1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CLXXXI. – CLXXXII. ČÍSLO 2010

CLXXXI. – CLXXXII. ãíslo 2010

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XVIII

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.sk

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. 428/08ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madej

ªudmila Mu‰kováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

madar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

Michal Hudec, archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Vladimír BenkoPrezident SR Ivan Ga‰paroviã

a prezident Ruska Dmitrij Medvedev

OBSAH

EditorialEurópsky i svetov˘ kontext ãesk˘ch médií (F. Nagy) 2Prezident SRPohºad prezidenta: poznáme stabilizujúce faktory Slovenska? (Rozhovor s I. Ga‰paroviãom) 2Slovensko-talianska spoluprácaPrepojiÈ hospodársku spoluprácu s kultúrnymi vzÈahmi (Rozhovor s B. B. Cornacchia) 5Predseda vlády SREnergetická sebestaãnosÈ a diverzifikácia zdrojov (Rozhovor s R. Ficom) 7Slovenská energetikaKºúã k energetickej nezávislosti Slovenska (Rozhovor s P. Ruzzinim) 8Rok nov˘ch moÏností (Rozhovor s J. Valkom) 10ByÈ vÏdy o krok vpred (Rozhovor s E. Zorádom) 13Projekty SES Tlmaãe v trendoch rozvoja energetiky na Slovensku... (Rozhovor s M. Pa‰tikom) 14SSE – moderná prozákaznícka spoloãnosÈ (Rozhovor s P. Chazerainom) 16V chodoslovenská energetika stabilizovala svoju pozíciu v regióne (Rozhovor s N. Schürmannom) 20CZT – modern˘ spôsob zásobovania teplom v Bratislave (Rozhovor s V. Raãekom) 27Îilinská teplárenská dosiahne zníÏenie emisií odsírením teplárne (J. Králik) 28Nové investície v ochrane ovzdu‰ia – kto ich zaplatí? (J. Jankovsk˘) 30Rozvoj obnoviteºn˘ch zdrojov energie na Slovensku z pohºadu praxe (P. Káãerík) 34Lokálna energetika na Slovensku – ako ìalej? (M. Minaroviã) 36Investícia do preÏitia (R. Geist) 38Smerujeme k „spoloãnej energetickej politike“? (M. Hudec) 40Vláda SRHospodársky rast Slovenska je evidentn˘ (Rozhovor s ª. Jahnátkom) 17Îivotné prostredie: Ochrana verzus rozvoj (J. Medveì) 73Îivotné prostredieLikvidácia rádioaktívneho odpadu a podpora prevádzkovan˘m... (Rozhovor s P. Stullerom) 12Ochrana pred povodÀami vyÏaduje väã‰iu podporu ‰tátu (Rozhovor s ·. Boru‰oviãom) 74 ByÈ zodpovední nielen verbálne (Rozhovor s J. Kamenick˘m) 78Informaãné technológieEnergetika bola a je na‰ou prioritou (Rozhovor s O. Halzlom) 22Plynová krízaRok po plynovej kríze – bezpeãnosÈ Slovenska v oblasti dodávok zemného plynu (A. Duleba) 24Ministerstvo hospodárstva SRBudúcnosÈ energetiky (Rozhovor s P. Îigom) 32Energetická politika SR (Rozhovor s J. Petroviãom) 49Energetická bezpeãnosÈ v Európe (Rozhovor s A. Îákovou) 53Administratívna záÈaÏ podnikateºov (Rozhovor s J. Hudákom) 66Palivovo-energetická a surovinová perspektíva (Rozhovor s M. Jarábkom) 67Národná rada SRRie‰enia existujú (Rozhovor s M. Kondrótom) 41Obnoviteºné zdroje energií na Slovensku (Rozhovor s T. Glendom) 43Európska komisia a energetické projekty (Rozhovor s R. Kvetánom) 45Dá sa odstaviÈ jadrová energetika? (Rozhovor so S. Kahancom) 46Novela zákona o energetike (Rozhovor s Gy. Juhászom) 48Prírode treba pomáhaÈ (Rozhovor s L. Miklósom) 69Aby sa nám lep‰ie d˘chalo (Rozhovor s ª. Martinákom) 71Bol to krásny príbeh (Rozhovor s F. Miklo‰kom) 82Cesta zdokonaºovania práce poslanca (K. Tóthová) 85Rodina sa môÏe sp˘taÈ, kde som bola, keì ma potrebovali (Rozhovor s ª. Mu‰kovou) 87Úrad pre reguláciu odvetvíCeny energií (Rozhovor s J. Holjenãíkom) 51Úrad jadrového dozoruJadrová bezpeãnosÈ a ‰tátny dozor (Rozhovor s M. Îiakovou) 56Rada správcov národného jadrového dozoruO rádioaktívny odpad sa treba staraÈ (Rozhovor s V. Zimanom) 58·tátne hmotné rezervyV znam a úlohy správy ‰tátnych hmotn˘ch rezerv (Rozhovor s M. âakajdom) 60Slovensk˘ plynárensk˘ a naftov˘ zväzAktivity SPNZ oslovujú viacer˘ch (Rozhovor s P. Janoãkom) 62Zväz strojárskeho priemyslu SRAj strojárstvo má na Slovensku podporu Zväzu (Rozhovor s M. Cagalom) 64Ministerstvo Ïivotného prostredia SRAj na obal sa vzÈahujú povinnosti (Rozhovor s M. Pokusovou) 76Operaãn˘ program Îivotné prostredie úspe‰ne pre‰iel do druhej... (Rozhovor s I. Matu‰íkovou) 80Îelezniãná doprava na SlovenskuFórum koºajovej dopravy 81Predseda KDHPozeráme sa s nádejou dopredu (Rozhovor s J. Figeºom) 84Dialógy MM & EWMúdry ãlovek nemusí byÈ vtipn˘, ale vtipn˘ je vÏdy múdry (Rozhovor s M. Markoviãom) 89Glosy – Poznámky – Eseje Otázky o potrebe STV nie sú nezmyselné (E. Weidler) 93Záhadná ãierna skrinka (R. Kotian) 95Parlamentn˘ denníkZákon o vlastenectve odloÏil Ivan Ga‰paroviã na neskôr (rk) 97SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 107

www.parlamentnykurier.sk

V súãasnosti uÏ Ïijeme v predvolebnomobdobí a tak nastal aj ãas na bilancova-nie. Va‰e skúsenosti, ako prezidenta re-publiky, sú iste bohaté a máte moÏnosÈaj porovnávaÈ. Ako sa vám spolupraco-valo – a spolupracuje s vládou Rober-ta Fica?

Je pravdou, Ïe z pozície hlavy ‰tátumám skúsenosÈ s dvoma diametrálne od-li‰n˘mi vládnymi zoskupeniami. Do úra-du som nastupoval v roku 2004 e‰te po-ãas pôsobenia pravicovej vlády Mikulá‰aDzurindu a od roku 2006 spolupracujems vládou Roberta Fica so silnou sociálno-demokratickou agendou. Som presvedãe-n˘, Ïe úlohou prezidenta republiky je maÈdobré a efektívne vzÈahy s parlamentom avládou. Dobre fungujúci trojuholník pre-zident – parlament – vláda je základomstability slovenskej politickej scény, a o túmi v prvom rade ide. IsteÏe, pod súãasnédobré vzÈahy sa podpísala aj programováblízkosÈ vládnych a mojich priorít. Nikdysom sa netajil t˘m, Ïe som politikom, kto-rého hodnoty sú orientované naºavo odstredu. To neznamená, Ïe nere‰pektujemrealitu trhu, bez ktorej sa nedajú napæÀaÈsociálne programy. Súãasná globálna hos-podárska kríza len potvrdila, Ïe trh sámv‰etko nezmôÏe. Sociálna politika ‰tátu,spolu s trhovou ekonomikou, sú spojenénádoby pre napæÀanie dôstojného sociál-neho postavenia obãanov. Pri takomtovnímaní fungovania ‰tátu nevidím väã‰ídôvod, preão by som aj s budúcou vládounemal maÈ dobr˘ vzÈah, ako mám so sú-ãasn˘m kabinetom Roberta Fica. Samo-zrejme pre dobré fungovanie ‰tátu je po-trebná aj reálna zahraniãná politika, dob-ré susedské vzÈahy a napæÀanie priorít,vypl˘vajúcich z ãlenstva v medzinárod-n˘ch zoskupeniach.

Podarilo sa vám zosúladiÈ vlastn˘ pro-gram, s ktor˘m ste vstupovali do funkã-ného obdobia s vládnym programom,alebo by ste si vedeli predstaviÈ v kon-krétnych oblastiach väã‰iu informova-nosÈ, ‰ir‰ie aktivity, alebo napríkladzrozumiteºnej‰ie postupy?

Môj prezidentsk˘ program je odvode-n˘ od sloganu „Myslím národne, cítimsociálne“, s ktor˘m som vstupoval uÏ doprezidentskej kampane v roku 2004. Je

E D I T O R I A L

2

V na‰om Super-monitore mávame dosÈ citátovaj z ãesk˘ch médií. MôÏe sa to zdaÈ ãudné, pre-toÏe ãeskí Ïurnalisti a politológovia venujú, po-chopiteºne, podstatnú ãasÈ svojho záujmu najmäudalostiam, osobnostiam, problémom a témam zãeského prostredia. A predsa nie je tam núdza omateriály, ktoré si, podºa ná‰ho názoru, zaslúÏiapozornosÈ aj slovenskej politickej, podnikateº-skej a intelektuálnej verejnosti. âeskí publicisti,analytici, politici a spoloãenskí vedci nie sú takíúzko limitovaní, ako ich slovenskí kolegovia.âastej‰ie neÏ na‰i zah⁄Àajú najdomáckej‰ie prag-matické rozhodnutia a konania do ‰ir‰ieho európ-skeho i svetového kontextu, a najmä ich zakom-ponúvajú do nadãasov˘ch pohºadov a úvah. Tak-Ïe práve preto, Ïe beÏné situácie (desaÈroãia smeÏili spolu na podobnej spoloãensko-politickejbáze, a ani v povahách sa príli‰ nelí‰ime) sa ãas-to e‰te aj dnes prekr˘vajú, lebo majú spoloãné ko-rene, majú aj ãeské zov‰eobecnenia najlep‰ích ko-mentátorov svoju zaujímavosÈ a pouãnosÈ i preslovenského ãitateºa.

Celé ponovembrové obdobie (teda od polovi-ce novembra 1989) je pre âechov a Slovákov nie-len v znamení úplne nov˘ch spoloãensko-politic-k˘ch podmienok, ale aj nevídan˘m závalom a ná-valom takej modernej techniky, ktorá e‰te v his-tórii ºudstva nemala svojím prudk˘m zásahom dosúkromného i verejného Ïivota miliónov ºudípáru: poãítaãe, internety, mobilné telefóny, e-maily, esemesky atì. Ale aj ºudské objavy a letydo vesmíru znamenajú úpln˘ prevrat v myslení azaruãene aj cítení ºudstva. Na Slovensku v‰ak prí-li‰nú pozornosÈ psychologickému zlomu súvi-siacemu s t˘mito objavmi a vynálezmi nevenuje-me. A preto nás môÏe naplno zaujaÈ úvaha ãeské-ho makroekonóma Tomá‰a Sedláãka, ktor˘ zis-til, Ïe je vlastne veºk˘ nepomer medzi u‰etren˘mãasom zásluhou vyuÏívania internetu alebo ese-mesiek a pocitom, Ïe máme moÏno 7x menejvoºného ãasu, neÏ sme ho mali predt˘m, k˘m

sme sa dostali k t˘mto modern˘m technick˘m zá-zrakom. Nie je to pritom len filozofovanie, ale jeto aj impulz pre na‰e praktické vyhodnocovaniekaÏdodennej reality a ná‰ho pohybu v nej. A aksa povedzme aj slovensk˘ ãasopis T˘ÏdeÀ obãasusiluje takto prepojiÈ modernú informaãnú tech-niku s na‰ím myslením uviaznut˘m do tisícroã-ného spôsobu prem˘‰ºania, ãlánky s touto tema-tikou sú – na rozdiel od Sedláãkovho – ãasto prí-li‰ akademické a vzdialené od ãlovekovho hæba-nia.

Druhou veºkou tematickou oblasÈou, ktorá jepre vyspelej‰ieho Slováka podnetná a potrebná,je úÏasne ‰iroká ‰kála spojitostí existencie sloven-skej spoloãnosti s ekonomikou, politikou, zákon-mi a ìal‰ími oblasÈami verejného Ïivota v Euró-pe ako takej a ‰pecifickej‰ie v Európskej únii, kamuÏ 6 rokov patríme. Je to rámec pre nበexport aimport, pre nበobchod, pre legislatívne zákonnéohraniãenie na‰ej ãinnosti, pre na‰u obranu i prena‰u perspektívu (‰koda, Ïe na tomto mieste ne-môÏem písaÈ aj o kultúrnej previazanosti, lebo jehanbou Európy s jej starou a vyspelou kultúrou,Ïe o modern˘ch kontaktoch sa nemôÏeme takmervôbec zmieniÈ, lebo v podstate nijaké v˘znamnej-‰ie a trvalej‰ie sa nepestujú). A hádam na prstochjednej ruky, nanajv˘‰ dvoch, by sme spoãítalipublicistov a expertov, ktorí sa v hlb‰ích záberochvenujú zaãleneniu SR do európskych súvislostí.A tak anal˘zy niektor˘ch ãesk˘ch tvoriv˘ch aanalytick˘ch osobností (tieÏ ich nie je mnoho!) súaj pre nás impulzom, aby sme SR nevideli len vhorizonte podtatranskom a pridunajskom, ale ajv˘razne ‰ir‰om.

Je v‰ak zvlá‰tne, Ïe dosÈ veºk˘ deficit v záuj-me ãesk˘ch autorov môÏeme zaznamenaÈ vo sfé-re, ktorá je aj spoloãensky závaÏná, aj pre ‰irokúverejnosÈ zaujímavá, aj denne aktuálna a ovplyv-Àujúca v‰etky zloÏky ºudskej osobnosti – vo sfé-re mediálnej. Aj slovenskí znalci sú veºmi skrom-ní v pravidelnom reflektovaní kaÏdodenn˘ch zá-sahov ãloveka televíziami, rádiami, novinami a ãa-sopismi, ale dnes uÏ aj internetom v jeho rôznychmoÏnostiach a variáciách. A ani ãeskí sa nevediaprepracovaÈ k tomu, aby skúmali povedzme po-trebnosÈ verejnoprávnych médií v záplave ko-merãn˘ch, aby na odbornej úrovni analyzovali, doakej miery sú nositeºmi t˘ch hodnôt, ktoré moder-ná spoloãnosÈ existenãne potrebuje, do akej mie-ry takéto kvality mimo územia âR a SR sú, v ãomspoãívajú a ako sa moÏno k nim prekliesniÈ cezhú‰tinu banalít. Veºmi málo sa skúma otázka kon-cesionárskych poplatkov a vôbec financovania tej-to skupiny médií (na pozadí takéhoto skúmaniaby sa odhalilo, ão jedna z ideí pripravovaného re-ferenda – zru‰enie koncesionárskych poplatkov –skutoãne môÏe priniesÈ a ãi je reálna). A ako sú-visí toto financovanie s nezávislosÈou a verejno-právnosÈou elektronick˘ch médií.

Ak sa usilujeme ãeské názory vnímaÈ bez dra-matizovania a zveliãovania, nepochybne sledova-nie ãesk˘ch médií roz‰iruje nበobzor poznáva-nia súãasnej politiky a verejného Ïivota z aspek-tu postkomunistického stredoeurópskeho ‰tátu.

·éfredaktor

Európsky i svetov˘kontext ãesk˘ch médií

Niekedy nie je vôbecjednoduché, kriticky sa pozrieÈ

na uplynulé obdobiea sústrediÈ sa na v˘sledky

a v˘chodiská, ktoré mohli byÈiné – moÏno lep‰ie –

alebo aj naopak. V rozhovore s prezidentom

Slovenskej republiky Ivanom GA·PAROVIâOM sa o to pokúsila redaktorka

Anna Komová.

3

P R E Z I D E N T S R

jednoznaãn˘ a nemenn˘ pri presadzovaníprincípov solidarity a porozumenia v spo-loãnosti. ZáleÏí mi na stabilnej politickej klí-me. Ostatné roky naznaãujú nevyhnutnosÈoveºa viac sa venovaÈ podpore vzdelávania,vedy a v˘skumu, i vedomostnej spoloãnosti.Áno, skúsenosti zo Ïivota potvrdzujú potre-bu väã‰ej verejnej informovanosti a ‰ir‰ejnázorovej akceptácie. VyÏaduje si to objek-tivita v celom spektre verejného Ïivota.

Nemusíte sa vzdávaÈ, alebo vzìaºovaÈ odsvojich priorít, ktoré ste si stanovili prinástupe do funkcie prezidenta?

Ústava predurãuje, Ïe hlava ‰tátu reprezen-tuje Slovenskú republiku dovnútra i navonok.Mojou úlohou je presadzovaÈ záujmy obãa-nov Slovenska, záujmy ‰tátu. Som presved-ãen˘, Ïe nielen mojou úlohou, ale kaÏdéhoprezidenta je pri ich presadzovaní aj úzko spo-lupracovaÈ s vládou a parlamentom. Verím, Ïei skutoãnosÈ, Ïe mi obãania dali opätovnesvoju dôveru v priamych voºbách svedãí otom, Ïe moja snaha vychádzaÈ z obãianskychpotrieb, ako aj úsilie v zahraniãnej politike súviditeºné. Do úradu som nastupoval v júni2004, tesne po na‰om vstupe do EÚ a NATO,no pred nami stáli ìal‰ie ÈaÏké úlohy pri plne-ní podmienok vstupu do schengenu i eurozó-ny. Moje úsilie v zahraniãnopolitickej oblas-ti sa teda pochopiteºne sústredilo na tieto

priority. Pri mojich zahraniãn˘ch cestách i pri-jímaní svojich zahraniãn˘ch partnerov somvÏdy zdôrazÀoval, Ïe Slovensko je a chce ajzostaÈ zodpovedn˘m a spoºahliv˘m partneromdemokratického sveta. To, ão sme my Slová-ci dokázali za krátke obdobie 17 rokov svo-jej samostatnosti, to nedokázal Ïiadny in˘národ na svete. Som hrd˘ na to, Ïe som Slo-vák a mojou prioritou je slúÏiÈ Slovensku ajeho obãanom. Exekutívnu moc má vláda, nokompetencie prezidenta sú primerané aj vovzÈahu k vláde a parlamentu. Svoju zodpoved-nosÈ prezident nesie od zaãiatku formovaniavlády, prakticky hneì po voºbách. SpomeÀ-te si na rok 2006, keì som vo veºmi krátkomãase vymenoval vládu súãasného premiéraRoberta Fica. Vyvolalo to vtedy vlnu protes-tov doma i v zahraniãí a proti zloÏeniu vlád-nej koalície mali v˘hrady dokonca aj poslan-ci Európskeho parlamentu. âas v‰ak ukázal,Ïe sa m˘lili, a Ïe moja vôºa a rozhodnutie bolisprávne. Vo v‰etk˘ch okolit˘ch ‰tátoch maliproblém zostaviÈ vládu, dokonca do‰lo k pred-ãasn˘m voºbám, v niektor˘ch vládne doãas-ná úradnícka vláda a u nás vláda vydrÏala aÏdo volieb.

Myslíte si, Ïe sa vám darí napæÀaÈ predsa-vzatie nadstraníckeho prezidenta?

Ústava nezakazuje prezidentovi byÈ ãle-nom politickej strany, alebo jej funkcionárom.NadstraníckosÈ prezidenta je daná jeho kon-krétnymi politick˘mi krokmi a rozhodnutia-mi, ktoré potvrdzujú v‰eobecnú prospe‰nosÈ,a nie priority politick˘ch strán. Programovévyhlásenie vlády schvaºuje parlament, ktor˘môÏe nepriamo kontrolovaÈ aj hlava ‰tátuprostredníctvom rozhodovania o zákonoch.Prezident v‰ak nemôÏe pôsobiÈ odtrhnuto odpolitiky. Sám je politikom a má svoj konkrét-ny politick˘ postoj. Na realizáciu svojho pro-

gramu prirodzene potrebuje podporu politic-k˘ch strán. VáÏim si preto podporu kaÏdej po-litickej strany vrátane volebnej podpory stra-ny Smer – sociálna demokracia a Slovenskejnárodnej strany v minuloroãn˘ch prezident-sk˘ch voºbách. Neznamená to v‰ak, Ïe budemnadrÏiavaÈ tej alebo onej politickej strane. Zmojich rozhodnutí o zákonoch z NR SR jezrejmé, Ïe princíp nadstraníckosti neporu‰u-jem. Len na porovnanie – minulej vláde somvrátil 17 zákonov a súãasnej 29.

âo by ste hodnotili, z vá‰ho pohºadu, akonajv˘raznej‰í a najúspe‰nej‰í krok súãas-nej vlády, ale aj svoj?

Za jednoznaãne najúspe‰nej‰í krok v ostat-nom ‰tvorroãnom období vlády a takisto mo-jej súãinnosti s Àou povaÏujem formálne do-konãenie integraãného procesu Slovenska vEurópskej únii. Úspe‰ne sme vstúpili doschengenského hraniãného pásma a do euro-zóny. Zanikli t˘m posledné bariéry, ktoré násdelili od plnohodnotného ãlenstva v Európ-skej únii. Som veºmi rád, Ïe tieto úspechy vní-majú aj obãania. Euro sme za svoju novúmenu prijali tak hladko, ako e‰te Ïiadna zo 16krajín eurozóny. Navy‰e, lep‰ie naãasovaniesme si ani nemohli priaÈ. Ktovie aké zloÏitéby to mohlo byÈ po súãasnej hospodárskej krí-ze. Je jasné, Ïe vstup do schengenu a neskôraj do eurozóny Slovensko e‰te viac zatraktív-nili pred investormi zo zahraniãia. ZároveÀstúpol aj nበkredit, ako dôveryhodného a spo-ºahlivého medzinárodného partnera.

Ako by ste zhodnotili prístup vlády, ão sat˘ka celosvetovej krízy, dokázala pohoto-vo reagovaÈ a prijímaÈ opatrenia aj s pers-pektívou?

V prvom rade musím zdôrazniÈ skutoã-nosÈ, Ïe globálnu finanãnú a hospodársku

Pohºad prezidenta: poznámestabilizujúce faktory Slovenska?

4

k˘ch v˘znamn˘ch svetov˘ch in‰titúciách,ako napríklad EÚ, NATO, OBSE, OSN aìal‰ích. Do t˘chto in‰titúcií by sme sa bez re‰-pektovania demokratick˘ch princípov nedos-tali.

Netrápi vás, ako b˘valého vysoko‰kolské-ho profesora, financovanie ‰kôl na Slo-vensku?

Po roku 1990 a najmä po roku 1993 sa Slo-vensko usiluje o dôkladnú reformu vzdeláva-nia. Îiaº, musím kon‰tatovaÈ, Ïe sa nám v tej-to oblasti veºmi nedarí. Som rád, Ïe ostatnásnaha rezortu ‰kolstva o reformu celého ‰kol-ského systému vrátane vysokého ‰kolstvanaznaãuje zlep‰enie. Nov˘ ‰kolsk˘ zákonpovaÏujem za prv˘ krok ku skutoãnej refor-me slovenského ‰kolstva, aj keì zákon nebolprijat˘ bezv˘hradne. No ãas nám ukáÏe, ãobude potrebné v tejto reforme e‰te zmeniÈ.

E‰te mi nedá, aby som sa nesp˘tala vás,ako známeho fanú‰ika ‰portu, na aktivitytelesnej kultúry – myslíte si, Ïe sa ‰port me-dzi mládeÏou nezanedbáva?

Myslím si, Ïe sa zanedbáva. Îiaº, je toproces, ktor˘ sa Èahá uÏ od obdobia po NeÏnejrevolúcii. ·port sa stal na ‰kolách okrajovouzáleÏitosÈou, ihriská, ‰tadióny a telocviãnepostupne zo ‰kolsk˘ch dvorov mizli a tie ãozostali, schátrali. Urobilo sa mnoÏstvo zl˘chkrokov, najmä pokiaº ide o ru‰enie ‰portov˘chstredísk mládeÏe pri ‰tátnych in‰titúciách,ako v minulosti napríklad Dukla, âervenáhviezda, Zväzarm. Do budúcnosti budememusieÈ hºadaÈ spôsob, ako tieto strediská na-hradiÈ. Treba pomôcÈ najmä deÈom, ktorémajú talent a záujem o ‰port, no sociálne po-stavenie ich rodín im realizáciu nie vÏdyumoÏÀuje. Mrzí ma, Ïe telocvik na ‰kolách a‰port ako tak˘ sa u nás dostal do úzadia. Detia mladí za poãítaãom nemôÏu získaÈ fyzickúzdatnosÈ ako pri ‰porte. Aj z tohto dôvodusom bol pred necel˘mi dvoma rokmi iniciá-torom veºkej celoslovenskej konferencie o‰porte vo Vysok˘ch Tatrách. Toto diskusné fó-rum otvorilo potrebu hlb‰ej anal˘zy súãasnejúrovne telov˘chovy na Slovensku, ako ajzmeny prístupu k vrcholovému ‰portu. Te‰íma, Ïe sa vláde podarilo úspe‰ne realizovaÈprojekt v˘stavby niekoºk˘ch stoviek multi-funkãn˘ch ‰portov˘ch ihrísk s umel˘m po-vrchom, ktoré boli financované z peÀazí ‰tá-tu, samospráv i z fondov Európskej únie.Toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberaÈ.DostaÈ ‰port opäÈ medzi deti a mlad˘ch na uli-ci.

krízu zapríãinil niekto in˘, a nie my na Slo-vensku. Îiaº, následky tejto krízy zná‰amev‰etci. Finanãná kríza sa Slovenska dotkla na-‰Èastie len okrajovo, pretoÏe máme zdrav˘bankov˘ sektor a vláda sa po jej vypuknutíokamÏite zaviazala 100 % ruãením na vkla-dy obãanov. Hospodárskej kríze sme sa v‰akuÏ nevyhli. Tá sa zásadn˘m spôsobom nega-tívne prejavila v reálnej ekonomike Sloven-ska predov‰etk˘m v minulom roku, no prvéváÏnej‰ie príznaky sa prejavili uÏ v závereroka 2008. Som presvedãen˘, Ïe rozhodnu-tie vlády zriadiÈ Radu vlády pre hospodárskukrízu uÏ v januári 2009 bolo dobr˘m roz-hodnutím. Tento poradn˘ orgán, na ktoréhorokovaniach som sa niekoºkokrát osobne zú-ãastnil i ja, vìaka dobrej súãinnosti sociálnychpartnerov prijal mnoÏstvo efektívnych odpo-rúãaní, ktoré vláda potom realizovala. Ak byvláda mnohé z t˘chto opatrení na stabilizáciupodnikateºského prostredia, podporu Ïivnost-níkov a podporu tvorby a zachovania pracov-n˘ch miest nerealizovala, na‰a ekonomikaby sa prepadla urãite hlb‰ie ako o 4,8 % HDPv roku 2009. KeìÏe Slovensko má otvorenúproexportnú ekonomiku, kríza priniesla v˘-razn˘ prepad predaja produktov najmä auto-mobilového priemyslu, ão viditeºne zv˘‰ilonezamestnanosÈ. Som veºmi rád, Ïe slovenskáekonomika v závere minulého roka pokraão-vala v postupnom miernom oÏivovaní. Pote-‰ila nás najmä najnov‰ia aktualizácia ma-kroekonomickej prognózy ministerstva fi-nancií, podºa ktorého oãakávan˘ odhad ras-tu HDP na rok 2010 je na úrovni 2,8 %. Pro-gnóza ráta s pozitívnym vplyvom v˘stavbydiaºnic prostredníctvom PPP-projektov. Îiaº,v tomto roku aj napriek oÏiveniu ekonomikye‰te stále nedôjde k upokojeniu trhu práce anaìalej môÏe dôjsÈ k zvy‰ovaniu nezamestna-n˘ch. Rast zamestnanosti by mala ekonomi-ka SR zaznamenaÈ aÏ od roku 2011, keì bysa uÏ mali prejaviÈ aj efekty investiãn˘chprojektov. V roku 2010 by mala miera neza-mestnanosti dosiahnuÈ úroveÀ 12,9 %, a v na-sledujúcich rokoch by sa mala zaãaÈ zniÏovaÈ.

Parlament ako zákonodarn˘ zbor vámpredkladá zákony na schválenie, aká jevzájomná spolupráca z hºadiska prijíma-nia legislatívy?

Prezident vzhºadom na charakter svojichprávomocí úzko spolupracuje so zákonodar-n˘m zborom. Podºa mÀa bez dobrej spoluprá-ce a vzájomn˘ch konzultácií tento vzÈah ne-môÏe dobre fungovaÈ. Legislatívny proces jeveºmi zloÏit˘ a zdæhav˘ a od jeho kvality zá-visí v˘sledná forma kaÏdej predkladanej práv-nej normy. Je veºmi dôleÏité, v akej názoro-vej a odbornej akceptácii sú vzÈahy medzi po-slancami vládnej koalície a opozície pri po-sudzovaní zákonov. Myslím si, Ïe najväã‰ímproblémom aj v tomto volebnom období bolaaktivita poslancov (aj keì legitímna, ústavnáa vypl˘vajúca z ich práva) pri predkladaní po-zmeÀujúcich a doplÀujúcich návrhov k vlád-nym zákonom. A práve to ãasto spôsobilo, Ïevládny zákon úplne stratil svoju autenticitu.Na druhej strane môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe spo-lupráca medzi kanceláriou prezidenta, parla-mentom a vládou je teraz kon‰truktívnej‰ia.Táto spolupráca pomáha predísÈ situáciám,keì prezident nemá inú moÏnosÈ, len schvá-len˘ zákon parlamentu vrátiÈ.

Ako sa pozeráte na reálne v˘sledky vládySR?

Vláda SR po voºbách v roku 2006 nastú-pila s veºmi nároãn˘m sociálnym progra-mom. Som rád, Ïe po zmene vlády sa zacho-vala kontinuita v zahraniãnej politike, ale ajv hlavn˘ch makroekonomick˘ch prioritách‰tátu. Aj preto sme úspe‰ne naplnili kritériápre schengen a vstup do eurozóny. Je citeºné,Ïe súãasná vláda kladie dôraz na sociálnetémy oveºa viac ako tá predchádzajúca. Pri-rodzene to vypl˘va aj z jej ºavicovej politic-kej orientácie. Jej reálne v˘sledky v‰ak v˘raz-ne ovplyvnila globálna hospodárska kríza,ktorej následkom musela vláda ãeliÈ. Bilan-ciu pôsobenia vlády zaãal uÏ samotn˘ premiérRobert Fico, keì nedávno kontroloval jednot-livé rezorty a plnenie programového vyhlá-senia vlády. Bilancia a koneãné hodnoteniepôsobenia vlády v‰ak nie je úlohou prezi-denta. Dokonca si myslím, Ïe to nie je ani úlo-hou premiéra alebo jednotliv˘ch politikov.·tyri roky vlády najlep‰ie vyhodnotí obãan.

Ak˘ má Slovensko kredit, ão sa t˘ka zahra-niãnej politiky?

MôÏem celkom otvorene skon‰tatovaÈ, ÏeSlovenská republika je vo svete plne re‰pek-tovanou a dôveryhodnou krajinou. Ako ãlenEÚ, NATO, OSN a ìal‰ích medzinárodn˘chin‰titúcií sme potvrdili úlohu zodpovednéhopartnera, ktor˘ aktívne vstupuje do rozhodo-vacieho procesu vo svete. Zahraniãnopoli-tické pôsobenie Slovenska sa opiera o úctu kprincípom demokracie a sociálneho ‰tátu, ore‰pektovanie ºudsk˘ch práv a zásad právne-ho ‰tátu s dôrazom na solidaritu. Na‰e posto-je sú hodnotovo kompatibilné s európskymia euroatlantick˘mi postojmi. Prioritou SR vrámci Európskej únie je pokraãovanie v pro-cese roz‰irovania o ìal‰ie krajiny. Preto sa sú-streìujeme na odovzdávanie na‰ich skúse-ností s integráciou najmä krajinám západné-ho Balkánu. O na‰ej dôveryhodnosti v zahra-niãí svedãí aj to, Ïe na‰i diplomati dnes pô-sobia v t˘ch najvy‰‰ích medzinárodn˘ch po-zíciách (Miroslav Jenãa – námestník GT OSNpre Strednú Áziu, Ján Kubi‰ – vysok˘ komi-sár OSN pre ekonomiku, Maro‰ ·efãoviã –podpredseda Európskej komisie a pod.). Te‰íma, Ïe ako prezident uÏ ‰iesty rok môÏem pri-spievaÈ ku kreditu Slovenska a ku kontinuitena‰ej zahraniãnej politiky. O tom, Ïe sme dô-veryhodní a akceptovaní v celom svete, sved-ãí aj mnoÏstvo zahraniãn˘ch náv‰tev smeru-júcich na Slovensko. Za ostatné roky nás na-v‰tívili predstavitelia, ako britská kráºovnáAlÏbeta II., holandská kráºovná Beatrix, or-ganizovali sme summit Bush – Putin, nedáv-no nás nav‰tívil prezident Dmitrij Medve-dev a som presvedãen˘, Ïe by k nám neces-tovali, keby ne‰lo o dôveryhodnú krajinu.Naopak, absolvoval som mnoÏstvo v˘znam-n˘ch náv‰tev v zahraniãí a te‰í ma, Ïe zavy‰e 5 rokov so mnou vycestovalo viac ako500 podnikateºov a na t˘chto cestách sa pod-písalo viacero konkrétnych zmlúv.

Je na Slovensku v dostatoãnej miere re‰-pektovaná demokracia a dá sa hodnotiÈSlovenská republika ako ‰tát so stabilnouvnútropolitickou situáciou?

O tom, Ïe sme dôveryhodn˘m a demokra-tick˘m ‰tátom svedãí na‰e ãlenstvo vo v‰et-

P R E Z I D E N T S R

5

S L O V E N S K O - T A L I A N S K A S P O L U P R Á C A

S ak˘mi predstavami ste nastupovali na di-plomatickú misiu v Slovenskej republike?Ak˘ je vበvzÈah k Slovensku?

Bez váhania môÏem odpovedaÈ, Ïe je v˘-born˘. Pred mojím nástupom na diplomatic-kú misiu v novembri 2008, som na Sloven-sku nikdy nebola. Av‰ak uÏ krátko po prícho-de do Bratislavy som zaregistrovala silu po-zitívnej energie v tejto krajine. Prekvapil maoptimizmus a vôºa tunaj‰ích ºudí robiÈ viac alep‰ie. Nazdávam sa, Ïe práve toto nad‰eniea kladn˘ prístup sa podpísali pod viaceré po-

litické i ekonomické úspechy, ktoré ste v po-sledn˘ch rokoch na Slovensku dosiahli. Mi-nul˘ rok sme si pripomenuli 20. v˘roãie neÏ-nej revolúcie. Je naozaj pozoruhodné, ak˘ po-krok dosiahla va‰a krajina poãas t˘chto dvochdesaÈroãí. Pred piatimi rokmi sa Slovenskostalo ãlenskou krajinou NATO a EÚ, 1. januá-ra 2009 sa pripojilo k eurozóne. Pre európs-ku krajinu ide o veºmi dôleÏité míºniky. Ten-to optimistick˘ prístup k Ïivotu a k budúcnos-ti som vnímala hneì od zaãiatku môjho pô-sobenia na Slovensku, a nezmenil sa ani povypuknutí finanãnej a ekonomickej krízy.

Ako by ste charakterizovali súãasnú úro-veÀ vzájomn˘ch taliansko-slovensk˘ch po-litick˘ch vzÈahov?

V prvom rade by som chcela zdôrazniÈ, Ïevzájomné vzÈahy Talianska a Slovenska súvynikajúce. Charakterizuje ich súzvuk hod-nôt a politickej vízie, ktor˘ pramení zo spo-loãného ãlenstva v medzinárodn˘ch organi-záciách – v Európskej únii, Severoatlantickejaliancii, Organizácii spojen˘ch národov, RadeEurópy, Organizácii pre hospodársku spolu-prácu a rozvoj. Spoloãné ãlenstvá predstavu-jú spoloãné ciele. Z politického pohºadu majúRím a Bratislava rovnaké priority. Spoloãn˘pohºad máme aj na hospodárske smerovaniena‰ich krajín: ãlenstvo v eurozóne zaväzujekrajiny k stabilite a zodpovednosti za svojhospodársky rast. Pre zvy‰ok sveta predsta-vuje ãlenstvo v Európskej únii model v ob-lasti ochrany ºudsk˘ch práv i v boji proti ne-zná‰anlivosti a extrémizmu. Ostatné sféryna‰ich vzájomn˘ch vzÈahov by uÏ ani ne-mohli byÈ lep‰ie. Jedn˘m z mojich úsilí, popríchode na Slovensko, bolo zintenzívniÈ uÏtradiãne veºmi dobrú úroveÀ vzájomnej hos-podárskej spolupráce s jej prepojením na kul-túrne vzÈahy. Vari existuje lep‰ia cesta naspoznávanie krajiny, neÏ cez jej kultúrno-duchovné bohatstvo a ºudí? Domnievam sa,Ïe popri vynikajúcich kontaktoch na politic-ko-ekonomickej úrovni by sme sa mali usi-lovaÈ o vy‰‰iu úroveÀ kultúrnych vzÈahov.Prispieva k tomu aj Taliansky kultúrny in‰ti-tút v Bratislave. ·írenie talianskej kultúry a

PrepojiÈ hospodársku spoluprácus kultúrnymi vzÈahmi

Taliansko si dlhodobo udrÏuje pozíciu jedného z najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov SR. Svojímpodielom na celkov˘ch investíciách sa popri Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Maìarsku trvalo radí ajmedzi hlavn˘ch zahraniãn˘ch investorov v SR. Talianske investície do bankovníctva predstavujú viac

ako tretinu z celkového objemu priamych zahraniãn˘ch investícií do bankovej sféry na Slovensku.V investíciách do podnikovej sféry existujú znaãné rezervy. Krajina patrí medzi najv˘znamnej‰íchobchodn˘ch partnerov SR, s ktor˘mi si dlhodobo udrÏuje vysoko aktívne saldo obchodnej bilancie.

V roku 2008 mu patrilo 6. miesto vo v˘voze pri miernom náraste o 4,4 percent (2,81 mld. eur) a 9. miestov dovoze, ktor˘ zaznamenal nárast o 5,4 percent (1,81 mld. eur). Práve pri súãasnom stave slovensko-talianskych vzÈahov sa zaãína rozhovor, ktor˘ mimoriadna a splnomocnená veºvyslankyÀa Talianskej

republiky na Slovensku Brunella Borzi CORNACCHIA poskytla Izabele Nagyovej.

6

vyuãovanie talianãiny pomáhajú priblíÏiÈ Ta-liansko ºuìom, ktorí sa zaujímajú o jeho po-klady a obdivujú taliansky Ïivotn˘ ‰t˘l. ·tú-dium talianãiny niekomu prinieslo pracovnéperspektívy, in˘m poslúÏilo na upevneniepriateºsk˘ch zväzkov, ìal‰ím poskytlo moÏ-nosÈ voºne cestovaÈ po Taliansku, alebo bolopre nich vnútorn˘m obohatením.

Taliansko sa od vzniku Slovenska postup-ne zaradilo medzi ‰tvoricu najv˘znamnej-‰ích ekonomick˘ch partnerov SR. Ak˘ jeaktuálny stav talianskych investícií v slo-venskom hospodárstve?

Talianskym investorom patrí na Slovens-ku uÏ tradiãne v˘znamné miesto. Napríkladv období 1993 – 2008 patrilo Taliansko khlavn˘m zahraniãn˘m investorom s podielom13,5 percent z celkového objemu zahraniã-n˘ch investícií v krajine. Taliansko dôveru-je Slovensku a talianske spoloãnosti sa chcúpodieºaÈ na jeho raste. Ako prvá mi na um pri-chádza rozsiahla investícia spoloãnosti Enel,ktorá kúpila 66-percentn˘ balík akcií v Slo-vensk˘ch elektrárÀach. ëalej sú to dve ta-lianske banky UniCredito Italiano a IntesaSanpaolo, na Slovensku známe ako UniCre-dit banka a VÚB banka. Poãet talianskychspoloãností vrátane mal˘ch a stredn˘ch pod-nikov na Slovensku je 400 – 450. Tieto sub-jekty pôsobia v rozliãn˘ch sférach od obuv-níctva, cez v˘robu ‰portov˘ch zariadení preposilÀovne, telocviãne a ‰portoviská. V stro-jársko-elektronickej oblasti spomeniem dodá-vateºov komponentov pre slovensk˘ auto-mobilov˘ priemysel. Pokiaº ide o budúcnosÈvzájomn˘ch hospodárskych vzÈahov, ãakánás e‰te veºa práce. Verím, Ïe potom ako od-znie finanãná a ekonomická kríza, na tunaj-‰om trhu bude rásÈ dopyt po v˘robkoch Madein Italy. Pod touto znaãkou rozumieme v˘rob-ky s t˘m najsofistikovanej‰ím dizajnom, vktor˘ch sa snúbi taliansky vkus a Ïivotn˘‰t˘l. Made in Italy reprezentuje ‰piãku na‰ichv˘robkov, ktoré sa vyváÏajú do vyspel˘chkrajín sveta. Z oblastí, ktoré ponúkajú veºmi‰irok˘ priestor na odovzdávanie talianskychskúseností by som spomenula napríklad ob-lasÈ obnoviteºn˘ch energií, alebo cestovn˘ruch. Talianske skúsenosti v oblasti infra-

‰truktúry a sluÏieb by mohli poslúÏiÈ rastucestovného ruchu na Slovensku.

Slovensko má záujem o uωiu spoluprácus Talianskom v cestovnom ruchu a to pre-dov‰etk˘m v oblasti implementácie talian-skeho know-how pri budovaní infra‰truk-túry, metodiky rozvoja cestovného ruchuv súvislosti s trvalo udrÏateºn˘m rozvo-jom, ochranou kultúrneho dediãstva, akoaj pri v˘mene skúseností z oblasti agrotu-ristiky.

Domnievam sa, Ïe bolo prezieravé, keìzaãiatkom tohto roku vláda SR rozhodla o za-radení segmentu turistického ruchu pod kom-petencie ministerstva kultúry. Práve cestov-n˘ ruch a kultúra predstavujú dve strany tejistej mince. Táto krajina má bohatú históriu,tradíciu, veºmi priaznivú geografickú polohu,prírodné krásy – atribúty, ktoré sú veºmi na-klonené rozvoju cestovného ruchu. Nachá-dzajú sa tu prekrásne miesta, ktoré predsta-vujú syntézu slovenskej histórie a kultúrypretavenej do majstrovsk˘ch umeleck˘chdiel. Dôkazom toho je aj skutoãnosÈ, ÏeUNESCO nedávno zaradilo na zoznam kul-túrnych pamiatok svetového dediãstva niekoº-ko miest zo Slovenska. Ak by odborníci nacestovn˘ ruch pri‰li na Slovensko, stretli sas predstaviteºmi príslu‰n˘ch in‰titúcií a pode-lili sa o vzájomné skúsenosti, pomohli bynastoliÈ väã‰iu rovnováhu v turistickom ruchumedzi oboma krajinami. V hody by z tohomali aj európski turisti, ktor˘m by sa dosta-lo slovensko-talianskej pohostinnosti a moh-li by sa tak zdrÏaÈ na Slovensku dlh‰ie.

Ak˘ je obraz dne‰ného Slovenska v Ta-liansku? Koºko podºa vás toho o Slovens-ku Taliani vedia?

Talianski podnikatelia dobre poznajú Slo-vensko uÏ mnoho rokov. Mám na mysli naj-mä talianskych podnikateºov pochádzajúcichzo severn˘ch regiónov Lombardsko a Be-nátsko. Tieto oblasti sú tradiãne známe dô-kladnej‰ími znalosÈami slovensk˘ch reálií askúsenosÈou vzájomnej spolupráce. Poznat-ky o Slovensku sa v‰ak postupne roz‰irujú ajdo povedomia obyvateºstva v strednom i juÏ-nom Taliansku. Deje sa tak aj vìaka kvalit-

ne spracovan˘m reportáÏam o Slovenskej re-publike v talianskych médiách. Taliani v‰akcítia, Ïe Slovensko e‰te nepoznajú dostatoã-ne, a Ïe je tu ão objavovaÈ a spoznávaÈ.

Bilaterálna spolupráca medzi oboma kra-jinami sa neodohráva len v politickej aobchodno-ekonomickej oblasti, ale i napoli kultúry, vedy, v˘skumu ãi vzdelávania.Mohli by ste uviesÈ niektoré úspe‰né prí-klady z posledného obdobia?

Na Slovensku sme zaznamenali veºk˘ zá-ujem mlad˘ch ºudí o ‰túdium talianskeho ja-zyka. Riaditeº bilingválneho Gymnázia naulici Ladislava Sáru v Bratislave, kde pôso-bí slovensko-talianska sekcia, ma nedávno in-formoval o zv˘‰enom záujme o ‰túdium ta-lianãiny s t˘m, Ïe na uspokojenie t˘chto po-Ïiadaviek budú musieÈ zdvojnásobiÈ poãettried. O tom, Ïe vyuãovanie talianãiny je veº-mi intenzívne svedãí fakt, Ïe za jeden ‰kol-sk˘ rok sú Ïiaci schopní nauãiÈ sa ju do takejmiery, aby od druhého roãníka mohli zaãaÈ so‰túdiom odborn˘ch predmetov v tomto jazy-ku. Záujem o talianãinu je veºmi Ïiv˘ aj u slo-venskej dospelej populácie. Jednou z príãintohto trendu je aj skutoãnosÈ, Ïe dobrá zna-losÈ talianãiny je kºúãom k preniknutiu do ta-lianskej kultúry a literatúry.

Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európ-skej únie je podpora spolupráce jej ãlen-sk˘ch ‰tátov aj na regionálnej úrovni. Akosa rozvíja spolupráca talianskych regiónovso slovensk˘mi?

V polovici marca som sa stretla s predse-dom Bratislavského samosprávneho krajaPavlom Fre‰om, ktor˘ mi potvrdil veºmi dob-ré vzÈahy s talianskymi regiónmi Benátsko aEmilia Romagna. Ako príklad regionálnejspolupráce pri adaptácii na zmenu klímy bysom spomenula projekt Regioclima a podpo-ru regiónu Emilia Romagna Bratislavskémusamosprávnemu kraju, ktor˘ sa uchádzal zaãlena Lisabonskej siete regiónov v ãase, keìtaliansky región Emilia Romagna tejto sietipredsedal. Taliansko má dvadsaÈ regiónov aSlovensko osem samosprávnych krajov, pre-to príleÏitostí i oblastí na nadviazanie spolu-práce, ãi na jej rozvíjanie je neúrekom.

S L O V E N S K O - T A L I A N S K A S P O L U P R Á C A

7

cia jadrovej energie musí s Àou byÈ spájaná.Som rád, Ïe v rámci Európskej únie je zho-da, Ïe bez atómovej energie nie sme schop-ní napæÀaÈ nároãné energetické ciele, ktoré siEurópa stavia.

Som presvedãen˘, Ïe vláda v˘znamne pod-porila renesanciu jadrovej energetiky. PodºamÀa súãasná vláda urobila pre renesanciujadra nielen na Slovensku, ale v celej Euró-pe, veºmi veºa. TakÏe je to pre nás (jadrováenergetika – pozn. redakcie) priorita nad prio-rity a Slovensko je dnes vnímané ako kraji-na, ktorá v oblasti atómovej energie urobilastra‰ne veºa.

OPÄTOVN¯ V¯VOZ ENERGIE

Slovensko by sa malo od roku 2013 zno-va staÈ v˘vozcom elektrickej energie. Ak sabudú napæÀaÈ plány z hºadiska nov˘ch zdro-jov, Slovensko bude v roku 2013 opäÈ schop-né vyváÏaÈ elektrickú energiu. Pre slovenskúenergetiku sme urobili obrovské mnoÏstvopráce, za ão treba ministrovi hospodárstva SRªubomírovi Jahnátkovi urãite poìakovaÈ.

Slovensko prestalo vyváÏaÈ elektrickú ener-giu potom, ão muselo na základe prístupo-v˘ch zmlúv do Európskej únie, odstaviÈ dvajadrové bloky elektrárne V1 v Jaslovsk˘chBohuniciach. Podºa mÀa v oblasti energetic-kej sebestaãnosti boli dôleÏité najmä krokyvlády, vìaka ktor˘m presvedãila majoritnéhomajiteºa Slovensk˘ch elektrární, a. s., talians-ku spoloãnosÈ Enel, dostavaÈ 3. a 4. blok Ató-movej elektrárne Mochovce. Slovensku kenergetickej bezpeãnosti pomôÏe aj plánova-ná v˘stavba novej jadrovej elektrárne, namieste v súãasnosti odstavovanej jadrovejelektrárne V1 v Jaslovsk˘ch Bohuniciach.Projekt je vo vysokom ‰tádiu rozpracova-nosti. Podºa v‰etkého by to mohla byÈ najr˘-chlej‰ie postavená jadrová elektráreÀ v tom-to priestore.

Chcem vyzdvihnúÈ príspevok ministerstvahospodárstva k budovaniu sociálneho ‰tátu,najmä pri kontrolnej a regulaãnej ãinnosti voblasti cien energií. Ak by vláda proti zvy‰o-vaniu cien nezakroãila, mohlo by to ohroziÈprijatie eura. Pokiaº by sme to neurobili, ÈaÏ-ko by sme udrÏali ceny energií na uzde a ÈaÏ-ko by sme splnili podmienky na vstup do eu-

rozóny. Základná línia tejto vlády je budova-nie silného sociálneho ‰tátu. OceÀujem postojministerstva k tejto línii, oceÀujem to, Ïe podpojmom siln˘ ‰tát pochopilo v˘znamné regu-laãné a kontrolné úlohy, ktoré má ‰tát v tom-to období plniÈ v oblasti regulácie cien ener-gií, pripomínam, Ïe od roku 2006 na Slo-vensku nedo‰lo k váÏnej‰ím v˘kyvom v ce-nách energií.

ENERGETICK¯ SUMMIT V4

Zlep‰ením energetickej bezpeãnosti a no-v˘mi moÏnosÈami prepojenia krajín v tejto ob-lasti sa nedávno zaoberali aj vrcholoví pred-stavitelia krajín Vy‰ehradskej ‰tvorky v Bu-dape‰ti. Je veºmi dobré, Ïe krajiny V4 zaují-majú spoloãné stanovisko v oblastiach, kto-ré sú pre ne dôleÏité a prezentujú ho aj na ro-kovaniach Európskej rady. Tak˘to spoloãn˘postoj V4 zaujme aj pri rozhovoroch o novejStratégii 2020.

Poãas plynovej krízy v januári 2009, bolikrajiny ochotné Slovensku pomôcÈ, ale nebo-li na to technické moÏnosti, jedine reverzn˘tok z âeskej republiky. Uvítal som iniciatívukrajín V4 podporiÈ takzvané severojuÏné pre-pojenie Európy plynovodmi. V Poºsku a vChorvátsku vzniknú terminály na skvapalne-n˘ plyn a chorvátska premiérka Jadranka Ko-sorová dala na summite oficiálny prísºub, Ïetento terminál by mal byÈ postaven˘ v prie-behu ‰tyroch rokov.

PoÏiadal som maìarského premiéra, abysme ur˘chlili prepojenie medzi Slovenskoma Maìarskom, ão bude veºmi dôleÏité na to,aby sa mohol spojiÈ terminál v Poºsku s ter-minálom v Chorvátsku a v‰etky ‰tyri krajinyVy‰ehradskej skupiny Poºsko, âeská republi-ka, Slovensko a Maìarsko budú môcÈ z toh-to profitovaÈ. Spojenie medzi Slovenskom aMaìarskom je pre nás dôleÏité aj preto, lebosa môÏeme napojiÈ aj na Nabucco.

Krajiny V4 a okolitého regiónu ukázali, Ïeexistujú aj iné, ìal‰ie spôsoby, ako sa chrániÈa zaistiÈ si bezpeãné dodávky plynu. Aj na-priek tomu, Ïe Rusko naìalej zostáva strate-gick˘ partner pri dodávkach plynu, Slovens-ko potrebuje urãitú mieru diverzifikácie zdro-jov, pre prípadné problémy, ktoré by mohli na-staÈ.

RENESANCIA JADROVEJ ENERGIE

To si bude vyÏadovaÈ viac elektrickej ener-gie, a preto naãasovanie spustenia tretiehobloku v roku 2012 a ‰tvrtého bloku v roku2013, zapadá do tohto plánu. Ide o najv˘z-namnej‰iu stavbu na Slovensku v tomto ob-dobí, ktorá kladie dôraz na otázku bezpeãnos-ti. Je to stavba, ktorá vyvoláva pozornosÈ su-sedov, preto chcem maÈ istotu, Ïe nová vlá-da bude maÈ ão najobjektívnej‰ie informácieo stave tohto projektu, a preto som poÏiadalvedenie spoloãnosti Enel o prípravu situaã-nej správy, ktorá by bola odovzdaná novejvláde, ktorá vzíde z parlamentn˘ch volieb.

Slovensko bude môcÈ prezentovaÈ bezpeã-nosÈ stavby aj na zasadnutí Európskeho jadro-vého fóra, ktoré bude v Bratislave v májitohto roka. Opätovne pripomínam, Ïe jadro-vá energia je prioritou tejto vlády a renesan-

Energetická sebestaãnosÈ a diverzifikácia zdrojov

Dostavba tretieho a ‰tvrtého bloku v Mochovciach je historick˘ projekt obrovského v˘znamu,ktor˘ táto vláda povaÏovala za prioritu od svojho vzniku v roku 2006. Veºmi ma pote‰ilo, Ïe somsi mohol „opätovne zaprá‰iÈ topánky na tomto stanovisku“. V priebehu roku 2010 by na projekte

dostavby elektrárne malo pracovaÈ takmer 4 000 zamestnancov. Ak si zoberieme obrovsk˘ objem investícií, táto veºká stavba v˘znamn˘m spôsobom prispieva

k hospodárskemu rastu a najmä teraz, v období hlbokej globálnej krízy. Vyjadrujempresvedãenie, Ïe hospodárska kríza ãoskoro skonãí a priemyselná úroveÀ, ktorá kvôli kríze klesla

na úroveÀ z 90. rokov minulého storoãia, zaãne opätovne rásÈ. Predseda vlády SR Robert Fico.

P R E D S E D A V L Á D Y S R

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

8

Predstavitelia slovenskej vlády uÏ v minu-losti potvrdili, Ïe dostavba tretieho a ‰tvrté-ho bloku Atómovej elektrárne Mochovceje pre energetickú bezpeãnosÈ Slovenskaprioritou. Koncom marca ste tam privíta-li predsedu vlády...

Áno, pán predseda vlády bol spokojn˘.Ako sám povedal, rád opäÈ pokryl svoje to-pánky prachom v Mochovciach. Ja osobnemôÏem potvrdiÈ, Ïe sme dosiahli veºmi dob-ré v˘sledky a dôsledne dodrÏiavame plándostavby. Ak v súãasnosti pracuje na stavbe1 800 robotníkov, poãas vrcholu stavebn˘chprác narastie ich poãet na 4 000. K tomu tre-ba pripoãítaÈ príleÏitosti pre dodávateºov, vrámci ktor˘ch je pribliÏne 60 percent z pod-písan˘ch zmlúv práve so slovensk˘mi fir-mami.

Som rád, Ïe sa nám podarilo získaÈ podpo-ru zo strany in‰titúcií. Tu je na mieste zdôraz-niÈ, Ïe silné partnerstvo medzi oboma akcio-nármi je nevyhnutné na zabezpeãenie jasné-ho, stabilného a predvídateºného prostredia,potrebného pre tento projekt. Úzko spolu-pracujeme s predstaviteºmi samospráv, abymohli projekt jadrovej elektrárne ão najlep-‰ie vyuÏiÈ pre rozvoj celého regiónu. Akopríklad môÏem spomenúÈ na‰u snahu maxi-malizovaÈ vyuÏitie miestnej pracovnej sily.Vieme, Ïe dostavba tretieho a ‰tvrtého blokujadrovej elektrárne v Mochovciach je priori-tou nielen pre nás ako kºúãového slovenské-ho v˘robcu elektriny, ale aj pre celé Sloven-sko. Na‰a investícia 2,7 miliardy eur je naozajdesaÈnásobkom celkov˘ch zahraniãn˘ch in-vestícií na Slovensku v minulom roku.

Minul˘ mesiac prezentovali najvy‰‰í pred-stavitelia skupiny Enel v Lond˘ne silné fi-nanãné v˘sledky spoloãnosti za rok 2009.Ak˘ je vበnázor – môÏe hospodárska krí-za nejak˘m spôsobom ovplyvniÈ dostavbutretieho a ‰tvrtého bloku?

Rok 2009 sme mali naozaj úspe‰n˘. Na-priek tomu, Ïe veºké svetové spoloãnosti ob-medzujú svoje investície, Slovenské elek-trárne a Enel sa zaviazali a striktne dodrÏujústanoven˘ plán. Neustále uvádzame do Ïivo-ta zlep‰enia a hºadáme ìal‰ie rezervy naudrÏanie a zv˘‰enie efektivity. SnaÏíme sa na-plniÈ víziu byÈ najbezpeãnej‰ím, najspoºahli-vej‰ím, najefektívnej‰ím a konkurencieschop-n˘m v˘robcom elektrickej energie v stredneja v˘chodnej Európe. Vìaka prístupu k zlep-‰eniam a tímovej práci je na‰a spoloãnosÈskvele pripravená a schopná prejsÈ krízou a

úspe‰ne dokonãiÈ v Atómové elektrárne Mo-chovce. Dostavba ide podºa plánu, tretí blokbude uveden˘ do prevádzky ku koncu roka2012 a ‰tvrt˘ v roku 2013.

âo je v rámci tohto projektu podºa váskºúãové pre ºudí na Slovensku?

Po dokonãení tretieho a ‰tvrtého bloku AEMochovce, pokryje táto jediná elektráreÀ 45percent domácej spotreby. Slovensko budeenergeticky nezávislé a zabezpeãené. Smena správnej ceste. Myslím si, Ïe otvoren˘ ana faktoch zaloÏen˘ nezaujat˘ dialóg v‰et-k˘ch zainteresovan˘ch strán je základom vy-svetlenia dôleÏitosti tohto projektu.

Také informácie ãasto zostávajú v tienihlasn˘ch environmentálnych otázok...

Tie sú ãasto zaloÏené na zov‰eobecnen˘chobavách z jadrovej bezpeãnosti. Ale energe-tickú bezpeãnosÈ krajiny nemôÏete dosiahnuÈlen s elektrárÀami fungujúcimi na spaºovaníuhlia alebo budovaním kombinovan˘ch ply-nov˘ch cyklov ãi in˘mi zdrojmi závisl˘mi oddodávkach plynu. Správne riadené jadro jejedna z najbezpeãnej‰ích dostupn˘ch techno-lógií na v˘robu elektriny. To je to, ão vidím,keì sa pozriem na fakty. Stojace jadrovéelektrárne na Slovensku spæÀajú prísne medzi-národné bezpeãnostné ‰tandardy a poÏiadav-ky. Okrem toho, pred získaním licencie naspustenie tretieho a ‰tvrtého bloku AE Mo-chovce do prevádzky, musíme dokonãiÈ pro-ces hodnotenia vplyvu na Ïivotné prostre-die, na ktorom práve pracujeme.

Je dobré pripomenúÈ aj pozitívny vplyvt˘chto elektrární na Ïivotné prostredie. Jedenblok v Mochovciach ‰etrí v porovnaní sospaºovaním uhlia 6 miliónov ton oxidu uhli-ãitého roãne.

Kºúã k energetickejnezávislosti Slovenska

Investícia skupiny Enel do dostavby Atómovej elektrárne Mochovce predstavuje najväã‰iu súkromnúinvestíciu v dejinách Slovenska. Parlamentn˘ kuriér priná‰a na túto mimoriadne dôleÏitú tému,

ktorá sa dot˘ka nielen energetickej komunity, ale vlastne celej krajiny a má zásadn˘ dosah na energetickú sebestaãnosÈ Slovenska a ìal‰í rozvoj slovenského hospodárstva a ekonomiky,

exkluzívny rozhovor s generálnym riaditeºom Slovensk˘ch elektrární Paolom RUZZINIM.

Paolo RUZZINIje absolventom odboru elektrotechnické inÏinierstvo na Politecnicu v Miláne. Pôsobí vo funkcii predsedupredstavenstva a generálneho riaditeºa Slovensk˘ch

elektrární od zaãlenenia firmy do skupiny Enel Groupv roku 2006. ZároveÀ je predstaviteºom skupiny Enel

pre aktivity v strednej a v˘chodnej Európe.Do spoloãnosti Enel nastúpil v roku 2003 ako riaditeº

spoloãnosti pre organizáciu a ºudské zdroje aktívnezapojen˘ do medzinárodného rozvoja skupiny Enel.

Bol ãlenom predstavenstva spoloãností EnelDistribuzione SpA a Enel Produzione SpA.

Pred nástupom do spoloãnosti Enel zastával riadiace funkcie v skupine Olivetti Group.

V ich zahraniãn˘ch poboãkách pôsobil ako manaÏér plánovania a organizácie:

– od roku 1992 do roku 1995 ako riaditeº spoloãnostíOlivetti pre ºudské zdroje,

– v roku 1995 ako prevádzkov˘ manaÏér Olivetti Solutions (Olsy).

Od roku 1996 do roku 1998 bol v˘konn˘m riaditeºompre spoloãnosÈ Wang Laboratories Italy.

9

Aká je úroveÀ akceptácie jadrovej energe-tiky vo v‰eobecnosti?

ÚroveÀ akceptácie jadrovej energie v Eu-rópe je najvy‰‰ia v krajinách, v ktor˘ch ve-rejnosÈ dostáva presné a priame informácie akde je vysoké v‰eobecné povedomie o tejtotechnológii. Vypl˘va to zo ‰tatistík zverejne-n˘ch Európskou úniou. âím bliωie idete kMochovciam, t˘m vy‰‰ia je úroveÀ akceptá-cie miestnymi komunitami. V okolí jadrovejelektrárne podporuje dostavbu tretieho a‰tvrtého bloku 87 % obyvateºstva. Ideolo-gické postoje proti jadru sú zaloÏené na ira-cionálnom strachu, nie na faktoch. Preto mu-síme byÈ otvorení, jasní a transparentní.

Na zabezpeãenie poskytovania korektn˘chinformácií sme vytvorili Obãianske Infor-maãné Komisie OIK v Mochovciach a Jaslov-sk˘ch Bohuniciach. Tieto komisie pôsobiaako nezávislé informaãné kanály, ktoré zabez-peãujú informaãn˘ tok medzi jadrov˘mi elek-trárÀami a verejnosÈou. Ich ãlenovia sú zná-mi predstavitelia verejného a spoloãenskéhoÏivota v regióne. Sústreìujú sa na zabezpe-ãovanie kvalifikovan˘ch a aktuálnych infor-mácií pre verejnosÈ.

Okrem toho prevádzkujeme v oboch elek-

trárÀach Informaãné centrá, v ktor˘ch môÏunáv‰tevníci vidieÈ napríklad cel˘ proces odspracovania paliva aÏ po zadn˘ palivov˘ cy-klus. Exkurzie v jadrovej elektrárni sú veºmipopulárne. Informaãné centrá v Jaslovsk˘chBohuniciach a Mochovciach nav‰tevuje roã-ne viac neÏ 20 000 ºudí.

Talianska vláda zru‰ila zákaz nukleárnejenergie. Dvere sú otvorené. MôÏeme pred-pokladaÈ vyuÏitie skúseností slovensk˘chfiriem a ich úãasÈ na talianskych projek-toch?

Slovensko je dnes jednou z troch krajín vEurópe, v ktor˘ch prebieha stavba jadrov˘chelektrární. Slovenské elektrárne, a. s., sú spo-loãnosÈou s 50-roãn˘mi skúsenosÈami v ob-lasti jadrovej energie a zároveÀ kompetenã-n˘m centrom jadrov˘ch aktivít pre celú sku-pinu Enel.

V Európe prebieha tzv. renesancia jadra,

veºa krajín bude musieÈ znovu vytvoriÈ svo-je kompetenãné jadrové centrá. Slovenskoto svoje uÏ buduje a stojí na ãele jadrovejenergetiky. Pre slovensk˘ch dodávateºov jeúãasÈ na úspe‰nom dokonãení Mochoviecvstupenkou na jadrové projekty v celej Euró-pe i v Taliansku. Získané skúsenosti môÏu byÈpre nich kºúãovou pridanou hodnotou v ten-droch a v˘berov˘ch konaniach.

Ak sa obzriete späÈ, ako by ste struãnezhodnotili vplyv know-how skupiny Enelv spoloãnosti Slovenské elektrárne?

ManaÏment zaviedol programy na optima-lizáciu nákladov a zv˘‰enie efektívnosti vov‰etk˘ch oblastiach spoloãnosti. Dobr˘m prí-kladom je projekt Quasar. Zvy‰uje kvalitusluÏieb a úkonov. Nápady na zlep‰enia prichá-dzajú od ºudí, ktorí desaÈroãia rástli s elektrár-Àami na Slovensku. TakÏe ide o projekt, kto-r˘ aplikuje riadenie zdola nahor, od zamest-

nancov smerom k manaÏmentu. V‰eobecnepovedané, v spoloãnosti nastal obrat vyuÏi-tím existujúcich v˘born˘ch technick˘ch zruã-ností expertov zo Slovensk˘ch elektrární aimplementovaním najlep‰ích postupov dru-hej najväã‰ej energetickej spoloãnosti v Eu-rópe s mnoh˘mi poboãkami a v˘hodami prev‰etk˘ch ãlenov skupiny.

V roku 2005 vykázala spoloãnosÈ stratu vov˘‰ke 10,8 miliárd Sk. V roku 2009 dosiaholãist˘ zisk v˘‰ku 280 miliónov eur. Tieto ãís-la sú v˘sledkom zlep‰ení, ktoré sme realizo-vali v rokoch 2006 – 2009. A ão je najdôle-Ïitej‰ie – bez zavádzania vy‰‰ích cien ener-gií pre domácnosti.

To je skutoãn˘ úspech. Aj vy osobne pôso-bíte na Slovensku uÏ niekoºko rokov. Na-‰li ste medzi Slovákmi a Talianmi nejaképodobnosti?

NuÏ, sú tu pravdaÏe kultúrne rozdiely, aleako som povedal pred dvoma rokmi, môÏe-me pochádzaÈ z rozliãn˘ch kultúr, ale ak za-ãneme hovoriÈ o energii, hovoríme o tom is-tom. Slováci aj Taliani sú hrdí na svoju kul-túru a kuchyÀu. Keì príde na ‰port, Talianifandia svojmu futbalovému tímu rovnakoako Slováci svojmu hokejovému. A ich ocho-ta pracovaÈ ako tím je známa. Veºa úspe‰n˘chslovensko-talianskych spoloãn˘ch podnikovsú len jedn˘m príkladom. Úprimne poveda-né, som rád, Ïe môÏem byÈ v tejto mladej aúspe‰nej krajine.

Enel je druhou najväã‰ou energetickouspoloãnosÈou v Európe podºa celkovej in‰talovanej v˘robnej kapacity. Po akvizí-cii ‰panielskej spoloãnosti Endesa má Enelzastúpenie v 23 krajinách s bezmála 95 400 MW v˘robnej kapacity. Vyrába, di-stribuuje a predáva elektrinu a plyn v Eu-rópe, Severnej a Latinskej Amerike pri-bliÏne 60,8 miliónu zákazníkov. Zamestná-va vy‰e 82 000 ºudí.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Predseda vlády Robert Fico na náv‰teve dostavby tretieho a ‰tvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

10

vednosÈ za oblasÈ jadrovej energetiky v Slo-venskej republike. Prv˘mi dvoma strategic-k˘mi projektami, ktoré realizujeme je prí-prava v˘stavby nového jadrového zdroja asystémové rie‰enie problematiky in‰titucio-nálnych rádioaktívnych odpadov (IRAO) azachyten˘ch rádioaktívnych materiálov(ZRAM).

Ako hodnotíte rok 2009? Ak˘ to bol rok zhºadiska rozvoja spoloãnosti JAVYS a ak˘z hºadiska celej slovenskej energetiky? Pod-písala sa na Àom v˘razn˘m spôsobom ajkríza?

Rok 2009 bol pre JAVYS veºmi dôleÏit˘.V minulom roku sme dosiahli v˘borné hos-podárské v˘sledky dokumentujúce rast spo-loãnosti. Ak to zhrnieme v ãíslach, hospodár-sky v˘sledok pred zdanením dosiahol v˘‰ku41 074 405,- eur, po zdanení predstavujesumu 32 144 299,- eur. Prevádzkov˘ hospo-dársky v˘sledok je 39 344 518,- eur. V porov-naní s r. 2008 a plánovan˘mi hospodárskymiv˘sledkami ide o v˘raznej‰í nárast. Spoloã-nosÈ pritom neãerpala Ïiadne bankové úvery.

Dosiahnuté hospodárske v˘sledky boli vsúlade so zákonn˘mi poÏiadavkami auditova-né nezávisl˘m audítorom. Uvedené v˘sledkysú o to hodnotnej‰ie, Ïe boli dosiahnuté v ãasecelosvetovej ekonomickej krízy.

Okrem finanãnej krízy musela spoloãnosÈhneì na zaãiatku roka bojovaÈ aj s plynovoukrízou. Boli sme pripravení znovunabehnúÈdruh˘ blok jadrovej elektrárne V1 na nevyh-nutnú dobu.

Celkovo hodnotím rok 2009 ako rok no-v˘ch moÏností. Spolu s ãeskou energetickouskupinou âEZ sme úspe‰ne zrealizovali pro-

ces zaloÏenia spoloãného podniku - Jadrováenergetická spoloãnosÈ Slovenska, a.s., kto-rá zastre‰í prípravu a v˘stavbu nového jadro-vého zdroja. Vláda SR tieÏ schválila komplex-n˘ návrh nakladania s in‰titucionálnymi rá-dioaktívnymi odpadmi a zachyten˘mi rádi-oaktívnymi materiálmi. Vyrie‰il sa tak ‰peci-fick˘ problém, ktor˘ nikto od roku 1993 sys-témovo nerie‰il.

Pozerajme sa v‰ak dopredu. Rok 2010 za-ãal pre JAVYS úspe‰ne. Za úãasti minist-ra hospodárstva ªubomíra Jahnátka stepodpísali v Bratislave 11. marca 2010 spo-lu s podpredsedom predstavenstva JAVYSIng. Petrom âiÏnárom a Vince Novakom,riaditeºom útvaru Jadrovej bezpeãnostiEurópskej banky pre obnovu a rozvoj(EBOR) päÈ grantov˘ch dohôd. âo to zna-mená?

Grantové dohody predstavujú prísºub Eu-rópskej banky pre obnovu a rozvoj financo-vaÈ projekty pokryté t˘mito dohodami. Gran-tová dohoda je garanciou, Ïe EBOR ako ad-ministrátor fondu BIDSF (Medzinárodn˘fond na podporu odstavenia JE V1 Bohuni-ce) bude zo zdrojov fondu uhrádzaÈ nákladyna ìal‰ie projekty, ktoré sa t˘kajú prípravy arealizácie vyraìovania jadrovej elektrárne(JE) V1.

âo je fond BIDSF a ako funguje? Fond BIDSF zriadila Európska únia a nie-

koºko ãlensk˘ch krajín EÚ. Prispievateliazverili správu fondu a jeho finanãn˘ch pro-striedkov Európskej banke pre obnovu a roz-voj, ktorá riadi v‰etky operácie a projekty fi-nancované z tohto fondu. Základom pre na-

âinnosti spoloãnosti JAVYS, a. s., sú orien-tované na úpravu, spracovanie a uklada-nie rádioaktívnych odpadov, nakladanie svyhoren˘m jadrov˘m palivom a na prípra-vu a realizáciu strategick˘ch projektov voblasti jadrovej energetiky. Aké sú základ-né strategické postupy spoloãnosti v t˘ch-to oblastiach? Na ão kladie spoloãnosÈ pre-dov‰etk˘m dôraz?

Maximálnu pozornosÈ pri v‰etk˘ch na‰ichãinnostiach venujeme zachovaniu vysokého‰tandardu jadrovej bezpeãnosti. BezpeãnosÈbez kompromisov a vysoká odbornosÈ sú pri-oritami, ktoré uplatÀujeme pri prevádzke ja-drov˘ch zariadení, nakladaní s vyhoren˘m ja-drov˘m palivom, ale aj pri vyraìovaní jadro-v˘ch zariadení.

Na základe uznesení slovenskej vlády z ro-kov 2007 a 2008 prijal JAVYS ‰ir‰iu zodpo-

Rok nov˘ch moÏností

Slovensko muselo v minulom roku bojovaÈ s finanãnou, ale i plynovou krízou. Súãasná vládana‰tartovala dôleÏit˘ projekt v˘stavby nového jadrového zdroja. Pridala sa tak k ‰tátom,

ktoré oÏivili tému jadra a pracujú na na‰tartovaní jadrov˘ch projektov v nov˘ch podmienkach.„Rok 2009 bol napriek celosvetovej kríze pre Slovensko rokom nov˘ch moÏností,

ktoré sme naplno vyuÏili“, tvrdí Ing. Ján VALKO, predseda predstavenstvaa generálny riaditeº Jadrovej a vyraìovacej spoloãnosti, a. s. (JAVYS).

11

pæÀanie úãelu teda ãerpanie fondu bolo uzat-vorenie Rámcovej dohody medzi Minister-stvom hospodárstva SR a EBOR v roku 2001.Prostriedky z tohto fondu majú slúÏiÈ na ãias-toãnú úhradu nákladov, ktoré vznikli Slo-venskej republike predãasn˘m odstavenímJE V1. âerpanie finanãn˘ch prostriedkov narealizáciu jednotliv˘ch projektov sa usku-toãÀuje na základe grantov˘ch dohôd uzavre-t˘ch medzi spoloãnosÈou JAVYS a Európskoubankou pre obnovu a rozvoj.

Projekty na schválenie odporúãa Spoloã-n˘ v˘bor zloÏen˘ zo zástupcov Ministerstvahospodárstva SR, Európskej banky pre obno-vu a rozvoj, Ministerstva financií SR, Úradujadrového dozoru SR, Národného jadrovéhofondu, Úradu vlády, spoloãnosti JAVYS aìal‰ích príjemcov pomoci z fondu BIDSF.

Do dne‰ného dÀa bolo so spoloãnosÈou JA-VYS podpísan˘ch 15 grantov˘ch dohôdza pribliÏne 160 mil. eur. Takéto objemy sav‰ak nepodpisujú len tak. âo v‰etko musíJAVYS ako prijímateº pomoci pred sa-motn˘m podpisom grantov˘ch dohôd uro-biÈ?

Pred samotn˘m podpisom grantov˘ch do-hôd musí JAVYS, a. s., ako prijímateº pomo-ci z fondu BIDSF projekt identifikovaÈ, na-vrhnúÈ jeho finanãn˘ model, predstaviÈ hona Spoloãnom v˘bore medzi SR a EBOR, kdesa podrobí preskúmaniu, ãi spæÀa podmienkyfinancovania z fondu BIDSF (priama spoji-tosÈ s odstavením JE V1). Následne ho musíobhájiÈ na ZhromaÏdení prispievateºov fon-du BIDSF v Lond˘ne za úãasti prispievate-ºov a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Na aké projekty sú finanãné prostriedkyurãené?

Samotné projekty prípravy ukonãovaniaprevádzky a vyraìovania JE V1 hradené zfondu BIDSF sú rozdelené na ‰tyri základnéskupiny. Projekty A sú zamerané na modifi-káciu systémov JE V1 pre potreby ukonão-vania prevádzky. Projekty B sa t˘kajú doku-mentácie vyraìovania JE V1 pre úãely získa-nia povolenia na etapu vyraìovania. Projek-ty C rie‰ia nakladanie s rádioaktívnymi od-padmi z vyraìovania JE V1. Projekty D sabudú vzÈahovaÈ na samotné vyraìovanie za-riadení a objektov JE V1. V rámci Optimali-zaãnej ‰túdie vyraìovania JE V1 sú navrhnu-té nové projekty skupiny D, ktoré obsahujúvybrané ãinnosti vyraìovania s moÏnosÈou ichrealizácie uÏ v ‰tádiu ukonãovania prevá-dzky.

Slovensko Ïije v energetickom deficite. Vroku 2007, po odstavení prvého bloku ja-drovej elektrárne V1 v Jaslovsk˘ch Bo-huniciach, import elektriny po rokoch pre-v˘‰il export a t˘m sa zmenila pozícia Slo-venska. Na konci roku 2008 bol odstaven˘aj druh˘ blok JE V1, ãím sa deficit elektri-ny e‰te viac prehæbil. Na dosiahnutie vyrov-nanej energetickej bilancie nebude staãiÈani dobudovanie blokov 3 a 4 v Mochov-ciach. Ako teda ìalej?

Jednou z priorít Stratégie energetickej bez-peãnosti SR je pokraãovaÈ vo vyuÏívaní jadro-vej energetiky v rámci energetického mixu.Toto smerovanie najnov‰ie podporuje aj zve-rejnená Stratégia rozvoja slovenskej spoloã-

nosti spracovaná SAV. Podpora obnoviteº-n˘ch zdrojov je dôleÏitá, vzhºadom na ich po-tenciál, ale môÏu byÈ len ãiastoãn˘m, niekomplexn˘m rie‰ením. Negatívami sú zatiaºstále vysoké investiãné náklady, koneãnácena elektrickej energie, nestabilnosÈ dodávoka moÏné preÈaÏenie prenosovej sústavy. Vprípade Slovenska sú jadrové a klasické tepel-né elektrárne v súãasnosti stále jedin˘m rie-‰ením, s dlhodob˘m v˘hºadom na zabezpeãe-nie energetickej bezpeãnosti. V voj vo svetenás utvrdzuje, Ïe ideme správnym smerom.

Zv˘‰enie kapacity jadrov˘ch elektrární po-môÏe i v budúcnosti udrÏaÈ energetickú bez-peãnosÈ ‰tátu a zniÏovaÈ závislosÈ na dovozochprimárnych energetick˘ch zdrojov zo zahra-niãia. Jadrové elektrárne sú kapacitne dosta-toãne veºké a prevádzkovo efektívne. Ich veº-kou prednosÈou je, Ïe neprodukujú emisieoxidu uhlíka, dusíka, síry, nevypú‰Èajú skle-níkové plyny a v procese v˘roby nespaºujúkyslík.

âo v‰etko znamená pre Slovensko z tohtopohºadu plánovaná v˘stavba a prevádzko-vanie novej jadrovej elektrárne v Jaslov-sk˘ch Bohuniciach? âo sa v tomto smereuÏ urobilo?

31.12.2009 vznikla zápisom do Obchod-ného registra Jadrová a energetická spoloãnosÈSlovenska a.s. (JESS, a. s.).Otvoril sa tak prie-stor na realizáciu projektu v˘stavby novejjadrovej elektrárne za majetkovej úãasti spo-loãnosti JAVYS a.s. a ãeskej energetickejskupiny âEZ.

V spoloãnom podniku získal JAVYS 51 %podiel, ãesk˘ partner projektu – skupina âEZvlastní 49 % akcií podniku.

Na prelome roka 2010 bude vypracovaná‰túdia uskutoãniteºnosti, ktorá urãí základnéparametre novej jadrovej elektrárne. V nej sapreskúmajú podmienky lokality, zhodnotí savhodnosÈ dostupn˘ch technológií, urãí sa in-‰talovan˘ v˘kon, popí‰e sa organizácia pro-jektu, jeho obchodné zabezpeãenie, finanãná

a ekonomická stránka projektu, ako aj nákla-dy na v˘stavbu.

V stavba nového jadrového zdroja v Ja-slovsk˘ch Bohuniciach je jednou z najv˘z-namnej‰ích investícií v histórií Slovenska.Prevádzka jadrovej elektrárne v˘razne prispe-je k energetickej sebestaãnosti a strategickejbezpeãnosti SR, podporí zamestnanosÈ avzhºadom na fakt, Ïe slovenská strana je ak-cionárom pripravovanej spoloãnosti, môÏe‰tát v budúcnosti poãítaÈ s príjmami vo for-me dividend zo zisku tejto spoloãnosti, a v˘-znamn˘mi príjmami z priamych a nepria-mych daní.

Na záver: ako vidíte perspektívu jadrovejenergetiky na Slovensku a v jej rámci po-stavenie a úlohu Jadrovej a vyraìovacejspoloãnosti, a. s.?

Na Slovensku máme viac ako 50-roãnúskúsenosÈ, odbon˘ personál, fungujúcu sché-mu kontroly a dozorovania, overené postupya technológie súvisiace s v˘stavbou, prevá-dzkou, nakladaním s RAO a VJP, ako aj s vy-raìovaním JZ.

Je to ten najlep‰í základ pre ìal‰í rozvoj. Podekáde útlmu preÏíva jadro vo svete boom asom rád, Ïe Slovensko nezaostáva. Na existu-júcich blokoch sa zv˘‰il v˘kon, reálne sarozbehla dostavba jadrov˘ch blokov v Mo-chovciach a JAVYS zvládol nároãn˘ proceszaloÏenia spololoãnosti JESS, ktorá má posta-viÈ ìal‰í jadrov˘ zdroj.

Netreba ale zabúdaÈ na to, Ïe okrem budo-vania nového jadrového zdroja má JAVYSnezastupiteºnú úlohu v závereãnej ãasti jadro-vej energetiky, likvidácií rádioaktívneho od-padu a vyraìovaní jadrov˘ch zariadení.

Pevne verím v zdrav˘ rozum a pragmatiz-mus pri posudzovaní ìal‰ích plánov smeru-júcich k rozvoju jadrovej energetiky na Slo-vensku. Pre na‰u spoloãnosÈ je samozrejmos-Èou vklad do t˘chto projektov vo forme bez-peãnosti a vysokej odbornosti.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

12

Aká bola prvotná my‰lienka pri zrode spo-loãnosti? Dokázali ste napæÀaÈ predsavza-tia, ktoré ste si dali pre realizáciu cieºov,ktoré boli nevyhnutné pri rozvoji odbornejspoloãnosti?

Prvotnou my‰lienkou uÏ pri zrode spoloã-nosti AllDeco, ktorej prostredníctvom AMECvstúpil v roku 2008 na slovensk˘ trh, bolo po-núknuÈ sofistikované rie‰enia zamerané naoptimálne rie‰enie úloh spojen˘ch s prevá-dzkou jadrov˘ch zariadení a nakladaní s rá-dioaktívnym odpadom. Tieto predsavzatia sav priebehu rokov rozhodne naplnili a ìalej savyvíjajú v na novej úrovni v rámci globálne-ho AMECu.

âo ste za takmer 20 rokov ãinnosti doká-zali v oblasti jadrového priemyslu zreali-zovaÈ nielen na Slovensku?

SpoloãnosÈ AMEC Nuclear Slovakia nad-viazala na úspe‰nú ãinnosÈ AllDeca za obdo-bie posledn˘ch dvoch desaÈroãí. V súãasnejdobe máme zastúpenie na v‰etk˘ch âesk˘cha Slovensk˘ch elektrárÀach a podieºame sa naprojektoch od vyraìovania JE A-1 aÏ po v˘-stavbu EMO 3, 4. V poslednom roku sa námpodarilo rozvinúÈ na‰e aktivity na Ukrajinu,kde pracujeme na âernobyle, ako i vo VeºkejBritánii, kam dodávame technológiu a zaria-denia vyvinuté na Slovensku. Na ãeskomtrhu pripravujeme realizáciu veºkého projek-tu spracovania historick˘ch odpadov na JEDukovany. Okrem uveden˘ch aktivít spoloã-nosÈ rastie a pripravuje sa na nové moÏnostisúvisiace s rozvojom jadrovej energetiky vEurópe.

Aké sú najnov‰ie v˘skumy, ktoré pomáha-jú pri bezpeãnom nakladaní s rádioaktív-nym odpadom, vyuÏívate najnov‰ie techno-lógie?

SpoloãnosÈ AMEC Nuclear Slovakia venu-je znaãnú pozornosÈ vlastnému v˘voju zaria-dení a technológií pre oblasÈ nakladania sRAO. Najnov‰ie v˘sledky hlavne v oblastispracovania a solidifikácie borátov a ionexovz reaktorov typu VVER znaãne zniÏujú nákla-dy prevádzkovateºov na spracovanie prevá-dzkov˘ch a historick˘ch odpadov a v koneã-nom dôsledku vedú k optimalizácii celko-v˘ch nákladov na túto oblasÈ jadrovej ener-

getiky, ako i cenu elektrickej energie pre ko-neãného spotrebiteºa.

Venuje va‰a spoloãnosÈ dostatoãnú pozor-nosÈ ochrane Ïivotného prostredia, v ãomje to najzloÏitej‰ie?

Ochrana Ïivotného prostredia spolu s jadro-vou bezpeãnosÈou sú hlavné priority a cielespoloãnosti AMEC na Slovensku a vo svete.V súãasnosti zavádzame politiku „BeyondZero“ to znamená snahu o úplnú minimalizá-ciu vplyvov firmy na Ïivotné prostredie aabsolútnu minimalizáciu pracovn˘ch úrazov.Toto sú jednoznaãné priority AMECu.

Aká je ìal‰ia budúcnosÈ spoloãnosti AMEC,najbliωie plány a zámery?

Plány spoloãnosti AMEC sú zamerané nadokonãenie realizácie Stredoeurópskej centrá-ly na Slovensku a na vytvorenie tzv. Centraexcelentnosti pre oblasÈ RAO a vyraìovaniapre cel˘ AMEC tu na Slovensku. Spolu st˘m sa pripravujeme na realizáciu veºk˘chprojektov na Slovensku a v zahraniãí. Tietociele so sebou prinesú rast zamestnanosti vofirme, ktorú chceme zo súãasn˘ch 120 za-mestnancov v blízkej dobe zdvojnásobiÈ. Rov-nako je na‰ou snahou exportovaÈ na‰e lokál-ne know-how a kapacity na zahraniãné trhy,ão sa nám podarilo v posledn˘ch rokochúspe‰ne realizovaÈ.

Ako by ste ão najpresnej‰ie a konkrétnepriblíÏili a charakterizovali va‰u spoloã-nosÈ a jej hlavn˘ cieº?

AMEC ako globálna spoloãnosÈ celosve-tovo zamestnávajúca viac ako 23 000 ºudívstúpila na nበtrh roku 2008, s cieºom vytvo-riÈ a rozvinúÈ svoje aktivity na slovenskom aãeskom trhu a vytvoriÈ na Slovensku stredo-európsku centrálu, z ktorej bude riadiÈ ãinnos-ti v regióne strednej a v˘chodnej Európy.Tento cieº sa postupne napæÀa a Slovensko sastalo prostredníctvom AMEC Nuclear Slova-kia v˘znamnou základÀou spoloãnostiAMEC.

Likvidácia rádioaktívneho odpadu a podpora prevádzkovan˘m

jadrov˘m elektrárÀam na Slovenskua v âeskej republike

SpoloãnosÈ AMEC Nuclear Slovakia sa zúãastÀuje na projektoch vyraìovania jadrov˘ch zariadení na Slovensku,dodávkach pre nové jadrové bloky, ako i na ãinnostiach zameran˘ch na sluÏby pre prevádzkované jadrové

elektrárne. Viac o ãinnosti a úspechoch AMECu sa doãítate v rozhovore s riaditeºom AMEC pre strednú EurópuPavlom STULLEROM, ktorého oslovila redaktorka Anna Komová.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

âo sa t˘ka in˘ch kontinentov, ako veºmiperspektívny vidíme africk˘ kontinent. Mo-mentálne realizujeme elektráreÀ 90 MW vBotswane, ktorá sa má roz‰íriÈ o ìal‰ích 150MW a aktívne sa zúãastÀujeme na ìal‰íchprojektoch, kde sme tesne pred podpismizmlúv. Samozrejme, nezabúdame ani na Eu-rópu. Zaãíname práce na kompletnú dodávkuelektrárne 130 MW ZEITZ v Nemecku a 107MW elektráreÀ pre Bukure‰È – South v Ru-munsku.

Máte veºké skúsenosti zo zahraniãn˘ch rea-lizácií. Ktoré kritériá sú podºa vás rozho-dujúce pre úspe‰nosÈ slovenskej firmy vá‰-ho typu pri etablovaní sa na globálnychtrhoch?

Odpoveì na va‰u otázku nie je jednoducháa potrebovala by viac priestoru. Ale keì tozhrniem do jednej vety, potom je to postup-né presviedãanie lokálnych odberateºov vãas-nou a kvalitnou prácou s tímom znal˘m pro-blematiky. ByÈ vÏdy o krok vpred. Ako príkladuvediem: dnes sme prvá a jediná európskaspoloãnosÈ, ktorá spracovala na projekt Sam-sung 240 MWe v Turecku pre klienta BasicDesign celej elektrárni na báze nov˘ch plyno-v˘ch turbín LMS 100 od spoloãnosti GE.

KeìÏe IEG je jedn˘m z najväã‰ích sloven-sk˘ch exportérov know-how, ako aj tech-nológií na v˘stavbu elektrární vo svete, jepreto logická spolupráca s bankov˘m sek-torom. Ako hodnotíte spoluprácu s EXIM-BANKOU SR?

S EXIMBANKOU sme spolupracovali naviacer˘ch uÏ zrealizovan˘ch referenciách aspolupracujeme i na viacer˘ch z uveden˘chprojektov. Spolupráca je zaloÏená na spoloã-n˘ch úspechoch, na profesionálnej obojstran-nej dôvere.

Kemal Pasha 127 MW, v Bulharsku kogene-rácia 33 MW pre Tp Pleven, Litve, Pakista-ne, Vietname... Samozrejme, nemôÏeme za-budnúÈ ani na Slovensko. Momentálne in‰ta-lujeme pre SSE, a. s. (EdF) SCPP 46 MWeDante v Luãenci, CCPP 60 MWe pre ParoplynPB, PovaÏská Bystrica, územné konania aimplementácia projektu pre stavebné povole-nie na projekt MalÏenice CCPP 410 MW preE-oN.

âo je va‰ím strategick˘m zámerom do bu-dúcnosti? ëal‰ia teritoriálna expanzia?Alebo skôr hlb‰ia implementácia v rámcidosiahnut˘ch pozícií v rámci jednotliv˘chtrhov? Aké sú ciele a zámery va‰ej spoloã-nosti v horizonte najbliωích rokov?

Keì sa pozerám do budúcnosti, je potreb-né stabilizovaÈ nበexistujúci veºmi dobr˘pracovn˘ kolektív a posilÀovaÈ ho ìal‰ímischopn˘mi kolegami v na‰ich dcérskych spo-loãnostiach, a to v Bratislave, Ko‰iciach, Brnea Petrohrade, aby sme v ãas a kvalite plnilikontrakty.

Hereke – Turecko, 120 MW

Panevezys – Litva, 32 MW

ELM WILTON – Anglicko, 42 MW

13

Prosím, predstavte va‰u spoloãnosÈ. Kedyvznikla, s ak˘m podnikateºsk˘m zámerom?

KeìÏe po politick˘ch zmenách v strednejEurópe sa ‰truktúra fungovania trhu úplnezmenila a nastal v˘padok spoloãností schop-n˘ch realizovaÈ elektrárne a teplárne formouna kºúã, súãasn˘ akcionári za t˘mto úãelom za-loÏili v roku 1992 spoloãnosÈ ISTROENER-GO GROUP, a. s. (IEG), so zameraním staÈ sav prvom kroku existencie EPC kontraktoromv oblasti dizajnu a in‰talácie kompletn˘chelektrární pre Slovensko a âeskú republiku anásledne sa zameraÈ a realizovaÈ uvedené ãin-nosti aj na svetov˘ch trhoch. V súãasnostiIEG aktívne pôsobí v 19 krajinách sveta.

âo ponúkate svojim klientom? S ãím pri-chádzate in˘m neÏ va‰a konkurencia?

SpoloãnosÈ IEG na základe svojho know-how a referencií, a svojou flexibilitou, tech-nick˘mi skúsenosÈami z uÏ zrealizovan˘chenergetick˘ch diel a nad‰tandardn˘mi vzÈah-mi s dodávateºmi plynov˘ch turbín ponúkaklientom optimálne technické rie‰enia in‰ta-lácií elektrární pri optimálnych technick˘chparametroch a cene.

