ãíslo 2012

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováMarta Toma‰oviãová

Peter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákHelena Mezenská

Bibiána ObrimãákováPeter Osusk˘Ivan ·tefanec

Jana ÎitÀanskáJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

jmadarasova@chello.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcie

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Robert Fico, predseda vlády SR

OBSAH

EditoriálZáklady slovenského demokratického systému (F. Nagy) 2Vláda SR·tyri piliere: dialóg, konsolidácia, rast a solidarita (Rozhovor s R. Ficom) 2Priorita – skvalitnenie podnikateºského prostredia 7(Rozhovor s T. Malatinsk˘m) Slovensko-talianska spoluprácaTalianske investície na Slovensku (Rozhovor s A. Gerottom) 6Ministerstvo hospodárstva SRBezpeãnosÈ jadrovej energetiky (Rozhovor s D. Petríkom) 10Jadrová energetika potrebuje viac robotov. Platí to aj o slovensk˘ch? 11(Rozhovor s J. Jezn˘m)BlíÏi sa koniec programového obdobia (Rozhovor s B. Huslicom) 32Nesmie ch˘baÈ synergia a harmónia (Rozhovor s J. Petroviãom) 33Pelety a tepelná energetika (Rozhovor s M. Dubniãkom) 35Energetická bezpeãnosÈ a spoloãná legislatíva EÚ 36(Rozhovor s J. Gaisbacherom)Venuje sa dostatoãná pozornosÈ surovinovej politike? 38(Rozhovor s M. Jarábkom)Inteligentné siete v Európe (Rozhovor s M. Slivom) 40Inovaãné stratégie a rozvoj ekonomiky (Rozhovor s M. Hlinkom) 42Energetika na SlovenskuV jadre je bezpeãnosÈ nadov‰etko (Rozhovor s P. Ruzzinim) 12Zásobníky Nafty sú strategick˘m faktorom pre bezpeãnosÈ dodávok 16plynu v strednej EurópeNa ãeskom a slovenskom trhu chceme byÈ maximálne úspe‰ní 18(Rozhovor s M. Pa‰tikom) Ako ìalej vo vyuÏívaní slneãnej energie na Slovensku 24(Rozhovor s M. Novákom)Energetická efektívnosÈ – formálna povinnosÈ alebo 26uÏitoãná nevyhnutnosÈ? (Rozhovor s M. Minaroviãom)Alfou energetiky má byÈ efektívnosÈ (Rozhovor s M. Ob‰ívan˘m) 44Ospalí spotrebitelia a ÚRSO (Rozhovor s J. Holjenãíkom) 46Plynu je stále dosÈ (Rozhovor s J. Klepáãom) 49Atóm a zákon (Rozhovor s V. Zimanom) 50Informaãné technológieRozvoj trhu s elektrinou smeruje k integrácii (Rozhovor s L. Lázniãkom) 13Európsky parlamentLiberalizácia energetického trhu – uÏ nie trend, ale nevyhnutnosÈ 14(Z. Staníková) Energetika v EurópeEnergetick˘ plán do roku 2050 = cestovná mapa pre obnoviteºnú 20energiu 2050 (G. Oettinger)Energetická efektívnosÈ (G. Oettinger) 21Obnoviteºné zdroje – perpetuum mobile európskej energetiky? 22(L. Ferenãáková)Ako zbaviÈ Európu „energetickej kliatby“ (C. Ashton) 28Národná rada SREnergetická politika pre hospodárstvo 29(Rozhovor s M. Kondrótom a J. Miku‰om) Do politiky majú ísÈ ºudia bezúhonní (Rozhovor s M. Záhumensk˘m) 53Strojárstvo na SlovenskuStrojárstvo – nedostatok kapitálu a kvalifikovanej sily 52(Rozhovor s M. Cagalom)V˘bory NR SRPredsedovia v˘borov NR SR (pk) 55Dialógy OA & EWNovinárov si treba obchádzaÈ (Rozhovor s O. Andrásym) 59Glosy – Poznámky – EsejeKto zvoní SDKÚ do hrobu? (E. Weidler) 63SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 64

www.parlamentnykurier.sk

Predseda vlády SR Robert FICOÏiadal v NR SR o vyslovenie

dôvery novej vláde. Poslanci saoboznámili s programom, ktor˘ by

mal v nasledujúcom vládnomobdobí prispieÈ nielen

k ozdraveniu ekonomiky, alepriniesÈ aj spokojnosÈ obyvateºom.Malo by ísÈ predov‰etk˘m o reálny

program, ktor˘ je moÏné splniÈ.Bliωie o Àom informuje predseda

vlády Slovenskej republiky Robert Fico v rozhovore

s redaktorkou Annou Komovou.

E D I T O R I Á L

2

Parlament je bazálna in‰titúcia slovenské-ho demokratického systému. Od jeho fungo-vania závisí kvalita a európskosÈ slovenské-ho ‰tátu, a preto sa aj od vyspelosti jeho ãi-niteºov odvíja úspe‰nosÈ v‰etk˘ch dôleÏit˘chrozhodnutí najv˘znamnej‰ích in‰titúcií Slo-venskej republiky. Z ak˘chsi nie vÏdy po-chopiteºn˘ch dôvodov sa primárne vstupyrôznych mimoparlamentn˘ch ustanovizní ne-berú dostatoãne do úvahy a funkcie NR SRsa dosÈ zuÏujú len na akési povinné úradova-nie. âasto je, pochopiteºne, potrebné aj to anetreba podceÀovaÈ konanie Ïiadneho orgánu‰tátnej moci, miestnej správy alebo regulaã-n˘ch in‰tancií. Ale väã‰inou predsa len trebahºadaÈ základné v˘chodisko v‰etk˘ch kro-kov, ktoré sa v slovenskom prostredí vykona-jú, v pléne a vo v˘boroch NR SR a v aktivi-tách desiatok úplne odli‰n˘ch funkcionárov.

Vieme v‰ak vÏdy nájsÈ kºúã k tajomstvu,ktoré sa skr˘va v potrebách rôznych obãian-skych skupín? A nielen k tajomstvu, ale aj kspôsobu, ako poskytnúÈ ºuìom kvalitné sluÏ-by, ktoré sú základn˘m predpokladom ob-ãianskej spokojnosti? Kedysi bol poslanecãlovekom, ktor˘ mal úctu svojho okolia aktor˘ dokázal daÈ do poriadku mnohé rozvrá-tené vzÈahy na v˘znamn˘ch postoch. Nebolpríli‰ vysoko na rebríãku funkcionárov, abysi mohol nam˘‰ºaÈ, Ïe je nedostiÏn˘ a Ïe môÏerozhodovaÈ takmer o v‰etkom moÏnom v ‰tá-te. Ale nebol ani príli‰ nízko, aby musel pô-sobiÈ ako zahriaknut˘ ãiniteº, ktor˘ musí po-slu‰ne vykonávaÈ v‰etky Ïelania najvy‰‰íchhodnostárov.

Tak by to vlastne malo byÈ aj dnes – alebopráve dnes: poslanec má dôleÏité poslaniepri realizácii v‰etkého, na ãom stojí ‰tátna ad-ministratíva. KaÏd˘ hlas ãi kaÏdé „kreslo“ vsnemovni môÏe ovplyvniÈ pri rôznych hlaso-vaniach koneãn˘ v˘sledok v‰etk˘ch dôleÏi-

t˘ch parlamentn˘ch aktivít. O kvalitu v˘ko-nov NR SR sa opiera stabilita vlády, o Àu saopiera spracúvanie zákonov a mnoh˘ch zá-kladn˘ch noriem, a o Àu sa opiera aj zaãleÀo-vanie SR do európskeho kontextu. Autoritaparlamentu sa premieta aj do vplyvu najvy‰-‰ích ‰tátnych funkcionárov, keì sa hºadajú naj-rozumnej‰ie a dlhodobo platné rie‰enia. Ke-dysi aj literatúra – napríklad v poviedkach spi-sovateºa Janka Jesenského – prezentovalavplyvné postavenie poslancov. Bolo to posta-venie, v ktorom bola úcta k ‰tátu a jeho sym-bolom, pretoÏe takmer kaÏd˘ modern˘ európ-sky ‰tát aj dnes vystupuje navonok cez svo-ju symboliku, veì práve tá znásobuje váÏnosÈrôznych ‰tátnick˘ch ãinov v˘razn˘ch osob-ností toho-ktorého ‰tátu. K symbolom patrí v‰ir‰om zmysle názov ‰tátu, ‰tátny znak, ‰tát-na vlajka, ‰tátna hymna (presnej‰ie prvé dveslohy piesne Janka Matu‰ku), ale aj ‰tátna pe-ãaÈ a v podstate aj prezident republiky.

ByÈ predsedom ãi podpredsedom parla-mentu alebo byÈ ãlenom poslaneckého grémia,byÈ predsedom niektorého parlamentného v˘-boru alebo parlamentného klubu, byÈ predse-dajúcim zasadnutia pléna NR SR alebo plniÈpodobné úlohy ãi funkcie, priná‰a nielen vy‰-‰í plat alebo potrebn˘ priestor pre popredn˘chpolitikov i beÏn˘ch obãanov a primeranú po-zornosÈ pléna NR SR, ale aj väã‰iu zodpoved-nosÈ za fungovanie rôznych zloÏiek najvy‰‰ie-ho zastupiteºského orgánu SR a dokonca aj zaeleganciu jeho vystupovania pred ‰irokou ob-ãianskou verejnosÈou.

Neobyãajne rôznorodá osádka zboru po-slancov vytvára zdanie, Ïe sú v nej naozaj za-stúpené takmer v‰etky skupiny obãanov SR.Samozrejme, nie je to tak, v˘ber poslancov jev˘razne uωí. A preto tí, ktorí boli zvolení dopléna NR SR, by mali maÈ ambíciu zastupo-vaÈ ão naj‰ir‰í sortiment obyvateºov SR, abysa nik necítil byÈ odstrãen˘ kamsi nabok, kdesi ho nikto ani nev‰imne. Aby sa vÏdy na‰ielniekto kompetentn˘, kto bude maÈ pocit, ÏedokáÏe a chce primerane a profesionálne hºa-daÈ také v˘chodiská zo zamotan˘ch situácií,aby sa nikto necítil byÈ zaznávan˘, podceÀo-van˘ alebo obchádzan˘. ·tát si má vedieÈvÏdy poradiÈ – alebo maÈ tak˘ch expertov, kto-rí v prípade potreby rozumne a premyslene za-siahnu.

Slovensko celé desaÈroãia bolo na vedºaj-‰ej koºaji aj v strednej Európe, aj na celomkontinente. Je mimoriadne pote‰ujúce, Ïe saz takéhoto poloÏenia v posledn˘ch rokochvymotalo a Ïe sa plnohodnotne zaradilo me-dzi ‰piãkové krajiny EÚ. Treba v‰ak vyvinúÈvytrvalé úsilie, aby sa z tejto polohy „hore“neskotúºalo opäÈ kamsi hlboko nadol.

Franti‰ek Nagy, ‰éfredaktor

Základy slovenskéhodemokratického systému

Zaãnime stabilitou. Vieme, Ïe ekono-mika nielen na Slovensku je znaãnekomplikovaná ão je nevyhnutné urobiÈpre dlhodobo udrÏateºné verejné finan-cie?

Zaãnime teda stabilitou, pretoÏe tú vní-mame ako základ úspechu Slovenska vnadchádzajúcich rokoch. Z tohto dôvodusme dialóg, najmä sociálny dialóg pov˘-‰ili na základnú pracovnú metódu vládnu-tia. Po prv˘ raz boli v histórii krajiny re-levantní aktéri sociálno-ekonomického aspoloãenského Ïivota zapojení priamo dotvorby programu vlády a na pôde Rady so-lidarity a rozvoja diskutujeme o v‰etk˘chzásadn˘ch rozhodnutiach vlády. Chcemsa poìakovaÈ partnerom za ich kon‰truk-tívny prístup. Nemusíme sa na v‰etkomzhodnúÈ, ale keì sa rozhodnutia rodia v ‰i-rokom dialógu, je to pre krajinu, navy‰e vneºahk˘ch ãasoch, ktoré Ïijeme, to naj-lep‰ie. âo sa t˘ka ozdravenia financií, prá-ve toto bol prv˘ zásadn˘ cieº, na ktoromsme sa zhodli so v‰etk˘mi partnermi. Smepripravení ho naplniÈ, pretoÏe je to v zá-ujme krajiny. Bez neho by utrpela na‰a dô-veryhodnosÈ na finanãn˘ch trhoch, ão byzdraÏilo financovanie krajiny. Nebude totakpovediac prechádzka ruÏovou záhra-dou, keìÏe zdedené verejné financie anizìaleka nie sú zdravé a súãasne hospodár-sky rast u na‰ich hlavn˘ch obchodn˘chpartnerov, od ktor˘ch sme závislí, klesá.Ale uÏ v t˘chto dÀoch predstavujeme kon-krétne kroky, ako tento cieº naplníme a sú-ãasne nepresunieme jeho Èarchu na pleciat˘ch, ktorí sa uÏ uskromÀovaÈ nemôÏu.

Od ãoho závisí priaznivá pozícia Sloven-ska vo svete a jej posilÀovanie v Eu-rópskej únii?

Ak má EÚ, ãi eurozóna do budúcnostifungovaÈ, ão je v na‰om Ïivotnom záujme,potom nemôÏe fungovaÈ tak, Ïe jej ãlenskékrajiny budú chcieÈ poÏívaÈ len v˘hody anebudú pripravení priloÏiÈ ruku k dielu,keì prichádzajú problémy. V‰etk˘m, kto-rí chcú na téme eurovalov zbieraÈ lacné po-litické body treba pripomenúÈ, Ïe Sloven-sko z ãlenstva v EÚ a eurozóne ãerpáohromné v˘hody, sme ãist˘m prijímateºompomoci, profitujeme z otvoreného viac

3

V L Á D A S R

ako 500 mil. trhu a spoloãnej meny. Ak chce-me, aby Únia fungovala a chceme byÈ v bu-dúcnosti schopní v jej rámci presadiÈ aj svo-je záujmy, potrebujeme partnerov. ZároveÀmy musíme byÈ spoºahliv˘m partnerom, kto-r˘ drÏí dohody a je pripraven˘ na spoloãn˘ po-stup, práve keì je nevyhnutné konaÈ. Mámesvoje záujmy, ãi uÏ ide o energetiku, poºno-hospodárstvo... Ak v‰ak ide takpovediac ovy‰‰í cieº – ako je to aj v prípade európskychstabilizaãn˘ch mechanizmov, ktoré chrániaeurozónu pred nestabilitou finanãn˘ch trhovãi útokmi ‰pekulantov – sme pripravení naspoluprácu.

Trvalo udrÏateºn˘ hospodársky rozvoj jeveºmi dôleÏit˘ na získanie istôt obyvateºov

Slovenska, ak˘m spôsobom sa dá zabezpe-ãiÈ jeho rast?

Som rád, Ïe po rokoch, keì z in‰titúcií EÚprichádzal len tlak na úspory sa dnes dostá-va do popredia nevyhnutnosÈ hospodárskehorastu. Je úplne zrejmé, Ïe politika úspor zakaÏdú cenu nás doviedla tam, kde dnes sme– Európa je na prahu recesie. Bez rastu nietnov˘ch pracovn˘ch miest, klesá Ïivotná úro-veÀ a kúpna sila, teda príjmy a zisky firiem,viac ºudí potrebuje dávky, klesajú daÀovépríjmy, nie je teda moÏné ani ozdravovanie.Je to cesta do pekla. Podporujeme preto v‰et-ky iniciatívy v rámci EÚ a eurozóny, ktorémajú za cieº obnovenie rastu – ãi uÏ eurobon-dy, projektové dlhopisy ãi nav˘‰enie základ-ného imania Európskej investiãnej banky.

Îiaº, ostatn˘ summit v tomto dosiahol pomer-ne malú zhodu, preto podstatná ãasÈ práce zo-stáva na ãlensk˘ch krajinách. My konáme,rozhodli sme o presune 354 mil. eur na pro-jekty zamestnanosti mlad˘ch ºudí a podporyhospodárskeho rastu, zavádzanie nov˘ch tech-nológií, ktoré zv˘‰ia konkurencieschopnosÈna‰ich podnikov. Budeme ÏiadaÈ o flexibili-tu Európskej komisie aj pri ìal‰ích prípadn˘chpresunoch medzi operaãn˘mi programami,opäÈ na podporu rastu a tvorbu pracovn˘chmiest. Chceme ísÈ cestou PPP-projektov tam,kde budú v˘hodné pre ‰tát, pretoÏe napríkladlen v˘stavba R1 medzi Zvolenom a Nitrou zá-sadnou mierou prispela k rastu HDP. Tisícepracovn˘ch miest vytvorila aj v˘stavba 3. a4. bloku JE Mochovce. âiÏe – podpora inves-tícií, zlep‰ovanie podnikateºského prostrediav zniÏovaní administratívneho zaÈaÏenia naj-mä pre mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov,nov˘ systém podpory investícií, tlak na cenyenergií a ìal‰ie opatrenia, ktor˘ch primár-nym cieºom je rast, máme pripravené, preto-Ïe inej cesty niet. A samozrejme, odmietamezv˘‰enie DPH, aj keì by to bola najºah‰ia ces-ta ozdravenia financií, ale zniãujúca pre hos-podársky rast. Nakoniec, videli sme to pripredchádzajúcej vláde, ktorá mala navy‰epripraven˘ scenár opätovného zv˘‰enia DPH.Touto cestou nikdy nepôjdeme.

Podarí sa udrÏaÈ v˘‰ku deficitu a dlhu ve-rejn˘ch financií na úrovni, ktorú poÏadu-je EÚ?

Musí sa podariÈ a podarí sa. Konsolidácia,do ktorej ideme, má tri piliere. Prv˘m je väã-‰ia solidarita bohat˘ch a siln˘ch k slab‰ím, naktorej intenzívne pracujeme. KeìÏe Èarchaozdravenia sa nemá preniesÈ na t˘ch, ktorí uÏtakpovediac nemajú z ãoho, ideme zaÈaÏiȺudí s vysok˘mi príjmami; bankov˘ sektor, re-gulované firmy a právnické osoby. Druh˘mpilierom je boj proti daÀov˘m únikom, kde vt˘chto dÀoch predkladáme do vlády konkrét-ne návrhy a rovnako chcem v tejto oblasti oce-niÈ deklarovanú spoluprácu bankového sek-tora pri odhaºovaní únikov v DPH. Tretím v˘-znamn˘m pilierom konsolidácie je zásadnézefektívnenie, a t˘m úspora vo verejnej sprá-ve, ktorú má rezort vnútra rozpracovanú vprograme ESO. Od 1. januára 2013 prestaneexistovaÈ krajská ‰pecializovaná ‰tátna sprá-va a k 1. januáru 2014 chceme maÈ integro-vanú miestnu ‰tátnu správu, ão znamená ob-rovské úspory predov‰etk˘m na nehnuteºnos-tiach, kancelárskych priestoroch, autách apodobne. âiÏe vy‰‰ie daÀové príjmy od sil-n˘ch a bohat˘ch, reálny boj proti daÀov˘múnikom, zefektívnenie a úspora na verejnejspráve a spomínan˘ hospodársky rast – to jev skratke nበrecept na ozdravenie financií.

Aké sú plány v rámci dôchodkového systé-mu, ão sa podnikne pre jeho ozdravenie?

·tyri piliere: dialóg,konsolidácia, rast a solidarita

4

ãite aj tu prídeme s konkrétnymi iniciatívami,ãi uÏ v oblasti verejného obstarávania a ìal-‰ích.

Z programového vyhlásenia sa viacer˘chdotklo zam˘‰ºané zníÏenie ‰tátnych sviat-kov a voºn˘ch dní, preão je to potrebné, súto len ekonomické dôvody?

ZníÏenie poãtu sviatkov je poÏiadavka,ktorá vzi‰la z rokovaní so zamestnávateºmi.Je to vecou diskusie s ostatn˘mi partnermi,odbormi, cirkvami. My sa tomu nebránime,je pravda, Ïe Slovensko má viac voºn˘ch dnív roku oproti niektor˘mi in˘m krajinám Únie.Téma v‰ak dnes e‰te uzavretá nie je.

Malo by sa rie‰iÈ aj nevyãerpanie fondovEÚ v doprave, aké sú moÏné opatrenia,ktoré by ur˘chlili ãerpanie?

V̆ stavba diaºnic a cestnej infra‰truktúry adopravné prepojenie západu s v˘chodom kra-jiny ostáva prioritou aj tejto vlády pod mojímvedením. Vzhºadom na stav verejn˘ch finan-cií je kombinácia PPP-projektov – kde budúv˘hodné pre ‰tát a eurofondov. Minister do-pravy v t˘chto dÀoch pripravuje komplexnúinformáciu a plán, ktoré úseky cestnej infra-‰truktúry a z ak˘ch zdrojov chce jeho rezortrealizovaÈ v tomto období. Napríklad, kon-krétne v kºúãovom úseku D1, v tuneli Vi‰Ào-vé, by sme chceli získaÈ preklenovací úver odEurópskej investiãnej banky a zaãaÈ stavaÈ uÏtento rok. Treba otvorene povedaÈ, Ïe zasta-vením projektov minulou vládou sme tu zme-‰kali rok a pol, o to viac treba vystupÀovaÈ úsi-lie rezortu, NDS a ìal‰ích súãinn˘ch zloÏiek.

Aké priority a preão, bude vláda presadzo-vaÈ v oblasti znalostnej spoloãnosti, vzde-lávania a v kultúre?

Slovensko má tretiu ãi ‰tvrtú najvy‰‰iumieru nezamestnanosti mlad˘ch v EÚ a sys-tém vzdelania, ktor˘ uÏ dávno nespæÀa náro-ky doby. Bol preto najvy‰‰í ãas, aby na ãelerezortu ‰kolstva sedel minister, ktor˘ koná. âije to vo veci pozdvihnutia stredn˘ch odbor-n˘ch ‰kôl, prepojenia s praxou, ãi v obmedze-ní situácií, keì ‰koly vznikali len ako podni-kateºské projekty a neposkytovali Ïiakom po-trebnú kvalitu. V tejto oblasti pôjde aj o ná-roãné rozhodnutia, ale treba si uvedomiÈ, Ïeak má systém slúÏiÈ Ïiakom, daÈ im skutoãnúperspektívu a uplatnenie v Ïivote, treba vÀom zásadné zmeny. âo sa t˘ka kultúry, mô-Ïem len povedaÈ, Ïe sa do nej chvalabohu vrá-til minister, ktor˘ sem patrí. PretoÏe kultúrav Ïiadnom prípade nemôÏe pri sociálno-eko-nomick˘ch otázkach, ktoré dnes dominujú,zostaÈ na okraji ná‰ho záujmu.

V ãom vidíte základ pre dobrú sociálnu po-litiku?

Sociálny dialóg. V tom sme zaãali praktic-ky bezprostredne po nástupe do vlády pritvorbe programu vlády, pokraãujeme na pôdeRady solidarity a rozvoja, a tak budeme po-kraãovaÈ aj ìalej. Rozhodnutia prijíma vládaa berie na seba plnú zodpovednosÈ, ale roz-hodnutia sa rodia v dialógu so v‰etk˘mi re-levantn˘mi partnermi. Nikto dnes nepotrebu-je napätie a zbytoãné spory. V tomto môÏemlen zopakovaÈ, Ïe oceÀujem a budem oceÀo-vaÈ prístup partnerov, ktorí veºmi dobre chá-pu, ão dnes na‰a krajina potrebuje.

Stav, keì hºadáme v ‰tátnom rozpoãte kaÏ-dé euro, pretoÏe potrebujeme konsolidovaÈ aekonomicky rásÈ, a roãne nám odchádza 900mil. eur na súkromné úãty, ktoré sa na nichznehodnocujú, snáì nemôÏe nikto váÏne ob-hajovaÈ. Jediní, kto zarábajú, sú súkromnéDSS a v‰etci ºudia sa na tento obrovsk˘ v˘-padok musia skladaÈ, pretoÏe ‰tát ho musísanovaÈ z peÀazí, ktoré potrebuje na iné dô-leÏité úãely. Je dobré, Ïe partneri v Rade so-lidarity a rozvoja sa zhodli, Ïe systém je vdne‰nej podobe neúnosn˘ a vyÏaduje zásad-nú zmenu. Tá spoãíva v tom, Ïe ideme meniÈdôchodkov˘ systém ako celok: prv˘, druh˘ ajtretí pilier, aby plnil to, ão má, teda ão najlep-‰ie zabezpeãenie pre ºudí v starobe. âo sa t˘kadruhého piliera, ideme do zmeny pomerov,pretoÏe ten slovensk˘ 9:9 je pre udrÏateºnosÈverejn˘ch financií absolútne neúnosn˘, navy-‰e sú v Àom desiatky – moÏno státisíce ºudí,pre ktor˘ch je úplne nevhodn˘, na ãom sazhodneme so v‰etk˘mi, snáì vrátane pána

Kaníka. Preto ideme cestou zníÏenia príspev-ku na 3 alebo 4 % a ponúknutia dobrovoºné-ho pripoistenia, ktoré by malo byÈ aj daÀovozv˘hodnené.

V ãom bude starostlivosÈ o podnikateºské averejné zdroje iná ako v predchádzajú-com období? Neobávate sa korupcie?

Za vládu môÏem hovoriÈ o verejn˘ch zdro-joch a môÏem potvrdiÈ, Ïe chceme pokroãiÈv˘razne ìalej v obmedzovaní sivej ekonomi-ky. Okrem opatrení proti daÀov˘m únikom,o ktor˘ch sme hovorili s bankami, a in˘ch, mi-nister vnútra ohlásil plán vzniku ‰peciálnehopolicajného komanda na odhaºovanie daÀo-v˘ch, coln˘ch únikov a korupcie, ktoré budepôsobiÈ mimo existujúcich útvarov na bojproti korupcii, bude maÈ celoslovenskú pôsob-nosÈ, aby nebolo viazané rôznymi miestnymiväzbami. Takisto minister uÏ rokoval s pred-staviteºmi mimovládnych organizácií, ktoré sasústredia na ãistotu verejného Ïivota, takÏe ur-

V L Á D A S R

D.A.L.I. – M.N., s.r.o.1. zabezpeãenie projekãnej prípravy a realizácia objednávok na kºúã2. dodávka, montáÏ a uvedenie do prevádzky:• stacionárne batérie TAB OPzS, TAB OPzV, TAB OGi, TAB UPS, VRLA AGM• trakãné batérie TAB: DIN, DIN-S, BS• batérie k solárnym fotovoltick˘m systémom• autobatérie TOPLA• nabíjaãky, vybíjaãky, aquamatic, mie‰anie elektrolytu• UPS, monitoring batérií• DIESEL agregáty – záloÏné zdroje• meracie transformátory• distribuãné transformátory• v˘konové vypínaãe 110kV• odporníky a odpojovaãe 110kV• trafostanice firmy DELING z Bosny a Hercegoviny

D.A.L.I. – M.N., s.r.o. je v˘hradn˘ dovozca • priemyseln˘ch batérií TAB MeÏica Slovinsko• meracích transformátorov KONâAR Zagreb Chorvátsko

D.A.L.I. – M.N. v zahraniãí: Bosna a Hercegovina: D.A.L.I. – M.N., Tuzlaâierna Hora: D.A.L.I. – M.N., Ulcinj

TAB d.d.SpoloãnosÈ TAB bola zaloÏená v roku 1965 ako jedna zo spoloãností holdingu Rudnik MeÏica v regióne s vy‰e 350- roãnou tradíciou v oblasti v˘robkov z olova. Poãas prv˘ch 15 rokov svojej existencie mala TAB licenãného partnera zo ·védska, spoloãnosÈ Tudor. Od roku 1980 má spoloãnosÈ vlastné v˘skumno-v˘vojové kapacity, vìaka ktor˘m dnes vyrába v‰etky druhy oloven˘ch akumulátorov, ako aj batérií typu VRLA AGM v dvoch modern˘ch továrÀach so 420 zamestnancami:

• prvá sa zameriava na v˘robu ‰tartovacích batérií znaãiek Topla a TAB v poãte 1 500 000 kusov roãne• druhá vyrába priemyselné batérie znaãky TAB s roãnou v˘robnou kapacitou pribliÏne 800 000 kusov

stredne veºk˘ch trakãn˘ch alebo staniãn˘ch ãlánkov˘ch batérií a blokov

Vysokokvalitné batérie sú známe po celom svete, najmä v Európe, Ázii a Amerike.

KONâAR-Mjerni transformatori, d.d.KONâAR-Mjerni transformatori, d.d. je jednou z obchodn˘ch spoloãností, patriacich do koncernu KONâAR-Elektroindustrija, d.d. KONâAR-Elektroindustrija, d.d. je najväã‰ou a najdôleÏitej‰ou chorvátskou skupinou pridruÏen˘ch spoloãností na projektovanie, v˘robu, v˘stavbu, rozvoj a servis v˘bavy a zariadenia v oblasti energetiky, dopravy, priemyslu a domácich spotrebiãov.KONâAR-Mjerni transformatori, d.d. patrí do podnikateºského prostredia v oblasti energetiky, ktoré súãasne predstavuje „core business“ celej skupiny KONâAR. Pod súãasn˘m názvom je firma zaregistrovaná od roku 1991. Dovtedy, od roku 1946, pôsobila pod názvom RADE KONâAR.

V˘robn˘ program tvoria meracie transformátory s nasledujúcimi charakteristikami:• vysokonapäÈové: olejové do Um 750 kV (prúdové a kapacitné napäÈové), do Um 550 kV

(induktívne napäÈové), do Um 420 kV (kombinované)• izolované plynom SF6 pre montáÏ do GIS do Um 170 kV (prúdové a napäÈové)• strednonapäÈové do Um 40,5 kV: olejové (prúdové a napäÈové), alarditové (prúdové a napäÈové)• nízkonapäÈové alarditové do Um 1 kV• ‰peciálne (skú‰obné transformátory, prúdové a napäÈové transformátory s osobitn˘mi poÏiadavkami)

D.A.L.I. – M.N., s.r.o., 903 01 TureÀ 385tel./fax: 02/ 4591 8080 • tel.: 02/ 4591 8240 • mobil: 0903 727 188, 0903 980 083, 0903 163 046e-mail: tab-mezica@tab-mezica.sk, www.tab-mezica.sk

• Centrálny servis a sklad TureÀ• Servisná sieÈ: Bratislava, Púchov, Ko‰ice

6

Aké sluÏby poskytuje ãlenom Taliansko-slovenská obchodná komora?

Taliansko-slovenská obchodná komora pô-sobí v centre Bratislavy uÏ 15 rokov. Je to ne-ziskové zdruÏenie zaregistrované na Minister-stve vnútra SR a uznané talianskou vládou.TSOK efektívne pôsobí na celom sloven-skom území. Jej hlavn˘m cieºom je konrét-nym spôsobom podporovaÈ obchodné a eko-nomické vzÈahy medzi talianskym a sloven-sk˘m trhom a hrá dôleÏitú úlohu pri ich roz-voji a roz‰irovaní spolupráce medzi spoloã-nosÈami a in‰titúciami oboch krajín. Najviacpozornosti venuje podpore talianskych firiema in‰titúcií, ktoré majú záujem rozvíjaÈ pod-nikateºskú ãinnosÈ na Slovensku a pomocislovensk˘m firmám v Taliansku. V rámciãinností TSOK v priebehu rokov nadobudlinajväã‰í v˘znam akcie, ako sú obchodné mi-sie, veºtrhy, konferencie, workshopy a prezen-tácie produktov. Aktivity sú zamerané na roz-voj konkurencieschopnosti a prítomnosti ta-lianskych firiem a in‰titúcií na slovenskomtrhu, a to v tradiãn˘ch odvetviach Made in Ita-ly, ako i v odvetviach väã‰ích technologick˘chinovácií.

Je súãasÈou siete talianskych obchodn˘chkomôr v zahraniãí, ktoré sú in‰titucionálne

prepojené so Zväzom talianskych obchod-n˘ch komôr.

Ktoré aktivity TSOK dominovali v minu-lom a v tomto roku?

Na‰e aktivity sú poãetné, a tak vymenujemiba niektoré:

Organizovanie talianskeho festivalu kul-túry na Slovensku Dolce Vitaj – program 4.roãníka bol v˘nimoãn˘ kvôli oslavám 150.v˘roãia zjednotenia Talianska (jún 2011).

Talianskym a slovensk˘m podnikateºomponúkame pravidelné semináre a konferenciena rôzne dôleÏité témy v hospodárstve a le-gislatíve. Pravidelne organizujeme podnika-teºské misie na Slovensku a v Taliansku.

Sme partnerom viacer˘ch dôleÏit˘ch európ-skych projektov. Onedlho rozvinieme aktivi-ty spojené s dvoma európskymi projektmiIEE a CE2013, ktoré sa zameriavajú na pod-poru vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie na Slovensku a v Európe v nasledujúcichtroch rokoch.

Do akej miery ovplyvnila globálna finanã-ná a hospodárska kríza záujem talianskychstredn˘ch i men‰ích firiem o Slovensko?

Zaznamenali sme mierny pokles poãtuãlensk˘ch spoloãností. Je to údaj, ktor˘ bymohol napovedaÈ o poklese záujmu talian-skych spoloãností o slovensk˘ trh. Verímv‰ak, Ïe sa mení typ spoloãností, ktoré pristu-pujú na tento trh. Prichádza ich menej, za tosolídnej‰ie a ‰truktúrovanej‰ie. Slovensko máveºa ão ponúknuÈ. Záujem investovaÈ je tu stá-le siln˘, ale niet poch˘b, Ïe konkurencia sastala globálnou.

Majú talianske firmy presné informácie omoÏnostiach slovenského trhu?

SnaÏíme sa poskytovaÈ ão najpresnej‰ie in-formácie a zabezpeãiÈ ich dostupnosÈ. UÏ vroku 2009 sme zaviedli blog v talianskom ja-zyku, kde sa talianski podnikatelia môÏuoboznámiÈ s priamymi skúsenosÈami ich ko-legov, ktorí sa na Slovensku etablovali. Mámesolídny systém komunikácie, vydávame t˘Ï-denn˘ i mesaãn˘ newsletter. V spolupráci sospoloãnosÈou KPMG sme vydali tzv. „sprie-vodcu pre investorov“ pod názvom INVES-TIRE IN SLOVACCHIA. Myslím si teda, Ïe

Taliani majú k dispozícii informácie o sloven-skom trhu presné a dostatoãné.

Ktoré sféry na Slovensku sú hlavn˘m mag-netom pre talianskych podnikateºov?

Medzi oblasti najväã‰ieho záujmu talian-skych podnikateºov na Slovensku patrí pod-ºa mÀa infra‰truktúra, stavebníctvo, energeti-ka, automobilov˘ priemysel a sluÏby.

Intenzita kontaktov medzi talianskymi aslovensk˘mi podnikateºmi na regionálnejúrovni sa zvy‰uje. Ako v tomto kontextevnímate spoluprácu obchodn˘ch a prie-myseln˘ch komôr Talianska a Slovenska?

Nedávno ukonãil svoju ãinnosÈ Talianskyin‰titút pre zahraniãn˘ obchod pri talianskejambasáde v Bratislave. Taliansko-slovenskáobchodná komora sa tak stala e‰te privilego-vanej‰ím partnerom pre talianske spoloãnos-ti, ktoré chcú podnikaÈ na Slovensku.

Slovenská obchodná a priemyselná komo-ra má zastúpenie v predsedníckej rade na‰ejorganizácie. Okrem toho sme ãlenom Asociá-cie zamestnávateºsk˘ch zväzov a zdruÏení –máme zastúpenie v jej prezídiu. Na túto spo-luprácu sme nesmierne hrdí a snaÏíme sa juvyuÏiÈ ão najlep‰ie.

Kde vidíte rezervy na efektívnej‰iu ãin-nosÈ komory?

Spoloãnosti s talianskym kapitálom na Slo-vensku zamestnávajú spolu okolo 30-tisícpracovníkov. Na‰ím cieºom je zviditeºniÈ naSlovensku nielen veºké talianske spoloãnos-ti, ale najmä malé a stredné podniky. Tiepredstavujú model podnikania, ktor˘ prinie-sol v Taliansku veºa úspechov. Na rozdiel odveºk˘ch podnikov malé a stredné podnikynevyÏadujú obrovské investície a je málopravdepodobné, Ïe by opustili krajinu, v kto-rej sa raz usadili.

Okrem toho, na‰ím cieºom je staÈ sa hlav-n˘m partnerom pre slovenské spoloãnosti,ktoré chcú investovaÈ alebo presadiÈ sa na ta-lianskom trhu. Vieme im ponúknuÈ pomocnielen z právneho a administratívneho hºadis-ka, ale radi usmerníme slovensk˘ch podnika-teºov aj pri hºadaní serióznych a spoºahliv˘chtalianskych partnerov do konkrétnych projek-tov.

Talianske investície na Slovensku

Taliansko patrí medzi najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov Slovenska. Do konca septembra 2010obrat dosiahol 3,11 mld. eur, pri v˘voze 2,01 mld. eur a dovoze 1,1 mld. eur. Za deväÈ mesiacov roka2010 sa v porovnaní s rovnak˘m obdobím roka 2009 zv˘‰il v˘voz o 20,6 percent, dovoz o 4,8 percent

a aktívna bilancia sa zv˘‰ila o 47,3 percent. Na Slovensku pôsobí vy‰e 400 spoloãností, ktorézamestnávajú viac ako 35-tisíc Slovákov. O talianskych podnikateºsk˘ch zámeroch na Slovensku je

rozhovor, ktor˘ novozvolen˘ prezident Taliansko-slovenskej obchodnej komory Alberto GEROTTOposkytol Marte Toma‰oviãovej. Na úvod povedal: „Osobne si po viac ako 5-roãn˘ch skúsenostiach na‰ej

skupiny Demont myslím, Ïe Talian, ktor˘ v súãasnosti investuje na Slovensku, má pocit, Ïe sa vrátilpracovaÈ do hospodárstva, ktoré hºadí do budúcnosti, ktoré chce rásÈ, ktoré vyrie‰i byrokratické

záleÏitosti a vzÈahy s autoritami zodpovedne a r˘chlo. V období, keì sa talianske podnikanie nachádzav paral˘ze, Slovensko sa nám zdá ako krajina, ktorá pracuje na rozvoji podnikania“.

S L O V E N S K O - T A L I A N S K A S P O L U P R Á C A

7

V L Á D A S R

Malé a stredné podniky sú pre kaÏdú kra-jinu nevyhnutn˘m a logick˘m ãlánkom, vãom spoãíva ich dlhodob˘ v˘znam?

Malé a stredné podniky tvoria v˘znamnúsúãasÈ vyspel˘ch ekonomík. V krajináchOECD reprezentujú viac ako 95 % celkové-ho poãtu v‰etk˘ch podnikov a ich podiel natvorbe pridanej hodnoty predstavuje okolo 50 %. Osobitne dôleÏitá je ich úloha v oblas-ti zamestnanosti, tvoria v priemere okolo 60– 70 % pracovn˘ch miest. Na Slovensku maléa stredné podniky tvorili v roku 2010 celko-vo aÏ 99,6 % na celkovom poãte podnikov –právnick˘ch osôb. Na zamestnanosti v podni-

kovej ekonomike mali 72,2 % podiel a 59,2 %podiel na celkovej zamestnanosti v hospo-dárstve SR.

Aké prostredie je vytvorené na Slovenskupre rozvoj mal˘ch a stredn˘ch podnikov, ãoby sa malo skvalitniÈ, ão vytvoriÈ aby sa dalopovedaÈ Ïe podnikateºské prostredie je dob-ré?

Priaznivé prostredie motivujúce na podni-kanie je jedn˘m z kºúãov˘ch nástrojov na za-bezpeãenie dlhodobej konkurencieschopnos-ti krajiny. Ministerstvo hospodárstva SR sle-duje stav a v˘voj podnikateºského prostredia

nielen z hºadiska názorov domácich podnika-teºov, ale aj z hºadiska medzinárodného posta-venia Slovenskej republiky. Z pozície Slo-venskej republiky v oblasti podnikateºskéhoprostredia moÏno celkovo kon‰tatovaÈ stabi-litu prostredia. Napriek tomu treba otvorenepovedaÈ, Ïe v podnikateºskom prostredí SR jeão zlep‰ovaÈ. Pri hodnotení stavu podnikateº-ského prostredia sa dôraz kladie predov‰etk˘mna identifikáciu otázok prístupu k financiám,administratívnych bariér, regulaãn˘ch obme-dzení, ºudsk˘ch zdrojov, vzdelávania, daní ainovácií. Mojím zámerom v rámci podnikateº-skej politiky ministerstva je oveºa efektívnej-‰ie spolupracovaÈ s podnikateºsk˘mi zdruÏe-niami a organizáciami. Priama komunikácia jeúãinn˘m spôsobom, ako operatívne sledovaÈnálady, postoje a názory podnikateºsk˘ch‰truktúr, a získaÈ tak nové námety na zlep‰o-vanie podmienok k podnikateºskej ãinnosti.

Ako by ste hodnotili príslu‰nú legislatívu ajej prehºadnosÈ? Je dostatoãne konkrétna ajednoduchá, alebo potrebuje úpravu? Do-káÏe ‰tát minimalizovaÈ administratívneprekáÏky, viete ão konkrétne treba odstrá-niÈ, aby sa zlep‰ilo podnikanie na Slovens-ku?

To sú veºmi ÈaÏké otázky. Rezort hospodár-stva sa nimi zaoberá uÏ od roku 2007, keì sazapojil do Akãného plánu Európskej komisiena zniÏovanie administratívneho zaÈaÏenia. Vrámci tohto projektu sa analyzoval aktuálnystav právnej regulácie v SR, priãom sa vyuÏí-vali poznatky a informácie zo správy Európ-skej komisie a OECD známej pod projektomSIGMA. Slovensko si vytvorilo vlastn˘ akãn˘program v rámci agendy zniÏovania admini-stratívneho zaÈaÏenia. V prvej etape bol zame-ran˘ na prípravu metodiky merania, vzdeláva-

Priorita – skvalitneniepodnikateºského prostredia

Minister hospodárstva SR TomበMALATINSK¯ vidí ako jednu z priorít svojho pôsobenia v kresleministra hospodárstva zlep‰enie podmienok podnikateºského prostredia na Slovensku. Vie, o ãom hovoría preão, jeho skúsenosti sú spojené s podnikateºsk˘m prostredím, ktoré z dlhodobého hºadiska prispieva

k rastu trhovej ekonomiky. Rozhovor poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

Ponuka pre jadrové elektrárne:• roboty a teleoperátory pre JE• prepravné kontajnery na KRAO• skladovacie nádrže pre KRAO• robotické čistenie nádrží s KRAO• pracoviská fragmentácie a dekontaminácie RAO• systémy pre úpravu a skladovanie vyhorených palivových článkov

mmaarrkkeett@@zzttssvvvvuukkee..sskk wwwwww..zzttssvvvvuukkee..sskk

8

V L Á D A S R

nia, formulárov, ‰koliteºsk˘ch seminárov, ako aj poradenstva a usmer-Àovania pri v˘bere legislatívy. Druh˘m krokom bolo vymedzenie cie-ºov˘ch skupín pre mapovanie a meranie administratívnej záÈaÏe. V̆ -ber legislatívy, ktorá pre podnikateºov a Ïivnostníkov predstavuje naj-väã‰iu administratívnu záÈaÏ, sa realizoval v spolupráci s ostatn˘mi mi-nisterstvami, ako aj podnikateºsk˘mi zdruÏeniami, zväzmi a asociá-ciami. Do procesu mapovania informaãn˘ch povinností, ktoré podni-kateºom vypl˘vajú z regulácie, bolo v prvom kole zaraden˘ch 48 zá-konov pokr˘vajúcich obchodné právo, obãianske právo, úãtovníctvo,konkurz a re‰trukturalizácia, regulácia trhu, dane, clá a poplatky, re-guláciu investiãn˘ch stimulov, iné finanãné predpisy, prácu a zames-tnanosÈ, odvody, Ïivotné prostredie a du‰evné vlastníctvo. Celková ad-ministratívna záÈaÏ vypl˘vajúca podnikateºom z tohto balíka právnychpredpisov dosiahla hodnotu viac ako 91 mil. eur. V prípade admini-stratívnej záÈaÏe podnikateºov tvoria s 55,62 % najväã‰iu ãasÈ oblasÈodvody, nasledované oblasÈou dane, clá a poplatky s 39,47 %. Z po-hºadu administratívnej záÈaÏe podnikateºov najviac zaÈaÏilo spracova-nie a doruãenie roãného zúãtovania poistného za zamestnanca, ão bolovyãíslené na vy‰e 48 miliónov eur, teda viac ako 50 % celkovej na-meranej záÈaÏe.

V druhom kole sa posúdilo 24 ìal‰ích právnych predpisov zo sociál-nej oblasti, napr. o bezpeãnosti a ochrane zdravia pri práci, o cestov-n˘ch náhradách, o starobnom dôchodkovom sporení. Celková admini-stratívna záÈaÏ vypl˘vajúca podnikateºom z informaãn˘ch povinnostímeran˘ch v rámci tejto etapy predstavuje sumu viac ako 18 mil. eur.

Na základe t˘chto poznatkov prijala minulá vláda súbor opatrení le-gislatívneho i organizaãného charakteru vo forme dokumentu Politi-ka vlády na zlep‰enie podnikateºského prostredia, av‰ak iba ãasÈ z nichsa jej podarilo zrealizovaÈ. V súãasnosti ministerstvo hospodárstva pre-hodnocuje nezrealizované opatrenia a zaoberá prípravou nov˘ch opat-rení, ktoré by sme najneskôr do konca roka chceli vláde predostrieÈ naschválenie. Ak sa máme v tejto oblasti posunúÈ k lep‰ej pozícii Slo-

venska, musíme zachovaÈ kontinuitu a koordinovan˘ postup v‰et-k˘ch ministerstiev.

âo ch˘ba podnikateºsk˘m zámerom na Slovensku a ão bráni pod-nikateºsk˘m aktivitám, viete v tom urobiÈ poriadok a pomôcÈ takaj trhovej ekonomike?

âo ch˘ba podnikateºsk˘m zámerom, o tom by asi vedeli lep‰ie ho-voriÈ bankári, ktorí rie‰ia poskytovanie úverov alebo hodnotitelia pro-jektov v rámci rôznych podporn˘ch programov. Podºa mojich skúse-ností je najväã‰ou chybou, ak podnikateºsk˘ zámer vychádza z nereál-nych predpokladov, zlého zhodnotenia podmienok a precenenia, ale ajpodcenenia, vlastn˘ch schopností. Ani najlep‰í podnikateºsk˘ zámerv‰ak nemá dobré vyhliadky na úspech, ak nie je podporen˘ premysle-n˘m podnikateºsk˘m plánom. Z podnikateºského plánu by mal byÈ jas-n˘ predmet podnikania a právna stránka, teda ãi budeme podnikaÈ nabáze obchodnej spoloãnosti alebo Ïivnosti. Nesmie ch˘baÈ zhodnote-nie konkurenãného prostredia a finanãn˘ plán – investície, zdroje in-vestovania, náklady, v˘davky, kalkulácia zisku. Samozrejme nemoÏ-no zabudnúÈ ani na ºudské zdroje, ãi podnikateºsk˘ zámer budeme rea-lizovaÈ sami alebo s urãit˘m poãtom zamestnancov s konkrétnou kva-lifikáciou. Bez reálneho podnikateºského plánu nemá podnikateº ‰an-cu dosiahnuÈ úspech, ani nádej na získanie úveru alebo finanãnej po-moci z podporn˘ch programov alebo fondov rizikového kapitálu. Kva-lita podnikateºsk˘ch zámerov a plánov závisí predov‰etk˘m od samot-n˘ch podnikateºov. Ministerstvo hospodárstva môÏe urobiÈ len to, ãouÏ roky robí. V rámci disponibiln˘ch finanãn˘ch zdrojov podporovaÈprojekty vzdelávania a poradensk˘ch sluÏieb pre MSP, ktoré realizujeNárodná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania.

âo bráni podnikateºsk˘m aktivitám, to uÏ je otázka, ktorá súvisí naj-mä s kvalitou podnikateºského prostredia. Na pozíciu ministra hospo-dárstva som pri‰iel ako podnikateº a myslím si, Ïe viem, ão podnika-teºov brzdí v aktivitách, ão podnikatelia poÏadujú a ako im vláda môÏepomôcÈ. Ako urãite viete uÏ v súãasnosti vláda SR realizuje viaceréiniciatívy na zjednodu‰enie podnikania a implementuje prvky eGovern-mentu do verejnej správy, ako napríklad program UNITAS, eHealth,eDane, alebo elektronizácia sluÏieb Sociálnej poisÈovne. Do konca toh-to roka prijme vláda ìal‰ie opatrenia zamerané na zníÏenie bariér vstu-pu do podnikania, stabilizáciu právneho prostredia, roz‰írenia sluÏiebeGovernmentu a zníÏenia regulaãného zaÈaÏenia vo v‰etk˘ch fázachpodnikania.

Dajú sa vôbec porovnávaÈ na‰e moÏnosti mal˘ch a stredn˘ch pod-nikov s moÏnosÈami v EÚ?

Dovolím si tvrdiÈ, Ïe moÏnosti mal˘ch a stredn˘ch podnikov na Slo-vensku sa v niãom nelí‰ia od moÏností v in˘ch krajinách EÚ. Neho-voriac o tom, Ïe v rámci EÚ máme spoloãn˘ trh, na ktorom môÏu prisplnení urãit˘ch podmienok pôsobiÈ podnikatelia zo v‰etk˘ch ãlensk˘chkrajín EÚ. Otázkou je, ako slovenskí podnikatelia dokáÏu tieto moÏ-nosti vyuÏiÈ, a do akej miery vyuÏitie moÏností ovplyvÀuje kvalita pod-nikateºského prostredia. Nev˘hodou Slovenska je v porovnaní s vy-spel˘mi európskymi krajinami dlhodobo kritizovaná zlá vymáhateº-nosÈ práva, hor‰í prístup k investiãn˘m zdrojom, ãasto tolerovaná ne-disciplinovanosÈ v otázkach úhrad pohºadávok, zaostávanie v elektro-nizácii a vzájomného prepojenia orgánov verejnej správy a nedosta-toãná stabilita právneho prostredia, ktoré môÏu byÈ prekáÏkou na vy-uÏitie t˘chto moÏností.

Myslíte si, Ïe sa dajú podnikateºské aktivity prognózovaÈ a t˘mvlastne sa r˘chle prispôsobiÈ meniacim sa podmienkam . Nie je toveºmi nároãné, ba neraz aÏ nemoÏné sústrediÈ sa na nové, ìal‰iepodnikateºské príleÏitosti?

Stanovovanie cieºov a plánovanie patrí k základn˘m ãinnostiam ma-naÏovania firmy. Ak má firma dosiahnuÈ svoj podnikateºsk˘ zámer,musí manaÏment alebo majiteº priebeÏne posudzovaÈ vplyvy vnútor-ného a vonkaj‰ieho prostredia. A na základe tejto anal˘zy aj predví-daÈ ako ovplyvnia dlhodobé i krátkodobé ciele firmy. Prognóza je po-hºad do budúcnosti, naãrtnutie pravdepodobného v˘voja ekonomic-k˘ch, spoloãensk˘ch, politick˘ch, technologick˘ch a in˘ch podmie-nok. Ak nevieme odhadnúÈ ako sa zmenia podmienky podnikania, do-stupnosÈ zdrojov, spotrebiteºské preferencie, technologické nároky, ÈaÏ-ko si môÏeme urãiÈ dlhodobej‰ie ciele. Samozrejme, Ïe zohºadÀovaÈtieto otázky môÏe byÈ nároãné. âím väã‰ia firma a väã‰í poãet podni-kateºsk˘ch aktivít, t˘m nároãnej‰ie. ByÈ úspe‰n˘m podnikateºom v‰akznamená prekonávaÈ mnohé prekáÏky a reagovaÈ na nové v˘zvy.

9

Do akej miery zasahuje podnikateºské pro-stredie do zamestnanosti v rámci regiónovSlovenska?

Ziskovo orientovan˘ podnikov˘ sektor za-mestnáva takmer 82 % pracujúcich v národ-nom hospodárstve. Podnikateºské prostredieteda veºmi úzko súvisí s v˘vojom zamestna-nosti. V‰etky negatívne vplyvy na podnikateºs-ké prostredie sa veºmi r˘chlo prejavujú v po-klese zamestnanosti. Som presvedãen˘, Ïelep‰ie podmienky na podnikanie môÏu zvrá-tiÈ nepriazniv˘ stav v zamestnanosti, ba dokon-ca by mohli postupne eliminovaÈ aj tie kriti-zované investiãné stimuly. Mojím cieºom jepodniknúÈ také kroky, aby existujúci podnika-telia naozaj pocítili, Ïe ‰tát ich odbremeÀujeod nadbytoãn˘ch administratívnych povin-ností, usiluje o zniÏovanie priamych nákladovvyvolan˘ch legislatívou, podporuje systémvzdelávania reflektujúci potreby trhu práce arealizuje ìal‰ie kvalitatívne zmeny v prospechpodnikateºského prostredia. Takéto zmeny súnajlep‰ou podporou, ktorá zv˘‰i konkuren-cieschopnosÈ podnikov a pomôÏe im udrÏaÈexistujúce pracovné miesta a vytváraÈ nové.Pôjde mi tieÏ o to, aby Ïiaden potenciálny pod-nikateº, ktor˘ objaví svoju podnikateºskú prí-leÏitosÈ, nenarazil na prekáÏky, prieÈahy a ne-únosné mnoÏstvo administratívnych povin-ností, ktoré by ho od podnikania úplne odra-dili, a t˘m zabránili vzniku pracovného uplat-nenia pre neho a prípadne aj ìal‰ích ºudí.

Nemajú v‰etky regióny vytvorené rovnakémoÏnosti a podmienky podnikania, kde nieje vôbec vytvorené podnikateºské prostre-die?

·tát a jeho legislatívne a strategické rozhod-nutia nie sú jedin˘m faktorom, ktor˘ ovplyv-Àuje kvalitu podnikateºského prostredia. Vpl˘-vajú naÀ aj rôzne regionálne faktory, medzii-n˘m daÀová politika samosprávy a jej regu-laãné a podporné opatrenia, regionálna do-pravná infra‰truktúra, dostupnosÈ podporn˘chsluÏieb poskytovan˘ch podnikateºsk˘m sek-torom ako dopravné, energetické, telekomu-nikaãné a bankové sluÏby, ‰truktúra disponi-bilnej pracovnej sily, moÏnosti b˘vania a uby-tovania, ba aj klimatické podmienky. Podni-kateºské subjekty pôsobia vo v‰etk˘ch regió-noch Slovenska, takÏe podnikateºské prostre-die je vytvorené v‰ade. Jeho kvalita v‰ak môÏevykazovaÈ regionálne odli‰nosti. Suverénnenajvy‰‰í poãet podnikateºsk˘ch subjektov vy-kazuje Bratislavsk˘ kraj, ão naznaãuje, Ïe sútu komplexne najlep‰ie podmienky podnika-nia a je tu aj najviac príleÏitostí. Na opaãnomkonci rebríãka je Banskobystrick˘ kraj, kdepoãet podnikateºsk˘ch subjektov je praktickypoloviãn˘ oproti Bratislavskému kraju. Úlo-hou rezortu hospodárstva je hºadaÈ nástroje naelimináciu regionálnych disparít, nie v‰etky sav‰ak dajú rie‰iÈ z úrovne vlády SR.

âo pomáha podnikateºskej aktivite v re-giónoch?

Z rôznych prieskumov medzi podnikateºmivypl˘va, Ïe najväã‰ím problémom podnikateº-ského prostredia v regiónoch sú rôzne regio-nálne úrady. Podnikatelia ãasto kritizujú prí-stup úradov, upozorÀujú na nadmernú byrokra-ciu z vôle úradov, prieÈahy v konaní, korup-ciu a nedostatoãné plnenie úloh úradov. Nadruhom mieste zo v‰etk˘ch bariér je zlá vy-

moÏiteºnosÈ práva na okresn˘ch súdoch. V̆ -sledky t˘chto prieskumov naznaãujú, Ïe verej-né in‰titúcie namiesto toho, aby boli nápomoc-né, blokujú svojim prístupom podnikanie v re-giónoch. Z uvedeného vypl˘va, Ïe na zlep‰e-nie podmienok netreba veºké finanãné v˘-davky. UÏ zmena prístupu by mohla zásadnezmeniÈ kvalitatívne parametre podnikateºské-ho prostredia a t˘m aj rozvoj ekonomick˘chaktivít v regiónoch. Existujú viaceré dobrépríklady, ktoré potvrdzujú, Ïe aj miestne sa-mosprávy vedia, ako zlep‰iÈ podnikateºsképrostredie vhodn˘mi miestnymi podmienka-mi. Podnikatelia oãakávajú najmä od vlády, Ïevyrie‰i ich problémy napr. v daÀov˘ch a od-vodov˘ch otázkach, v cestnej infra‰truktúre,v odbornom ‰kolstve, ãi v eliminácii sivejekonomiky. Som v‰ak presvedãen˘, Ïe ajmiestne samosprávy majú vlastné nástroje namotiváciu podnikateºov k ekonomickej akti-vite vo svojom meste alebo obci.

Pomáha práca mal˘ch a stredn˘ch podni-kov aj exportu?

Treba povedaÈ, Ïe podstatnú ãasÈ slovenské-ho exportu tvoria veºké firmy z oblasti auto-mobilového, elektrotechnického, strojárskehoa petrochemického priemyslu. V roku 2010 tobolo aÏ 62,6 %. Malé a stredné podniky sa tedana exporte podieºali nieão viac ako jednou tre-tinou.

Som v‰ak presvedãen˘, Ïe exportn˘ poten-ciál tejto kategórie podnikov je podstatne vy‰-‰í. Treba len nabádaÈ MSP na lep‰ie vyuÏíva-nie príleÏitostí, ktoré ponúka jednotn˘ európ-sky trh. DôleÏité je zv˘‰iÈ úroveÀ informova-nosti podnikateºov o t˘chto príleÏitostiach anaìalej stimulovaÈ MSP k internacionalizáciisvojej ãinnosti. V tomto v˘znamne napomá-ha Národná agentúra pre rozvoj malého astredného podnikania, ktorá je zapojená do sie-te Enterprise Europe Network. Je to projektEurópskej komisie na podporu najmä mal˘cha stredn˘ch firiem, ktoré chcú vstúpiÈ na me-dzinárodn˘ trh. NARMSP pomáha pri vyhºa-dávaní v˘robn˘ch, obchodn˘ch a projekto-v˘ch partnerov prostredníctvom celoeuróp-skej databázy a komunikaãného systému Eu-roinfocentier, podporuje úãasÈ slovensk˘chmal˘ch a stredn˘ch podnikateºov na kooperaã-n˘ch podujatiach, poskytuje informácie a po-radenstvo t˘kajúce sa podnikania na vnútor-nom trhu EÚ a podporuje úãasÈ v medzinárod-n˘ch projektoch s cieºom prieniku MSP nanové trhy, nadviazanie kontaktov a získavaniepotrebn˘ch odborn˘ch poznatkov.

Komplex informaãn˘ch, poradensk˘ch,asistenãn˘ch a vzdelávacích sluÏieb pre slo-vensk˘ch exportérov a zahraniãn˘ch záujem-cov o slovenskú produkciu a v˘robnú koope-ráciu poskytuje aj Slovenská agentúra prerozvoj investícií a obchodu pre v‰etky kategó-rie podnikov vrátane mal˘ch a stredn˘ch. Ajsamotné ministerstvo hospodárstva vytvorilodva nástroje na podporu exportn˘ch aktivítmal˘ch a stredn˘ch podnikov. Jednak je tomoÏnosÈ zúãastniÈ sa v spoloãnom stánku mi-nisterstva na vybran˘ch v˘znamn˘ch veºtr-hoch a v˘stavách v zahraniãí, jednak je toopatrenie v rámci Operaãného programu Kon-kurencieschopnosÈ a hospodársky rast, Podpo-ra úãasti slovensk˘ch v˘robcov na veºtrhoch,v˘stavách a obchodn˘ch misiách.

V L Á D A S R

InÏinierska a poradenská spoloãnosÈ

P.O.Box 95, Raãianska 75830 08 BRATISLAVA 38

R E L K O s.r.o.

Pre jadrové elektrárneposkytujeme hlavnetieto sluÏby:

• spracovanie PSA ‰túdií na 1., 2. a 3. úrovni pre pln˘ v˘kon reaktoraa odstaven˘ reaktor na v˘menu paliva,

• príprava podkladov pre rozhodovanie pri zvy‰ovaníbezpeãnosti prevádzky jadrovejelektrárne,

• v˘voj monitora rizika jadrovéhobloku,

• optimalizácia limitov a podmienokprevádzky,

• optimalizácia údrÏbov˘ch ãinnostína báze spoºahlivostneorientovanej údrÏby,

• spoºahlivostné anal˘zypoãítaãov˘ch bezpeãnostn˘chsystémov a systémov merania a regulácie (softvér a hardvér),

• anal˘zy rizika vnútorn˘ch poÏiarov a záplav, prasknutia vysokoenergetick˘ch potrubí,extern˘ch udalostí,

• v˘voj opatrení na riadenie havárií,návrhy bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek, havarijn˘chpredpisov a návodov,

• hodnotenie rizika pri vyraìovaníjadrov˘ch blokov z prevádzky.

âinnosti RELKO sú roz‰írené aj do oblasti elektrizaãnej sústavy,chemického priemyslu a in˘chpotenciálne nebezpeãn˘chtechnológií. Cieºom je rozvíjaÈvedeckú základÀu na odhad a riadenie rizika, a tak zlep‰iÈprevenciu a zmiernenie následkovÈaÏk˘ch havárií.

www.relko.sk

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

10

Ako je to s dodávkou jadrového paliva, do-váÏa sa k nám a musí sa dováÏaÈ len z Rus-ka?

Slovenské elektrárne, a. s., majú s ruskou fir-mou TVEL, v˘robcom jadrového paliva prena‰e elektrárne, uzatvorenú dlhodobú zmluvuna dodávku ãerstvého jadrového paliva. PouÏi-tie tohto paliva schválil Úrad jadrového dozo-ru pre v‰etky slovenské jadrové elektrárne.PouÏíva sa tieÏ na jadrov˘ch elektrárÀachVVER 440 v âeskej republike, v Maìarsku aaj vo Fínsku, kde otestovali aj pouÏitie palivaod firmy Westinghouse. Principiálne je tedamoÏná dodávka ãerstvého paliva aj od inéhododávateºa. Predt˘m by v‰ak bolo potrebnéjeho schválenie na ÚJD SR.

Ak prihliadame na bezpeãnosÈ, je vyuÏíva-nie jadrovej energetiky vhodné? Stále viacsa diskutuje o v˘robe elektriny bez ‰kodli-v˘ch emisií...

Jadrová energetika je priemyselné odvetvies asi najprísnej‰ími a veºmi striktne sledovan˘-mi pravidlami. Na základe národnej legislatí-vy a medzinárodn˘ch dohovorov, ku ktor˘mSlovensko pristúpilo, sú stanovené podmienkyjej vyuÏívania. SR má zákonom ustanoven˘ ne-závisl˘ dozorn˘ orgán, ktor˘m je Úrad jadro-vého dozoru SR. ÚJD SR nie je priãlenen˘ kÏiadnemu ministerstvu a je priamo zodpoved-n˘ premiérovi vlády a parlamentu.

Na Slovensku máme v prevádzke jadrovébloky typu VVER 440, ktoré pre‰li rozsiahloumodernizáciou, boli napríklad doplnené bez-peãnostné systémy, nain‰talovan˘ digitálnyriadiaci systém a podstatne zv˘‰ená odolnosÈblokov voãi zemetraseniu. Fyzikálne rie‰eniereaktorov VVER 440 sa vyznaãuje vysokou

vnútornou bezpeãnosÈou, jeho prednosÈou je re-latívne nízky v˘kon aktívnej zóny s veºkouzásobou chladiacej vody.

Jadrová elektráreÀ je stabiln˘m a aj stabili-zujúcim prvkom energetickej sústavy. Posky-tuje elektrickú energiu nepretrÏite, za kaÏdéhopoãasia, nie je závislá od neãakan˘ch v˘pad-kov plynu, ropy, alebo uhlia. Po v˘mene pali-va je schopná pracovaÈ trvalo pribliÏne rok amnoÏstvo paliva potrebného na v˘menu naìal‰ie obdobie prevádzky sa zmestí na jeden Ïe-lezniãn˘ vagón.

Pri náhlej zmene poãasia v roku 1987, keìpomrzlo uhlie na skládkach a cesty a Ïelezni-ce boli zasypané snehom, jadrové elektrárne vBohuniciach a Dukovanoch doslova drÏali âe-skoslovensko nad vodou... Podobné to bolo ajv nedávnej minulosti, pri neãakanom obmedze-ní dodávok zemného plynu z Ruskej federácie.

Slovensko je odkázané na dovoz primár-nych nosiãov energie aÏ do v˘‰ky 90 %, navy-‰e jadrové elektrárne pokr˘vajú viac ako polo-vicu domácej spotreby elektrickej energie.

Na základe v‰etk˘ch uveden˘ch faktov si do-voºujem tvrdiÈ, Ïe vyuÏívanie jadrovej energieje pre Slovensko vhodné.

Je dostatoãná pozornosÈ venovaná aj zabez-peãovaniu likvidácie jadrového odpadu?

Realizácia takého rozmanitého jadrovéhoprogramu, ak˘ Slovenská republika má, nevyh-nutne so sebou priná‰a vznik mnoÏstva rádioak-tívneho odpadu rôznych druhov, ãi uÏ priamoz prevádzky a vyraìovania jadrov˘ch elektrár-ní alebo z vyuÏívania zdrojov Ïiarenia v medi-cíne, v˘skume, ‰kolstve a pod. Aby mohol vy-spel˘ ‰tát deklarovaÈ bezpeãné mierové vyuÏí-vanie jadrovej energie, neznamená to len, Ïe vie

zabezpeãiÈ bezpeãnú a spoºahlivú prevádzku ja-drov˘ch reaktorov, ale aj to, Ïe má na vysokejbezpeãnostnej úrovni zvládnuté ãinnosti zá-vereãnej ãasti palivového cyklu energetiky,ktoré súvisia s nakladaním s vyhoret˘m jadro-v˘m palivom a rádioaktívnym odpadom. Pro-ces nakladania s rádioaktívnym odpadom za-ãína bezprostredne po jeho vzniku. V poãiatoã-nom ‰tádiu tohto procesu ide najmä o jehozber, vhodné triedenie a bezpeãné skladovanie.Potom je potrebné rádioaktívny odpad prime-rane spracovaÈ a upraviÈ do formy, ktorá vytvo-rí podmienky na jeho bezpeãné ukladanie. Ten-to krok sa ‰tandardne povaÏuje za závereãn˘segment procesu nakladania s rádioaktívnymodpadom a dosiahne sa ním izolácia zostáva-júcej rádioaktivity, bez ìal‰ieho negatívnehovplyvu na ºudí a Ïivotné prostredie. Slovens-ká republika má vybudované ‰iroké spektrumtechnológií na realizáciu celého tohto procesu,vrátane úloÏiska rádioaktívneho odpadu. Mámek dispozícii zodpovedajúci legislatívny základdefinujúci poÏiadavky zabezpeãenia vysokejúrovne bezpeãnosti zariadení na nakladanie srádioaktívnym odpadom a máme tieÏ vytvore-n˘ primeran˘ regulaãn˘ a dozorn˘ aparát, kto-r˘ je dôleÏit˘ pri kontrole implementácie t˘chtopoÏiadaviek. Mechanizmus bezpeãnostn˘chpoÏiadaviek je harmonizovan˘ na úrovni ostat-n˘ch európskych krajín a je tieÏ porovnateºn˘s obdobn˘mi prístupmi vo svete.

Eurokomisár Gunther Oettinger pri‰iel smy‰lienkou preverovania bezpeãnosti v ja-drov˘ch elektrárÀach, ktoré sú prevádzko-vané v EÚ, ão sa kontroluje, hodnotí, ak˘ jestav na Slovensku?

Ako odozva na udalosÈ na jadrovej elektrár-ni v japonskej Fuku‰ime-Dai-ãi sa na európ-skych jadrov˘ch elektrárÀach uskutoãnili záÈa-Ïové testy. Ich cieºom bolo overiÈ schopnosÈelektrární odolaÈ extrémnym prírodn˘m udalos-tiam väã‰ieho rozsahu ako predpokladal pro-jekt, a vyvolanej strate elektrického napájaniaa schopnosti odvodu tepla. Dôraz sa kládol nazemetrasenia a záplavy.

Skúmali sa bezpeãnostné rezervy – analytic-ky, a tam kde to bolo moÏné bez ohrozenia bez-peãnej prevádzky, sa zariadenie aj reálne otes-tovalo v inej konfigurácii ako predpokladalprojekt. Takto sa napríklad vyskú‰ala dodávkavody na chladenie samospádom, bez potrebyzapnutého ãerpadla, alebo dodávka vody nachladenie z poÏiarneho auta. Otestovala sa tieÏreálna spotreba dieselgenerátorov a kapacitaakumulátorov˘ch batérií pri vypnutí v‰etk˘chvonkaj‰ích zdrojov elektrického napájania.

Aj keì slovenské bloky obstáli v testochv˘borne, je dobre rozbehnutá ìal‰ia moderni-zácia blokov, ktorá síce zaãala e‰te pred uda-losÈou v Japonsku, ale zvaÏuje sa ur˘chlenie jej

BezpeãnosÈ jadrovej energetiky

Je celkom pochopiteºné, Ïe vlaÀaj‰ia havária v elektrárni Fuku‰ima nechala vplyv na v‰etk˘chobyvateºoch sveta. Zabrzdilo to aj perspektívy a nad‰enie pre tzv. renesanciu jadra. V̆ voj sa síce zabrzdil,ale nevylúãila sa jadrová energetika, je to vôbec moÏné? K téme sa vyjadruje ‰tátny tajomník Ministerstva

hospodárstva SR Du‰an PETRÍK, ktor˘ sa ako pokraãovateº v rámci rodinnej pracovnej tradície venujeelektroenergetike 31 rokov. Odpovedá na otázky redaktorke Parlamentného kuriéra Anne Komovej.

11

implementácie. Jadrovú bezpeãnosÈ je po-trebné neustále posúvaÈ na vy‰‰iu úroveÀ,preto sa predpokladá, Ïe po dôkladnej ana-l˘ze udalosti vo Fuku‰ime, na základe v˘-sledkov záÈaÏov˘ch testov a skúsenostiachz in˘ch jadrov˘ch elektrární ÚJD SR naria-di ìal‰ie posilnenie bezpeãnosti.

âo je základom v‰etk˘ch bezpeãnost-n˘ch opatrení v jadrovej elektrárni?

Základom bezpeãnostn˘ch opatrení súv˘sledky v˘skumu a v˘voja, skúsenosti zprevádzky domácich a zahraniãn˘ch elek-trární, ale aj pouãenie z udalostí v in˘chpriemyseln˘ch odvetviach. Uãíme sa nielenz ch˘b, ale aj dobrej praxe.

ÚroveÀ jadrovej bezpeãnosti sa kontro-luje priebeÏne a raz za 10 rokov sa v zmys-le Atómového zákona vykoná komplexné ahæbkové overenie súladu jadrového zariade-nia s aktuálne platn˘mi poÏiadavkami vtejto oblasti, tzv. periodické hodnotenie ja-drovej bezpeãnosti. Na základe v˘sledkovtohto hodnotenia Úrad jadrového dozorustanoví opatrenia na ìal‰ie zv˘‰enie bezpeã-nosti, ako nutnú podmienku pokraãujúcejprevádzky blokov. Ostatné periodické hod-notenie sa uskutoãnilo v roku 2011 na JEMochovce, na základe v˘sledkov ÚJD SRnariadil napríklad zv˘‰enie seizmickej odol-nosti zariadenia a implementáciu opatrenípre riadenie ÈaÏk˘ch havárií. Istou kuriozi-tou je, Ïe tieto opatrenia, priamo smerova-né na zv˘‰enie jadrovej bezpeãnosti v prí-pade extrémnych udalostí, ÚJD SR vydalt˘ÏdeÀ pred haváriou v jadrovej elektrárnivo Fuku‰ime.

Ktoré závaÏné udalosti môÏu ovplyvÀo-vaÈ bezpeãnosÈ jadrov˘ch elektrární naSlovensku, sú to len meteorologické vply-vy?

Z prírodn˘ch udalostí sú to najmä zeme-trasenia a extrémne teploty, ãi uÏ vysoké,alebo nízke, ale aj tieto extrémne hodnotypre lokalitu Bohunice, resp. Mochovce pro-jekt zariadenia uvaÏuje a bezpeãnosÈ elek-trárne nebude ohrozená. Pri projektovaníelektrárne sa tieÏ pamätá na iné externéudalosti vyvolané ãinnosÈou ãloveka, na-príklad explózia cisterny preváÏajúcej vo-dík. Je preukázané, Ïe aj túto udalosÈ elek-tráreÀ bezpeãne zvládne.

Dá sa vysloviÈ spokojnosÈ so stavom abezpeãnosÈou jadrov˘ch elektrární v ce-lej Európe?

V oblasti jadrovej bezpeãnosti je primár-nou zodpovednosÈou Slovenska bezpeãnosÈna‰ich jadrov˘ch elektrární. Slovensko mávytvoren˘ dobr˘ legislatívny rámec a úãin-n˘ mechanizmus kontroly jadrovej bezpeã-nosti. Správa o stave jadrovej bezpeãnostina‰ich jadrov˘ch zariadení je v zmysle Ató-mového zákona predkladaná vláde SR aNárodnej rade SR.

V̆ sledky záÈaÏov˘ch testov ukázali, ÏeúroveÀ bezpeãnosti slovensk˘ch jadrov˘chelektrárni je plne porovnateºná s in˘mi ja-drov˘mi elektrárÀami v Európe a nemámesa za ão hanbiÈ. Jadrová bezpeãnosÈ sa ne-povaÏuje za „stav“, ale za „proces“, ktor˘je potrebné neustále zlep‰ovaÈ.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Jadrová energetikapotrebuje viac robotov.

Platí to aj o slovensk˘ch?

Udalosti ako âernobyº a Fuku‰ima ukázali nedostatoãnú pripravenosÈjadrovej energetiky rie‰iÈ situácie s vysokou rádioaktivitou bez

priameho vstupu ãloveka do tohto prostredia. Jadrová energetikapotrebuje viac robotov, ktorí by pracovali v tak˘chto nebezpeãn˘ch

podmienkach. O schopnostiach slovensk˘ch v˘robcov robotov v tejtooblasti s nami hovoril Ing. Jaromír JEZN ,̄ PhD., predseda

správnej rady Klastra automatizaãnej techniky a robotiky.

Vypl˘va dopyt po robotoch v jadrovej ener-getike z udalostí, ak˘mi boli âernobyº a Fu-ku‰ima?

Udalosti, aké sa udiali v âernobyle a vo Fu-ku‰ime plne odhalili obmedzené moÏnostiãloveka pri rie‰ení havarijn˘ch situácií spo-jen˘ch so zv˘‰enou úrovÀou radiácie. Ne-musí v‰ak ísÈ len o haváriu. Aj mnohé rutin-né ãinnosti vo fáze rekon‰trukcie ãi vyraìo-vania jadrovej elektrárne sa pod vplyvomsprísÀujúcich sa predpisov zameran˘ch naochranu zdravia ãloveka stávajú neprijateºn˘-mi pre priame pôsobenie pracovníka v danomprostredí. Rie‰ením je práve nasadenie servis-n˘ch robotov v manipulaãn˘ch ãi technolo-gick˘ch modifikáciách.

Ako sú slovenskí v˘robcovia robotov pri-pravení na podobné situácie?

Postupné vyraìovanie jadrovej elektrárneJE A1 v Jaslovsk˘ch Bohuniciach dáva ‰an-

cu slovensk˘m kon‰truktérom robotov ove-riÈ si svoje rie‰enia v naozaj ostr˘ch pod-mienkach a vytvára podnety na vznik unikát-nych zariadení, ak˘mi sú ‰pecializované tech-nologické roboty z VÚJE, a. s., ãi dekontami-naãné, fragmentaãné a zásahové mobilné ro-boty zo ZTS VVÚ KO·ICE, a. s. Tieto robo-ty sa vyznaãujú hlavne vysokou odolnosÈouvoãi rádioaktívnemu Ïiareniu a dobrou dekon-taminovateºnosÈou. To sú práve poÏiadavky,ktor˘m roboty, aké boli k dispozícii vo Fuku-‰ime, nevyhovovali.

V ãom spoãíva know-how na‰ich v˘rob-cov?

Toto know-how, ak to tak nazveme, sa akovedomostná a skúsenostná báza kumuluje vpriebehu viacer˘ch rokov pri v˘voji zariade-ní pre jadrovú energetiku, ak˘mi boli systé-my na úpravu puzdier s vyhoret˘mi palivov˘-mi ãlánkami, alebo systémy na premanipulo-vanie, transport a skladovanie kvapaln˘chRA odpadov a kalov s aktivitou okolo 1011Bq/l. Hlavne v‰ak mobilné roboty na ãistenienádrÏí so zmesou vysoko aktívnych kalov asedimentov, ãi roboty s r˘chlov˘menou ná-strojov urãené na likvidáciu najzamorenej‰íchtechnológií JE A1.

Skúsenosti z prevádzky t˘chto zariadenívedú k neustálemu zlep‰ovaniu v oblasti ma-teriálov, kon‰trukãn˘ch princípov, elektro-nick˘ch systémov a ich ochrany, ako i v˘be-ru komponentov. Je za t˘m aj intenzívna spo-lupráca s akademickou obcou i v˘robcamisubsystémov. To v‰etko vedie k spomínané-mu know-how.

Ale vo Fuku‰ime sme o slovensk˘ch v˘rob-coch veºmi nepoãuli…

Nie sme natoºko finanãne silní, aby smemohli promptne poslaÈ robot aj s obsluhou doJaponska grátis ako americkí v˘robcovia.SnaÏíme sa v‰ak rie‰iÈ tento hendikep spolu-prácou slovensk˘ch robotikov v Klastri auto-matizaãnej techniky a robotiky a jeho zosie-Èovaním so zahraniãn˘mi partnermi. Veríme,Ïe o nás ãoskoro budete poãuÈ.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

12

Moderná energetika kladie dôraz na zodpo-vednosÈ k Ïivotnému prostrediu. Ako sa ztohto uhla pohºadu javia elektrárne v Mo-chovciach a Bohuniciach?