Ktor˘ trh sa v súãasnosti javí pre vás akonajzaujímavej‰í, najperspektívnej‰í?

Veºk˘ dôraz kladieme na trh Ruskej fede-rácie a ich b˘valé krajiny, a preto sme zalo-Ïili v Petrohrade spoloãnosÈ, ktorá vlastnív‰etky potrebné certifikáty za úãelom projek-tovania ako aj realizácie diel. Momentálne rea-lizujeme tri projekty, a to dodávku komplet-nej technológie 70 MWe pre cementáreÀ Mor-dovcment v zostave 2 x GTG LM 2500 /GE/+1 HRSG/IEG/+1 x STG/Siemens/, pri-ãom spaliny z plynov˘ch turbín sa flexibilnepouÏívajú aj na v˘robu tepla a elektriny, akoaj na su‰enie ãi na v˘robu cementu. ZároveÀrealizujeme pre spoloãnosÈ TGK7 dodávku di-zajn a dodávku troch spalinov˘ch kotlov pre200 MW elektráreÀ Novokujbi‰evskaja advoch HRSG pre elektráreÀ SyzraÀ na bázevlastného dizajnu. Momentálne realizujemedve elektrárne, a to Obninsk 60 MWe a âe-repovec 32 MWe.

Referencie na globálnych trhoch nepochyb-ne „predávajú“. Ktor˘mi najv˘znamnej‰í-mi referenciami sa prezentuje ISTROE-NERGO GROUP, a. s.?

Áno, máte pravdu, referencie spoloãnosti sújednou zo základn˘ch podmienok byÈ na trhudodávateºov elektrární úspe‰n˘. Napriek tomu,Ïe história IEG má „len“ 18 rokov, IEG má zatoto obdobie veºmi ‰irokú paletu referencií vrôznych krajinách, ktoré nás posúvajú ìalej aìalej v na‰om snaÏení a úspe‰nosti. K tomunám dopomohli realizácie v Anglicku – pro-jekt Wilton 42 MW, v Nemecku – projektIPO Oberbruch 20 MW, v Belgicku – projektDOW Chemicals HRSG 46 t/h, v Turecku –projekty NUH – 120 MW, Baticim 46 MW

ByÈ vÏdy o krok vpred

ISTROENERGO GROUP, a. s., sa v súãasnosti radí medzi najv˘znamnej‰ích slovensk˘ch exportérov energetick˘ch technológií a investiãn˘ch celkov pre energetick˘ priemysel. Na otázky

Parlamentného kuriéra odpovedá Ing. Egon ZORÁD, obchodn˘ riaditeº ISTROENERGO GROUP, a. s.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

14

V roku 2009 väã‰ina firiem silne pocítiladopady krízy na trhu a musela prijímaÈ ãastonepopulárne opatrenia na zlep‰enie v˘konnos-ti a udrÏanie finanãnej stability. Po obdobíboomu na trhu v roku 2007 a ãiastoãne na za-ãiatku roku 2008 do‰lo k útlmu nov˘ch pro-jektov v energetike, ão malo za negatívnynásledok zníÏenie zákazkovej vyÈaÏenostiSES Tlmaãe v roku 2009. Vedenie firmy mu-selo prijaÈ opatrenie, aké musí urobiÈ kaÏdáfirma v období krízy. Maximálne sa obmedzi-li náklady, vrátane investiãn˘ch aktivít a usku-toãnil sa personálny audit s cieºom nastave-nia potrebn˘ch zdrojov vo firme. Vedome sav‰ak nezniÏoval poãet pracovníkov v inÏinie-ringu, ktor˘ v tomto období nebol vyÈaÏen˘ako v predchádzajúcom období a takto sapostupovalo i pri ìal‰ích kºúãov˘ch reÏij-n˘ch pracovníkoch vo firme. MoÏno by saokamÏit˘m zníÏením poãtu pracovníkov v in-Ïinieringu, v predaji ãi v projekt manaÏmen-te dosiahlo krátkodobé zlep‰enie hospodáre-nia firmy, ale dlhodobo by to ohrozilo jej pô-sobenie na trhu.

Likvidita v tomto fi‰kálnom období bolaovplyvnená dosiahnut˘m v˘sledkom hospo-dárenia, priãom negatívny vplyv bol kompen-

zovan˘ v˘razn˘m medziroãn˘m zníÏenímnedokonãenej v˘roby a získan˘mi finanãn˘-mi zdrojmi z upísania nov˘ch akcií realizo-van˘ch v závere minulého roka. Dôveru ak-cionárov v ìal‰í v˘voj SES Tlmaãe, deklaro-vanou rozhodnutím upísaÈ nové akcie, vnímamanaÏment firmy ako svoj siln˘ záväzokúspe‰ne rozvíjaÈ túto spoloãnosÈ.

KaÏdopádne v˘voj na trhu potvrdil, Ïe „je-dinou istotou v podnikaní je neistota a kaÏdáfirma musí byÈ pripravená na r˘chlu a ãastobolestivú zmenu.“ V súãasnom období sa stá-le ãastej‰ie prezentuje, Ïe jedn˘m z v˘chodískz krízy môÏu byÈ teritóriá, ako âína, India,Brazília a potenciálne Rusko. V súãasnej glo-bálnej recesii je závislosÈ len od lokálneho do-máceho alebo európskeho trhu veºk˘m rizi-kom pre kaÏdú firmu. Práve teritoriálnou di-verzifikáciou predajn˘ch aktivít SES Tlma-ãe môÏeme lep‰ie zvládnuÈ aktuálnu situáciuna trhu.

ENERGETICK¯ CELOK PRE RAFINÉRIUSLOVNAFT V BRATISLAVE

Koncom minulého roka sme uzatvorilikontrakt so spoloãnosÈou MOL Hungarian

Oil and Gas Public Limited Company na re-kon‰trukciu zariadení teplárne patriacichdcérskej spoloãnosti CM European PowerSlovakia (CMEPS) v lokalite dcérskej spo-loãnosti SLOVNAFT Bratislava. Predme-tom je dodávka dvoch parn˘ch kotlov, kon-denzaãnej 60 MW turbíny a chladiacehocentra. Kotly na spaºovanie oleja a plynus v˘konom 2 x 160 ton pary za hodinu sa vy-znaãujú vysokou úãinnosÈou a technológiouzabezpeãujúcou nízke emisné limity. Dopredmetu kontraktu patrí zrealizovanie celé-ho diela, t. j. základn˘ a detailn˘ inÏiniering,v˘roba zariadení, dodávky na stavbu, de-montáÏne i montáÏne práce a uvedenie zaria-denia do prevádzky. Dielo bude zrealizova-né do konca roku 2012.

V¯STAVBA PAROPLYNOVÉHO CYKLUV MALÎENICIACH

Pre v˘stavbu paroplynového cyklu s v˘ko-nom 400 MW v MalÏeniciach zabezpeãuje-me montáÏ kotla na odpadové teplo. Rozho-dujúcou je montáÏ tlakov˘ch ãastí kotla.Úspe‰né zvládnutie vytvorí predpoklady naspoluprácu so zahraniãn˘mi partnermi na po-dobn˘ch projektoch.

POâERADY (âESKÁ REPUBLIKA),KOTLY NA ODPADOVÉ TEPLOPRE PAROPLYNOV¯ CYKLUS

Tento projekt je jedn˘ch z dôleÏit˘ch míº-nikov, pretoÏe ide o prvé dodávky kotlov naodpadové teplo, kaÏd˘ s v˘konom 440 mega-wattov, vyrában˘ch podºa vlastného inÏinie-ringu, pre paroplynovú elektráreÀ. SúãasÈouna‰ich dodávok je vlastná v˘roba, montáÏa uvádzanie do prevádzky.

Koneãn˘m zákazníkom je v˘znamná elek-trárenská spoloãnosÈ âEZ, a. s. Kontrakt bolpodpísan˘ v polovici minulého roka s jejdcérskou firmou ·koda Praha Invest, ktorá jegenerálnym dodávateºom stavby. Naplno sav˘roba v Tlmaãoch rozbehne v závere tohtoroka a bude pokraãovaÈ v ìal‰om roku. Pre-vzatie obidvoch kotlov je naplánované nakoniec marca roku 2013. Kºúãov˘ch faktoromje skutoãnosÈ, Ïe âEZ plánuje investovaÈ dov˘stavby paroplynov˘ch elektrární i v ìal‰íchlokalitách. Táto skutoãnosÈ vytvára pre SESTlmaãe ìal‰iu trhovú príleÏitosÈ.

Projekty SES Tlmaãe v trendoch rozvoja energetiky

na Slovensku i v zahraniãí

SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a. s., Tlmaãe (SES Tlmaãe) sú v˘znamnou spoloãnosÈou,ktorá takmer 60 rokov ovplyvÀuje dianie v energetike na Slovensku, ale aj v zahraniãí.

Parlamentn˘ kuriér priná‰a stanoviská o trendoch a pôsobení spoloãnosti SES Tlmaãe pohºadompredsedu predstavenstva a generálneho riaditeºa Ing. Martina PA·TIKU, MBA.

15

LEDVICE (âESKÁ REPUBLIKA),V¯ROBA A MONTÁÎ TLAKOV¯CHSYSTÉMOV NADKRITICKÉHO KOTLA

Na projekt nadkritického kotla pre elektrá-rensk˘ blok s v˘konom 660 MW zabezpeãu-jeme detailn˘ inÏiniering, v˘robu tlakov˘chãastí kotla a montáÏ kotla. Ide o v˘stavbu naj-modernej‰ieho bloku elektrárne na spaºova-nie hnedého uhlia nielen v âechách, ale ajv strednej Európe.

V roba elektrickej energie v novom blokubude vysoko úãinná, ão má pozitívny vplyvna ochranu Ïivotného prostredia. Elektráren-sk˘ blok má byÈ v plnej prevádzke v roku2013. Vzhºadom na to, Ïe ide o kotol s nad-kritick˘mi parametrami, je táto príleÏitosÈpre SES Tlmaãe obzvlá‰È v˘znamná.

SOKOLOVSKÁ UHOLNÁ – VRESOVÁ,KOTOL K2 (âESKÁ REPUBLIKA)

V súlade s potrebami pripravovan˘ch no-v˘ch emisn˘ch limitov EÚ radíme rekon-‰trukciu kotla K2 na spaºovanie hnedéhouhlia a odpadov˘ch plynov medzi veºmi dô-leÏité. Touto rekon‰trukciou, ktorá bude vy-konaná v tomto roku, sa dosiahne zníÏenieemisií oxidov dusíka na úroveÀ hodnoty de-finovan˘ch pripravovanej smernici EÚ o no-v˘ch emisn˘ch limitoch. Na základe uÏ pod-písaného kontraktu postupne zrekon‰truuje-me vo Vfiesovej kotol K5 v roku 2013 a ko-tol K1 v roku 2014.

T˘mto rie‰ením dokáÏeme na‰u priprave-nosÈ na podobné úpravy zariadení v teplár-Àach v Slovenskej republike i v âeskej repub-like, aby dosahovali hodnoty emisn˘ch limi-tov, ktoré budú platiÈ od 1. 1. 2016.

SILNÁ POZÍCIA V TURECKU

V priebehu posledn˘ch troch rokov smezískali päÈ kontraktov v Turecku, z toho vla-ni sme podpísali tretí, pre kotly s aplikácioufluidnej technológie. Turecko sa t˘m zaraìu-je medzi na‰e najdôleÏitej‰ie exportné trhyz pohºadu zabezpeãenia zákazkovej náplne.V minulom roku sme odovzdali do prevá-dzky fluidn˘ kotol na spaºovanie lignitu s v˘-konom 120 ton pary za hodinu pre projektSeydisehir. UÏ spomínan˘m tretím projek-tom s aplikáciou fluidnej technológie je v júni2009 podpísan˘ kontrakt s tureckou spoloã-nosÈou AKSA ENERJI ÜRETIM, a. s., ktorá

patrí do skupiny KAZANCI HOLDING. Pô-jde o dodávku dvoch kotlov na spaºovanie lig-nitu v cirkulujúcej fluidnej vrstve. Para z ko-tlov, kaÏdého s v˘konom 350 ton pary za ho-dinu, bude slúÏiÈ na v˘robu elektrickej ener-gie v elektrárni s v˘konom 2 x 120 MW.ElektráreÀ bude stáÈ neìaleko mesta Goynukv provincii Bolu. Zákazník by mal prevziaÈelektráreÀ vo februári 2012.

NÁVRAT NA RUSK¯ TRH, OTVORENIEVLASTNÉHO ZASTÚPENIA

V januári minulého roka sme podpísalikontrakt na dodávku dvoch kotlov na odpa-dové teplo (HRSG), kaÏd˘ s v˘konom 110MW pre elektráreÀ Kurgan v Ruskej federá-cii. Ide o dodávku podºa vlastného inÏinierin-gu. Prv˘ kotol bol vyroben˘ koncom roka2009, druh˘ v apríli 2010. Vzhºadom na to,Ïe ãasov˘ harmonogram dodávky bol po-merne krátky, bolo potrebné dôkladne za-bezpeãiÈ plynulosÈ celého procesu ihneì odzaãiatku realizácie diela, predov‰etk˘m vãas-n˘ inÏiniering, nákup, následn˘ prísun mate-riálu a v˘robn˘ proces.

Projekt Kurgan je pokraãovaním aktivítna území Ruska a stáva sa ìal‰ou dôleÏitoureferenciou SES Tlmaãe v oblasti kotlov naodpadové teplo, ktoré dodávame podºa vlast-ného inÏinieringu.

Pre na‰u spoloãnosÈ je rusk˘ trh príleÏitos-Èou, pretoÏe v Àom vidíme veºk˘ potenciál nanové projekty. Veríme, Ïe sme schopní ponúk-nuÈ rie‰enia – dodávky technológií, primár-ne kotolní pre investiãné energetické projek-ty. Na podporu na‰ich zámerov sme vykona-li na jeseÀ minulého roka dôleÏit˘ krok, kto-r˘m bolo otvorenie vlastného obchodnéhozastúpenia v Moskve.

PROJEKT RNEST NA SEVEREBRAZÍLIE SA NAPLNO ROZBEHOL

Po takmer dvadsaÈroãnej prestávke smeod roku 2006 znova aktívni a úspe‰ní na bra-zílskom trhu. Postupne realizujeme tri projek-ty pre dve najväã‰ie spoloãnosti, rafinérskaPetrobras Rio de Janeiro i oceliarska Usimi-nas Belo Horizonte. Pre Petrobras ide o do-dávku kotlov na spaºovanie zemného plynua petrochemick˘ch plynov pre projekty Re-par a Fafen. Pri projekte Usiminas ide o do-dávku dvoch kotlov, kaÏdého s v˘konom 142ton pary za hodinu na spaºovanie vysokopec-n˘ch plynov. SpokojnosÈ zákazníka fy. Petro-bras bola zav⁄‰ená najnov‰ím projektomRNEST na dodávku dvoch kotlov, kaÏd˘s v˘konom 400 ton pary za hodinu.

Vo februári tohto roku bol podpísan˘ kon-trakt na sluÏby medzi konzorciom SES Tlma-ãe / MONTCALM Sao Paulo a PETROBRA-SOM Rio de Janeiro, ãím bol zav⁄‰en˘ cel˘kontraktaãn˘ proces, ktor˘ bol na‰tartovan˘v minulom roku. Boli stanovené ãiastkové ter-míny pre postup montáÏe a skú‰ky, ako i ter-mín predbeÏného prevzatia diela, ktor˘m jemáj roku 2011. V priebehu januára 2010 savyexpedovali v‰etky plánované tlakové ãas-ti kotla, podºa poÏiadaviek montáÏnej firmy,ãím sa naplnili podmienky na zaãatie montáÏ-nych prác podºa harmonogramu.

V stavba kotlov pri projekte RNEST opro-ti predchádzajúcim v Brazílii bude nároãnej-‰ia na v˘kon technickej pomoci zo SES Tlma-ãe poãas obdobia montáÏe a uvádzania doprevádzky. Dôvodom je lokalita stavby s pod-nebím tropického charakteru. Nachádza sa nasevere Brazílie v ‰táte Pernabuko, pribliÏne60 km od hlavného mesta RECIFE.

Energetika je oblasÈou, ktorá vÏdy priná‰anové v˘zvy. Je ‰pecifick˘m priestorom pod-nikania, ktor˘ zároveÀ poskytuje znaãnú rôz-norodosÈ. Tá sa t˘ka samotného pôsobeniaa uplatnenia firiem, ktoré je zaloÏené na dlho-dobom pôsobení na trhu, vlastnom know-how, v˘voji a skúsenostiach doloÏen˘ch re-ferenciami. V spojení t˘chto prvkov a prire‰pektovaní urãujúcich trendov sa vytváraprostredie umoÏÀujúce dôkladnú prípravu napotrebnú ‰truktúru produktov, resp. dodávokpre energetické projekty.

Prezentácie rie‰ení potvrdzuje ‰irokospek-trálnu pripravenosÈ SES Tlmaãe podieºaÈ sana rie‰ení rôznorod˘ch energetick˘ch pro-jektov na slovenskom trhu i na zahraniãn˘chtrhoch. Na základe uÏ potvrden˘ch kontrak-tov plánujeme v roku 2010 dosiahnuÈ v˘ko-ny na úrovni 180 mil. eur a spoloãnosÈ by uÏv tomto fi‰kálnom období mala dosiahnuÈznova ziskové hospodárenie. Jednou z kºúão-v˘ch úloh pre manaÏment firmy bude e‰teväã‰ie obchodné zameranie na trhy a techno-lógie, kde môÏeme vyuÏiÈ na‰e ‰pecificképrednosti (know-how, zdroje v montáÏi...)a súãasne eliminovaÈ riziká.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Seydisehir (Turecko), 120 t/h fluidn˘ kotol

Kurgan (Rusko), v˘roba modulov kotlov

Bocamina II (âile), montáÏ kotla s v˘konom 1215 t/h

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

16

Ak˘m spôsobom SSE reaguje na ãoraz konku-renãnej‰ie prostredie?

Zamerali sme sa najmä na stabilizáciu zákaz-níckeho portfólia, s cieºom udrÏaÈ, resp. znovu zís-kaÈ zákazníkov v segmente domácností a podni-kateºov. V podstate sa snaÏíme intenzívne pokra-ãovaÈ v skvalitÀovaní zákazníckej starostlivostiako takej a zvy‰ovaÈ efektívnosÈ na‰ich intern˘chprocesov, ãím sme schopní ponúkaÈ zákazníkomstále kvalitnej‰í a r˘chlej‰í servis. Jedn˘m z kºú-ãov˘ch prvkov obchodnej stratégie je úplná pro-zákaznícka orientácia a zohºadÀovanie individu-álnych potrieb vo v‰etk˘ch zákazníckych seg-mentoch. V uplynulom období sme uviedli na trhniekoºko nov˘ch produktov a sluÏieb, popri ãomsme sa sústredili na rozvoj elektronick˘ch sluÏieba webov˘ch nástrojov, ktoré roz‰irujú moÏnosti na-‰ej komunikácie so zákazníkmi a poskytujú imvy‰‰í komfort obsluhy, ako aj posilnenie poraden-stva v oblasti úspor a zvy‰ovania energetickejefektívnosti. V rámci fungujúcej elektronickejsluÏby WebSSErvis, ktorá sprístupÀuje zákazní-kom informácie o odbern˘ch miestach v on-lineprostredí, sme umoÏnili aktiváciu sluÏby Web-Kontakty, prostredníctvom ktorej je zákazník vãasinformovan˘ o plánovan˘ch odstávkach v dodáv-ke elektriny. Pre zákazníkov v‰etk˘ch segmentovsme zároveÀ spustili novú sluÏbu e-faktúra (elek-tronická faktúra), ktorá prispieva k pohodliu zá-kazníkov a zároveÀ ‰etrí Ïivotné prostredie. Pre do-mácnosti bol od‰tartovan˘ rozsiahly programúspor „·etrime spolu elektrinu“, v rámci ktorého

zákazníkom dávame podporu pri identifikáciimoÏn˘ch úspor v domácnostiach, najmä ako do-siahnuÈ energetické úspory a t˘m aj úspory finanã-né. SúãasÈou projektu bolo spustenie stránkywww.setrime-elektrinu.sk, ktorá je zameraná naúspory nielen v domácnosti, ale aj v podnikateº-sk˘ch priestoroch. Vo v‰eobecnosti môÏem kon-‰tatovaÈ, Ïe zákazníci na‰e nové produkty a nov˘rozmer sluÏieb vysoko oceÀujú, a to nás aj v sil-ne konkurenãnom prostredí posúva ìalej.

Aké ciele si SSE dáva do budúcna a na ão sanajviac spolieha pri ich dosahovaní?

Na‰ím cieºom je samozrejme zvy‰ovanie efek-tívnosti prostredníctvom poskytovan˘ch sluÏieb;zároveÀ tak chceme pokraãovaÈ v poskytovanípridanej hodnoty pre nové a súãasné prevádzkySSE garantovaním profesionálnych, vysoko trans-parentn˘ch a efektívnych sluÏieb pre individuál-ne obchodné segmenty a projekty. Na‰e strategic-ké zámery sa nám darí napæÀaÈ najmä neustálymdodrÏiavaním stanoveného smeru a rozvíjanímOperational Excellence. V‰etky doposiaº dosiah-nuté v˘sledky ukazujú v˘znamné pokroky v mno-h˘ch oblastiach, ako bezpeãnosÈ a ochrana zdra-via pri práci, regulaãné a obchodné aktivity, pre-vádzka a údrÏba siete, kvalita a technické ukazo-vatele, sociálna klíma, produktivita a pokraãujú-ca modernizácia spoloãnosti. Toto v‰etko zároveÀprispieva k napæÀaniu uÏ spomínaného cieºa –premeny na‰ej spoloãnosti na aktívnu prozákaz-nícky orientovanú, síce s pevnou tradíciou, nozároveÀ modernú spoloãnosÈ. V dosahovaní ãi uÏtohto konkrétneho, alebo in˘ch cieºov nám veºmipomáha uvedomovanie si vlastnej zodpovednos-ti pri zachovávaní základn˘ch hodnôt etickéhokódexu, priãom v‰etko na‰e snaÏenie podliehaprincípom trvalo udrÏateºného rozvoja, ktor˘ nástieÏ veºmi úzko spája s hodnotami celej skupinyEDF, ako aj re‰pektovania a ochrany Ïivotnéhoprostredia, vlastn˘ch zamestnancov a komunity,v ktorej pôsobíme.

Politika starostlivosti o zamestnancov je u násdlhodobou záleÏitosÈou, rovnako ako aj neustálehºadanie nov˘ch spôsobov v prístupe k Ïivotnémuprostrediu, v ãom sa nám darí dosahovaÈ reálne v˘-sledky. Do prístupu ku komunite, ktorej sme ne-vyhnutnou súãasÈou, sa snaÏíme aktívne zapájaÈv‰etk˘ch na‰ich zamestnancov. Cítime, Ïe na‰apomoc a podpora sa oveºa viac preÏíva a rovnakotak intenzívnej‰ie prijíma, ak jej dávame osobn˘rozmer. Osobne som veºmi rád, Ïe na‰u spoloãnosÈtvoria ºudia, ktorí rovnako ako nad‰ene vedia pri-ná‰aÈ v˘sledky pre podnikanie, takisto vedia daÈ ajoveºa viac – svoju osobnú iniciatívu a zanietenosÈpre dobré projekty a veci, ktoré rozvíjame.

SSE SI V BRUSELIPREVEZME ·PECIÁLNE OCENENIE

ZA ÎIVOTNÉ PROSTREDIE

SSE po získaní 2. miesta v kategórii Produktv rámci národného kola Európskej podnikateº-skej ceny za Ïivotné prostredie získala za svoj pro-jekt „Konzolová chrániãka na rovinnej konzole22 kV elektrick˘ch vedeniach“ ‰peciálne ocene-nie aj v rámci európskeho kola. Autormi projek-tu sú riaditeº sekcie Logistika a správa majetkuIng. Thomas FRAISSE a vedúca tímu Îivotnéprostredie-Ekológia Ing. Alena SKRISOVÁ.

Konzolová chrániãka je dodatoãne in‰talo-van˘m doplnkom na elektrick˘ch stæpoch.Ak˘ je jej prínos?

Cieºom je eliminovaÈ zranenia chránen˘chdruhov vtákov na elektrick˘ch vedeniach. V ho-dou konzolovej chrániãky je jednoduchosÈ jejmontáÏe pod prevádzkov˘m napätím a tieÏ jejstopercentná funkãnosÈ.

V akom konkurenãnom prostredí sa konalaeurópska súÈaÏ v tomto roku?

Európskeho kola súÈaÏe sa zúãastnilo 141uchádzaãov z 24 ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Je to do-teraz rekordná úãasÈ odráÏajúca rastúci záujemfiriem. Do uωieho v˘beru bolo nominovan˘chlen desaÈ európskych spoloãností, ktoré v˘znam-n˘m spôsobom prispeli k trvalo udrÏateºnémurozvoju. SSE získala ‰peciálnu cenu za apliká-ciu produktu a príspevok k zachovaniu biodiver-zity. Pre na‰u spoloãnosÈ je získanie ocenenia vkonkurencii t˘ch najlep‰ích z najlep‰ích v rám-ci Európy v˘znamn˘m a mimoriadnym úspe-chom. Nበúspech je cenn˘ aj pre ná‰ho zahra-niãného partnera Electricité de France. Ocene-nie si prevezmeme na slávnostnom ceremoniá-li 2. júna 2010 v Bruseli poãas environmentál-nej konferencie Komisie, ktorej téma je „Biodi-verzita – na‰e záchranné lano“.

SSE – moderná prozákaznícka spoloãnosÈ

„V zákazníckych segmentoch maloodberateºov sa udiali viaceré zmeny, najmä na poli rozvoja trhu a celkovéhokonkurenãného prostredia. Oba faktory v˘razne prispeli k aktivizácii konkurencie a aj samotn˘ch zákazníkov, na ão ná‰

obchodn˘ tím zareagoval zavedením nov˘ch obchodno-marketingov˘ch aktivít a prípravou mnoh˘ch inovatívnychponúk,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº Stredoslovenskej energetiky, a. s. (SSE), Pierre CHAZERAIN.

17

V L Á D A S R

Ako hodnotíte ãinnosÈ ministerstva za rok2009, prípadne aj za celé obdobie od volieb2006?

Z môjho pohºadu ministerstvo v uplynulomtakmer ‰tvorroãnom období vykonalo veºk˘kus práce. Z dielne MH SR vzi‰lo niekoºkov˘znamn˘ch dokumentov strategického akoncepãného charakteru, ako aj odvetvov˘chpolitík. Z t˘ch strategick˘ch by som spome-nul najmä Stratégiu energetickej bezpeãnos-ti SR, Stratégiu vy‰‰ieho vyuÏitia obnoviteº-n˘ch zdrojov energie, Inovaãnú stratégiu naroky 2007 – 2013, Stratégiu spotrebiteºskejpolitiky na roky 2007 – 2013, ãi Novú stra-tégiu cestovného ruchu do roku 2013. Z t˘chkoncepãn˘ch je to najmä Koncepcia vyuÏíva-nia obnoviteºn˘ch zdrojov energie, Koncep-cia energetickej efektívnosti, Koncepcia vy‰-‰ieho vyuÏívania biopalív v doprave a Kon-cepcia ochrany hospodárskych záujmov spot-rebiteºov. S ministerstvom financií sme pripra-vili Koncepciu obnovy hospodárskeho rastuSR a s ministerstvom zahraniãn˘ch vecí Kon-cepciu riadenia prílevu zahraniãn˘ch investí-cií v kontexte s globálnou finanãnou a hospo-

dárskou krízou. NemôÏem vynechaÈ ani doku-menty ako sú Inovaãná politika na roky 2007– 2013, ãi ·tátna politika cestovného ruchuSR. Na realizáciu t˘chto dokumentov smepripravili legislatívny rámec. Rezort v tomtovolebnom období pripravil niekoºko desia-tok zákonov, noviel zákonov a vykonávacíchpredpisov. Najviac nám dala zabraÈ energetic-ká legislatíva. Nároãná bola aj príprava záko-na o sluÏbách na vnútornom trhu, ale aj záko-na o podpore cestovného ruchu, pretoÏe do ichprípravy a pripomienkovania bolo zapoje-n˘ch veºa subjektov. Rezort sa aktívne podie-ºal na zavedení eura, priãom mal zodpoved-nosÈ za ochranu spotrebiteºa v tomto procesea prípravu podnikateºského sektora predo-v‰etk˘m z kategórie mal˘ch a stredn˘ch pod-nikov na novú menu. Myslím si, Ïe sme tozvládli úspe‰ne, pretoÏe v rámci tohto proce-su nebolo zaznamenané Ïiadne dramatickézvy‰ovanie cien a pokusy zneuÏiÈ zavedenieeura na neodôvodnené zvy‰ovanie cien sa vy-skytli len ojedinelo. ZloÏit˘ bol najmä minu-l˘ rok. Museli sme sa vyporiadaÈ s dvoma krí-zami. Hneì na zaãiatku roku nás zaskoãilaplynová kríza, ktorá zásadne ovplyvnila prá-cu rezortu najmä v prvom ‰tvrÈroku, pretoÏez nej vyplynulo mnoÏstvo neplánovan˘chúloh najmä legislatívneho charakteru. Iste ne-musím zdôrazÀovaÈ ak˘ bol zástoj rezortu pririe‰ení následkov svetovej hospodárskej krí-zy na ekonomiku Slovenska. Rezort sa akti-vizoval od prv˘ch váÏnej‰ích príznakov v 2.polroku 2008, koordinoval prípravu opatrení,pravidelne informoval vládu o v˘voji situáciea hlavne vynakladal úsilie, aby ão najlep‰iesplnil opatrenia vo svojej kompetencii.

Ekonomika Slovenska sa pomaly spamätá-va. Ako vidíte stav slovenského hospodár-stva po opadnutí najväã‰ej vlny svetovejkrízy?

Nastúpen˘ trend nasvedãuje tomu, Ïe Slo-vensko sa odrazilo od dna. To potvrdzujú ajodhady rastu HDP Slovenska v tomto roku:Národná banka Slovenska predpovedá rast 3,1 % a Ministerstvo financií SR 2,8 %. Me-dzinárodn˘ menov˘ fond najnov‰ie odhadu-je pre SR 4,1 %-n˘ hospodársky rast pre rok2010 a 4,5 %-n˘ pre rok 2011, má byÈ najväã-‰í v strednej a v˘chodnej Európe ako aj euro-zóne. Slovenská ekonomika vo 4. ‰tvrÈrokumedzi kvartálne vzrástla o 2 percentá. Je zrej-mé, Ïe zahraniãn˘ dopyt po automobiloch aelektronike vyrában˘ch na Slovensku vzrás-tol. Slovensk˘ v˘sledok je povzbudzujúci naj-

mä v medzinárodnom porovnaní. V medziroã-nom porovnaní Maìarská republika v tom is-tom období klesla o 4 % a âR o 4,2 %. UÏ te-raz je jasné, Ïe Slovensku bude v roku 2010rásÈ r˘chlej‰ie ako âR. Ako v˘hoda sa ukáza-lo, Ïe pilierom slovenskej ekonomiky nie jeiba automobilov˘, ale aj elektrotechnick˘priemysel. To potvrdzuje, Ïe pri získavaní in-vestícií je dôleÏité sledovaÈ diverzifikáciu v˘-roby na Slovensku tak, aby jeho ekonomikabola menej zraniteºná krízami v˘robn˘ch od-vetví. E‰te nemáme údaje za prv˘ ‰tvrÈrok, alepredpokladá sa rast v rozpätí 4 – 6 %. Aktu-álne oficiálne správy ·Ú SR potvrdzujú, Ïev˘voj smeruje k lep‰iemu. Za február ‰tatis-tiky kon‰tatujú rast indexu priemyselnej pro-dukcie o 20,6 %, ão je najvy‰‰í rast od no-vembra 2007. V voj ovplyvnil rast v priemy-selnej v˘robe o 22,3 %. Vo februári nové ob-jednávky v priemysle dosiali objem 2 560,5mil. eur. V porovnaní s februárom 2009 vzrást-li o 32,3 %. Od zaãiatku roku sa nové objednáv-ky v priemysle medziroãne zv˘‰ili o 28,6 %na 4 841 mil. eur. Vo februári dosiahol celko-v˘ v˘voz tovaru hodnotu 3 457 mil. eur primedziroãnom raste o 19 %. Celkov˘ dovoz to-varu sa zv˘‰il o 17,5 % na 3 389,9 mil. eur.Saldo zahraniãného obchodu bolo aktívne vobjeme 67,1 mil. eur. Za prvé dva mesiace sav porovnaní s rovnak˘m obdobím minuléhoroka zv˘‰il celkov˘ v˘voz tovaru o 16,6 % na6 545 mil. eur a celkov˘ dovoz o 8,5 % na 6 376 mil. eur. Saldo zahraniãného obchodubolo aktívne v objeme 168,9 mil. eur . V rov-nakom období roku 2009 bolo saldo pasívnev hodnote 263 mil. eur.

Ako hodnotíte súãasnú úroveÀ slovenské-ho exportu? Hºadajú sa nové prístupy, kto-ré by ho dokázali na‰tartovaÈ na vy‰‰iur˘chlosÈ?

Slovensko je otvorená a proexportne orien-tovaná krajina. Takmer 90 % ná‰ho HDP tvo-rí v˘voz. Zo Slovenskej republiky sa vlani vy-viezol tovar v hodnote 39 715,6 mil. eur. V po-rovnaní s rokom 2008 sa zníÏil celkov˘ v˘vozo 19,8 %. KeìÏe je Slovensko znaãne závis-lé na v˘voji externého prostredia, veºmi zále-Ïí na tom, aby na‰a krajina prispela vhodn˘-mi opatreniami k obnove rastu celého regió-nu. Veºmi dôleÏité je vytváraÈ príleÏitosti prerozvoj hospodárskej spolupráce, a to nielen sna‰imi tradiãn˘mi partnermi. Treba skúmaÈpotenciál spolupráce s krajinami, ktoré bolidoteraz mimo centra ná‰ho záujmu. Je potreb-né otváraÈ dvere pre vstup nov˘ch investícií.

Hospodársky rast Slovenskaje evidentn˘

„Krízu sa podarilo zvládnuÈ, ale e‰te stále nemôÏeme povedaÈ, Ïe sme ju prekonali. Viacerí renomovaníanalytici poukazujú na krehkosÈ oÏivenia a najmä na vysokú nezamestnanosÈ, ktorá sa zreteºnej‰ie

nezniÏuje ani po stabilizácii svetov˘ch finanãn˘ch tokov a ekonomík. Najnov‰ie údaje o v˘voji svetovéhohospodárstva v‰ak naznaãujú obrat v hospodárskom cykle,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér minister

hospodárstva Slovenskej republiky ªubomír JAHNÁTEK. Pripravila Anna Komová.

18

Usilujú sa o to politickí predstavitelia na‰ejkrajiny pri zahraniãn˘ch náv‰tevách, na‰e ob-chodné oddelenia pri zastupiteºsk˘ch úradochSR v rôznych krajinách, ako aj Slovenskáagentúra pre rozvoj investícii (SARIO). For-mou ekonomick˘ch fór a podnikateºsk˘chmisií vytvárame priestor pre slovenské pod-nikateºské subjekty, aby si na‰li nov˘ch part-nerov pre obchod i kooperáciu. Ekonomikekrajiny najviac prospejú projekty s vy‰‰oupridanou hodnotou. Pri ãiastoãnom hodnote-ní a anal˘zach proti krízov˘ch opatrení sa to-tiÏ ukázalo, Ïe pri sofistikovan˘ch, kvalit-n˘ch v˘robkoch a produktoch nedo‰lo k po-klesu exportu. Navy‰e je zrejmé, Ïe po skon-ãení tohto problematického obdobia budúúspe‰ní najmä tí v˘robcovia, ktorí ponúknuprodukty a sluÏby na najvy‰‰ej technickej atechnologickej úrovni. Otváranie a roz‰irova-nie priestoru pre inovácie v priemysle je pri-oritou Slovenska, pretoÏe v tom vidíme pers-pektívnu budúcnosÈ.

Sme v‰ak malá krajina a nemáme nástrojena zásadné ovplyvnenie medzinárodného hos-podárskeho prostredia. Preto sa na‰e opatre-nia zameriavajú aj na v˘voj domáceho dopy-tu ako hlavného stimulaãného predpokladu narie‰enie dosahov globálnej svetovej recesie naslovenskú ekonomiku. V januári t.r. vládaschválila stratégiu podpory domáceho dopy-tu. Ako úãinné nástroje sa ukazujú dva typyopatrení. V krátkodobom horizonte rozumnáfi‰kálna stimulácia dopytu a v strednodobomhorizonte zlep‰enie produkãnej stránky eko-nomiky.

Aké sú priority ministerstva na rok 2010?Rok 2010 je rokom volebn˘m. To má zá-

sadn˘ vplyv na ãinnosÈ ústredn˘ch orgánov.Prioritou ã. 1 bolo dokonãiÈ rozbehnuté legi-slatívne práce tak, aby stihla Národná rada SRnávrhy zákonov prerokovaÈ e‰te pred skonãe-ním tohto volebného obdobia. PredloÏili smeparlamentu návrhy noviel zákona o energeti-ke a zákona o tepelnej energetike, ktor˘ch cie-ºom bolo implementovaÈ európske smernicea rie‰iÈ potreby aplikaãnej praxe. Návrh no-vely zákona o podmienkach prevodu majet-ku ‰tátu, známy tieÏ ako zákon o veºkej pri-vatizácii, reagoval na rozhodnutie vlády ozmene ‰truktúry Fondu národného majetkuSR a jeho úloh. PredloÏili sme aj dva veºmiv˘znamné návrhy nov˘ch zákonov. Ako prv˘bol zákon o sluÏbách na vnútornom trhu, kto-r˘ implementuje európsku smernicu s rovna-k˘m názvom. Je v˘sledkom spolupráce via-cer˘ch rezortov a práce na Àom boli veºmikomplikované, pretoÏe okrem samotného zá-kona obsahuje aj novelizácie niekoºk˘ch de-siatok zákonov ovplyvÀujúcich sluÏby navnútornom trhu. Osobitne si cením, Ïe sa námpodarilo dokonãiÈ zákon o podpore cestovné-ho ruchu. Hovorilo sa o Àom tri volebné ob-dobia. AÏ v tomto volebnom období sa poda-rilo po intenzívnych diskusiách v‰etk˘ch za-interesovan˘ch partnerov dosiahnuÈ prijateº-n˘ konsenzus, ktor˘ podporí zdruÏovanie sub-jektov cestovného ruchu v regiónoch a ichspoloãné aktivity. Prioritou ã. 2 je realizovaÈna‰tartované opatrenia na elimináciu násled-kov hospodárskej krízy, predov‰etk˘m za-bezpeãiÈ efektívne ãerpanie prostriedkov zeurópskych fondov. K prioritám patrí aj pro-jekt zniÏovania administratívnej záÈaÏe pod-

nikania. Rovnako dôleÏité je aj úspe‰né za-v⁄‰enie pripojenia ãasti Ministerstva v˘stav-by a regionálneho rozvoja SR, ktoré zaniknev zmysle ostatnej novely kompetenãného zá-kona 30. júna 2010.

Aké prínosy prinesie podºa vás novela zá-kona o investiãnej pomoci, ktorá má platiÈdo 31. decembra 2010

Táto novela schválená v roku 2009 patrilado kategórie legislatívach opatrení na elimi-náciu následkov hospodárskej krízy. Prechod-ne sa takpovediac „zmäkãili“ podmienky naposkytnutie investiãnej pomoci s cieºom pri-spieÈ k podpore ‰ir‰ieho okruhu podnikateºov.I‰lo nám o získanie nov˘ch investiãn˘ch pro-jektov. ZníÏením minimálnej v˘‰ky investíciena obstaranie dlhodobého hmotného majetkua dlhodobého nehmotného majetku sme chce-li podporiÈ aj men‰ie projekty v oblasti prie-myselnej v˘roby a cestovného ruchu. Doãas-ne sa zníÏil aj predpísan˘ podiel na z celko-vej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotné-ho a dlhodobého nehmotného majetku. V ãasekrízy sme chceli podporiÈ aj menej sofistiko-vané investiãné projekty, pri ktor˘ch je rozho-dujúcim ãiniteºom pracovná sila.

Tento zámer sa nám podaril, pretoÏe v ãasekrízy sa podarilo získaÈ dva dôleÏité investiã-né projekty – Nemeck˘ automobilov˘ koncernVolkswagen sa rozhodol na Slovensku spus-tiÈ v˘robu nov˘ch automobilov na báze kon-ceptu Up! Autá s oznaãením New Small Fa-mily sa budú predávaÈ pod znaãkami Volks-wagen, Seat a ·koda. Roãne by sa v Bratisla-ve malo vyrábaÈ aÏ 400-tisíc áut, poãet zamest-nancov by sa mal zv˘‰iÈ o 1 500 a investíciana spustenie v˘roby by mala dosiahnuÈ 308miliónov eur. Taiwanská spoloãnosÈ, ‰pecia-lista na v˘robu ‰piãkov˘ch LCD modulovpre televízory AU Optronics chce na Slovens-ku poãas troch rokov investovaÈ do v˘stavbyzávodu viac ako 191,3 milióna eur. Pri Tren-ãíne by malo do konca roka 2013 vzniknúÈpriamo 1 300 nov˘ch pracovn˘ch miest. ëal-‰ích zhruba dve tisíc pracovn˘ch miest bymalo vzniknúÈ nepriamo. Trenãiansky závodby mal roãne vyrobiÈ pribliÏne 2,4 milióna ku-sov v˘robkov. V súãasnosti MH SR intenzív-ne rokuje s pribliÏne desiatimi nov˘mi inves-tormi. Záujem prejavili najmä v oblasti auto-mobilového priemyslu, elektrotechniky, sta-vebníctva, v˘roby potravín a nápojov. PäÈ po-tenciálnych investorov by sa chcelo etablovaÈna v˘chode Slovenska, traja na strednom a ‰ty-ria na západnom Slovensku. Títo investori bymohli na Slovensku preinvestovaÈ pribliÏne861 mil. eur, priãom by mali vytvoriÈ pribliÏ-ne 4 300 nov˘ch pracovn˘ch miest.

V rámci operaãného programu Konkuren-cieschopnosÈ a hospodársky rast podporuzískalo viacero projektov z najrôznej‰íchoblastí priemyslu, viete uÏ zhodnotiÈ príno-sy?

Zhodnotenie prínosov je zatiaº predãasné.To bude moÏné aÏ budú podporené projektydokonãené. Kritériá sú nastavené tak, Ïe vy-brané projekty by mali priniesÈ efekt, ktor˘najlep‰ie vystihuje samotn˘ názov operaãné-ho programu. Teda zv˘‰iÈ konkurencieschop-nosÈ firiem a zabezpeãiÈ ich hospodársky rast.Záujem podnikateºov je veºk˘, disponibilnézdroje sú v‰ak obmedzené. To v‰ak vytvára

podmienky, Ïe je z ãoho vyberaÈ. Verím, Ïehodnotitelia a komisie vybrali Ïivotaschopnéprojekty, ktoré prispejú k prosperite Sloven-ska.

Kríza zasiahla najmä automobilov˘ prie-mysel, pre slovenskú ekonomiku kºúãovúoblasÈ. ·rotovné bolo úspe‰né. Mienite t˘m-to smerom pokraãovaÈ?

Kríza v automobilovom priemysle, ktorá za-ãala v roku 2008, zasiahla v podstate v‰etkytrhy a v‰etky automobilky a ich dodávateºov.V razn˘ bol prepad ako na vyspel˘ch trhoch,tak a aj na nov˘ch trhoch najmä v âíne a vRusku. DvanásÈ ‰tátov EÚ vrátane Slovenskasiahlo k opatreniu na podporu predaja formoudotácie na nákup nového motorového vozid-la pri súãasnej likvidácii starého automobilu,v‰eobecne známe ako „‰rotovné“.

Pri hodnotení v˘sledkov „‰rotovného“ jemoÏné kon‰tatovaÈ, Ïe sa dosiahol pozitívnyvplyv na ‰tátny rozpoãet v roku 2009 vo v˘-‰ke 19 067 526 eur. Nepriamo sa prispelo aj kzachovaniu niekoºko tisíc pracovn˘ch miest.Na druhej strane je moÏné predpokladaÈ, ÏeãasÈ zinkasovanej DPH v roku 2009 sa nega-tívne premietne do v˘beru DPH v roku 2010,nakoºko mnohí kupujúci pôvodne neuvaÏova-li o nákupe nového vozidla v roku 2009, aleneskôr. Prvá vlna bola vyuÏitá takmer na 100%, v druhej vlne uÏ záujem nebol aÏ tak˘ veº-k˘ a zaãali sa prejavovaÈ rôzne ‰pekulácie.·rotovné nemalo pre ekonomiku SR mimo-riadny v˘znam, skôr pomohlo v˘robcom áutv âeskej republike, ãi v Rumunsku. Naopak‰rotovné v Nemecku alebo Francúzsku po-mohlo aj Slovensku. S ìal‰ím kolom ‰rotov-ného v súãasnosti nepoãítame. EkonomikaSlovenska sa vyvíja tak, Ïe nie je nevyhnutné,aby vláda prijímala opatrenia takéhoto typu.

Vláda musela rie‰iÈ aj energetickú situáciu.Podarilo sa ur˘chliÈ realizáciu krátkodo-b˘ch a strednodob˘ch opatrení na zv˘‰enieenergetickej bezpeãnosti?

V Správe o príãinách a dôsledkoch krízy vzásobovaní Slovenskej republiky zemn˘mplynom a návrhom súvisiacich opatrení“, kto-rá bola vládou SR prerokovaná 28. januára2009 boli navrhnuté krátkodobé, strednodo-bé ako aj dlhodobé opatrenia, ktoré by samali realizovaÈ, aby Slovenská republika bolalep‰ie pripravená na prípad, ak by sa zopako-vala krízová situácia v dodávkach plynu vbudúcnosti. V novembri minulého roka smevláde predloÏili odpoãet plnenia t˘chto opat-rení. MôÏem povedaÈ, Ïe sme splnili v‰etkykrátkodobé opatrenia, ktoré mali najmä legi-slatívny, organizaãn˘, ale i technick˘ charak-ter. Postúpili sme aj pri rie‰ení strednodo-b˘ch a dlhodob˘ch opatrení, najmä pokiaºide o prípravu investiãn˘ch projektov a usku-toãnenie rokovaní o medzinárodn˘ch investiã-n˘ch projektoch. MôÏem zodpovedne kon‰ta-tovaÈ, Ïe Slovenská republika zrealizovalataké kroky v odvetví plynárenstva, Ïe uÏ dnesje podstatne lep‰ie pripravená na zvládnutiesituácie v prípade opakovaného preru‰eniadodávok zemného plynu z Ruskej federáciecez Ukrajinu, ako to bolo vlani v januári.

Je dostatok finanãn˘ch prostriedkov naprojekty v energetike, vrátane projektovmakro energetickej infra‰truktúry?

V L Á D A S R

V L Á D A S R

Európska energetická bezpeãnosÈ vyÏadu-je rozsiahle investície, takÏe finanãn˘ch pro-striedkov nie je toºko, aby pokryli v‰etky pro-jekty. VlaÀaj‰ia plynová kríza v‰ak urãiteovplyvnila priority ako aj rozhodovanie Eu-rópskej komisie o pouÏití zdrojov vymedze-n˘ch pre energetickú oblasÈ. Plynárenské spo-loãnosti zo SR vlani v lete predloÏili Komisiitri projekty – Prepojenie Slovenska a Ma-ìarska zah⁄Àajúce vybudovanie potrubí a kom-presorov˘ch staníc s poÏadovanou podporou30 mil. eur, ìalej posilnenie kapacity reverz-ného toku plynu v smere západ – v˘chod (inf-ra‰truktúra a vybavenie) s poÏadovanou pod-porou 664 200 eur a prepojenie zbern˘ch sta-níc komplexu UGS Láb a prepravnej sieteSlovenskej republiky cez centrálnu stanicuGajary – Báden s poÏadovanou podporou 2936 121 eur. Na základe vyhodnotenia Komi-sie bolo navrhnuté poskytnúÈ podporu v‰et-k˘m trom projektom v poÏadovanej v˘‰ke.Slovensko by na tieto projekty mohlo získaÈviac ako 33 mil. eur. Definitívne rozhodnutieo pridelení finanãnej podpory by malo padnúÈv tomto roku. MH SR v rámci rozhodovacie-ho procesu Komisie vyzvalo relevantné sub-jekty na doplnenie potrebn˘ch údajov, ktoréboli predloÏené v termíne. TakÏe teraz ãaká-me na vydanie koneãného rozhodnutia o fi-nanãnej podpore projektov.

Oficiálne sa uÏ hovorí o projekte Nabucco,aké moÏnosti predstavuje?

V júli minulého roku predstavitelia Turec-ka, Rakúska, Bulharska, Rumunska a Ma-ìarska podpísali medzivládnu dohodu, ktoráumoÏní v˘stavbu nového plynovodu, o ktoromsa diskutovalo uÏ niekoºko rokov. PlynovodNabucco vybuduje súkromné konzorciumspoloãností z krajín, ktor˘mi by mal plynovodprechádzaÈ, a to OMV (Rakúsko), MOL (Ma-ìarsko), TRANSGAZ (Rumunsko), BUL-GARGAZ (Bulharsko), BOTAS (Turecko).·iestym ãlenom konzorcia je nemecká spoloã-nosÈ RWE Gas Midstream. Plynovod by samal dokonãiÈ v roku 2014. Jeho plánovaná ka-pacita je 31 miliárd kubick˘ch metrov plynuroãne, ão je asi 5 % spotreby krajín únie. CezNabucco bude prúdiÈ plyn z oblasti Kaspické-ho mora a Blízkeho v˘chodu. Tento projektzníÏi závislosÈ Európy od dodávok plynu zRuska. Tento projekt je zaujímav˘ aj pre Slo-vensko Na túto trasu by sme sa mohli napo-jiÈ cez rakúsky Baumgarten. Mohol by pred-stavovaÈ alternatívu pre normálne aj krízovédodávky.

Aké v˘hody a istoty predstavuje plynáren-sk˘ projekt Adria LNG?

Plynárensk˘ projekt Adria LNG by umoÏ-nil dodávky plynu do Európy z Líbye, AlÏírs-ka, Kataru a pod. Do projektu sú zaintereso-vané rakúska spoloãnosÈ OMV, nemeck˘E.ON Ruhrgas, slovinsk˘ Geoplin a francúzs-ka ropná a plynárenská spoloãnosÈ Total. Pred-pokladaná kapacita terminálu je 10 – 15 mld.m3 roãne a jeho prevádzka by mohla zaãaÈ vroku 2014. Náklady na vybudovanie predsta-vujú cca 800 mil. eur.

Prípravné práce na v˘stavbu pokraãujú.Ministerstvo pre ochranu Ïivotného prostre-dia Chorvátska uÏ vydalo rozhodnutie o ak-ceptovateºnosti projektu z pohºadu ochrany Ïi-votného prostredia. Na základe tohto kroku byspoloãnosÈ v najbliωom ãase mala poÏiadaÈ ovydanie povolenia podobnému ná‰mu územ-nému rozhodnutiu.

Nejde v‰ak o klasick˘ plynovod. V tomtoprípade sa vyÈaÏen˘ zemn˘ plyn pri zdrojiskvapalní, potom sa lodnou dopravou – tan-kermi prepraví k lodnému terminálu pre LNG(Liquefied Natural Gas), kde sa v osobitn˘chtechnologick˘ch zariadeniach opäÈ vráti doplynného skupenstva. Po tejto procedúre saplyn uÏ natlaãí do klasick˘ch plynovodov vy-budovan˘ch na pevnine a transportnou sieÈousa dostane do krajiny urãenia. Terminál Ad-ria LNG sa buduje na pobreÏí Chorvátska st˘m, Ïe touto cestou by mal prúdiÈ plyn naj-mä pre Taliansko, ·panielsko a Francúzsko.Pri tomto projekte by sa dala vyuÏiÈ aj ãasÈ exi-stujúcej infra‰truktúry. V hodou tohto pro-jektu je, Ïe umoÏÀuje nielen diverzifikáciuzdrojov, ale aj diverzifikáciu trás. Do termi-nálu by sa mohol prepravovaÈ aj skvapalnen˘rusk˘ plyn.

Zelená kniha o bezpeãnej konkurencie-schopnej a trvalo udrÏateºnej energii preEurópu, ktorú vypracovala EK, obsahujezákladné zásady. Patrí bezpeãnosÈ dodávokenergie medzi hlavné ciele spoloãnej poli-tiky?

Jednoznaãne. UÏ samotn˘ názov dokumen-tu naznaãuje, Ïe bezpeãnosÈ dodávok energiepatrí k hlavn˘m cieºom spoloãnej európskejpolitiky. Rezonuje vo v‰etk˘ch ‰iestich priori-tách spoloãnej energetickej politiky. âi uÏ ideo opatrenia smerujúce k budovaniu a libera-lizácii vnútorného trhu s energiami, k solida-rite medzi ãlensk˘mi ‰tátmi, budovaniu pre-pojení energetick˘ch sietí, k inováciám v ob-lasti energetick˘ch technológií alebo o jednot-

n˘ prístupu k rie‰eniu klimatick˘ch zmien ak vonkaj‰ej energetickej politike. V‰etky tie-to oblasti majú spoloãného menovateºa – ener-getickú bezpeãnosÈ dodávok. Nie je ani trebavysvetºovaÈ preão. Plynulé dodávky energií súuÏ jednoducho nevyhnutnou podmienkou fun-govania v‰etk˘ch sfér Ïivota.

Aká je spolupráca pri zabezpeãovaní ener-getickej bezpeãnosti medzi krajinami EÚ?

Pre spoluprácu v energetike vrátane otázokenergetickej bezpeãnosti funguje v rámci EÚniekoºko platforiem. Tou hlavnou je Rada mi-nistrov pre dopravu, telekomunikácie a ener-getiku. Na jej báze je vytvoren˘ V bor stálychpredstaviteºov – COREPER, pracovné skupi-ny pre energetiku, pre atómové otázky, pre ja-drovú bezpeãnosÈ, ìalej pracovná skupinaRady EÚ pre energetiku na vysokej úrovni, eu-rópska skupina na vysokej úrovni pre jadro-vú bezpeãnosÈ a nakladanie s odpadom (ENS-REG), ãi riadiaca skupina Strategického plá-nu pre energetické technológie. Okrem tohoEurópska komisia zriadila viaceré v˘bory,pracovné skupiny a fóra pre oblasÈ imple-mentácie smerníc a nariadení EK, napr. v˘bo-ry pre ekodizajn, pre dopyt po energiách, prekogeneráciu, pre finanãnú pomoc TEN-E, preplyn, pre zásobovanie ropou. Pokiaº ide ofóra osobitne by som pripomenul Európske ja-drové fórum – ENEF, ktoré sa striedavo konána Slovensku a v âeskej republike. NajbliÏ-‰ie rokovanie ENEF bude 25. a 26. mája t. r.V‰etky tieto orgány vytvárajú priestor na úzkuspoluprácu ãlensk˘ch krajín a na rie‰enie spo-loãn˘ch problémov. NemôÏeme vynechaÈ anifakt, Ïe SR sa spolu s ìal‰ími ãlensk˘mi ‰tát-mi EÚ zapája do spolupráce v rámci ‰truktúrìal‰ích medzinárodn˘ch organizácií a dialó-gov. Spomenul by som najmä Medzinárodnúagentúru pre obnoviteºné zdroje – IRENA,Medzinárodné energetické fórum – IEF, ãiEnergetickú chartu, alebo dialógy s Ruskom,Ukrajinou a ìal‰ími krajinami. Energetika jepriemyselné odvetvie sieÈového charakteru,ktoré presahuje hranice území jednotliv˘ch‰tátov. Bez úzkej spolupráce a urãitej miery so-lidarity v energetike by ekonomiky najmämal˘ch ‰tátov s obmedzen˘mi zdrojmi domá-cich primárnych zdrojov energie boli neustá-le v ohrození. Staãí len spomenúÈ januárovúplynovú krízu. Práve vìaka dobrej spoluprá-ci s EK a zainteresovan˘mi ãlensk˘mi ‰tátmisa krízovú situáciu podarilo pomerne v krát-kom ãase zaÏehnaÈ.

19

Ponuka pre jadrové elektrárne:• roboty a teleoperátory pre JE• prepravné kontajnery na KRAO• skladovacie nádrže pre KRAO• robotické čistenie nádrží s KRAO• pracoviská fragmentácie a dekontaminácie RAO• systémy pre úpravu a skladovanie vyhorených palivových článkov

mmaarrkkeett@@zzttssvvvvuukkee..sskk wwwwww..zzttssvvvvuukkee..sskk

20

Ak˘ bol rok 2009 pre V˘chodoslovenskúenergetiku? Ako sa na va‰ich aktivitách a v˘-sledkoch podpísala z jednej strany kríza a zdruhej liberalizácia trhu s elektrinou?

Áno, v roku 2009 boli aktivity VSE silneovplyvnené dopadmi hospodárskej a finanãnejkrízy. Na Slovensku sme zaznamenali zníÏenieHDP vo v˘‰ke 4,7 %, ako aj v˘razn˘ nárast ne-zamestnanosti na 12,1 %. V dôsledku toho za-znamenala VSE zníÏenie spotreby elektriny upriemyseln˘ch zákazníkov o 20 %; okrem tohoniektoré spoloãnosti na distribuãnom územídcérskej spoloãnosti V chodoslovenská distri-buãná, a. s., (VSD) vyhlásili konkurz.

Napriek t˘mto znaãn˘m negatívnym dopa-dom si VSE stabilizovala svoju pozíciu v regió-ne. Vìaka mnoh˘m zaveden˘m opatreniam –hlavne v súvislosti so zlep‰ením efektívnostispoloãnosti – mohli byÈ dodrÏané ciele hospo-dárskeho plánu na rok 2009. Na základe t˘chtopozitívnych v˘sledkov na‰a dcérska spoloã-nosÈ VSD pokraãovala v rozsiahlych investí-ciách, predov‰etk˘m do infra‰truktúry sietí.Veºk˘ v˘znam má dokonãenie centrálneho dis-peãingu s najnov‰ími technológiami, ãím je za-ruãené efektívne riadenie elektrick˘ch sietí nazáklade komplexnej funkcionality.

A ão sa t˘ka rastúcej konkurencie na trhu,VSE plne podporuje u svojich zákazníkov moÏ-nosÈ v˘beru dodávateºa elektriny. Chceme tieÏ,

aby sa rozhodovali na základe komplexn˘ch aobjektívnych informácií. Preto sme pre zákaz-níkov pripravili viacero materiálov s radami, akopostupovaÈ pri v˘bere dodávateºa a na ão netre-ba pred podpisom zmluvy zabudnúÈ. Zákazní-ci sa takisto vo zv˘‰enej miere obracali na násso ÏiadosÈou o informácie z tejto oblasti.

VSE patrí do skupiny RWE Group, ktorá odroku 2008 pôsobí na slovenskom trhu aj v ob-lasti dodávok zemného plynu. Mohli by stena‰im ãitateºom predstaviÈ spoloãnosÈ RWEGas Slovensko?

RWE Gas Slovensko je súãasÈou medzinárod-ného koncernu RWE, ktor˘ je jednou z piatichnajväã‰ích európskych energetick˘ch spoloã-ností. V roku 2009 dodal v Európe 8 miliónomzákazníkov 332 TWh zemného plynu. Má uzat-vorené dlhodobé kontrakty na dodávku plynunielen z Ruska, ale aj zo ·kandinávskej oblas-ti. AngaÏuje sa tieÏ v projekte Nabucco. NaSlovensku pôsobí od augusta 2008.

Aké sú doteraj‰ie v˘sledky tejto spoloãnosti,na ak˘ segment zákazníkov sa orientuje aktor˘ch v˘znamn˘ch zákazníkov uÏ získala?

V uplynul˘ch dvoch rokoch sa RWE GasSlovensko sústredila na segment veºk˘ch fi-remn˘ch zákazníkov. V roku 2010 dodáva zem-n˘ plyn pre viac ako 100 z nich. S predpokla-dan˘m objemom dodávky viac ako 8 TWh (848mil. m3) plynu za rok tak získala firma za uply-nulé dva roky 25 % podiel na trhu. Medzi zá-kazníkmi sú viaceré veºké priemyselné podni-ky ako Duslo, a. s., Mondi SCP, Vetropack Ne-m‰ová, Carmeuse Slovakia, SHP Harmanec,Heineken Slovensko ãi TepláreÀ Ko‰ice.

Ako sa vám to podarilo? Hrá pritom úlohucena – alebo aj ìal‰ie faktory?

Samozrejme, ide o segment, ktor˘ je vzhºa-dom na objemy dodávaného zemného plynuveºmi citliv˘ na náklady. Mnoh˘ch sme pretopresvedãili v˘hodnou cenou. Sú v‰ak zákazní-ci, pre ktor˘ch bol rozhodujúcim faktorom fle-xibiln˘ prístup, garancia stabilnej dodávky ale-bo silné zázemie medzinárodného energetické-ho koncernu RWE. V mnoh˘ch prípadoch tobolo naraz niekoºko z t˘chto faktorov.

Aké sú ìal‰ie ambície RWE Gas Slovensko naslovenskom trhu v najbliωej budúcnosti?

K˘m vlani sa RWE Gas Slovensko sústredi-la na veºké priemyselné firmy, tento rok prichá-dza s ponukou pre v‰etk˘ch podnikateºov, spo-loãnosti a organizácie bez ohºadu na v˘‰ku spo-treby. Oãakáva, Ïe okrem argumentov, ktorépresvedãili veºké spoloãnosti, privítajú malí a

strední podnikatelia jednoduch˘ proces zmenydodávateºa. Tá je na Slovensku moÏná pre v‰et-k˘ch odberateºov. Vo v‰etk˘ch segmentoch, kdepôsobí chce RWE Gas Slovensko v strednodo-bom horizonte získaÈ, resp. udrÏaÈ dvojcifern˘trhov˘ podiel.

âo v‰etko chystá VSE na rok 2010 – ãi uÏ voblasti investícií, sluÏieb zákazníkom ãi v ne-ziskov˘ch aktivitách v rámci v˘chodosloven-ského regiónu?

Na‰e poslanie je nemenné aj v ÈaÏk˘ch ãa-soch. Chceme byÈ spoºahliv˘m dodávateºom apartnerom pre svojich zákazníkov. Chceme byÈinvestorom prospe‰n˘m pre región.

Skupina VSE plánuje prostredníctvom svo-jej dcérskej spoloãnosti V chodoslovenská di-stribuãná, a. s., pokraãovaÈ aj v roku 2010 v in-vestiãnom programe zameranom predov‰etk˘mna obnovu a rozvoj distribuãnej sústavy. Inves-tície sú plánované v objeme 46,0 mil. eur. V roku2010 pokraãujeme v rekon‰trukcii rozvodne110 kV na systémovej elektrickej stanici Voºa220 kV/110 kV, ktorá splní poÏadované technic-ké parametre potrebné na realizáciu priamejtransformácie z napäÈovej úrovne 400 kV na 110kV s prevádzkovateºom prenosovej sústavy(SEPS). So spoloãnosÈou SEPS pokraãujeme vìal‰om spoloãnom projekte v˘stavby viacsys-témového vedenia 2x400 kV/2x110 kV, na kto-r˘ nadväzuje v˘stavba novej elektrickej stani-ce 110/22 kV Ko‰ice IV. V súvislosti so zvy‰o-vaním kvality distribúcie intenzívne automati-zujeme sieÈ vysokého napätia a naìalej pokra-ãujeme v systematickej obnove sieÈov˘ch aktíva v investíciách, ktoré zvy‰ujú celkovú prevá-dzkovú efektívnosÈ.

V oblasti obchodu budeme naìalej pracovaÈna zvy‰ovaní spokojnosti na‰ich zákazníkov.Poskytovanú starostlivosÈ chceme rozvíjaÈ voviacer˘ch oblastiach. Na základe zv˘‰eného zá-ujmu zákazníkov plánujeme roz‰irovaÈ na‰esluÏby energetického poradenstva, a to konkrét-ne podporou vyuÏívania úsporn˘ch technoló-gií. Plánujeme zároveÀ roz‰irovaÈ obsluhu pro-stredníctvom internetu zv˘‰ením rozsahu a kva-lity Webcentra VSE. Zákazníkom budeme po-skytovaÈ aj nové produkty, zamerané na zníÏe-nie rizika pri prípadnom pohybe cien elektriny.

V˘chodoslovenská energetikastabilizovala svoju pozíciu v regióne

„Popri dosahovaní hospodárskych cieºov skupina VSE dbá na pomoc regiónu, v ktorom primárne pôsobí.Spoloãensky zodpovedné podnikanie patrí medzi na‰e priority. Chceme, aby prítomnosÈ na‰ej spoloãnosti bola

prínosom pre v‰etky zainteresované strany – obchodn˘ch partnerov, zákazníkov, zamestnancov i komunitu,“povedal pre Parlamentn˘ kuriér Norbert SCHÜRMANN, predseda predstavenstva a generálny riaditeº

V chodoslovenskej energetiky, a. s., (VSE), ktor˘ zároveÀ reprezentuje záujmy koncernu RWE na Slovensku.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

21

INZERÁTSEPS

22

Va‰a spoloãnosÈ je na trhu uÏ dlh‰ie. Mohliby ste nám ju v krátkosti predstaviÈ?

Sme slovenská spoloãnosÈ, ktorá bola zalo-Ïená v roku 1992. Vznikli sme so zámerom vy-víjaÈ, dodávaÈ a zavádzaÈ technicky orientova-né grafické informaãné systémy, ktoré podpo-rujú procesy správy majetku a riadenia údrÏbyzariadení rozsiahlych technologick˘ch celkovvo vlastníctve veºk˘ch priemyseln˘ch a energe-tick˘ch spoloãností. K t˘mto ãinnostiam pribu-dol v˘voj, dodávky a podpora obchodn˘ch in-formaãn˘ch systémov pre energetiku, konzul-tácie, poradenstvo a anal˘zy v energetike, akoaj predaj produktov tretích strán, najmä renomo-van˘ch svetov˘ch IT spoloãností. V súãasnos-ti máme viac ako 80 stálych zamestnancov atrÏby presahujúce 6M eur.

Ako hodnotíte minul˘ rok 2009?Rok 2009 nám priniesol v˘zvy, ktoré na‰i

kvalifikovaní zamestnanci úspe‰ne zvládli. V -znamnou udalosÈou bola dodávka a nasadenieInformaãného systému zúãtovateºa odch˘lok(XMtrade®/ISZO) do produkãnej prevádzky od1. 1. 2009. Rozvoj procesov na trhu s elektrinou,ktoré sme v SEPS, a.s., podporovali neustály-mi inováciami informaãného systému na bázeproduktu XMtrade®, si vyÏiadali ìal‰iu veºkúinováciu a zákazníkovi bolo moÏné navrhnúÈupgrade na informaãn˘ systém organizátoratrhu s elektrinou XMtrade®/ISOT ako portálo-vého rie‰enia. TaktieÏ do‰lo k podpisu kontrak-tu na komplexnú podporu prevádzky v reÏime24x7 pre oba uvedené systémy. V roku 2009sme roz‰írili aj svoje pôsobenie v sektore Ïelez-niãnej energetiky dodaním elektroenergetické-ho dispeãingu pre Îelezniãnú spoloãnosÈ Slo-vensko, a. s. Pre na‰u spoloãnosÈ bol rok 2009úspe‰n˘.

Ktor˘ projekt bol najv˘znamnej‰í?Za najv˘znamnej‰í urãite povaÏujeme medzi-

národn˘ projekt spojenia slovenského a ãeské-ho trhu s elektrinou. 1. 7. 2009 sme spustili doprevádzky Informaãn˘ systém organizátora trhuXMtrade®/ISOT a v neobvykle krátkom ãase, od1. 9. 2009 bolo sprevádzkované jeho roz‰írenieo podporu spoloãného trhu s âR. Bol to najroz-siahlej‰í a najzloÏitej‰í projekt v histórii spoloã-nosti v oblasti v˘voja vlastn˘ch rie‰ení v sek-tore energetiky.

Va‰imi zákazníkmi sú v˘znamné spoloãnos-ti. âím ste si získali také postavenie na trhu?

Dlhoroãná prax nás nauãila, Ïe kvalitné soft-vérové rie‰enie je len jedn˘m z predpokladovúspe‰nosti informaãného systému, a preto veº-k˘ dôraz kladieme na poskytovanie kvalitn˘cha komplexn˘ch postimplementaãn˘ch sluÏiebsúvisiacich s nasadením a prevádzkou infor-maãného systému. Kvalitné sluÏby môÏu posky-tovaÈ len pracovníci, ktorí okrem hlbokej zna-losti aplikaãn˘ch programov a systémovéhoprostredia poznajú podrobne pracovnú i odbor-nú problematiku zákazníkov. V súãasnostimáme 81 % podiel vysoko‰kolsky vzdelan˘cha profesijne erudovan˘ch zamestnancov.

Nie ste typickou softvérovou spoloãnosÈou.Aké sú ìal‰ie va‰e ãinnosti v energetike?

Postupn˘ rozvoj a ‰pecializácia ãinností spo-loãnosti viedla k posilneniu pozície v oblastikonzultácií, poradenstva a anal˘z v energetike.Máme praktické skúsenosti a potenciál smeru-júci k poradenstvu pri tvorbe primárnej aj sekun-dárnej legislatívy. Poskytujeme ‰pecializovanésluÏby pre spoloãnosti, ktoré sa rozhodli pod-nikaÈ v energetike alebo ktoré hºadajú optimál-ne rie‰enia pre zlep‰enie hospodárenia s ener-giami. V spoloãnosti neustále posilÀujeme ob-

lasÈ odborn˘ch sluÏieb, organizujeme odbornúenergetickú konferenciu a nedávno sme uvied-li do prevádzky odborno-diskusn˘ portál o dia-ní v energetike.

Pre koho je portál urãen˘? âo od neho oãa-kávate?

Portál je urãen˘ pre ‰irokú odbornú verejnosÈ,ktorá sa zaujíma o dianie v energetike.www.energoforum.sk predstavuje nástroj, kdemáte moÏnosÈ priamo vyjadriÈ svoj názor, pre-zentovaÈ my‰lienky a postoje. Oãakávame, Ïesa na portáli ãasom vytvorí komunita odborní-kov, ktorí budú preberaÈ a vyjadrovaÈ sa kuv‰etk˘m témam, aj k t˘m nepríjemn˘m. Akodlhoroãn˘ usporiadateº odbornej konferencieENERGOFÓRUM® vieme, Ïe je veºa pálãi-v˘ch tém, ktoré sa preberajú v kuloároch, ale voverejnom vyjadrovaní sme stále veºmi zdrÏan-liví. Portál tento priestor poskytuje.

âo vás viedlo k organizovaniu energetickejkonferencie?

Zámerom konferencie bolo uÏ prvého roãní-ka v roku 2006 vytvoriÈ priestor pre úãastníkovtrhu s elektrinou na diskusiu, v˘menu poznat-kov, sprostredkovanie informácií a vznik no-v˘ch tvoriv˘ch my‰lienok pre podporu tvorbyenergetickej politiky. KaÏdoroãne si úãastnícikonferencie vypoãujú mnoÏstvo zaujímav˘chpríspevkov a panelov˘ch diskusií v podaní v˘-znamn˘ch slovensk˘ch i zahraniãn˘ch odbor-níkov. Konferencie sa zúãastÀujú vedúci pred-stavitelia spoloãností, orgánov ‰tátnej správy ain˘ch organizácií.

Zaãali ste uÏ prípravy ìal‰ieho roãníka?Tohtoroãné ENERGOFÓRUM® s mottom

„Quo vadis, energetika? Reorganizácia libera-lizovaného trhu“ bude zamerané na v˘znamnézmeny a udalosti, ktoré majú vplyv na sektorenergetiky na Slovensku a v zahraniãí, ak˘misú napríklad odãlenenie niektor˘ch procesov zoSEPS, a. s., do nového regulovaného subjektu,otázka vytvorenia roly operátora meraní na trhus elektrinou, implementácia 3. legislatívneho ba-líãka, príprava na technológie smart grids asmart metering. Budeme sa venovaÈ aj dostup-nosti a kvalite meran˘ch údajov a tieÏ problé-mom hospodárenia s energiami. Na‰e priesku-my potvrdili veºk˘ záujem odbornej verejnos-ti. Stretneme sa 14. – 15. 10. 2010 v hoteli Sit-no vo Vyhniach.

Aké máte plány do budúcnosti?V dlhodobej stratégii spoloãnosti je energe-

tike priradená najvy‰‰ia priorita. Zámerom spo-loãnosti sféra, a. s., je naìalej ponúkaÈ vlastnésoftvérové rie‰enia, ale predov‰etk˘m súvisia-ce odborné sluÏby s vysokou pridanou hodno-tou. Stratégia spoloãnosti stanovuje trend postup-ného zvy‰ovania v˘znamu a podielu odborn˘chporadensk˘ch a konzultaãn˘ch sluÏieb v ener-getike a profiláciu na konzultaãnú spoloãnosÈ.

Energetika bola a je na‰ou prioritouSpoloãnosÈ sféra, a. s., uÏ takmer 20 rokov vyvíja a úspe‰ne dodáva informaãné systémy

a rie‰enia pre sektor energetiky. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá podpredsedapredstavenstva a riaditeº úseku obchodu sféra, a. s., RNDr. Oskár HALZL.

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

23

INZERÁTsféra

P L Y N O V Á K R Í Z A

24

LEGISLATÍVNE OPATRENIA VLÁDY SR

Vláda SR iniciovala zásadnú zmenu slo-venskej legislatívy, pretoÏe legislatíva platnáv ãase krízy – zákon ã. 656/2004 Z.z. o ener-getike a vyhlá‰ka Ministerstva hospodárstvaSR ã. 459/2008 o stavoch núdze – nerátala sosituáciou úplného preru‰enia dodávok plynu.15. marca 2009 bol novelizovan˘ zákon oenergetike, ktor˘ roz‰íril definíciu „‰tandar-du bezpeãnosti dodávok plynu“ a stanovilpovinnosÈ dodávateºom dodávaÈ plyn odbera-teºom aj v prípade preru‰enia alebo obmedze-nia dodávok plynu zo zahraniãia minimálnepoãas 30 dní v rozsahu priemerného denné-ho objemu predpokladanej dodávky plynu vpríslu‰nom mesiaci. Novela zákona stanovi-la spôsob plnenia tejto povinnosti cez usklad-nenie plynu v podzemn˘ch zásobníkoch naúzemí SR alebo prostredníctvom cezhraniã-n˘ch prepojení so susedn˘mi krajinami (naj-viac v‰ak do v˘‰ky 50 % potrebného objemu).V stave núdze zákon stanovil povinnosti pre-

vádzkovateºa pozemného zásobníka v súvi-slosti s moÏnosÈou preru‰enia ÈaÏby plynu zozásobníka.1

Novela zákona o regulácii sieÈov˘ch odvet-ví zaviedla regulovan˘ reÏim prístupu k pod-zemn˘m zásobníkom, t.j. priame urãenie cenyza uskladÀovanie plynu na základe porovna-nia ceny za uskladÀovanie plynu na území SRs cenami v in˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ. No-vela banského zákona ustanovila právomocMinisterstva hospodárstva SR (MH SR) vy-ãleniÈ ãasÈ kapacity podzemného zásobníka zaúãelom rie‰enia stavu núdze a predchádzaniastavu núdze uÏ v etape vydávania osvedãeniana konverziu loÏiska na podzemn˘ zásob-ník. 6. novembra 2009 bola novelizovanáVyhlá‰ka Ministerstva hospodárstva SR ã.459/2008, ktorá upravila obmedzovacie od-berové stupne a stanovila v˘nimky pre v˘rob-cov elektriny a prevádzkovateºov podzem-n˘ch zásobníkov tak, aby nemuseli v stave nú-dze obmedzovaÈ svoje prevádzkové aktivity.2

Vyhlá‰ka definuje postupy Ministerstvahospodárstva SR v súãinnosti s plynáren-

sk˘m dispeãingom pri rie‰ení stavu núdze aspôsob detailnej‰ieho stanovenia hodnotyobmedzujúcich odberov˘ch stupÀov a vyku-rovacích kriviek pri vyhlásení obmedzujúcichopatrení v plynárenstve. Medzi nové opatre-nia patrí napríklad právo dispeãingu prevá-dzkovateºa prenosovej sústavy poÏiadaÈ ply-nárensk˘ dispeãing kvôli zabezpeãeniu pod-porn˘ch sluÏieb o pozastavenie uplatnenia ob-medzujúcich opatrení v plynárenstve. Na-príklad, paraplynové elektrárne by tak moh-li i ìalej vyrábaÈ elektrickú energiu prostred-níctvom zemného plynu a poskytovaÈ preprenosovú sústavu podporné sluÏby. Vo vy-hlá‰ke MH SR navrhuje, aby sa konkrétne ob-medzujúce opatrenia pri stave núdze, obme-dzujúce odberové stupne a obmedzujúce vy-kurovacie krivky stali súãasÈou zmluvy o do-dávke plynu s koncov˘mi odberateºmi.3

V diskusiách po kríze, mnohí slovenskíveºkoodberatelia kritizovali skutoãnosÈ, Ïepoãas krízy im ch˘bali priebeÏné a aktuálneinformácie z krízového ‰tábu a plynárenské-ho dispeãingu o v˘vine udalostí. Vo väã‰ineprípadov, v situácii keì potrebovali overenéa spoºahlivé informácie, aby sa mohli opera-tívne a správne rozhodovaÈ pri krízovom ria-dení spoloãností, museli sa spoliehaÈ iba nasprávy z médií.4 Vybudovanie kvalitného in-formaãného systému, ktor˘ umoÏní infor-maãné prepojenie veºkoodberateºov plynu skrízov˘m ‰tábom, plynárensk˘m dispeãin-gom a dispeãingom prevádzkovateºa preno-sovej sústavy je úlohou, ktorú by mala vyrie-‰iÈ vláda SR i podniková sféra v súvislosti sozriadením národného úradu (autority) podºapoÏiadaviek nového nariadenia Európskejkomisie, ale i SPP, a. s., a jeho dcérske spo-loãnosti Eustream a SPP – distribúcia (pozriìalej – opatrenia na úrovni EÚ).

TECHNICKÉ A ZMLUVNÉ OPATRENIASLOVENSKÉHO PLYNÁRENSKÉHOPRIEMYSLU, A. S.

Spotreba zemného plynu v SR sa pohybu-je medzi 5,7 – 7 miliárd kubíkov zemného

Rok po plynovej kríze –bezpeãnosÈ Slovenska v oblasti

dodávok zemného plynu

Podºa odhadu SAV potvrdeného ministerstvami hospodárstva i financií SR, plynová kríza v januári2009 spôsobila Slovensku hospodárske ‰kody vo v˘‰ke zhruba 1 miliardy eur. Podºa bezpeãnostn˘ch

analytikov, plynová kríza bola najväã‰ím vonkaj‰ím ohrozením SR od jej vzniku v roku 1993. Cieºomtohto ãlánku je zodpovedaÈ na otázku aká je plynová bezpeãnosÈ Slovenska dnes – rok po plynovej kríze.

âlánok sumarizuje opatrenia na úrovni vlády SR a podnikovej sféry po plynovej kríze s cieºom zv˘‰iÈpripravenosÈ SR pre prípad opätovného preru‰enia alebo obmedzenia dodávok zemného plynu

z Ruska cez územie Ukrajiny. Tretia ãasÈ ãlánku je venovaná opatreniam podniknut˘m na komunitárnej úrovni EÚ, ktoré majú takisto priamy dopad na úroveÀ plynovej bezpeãnosti SR.

25

plynu roãne. V nimoãné rie‰enie, ktoré saSPP, a. s., podarilo nájsÈ poãas krízy v spolu-práci so zahraniãn˘mi akcionármi E.ON Ru-hrgas a GDF Suez, sa stalo precedensom predlhodobé plánovanie SPP, a. s., v podobe ko-merãnej diverzifikácie dodávok zemného ply-nu do SR z územia Nemecka a âeskej repu-bliky. V prípade krízy SPP, a. s., dokáÏe v sú-ãasnosti uÏ v priebehu 2 – 3 hodín spustiÈ re-verzn˘ tok plynu z územia âR, ão bolo prv˘raz vyskú‰ané v ãase januárovej krízy 18. –20. januára 2009.5

Na zaãiatku októbra 2009 spoloãnosÈ SPP,a. s., oznámila uzavretie dohody s GDF Suez,podºa ktorej, GDF Suez dodá SPP, a. s., roã-ne 500 miliónov kubíkov zemného plynu.E‰te v júli 2009 SPP, a. s., uzavrela zmluvus E.ON Ruhrgas o dodávkach 500 miliónovkubíkov plynu. V prípade dohôd s E.ONRuhrgas a GDF Suez ide o dlhodobé päÈroã-né a desaÈroãné kontrakty. V auguste 2009SPP, a. s., uzavrela krátkodobú zmluvu s ne-meckou spoloãnosÈou Verbundnetz Gas, kto-rá v prípade krízy dodá na Slovensko 30 mi-liónov kubíkov plynu.6 Spolu tak SPP, a. s.,disponuje dodatoãnou kapacitou jednou mi-liardou kubíkov plynu – navy‰e k objemomplynu dohodnut˘m v dlhodobom kontraktes ruskou spoloãnosÈou Gazprom, ktor˘ naúzemie SR môÏe byÈ dopraven˘ zo západuv prípade, Ïe znova dôjde k úplnému preru-‰eniu dodávok z v˘chodu. ZároveÀ, SPP, a.s., uzavrel zmluvy s prevádzkovateºmi zásob-níkov plynu na území SR spoloãnosÈami Na-fta Gbely a Pozagas na objem 1,7 miliardykubíkov plynu roãne, ão je na úrovni jednejtretiny priemernej roãnej spotreby SR a pod-statne viac neÏ je priemer v ãlensk˘ch kra-jinách EÚ.7 SPP, a. s., sa tieÏ podieºa na bu-dovaní nového skladovacieho objektu Gaja-ry – Báden, ktor˘ prevádzkuje spoloãnosÈNafta Gbely.8

ëal‰ou domácou úlohou SPP, a. s., je za-bezpeãenie reverzného chodu na magistrál-nom plynovode na území Slovenska, ktoréumoÏní dodávky zemného plynu zo zásobní-kov v západnej ãasti Slovenska do stredného

a v˘chodného Slovenska. Poãas krízy sa uká-zalo, Ïe najzraniteºnej‰ím regiónom SR je zhºadiska bezpeãnosti dodávok zemného ply-nu v˘chodné Slovensko. V prípade, Ïe je vmagistrálnom plynovode na hraniciach sUkrajinou nulov˘ tlak, SPP, a. s., neboloschopné dodaÈ plyn zo zásobníkov na západ-nom Slovensku odberateºom na v˘chodnomSlovensku – bez spustenia reverzného toku zâeskej republiky. Sprevádzkovanie reverzné-ho chodu na území Slovenska si vyÏiada do-datoãné investície na vybudovanie kompre-sorov˘ch kapacít. V kaÏdom prípade, pôjdeo úlohu, ktorá vypl˘va i z nového nariadeniaEurópskej komisie, a musí byÈ splnená domarca 2014 (viac pozri ìalej – opatrenia naúrovni EÚ).

Podºa informácií SPP, a. s., aktivity spoloã-nosti sú v súãasnosti zamerané predov‰et-k˘m na získavanie prístupu k v˘razne diver-zifikovanému portfóliu dodávateºov plynu vrámci Európskej únie. Cieºom je nielen zní-Ïenie závislosti na dodávkach plynu z Ruskejfederácie ale aj zabezpeãenie moÏnosti al-ternatívnych prepravn˘ch trás na jeho prepra-vu. Zámerom je získaÈ alternatívne zdrojeplynu v objeme viac ako je 10 % roãná spo-treba Slovenska.9 Ako sme uÏ spomínali, vprípade opätovného preru‰enia dodávok ply-nu z v˘chodu je SPP, a. s., pripravená v prie-behu 2 – 3 hodín realizovaÈ zmenu toku zem-ného plynu v magistrálnom plynovode z úze-mia âeskej republiky smerom na v˘chod.SPP, a. s., zároveÀ monitoruje a vyhodnocu-je potenciálne prínosy aktuálnych európskychdiverzifikaãn˘ch projektov.10

Investiãne najmenej nákladnou úlohou,ktorá by umoÏnila diverzifikáciu trás dodávokzemného plynu, vrátane v perspektíve i zdro-ja plynu, je vybudovanie nov˘ch a roz‰íreniekapacity uÏ existujúcich prepojení medzi SRa plynárensk˘mi systémami susedn˘ch kra-jín. Ide najmä o v˘stavbu nového plynovod-ného prepojenia s Maìarskom, roz‰írenie pre-pravnej kapacity a sprevádzkovanie rezervné-ho toku v plynovodnom napojení na rakúskyplynárensk˘ uzol Baumgarten a v˘stavbu no-

vej trasy spájajúcej Poºsko s rakúskym Baum-gartenom.

V stavba nového plynovodného prepojenias Maìarskom (Veºk˘ Krtí‰ – Vecses) umoÏníprístup SR nielen k v˘pomocn˘m dodávkamzo zásobníkov plynu v Maìarsku ale perspek-tívne i k dodávkam plynu z plánovaného ter-minálu Adria LNG v Jadranskom mori a ply-novodu Nabucco. Predpokladaná roãná kapa-cita plynovodu by mala byÈ zhruba 5 miliárdkubíkov plynu a sprevádzkovan˘ by mal byÈv roku 2013.11 Sprevádzkovanie reverznéhochodu na plynovodnom prepojení s rakú-skym Baumgartenom by umoÏnilo prístup knov˘m zdrojom plynu, hoci v súãasnosti ibaveºmi obmedzen˘m. Perspektívy pre jeho vy-uÏitie sa môÏu zásadne zmeniÈ po realizáciiprojektu Nabucco, plynovodu, ktor˘ by malprepravovaÈ plyn z oblasti Kaspického moraa Blízkeho v˘chodu aÏ do rakúskeho Baum-gartenu, prípadne po realizácii projektu SouthStream, ktor˘ by mal byÈ takisto prepojen˘ srakúskym Baumgartenom. Vzhºadom na to,Ïe Baumgarten by mal byÈ koneãnou stanicoudvoch veºk˘ch plynovodn˘ch projektov, roz-‰írenie kapacity plynovodného prepojenia SRs t˘mto plynárensk˘m uzlom, by malo byÈ pri-oritnou diverzifikaãnou úlohou. Podºa infor-mácií MH SR, spätn˘ tok z Baumgartenu byuÏ mal byÈ sprevádzkovan˘ v druhej polovi-ci roku 2010.12 ëal‰ou alternatívou diverzifi-kácie zdroja dodávky plynu je podpísaniedlhodobého kontraktu o dovoze nórskehoplynu cez Nemecko a územie âeskej republi-ky. Denná kapacita prepravy spätného toku zâR je v súãasnosti na úrovni 15 – 25 milió-nov kubíkov plynu denne. Plánované sú in-vestície do roz‰írenia prepravnej kapacityspätného toku plynu z âR na územie SR.13

V‰etky tri investície do skvalitnenia prepo-jenia s âR, sprevádzkovania spätného toku zRakúska a v˘stavby nového plynovodu s Ma-ìarskom by mali byÈ podporené v rámci Eu-rópskeho hospodárskeho plánu obnovy zozdrojov EÚ. V ‰tádiu rozpracovania sú pro-jekty vzájomného prepojenia podzemn˘chzásobníkov (Láb) na území SR s prepravnou

P L Y N O V Á K R Í Z A

26

sieÈou plynovodov a projekt prispôsobeniaprepravnej siete na území SR na prevádzkuv reverznom reÏime zo západu na v˘chodúzemia Slovenska. Vedú sa rokovania naúrovni krajín V4 o spoloãn˘ch projektoch,ktoré by umoÏnili regionálne rie‰enia prezv˘‰enie bezpeãnosti dodávok plynu krajínV4 a v budúcnosti i v˘stavbu plynovodn˘chprepojení Sever – Juh.14

Vìaka vy‰‰ie uveden˘m opatreniam vládySR a SPP, a. s., v súãasnosti je SR priprave-ná minimálne na 30-dÀové úplné preru‰eniedodávok plynu z Ruska cez územie Ukraji-ny, resp. i dlh‰ie obdobie v závislosti od po-veternostn˘ch podmienok a úrovne odberuplynu.

PROTIKRÍZOVÉ OPATRENIANA ÚROVNI EÚ

Plynová kríza v januári 2009 potvrdilaskutoãnosÈ, Ïe v rámci EÚ existujú veºké re-gionálne rozdiely z hºadiska bezpeãnosti do-dávok zemného plynu i ceny tejto komodity.Kríza postihla tie ãlenské krajiny, ktoré od-berajú plyn z Ruska, nedotkla sa t˘ch ãlen-sk˘ch krajín, ktoré odberajú plyn od in˘ch do-dávateºov (najmä Nórska a AlÏírska). Na za-ãiatku novembra 2009 cena plynu v rakúskomplynárenskom uzli CEGH (Baumgarten) bolao 30 % vy‰‰ia neÏ cena plynu v holandskomplynárenskom uzli TTF. V prípade CEGHide o cenu ruského potrubného plynu. V je-seni 2009 bol rusk˘ plyn najdrah‰ím plynomna trhu v rámci EÚ.15

Podºa anal˘zy Európskej komisie, plyno-vá kríza v januári 2009 mala negatívny do-pad na 12 ãlensk˘ch krajín EÚ, najviac po-stihnuté boli Slovensko a Bulharsko. Na zá-klade vyhodnotenia plynovej krízy bolo pri-jaté rozhodnutie, Ïe Smernica 2004/67/EC oopatreniach na zabezpeãenie bezpeãnosti do-dávok plynu je nedostatoãná a Ïe je nevyh-nutné prijaÈ ìal‰ie opatrenia. 16. júla 2009 Eu-rópska komisia predstavila návrh NariadeniaEurópskeho parlamentu a Rady o opatre-niach na zaistenie bezpeãnosti dodávok ply-nu, ktor˘m sa zru‰uje smernica 2004/67/EC.16

Právna forma „nariadenia“ na rozdiel od„smernice“ umoÏÀuje, aby schválené pravid-lá – po ich schválení v Rade a Európskomparlamente – boli uplatnené ãlensk˘mi kra-jinami a plynárensk˘mi spoloãnosÈami okam-Ïite, bez transpoziãného obdobia.

Nariadenie predpokladá, Ïe kaÏdá ãlenskákrajina EÚ ustanoví národn˘ úrad (autoritu),ktor˘ bude zodpovedn˘ za bezpeãnosÈ dodá-vok plynu. Úlohou úradu bude monitorovaÈdodávky zemného plynu na národnej úrovni,vyhodnocovaÈ riziká, vypracovaÈ preventív-ne a krízové akãné plány. âinnosÈ národn˘chúradov bude koordinovaná Európskou ko-misiou a Koordinaãnou skupinou pre plyn.Najneskôr do septembra 2010 národné úradypre bezpeãnosÈ dodávok plynu musia vyhod-notiÈ riziká pre bezpeãnosÈ dodávok pre vlast-nú krajinu. V termíne do marca 2011 musiavypracovaÈ akãné krízové plány s návrhomopatrení na zníÏenie negatívnych dopadovpreru‰enia dodávok plynu. KaÏdá ãlenskákrajina musí konzultovaÈ s Komisiou krízo-vé plány e‰te pred ich schválením na národ-nej úrovni. Komisia vyhodnotí krízové plányv‰etk˘ch ãlensk˘ch krajín a bude maÈ právovyÏiadaÈ si ich revíziu ak dospeje k záveru, Ïesú nedostatoãné, prípadne, Ïe nie sú komple-mentárne s plánmi in˘ch ãlensk˘ch krajín.