Pri v˘robe elektriny v atómovej elektrárni sado ovzdu‰ia nevypú‰Èajú ‰kodlivé emisie skle-níkov˘ch plynov oxidu uhliãitého. Ich environ-mentálny prínos je rovnako dôleÏit˘ ako ekono-mick˘. Vezmime si ako príklad dostavbu elek-trárne v Mochovciach. Je to najväã‰ia súkrom-ná investícia na Slovensku, ktorá dáva prácu ti-síckam ºudí a je ekonomick˘m ÈahúÀom regió-nu, a zároveÀ prispieva k tzv. ãistému energe-tickému mixu Slovenska. S nov˘mi blokmi sazv˘‰i podiel energie vyrobenej bez emisií oxi-du uhliãitého na viac ako 90 percent na‰ej cel-kovej v˘roby.

Je dostavba Mochoviec naìalej impulzompre rozvoj regiónu?

Iste, potvrdzujú to nielen na‰e ãísla, ale aj ‰tú-die z Európy. Na‰a investícia v hodnote 700 mi-

liónov eur za rok predstavuje takmer 1 percen-to HDP. Celkovo hovoríme pribliÏne o 3 miliar-dách eur. Projekt dostavby MO34 nemá v kra-jine obdobu. Toto je projekt, ktor˘ poháÀa eko-nomiku celej krajiny s pozitívnym vplyvom nacel˘ región strednej Európy. Doteraz sme uza-vreli zmluvy v hodnote 2,6 miliárd eur. Z nich56 percent sme podpísali so slovensk˘mi firma-mi a takmer 22 percent s ãesk˘mi. V marci toh-to roku bolo v Mochovciach zamestnan˘ch aÏ3600 pracovníkov a e‰te viac pracovn˘ch miestvytvárajú projekty mimo samotnej elektrárne. Vnároãnom období globálnej hospodárskej rece-sie je v˘znam prínosov tohto projektu e‰te v˘-raznej‰í. Projekt dostavby Mochoviec oÏivujeslovensk˘ jadrov˘ priemysel, ktor˘ sa pre nedo-statok jadrov˘ch projektov pomaly, ale iste vy-trácal z ekonomiky, a priná‰a nové príleÏitostinielen pre biznis, ale aj pre vedu, v˘skum a v˘-voj. TakÏe áno, dostavba sa vypláca, a to uÏ te-raz. Následne, po spustení tretieho a ‰tvrtéhobloku, sa krajina stane exportérom elektriny.

Do popredia sa v posledn˘ch rokoch dosta-li aj otázky bezpeãnosti. Sú Slovenské elek-trárne pripravené?

V energetike a zvlá‰È pre prevádzkovateºov ja-drov˘ch zdrojov je bezpeãnosÈ najvy‰‰ou priori-tou. Toto potvrdili aj v˘sledky záÈaÏov˘ch tes-tov, ktoré ukázali, Ïe na‰e elektrárne spæÀajú av mnoh˘ch aspektoch dokonca prekraãujú me-dzinárodné bezpeãnostné ‰tandardy. Odpoveì jejasná – áno.

V súvislosti so záÈaÏov˘mi testami a apliká-ciou nov˘ch bezpeãnostn˘ch ‰tandardov smepreplánovali aj harmonogram dostavby tretiehoa ‰tvrtého bloku v Mochovciach, aby sme zaru-ãili, Ïe budú zavedené najnov‰ie dostupné ‰tan-dardy a inovácie. Z technického hºadiska jevhodnej‰ie rad‰ej dokonãiÈ stavbu s rozvahou av pokoji. V jadrovej energetike sa zhon nevy-pláca, bezpeãnosÈ je nadov‰etko.

Ak˘m smerom sa budú Slovenské elektrár-ne v budúcnosti uberaÈ?

Na‰a priorita je nezmenená. Sústreìujeme sana dostavbu dvoch blokov elektrárne v Mo-chovciach. Modernizujeme celú na‰u v˘robnúsústavu (tepelné, vodné a atómové elektrárne),ão dokazuje na‰u schopnosÈ vyhovieÈ potrebámna‰ich zákazníkov a trhu a zároveÀ aj najvy‰‰ímenvironmentálnym a bezpeãnostn˘m ‰tandar-dom vrátane ãoraz niωej uhlíkovej stopy.

Kºúãov˘mi faktormi, ktoré poháÀajú firmy khºadaniu inovácií, k roz‰irovaniu elektromobi-lity, automatizácie domácností a racionálnehovyuÏívania energie, sú nielen environmentálnepovedomie, teda lep‰ie pochopenie rizika spo-jeného s globálnym otepºovaním, ale aj rastúcanároãnosÈ medzinárodnej energetickej bezpeã-nosti.

Slovenské elektrárne priná‰ajú na trh sluÏby

s pridanou hodnotou, ktoré spájajú technológieEnelu a úsporu energie s cieºom dosiahnuÈ zlep-‰enie energetickej efektívnosti sústavn˘m udrÏia-vaním a vylep‰ovaním existujúcich sluÏieb. My-slím si, Ïe v budúcnosti bude hraÈ v˘znamnú úlo-hu flexibilita v˘roby a infra‰truktúry.

V oblasti inteligentn˘ch meraãov a sietí jeEnel svetov˘m lídrom...

Sme súãasÈou svetovej skupiny Enel, ktorá mározsiahle know-how v oblasti v˘roby a distribú-cie energie. Slovenské elektrárne môÏu vyuÏí-vaÈ svetové odborné znalosti na Slovensku aj v‰ir‰om regióne strednej a v˘chodnej Európy.

V Taliansku zaãal Enel zavádzaÈ inteligentnémeraãe v roku 2001 a celková infra‰truktúra boladokonãená uÏ v roku 2006. Enel bol prvou spo-loãnosÈou na svete, ktorá nahradila staré elek-tromechanické meraãe elektronick˘mi zariade-niami. V Taliansku Enel nain‰taloval viac ako32 miliónov meraãov, ão je najväã‰í a najroz‰í-renej‰í automatizovan˘ merací systém riadeniana svete.

V Slovensk˘ch elektrárÀach uÏ pracujeme ajna uvedení ìal‰ích sluÏieb s pridanou hodnotou,príkladom sú projekty energetickej efektívnos-ti pre verejné in‰titúcie a priemyselné podniky.Na‰a spoloãnosÈ sa aktívne zapája do rozvoja ná-rodnej infra‰truktúry sluÏieb pre elektromobili-tu, priãom vyuÏíva skúsenosti Enelu v tejto ob-lasti.

Na slovensk˘ trh sme priniesli projekt verej-ného osvetlenia patentovan˘ spoloãnosÈou Enel,zaloÏen˘ na novátorskej technológii LED sve-tiel. UmoÏÀuje trvalé zniÏovanie spotreby ener-gie a zvy‰uje kvalitu Ïivota obyvateºov. Lep‰iea ucelenej‰ie verejné osvetlenie má priamy a me-rateºn˘ vplyv na skutoãnú aj pociÈovanú bezpeã-nosÈ v obci a v˘znamne prispieva k obmedzo-vaniu takzvaného svetelného smogu. Redukciaenergetickej spotreby úmerne zniÏuje spomína-nú uhlíkovú stopu.

Na záver môÏem povedaÈ, Ïe hlavn˘mi mo-tormi rozvoja energetického sektora sú environ-mentálna udrÏateºnosÈ a inovácie prostredníc-tvom nov˘ch technológií.

V jadre je bezpeãnosÈ nadov‰etko

„BudúcnosÈ energetiky má podobu inteligentn˘ch sietí a v˘roby, ktorá je zodpovedná voãi Ïivotnémuprostrediu,“ myslí si generálny riaditeº a predseda predstavenstva Slovensk˘ch elektrární, a.s.

Paolo RUZZINI. Vìaka skúsenostiam a know-how materskej spoloãnosti Enel, ktorá patrí k lídrom v inováciách, Slovenské elektrárne priná‰ajú na Slovensko mnoÏstvo impulzov.

Predpokladom rozvoja elektromobility sú inteligentné siete.

Po dostavbe 3. a 4. bloku atómovej elektrárne Mochovce budeSlovensko v˘vozcom elektriny.

13

Ako hodnotíte súãasn˘ stav liberalizácietrhu s elektrinou na Slovensku?

Oddelenie ãinností distribúcie od dodávkyelektriny umoÏÀuje v‰etk˘m odberateºomzvoliÈ si svojho dodávateºa elektriny. Ten v‰akmusí spæÀaÈ legislatívou stanovené predpisy.Distribuãné sluÏby, ktoré sú naìalej v rukáchprirodzen˘ch monopolov, sú regulované Úra-dom pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví. Poãetdodávateºov elektriny na na‰om trhu neustá-le narastá, ão prispieva k zdravej podnikateº-skej súÈaÏi na úrovni zvy‰ovania kvality zá-kazníckych sluÏieb a zniÏovania koncov˘chcien elektriny. Noví dodávatelia elektriny stá-le ãastej‰ie vyhºadávajú konzultaãné sluÏbyna‰ej spoloãnosti, ktoré im pomáhajú vstúpiÈdo energetiky. V súãasnosti sa stále ãastej‰iestretávame s ponukou integrovanej dodávkyelektriny s plynom, ãomu prispelo aj postup-né otváranie trhu plynom. V budúcnosti mô-Ïeme oãakávaÈ roz‰írenie dodávky o ìal‰ie ko-modity a sluÏby aj z in˘ch odvetví.

Úãastníci trhu sa tieÏ stále viac zaujímajúo sledovanie svojej skutoãnej spotreby, aby sÀou následne mohli lep‰ie hospodáriÈ. Aktu-álne rie‰ime zaujímavú problematiku v oblas-ti Ïelezniãnej energetiky, kde vyhodnocujemespotrebu ru‰Àov – pohybliv˘ch odbern˘chmiest, ktoré prirodzene menia svoju polohu vãase a priestore.

Je potrebné ìal‰ie zlep‰ovanie na uÏ po-merne vyspelom slovenskom trhu s elektri-nou?

Urãite áno. Veºké rezervy sú v kvalite na-meran˘ch údajov odberu a dodávky elektri-ny, za ktoré zodpovedajú prevádzkovatelia di-stribuãn˘ch sústav. KeìÏe tieto merania pria-mo vstupujú do zúãtovania odch˘lok a faktu-raãn˘ch procesov, sú ãast˘m predmetom re-klamácií a sporov. ëal‰ím problémom je ne-jednotná implementácia postupov a v˘menydát medzi úãastníkmi trhu a prevádzkovateº-mi distribuãn˘ch sústav. V prípade, Ïe dodá-vatelia elektriny majú svojich zákazníkovpripojen˘ch do rôznych distribuãn˘ch sústav,musia vo svojich informaãn˘ch systémochimplementovaÈ rôznorodé prístupy, ão zbytoã-ne zvy‰uje ich náklady. PrekáÏkou je aj nepri-pravenosÈ mnoh˘ch prevádzkovateºov miest-nych distribuãn˘ch sústav na zabezpeãenie le-gislatívnych povinností v súvislosti so zme-nou dodávateºa vnútri ich sústav. LegislatívatieÏ me‰ká s transpozíciou 3. energetickéhobalíãka, v rámci ktorej má dôjsÈ aj k skráte-niu v˘meny dodávateºa zo súãasn˘ch 40 na 21dní. Niektoré problémy sa medziãasom uÏvyrie‰ili. Ako príklad môÏeme uviesÈ viacná-klady, ktoré vznikali pri zúãtovaní odch˘loka predstavovali jeho netransparentnú a nepre-dikovateºnú zloÏku. Od zaãiatku tohto rokabol zaveden˘ nov˘ model zúãtovania odch˘-lok, ktor˘ tieto viacnáklady úplne odbúrava.Pred jeho zavedením do praxe sme implemen-tovali simulaãn˘ model a vypracovali dopa-dovú ‰túdiu, ktorej v˘sledky potvrdila súãas-ná prax.

Ako je moÏné odstrániÈ uvedené prekáÏky?Rôznorodú implementáciu postupov a pro-

cesov u prevádzkovateºov sústav je moÏné rie-‰iÈ buì dôsledn˘m zjednotením príslu‰n˘chpostupov s legislatívnou podporou (prevá-dzkové poriadky, technické ‰pecifikácie nav˘menu dát, uplatÀovanie zvy‰kového diagra-mu a pod.), alebo ich centralizáciou, ktorá byúãastníkom trhu zabezpeãila jednotn˘ komu-nikaãn˘ kanál. K zlep‰eniu kvality namera-n˘ch údajov môÏe zasa prispieÈ zavedeniesankcií, ale tieÏ zv˘‰enie dostupnosti dát v ta-kej podobe, ktorá umoÏní ich lep‰iu kontro-lu. S t˘mto zámerom pripravuje spoloãnosÈOKTE k budúcemu roku vybudovanie cen-trálneho zberu a správy nameran˘ch údajovpre v‰etky odberné miesta a ich sprístupneniepríslu‰n˘m úãastníkom trhu. V súãasnosti sútieto dáta pre potreby zúãtovania odch˘lok na-hlasované prevádzkovateºmi sústav len v ag-

regovanej podobe, z ktorej nie je moÏné v do-statoãnej miere zistiÈ príãinu reklamácie. Sú-ãasÈou nového rie‰enia bude aj centrálna fak-turácia, ktorá zjednodu‰í a zefektívni niekto-ré komplikované finanãné toky vypl˘vajúcezo súãasnej decentralizácie.

Máte ìal‰ie oãakávania v smerovaní slo-venského trhu s elektrinou v európskomkontexte?

Ambicióznym zámerom európskej energe-tickej politiky je do roku 2014 postupne zin-tegrovaÈ európske trhy s elektrinou. Táto ak-tivita si vyÏaduje úzku spoluprácu jednotli-v˘ch prevádzkovateºov prenosov˘ch sústav,organizátorov trhov a regulaãn˘ch úradov.

V roku 2009 t˘mto smerom vykroãila ajSlovenská republika, keì spolu s ãesk˘mipartnermi úspe‰ne spojili svoje denné trhy selektrinou. Objednávky na nákup a predajelektriny zadávajú úãastníci trhu prostredníc-tvom svojich lokálnych organizátorov trhu(OKTE a OTE). Tieto objednávky z obochobchodn˘ch zón sa potom anonymne páru-jú s ohºadom na voºnú cezhraniãnú prenoso-vú kapacitu. Tak˘mto spôsobom vzniká pri-rodzená poÏiadavka na import alebo exportelektriny so susednou obchodnou zónou, kto-r˘ sa uskutoãÀuje automaticky prostredníc-tvom implicitnej aukcie. Na‰a spoloãnosÈimplementovala informaãn˘ systém na riade-nie denného trhu s elektrinou a prepojila hos ãeskou stranou. Tento projekt bol zároveÀprv˘ svojho druhu v regióne CEE. Jeho prí-nosom je optimálne vyuÏívanie cezhraniã-n˘ch prenosov˘ch kapacít a zv˘‰enie likvi-dity trhu. Aktuálne je sféra zapojená do ìal-‰ieho medzinárodného projektu, ktorého cie-ºom je roz‰íriÈ súãasné rie‰enie o maìarsk˘trh s elektrinou. Spustenie spoloãného den-ného trhu troch krajín je naplánované na je-seÀ tohto roka a záujem o pokraãovanie v in-tegrácii uÏ ohlásili aj Poºsko a Rumunsko.Rozhodnutie o implementácii pripravované-ho rie‰enia na báze algoritmov, ktoré sa vy-uÏívajú v regióne CWE, umoÏní v budúcnos-ti regióny CEE a CWE jednoduch‰ie prepo-jiÈ.

Rozvoj trhu s elektrinousmeruje k integrácii

Zmeny, ktor˘mi prechádza slovensk˘ trh s energiami, jednoznaãne smerujú k zv˘‰eniu integráciidodávok komodít (elektrina a plyn) a jeho prepojeniu na trhy ostatn˘ch európskych krajín. SpoloãnosÈ

sféra, a. s., uÏ dlhodobo pôsobí v tejto oblasti a podieºa sa aj na tvorbe legislatívy, pravidiel prefungovanie trhu s elektrinou, prevádzkov˘ch poriadkov úãastníkov trhu, a je tieÏ aktívnym úãastníkom

mnoh˘ch rozvojov˘ch projektov a dodávateºom IT rie‰ení v energetike. O pohºad na rozvoj trhus elektrinou sme poÏiadali riaditeºa úseku v˘voja spoloãnosti sféra, a. s., Mgr. Libora LÁZNIâKU, MBA.

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

14

Dlhodob˘ proces liberalizácie trhu s ener-giami sa zaãal v roku 1996 na podnet Európ-skej únie, keì bol prv˘krát vytvoren˘ funkã-n˘ vnútorn˘ trh s energetikou (spoloãné pra-vidlá pre v˘robu, prístup na trh a prevádzko-vanie sústav). Oddelili sa jednotlivé zloÏkyenergetického trhu (v˘roba, prenos, distribú-cia, dodávky a v koneãnom dôsledku aj zákaz-níci). Tento proces sa naz˘va unbundling.ëal‰ím medzníkom v procese liberalizácie jezdokonalenie vnútorného a vytvorenie cezhra-niãného trhu (pravidlá pre cezhraniãnú v˘me-nu energií, podpora hospodárskej súÈaÏe vrámci vnútorného trhu s energiou) v roku2003. V rámci tejto etapy liberalizácie má kaÏ-d˘ zákazník od 1.7.2007 právo zvoliÈ si do-dávateºa plynu alebo elektriny. Vznikajú re-gulaãné orgány. Od roku 2009 pozorujemetretiu etapu symbolizovanú prijatím 3. ener-getického balíãka. PosilÀujú sa právomocinárodn˘ch regulaãn˘ch orgánov, ktor˘ch spo-luprácu na úrovni EÚ podporuje a dohliadaAgentúra pre podporu spolupráce regulaã-n˘ch orgánov v oblasti energetiky (ACER).Zv˘razÀujú sa snahy o starostlivosÈ o zákaz-níka a zintenzívÀujú jeho práva. V roku 2012sa na SR oãakáva zmena doteraz platnéhoenergetického zákona. Nov˘ zákon bude za-

voja konkurenãného prostredia. Medzi tietoopatrenia patria smernice a zákony na podpo-ru hospodárskej súÈaÏe a takisto zriadeniepríslu‰n˘ch in‰titúcií na ochranu práv subjek-tov na trhu (protimonopolné úrady, regulaã-né úrady, ombudsman). Druhou úlohou regu-lácie je ochrana práv odberateºov a zabezpe-ãenie adekvátneho prostredia na rozvoj regu-lovan˘ch ãinností. Regulácia teda na jednejstrane zabezpeãuje priamu podporu pre libe-ralizáciu odstraÀovaním prekáÏok, na stranedruhej v‰ak zastupuje trhovú súÈaÏ v oblas-tiach existencie prirodzen˘ch monopolov.“

Regulaãnú medzeru v cezhraniãn˘ch otáz-kach vypæÀa Agentúra pre spoluprácu regulaã-n˘ch orgánov v oblasti energetiky (ACER) sosídlom v ªubºane. Od marca 2011 poskytujeregulaãn˘ dohºad nad spoluprácou medzi pre-vádzkovateºmi sústav a sietí. Na úrovni EÚpodporuje spoluprácu národn˘ch reguláto-rov a poskytovanie väã‰ej transparentnosti aregulaãnej istoty, ãím napomáha integráciíeurópskych trhov s elektrinou a plynom.ACER vznikla Nariadením Európskeho par-lamentu a Rady (EP a R) ã. 713/2009 z po-treby zabezpeãiÈ správnu koordináciu funkciínárodn˘ch regulaãn˘ch orgánov a podºa po-treby ich dopæÀaÈ na úrovni EÚ.

h⁄ÀaÈ uÏ aplikované poÏiadavky EÚ a tieÏaplikuje doteraz neimplementované legislatív-ne poÏiadavky.

ÚLOHA REGULÁCIE A POSILNENIESPOLUPRÁCE REGULAâN¯CHORGÁNOV

V zborníku Národného konventu o EÚ(2011) hovoria odborníci z Úseku regulácieZápadoslovenskej energetiky, a.s. (ZSE) To-mበ·ípo‰ a Marián Kopeck˘ o dvoch základ-n˘ch úlohách regulácie v energetike: „Prvouje podpora samotnej liberalizácie prostredníc-tvom zabezpeãenia opatrení na podporu roz-

JEDNODUCH·IA KOMUNIKÁCIAPREVÁDZKOVATEªOV PRENOSOV¯CHSIETÍ

V rámci uplatnenia 3. energetického balíã-ka bolo jednou z podmienok vytvorenie Eu-rópskej siete prevádzkovateºov prenosov˘ch

sústav pre elektrinu (ENTSO-E). Vypl˘va toz Nariadenia EP a R ã. 714/2009 o podmien-kach prístupu do sústavy pre cezhraniãné v˘-meny elektriny. ENTSO-E zdruÏuje 41 pre-vádzkovateºov prenosov˘ch sústav z 34 eu-rópskych ‰tátov. Celková dæÏka ich vedení jecca 305 000 km. V ENTSO-E prevádzkova-telia prenosov˘ch sústav spolupracujú na re-gionálnej aj paneurópskej úrovni, ãím sa zjed-nodu‰uje komunikácia – EÚ totiÏ komuniku-je len s jedn˘m subjektom – zástupcom pre-vádzkovateºov, ktor˘m je práve ENTSO-E.ZdruÏenie napomáha integrácii trhu zabezpe-ãením spoºahlivej prevádzky, bezpeãnosti do-dávok, technického rozvoja európskej elektri-zaãnej sústavy a optimalizácie riadenia a po-máha uspokojovaÈ potreby vnútorného trhu senergiou. Vypracúva sieÈové predpisy pre cez-hraniãné sieÈové záleÏitosti a záleÏitosti t˘ka-júce sa integrácie trhu. Nariadenie uvádza, Ïeprávo ãlensk˘ch ‰tátov ustanoviÈ národné sie-Èové predpisy, ktoré neovplyvÀujú cezhraniã-n˘ obchod, t˘m nie je dotknuté.

Zakladajúcim a stálym ãlenom zdruÏeniaENTSO-E je Slovenská elektrizaãná preno-sová sústava, a. s., (SEPS, a. s.). Medziná-rodná spolupráca je v spoloãnosti realizova-ná na úrovni bilaterálnej (priamym stykoms predstaviteºmi prevádzkovateºov sused-n˘ch prenosov˘ch sústav) aj multilaterálnej(prostredníctvom regionálnych zdruÏení ale-bo medzinárodn˘ch organizácií in‰titucionál-ne uznan˘ch Európskou komisiou). SEPS, a.s., je súãasÈou regiónu Central East Europe,tvoreného ôsmimi prevádzkovateºmi preno-sov˘ch sústav zo siedmich ‰tátov. Regio-nálna politika sa snaÏí prispievaÈ k postup-nej integrácii národn˘ch trhov s elektrinoucez regionálne prepojenie trhov aÏ po vytvo-renie jednotného celoeurópskeho vnútorné-ho trhu s elektrinou. V roku 2011 podpísalaSEPS, a. s., Memorandum o pripojení Ma-ìarska k uÏ prepojen˘m vnútorn˘m trhom selektrinou medzi âeskom a Slovenskom.Prínos integrácie trhov spoãíva v efektívnej-‰om vyuÏití prenosov˘ch kapacít vo svo-jom maximálnom rozsahu pri dodrÏaní tech-nick˘ch a bezpeãnostn˘ch ‰tandardov a v

Liberalizácia energetického trhu– uÏ nie trend, ale nevyhnutnosÈ

Európska únia sa dlhodobo snaÏí zabezpeãiÈ funkãn˘ liberalizovan˘ trh pomocou energetick˘ch balíãkov,ktor˘ch implementácia je povinná pre v‰etky ãlenské ‰táty EÚ. Oãakáva sa, Ïe kompletná aplikácia

tretieho energobalíãka e‰te v˘raznej‰ie podporí liberalizáciu trhu s plynom a elektrickou energiou a zv˘‰ikomfort a práva zákazníkov. Liberalizaãn˘m procesom napomáhajú aj ãinnosti medzinárodn˘ch

zdruÏení prevádzkovateºov prenosov˘ch sústav ãi prepravn˘ch sietí a regulaãné organizácie.

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

Smernice Európskeho parlamentu a Rady

ã. 713/2009, ktor˘m sa zriaìuje Agentúra pre spoluprácu regulaãn˘ch orgánov v oblasti energetiky

ã. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraniãné v˘meny elektriny

ã. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravn˘ch sietí pre zemn˘ plyn

ã. 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpeãnosti dodávky plynu

ã. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veºkoobchodného trhu s energiou

ã. 2009/72/ES o spoloãn˘ch pravidlách pre vnútorn˘ trh s elektrinou

ã. 2009/73/ES o spoloãn˘ch pravidlách pre vnútorn˘ trh so zemn˘m plynom.

Struãn˘ prehºad dôleÏit˘ch nariadení a smerníc EÚ, ktoré sa implementujú do slovensk˘ch zákonov

Tabuºka uvádza cezhraniãné prenosy elektriny v rokoch 2007 aÏ 2011 v GWh.

- GWh - 2007 2008 2009 2 010 2011

Import 13 580 9 412 8 994 7 334 11 227

Export 11 855 8 891 7 682 6 293 10 500

Saldo (imp) 1 725 521 1 312 1 041 727

Zdroj: SEPS, a.s., V̆ roãná správa 2011

15

zníÏení rizika pre úãastníkov obchodovaniapri nákupe elektriny a kapacity profilu. (in-formácie ãerpané z V˘roãnej správy SEPS,a. s., za rok 2011).

KRÁTKODOB¯ OBCHOD S ELEKTRINOUAKO NOV¯ PRVOK NALIBERALIZOVANOM TRHU

Podºa SEPS, a. s., by sa tento druh obcho-du dal oznaãiÈ za doplnkov˘ k dlhodob˘mkontraktom, pretoÏe úãinne vyuÏíva v˘robno-odberateºské rezervy, resp. odch˘lky, priãomre‰pektuje technické moÏnosti prenosov˘chsústav: „Krátkodob˘ obchod podporuje aj re-gionálnu integráciu trhov, v ktorej SEPS, a.s., hrá dôleÏitú úlohu, keìÏe spolu s dcérskouspoloãnosÈou OKTE, a. s., predstavuje part-nera na slovenskej strane v prepojení trhov(market coupling) na profile SR-âR.“

DLHODOBÉ PLÁNY ROZVOJAPLYNOVEJ SIETE

Podobne ako prevádzkovatelia elektric-k˘ch prenosov˘ch sietí aj prevádzkovateliaprepravn˘ch sietí zemného plynu sa Nariade-ním EP a R ã. 715/2009 o podmienkach prí-stupu do prepravn˘ch sietí pre zemn˘ plynzgrupujú do organizácie ENTSO-G, ão jeEurópska sieÈ prevádzkovateºov prepravn˘chsietí zemného plynu. Vznikla v decembri2009 a dnes zdruÏuje 39 prevádzkovateºov z24 európskych krajín. ENTSO-G podporujetvorbu a fungovanie vnútorného trhu a cezhra-niãného obchodu so zemn˘m plynom, opti-malizuje riadenie, koordinuje prevádzku azabezpeãuje vhodn˘ technick˘ v˘voj európ-skych plynárensk˘ch prepravn˘ch sústav.

ENTSO-G kaÏdé dva roky prijíma a zve-rejÀuje DesaÈroãn˘ plán rozvoja siete, tzv.TYNDP (Ten-Year Network DevelopmentPlan). Okrem toho musia prevádzkovateliazdruÏení v ENTSO-G zverejÀovaÈ v dvojroã-nom intervale Regionálny investiãn˘ plán vplynárenstve – tzv. GRIP (Gas Regional In-vestment Plan), ktor˘ je kompatibiln˘ sTYNDP. V rámci prepravn˘ch sietí ENTSO-G je Európa rozdelená do ‰iestich regiónov,

ktoré sa prelínajú: juÏn˘, severozápadn˘, bal-tick˘, región centrálnej a v˘chodnej Európy,regióny operátorov zdruÏen˘ch okolo budú-ceho severojuÏného prepojenia a juÏného ko-ridoru. Slovensko a jeho prepravca Eustreamspadá vìaka geografickej polohe do regiónucentrálnej a v˘chodnej Európy (CEE) a záro-veÀ aj do regiónu operátorov zdruÏen˘chokolo juÏného koridoru. Eustream preto spo-lupracoval na prijatí investiãn˘ch plánovoboch regiónov pre roky 2012 – 2021. Cie-ºom t˘chto plánov je priblíÏiÈ v˘hºad regionál-nej plynárenskej infra‰truktúry v súlade s De-saÈroãn˘m plánom rozvoja siete, ktor˘ iden-tifikuje a stanovuje potenciálne investície doinfra‰truktúr.

FAKTORY VPL¯VAJÚCE NA EURÓPSKYTRH S PLYNOM

Od roku 2011 sa ceny zemného plynu v Eu-rópe v˘raznej‰ie viaÏu na krátkodobé kontrak-ty. Klesajúce ceny plynu vyvolané prebyt-kom ponuky plynu na spotov˘ch trhoch pod-porili likviditu trhu s plynom a vstup konku-rencie v podobe mal˘ch hráãov na novootvo-

rené európske trhy. Globálne ‰truktúrne zme-ny na trhu so zemn˘m plynom v poslednomobdobí zaznamenali v˘razn˘ nárast obchoduso skvapalnen˘m plynom, tzv. LNG. „PodielLNG na svetovom obchode s plynom sa zv˘-‰il z 23 % v roku 2005 na 31 % v roku 2010(300 mld. m3), tempo nárastu je ‰tyrikrát r˘-chlej‰ie neÏ v prípade potrubného plynu,“uvádza riaditeº divízie obchodu s plynomSPP Du‰an Randu‰ka v zborníku Národnéhokonventu o EÚ (2011).

S OHªADOM NA ZÁKAZNÍKAPrínosom liberalizácie pre spotrebiteºov je

napríklad právo zvoliÈ si svojho dodávateºaelektriny alebo plynu, ale aj moÏnosÈ dodáva-teºa zmeniÈ, a to na mesaãnej báze. PodºaJána Orlovského, hovorcu ZSE, to pre distri-buãné spoloãnosti „znamená väã‰í tlak nar˘chlosÈ v˘meny, kvalitu a spracovanie zákaz-níckych dát.“ SEPS, a. s., vo svojom stano-visku dopæÀa, Ïe „v národnej legislatíve sabliωie ‰pecifikujú interakcie medzi úãast-níkmi trhu (povinnosÈ poskytovania mera-n˘ch dát, údajov a informácií pre ãinnosÈ jed-notliv˘ch subjektov), ão by malo sprehºadniÈvzájomné vzÈahy a zefektívniÈ pôsobenie sub-jektov na trhu.“

Zuzana Staníková

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

SieÈ ãlenov Entso-g

Situácia na trhu so zemn˘m plynom

Spotreba zemného plynu v ãlensk˘ch krajinách Eurogas a Chorvátsku v roku 2010

39 Members and 2 Associated Partnersin 24 EU countries

3 - Gassco AS (Norway) - Plinacro Ltd (Croatia) - Swissgas AS (Switzerland)

Edison Stoccaggio Spa

Zdroj: Spoloãná energetická politika EÚ a energetická bezpeãnosÈ Slovenskej republiky (zborník Národného konventu o EÚ, 2011)

Zdroj: Entsog.eu

Zdroj: GRIP – Southern Corridor 2012 – 2021

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

16

Po roku 2005, a e‰te intenzívnej‰ie po roku2010, do‰lo postupne k liberalizácii trhu sozemn˘m plynom, pretoÏe na trh vstúpili novéfirmy obchodujúce s plynom na území Sloven-ska i v zahraniãí. SpoloãnosÈ NAFTA na tentov˘voj reagovala pozitívne a svoje sluÏby zaãa-la poskytovaÈ ‰irokému spektru obchodníkovoperujúcich v regióne strednej a v˘chodnej Eu-rópy. V dôsledku tohto v˘voja spoloãnosti na-rástol poãet zákazníkov z 2 na aktuálnych 11.

ATRAKTIVITA SKLADOVACIEHO „HUBU“NAFTY RASTIE

Liberalizácia trhu so zemn˘m plynom, nárastpoãtu obchodníkov a intenzívnej‰ie operáciena spotovom trhu vytvorili predpoklady na otvo-renie nov˘ch obchodn˘ch miest pre obchodova-nie s plynom, tzv. hubov. Tak˘mto miestom sastali i podzemné zásobníky spoloãnosti NAFTAa.s. Spolu s rakúskym obchodn˘m uzlom Baum-garten sa vìaka strategickej polohe na hraniciachtroch ‰tátov a vybudovanej infra‰truktúre vytvo-

rili v˘hodné podmienky na obchodovanie sozemn˘m plynom. Práve v˘znamná geografickápoloha je jednou z konkurenãn˘ch v˘hod spo-loãnosti a predpokladom na ìal‰í rozvoj ponú-kan˘ch sluÏieb.

Dobudovaním a prepojením zásobníkov Lába Gajary-báden zlep‰ila NAFTA a.s., moÏnostifyzick˘ch dodávok plynu pre obchodníkov, ãímsa podarilo diverzifikovaÈ a aj minimalizovaÈ ob-chodné i technické riziko obchodovania so zem-n˘m plynom. Vìaka rozvojov˘m projektomspoloãnosÈ kontinuálne roz‰iruje svoje sklado-vacie kapacity a zlep‰uje technické moÏnosti.„Zásobníky v Lábe a Gajaroch sú navzájomprepojené, ale môÏu fungovaÈ i samostatne. Toznamená, Ïe je fyzicky moÏné do jedného loÏis-ka plyn vtláãaÈ a z druhého v tom istom ãase Èa-ÏiÈ. Napríklad rakúsky Baumgarten sa momen-tálne vyvíja spôsobom burzy, obchodovanie jeteda najmä virtuálne. Zásobníky NAFTA súmiestom, kde sa obchoduje fyzicky, hoci aj myponúkame virtuálny priestor, kde si protistranydohadujú podrobnosti biznisu. Ponúkame ‰iro-

ké portfólio sluÏieb, ktoré vieme technicky po-kryÈ na vysokej úrovni. V̆ vojom flexibiln˘ch akvalitn˘ch produktov a sluÏieb konkurujeme zá-padoeurópskym zásobníkom,“ spresÀuje riadi-teº obchodu a marketingu NAFTA a.s., Peter Ku-ãera. V̆ znamne sa t˘m zvy‰uje atraktivita zá-sobníka, pretoÏe obchodníci potrebujú okamÏi-te reagovaÈ na situáciu na spotovom trhu. „Na‰izákazníci vedia, Ïe u nás dostanú perfektn˘ ser-vis nielen z technického hºadiska, ale aj ob-chodného. MôÏu napríklad v na‰om zásobníkumedzi sebou predávaÈ plyn alebo aj samotnúskladovaciu kapacitu na báze sekundárnehoobchodovania. MôÏu si tieÏ zvoliÈ dodacie bodypre svoj plyn, alebo z jedného miesta pokryÈ viactrhov vìaka unikátnej polohe a prepojeniu nasiete. Na‰imi sluÏbami tak prispievame k rozvo-ju trhu s plynom.“

FLEXIBILNÉ SLUÎBY A NOVÉ PRODUKTYPRE ZÁKAZNÍKOV

S nárastom poãtu zákazníkov sa neustále zvy-‰ujú poÏiadavky na poskytované sluÏby sklado-vania zemného plynu, najmä na ich flexibilitua bezpeãnosÈ. NAFTA a.s., kladie dôraz na ne-ustály v˘voj nov˘ch produktov a sluÏieb, a toroz‰írením ponuky ‰tandardn˘ch sluÏieb (moÏ-nosÈ v lete plyn tlaãiÈ, v zime ÈaÏiÈ) o flexibilné

Zásobníky Nafty sú strategick˘m faktorom

pre bezpeãnosÈ dodávokplynu v strednej Európe

Cieºom Európskej únie v oblasti energetiky je vytvoriÈ jednotn˘ liberalizovan˘ trh so zemn˘m plynoma rozvíjaÈ na Àom konkurenciu. Trhov˘ v˘voj znamenal transformáciu spoloãnosti NAFTA a.s., z firmyzabezpeãujúcej podporné sluÏby pre úzky okruh zákazníkov na obchodnú firmu flexibilne poskytujúcu

svoje sluÏby skladovania zemného plynu obchodníkom v rámci celej Európy.

17

(moÏnosÈ plyn vtláãaÈ a ÈaÏiÈ kedykoºvek) sluÏ-by. Flexibilita obchodníkom umoÏÀuje bezpro-stredne reagovaÈ na aktuálnu situáciu na spoto-vom trhu s plynom. Okrem populárnych flexi-biln˘ch skladovacích sluÏieb ponúkame aj krát-kodobú sluÏbu v˘konu na dennej báze, tzv. day-ahead v˘kon. Táto sluÏba je maximálne prispô-sobiteºná aktuálnym denn˘m trhov˘m podmien-kam na obchodn˘ch miestach. Day-ahead v˘konposkytuje zákazníkom moÏnosÈ dokúpiÈ a vyuÏiÈÈaÏobn˘ a vtlaãn˘ v˘kon v deÀ a vo chvíli, keìto uzná za vhodné. KeìÏe cenovo sa trhy meniana denn˘ch bázach, stáva sa day-ahead v˘konv porovnaní s ostatn˘mi sluÏbami pre obchod-níkov vynikajúcou krátkodobou obchodnou prí-leÏitosÈou.

NAFTA a.s., inovatívne reagovala na potre-by trhu a v apríli tohto roku uviedla na trh nov˘produkt – opciu na uskladÀovaciu kapacitu.Vìaka tomuto inovatívnemu produktu môÏe zá-kazník profitovaÈ zo súãasnej turbulentnej situá-cie na komoditnom trhu. Opcia poskytuje zákaz-níkovi právo, nie v‰ak záväzok, rezervovaÈ si ka-pacitu za vopred urãenú cenu. Uplatnením tej-to v˘hody môÏu klienti vyuÏiÈ uskladÀovaciu ka-pacitu v nasledujúcom plynárenskom roku.Predstavením produktu Opcia NAFTA zároveÀurãila budúci v˘voj produktov na plynárenskomtrhu.

STAROSTLIVOSË O ZÁKAZNÍKAPODPORUJE MODERN¯ OBCHODN¯DISPEâING

Silnou devízou spoloãnosti je individuálnyprístup k zákazníkovi. Vìaka osobn˘m vzÈa-hom je moÏné klientovi produkt „u‰iÈ“ na mie-ru, ão je pre NAFTA a.s., v˘hodou oproti kon-kurencii. Kvalitu poskytovan˘ch sluÏieb v spo-loãnosti NAFTA a.s., potvrdzuje aj nov˘ kon-cept obchodného dispeãingu, ktorého súãasÈouje softvér na podporu zákazníkov. „Dispeãingposkytuje servis zákazníkom, vedie databázuskladov˘ch zásob, robí sumárne nominácie zacel˘ zásobník a komunikuje s technick˘m dispe-ãingom. Je prv˘m kontaktom s klientom. Rie‰ijeho denné nominácie a odporúãa, ktoré sluÏby

sú v˘hodné pre jeho obchody,“ uvádza podrob-nosti o fungovaní dispeãingu Peter Kuãera. Zá-kazníci môÏu nakupovaÈ sluÏby zásobníka Na-fty nepretrÏite po cel˘ rok, priãom on-line vidív‰etky svoje kontrakty, dostupnosÈ v˘konu isluÏieb na konkrétny deÀ.

POÎIADAVKY TRHU VS. REGULÁCIA

V prostredí liberalizovaného trhu s plynom as rozvojom spotov˘ch trhov NAFTA a.s., neus-tále reaguje na poÏiadavky zákazníkov a na po-trebu vytváraÈ nové produkty. T˘ka sa to najmäuskladÀovacích zmlúv na krat‰ie obdobie a fle-xibilnej‰ích sluÏieb. Ak si chce spoloãnosÈ udrÏaÈsvoju konkurenãnú v˘hodu, musí na tieto poÏia-davky reagovaÈ promptne. U na‰ich najbliωíchsusedov regulaãné úrady dohliadajú najmä nadodrÏiavanie nediskriminaãného prístupu a pre-vádzkov˘ch predpisov. Na Slovensku sa regu-látor sústreìuje viac na úpravu ceny sluÏieb. Ad-ministratívny proces nastaven˘ platnou právnouúpravou na Slovensku predlÏuje proces ponukyna‰ich sluÏieb a zavádzanie nov˘ch produktovaj o niekoºko mesiacov. Ako hovorí Peter Ku-ãera. „âasov˘ element nás limituje v tom, abysme mohli sluÏby poskytovaÈ e‰te lep‰ie, kvalit-nej‰ie a r˘chlej‰ie. Na‰ou snahou je byÈ spoºa-hliv˘m a bezpeãn˘m prevádzkovateºom zásobní-ka, schopn˘m poskytovaÈ flexibilné sluÏby, kto-ré reagujú na situáciu na trhu. Zavedenie flexi-bilnej‰ích schvaºovacích mechanizmov by pre-to bolo pre v‰etk˘ch úãastníkov trhu prínosom.S veºkou nádejou preto sledujeme proces imple-mentácie tretieho energetického balíãka do slo-venskej legislatívy.“

ZÁSOBNÍKY NAFTY SÚ STRATEGICKÉPRE BEZPEâNOSË DODÁVOK PLYNU VREGIÓNE

Kºúãovou úlohou podzemn˘ch zásobníkovplynu v rámci plynárenského reÈazca je vyrov-návanie sezónnych rozdielov v spotrebe plynuv lete a v zime a zaistenie bezpeãnosti dodávokzemného plynu v prípade obzvlá‰È chladnejzimy, alebo pri zastavení ãi preru‰ení importuplynu. „Nielen na Slovensku, ale aj v krajináchEÚ má dodávateº plynu povinnosÈ zabezpeãiÈbezpeãn˘ zdroj a objem plynu na pokrytie záko-nom urãeného obdobia v prípade plynovej krí-zy,“ uvádza príklad Kuãera. Téma bezpeãnostidodávok zemného plynu v prípade obmedzenia

importu plynu bola aktuálna vo februári 2012,keì boli pribliÏne dve tretiny dennej spotrebyzemného plynu pokryté práve zásobami plynuzo zásobníkov NAFTA a.s. Strategická úloha zá-sobníka v plynárenskom reÈazci v na‰om re-gióne je zdôraznená i skutoãnosÈou, Ïe dovozplynu na Slovensko je zabezpeãen˘ prevaÏne zjedného zdroja. BezpeãnosÈ dodávok zo zásob-níkov NAFTA a.s., rovnako vypl˘va z v˘borné-ho technického stavu zariadení zásobníka, rea-lizovanej modernizácie, pravidelnej údrÏby a vy-sokej odbornosti zamestnancov spoloãnosti.SpoloãnosÈ NAFTA kontinuálne od roku 2003rozvíja skladovaciu kapacitu svojich zásobníkov.Tá v posledn˘ch rokoch narástla o jednu treti-nu na súãasn˘ch 2,3 mld. m3. V̆ znamne k tomuprispel projekt Gajary-báden a dokonãenie jeho2. etapy v minulom roku. Momentálne prebie-ha posledná etapa, ktorá v roku 2014 zv˘‰i skla-dovaciu kapacitu NAFTY na 2,5 mld. m3. Slo-vensko si tak posilní svoje postavenie medzi kra-jinami s najvy‰‰ím pomerom existujúcej skla-dovacej kapacity k reálnej spotrebe zemnéhoplynu. Vìaka zrealizovanému rozvoju NAFTAkaÏdoroãne ponúka plynárenskému trhu voºnúskladovaciu kapacitu v objeme cca 200 – 300mil. m3, ão momentálne plne postaãuje pre po-treby trhu.

ZODPOVEDNOSË VOâI ÎIVOTNÉMUPROSTREDIU

VyuÏívanie najmodernej‰ích technológií po-ukazuje na zodpovedné správanie spoloãnostiNAFTA a.s., voãi Ïivotnému prostrediu. Spoloã-nosÈ sa stotoÏnila s princípmi trvalo udrÏateºné-ho rozvoja a zodpovedného správania v zmys-le zniÏovania vplyvu svojich aktivít na Ïivotnéprostredie. V̆ znamn˘m spôsobom investuje doochrany Ïivotného prostredia, likvidácie sta-r˘ch environmentálnych záÈaÏí a investícií domodern˘ch technológií minimálne zaÈaÏujúcichÏivotné prostredie. TaktieÏ pri v˘stavbe zásob-níka Gajary-báden bola pouÏitá moderná tech-nológia spæÀajúca najprísnej‰ie kritériá a ‰tan-dardy na prevádzkovanie podzemn˘ch zásobní-kov zemného plynu. V‰etky zariadenia a ope-rácie sú riadené prostredníctvom ‰piãkovéhopoãítaãového systému. Dosahuje sa tak vysokámiera bezpeãnosti a spoºahlivosti celej prevá-dzky a zároveÀ aj ‰etrnosÈ k Ïivotnému prostre-diu, ão je jedn˘m zo základn˘ch cieºov spoloã-nosti NAFTA a.s.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

18

Ak˘ bol rok 2011 pre va‰u firmu? Pokiaº by som mal zjednodu‰ene vyhodno-

tiÈ rok 2011, tak urãite pozitívom je skutoã-nosÈ, Ïe firma mala stále zaistenú zákazkovúnáplÀ, a to aj v období krízy, keì na trhu ob-jektívne nie je veºa zákaziek. Globálna eko-nomická neistota, prebytoãná kapacita ener-getick˘ch zdrojov, nejasná energetická kon-cepcia najmä v Európe i neochota bank finan-covaÈ projekty, majú za následok nedostatoã-nú predikovateºnosÈ trhu z pohºadu na‰ich zá-kazníkov a v koneãnom dôsledku to vedie kprehodnoteniu alebo zru‰eniu uÏ priprave-n˘ch projektov vo v˘stavbe energetick˘chzdrojov.

V roku 2011 je moÏno pozitívne hodnotiÈv˘voj dvoch v˘znamn˘ch projektov: Edisonv Slovnafte Bratislava (dodávka na kºúã:dvoch kotlov, kaÏd˘ s v˘konom 160 t/h, tur-bíny 60 MWe, chladiaceho a riadiaceho sys-tému) a Poãerady v âeskej republike (do-dávka dvoch kotlov pre paroplynov˘ cykluss v˘konom 841 MW), ktoré sú realizované

podºa ãasového plánu a predstavujú dobrúreferenciu pre SES Tlmaãe na lokálnom trhu.Pozitívnou správou bolo urãite aj dokonãenieprojektu Starobe‰evo na Ukrajine v máji 2011,kde sme boli zodpovední za dodávku fluidné-ho kotla s v˘konom 670 t/h pre 225 MWeblok. Úspe‰ne sme dokonãili modernizáciuìal‰ieho, v poradí druhého kotla v projektemodernizácie piatich kotlov teplárne vo Vfie-sovej (âeská republika), priãom hlavn˘m cie-ºom je zníÏenie emisií NOx. Skúsenosti vprojekte v˘stavby 660 MWe bloku v ãeskejelektrárni Ledvice, kde dnes máme zodpoved-nosÈ za v˘robu a montáÏ kotlov s nadkritic-k˘mi parametrami, budú urãite dobr˘m zákla-dom na získanie kontraktov ako subdodáva-telia technológie nadkritick˘ch kotlov v bu-dúcnosti.

SES Tlmaãe sú známe ako dodávateº ko-tlov, na ãeskom a slovenskom trhu v‰ak vy-stupujete v pozícii EPC pre cel˘ blok. Mátepre tieto trhy odli‰nú stratégiu? ChcetebyÈ EPC v strednodobom alebo dlhodo-bom horizonte aj mimo t˘chto dvochtrhov?

Na slovenskom a ãeskom trhu (priãom ajãesk˘ povaÏujeme za „domáci“ trh), chcemebyÈ maximálne úspe‰ní. V rámci na‰ej straté-gie sme pripravení na t˘chto dvoch trhoch pre-vziaÈ zodpovednosÈ EPC, t. j. dodávok nakºúã pri niektor˘ch projektoch. Na projekteEdison v Slovnafte, ktor˘ sa v súãasnosti veº-mi úspe‰ne realizuje a je v poslednej fáze, smeprevzali túto pozíciu. Pri projektoch v zahra-niãí preferujeme zodpovednosÈ za dodávkukotolne, a preto je pre nás veºmi dôleÏité buìpresvedãiÈ zákazníka o v˘hodnosti dodávateº-ského modelu EPC-M alebo nájsÈ strategic-kého partnera, ktor˘ by s nami bol schopn˘spoloãne ponúknuÈ dan˘ projekt. Stále viac vi-díme ako jeden z kºúãov˘ch faktorov úspechunájdenie strategického partnerstva s in˘mifirmami, ktoré sú schopné prevziaÈ zodpoved-nosÈ za ìal‰ie ãasti elektrárne.

Je v nejakom smere projekt Edison ‰peci-fick˘? Je tepláreÀ v Slovnafte nieãím odli‰-ná, oproti „beÏn˘m“ teplárÀam?

Na ãeskom a slovenskom trhuchceme byÈ maximálne úspe‰ní

SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE, a. s., Tlmaãe (SES Tlmaãe) v minulom rokuoslávili svoje 60. v˘roãie od zaãatia v˘roby a energetickom biznise sú v veºmi dobre známe akov˘robca a dodávateº parn˘ch kotlov pre elektrárne, teplárne, spaºovne odpadov a priemyselné

podniky. V posledn˘ch 15 rokoch sa na ãeskom a slovenskom trhu ocitli aj v pozícii EPCdodávateºa elektrárenského bloku a teplárenského celku. Medzi takéto referencie patrí obnova2x110 MWe blokov s fluidn˘mi kotlami v tepelnej elektrárni Vojany, i v˘stavba 30 MWe bloku

s fluidn˘m kotlom v Teplárni Zlín. Pri projekte Edison realizovanom v areáli SlovnaftuBratislava sú SES Tlmaãe v pozícii EPC dodávateºa celého bloku. Parlamentn˘ kuriér

oslovil predsedu predstavenstva a generálneho riaditeºa Ing. Martina PA·TIKU, MBA.

Ing. Martin PA·TIKA, MBAPredseda predstavenstva a generálny riaditeº

Absolvent Vysokej ‰koly chemicko-technologickej. V roku 2002 ãesko-nemeck˘ program MBA na Prague

International Business School. Svoju kariéru zaãal v skupineExpandia ako obchodn˘ riaditeº Jitona Sobûslav,

neskôr generálny riaditeº Vigona, a. s. a Vlnap, a. s. Od roku 2005 generálny riaditeº spoloãnosti Vodovody

a kanalizace JuÏné âechy. Do spoloãnosti J&T InvestmentAdvisors nastúpil v júni 2006, priãom s touto finanãnou

skupinou projektovo spolupracuje od roku 2003. V októbri 2006 nastúpil do pozície generálneho riaditeºa

SES, a. s., a v apríli 2008 prevzal funkciu predsedupredstavenstva SES, a. s. V rokoch 2008 – 2011 pôsobil

v pozícii generálneho riaditeºa Energetick˘ch opravovní, a. s.,Prunéfiov, v súãasnosti je predsedom predstavenstva

v tejto spoloãnosti.

19

Nemyslím si, Ïe je nieãím ‰pecifick˘. MoÏ-no je tu v˘hoda dobre nastavenej spolupráce,komunikácie, ktorá je zaloÏená na vzájomnejznalosti Slovnaftu ako investora a SES Tlma-ãe ako tradiãného dodávateºa v energetike.Modernizácia teplárne pozostáva z dvochetáp. Na‰a spoloãnosÈ realizuje druhú etapu,ktorá je zameranú na v˘stavbu dvoch nov˘chkotlov s celkov˘m parn˘m v˘konom 2 x 160t/h, v˘stavbu nového cirkulaãného centrachladiacej vody a vybudovanie novej konden-zaãnej turbíny s in‰talovan˘m v˘konom 60MWe. Ukonãením uvedenej rekon‰trukciebude TepláreÀ schopná roãne spáliÈ aÏ 500 tis.ton zmesn˘ch ropn˘ch zvy‰kov.

Po dokonãení bude tepláreÀ v SlovnafteplniÈ limity na emisie dusíka stanovené odroku 2016?

âo sa t˘ka napríklad realizácie samotnejv˘stavby kotlov, ide o dva kotle s parn˘m v˘-konom 2 x 160 t/h, ktoré budú vybavené níz-koemisn˘mi horákmi a ìal‰ie zníÏenie emi-sií oxidov dusíka (NOx) bude zabezpeãené se-kundárnymi opatreniami, teda metódou selek-tívnej nekatalytickej redukcie (SNCR). Kot-le sú samozrejme navrhované tak, aby v‰et-ky ich emisie zodpovedali európskej legisla-tíve, aby dosiahli hodnotu NOx v spalinách200 mg/Nm3.

Aké sú va‰e oãakávania z pohºadu vznikutejto referencie a jej zhodnotenia pri roz-voji podnikateºsk˘ch aktivít SES?

Táto referencia bude veºmi dôleÏitá, preto-Ïe v súãasnosti sú vyhlásené kvalifikácie nadodávateºov technológií na zníÏenie emisií du-síka (NOx) pre projekty v âechách. Podobnéprojekty oãakávame aj na Slovensku. Mámeskúsenosti z modernizácie kotlov v teplárniVfiesová, kde dva kotly sú uÏ po modernizá-

cii a tretí kotol K4 v tomto roku realizujme.V súãasnosti sme sa tieÏ predkvalifikovalipre plánované projekty modernizácie na zdro-joch âEZ a Dalkia. Práve v t˘chto projektochchceme byÈ maximálne úspe‰ní a potvrdiÈna‰u pozíciu na lokálnom trhu.

âo vás ãaká v roku 2012? Kºúãov˘mi projektmi v tomto roku i v roku

2013 budú turecké projekty Bolu Goynuk aYildizlar na fluidné kotly s v˘konom 369 t/hpre jeden blok s v˘konom 135 MWe (BoluGoynuk) a tri bloky, kaÏd˘ s v˘konom 135MWe (Yildizlar). V súlade s odsúhlasenoustratégiou firmy chceme byÈ aktívni v dodáv-kach fluidn˘ch kotlov na európskom trhu,najmä v Turecku, vyuÏiÈ súãasn˘ potenciál ko-tlov na odpadné teplo (Európa, Rusko) a bu-dovaÈ strategické partnerstvo pre dodávkykotlov na spaºovanie odpadu a biomasy preprojekty v Európe. V tomto roku sa budemeuchádzaÈ o jeden v˘znamn˘ projekt na ãe-skom trhu v oblasti fluidnej technológie, kdechceme vyuÏiÈ na‰e referencie a potvrdiÈ na‰udobrú konkurenãnú pozíciu v tejto technoló-gii. V̆ znamnou úlohou pre manaÏment firmyv tomto roku je vykonanie re‰trukturalizáciefirmy s cieºom dosiahnuÈ konkurencieschop-nú nákladovú ‰truktúru, prehodnotenie orga-nizaãného konceptu, dimenzovanie firmy sväzbou na odsúhlasenú obchodnú stratégiu2012 – 2015. Práve „správne nastavenie veº-kosti firmy“ bude jedn˘m z kºúãov˘ch fakto-rov úspechu pre ìal‰í v˘voj akciovej spoloã-nosti SES Tlmaãe.

Aké kroky máte pripravené preto, abyva‰a firma bola úspe‰ná na trhu?

Firma s na‰ou veºkosÈou patrí medzi posled-né rovnako veºké spoloãnosti na trhu v Euró-pe. Ak sa chceme udrÏaÈ na trhu „nesmiemesi dávaÈ góly do vlastnej bránky,“ pretoÏe ná‰biznis chyby neodpú‰Èa… Na zaistenie pod-pory a v˘konov na‰ich zamestnancov chce-me zv˘‰iÈ informácie dovnútra firmy, ktorébudú prezentovaÈ v˘kon SES Tlmaãe, v˘-sledky jednotliv˘ch skupín zamestnancov

alebo procesov vo firme. Sme si vedomí, Ïemusíme odbúraÈ zavedené, ãasto stále for-málne ‰truktúry v na‰ej firme. Potom bude-me skutoãne schopní reagovaÈ r˘chlo na zme-ny v okolitom prostredí. Som stále presved-ãen˘, Ïe na‰a firma má veºkú „potenciálnuenergiu“ (silné know-how, schopn˘ch za-mestnancov, podporu akcionárov) a teraz jepotrebné, aby sme ju zmenili na „kinetickúenergiu“ – úspe‰n˘ rozvoj spoloãnosti SESTlmaãe.

Osvedãen˘ model dvadsiateho storoãia –dlhé obdobia pokoja preru‰ované krat‰ímiúsekmi hektického úsilia – uÏ nebude fungo-vaÈ...

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

ElektráreÀ Poãerady – v˘stavba PPC.

ElektráreÀ Poãerady – v˘roba modulov kotla.

Pohºad na nové celky Teplárne v Slovnafte.

TepláreÀ v Slovnafte – pohºad do strojovne.

E N E R G E T I K A V E U R Ó P E

20

Energetika je jednou z najväã‰ích v˘ziev,ktor˘m v súãasnosti Európa ãelí. Sme lídromv boji proti klimatick˘m zmenám, a teda na‰aekonomická konkurencieschopnosÈ plne zá-visí od spoºahlivého a cenovo dostupného zá-sobovania energiou, ãoho predpokladom jezasa primeraná infra‰truktúra. Bude Európaschopná zníÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynovnajmenej o 80 % do roku 2050 a udrÏaÈ si kon-kurencieschopnosÈ? Zverejnením energetic-kého plánu do roku 2050 otvorila Európska ko-misia pred ãasom diskusiu na túto tému.

K OBSAHU ENERGETICKÉHO PLÁNU

Energetick˘ plán naz˘van˘ aj „cestovnámapa 2050“ naãrtáva moÏné scenáre dekarbo-nizácie energetického systému EÚ. Zmyslomdokumentu nie je vybraÈ si jednu konkrétnumetódu s vylúãením ìal‰ích, skôr ide o pouká-zanie na vznikajúce fenomény, z ktor˘ch môÏuv dlhodobom horizonte vychádzaÈ politiky in-vestovania. Situácia v reálnom svete sa istebude od teoretick˘ch modelov lí‰iÈ, ale záve-ry, ktoré z nich vypl˘vajú, sú dôleÏit˘m signá-lom pre budúcu politiku.

Hlavn˘ záver plánu je jednoduch˘: transfor-mácia energetického systému je technicky aekonomicky uskutoãniteºná – pokiaº urobímetie správne rozhodnutia. PäÈ kºúãov˘ch v˘-

chodísk by nás mohlo viesÈ k politick˘m roz-hodnutiam, ktoré súãasn˘ energetick˘ systémposunú smerom k udrÏateºnej‰ej budúcnosti.

1. Úspory energie sú nevyhnutnéVeºk˘ potenciál úspor energie ostáva ne-

vyuÏit˘. Nech by sme si vybrali ktor˘koºvekscenár, vo v‰etk˘ch ide o zásadné úspory ener-gie. V porovnaní s maximami z rokov 2005 –2006 sa poãíta so zníÏením základného dopy-tu po energii v ‰kále 16 – 20 % do roku 2030a 32 – 41 % do roku 2050. Preto je energetic-ká efektivita zásadná pre transformáciu celé-ho energetického systému, a to na úrovni pro-dukcie, zásobovania i koneãného vyuÏitia. Po-kiaº by sme postupovali súãasn˘m tempom, ne-dosiahli by sme dostatoãn˘ pokrok. Európskakomisia v nedávnom návrhu smernice o ener-getickej úãinnosti poukazuje na tie oblasti, vktor˘ch treba ur˘chlene konaÈ. Pokiaº chcemevyuÏiÈ potenciál úspor, bude potrebné smerni-cu ão najskôr prijaÈ.

Musíme v‰ak byÈ e‰te ambicióznej‰í. Z dlho-dobého hºadiska je kºúãová vy‰‰ia energetic-ká efektívnosÈ nov˘ch a uÏ existujúcich budov.Budovy s nulovou ãistou spotrebou energie bysa mali staÈ pravidlom. V̆ robky a spotrebiãeby mali spæÀaÈ najvy‰‰ie ‰tandardy úspornos-ti energie. V doprave potrebujeme úspornévozidlá a stimuly vedúce k zmene ná‰ho sprá-

vania. V‰etky tieto opatrenia si vyÏadujú viacaktivity tak na úrovni celej Únie, ako aj jed-notliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov.

2. Podiel energie z obnoviteºn˘ch zdrojovrastieAnal˘za ukazuje, Ïe v roku 2050 sa väã‰i-

na technológií zásobovania energiou bude za-kladaÈ na obnoviteºn˘ch zdrojoch. V‰etky sce-náre dekarbonizácie predpokladajú pribliÏne30 % nárast podielu obnoviteºn˘ch zdrojovna hrubej koneãnej spotrebe energie do roku2030. V roku 2050 bude podiel obnoviteºn˘chzdrojov predstavovaÈ najmenej 55 %, ão jeoproti súãasnosti nárast o 45 percentuálnychbodov. Je to veºká ‰anca a tieÏ v˘zva. Obno-viteºné zdroje budú hraÈ dôleÏitú úlohu v eu-rópskom energetickom mixe, od rozvoja tech-nológií aÏ po ich sériovú v˘robu a zavádzaniedo praxe, ãi uÏ v malom alebo vo veºkom, ãiuÏ subvencovan˘ch alebo otvoren˘ch konku-renãnému prostrediu. V‰etky tieto posuny sivyÏadujú paralelné zmeny v politikách. Stimu-ly by teda mali byÈ efektívnej‰ie, viesÈ k úspo-rám z rozsahu a k integrovanej‰iemu trhu.

3. Kºúãové je vybudovanie nevyhnutnej inf-ra‰truktúry Skoro v kaÏdom z naãrtnut˘ch scenárov sa

poãíta s rastom obchodu s elektrickou energi-ou a vy‰‰ím podielom energie z obnoviteº-n˘ch zdrojov do roku 2050. Otázky infra‰truk-túry, ãi uÏ v oblasti distribúcie, prepojenia sie-tí alebo diaºkového prenosu energie, sa dostá-vajú na program dÀa. Bez adekvátnej infra-‰truktúry sa jednoducho ìalej nepohneme.Bude potrebné roz‰íriÈ súãasné plánovacie me-tódy na plánovanie plne integrovanej siete,ktoré by sa vzÈahovalo na dlh‰í ãasov˘ rámeca t˘kalo by sa prenosu, distribúcie, ukladaniaelektrickej energie a elektrick˘ch diaºnic. Pre-dov‰etk˘m potrebujeme vyvinúÈ inteligent-nej‰ie elektrické siete, ktoré by umoÏÀovali va-riabilnú v˘robu z mnoh˘ch decentralizova-n˘ch zdrojov a tieÏ nov˘m spôsobom reago-vali na zmeny v dopyte.

4. Európsky energetick˘ trh sa musí inte-grovaÈTrh na úrovni Európy je dostatoãne veºk˘ na

to, aby bol zaruãen˘ prístup k zdrojom a veº-k˘m investíciám. Jednotn˘ energetick˘ trhmusí byÈ plne integrovan˘ do roku 2014. ëal-

Energetick˘ plán do roku 2050= cestovná mapa

pre obnoviteºnú energiu 2050

AÏ do konca deväÈdesiatych rokov sa väã‰í dôraz kládol na posilÀovanie dopytu neÏ na energetickú efektívnosÈa dodávatelia energií primárne zásobovali národné trhy. Nastal ãas, keì je potrebné navrhovaÈ energetické

systémy tak, aby fungovali pomocou variabiln˘ch obnoviteºn˘ch a nízkouhlíkov˘ch zdrojov, a to na úrovni celéhokontinentu. Je Európa pripravená a schopná túto v˘zvu prijaÈ? K t˘mto veºmi dôleÏit˘m témam sa

pre Parlamentn˘ kuriér vyjadril európsky komisár pre energetiku Günther H. OETTINGER.

21

‰ou v˘zvou je potreba flexibiln˘ch zdrojov velektrickej sústave, keìÏe rastie podiel energiez obnoviteºn˘ch zdrojov, ktorá je kolísavá.Prístup ku v‰etk˘m flexibiln˘m zásobám musíbyÈ zaisten˘ (napr. riadenie dopytu, skladova-nie a flexibilné záloÏné elektrárne). ëal‰ímproblémom je vplyv energie z obnoviteºn˘chzdrojov na veºkoobchodné ceny na trhu. Nechby bola odpoveì akákoºvek, je dôleÏité, abyopatrenia na trhu priná‰ali rentabilné rie‰e-nia. PozornosÈ treba venovaÈ cezhraniãn˘mvplyvom na vnútorn˘ trh. Koordinácia je dnespotrebná viac neÏ inokedy. Vo v˘voji energe-tickej politiky je potrebné zohºadniÈ to, ako najednotlivé národné systémy vpl˘vajú rozhod-nutia prijaté v susedn˘ch krajinách.

5. Investície do technológií s nízkymi emi-siami uhlíkaStanovenie cien uhlíka môÏe stimulovaÈ

vznik úãinn˘ch technológií s nízkymi emisia-mi v celej Európe. Obchodovanie s emisn˘mikvótami je nevyhnutnou podmienkou transfor-mácie energetického systému, nepostaãujev‰ak. Rovnako je potrebné nasmerovaÈ viac ve-rejn˘ch a súkromn˘ch investícií do v˘skumua v˘voja a technologick˘ch inovácií, aby saur˘chlilo uvádzanie nízkouhlíkov˘ch rie‰ení natrh a ich modernizácia, a to bez ohºadu nazdroje. V energetickom sektore bude asi poroku 2030 potrebné vylep‰ovaÈ systémy nazachytávanie a uskladÀovania uhlíka. Len taksa dosiahnu ciele stanovené pre elimináciuemisií uhlíka.

NOVÉ MOÎNOSTI PRE EURÓPU

Vzájomná spolupráca na úrovni Európy ve-die k úsporám a zjednodu‰eniu situácie. Európ-sky trh ponúka priestor na tvorbu úspor z roz-sahu a r˘chlej‰í rozvoj nov˘ch trhov pre níz-kouhlíkové energetické technológie. Do roku2050 musí dôjsÈ k rozsiahlemu prebudovaniuinfra‰truktúry a v˘mene spotrebiãov, ku kto-r˘m patrí aj spotrebn˘ tovar v domácnostiach.Modernizácia energetického systému prine-sie do európskej ekonomiky veºké investície.MôÏe tieÏ prispieÈ k tvorbe nov˘ch pracovn˘chmiest, vy‰‰ej kvalite Ïivota a hospodárskemurastu. Eliminácia emisií uhlíka sa môÏe staÈ preEurópu v˘hodou. Európa by sa na rastúcomsvetovom trhu s energetick˘mi tovarmi a sluÏ-bami mohla staÈ priekopníkom. Transformáciaenergetického systému rovnako pomôÏe zní-ÏiÈ závislosÈ od dovozu fosílnych palív a vmen‰ej miere sa vystavovaÈ ich nestálym ce-nám.

PERSPEKTÍVY

Diskusia na danú tému zaãala a bude v na-sledujúcich mesiacoch pokraãovaÈ v kaÏdomãlenskom ‰táte. Otvorene treba diskutovaÈ omíºnikoch a celkovom strategickom rámci naobdobie do roku 2030, ktor˘ ãlensk˘m kraji-nám aj investorom prinesie potrebné istoty. Ne-môÏeme dlh‰ie ãakaÈ: v záujme na‰ej budúc-nosti musíme konaÈ teraz. V súãasnosti uÏ zni-Ïujeme svoju uhlíkovú stopu. To by v‰ak bolomálo. Potrebujeme viac obnoviteºn˘ch zdrojovenergie, ãistej‰ie technológie, viac investícií dosietí, väã‰iu integráciu a vy‰‰iu energetickúefektívnosÈ. Potrebujeme rozhodnutia a inves-tície. Potrebujeme politickú vôºu.

Na úrovni EÚ, ako aj ãlensk˘ch ‰tátov sarealizuje cel˘ súbor politík a opatrení nazv˘‰enie energetickej efektívnosti. Zameria-vajú sa na efektívne vyuÏívanie energie vsektoroch koncovej spotreby, teda v sta-vebníctve, domácich spotrebiãoch a priemy-seln˘ch zariadeniach, doprave, priemysle,ktor˘ zah⁄Àa aj v˘robu energie. Napriektomu, Ïe sme v˘znamne pokroãili, z nedáv-nych odhadov Európskej komisie vypl˘va,Ïe na‰e ambiciózne ciele na rok 2020 na-plníme len spolovice. Ak neprijmeme ìal-‰ie opatrenia, do roku 2020 sa spotrebaenergie zníÏi len o 10 % namiesto pôvod-ne plánovan˘ch 20 %. Ak chceme dosiah-nuÈ stanoven˘ cieº a stimulovaÈ opatrenia vprospech efektívneho vyuÏívania energiev ãlensk˘ch ‰tátoch, je nevyhnutné, abyEÚ konala práve teraz. NevyuÏit˘ potenciálna zniÏovanie spotreby je e‰te obrovsk˘,jeho vyuÏitie by prinieslo finanãné úsporytak jednotlivcom, ako aj podnikovej sfére atieÏ by sme produkovali menej odpadu.

Európska komisia preto prijala v marciminulého roka plán energetickej efektív-nosti. Jeho cieºom je sústrediÈ sa na dopo-siaº nevyuÏit˘ potenciál v‰ade tam, kde bysa dali dosiahnuÈ úspory energie a jej efek-tívnej‰ie vyuÏívanie. V tomto pláne sa oso-bitn˘ dôraz kladie na stavebníctvo. Pri exi-stujúcich stavbách sa treba sústrediÈ na ener-geticky efektívne rekon‰trukcie, ktor˘chv˘sledkom sú úspory energie. Navrhuje sa,aby sa vo verejnom sektore kaÏdoroãne re-kon‰truovali aspoÀ 3 % existujúcich bu-dov. V porovnaní s existujúcim stavom ideo dvojnásobok. Treba tieÏ vytvoriÈ európskytrh a energetick˘mi sluÏbami. Spoloãné‰tandardy, cielené stimuly aj povinnosti,pokiaº ide o úspory energie, by mohli viesÈnielen k zníÏeniu nákladov na energiu, aleaj k vytvoreniu dynamického trhu, na kto-rom by sa mohli uplatniÈ nové zruãnosti avytvoriÈ pracovné miesta.

Práve energetická efektívnosÈ je oblasÈou,v ktorej spotrebitelia môÏu priamo vpl˘vaÈna dlhodobú udrÏateºnosÈ energetick˘chsystémov a profitovaÈ z nich. Na‰e energe-tické politiky sa preto sústreìujú na rie‰e-nia zodpovedajúce potrebám zákazníka,priãom sa kladie dôraz na väã‰iu transpa-

rentnosÈ a informovanosÈ. Spotrebitelia bymali maÈ prostriedky na optimalizovaniespotreby energie, ako aj na zabezpeãovaniezákladn˘ch energetick˘ch potrieb, a to aj vkrízov˘ch situáciách. Na‰ím cieºom je, abypotrebné technológie boli dostupné ‰irokejverejnosti a boli nákladovo efektívne. Plánenergetickej efektívnosti sa preto osobitnezameriava na opatrenia, ktoré by prispeli kenergetickej hospodárnosti budov a zaria-dení pouÏívan˘ch spotrebiteºmi, ku ktor˘mpatria rôzne spotrebiãe a inteligentné mera-ãe. Bude teda potrebné vypracovaÈ vhodnénormy pre meraãe a spotrebiãe, zaviazaÈdodávateºov energie, aby spotrebiteºom po-skytovali zrozumiteºné informácie a zabez-peãiÈ dostupnosÈ nezávislého energetickéhoporadenstva.

Tradiãné zdroje energie sú ãoraz vzácnej-‰ie, mali by sme preto vyuÏiÈ súãasn˘ dy-namick˘ v˘voj a postupne meniÈ na‰e kra-jiny smerom k hospodárnosti pri naklada-ní so zdrojmi a nízkym emisiám uhlíka. Apráve úsilie, ktoré vynakladáme pri v˘vojinov˘ch a obnoviteºn˘ch zdrojov energie,ako aj snaha o dosiahnutie vysokej úrovneenergetickej efektívnosti k takejto zmeneprispievajú.

V súãasnej Európe pôsobí viacero celos-vetovo uznávan˘ch spoloãností a v˘skum-n˘ch pracovísk, pôsobiacich v oblasti obno-viteºn˘ch zdrojov energie a veºká ãasÈ v˘-skumn˘ch aktivít sa sústreìuje práve nanové a efektívnej‰ie spôsoby ako energiuvyrábaÈ a spotrebúvaÈ. Prvoradou úlohoudnes je, aby sa nové technológie r˘chlej‰ieujímali na trhu. Je potrebné, aby sme pre-ukázali, Ïe udrÏateºné energetické techno-lógie, ktoré prispievajú k bezpeãnému zá-sobovaniu energiou, sú Ïivotaschopné, ná-kladovo efektívne a prospievajú tak Ïivot-nému prostrediu, ako aj ekonomike. Pretoby som rád vyzval v‰etk˘ch zainteresova-n˘ch – obãanov, podnikateºskú sféru i tvor-cov politík – aby sa vo svojom úsilí spoji-li a pomáhali tak Európskej únii pri na-pæÀaní na‰ich strednodob˘ch a dlhodob˘chcieºov, prospe‰n˘ch pre v‰etk˘ch nás.

Günther H. OETTINGER, európsky komisár pre energetiku

E N E R G E T I K A V E U R Ó P E

EnergetickáefektívnosÈ

Pre hospodárske a strategické záujmy EÚ ako globálneho aktéraje bezpeãné, bezrizikové, udrÏateºné a dostupné zásobovanie

energiou rozhodujúce. Situácia, v ktorej sa prehlbuje závislosÈ EÚod dovozu energetick˘ch zdrojov z tretích krajín, a to najmä ropy

(85 % spotreby) a plynu (65 %), je neuspokojivá. Je tedapochopiteºné, Ïe energetickej efektívnosti sa v stratégii Energia

2020 z novembra 2010 pripisuje kºúãov˘ v˘znam.

E N E R G E T I K A V E U R Ó P E

22

Z neustálych diskusií o tom, ako stimulovaÈudrÏateºn˘ rast, konkurencieschopnosÈ a tvorbupracovn˘ch miest v krajinách Európskej únievzchádzajú nové i staré nápady rie‰ení. Liek nasúãasné ÈaÏkosti v‰ak len ÈaÏko nájdeme v rov-nakom prístupe, ktor˘ ku kríze viedol. Mnohíodborníci i politickí lídri zaãínajú ãoraz ãastej-‰ie skloÀovaÈ ideu zeleného rastu s maximálneefektívnym vyuÏitím dostupn˘ch zdrojov a ãonajmen‰ími negatívnymi vplyvmi na Ïivotnéprostredie.

SVET PO ROPEV prípade dodávok energie, od ktor˘ch závi-

sí fungovanie priemyslu i domácností, sa tak vzásade ponúkajú dva hlavné smery. Prv˘m je ra-dikálna zmena na‰ej spotreby, ãiÏe redukcia po-trieb a dopytu po nov˘ch zdrojoch. Druh˘m jenahradiÈ zdroje, za dovoz ktor˘ch obãania, fir-my a vlády v Únii platia kaÏdoroãne stovkymiliárd eur tretím krajinám a ktor˘ch spaºova-nie má nepriaznivé dôsledky na prírodu i zdra-vie. Ako sºubné a pragmatické „perpetuum mo-

bile“ sa javí vyuÏiÈ domáci potenciál obnoviteº-n˘ch zdrojov (OZE).

Napokon, EÚ je najväã‰ím importérom ener-gie na svete – ãlenské krajiny spolu dováÏajúviac neÏ 80 % ropy, ktorú spotrebúvajú, a viacneÏ 60 % zemného plynu. Veºká finanãná sumat˘m konãí na úãtoch zahraniãn˘ch firiem na-miesto toho, aby podporila domáci priemysel.

Ako príklad inteligentného udrÏateºného roz-voja sa ãasto uvádza Nórsko, ktoré väã‰inu svo-jich bohat˘ch zásob ropy a plynu vyváÏa a samosa spolieha predov‰etk˘m na energetick˘ poten-ciál vlastn˘ch riek. „Klimatické a energeticképolitiky Nórska vyãnievajú ako pozitívny prí-klad pre ìal‰ie krajiny,“ skon‰tatoval minul˘ rokb˘val˘ v˘konn˘ riaditeº Medzinárodnej energe-tickej agentúry (IEA) Nobuo Tanaka.

Maria Van de Hoeven, ktorá ho nahradila nanajvy‰‰om poste IEA, taktieÏ upozornila, Ïe vy-soká závislosÈ Európy od dovozu ropy, ktorejcena pre európskych spotrebiteºov neustále ras-tie aj vzhºadom na podlomenú pozíciu európskejmeny, by tento rok mohla z peÀaÏeniek európ-skych krajín vytiahnuÈ viac neÏ 500 miliárd eur.Prv˘m krokom ‰etrenia by podºa predstaviteºovagentúry malo byÈ odstránenie pretrvávajúcichdotácií fosílnych palív, na ktoré sa v diskusii onekonkurencieschopnosti OZE ãasto zabúda.

Americk˘ prezident Barrack Obama vo svo-jom januárovom prejave o stave Únie dokoncaotvorene uviedol: „Ropné spoloãnosti sme do-tovali celé storoãie. To staãilo.“

DOKÁÎU SA OZE „UÎIVIË“? Viacerí predstavitelia Európskej únie síce po-

ukazujú na potrebu obmedziÈ neefektívne dotá-cie v energetike s negatívnym environmentál-nym dopadom, ale zároveÀ sú opatrní pokiaº ideo podporu prechodu na nové zdroje a technoló-

gie. âasto hovoria o tom, ão by sa „malo“, a nieão sa „musí“ urobiÈ. Pri predstavení dlho ãaká-vaného plánu pre obnoviteºné zdroje 6. júnakomisár pre energetiku Günther Oettinger uvie-dol: „Mali by sme pokraãovaÈ v rozvoji energiez obnoviteºn˘ch zdrojov energie a podpore ino-vatívnych rie‰ení. Musíme pritom postupovaÈnákladovo efektívnym spôsobom.“

Európska komisia pritom potvrdila jasn˘ ná-stup rozvíjajúceho sa sektora a nadchádzajúcuznaãnú „zrelosÈ“ trhu s OZE. Poukázala na po-kles nákladov fotovoltick˘ch systémov – v ob-dobí 2005 – 2010 v priemere aÏ o 48 %, i inves-tiãn˘ch nákladov na v˘stavbu vetern˘ch parkovvo vnútrozemí – v období 2008 – 2012 o 10 %,ktoré by sa na niektor˘ch trhoch mohli staÈ doroku 2020 konkurencieschopn˘mi.

Odborníci zo spoloãnosti Bloomberg NewEnergy Finance zase pri anal˘ze globálnehotrhu a cien FV modulov skon‰tatovali ich pokleso takmer 75 % za posledné tri roky a uviedli, Ïeelektrina zo slnka je uÏ aj dnes v niektor˘ch kra-jinách konkurencieschopná maloobchodn˘mdenn˘m cenám elektriny.