K termínu marec 2014 by kaÏdá ãlenskákrajina EÚ mala disponovaÈ dostatoãnou ka-pacitou na dodanie nevyhnutného objemuplynu do svojho plynárenského systému nazabezpeãenie vlastnej spotreby poãas obdo-bia 60 dní. Nevyhnutn˘ objem plynu sa budedefinovaÈ podºa spoloãného indikátora zá-vaÏného preru‰enia dodávok – N-1. Indiká-tor N-1 definuje objem plynu, ktor˘ je potreb-n˘ na zabezpeãenie dodávok poãas 60 dní vãase najvy‰‰ej spotreby, t.j. najchladnej‰iehoobdobia, priãom pri v˘poãte tohto objemu samá zohºadniÈ ‰tatisticky najchladnej‰ie obdo-bie v kaÏdej ãlenskej krajine, ktoré sa vysky-tuje raz za 20 rokov. K termínu marec 2014distribuãn˘ systém plynu kaÏdej ãlenskej kra-jiny musí byÈ vybaven˘ zariadením umoÏÀu-júcim zabezpeãenie rezervného chodu nav‰etk˘ch plynovodoch v rámci EÚ, t.j. v‰et-ky plynovody v rámci EÚ musia byÈ schop-né prepravovaÈ plyn v obidvoch smeroch sú-ãasne. ZároveÀ, Komisia bude maÈ právo vy-hlásiÈ stav núdze Spoloãenstva na základepoÏiadavky národného úradu alebo v prípa-de, Ïe viac neÏ jeden národn˘ úrad vyhlásistav núdze. Podºa ãlánku 100 Lisabonskejzmluvy, Rada na návrh Komisie môÏe roz-hodnúÈ, v zmysle princípu solidarity medziãlensk˘mi krajinami, o prijatí opatrení nevyh-nutn˘ch pre rie‰enie ekonomick˘ch problé-mov, osobitne v prípade ak nastanú ÈaÏkostiv súvislosti s dodávkami urãit˘ch produk-tov, menovite v oblasti energetiky.17

ZároveÀ, priemyselná ‰túdia Európskej ko-misie a GTE (Gas Transmision Europe) iden-tifikovala 43 infra‰truktúrnych projektov, rea-lizácia ktor˘ch bude znamenaÈ v˘znamn˘ po-sun v prepojení plynárensk˘ch sietí v rámciEÚ tak, aby v prípade potreby bolo moÏné do-dávaÈ plyn z bezpeãn˘ch regiónov EÚ doãlensk˘ch krajín ãeliacim v˘padku dodávokplynu. Investiãná nároãnosÈ vy‰‰ie uvede-n˘ch projektov sa pohybuje v priemere me-dzi 1 – 1,5 miliónov eur na jeden projekt, spo-lu by i‰lo o investície vo v˘‰ke maximálne 80aÏ 90 miliónov eur. Proces formálneho schvá-lenia návrhu Nariadenia o opatreniach na za-istenie bezpeãnosti dodávok plynu i schvále-nia investícií pre vy‰‰ie uvedené infra‰truk-túrne projekty v rámci EÚ sa oãakáva v dru-hom kvartáli 2010.18

Za predpokladu, Ïe vy‰‰ie uvedené opatre-nia na úrovni EÚ budú zrealizované v praxia bude dodrÏan˘ i harmonogram ich imple-mentácie, v marci 2014 bude EÚ podstatnelep‰ie pripravená ãeliÈ v˘padkom dodávokplynu a zásadne sa zv˘‰i i schopnosÈ EÚ aãlensk˘ch krajín vrátane Slovenska navzájomsi pomáhaÈ v prípade ìal‰ích plynov˘ch kríz.

Vìaka legislatívnym opatreniam vlády SR,technick˘m a zmluvn˘m opatreniam na úrov-ni SPP, a. s. je Slovensko – rok po plynovejkríze – pripravené oveºa lep‰ie ãeliÈ moÏné-mu v˘padku dodávok zemného plynu z Rus-ka cez územie Ukrajiny. Po realizácii opatre-ní na komunitárnej úrovni EÚ sa plynovábezpeãnosÈ Slovenska zv˘‰i zásadn˘m spô-sobom.

Alexander Duleba riaditeº V skumného centra SFPA, n. o.

1 Petroviã, J: Plynová kríza v januári 2009 – pouãenie preenergetickú bezpeãnosÈ SR. Vystúpenie na konferencii„Spoloãná energetická politika EÚ a energetická bez-peãnosÈ Slovenska III“. V skumné centrum Slovenskejspoloãnosti pre zahraniãnú politiku, n.o., Bratislava,23–24. novembra 2009; http://www.sfpa.sk/dok/ener-getika09/PETROVIC.pdf

2 Petroviã, ref. 1.3 „Jahnátek: plynovej krízy sa nemusíme báÈ“. SITA,

6.10.2009.4 Pozri Energy crisis: lessons learned. Business seminar,

AmCham, Bratislava, 5 March 2009; http://www.am-cham.sk/upload/gallery/Docs/conn_04_2009_27.pdf.

5 Meyer, H.-G.: The gas crisis of January 2009: Lessonslearned for energy security of Slovakia and the EU. Vy-stúpenie na konferencii „Spoloãná energetická politi-ka EÚ a energetická bezpeãnosÈ Slovenska III“. V -skumné centrum Slovenskej spoloãnosti pre zahraniã-nú politiku, n.o., Bratislava, 23–24. novembra 2009;http://www.sfpa.sk/dok/energetika-23nov2009BA-sk.html.

6 „SPP diverzifikuje zdroje, podpísal zmluvu s GDFSuez“. SITA, 5. 10. 2009.

7 Zhrnutie priebehu a dopadov krízy v dodávkach zem-ného plynu v januári 2009. Ústredie SPP, a. s., Brati-slava, 27. január 2009.

8 Zabezpeãenie spoºahliv˘ch dodávok zemného plynu prev‰etk˘ch odberateºov je pre SPP prioritou. Vydaniepre veºk˘ch odberateºov. SPP, a. s., júl 2009.

9 Ref. 8; Po podpise päÈroãného kontraktu s GDF Suezv októbri 2009, ide uÏ o objem plynu, ktor˘ predstavu-je cca 17 % roãnej spotreby SR.

10 Ref. 8; prehºad moÏností diverzifikácie zdrojov a trásdodávok zemného plynu do SR, pozri – Stratégia ener-getickej bezpeãnosti SR. Ministerstvo hospodárstvaSR, http://www.economy.gov.sk/index/index.php.

11 Petroviã, ref. 1.12 Petroviã, ref. 1.13 Pozri Správa o v˘sledku monitorovania bezpeãnosti do-

dávok plynu. Ministerstvo hospodárstva SR, júl 2009.14 Petroviã, ref. 1.15 Boltz, Walter: Perspectives of regulatory policy in the

EU. Vystúpenie na konferencii „Spoloãná energetickápolitika EÚ a energetická bezpeãnosÈ Slovenska III“.V skumné centrum Slovenskej spoloãnosti pre zahra-niãnú politiku, n.o., Bratislava, 23–24. novembra 2009;http://www.sfpa.sk/dok/energetika09/BOLTZ.pdf.

16 Návrh. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady oopatreniach na zaistenie bezpeãnosti dodávok plynu,ktor˘m sa zru‰uje smernica 2004/67/EC. Brusel,KOM(2009) 363, 16. júla 2009.

17 Ref. 16; pozri tieÏ – „The European Commission set tohave new powers over security of gas supply“. The Eu-ropean Journal, 07/20/2009.

18 Kordasiewicz, Piotr: Proposal for a Regulation on se-curity of gas supply. Vystúpenie na konferencii „Spo-loãná energetická politika EÚ a energetická bezpeãnosÈSlovenska III“. V skumné centrum Slovenskej spoloã-nosti pre zahraniãnú politiku, n.o., Bratislava, 23. –24.novembra 2009; http://www.sfpa.sk/dok/energeti-ka09/KORDASIEWICZ.pdf.

P L Y N O V Á K R Í Z A

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

TaktieÏ efektivita tohto systému je preukáza-teºne v˘hodnej‰ia v porovnaní s in˘mi forma-mi v˘roby tepla. Ako som uÏ spomenul, vyuÏí-va sa tu kogeneraãn˘ spôsob v˘roby tepla aelektrickej energie. CZT sa stalo nielen systé-mom distribúcie tepla, ale aj chladu. Buì sa roz-vádza chladiaca voda alebo sa vyuÏijú rozvo-dy CZT k dodávke tepla pre v˘robu chladu doabsorpãn˘ch chladiãov. Existuje rad technoló-gií vyuÏiteºn˘ch pre ekonomické diaºkové chla-denie, ktoré je vyrobené z teplej vody.

Slovenská republika vstupom do EÚ prijalarad v˘znamn˘ch dokumentov a opatrení voblasti energetiky. Jednou z úloh bolo vy-pracovaÈ a prijaÈ Energetickú koncepciu SR.V januári 2006 vláda schválila návrh ener-getickej politiky SR. Pomáha vám pri presa-dzovaní Va‰ich cieºov a aktivít v rozvoji CZT?

Pre rozvoj tepelnej energetiky povaÏujemtento dokument za veºmi potrebn˘ a v˘znam-n˘, hlavne ão sa t˘ka ìal‰ieho smerovania apodpory v˘roby a distribúcie tepla. Za pozitív-ne povaÏujem, Ïe zaväzuje jednotlivé mestá aobce k vypracovaniu vlastn˘ch energetick˘chkoncepcií.

Koncepcia rozvoja hlavného mesta Sloven-skej republiky Bratislavy v oblasti tepelnejenergetiky bola vypracovaná hlavne podºa plat-n˘ch právnych predpisov, najmä zákona ã.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a schvále-ná koncom roku 2007. Sú v nej obsiahnutéhodnotiace a v˘chodiskové prvky pre rozvoj a

orientáciu teplárenstva v Bratislave. Za cieº sistanovuje vytvorenie podmienok pre systémo-v˘ rozvoj sústav tepeln˘ch zariadení na územímesta, s cieºom zabezpeãiÈ spoºahlivosÈ a bez-peãnosÈ dodávky tepla, hospodárnosÈ pri v˘ro-be, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvaleudrÏateºného rozvoja, s dôrazom na ochranu Ïi-votného prostredia.

Bratislavská teplárenská, a. s., zásobuje te-plom a teplou vodou pribliÏne 45% Bratislavy.Vyrába a distribuuje teplo a teplú vodu premestské ãasti Staré Mesto, Nové Mesto, RuÏi-nov, Karlova Ves a Dúbravka. Vzhºadom na to,Ïe ide predov‰etk˘m o obytné zóny s men‰ímv˘skytom priemyseln˘ch parkov, je nevyhnut-ná ãastá a efektívna komunikácia s mestsk˘mizastupiteºstvami. Urãit˘m dôkazom, Ïe sa námto darí, je aj mnoÏstvo novopripojen˘ch ãi uÏobytn˘ch alebo polyfunkãn˘ch objektov. Priví-tali by sme v‰ak efektívnu pomoc v podobeenergetick˘ch koncepcií aj v mestsk˘ch ãastiachorientovan˘ch na podporu rozvoja CZT.

Va‰a spoloãnosÈ realizuje distribúciu teplaformou centralizovaného zásobovania te-plom (CZT). V ãom podºa vás spoãíva v˘hod-nosÈ a efektivita tohto systému?

V prvom rade by som chcel povedaÈ, ão CZTznamená. Je to integrovaná technológia, ktorámôÏe v˘znamne prispieÈ k zníÏeniu spotrebyenergie a zneãistenia ovzdu‰ia a zv˘‰eniu ener-getickej bezpeãnosti. V hodami tohto systémusú predov‰etk˘m komfortnosÈ dodávok tepla ateplej vody pre koncového uÏívateºa, ekolo-gickosÈ a moÏnosti aplikácií nov˘ch moder-n˘ch technológií v oblasti teplárenstva, resp. po-skytovan˘ch sluÏieb. Komfort vidím v tom, Ïekoneãn˘ spotrebiteº má k dispozícii teplo akohotov˘ produkt. Nie je zaÈaÏen˘ Ïiadnymi po-vinnosÈami, vypl˘vajúcimi ãi uÏ z údrÏby a re-vízie teplárensk˘ch zariadení, z dodrÏiavaniaemisn˘ch limitov, z bezpeãnosti plynov˘ch za-riadení, sledovania legislatívnych zmien atì.

Veºmi v˘znamn˘m faktorom, ak nie najv˘z-namnej‰ím, je ekologickosÈ tohto systému.Zdroje tepla v sústavách CZT sú lokalizovanév okrajov˘ch ãastiach mesta, ãím sa eliminujemnoÏstvo ‰kodlivín vypú‰Èan˘ch v obytn˘ch zó-nach a zónach s väã‰ím v˘skytom obyvateºstva.Len pri CZT sa dá plne nasadiÈ a efektívne vy-uÏívaÈ systém kogenerácie, t. j. kombinovanejv˘roby elektriny a tepla, ão dnes maximálnepodporuje aj EÚ. V rámci systému CZT platiaprísne pravidlá v oblasti zneãisÈovania Ïivotné-ho prostredia a v˘robcovia tepla sú prísne kon-trolovaní ‰tátnymi orgánmi.

CZT – modern˘ spôsobzásobovania teplom v Bratislave

Centralizované zásobovanie teplom (CZT) zostáva naìalej najefektívnej‰ím a najekologickej‰ím systémomdistribúcie tepla pre väã‰ie mestské aglomerácie. Parlamentn˘ kuriér k tejto téme oslovil predsedu

predstavenstva a generálneho riaditeºa spoloãnosti Bratislavská teplárenská, a. s., Vladimíra RAâEKA.

Kotol K6.

PROFIL SPOLOâNOSTI:SpoloãnosÈ Bratislavská teplárenská, a.s.,

(BAT, a.s.) svojou v˘robou a distribúciou tepel-nej a elektrickej energie patrí medzi najväã‰ieteplárenské spoloãnosti na Slovensku. Svoju sa-mostatnú dráhu zaãala 1. 11. 2001 odãlenenímsa od ‰tátneho podniku Západoslovenské ener-getické závody. BAT, a. s., pokraãuje v tradíciáchspoºahlivej a kvalitnej dodávky tepelnej energiea zároveÀ sa venuje zdokonaºovaniu svojichtechnológií a rozvodn˘ch tepeln˘ch sústav vcelkovej dæÏke 133 km.

K hlavn˘m ãinnostiam spoloãnosti patrí v˘-roba tepla a elektrickej energie, nákup, distri-búcia a predaj tepla. BAT, a.s., prevádzkuje dvesústavy centralizovaného zásobovania teplom(CZT). SúãasÈou sústav CZT spoloãnosti BAT súzdroje, primárne tepelné rozvody, odovzdávaciestanice tepla (OST), sekundárne tepelné rozvo-dy a dispeãersk˘ systém riadenia s nadraden˘mdispeãingom na Bajkalskej ulici.

SpoloãnosÈ BAT, a.s., okrem hlavnej ãinnos-ti ponúka: investície a údrÏbu tepelno-technic-k˘ch zariadení, prevádzkovanie tepeln˘ch zdro-jov v cudzom vlastníctve, prevádzkovanie te-peln˘ch zdrojov mimo sústav CZT, opakovanéodborné prehliadky a odborné skú‰ky vyhrade-n˘ch technick˘ch zariadení, v˘chovu a vzdelá-vanie pre oblasÈ bezpeãnosti a ochrany zdraviapri práci, energetické merania prietokov, tlakov,teplôt pary a kvapalín.

Kontakty:Bratislavská teplárenská, a. s., Bajkalská 21/A, 829 05 Bratislavatel.: 02 / 57 372 111, fax: 02 / 57 372 375,www.batas.sk, batas@batas.sk

27

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

28

V súlade s opatrením ã. 03/ISPA/MC/020vydan˘m Európskou komisiou, ktoré bolopodpísané Vládou Slovenskej republiky, nazáklade uznesenia ã. 186, z 3. marca 2004, sazrealizoval v Îilinskej teplárenskej, a. s., pro-jekt „Modernizácia teplárne v Îiline“ – prá-ce na zlep‰ení Ïivotného prostredia, v˘stav-ba odsírovacieho zariadenia.

Úlohou projektu bolo dosiahnuÈ splneniepríslu‰nej slovenskej legislatívy v oblastiochrany Ïivotného prostredia, ktorá je v sú-lade s dotknut˘mi smernicami ES. In‰taláciaodsírenia si kladie za cieº zníÏiÈ zneãisteniev Ïilinskom regióne. SpoloãnosÈ Îilinská te-plárenská, a. s., t˘mto podstatne zníÏi úroveÀimisií v meste a jeho okolí. Odsírením spa-lín z kotlov K1, K2 a K5 sa dosiahol súlad splatnou legislatívou, ktorá predpisuje predané kotle zníÏenie emisn˘ch limitov preSO2 od 1. januára 2008.

Náklady na realizáciu projektu vo v˘‰ke 9mil. eur sú kryté z fondu EÚ ISPA/KF. Ostat-

n˘ch 9 mil. eur je kryt˘ch spolufinancovanímz úverov˘ch zdrojov.

UHLIE VERZUS âISTÉ OVZDU·IE

ÎT, a. s., pouÏíva na v˘robu tepla hnedéuhlie dodávané zo severoãeského hnedou-hoºného revíru na základe dlhodobého ob-chodného vzÈahu, ktor˘ zabezpeãuje dodáv-ku paliva pre budúce roky v rovnakej kvali-te a v potrebnom mnoÏstve. Obsah síry v do-dávanom hnedom uhlí, hoci je „nízkosírna-té“, nezníÏi emisie tak, aby zodpovedali prí-slu‰nej legislatíve EÚ pre veºké spaºovacie za-riadenia. Teraj‰ie emisie v absolútnych hod-notách predstavujú cca 1 500 t SO2 za rok.

In‰taláciou odsírovacieho zariadenia nakotle K1, K2 a K5 (K4) sa dosiahli emisné li-mity, ktoré zabezpeãujú dodrÏanie limitov vzmysle platnej legislatívy. Vybudované odsí-rovacie zariadenie zabezpeãuje pre ÎT, a. s.,plnenie emisného limitu pre SO2, TZL a pri-ná‰a zníÏenie emisií SO2 o pribliÏne 900ton/rok.

Îilinská teplárenskádosiahne zníÏenie emisií

odsírením teplárne DodrÏiavanie emisn˘ch limitov v súlade so zákonom

V súãasnosti sú vyvinuté technológie, ktoré emisie z tepeln˘ch zdrojov podstatne zniÏujú, a t˘m zniÏujúvplyv t˘chto zdrojov na Ïivotné prostredie. Na zníÏenie veºmi nepriaznivého vplyvu síry, ktorá je jedn˘m

zo ‰kodliv˘ch produktov pri spaºovaní uhlia, bolo vyvinut˘ch viacero technológií, medzi ktoré patrí ajpolosuchá metóda, zabezpeãujúca zníÏenie o viac ako 75 %. Takáto investícia do odsírenia je

z ekonomického pohºadu v˘robcu nielen kapitálov˘ náklad, ale aj prevádzkov , ktor˘ zniÏuje profitspoloãnosti a podstatnou mierou vpl˘va na cenu vyrobeného tepla a vyrobenej elektriny.

Prehºad emisií základn˘ch zneãisÈujúcich látok v rokoch 2004 aÏ 2009 a rok 2010:

tony2000

1500

1000

500

TZL SO2 NOX CO

2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100

29

Po zváÏení komplexného ekonomického aekologického hºadiska na odsírenie spalín vÎilinskej teplárenskej, a. s., sa pouÏila polo-suchá metóda odsírenia vo vznose.

Vybratá technológia NID (New IntegratedDesulphurization System) predstavuje najmo-dernej‰í v˘vojov˘ stupeÀ polosuch˘ch metódodsírenia spalín.

Táto metóda je zaloÏená na nástreku ãer-stvo zhaseného vápna, recirkulovaného pro-duktu odsírenia a vody do reaktora, kde ten-to absorbent, ktor˘ má vlhkosÈ okolo 5%,uná‰a prúd horúcich nevyãisten˘ch spalín. Vtomto mieste absorbent reaguje s kysl˘miemisiami. Odparená voda z absorbentu ochla-dí spaliny na optimálnu teplotu na reakciu ky-sliãníka siriãitého SO2. Väã‰ina vápennéhoabsorbentu reaguje so sírou obsiahnutou vspalinách a je uná‰aná do tkaninového filtraale jeho malá ãasÈ padá proti prúdu spalín dov˘sypky pod reaktorom, odkiaº sa dopravu-je do sila koncového produktu. Do zariade-nia sa dodáva pálené vápno, ktoré sa hasí namieste a cez hydrátor dávkuje do reaktora.Hlavnou v˘hodou tohto systému je vysok˘stupeÀ recirkulácie produktu odsírenia, kto-r˘m sa dosiahne vy‰‰í stupeÀ vyuÏitia vápnaa niωia spotreba.

SúãasÈou odsírovacej technológie sú dvesilá, jedno na pálené vápno – oxid vápenat˘(CaO) a druhé na produkt odsírenia.

V rámci dodávky odsírovacieho zariadeniabolo dodané aj meranie emisií. Automatizo-van˘ monitorovací systém, ktor˘ meria stu-peÀ odsírenia spalín a emisie tuh˘ch aj plyn-n˘ch zneãisÈujúcich látok, archivuje ich avyhodnocuje.

V¯BER, V¯STAVBA, SKÚ·OBNÁ PREVÁDZKA

Projekt je realizovan˘ formou stavby nakºúã (vyprojektovan˘ a postaven˘) podºa pra-vidiel Medzinárodnej asociácie konzultaã-n˘ch inÏinierov (FIDIC) – Ïltá kniha. SúÈaÏ-né podklady pre práce a sluÏby (stavebn˘dozor) boli spracované formou technickejasistencie konzultaãnou spoloãnosÈou, ktorábola vybratá podºa pravidiel pre rámcovékontrakty. V ber zhotoviteºa prebehol podºazákona o verejnom obstarávaní medzinárod-n˘m otvoren˘m tendrom.

V stavba zaãala 4. decembra 2007 a trva-la 720 dní. Etapa v˘stavby bola ukonãená aúspe‰ne prebehla 72-hodinová komplexnáskú‰ka a 30-dÀová skú‰ka prevádzky. Podºaplatného harmonogramu prác bola v˘stavbaukonãená a dielo odovzdané 24. novembra2009. Teraz prebieha skú‰obná prevádzka apríprava na kolaudaãné konanie.

Prínosy tohto projektu budú ekologickéspoãívajúce v zníÏenie emisií SO2 pri zacho-vaní spaºovania hnedého uhlia a zníÏenieemisií tuh˘ch zneãisÈujúcich látok. Obme-dzenie emisií t˘chto látok zlep‰í emisno-imisnú situáciu v blízkom (tuhé látky) aj v ‰ir-‰om okolí (SO2) teplárne.

V prípade, Ïe by nebolo vybudované od-sírovacie zariadenie, spoloãnosÈ by muselarie‰iÈ zníÏenie emisie SO2 spaºovaním zem-ného plynu, ão by malo zásadn˘ vplyv nazv˘‰enie ceny tepla pre odberateºov.

PO ODSÍRENÍ DENITRIFIKÁCIA

V stavbou odsírovacieho zariadenia kon-ãí jedna etapa ekologizácie a modernizácie Îi-linskej teplárenskej, a. s., ëal‰ou v˘zvou jenová legislatíva z oblasti ochrany ovzdu‰ia,ktorá bude platiÈ od roku 2016, ktorá sprísÀu-je emisné limity v‰etk˘ch zneãisÈujúcich lá-tok. Najväã‰í dopad na teplárne a elektrárnespaºujúce uhlie bude maÈ zníÏen˘ limit NOX

(oxidy dusíka) z 600 mg/Nm3 na 200 mg/Nm3

od roku 2016. Takéto zníÏenie emisií nie jemoÏné zabezpeãiÈ bez in‰talácie denitrifiká-cie kotlov.

Po vyrie‰ení emisií oxidu siriãitého (SO2)a tuh˘ch zneãisÈujúcich látok, v˘stavbou od-sírovacieho zariadenia, stojí pred na‰ou teplár-Àou ìal‰ia v˘zva a to in‰talácia denitrifikáciekotlov. Denitrifikácia musí byÈ in‰talovaná dokonca roku 2015.

TEPLÁRENSTVO JE EKOLOGICKÉ

Îilinská teplárenská, a. s., ako zdroj cen-trálneho zásobovania teplom (CZT) vyrábateplo a elektrickú energiu z uhlia kogenerá-ciou. Kogenerácia je proces, kde sa vyrábateplo na vykurovanie, ohrev vody alebo pre

technológiu v parn˘ch kotloch spoloãne sv˘robou elektriny. Para z kotla sa najskôrvyuÏije na v˘robu elektrickej energie pomo-cou parnej turbíny a generátora elektrickejenergie a následne sa dopravuje parn˘m ale-bo horúcovodn˘m potrubím na miesto spotre-by. Ide o jeden z najefektívnej‰ích spôsobovv˘roby tepla a elektrickej energie. Tento mo-dern˘ spôsob v˘roby energií je bezpeãn˘ astabiln˘, ako ukázala aj plynová kríza v mi-nulom roku.

V roba energií z uhlia je v posledn˘ch ro-koch vplyvom environmentálnych zákonovznev˘hodÀovaná oproti v˘robe energií z ply-nu. Teplárenstvo je pripravené splniÈ v‰etkypoÏiadavky Ïivotného prostredia, ãi uÏ ãias-toãn˘m prechodom na ekologickej‰ie palivá(biomasa, bioplyn resp. skládkov˘ plyn), ale-bo ekologizáciou svojej v˘robnej základne.

Je potrebné udrÏaÈ zásadu, aby uhlie zos-talo základn˘m a nosn˘m palivom zabezpe-ãujúcim stabilitu prevádzkovú, cenovú, a porealizácií ekologick˘ch opatrení, aj ekolo-gickú.

Ing. Juraj KRÁLIKgenerálny riaditeº

Îilinská teplárenská, a. s.

Îilinská teplárenská, a. s., patrí k t˘m teplárensk˘m sústavám, ktoré vyrábajú teplo a elek-triku vysokoúãinnou kombinovanou v˘robou z hnedého uhlia. V období 90. rokov minulé-ho storoãia, ako jedna z mála teplární odolala tlaku na kompletnú plynofikáciu vrátane zme-ny skladby palivovej základne. Vìaka tomu, Ïe základn˘m palivom je hnedé uhlie, cena tep-la z tejto teplárne patrí k najniωím na Slovensku a pohybuje sa v úrovni cca 43eur/MWh.BeÏná cena tepla v SCZT sa pohybuje od 60 do 90 eur/MWh.

Za uplynul˘ rok 2009 dosiahla spoloãnosÈ v˘sledok hospodárenia po zdanení 1 986 tis.eur. TrÏby z predaja tepla a chladu predstavovali 17 596 tis. eur pri predaji 450 491 MWh,trÏby za predaj elektriny a podporn˘ch sluÏieb predstavovali 6 912 tis. eur pri predaji 62 353 MWh. V oblasti investícií sa spoloãnosÈ sústredila na ekologické investície, ktorév roku 2009 predstavovali 5 096 tis. eur. Okrem toho investovala spoloãnosÈ do rozvoja do-dávateºskej siete 3 233 tis. eur a do modernizácie technologického vybavenia 1 401 tis. eur.SpoloãnosÈ je drÏiteºom certifikátov systém manaÏérstva kvality v zmysle normy STN ENISO 9001:2008 systém environmentálneho manaÏérstva v zmysle STN EN ISO 14001:2004a manaÏérstva bezpeãnosti práce v zmysle normy STN EN ISO 18001:2007.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

30

Zvolenská teplárenská, a. s., rie‰ila v ro-koch 2005 aÏ 2008 plnenie emisn˘ch limitovv zmysle vtedy platnej legislatívy SR a EÚ.Základn˘m problémom bolo prekraãovaniesprísnen˘ch limitov emisií SO2. Podstatoutechnického rie‰enia boli primárne opatrenia- zmena palivovej základne.

Pôvodné palivo slovensk˘ lignit s niωouv˘hrevnosÈou a vy‰‰ím obsahom síry bol na-hraden˘ palivovou zmesou nízkosírneho hne-dého uhlia a drevnej ‰tiepky, ktorú umoÏÀu-je vyuÏívaÈ rekon‰truovaná technológia. Uve-den˘mi opatreniami sa dosiahlo zníÏenie emi-sií SO2 pod úroveÀ v súãasnosti platného

emisného limitu. Okrem uvedeného problé-mu sa rekon‰trukciou spaºovacích zariadení(prá‰kov˘ch horákov) dosiahlo aj zníÏenieemisií oxidov dusíka (NOX). Realizácia pro-jektu Ekologizácie zdroja bola úspe‰ne ukon-ãená vydaním kolaudaãného rozhodnutia 6.júna 2008 a odvtedy zdroj bezpeãne plní v‰et-ky platné emisné limity, keìÏe zároveÀ pre-vádzka elektrostatick˘ch odluãovaãov v do-statoãnej miere zabezpeãuje plnenie súãas-n˘ch emisn˘ch limitov pre tuhé zneãisÈujúcelátky (TZL). SúãasÈou projektu bola aj in‰ta-lácia automatizovaného meracieho systémukontinuálneho merania mnoÏstva emisií a zis-Èovania údajov o dodrÏaní urãen˘ch emis-n˘ch limitov. Emisn˘ protokol je verejne do-stupn˘ na internetovej stránke Zvolenskej te-plárenskej, a. s., www.zvtp.sk, záloÏka emisie.

Situácia sa v‰ak zásadane zmení, preto-Ïe Európska komisia rozhodla rie‰iÈ pro-blematiku priemyseln˘ch emisií zneãisÈu-júcich látok revíziou a zjednotením poÏia-daviek súãasn˘ch európskych právnychpredpisov t˘kajúcich sa priemyseln˘chemisií vydaním spoloãného právneho do-kumentu. UÏ dnes je v rámci tejto proble-matiky aktuálny návrh nov˘ch emisn˘chlimitov pre v‰etky zneãisÈujúce látky a jehoschválenie bude maÈ dopad na v‰etk˘ch v˘-robcov tepla a elektriny na báze fosílnychpalív. Doteraz vyuÏívané technológie uÏnebudú postaãovaÈ na plnenie emisn˘ch li-mitov bez pouÏitia koncov˘ch technológiízniÏovania emisií (odsírenie, denitrifiká-cia).

V návrhu smernice sa zásadne sprísÀujú sú-ãasné minimálne poÏiadavky – t.j. emisné li-mity pre veºké spaºovacie zariadenia. NovépoÏiadavky sa budú uplatÀovaÈ od 1. januá-ra 2016 pre nové aj pre jestvujúce spaºovacie

zariadenia. V návrhu smernice sú emisné li-mity uvedené tak, ako v tabuºke ã. 1.

V klad pojmov v navrhovanej smernici jetak˘, Ïe jestvujúce zariadenie je zariadenie,pre ktoré bolo/bude vydané stavebné povole-nie do roku 2016 a nové zariadenie je zaria-denie na spaºovanie palív, pre ktoré bude vy-dané stavebné (integrované) povolenie od 1.januára 2016.

Vzhºadom na v˘znamné sprísnenie poÏia-daviek bolo navrhnut˘ch niekoºko flexibil-n˘ch opatrení. Návrhy t˘chto opatrení sa e‰tedopracúvajú a existujú rôzne moÏnosti, o kto-r˘ch sa diskutuje. Nepredpokladá sa v‰ak,Ïe by sa navrhovan˘mi opatreniami podari-lo v˘razne zmierniÈ pripravovanú legislatívuaj vzhºadom na postoj viacer˘ch ãlenov EÚ.V rámci t˘chto opatrení by miestne zdroje nav˘robu tepla, medzi ktoré patrí aj Zvolenskáteplárenská, a. s., mohli za urãit˘ch podmie-nok vyuÏiÈ ustanovenia t˘kajúce sa miest-nych teplární. Podºa tohto návrhu ich spaºo-vacie zariadenie môÏe byÈ do 31. decembra2023 oslobodené od povinnosti dodrÏiavaÈ li-mitné hodnoty emisií za t˘chto podmienok:• celkov˘ menovit˘ tepeln˘ príkon spaºova-

cieho zariadenia nepresahuje 200 MW;• na zariadenie bolo vydané prvé povolenie

pred 27. novembrom 2002 • ako plávajúci priemer za päÈ rokov sa mi-

nimálne 50 % v˘roby vyuÏiteºného tepla vzariadení zavedie vo forme pary alebo ho-rúcej vody do verejnej siete na diaºkové vy-kurovanie;

• limitné hodnoty emisií oxidu siriãitého,oxidov dusíka a TZL stanovené v povole-ní zariadenia sa v súlade s pôvodn˘mi le-gislatívnymi poÏiadavkami minimálne do-drÏiavajú.Tieto prechodné opatrenia, ale aj základné

emisné limity sa odvíjajú od celkového me-novitého tepelného príkonu zariadení. Jedn˘m

Nové investície v ochraneovzdu‰ia – kto ich zaplatí?

V rámci Európskej únie kontinuálne pokraãuje proces sprísÀovania legislatívy v oblasti ochranyovzdu‰ia. Dopady pripravovan˘ch legislatívnych zmien na priemysel a energetiku SR budú rozsiahle.Kto ich zaplatí? Na túto tému priná‰ame ãlánok Ing. Júliusa JANKOVSKÉHO, generálneho riaditeºa

Zvolenskej teplárenskej, a. s., a prezidenta ASPEK – Asociácie priemyselnej ekológie na Slovensku.

Zvolenská teplárenská, a. s.

Ing. Július Jankovsk˘V roku 1983 absolvoval Slovenskú vysokú ‰kolu

technickú v Bratislave, odbor Tepelné a jadrové energetické stroje a zariadenia.

PracovaÈ zaãal v SSE, ‰.p. Îilina, závod TepláreÀZvolen, kde postupne pre‰iel v‰etky v˘robné prevádzky

a od roku 1994 zastáva funkciu ekonomickéhonámestníka riaditeºa teplárne.

V roku 2002 po odãlenení teplárensk˘ch spoloãností zo SSE bol zvolen˘ do predstavenstva

Zvolenskej teplárenskej, a. s., a od roku 2004 pracujevo funkcii generálny riaditeº spoloãnosti.

V roku 2007 bol zvolen˘ za prezidenta Asociácie priemyselnej ekológie na Slovensku.

Príkon Emisn˘ limit mg/Nm3

Jestvujúce Tuhé palivo Kvap. palivo Plynné palivo

zariadenia TZL SO2 NOX TZL SO2 NOX TZL SO2 NOX CO

50 – 100 MW 30 400 300 30 350 450 5 35 100 100

100 – 300 MW 25 250 200 25 250 200 5 35 100 100

> 300 MW 20 200 200 20 200 150 5 35 100 100

Nové Tuhé palivo Kvap. palivo Plynné palivo

zariadenia TZL SO2 NOX TZL SO2 NOX TZL SO2 NOX CO

50 – 100 MW 20 400 300 20 350 300 5 35 100 100

100 – 300MW 20 200 200 20 200 150 5 35 100 100

> 300 MW 10 150 150 10 150 100 5 35 100 100

Tabuºka ã. 1: Emisné limity pre jestvujúce a nové spaºovacie zariadenia.

31

z dôsledkov navrhovanej legislatívy by moh-lo byÈ aj to, Ïe prevádzkovatelia v˘robn˘chzariadení budú kvôli zmierneniu dopadovlikvidovaÈ inak funkãné a prevádzkyschopnétechnológie, ktoré môÏu ch˘baÈ ako záloÏnév˘robné zariadenia. Dôsledkom toho môÏebyÈ zníÏenie energetickej bezpeãnosti v celomodvetví.

Predpokladané nové emisné limity podºanavrhovanej legislatívy platnej po 1. januári2016 pre zdroj vo Zvolenskej teplárenskej, a.s., uvedené v tabuºke ã. 2.

Vy‰‰ie uvedené emisné limity nie sú defi-nitívne záväzné, legislatívny proces v rámciEÚ e‰te nie je ukonãen˘, predpokladá sa, Ïek ukonãeniu procesu dôjde v priebehu roka2010.

V podmienkach Zvolenskej teplárenskej, a. s., ako moÏné technické rie‰enia pre splne-nie emisn˘ch limitov prichádzajú do úvahynasledovné opatrenia:

Emisie oxidov síry – SOX

Ako jediné moÏné primárne opatrenie pri-chádza do úvahy prechod na palivo s mini-málnym obsahom síry, a t˘m je spaºovanie lenZPN, resp. biomasy, alebo ich spoluspaºova-nie. Pre podmienky Zvolenskej teplárenskej,a. s. vzhºadom na cenu ZPN sa javí ako vhod-né rie‰enie spoluspaºovanie s maximálnympodielom biomasy. DôleÏit˘m faktorom prirozhodovaní je podpora kombinovanej v˘ro-by elektriny na báze biomasy – OZE.

V prípade akéhokoºvek podielu spaºovaniauhlia (aj nízkosírneho) je nevyhnutná potre-ba pouÏitia sekundárnych opatrení – in‰talá-cia koncov˘ch technológií – niektorej z me-tód odsírenia spalín. Pri t˘chto metódach sa

oxidy síry vznikajúce pri procese horenia za-chytávajú chemick˘m procesom v rámci prí-slu‰n˘ch technológií vhodn˘mi aditívami.Procesy sú energeticky nároãné a ich v˘sled-kom je navy‰e produkcia tuh˘ch zvy‰kov.PouÏívané technológie sú na vysokej technic-kej úrovni, av‰ak finanãne sú veºmi náklad-né po stránke investiãnej aj prevádzkovej.

Emisie oxidov dusíka – NOX

Vzduch, ktor˘ v procese horenia slúÏi akookysliãovadlo obsahuje 79% dusíka, ktor˘pri teplotách nad 700 °C reaguje s prítomn˘mkyslíkom a vznikajú oxidy dusíka (NOX).âiastoãná redukcia emisií NOX je moÏná pri-márnymi opatreniami (riadením spaºovacie-ho procesu v spaºovacom zariadení). Primár-nymi opatreniami v‰ak uÏ nie je moÏné splniÈnavrhované emisné limity. Bude nevyhnutnépouÏiÈ niektorú z moÏn˘ch sekundárnychtechnológií, ktoré sú v súãasnosti na vysokejtechnickej úrovni, av‰ak takisto sú finanãneveºmi nákladné.

Tuhé zneãisÈujúce látky (TZL)Ako vhodné technológie je moÏné pouÏiÈ

elektrostatické odluãovaãe alebo tkanivovéfiltre. V podmienkach Zvolenskej tepláren-skej, a. s. bude moÏné vyuÏiÈ existujúce elek-trostatické odluãovaãe, ale pre dosiahnutie no-v˘ch emisn˘ch limitov je nevyhnutná ich re-kon‰trukcia. V prípade, ak by sa realizovalaniektorá z odsírovacích metód, bol by pro-blém TZL vyrie‰en˘ v rámci príslu‰nej tech-nológie.

Úplné rie‰enie poÏiadaviek novej legisla-tívy v podmienkach Zvolenskej teplárenskej,

a. s., predpokladá zloÏit˘ zásah do existujú-cej technológie s investiãn˘m nákladom rá-dovo v desiatkach mil. eur, ão presahuje fi-nanãné moÏnosti spoloãnosti a nie je realizo-vateºné bez poskytnutia nenávratného finanã-ného príspevku. Prenesenie potrebn˘ch fi-nanãn˘ch nákladov do ceny tepla v zásobo-vanej lokalite pritom nie je moÏné z dôvodustraty konkurencieschopnosti v˘sledného pro-duktu.

Pripravovaná legislatíva EÚ v oblastiochrany ovzdu‰ia priná‰a povinnosti pre v‰et-k˘ch prevádzkovateºov energetick˘ch zdro-jov v priemysle a energetike SR, ktoré budemoÏné splniÈ len za podmienky vysok˘ch in-vestícií do úprav v˘robn˘ch technológií. Ko-neãn˘ dátum je urãen˘ a proces implementá-cie je ãasovo nároãn˘. V prípade, Ïe sa rie-‰enie problému podcení, budú existenãneohrozené dotknuté v˘robné odvetvia aj s v˘-razn˘mi sociálnymi dopadmi. Vzhºadom naobjemy vynakladan˘ch investícií tento pro-ces súãasne predstavuje príleÏitosÈ pre vznika rozvoj domácich v˘robn˘ch technológiísúvisiacich s ekotechnológiami.

PROFIL SPOLOâNOSTI

Hlavn˘m predmetom ãinnosti spoloã-nosti je v˘roba, dodávka a rozvod tepla aelektriny a poskytovanie s t˘m súvisiacichsluÏieb. V roba tepla je uskutoãÀovaná vkombinovanom cykle. Zvolenská teplárens-ká, a. s. slúÏi ako centrálny zdroj tepla prepriemyselnú a bytovo-komunálnu sférumesta Zvolen. Sústava centrálneho zásobo-vania teplom vznikla vybudovaním parovo-du pre zásobovanie priemyseln˘ch odbera-teºov v priemyselnej zóne mesta a horúco-vodnej sústavy pre budované mestské síd-liskové súbory. Zvolen sa tak zaradil me-dzi 6 miest na Slovensku s teplofikaãnoukoncepciou, ktorej základn˘m prvkom je te-pláreÀ ako kogeneraãn˘ zdroj v˘roby tep-la a elektriny. Dnes sa vo Zvolene vykuru-je z SCZT takmer 11-tisíc bytov, t. j. cca 80 % bytového fondu.

Strategick˘m cieºom Zvolenskej teplá-renskej, a. s. je na základe vzájomnej v˘-hodnosti postupne zabezpeãiÈ zásobovanieteplom celej lokality mesta Zvolen v duchumy‰lienky – motta: „Energie pre región“.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Tabuºka ã. 2: Predpokladané emisné limity pre zdroj vo Zvolenskej teplárenskej, a. s.

Emisn˘ limit M. j. od 1. 1. 2008 od 1. 1. 2016 sprísnenie

TZL mg/Nm3 100 25 -75

SO2 mg/Nm3 1 604 250 -1 354

NOX mg/Nm3 600 200 -400

Zvolenská teplárenská, a. s., vyvíja ãinnosÈv rámci Odbornej skupiny Energetika, zaloÏe-nej ako jedna zo ‰truktúr ASPEK – Asociáciepriemyselnej ekológie na Slovensku. Jednouz aktivít ASPEK je identifikovanie dopadov le-gislatívnych poÏiadaviek na podnikovú sféru.

Smernica o priemyseln˘ch emisiách, ktorejnávrh je v súãasnosti v procese schvaºovaniav Európskom parlamente, v˘znamn˘m spôso-bom zníÏi prípustné limitné hodnoty emisií doovzdu‰ia z priemyslu, energetiky a tepláren-stva. Ukazuje sa, Ïe rie‰enie dopadov jej po-Ïiadaviek na podniky z uveden˘ch odvetví sivyÏiada znaãné objemy investiãn˘ch prostried-kov (v SR rádovo v stovkách mil. eur). Ich pre-nesenie do nákladov by v prípade priemysel-n˘ch podnikov v˘raznou mierou mohlo zníÏiÈich konkurencieschopnosÈ, v prípade energe-tiky a teplárenstva by to znamenalo naru‰eniesúãasného prístupu ‰tátu k udrÏiavaniu prime-ran˘ch cien pre obyvateºstvo.

ASPEK po predchádzajúcom dohovore sMH SR a MÎP SR pripravuje ur˘chlené vy-pracovanie finanãno-bilanãnej ‰túdie, ktoráby na základe zhodnotenia súãasného a v˘hºa-dového stavu prevádzkovania rozhodujúcichzdrojov emisií bola úãinn˘m podkladom prein‰titúcie ‰tátu pri posudzovaní stavu, ktor˘vznikne po prijatí uvedenej smernice. V cho-

diskom by mala byÈ realokácia finanãn˘chprostriedkov z eurofondov tak, aby na ãasÈ ná-kladov, ktoré si vyÏiada realizácia opatrenízameran˘ch na zosúladenie vypú‰Èania emisiído ovzdu‰ia s uvedenou smernicou, bola pod-nikovej sfére poskytnutá podpora vo forme ne-návratného príspevku.

Podkladom na vypracovanie finanãno-bi-lanãnej ‰túdie budú okrem dostupn˘ch data-báz z evidencie zdrojov zneãisÈovania ovzdu-‰ia aj v˘sledky dotazníkového prieskumu, kto-r˘ uskutoãní ASPEK v spolupráci s MÎP SRv najbliωom období. S prihliadnutím na závaÏ-nosÈ rie‰enia tejto problematiky bude nepo-chybne dôleÏité, aby oslovené subjekty pristú-pili k vyplneniu doruãeného dotazníku zodpo-vedne.

S cieºom vytvoriÈ predpoklady pre ão naj-väã‰iu podporu in‰titúcií ‰tátu a podnikovejsféry pri vypracovaní uvedenej ‰túdie, jej ob-sahové zameranie posúdi pracovná skupina,zloÏená zo zástupcov MH SR a MÎP SR,URSO, v˘znamn˘ch producentov emisií, do-dávateºsk˘ch a inÏinierskych firiem. Celospo-loãensk˘ charakter tejto iniciatívy je vyjadre-n˘ t˘m, Ïe na spoluprácu v rámci pracovnejskupiny boli okrem ãlensk˘ch subjektov AS-PEK prizvané aj ìal‰ie v˘znamné subjekty zpodnikovej sféry, ktoré nie sú ãlenmi ASPEK.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

32

Aká je situácia v oblasti dovozu elektriny?Predpokladalo sa, Ïe spotreba bude aj vply-vom hospodárskej krízy nestabilná?

ZávislosÈ Slovenska od dovozu elektriny saprejavila, tak ako sme predpokladali, po odsta-vení blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslov-sk˘ch Bohuniciach. E‰te v roku 2006 slovensk˘v˘voz elektriny prevy‰oval dovoz o 1 329 GWh.V roku 2007 sa v‰ak karta obrátila a dovoz elek-triny bol o 1 725 GWh vy‰‰í ako v˘voz. Podºaúdajov nedávno zverejnen˘ch prevádzkovateºomprenosovej sústavy aj v roku 2009 sme doviez-li viac elektriny ako vyviezli. Absolútne hodno-ty v˘roby aj spotreby v roku 2009 sú v‰ak niÏ-‰ie ako v rokoch 2006 – 2008. Hospodárskakríza pochopiteºne ovplyvnila spotrebu. Útlmalebo úplné pozastavenie v˘robn˘ch procesov vniektor˘ch firmách sa zákonite prejavili na niÏ-‰ej spotrebe elektriny. TakÏe ani dovoz elektri-ny nebol tak˘ vysok˘ ako sme pôvodne oãaká-vali po odstavení V1.

Nehrozí nedostatok energie na trhu? O koº-ko sa zv˘‰ila spotreba elektriny za poslednéobdobie?

V stratégii energetickej bezpeãnosti sme od-hadovali roãn˘ rast spotreby elektriny do roku2030 v rozmedzí 0,8 aÏ 2,3 %, priãom refe-renãnou hodnotou bola hodnota 1,6 %. V roku2009 sa v‰ak v dôsledku hospodárskej krízy za-znamenal pokles spotreby oproti predchádzajú-cemu roku, ktor˘ sa podºa predbeÏného odhadusa blíÏi k úrovni 8 %. Vychádzajúc z aktuálnychprognóz HDP a v˘voja energetickej nároãnostisa dá oãakávaÈ, Ïe spotreba elektriny v budúc-nosti opäÈ porastie. Ak sa splnia v‰etky plány voblasti budovania nov˘ch zdrojov, nehrozí ne-dostatok elektriny. Naopak , Slovensko bude vroku 2013 opäÈ schopné vyváÏaÈ elektrinu. Väã-‰iu v˘robu elektriny Slovensku zabezpeãí naj-mä dostavba 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárneMochovce.

Skú‰ku plynovou krízou máme uÏ za sebou, ãonám táto skúsenosÈ priniesla do budúcnosti?

Minuloroãná plynová kríza nás postavila prednevyhnutnosÈ razantnej‰ie rie‰iÈ energetickú si-tuáciu a ur˘chliÈ realizáciu krátkodob˘ch a stred-nodob˘ch opatrení na zv˘‰enie energetickej bez-peãnosti nielen v podmienkach Slovenska, ale ajEurópskej únie. Otázky diverzifikácie zdrojovenergií stredoeurópskeho priestoru dostali priori-tu. Vzniknutá situácia prispela k ur˘chleniu prí-pravy programu finanãnej pomoci v rámci spo-loãenstva pre projekty v energetike, vrátane pro-jektov energetickej infra‰truktúry. Projekty vzá-jomného prepojenia infra‰truktúry tak, aby bolozabezpeãené dostatoãné prepojenie energetic-k˘ch transeurópskych trás v smeroch sever – juha západ – v˘chod dostali zelenú. Reálne kontú-ry nadobúdajú plynárenské projekty, o ktor˘chsa celé roky diskutovalo, ako napr. plynovod Na-bucco alebo projekt Adria LNG.

Dodávka zemného plynu pre potreby Sloven-skej republiky je zabezpeãená nielen z jednéhozdroja, t. j. na základe zmluvy medzi spoloãnos-Èou SPP, a. s., a ruskou spoloãnosÈou GazpromExport. SPP uzavrel so spoloãnosÈami E.ONRuhrgas a Gaz de France diverzifikaãné zmlu-vy o dodatoãn˘ch dodávkach plynu, ktoré bymali byÈ k dispozícii pre potreby slovenskéhotrhu aj v ãase krízy, a nie sú závislé od toku ply-nu z v˘chodu.

Hneì po skonãení plynovej krízy sa prijali no-vely troch zákonov – zákona o energetike, záko-na o regulácii v sieÈov˘ch odvetviach a zákonao ochrane a vyuÏití nerastného bohatstva tzv.banského zákona. Ústredn˘m cieºom t˘chto no-riem bolo najmä zlep‰iÈ úroveÀ bezpeãnosti do-dávok a zabrániÈ opakovaniu situácie, ktorá zna-menala obmedzenie dodávky plynu pre sloven-sk˘ch priemyseln˘ch odberateºov.

Na zabezpeãenia ‰tandardu bezpeãnosti dodá-vok plynu budú maÈ plynárenské spoloãnostiuskladnen˘ plyn v zásobníkoch plynu, ale môÏuvyuÏiÈ aj cezhraniãné dodávky plynu.

V ãase stavu núdze Ministerstvo hospodárstvamôÏe vydaÈ rozhodnutie o obmedzení ÈaÏby ply-nu zo zásobníkov pre odberateºov mimo SR.Zmenil sa aj reÏim prístupu do zásobníkov z do-hodnutého na regulovan˘. V praxi to znamenáväã‰iu kontrolu zo strany regulátora nielen v ob-lasti cien, ale aj v roz‰írení rozsahu informácií,ktoré sú prevádzkovatelia zásobníka povinníposkytovaÈ príslu‰n˘m orgánom ‰tátnej správy.

Na základe januárovej plynovej krízy bolivykonané technické opatrenia, ktor˘mi je umoÏ-nen˘ reverzn˘ tok plynu z âR na Slovensko s ka-pacitou 15 mil. m3 denne, ktorú je moÏné roz‰í-riÈ v prípade potreby na 25 mil. m3 denne. âR zá-roveÀ poÏiadala o finanãn˘ príspevok z pro-striedkov EÚ v rámci Európskeho hospodár-skeho plánu obnovy na ìal‰ie zlep‰enie technic-k˘ch parametrov. Rie‰i sa aj projekt reverznéhotoku z Rakúska a prepojenia s Maìarskom, pri-ãom na oba projekty oãakávame aj finanãnúpodporu zo zdrojov EÚ.

Slovenská republika sa pokú‰a získaÈ finanã-n˘ príspevok z EÚ aj na technické opatrenia nasvojom území. âi uÏ na projekt vzájomnéhoprepojenia zásobníkov v Lábe s prepravnou sie-Èou, ãím sa zv˘‰ia moÏnosti dodávky plynu doprepravnej siete poãas krízy, alebo na projekt pri-spôsobenia prepravnej siete na území SR pre pre-vádzku v reverznom reÏime.

MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe sme podnikli a naìa-lej podnikáme také kroky v odvetví plynárenstva,aby Slovensko bolo lep‰ie pripravené zvládnuÈsituáciu v prípade opakovaného preru‰enia do-dávok zemného plynu z Ruskej federácie cezUkrajinu.

Ktoré energetické projekty sú pre Slovenskúrepubliku najdôleÏitej‰ie a preão?

Stratégia energetickej bezpeãnosti poãíta vdlhodobom horizonte s niekoºk˘mi desiatkamiprojektov v oblasti elektroenergetick˘ch zdrojov,prepojenia elektrizaãn˘ch sústav s âeskom, Poº-skom, Maìarskom a Ukrajinou, prepojenia ro-povodn˘ch sietí a v˘stavby skladovacích kapa-cít, prepojenia plynárensk˘ch sietí a v˘stavby zá-sobníkov zemného plynu. Z hºadiska elektroe-nergetiky za najdôleÏitej‰ie v súãasnosti pova-Ïujeme dostavbu 3. a 4. bloku JE Mochovce astavbu Paroplynového cyklu v MalÏeniciach.Dokonãenie t˘chto zdrojov nás zbaví závislos-ti na dovoze elektriny, do ktorej sme sa dostalipo odstávke blokov jadrovej elektrárne V1 vJaslovsk˘ch Bohuniciach. V plynárenstve sú touÏ spomínané projekty prepojenia Slovenska aMaìarska, posilnenie kapacity reverzného tokuplynu v smere západ – v˘chod a prepojeniezbern˘ch staníc komplexu podzemn˘ch zásob-níkov plynu Láb a prepravnej siete Slovenskejrepubliky, ktoré zníÏia zraniteºnosÈ Slovenska vprípade problémov s dodávkami plynu z Ruskacez Ukrajinu.

Aké sú moÏnosti obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gií, konkrétne sa zastavme pri geotermálnejenergii?

V apríli 2007 schválená Stratégia vy‰‰ieho vy-uÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov energie v SR sta-novuje ciele pre v˘robu elektriny a tepla doroku 2015. OZE je moÏné vyuÏiÈ na v˘robu tep-la a chladu, elektriny a biopalív. Geotermálnaenergia sa v podmienkach Slovenska vyuÏívakvôli vlastnostiam na‰ich geotermálnych vôdnajmä na lokálne vykurovanie, v poºnohospodár-skej v˘robe na vykurovanie skleníkov a na lie-ãebné a rekreaãné úãely. Technick˘ potenciál tej-to energie je v súãasnosti v˘razne niωí z dôvo-du technologick˘ch problémov súvisiacich schemick˘m zloÏením geotermálnych vôd.

Toto by sa v‰ak ãoskoro malo zmeniÈ. Mámna mysli realizáciu projektu na vyuÏitie veº-k˘ch zásob geotermálnej energie v Ol‰avskej do-line medzi obcami ëurkov, Ol‰ovany a Bidov-ce v okrese Ko‰ice-okolie. Práce na projektezaãali e‰te v roku 1992. Následne sa uskutoãni-li viaceré testy, seizmické pozorovania a hydro-

BudúcnosÈ energetiky

·tátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Peter ÎIGA sa v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér rozprával aj o moÏnostiach a budúcnosti energetiky na Slovensku.

Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komová.

33

dynamické skú‰ky, ktoré vyhodnotili paramet-re geotermálneho zdroja. Prieskum potvrdil v˘-datnosÈ zdroja 50 – 65 litrov za sekundu. Teplo-ta na ústí vrtov dosahovala 123 – 129 stupÀovCelzia a loÏisková teplota v hæbke 3 000 metrovmala hodnotu 143 stupÀov Celzia. Podºa prie-skumu je v podzemí v súãasnosti nevyuÏívan˘tepeln˘ zdroj o v˘kone 100 MW. Poãas priva-tizácie sa k vrtom dostalo SPP, a. s., hoci vrty ageotermálna energia nepatria do „coor biznisu“plynárov. Od skonãenia prieskumn˘ch prác aoverovacích vrtov v roku 1998 v‰ak geotermál-ny zdroj stojí vy‰e desaÈ rokov nevyuÏit˘.

Preto sme s pánom ministrom Jahnátkom ini-ciovali v októbri minulého roka rokovania otomto projekte so zástupcami Ko‰ického samo-správneho kraja, starostami obcí Bidovce a ëur-kov, predstaviteºmi Slovenského plynárenskéhopriemyslu, a. s., a Teplárne Ko‰ice, a. s. V sled-kom rokovaní bola dohoda o vzniku sploãnéhopodniku, v ktorom majoritu bude maÈ SPP, mi-noritn˘ podiel bude patriÈ TEKO a urãit˘ podielakcií alebo inú formu úãasti bude maÈ ZdruÏe-nie obcí Ol‰avského regiónu. Partneri sa do-hodli, Ïe prípravné práce bude realizovaÈ a. s.Geoterm Ko‰ice s t˘m, Ïe postupne sa vyrovna-jú vlastnícke vzÈahy po vstupe nov˘ch akcioná-rov do projektu. V rámci projektu by sa mala po-staviÈ prvá geotermálna elektráreÀ na Slovens-ku s in‰talovan˘m v˘konom 3,5 MW s investiã-n˘mi nákladmi 30 mil. eur, ktorá by mala zaãaÈpracovaÈ do konca roku 2011. V druhej etape sazdroj bude vyuÏívaÈ na v˘robu tepla.

V poslednom období sa veºk˘ priestor venu-je aj solárnej energii, je to v˘hodné pre kra-jinu?

Solárna energia má vysok˘ potenciál, preto-Ïe je to prakticky neobmedzen˘ zdroj. Bude tu,dokiaº bude slnko svietiÈ na na‰u planétu. Zekologického hºadiska ide o ãistú energiu. To súaspekty, ktoré hovoria v jej prospech. Najnov-‰ie poznatky v‰ak ukazujú, Ïe aj k vyuÏívaniutejto energie treba pristupovaÈ rozváÏne. Z ana-l˘z, ktoré máme k dispozícii vypl˘va, Ïe solár-nu energiu je veºmi vhodné vyuÏívaÈ v tepelnomhospodárstve najmä pri v˘robe teplej úÏitkovejvody. Budovanie solárnych kolektorov na ten-to úãel znamená zníÏenie nárokov na spotrebuplynu alebo elektriny. Preto sa vláda rozhodlapodporiÈ rozvoj tohto sektora energetiky spus-tením Programu vy‰‰ieho vyuÏitia biomasy aslneãnej energie v domácnostiach s rozpoãtom8 mil. eur. Program bol pripraven˘ ako jedno zopatrení vypl˘vajúcich zo Stratégie vy‰‰iehovyuÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov energie v SR.Príspevková organizácia MH SR Slovenská ino-vaãná a energetická agentúra, ktorá bola pove-rená administrovaním programu, zaãala Ïiados-ti prijímaÈ 20. apríla 2009. Od spustenia progra-mu o dotáciu na slneãné kolektory poÏiadalo 1717 Ïiadateºov a dotácia uÏ bola schválená na1531 in‰talácií t˘chto zariadení. O dotáciu môÏupoÏiadaÈ vlastníci rodinn˘ch domov, ale aj spo-loãenstvá vlastníkov bytov v bytov˘ch domoch,alebo správcovia bytov˘ch domov.

Iná je v‰ak situácia v oblasti v˘roby elektri-ny na báze fotovoltiky. Nekontrolovateºná v˘-stavba slneãn˘ch elektrární predstavuje moÏnériziko ohrozenia bezpeãnosti a spoºahlivostielektrizaãnej sústavy a môÏe maÈ negatívnyvplyv aj na koncovú cenu elektriny. V˘robaelektriny v slneãn˘ch elektrárÀach patrí k zdro-jom s vysokou fluktuáciou v˘roby. Nie je dosta-

toãne stabilná a na zabezpeãenie spoºahlivej do-dávky elektriny sú potrebné záloÏné zdroje. Pre-to má znaãn˘ záujem investorov o v˘stavbuslneãn˘ch elektrárni, ktor˘ prinieslo schváleniezákona ã. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteº-n˘ch zdrojov energie a vysoko úãinnej kombi-novanej v˘roby, aj negatívne aspekty. Novelizaã-né ustanovenia zákona o energetike majú za cieºeliminovaÈ uvedené riziko lep‰ou reguláciouv˘stavby zdrojov prostredníctvom osvedãení,ktoré bude vydávaÈ ministerstvo v súlade so sta-noviskami prenosovej a distribuãnej sústavy a re-gulaãného úradu.

Slovenská elektrizaãná prenosová sústava, a. s.,ako subjekt zodpovedn˘ za udrÏiavanie vyrov-nanej bilancie medzi spotrebou a v˘robou elek-triny v SR stanovil na základe ‰túdie Îilinskejuniverzity limit na vydanie kladn˘ch stanovískdo v˘‰ky 120 MW súhrnného in‰talovaného v˘-konu v SR pre tento typ zariadení s jednotkov˘min‰talovan˘m v˘konom od 1 MW do 4 MW.T˘ka sa to projektov s plánovan˘m uvedením doprevádzky najneskôr do konca roka 2011.

V stavba slneãn˘ch elektrární v urãit˘ch lo-kalitách obmedzila rozvoj ostatn˘ch OZE, kto-ré pri rovnakom in‰talovanom v˘kone vyrobiav roãnom hodnotení niekoºkonásobne viac elek-triny a ich v˘roba je rovnomerne rozloÏená ce-loroãne. Okrem lep‰ej roãnej vyuÏiteºnosti tie-to zdroje oproti fotovoltike aj menej vpl˘vajú nazvy‰ovanie ceny elektriny pre odberateºov naSlovensku.

PriebeÏné zniÏovanie energetickej nároãnos-ti je merateºn˘ ukazovateº, ktor˘ vyjadrujezníÏenie spotreby energie, aká je situácia a sú-ãasn˘ stav?

ÚroveÀ energetickej nároãnosti ako ukazova-teºa energetickej efektívnosti, je v súãasnosti vSlovenskej republike e‰te stále v˘razne vy‰‰iaako v ostatn˘ch ekonomicky rozvinut˘ch kraji-nách Európskej únie. To viedlo k vypracovaniuKoncepcie energetickej efektívnosti SR, ktorejcieºom je dosiahnuÈ postupné zníÏenie energe-tickej nároãnosti na úroveÀ priemeru pôvod-n˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ-15, vytvoriÈ moti-vaãné prostredie na energeticky efektívne sprá-vanie sa obyvateºov a úãastníkov trhu pri opti-malizácii ‰tátnej ingerencie. Koncepcia hºadalaaj spôsob ako podporiÈ trvalo udrÏateºné energe-tické rie‰enia a zavádzanie progresívnych ino-vácií a energeticky efektívnych technológií vov‰etk˘ch sektoroch národného hospodárstva.

Hlavn˘m implementaãn˘m nástrojom kon-cepcie sú akãné plány energetickej efektívnosti,ktoré na príslu‰né obdobie schváli vláda Slo-venskej republiky. Úlohou akãného plánu je ur-ãiÈ strategické ciele a priority, definovaÈ energe-ticky úsporné opatrenia, ãasovo zoradiÈ postup-né kroky smerujúce k dosiahnutiu vyt˘ãen˘chcieºov a zabezpeãiÈ realizáciu navrhnut˘ch opat-rení a ich monitorovanie. Opatrenia akãného plá-nu majú za cieº vytvoriÈ predov‰etk˘m základ-né legislatívne podmienky a vhodné prostrediepre zabezpeãenie podstatného zlep‰enia energe-tickej efektívnosti a dlhodobé dosahovanie ener-getick˘ch úspor. V podmienkach rezortu hospo-dárstva to znamenalo vypracovaÈ zákon o ener-getickej efektívnosti, zákon o pravidelnej kontro-le kotlov, vykurovacích sústav a klimatizaãn˘chsystémov, zákon o ekodizajne, ako aj súbor na-riadení vlády o energetickom ‰títkovaní domácichelektrospotrebiãov a o technick˘ch poÏiadav-kách na úãinnosÈ elektrick˘ch spotrebiãov a ener-

getick˘ch zariadení. V znamn˘m prvkom je ajzákon o energetickej hospodárnosti budov z diel-ne ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvo-ja. âlenské krajiny EÚ majú povinnosÈ vypraco-vávaÈ akãné plány v trojroãnej periodicite. Prv˘tak˘to akãn˘ plán schválila vláda SR na obdobierokov 2008 – 2010. Sú v Àom konkretizované vy-brané opatrenia, ktoré by sa mali realizovaÈ v uve-denom období vrátane rámcovej kvantifikácieúspor a definovania finanãn˘ch zdrojov potreb-n˘ch na ich realizáciu. Obsah tohto akãného plá-nu je podriaden˘ cieºu usporiÈ 20 % spotrebyenergie EÚ v porovnaní s prognózami na rok2020, ktoré odhadla Európska komisia v Zelenejknihe o energetickej efektívnosti.

Prechodn˘ národn˘ indikatívny cieº úsporenergie na prvé obdobie do konca roka 2010 jedosiahnuÈ kumulovanú hodnotu úspor vo v˘‰ke3 % koneãnej energetickej spotreby, t. j. 12 405TJ. Ako sme reálne pokroãili budeme vedieÈzaãiatkom budúceho roka po zhodnotení prvé-ho akãného plánu.

Ako sa plnia závery smernice o podpore elek-trickej energie vyrobenej z obnoviteºn˘chzdrojov?

Implementáciu smernice zabezpeãuje zákonã. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteºn˘ch zdro-jov energie a vysoko úãinnej kombinovanej v˘-roby vypracovan˘ Ministerstvom hospodárstvaSR. Tento zákon komplexne rie‰i podporu v˘-roby elektriny vysoko úãinnou kombinovanouv˘robou a v˘roby z obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie. Prioritou je úspora primárnej energie, pred-chádzanie stratám v sieti a zniÏovanie emisií, naj-mä skleníkov˘ch plynov. Zákon stanovuje rov-nakú formu podpory pre obnoviteºné zdrojeenergie a vysoko úãinnú kombinovanú v˘robu.Úãinné vyuÏívanie energie formou kogeneráciea z domácich obnoviteºn˘ch zdrojov pozitívneprispeje aj k bezpeãnosti dodávky energie.

Cenu elektriny vyrobenej z obnoviteºn˘chzdrojov energie a vysoko úãinnou kombinova-nou v˘robou stanovuje Úrad pre reguláciu sie-Èov˘ch odvetví. Pri stanovení ceny zohºadÀujedruh obnoviteºného zdroja energie, pouÏitú tech-nológiu, termín uvedenia zariadenia na v˘robuelektriny do prevádzky a veºkosÈ in‰talovanéhov˘konu zariadenia.

V robca elektriny z obnoviteºn˘ch zdrojovenergie a vysoko úãinnou kombinovanou v˘ro-bou má nárok na prednostné pripojenie zariade-nia na v˘robu elektriny do regionálnej distribuã-nej sústavy, prednostn˘ prístup do sústavy, pred-nostn˘ prenos, distribúciu a dodávku elektrinybez ohºadu na v˘kon zariadenia.

Zákon stanovuje hranice podpory, ktor˘mi jemaximálny in‰talovan˘m v˘konom 125 MW,ktor˘ sa zvy‰uje na 200 MW, ak elektrina vyrá-baná vysokoúãinnou kombinovanou v˘robou aenergetick˘ podiel obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie v palive je vy‰‰í ako 20 %.

Zákon optimalizuje fungovanie trhu s elektri-nou v oblasti obnoviteºn˘ch zdrojov energie akombinovanej v˘roby elektriny a tepla a vytvá-ra stabilné hospodárske a administratívne pro-stredie a súãasne odstraÀuje bariéru krátkej ga-rancie cien, ktorá spôsobovala nízky nárast v˘-roby elektriny z t˘chto zdrojov. Garancia v˘kup-n˘ch cien elektriny na 15 rokov znamená pod-poru v˘stavby zariadení ako aj pozitívny dopadna moÏnosti investovania do technológií v˘ro-by elektriny pre malé a stredné podniky, ão pri-speje k regionálnemu a miestnemu rozvoju.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

34

Energetická infra‰truktúra bola vybudova-ná a dlho slúÏila iba jedinému úãelu – priviesÈdostatok elektriny z veºk˘ch elektrární k spot-rebiteºom. OZE ako distribuované zdroje me-nia energetické pomery v distribuãn˘ch sie-Èach neoãakávan˘m spôsobom. Na jednej stra-ne je potrebné posilniÈ siete, aby vyhovelinov˘m poÏiadavkám, na strane druhej sa pre-javuje pozitívny vplyv v˘roby v mieste spo-treby. Z veºk˘ch elektrární je dlhá cesta elek-triny k spotrebiteºovi spojená so stratami priprenose elektriny. KaÏd˘ OZE vybudovan˘ priobci dokáÏe pokryÈ ãasÈ spotreby elektrinydanej lokality. A tú ãasÈ tam netreba preniesÈ.Takáto v˘roba elektrickej energie vzniká namieste odberu, kde je aj spotrebovaná.

MINULOSË, KTORÁ SA NEVRÁTI

V predchádzajúcich rokoch bránilo roz-voju OZE viacero faktorov, ktoré zneisÈova-li podnikateºské prostredie. Finanãn˘ sektorpovaÏoval investície do OZE za rizikové.Ch˘bala potrebná legislatíva a teda jasné astabilné pravidlá na stanovovanie v˘kupn˘chcien. Prevládala prirodzená obava z nevyspy-tateºného cenového v˘voja.

V˘kupné ceny pre elektrinu stanovujeÚRSO (Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvet-

ví) kaÏdoroãne pomocou cenov˘ch v˘nosov.V kupné ceny boli urãované bez väzby na bu-dúce obdobia, bez záväznosti v˘kupnej cenyna dlh‰ie obdobie neÏ jeden rok. Investoromch˘bala vôºa ísÈ do rizika a treba povedaÈ, Ïeaj odbornosÈ zo strany finanãn˘ch investíciípokrivkávala. Fenoménu OZE príli‰ nedô-verovali, bol totiÏ na Slovensku v podstate ne-známy.

Investori neboli preto schopní stanoviÈ vosvojich finanãn˘ch plánoch dobu návratnos-ti pre investície, presahujúce stovku miliónovkorún za jeden megawatt in‰talovaného v˘-konu. Îiadna banka neakceptovala prognózycenového v˘voja, nech boli spracované ako-koºvek spoºahliv˘mi a renomovan˘mi ústav-mi a agentúrami. Boli to len úvahy, ktoré ne-predstavovali istotu budúceho v˘voja. Ban-koví analytici postupovali vlastn˘mi „osved-ãen˘mi“ metódami a odmietali podºa nichpríli‰ optimistické, hoci odborné pohºady nav˘kupné ceny elektriny. Ich budúci v˘vojposudzovali vlastnou, znaãne konzervatív-nou metodikou. Deklarovanú podporu zostrany ‰tátnej správy a aj európskych in‰titú-cií táto metodika veºmi nezohºadÀovala. Takvychádzali investície ako nenávratné, alebodoba návratnosti bola za horizontom desiatichrokov. Teda v lep‰om prípade príli‰ dlhá.

Za tejto situácie získaÈ od banky úver ne-bolo moÏné a vlastné zdroje v potrebnej v˘-‰ke investori na Slovensku nemali, alebo ne-boli ochotní poskytnúÈ. V in˘ch projektochbola perspektíva lep‰ia.

Záväzok vyrábaÈ z OZE viac ako 14 %spotrebovanej elektriny po roku 2020 na Slo-vensku nebrali ako svoj záväzok, ale ako zá-

väzok ‰tátu. ·tát sme my v‰etci, ale zodpo-vednosÈ chápaná ako kolektívna sa z investiã-n˘ch zámerov vytrácala. Investori podnika-jú, aby dosiahli zisk, nie preto, aby plnili zá-väzky ‰tátu. Veríme, Ïe to je minulosÈ, ktorása nevráti – v˘voj sa zdá byÈ nevratn˘.

âO SA STALO?

Zmena legislatívy na podporu OZE zname-nala prelomenie bariér. Finanãné in‰titúcie sazaãali orientovaÈ v nov˘ch podmienkach.Niektoré r˘chlej‰ie a niektoré pomal‰ie. KaÏ-dopádne po stanovení zákonnej garancie v˘-kupnej ceny na 15 rokov sa ukázalo, Ïe inves-tície do niektor˘ch OZE sú návratné. Pozíciainvestorov sa zmenila. Z odmietan˘ch neús-pe‰n˘ch uchádzaãov o rizikové úvery sa sta-li váÏení klienti a zaãal boj o ich získanie. Tootvorilo moÏnosti.

VeºkosÈ a úãinnosÈ podporn˘ch mechaniz-mov nastaven˘ch ‰tátom zaãala priná‰aÈ ovo-cie. Miestami sa úroda ukázala byÈ aÏ nadschopnosti na‰ej krajiny. Ak by v‰etky pro-jekty dozreli do realizácie, tak by sa stromypolámali pod ich Èarchou.

Okrem ‰tedrosti ‰tátu podporil rozvoj naSlovensku aj in˘ vplyv. V˘voj v˘robn˘chtechnológií pre viacero druhov OZE sa odo-hráva stále intenzívnej‰ie. UmoÏÀuje to priaz-nivá klíma v prostredí, ktorá praje rozvoju ap-likácii. Extrémne zaãal rásÈ trh pre fotovoltaic-ké zdroje. V roba zlacnela. V robky tieÏ. Od-byt lámal rekordy. Nastavená podpora naSlovensku, ale aj v in˘ch krajinách vychádza-la z in˘ch predpokladov. Pád cien technoló-gií bol neoãakávan˘.

Rozvoj obnoviteºn˘ch zdrojov energiena Slovensku z pohºadu praxe

Pohºad z hºadiska v˘stavby OZE

Minul˘ rok znamenal po rokoch stagnácie na‰tartovanie novej etapy v rozvoji obnoviteºn˘ch zdrojovenergie (OZE) na Slovensku. Dovtedy sa okrem verbálnej podpory toho veºa neudialo. Rok 2009 bol

rokom prelomu: vy‰la podporná legislatíva a zmenil sa postoj finanãn˘ch in‰titúcií. To na‰tartovaloinvestorov. Nastavené podmienky a pravidlá sºubovali dlhodobú podporu. Zaãalo sa s prípravou

projektov a aj s ich realizáciou. No objavili sa aj nové problémy, ktoré spôsobil vplyv OZE na energetickúinfra‰truktúru. Na túto mimoriadne aktuálnu tému priná‰ame ãlánok Ing. Petra KÁâERIKA,

predsedu predstavenstva Bioenergetickej spoloãnosti, a. s.

Zjednodu‰ená schéma bioplynovej stanice

35

Súbeh poklesu cien technológií, nárastuv˘kupnej ceny elektriny, sprístupÀovanieúverov a aj nízka cena pozemkov spôsobilibúrliv˘ rozbeh projektov OZE, hlavne pre v˘-stavbu fotovoltaiky. Ak by rozvoj pokraãovaltak˘m tempom ak˘m sa rozbehol, ohrozilo byto stabilitu energetickej infra‰truktúry a ne-bolo by moÏné dodrÏaÈ normy kvality a spo-ºahlivosti dodávkok. TakÏe paradoxne podpo-ra ‰tátu by nakoniec ohrozila dodávku elek-triny spotrebiteºom.

Poãet Ïiadostí o pripojenie slneãn˘ch zdro-jov elektriny evidovan˘ v troch distribuã-n˘ch spoloãnostiach spravujúcich siete naSlovensku prekroãil tisíc megawattov. Tentoelektrick˘ v˘kon sa priblíÏil k úrovni ‰tvrti-ny najväã‰ieho odberu, ak˘ je u nás dosaho-van˘ v priebehu roka. Je to hranica roãnéhoenergetického maxima. To by elektrizaãnásústava nezvládla.

Je zrejmé, Ïe ak tento v˘kon fotovoltaic-k˘ch zdrojov závisí od aktuálneho slneãné-ho Ïiarenia, jeho náhly pokles spôsobí obrov-sk˘ deficit v elektrizaãnej sústave, a tá nemák dispozícii dostatoãnú toãivú rezervu nazv˘‰enie v˘konu v ostatn˘ch zdrojoch. Pre-to je zrejmá potreba koordinovaÈ v˘stavbuOZE tak, aby ekologická v˘roba v nich ne-ohrozila stabilitu rovnováhy v˘roby a odbe-ru elektriny.

ZÁCHRANNÁ BRZDA

V‰etky druhy OZE, snáì len okrem mal˘chvodn˘ch elektrární, sú vybudovateºné za nie-koºko mesiacov. V stavba klasickej elektrár-ne je podstatne nároãnej‰ia a trvá veºa rokov.

Pre investora do OZE je zimné obdobie ob-dobím príprav a len ão poãasie dovolí, zaãí-na v˘stavbu. Stavbu treba ukonãiÈ do jesene.Po uvedení investície do prevádzky sa nav˘kupnú cenu vzÈahujú pravidlá, ktoré súplatné pre aktuálny rok, a tie sa pravidelnemenia a platia pre nasledujúci rok. Takto jemoÏné pripraviÈ financovanie s vyuÏitím úve-ru z banky pri dobrej znalosti podmienok. Tiesú stabilné poãas prípravy a aj realizácie in-vestície.

Je zrejmé, Ïe za priazniv˘ch podmienok jeinvestícia do väã‰iny OZE r˘chlo uskutoãni-teºná. A hlavne r˘chlo priná‰a prostriedky nasplatenie úveru.

Rovnako je zrejmé, Ïe niektoré druhy OZEspôsobujú svojimi vlastnosÈami problémyelektrizaãnej sústave. Potenciál, ktor˘ sústavamá z hºadiska pripojenia OZE, je potrebnéoptimálne vyuÏiÈ a zohºadniÈ javy, ktoré pri-niesli zmeny vyvolané pripojením nov˘chOZE.

Vzhºadom na r˘chlosÈ v˘stavby t˘chtozdrojov a optimálny postup s vyuÏitím zim-n˘ch mesiacov na prípravu a letn˘ch na v˘-stavbu je predpoklad spustenia väã‰iny no-v˘ch zdrojov koncom roka. Zmeny v pravid-lách v˘kupn˘ch cien elektrickej energie pri-chádzajú pred zaãatím najrizikovej‰ieho ob-dobia energetiky, pred príchodom zimy. Vzime sú poveternostné podmienky najnároã-nej‰ie a zároveÀ je spotreba najvy‰‰ia. Je ne-vyhnutné správne posúdiÈ, koºko a ak˘ch no-v˘ch zdrojov je sústava schopná zvládnuÈ. Vãase uvedenia nov˘ch zdrojov do prevádzkyje uÏ cenov˘ v˘nos pre nasledujúci rok plat-n˘. A meniteºn˘ aÏ o rok.

Neriaden˘ v˘voj v˘stavby OZE hrozí ko-lapsom a spoloãnosÈ reprezentovaná svojimiorgánmi hºadá cesty, ako tomu zabrániÈ. Zá-roveÀ chce dodrÏaÈ záväzky, ktoré prijalaspolu s orgánmi EÚ.

Slovenská energetická sústava je jedna znajmen‰ích v Európe a udrÏanie jej stabilityje Èaωie neÏ pri veºk˘ch sústavách schopn˘chsanovaÈ prípadné pre‰ºapy. Preto by na‰a le-gislatíva mala byÈ prispôsobená na‰ej zrani-teºnosti. Mala by byÈ teda flexibilná. No nadruhej strane vydala EÚ klimaticko-energe-tick˘ balíãek opatrení vo forme smerníc, sozámerom zjednodu‰iÈ procesy, ktoré sú spo-jené so zabezpeãovaním oprávnení na v˘-stavbu OZE. HºadaÈ kompromis je skutoãnemimoriadne nároãné.

AKO NAKŸMIË VLKA, ABY PREÎILA OVCA

Ako jediná cesta sa javí najskôr zahasiÈ po-Ïiar, ktor˘ ohrozuje energetickú sústavu, a ná-sledne treba zjednodu‰iÈ byrokraciu spojenús prípravou v˘stavby OZE. Do platnosti vstu-puje novela elektrizaãného zákona ãíslo656/2004 a novela zákona o podpore OZEbude nasledovaÈ o nieão neskôr.

Kombinácia absencie regulaãn˘ch schop-ností OZE a ich závislosti od poãasia nabá-da k opatrnosti. Legislatíva kladie do popre-dia ich nasadzovanie pred ostatn˘mi zdrojmi.Ak by bolo priveºa OZE v na‰ej malej sústa-ve, tak zaberú priestor klasick˘m zdrojom.Vytlaãia ich.

T˘m sa zníÏi disponibilná rezerva regulaã-ného v˘konu, Ïivotne dôleÏitá pre udrÏanie

rovnováhy. To nemoÏno dopustiÈ. Uveden˘antagonizmus sa v budúcnosti nezmen‰í. Ajbudované plynové elektrárne, ktoré predsta-vujú svojimi regulaãn˘mi schopnosÈami moÏ-nú pomoc, sa pri enormnom náraste v˘konuz OZE môÏu dostaÈ do polohy vytláãan˘chzdrojov. A ak nebudú v prevádzke, nemôÏuposkytnúÈ ani podporné sluÏby sústave, kto-ré sú nevyhnutné na jej reguláciu.

Jedinou cestou, ako v budúcnosti rozvíjaÈOZE, je podporiÈ rozvoj ich regulaãného po-tenciálu. Zameranie na vyuÏitie takto získa-teºného regulaãného v˘konu nenastane bezmasívnej podpory ‰tátu. VyuÏiÈ regulaãnúschopnosÈ zdroja znamená totiÏ zníÏiÈ objemním vyrobenej elektriny. Takto sa stratí ãasÈtrÏieb za v˘robu elektrickej energie. Tútostratu je potrebné rie‰iÈ jej náhradou. Inaknemá investor motiváciu a samozrejme ani is-totu návratnosti svojej investície, ba ani ne-získa úver od banky.

Pomohlo by, keby poskytnutie regulaãnejrezervy zo strany OZE bolo zv˘hodnené do-táciou k cene podpornej sluÏby poskytovanejt˘mito zdrojmi nad rámec dotácie v˘kupnejceny. Poskytnutie regulaãnej rezervy si vyÏa-duje vybudovaÈ dodatoãné technológie, kto-ré reguláciu umoÏnia. Prípadne je tu aj moÏ-nosÈ jej zmeny na inú formu energie. Technic-ky je to uÏ dnes moÏné.

Zdroj financovania je len jeden – trÏby zadodávku elektriny. Odberateºmi vytvoren˘balík peÀazí z platieb za spotrebovanú elek-trinu treba prerozdeliÈ tak, aby bolo dosÈ pro-striedkov aj na podporu regulaãn˘ch schop-ností OZE.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Plynov˘ motor na bioplyn a elektrick˘ generátor (KGJ – kogeneraãná jednotka).

Budovanie fotovoltaickej elektrárne v Brezovej pod Bradlom.

·peciálny stroj na odber siláÏe a nakladanie do fermentora bioplynovej stanice.

Fermentaãná nádrÏ bioplynovej stanice.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

36

lizovaÈ efekty z investícií potrebn˘ch na reali-záciu jednotliv˘ch opatrení.

Energetická certifikáciaV znamn˘m nástrojom na dosiahnutie ener-

getick˘ch úspor je energetická certifikácia. Zá-mer zákona o energetickej hospodárnosti budovje dobr˘. Jeho filozofia vychádza z povinnéhohodnotenia energetickej hospodárnosti budov.V sledkom energetickej certifikácie je zarade-nie budovy do príslu‰nej energetickej triedy A– G. Táto povinnosÈ sa t˘ka budov, ktoré sú pred-metom predaja a prenájmu po 1. 1. 2008 a no-vostavieb, prípadne v˘znamne obnovovan˘chbudov, ktor˘ch kolaudaãné konanie sa koná po1. 1. 2008. UmoÏÀuje, aby záujemcovia o stav-bu, kúpu alebo prenájom budovy získali pred-stavu o energetickej nároãnosti budovy. Malby byÈ teda nástrojom, ktor˘ bude ovplyvÀovaÈcenu nehnuteºnosti a jej atraktívnosÈ v závislos-ti od energetickej hospodárnosti budovy.

Ani po dvoch rokoch a novelizácii vykoná-vacej vyhlá‰ky sa v‰ak certifikácii nepodarilovyrásÈ z niektor˘ch detsk˘ch chorôb. Asi najväã-‰í problém spojen˘ s energetickou certifikáci-ou je relatívne veºká voºnosÈ, ktorú majú odbor-ne spôsobilé osoby pri vykonávaní hodnotiacichv˘poãtov. Táto voºnosÈ priná‰a väã‰iu pravde-podobnoÈ nepresnosti v˘sledku.

Zákon pritom pozná siln˘ nástroj, ktor˘ mápomôcÈ stavebníkovi pozrieÈ sa na svoju budo-vu úsporn˘mi oãami e‰te skôr, neÏ ju postaví ãizrekon‰truuje. Volá sa projektové hodnotenie avzniklo práve preto, aby sa podarilo odstrániÈprípadné energetické nedostatky stavby skôr,ako investor prestavia desiatky tisíc eur. Nane-‰Èastie sa pri projektovom hodnotení priamonepoãíta s t˘m, Ïe ho spracuje odborne spôso-bilá osoba, ktorá sa na rie‰enie projektu poze-rá s väã‰ím nadhºadom, neÏ zainteresovan˘ pro-jektant. Akékoºvek návrhy vedúce k úsporámenergie by sa tak dali zapracovaÈ do projekto-vej dokumentácie e‰te pred v˘stavbou. Realitouv‰ak je, Ïe projektant dom „nakreslí“ a aj si ho„spoãíta“. Vyjde mu veºmi pekná energetickátrieda a na stavebn˘ úrad po‰le elaborát o pro-jektovom hodnotení. Staviteº aÏ poãas kolaudá-cie s prekvapením zistí, Ïe projektant zabudolk potrebe tepla na vykurovanie pripoãítaÈ vlast-nú spotrebu vykurovacieho systému, energiupotrebnú na prípravu teplej vody, vetranie aklimatizáciu, ãi osvetlenie. Z „peknej energetic-

kej triedy“ podºa projektového hodnotenia sapodºa energetickej certifikácie (ktorá spoãítav‰etky oblasti spotreby) a kolaudácii stane ka-tegória C. Stavebník sa nestaãí ãudovaÈ a hlav-n˘ cieº usporiÈ energiu a prostriedky majiteºo-vi, resp. uÏívateºovi konkrétneho priestoru ale-bo objektu, ale zároveÀ v mnoÏine objektovtvoriacich obec/mesto zníÏiÈ celkovú energetic-kú nároãnosÈ pri zachovaní vysokej kvality slu-Ïieb a Ïivotného prostredia sa nedá zrealizovaÈ.

Kde mestá najviac „tlaãí topánka“?Vy‰‰ie uvedené problémy vypl˘vajú najmä z

potreby dobudovaÈ národn˘ legislatívny rámeca zv˘‰iÈ informovanosÈ samosprávy i laickejverejnosti o moÏn˘ch úsporách pri maximálnemoÏnom a systémovom vyuÏívaní v‰etk˘ch ná-strojov na dosiahnutie energetickej efektívnos-ti a zároveÀ súbeÏnom i následnom moÏnomzvy‰ovaní kvality Ïivota i Ïivotného prostrediaz hºadiska moÏného vyuÏitia u‰etren˘ch – dis-ponibiln˘ch finanãn˘ch zdrojov – v rodine, vpodniku, úrade, ‰kolskom, sociálnom, zdravot-níckom ãi kultúrnom alebo spoloãenskom zaria-dení – na území celého mesta.

Aktuálne je v‰ak dominantn˘m problémomnedostatok finanãn˘ch zdrojov na investície iobmedzené moÏnosti získavania úverov. Prak-ticky v‰etky mestá uplatÀujú prísne úsporné aracionalizaãné opatrenia a s cieºom zachovaÈ do-siahnut˘ ‰tandard a kvalitu sluÏieb pre obyva-teºov i právnické osoby musia v zmysle proti-krízov˘ch opatrení zahrnúÈ do beÏn˘ch v˘dav-kov aj kapitálové zdroje, prípadne i rezervy vy-tvorené v predchádzajúcom období. V niekto-r˘ch prípadoch aÏ alarmujúci nedostatok fi-nanãn˘ch zdrojov je váÏnou prekáÏkou premnohé, najmä men‰ie mestá, vyuÏiÈ moÏnostiãerpania podporn˘ch zdrojov EÚ a ìal‰ích fi-nanãn˘ch mechanizmov. BohuÏiaº, to sa t˘ka ajmnoh˘ch zámerov v oblasti realizácie progra-mu efektívnej energie a vyuÏívania obnoviteº-n˘ch zdrojov.

Finanãné zdroje (fondy EÚ, ‰tátny rozpo-ãet)

Ako je vy‰‰ie uvedené, v súãasnosti len mal˘poãet miest má disponibilné finanãné zdrojena rozvojové projekty. Je na‰ím spoloãn˘m zá-ujmom, aby sa plynulo a priebeÏne ãerpali aefektívne vyuÏívali podporné zdroje Európskejúnie, resp. ìal‰ích finanãn˘ch mechanizmov.

Racionalizácia a úspornosÈ v rámci tepelné-ho hospodárstva miest a obcí

V sledn˘ efekt v tejto oblasti závisí od mno-h˘ch faktorov. Primárne od kvality základn˘chstrategick˘ch dokumentov, najmä koncepcierozvoja tepelnej energetiky a jej priemetu dokonkrétnych akãn˘ch plánov, tematick˘ch po-litík a samozrejme projektovej dokumentáciea kvalitnej realizácie. Koncepcia musí vychá-dzaÈ primárne – z Anal˘zy súãasného stavu –ide o anal˘zu územia, existujúcich sústav tepel-n˘ch zariadení, spotreby tepla, dostupnosti pa-lív a energií, najmä lokálnych obnoviteºn˘chzdrojov energie na území mesta/obce. Druháfáza koncepcie – Návrh rozvoja sústav tepel-n˘ch zariadení a budúceho zásobovania te-plom, resp. teplou vodou územia obce/mestamusí obsahovaÈ vyhodnotenie alternatív tech-nick˘ch rie‰ení, prístupov, pouÏit˘ch materiá-lov a prirodzene ekonomické vyhodnotenie.Tretia fáza – Závery a odporúãania by mali byÈlokálnym programom energetickej efektívnos-ti a bezpeãnosti, najmä z hºadiska moÏnéhovyuÏitia alternatívnych zdrojov energie a inte-grácie so stratégiou zvy‰ovania kvality Ïivot-ného prostredia. Návrh by mal definovaÈ ajkonkrétne ãiastkové ciele i kroky potrebné naich dosiahnutie s uplatnením kritéria maxima-

Lokálna energetika na Slovensku – ako ìalej?

Energetická efektívnosÈ a moÏnosti vyuÏívania lokálnych obnoviteºn˘ch zdrojov

Najnov‰ie technológie a moÏnosti vyuÏívania lokálnych obnoviteºn˘ch zdrojov energie predstavujúreálny program zníÏenia závislosti od jedného zdroja energie a reálny príspevok k úsporám energie

vo verejnom Ïivote, v˘robnej sfére, v oblasti sluÏieb, ako aj v domácnostiach. Je to zároveÀ veºká v˘zvapre zv˘‰enie kvality Ïivotného prostredia. Na Slovensku predstavujú vyuÏiteºn˘ potenciál lokálnych

obnoviteºn˘ch zdrojov energie (OZE) najmä voda, biomasa a biopalivá, najväã‰í celkov˘ potenciálpredstavujú solárna a geotermálna energia, v˘znamn˘ potenciál má aj veterná energia.

37

Je preto nanajv˘‰ potrebné prehodnotiÈ Národ-n˘ referenãn˘ rámec tak, aby boli zv˘raznenépriority a uplatnená vzájomná previazanosÈ jed-notliv˘ch programov, aby sa mohli súbeÏneãerpaÈ napríklad zdroje pre vyuÏitie alternatív-nych obnoviteºn˘ch zdrojov energie a v˘stav-bu âOV a dosiahol sa tak synergick˘ efekt.Rovnako je potrebné zjednodu‰iÈ a sprehºadniÈadministratívne procesy, najmä prípravu projek-tovej dokumentácie pri predkladaní Ïiadosti vrámci jednotliv˘ch OP. Napríklad na prvé v˘-berové posúdenie by mohli postaãovaÈ projek-tové zámery a aÏ v ìal‰ích etapách by spracú-vali ìal‰iu dokumentáciu len tí, ktorí postúpiado ìal‰ieho v˘beru. V súãasnosti v percentuál-nom vyjadrení je obvykle úspe‰n˘ch maximál-ne 20 % zo 100 % vypracovan˘ch projektov –sú to zbytoãne vynaloÏené prostriedky. Je tieÏnevyhnutné zefektívniÈ proces riadenia ‰truktu-rálnych fondov, zjednodu‰iÈ proces ãerpania fi-nanãn˘ch prostriedkov, napr. zavedením pau‰á-lu, zálohovej platby pri zaãatí projektu a záväz-ne stanovenej lehoty pre úhradu realizovan˘chv˘davkov. A v neposlednom rade zv˘‰iÈ infor-movanosÈ jednotliv˘ch mestsk˘ch samospráv o‰truktúre pripravovan˘ch v˘ziev, aby pri rela-tívne malej schopnosti kofinancovania si moh-li stanoviÈ priority a realizovaÈ ucelené progra-my rozvoja.