Vo svojej májovej ‰túdii poukázali na to, Ïemnohí rozhodovatelia majú ão doháÀaÈ pokiaºide o posledné znalosti o ekonomick˘ch zlep-‰eniach vypl˘vajúcich z nedávnych redukciícien FV technológie, ktoré sa pravdepodobneudrÏia, keìÏe reflektujú zniÏovanie nákladovna ich v˘robu a nielen aktuálny stav zásob ãi inékrátkodobé faktory.

EURÓPSKA SPOLUPRÁCANa pozadí komplexn˘ch otázok súvisiacich

s rozvojom európskej energetiky a bohat˘chmoÏností obnoviteºn˘ch zdrojov energie sa hlav-ná diskusná línia venuje najmä sporu medzitradiãn˘mi spoºahliv˘mi fosílnymi palivami na

Obnoviteºné zdroje –perpetuum mobile

európskej energetiky?

Politika EÚ v sektore energetiky smeruje k ‰tyrom základn˘m cieºom – fungujúci trh s energiami,bezpeãnosÈ ich dodávok, podpora prepojení energetick˘ch sietí, a tieÏ presadzovanie energetickej

efektívnosti, úspor, rovnako ako v˘voja nov˘ch a obnoviteºn˘ch zdrojov. Súãasn˘ stav v tomtoekonomickom odvetví v‰ak potvrdzuje nedostatky rozliãného rozsahu vo v‰etk˘ch spomínan˘ch

oblastiach, priãom hrozí, Ïe ich pretrvávajúca dlhová a hospodárstva kríza ìalej prehæbi.

40 %

30 %

20 %

10 %

0 %

Austri

a

Estonia

Malt

a

Sweden

EU 27

podiel veternej a solárnej energie: plán 2020

podiel veternej a solárnej energie: stav 2010

UK

Franc

e

Sloven

ia

Denm

ark

Finlan

d

Portu

gal

Italy

Spain

Nethe

rland

s

Irelan

d

Hunga

ry

Roman

ia

Bulgar

ia

Germ

any

Belgium

Lithu

ania

Cypru

s

Greec

e

Czech

Rep

.

Luxe

mbu

rg

Poland

Slovak

ia

Latvi

a

Graf ã. 1: Podiel energie z vetra a slnka (2010) a ciele pre rok 2020

Solárne panely. Zdroj: Európska komisia

Zdroj: Európska komisia

23

jednej strane a elektrinou vyrábanou zo slnka avetra na strane druhej.

Podºa komisára má EÚ „vyrábaÈ veternú a so-lárnu energiu tam, kde je to hospodársky zmy-sluplné, a obchodovaÈ s Àou v Európe, rovnakoako to robíme s in˘mi produktmi a sluÏbami.“Európa by tak dokázala profitovaÈ zo svojejgeografickej rôznorodosti – podmienkou v‰akje uωie prepojenie energetick˘ch politík a zod-povedajúca infra‰truktúra.

Na rozdiel od doteraj‰ieho prístupu rozvojaOZE na vlastnom území by sa podºa EK malikrajiny skôr sústrediÈ na koordináciu európske-ho prístupu ohºadom zriaìovania a úprav systé-mov podpory a na väã‰ie vyuÏívanie vzájomné-ho obchodovania s energiou z obnoviteºn˘chzdrojov, tak ako to umoÏÀuje mechanizmus spo-lupráce podºa smernice o OZE z roku 2009, ãiby uÏ ‰lo o jednoduch‰ie ‰tatistické prenosy, zlo-Ïitej‰ie spoloãné projekty alebo spoloãné systé-my podpory.

Napokon, podºa v˘poãtov Komisie by sa opti-málnym vzájomn˘m obchodovaním s OZEmohla roãne u‰etriÈ suma vo v˘‰ke 8 miliárd eur.ZároveÀ najmenej 10 ãlensk˘ch krajín vrátaneSlovenska oãakáva do roku 2020 nadbytokvlastnej vyrobenej kapacity z OZE v porovna-ní so svojím záväzne stanoven˘m cieºom. Pred-pokladan˘ nadbytok spolu tvorí objem 5,5 mi-liónov ton ekvivalentn˘ch rope (Mtoe), priãomnajväã‰ie mnoÏstvo v absolútnych ãíslach oãa-kávajú ·panieli a Nemci. Naopak 5 krajín pred-pokladá celkov˘ deficit 2 Mtoe v porovnaní sostanoven˘m podielom OZE ich koneãnej hrubejspotreby, a to najmä Taliansko.

AMBÍCIE PREKRAâUJÚ HRANICEV bezprostrednom susedstve Európskej únie

sa nachádzajú regióny, ktoré majú priaznivé prí-rodné podmienky na rozmach vyuÏívania obno-viteºn˘ch zdrojov energie – Afrika a Arabsk˘ po-lostrov. Expert na oblasÈ Stredomoria a arabské-ho sveta Eberhard Rhein uvádza, Ïe 22 krajín voblasti Severnej Afriky a Arabského polostrova(MENA) má dohromady potenciál solárnej ener-gie na úrovni 4,3 milióna TWh/roãne, ão je 27-tisíckrát kombinovan˘ objem ich zásob ropy,ktor˘ by umoÏnil naplniÈ ich vlastn˘ aj európskydopyt po elektrine na viac neÏ celé 21. storoãie.

Problémom sú v‰ak nedodatoãne rozvinutékapacity. Podºa Rheina je v solárne sºubnom re-gióne MENA v súãasnosti nain‰talovaná kapa-cita ani nie 1 GW, ão je menej ako desatina no-voin‰talovanej kapacity v Nemecku za posled-n˘ rok. K zmene dochádza len pomaly. Niekto-ré krajiny, hlavne tie, ktoré nemajú Ïiadne ale-bo len malé zásoby fosílnych palív, robia prvékroky smerom k OZE.

AlÏírsko ãi Maroko chcú do roku 2030 roz-‰íriÈ v˘robu elektriny zo slnka a vetra na 40 %podiel. Skromnej‰ia Saudská Arábia plánuje doroku 2020 zo slnka pokryÈ 10 % svojich potrieb.Spojené arabské emiráty si dali za cieº do kon-ca dekády naplniÈ zo slnka 7 % dopytu, z tohojednu polovicu majú zabezpeãiÈ fotovolticképanely a druhú technológia koncentrovanejslneãnej energie (CSP).

V tomto roku sa napríklad do prevádzky spus-tí projekt CSP elektrárne Shams 1 pri mesteMasdar v Abu Dhabí. Náklady na v˘stavbu sú600 miliónov dolárov. Odrazové plochy parabo-lick˘ch Ϻabov na takmer 260-tisíc zrkadláchbudú maÈ v˘kon asi 100 MW a zaradia sa me-dzi najväã‰ie solárne projekty na svete. Do pro-

jektu sa zapojila domáca firma Masdar, ‰pa-nielska Abengoa Solar a francúzsky Total.

Relatívna geografická blízkosÈ regiónu nabá-da k spolupráci pri budovaní produkãn˘ch kapa-cít i prepravnej infra‰truktúry. Najplodnej‰ia ko-laborácia sa má vytvoriÈ medzi Európou a Mag-hrebom. Pri mnoh˘ch pripravovan˘ch projektochsa preto poãíta s úãasÈou európskeho partnera, na-príklad Európskej investiãnej banky. Podºa Rhei-na sú vyhliadky na prepravu veºkého mnoÏstvasolárnej elektriny zo Severnej Afriky do Euró-py v strednodobom horizonte realistické.

Príkladom môÏe byÈ projekt Desertec. V rám-ci neho sa má do roku 2040 investovaÈ do foto-voltick˘ch a CSP elektrární asi 400 miliárd eur.„Európa by mohla aÏ 15 percent svojich elek-trick˘ch potrieb v polovici storoãia uspokojiÈ zdovozu zo solárnych elektrární v severnej Af-rike, ktorá bude prepojená obrovsk˘mi inteli-gentn˘mi sieÈami aÏ po ·kandináviu a bude for-movaÈ neodmysliteºn˘ doplnok k veternej ener-gii z pobreÏia,“ argumentuje Rhein.

JASN¯ RÁMECPlány v‰ak naráÏajú na hospodársku realitu.

Oznámenie Európskej komisie o energii z ob-noviteºn˘ch zdrojov zo zaãiatku júna 2012 kon-‰tatuje, Ïe hospodárska kríza zv˘‰ila opatrnosÈinvestorov v energetickej oblasti. Inak poveda-né, na nové projekty sa Èaωie zháÀajú súkrom-né investície. V tejto situácii je podºa Komisiepotrebné zabezpeãiÈ predvídateºné prostredie –jasnú dlhodobú politiku. Do roku 2020 zabez-peãuje tak˘to rámec stratégia EÚ 2020. RozvojOZE – ich 20 % podiel na energetickom mixea 10 % podiel v doprave do roku 2020 – je jed-n˘m z hlavn˘ch cieºov. UÏ teraz v‰ak musí Eu-rópa pripravovaÈ konkrétne ciele a opatrenia naìal‰ie obdobie.

Súãasn˘ systém podpory OZE, s právne zá-väzn˘mi cieºmi podielu obnoviteºn˘ch zdrojovna energetickom mixe, národn˘mi plánmi atì.funguje podºa Komisie dobre. Ak na naplnia Ná-rodné akãné plány, sektor obnoviteºnej energieby mal v dekáde 2010 – 2020 rásÈ tempom 6,3 % roãne (v porovnaní s 4,5 % roãne v ob-dobí 2001 – 2010 a 1,9 % roãne v 1995 – 2000).Hlavn˘ komponent – záväzné ciele – v‰ak vy-pr‰í v roku 2020. Je moÏné udrÏaÈ rast OZE ajbez nich?

Podºa Komisie sa európska politika OZE po2020 môÏe uberaÈ tromi smermi. Prv˘m je ìal-‰í rozvoj vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdrojovenergie postaven˘ na trhu s emisiami CO2 a re-vidovanej smernici o obchodovaní s emisiami,bez stanovenia záväzn˘ch cieºov pre OZE. Dru-hou moÏnosÈou je pokraãovanie súãasného re-Ïimu, so záväzn˘mi cieºmi pre podiel obnovi-teºn˘ch zdrojov, zniÏovanie emisií, i energetic-kú úãinnosÈ. TreÈou alternatívou je harmonizo-vanej‰ie riadenie celého energetického sektora,pri súãasnom stanovení cieºa pre podiel OZE.

Podºa ktorého zo scenárov sa bude vyvíjaÈ eu-rópska politika podpory obnoviteºn˘ch zdrojovenergie, zostáva otvorenou otázkou. Podºa pred-stáv Komisie by v‰ak v kaÏdom prípade malakºúãovú úlohu zohraÈ reforma podporn˘ch ná-strojov a schém, postupné odstraÀovanie bariérpre investície do obnoviteºn˘ch zdrojov (predo-v‰etk˘m subvencie pre fosílne palivá), dobrefungujúci emisn˘ trh, správne nastavené ener-getické dane, a podpora energetickej spoluprá-ce a spoloãn˘ch projektov s krajinami juÏnéhoStredomoria.

Lenka FERENâÁKOVÁEurActiv.sk

E N E R G E T I K A V E U R Ó P E

Graf ã. 2: Trend rastu podielu OZE a projekcia do roku 2050

Veterné parky. Zdroj: Európska komisia

Zdroj: Európska komisia

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

24

Preão podºa vás zaostáva Slovensko a b˘-valé krajiny tzv. v˘chodného bloku za kla-sick˘mi krajinami EÚ ão sa t˘ka vyuÏíva-nia obnoviteºn˘ch zdrojov energií, medziin˘mi aj slneãnej? Preão si ãlovek niekedynapríklad v Nemecku pripadá ako Neved-ko v Slneãnom meste?

Keì arabské ‰táty v sedemdesiatych ro-koch minulého storoãia dvakrát za sebou uza-vreli kohútiky na ropovodoch a spôsobili t˘mvo vtedaj‰om kapitalistickom svete energetic-kú krízu, komunistickí lídri vtedaj‰ieho tzv.socialistického bloku dúfali, Ïe to bude spo-jené s hospodárskym úpadkom t˘chto krajín.V̆ chodn˘ blok bol vtedy plynulo zásobova-n˘ energetick˘mi zdrojmi z b˘valého Soviet-skeho zväzu.

Paradoxne v‰ak tieto energetické krízy nazápade mali opaãn˘ úãinok: v˘znamne prispe-li k r˘chlej‰iemu zv˘‰eniu energetickej efek-tívnosti v t˘chto krajinách a na druhej stranek prehæbeniu zaostávania v energetickej a su-rovinovej nároãnosti v˘roby na v˘chode Eu-rópy. Klesajúca efektívnosÈ v˘roby spôsobo-vala, Ïe tzv. krajiny socialistického blokumuseli vynakladaÈ stále väã‰í podiel z národ-ného dôchodku na udrÏanie vojenskej rovno-váhy so západom. To tento tábor stále viachospodársky oslabovalo a v˘znamnou mierouprispelo k jeho rozpadu koncom osemdesia-tych rokov.

Takéto v˘zvy stoja pred mnoh˘mi krajina-mi aj dnes. To ão sa zdá byÈ oslabením samôÏe staÈ zdrojom novej sily a krajina saocitne na ãele pelotónu…

Domnievam sa, Ïe je tu istá paralela so sú-ãasn˘m v˘vojom v Nemecku. Ak sa vlanirozhodli, Ïe do roku 2022 zatvoria v‰etky ja-drové elektrárne, tak napriek prechodn˘mÈaÏkostiam budú maÈ pred ostatn˘mi krajina-mi veºkú konkurenãnú v˘hodu. Hlavne pre-to, Ïe s predstihom rie‰ia problémy, aké budúmusieÈ rie‰iÈ skôr ãi neskôr tie krajiny, ktorésú dnes v rozhodujúcej miere závislé od limi-tovan˘ch zdrojov uránu a fosílnych palív.

Naozaj je potenciál OZE tak˘ veºk˘, ÏemôÏe nahradiÈ napríklad v˘robu energie zjadra?

Potenciál obnoviteºn˘ch zdrojov energií(OZE) je obrovsk˘. V prípade slneãnej ener-gie dopadne na povrch zeme 15 000-krát viacãistej energie ako spotrebujeme. Jej nev˘ho-dou je, Ïe je v zriedenej forme (max. 1000W/m2) a nie je vÏdy k dispozícii, keì ju po-trebujeme (zima – leto, deÀ – noc, vplyv po-ãasia). Preto je jej vyuÏívanie spojené s vy‰-‰ími nákladmi ako je to v prípade fosílnychpalív, ktoré sú akoby naakumulovanou (za-konzervovanou) slneãnou energiou vznikajú-cou v zemskej kôre poãas miliónov rokov.

Nie je práve to dôvodom niωieho vyuÏíva-nia OZE podºa floskuly: rad‰ej hneì a lac-nej‰ie aj za cenu budúcich problémov?

Technick˘ pokrok a zhromadÀovanie v˘ro-by neustále zniÏujú cenu OZE, zatiaº ão sten-ãujúce sa zásoby a rastúca spotreba ceny fo-sílnych palív v dlhodobom horizonte zvy‰u-

jú. Preto v budúcnosti aj bez dotácií budevyuÏívanie energie Slnka a ostatn˘ch OZEekonomicky v˘hodnej‰ie. Dotácie slúÏia ibana skrátenie ãasu, keì OZE budú lacnej‰ie akofosílne palivá, aby sme planétu Zem odo-vzdali na‰im potomkom e‰te v ob˘vateºnomstave.

Na ão sa dnes vyuÏíva solárne teplo a na ãosa môÏe vyuÏívaÈ v budúcnosti?

V súãasnosti sa solárne teplo vyuÏíva hlav-ne na prípravu teplej vody a podporu vyku-rovania. Vìaka technickému pokroku buderásÈ jeho v˘znam aj v oblasti solárneho chla-denia, prípravy pitnej vody a priemyselnéhotepla.

Ako ìalej vo vyuÏívaníslneãnej energie na Slovensku

V súãasnosti sa solárne teplo vyuÏíva hlavne na prípravu teplej vody a podporu vykurovania. Vìakatechnickému pokroku bude rásÈ jeho v˘znam aj v oblasti solárneho chladenia, prípravy pitnej vody

a priemyselného tepla. Parlamentn˘ kuriér oslovil Ing. Milana NOVÁKA, CSc., podpredseduâeskoslovenskej spoloãnosti pre slneãnú energiu a konateºa spoloãnosti THERMO/SOLAR Îiar, s. r. o.

Grafické znázornenie potenciálu OZE, veºkosti predpokladan˘ch zásob tradiãn˘chenergetick˘ch zdrojov a aktuálnej energetickej spotreby ºudstva.

Zdroj: Prof. Volker Quaschning, FHTW Berlin, 2007

Typick˘ obrázok rodinného domu so solárnym systémom na prípravu teplej vody. Zdroj: THERMO/SOLAR Îiar

25

svedkami toho, Ïe v niektor˘ch oblastiachSlovenska drevná hmota na spaºovanie ch˘-ba, priãom aj drevo spracujúci priemysel s jejnedostatkom zápasí uÏ dlh‰í ãas.

PoãítaÈ s väã‰ím vyãleÀovaním poºnohos-podárskej pôdy na pestovanie r˘chlo rastúcejbiomasy je nerealistické ak máme zároveÀzv˘‰iÈ podiel biopalív v doprave zo súãasn˘ch4,1 na 10 % v roku 2020.

Ako by v tomto mohla pomôcÈ slneãnáenergia?

Podºa Národného akãného plánu by sa v r.2020 malo zo slneãn˘ch kolektorov vyrobiÈ28 ktoe tepla. Pri priemernom energetickomzisku 350 kWh/m2.rok to predstavuje vy‰e 930tis.m2 kolektorov˘ch plôch. Plánované prírast-ky kolektorov˘ch plôch sú v‰ak veºmi nerov-nomerné. Na obdobie rokov 2011 aÏ 2015 iba166 tis. m2 a v rokoch 2016 aÏ 2020 aÏ tak-mer 764 tis. m2 kolektorov˘ch plôch.

Keì to máme porovnaÈ so spomenut˘mivyspel˘mi krajinami…?

To ão plánujeme namontovaÈ v najbliωích5 rokoch, to sa uÏ dnes v susednom Rakús-ku, ktoré je so Slovenskom pribliÏne porov-nateºné veºkosÈou i poãtom obyvateºstva, na-montuje za cca pol roka. K˘m v roku 2020 bysme v SR mali maÈ 0,185 m2 kolektorovej plo-chy na obyvateºa, v Rakúsku 3,0 m2, t. j. viacako 16-násobok.

Nie je to krátkozraká politika? Veì inten-zívnej‰ie vyuÏívanie OZE vytvára novépracovné príleÏitosti a to aj v t˘ch najchu-dobnej‰ích regiónoch.

V Rakúsku spoãítali, Ïe iba v oblasti vyuÏí-vania solárneho tepla sa vytvorilo viac ako 7 400 nov˘ch pracovn˘ch miest. V Európe jeobvyklé, Ïe vlády sociálnodemokratickejorientácie kladú väã‰í dôraz na podporu inten-zívnej‰ieho vyuÏívania OZE. To sa potvrdi-lo aj po posledn˘ch prezidentsk˘ch a parla-mentn˘ch voºbách vo Francúzsku, v krajine,ktorá z hospodársky najv˘znamnej‰ích krajínsveta má najvy‰‰í podiel elektrickej energievyrobenej v atómov˘ch elektrárÀach.

Dúfajme, Ïe ani súãasná slovenská vládnagarnitúra nebude v tomto ohºade v˘nimkou.

A ako vyuÏívame slneãné kolektory na Slo-vensku?

Po rozdelení âeskoslovenska v rokoch1993 aÏ 2000 nastalo obdobie prepadu preda-ja slneãn˘ch kolektorov na Slovensku, kedysa mnoÏstvá namontovan˘ch slneãn˘ch ko-lektorov pohybovali podºa na‰ich odhadov vrozmedzí od 600 do 3000 m2/rok.

Od roku 2000 do roku 2005 sa roãná spo-treba kolektorov pohybovala v rozmedzí od5 000 do 7 000 m2/rok. MnoÏstvo nain‰talo-van˘ch slneãn˘ch kolektorov v‰ak postupnerástlo, o ãom svedãí aj tabuºka:

Hovorili sme o dotácia na OZE. Ako je tos dotáciami na Slovensku konkrétne naslneãné kolektory?

V období 04/2009 aÏ 11/2011 boli prv˘raz v histórii Slovenska zavedené dotácie naslneãné kolektory a kotly na biomasu pre do-mácnosti. Dotácie boli mimoriadne dobre na-ãasované, pretoÏe Slovensko bolo jednou zmála európskych krajín, kde sa po roku 2008trh slneãn˘ch kolektorov neprepadol.

V súãasnosti nie je na kolektory pre domác-nosti aktívny Ïiadny dotaãn˘ program. Navy-‰e nejasné vyjadrenia o moÏnosti ich opätov-ného zavedenia spôsobujú vyãkávanie inves-torov. V dôsledku toho oãakávame poklespredaja v SR v r. 2012 min. o 20 aÏ 30 %.

Navy‰e slneãná energia vypadla aj z Ope-raãného programu KonkurencieschopnosÈ ahospodársky rast, Prioritná os Energie, hociv predbeÏnej informácii z februára 2012 tame‰te bola. Dodatoãne pribudli v programe ko-generaãné zariadenia na energetické vyuÏitiebiomasy s max. v˘konom do 30 MWth a 10MWel.

Ako sa vám z tohto uhla pohºadu javí bu-

dúcnosÈ vyuÏívania slneãnej energie naSlovensku?

BudúcnosÈ rozvoja slovenskej solárnej ter-miky do roku 2020 je obsiahnutá v „Národnomakãnom pláne pre energiu z obnoviteºn˘chzdrojov“ (Ministerstvo hospodárstva a v˘stav-by SR, zo 6. októbra2010). Podºa smernice2009/28/ES malo by Slovensko roku 2020dosiahnuÈ 14 % podiel OZE na hrubej koneã-nej spotrebe energie. Nie je to aÏ tak˘ ambi-ciózny cieº, ak si uvedomíme, Ïe v roku 2005bol tento podiel 6,7 % a do roku 2010 sa aj bezv˘znamnej‰ích stimulov zv˘‰il na 9,5 %.

Preão je oãakávan˘ nárast tak˘ mal˘?Jednou z príãin je príli‰né zameranie sa na

vyuÏívanie biomasy. Pritom zameriavaÈ sajednostranne na ekonomicky najdostupnej‰ievyuÏívanie biomasy nie je príli‰ zmysluplné.Biomasa je jedn˘m z mála OZE, ktorej obme-dzené zdroje by mali byÈ prednostne vyuÏíva-né hlavne na vyrovnávanie kolísavého v˘ko-nu slneãnej energie a vetra, nie ako primár-ny energetick˘ zdroj.

Hor‰ie je, Ïe pri v˘robe tepla a chladu bysa v r. 2020 spaºovanie pevnej biomasy malopodieºaÈ aÏ takmer 77 % a solárne teplo bymalo dosiahnuÈ iba 3,7 % podiel. UÏ dnes sme

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Solárny rodinn˘ dom na Slovensku, kde 80 % energetick˘ch potrieb na prípravu teplej vody, vykurovanie a ohrev exteriérovéhobazénu pokr˘vajú slneãné kolektory. Zdroj: THERMO/SOLAR Îiar

Mestské kúpalisko Luãenec. Zdroj: THERMO/SOLAR Îiar

Kolektory

Rok m2/ rok

2006 8 500

2007 9 000

2008 13 500

2009 13 500

2010 15 000

2011 23 000

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

26

Medzi hlavné ciele Únie miest Slovenska, odjej vzniku, patrí ochrana a obnova Ïivotné-ho prostredia a kultúrneho dediãstva. Jed-nou z programov˘ch priorít je programefektívnej tvorby a vyuÏívania energií naprincípe trvalej udrÏateºnosti. âo v tomtosmere Únia miest Slovenska realizuje?

V roku 2004 sa z iniciatívy asociácie Európ-skych miestnych samospráv podporujúcichlokálnu politiku trvalo udrÏateºnej energetiky– Energie-Citiés – spustil proces vytváranianárodn˘ch záujmov˘ch zdruÏení. Hlavn˘mimpulzom bolo tzv. BISE MEMORANDUM.Slovensko bolo medzi 22 krajinami, ktoréstáli pri vzniku tejto iniciatívy. Prvou aktivi-tou bola celoslovenská konferencia „Fórumpre racionálne vyuÏívanie energie v sloven-sk˘ch mestách“, ktorá sa konala 14.6.2005 vBanskej Bystrici. ZároveÀ sme zaãali procesformovania záujmového zdruÏenia miest aobcí pre trvalo udrÏateºnú energetickú efektív-nosÈ CITENERGO, ktor˘ bol zav⁄‰en˘ 3.októbra 2008 prv˘m valn˘m zhromaÏdením vTrnave. StaÈ sa ãlenom CITENERGO môÏektorékoºvek mesto, obec alebo zdruÏenie. Je-dinou podmienkou je schválenie vstupu zastu-piteºstvom.

MôÏete nám o zdruÏení CITENERGO po-vedaÈ e‰te nieão viac?

CITENERGO poskytuje priestor efektívnejspolupráci ãlensk˘ch miest a obcí s odbornoua realizaãnou sférou, i moÏnostiam získavaniaìal‰ích podporn˘ch zdrojov a zapojenia sa doceloeurópskych programov a projektov. UÏ vobdobí pred formálno-právnym ustanovenímCITENERGO Únia miest Slovenska s Energe-tick˘m centrom Bratislava (ECB), Centromenergetick˘ch alternatív (CEA), so Slovenskouinovaãnou a energetickou agentúrou (SIEA) aìal‰ími partnermi pripravila rad podujatí zame-ran˘ch na efektívnu energetiku, alternatívnezdroje, kogeneráciu, transfer technológií, finan-covanie, ale aj stratégie, koncepcie a prípravyakãn˘ch plánov, konkrétnych projektov a za-kladanie regionálnych energetick˘ch centier.Dnes uÏ táto téma v prostredí územnej samo-správy nie je neznámym pojmom. Darí sa vy-tváraÈ personálne a in‰titucionálne podmienkypre realizáciu tohto programu.

Od roku 2008 je hlavnou témou európ-skych miest Dohovor primátorov a staros-tov...

„Dohovor“ je v˘znamnou iniciatívou európ-skych samospráv a Európskej komisie, za-meranej na naplnenie cieºov EÚ v oblastienergetiky a v boji proti zmene klímy prostred-níctvom realizácie cieºov „3x20“ do roku2020: zníÏenie o 20 % emisií CO2, zv˘‰enieo 20 % energetickej efektívnosti, zv˘‰enie o20 % vyuÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov energie.Naplnenie t˘chto cieºov povedie k zlep‰eniukvality Ïivota, zníÏeniu zraniteºnosti obyvateº-stva spôsobené v˘kyvmi globálnej ekonomi-ky a k udrÏateºnosti pracovn˘ch miest. Poãetsignatárov Dohovoru uÏ prekroãil ãíslo 4 000miest.

SieÈovou spoluprácou, zameranou na pod-poru Dohovoru primátorov a starostov jeprojekt NET-CoM. âo tento projekt kon-krétne obsahuje?

Projekt NET-COM (NETworking the Cove-nant of Mayors) je zameran˘ na posilneniemiestnych orgánov v súvislosti s realizáciouich súãasn˘ch alebo budúcich záväzkov vrámci „Dohovoru“. Vedúcim partnerom pro-jektu je celoeurópska asociácia Energy-Ci-

ties. Na projekte sa zúãastÀuje dvanásÈ part-nerov z dvanástich európskych krajín (Fran-cúzsko, Taliansko, Rakúsko, Poºsko, Bulhars-ko, ·védsko, Nemecko, Holandsko, Slovens-ko, etc.). Slovensko v projekte zastupujeZZMO TUEE CITENERGO, ãlen asociácieEnergy-Cities. Projekt je financovan˘ v rám-ci programu Inteligentná Energia pre Európu– Intelligent Energy Europe.

NET-COM vytvára trvalú spoluprácu me-dzi jednotliv˘mi európskymi sieÈami, aby vzá-jomne hodnotili skúsenosti a zlep‰ovali praxmiest a regiónov, ale vytvára aj nástroje apracovné metódy zamerané na dosiahnutiecieºov. CITENERGO a Únia miest Slovenskasústreìujú svoje úsilie na podporu a posilne-nie sieÈovej spolupráce (Net-working) s cieºomúspe‰nej implementácie cieºov „Dohovoru“ namiestnej, regionálnej a celonárodnej úrovni.

Kontinuálne budovanie kapacít súãasn˘chi budúcich signatárov „Dohovoru“ na európ-skej, národnej a regionálnej úrovni bude kºú-ãovou otázkou pre nadchádzajúce roky. Kºú-ãovou je najmä horizontálna a vertikálna ko-ordinácia. U v‰etk˘ch úãastníkov projektuNET-CoM túto úlohu spæÀa Národná platfor-ma Dohovoru primátorov a starostov.

Mestá, centrá regiónov, sú nepochybne roz-hodujúcimi aktérmi pre naplnenie cieºovEÚ v oblasti energetiky a klimatického ba-líãka na národnej i celoeurópskej úrovni.Aká je úloha Národnej platformy Dohovo-ru primátorov a starostov pri príprave stra-tégií a adaptaãn˘ch opatrení v súvislosti sglobálnou zmenou klímy?

Úspe‰ná realizácia záväzkov „Dohovoru“do znaãnej miery závisí od jednotliv˘ch aspoloãn˘ch koordinovan˘ch úsilí signatárovi v‰etk˘ch zainteresovan˘ch strán: príslu‰-n˘ch ministerstiev, národn˘ch a regionálnychenergetick˘ch agentúr, profesijn˘ch zdruÏení,vedecko-v˘skumn˘ch centier a akademickejobce, zástupcov mimovládnych organizácií apodnikateºského sektora. Preto jednou z hlav-n˘ch úloh úãastníkov projektu je vytvorenieNárodnej platformy signatárov a podporova-teºov Dohovoru.

Národná platforma spája miestnu samo-správu, zástupcov ‰tátnej správy a ìal‰ie sub-jekty verejného a podnikateºského sektora.

Energetická efektívnosÈ –formálna povinnosÈ

alebo uÏitoãná nevyhnutnosÈ?

Problematiku energetiky na Slovensku uÏ nemoÏno vnímaÈ len v úzkych lokálnych hraniciach,ale aj v medzinárodnom kontexte. PretoÏe konáme lokálne – na úrovni miest a regiónov – alemusíme re‰pektovaÈ globálne vplyvy, trendy, reálie. Z tejto premisy vychádza aj celoeurópsky

Dohovor primátorov a starostov i medzinárodn˘ projekt NET-CoM,“ povedal pre Parlamentn˘kuriér Marián MINAROVIâ, generálny sekretár ÚMS a vedúci manaÏér CITENERGO.

27

Cieºom Platformy je vytvorenie a ‰írenie spo-loãnej vízie a presadzovanie spoloãn˘ch cie-ºov v oblasti decentralizácie energie, územnejsúdrÏnosti, ako aj prípravy adaptaãn˘ch stra-tégií a adaptaãn˘ch opatrení ku klimatick˘mzmenám na miestnej a regionálnej úrovni.Vìaka komunikaãnému priestoru v rámci Ná-rodnej platformy i v rámci siete v‰etk˘ch par-ticipientov projektu NET-CoM prichádzajúnové rie‰enia aj pre národné vlády i pre Eu-rópsku komisiu.

Aká je ‰truktúra Národnej platformy Do-hovoru primátorov a starostov ão sa t˘kaSR?

Jadro Národnej platformy na Slovensku i vov‰etk˘ch krajinách zúãastnen˘ch na projektetvorí cieºová i realizaãná skupina, u nás sú toCITENERGO, Únia miest Slovenska a zá-stupcovia miest a obcí, súãasní i potenciálnisignatári Dohovoru primátorov. CITENERGOje iniciátorom, zakladateºom a trval˘m koor-dinátorom Národnej platformy. Sprostredku-je vzájomnú komunikáciu, odovzdávanie in-formácií a ‰írenie pozitívnych skúseností me-dzi partnermi projektu a umoÏÀuje transfermoÏnej aplikácie a realizácie pilotn˘ch projek-tov, resp. uplatÀovania nov˘ch investiãn˘chmechanizmov.

Únia miest Slovenska je národn˘m podpo-rovateºom Dohovoru primátorov a starostov.Na základe dohody s EK Únia plní záväzokpodporovaÈ pristúpenie k Dohovoru, ìalejplniÈ úlohu administratívnej základne pre CITENERGO (ktorého je zakladateºom), ‰í-riÈ informácie o Dohovore a najmä plniÈ úlo-hu hlavného sprostredkovateºa s KanceláriouDohovoru (DG ENER). Zástupcovia miest aobcí, ãlenovia CITENERGO, resp. signatáriDohovoru sú hlavn˘mi prijímateºmi informá-cií i organizaãnej a finanãnej podpory, záro-veÀ sú hlavn˘mi realizátormi programov˘chcieºov Dohovoru a aktívnymi úãastníkmitransferu pozitívnych skúseností v rámci Ná-rodnej platformy i v rámci siete NET-CoM.

ëalej Národnú platformu tvoria ìal‰í kºú-

ãoví hráãi – podporovatelia: ministerstvá a inéústredné orgány, národné profesijné odbornéagentúry, in‰titúcie, regionálne podporné‰truktúry, miestne a regionálne energetickéagentúry a agentúry regionálneho rozvoja, fi-nanãné in‰titúcie – banky, poisÈovne, nadácie,fondy, donori, mimovládne organizácie – re-gionálni lídri, súkromn˘ sektor, odbory – pro-fesijné asociácie, v˘skumné centrá, vysoké‰koly, univerzity.

Ako prebieha komunikácia v rámci Ná-rodnej platformy Dohovoru primátorov astarostov?

Prvú fázu predstavuje vznik a kreovanieNárodnej platformy. Projekt NET-CoM a pro-ces kreovania Národnej platformy u nás naSlovensku bol zahájen˘ v rámci pravidelnejcelonárodnej konferencie s medzinárodnouúãasÈou „Mesto, obec – Efektívna energia“15.11.2011 v Bratislave. V ‰truktúre projek-tu hlavn˘mi míºnikmi sú dvojdÀové stretnu-tia Národnej platformy, ktoré majú vo v‰et-k˘ch krajinách, zúãastnen˘ch na projekteNET-CoM, rovnak˘ charakter. V prv˘ deÀ sakoná národn˘ seminár len za úãasti cieºovej arealizaãnej skupiny, hlavnou témou sú v˘-chodiská a problémy z pohºadu zúãastnen˘chmiest a obcí, nasleduje moderovaná diskusiak nastolen˘m otázkam s priemetom do sum-mary a odporúãaní, ktoré sa prezentujú nadruh˘ deÀ, na spoloãnom stretnutí v‰etk˘chaktérov Národnej platformy.

Prvé riadne spoloãné – pracovné stretnutieNárodnej platformy Dohovoru primátorov astarostov sa uskutoãnilo 31. mája a 1. júna2012 v rámci medzinárodného kongresu Fo-rum Carpaticum v Starej Lesnej. V tomtoroku sa uskutoãní e‰te jedno spoloãné stretnu-tie v rámci medzinárodnej konferencie ENEF2012 a v nasledujúcom roku ìal‰ie tri. V ob-dobí medzi stretnutiami pokraãujú ãlenovia vovzájomnej elektronickej komunikácií v rám-ci „Diskusného fóra“. Rovnak˘ mechaniz-mus vzájomnej komunikácie a zdieºania infor-mácií, pozitívnych skúseností a príkladov, jevytvoren˘ aj v rámci siete 12 národn˘ch úãast-níkov projektu NET-CoM.

Napokon je potrebné odpovedaÈ na otázky:Preão toto spojené a koordinované úsilie lo-kálnych autorít v Európskej únii, do ktoré-ho sa zapájajú aj ìal‰ie subjekty na ná-rodnej i celoeurópskej úrovni? A je to oje-dinel˘ proces, resp. podobné procesy a pre-biehajú i na ìal‰ích kontinentoch? Je ener-getická efektívnosÈ formálna povinnosÈ ale-bo uÏitoãná nevyhnutnosÈ? Preão vznikoleurópsky program Inteligentnej energie aOZE a opatrení na zmenu klímy?

V súãasnosti preÏívame hospodársku, so-ciálnu, finanãnú i energetickú krízu. âo juspôsobilo? Neriadené verejné a rizikové sú-kromné finanãné operácie ako súãasÈ veºmi dy-namického ekonomického rastu a rastu spo-treby, ktoré vyvolali v˘razn˘ rast spotrebyenergie, t. j. vy‰‰ie ãerpanie a priblíÏili rizikovyãerpania neobnoviteºn˘ch fosílnych zdrojovaj s úãinkom na zmenu klímy. Dôsledky apotreba odstraÀovania vplyvov a realizáciaadaptaãn˘ch opatrení sa opätovne premieta dozv˘‰enia potreby finanãn˘ch zdrojov, hrozí ne-bezpeãie prehæbenia finanãnej, hospodárskej,sociálnej, energetickej a environmentálnej krí-

zy. Aj v prípade úspe‰ného obnovenia ekono-mického rastu a rastu spotreby, opäÈ hrozí ajrast spotreby energie s uveden˘mi dopadmi adôsledkami. Odpoveìou je – bez rie‰enia spo-treby energie nie je moÏné rie‰iÈ finanãné,hospodárske, sociálne a environmentálne pro-blémy. Dôkazom sú uvedené grafy, spracova-né na základe v˘skumu interdisciplinárnehov˘skumu celosvetov˘ch ‰piãkov˘ch autorít.

Jedinou moÏnou odpoveìou je potrebné„Inteligentné rie‰enie energií“!

âo predstavuje „Inteligentné rie‰enie ener-gií“?

Predstavuje stratégiu zníÏenia závislosti odmateriálnej spotreby, úspor energie prostred-níctvom programu energetickej efektívnosti apostupnej náhrady fosílnych zdrojov obnovi-teºn˘mi, decentralizáciou v˘roby energie,uplatÀovaním environmentálne ‰etrného prí-stupu a energetickej autonómie regiónov. Ten-to model inteligentného rie‰enia energií ponú-ka Dohovor primátorov a starostov aj projektNET-CoM. Vytvorenie mechanizmu Národnejplatformy sa javí ako vysoko efektívny nástrojpre riadenie a realizáciu cieºov Dohovoru amal by sa naìalej, aj po skonãení projektuNET-CoM, uplatÀovaÈ v národn˘ch podmien-kach i v rámci vytvorenej medzinárodnej sie-te zúãastnen˘ch krajín. Svedãí o tom i vyso-k˘ poãet úãastníkov Národnej platformy, naj-mä kºúãov˘ch hráãov podporovateºov, ktorí k31. máju 2012 dosiahol poãet 28 a ìal‰í pre-javili záujem. A tieÏ vzhºadom na pozitívne

skúsenosti pri uplatÀovaní vzájomnej podpo-ry hlavn˘ch aktérov programu na európskejúrovni – celoeurópskych asociácií miest a re-giónov, úzko spolupracujúcich s kanceláriouDohovoru-DG ENER: Energy-Cities, Clima-te Alliance, Smart Cities, by bolo pravdepo-dobne vhodné iniciovaÈ model vzájomnéhoprepojenia t˘chto celoeurópskych sietí, za-meran˘ch na inteligentnú energiu, adaptaãnéopatrenia na zmenu klímy a novú kvalitu Ïi-votného prostredia.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

28

S v˘nimkou Nórska moÏno len málo z t˘ch-to krajín oznaãiÈ za stabilné demokracie, kto-ré s nami i medzi sebou udrÏiavajú priateºskévzÈahy. Tam, kde sú zdroje energie, sa ãasto ob-javuje politické napätie. Ide o to, kto vlastní ichzásoby, kto ich môÏe ÈaÏiÈ a ako sa vyuÏívajúzískané príjmy. Nie je to Ïiadna náhoda: taká-to situácia sa naz˘va „kliatba prírodn˘ch zdro-jov“. Keì sa Európa dostane zo súãasn˘chhospodárskych problémov, dopyt po energiiznovu narastie. Ako by sme teda mali v tejtoveci postupovaÈ?

Po prvé si musíme uvedomiÈ, Ïe bezpeãnosÈzásobovania energiou sa musí staÈ ústredn˘mcieºom zahraniãnej politiky EÚ. VáÏime simier, demokraciu, právny ‰tát, odstraÀovaniechudoby, stabilné investiãné pravidlá a voºn˘obchod ako nespochybniteºné hodnoty. âímviac dokáÏeme podporovaÈ partnerov zo sve-tov˘ch regiónov bohat˘ch na zdroje, ktorí tie-to ciele takisto sledujú, t˘m viac budeme

schopní zabezpeãiÈ prosperitu a stabilné dodáv-ky energie pre Európu.

Po druhé musíme ão najviac diverzifikovaÈna‰e zdroje energie tak, aby sa problémy spô-sobené preru‰ením jedného zdroja nepremeni-li na krízovú situáciu pre celú Európu. Pretosa snaÏíme napríklad presadzovaÈ „juÏn˘ ko-ridor“ – plán plynovodu vedúceho z oblastiKaspického mora cez Turecko do tej ãasti Eu-rópy, ktorá je v súãasnosti závislá od jediné-ho monopolného dodávateºa. DiverzifikovanézloÏenie zdrojov energie – s väã‰ím podielomobnoviteºn˘ch zdrojov – má zmysel nielen zhºadiska energetického a klimatického, ale ajz hºadiska zahraniãnej politiky. ZniÏuje na‰uzávislosÈ od tradiãn˘ch dodávateºov a otváramoÏnosti pre spoluprácu v oblasti ekologic-k˘ch technológií so ‰irok˘m spektrom krajín.

Po tretie, musíme podporovaÈ modernizáciuzabezpeãovania energie – jej získavania, pre-nosu a vyuÏívania. Táto stratégia pomôÏe nie-

Na záver e‰te otázka – nachádza va‰e úsi-lie pochopenie novej vlády, resp. zákono-darného zboru Slovenskej republiky?

Odpoveì je jednoznaãne pozitívna. Za Úniumiest sme predloÏili návrh priorít ná‰ho zdru-Ïenia do programového vyhlásenia vlády, vrá-tane priority „DobudovaÈ legislatívny a fi-nanãn˘ rámec na v˘robu energie z obnoviteº-n˘ch zdrojov a podporu energetickej efektív-nosti verejn˘ch budov s cieºom zníÏiÈ objememisií skleníkov˘ch plynov a zv˘‰iÈ potenciálrealizácie úãinn˘ch opatrení v boji proti zme-

ne klímy“ a túto na‰u prioritu sme praktickyplnohodnotne identifikovali v programovomvyhlásení vlády. Svedãia o tom v‰ak aj kon-krétne kroky, úãasÈ zástupcov troch minister-stiev i ìal‰ích ústredn˘ch orgánov v Národnejplatforme Dohovoru primátorov a ìal‰ie dveministerstvá vyslali svojich zástupcov do Sta-rej Lesnej a deklarovali jednoznaãn˘ záujemo vstup. Permanentná, systémová spoluprácaso Slovenskou inovaãnou a energetickou agen-túrou prebieha nepretrÏite a priná‰a svoje kon-krétne v˘sledky. Musíme v‰ak kon‰tatovaÈ, Ïe

aj prvé signály zo slovenského parlamentu,ktor˘ je predbeÏne, moÏno povedaÈ, nepriamozastúpen˘ pánom Mikulá‰om Hubom, ‰piãko-v˘m odborníkom, ktor˘ v súãasnosti pôsobí vofunkcii predsedu V̆ boru NR SR pre pôdohos-podárstvo a Ïivotné prostredie. Za prv˘ kon-krétny pozitívny signál rozhodne môÏeme oz-naãiÈ poslaneck˘ návrh pána ªubomíra VáÏ-neho na novelizáciu zákonov 609/2007 Z. z.a 98/2004 Z. z., ktor˘ nakoniec získal ‰irokúprierezovú podporu ãlenov slovenského par-lamentu.

len obmedziÈ dopyt a minimalizovaÈ zmenu klí-my, ale môÏe tieÏ ovplyvniÈ politiku dodávokenergie. Musíme pomáhaÈ producentsk˘m kra-jinám, aby v dlhodobom horizonte lep‰ie vy-uÏívali svoje príjmy z ropy a zemného plynu– na to je potrebné podporovaÈ transparentnosÈa spoºahlivej‰ie investiãné prostredie, tak akoto uÏ robíme v Nigérii.

Po ‰tvrté, musíme klásÈ na energetické otáz-ky väã‰í dôraz v dvojstrann˘ch vzÈahoch sveºk˘mi producentmi. V tejto súvislosti EÚurobila mnoho, pokiaº ide o tradiãn˘ch dodá-vateºov, ako sú Rusko, Nórsko a AlÏírsko, alemenej pozornosti venovala nov˘m dodávate-ºom, ako sú napr. Katar alebo krajiny západ-nej Afriky. Rovnako musíme postupovaÈ priostatn˘ch veºk˘ch spotrebiteºoch, ako sú âínaa India.

Diplomacia aj energetické trhy vo v‰eobec-nosti závisia od dôvery. A tú najlep‰ie posil-níme pomocou pravidiel dohodnut˘ch tak, abytrhy mohli fungovaÈ v prospech v‰etk˘ch – pro-ducentov aj spotrebiteºov. Pre EÚ to znamenároz‰íriÈ energetické spoloãenstvo na základeenergetickej charty, úsilia G8 a ìal‰ích, ako ajposilÀovaÈ globálne dohody o zásadách bez-peãnosti dodávok energie.

V dlhodobom aj krátkodobom horizontebezpeãnosÈ dodávok energie závisí od regio-nálnej stability, hospodárskeho rozvoja, ºud-sk˘ch práv a dodrÏiavania medzinárodn˘chzmlúv.

Toto nemôÏu jednotlivé spoloãnosti alebokrajiny dosiahnuÈ samé. Vìaka tomu, Ïe roku-jú prostredníctvom EÚ, dosahujú rozhodujú-cu váhu. Spoloãn˘m postupom môÏeme vecizmeniÈ, a to tak, aby sme zabezpeãili trvalé do-dávky cenovo dostupn˘ch energií pre obyva-teºov v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov.

Catherine ASHTON

Catherine Ashton je vysokou predstaviteºkou EÚpre zahraniãné veci a bezpeãnostnú politiku

Ako zbaviÈ Európu„energetickej kliatby“

V oblasti energie je pre Európu nevyvrátiteºnou skutoãnosÈou, Ïe jej produkujeme menej a viacmusíme dováÏaÈ zo zahraniãia. Z väã‰iny uhoºn˘ch baní sa stali historické pamiatky, zásoby

ropy a zemného plynu v Severnom mori sa zniÏujú. Problém nie je v tom, Ïe musíme ropua zemn˘ plyn nakupovaÈ inde vo svete. Problém je v tom, kde tieto suroviny nakupujeme.

Zºava doprava: Günther Oettinger, Catherine Ashton, Hillary Clinton a Steven Chu na EU US Energy summite v novembri 2011 vo Washingtone.

29

N Á R O D N Á R A D A S R

Programové vyhlásenie vlády na obdobie2012 – 2016 hovorí o vláde istôt pre obãa-nov, aktívnej podpore a presadzovaní sna-hy o trvalo udrÏateºn˘ rozvoj Európy, zalo-Ïen˘ na vyváÏenom hospodárskom raste, ce-novej a menovej stabilite, na sociálnom aekologickom trhovom hospodárstve s vyso-kou konkurencieschopnosÈou. Aké konkrét-ne opatrenia je potrebné prijaÈ na splnenietakéhoto záväzku v rámci reálií, ktor˘midnes Ïijeme?Maro‰ Kondrót – podpredseda v˘boru: Celásamostatná kapitola v Programovom vyhláse-ní vlády na obdobie 2012 – 2016 pojednáva oenergetike a ‰pecifikuje najv˘znamnej‰ie cie-le v tejto oblasti, ako napr. aktualizácia ener-getickej politiky, ktorej hlavn˘mi cieºmi budúbezpeãnosÈ, konkurencieschopnosÈ, efektív-nosÈ a udrÏateºnosÈ, ìalej bude koncentrácia nacezhraniãnú spoluprácu v energetickej oblas-ti s cieºom posilniÈ bezpeãnosÈ dodávok plynu.

Aktualizovaná energetická politika zohºad-ní najmä záujmy odberateºov a koncov˘chspotrebiteºov. TransparentnosÈ vo verejnom ob-starávaní, vyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojov,ako aj ìal‰ie úlohy a ciele sú obsiahnuté v Pro-gramovom vyhlásení vlády na obdobie 2012 –2016, na ktoré t˘mto odkazujem.Miku‰ – ãlen v˘boru: V programovom vyhlá-sení vlády Roberta Fica je mnoho kon‰tatova-ní, s ktor˘mi jeho ãitateº nemôÏe nesúhlasiÈ.

Veì kto by si neprial vyváÏen˘ hospodárskyrast, cenovú stabilitu ãi vysokú konkurencie-schopnosÈ hospodárstva ‰tátu, v ktorom Ïije?DôleÏitej‰ie ako vypracúvanie páãiv˘ch prokla-mácií je dokázaÈ riadiÈ spoloãnosÈ tak, aby satieto ciele ozaj naplnili. Napríklad, ak sa spo-mína sociálny rozmer politiky, rozumiem tomutak, Ïe by mal z nej získaÈ obãan, jednotlivec,nie nejaká anonymná masa. Ten, kto sa aktív-ne zasadzuje o zlep‰ovanie podmienok svoj-ho Ïivota, ãi dokonca ponúka napríklad vytvá-raním pracovn˘ch miest zlep‰enie Ïivota in˘m,by mal byÈ trhom zodpovedajúco odmenen˘ avládou primerane zdanen˘, a nie prenasledo-van˘. A ten, kto si z objektívnych dôvodov ne-dokáÏe pomôcÈ sám, by mal dostaÈ primeranúpodporu od ‰tátu. Spôsob takéhoto transferuprostriedkov medzi samostatn˘mi, ekonomic-ky ãinn˘mi obãanmi a ostatn˘mi, odkázan˘-mi na pomoc, by mal maÈ ãím ‰ir‰iu spoloãens-kú podporu a pouÏitie takto spravovan˘ch pe-Àazí by malo byÈ ão najefektívnej‰ie. Práve ztohto princípu by mala podºa môjho názoru vy-chádzaÈ kaÏdá rozumná vláda, lebo tak urobínajväã‰iu sluÏbu spoloãnosti. Konkrétne opat-renia nebudem spomínaÈ, zo strany SDKÚ-DSsú v‰eobecne známe. Aké opatrenia chce pri-jaÈ vláda Roberta Fica, to nechávam na neho.

Realizáciou energetickej politiky sa má do-siahnuÈ zabezpeãenie energetick˘ch potrieb,

trvalé zniÏovanie energetickej nároãnosti avytvorenie konkurenãného prostredia s od-stránením jednostrannej závislosti od dodá-vateºa energie. ZároveÀ je potrebné vytvá-raÈ predpoklady na zv˘‰enie energetickejefektívnosti. Sú dostatoãné legislatívne rám-ce, aby sa napæÀali v praxi tieto trendy? Maro‰ Kondrót: Súãasná legislatíva odráÏaenergetické zákony a smernice prijaté v minu-losti a preto, Ïe aplikaãná prax doznáva zme-ny pripravujú a diskutujú sa v súãasnosti zá-kony o energetike a o regulácii v sieÈov˘ch od-vetviach.

V dohºadnom ãase sa bude pripravovaÈ zá-kon o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov energiea vysokoúãinnej kombinovanej v˘roby ener-gie a tepla, a postupne aj zákon o energetickejefektívnosti.Jozef Miku‰: Tieto ciele moÏno znejú na prv˘pohºad zrozumiteºne, no vykonávajú sa ne-ºahko. Nejde len o stanovenie nejak˘ch abso-lútnych kritérií, ale aj o schopnosÈ vládnychstratégov reagovaÈ na meniace sa podmienky.Spomínate energetickú politiku. Tá má dátumzrodu v roku 2006 a pri v‰etkom dobromúmysle, ak˘ mali jej tvorcovia, je zastaraná.Odvtedy sa udialo veºa zmien, na ktoré bymala reagovaÈ. Uvediem jeden dôleÏit˘ príklad.Po dlh‰om ãase sa majú zásadn˘m spôsobomzmeniÈ kºúãové zákony v energetike, ktoré uÏvláda posunula do parlamentu – zákon o ener-getike a zákon o regulácii v sieÈov˘ch odvet-viach. Zmeny vypl˘vajú najmä z nadrade-n˘ch predpisov Európskej únie, hlavne takz-vaného tretieho energetického balíãka zame-raného na ìal‰ie liberalizovanie trhu. ËaÏko sami budú posudzovaÈ takéto zásadné nové pred-pisy, keì sa zodpovedajúco nezmenil hlavn˘strategick˘ materiál. Keì pripomeniem, Ïeokrem energetickej politiky máme ìal‰ie stra-tegické dokumenty upravujúce túto oblasÈ, na-príklad stratégiu energetickej bezpeãnosti, su-rovinovú politiku, národn˘ akãn˘ plán preenergiu z obnoviteºn˘ch zdrojov ãi koncepciuvyuÏitia hydroenergetického potenciálu vod-n˘ch tokov, potom prichádzam k záveru, Ïenapriek honosn˘m názvom t˘chto dokumen-tov nemáme ucelenú predstavu, ako v tejto ob-lasti ozaj koncepãne postupovaÈ. Potrebovaliby sme jeden siln˘ dokument, alebo by to ne-musel byÈ ani dokument, ale skôr v‰eobecneuznávaná dlhodobá medzivolebná dohoda,ako budeme postupovaÈ ìalej. Tá by napríkladmala stanoviÈ, ako budeme pozeraÈ na energe-

Energetická politika pre hospodárstvo

K dôleÏit˘m prioritám vlády bude naìalej patriÈ posilnenie energetickej bezpeãnosti. Na v‰etk˘chrelevantn˘ch fórach bude vláda pokraãovaÈ v zdôrazÀovaní otázok prioritn˘ch pre Slovensko, najmä

bezpeãnosti dodávok energonosiãov (zemn˘ plyn, ropa) a bude sa zasadzovaÈ o plnenie diverzifikaãn˘cha inovaãn˘ch cieºov; hovorí programové vyhlásenie. Ako na tieto otázky nazerajú ãlenovia V̆ boru NR SR

pre hospodárske záleÏitosti Maro‰ KONDRÓT (SMER-SD) a Jozef MIKU· (SDKÚ-DS), odpovedali v rozhovore s Martou Toma‰oviãovou.

30

N Á R O D N Á R A D A S R

cionálne vyuÏívanie domácich energetick˘chsurovinov˘ch zdrojov s cieºom zníÏiÈ závislosÈod zahraniãn˘ch dodávok energetick˘ch zdro-jov.

Prijaté opatrenia, ktoré boli na‰tartované vtomto období, priná‰ajú v súãasnosti pozitív-ne efekty a na tomto základe sa vytvára pred-poklad sebestaãnosti vo v˘robe elektrickejenergie v tomto, resp. budúcom roku. T˘m saSR stane z dovozcu v˘vozcom elektrickejenergie, ão bude maÈ pozitívny vplyv na na‰ehospodárstvo.Jozef Miku‰: Viete, na jednej strane hovorímeo národnej energetickej bezpeãnosti, na dru-hej strane o liberalizovaní trhu celej Európskejúnie. Vláda apeluje na v˘robcov elektriny, abynov˘mi kapacitami garantovali Slovensku se-bestaãnosÈ, na druhej strane musí cez krajinuumoÏÀovaÈ presun cudzej energie z Nemecka,ktorá mimoriadne zaÈaÏuje jej prenosovú sú-stavu. Zdá sa, Ïe niekedy ide o protichodné,nezluãiteºné postoje. Problém je v tom, Ïech˘ba prepracovaná a v‰eobecne uznávanákoncepcia. Vláda tlaãí na Slovenské elektrár-ne, aby ãím skôr dostavali dva bloky jadrovejelektrárne v Mochovciach, ba dokonca oprá-‰ila my‰lienku o v˘stavbe úplne novej jadro-vej elektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuniciach, nonezodpovedá na otázku, ão budeme s toutoenergiou robiÈ a ãi to bude pre tento ‰tát pro-spe‰né. Nemci a ·vajãiari sa úplne odkláÀa-jú od jadra, ãím spolu s Rakúskom vznikne vtesnej blízkosti Slovenska siln˘ blok ‰tátov sprotijadrov˘m cítením, ktorému zaãnú preká-ÏaÈ jadrové elektrárne v blízkosti hraníc. ëal-‰ím problémom bude spomínan˘ energetick˘mix. K˘m dnes sa z jadra vyrába nieão vy‰epolovice elektrickej energie, po otvorení Mo-choviec to bude viac ako 60 percent. Ostatokje z uhlia, zemného plynu, zo sily riek a z do-plnkov˘ch zdrojov. Keì zoberieme celkovúspotrebu energie na Slovensku, do konca roku2020 sme sa zaviazali ãerpaÈ z obnoviteºn˘chzdrojov 14 percent z celkového objemu. Dnestento záväzok spæÀame spolovice. âo sa stane,keì dokonãíme Mochovce a vystaviame ìal-‰ie Jaslovské Bohunice? Postavíme na zelenejlúke nové elektrárne z obnoviteºn˘ch zdro-jov, len aby sme dodrÏali záväzné percento? Aksa vrátim k otázke sebestaãnosti a bezpeã-nosti, oveºa rozumnej‰ou cestou sa mi ukazu-je úplná zmena postoja k v˘robe energie. NaSlovensku sedíme na zásobách vlastn˘ch zdro-jov, ktoré nevyuÏívame. Myslím t˘m hlavnebiomasu a slneãnú energiu. Podºa stratégierozvoja Slovenska, ktorú spracovala SAV naobjednávku vlády SR v roku 2008, na Slo-vensku dokáÏeme bez ohrozenia potravino-vej bezpeãnosti v pomerne krátkom ãase vy-robiÈ 4,9 mld m3 biometánu, to je toºko, Ïe bysme ním mohli nahradiÈ takmer cel˘ dovozzemného plynu. Peniaze, ktoré platíme za jehodovoz, by ostali doma, vytvorili by nové pra-covné príleÏitosti. Navy‰e by sme v˘razne po-mohli ekológii. Spomínaní Nemci uÏ na tomdávno intenzívne a úspe‰ne pracujú. Za ostat-né dva roky postavili zariadenia na v˘robu 6 mld m3 biometánu, ão je viac ako na‰a roã-ná spotreba zemného plynu. Toto by malo byÈpredmetom novej, prevratnej energetickej po-litiky, ktorá by zah⁄Àala v‰etky dotknuté oblas-ti. Tá by mala zabrániÈ tak˘m pre‰ºapom, akobolo budovanie fotovoltick˘ch elektrární na or-nej pôde ãi rozbiehajúcej sa v˘stavbe minia-

tick˘ mix, teda ak˘ diel energie chceme vyrá-baÈ z akého zdroja. Potom by sme bezhlavoneprijímali také opatrenia, ako napríklad po-nechanie dotovanej ÈaÏby hnedého uhlia nahornej Nitre do roku 2035, alebo by sme ne-snívali o v˘stavbe nov˘ch jadrov˘ch blokovv Jaslovsk˘ch Bohuniciach, lebo tieto opatre-nia nበmix zásadne menia. TieÏ by sme nema-li snívaÈ o v˘voze nadbytoãnej jadrovej elek-triny, ak ju nebudeme môcÈ vyviesÈ, pretoÏe ne-splníme percento vyrábanej elektrickej ener-gie z obnoviteºn˘ch zdrojov, alebo ak o Àu vzahraniãí nebude záujem, alebo ak ju tam ne-budeme maÈ ako prepraviÈ, lebo siete k suse-dom budú nedostatoãné. TakÏe k˘m nemámejasno v t˘chto veciach, a konáme úãelovoprípadne pod tlakom európskych predpisov,nemali by sme zásadne meniÈ zákony.

âo povaÏujete za bariéry skutoãného otvá-rania sa trhu s elektrinou a plynom a aké le-gislatívne opatrenia je potrebné prijaÈ na ichodstránenie?Maro‰ Kondrót: Treba jednoznaãne kon‰tato-vaÈ, Ïe v otváraní sa trhu s elektrinou a plynomv súãasnosti neexistujú Ïiadne závaÏné barié-ry. V SR je reálne otvoren˘ trh, ale nájdu sa ajoblasti, ktoré vyÏadujú zlep‰enie súãasnéhostavu ako napr. sprehºadnenie informácií preúãastníkov trhu a ich lep‰ia úroveÀ informo-vanosti.

V zásadn˘ch zákonoch nie sú bariéry, iba akvo vykonávacích vyhlá‰kach. Aplikaãná praxukáÏe, ão bude treba vylep‰ovaÈ.Jozef Miku‰: Paradoxne najlep‰ie pre túto ob-lasÈ urobí vláda vtedy, keì sa viac vzdá svo-jich právomocí. A keì tieto právomoci odo-vzdá Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví.Spomínan˘ návrh zákona o regulácii v sieÈo-v˘ch odvetviach uÏ nieão naznaãuje, jeho usta-novenia v‰ak musíme pred schvaºovaním vparlamente pozorne skúmaÈ, aby táto in‰titú-cia dostala, ão jej patrí, aby nebola náchylnáustupovaÈ politick˘m tlakom alebo aby sa ne-stala ak˘msi ‰tátom v ‰táte. ëalej musímemyslieÈ na to, aby bola dostatoãne odborne vy-bavená a finanãne zabezpeãená. Dnes naprík-lad prijíma roãne päÈtisíc cenov˘ch rozhodnu-tí a na to má kapacitne tri desiatky zamestnan-cov. Potom je zrejmé, Ïe kvalita rozhodnutítrpí, i keby dobrá vôºa bola akákoºvek. Dovo-

lím si povedaÈ, Ïe váha tejto in‰titúcie prijíma-júcej rozhodnutia s dopadom na kaÏdého ob-ãana a firmu bude po ìal‰om posilnení právo-mocí väã‰ia ako váha niektorého vládnehoministerstva. Preto sa treba sústrediÈ na jej po-silnenie, musíme jej vo forme zákona ponúk-nuÈ kvalitn˘ manuál na ãinnosÈ, nesmieme za-budnúÈ na kontrolné procesy. Toto v‰etko musízapadaÈ do nadradeného koncepãného materiá-lu alebo ‰irokej dohody, ktorá bude definovaÈstrategické zámery Slovenska napríklad aj vtakej oblasti, ako je budovanie spojovacíchenergetick˘ch trás so susedmi, podpora budo-vania obnoviteºn˘ch zdrojov ãi zniÏovanieemisií skleníkov˘ch plynov. Toto v‰etko spo-lu súvisí a pri dostupnosti elektriny a plynupre obãana a firmu bude hraÈ dôleÏitú úlohu.

V súãasnosti sa viac ako 55% elektriny vy-rába v jadrov˘ch elektrárÀach. V dlhodo-bom v˘hºade (do r. 2030) hlavnú úlohu priuspokojovaní spotreby zohrá vy‰‰ie vyuÏi-tie jadrového paliva, zemného plynu a ob-noviteºn˘ch zdrojov energie. Najviac vyuÏí-van˘m zdrojom aj naìalej zostáva vyuÏitiehydroenergetického potenciálu. Pokiaº ideo ìal‰ie obnoviteºné zdroje (veterná energia,geotermálna energia, slneãná energia), ichvyuÏívanie bude len doplnkov˘m zdrojomz dôvodu bezpeãnosti a spoºahlivosti dodá-vok elektriny a tepla, priãom dôleÏit˘m fak-torom zostáva aj otázka ceny elektriny atepla z obnoviteºn˘ch zdrojov. Ako vníma-te na‰tartované investície a v˘voj k energe-tickej sebestaãnosti SR v kontexte s hospo-dárskou politikou?Maro‰ Kondrót: V období rokov 2006 – 2010Vláda SR podporovala v˘stavbu a prevádzkunov˘ch zdrojov na v˘robu elektriny vrátanedobudovania 3. a 4. bloku jadrovej elektrárneMochovce. KeìÏe Slovenská republika vyuÏí-va jadrovú energetiku ako jednu z akceptova-teºn˘ch moÏností v˘roby elektriny, vláda SRpripravila návrh komplexného rie‰enia likvi-dácie jadrov˘ch energetick˘ch zariadení amoÏnosÈ ìal‰ieho vedeckého vyuÏitia jadrovejelektrárne V 1 Jaslovské Bohunice.

Vláda SR vytvorila podmienky pre vy‰‰ievyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojov energie priv˘robe elektriny a tepla, ako aj vyuÏívaniebiopalív v doprave, podporovala efektívne a ra-

elektrárÀach, ktor˘ch potenciál na slovensk˘chriekach narátalo ministerstvo Ïivotného pro-stredia na takmer ‰tyri stovky, to bude o nie-ão miernej‰ie, návratnosÈ bude trvaÈ moÏno aÏdve desiatky rokov. Tak ãi tak ide vypoãítateº-n˘ biznis so zaruãenou návratnosÈou. Nehovo-rím, Ïe takéto projekty netreba podporovaÈ.Treba v‰ak zvaÏovaÈ primeranosÈ zvy‰ovaniav˘kupn˘ch cien z tak˘chto zariadení a záro-veÀ regulovaÈ ich v˘stavbu. Aby veºkoplo‰náslneãná elektráreÀ nestála na kvalitnej ornejpôde, alebo malá priehrada nezahatala rieku,ktorá sa hojne vyuÏíva na cestovn˘ ruch. Akosom uÏ povedal, na takéto investície potrebu-jeme v‰eobecne akceptovanú koncepciu a od-borne a nezávisle pracujúci Úrad na reguláciusieÈov˘ch odvetví. Práve tento úrad bude pro-stredníctvom cenovej politiky motivovaÈ na bu-dovanie zariadení na v˘robu energie z obno-viteºn˘ch zdrojov. Nie som ani proti podporeúplne drobn˘ch aktivít, napríklad budovaniumal˘ch fotovoltick˘ch elektrární na strecháchrodinn˘ch domov. Toto by bolo vhodné spo-jiÈ so zvy‰ovaním energetickej úãinnosti budov,ktorá je na Slovensku stále nízka. Podmienkouzískania ‰tátnej podpory na postavenie malejelektrárne na streche by bolo predloÏenie cer-tifikátu, Ïe budova je dostatoãne zateplená.Toto by bol asi aj ten najvhodnej‰í spôsob, akopozdvihnúÈ povedomie v na‰ej spoloãnosti, Ïes energiou treba rozumne hospodáriÈ. Právenízke povedomie nám vyãíta Medzinárodnáenergetická agentúra ako jednu z najväã‰íchprekáÏok pri ìal‰om zvy‰ovaní energetickejúãinnosti.

Vláda SR sa zaväzuje neprivatizovaÈ stra-tegické podniky. Podporí v‰ak kroky na ze-fektívnenie fungovania vybran˘ch ‰tátnychpodnikov vrátane teplární, ktoré predchá-dzajúca vláda chcela privatizovaÈ. Ako vní-mate túto problematiku aj v kontexte natendencie oÏivovania lokálnej energetiky?Existujú legislatívne rámce a regulaãnéopatrenia na fungovanie nov˘ch sluÏieb ahráãov na energetickom trhu?Jozef Miku‰: Slovensko sa liberalizuje po-dobne ako celá Európska únia. Práve regionál-ne teplárenstvo je dobr˘m dôkazom. Zdá sa,Ïe legislatíva je dostaãujúca. PoskytovateºovsluÏieb na trhu pribúda, ba zdá sa, Ïe sme uÏv takej etape, Ïe nastáva urãitá konsolidácia.Vyrastajú noví hráãi, ktorí zaãínajú váÏne kon-kurovaÈ siln˘m ‰tátnym firmám. Najväã‰ouv˘zvou pre ‰tátne teplárne sú vynútené inves-tície súvisiace so záväzkom Slovenska voãiEurópskej únii. Od zaãiatku roka 2016 budúmusieÈ dodrÏiavaÈ tvrdé emisné limity, priãomnové technológie si vynútia investície v desiat-kach miliónov eur. Toto je najdôleÏitej‰ie. Ne-predpokladám, Ïe ‰tátne teplárne budú maÈdostatok prostriedkov na tieto mimoriadne v˘-davky a nepredpokladám ani to, Ïe by pri sú-ãasn˘ch napät˘ch verejn˘ch financiách po-trebné prostriedky garantovala vláda. Ak savláda Roberta Fica rozhodla neprivatizovaÈ, asisºub na papieri dodrÏí. Je v‰ak pravdepodob-né, Ïe pôjde cestou Ïelezniãného Carga, kdezvaÏuje vstup strategického investora, ão je ibain˘ názov na privatizáciu. Neviem, ãi totobude moÏné povaÏovaÈ za nejaké oÏivenie nalokálnom trhu energetiky. Ja by som videl veº-k˘ potenciál rozvoja hlavne vo vyuÏívaní ob-noviteºn˘ch zdrojov.

túrnych vodn˘ch elektrární na Malom Duna-ji, likvidujúcich tamoj‰í cestovn˘ ruch. Také-to projekty robia podpore obnoviteºn˘ch zdro-jov medvediu sluÏbu.

V súvislosti s vyuÏitím jadrového paliva nav˘robu elektriny je kºúãovou otázkou vyrie-‰enie uloÏenia vyhoreného jadrového pali-va, ako aj otázka likvidácie odstaven˘chjadrovoenergetick˘ch zariadení (JEZ). SRpostupuje v súlade s politikou EÚ zohºadÀu-júcou maximálnu bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈvyuÏívania jadrovej energie vo v‰etk˘ch fá-zach Ïivotného cyklu JEZ. Podºa vá‰ho ná-zoru, je na Slovensku dostatoãne rozpraco-vaná legislatíva na ochranu Ïivotného pro-stredia v súvislosti s potrebami rozvoja ener-getiky?Maro‰ Kondrót: Podºa môjho názoru je naSlovensku dostatoãne rozpracovaná legislatí-va na ochranu Ïivotného prostredia v súvi-slosti s potrebami rozvoja energetiky a neevi-dujem v tejto oblasti problémy.

V súlade s politikou EÚ zohºadÀujúcou ma-ximálnu bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ vyuÏívaniajadrovej energie vo v‰etk˘ch fázach Ïivotné-ho cyklu jadrovoenergetick˘ch zariadení (JEZ)je dôleÏité vyrie‰iÈ trvalé uloÏenie vyhorené-ho jadrového paliva, ako aj otázku likvidácieodstaven˘ch JEZ.Jozef Miku‰: MôÏete maÈ prijaté akékoºvek zá-kony, hlavn˘m problémom je, ãi máte zabez-peãené kvalitné úloÏisko alebo spracovateºsk˘závod na jadrov˘ odpad. Toto uÏ je ozaj ‰pe-cifická, odborná téma, ale pre Slovensko budedlhodobo aktuálna. Po dokonãení Mochoviecsa zaradíme za Francúzsko ako druh˘ ‰tát,ktor˘ vyrába najviac energie z jadra. V tejtooblasti elektroenergetiky máme veºmi silnépersonálne zázemie, ktoré by bola ‰koda ne-vyuÏiÈ. MoÏno stojí za úvahu, ãi namiesto no-v˘ch Jaslovsk˘ch Bohuníc nevyvinúÈ úsiliena v˘stavbu objektu na spracovanie vyhoreté-ho jadrového paliva. Tieto technológie sa dnesvo svete, ale aj na Slovensku skúmajú a uka-zujú sa ako veºmi perspektívna oblasÈ. Navy-‰e by rie‰ili problém s jadrov˘m odpadom naSlovensku. V tejto súvislosti treba pripome-núÈ, Ïe hoci sa obnoviteºné zdroje energie po-vaÏujú za drah‰í zdroj, nie je to pravda. Jadro-vá technológia je dôkazom. Za takto vyrobe-nú elektrickú energiu platíme nielen priame ná-klady, ale aj ìal‰ie. Sú to hlavne náklady nazlikvidovanie elektrární, ktoré majú svoju ob-medzenú ÏivotnosÈ. Z daní platíme kaÏdoroã-ne v‰etk˘m okolit˘m obciam v ‰irokom okru-hu za udrÏiavanie preventívnych opatrení preprípad havárie. Podobne je to pri ìal‰ích zdro-joch. V̆ robu elektriny z hnedého uhlia preplá-came sociálnou ÈaÏbou, pri zemnom plynemusíme rátaÈ s rizikom preru‰enia dodávok ãizmeny prepoãítacích kurzov. To v‰etko stojíìal‰ie peniaze, len si to málo uvedomujeme. Ato som nespomenul tie najväã‰ie skryté nákla-dy, ktoré spoãívajú v prispôsobovaní sa klima-tick˘m zmenám vyvolan˘m spaºovaním uhlí-kov˘ch palív. Pre Slovensko je najschodnej‰oucestou biomasa a slneãná energia. To budelep‰í príspevok ako tá najdokonalej‰ia ekolo-gická legislatíva.

Predpokladá sa, Ïe po uvedení JE Mochov-ce (EMO) 3. a 4. do prevádzky a po realizá-cii nov˘ch zariadení vyuÏívajúcich obnovi-

teºné zdroje energie bude doãasne v SR pre-bytok elektriny. Ako hodnotíte v tomto kon-texte v˘voj investiãn˘ch aktivít a existujedostatoãné zázemie na ich finanãné zabez-peãenie?Maro‰ Kondrót: Investície pouÏiteºné na vy-budovanie a uvedenie do prevádzky JE Mo-chovce (EMO) 3 a 4 nie sú z verejn˘ch zdro-jov, ale zo súkromn˘ch. Zatiaº neevidujemÏiadne problémy s financovaním tejto inves-tiãnej aktivity. Z pohºadu budúcnosti v‰ak vi-dím potrebu rie‰enia nepriazniv˘ch úãinkovpriemyseln˘ch emisií, na ktoré bude potrebnénájsÈ a vyãleniÈ nemalé zdroje.Jozef Miku‰: Ako som uÏ povedal v predchá-dzajúcich otázkach, jadrové elektrárne sú dra-hé a do ich ceny treba poãítaÈ v‰etky nákladyna v˘stavbu, prevádzku a likvidáciu. Vládazodpovedá za energetickú politiku v ‰táte.Preto by som maximum úsilia sústredil napodporu obnoviteºn˘ch zdrojov, samozrejmevrátane tak˘ch, ktoré dokáÏu dodávaÈ energienezávisle od poãasia. Ak by sme napríkladzaãali podporovaÈ dôsledné spracovanie odpa-dovej biomasy, prinieslo by to pre ‰tát oveºavy‰‰í úãinok ako podpora nejakej novej jadro-vej elektrárne. Viem si predstaviÈ, Ïe by savyuÏila na‰a rozvetvená plynofikaãná sieÈ,ktorá je po Holandsku druhá najhustej‰ia v Eu-rópe, aby sme do nej vtláãali biometán z bio-plynov˘ch staníc z celého Slovenska. Jehriech nevyuÏiÈ takéto zázemie a zároveÀ ne-pomôcÈ ºuìom na vidieku. Nedávno som stre-tol jedného zahraniãného náv‰tevníka, odbor-níka na vyuÏívanie eurofondov v poºnohospo-dárstve, ktor˘ krútil hlavou nad t˘m, aké za-nedbané plochy tu na‰iel. Pritom pri t˘chto za-nedban˘ch plochách b˘vajú ºudia Ïijúci zo‰tátnej podpory, ktorí si nedokáÏu nájsÈ prácu.Preão im potom túto prácu neponúknuÈ pria-mo v ich bydlisku a preão nevytvoriÈ na Slo-vensku úplne nov˘ siln˘ energetick˘ sektor,ktor˘ bude navy‰e pracovaÈ s nikdy nevyÈaÏi-teºn˘mi zdrojmi? Preão takto nezv˘‰iÈ energe-tickú bezpeãnosÈ Slovenska? Toto v‰etko chcezmenu rozm˘‰ºania a bolo by dobre, keby tonastalo ãím skôr. Pozrite si príklad Dánska.Tento ‰tát si dal záväzok, Ïe do roku 2020bude viac ako polovicu energie vyrábaÈ z ob-noviteºn˘ch zdrojov.

Okrem otázky financovania zohráva kºúão-vú úlohu pri vyuÏití obnoviteºn˘ch zdrojovna v˘robu elektriny a tepla aj cenová poli-tika uplatÀovaná regulátorom. Aké opatre-nia treba prijaÈ v ìal‰om období, aby sanaplnil základn˘ zámer – stabilita regulaã-ného rámca a primeraná návratnosÈ inves-tície?Maro‰ Kondrót: Opatreniami naplÀujúcimizákladn˘ zámer, t. j. stabilitu regulaãného rám-ca a primeranú návratnosÈ prvotnej investícieje uplatÀovaná cenová politika z úrovne regu-látora, ktorá by mala zohºadÀovaÈ v˘kupnéceny a oprávnené náklady. Ceny nemôÏu byÈpríli‰ vysoké, pretoÏe by sa to potom odrazi-lo v celkovej konkurencieschopnosti krajiny,ão urãite nie je cieºom.Jozef Miku‰: Na príklade fotovoltiky sme po-chopili, aká dôleÏitá je cenová politika. Îiaº,vtedaj‰ia politika bola nastavená tak, Ïe v do-tovan˘ch cenách sa ‰ikovn˘m investorom po-darí splatiÈ náklady na v˘stavu nov˘ch elektrár-ní za niekoºko rokov. Pri mal˘ch vodn˘ch

31

N Á R O D N Á R A D A S R

Operaãn˘ program KonkurencieschopnosÈa hospodársky rast na obdobie do roku2013 predloÏilo ministerstvo hospodárstvav súlade so Stratégiou Národného strategic-kého referenãného centra SR na roky 2007– 2013. âo sa oãakávalo, ako sa napæÀacieº a ão je moÏné, aby sa v priebehu rokae‰te dokonãilo?

Cieºom operaãného programu je zabezpe-ãenie trvalo udrÏateºného rastu a zamestnanos-ti. Na dosiahnutie tohto cieºa bol operaãn˘program rozdelen˘ na prioritné osi a opatre-nia tak, aby podpora efektívne smerovala knaplneniu uvedeného cieºa. Potenciál ope-raãného programu sa predov‰etk˘m zame-riava na vy‰‰ie uplatnenie inovatívnych a vy-spel˘ch technológií v podnikateºskej sfére,zlep‰enie podmienok a atraktívnosti regiónovna rozvoj podnikania, posilnenie inovaãnéhopotenciálu v regiónoch, dosiahnutie úspormateriálov a energie a zvy‰ovanie úãinnostivyuÏitia energetick˘ch zdrojov, zv˘‰enie po-dielu vyuÏitia druhotn˘ch a obnoviteºn˘chsurovín v priemyselnej v˘robe a OZE. Vov‰etk˘ch oblastiach sa nám darí pomernedobre, v súãasnosti oãakávame e‰te príspevokposledn˘ch vyhlásen˘ch v˘ziev v roku 2011a 2012, ktoré sú v schvaºovacom procese.Prínos t˘chto v˘ziev a t˘m aj celého operaã-ného programu nám bude známy aÏ niekedyv roku 2015. Do tohto obdobia musia byÈv‰etky projekty ukonãené. UÏ v súãasnostiv‰ak môÏeme povedaÈ, Ïe sa naplnili oãaká-vania v oblasti podpory OZE, ktoré dokonca

prevy‰ujú ciele v oblasti energetiky. ëal‰ouveºkou v˘zvou, ktorá urãite bude akcelerovaÈprínosy operaãného programu, je dodatoãnáalokácia 225 mil. eur do oblasti podpory MSP.Táto podpora bude cielene smerovaná na pod-poru tvorby nov˘ch pracovn˘ch miest.