Spolupráca so ‰tátom a ìal‰ími partnermiJedn˘m zo stálych partnerov je Ministerstvo

hospodárstva SR a od roku 2005 najmä Sloven-ská inovaãná a energetická agentúra (SIEA).Bola partnerom 1. Celoslovenskej konferencie„Fórum pre racionálne vyuÏívanie energie vslovensk˘ch mestách“ a podieºala sa na celomrade ìal‰ích informaãn˘ch a vzdelávacích po-dujatí Únie miest. Napríklad SIEA v rámci pro-gramu RUSE prizvala Úniu miest Slovenska kaktívnej úãasti na projekte „Implementáciasmerníc EU t˘kajúcich sa energetickej efektív-nosti a vyuÏitia obnoviteºn˘ch zdrojov ener-gie“. Pravidelne organizovala „Informaãné dni“o aktuálnych v˘zvach ku komunitárnemu pro-gramu Európskej komisie „Inteligentná energia– Európa“, k aktuálnym grantov˘m programom·trukturálnych fondov EÚ, Nórskeho finanãné-ho mechanizmu. Pomáhala prezentovaÈ i zahra-niãné skúsenosti, ako príklad moÏno uviesÈ„Rakúske energetické dni“. Aktuálne v spolu-práci s Úniou miest a ZdruÏením miest a obcíSlovenska SIEA pripravila informaãn˘ seminár„Energia pre obce a mestá“, ktor˘ sa uskutoã-ní 5. mája 2010 v Banskej Bystrici v rámci v˘-stavy PRO REGION. Hlavn˘mi témami semi-nára sú „Ako profitovaÈ z nov˘ch energetick˘chpredpisov“, „Podpora programu energetick˘chúspor“ a „Prezentácia pozitívnych príkladov“.ëal‰ími partnermi na úrovni ‰tátnej správy v ob-lasti programu Efektívnej energie a alternatív-nych zdrojov doteraz boli Ministerstvo Ïivotné-ho prostredia SR a Ministerstvo poºnohospodár-stva SR. V‰eobecne dominantn˘m partnerom voblasti ãerpania podporn˘ch zdrojov je Minis-terstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR,ktoré spolu s ministerstvom financií dominant-ne ovplyvÀuje ‰truktúru i cel˘ proces ãerpaniapodporn˘ch zdrojov.

Ochrana Ïivotného prostrediaRovnako v˘znamná je bilaterálna, resp. cez-

hraniãná, ale najmä celoeurópska spolupráca,úãasÈ v celoeurópskych sieÈach a zdruÏeniach.

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Únia miest ‰iro-ko rozvinula, resp.pomáhala rozvíjaÈjednotliv˘m mestám,prípadne aj regiónom naj-mä bilaterálnu a cezhraniãnúspoluprácu, najmä s na‰imi part-nermi v âechách, v Rakúsku a vposlednej dobe aj v Maìarsku. Prezí-dium Únie miest pozitívne reagovalo nav˘zvu Európskej komisie, aby plnila úlo-hu podpornej ‰truktúry pri ‰írení spoloãn˘chhlavn˘ch cieºov v oblasti efektívnej energie,konkrétne iniciatívy Európskej komisie „Doho-vor primátorov“.

Dohovor primátorovJe to ambiciózna iniciatíva, ktorá má zjedno-

tiÈ primátorov európskych miest za úãelom v˘-meny skúseností a dobr˘ch príkladov z oblastiudrÏateºnej energie a ich uvedenia do praxe.Hlavné ciele moÏno zhrnúÈ do hesla 3x20 – jeto záväzok t˘ch miest, ktoré pristúpia k Doho-voru zníÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynov o 20 %,zníÏiÈ spotrebu energií o 20 % prostredníctvomzv˘‰enia energetickej úãinnosti a zv˘‰enia po-dielu obnoviteºn˘ch energetick˘ch zdrojov mi-nimálne o 20 %. Oficiálne otvorenie projektu„Dohovor primátorov“ bolo vyhlásené komisá-rom pre energetiku Andrisom Piebalgsom po-ãas T˘ÏdÀa trvalo udrÏateºnej energie (28. 1. –1. 2. 2008) v Bruseli.

Únia miest plní túto úlohu v úzkej súãinnos-ti s jej iniciatívy zaloÏen˘m zdruÏením CITE-NERGO, ktoré vstúpilo do celoeurópskej siete– asociácie Energie-Cités, ktorá v spolupráci sClimate Alliance, EUROCITIES a ìal‰ími part-nermi spravujú spoloãnú kanceláriu Dohovoruprimátorov v Bruseli od februára 2009, ktorá po-skytuje informácie pre mestá, ktoré majú záujempripojiÈ sa k Dohovoru a pomáha im rie‰iÈ tech-nické a procedurálne otázky a realizovaÈ hlav-né záväzky vypl˘vajúce z Dohovoru. Pri kan-celárií je zriadené Spoloãné v˘skumné centrum(the Joint Research Center) zamerané na otáz-ky redukcie emisií CO2 a na pomoc jednotliv˘mmestám v príprave Akãn˘ch plánov udrÏateºnej

energie (Sustainable Energy ActionPlans – SEAPs), monitoringu, imple-

mentácie a vyhodnotenia aplikácie Akã-n˘ch plánov v praxi.V septembri tohto roku plánujeme v spoluprá-

ci s Energie-Cités veºké informaãné podujatieo hlavn˘ch cieºoch, pristúpení ìal‰ích miest kDohovoru primátorov i k aplikácii konkrétne-ho programu na úrovni jednotliv˘ch ãlenov Do-hovoru. Jedn˘m z hlavn˘ch cieºov popri v˘raz-nej‰om zapojení slovensk˘ch miest do progra-mu efektívnej energie je mobilizácia a zapoje-nie v‰eobecne obãianskej verejnosti do tohto ná-‰ho spoloãného celoeurópskeho programu, kto-r˘ by mal zaistiÈ trvalo udrÏateºnú energetickúbezpeãnosÈ a novú kvalitu Ïivotného prostrediapre v‰etk˘ch obãanov Európskej únie i okolit˘chkrajín.

Informácia o celoeurópskej konferencii orga-nizovanej Energie-Cités

Jedn˘m z dôleÏit˘ch v˘znamn˘ch podnetovpre ‰írenie idei tejto celoeurópskej iniciatívy jemedzinárodná konferencia Îivot miest ãelí zme-nám, ktorú organizuje od 28. 4. do 30. 4. 2010práve celoeurópska Asociácia Energie-Cités vspolupráci s Comune di Salerno – Salerno &Energia za úãasti aj zástupcov Únie miest azdruÏenia CITENERGO. Hlavné témy poduja-tia sú: Kvalita Ïivota – indikátory a vnímaniekvality obãanmi, Miestna energetická politikazameraná na zaistenie lep‰ej kvality Ïivota a ãoje veºmi dôleÏité, aj Vízia pre nízkoenergetickémesto na roky 2020 – 2050. I my sme sa podie-ºali na pripravovanej deklarácii a v˘zve premiestnu a regionálnu samosprávu pripraviÈ a rea-lizovaÈ programy novej kvality Ïivota pre 21.storoãie.

Marián MINAROVIâGenerálny sekretár Únie miest Slovenska

a vedúci manaÏér CITENERGO

Geotermálna energiaSlovo „geotermálna“ pochádza z gréãtiny. „Geos“ znamená „zem“ a „thermal“ znamená „teplo“. Pod„geotermálnou energiou“ teda rozumieme teplo (termálnu energiu), ktorá sa nachádza vnútri na‰ej pla-néty a pomaly preniká na povrch. T˘mto spôsobom sme na zemskom povrchu (tam kde Ïijeme) zásobo-

vaní tokom energie prichádzajúcej jednakzhora (slnko) a jednak z podzemia (geoter-málna energia).

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

38

Ekonomiky krajín závisia od energie. Tosamo o sebe nie je nijako objavné tvrdenie,preto skúsme presnej‰ie: hospodársky rozvoji nበcelkov˘ spôsob Ïivota závisia od ener-gie vytvorenej z tiel státisícov generácií Ïivo-ãíchov a rastlín, milióny rokov premieÀa-n˘ch na uhlie, ropu a plyn. Prv˘ problém s fo-sílnymi palivami je, Ïe sú vyãerpateºné a (vzásade) neobnoviteºné. Predpoklady sa rôznia,no moment, keì sa vyãerpajú sa blíÏi (ak, akotvrdia niektoré scenáre „ropného zlomu“, na-príklad pri rope tak˘to moment uÏ nenastal).Kríza nepríde ako kataklizmatick˘ moment zhollywoodskych katastrofick˘ch filmov, budeto pomal˘ proces, v ktorom si postupne za-ãneme byÈ vedomí nepríjemného faktu, Ïezajtra uÏ nebudeme maÈ tie moÏnosti a takézdroje ako dnes. UÏ dnes sa musí ropa ÈaÏiÈna stále menej dostupn˘ch miestach, ãi získa-vaÈ technologicky zloÏit˘m spôsobom. Po-stupne sa dostaneme k momentu, keì sa ener-gia potrebná na získanie jedného barelu ropyzaãne pribliÏovaÈ k mnoÏstvu energie, ktorújeden barel ropy obsahuje. Tento ãas viemetrochu oddialiÈ technologick˘m v˘vojom,efektívnej‰ími spôsobmi ÈaÏby a spracovania,logika v zásade uzavretého fyzikálneho sys-tému je v‰ak Ïelezná.

To je v‰ak len jedna polovica problému.Druhou je fakt, na ktor˘ radi zabúdame –na‰e preÏitie nezávisí len od na‰ich moÏnos-tí, ale aj od vonkaj‰ieho prostredia. Ak by malmaÈ kaÏd˘ ãlovek na planéte rovnak˘ Ïivot-n˘ ‰tandard ako ‰Èastnej‰ia men‰ina vo vyspe-l˘ch krajinách, potrebujeme nie jednu, alehneì niekoºko planét. LenÏe my máme lenjednu, a s vysokou pravdepodobnosÈou to tak

e‰te dlho zostane. Spôsob, ak˘m získavamea spotrebúvame energiu pre hospodársky roz-voj a nበspôsob Ïivota má veºk˘ podiel nakrátkozrakom preãerpávaní zdrojov a kapa-cít planéty. Doteraz sme sa dokázali násled-kom vyhnúÈ tak, Ïe sme ich presunuli do bu-dúcnosti, ãi in˘ch ãastí sveta. To prvé prestá-va byÈ moÏné, keìÏe náznaky ukazujú, Ïe voviacer˘ch oblastiach dosahujeme (ãi dokon-ca presahujeme) hranicu absorpãnej kapaci-ty planéty (v ‰irokom zmysle, ako schopnosÈglobálneho ekosystému „vstrebaÈ“ environ-mentálne ‰kodlivé vplyvy). To druhé sa uka-zuje byÈ nedosiahnuteºné politicky. Európskaúnia vníma s podráÏdením neochotu veºk˘ch,r˘chlo sa industrializujúcich krajín, ako âínaãi India, prijaÈ globálne emisné záväzky. Z eu-rópskeho hºadiska to vyzerá ako nezodpoved-né a krátkozraké sebectvo, ktoré v koneã-nom dôsledku po‰kodí v‰etk˘ch (a o to viacpráve spomínané krajiny, keìÏe chudobnej‰ie‰táty majú vo v‰eobecnosti menej zdrojovna vyrovnanie sa s následkami klimatick˘chzmien). Pre Indiu a âínu je to v‰ak otázka prá-va na rozvoj, ktor˘m pre‰la vyspelá ãasÈ sve-ta bez toho, aby sa po globálnych a dlhodo-b˘ch následkoch príli‰ obzerala.

Mnohé z t˘chto globálnych problémovteda pramenia zo spôsobu, ak˘m získavamea spotrebúvame energiu. Na‰Èastie, politici a„kapitáni priemyslu“ uÏ k nim nie sú úplneslepí (hoci optimizmus treba tlmiÈ, keìÏe sapravidelne ukazuje, Ïe prijaté záväzky sú ãas-to len t˘m minimom, na ktorom sa dokáÏe-me zhodnúÈ, a implementácia ãasto zaostávadokonca aj za nimi). Európska únia sa dohod-la, Ïe do roku 2020 bude 20 % energie vyrá-

baÈ z obnoviteºn˘ch zdrojov. Nechala v‰ak naãlensk˘ch krajinách, ak˘mi opatreniami chcútento cieº dosiahnuÈ.

GARANTOVANÉ V¯KUPNÉ CENY

Garantované v˘kupné ceny sú podºa niek-tor˘ch najefektívnej‰ím spôsobom podporyrozvoja obnoviteºn˘ch zdrojov. Práve tie stá-li za masov˘m rozvojom veternej a solárnejenergetiky napríklad v Nemecku, kde boltento model zaveden˘ zákonom v roku 1990(zásadnej‰ie novelizovanom v roku 2000). Vov‰eobecnosti je jeho obsahom záväzok ope-rátorov sietí, Ïe v˘robcom energie z obnovi-teºn˘ch zdrojov umoÏnia prioritn˘ prístup dosietí, a vyrobená energia sa bude odkupovaÈza vládou garantovanú cenu.

Hlavnou v˘hodou garantovanej ceny jepredvídateºnosÈ. Investície do obnoviteºnejenergie majú väã‰inou dlhodobú návratnosÈ,vysoké poãiatoãné náklady, preto by bolifluktuácie v˘kupn˘ch cien siln˘m demotivaã-n˘m faktorom. V ‰ka ceny je ãasto stanovo-vaná diferencovane – podºa typu technológie,mnoÏstva produkovanej energie, a pod.

Ilustráciou efektívnosti tohto modelu jespomínané Nemecko. V zmysle in‰talovanejkapacity sa stalo svetovo najväã‰ím trhom presolárnu energiu a druh˘m najväã‰ím (poUSA) pre veternú, s in‰talovan˘m v˘konomtakmer 26 gigawattov koncom minuléhoroku. Tento model postupne prijalo viac ako40 krajín, medzi nimi napríklad âeská repub-lika. Posledn˘m podobn˘m prípadom je Bri-tánia – od apríla 2010 ponúka garantovanév˘skumné ceny pre energiu z mal˘ch domá-cich, alebo komunitn˘ch zdrojov. Domác-nosti ãi komunity dostanú priamu podporu nain‰talovanie fotovoltaick˘ch panelov, ãi ve-tern˘ch turbín do piatich megawattov, ìal‰ieprostriedky majú garantované, ak energiuvyrobia nie len pre vlastnú spotrebu, ale aj do-dajú do siete.

Zrútenie ‰panielskeho solárneho trhu v roku2008 je v‰ak upozornením, Ïe podobné sché-my treba starostlivo nastaviÈ. ·tedré v˘kupnéceny v roku 2007 viedli k masívnemu náras-tu in‰talovanej kapacity do tej miery, Ïe vlá-da musela subvencie zru‰iÈ. Firmy sa snaÏiliin‰talovaÈ ão najviac panelov pred ukonãenímpodpory, trh sa prehrial a ceny spadli. Madridmusel nakoniec v roku 2009 podporu pre-hodnotiÈ – zníÏil tarify a zaviedol obmedze-nia stavby nov˘ch solárnych elektrární.

ZELENÉ CERTIFIKÁTY

ëal‰ím spôsobom podpory obnoviteºn˘chenergií b˘vajú tzv. „zelené certifikáty“ – na

Investícia do preÏitia

Pomaly sa predierame hospodárskou krízou. Hoci hustota optimistick˘ch správ rastie,jej následky (napríklad v sociálnej oblasti, resp. v oblasti zamestnanosti) budeme cítiÈ e‰te dlho.

A o predkrízovej miere rastu uÏ budeme môcÈ len snívaÈ. Jasnozrivej‰í politici si v‰ak zaãínajúuvedomovaÈ, Ïe pred nami je ìal‰ia kríza, popri ktorej sú problémy s finanãn˘mi trhmi

epizodickou nepríjemnosÈou: nazvime ju kríza environmentálno-energetická.

39

nich stavia politiku napr. Británia. MôÏu maÈrozliãnú podobu – od poÏiadaviek minimál-nej energetickej úãinnosti (ktoré sa presa-dzujú najmä v stavebníctve), po ‰tandardy preenergetické portfólio, ktoré od v˘robcov ener-gie vyÏadujú, aby urãitá ãasÈ z nej pochádza-la z obnoviteºn˘ch zdrojov.

Splnenie kvót b˘va zaruãené obchodova-teºn˘mi certifikátmi, ktoré fungujú podobne,ako emisné povolenky v rámci ETS. KaÏd˘certifikát predstavuje urãité mnoÏstvo MWhelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov. V robcasplní kvótu t˘m, Ïe ju sám vyrobí, alebo musínakúpiÈ zodpovedajúce mnoÏstvo certifikátovna trhu. Cena certifikátu by mala pokr˘vaÈrozdiel medzi nákladmi na v˘robu energie zobnoviteºn˘ch zdrojov a trhovou cenou.

Na podobnom princípe sa rozhodla EÚpostaviÈ aj vlastnú schému, ktorou chce za-bezpeãiÈ splnenie záväzku, Ïe do roku 2020bude 20% energie v Únii pochádzaÈ z obno-viteºn˘ch zdrojov. Celkov˘ cieº bol rozdele-n˘ medzi ãlenské krajiny podºa poãiatoãnejsituácie (inak povedané – aké mnoÏstvo ob-noviteºnej energie vyrábajú dnes) a národn˘chkapacít. Krajina môÏe splniÈ kvótu t˘m, Ïesama vyrobí stanovené mnoÏstvo „zelenejenergie“, alebo si ch˘bajúcu ãasÈ kúpi odãlenského ‰tátu, ktor˘ jej má prebytok.

FI·KÁLNA PODPORA

Investície do obnoviteºn˘ch zdrojov moÏ-no „zatraktívniÈ“ aj rôznymi fi‰kálnymi sti-mulmi. V mnoh˘ch krajinách vrátane Sloven-ska sa stali hlavn˘m spôsobom podpory vov˘robe tepla – ãi uÏ s vyuÏitím solárnychãlánkov, biomasy, geotermálnej energie apod.

Spôsobov je mnoho – priame granty na in-‰taláciu zariadení, pôÏiãky s v˘hodnou úro-kovou mierou, daÀové zv˘hodnenia ãi úplnéoslobodenie od niektor˘ch typov daní. Rakús-ko takto podporuje in‰taláciu nov˘ch systé-mov vyhrievania pri rekon‰trukcii obytn˘chbudov, Fínsko vyuÏilo úspe‰ne kombináciugrantov a daÀov˘ch úºav na rozvoj energie zbiomasy. Keì sa pokúsilo pouÏiÈ túto straté-giu na veterné elektrárne, ukázala sa ako me-nej efektívna, preto prem˘‰ºa o zavedení ga-rantovan˘ch v˘kupn˘ch cien.

TENDROVANIE

Tendrovanie je ‰pecifick˘m spôsobom pod-pory obnoviteºnej energie, pouÏívan˘m v ob-medzenom mnoÏstve krajín a len pre niekto-ré technológie. Vláda vyhlási tender na do-dávku elektrickej energie z obnoviteºn˘chzdrojov za stanovenú cenu. Kontrakt násled-ne získa najkonkurencieschopnej‰ia ponuka.Vy‰‰ie náklady spojené s v˘robou energie zobnoviteºn˘ch zdrojov nekryje vláda, alespotrebitelia. Tento mechanizmus sa zatiaº vy-uÏil len vo dvoch ãlensk˘ch krajinách, voFrancúzsku a Írsku, Dánsko ho vyuÏíva narozvoj pobreÏn˘ch vetern˘ch parkov.

KTOR¯ SPÔSOB JE NAJEFEKTÍVNEJ·Í?

V systémoch zaloÏen˘ch na kvótach vlá-da urãuje limity podielu obnoviteºn˘ch zdro-jov, cena energie je v‰ak ponechaná na trh. Prigarantovanej v˘kupnej cene je to z princípu

naopak – je stanovená cena, nie kvantita.Skúsenosti ukazujú, Ïe garantované v˘kupnéceny boli efektívnej‰ie neÏ systémy zaloÏe-né na kvótach pri roz‰irovaní vyuÏitia obno-viteºn˘ch zdrojov, bez nadmerného nárastucien pre spotrebiteºov. Vy‰‰ie uvádzan˘ prí-klad ·panielska v‰ak ilustruje, aké dôleÏité jesprávne nastavenie.

Pri ‰tandardoch stanovujúcich povinn˘ po-diel obnoviteºn˘ch zdrojov v „energetickomportfóliu“ zas ch˘ba prvok dlhodobej istotypre investorov – po dosiahnutí stanovenéhopodielu sa totiÏ podpora ru‰í. Je s nimi spo-jené aj vy‰‰ie riziko, keìÏe cenu „zelen˘chcertifikátov“ elektrickej energie je ÈaÏké pred-povedaÈ. Z t˘chto dôvodov sú v˘hodnej‰ieskôr pre veºké elektrárne – zatiaº ão v˘kup-né ceny, ãi granty na in‰taláciu zariadenímôÏu ponúkaÈ príleÏitosti v‰etk˘m úãastní-kom trhu, vrátane domácností so solárnymi ãivetern˘mi mikroelektrárÀami.

EfektívnosÈ daÀov˘ch nástrojov je ÈaωieodhadnúÈ, keìÏe sú väã‰inou spojené s in˘miopatreniami. Úãinnej‰ie sú v‰ak v krajináchs vysok˘m zdanením energií, ako sú severs-ké ‰táty, kde zníÏenie dane môÏe vyrovnaÈrozdiel medzi v˘robou cenou „tradiãnej“ a„zelenej“ energie.

FOSÍLNE âI „ZELENÉ“?

Dôvody, pre ktoré potrebuje obnoviteºnáenergia cielenú podporu sú jednoduché:vstupné investície sú relatívne veºké a návrat-

nosÈ dlhodobá, ão odrádza od ochoty podstu-povaÈ investiãné riziká. Okrem toho, ak ne-berieme do úvahy ‰ir‰ie súvislosti, v˘robaenergie z „tradiãn˘ch“ (fosílnych) zdrojov jelacnej‰ia. Preão v‰ak zelenú energiu podpo-rovaÈ? Preão neãakaÈ, k˘m sa stane „prirodze-ne“ konkurencieschopnou?

To ão vyzerá ako lacnej‰ie, môÏe maÈ vskutoãnosti omnoho vy‰‰iu cenu. Pri v˘robeenergie z konvenãn˘ch zdrojov sú mnohénáklady skryté. Neprejavujú sa v cene, ktorúzaplatí spotrebiteº, ale to neznamená, Ïe sa imvyhneme – emisie z fosílnych palív spôsobu-jú environmentálne ãi zdravotné problémy,ktoré majú uÏ dnes veºké hospodárske násled-ky, cena energie z jadra nemusí zah⁄ÀaÈ ná-klady na spracovanie jadrového odpadu, apod. „Subvencovanie“ zelenej energie takmôÏeme v podstate vnímaÈ iba ako vyrovna-nie ‰tartovacej línie.

No hlavn˘m dôvodom je dlhodobá vízia –uÏ dnes vieme povedaÈ, Ïe energetick˘ systémpostaven˘ na fosílnych zdrojoch nie je dlho-dobo udrÏateºn˘. Preto je investovanie do al-ternatív vlastne investíciou do udrÏateºnosticivilizácie.

Radovan GEIST‰éfredaktor portálu EurActiv.sk

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

40

S L O V E N S K Á E N E R G E T I K A

Európa sa dohodla, Ïe energetika sa budeliberalizovaÈ. Prijali sa postupne tri legislatív-ne balíky a postupne sa vytvára jednotn˘energetick˘ trh. Na druhej strane je v‰akenergetika chrbticou ekonomiky, ão si kaÏdájedna národná vláda uvedomuje a preto sasnaÏí zachovaÈ si v sektore ão najväã‰í moÏ-n˘ vplyv. V súãasnosti sme v stave, keì sapravidlá hry vytvárajú a rozdelenie kompe-tencií bude vychádzaÈ ãiastoãne z legislatívya ãiastoãne zo súboja európskych in‰titúcií,národn˘ch vlád a energetickej loby.

V Bruseli v tomto období prebieha prijíma-nie návrhu nariadenia, podºa ktorého budemaÈ Európska komisia právo ÏiadaÈ od ãlen-sk˘ch krajín dôleÏité informácie o energetic-k˘ch projektoch. Ide o dáta spojené s elektric-kou energiou ako takou, ale i o informácie vsúvislosti s biopalivami a energiami získan˘-mi z ropy a zemného plynu. Návrh nariade-nia tak prakticky pokr˘va v‰etky najdôleÏi-tej‰ie podoblasti.

Ak sa legislatíva schváli, do Bruselu budúkaÏdé dva roky odchádzaÈ balíky informáciío energetick˘ch investiãn˘ch plánoch, kapa-citách pre realizáciu, ãasov˘ch harmonogra-moch, zoznamoch pouÏit˘ch technológií, me-dzi nimi zvlá‰È ak ide o technológiu zachy-tenia a uskladnenia emisií oxidu uhliãitého(CCS). âlenské krajiny budú tieÏ musieÈ Ko-misii oznámiÈ, ak bude realizácia projektume‰kaÈ.

Európska komisia si tieÏ v rámci balíka pre

hospodársku obnovu „zaplatila“ niektoré ‰pe-cifické projekty – najmä v˘stavbu pobreÏn˘chvetern˘ch parkov, prepájanie elektrick˘chsietí a plynovodov a demon‰traãné projektytechnológie CCS. Problémom takmer 4-mi-liardového balíka v‰ak je, Ïe sa peniaze inves-tovali len do niektor˘ch typov projektov, kto-ré sa navy‰e geograficky viac koncentrujú vzápadn˘ch neÏ vo v˘chodn˘ch ãlensk˘chkrajinách.

Európske in‰titúcie reagovali na plyná-renskú krízu z januára 2009 nariadením obezpeãnosti dodávok zemného plynu. Okrem

technick˘ch vecí z neho vypl˘va i to, Ïe do-mácnosti sa budú v prípade ìal‰ieho preru‰e-nia dodávok povaÏovaÈ za „chránen˘ch spot-rebiteºov“.

Brusel odpovedá na problémy v energeti-ke postupnou cielenou koordináciou. Je pri-rodzené, Ïe jej dôsledkom by mohla byÈ sna-ha prijaÈ „Spoloãnú energetickú politiku“.Znamenalo by to presun kompetencií z národ-n˘ch vlád na európske in‰titúcie. Nie v‰etkykrajiny sú v‰ak pripravené na takúto podobuintegrácie, upozornil zaãiatkom apríla 2010niekdaj‰í predseda Európskej komisie JacquesDelors. Ako rie‰enie navrhol mechanizmusposilnenej spolupráce, ão znamená, Ïe v ener-getike by sa uωie mohli integrovaÈ tie kraji-ny, ktoré o to majú záujem, priãom by t˘m ne-ovplyvnili v‰eobecné princípy a pravidlá,ktor˘mi sa EÚ ako celok riadi.

Energetika vpl˘va na hospodársky Ïivotkºúãov˘m spôsobom odjakÏiva. Ale „blac-kout“ v roku 2006 zintenzívnil úvahy o moÏ-nostiach energetickej integrácie. BlíÏiaci sakoniec platnosti Kjótskeho protokolu, na tonadväzujúce svetové klimatické rokovania,ale predov‰etk˘m zaÏitá skúsenosÈ so zasta-vením dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinudali úvahám praktick˘ rozmer. Zaãal boj okompetencie a pravidlá, zaãal boj o „Spoloã-nú energetickú politiku“.

Michal HUDECvydavateº energia.sk

Smerujeme k „spoloãnejenergetickej politike“?

V novembri 2006 zaÏila ãasÈ západnej Európy v˘padok elektrického prúdu a milióny ºudí zostalitakpovediac v tme. Potom pri‰li dve plynárenské krízy, z ktor˘ch druhá, v januári 2009, nechala

mrznúÈ ìal‰ie milióny ºudí v nov˘ch ãlensk˘ch krajinách. Medzit˘m sa z ãasu na ãas vyskytliobãasné obavy, Ïe Rusko obmedzí dodávky ropy cez ropovod DruÏba. Do t˘chto udalostí vstupujúdiskusie a najrôznej‰ie nápady – od my‰lienky, Ïe odpoveìou na energetické hrozby a klimatickézmeny sú obnoviteºné zdroje, cez jadrovú renesanciu aÏ po boje o emisné kvóty a investiãné plány

pre nové technológie, ktoré, Ïiaº, zostávajú viac v rovine slov ako skutkov.

N Á R O D N Á R A D A S R

Koncepcia energetickej efektívnosti mázámer dosiahnuÈ postupné zníÏenie ener-getickej nároãnosti na úroveÀ pôvodn˘chãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie. Ako sadarí plniÈ tento cieº?

Je známe, Ïe aÏ 40 % energií spotrebúvajúbudovy a je známe, Ïe aÏ 40 % energie je vy-naloÏená na dopravu. K˘m e‰te pred pár rok-mi automobilov˘ priemysel deklaroval, Ïeznaãné zníÏenie spotreby benzínov a nafty jemoÏné oãakávaÈ tak za 10 aÏ 15 rokov, zrazu,po tom, ako vystúpili ceny energií a zvlá‰Èropy v roku 2008 automobilky prezentovalirie‰enia, ktoré vykazujú troj- aÏ 5-násobnúúsporu pohonn˘ch hmôt a dosahujú spotrebu1,5 litra nafty na 100 km s dojazdom do 500km. A pritom zvyãajne ide o vozidlá strednejtriedy. In˘mi slovami, automobilov˘ priemy-sel preukázal, Ïe spoloãenské poÏiadavky bolioprávnené, ale aÏ kríza prinútila automobilkyk zásadnému obratu v myslení. Na Slovens-ku automobilka Volkswagen ako prvá predsta-vila v˘robu malého elektromobilu urãeného domesta Volkswagen UP! A hybridnú verziu no-vého Touaregu s vysokov˘konn˘m motoroma luxusn˘m interiérom, i nov˘m rie‰ením ka-rosérie. MoÏno oãakávaÈ, Ïe v 5-roãnom ho-rizonte po dobudovaní príslu‰nej infra‰truk-túry a v˘konn˘ch akumulátorov, ãi palivov˘chãlánkov, dôjde k r˘chlej v˘mene automobilo-vého parku z jednoduchého dôvodu – cenabenzínu a motorovej nafty bude znaãne vy‰-‰ia oproti súãasn˘m cenám, nech sa nám zda-jú akokoºvek vysoké.

âo sa t˘ka budov, Európska komisia vyt˘-ãila v roku 2006 smer energeticky inteligent-n˘ch budov s cieºom, aby pomer fosílnychenergií a energií OZE bol dosiahnut˘ v hod-

notách 20 % : 80 % v prospech OZE. ToumoÏÀuje redukovaÈ pribliÏne 80 % emisiískleníkového typu a v niektor˘ch originál-nych rie‰eniach dokonca aj viac. Tam, kde toprírodné podmienky a vybudovaná infra-‰truktúra dovoºujú, tam je moÏné dokoncauvaÏovaÈ o energeticky aktívnych budováchs t˘m, Ïe energetické zdroje budovy sú schop-né produkovaÈ viac energie, ako ju samé spo-trebujú. Aj na Slovensku uÏ máme takéto rie-‰enia.

âo by prospelo podstatnému zlep‰eniuenergetickej efektívnosti, aby pokles ener-getickej nároãnosti nebol na Slovenskuspomalen˘?

VÏdy je moÏné tvrdiÈ, Ïe sa mohlo urobiÈviac. Ale nové technické rie‰enia je potreb-né overiÈ a hlavne posunúÈ do roviny ekono-mickej návratnosti vo vzÈahu k cene peÀazí.Dobrá legislatíva a ekonomická efektívnosÈz nej vypl˘vajúca predstavujú kºúã k rie‰eniuproblému. V prípade SR pokraãujúca re‰truk-turalizácia národného hospodárstva smeromk sluÏbám zároveÀ nesie relatívne zniÏovaniespotreby energií na jednotku HDP. Pokiaº bysa priemerné tempo dosiahnuté v rokoch 1995aÏ 2007 udrÏalo, máme ‰ancu dosiahnuÈ oãa-kávanú priemernú hodnotu krajín EÚ okoloroku 2025. Je to beh na dlhé trate a aj z tohodôvodu je nutné premyslieÈ dôkladne postuptak, aby neboli zbytoãne vynakladané inves-tiãné prostriedky. Jeden z efektívnych ná-strojov môÏe byÈ vybudovanie jednotnéhotrhu fosílnych energií a energií OZE, priãomdo trhu je potrebné zabudovaÈ motivácie ktransformácii trhu smerom k OZE. V voj po-ukazuje, Ïe v horizonte 5tich rokov bude

moÏné oãakávaÈ znaãn˘ progres rozvoja ta-kéhoto typu energetického trhu.

MôÏeme uÏ hovoriÈ aj o v˘sledkoch vply-vu zákona o energetickej efektívnosti?

Snáì najkraj‰ie je moÏné dokumentovaÈv˘voj na zníÏení spotreby zemného plynuod roku 2001, keì jeho spotreba v SR kulmi-novala. Viac ako 25 % pokles sprevádzan˘ zá-roveÀ rastom HDP znamená dosiahnutieznaãn˘ch úspor v spotrebe.

âo je základn˘m predpokladom na za-bezpeãenie potrebného mnoÏstva elektri-ny pri najniωích nákladoch?

Slovenská republika má vyhovujúcu ‰truk-túru energetick˘ch zdrojov. Zhruba 60 % do-dávok do elektrizaãnej siete tvorí jadrováenergia, 15 – 20 % energia z vodn˘ch elek-trární a okolo 20 % elektrická energia z tepel-n˘ch zdrojov. T˘m je dosahovan˘ nízky ob-jem produkovan˘ch emisií skleníkovéhotypu, jeden z najniωích v EÚ. Tu by som po-znamenal, Ïe oãakávané spoplatnenie povo-lenia vypú‰ÈaÈ emisie povedie k znaãnémuzdraÏeniu elektrickej energie, ão v‰ak Sloven-skej republike nehrozí. âo je problém, je re-gulácia a ‰pecifickosÈ samotného produktu.Zmyslom vybudovania jednotného trhu selektrickou energiou je vyrovnávaÈ ekonomic-ké náklady pri v˘robe tovarov a sluÏieb. Nadruhej strane treba zdôrazniÈ, Ïe spotrebaelektrickej energie je ekonomicky v˘hodnápráve vtedy, ak sa spotrebúva na mieste blíz-kom miestu v˘roby. Nemá zmysel budovaÈvedenia kríÏom cez EÚ. Nakoniec, nástupOZE vedie k rie‰eniam, kde sú decentralizo-vané energetické zdroje aÏ na úroveÀ budovako miest spotreby. Preto je nelogické tvrdiÈa praktizovaÈ systém, Ïe cena je urãená kde-si na burze v Nemecku a tá je aplikovaná vSlovenskej republike dominantn˘m v˘rob-com. Je to práve kapacita vedení, ktorá ne-umoÏÀuje rozhodujúcu ãasÈ elektrickej ener-gie vyrobenej v SR vyviezÈ a následne napr.z Lipska doviezÈ. Technicky je to nemoÏné astavaÈ rozvodné siete je ekonomick˘ nezmy-sel. Preto znaãná ãasÈ cien stanoven˘ch vroku 2008, 2009 a 2010 má skôr ‰pekulaãn˘charakter a nie je cenou, ktorá pokr˘va nákla-dy a primeran˘ zisk. Tieto praktiky, aj keì súv súlade s pravidlami, bude potrebné pre-skúmaÈ a vyvodiÈ príslu‰né uzávery smeromk legislatíve. Tento systém práve t˘m, Ïeenergia vstupuje do v˘robkov v znaãnom po-diele, znev˘hodÀuje hospodárstvo SR.

Ako je to s v˘stavbou ìal‰ej jadrovej elek-trárne, kedy sa táto v˘stavba stane reali-tou a najhorúcej‰ou témou?

Po dobudovaní jadrovej elektrárne Mo-chovce a paroplynového cyklu MalÏenice

Rie‰enia existujúHoci sa v predkrízovom období slovenská ekonomika dostala do istého tempa, e‰te stále sme nedosiahli

úroveÀ vyspel˘ch krajín eurozóny. Aké moÏnosti existujú dnes pre úspe‰nosÈ hospodárstva Slovenskav oblasti energetiky? Aj o tom sa v nasledujúcom rozhovore s predsedom V boru NR SR

pre hospodársku politiku Maro‰om KONDRÓTOM rozprávala redaktorka Anna Komová.

41

42

N Á R O D N Á R A D A S R

budú doplnené energetické zdroje v priebe-hu 2 aÏ 3 rokov o potrebné kapacity. ZároveÀrozvoj OZE bude postupne pridávaÈ ìal‰ie amoÏno povedaÈ Ïe nemalé kapacity. Je moÏ-né oãakávaÈ, Ïe nov˘ jadrov˘ energetick˘zdroj bude potrebn˘ o 10 aÏ 12 rokov, ão zá-visí aj od toho, ãi udrÏí SR priemernú dyna-miku svojho rozvoja z posledn˘ch 15 rokova bude po elektrickej energii dopyt na trhu.

Stratégia jadrovej energetiky do roku 2030hovorí aj o tzv. medzi skladoch na sklado-vanie vyhoreného jadrového paliva, aká jeich kapacita a ìal‰ie moÏnosti na jeho trva-lé uloÏenie?

V tejto súvislosti treba poznamenaÈ, Ïe vy-horené jadrové palivo sa uskladÀuje v medzisklade s t˘m, Ïe zároveÀ je rie‰en˘ nov˘ typjadrovej elektrárne, pre ktorú budú vyhorenéãlánky predstavovaÈ surovinu. Táto surovinapo prepracovaní a obohatení bude môcÈ byÈvyuÏitá v procese v˘roby najmenej e‰te raz.Hºadajú sa rie‰enia, aby recyklácia vyhorené-ho paliva pre‰la aspoÀ dvakrát. Náklady spo-jené s uskladnením vyhoreného paliva sa uÏpremietajú do ceny elektrickej energie. Ajnapriek t˘mto nákladom elektrická energiavyrobená v jadrovej elektrárni je stále najlac-nej‰ia. Nová jadrová elektráreÀ v Jaslov-sk˘ch Bohuniciach by uÏ mala vyuÏívaÈ re-cyklované jadrové palivo, a t˘m postupnevyuÏívaÈ vytvorenú súãasnú zásobu . Aj pre-to sa zaviedlo do Ïivota pouÏívanie termínumedzi sklad.

Do roku 2020 sa má podºa schválenia Eu-rópskej rady dosiahnuÈ 20-percentn˘ po-diel energie z obnoviteºn˘ch zdrojov. Akáje nároãnosÈ tohto cieºa pre Slovensko, do-siahneme ho?

Smernica EÚ o podpore obnoviteºn˘chzdrojov energie urãuje pre SR skutoãne zá-väzok dosiahnuÈ podiel 20 % OZE z celko-vej energie. Smernica zaviazala kaÏd˘ ãlen-sk˘ ‰tát k vypracovaniu celého radu doku-mentov, ktor˘ch zmyslom je stanovenie stra-tégie pre dosiahnutie stanoven˘ch cieºov, sta-novenie postupu ich realizácie v reálnomãase a stanovenie efektívneho spôsobu mo-nitorovania progresu. V synergickom efektesa rie‰i zároveÀ aj zniÏovanie tvorby emisiískleníkového typu. Rapídny pokles hutníckej,strojárskej a chemickej v˘roby v 90. rokochspôsobil, Ïe poklesla spotreba energií. Podob-ne masívna plynofikácia krajiny v˘razne zní-Ïila tvorbu emisií. Tieto dva efekty spôsobi-li, Ïe SR uÏ dnes plní dohovor o zníÏení emi-sií skleníkového typu stanoveného na zníÏe-nie o 20 % oproti roku 1990. Na druhej stra-ne rast HDP si bude vyÏadovaÈ energie. Prí-rastok energií je v‰ak moÏné kryÈ práve zvy-‰ovaním podielu OZE v energetickom mixe,a t˘m udrÏiavaÈ poÏadovan˘ stav aj v tvorbeemisií.

Podºa v˘poãtov bude energia z obnoviteº-n˘ch zdrojov vÏdy drah‰ia neÏ energia zklasick˘ch palív, v ãom je teda najväã‰í v˘-znam?

Obnoviteºné zdroje energií predstavujústrategick˘ cieº, ktor˘ má zabezpeãiÈ lacnú adostupnú energiu v horizonte 40 rokov. Pre-to, ak zanedbáme skutoãnosÈ, Ïe tieto techno-lógie sú v príslu‰n˘ch ‰tádiách v˘skumu a ap-

likovaného v˘voja, dôjdeme k vy‰‰ie uvede-nému záveru. Ak sa v‰ak sa urobia detailnéanal˘zy a dôjde skutoãne k spoplatneniu prá-va na vypú‰Èanie emisií do ovzdu‰ia, budemoÏné kon‰tatovaÈ, Ïe ãasÈ technológií je do-konca ekonomicky v˘hodnej‰ia neÏ energiezískané spaºovaním fosílnych palív. Obnovi-teºné zdroje energie poskytujú dve úÏitkovévlastnosti. Je to energia a je to zníÏená pro-dukcia emisií pri v˘robe energie. Zostrojenímznalostnej krivky pre emisie moÏno zistiÈ, Ïeekonomicky najv˘hodnej‰ie technológiepredstavujú technológie v˘roby tepla a chla-du vyuÏívajúce geotermálnu energiu a tepel-né ãerpadlá. Experimenty preukazujú, Ïe jemoÏné ‰etriÈ aÏ 80 % primárnych energií fo-sílneho typu, ktoré bude moÏné navy‰e v 5-roãnom horizonte nahradiÈ ekonomickou so-lárnou energiou. âiara trendu v˘voja solár-nych systémov naznaãuje, Ïe v 5-roãnom ho-rizonte moÏno oãakávaÈ dodávky technológiív˘roby elektriny na báze slnka v ‰tandardn˘chekonomick˘ch a investiãn˘ch kritériách pritrhovej cene vyrobenej elektrickej energie. Ajpreto je potrebné prijaÈ takú stratégiu imple-mentácie Smernice EÚ, aby sa dosiahla naj-vy‰‰ia produkcia OZE pri najniωích ekono-mick˘ch nákladoch. Ináã to zaplatíme Ïivot-nou úrovÀou. Osobne si myslím, Ïe z hºadis-ka strategického cieºa zamieÀaÈ súãasn˘ stavúrovne rozvoja technológií OZE za definitív-ny stav je skôr demagógia ako realita blízkejbudúcnosti. Aj na Slovensku uÏ existujú rie-‰enia, ktoré spæÀajú ‰tandardné kritériá in-vestiãnej nároãnosti. Preto, aby boli dosiah-nuteºné v reálnej praxi, treba pri implemen-tácii Smernice EÚ zároveÀ vyuÏiÈ príleÏitosÈa do zákonov premietnuÈ také ustanovenia,ktoré budú zosúlaìovaÈ záujmy spoloãenskéso záujmami individuálnych investorov a kto-ré budú podporovaÈ individuálnu iniciatívu naenergetick˘ch trhoch aÏ po hranicu spolo-ãenského záujmu. T˘m dosiahneme najniωiumoÏnú investiãnú nároãnosÈ. ZároveÀ rie‰e-nie bude musieÈ zahrnúÈ aj princíp efektívnejdistribúcie energetick˘ch zdrojov s minima-lizáciou strát v prenosoch energií, ãi uÏ je toelektrická energia alebo teplo, ãi chlad.

Zvy‰uje sa podiel sofistikovan˘ch sluÏieb,ako sa zapája slovenská ekonomika do cel-kovej globalizácie svetovej ekonomiky?

Transfer technológií spojenej so zahraniã-n˘mi investíciami posunulo SR na svetovétrhy. ZároveÀ si treba priznaÈ, Ïe vlastn˘ch ne-hmotn˘ch aktív, ako podstaty pre tvorbu pri-danej hodnoty, je veºmi málo. Aj preto ziskypatria skôr zahraniãn˘m investorom neÏ Slo-venskej republike. Rie‰enie krízy sa hºadáskôr vo vyváÏenom modeli domácej a globál-nej v˘roby tak, aby sa u‰etrili zvlá‰È energiaa prírodné zdroje.

Kde vidíte moÏnosti na celkové zlep‰eniepodmienok pre podnikateºské prostredie?

T˘ch anal˘z je znaãné mnoÏstvo. Podnika-teºsk˘ trend je zniÏovaÈ náklady na pracovnúsilu. Ale náklady v SR sú jedny z najniωíchvôbec a preto tadiaºto cesta nevedie. Je potreb-né vyrie‰iÈ ochranu pracujúcich ako vyváÏe-né rie‰enie medzi zamestnávateºom a ‰tátom.O ão viac na seba preberie zamestnávateº o tomenej bude potrebn˘ch daní a odvodov na rie-‰enie problematiky zo strany ‰tátu. VyváÏen˘

sociálny systém, ktor˘ bude aktívne formovaÈtrh práce je kºúãom k rie‰eniu. Je to zloÏit˘ sys-tém, ktor˘ je zaloÏen˘ na detailoch. Îiaº, vo-luntaristické narábanie s t˘mto systémom spô-sobuje znaãné ‰kody ekonomike, investoromale aj a hlavne obãanom. Tu je potrebné zame-raÈ ÈaÏisko rie‰enia trhu práce s modern˘mi ná-strojmi stimulujúcimi samotného obãana, za-mestnanca ale aj podnikateºsk˘ sektor. Záro-veÀ je potrebné vyrie‰iÈ problematiku zneuÏí-vania systému. T˘m je moÏné docieliÈ rie‰e-nie jednoty protikladu, kde je podporená indi-viduálna iniciatíva pri zachovaní potrebnejmiery solidarity. Len tak je moÏné udrÏiavaÈpracovnú silu s primeran˘mi nákladmi dosta-toãne vzdelanú a motivovanú a s pokrytímv‰etk˘ch potrebn˘ch sociálnych rizík.

Zlep‰enie v podnikateºskom sektore sa oãa-kávalo aj od investiãn˘ch stimulov ako ajnávrhov investiãn˘ch stimulov, aké sú v˘-sledky?

Ja by som skôr túto otázku nasmeroval doúvahy, ktor˘m smerom poskytovaÈ investiã-né stimuly naìalej. Doteraj‰ie investiãné sti-muly boli viazané na vytvorenie pracovn˘chmiest s pomerne nízkou pridanou hodnotou.Je potrebné znaãnú ãasÈ stimulácií presunúÈdo oblasti pracovn˘ch miest s vy‰‰ou prida-nou hodnotou a to tam, kde je ambícia popriv˘robe budovaÈ vlastnú v˘skumno v˘vojovúzákladÀu na území SR s prepojením na ma-terské v˘skumné centrá.

âo treba vyrie‰iÈ pre úspe‰n˘ ekonomick˘v˘voj Slovenska?

Ekonomick˘ v˘voj SR bol pomerne drama-ticky naru‰en˘ ekonomickou krízou. Prudk˘pokles dopytu na trhoch spôsobil znaãn˘ po-kles tvorby HDP . Ochladenie dynamiky tvor-by HDP umoÏÀuje zároveÀ analyzovaÈ príãi-ny. Snaha o dosiahnutie r˘chlych rie‰ení v ro-koch 1998 aÏ 2006 viedla k tvorbe pracov-n˘ch miest s nízkou pridanou hodnotou. Dnessa v˘robky a technológie tvoria v prvom radev prostredí programového vybavenia, ktoré jenositeºom hodnôt. A je jedno, ãi sa to t˘ka v˘-robku alebo technológie v˘roby alebo proce-su. Preto materiálová v˘roba aj keì je potreb-ná, cez to v‰etko nereprezentuje strategickúãasÈ podniku. Táto je v marketingu, v˘skumea aplikovanom v˘voji a v obchode. Tu sa vy-tvára pridaná hodnota a to je aj podstata toho,Ïe dnes je moÏné v˘robu lokalizovaÈ obraz-ne povedané na ktoromkoºvek mieste, kde jevybudovaná priemyslová infra‰truktúra. Vy-sok˘ stupeÀ automatizácie procesov posúvado úzadia nároky na kvalitu pracovnej sily –individuálny fortieº, tak ako to bolo známe pre30 rokmi vo v˘robe, uÏ nie je rozhodujúcimãiniteºom. Kríza urãuje, Ïe jedin˘m reálnymv˘chodiskom z nej je nová generácia v˘rob-kov a sluÏieb s nimi spojen˘mi, kríza urãu-je, Ïe znaãné prostriedky budú trvalo inves-tované do vybudovania nehmotn˘ch aktívpriná‰ajúcich pridanú hodnotu. ÚroveÀ tem-pa zvy‰ovania pridanej hodnoty bude urãovaÈtempo rastu Ïivotnej úrovne. 20 rokov smeprakticky nebudovali vlastné v˘skumno v˘-vojové kapacity a keì, tak len veºmi sporadic-ky, hoci predpoklady tu boli vysoké. Tieto in-vestície majú zásadn˘ strategick˘ v˘znam.Dnes ide hlavne o to, aby sme dokázali eko-nomicky úãinne implementovaÈ najmoder-

43

N Á R O D N Á R A D A S R

nej‰ie dostupné technológie a t˘m vytvorilipredpoklad na tvorbu pridanej hodnoty prinajniωích investiãn˘ch nákladoch. Veºmi dô-leÏit˘m nástrojom na budovanie prosperity jeaj budovanie efektívnych trhov s príslu‰noureguláciou zabezpeãovanou ‰tátom. Nejde oto urãovaÈ polomer zakrivenia uhorky, aleide o vytvorenie takej regulácie trhov, kdebude jasne urãen˘ a vymedzen˘ priestor preindividuálnu iniciatívu investorov a podnika-teºov a kde bude jasne vyjadren˘ spoloãensk˘záujem s ktor˘m zo zákona bude musieÈ zo-súladiÈ svoje podnikateºské záujmy aj inves-tor. Takto vyjadrené a zosúladené spoloãens-ké záujmy s individuálnymi záujmami bymali byÈ hnacou silou konkurenãno kooperaã-n˘ch vzÈahov na trhu. Tieto modely sú dosta-toãne rozpracované, majú svoj teoretick˘ zá-klad a je len potrebná vôºa na ich implemen-táciu. V takomto ponímaní korupcia predsta-vuje poruchu na trhu, ktorá niãí hodnotu, akúvedia trhové sily zabezpeãiÈ. Index korupciesa ukazuje ako spoºahliv˘ indikátor zníÏeniahodnoty produkujúcej trhom ako dôsledokporuchy. Druh˘ váÏny parameter predstavu-je správne riadenie rizika. Finanãné trhy sko-labovali ako dôsledok nesprávneho riadeniarizík, dokonca boli poru‰ené základné zása-

dy. Spolu s konfliktom záujmov predstavujústále hrozbu opakovania scenárov rastu bublína ich pádov. V bankovom sektore sa praktic-ky niã nezmenilo. A pritom je potrebné nano-vo prehodnotiÈ reguláciu produktov, ktoréverejnosti ponúkajú bankové a finanãné in‰ti-túcie a tieÏ reguláciu procesov. Sú to vysokoodborné témy, ale bez ich rie‰enia je moÏnéoãakávaÈ nov˘ cyklus t˘ch ist˘ch ch˘b. Sú tosystémové problémy ktoré vedú k nefektív-nemu správaniu sa. Opätovná ponuka hypo-tekárnych úverov bankami do 100 % hodno-ty nehnuteºnosti je jasn˘m indikátorom opa-kovania star˘ch ch˘b. Podobne v prípade vy-kazovania v˘nosov z investícií vo fondochsprávnym rie‰ením je aj uvádzanie v˘nosuoãisteného o poplatky a infláciu, tak aby ob-ãan mal skutoãnú informáciu o v˘konnostifondov a ich investícií. Zákony to nerie‰ia aÏiaº, aÏ ex post kon‰tatujeme, Ïe v˘nosy pri-pomínajú skôr v˘sledky Ponziho schém ale-bo nebankoviek ako serióznych investiãn˘chspoloãností. Z hºadiska ‰tátu je dôleÏité uzá-koniÈ, Ïe verejné peniaze, vyberané mocen-sk˘mi nástrojmi ‰tátu a urãené na rie‰enie pro-blémov spoloãnosti, nemôÏu byÈ spravovanésúkromn˘m kapitálom, aj napriek tomu, Ïenaopak ich zhodnocovanie je vhodné zveriÈ

práve súkromn˘m in‰titúciám. Táto netrans-parentnosÈ predstavuje hlavnú podstatu pro-blémov, ãi uÏ je to sociálny systém alebosystém zdravotníctva. Problematické rie‰eniapotom naráÏajú aj na súlad s ústavn˘m prá-vom a ústavn˘mi právami úãastníkov. Obãansa stáva rukojemníkom tak˘chto rie‰ení. Buìpríde o hodnoty ako dôsledok neprimeran˘chnákladov premietnut˘ch do cien sluÏieb ale-bo ako dôsledok vymáhanej ‰kody, ktorú si in-vestori uplatÀujú na ‰táte. Ak tento doteraj‰íprístup znamená právny ‰tát, tak potom kdeje tu ochrana majetku obãana. V koneãnomdôsledku v‰etko zaplatí obãan zníÏenou Ïivot-nou úrovÀou. Kríza znovu nastolila aj otáz-ku kvality preÏívania Ïivota. Anal˘zy pre-ukázali, Ïe od istého príjmu uÏ pocit zvy‰o-vania kvality Ïivota nie je závisl˘ od zvy‰o-vania majetkov˘ch príjmov, ale spôsobu pre-Ïívania konkrétnej Ïivotnej situácie. Anal˘-za psychológov preukázala, Ïe zvlá‰È na Slo-vensku trpí rôznymi formami depresií aÏ 40% populácie, ão má pandemick˘ charakter. Zaveºmi malé investície je moÏné v˘razne zv˘-‰iÈ kvalitu Ïivota obãana, ak rozvinieme sluÏ-by psychológov spoloãensk˘ch organizácií,priãom nezastupiteºnú úlohu tu môÏe zohraÈaj cirkev.

Ako sa napæÀa cieº EÚ dosiahnuÈ do roku2020 aÏ 20-percentn˘ podiel OZE na spo-trebe energií?

Európska rada na svojom zasadnutí v mar-ci 2007 potvrdila záväzn˘ cieº v rámci celé-ho Spoloãenstva, ktor˘m je dosiahnuÈ doroku 2020 20 % podiel energie z obnoviteº-n˘ch zdrojov energie (OZE) na hrubej koneã-nej energetickej spotrebe a záväzn˘ cieº, kto-r˘m je minimálne 10 % podiel biopalív naspotrebe motorov˘ch palív v doprave. Tietociele majú dosiahnuÈ ãlenské ‰táty náklado-vo efektívnym spôsobom.

V˘chodiskové pozície, potenciál OZE aenergetick˘ mix v jednotliv˘ch ãlensk˘ch‰tátov sú rôzne. Preto bolo potrebné preme-niÈ cieº vo v˘‰ke 20 % na jednotlivé ciele prekaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát, priãom sa náleÏite zohºad-nilo spravodlivé a primerané rozdelenie, kto-ré vzalo do úvahy rozdielne v˘chodiskové po-zície a moÏnosti ãlensk˘ch ‰tátov vrátaneexistujúceho podielu energie z OZE a ener-getického mixu. Toto sa realizovalo prostred-níctvom rozdelenia poÏadovaného celkové-ho nárastu vyuÏívania energie z OZE medziãlenské ‰táty na základe rovnakého nárastu

Obnoviteºné zdroje energiína Slovensku

Obnoviteºné zdroje energií zaÏívajú na Slovensku moÏno neoãakávan˘ rozvoj. Je pravdou aj to, Ïe v˘raznej‰ie zniÏovanie cien nie je moÏné práve preto? Viac aj o cieºoch EÚ v oblasti obnoviteºn˘ch

zdrojov energie priná‰ame v rozhovore, ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér poskytol poslanec NR SR a ãlen V boru pre hospodársku politiku Tibor GLENDA redaktorke Anne Komovej.

podielu kaÏdého ãlenského ‰tátu váÏenéhoprostredníctvom jeho HDP, priãom v˘sledoksa upraví tak, aby odráÏal ich v˘chodiskovépozície.

Slovensko má na základe takéhoto mecha-nizmu prerozdelenia cieºov povinnosÈ zv˘‰iÈvyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojov energie v po-mere ku hrubej koneãnej energetickej spotre-be zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020.

Aj na Slovensku pozorujeme snahu do-siahnuÈ 14-percentn˘ podiel OZE na spo-trebe energií. Ako sa pozeráte na napæÀa-nie cieºa? Zvládne sa to?

Podiel 14 % OZE na hrubej koneãnej spo-trebe energie je ambiciózny a optimistick˘, aledosiahnuteºn˘ cieº. Tento cieº je pre SR záväz-n˘, to znamená, Ïe sa prijímajú aj konkrétneopatrenia na splnenie tohto ná‰ho záväzku.Tak˘m bolo prijatie zákona ã. 309/2009 Z. z.o podpore OZE a vysoko úãinnej kombino-vanej v˘roby elektriny a tepla, alebo spuste-nie programu pre vy‰‰ie vyuÏitie slneãnejenergie a biomasy v domácnostiach zo stra-ny MH SR. V tomto roku SR predloÏí Európ-skej komisii Národn˘ akãn˘ plán pre OZE,ktor˘ stanoví, ako bude SR tento svoj cieº na-pæÀaÈ, ktoré druhy OZE budú prioritné, aképodporné mechanizmy by tomu mali napo-môcÈ a podobne. Som presvedãen˘, Ïe SR ten-to cieº splní.

Do akej miery je moÏné hovoriÈ o OZE akoo hlavnej energetickej závislosti, moÏno nanich stavaÈ hlavnú energetickú závislosÈ?

V súãasnosti a ani v blízkej budúcnosti ne-moÏno pomocou OZE dosiahnuÈ zabezpeãe-nie energetickej sebestaãnosti Slovenska atieto zdroje pri súãasnom technologickompoznaní môÏu byÈ len doplnkov˘mi zdrojmiv celkovom energetickom mixe.

O OZE ako hlavnom energetickom zdrojisa môÏe hovoriÈ do „miery toºk˘ch percent“,koºko tieto zdroje vykr˘vajú v hrubej koneã-nej spotrebe energie a toto percento je v po-rovnaní s tradiãn˘mi zdrojmi aj po prípadnomdosiahnutí vy‰‰ie spomenutého cieºa stále re-latívne nízke.

Ako sa prejaví alebo prejavuje nárast OZEna koncov˘ch cenách za elektrinu?

Vy‰‰ie vyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojovsamozrejme zaplatia spotrebitelia v raste kon-cov˘ch cien. KeìÏe v˘kupná cena elektrinyz OZE je vy‰‰ia ako priemerná nákupná cenaz in˘ch zdrojov, URSO by bez ich vyuÏíva-nia mohol uÏ v roku 2010 v˘raznej‰ie zniÏo-vaÈ ceny elektriny.Treba si uvedomiÈ, Ïe kaÏ-dá podpora OZE prostredníctvom dotova-n˘ch v˘kupn˘ch cien elektriny sa prejaví vkoncov˘ch cenách elektriny a je to na‰a cenaza vy‰‰ie vyuÏívanie OZE.

Napriek ist˘m obavám sa stále investujepráve do fotovoltiky, aj keì ide o najdrah-‰í obnoviteºn˘ zdroj, preão?

Treba pripomenúÈ, Ïe nie ‰tát, ale súkrom-ní investori investujú do fotovoltiky. Od sep-tembra minulého roka platí zákon o podporeOZE a vysokoúãinnej KVET a keìÏe fotovol-tika patrí k OZE, má nárok byÈ tieÏ podporo-vaná. Na druhej strane je to dynamicky roz-víjajúca sa oblasÈ a preto náklady na tútotechnológiu klesli za posledné obdobie viac,

neÏ s ak˘mi sa poãítalo pri stanovovaní v˘-kupn˘ch cien. Z uvedeného vypl˘va záujeminvestorov o tento druh OZE.

V ãom vidíte v˘hodu fotovoltiky, ak mámena mysli koncovú cenu elektriny?

Nedá sa hovoriÈ o v˘hodách fotovoltiky vsúvislosti s koncov˘mi cenami, pokiaº je topohºad zo strany odberateºa. Pre odberateºa jeto v súãasnosti nev˘hoda. V hoda je to pre in-vestora, ão je moÏné vidieÈ aj na tom, ak˘ veº-k˘ záujem je v investovaní do fotovoltiky.

Pozrime sa na fotovoltiku z inej strany,nemôÏeme ju povaÏovaÈ za zdroj, ktor˘v˘razne pomôÏe Slovensku pri nedostat-koch?

Fotovoltika urãite má svoje miesto v ener-getickom mixe krajiny, ale je potrebné pove-daÈ, Ïe vyuÏiteºnosÈ plného in‰talovaného v˘-konu fotovoltiky je v na‰ich podmienkach lenna úrovni okolo 1 000 aÏ 1 200 hodín roãne.Navy‰e fotovoltika je povaÏovaná za zdroj svysokou neplánovanou zmenou v˘roby, ãoznamená, Ïe potrebuje dostatoãnú kapacitu re-zervn˘ch v˘konov. V stavba fotovoltick˘chelektrární s ohºadom na bezpeãnosÈ prevádzkya stabilitu elektrizaãnej sústavy nemôÏe pre-biehaÈ nekontrolovane.

Aká je priemerná návratnosÈ jednotliv˘chobnoviteºn˘ch zdrojov energií? âo takábiomasa?

V kupné ceny stanovuje regulaãn˘ úrad.Na kaÏd˘ druh OZE, teda aj biomasu, boli sta-novené ceny tak, aby zohºadÀovali priemer-nú návratnosÈ investície. Priãom pri stanovo-vaní cien sa zohºadÀujú v‰etky skutoãnostiako investiãné, prevádzkové náklady, nákla-dy na suroviny, odpisy atì.

Aké sú optimálne moÏnosti Slovenska prijednotliv˘ch druhoch obnoviteºn˘ch zdro-jov energií a ktor˘ zdroj povaÏujete v na-‰ich podmienkach za najv˘hodnej‰í?

Najviac vyuÏívan˘ OZE na v˘robu elektri-ny v SR je vodná energia. Je to vìaka veºk˘mvodn˘m elektrárÀam. Na Slovensku je prie-stor aj na rozvinutie potenciálu mal˘ch vod-n˘ch elektrární. Tento potenciál je vyuÏit˘ lenna nieão viac ako 25 %. âo sa t˘ka OZE akocelku, tak najväã‰í technick˘ potenciál mábiomasa, ktorej najvhodnej‰ie vyuÏitie je nav˘robu tepla alebo v kombinovanej v˘robeelektriny a tepla. A biomasa je t˘m OZE, kto-r˘ by mal najv˘raznej‰ou mierou prispieÈ knaplneniu 14 % cieºa podielu OZE na koneã-nej hrubej spotrebe energie SR. Po biomasemá najväã‰í technick˘ potenciál slneãná ener-gia, ktorej najlep‰ie vyuÏitie je v súãasnostina v˘robu tepla a TUV. S rozvojom techno-lógií vyuÏívajúcich slneãnú energiu a sozmen‰ením finanãn˘ch nárokov na ne v bu-dúcnosti dôjde k zv˘‰eniu tohto potenciálu.V˘znamn˘ potenciál je aj v geotermálnejenergii, a to predov‰etk˘m na zásobovanie te-plom. Najmen‰í technick˘ potenciál má ve-terná energia.

Smernica EÚ upravuje podporu obnoviteº-n˘ch zdrojov. Ako sú jednotlivé zdroje v sú-lade s energetickou stratégiou, dajú saniektoré zdroje vytesniÈ?

V zmysle smernice ã. 2009/28/ES o pod-

pore vyuÏívania energie z obnoviteºn˘ch zdro-jov energie nemoÏno diskriminovaÈ niektor˘zdroj ãi vo v˘kupn˘ch cenách alebo inak.Regulátor musí nastaviÈ ceny spravodlivo atak, aby odzrkadºovali skutoãné náklady aprimeran˘ zisk.

ZodpovednosÈ za energetick˘ mix a ener-getickú bezpeãnosÈ nesie Ministerstvo hospo-dárstva, ktoré má maÈ nástroje na realizáciuenergetickej politiky ‰tátu.

Pri návrhu motivaãn˘ch opatrení je po-trebné zohºadniÈ princíp minimalizácie ná-kladov pri integrovanom prístupe k cieºu OZEa cieºu zníÏenia emisií skleníkov˘ch plynovsústrediÈ sa na technológie, ktor˘ch vyuÏitievedie k cenám energií blízkych trhov˘m.

Vzniká istá konkurencia na trhu s elektri-nou, má to vplyv na zmenu regulaãnéhoprostredia?

Zaãiatkom marca tohto roku prijala Národ-ná rada SR novelu zákona ã. 656/2004 Z. z.o energetike v znení neskor‰ích predpisov,ktorou bol ustanoven˘ organizátor krátkodo-bého trhu s elektrinou. ÚRSO pripravuje no-velu nariadenia vlády SR ã. 317/2007, ktor˘msa ustanovujú pravidlá trhu s elektrinou. Naj-mä tieto predpisy reagujú na prebiehajúcezmeny na trhu s elektrinou.

Organizátor krátkodobého trhu v˘konomsvojich ãinností zabezpeãí zv˘‰enie transpa-rentnosti trhu s elektrinou a plnenie opatrenína zabezpeãenie rovnosti podmienok pre v‰et-k˘ch úãastníkov trhu. Tento novozriaden˘subjekt bude plniÈ nielen úlohy organizátorakrátkodobého trhu s elektrinou a úlohy zúã-tovateºa odch˘lok, ale v budúcnosti sa plánu-je aj roz‰írenie jeho pôsobnosti v oblasti sprá-vy merania a zberu dát v rámci celej energe-tickej sústavy SR. ëal‰ím pozitívnym dopa-dom pre odberateºov elektriny je v zlep‰enípodmienok pre zmenu dodávateºa elektriny azv˘‰enia hospodárskej súÈaÏe pri dodávkeelektriny.

Vidíte isté moÏnosti aj pre ponúkanie ply-nu domácnostiam prostredníctvom ob-chodníkov?

Nové moÏnosti poskytuje príchod ìal‰íchsiln˘ch hráãov na trh s plynom. Na Sloven-sku sa postupne otvára trh s plynom, a v po-sledn˘ch zhruba dvoch rokoch v sektore prie-myslu nie len legislatívne, ale aj v skutoãnos-ti. Verím, Ïe v blízkej budúcnosti zaãnú do-dávatelia plynu ponúkaÈ dodávku plynu ajdomácnostiam, tak ako sa to deje pri dodáv-ke elektriny.

Kedy je situácia pre odberateºov energiínajv˘hodnej‰ia?

Vo v‰eobecnosti z pohºadu cien aj z pohºa-du bezpeãnosti dodávok je najv˘hodnej‰ie, akponuka prevy‰uje dopyt, znamená to, Ïe natrhu existuje konkurencia. Preto je dôleÏité za-bezpeãiÈ dostatoãné kapacity v˘roby elektri-ny na Slovensku. ZároveÀ je potrebné moni-torovaÈ bilanciu ponuky a dopytu z hºadiskadlhodob˘ch trendov tak, aby bola zabezpeãe-ná bezpeãná a spoºahlivá dodávka, ãi uÏ elek-triny, plynu alebo tepla za prijateºné ceny.

N Á R O D N Á R A D A S R

44

N Á R O D N Á R A D A S R

âo je cieºom nariadenia Rady o oznamova-ní investiãn˘ch projektov v energetike?

Cieºom Nariadenia Rady o oznamovaní in-vestiãn˘ch projektov v oblasti energetickej inf-ra‰truktúry v rámci Európskeho spoloãenstva jezefektívniÈ spoloãn˘ rámec na odovzdávanieúdajov a informácií Európskej komisii o in-vestiãn˘ch energetick˘ch projektoch. ÚlohouEurópskej komisie následne bude pravidelnekaÏdé dva roky vypracovaÈ vnútrosektorovúanal˘zu ‰trukturálneho v˘voja a perspektív eu-rópskeho energetického systému, s dôrazom namoÏnú budúcu nerovnováhu medzi dopytom aponukou, ktor˘ je v˘znamn˘ z hºadiska energe-tickej politiky EÚ, investiãné prekáÏky a pod-poru najlep‰ích postupov na ich odstraÀovaniea zv˘‰enie transparentnosti pre úãastníkov trhu.

Ako uvádza samotn˘ úvod nariadenia, zí-skanie celkového prehºadu o v˘voji investícií doenergetickej infra‰truktúry v Únii má zásadn˘v˘znam pre Európsku komisiu z hºadiska plne-nia jej úloh v oblasti energetiky. DostupnosÈ pra-videlne poskytovan˘ch a aktuálnych údajov ainformácií by mala Komisii umoÏniÈ vykonávaÈpotrebné porovnania a hodnotenia alebo na-vrhovaÈ relevantné opatrenia. Predchádzajúcalegislatíva, schválená e‰te v roku 1996, bola presledovanie aktuálneho v˘voja investícií v ener-getike nedostatoãná a rovnako nepriná‰ala hod-notenie v podobe anal˘z a perspektív energetic-kého systému Únie.

Podºa spomínaného nariadenia budú ãlenskékrajiny informovaÈ EK, o aké informáciekonkrétne ide, je v tom zahrnutá aj moder-nizácia?

âlenské ‰táty by na tento úãel mali oznamo-vaÈ Komisii údaje a informácie o investiãn˘chprojektoch v oblasti energetickej infra‰truktú-ry t˘kajúcich sa v˘roby, skladovania a prepra-vy ropy, zemného plynu, energie z obnoviteº-n˘ch zdrojov, elektrickej energie, biopalív a za-chytávania a ukladania oxidu uhliãitého, ktorésa plánujú, alebo realizujú na ich území. Ozná-menie bude obsahovaÈ informácie v agregova-nej podobe, okrem údajov a príslu‰n˘ch infor-mácií t˘kajúcich sa projektov cezhraniãnéhoprenosu. Sledované investiãné projekty sú za-merané na v˘stavbu novej infra‰truktúry, pre-menu, modernizáciu, zv˘‰enie alebo zníÏeniekapacity existujúcej infra‰truktúry a ãiastoãné,alebo úplné vyradenie existujúcej infra‰truktú-ry z prevádzky.

Nariadenie sa vzÈahuje na energetické kapa-city, s dosahom na elektrickú energiu, ener-gie z ropy, zemného plynu a biopalív. Ktorékonkrétne informácie zo Slovenska sú preEurópsku komisiu dôleÏité?

Komisia bude získavaÈ informácie, ktoré sat˘kajú t˘chto najdôleÏitej‰ích súãastí energetic-kého systému Únie. Medzi tieto údaje budúspadaÈ charakteristiky projektov nad stanovenouprahovou hranicou, zahrnuté sú aj prepojenia stretími krajinami. Napríklad pri tepeln˘ch a ja-drov˘ch elektrárÀach pôjde o zdroje s kapaci-tou nad 100 MW. KeìÏe poskytovanie informá-cií sa t˘ka projektov, na ktor˘ch uÏ zaãali sta-vebné alebo vyraìovacie práce, alebo o kto-r˘ch sa uÏ prijalo koneãné investiãné rozhodnu-tie, bude Slovenská republika notifikovaÈ rov-nako veºké projekty, ako napríklad Holandskoalebo Francúzsko. Podstatné pri stanoven˘chkritériách je, Ïe ich vybudovanie je dôleÏité zpohºadu energetickej bezpeãnosti EÚ.

âlenské ‰táty môÏu dobrovoºne okrem tohoodosielaÈ akékoºvek odhadované údaje, alebopredbeÏné informácie o investiãn˘ch projek-toch, na ktor˘ch sa zaãnú stavebné práce do pia-tich rokov alebo vyraìovacie práce do trochrokov, o ktor˘ch sa v‰ak koneãné investiãné roz-hodnutie zatiaº neprijalo.

Ak sa budú prikladaÈ aj informácie a údajez oblastí obmedzenia zmeny klímy a o emi-siách, aj informácie o ome‰kaní s projek-tom, nebudeme maÈ s t˘m v˘razn˘ problém?

Slovo emisie sa v nariadení nevyskytuje.Monitorovacie nariadenie zohºadÀuje súãasnépolitiky Európskej únie v oblasti obmedzeniazmeny klímy v podobe monitorovania projek-tov vybaven˘ch systémami na zachytávanieoxidu uhliãitého, alebo mechanizmami na do-

datoãné vybavenie systémami na zachytávaniea ukladanie oxidu uhliãitého. Jeho ustanoveniasú rovnako aktuálne pre alternatívne palivá sle-dovaním projektov na zariadenia, ktoré súschopné vyrábaÈ, alebo rafinovaÈ biopalivá.

âlenské ‰táty, nimi poverené subjekty, aleboprípadne osobitné orgány s celoeurópskou pô-sobnosÈou majú zabezpeãiÈ kvalitu, relevant-nosÈ, správnosÈ, jednoznaãnosÈ, vãasnosÈ a ko-herentnosÈ údajov a informácií, ktoré oznamu-jú Komisii. V prípade problémov môÏu k ozná-meniam pripojiÈ relevantné pripomienky, na-príklad t˘kajúce sa zdrÏania alebo prekáÏok prirealizácii investiãn˘ch projektov. Niekedy sa to-tiÏ môÏu vyskytnúÈ nepriaznivé podmienky,ktoré oddialia realizáciu projektov, pri správnejkomunikácii a úsilí zainteresovan˘ch strán sa alenakoniec dostanú do prevádzky, prípadne sazvolí iná alternatíva na dosiahnutie cieºa. Vpredmetnom nariadení nie sú zmienené Ïiadnesankcie za posuny termínov v realizácii projek-tov.

V ãom vidíte v˘znam tak˘chto informácií?Prospeje to len k lep‰ej efektivite práce Ko-misie, alebo vidíte aj in˘ úãel, ktor˘ by malbyÈ prospe‰n˘ pre v‰etk˘ch?

Údaje a informácie o predvídateºnom v˘vo-ji v˘robn˘ch, prenosov˘ch a skladovacích ka-pacít a o projektoch v rôznych odvetviach ener-getiky sú v záujme Únie a sú dôleÏité pre bu-dúce investície. Komisia, a najmä jej útvar nasledovanie trhu energetiky, by mali zabezpeão-vaÈ pravidelnú a medziodvetvovú anal˘zu ‰truk-turálneho v˘voja a perspektív energetickéhosystému Únie a podºa potreby aj cielenej‰iuanal˘zu niektor˘ch aspektov tohto energetické-ho systému.

Od takéhoto postupu sa oãakáva, Ïe na zákla-de presn˘ch údajov budú odborn˘mi metódamispracované vierohodné anal˘zy s vysokou v˘-povednou hodnotou, ktoré ozrejmia tendenciev˘voja a o ktoré sa môÏu oprieÈ podniky pri roz-hodovaní o svojich vhodn˘ch investíciách, aleaj Európska komisia pri tvorbe nov˘ch politík.Následne tieto realistické aktivity budú zname-naÈ prínos pre energetickú bezpeãnosÈ, ãím budúznamenaÈ prínos pre obãanov ako spotrebiteºovenergií , ide teda o prospe‰nú ãinnosÈ pre v‰et-k˘ch.

Myslíte si Ïe v rámci Európskej únie trebahºadaÈ spoloãn˘ cieº prostredníctvom ana-l˘z, o ktor˘ch hovorí nariadenie?

Táto anal˘za by mala prispievaÈ najmä kidentifikovaniu moÏn˘ch medzier v infra‰truk-túre a investíciách z hºadiska rovnováhy ponu-

Európska komisia a energetické projekty

Poslanci Európskeho parlamentu schválili nariadenie, na ktorého základe bude môcÈ Európska komisia ÏiadaÈ od ãlensk˘ch krajín väã‰ie mnoÏstvo informácií o veºk˘ch

energetick˘ch projektoch. Ako vníma túto skutoãnosÈ expert ªS HZDS pre oblasÈ energetikyIng. Rudolf KVETÁN, sa dozviete z rozhovoru redaktorky Anny Komovej.

45

46

zv˘‰iÈ na 14 %. Napriek tomu, Ïe v roku 2009bol prijat˘ zákon o podpore OZE, ktor˘ pripra-vilo MH SR, ãasto absentujú jasné a transparent-né podmienky pre samotnú realizáciu jednotli-v˘ch druhov OZE do energetického sektoru vpraxi. Naposledy sa napr. cez zákon o energe-tike, ktor˘ bol schválen˘ len nedávno, opätov-ne upravovali niektoré podmienky pre budova-nie solárnych zdrojov energie. Problémy ‰ir‰ie-ho uplatnenia OZE súvisia aj s nízkym záujmomspoloãností obhospodarujúcich energetickú pre-nosovú sústavu na Slovensku, keìÏe nie v‰et-ky OZE vyrábajú predvídateºnú a ºahko regu-lovateºnú energiu. V neposlednom rade limitu-júcimi faktormi sú aj znaãné investície, ktoré za-tiaº vyÏadujú najmä technicky nároãné druhyOZE. V t˘chto prípadoch je nevyhnutná aj dourãitej miery obmedzená (únosná) podpora do-táciami zo strany ‰tátu a limitovanie ich podie-lu do energetickej sústavy vzhºadom na to, Ïefinanãná nároãnosÈ spôsobuje aj urãité zv˘‰e-nie ceny energie pre odberateºov. Napriek ne-spornému pozitívnemu prínosu OZE, ako fo-riem zelenej energie, pre Ïivotné prostredie a prezniÏovanie emisií CO2, by sme ich pri súãasnomstave rozvoja energetick˘ch technick˘ch za-riadení a technológií nemali ani preceÀovaÈ.ZároveÀ by sme nemali podceÀovaÈ ani pod-mienku ich racionálneho lokálneho vyuÏitiapodºa prírodn˘ch daností na‰ej krajiny (napr. privyuÏívaní biomasy, energie vetra ãi slnka ap.).Treba maÈ na zreteli, Ïe aj pri ich rozumnom vy-

uÏití je zatiaº ich podiel na celkovej energetic-kej spotrebe, aj z pohºadu cieºov v EÚ, limito-van˘. Plán vyuÏitia OZE v energetickom mixev rámci EÚ je dosiahnuÈ 20 % podiel do roku2020.

Dá sa podºa vás odstaviÈ jadrová energia,prinieslo by to Ïelan˘ v˘sledok? Nestanú saobnoviteºné zdroje len kompenzáciou pre ja-drové elektrárne a v˘sledok v emisiách sa ne-zmení?

Teoreticky áno. Ak v‰ak zváÏime v‰etky do-pady, najmä s ohºadom na zabezpeãenie potreb-ného objemu produkcie elektrickej energie aenergetickú bezpeãnosÈ Slovenska a uvedomí-me si, Ïe v súãasnosti predstavuje jadrová ener-getika viac ako 50 % podiel v energetickommixe, je takáto moÏnosÈ pri zodpovednom po-stoji vylúãená. NielenÏe by sme za jadrovézdroje nemali zabezpeãenú adekvátnu náhradu,ale dostali by sme sa ako krajina do veºmi ne-príjemnej polohy v˘razného importéra elektri-ny, ão by v sektore energetiky v˘razne zoslabi-lo pozície ná‰ho ‰tátu. V znamnou mierou bysa zv˘‰ila energetická závislosÈ od dovozu a zá-roveÀ zníÏila energetická bezpeãnosÈ Slovenska.Ak zoberieme do úvahy, Ïe OZE sa nedajú po-vaÏovaÈ za energetické zdroje, ktoré by pri sú-ãasn˘ch moÏnostiach technického rozvoja do-kázali nahradiÈ konvenãné fosílne alebo jadro-vé zdroje ãi palivá, jadrová energetika aj v sú-ãasnom období zostáva nevyhnutnou súãasÈou

ky a dopytu v odvetví energetiky. Anal˘za bymala byÈ aj príspevkom do diskusie o energetic-k˘ch infra‰truktúrach na európskej úrovni abude sa preto zasielaÈ Európskemu parlamentu,Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálne-mu v˘boru a zverejÀovaÈ na stránke Komisie.Rovnako tak môÏu experti z ãlensk˘ch ‰tátov,alebo iní kvalifikovaní experti a profesijné zdru-Ïenia pomáhaÈ Komisii s cieºom dosiahnuÈ spo-loãné porozumenie moÏn˘ch medzier v infra-‰truktúre a súvisiacich rizík a posilniÈ transpa-rentnosÈ v oblasti budúceho v˘voja. Prijímanieaplikovateºn˘ch opatrení a politík, zaloÏen˘chna ‰irokej odbornej diskusii, je podmienkoupre správnu podporu rozvoja, nielen v oblastienergetiky.

Je zabezpeãená aj ochrana krehk˘ch infor-mácií, ktoré si tá-ktorá krajina stráÏi a neÏe-lá si aby sa publikovali?

Takéto informácie by mali byÈ dostatoãnechránené. V zmysle nariadenia kaÏd˘ ãlensk˘‰tát, Komisia, alebo nimi poveren˘ subjekt za-chováva dôvernosÈ citliv˘ch údajov a informá-cií citliv˘ch z obchodného hºadiska, ktor˘mi dis-ponuje a to v súlade s príslu‰nou európskou le-gislatívou.

Údaje a informácie sa budú, s v˘nimkou pro-

jektov cezhraniãného prenosu, agregovaÈ navnútro‰tátnej úrovni pred t˘m, ako sa predloÏiaKomisii. Komisia by v prípade potreby mala tie-to údaje ìalej agregovaÈ tak˘m spôsobom, abysa nezverejnili Ïiadne údaje t˘kajúce sa jedno-tliv˘ch podnikov a zariadení, alebo aby sa z nichtieto údaje nemohli vyvodiÈ. Na spracovanieúdajov, ako aj na zjednodu‰enie a zabezpeãenieoznamovania údajov by Komisia mala maÈ moÏ-nosÈ prijímaÈ v‰etky vhodné opatrenia, predo-v‰etk˘m prevádzkovanie integrovan˘ch nástro-jov a postupov informaãn˘ch technológií.

Do akej miery moÏno hovoriÈ o personál-nom zaÈaÏení jednotliv˘ch krajín Európskejúnie? Sú vytvorené pre túto prácu podmienky?

Nariadenie zároveÀ zavádza povinnosÈ práv-nick˘ch a fyzick˘ch osôb poskytnúÈ uvedené in-formácie in‰titúciám ãlenského ‰tátu, na ktoré-ho teritóriu je investícia realizovaná. S cieºomvyhnúÈ sa neprimeranej administratívnej záÈaÏia minimalizovaÈ náklady pre ãlenské ‰táty apodniky, predov‰etk˘m pre malé a stredné pod-niky, by malo toto nariadenie umoÏÀovaÈ oslo-bodenie od povinnosti predkladaÈ správy zapredpokladu, Ïe sa rovnocenné informácie po-skytujú Komisii v zmysle osobitn˘ch právnychpredpisov pre odvetvie energetiky EÚ, ktoré sa

zameriavajú na dosiahnutie cieºov konkurencie-schopn˘ch európskych energetick˘ch trhov,udrÏateºnosti európskeho energetického systé-mu a bezpeãnosti dodávok energie do Európskejúnie. Malo by sa teda predchádzaÈ akémukoºvekzdvojovaniu poÏiadaviek na podávanie správ,uveden˘ch napríklad uÏ v treÈom balíku o vnú-tornom trhu s energiou.

Komisia by navy‰e mala po konzultácii s ex-pertmi z ãlensk˘ch ‰tátov prijaÈ technické opat-renia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia,priãom by mala v ão najväã‰ej miere vychádzaÈz formátu oznámení, ktor˘ sa pouÏíva podºapredchádzajúceho nariadenia. KeìÏe uÏ existu-je tento systém monitorovania energetick˘chprojektov, administratívna záÈaÏ by sa mala zv˘-‰iÈ len mierne.

O aké ãasové obdobie ide, myslím na interva-ly, kedy budú ãlenské krajiny EÚ poskytovaÈEurópskej komisii Ïiadané informácie?

Vzhºadom na ãasov˘ horizont investiãn˘chprojektov v odvetví energetiky je dostatoãnépredkladanie správ raz za dva roky. Prv˘m na-hlasovacím rokom, kedy sa údaje a príslu‰né in-formácie o projektoch podºa tohto nariadenia oz-námia Komisii, bude rok 2011.

Ako je to s vyuÏívaním obnoviteºn˘ch zdro-jov energie, bude jej zv˘‰enie staãiÈ na zní-Ïenie emisií CO2, alebo sú uÏ známe iné v˘-chodiská?

VyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojov (ìalejOZE) závisí od mnoh˘ch faktorov. Základn˘mpredpokladom pre ich ‰ir‰ie vyuÏitie je predo-v‰etk˘m dobrá legislatíva cez ktorú by malaexekutíva zabezpeãiÈ rozumnú mieru ich pod-pory a v koneãnom dôsledku ich podielu venergetickom mixe. Podºa záväzku Slovenskejrepubliky by sa tento podiel, ktor˘ v súãasnos-ti predstavuje necel˘ch 5 %, mal do roku 2020

V rozhovore pre EurActiv generálny riaditeº na DG pre dopravu a energetiku Matthias Ruete povedal: „Ak chceme v EÚ v˘robu energie, ktorá nespôsobí emisie CO2, máme tri moÏnosti: obnoviteºné zdroje, jadrovú

energiu a potenciál zachytávania a uskladÀovania CO2“. Ak˘ je názor poslanca NR SR za KDH a ãlenaV boru pre hospodársku politiku Stanislava KAHANCA, sa doãítate v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

Dá sa odstaviÈ jadrová energetika?

N Á R O D N Á R A D A S R

47

N Á R O D N Á R A D A S R

tliv˘ch energetick˘ch zdrojov v mixe, jadrovúenergiu nevynímajúc.

Greenpeace tvrdia, Ïe jadrová bezpeãnosÈ ne-existuje a sú za úpln˘ zákaz jadrov˘ch tech-nológií, je to moÏné?

âasÈ odpovedí k tejto otázke som uÏ uviedolpri otázke ã. 2. V voj v oblasti jadrovej ener-getiky v posledn˘ch rokoch v okolit˘ch ‰tátochukazuje skôr opaãné trendy oproti striktnémuzákazu jadrovej energetiky. ·védsko napr. zru-‰ilo pôvodné rozhodnutie o uzatvorení JE anaopak, predlÏujú ich ÏivotnosÈ. Podobne Ta-liansko zru‰ilo pôvodn˘ zákaz v˘stavby JE. Jepredpoklad, Ïe aj Nemecko zru‰í rozhodnutieb˘valej vlády o postupnom odstavení JE (pri-jaté skôr v dôsledku komplikovanej vládnejkoalície). Úpln˘ zákaz jadrov˘ch technológií jepostojom s nevypovedan˘m rie‰ením náhradyza JE. Rovnako argumentácia o tom, Ïe jadro-vá bezpeãnosÈ neexistuje je prinajmen‰om ne-korektná. Na druhej strane má Greenpeace ãas-to aj oprávnené v˘hrady. Napríklad k chybné-mu postupu ‰tátnych orgánov pri posudzovaníEIA pri dostavbe dvoch blokov Mochovce, ãipri legislatíve, ktorá by umoÏnila ÈaÏbu uránuna Slovensku v súãasnosti. Tam je Èarcha zod-povednosti na vláde ãi príslu‰n˘ch ‰tátnych or-gánoch, resp. na poslancoch parlamentu Sloven-skej republiky. V hrady voãi jadrovej energe-tike ãasto stoja aj na lobistick˘ch záujmochzameran˘ch na preferovanie in˘ch energetic-k˘ch surovinov˘ch zdrojov.

Aké sú súãasné svetové trendy v energetike?Z pohºadu súãasn˘ch trendov v energetike

moÏno vidieÈ urãitú renesanciu jadrovej ener-getiky, snahu o presadzovanie vysokoúãinn˘chenergetick˘ch zdrojov na báze plynu ãi kombi-novanej v˘roby elektriny a tepla na báze kla-sick˘ch palív aj biomasy, ale aj znaãn˘ pokroka rozvoj v oblasti OZE, zvlá‰È pri investiãne ná-roãn˘ch technológiách. Prioritou sú najmäúspory a efektívnosÈ a v˘razne niωie emisie. Zov‰eobecného pohºadu sa v sektore energetikypresadzuje najmä energetická bezpeãnosÈ a di-verzifikácia zdrojov energie. Je predov‰etk˘múlohou vlád, aby presadzovali také infra‰truk-turálne projekty, ktoré v koneãnom dôsledkuposilnia bezpeãnosÈ dodávok a zabezpeãia väã-‰iu diverzifikáciu energetick˘ch zdrojov v ‰tá-te i v EÚ. Ktoré budú postavené na dobrej spo-lupráci a solidarite (najmä v krízov˘ch situá-ciách). V zvami doby sú najmä: zabezpeãenieplynul˘ch dodávok za prijateºnú cenu, zníÏenieenergetickej závislosti, podpora investícií k za-bezpeãeniu vy‰‰ej energetickej úãinnosti, mo-tivácia k ‰etreniu energií. Najlacnej‰ia energiaje totiÏ u‰etrená energia. V t˘chto oblastiach naSlovensku vidím aj nevyuÏit˘ potenciál moÏ-ností úspor, ãasto aj nejasné a netransparentnépodmienky a pravidlá napr. pre realizáciu OZE,ktoré vytvárajú moÏn˘ priestor pre klienteliz-mus ãi korupciu. Oveºa väã‰í priestor vidím ajpre dobre cielenú podporu zo strany ‰tátu preprojekty energetick˘ch úspor (napr. zatepºova-nie objektov) a projekty zvy‰ovania energetic-kej úãinnosti (úspornej‰ie kotly, spotrebiãe, apod.). To v‰etko sa musí prejaviÈ aj v rozvoji v˘-robkov a sluÏieb v t˘chto oblastiach, ktor˘ ve-die k vytváraniu nov˘ch pracovn˘ch príleÏitos-tí (najmä v ãase prebiehajúcej hospodárskejkrízy) a v koneãnom dôsledku pozitívne aj v pe-ÀaÏenkách obãanov.

energetického mixu. A zaÈaÏenie emisiami?Bude záleÏaÈ predov‰etk˘m na dôslednom vy-uÏívaní v‰etk˘ch moÏností pre ich obmedzova-nie. Od ‰etrenia energiou poãnúc aÏ po ão naj-‰ir‰ie uplatÀovanie „zelen˘ch“ energetick˘chzdrojov, teda zdrojov s minimálnymi emisiami,priateºsk˘ch k ºudom i k Ïivotnému prostrediu

.Ako je to na Slovenku s technológiami, kto-ré umoÏÀujú zachytávaÈ a uskladÀovaÈ CO2?

Tieto technológie sú z celosvetového pohºa-du vo v˘voji a tomu zodpovedá aj veºmi vyso-ká finanãná nároãnosÈ pri ich realizácii. Vov‰eobecnosti sa teda nedá oãakávaÈ, Ïe by saSlovensko v˘razne zapojilo do ich vyuÏitia vdohºadnej dobe. Ich ‰ir‰ie vyuÏitie moÏno pred-pokladaÈ aÏ po dostatoãnom odskú‰aní v kraji-nách, ktoré sú v ich vyuÏívaní najìalej, napr. vNemecku. V na‰ich podmienkach sú prevá-dzkovatelia klasick˘ch elektrární radi, ak majúdostatok investiãn˘ch zdrojov na odsírenie spa-lín, aby nemuseli platiÈ vysoké poplatky za zne-ãisÈovanie ÎP. Preto by v energetike malo byÈstrategick˘m cieºom vysokoúãinné energetickéhospodárstvo s nízkou produkciou CO2, ktoréby zároveÀ zabezpeãilo udrÏateºnosÈ, bezpeãnosÈi konkurencieschopnosÈ dodávok energií. Legi-slatíva by mala podporovaÈ korektné obchodo-vanie s emisiami, zachytávanie a skladovanieCO2, ale najmä stimulovaÈ zniÏovanie ‰kodli-vej produkcie emisií uhlíka. ZáleÏí teda nielenna dobrom legislatívnom prostredí, ale aj na jas-ne stanoven˘ch a transparentn˘ch podmien-kach pri uplatÀovaní legislatívy v praxi (napr.pri urãovaní emisn˘ch kvót pre v˘robné závo-dy ãi fabriky, pre obchodovanie s emisiami ap.)

Do roku 2013 by mal byÈ dokonãen˘ tretí a‰tvrt˘ blok jadrovej elektrárne v Mochov-ciach, o koºko sa zlep‰í kapacita elektrárnea ão znamená pre krajinu?