Aké sú v˘sledky v Inováciách a technolo-gick˘ch transferoch – na akej úrovni jerast konkurencieschopnosti podnikov asluÏieb? âo sa oãakávalo?

V súãasnosti bolo podporen˘ch uÏ 400 pro-jektov, ktor˘ch cieºom je inovácia v˘robné-ho procesu alebo jeho roz‰írenie v celkovejhodnote vy‰e 518 mil. eur. Ide o projektyopatrenia 1.1 Inovácie a technologické trans-fery, v ktorého rámci sú aj podporované ak-tivity zamerané na priemyseln˘ v˘skum aexperimentálny v˘voj. V oblasti v˘skumu av˘voja sa nám hlavne v poslednej vyhlásenejv˘zve podarilo osloviÈ ‰ir‰ie spektrum Ïiada-teºov, ão vnímame veºmi pozitívne. Trebav‰ak povedaÈ, Ïe v tejto oblasti existujú naSlovensku e‰te stále rezervy vo vyuÏití poten-ciálu, ktor˘ operaãn˘ program ponúka, keìÏezáujem o tieto prostriedky zo strany súkrom-n˘ch podnikov zaostáva za ostatn˘mi oblas-Èami podpory operaãného programu. Dobre sanám darilo i v oblasti podpory cestovného ru-chu a oblasti energetiky. Z v˘stupov monito-rovania projektov, ktoré boli uÏ ukonãené, evi-dujeme rast ich pridanej hodnoty, ako ajtrÏieb, na základe ãoho môÏem kon‰tatovaÈ,Ïe pomoc z operaãného programu prispela k

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

32

rastu ich konkurencieschopnosti. Detailné zá-very úãinkov podpory z operaãného progra-mu na konkurencieschopnosÈ podporen˘chpodnikov bude moÏné urobiÈ na základe pri-pravovaného strategického hodnotenia ope-raãného programu. Anal˘za by mala daÈ aj od-poveì, ako nastaviÈ procesy v nasledujúcomprogramovom období.

V ãom spoãíva podpora nov˘ch aktivít za-ãínajúcich podnikateºov, aké programy súprístupné na zabezpeãenie úspechu?

Podpora zaãínajúcich podnikateºov sa rea-lizuje v rámci podopatrenia 1.1.2 Podporatvorby pracovn˘ch miest prostredníctvomrozvoja podnikania. Úãelom bolo podporiÈnov˘ podnik do troch rokov od jeho vznikut˘m, Ïe mu bude preplatená ãasÈ nákladov naobstaranie inovatívnej v˘robnej technológiea v˘davkov s t˘m súvisiacich. Od súkromné-ho podniku sa zase pri hodnotení predloÏené-ho projektu oãakávalo, Ïe vytvorí nové pra-covné miesta. Podobne je koncipovaná i v˘-zva s kódom KaHR-111SP/LSKxP-1101, kto-rá sa v‰ak zameriava, okrem podpory zaãína-júcich podnikateºov, aj na podporu zamestna-nosti Rómov. Táto v˘zva je aktuálne vo schva-ºovacom procese, a podºa predbeÏn˘ch ‰tatis-tick˘ch v˘stupov by mala byÈ úspe‰ná.

Aká je situácia v projektoch revitalizáciehned˘ch parkov a budovania zelen˘ch par-kov?

V rámci aktuálneho programového obdo-bia bolo podporen˘ch 11 projektov na revi-talizáciu priemyseln˘ch zón, tzv. hned˘chpriemyseln˘ch parkov. V‰etky tieto projektysú vo fáze realizácie, niektoré v závereãnejfáze príprav na kolaudáciu, pri niektor˘chv‰ak evidujeme ÈaÏkosti uÏ od zaãiatku ich im-plementácie. Aktuálne sa realizuje iba jedenzelen˘ priemyseln˘ park v Palárikove. Úãe-lom je teda najmä revitalizovaÈ existujúcepriemyselné zóny s potenciálom umiestneniainvestorov v t˘chto parkoch, ktor˘ v danomregióne majú siln˘ potenciál vytvoriÈ novépracovné miesta.

Rie‰i sa aj technická vybavenosÈ územia ainÏinierske stavby?

Technická vybavenosÈ územia a inÏiniers-ke stavby sa podporuje iba v rámci revitali-zácie priemyseln˘ch zón v opatrení 1.2 Pod-pora spoloãn˘ch sluÏieb pre podnikateºov.Opatrenie je urãené iba pre verejn˘ sektor.

âo je dôleÏité v prípade projektov budova-

BlíÏi sa koniecprogramového obdobia

BlíÏi sa koniec programového obdobia Operaãného programu KonkurencieschopnosÈ a hospodársky rast.S vedomím, Ïe sme zaÏili aj ÈaÏké ãasy a celosvetová kríza sa podpísala aj na ekonomickej v˘konnosti

Slovenska, v˘sledky sa priebeÏne dostavujú. Informácie priblíÏia generálny riaditeº sekcie podporn˘chprogramov Ministerstva hospodárstva SR Boris HUSLICA a redaktorka Anna Komová.

33

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Medzi základné piliere energetickej politi-ky Slovenska patrí aj bezpeãnosÈ dodávokenergie, aké opatrenia sa vykonali zo stra-ny ‰tátu, aby sa zvy‰ovala?

V posledn˘ch rokoch sa v˘razne zv˘‰il v˘-znam energetickej bezpeãnosti. VerejnosÈ naSlovensku vníma otázku energetickej bez-peãnosti mimoriadne citlivo najmä v súvislos-ti s preru‰ením dodávok zemného plynu v ja-nuári 2009. Slovensko má ako súãasÈ spolo-ãenstva krajín Európskej únie postavenú svo-ju energetickú politiku na troch základn˘ch pi-lieroch. Sú nimi bezpeãnosÈ dodávok energie,dosiahnutie konkurencieschopnosti ekono-miky a udrÏateºnosÈ rozvoja. Tieto pilierev‰ak nestoja nezávisle od seba, ale tvoria je-den synergick˘ a harmonick˘ celok. Z hºadis-ka zvy‰ovania energetickej bezpeãnosti bysom chcel upriamiÈ pozornosÈ na dve priori-ty, a to rozvoj infra‰truktúry a rozvoj v˘rob-nej základne zdrojov na v˘robu elektriny atepla, a s t˘m súvisiaci optimálny energetic-k˘ mix.

Z hºadiska bezpeãnosti dodávok energiesa vykonal rad opatrení zo strany ‰tátu, ale ajzo strany energetick˘ch spoloãností.

Nesmie ch˘baÈ synergia a harmónia

Slovensko, krajina Európskej únie, napæÀa ciele v oblasti energie ako v˘znamné ciele vládnej politiky.Ak˘mi spôsobmi sa dosahujú oãakávané v˘sledky, aj o tom bude nasledujúci rozhovor redaktorky

Anny Komovej s generálnym riaditeºom sekcie energetiky MH SR Jánom PETROVIâOM.

nia inovaãn˘ch nástrojov v regiónoch?DôleÏité bude vytvoriÈ rámec na úspe‰nú

realizáciu inovaãn˘ch nástrojov tak, aby sadosiahla synergia s in˘mi operaãn˘mi progra-mami alebo in˘mi podporn˘mi mechanizma-mi. Potom bude moÏné vyuÏiÈ potenciál regió-nov SR, predov‰etk˘m t˘ch, ão disponujúdostatoãnou vedecko-v˘skumnou základÀou,ktorú bude moÏné prepojiÈ s reálnou apliká-ciou v˘sledkov v praxi.

Ktoré projekty mali najväã‰iu ‰ancu získaÈpodporu, ão rozhodovalo a ako sa vyuÏilimoÏnosti podpory?

Najväã‰ie príleÏitosti ponúka opatrenie 1.3Podpora inovaãn˘ch aktivít v podnikoch, za-merané na podporu projektov priemyselnéhov˘skumu a v˘voja, kde doposiaº stále existu-jú voºné finanãné prostriedky. Dá sa povedaÈ,Ïe ak podnik v rámci vyhlásen˘ch v˘zievpredloÏil kvalitn˘ projekt, tak bol aj schvále-n˘. Nestalo sa teda, ako to bolo pri in˘chopatreniach, Ïe by projekt bol vyraden˘ z dô-vodu nedostatku finanãn˘ch prostriedkov vov˘zve.

Do v˘zvy na podporu obnoviteºn˘ch zdro-jov energie sa pravdepodobne zapojilo viacprojektov, pomohlo aj to Ïe sa mohli akti-vity kombinovaÈ?

Evidujeme niekoºko projektov v kombi-

nácii budovania zariadení na báze OZE a ak-tivít zameran˘ch na úspory energií, av‰aktvoria men‰iu ãasÈ z podporen˘ch projektov.V zásade dominujú projekty s jednou hlavnouprojektovou aktivitou.

Aká je situácia v súãasnosti v podpore privyuÏívaní obnoviteºn˘ch zdrojov slneãnejenergie, mal˘ch vodn˘ch elektrární, bio-masy, bioplynu?

V súãasnosti bolo uÏ vybudovan˘ch vy‰e44 MW OZE. Predpokladá sa, Ïe do koncaroka 2013 sa vybuduje aÏ 104 MW. RozloÏe-nie podºa zdroja je pribliÏne rovnaké, men‰ípodiel predstavujú iba projekty budovaniabioplynov˘ch staníc. Biomasa sa v rámci pro-jektov Operaãného programu vyuÏíva najmäpri rekon‰trukciách teplárensk˘ch zariadení.

Ako by ste hodnotili ãerpanie eurofondov,koºko Ïiadostí bolo predloÏen˘ch koºko v˘-ziev vyhlásen˘ch a uzatvoren˘ch?

Operaãn˘ program KonkurencieschopnosÈa hospodársky rast patrí medzi najúspe‰nej-‰ie operaãné programy v oblasti kontrahova-nia a ãerpania. V súãasnosti je ãerpanie niek-de na úrovni 41 %. Celkovo bolo vyhlásen˘ch31 v˘ziev, z nich 6 bolo neskôr zru‰en˘ch. Triv˘zvy boli na realizáciu Iniciatívy JEREMIE,z toho 1 zru‰ená. Dva subjekty – Slovenskúinovaãnú a energetickú agentúru a Slovens-

kú agentúru pre cestovn˘ ruch sme vyzvali napredloÏenie národn˘ch projektov. Projektytechnickej pomoci sa predkladali priebeÏne.Celkovo sme zaregistrovali 3 872 Ïiadostí onenávratn˘ finanãn˘ príspevok (NFP) v cel-kovej sume 2,74 mld eur. To zodpovedá aÏ302,01 % alokácie OP KaHR. Evidujeme 817zmluvne viazan˘ch projektov v sume NFP690 mil. eur, ão predstavuje 76,08 % aloká-cie OP KaHR.

Ak˘ máte názor na administratívnu nároã-nosÈ pri Ïiadaní eurofondov, vedeli spolu-pracovaÈ v‰etci zainteresovaní?

Na zniÏovaní administratívnej nároãnostisústavne pracujeme. Neustále sa v tejto oblas-ti uãíme a zároveÀ zdokonaºujeme. Najmä vposledn˘ch vyhlasovan˘ch v˘zvach sme pri-stúpili k radikálnemu zníÏeniu poãtu príloh,ktoré majú byÈ priloÏené k Ïiadosti o NFP. Aksa nám tento princíp osvedãí, budeme v ÀompokraãovaÈ a samozrejme budeme ìalej hºa-daÈ moÏnosti zniÏovania administratívnej ná-roãnosti. Tu v‰ak treba povedaÈ, Ïe existujú-ca legislatíva, národná i európska, nám vytvá-ra pevné rámce, v ktor˘ch sa musíme pohy-bovaÈ. ëal‰í progres v zniÏovaní nároãnostioãakávame i od elektronizácie ‰tátnej správy.Mnohé z poÏadovan˘ch dokladov by t˘mbolo moÏné získaÈ elektronicky – online.

Legislatívne opatrenia smerovali predo-v‰etk˘m do oblasti plynárenstva, kde boli za-definované ‰tandardy bezpeãnosti dodávokplynu, ako aj ìal‰ie dôleÏité povinnosti úãast-níkov trhu s plynom. DôleÏit˘m faktorombolo sprevádzkovanie spätn˘ch fyzick˘ch to-kov plynu z âeskej republiky aj z Rakúska.V̆ znamn˘mi opatreniami sú práve opatreniado rozvoja sústav a sietí, ako aj cezhraniãn˘chprepojení, ãi uÏ ide o oblasÈ plynu, ropy ajelektriny. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe takétoinvestície ãi líniové stavby nie je moÏné rea-lizovaÈ okamÏite, ale je pozitívne, Ïe práce nadôleÏit˘ch infra‰trukturálnych projektoch po-kraãujú. Cieºom je, aby Slovensko bolo pri-pravené na prípadné preru‰enia dodávok ply-nu alebo ropy, a aby slovenskí odberatelia ne-museli byÈ obmedzovaní v odbere energie.Som presvedãen˘, Ïe bezpeãnosÈ dodávokenergie sa zv˘‰ila. Naìalej je v‰ak potrebnépokraãovaÈ v plnení úloh a opatrení v tejto ob-lasti, s cieºom zvy‰ovania energetickej bez-peãnosti.

Spomínali ste dôleÏité infra‰trukturálneprojekty, mohli by ste priblíÏiÈ, ktoré to sú?

V rámci regionálnej spolupráce vy‰ehrad-skej skupiny bolo identifikovan˘ch niekoºkoprojektov, ktoré sme spolu s partnermi pova-Ïovali za potrebné rozvíjaÈ. Asi najdôleÏitej-‰ím spoloãn˘m projektom bol projekt seve-rojuÏného plynárenského prepojenia spájajú-ceho budúce LNG terminály v Chorvátsku av Poºsku. SúãasÈou tohto koridoru je projektslovensko-maìarského plynárenského pre-pojenia a projekt slovensko-poºského plyná-renského prepojenia. Práve projekt slovens-ko-maìarského prepojenia predstavuje v˘-znamn˘ príspevok k energetickej bezpeãnos-ti regiónu strednej Európy. Te‰í ma, Ïe 17.mája 2012 bola medzi spoloãnosÈami eu-stream, a. s., a MGT, Zrt. podpísaná spoloã-ná dohoda o rozvoji, ktorá umoÏní ur˘chle-nie ìal‰ej realizácie prípravn˘ch fáz a ná-slednej implementácie projektu.

Podobne v rámci spolupráce slovenskéhoa poºského prevádzkovateºa prepravnej sieteplynu sa pracuje na ‰túdii uskutoãniteºnostipre moÏnosti vybudovania plynárenskéhoprepojenia medzi Slovenskom a Poºskom.

Realizáciou t˘chto prepojení bude vytvo-rená moÏnosÈ pripojenia slovenskej preprav-nej siete k v˘znamn˘m európskym plynáren-sk˘m projektom.

V oblasti elektroenergetiky je pre Slovens-ko v súãasnosti najv˘znamnej‰í klaster pro-jektov posilnenia cezhraniãného profilu me-dzi Slovenskom a Maìarskom, ktor˘ tvorísúãasÈ akãného plánu na realizáciu na nadchá-dzajúce roky. Pozostáva z realizácie dvochprepojení a nesporne prinesie v˘hody pre obekrajiny a súãasne pre cel˘ región jednak vpodmienkach zv˘‰enej bezpeãnosti dodávok,zv˘‰enej ãistej prenosovej kapacity na uºah-ãenie tranzitu energetick˘ch tokov, v odstrá-není úzkych profilov v regióne a vo zv˘‰eníkritérií spoºahlivosti.

Nakoniec v oblasti ropy ide projekt rekon-‰trukcie a zv˘‰enia kapacity ropného prepo-jenia medzi Slovenskom a Maìarskom, pro-jekt Adria a o projekt slovensko-rakúskehoprepojenia. Obidva projekty majú z hºadiskaenergetickej bezpeãnosti a diverzifikácie voblasti ropy veºk˘ v˘znam.

Ako hodnotíte vzájomné prepojenie jedno-tliv˘ch postupov a spoluprácu pri zvy‰ova-ní energetickej bezpeãnosti medzi ‰tátmiEÚ? Ak˘ v˘znam má regionálna spolu-práca?

Spomínal som uÏ regionálnu spoluprácu vrámci vy‰ehradskej skupiny. Rie‰enie zv˘‰e-nia energetickej bezpeãnosti otvorilo obrov-sk˘ priestor na spoluprácu v regióne. Pouká-zalo na nevyhnutnosÈ rie‰enia alternatívnychmoÏností dodávok energie, predov‰etk˘m nanevyhnutnosÈ vybudovania vzájomn˘ch pre-pojení. SkutoãnosÈ, Ïe práve regiónu stredneja juhov˘chodnej Európy bola v oblasti infra-‰truktúry venovaná mimoriadna pozornosÈ,povaÏujem za v˘sledok úzkej spolupráce kra-jín v regióne s cieºom zv˘‰iÈ energetickú bez-peãnosÈ, ão je pre nás absolútne kºúãové.

Podobne to bolo aj na úrovni ãlensk˘ch ‰tá-tov EÚ. Vo februári minulého roka bola podzá‰titou Európskej komisie zriadená Pracov-ná skupina na vysokej úrovni pre severojuÏ-né prepojenia pre oblasÈ ropy, plynárenstva aelektroenergetiky. V̆ sledkom tejto pracovnejskupiny bolo vypracovanie akãného plánu apodpis Memoranda o porozumení t˘kajúce sasevero-juÏn˘ch prepojení v oblasti energeti-ky, priãom do konzultácií boli zapojené aj ìal-‰ie ãlenské ‰táty regiónu, zástupcovia regulá-torov a zástupcovia prevádzkovateºov pre-nosov˘ch sústav a prepravn˘ch sietí. Cieºomt˘chto aktivít je zahrnúÈ navrhované projek-ty vrátane projektov, ktoré som spomínal, doprocesu posudzovania navrhnutého v rámcinovej podoby transeurópskych sietí v oblas-ti energetiky a získaÈ podporu spoloãenstva vrámci nasledujúcej finanãnej perspektívy EÚ.

Akú úlohu v tejto súvislosti pripisujete re-gionálnej spolupráci v rámci trhu s elektri-nou?

V nadväznosti na úspe‰n˘ projekt prepoje-nia krátkodob˘ch trhov s elektrinou medziSlovenskou republikou a âeskou republikou,ìal‰ie zv˘‰enie likvidity a trhov˘ch moÏnos-tí prinesie zav⁄‰enie prepojenia maìarskej aãesko-slovenskej trhovej oblasti, ktoréhospustenie je pod gesciou regulaãn˘ch úradovnaplánované do konca druhého ‰tvrÈroka2012. Zo strany Ministerstva hospodárstva SRje vyjadrená maximálna podpora realizáciiroz‰írenia market couplingu v rámci ná‰ho re-giónu s jeho následn˘m prepojením s okoli-t˘mi regiónmi, ão je v súlade s európskym cie-ºom dobudovaÈ jednotn˘ trh s elektrinou doroku 2014.

Spájanie ãeského, slovenského a maìarské-ho trhu s elektrinou predstavuje dôleÏit˘ míº-nik pre úãastníkov trhu s elektrinou. Zaintere-sované strany vytvoria likvidn˘, transparent-n˘, konkurenãn˘ a spoºahliv˘ trh s elektrinou.

Preão je potrebné venovaÈ veºkú pozor-nosÈ práve rozvoju infra‰truktúry, je vytvo-ren˘ podrobn˘ plán v rámci infra‰truktú-ry Európy?

V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe cieleenergetickej politiky EÚ, a takisto ekono-mické ciele stratégie Európa 2020, ciele hos-podárskej stratégie EÚ nemoÏno dosiahnuÈbez v˘razného posunu v spôsobe rozvoja eu-rópskej infra‰truktúry.

TieÏ je treba si uvedomiÈ, Ïe EÚ má zasta-ranú, dokonca by som v niektor˘ch prípadoch

povedal, Ïe zle vzájomne prepojenú energe-tickú infra‰truktúru. V nedávnej minulosti tobol prípad plynárenskej infra‰truktúry v na-‰om regióne, ale aktuálnym príkladom je prí-pad r˘chleho rozvoja v˘roby elektriny veter-n˘mi elektrárÀami v regiónoch Severného aBaltského mora, v nadväznosti na ktor˘ nieje dostatoãne zodpovedajúce prepojenie pre-nosovej sústavy s miestom spotreby tejtoelektriny.

Nedostatoãn˘ rozvoj prenosov˘ch sietí,ktor˘ minimálne reflektuje meniacu sa situá-ciu v kontinentálnej Európe, a najmä nárastv˘roby elektriny z obnoviteºn˘ch zdrojovenergie v Európe, ako aj zv˘‰enie tranzitovelektriny na ãoraz väã‰ie vzdialenosti pre-vaÏne medzi severom a juhom Európy, spô-sobuje vznik pomerne ãast˘ch nebezpeãn˘chsituácií v prevádzkovaní prenosov˘ch sústav.Obchodne dojednané objemy v˘meny elek-triny na niektor˘ch cezhraniãn˘ch profilochsa totiÏ v˘razne lí‰ia od skutoãn˘ch fyzick˘chtokov elektriny, ão spôsobuje vytláãanie pod-statnej ãasti takto zobchodovanej elektriny dosietí viacer˘ch ìal‰ích ‰tátov, tzv. kruhovétoky. Okrem vplyvov na bezpeãnosÈ a spoºah-livosÈ prevádzky sietí má nová situácia aj ne-zanedbateºn˘ ekonomick˘ úãinok na zvy‰o-vanie nákladov postihnut˘ch prevádzkovate-ºov prenosov˘ch sústav.

Okrem krátkodob˘ch opatrení, ktoré je po-trebné ur˘chlene vykonaÈ, v strednodobejperspektíve treba túto situáciu rie‰iÈ v˘stav-bou vedení najmä v krajinách spôsobujúcichkruhové toky a posilnením národn˘ch sústav,ako aj prepojení medzi nimi.

Európskou komisiou predloÏená správa oprioritách energetickej infra‰truktúry na rok2020 a ìal‰ie roky obsahuje aj náãrt koncep-cie, ktorej cieº je poskytnúÈ EÚ víziu o tom,ão treba urobiÈ, aby na‰e siete boli efektívne.

Aké je finanãné zabezpeãenie pre rozvojstrategickej infra‰truktúry?

Dva konkrétne problémy, ktoré treba rie‰iÈv rámci európskej energetickej infra‰truktú-ry, sú schvaºovanie projektov a ich financo-vanie. Predpokladá sa, Ïe veºká ãasÈ budúcichinvestiãn˘ch potrieb do prenosovej a distri-buãnej sústavy sa bude financovaÈ z regulo-van˘ch sadzieb a poplatkov za preÈaÏenie sú-stav. Podºa súãasného regulaãného rámca sav‰ak v‰etky nevyhnutné investície nebudúmôcÈ uskutoãniÈ, alebo sa nebudú realizovaÈtak r˘chlo, ako je potrebné.

Preto sa Európska komisia v návrhu priorítenergetickej infra‰truktúry na rok 2020 a ìal-‰ie roky zaoberala aj vytvorením stabilnéhorámca na financovanie, priãom navrhuje pra-covaÈ v dvoch smeroch, a to zapojením finanã-n˘ch prostriedkov zo súkromn˘ch zdrojovprostredníctvom zlep‰eného priradenia ná-kladov a optimalizovaním zapojenia verej-n˘ch a súkromn˘ch finanãn˘ch prostriedkovprostredníctvom Európskej únie. Následnebol vypracovan˘ návrh nariadenia Európske-ho parlamentu a Rady o usmerneniach pretranseurópsku energetickú infra‰truktúru, vktorom sú stanovené aj kritériá na urãenie pro-jektov spoloãného v˘znamu a zabezpeãenieich realizácie, ako aj navrhnutá moÏnosÈ ichfinancovania z európskych zdrojov. Konkrét-nym nástrojom financovania je návrh naria-denia Európskeho parlamentu a Rady o zria-

34

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

35

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

dení nástroja „Spájame Európu“, prostred-níctvom ktorého by boli financované projek-ty energetickej infra‰truktúry.

Ide aj o dosiahnutie konkurencieschop-nosti ekonomiky, ako je to energetickouefektívnosÈou?

OblasÈ energetickej efektívnosti povaÏu-jem za neoddeliteºnú súãasÈ energetickej po-litiky a jeden z najdôleÏitej‰ích nástrojov do-siahnutia cieºov energetickej politiky pre rok2020. Treba ju realizovaÈ vo v‰etk˘ch ãlán-koch energetického reÈazca a je dôleÏité, abysa energetická efektívnosÈ stala horizontálnouprioritou pri v‰etk˘ch investiãn˘ch a finanã-n˘ch programoch.

V roku 2011 bol prijat˘ druh˘ Akãn˘ plánenergetickej efektívnosti na roky 2011 aÏ2013, ktor˘ je implementaãn˘m nástrojomKoncepcie energetickej efektívnosti SR. Akã-n˘ plán energetickej efektívnosti na roky

2011 – 2013 zah⁄Àa vyhodnotenie opatreníenergetickej efektívnosti v období 2008 –2010, vyhodnotenie plnenia strednodobéhocieºa úspor do roku 2010, ako aj revidovanéciele úspor energie na základe odporúãaníEurópskej komisie a návrh opatrení na úspo-ru energie zameran˘ch najmä na budovy, ve-rejn˘ sektor a priemysel. Vyhodnotenie prvé-ho akãného plánu preukázalo splnenie do-siahnutého stanoveného cieºa energetick˘chúspor na roky 2008 – 2010.

Plnia sa priebeÏne záväzné ciele, ktoré boliprijaté pre celú EÚ do roku 2020 v oblasti vy-uÏívania energie z obnoviteºn˘ch zdrojov?

SR má pre rok 2020 záväzn˘ cieº podºaSmernice 2009/28/ES o podpore energie z ob-noviteºn˘ch zdrojov dosiahnuÈ 14 % podielenergie z obnoviteºn˘ch zdrojov na hrubejkoneãnej spotrebe energie. V Národnom akã-nom pláne pre obnoviteºné zdroje energie

sme deklarovali naplnenie tohto cieºa a do-siahnutie 15,3 % v roku 2020.

Podºa vypracovanej správy o pokroku vovyuÏívaní OZE má sledovan˘ podiel OZEza rok 2010 hodnotu 10,2 %. Kontrola prie-beÏného plnenia záväzn˘ch cieºov je pro-stredníctvom orientaãnej trajektórie stanove-nej v zmysle spomínanej smernice, ktorá prejednotlivé roky urãuje minimálny podiel OZE.Prvá kontrolná hodnota z orientaãnej trajek-tórie pre SR je pre roky 2011 a 2012 na úrov-ni 8,2 %. Na základe uvedeného je zrejmé, ÏepriebeÏne sledované ciele sa plnia. Dosiahnu-tie podielu 10,2 % bolo podmienené najmäv˘znamn˘m zv˘‰ením vyuÏívania biomasy.Biomasa v predchádzajúcom období zaãalabyÈ v niektor˘ch prípadoch konkurencie-schopná zemnému plynu pri v˘robe tepla a ajjej vnímanie ako bezpeãného domáceho zdro-ja bolo reflektované najmä po plynovej krí-ze v roku 2009.

Pelety a tepelná energetikaU nás sa nehovorí veºa o peletách, ktoré údajne patria medzi najsofistikovanej‰ie spôsobyspracovania biomasy. V ãom je ich komfort v rámci vykurovania? Riaditeº Odboru palív

a energetiky MH SR Milan DUBNIâKA vníma ich rozvoj a dôleÏitosÈ vyuÏívania.Informácie poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

Aké vlastnosti peliet spôsobujú, Ïe sú po-rovnateºné s plynov˘m vykurovaním?

Podobne ako zemn˘ plyn, je moÏné do ur-ãitej miery aj drevné pelety povaÏovaÈ za tzv.u‰ºachtilé palivo. Pri dostatoãnej zásobe pe-liet sa kotol, ktor˘ spaºuje drevné pelety, pre-vádzkuje prakticky automaticky s v˘nimkouobãasného dopæÀania peliet do zásobníka a vy-ná‰ania popola. Podºa druhu kotla sa tietoãinnosti vykonávajú raz za t˘ÏdeÀ alebo razza mesiac. Sú v‰ak aj zariadenia, pri ktor˘chje interval dopæÀania paliva alebo vyná‰aniapopola dlh‰í. Prevádzkovanie kotla na pele-ty si vyÏaduje aj primeran˘ sklad paliva, prerodinn˘ dom ide o mnoÏstvo 8 aÏ 10 m3.Vzhºadom na relatívne kon‰tantnú v˘hrevnosÈ

peliet je moÏné spaºovanie v kotle optimali-zovaÈ a dosahovaÈ pomerne vysoké roãnépriemerné prevádzkové úãinnosti, ãasto vy‰-‰ie ako 85 %. Moderné kondenzaãné plyno-vé kotly môÏu síce dosiahnuÈ vy‰‰ie roãnépriemerné prevádzkové úãinnosti (aÏ okolo 95%), ale jednotka energie v peletách je spravid-la o 10 aÏ 15 % lacnej‰ia ako jednotka ener-gie v zemnom plyne. V porovnaní so zemn˘mplynom cena peliet nie je regulovaná a stano-vuje ju trh, teda dopyt a ponuka. Pelety jemoÏné kúpiÈ do zásoby v ãase, keì sú lacnej-‰ie. Skladovanie dlh‰ie ako jeden rok sa v‰akneodporúãa, lebo dlhodob˘m skladovanímsa kvalita peliet môÏe zhor‰iÈ.

MoÏno hovoriÈ, Ïe pelety, to je aj koncen-trovaná forma energie, ktorá je dôleÏitá prehospodárstvo krajiny?

V porovnaní napr. s drevom alebo drevnou‰tiepkou je moÏné hovoriÈ o koncentrovanejforme energie Lisovaním sa merná hmotnosÈzv˘‰i pribliÏne na dvojnásobok a t˘m aj ob-sah energie obsiahnut˘ v priestore, v ktoromsa palivo skladuje. Z národohospodárskehohºadiska sú pelety zaujímavé ako zdroj ener-gie pre kotolne na území Slovenska, ale zá-roveÀ je to aj zaujímavá exportná komodita.Pri v˘robe peliet sa vyuÏívajú domáce suro-vinové zdroje ako napríklad odpad z drevo-spracujúceho priemyslu a vytvárajú sa aj pra-covné miesta.

Existujú uÏ kotolne, ktoré takéto peletyvyuÏívajú na vykurovanie?

V súãasnosti sú uÏ pelety „zabehnut˘m“ pa-livom najmä v rodinn˘ch domoch, ale ani akotolniach pre men‰ie objekty na poskytova-nie rôznych sluÏieb nie je spaºovanie peliet

36

V ãom spoãíva základn˘ legislatívny rámecv oblasti energetiky, energetická legislatí-va zah⁄Àa aj v‰eobecné právne predpisy?

Pri odpovedi na túto otázku je potrebnévychádzaÈ zo Zmluvy o Európskej únii a zoZmluvy o fungovaní Európskej únie, keìÏetieto dva právne dokumenty sa stali základomÚnie po nadobudnutí úãinnosti Lisabonskejzmluvy. Uvedené zmluvy ustanovujú, Ïe vrámci vytvorenia a fungovania vnútornéhotrhu a so zreteºom na potrebu zachovávaÈ azlep‰ovaÈ Ïivotné prostredie sleduje politikaÚnie v oblasti energetiky v duchu solidaritymedzi ãlensk˘mi ‰tátmi tieto ciele: zabezpe-ãovaÈ bezpeãnosÈ dodávok energie v Únii,

presadzovaÈ energetickú efektívnosÈ, úsporua v˘voj nov˘ch a obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie a podporovaÈ prepojenie energetick˘chsietí. Parlament a Rada v súlade s legislatív-nym postupom ustanovia opatrenia potrebnéna dosiahnutie cieºov. Opatrenia sa preroku-jú s Hospodárskym a sociálnym v˘borom aV̆ borom regiónov. Tento ãlánok zmluvy jepremietnut˘ do smerníc a nariadení Európske-ho parlamentu a Rady, ktoré boli v uplynulomobdobí uÏ transponované do ná‰ho právnehoporiadku a v súãasnosti sa pripravujú ìal‰ielegislatívne návrhy, ktoré súvisia s takzvan˘mtretím energetick˘m balíãkom. Vychádzajúcz uvedeného, nariadenia Európskej únie sú pre

ãlenské krajiny EÚ priamo záväzné a uplat-niteºné a smernice je potrebné prebraÈ do ná-‰ho právneho poriadku.

T˘m, Ïe sme sa stali ‰tátom EÚ, pre Slo-vensko platí európska legislatíva aj v oblas-ti energetiky, v ãom musia byÈ pravidláspoloãné pre v‰etky ‰táty EÚ?

Túto problematiku v súãasnosti upravujetzv. tretí energetick˘ balíãek, ktorého legisla-tívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smer-niciach a troch nariadeniach. Energetick˘ ba-líãek bol prijat˘ Európskym parlamentom aRadou Európskej únie 25. júna 2009 a úãin-nosÈ nadobudol 3. septembra 2009.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Energetická bezpeãnosÈ a spoloãná legislatíva EÚ

Podnikanie sa rozvinulo aj v oblasti energetiky, a tak stanovenie ist˘ch práv a povinností sa stalonevyhnutn˘m nielen na vnútornom trhu, ale aj na úrovni Európskej únie. Viac sa dozviete z rozhovoru,

ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér poskytol riaditeº odboru legislatívy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Jozef GAISBACHER redaktorke Anne Komovej.

nieãím v˘nimoãn˘m. Existuje aj systém zá-sobovania teplom pre verejn˘ sektor na bázepeliet, ktor˘ má viac ako 20 kotolní, ktoré pre-vádzkuje zdruÏenie Biomasa.

S ãím je spojená v˘mena zdroja tepla, musísa uskutoãniÈ celková rekon‰trukcia ko-tolne?

Vhodnej‰ie je skôr hovoriÈ o zmene palivo-vej základne. V prípade, Ïe niekto chce prejsÈnapr. zo spaºovania zemného plynu na pele-ty, treba okrem zakúpenia a nain‰talovania prí-slu‰ného kotla s potrebn˘m príslu‰enstvomurobiÈ viacero technick˘ch opatrení, ako napr.zabezpeãiÈ priestor na zásobu peliet s prime-ranou poÏiarnou odolnosÈou, prispôsobiÈ ko-mín na spaºovanie peliet, lebo v prípade spa-ºovania peliet je potrebné poãítaÈ s vy‰‰ou te-plotou odvádzan˘ch spalín ako v prípade spa-ºovania zemného plynu, upraviÈ spôsob riade-nia prevádzky vykurovania so zapojením kot-la na pelety. Vo viacer˘ch prípadoch sa kotolna pelety takpovediac „pridá“ ku kotlu nainé palivo, ak je dostatoãn˘ priestor v kotol-ni, ãím je moÏná zmena paliva, resp. pokr˘-vanie spotreby tepla, podºa dostupnosti a cenypaliva.

T˘m, Ïe sa na Slovensku vyrábajú pelety zdreveného odpadu, znamená to, Ïe sa roz-‰iruje vykurovanie drevenou biomasou?

VyuÏívanie biomasy na zabezpeãenie tep-la pre vykurovanie a ohrev teplej vody sa naSlovensku v posledn˘ch rokoch podstatneroz‰írilo, hlavne v‰ak na báze vyuÏívaniadrevnej ‰tiepky. Podiel drevn˘ch peliet v cel-kovom vyuÏívaní biomasy je pomerne nízky.K zv˘‰eniu vyuÏívania drevn˘ch peliet prispe-la aj dotácia poskytovaná Ministerstvom hos-podárstva SR na zakúpenie a in‰taláciu kotlov

na spaºovanie biomasy, a teda aj drevn˘ch pe-liet, v rodinn˘ch domoch. V rámci Programuvy‰‰ieho vyuÏitia biomasy a slneãnej energiev domácnostiach a následne zákona ã.181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsob-nosti Ministerstva hospodárstva Slovenskejrepubliky bola poskytnutá dotácia vo v˘‰ke30 % z kúpnej ceny kotla pre 616 kotlov naspaºovanie peliet.

NespochybÀuje sa energetick˘ potenciálbiomasy?

Energetick˘ potenciál biomasy je dan˘ jejmnoÏstvom, kvalitou, dostupnosÈou a pod.Vo v‰etk˘ch strategick˘ch a programov˘chdokumentoch, ktoré sa zaoberajú vyuÏíva-ním obnoviteºn˘ch zdrojov energie je bio-masa v rámci Slovenska povaÏovaná za ob-noviteºn˘ zdroj energie s najvy‰‰ím potenciá-lom.

Aké sú moÏnosti na v˘robu peliet na Slo-vensku, kde sa vyrábajú, myslíte si, Ïe saroz‰íri ich v˘roba a pouÏívanie?

MoÏnosti v˘roby peliet sa odvíjajú hlavneod mnoÏstva vyÈaÏeného, ale aj spracované-ho dreva. Hlavn˘m surovinov˘m zdrojom nav˘robu peliet sú odpady v podobe pilín zospracovania dreva. Nie v‰etky piliny sa pouÏi-jú na v˘robu peliet. Konkurencia je hlavne vov˘robe veºkoplo‰n˘ch dosák, kde vytvára vy-uÏívanie pilín vy‰‰iu pridanú hodnotu. Nav˘robu peliet preto zostávajú „menej kvalit-né piliny“. TaktieÏ je to otázka regionálnehorozdelenia zdrojov pilín, moÏnosti ich vyuÏi-tia priamo v mieste ich vzniku, teda v drevo-spracujúcom priemysle, ako aj efektívna do-prava pilín na miesto ich spracovania na pe-lety. VyuÏívanie drevn˘ch peliet sa postupneroz‰iruje práve pre rodinné domy a men‰ie

stavebné objekty. Z celospoloãenského hºadis-ka je potrebné „presmerovaÈ“ ãasÈ peliet, kto-ré sa v súãasnosti exportujú, na vyuÏitie vrámci SR, a t˘m zv˘‰iÈ podiel energie z ob-noviteºn˘ch zdrojov.

Viete, do akej miery je roz‰írená spomína-ná forma vykurovania v Európe, zazname-náva nárast?

PouÏívanie peliet je najviac roz‰írené vNemecku, Rakúsku a ‰kandinávskych kraji-nách, kde sa musí Ïiadaná spotreba sanovaÈv˘znamn˘mi dovozmi. V súãasnosti rastieich pouÏívanie hlavne v severnom Taliansku,kde spaºujú aj slovenské pelety. Krajiny akoSlovensko, âR a Poºsko sú práve v˘vozcamido t˘chto krajín.

Ako je to s tepelnou energiou, ktorá sa zí-skava z peliet a zneãisÈovaním Ïivotnéhoprostredia?

Biomasa, pod ktorú môÏeme pelety zaradiÈ,sa e‰te stále povaÏuje za tzv. CO2 neutrálnu.Z hºadiska zneãisÈujúcich látok vypú‰Èan˘chdo ovzdu‰ia je moÏné pelety povaÏovaÈ pri po-rovnaní so spaºovaním in˘ch foriem bioma-sy za „ãisté“ palivo. Pri kvalitnej spaºovacejtechnike a kvalitn˘ch peletách je mnoÏstvozneãisÈujúcich látok vypú‰Èan˘ch do ovzdu-‰ia relatívne malé. Treba v‰ak tieÏ podotknúÈ,Ïe pri náhrade vykurovania zemn˘m plynomalebo elektrinou sa v mieste in‰talácie také-ho kotla na spaºovanie peliet ãiastoãne zv˘‰ilokálne zneãistenie ovzdu‰ia najmä v dôsled-ku tuh˘ch zneãisÈujúcich látok. VÏdy je po-trebné posudzovaÈ konkrétny prípad in‰talá-cie najmä vzhºadom na vysokú koncentráciumal˘ch zdrojov tepla na malom území, kto-rá môÏe pri inverzii vytvoriÈ nepríjemnú kon-centráciu zneãisÈujúcich látok v ovzdu‰í.

37

Napriek tomu, Ïe v˘roba elektrickej ener-gie je plne liberalizovaná, pripraven˘ návrhzákona o energetike ustanovuje dostatok práv-nych nástrojov, aby k uvedenej situácii nedo‰-lo. Napríklad v energetike uloÏením povinnos-ti vo v‰eobecnom hospodárskom záujme a vplynárenstve je to zase povinnosÈ zabezpeãiȉtandard bezpeãnosti dodávok plynu.

Dá sa aj zákonne predchádzaÈ manipulá-ciám s cenami napríklad v oblasti energe-tiky? Viem, Ïe je na to ÚRSO, ale myslím,Ïe ministerstvo hospodárstva citlivo vnímapohyb cien.

Ministerstvo vydáva súhlas k návrhu regu-laãnej politiky, ktorú vypracúva Úrad pre re-guláciu sieÈov˘ch odvetví. Je vlastne straté-giou, ktorou sa upravuje vykonávanie regu-lácie poãas urãeného regulaãného obdobia ajej obsahom je, okrem iného, aj rozsah ceno-vej regulácie a spôsob vykonávania cenovejregulácie v nadchádzajúcom regulaãnom ob-dobí, tak aby sa zabezpeãil súlad s energetic-kou politikou a energetickou bezpeãnosÈou.Vecne budú tieto otázky rie‰iÈ návrhy vyko-návacích predpisov nadväzujúce na pripravo-van˘ návrhu zákona o regulácii sieÈov˘ch od-vetví.

Preão je dôleÏit˘ Akãn˘ plán energetickejúãinnosti do roku 2020?

Komisia EÚ zaãala s Akãn˘m plánom preenergetickú úãinnosÈ v roku 2006. Jeho záme-rom bolo zmobilizovaÈ ‰irokú verejnosÈ, tvor-cov politiky a úãastníkov trhu a pretvoriÈ vnú-torn˘ trh s energiou spôsobom, ktor˘ zabez-peãí obãanom EÚ energeticky najúãinnej‰iuinfra‰truktúru vrátane budov, energeticky na-júãinnej‰ie v˘robky vrátane spotrebiãov aautomobilov a energeticky najúãinnej‰ie sys-témy sveta. Cieºom akãného plánu je regulo-vaÈ a zníÏiÈ dopyt po energii a prijaÈ opatre-nia zamerané na spotrebu a dodávky s cieºomu‰etriÈ 20 % roãnej spotreby energie v roku2020 v porovnaní s odhadovanou spotrebouenergie v roku 2020. Tento cieº zodpovedá do-siahnutiu pribliÏne 1,5 % úspory kaÏd˘ rok doroku 2020. Komisia v roku 2011 vypracova-la komplexn˘ nov˘ plán energetickej úãinnos-ti, v ktorom navrhla viacero opatrení. Na-vrhuje, aby verejné orgány boli povinné mo-dernizovaÈ kaÏd˘ rok najmenej 3 % svojichbudov, energeticky úãinnú renováciu súkrom-n˘ch budov, zvy‰ovanie úãinnosti pri v˘robeelektrickej energie a tepla, poÏiadavky naenergetickú úãinnosÈ priemyseln˘ch zariade-ní, lep‰ie informácie pre malé a stredné pod-niky a povinné pravidelné energetické audi-ty pre veºké spoloãnosti, posilnenie zodpoved-nosti spotrebiteºov zavedením inteligentn˘chsietí a inteligentn˘ch meraãov. Komisia kuveden˘m návrhom prijala smernice, ktorésme povinní v nich uveden˘ch termínoch im-plementovaÈ do ná‰ho právneho poriadku.

Smernice EÚ urãujú pravidlá pre vnútor-n˘ trh s energiami, ako aj ich bezpeãnosÈa povinnosÈ skladovaÈ. Netreba sa obávaÈzanedbávania bezpeãnosti?

V pripravenom návrhu zákona o energeti-ke je transponovaná aj táto smernica a na za-bezpeãenie ustanoven˘ch povinností sú na-vrhnuté kontrolné mechanizmy.

Ide o: Smernicu Európskeho parlamentu a Rady

2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoloãn˘chpravidlách pre vnútorn˘ trh s elektrinou, kto-rou sa zru‰uje smernica 2003/54/ES

Smernicu Európskeho parlamentu a Rady2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoloãn˘chpravidlách pre vnútorn˘ trh so zemn˘m ply-nom, ktorou sa zru‰uje smernica 2003/55/ES

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(ES) ã. 713/2009, ktor˘m sa zriaìuje Agen-túra pre spoluprácu regulaãn˘ch orgánov v ob-lasti energetiky

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(ES) ã. 714/2009, o podmienkach prístupu dosústavy pre cezhraniãné v˘meny elektriny,ktor˘m sa zru‰uje nariadenie (ES) ã.1228/200,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(ES) ã. 715/2009, o podmienkach prístupu doprepravn˘ch sietí pre zemn˘ plyn, ktor˘m sazru‰uje nariadenie (ES) ã. 1775/2005.

Pravidlá obsiahnuté v uveden˘ch právnychaktoch energetického balíãka sú zameranénajmä na podporu liberalizácie trhu s elektri-nou a plynom, na zlep‰enie práv spotrebite-ºov, posilnenie právomoci a nezávislosti regu-laãn˘ch orgánov, na podporu solidarity regió-nov a regionálnej spolupráce. Energetick˘balíãek obsahuje aj ustanovenia o vytvorenínezávislej in‰titúcie – európskej Agentúrypre spoluprácu regulaãn˘ch orgánov v oblas-ti energetiky, ktorej hlavnou úlohou bude vy-tváraÈ rámec spolupráce regulaãn˘ch orgá-nov ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie.

ZároveÀ energetick˘ balíãek obsahuje po-vinnosÈ úpravy a moÏnosti ako oddeliÈ v˘rob-né ãinnosti a dodávateºské ãinnosti od prevá-dzky prenosovej sústavy alebo prevádzkyprepravnej siete. Oddelenie v˘roby a dodáv-ky elektriny od prenosovej sústavy sa môÏerealizovaÈ prostredníctvom modelu úplnéhooddelenia vlastníctva. Oddelenie v˘roby adodávky plynu od prepravnej siete môÏe byÈrealizované ako úplné oddelenie vlastníctva,vytvorenie nezávislého prevádzkovateºa sie-te alebo zriadenie nezávislého prevádzkova-teºa prepravnej siete.

DôleÏitá je aj povinnosÈ kaÏdého ‰tátu, za-bezpeãiÈ, aby v‰etci odberatelia elektriny aplynu v domácnosti, a v prípade potreby aj

malé podniky, vyuÏívali univerzálnu sluÏbu,ão znamená právo na dodávku elektriny na ichúzemí v urãenej kvalite, za primerané, trans-parentné, porovnateºné a nediskriminaãnéceny.

Robila sa aj anal˘za súladu legislatívy EÚa SR?

Podºa Legislatívnych pravidiel vlády Slo-venskej republiky súãasÈou návrhu kaÏdéhozákona predkladaného na rokovanie vlády sútabuºky zhody, ktor˘ch obsahom je porovna-nie ná‰ho návrhu právneho predpisu s práv-nymi prepismi EÚ.

Nová energetická legislatíva priniesla ajnové vyhlá‰ky MH SR. âo sa muselo nove-lizovaÈ?

Na základe pripravovan˘ch návrhov záko-nov, ktor˘mi implementujeme spomínanésmernice a nariadenie, sa pripravujú aj kom-pletne nové návrhy vyhlá‰ok.

Ako sa prejavuje postupné spájanie saenergetick˘ch trhov v rámci EÚ v legisla-tíve Slovenska?

Túto problematiku v súãasnosti upravujezákon ã. 657/2004 Z. z. o energetike v zneníneskor‰ích predpisov, ãiÏe uÏ existuje aj dnes.Rie‰i sa aj v novom návrhu zákona o energe-tike. Z praktického hºadiska prevádzkovate-ºom krátkodobého trhu s elektrinou je prevá-dzkovateº prenosovej sústavy, ktor˘ ju reali-zuje prostredníctvom akciovej spoloãnosti,ktorú na tento úãel zaloÏil alebo e‰te zaloÏí.Organizátor takéhoto trhu je povinn˘ vypra-covaÈ a predloÏiÈ Úradu pre reguláciu sieÈo-v˘ch odvetví na schválenie obchodné pod-mienky organizovania a vyhodnocovania or-ganizovaného krátkodobého cezhraniãnéhotrhu s elektrinou a podmienky vyhodnocova-nia a zúãtovania odch˘lok, podmienky sprá-vy, zberu a sprístupnenia nameran˘ch údajova podmienky vykonávania centrálnej fakturá-cie, v rozsahu podºa pravidiel trhu .

Je moÏné aj legislatívne minimalizovaÈ ri-ziko dodávok energetick˘ch zdrojov preSlovensko, ão je problematické pre zabez-peãenie potreby, dá sa dohodnúÈ na ist˘chpravidlách a dodrÏiavajú sa?

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

38

Zaãnime s v˘znamom nerastn˘ch surovín,ktoré sú potrebné na plynul˘ rozvoj hospo-dárstva Slovenska. Kde je moÏné hovoriÈ odobr˘ch zásobách, aká je spotreba a aké súproblémy s ich vyuÏívaním?

V̆ znam nerastn˘ch surovín ako prvotnéhosurovinového vstupu pre proces ich zhodnoco-vania a transformácie na produkty spotreby nieje potrebné zdôrazÀovaÈ. Hlavn˘ problém s ichvyuÏívaním spoãíva v tom, Ïe distribúcia suro-vinov˘ch zdrojov je priestorovo nehomogénna,

nie je k dispozícii v takej ‰truktúre a kvantite,v akej by bola potrebná pre potreby hospodár-stva ktorejkoºvek krajiny. Akákoºvek surovinaje tovarom a v liberalizovanej obchodnej v˘me-ne nie je veºk˘ problém sa k nej dostaÈ. Limitu-júcou v‰ak môÏe byÈ cena, ktorá v prípade su-rovinov˘ch politík ‰tátov produkujúcich Ïiada-n˘ typ surovinovej komodity môÏe znamenaÈznev˘hodnenie dovozu z hºadiska rôznych ob-medzení, resp. nákladov. Producent suroviny,ktor˘ ju dokáÏe aj zhodnotiÈ, je vÏdy v konku-renãnej v˘hode. Preto sa v súãasnosti zaãína opäÈzdôrazÀovaÈ vyuÏívanie domácich surovino-v˘ch zdrojov.

Slovensko má vzhºadom na geologickú stav-bu podiel ÈaÏby nerastn˘ch surovín na tvorbeHDP relatívne stabiln˘, ale nízky. V ÈaÏbe rud-n˘ch surovín nepredpokladáme Ïiadny obrat.Hospodárstvo Slovenskej republiky ako celokbude aj v budúcich rokoch trvalo závislé oddovozu palivovo-energetick˘ch aj rudn˘ch su-rovín. Domáca ÈaÏba ropy je stabilizovaná naúrovni 0,3 % a zemného plynu na úrovni 2 %spotreby. Z domáceho hnedého uhlia vyrábamepribliÏne 8 % elektriny. Urãitá rezerva je v ob-jeme ÈaÏby nerudn˘ch surovín, ktorá sa e‰temôÏe zvy‰ovaÈ.

âo je hlavn˘m obsahom surovinovej politi-ky, ako ãasto sa musí aktualizovaÈ, od ãohoto závisí?

Hlavn˘m obsahom surovinovej politiky jeanal˘za zdrojov rudn˘ch a nerudn˘ch surovín asurovín na v˘robu stavebn˘ch látok, a urãeniepravidiel ochrany a racionálneho vyuÏívania ne-

Venuje sa dostatoãná pozornosÈsurovinovej politike?

Surovinovou politikou, ktorá obsahuje ciele celej spoloãnosti v rámci vyuÏívania nerastn˘ch surovín z vlastn˘ch zdrojov, sa zaoberá aj riaditeº Odboru energetickej a surovinovej politiky na Ministerstve

hospodárstva SR Miroslav JARÁBEK. Jej zámery priblíÏil v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

Tabuºka ã. 1

Minerálne komodity a v˘robky 2006 2007 2008 2009 2010

Nerudné suroviny a v˘robky

dovoz 115 113 135 120 133

v˘voz 241 256 301 223 230

rozdiel +126 +143 +166 +103 +97

Rudy kovov

dovoz 410 409 496 235 571

v˘voz 18 20 29 20 51

rozdiel -392 -389 -467 -215 -520

Nerastné palivá

dovoz 5 882 5 281 6 474 4 649 6 124

v˘voz 2 406 2 228 2 522 1 843 2 333

rozdiel -3 476 -3 053 -3 952 -2 806 -3 791

Nerastné suroviny a export

dovoz 6 407 5 803 7 105 5 004 6 828

v˘voz 2 665 2 504 2 852 2 086 2 614

rozdiel -3 742 -3 299 -4 253 -2 918 -4 214

Zdroj: ·tatistick˘ úrad SR

39

n˘m spôsobom vyuÏíval potenciál územia vrá-tane nerastn˘ch surovín.

âo v‰etko sa musí re‰pektovaÈ aby sa zacho-vali moÏnosti pre ìal‰iu ÈaÏbu a následnúspotrebu alebo spracovanie nerastn˘ch suro-vín?

Predov‰etk˘m je to ‰etrné vyuÏívanie nerast-n˘ch prírodn˘ch zdrojov s ohºadom na zacho-vanie primerane obdobn˘ch moÏností aj prebudúce generácie. Pri vyuÏívaní nerastn˘ch su-rovín je nutné re‰pektovaÈ princípy trvalo udrÏa-teºného rozvoja, ktor˘ spæÀa potreby súãasnej ge-nerácie a zároveÀ neobmedzuje budúce generá-cie v ich potrebách. Miera súãasného ãerpaniat˘chto nerastn˘ch zdrojov preto musí zohºadÀo-vaÈ ich vzácnosÈ, neobnoviteºnosÈ, úroveÀ tech-nológií a prístupnosÈ náhradn˘ch zdrojov.

Pochopiteºne je potrebné udrÏaÈ aj kapacituºudsk˘ch zdrojov vedeckej a technickej infra-‰truktúry, ktoré budú zo stránky odbornosti apraxe pripravené reagovaÈ na poÏiadavky doby.

Je vytvorené aj primerané podnikateºské pro-stredie napríklad v oblasti banskej ãinnostina Slovensku?

O primeranosti podnikateºského prostrediaby asi najlep‰ie mohli hovoriÈ podnikatelia sami.Podºa môjho názoru nie je v tejto oblasti ani po-zitívna ani negatívna diskriminácia voãi ostat-n˘m typom podnikania. Z hºadiska prejavovÈaÏby a vyuÏívania nerastn˘ch surovín je v‰akzv˘‰ená citlivosÈ jednotliv˘ch regiónov naovplyvÀovanie Ïivotného prostredia. Pomerneveºké kompetencie a právom chránené záujmy,aké dnes majú samosprávy a vlastníci dotknu-t˘ch pozemkov, niekedy odãerpávajú mnoÏstvoenergie, ktorá by sa dala moÏno vyuÏiÈ aj zmy-sluplnej‰ie.

Na Slovensku sú obmedzené zásoby najmäropy a zemného plynu aká je situácia s pohºa-dom do budúcnosti?

Domáca ÈaÏba ropy je takmer zanedbateºná spodielom 0,3 % na celkovej spotrebe tejto su-roviny a uskutoãÀuje ju spoloãnosÈ Nafta, a. s.,ktorá celé mnoÏstvo vyÈaÏenej ropy exportuje.Oãakáva sa trend postupného zniÏovania domá-cej ÈaÏby aÏ do doÈaÏenia ropn˘ch zásob pribliÏ-ne na úrovni roku 2020. Piesãité vrstvy po vy-ÈaÏenej rope a plyne sa v súãasnosti na ZáhorípouÏívajú ako zásobníky zemného plynu. Aj vtejto oblasti pokraãuje v˘skum nov˘ch nále-získ najmä na Záhorí. Okrem Záhoria sa miest-ne nálezy ropy men‰ieho v˘znamu nachádzajúaj na v˘chodnom Slovensku v oblasti Mikovejpri Medzilaborciach a na Kysuciach.

Geologické zásoby zemného plynu sú 26mld. m3. Na spotrebe zemného plynu sa domá-ca ÈaÏba podieºa pribliÏne 2 %. Existujúce loÏis-ká plynu sú v závereãnej fáze odÈaÏovania a Èa-Ïené objemy majú klesajúci trend. Vìaka v˘-znamn˘m investíciám do geologického prie-skumu sa podarilo objaviÈ a otvoriÈ nové záso-by plynu, ãím sa celková ÈaÏba plynu v posled-n˘ch rokoch stabilizovala. ËaÏba v roku 2010bola na úrovni 100 mil. m3. Predpokladá sa, ÏeÈaÏba zostáva aj v nasledujúcich rokoch okolohranice 100 mil. m3 roãne.

Predpokladá sa perspektívna zv˘‰ená ÈaÏbahnedého uhlia a lignitu, kde sú e‰te loÏiská?

Predpokladan˘ v˘voj ÈaÏby hnedého uhlia alignitu ilustruje tabuºka ã. 2.

rastného bohatstva ‰tátu v zmysle princípov trva-lo udrÏateºného rozvoja. Legislatíva v SR neukla-dá striktné termíny pre aktualizáciu surovinovejpolitiky. Surovinová politika sa aktualizuje vsúlade s aktuálnymi potrebami vypl˘vajúcimi zostavu vyuÏívania surovín, v˘voja geologickejpreskúmanosti, klasifikáciou zásob a hodnotenímloÏísk nerastn˘ch surovín, zmien ekonomickejvyuÏiteºnosti, ekologick˘ch aspektov a moÏné-ho uplatnenia princípov surovinovej bezpeãnos-ti v zmysle nov˘ch iniciatív EÚ.

Ako je na tom Slovensko v oblasti ÈaÏby su-rovín s exportom a importom?

ËaÏba nerastn˘ch surovín sa v roku 2010 po-dieºala na tvorbe hrubého domáceho produktuhodnotou 358,14 mil. € v beÏn˘ch cenách, ãopredstavuje 0,54 % z HDP. Podstatnú ãasÈ tvo-rí ÈaÏba nerudn˘ch, stavebn˘ch a energetick˘chsurovín. ËaÏba a spracovanie väã‰iny nerud-n˘ch a stavebn˘ch surovín (magnezit, vápenec,dolomit, sadrovec, stavebn˘ kameÀ a i.) pokr˘-va v podstatnej miere ich domácu spotrebu.

Nerastné suroviny a v˘robky na minerálnejbáze predstavujú dôleÏitú poloÏku zahraniãné-ho obchodu SR. Bilancia zahraniãného obcho-du v oblasti nerastn˘ch surovín je permanent-ne pasívna v dôsledku veºkého objemu dováÏa-n˘ch minerálnych palív (ropa, zemn˘ plyn, ãier-ne uhlie) a rudn˘ch surovín (Ïelezné rudy, su-roviny pre hutníctvo hliníka, Ïeleza a ferozlia-tin). Prehºad zahraniãného obchodu s nerastn˘-mi surovinami a v˘robkami na minerálnej bázev mil. € za obdobie rokov 2006 – 2010 ilustru-je tabuºka ã. 1.

Sú vytvorené podmienky pre rozvoj ÈaÏbydomácich zdrojov surovín, ão by bolo trebazlep‰iÈ?

ËaÏba surovín je na konci nároãného multi-faktorového procesu od poznávania geologickejstavby územia, technológií ÈaÏby a spracovaniauÏ existujúcich, no najmä nov˘ch surovinov˘chzdrojov, energetickej nároãnosti, ekologickejakceptovateºnosti, ako aj mnoÏstva ìal‰ích fak-torov. Vyhºadávanie a prieskum loÏísk nerast-n˘ch surovín na území Slovenskej republiky jepotrebné podporovaÈ aj v budúcnosti najmä sta-biln˘m legislatívnym prostredím v oblasti geo-logického a banského práva, ktoré by bolo pri-jateºné pre ‰tát, ako aj pre ÈaÏobné organizáciez hºadiska financovania geologického priesku-mu prípravy ÈaÏby z vlastn˘ch zdrojov. Podni-kanie v ÈaÏbe surovín patrí medzi najnároãnej-‰ie druhy podnikania, hlavne z hºadiska návrat-nosti vloÏen˘ch investícií, v˘‰ky nákladov aãasu potrebného na racionálne vyÈaÏenie akej-koºvek suroviny pouÏiteºnej v ìal‰om procesespracovania. Obdobie od prvej informácie omoÏnej existencii vyuÏiteºnej akumulácie záuj-movej suroviny v zemskej kôre po ÈaÏbu prv˘chkilogramov, ton ãi metrov kubick˘ch, sa pohy-buje rádovo v desiatkach rokov. Investície súdlhodobé, ich zhodnocovanie je v‰ak vÏdy otáz-

kou budúcnosti. Je málo pravdepodobné, Ïe byv tak˘ch citliv˘ch komoditách, ako sú palivo-vo-energetické a rudné suroviny boli v budúc-nosti objavené také loÏiská, vãítane netradiã-n˘ch, ktoré by mohli podstatne zníÏiÈ dovoznúzávislosÈ Slovenskej republiky. Preto sa vy‰‰ie‰tádiá geologického prieskumu orientujú naúzemia, kde sa bude môcÈ vykonávaÈ v prípadepozitívnych v˘sledkov ÈaÏobná ãinnosÈ, najmäpri hraniciach súãasn˘ch dob˘vacích priestorovz dôvodu zachovania uÏ vybudovan˘ch ÈaÏob-n˘ch infra‰truktúr.

Alternatívou zabezpeãenia deficitn˘ch suro-vinov˘ch komodít je úãasÈ na geologickom prie-skume a vyuÏívaní loÏísk v zahraniãí. Jednou zt˘chto foriem na zabezpeãenie neÏelezn˘ch ko-vov je aj úãasÈ Slovenskej republiky v spoloã-nej organizácii INTEROCEANMETAL so síd-lom v ·tetíne, ktorá vykonáva prieskum pod-morského loÏiska polymetalick˘ch konkrécií vpridelenej oblasti (75 tis. km2) Tichého oceánazápadne od Mexika s cieºom budúcej ÈaÏby.Program vyuÏívania nerastn˘ch surovín z mor-ského dna v súlade s Dohovorom OSN o mor-skom práve koordinuje Medzinárodná organizá-cia pre morské dno so sídlom v Kingstone na Ja-majke a jej riadnym ãlenom je aj Slovenská re-publika. ËaÏba tohto druhu nerastn˘ch surovínv‰ak prichádza do úvahy aÏ o niekoºko desaÈro-ãí a bude technicky aj finanãne veºmi nároãná.

âím je surovinová politika ovplyvÀovaná?Efektívne vyuÏívanie domácich zdrojov ne-

rastn˘ch surovín, ako súãasti surovinovej poli-tiky ovplyvÀujú objem a kvalita overen˘ch geo-logick˘ch zásob na konkrétnom loÏisku, bans-ko-geologické podmienky ÈaÏby a rozvinutosÈpriemyselnej infra‰truktúry v okolí v˘skytu su-roviny a jej umiestnenie na trhu, ako aj miest-nymi, najmä environmentálnymi podmienka-mi a zámermi realizovaÈ iné aktivity v danomúzemí. ëal‰ie faktory, ktoré ovplyvÀujú vyuÏí-vanie domácich zdrojov nerastn˘ch surovín,spoãívajú hlavne v liberalizácii trhu s komodi-tami nerastného pôvodu, cenách rovnak˘ch su-rovín na svetovom trhu, ich dostupnosti a moÏ-nostiach ich náhrady z domáceho zdroja vráta-ne vyuÏitia druhotn˘ch surovín.

Z hºadiska politicko-spoloãensk˘ch cieºovsurovinová politika musí re‰pektovaÈ princípysociálne a ekologicky orientovanej trhovej eko-nomiky pri ÈaÏbe a spracovaní nerastn˘ch suro-vín, dbaÈ aj na ‰etrné vyuÏívanie prírodn˘chzdrojov. Funkcia ‰tátu ako vlastníka nerastné-ho bohatstva spoãíva vo vytváraní vhodn˘chpodmienok pre podnikateºské subjekty a úãin-nej kontroly nad racionálnym a efektívnym vy-uÏívaním nerastn˘ch surovín vrátane dodrÏiava-nia platnej legislatívy. Súãasne ‰tát svojou po-litikou usmerÀuje vyuÏívanie nerastn˘ch suro-vín, definuje a kontroluje obmedzenia (v chrá-nen˘ch ãastiach prírody a pod.) a pomáha pri rie-‰ení stretov záujmov v etape územného pláno-vania tak, aby sa ão najlep‰ie a trvalo udrÏateº-

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Tabuºka ã. 2

2000 2005 2010 2015 2020 2025 2030 2035

HBP, a.s.* 2 901 2 313 2 059 1 840 1 628 1 628 1 628 1 628

BaÀa âáry, a.s. 401 35 175 200 250 320 320

BaÀa Dolina, a.s. 347 163 148 200 180 180 60

Spolu 3 649 2 511 2 382 2 240 2 058 2 128 2 008 1 628

*HBP, a. s. – Hornonitrianske bane Prievidza, a. s.

40

Preão sa toºko hovorí o inteligentn˘ch sie-Èach smart grids, ão to vlastne znamená preuÏ existujúce energetické sústavy, ak˘ je zá-ujem na Slovensku a v Európe?

Inteligentné siete moÏno charakterizovaÈako modernizovanú elektrickú sieÈ doplnenúobojstrannou digitálnou komunikáciou medzidodávateºom a odberateºom, inteligentné me-raãe spotreby a monitorovacie zariadenia. In-teligentné meracie zariadenia sú obvykle zá-kladnou súãasÈou inteligentn˘ch sietí. Tietosiete dokáÏu riadiÈ priamu interakciu a komu-nikáciu medzi odberateºmi, domácnosÈami ãispoloãnosÈami, in˘mi pouÏívateºmi siete a

dodávateºmi energie. Otvárajú odberateºomnové, doposiaº nevídané moÏnosti priamejkontroly a riadenia svojej obvyklej individu-álnej spotreby a poskytujú tak silnú motivá-ciu na efektívne vyuÏívanie energie, pokiaº sakombinujú so stanovovaním ceny elektrinypodºa ãasu spotreby. V̆ sledkom lep‰ieho acielenej‰ieho riadenia je sieÈ, ktorá sa vyzna-ãuje vy‰‰ou prevádzkovou bezpeãnosÈou aniωími prevádzkov˘mi nákladmi.

Odch˘lila sa v˘roba a spotreba od pôvod-ného stavu, v ktorom sa energetické sústa-vy budovali?

V porovnaní s rozmachom vnútorného trhua európskymi cieºmi pre zniÏovanie vplyvovklimatick˘ch zmien, myslím t˘m najmä cez-hraniãné obchodovanie s elektrinou na bur-zách a podporu v˘roby elektriny z obnoviteº-n˘ch zdrojov, sú infra‰truktúra v súãasnejkonfigurácii ako aj jej riadenie nepostaãujú-ce. ZároveÀ je aj na‰a prenosovú sústava ãas-to preÈaÏovaná tzv. kruhov˘mi tokmi, ktoré savyznaãujú svojou nepredvídateºnosÈou a vsúãasnosti ch˘ba úãinn˘ spôsob, ako zamedziÈich negatívnym vplyvom na bezpeãnosÈ aspoºahlivosÈ sústav a zv˘‰en˘m nákladomich prevádzky. Nové vedenia pre zmierneniepreÈaÏenia sústav je veºmi ÈaÏké postaviÈ kvô-li nesúhlasu verejnosti. Navy‰e náklady na ichv˘stavbu sú vysoké a ich úãinok na rie‰enieproblému je len ãiastoãn˘. V̆ stavba blokaã-n˘ch technológií ako phase-shifting transfor-mers a jednosmern˘ch VN vedení na profi-loch, ktoré sú zaÈaÏované v dôsledku neplá-novan˘ch tokov, je tieÏ drah˘m a obmedze-n˘m rie‰ením.

Inteligentné siete v EurópeV západnej Európe sa stala aktuálnou problematika smart grids. Stále viac sa o nej hovorí aj

v âeskej republike. Inteligentné siete a obnoviteºné zdroje energií sa navzájom dopæÀajú. Bliωieinformácie o novom v˘voji poskytne pre Parlamentn˘ kuriér Martin SLIVA z Odboru palív a energetiky

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

Ekonomicky najv˘znamnej‰ie loÏiská hnedé-ho uhlia sú Nováky, Cigeº a Handlová (HBP, a.s.Prievidza) situované v Hornonitrianskej kotli-ne v súvrství vrchného bádenu. Vyvinuté sú naploche okolo 70 km2. V̆ hrevnosÈ ÈaÏeného uhliasa pohybuje od 10,7 do 12,9 MJ/kg. Druhá naj-v˘znamnej‰ia oblasÈ v SR je Juhoslovenskápanva, kde sú v spodnom miocéne overené 2 –3 uhoºné sloje na loÏiskách Modr˘ KameÀ, Îi-hºava, Horné Strháre, ªuborieãka, âerveÀany aVeºk˘ Lom. V̆ hrevnosÈ ÈaÏeného uhlia z loÏis-ka Modr˘ KameÀ (BaÀa Dolina, a. s., Veºk˘Krtí‰) dosahuje 9,71 MJ/kg.

Ekonomicky najv˘znamnej‰ie loÏiská ligni-tu sú známe len zo slovenskej ãasti Viedenskejpanvy, z oblasti Gbely – Kúty, kde je exploato-vané jediné loÏisko Gbely (BaÀa âáry, a. s.,âáry). Priemerná v˘hrevnosÈ bilanãn˘ch zásobdosahuje 9,9 MJ/kg.

MôÏu byÈ objavené e‰te aj nové loÏiská ener-getick˘ch a rudn˘ch surovín na Slovensku?

Áno, môÏu byÈ objavené. Objav v‰ak nie jevecou náhody, ale cieºavedomej ãinnosti, pozna-nia zákonitostí stavby zemskej kôry, tvorby prí-rodn˘ch akumulácií nerastov, technológie prie-skumu, techniky, technológie ÈaÏby, úpravy aspracovania. Je to zloÏit˘ a dlhodob˘ proces, ne-vynímajúc ani detailnej‰ie poznávanie tak˘ch ty-pov surovín, ktoré sme doposiaº povaÏovali zaodpad.

Podºa Bilancie zásob v˘hradn˘ch loÏísk SRk 1.1.2011 je na území Slovenska evidovan˘chspolu 91 v˘hradn˘ch loÏísk energetick˘ch su-rovín s celkov˘mi geologick˘mi zásobami 1151 mil. ton, z toho 470 mil. ton (41 %) je vy-kazovan˘ch ako bilanãné zásoby.

Geologické zásoby rudn˘ch surovín dosaho-vali k 1.1.2011 na 46 v˘hradn˘ch loÏiskách 325mil. ton, z toho vy‰e 74 % je evidovan˘ch akonebilanãné zásoby. Ako bilanãné (podºa podmie-nok vyuÏiteºnosti, ktoré boli urãené pri posled-nom v˘poãte zásob ÈaÏobnou organizáciou),v‰akmoÏno hodnotiÈ len ãasti zásob na (v súãasnos-

ti neÈaÏen˘ch) loÏiskách Ïelezn˘ch rúd (NiÏnáSlaná – Manó – Kobeliarovo) a komplexn˘chÏelezn˘ch rúd (RoÏÀava – Strieborná). Jediné Èa-Ïené loÏisko rudn˘ch surovín s bilanãn˘mi zá-sobami zlat˘ch rúd je loÏisko Banská Hodru‰a.Overené zásoby ostatn˘ch rudn˘ch surovín (Au,Ag, Cu, Pb, Zn, Sb, Hg, W) sú v súãasnosti ne-bilanãné.

E‰te by som spomenul aj podzemné hornino-vé ‰truktúry vhodné na uskladÀovanie zemné-ho plynu. Ich vyuÏiteºn˘ objem podºa schvále-ného v˘poãtu zásob v Komisii pre klasifikáciuzásob je:NiÏná 42 250 tis. m3

Ivánka pri Nitre – Golianovo 787 000 tis. m3

Sereì 1 903 000 tis. m3

Kecerovce 680 000 tis. m3

Spolu sa teda ide o cca 3 412 250 tis. m3. Naich vyuÏitie je v‰ak potrebné vykonaÈ e‰te veºageologick˘ch a technologick˘ch prác.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

41

âo spôsobuje diverzifikácia lokalizácie v˘-roby a spotreby energií?

Najmä nárast v˘roby elektriny z obnoviteº-n˘ch zdrojov energie v Európe, ako aj zv˘‰e-nie tranzitov elektriny na ãoraz väã‰ie vzdia-lenosti prevaÏne medzi severom a juhom Eu-rópy, spôsobuje vznik pomerne ãast˘ch ne-bezpeãn˘ch situácií v prevádzkovaní preno-sov˘ch sústav. Keì sa pozrieme na nበregi-ón, uÏ pred vy‰e rokom upozornili poºsk˘ aãesk˘ prevádzkovateº na riziká, ktor˘m súvystavené nimi prevádzkované národné sústa-vy. Odvolávajú sa pritom na nedostatoãnosÈplánovanej v˘stavby vnútorn˘ch sietí Ne-mecka v súvislosti s masívnym nárastom v˘-roby z OZE. T˘mto faktorom sú primárneohrozené bezprostredne susediace sústavy,okrem spomínan˘ch napríklad tieÏ Belgicko.Slovensko je ohrozované do znaãnej miery zrovnak˘ch dôvodov, keìÏe máme vybudova-né elektrizaãné prepojenia s vysokou kapaci-tou s âeskou republikou a Poºskom. ëal‰ímpodstatn˘m faktom ovplyvÀujúcim nepláno-vané toky cez sústavu SR sú stavy vysokéhotranzitu elektriny na Balkán, ão v˘znamne za-ÈaÏuje aj na‰e spojovacie vedenia s Maìar-skom. Táto kritická situácia môÏe viesÈ ku ka-skádovému vypnutiu na‰ich cezhraniãn˘chprofilov. Izolované rie‰enia vyuÏívané v pod-mienkach mal˘ch prenosov˘ch sústav – akouje aj sústava SR – na zvládnutie vysok˘ch ne-plánovan˘ch tokov nestaãia, preto sa tátotéma intenzívne predkladá do Bruselu a na eu-rópskych fórach sa diskutuje o moÏn˘ch ko-ordinovan˘ch rie‰eniach.

Ako sa dá usmerÀovaÈ napríklad veºká ku-mulácia v˘roby na konkrétnych miestach,ak je závislá dajme tomu od poãasia? Je tomoÏné?

Na‰e sústavy boli budované tak, aby savedeli vyrovnaÈ s urãit˘m nepredpokladan˘mnárastom alebo poklesom v˘roby a spolu sozodpovednou prípravou prevádzky dlhodobofungujú spoºahlivo, ão ako odberatelia pova-Ïujeme za samozrejmosÈ. UÏ spomínané fak-tory spôsobujú v‰ak stále vy‰‰ie náklady preudrÏanie tejto spoºahlivosti, priãom technic-ké moÏnosti jednotliv˘ch sústav sú vyãerpa-teºné. Ideou, ktorá nie je aÏ taká nová, je ãasÈtakto „nárazovo“ vyrobenej elektriny usklad-niÈ, napríklad v batériách, stlaãenom vzduchualebo ako vodu v preãerpávacích elektrár-Àach, a takto zníÏiÈ ‰piãkové zaÈaÏenie sústa-vy. Okrem uskladnenia energie sú rozvíjanéaj koncepty lokálnej spotreby, na základedobrého mapovania sústavy, aby sa nemuse-la elektrina transformovaÈ na vy‰‰iu napäÈo-vú úroveÀ a späÈ na niωie napätie v inommieste spotreby. Najambicióznej‰ou víziou jekoncept „elektrick˘ch diaºnic“, ktoré majú vdlhodobom horizonte spojiÈ miesta v˘roby soblasÈami spotreby.

Kde je najväã‰í v˘znam SG, ão je preúspe‰nú a funkãnú implementáciu SG ne-vyhnutné?

Tu sa vraciame k my‰lienke rozvoja inte-ligentn˘ch sietí. Svojimi inovatívnymi spô-sobmi riadenia umoÏnia integráciu veºkéhomnoÏstva vyrobenej energie, napríklad z ob-noviteºn˘ch zdrojov na pevnine alebo na mori,ako aj elektrick˘ch vozidiel, priãom umoÏniapokraãovaÈ aj v konvenãnej v˘robe elektric-

kej energie a zaruãia adekvátnosÈ energetic-kého systému. V neposlednom rade ponúka-jú inteligentné siete tradiãn˘m v˘robcomenergie alebo nov˘m trhov˘m subjektom - na-príklad spoloãnostiam z odvetvia informaã-n˘ch a komunikaãn˘ch technológií – plat-formu na v˘voj nov˘ch inovatívnych energe-tick˘ch sluÏieb. Pre naplnenie t˘chto cieºovv Európskej únii pracujú viaceré platformy,ktoré komunikujú svoje inovatívne rie‰enia sEurópskou komisiou a tá sa rovnako snaÏí sti-mulovaÈ ich rozvíjanie. Svoju úlohu si uvedo-mujú aj jednotlivé ‰táty, ãi uÏ v rámci svojichzáväzkov v oblasti podpory energetickej efek-tívnosti, alebo aj pri podpore rozvíjania trhuo nové energetické sluÏby.

VyÏadujú si inteligentné siete aj väã‰ie in-vestície?

Podºa správy Spoloãného v˘skumnéhocentra Európskej komisie z júna 2011 sa v Eu-rópe za posledné desaÈroãie investovalo dopribliÏne 300 projektov inteligentn˘ch sietívy‰e 5,5 miliardy eur. Pokiaº ide o skutoãnézavádzanie inteligentn˘ch sietí, Komisia kon-‰tatuje, Ïe EÚ je e‰te len v poãiatoãnej fáze.Zrejme aj preto bol koncept rozvoja inteligent-n˘ch sietí poÀat˘ ako horizontálna priorita avynaloÏené náklady predstavujú zatiaº najmäpilotné projekty, ktoré skúmajú prínosy nain-‰talovan˘ch rie‰ení. T˘m najväã‰ím sa zdá vsúãasnej fáze pokles spotreby elektriny a jejefektívnej‰ie vyuÏívanie.

Sú zaÈaÏujúce náklady, ktoré by zná‰alspotrebiteº?