Dobudovaním tretieho a ‰tvrtého bloku v ja-drovej elektrárni (ìalej JE) v Mochovciach splánovan˘m v˘konom oboch reaktorov 2x440MW sa energetické zdroje na Slovensku posil-nia o v˘kon cca 810 MW. Ak zoberieme do úva-hy, Ïe súãasná spotreba energií na Slovenskupredstavuje cca 30 TWh na rok, spustenímoboch blokov potenciálne pribudne cca 6,4TWh, teda energetické zdroje ná‰ho ‰tátu sa po-silnia o cca 20 %. Slovenská republika sa tak zpozície mierneho dovozcu stane exportéromelektrickej energie. T˘m sa v˘razne zv˘‰i nie-len bezpeãnosÈ dodávok elektrickej energie vrámci krajiny, ale aj moÏnosti pre získanie zdro-jov na kompenzáciu dotácií pre OZE a na do-siahnutie plánovaného podielu OZE do roku2020. S takouto podporou a transferom pre roz-‰írenie OZE by samozrejme musel súhlasiÈ ajmajoritn˘ vlastník Slovensk˘ch elektrární. Aleto uÏ sme pri úlohe vlády a schopnosti vládnejexekutívy komunikovaÈ s energetick˘mi part-nermi.

Aké sú plány s v˘stavbou ìal‰ích moÏn˘ch ja-drov˘ch elektrární na Slovensku, skúsmehovoriÈ o pozitívnych faktoroch, ktoré prine-sie so sebou?

Plány v˘stavby ìal‰ích moÏn˘ch JE súvisia senergetickou koncepciou, ale najmä s reálnouenergetickou politikou ‰tátu. V nezanedbateºnejmiere je to aj o energetickej loby. ·tát prostred-níctvom spoloãnosti JAVYS podpísal dohodu sãesk˘m âEZ-om o moÏnej v˘stavbe nového

reaktora v priestore JE Jaslovské Bohunice v ho-rizonte 10 rokov. Z pohºadu zabezpeãenia domá-ceho trhu s elektrickou energiou je spustenie ta-kéhoto reaktora otázne. Ak sa SE-Enelu podarípredæÏiÈ ÏivotnosÈ súãasn˘ch dvoch funkãn˘chblokov JE Jaslovské Bohunice, ão je technolo-gicky dosiahnuteºné, dá sa predpokladaÈ, Ïe ka-pacita existujúcich elektrární a plánovan˘ch do-budovaní bude postaãovaÈ na pokrytie domáce-ho dopytu e‰te dlho aj po roku 2025. Na druhejstrane budú stále väã‰ie tlaky nahradiÈ star˘park klasick˘ch energetick˘ch zdrojov (napr.doÏívajúcich blokov elektrární Nováky a Voja-ny). Posilnením prenosovej sústavy na susedné‰táty a energetickú sieÈ EÚ sa zároveÀ elektric-ká energia stane zaujímav˘m a v˘hodn˘m ex-portn˘m artiklom. Dá sa totiÏ oãakávaÈ, Ïe spo-treba, no najmä cena elektrickej energie sa budenaìalej zvy‰ovaÈ. Ak by sa realizovali ìal‰ieJE, z pozitívneho pohºadu by ich v˘stavba pri-niesla nielen posilnenie energetickej pozícieSlovenska, ako exportéra el. energie, ale aj zv˘-‰enie energetickej bezpeãnosti ná‰ho ‰tátu.

Samozrejme, Ïe v˘stavba elektrární má ajsvoje negatívne stránky. Podstatné by malibyÈ tie, ktoré prevaÏujú?

IsteÏe, pri zodpovednom rozhodovaní o v˘-stavbe JE by mali prevaÏovaÈ pozitíva. Napriekneustálemu zvy‰ovaniu bezpeãnosti JE, tietopriná‰ajú so sebou aj problémy, starostí a samo-zrejme aj riziká. So zabezpeãením bezpeãnej do-pravy a manipulácie s jadrov˘m palivom. âo svyhoret˘m jadrov˘m palivom? âo s jadrov˘modpadom z prevádzky a s jadrov˘m odpadom polikvidácii JE? Ako zabezpeãiÈ bezpeãnú prevá-dzku JE? To v‰etko vyÏaduje predov‰etk˘mzodpovedn˘ a profesionálny prístup od v˘znam-n˘ch svetov˘ch ústavov poãnúc, cez in‰titúciekontroly aÏ po samotnú prevádzku a pracovní-kov JE. V súãasnom období sa sústreìuje pozor-nosÈ najmä na zvy‰ovanie jadrovej bezpeãnos-ti pre prevádzkované, projektované a samozrej-me aj pre realizované (vo v˘stavbe) JE, ão prí-sne sleduje Medzinárodná agentúra pre atómo-vú energiu (MAAE) cez ‰tátne útvary jadrové-ho dozoru. Prísne sú vyhodnocované najmä kri-tériá bezpeãnosti. Pravidelné kontroly zahra-niãn˘ch expertov s prepracovan˘m systémomkontroly potvrdzujú, Ïe Slovensko má vysok˘‰tandard bezpeãnosti.

Ak˘ podiel by mala predstavovaÈ jadrováenergetika v rámci celej energetickej sklad-by tak, aby bola zachovaná bezpeãnosÈ a ne-naru‰ilo sa Ïivotné prostredie?

To závisí od radu faktorov: spotreba energie,diagram zaÈaÏenia, politická stabilita v dodáv-kach a dostupnosti primárnych energetick˘chzdrojov, prijateºnosÈ prevádzkovaÈ JE zo stranyverejnosti, atì. Podiel JE sa lí‰i aj podºa krajín,u nás sa dlhodobo pohybuje v rozmedzí 50 %aÏ 66 %, vo Francúzsku prevy‰uje 80 %. Vyso-k˘ podiel JE na Slovensku vypl˘va najmä z v˘-hod, ktoré JE ponúkajú. Jadrová energia je v sú-ãasn˘ch podmienkach jedn˘m z najlacnej‰íchzdrojov energie s nízkou produkciou emisiískleníkov˘ch plynov. Rozhodujúcou mierouprispieva k bezpeãnosti dodávok el. energie ak zabezpeãeniu konkurencieschopnosti v˘robyel. energie na území Slovenska i voãi okolit˘m‰tátom. Príkazom dÀa v produkcii elektrickejenergie je vyváÏen˘ energetick˘ mix. Tomu bysa malo podriadiÈ aj rozloÏenie podielu jedno-

N Á R O D N Á R A D A S R

48

Oz˘vajú sa hlasy, Ïe pre solárny a fotovol-taick˘ sektor to môÏe byÈ aÏ likvidaãné.Preão takéto znepokojenie a preão je vôbecnovela potrebná?

K vysvetleniu tohto postoja musíme vidieÈcel˘ legislatívny proces prípravy zákona. Mi-nisterstvo hospodárstva uÏ v decembri 2009predloÏilo materiál novely Zákona o energe-tike na medzirezortné pripomienkovanie. Sú-ãasÈou tohto materiálu bola aj úprava paragra-fu 11 ods. 1., ktor˘ stanovoval povinnosÈ preenergetické zariadenia ÏiadaÈ MHSR o Osved-ãenie súladu investiãného zámeru s energe-tickou politikou ‰tátu. Podºa tohto návrhumali maÈ solárne a veterné elektrárne povin-nosÈ ÏiadaÈ o osvedãenie uÏ pri veºkosti in‰ta-lácií nad 100 kW oproti pôvodnej hranici 1MW. Podmienkou pre získanie osvedãenia odMHSR je podºa toho istého zákona získaniekladného stanoviska od Slovenskej elektrizaã-nej a prenosovej sústavy (SEPS). Tá v‰ak uÏv decembri 2009 zastavila vydávanie klad-n˘ch stanovísk pre solárne elektrárne na ìal-‰ie dva roky. V tomto kontexte mohol byÈ tedanávrh paragrafu 11 vníman˘ v novele tohtozákona za likvidaãn˘ pre fotovoltaick˘ sek-tor. Následne bol tento paragraf aj na zákla-de pripomienky MÎP odstránen˘ a dostal sado návrhu zákona aÏ na rokovaní vlády, t˘-kal sa uÏ len solárneho sektora a sprísnila sapodmienka 100 kW, a to tak, Ïe bez povinnos-ti ÏiadaÈ o povolenie zostali uÏ len malé stre‰-né in‰talácie do 100 kW. To boli kroky, kto-ré vyvolali znepokojenie a ão sa t˘ka nove-ly, primárnym cieºom pri kaÏdej novelizáciizákona o energetike je a musí byÈ predov‰et-k˘m zachovanie energetickej bezpeãnosti ‰tá-tu. Samozrejme, podmienky poskytované ‰tá-tom o garantovanej v˘‰ke a dobe v˘kupuelektriny z tejto technológie sa môÏu javiÈ akozaujímavá alternatíva pre súkromn˘ sektor.Akékoºvek obmedzenie a zmena pravidiel„hry“ je potom vnímaná veºmi citlivo.

NemôÏe nastaÈ situácia, Ïe povolenie dosta-nú len veºkí investori a veºké projekty?

NemôÏeme vylúãiÈ Ïiadny scenár, ale na zí-skanie kladného stanoviska od Slovenskejelektrizaãnej a prenosovej sústavy bola jas-ne bola stanovená hranica 120MW na foto-voltaiku. Podºa mojich doteraj‰ích informá-cií povolenia získali nielen veºkí, ale aj beÏ-ní investori, ktorí majú záujem stavaÈ solár-ne elektrárne do 1MW, ale vynorili sa otáz-niky aj nad prideºovaním t˘chto limitov anad procesom podávania Ïiadostí. DôleÏitej-‰ou otázkou skôr je, ako ìalej po vyãerpanít˘chto limitov, ão s rozroben˘mi projektmi,vloÏen˘mi financiami do projektov˘ch doku-mentácii a ako ìalej napredovaÈ na ceste vy-uÏívania OZE!

Stavanie elektrární na zelen˘ch lúkach nieje práve najv˘hodnej‰ie, ale iste existujú ajiné moÏnosti, ktoré by boli moÏno pre v‰et-k˘ch prijateºné?

Urãite sa dá uvaÏovaÈ aj nad in˘mi moÏnos-Èami, napr. zuÏitkovaÈ priemyselné parky naSlovensku, ktoré sú dnes sú nevyuÏité a „ãa-kajú“ na vhodn˘ch investorov. MôÏeme vy-uÏiÈ aj dodnes nezuÏitkované hospodárskepriestory, ktoré nám tu zostali po niektor˘chpoºnohospodárskych podnikoch, tu je v‰aknajväã‰ím problémom majetkové vyrovnaniedan˘ch pozemkov. V budúcnosti bude urãi-te z hºadiska vyuÏitia solárnej energie zaují-mavá projekcia tak˘ch budov, ktoré na svo-ju energetickú spotrebu získavajú energiu zfotovoltaick˘ch ãlánkov umiestnen˘ch nastrechách budov, ako je napr. budova Kongre-sového paláca vo Valencii.

Sú slneãné a veterné elektrárne povaÏova-né za nestabilné zdroje s veºkou fluktuáci-ou v˘roby?

Pochopiteºne, fluktuácia v˘roby je danápovahou samotného energetického zdroja.Dnes uÏ existujú celkom presné matematic-ké modely, ktoré dokáÏu predikovaÈ mnoÏstvoslneãného Ïiarenia dan˘ deÀ, resp. silu, smera r˘chlosÈ vetra. Samozrejme na to, aby smetieto modely opísali a definovali podmienkyich pouÏitia treba uviesÈ konkrétne pravidlá,na základe ktor˘ch potom môÏeme uskutoã-niÈ ìal‰ie odborné a prípadne legislatívnezmeny.

Je u nás vhodne a v˘hodne prispôsobenálegislatíva na vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energie?

Okrem zákona o energetike, o ktorom smehovorili doteraz, veºmi dôleÏit˘m zákonom vtejto oblasti je Zákon o podpore obnoviteº-n˘ch zdrojov energie ã. 309/2009 Z. z., kto-r˘ nadobudol úãinnosÈ len v septembri 2009a ktor˘ mal okrem iného zabezpeãiÈ legisla-tívny rámec pre rozvoj obnoviteºn˘ch zdro-jov na Slovensku tak, aby sa na‰ej krajine po-darilo splniÈ záväzky v oblasti vyuÏívaniaOZE do roku 2020 vypl˘vajúce z ná‰ho ãlen-stva v EÚ. Tieto dva zákony dnes urãujú zá-kladn˘ rámec na vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energie. Sme iba na zaãiatku cesty,kde je bez poch˘b potrebná ìal‰ia ‰iroká de-bata nielen v rámci rezortu, ale aj s odbornouverejnosÈou a v˘skumn˘mi a vzdelávacími in-‰titúciami, ktoré sa venujú danej problemati-ke.

Novela zákona o energetike zasahuje dotrhov˘ch podmienok s elektrikou, aké novéúpravy priná‰a?

Prvotn˘m dôvodom právnej úpravy podºapredkladateºa je vymedzenie prevádzkovate-ºa prenosovej sústavy, ktor˘ bude plniÈ nielenúlohy organizátora krátkodobého trhu s elek-trinou a úlohy zúãtovateºa odch˘lok, ale v bu-dúcnosti sa plánuje aj roz‰írenie jeho pôsob-nosti v oblasti správy merania a zberu dát(prevádzkovanie jedného miesta na zber aevidenciu údajov z merania v rámci celej sú-stavy). Návrh taktieÏ dopæÀa vymedzenia preenergetické zariadenia, pre ktoré nie je potreb-né ÏiadaÈ Ministerstvo hospodárstva SR oosvedãenie o súlade investiãného zámeru priv˘stavbe energetického zariadenia. Navrhu-je sa, aby v˘stavba slneãn˘ch elektrární si ne-vyÏadovala osvedãenie len v prípade ichumiestnenia na budovách a pritom ich in‰ta-lovan˘ v˘kon je do 100 kW, ãiÏe hlavná zme-na, ktorú táto novelizácia priná‰a a ktorá jemimoriadne senzitívne vnímaná hlavne od sú-kromn˘ch investorov sa t˘ka podmienok vy-dávania povolení na in‰taláciu solárnej foto-voltaickej elektrárne.

Dosiahne sa schválením novely zníÏenieenergetickej závislosti od klasick˘ch zdro-jov?

Samozrejme aj táto novelizácia zákona vy-tvára podmienky na ‰ir‰ie vyuÏitie obnoviteº-n˘ch zdrojov energie, ale ak si uvedomímesúãasn˘ percentuálny podiel v˘roby elektric-kej energie z obnoviteºn˘ch zdrojov, tak mu-síme skon‰tatovaÈ, Ïe nás ãaká e‰te veºa prá-ce. Cieºom novely tohto zákona je poskytnúÈprvotn˘ charakter na vyuÏívanie obnoviteºn˘zdrojov energií, pri zachovaní energetickejbezpeãnosti ‰tátu.

Novela zákona o energetikeNovela zákona o energetike priná‰a so sebou veºa odmietaní. Pravdepodobne sa nedosiahne

ani zniÏovanie energetickej závislosti od klasick˘ch zdrojov energie. Viac v nasledujúcom rozhovore,ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér poskytol poslanec NR SR za SMK a ãlen V boru pre hospodársku politiku

György JUHÁSZ redaktorke Anne Komovej.

49

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Nová situácia vo v˘voji Slovenska právevstupom do Európskej únie si vyÏiadala ajvypracovanie novej energetickej politiky,ako sa menia jej ciele?

V súvislosti s rozvojom hospodárstva a ras-tom Ïivotnej úrovne spoloãnosti je dôleÏit˘v˘znam rie‰enia energetickej politiky ako jed-ného z nástrojov k zabezpeãeniu suverenity, po-litickej nezávislosti a ekonomickej bezpeãnos-ti kaÏdého ‰tátu.

Hlavn˘mi cieºmi energetickej politiky Európ-skej únie sú bezpeãnosÈ dodávok, konkurencie-schopnosÈ ekonomiky a udrÏateºnosÈ rozvoja,ktoré sú vzájomne prepojené a ich dosiahnutienavzájom podmienené. Tieto základné pilieresú zohºadnené aj v cieºoch schválenej Stratégieenergetickej bezpeãnosti SR.

Hlavn˘m cieºom stratégie je dosiahnuÈ kon-kurencieschopnú energetiku zabezpeãujúcubezpeãnú, spoºahlivú a efektívnu dodávku v‰et-k˘ch foriem energie za prijateºné ceny s pri-hliadnutím na ochranu odberateºa, ochranu Ïi-votného prostredia, trvalo udrÏateºn˘ rozvoj,bezpeãnosÈ zásobovania a technickú bezpeã-nosÈ. Nástrojmi na dosiahnutie tohto cieºa súvhodn˘ energetick˘ mix, primeraná úroveÀ v˘-robnej kapacity elektriny, primeraná rovnová-ha medzi dodávkou a dopytom energie, zniÏo-vanie energetickej nároãnosti hospodárstva,bezpeãná a spoºahlivá energetická sústava, di-verzifikácia zdrojov a prepravn˘ch ciest a do-statoãn˘ stupeÀ cezhraniãn˘ch prepojení.

Na aké obdobie je energetická politika Slo-venska vypracovaná?

Podºa platnej legislatívy SR Ministerstvohospodárstva zodpovedá za vypracovanie ener-getickej politiky na obdobie minimálne 20 ro-kov, zodpovedá za aktualizáciu energetickejpolitiky v minimálne päÈroãnom cykle s ohºa-dom na optimálne vyuÏitie domáceho surovi-

nového, prírodného, technického a ºudskéhopotenciálu.

Je nesporné, Ïe v˘znam energetiky a potre-ba rie‰enia v˘ziev energetick˘ch otázok neus-tále rastie. Uvedomujúc si dôleÏitosÈ vytvore-nia podmienok pre spoºahlivé a bezpeãné záso-bovanie energiami, ako aj prevádzkovanie ener-getick˘ch sústav a sietí, vypracovalo Minister-stvo hospodárstva SR návrh Stratégie energe-tickej bezpeãnosti Slovenskej republiky s v˘-hºadom do roku 2030. Tento dokument vládaSR schválila v októbri 2008.

Stratégia navrhuje opatrenia z oblasti záso-bovania uhlím, ropou, zemn˘m plynom, te-plom, elektrinou. Podrobne sa zaoberá moÏnos-Èami diverzifikácie zdrojov a dopravn˘ch ciestpre ropu a zemn˘ plyn, nov˘mi moÏnosÈami anávrhmi na vybudovanie spojovacích vedení sosústavami okolit˘ch ‰tátov. Stratégia rovnakonavrhuje aj opatrenia na vyuÏívanie obnoviteº-n˘ch zdrojov energie pri v˘robe elektriny, tep-la, ako aj na vyuÏívanie biopalív v doprave. Zá-roveÀ sa zaoberá otázkami zníÏenia energetic-kej nároãnosti a zv˘‰enia energetickej efektív-nosti.

Ako ovplyvnili dokumenty súvisiace s novouenergetickou politikou prijatie nov˘ch smer-níc EÚ, ktoré upravujú energetiku?

Nová energetická politika EÚ bola rozpraco-vaná a predstavená v tzv. Zelenej knihe – Eu-rópska stratégia pre udrÏateºnú, konkurencie-schopnú a bezpeãnú energiu, ktorá bola zákla-dom pre diskusiu o budúcnosti európskej poli-tiky. Európska komisia následne predstavilatzv. energetick˘ balíãek. Tento balíãek obsahu-je rozsiahly súbor dokumentov, ku ktor˘m súvo väã‰ine prípadov pripojené dopadové ‰túdie.

Z návrhu Energetickej politiky pre EÚ vyply-nuli niektoré záväzné ciele pre EÚ do roku2020. Tieto boli schválené Európskou radou vmarci 2007. Ide o ciele 20 % zníÏenia emisiískleníkov˘ch plynov v EÚ do roku 2020, 20 %podielu OZE z koneãnej spotreby energie vEÚ do roku 2020 a 10 % podielu OZE v dopra-ve v EÚ do roku 2020.

Z návrhu Novej energetickej politiky EÚvyplynuli legislatívne návrhy a to Strategick˘plán pre energetické technológie, Tretí libera-lizaãn˘ balíãek pre vnútorn˘ trh s elektrinou aplynom a nakoniec Klimaticko-energetick˘ ba-líãek.

V ãom spoãívajú rie‰enia navrhnuté v ener-getick˘ch balíãkoch a z nich vypl˘vajúcanavrhovaná legislatíva?

V rámci Tretieho liberalizaãného balíka bolinavrhnuté a následne schválené smernice Eu-rópskeho parlamentu a Rady o spoloãn˘ch pra-vidlách pre vnútorn˘ trh s elektrinou a so zem-n˘m plynom, nariadenie o zriadení Agentúrypre spoluprácu energetick˘ch regulátorov, na-riadenie pre prístup do siete pre cezhraniãné v˘-

meny elektriny a nariadenie o podmienkachprístupu do prepravn˘ch sietí zemného plynu

SúãasÈou Klimaticko-energetického balíãkasú tieÏ legislatívne normy EÚ, priãom z pohºa-du energetiky je to predov‰etk˘m smernica Eu-rópskeho parlamentu a Rady o podpore vyuÏí-vania energie z obnoviteºn˘ch zdrojov.

V súãasnosti dochádza k implementácii Ba-líãka energetickej bezpeãnosti a energetickejefektívnosti. V sledkom je uÏ schválená smer-nica, ktorou sa ãlensk˘m ‰tátom ukladá povin-nosÈ udrÏiavaÈ minimálne zásoby surovej ropya ropn˘ch v˘robkov. ëal‰ím dôleÏit˘m práv-nym predpisom, o ktorom sa v súãasnosti inten-zívne rokuje je návrh nariadenia o bezpeãnos-ti dodávky plynu. Z uvedeného vypl˘va, Ïev‰etky politické dokumenty prijaté Radou EÚsú implementované prostredníctvom legislatí-vy EÚ, ktorá je buì priamo aplikovateºná v ‰tá-toch EÚ alebo sa cestou transpozície smerníczavádza do národnej legislatívy.

Vytvárajú sa aj adekvátne predpoklady nazv˘‰enie energetickej efektívnosti?

OblasÈ energetickej efektívnosti je neodde-liteºnou súãasÈou energetickej politiky.

Energetická efektívnosÈ je dôleÏit˘m pri-spievateºom k plneniu hlavn˘ch cieºov energe-tickej politiky, priãom je potrebné ju realizovaÈvo v‰etk˘ch ãlánkoch energetického reÈazca. Zat˘mto úãelom bola v roku 2008 schválená Kon-cepcia energetickej efektívnosti SR, ktorou jestanoven˘ celkov˘ národn˘ indikatívny cieºúspor energie za 9 rokov. Cieºom je dosiahnuÈkumulovanú hodnotu úspor vo v˘‰ke 9 % ko-neãnej energetickej spotreby, ão vypl˘va aj zpoÏiadaviek únie. Na implementáciu koncep-cie energetickej efektívnosti bol vypracovan˘Akãn˘ plán energetickej efektívnosti na roky2008 aÏ 2010. V súãasnosti sa pripravuje akãn˘plán na roky 2011 aÏ 2013. Ako nástroj na do-siahnutie opatrení energetickej efektívnosti bolv roku 2009 vypracovan˘ a schválen˘ zákon oenergetickej efektívnosti.

V rámci európskej legislatívy pri implemen-tácii Balíãka energetickej bezpeãnosti a ener-getickej efektívnosti boli vypracované novéprávne predpisy upravujúce oblasÈ energetickejefektívnosti. Ide o prepracované znenia smer-níc o energetickej hospodárnosti budov a oudávaní spotreby energie a in˘ch zdrojov do-mácimi spotrebiãmi na ‰títkoch, ako aj naria-denie o oznaãovaní pneumatík vzhºadom napalivovú úspornosÈ a iné základné parametre.

âo znamenajú trhové pravidlá pre realizá-ciu energetickej politiky na Slovensku?

V znamn˘m nástrojom energetickej politikyEÚ je proces liberalizácie a otváranie trhu senergiami, ktor˘ zaãal v roku 1999. Na Slovens-ku bol tento proces na‰tartovan˘ pri vstupe SRdo Európskej únie, av‰ak skutoãné otváranietrhu prebiehalo s men‰ími ãi väã‰ími ÈaÏkosÈa-

Energetická politika SR

Zabezpeãenie trvalo udrÏateºného hospodárskeho rastu je závislé aj od spoºahlivej dodávky energie, ktorá spæÀa nielen optimálne náklady, ale dbá aj na ochranu Ïivotného prostredia. Generálny riaditeº

Sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Ján PETROVIâ energetickú politiku SRpriblíÏil v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

50

mi, s men‰ími a väã‰ími bariérami, postupne. Cieºom liberalizácie trhu s elektrinou a ply-

nom je vytvorenie konkurenãného prostredia,kde kupujúci má slobodnú moÏnosÈ v˘beru to-varu a na strane ponuky existuje rovnocenná sú-ÈaÏ medzi jednotliv˘mi dodávateºmi. V oblas-ti trhu s sa vytvára voºná súÈaÏ na úrovni v˘ro-by a ponuky – obchodu s elektrinou a plynom.Hlavnou zásadou je, Ïe na jednej strane si od-berateº môÏe vybraÈ ºubovoºného dodávateºaelektriny alebo plynu a na druhej strane, pre-vádzkovateº sústavy alebo siete je povinn˘ natransparentnom a nediskriminaãnom základeumoÏniÈ prístup do sústavy tretím stranám.

Skúsenosti so skutoãne otvoren˘m trhompoukazujú na v˘hody v zmysle vy‰‰ej úrovnesluÏieb a zv˘‰enia konkurencieschopnosti. Natieto úãely sú dôleÏité ustanovenia na zabezpe-ãenie rovnosti podmienok a zníÏenia rizík do-minantného postavenia na trhu, zabezpeãenianediskriminaãn˘ch taríf a zabezpeãenia ochra-ny práv mal˘ch a zraniteºn˘ch odberateºov.

Je dôleÏité, aby v˘hody vypl˘vajúce z otvo-reného trhu boli dostupné pre cel˘ priemysel aobchod, vrátane mal˘ch a stredn˘ch podnikov,ale aj pre v‰etk˘ch obyvateºov a domácnosti.

Cieºom je ponúknuÈ v‰etk˘m odberateºomskutoãn˘ v˘ber, nové obchodné príleÏitosti at˘m prispieÈ k bezpeãnosti dodávok a trvalejudrÏateºnosti.

Ako vidíte postup pri vytváraní konkurenã-ného prostredia na Slovensku?

V súlade s ustanoveniami zákona o energe-tike od 1. júla 2007 v‰etci odberatelia elektri-ny a plynu vrátane domácností majú moÏnosÈv˘beru dodávateºa.

Na trhu s elektrinou sa jeho otvorenie v po-sledn˘ch dvoch – troch rokoch aj v súvislostis vytvorením priazniv˘ch legislatívnych pod-mienok prejavuje vy‰‰ím stupÀom zmeny do-dávateºov. V plynárenstve uveden˘ proces tieÏnapreduje av‰ak zatiaº mimo segmentu domác-ností.

Funkãn˘ konkurenãn˘ trh je jedn˘m z nástro-jov na zaistenie bezpeãnosti dodávok energie.Na druhej strane otvorenie trhu, vstup ìal‰íchdodávateºov na trh s elektrinou a plynom pred-urãuje definovaÈ urãité ‰tandardy bezpeãnostidodávok pre v‰etk˘ch dodávateºov.

Predpokladom ìal‰ieho postupu v procesbudovania liberalizovaného trhu je existencialikvidného trhu s elektrinou a plynom. Je po-trebné definovaÈ a odstraÀovaÈ bariéry otvára-nia trhu, ìalej podnecovaÈ hospodársku súÈaÏ zostrany Ministerstva hospodárstva SR ako aj zostrany Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví.ëal‰ím predpokladom je vzájomná súãinnosÈv‰etk˘ch úãastníkov trhu s dotvorením a apli-káciou transparentn˘ch, reálnych a nediskrimi-naãn˘ch prístupov a pravidiel trhu s elektrinoua plynom.

Správnym krokom je zintenzívnenie spolu-práce národn˘ch regulátorov, harmonizácia ichprávomocí a ich posilnenie smerom k cezhra-niãn˘m otázkam. Rovnako dôleÏitá bude lep-‰ia spolupráca prevádzkovateºov prepravn˘chsietí na európskej úrovni pri rie‰ení problé-mov cezhraniãného obchodu, harmonizácia‰tandardov a vzájomní koordinácia plánovania.

V súãasnosti vo vzÈahu k trhu s elektrinou aplynom pripravuje ministerstvo hospodárstvatranspozíciu tretieho liberalizaãného balíãka,ktorá prinesie niektoré nové pravidlá a princí-

py k zv˘‰eniu transparentnosti trhu a ochranespotrebiteºov.

K hlavn˘m otázkam, ktoré sú posudzované,patrí predov‰etk˘m oddelenie prevádzkovate-ºov prepravn˘ch sietí tzv. unbundling, ìalejtransparentnosÈ, kompetencie regulátora, ako ajzabezpeãenie spolupráce prevádzkovateºov pre-pravn˘ch sietí.

Akú úlohu zohráva prepojenie krátkodo-b˘ch trhov s elektrinou medzi Slovenskou re-publikou a âeskou republikou?

Som rád, Ïe môÏeme vyjadriÈ spokojnosÈ súspe‰n˘m prepojením krátkodob˘ch trhov selektrinou medzi Slovenskou republikou a âes-kou republikou, nakoºko úãastníci trhu hodno-tia zavedenie prepojenia trhov veºmi pozitívne.

Tento úspe‰n˘ projekt vznikol na základeprotokolu z rokovania ministra hospodárstva SRªubomíra Jahnátka a ministra prÛmyslu a ob-chodu âR Martina ¤ímana z mája 2008 o pre-pojení národn˘ch trhov s elektrinou.

Prepojenie denného trhu s elektrinou bolospustené Slovenskou elektrizaãnou prenoso-vou sústavou a ãesk˘m Operátorom trhu s elek-trinou spolu s âeskou elektrizaãnou prenoso-vou sústavou. Na spoloãnej ãesko-slovenskejhranici bola v septembri 2009 zavedená dennáimplicitná aukcia na kapacity spojovacích ve-dení.

Na kúpu elektriny a kúpu potrebnej preno-sovej kapacity cezhraniãného profilu boli zhºadiska uskutoãnenia cezhraniãného obchodudovtedy potrebné dva separátne kroky. Po pre-pojení trhov sa transakcie vykonávajú v rámcijednej ãinnosti. Cieºom je umoÏniÈ úãastníkomoboch národn˘ch trhov ÏiadaÈ a ponúkaÈ elek-trinu na národn˘ch trhov˘ch miestach.

Na jednom trhovom mieste je totiÏ umoÏne-n˘ predaj a nákup elektriny s vyuÏitím dostup-nej prenosovej kapacity cezhraniãn˘ch vedení.Obchodníkom vìaka nemu odpadla potreba re-zervovaÈ si a nakupovaÈ cezhraniãné prenoso-vé kapacity medzi oboma krajinami. Pre úãast-níkov trhu tento projekt priná‰a spustenie spo-tového trhu s elektrinou s pomerne stabilnou lik-viditou uÏ od zaãiatku prevádzky. ZároveÀ tátospolupráca prispela k zabezpeãeniu stability abezpeãnej prevádzke oboch elektrizaãn˘ch sú-stav.

Zlep‰ujú sa moÏnosti na zabezpeãenie v˘ro-by elektriny, ktorá je dôleÏitá na to, aby sapokryl domáci dopyt?

Stratégia energetickej bezpeãnosti Slovenskejrepubliky s v˘hºadom do roku 2030 navrhujeokrem iného aj opatrenia, ktoré zabezpeãia se-bestaãnosÈ vo v˘robe elektriny a proexportnúschopnosÈ SR. Rozvoj v˘robnej základne na-vrhnut˘ stratégiou je zaloÏen˘ na zásade vyvá-Ïenosti palivového mixu.

V rámci udrÏateºného rozvoja zdrojov nav˘robu elektriny sa spájajú na jednej stranepoÏiadavky bezpeãnosti dodávok a na druhejstrane poÏiadavky v boji proti klimatick˘mzmenám a ochrane ovzdu‰ia. V˘sledkom jesmerovanie k nízkouhlíkov˘m technológiáma zdrojom. V podmienkach SR sú to predov‰et-k˘m jadrové elektrárne, ktoré budú aj naìalejtvoriÈ základ v bilancii elektrizaãnej sústavy aobnoviteºné zdroje energie.

Za t˘mto úãelom bol prijat˘ rad opatrení napodporu v˘stavby nov˘ch zdrojov na v˘robuelektriny na Slovensku.

Veºk˘m impulzom pre rozvoj obnoviteºn˘chzdrojov energie bolo schválenie zákona o ichpodpore, ktor˘ stanovuje 15-roãnú garanciuv˘kupn˘ch cien.

K podpore sebestaãnosti vo v˘robe elektri-ny v˘raznou mierou prispievajú aj opatrenia nazv˘‰enie energetickej efektívnosti, resp. zníÏe-nia energetickej nároãnosti.

Ktoré sú prioritné projekty na zabezpeãeniedostatku v˘roby elektriny na Slovensku?

Po predãasnom odstavení dvoch blokov ja-drovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice vrámci obnovenia sebestaãnosti vo v˘robe elek-triny na Slovensku uspokojiv˘m tempom po-kraãuje realizácia prioritn˘ch projektov uvede-n˘ch v stratégii energetickej bezpeãnosti. Ide ozvy‰ovanie v˘konu jadrovej elektrárne Jaslovs-ké Bohunice o 120 MW do konca roka 2010.ìalej ide o v˘stavbu paroplynovej elektrárneMalÏenice s v˘konom 436 MW a termínomuvedenia do prevádzky na konci roku 2010. Vneposlednej rade ide o stavbu jadrovej elektrár-ne Mochovce 3 a 4 blok s in‰talovan˘m v˘ko-nom 880 MW a termínom uvedenia do prevá-dzky v rokoch 2012, resp. 2013.

Za úãelom posilnenia bezpeãnosti prevá-dzky elektrizaãnej sústavy SR boli v poslednomobdobí realizované aj ìal‰ie ‰piãkové zdroje za-merané najmä na poskytovanie podporn˘chsluÏieb a dodávky regulaãnej elektriny.

Pre dlhodobé zabezpeãenie dostatku zdrojovna v˘robu elektriny sa pripravuje v˘stavba no-vého jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bo-hunice. V decembri 2009 na zabezpeãenie prí-pravy, v˘stavby a prevádzky nového jadrové-ho zdroja vláda schválila zaloÏenie obchodnejspoloãnosti Jadrová energetická spoloãnosÈSlovenska, a. s., ktorej akcionármi sú JAVYSa âEZ Bohunice. Konkrétne v˘konové a tech-nologické parametre nového jadrového zdrojabudú známe z realizovanej ‰túdie uskutoãniteº-nosti.

Pán generálny riaditeº, aké je postavenie ob-noviteºn˘ch zdrojov energie pri zabezpeãe-ní dostatku v˘roby elektriny na Slovensku?

Obnoviteºné zdroje energie majú svoje mies-to v rámci energetického mixu Slovenska. V po-slednom období veºa práce a energie bolo ve-novanej na prípravu opatrení a legislatívy scieºom podpory vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdro-jov energie.

Podpora v˘roby elektriny z OZE sa realizu-je na základe zákona ã. 309/2009 Z. z. o pod-pore obnoviteºn˘ch zdrojov energie a vysokoúãinnej kombinovanej v˘roby, ktor˘ parlamentschválil v polovici minulého roka. Uveden˘zákon garantuje investorom stabilitu v˘kup-n˘ch cien na 15 roãné obdobie, ako aj ìal‰iepravidlá vyuÏívania OZE.

Dôkazom a v˘sledkom motivaãn˘ch stimu-lov a podporn˘ch opatrení je vysok˘ záujem po-tenciálnych investorov o investície na vyuÏíva-nie OZE, ìal‰ím dôkazom sú Ïiadosti a vyda-né osvedãenia na v˘stavbu zdrojov vyuÏívajú-cich OZE, ktor˘ch rapídny nárast je práve v ro-koch 2008 a predov‰etk˘m v rokoch 2009 a2010. V neposlednom rade je to aj uvádzaniestále nov˘ch zariadení na vyuÏívanie OZE doprevádzky. Te‰í ma, Ïe v spojitosti s agrosek-torom vzniká rad zaujímav˘ch projektov navyuÏívanie biomasy ãi bioplynu.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

51

Ú R A D P R E R E G U L Á C I U S I E Ë O V ¯ C H O D V E T V Í

Zv˘‰enie transparentnosti a podpore voºné-ho trhu s elektrinou si môÏe pripísaÈ aj V˘-nos URSO ã.2/2009, aké zmeny sa v regulá-cii cien zaviedli?

Skôr neÏ zaãneme hovoriÈ o zmenách, ktorév˘nos priniesol, treba povedaÈ, Ïe tento v˘nosje vlastne konkretizáciou strategick˘ch cieºov‰tátnej regulácie sieÈov˘ch odvetví v elektroe-nergetickej praxi. Predchádzal mu základn˘strategick˘ dokument regulácie – „Regulaãnápolitika na regulaãné obdobie 2009 aÏ 2011“,ktor˘ pre pôsobenie Úradu v rámci regulaãné-ho rámca stanovil urãité prioritné v˘chodiská,ktoré musia byÈ v súlade s energetickou politi-kou Slovenskej republiky a musia tieÏ rezono-vaÈ s platn˘mi alebo hoci e‰te len avizovan˘miopatreniami Európskej únie v procese budova-nia jednotného energetického trhu. Regulaãnápolitika preto priniesla urãité nové pohºady nadianie v energetickom sektore. Okrem esen-ciálnej úlohy, ktorou je zabezpeãiÈ a kontrolo-vaÈ transparentnosÈ a nediskriminaãné správa-nie sa na trhu s elektrinou a v prístupe tretíchstrán do sústav spomeniem napríklad vyt˘ãenienov˘ch motivaãn˘ch faktorov na zniÏovaniestrát v sústavách alebo vytvorenie podmienokpre podporu trhov˘ch mechanizmov na posky-tovanie podporn˘ch sluÏieb a regulaãnej elek-triny tak, aby sa dosiahla stabilita prevádzkyelektrizaãnej sústavy. Nemenej dôleÏitou úlo-hou je vykonaÈ anal˘zu a optimalizáciu celko-v˘ch nákladov na v˘robu elektriny vo v‰eobec-nom hospodárskom záujme z domáceho uhliav záujme zabezpeãenia bezpeãnosti a spoºahli-vosti prevádzky, zabezpeãiÈ podporu v˘robyelektriny z obnoviteºn˘ch zdrojov energie (ìa-lej len „OZE“) a kombinovanou v˘robou elek-triny a tepla (ìalej len „KVET“), na ktorej sapodºa smerníc Európskej únie (ìalej len „EÚ“)

musia podieºaÈ v‰etci úãastníci trhu s elektrinou.Modifikovali sa aj prístupy k tvorbe cien, kedyv˘chodiskom pre cenu za prístup do prenoso-vej sústavy a prenos elektriny, ako aj cena za prí-stup do distribuãnej sústavy a distribúciu elek-triny je v˘‰ka ceny schválenej Úradom na rok2008.

Regulaãná politika kladie dôraz na motivaã-né metódy, ktoré sú pouÏívané vo väã‰ine ãlen-sk˘ch ‰tátov Európskej únie. Zásadnou zmenouoproti minulosti je zmena metódy regulácie. Vroku 2009 sa prestala uplatÀovaÈ v˘nosová me-tóda, oznaãovaná ako „revenue cap“ a zaãala sauplatÀovaÈ metóda „price cap“ – metóda tak-zvaného cenového stropu. Vychádzajúc z dote-raj‰ích skúseností moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe situá-cia vo v˘voji cien elektriny sa stabilizovala,tvorba cien je transparentná a regulované sub-jekty budú maÈ v budúcich rokoch zabezpeãe-nú návratnosÈ investícií a primeran˘ zisk, priãomsú nútené hospodáriÈ efektívne.

Rok 2009 bol prv˘m rokom súãasného 3-roã-ného regulaãného obdobia. Jeho zloÏitosÈ, ale sú-ãasne aj nesporn˘ v˘znam pre ìal‰í v˘voj vypl˘-va aj z prehlbujúcej sa svetovej finanãnej a hos-podárskej krízy, sprevádzanej poklesom spotre-by elektriny, ktorá neobi‰la ani Slovensko a ne-vyrie‰ila ju ani „neviditeºná ruka trhu“. Ingeren-cia ‰tátu a existencia adekvátnej miery regulá-cie sa ukázala ako nevyhnutná. Paradoxne po-zitívnym prínosom krízy sú dopady, medzi kto-ré z pohºadu situácie na Slovensku patria najmä• prepad nadhodnoten˘ch cien energií na ko-

moditn˘ch burzách a aukciách elektriny, ãímsa ceny komodity na burze stali reálnymi a

• v˘raznej‰í rozvoj trhu s elektrinou, osobitnev˘razn˘ vstup alternatívnych dodávateºovelektriny na trh s elektrinou, ktorí (bez väã-‰ieho administratívneho zázemia) ponúkajú

atraktívne ceny pre malé podniky a odbera-teºov elektriny v domácnostiach.V nos úradu ã. 2/2009 zaviedol na rok 2010

tieto najdôleÏitej‰ie zmeny oproti roku 2009:• stanovil najvy‰‰iu mieru zisku pri regulova-

nej dodávke elektriny, ktor˘ moÏno zahrnúÈdo ceny za dodávku elektriny pre odberate-ºov elektriny,

• zaviedol jednotnú tarifnú ‰truktúru pre distri-búciu a dodávku elektriny,

• spresnil ustanovenia o postupe pri podávanícenov˘ch návrhov,

• zaviedli sa pravidlá pre reguláciu na spoloã-nom trhu medzi âeskou a Slovenskou repu-blikou,

• stanovil transparentnú metodiku v˘poãtu ná-kladov na straty pre distribúciu a prenos,

• upravil podmienky zúãtovania spotreby predomácnosti, ktoré boli rozdelené na domác-nosti s roãnou spotrebou elektriny do 5 000kWh bez elektrického vykurovania a do 20 000 kWh s elektrick˘m vykurovaním a nadomácnosti so spotrebou vy‰‰ou, priãom zá-roveÀ pre rok 2010 zjednotil domácnosti dorovnak˘ch tarifn˘ch ‰truktúr.V˘nos 2/2009 bol novelizovan˘ v˘nosom

7/2009 z 9. 9. 2009. Dôvodom na novelizáciu bolzákon ã. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteºn˘chzdrojov energie a vysoko úãinnej kombinovanejv˘roby a o zmene a doplnení niektor˘ch záko-nov (ìalej len „zákon o podpore OZE a VUKV“).V novele bola stanovená nová ‰truktúra a v˘‰kav˘kupn˘ch cien OZE a VUKV, koeficienty apravidlá pre spôsob financovania podpory.

Na základe v˘nosu zrevidovali svoju tarifnú‰truktúru elektrárne, ak˘ je v˘sledok?

V nosom ã. 2/2009 Úrad stanovil jednotnú ta-rifnú ‰truktúru pre distribuãné spoloãnosti zaprístup do distribuãnej sústavy a distribúciuelektriny pre odberateºov okrem domácnostído 11 sadzieb a pre odberateºov v domácnos-tiach do 8 sadzieb. Rovnaké ãlenenie zaviedolv˘nos pre dodávku elektriny pre odberateºovmimo domácností (11 sadzieb) a pre dodávkuelektriny odberateºom v domácnostiach (8 sa-dzieb). Ponechal distribuãn˘m spoloãnostiam adodávateºom urãitú voºnosÈ v tom, Ïe si môÏuv rámci svojej obchodnej politiky vybraÈ aké-koºvek mnoÏstvo z taríf stanoven˘ch Úradom.

Cieºom úpravy bolo zlep‰iÈ orientáciu odbe-rateºov v doteraz veºmi neprehºadnej ‰truktúretaríf. Odberatelia majú tak moÏnosÈ jednoduchoporovnaÈ cenu za dodávku elektriny od dodáva-teºa, ktor˘m nemusí uÏ byÈ ten, na koho bolizvyknutí, ale môÏu si vybraÈ zo ‰irokej ‰kály do-dávateºov. Ich ceny sú uvedené aj na interneto-vej stránke Úradu vrátane návodu, ako si vypo-ãítaÈ koneãnú cenu elektriny.

Ako sa v dôsledku sadzieb menili zodpove-dajúce distribuãné tarify?

Ceny energií

Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví a jeho predseda Jozef HOLJENâÍK sa nete‰ia vÏdy priazniverejnosti, pretoÏe plnia úlohy, ktoré nie sú samozrejme obºúbené. Stoja medzi dvoma stranami

s navzájom protikladn˘mi záujmami – v˘robcami alebo dodávateºmi energie a odberateºmi.O v˘sledkoch práce Úradu sa dozviete v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

52

Priemerná cena distribúcie v roku 2010 na zá-klade v˘nosu 2/2009 sa oproti roku 2009 prak-ticky nezmenila. Jednotlivé distribuãné spoloã-nosti si stanovujú v Úradom predpísan˘ch sadz-bách ich v˘‰ku podºa svojej obchodnej politi-ky, samozrejme pritom musia re‰pektovaÈ strikt-né pravidlá stanovené v˘nosom. V roku 2009mali distribuãné spoloãnosti úplne rozdielnutarifnú ‰truktúru. Obsah taríf nielenÏe bol znaã-ne rozdielny, ale i poãet taríf mala kaÏdá spo-loãnosÈ in˘. Nie je moÏné preto striktne porov-naÈ, ako sa jednotlivé tarify zmenili. Je moÏnéporovnaÈ len priemernú cenu za distribúciu a tá,ako som uÏ uviedol sa prakticky nezmenila.

Museli sa meniÈ aj zmluvné vzÈahy?Nové ‰truktúry sadzieb a zmeny v názvoch

sadzieb sú automaticky aplikované na existujú-ce kontrakty, bez nutnosti zmeny existujúcichzmluvn˘ch vzÈahov.

Ako ovplyvnili ‰pecifické sadzby pre rok2010 malé a veºké domácnosti?

Schválené cenové rozhodnutia Úradu zname-najú pre odberateºov elektriny v domácnosti, Ïepriemerné ceny za dodávku elektriny (integro-vaná cena) pre rok 2010 oproti roku 2009 zní-Ïili o 2,68 %. Cena silovej elektriny (komodi-ty) klesla o 3,4 %, sieÈové poplatky klesli me-dziroãne o 1,94 %.

V kategórii odberateºov s roãn˘m odberomelektriny do 5 000 kWh bez elektrického vyku-rovania a do 20 000 kWh s elektrick˘m vyku-rovaním v˘sledné (integrované) ceny na rok2010 vykazujú len minimálne rozdiely v porov-naní s cenníkom elektriny v roku 2009. Pre od-berateºov v domácnosti so spotrebou nad tietolimity do‰lo k v˘raznému poklesu ceny, v niek-tor˘ch prípadoch aÏ 37 %.

Je treba v‰ak zdôrazniÈ, Ïe hovoríme o prie-mern˘ch cenách v rámci Slovenskej republikya preto jednotlivé sadzby a tarify, môÏu byÈãasto aj v˘razne odli‰né od priemern˘ch hod-nôt a nemoÏno ich vnímaÈ automaticky a celo-plo‰ne.

Aká je situácia pre rok 2010 a odberateºov selektrick˘m kúrením, dokáÏe sa zabezpeãiÈnákup za najniωiu cenu?

K spôsobu vykurovania povaÏujem za potreb-né uviesÈ, Ïe pri priamom elektrickom vykuro-vaní ide o vyuÏívanie naju‰ºachtilej‰ej formyenergie. Takéto vykurovanie má svoje v˘hody,ktoré spoãívajú najmä v uÏívateºskom pohodlía v relatívne nízkych investiãn˘ch nákladoch,súãasne v‰ak treba uviesÈ, Ïe uÏívateº tohto spô-sobu vykurovania musí poãítaÈ s vy‰‰ími pre-vádzkov˘mi nákladmi, pretoÏe elektrina sa spo-trebováva i v ãase tzv. ‰piãiek, t. j. v ãase, keìje sústava veºmi zaÈaÏená a cena elektriny je vy-soká.

Cena elektriny pre domácnosti s elektrick˘mvykurovaním vykazuje kaÏdoroãne nárast, ibav ‰pecifick˘ch prípadoch, ak˘m je napríklad sa-dzba pre akumulaãné vykurovanie v stredoslo-venskom regióne, cena elektriny klesla o 1,5 %.Pri tomto spôsobe vykurovania je elektrina vy-uÏívaná hlavne v ãase mimo ‰piãky, kedy moÏ-no zabezpeãiÈ jej nákup za niωiu cenu.

Aké zníÏenie predstavuje v˘voj cien pre malépodniky?

Malé podniky, ktoré predstavujú oprávne-n˘ch odberateºov elektriny mimo domácností so

spotrebou elektriny v roku 2008 menej ako 30 000 kWh, takisto získavajú na poklese cienelektriny na veºkoobchodnom trhu. ZníÏenie vjednotliv˘ch sadzbách predstavuje v priemereaÏ 23,13 % pre dodávku a 0,87 % pre distribú-ciu elektriny.

Do akej miery ovplyvÀuje ceny energií naSlovensku práve v˘voj cien surovín, ako jeropa, zemn˘ plyn a elektrina na medzinárod-n˘ch trhoch?

Ceny ropy a ropn˘ch produktov na svetov˘chtrhoch sú nerozluãne späté s cenami elektriny.Prakticky to znamená, Ïe keì stúpne cena ropy,odrazí sa to s ãasov˘m oneskorením i v náras-te ceny elektriny a naopak.

Slovensko neÏije v izolovanom priestore, jetakmer úplne odkázané na dovoz uveden˘chrozhodujúcich surovín. Na ceny elektriny naSlovensku má vplyv predov‰etk˘m situácia nablízkych komoditn˘ch burzách, osobitne Euro-pean Energy Exchange EEX v Nemecku a PraÏ-skej burze PXE. Práve v˘razné zmeny na EEXv rokoch 2008 – 2009 v˘razne ovplyvnili situá-ciu na Slovensku, ão paradoxne prispelo k roz-voj trhu s elektrinou. Zaznamenali sme v˘raz-n˘ záujem o vstup alternatívnych dodávateºovelektriny na trh s elektrinou, ktorí môÏu ponúk-nuÈ atraktívne ceny aj pre malé podniky a od-berateºov elektriny v domácnostiach.

Ako ovplyvnila koncové ceny elektrickejenergie povinnosÈ spoluúãasti na v˘robe elek-triny z obnoviteºn˘ch zdrojov?

Medziroãné zníÏenie cien elektriny mohlobyÈ v˘raznej‰ie, keby do koncov˘ch cien elek-triny nepriaznivo nezasahovala povinnosÈ podie-ºaÈ sa na podpore v˘roby elektriny vyrobenej vobnoviteºn˘ch zdrojoch energie.

Alikvotná ãasÈ nákladov na v˘robu elektrinyz obnoviteºn˘ch zdrojov energie a technológia-mi kombinovanej v˘roby elektriny a teplavzrástla medziroãne takmer 7x z hodnoty 0,448na 3,1 €/MWh a podiel urãenej tarify za prevá-dzkovanie systému v sieÈov˘ch poplatkochvzrástol zo 4,01 % na 9,48 %.

Objektívne treba povedaÈ , Ïe ceny tzv. zele-nej elektriny, bez ohºadu na jej pôvod, sú v˘raz-ne vy‰‰ie ako ceny elektriny vyrobenej zo ‰tan-dardn˘ch zdrojov (jadrové elektrárne, veºkévodné elektrárne a pod.). Úrad preto kládol dô-raz na to, aby v˘kupné ceny elektriny neprime-rane nezaÈaÏili v˘sledné ceny elektriny, ktoréplatí kaÏd˘ odberateº, teda aj kaÏdá domácnosÈ.Úrad nastavil také v˘kupné ceny, ktoré umoÏ-nia investorom alebo záujemcom o investova-nie do obnoviteºn˘ch zdrojov dosiahnuÈ prime-ranú návratnosÈ investícií, ktorá sa pohybujeod 8 do 10 rokov, ão je porovnateºné so situá-ciou v okolit˘ch krajinách.

Ako je známe, Európska únia si stanovilaciel dosiahnuÈ do roku 2020 zv˘‰enie vyuÏíva-nia obnoviteºn˘ch zdrojov na 20 % a Slovens-ká republika sa v tomto kontexte zaviazala do-siahnuÈ podiel 14 %. Obidva ciele sú veºmi am-biciózne a na ich splnenie bude treba vynaloÏiÈmimoriadne úsilie, zvlá‰È s ohºadom na skutoã-nosÈ, Ïe presadenie tohto cieºa bude maÈ vplyvna zv˘‰enie koncovej ceny elektriny.

Ako vidíte v˘voj cien energií pre budúcnosÈ,je ovplyvnen˘ aj prijatím eura?

Medzi v˘vojom cien energií a prijatím euranie je Ïiadna súvislosÈ. V voj cien elektriny je

v˘razne ovplyvÀovan˘ situáciou na trhu. S prav-depodobnosÈou blízkou k istote moÏné kon‰ta-tovaÈ, Ïe v prípade zv˘‰eného dopytu a nedostat-ku elektriny bude jej cena stúpaÈ. Nezanedba-teºn˘ vplyv na cenu elektriny má i podpora ob-noviteºn˘ch zdrojov ale aj sprísnená ekologic-ká legislatíva v rámci celej EÚ.

Aby sme nezostali niã dlÏní ani bezpeãnostidodávky a kvalite energií, ako sa darí v tom-to smere?

Napriek hospodárskej kríze sa v t˘chto oblas-tiach u nás (na rozdiel od in˘ch krajín) nevyskyt-li váÏnej‰ie problémy. Za bezpeãnosÈ elektrizaã-nej sústavy u nás zodpovedá Slovenská elektri-zaãná a prenosová sústava, a. s., ktorá situáciuzvláda. V plynárenstve boli definované minimál-ne objemy plynu, ktoré musia maÈ dodávateliauskladnené v podzemn˘ch zásobníkoch zemné-ho plynu. Veºmi intenzívne sa pracuje aj na pre-pojení plynárenskej siete s Maìarskom, posil-není prepojenia s Rakúskom a v zabezpeãení re-verzného toku plynu. Veºmi v˘raznú úlohu vozv˘‰ení bezpeãnosti a stability dodávok zohrá-vajú i ‰tandardy kvality, ktoré nadobudli úãin-nosÈ od 1. septembra 2008, a to konkrétne Vy-hlá‰ka úradu ã. 315/2008 Z. z., ktorou sa usta-novujú ‰tandardy kvality dodávanej elektriny aposkytovan˘ch sluÏieb a Vyhlá‰ka úradu ã.328/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú ‰tandardykvality dodávaného plynu a poskytovan˘ch slu-Ïieb v plynárenstve. Ich úlohou je motivovaÈ re-gulované subjekty k tomu, aby dodávali zákaz-níkovi – odberateºovi tovar a sluÏby v potreb-nej kvalite a hlavne za primeranú cenu. Záro-veÀ ich núti, aby investovali do infra‰truktúrya obnovy svojich základn˘ch prostriedkov. PrebudúcnosÈ Úrad pripravuje opatrenia na zabez-peãenie kompenzácií odberateºom elektriny aplynu v prípade nedodrÏania ‰tandardov kvali-ty.

âo je prioritou pre URSO v súãasnosti a ãoje dôleÏité pre vás do budúcnosti?

Poslaním regulaãného úradu je vytváraÈ voblasti, kde neexistuje prirodzená konkuren-cia, monopolom, t. j. v˘robcom a dodávateºomelektriny, plynu, tepla a vody, prostredie blízkekonkurenãnému prostrediu. Ochrana záujmovspotrebiteºov, rovnako ako aj záujmov investo-rov musí byÈ vyváÏená. Je prirodzené, Ïe inves-tor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemalzisk. Úrad musí preto vytváraÈ takú atmosféru,aby sa podnikateºovi oplatilo investovaÈ, aletak, aby na to spotrebiteº nedoplácal alebo inakpovedané, aby boli ceny spravodlivé pre obestrany.

Na dosiahnutie tohto cieºa vytvára Úrad prí-slu‰nú legislatívu, ktorou vytvára transparent-né a nediskriminaãné podmienky pre v‰etk˘chúãastníkov trhu, ão je plne v súlade s európskoulegislatívou, ktorá je zaloÏená na posilÀovanítrhov˘ch princípoch vo v‰etk˘ch odvetviach.

Do 3.3.2011 musia byÈ do právnych predpi-sov SR implementované nové smernice EÚ,ktoré sa pracovne naz˘vajú „tretí liberalizaãn˘energetick˘ balíãek“. Nové smernice posilÀujúnezávislosÈ a právomoci regulaãn˘ch orgánov,zavádzajú nové moÏnosti usporiadania trhu selektrinou a plynom. Operátori prenosov˘chsústav musia vypracovávaÈ tzv. 10-roãné plány,ktor˘ch plnenie bude prísne kontrolované regu-laãn˘mi úradmi a mnohé iné ustanovenia V tej-to súvislosti Úrad veºmi intenzívne spolupracu-

Ú R A D P R E R E G U L Á C I U S I E Ë O V ¯ C H O D V E T V Í

je na tvorbe novej energetickej legislatívy, ãoznamená, Ïe bude musieÈ byÈ prijat˘ nov˘ zákono regulácii, minimálne novelizovan˘ zákon oenergetike a v tom zmysle i celá nadväzujúca le-gislatíva.

Myslíte si, Ïe orientácia odberateºov v konku-renãn˘ch cenov˘ch ponukách rozliãn˘ch do-dávateºov je vyhovujúca, vedia sa orientovaÈbez problémov? Netreba pre to niã urobiÈ?

Úrad na rok 2010 vydáva samostatné ceno-vé rozhodnutia osobitne za dodávku elektriny aosobitne za distribúciu elektriny. Uvedené opat-renie má za cieº zlep‰iÈ orientáciu odberateºovv konkurenãn˘ch cenov˘ch ponukách rozliã-n˘ch dodávateºov a tak napomáhaÈ procesomzmeny dodávateºov a otvárania trhu s elektrinou.Na prv˘ pohºad sa môÏe zdaÈ, Ïe zmena prinies-la pri porovnávaní medziroãn˘ch údajov odbe-rateºom elektriny urãité komplikácie. Je v‰ak lenotázkou ãasu a zvyku, aby sa odberatelia zorien-tovali. Na webovom sídle Úradu http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/elektroenergetika/cr/e-cr sú prehºadne zverejnené v‰etky rozhodnutiavrátane rozhodnutí cenov˘ch. K podrobnej‰ie-mu vysvetleniu ‰truktúry ceny elektriny pre od-berateºov elektriny v domácnosti je zverejnenémetodické usmernenie, ako si jednoducho vy-poãítaÈ v˘slednú cenu elektriny. Tento zámer vbudúcnosti celkom urãite prinesie viac konku-rencie, zlep‰í fungovanie trhu s elektrinou.

Ako sa správa na trhu v rámci cien Západo-slovenská energetika, a. s., (ZSE), ktorá jestále vedúcou energetickou spoloãnosÈou vSlovenskej republike?

Západoslovenská energetika, a. s., v roku2009 pripravila svojim odberateºom nepríjem-né prekvapenie v podobe takého prerozdeleniasadzieb, Ïe v niektor˘ch prípadoch do‰lo k v˘-raznému nárastu stálej platby za odberné mies-to, resp. k nárastu fixnej zloÏky tarify za distri-búciu elektriny (najmä u mal˘ch podnikov, me-dzi ktoré patria aj bytové domy). V nosom ã.2/2009 Úrad okamÏite zareagoval na takétopraktiky a v ìal‰om období veºmi striktne sta-novil maximálny podiel fixnej zloÏky v jedno-tliv˘ch tarifách.

âomu venuje Úrad pre reguláciu sieÈov˘chodvetví, na ãele ktorého stojíte, pozornosÈ vsúãasnosti a ão je prioritou pre budúcnosÈ?

S urãitou dávkou zadosÈuãinenia môÏem kon-‰tatovaÈ, Ïe Úrad je v súãasnosti uznávanou are‰pektovanou autoritou v celom energetickomsektore. Svoju odbornosÈ osvedãil aj v ãase ne-dávnej energetickej krízy, keì trval na svojichanal˘zach a prognózach, neustúpil tlaku rozliã-n˘ch energetick˘ch a ekonomick˘ch skupín anedovolil zv˘‰iÈ ceny. Ukázalo sa, Ïe mal prav-du a v‰etky „cenové bubliny“, obchodníkov naburzách, ktorí umelo zvy‰ovali nákupné cenyelektriny a plynu praskli a následne prudko po-klesli. Tak sa stalo Ïe zatiaº ão sa v okolit˘ch ‰tá-toch ceny aj niekoºko ráz roãne zvy‰ovali, naSlovensku sú prakticky uÏ skoro tri roky stabil-né.

Kroky, ktoré sa vykonali v súvislosti s rie‰e-ním krízy v energetike a jej dopadov na sociál-nu situáciu obyvateºstva, sa ukázali ako správ-ne. Napriek stra‰eniam z rozliãn˘ch strán o ne-vyhnutn˘ch „blackoutoch“ k niãomu podobné-

mu aj napriek ÈaÏkej krízovej situácii nepri‰lo,ão svedãí o tom, Ïe podnikatelia mali dostatokdisponibiln˘ch zdrojov zaruãujúcich bezpro-blémovú dodávku energií a ìal‰í rozvoj v˘rob-n˘ch a dodávateºsk˘ch kapacít. Nepri‰lo ani kzávaÏnému sociálnemu prepadu súvisiacemu splatbami obyvateºstva za energie, ão je zasadôkazom rozumnej sociálnej empatie aj v takejexaktnej oblasti, akou tvorba cien v energetikenesporne je.

O dobrom mene Úradu hovorí aj jeho medzi-národné pôsobenie. Veºmi úspe‰ne a razantne siplní svoje poslanie v stavovsk˘ch zdruÏeniacheurópskych a euroázijsk˘ch regulátorov a porad-n˘ch orgánoch Európskej komisie. Pozícia Úra-du sa zmenila zo Ïiaka na uãiteºa, v tejto súvi-slosti je treba spomenúÈ najmä úspe‰n˘ twinnin-gov˘ projekt, v rámci ktorého sa podieºa na im-plementácii európskeho práva v energetickomsektore AzerbajdÏanu.

Permanentnou úlohou Úradu je skvalitÀova-nie sekundárnej energetickej legislatívy. Aj te-raz sa sústreìuje na vydanie nov˘ch v˘nosov prejednotlivé sieÈové odvetvia, ktoré by mali opäÈvniesÈ nové motivácie pre efektívne podnikanie,lep‰iu kontrolu nákladov, nové podnety pre lep-‰iu interakciu dodávateºov a odberateºov a tov‰etko s neustálou pozornosÈou na potrebuochrany koncov˘ch spotrebiteºov a najmä ichnajzraniteºnej‰ej skupiny, ktorou sú domácnos-ti. Aj keì sa trh s elektrinou pote‰iteºne rozh˘-bal a konkurencia pozitívne pôsobí na tvorbucien, nenastal e‰te ãas, kedy by bolo moÏnéprestaÈ s reguláciou cien pre domácnosti a tedav tomto smere má Úrad pred sebou e‰te veºa prá-ce.

Ú R A D P R E R E G U L Á C I U S I E Ë O V ¯ C H O D V E T V Í

53

JedenásÈ krajín bolo ohrozen˘ch len nazáklade obchodno-politick˘ch sporov me-dzi Ukrajinou a Ruskom, ako vidíte situá-ciu práve v obchodno-politick˘ch vzÈa-hoch Ukrajiny a Ruskej federácie dnes?

Dnes môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe preru‰eniedodávok zemného plynu do EÚ ako dôsledokobchodno-politického sporu medzi Ukrajinoua Ruskom bola historicky bezprecedentnáudalosÈ, ktorú v˘razne na‰trbila dôveryhod-nosÈ oboch obchodn˘ch partnerov a ukázalazraniteºnosÈ viacer˘ch európskych ekonomík.Na Slovensku boli zaznamenané v˘znamnéhospodárske straty. Napriek tomu, Ïe s pomo-cou EÚ bol urovnan˘ spor, ìal‰ie mesiace pokríze nepriniesli poÏadovanú istotu a EÚ pri-pravila viaceré kroky, aby sa neopakovalatáto situácia. Za najv˘znamnej‰ie moÏno oz-naãiÈ pôÏiãku pre Ukrajinu podmienenú refor-mami plynárenského sektora a Európskyenergetick˘ plán pre obnovu, v ktorého rám-ci sa aj na Slovensku budú realizovaÈ technic-ké úpravy pre reverzné toky plynovodov anové prepojenia plynárensk˘ch sietí.

V súãasnosti moÏno oznaãiÈ vzÈahy medzi

Energetická bezpeãnosÈ v EurópeV rok riaditeºky odboru medzinárodn˘ch vzÈahov v energetike MH SR Aleny ÎÁKOVEJ o tom,

Ïe ... „hoci je dnes situácia stabilizovaná, riziko krízy stále hrozí,“ neznie upokojujúco, nabáda skôr k ostraÏitosti. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.

Ruskom a Ukrajinou za stabilnej‰ie aj v sú-vislosti s nedávnymi voºbami v Ukrajine. Vukrajinskom parlamente sa rokuje o plynáren-skom zákone, ktor˘ je poslednou podmienkouvstupu Ukrajiny do Energetického spoloãen-stva, ãím bude Ukrajina implementovaÈ eu-rópsku legislatívu v oblasti energetiky. Akopotenciálny problém je moÏné vnímaÈ ekono-mickú situáciu na Ukrajine a prebiehajúce ro-kovania Ukrajiny s EÚ o dohode o voºnomobchode, priãom záujmom Ruska je, abyUkrajina vstúpila do colnej únie s Ruskom,Bieloruskom a Kazachstanom. Situáciu je vkaÏdom prípade potrebné monitorovaÈ a maÈk dispozícii infra‰truktúru, ktorá nám umoÏ-ní flexibilnú reakciu v prípade krízy.

Aké sú vyhliadky vo v˘voji miery spotre-by energie do roku 2030?

V vojové trendy spotreby sú vyjadrené vstrategickom dokumente SR, ktor˘ bol schvá-len˘ vládou SR v októbri roku 2008 – Stra-tégia energetickej bezpeãnosti. Predpokladása nárast spotreby motorov˘ch palív do roku2030 aÏ na dvojnásobnú úroveÀ v porovna-ní s rokom 2006. Rast spotreby zemnéhoplynu sa odhaduje pribliÏne o 20 % a rast spo-treby elektriny v rozpätí medzi 0,8 % aÏ 2,3 % roãne v závislosti od pouÏitého scená-ra pre v˘poãet spotreby.

V najnov‰ej prognóze vyuÏívania obnovi-teºn˘ch zdrojov energie, ktorá bola na za-ãiatku roka 2010 zaslaná EK v súvislosti s im-plementáciou Smernice 2009/28/ES o podpo-re vyuÏívania energie z obnoviteºn˘ch zdro-jov energie v‰ak MH SR odhaduje, Ïe hrubákoneãná energetická spotreba v roku 2020, pripreferovanom scenári energetickej efektív-nosti, zostane vzhºadom na úsporné opatre-nia na rovnakej úrovni ako v súãasnosti, tedana úrovni cca 500 PJ.

Veºa sa hovorí o produkcii CO2, zvy‰uje saaj toto ãíslo?

Celkov˘ trend emisií CO2 EÚ v porovna-ní s ostatn˘mi krajinami je pozitívny. Medzirokmi 1995 – 2005 EÚ 27 dosahovala prie-mern˘ ekonomick˘ rast 2,1 %, priãom emi-sie CO2 z energetiky celkovo klesli o 3 %.Poãas rovnakého obdobia sa emisie v USAzv˘‰ili o 20 %, a v âíne sa zdvojnásobili. Vuvedenom období klesli emisie CO2 na oby-vateºa v EÚ o 6,7 %, ãím boli o polovicu niÏ-‰ie neÏ v USA a o 25% ako v Rusku. Zvy-‰ovanie energetickej efektívnosti a zavádza-nie obnoviteºn˘ch zdrojov energie sú hlav-n˘mi faktormi, ktoré umoÏÀujú nielen dosa-hovanie cieºov zniÏovania emisií CO2, ale ajenvironmentálnej a energetickej bezpeãnos-ti.

Pokiaº ide o prijímanie konkrétnych opat-rení na ochranu klímy, EÚ bola v tomto ohºa-de vÏdy medzi lídrami. Je na najlep‰ej cestesplniÈ svoje záväzky podºa Kjótskeho proto-kolu na roky 2008 aÏ 2012 a stanovila si am-biciózne ciele na rok 2020 – okrem iného zní-Ïenie emisií skleníkov˘ch plynov o 20 % av prípade vhodn˘ch podmienok aÏ o 30 %.Európa je v tejto chvíli pripravená na to, abysa z celosvetového hºadiska stala regiónom snajmen‰ím podielom na zmene klímy. Presa-dzuje sa prechod na nízkouhlíkové hospodár-stvo, ktoré sa vyznaãuje úãinn˘m vyuÏívanímzdrojov a odolnosÈou voãi zmene klímy. Táto

skutoãnosÈ je spolu s uplatÀovaním Kodanskejdohody v praxi najsilnej‰ou devízou pri pre-sviedãaní partnerov z celého sveta o nevyh-nutnosti pripojiÈ sa k tomuto úsiliu.

Ako sa rie‰ia niektoré problémy v rámcienergetiky práve novou koncepciou eu-rópskej energetickej politiky?

Základn˘ rámec pre energetickú politikuEÚ je predstaven˘ v oznámení EK – Energe-tická politika pre Európu z januára 2007. Vrámci energetickej politiky sú vyzdvihnuté trizákladné piliere – konkurencieschopnosÈ,udrÏateºnosÈ a bezpeãnosÈ dodávok.

SúãasÈou tejto energetickej politiky je ajAkãn˘ plán pre roky 2007 – 2010, na zákla-de ktorého boli neskôr vydané jednotlivé ba-líãky legislatívnych opatrení – Liberalizaãn˘balíãek, Klimaticko-energetick˘ balíãek a Ba-líãek energetickej bezpeãnosti a efektívnosti.

Energetická politika v oblasti energetickejbezpeãnosti v kontexte EÚ bola v roku 2008podrobnej‰ie rozvinutá v Druhom strategic-kom prieskume energetiky – akãnom pláne preenergetickú bezpeãnosÈ a solidaritu.

V súãasnosti pripravuje EK Akãn˘ plánpre roky 2011 – 2020. Jeho návrh bude pre-zentovan˘ na rokovaní Rady ministrov v máji2010. Diskusia o jeho koneãnej podobe budeprebiehaÈ v druhej polovici roka 2010 aÏ dojeho predpokladaného schválenia na jar 2011.Návrh tohto Akãného plánu bude vychádzaÈz rámcov˘ch priorít definovan˘ch v ozná-mení EK Európa 2020 – Stratégia na zabez-peãenie inteligentného, udrÏateºného a inklu-zívneho rastu, ako podpora prepojení, podpo-ra vedy a v˘skumu v energetike a ìal‰í roz-voj vnútorného trhu.

Dá sa povedaÈ, Ïe sa upevÀuje bezpeãnosÈenergetického sektora aj Tretím liberali-zaãn˘m energetick˘m balíãkom, ako? Pod-poruje EÚ dostatoãne liberalizáciu trhu ainvestície v energetike?

Aj keì Tretí liberalizaãn˘ balíãek zastupu-je v rámci energetickej politiky EÚ pilierkonkurencieschopnosti, je potrebné kon‰tato-vaÈ, Ïe v‰etky piliere energetickej politiky súnavzájom prepojené. Ciele tretieho liberali-zaãného balíãka ako sú – ìal‰í rozvoj trhu selektrinou a zemn˘m plynom a väã‰ia hospo-dárska súÈaÏ, zlep‰enie práv spotrebiteºov,posilnenie a zosúladenie právomocí národ-n˘ch regulaãn˘ch úradov a podpora solidari-ty regiónov v prípade váÏneho naru‰enia do-dávky plynu, majú bezpochyby vplyv aj naenergetickú bezpeãnosÈ.

Najv˘znamnej‰iu zmenou balíãka je sna-ha o oddelenie v˘roby a dodávky od preno-sov˘ch sietí. Balíãek dáva ãlensk˘m ‰tátomEÚ moÏnosÈ vybraÈ si z troch moÏností, akooddeliÈ v˘robné a dodávateºské ãinnosti odprevádzky prenosov˘ch/prepravn˘ch sietí pretrh s elektrinou a zemn˘m plynom. V ber jez niekoºk˘ch rovnocenn˘ch variantov – pro-stredníctvom úplného oddelenia vlastníctva(OU) alebo zriadenia nezávislého prevádzko-vateºa siete (ISO) prípadne zriadenia nezávi-slého prevádzkovateºa prenosovej siete (ITO).

V rámci podpory realizácie nov˘ch prepo-jení sa poÏadujú nové pravidlá, aby kaÏd˘ pre-vádzkovateº prenosovej sústavy kaÏdoroãneaktualizoval a národnému regulaãnému úra-du svoj 10-roãn˘ plán rozvoja siete, ktor˘ je

zaloÏen˘ na existujúcej a predpokladanej po-nuke a dopyte.

Balíãek priná‰a aj ‰pecifické zmeny pre ob-lasÈ plynárenstva, kde v záujme podpory in-vestícií, ktoré posilnia konkurenciu a bez-peãnosÈ dodávok taktieÏ umoÏÀuje, aby nováinfra‰truktúra (ako plynovody spájajúce via-cero ãlensk˘ch ‰tátov, zariadenia LNG a zá-sobníky zemného plynu) získala v˘nimku zpoÏiadavky na oddelenie. TaktieÏ sa ustano-vujú pravidlá na zlep‰enie prístupu ku zásob-níkom plynu.

V oblasti realizácie prepojení bude tieÏ dô-leÏitú úlohu na európskej úrovni zohrávaÈAgentúra pre spoluprácu regulátorov v oblas-ti energetiky (ACER). ACER bude maÈ roz-hodovacie právomoci v ‰pecifikovan˘ch prí-padoch, ako sú podmienky pre prístup k cez-hraniãnej infra‰truktúre, v prípade, ak sa po-ãas 6 mesiacov nebudú na tomto reÏime ve-dieÈ dohodnúÈ národné regulátory.

Na ão sa sústreìuje Klimaticko-energetic-k˘ balík?

Úãelom klimaticko-energetického balíãka(KEB) je vytvorenie legislatívneho rámcapre jeden z pilierov energetickej politiky a za-bezpeãenie plnenia cieºov Európskej rady zmarca 2007, ktoré urãili potrebu zníÏiÈ emi-sie skleníkov˘ch plynov v roku 2020 o 20 %,dosiahnuÈ 20% podiel obnoviteºn˘ch zdrojovna koneãnej spotrebe a 10 % podiel biopalívdoprave v roku 2020. Vytvoren˘ rámec pozo-stáva zo ‰tyroch hlavn˘ch legislatívnych opat-rení:– Smernica EP a Rady 2009/28/ES o podpore

vyuÏívania energie z obnoviteºn˘ch zdrojovenergie a o zmene a doplnení a následnomzru‰ení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES

– Smernica EP a Rady 2009/29/ES, ktorou samení a dopæÀa smernica 2003/87/ES s cie-ºom zlep‰iÈ a roz‰íriÈ schému Spoloãen-stva na obchodovanie s emisn˘mi kvótamiskleníkov˘ch plynov

– Smernica EP a Rady 2009/31/ES o geolo-gickom ukladaní oxidu uhliãitého a o zme-ne a doplnení smernice Rady 85/337/EHS,smerníc Európskeho parlamentu a Rady2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES,2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES)ã. 1013/2006

– Rozhodnutie EP a Rady ã. 406/2009/ES oúsilí ãlensk˘ch ‰tátov zníÏiÈ emisie sklení-kov˘ch plynov s cieºom splniÈ záväzkySpoloãenstva t˘kajúce sa zníÏenia emisiískleníkov˘ch plynov do roku 2020Dovoºte mi struãne opísaÈ základné charak-

teristiky jednotliv˘ch dokumentov. Prv˘mdokumentom je Smernica o podpore v˘robyenergie z obnoviteºn˘ch zdrojov energie, kto-rá urãuje národn˘ cieº pre podiel obnoviteº-n˘ch zdrojov energie (OZE) na hrubej koneã-nej spotrebe SR v roku 2020 na 14 %. V prí-pade, Ïe ãlenské ‰táty nemôÏu dosiahnuÈ svojcieº z domácich zdrojov, môÏu vyuÏiÈ tzv.flexibilné mechanizmy. Medzi ne patria ‰ta-tistické transfery a spoloãné projekty. ·tatis-tick˘ transfer umoÏÀuje â· obchodovaÈ spercentami podielu OZE. priãom. dohodymedzi â· môÏu trvaÈ aj niekoºko rokov. Spo-loãné projekty umoÏÀujú dvom alebo viace-r˘m â· spolupracovaÈ na projekte a potom siprimeran˘ podiel projektu zapoãítaÈ do svoj-ho národného cieºa.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

54

55

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Smernica tieÏ upravuje kritériá udrÏateºnos-ti pre biopalivá a iné biokvapaliny, ktoré ur-ãujú podmienky, za ktor˘ch sa budú môcÈbiopalivá poãítaÈ do cieºa pre OZE v dopra-ve. KaÏdé takéto biopalivo bude musieÈ splniÈkritérium úspory skleníkov˘ch plynov voãisvojmu fosílnemu ekvivalentu. SúãasÈou kri-térií je aj urãenie, na ak˘ch plochách sa bio-palivá nebudú môcÈ vyrábaÈ, aká pokuta v po-dobe zníÏenia úspory emisií bude uloÏenápri zmene vyuÏívania krajiny (napr. premenetrávnatej krajiny na poºnohospodársku). âas-Èou kritérií budú aj sociálne kritériá.

·tvrtá ãasÈ smernice navrhuje opatrenia nazníÏenie administratívnych prekáÏok na roz-voj OZE a na zv˘‰enie moÏnosti prístupuproducentov elektriny z OZE do siete.

ëal‰í dokument, ktor˘ reviduje Smernicuo obchodovaní s emisiami má nahradiÈ naobdobie od roku 2013 do roku 2020 doteraj-‰í systém obchodovania s emisiami (ETS –Emission Trading System). Navrhuje roz‰íriÈpoãet sektorov a plynov, ktoré budú zahrnu-té do systému. Najzásadnej‰ou zmenou jeposilnenie aukãného systému v obchodova-ní s emisn˘mi kvótami. V sektore energetikybudú spoloãnosti 100 % emisií nakupovaÈ vaukãnom reÏim od roku 2013. V ostatn˘chsektoroch bude v˘‰ka objemu emisn˘ch kvótstanovená na základe technologick˘ch alebopalivov˘ch ‰tandardov (benchmarking), pri-ãom urãitá ãasÈ povolení bude prideºovanáformou aukcií. Podiel aukcií v t˘chto sekto-roch by sa pritom mal postupne zvy‰ovaÈ aÏna úroveÀ 70 % v roku 2020 (s poãiatoãnouúrovÀou 20 % v roku 2013). Sektory podlie-hajúce vysokému riziku presunu do zahrani-ãia by mala byÈ z aukcií vyÀaté v prípade, Ïesplnia palivové ‰tandardy.

Rozhodnutie stanovujúce individuálne cie-le pre ãlenské ‰táty, o ktoré majú zníÏiÈ svo-je emisie v sektoroch nepokryt˘ch systémomETS (doprava, pôdohospodárstvo, stavebníc-tvo, odpadové hospodárstvo) stanovuje, Ïecelkov˘ pokles v rámci EÚ v t˘chto sektorochby mal predstavovaÈ 10 %. Vzhºadom na roz-dielnu dynamiku ekonomického rastu sú cie-le pre jednotlivé ãlenské krajiny stanovené vrozmedzí od –20 % do +20 %. Slovensko mámoÏnosÈ nárastu emisií skleníkov˘ch plynovo 13 % v porovnaní s rokom 2005. Plneniecieºov bude priebeÏne monitorované a pravi-delne roãne vyhodnocované na základe podá-van˘ch správ. V rámci flexibility pri plnení re-dukãného záväzku je dovolené vyuÏiÈ viace-ro mechanizmov flexibility (banking, certifi-kované zníÏenie emisií).

Cieºom Smernice o zachytávaní a sklado-vaní oxidu uhliãitého (CCS – Carbon Captu-re and Storage) je podporiÈ zachytávanie askladovanie CO2 v geologick˘ch formáciách.Zámerom je vytvoriÈ tak˘ legislatívny rámec,ktor˘ podporí investície do CCS, aby sa emi-tentom v oblasti v˘roby energie oplatilo pod-porovaÈ túto technológiu namiesto nákupupovolení na emisie. Vybrané projekty CCS bymali byÈ sãasti financované z prostriedkov zí-skan˘ch predajom emisn˘ch kvót.

KEB sa stal predmetom politickej dohodyv decembri 2008 a prijat˘ bol v apríli 2009.V súãasnosti prebieha jeho implementácia.KeìÏe problematika klímy je prierezová témaa transpozícia európskej legislatívy sa musíuskutoãÀovaÈ v úzkej spolupráci viacer˘ch re-

zortov, za úãelom koordinácie implementácieKEB v podmienkach SR bola v júni 2008 naúrovni ‰tátnych tajomníkov zriadená aj Ko-misia pre klimaticko-energetick˘ balíãek.

Druh˘ strategick˘ prieskum energetiky –Akãn˘ plán EÚ pre energetickú bezpeãnosÈa solidaritu sa venuje aj medzinárodn˘mvzÈahom, ak˘ majú v˘znam pre energeti-ku?

Energetická bezpeãnosÈ a jej zvy‰ovanie sazákonite musí realizovaÈ v kontexte vzájom-nej spolupráce v rámci men‰ích, ãi väã‰ích re-gionálnych zoskupení a je podmienené fi-nanãnou kondíciou energetického sektora.ZároveÀ je potrebné zdôrazniÈ, Ïe zvy‰ovanieenergetickej bezpeãnosti nie je moÏné odde-liÈ od politického a ekonomického prostrediakrajín ale aj regiónov. Závisí totiÏ od nehovôºa pre vzájomné dohody. Akãn˘ plán preEÚ zohºadÀuje tieto skutoãnosti, a preto saoveºa podrobnej‰ie zaoberá bezpeãnosÈou do-dávky energii. Vo svojich prioritách sa zame-riava na päÈ základn˘ch oblastí:• Infra‰truktúra a diverzifikácia dodávok

energií, • Vonkaj‰ie vzÈahy,• Krízov˘ mechanizmus pre ropu a plyn,• Energetická efektívnosÈ, • Lep‰ie vyuÏívanie vlastn˘ch zdrojov ener-

gie.Zv˘‰ená miera akceptácie a podpory Spo-

loãenstva sa t˘ka rozvoja infra‰truktúry vrámci niekoºk˘ch prioritn˘ch geografick˘choblastí, ktor˘mi sú oblasÈ Baltského, Stredo-zemného a Severného mora, oblasÈ stredneja juhov˘chodnej Európy a transeurópskysmer S – J. S vysokou mierou pozornosti zostrany EÚ, obzvlá‰È pre rozvoj plynárensk˘chsietí v Európe, budú sledované a podporova-né projekty juÏného plynového koridoru abudovania terminálov na skvapalnen˘ zem-n˘ pre Európu (LNG).

V oblasti vzÈahov s tretími krajinami musípodºa EK energetika hraÈ dôleÏitú úlohu , a toaj v rámci dohôd o obchode. Dôraz má byÈpredov‰etk˘m kladen˘ na roz‰írenie Energe-tického spoloãenstva o Ukrajinu, Moldavsko,Turecko, na prijatie dohody t˘kajúcej sa spo-lupráce v oblasti energetiky medzi EÚ a Ru-skom, na rozvoj vzÈahov s krajinami kaspic-kého regiónu, na dialóg medzi EÚ a OPEC ataktieÏ na spoluprácu s Austráliou, Kanadou,Japonskom, âínou, Indiou, USA, JuÏnouAmerikou a Afrikou.

V rámci opatrení na krízov˘ mechanizmuspre ropu a plyn pripravila EK novelizáciupríslu‰n˘ch smerníc pre zásoby ropy a dodáv-ku zemného plynu. Smernica EP a Rady119/2009 o povinnosti udrÏiavaÈ minimálnezásoby ropy a/alebo ropn˘ch v˘robkov bolaschválená v septembri 2009. V súãasnostiprebiehajú rokovania t˘kajúce sa Nariadeniao bezpeãnosti dodávok zemného plynu, kto-ré nahradí doteraj‰í legislatívny rámec.

Podobné je to aj v prípade energetickejefektívnosti, kde Nariadenie Európskeho par-lamentu a Rady ã. 1222/2009 o oznaãovanípneumatík vzhºadom na palivovú úspornosÈa iné základné parametre bolo schválené v no-vembri 2009. V súãasnosti sa ukonãuje for-málny proces schválenia revízie Smerníc oenergetickej hospodárnosti budov a ‰títko-vaní spotrebiãov.

EK tieÏ v Akãnom pláne zdôraznila, Ïe prebudúci rozvoj EÚ je pri postavení energetic-kého mixu, potrebné lep‰ie vyuÏívanie domá-cich zdrojov a jadrovej energie a preto súãas-Èou balíãka je aj oznámenie o veternej energiina mori a oznámenie o jadrovej energii.

VyuÏíva Európska komisia dostatoãne ak-tívny prístup k problematike energetickejbezpeãnosti?

Ako uÏ bolo spomínané, Európska komi-sia sa venuje energetickej bezpeãnosti v po-sledn˘ch rokoch so zv˘‰enou mierou. Odroku 2006 prijala a vydala niekoºko strategic-k˘ch aj legislatívnych dokumentov. Medzi v˘-znamné patrí Zelená kniha o energetickejbezpeãnosti, dva strategické prehºady energe-tiky. Prv˘ je zameran˘ na energetickú politi-ku a druh˘ ‰peciálne na energetickú bezpeã-nosÈ. V roku 2009 bola schválená SmernicaEP a Rady 119/2009 o povinnosti udrÏiavaÈminimálne zásoby ropy a/alebo ropn˘ch v˘-robkov. V súãasnosti prebiehajú nároãné di-skusie o návrhu Nariadenia o bezpeãnostidodávky plynu. Európska komisia sa takistoveºmi aktívne zapojila do rie‰enia plynovejkrízy v januári 2009. Jedn˘m z opatrení boloaj vytvorenie monitorovacej skupiny v spo-lupráci s priemyslom a ãlensk˘mi ‰tátmi, kto-ré vo vzájomnej súãinnosti napomáhali pri od-straÀovaní dôsledkov preru‰enia dodávokplynu cez Ukrajinu z Ruska. V oblasti ener-getickej bezpeãnosti v plynárenstve sa v rám-ci plynárenskej koordinaãnej skupiny podgesciou EÚ pravidelne uskutoãÀuje aktívnydialóg medzi EK, ãlensk˘mi ‰tátmi a plyná-rensk˘m priemyslom.

Rozveìte, prosím, strategicko-politickúspoluprácu Európskej únie s V˘chodom.

V chodné partnerstvo ako nová iniciatívaEÚ bola oficiálne zaloÏená 7. mája 2009 naspoloãnom summite lídrov 27 krajín EÚ a‰iestich ‰tátov – partnersk˘ch krajín, ktor˘misú Ukrajina, Moldavsko, Bielorusko, Armén-sko, Gruzínsko a AzerbajdÏan v Prahe.

V˘chodné partnerstvo by malo zásadneprispieÈ k posilneniu politiky EÚ vo vzÈahu kjej v˘chodn˘m partnerom prostredníctvomsnahy o vytvorenie podmienok na politickézdruÏovanie a ìal‰iu hospodársku integráciumedzi EÚ a jej v˘chodn˘mi partnermi, a tovytvorením ‰pecifického v˘chodného roz-meru Európskej susedskej politiky (ENP).Hlavnou pridanou hodnotou V˘chodnéhopartnerstva je vytvorenie multilaterálnehoformátu spolupráce, keìÏe doteraz boli vzÈa-hy na v˘chode realizované len na bilaterálnejúrovni (EÚ – partnerská krajina).

V‰etky tieto témy svedãia o tom, Ïe Euró-pa má záujem nachádzaÈ optimálne rie‰enias cieºom zabezpeãiÈ spoºahlivé pokrytie dopy-tu po energiách, zvy‰ovaÈ energetickú bezpeã-nosÈ a trvale udrÏiavaÈ aj jej ‰tandardy. Vyrie-‰enie tejto energetickej rovnice nie je vôbecjednoduché. K tomu treba zjednocovaÈ úsilienielen na národn˘ch, ale aj na medzinárod-n˘ch úrovniach, so zámerom implementovaÈtaké opatrenia a projekty diverzifikácie zdro-jov a infra‰truktúry v energetike, ktoré sú za-ujímavé na komerãnej úrovni, ale potrebné ajpre núdzové situácie. Vytvárajú sa tak pred-poklady stability národného hospodárstva azdravého rozvoja ‰tátu.

56

Ú R A D J A D R O V É H O D O Z O R U

Aké kontroly spadajú do va‰ej kompeten-cie, myslím t˘m Úrad jadrového dozoruako in‰titúciu?

Medzi základné kompetencie Úradu jadro-vého dozoru SR (ìalej len ÚJD), patrí v˘kon‰tátneho dozoru v oblasti vyuÏívania jadrovejenergie a bezpeãného nakladania s vyhoret˘mjadrov˘m palivom a rádioaktívnymi odpad-mi, pri fyzickej ochrane jadrov˘ch materiá-lov, pri havarijnom plánovaní v SR pre prí-pad radiaãného ohrozenia a zároveÀ kontro-la plnenia povinností vypl˘vajúcich z me-dzinárodn˘ch zmlúv a dohôd v oblasti mie-rového vyuÏívania jadrovej energie. V kondozoru nad jadrovou bezpeãnosÈou sa reali-zuje v ‰tyroch hlavn˘ch oblastiach, a to v tvor-be legislatívy; vo vydávaní povolení; posu-dzovaní a hodnotení bezpeãnostnej doku-mentácie, v in‰pekãnej ãinnosti a vynucova-ní práva.

ÚJD vykonáva aj pôsobnosÈ stavebnéhoúradu pri stavbách jadrov˘ch zariadení. Toznamená povoºovanie stavieb, zmien stavieb,udrÏiavacích prác, vydávanie rozhodnutí ouÏívaní stavieb, údrÏbe stavieb a odstraÀova-ní stavieb.

Ako ãasto sa kontroly vykonávajú a kdev‰ade?

Predpokladám, Ïe Va‰a otázka smeruje nav˘kon in‰pekãnej ãinnosti in‰pektormi ja-drovej bezpeãnosti ÚJD SR. V kon in‰pek-cií sa riadi internou smernicou „In‰pekãnáãinnosÈ ÚJD SR“, ktorá je obvykle spracova-ná na obdobie jedného roka. In‰pekãn˘ plánje prostriedok na priebeÏné a systematickéhodnotenie in‰pekãnej ãinnosti na jadrov˘chzariadeniach a pri preprave a kontrole jadro-

v˘ch materiálov. In‰pekcie sa zameriavajúna rôzne oblastí, napr. zabezpeãovanie kva-lity, kvalifikácia a v˘cvik personálu, spú‰Èa-nie, prevádzka, fyzická ochrana jadrov˘chzariadení kontrola nakladania s rádioaktívny-mi odpadmi, kontrola skladovania ãerstvéhoa vyhoretého jadrového paliva a ìal‰ie. In‰-pekcie sa vykonávajú u v‰etk˘ch drÏiteºov po-volenia od t˘ch najväã‰ích ako sú SE, a. s.,alebo JAVYS, a. s., aÏ po malé firmy, ktorépouÏívajú jadrové materiály napr. len na tie-niace úãely. Okrem plánovan˘ch sa vykoná-vajú aj in‰pekcie neplánované, a to v prípa-de, ak sa na jadrov˘ch zariadeniach zistianedostatky, prípadne sa vyskytnú prípady po-ru‰enia jadrovej bezpeãnosti. V roku 2009bolo vykonan˘ch 164 in‰pekcií, a rok pred-t˘m to bolo 171 in‰pekcií.

ZúãastÀujete sa aj na tvorbe legislatívnychdokumentov v jadrovej oblasti – ão by samalo v rámci legislatívy dorie‰iÈ pre uce-lené a bezproblémové realizovanie va‰ichkompetencií?