Z definície inteligentn˘ch sietí vypl˘va,Ïe ich základn˘m kameÀom sú meracie zaria-denia, ktoré poskytujú viac informácií akokonvenãné meraãe a sú schopné vysielaÈ a pri-jímaÈ dáta a pokyny s vyuÏitím elektronickejkomunikácie, ãiÏe inteligentné meracie sys-témy – smart meters. Ich zavedenie poÏadu-jú smernice tzv. tretieho energetického balí-ka. KaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát má moÏnosÈ posúdiÈnáklady a prínosy ich celoplo‰ného zavede-nia pre celú spoloãnosÈ a rozhodnúÈ o miereich nasadenia podºa lokálnych pomerov. NaSlovensku boli náklady na úplné vybavenieodberateºov inteligentn˘mi meraãmi do roku2020 kalkulované prevádzkovateºmi distri-buãn˘ch sústav na pribliÏne 200 miliónov €.

U nás na Slovensku sú ale zavedené istédlhodobé postupy a pravidlá, ako by samalo meniÈ trhové prostredie v prospechinteligentn˘ch sietí?

V‰eobecne moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe bez von-kaj‰ích vplyvov v rámci prepojenej európskejsústavy je elektrizaãná sústava SR spoºahli-vá s dodávkou elektriny v poÏadovanej kva-lite. Strategicky a plánovane sa rozvíja a uÏv súãasnosti vyuÏíva technológie s urãitoumierou inteligencie pri pripojení väã‰iny zdro-jov a zároveÀ u väã‰ích odberateºov. MôÏu sav‰ak vyskytovaÈ lokality, prípadne ekono-micky v˘hodnej‰ie rie‰enia zásobovania elek-trinou, ako napríklad odloÏená potreba in-vestície vìaka lep‰iemu riadeniu sústavy, kdesú digitálne technológie nezastupiteºné.Okrem uÏ spomínanej povinnosti zavedeniainteligentného merania v rámci transpoziã-n˘ch zákonov o energetike a o regulácii v sie-Èov˘ch odvetviach, aktuálne prerokúvan˘ch v

Národnej rade SR, spolupracujú Minister-stvo hospodárstva a Úrad pre reguláciu v sie-Èov˘ch odvetviach na vypracovaní metodic-kého usmernenia vo oblasti optimalizácie vy-uÏívania energie vrátane poskytovania sluÏiebodberateºom zameran˘ch na zv˘‰enie efektív-nosti pri vyuÏívaní energie, uplatÀovania ciena podmienok dodávky spôsobom zameran˘mna zv˘‰enie tejto efektívnosti, zavádzania in-teligentn˘ch meracích systémov a moderni-zácie sústav. Toto usmernenie sa bude aktua-lizovaÈ kaÏdé 2 roky, aby zohºadnilo v˘voj vtechnológiách, situáciu na trhu a osvedãenépostupy.

Podºa v‰etkého, ak ide o ceny elektriny,jednotlivé lokality by sa pravdepodobneodli‰ovali?

Ceny a moÏnosti úspor ako hlavn˘ motivá-tor odberateºov pri ponúkanej aktívnej úãas-ti na trhu, ktorí môÏu upraviÈ priebeh svojejspotreby, prípadne sami dodávaÈ elektrinu zmikrozdrojov, ãi nové produkty dodávateºov,zaloÏené na zníÏení spotreby v ãase ‰piãky cezpokrokové tarify meniace sa poãas dÀa, tov‰etko sa uvádza ako perspektíva sluÏieb in-teligentn˘ch sietí. V súãasnosti je ale ÈaÏképredpovedaÈ cenov˘ v˘voj. Podºa slovenskejlegislatívy sa stanovujú maximálne ceny zadodávku domácnostiam a schvaºuje sa v˘‰kasieÈov˘ch taríf pre celé územie SR, rozdielyv cenách preto vidím skôr v samotnom prí-spevku jednotliv˘ch dodávateºov a odberate-ºov k efektívnemu fungovaniu sústavy. Také-to správanie by sa malo podporovaÈ. Rozdie-ly potom budú vo faktúrach ako odraz zod-povedného správania sa kaÏdého z nás.

âo by malo byÈ hlavnou motiváciou zavá-dzania smart grids v Európe a u nás?

V súãasnosti existuje v Európe znaãn˘ roz-diel medzi skutoãn˘mi a optimálnymi inves-tíciami. Najväã‰í podiel investícií by malizná‰aÈ prevádzkovatelia sietí a dodávatelia.Pokiaº sa v‰ak nevytvorí model spravodlivejdeºby nákladov a nenájde sa správna rovno-váha medzi krátkodob˘mi investiãn˘mi ná-kladmi a dlhodob˘mi ziskami, môÏu sa pre-vádzkovatelia sietí zdráhaÈ uskutoãniÈ akúkoº-vek nákladnej‰iu investíciu. Európska komi-sia sa domnieva, Ïe inteligentné siete môÏuv˘znamnou mierou prispieÈ k úspechu novejstratégie inteligentného, udrÏateºného a in-kluzívneho rastu, vytvára preto monitorova-cie a podporné programy pre takzvané projek-ty spoloãného záujmu.

Aj Európska rada na svojom zasadnutí vofebruári 2011 uznala v˘znam úlohy inteli-gentn˘ch sietí a vyzvala ãlenské ‰táty, abyspolu s európskymi úradmi pre normalizáciua s priemyslom „ur˘chlili svoju prácu tak, abybolo moÏné prijaÈ do konca roka 2012 tech-nické normy pre inteligentné siete a meraãe“.Kompatibilita, ako aj bezpeãnosÈ komuniká-cie je totiÏ kºúãov˘ predpoklad nákladovoefektívneho rozvoja a plného vyuÏitia moÏ-ností a prínosov inteligentn˘ch sústav. Tobude determinovaÈ ìal‰ie kroky na európskejaj slovenskej úrovni. Táto komunikácia má za-h⁄ÀaÈ v‰etk˘ch úãastníkov trhu, aby moholkaÏd˘ z nich benefitovaÈ z kºúãov˘ch infor-mácií, ktoré majú aj v tomto prípade cenu zla-ta.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

42

Aké sú moÏnosti inovaãnej politiky v hospo-dárstve, ão sa vytvára a do akej miery sauplatÀuje a realizuje v praxi?

UdrÏateºn˘ rast a vytváranie pracovn˘chmiest ãoraz viac závisí na excelentnosti aschopnosti uvádzaÈ v˘sledky nov˘ch rie‰ení dopraxe, teda na inovaãnej v˘konnosti. Je to hlav-n˘ faktor rastu konkurencieschopnosti podni-kov a hospodárskeho rastu. Slovensko v medzi-národnom porovnaní stále patrí medzi krajinys nízkou inovaãnou v˘konnosÈou, priãom do-sahuje slab˘ priemer krajín EÚ. Dlhodobo za-ostávame v intenzite inovaãn˘ch aktivít naúrovni podnikov, vo v˘davkoch na projekty v˘-skumu, v˘voja a inovácií, ktor˘ch realizaãnév˘stupy konãia v praxi, v technologickomtransfere, vo vyuÏívaní kooperaãného potenciá-lu, v patentovej aktivite, v spolupráci v˘skumus priemyslom, vo vyuÏití rizikového kapitálu,ale aj v rade aspektov podmieÀujúcich efektív-ne vyuÏívanie ºudsk˘ch zdrojov. Pokraãujetrend medziroãného poklesu investícií privát-neho i verejného sektora do v˘skumno-v˘vo-jového a inovaãného rozvoja. Medzera medziv˘sledkami v˘skumu a ich aplikáciou v praxije stále veºká a inovácie nepriná‰ajú oãakáva-n˘ pozitívny v˘sledok vo forme zv˘‰enej kon-kurenãnej schopnosti slovensk˘ch podnikov.Ch˘ba tieÏ cielená verejná podpora.

MoÏnosti praktickej realizácie opatrení aúloh inovaãnej politiky v podmienkach rezor-tu hospodárstva sú v súãasnej dobe pomerneobmedzené. Ukazuje sa, Ïe jednou najváÏnej-

‰ích príãin niωej inovaãnej v˘konnosti na‰ejkrajiny je nedostatok kapitálu, hlavne riziko-vého. Aj keì sa situácia za posledné roky v tej-to oblasti o ãosi zlep‰ila, kapitálové trhy sú naSlovensku stále málo rozvinuté. Podniky ino-vujú prevaÏne z vlastn˘ch finanãn˘ch zdrojov,ãasto nepostaãujúcich na dotiahnutie inovaãné-ho procesu do koneãného ‰tádia, t. j. umiestne-nia na trh. K tomu sa pridáva aj neschopnosÈpodnikateºsk˘ch subjektov vyuÏívaÈ ponúkanépríleÏitosti, o ãom svedãí ich pomerne nev˘raz-ná úãasÈ na inovaãn˘ch programoch EÚ. Zaprí-ãiÀuje to najmä zloÏit˘ systém administrácieprocesu a ch˘bajúca resp. nedostatoãná sieÈpodporn˘ch in‰titúcií.

Hlavn˘m zdrojom financovania inovaãn˘chaktivít sú doteraz ‰trukturálne fondy cez priorit-né osi Operaãného programu Konkurencie-schopnosÈ a hospodársky rast. Na to, aby sahospodárstvo Slovenska zaãalo v budúcom ob-dobí vyvíjaÈ pozitívnym smerom bude potreb-né najmä zv˘‰iÈ investície do vedy, v˘skumua inovácií s cieºom zmeniÈ trend medziroãné-ho poklesu privátnych investícií do v˘skum-n˘ch aktivít, zlep‰iÈ spoluprácu medzi posky-tovateºmi poznatkov a ich prijímateºmi v rám-ci v‰etk˘ch odvetví a vytvoriÈ podmienky prezabezpeãenie úãinnej podpory podnikateºsk˘chsubjektov vykonávajúcich priemyseln˘ v˘-skum a v˘voj.

Existuje ucelená podoba inovaãnej straté-gie?

Inovaãnú stratégiu SR na roky 2007 aÏ 2013schválila vláda SR v marci 2007. Dokument ce-lo‰tátne zastre‰uje problematiku inovácií akojeden zo strategick˘ch nástrojov budovaniaznalostnej ekonomiky a zabezpeãovania hos-podárskeho rastu Slovenskej republiky. Sú v nejdefinované tri priority: 1. Vysoko kvalitná inf-ra‰truktúra a efektívny systém pre rozvoj ino-vácií, 2. Kvalitné ºudské zdroje a 3. Úãinné ná-stroje na inovácie.

Opatrenia vypl˘vajúce z priorít Inovaãnejstratégie SR vytvárajú podmienky pre tvorbua implementáciu podporn˘ch mechanizmovpre vznik a rozvoj regionálnych inovaãn˘ch‰truktúr, inovatívnych podnikov, partnerstva aspolupráce podnikov a univerzít v oblasti v˘-skumu, v˘voja a inovácií. Ich realizáciou sa na-pæÀajú dlhodobé koncepãné zámery vlády voblasti zvy‰ovanie konkurenãnej schopnostipodnikateºsk˘ch subjektov pri dodrÏiavaní zá-sad trvalo udrÏateºného rozvoja, rozvoj zames-tnanosti, zv˘‰enie odbornej úrovne a flexibili-ta pracovnej sily a regionálny rozvoj tak, aby

Inovaãné stratégie a rozvoj ekonomiky

Inovaãné stratégie sú prioritné pre rozvoj ekonomiky práve moÏnosÈami, ktoré následne rozvíjajúkonkurencieschopnosÈ a zvy‰ujú efektívnosÈ ekonomiky. PozornosÈ tak nie je náhodná a záujem o nové

moÏnosti zvy‰ovania efektívnosti v hospodárstve je iste opodstatnen .̆ Riaditeº odboru priemyslua inovácií Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Martin HLINKA poskytol rozhovor

pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

43

z prosperity podnikateºsk˘ch subjektov malonárodné hospodárstvo ão najväã‰í úÏitok.

Ako sa darí prepojiÈ základn˘ a aplikovan˘v˘skum s podnikateºsk˘m prostredím, je tostále problém, alebo sa nieão prelomilo vrámci inovaãn˘ch postupov?

Prepojenie základného a aplikovaného v˘-skumu s podnikateºsk˘m prostredím zostávastále problémom. Vplyv globalizácie a úãinkyhospodárskej a finanãnej krízy aj na Slovens-ko si nevyhnutne vyÏadujú viac v˘skumu, v˘-voja a inovácií, ktoré potrebujú priaznivé pro-stredie pre svoj rozvoj. Vhodné prostredie narozvoj inovaãnej v˘konnosti je moÏné v krízo-vej situácii, v akej sa na‰a spoloãnosÈ v súãas-nosti nachádza, vytvoriÈ aj zo strany ‰tátu mo-tivovaním subjektov základného v˘skumu, ap-likovaného v˘skumu a v˘voja a podnikateº-sk˘ch subjektov spolupracovaÈ na spoloãnomrie‰ení inovaãn˘ch projektov formou osobitnejpodpory v oblastiach urãen˘ch ‰tátom.

Ide o systém podpory v˘skumu a v˘voja„zhora nadol“, ão znamená, Ïe vláda prostred-níctvom ‰tátnych programov, pripraven˘ch nazáklade návrhov ‰irokej odbornej verejnosti apodnikateºsk˘ch subjektov definuje prioritnézáujmy v oblasti v˘skumu a v˘voja v SR. Ta-kéto programy boli vládou schválené uÏ v roku2002. Z vyhodnotenia ekonomickej efektív-nosti vloÏen˘ch prostriedkov do rie‰enia pro-jektov ‰tátnych programov v˘skumu a v˘vojavypl˘va, Ïe i‰lo o dobre pouÏité prostriedky.Rie‰enia priniesli v˘znamné v˘sledky tak voforme zv˘‰eného poãtu publikácií, citácií, pa-tentov, ako aj realizovan˘ch v˘sledkov v pod-nikateºskej praxi. Systém tieÏ umoÏnil zapoje-nie sa mlad˘ch vedeck˘ch pracovníkov a do-ktorandov do rie‰enia projektov, vytváranieveºk˘ch rie‰iteºsk˘ch tímov na báze zdruÏeniav˘skumn˘ch in‰titúcií jednotliv˘ch sektorov spodnikateºsk˘mi subjektmi, podporu infra-‰truktúry v˘skumu a v˘voja a vznik národ-n˘ch v˘skumn˘ch centier. Veºké pozitívum‰tátnych programov v˘skumu a v˘voja moÏnovidieÈ v tom, Ïe vìaka ‰tátnym programom na-stala intenzívna spolupráca jednotliv˘ch sek-torov v˘skumu a v˘voja s podnikateºsk˘m sek-torom, ktorá bohuÏiaº ustala paradoxne prija-tím zákon ã. 172/2005 Z. z. o organizácii ‰tát-nej podpory v˘skumu a v˘voja, ktor˘ mal byÈnástrojom na praktické uplatnenie podpory v˘-skumu a v˘voja „zhora nadol“. Sme toho ná-zoru, Ïe v súãasnej krízovej situácii nastalvhodn˘ ãas na modifikáciu a znovuzavedenie‰tátnych programov do praxe.

Stratégia rozvoja konkurencieschopnostiSlovenska má svoje priority, ktoré sú najne-vyhnutnej‰ie pre rozvoj hospodárstva?

DôleÏit˘m aspektom konkurencieschopnos-ti Slovenska je konkurenãná schopnosÈ jehoprodukcie. Na príklade priemyseln˘ch tovarovmoÏno dokumentovaÈ, Ïe Slovensko je schop-né vyviezÈ produkty v podstate vy‰‰ej hodno-te ako dováÏa.

V záujme zv˘‰enia konkurencieschopnostipriemyselnej v˘roby a jej jednotliv˘ch odvet-ví je potrebné podporné nástroje rozvoja v bu-dúcom období rámcovo smerovaÈ predov‰et-k˘m na podporu inovatívnych, znalostn˘chsektorov, opatrení uºahãujúcich zmeny pro-stredníctvom zlep‰ovania regulácie trhu s v˘-robkami, inovácií a investovania do vzdeláva-

nia a celoÏivotnej odbornej prípravy. V̆ raznouprioritou v‰ak bude zabezpeãenie podpory vy‰-‰ieho zhodnocovania materiálov˘ch a energe-tick˘ch vstupov ako základného predpokladutrvalo udrÏateºného rozvoja, priãom sa zabez-peãí ekonomická efektivita v súãinnosti s po-Ïiadavkami ochrany Ïivotného prostredia.

Zmenilo sa nieão v rámci rastúcej nerovno-váhy ekonomickej sily regiónov?

Regionálna disparita je pretrvávajúcim pro-blémom najmä z pohºadu rie‰enia nezamestna-nosti. Hoci treba zohºadniÈ aj skutoãnosÈ, Ïe pri-rodzen˘ rozvoj poháÀajú najmä turbulencievypl˘vajúce z rozdielnych potenciálov. âo sat˘ka priemyslu moÏno na základe najãerstvej-‰ích údajov za prv˘ ‰tvrÈrok 2012 kon‰tatovaÈ,Ïe v zamestnanosti je regionálnym lídrom Tren-ãiansky samosprávny kraj s 18 % podielom ana opaãnom konci je Pre‰ovsk˘ samosprávnykraj iba s 8 % podielom. E‰te v˘raznej‰ie roz-diely sú pri podieloch jednotliv˘ch krajov natrÏbách. K˘m priemyselné podniky v Bratislav-skom samosprávnom kraji dosiahli aÏ 38 % po-diel, v Banskobystrickom samosprávnom kra-ji a v Pre‰ovskom samosprávnom kraji sa natrÏbách podieºajú zhodne iba po 4 %. Ku kon-kurenãnej schopnosti jednotliv˘ch krajov jetieÏ treba uviesÈ, Ïe produktivita práce v prie-mysle v Bratislavskom samosprávnom krajije aÏ o 141 % vy‰‰ia ako priemer v SR a na dru-hej strane v Banskobystrickom samosprávnomkraji o 56 % niωia.

Aké sú moÏnosti stimulovania spoluprácemedzi firmami? Je dôleÏité podporovaÈ ino-vatívny proces aj vo sfére sluÏieb?

Za dôleÏité povaÏujeme vytvorenie motivaã-n˘ch podmienok na rozvoj klastrov a aktívnuklastrovú politiku vlády. Jednou z moÏnostístimulovania spolupráce podnikateºsk˘ch sub-jektov je rie‰enie obsiahnuté v opatrení ã. 1 do-kumentu Inovaãná politika na roky 2011 – 2013v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR s ná-zvom „Podpora inovatívnych priemyseln˘chklastrov˘ch organizácií“. Úãelom opatrenia jevytvorenie podmienok na zv˘‰enie konkuren-cieschopnosti prostredníctvom podpory vybra-n˘ch aktivít podnikateºsk˘ch subjektov zdruÏe-n˘ch v inovatívnych klastrov˘ch organizáciách,vo vybran˘ch oblastiach. Opatrenie sa zameria-va najmä na reálne fungujúce etablované klas-trové organizácie, ktoré v predchádzajúcomobdobí vykonávali aktivity v prospech svojichãlenov, sú orientované na high-tech, pôsobia vzaostal˘ch regiónoch a na klastrové organizá-cie, ktoré sú medzinárodne etablované.

Tento stimulaãn˘ nástroj umoÏní nielen roz-voj samotn˘ch klastrov, ale prispeje aj k zvy-‰ovaniu inovaãnej v˘konnosti ich ãlenov. Opat-renie tak bude nepriamo stimulovaÈ rozvoj ma-l˘ch a stredn˘ch firiem, ktoré dlhodobo patriamedzi najzraniteºnej‰ie, a to aj z dôvodu nedo-statoãnej inovaãnej v˘konnosti. Nástroj budetieÏ nepriamo stimulovaÈ spoluprácu firiem vrôznych priemyseln˘ch odvetviach alebo regió-noch. T˘ka sa to aj oblasti sluÏieb súvisiacichs priemyselnou v˘robou a ìal‰ími aktivitami vgesãnej pôsobnosti ministerstva hospodárstva.

Aké sú vyhliadky v rámci inovaãn˘ch akti-vít ich dynamiky a rozvoja v hospodárstvena Slovensku, ão podlieha najväã‰ím zme-nám?

Vzhºadom na pretrvávajúce negatívne vply-vy hospodárskej a finanãnej krízy, ktorá pozna-ãila svetovú ekonomiku, a samozrejme aj Slo-vensko, je jedna z moÏností ako podporiÈ za-mestnanosÈ aj podpora inovaãn˘ch aktivít,hlavne v mal˘ch a v stredn˘ch podnikoch. Ob-lasÈ aplikovaného v˘skumu, v˘voja a inováciínie je na Slovensku zatiaº dostatoãne kompe-tenãne zastre‰ená a koncepãne, programovo afinanãne koordinovaná. Dlhodobá pasivita vpodpore inovaãn˘ch procesov a ignorovaniev˘znamu podpory aplikovaného v˘skumu, v˘-voja a inovácií na v‰etk˘ch úrovniach zanecha-la negatívne stopy. Rie‰enie tejto oblasti vyÏa-duje systémov˘ prístup, najmä k vytváraniupodmienok na implementáciu priamych a ne-priamych nástrojov podpory inovácií a budo-vania infra‰truktúry systému inovaãného pod-nikania s náleÏit˘m, zo strany ‰tátu presne vy-medzen˘m stupÀom pozitívnej motivácie prev‰etky zainteresované subjekty. Najväã‰í poten-ciál majú inovácie, ktoré prinesú úspory v spo-trebe práce, materiálu, energie aj finanãn˘chprostriedkov. Ktoré budú ‰etrné k Ïivotnémuprostrediu, teda budú vychádzaÈ z recyklova-teºn˘ch materiálov, budú sa orientovaÈ na má-loodpadové a energeticky nenároãné technoló-gie. Z hºadiska zamerania sú to najmä biotech-nológie, nanotechnológie, informaãné a ko-munikaãné technológie a nové materiály.

Podarí sa dosiahnuÈ úroveÀ slovenskéhohospodárstva v oblasti efektívnosti na eu-rópsku úroveÀ?

Na túto otázku sa nedá celkom jednoznaã-ne odpovedaÈ. Keì vezmeme do úvahy konku-renãnú schopnosÈ priemyselnej produkcie, mô-Ïeme povedaÈ, Ïe pri umiestÀovaní tovarov natrh, ktoré na Àom konkurujú kvalitou dosahu-jeme európsku úroveÀ aj v súãasnosti. Inak bynebolo moÏné na‰e produkty vyviezÈ vo vy‰-‰ej hodnote a pri vy‰‰ej jednotkovej cene v˘-vozu ako je to pri konkurenãn˘ch dováÏan˘chproduktoch. Na druhej strane si v‰ak musímeuvedomiÈ skutoãnosÈ, Ïe v na‰ej priemyselnejv˘robe dlhodobo vidieÈ klesajúcu tendenciupodielu pridanej hodnoty na jednotku spotre-by materiálov a energií. To znamená, Ïe na‰aprodukcia celkovo nedokáÏe uspokojivo reago-vaÈ na rast v˘robn˘ch nákladov a má znaãné re-zervy v efektivite existujúcej v˘robnej základ-ne, v transfere inovatívnych technológií, ako ajv aplikácii inovatívnych produktov. Bude pre-to nevyhnutné, aby rozvoj priemyselnej v˘ro-by, ak sa má priblíÏiÈ k európskej úrovni, kto-rá bude urãite v˘razne napredovaÈ, bol zaloÏe-n˘ na proinovaãnej stratégii vychádzajúcej zpoznatkov znalostnej ekonomiky. V̆ znamnúúlohu pri finanãnej saturácii zabezpeãenia Ïia-duceho smerovania priemyselnej v˘roby vov˘voji do roku 2020 budú musieÈ opäÈ zohraȉtrukturálne zdroje a bude nevyhnutné hºadaÈmoÏnosti lep‰ieho zapojenia slovensk˘ch sub-jektov do komunitárnych programov. Na do-siahnutie vy‰‰ieho stupÀa inovatívnosti priemy-selnej v˘roby bude nevyhnutná i úzka previa-zanosÈ budúceho sektorového operaãného pro-gramu pre oblasÈ priemyslu a súvisiacich slu-Ïieb na ostatné operaãné programy. Predov‰et-k˘m tie, ktoré sa budú vzÈahovaÈ k rozvojuºudsk˘ch zdrojov, v˘skumu a v˘voja, environ-mentálneho rozvoja, regionálnych aspektovrozvoja a informaãnej spoloãnosti.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

44

Stále zvy‰ujúce sa ceny energií nás nútiazamyslieÈ sa nad t˘m, ako lep‰ie a efektív-nej‰ie vyuÏívaÈ energie. Mnoho závisí odenergetickej politiky ‰tátu. Ako vy z pohºa-du dlhoroãn˘ch skúseností hodnotíte dote-raj‰ie smerovanie v˘voja v tejto oblasti ?

Toto je základn˘ dne‰n˘ problém energe-tiky. B˘valá vláda nedotiahla do konca ‰tát-nu energetickú politiku, ão vnímame veºminegatívne. Treba si totiÏ uvedomiÈ, Ïe ‰tátnaenergetická politika na min. 20 – 30 rokovmusí daÈ jasné smerovanie pre energetiku naSlovensku, ão budú na‰e priority – atóm, vie-tor, slnko, geotermál, plyn, biomasa a pod. Myako podnikatelia v tomto sektore musíme ve-dieÈ ciele ‰tátu, lebo investície do energetikysú dlhodobé, nie je moÏné kaÏd˘ch „päÈ ro-kov“ meniÈ kotolne, rozvody a pod. A tátostratégia nám ch˘ba. Tak isto na schválenú‰tátnu energetickú politiku by mala nadväzo-vaÈ regulaãná politika ÚRSO, ktorá by malapremietnuÈ aj následnú podporu ‰tátu pre v˘-robu energií a teda aj tepla vo svojich vyhlá-‰kach. Ur˘chlené spracovanie ‰tátnej energe-tickej politiky je potrebné aj z pohºadu apro-ximácie „tretieho energetického balíka“ EÚ.SZVT oficiálne ponúklo MH SR spoluprácuna tvorbe energetickej politiky, pretoÏe na‰eodborné skúsenosti z praxe sú veºmi dôleÏi-té, tak aby sme neschvaºovali nieão, ão v pra-xi je nevykonateºné.

Hlavn˘m mottom a diskutovanou témou ajna medzinárodnom Európskom fóre 2011 oenergetickej efektívnosti boli otázky ubúda-nia tradiãn˘ch surovín, ako je ropa a zemn˘plyn. Aké nosné závery boli koncipované kenergetickej efektívnosti na Slovensku v kon-texte európskych a národn˘ch politík? Pre-mietajú sa tieto závery podºa vá‰ho pohºaduv programovom vyhlásení vlády SR po pred-ãasn˘ch voºbách?

Aktivity, ktoré zahrnuje pojem energetic-ká efektívnosÈ, majú potenciál na dosiahnu-tie zníÏenia spotreby primárnych energetic-k˘ch zdrojov. Na to, aby sa tento potenciál za-ãal vyuÏívaÈ v blízkej budúcnosti a aby bolomoÏné mobilizovaÈ zdroje venované priorite– energetická efektívnosÈ v nasledujúcomprogramovacom období EÚ 2014–2020 –

boli na fóre navrhnuté opatrenia, z ktor˘chuvedieme len niektoré:• VypracovaÈ ekonomické ohodnotenie jed-

notliv˘ch metód a postupov zniÏovaniaspotreby primárnych energetick˘ch zdro-jov, resp. zniÏovania produkcie skleníko-v˘ch plynov.

• StanoviÈ priority podpory v oblasti zniÏo-vania spotreby primárnych energetick˘chzdrojov, energetickej efektívnosti a vyuÏí-vania obnoviteºn˘ch zdrojov energie s dô-razom na:– efektívne vyuÏívanie existujúcich ener-

getick˘ch zdrojov (prevádzok),– udrÏanie konkurencieschopnosti centrál-

neho zásobovania teplom, najmä mo-dernizáciou verejn˘ch rozvodov tepla,vyuÏívaním vysoko úãinnej kombino-vanej v˘roby a odpadového tepla,

– zvy‰ovanie úãinnosti kombinovanej v˘-roby nárastom podielu vyuÏiteºného tep-la z existujúcich zdrojov (prevádzok)vrátane jadrov˘ch, na základe odborn˘chanal˘z zohºadÀujúcich v‰etky známe ná-klady vrátane t˘ch nákladov, ktoré nezná-‰a realizátor projektu (externality),

• VypracovaÈ schému ‰tátnej pomoci zame-ranú na zniÏovanie spotreby primárnychenergetick˘ch zdrojov optimalizáciou pro-cesu premeny energie, modernizáciou roz-vodov a zniÏovaním koneãnej energetickejspotreby s uprednostnením moÏností po-skytovania regionálnej pomoci pred moÏ-nosÈou poskytovania environmentálnej po-moci,

• VypracovaÈ Operaãn˘ program Energetikapre programové obdobie 2014–2020 s pri-oritami „Energetická efektívnosÈ“, „Obno-viteºné zdroje energie“ a “ZniÏovanie emi-sií zneãisÈujúcich látok v energetike“),

• Pri poskytovaní finanãn˘ch prostriedkov zverejn˘ch zdrojov:– zjednodu‰iÈ a zjednotiÈ pravidlá posky-

tovania pomoci – viazaÈ dotáciu na dosiahnuté v˘sledky

vyjadrené merateºn˘mi indikátormi vofyzikálnych jednotkách (napr. zníÏeniespotreby primárnych energetick˘ch zdro-jov na vyrobenú jednotku finálneho pro-

Alfou energetiky má byÈ efektívnosÈ

Slovensk˘ zväz v˘robcov tepla je záujmov˘m zdruÏením právnick˘ch osôb – v˘robcov tepla. ZdruÏenievzniklo v novembri 1998 z iniciatívy stredoslovensk˘ch spoloãností Martico, s. r. o., Martin, Bytterm,

a. s., Îilina, Termex, s. r. o., Veºk˘ Krtí‰, 1.banskobystrická energetická spoloãnosÈ, a. s., Banská Bystricaa MPBH, spol. s r.o., Zvolen. ZdruÏenie bolo oficiálne zaregistrované na Krajskom úrade v Banskej

Bystrici pod názvom „Slovensk˘ zväz v˘robcov tepla“. Cieºom zväzu je podpora podnikania v oblasticentrálneho zásobovania teplom, zastupovanie mal˘ch a stredn˘ch v˘robcov tepla pri rie‰ení problémov

efektívnej v˘roby a dodávky tepla s cieºom dosiahnuÈ prijateºné podmienky na podnikanie v tejto oblasti.Podrobnej‰ie sme sa rozprávali o tejto téme s predsedom predstavenstva Slovenského zväzu

v˘robcov tepla Ing. Miroslavom OB·IVAN¯M. Pripravila Marta Toma‰oviãová.

45

duktu, absolútne zníÏenie produkcie zne-ãisÈujúcich látok, objem v˘roby tepla zobnoviteºn˘ch zdrojov energie ...),

• V oblasti cenovej regulácie podporiÈ in-vestície do zvy‰ovania energetickej efektív-nosti a vytvoriÈ priestor pre financovanieopatrení na zv˘‰enie energetickej efektív-nosti z budúcich úspor energie.Programové vyhlásenie vlády nemôÏe ísÈ aÏ

do takej hæbky ako je to moÏné na ‰peciálnejkonferencii o energetickej efektívnosti, alepráve preto je tu priestor v ‰tátnej energetic-kej politike, ktorú treba ur˘chlene spracovaÈ,aby sa jednotlivé témy energetickej efektív-nosti do nej zapracovali, a k tomu sa prijalaadekvátna legislatíva vrátane ÚRSO.

Asi 80 % tepla na Slovensku sa vyrába zplynu, cena za plyn na medzinárodn˘chtrhoch v posledn˘ch rokoch znaãne kolí‰e,ale spotrebiteº to pri platbách necíti, viacsa zaoberá otázkami – ako u‰etriÈ za tep-lo, ako neplatiÈ viac, preão sa ceny stále zvy-‰ujú? Istotu nepridáva ani nedávna v˘me-na informácií, keì URSO hovoril o zníÏe-ní ceny za plyn od SPP v priemere o 5,24% v tarife D1-D3 pre domácnosti na rok2012. Podºa medializovan˘ch informáciíURSO by malo toto zníÏenie poplatku evo-kovaÈ zníÏenie cien za teplo celkovo. SZVTs t˘m nesúhlasí. V ãom sú príãiny odli‰né-ho postoja a kto teda môÏe zníÏiÈ ceny ply-nu na v˘robu tepla pre domácnosti? Jeteda dostatoãne formulovan˘ právny a le-gislatívny rámec alebo aj v budúcnosti mô-Ïeme oãakávaÈ konflikty?

Treba na úvod spresniÈ, Ïe ak v˘robca tep-la investuje do racionalizaãn˘ch opatrení,efektívnej‰ie vyrába teplo a spotrebiteº ‰etrí– napr. zatepºuje – zniÏuje sa celková spotre-ba tepla – úspory 30 – 40 % overené v praxi,tak celkovo zaplatí roãne spotrebiteº menej (ato je dôleÏité), napriek tomu, Ïe stúpne jed-notková (zdôrazÀujem) cena napr. o 5 – 6 %,ale celkové platby klesnú ... âo sa t˘ka zní-Ïenia ceny plynu pre v˘robu tepla ,v zmysleplatnej legislatívy to nie je také jednoduchéa na ÚRSO sme podali rozsiahle stanoviskoSZVT.

TotiÏ jedinú moÏnosÈ, akú dnes máme prirokovaní o cenách plynu, je uskutoãnenie v˘-berového konania na dodávku plynu a vybra-tie toho najlep‰ieho a najlacnej‰ieho dodáva-teºa. To sme urobili a podpísali právoplatnézmluvy a kontrakty na rok 2012. Pokiaº ne-budeme spokojní s dodávateºom plynu, narok 2013 vyberieme iného... Toto je na‰a je-diná právomoc. PoÏadovaÈ od dodávateºa ply-nu, aby nám poskytol svoje vnútorné nákla-dy, zmluvy na nákup plynu, v˘‰ku zisku – nato nemáme oprávnenie. Zo zákona v‰ak totooprávnenie má ÚRSO.

âo sa t˘ka legislatívneho rámca, ÚRSOuÏ predloÏilo na do MPK návrh vyhlá‰kyÚRSO, ktorou sa mení a dopæÀa vyhlá‰kaÚradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví ã.219/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenováregulácia v tepelnej energetike. Do návrhuÚRSO zapracovalo ustanovenie, podºa ktoré-ho je regulovan˘ subjekt povinn˘ predloÏiÈúradu záznam z rokovania s dodávateºomplynu o novej cene plynu v prípade, Ïe dôj-de k zníÏeniu cien plynu na trhu s plynom vpriebehu regulaãného roka.

SZVT v rámci MPK predloÏilo návrh, abyúrad do návrhu vyhlá‰ky, ktorou sa mení a do-pæÀa vyhlá‰ka Úradu pre reguláciu sieÈov˘chodvetví ã. 216/2011 Z. z., ktorou sa ustano-vuje cenová regulácia v plynárenstve, zapra-coval ustanovenie, podºa ktorého:

Ak sa v priebehu regulaãného roka zmenianáklady, ktoré sú niωie ako náklady, ktoré re-gulovan˘ subjekt pouÏil na stanovenie cenyza dodávku plynu na v˘robu tepla urãenéhopre domácnosÈ na rok, regulovan˘ subjekt jepovinn˘ bezodkladne zohºadniÈ toto zníÏe-nie vo fakturácii nákladov za plyn pouÏit˘ nav˘robu tepla pre domácnosti.“ Len tak budemoÏné dosiahnuÈ, aby sa zníÏenie nákladov naplyn mohlo reálne prejaviÈ aj v cene tepla vpriebehu roka.

Zmen‰ujúce sa zásoby fosílnych palív, po-‰kodzovanie Ïivotného prostredia a zdra-via ºudí si vyÏadujú prem˘‰ºaÈ nad zmenousúãasného stavu získavania energie a zame-raÈ sa na obnoviteºné zdroje, ão ovplyvní ajv˘robcov tepla. Ako vnímate a ão vám ch˘-ba v Koncepcii energetickej efektívnosti,ktorá je súãasÈou Stratégie energetickejbezpeãnosti SR s v˘hºadom do roku 2030?

Pri podpore OZE naráÏame na niekoºkoproblémov. Z ná‰ho pohºadu je podpora rea-lizácie obnoviteºn˘ch zdrojov pre CZT nedo-statoãná. Podpora OZE by mala byÈ systémo-vá, aby sa zamedzilo tak˘m dotáciám, ktorésú navzájom v rozpore. V praxi sa stretáva-me s prípadmi, kedy na tepelnom okruhu vsystéme CZT dodávateº získal dotáciu na v˘-stavbu kotolne na biomasu a neskôr na tomistom tepelnom okruhu bola pridelená dotá-cia aj spoloãenstvu vlastníkov bytov na tepel-né ãerpadlo. Táto skutoãnosÈ v˘razne obme-dzuje tieto investiãné aktivity, keìÏe prevá-dzkovatelia sústav nemajú záruky dlhodo-bej‰ieho udrÏania stavu sústavy, ão má pria-my vplyv aj na návratnosÈ vynaloÏeného ka-pitálu a hospodárenie teplárensk˘ch spoloã-ností. ZároveÀ by sa mali podporovaÈ predo-v‰etk˘m také projekty, ktoré prinesú koneã-nému spotrebiteºovi zníÏenie ceny tepla opro-ti cene tepla z plynovej kotolne.

ëal‰í problém vidíme v súãasne platnejvyhlá‰ke o regulácii v tepelnej energetike.Podºa nej sa nevyhnutné investície potrebnév tepelnej energetike nepremietajú v plnomrozsahu do ceny tepla – zjednodu‰ene pove-dané, kºúãové pojmy, ako efektívnosÈ dodáv-ky, kvalita dodávky, podpora primeranej ná-vratnosti investícií sú v rozpore s limitovanímmedziroãného rastu oprávnen˘ch nákladov aochranou spotrebiteºa. Ide o protichodné zá-mery, napr. rast efektívnosti na strane spotre-by (úsporné opatrenia, prechod na iné tepel-no-technické zariadenie vplyvom podpory‰tátu) spôsobí pokles efektívnosti dodávkytepla na strane dodávateºa a v˘robcu tepla;zv˘‰enie efektívnosti na strane dodávateºa av˘robcu tepla formou podpory investícií vy-Ïaduje nárast oprávnen˘ch fixn˘ch nákladov,ktoré v‰ak v˘robca a dodávateº tepla nemô-Ïe premietnuÈ do ceny tepla, pretoÏe ich v˘-‰ka je zalimitovaná.

Pred rokom rezonovala problematika pri-vatizácie slovensk˘ch teplární, ktorú vte-daj‰í vládny kabinet podporoval, napriekodmietavému postoju opozície a prísºu-

bom, ktoré na zaãiatku vládnutia odzneli,Ïe privatizovaÈ sa nebude. Doteraj‰í v˘vojteplární v ‰tátnom vlastníctve ukázal, Ïe sanevyvíjajú dobre, zvy‰uje sa zadlÏenosÈ,niektoré sú v strate, niektoré v zisku. Aleaj tie ziskové ho majú iba vìaka tomu, Ïepredávali emisie. ·esÈ ‰tátnych teplární ne-dokáÏe v budúcnosti priniesÈ ‰tátu na divi-dendách toºko ako doteraz, priãom prie-mern˘ príjem do ‰tátnej kasy na úrovni po-sledn˘ch 10 rokov, bol 4,2 milióna eur roã-ne. Ak˘ je postoj SZVT k tejto problema-tike, ako vpl˘va politické rozhodovanie naexistenciu a v˘konnosÈ?

Súãasná situácia v ‰tátnych teplárÀach pod-ºa dostupn˘ch informácií nie je optimálna.Podºa mojich dlhoroãn˘ch skúseností v teplá-renstve je potrebná zmena vlastníka, ktor˘ do-káÏe racionálnej‰ie a perspektívnej‰ie viesÈ ta-kéto veºké tepelné zdroje. Bude potrebnáefektívna re‰trukturalizácia cel˘ch spoloã-ností, ão nie je jednoduch˘ proces, a hlavnetreba vylúãiÈ negatívne politické vplyvy. V̆ -roba a dodávka tepla je technicko-ekonomic-kou záleÏitosÈou a nie politikou. Vychádzajúcz prvej, a druhej nedokonãenej privatizácie,je o privatizáciu záujem najmä zo strany fi-nanãn˘ch skupín, zahraniãn˘ch strategick˘chenergetick˘ch investorov, ktorí uÏ na Slo-vensku pôsobia, ale i domáci kapitál.

Nedá sa povedaÈ jednoznaãne, Ïe ‰tát je zl˘hospodár, ale politické zasahovanie do ãinnos-ti teplární nie je dobré. V̆ roba tepla a inves-tície v tejto oblasti sú dlhoroãné (nedá sakaÏd˘ch 5 rokov meniÈ spôsob v˘roby tepla...), ale napríklad v˘mena riadiacich orgánovv teplárÀach kaÏdé ‰tyri roky po voºbách nieje správny smer. KaÏdé nové vedenie má inépredstavy o smerovaní rozvoja teplárne, ãas-to udávané politick˘mi stranami, a to nie jedobré. Vstupom seriózneho kapitálu, odbor-níka v tejto oblasti práve, prinesie optimali-záciu organizaãnej ‰truktúry (aj keì to budebolieÈ...), zavedú sa jasné pravidlá v˘berov˘chkonaní na dodávateºov technológií, optimali-zuje sa prevádzkov˘ systém, atì. a keìÏe pô-jde o peniaze súkromného kapitálu, ten ichbude urãite efektívne vynakladaÈ. Mám vlast-nú skúsenosÈ z práce pre zahraniãného stra-tegického investora vo viacer˘ch mestách aviem ako musíme zniÏovaÈ náklady na‰ich te-plárensk˘ch spoloãností. ZníÏenie vlastn˘chnákladov v teplárÀach (fixov) bude pozitív-ne eliminovaÈ na druhej strane zv˘‰enie od-pisov – nutn˘ch investícií, a tak cena tepla ne-bude urãite rásÈ tak dramaticky ako sa nieke-dy úãelovo prezentuje.

Hovorí sa o 6 ‰tátnych teplárÀach, o ichprivatizácii, o zru‰ení kontroly ‰tátu, ale mu-síme si uvedomiÈ, Ïe v‰etky ostatné teplárens-ké zariadenia, kotolne a podobne, uÏ majúiného vlastníka ako ‰tát. Sú to mestá a obce,zmie‰ané vlastníctvo miest a strategického in-vestora alebo uÏ len privátny sektor. Tieto te-pelné hospodárstva fungujú. Pre v‰etk˘ch pla-tia rovnaké regulaãné podmienky. Hlavne mes-tá a obce, ktoré e‰te vlastnia tepelné hospodár-stvo, stoja v súãasnej hospodárskej kríze a ne-dostatku finanãn˘ch zdrojov pred rozhodnu-tiami ako ìalej ... âi si tepelné hospodárstvoponechaÈ pod úplnou kontrolou, ale aj potre-bu finanãn˘ch zdrojov na modernizáciu, ale-bo ich úplne alebo ãiastoãne predaÈ, získaÈzdroje do mestskej pokladne a preniesÈ zodpo-

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Ako by ste dnes charakterizovali postave-nie a moÏnosti ãinnosti va‰ej in‰titúcie?

Poslanie a úlohy úradu sa nezmenili, pre-toÏe k˘m budú maÈ sieÈové odvetvia monopol-n˘ charakter, regulácia bude stále potrebná. Ato sa tak r˘chlo zmeniÈ nepodarí. Bolo bypredsa absurdné, aby si nejak˘ mal˘ odbera-teº sám natiahol vedenie od v˘robcu aÏ dosvojho domu. Nad „dopravou“ energie nadopravnej ceste od v˘robného zdroja po zá-suvku v byte bude preto musieÈ permanentnebdieÈ urãitá ‰tátna autorita, ktorá zabráni zneu-Ïitiu monopolného postavenia dodávateºa ale-bo vlastníka siete na úkor spotrebiteºov.

Úrad musí tieÏ pozorne stráÏiÈ trhové pro-stredie. Musí dôsledne vyÏadovaÈ plnenie zá-kladného princípu liberalizácie trhu, a to slo-bodn˘ prístup tretích strán do sietí a rovnosÈpodmienok na podnikanie v sieÈov˘ch odvet-viach pre v‰etk˘ch úãastníkov trhu.

KaÏd˘ podnikateº má dnes v energetickomsektore k dispozícii objektívny a stabiln˘ re-gulaãn˘ rámec, zaruãujúci priestor na podni-kanie, návratnosÈ investícií a primeran˘ zisk.Trh je plne liberalizovan˘ a v‰etci úãastnícitrhu majú zaruãené rovnaké a nediskriminaã-né podmienky. Robí sa robí v‰etko pre to, abyslovensk˘ trh s elektrinou a plynom bol atrak-tívnym ako pre domácich, tak i zahraniãn˘chpodnikateºov. Toto tvrdenie je moÏné podpo-riÈ faktami a síce, Ïe za posledn˘ rok v˘raz-ne narástol poãet úãastníkov trhu s elektrinoua plynom – v˘robcov a dodávateºov vrátaneãist˘ch obchodníkov, vìaka ktor˘m sa trhrozh˘bal a moÏno preto hovoriÈ, Ïe uÏ nemázmysel deliÈ dodávateºov na tradiãn˘ch alter-natívnych. Úrad chce dosiahnuÈ, aby Slo-vensko predstavovalo stabiln˘ tranzitn˘ prie-stor pre toky elektriny a plynu z v˘chodu nazápad a zo severu na juh, ão je najmä po po-

Ospalí spotrebitelia a ÚRSO

Poslaním regulaãného úradu je vytváraÈ v oblasti, kde neexistuje prirodzená konkurencia, tedamonopolom – kam patria v˘robcovia a dodávatelia elektriny, plynu, tepla a vody – okolnosti

blízke konkurenãnému prostrediu. Pritom musí dbaÈ na ochranu záujmov spotrebiteºov, rovnakoako aj na záujmy investorov. Jozef HOLJENâÍK ako predseda Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch

odvetví k tejto problematike poskytol rozhovor Marte Toma‰oviãovej.

46

vednosÈ na nového vlastníka, alebo si so stra-tegick˘m partnerom zaloÏiÈ novú spoloãnosÈ.

Treba zásadne povedaÈ, Ïe privatizácioucena tepla nestúpne. Ceny reguluje Úrad prereguláciu sieÈov˘ch odvetví (ÚRSO) pre v‰et-k˘ch v˘robcov tepla, bez rozdielu vlastníc-kych vzÈahov. âo v‰ak bude maÈ vplyv nacenu tepla v teraj‰ích ‰tátnych teplárÀach jerealizácia nevyhnutn˘ch ekologick˘ch opat-rení v súlade s príslu‰n˘mi smernicami EÚ,ktoré treba realizovaÈ do roku 2016. Tieto in-vestície sa plne prejavia v odpisoch, a teda ajv jednotkovej cene tepla bez rozdielu, ãi tobude financovaÈ ‰tát alebo súkromn˘ inves-tor. Tieto investície sú natoºko veºké, Ïe nieje moÏné ich financovaÈ z vlastn˘ch zdrojov,ale z úverov, a to je ìal‰ia otázka, „kto, akélacné“ úvery zabezpeãí. Súãasn˘ cash-flow te-plární neumoÏÀuje si vziaÈ takéto veºké fi-nanãné úvery, a preto je nutn˘ vstup súkrom-ného kapitálu.

Na záver by som dodal, Ïe ak nie priamoprivatizácia, tak urãite je potrebn˘ nejak˘nov˘ model transformácie teplární v spojeníso strategick˘m investorom, ão v koneãnomdôsledku pomôÏe ‰tátu, odberateºom, pod-pore CZT a pod.

DôleÏitou v˘zvou súãasnosti sú regionálneenergetické stratégie, ktoré by mali posky-tovaÈ pohºady na perspektívu vyuÏívaniaenergetick˘ch úspor a obnoviteºn˘ch zdro-jov energie v regiónoch, mestách a obciach,ãím by samotné samosprávy vstupovali dot˘chto procesov. Podºa va‰ich hodnoteníexistuje racionálna vízia a sú reálne stano-vené priority odráÏajúce ekonomické a so-ciálne záujmy obãanov a zároveÀ sú prepo-

jené s prijat˘mi koncepciami na vy‰‰ejúrovni?

Ak hovoríme o dodávke tepla vÏdy sa do-stávame na komunálnu úroveÀ. Tento fakt jepri podmienkach v˘roby, distribúcie, dodáv-ky a spotreby tepla nezanedbateºn˘m. Samo-zrejme, Ïe dodávka tepla má na kaÏdom kon-krétnom území svoje ‰pecifiká, preto zákono-darca nemôÏe upraviÈ podmienky fungovaniatrhu s teplom pre v‰etk˘ch úãastníkov v‰eo-becn˘m záväzn˘m spôsobom. Preto ‰tát sta-novil obciam zákonom 657/2004 „o tepelnejenergetike“ povinnosÈ vypracovaÈ, resp. za-bezpeãiÈ vypracovanie koncepcie rozvojaobce v tepelnej energetike v súlade s dlhodo-bou koncepciou energetickej politiky SR a vsúlade s usmernením MH SR. Koncepcia sapo schválení obecn˘m zastupiteºstvom stávaodvetvovou koncepciou obce a pouÏije sa prispracovaní územnoplánovacej dokumentácieobce. Problém je, Ïe veºa obcí doteraz ener-getickú koncepciu neschválilo a aj keì súkoncepcie schválené, ãasto sa nedodrÏiavajú.

Koncepcie majú viesÈ k efektívnej regionál-nej energetickej politike v oblasti dodávkytepla. V praxi to znamená, Ïe v˘roba, dodáv-ka a spotreba tepla bude v regióne trvaloudrÏateºná z hºadiska bezpeãnosti, hospodár-nosti a dopadov na Ïivotné prostredie. Kon-cepcia zohºadÀuje aj ão najlep‰ie vyuÏitie do-stupn˘ch obnoviteºn˘ch zdrojov tak, aby do-dávateº tepla mal zabezpeãené jasné a stabil-né prostredie na návratnosÈ svojich investícií.Koneãn˘ spotrebiteº je v takomto prostredíbezpeãne zásobovan˘, dodávky sú hospodár-ne, transparentné a ekologické.

Ak sa energetické koncepcie nedodrÏiava-jú, je tu vysoké riziko trvalo neudrÏateºnej

bezpeãnej dodávky tepla v obci. Hrozí zv˘-‰enie emisného a imisného zaÈaÏenia územia,neúmerné zv˘‰enie nákladov na v˘robu tep-la, znehodnotenia majetku obcí, zv˘‰enie ná-kladov na dodávku tepla z dôvodu odpájania– diskriminácia medzi koneãn˘mi spotrebiteº-mi (odpojenie sa od kúrenia v rámci domuatì.). ëalej nedostatoãné vyuÏitie potenciáluOZE (biomasa, kogenerácia v rámci regiónua neefektívne vyuÏitie investícií spotrebite-ºov), ão v praxi znamená budovanie vlastn˘chkotolní namiesto technick˘ch a stavebn˘chopatrení na zníÏenie spotreby tepla.

Jednou z úloh energetickej politiky na Slo-vensku v nastávajúcom období bude imple-mentácia európskej legislatívy na zv˘‰e-nie energetickej efektívnosti. Ako by ste vtomto smere zhodnotili doteraj‰ie krokyva‰ich ãlenov a v ãom vidíte v˘zvy?

Îiaº, ako som uÏ uviedol, b˘valá vláda vtejto oblasti veºa neurobila. Oãakávame od sú-ãasnej vlády, ministerstva, parlamentu, Ïe tie-to otázky budú ich prioritou. Na‰i ãlenoviaako i SZVT ako celok podrobne sledujeme na-stávajúci v˘voj a uÏ sme v‰etk˘m zaintereso-van˘m zaslali na‰e ponuky na odbornú, kon-‰truktívnu spoluprácu. Ako sa tento zámerbude napæÀaÈ by bolo dobré znovu zhodnotiÈkoncom roka. âo sa t˘ka európskeho priesto-ru EÚ, SZVT je ãlenom medzinárodnéhozdruÏenia EFIEES a nedávno na valnom zhro-maÏdení sme schválili vstup SZVT do Euro-heat & Power. Tieto dve organizácie v˘znam-ne ovplyvÀujú európsku legislatívu a tamsme a budeme aktívni.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

47

sledn˘ch skúsenostiach priam Ïivotn˘m zá-ujmom v‰etk˘ch krajín európskeho spolo-ãenstva.

âo sa v‰ak postupom ãasu predsa len zme-nilo, je priestor regulácie. E‰te nedávno bolopotrebné regulovaÈ ceny prakticky pre v‰et-k˘ch odberateºov, ale s postupn˘m otváranímtrhu s elektrinou a plynom sa kategórie odbe-rateºov, ktor˘m bolo potrebné cenu za do-dávku regulovaÈ, zuÏovali. Od 1. júla 2007zostali pod kuratelou regulácie uÏ iba malépodniky so spotrebou elektriny do 30 000kWh a domácnosti. Od 1. januára tohto rokuuÏ neregulujeme ani malé podniky, ktoré sauÏ riadia trhov˘mi cenami a so zvy‰ujúcimisa poãtami dodávateºov elektriny a plynu ur-ãite raz nastane ãas, keì sa aj ceny za dodáv-ky energií domácnostiam prestanú regulovaÈ.

Nasledujúci rok 2012 bude prv˘m rokomnového päÈroãného regulaãného obdobia. Rok2011 sa preto niesol v znamení prípravy no-vej regulaãnej politiky. Rada pre reguláciu pritvorbe regulaãnej politiky na nasledujúce ob-dobie vychádzala zo zhodnotenia predchádza-júceho regulaãného obdobia tak, aby bola za-bezpeãená stabilita trhového prostredia pre re-gulované subjekty. Presadzovala tieÏ maxi-málnu transparentnosÈ a re‰pektovanie zmiena potrieb trhu. Svoj návrh regulaãnej politi-ky predloÏila na ‰irokú verejnú diskusiu. Pí-somne i osobne sa k nej vyjadril veºk˘ poãetregulovan˘ch subjektov zo v‰etk˘ch regulo-van˘ch oblastí, pripomienky boli následnezapracované a stali sa súãasÈou regulaãnejpolitiky.

Regulaãná politika si kladie za cieº posil-nenie transparentnosti vo v‰etk˘ch oblas-tiach, posilnenie trhov˘ch princípov v sieÈo-v˘ch odvetviach s dôrazom na ochranu spot-rebiteºa a oprávnen˘ch záujmov regulova-n˘ch subjektov. Akcentuje pouÏitie stimulaã-n˘ch regulaãn˘ch metód, a to predov‰etk˘m

metódy cenového stropu, ktorá je uplatÀova-ná vo väã‰ine ãlensk˘ch ‰tátov Európskejúnie. Dôrazne sa zameriava na sledovanie apostihovanie neplnenia ‰tandardov kvalityako novej metódy regulácie, ktorá bude na-beraÈ ãoraz väã‰í v˘znam a ktorá po skonãe-ní regulácie dodávok energií domácnostiambude predstavovaÈ prakticky novú náplÀ ‰tát-nej regulácie sieÈov˘ch odvetví.

V nedávnom období na verejnosti rezono-vali informácie o konfliktoch Úradu s mi-nisterstvom hospodárstva, so zväzom v˘-robcov tepla. V ãom vidíte príãiny, Ïe aj po11 rokoch od etablovania ÚRSO vznikajútakéto situácie?

Nie mi je celkom jasné, ak˘ konflikt mátena mysli. Jediné, ão mi napadá, bol mediali-zovan˘ konflikt z toho dôvodu, Ïe SZVT pozníÏení ceny plynu pre domácnosti z tituluzníÏenia nákupnej ceny plynu oãakávalo, Ïeúrad zníÏi aj cenu plynu na v˘robu tepla predomácnosti. Úrad v tomto smere nemoholkonaÈ, pretoÏe uÏ cenu plynu na v˘robu tep-la pre domácnosti nereguluje urãením ceny,ale iba urãením rozsahu oprávnen˘ch nákla-dov a primeraného zisku. Úrad vo svojom vy-hlásení len tmoãil reakciu na poÏiadavkySZVT, a síce, Ïe teplári majú iniciovaÈ roko-vanie s dodávateºom plynu o nov˘ch cenáchsami. Teplári tak údajne aj urobili, ale nepo-chodili, s plynármi niã nevybavili a pritomniektorí odberatelia tepla nechceli platiÈ zateplo, k˘m sa cena tepla nezníÏi. No a neús-pech svojej misie prisúdili úradu, Ïe to vrajspôsobilo jeho vyjadrenie.

Teplári si zrejme neuvedomili, Ïe sa obdo-bie, poãas ktorého sa pri zmene cien teplamohli pohodlne vyhovoriÈ na úrad, pominu-lo. Musia si teraz uvedomiÈ, Ïe nová regulá-cia, ktorú oni sami vehementne presadzova-li, im prisúdila zodpovednej‰iu úlohu, Ïe pod-nikajú ako kaÏd˘ in˘ a Ïe za nich úrad nebu-de rokovaÈ ani s dodávateºmi ani s odberateº-mi.

Realizáciou energetickej politiky sa mádosiahnuÈ zabezpeãenie energetick˘ch po-trieb, trvalé zniÏovanie energetickej ná-roãnosti a vytvorenie konkurenãného pro-stredia s odstránením jednostrannej závi-slosti na dodávateºovi energie. ZároveÀ jepotrebné vytváraÈ predpoklady na zv˘‰e-nie energetickej efektívnosti. Aj keì nie jeva‰ou úlohou vyhodnocovaÈ napæÀanie t˘-chto cieºov, ako vnímate v˘voj v tejto ob-lasti, existujú aktivity investorov na ichnapæÀanie?

O konkurenãnom prostredí v energetike sadnes uÏ môÏe smelo hovoriÈ. Myslím, Ïe úradsi v tejto oblasti svoje poslanie splnil. Rovna-ko napæÀa svoje predstavy aj v otázke efek-tívnosti. Nie v‰ak v spotrebe, na to sú iné ‰tát-ne orgány, ale v otázke podnikateºskej efek-tívnosti. Legislatíva úradu vÏdy obsahuje takéstimulaãné opatrenia, ktoré nútia regulovanésubjekty neustále zvy‰ovaÈ svoju efektívnosÈ.Ak by ich subjekty neplnili, doplatili by na tona svojom zisku.

Prevádzkovatelia a dodávatelia v elektro-energetike a v plynárenstve predkladajú úra-du v˘stupy z oddelenej evidencie skutoãnos-tí, ktoré sú predmetom úãtovníctva, nákladov,

v˘nosov, aktív, pasív a odpisovania. Z údajovpredloÏen˘ch regulovan˘mi subjektmi úradspracúva ekonomické modely s cieºom zistiÈefektívnosÈ ãinnosti regulovan˘ch subjektov.Musím v tejto súvislosti s urãit˘m zadosÈuãi-nením kon‰tatovaÈ, Ïe ekonomické v˘sledkypotvrdzujú skutoãnosÈ, Ïe regulaãn˘ rámec aregulaãné prostredie boli v sledovanom obdo-bí nastavené správne a vytvorili vhodné pod-mienky na vznik transparentného a nediskri-minaãného trhového prostredia, v ktorommali regulované subjekty dostatoãn˘ priestorna pokrytie svojich nákladov a vytvorenieprimeraného zisku.

Nezastupiteºnou úlohou ÚRSO je aj pôso-benie na medzinárodnom poli. Ktoré akti-vity povaÏujete za najv˘znamnej‰ie?

V dne‰nom globalizovanom svete sa Slo-vensko ako ãlen EÚ, a teda aj úrad, nemôÏevyhnúÈ ‰irokej medzinárodnej spolupráci a máv tomto smere mnoÏstvo aktivít. Sú to predo-v‰etk˘m aktivity súvisiace s vykonávanímnariadenia Európskeho spoloãenstva, ktor˘msa zriaìuje Agentúra pre spoluprácu regulaã-n˘ch orgánov v oblasti energetiky („ACER“).ACER bola zriadená za úãelom pomoci regu-laãn˘m orgánom EÚ pri vykonávaní regulá-cie vo svojich ãlensk˘ch ‰tátoch a aj na úrov-ni spoloãenstva, a podºa potreby koordinovaÈich ãinnosÈ. ACER taktieÏ poskytuje stanovis-ká alebo odporúãania Európskemu parlamen-tu, Európskej rade a Európskej komisii kv‰etk˘m otázkam súvisiacim s reguláciouenergetiky. ÚRSO je ãlenom jedného z orgá-nov ACER, Rady regulátorov a môÏe tak pro-stredníctvom hlasovania ovplyvÀovaÈ krokyorgánov EÚ v oblasti regulácie energetiky.ACER koordinuje mnoÏstvo monitorovacíchúloh vypl˘vajúcich pre regulaãné orgány z 3.energetického balíãka, ktor˘ch úãelom je za-bezpeãenie poÏiadaviek transparentnosti apravidiel prístupu k energetickej infra‰truktú-re pre v‰etk˘ch úãastníkov vnútorného trhu senergiami.

ëalej sú to aktivity súvisiace s povinnos-Èami regulaãn˘ch úradov na základe nariade-nia Európskeho spoloãenstva o podmien-kach prístupu do sústavy pre cezhraniãné v˘-meny elektriny a nariadenia o podmienkachprístupu do prepravn˘ch sietí pre zemn˘ plyn.

ÚRSO sa zúãastÀuje na aktivitách tzv. re-gionálnych iniciatív pre elektroenergetiku apre plyn od roku 2006, a je ãlenom regionál-nej iniciatívy pre elektrinu regiónu CEE (stre-dov˘chodná Európa) a regionálnej iniciatívypre plyn regiónu SSE (juhov˘chodná Európa).Na úrovni regionálnych iniciatív sa vykoná-va dohºad nad vykonávaním povinností pre-vádzkovateºov prenosov˘ch a prepravn˘chsietí, vypl˘vajúcich z uÏ spomínan˘ch naria-dení a zabezpeãujú sa poÏiadavky na zv˘‰e-nú spoluprácu a koordináciu, ãi uÏ prevá-dzkovateºov sietí alebo orgánov dohºadu, kto-r˘mi sú regulaãné orgány. Tieto poÏiadavkysa t˘kajú najmä prípravy sieÈov˘ch predpisovspoloãenstva na poskytovanie a riadenie úãin-ného a transparentného cezhraniãného prí-stupu k sieÈam. SieÈové predpisy sú pripravo-vané spoloãne s Európskou sieÈou pre prevá-dzkovateºov prenosov˘ch sústav pre elektri-nu – ENTSO-E a Európskou sieÈou pre pre-vádzkovateºov prepravn˘ch sústav pre plyn –ENTSO-G. Tieto sieÈové predpisy musia byÈ

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

48

mov˘ch a dvojpásmov˘ch sadzieb sa spre-hºadnili ceny za dodávku elektriny a odbera-telia elektriny sa mohli lep‰ie orientovaÈ prirozhodovaní o zmene dodávateºa elektriny.

Na lep‰iu orientáciu odberateºov elektrinyv domácnosti a odberateºov plynu v domác-nosti, ktorí sa rozhodujú pre zmenu dodáva-teºa elektriny, úrad zverejnil na svojom webo-vom sídle porovnanie maximálnych cien zadodávku elektriny a plynu pre domácnosti,ktoré dodávatelia elektriny ponúkajú pre ten-to segment trhu s elektrinou a plynom. Tak-tieÏ zverejnil na tento úãel cenovú kalkulaã-ku, pomocou ktorej si kaÏd˘ záujemca môÏepohodlne posúdiÈ ponuky a vybraÈ najv˘hod-nej‰ieho dodávateºa.

Prejavom postupujúcej liberalizácie a roz-voja na trhu s elektrinou a plynom, ktorú z le-gislatívnej aj technickej stránky úrad podpo-ruje, je v˘razn˘ medziroãn˘ nárast poãtu od-berateºov elektriny a plynu, ktorí zmenili do-dávateºa elektriny alebo plynu, a to uÏ aj v do-mácnostiach. V tejto súvislosti moÏno pove-daÈ, Ïe trh uÏ naozaj funguje reálne a plnohod-notne, ãoho dôkazom sú aj zmeny – návratyniektor˘ch odberateºov od nov˘ch dodávate-ºov k svojmu tradiãnému dodávateºovi.

Vyhodnocovanie ‰tandardov kvality v elek-troenergetike a v plynárenstve vykonávaúrad v zmysle vyhlá‰ky úradu. Ako sa na-pæÀajú va‰e ciele v tejto oblasti?

V oblasti sieÈov˘ch odvetví existuje vyso-ká pravdepodobnosÈ, Ïe by dodávatelia moh-li zneuÏiÈ svoje postavenie na úkor odberate-ºa, ktor˘ je na dodávku elektriny, plynu, tep-la a vody odkázan˘. Skryt˘m spôsobom for-mou zniÏovania kvality dodávaného tovarualebo sluÏieb súvisiacich jeho dodávkou zvy-‰ujú svoj zisk. Preto úrad povaÏuje ‰tandar-dy kvality za dôleÏit˘ regulaãn˘ nástroj a poderegulácii trhu v budúcnosti sa stanú hlav-nou regulaãnou voãi dodávateºom.

Úrad uÏ tri roky sleduje a vyhodnocuje do-drÏiavanie ‰tandardov kvality na základe do-ruãen˘ch údajov o dodrÏiavaní ‰tandardovkvality od regulovan˘ch subjektov. MoÏnopovedaÈ, Ïe regulované subjekty podceÀujú‰tandardy. Na zv˘‰enie úãinnosti ‰tandardovkvality a zlep‰enie disciplíny regulovan˘chsubjektov úrad kaÏdoroãne robí kontrolu a najej základe robí správne konania o uloÏení po-kuty za nepredloÏenie vyhodnotení ‰tandar-dov v stanovenej lehote. Úrad preto vo vyhlá-‰kach o cenovej regulácii elektriny a plynuuplatní od roku 2016 zavedenie koeficientudosiahnutého plnenia ‰tandardu kvality. Pro-stredníctvom tohto koeficientu sa dodrÏiava-nie ‰tandardov kvality zohºadní pri tvorbeceny.

âo nás v‰ak mrzí moÏno e‰te viac je sku-toãnosÈ, Ïe verejnosÈ neprejavuje záujem o‰tandardy kvality a pritom má naporúdziideálny nástroj na kontrolu a dodávky a jejovplyvÀovanie smerom k stále vy‰‰ej spoºa-hlivosti, bezpeãnosti a kvalite. Úrad organi-zoval niekoºko stretnutí s odberateºmi a spot-rebiteºmi, ponúkal spoluprácu vo forme besieda vysvetºovacích kampaní médiám a Ïiaº, na-razil na nezáujem. Verím v‰ak, Ïe sa tentoospal˘ stav spotrebiteºskej verejnosti ãosko-ro zmení.

zároveÀ v súlade s rámcov˘mi usmerneniami,ktoré sú pripravované na pôde ACER, samo-zrejme, za úãasti v‰etk˘ch regulaãn˘ch orgá-nov, ako aj Komisie. Pritom je potrebné po-dotknúÈ, Ïe cieºom sieÈov˘ch predpisov spo-loãenstva nie je nahradiÈ potrebné národné sie-Èové predpisy, pretoÏe sieÈové predpisy spo-loãenstva majú cezhraniãn˘ rozmer.

ëal‰ou oblasÈou regionálnej spolupráce ná-rodn˘ch regulátorov je oblasÈ kontroly 10-roã-n˘ch investiãn˘ch plánov rozvoja sietí naúrovni spoloãenstva, ktorá bude taktieÏ koor-dinovaná ACER, za dohºadu Komisie. Je todôleÏit˘ prvok pri schvaºovaní vyãlenenia fi-nanãn˘ch prostriedkov spoloãenstva na pod-poru urãit˘ch investiãn˘ch zámerov prevá-dzkovateºov sietí do cezhraniãnej infra‰truk-túry. Okrem toho je úrad ãlenom rozliãn˘chnezávisl˘ch organizáciách zdruÏujúcich regu-laãné orgány v energetike. Od roku 2001 jeãlenom Regionálnej asociácie energetick˘chregulátorov – ERRA, ktorá zdruÏuje regu-laãné úrady krajín juhov˘chodnej Európy,Pobaltsk˘ch republík, Balkánu a krajín stred-nej Ázie. V rámci tejto organizácie pôsobíÚRSO ako veºmi aktívny ãlen, z ktorého saz pozície prijímateºa skúseností stal poskyto-vateº, o ãom svedãí aj úãasÈ dvoch vedúcichpredstaviteºov úradu v najvy‰‰om orgáneERRA – v Prezídiu. Sám mám tú ãesÈ byÈ vi-ceprezidentom tejto organizácie. Dôkazomaktívneho pôsobenia v tejto organizácii boloaj konanie ostatného v˘roãného zasadnutiavalného zhromaÏdenia ERRA a pracovn˘chskupín, ktoré sa uskutoãnilo v apríli 2012 vBratislave.

ÚRSO je tieÏ od vstupu do EÚ ãlenomRady európskych regulátorov v energetikeCEER, nezávislej in‰titúcie, ktorá zastre‰ujespoluprácu regulaãn˘ch orgánov spoloãen-stva a ktorá sa veºkou mierou priãinila o vznik3. liberalizaãného balíãka. Táto organizáciadoteraz poskytuje odborné zázemie a odo-vzdávanie know-how pre zamestnancov avedenie novovzniknutej ACER.

ÚRSO sa prostredníctvom organizáciíERRA a CEER zúãastÀuje na projekte celos-vetovej siete regulaãn˘ch úradov v energeti-ke – IERN, v rámci ktorého sú vykonávanéãinnosti vedúce k vytvoreniu platformy naspoluprácu regulátorov v energetike celéhosveta. V rámci tohto projektu aktivity smeru-jú najmä k aktualizovaniu údajov o regulaã-n˘ch úradoch, ale aj o trhu s energiami jed-notliv˘ch ‰tátov.

Známou formou medzinárodnej spoluprá-ce sú projekty pomoci naz˘vané TWINNING.Úrad na nich participoval od svojho vznikunajprv ako prijímateº pomoci, neskôr ako ju-nior partner spolu s Nemeckom uÏ ‰kolil re-gulátorov v AzerbajdÏane a v minulom rokuuÏ vyhral samostatn˘ projekt v Srbsku. Odjúna tohto roku zaãnú na‰i pracovníci pomá-haÈ kolegom v Belehrade svojimi teoretick˘-mi znalosÈami a praktick˘mi skúsenosÈamibudovaÈ ich regulaãn˘ úrad a regulaãnú legi-slatívu.

Z hºadiska fungovania trhu s elektrinou azemn˘m plynom by sa súãasné obdobiedalo charakterizovaÈ ako kombinácia dô-sledkov svetovej finanãnej a hospodárskejkrízy a postupnej liberalizácie. Ktoré ak-tivity v tomto smere si zaslúÏia vyzdvihnúÈ?

Ceny vo v‰etk˘ch oblastiach boli od kon-ca roku 2008, keì kríza vrcholila, pod veºk˘mtlakom dodávateºsk˘ch subjektov, ktoré násto-jili na ich znaãnom zv˘‰ení. Úrad v‰etk˘m tla-kom odolal, a tak zatiaº ão sa v okolit˘ch ‰tá-toch ceny energií zvy‰ovali, na Slovensku savyhli krátkodob˘m prudk˘m v˘kyvom a zos-tali poãas kritického roku 2009 a aj rokov2010 a 2011 stabilné.

Turbulencia zmien bola viac na strane ply-nu ako elektriny a aj pretrvávala dlh‰ie. Pre-javom vyhrotenej atmosféry bol aj postupjedného z najväã‰ích regulovan˘ch subjektov,Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.Subjekt doruãil na úrad 18 podaní na zv˘‰e-nie cien zemného plynu pre domácnosti aplynu urãeného na v˘robu tepla pre domác-nosti e‰te v roku 2011.

V návrhoch poÏadoval SPP zv˘‰enie cienskoro o 50 %, ão by pre väã‰inu obyvateºovSlovenska znamenalo sociálnu katastrofu.Urobil to napriek tomu, Ïe mnohé z jeho ná-vrhov nespæÀali elementárne podmienky sta-novené zákonom, ão nesvedãilo o opodstat-nenosti návrhov, ale o snahe o diskreditáciuúradu. Úrad neopustil nastavenú stabilizaãnúlíniu. S dôrazom na optimalizáciu nákladovprevádzkovateºov distribuãn˘ch sietí v rám-ci cenov˘ch konaní sa mu podarilo dosiahnuÈstabilizáciu cien za prístup do distribuãnejsiete a distribúciu plynu v priebehu rokov2009 aÏ 2011 aj napriek neustálemu zniÏova-niu mnoÏstiev distribuovaného plynu distri-buãnou sieÈou.

Úrad tieÏ :• zaviedol najvy‰‰iu mieru primeraného zis-

ku pri regulovan˘ch ãinnostiach v oblastiprenosu elektriny, distribúcii elektriny aplynu a dodávky elektriny a plynu,

• spresnil spôsob v˘poãtu maximálnej cenyza dodávku elektriny a dodávku plynu, po-stup a podmienky uplatÀovania ceny, usta-novil rozsah maximálne 11 sadzieb pre do-dávku elektriny pre malé podniky,

• transparentne upravil kategórie technológiía ceny elektriny vyrobenej z obnoviteº-n˘ch zdrojov energie a kombinovanou v˘-robou elektriny a tepla,

• ustanovil postup urãenia cien za organizo-vanie krátkodobého trhu s elektrinou,

• obmedzil podiel v˘nosov z poplatkov za re-zerváciu v˘konu a celkov˘ch v˘nosov zaprístup do distribuãnej sústavy a distribú-ciu elektriny,

Základn˘ princíp regulácie cien schvaºova-n˘ch alebo urãovan˘ch úradom z regulaãné-ho obdobia 2009 – 2011 zostal zachovan˘ ajpre nové regulaãné obdobie s uplatnením no-v˘ch parametrov regulácie a motivaãn˘chfaktorov, priãom sa uplatÀuje metóda cenové-ho stropu – tzv. price cap. V prenose elektri-ny, distribúcii elektriny a v distribúcii plynusa uplatÀuje faktor efektivity obmedzujúcivplyv eskalaãn˘ch súãiniteºov vedúci k opti-malizácii ovplyvniteºn˘ch nákladov. Úrad do-siahol v rámci predchádzajúceho regulaãné-ho obdobia pokles podielu sieÈov˘ch poplat-kov v koncovej cene elektriny a naìalej budetejto oblasti venovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ.

V priebehu predchádzajúceho regulaãnéhoobdobia úrad zaviedol kategorizáciu sadziebpre dodávku elektriny pre domácnosti a malépodniky. Zavedením jednotn˘ch jednopás-

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

49

O zemnom plyne sa hovorí, Ïe je palivo, ktoré jeenergeticky úãinné a ohºaduplné k Ïivotnémuprostrediu. „Zabezpeãenie bezpeãnej, spoºahliveja efektívnej dodávky plynu na‰im zákazníkombolo a vÏdy bude hnacím motorom ná‰ho snaÏe-nia“ uvádzate v príhovore. Myslíte si, Ïe zemn˘plyn obháji svoju pozíciu v energetickom mixev konkurencii s obnoviteºn˘mi zdrojmi a jadro-vou energiou?

Som o tom presvedãen˘. V ‰túdii Medzinárod-nej plynárenskej únie sa uvádza, Ïe ambicióznyplán Európskej únie, tzv. 20–20–20 (zníÏiÈ do roku2020 podiel emisií o 20 %, zv˘‰iÈ podiel obnoviteº-n˘ch zdrojov na 20 % a zv˘‰iÈ o 20 % energetickúefektívnosÈ – pozn. redakcie) je neuskutoãniteºn˘bez vyuÏitia zemného plynu. Zemn˘ plyn je u‰ºa-chtilé palivo, ktoré produkuje o 50 % menej emisiíCO2 ako uhlie, produkuje podstatne menej NO2 apri spaºovaní zemného plynu neuniká do ovzdu‰iaÏiadna síra, ani prach ãi pevn˘ odpad. Náklady nav˘stavbu modernej plynovej elektrárne sú o polo-vicu niωie ako uhoºnej. Investiãné prostriedky vy-naloÏené na stavbu plynovej elektrárne tvoria lenjednu tretinu nákladov na v˘stavbu jadrovej elek-trárne a len jednu pätinu nákladov na v˘stavbu ve-tern˘ch elektrární porovnateºného v˘konu. Navy‰e,zemn˘ plyn sa nachádza v prírode v dostatoãnommnoÏstve. Ak pripoãítame k zdrojom konvenãnéhozemného plynu aj tzv. bridlicov˘ plyn, odhadova-né zásoby pri súãasnej úrovni ÈaÏby vydrÏia 250 ro-kov. Na prepravu plynu do krajín strednej Európysú vybudované tranzitné plynovody a ìal‰ie sa sta-vajú: Nord Stream, South Stream, InterkonektorSever – Juh atì.

Bude sa teda spotreba zemného plynu v budú-cich rokoch zvy‰ovaÈ?

Celosvetovo urãite, najmä v juhov˘chodnej Ázii.V samotnej âíne vzrastie spotreba na 30 % globál-nej spotreby, ão bude spotreba celej EÚ v roku2035. Globálne bude dopyt po zemnom plyne na-rastaÈ o 2 % roãne aÏ do roku 2035 a dosiahne jed-nu ‰tvrtinu celkovej spotreby energií. Dôvodom súniωie ceny zemného plynu v celosvetovom prieme-re, ústup od jadrovej energetiky, roz‰irujúce sa vy-uÏitie automobilov s plynov˘m pohonom, expanzia

trhu so skvapalnen˘m zemn˘m plynom a skutoã-nosÈ, Ïe otázky zneãistenia Ïivotného prostrediazaãínajú rezonovaÈ aj v rozvojov˘ch krajinách.

Spotreba zemného plynu v Európe bude narastaÈpodstatne pomal‰ie, dôvodom sú programy energe-tickej efektívnosti a nástup obnoviteºn˘ch zdrojov.Dopyt po zemnom plyne v Európe vzrastie, lebo sapostupne doÈaÏia vlastné zásoby zemného plynu abudeme odkázaní viac na dovoz. Podºa na‰ich ana-l˘z budú hlavn˘mi generátormi spotreby plynu vEurópe paroplynové elektrárne, pohon motorov˘chvozidiel a komplementarita zemného plynu vo vzÈa-hu k obnoviteºn˘m zdrojom, hlavne vetern˘m a fo-tovoltaick˘m pri nevhodn˘ch poveternostn˘ch pod-mienkach.

Nezaãínali ste na zelenej lúke, ale napriek tomusa podmienky podnikania v tomto segmente ra-dikálne menili a s nimi aj legislatívne prostredie.Ako by ste dnes charakterizovali zákonné záze-mie a ktoré v˘zvy v tomto kontexte stoja predvami?

V najbliωích t˘ÏdÀoch oãakávame, Ïe NR SRschváli novelu zákona o energetike a zákona o re-gulácii v sieÈov˘ch odvetviach. Bude t˘m reagovaÈna tzv. tretí energetick˘ balíãek EÚ, ktor˘ sú ãlen-ské ‰táty povinné premietnuÈ do svojich národn˘chlegislatív.

Z pohºadu slovenského plynárenstva je urãitenajdôleÏitej‰ou otázkou spôsob vlastníckeho od-delenia prepravcu zemného plynu spoloãnosti Eu-stream, a. s., od materskej spoloãnosti SPP, a. s., kto-rá sa zaoberá obchodom so zemn˘m plynom. Eu-rópske smernice chcú tak˘mito opatreniami reago-vaÈ na problémy, ktoré vznikli v niektor˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátoch EÚ. Oddelením prepravy a obchoduchcú prispieÈ k liberalizácii trhu s plynom a k vy‰-‰ej transparentnosti pri prideºovaní prepravn˘chkapacít. To v‰ak nie sú problémy Slovenska. Trh splynom je na Slovensku otvoren˘ pre v‰etk˘ch ob-chodníkov, ktorí majú záujem naÀ vstúpiÈ. B˘val˘monopoln˘ dodávateº zemného plynu SPP, a. s., máv súãasnosti uÏ len 75 % podiel na trhu a presadzu-jú sa ìal‰í hráãi, ão je zárukou, Ïe sa vygeneruje vtakejto konkurencii trhovo spravodlivá cena zazemn˘ plyn. Slovensko taktieÏ nemá ani problémys prideºovaním prepravn˘ch kapacít, keìÏe jestvu-júcu kapacitu vyuÏíva na 80 %. Preto slovenské ply-nárenstvo nepodporuje úplné vlastnícke oddelenie,pretoÏe strategické opatrenia súvisiace s bezpeãnos-Èou dodávok zemného plynu sú ÈaÏko realizovateº-né rozdroben˘mi vlastníkmi so slabou rokovacou si-lou. Presadzujeme kompromisn˘ model nezávislé-ho prevádzkovateºa prepravnej siete ITO, ktor˘t˘m, Ïe umoÏÀuje vlastníctvo toho istého silného ak-cionára, zároveÀ dodáva silnej‰iu pozíciu aj jedno-tliv˘m právne oddelen˘m spoloãnostiam. Rovnakoucestou sa rozhodli ísÈ v Nemecku, vo Francúzsku iv mnoh˘ch ìal‰ích európskych krajinách.

Mohli by ste predstaviÈ poslanie, úlohy a cielezväzu, prípadne i silu jeho ãlenskej základne?

SPNZ je nezávislé a neziskové zdruÏenie firiema odborníkov pôsobiacich v plynárenstve a súvisia-cich odvetviach. Je reprezentantom a hovorcom

voãi ‰tátnym orgánom a organizáciám v oblasti le-gislatívy, ‰tátnej energetickej politiky, ekológie,normalizácie, skú‰obníctva, vytvára podmienky nacertifikáciu a bezpeãnosÈ práce. Usporadúva konfe-rencie, odborné semináre a workshopy, ãím posky-tuje ‰iroké fórum na odbornú diskusiu, vydáva je-din˘ odborn˘ ãasopis pre plynárenstvo na Slovens-ku SLOVGAS. Zastupuje Slovenskú republiku vmedzinárodn˘ch organizáciách (IGU, MARCO-GAZ, CeoCor). V súãasnosti má 63 kolektívnychãlenov z oblasti plynárenstva a ropy (SPP, a. s., SPP– Distribúcia, a. s., Eustream, a. s., NAFTA, a. s.,Pozagas, a. s., Transpetrol, a. s. atì.), ale i zo súvi-siacich odvetví, ako sú projekãné a konzultaãnésluÏby, v˘stavba, rekon‰trukcie a opravy plynovo-dov, informaãné technológie pre plynárenstvo, v˘-roba, predaj a servis zariadení a prvkov pre plyná-renstvo.

Zväz je ak˘msi hovorcom plynárenského odvet-via. Hlavn˘m cieºom SPNZ je v‰ak presadzovaniezáujmov ãlenov pri zmene zákonov a to nielen tuna Slovensku, ale aj v Bruseli. Európska únia totiÏãoraz viac hovorí do sieÈov˘ch odvetví – v Bruselisa prijíma mnoÏstvo legislatívnych noriem, smer-níc a odporuãení, ktoré musíme akceptovaÈ a riadiÈs nimi. Slovenská republika má v EÚ 13 poslancov,s ktor˘mi sme v stálom kontakte a s ich pomocousa snaÏíme ovplyvÀovaÈ vytváranie príslu‰nej legi-slatívy.

Na Slovensku spolupracujeme s parlamentn˘mv˘borom pre hospodárstvo, dopravu a infra‰truktú-ru a na úrovni exekutívy s ministerstvom hospodár-stva. 63 kolektívnych ãlenov predstavuje 63 firiem,ktoré reprezentujú vy‰e 10 000 zamestnancov.

Nevyhnutnou podmienkou správneho a kvalit-ného fungovania sú kvalifikovaní pracovníci,ktorí poznajú najnov‰ie technológie, v˘voj v da-nej oblasti. Ak˘ je vበpohºad na úroveÀ prípra-vy nov˘ch odborníkov v plynárenskom a nafto-vom odvetví, sluÏieb a najmä vo vedecko-v˘-skumnej oblasti na Slovensku? Stará sa SPNZ ajo prípravu a v˘chovu nov˘ch odborníkov preplynárenstvo?

âlenmi SPNZ je aj päÈ slovensk˘ch technick˘chuniverzít a dva v˘skumné ústavy. SPNZ kaÏd˘ rokorganizuje súÈaÏ pre vysoko‰kolsk˘ch ‰tudentov audeºuje Národné ceny plynárenského priemyslu zanajlep‰ie diplomové práce z oblasti plynárenstva.Pre na‰ich ãlenov organizujeme projekty vzdeláva-nia a zvy‰ovania odbornosti. A potom sú tu uÏ spo-mínané konferencie a workshopy. V rámci Medzi-národnej plynárenskej únie (IGU) pracujú na‰i od-borníci v celosvetov˘ch odborn˘ch pracovn˘ch ko-misiách, ktoré sú zamerané na jednotlivé komponen-ty plynárenského reÈazca (prieskum a ÈaÏba, pod-zemné uskladÀovanie, preprava, distribúcia, ob-chod s plynom atì.). V rokoch 2012 – 2015 budeSlovensko predsedajúcou krajinou v rámci celosve-tovej komisie pre podzemné uskladÀovanie zemné-ho plynu. O postavení SPNZ svedãí aj to, Ïe na naj-bliωom Svetovom plynárenskom kongrese, ktor˘sa uskutoãní v júni t. r. v Kuale Lumpur v Malajziiorganizátori kongresu akceptovali sedem prezentá-cií zo Slovenska.

Plynu je stále dosÈ

Slovensk˘ plynárensk˘ a naftov˘ zväz zdruÏuje 63 kolektívnych ãlenov z oblasti plynárenstva a ropy, ale aj zo súvisiacich odvetví, ako sú projekãné a konzultaãné sluÏby, v˘stavba, rekon‰trukcie a opravy plynovodov,

informaãné technológie, v˘roba, predaj a servis zariadení a prvkov pre plynárenstvo. Viac informácií o ãinnostiSPNZ nám v rozhovore poskytol v˘konn˘ riaditeº Ing. Ján KLEPÁâ, MGBM. Pripravila Marta Toma‰oviãová.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

50

Ako by ste charakterizovali doteraj‰í v˘voja dopady legislatívneho zastre‰enia miero-vého vyuÏívania jadrovej energie na Slo-vensku?

Mierové vyuÏívanie jadrovej energetiky sariadi legislatívou platnou v SR. Základn˘midokumentmi sú: Zákon ã. 541/2004 Z. z.(Atómov˘ zákon), zákon ã. 238/2006 Z. z.(zákon o Národnom jadrovom fonde) a prí-slu‰né zákony o ochrane zdravia. V oblasti fi-nancovania NJF vystupuje ako ‰tátny fond ariadi sa zákonom ã. 523/2004 Z. z. o rozpoã-tov˘ch pravidlách verejnej správy.

Legislatíva definuje zodpovednosti, postu-py, povinnosti úãastníkov mierového vyuÏí-vania jadrovej energetiky. Základn˘m doku-mentom, ktor˘ vypracúva NJF je „Stratégiazávereãnej ãasti jadrovej energetiky“. Straté-giu schvaºuje vláda SR a podºa nej sa riadiproces vyraìovania jadrov˘ch zariadení, spra-covanie a skladovanie rádioaktívnych odpa-dov, vyhoretého jadrového paliva vrátane ichdefinitívneho uloÏenia. Stratégia sa v zmys-le zákona inovuje kaÏd˘ch päÈ rokov, preto jednes pripravená na pripomienkovanie nováverzia, ktorá zah⁄Àa nielen závereãnú ãasÈ ja-drovej energetiky, ale aj in‰titucionálne odpa-dy.

V súãasnosti je Ïiaduce prehodnotiÈ vy‰‰ieuvedenú legislatívu a doplniÈ ju podºa Smer-

nice Rady Európy ã. 2011/70/EUROATOM(o nakladaní s vyhoret˘m palivom a rádioak-tívnym odpadom) tak, aby vstúpila do platnos-ti od roku 2014.

Podstatnou zmenou bude vypracovanie no-v˘ch dokumentov:a) návrh vnútro‰tátnej politiky nakladania s

vyhoret˘m jadrov˘m palivom a s rádioak-tívnym odpadom

b) návrh vnútro‰tátneho programu na vyko-návanie politiky nakladania s vyhoret˘mjadrov˘m palivom a rádioaktívnym odpa-dom.Dokumenty nahradia doteraz platn˘ doku-

ment „Stratégia závereãnej ãasti jadrovejenergetiky“.

Viac ako 55% elektriny sa vyrába v jadro-v˘ch elektrárÀach. Kºúãovou otázkou zo-stáva vyrie‰enie uloÏenia vyhoreného ja-drového paliva, ako aj otázka likvidácie od-staven˘ch jadrovoenergetick˘ch zariadení.Je podºa vá‰ho názoru na Slovensku dosta-toãne rozpracovaná legislatíva na ochranuÏivotného prostredia v súvislosti s potreba-mi rozvoja energetiky?

Otázka likvidácie odstaven˘ch jadrovo-energetick˘ch zariadení a definitívneho ulo-Ïenia vyhoretého jadrového paliva sa v súãas-nosti rie‰i, to v‰ak neznamená, Ïe nemôÏe byÈ

doplnená a usmerÀovaná podºa nov˘ch po-znatkov vedy a príp. skúseností z krajín s ja-drovou energetikou. Musíme v‰ak rozli‰ovaÈlikvidáciu jadrovoenergetick˘ch zariadení(vyraìovanie) po odstavení, ako etapu ktoráuÏ prebieha v súãasnosti. Vyraìujú sa jadro-vé elektrárne A1 a V1 v Jaslovsk˘ch Bohu-niciach. Etapa zah⁄Àa vlastnú likvidáciu pod-ºa projektu a spracovanie rádioaktívnych od-padov. Definitívne uloÏenie vyhoretého jadro-vého paliva z jadrovej elektrárne V1 bude na-sledovaÈ aÏ o niekoºko desaÈroãí neskôr. Vy-horeté palivo z JE A1 bolo odvezené do Ru-skej federácie e‰te v minul˘ch rokoch.

„Stratégia závereãnej ãasti jadrovej energe-tiky“ uvaÏuje s vybudovaním hlbinného úlo-Ïiska pre vyhoreté jadrové palivo a vysoko-aktívne rádioaktívne odpady na Slovensku.Hlbinné úloÏisko je nároãná investícia z po-hºadu ochrany Ïivotného prostredia, z pohºa-du súhlasu verejnosti a samozrejme aj z fi-nanãn˘ch nákladov. Pri dodrÏaní v‰etk˘chpríslu‰n˘ch zákonov, postupov podºa zákonova akceptovaním Smernice Rady o bezpeã-nom nakladaní s vyhoret˘m palivom a rádi-oaktívnym odpadom, je ochrana Ïivotnéhoprostredia dostatoãne zabezpeãená.

Zákon o ·tátnom fonde na likvidáciu ja-drovoenergetick˘ch zariadení a nakladanias vyhoret˘m jadrov˘m palivom a rádioak-tívnymi odpadmi zaviedol odvodovú povin-nosÈ pre vlastníka jadrového zariadeniaresp. drÏiteºa povolenia na prevádzku ja-drového zariadenia aÏ od 1.1.1995, ãímvznikol tzv. historick˘ dlh pri tvorbe zdro-jov urãen˘ch na krytie nákladov závereã-nej ãasti jadrovej energetiky. Ako z dne‰-ného pohºadu hodnotíte napæÀanie taktostanovenej stratégie?

Zákonu ã. 254/1994 Z. z. o ·tátnom fondena likvidáciu jadrovoenergetick˘ch zariade-ní a nakladaní s vyhoret˘m jadrov˘m palivoma rádioaktívnymi odpadmi predchádzalouznesenie vlády ã. 190/1994, v ktorom vládasúhlasila s koncepciou zne‰kodÀovania rádi-oaktívnych odpadov z jadrovoenergetick˘chzariadení a ostatn˘ch pracovísk so zdrojmi io-nizujúceho Ïiarenia. Táto koncepcia prinies-la okrem iného odhady v˘‰ky historickéhodlhu (deficit finanãn˘ch prostriedkov, ktor˘tvorí v˘padok zdrojov poãas prevádzkovania

Atóm a zákon

Koneãnú zodpovednosÈ za vyrie‰enie problematiky závereãnej ãasti mierového vyuÏívania jadrovejenergie v duchu Spoloãného dohovoru o bezpeãnosti nakladania s vyhoret˘m palivom a o bezpeãnosti

nakladania s rádioaktívnym odpadom nesie ‰tát. Na Slovensku sú funkcie ‰tátneho dozoru rozdelenémedzi viaceré orgány, ão si vyÏaduje komplexn˘ a koherentn˘ systém dozoru. Národn˘ jadrov˘ fond na

vyraìovanie jadrov˘ch zariadení a na nakladanie s vyhoret˘m jadrov˘m palivom a rádioaktívnymiodpadmi bol zriaden˘ zo zákona v roku 2006. Smer v˘voja v danej oblasti sa odvíja zo stratégie

závereãnej ãasti jadrovej energetiky, ktorú vypracúva Rada správcov Národného jadrového fondu.Od priorít stanoven˘ch v stratégii sa má odvíjaÈ financovanie jednotliv˘ch projektov a ãinností

súvisiacich so závereãnou ãasÈou jadrovej energetiky. Rozhovor s predsedom Rady správcov Národného jadrového fondu Ing. Viliamom ZIMANOM pripravila Marta Toma‰oviãová.

51

jadrov˘ch elektrární k 31.12.1994), i návrhspôsobu jeho rie‰enia – platbami zo ‰tátnehorozpoãtu. V dôvodovej správe k návrhu toh-to zákona je rovnako uvedené, Ïe „prevá-dzkovatelia jadrovoenergetick˘ch zariadenídoteraz finanãné prostriedky na likvidáciut˘chto zariadení nevytvárali, navrhuje sa, abyzvy‰ná ãasÈ prostriedkov potrebn˘ch na lik-vidáciu jadrovoenergetick˘ch zariadení a nanakladanie s vyhoret˘m jadrov˘m palivom arádioaktívnymi odpadmi bola doãasne doto-vaná zo ‰tátneho rozpoãtu, ako doplnkov˘zdroj fondu“. Presné poÏiadavky na dotáciezo ‰tátneho rozpoãtu ako doplnkového zdro-ja, mali byÈ kaÏdoroãne upresÀované v závi-slosti od programu likvidácie jadrovoenerge-tick˘ch zariadení, finanãnej nároãnosti ichzabezpeãenia a od stavu finanãn˘ch prostried-kov fondu.

Napriek tejto koncepcii, a napriek ekono-mick˘m úvahám o spôsobe fungovania prí-slu‰ného fondu na ‰tátnej úrovni, bol v roku1994 prijat˘ zákon, ktor˘ zaviedol dotáciezo ‰tátneho rozpoãtu len ako moÏn˘ zdrojfondu. Dôsledkom toho v˘‰ka dotácií zo ‰tát-neho rozpoãtu bola taká nízka (na vyraìova-nie JE A1 sa zo ‰tátneho rozpoãtu za roky1995 aÏ 2001 pouÏila suma 612 599 tis. Sk,t. j. 20 335,56 ?), Ïe historick˘ deficit ani zìa-leka ãíselne a systémovo nepokr˘vala. Navyraìovanie JE A-1 museli byÈ pouÏité odvo-dy od in˘ch prevádzkovan˘ch elektrární.

Problém historického deficitu vyrie‰il zá-kon ã. 238/2006 Z. z. o národnom jadrovomfonde, ktor˘ priniesol systémov˘ prístup k rie-‰eniu problému a jeho vykonávací predpis –Nariadenie vlády SR ã. 426/2010 Z. z. Pod-ºa § 7, odsek 1, písm. b) zákona ã. 238/2006Z. z. jedn˘m zo zdrojov jadrového fondu jeodvod, ktor˘ vyberá prevádzkovateº prenoso-vej sústavy a prevádzkovatelia distribuãn˘chsústav. Tento zdroj je urãen˘ na úhradu defi-citu, ktor˘ vznikol pri tvorbe zdrojov urãe-n˘ch na krytie nákladov závereãnej ãasti ja-drovej energetiky, vytváran˘ch poãas prevá-dzky jadrov˘ch zariadení na úãely v˘robyelektriny, vo v˘‰ke deficitu vytvoreného kdÀu úãinnosti tohto zákona. Odvod je súãas-Èou ceny dodanej elektriny koncov˘m odbe-rateºom elektriny.

Aké sú skutoãné potreby na nakladanie svyhoret˘m palivom z JE V1 a V2, keìÏetoto nakladanie sa nepovaÏuje za súãasÈ vy-raìovania a doteraz neboli akumulované fi-nanãné prostriedky na túto ãinnosÈ?

Nakladanie s vyhoret˘m jadrov˘m pali-vom z JE V1 a JE V2 je súãasÈou závereãnejãasti jadrovej energetiky, a preto s touto ãin-nosÈou uvaÏuje aj „Stratégia závereãnej ãas-ti jadrovej energetiky“. Nakladanie s vyhore-t˘m palivom z JE V1 je presne finanãne vy-ãíslené (skladovanie, definitívne uloÏenie),pretoÏe je známe jeho mnoÏstvo a poznámepostup skladovania a definitívneho uloÏenia.Finanãné prostriedky na nakladanie sú sú-ãasÈou akumulovania príspevkov od prevá-dzkovateºa JE V1 a odvodom prostriedkov odprenosov˘ch sústav na úãet NJF.

Nakladanie s vyhoret˘m palivom z JE V2je podobne hodnotené. âasÈ nákladov na vy-raìovanie JE V2 z prevádzky a ãasÈ nákladovna nakladanie s vyhoret˘m jadrov˘m palivomsú akumulované v súãasnosti (v rámci tzv. his-

torického dlhu) odvodom z prenosovej a di-stribuãn˘ch sústav na úãet NJF. âasÈ nákla-dov je akumulovaná príspevkom od prevá-dzkovateºa JE V2. Príspevky prevádzkovate-ºa sa uvaÏujú v závislosti od dæÏky prevá-dzkovania JE (40 rokov alebo 60 rokov pre-vádzkovania).

Ako jeden z dôsledkov podmienenia vstu-pu SR do EÚ predãasn˘m odstavením JEV1 bol vytvoren˘ v Európskej banke preobnovu a rozvoj fond BIDSF na pomocpri pokrytí priamych nákladov na jej vy-raìovanie a súvisiacich nákladov. âerpa-nie finanãn˘ch prostriedkov z tohto Fon-du sa uÏ zaãalo a jeho plné vyuÏitie by odroku 2011 mohlo u‰etriÈ 432,761 mil. €. O túto sumu by mohla byÈ zníÏená v˘‰kahistorického deficitu, a teda odvod od pre-vádzkovateºov prenosovej a distribuãn˘chsústav. Aká je dnes situácia zosúladeniavecnej náplne ãinností financovan˘ch zNJF a BIDSF?

Otázka je predov‰etk˘m na JAVYS, a. s.,ako uÏívateºa prostriedkov fondu BIDSF. Lenpoznámka k otázke: NJF uvaÏuje s prostried-kami fondu BIDSF ako pomoc zo strany EÚa dotácia NJF na proces vyraìovania JE V1bude o v˘‰ku príspevku fondu BIDSF zníÏe-ná. NJF sa podieºa na projektoch financova-n˘ch z BIDSF v zmysle zmluvy medzi slo-venskou stranou a Európskou bankou pre ob-novu a rozvoj. Vecná náplÀ ãinností a finan-covanie je dohodnuté medzi NJF a JAVYSomkaÏdoroãne na základe Ïiadostí JAVYSu naNJF.

Predaj elektriny vyrobenej v jadrov˘chelektrárÀach V2 a EMO 1,2 v súãasnostirealizujú v˘hradne SE, a. s. Predaj silovejelektriny realizujú rozvodov˘m podnikom,svojim priamym zákazníkom, resp. ob-chodníkom s elektrinou pôsobiacich na vy-medzenom území SR. V ãom vidíte najväã-‰ie riziká dopadov na ceny elektriny, ostat-n˘ch tovarov a sluÏieb, ale aj na hospodár-sky a sociálny rozvoj krajiny?

Proces závereãnej ãasti jadrovej energeti-ky bol komplexne analyzovan˘ a boli stano-vené náklady na jednotlivé ãasti procesu.Komplexne znamená, Ïe zah⁄Àa JE A1, JE V1,JE V2, JE EMO1,2 a JE MO3,4.

Náklady sú uvedené v návrhu inovovanej„Stratégie závereãnej ãasti jadrovej energeti-ky“. Zákonom stanovené príspevky do NJF odprevádzkovateºa Slovenské elektrárne, a. s.,a odvody od prenosovej a distribuãn˘ch sú-stav sú dostatoãné na pokrytie celého proce-su závereãnej ãasti v trvaní cca 100 rokov. Vprípade zmeny, ako napr. vybudovanie nové-ho jadrového zdroja ãi skor‰ieho odstaveniapracujúcich zdrojov, bude nová anal˘za nákla-dov zohºadnená pri inovácii „Stratégie záve-reãnej ãasti jadrovej energetiky“, resp. nov˘chlegislatívnych dokumentov.

Z pohºadu súãasn˘ch príspevkov a odvodovproces závereãnej ãasti jadrovej energetikynemá dopad na ceny elektriny, ostatn˘ch to-varov a taktieÏ nemá dopad na hospodárskyrozvoj krajiny.

Viac ako 70 % obãanov EÚ má názor, Ïeneexistuje Ïiaden bezpeãn˘ spôsob ako sa„zbaviÈ“ vysoko rádioaktívneho odpadu.

Takmer kaÏd˘ obãan v‰ak súhlasí, Ïe pro-blém vysoko rádioaktívneho odpadu by samal vyrie‰iÈ teraz, a nenechaÈ ho na nasle-dujúce generácie. Ako hodnotíte na‰u pri-pravenosÈ na rie‰enie tejto problematiky?

„Zbavenie“ sa vysoko rádioaktívneho od-padu je vÏdy spojené s urãit˘m rizikom, takako kaÏd˘ proces v energetickom priemyslepriná‰a zodpovedajúce riziká. Finanãné pro-striedky kumulované v NJF od roku 1995zaÈaÏia generácie rovnomerne poãas prevá-dzkovania jadrovoenergetick˘ch zariadení.Problémom budúcich generácií môÏe byÈ po-stoj verejnosti k vybudovaniu úloÏiska v lo-kalite, ktorá je na to vhodná. Je dôleÏité pri-jímaÈ uÏ v súãasnosti urãité opatrenia, aby ve-rejnosÈ získala kladn˘ postoj k úloÏiskám.Súhlasím s názorom, Ïe problém ukladaniavysoko rádioaktívneho odpadu nie je vhodnéposúvaÈ na nasledujúce generácie, ale budo-vanie trvalého úloÏiska vysoko rádioaktívne-ho odpadu je technicky nároãn˘ dlhodob˘proces. V budovaní úloÏísk sme na zaãiatkua ani v ostatn˘ch krajinách Európy nie je veº-k˘ pokrok, a teda je aj málo skúseností.

Je veºkou ‰kodou pre Slovensko, Ïe prie-skum lokalít vhodn˘ch pre úloÏisko bol pre-ru‰en˘ a cca 10 rokov sa v prieskume nepo-kraãuje. Budovanie úloÏiska na Slovenskulen pre potreby slovenskej jadrovej energeti-ky sa javí neefektívne a v rámci EÚ sa v tom-to ãase o spoloãn˘ch regionálnych úloÏiskáchneuvaÏuje.

V˘skum a v˘voj v sektore energetiky je vkaÏdom hospodárskom systéme predme-tom prioritného záujmu. Roky utlmovan˘v˘skum a v˘voj nedosahuje v energetike naSlovensku Ïiaduci rozsah, ktor˘ by bol po-rovnateºn˘ s hospodársky vyspel˘mi ‰tát-mi sveta. Tento stav viedol k rozpadu a ra-dikálnemu zníÏeniu v˘skumného poten-ciálu v energetike a k rozptylu vysoko kva-lifikovaného personálu. V ãom vidíte v˘-chodisko?

Máte pravdu v tom, Ïe 0,47 % podiel(2010) z HDP venovan˘ v˘skumu na Slovens-ku, je druh˘ najniωí v Európe. Slovensko jemal˘ ‰tát, ktor˘ si nemôÏe dovoliÈ rozvíjaÈv‰etky v˘skumné odvetvia. Ak v‰ak mámeviac ako 50 % elektriny z jadrov˘ch elektrár-ní, nemôÏeme si dovoliÈ odignorovaÈ jadrov˘v˘skum. BohuÏiaº, investícií zo strany ‰tátu,resp. súkromn˘ch firiem je minimum. Pritomjeden zo základov kultúry bezpeãnosti v ja-drovej energetike je kvalitn˘ systém vzdelá-vania, ktor˘ je nemysliteºn˘ bez v˘skumu.Pracovníci v jadrov˘ch zariadeniach, ãi v do-zorn˘ch orgánoch musia plne chápaÈ moÏnédopady vyuÏívania jadrov˘ch technológií.Musia chápaÈ problematiku v teoretickej iexperimentálnej rovine. Navy‰e slovenskéuniverzitné i akademické pracoviská majústále potenciál byÈ kvalitn˘mi rie‰iteºmi i v ob-lasti aplikovaného jadrového v˘skumu. Skú-senosti z v˘skumn˘ch aktivít sa následne pre-mietajú i do vzdelávania, ãím profituje i pre-vádzkovateº. Samozrejme, ak nie je zamera-n˘ len na okamÏit˘ finanãn˘ zisk.

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

S T R O J Á R S T V O N A S L O V E N S K U

52

Dobrou správou pre Slovensko je, Ïe napriekkríze sa ekonomick˘ rast nezastavil. Rasthrubého domáceho produktu (HDP) Sloven-ska v roku 2012 bude na úrovni 1,8 %, hovo-rí ekonomická prognóza EK, priãom vychá-dza z predpokladov, Ïe hlavn˘m motorom prerast HDP bude aj naìalej exportná ãinnosÈ voblasti strojárstva a komponentov. Ako by stecharakterizovali dne‰nú situáciu strojárske-ho priemyslu na Slovensku?

Dne‰n˘ stav v strojárskych firmách na Slo-vensku charakterizuje zvy‰ovanie v˘roby oko-lo 4 aÏ 5 %, ão je najvy‰‰í rast v rámci odvetvípriemyslu Slovenska. Stále v‰ak nedosahujemeobjemy v˘roby spred krízy roku 2008. Napriektomu moÏno povedaÈ, Ïe situácia po kríze je sícestabilizovaná ão sa t˘ka objemu v˘roby, alestrojársky priemysel stále zápasí s nedostatkomkvalifikovan˘ch pracovníkov, ãi uÏ vo v˘robe,alebo aj v stredno-technick˘ch kategóriách.Toto je Achillova päta, a ak ju nevyrie‰ime,slovenské strojárstvo bude závislé od dovozupracovnej sily zo zahraniãia.

Podºa anal˘z prevaÏná väã‰ina slovensk˘chsubjektov nie je schopná reálne zmeniÈ svo-ju finanãnú situáciu a bude fungovaÈ v polo-he existencie ãi preÏívania, ale nie v˘raznejexpanzie. Aké sú perspektívy strojárskehopriemyslu v kontexte hospodárstva SR?

Tu musíme rozdeliÈ slovenské strojárske fir-my na dve skupiny. Prvá skupina – zahraniãn˘kapitál, ktor˘ nemá problémy vo väã‰ine prípa-dov s úverovaním svojich aktivít, ão ch˘ba prá-ve druhej skupine, domácim podnikateºom. Odnich sa vyÏaduje dvojnásobné garantovanie priúverovaní ako od zahraniãn˘ch. Nechcem po-lemizovaÈ ãi je to dané t˘m, Ïe na‰e banky vlast-nia len zahraniãn˘ kapitál, ktor˘ ma bliωie kt˘m svojim, ale prax je taká. Nechcem menovaÈkonkrétne prípady (aj keby som vedel). Nie jemojím cieºom po‰kodiÈ t˘mto bankov˘m in‰ti-túciám a verím, Ïe keì si prehodnotia svoje po-rtfólia pôÏiãiek, presvedãia sa o tom, Ïe návrat-nosÈ úveru je taká istá ãi ide o zahraniãn˘ch ale-bo domácich podnikateºov.

Celkovo bolo na Slovensku od roku 2002 dojúna 2010 vo forme investiãn˘ch stimulovvynaloÏen˘ch 1 099,9 mil. € na podporu 101investiãn˘ch projektov. Expertízna ‰túdiaEÚ SAV z rpku 2010 hodnotí existujúci sys-tém investiãn˘ch stimulov ako príli‰ náklad-n˘ vzhºadom na moÏnosti ‰tátneho rozpoãtu,a neefektívny z hºadiska podpory regionálne-ho rozvoja a diverzifikácie hospodárstva.Jednoznaãn˘ postoj ste vyjadrili k problema-tike, Ïe investiãné stimuly krivia podnika-teºské prostredie. Ak˘ v˘voj teda predpokla-dáte, aby sme neodradili prílev zahraniã-

n˘ch investícií a pomohli aspoÀ stabilizácii adiverzifikácii domácich?

Investiãné stimuly, na tom trvám, deformujúpodnikateºské prostredie. Bez nich v‰ak e‰tenejak˘ ãas nebude fungovaÈ ani slovenské stro-járstvo. Ak chceme podporiÈ stimulmi rozvojpriemyslu vrátane strojárskeho, mali by sa kom-petentní predstavitelia slovenskej vlády SR za-myslieÈ nad t˘m, Ïe treba podporiÈ najmä stimu-ly do oblasti v˘skumu a v˘voja, myslím t˘m v˘-voja aplikovaného, ktor˘ prinesie nielen prida-nú hodnotu, ale vytvorí priestor na zamestnanievysoko‰kolsky vzdelan˘ch ºudí, v mnoh˘ch prí-padoch konãiacich na úradoch práce.

Nástup ãínskej konkurencie na európske trhyznamená ìal‰í v˘razn˘ faktor, ktor˘ môÏeohroziÈ situáciu väã‰iny v˘robcov automobi-lovej techniky. To sa t˘ka priamo koneãn˘chv˘robcov, ako aj v˘robcov komponentov.Pripravuje ZSP SR stratégiu vnútornej dife-renciácie v˘voja tejto subdodávateºskej zá-kladne v tomto kontexte?

âínsku ekonomiku vnímame ako váÏnehokonkurenta na trhu, a to nielen v oblasti strojár-stva, ale aj v in˘ch odvetviach. Dnes praktickyzlikvidovali na trhu u nás textiln˘ priemysel. Aksa chceme vyhnúÈ t˘mto krokom i v ostatn˘choblastiach priemyslu, musíme vytvoriÈ priestorna spoluprácu. PripraviÈ strategické rozhodnu-tia, v akej oblasti budeme spolupracovaÈ, v akejposkytneme know-how a ktorú necháme na-pospas ich dynamickej expanzii k nám.

„UÏ v súãasnosti sa objavuje nedostatok vy-uãen˘ch pracovníkov v oblasti strojárskychprofesií – zámoãníctva, sústruÏníctva a záro-veÀ v oblasti montáÏnych strojárensk˘ch pro-fesií. Postupne sa to premieta aj do oblasti ne-dostatku stredn˘ch kádrov a v oblasti vyso-k˘ch ‰kôl treba povedaÈ, Ïe záujem o technic-ké disciplíny vo väzbe na automobilov˘ prie-mysel je stále veºmi nízky. ËaÏko moÏno uva-ÏovaÈ o tom, Ïe veºké koncerny premiestnia naSlovensko logistické a hlavne v˘skumné a v˘-vojové základne. Z tohto hºadiska je teda pod-pora v˘chovy a vzdelávania cielene spätá spríchodom a smerovaním zahraniãn˘ch inves-torov nevyhnutná,“ tvrdí Peter Stanûk. Av‰akvzdelanú pracovnú silu, lep‰ie prepojenie so‰kolstvom a zlep‰ovanie podpory exportu na-‰ich firiem poÏadujete aj vy. Máte priprave-né návrhy, ako dosiahnuÈ tieto zmeny?

Strojárstvo – nedostatokkapitálu a kvalifikovanej sily

Poslaním Zväzu strojárskeho priemyslu SR je reprezentovaÈ a obhajovaÈ záujmy svojich ãlenovpredov‰etk˘m pri kolektívnom vyjednávaní s odborov˘mi organizáciami pri príprave kolektívnej zmluvy

vy‰‰ieho stupÀa a na rokovaniach so ‰tátnou exekutívou a odborov˘mi orgánmi v rámci Radyhospodárskeho a sociálneho partnerstva. Okrem toho k prvorad˘m úlohám zväzu patrí podpora rozvoja

slovenského strojárstva, nadväzovanie a prehlbovanie kontaktov s partnersk˘mi organizáciamiv zahraniãí. Prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Ing. Milan CAGALA sa podelil

o svoje názory v rozhovore, ktor˘ pripravila Marta Toma‰oviãová.

53

Koho vlastne potrebujú strojárske podniky naSlovensku? Z prieskumu uskutoãneného medzi18 strojárskymi firmami rôznej veºkosti vyply-nuli nasledujúce poÏiadavky na odborné strojárs-ke profesie na roky 2006 aÏ 2012: • Najväã‰í záujem zo strany spomínan˘ch fi-

riem je o pracovnú pozíciu mechanik nasta-vovaã pre NC a CNC stroje a zariadenia. T˘-chto 18 firiem by uÏivilo pokojne aj 120 ta-k˘chto pracovníkov.

• Hneì po tejto pracovnej pozícii bol najväã‰í do-pyt po dvoch odbornostiach – obrábaã kovov– brusiã a nástrojár. Tak˘ch ºudí by z kaÏdej tej-to odbornosti mohli zamestnaÈ po vy‰e 40.

• Nasledujú ìal‰ie tri odbornosti – obrábaã ko-vov – sústruÏník, obrábaã kovov – frézar aprogramátor zváracích strojov. Z kaÏdej tej-to profesie by spomínané podniky potrebova-li pribliÏne po 20 odborníkoch. Asi 10 pracov-níkov by potrebovali na pozíciu univerzálne-ho obrábaãa kovov ãi strojného mechanika auplatnenie by len veºmi ÈaÏko na‰la vysoko‰pecializovaná pozícia operátora laserov˘chzariadení. Táto vzorka jasne naznaãuje, aképracovné pozície nájdu uplatnenie v sloven-skom strojárstve.

Máme návrhy na zmeny, ktoré pomôÏe vyrie-‰iÈ iba radikálny rez: rezort ‰kolstva a samo-správne kraje musia ur˘chlene vytvoriÈ systém,ba dokonca aplikovateºnú stratégiu preferujúcuspomínané uãebné a ‰tudijné odbory prepojenépriamo na prax. Toto sa dá dosiahnuÈ iba dvo-ma moÏn˘mi spôsobmi:1. PlánovaÈ stavy na t˘chto ‰kolách, ão nie je

dnes moderné, aj keì vo vyspel˘ch ‰tátoch akoNemecko, Francúzsko plán naz˘vajú marke-tingov˘m riadením a je to najvy‰‰ie ‰tádiumriadenia systému ãi uÏ firiem, alebo aj ‰tátu.

2. Aby bola dodrÏaná ústava, teda jej paragra-

fy o bezplatnom ‰túdiu, odbory potrebné nato, aby sme boli okolit˘m ‰tátom konkuren-cieschopn˘m partnerom, musíme vyuãovaÈbezplatne. Naopak, odbory, ktor˘ch absol-venti po ukonãení ‰túdia zapæÀajú úrady prá-ce – je to pribliÏne 40 percent v‰etk˘ch ab-solventov – nech sú sãasti spoplatnené.

3. VrátiÈ späÈ názvy uãili‰tia. Keì je záujem fi-riem vrátiÈ tieto uãili‰tia k podnikom, tak ichaj prepojiÈ s praxou. Inak nezabezpeãíme nie-len kritériá Bruselu, ale ani prosperitu ‰tátu.In˘mi slovami – vytvoriÈ tzv. duálny systémfungujúci vo väã‰ine vyspel˘ch krajín sveta.

4. MotivovaÈ ‰tudentov stredn˘ch odborn˘ch‰kôl ‰tipendijn˘mi programami tak, aby fir-ma, ktorá ich po skonãení ‰túdia zamestná,garantovala absolventovi pracovné miesto smotivujúcou mzdou a súãasne mu uÏ poãas‰túdia umoÏní nadobudnúÈ praktické zruã-nosti a vedomosti.

5. VrátiÈ sa k programom vysoko‰kolsk˘ch ‰ti-pendií tak, aby ‰tudenti vysok˘ch ‰kôl tech-nického zamerania mali dostatoãnú motivá-ciu zaviazaÈ sa konkrétnej firme na niekoºko-roãn˘ pracovn˘ pomer s t˘m, Ïe uÏ poãas po-berania ‰tipendia ich príslu‰n˘ podnik do-statoãne za‰kolí, ãím nadobudnú potrebnúprax e‰te pred skonãením ‰túdia. Firma záro-veÀ bude maÈ istotu, Ïe získa pripraveného akvalifikovaného pracovníka.

6. PrispôsobiÈ kapacity vzdelávania na v‰etk˘chstupÀoch potrebám trhu práce.

7. UskutoãniÈ radikálnu reformu ‰truktúry a ob-sahu vzdelávania.

8. ZabezpeãiÈ väzby medzi zamestnávateºmi a‰kolami na v‰etk˘ch stupÀoch.

9. VytvoriÈ zo strany ‰tátu efektívny systém po-zitívnej osvety v prospech ‰túdia na ‰koláchtechnického smeru, najmä vo verejnopráv-nych médiách.

Absencia funkãného trhu s firmami, neexis-tencia mechanizmov komercionalizácie me-dzi univerzitami a firmami, nevhodné pro-stredie na ‰piãkov˘ v˘skum a v˘voj, nedosta-toãná jazyková vybavenosÈ a málo kozmopo-litné prostredie vytvárajú v˘znamn˘ prie-stor na reformné úsilie a podporu tvorbystrategick˘ch aktív. Ako môÏe ZSP SRovplyvniÈ odstraÀovanie t˘chto nedostatkov?

Zväz strojárskeho priemyslu SR sa od svoj-ho zaloÏenia snaÏil a snaÏí podporovaÈ expan-ziu na‰ich firiem na zahraniãn˘ch trhoch. Ktomu napomáha niekoºko uzavret˘ch medziná-rodn˘ch zmlúv uzatvoren˘ch medzi na‰ím zvä-zom a zahraniãn˘mi zväzmi, ako sú Francúzs-ko, Nemecko, Ukrajina, Rusko, âína. Z nich vy-pl˘va najmä moÏnosÈ overenia si solventnostizahraniãného partnera a v neposlednom rade ikontaktu na konkrétneho zákazníka. Dnes uÏsme prekonali aj jazykovú bariéru, lebo dne‰níabsolventi ‰kôl sú Európania a ovládajú jazykyako angliãtinu, nemãinu, francúz‰tinu a ru‰tinu.Aby sme v‰ak mohli podporiÈ aktivity na‰ich fi-riem na zahraniãn˘ch trhoch, ch˘ba nám, naj-mä domácim podnikateºom, tak˘ strategick˘zámer, ako sa dobre podniká v Nemecku, Fran-cúzsku a pod., a to je dlhodobé prefinancovanieinvestiãného zámeru alebo dodávky technoló-gie do krajín, ktoré sú oznaãené ako rizikové ztitulu ich finanãného zabezpeãenia. Aj keì oce-Àujem snahy manaÏmentu EXIMBANKY, ichkapitálov˘ priestor pre rizikové dodávky jemal˘. Verím, Ïe aj tento trend sa ãasom vyrie-‰i, a t˘m bude aj slovensk˘ podnikateº konku-rencieschopn˘ v zahraniãí. Îelám domácimpodnikateºom, aby sa im tento sen ãoskoro vy-plnil.

S L O V E N S K É S T R O J Á R S T V O

Do politiky majú ísÈ ºudia bezúhonní

AÏ prehºad firiem a in‰titúcií, v ktor˘ch nejako rezonuje meno poslanca Mariana ZÁHUMENSKÉHO, informujezáujemcu o tom, Ïe sa tento politik v podstate uÏ 25 rokov, od roku 1987, keì bol mechanizátorom rastlinnej

a Ïivoãí‰nej v˘roby vo vtedaj‰om Jednotnom roºníckom druÏstve v Dvoroch nad Îitavou, venuje oblasti, ktorá mána Slovensku hádam najväã‰iu tradíciu, ale súãasne je odsúvaná nabok ako ãosi, ão nie je veºmi potrebné – hocito vôbec nie je pravda –, teda poºnohospodárstvu. Slovensko sa dlho povaÏovalo za „vidiecky“ ‰tát, lebo samotná

Bratislava ako jediné veºkomesto tejto podtatranskej krajiny (veºkoryso, ale uÏ nie veºmi presne, by sme mohlipridaÈ aj Ko‰ice) nestaãila – a dodnes nestaãí – na to, aby sme SR povaÏovali za mestské prostredie. Záhumensk˘

v‰ak uÏ dlho, ‰tvrÈstoroãie, nie je „dedinãan“ alebo „sedliak“, je – povedzme to tak – agrikultúrnym ãiniteºom, ãoho pribliÏuje k me‰Èanom. Od 1995 do 2002 bol ‰éfom spoloãnosti Agrocontract v Liptovskom Mikulá‰i, v roku

2002 nasleduje ìal‰í zo Záhumenského skokov, keì sa stal Ïivnostníkom, ktor˘ poskytoval rôzne sluÏbypoºnohospodárom, v roku 2006 sa vy‰vihol do vy‰‰ej politiky, keì bol prv˘ raz zvolen˘ ako ãlen Smeru-SD zaposlanca NR SR, v júli 2006 sa stal ‰tátnym tajomníkom na Ministerstve pôdohospodárstva SR – a odtiaº sa

zasa vrátil do parlamentu. Uzavrime tento prehºad Záhumenského aktivít e‰te informáciou, Ïe bol niekoºko rokovpredsedom Slovenského zväzu prvov˘robcov mlieka a ãlenom Legislatívnej komisie Slovenskej poºovníckej

komory. S touto pestro úãinkujúcou postavou slovenského verejného Ïivota sa rozprával publicista Ernest Weidler.

N Á R O D N Á R A D A S R

54

âo by, podºa vás, malo byÈ hlavnou témouvíkendov˘ch politick˘ch diskusií, vysiela-n˘ch vo v‰etk˘ch televíziách? Nemala bybyÈ v popredí mravnosÈ v politike? Nech˘-ba slovenskému verejnému Ïivotu práveona?

Myslím si, Ïe do politiky by mali ísÈ ºudia,ktorí sú morálne úplne bezúhonní, ão zname-ná, Ïe majú vysok˘ ‰tandard korektnosti amravného správania sa. To by mala byÈ zá-kladná v˘bava kaÏdého politika. ªudia, kto-rí takéto kritériá nespæÀajú, by na politické po-sty vôbec nemali byÈ ani nominovaní. Morál-na v˘bava politika je otázka veºmi váÏna, ajkeì, ão sa t˘ka spoloãnosti a konkrétnychºudí, na prvé miesto v televíznych diskusiáchspomedzi v‰etk˘ch tém patrí zamestnanosÈ,lebo pokiaº nemajú ºudia prácu, tak si lenveºmi ÈaÏko dokáÏu usporiadaÈ svoj Ïivot a po-staviÈ ho na nejak˘ch istotách, lebo kto nemáprácu, ako môÏe svojim rodinám zabezpeãiÈstabilitu? V prvom rade odtiaº sa musí odví-jaÈ celospoloãenská diskusia. Pravda, veºk˘okruh otázok súvisí so ‰ir‰ími záujmami Slo-venska, a tie sa na zahraniãnom poli spájajúz hºadiska eurozóny s postavením Slovenskav celosvetovej ekonomike.

A subjekty, ktoré sú v opozícii, majú neja-kú silu na to, aby ovplyvnili rie‰enie neja-k˘ch sociálnych a ekonomick˘ch problé-mov, alebo len – v podstate – vypæÀajú po-ãet poslancov v parlamente na potrebn˘ch150?

V kaÏdom politickom systéme je opozíciaveºmi dôleÏitá, bohuÏiaº, máloktorá vládachce poãúvaÈ jej názory a pripustiÈ, aby mo-nitorovala a kontrolovala vládu a vládnu koa-líciu, aby nezneuÏívala svoju moc a svojepostavenie, a aby ukazovala alternatívne rie-‰enia. Vypl˘va to v‰ak z logiky parlamentné-ho fungovania, Ïe za vládnutie je vÏdy hlav-ná zodpovednosÈ na koalícii alebo na najsil-nej‰ej strane.

Na pôde politiky je na môj vkus veºa dosÈostr˘ch útokov jedn˘ch proti druh˘m. Nieje to kontraproduktívne v tom zmysle, Ïeºudia nevnímajú vÏdy, ãi hovoríte protisvetonázorovo opaãne nasmerovanej stra-

ne alebo skôr kriticky proti ideologickykontrastnej politike, alebo ãi si len ako ºu-dia neustále nieão vyhadzujete na oãi a,Ïiaº, niekedy aj dosÈ surovo, ba aÏ kruto?Nemali by si politici uvedomiÈ, Ïe to v‰et-ko sa odohráva pred oãami a u‰ami obãa-nov a Ïe tí to vnímajú ako uráÏliv˘ spôsobrozprávania, ktor˘ sa môÏe niekedy obrá-tiÈ aj proti nim?

BohuÏiaº, musím povedaÈ, Ïe taká nízka po-litická kultúra, akú uviedol do parlamentuneskúsen˘ Richard Sulík, keì sa stal predse-dom, tu e‰te nebola. Samozrejme, záleÏí navoliãoch, ak˘ch ºudí posunú do parlamentu aurobia z nich poslancov.

Pravda, ja nemám ani právo, ani chuÈ ob-hajovaÈ nikoho, ale aj tak mi nedá neop˘-taÈ sa, ãi sú Sulíkove ataky na mnoh˘ch po-litikov dostatoãn˘m dôvodom na to, aby ºu-dia demon‰trovali naozaj negatívny vzÈahk politike ako takej, bez ohºadu na politic-ké strany, ku ktor˘m sa hlásia?

Samozrejme, nechutné politické divadloodradzuje ºudí od politiky. Napriek tomu bysa v‰ak ºudia mali zaujímaÈ o dianie v spoloã-nosti, lebo politika sa priamo dot˘ka aj ichexistencie, ich istôt, ich perspektívy – a do-t˘ka sa predov‰etk˘m ich moÏností, ako sav‰estranne rozvíjaÈ a ÏiÈ normálnym spôso-bom. A najmä, ako napæÀaÈ svoju Ïivotnúideu, ktorú majú – ak nejakú majú. Pokiaº jepolitika vulgárna, pokiaº ºudí znechucuje, takto ºudí odradzuje od toho, aby sa zaujímali opodstatné veci okolo seba a oni sa skæzavajúdo politikárãenia, ão je zlé. To v‰ak patrí me-dzi najÈaωie veci: rozlí‰iÈ, ão sú v politike sku-toãné hodnoty a ão uÏ je politikárãenie, kto-ré stavia na populizme. A v dne‰n˘ch dÀochsme svedkami mnoh˘ch populistick˘ch vecí,ktoré v koneãnom dôsledku zhor‰ujú na‰uÏivotnú úroveÀ a úroveÀ verejného Ïivota.

Ak ste spomenuli Richarda Sulíka, je moÏ-né, Ïe on si e‰te stále neuvedomil svojedne‰né postavenie na rozdiel od toho, kto-ré formovalo jeho predo‰l˘ Ïivot. MoÏnostále e‰te v plnej miere nepostrehol svojprechod z podnikateºského prostredia, vktorom pôsobil dlhé roky predt˘m, neÏ sa

pohrúÏil do politiky. Niektoré svoje dne‰-né spôsoby zrejme prevzal odtiaº a pre-bral ich sem. Dá sa tomu nejako zabrániÈ?

Nie som si v‰ak ist˘, ãi taká kultúra, akúpredviedol Richard Sulík v Národnej rade, jeobligátna aj v slu‰nom podnikateºskom pro-stredí. Toto je moÏno prípustné na záhradnejpárty, ale nie v prostredí, kde sa predsa len vy-Ïaduje kultúra trochu vy‰‰ieho ‰t˘lu.

Myslíte si, Ïe parlament, ktor˘ sa ustano-vil teraz na jar, má väã‰iu ‰ancu pôsobiÈ po-zitívne v slovenskom verejnom Ïivote?

Ja verím, Ïe sa ºudia vrátia k svojej pamä-ti a Ïe si vyhodnotia, ktorá politická strana ãopresadzovala a nielen ão hovorila pred voºba-mi, ale ão urobila alebo ão sa chystá urobiÈ povoºbách, najmä ak získa moc. Toto by malobyÈ kºúãové pre ºudí, aby sa pozreli, kto hájiich záujmy a kto aké zákony prijíma v pro-spech ºudí – alebo, niektorí, aj v neprospechºudí. To by mal byÈ kºúã pre uvaÏovanie ºudípri voºbách, pretoÏe záleÏí skutoãne len od vo-liãov, koho posunú do parlamentu, aká sku-pina ºudí tuná bude rokovaÈ a rozhodovaÈ, ãito budú nejaké marketingové novotvary, kto-ré v poslednom ãase vznikajú jeden po dru-hom a ktoré dávajú obrovské peniaze do re-klamy, napríklad ako obãianske hnutie „99%“, lebo nikto nevie, ão za nimi je a nepoz-ná základné ãrty programu, ktor˘ predklada-jú.

Medzi nami a vedºa nás Ïije obrovská sku-pina star‰ích ºudí – okolo milióna dôchod-cov. Medzi nimi je veºa ºudí na pozoruhod-nej úrovni, ktorí v uplynul˘ch desaÈro-ãiach Slovensku skutoãne veºa dali. Myslí-te, Ïe sa im dnes venuje dosÈ pozornosti,respektíve toºko, koºko si vyÏadujú ich zá-sluhy a ich potreby?

Okrem politickej strany Smer som v in˘chstranách nevidel, Ïe by mali pre dôchodcovnejak˘ seriózny program. Veºmi staré a veº-mi múdre porekadlo hovorí o troch gro‰och,ãiÏe o tom, Ïe si treba váÏiÈ dôchodcov, lebona základe ich práce a ich v˘konov sme moh-li my mlad‰í vy‰tudovaÈ – a je na‰ou povin-nosÈou tie náklady, ktoré na to vynaloÏili,splatiÈ. Ja si skutoãne váÏim program politic-kej strany Smer, ktor˘ je vo veºkej miere po-staven˘ pre dôchodcov a ktor˘ je veºmi dob-r˘, len ho treba aj napæÀaÈ. Pokiaº viem, takuÏ za prvej vlády Roberta Fica boli vyãleÀo-vané ‰tedré prostriedky a boli urobené mno-hé opatrenia ‰peciálne v prospech dôchodcov,ãi uÏ to boli vianoãné dôchodky, ãi valorizá-cia dôchodkov zo zákona atì.

55

V ¯ B O R Y N R S R

Predseda JUDr. Miroslav âíÏ sa narodil 11.februára 1954 v Bratislave. ·túdium ukonãilv roku 1978 na Právnickej fakulte UniverzityJ. A. Komenského v Bratislave. V rokoch 1979– 1989 pracoval ako právnik na obvodnom ná-rodnom v˘bore v Bratislave, neskôr pôsobilako lektor na In‰titúte pre národné v˘bory.Medzi rokmi 1990 – 2002 zastával funkciu vSNR ako poradca predsedu, neskôr tajomníkv˘boru pre verejnú správu, odborn˘ poradcalegislatívneho odboru. Od roku 2002 je poslan-com NR SR za Smer-SD, v rokoch 2006 – 2010zastával funkciu podpredsedu NR SR a pred-sedu poslaneckého klubu Smer-SD. Absolvo-val odborné stáÏe vo Veºkej Británii, SRN, vo·vajãiarsku a Írsku. Po predãasn˘ch voºbách

v roku 2012 sa opätovne stal poslancom NR SRza stranu Smer-SD.

Ad 1. V̆ bor, ktorému mám ãesÈ predsedaÈ,nie je v˘borom, ktor˘ kontroluje príslu‰né od-vetvie v˘konnej moci, ale plní osobitné úlohyvo vzÈahu k Národnej rade SR a jej poslancom,disponuje disciplinárnymi právomocami akoná vo veciach mandátového statusu poslan-cov. Na‰ou úlohou je zabezpeãiÈ dôsledné do-drÏiavanie Ústavy SR a príslu‰n˘ch zákonova objektívny a nestrann˘ v˘kon právomociV̆ boru.

Ad 2. Väã‰ia ãasÈ mojej profesijnej kariéryje spojená s národnou radou a pevne verím, Ïezískané skúsenosti vytvárajú predpoklad nariadny v˘kon funkcie.

Ad 3. V súãasnosti sú dominantné problé-my súvisiace s prebiehajúcimi aktivitami oko-lo obmedzenia imunity poslancov , rovnakoako otázky spojené s rozsahom disciplinárnejzodpovednosti poslancov. Dorie‰iÈ bude po-trebné aj problém interpretácie obãiansko-právnej zodpovednosti poslancov za v˘rokyprednesené v parlamente a v rámci aktivít spo-jen˘ch s moÏnou novelou Ústavy SR a roko-vacieho poriadku presnej‰ie upraviÈ hmotné ajprocesné normy pre disciplinárne konanie.

Ad 4. Îiaduca vyváÏenosÈ straníckych aodborn˘ch postojov je dôleÏitou súãasÈou po-litickej kultúry a zásadne ovplyvÀuje dôvery-hodnosÈ parlamentu. NestrannosÈ je osobitnedôleÏitá pre nበv˘bor , pretoÏe posudzuje dô-leÏité otázky platnosti a trvalú existenciu man-dátu poãas volebného obdobia a vytvára dis-ciplinárne konanie voãi poslancom.

Ad 5. Primárnym a akútnym sa ukazuje rie-‰enie problémov spojen˘ch s hospodárskoukrízou, hºadanie vhodného pomeru medzi ‰et-rením a rozvojov˘mi aktivitami , udrÏanie so-ciálneho zmieru, podpora malého a strednéhopodnikania, rie‰enia zamestnanosti mlad˘chºudí. Z hºadiska ‰ir‰ej perspektívy bude dôle-Ïit˘ v˘sledok prebiehajúcej diskusie o zásad-n˘ch otázkach daÀovej etiky, moÏného roz‰í-renia regulaãn˘ch právomocí ‰tátu, vytváraniepredpokladov na udrÏanie dosiahnutého statu-su nielen politick˘ch, ale aj sociálnych práv ob-ãanov, dorie‰enie dôchodkového systému,udrÏanie rozsahu zdravotného zabezpeãenia ajednocestnej formy zdravotnej starostlivosti.Osobitne je dôleÏité posúdiÈ stav zabezpeãeniaprirodzenej reprodukcie spoloãnosti a v jejrámci hlavne dostupnosÈ bytov pre mladú ge-neráciu.

Predsedovia v˘borov NR SR

Mandátov˘ a imunitn˘ v˘bor NR SR

V̆ bory NR SR sú iniciatívne a kontrolné orgány. Predstavujú „zastavenie“ návrhu zákona pred jeho schválením v pléne parlamentu a nadobudnutím úãinnosti po uverejnení v Zbierke zákonov.

Ide teda o dôleÏitú ãinnosÈ, v rámci ktorej je moÏné posúdiÈ súãinnosÈ návrhu zákona s platnoulegislatívou. V predchádzajúcom ãísle sme vám predstavili niektor˘ch nov˘ch predsedov

v˘borov NR SR, teraz ponúkame pokraãovanie. Pripravila Marta Toma‰oviãová.

1. V tomto volebnom období zastávate v˘znamn˘ post ako predseda v˘boru NR SR. S ak˘mi predstavami ste prevzali túto funkciu?

2. Ako budú vpl˘vaÈ va‰e doteraj‰ie pracovné a Ïivotné skúsenosti pri zastávaní tohto postu? 3. Ktoré problémy oblasti pokr˘vajúcej ãinnosÈ v˘boru povaÏujete za dominantné?

4. Ako predseda v˘boru pri predkladaní stanovísk potrebujete hºadaÈ kompromisy medzi postojmi koalície a opozície. PovaÏujete za vyváÏené stranícke a odborné postoje?

5. Podºa vá‰ho názoru, ktoré oblasti spoloãenského v˘voja by mali byÈ prioritne rie‰ené v tomto volebnom období, nielen z pohºadu akútneho doteraj‰ieho v˘voja, ale najmä z pohºadu perspektívy?

6. V politike nie ste nováãikom, podºa vá‰ho videnia patrí v˘voj na na‰ej politickej scéne k obvykl˘malebo podlieha detsk˘m chorobám nevyzretosti a absencie v˘razn˘ch osobností s víziou?

7. PovaÏujete Ïivot obyãajn˘ch ºudí na Slovensku za dôstojn ,̆ zmyslupln˘ a napæÀajúci ich potreby?

56

Ad 6. Z absolútneho hºadiska sú mnohé de-

ficity zrejmé, transformaãn˘ rozmer krajín

ako je na‰a mnohí datujú aÏ na 50 rokov. Ak

v‰ak porovnáme v˘voj v okolit˘ch postko-

munistick˘ch krajinách, myslím, Ïe dosiahnu-

t˘ stav je prijateºn˘. Zatiaº mám pocit, Ïe aj sú-

ãasná atmosféra v parlamente sa zlep‰ila.

Ad 7. BohuÏiaº nie. Súãasn˘ stav veºa opti-

mizmu nedáva. S problémami zápasí aj obvyk-

le zabezpeãená stredná vrstva. Ak za „obyãaj-

n˘ch ºudí“ povaÏujeme nízkopríjmové skupi-

ny obãanov, tak je súãasn˘ stav skoro hrozi-

v˘. Rie‰enie hlavn˘ch problémov, ako sa zdá,

nie je moÏné realizovaÈ doteraj‰ími nástrojmi

a hodnotov˘mi prioritami. Neoliberálny kon-

cept hospodárskeho a sociálneho rozvoja prav-

depodobne vyãerpal svoje moÏnosti, ale nové

v˘chodiská sme vlastne ani nezaãali hºadaÈ.

Predseda Ing. Igor Choma, primátor mestaÎilina od roku 2010, v súãasnosti aj poslanecNR SR za Smer-SD, predseda predstavenstvaNárodnej diaºniãnej spoloãnosti a splnomoc-nenec vlády SR pre infra‰truktúru, sa narodil28. januára 1964 v Martine. Vysoko‰kolskévzdelanie ukonãil v roku 1987 na Stavebnej fa-kulte SV·T Bratislava. Svoju profesijnú karié-ru zaãal ako asistent hlavného stavbyvedúce-ho pri v˘stavbe vodárenskej nádrÏe Nová By-strica, vo VÁHOSTAVe, a. s., Îilina, pokraão-val ako manaÏér stavby Prívod vody Závodie– ChrasÈ, Doln˘ Hriãov, Lietava. V rokoch1991 – 1992 pôsobil ako asistent manaÏérastavby Mestská tepláreÀ a spaºovÀa odpadovSchweinfurt v Nemecku, potom ako hlavn˘ in-Ïinier Divízie zahraniãn˘ch vzÈahov – koordi-nácia a riadenie zahraniãn˘ch stavieb a doroku 1996 ako projektov˘ manaÏér líniovejstavby Dodávka vody pre mesto Millerovo,oblasÈ Rostov na Done v Rusku. V rokoch 1996– 1999 bol obchodn˘m zástupcom MZV a MHSR v Moskve. Po návrate sa stal vedúcim sta-vebného závodu BCI, a. s., v Îiline, neskôr vPROMA, s. r. o., Îilina bol obchodno-technic-k˘m riaditeºom a od roku 2005 jej v˘konn˘mriaditeºom. Od roku 2006 pôsobil v NDS, a. s.,Bratislava ako predseda predstavenstva a ge-nerálny riaditeº.

Ad 1. KeìÏe som funkciu predsedu tohto v˘-boru zastával aj v predchádzajúcom voleb-nom období, nebolo moje znovuzvolenie natento post pre mÀa aÏ takou novinkou, a tedasom ne‰iel do nieãoho neznámeho. Uchádzalsom sa o opätovn˘ post predsedu tohto v˘bo-ru z viacer˘ch dôvodov. Jedn˘m bola skutoã-nosÈ, Ïe som cítil potrebu pokraãovaÈ v tejto

funkcii aj v tomto volebnom období, pretoÏepredchádzajúce zostalo z dôvodu jeho predãas-ného ukonãenia z môjho pohºadu nedokonãe-né. Druh˘m dôvodom je, Ïe som presvedãen˘,Ïe nevyhnutnou súãasÈou kvalitného regionál-neho rozvoja na Slovensku je ur˘chlená do-stavba diaºniãnej siete a prepojenie západu sv˘chodom Slovenska. Tretím dôvodom je sku-toãnosÈ, Ïe popri funkcii poslanca Národnejrady Slovenskej republiky vykonávam súãas-ne aj funkciu primátora krajského mesta. Narozdiel od niektor˘ch názorov som presvedãe-n˘, Ïe primátori, starostovia, samosprávni po-litici do parlamentu patria. Dobre poznajú po-treby samospráv a regiónov Slovenska a môÏusvojimi návrhmi, názormi a nakoniec aj hlaso-vaniami prispieÈ k prijímaniu tak˘ch zákonov,ktoré budú prospe‰né pre regionálny rozvoj naSlovensku.

Ad 2. Pre‰iel som v profesionálnom Ïivotecestu od radového technika aÏ po generálne-ho riaditeºa. Pracoval som v ‰tátnom podniku,súkromnej sfére, ‰tátnej správe aj v samosprá-ve. Strávil som pomerne dlhé obdobie aj vzahraniãí. Som stavbár a v tomto sa cítim byÈdoma. KeìÏe v ostatn˘ch rokoch sa venujemokrem iného aj krajskej a obecnej samospráv-nej politike, myslím si, Ïe kombinácia t˘chtopraktick˘ch skúseností mi dáva dobr˘ základpre prácu a riadenie v˘boru, ktor˘ má svojouãinnosÈou zabezpeãiÈ rozvoj verejnej správy aregionálny rozvoj.

Ad 3. Poãas môjho jedenapolroãného primá-torovania som sa veºmi podrobne zoznámil sproblémami a potrebami, ktoré ÈaÏia mestá aobce. ·tát postupn˘m prenesením v˘konu svo-jich funkcií na samosprávy súãasne nezabez-

V ¯ B O R Y N R S R

V˘bor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

peãil potrebné finanãné krytie t˘chto povinnos-tí. Preto budem maÈ snahu spolu zo ZMOSomotvoriÈ diskusiu a hºadaÈ optimálny variant preobjektívnej‰ie prerozdelenie podielov˘ch danípre miestnu samosprávu, ktorá je dnes na po-kraji svojich finanãn˘ch moÏností. ZároveÀ násv tomto volebnom období ãaká ãiastoãné ale-bo úplné ru‰enie krajsk˘ch orgánov ‰tátnejsprávy.

Ad 4. VÏdy som sa snaÏil postaviÈ názory od-borníkov nad politiku. Nemám nikdy probléms vypoãutím si a zváÏením názoru odli‰ného odmôjho. Myslím si, Ïe od svojho prvého nástu-pu do funkcie poslanca parlamentu a zároveÀpredsedu v˘boru vychádzam so v‰etk˘mi po-slancami vo v˘bore ktorému predsedám ko-rektne a slu‰ne. Keì je návrh odborne podlo-Ïen˘, neposudzujem kto je jeho autorom a akústranu zastupuje. Vzájomná politická spoluprá-ca krajsk˘ch a obecn˘ch samosprávnych po-litikov, zastupujúcich koalíciu aj opozíciu v ob-lasti regionálneho rozvoja, môÏe byÈ príkladomaj pre ãasÈ poslancov v parlamente.

Ad 5. Samozrejme, Ïe musím spomenúÈ ob-lasti, ktoré sa v‰eobecne dlhodobo spomínajúnajãastej‰ie. Sú to obligátne témy zdravotníct-va, sociálnych vecí, podpory zvy‰ovania za-mestnanosti, dobudovanie diaºniãnej siete.Myslím si, Ïe popri rie‰ení t˘chto otázok ne-smieme zabudnúÈ aj na rie‰enie moÏno menejhorúcich, ale rovnako podstatn˘ch otázok, akoje v˘stavba nájomn˘ch bytov, zv˘‰enie pome-ru podielov˘ch daní pre samosprávy, rozvojcestovného ruchu, zhor‰ujúca sa rómska otáz-ka a taktieÏ dlhodobo zanedbaná ‰tátna pod-pora vrcholového a mládeÏníckeho ‰portu.

Ad 6. Na túto otázku podºa mÀa neexistujejednoznaãná odpoveì. Urãite sme jedn˘m znajmlad‰ích ‰tátov v Európe, a tak sa nemô-Ïeme porovnávaÈ s krajinami, kde sa politic-k˘ systém a demokracia buduje uÏ niekoºkostoroãí. Urãite sa urobilo veºa ch˘b na jednejaj druhej strane politického spektra. Nemáv‰ak v˘znam neustále sa obzeraÈ do minulos-ti a opakovane sa zaoberaÈ nieãím, ão uÏ ne-jde zmeniÈ. Treba si z ch˘b zobraÈ ponauãeniea snaÏiÈ sa neurobiÈ ich znovu. Samozrejme,kaÏdá krajina má svoju politickú minulosÈ a sú-ãasnosÈ, svoju politickú kultúru a garnitúrupolitikov.

âo sa t˘ka politick˘ch osobností, najmäostatné parlamentné voºby ukázali, Ïe niekto-ré politické strany a ich predsedovia prepáslisprávny ãas na uvoºnenie svojich miest vo ve-dení nov˘m, mlad‰ím politikom. Po mnoh˘chrokoch do‰lo po marcov˘ch voºbách do Národ-nej rady Slovenskej republiky k obmene väã-‰ieho mnoÏstva poslaneckého zboru. Je to asidôkazom toho, Ïe tu bola ãasÈ politikov, ktorí

57

V ¯ B O R Y N R S R

boli rokmi opozeraní a nemali ão nové ponúk-

nuÈ voliãom. MoÏno súãasné obdobie neúspe-

chu niektor˘ch politick˘ch strán povedie k

personálnym zmenám v ich vedeniach a ãasom

z nich vyrastie generácia nov˘ch top politikov,

ktorá prinesie v˘raznej‰ie osobnosti.

Ad 7. Urãite nie. Som primátorom krajské-

ho mesta a poãas môjho primátorovania som

prijal vo svojej kancelárii pribliÏne 1 500 ob-

ãanov, ktorí o to prejavili záujem. Denne do-

stávam veºké mnoÏstvo emailov, listov, stretá-

vam sa s ºuìmi aj mimo práce. Je mi niekedy

veºmi ºúto, keì si vypoãujem osudy beÏn˘ch

ºudí. Prvotnou príãinou je samozrejme vyso-

ká miera nezamestnanosti, hlavne u mlad˘ch

ºudí, ale aj u päÈdesiatnikov bez perspektívy.

Od vysokej nezamestnanosti sa potom odvíja

aj v˘‰ka finanãného ohodnotenia zamestna-

n˘ch ºudí. Ani rodina, kde sú obaja manÏelia

zamestnaní a Ïivia povedzme dve deti, nemá

zabezpeãené dôstojné podmienky na Ïivot a

ÈaÏko moÏno hovoriÈ o napæÀaní v‰etk˘ch ich

potrieb. Vhodnej‰ím termínom je skôr v˘raz

preÏívanie. Situácia na Slovensku je z veºkej

miery odrazom európskej a celosvetovej fi-

nanãnej a hospodárskej recesie, a ani pri naj-

väã‰ej snahe a vláde najlep‰ích odborníkov

nemá malá krajina, akou je Slovensko, moÏ-

nosÈ v˘raznej‰ie ovplyvniÈ súãasn˘ stav. Pre-

to je povinnosÈou tejto vlády vytváraÈ aspoÀ

podmienky na zníÏenie dopadov tejto situácie

na obãanov tejto krajiny.

Predseda Mgr. art. Du‰an Jarjabek sa na-rodil 4. marca 1953 v Bratislave. V roku 1976ukonãil ‰túdium na Hudobnej fakulte Vysokej‰koly múzick˘ch umení v Bratislave, odboropern˘ a koncertn˘ spev. V rokoch 1976 –1978 bol na postgraduálnom pobyte v Paler-me na Sicílii v Teatre dell Parco. Od roku1980 pôsobil ako sólista spevohry Novej scé-ny v Bratislave. Poãas pôsobenia v tomto sú-bore som spolupracoval aj s ìal‰ími hudobn˘-mi divadlami – operou SND, Komorou operou,operou ·tátneho divadla v Ko‰iciach a urobilprvé nahrávky pre Slovensk˘ rozhlas a Slo-venskú televíziu. Zaãal sa venovaÈ slovenskejpiesÀovej tvorbe a komornému opernému re-pertoáru. Premiérovo uviedol niekoºko pies-Àov˘ch cyklov slovensk˘ch hudobn˘ch sklada-teºov. Od roku 1987 pôsobí ako hosÈ – sólistav opere Slovenského národného divadla, odroku 1991 sólista Komornej opery, od roku1994 sólista opery Slovenského národnéhodivadla. V rokoch 1996 – 1998 bol generál-nym riaditeºom Novej scény v Bratislave. Odroku 1998 je poslancom NR SR a pôsobí akopedagóg na Divadelnej fakulte Vysokej ‰kolymúzick˘ch umení, neskôr na Fakulte drama-tick˘ch umení Akadémie umení v Banskej By-strici. Od roku 1980 pravidelne úãinkuje v za-hraniãí, jednak ako úãinkujúci v inscenáciáchNovej scény, opery SND ãi Komornej opery,alebo koncertne v Sydney, Moskve, mnoh˘chrakúskych a nemeck˘ch mestách, v ParíÏi,·tokholme, Mníchove ãi Záhrebe.

Ad 1. Ja som paradoxne funkciu odovzdá-

val i preberal, pretoÏe V̆ bor pre kultúru amédiá v minulom volebnom období bol pri-delen˘ opozícii. âiÏe, vedel som veºmi dob-re a presne, ão ma ãaká a ako v˘bor pracuje.

Ad 2. Z divadelnej skúsenosti vyuÏívam po-znatky a skúsenosti poãas celého môjho pô-sobenia v politike a netajím sa t˘m, Ïe politi-ku vnímam predov‰etk˘m ako moÏnosÈ dostaÈdo centra pozornosti problémy, ktoré in˘mãasto unikajú, alebo sa im vidia byÈ „druho-radé“. Trpezlivo sa pokú‰am ovplyvÀovaÈ po-litikov v mojom koaliãno-opoziãnom okolí,aby kultúru nevnímali ako zostatkov˘ rezort,kam treba daÈ „nejaké“ peniaze, aby umelcinevykrikovali po novinách, ale aby sme siuvedomovali, Ïe bez kultúry nie je moÏné anilen pom˘‰ºaÈ na kvalitatívnu zmenu spoloãnos-ti. Skrátka, Ïe nestaãí, aby sme mali kde b˘-vaÈ a kde pracovaÈ, ale dôleÏité je, aby sme svetvideli v celej jeho pestrosti a kráse.

Ad 3. Problémov je veºa, niektoré sa vyná-rajú aktuálne, niektoré tisneme pred sebou odprevratu a niektoré tu máme uÏ dlhé desaÈro-ãia. Ak sa zaãneme rozprávaÈ o stave na‰ichkultúrnych pamiatok, nevyhneme sa dokoncanávratu k Napoleonovi, lebo jeho vojská pre-menili na ruiny viaceré na‰e hrady. Z aktuál-nych problémov je asi najaktuálnej‰í stav, keìplatí zákon, ktor˘m pán Krajcer zru‰il konce-sionárske poplatky, ale v rozpoãte ministerstvakultúry pán Miklo‰ nenaplánoval dotáciu preRTVS. A z t˘ch „strednodlh˘ch“ restov jepodºa môjho názoru najvy‰‰í ãas odstrániÈproblémy, ktoré spôsobuje neprijatie zákona

V˘bor NR SR pre kultúru a médiáo financovaní kultúry – my stále nemámeprávne ãist˘ mechanizmus, ako by sa mesto,vy‰‰í územn˘ celok, súkromní podnikatelia av niektor˘ch prípadoch aj ‰tát, teda minister-stvo kultúry, mohli spájaÈ, aby dosiahli efek-tívne rie‰enia. A potom sa stáva, Ïe nám po-pri sebe Ïivoria povedzme tri in‰titúcie, lebona jednu nemá dosÈ peÀazí mesto, druhú pod-financováva kraj a tretia nemá na prevádzku,lebo jej ministerstvo okresalo rozpoãet. Ale sa-mozrejme – to boli iba príklady, roboty bude-me maÈ dosÈ a dosÈ.

Ad 4. V̆ bor pre kultúru a médiá dlhodobofunguje na báze korektnej dohody, Ïe straníc-ke záujmy maximálne eliminujeme. V tomtov˘bore sú zväã‰a osobnosti, ktoré majú k sfé-re kultúry a médií vzÈah a uvedomujú si, Ïe –ako ja rád hovorím – na javisku nemôÏe byÈdôleÏité, ãi herec, ktor˘ stvárÀuje Romea volípravicu a hereãka, ktorá hrá Júliu ºavicu – di-vák musí uveriÈ, Ïe ich láska je úprimná a hlbo-ká.

Ad 5. V‰etci vieme, Ïe Európa je dnes hos-podársky nestabilná, a to nie je dobrá v˘cho-disková situácia. Keì sa musí ‰etriÈ, dopláca-jú na to tí, ão sa nedokáÏu brániÈ. Vidíme, vakej situácii je na‰e ‰kolstvo, zdravotníctvo ikultúra. Pravica vÏdy zdôrazÀuje, Ïe zodpo-vedn˘ ãlovek sa o seba musí vedieÈ postaraÈ– ja zase vÏdy zdôrazÀujem, Ïe sú oblasti, vktor˘ch na ‰tát delegujeme povinnosÈ posta-raÈ sa. Podºa mÀa je dôleÏité, aby sme ºuìomvrátili istotu, Ïe sa dovolajú pomoci, keì ju po-trebujú, Ïe sa do ulíc vráti pocit bezpeãia, Ïegrázli skonãia za mreÏami a slu‰n˘ ãlovek sapravdy dovolá. A Ïe si vo chvíºach voºna budemôcÈ dopriaÈ náv‰tevu koncertu, filmu ãi di-vadelného predstavenia, alebo v˘stavy ãi kú-piÈ si knihu, nebude prikut˘ iba k obrazovkeponúkajúcej banality a desivosti na rozmani-té spôsoby...

Ad 6. Nemyslím si, Ïe by v na‰om parla-mente ch˘bali v˘razné osobnosti. Je tu mno-ho skvel˘ch odborníkov, ktorí sa moÏno me-nej pret⁄ãajú v smotánkach a nezásobujú bul-vár ´piko‰kami´ zo svojho súkromia, ale do-konale ovládajú svoje „remeslo“ – sú v˘bor-ní právnici, inÏinieri, pedagógovia ãi lekári.Obãas sa hovorí, Ïe parlament je tak˘, aká jespoloãnosÈ, podºa mÀa je v‰ak o hodn˘ kuskvalitnej‰í. Vá‰nivé prejavy, zav‰e aj demago-gické – to je súãasÈ parlamentarizmu a ak si sniek˘m vzru‰ene v sále vymením pár ostrej-‰ích repík, e‰te to neznamená, Ïe v Àom vidímnepriateºa na Ïivot a na smrÈ. Naopak, pokoj-ne s ním pôjdem na kávu a dodebatujeme si

to. A o stave zrelosti je asi ‰koda tratiÈ slová,

iste, ak sa budeme porovnávaÈ s britskou par-

lamentnou tradíciou, asi nie sme veºmi „zre-

lí“, ale nበzvyk „národne sa radiÈ“ uÏ tieÏ

bude maÈ onedlho dvesto rokov. A teda niet dô-

vodu, aby sme sa cítili nejako „uãÀovsky“.

Ad 7. Tejto otázke veºmi nerozumiem –

keby som mohol odpovedaÈ kladne, venoval

by som sa svojej divadelnej a pedagogickej ro-

bote a nebol by som v politike! Ale ja v poli-

tike som práve preto, Ïe chcem podºa svojich

síl a schopností prispieÈ k tomu, aby sme v na-

‰om ‰táte Ïili „dôstojn˘, zmyslupln˘ a na-

pæÀajúci“ Ïivot.

58

V ¯ B O R Y N R S R

Predseda doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc.sa narodil 11. 2. 1939 v Plzni. V roku 1961ukonãil vysoko‰kolské vzdelanie na Filozofic-kej fakulte Univerzity Komenského v Brati-slave. Profesionálnu kariéru zaãal ako vedec-k˘ pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV,do roku 1989 ako tajomník Zväzu ãeskosloven-sk˘ch spisovateºov, neskôr ‰éfredaktor ãasopi-su Slovenské pohºady. V roku 1989 sa stal ria-diteºom Literárnovedného ústavu SAV. V ro-koch 1990 – 1992 pôsobil ako veºvyslanecâSFR v Maìarsku. V rokoch 1993 – 1997 bolvedúcim Katedry maìarskej literatúry a jazy-ka na FF UK v Bratislave, zároveÀ aÏ do roku1998 bol hovorcom Fóra inteligencie Sloven-ska, ‰éfredaktor Stredoeurópskych novín, prí-loh denníkov Sme, Gazeta Wyborcza, Lidovénoviny, Magyar Hírlap, resp. Népszava. Akoprezident Open Society Foundation – Nadácieotvorenej spoloãnosti pôsobil v rokoch 1993 –2000, ako vedúci Kabinetu slovakistiky na FFUK v Prahe v období 1994 – 2002. Na posteministra kultúry pôsobil v rokoch 2002 – 2006.Od roku 2006 je riaditeºom Ústavu slavistic-k˘ch a v˘chodoeurópskych ‰túdií FF UK vPrahe. V období od roku 2010 do marca 2012bol podpredsedom vlády SR pre ºudské právaa národnostné men‰iny. Od roku 2009 je pod-predsedom a od marca 2012 – poslancom NRSR za stranu Most-Híd.