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republi-ky, ako in˘ ústredny orgán ‰tátnej správy,vytvára legislatívu v oblasti jadrovej bezpeã-nosti a v ostatn˘ch oblastiach svojej pôsob-nosti, ktorú má rámcovo upravenú v §29 zá-kona ã. 575/2001 Z. z. o organizácii ãinnos-ti vlády a organizácii ústrednej ‰tátnej sprá-vy v znení nehor‰ích predpisov. TakÏe posta-venie a právomoci má na poÏadovanej úrov-ni. ÚJD SR je gestorom zákona ã. 541/2004Z. z. o mierovom vyuÏívaní jadrovej energie(atómov˘ zákon) v znení nehor‰ích predpisova k nemu vydan˘ch 13 vykonávacích vyhlá-‰ok. Je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe statusovo-práv-

ne postavenie úradu a jeho organizaãno-fi-nanãno-personálna nezávislosÈ od prevádzko-vateºov jadrov˘ch zariadení ako aj od in˘chministerstiev je zv˘raznená v podobe samo-statného ústredného orgánu ‰tátnej správy svlastnou kapitolou v ‰tátnom rozpoãte a zod-povednosÈou vláde Slovenskej republiky akocelku. Takéto usporiadanie je pre v˘kon kom-petencií dostatoãné a v tejto oblasti nie sú po-trebné Ïiadne legislatívne opatrenia zásadné-ho charakteru.

Koºko jadrov˘ch elektrární sa na Sloven-sku prevádzkuje, ako to bude v najbliωomobdobí?

V súãasnosti sú na Slovensku v prevádzke‰tyri bloky, ktor˘ch prevádzkovateºom súSE, a. s. Konkrétne sú to Atómové elektrár-ne Bohunice V-2, dva bloky a Atómové elek-trárne Mochovce, dva bloky. Ide o reaktorytypu VVER-440 (440 MWe), model V-213.

V lokalite Mochovce sa pracuje na dostav-be Atómovej elektrárne Mochovce bloky 3.a 4., tieÏ ide o reaktory typu VVER 440 sreaktormi typu V-213 so zv˘‰enou bezpeã-nosÈou. Ich v˘stavba bola v polovici 90. ro-kov pozastavená a zariadenia boli zakonzer-vované postupom odsúhlasen˘m ÚJD SR. Vroku 2008 ohlásil investor plán na pokraão-vanie stavby tejto elektrárne. V rámci projekã-n˘ch prác bol vlastníkom aktualizovan˘úvodn˘ projekt a predbeÏná bezpeãnostnáspráva, a to tak, Ïe okrem bezpeãnostn˘ch vy-lep‰ení realizovan˘ch na 1. a 2. bloku AE Mo-chovce boli zapracované aj odporúãania EKa aj ìal‰ie bezpeãnostné vylep‰enia pre zv˘-‰enie jej jadrovej bezpeãnosti. ÚJD SR po po-súdení predloÏen˘ch podkladov vydal povo-lenie na zmenu stavby „Atómová elektráreÀMochovce VVER 4x440 MW 3. stavba“ preddokonãením. Plánované dokonãenie stavby jev ãasovom horizonte do roku 2012 aÏ 2013.

âo treba rozumieÈ pod jadrovou bezpeã-nosÈou, ak máme na mysli definíciu atómo-vého zákona?

Jadrová bezpeãnosÈ je v atómovom záko-ne definovaná ako „stav a schopnosÈ jadrové-ho zariadenia alebo prepravného zariadeniaa ich obsluhy zabrániÈ nekontrolovanémurozvoju ‰tiepnej reÈazovej reakcie, alebo ne-dovolenému úniku rádioaktívnych látok, ale-bo ionizujúceho Ïiarenia do pracovného pro-stredi, alebo do Ïivotného prostredia a obme-dzovaÈ následky nehôd a havárií jadrov˘chzariadení, alebo následky udalostí pri pre-prave rádioaktívnych materiálov“.

Inak povedané, jadrová bezpeãnosÈ zname-ná, Ïe jadrové zariadenie je schopné zvládnuÈprechodné situácie poãas jeho prevádzky,ako i situácie v prípade udalostí na jadrovom

Jadrová bezpeãnosÈ a ‰tátny dozor

Zdravie obyvateºov, Ïivotné prostredie a majetok proti po‰kodeniu chráni Úrad jadrového dozoru,ktorého predsedníãka Marta ÎIAKOVÁ sa rozpráva s redaktorkou Annou Komovou.

57

zariadení, tak aby nedo‰lo k ohrozeniu zdra-via obyvateºstva a Ïivotného prostredia.

Celé vyraìovanie jadrov˘ch prevádzok idecez vበÚJD, máte dokonal˘ prehºad aj sozreteºom na jadrovú bezpeãnosÈ?

PovinnosÈ zabezpeãiÈ vyraìovanie jadrové-ho zariadenia vypl˘va z atómového zákonajeho prevádzkovateºovi a vyraìovaÈ ho môÏelen drÏiteº povolenia na etapu vyraìovania,ktoré vydáva ÚJD. Vyraìovanie pritom pred-stavuje ãinnosti, ktor˘ch cieºom je dosiahnuÈvyÀatie jadrového zariadenia spod kontroly.Va‰a otázka správne hovorí, o tom, Ïe ÚJDmá prehºad o v‰etk˘ch ãinnostiach spoje-n˘ch s vyraìovaním, ktoré súvisia s jadrovoubezpeãnosÈou a prostredníctvom in‰pekciíkontroluje ãi sú realizované v súlade s doku-mentáciou, ktorá bola predloÏená k vydaniupovolenia. T˘mto spôsobom je zabezpeãenéplnenie poÏiadaviek stanoven˘ch platn˘miprávnymi predpismi, ktoré sú zaloÏené aj naodporúãaniach medzinárodn˘ch organizáciípôsobiacich v tejto oblasti.

V súãasnosti jedinou vyraìovanou elek-trárÀou na Slovensku je atómová elektráreÀA-1 Bohunice, ktorá pracovala 4 roky a de-finitívne bola odstavená z prevádzky po uda-losti v roku 1977. V roku 1979 vtedaj‰ia vlá-da rozhodla o jej vyradení z prevádzky, ãímzaãala realizácia prípravn˘ch prác v rámciprojektu uvedenia A-1 do radiaãne bezpeãné-ho stavu. V roku 1999 vydal ÚJD povoleniena I. etapu vyraìovania potom, ako vstúpil doplatnosti zákon, ktor˘ prv˘ raz stanovoval po-Ïiadavky na vyraìovanie. V súãasnosti sarealizujú práce súvisiace s II. etapou, ktorejplán je rozvrhnut˘ na obdobie do roku 2016.Cieºom tejto etapy je vyradenie nepotreb-n˘ch pôvodn˘ch technologick˘ch zariadenía odstránenie negatívnych dôsledkov prevá-dzky A-1. Ukonãenie procesu vyraìovaniaatómovej elektrárne A-1 Bohunice je pláno-vané v roku 2033. KeìÏe ide o havarovanúelektráreÀ jej vyraìovanie je technicky a ãa-sovo nároãné.

V horizonte niekoºk˘ch rokov prejde doetapy vyraìovania ìal‰ia atómová elektráreÀa to V-1 Bohunice. Táto elektráreÀ obsahujedva reaktory, ktoré ukonãili v˘robu elektric-kej energie v rokoch 2006 a 2008, kedy za-ãalo obdobie ukonãovania prevádzky, poãasktorého bude z oboch blokov vyhoreté jadro-vé palivo vyvezené do medziskladu vyhore-ného paliva. Poãas tohto obdobia sa tieÏ vy-konávajú ãinnosti zamerané na spracovanieprevádzkov˘ch rádioaktívnych odpadov.Predpokladá sa, Ïe vyraìovanie bude prebie-haÈ v rokoch 2011 aÏ 2025.

Pre úplnosÈ treba spomenúÈ, Ïe v etape vy-raìovania sa v súãasnosti v SR nachádzajú ajdve experimentálne zariadenia na spracova-nie rádioaktívnych odpadov. Ich vyraìovanieúzko súvisí s vyraìovaním atómovej elektrár-ne A-1, nakoºko sú umiestnené v jej priesto-roch.

Od 1. 12. 2004 platí zákon ã. 541 o miero-vom vyuÏívaní jadrovej energie tzv. atómo-v˘ zákon ako je v Àom definovaná obãian-skoprávna zodpovednosÈ?

Obãianskoprávna zodpovednosÈ za jadro-vé ‰kody je v atómovom zákone definovanáv §29 a §30 a vychádza z Viedenského doho-

voru o obãianskoprávnej zodpovednosti za‰kody spôsobené jadrovou udalosÈou z roku1963, ktorého je SR zmluvn˘m ‰tátom odroku 1995. Kon‰trukcia obãianskoprávnejzodpovednosti za jadrové ‰kody vychádza zabsolútnej objektívnej zodpovednosti drÏi-teºa povolenia na uvádzanie jadrového zaria-denia do prevádzky, na prevádzku jadrovéhozariadenia alebo na vyraìovanie alebo drÏi-teºa povolenia na prepravu rádioaktívnychmateriálov. V súlade s Viedensk˘m dohovo-rom je zodpovednosÈ drÏiteºa povolenia limi-tovaná na úroveÀ 75 miliónov eur za kaÏdújednotlivú jadrovú udalosÈ pri energetick˘chjadrov˘ch zariadeniach a 50 miliónov eur zakaÏdú jednotlivú jadrovú udalosÈ pri neener-getick˘ch jadrov˘ch zariadeniach alebo pripreprave rádioaktívnych materiálov. Táto zod-povednosÈ v tomto limite musí byÈ krytá po-istením alebo in˘m druhom finanãnej zábez-peky. Doklad o existencii poistenia alebo inejfinanãnej zábezpeky je jeden z dokumentov,ktor˘ musí byÈ preukázan˘ pri konaní o vy-danie príslu‰ného povolenia. Na základeuznesenia vlády SR ã. 880/2008 ÚJD SR vtomto roku do 30. 6. 2010 predloÏí úplnenov˘ osobitn˘ zákon o obãianskoprávnej zod-povednosti za jadrové ‰kody a o jej finanãnomkrytí, ktor˘m bude táto problematika vyÀatáz atómového zákona a bude upravená ‰peciál-nym zákonom. Do legislatívneho procesubudú súbeÏne predloÏené aj nov˘ atómov˘ zá-kon aj nov˘ zákon o obãianskoprávnej zod-povednosti za jadrové ‰kody a o jej finanãnomkrytí, nakoºko oba tieto zákony sú úzko pre-pojené.

Je atómov˘ zákon v súlade s legislatívouEurópskej únie?

Áno je. V prílohe ã. 4 atómového zákonasú uvedené 4 relevantné smernice EÚ, ktorézákon transponuje a zároveÀ text zákona ref-lektuje aj mnohé ustanovenia zmluvy Eura-tom a niektor˘ch relevantn˘ch nariadení EÚ,ktoré sú priamo aplikovateºné. Vo v‰eobec-nosti v‰ak moÏno povedaÈ, Ïe v oblasti jadro-vej bezpeãnosti neexistuje ucelená harmoni-zovaná európska legislatíva, a aj Smernica2009/71/Euratom prijatá v minulom roku, jelen prv˘m v˘chodiskom po vy‰e 50 rokochexistencie EÚ a jej právnych predchodcov prelegislatívu v jadrovej bezpeãnosti. Av‰ak tátosmernica má len rámcov˘ charakter a obsa-hovo preberá uÏ aj tak dávno platn˘ medzi-národn˘ Dohovor o jadrovej bezpeãnosti,ktor˘ bol podpísan˘ na pôde Medzinárodnejagentúry pre atómovú energiu vo Viedni.

Minul˘ rok bola publikovaná smernicaRady 2009/71 EURATOM, zvy‰uje sa Àouaj jadrová bezpeãnosÈ a je transponovanáaj do na‰ich právnych predpisov?

Smernicou 2009/71/Euratom sa vytváraprv˘ raz v histórii Európskej únie organizaã-no-adiministratívny rámec harmonizovaniajadrovej bezpeãnosti v Európskej únii. Leho-ta na transpozíciu smernice je ustanovená na22. júla 2011 a ÚJD SR v súãasnosti pracujena tvorbe úplne nového atómového zákona,do ktorého bude táto smernica transponova-ná. Z obsahového hºadiska uvedená smerni-ca nepriná‰a v zásade niã nové oproti dote-raj‰iemu stavu, keìÏe nielen obsahovo, ale vniektor˘ch prípadoch aj formulaãne preberá

ustanovenia uÏ dávno existujúceho mnoho-stranného Dohovoru o jadrovej bezpeãnostiz roku 1994. SR podpísala tento dohovor 20.9. 1994 a nadobudol pre Àu platnosÈ v marci1995. O zvy‰ovaní jadrovej bezpeãnosti v˘-luãne s novou smernicou vzhºadom na vy‰-‰ie uvedené kon‰tatovania je ÈaÏké sa jednoz-naãne vyjadriÈ, v kaÏdom prípade nová smer-nica priná‰a zv˘‰ené administratívne zaÈaÏe-nie pre ‰tátne orgány v podobe pripravovaniaìal‰ích správ pre Európsku úniu.

Novela zákona o posudzovaní vplyvov naÏivotné prostredie priniesla aj obmedzeniapri poskytovaní informácií, preão?

Je obmedzen˘ len prístup k t˘m informá-ciám, ktoré sú v nepovolan˘ch rukách a priich zneuÏití spôsobilé uºahãiÈ naplánovanie avykonanie aktivít smerujúcich k po‰kodeniujadrového zariadenia a t˘m vystaveniu verej-nosti nebezpeãenstva ohrozenia. Tieto ob-medzenia pripú‰Èa aj ãl. 4 Aarhuského doho-voru aj ãl. 10 smernice 85/337/EHS v platnomznení aj smernica o ochrane kritickej infra-‰truktúry. Ide o obmedzenia prístupu k infor-máciám z licenãného procesu podºa atómo-vého zákona. Tieto informácie sú obsiahnu-té v technickej dokumentácii potrebnej navydanie jednotliv˘ch druhov povolenia.

Myslíte si, Ïe ‰tátna legislatíva o jadrovejbezpeãnosti je dostatoãná, alebo sa budee‰te dopæÀaÈ?

Legislatívu v oblasti jadrovej bezpeãnostivytvára Úrad jadrového dozoru Slovenskej re-publiky. Ako kaÏdá legislatíva vo v‰etk˘choblastiach, aj v tejto je moÏné stále legislatí-vu vylep‰ovaÈ a zdokonaºovaÈ. V súãasnostiprebieha tvorba nového atómového zákona anov˘ch vykonávacích vyhlá‰ok k nemu.Nov˘ zákon a vyhlá‰ky budú plne zohºadÀo-vaÈ najmodernej‰ie poznatky a v˘voj v rele-vantn˘ch medzinárodn˘ch ‰truktúrach, ako jeMAAE, EÚ, OECD/NEA a WENRA. Vov‰eobecnosti v‰ak moÏno povedaÈ, Ïe z t˘chtomedzinárodn˘ch zoskupení je v oblasti legi-slatívy jadrovej bezpeãnosti najskromnej‰iapráve EÚ, ktorá najmä v technick˘ch podrob-nostiach neustanovuje právne záväzné Ïiad-ne poÏiadavky a plne ponecháva túto právo-moc na ãlensk˘ch ‰tátoch. Preto je potomnutné ãerpaÈ najmä z odporúãaní MAAE aOECD/NEA, ktoré sú v‰ak právne nezáväz-né. Osobitnú skupinu tvorí WENRA (t. j.zdruÏenie západoeurópskych dozorn˘ch or-gánov nad jadrovou bezpeãnosÈou), ktorá pri-jala referenãné úrovne harmonizácie legisla-tívy. Tie by mali byÈ v ‰tátoch EÚ zohºadne-né v legislatíve do konca roku 2011. Ide v‰akvo väã‰ine prípadov o technické detaily, kto-ré nájdu svoje uplatnenie predov‰etk˘m vovyhlá‰kach k atómovému zákonu. Záveromteda môÏem vyhlásiÈ, Ïe slovenská jadrová le-gislatíva v súãasnosti dosahuje lep‰í európsky‰tandard.

Ú R A D J A D R O V É H O D O Z O R U

58

R A D A S P R Á V C O V N Á R O D N É H O J A D R O V É H O D O Z O R U

Predmet ãinnosti Národného jadrovéhofondu je urãite veºmi v˘znamn˘. âinnosÈvypl˘va vlastne z medzinárodnej dohody,môÏete ju konkretizovaÈ?

Národn˘ jadrov˘ fond bol zriaden˘ záko-nom ã. 238/2006 Z. z. ako ‰tátny úãelov˘ fonds úãelom sústreìovaÈ a spravovaÈ finanãnéprostriedky urãené na závereãnú ãasÈ jadro-vej energetiky v dostatoãnom mnoÏstve, atransparentn˘m a nediskriminaãn˘m spôso-bom poskytovaÈ tieto prostriedky na úhraduoprávnen˘ch nákladov vynaloÏen˘ch na ãin-nosti súvisiace so závereãnou ãasÈou jadrovejenergetiky, v súlade so záväzkami SR vypl˘-vajúcimi zo Spoloãného dohovoru o bezpeã-nosti nakladania s vyhoret˘m palivom a obezpeãnosti nakladania s rádioaktívnym od-padom. Spoloãn˘ dohovor o bezpeãnosti na-kladania s vyhoret˘m palivom a o bezpeãnos-ti nakladania s rádioaktívnym odpadom pod-písali signatárske krajiny 30. septembra 1997vo Viedni, SR ho ratifikovala 22. septembra1998 a platnosÈ nadobudol 18. júla 2001. Jeuverejnen˘ v zbierke zákonov ako oznáme-nie MZV SR ã. 125/2002 Z. z.

Aké sú a z ãoho pochádzajú zdroje jadro-vého fondu?

Zdrojmi Národného jadrového fondu súpodºa § 7 ods. 1 zákona ã. 238/2006 Z. z. fi-nanãné prostriedky, uhrádzané ako:a) príspevky od drÏiteºov povolenia na prevá-

dzku jadrov˘ch zariadení, ktoré vyrábajúelektrinu, za kaÏd˘ megawatt in‰talované-ho elektrického v˘konu a z predajnej ceny

vyrobenej elektriny v jadrovom zariadení,b)odvod, ktor˘ je vyberan˘ prevádzkovate-

ºom prenosovej sústavy a prevádzkovate-ºom distribuãnej sústavy, urãen˘ na úhra-du dlhu, ktor˘ vznikol pri tvorbe zdrojovurãen˘ch na krytie nákladov závereãnejãasti jadrovej energetiky, vytváran˘ch po-ãas doteraj‰ej prevádzky jadrov˘ch zaria-dení na úãely v˘roby elektriny, vo v˘‰kedlhu vytvoreného ku dÀu úãinnosti tohtozákona; odvod je súãasÈou ceny dodanejelektriny koncov˘m odberateºom elektriny,

c) pokuty uloÏené úradom podºa osobitnéhopredpisu,

d)úroky (v˘nosy) z vkladov na úãtoch jadro-vého fondu,

e) dobrovoºné príspevky od fyzick˘ch osôb aprávnick˘ch osôb,

f) dotácie a príspevky z fondov Európskejúnie a z ìal‰ích medzinárodn˘ch organizá-cií, finanãn˘ch in‰titúcií a fondov poskyt-nuté na úhradu nákladov závereãnej ãastijadrovej energetiky,

g)dotácie zo ‰tátneho rozpoãtu urãené naúhradu nákladov vynaloÏen˘ch na nakla-danie s jadrov˘m materiálom alebo rádi-oaktívnymi odpadmi, ktor˘ch pôvodca nieje známy; tieto dotácie sú poskytované vplnej v˘‰ke nevyhnutn˘ch nákladov na na-kladanie a likvidáciu jadrov˘ch materiálova rádioaktívnych odpadov, ktor˘ch pôvod-ca nie je známy; tieto dotácie zo ‰tátnehorozpoãtu sa poskytujú podºa zákona o ‰tát-nom rozpoãte; ak sa dodatoãne zistí pôvod-ca t˘chto materiálov a odpadov, postupu-je sa podºa osobitného predpisu,

h)dotácie zo ‰tátneho rozpoãtu poskytovanéz in˘ch dôvodov ako v písmene g) na zá-klade rozhodnutia vlády o ich poskytnutí;dotácie zo ‰tátneho rozpoãtu sa poskytujúpodºa zákona o ‰tátnom rozpoãte,

i) v˘nosy z finanãn˘ch operácií, o ktor˘chrozhodne MF SR

j) ìal‰ie zdroje, ak tak ustanoví osobitn˘predpis alebo medzinárodná dohoda.

Príspevky od drÏiteºov povolenia na pre-vádzku jadrov˘ch zariadení sú pravdepo-dobne povinné?

Áno, príspevky od drÏiteºov púovoleniana prevádzku jadrov˘ch zariadení sú podºa §7 ods. 2 zákona ã. 238/2006 Z. z. povinné. Po-zostávajú z tzv. fixnej ãasti povinného prí-spevku, ktorú tvorí 11 617,87 eur roãne zakaÏd˘ MW in‰talovaného elektrického v˘ko-nu prevádzkovaného jadrového zariadenia, atzv. variabilnej ãasti povinného príspevku,ktorú tvorí 5,95 % z predajnej ceny elektri-

O rádioaktívny odpad sa treba staraÈ

V znam a ãinnosÈ Národného jadrového fondu je spojená so spravovaním finanãn˘chprostriedkov, ktoré sú urãené na závereãnú ãasÈ jadrovej energetiky. Rozhovor o jeho ‰ir‰ej

pôsobnosti poskytol pre Parlamentn˘ kuriér predseda Rady správcov Národného jadrovéhofondu Viliam ZIMAN s kolektívom spolupracovníkov.

59

vinností za obdobie od zaãatia prevádzko-vania jadrov˘ch zariadení,

g)ÏiadosÈ o poskytnutie finanãn˘ch prostried-kov Národného jadrového fondu a jej prí-lohy spæÀajú v‰etky náleÏitosti ustanovenév § 11 ods. 2, 3 a 4 zákona ã. 238/2006 Z. z.Podmienkou poskytnutia finanãn˘ch pro-

striedkov Národného jadrového fondu je, Ïeãinnosti súvisiace so závereãnou ãasÈou jadro-vej energetiky, na ktoré sa prostriedky poÏa-dujú, sú v súlade so stratégiou závereãnejãasti jadrovej energetiky a Ïe t˘mito ãinnos-Èami nedôjde k nevyváÏenosti energetickej sú-stavy Slovenskej republiky alebo k ohroze-niu alebo zhor‰eniu Ïivotného prostredia aochrany zdravia obyvateºstva.

Kto schvaºuje finanãné prostriedky Ïiada-teºovi, ktor˘ splnil podmienky vypl˘vajú-ce zo zákona, je vôbec moÏné odstraÀovaÈspomínan˘ rádioaktívny odpad a finan-covaÈ závereãnú ãasÈ jadrovej energetikybez dotácií

Finanãné prostriedky schvaºuje Radasprávcov Národného jadrového fondu na zá-klade predloÏen˘ch Ïiadostí, ktoré sú podlo-Ïené technick˘m a ekonomick˘m odôvodne-ním.

Financovanie závereãnej ãasti jadrovejenergetiky je ekonomicky vysoko nároãné.Rada správcov Národného jadrového fonduje povinná vypracovaÈ a kaÏd˘ch päÈ rokovaktualizovaÈ Stratégiu závereãnej ãasti jadro-vej energetiky, ktorej súãasÈou je aj zhodno-tenie dostatoãnosti finanãn˘ch zdrojov prepokrytie potrieb závereãnej ãasti jadrovejenergetiky. V prípade avizovaného nedostat-ku finanãn˘ch prostriedkov, má právo na-vrhnúÈ opatrenia pre ich zabezpeãenie. Rea-lita je v‰ak iná. Rada správcov Národného ja-drového fondu vypracovala návrh nariadeniaVlády SR na pokrytie historického dlhu (de-ficitu) finanãn˘ch prostriedkov a predloÏilaho Ministerstvu hospodárstva SR. V prípade,Ïe nenadobudne úãinnosÈ, hrozí, Ïe bude ne-dostatok finanãn˘ch prostriedkov na vyraìo-vanie jadrov˘ch elektrární A1 a V1, ktorébude treba nahradiÈ dotáciami zo ‰tátnehorozpoãtu.

S akou v˘‰kou dotácií sa ráta pre rok 2010,bude to postaãujúce na spomínané úãely?

V schválenom rozpoãte Národného jadro-vého fondu je na rok 2010 urãen˘ch 199 164eur ako dotácia zo ‰tátneho rozpoãtu urãenána úhradu nákladov vynaloÏen˘ch na nakla-danie s jadrov˘m materiálom alebo rádioak-tívnymi odpadmi, ktor˘ch pôvodca nie jeznámy. Zo skúseností z predchádzajúcich ro-kov je predpoklad, Ïe tieto finanãné pro-striedky budú dostatoãné na úhradu nákladovvynaloÏen˘ch na nakladanie s jadrov˘m ma-teriálom alebo rádioaktívnymi odpadmi, kto-r˘ch pôvodca nie je známy.

ny vyrobenej v jadrovom zariadení za uply-nul˘ rok. Podrobnosti o spôsobe v˘beru aplatenia povinného príspevku je ustanovenév nariadení vlády SR ã. 312/2007 Z. z.

Vznikajú aj dlhy pri krytí nákladov záve-reãnej ãasti jadrovej energetiky, ako je vy-horené palivo a rádioaktívny odpad?

Závereãná ãasÈ jadrovej energetiky v SR jezaÈaÏená tzv. historick˘m dlhom. Ide o defi-cit finanãn˘ch prostriedkov, „...ktor˘ vznikolpri tvorbe zdrojov urãen˘ch na krytie nákla-dov závereãnej ãasti jadrovej energetiky, vy-tváran˘ch poãas doteraj‰ej prevádzky jadro-v˘ch zariadení na úãely v˘roby elektriny, vov˘‰ke dlhu vytvoreného ku dÀu úãinnosti zá-kona ã. 238/2006 Z. z.“ (cit. § 7 ods. 1 písm.b) zákona ã. 238/2006 Z. z.). Reálne tento de-ficit znamená v˘padok finanãn˘ch zdrojov,ktoré mali byÈ naakumulované poãas Ïivot-nosti a prevádzkovania jadrov˘ch elektrárník 31. decembru 1994, resp. k dátumu úãinnos-ti zákona ã. 238/2006 Z. z. Historick˘ defi-cit finanãn˘ch prostriedkov predstavujú na-sledujúce náklady, na ktor˘ch úhradu nebolidoteraz akumulované prostriedky:• v‰etky náklady na vyraìovanie jadrovej

elektrárne A-1 z prevádzky,• ãasÈ nákladov na vyraìovanie jadrovej elek-

trárne V-1 z prevádzky, t. j. rozdiel celko-v˘ch nákladov na vyraìovanie jadrovejelektrárne V-1 a odveden˘ch finanãn˘chprostriedkov na vyraìovanie jadrovej elek-trárne V-1 od roku 1995,

• v‰etky náklady na nakladanie s vyhore-t˘m jadrov˘m palivom z jadrovej elektrár-ne V-1,

• ãasÈ nákladov na vyraìovanie jadrovej elek-trárne V-2,

• ãasÈ nákladov na nakladanie s vyhoret˘mjadrov˘m palivom z jadrovej elektrárne V-2.

Odvod, ktor˘ je vyberan˘ prevádzkovate-ºom prenosovej sústavy a prevádzkovate-ºom distribuãnej sústavy je súãasÈou cenydodanej elektriny koncov˘m odberateºom?

Áno. Odvod ktor˘ má byÈ v zmysle § 7 ods.1 písm. b) zákona ã. 238/2006 Z. z. vybera-n˘ prevádzkovateºom prenosovej sústavy aprevádzkovateºom distribuãnej sústavy mábyÈ súãasÈou ceny dodanej elektriny konco-v˘m odberateºom elektriny. Nariadenie vlá-dy SR, ktoré má podºa § 7 ods. 4 a 5 ustano-viÈ podrobnosti o spôsobe jeho v˘beru napriektomu, Ïe jeho návrh bol Národn˘m jadro-v˘m fondom predloÏen˘ na Ministerstvo hos-podárstva SR v roku 2007, zatiaº nebolo vy-dané.

Spomínané financie poskytnuté na úhradunákladov závereãnej ãasti jadrovej energe-tiky pochádzajú aj z fondov Európskejúnie?

Európska únia prostredníctvom bankyEBRD financuje pomocou tzv. fondu BIDSFprojekty (jadrové i nejadrové), ktoré súvisias predãasn˘m odstavením jadrovej elektrár-ne V-1 z prevádzky. Toto financovanie idemimo ‰truktúr Národného jadrového fondu.V zmysle Rámcovej dohody medzi Slovens-kou republikou a EBRD plní úlohu generál-neho dohºadu a koordinácie v rámci republi-ky v procese riadenia t˘kajuceho sa vyrado-

vania elektrárne V-1 Ministerstvo hospodár-stva SR.

Aké dotácie poskytuje ‰tátny rozpoãet?·tátny rozpoãet poskytuje podºa § 7 ods. 1

písm. g) zákona ã. 238/2006 Z. z. dotácie ur-ãené na úhradu nákladov vynaloÏen˘ch na na-kladanie s jadrov˘m materiálom alebo rádi-oaktívnymi odpadmi zachyten˘mi v Ïivotnomprostredí, ktor˘ch pôvodca nie je známy. Tie-to dotácie sú poskytované v plnej v˘‰ke ne-vyhnutn˘ch nákladov na nakladanie a likvi-dáciu jadrov˘ch materiálov a rádioaktívnychodpadov, ktor˘ch pôvodca nie je známy.

Aké podmienky musí spæÀaÈ Ïiadateº nato, aby dostal finanãné prostriedky podºaZákona 238/2006 Z. z.?

O podmienkach na poskytnutie finanãn˘chprostriedkov z Národného jadrového fonduhovorí § 9, § 10 a § 11 zákona ã. 238/2006 Z. z.:

Prostriedky Národného jadrového fondumoÏno poskytnúÈ len na úhradu oprávnen˘chnákladov, ktoré boli vynaloÏené na ãinnostisúvisiace so závereãnou ãasÈou jadrovej ener-getiky právnickej osobe alebo fyzickej oso-be – podnikateºovi, ktorá spæÀa tieto pod-mienky:a) je drÏiteºom povolenia na prevádzku ja-

drového zariadenia pre obdobie ukonãeniaprevádzky jadrového zariadenia na úãeljeho vyraìovania, drÏiteºom povolenia naetapu vyraìovania, na uzatvorenie úloÏis-ka a in‰titucionálnu kontrolu, na naklada-nie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyho-ret˘m jadrov˘m palivom, na nakladanie sjadrov˘mi materiálmi v jadrovom zariade-ní alebo mimo jadrového zariadenia alebodrÏiteºom povolenia na v˘voz jadrov˘chmateriálov alebo na prepravu rádioaktív-nych materiálov vrátane ich medzinárodnejprepravy,

b)má uhradené povinné príspevky podºa § 7ods. 1 písm. a) zákona ã. 238/2006 Z. z., akje Ïiadateºom prevádzkovateº jadrovéhozariadenia, ktoré vyrába elektrinu,

c) uhradila v lehote pokuty uloÏené podºaosobitného predpisu,

d)nebolo u nej zistené neoprávnené alebonehospodárne nakladanie s poskytnut˘mifinanãn˘mi prostriedkami Národného ja-drového fondu alebo zadrÏanie prostried-kov Národného jadrového fondu, alebopouÏitie prostriedkov Národného jadrové-ho fondu na in˘ úãel, ako boli poskytnuté,

e) Národn˘ jadrov˘ fond neeviduje Ïiadnepohºadávky voãi Ïiadateºovi a nevedie sarozhodcovské alebo súdne konanie so Ïia-dateºom vo veci vymáhania pohºadávokNárodného jadrového fondu,

f) Ïiadateº preukáÏe, Ïe za obdobie piatich ro-kov pred podaním Ïiadosti riadne splnilv‰etky svoje daÀové a odvodové povin-nosti a Ïe daÀové úrady, Sociálna poisÈov-Àa, zdravotné poisÈovne, Colné riaditeº-stvo Slovenskej republiky neevidujú voãiÏiadateºovi Ïiadne pohºadávky; to neplatí,ak ide o prevádzkovateºa jadrového zaria-denia, ktor˘ oprávnenie na prevádzkovaniejadrového zariadenia získal v období me-nej ako piatich rokov pred nadobudnutímúãinnosti tohto zákona; v takomto prípadeÏiadateº preukáÏe splnenie uveden˘ch po-

R A D A S P R Á V C O V N Á R O D N É H O J A D R O V É H O D O Z O R U

60

· T Á T N E H M O T N É R E Z E R V Y

Z ãoho vychádza, ão bolo urãujúce pri tvor-be koncepcie rozvoja ‰tátnych hmotn˘chrezerv na rok 2010?

Primárnym cieºom budovania ‰tátnychhmotn˘ch rezerv je predov‰etk˘m zabezpeãe-nie ochrany ekonomiky, potravinovej a rop-nej bezpeãnosti ‰tátu, ochrana obyvateºov azmiernenie následkov pri mimoriadnych akrízov˘ch situáciách. ZloÏitá geopolitická si-tuácia vo svete, meniace sa klimatické pod-mienky a ostatné rizikové faktory vzbudzujúobavy o bezproblémové dodávky energetic-k˘ch surovín a zásobovanie obyvateºstva voviacer˘ch ãastiach sveta. Koncepcia rozvoja‰tátnych hmotn˘ch rezerv, ako v˘chodiskov˘strategick˘ dokument v oblasti materiálovejpodpory a ochrany základn˘ch ekonomic-k˘ch záujmov Slovenskej republiky, tak vy-chádza najmä z priorít zabezpeãenia energe-tickej a potravinovej bezpeãnosti ‰tátu. Okremcieºov, ktoré priamo sleduje Správa ‰tátnychhmotn˘ch rezerv, sa pri vytváraní koncepcieprihliadalo aj na poÏiadavky vecne príslu‰n˘chrezortov zaisÈujúcich plnenie úloh v oblastivnútornej a vonkaj‰ej bezpeãnosti, ako aj namedzinárodné záväzky Slovenskej republi-ky.

Cieº zabezpeãiÈ potravinovú a energetickúbezpeãnosÈ Slovenska je prioritou ·HR,ako sa darí jeho realizácia? Sústreìme sana energetickú bezpeãnosÈ.

Energetická bezpeãnosÈ je reprezentovanápredov‰etk˘m núdzov˘mi zásobami ropy aropn˘ch v˘robkov. Minimálna úroveÀ núdzo-v˘ch zásob ropy a ropn˘ch v˘robkov je sta-

novená predov‰etk˘m medzinárodn˘m zá-väzkami Slovenskej republiky. V tomto ohºa-de musí Slovenská republika plniÈ poÏiadav-ky predpisov Európskej únie, ako aj poÏiadav-ky Medzinárodnej energetickej agentúry IEA,ktorej ãlenom sa Slovenská republika stala vroku 2007. S pote‰ením môÏem kon‰tatovaÈ,Ïe po nároãn˘ch rokoch budovania núdzov˘chzásob ropy a ropn˘ch v˘robkov v súãasnostispæÀame poÏiadavky obidvoch in‰titúcií. Pri-spievame tak nielen k energetickej bezpeãnos-ti Slovenskej republiky a európskeho spolo-ãenstva, ale cez núdzové mechanizmy IEAsvojou tro‰kou podporujeme globálnu bezpeã-nosÈ dodávok ropy v celom svete. Keì hovo-ríme o energetickej bezpeãnosti, je tieÏ nut-né spomenúÈ zásoby jadrového paliva ako sú-ãasÈ hmotn˘ch rezerv. V súãasnosti Správa‰tátnych hmotn˘ch rezerv udrÏiava zásobyjadrového paliva na úrovni stanoveného mi-nimálneho limitu, ão predstavuje pribliÏnépotreby jedného jadrového reaktora.

Ak˘ je súãasn˘ stav núdzov˘ch zásob ropya ropn˘ch v˘robkov, ako by ste hodnotiliich prínos k dosiahnutiu energetickej bez-peãnosti Slovenska?

Súãasn˘ stav núdzov˘ch zásob ropy a rop-n˘ch v˘robkov predstavuje úroveÀ 92 dnípriemernej dennej spotreby za predchádzajú-ci kalendárny rok. PribliÏne polovica z tohtomnoÏstva sú zásoby surovej ropy, druhú po-lovicu tvoria zásoby finálnych ropn˘ch v˘rob-kov podºa jednotliv˘ch kategórií na základe‰truktúry spotreby. Núdzové zásoby je po-trebné udrÏiavaÈ najmä z dôvodu úplnej závi-slosti Slovenskej republiky od dovozu energe-tick˘ch surovín zo zahraniãia, predov‰etk˘mz Ruska. V poslednom období sme mali moÏ-nosÈ sledovaÈ viaceré nezhody medzi Ruskoma tranzitn˘mi krajinami, ako Ukrajina aleboBielorusko, cez ktoré smeruje ropovod DruÏ-ba smerom na Slovensko. Túto zimu sme do-konca cez systém skorého varovania boli upo-zornení na moÏnosÈ zastavenia dodávok ropycez ropovod DruÏba, k ãomu v‰ak na‰Èastie za-tiaº nedo‰lo. To v‰ak neznamená, Ïe podobnéproblémy sa nemôÏu vyskytnúÈ aj v budúcnos-ti, preto je nevyhnutné byÈ na takéto prípadyão najlep‰ie pripraven˘. V prípade neexisten-cie núdzov˘ch zásob ropy a ropn˘ch v˘robkovby dlh‰ie zastavenie dodávok ropy na Slo-vensko znamenalo v˘znamné problémy prehospodárstvo, dopravu a zásobovanie, nevy-ãísliteºné ‰kody a sÈaÏenie Ïivota v‰etk˘chobyvateºov. Núdzové zásoby ropy a ropn˘chv˘robkov v‰ak v prípade ropnej krízy dokáÏutieto nepriaznivé následky minimalizovaÈ azabrániÈ tak veºk˘m ‰kodám aÏ do obnovenia

V˘znam a úlohy správy‰tátnych hmotn˘ch rezerv

Pri hospodárení so ‰tátnymi hmotn˘mi rezervami sa zo strany Správy ‰tátnych hmotn˘ch rezervmusí prísne dodrÏiavaÈ zásada hospodárnosti a efektívnosti. Podrobnej‰ie v rozhovore

s predsedom S·HR SR Mariánom âAKAJDOM a redaktorkou Annou Komovou.

61

dodávok. Navy‰e vybudovanie núdzov˘ch zá-sob ropy a ropn˘ch v˘robkov je podmienkouãlenstva Slovenskej republiky v Európskejúnii a Medzinárodnej energetickej agentúre, ãoenergetickú bezpeãnosÈ u nás e‰te viac zvy‰u-je. V prípade skutoãne váÏnych v˘padkov do-dávok ropy na Slovensko sa tak okrem vlast-n˘ch núdzov˘ch zásob môÏeme prostredníc-tvom princípu solidarity a núdzov˘ch mecha-nizmov t˘chto in‰titúcií spoliehaÈ aj na pomocz in˘ch ãlensk˘ch krajín.

Na aké ãasové rozpätie je dôleÏité udrÏia-vaÈ núdzové zásoby ropy a ropn˘ch v˘rob-kov, z ãoho sa vychádza pri urãovaní udrÏa-teºnosti, je to v súlade aj s predpismi EÚ?

Spomínal som uÏ, Ïe Správa ‰tátnych hmot-n˘ch rezerv momentálne udrÏiava núdzové zá-soby ropy a ropn˘ch v˘robkov na úrovni 92dní priemernej dennej spotreby. Predpisy Eu-rópskej únie ako aj princípy Medzinárodnejenergetickej agentúry vyÏadujú od ãlensk˘chkrajín neustále udrÏiavaÈ zásoby minimálne naúrovni 90 dní. Na‰e núdzové zásoby sú ibatesne nad t˘mto limitom. V blízkej budúcnos-ti preto máme v pláne úroveÀ t˘chto zásob e‰teviac zv˘‰iÈ, aby sme pod minimálnu úroveÀ90 dní neklesli ani v prípade nevyhnutn˘choperácií, ako sú napr. pravidelné obmeny jed-notliv˘ch poloÏiek núdzov˘ch zásob. V‰etkoto samozrejme závisí od finanãn˘ch prostried-kov pridelen˘ch na tento úãel zo ‰tátnehorozpoãtu. âo sa t˘ka európskej legislatívy, vminulom roku bola prijatá nová smernica,ktorá ãlensk˘m ‰tátom ukladá povinnosÈudrÏiavaÈ núdzové zásoby ropy alebo rop-n˘ch v˘robkov. Do ná‰ho právneho poriadkuje potrebné implementovaÈ ju najneskôr dokonca roka 2012. Táto smernica ponechala po-vinnosÈ udrÏiavaÈ 90-dÀovú úroveÀ núdzo-v˘ch zásob, podºa vzoru IEA sa v‰ak tátoúroveÀ bude namiesto spotreby poãítaÈ na zá-klade ãist˘ch dovozov ropy a ropn˘ch v˘rob-kov. âlensk˘m ‰tátom tieÏ poskytuje trochuväã‰iu slobodu pri rozhodovaní o zloÏení nú-dzov˘ch zásob ropy a ropn˘ch v˘robkov, ãosa chystáme v súlade s jej implementáciou vy-uÏiÈ na mierne zmeny v ‰truktúre na‰ich zá-sob, aby ich zloÏenie ão najlep‰ie odráÏalo‰truktúru domácej spotreby a potrebu efektív-neho zabezpeãenia energetickej bezpeãnostiSlovenskej republiky.

Existujú databázy údajov o stave v oblas-ti núdzov˘ch zásob ropy a jej v˘robkov ajna medzinárodnej úrovni?

·tatistické v˘kazníctvo o stave núdzov˘chzásob ropy a ropn˘ch v˘robkov a o in˘chropn˘ch údajoch tvorí dôleÏitú súãasÈ medzi-národnej spolupráce s uveden˘mi medziná-rodn˘m in‰titúciami. Na základe údajov zjednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov Európska úniavypracúva mesaãné správy o stave núdzo-v˘ch zásob ropy a ropn˘ch v˘robkov v celejEurópskej únii. Uvádzajú sa tam zásoby kaÏ-dej krajiny podºa jednotliv˘ch kategórií rop-n˘ch v˘robkov, skutoãné mnoÏstvo zásob vtonách, ako aj poãet dní spotreby zodpoveda-júci t˘mto mnoÏstvám. E‰te viac na ‰tatisti-ku je zameraná Medzinárodná energetickáagentúra. Tá vypracúva pravidelné t˘Ïdennéa mesaãné správy o situácii na ropn˘ch trhoch,kde sa okrem núdzov˘ch zásob uvádzajú ajzásoby priemyseln˘ch subjektov a údaje o

ostatn˘ch veliãinách ropného trhu ako napr.dopyt, dodávky alebo ceny. Tieto správy súzdrojom cenn˘ch informácií o globálnom rop-nom trhu, keìÏe dostatok informácií a trans-parentnosÈ je dôleÏit˘m predpokladom stabi-lity ropného trhu, ão je takisto dôleÏit˘ faktorpre energetickú bezpeãnosÈ vo svete. Najde-tailnej‰ia databáza o ropn˘ch údajoch na sve-te je v‰ak databáza JODI. Táto iniciatíva je v˘-sledok spolupráce viacer˘ch medzinárodn˘chorganizácií a obsahuje údaje pravidelne posky-tované z viac ako 90 krajín celého sveta. Smeradi, Ïe ku v‰etk˘m t˘mto snahám prispievasvojou prácou a aktívnym prístupom aj Slo-venská republika.

Na základe ãoho sa dopæÀajú zásoby mobi-lizaãn˘ch rezerv?

Mobilizaãné rezervy tvoria vybrané základ-né suroviny, materiály, stroje a náradie. Sú ur-ãené na pouÏitie v období mimoriadnej uda-losti, mimoriadnej situácie, krízovej situácie,stavu núdze v energetike a stavu ropnej núdze.Vytvárajú sa na základe poÏiadaviek systémuhospodárskej mobilizácie podºa plánov tvor-by mobilizaãn˘ch rezerv.

Subjekty hospodárskej mobilizácie v zmys-le svojich krízov˘ch plánov urãujú potrebu vy-tvorenia urãit˘ch zásob mobilizaãn˘ch rezervna plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.Túto potrebu odsúhlasujú príslu‰ne ústrednéorgány ‰tátnej správy a predkladajú na Sprá-vu rezerv. Správa rezerv na základe moÏnos-tí ‰tátneho rozpoãtu zabezpeãuje obstaraniemobilizaãn˘ch rezerv v zmysle zákona o ve-rejnom obstarávaní.

Sú uskladnené hmotné a mobilizaãné rezer-vy neustále pripravené na okamÏité pouÏi-tie?

Mobilizaãné rezervy sú uskladnené buìpriamo u subjektov hospodárskej mobilizáciena základe zmluvy o ochraÀovaní zásob mo-bilizaãn˘ch rezerv alebo v skladov˘ch ob-jektoch Správy rezerv. Zo zmlúv o ochraÀo-vaní vypl˘va povinnosÈ ochraÀovateºomudrÏiavaÈ uskladnené mobilizaãné rezervy vstave umoÏÀujúcom ich okamÏité pouÏitie.Suroviny a materiály, ktoré majú stanovenú Ïi-votnosÈ sú pravidelne obmieÀané pred uply-nutím ich Ïivotnosti. Stroje a zariadenia súpravidelne preskú‰avané, vykonávajú sa reví-zie a údrÏba. Na túto oblasÈ sú kaÏd˘ rok vy-ãlenené finanãné prostriedky z rozpoãtu Sprá-vy rezerv. V poslednom období sa vymieÀaliprestarnuté pneumatiky a akumulátory na vo-zidlách a náhradn˘ch zdrojoch elektrickejenergie.

Ako sa zaobchádza so star˘mi a nefunkã-n˘mi zásobami mobilizaãn˘ch rezerv?

Ak sa stanú mobilizaãné rezervy nepotreb-né pre plnenie opatrení hospodárskej mobili-zácie, ochraÀovateº je povinn˘ bezodkladnepredloÏiÈ prostredníctvom vecne príslu‰néhoústredného orgánu ‰tátnej správy návrh navyãlenenie. Po odsúhlasení návrhu sú mobi-lizaãné rezervy vyhlásené za prebytoãn˘, prí-padne neupotrebiteºn˘ majetok ‰tátu a násled-ne sa Správa rezerv riadi zákonom o správemajetku ‰tátu. Ak by prebytoãn˘ majetok mo-hol úãelne slúÏiÈ na plnenie úloh v rámci pred-metu ich ãinnosti, je ponúkan˘ ‰tátnym roz-poãtov˘m a príspevkov˘m organizáciám. Ná-

sledne sa robí osobitné ponukové konanie,na základe zákona o správe majetku ‰tátu apríslu‰nej Smernice S·HR SR.

Ako ãasto sa kontrolujú hmotné a mobili-zaãné rezervy? Robia sa aj neplánovanékontroly, aké boli v˘sledky po poslednejuskutoãnenej kontrolnej akcii?

Odbor kontroly vykonáva svoju ãinnosÈpodºa roãného plánu kontrol. Za roky 2008,2009 uskutoãnil 9 kontrol hmotn˘ch a mobi-lizaãn˘ch rezerv. Z toho tri kontroly boli plá-nované a tri boli mimoriadne.

Na základe kontroln˘ch zistení v jednomprípade Správa rezerv SR uloÏila vysokú fi-nanãnú sankciu za poru‰enie ustanovení zmlu-vy o ochraÀovaní, v troch prípadoch podalatrestné oznámenia, z ktor˘ch dve sú v ‰tádiuvy‰etrovania.

Odbor kontroly uskutoãÀuje rozsiahlej‰iekontrolné akcie zväã‰a na podnet odborn˘chútvarov a v súãinnosti s nimi najmä v prípa-doch, ak pracovníci t˘chto útvarov majú zá-vaÏné podozrenia na moÏné poru‰ovanie uza-vret˘ch zmlúv zo strany ochraÀovateºov.

Nezanedbávajú sa ani audítorské akcie,ak˘ je ich plán na rok 2010?

Vnútorn˘ audit sa na Správe ‰tátnych hmot-n˘ch rezerv SR vykonáva v zmysle zákona ã.502/2001 Z. z. o finanãnej kontrole a vnútor-nom audite a o zmene a doplnení niektor˘chzákonov v znení neskor‰ích predpisov.

Plán vnútorn˘ch auditov na rok 2010 bolvypracovan˘ na základe anal˘zy a hodnote-nia rizík, zistení vonkaj‰ích a vnútorn˘ch kon-troln˘ch orgánov, resp. poÏiadaviek predseduSprávy rezerv a návrhov riaditeºov jednotli-v˘ch organizaãn˘ch útvarov. Roãn˘ plán vy-chádza zo schváleného strednodobého plánuna roky 2008 – 2010.

Z uvedeného roãného plánu bola realizova-ná napríklad audítorská akcia zameraná naVnútorné predpisy – smernice, príkazy, poky-ny. Vnútorná audítorka ich prehodnotila zhºadiska aktuálnosti vzhºadom na platné v‰eo-becne záväzné právne predpisy, uzneseniavlády SR a platnú organizaãnú ‰truktúru. ëal-‰ím kritériom bola vecná komplexnosÈ aúplnosÈ vnútorného predpisu, moÏnosÈ zlú-ãenia ãiastkov˘ch vnútorn˘ch noriem do kom-plexnej‰ích, nadväznosÈ na platné vnútornépredpisy a zastaranosÈ vnútorn˘ch predpisov.

V súãasnosti je vykonávan˘ vnútorn˘ au-dit – Inventarizácia majetku SR v správeS·HR SR. Jeho cieºom je hodnotenie systé-mu a postupov pri zabezpeãovaní inventari-zácie majetku a hodnotenie dodrÏiavania v‰eo-becne záväzn˘ch právnych predpisov a vnú-torn˘ch noriem.

ëal‰ími plánovan˘mi audítorsk˘mi akcia-mi sú:• Verejné obstarávanie,• Hospodárenie so ‰tátnymi hmotn˘mi re-

zervami – vybran˘mi komoditami,• Hodnotenie zohºadnenia odporúãaní vnútor-

ného audítora z vykonan˘ch auditov s cie-ºom overiÈ implementáciu opatrení prijat˘chna základe odporúãaní auditov vykonan˘chv roku 2010.V prípade aktuálneho prehodnotenia rizík

v priebehu roka 2010 a po schválení predse-dom Správy rezerv môÏe byÈ tento plán do-plnen˘, prípadne zmenen˘.

· T Á T N E H M O T N É R E Z E R V Y

62

S L O V E N S K ¯ P L Y N Á R E N S K ¯ A N A F T O V ¯ Z V Ä Z

Kto vlastne tvorí ãlenskú základÀu Sloven-ského plynárenského a naftového zväzu,teda koho zastupujete a v ak˘ch oblastiach?

Slovensk˘ plynárensk˘ a naftov˘ zväz(SPNZ) je nezávislé zdruÏenie firiem a odbor-níkov pôsobiacich v plynárenstve Slovenskaa súvisiacich odboroch. V súãasnosti zväztvorí 58 firiem – kolektívnych ãlenov a vy‰e250 odborníkov – individuálnych ãlenov.Najväã‰í kolektívni ãlenovia zväzu reprezen-tujú v‰etky zloÏky plynárenského reÈazca odprieskumu, ÈaÏby a podzemného uskladÀova-nia zemného plynu (Nafta, a. s., Pozagas, a.s.), prepravu zemného plynu a ropy (eustream,a. s., Transpetrol, a. s.), distribúciu plynu(SPP – distribúcia, a. s.) a obchod s plynom(SPP, a. s., ZdruÏenie LPG spoloãností). Po-tom nasledujú firmy, ktoré sa podieºajú naprojektovaní, v˘stavbe a údrÏbe plynovodova ìal‰ej plynárenskej infra‰truktúry (napr.GasOil engineering, a. s., InÏinierske stavby,a. s., PSJ Hydrotranzit, a. s., PPA Controll, a.s., PKP.system, s. r. o.). DôleÏité sú tieÏ spo-loãnosti, ktoré rie‰ia uplatnenie informaã-n˘ch technológií v plynárenskom odvetví(napr. YMS, a. s., Corinex Group, a. s.) a fir-my, ktoré vyrábajú, predávajú a servisujú prí-strojové vybavenie pre plynárensk˘ priemy-sel (napr. Elster, a. s., Emmerson ProcessManagement, a. s., SEPS, spol. s r. o.). Súãas-Èou zväzu je tieÏ päÈ slovensk˘ch technic-k˘ch univerzít a tri v˘skumné ústavy.

SPNZ zastupuje a presadzuje záujmy svo-jich ãlenov pri tvorbe energetickej legislatí-vy na Slovensku, ale i v európskych in‰titú-ciách v Bruseli, pri pripomienkovaní ‰tátnej

energetickej politiky, ekologick˘ch ‰tandar-dov a v‰etk˘ch v˘znamn˘ch dokumentov t˘-kajúcich sa plynárenského a naftového odvet-via. Zväz vytvára ‰iroké profesionálne fó-rum pre diskusiu, v˘menu informácií a skú-seností, organizovaním konferencií, seminá-rov a workshopov.

Vydáva technické pravidlá a normatívnedokumenty pre plynárenstvo, zastupuje ãle-nov SPNZ v medzinárodn˘ch plynárensk˘chorganizáciách a vydáva jediné slovenské ply-nárenské odborné periodikum Slovgas.

Ktoré etapy v ãinnosti Zväzu povaÏujete zav˘znamné pre jeho existenciu a ão zna-menali pre va‰u prácu?

Poãiatky zväzu siahajú do roku 1881, keìvzniklo prvé zdruÏenie plynárskych odborní-kov vtedaj‰ieho Rakúsko-Uhorska. V roku1919 vzniklo plynárenské a vodárenské zdru-Ïenie v rámci âeskoslovenska. V znamn˘mmedzníkom bol rok 1993, keì po rozdeleníspoloãného ‰tátu vznikol samostatn˘ Sloven-sk˘ plynárensk˘ a naftov˘ zväz. Jednou z naj-dôleÏitej‰ích úloh tohto obdobia bola medzi-národná propagácia Slovenského plynáren-stva v Svetovej plynárenskej únii (IGU) aúãasÈ na‰ich odborníkov v pracovn˘ch a pro-gramov˘ch skupinách IGU. Za v˘znamn˘povaÏujem aj uplynul˘ kalendárny rok, keìvìaka iniciatíve ná‰ho zväzu zaãala úzkaspolupráca plynárensk˘ch zväzov krajín Vy-‰ehradskej ‰tvorky.

âo povaÏujete za najaktuálnej‰ie rie‰iÈ na-príklad v súãasnej legislatíve, aby sa pod-porili renomované podniky, ktoré zastupu-jete?

Je to jednoznaãne aplikácia tretieho ener-getického balíãka schváleného Európskymparlamentom a Radou minul˘ rok. Balíãekpozostáva z troch nariadení, ktoré sú priamozáväzné v ãlensk˘ch krajinách Európskejúnie a dvoch smerníc, ktoré je potrebné inkor-porovaÈ do slovenskej energetickej legislatí-vy. Implementácia tretieho balíãka zásad-n˘m spôsobom ovplyvní slovenské plyná-renstvo v budúcnosti. Za najzávaÏnej‰ie po-vaÏujem otázky spojené so zv˘‰ením nezávi-slosti prevádzkovateºa prepravného systému(spoloãnosti eustream, a. s., od materskej or-ganizácie SPP, a. s.), ktoré je potrebné zrea-lizovaÈ do 3. marca 2012.

Ako sa vám darí podporovaÈ technick˘v˘voj a ekonomick˘ rast slovenského ply-nárenstva?

Pod garanciou SPNZ sa od roku 2001 vy-dávajú Technické Pravidlá Plyn (TPP), kto-

Aktivity SPNZ oslovujú viacer˘ch

Slovensk˘ plynárensk˘ a naftov˘ zväz vznikol v roku 1993. V tom istom roku bol prijat˘Medzinárodnou plynárenskou úniou za jej riadneho ãlena. Viac o jeho ãinnosti sa doãítate

v rozhovore s jeho prezidentom Pavlom JANOâKOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

63

cie slovenského plynárenstva v zahraniãí,ktoré pripravujete, prípadne koordinujtea ão chystáte na Slovensku a pre na‰e ply-nárenstvo?

Slovenské plynárenstvo bude v budúcomroku oslavovaÈ 155. v˘roãie. Úspe‰ná a dlháhistória zaväzuje súãasníkov k jeho ìal‰iemurozvoju a medzinárodnej spolupráci. Z pohºa-du bezpeãnosti dodávok ruského zemnéhoplynu do EÚ je nበprepravn˘ systém jedenz najdôleÏitej‰ích a kapacitne najväã‰ích. Poplynovej kríze môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe ajdostatoãne flexibiln˘. Dnes sme schopní za-bezpeãiÈ reverzné toky plynu z âeskej repu-bliky a Rakúska. Úlohou ná‰ho zväzu jeúspe‰nú históriu a súãasnosÈ propagovaÈ aumoÏÀovaÈ ìal‰iu medzinárodnú spoluprá-cu. Chceme naìalej rozvíjaÈ spoluprácu ply-nárensk˘ch zväzov krajín V4, ktor˘ bol veº-mi úspe‰ne od‰tartovan˘ plynárensk˘m kon-gresom krajín strednej Európy. Konal sa v no-vembri 2009 v Bratislave, za úãasti zástup-cov z 11-tich európskych krajín. Tento rokbude podobn˘ kongres v Poºsku, v októbri2010 v Krakove. V konn˘ riaditeº SPNZ pra-videlne predná‰a v zastúpení zväzu na medzi-národn˘ch konferenciách, ãím propaguje a re-prezentuje Slovenské plynárenstvo v zahra-niãí. Na Slovensku pre tento rok pripravuje-me tri konferencie a ‰esÈ odborn˘ch seminá-rov a workshopov.

Pripravujete konferencie len pre ãlenovSlovenského plynárenského a naftovéhozväzu, alebo aj s úãasÈou verejnosti? Ak˘je záujem zo slovenskej strany?

Je samozrejmé, Ïe na‰e podujatia reflektu-jú predov‰etk˘m záujmy ãlenov ná‰ho zvä-zu. Ale sme otvorení a radi vítame i ostatn˘chzáujemcov. V poslednom období je záujem zostrany neãlenom stále väã‰í. Na‰ou snahou jeorganizovaÈ odborné akcie na vysokej od-bornej úrovni s prijateºn˘mi nákladmi tak, abysme umoÏnili ão najväã‰iemu okruhu zá-ujemcov úãasÈ na nich. BohuÏiaº firmy v ãaseekonomick˘ch problémov ‰etria práve naúãasti svojich zamestnancov na odborn˘chpodujatiach. My sme v‰ak presvedãení, Ïe in-vestícia do ìal‰ieho vzdelávania zamestnan-cov, je najlep‰ou investíciou pre kaÏdú firmu.

Vy by ste sa mohli podieºaÈ aj na spoluprá-ci a podpore univerzít na Slovensku, iste byprivítali podporu vedy a v˘skumu , ktor˘je veºmi dôleÏit˘ a pre vysoké ‰kolstvo ná-roãn˘ no veºmi dôleÏit˘, neuvaÏujete aj opodobn˘ch aktivitách?

SPNZ veºmi úzko spolupracuje slovensk˘-mi univerzitami. KaÏdoroãne vyhlasujemesúÈaÏ Národná cena plynárenského priemys-lu SR, kde zaujímav˘mi finanãn˘mi ãiastka-mi oceÀujeme tri najlep‰ie ‰tudentské diplo-mové práce, ktoré sú zamerané na plyná-renské odvetvie. Niektoré na‰e konferencie asemináre organizujeme v úzkej spolupráci svysok˘mi ‰kolami. Univerzitám umoÏÀuje-me vyuÏívaÈ databázu odborn˘ch informáciíprostredníctvom na‰ej úãasti v medzinárod-n˘ch organizáciách. Je dôleÏité, aby zaãali vy-uÏívaÈ tieto moÏnosti a zapájali sa do medzi-národnej spolupráce vo väã‰ej miere.

ré stanovujú ‰tandardy pre technické kompo-nenty a pracovné postupy pouÏívané v plyná-renstve. Od roku 2001 bolo vydan˘ch 33TPP, ktoré sa vyuÏívajú pri rie‰ení ‰irokej ‰ká-ly plynárensk˘ch úloh v technickej oblasti. Vroku 2010 sú v príprave 3 nové TPP.

Okrem toho SPNZ organizuje kaÏdoroãneniekoºko pravideln˘ch seminárov a konfe-rencií, kde majú úãastníci moÏnosÈ zoznámiÈsa s najmodernej‰ími trendmi v plynáren-stve, resp. stretnúÈ sa s ich realizátormi a od-borníkmi z praxe. Súãasne je to priestor navzájomnú v˘menu skúseností, napr. v po-sledn˘ch rokoch boli prezentované skúse-nosti v oblasti budovania a implementácie in-tegrity potrubn˘ch systémov, kontroly nein‰-pektovateºn˘ch potrubí, protikoróznej ochra-ny atì.

Technick˘ v˘voj je najlep‰ie viditeºn˘ nakonkrétnych projektoch z praxe. V súãasnos-ti je tímom odborníkov a ‰pecialistov spracú-van˘ návrh technickej modernizácie preprav-ného systému spoloãnosti eustream, a. s., atechnicko-ekonomického rie‰enia prepoje-nia plynárensk˘ch systémov Slovenska a Ma-ìarska, ktoré po realizácii v˘znamnou mierouprispeje k ekonomickému rastu slovenskéhoplynárenstva v budúcnosti.

Aké moderné technológie v oblasti plyná-renského a naftového priemyslu sa dosta-li na Slovensko z vyspelej‰ích ‰tátov svetapráve va‰ím priãinením?

ÚãasÈ na‰ich odborníkov v pracovn˘chskupinách IGU, CEOCOR, Marcogaz umoÏ-Àuje získavaÈ informácie o nov˘ch technoló-giách a postupoch pouÏívan˘ch vo svete. Tie-to technológie, najlep‰ie postupy a pravidlású implementované do slovenskej plynáren-skej praxe. Príkladom je vykonávanie vnútor-nej inteligentnej in‰pekcie plynovodov pomo-cou vysoko sofistikovanej techniky od po-predn˘ch svetov˘ch dodávateºov.

ëal‰ím príkladom je pouÏívanie tzv. preãer-pávacieho kompresora pri prácach na potrub-n˘ch systémoch, ktor˘ sme zaãali pouÏívaÈmedzi prv˘mi v Európe (eustream – Sloven-sko, Gasunie – Holandsko). Pomocou neho sapreãerpáva plyn z odstaveného plynovodudo prevádzkovaného. , ãím sa zvy‰uje ochra-na Ïivotného prostredia a ‰etria prevádzkovénáklady.

PouÏívaním technológie T. D. W. (T. D.Williamson) sa minimalizuje prevádzkovéobmedzenie a ãas odstávky plynovodu. Eu-stream, a. s., ako jedna z mála spoloãností vEurópe vlastní a pouÏíva toto zariadenie aÏ dodimenzie DN 1200.

Súhrnom informácií z rôznych in‰talova-n˘ch systémov, akoGIS (Geografick˘ Informaãn˘ Systém),ILI (In-line Inspection),MARS PKO (Monitorovací a riadiaci systémprotikoróznej ochrany),vonkaj‰ie in‰pekcie,tenzometrické merania a pod.bol vytvoren˘ a implementovan˘ systémPIMS (Pipeline Integrity Management Sys-tem). SlúÏi ako nástroj na udrÏiavanie vyso-kého bezpeãnostného a technického ‰tandar-du potrubn˘ch systémov.

Podobne sú o‰etrené aj potrubné systémyv objektoch kompresorov˘ch staníc, kde sanachádzajú tzv. nein‰pektovateºné potrubia.

Ide o PIMS CS (Pipeline Integrity Manage-ment System of Compressor Stations).

V berom najmodernej‰ích turboústrojen-stiev (TuS) s novou kon‰trukciou tandemo-v˘ch plynov˘ch kompresorov, ktoré nahradiazastarané technológie s nízkou úãinnosÈou sav˘znamne zníÏia negatívne vplyvy na Ïivot-né prostredie.

Medzi va‰e v˘znamné aktivity patrí aj re-prezentácia Slovenského plynárenstva vMedzinárodnej plynárenskej únii (IGU)?âo to priná‰a Slovensku?

SPNZ zastupuje Slovensko nielen v Medzi-národnej plynárenskej únii IGU, ale aj v eu-rópskej organizácii pre technické pravidlá anormalizáciu MARCOGAZ a v európskomzdruÏení pre koróziu CEOCOR. âlenstvoSPNZ v t˘chto organizáciách nám priná‰akontakty s plynárensk˘m svetom, prístup kplynárensk˘m databázam, najnov‰ie know-how, ako i moÏnosÈ podieºaÈ sa na prípravestrategick˘ch dokumentov, rie‰iacich budúc-nosÈ plynárenstva.

S ktor˘mi medzinárodn˘mi organizáciamivበZväz najuωie spolupracuje?

Ako som uÏ spomínal SPNZ spolupracujeokrem IGU aj s CEOCORom, kde nás zastu-puje Ing. Meli‰, ktor˘ je zároveÀ aj vicepre-zidentom. V MARCOGAZe je zástupca Slo-venska Ing. ≈ukoviã, ktor˘ je ãlenom prezí-dia. Ing. Goryl je podpredsedom celosveto-vej pracovnej komisie pre podzemné usklad-Àovanie plynu v IGU. V triéniu 2012 – 2015by sa mal podºa pravidiel IGU staÈ predsedomtejto komisie. V roku 2008 sme na Slovens-ku organizovali medzinárodné konferenciepre CEOCOR a MARCOGAZ, ktoré sú zpohºadu technickej a organizaãnej úrovnehodnotené ako jedny z najúspe‰nej‰ích v his-tórii t˘chto organizácií. S hrdosÈou môÏemkon‰tatovaÈ, Ïe na medzinárodnom plynáren-skom fóre je Slovensko aktívne a uznávané.Je to aj vìaka podpore na‰ich kolektívnychãlenov, ktorí umoÏÀujú úãasÈ odborníkov napráci t˘chto organizácií.

Ktor˘ plynárensk˘ kongres svetového v˘-znamu priniesol pre Slovensko v˘znamnúspoluprácu a dôleÏité medzinárodné kon-takty?

NajdôleÏitej‰ou udalosÈou svetového ply-nárenstva je svetov˘ plynárensky kongres av˘stava, ktoré sa organizujú kaÏdé tri roky.Ten posledn˘ sa konal v októbri 2009 v Bue-nos Aires. SpoloãnosÈ eustream, a. s., kolek-tívny ãlen SPNZ sa aktívne prezentovalastánkom a umoÏnila zväzu vyuÏívaÈ tietopriestory. Stánok patril medzi najnav‰tevova-nej‰ie na v˘stave a úspe‰ne propagoval slo-venské plynárenstvo i Slovensko. Odbornépredná‰ky dvoch na‰ich kolegov boli vybra-té na prezentáciu v silnej konkurencii z celé-ho sveta a boli veºmi vysoko hodnotené. Nakongrese sme upevnili mnohé kontakty z mi-nulosti a nové sme nadviazali s Katarom a Irá-nom. Sú to dve krajiny, ktoré po Ruskej fe-derácii majú najväã‰ie zásoby zemného ply-nu. Úspe‰ne sa rozvíja spolupráca s Katarom,ktor˘ sme na pozvanie katarskej strany nav‰tí-vili v marci 2010.

Aké sú ìal‰ie moÏnosti a spôsoby propagá-

S L O V E N S K ¯ P L Y N Á R E N S K ¯ A N A F T O V ¯ Z V Ä Z

64

Z V Ä Z S T R O J Á R S K E H O P R I E M Y S L U S R

nizáciou, v ktorej nech˘bajú veºké, stredné ajmalé podnikateºské subjekty ãinné v strojár-skom alebo príbuznom odvetví. V kolektívnomvyjednávaní zastupujeme aj automobilky.

Aké sú va‰e aktivity v rámci ãinnosti Zvä-zu pri podpore rozvoja slovenského strojár-stva?

Strojárskym podnikom na Slovensku savlani prepadol odbyt v priemere o 30 aÏ 50percent. Následky krízy najÈaωie zná‰ajú sub-dodávatelia pre automobilov˘ priemysel. V -razné zmrazenie objednávok v‰ak cítia prak-ticky v‰etci hráãi v strojárskom biznise, bezohºadu na región a zameranie produkcie. Ma-jitelia a manaÏéri fabrík vyz˘vajú, Ïe je po-trebné zabrániÈ najhor‰ím scenárom – oÏiviÈvysychajúce finanãné toky a rozbehnúÈ in-vestície z verejn˘ch i súkromn˘ch zdrojov.Zväz strojárskeho priemyslu SR uskutoãnilmedzi svojimi ãlenmi prieskum, z ktoréhovypl˘va, Ïe problémom väã‰iny firiem je nie-len drastické zníÏenie objednávok, ale aj tlakodberateºov na zniÏovanie predajn˘ch cien.Mnohí odberatelia tlaãili na strojárske fabri-ky, Ïe od nich budú odoberaÈ, ale iba za v˘-razne niωie ceny ako rok predt˘m. Argumen-tovali pritom t˘m, Ïe ceny ocele a ìal‰íchvstupov klesli, a teda lacnej‰ie by mali byÈ ifinálne strojárske produkty. Dôsledkom je to,Ïe ak chcú maÈ odbyt, sú nútení predávaÈ ãas-to pod v˘robné náklady. V strojárskom bizni-se tieÏ zam⁄zajú finanãné toky. Zástupcoviapodnikov preto navrhli, aby si mohli flexibil-ne upravovaÈ v˘‰ku daÀov˘ch preddavkov.Tieto zálohové platby sú firmy povinné v pra-videln˘ch intervaloch odvádzaÈ daÀov˘m úra-dom, priãom ich v˘‰ka sa odvíja od vlaÀaj‰íchhospodárskych v˘sledkov. Minul˘ rok bolpre veºkú ãasÈ strojárskych firiem e‰te relatív-ne úspe‰n˘. Ich súãasné daÀové preddavky súpreto stra‰ne vysoké a vôbec nekore‰pondu-jú s aktuálnym stavom vo fabrikách. Väã‰inaz nich stratila podstatnú ãasÈ odbytu a na zis-kové hospodárenie v tomto roku môÏu zabud-núÈ. Túto poÏiadavku sme predloÏili aj Radepre hospodársku krízu.

Zväz sa stotoÏÀuje a presadzuje ìalej názorzástupcov strojárskych firiem, Ïe nové ob-jednávky by mohlo priniesÈ ur˘chlené rozbeh-nutie investícií z verejn˘ch zdrojov. Ide naj-mä o rôzne infra‰trukturálne projekty, akov˘stavba nov˘ch blokov v jadrov˘ch elektrár-Àach Mochovce a Jaslovské Bohunice, diaº-nic, nájomn˘ch bytov a pod. Podpora t˘chtoinvestícií by vonkoncom neznamenala ibaprínos pre stavebníctvo. MnoÏstvo dodávok sat˘ka aj strojárskych prevádzok, ktoré dodáva-jú napr. zvodidlá, náradie, kon‰trukcie, vzdu-chotechniku, stavebné stroje a mnoÏstvo in˘ch

produktov a sluÏieb. ZaÏil som to ako minis-ter hospodárstva pri dostavbe prvého mo-chovského bloku a aspoÀ tak˘ synergick˘efekt mám pred oãami aj v horizonte najbliÏ-‰ích desiatich, pätnástich rokov. Záver: o ãobudeme pripravenej‰í na konjuktúru, o to reál-nej‰ie budeme môcÈ oãakávaÈ rast HDP v ro-koch 2011 – 2012.

âo povaÏujete za najv˘znamnej‰ie z ãinnos-ti vá‰ho pôsobenia poãas existencie Zväzustrojárskeho priemyslu?

Rozhodujúce kroky strojárstva na Slovens-ku súvisia s rozvojom automobilového prie-myslu. A ão ma osobitne te‰í je fakt, Ïe stro-járstvo dokázalo drÏaÈ krok. Na Slovenskuvyrástli men‰ie a stredné strojárske firmy,ktoré sú uÏ tieÏ vybavené progresívnymi tech-nológiami, kde v˘poãtová technika na najvy‰-‰ej úrovni spoºahlivo kontroluje chod a pres-nosÈ v˘roby do najmen‰ích detailov. Roboti-zované pracoviská a trojrozmerné kontrolnépracoviská zaãínajú byÈ uÏ pomaly samozrej-mou súãasÈou strojárskej fabriky. Od zaãiat-ku ale upozorÀujem, Ïe tak v˘znamné odvet-vie, ako je strojárstvo, nemôÏe stáÈ – obraznepovedané – iba na jednej nohe, nemôÏe padaÈa rásÈ s jedn˘m odvetvím, nech by sa rozví-jalo akokoºvek dynamicky. Na základe uÏspomínaného prieskumu Zväzu strojárskehopriemyslu SR mierni rast zaznamenali aj ìal-‰ie v˘znamné ãlenské organizácie napr. Sau-er-Danfoss PovaÏská Bystrica, PSL PovaÏskáBystrica, SCHINDLER ESKALÁTORY Du-najská Streda. Sú to organizácie, ktoré sa za-oberajú v˘robou ‰piãkov˘ch v˘robkov a za-riadení ako sú loÏiská, hydraulika, prevody,pohyblivé schody a chodníky a in˘ch. Strojár-stvo sa na celkovom priemysle Slovenska po-dieºalo takmer 53 %.

Aká je spolupráca v rámci zdruÏen˘ch or-ganizácií, viete si aj pomáhaÈ navzájomalebo prevláda tvrdá konkurencia?

Trhové prostredie, prehlbujúca sa kríza,hºadanie odbytov˘ch moÏností – to sú fakto-ry, ktoré vpl˘vajú na formovanie podnikateº-ského prostredia v strojárstve. Ale to je priro-dzené. Odvetvie strojárstva patrí aj naìalej kÈahúÀom celého priemyslu a priemyselnej v˘-roby na Slovensku. Jadrom priemyselnej v˘-roby je a zostane strojárstvo. Zvy‰ovanie kon-kurencie schopnosti v ìal‰om období si zostrany strojárskeho odvetvia vyÏaduje orien-tovaÈ sa na v˘robu s vy‰‰ou pridanou hodno-tou s vyuÏívaním modern˘ch technológií.Trend budúceho rozvoja je v povzbudzovaníinovácií, ktoré sa stavajú pilierom stratégiehospodárskeho rastu a vytvárania nov˘ch pra-covn˘ch miest. Strojárstvo je odvetvím, kto-

Aké je poslanie Zväzu strojárskeho prie-myslu na Slovensku, ktorého ste dlhé rokyprezidentom?

Poslaním zväzu je reprezentovaÈ a hájiÈ zá-ujmy svojich ãlenov predov‰etk˘m pri kolek-tívnom vyjednávaní s odborov˘mi organizá-ciami pri príprave kolektívnej zmluvy vy‰‰ie-ho stupÀa a na rokovaniach so ‰tátnou exeku-tívou a odborov˘mi orgánmi v rámci Radyhospodárskeho a sociálneho partnerstva.Okrem toho k prvorad˘m úlohám zväzu pat-rí podpora rozvoja slovenského strojárstva,nadväzovanie a prehlbovanie kontaktov spartnersk˘mi organizáciami v zahraniãí.

Odbornú ãinnosÈ zväzu organizujeme v od-born˘ch sekciách orientovan˘ch na vecnéproblémy, ako aj v odborn˘ch sekciách zdru-Ïujúcich ãlenov podºa príbuznosti v˘robnéhoodboru. Cieºom zväzu je neustále prehlbovaÈsvoje pôsobenie medzi organizáciami odvet-via a zdruÏovaÈ ich pre spoloãné úsilie za do-siahnutie prosperity slovenského strojárstva.

Koºko a aké organizácie sú zdruÏené voZväze, narastá poãet ãlenov, preão je todôleÏité, alebo dobré pre podniky strojár-skej v˘roby, aby boli ãlenmi?

Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej re-publiky (ZSP SR) je organizáciou zamestná-vateºov. Bol zaloÏen˘ ako jeden z prv˘ch od-vetvov˘ch zväzov v rámci Zväzu priemysluSR v júli 1990 na ustanovujúcej schôdzi vDubnici nad Váhom. Zakladajúcimi ãlenmibolo 23 organizácií slovenského strojárstva adoteraz tento poãet stúpol na 64 ãlensk˘chorganizácií. ZSP SR je ãlenom Zväzu priemys-lu Slovenska (ZPS). Zväz je otvorenou orga-

Aj strojárstvo má na Slovenskupodporu Zväzu

Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky je organizáciou zamestnávateºov. 23 strojárskychorganizácií na Slovensku sa stalo zakladajúcimi ãlenmi e‰te v roku 1990. Prezident Zväzu

Milan CAGALA zhodnotil jeho v˘znam a ãinnosÈ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

65

ré ako dodávateº obchodného tovaru a spoloã-n˘ch technológií, vyuÏívan˘ch v rôznychpriemyseln˘ch odvetviach funguje ako spája-júci ãlánok. Ide o kºúãov˘ inovaãn˘ priemy-sel a strategické odvetvie na v‰etk˘ch úrov-niach EÚ, ‰táty, regióny.

Posuny na svetov˘ch trhoch spolu s faktor-mi, ako sú ºudské zdroje, kvalita miestnychv˘skumn˘ch a inovaãn˘ch systémov a v˘skyt‰piãkov˘ch v˘skumn˘ch centier zohrávajústále v˘znamnej‰iu úlohu pri priestorovomprideºovaní v˘davkov na v˘skum a v˘voj. Jezjavné, Ïe EÚ ako miesto prev˘skum nie jedostatoãne konkurencieschopná. O Slovenskuani nehovoriac.

Podporujete aj podnikanie mal˘ch a stred-n˘ch podnikov, ak˘mi spôsobmi, ão najviacpomôÏe pre udrÏanie men‰ích strojárskychfiriem na Slovensku?

Nechcem to zakríknuÈ, ale trúfam si nazna-ãiÈ, Ïe zaãiatok tohto roka naznaãil aspoÀ za-stavenie poklesu. UÏ posledné mesiace roka2009 sa niesli v znamení oÏivenia v˘roby ale-bo vy‰‰ieho záujmu zákazníkov. Jedn˘m zjednoduch‰ích vysvetlení je vypredanie skla-dov˘ch zásob odberateºov. Podobne ako spo-loãnosÈ Cestné a stavebné mechanizmy (CSM)Tisovec, ktorá na tento rok uÏ poãíta s vyrov-nan˘m rozpoãtom, prípadne s mal˘m ziskom,bojoval minul˘ rok s prepadom predaja o de-siatky percent aj v˘robca hydraulick˘ch sys-témov Sauer-Danfoss. V porovnaní so zaãiat-kom roka 2009 sa dopyt po v˘robkoch Sauer-Danfoss zv˘‰il pribliÏne o tretinu, keìÏe poázijsk˘ch odberateºoch sa postupne zaãali pre-búdzaÈ aj klienti z Európy.V tomto roku oãa-kávame podstatné zlep‰enie a návrat k pluso-v˘m ãíslam, aj keì nie v takej v˘‰ke ako v ãaseboomu. ZávisieÈ to bude predov‰etk˘m od v˘-‰ky predaja, ktor˘ oãakávame o 10 aÏ 15 per-cent vy‰‰í v porovnaní s rokom 2009. Podºav˘robcu valiv˘ch loÏísk firma PSL v PovaÏ-skej Bystrici sa slovensk˘m exportérom d˘chaºah‰ie vìaka slab‰iemu kurzu eura, priãompozitívne signály badaÈ aj kvôli spotrebovaniuzásob odberateºmi. CítiÈ to z kaÏdého trhu,hoci situácia je naìalej nepriaznivá. PSL totiÏv poslednom uzavretom fi‰kálnom roku, kto-r˘ sa skonãil v septembri 2009, zaznamenala40-percentn˘ prepad obratu.

V na‰om prieskume sa tieÏ potvrdilo, Ïekºúãov˘mi partnermi bude západná Európa,ale tieÏ India, âína, Rusko. A to napovedá, Ïestále aktuálne budú odvetvia energetiky, au-tomobilového ãi ÈaÏobného priemyslu. Budo-vanie klasick˘ch ãi jadrov˘ch elektrární dávamoÏnosÈ aj slovensk˘m strojárskym energe-tick˘m podnikom participovaÈ na tak˘chtomedzinárodn˘ch projektoch. Neustále sa zvy-‰ujúce nároky na prevádzku a bezpeãnosÈmotorov˘ch vozidiel vedú v˘robcov pneu-matík k nepretrÏitému zvy‰ovaniu ich v˘ko-nov˘ch parametrov. Túto nároãnú úlohu jemoÏné dosiahnuÈ len na zariadeniach najvy‰-‰ej technickej a technologickej úrovni.

Stále aktuálne budú odvetvia energetiky, au-tomobilového ãi ÈaÏobného priemyslu.

Dovoºte jeden ãerstv˘ príklad. V˘robcatechnologick˘ch zariadení pre v˘robu pneu-matík KON·TRUKTA-INDUSTRY, a. s.Trenãín sa úspe‰ne etabloval na tomto trhu.Podpísali kontrakt s indick˘m v˘robcompneumatík JK Tyre&Industrie. Za takmer dva

milióny eur sa trenãiansky v˘robca zaviazaldodaÈ zariadenia na v˘robu osobn˘ch a ná-kladn˘ch celooceºov˘ch pneumatík. Pritompráve tieto technológie sa minul˘ rok, kvôliútlmu v automobilovom priemysle, ocitli v od-bytov˘ch problémoch. Podºa predbeÏn˘chodhadov tak podnik za minul˘ rok prekroãíplánovan˘ zisk o dvadsaÈ percent. Slovom, vstrojárstve sme pochopili uÏ dávnej‰ie ne-vyhnutnosÈ slova diverzifikácia. O to menejzraniteºní by sme mali byÈ a o to flexibilnej-‰ie by sme mali dokázaÈ zareagovaÈ na novépoÏiadavky trhu po tom, ako sa aj európska asvetová ekonomika zaãne znovu prebúdzaÈ zrecesie.

Ak˘ má, podºa vás, v˘znam zákon o stra-tegick˘ch podnikoch, t˘ka sa aj strojár-skych podnikov?

·tát sa svojej zodpovednosti nezbaví. Na-priek tomu, Ïe vláda zv˘‰ila objem prostried-kov na vedu a v˘skum, stále e‰te v tomtosmere zaostávame za vyspel˘mi ekonomika-mi. Pritom parametre strojárskej v˘roby naSlovensku v posledn˘ch rokoch charakterizu-je tak˘ rast, Ïe do v˘skumu a v˘voja by samalo vracaÈ podstatne viac finanãn˘ch pro-striedkov ako je tomu doteraz. Nemusím pri-pomínaÈ, Ïe by takáto „‰tátne prekrvenie“malo blahodárny vplyv na r˘chlej‰í a intenzív-nej‰í pulz v na‰ich vedecko-v˘skumn˘ch pra-coviskách. Ak sa tak nestane, ãoskoro sa tvá-rou v tvár ocitneme pred nepríjemnou reali-tou a zbadáme, Ïe znaãná ãasÈ priemyslu naSlovensku – strojárstvo nevynímajúc – visí na‰núrke jediného odvetvia, a t˘m je automobi-lová v˘roba. UÏ sme raz nad takou priepasÈoustáli, keì skolabovala zbrojárska v˘roba. Pla-kaÈ e‰te aj po 15-tich rokoch nad rozliatymmliekom – ãi skôr nad zvlhnut˘m pu‰n˘m pra-chom – je úplne zbytoãné. Ako realitu trebabraÈ fakt, Ïe rozvoj automobilového priemys-lu v˘razne zasiahol do celého procesu. Jehoexpanzia Èahala za sebou cel˘ rad strojárskychsubdodávateºov. To v‰ak poznáme. Preto bysom chcel zdôrazniÈ nieão iné. V‰etky zásad-né zmeny majú spoloãného menovateºa a vy-chádzajú z jednej základnej filozofie: ak chce-me nadviazaÈ na úspe‰n˘ rozvoj strojárstva naSlovensku, musíme zúroãiÈ doteraj‰ie skúse-nosti a sústrediÈ pozornosÈ z v˘robn˘ch orga-nizácií na v˘vojovo-v˘robné subjekty s pre-pojen˘m na vzdelávací proces. Bez tohto po-sunu v myslení by bola budúcnosÈ sloven-ského strojárstva neistá. To je alfou a omegousmerovania ná‰ho úsilia do nasledujúcehoobdobia. Preto chceme e‰te viac stimulovaÈ in-vestície do odvetví, ktoré majú byÈ iniciátor-mi zvy‰ovania technologickej úrovne v slo-venskom hospodárstve.

Aké aktivity vás ãakajú v nastávajúcomobdobí, koordinujete aj medzinárodné veº-trhy, ão priná‰ajú pre strojársky priemy-sel Slovenska, v ãom je ich najdôleÏitej‰ieposlanie a v˘znam?

Zväz strojárskeho priemyslu SR víta prija-tie súborov opatrení predloÏen˘ch vládou SRna minimalizáciu dopadu svetovej finanãneja hospodárskej krízy na slovenskú ekonomi-ku. Predstavenstvo Zväzu prijalo vyhláseniea odporuãilo v Àom zaoberaÈ sa niekoºk˘miokruhmi problémov, ktoré boli spracovanéna základe podnetov ãlensk˘ch organizácií

ZSP SR. Jedná sa o problematiku ur˘chleniaveºk˘ch investiãn˘ch projektov (elektrárne,diaºnice, byty a iná infra‰truktúra), prehodno-tenia legislatívy (Zákon o pracovnej zdravot-nej sluÏbe; Zákon o vode a environmentálnychzáÈaÏiach) a rie‰enia preddavkov na daÀ.

Krátkodobo sa obávame rastúcej platobnejneschopnosti – vidieÈ to najmä v raste pohºa-dávok sociálnej poisÈovne, daÀového úradu azdravotn˘ch poisÈovní. BohuÏiaº doteraj‰ieopatrenia neberú v úvahu ekonomickú situá-ciu podnikov.

O ão budeme pripravenej‰í na konjuktúru,o to reálnej‰ie budeme môcÈ oãakávaÈ rastHDP v rokoch po skonãení krízy.

S ãlenmi ZSP SR sa zhodujeme v názore,Ïe ‰tát musí na v˘skum a v˘voj prispievaÈ spô-sobom adekvátnym v˘sledkom strojárskejprodukcie a pribliÏovaÈ sa v tomto smere vy-spelému svetu. Tam vidím základ proexport-nej schopnosti strojárskych podnikov. Predoãami mám sínusoidu: dolu je momentálne re-cesia, ale z tej sa svetová ekonomika prebe-rie a zaãne postupne rásÈ. Treba sa pripraviÈ nakonjuktúru finanãne, ale aj z hºadiska kvali-fikovanosti pracovnej sily. Preto nበZväz soZväzom priemyslu Slovenska, ministerstvami‰kolstva a hospodárstva pripomienkoval Zá-kon o odbornom vzdelávaní. Potrebujemeºudí, ktorí hi-tech zvládnu v na‰ich strojár-skych fabrikách, ºudia na ulici alebo v zahra-niãí nám nepomôÏu. Cieºom je, aby sme vstrojárskej praxi mali dostatok ºudí vzdelan˘chv t˘ch odboroch a profesiách, ktoré akútne po-trebujeme a ktoré citeºne ch˘bajú. A to v sebeobná‰a aj budovanie v˘vojov˘ch IT a softvé-rov˘ch centier v‰eobecne. Ide o projekty, kto-ré v˘razne prispejú k rozvoju hi-tech sektorov.Vtedy uÏ produktivitu daného subjektu zvy-‰uje aj blízkosÈ in˘ch subjektov alebo firiem,univerzít, v˘skumn˘ch in‰titúcií a pod. To jestav, ktor˘ stiera rozdiely medzi odvetviamia ekonomick˘ rozvoj krajiny podmieÀujú tak-to získané synergické efekty.

Vstup do Európskej únie znamenal aj bliÏ-‰í kontakt medzinárodn˘ch partnersk˘chorganizácií, aké úspechy ste zaznamenalipráve v zahraniãnej spolupráci?

Vlani v máji na strojárskom veºtrhu v Nit-re sme so spoloãnosÈou Veºtrhy Brno, a. s.,podpísali obojstranne v˘hodnú zmluvu o spo-lupráci. Jej prínos vnímam vyslovene v prak-tickej rovine, pretoÏe obe strany deklarujúzáujem podporovaÈ propagáciu slovensk˘chstrojárskych firiem v âeskej republike. Poze-raÈ do budúcnosti, to sleduje aj konkrétneplnenie Rámcovej zmluvy o spolupráci medzispoloãnosÈou Veºtrhy Brno a na‰ím Zväzomstrojárskeho priemyslu SR, podobne ako na‰adohoda so Svazom strojírenské technologie.UÏ vlani v Brne spoluprácu reprezentovalspoloãn˘ stánok, kde ãeská aj slovenská stra-na prijímali zahraniãné delegácie a kde sa preobe krajiny vytvoril priestor na bilaterálnerokovania. Cieºom je spoloãn˘ prienik do za-hraniãia. Doteraz zorganizované spoloãné v˘-stavy v cudzine sú efektívne pre obe krajiny.Budeme v tom pokraãovaÈ. Predstaviteliaobidvoch in‰titúcii sú navzájom priz˘vaní nav˘znamné zasadnutia a medzinárodné semi-náre, kde predná‰ajú, navzájom diskutujú,jednoducho pomáhajú strojárstvu v odbornejrovine, kde to najviac potrebujeme.

Z V Ä Z S T R O J Á R S K E H O P R I E M Y S L U S R

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

66

âo to vlastne je projekt zniÏovania admini-stratívnej záÈaÏe?

Projekt zniÏovania administratívnej záÈaÏevypl˘va z Akãného programu Európskej únieprijatého v marci 2007, ktorého cieºom je s po-mocou ãlensk˘ch ‰tátov EÚ do roku 2012 zní-ÏiÈ administratívne zaÈaÏenie podnikania o 25 %.Vláda Slovenskej republiky na túto iniciatívu za-reagovala v tom istom roku vypracovaním vlast-ného Akãného programu zniÏovania admini-stratívnej záÈaÏe podnikania v SR 2007 – 2012a jeho schválením uznesením Vlády SR ã.833/2007. Tento komplexn˘ dokument stanoviltri základné ciele, a síce pripraviÈ nástroje a de-finovaÈ podmienky pre meranie administratív-neho zaÈaÏenia v SR; kvantifikovaÈ, ãiÏe odme-raÈ administratívne zaÈaÏenie v SR a taktieÏ vy-pracovaÈ opatrenia na zníÏenie administratívne-ho zaÈaÏenia a hlavne zabezpeãiÈ ich imple-mentáciu.

Akãn˘ program zniÏovania administratív-neho zaÈaÏenia platí do roku 2012, ako sa ur-ãil tento dátum, myslíte si Ïe sa to zvládne?

Tento dátum vypl˘va z konkrétneho spoloã-ného záväzku ãlensk˘ch ‰tátov voãi EÚ, ktoré-ho cieºom je zníÏiÈ administratívnu záÈaÏ doroku 2012 o 25%. Mal som moÏnosÈ vidieÈ ho-landské informaãné materiály, t˘kajúce sa zni-Ïovania administratívnej záÈaÏe obãanov, pod-nikateºské prostredie uÏ majú ako pionieri lep-‰ej regulácie dávno za sebou. Nielen Ïe opatre-nia, ktoré prijali skutoãne adresujú a rie‰ia pál-ãivé oblasti, ale aj to akou formou sú prezento-vané úÏasn˘m spôsobom vyzdvihuje prácu ‰tát-neho aparátu. Myslím Ïe spôsob, ak˘m smeproblematiku uchopili u nás vytvára dobr˘ prie-stor, a Ïe budeme vedieÈ vyt˘ãen˘ cieº naplniÈ.MH SR uÏ pripravilo materiál obsahujúci kon-krétne návrhy odporúãaní na zníÏenie admini-stratívnej záÈaÏe. Momentálne sa materiál nachá-dza v medzirezortnom pripomienkovom kona-

ní. Po schválení predmetného materiálu vládouby sme chceli roz‰íriÈ balík zákonov a pokraão-vaÈ v meraní a odstraÀovaní záÈaÏe v ìal‰ích ob-lastiach.

âo je obsahom spomínaného programu, zni-Ïuje sa postupne byrokracia v podnikateº-skom prostredí?