Ad 1. Vláda strany Smer-SD sa rozhodlazru‰iÈ post podpredsedu vlády pre ºudské prá-va a národnostné men‰iny a de facto ru‰í cel˘mikrorezort, ktor˘ túto prierezovú agendu rie-‰il uÏ vy‰e dvadsaÈ rokov. Preto som presved-ãen˘, Ïe kaÏd˘ útvar ‰tátnej, ãi verejnej sprá-vy ako aj mimovládny sektor, ktor˘ sa tejto

agende venuje, má za tohto stavu moÏno e‰teväã‰í v˘znam ako doposiaº. V̆ bor pre ºudsképráva a národnostné men‰iny bude veºmi dô-kladne stráÏiÈ dodrÏiavanie práv ºudí patriacichk národnostn˘m men‰inám, bude reagovaÈ nav‰etky legislatívne materiály, ktoré sa oblastiºudsk˘ch práv budú dot˘kaÈ v celom ich spekt-re.

Ad 2. Cel˘ svoj Ïivot sa venujem otázkamt˘kajúcim sa národnej identity, vzÈahom náro-dov a národnostn˘ch men‰ín na pozadí kultú-ry, literatúry, jazyka, ale aj politiky, skúmamnacionalizmus a prah tolerancie v minulosti idnes. Voºaão z toho som preskákal v diploma-cii aj v politike, naposledy dosÈ dramaticky ajna poste podpredsedu vlády. Hádam sa nám zakrátky ãas úãinkovania vo vláde podarilo ãosina‰tartovaÈ a V̆ bor pre ºudské práva a národ-nostné men‰iny NR SR by v rámci svojichmoÏností v tom mohol pokraãovaÈ.

Ad 3. Dominantné témy popri najakútnej-‰ej rómskej téme, tak v zápase s chudobou akonevzdelanosÈou, predstavuje celkov˘ európskynárast nacionalizmu, xenofóbie voãi prisÈaho-valcom, ale u nás napríklad aj homofóbie a vô-bec starostlivosti o v‰etky zraniteºné skupiny,ktoré spoloãnosÈ neprávom vysúva na okraj.

Ad 4. Samozrejme nemám ilúzie, Ïe opoziã-né návrhy budú ºahko prechádzaÈ vládou, noverím, Ïe základn˘ postoj k ºudsk˘m právama právam men‰ín nájde zhodu a budeme môcÈvecne a kon‰truktívne komunikovaÈ bez ohºa-du na stranícku príslu‰nosÈ. Domnievam sa, Ïeaj na pôde môjho v˘boru nájdeme adekvátnespoloãné rie‰enia.

Ad 5. Uvidíme, ako dopadne prerozdelenieagendy v oblasti ºudsk˘ch práv a práv men‰ín

V˘bor NR SR pre ºudské práva a národnostné men‰iny

medzi jednotlivé rezorty. Ako podpredsedavlády som nastavil in‰titucionálne zmeny vrámci môjho úradu, zriadenie Rady vlády preºudské práva, národnostné men‰iny a rodovúrovnosÈ bolo, ako sa ukázalo, veºmi úãelné pririe‰ení odborn˘ch tém, pri pripomienkovaní le-gislatívnych materiálov a podávaní návrhovvláde. Pripravili sme návrh ìal‰ích in‰titucio-nálnych zmien, ktoré, nebyÈ predãasného ukon-ãenia ãinnosti vlády, uÏ v t˘ch dÀoch sa moh-li realizovaÈ. Najmä novela zákona o Sloven-skom národnom stredisku pre ºudské práva anovela in‰titútu ombudsmana. Ale aj novela zá-kona o Ústave pamäti národa. Neviem, nakoº-ko si súãasná vláda osvojí my‰lienku potrebynovelizovaÈ tieto ºudsko-právne in‰titúcie, naj-mä kritická situácia v Stredisku by si v‰akveºmi skoro nápravu vyÏadovala.

Ad 6. Ak je niekto nevyzret˘, nemá ão hºa-daÈ v politike, politika z ãloveka nerobí vyzre-tej‰ieho, naopak – vyzret˘ ãlovek robí politi-ku inteligentnou alebo aspoÀ by sa mal o tosnaÏiÈ. Na‰a politická scéna najmä na stredo-pravej strane je po sebade‰trukcii vlády v˘raz-ne deformovaná a lieãenie tohto stavu budedlhé a ÈaÏké. A to nespomínam globálnu eko-nomickú krízu, z ktorej v˘chodisko pozná má-lokto. Nielen v parlamente v‰ak ch˘bajú osob-nosti a vízie. Je v Àom viac exhibicionizmu,priãom Ïáner „faktickej poznámky“, ktor˘ bysa moÏno mal premenovaÈ na „osobnú invek-tívu“, síce poslancami obºúben˘, by si vyÏia-dal moÏno hlb‰iu psychologickú anal˘zu, a nieiba ‰tatistické enumerácie. V politike, aj tej naj-vy‰‰ej, sa, nielen na Slovensku, pohybujú ºu-dia neraz charakterove a intelektuálne pochyb-ní, v obãianskom Ïivote inak nie veºmi úspe‰-ní. Ale rozhodujú o najdôleÏitej‰ích veciach‰tátu, spoloãnosti. O nejakej koncepcii, nebo-daj vízii nemajú potuchy, ale na faktickú po-známku a hlasovaciu ma‰inériu sú vÏdy pripra-vení. Otázka: ako dostaÈ kvalitn˘ch ºudí do po-litiky, je teda aktuálna aj po t˘chto voºbách. Precelú slovenskú politiku.

Ad 7. ªudia v postkomunistick˘ch krajináchãasto trpia relatívnou depriváciou, neustáleporovnávanie sa s t˘mi, ão majú viac, ão Ïijúv pomernom blahobyte, v‰ak nevedie k stabi-lizácii v spoloãnosti a spokojnosti jej obãanov.Samozrejme, Ïe nemôÏeme marginalizovaÈproblém ozajstnej chudoby a poru‰ovania práv,poru‰ovania ºudskej dôstojnosti, jednoduchonemoÏno ºudí nechaÈ padnúÈ na úplne dno.SociálnosÈ, solidarita uÏ dnes nemôÏe byÈ ibaºavicovou rétorickou agendou, je to zodpo-vednosÈ kaÏdej politiky. Tej, ktorá je vyãlene-ná pre oblasÈ ºudsk˘ch práv moÏno dvojnásob-ne viac.

59

D I A L Ó G Y O A & E W

Kedysi sme, myslím, mali celkom pote‰enie,keì sme sa v t˘chto rozhovoroch pre Parla-mentn˘ kuriér mohli rozprávaÈ z rôznych as-pektov o politike. Dnes uÏ akoby sme túto ra-dosÈ do takej miery nepociÈovali.

Áno, je to tak. Aj keì nedávno bolo takézvlá‰tne obdobie, Ïe znovu ako keby politikavystúpila do popredia, bolo to poãas t˘ch tzv.gorilích protestov. Vtedy sa znovu stávalo, Ïesme sa v okruhu mojich známych i v súkromírozprávali niekoºko hodín o politike, ão pred-t˘m dlhé roky nebolo. Teraz v‰ak po voºbáchopäÈ táto atmosféra upadla a znovu to ide – anineviem, ãi to mám oznaãiÈ normálnym, aleboak˘m spôsobom –, Ïe sa skôr rozprávame o do-volenkách a o tom, kto aké kvety kúpil do zá-hrady, alebo ão kto chystá na leto – alebo kamsa chystá – a opäÈ sa nerozprávame o politike.TakÏe na zaãiatku roka bolo, povedal by som,trojmesaãné obdobie renesancie politiky.

A viedli ste s niek˘m zaujímavej‰ie rozhovo-ry o hoci aj o nieãom inom, ako o politike?

Ale tak samozrejme, Ïe politika nie je to je-diné, o ãom sa dá rozprávaÈ, a je veºmi zle, ale-bo je to dokonca negatívny signál o tom, Ïe sav spoloãnosti nieão zlé deje, keì je politika nie-len vo verejn˘ch, ale aj v súkromn˘ch rozho-voroch úplne dominantná. To je asi naozaj lenv nejak˘ch diktatúrach, alebo v nejak˘ch tak˘chabsolutizmu podobn˘ch obdobiach, ako bol unás povedzme meãiarizmus, keì sa aj mlado-manÏelia poãas svadobnej noci rozprávali opolitike. Normálne je to, Ïe ºudia úplne nepod-liehajú politike. Ale, podºa mÀa, zase nie jedobré ani to, keì uÏ ºudia úplne politiku vytes-nia zo svojho Ïivota.

TakÏe nemoÏno povedaÈ, Ïe by sa v posled-n˘ch rokoch slovenskí politici nejako veºmizaslúÏili o také v˘stupy také, ktoré by rozh˘-bali spoloãnosÈ?

Tak, viete, ão ja najviac vyãítam dvom vlá-dam Mikulá‰a Dzurindu –, Ïe obrala ºudí o ilú-ziu, Ïe existuje nejaká ãestná politika. PretoÏedovtedy ºudia mali nádej, Ïe – na rozdiel od Me-

ãiara – sa dá politika robiÈ aj nejak˘m ãestn˘ma slu‰n˘m spôsobom. Ale po roku 1998 postup-ne ºudia o túto ilúziu pri‰li. A to je ten zlomo-v˘ moment, keì ºudia stratili dovtedaj‰í zá-ujem o politiku, lebo keì videli, Ïe je to stálerovnaké, len raz je to v modrom, raz v ãerve-nom a raz zasa v ãiernom, ale Ïe je to vlastnestále také isté. Nechcem pouÏiÈ ten otrepan˘ v˘-raz „rozkrádanie“, rad‰ej poviem, Ïe také ne-viazané ‰afárenie s peniazmi daÀov˘ch poplat-níkov. Obãania – keìÏe niã iné urobiÈ nemoh-li – mávli rukou a kaÏd˘ si zaãal ÏiÈ svojím Ïi-votom. Pamätáme si analogické obdobie: ãasynormalizácie. Keì je ãlovek bezmocn˘ voãimechanizmu moci, tak jedin˘m v˘chodiskomobvykle je, Ïe sa ãlovek prestane zaujímaÈ ospoloãenské dianie a zaãne sa venovaÈ svojimosobn˘m aktivitám. Vtedy za normalizácie sakaÏd˘ venoval svojej chalupe, alebo – neviem,um˘val si pri záhrade ‰kodovku a le‰til ju a vy-m˘‰ºal na Àu v‰elijaké doplnky, len aby sa po-dobala západn˘m autám. A tak aj teraz tí istí ºu-dia, mám pocit, zase Ïijú v takom vlastnom sve-te. Povedia si: politici si aj tak robia ão chcú,tak nech si robia, ale nám nech dajú pokoj. Je-diná v˘nimka po dlhom ãase bola teraz tá go-rila: poãas nej skrsla maliãká nádej, Ïe ob-ãianska spoloãnosÈ by moÏno mohla nejakonaru‰iÈ tento stereotyp ‰afárenia politikov. Alepotom, keì vysvitlo, Ïe to vlastne mali v rukáchabsolútni amatéri, alebo e‰te moÏno hor‰ie akoamatéri, takí, no nechcem ich nazvaÈ priamo po-lobláznami, ale keby som ich nazval, tak sa,myslím, veºmi nepom˘lim, rôzne ve‰tice adievãence s predstavami, Ïe „na internete bu-deme písaÈ ústavu“ a iné prí‰ernosti, tak potomtá nádej znovu zakapala a ukázalo sa, Ïe ani tátogorila k niãomu pozitívnemu nevedie. âo sahneì aj prejavilo na tom, Ïe na protesty prichá-dzalo stále menej a menej ºudí aÏ napokon tak-mer nikto. Prosto organizátori goril˘ch pro-testov sa stali generálmi bez armády a generálbez armády je len na smiech. A t˘m pádom po-litici pochopili, Ïe sa nemajú ãoho obávaÈ.

V tejto súvislosti je naporúdzi otázka: Majú

Novinárov si treba obchádzaÈ

O ãom?O politike v úzadí a v popredí

O antigorilovcochO tom, ãi Slovensko potrebuje nové strany

O znô‰ke táranín novinárov a politikov v TV diskusiáchO názoroch hovorcov a o ich v˘menách

O obrovsk˘ch problémoch praviceO reformách Klausa a Miklo‰a

O zaplnení vákua v politickom priestoreO tom, ãi má kto stáÈ na ãele integrovanej pravice

O kvalite ãlenov novej vládyO ústretovosti Smeru k novinárom

60

vôbec dnes tí, ktorí sa dostávajú do politiky,prvorad˘ záujem na tom, aby kvalitne a v‰e-stranne poslúÏili obãanom a ‰tátu, alebo imide najmä, ako ste aj naznaãili, o dobr˘ zá-robok a istú dávku moci – a to je pre nich celápolitika?

No, v jednom bola gorila nepochybne pouã-ná, aÏ ãloveka zamrazilo: k˘m dovtedy sme simysleli, Ïe máme nejak˘ch nie príli‰ ãestn˘chpolitikov, ktor˘ch sa kadejakí lobisti snaÏiaskorumpovaÈ, tak od ãias „gorily“ to vyzerátak, Ïe sme boli veºmi naivní, lebo je to e‰te hor-‰ie: Skutoãn˘mi vlastníkmi strán sú tí lobisti,ktorí politikov angaÏujú tak ako majiteº divad-la zamestná hercov a reÏisérov. Lobisti si do-sadia svojho predsedu strany, teda ãloveka, kto-r˘ sa na predsedu hrá. A toho predsa nemusiakorumpovaÈ, lebo predseda strany je vlastnelen bábkou v rukách finanãníkov, on len plní prí-kazy mocenskej skupiny. V âesku to bol tentoist˘ model so stranou Vûci vefiejné...

...ktorá sa, mimochodom, deklaruje ako„strana priamej demokracie“...

...priãom vysvitlo, Ïe Radek John bol pred-sedom strany len akoÏe, Ïe bol len tak˘m, s pre-páãením za v˘raz, „tajtrlíkom“, ktor˘ bol anga-Ïovan˘ pánom Bártom, ak sa dobre pamätám,a vlastne Radek John len plnil jeho vôºu a bo-joval za jeho záujmy, alebo sa staral o pro-spech tej skupiny, ktorá za pánom Bártom stá-la. TakÏe sa mi zdá, Ïe sa otvoril úplne in˘ po-hºad na politiku: Ïe v súãasnosti politici nejdúdo politiky, aby realizovali nejaké svoje vízie.Na to jednoducho nemajú peniaze. Tie penia-ze môÏu daÈ len tí, ktorí ich majú. Oni si zakla-dajú politické strany a to také, ktoré presadzu-jú ich záujmy. A to platí aj o stranách, ktorézdanlivo zastávajú akoÏe záujmy chudobn˘ch,lebo platí, Ïe najkraj‰ie ideály sa v histórii ºud-stva vÏdy najbezoãivej‰ie zneuÏívali a zneuÏí-vajú. To platí o kresÈanstve, aj o sociálnej rov-nosti ºudí.

TakÏe politika, a nielen slovenská, nijaképlnohodnotné zázemie v˘razn˘ch osobnostínepredstavuje...?

âo zmôÏe osobnosÈ bez peÀazí?! Samozrej-me, Ïe osobnosti aj v tomto súãasnom systémetreba, ale len ako talentovan˘ch hercov, ktorídokáÏu svoju úlohu dobre a vieruhodne zahraÈ.Neviem, ãi takto politika funguje odjakÏiva.MoÏno pred 100 rokmi staãilo aj menej peÀa-zí na pôsobenie politick˘ch strán, a preto aj po-litika a verejn˘ Ïivot mohli inak fungovaÈ –, alemoÏno aj nie. MoÏno od zaãiatku to fungova-lo tak, Ïe politická strana bola, aby som tak po-vedal, bojovou jednotkou istej záujmovej sku-piny; a tá záujmová skupina má za povinnosÈsebe blízku politickú stranu financovaÈ. Ale nadruhej strane od nej zasa Ïiada, aby plnila jej za-dania. Inak, ja teraz so záujmom sledujem, ãosa deje okolo pani Radiãovej a okolo DanielaLip‰ica, pretoÏe v‰etko okolo nich vyzerá tak,ako keby schystávali nejakú novú politickústranu... Hovorí sa, Ïe sa stretávajú, a pani Ra-diãová dokonca vyzradila nejaké plány súvisia-ce s chystan˘m politick˘m subjektom – vtedy,keì vyhlásila, Ïe nemieni vstúpiÈ do novej stra-ny, ãím povedala, Ïe nejaká nová strana skutoã-ne vzniká. Ale zase sa obávam, Ïe aj keì sú tieúmysly neviem aké ãestné, no tak zase to stro-skotá na otázke: „No dobre, a kto to bude finan-covaÈ?“ A keì teda to nebude nikto financovaÈ,

tak to ÈaÏko bude existovaÈ, lebo to nebude maÈz ãoho existovaÈ. A keì zase k tomu pristúpiniekto, kto to bude financovaÈ, tak zase to budetam, kde sme boli predt˘m, lebo ten si zase budepresadzovaÈ predov‰etk˘m svoje záujmy, keìÏeto financuje. Ja si myslím, Ïe na Slovensku bysa mala urobiÈ nejaká veºmi zásadná reforma fi-nancovania politick˘ch strán, ale nie tak, ako tomnohí populisticky hlásajú, Ïe nech si to kaÏ-dá politická strana sama financuje, ale práve na-opak: ja by som t˘m politick˘ch stranám penia-ze nav˘‰il, ale s t˘m, Ïe by som im zakázal braÈod súkromn˘ch a právnick˘ch osôb rôzne darya podpory, lebo je naivné si myslieÈ, Ïe niektodá niekoºko miliónov len tak pre pekné modréoãi. Keì niekto dá milióny, tak za to nieão ajkonkrétne chce a pokiaº tie politické strany ne-budú financované v podstate ako verejnopráv-na in‰titúcia, teda z daní, tak dovtedy sa budediaÈ to, Ïe za kaÏdou stranou budú konkrétne zá-ujmové skupiny, ktor˘ch príkazy budú tie po-litické strany plniÈ.

V kaÏdej z troch hlavn˘ch slovensk˘ch tele-vízií – STV, TA3, Markíza – sa kaÏd˘ t˘ÏdeÀuskutoãní aspoÀ jedna základná politická di-skusia, kde sa polemizuje o kºúãov˘ch otáz-kach verejného Ïivota a v ktor˘ch diskutujújeden, dvaja, alebo traja predstavitelia t˘chtohlavn˘ch strán. Myslíte si, Ïe tí, ktor˘ch ur-ãia centrály jednotliv˘ch strán, aby i‰li do t˘-chto diskusií reprezentovaÈ názory toho kto-rého subjektu, alebo aj celú stranu ako takú,sú na to hrdí – alebo majú z toho, Ïe tam mu-sia ísÈ úãinkovaÈ, len pocit nejakej príÈaÏe?

Neviem. Ja sa vám teraz priznám k jednejhroznej veci: ja tieto debaty uÏ dlh‰í ãas vôbecnesledujem, lebo majú takú katastrofálnu úro-veÀ vo v‰etk˘ch televíziách, Ïe ja ich uÏ nedo-káÏem pozeraÈ, lebo ani trochu nemám pocit, Ïeby mi to ãokoºvek dalo. Je to znô‰ka táranín ajzo strany zúãastnen˘ch politikov, ale aj zo stra-ny v‰emúdrych novinárov, ktorí sa absolútne ne-vedia svojich hostí na niã p˘taÈ. Pre mÀa ako vy-‰tudovaného novinára je to doslova utrpenie po-ãúvaÈ tieto debaty – a keìÏe nie som núten˘ ichpoãúvaÈ, tak sa nevystavujem tak˘mto streso-v˘m situáciám, lebo nemám masochistickésklony.

A kto je vlastne viacej podºa vás zodpoved-n˘ za úbohú úroveÀ a za cel˘ ten niekedy aωkandalózny priebeh a spôsob diskusie –najmä moderátori, alebo najmä prítomnípolitici?

Tak ja si myslím, Ïe najmä tie televízie, kto-ré do t˘chto diskusií vyberajú tak˘ch moderá-torov, ak˘ch vyberajú – teda tak˘ch, ão nie súschopní poãúvaÈ toho politika, ktorého majú v‰túdiu a na základe toho, ão on hovorí, sa ho ìa-lej p˘taÈ. To je naozaj v‰etko na úrovni rovna-kej schémy: Ïe sa tam rie‰ia ani nie denné, alehodinové problémy. Vlastne jediné, ão sa ztoho pre mÀa vymyká, je ·tevo Hríb, keì robísvoj Veãer pod lampou – a keì sa mu zadarí.TieÏ nehovorím, Ïe kaÏd˘ deÀ je uÀho nedeºa,ale je to rádovo na vy‰‰ej úrovni, ako to ostat-né. Napríklad jeho debata s pani Kohútikovou,b˘val˘m guvernérom národnej banky pánomJuskom a ìal‰ími dvoma pánmi bola ‰piãková.TaktieÏ rád sledujem v Slovenskom rozhlaserozhovory, ktoré nasledujú tesne po RádioÏur-nále a vedie ich Juraj Hrabko. To je tieÏ iná liga.Mimochodom, v‰etk˘m, ão ovládajú maìarãi-

nu, by som odporuãil, aby si obãas zapli stani-cu ATV. Tam pochopíte, Ïe rozhovor nie sú lenmajstrovstvá sveta v skákaní do reãi.

Navy‰e, ak sledujete aspoÀ tri tie televízie,ktoré som pred chvíºou spomenul a v ktor˘chsa kaÏdú nedeºu debatuje, tak sa stane – akosa stalo aj teraz naposledy – Ïe vo v‰etk˘chtroch sú ako hostia úplne tie isté kapacity –lebo sa neodváÏim povedaÈ, Ïe sú to osobnos-ti.

Áno, ale to je zrejme dané t˘m, Ïe politickéstrany v dobrej snahe, aby politici mali voºn˘víkend, vyãlenia zo svojich funkcionárov jed-ného a toho akoÏe – povedal by som – hodia cezpalubu, a oznámia mu, Ïe JoÏko, tento víkendsi urãen˘ ako diskutér ty. A tak JoÏko uÏ dosta-toãne vãas vie, Ïe nemá voºn˘ víkend a pobe-há v‰etky televízie – zatiaº ão ostatní môÏu ísÈna chatu. Tie televízie by s t˘m, podºa mÀa, ne-mali súhlasiÈ, ale pomer síl je zrejme tak˘, Ïetelevízie si v podstate nemôÏu veºmi vyberaÈ. Jasi myslím, Ïe sú vôbec rady, ak im tam niektopríde. To, samozrejme, neplatí v predvoleb-nom období, keì je pomer síl zrejme opaãn˘.

Prepáãte, ale aj vy, aj ja sme dlhé roky – sícekaÏd˘ v inom Ïánri, ale princípy platili vov‰etk˘ch rovnako – viedli takéto rozhlasovéa televízne diskusie. Stalo sa vám niekedy, Ïeby vám predseda nejakej strany niekohovnútil? Îe by si to dovolil? Îe by sa nebál va-‰ej reakcie, lebo vás dobre pozná? A Ïe by sato teda vôbec mohlo takto robiÈ pod diktátompolitick˘ch strán?

Nie, u nás sa to tak skutoãne nedialo. My smevÏdy oslovovali politika, ktorého sme chceli –a ak sa stalo nejaké vyboãenie, tak sa to stalolen v rámci istej recesie, ktorú kedysi na nás veº-mi ‰ikovne vymyslel Sergej Kozlík ako minis-ter financií. Keì sme pri‰li na ministerstvo zaním, tak nám jeho sekretárka, ktorá to hrala –a tieÏ to hrala v˘borne –, povedala, Ïe pán mi-nister bol práve odvolan˘, ale Ïe je v‰etko v po-riadku, lebo namiesto neho príde ‰tátny tajom-ník. A my sme podºa ná‰ho zvyku vysvetºova-li, Ïe my nechceme ‰tátneho tajomníka, mychceme pána Sergeja Kozlíka – a nie hocijaké-ho ‰tatutárneho zástupcu ministerstva financií.V takomto duchu to prebiehalo, aÏ k˘m neot-voril dvere samotn˘ Sergej Kozlík a nepovedal,Ïe sa na túto svoju popravu uÏ nemôÏe pozeraÈ.Ale to bolo skutoãne len v rámci fóru, keìÏe mysme robili na‰u kedysi veºmi známu skrytú ka-meru a on sa nás takto snaÏil dobehnúÈ. Za nor-málnych okolností sa to v‰ak nikdy nestalo.My sme vÏdy oslovili toho, kto nás zaujímal,ale nikdy sa nestalo, Ïe by mi vnútili niekohoiného. Ale t˘m, Ïe takmer v‰etky televízne po-litické debaty sú krátkodyché a moderátori pre-pierajú iba to, ão sa akurát v ten t˘ÏdeÀ stalo,tak vo v‰etk˘ch televíziách sa omieºajú tie istétémy. âiÏe je to 3– 4-krát ako cez kopirák. Odt˘chto moderátorov v‰ak ãakaÈ, Ïe by hovorilio nejak˘ch aspoÀ tro‰ku dlhodob˘ch tenden-ciách alebo vôbec o nejakej – s prepáãením –filozofii celého toho diania, to by sme boli zrej-me veºmi nároãní. Inak, pri nástupe v‰etk˘chvlád, najmä pri vláde Ivety Radiãovej, ktorá jepredsa len univerzitná profesorka, som vyslo-vene ãakal, Ïe zvolá múdrych ºudí a pokúsi sas nimi vypracovaÈ nejakú víziu ‰tátu, nejakúpredstavu o tom, ão ako spoloãnosÈ chceme aão nechceme. Bez ohºadu na to, ãi na to momen-

D I A L Ó G Y O A & E W

61

je ‰anca poraziÈ Smer, alebo byÈ nejakou rele-vantnou silou naºavo okrem Smeru. Ale napra-vo sa, samozrejme, otvára veºká moÏnosÈ, a te-raz, najmä po absolútnom debakli pravice, jevcelku oprávnen˘ pocit, Ïe Ïiadna z existujú-cich pravicov˘ch strán nemá ani tú silu, ani tieosobnosti, ktoré by vedeli byÈ nejakou pravico-vou alternatívou Smeru. Preto je teraz tak˘ sil-n˘ tlak na to, aby vznikol nejak˘ politick˘ sub-jekt, ktor˘ by spravil to, ão urobil Smer na ºa-vej strane: Ïe by vznikla nová strana, ktorá byvytunelovala najprv pravicov˘ch voliãov a ná-sledne potom aj mnoh˘ch politikov z pravico-vého spektra, tak ako sa to stalo pred pár rok-mi, Ïe k Smeru poprebiehali v‰etci moÏní z rôz-nych sociálnych demokracií a zo v‰elijak˘chSDª, priãom Fico si povyberal spomedzi nichv‰etk˘ch schopnej‰ích a tak˘ch rôznych menejschopn˘ch – nechcem nikoho menovaÈ, abysom sa niekoho nedotkol, napríklad pána Wol-fa – nechal svojmu osudu. A toto sa dá teraz oãa-kávaÈ na pravej strane politického spektra. Alenebude to také jednoduché, lebo pravica je,povedal by som, ‰truktúrovanej‰ia a hádam ajkomplikovanej‰ia, takÏe nedá sa to tak celkomjednoducho vyrie‰iÈ, ako sa to dalo v ºavom prú-de – napravo je to zloÏitej‰ie. âím sú ºudia, po-vedal by som, sofistikovanej‰í alebo kompliko-vanej‰í, tak t˘m je Èaωie nájsÈ spoloãného me-novateºa t˘chto ºudí.

Na prv˘ pohºad to vyzerá tak, Ïe KDH je nie-ão úplne iné, ako SDKÚ, a zasa inak‰ie sú tieìal‰ie tzv. pravicové alebo liberálne strany,ale v podstate sa KDH lí‰i od SDKÚ najmät˘m, Ïe v KDH okázalej‰ie veria v Boha a re‰-pektujú cirkvi, k˘m v SDKÚ o ãosi menej, alenejak˘ základn˘ ideov˘ rozdiel by som me-dzi nimi ani nevidel. âi hej?

V prvom rade neviem, ãi hovoríme o teraj-‰om KDH, pretoÏe presne ani neviem vysledo-vaÈ jeho dne‰nú nosnú líniu, ktorá je dosÈ od-li‰ná od línie KDH e‰te z ãias Vlada Palka aFranti‰ka Miklo‰ka. Tak áno, vÏdy tam bol veº-k˘ dôraz na kresÈanské zásady, ako napríklad nazákaz interrupcií, na svätenie nedele a na také-to veci, vrátane Vatikánskej zmluvy, ão v‰ak, nadruhej strane, neboli – úprimne povedané –témy, ktoré by ‰irokú verejnosÈ nejako veºmi za-ujímali a ak áno, tak skôr tak, Ïe boli proti. Alepre Miklo‰ka a Palka to boli zásadné veci, zaktoré bojovali, aj keì to boli nepopulárne témy.Takéto zm˘‰ºanie je v‰ak dnes noãnou moroukaÏdej politickej strany. Dnes nie je modernéhovoriÈ nepopulárne veci. Dnes v‰etci politicipapagájujú to, o ãom im mediálne agentúrypovedia, Ïe to chcú ºudia poãuÈ. BohuÏiaº, pla-tí to aj od stredu doprava. Momentálne má pra-vica obrovsk˘ problém práve v tom, Ïe nemávymyslenú koncepciu, ktorá by ekonomike po-mohla, ale zároveÀ je to vo voºbách priechod-né. Tá koncepcia, ktorá bola aktuálna e‰te predmoÏno 10 rokmi, také to poÀatie miklo‰ovsko-klausovskej tvrdej pravice, Ïe ão je Ïivota-schopné, to nech preÏije, a ão je slabé, to nechzahynie. To sa ukázalo ako nie celkom priec-hodné, najmä v Európe. âlovek nie je len oby-ãajn˘ v˘robn˘ nástroj, ktor˘ bude 8 hodín mon-tovaÈ autá a televízory a dostane za to mzdu, zktorej akurát Ïe nezomrie od hladu. My niesme âína, Vietnam, India ani Brazília. Ale bo-huÏiaº v cenách s nimi konkurovaÈ musíme. Ato je veºk˘ problém. TakÏe asi by si nejakémúdre hlavy na pravej strane politického spekt-

tálne sú peniaze alebo nie sú peniaze. A keì vie-me, kde sme a vieme, tam sa chceme dostaÈ, taknejak˘ spôsob uÏ nájdeme, ako to dosiahnuÈ.Mne sa v‰ak zdá, Ïe my ako Slovensko nevie-me, ão chceme a rôzne politické vetry nás od-vejú raz tam a raz zase inde. Îe to nie je cieºa-vedomé smerovanie, ale len také náhodné tápa-nie. To je tak, ako keby niekto i‰iel hraÈ divad-lo a e‰te nevedel, ako sa tá hra skonãí. Herci uÏhrajú na javisku, ale autor e‰te sedí za písacímstrojom a kaÏd˘ch 5 minút im po‰le nejak˘text: Ïe nasledujúcich 5 minút budete toto ho-voriÈ, a o ìal‰ích 5 minút zasa toto, ale Ïe by tobolo nejako dopredu vymyslené ako idea ‰tá-tu, Ïe toto sú na‰e slabiny, toto sú na‰e silnéstránky, tu sme a k tomuto sa chceme dopraco-vaÈ, to som ani pri jednej vláde nejako nepoci-Èoval. A to mi hrozne prekáÏa, Ïe nበ‰tát nemáÏiadnu koncepciu, nemá víziu o ideálnej spo-loãnosti. Tá by síce nikdy nebola, ale aspoÀ bysme sa k nej mohli pribliÏovaÈ. Ako príklad spo-meniem dôchodcov. âo chceme s dôchodcami?Aby Ïivorili? Chceme, aby sa ºudia cel˘ Ïivotobávali toho, Ïe raz zostarnú a budú z nichchudáci? Alebo chceme (ako je to na Západe),Ïe ºudia cel˘ Ïivot tvrdo pracujú, ale te‰ia sa nadôchodok, lebo vtedy budú maÈ nielen penia-ze, ale aj ãas na to, aby si tie peniaze uÏili. Toje otázka filozofie. A pokiaº prijmeme ten zá-padn˘ model, tak tie peniaze jednoducho nájsÈmusíme. Aj za tú cenu, Ïe pritlaãíme na neza-mestnan˘ch, aby robili nielen to, ão chcú robiÈ,ale v‰etko to, ão treba. Preão v Bratislave nakaÏdom kroku stretnete predavaãa Nota Bene,ale ani jedného ãistiãa topánok alebo nosiãa ba-toÏiny na Hlavnej stanici?! No, lebo ºah‰ie sapredáva Nota bene, ako ãistia topánky.

Ja by som sa bol ako moderátor prepadol odhanby, keby som bol mal v relácii ako hostít˘ch ist˘ch dvoch, ktor˘ch mala kolegyÀa tes-ne predt˘m ãi potom v inej televízii alebo vrozhlase. Veì to je smie‰ne, keì v STV úãin-kujú tí istí dvaja, ão boli predt˘m v TA3 aktorí z STV letia do Markízy a e‰te aj do ka-mery povedia, Ïe musia beÏaÈ do Markízy,aby tam stihli „Na telo“.

Ja by som sa asi tieÏ prepadol od hanby.

Îiadna diskusná relácia asi nie je na to, abyvyrie‰ila nejak˘ problém...

Súhlasím, ale na druhej strane by som od mi-nistra ‰kolstva celkom rád poãul, ako si pred-stavuje fungovanie svojho rezortu. A ako chcedosiahnuÈ, aby ‰tudentom i‰lo o vedomosti a nielen o papier. Ako chce dosiahnuÈ, Ïe deti budúuãiÈ tí najmúdrej‰í, a nie tí, ktorí sa nikde indeako v ‰kolstve nevedia zamestnaÈ a rad‰ej budúmaÈ t˘ch 400 eur, ako by vyberali kontajnery.Ako chce dosiahnuÈ, Ïe keì uãiteºa bolí zub, tak‰tudenti nebudú jasaÈ od radosti, ale sa op˘ta-jú, kedy bude náhradná hodina. Koºko minis-trov sa uÏ na ministerstve ‰kolstva vystriedaloa v˘sledok je katastrofa. Moja dcéra robí v per-sonálnej agentúre, a tak je s t˘mto problémomdenno-denne konfrontovaná: chodia k nim ºu-dia, ktorí niã nevedia. Ona sa ich p˘ta: No a ãoviete? A oni povedia: Niã. Ona sa ich op˘ta: Noa akú máte predstavu o plate? Povedia, Ïe v ãis-tom 800 eur. Ale Ïe za ão by t˘ch 800 eur malidostaÈ, to ich príli‰ nezaujíma. Ich hlavnou de-vízou je: Nám je to jedno, dajte nám nejakú ro-botu, len aby sme dostali poÏadovan˘ plat. Ne-dávno, poãas Radiãovej vlády, k nim do agen-

túry hojne chodili ºudia, ktor˘ch prepú‰Èali v‰tátnej správe – a to sú nepouÏiteºní ºudia, kto-rí nielenÏe neovládajú nijaké jazyky, ale ani niãiné. A opäÈ je to filozofická otázka: K ãomu ve-dieme na‰ich ºudí? Vedieme ich k tomu, Ïe ve-domosÈ je môj kapitál, ktor˘ potom ãasom mô-Ïem zúroãovaÈ, ale najprv sa k nemu musímkrvopotne prepracovaÈ? A moÏno aj za cenutoto, Ïe si za ‰túdium budem platiÈ!? Lebo ãlo-vek si nikdy neváÏi to, ão dostane zadarmo, ale-bo veºmi lacno. Alebo ich vedieme k tomu, Ïenejak˘m podvodom, nejak˘mi známosÈami aúplatkami sa to v‰etko vyrie‰i a vlastne naão satrápiÈ s nejak˘m ‰túdiom?! V najhor‰om pôjdemrobiÈ hovorcu.

Keì ste spomenuli hovorcov, tí vysúvajú dopopredia otázku, ão s nimi, keì sa zmeníminister, ktorému ist˘ ãas – takpovediac –slúÏili. V posledn˘ch rokoch sa vystriedaloniekoºko vlád, Dzurindova, prvá Ficova, Ra-diãovej, druhá Ficova – a vÏdy, keì nastúpilnov˘ minister, tak okamÏite alebo zakrátkosa zmenil aj hovorca. Aj keì ten predo‰l˘ bolveºmi dobr˘. Myslíte si, Ïe je to rozumnáprax?

UÏ vo va‰ej otázke zaznieva pochybnosÈ ouÏitoãnosti takejto praxe, ale ja ju predsa lenchápem. Ak dotyãn˘ hovorca predt˘m naprík-lad tvrdil, Ïe politika Mikulá‰a Dzurindu na mi-nisterstve zahraniãn˘ch vecí bola v˘borná, a ob-hajoval jeho kroky, ão bolo logické, lebo akohovorca ich obhajovaÈ musel, tak teraz, keìdo‰iel na post ministra pán Lajãák, ktor˘ tvrdí,Ïe Dzurinda tam robil stra‰né neplechy, takÈaÏko môÏe ten ist˘ hovorca odsudzovaÈ to, ãopredt˘m obhajoval. Ani kvôli zachovaniu osob-nej integrity hovorcu ako ãloveka nie je prostemoÏné raz nieão obhajovaÈ a potom vzápätí toisté kritizovaÈ. Osudom hovorcu, ak má fungo-vaÈ dobre, je, aby bol dosÈ prepojen˘ na toho mi-nistra, ktor˘ ho do funkcie ustanovil. PretoÏehovorca, podºa mÀa, musí vedieÈ kompetentneodpovedaÈ aj na otázky, ktoré s ministrom ne-konzultoval. Musí vedieÈ odhadnúÈ, Ïe minis-ter má na toto a toto asi tak˘to názor. Musí tedavedieÈ odpovedaÈ aj bez toho, aby sa i‰iel na kaÏ-dú otázku op˘taÈ svojho ‰éfa. Dobr˘ hovorcazrejme musí chodiÈ na v‰etky zásadné porady,ktoré minister riadi a tak si zhruba vie domys-lieÈ, ak˘ by asi mohol maÈ názor – i keì si viempredstaviÈ, Ïe obãas si hovorcovia niektoré od-povede aj vym˘‰ºajú. Hovorca je, povedal bysom, dosÈ kºúãov˘ ãlovek na to, aby tam bol po-ãas v‰etk˘ch ministrov, ktorí sa vo vláde na tomposte vystriedali, ão neplatí, samozrejme, o ce-lom tom aparáte, teda o v‰etk˘ch úradníkoch,ktorí sú v˘konní práporãíci, a keì im povedia,Ïe nieão majú namaºovaÈ na modro, tak to na-maºujú na modro a keì im povedia, Ïe to majúpremaºovaÈ na zeleno, tak to premaºujú na ze-leno.

Inak, tak sa mi vidí, Ïe v posledn˘ch rokochsa vyrojili vo väã‰om mnoÏstve v‰elijakénové politické strany. Myslíte si, Ïe Slovens-ko ich potrebuje toºko, koºko za posledn˘chpovedzme 5 rokov vzniklo?

Ak by som sa mal presne vyjadriÈ, musel bysom povedaÈ, Ïe sa v poslednom období vyro-jili nové subjekty väã‰inou na pravej stranepolitického spektra, lebo ºavú stranu viac-me-nej plne pokr˘va samotn˘ Smer a asi v‰etci, ãosú v politike aktívni, cítia, Ïe momentálne nie

D I A L Ó G Y O A & E W

62

ra mali naozaj spolu sadnúÈ a vymyslieÈ a dob-re sformulovaÈ, aká je ich predstava o tom, akoby spoloãnosÈ mala podºa ich videnia sveta fun-govaÈ. A aÏ potom môÏe alebo dokonca musíprísÈ politická strana, ktorá bude tento cieº –úspe‰nú pravicovú spoloãnosÈ – realizovaÈ. Pre-toÏe viete, ako to je: Keì neviem, ktor˘m sme-rom je môj cieº, ako mám vedieÈ, kam mám ute-kaÈ? A je moÏné, Ïe ãím r˘chlej‰ie budem ute-kaÈ, t˘m viac sa budem vzìaºovaÈ tomu môjmucieºu, ak teda utekám zl˘m smerom. âiÏe terazje bodom ãíslo 1 nájsÈ ten smer, ktor˘m chce-me utekaÈ – akoÏe my, pravica. A keì to nájde-me, tak potom uÏ môÏeme hºadaÈ spôsoby, akozmobilizovaÈ sily, aby sa t˘m správnym smeromutekalo.

V tom je v‰ak asi kºúãov˘ problém pravice,Ïe nemá jediného ãloveka – akokoºvek si tonechávam cez hlavu preletieÈ, neviem niko-ho vybraÈ –, ktor˘ by ponúkal spoloãnosti ne-jakú v˘raznú predstavu o ceste spoloãnostiku konsolidovanej budúcnosti...

Ale to nie je problém len na Slovensku, lebo– vidíte – teraz vo Francúzsku tieÏ vyhral so-cialista, takÏe vo svete je to, myslím si, ãorazväã‰í problém, Ïe pravica v súãasnej situáciistráca nejako pôdu pod nohami.

Ale aj keì sa obzriete po svete – vidíte neja-kú pravicovú osobnosÈ?

Keì r˘chlo preletím v hlave svoj nenapísa-n˘ zoznam, nijakú nepoznám, ktorá by stála zapozornosÈ... Teraz urãite nie je v popredí nija-ká taká osobnosÈ, ako bol, ão ja viem, Reaganalebo Thatcherová. Ale, na druhej strane, pocho-piteºne, Ïe dnes uÏ nemôÏe prísÈ pravicov˘ po-litik s t˘mi ist˘mi my‰lienkami, s ktor˘mi pri-‰la Thatcherová v 70. rokoch, lebo vtedy bolainá spoloãenská situácia ako je teraz.

Pravda, vtedy, keì sa najviac angaÏovali vspoloãnosti, bolo to asi potrebné, a bolo ma-ximálne dobre, Ïe povedzme oni dvaja, Klausv âesku a Miklo‰ na Slovensku, prichádza-li s reformn˘mi nápadmi a originálnymipodnetmi v ekonomike, ale aj tak sa asi nedápovedaÈ, Ïe by boli priniesli nejakú veºkole-pú slovenskú, ãeskú, alebo celoeurópskuideu. To je práve ten problém, Ïe tí, ão sú te-raz v popredí, nie sú schopní poskytnúÈ niãnové v takom meradle, ktoré by ºudí vzru‰i-lo.

Lebo medzit˘m ºudia získali aj nové skúse-nosti. V‰etci sa, povedzme, te‰ili, Ïe prídu semneviem akí investori zo sveta a vo veºkom otvo-ria rôzne fabriky. Do‰li v‰ak investori – samo-zrejme, ãesÈ v˘nimkám, ktorí to naozaj robiadobre, ako Volkswagen –, ktorí chceli a chcú zºudí vyÈaÏiÈ maximum a ponúknuÈ im mini-mum: rôzne kórejské firmy, ktoré sa vraj p˘ta-li cez personálne agentúry, ãi je na Slovenskupovolené fyzicky trestaÈ zamestnancov. A keìim povedali: Viete, u nás to nie je dovolené –tak boli stra‰ne smutní. A ãudovali sa, Ïe ºudiasa nejako extra nehrnú do zamestnania, kdemôÏu ísÈ za pracovnú zmenu len 2-krát na zá-chod a mesaãná mzda je 350 eur. Smutné na tomje to, Ïe na svete je dosÈ krajín, kde 350 eur jemzda snov a investori to vedia.

Tak teda: Potrebujeme nové politické stra-ny, ktoré hojne vznikajú aj na Slovensku?

Pokiaº sa na pravej strane politického spekt-

ra nestane to, ão sa stalo na ºavej, Ïe proste jed-na prevalcuje ostatné pravicové, prípadne ajliberálne, tak dovtedy sa rozmnoÏovaÈ budú, bezohºadu na to, ãi ich potrebujeme, alebo nepo-trebujeme. A ak jeden ten priestor neovládne askrachuje, tak zase in˘ sa pokúsi urobiÈ to tro-chu inak. Ako dobre viete, v tom je podstataexistencie Ïivej hmoty. Minule som niekde po-ãul, Ïe keì si umyjete zuby, tak e‰te tam zos-tane stra‰ne veºa baktérií, a Ïe máte pouÏiÈ ne-jakú vodiãku, ktorou si vypláchnete ústa a Ïe topozabíja v‰etky ostatné baktérie, ão je, prirodze-ne, nezmysel, lebo neexistuje ani milimeter‰tvorcov˘, kde by neboli nejaké baktérie. Lebokeì aj pozabíjam jedny, tak dôjdu iné. Prostev‰etko je vÏdy vyplnené na 100 %, neexistujepriestor, ktor˘ by bol pre prírodu nezaujímav˘.Tak takisto je to aj v politickom priestore: keìvznikne hluché miesto, ktorému momentálnenikto nevládne, tak hneì sa nájdu sily, ktoré tenpriestor chcú logicky zaplniÈ.

·iroko-ìaleko v Európe nie je taká situácia,aká vznikla u nás po marcov˘ch voºbách.Jednoznaãne a bezkonkurenãne zvíÈazilSmer-SD. Aké pocity vo vás vyvolal v˘sledokvolieb?

Ja som sa tro‰ku na tom aj zabával, lebo tovyzeralo tak, ako keby Smer takéto jednoznaã-né volebné víÈazstvo aÏ zaskoãilo. Ako keby anineboli radi, Ïe to takto vy‰lo. MoÏno by naozajboli b˘vali rad‰ej, keby vznikla nejaká koaliã-ná vláda, aby sa mali na koho v ÈaÏk˘ch chví-ºach, ktoré prídu, vyhovoriÈ. Ficov kabinet sav‰ak nemá vlastne na koho vyhovoriÈ, lebo za-stáva v‰etky posty. Tá prudká zodpovednosÈ,ktorá padla Ficovi na plecia, ho podºa mÀa zlo-mila, takÏe sa priam zºakol úlohy, v ktorej saocitol. Tam uÏ nebude Ïiaden Meãiar, na kto-rého moÏno zvaliÈ nejaké zlé rie‰enia, a aniSlota. AÏ teraz sa potvrdilo, Ïe koaliãn˘ part-ner je dobr˘ hlavne na to, aby sa cez neho mo-hol víÈaz volieb vykrútiÈ z komplikovan˘ch si-tuácií. âo ja povaÏujem za pote‰iteºné z pr-v˘ch vystúpení tejto Ficovej garnitúry, je, Ïe ne-‰la a nejde tou cestou, akou i‰iel pred rokmi Me-ãiar, keì dosiahol úspech a keì veºmi nahlas de-klamoval, Ïe „je po voºbách, zvyknite si!“ Fi-covci nezaãali úplne bezhlavo valcovaÈ opozí-ciu, skôr si z nej jemne – a oprávnene – uÈaho-vali, najmä z jej neschopnosti dohodnúÈ sa, akosi rozdelia posty pre opozíciu, a z toho, ako sazaãali dohadovaÈ o funkcie, ktoré im Smer ho-dil, priãom ako by im povedal: Tu máte kosÈ,pobite sa o Àu! – a opozícia sa o Àu ãasto aj ‰ka-redo pobila.

A keì ste si pozreli súpis ministrov, na‰li steniekoho, ktor˘ by medzi nich nemal patriÈ?

Teraz je e‰te krátky ãas na to, aby sme to po-súdili. Niektorí sú, povedal by som, akoby po-vinná jazda – nemohli tam nebyÈ. Je jasné, Ïetam nemohol ch˘baÈ ako minister vnútra RobertKaliÀák, keì je v tak˘ch v˘znamn˘ch ‰truktú-rach Smeru, v ak˘ch je, takÏe má na svoju po-zíciu nárok. âiastoãne aj Poãiatek, ale najmäKaÏimír, ktor˘ sa v predvolebnej kampani Sme-ru veºmi angaÏoval. TakÏe takáto akoby minis-terská odmena za to bola vcelku oprávnená. Veº-mi dobrá voºba je povedzme Lajãák. Ním na po-ste ministra zahraniãia dala vláda svetu ãlove-ka, ktor˘ má v podstate dobré meno v Európe,a má aj dobré kontakty. Zaujímavá voºba bol mi-nister spravodlivosti TomበBorec. KeìÏe o

Àom zatiaº veºa nevieme, tak to e‰te len uvidí-me, ão z neho bude, ale zatiaº z jeho krátkej po-litickej histórie vypl˘va, Ïe nemá za sebou ni-jaké kauzy, ão je teraz dôleÏité meradlo. Alehneì musím e‰te dodaÈ, Ïe ma jeho menovaniedosÈ prekvapilo, lebo keby ste mali 100 typovna post ministra spravodlivosti, tak urãite by steani raz nepovedali meno Borec. O Àom smeniektorí vedeli tak tro‰ku okrajovo, Ïe jehootec robil v rozhlase. Ak si vezmem do rúk pre-hºad ãlenov novej vlády Roberta Fica, vyzeráto tak, Ïe sa premiér veºmi vedome usiloval, abyv nej nemal nikoho, kto by bol namontovan˘alebo aspoÀ spomínan˘ v nejakej kauze. Dokon-ca na to prihliadali aj pri menovaní dôleÏitéhopolicajného ‰éfa, ktorého vyradili len preto, Ïebol podozrievan˘ z nieãoho, ão je popri mno-h˘ch in˘ch prípadoch doslova detské huncút-stvo – Ïe totiÏ niekomu dal vrátiÈ vodiãák, kto-r˘ mu policajti zobrali za nejak˘ dosÈ beÏn˘priestupok. A e‰te nemôÏem vynechaÈ veºkúzmenu vo vzÈahu k novinám. Oni – v Smere –by teraz novinárom najrad‰ej akoÏe ustlali, leboasi im nejaká mediálna agentúra vysvetlila, Ïenovinárov si treba obchádzaÈ a byÈ k nim láska-v˘ a daÈ im pohostenie a kávu a obed. A ak e‰tenieão pozitívne smerom k Smeru môÏem pove-daÈ, tak to, aby sa aj naìalej drÏali toho, ão bolopri Smere vÏdy najlep‰ie: Ïe nedodrÏal svojevlastné predvolebné heslá. Aj pred b˘val˘mivoºbami sºubovali, Ïe zru‰ia rovnú daÀ – a na-koniec to neurobili, ão bolo najlep‰ie, ão moh-li urobiÈ. A teraz bude zasa pozitívne, ak sa po-darí to, Ïe nedodrÏia svoje predvolebné sºuby,lebo keby ich dodrÏali, tak to veºa dobrého ne-prinesie: napríklad v‰elijaké majetkové dane. Jeto len prázdne politické gesto moÏno voãi svo-jim voliãom, aby ukázali, Ïe bohat˘ch nejako„skásnu“, ale vlastne „neskásnu“ niã, lebo to,o ão by i‰lo, je úplne zanedbateºná ãiastka, leboaj keì pre jednotlivca to môÏe byÈ veºká suma,t˘ch „skásnuteºn˘ch“ veºa nie je.

Dlhé mesiace znepríjemÀuje verejn˘ Ïivot naSlovensku gorila, ão je, samozrejme, len po-mocn˘ názov pre rôzne prejavy korupcie. Akorupcia vlastne znamená okrádanie spolu-obãanov, veì nejde o niã iné, o niã menej ao niã viac, ako o okrádanie. Myslíte, Ïe uÏ prí-de teraz doba, ktorá práve tento jav nejakoutlmí? Lebo práve za Dzurindu alebo v Dzu-rindovom tieni sa objavila Radiãová, ktorávystupovala ako jeden z najväã‰ích bojovní-kov proti korupcii, hoci ani ona úplne ne-unikla jej dosahom.

Tak ona ako taká unikla... Keì jeden z jej po-radcov sa stal podozriv˘, treba jej povedaÈ kucti, Ïe ona bola tá, ktorá ho vlastne dala vy‰e-trovaÈ. Práve ona bola tá, ktorú pobúrili v‰etkyinformácie o tomto prípade a ona sama, uÏ ne-viem, ãi ho rovno oznámila alebo inak vyjadri-la svoj postoj, ale minimálne sa ho absolútne ne-zastala, a vôbec mu nepomohlo, Ïe bol jej po-radcom, naopak, moÏno mu to e‰te aj ublíÏilo.Nádej, Ïe sa koneãne zbavíme korupcie, je v‰akmalá. Pokiaº budú ‰tátni úradníci rozhodovaÈ otom, kde skonãia veºké peniaze, tak to bez ko-rupcie nepôjde, lebo ‰tátny úradník neprihrá veº-ké peniaze niekomu len tak pre jeho peknémodré oãi bez toho, aby pritom pre seba neÏia-dal nejak˘ desiatok alebo dvadsiatok.

S Oliverom Andrásym uvaÏoval Ernest Weidler

D I A L Ó G Y O A & E W

63

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

V známom ãasopise oznaãili SDKÚ ako„stranu, ktorej zvonia do hrobu“. Ak by toto oz-naãenie vychádzalo z reálnej situácie dne‰nejslovenskej politiky, nebol by to veºmi pote‰ujú-ci fakt. V priebehu prv˘ch mesiacov 21. storo-ãia sa „Dzurindova“ strana vypracovala na sub-jekt pozitívne rámcujúci spoloãenské dianie vSR, a najmä priviedla do slovenského verejné-ho Ïivota niekoºko osobností, ktoré zohrali za-ujímavú úlohu pri europeizácii Slovenska. Roz-hodne to nebola politická skupina, ktorá by for-sírovala tradiãné zápecníctvo novo sa formujú-ceho národa, ale naopak, bola to organizácia,ktorá pod vedením Mikulá‰a Dzurindu, ale ajEduarda Kukana a Ivana Miklo‰a zbliÏovalaSR nielen s európskymi, ale ãasto priamo so sve-tov˘mi politick˘mi zoskupeniami.

Súãasne na tomto mieste treba hneì uviesÈ ajodvrátenú tvár SDKÚ, ktorou sa zaãleÀovalamedzi väã‰inu súãasn˘ch slovensk˘ch politic-k˘ch kolektívov svojím príklonom ku „gori-lám“, teda ku korupcii, a viacer˘mi in˘mi spô-sobmi oÏobraãovania slovenskej ‰tátnej poklad-ne v záujme nenásytn˘ch jednotlivcov, ktorí sadravo predrali na posty priná‰ajúce neoprávne-né súkromné alebo stranícke vysoké zisky (ãoiste neplatí práve pri posudzovaní troch vy‰‰ieuveden˘ch funkcionárov SDKÚ). NeschopnosÈzabrániÈ nadmieru ‰ikovn˘m ãiniteºom, aby saobohacovali nad rámec oprávnen˘ch zárobkov,veºmi oslabovala autoritu perspektívnej a slu‰-ne vyzerajúcej politickej strany. Málo bolo ta-k˘ch politikov ako bola Iveta Radiãová, ktorávo veºkej miere – aj keì pravdepodobne tieÏ nievÏdy stopercentne – odmietala nekalé úskoky aneoprávnen˘ prospech nielen seba samej, ale ajºudí vo svojom pracovnom ãi funkcionárskomokolí, dokonca aj medzi svojimi poradcami aspolupracovníkmi.

UÏ dlhé mesiace sa niektorí politológovia, aleaj Ïurnalisti a iní vo verejnosti ãinní ºudia do-máhali, aby z ãela SDKÚ koneãne odstúpil za-

kladateº tejto strany MikulበDzurinda – aleboaby ho nejak˘m spôsobom odvolali, pretoÏe hopovaÏovali za brzdu obnovy a funkcionárskehoosvieÏenia poprednej strany, ktorá mala moÏnosÈzostavovaÈ – po kaÏdom volebnom úspechupravice – vládu SR, a na ãele práve s Dzurin-dom ako premiérom. Z Dzurindu urobili málopruÏného starca, ktor˘ by mal ão najskôr odísÈdo politického dôchodku. My sme v‰ak nabá-dali poãas cel˘ch t˘chto mesiacov a rokov, keìkde-kto Dzurindu odvolával, ba priamo likvido-val, k veºkej ostraÏitosti, pretoÏe sme v radochSDKÚ nevideli v podstate nikoho, kto by Dzu-rindu nahradil svojimi aktívnymi a premyslen˘-mi politick˘mi v˘konmi. Davová antidzurin-dovská psychóza bola v‰ak ako mor – a tak jejteraz na jar 2012 koneãne aj Dzurinda, aj inífunkcionári SDKÚ vyhoveli – a namiesto budo-vateºa demokratickej a kresÈanskej strany(SDKÚ vznikla v januári 2000) zvolili za nové-ho predsedu Pavla Fre‰a (z trojice kandidátovFre‰o, Lucia ÎitÀanská a Viliam Novotn˘).

Pochybnosti, ktoré sa usadzujú v hlaváchprívrÏencov a podporovateºov SDKÚ, v‰ak von-koncom nesúvisia s t˘m, ãi bola správna práveFre‰ova voºba z kandidátskej trojice. Rozdielymedzi t˘mi tromi neboli také podstatné, aby sivyÏadovali nejakú zásadnú úvahu o tom, ktor˘z nich troch postaví SDKÚ na pevné a kvalitnézáklady v blízkej budúcnosti. Ide skôr o to, ãibolo uÏ-uÏ treba vykopnúÈ Dzurindu a postaviÈzaÀho nejakú náhradu. Ale vyvolávajú aj otáz-ku, ãi sám Dzurinda nemal nejak˘mi krokmi –a on bol schopn˘ vykonaÈ v prípade potrebymnohé uÏitoãné kroky – odvrátiÈ tlak na poÏia-davky, aby odstúpil. âi sa nemal pokúsiÈ trochuponaprávaÈ a regenerovaÈ svoje politické postu-py, aby mohol na poste predsedu SDKÚ-DS vplnej sile e‰te zostaÈ.

Ako potvrdzuje aj Ján âarnogursk˘, hlavn˘in‰pirátor zaloÏenia KDH, stvoritelia najmäkultivovan˘ch strán nie sú len chladn˘mi admi-nistrátormi, ale do zakladateºsk˘ch listín svojichsubjektov vkladajú aj ãosi, ão môÏeme pokoj-ne a bez zaváhania nazvaÈ du‰ou. âlenovia saväã‰inou necítia byÈ len súãasÈou beÏnej h⁄bytvoriacej ºudskú masu vnútorne nie veºmi kon-solidovaného a zopätého spoloãenstva, v ktoromby na‰li svoje miesto aj vãelári, aj filatelisti, ajfanú‰ikovia futbalového majstrovského klubu,aj „priatelia Ïehu“. V politick˘ch stranách sa zo-skupujú ºudia s rovnak˘m ideologick˘m tren-dom a s rovnak˘mi mocensk˘mi ambíciami(socialisti, liberáli, kresÈanskí demokrati), ale-bo aj ºudia, ktorí chcú podobn˘mi politick˘miprostriedkami zgrupovaÈ ºudí s rovnak˘m sve-tonázorom a v súlade s t˘mto svojím zámeromzaloÏiÈ napríklad ‰tát.

SDKÚ zanedlho po svojom vzniku pritiahlaintelektuálnu a umelecko-tvorivú plejádu obãa-nov, teda t˘ch, ktorí by za ist˘ch okolností pa-trili napríklad medzi veriacich, ale nie jedno-strann˘ch alebo sfanatizovan˘ch. UÏ samotnáexistencia takejto strany dlho dokazovala, Ïe niev‰etko obyvateºstvo SR podlieha zaslepenostialebo obmedzenej jednokoºajnosti. A Ïe jeho zá-ujem o kon‰truktívnosÈ, solídnosÈ a usporiada-nosÈ privátneho i spoloãenského Ïivota nemusíznamenaÈ nekritickú poslu‰nosÈ. Ak obdobné

spoºahlivo úãinkujúce liberálne alebo konzerva-tívne strany mali vo voºbách okolo 7 – 9 % hla-sov a popri nich mala SDKÚ 10 – 15 %, tak ten-to rozdiel 5 % mal, okrem iného, svoje korenev solídnosti, ktorou sa Dzurindov team prezen-toval na zaãiatku 21. storoãia a ktorá ch˘balaanalogick˘m stranám pravicového spektra. Nieje na tomto mieste potrebné vyratúvaÈ osobnéDzurindove chyby, ale mal ich iste dosÈ na to,aby nám to zabránilo zaradiÈ ho aÏ do kategó-rie ‰tátnikov. Ale súãasne na rozdiel od väã‰i-ny ostatn˘ch profesionálnych slovensk˘ch po-litikov rozhodne tento b˘val˘ v˘pravca nebolbyrokratom, ale bol ãiniteºom schopn˘m poskyt-núÈ obãanom aspoÀ niektoré závaÏné spolo-ãenské posolstvá, ktoré dávali ich Ïivotu vy‰‰iukvalitu.

Veì iste nie je náhoda, Ïe najviac tvoriv˘chumelcov, ale aj nemálo vysoko‰kolsk˘ch hod-nostárov a pedagógov sa pridávalo práve kSDKÚ. Cítili, Ïe v tejto strane je potrebné zá-zemie na uplatnenie intelektuálnych kvalít ob-ãanov a Ïe tam sa vytvára pozitívna báza prekreatívnosÈ a ãinorodosÈ slovensk˘ch vzdelan-cov, teda, povedali by sme, báza dne‰ného mo-derného osvietenstva, ktorá slovenskej verejnos-ti veºmi ãasto ch˘ba, a najmä v minulosti ch˘-bala. Slovensko musí veºmi veºa dobiehaÈ, abysa priblíÏilo nielen k ‰tandardnej európskej eko-nomike, ale aj k európskej vzdelanosti a filozo-fii.

Pokiaº sa niekomu zdalo, Ïe SDKÚ je naceste k politickému hrobu a ak to dotyãn˘ spá-jal s t˘m, Ïe tejto strane vytrvalo dominuje Mi-kulበDzurinda, tak sa – podºa nás – dopú‰Èalkardinálneho omylu. Je to práve naopak. AkDzurinda bol uÏ vo v‰eliãom na ústupe do úza-dia, lebo nemôÏeme zaprieÈ, Ïe predsa len ajjemu pribúdali roky a s nimi spojená ÈaÏkopád-nosÈ a nedostatoãná flexibilita, nemôÏeme ne-vidieÈ, Ïe väã‰ina ostatn˘ch popredn˘ch indivi-dualít tejto strany (podobne ako partajn˘ch elítv ostatn˘ch slovensk˘ch politick˘ch stranách)nemala – hoci boli mlad‰í – ani toºko dynamic-kosti a duchovnej elasticity, ako Dzurinda. A aÏteraz uvidíme, ak˘ rozdiel medzi jedn˘mi i dru-h˘mi v skutoãnosti bol a je. Dzurinda síce ne-bol mysliteºom a uÏ vôbec nie veºduchom, alebol prinajmen‰om rozumne uvaÏujúcim verej-n˘m ãiniteºom. Nebol geniálnym filozofom, alebol tvorivo prem˘‰ºajúcim politick˘m funkcio-nárom.

SDKÚ z rôznych dôvodov v˘znamne upad-la. Poãet jej priaznivcov znepokojujúco klesol.Strana kedysi pred rokmi vyrástla a solídne savzopäla v susedstve in˘ch politick˘ch subjek-tov. Nebol to – na zaãiatku 21. storoãia – náhlya nepripraven˘ skok k zázraãn˘m spoloãen-sk˘m v˘‰inám. Bol to vzostup cieºavedom˘ adosÈ veºkému poãtu obyvateºstva príjemn˘ apríÈaÏliv˘. Vzbudil potrebnú vieru a vyvolal takvoliteºnosÈ tohto subjektu. Tá nedávno prudkoklesla pod 5 %. Potenciál strany sa v‰ak úplnenerozplynul, len sa musí nájsÈ aspoÀ 10 – 20 in-dividualít, ktoré dokáÏu nadviazaÈ plnohodnot-n˘ kontakt so solídnymi obãanmi a obnoviÈ taksilu pôvodnej SDKÚ.

Ernest Weidler,publicista

Kto zvoní SDKÚ do hrobu?

64

S U P E R M O N I T O R

Starnutie, umieranie, smrÈ je stále tabu téma.Nikto o tom nehovorí, ako keby to kaÏdého neãa-kalo, ako keby to nebol základn˘ problém. To nieje morbídna téma, morbídna je skôr spoloãnosÈ,ktorá ºudí posiela zomieraÈ preã, pokiaº moÏno kru-t˘m spôsobom.

Politik a sociológ Fedor Gál. Sme 2. 5.

(Gál sa v poslednom ãase veºmi usiluje do hæbkyanalyzovaÈ rôzne situácie. ·koda, Ïe pred rokmi,keì mal ako politik vplyv na spoloãenské dianie,bol oveºa ºahkováÏnej‰í a menej dôsledn˘, hocivtedy mal veºké moÏnosti zasiahnuÈ zodpoved-ne do Ïivota ºudí.)

***

Boháãi na Slovensku sa skr˘vajú za vysok˘mimúrmi obklopujúcimi rozºahlé vily so záhradami.Na dovolenky lietajú súkromn˘mi lietadlami. NastráÏenie detí prenajímajú filipínske guvernantky.Tie sú pomerne lacné, deti nauãia po anglicky a ke-ìÏe nehovoria po slovensky, nemajú ‰ancu poznaÈhlb‰ie tajomstvá domácností. Odrastené deti potomboháãi posielajú na stredné ‰koly mimo Slovenska.V kurze je najmä Británia a Francúzsko.

Ekonóm Juraj Draxler. Pravda 2. 5.

(Jednoducho, Slovensko ovládla sociálna nerov-nosÈ, ba obãas aÏ bezcitná krutosÈ.)

***

Téma dekriminalizácie drog by si zaslúÏila väã-‰iu mediálnu pozornosÈ. Policajt chytí niekoho, ktomá pri sebe jednu dávku mari‰ky, ãím podºa záko-na spáchal trestn˘ ãin. MuÏi zákona si ºahko vyty-pujú miesto, kde sa zdrÏujú uÏívatelia, chytia tam12 ºudí a majú hneì 12 trestn˘ch ãinov, ktoré vzá-pätí objasnia. To je ãíre pokrytectvo.

Spisovateº Pavol Weiss. TV oko 3. 5.

(Pritom vo vyspelej Európe prechovávanie ma-rihuany nie je ani preãin. Situácia u nás podºaWeissa vyhovuje politikom, ktorí chcú manipu-lovaÈ konzervatívnymi ºuìmi.)

***

Slovensko je kráºovstvom bilbordov. Ulice, fa-sády, aj prírodu pri diaºniciach zamorila reklama,ktorá púta pozornosÈ a zarába na na‰ich pohºadoch.Vzniká tak vizuálny smog, ktor˘ potichu zaplavilna‰e mestá a bezprostredné okolie, takÏe ho ÈaÏkomoÏno ignorovaÈ.

Holandsk˘ spisovateº Tijs van den Boomen. TV oko 3. 5.

(A my uÏ ani nevieme posúdiÈ, ãi pre ãloveka jehor‰í chemick˘ alebo slovn˘ smrad.)

***

Nebola som taká, ako si ma ºudia vysnívali. Silu,aby som prekonávala únavu a strach, mi dávali ºu-dia a národ. Nikdy som v‰ak nebola taká odváÏna,aby som ju hºadala len v sebe.

Legendárna ‰portovkyÀa Vûra âáslavská. Sme 3. 5.

(Ako jediná gymnastka získala najslávnej‰ia ãe-skoslovenská ‰portovkyÀa âáslavská zlatú me-dailu vo viacboji a aj na kaÏdom zo 4 náradí. Do-kopy má 7 individuálnych, viac neÏ ktorákoºvek‰portovkyÀa. Najprv ju odpísala komunistickávrchnosÈ a pár rokov po neÏnej revolúcii onasamu seba. To v‰etko ju pripravilo o rovnováhuv du‰i.)

***

Príslu‰níci strednej vrstvy sa ãoraz viac uskrom-Àujú na dovolenkách a vzdávajú sa Ïivotn˘ch plá-nov. Obávajú sa, Ïe sú poslednou z generácií, kto-ré sa majú lep‰ie, ako tie predchádzajúce. Preto ho-rúãkovito investujú do detí, ktor˘m sa snaÏia zabez-peãiÈ akú-takú Ïivotnú úroveÀ.

Ekonóm Pavol Kárász. Pravda 3. 5.

(Do akej miery sa v‰ak majú staraÈ o budúcu Ïi-votnú úroveÀ svojich detí rodiãia – a do akej mie-ry sa majú staraÈ o svoju jedineãnú budúcnosÈsamotné dorastajúce deti? A predov‰etk˘m: ne-mali by deti bedliÈ aj nad akou-takou úrovÀousvojich rodiãov?)

***

V programovom vyhlásení vlády sa mi páãi zá-väzok zniÏovaÈ deficit, obávam sa v‰ak, Ïe je vrozpore so sºubmi „v‰etkého v‰etk˘m“. V zásade sitam kaÏd˘ nájde, ão chce a v zásade ambíciou jeuspokojiÈ v‰etk˘ch. O tom, ãi bol dobr˘ alebo zl˘neoliberálny model, moÏno diskutovaÈ, rozhodne hov‰ak povaÏujem za úspe‰n˘.

Exminister financií Ivan Miklo‰(SDKÚ). Pravda 4. 5.

(Dnes je cenné to, Ïe viacero ‰ikovn˘ch politikovsa zbavuje primitívnej nenávisti k protivníkoma snaÏia sa objektívne, teda rozumne posudzo-vaÈ v‰etko okolo seba.)

***

Jednou z hlavn˘ch príãin ná‰ho neúspechu vovoºbách bolo, Ïe sme sa sústredili na veºké veci, re-formy ãi európske témy, ale zabúdali sme na oby-ãajn˘ch ºudí a ich starosti. Ocitli sme sa vo svete ma-kroekonomick˘ch grafov a tabuliek, ale problémyzostali v rodinách, zamestnaní, obciach a mestách.O deptaní Ïivnostníkov uÏ ani nehovorím.

Nov˘ predseda SDKÚ-DS Pavol Fre‰o. Plus 7 dní 4. 5.

(To, Ïe sa SDKÚ sústredila na makroproblémy,nebola chyba, naopak, koneãne sa aj na Slo-vensku musia nájsÈ verejní ãinitelia, ktorí sa

budú snaÏiÈ prekroãiÈ prízemné ciele. LenÏevzhºadom na povrchnosÈ pri pokusoch rie‰iÈ ce-lospoloãenské témy sa máloktor˘ subjekt doká-Ïe vymaniÈ z ºudskej malosti a vstúpiÈ do makro-kozmu.)

***

Robili sme predstavenia pre deti, dávali sme‰ancu mlad˘m hercom. Divadlo sme vnímali akoposlanie. Ale deficit peÀazí z verejn˘ch zdrojovnás núti pozastaviÈ nekomerãnú ãinnosÈ, bez ohºa-du na to, ão je vo verejnom záujme.

ManaÏérka Divadla Malá scéna STU Monika Korenãiová. Sme 4. 5.

(Kto 20 rokov sledoval húÏevnaté úsilie ambici-óznych divadelníkov, musí len vyroniÈ slzu.Okrem financií im totiÏ dochádzajú uÏ aj sily.Korenãiová to jasne vysvetºuje: „My nezarobí-me na Ïiadnom predstavení. A preão sme to tedarobili? Lebo to malo zmysel, bolo to na‰e posla-nie. Ale, ako sa zdá, niekde sa aj tento pocitpredsa len konãí.“)

***

Azda najväã‰ou devízou pri plánovaní záhradyje udrÏanie dobr˘ch susedsk˘ch vzÈahov. Preto akplánujeme v záhrade v˘raznú zmenu, ktorá môÏe za-siahnuÈ alebo ovplyvniÈ pozemok suseda, mali bysme to s ním konzultovaÈ. Dôvodom na hádky me-dzi susedmi je napríklad nadmern˘ hluk technick˘chzariadení ãi pach kompostu. Pritom záhrada bymala byÈ predov‰etk˘m oázou pokoja a harmónie.

Ing. Miriam Heinrichová, In‰titút urbanizmu. OÎene.sk 4. 5.

(Niã tak nevystihuje poºutovaniahodnosÈ ãlove-ka, ako keì zámerne a bezdôvodne ‰kodí nieko-mu blízkemu. Kde máme skrytú v sebe zlomy-seºnosÈ a preão ju stade vyberáme?)

***

Opozícia si je vedomá, Ïe ‰tát musí ‰etriÈ, no zakºúãové povaÏujeme nezdaÀovaÈ prácu a nesiahaȺuìom na úspory v II. pilieri. ªuìom treba povedaÈ,odkiaº chcete zobraÈ peniaze.

Podpredsedníãka SDKÚ Lucia ÎitÀanská.Sobotné dialógy (SRo) 5. 5.

(Vláda sa nesmie tváriÈ, Ïe situácia s peniazmi v‰tátnej kase je nerie‰iteºná. Ak sa politickej stra-ne podarilo vytvoriÈ hore v˘nosné miesta, musírealizovaÈ potrebné kroky, aby tie miesta po-skytli obãanom uÏitoãné ‰ance a príleÏitosti prelep‰í Ïivot.)

***

DosÈ veºk˘m nedostatkom absolventov, ktorí sau nás uchádzajú o zamestnanie, je ch˘bajúce seba-vedomie, vôºa presadiÈ sa na úkor ostatn˘ch uchá-dzaãov, snaha zabojovaÈ o pracovné miesto. No a

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre2. mája – 1. júna 2012

65

neskôr, po získaní pracovného miesta, im niekedych˘ba snaha pokraãovaÈ s pln˘m nasadením na bu-dovaní kariéry.

Generálny riaditeº HP SlovenskoMartin Kubala. Pravda 5. 5.

(Keì sa zaãnú tvrdé súboje o primerané posta-venie a dobré povolanie, kaÏd˘ záujemca samusí, Ïiaº, zrieknuÈ korektnosti. Nijaké part-nerstvo, len tvrdé pästiarstvo.)

***

Hlavn˘m faktorom, Ïe z planéty Zem vymizli di-nosaury, nebol dopad meteoritov, ako sa doteraz do-mnievajú mnohí vedci, ale skôr sopeãná ãinnosÈ namnoh˘ch územiach Zeme. Expert Stephen Brusatt z Múzea prírodn˘ch vied.

Nature Communications 5. 5.(Stále kºúãovej‰ia je otázka: Nezniãí ºudstvosamo seba skôr, neÏ sa mu podarí odokryÈ tienajzázraãnej‰ie tajomstvá vesmíru?)

***

Poãas svojich pravideln˘ch ciest vlakom mámpríleÏitosÈ sledovaÈ, ako sa k tradiãnému ãítaniu, je-deniu a pitiu pridávajú práce na poãítaãi a komu-nikácia mobiln˘m telefónom. Videl som minulecestujúceho, ktor˘ telefonoval, zároveÀ ãosi písaldo notebooku, podchvíºou si odpíjal z kávy a pri tomv‰etkom stihol neÏne hladiÈ vedºa sediacu dievãi-nu. Pre tak˘chto ºudí cestovanie urãite nie je stra-ten˘m ãasom. A urãite im ani nezíde na um, aby se-denie vo vlaku povaÏovali za leÀo‰enie.

Filozof Miroslav Marcelli. Pravda 5. 5.

(Rozhodne chvíle, keì sa ãlovek utiahne sám doseba a keì preÏíva nieão, ão nevie ani nahlas po-menovaÈ, nepovaÏuje intelektuál za straten˘ãas.)

***

Videli ste film Woodyho Allena Polnoc v Parí-Ïi? Hlavn˘ hrdina sa ocitá v rôznych obdobiach –v dvadsiatych rokoch, na konci 19. storoãia, v 18.storoãí – a jeho dievãa ho nahovára, aby v tom 18.storoãí zostali, veì predsa je to nádherné obdobie,oveºa kraj‰ie ako súãasnosÈ. On sa zamyslí a hovo-rí: „Ty sa chce‰ vrátiÈ do 18. storoãia, lebo sa ti tozdá ideálne, ale uvedom si, Ïe vtedy e‰te nevymy-sleli ani penicilín!“ Oãarení romantikou pôrodu nalúke zabúdame, Ïe v t˘ch ãasoch z piatich detí naj-menej dve zomreli e‰te v útlom detstve.

Humorista Milan Lasica. Sme 5. 5.

(V‰etko, ão sa kedy stane a ão má pre ãlovekamnoÏstvo zl˘ch dôsledkov, vÏdy to ºudstvu nie-ão vynahradí a prinesie mu rôzne pozitíva.)

***

âosi zásadné sa v tejto spoloãnosti zmenilo niek hor‰iemu, ale rovno k veºmi zlému: ºudia akobyzrazu nemali nijaké kritériá dobrej v˘chovy, dob-rého vzdelania a dobr˘ch mravov.

Fejtonista Milan ·útovec. Sme 7. 5.

(Ak má ·útovec pravdu, nie je to zlé, ale doslo-va tragické. Znamená to totiÏ, Ïe e‰te aj za ko-munizmu si ºudia ctili úctyhodné kritériá, k˘mdnes poznajú iba jedno: chrapúnstvo.)

***

Jediná vec potrebná k víÈazstvu zla je pasivitapredstaviteºov dobra.

Írsky filozof Edmund Burke. Pravda 7. 5.

(Nie je vÏdy aÏ také ÈaÏké nekonaÈ zlo, ÈaÏké jekonaÈ – a cielene – dobro.)

***

To, ão ponúkame, je ãisté, civilné herectvo, to-tálna absencia hereckého afektu a prázdneho, po-vrchného efektu. Sme divadelníci, ktorí rozumejútomu, ão hrajú, a preto nemusia divákov niãím ‰o-kovaÈ ãi ohurovaÈ. „Len“ hrajú. Uveriteºne a pre-svedãivo.

ReÏisér David Jafiab. T˘ÏdeÀ 7. 5.

(Ako dobre, Ïe e‰te stále – a ãi znovu – pomedzitisíce bºabotov, zamorujúcich slovenskú literatú-ru a divadlo, prenikajú aspoÀ omrviny umelec-kej v˘nimoãnosti.)

***

Na Ïenách sa mi páãi v‰etko, ale predov‰etk˘mto, ão ich odli‰uje od muÏov: Neha, empatia, láska-vosÈ, úsmev, oãi, ústa, prsia, chôdza, ale najmäpodstatne vy‰‰ia miera vnímania vecí duchovn˘ch.

Spisovateº Jozef Baná‰. OÎene.sk 7. 5.

(PravdivosÈ, dôveryhodnosÈ alebo presnosÈ cito-vanej vety je problematická. Ak prsia odli‰ujúÏeny od muÏov úplne evidentne, pri nehe aleboduchovnosti je to uÏ sporné.)

***

SmrÈ prijímam chaoticky a s odchádzaním blíz-kych sa neviem vyrovnaÈ.

Filmov˘ reÏisér Róbert ·veda. Sme 7. 5.

(Aj tak je – obvykle – úplne najÈaωie vyrovnaÈsa s vlastn˘m odchádzaním.)

***

Raz sa ma p˘tali, ãi by som sa chcel pozrieÈ dovesmíru. Povedal som, Ïe nie, lebo ma varuje prí-klad zo sci-fi literatúry – ist˘ muÏ sa do vesmíru do-stal a potom plakal za rodinou. Ja som rad‰ej v ro-dine a plaãem za vesmírom.

Spisovateº Boris Filan. Pravda 7. 5.

(Filanova vtipnosÈ má aj svoj filozofick˘ rozmer.KaÏd˘ trochu vyspel˘ ãlovek je medzi t˘mitodvoma pólmi: rodina je ãlovekovou citovou bá-zou a vesmír zasa duchovnou.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 7. 5.(V na‰ich novinách sa najsvätej‰ia pravda o slo-venskej realite objavuje v karikatúrach.)

***

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 7. 5.(Netreba daÈ gól, staãí natrénovaÈ fanú‰ikov,aby vedeli kriãaÈ GÓL!)

***

Radiãová je dobré pravicové logo, no hodnoto-vo k pravici nepatrí. Je to u nás de facto jediná so-ciálna demokratka. Iste, b˘valá premiérka by para-doxne aj dnes dokázala pritiahnuÈ b˘valého voliãapravice, ale Ïivot ukázal, Ïe politika sa s pani pro-fesorkou robiÈ nedá.

Komentátor Arpád Soltész. HN 9. 5.

(Radiãová? Dobre, Ïe sme ju ako premiérkumali – ale to je zrejme v‰etko.)

***

Po 14 rokoch uãiteºskej praxe som dostával pri-bliÏne 500 eur mesaãne. To je skutoãne smie‰ne avzhºadom na situáciu v ‰kolstve je úplne oprávne-né, ak premiér vyhlási, Ïe tento rezort musí byÈ prevládu prioritou a nie len kapitolou.

Poslanec Richard Va‰eãka (OªaNO). Sme 9. 5.

(Situácia v ‰kolstve je priam ãarovná. Vzhºa-dom na plat, ktor˘ uãitelia dostávajú, je úplneoprávnené, ak sa chystajú ‰trajkovaÈ za zv˘‰e-nie svojej mzdy. Na druhej strane mnohí uãite-lia pedagogickou úrovÀou svojich uãiteºsk˘chv˘konov doslova po‰kodzujú psychiku ‰tuden-tov, veì staãilo by sa pozrieÈ na to, ako pripra-vili Ïiakov na maturity.)

***

Som si istá, Ïe som poãula, ako po zásahoch za-ãal Breivik jasaÈ. Bol ‰Èastn˘, keì trafil kaÏdého zo69 úãastníkov tábora na ostrove Utöya, ktor˘chpostupne zabil. Ja som masaker preÏila len vìakatomu, Ïe som sa spoloãne s niekoºk˘mi váÏne zra-nen˘mi schovala medzi skalami, kde sme predstie-rali, Ïe sme m⁄tvi. Potom nasledoval nበchaotic-k˘ útek cez cel˘ ostrov. âlovek mal celú tú dobu po-cit bezv˘chodiskovosti.

Tonje Brennaová, 24-roãná, ktorá unikla hromadnému vraÏdeniu. Pravda 9. 5.

(Sme priam priºahnutí hnusom, ktor˘ obãas pre-pukne v ºudsk˘ch du‰iach. Keì si pripomenie-me, ão sa stalo vlani v júli v Nórsku, na nás v‰et-k˘ch musí doºahnúÈ pocit beznádeje z toho, kãomu ºudia vcelku hravo kedykoºvek a kdekoº-vek môÏu dôjsÈ.)

***

Ako je moÏné, Ïe sa v súÈaÏi Najkraj‰ie knihySlovenska uÏ roky vedºa seba môÏu ocitnúÈ veºmizaujímavé, kvalitne spracované tituly vedºa g˘ão-v˘ch?

Ilustrátorka Daniela Olejníková. HN 9. 5.

(Lebo Slovensko je dnes také: v‰etko, ão tu exi-

S U P E R M O N I T O R

66

(KeìÏe väã‰ine z toho, ão sa v SR ponúka akoumelecká tvorba, a nielen od v˘tvarníkov, ale ajod spisovateºov, skladateºov atì., ch˘ba práveduch, znamená to, Ïe na Slovensku je málo toho,ão by bolo umením – a ão nie je len v˘zdobou.)

***

Mamuty si zvyãajne predstavujeme ako veºkésrstnaté cicavce, ktoré sa potácajú zamrznut˘mioblasÈami doby ºadovej. Nemusí to byÈ v‰ak prav-da. Vedci totiÏ na Kréte objavili pozostatky mamu-tieho trpaslíka. Dospel˘ jedinec nebol väã‰í, akodne‰né slonie mláìa.

Informatik Sid Perkins. Magazín Nature 12. 5.

(Príroda nás v súãasnosti takmer kaÏd˘ deÀ nútikorigovaÈ na‰e predstavy o svete a opravovaÈ siich na základe nov˘ch a nov˘ch poznatkov.)

***

To, ão na prv˘ pohºad vyzeralo ako jedna z mno-h˘ch podobn˘ch vyv˘‰enín na juhu Turecka, sapredsa len ukázalo ako moÏno najdôleÏitej‰í archeo-logick˘ nález za posledné storoãie – ak nie v deji-nách ºudstva. Hlina a nánosy totiÏ ukr˘vali ãosi na-toºko zvlá‰tne a tajomné, Ïe pred odkrytím by o po-dobnom náleze pochybovali v‰etci odborníci. Ukry-t˘ v pôde sa schovával Göbekli Tepe – najstar‰í zná-my náboÏensk˘ chrám v histórii ãloveka.

Nemeck˘ archeológ Klaus Schmidt. Sme 12. 5.

(A keìÏe to bol chrám, nie je to len unikát archi-tektonick˘, ale aj – a moÏno e‰te viac – duchov-n˘. Veì naão iné by ho na‰i predkovia boli mali,ak nie na to, aby sa mali kde zhromaÏdiÈ a abymali kde meditovaÈ a uvaÏovaÈ o zmysle Ïivota?)

***

V roku 1932 sa jednotn˘ ãeskoslovensk˘ súborâinohry SND rozdelil na ãeskú a slovenskú ãinoh-ru. Rad talentovan˘ch ºudí skonãil na Hudobnej adramatickej akadémii a práve mladí, ako Jamnic-k˘, Bancíková, Pántik a Zachar – tieto veºké menáneskor‰ieho obdobia – sa zaslúÏili o to, Ïe na za-ãiatku 40. rokov divadlo u nás dobehlo v˘vinovéhendikepy.

Teatrológ Vladimír ·tefko. Pravda 12. 5.

(Moderné dejiny slovenského divadla odzrkad-ºujú nielen to, ão sa hralo na javisku, ale e‰te viacto, ako pred 80 rokmi rástla slovenská du‰a. AúÏasn˘m prínosom pre Slovákov je to, Ïe sa tak-to venuje slovenskému divadlu odstrkávan˘vzdelanec Vladimír ·tefko.)

***

Internetové hlasovanie fanú‰ikov FC Liverpoolnajvy‰‰ie vynieslo slovenského obrancu Martina·krtela, ktor˘ tak získal prestíÏne ocenenie „hráã se-zóny“. Zaruãene by som to zaradil aj pred ocene-nie Futbalista roka na Slovensku, ktoré ·krtel vosvojej vlasti uÏ získal.

Glosátor BBC Alan Hansen. Sme 12. 5.

(Nejde o to, Ïe by sme ·krtela mali nosiÈ na ru-kách, ale kaÏd˘ Slovák, nech zaÏiari v ãomkoº-vek, by sa mal staÈ národn˘m hrdinom.)

***

·portu sa venujem i vo voºn˘ch chvíºach. Tenis

S U P E R M O N I T O R

stuje, je barbarskou zmesou banalít a úctyhod-n˘ch umeleck˘ch hodnôt.)

***

Sahara je fascinujúca – absolútna ãistota, neko-neãno, pokoj. Pritom to nie je prefláknut˘ g˘ã, jeto realita. Severná Kórea je rozvinutá krajina s ob-rovskou perspektívou. Pchjongjang je krásne mes-to s monumentálnou architektúrou. Iste, SevernáKórea je nepredstaviteºná totalita, turistov odpoãú-vajú. Samotní Severokórejãania sú v‰ak vzdelaní aextrémne pracovití ºudia.

Zakladateº Bubo Travel Agency ªubo‰ Fellner. TV oko 10. 5.

(Za komunizmu aj na Slovensku Ïili ºudia, kto-rí sa usilovali uniknúÈ zo stiesnenosti despotiz-mu, ale darilo sa to len veºmi ÈaÏko. Bolo byv‰ak nespravodlivé povaÏovaÈ kvôli tomu Slová-kov za zboÏÀovateºov krutovlády.)

***

Najímam si ‰ikovn˘ch ºudí. Oveºa ‰ikovnej‰ích,ako som ja.

Trojnásobn˘ majster sveta F 1 a teraz podnikateº Niki Lauda.

Trend 10. 5.(To je v˘slovne prax umn˘ch manaÏérov: nechcúsa len tak sami blysnúÈ, nechcú byÈ teda najlep-‰í, ale chcú, aby ich firma prospievala a na to po-trebujú ‰ikovn˘ch spolupracovníkov, ktorí zvlád-nu aj najzapletenej‰ie situácie.)

***

Keì zaãne ãloveka zrádzaÈ zdravie a telo vysie-la prvé varovné signály, Ïe treba spomaliÈ, je naãa-se zamyslieÈ sa nad prioritami a prehodnotiÈ svoj Ïi-vot. Nenoste si prácu domov, nerie‰te pracovné te-lefonáty po ‰iestej veãer, neuprednostÀujte sluÏob-né cesty pred vzácnymi víkendmi s rodinou a pria-teºmi. Niã vám neuteãie, Ïiadne peniaze ãi iné be-nefity vám nenahradia stratenú psychickú i fyzic-kú kondíciu a chvíle s blízkymi! To, ão vám uteãie,sú záÏitky, ktoré sa uÏ nezopakujú a vzÈahy, ktorémajú silu pretrvaÈ!

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 10. 5.

(Nie vÏdy v‰ak Ïivot poskytuje ãloveku v‰etko to,ão by sa patrilo, aby mu poskytol.)

***

Európskej únii dochádza s Gréckom, ktoré je nahranici bankrotu, trpezlivosÈ. Po predãasn˘ch voº-bách sa spomína ãoraz ãastej‰ie, Ïe Grécko v blíz-kej dobe opustí eurozónu. Väã‰ina Nemcov si pria-mo myslí, Ïe by bolo lep‰ie, keby Grécko odi‰lo zeurozóny.

Nemeck˘ ekonóm Carsten Hefeker. New York Times 10. 5.

(KeìÏe podobné informácie a názory pribúda-jú, Európe sa ãoraz viac roztriasajú kolená. Akosa vlastne majú v tejto situácii správaÈ Slováci?Majú byÈ uspokojení, Ïe zatiaº to s nami nie jetaké stra‰né, alebo sa uÏ máme zaãaÈ triasÈ vhlbok˘ch obavách?)

***

Staãilo, aby ste mali vlasy po golier alebo cez u‰i,a policajti vás ostrihali dohola. Pred 46 rokmi ko-munisti rozpútali proti mládeÏi represálie, ktorédnes pripomínajú absurdné divadlo. Podstatná ãasÈ

verejnosti im v‰ak tlieskala. Ak ste mali ão len tro-cha dlh‰ie vlasy, ktor˘koºvek policajt vás moholpredviesÈ na policajné oddelenie, kde ste sa doãka-li nekoneãného ‰ikanovania a vyhráÏania, bitky anapokon ostrihania dohola. A policajti vás potom sosmiechom poslali domov.

Publicista Du‰an Taragel. TV oko 10. 5.

(Mladí si dnes ani trochu nevedia uÏívaÈ svojuslobodu. Keby to nebolo také stra‰né, asi bybolo najlep‰ie, keby museli pol roka preÏiÈ shrozbou núteného ostrihania vlasov.)

***

Keì ma dnes poãas procesu napadol príbuzn˘jednej zo 69 obetí a keì hodil po mne topánku soslovami: „Ty vrah, zabil si mi brata! Choì do pek-la!“ – neurazil som sa. Chápal som ho.

Nórsky „masov˘ vrah“ Anders Behring Breivik. Sme 11. 5.

(Breivikovo masové vraÏdenie je desiv˘ obraz,ktor˘ dáva 21. storoãiu nové rozmery.)

***

Zvlá‰È si cením Oravsk˘ hrad. Nádherná stavba,dominanta regiónu s pohnutou históriou, sa maje-státne t˘ãi nad ohybom rieky Oravy, priãom jednot-livé nádvoria a priehºady z interiérov poskytujúkrásne v˘hºady na okolitú prírodu aj Oravsk˘ Pod-zámok. Miestni ponúkajú tieÏ splav rieky Oravy napltiach. Skutoãne unikátny interiér a exteriér po-tvrdzujú i zábery zo známych filmov˘ch rozprávoka dokonca aj scény z prvej ãiernobielej verzie fil-mu Dracula z roku 1922. TakÏe jeho múry ukr˘va-jú i ‰tipku novodobého napätia a tajomna.

·éf Prvej stavebnej sporiteºne Imrich Bére‰. HN 11. 5.

(U nás ãasto chladní finanãníci omráãia verejnosÈsvojimi opismi, svojím obdivuhodn˘m rozpráva-ním a vyvolávajú hrdosÈ Slovákov na nádhernéstavby, ktor˘mi krajina h˘ri.)

***

Keì som sa sklonil a strãil do otvoru hlavu, uvi-del som ãosi, ão ma zaskoãilo – pradávnu násten-nú maºbu. A keì potom prenikli e‰te hlb‰ie archeo-lógovia a vykopávky im odhalili nielen ìal‰ie maº-by, ale aj desiatky stæpcov s ãíslami, boli si istí, Ïedávny kalendár opisoval cykly zaloÏené na pohy-boch Mesiaca, Venu‰e a Marsu, moÏno dokonca ajMerkúra. A tieto mayské v˘poãty sa tiahli ìalekodo budúcnosti. Bolo to zrejme pracovisko pisára, as-tronóma ãi kÀaza, ktor˘ mal na starosti kalendár. Jeto ãosi ako tabuºa, ktorú máte vo svojej kancelárii.

Autor vedeckej ‰túdie Anthony Aveni. Magazín Science 11. 5.

(Podºa expertov maºby majú okolo 1200 rokova pripomínajú mlad‰í kódex z 11. storoãia, kto-r˘ tieÏ obsahuje podobné astronomické tabuºky.Domnievajú sa, Ïe najstar‰í dosiaº známy may-sk˘ kalendár slúÏil vládcom na predpovedaniebudúcnosti. Priaznivcov kon‰pirácií, ktorí veria,Ïe „Mayovia vtedy predpovedali koniec sveta“,v‰ak nepote‰il. V mayskom kalendári sa o kon-ci sveta niã nehovorí.)

***

Ak je to pekné, môÏe to byÈ dekorácia, ale abyto bolo umenie, na to treba ducha.

V˘tvarník Koloman Sokol. Pravda 11. 5.

67

hrávam aj dvakrát t˘Ïdenne, je to môj ‰port. Nie jepreto náhoda, Ïe som fanú‰ikom úspe‰ného Roge-ra Federera. Ten vyhral uÏ 16 grandslamov, je to vy-nikajúci ‰portovec, slu‰n˘ ãlovek, otec rodiny. Niesú okolo neho ‰kandály, je to férov˘ chlap a tak˘mdrÏím palce.

·portov˘ moderátor Du‰an Gabáni. Tele plus 12. 5.

(Keì klesáme na duchu z vulgárností okolo nás,pozdvihnú nás ºudia práve v ‰portovom pro-stredí – slovenskom i zahraniãnom. Tomu sahovorí Fair play.)

***

Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 12. 5.(V‰etko, ão sa objaví na na‰ich ‰kolách pred ta-buºou alebo na nej, je odstra‰ujúce.)

***

Nech je to akokoºvek, vlastne mám rada svojekolegyne, hoci súãasne nበvzÈah je veºmi konku-renãn˘. âasto som sa zoÏierala a oblievala ma ÏltázávisÈ. Ale zo v‰etk˘ch Ïensk˘ch hereck˘ch frustrá-cií som sa „vyhrala“ v inscenácii Posledné leto Sa-rah Bernhardtovej, o slávnej hereãke z prelomu19. a 20. storoãia.

Hereãka BoÏidara Turzonovová. Sme 14. 5.

(AÏ keì BoÏidara hrala postavu svojej slávnejpredchodkyne Sarah Bernhardtovej a keì samusela vÏiÈ do jej du‰e, pochopila niektoré ta-jomstvá jedineãného povolania, ktoré ju desaÈro-ãia Ïivilo. A preto oprávnene a múdro vraví:„Divadlo je taká organická súãasÈ ºudskej exis-tencie, Ïe ºudia sa s ním rodia.“)

***

Fotografie s mojimi aktmi, ktoré vystavujem vBratislave, nie sú vulgárne. Sú ãisté. Tá, na ktorejdojãím malú Sárinku, je madona – veì pripomínaobraz z kostola. Kontroverzn˘ je ten, kto nieãopredstiera, klame sám sebe alebo niekomu ubliÏu-je. Ak je dne‰n˘ svet tak˘, Ïe vidí kontroverznosÈv tom, keì ste otvorená a hovoríte, ão si myslíte,tak pánboh s nami.

Fotografka Sára Saudková. HN 14. 5.

(Ak u niektor˘ch ºudí Saudková naozaj vyvolá-va pohor‰enie, tak – pánboh s nami.)

***

V RoÏÀave ist˘ chlapík v noci na vlastné nákla-dy opravuje v˘tlky na chodníkoch a pláta dierycementom na cestách. Pod správiãkou, ktorú somãítala na internete v novinách, je rozsiahla disku-sia plná posme‰kov. Nie, netreba braÈ kelne, o ces-ty by sa mali staraÈ mestské ãi obecné samosprávy,moÏno nám v‰ak táto informácia ukázala smer.KaÏd˘ z nás môÏe zachraÀovaÈ Zem, len na to ne-

smieme zabúdaÈ, alebo si treba na to spomenúÈ vovhodnej chvíli.

Spisovateºka Veronika ·ikulová. Pravda 14. 5.

(Pravdu majú aj jedni, aj druhí. Je arogantné po-smievaÈ sa z chlapíka, ktor˘ v noci opravuje po-roztækané cesty, lebo je nechutné zosmie‰ÀovaÈobetavého ãloveka. Ale rovnako je trápne, ak ‰é-fovia mesta poberajú nezanedbateºné platy apritom ka‰lú na svoje povinnosti a na to, akomesto, o ktoré sa majú staraÈ, vyzerá.)

***

Trio Janou‰ek, Valúch a Svozil sme vytvorilipôvodne ako platformu v rámci pesniãkárskehozdruÏenia Slnovrat. Folk je autorskou v˘poveìou az toho vypl˘va nepísané pravidlo, Ïe pesniãkár jeãlovek, ktor˘ si sám pí‰e hudbu i text a sám si to ajodohrá a odspieva. PrevratnosÈ na‰ej technológie inázvu skupiny preveril ãas. Jeho v˘hodou bolo, Ïenás zaraìovali medzi metalové a punkové skupinya poz˘vali na festivaly takejto hudby, nev˘hodou,Ïe nás z toho istého dôvodu obãas zakázali.

Pesniãkár Milo‰ Janou‰ek. Sme 14. 5.

(Na ìalekom západe – od nás pomerne ìale-kom – moderné skupiny a súbory vznikali afungovali síce tieÏ s problémami, ale tie viac sú-viseli so samotnou podstatou modernej populár-nej hudby, neÏ s reÏimom, ktor˘ ich obklopoval– a u nás dlho bol komunistick˘ reÏim. Mladí di-váci síce mali radi „disidentsk˘ch“ tvorcov, alevládni ãinitelia ich práve preto nezná‰ali, ba aÏnenávideli. A tak ich obãas zakázali, ão so spo-loãenskou a umeleckou úrovÀou tejto kreatívnejplejády vonkoncom nesúviselo.)

***

V 1. ‰tvrÈroku 2012 HDP v SR vzrástol po oãis-tení o sezónne vplyvy o 3,2 % a oproti predchádza-júcemu ‰tvrÈroku o 0,8 %. Zato na‰i susedia sa z po-zitívnych ãísel nete‰ili. âeská ekonomika sa prepad-la do hlb‰ej recesie, neÏ v akej sa ocitla v 2. polo-vici 2011. Ich HDP klesol o 1 %, hoci analytici oãa-kávali väã‰inou mierny rast. Maìarská ekonomikav 1. ‰tvrÈroku 2012 klesla o 0,7 % a zaÏila prv˘ po-kles od posledného ‰tvrÈroku 2009.

Správa ·tatistického úradu. HN 15. 5.

(Je síce neprípustné byÈ ‰kodoradostn˘ a te‰iÈ saz toho, Ïe sa niekomu v na‰om okolí zle darí.Pravda, v tomto prípade nejde o zlomyseºnosÈ vbeÏnom slova zmysle, ale skôr o posúdenie dlho-dobej situácie, v ktorej mladé Slovensko mnohíhádÏu div nie na smetisko, k˘m realita – ako vi-díme – je na‰Èastie priaznivej‰ia. Novinov˘ titu-lok „Slováci rastú“ je v prvom rade potvrdením,Ïe slovenská politika je úspe‰ná.)

***

Láka ma akékoºvek dobrodruÏstvo, napríklad vAfrike ãi v Ázii. Zaujímajú ma aj mayovia a „niepríli‰ turistické destinácie“. Baví ma spoznávaÈkrajinu, jej kultúru a pamiatky. Nebaví ma dovolen-kovaÈ zavretá dva t˘Ïdne v hotelovom komplexe acel˘ deÀ sa slniÈ. âo by som e‰te v rámci cestova-nia rada vyskú‰ala, je vybraÈ sa niekam bez spoloã-nosti, úplne sama.

Hereãka Petra Blesáková. OÎene.sk 15. 5.

(PestrosÈ ºudského a zvieracieho Ïivota sa nedáporovnaÈ. Treba si len uvedomovaÈ, Ïe ãlovek má

právo i na pokojnú, aÏ idylickú existenciu, ale ina vzru‰ujúcu, teda dobrodruÏnú. DoÏiãme kaÏ-dému jeho spôsob Ïivota, ak t˘m neubliÏuje nie-komu inému.)

***

Poslanca âSSD a b˘valého ministra zdravot-níctva Davida Ratha zadrÏala spolu s ìal‰ími sied-mimi ºuìmi protikorupãná polícia v súvislosti svy‰etrovaním európskych dotácií do Oblastnej ne-mocnice Kladno. PäÈ muÏov a tri Ïeny sú podozri-ví alebo uÏ boli obvinení z trestn˘ch ãinov po‰ko-denia záujmov Európskej únie, podplácania a pri-jatia úplatku a zjednania v˘hody pri zadávaní ve-rejnej zákazky.

Krajská ‰tátna zástupkyÀa Lenka Bradáãová. Server idnes.cz 15. 5.

(Buì sú slovenskí politici korektnej‰í a beztrest-nej‰í, neÏ ãeskí – alebo si slovenskí policajti a sud-covia dávajú väã‰í pozor, kto je alebo kto bol po-dozriv˘ zo spáchania závaÏného trestného ãinu.V SR nijaké tresty politikom nehrozia. Takmernikdy.)

***

V dne‰nom svete je veºa problémov. Kríza, mo-rálka. ªudia, keì si nevedia rady, tak sa modlia.Obávam sa, Ïe Slovensku neostáva tieÏ niã iné, lenmodliÈ sa. Je dobre, Ïe sme sa zi‰li na tomto prvommodlitbovom stretnutí v parlamente. Ja by som bolza to, aby sme sa stretli na takomto modlení poãaskaÏdého rokovacieho dÀa.

Poslanec Jozef Miklo‰ko (KDH).Pravda 15. 5.

(Boh by bol moÏno spokojnej‰í, keby poslancikaÏd˘ deÀ naplnili svoju du‰u ãist˘mi my‰lien-kami. KeìÏe sa v‰ak okrem Miklo‰ka neobjavilna tejto prvej modlitbovej schôdzi ani jeden ãlenKDH, o úprimnosti sólovej zboÏnosti treba váÏ-ne pochybovaÈ.)

***

Ak má euro preÏiÈ, bude sa musieÈ sever s juhomrozísÈ. âím neskôr sa tak stane, t˘m väã‰ia budecena za otáºanie. S odchodom Grécka z eurozóny,ão zrazu kdekto preferuje, je iba jedna kompliká-cia: Nie je jasné, ãi má väã‰í problém Grécko, ale-bo Európa. Nepoznáme dosahy kolapsu gréckychbánk, nepoznáme efekt dosahu na zvy‰ok Európy,nevieme, ão urobí ‰tátny dlh, a ako bude vyzeraÈ ná-kaza.

·éfkomentátor Gideon Rachman. Financial Times 15. 5.

(Bolo to v‰ak vÏdy tak: za nezodpovedne roz‰af-n˘ch pykajú slu‰ní a zväã‰a i kvalitní.)

***

Myslíme si, Ïe politici by mali maÈ zmrazené pla-ty, k˘m sa neprestane Slovensko zadlÏovaÈ.

Líder Obyãajn˘ch ºudí Igor Matoviã.HN 16. 5.

(Politici sa v posledn˘ch rokoch maximálne zde-honestovali, a tak ani relatívne uznávan˘ ãiniteºMatoviã neposkytuje istotu, Ïe jeho príÈaÏliv˘ ná-vrh vyvolá vo verejnosti pocit úprimnosti. Koº-ko poslancov je ochotn˘ch v záujme veci zníÏiÈsvoje príjmy?)

***

Poãas Noci literatúry 14 osobností kultúry bude

S U P E R M O N I T O R

68

MôÏe maÈ akékoºvek skvelé názory a nápady a vy-znávaÈ akékoºvek morálne zásady – jednoduchonie je ãlovekom, ktorého väã‰ina verejnosti vnímapozitívne. A bez vodcu s charizmou nemá dnesnová politická strana takmer Ïiadnu ‰ancu naúspech. Len obãas sa na politickej scéne objaví ro-den˘ vodca, ako bol Vladimír Meãiar, ktor˘ doslo-va prevalcoval v‰etk˘ch svojich súperov.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 18. 5.

(Super slovom dne‰ka je charizma = schopnosÈjedinca získavaÈ a viesÈ skupinu. Pritom to nieje vlastnosÈ, ktorá by bola absolútne pozitívna.Charizmatici sú ãasto aj osobnosti pochybné, ke-ìÏe práve najproblematickej‰í ºudia potrebujúpochybn˘ch vodcov.)

***

Ako ukázal prieskum v 25 európskych kraji-nách, slovenskí vysoko‰koláci venujú vzdeláva-niu najmenej ãasu. Iba 31 % Slovákov na dennom‰túdiu sa poãas semestra uãí viac ako 30 hodínt˘Ïdenne. Najlep‰ie z prieskumu vy‰li Portugalskoa ·panielsko – aÏ 74 % ‰tudentov uãením trávi 30hodín t˘Ïdenne. Je veºa tak˘ch, ão ‰tudujú aj nepo-vinnú literatúru. Na druhej strane problémom je, akétexty nútime ‰tudentov ãítaÈ. Niektoré staré skrip-tá by ani mÀa nelákali.

Pedagóg na UK Andrej Findor. Sme 18. 5.

(A o ão hor‰ie sú na tom stredo‰koláci. Niekto-ré nezaujímavo ‰tylizované uãebnice a niektoríuãitelia svojím nudn˘m v˘kladom ich odrádza-jú aj od predmetov, ktoré by mali ‰tudentovvzru‰ovaÈ, ako napríklad slovenãina a v nej me-novite v˘uãba literatúry.)

***

Veºa vzÈahov, ktoré nás sprevádzajú po cel˘ Ïi-vot, vzniká práve na strednej ‰kole. V‰etci sa po ma-turite niekam rozbehnú, no predsa nejak˘m zvlá‰t-nym spôsobom zostávajú spolu. Je to neopakova-teºn˘ moment, ktor˘ ma fascinuje.

ReÏisér David B.S. Pravda 18. 5.

(Davidovi treba veriÈ. Od dvanástky po osem-nástku ãlovek zaÏije nielen prvú lásku, ale aj po-hºad do tajomstiev BoÏích, filozofick˘ch a ume-leck˘ch.)

***

V predaji kníh sa objavujú nové trendy – niek-toré kníhkupectvá sa menia na kluby, kam si ºudiazájdu nielen nakúpiÈ, ale aj príjemne stráviÈ ãas. Tak-Ïe k tomu patrí aj vôÀa kávy.

Publicistka Helena Dvofiáková. OÎene.sk 19. 5.

(V peknom kníhkupectve sa dajú vraj precítiÈhmatové, ãuchové, zrakové aj intelektuálne roz-ko‰e. MoÏno braÈ do ruky nové knihy s nezná-mym obsahom, zhodnotiÈ obálku, grafiku, ilu-strácie. âlovek sa tam cíti príjemne a nikdy nieosamelo.)

***

Pred prijímaãkami na V·MU som sa vzoprela.Vyhlásila som, Ïe sa nikam predvádzaÈ nepôjdem,pretoÏe sa hanbím. Vtedy padla posledná facka, kto-rú som v Ïivote od otca dostala.

Hereãka Emília Vá‰áryová. Pravda 19. 5.

ãítaÈ z kníh na veºmi netradiãn˘ch miestach. Pod-zemné garáÏe hotela Carlton ãi stolárske dielneSNG urãite nepatria medzi typické priestory, kde saprezentuje literatúra. Napríklad Emília Vá‰áryovábude ãítaÈ z maìarskej literatúry v Zahorian Galle-ry, Zuzana Kronerová v Boteli Gracia uvedie ukáÏ-ky talianskej literatúry. Projekt Noci literatúry do-kazuje, Ïe ãítanie patrí do 21. storoãia a Ïe moder-né informaãné technológie nemôÏu vytisnúÈ knihy.

Starostka mestskej ãasti Staré Mesto TáÀa Rosová. Sme 16. 5.

(ZaslúÏia si ocenenie tí, ktorí dokáÏu vytváraÈstále nové rámce pre presahy literatúry do ºud-skej existencie a dokáÏu znásobovaÈ hodnotuãlovekovho Ïivota.)

***

Stav na‰ej planéty sa naìalej zhor‰uje. PribliÏ-ne 2,7 miliardy ºudí má ãasto zl˘ prístup k pitnejvode. Roãne z povrchu planéty zmizne 13 miliónovhektárov lesa, lesn˘ porast pritom prirodzene odbú-rava i oxid uhliãit˘. Poãetné stavy stavovcov sú o30 % men‰ie oproti roku 1970. Musíme zachovaÈbiodiverzitu a zníÏiÈ na‰u ekologickú stopu. VoºneÏijúcich tigrov je po celom svete len 3 500 kusov.V moriach oproti stavom v roku 1970 ubudla viacako pätina r˘b a v sladk˘ch vodách dokonca 37 %.

Eberhard Brandes, nemecká poboãka Svetového fondu na ochranu prírody.

HN 16. 5.(Ak takéto nepríjemnosti ohrozujú ºudstvo, kdeby ono na‰lo e‰te ãas alebo priestor na to, aby sastaralo o rozhojÀovanie svojej kultúry, mravnos-ti a filozofie?)

***

B˘vam na Slovensku so svojou slovenskou man-Ïelkou uÏ veºa rokov. Hovorím po slovensky, aj keìe‰te stále s chybami. Pracujem so Slovákmi. Niesom v‰ak e‰te stále dosÈ statoãn˘ na to, aby som savzdal svojho japonského obãianstva, prestal byÈJaponcom a aby som nav‰tevoval svoju rodinu akocudzinec s turistick˘mi vízami v slovenskom pase.

Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki. TV oko 17. 5.

(Je neskutoãne zvlá‰tne, Ïe niekto cíti potrebu do-kazovaÈ svoju statoãnosÈ vzÈahom k svojmu rod-nému obãianstvu.)

***

V marci som mal 72 rokov a hoci to na mojich po-hyboch bolo vidieÈ – niektorí diváci mi to po kon-certe povedali –, som stra‰ne rád, Ïe na speve chva-labohu nie. Bol to úÏasn˘ pocit, keì som vedel, Ïesa mi darí predvádzaÈ skvelú hudbu, ktorá e‰te aj dneszabáva publikum. Akeì som zistil, Ïe nikto nevie po-vedaÈ, ãi pri predvádzaní pesniãky recitujem úvod-né slová ìal‰ej skladby alebo ãi len tak vym˘‰ºam askú‰am postreh svojich spoluhráãov z kapely.

Sedemnásobn˘ drÏiteº Grammy Al Jarreau. Pravda 17. 5.

(Je priam v˘nimoãné, ak sa muzikantovi darí do-siahnuÈ, Ïe ho publikum „Ïerie“ od prvej sklad-by; pritom obecenstvo ani trochu neregistruje,Ïe by bol Jarreau uÏ star˘.)

***

Listoval som si vo Válkovej zbierke Dotyky ahneì mi bolo jasné, Ïe tie básne sa samy núkajú nazhudobnenie. Ale keì som uÏ mal melódiu hotovú,potreboval som natiahnuÈ ver‰. A to som si netrú-

fol bez Válkovho súhlasu nielen preto, Ïe bol mi-nister, ale uÏ len z principiálnej úcty k nemu ako kbásnikovi. Tak som ‰iel za ním a on mi odpovedal,Ïe mu bude cÈou. Taktne mi naznaãil, nech si s bás-Àou robím, ão chcem, len nech ho nezdrÏujem.

Najoriginálnej‰í skladateº v 70. rokoch Marián Varga. Sme 17. 5.

(Dnes si uÏ málokto mlad‰í dokáÏe predstaviÈ,ak˘ kuriózny bol socializmus. Miroslav Válek bolnajsugestívnej‰ím básnikom svojej doby, pri-ãom bol vysok˘m komunistick˘m funkcioná-rom, ktor˘ ignoroval socialistick˘ realizmus. Abol duchovne pokrvn˘ skladateºovi MariánoviVargovi, ktorému bol bytostne blízky existencia-listick˘ tón).

***

Divadlo si zaslúÏi pozitívny ohlas v situácii, keìväã‰ina ºudí pred náv‰tevou divadla uprednostní ná-kupné centrum. Herec, ktor˘ pri nakrúcaní vopredmyslí na ceny, podºa mÀa nebude psychicky v po-riadku. Dojem z v˘sledku predsa do veºkej mieryovplyvÀuje náhoda – ãi obºubujete ten-ktor˘ typ he-reãky, ãi máte náladu, ãi vám sadne príbeh.

Hereãka Kristína Farka‰ová. TV oko 17. 5.

(Keì sa za socializmu podarilo ísÈ niekomu nadeÀ-dva do Viedne, tak väã‰ina tak˘chto cesto-vateºov postupovala presne takto: chodili po ob-chodoch a za t˘ch pár smie‰nych gro‰ov, ktorédostali ako vreckové, sa usilovali ão najlacnej‰ienakúpiÈ „západn˘ tovar“. Ja som sa v‰ak úprim-ne te‰il na pozoruhodné v˘stavy, ktoré som malmoÏnosÈ vidieÈ.)

***

Pre mÀa je bulvár novodobá ·tB. Sú to vlastnetajní, ktorí sledujú, tajne fotia, pristihujú v situá-ciách, v ktor˘ch je pre nich v˘hodné ãloveka pri-stihnúÈ. A ja si neprajem poskytnúÈ rozhovor ºuìom,ktorí sa takto správajú. Nehodnotím ich ani nesú-dim. Robia tú prácu, pretoÏe sú za Àu dobre plate-ní. A moÏno ju nepovaÏujú za nieão divné alebo per-verzné. Ale ja som ich spôsob práce na vlastnej koÏizaÏil a mám kolegov, ktorí sú s bulvárom konfron-tovaní veºmi tvrdo, aÏ odporne. Preto mám k tejtonovodobej ·tB vyhranen˘ postoj.

âesk˘ herec Jan Budafi (4x âeské levy). Pravda 18. 5.

(Paralela medzi bulvárom a ·tB je iste trochupreexponovaná. Ale platí, Ïe sa ani jednému z t˘-chto svinstiev, ktoré niãia slu‰nú spoloãnosÈ, teda·tB a bulváru, nedá vyhnúÈ. Keì raz hodia sie-te na vyspel˘ch ºudí, tí sú obvykle bezmocní.)

***

Úspech ekonomiky závisí aj od toho, ãi pracov-níci na univerzitách a v˘skumn˘ch ústavoch doká-Ïu vytvoriÈ vedomosti, ktoré sa následne prenesú dopraxe.

Rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák. HN 18. 5.

(Dalo by sa to povedaÈ aj inak‰ie: postavenie SRv Európe nemoÏno hodnotiÈ len v porovnaní v˘-roby áut v EÚ a SR, ale i v porovnaní úrovne ‰tu-dentov na univerzitách.)

***

Bez akejkoºvek uráÏky, Daniel Lip‰ic nie je Ïiad-ny charizmatick˘ vodca, ktor˘ by dokázal ako pred-seda politickej strany osloviÈ viac neÏ 2 % voliãov.

S U P E R M O N I T O R

69

(Medzi nespochybniteºné pouãenia patrí tvrde-nie, Ïe otec nemá najmä dospievajúcim deÈomrozdávaÈ facky. Ale keìÏe pán Vá‰áry bol inte-ligentn˘ ãlovek, nemoÏno predpokladaÈ, Ïe svo-jej dcére ‰tudentke strelil zaucho len tak z pri-mitívneho afektu. Rodiãovsk˘m fackám sa tre-ba vyh˘baÈ, ale rozumné v˘nimky nemoÏno vy-lúãiÈ.)

***

Na to, ãi televízia nahradila vieru, vám neodpo-viem. Som na to príli‰ plach˘. MoÏno nás v‰ak upo-kojí, ak sa trochu vrátim k teórii klasika Pasolini-ho, Ïe „televízia robí z ºudí blbcov“.

ReÏisér Matteo Garrone. Sme 19. 5.

(Na ºudskej viere je najhor‰ie alebo najÈaωie to,Ïe ju moÏno v‰eliãím nahradiÈ, dokonca aj hlú-pou televíziou. âlovek v‰ak vieru – uverte – vô-bec nepotrebuje.)

***

NájsÈ na Slovensku ka‰tieº nie je Ïiadny problém.Má ho pribliÏne kaÏdá siedma obec. NatrafiÈ v‰akna ãloveka, ktor˘ by sa o tieto majestátne, no ne-raz zdevastované budovy vedel príkladne postaraÈ,je uÏ hotov˘ kum‰t. AÏ tretina zo 425 slovensk˘chka‰tieºov chátra.

Publicisti Andrej Barát+Milan âupka. Pravda 19. 5.

(Navy‰e – pôvodné interiéry padli za obeÈ rabo-vaãkám. Hnuteºn˘ majetok sa takmer nikde ne-zachoval. Ak boli ka‰tiele pod dohºadom zodpo-vedn˘ch správcov, mali ‰ancu zachovaÈ si aspoÀdôstojnosÈ stavby. Niekde ich v‰ak uÏívateliadegradovali. Vo vzácnej kniÏnici ka‰tieºa v Opo-niciach chovali svine. Také je zrkadlo slovenskejkultúrnosti.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus máj 2012.(On stále v‰etko prepína. E‰te aj svoje erotickéchúÈky.)

***

Otázka je, kde chce nov˘ predseda SDKÚ Fre-‰o hºadaÈ voliãov. Na „ºudovom“ vidieku vládneSmer a v mestách sa do medzery po SDKÚ pokú-‰a vopchaÈ SaS. Máloão je v‰ak v politike smie‰-nej‰ie, ako trpaslíci so siln˘mi reãami.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 21. 5.

(Na‰i politickí trpaslíci silno dupocú nohami,ale vízie im pritom z hlavy nevypadávajú.)

***

Moja sestra mi povedala, Ïe ona by asi manÏel-sk˘ sºub nezloÏila, lebo ãlovek nikdy nevie, ão

bude. Îe ak 50 % na‰ich manÏelstiev skonãí v tro-skách, ako to predsa e‰te môÏeme sºubovaÈ?

Hereãka a novinárka Dorota Nvotová. T˘ÏdeÀ 21. 5.

(Mnohí uÏ vopred rátajú s t˘m, Ïe nikdy Ïiadnesºuby – ani manÏelské – nesplnia.)

***

V mojom filme Beyond The Hills sa prejavujeviac poverãivosÈ ako náboÏenstvo. VÏdy ma uvá-dzalo do rozpakov, Ïe veriaci robia to, ão majú na-uãené, k˘m duch kresÈanstva im uniká.

Rumunsk˘ reÏisér Cristian Mungiu. Sme 21. 5.

(Ako dnes kresÈanstvo urãuje alebo ohraniãujezmysel ºudského Ïivota? Nie je u mnoh˘ch ºudípríli‰ formálne, aby mohlo plnohodnotne ovplyv-niÈ ºudskú bytosÈ?)

***

Neãudo, Ïe Milka Vá‰áryová sa prikláÀa k her-com, ktorí majú talent, ale sú aj vzdelaní, na sebetvrdo pracujú a sú so sebou nespokojní. To pre mÀaznamená pojem noblesn˘ herec.

Herec Ladislav Chudík.Pravda 21. 5.

(Chudík sa nem˘lil. Veì ak je u nás niekto no-blesnou hereãkou, je to Milka Vá‰áryová.)

***

Tak˘ filmov˘ festival môÏe byÈ boÏská vec (naj-mä ak ste na Àom ako VIP hosÈ)! PrejsÈ sa za bles-ku fotoaparátov po ãervenom koberci, v luxusnejróbe, úãese, mejkape, s briliantmi na krku! Alek˘m vás tam pozvú, musíte nieão nakrútiÈ. Nieãokvalitné – s kvalitn˘m reÏisérom.

Hereãka TáÀa Radeva. OÎene.sk 21. 5.

(Elegancia filmov˘ch festivalov je drahá. Alednes uÏ v‰etci vieme, Ïe sa za Àu platí nielen eu-rami a zlatom, ale aj ãímsi vzácnej‰ím, neÏ súdiamanty.)

***

Vlády na úrovni dne‰n˘ch ‰tátov by ãasom zod-povedali maximálne za kosenie trávy a vypæÀanietabuliek, a aj to iba striktne v súlade so smernica-mi a technickou podporou Bruselu. Z Európskej ko-misie by sa stala riadna vláda, z Európskeho parla-mentu riadny parlament. Nie je to najlep‰í model preEurópu. Ale ão ak je to jediná alternatíva okamÏi-tého rozpadu?

Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Michal Horváth, pôsobína Oxfordskej univerzite.

Sme 22. 5.(Ucelená Európska únia sa zdá byÈ jedinou zá-rukou vyzretosti ‰tátu aj pre Slovensko.)

***

Zvoºnite tempo a nesiºte sa do niãoho. Len ne-smiete zúfaÈ! Romantické prostredie lode, ãi útul-nej kaviarne a re‰taurácie sa postará o to, aby ste sana svojom r˘chlom rande cítili ão najlep‰ie. Nepo-trebujete niã extra, hlavne dobrú náladu a oprá‰iÈzdravé sebavedomie.

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 22. 5.

(DokáÏe si v‰ak Ïena len tak naordinovaÈ vnú-tornú silu, ktorá ju povedie aj na rande?)

***

Nበfilm „Posledn˘ autobus“ je vyroben˘ metó-dou pixilácie: herci robili nielen spomalené gestá,ale museli spomalene aj hovoriÈ, takÏe v˘sledkomje neprirodzene trhan˘, ‰tylizovan˘ pohyb postáv.A tak sa otvára otázka, ãi nie je dnes uÏ minulos-Èou klasické ãlenenie filmov na animovan˘, doku-mentárny a hran˘.

Filmárka Ivana Lauãíková. Sme 22. 5.

(Vedia dnes pedagógovia na ‰kolách umeleckejtvorby – v˘tvarnej, hudobnej, literárnej atì. –,ão vlastne majú svojich ‰tudentov uãiÈ, aby ichnauãili nieão z tvorivej metodiky, ale aby pritomzachovali aj kreatívnu slobodu budúcich umelec-k˘ch veºduchov?)

***

Zvuk harfy je iste snov˘, hoci harfa zìaleka nieje len nástrojom preludujúcich anjelov, ako sa nie-kedy hovorí. Áno, koncertovala som aj v slávnej ne-wyorskej Carnegie Hall. To je, samozrejme, skve-l˘ zápis v Ïivotopise hudobníka. Inak je to v‰ak cel-kom obyãajná hala s dobrou akustikou. To, Ïe hrá-te v Carnegie, je len polovica úspechu – niektovám na koncert aj musí prísÈ. V New Yorku sú to-tiÏ denne tisícky ìal‰ích podujatí. A prázdna sála jehrôza.Svetoznáma ãeská harfistka Katefiina Englichová.

Pravda 23. 5.(A ão je dnes zárukou plnej sály? Umelecké kva-lity úãinkujúceho umelca alebo jeho preslávenémeno? Lebo nie vÏdy sa vyskytuje oboje.)

***

Z floridského Mysu Canaveral odletela k Medzi-národnej vesmírnej stanici vôbec prvá súkromnákozmická loì v histórii. Je to prelomová udalosÈ vtom, Ïe sa to po prv˘ raz podarilo komerãnej firme.Úspe‰n˘ ‰tart tak otvoril novú éru súkromn˘chvesmírnych letov. Tá by mohla v budúcnosti viesÈaÏ k vyslaniu ãloveka na Mars.

Ján Rybák z Astronomického ústavuv Tatranskej Lomnici. HN 23. 5.

(Na svete sa dnes väã‰ina vecí deje vlastne len pri-ãinením bohat˘ch ºudí. Proste: na let do vesmí-ru treba maÈ odvahu, ale predov‰etk˘m obrovs-ké mnoÏstvo peÀazí. Chudobn˘ ãlovek je strate-n˘ a zrejme je mu straten˘ aj nádhern˘ záÏitok– let na Mars.)

***

S rozdielmi vo veku, náboÏenstve, politickej prí-slu‰nosti ãi v in˘ch nepodstatnostiach je to tak, Ïeneexistuje v‰eobecné pravidlo správneho v˘beru. Jeiba ãlovek, do ktorého sa zamilujete. KaÏd˘ kus jeabsolútne jedineãn˘ a v tom je komplikácia, ale ajnádhera v˘beru partnera. Trápite sa zbytoãne, pre-toÏe rozhodovanie o tom, kto je pre vás vhodn˘, prí-de vo chvíli, keì stretnete niekoho, do koho sa za-milujete. A ten bude maÈ moÏno 17 – a moÏno 30.A aÏ vtedy si budete musieÈ lámaÈ hlavu nad t˘m,ãi vek vadí alebo nevadí.

Publicista Maxim E. Matkin.OÎene.sk 24. 5.

(Matkin v˘borne pointuje úvahu o hºadaní vhod-ného partnera: âím budete star‰ia, t˘m viacbudete stáÈ nad vecou a budete otvorenej‰ia voãiv‰etkému dobrému a zaujímavému.)

***

S U P E R M O N I T O R

70

Svetov˘ trh s televíznou komerciou je globalizo-van˘ do tej miery, Ïe pripomína fast-food: kdekoº-vek na svete ste, dostanete ten ist˘ v˘robok. Je na-mie‰an˘ z t˘ch ist˘ch ingrediencií a zabalen˘ vrovnakom obale a jeho cieºom je r˘chlo vás zas˘-tiÈ bez ohºadu na to, ão to spraví s va‰ou psychikou.TV na celom svete vyrábajú „typizovan˘ch divá-kov“, ochotn˘ch tráviÈ hodiny pri nieãom, ão vychá-dza z „mlynãeka na zábavu“, ktor˘ zomelie ãokoº-vek, aj odpad.

Kreatívna producentka Adriana Kronerová. TV oko 24. 5.

(Televízia uÏ nie je ponuka tvoriv˘ch ãinov, alemie‰anie overen˘ch surovín, z ktor˘ch vznikneglobalizovan˘ produkt, spæÀajúci oãakávaniekaÏdého nenároãného diváka.)

***

Podºa prieskumu si hneì po Maìarsku najviacmyslíme, Ïe sociálne dávky sú príli‰ veºkou záÈa-Ïou na‰ej ekonomiky, k˘m fakticky sú v EÚ ‰tvrténajniωie. NielenÏe na ne nemíÀame veºa, ale dostá-va ich aj takmer polovica najbohat‰ej pätiny popu-lácie. MíÀame teda málo, a z toho mála e‰te dáva-me aj najbohat‰ím.

Ekonóm Anton Marcinãin. HN 24. 5.

(Bohatí Slováci si perfektne zatvárajú oãi predsociálnou neduÏivosÈou tisícov rodín, ktoré sa ne-majú z ãoho uÏiviÈ. Sociálni demokrati by koneã-ne mali byÈ sociálni.)

***

V na‰ich laboratóriách sa ocitnú chlpy a kosti,ktoré vraj patrili yetimu. Nedostal som sa v‰ak nik-dy do pozície, ãi verím na existenciu t˘chto tvorov,alebo nie.

Bryan Sykes z Oxfordskej univerzity. Sme 24. 5.

(Bádatelia musia asi viac veriÈ, ako beÏní ºudia,lebo keby neverili, nemohli by bádaÈ. Sykes vra-ví: „Niektoré v˘skumy v mojej kariére spoãiat-ku vyzerali nemoÏné a hlúpe, ale nakoniec pri-niesli skvelé v˘sledky.“)

***

V̆ znamné organárske rody 17. – 19. storoãia za-nechali v kostolíkoch na Slovensku vzácne, zvuko-vo originálne nástroje. Dnes sa povaÏujú za súãasÈeurópskeho kultúrneho dediãstva. V 20. storoãí sana stavbu nov˘ch organov vyhlasoval konkurz. Zdeviatich zahraniãn˘ch firiem sa jeho víÈazom sta-la rakúska dielÀa Rieger Orgelbau.

Muzikologiãka Etela âárska. Pravda 24. 5.

(Je desivé, o koºko hodnôt pripravil komunizmusSlovensko. Rieger, ktor˘ musel âSR v roku 1948opustiÈ, preniesol svoje staviteºské idey do Rakús-ka. Teraz patrí medzi najv˘znamnej‰ie svetovéorganové dielne. A nám zostalo aspoÀ pár jehoorganov.)

***Do môjho objektívu uprene hºadí zranené diev-

ãa po zemetrasení na Haiti. Sedí po operácii v mi-niatúrnej kutici a sústredene hºadí kamsi doìalekacez moju hlavu. K˘m som ju trikrát odfotil, ani ne-pohla brvou. Bolo to silné, aÏ intímne. Spätne sommal dojem, akoby chcela nieão povedaÈ, pritomobaja sme mlãali. Tá fotografia povedala v‰etko zaÀu.

Slovensk˘ fotograf Martin BandÏák,

víÈaz súÈaÏe Czech Press Photo. TV oko 24. 5.

(Ani trochu nemám pocit, Ïe zveliãujem, keìpoviem, Ïe BandÏák je hrdina. Kto by sa opová-Ïil fotografovaÈ v najbiednej‰ej krajine Afrikyzranené dievãa – a aj postihnuté nebezpeãnou in-fekciou? To rozhodne nie je salónna práca v po-hodlnom prostredí.)

***

Rozdelila sa âSSR preto, Ïe sa nedalo rozumnedohodnúÈ s „nacionalistick˘mi“ Slovákmi, alebopreto, Ïe podºa v˘sledku volieb by pravica nemoh-la sama rozhodovaÈ o tom, ão sa bude diaÈ v âes-ko-Slovensku? Zostáva uÏ len odpovedaÈ na otáz-ku, preão si nech˘bame. A naozaj si nech˘bame?

Disidentka poãas komunizmu Anna ·abatová (1951).

Sme 25. 5.(VytvoriÈ spoloãn˘ ‰tát âechov a Slovákov bolana zaãiatku 20. storoãia cenná aktivita ºudí mi-moriadne ãinorod˘ch. A je oprávnená otázka, akínerozumní, aÏ hlúpi boli zasa tí, ktorí veºmi veºat˘chto pokusov s nanajv˘‰ primitívnou argu-mentáciou prekazili.)

***

List trénerovi hokejistov SR Vladimírovi VÛjt-kovi od jeho manÏelky: „Mil˘ Láìo, chcela by somTi z celého srdca poìakovaÈ za nádhern˘ záÏitok,ktor˘ si urobil nielen mne a celej svojej rodine, aleaj v‰etk˘m fanú‰ikom. Pri‰iel si a urobil si zo skve-l˘ch chlapcov skvel˘ tím. Nedá sa to opísaÈ slova-mi, aká som na teba py‰ná. Veºmi sa te‰ím, keì mikoneãne príde‰ domov.“

Magda VÛjtková. HN 25. 5.

(Tak˘to list do spoloãensko-politického ãasopi-su hádam ani nepatrí. A predsa sú v Àom emó-cie, ktoré majú väã‰iu hodnotu, neÏ je len úva-ha o ‰portov˘ch momentoch. Práve do nich môÏebyÈ zakliate jedno z tajomstiev Ïivota. RodinnáspolupatriãnosÈ je krásnym citom, ktor˘ strhá-va ºudí v kaÏdej moÏnej situácii a musíme byÈradi, ak ju máme.)

***

V podstate v‰etky postavy, ktoré v cykle Svätí zadedinou, maºujem, sú nahé. Obleãenie je pre mÀazavádzajúce. Jednak charakterizuje dobu, jednakspoloãenské postavenie. V tomto cykle som to ne-chcel, i‰lo mi o intímnosÈ a podºa mÀa k nej naho-ta patrí.

V˘tvarník Marek Ormandík. Pravda 25. 5.

(Obleãenie, ktoré prisúdi v˘tvarník svojim na-maºovan˘m postavám, môÏe skresliÈ to, ão chceautor vyjadriÈ: nahé telo môÏe pomôcÈ prenik-núÈ aj do nahej du‰e.)

***

Uãitelia dodnes k⁄ãovito posudzujú Ïiakov lencez svoj predmet, pritom v‰ak zo ‰koly vychádzacelistvá osobnosÈ.

Riaditeºka ústavu meraní vzdelávania RomanaKanovská. Sme 26. 5.

(Vieme vôbec, ako ‰kodí vzdelávaniu mlad˘ch,Ïe sa v ‰kolách uãia len jednotlivosti a málo sadbá o Ïiaka ako o osobnosÈ, ktorá potrebujekomplexnú starostlivosÈ?)

***

Herec, nech uÏ robí ãokoºvek, musí divákoviãosi dávaÈ, ale predov‰etk˘m musí maÈ sám radosÈz toho, ão robí. Pre mÀa osobne bolo a je najväã-‰ím zdrojom radosti, a teda aj pocitu z dobre vyko-nanej práce, práve divadlo. Film a televízia omno-ho menej.

Herec Karol Machata. Tele plus 26. 5.

(Slovenskému divadlu dal jedineãné postavenienielen v kultúre, ale vo v‰etkom, ão priná‰a ne-jaké hodnoty, v˘luãne Machata. Dnes v divadlenieto jedinej osobnosti, ktorá by tak stelesnila slo-venskú kultúrnosÈ, ako to kedysi dokázal on. Anezabudnime na krásu a ãloveãenskú silu jehohlasu v mnoÏstve rozhlasov˘ch v˘konov. Ako savyjadrili mnohí znalci, Machatovo spojenie st˘mto médiom bolo „priam osudové“.)

***

Kresba: ªubomír Kotrha. Tele plus 26. 5.(Posledná veãera slovensk˘ch hokejistov v Hel-sinkách. Strieborná.)

***

Správa, Ïe polícia obvinila 43 ºudí, ktorí chceliokradnúÈ ‰tát o 20 miliónov eur na vratke DPH, istepote‰í v‰etk˘ch poctiv˘ch platcov daní. Cynik bysi v‰ak asi neodpustil poznámku, Ïe v danom prí-pade sa buì len pom˘lil daÀov˘ úradník, alebo saveºmi nahneval, lebo nedostal svoje v‰imné...

Komentátor Marián Repa. Pravda 26. 5.

(Najprv má ãitateº moÏno chuÈ okríknuÈ analy-tika, Ïe v‰etko ohundre a z kaÏdej akcie vytiah-ne na povrch len nieão negatívne, ão moÏno nieje ani typické. Ale potom sa pribrzdí a uzná, Ïe,Ïiaº, je to tak: tisíce obãanov SR o‰klbáva ‰tát nadaniach a obvykle sa niã nedeje: od‰klbnuté pe-niaze zostanú tomu, kto ich chladnokrvne od-‰klbol.)

***

Veºmi ma mrzí pád Ivety Radiãovej. Chcel bysom sa voliãom za to ospravedlniÈ a zaruãiÈ sa, Ïetoto vedenie SDKÚ-DS aj v spolupráci so stredo-prav˘mi stranami nikdy nepripustí, pokiaº nám ºu-dia dajú dôveru, aby sme kvôli vlastn˘m ‰arvátkama kauzám o Àu pri‰li. Pravica má najväã‰ie rezervyv neschopnosti vládnuÈ a v kauzách.

Nov˘ predseda SDKÚ-DS Pavol Fre‰o. Pravda 28. 5.

(Fre‰o patrí medzi prv˘ch politick˘ch ‰éfov, kto-r˘ sa za chyby neospravedlÀuje kolegom, alevoliãom, lebo naozaj na hlúposÈ politikov najviacdoplácajú obãania.)

***

S U P E R M O N I T O R

71

Reãi typu „chceme poãúvaÈ, ão hovoria ºudia“ lenzakr˘vajú, Ïe sám politik nemá ão povedaÈ. Slovens-ká pravica potrebuje nie preferenãného, ale názoro-vého lídra, a je silná obava, Ïe ani „nová“ SDKÚho nebude maÈ.

Komentátor Peter Schutz. T˘ÏdeÀ 28. 5.

(Je to svojím spôsobom tragédia, ak dôleÏitáskupina politikov nemá ani jedného, ktor˘ bypredkladal verejnosti uváÏené stanoviská, abyobãan mohol, keby chcel, zmúdrieÈ.)

***

Dá sa súcitiÈ s Lip‰icom, Ïe stratil trpezlivosÈ imotiváciu. KDH je spokojné samo so sebou i po v˘-raznej strate vplyvu. Na rozdiel od SDKÚ, ktorémalo záÏitok klinickej smrti, KDH necíti potrebuzmeny, keìÏe ÏiÈ pohodlne z politiky sa dá aj v opo-zícii, ão pri skladbe ich elektorátu znamená takpo-vediac Ïivotnú poistku.

Komentátor Peter Schutz. Sme 29. 5.

(Z pravicov˘ch a stredov˘ch strán si KDH vytvo-rilo podmienky pre najkomótnej‰iu existenciu.Jeho voliãmi nie sú masy rôznorod˘ch obãanov,ale krotk˘ch kresÈanov, ktor˘m staãí k spokoj-nosti klietka, v ktorej ich k⁄mia nenároãnouideológiou.)

***

Kultúra a umenie sú vec dohovoru. JedineãnosÈtotiÏ nevytváram ja ako umelec. Keby neboli iní ºu-dia a ich komentovanie toho, ão som urobil, tak tozostane m⁄tve. âo je to „zavesen˘ obraz“? Lenm⁄tva vec. M⁄tve plátno, m⁄tve farby. Ale keì prí-dem ja ako divák do galérie, zrazu diela oÏijú, pre-toÏe sa má kto na ne pozeraÈ a dávaÈ im v˘znam. Dozáujmu mysliteºov sa zaãína dostávaÈ slovo poma-losÈ. Náv‰tevníka galérie treba nauãiÈ dívaÈ sa po-maly. A to nie je niã iné, ako dívaÈ sa viackrát. Vi-dieÈ a uvidieÈ to aj v druhej fáze.

Konceptuálny umelec Dezider Tóth. HN 29. 5.

(Väã‰ina ºudí vníma svet a seba v Àom veºmi ob-medzene, bez ochoty prijímaÈ realitu – a najmätvorivosÈ – s potrebnou veºkorysosÈou, ktorá jedôstojná práve ãloveka a jeho postavenia medziÏiv˘mi bytosÈami. Konceptuálny umelec je ten,ktor˘ sa vyjadruje formou skíc a konceptov aktor˘ podnecuje divákovu obrazotvornosÈ.)

***

Nov˘ predseda SDKÚ hovorí, Ïe chce obhajovaÈ„t˘ch, ktor˘ch sme kedysi opustili: lekárov, uãite-ºov, majstrov, sestriãky“. Ide o stranu, ktorá je u násasi najviac zodpovedná za roz‰íren˘ názor, Ïe pra-vica robí politiku zásadne pre riaditeºov firiem, niepre ich sekretárky. Kam aÏ by sa musela táto stra-na vrátiÈ, aby na‰la ten bod, v ktorom spomínan˘chºudí „opustila“?

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 29. 5.

(âinorodé strany by mali v prvom rade slúÏiÈv‰etk˘m obãanom ako zá‰tita pred utlaãovaníma okrádaním zo strany bezohºadn˘ch mocichtiv-cov.)

***

V spoloãnosti sa bezpeãne usadila vulgárnosÈ, ato vypípané a bodkované je len ‰krabo‰kou preuhundran˘ch. Na palube korábu vulgarizmov a pod

Àou je v‰eobecnej obscénnosti oveºa viac. Veì akonazvaÈ nedávne Ïaloby sudcov proti ‰tátu, najnov-‰í odboj proti zdaneniu ich platov, pretrvávajúcu pre-zidentskú hru s generálnym prokurátorom?

Spisovateº a publicista Peter Ju‰ãák. Sme 29. 5.

(Grobianstvom naozaj nie sú len neslu‰né slová,ale aj neprístojné skutky, ktoré uráÏajú kaÏdé-ho kultivovaného a mravne vyspelého obãana.)

***

Jeden z modern˘ch trendov – psychológia farieb– hlása, Ïe farby majú veºkú moc. RuÏová údajnetlmí agresivitu, a tak aÏ v dvoch nemeck˘ch väzni-ciach skú‰ajú ruÏové cely. Oslabuje pocity a z di-vochov robí neÏn˘ch pánov. âervená zasa na mu-Ïov pôsobí ako v˘zva na sex, aj keby Ïena mala nasebe akokoºvek rozÈahané triãko. S˘te tehlové tónypovzbudzujú my‰lienky na útok ãi únik, takÏe pre‰koly ãi väznice nie sú veºmi pouÏiteºné.

Publicistka Katarína Sedláková. OÎene.sk 29. 5.

(Farby majú kedysi netu‰enú moc nad ãlove-kom. âo v‰etko má e‰te takúto moc?)

***

Pom˘lili sme si líderstvo s manaÏérstvom. Ma-naÏér je ten, kto stále robí nieão lep‰ie a lep‰ie – amotá sa pritom v kruhu. Líder je ten, kto dokáÏe ztoho kruhu vykroãiÈ. Z mnoÏstva topmanaÏérov,ktorí pre‰li mojimi rukami, je len malá skupina, kto-rú si mimoriadne váÏim a od ktorej som sa veºa na-uãil. Správny líder by mal maÈ tri „T“: túÏbu, talenta trúfalosÈ.

Riaditeº poradenskej spoloãnosti CCG Vladimír Synek. HN 29. 5.

(Jedn˘m zo synon˘m trúfalosti je drzosÈ. TátovlastnosÈ je mnoh˘m ‰éfom najbliωia – keìmajú pocit, Ïe sú bohmi a môÏu v‰etko. Bohv‰ak dobre vie, ão kedy môÏe a má.)

***

Súãasná situácia vo v˘tvarnej oblasti je neúnos-ná: v˘znamní autori, ktor˘ch diela sú úrovÀou porov-nateºné s tvorbou osobností medzinárodnej scény,buì vyuãujú na niektorej z vysok˘ch v˘tvarn˘ch‰kôl, alebo Ïivoria. Mlad‰ích Ïiví reklama, ktoráv‰ak dokáÏe po krátkom ãase ich talent zahubiÈ. Pri-vatizéri, ktorí r˘chlo zbohatli, zväã‰a nemajú dobr˘vkus: príkladom je mnoÏstvo nov˘ch sídiel v ‰t˘le„podnikateºského baroka“, ktoré ‰patia Slovensko.

Zuzana Barto‰ová, Ústav dejín umenia.Sme 29. 5.

(E‰te viac v‰ak ‰patí Slovensko nepodnikateºsk˘barok, napríklad vyumelkovanosÈ ºudsk˘ch du‰ínajmä tam, kde by mala dominovaÈ prirodzenosÈkultivovaného vzÈahu.)

***

Funkãnú pravicu potrebujú jej voliãi, ktorí sú uÏpredávkovaní moralistick˘m pátosom. A potrebu-je ju aj ºavica. Iba zrozumiteºn˘ politick˘ Ïivot z násmôÏe urobiÈ politické spoloãenstvo. Nemusíme spo-lu spávaÈ, no môÏeme ísÈ spolu na kávu.

Teológ Michal Havran. Pravda 29. 5.

(Sulík napríklad je salónnym filozofom alebopolitikom, ale nie je strhujúcim lídrom dostatoã-ne veºkej skupiny ºudí. Nedbá na to, ãi je vodcom,za ktor˘m tiahnu masy.)

***

Pri obchodnom podnikaní sú dôleÏité detaily.Napríklad nápisy na fºa‰iach Richarda Reeda ne-hovoria „spotrebovaÈ do...“, ale „vychutnajte sido“...

Britsk˘ podnikateº Richard Branson. HN 30. 5.

(Skvele domyslená zdanlivo zanedbateºná maliã-kosÈ, ktorá v‰ak môÏe vo veºkom meradle pri-tiahnuÈ zákazníkov. OvplyvÀuje totiÏ ich psychi-ku.)

***

Médiá odhaºujú stále nové prípady plagiátor-stva, ‰kandály sa mnoÏia, len „akademici" mlãia osvojich kolegoch plagiátoroch. Veì kto by si zby-toãne vyrábal osobn˘ch nepriateºov?

Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Erich Mistrík. Sme 30. 5.

(Je len náhoda, Ïe ani za komunizmu sa plagiá-torstvo príli‰ neodhaºovalo?)

***

Mala som byÈ uãiteºkou v materskej ‰kole. Peda-gogiku som si v‰ak iba vyskú‰ala na povinnej pra-xi. Odvtedy sa skláÀam pred v‰etk˘mi uãiteºkami.Nie je to o tom, Ïe sedia a pozerajú sa na deti, akosa hrajú. Uãiteº má na dieÈa obrovsk˘ vplyv – t˘m,ako sa k nemu správa.

Speváãka Zuzana Smatanová.OÎene.sk 30. 5.

(Pravda, ten vplyv môÏe byÈ dobr˘ alebo nega-tívny, pretoÏe jeden uãiteº sa správa k Ïiakomchápavo – a druh˘ len ako bezcitn˘ byrokrat.)

***

Keì som zaloÏil svoju prvú firmu, mal som me-nej ako 20 rokov. Teraz, po desiatkach rokov, somuÏ Ïenat˘, mám dve skvelé dcéry a firmy v 4 kra-jinách Európy. Ako v‰ak zladiÈ budovanie firiem akariéry so svojou rodinou? Vo svojom okolí som to-tiÏ pozoroval rozpad vzÈahov a napæÀanie „pravdy“:prvej Ïene vìaãí‰ za bohatstvo, bohatstvu vìaãí‰ zadruhú Ïenu... MoÏno vybudovaÈ úspe‰nú firmu a pri-tom ÏiÈ v dobrom vzÈahu so svojimi deÈmi? R˘ch-lo som, na‰Èastie, pochopil, Ïe u detí má slovo lás-ka iba tri písmená – ãas.

Finanãník Peter Kri‰tofoviã. HN 30. 5.

(A tieto slová sa premieÀajú na úspe‰nú realitu,keì slová, ktoré podnikateº pouÏíva v komuni-kácii so svojimi deÈmi, sú slová uistenia, ktor˘-mi oceÀuje ich hodnotu, a slová pozornosti, keìsa dokáÏe vcítiÈ do ich najhlb‰ích vnútorn˘chpreÏitkov.)

***

ªudia budú môcÈ dosiahnuÈ nesmrteºnosÈ uÏ o 20rokov. Malo by k tomu dopomôcÈ dôkladné poro-zumenie fungovania ná‰ho tela. Na‰e poznanie gé-nov a poãítaãové technológie napredujú neuveriteº-ne r˘chlym tempom, takÏe teoreticky budemeschopní nahradiÈ v‰etky Ïivotne dôleÏité orgány. Jaa mnoho ìal‰ích vedcov veríme, Ïe o 20 rokov bu-deme schopní preprogramovaÈ ºudsk˘ softvér, kto-r˘ pochádza e‰te z doby kamennej, a tak zastaviÈa neskôr aj zvrátiÈ proces starnutia. Nanotechnoló-gie nám umoÏnia ÏiÈ naveky.

Americk˘ futurológ Ray Kurzweil.Pravda 30. 5.

S U P E R M O N I T O R

72

(Nano-, z gréãtiny = prvá ãasÈ zloÏen˘ch slov s v˘-znamom malosÈ, trpaslíctvo. Nanotechnológia= Odbor skúmajúci v˘robn˘ proces miniatúr-nych predmetov. V‰etko bude stále men‰ie, lenãlovekove schopnosti sa vraj neuveriteºne zväã-‰ia.)

***

Zaãal som písaÈ denníky o ãesko-slovensk˘chvzÈahoch, ktoré som osem rokov sledoval ako veº-vyslanec v âesku. ZáleÏí mi na tom, aby sa na nenezabudlo.

Spisovateº Ladislav Ballek. TV oko 31. 5.

(V Európe zaruãene nieto takej dvojice národov,ako sú âesi a Slováci. To, ako sa navzájom kul-túrne obohacujú, je darom BoÏím. Veºmi by saprevinil sám proti sebe ten z tejto dvojice, ktor˘by na svojho suseda zabudol. Nech to znie ako-koºvek pateticky, predsa len to nemoÏno oznaãiÈinak, ako spojenie dvoch národov cez blízkosÈ ichkrvi.)

***

V knihe Anny Bauerovej sú v‰etci, ão nieão zna-menajú v módnom priemysle, ale bez stylingu, bezmejkapu, jednoducho tak, ako sa prirodzene pohy-bujú v zákulisí. Okrem toho sa mi nesmierne páãispôsob, ak˘m Anna fotografuje: sú to ãiernobielepolaroidové portréty fotené klasick˘m spôsobomveºk˘m staromódnym fotoaparátom. A práve to imdodáva zvlá‰tnu senzibilitu. Podarilo sa jej zachy-tiÈ veºa z du‰e toho-ktorého ãloveka.

Vydavateºka Angelika Taschen.Lifestyle magazín Preão nie? 31. 5.

(âasto sa musíme vrátiÈ v ãase veºmi dozadu, akchceme nájsÈ ºudskú du‰u. Umenie má byÈ mo-derné, ale v du‰i ãloveka b˘va prekvapujúcoveºa staromódnosti.)

***

Posvätná kniha kresÈanov Biblia je podobná fil-movej sérii. KaÏd˘ autor Starého zákona svojou po-stupnosÈou nadväzoval na texty predchodcov. Apríchod Krista postavil autorov pred ìal‰iu nároã-nú úlohu – prerozprávaÈ Star˘ zákon tak, aby ohla-soval budúci príchod Mesiá‰a medzi ºudí.

Publicista Milo‰ Krekoviã. TV oko 31. 5.

(Ako teda máme vnímaÈ Bibliu? Ako originálnytext, ktor˘ vytvorili talentovaní autori zo svojejfantázie, alebo ako nanovo prerozprávan˘ suges-tívny text z dávnych ãias?)

***

So svojou novou stranou chcem vyhraÈ voºby.Vznik ìal‰ej malej pravicovej strany, ktorá by ne-získala zásadn˘ vplyv, by nemalo zmysel. Chcem,aby sme boli dominantnou stranou, ktorá by bola al-ternatívou ku koalícii. Do konca leta chcem aj s po-slankyÀou Janou ÎitÀanskou chodiÈ po Slovenskua presviedãaÈ ºudí o svojej vízii.

Poslanec Daniel Lip‰ic. Pod lampou (STV) 31. 5.

(Lip‰icovo v˘chodisko je úplne správne: ma-l˘ch, zanedbateºn˘ch strán je v SR uÏ dosÈ. Pra-vica v‰ak potrebuje silnú stranu, ktorá by bolaprotipólom sociálnodemokratického Smeru. Po-litológovia sa venujú v‰elijak˘m problémom, aledoteraz sa ani nepokúsili vysvetliÈ, preão uÏ rokyaspoÀ trochu priebojná strana s pravicov˘mi ãi

liberálnymi ambíciami nevznikla. Preão sa nena-‰iel líder, ktor˘ by strhol pozitívne laden˘chºudí.)

***

S˘rsky vládca Asad má na svojej strane 30 %obyvateºstva, väã‰inu armády a kruté tajné sluÏby.Staãí mu to na dlhú vojnu a moÏno aj víÈazstvo vnej. Rusk˘ minister zahraniãia Lavrov musel priznaÈ,Ïe S˘ria pouÏíva ÈaÏké zbrane proti civilistom. Pomasakre, pri ktorej cez víkend zomrelo 108 civilis-tov vrátane 49 detí, ÈaÏko mohol urobiÈ nieão iné.LenÏe k˘m iné krajiny (v reakcii na túto mäsiarãi-nu) vypovedávajú s˘rskych veºvyslancov zo svoj-ho územia, Lavrov sa stále snaÏí hádzaÈ vinu na kde-koho, len aby bránil reÏim Ba‰ára Asada.

Britsk˘ publicista Gwynne Dyer. Sme31. 5.

(Azda najzvlá‰tnej‰ie na tejto situácii je to, kamsamo seba zatiahlo Rusko. Táto veºmoc sa dlhotvárila, Ïe je radikálnym ochrancom civilnéhoobyvateºstva. A zrazu práve ona zabraÀuje ajBezpeãnostnej rade OSN, aby zakroãila protis˘rskemu barbarstvu.)

***

Veºk˘ záujem oãakávame o koncert v Katedrálesv. Martina, na ktorom uvedieme v˘znamné a veº-kolepé sakrálne dielo zo zaãiatku 17. storoãia –Mariánske ne‰pory z roku 1610 od Claudia Mon-teverdiho. Tento úchvatn˘ opus vari najv˘znamnej-‰ieho majstra raného baroka zaznie v Bratislave podlh˘ch 45 rokoch a – ão je e‰te dôleÏitej‰ie – vô-bec po prv˘krát v duchu historicky pouãenej inter-pretácie v podaní 36 in‰trumentalistov a spevákovpraÏsk˘ch súborov Collegium 1704 a Collegium Vo-cale 1704.

Muzikológ Adrian Rajter. Pravda 1. 6.

(Hudba zrejme najmenej podlieha tlaku ãasu –a moÏno sa k nej vrátiÈ aj po dvoch-troch sto-roãiach a vybraÈ si, ãi sa pokúsime zachovaÈtakú zvukovú formu, ktorá sa priblíÏi k pôvod-nému zvuku a poslucháã bude maÈ pocit, Ïeprekroãil ãasovú priepasÈ; alebo ãi sa pokúsimenájsÈ – pri zachovaní pôvodnej hudobnej bázy– nov˘ zvukov˘ v˘raz pre starú skladbu, beztoho, aby mal poslucháã zl˘ pocit, Ïe ho vláãimepo dávno minul˘ch spôsoboch hudobnej inter-pretácie.)

***

To, Ïe som nakrúcala aj poãas nemeckej okupá-cie – pravda, pre spoloãnosÈ, v ktorej pracovaliâesi! – a Ïe som sa objavila v dvoch nemeck˘ch fil-moch, znamenalo po vojne r˘chly koniec mojejkariéry. Filmy to boli ne‰kodné, nebol v nich ani ná-znak politiky. Napriek tomu sa to po vojne chápa-lo ako veºk˘ priestupok a mala som zákaz hraÈ vpraÏsk˘ch divadlách a nakrúcaÈ filmy. Zostup z po-zície populárnej hereãky bol pre mÀa tvrd˘. Najprvsom sa nemohla uplatniÈ vôbec nikde, napokon somputovala po republike s ochotníckym divadlom...

Slávna ãeská hereãka Zita Kabátová, zomrela v máji 99-roãná.

Lidové noviny 1. 6.(Po vojne bolo beÏné, Ïe sa umelci, ktorí hrali po-ãas nadvlády nacistov, nemohli objaviÈ v Ïiadnomdivadle alebo filme „slobodného“ âeskoslovens-ka. âi bol tento postoj korektn˘, ÈaÏko posúdiÈ,ale rozhodne znamenal oslabenie hereckého zá-zemia v krajine, ktorá sa usilovala byÈ maximál-

ne demokratická a slobodná, ale nie vÏdy aj ci-vilizovaná.)

***

Pokusov o nezávislosÈ od strany, na chrbte kto-rej som sa dostal do parlamentu, tu uÏ bolo niekoº-ko. Taká nezávislosÈ podºa mÀa znamená iba to, Ïenezávisl˘ poslanec, ktor˘ opustil svoju stranu, aj ìa-lej berie poslaneck˘ plat, ale môÏe hlasovaÈ akochce, alebo ako je to pre neho v˘hodné. TakÏe je ne-závisl˘ nielen od svojej materskej strany, ale aj odsvojich voliãov.

Parlamentn˘ systém sa u nás zrejme neosvedãil.Alebo my sme sa neosvedãili v tom systéme?

Humorista Milan Lasica. Sme 1. 6.

(Na tomto kratuãkom texte najlep‰ia je jeho zá-vereãná otázka.)

***

E‰te som sa definitívne nerozhodol, ãi opäÈ vstú-pim do vysokej politiky. Moji priatelia ma 7 rokovpresviedãajú, aby som sa do nej vrátil a ja im cel˘ãas odolávam s t˘m, Ïe na Vysoãine je mi ako sta-robnému dôchodcovi najlep‰ie. Okrem toho, ãeskápolitická scéna je v marazme a jeden ãlovek ju ajtak nezachráni. Navy‰e, pevne dúfam, Ïe éra poli-tick˘ch spasiteºov uÏ skonãila. Skoro kaÏd˘, kto vy-stupoval ako spasiteº, sa neskôr stal diktátorom a pri-viedol krajinu do krízy.

B˘val˘ predseda âSSD Milo‰ Zeman. Plus 7 dní 1. 6.

(Sú zvlá‰tne tieto dva takmer nemenné aspektypolitiky: KaÏd˘ zakladateº novej strany nahová-ra sebe aj obãanom, Ïe prichádza spasiÈ svojukrajinu – a v podstate sa to v SR ani âR niko-mu nedarí. Ale rovnako je pozoruhodné, Ïe ktoprichádza so spasiteºskou misiou, skôr ãi neskôrsa stáva zniãujúcim diktátorom. A nikto nevie,preão je to tak.)

***

Kresba: Shooty. Sme 1. 6.(Toto ani nie je karikatúra. Toto je vysvetlenie de-formovaného vzniku pravicov˘ch strán.)

Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler

S U P E R M O N I T O R

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s

Lobujtes 1. lobistickým časopisom na Slovensku

aj v novom volebnom období