Akãn˘ program stanovil tri základné ciele, asíce pripraviÈ nástroje a definovaÈ podmienkypre meranie administratívneho zaÈaÏenia v SR;kvantifikovaÈ, ãiÏe odmeraÈ administratívne za-ÈaÏenie v SR a taktieÏ vypracovaÈ opatrenia nazníÏenie administratívneho zaÈaÏenia a hlavnezabezpeãiÈ ich implementáciu. Ako som uÏ spo-mínal materiál s konkrétnymi návrhmi odporú-ãaní je pripraven˘ a mal by byÈ v blízkej dobeschválen˘ vládou. Potom by mala nasledovaÈ ichpostupná implementácia. Podnikatelia by malistráviÈ menej ãasu reagovaním na nie vÏdy pro-cesne vhodne nastavené poÏiadavky ‰tátnejsprávy. Je hneì niekoºko moÏn˘ch spôsobov,ktor˘mi pomerne ºahko dosiahneme pozitívnyposun. Najrazantnej‰ím je ru‰enie povinností,vieme v‰ak meniÈ poãet reguláciou ovplyvne-n˘ch subjektov zacielením regulácie len na pod-niky urãitej veºkosti alebo z urãitého odvetvia,predlÏovaÈ intervaly medzi plnením jednotli-v˘ch povinností, obmedziÈ rozsah informácií,ktoré sú od podnikateºov vyÏadované, zlep‰iÈ di-zajn a zrozumiteºnosÈ formulárov, ur˘chliÈ ichvypæÀanie atì. Kºúãová schopnosÈ, ktorá v‰akzatiaº ‰tátnej správe ch˘ba je efektívne zdieºa-nie údajov. Podnikateº je núten˘ na rôznychúradoch odovzdávaÈ dookola tú istú informáciu,preto aj v ‰ir‰om kontexte vnímam ako zásad-n˘ krok elektronizáciu ‰tátnej správy. Ide o jed-nu z priorít aj v rámci Lisabonskej stratégie, kto-rú sa SR zatiaº veºmi nedarí napæÀaÈ. MH SR pri-tom prichádza s konkrétnym odôvodnením jejopodstatnenosti, preto dúfam Ïe sa spolu s ìal-‰ími kompetentn˘mi dokáÏeme v tomto smere

rozh˘baÈ. Znovu si dovolím podotknúÈ, Ïe pretakto rozsiahlu zmenu bude zásadná kon‰truk-tívna a efektívna spolupráca v‰etk˘ch zaintere-sovan˘ch strán.

Povinnosti vypl˘vajúce z ak˘ch právnychpredpisov boli v rámci projektu posudzova-né?

Na realizáciu projektu bolo v spolupráci sostatn˘mi ministerstvami vybran˘ch 48 práv-nych predpisov, pokr˘vajúcich 12 oblastí. I‰losa napríklad o oblasti odvodov, úãtovníctva,daní ciel a poplatkov, ãi práce a zamestnanos-ti. SnaÏili sme sa vybraÈ právne predpisy, s kto-r˘mi podnikatelia prichádzajú pri v˘kone svo-jej ãinnosti dennodenne do styku. Vychádzalisme z prieskumu, takÏe sme vyberali tie záko-ny, kde sa oãakávala väã‰ia záÈaÏ.

Znamená to, Ïe na projekte sa zúãastÀovaliaj podnikatelia?

Samozrejme, Ïe áno. V rámci projektu boloosloven˘ch viac ako 1000 podnikateºsk˘ch sub-jektov. Nie je predsa moÏné pracovaÈ na zniÏo-vaní administratívnej záÈaÏe podnikateºov beztoho, aby sme získali názor od nich. Celá kvan-tifikácia administratívnych nákladov a t˘m ajvyãíslenie záÈaÏe prebiehalo za ich aktívnejúãasti, Vyjadrovali sa nie len k ãasu, ktorí strá-via plnením informaãn˘ch povinností, ale aj kmoÏnostiam úpravy právnych predpisov tak,aby plnenie povinností bolo jednoduch‰ie, res-pektíve efektívnej‰ie. Práve takto sme dokáza-li urãiÈ samotnú administratívnu záÈaÏ.

Viete o tom, ão predstavuje stále najväã‰iuzáÈaÏ v podnikaní?

Najväã‰iu administratívnu záÈaÏ spôsobujepodnikateºom oblasÈ odvodov a to najmä povin-nosti vypl˘vajúce zo Zákona o zdravotnom po-istení. Vysoké náklady a súãasne záÈaÏ podºapodnikateºov spôsobuje aj oblasÈ daní, ciel a po-platkov.

V akom svetle vidíte Slovensko pri porovna-ní s ostatn˘mi krajinami EÚ 27?

Takéto porovnanie sa mi robí ÈaÏko, pretoÏejednotlivé krajiny sú s meraním administratív-nej záÈaÏe rôzne ìaleko. Diametrálne sa lí‰i ob-jem analyzovan˘ch predpisov aj z nich vypl˘-vajúcich povinností a hoci metodika je v princí-pe rovnaká, aj v tejto oblasti ide kaÏdá krajinatrochu rozdielnym smerom. Viem napríklad,Ïe v Maìarsku bolo meran˘ch cca 150 povin-ností, u ktor˘ch sa predpokladala najväã‰ia zá-ÈaÏ, v âeskej republike vy‰e 2 000, priãom tammeranie vykonávali priamo zamestnanci ‰tátnejsprávy, ão nie je veºmi beÏné. U nás bolo zatiaºzmeran˘ch vy‰e 250 povinností, tomuto poãtuzodpovedá aj veºkosÈ administratívnej záÈaÏe.

UvaÏované legislatívne opatrenia sú platnélen pre Slovensko, alebo sú aj v koordináciis medzinárodn˘m právom?

V ber informaãn˘ch povinností urãen˘ch na

Administratívna záÈaÏ podnikateºov

Slovensko sa stotoÏnilo s v˘zvou Európskej komisie, ktorá hovorí o zbytoãnej byrokracii v podnikateºskomprostredí. S riaditeºom odboru podnikateºského prostredia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republikyJozefom HUDÁKOM sa rozpráva a informácie pre Parlamentn˘ kuriér priná‰a redaktorka Anna Komová.

67

Slovensko je v palivovo-energetick˘ch suro-vinách, z ktor˘ch ropa a zemn˘ plyn sa musídováÏaÈ, nesebestaãné a pravdepodobne sa si-tuácia nezmení ani v budúcnosti. Rovnako ajhnedé uhlie, lignit a ãierne uhlie sa dopæÀa-jú z dovozu, ako sa postupne menia zdroje zá-sob?

Zdroje zásob uhlia sa komplikujú. Z krajíndovozu má âeská republika pre vlastné potre-by na dohºad (cca 2035) koniec svojej sebestaã-

nosti, ão sa urãite o niekoºko rokov prejaví v zni-Ïovaní exportu hnedého uhlia. Vy‰‰ie vyuÏitieãierneho uhlia stojí pred dilemou ekologick˘chsúvislostí roz‰írenia ÈaÏby do panensk˘ch polí.Spotrebu SR dnes pokr˘va asi na 38 %. Poºsko.Ukrajina a Rusko sa zatiaº na importe do SR po-dieºajú pri ãiernom uhlí 50 % a pri hnedomuhlí spolu 7 %. V posledn˘ch rokoch rastú do-vozy ãierneho uhlia z Kanady a USA.

Pokiaº sa nezaãnú ÈaÏiÈ v súãasnosti ekono-

micky nezaujímavé loÏiska, zoznam ÈaÏen˘chdomácich loÏísk hnedého uhlia a lignitu zosta-ne asi do r. 2015 na dne‰nej úrovni.

Aké moÏnosti prinesie rok 2010 v domácejÈaÏbe zemného plynu, moÏno hovoriÈ o no-v˘ch prírastkoch geologick˘ch zásob zemné-ho plynu a o zv˘‰ení domácej ÈaÏby?

Na Slovensku sa nachádza 39 loÏísk zemné-ho plynu s celkov˘m objemom pribliÏne 27miliárd kubick˘ch metrov geologick˘ch zásobzemného plynu. Z tohto objemu je vyuÏiteºn˘chpribliÏne 10 miliárd m3. Zvy‰né zásoby sú vzhºa-dom na technické moÏnosti a ekonomické ná-klady v súãasnosti nevyuÏiteºné. Aj keby smev súãasnosti vyÈaÏili v‰etky vyuÏiteºné zásoby,nepostaãovalo by to ani na dvojroãnú spotrebuSlovenska.

Najvy‰‰ia roãná ÈaÏba zemného plynu bola vroku 1959, a to 1,3 mld. m3. Podiel ÈaÏby zem-ného plynu z domácich zdrojov v posledn˘chrokoch poklesol, ÈaÏba bola nahradená sklado-vaním zemného plynu v doÈaÏovan˘ch loÏi-skách zemného plynu, alebo in˘ch vhodn˘chprírodn˘ch horninov˘ch ‰truktúrach. Roãnáspotreba zemného plynu v SR sa pohybuje v sú-ãasnosti pribliÏne na úrovni 5,5 – 6 miliárd m3,z ktor˘ch takmer v‰etko dováÏame. Domáca ÈaÏ-ba na súãasnej úrovni je zanedbateºná..

V súãasnosti overené loÏiská plynu sa naSlovensku nachádzajú v hæbke od 350 do 4 000m. ZloÏitosÈ ÈaÏby závisí hlavne od lokálnych

meranie sledoval hlavne informaãné povinnos-ti, ktor˘ch tvorcom sú in‰titúcie SR a moÏnosÈich úpravy je obmedzená len r˘chlosÈou legisla-tívneho procesu v SR. Opatrenia na zjednodu-‰enie v prípade t˘chto informaãn˘ch povinnos-tí je moÏné vykonaÈ v relatívne krat‰om ãase, ãomá r˘chlej‰í dopad na zvolenú cieºovú skupinuprojektu – Ïivnostníkov a podniky. Na prijatieprípadného opatrenia na zjednodu‰enie v prípa-de informaãn˘ch povinností, ktoré majú pôvodv medzinárodnom práve alebo práve EÚ má SRobmedzen˘ dosah.

Máte uÏ ohlasy na projekt aj z EK, vedie kodstraÀovaniu byrokracii v podnikaní v Slo-venskej republike?

V rámci projektu EK zo v‰etk˘ch skúma-n˘ch 42 právnych predpisov administratívnezaÈaÏenie predstavuje sumu vo v˘‰ke 115 – 130mld. Predpokladalo sa, Ïe táto legislatíva EÚpredstavuje cca 80 % existujúcej administratív-nej záÈaÏe kladenej na podniky EÚ V sledkomdvojroãnej práce EK v rámci realizácie Akãné-ho programu zniÏovania administratívne záÈa-Ïe je viac ako 250 konkrétnych návrhov odpo-

rúãaní na zníÏenie administratívneho zaÈaÏenias roãnou úsporou viac ako 40 mld. eur. Jedn˘mz najv˘znamnej‰ích úsporn˘ch návrhov odpo-rúãaní je zavedenie elektronickej fakturácie(tzv. e-invoicing). Komisia do konca roku 2008uÏ predloÏila niekoºko opatrení, ktoré by maliprispieÈ k v˘znamnému zníÏeniu AZ pre podni-kateºov (i‰lo o opatrenia v oblasti modernizáciecolnej legislatívy, elektronizácie prostredia –prínos pre podnikateºov by mal byÈ v úspore 2,5mld. eur roãne. ëalej i‰lo o opatrenia v oblasti‰tatistiky na vykazovanie obchodu v rámci Spo-loãenstva, ktoré umoÏnia âK vyÀaÈ spod ozna-movacích povinností cca 370 000 spoloãností –úspora by mala byÈ 100 mil. eur, po roku 2010aÏ 200 mil. eur roãne), a identifikovala ìal‰ie‰pecifické návrhy na redukciu v jednotliv˘chprioritn˘ch oblastiach. Dobr˘ pokrok v identi-fikovaní návrhov Komisia zaznamenala hlavnev oblasti práva obchodn˘ch spoloãností (KOMpredloÏila návrh na vyÀatie mikropodnikovspod smerníc o úãtovníctve) a v oblasti smer-níc o DPH. Doteraz redukãné opatrenia dosiah-li úspory 30 mld. eur.

Aká je budúcnosÈ Projektu zniÏovania admi-nistratívnej záÈaÏe?

V Projekte zniÏovania administratívnej záÈa-Ïe podnikateºov chceme dlhodobo pokraão-vaÈ, postupne by mali byÈ do projektu zahrnutéaj ìal‰ie právne predpisy regulujúce podnikateºs-kú ãinnosÈ. DôleÏité je zapojenie podnikateºovna jednej strane a na druhej strane aktívna ãin-nosÈ ministerstiev pri zavádzaní odporúãaní dopraxe, tak aby Slovenská republika splnila vlast-n˘ cieº Akãného programu Európskej únie a todo roku 2012 zníÏiÈ administratívnu záÈaÏ pod-nikania o 25 %. TieÏ by sme chceli daÈ moÏnosÈvyjadriÈ sa k posudzovan˘m právnym predpisomväã‰iemu poãtu podnikateºov. Pre potreby pro-jektu uÏ bola vytvorená databáza posudzova-n˘ch právnych predpisov, ktorá obsahuje mera-né povinnosti. Prostredníctvom tejto databázyby podnikatelia v budúcnosti mohli anonymnevyjadriÈ svoje skúsenosti s plnením informaã-n˘ch povinností a súãasne navrhovaÈ spôsobich efektívnej‰ieho plnenia. KaÏd˘ kon‰truktív-ny názor môÏe pomôcÈ k zníÏeniu administra-tívnej záÈaÏe, z ktorého budú maÈ úÏitok v‰etcipodnikatelia.

Geologick˘ v˘skum a prieskum je dôleÏit˘ nielen pre súãasnosÈ, ako momentálne overovanie geologick˘ch zásob,ale tieÏ k tvorbe surovinovej politiky na usmerÀovanie moÏností v oblasti surovín na Slovensku,

aj pre vzdialenej‰iu budúcnosÈ. S riaditeºom Odboru energetickej a surovinovej politiky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Miroslavom JARÁBKOM sa rozprávala redaktorka Anna Komová.

Palivovo-energetická a surovinová perspektíva

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

68

S ÈaÏbou ãierneho uhlia – antracitu – sa naúzemí SR neráta. Jeho v˘skyty nemajú ekono-mick˘ v˘znam.

Pán riaditeº, je v pláne aj otváranie niekto-r˘ch surovinov˘ch loÏísk, ktoré sú uÏ overe-né geologick˘m prieskumom? Bude ich ÈaÏ-ba rentabilná a bezpeãná?

Otvárka nov˘ch loÏísk nerastn˘ch surovín jereálna. Otázka rentability a bezpeãnosti ÈaÏby jeprvoradá a rie‰ia ju viaceré právne predpisy.

A ako je to s geotermálnou energiou, ovplyv-Àuje aspoÀ z ãasti celkovú energetickú bilan-ciu Slovenska?

Podiel geotermálnej energie z hºadiska tech-nicky vyuÏiteºného potenciálu obnoviteºn˘ch adruhotn˘ch zdrojov energie predstavuje cca17%. Tento podiel nie je jedin˘m prínosomgeotermálnej energie. Nie je namieste vnímaÈgeotermálnu energiu iba z hºadiska celkovejenergetickej bilancie. V hody vyuÏívania geo-termálnej energie majú dve roviny. Prvá je ener-getická a ekologická, pretoÏe predstavuje vlast-n˘, nezávisl˘ (domáci) zdroj energie, navy‰elacnej‰í ako fosílne palivá. Patrí medzi obnovi-teºné zdroje energie, umoÏÀuje ovládanie cenyenergie, zniÏuje zaÈaÏenie transportn˘ch komu-nikácií a nebezpeãenstvo ohrozenia Ïivotnéhoprostredia redukciou transportu fosílnych palíva zniÏuje redukciou transportu, spracovania avyuÏívania fosílnych palív (havárie produkto-vodov, v˘stavba a prevádzka zásobníkov ply-nov a ropn˘ch produktov, skládkové hospodár-stvo, emisie). Ich prevádzka je bezpeãná s mi-nimálnym dosahom na záber pôdy.

Druhá rovina je ekonomická. Geotermálnezdroje sú hybnou silou rozvoja malého a stred-ného podnikania v regiónoch, napríklad pri pes-tovaní r˘chlenej zeleniny a kvetov, chove r˘ba hydiny a pri v˘stavbe a vyuÏívaní zariadeníurãen˘ch na rekreaãné a rehabilitaãné úãely. Ne-vyhnutn˘m podkladom pre rozvoj vyuÏívaniageotermálnej energie sú údaje o distribúcii,kvantite a kvalite jej zdrojov, o podmienkach naich optimálne vyuÏite na rôzne úãely. Uveden˘komplex informácií poskytuje geologick˘ v˘-skum a prieskum.

Na základe v˘sledkov základného v˘skumua prieskumu geotermálnych zdrojov môÏemekon‰tatovaÈ, Ïe Slovenská republika má vìakasvojim prírodn˘m podmienkam v˘znamn˘ po-tenciál geotermálnej energie, ktor˘ je ohodno-ten˘ na 5 538 MWt. Zdroje geotermálnej ener-gie sú zastúpené predov‰etk˘m geotermálnymivodami, ktoré sú viazané najmä na triasové do-lomity a vápence vnútrokarpatsk˘ch tektonic-k˘ch jednotiek, menej na neogénne piesky, pie-skovce a zlepence, resp. na neogénne andezitya ich pyroklastiká. Tieto horniny ako kolekto-ry geotermálnych vôd mimo v˘verov˘ch oblas-tí sa nachádzajú v hæbke 200 – 5 000 m a vy-skytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou15 – 240 °C. Na základe roz‰írenia kolektorova aktivity geotermického poºa bolo na územíSlovenskej republiky vymedzen˘ch 26 pers-pektívnych oblastí alebo ‰truktúr vhodn˘ch prezískavanie geotermálnej energie.

Najperspektívnej‰ie lokalitami sú Ko‰ickákotlina – oblasÈ ëurkov, Popradská kotlina,Liptovská kotlina Skoru‰inská panva, centrál-na depresia Podunajskej panvy – oblasÈ Galan-ty, Îiarska kotlina, KomárÀanská vysoká kry-ha a Hornonitrianska kotlina.

geologick˘ch podmienok, v ktor˘ch sa loÏiskonachádza. ËaÏba plynu je ãasto komplikovanáhlavne tektonickou stavbou, mnoÏstvom vhod-n˘ch horizontov s malou hrúbkou, inde kompli-kuje ÈaÏbu hlavne prítomnosÈ CO2 v plyne, ale-bo aj veºká hæbka ãasti loÏísk, ktorá je technic-ky i finanãne nároãná pri pouÏití súãasn˘chmetód ÈaÏby. NemôÏeme vylúãiÈ moÏnosÈ zv˘-‰iÈ ÈaÏbu v rámci známych loÏísk, ale to je skôrotázka pre ÈaÏobné spoloãnosti. Iste v nej zohrá-va úlohu aj ekonomické hºadisko.

Zmena známeho stavu vypoãítan˘ch zásob jemoÏná len za predpokladu v˘razn˘ch prieskum-n˘ch ãinností, ktoré by zistili ìal‰ie moÏné zá-soby vo väã‰ích hæbkach. Prieskum je v‰ak fi-nanãne veºmi nákladn˘ a v súãasnosti ho vyko-návajú len súkromné spoloãnosti s dostatoãn˘mkapitálom. Záujem prejavujú silné spoloãnosti,ktoré aj pri technologickej aj finanãnej nároãnos-ti otvárajú nové projekty. Nové typy geologic-k˘ch ‰truktúr v Maìarsku, môÏu do urãitej mie-ry zmeniÈ aj podiely domácej ÈaÏby voãi impor-tu. Ide o tzv. BCGA loÏiská (Bottom CenteredGas Accumulations), v ktor˘ch sa plyn (metán)nachádza v hlbok˘ch úrovniach sedimentárnychpaniev, v hæbke päÈ a viac kilometrov.

Donedávna sa o exploataãn˘ch moÏnostiachtak˘chto typoch loÏísk nevedelo. Z tohto hºadis-ka moÏno povaÏovaÈ za perspektívne aj oblasÈV chodoslovenskej panvy a Podunajskej pan-vy, pochopiteºne aj hlboké podloÏie najv˘z-namnej‰ích známych loÏísk zemného plynu voViedenskej panve.

Aké podmienky musia byÈ splnené pre moÏ-nosÈ v˘stavby nov˘ch zásobníkov zemnéhoplynu aj v súvislosti s bezpeãnostn˘mi opat-reniami?

Musia byÈ splnené najmä podmienky zákonao posudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie,stavebného zákona, banského zákona a zákonao energetike.

Ako sa rie‰i problém útlmu ÈaÏby ropy, kto-r˘ je zjavn˘ od roku 2005?

Otázka vychádzajúca z informácie uvedenejv texte aktualizovanej surovinovej politiky, vrámci ktorého bol naznaãen˘ postupn˘ úbytokgeologick˘ch zásob. Z hºadiska otázky stratégiezásobovania ropou a jej derivátmi je tento faktúplne zanedbateºn˘, pretoÏe z hºadiska potrebya spotreby je Slovensko úplne odkázané na do-voz. Domáca surovinová základÀa nemá pod-statn˘ vplyv na zásobovanie. Ropn˘ priemyselSR v súãasnosti charakterizuje ustálené spraco-vanie ropy na úrovni cca 5,5 mil. ton za rok.Ropa sa dodáva ropovodom DruÏba.

Pokiaº sa otázka posudzuje z pohºadu celos-vetovej ÈaÏby ropy, je to stále e‰te v teoretickejrovine. Prvé náznaky a úvahy o tom, kedy na-stane tzv. ropn˘ vrchol, po ktorom bude nasle-dovaÈ uÏ iba útlm, sa zaãali úvahami americké-ho geológa M. K. Hubberta, v polovici 50. ro-kov, podºa ktorého sa aj naz˘va vy‰‰ie uvede-n˘ termín „ropn˘ vrchol“ (Peak oil) ako Hub-bertov vrchol. UrãiÈ ãas, kedy sa tak stane, nieje jednoduché. Teoretick˘m vodidlom k urãeniumoÏného dátumu dosiahnutia ropného vrcholuje súãasn˘ pomer medzi roãn˘m objemom vy-ÈaÏen˘ch a novoobjaven˘ch zásob. Sú rôzneodhady, ktoré sú uvádzané ÈaÏobn˘mi spoloã-nosÈami, investiãn˘mi spoloãnosÈami, asociácia-mi... Správa Úradu amerického kongresu – Go-vernment Accountability Office sumarizuje tie-

to úvahy a datuje dosiahnutie ropného vrcholuniekde medzi súãasnosÈou a rokom 2040. Pod-ºa uvedeného rozvrhu teda teoreticky platí, Ïev období najbliωích rokov (resp. desaÈroãí) bysa kaÏd˘ rok mali zásoby ropy udrÏiavaÈ mini-málne okolo hranice 1,2 – 1,3 bilióna barelov.Inak povedané, koncom kaÏdého ìal‰ieho rokaby mali byÈ k dispozícií zásoby ropy na obdo-bie ìal‰ích cca 40 rokov.

Prepoãty v‰ak nie dostatoãne reagujú na sú-ãasn˘ nárast spotreby. Poãíta sa totiÏ s udrÏanímsúãasnej dennej svetovej spotreby – cca 83 mil.barelov. Tá by mala ìalej stúpaÈ ako odraz sil-nejúcich ekonomík âíny, Indie ako aj nárokmiìal‰ích najmä rozvojov˘ch ‰tátov. Svetová ban-ka vo svojej ‰túdii odhaduje dosiahnutie hra-nice 138,5 mil. barelov denne. Tak˘to v˘vojmôÏe Hubbertov vrchol posunúÈ bliωie k súãas-nosti.

Okrem nepriaznivého v˘voja vo vzÈahu kspotrebe treba vziaÈ do úvahy aj pozitívne prvky,ktoré korigujú nepriazniv˘ v˘voj spotreby opäÈdo vzdialenej‰ej budúcnosti. Je zo predov‰etk˘mlep‰ie vyuÏívanie existujúcich loÏísk, ktoré spo-ãíva v – ÈaÏba nielen tzv. „ºahkej ropy (cca 33%)z vrchn˘ch ãastí naftov˘ch pascí, ale aj ÈaÏba zo-stávajúcich zásob ÈaÏkej ropy, ktorá ostáva ne-dotknutá vzhºadom k men‰iemu záujmu z hºa-diska technologického spracovania. ëalej ÈaÏ-ba známych nekonvenãn˘ch loÏísk so znaãn˘-mi zásobami ropy, ktoré v‰ak vyÏadujú zv˘‰e-né náklady , napr. v Kanade. Objavujú sa tieÏnové lokality, napr. stredoázijské republiky, si-bírske oblasti na území Arktídy alebo na dne Se-verného ºadového oceánu. Do úvahy treba braÈaj technologick˘ v˘voj, efektivitu jeho kaÏdo-denného vyuÏitia, racionalizaãné opatrenia vspotrebe ropn˘ch derivátov, rastúca cena ropyako regulaãn˘ faktor , ale aj alternatívne tech-nológie.

Hubbertov vrchol neprijíma celá odborná ve-rejnosÈ. Odporcovia tvrdia, Ïe ropn˘ vrchol sanikdy dosiahne, pretoÏe postupn˘mi krokmibudú technológie spaºujúce ropné produktyefektívnej‰ie a postupne nahradia alternatívny-mi energetick˘mi systémami. Prechod budeplynul˘, bez dramatick˘ch udalostí, pokiaº honenaru‰ia politické, mocenské turbulencie. His-torická skúsenosÈ totiÏ dokazuje, Ïe ºudstvo savÏdy dokázalo posúvaÈ z niωej „technologickej“etapy do vy‰‰ej.

Hnedé uhlie a lignit zostávajú tieÏ v˘znam-nou palivovo-energetickou surovinou, akoto bude vyzeraÈ s podielom domácej ÈaÏby vroku 2010?

Roku 2010 by ÈaÏba domácich zásob hnedé-ho uhlia a lignitu mala oscilovaÈ blízko 2,5 mil.ton, t. j. cca 70 – 75 % domácej spotreby.

Ráta sa aj s nov˘mi geologick˘mi zásobamia objavením loÏísk hnedého uhlia, ktoré byvyhovovali ÈaÏbe v nov˘ch ekonomick˘chpodmienkach a samozrejme pri dodrÏiava-ní najvy‰‰ej bezpeãnosti?

BohuÏiaº s nov˘mi ekonomicky vyuÏiteºn˘-mi geologick˘mi zásobami na nov˘ch loÏiskáchsa neráta. Otvorená zostáva moÏnosÈ ÈaÏby vokrajov˘ch ãastiach ÈaÏen˘ch loÏísk, kde má naefektívnosÈ ÈaÏby pozitívny vplyv existujúcainfra‰truktúra baní..

Ako je to s ÈaÏbou ãierneho uhlia, máme naSlovensku e‰te nejaké zásoby?

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

69

N Á R O D N Á R A D A S R

Zaãína akosi prevládaÈ tlak hospodárskychodvetví, ktor˘ prevy‰uje moÏnosti ochra-ny prírody, alebo je to len zdanie?

Ochrana bola stále v urãitej defenzíve voãiekonomick˘m odvetviam. Nakoniec aj samoslovo ochrana je defenzívne. V poslednom de-saÈroãí hospodárskeho vzostupu Slovenskaje v‰ak tlak na chránenú prírodu obzvlá‰Èveºk˘. Je to znásobené e‰te t˘m, Ïe práve vtomto období sme vstúpili do Európskej úniea musíme plniÈ jej normy – myslím tu najmäna NATURU 2000 – no a EÚ to myslí sochranou prírody a Ïivotného prostredia veº-mi váÏne. To je tieÏ jedna z moÏn˘ch príãin,preão mnohí investori a developeri sa presú-vajú zo starej pätnástky smerom na v˘chod.

Ak˘ je stav legislatívy, ktorá zastre‰ujeochranu Ïivotného prostredia na Slovens-ku?

Stav legislatívy je primeran˘ stupÀu rozvo-ja ‰tátu. Skôr je tu problém s t˘m, do akej mie-ry plníme legislatívne normy uvedomele a vakej miere to berieme ako bremeno, ktoré jetu a pokú‰ame sa ho obchádzaÈ. Aj inak sa todá charakterizovaÈ: v súãasnosti uÏ nenájde-te politika, finanãníka, podnikateºa, ktorí bynedeklaroval vysok˘ záujem o ochranu Ïivot-ného prostredia – k˘m sa to nedot˘ka jeho zá-ujmov. Tam je uÏ situácia pestrej‰ia, odmækveho a slu‰ného plnenia si povinností aÏpo hlasné odsudzovanie konkrétnych zákon-n˘ch noriem. Pritom zákonné normy ochra-ny Ïivotného prostredia majú veºmi jednodu-chú filozofiu: nesmie‰ zneãisÈovaÈ ostatn˘mÏivotné prostredie len preto, lebo ty mበzosvojho poãínania zisk – ostatn˘ v‰ak nie. Ce-

losvetovo je to tieÏ relatívne jednoducho vy-jadrené: ak zneãisÈuje‰, platí‰. A odborne:ochrana Ïivotného prostredia je celospoloãen-sk˘ záujem, zneãistenie alebo iné po‰kodeniejednotliv˘ch jeho prvkov sa nezastavuje nahranici parcely, obce, ba ani ‰tátu, preto in-dividuálne a skupinové záujmy sa jej musiapodriadiÈ. Samozrejme tu nejde len o „zneãis-tenie“ v úzkom slova zmysle, ale aj o niãe-nie biodiverzity, o ne‰etrné vyuÏívanie kra-jiny, o nadmerné ãerpanie prírodn˘ch zdro-jov, ktoré sú celospoloãensk˘m vlastníctvom.

Do akej miery sa darí zjednotiÈ na‰u legi-slatívy s poÏiadavkami Európskej únie,nevznikajú problémy?

To, k ãomu sme sa zaviazali zjednotiÈ mu-síme a je toho dosÈ. Problémy vznikajú naj-mä z toho, Ïe – opakujem – EÚ to myslí sochranou Ïivotného prostredia naozaj váÏnea niekedy sú na‰i podnikatelia, ale ãasto aj or-gány ‰tátnej správy z toho aÏ prekvapení.

Po vstupe Slovenska do EÚ bola kontrolaprávnych predpisov zo strany Európskejkomisie a Slovensko muselo ãasÈ nejasnos-tí v transpozícii smerníc na SlovenskuopraviÈ, ak˘ je stav dnes?

Jednoducho smernice je treba plniÈ, nie sasnaÏiÈ ich nejak˘m spôsobom prekabátiÈ.Smernice totiÏto dovoºujú do urãitej mieryprispôsobiÈ legislatívu domácim pomerom.Neslobodno to v‰ak zneuÏívaÈ. Na druhejstrane sa stáva, Ïe podnikatelia tvrdia, Ïe smepápeÏskej‰í ako pápeÏ, to zn. Ïe niekedymáme prísnej‰ie ãísla ako smernica. To je sa-mozrejme prípustné, ak to naozaj vyÏadujúkonkrétne podmienky na Slovensku. Celko-vo na Slovensku je situácia veºmi podobná,ako v ostatn˘ch stredoeurópskych ãlensk˘ch‰tátoch EÚ.

V minulosti nebolo veºmi populárne, vzhºa-dom na privatizáciu rozvádzaÈ problémyenvironmentálnych záÈaÏí, ako ste spokoj-n˘ so súãasn˘mi aktivitami environmenta-listov? Na ão by sa mala sústrediÈ pozor-nosÈ, aby pohºad do budúcnosti bolo opti-mistick˘?

Populárne to nie je ani dnes, najmä nie vt˘ch kruhoch, ktoré tieto záÈaÏe „vlastnia“. Jeich veºké mnoÏstvo, mnohé poznáme, mno-hé sú stále skryté v areáloch podnikov alebohospodárskych dvorov. Aj keì je uÏ zbytoã-né plakaÈ nad rozliatym mliekom, aj tak simyslím, Ïe hneì pri prvej privatizaãnej vlnebolo treba upozorniÈ na existujúce záÈaÏe a napovinnosÈ nadobúdateºa tieto záÈaÏe odstrániÈ,aj keì by moÏná cena – teda príjem ‰tátu –by boli niωie, ão je tieÏ otázne, v‰ak tie ceny

Prírode treba pomáhaÈ

V posledn˘ch rokoch ochrana prírody akosi stráca svoju pozíciu, ktorú si vydobyla v minulosti. Na názor a pohºad do budúcnosti sme sa sp˘tali aj b˘valého ministra Ïivotnéhoprostredia, poslanca NR SR Lászlóa MIKLÓSA, ktor˘ v súãasnosti pracuje ako podpredseda

V boru pre pôdohospodárstvo, Ïivotné prostredie a ochranu prírody. Rozhovor poskytol redaktorke Anne Komovej.

70

N Á R O D N Á R A D A S R

boli v‰elijaké. Ak sa tak nestalo a nov˘ ma-jitelia pri‰li k záÈaÏi nevedomky a po niekoº-k˘ch zmenách majiteºov uÏ tí poslední zde-dili naozaj nieão nechcené, musíme pripus-tiÈ, Ïe problém nespôsobili oni. SamozrejmekaÏd˘ prípad je individuálny a treba ich po-sudzovaÈ veºmi dôkladne, finanãn˘ vstup ‰tá-tu, resp. európskych fondov do odstraÀova-nia star˘ch environmentálnych záÈaÏí v urãi-tej miere v‰ak bude nevyhnutn˘. Nakoniecpoãas môjho pôsobenia ako minister somkaÏd˘ rok poÏadoval prostriedky pri tvorbe‰tátneho rozpoãtu na likvidáciu environmen-tálnych záÈaÏí ako prioritu. Priznávam sa, nies veºk˘m úspechom.

Ako by sa mala vyvíjaÈ situácia pri pre-hlbovaní spolupráce podnikateºov a ‰tátu,nebola by podºa vás táto spolupráca pro-spe‰ná pre zabezpeãenie ochrany prírodya t˘m aj budúcnosti?

Samozrejme Ïe áno a urãite je k tomu po-trebné vzájomné porozumenie z obidvochstrán. Zo strany ochranárov treba zv˘‰iÈ naj-mä úsilie o trvalé informovanie verejnosti otom, preão a do akej miery sú jednotlivé pr-vky prírody chránené. Okrem toho je potreb-ná trval˘ monitoring chránen˘ch území ajdruhov, na základe toho je treba prípadne ajkorigovaÈ hranice a spôsob ochrany, vrátanemoÏného zmen‰ovania rozlohy území na jed-nej lokalite, ãi zväã‰ovania na druhej. Aj tí,ktorí ochranu prírody povaÏujú zo svojhopohºadu za záÈaÏ sa musia vyhnúÈ vyhláse-niam, Ïe ochrana prírody je nezmyselná –ochrana prírody je v˘sostne celospoloãen-sk˘ záujem. Problémy vÏdy vznikajú na kon-krétnych plochách. Treba si v‰ak uvedomiÈ,Ïe chránen˘ objekt prírody je práve tam, kdeje, nie inde, chránen˘ vták hniezdi tam kdehniezdi, preto podnikateºské aktivity, ktorémôÏu tieto objekty po‰kodiÈ treba preniesÈinde. A to bez ohºadu na to, ãi vlastním, ale-bo som sa nejako dostal k pozemkom, ktoréby mohli byÈ lukratívne pre nejaké podnika-nie. V‰ak naozaj prísny zákaz hospodárskychãinností je len na nieão viac ako 2 % územia.To sú územia s najv˘znamnej‰ími prírodn˘-mi hodnotami, na druhej strane sa tu vyvinu-li práve preto, lebo tieto územia boli doterazmálo intenzívne vyuÏívané. Ochranári chcúlen, aby sa aj do budúcnosti vyuÏívali podob-ne. PresuÀme hospodárske aktivity inde, vy-hnime sa t˘mto pár percentám územia.

Vám sa podarilo, celkom úspe‰ne, v ãase,keì ste boli ministrom zabezpeãiÈ peniazezo ‰tátneho rozpoãtu na protipovodÀovúochranu. Aké sú moÏnosti zabezpeãeniafinancií na environmentálne záÈaÏe dnes?

Mohlo by to byÈ príjemné kon‰tatovanie,ale Ïiaºbohu to nie je pravda. Na protipo-vodÀovú ochranu má rezort v súãasnosti viacprostriedkov. A na environmentálne záÈaÏe súk dispozícii eurofondy v rádovo vy‰‰om ob-jeme, ako za môjho pôsobenie. TakÏe hlav-ná otázka je, ãi sa tieto fondy zmysluplne vy-uÏijú.

Aká je podstata princípu aktívnej ochra-ny prírody, ktor˘ by mal byÈ súãasÈou zá-kona o ochrane prírody?

Ochrana má spoãívaÈ na ekologicky opti-málnej priestorovej organizácii a vyuÏívaní

krajiny – a to chránen˘ch aj nechránen˘chãastí, na zabezpeãení územného systému eko-logickej stability. Moderne tento prístup moÏ-no nazvaÈ ako integrovan˘ manaÏment kraji-ny, ktor˘ prihliada okrem tradiãn˘ch prírodo-ochranárskych hodnôt aj na polyfunkãn˘ po-zitívny vplyv kaÏdého chráneného územiana krajinu a prírodné zdroje – napr. protipo-vodÀové funkcie. Nie je to nová vec, presa-dzoval som to aj v minulosti, platn˘ zákon ta-k˘to prístup predpokladá, v‰ak aj názov ho-vorí o ochrane prírody a krajiny. Nie som pro-ti zmene zákona, ale podstata je inde – v prí-stupe jednak ochranárov – medzi nimi jemnoho konzervatívne zm˘‰ºajúcich osôb, jed-nak ostatn˘ch sektorov, aby priznali aj utili-tárne hodnoty chránen˘ch území a ne‰títili in-tegraãn˘m postupom, kde budú chránenéúzemia a prvky územného systému ekologic-kej stability integrované do územn˘ch plánov,do projektov pozemkov˘ch úprav do protipo-vodÀov˘ch plánov, do lesohospodárskychplánov.

âo je strategick˘m cieºom ochrany príro-dy na najbliωie obdobie a aké rie‰enia vi-díte pri ochrane chránen˘ch území?

Ja za najvy‰‰í strategick˘ cieº povaÏujempráve vy‰‰ie opísan˘ integrovan˘ manaÏmentkrajiny, ktorého ochrana prírody bude aktív-nou súãasÈou, nie opoziãn˘m prvkom. V niÏ-‰om pláne celkom iste treba zaviesÈ dôklad-nej‰í (ako doteraz) priebeÏn˘ systém hodno-tenia stavu chránen˘ch území, a to z pohºa-du hraníc, stupÀa ochrany aj spôsobu ich vy-uÏívania. No a ako strategick˘ nástroj je kutomu potrebné dopracovaÈ geografick˘ in-formaãn˘ systém ochrany prírody, najmä in-formácie o kaÏdom prvku krajiny v priesto-rovom priemete, akési krstné listy kaÏdéhochráneného územia. Tento proces bol roz-behnut˘ – rozpracovala sa tzv. krajinno-eko-logická základÀa integrovaného manaÏmen-tu krajiny (KEZINK), len to treba dotiahnuÈdo realizaãnej fázy.

Prejdime k Zákonu o obaloch, ktor˘ tieÏprispieva k ochrane prírody. Kedy sa obalstáva odpadom a na ktoré druhy obalov sazákon vzÈahuje?

Obal sa stáva odpadom prakticky hneì,keì z neho vybalíme Ïelan˘ tovar a obalu sachceme zbaviÈ. Obaly celkom iste predstavu-jú v˘znamnú ãasÈ odpadov a znamenajú veº-kú záÈaÏ na Ïivotné prostredie. Zákon sa vzÈa-huje uÏ prakticky na v‰etky najãastej‰ie po-uÏívané materiály, kde z hºadiska Ïivotnéhoprostredia sú najv˘znamnej‰ie tie, pri kto-r˘ch je separovan˘ zber a recyklácia proble-matická a zároveÀ sa v prírode ÈaÏko odbúra-vajú. Sú to najmä malorozmerné plastovéobaly.

Kto urãuje, ãi je obal opakovane pouÏiteº-n˘ alebo nie?

Je to definované v základn˘ch pojmochzákona o obaloch. Zákon hovorí, Ïe opako-vane pouÏiteºné obaly na nápoje sa zálohujú.Okrem toho obaly, ktoré nie sú opakovane po-uÏiteºné a ktoré sú z hºadiska ich mnoÏstvaalebo vlastností alebo zloÏenia nebezpeãnépre Ïivotné prostredie, sa zálohujú – to jeprípad PET obalov. O tom ãi ide o opakova-ne pouÏiteºn˘ obal alebo zálohovan˘ obal,

ktor˘ nie je opakovane pouÏiteºn˘ musí infor-movaÈ povinná osoba – teda baliã, plniã a pod-nikateº, ktor˘ uvádza na trh obaly alebo v˘-robky v obaloch – na oznaãení obalu.

Lep‰ia je v‰ak nelegislatívna odpoveì: Vhlbokej podstate hovorí o tom obal sám, tedajeho fyzikálne vlastnosti, ale v skutoãnosti trh,ktor˘ je alebo nie je ochotn˘ v danom obdo-bí akceptovaÈ mechanizmy na opakované po-uÏitie obalov. Schválne som aÏ na tretie mies-to dal odborníkov, ktor˘ niekedy nadarmopresvedãujú o svojej pravde, neuspejú, ako ajtvorcov legislatívy, ktorí medzi t˘mito pr-vkami hºadajú kompromis, ktor˘ nakoniecvo forme paragrafu zadefinujú a t˘m na ur-ãit˘ ãas stanovia, ãi obal sa bude opakovanepouÏívaÈ v ‰irokej verejnosti alebo nie. Samo-zrejme aj obaly, ktoré nebudú opakovateºnepouÏité ako obaly moÏno vyuÏiÈ, ich materiálje naìalej materiálnym aj energetick˘m zdro-jom.

âo sa zmenilo na vlastnostiach PET flia‰,ktoré sa niekedy vykupovali späÈ a dnes sajednoducho odhadzujú ako odpad do trie-deného zberu.

Samozrejme na nich niã, zmenil sa trh. Ajto je dôkazom, Ïe environmentálne problémylen trh sám nevyrie‰i, dokonca ani v takej sfé-re, kde ide jednoznaãne o priemyselnú a ob-chodnú ãinnosÈ, o tok materiálov a energie, ov˘robky, o tok financií. Pritom môÏeme jed-noznaãne povedaÈ, Ïe sa veºmi v˘razne roz-vinul separovan˘ zber aj technológia recyklo-vania materiálov.

Zákon o obaloch nerie‰i ani problém s ige-litov˘mi ta‰kami. Nie je to naozaj pro-blém?

Je to problém, samozrejme. Urãité zlep‰e-nie situácie nastáva t˘m, Ïe sa do obehu do-stávajú plastové ta‰ky z odbúrateºn˘ch mate-riálov.

Ktoré typy obalov sú vlastne zaradené dosystému zálohovanie, aká je ekonomickánároãnosÈ a urãite je dôleÏitá aj udrÏateº-nosÈ systému.

V súãasnosti sa v spotrebiteºskej sfére zá-lohujú najmä sklené obaly a ich obaly (pre-pravky). Z environmentálneho hºadiska naj-väã‰ie problémy robia PET obaly. Na ne smechceli zaviesÈ zálohov˘ systém podºa zákona,ale Ïiaº pre úãinn˘ odpor a loby obchoduproti zálohovaniu sa to nepodarilo. Ekonomic-ká nároãnosÈ zálohovacieho systému pre PETobaly by bola bez ak˘chkoºvek pochybnostívyváÏená t˘m, Ïe by sa dalo separovan˘m, ãi-st˘m spôsobom pozbieraÈ okolo 85% PETobalov. V súãasnosti sa to darí pribliÏne na 40%, za zostatok platíme pri vyvezení smetn˘chnádob, alebo sa povaºujú po krajine, pri ces-tách, pri potokoch. Problém je, Ïe rozhodu-júci prvok systému – obchod – by mal moÏ-no o pár centov men‰ie zisky. V aktuálnomobdobí odborníci poãítali, Ïe zálohovací cy-klus jedného priemerného PET obalu by vy-Ïadoval od 10 do 50 halierov, ão je 0,3 – 1,5 %ceny fºa‰e aj s nápojom, alebo1,5 – 8 % cenyPET obalu. Obchod sa nechcel vzdaÈ ani tej-to straty.

71

N Á R O D N Á R A D A S R

Podºa informácií 39 krajín participuje namonitoringu trval˘ch lesn˘ch porastov, ajSlovensko je zahrnuté do tohto programu,aké sú zásadné problémy na‰ich lesov, pánposlanec?

Monitorovanie zdravotného stavu lesov naSlovensku nie je Ïiadnou novinkou, realizujesa viac ako dve desaÈroãia. Na‰a národná mo-nitorovacia sieÈ bola zaloÏená v roku 1987. Vsúãasnosti evidujeme 112 trval˘ch monitoro-vacích plôch v sieti 16 x 16 km. Ide o tzv. ex-tenzívny monitoring I. úrovne (TMP). Okremtoho je zaloÏen˘ch 7 intenzívnych plôch II.úrovne pre vybraté lesné ekosystémy. Monito-rovacie plochy nie sú vyberané náhodne, aletak, aby spæÀali kritéria homogénnej ãasti lesa.V rámci Európy sú spracovávané údaje z viacneÏ 6 000 TMP I. úrovne a z 900 TMP II.úrovne. Podnetom na monitorovanie lesov bolozv˘‰ené chradnutie a odumieranie lesov voviacer˘ch oblastiach Európy v osemdesiatychrokoch minulého storoãia a to predov‰etk˘mvplyvom stále sa zvy‰ujúceho zneãisteniaovzdu‰ia.

Hlavn˘m problémom na‰ich lesov v sú-ãasnosti je po‰kodzovanie a následné hynutiesmrekov˘ch porastov, ktoré sú napádané pod-kôrnym hmyzom a to hlavne lykoÏrútom smre-kov˘m. Prvotnou príãinou sú v‰ak klimatickézmeny a zneãisÈovanie ovzdu‰ia a s t˘m súvi-siaci zv˘‰en˘ v˘skyt kalamít veºkého rozsahu,ktoré sú spôsobené abiotick˘mi ãiniteºmi akosú vietor, sneh, námraza atì. Takto oslabené je-dince vo zv˘‰enom mnoÏstve vyluãujú aroma-tické látky – fytocídy, ktoré lákajú podkôrnyhmyz. V poslednom desaÈroãí sme svedkamimnoh˘ch klimatick˘ch extrémov ako sú suchá,záplavy a veterné smr‰te. Na zneãisÈovaníovzdu‰ia oxidmi dusíka sa podieºa najmä au-

tomobilová doprava, na celkov˘ch emisiáchuhlíka a oxidu siriãitého sa podieºa najväã‰oumierou podieºa priemysel na v˘robu a spraco-vanie Ïeleza a ocele. Rizikov˘m faktorom vy-sokohorsk˘ch lesov sú vysoké koncentrácieozónu. ZneãisÈovanie ovzdu‰ia sa prejavujestratou asimilaãn˘ch orgánov nielen ihliãna-t˘ch, ale aj listnat˘ch drevín. Ide o tzv. defo-liáciu, ktorá je hlavn˘m okulárnym symptó-mom a indikátorom zdravotného stavu dre-vín. Defoliáciou trpí najmä smrek a jedºa, z list-nat˘ch drevín je to dub. Najodolnej‰í je hraba buk.

V znam monitorovania zdravotného stavulesov spoãíva vo vypracovaní modelov lesov,ktoré budú najviac odolné pri klimatick˘mzmenám a zneãisteniu ovzdu‰ia. Na základemodelov lesov sa vypracúvajú modely hospo-dárenia, ktoré slúÏia ako jeden z najv˘znam-nej‰ích podkladov pri vyhotovovaní lesn˘chhospodárskych plánov (LHP).

Je vypracovan˘ podrobn˘ opis chránen˘chúzemí lesov, na základe ktor˘ch by sa sta-novili ciele ochrany?

Za chránené územia sa vyhlasujú lokality,na ktor˘ch sa nachádzajú biotopy európskehoa národného v˘znamu. Tieto biotopy vyhlasu-je a ustanovuje Ministerstvo Ïivotného prostre-dia SR v spolupráci s Ministerstvom pôdo-hospodárstva SR. Jedná sa o chránené krajin-né oblasti, národné parky, chránené areály, prí-rodné rezervácie, prírodné pamiatky, chránenékrajinné prvky a chránené vtáãie územia. PrekaÏdé z t˘chto biotopov sa stanovujú cieleochrany. T˘mto cieºom ochrany sú rastlinnéalebo Ïivoãí‰ne druhy , ktoré sú ohrozené, ale-bo u ktor˘ch je predpoklad, Ïe v blízkej budúc-nosti budú ohrozené , ak na nich budú naìalej

pôsobiÈ ohrozujúce faktory. ëalej sa jedná ovzácne druhy s malou poãetnosÈou z dôvodu‰pecifického charakteru jeho biotopu. Je v‰akpotrebné si uvedomiÈ, Ïe aj v t˘chto chránen˘chúzemiach je moÏné vykonávaÈ lesnú hospo-dársku ãinnosÈ v súlade so zák. ã. 543/2002 Z.z.v znení neskor‰ích predpisov o ochrane príro-dy a krajiny. Táto skutoãnosÈ sa plne re‰pek-tuje pri vypracovávaní lesn˘ch hospodárskychplánov. Odmietam názory tkz. ortodoxn˘chochranárov, ktorí by najrad‰ej odstránili v‰et-ky fabriky, diaºnice a ponechali krajinu samo-v˘voju. âlovek naru‰il rovnováhu v prírode apreto je na‰ou povinnosÈou prírode ão najviacpomôcÈ v t˘chto zmenen˘ch podmienkach.

Príroda je neustále sa vyvíjajúci prvok, kto-r˘ veºmi citlivo reaguje na neustále sa menia-ce podmienky. Preto do‰lo v roku 2007 k pre-hodnocovaniu chránen˘ch území v rámci ce-lého Slovenska. V mnoh˘ch prípadoch do‰lonielen k preradeniu medzi jednotliv˘mi chrá-nen˘mi územiami, ale aj medzi stupÀamiochrany. V súãasnosti je vypracovan˘ pod-robn˘ popis chránen˘ch území aj so stanove-n˘mi cieºmi ochrany, ktor˘ sa neustále do-plÀuje. Vypracované sú tzv. rezervaãné knihypre jednotlivé chránené územia, ktoré obsahu-jú údaje o území, súpisy parciel, kópie kata-strálnych a porastov˘ch máp, v˘pisy z LHP,predpis o vyhlásení chráneného územia. Súãas-Èou rezervaãn˘ch kníh sú programy záchranya starostlivosti. Hlavn˘m poslaním chráne-n˘ch území v‰etk˘ch stupÀov je zachovaniebiotopov európskeho a národného v˘znamu sjestvujúcou faunou a flórou aj pre budúce ge-nerácie.

Aké sú najvhodnej‰ie spôsoby ochrany prelesy Slovenska?

Najvhodnej‰ím spôsobom ochrany lesov jeprevencia. Táto zaãína uÏ pri obnove lesa, kto-rú povaÏujem za jednu z najdôleÏitej‰ích les-níckych ãinností. Jedná sa o uplatÀovanie ta-k˘ch foriem obnovy lesa, ktoré sú prírode naj-bliωie. Tieto kritéria spæÀa podrastov˘, v˘-berkov˘ a úãelov˘ hospodársky spôsob obno-vy. Vo v‰etk˘ch prípadoch vyuÏívame vo zv˘-‰enej miere prirodzené zmladenie, ktoré sa ìa-lej vyvíja do urãitého veku pod matersk˘mporastom. Cieºom je vytváranie lesov zo sta-novi‰tne vhodn˘ch drevín, s poÏadovanou‰truktúrou a vertikálne diferencovanou v˘-stavbou. Takéto porasty sú oveºa odolnej‰ievoãi zmenen˘m klimatick˘m podmienkam,zneãistenému ovzdu‰iu a abiotick˘m ãiniteºom(vietor, sneh, námraza atì.). V koneãnom dô-sledku tieto lesné porasty sú odolnej‰ie voãihmyzím ‰kodcom, ão v dne‰nej dobe je otáz-ka viac ako aktuálna v prípade napádania smre-ãín lykoÏrútmi. Je pote‰iteºné, Ïe tieto jemnej-‰ie spôsoby obnovy lesa majú u nás stúpajúcutendenciu a oproti roku 1990 stúpli viac neÏ

Aby sa nám lep‰ie d˘chalo

Les predstavuje vy‰e 40 % územia Slovenska a zamestnáva okolo 30-tisíc ºudí. Aj preto, Ïe drevo jev˘znamn˘ tovar, les potrebuje ochranu. Ak sa o na‰e zelené pºúca nebudeme staraÈ, vypomstí sa nám to.

Rie‰eniu problémov súvisiacich s lesom sa nevyh˘ba ani poslanec NR SR ªubo‰ MARTINÁK z V borupre pôdohospodárstvo, ochranu prírody a Ïivotné prostredie. Pripravila redaktorka Anna Komová.

72

N Á R O D N Á R A D A S R

‰tvornásobne a dnes sa uplatÀujú viac ako na65-percentnej v˘mere na‰ich lesn˘ch porastov.Pripisujem to vy‰‰ej uvedomelosti v‰etk˘chlesníkov ako aj zmenenej legislatíve, kde v sú-lade so zák. ã. 326/2005 Z. z. v znení neskor-‰ích predpisov o lesoch je moÏné pri obnovelesa uplatniÈ holorubn˘ spôsob hospodárenielen v t˘ch porastoch, kde sa ukázala prirodze-ná obnova ako nevhodná, alebo ju nemoÏnodosiahnuÈ. T˘ka sa to borovicov˘ch porastoch,topoºov˘ch, v⁄bov˘ch, agátov˘ch, energetic-k˘ch porastoch a na lesn˘ch plantáÏach.

Pri umelej obnove lesa je nevyhnutné do-drÏiavaÈ v‰etky predpisy a ustanovenia t˘kajú-ce sa prenosu sadbového materiálu podºa les-n˘ch oblastí.

Veºk˘m nebezpeãenstvom pre les znamena-jú lesné poÏiare. Jarné vypaºovanie tráv v blíz-kosti lesn˘ch porastov, kladenie ohÀa v lesemimo miest na to urãen˘ch, odhadzovanieohorkov cigariet a pod. sú v‰etko nezodpoved-né ãinnosti ãloveka , ktoré sú hlavnou príãinouvzniku lesn˘ch poÏiarov. Aj tu vidím najlep‰íspôsob v prevencii a to v oblasti osvety.

Do popredia vystupuje problematika lesovz pohºadu záchrany pred ‰kodcami ak˘m jenapríklad lykoÏrút. Aké sú moÏnosti ich zá-chrany?

Boli by sme zlí lesní hospodári, keby smeneverili v záchranu smrekov˘ch porastov predlykoÏrútmi. Ako som uÏ spomínal, najlep‰oua najúãinnej‰ou ochranou je prevencia. Aksmrekov˘ porast je uÏ napadnut˘ lykoÏrútomje nevyhnutnou podmienkou ur˘chlene, po-kiaº moÏno v ão najkrat‰om ãase spracovaÈkalamitnú hmotu a asanovaÈ ju z lesného po-rastu. T˘m zabránime ìal‰iemu premnoÏeniu‰kodcu. ëal‰ou úãinnou metódou je odchyt ly-koÏrútov do feromónov˘ch lapaãov. Tieto slú-Ïia nielen na monitoring poãetnosti populácie,ale aj na samotn˘ odchyt. Iba v ·L TANAPusa t˘mto spôsobom podarilo v rokoch 2005 –2007 odchytiÈ vy‰e 300 mil. jedincov. ëal‰ímmoÏn˘m spôsobom je odchyt ‰kodcu klasick˘-mi lapákmi. Sú to v zimnom období spílenéstromy. Na jar ich napáda lykoÏrút a zav⁄ta sapod kôru. Tu sa sleduje jeho v˘voj a vo vhod-nom ãase sa odkôrnia a kôra sa spáli. Tieto dvemetódy sa zvyãajne kombinujú, zníÏia na ur-ãit˘ ãas populáciu lykoÏrútov, ale problemati-ku záchrany smreãín nevyrie‰ia. Z dlhodobé-ho hºadiska je potrebné pri obnove t˘chto po-rastov ãiastoãné nahradenie smreka in˘mi dre-vinami a to jedºou, bukom, jarabinou a ìal‰í-mi listnat˘mi drevinami. Zmie‰ané jedºovo-smrekovo-bukové lesy oveºa lep‰ie odolávajúpôsobeniu lykoÏrútov ako smrekové mono-kultúry. V tomto opatrení vidím moÏnosÈ zá-chrany na‰ich smreãín.

Pán poslanec, nemyslíte si, Ïe miera vplyvuekonomicky v˘hodn˘ch aktivít je niekedy vrozpore práve s ochranou lesov? âo sa pro-ti tomu dá robiÈ?

Obhospodarovateº lesa zodpovedá prostred-níctvom odborného lesného hospodára (OLH)za stav lesa. Odborn˘ lesn˘ hospodár je povin-n˘ pri v˘kone svojej funkcie riadiÈ sa lesn˘mhospodárskym plánom (LHP) , ktor˘ sa vypra-cúva spravidla na obdobie desiatich rokov.LHP obsahuje aj plán hospodárskych opatre-ní, ktor˘ platí pre jednotky priestorového roz-delenia lesa – lesné porasty. Pre kaÏd˘ lesn˘

porast je urãené, aké hospodárske opatrenia jepotrebné vykonaÈ poãas platnosti LHP. Idehlavne o urãenie druhu ÈaÏby, ãi ide o v˘chov-nú alebo obnovnú ÈaÏbu , pri obnovnej ÈaÏbe ourãenie hospodárskeho spôsobu, ìalej je urãe-ná v˘‰ka ÈaÏby a ÈaÏbová plocha, urãujú sa ob-novné zastúpenia drevín ako aj ochranné opat-renia. V‰etky tieto opatrenia je povinn˘ do-drÏiavaÈ OLH. Pracujem v lesníckej prevá-dzke 27 rokov, v súãasnosti vykonávam funk-ciu OLH v jednom ne‰tátnom subjekte a pre-to môÏem zodpovedne povedaÈ, Ïe je to sku-toãne nároãná práca.

Orgány ‰tátnej správy na úseku lesnéhohospodárstva vykonávajú previerky v oblastiplnenia záväzn˘ch a smern˘ch údajov lesn˘chhospodárskych plánov , ako aj priebeÏné kon-troly. Ak orgán ‰tátnej správy zistí nezrovna-losti v oblasti plnenia predpisov LHP je povin-n˘ konaÈ a vyvodzovaÈ voãi obhospodarovate-ºovi patriãné sankcie v zmysle platnej legisla-tívy. To platí aj vtedy, ak ekonomicky v˘hod-né aktivity ak˘mi by mohli byÈ aj ÈaÏby drev-nej hmoty sú v rozpore s ochranou lesa.

Ako by ste hodnotili aktívnu ochranu lesovv súãasnosti, zaznamenáva v˘voj k lep‰ie-mu?

Za vysoké pozitívum v oblasti ochrany le-sov hodnotím neustále sa zvy‰ujúci podielpodrastového hospodárskeho spôsobu pri ob-nove lesa. Prejavuje sa to zvy‰ovaním podie-lu prirodzeného zmladenia. K˘m v roku 1990bol podiel prirodzeného zmladenia 18 % z cel-kovej obnovy lesa v súãasnosti sa pohybujeokolo 40 %. To je dôkazom, Ïe v na‰ich lesochsa uplatÀujú ‰etrnej‰ie spôsoby hospodáreniav oveºa väã‰om rozsahu, ktoré sú blízke príro-de ako tomu bolo v minulosti.

Zvy‰ovanie podielu prirodzeného zmladeniamá nadväzne vplyv na ochranu mlad˘ch les-n˘ch porastov proti burine. K˘m v roku 1990sa táto ochrana vykonala v rámci Slovenska naploche 485.tis. ha v súãasnosti sa pohybujeokolo 70.tis. ha a to v dôsledku toho, Ïe pri pri-rodzenom zmladení vo väã‰ine prípadov nie jepotrebné vykonávaÈ ochranu proti burine vy-Ïínaním. Priná‰a to so sebou aj zníÏenie finanã-n˘ch nákladov. Pri ochrane proti zveri sa naj-viac uplatÀujú nátery repelentmi proti ohryzua lúpaniu. PoÏiarna ochrana patrí k najdôleÏi-tej‰ím ochrann˘m opatreniam v lesoch. Ide ozriaìovanie protipoÏiarnych pásov. Îiaº, aj v sú-ãasnosti vplyvom ãloveka dochádza najãas-tej‰ie k vzniku poÏiarov. Je potrebné neustáleviesÈ osvetu uÏ od ‰kolsk˘ch lavíc.

Uvedené skutoãnosti sú dôkazom, Ïe aktív-na ochrana lesov v súãasnosti zaznamenáva po-zitívny v˘voj.

Súãasn˘ stav ekonomickej krízy, ktorá sapravdaÏe nevyhla ani Slovensku, sa preja-vila aj v lesnom hospodárstve. Aká je sku-toãnosÈ a rozsah jej dopadu?

Áno, máte pravdu. Ekonomická kríza ne-obi‰la ani lesné hospodárstvo. Je potrebné siuvedomiÈ a vychádzaÈ z toho, Ïe trÏby za od-predaj drevnej hmoty predstavujú aÏ 90% z cel-kov˘ch trÏieb v lesnom hospodárstve. Stagná-cia stavebnej v˘roby, nábytkárskeho priemys-lu a sãasti v˘roba celulózy a papiera nepriaz-nivo vpl˘vajú na odbyt surového dreva. Je tunadväznosÈ a viazanosÈ na drevospracujúcipriemysel. âasto je nevyhnutné operatívne

uzatváraÈ obchodné zmluvy s nov˘mi odbera-teºmi. S odbytom drevnej hmoty úzko súvisiaaj ceny surového dreva. V ãase hospodárskejkrízy zaznamenávame pokles cien pri v‰et-k˘ch sortimentoch v rozsahu 25 – 28 %. S od-bytov˘mi moÏnosÈami súvisí aj operatívneumiestÀovanie v˘chovnej a obnovnej ÈaÏby vsúlade s LHP.

Napriek dopadom hospodárskej krízy darísa zabezpeãovaÈ úlohy v oblasti ochrany lesaak˘mi sú ochrana mlad˘ch lesn˘ch porastovproti burine, proti zveri ako aj protipoÏiarnaochrana. V chodisko na zmiernenie dopadovhospodárskej krízy vidím vo vypracovaní spo-loãnej koncepcie lesníckej a drevárskej politi-ky v oblasti produkcie, spracovania a vyuÏíva-nia dreva v SR. Do tohto procesu je potrebnézapojiÈ ‰tátne aj ne‰tátne subjekty lesného hos-podárstva a drevospracujúceho priemyslu. Toje jedno z rie‰ení v odbytov˘ch moÏnostiachlesného hospodárstva v ãase hospodárskej krí-zy.

Aké sú investície do lesníctva v posledn˘chrokoch?

Objem prác a dodávok investiãnej v˘stavbyv posledn˘ch rokoch sa pohybuje okolo 1 100mil. Sk. Z tohto objemu tvoria stavebné inves-tície 45 %, stroje a zariadenia 35 % a ostatnéinvestície 20 %. Zo stavebn˘ch investícii sanajviac investovalo do v˘stavby lesn˘ch ciest-48 %. Z investícií na stroje a zariadenia sanajviac investovalo na nákup zariadení na ma-nipuláciu drevnej hmoty a na odvoz dreva.Pre potreby lesného hospodárstva by boli po-trebné urãite vy‰‰ie investície, to zrejme budemoÏné aÏ po prekonaní svetovej hospodárskejkrízy.

Z pohºadu zvonku sa zdá, Ïe lesníkov a les-n˘ch robotníkov je málo na to, aby sa dosta-toãne starali o lesy a chránené územia, no nadruhej strane sa aj v lesnom hospodárstveprepú‰Èa. Aká je vlastne v súãasnosti potre-ba pracovn˘ch miest?

ËaÏko je vôbec urãovaÈ ‰tátnym, alebo ne-‰tátnym subjektom lesného hospodárstva akoaj ·tátnej ochrane prírody koºko zamestnancovmajú zamestnávaÈ. KaÏd˘ z t˘chto subjektovmusí predsa vedieÈ, koºko zamestnancov potre-buje na zvládnutie nároãn˘ch úloh ãi ide oTHP – pracovníkov alebo robotníkov v lesníc-kych ãinnostiach na to, aby bola dodrÏiavanáplatná legislatíva v oblasti hospodárenia v le-soch a ochrany prírody.

Les zaberá vy‰e 40 ná‰ho územia, mámevôbec na to, aby sme mohli dostatoãne chrá-niÈ a ochraÀovaÈ na‰e lesy?

Lesníctvo a ochrana prírody má u nás dlho-roãnú tradíciu. Máme dostatok odborne zdat-n˘ch pracovníkov v oblasti vedy, pedagogikya praktickej lesníckej ãinnosti. Ochrana príro-dy je propagovaná ‰irokej verejnosti. Zvy‰ujesa podiel jemnej‰ích podrastov˘ch hospodár-skych zásahov, ktoré sú bliωie prírode pri ob-nove lesa , adekvátne k tomu stúpa podiel pri-rodzeného zmladenia, uskutoãÀujú sa opatre-nia na ochranu lesa. Tieto v‰etky pozitíva mávedú k presvedãeniu, Ïe máme na to, aby smeaj v budúcnosti dostatoãne ochraÀovali na‰elesy a zachovali ich aj pre budúce generácie.

73

V L Á D A S R

Podºa ministra Ïivotného prostredia SR JozefaMedveìa je dnes envirorezort pripraven˘ tak, Ïe jehoprechod pod nové ministerstvo bude bezproblémov˘a Ïivotné prostredie tam bude maÈ silnú pozíciu. Pri-ná‰ame struãn˘ prierez vybran˘ch aktivít tohto rezor-tu poãas ostatn˘ch t˘ÏdÀov.

Ústupky v zonácii TANAPuRozãlenenie Tatranského národného parku tak,

ako to predpokladal pôvodn˘ návrh jeho zonácie, uÏnehrozí. Ministerstvo Ïivotného prostredia koncom ap-ríla po stretnutí so zástupcami vedeck˘ch obcí avizo-valo, Ïe zníÏi rozlohu navrhovaného územia na socio-ekonomické aktivity v Tatranskom národnom parkuz 3,11 % na asi 2,8 %.

Minister Jozef Medveì uznal argumenty zástupcovvedeck˘ch ústavov a sºúbil, Ïe zonáciu v teraj‰ej po-dobe vláde nepredloÏí. Deklaroval, Ïe urobí v‰etko preto, „aby sme zle prijatou normou nekomplikovali v˘-kon ‰tátnej správy. Som presvedãen˘, Ïe cieºom zo-nácie je zv˘‰enie ochrany prírody, nie prispieÈ k jej de-vastácii“. ·éf envirorezortu dodal, Ïe materiál o nejpôjde do vlády, aÏ keì sa dosiahne vedeck˘ konsen-zus medzi v‰etk˘mi zainteresovan˘mi organizáciami.

J. Medveì v‰ak nepovedal, ãi zonáciu, ktorá roz-deºuje Vysoké Tatry na zóny podºa úrovne ochrany prí-rody, dokáÏe do volieb predloÏiÈ vláde. UÏ bolo na toniekoºko termínov, no ani jeden kabinet Roberta Ficanesplnil. „Termín predloÏenia vláde som neurãil. Vy-tváram v‰ak priestor na to, aby sa pripomienky vedec-k˘ch ústavov akceptovali,“ dodal minister Medveì.V sporn˘ch veciach musia byÈ podºa neho prijaté ná-vrhy, ktoré budú v prospech prírody.

Ak má byÈ zonácia Tatranského národného parkuurobená seriózne a na vedeck˘ch základoch, nie jepodºa Petra Baranãoka z Ústavu krajinnej ekológieSAV moÏné prijaÈ ju do júnov˘ch volieb. Objasnil, Ïeokrem dopracovania potrebnej legislatívy je v prípa-de sporn˘ch území potrebné o ich zaradení do kon-krétnych zón rozhodnúÈ aj na základe terénneho prie-skumu. Proces rozporov˘ch konaní má pokraãovaÈ ajnaìalej, ãím chce rezort vytvoriÈ ìal‰í priestor na ko-munikáciu medzi ãlenmi zonaãnej komisie a vedec-k˘mi ústavmi.

Zonácia TANAP-u sa má staÈ realitou od júna, pri-ãom sa má realizovaÈ v dvoch etapách vzhºadom nakomplikácie pri zonácii území súkromn˘ch vlastníkov.Tí majú v rukách asi 55 % pozemkov v národnom par-ku. Stále totiÏ nie sú dorie‰ené moÏnosti náhrady zaobmedzenie obhospodarovania v chránen˘ch úze-miach. V rámci novej zonácie sa okrem vytvorenia ‰ty-roch zón (A, B, C, D) v závislosti od stupÀa ochranypoãíta aj s podzónou Cr, ktorá má umoÏniÈ rozvoj ces-tovného ruchu.

ËaÏba v Zadnej Poºane sa odkladáMinisterstvo Ïivotného prostredia nedávno udeli-

lo v˘nimku pre Lesy SR, ‰. p., na ÈaÏbu kalamitnéhodreva. V reakcii na tento krok viac ako 160 vedcov aodborníkov z oblasti ekológie, lesníctva a z ìal‰ích ob-lastí ministrom Ïivotného prostredia a pôdohospo-dárstva, ako aj ‰tátnemu podniku Lesy SR adresova-lo v˘zvu, aby zabránili vykonaniu spomínaného roz-hodnutia o ÈaÏbe dreva v Národnej prírodnej rezervá-cii Zadná Poºana, v ktorej platí najvy‰‰í, 5. stupeÀochrany.

Minister Medveì poveril generálneho riaditeºa prí-slu‰nej sekcie ministerstva, aby urobil anal˘zu a pri-pravil návrh na prijatie opatrení tak, aby ministerstvoÏivotného prostredia robilo rozhodnutia relevantnéjeho poslaniu. „To znamená, poslaniu v prospechochrany Ïivotného prostredia. A v tomto kontextechcem vyhodnocovaÈ aj tento problém, problém roz-hodnutia o v˘rube na Zadnej Poºane,” kon‰tatoval J.Medveì. Dodal, Ïe anal˘za je pruÏnou záleÏitosÈou avyrie‰iÈ ju chce ão najskôr. Myslí si, Ïe rozhodnutieo ÈaÏbe dreva na Zadnej Poºane nebolo primerané, av-‰ak nechce prijaÈ rozhodnutie skôr, ako bude maÈ k dis-pozícii kompletnú anal˘zu. „ËaÏbu dreva je nutnérozli‰ovaÈ podºa dvoch typov území. Na územiach ur-ãen˘ch na ÈaÏbu sú nevyhnutné zásahy ãlovekom i priich obnove. Av‰ak na územiach, ako je Zadná Poºa-na, by zásahy ãloveka mali byÈ v nevyhnutn˘ch prí-padoch len minimálne, takéto územia by mali zostaÈsamosanaãné,“ zdôraznil J. Medveì.

Vedci a odborníci zastávajú názor, Ïe ÈaÏba drevana Zadnej Poºane by mala za následok nenávratné ‰ko-dy na najcennej‰om prírodnom dediãstve Slovenskaa na zdrojoch vedeckého poznania. Mimoriadny v˘-znam Zadnej Poºany potvrdzuje aj to, Ïe slúÏi pre ve-deck˘ v˘skum prirodzeného v˘voja pralesov uÏ nie-koºko desaÈroãí.

Národná prírodná rezervácia Zadná Poºana je sv˘merou 855 hektárov najväã‰ím chránen˘m úze-mím zameran˘m na ochranu pralesov na Slovensku.

Ochrana Îitného ostrovaPodzemné vody sú na Slovensku najviac ohroze-

né priemyseln˘mi a komunálnymi odpadov˘mi voda-mi, poºnohospodárstvom ãi divok˘mi skládkami ko-munálneho odpadu. Vodárenské zdroje tieÏ ohrozujenevhodná ãinnosÈ v ochrann˘ch pásmach. V posled-nom období sa zaznamenala i snaha o zmen‰ovanieochrann˘ch pásiem, ako aj zmeny reÏimu hospodáre-nia v ochrann˘ch pásmach. Envirorezort povaÏuje zanevyhnutné udrÏaÈ siete pozorovacích staníc na mo-nitorovanie kvantity i kvality zráÏkov˘ch, povrcho-v˘ch i podzemn˘ch vôd.

Mimoriadnu pozornosÈ ochrany podzemn˘ch vôdsi ako najväã‰ia lokalita podzemnej vody podºa rezor-

tu vyÏaduje Îitn˘ ostrov. ,,Túto chránenú vodohospo-dársku oblasÈ je potrebné chrániÈ aj ìal‰ími legislatív-nymi krokmi, priãom sa treba zameraÈ najmä na za-bránenie, respektíve obmedzovanie hospodárskehoobnovovania ÈaÏby ‰trkov, v˘stavby rizikov˘ch stavieba zariadení,“ pí‰e v informácii o podzemn˘ch vo-dách, ktorú vypracoval rezort Ïivotného prostredia. Vsúvislosti s t˘mto územím sa v súãasnosti vedie disku-sia ako o moÏnej trase ropovodu, ão kritizuje opozí-cia i mimovládne organizácie. Ministerstvo hospodár-stva SR zatiaº o trase nerozhodlo.

Podºa dokumentu ministerstva Ïivotného prostre-dia hydrogeologické pomery Slovenska sú celkovovhodné pre tvorbu a akumuláciu podzemn˘ch vôd. Ne-v˘hodou je ich nerovnomerné rozloÏenie. Najv˘z-namnej‰ie zaznamenané zdroje podzemn˘ch vôd súviazané na mladé rieãne sedimenty Podunajskej níÏi-ny, náplavy Váhu a jeho prítokov, Hrona, Ipºa, Popra-du, Hornádu, Bodrogu a Bodvy. V znamné vyuÏiteº-né mnoÏstvá podzemn˘ch vôd sa vyskytujú v kraso-vo-puklinov˘ch zvodnencoch niektor˘ch horsk˘choblastí, ako StráÏovské vrchy, Veºká Fatra, Slovensk˘kras, Muránska planina, Nízke Tatry a iné. Aj na ichochranu sa treba podºa envirorezortu zameraÈ. Z cel-kového mnoÏstva 14 229 zdrojov v roku 2008 evido-vali odbery vody z 5 460 zdrojov. Hlavná ãasÈ odbe-rov podzemn˘ch vôd sa vyuÏíva na hromadné záso-bovanie obyvateºstva pitnou vodou prostredníctvomverejn˘ch vodovodov. Podºa ministra Medveìa doroku 2015 by malo v súlade s európskou smernicou vy-uÏívaÈ centrálne pitné zdroje vody viac neÏ 90 % oby-vateºov, do roku 2027 by to uÏ malo byÈ sto percent.

Emisn˘ obchod stále bez koncaPokiaº ide o rie‰enie situácie s predajom emisií, mi-

nister J. Medveì nevidí dôvod na to, aby komuniko-val s údajn˘m nástupcom americkej Interblue Group.

„Interblue v Spojen˘ch ‰tátoch neexistuje, partne-ra nemáme, nie je o ãom ìalej debatovaÈ, nejaké sprá-vy alebo prezentácie projektov˘ch manaÏérov – to manezaujíma,“ vysvetlil J. Medveì. Objasnil, Ïe minis-terstvo v súãasnosti ãaká na právnu anal˘zu a bude vy-máhaÈ doplatok 15 miliónov eur z uskutoãnenéhopredaja emisií Interblue Group.

Slovensko predalo spoloãnosti v roku 2008 15 mi-liónov ton emisií za cenu 5,05 eura za tonu. Spoloã-nosÈ mala zároveÀ doplatiÈ jedno euro za tonu natakzvané zelené projekty. Podºa uzatvorenej zmluvymala tieÏ Interblue Group nárok na ìal‰ích 35 milió-nov ton emisií. Tie sú podºa ministra v súãasnosti voº-né a moÏno s nimi obchodovaÈ. PriblíÏil, Ïe envirore-zort uÏ pripravuje novú zelenú investiãnú schému, kto-rá má byÈ urãená pre nového investora a nie pre In-terblue Group.

Americká firma Interblue Group LLC, s ktorou Mi-nisterstvo Ïivotného prostredia SR uzavrelo emisn˘obchod, zanikla bez vedomia slovenského envirore-zortu vlani koncom decembra. Nástupníctvo po nejprebrala Interblue Group Europe zo ·vajãiarska. Mi-nister Medveì v prvej polovici januára tvrdil, Ïe preministerstvo sa v podstate zmenil partner, ktor˘ má in˘názov, ale partner z hºadiska osobného zastúpenia jeten ist˘.

Zdroje: TASR, www.webnoviny.sk,www.government.gov.sk www.enviro.gov.sk

(ina)

Îivotné prostredie: Ochrana verzus rozvoj

Rezort Ïivotného prostredia zanikne k 1. júlu, zlúãi sa s ministerstvom pôdohospodárstva. Nov˘ ústredn˘ orgán ‰tátnej správy má maÈ názov Ministerstvo pôdohospodárstva, Ïivotného prostredia

a regionálneho rozvoja SR. Prechodom ministerstva Ïivotného prostredia pod rezort pôdohospodárstva by malodôjsÈ aj k zru‰eniu krajsk˘ch úradov Ïivotného prostredia, priãom právomoci tejto ‰pecializovanej ‰tátnej správy

by pre‰li na obvodné úrady Ïivotného prostredia.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

74

Aké sú základné úlohy Slovenského vodohos-podárskeho podniku, ‰. p.?

Úlohy podniku sú v‰eobecne vymedzenéustanoveniami §§ 11 a 48 zákona ã. 364/2004Z. z. o vodách v znení neskor‰ích predpisov apodrobne stanovené v zakladacej listine podni-ku, ktorá urãuje podniku povinné a ostatné ãin-nosti. Medzi základné povinné ãinnosti podni-ku patrí najmä uspokojovanie verejnoprospe‰-n˘ch záujmov, t. j. plnenie vodohospodárskychúloh v záujme ‰tátu, správa zveren˘ch vod-n˘ch tokov a zabezpeãenie v‰etk˘ch ich funk-cií, zabezpeãovanie úãinnej ochrany vôd, vod-n˘ch tokov a vodohospodárskych diel, zabez-peãovanie osobitn˘ch ãinností, súvisiacich sospravovan˘mi hraniãn˘mi tokmi a následn˘chãinností vypl˘vajúcich z osobitn˘ch dohôdvzÈahujúcich sa na hraniãné toky, zabezpeãova-nie dodávok vody z vodn˘ch tokov a nádrÏí vrá-tane jej vyuÏitia na v˘robu elektrickej energie,zabezpeãovanie rozvoja, prevádzky a údrÏbyvodn˘ch ciest, vytváranie podmienok na vyuÏí-vanie vodn˘ch tokov a vodn˘ch nádrÏí na plav-bu, sledovanie a vyhodnocovanie ako vôd vovodn˘ch tokoch vrátane vyberania odplát za od-bery podzemnej vody a za vypú‰Èanie odpado-v˘ch vôd do vodn˘ch tokov, vykonávanie sta-vebnomontáÏnych prác a prác spojen˘ch súdrÏbou vodn˘ch tokov, ÈaÏbu rieãnych mate-riálov, vykonávanie zabezpeãovacích prác na

ochranu pred nepriazniv˘mi úãinkami vôd navodn˘ch tokoch a vodohospodárskych dielach,plnenie úloh vypl˘vajúcich z povodÀov˘chplánov a rozhodnutí povodÀov˘ch komisií po-ãas povodÀovej aktivity a plnenie ìal‰ích úloh,vypl˘vajúcich pre ‰tátny podnik z vodného zá-kona a súvisiacich právnych predpisov vráta-ne dozornej ãinnosti v chránen˘ch vodohospo-dárskych oblastiach. Na realizáciu úloh urãe-n˘ch ako povinn˘ predmet ãinnosti podnik vy-tvoril v˘robné kapacity v pomocn˘ch a vedºaj-‰ích ãinnostiach, ktoré zabezpeãujú úlohy akoostatn˘ predmet podnikania podniku.

Aké hospodárske v˘sledky dosiahol podnikv uplynulom roku?

Îiaº, aj uplynul˘ rok patril medzi tie, kedypodnik nevykázal kladn˘ hospodársky v˘sle-dok. Je to predov‰etk˘m preto, Ïe ani v roku2009 sa podniku nepodarilo dosiahnuÈ stav,aby sa zo strany ‰tátu zabezpeãili platby zapráce realizované vo verejnom záujme tak, akoto stanovuje zákon ã. 364/2004 Z. z. o vodáchv znení neskor‰ích predpisov, teda za prácespojené so správou, prevádzkou a údrÏbou vod-n˘ch ciest a vytyãovaním plavebnej dráhy a naj-mä za komplex prác spojen˘ch s ochranou predpovodÀami. Za negatívum to povaÏujem najmäpreto, Ïe v dôsledku absencie platieb ‰tátu zapráce vo verejnom záujme sa vykazujú ne-

priaznivé hospodárske v˘sledky a trvalo sazhor‰uje finanãná situácia, ale hlavne preto, Ïesa nevytvárajú prijateºné ekonomické a finanã-né podmienky na zabezpeãenie riadnej staro-stlivosti o majetok ‰tátu, ktor˘ podnik spravu-je a navy‰e dochádza k zníÏeniu jeho funkãnos-ti a prevádzkyschopnosti. Som toho názoru, Ïeak sa jednoznaãne poÏaduje, aby obãan i pod-nikateºsk˘ subjekt si naãas a v plnom rozsahusplnili svoje záväzky voãi ‰tátu, malo by to pla-tiÈ v plnom rozsahu aj v opaãnom prípade, tedaaj na ‰tát.

Podnik prirodzene v priebehu roku 2009reagoval na túto skutoãnosÈ prijatím a realizá-ciou rôznorod˘ch opatrení, ktoré mali v˘raznezlep‰iÈ jeho finanãnú a ekonomickú situáciu, alemnohé z nich na druhej strane v˘razne nega-tívne ovplyvnili úroveÀ starostlivosti o zvere-n˘ majetok ‰tátu. Aj keì v uplynulom rokupodnik dosiahol celkové v˘nosy v objeme 99497 555 eur, pri celkov˘ch nákladoch 108 527971 eur vrátane odloÏenej dane dosiahol stra-tu – 9 030 415 eur. Nedostatok efektívnych fi-nanãn˘ch zdrojov sa najv˘raznej‰ie podpísal nazníÏení opráv a údrÏby DHM, ktor˘ dosiaholobjem iba 28 129 2333 eur, ale aj na realizáciiprác investiãnej povahy, ktoré boli kryté predo-v‰etk˘m finanãn˘mi zdrojmi Európskej únie.

Spomínali ste úlohy podniku v protipovod-Àovej ochrane. Ste spokojn˘ s t˘m, ão sa vtejto oblasti v uplynulom roku urobilo?

Nielen ja, ale ani moji spolupracovníci so sú-ãasn˘m stavom protipovodÀovej ochrany vSlovenskej republike nie sú spokojní. Nie súspokojní ani s t˘m, ako sa na t˘chto prácach po-dieºa nበpodnik. Problém v‰ak treba rozdeliÈna dve ãasti, a to na úlohy podniku súvisiace sopravami a údrÏbou v‰etk˘ch vodohospodár-skych objektov vrátane t˘ch, ktoré boli po‰ko-

Ochrana pred povodÀami vyÏaduje väã‰iu podporu ‰tátu

„Povodne boli, sú a s veºkou pravdepodobnosÈou aj budú. Je v‰ak v záujme ná‰ho podniku a predpokladám, Ïe aj v záujme ‰tátu, podnikateºsk˘ch subjektov i obãanov konaÈ tak, aby ‰kody na majetku, zdraví prípadne aj

na Ïivotoch boli minimálne. To predpokladá v˘razne zmeniÈ prístupy k spolupráci, ktoré nemôÏu byÈ zaloÏené ibana ekonomick˘ch a finanãn˘ch efektoch, ale musia zohºadÀovaÈ aj iné prínosy, ktoré mnohokrát sa nedajú finanãne

vyjadriÈ. Bude to znamenaÈ tieÏ zmenu pohºadov na riadenie vodohospodárskych v˘robn˘ch a pracovn˘chprocesov, ktoré musia akceptovaÈ aj environmentálne, sociologické, sociálne ãi iné hºadiská“, povedal pre

Parlamentn˘ kuriér Ing. ·tefan BORU·OVIâ, generálny riaditeº Slovenského vodohospodárskeho podniku, ‰. p.

KeÏmarok – protipovodÀová ochrana a regulácia rieky Poprad.

Provizórna piesková hrádza ·afárikovo nám., Bratislava.

75

dené povodÀami a na preventívne protipovod-Àové opatrenia investiãného charakteru, pred-stavujúce v˘stavbu retenãn˘ch objemov ná-drÏí a poldrov, v˘stavbu ochrann˘ch hrádzí aprotipovodÀov˘ch línií, úpravy vodn˘ch to-kov a v˘stavbu zariadení na preãerpávanievnútorn˘ch vôd. K˘m v oblasti opráv a údrÏbysa v uplynulom roku v dôsledku absencie pla-tieb ‰tátu za práce vykonané vo verejnom zá-ujme a z toho vypl˘vajúcom nedostatku efek-tívnych finanãn˘ch zdrojov nevykonalo to, ãoby si riadna starostlivosÈ o majetok ‰tátu vyÏa-dovala, v preventívnych protipovodÀov˘chopatreniach sa dosiahol v˘raznej‰í pokrok. Zamimoriadny prínos v protipovodÀovej ochraneBratislavy povaÏujem stavbu „Bratislava – pro-tipovodÀová ochrana“ s rozpoãtov˘m nákla-dom 32,8 mil. eur, ktorá sa financuje z pro-striedkov Kohézneho fondu a vlastn˘ch zdro-jov podniku a mala by sa dokonãiÈ v roku 2010.Za pozitívum povaÏujem dokonãenie prác naochrann˘ch opatreniach na rieke Morave, narieke Myjave, na Nitre, na âiernej Vode a Ma-lom Dunaji, na VN HriÀová, ìalej rekon‰truk-ciu poldra Bor‰a, rekon‰trukãné práce na La-borci a na in˘ch men‰ích vodohospodárskyv˘znamn˘ch vodn˘ch tokoch.

Z celkom realizovan˘ch investiãn˘ch prác vroku 2009 v objeme 29 256 807 eur viac ako90 % predstavujú práce orientované na preven-tívne protipovodÀové opatrenia, priãom na kry-tí t˘chto prác sa podieºajú finanãné prostried-ky Európskej únie (Kohézny fond, ‰trukturál-ne fondy) viac ako 65 %.

Ako hodnotíte plnenie úloh zahrnut˘ch vPrograme protipovodÀovej ochrany do roku2010?

Program protipovodÀovej ochrany do roku2010, schválen˘ vládou SR uznesením ã.31/2000 a prehodnoten˘ uznesením vlády ã.25/2003, nie je moÏné hodnotiÈ iba z pohºaduroku 2009. Treba zdôrazniÈ, Ïe od doby jehoschválenia na realizáciu v Àom zahrnut˘ch in-vestiãn˘ch akcií nie sú k dispozícii potrebné fi-nanãné zdroje, a to nielen zdroje podniku, alenajmä zdroje ‰tátneho rozpoãtu, priãom najmäv ostatn˘ch piatich rokoch podstatná ãasÈ fi-nanãn˘ch prostriedkov orientovan˘ch na rea-lizáciu tohto Programu je zabezpeãovaná zprostriedkov Európskej únie. Podºa môjho ná-zoru na splnenie zámerov premietnut˘ch vtomto Programe je potrebn˘ch cca 370 mil.eur, ão je zrejme finanãn˘ objem, ktor˘ sa ne-bude môcÈ z objektívnych dôvodov (finanãnáa ekonomická kríza) zabezpeãiÈ a bude zrejmepotrebné prehodnotenie tohto Programu. Pritom

toto prehodnotenie by sa dalo vyuÏiÈ aj na jehoaktualizáciu najmä s ohºadom na potrebu rea-lizácie preventívnych protipovodÀov˘ch opat-rení v t˘ch regiónoch, kde sa s nimi doteraz ne-uvaÏovalo, pretoÏe v minul˘ch rokoch sa vnich nevyskytovali povodne takého rozsahu,ktoré by si vyÏadovali realizáciu protipovodÀo-v˘ch opatrení.

Som toho názoru, Ïe by bolo vhodné uváÏiÈmoÏnosÈ realizácie projektu protipovodÀov˘chopatrení, podobnému projektu „Povodne naúzemí SR v rokoch 1997 – 1999, odstraÀova-nie následkov a preventívne protipovodÀovéopatrenia“, ktor˘ sa financoval v rokoch 2000– 2005 z prostriedkov ‰tátneho rozpoãtu, zvlastn˘ch zdrojov podniku a z pôÏiãky od Roz-vojovej banky Rady Európy. Technické opatre-nia na vodn˘ch tokoch a vodohospodárskychobjektoch v rokoch 2002 – 2009 preukázaliich funkãnosÈ, úãelnosÈ a mimoriadnu efektív-nosÈ.

Je podnik na tieto práce na ochranu pred po-vodÀami orientovan˘ sám, alebo uvaÏuje ajurãitou spoluprácou?

V‰etky protipovodÀové opatrenia, najmäpreventívne protipovodÀové opatrenia investiã-ného charakteru v urãitom ãasovom obdobív˘razne negatívne ovplyvÀujú prírodne a Ïivot-né prostredie v regióne, kde sa realizujú. Pre-to poãítame s v˘raznou pomocou obcí a miestnajmä pri príprave t˘chto investiãn˘ch akcií,pretoÏe práve nimi chránime majetok, zdraviea veºmi ãasto aj Ïivoty na‰ich obãanov. Veºmiãasto je podnik kritizovan˘ za to, Ïe v protipo-vodÀovej ochrane nekoná, alebo koná iba veº-mi málo. Chcem zdôrazniÈ, Ïe hlavnou príãinoutoho, Ïe realizácia najmä preventívnych proti-povodÀov˘ch opatrení nejde tak˘m tempom,ako by to bolo Ïiaduce, nie je nezáujem podni-ku, ale, a to zdôrazÀujem, v˘luãne nedostatokefektívnych finanãn˘ch prostriedkov. Dôvo-dom je uÏ spomínaná absencia platieb za prá-ce vo verejnom záujme, ktoré ch˘bajú na riad-ne zabezpeãovanie úloh hlavne v oblasti prevá-dzky, ale v mnoh˘ch prípadoch sú to aj legisla-tívne nedostatky ãi obmedzenia.

V tejto súvislosti chcem zdôrazniÈ, Ïe proti-povodÀové opatrenia sa musia realizovaÈ kom-plexne a systémov˘m spôsobom. Vo vodohos-podárskej praxi to znamená, Ïe protipovodÀo-vé opatrenia na urãitom vodnom toku sa mu-sia vykonaÈ na celom jeho úseku, priãom sa mu-sia zohºadÀovaÈ aj rôznorodé opatrenia realizo-vané v jeho povodí. Za také opatrenia v‰ak ne-

povaÏujem súãasnú snahu obcí a miest realizo-vaÈ opatrenia na mal˘ch vodn˘ch tokoch, pre-toÏe je nesystémová a málo efektívna. Na dru-hej strane snahu obcí a miest o úpravy t˘chtovodn˘ch tokov tak, aby v˘znamne prispeli kukultúre prírodného prostredia plne chápem,pretoÏe je v mnoh˘ch prípadoch vynútená t˘m,Ïe sa v danej oblasti ãi regióne z hºadiska od-straÀovania povodÀov˘ch ‰kôd ãi prevenciípred povodÀami buì nekoná, alebo koná s veº-k˘m ãasov˘m posunom. V kaÏdom prípade bysituácia pri prechode povodÀov˘ch prietokovbola v˘razne lep‰ia, keby stav vodn˘ch tokovbol tak˘, ak˘ si ho väã‰ina z nás predstavuje.Vodné toky by nemali byÈ skládkami odpadu anismetiskami a v ich bezprostrednej blízkosti ne-mali by byÈ uskladnené také materiály, ktoré bymohli zhor‰iÈ odtok povodÀov˘ch prietokov. Ato uÏ vôbec nespomínam prípady, Ïe v zátopo-v˘ch územiach, ãi dokonca v inundáciách vod-n˘ch tokov sa povolila v˘stavba domov aleborekreaãn˘ch zariadení, ktoré nielen zhor‰ujú od-tokové pomery, ale sú prvé, na ktor˘ch dochá-dza k v˘razn˘m povodÀov˘m ‰kodám. Práve vtejto oblasti povaÏujem spoluprácu so starosta-mi a primátormi za potrebnú a mimoriadneuÏitoãnú.

Slovensko leÏí na streche Európy, v‰etkyslovenské vodné toky patria do úmoria Baltské-ho mora a úmoria âierneho mora, preto spolu-práca so susedn˘mi krajinami je prirodzená. Tása uskutoãÀuje buì na báze platn˘ch medzi‰tát-nych zmlúv o rie‰ení vodohospodárskych otá-zok na hraniãn˘ch tokoch, alebo na báze dvoj-strann˘ch alebo mnohostrann˘ch zmlúv a budesa v nej pokraãovaÈ aj nasledujúcich rokoch.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

PovodeÀ Jarovnice – Svinka,1998.

PovodeÀ ·túrovo, 2006.

Plaketa PPO Suchohrad

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

76

Pani riaditeºka, za obal moÏno povaÏovaÈvlastne v‰etko, ão sa pouÏíva na balenie to-varu. Je to teda tovar, ktor˘ môÏe byÈ aj ne-vratn˘. Ako s ním zaobchádzaÈ?

Podºa zákona o obaloch je obalom kaÏd˘v˘robok z ºubovoºného materiálu a ºubovoºn˘chvlastností, ktor˘ sa pouÏíva na balenie tovaru,jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie auvádzanie na trh, od surovín po v˘robky, od v˘-robcu po uÏívateºa alebo spotrebiteºa. Za oba-ly sa povaÏujú aj nevratné ãasti obalov pouÏí-vané na tie isté úãely. Spôsob nakladania sobalmi na konci Ïivotného cyklu, keì sa sta-nú odpadom, neovplyvÀuje skutoãnosÈ, ãi obalbol na jedno pouÏitie alebo opakovane pouÏi-teºn˘, ale rozhodujúci je materiál a jeho vlast-nosti, z ktorého bol obal vyroben˘. Práve ma-teriál obalu rozhoduje o tom, ak˘ postup zhod-notenia alebo recyklácie sa zvolí, alebo ãi sa pri-stúpi k jeho zne‰kodneniu. V súlade s hierar-chiou odpadového hospodárstva je uprednost-Àované predchádzanie vzniku odpadov nasle-dované materiálov˘m zhodnotením a recyklá-ciou. PrispieÈ k vytvoreniu vhodn˘ch podmie-nok pre správne zaobchádzanie s odpadmi zobalov môÏeme v‰etci, ak sa zodpovedne za-pojíme do separovaného zberu odpadov, kedyje veºká pravdepodobnosÈ, Ïe nedôjde ku neÏia-ducej kontaminácii vybran˘ch oddelen˘ch zlo-Ïiek odpadu.

Ako sa dá dopracovaÈ k záväznému rozhod-

nutiu, ão je vôbec e‰te obalom a ako s nímtreba narábaÈ?

Okrem základnej definície obalu, o ktorejbola reã v predchádzajúcej otázke, smernica oobaloch a odpadoch z obalov uvádza vo svojejprílohe aj kritériá a príklady, kedy v˘robok jealebo nie je obalom. Tak napríklad pre kritériumdefinované ako obaly, ak sú vytvorené s cieºomplnenia na mieste predaja, sa ako príklad spæÀa-júci uvedené kritérium uvádzajú papierové ale-bo plastové ta‰ky. ·pecifické postavenie medziobalmi majú napr. zálohované opakovane po-uÏiteºné obaly na nápoje. Typick˘m príkladomtakéhoto obalu sú napr. sklené pivové fºa‰e, kto-r˘ch pouÏívanie je priaznivé vo vzÈahu k Ïivot-ného prostrediu nielen t˘m, Ïe ich opakovan˘mpouÏívaním sa zniÏuje mnoÏstvo obalov, kto-ré sa v koneãnom dôsledku stanú odpadom, aleaj pouÏit˘ materiál – sklo je zaujímavá druhot-ná surovina, ktorú vieme opätovne vyuÏiÈ vprocese v˘roby.

âo je dôleÏité nezabudnúÈ uÏ pri v˘robnomprocese, pretoÏe pravdepodobne uÏ pri Àomsa rozhoduje, ão sa bude diaÈ s obalom po po-uÏití?

Obaly sa by sa mali vyrábaÈ tak, aby ichmnoÏstvo a váha boli obmedzené na minimál-ne mnoÏstvo zodpovedajúce udrÏaniu potreb-nej úrovne bezpeãnosti, hygieny a prijateºnos-ti pre v˘robok v obale a pre spotrebiteºa. Maliby sa navrhovaÈ a vyrábaÈ tak, aby manipulá-

cia s nimi umoÏnila ich opätovné pouÏitie,zhodnocovanie, vrátane recyklácie a aby saminimalizoval ich vplyv na Ïivotné prostrediev prípade, Ïe sa odpad z obalov alebo zvy‰kyzo spracovania odpadov z obalov zne‰kodÀu-jú. Materiály pouÏívané na ich v˘robu musia za-bezpeãiÈ, aby prítomnosÈ ‰kodliv˘ch a in˘ch ne-bezpeãn˘ch látok v obaloch bola minimalizo-vaná s ohºadom na ich prítomnosÈ v emisiách,popole alebo v˘luhu, ak sa obaly alebo zvy‰kyzo spracovania odpadov z obalov spaºujú ale-bo skládkujú.

Kto musí vypracovaÈ program prevencie,na aké obdobie a aké opatrenia musí obsa-hovaÈ, aby sa dodrÏali smernice EP a EK?

SúãasÈou opatrení v oblasti nakladania s od-padmi z obalov sú aj opatrenia zabezpeãujúcezniÏovanie mnoÏstva produkovaného obalo-vého odpadu. Smernica Európskeho spoloãen-stva, implementovaná zákonom o obaloch, po-vaÏuje prevenciu za prioritu a za odvoden˘,úzko nadväzujúci povaÏuje princíp opakované-ho pouÏitia obalov, recykláciu a ìal‰ie formyzhodnotenia obalov˘ch odpadov, ktor˘mi sa ob-medzí rozsah koneãného zne‰kodÀovania od-padov z obalov. My‰lienka prevencie alebopredchádzania vzniku odpadov bola zhmotne-ná do programu prevencie, ktor˘ musí vypra-covaÈ kaÏd˘ podnikateº, ktor˘ vyrába, distribuu-je alebo uvádza na trh v˘robky v obaloch vmnoÏstve presahujúcom roãne viac ako 10 tonobalov. Program má obsahovaÈ kvantitatívneciele pre prevenciu, opatrenia na ich dosiahnu-tie a spôsob kontroly plnenia cieºov a vypracú-va sa na obdobie ‰tyroch rokov. K obmedzova-niu vzniku mnoÏstva obalového odpadu sme-rujú napr. povinnosti t˘ch, ktorí predávajú spot-rebiteºovi nápoje v obaloch, ktoré nie sú opa-kovane pouÏiteºné. Vtedy je povinnosÈ v mies-te ich predaja daÈ do obehu nápoje rovnakéhodruhu aj v opakovane pouÏiteºn˘ch obaloch, aksa v nich takéto nápoje na trh v Slovenskej re-publike uvádzajú.

Koho sa vôbec Zákon o obaloch priamot˘ka, moÏno sa sústrediÈ len na v˘robcovobalov?

Zákon o obaloch sa vzÈahuje na niekoºkoskupín podnikateºsk˘ch subjektov, ktoré prisvojej ãinnosti prichádzajú do styku s obalmi.Pre tieto subjekty zákon zavádza ‰peciálne po-menovanie, a to tzv. povinná osoba. Povinnouosobou je podnikateº, ktor˘ pouÏíva obaly nabalenie v˘robkov alebo plní v˘robky do oba-

Aj na obal sa vzÈahujú povinnosti

Problematika odpadov je téma, ktorá trápi ºudí, a hlavne kompetentn˘ch, na celom svete. Práve zákonom treba pomôcÈ a upraviÈ poÏiadavky, povinnosti a práva tak, aby sa predchádzalo

‰kodám a zniÏovalo sa nebezpeãenstvo zneãisÈovania Ïivotného prostredia. O informáciek zákonu o obaloch sme poprosili riaditeºku Odboru odpadového hospodárstva Ministerstva

Ïivotného prostredia SR Marcelu POKUSOVÚ. Pripravila redaktorka Anna Komová.

77

lov tzv. baliãi a plniãi, alebo uvádza na trh v˘-robky v obaloch, alebo uvádza na trh obaly. V -nimku predstavujú v˘robcovia a dovozcoviaobalov, ktorí dodávajú nepouÏité prázdne oba-ly prvej skupine podnikateºov, teda baliãom aplniãom. Je dôleÏité poznamenaÈ, Ïe do tretejskupiny podnikateºov uvádzajúcich na trh oba-ly, budú podºa nového zákona o obaloch patriÈaj v˘robcovia, ktorí uvádzajú na trh prázdneobaly ak˘mi sú „nákupné ta‰ky“, poskytovanéspotrebiteºovi bezplatne, alebo ktoré si spotre-biteº kupuje ako prázdne obaly na zabalenie to-varov.

Ak˘ limit je stanoven˘ na minimálne mnoÏ-stvo obalov, ktor˘ podlieha povinnostiamzo Zákona o obaloch a preão?

Zákon o obaloch pokiaº sa t˘ka odpadov zobalov uplatÀuje v‰eobecne platn˘ princíp od-padového hospodárstva a to „zneãisÈovateº pla-tí“. Princíp je v˘chodiskom na urãenie povin-ností pre v‰etky povinné osoby pri zabezpeão-vaní zberu odpadov z obalov uveden˘ch na trhvrátane ich zhodnocovania a recyklácie. Nástro-jom na kontrolu plnenia povinností a zároveÀ nazvy‰ovanie ochrany a kvality Ïivotného prostre-dia sú limity zhodnocovania a recyklácie odpa-dov z obalov, ktor˘ch v˘‰ka ustanovená vyko-návacím predpisom kore‰ponduje s limitmiplatn˘mi v Európskom spoloãenstve. V nimkaz plnenia limitov sa vzÈahuje na podnikateºov,ktorí uvedú na trh menej ako 200 kg obalov vkalendárnom roku. Dolná hranica bola stanove-ná na základe poÏiadaviek z praxe.

Záväzné limity recyklácie majú tieÏ svojepravidlá. Ako sa postupuje v prípade, Ïeobal je vhodn˘ na recykláciu? Nie je to prí-li‰ komplikované?

Pre trvalo udrÏateºn˘ rast je obmedzovanie od-padu principiálne nevyhnutné. Ak chceme, abysi v‰etci tí, ktorí sú zainteresovaní do v˘roby, do-vozu, distribúcie a pouÏívania obalov a zabale-n˘ch v˘robkov uvedomovali rozsah, v akom saobaly stávajú odpadmi a v súlade so zásadou„zneãisÈovateº platí“ prijali zodpovednosÈ zatento odpad, boli zavedené záväzné limity zhod-nocovania a recyklácie odpadov z obalov. Roz-hodovanie o tom, ãi odpad z obalov je vhodn˘na zhodnocovanie a teda sme povinní plniÈ zá-väzné limity alebo nie, nie je aÏ také zloÏité. V -chodiskov˘m bodom je zodpovedanie otázky, ãipredmetn˘ v˘robok spæÀa definíciu obalu uve-denú v zákone o obaloch. Ak je odpoveì klad-ná, potom sme povinní plniÈ limity. MôÏe nastaÈjediná v˘nimka a to, Ïe v˘robok síce zodpove-dá definícii obalu, ale je zneãisten˘ nevyuÏit˘-mi zvy‰kami nebezpeãn˘ch chemick˘ch látoka prípravkov, a vtedy sa na nakladanie s odpad-mi z tak˘chto obalov vzÈahujú povinnosti uplat-Àované pri nakladaní s nebezpeãn˘mi odpadmipodºa zákona o odpadoch.

V prípade ak sa zabezpeãuje plnenie záväz-n˘ch limitov, má z toho v˘robca aj nejaké v˘-hody alebo len povinnosti?

Záväzné limity je potrebné chápaÈ ako nástroj,ktor˘ zabezpeãuje, aby sa subjekty zodpoved-né za odpad z obalov zapojili systémov zberuodpadov z obalov a zúãastÀovali sa na environ-mentálne vhodnom nakladaní s nimi. HovoriÈ ov˘hodách v spojitosti s plnením záväzn˘ch li-mitov asi nie je presné, ale je pravdou, Ïe ten ktolimity plní, in˘mi slovami postará sa o jemu ur-

ãen˘ objem odpadov z obalov, nie je povinn˘platiÈ poplatky do Recyklaãného fondu.

Ako sa musia podºa zákona oznaãovaÈ oba-ly a ão by mal vedieÈ spotrebiteº o obale? Po-uÏíva sa zákonom schválené oznaãenie?

Ten, kto uvádza na trh alebo do obehu obalalebo v˘robok v obale a oznaãí obal údajom omateriálovom zloÏení obalu, potom oznaãeniemusí byÈ dobre viditeºné a ºahko ãitateºné, musíbyÈ primerane odolné a to aj pri otvorení oba-lu. Obal je moÏné oznaãiÈ aj údajom, ak˘mspôsobom s ním naloÏiÈ, ak sa ho chceme zba-viÈ, teda ãi ho máme odovzdaÈ napríklad do se-parovaného zberu alebo napríklad organizácii,ktorá má právo nakladaÈ s tak˘mto druhom od-padu.

Ako sa re‰pektuje a dopæÀa právna úpravav oblasti obalov a odpadov v rámci krajínEurópskej únie?

Od roku 2005 sa vedú v Európskej únii di-skusie na tému tzv. recyklujúcej spoloãnosti,ktorá úzko súvisí so stratégiou Európskej úniezameranou na zniÏovanie mnoÏstva produko-vaného odpadu a zvy‰ovanie miery jeho recy-klácie, aby sa oddelil ekonomick˘ rast od ãer-pania primárnych surovinov˘ch zdrojov. Recy-klujúca spoloãnosÈ je charakterizovaná tromizákladn˘mi spôsobmi nakladania s odpadmi ato opätovné pouÏitie, zhodnocovanie a recyklá-cia. Tieto základné my‰lienky sú postupne pre-tavované aj do rozsiahlej právnej úpravy v ob-lasti obalov a odpadov z obalov v rámci krajínEurópskej únie, a teda aj Slovenskej republiky.

Najv˘znamnej‰ou udalosÈou ostatného obdo-bia je schválenie novej smernice 98/2008/ESo odpadoch. âlenské ‰táty EÚ musia prijaÈprávne predpisy, ktoré sú nevyhnutné nadosiahnutie súladu s touto smernicou, do12. decembra 2010. Mohli by ste nám novúsmernicu trochu priblíÏiÈ? Na ão v‰etko sazameriava?

Smernica je rozdelená do niekoºk˘ch ãastí.Prvá ãasÈ definuje oblasÈ pôsobnosti, kde saustanovujú opatrenia na ochranu Ïivotného pro-stredia a ºudského zdravia predchádzaním ale-bo zniÏovaním nepriazniv˘ch vplyvov vznikuodpadu a nakladania s ním a zniÏovaním celko-v˘ch vplyvov vyuÏívania zdrojov a zvy‰ovaním

efektívnosti takéhoto vyuÏívania. Smernica v tej-to ãasti vymedzuje základné pojmy, ak˘mi súodpad, nebezpeãn˘ odpad, biologick˘ odpad,pôvodca odpadu, drÏiteº odpadu, zber, trieden˘zber, zhodnocovanie, recyklácia alebo prípravana opätovné pouÏitie. Definuje veºmi dôleÏitúhierarchiu predchádzania vzniku odpadu a na-kladania s odpadom, t.j. hierarchiu odpadové-ho hospodárstva, kde stanovuje priority v pora-dí: predchádzanie vzniku; príprava na opätov-né pouÏitie; recyklácia, iné zhodnocovanie napr.energetické zhodnocovanie; zne‰kodÀovanie.V druhej ãasti Smernica uvádza v‰eobecné po-Ïiadavky nakladania s odpadmi a ustanovujeroz‰írenú pôsobnosÈ v˘robcov, ochranu ºudské-ho zdravia a Ïivotného prostredia a náklady. Vtretej ãasti sú ‰pecifikované zásady nakladanias odpadmi napríklad zodpovednosÈ za naklada-nie s odpadom, zásada sebestaãnosti a zásadablízkosti. Smernica zakazuje zmie‰avanie nebez-peãného odpadu a stanovuje toky odpadov, kon-krétne pre odpadové oleje a biologick˘ odpad.V ãasti Povolenia a registrácie sú definovanépodmienky udeºovania povolení na vykonáva-nie spracovania odpadu a v ãasti Programy saokrem problematiky Programov odpadovéhohospodárstva ustanovujú aj nové Programypredchádzania vzniku odpadu. Kontrola a vede-nie záznamov pri nakladaní s odpadmi je pred-metom ‰iestej ãasti.

Aké sú hlavné ciele novej smernice?Jedn˘m z hlavn˘ch cieºov smernice je recyk-

lovaÈ do roku 2020 aÏ 50 % hmotnosti odpaduz domácností, resp. odpadov podobn˘ch odpa-dom z domácností, najmä papier, sklo, plasty,kovy atì. V rovnakom ãasovom horizonte sa márecyklovaÈ ostatn˘ odpad zo stavebníctva a de-molácií, a to aÏ na úrovni 70 % hmotnosti. Kºú-ãov˘mi témami pri prerokovávaní smernice bolaaj otázka ukladania odpadov na skládky a spa-ºovanie. Text nakoniec obsahuje kompromis,ktor˘ vychádza z návrhu Komisie a Rady EÚ,ktor˘ spaºovanie zmesov˘ch komunálnych od-padov definuje ako vyuÏitie a nie ako odstráne-nie. VyuÏitie tohto odpadu v spaºovniach je tedamoÏné, ale iba za predpokladu, Ïe sa dosiahnuurãité energetické normy, ktoré sú uvedené v prí-lohe II. smernice. Podºa Komisie by toto opat-renie malo viesÈ k zefektívneniu spaºovania od-padov a jeho energetického vyuÏitia.

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

78

V krajinách celej Európskej únie je spra-covanie automobilov˘ch a priemyseln˘chbatérií a akumulátorov uspokojivé. Slovenskosa systémom zberu a spracovania radí medzitie ‰táty, ktoré majú úlohu spracovania na100 % vyrie‰enú.

Problémom celej Európy, nevnímajúc Slo-vensko, bolo v‰ak stále spracovanie pouÏit˘chprenosn˘ch batérií a akumulátorov. Z 240000 ton prenosn˘ch batérií uvádzan˘ch roã-ne na trh je zhodnocovan˘ch len 13 %. Slo-vensko na základe nepresností a nepochope-nia Smernice EÚ ã. 91/157/EHS zákonom oodpadoch ã. 223/2001 Z. z. stanovilo len ‰ty-ri druhy batérií a akumulátorov, ktoré podlie-hali spracovaniu.

NOVÁ SMERNICAV septembri 2006 bola prijatá nová smer-

nica k t˘mto tovarom, ktorá si vyt˘ãila hlav-n˘ cieº, minimalizáciu ich negatívnych vply-vov na Ïivotné prostredie, keì sa stanú odpa-dom.

V smernici je jednoznaãné spresnenie, Ïesmernica sa vzÈahuje na v‰etky typy batérií aakumulátorov bez ohºadu na ich tvar, objem,hmotnosÈ, materiálové zloÏenie alebo pouÏi-tie. Táto zásada znaãne zmenila doteraj‰í prí-stup Slovenska.

V smernici je dôraz poloÏen˘ na minima-lizáciu negatívnych vplyvov na Ïivotné pro-stredie. Odporúãa sa, aby systémy zberu a re-cyklácie boli organizované tak, aby boli zní-Ïené na minimum negatívne vplyvy spraco-vania, hlavne dopravy, na zvoz batérií a aku-mulátorov do recyklaãn˘ch závodov. Spraco-vanie musí byÈ ão najbliωie k miestu vznikuodpadu. Smernica ustanovila spoluzodpo-vednosÈ v‰etk˘ch subjektov za nakladanie sbatériami a akumulátormi, ktoré sú zaintere-sované do Ïivotného cyklu batérií a akumu-látorov, t. j. v˘robcov, distribútorov a najmäsubjektov, ktoré sa priamo podieºajú na spra-covaní a recyklácii pouÏit˘ch batérií a aku-mulátorov.

PRIPRAVENOSË SLOVENSKASlovensko je pripravené na realizáciu po-

Ïiadaviek smernice Európskeho parlamentua Rady ã. 2006/66/Es. Systém zberu a recy-klácie automobilov˘ch, priemyseln˘ch a olo-ven˘ch prenosn˘ch batérií a akumulátorov uÏdlhodobo zabezpeãuje na 100 % zberu azhodnotenia do systému odovzdan˘ch baté-rií a akumulátorov pôvodcami. Kapacity nazber a recykláciu vysoko presahujú ich v˘skytna Slovensku.

Po prijatí novej smernice o nakladaní spouÏit˘mi batériami a akumulátormi v roku2006 spoloãnosÈ MACH TRADE, s. r. o., vSeredi, v spolupráci s Technickou univerzi-tou v Ko‰iciach, Hutníckou fakultou, Kate-drou neÏelezn˘ch kovov a spracovania odpa-dov rozvinuli úzku spoluprácu v rámci spra-covania pouÏit˘ch prenosn˘ch batérií a aku-mulátorov in˘ch ako oloven˘ch. Anal˘zou sú-ãasného stavu spracovávania prenosn˘ch ba-térií a akumulátorov v krajinách EÚ sme pri-‰li k záveru, Ïe v súãasnosti zatiaº neexistu-jú stabilizované a dobre prepracované tech-nológie ich spracovania do finálnej podoby.

Preto sme pristúpili k sofistikovanej‰ím

metódam nakladania s t˘mto druhom odpa-du. Za základnú tézu sme prijali fakt, Ïe natento odpad sa nebudeme pozeraÈ len ako nanepotrebnú vec, ktorej sa chce koneãn˘ uÏí-vateº zbaviÈ, ale ako na cennú druhotnú suro-vinu.

ZÁKLADNÁ STRATÉGIAV rámci základnej stratégie sú stanovené

dve úrovne: zber a presné triedenie batériípodºa základn˘ch zloÏiek na prvej úrovni a nadruhej úrovni presne roztriedené batérie aich individuálne spracovanie s cieºom zhod-notiÈ v‰etky zloÏky spracovávaného odpadua ich návrat do opätovného pouÏívania vpriemyselnej v˘robe.

PouÏívané, takzvané robustné metódy rea-lizované v prevaÏnej ãasti v krajinách EÚ, ne-zabezpeãujú získavanie a následne ìal‰ie vy-uÏívanie v‰etk˘ch pouÏiteºn˘ch zloÏiek. Prerealizáciu druhej úrovne v rámci nami stano-venej základnej stratégie je preto potrebné po-uÏiÈ veºmi sofistikované metódy. SprávnosÈtejto stratégie potvrdili aj prezentácie a v˘-sledky medzinárodnej konferencie o spraco-vaní prenosn˘ch batérií a akumulátorov, or-ganizovanej v apríli 2009 v Sklen˘ch Tepli-ciach.

Na Slovensku je uÏ systém zberu a recy-klácie aj ostatn˘ch do novembra roku 2009oddelene nezbieran˘ch a nerecyklovan˘chpouÏit˘ch prenosn˘ch batérií a akumulátorovvybudovan˘ a v praxi realizovan˘. Za posled-n˘ kvartál roku 2009 od platnosti novely zá-kona o batériách a akumulátoroch bolo naSlovensku zozbieran˘ch a v spoloãnostiMACH TRADE, s. r. o., Sereì zhodnote-n˘ch viac ako 80 ton prenosn˘ch batérií aakumulátorov. V súãasnosti je uÏ vytvoren˘ch

ByÈ zodpovední nielen verbálne

Batérie a akumulátory v Európskej únii patria medzi obzvlá‰È sledované tovary. Tovary, ktoréobsahujú toxické ÈaÏké kovy a ìal‰ie nebezpeãné látky. Niektorí v˘robcovia pouÏívajú

v akumulátoroch rôzne komplikované anorganické a organické zlúãeniny s obsahom vysokonebezpeãn˘ch látok. Zber, spracovanie a zhodnotenie pouÏit˘ch automobilov˘ch a priemyseln˘chbatérií a akumulátorov je preto pre ochranu Ïivotného prostredia mimoriadne dôleÏité. Na túto

tému pí‰e pre Parlamentn˘ kuriér Dr. Ján KAMENICK , prezident REBAT, neziskovéhozdruÏenia podnikateºov, zabezpeãujúcich zber, dopravu a recykláciu opotrebovan˘ch batérií

a akumulátorov obsahujúcich niektoré nebezpeãné látky, a dovozcov batérií a akumulátorov.

79

viac ako 3 600 zbern˘ch miest pre pouÏitéprenosné batérie a akumulátory.

CIELE A ZÁMERYNa‰ím cieºom pre rok 2010 aÏ 2011 je vy-

tvorenie viac ako 1 2000 zbern˘ch miest a do-siahnutie minimálne smernicou EÚ stanove-ného mnoÏstva vyzbieran˘ch pouÏit˘ch pre-nosn˘ch batérií a akumulátorov a ich maxi-málne efektívne materiálové zhodnotenie.

Technické, technologické a organizaãnépodmienky zberu a zhodnotenia pouÏit˘chprenosn˘ch batérií a akumulátorov sú zo stra-ny zberateºov a zhodnotiteºov vytvorené. Rea-lizujú sa dva prúdy samotného zberu: jedenje cez zákonom stanovenú povinnosÈ odberucez distribútorov a druh˘ prúd cez aktívne za-pojenie ‰kolskej mládeÏe s multiplikaãn˘mefektom zapojenia ‰irokej siete domácností,rôznych firiem a spoloãností.

NEZODPOVEDN¯ PRÍSTUPProblémom je, Ïe aj pol roka po prijatí zá-

kona sú medzi v˘robcami – dovozcami baté-rií a akumulátorov a ich distribútormi – predaj-cami takí, ktorí vedome poru‰ujú zákon a ne-plnia si svoje zákonom stanovené povinnosti.

V robcovia – dovozcovia v súlade so zá-konom si neplnia povinnosÈ dodaÈ materiálo-

vé listy pre potreby recyklátorov. Distribúto-ri – predajcovia, aj keì majú zákonom stano-venú povinnosÈ vytvoriÈ odberné miesta vosvojich predajniach, ktoré majú byÈ ºahkoprístupné a viditeºne oznaãené pre v‰etk˘chkupujúcich a majú im tak zabezpeãiÈ bez-platn˘ odber tohto druhu odpadu, nemajú za-bezpeãen˘ odber pouÏit˘ch prenosn˘ch baté-rií a akumulátorov subjektom, ktor˘ je zozákona oprávnen˘ odber vykonávaÈ, ktorémubola udelená autorizácia podºa § 8 ods. 3písm. a). T˘m sa nenapæÀa princíp samotné-ho odberu pouÏit˘ch prenosn˘ch batérií aakumulátorov, keìÏe nie sú efektívne mate-riálové zhodnotené.

NeslúÏi to dobrému menu obchodu. Mno-hí distribútori – predajcovia v‰ak ani nevyt-vorili odberné miesta a prejavujú tak svojnezodpovedn˘ prístup k ochrane Ïivotnéhoprostredia. Vynakladajú nemalé prostriedkyna kampane a na druhej strane sa správajú ne-adekvátne a nezodpovedne. Medzi takétosubjekty v‰ak nepatria COOP Jednota Slo-vensko, spotrebné druÏstvo, ktorá má vytvo-rené viac ako 2 500 odbern˘ch miest, Kauf-land Slovenská republika v. o. s., IKEA SUP-LY AG, ktorí nielen slovne deklarujú svojzodpovedn˘ prístup k otázkam ochrany Ïivot-ného prostredia, ale aj podºa neho konajú.

DESULFATIZÁCIATak ako pri prenosn˘ch batériách a akumu-

látoroch, aj pri automobilov˘ch a priemysel-n˘ch batériách a akumulátoroch napredujev˘voj technológií ich spracovania. Slovens-ko ako prvá krajina z b˘valého v˘chodnéhobloku doplÀuje svoju technológiu o desulfa-tizáciu vsádzky pre hutné spracovanie. Desul-fatizácia prispeje k zv˘‰eniu ekologizáciehutníckeho procesu. T˘mto doplnením tech-nológie sa zaradíme medzi tie krajiny, v kto-r˘ch sa prevádzkuje recyklaãná technológiana najvy‰‰ej dostupnej environmentálnejúrovni.

âinnosÈ spoloãnosti sa sústreìuje na zákaz-níkov z komunálnej i podnikateºskej sféry, napriemyselné podniky i obchodné reÈazce.Svedãí o tom spolupráca s viac ako 250 mes-tami a obcami, priãom zabezpeãuje sluÏby pretakmer milión obyvateºov a 4 000 podnika-teºsk˘ch subjektov.

OUTSOURCING ODPADOVÉHOHOSPODÁRSTVA

SpoloãnosÈ Marius Pedersen, a.s. ponúkav rámci svojich sluÏieb i outsourcing odpa-dového hospodárstva pre podnikateºské sub-

jekty. SpoloãnosÈ Marius Pedersen, a.s., po-vaÏuje outsourcing za vy‰‰iu formu partner-stva.

Hlavné zásady outsourcingu prevádzkyodpadového hospodárstva: • prevzatie zodpovednosti za podmienky

prevádzky odpadového hospodárstva, kto-ré sú dané orgánmi ‰tátnej správy

• zodpovednosÈ za optimálne ekonomické aodborné riadenie prevádzky odpadovéhohospodárstva

• zodpovednosÈ za opravy a údrÏbu zariade-ní

• spolupráca pri príprave investícii do prevá-dzky odpadového hospodárstva

• tvorba ceny za sluÏby na základe kalkulá-cie skutoãn˘ch prevádzkov˘ch nákladov

SYSTÉMY TRIEDENÉHO ZBERUODPADU

Odpad vyluãovan˘ do prostredia z urãité-ho technologického procesu alebo vznikajú-ci pôsobením niektorej spoloãensko-ekono-mickej aktivity môÏe byÈ cenn˘m zdrojomdruhotn˘ch surovín a energií. Trieden˘ zberodpadu je jednou z podstatn˘ch opôr mo-derného integrovaného odpadového hospo-dárstva, lebo iba t˘mto spôsobom sa môÏe do-siahnuÈ efektívne zníÏenie mnoÏstva komu-

nálneho odpadu aÏ o 40 – 60 % a jeho od-bremenenie od nebezpeãn˘ch odpadov. Spo-loãnosÈ Marius Pedersen a.s. vytvára a prevá-dzkuje pre svojich zákazníkov zo samospráv-nej aj komerãnej sféry systémy pre vyuÏitiedruhotn˘ch surovín obsiahnut˘ch v odpa-doch.

Centrála pre Slovenskú republiku:Marius Pedersen, a.s., Súvoz 1, P.O.Box 33, 912 50 TrenãínTel.: (032) 743 75 43, Fax: (032) 743 75 42e-mail: trencin@mariuspedersen.sk,www.mariuspedersen.sk

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

SpoloãnosÈ Marius Pedersen, a. s., so sídlom v Trenãíne je dcérskou spoloãnosÈou – A/S MARIUS PEDERSEN –najväã‰ej súkromnej dánskej spoloãnosti v oblasti nakladania s odpadmi. Ako jedna z najväã‰ích spoloãností pôsobiacich

na slovenskom trhu v oblasti odpadového hospodárstva poskytuje komplexné sluÏby v oblasti nakladania s odpadmi.

Komplexné sluÏby v oblasti nakladania s odpadmi

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

80

Aká je úloha ministerstva Ïivotného prostre-dia SR v procese vyuÏívania finanãn˘ch zdro-jov prichádzajúcich z Európskej únie?

Ministerstvo prostredníctvom na‰ej sekciezabezpeãuje plnenie priorít v oblasti budovaniaenvironmentálnej infra‰truktúry a ochrany Ïivot-ného prostredia najmä v rámci programovéhodokumentu s názvom Operaãn˘ program Îi-votné prostredie. Ako riadiaci orgán pre tentoprogram, ministerstvo nesie celkovú zodpoved-nosÈ za systém riadenia a implementácie po-moci poskytovanej z Európskeho fondu regio-nálneho rozvoja a Kohézneho fondu v súlade spredpismi EÚ a v súlade s in‰titucionálnymi,právnymi a finanãn˘mi systémami SR. Pri ria-dení operaãného programu postupuje v súlades metodick˘mi pokynmi Centrálneho koordi-naãného orgánu – ministerstva v˘stavby a regio-nálneho rozvoja SR a metodick˘mi pokynmicertifikaãného orgánu a orgánu auditu v prí-slu‰n˘ch oblastiach – ministerstva financií SR.Konkrétne to znamená, Ïe na na‰om minister-stve sa vypracovávajú a aktualizujú v‰etky re-levantné dokumenty súvisiace s poskytovanímtzv. nenávratného finanãného príspevku a vytvá-ra sa vhodn˘ systém implementácie celého ope-raãného programu. Prakticky tak svojimi ãinnos-Èami na‰e ministerstvo umoÏÀuje získavanie fi-nanãn˘ch prostriedkov na environmentálne pro-jekty a zabezpeãuje ich korektné ãerpanie. Îia-dateº v celom procese vystupuje v roli klienta.Na‰i pracovníci mu za úãelom správneho vypra-covania Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspe-vok poskytujú presné informácie o podmienkachoperaãného programu, moÏnostiach financova-nia a získania príspevku; zabezpeãujú poraden-stvo, ‰kolenia a workshopy.

Ako je rozdelen˘ Operaãn˘ program Îivot-né prostredie?

âlení sa na ‰esÈ prioritn˘ch osí, ktoré sú ìa-lej rozdelené na ‰estnásÈ operaãn˘ch cieºov. Vov‰eobecnosti môÏeme povedaÈ, Ïe zasahujú dov‰etk˘ch oblastí Ïivotného prostredia. Hlavn˘mcieºom je podporiÈ trvalo udrÏateºn˘ charakterjeho rozvoja.

Prvou prioritnou osou je Integrovaná ochra-na a racionálne vyuÏívanie vôd. Jej cieºom je zní-Ïenie zneãistenia vôd a zv˘‰enie kvality Ïivotaobyvateºstva SR dobudovaním a skvalitneníminfra‰truktúry vodného hospodárstva.

Aj druhá prioritná os sa dot˘ka vody a vznik-la z aktuálnej situácie na Slovensku: potrebyochrániÈ majetok a Ïivoty ºudí pred ãoraz ãas-tej‰ími povodÀami. Ide teda o os nazvanúOchrana pred povodÀami. V tomto prípade ho-voríme o dvoch operaãn˘ch cieºoch, a to: Pre-

ventívne opatrenia na ochranu pred povodÀamia Vybudovanie povodÀového varovného a pred-povedného systému.

Potom nasleduje snaha o zniÏovanie emisií zá-kladn˘ch a ostatn˘ch zneãisÈujúcich látok, sna-ha o minimalizáciu nepriazniv˘ch vplyvov zme-ny klímy, vrátane podpory obnoviteºn˘ch zdro-jov energie, ktorá sa premietla do prioritnej osiãíslo 3, nazvanej Ochrana ovzdu‰ia a minima-lizácia nepriazniv˘ch vplyvov zmeny klímy.

V prioritnej osi ã. 4 – Odpadové hospodárstvo,je snahou ministerstva podporiÈ dobudovanieinfra‰truktúry odpadového hospodárstva SR,zniÏovanie a eliminácia negatívnych vplyvov en-vironmentálnych záÈaÏí a skládok odpadov nazdravie ºudí a ekosystémy.

Operaãn˘ program nezabúda ani na ochranuprírody. Venuje sa jej piata prioritná os: Ochra-na a regenerácia prírodného prostredia a kraji-ny s t˘m, Ïe sa sústreìuje na dobudovanie sú-stavy chránen˘ch území NATURA 2000 a inf-ra‰truktúry ochrany prírody, ako aj na zlep‰eniepovedomia verejnosti o na‰ej prírode, ale najmäo potrebe jej ochrany a zachovania.

K˘m prv˘ch päÈ prioritn˘ch osí je tematickyvenovan˘ch jednotliv˘m zloÏkám Ïivotnéhoprostredia, ‰iesta sa orientuje na zabezpeãenieefektívnej organizaãnej a propagaãnej realizácieoperaãného programu v praxi. Ide o prioritnú osnazvanú: Technická pomoc.

Kto sa môÏe uchádzaÈ o získanie finanãn˘chprostriedkov z Operaãného programu Îivot-né prostredie?

Tieto subjekty naz˘vame oprávnen˘mi Ïiada-teºmi. Presne, spolu so v‰etk˘mi komplexn˘miinformáciami o operaãnom programe sú uvede-ní na webovej stránke www.opzp.sk v dokumen-te, ktor˘ je nazvan˘ Programov˘ manuál. Lenstruãne spomeniem, Ïe ide o mestá a obce, vniektor˘ch prípadoch podnikateºské subjekty,záujmové zdruÏenia, organizácie ‰tátnej správy,ale aj zdruÏenia miest a obcí, príspevkové orga-nizácie a podobne.

Ak˘m spôsobom sa môÏu oprávnení Ïiadate-lia uchádzaÈ o finanãn˘ príspevok?

Îiadatelia musia zareagovaÈ na aktuálne v˘-zvy, ktoré sú zverejnené na uÏ spomínanej we-bovej stránke operaãného programu, a ktoré mi-nisterstvo priebeÏne propaguje aj v médiách.Treba predloÏiÈ Ïiadosti na projekty vypracova-né podºa striktne dan˘ch pravidiel a samozrej-me maÈ aj finanãné prostriedky na spolufinan-covanie. Pomoc pri ich spracovaní, ako aj ìal-‰ie informácie o programe a moÏnostiach ãerpa-nia Ïiadateºom poskytuje sieÈ Regionálnych en-vironmentálnych poradensk˘cha informaãn˘chstredísk (REPIS). Kontakty na ne sú uvedené nastránke www.repis.sk.

âo sa t˘ka ãasového priebehu, nachádzamesa v polovici implementácie Operaãného pro-gramu Îivotné prostredie. âo to znamená vkonkrétnych ãíslach?

UÏ v januári 2008 sa vyhlásením prv˘ch v˘-ziev na predkladanie Ïiadostí o nenávratn˘ fi-nanãn˘ príspevok zaãala implementácia Operaã-ného programu Îivotné prostredie. K marcu2010 vyhlásilo ministerstvo uÏ 33 v˘ziev napredkladanie Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘príspevok, v celkovej v˘‰ke 1,517 mld. eur.MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe v rámci predkladaniaÏiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok pro-stredníctvom ná‰ho operaãného programu bolok dne‰nému dÀu prijat˘ch 1285 Ïiadostí vo v˘-‰ke 2,936 mld. eur. Celkovo bolo schválen˘chuÏ 461 projektov v objeme 1,156 mld. eur. Ztoho je zazmluvnen˘ch uÏ 334 projektov v ob-jeme 766 mil. eur. Väã‰ina t˘chto projektov sauÏ na základe uzavret˘ch zmlúv aj realizuje.

Suma finanãn˘ch prostriedkov, na ktoré uÏboli uzavreté zmluvy s prijímateºmi alebo vyhlá-sené v˘zvy, sa v poslednom období zásluhouzv˘‰enej aktivity pracovníkov ministerstva akoriadiaceho orgánu pre Operaãn˘ program Îivot-né prostredie zv˘‰ila a neustále rastie. Objemreálneho vyuÏitia zdrojov prijímateºmi, ktorésa oznaãuje ako ãerpanie, teraz uÏ závisí najmäod aktivity prijímateºov pri realizácii ich projek-tov.

Operaãn˘ program Îivotné prostredie úspe‰nepre‰iel do druhej polovice implementácie

Cieºom celého európskeho spoloãenstva je vyrovnávanie regionálnych rozdielov ãlensk˘ch krajín a zvy‰ovaniecelkovej Ïivotnej úrovne ich obyvateºov, okrem iného aj v oblasti ochrany a tvorby Ïivotného prostredia. Realizácia

tohto cieºa si v‰ak vyÏaduje veºk˘ objem finanãn˘ch prostriedkov. V tomto smere nám uÏ od predvstupového obdobiaprichádza na pomoc Európska únia. V rámci súãasného programového obdobia postupne z EÚ prichádza

na Slovensko 1,8 mld. eur. O tom, Ïe ich vyuÏitie v rámci jednotliv˘ch projektov v regiónoch ãi v konkrétnych obciach nie je len o matematickom rozdeºovaní uvedeného ãísla, sme sa rozprávali s generálnou riaditeºkou sekcie

environmentálnych programov a projektov Ministerstva Ïivotného prostredia SR Ing. Ivicou MATU·ÍKOVOU.

81

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A N A S L O V E N S K U

Tohtoroãn˘ uÏ 6. roãník medzinárodnejkonferencie Fórum koºajovej dopravy sa ko-nal v Radisson SAS Carlton Hotel v Bratisla-ve pod zá‰titou ministra dopravy, pô‰t a tele-komunikácií SR ªubomíra VáÏneho, rektoraÎilinskej univerzity v Îiline prof. Ing. JánaBujÀáka, CSc. a rektora Slovenskej technic-kej univerzity v Bratislave prof. Ing. Vladi-míra Bále‰a, DrSc. Organizátorom a iniciá-torom tejto konferencie je od jej prvého roã-níka nezisková organizácia SpoloãnosÈ PSKD– prevádzka a stavby koºajovej dopravy, spo-lu s jej hlavn˘m garantom, spoloãnosÈou RE-MING Consult, a. s.

Atmosféra Fóra sa uÏ tradiãne niesla v tvo-rivom, odbornom a priateºskom duchu. Poãaskonferencie odzneli stále Ïiadané témy o mo-dernizácii konvenãn˘ch koridorov˘ch tratí, otrende v budovaní vysokor˘chlostn˘ch tratí,o mestskej koºajovej doprave ako súãasti ur-banizácie a architektúry mesta, o rozvoji mo-biln˘ch prostriedkov, o interoperabilite. Me-dzi vy‰e 250 úãastníkmi konferencie z 8 kra-jín EÚ boli ‰iroko zastúpené technické uni-

verzity zo Slovenska i zo zahraniãia, projek-tové organizácie, v˘robcovia materiálov azariadení, stavebné a montáÏne firmy, zá-stupcovia ‰tátnej správy a samosprávy, zá-stupcovia v˘skumn˘ch a v˘vojov˘ch in‰titú-cií, a samozrejme investori a prevádzkovate-lia dráh a mnohí ìal‰í. Poãas konferencie od-znelo 44 odborn˘ch príspevkov, z toho treti-na zahraniãn˘ch. Nároãn˘ prv˘ deÀ konferen-cie konãil spoloãensk˘m veãerom, kde pokra-ãovala diskusia, nadväzovali sa nové kon-takty a pokraãovala v˘borná atmosféra.

Predstaviteº Spoloãnosti PSKD a zároveÀgenerálny riaditeº a predseda predstavenstvaakciovej spoloãnosti REMING Consult Ing.Slavomír Podmanick˘ vyzdvihol vysokú od-bornú a spoloãenskú prestíÏ Fóra koºajovejdopravy, ktorého úroveÀ z roka na rok rastiea ktoré zaujíma uÏ pevné miesto v kalendárimedzinárodn˘ch konferencií na tému koºajo-vá doprava. V‰etk˘m úãastníkom konferen-cie sa poìakoval a zároveÀ ich pozval na bu-dúci roãník, ktor˘ sa uskutoãní v marci 2011.

Fórum koºajovej dopravy je podujatie, kto-ré uÏ niekoºko rokov robí vysoko pozitívnuosvetu Ïelezniãnej doprave a mestskej koºa-jovej doprave, ktor˘ch obrovské prednostioproti in˘m druhom dopravy sú stále máloznáme a v spoloãnosti málo preferované. Jepreto nevyhnutné neustále zdôrazÀovaÈ pred-nosti tejto dopravy, ktor˘mi sú:• neporovnateºne vy‰‰ia prepravná kapaci-

ta oproti cestnej doprave• r˘chlosÈ, najmä pri tranzitnej doprave• vysoká bezpeãnosÈ• najprijateºnej‰ia doprava z pohºadu ekoló-

gie • a po prijatí príslu‰nej a koncepãnej legisla-

tívy je to aj najekonomickej‰ia doprava. Vo väã‰ine ‰tátov Európskej únie sú si toho

uÏ dávno vedomí. Îiaº, u nás na Slovensku za-tiaº len minimálne. A Fórum koºajovej dopra-vy je aj o tom, aby si to plne a ão najskôr uve-domili v‰etci zodpovední.

Dlhodobo nevyváÏen˘ pomer dotácií ‰tátuv neprospech rozvoja Ïelezniãnej dopravyoproti cestnej doprave zatiaº síce (na‰Èastie)v˘razne nenaru‰il chod tohto druhu dopravy,kvalita, komfort, obºúbenosÈ a konkurencie-schopnosÈ koºajovej dopravy sa v‰ak posúvastále niωie, a to v‰etko v rozpore so schvále-nou Dopravnou politikou ‰tátu a Európskejúnie. Navy‰e v tejto neprajnej pozícii jej ve-ºakrát neprávom ubliÏujú aj médiá, ktoré na-príklad vnímajú nároãné stavby modernizá-cie Ïelezniãn˘ch tratí ako „megalomanské“.NevedomosÈ v‰ak autorov tak˘chto ãlánkovneospravedlÀuje! Skutoãní odborníci vediaposúdiÈ vysokú technickú nároãnosÈ a po-tvrdiÈ finanãnú primeranosÈ t˘chto staviebna Ïeleznici.

Napriek tomu v‰etkému slúÏi ku cti správ-covi Ïelezniãnej dopravnej cesty, Ïe k prípra-ve svojich projektov pristupuje nanajv˘‰ zod-povedne a snaÏí sa neporu‰iÈ národné a európ-ske pravidlá a normy, a vytvára tak pozitívnepodmienky pre spolufinancovanie z fondovEÚ. Rozhodujúce stavby na modernizácii Ïe-lezniãn˘ch koridorov i ostatné väã‰ie stavbyprechádzajú riadnym posudzovaním vplyvovna Ïivotné prostredie, územné a stavebné po-volenia plne re‰pektujú nielen záujmy ‰tátu,kraja, obce, organizácií, ale i súkromn˘chvlastníkov a stavby sú zahajované na pozem-koch majetkovoprávne usporiadan˘ch.

SpoloãnosÈ PSKD sa cíti zodpovedná zastav a rozvoj Ïelezniãnej a mestskej koºajovejdopravy na Slovensku. Je pripravená pre po-zitívne zmeny robiÈ stále úãinnej‰iu osvetu avyvíjaÈ tlak na ‰tátne a verejné orgány, zod-povedné za jej rozvoj, primerané finanãnédotácie, za objektívne prezentovanie jej bez-peãnosti, kvality a minimálneho vplyvu naÏivotné prostredie.

Fórum koºajovej dopravy16. a 17. marec 2010 patril po roku opäÈ v‰etk˘m t˘m, ktorí fandia Ïeleznici a mestskej koºajovej

doprave, v‰etk˘m odborníkom a nad‰encom, ktor˘ch tento odbor zaujíma, ktorí chcú o Àom diskutovaÈ,prezentovaÈ v˘sledky svojej práce, ktorí sa venujú v˘voju, v˘skumu, v˘robe, projektovaniu a realizácii

stavieb, ich financovaniu a samotnému prevádzkovaniu tohto druhu dopravy.

N Á R O D N Á R A D A S R

82

Pred 22 rokmi si bol organizátorom svieãko-vej manifestácie. Ako sa dnes pozerበna toobdobie, udalosti v roku 1988? âo si vtedyoãakával a ãím bola ãeskoslovenská spoloã-nosÈ v tom ãase naplnená?

Osemdesiate roky sa niesli v znamení naras-tajúceho odporu tajnej cirkvi, cirkvi vôbec a ajobyvateºstva. SkutoãnosÈ, Ïe reÏim je skostna-ten˘, sa napæÀala vo vedomí celého obyvateºstva.A my sme Ïili aj tak˘mi mystick˘mi vízami, kto-ré prichádzajú vÏdy, keì situácia z racionálne-ho hºadiska vyzerá byÈ beznádejná. Îili smevíziami Don Bosca, zakladateºa saleziánov, kto-rého sny a vízie sa e‰te za jeho Ïivota napæÀali.Jedna predpoveì v‰ak zostala nenaplnená, a to,Ïe najneskôr sto rokov po jeho smrti urobí Pan-na Mária na svete veºk˘ zázrak. Don Bosco zom-rel v roku 1888, ãiÏe k roku 1988 sme sa blíÏi-li s akousi pietou a oãakávaním. Samotn˘ pá-peÏ, ktor˘ bol úplne oddan˘ Matke BoÏej, vy-hlásil v roku 1987 mimoriadny mariánsky rok,ktor˘ trval do 15. augusta 1988. Do toho pri‰laaj podpisová akcia kardinála Tomá‰ka, svieãko-vá manifestácia. âiÏe veci sa poh˘nali a maliakúsi zvlá‰tnu vnútornú gradáciu. Úprimne v‰akmusím povedaÈ, Ïe tak ako som predt˘m hovo-ril, Ïe pád komunizmu sa blíÏi, tak v t˘ch chví-ºach, keì sme sa dostali do centra udalostí, kto-ré vyvrcholili v novembri 1989, tak som nemalpocit, Ïe komunizmus padne. Do poslednejchvíle sme nevedeli, Ïe sa reÏim rúca, aÏ keì bolzru‰en˘ ústavn˘ ãlánok o vedúcej úlohe KSâ,bol za prezidenta zvolen˘ Václav Havel a bolprijat˘ aj zákon o nov˘ch voºbách, vtedy smepochopili, Ïe sa tu nieão zásadné mení.

Zrazu si pre‰iel z hºadiska vízie do kaÏdoden-nej konfrontácie a videl si to mnoÏstvo vecí,ão menilo dovtedaj‰iu predstavu.

Áno. Sny sú vÏdy ºah‰ie, ako potom uveriÈrealite. To je v‰ak osud v‰etk˘ch vízií, to bol ajosud Ïidovského národa, ktor˘ veril, Ïe bude vy-veden˘ z egyptskej zeme, ale keì k tomu do‰lo,zaãal frflaÈ a zºakol sa. Prosto, racionálna rea-lita je vÏdy iná ako snívanie.

Bol si pri v‰etk˘ch kºúãov˘ch rozhodnutiachza uplynul˘ch 20 rokov – november 1989,prvé slobodné voºby v roku 1990, rozdelenieâesko-Slovenska, meãiarizmus a jeho pád,návrat do Európy, prienik Slovenska medziúspe‰n˘ch, aj stagnácia v posledn˘ch rokoch– bolo to zaujímavé obdobie. Vypl˘va ti ztoho dvadsaÈroãného príbehu nieão podstat-né o slovenskej politike?

Áno. Vychádzajú mi z toho niektoré veºmi za-ujímavé veci – vychádza z toho niekedy zaspa-tosÈ slovenského Ïivota, zaspatosÈ a naivita slo-venského obyvateºstva, ktoré je dôverãivé auverí hocikomu. Potom v‰ak prichádza e‰tehlb‰ia vlastnosÈ Slovenska, Ïe v tej rozhodujú-cej chvíli Slovensko zabojuje. A táto vlastnosÈ,Ïe Slovensko v rozhodujúcom momente, síce naposlednú chvíºu, ale vÏdy nejako zabojuje ae‰te chytí ten vlak, tá je akoby aÏ nejak˘m pred-pokladom, alebo genetick˘m zakódovaním ce-l˘ch na‰ich dejín. Na poslednú chvíºu sme sa v19. storoãí kon‰tituovali ako politick˘ národ, naposlednú chvíºu sme sa v âeskoslovensku za-chránili ako slovensk˘ národ, veì sme boli predasimiláciou, zvlá‰tnym spôsobom sme sa dosta-li v druhej svetovej vojne z pozície porazené-ho národa medzi víÈazné mocnosti – to bol ne-uveriteºn˘ historick˘ kaÈafal‰. Ale rovnako tobolo aj po 89. roku, , keì sme na poslednú chví-ºu chytili kaÏd˘ vlak. Preto dnes môÏem pove-daÈ, Ïe ten dvadsaÈroãn˘ príbeh Slovenska je za-ujímav˘ a pln˘ zvratov, ale urãite úspe‰n˘. Mne

ale z toho úspe‰ného príbehu, ktor˘ bol sprevá-dzan˘ t˘mito dramatick˘mi situáciami a zvrat-mi, zaãína vychádzaÈ jedna vec: teraz akoby pot˘ch dramatick˘ch zvratoch, pokiaº nepríde knieãomu hor‰iemu, ale to by asi bolo spôsobe-né vonkaj‰ími okolnosÈami, ãi uÏ nacionaliz-mom alebo padaním meny, ão nemoÏno vylú-ãiÈ, tak teraz akoby malo nastaÈ to pokojné ob-dobie Slovenska a to bude veºmi ÈaÏké. ZaÏívamteraz medzi ºuìmi pocit, ak˘ som zaÏíval v roz-biehajúcich sa 70. rokoch, keì sa zaãala norma-lizácia a keì ºudia po obrovskom vypätí v roku1968 zasa i‰li do únavy a v tej únave bola re-zignácia, sÈahovanie sa do ulít a rezignácia naverejn˘ Ïivot. Teraz mám ten ist˘ pocit. Cítimúnavu, rezignáciu, a to je zle. Lebo tak ako sav 70. rokoch zmocnili krajiny ideologicky, dnessa jej môÏu zmocniÈ korupãne a ekonomicky. Atu môÏe nastaÈ – hoci nie celkom – akási vedú-ca úloha akéhosi zoskupenia ºudí. Kºúãová vecje, Ïe nám ch˘bajú demokratické návyky. Terazsa zaãne dlhodobé obdobie stáleho, obyãajné-ho upozorÀovania a zápasu o to, aby sa tu ne-kradlo a nekorumpovalo. V na‰ej spoloãnosti nieje zaÏit˘ návyk, Ïe do funkcie sa ide slúÏiÈ a tozaväzuje. Veì byÈ ministrom alebo predsedomvlády alebo predsedom parlamentu, to sú aj de-jiny tejto krajiny. U nás je v‰ak skôr návyk, ÏekaÏd˘, kto príde do funkcie, chce nejak˘m spô-sobom zabezpeãiÈ seba a svoju stranu alebo zá-ujmovú skupinu. Toto je zúfalá vlastnosÈ ná‰honároda. A tento zápas, aby na to reagovala ob-ãianska spoloãnosÈ, bude dlh˘.

Spomínal si isté vzopätia za posledné tri de-saÈroãia. Jedno bolo v 89., druhé v 98., keìsi relevantná ãasÈ krajiny uvedomila, kamsme sa dostali a Ïe sa z toho prepadliska mu-síme dostaÈ. Dnes akoby sme necítili váÏnosÈsituácie. Je to preto, Ïe nám ch˘ba veºkátéma typu „nechceme vypadnúÈ u Európy“?âo je vlastne veºkou témou dne‰ka, ktorá bypovedala znaãnej, neºahostajnej ãasti spo-loãnosti, Ïe situácia je váÏna?

Ja som to uÏ hovoril v parlamente na posled-nej schôdzi, Ïe opozícia nemá sen, nemá víziu,nemá my‰lienku. Prosto, za meãiarizmu to bolaspásonosná my‰lienka Dzurindu a vtedaj‰ejopozície, Ïe chceme vstúpiÈ do EÚ a NATO.My‰lienka návratu do demokratickej Európybola úÏasne mobilizujúca. v‰etky veºké my-‰lienky sme naplnili schengensk˘m priestoroma opozícia teraz nemá Ïiadnu tému. A Fico si po-máha víziou sociálneho ‰tátu, ão je pekná my-‰lienka, zabezpeãovaÈ ºuìom akúsi Ïivotnú úro-veÀ, ale my nemáme duchovnú víziu a mali bysme ju maÈ. Dnes treba napæÀaÈ pamäÈ tejto kra-jiny, lenÏe práve t˘chto duchovn˘ch tém sazmocnili nacionalisti a zmocnili sa ich zle, lebovyvolávajú práve opaãné reakcie. Vidno to privlasteneckom zákone. Slovensko v tejto chvílinemá Ïiadny sen. Iste, treba sa maÈ dobre aj ma-

Bol to krásny príbeh

Za dvadsaÈ ponovembrov˘ch rokov sa stal neodmysliteºnou súãasÈou slovenského parlamentu. Bol pri v‰etk˘ch rozhodujúcich chvíºach slovenskej vrcholovej politiky, dvakrát sa uchádzal o post

slovenského prezidenta. V najbliωích parlamentn˘ch voºbách uÏ nekandiduje, preto sa jeho politick˘príbeh konãí. „Bol to krásny príbeh a dal zmysel môjmu Ïivotu,“ hovorí Franti‰ek MIKLO·KO.

83

teriálne, bez toho to nejde, ale predsa len du-chovné sny prevy‰ujú tie materiálne. A dávajútomu materiálnemu úplne in˘ zmysel. MoÏnoaj to príde. Myslím, Ïe táto spoloãnosÈ sa zno-va dostane do nejakej slepej uliãky, a ukáÏe sa,Ïe to takto nejde, Ïe sme unavení, vyprázdne-ní... Aj Ján âarnogursk˘ hovorieval, Ïe po t˘ch-to vzopätiach pri‰li dlhé desaÈroãia nejakého slo-venského spánku. Nedávno som ãítal, ako jedenzápadn˘ filozof pri charakteristike Slovákovkon‰tatoval, Ïe akoby sme e‰te z uhorskéhoobdobia mali v sebe nejak˘ zmysel pre gesto,pre nad‰enie alebo vzplanutie, Ïe máme v sebeaj veºa dobrého, pohostinného a srdeãného, alenemáme v sebe tú západnú v˘drÏ.

Raz si na pôde NR SR povedal, ão si povedalna jednom stretnutí Margaret Thatchero-vej. Pripomenul si jej, kto v‰etko uÏ ovládalslovensk˘ priestor – Tatári, Turci, Maìari,Rusi a sp˘tal si sa, Ïe kde sú, v‰etci sú preãa my sme tu stále. Nehovorí to aj o na‰ej v˘-drÏi, ale akejsi skôr dlhodobej?

Je to zrejme bazálna, základná v˘drÏ, ktorásúvisí s nejakou zemitosÈou a myslím, Ïe kore-ní aj v náboÏenstve. To dáva ãloveku veºmi sil-né zázemie, Ïe nechápe tento Ïivot iba ako ko-neãnú ‰táciu, ale dáva mu aj hlb‰iu perspektí-vu. Ani to sa nestáva v dejinách, aby pápeÏ po-vedal nejakému národu – máte osobitné posla-nie v Európe, dobre si to uvedomte – ako po-vedal slovenskej delegácii v roku 1996, keì samu boli poìakovaÈ v Ríme.

Poãas jeho náv‰tevy Slovenska si zasa veºaºudí v‰imlo slová – Nebojte sa. Tie slová po-vedané za tuhého meãiarizmu boli veºmi po-vzbudivé aj pre liberálov.

Áno, ponad toto v‰etko povedané ide ak˘sihistorick˘ optimizmus. Musíme si v‰ak uvedo-miÈ, Ïe v na‰ich dejinách to bola vÏdy nejaká ne-veºká generácia alebo zoskupenie ºudí, ktorízachytili znaky ãasu. Aj teraz, my starí veterá-ni e‰te bojujeme, ale zatiaº nevidím nástup no-vej generácie, hoci mnoho zaujímav˘ch mla-d˘ch ºudí si uvedomuje, Ïe pre krajinu sa trebav dobrom slova zmysle angaÏovaÈ. napriek na-cionalistom tu vyrastá aj veºmi pozitívne vlas-tenectvo.

V doteraj‰ích ponovembrov˘ch dejináchvÏdy jestvovala akási alternatíva, ãi uÏ toboli VPN a KDH proti komunistom, Meãiarvoãi VPN, Dzurinda voãi Meãiarovi, Ficovoãi Dzurindovi – len voãi Ficovi akoby nik-to nebol.

Nie je tu alternatíva. To je zvlá‰tne. Na jed-nej strane bolo Dzurindovo obdobie veºmiúspe‰né, my sme sa vrátili naspäÈ do Európy, na-‰tartovali sme reformy, priviedli investorov,zníÏili nezamestnanosÈ. Bol to úspech. Ale nadruhej strane to bol ten typick˘ slovensk˘ prí-beh, Ïe na vrchole moci a slávy sme zlyhali asklamali. Ale také sú uÏ slovenské príbehy.Máme problém, Ïe nevieme dotiahnuÈ príbehydo konca.

MoÏno nejde ani o v˘drÏ, ale o dôslednosÈ.Pavel Vilikovsk˘ vo svojej knihe Veãne jezelen˘ napísal o Slovákoch, Ïe do dokonalos-ti dotiahli Konfuciov bonmot, ak nevie‰ zná-silneniu zabrániÈ, tak si ho aspoÀ vychut-naj. My sme totiÏ zistili, Ïe pritom moÏno le-ÏaÈ na chrbte s rukami za hlavou: vystihuje

nás to? Hovorí to o na‰ej ºahostajnosti voãitomu, ão sa deje naokolo? Veì dnes uÏ niktonemôÏe povedaÈ, Ïe nemá informácie, tie savalia zo v‰etk˘ch strán. Dnes nevie iba ten,kto nechce vedieÈ. A napriek tomu ako bybola väã‰ina ºudí voãi zlodejstvám a klam-stvám ºahostajná. âím si to vysvetºuje‰?

ëal‰ím tajomstvom na‰ich dejín je, Ïe mysme preÏívali vìaka tomu, Ïe sme sa prispôso-bovali. Vedeli sme sa prispôsobiÈ aÏ do krajnos-ti, ale celkom sme nestratili sami seba. UÏ spi-sovateºka Lazarová upozornila na to, Ïe zo 150-roãného tureckého obdobia nezostali Ïiadneslovenské písomnosti, len ºudová pieseÀ. Inte-ligencia vÏdy kolaborovala, vÏdy sa prispôso-bila, a ºud sa stiahol a spieval si. UdrÏiaval kon-tinuitu a kultúru. My sme sa veºmi r˘chlo aj po-maìarãovali, hoci ten tlak bol tvrd˘ a násiln˘.KÀaz a historik ·tefan ·málik mi hovoril, Ïe vroku 1918 bolo veºmi ÈaÏké nájsÈ vzdelan˘ch bi-skupov, ktorí by boli slovenského zm˘‰ºania.Boli iba traja, Marian Blaha, Ján Vojta‰‰ák a Ka-rol KmeÈko. Slováci boli na hranici asimilácie.âiÏe to prispôsobenie nám na jednej strane po-máha preÏívaÈ, ale na druhej strane nás robístra‰ne prostredn˘mi. Ch˘ba nám elita. Iné ná-rody, napríklad Litovci ãi Poliaci i‰li ãasto donezmyseln˘ch aÏ beznádejn˘ch vojen, v ktor˘chim vykynoÏili celú elitu, ale vìaka t˘mto obe-tiam majú pocit hrdosti, a my ho nemáme.

MoÏno si zachytil knihu ‰tyridsiatich intelek-tuálov a odborníkov Kde sme. Mentálne mapySlovenska. V jednom texte Oºga Gyárfá‰ováo slovenskom voliãovi pí‰e: „O volebnomsprávaní sa v uplynul˘ch rokoch napísalistovky ‰túdií a analyzovali tucty v˘skumov.Napriek tomu zostáva slovensk˘ voliã v mno-hom záhadnou ãiernou skrinkou, klbkomÈaÏko pochopiteºn˘ch motivácií, neraz skôrpríkladom pre psychoanalytika neÏ socioló-ga.“ âo sa dá s tak˘m voliãom robiÈ?

ªubo Feldek raz povedal, Ïe my vo VPNsme boli síce elitn˘mi politikmi, ktorí sa dali do-kopy nejak˘m prirodzen˘m spôsobom, ale za-budli sme na jednu vec – Ïe k Slovákovi trebaprísÈ, podaÈ mu ruku, op˘taÈ sa, ako sa má, po-hladiÈ ho. Nበvoliã je stra‰ne emotívny a pre-toÏe sme si nikdy nevládli, vÏdy sme boli od-kázaní na nejakého pána, stále si vyÏaduje ako-by materinskú opateru. Toto vedel vyuÏiÈ ist˘mspôsobom Meãiar, ktor˘ sa postavil do roly ob-rancu Slovákov pred Maìarmi, pred Prahou acentralizmom a toto vyuÏíva in˘m spôsobom ajFico, ktor˘ stále opakuje, Ïe mu ide o obãanov.Oni to vedeli vyuÏiÈ, my nie. Vedia, Ïe sloven-skému ãloveku staãí to slovné pohladenie.

Mበza sebou v oficiálnej politike dvadsaÈroã-n˘ príbeh, hoci politicky pôsobí‰ dlh‰ie. Naão si z toho obdobia hrd˘?

Zaujímavé je, Ïe za t˘ch 20 rokov sem vÏdyzabodovali a nieão vydobyli, ak sme sa správa-li ako disidenti. Keì sme pokraãovali v línii tohozápasu z obdobia komunizmu. Takto sme obstá-li vo VPN v zápase s Meãiarom, takto sme do-kázali presadiÈ veºmi dobré zákony, aj zaloÏiÈdve univerzity s kresÈansk˘m zameraním. Do-kázali sme cez parlament prijaÈ aj vatikánskezmluvy, ão nebolo jednoduché, lebo SDª zablo-kovala ich zaradenie do programového vyhlá-senia vlády a Dzurinda im ustúpil. âiÏe to bolidisidentské kroky vnútri koalície. Veºkou vecouboli aj re‰tituãné zákony, pamätám si aj spor o

od‰kodnenie zavleãen˘ch do gulagov, protiãomu veºmi bojovala SDª. Tou svojou tvrdohla-vosÈou sme dosiahli najväã‰ie úspechy, na kto-ré som hrd˘. Veºa vecí sa mi podarilo podporiÈãi presadiÈ aj v kultúrnej oblasti, ãi uÏ to bolozabezpeãenie financií pre Slovník slovenskéhojazyka, encyklopédiu Belianu ãi KniÏnicu slo-venskej literatúry, spustili sme projekt ’Obnovsi svoj dom‘, na kultúrne pamiatky sa dáva 200miliónov korún roãne. Je zaujímavé, Ïe totobola na‰a sláva, aj nበkoniec. Na tom disi-dentstve, ktoré sme Èahali so sebou, sme skon-ãili aj vo vlastnom KDH. To KDH, ktoré zaÏi-lo najslávnej‰iu éru vtedy, keì bolo disidents-ké a tvrdohlavé, nás nakoniec vypºulo a muse-li sme odísÈ.

âím si vysvetºuje‰, Ïe za vami ne‰li ostatní,ani ãlenská základÀa, ani voliãi, ani sympa-tizanti.

Myslím, Ïe ten problém vnútri KDH, snahao uhladenej‰ie postoje, bol od zaãiatku – Janoâarnogursk˘ nebol prijíman˘, kaÏdému sa zdalbyÈ tvrd˘. Poviem to neskromne, my sme bolidosÈ silné osobnosti a mali sme aj silné posta-venie v ‰truktúrach.

Vy ste boli mediálne známe osobnosti. Ak sahovorilo KDH, myslelo sa na teba, na VladaPalka, na Daniela Lip‰ica. Vy ste boli znaã-ka KDH, zrazu ste odi‰li a väã‰ina ostala vKDH.

DôleÏit˘ post má predseda strany, ktor˘ bolvÏdy predt˘m s nami proti väã‰ine a dokázalutlmiÈ a udrÏaÈ väã‰inu na uzde. Av‰ak v rozho-dujúcej chvíli, keì sme sa rozhodovali, ãi ísÈ dovlády so Smerom, pri hlasovaní v 11-ãlennompredsedníctve bolo päÈ ãlenov za, my piati smeboli proti a rozhodnutie záleÏalo od Hru‰ovské-ho. Vtedy nastal historick˘ okamih, keì sa Hru-‰ovsk˘ po prv˘krát pripojil k väã‰ine. V tejtochvíli nastal zlom a odvtedy sa uÏ len ‰m˘kame.

Boli ste osem rokov vo vláde a väã‰ina zKDH uÏ s t˘m nechcela skonãiÈ.

Áno.

âo by si dnes robil inak, keby si mal tú moÏ-nosÈ?

ËaÏko povedaÈ. myslím si, Ïe ak politik ne-urobil nejak˘ morálny delikt alebo niekomuneublíÏil, asi by si takúto otázku ani nemalklásÈ. Lebo záleÏí na tom, ãi v danej chvíli ide‰do veci s absolútnym nasadením a s absolútneãist˘m motívom a potom uÏ by som sa neobze-ral dozadu. Lebo kaÏdá chvíºa je vytváranáokolnosÈami, ºuìmi, atmosférou, stavom vedo-mia aj prostredia, nedá sa to simulovaÈ spätne.

Bol to dobr˘ príbeh, nie? Neºutuje‰ ho?Vôbec neºutujem. Bol to krásny príbeh a dal

zmysel môjmu Ïivotu. DvadsaÈ rokov je v Ïivo-te ãloveka stra‰ne veºa a to boli najzrel‰ie rokymôjho Ïivota. Mal som 42 rokov, keì do‰lo kpádu komunizmu, ako 43-roãn˘ som sa stalpredsedom parlamentu a dvadsaÈ najzrel‰íchmuÏsk˘ch som preÏil krásne. To dalo obrovsk˘zmysel môjmu Ïivotu a z tejto stránky cítim ajakési vnútorné naplnenie. A nie som preto frus-trovan˘. Samozrejme, musím sa vyrovnaÈ st˘m, Ïe odchádzam, ale vnútorn˘ pocit naplne-nia vo mne je a verím, Ïe mi zabezpeãí pokojaj na ìal‰ie roky.

(rk)

N Á R O D N Á R A D A S R

84

P R E D S E D A K D H

meraÈ, ale ich absencia má rozsiahle ekono-mické a finanãné dôsledky. Nedávna globál-na finanãná kríza to potvrdzuje.

Dnes je uÏ nesporné, Ïe globálna ekonomic-ká, finanãná i potravinová kríza nepredsta-vujú jediné hrozby pre dne‰n˘ svet. âorazviac zaãíname pociÈovaÈ i dopady klimatic-k˘ch zmien. Pomerne málo sa v‰ak hovo-rí morálnej kríze v spoloãnosti, ktorá sapremieta do zhor‰ujúcich sa medziºud-sk˘ch vzÈahov. Ako vnímate tento stav?

Máte pravdu, vo svete sa síce uÏ pomernedosÈ hovorí o klimatick˘ch zmenách, ale tieÏsa veºa proti tomu nerobí. Na Slovensku nieje o tom ani diskusia, dokonca vláda ru‰í mi-nisterstvo Ïivotného prostredia ako samo-statne fungujúceho ústredného orgánu ‰tátnejsprávy. âo sa t˘ka morálnej krízy, ona je ko-reÀom mnoh˘ch dôsledkov. Ak zisk, rast,moc, peniaze sa stanú hlavn˘m cieºom i kri-tériom konania, ºudská dôstojnosÈ trpí. Akchceme vyjsÈ z krízy ekonomickej a sociálnej,zaãaÈ treba v oblasti morálnej obnovy – ob-novou zodpovednosti, motiváciou k statoã-nosti a pracovitosti. KaÏd˘ etick˘ relativizmusvedie ku kríze – skôr ãi neskôr, k osobnej ispoloãenskej. Preto potrebujeme viac v˘cho-vy a vzdelania, kultúry a úcty k ãloveku, oso-bitne k t˘m najslab‰ím.

Ako by ste charakterizovali miesto rodinyv slovenskej spoloãnosti, v ktorej slu‰nosÈ,pokoru a re‰pekt neraz prekr˘va konzum-ná dravosÈ, agresivita a ºahostajnosÈ?

Rodina je základná a prirodzená bunkaspoloãnosti. Bez zdravej rodiny nemôÏe exis-tovaÈ zdravá spoloãnosÈ. âo je dobré pre ro-dinu, je dobré aj pre spoloãnosÈ a pre ‰tát. Pre-to KDH kladie siln˘ dôraz na podporu rodi-ny vo svojom programe a politike. Dnes smesvedkami rôznych útokov na túto in‰titúciu,jej oslabovania a relativizácie, ão je nebezpeã-né. Národ je rodinou rodín. Rodina je labo-ratórium lásky, zodpovednosti, solidarity,úcty k druh˘m, k autoritám a k práci... Akstratíme úctu k rodine, tak Slovensko akospoloãnosÈ stratí svoju najväã‰iu sociálnuoporu.

Ako je KDH spokojné s minul˘m rokom?Rok 2009 bol pre nás nároãn˘m rokom,

menili sme vedenie, pritiahli sme do na‰ej po-litiky nov˘ch ºudí, urobili sme zásadné zme-

ny aj v na‰ej organizaãnej ‰truktúre, ão smepotvrdili v zmene stanov. âo nás te‰í je, Ïesme sa dostali do trojice najsilnej‰ích strán.PovaÏujem to za dôleÏité v˘chodisko pre vo-lebn˘ proces. Sme stranou s novembrovouidentitou, budovanou zdola – na presvedãe-ní ºudí. Máme 20 rokov dôleÏit˘ch skúse-ností, silné medzinárodné vzÈahy. KDH poze-rá s nádejou dopredu, ãakajú nás parlament-né voºby, v ktor˘ch chceme uspieÈ.

Aké sú priority KDH pre júnové parla-mentné voºby?

Predstavili sme nové osobnosti nielen vovedení hnutia, ale aj na kandidátnej listine.KDH ju ponúklo ako prvá strana na Slovens-ku. V súãasnosti intenzívne pracujeme na vo-lebnom programe. Smer z krízy je málo, po-trebujeme cestu.

Samozrejme, KDH ako konzervatívna stra-na má priority v podpore rodiny, v politikespravodlivosti a bezpeãnosti, ale aj zdravot-níctva a ‰kolstva. Za rozhodujúce pre rozvojpotenciálu Slovenska povaÏujem reformu od-vodov tak, aby sa zníÏilo zaÈaÏenie práce at˘m sa zaãala podstatn˘m spôsobom rie‰iÈna‰a dlhodobá slabina – veºká nezamestna-nosÈ. Potrebujeme tieÏ zastaviÈ zadlÏovanie‰tátu a konsolidovaÈ respektíve ozdraviÈ ve-rejné financie. Treba urobiÈ v‰etko pre rozvojtvorivosti a inovácií v na‰ej krajine.

Chceme ponúknuÈ ºuìom cestu k zodpo-vednosti a solidarite, k dôslednej spravodli-vosti a k úprimnému vlastenectvu. âasti pro-gramu budeme postupne predstavovaÈ. Chce-me uspieÈ vo voºbách tak, aby sa zmenilo sú-ãasné „smerovanie“ Slovenska.

Napriek európskej integrácii narastajúrozdiely medzi regiónmi. Aké sú podºaKDH rie‰enia tohto problému?

Ponajprv je dôleÏité pokraãovaÈ v zodpo-vednej hospodárskej a sociálnej politike.Kompetenciám regiónov nepomôÏe neefek-tívne, ba korupãné ãerpanie eurofondov. Súzdrojom neb˘valej pomoci pre Slovensko.Dnes ich, Ïiaº, neãerpáme, alebo za cenu po-ru‰ovania pravidiel. Regiónom to nepomáha.Rád by som presadil väã‰iu úãasÈ samospráv-nych krajov na rozhodovaní a implementáciiregionálnych operaãn˘ch programov. Na-miesto dnes jediného navrhuje KDH vytvo-riÈ tri – pre v˘chod, stred a západ na úrovniNUTS II a samostatn˘, ‰tvrt˘, pre Bratislavu.

Máte za sebou niekoºkoroãné pôsobenievo funkcii komisára EÚ. Ako sa darí Slo-vensku ako ãlenskej krajine zviditeºÀovaÈsvoje návrhy a poÏiadavky na jednotli-v˘ch fórach Únie?

Po piatich rokoch sme zabehnut˘m ãle-nom spoloãenstva. Nováãikmi sú viac Bulha-ri a Rumuni. A prídu ìal‰í. Úspechom boloroz‰írenie schengenského priestoru a eurozó-ny. Ale dnes by sme potrebovali viac kompa-tibility v tak˘ch otázkach, ako je vyuÏívanieeurofondov, verejné obstarávanie, poskytova-nie ‰tátnej pomoci a dodrÏiavanie pravidielvnútorného trhu. âakal by som aj viac poli-ticko-diplomatickej ofenzívy pri získavanídôleÏit˘ch in‰titúcií ãi agentúr EÚ pre Slo-vensko. V tomto uÏ boli âesi, Poliaci, Maìa-ri ãi Slovinci úspe‰nej‰í.

V ãom vidíte príãiny pomerne ÈaÏkého pre-sadzovania sa pravicovo-konzervatívnycha kresÈansk˘ch hodnôt na Slovensku - naj-mä v radoch produktívnej populácie?

ªudia si niekedy málo uvedomujú, Ïe hod-noty nemôÏeme vymazaÈ z verejného Ïivota,najmä nie z toho politického. Lebo ak tam niesú hodnoty, tak tam vládne populizmus, ko-rupcia a nezodpovednosÈ, ako sme toho sved-kami v súãasnosti. Kríza je volaním po väã-‰om etickom rozmere politiky, po prítom-nosti svedomia a zdravého rozumu v rozho-dovaní. Pravé hodnoty sa v Ïivote sotva dajú

Pozeráme sa s nádejou dopredu

Jeho politická kariéra zaãala takmer ihneì po revolúcii. V roku 1990 sa stal ãlenom KresÈansko-demokratického hnutia. Zastával viacero predn˘ch straníckych postov, predov‰etk˘m pôsobil ako

podpredseda KDH pre zahraniãnú politiku. Bol poslancom Národnej rady SR, neskôr ‰tátnymtajomníkom Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR. V historickej pamäti ostáva ako hlavn˘ vyjednávaã pre

rokovania o vstupe SR do Európskej únie a prv˘ slovensk˘ eurokomisár, zodpovedn˘ za vzdelávanie,odbornú prípravu, kultúru, mládeÏ a viacjazyãnosÈ. Po piatich rokoch stráven˘ch v Európskej komisiivrátil na Slovensko. Postavil sa na ãelo KDH, ktoré si vo februári tohto roku pripomenulo 20 rokov od

zaloÏenia. Jeho ambíciou je, aby KDH patrilo medzi rozhodujúce strany. PredseduKresÈanskodemokratického hnutia Jána FIGEªA oslovila Izabela Nagyová.

85

Parlamentná demokracia – ako v˘vojovonajvy‰‰í stupeÀ demokracie – je nemysliteº-ná bez parlamentu. Podºa teórie riadenia jeparlament subjekt, ktor˘ sa v˘znamne zú-ãastÀuje na rozhodovacích procesoch v ‰tá-te. Teda v parlamente sa rozhoduje o záko-noch a kaÏdé jeho uznesenie je z hºadiska teó-rie riadenia urãit˘m rozhodnutím. Ak akcep-tujeme poznatky o systéme a subsystéme,potom to, ão platí pre rozhodovanie ako také,musí platiÈ aj pre rozhodovanie parlamentu.

Kvalita rozhodovania, a teda i rozhodova-nia parlamentu, záleÏí od kvality informácií,na ktor˘ch základe sa rozhoduje. Samozrej-me do tohto procesu vstupuje aj subjektívny

faktor, a to schopnosÈ úãastníka rozhodova-nia – teda poslanca – absorbovaÈ informáciea na základe vlastn˘ch subjektívnych danos-tí ich spracovaÈ. Rozhodovanie v parlamen-te, kde sa prijímajú zákony z rôznych odvet-ví a oblastí Ïivota spoloãnosti (‰kolstvo, zdra-votníctvo, doprava, poºnohospodárstvo, Ïi-votné prostredie, justícia atì.) je pre poslan-ca, ktor˘ chce vniknúÈ do problému nielen zvecného hºadiska, ale aj na základe znalostiplatného právneho stavu, príli‰ zloÏité, abymohol bez pomoci ìal‰ích subjektov danúproblematiku zvládnuÈ. Aj preto vznikol Par-lamentn˘ in‰titút Národnej rady SR, úsek le-gislatívy a aproximácie Národnej rady SR,

ako aj funkcia asistenta poslanca Národnejrady SR.

InformovanosÈ o práci Parlamentného in-‰titútu je vo verejnosti veºmi chabá. In‰titúttotiÏ neraz zaobstaráva pre poslancov infor-mácie a podklady pre ich stanoviská, ako ajpre ich legislatívne návrhy. Sú to rôzne ana-l˘zy, zhrnutie informácií, zhrnutie urãit˘chprác, alebo ãlánkov, ktoré boli k tej-ktorejtéme publikované a podobne. Nechcem sa zo-‰iroka zmieÀovaÈ o práci Parlamentného in-‰titútu, chcem len, ako poslankyÀa, ãiÏe kon-zument t˘chto informácií kon‰tatovaÈ, Ïe Par-lamentn˘ in‰titút pracuje veºmi kvalitne apruÏne. Dokazuje to aj moja osobná skúsenosÈs poÏadovan˘mi informáciami o právnejúprave niektor˘ch otázok v jednotliv˘ch ‰tá-toch EÚ alebo aj mimo EÚ.

Îiaº, o v˘sledkoch prác Parlamentného in-‰titútu je verejnosÈ málo informovaná, a aniv˘znamné v˘sledky jeho komparácií práv-nych úprav v zahraniãí, ktoré neraz v disku-sii poslanci uvádzajú, „ucho novinárov“ ne-poãuje a neprená‰a do verejnosti. Napríkladtaká komparatívna anal˘za in‰titútu poslanec-kej imunity, ktorú vypracoval Parlamentn˘ in-‰titút uÏ v roku 2006 a aktualizoval v roku2009 (na základe právnych úprav v âeskej re-publike, Maìarsku, Poºsku, Belgicku, Spol-kovej republike Nemecko, Rakúsku, ·pa-nielsku, ·védsku, Taliansku, Veºkej Británii,Fínsku, Francúzsku, Holandsku a Loty‰sku,poukázal na pravú podstatu poslaneckej imu-nity, ktorú si osvojila a pre svojich poslancovzaviedla aj EÚ, ão znamená, Ïe v‰etci európs-ki poslanci príslu‰n˘ch európskych orgánovsú takouto imunitou „zastre‰ení“. Som pre-svedãená, Ïe keby v˘sledky práce Parlament-ného in‰titútu boli transformované do pove-domia verejnosti, lep‰ie by sa prijímali via-ceré právne úpravy a nedo‰lo by k tak˘mdeformáciám, ako napríklad propagovanieabsolútneho zru‰enia poslaneckej imunity ztitulu rovnosti obãanov pred zákonom. (Do-konca na takúto politickú propagáciu bolazneuÏitá aj akademická pôda FFUK v Brati-slave.)

Nezanedbateºnou pomocou pre poslanca vprocese zaobstarávania a absorbovania in-formácií je in‰titút asistenta. Ten je nielen ná-pomocn˘ pri sumarizácii informácií, ale aj priich príprave do takej podoby, ktorá umoÏní,aby ich poslanec mohol získaÈ v ão najkrat-‰om ãase.

V práci poslanca je rozhodujúca aj schop-nosÈ poslanca prijímaÈ a spracovaÈ informá-cie. Tu musíme rozoznávaÈ otázku, aká jemoÏnosÈ poslanca prijímaÈ informáciu, a v ne-poslednom rade aj aká je schopnosÈ poslan-ca informáciu spracovaÈ. Otázka moÏnosti vsebe zah⁄Àa viac objektívne faktory, a otáz-ka schopnosti, to sú skôr subjektívne fakto-ry. Subjektívnym sa nebudem venovaÈ, lebotie sú limitované skúsenosÈami a ochotou ve-

Cesta zdokonaºovania práce poslanca

N Á R O D N Á R A D A S R

86

alebo hrubou neznalosÈou práce poslancov, zktor˘ch viacerí popri práci v Národnej radeSR pracujú aj mimo územia SR v medziná-rodn˘ch orgánoch a organizáciách. V de-cembri publikovan˘ ãlánok (12. 12. 2009,Plus jeden deÀ) kon‰tatoval, Ïe: „Poslanci zastotridsaÈ dní v práci zinkasujú 43-tisíc eur...beÏn˘ zamestnanec odpracoval tento rok 250dní...poslanci toºko dní nepracujú no plat imbeÏí...“ je jasn˘m masírovaním mozgov ve-rejnosti, Ïe poslanci – a to v‰etci bez rozdie-lu, sú dobre platení darmoÏráãi.

Samozrejme, nie som toho názoru, Ïe prá-cu niektor˘ch poslancov nebude treba e‰te ze-fektívniÈ, av‰ak generálne zhadzovanie neak-ceptujem. K tak˘mto dezinformáciám o prá-ci parlamentu by sa malo vyjadriÈ aj vedenieNárodnej rady SR a uviesÈ vec na správnumieru.

Záverom sa natíska otázka – aké majú byÈv˘vojové tendencie zdokonaºovania rozhodo-vania v parlamente? Máme ísÈ cestou vylep-‰ovania t˘ch prvkov a in‰titútov, ktoré majúposlancom pomáhaÈ získaÈ a spracovaÈ in-formácie, alebo máme ísÈ cestou upriameniasa na ºudsk˘ faktor? Som toho názoru, Ïe jeneefektívne prioritne ísÈ cestou ìal‰ieho zdo-konaºovania subjektov poskytujúcich infor-maãn˘ servis poslancom, ako aj asistentsk˘servis. Prv˘ krok, ktor˘ treba podºa môjho ná-zoru spraviÈ, je upraviÈ rokovací poriadoktak, aby eliminoval tie negatívne faktory, ãosom uviedla, Ïe sa vyskytujú a znehodnocu-jú rozhodovací proces. Pri skvalitÀovaní práv-nej úpravy postavenia poslanca nie je prínos-né naìalej ponechaÈ moÏnosÈ kumulovaÈ funk-ciu poslanca Národnej rady SR s poslaneckoufunkciou vo VUC a najmä predsedom vy‰‰ie-ho územného celku. Práca poslanca je totiÏnároãná na ãas nielen v dÀoch zasadania v˘-borov a pléna parlamentu – ktoré sa neraz pre-dæÏi aj po 19. hodine – ale aj na dni, keì tie-to orgány parlamentu nezasadajú. A v jednomje spravodlivosÈ, Ïe deÀ kaÏdého ãloveka máiba 24 hodín. Vykonávanie 2 alebo aÏ 3 vo-len˘ch funkcií súbeÏne by nemalo byÈ cestazdokonaºovania práce parlamentu. UÏ v úvo-de som zdôraznila, Ïe parlament je subjekt,ktor˘ sa v˘znamnou aÏ rozhodujúcou mierouzúãastÀuje na riadení spoloãnosti. Jeho kva-litné rozhodovanie je aj kvalitné riadeniespoloãnosti. Bez kvalitného rozhodovaniaparlamentu niet úspe‰nej spoloãnosti – a Slo-vensko úspe‰né musí byÈ.

Prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc.podpredsedníãka Ústavnoprávneho v˘boru

novaÈ sa prerokúvanej problematike. Zame-riam sa najmä na objektívne faktory. To zna-mená na podmienky, aké vytvára rokovací po-riadok Národnej rady SR a vedenie parla-mentu, aby dané informácie mohol poslanecspracovaÈ.

I keì nerada, musím skon‰tatovaÈ, Ïe naj-mä pri skrátenom legislatívnom konaní jezúÏená moÏnosÈ spracovaÈ informácie viaÏu-ce sa k prerokovanému zákonu. Skrátené le-gislatívne konanie je stanovené pre ‰peciál-ne prípady, kvôli ktor˘m je potrebné za do-drÏania presne taxatívne stanoven˘ch podmie-nok v zákone urobiÈ r˘chly proces a prijaÈ zá-kon, ktor˘ hneì musí nieão naprávaÈ aleboupraviÈ v praxi.

Zatiaº ão pri riadnom legislatívnom kona-ní, ktoré má tri ãítania, poslanci dostanú odÚseku legislatívy a aproximácie písomn˘právny elaborát návrhu zákona s navrhnut˘-mi terminologick˘mi a neraz aj obsahov˘mispresneniami, v skrátenom konaní to tak nieje. Je to na ‰kodu, lebo sa t˘m zniÏuje kvali-ta rozhodovania, ãiÏe kvalita zákonov. Poslan-com sa ãasto neposkytuje dostatoãn˘ ãas, t.j. ãas, ktor˘ je potrebn˘ na zvládnutie t˘ch in-formácií, ktoré potrebuje na zaujatie postojav rozhodovacom procese. Stávajú sa aj taképrípady, Ïe keì sa do NR SR doruãí návrh zá-kona a návrh na jeho skrátené legislatívne ko-nanie, zákon sa hneì zaradí do rokovania aneÏ poslanec vyjde von z rokovacej sály dosvojej kancelárie za asistentom, aby vám k da-nému problému priniesol informácie, uÏ saneraz o návrhu hlasuje. To sú prípady, ktorézniÏujú kvalitu práce poslanca. Preto noveli-zácia rokovacieho poriadku by mala upraviÈa vyrie‰iÈ situáciu v skrátenom konaní tak, abyprávnu anal˘zu od úseku legislatívy a apro-ximácie poslanci dostávali aj v skrátenomlegislatívnom konaní.

ëal‰í objektívny faktor ovplyvÀujúci spra-covanie informácií poslancom je otázka distri-búcie pozmeÀujúcich návrhov. Rokovací po-riadok pripú‰Èa, aby pozmeÀujúce návrhyboli podávané nielen vo v˘boroch, ale s ur-ãit˘m poãtom podpisov poslancov aj v plénev druhom ãítaní. Je to podávanie pozmeÀu-júcich návrhov po prerokovaní návrhu záko-na vo v˘boroch, ktoré má v‰ak umoÏniÈ naj-mä poslancom, ktorí nepracujú v t˘ch v˘bo-roch, do ktor˘ch parlament postúpil prerokú-vanie návrhu zákona a aÏ zo spoloãnej sprá-vy gestorského v˘boru sa dozvedia o niekto-r˘ch navrhnut˘ch zmenách, aby mali moÏnosÈvyjadriÈ sa a daÈ prípadn˘ pozmeÀujúci návrh.V záujme toho, aby si poslanci mohli k po-zmeÀujúcemu návrhu zohnaÈ informácie, aaby ho mohli posúdiÈ v jeho systémovej sú-vislosti, rokovací poriadok stanovuje mini-málne dvadsaȉtyrihodinovú lehotu na jehopre‰tudovanie. Nebudem diskutovaÈ, ãi jetáto lehota dostatoãná alebo nie. Rozhodne le-hota dvadsaȉtyri hodín na posúdenie deväÈ-desiatich troch pozmeÀujúcich návrhov k jed-nému zákonu (ako to bolo v minulom voleb-nom období) je málo, ale nie je poru‰ením zá-kona.

Rokovací poriadok umoÏÀuje túto dvadsaÈ-‰tyri hodinovú lehotu skrátiÈ hlasovaním vpléne s t˘m, Ïe sa dvadsaȉtyri hodinová le-hota na pre‰tudovanie pozmeÀujúceho a do-plÀujúceho návrhu nevyÏaduje. Takéto usta-novenie má svoje racio vtedy, ak nejde o po-

ãetné zmeny. Preto by mal rokovací poriadokpresnej‰ie urãiÈ, kedy moÏno o skrátení 24-ho-dinovej lehoty hlasovaÈ a kedy nie. (Naprík-lad, ak sa nenavrhujú viac neÏ 3 zmeny.)Chybné rozhodnutie, ão i len o jednom po-zmeÀujúcom návrhu, môÏe totiÏ maÈ nesmier-ne negatívne následky pre prax. Ak dostanúposlanci takéto pozmeÀujúce návrhy krátkopred hlasovaním, bez náleÏitého ãasovéhopredstihu, moÏno predpokladaÈ, Ïe ich ne-staãia ani preãítaÈ. Naão potom vynakladámeveºké prostriedky na in‰titúcie pomáhajúceposlancom absorbovaÈ informácie, keì satakto môÏe deformovaÈ to, ão chceme vylep-‰iÈ.

ëal‰í objektívny faktor, ktor˘ nihilizuje,poprípade znemoÏÀuje spracovanie ponúka-n˘ch informácií, je neúãasÈ poslanca na roko-vaní. Parlament je totiÏ miestom, kde sa vy-mieÀajú názory, kde sa rokuje o tom, o ãomsa má hlasovaÈ, a teda rozhodnúÈ. Ak posla-nec nie je poãas rokovania prítomn˘ (t˘mnemyslím prítomnosÈ iba v rokovacej sále,lebo v priebehu rokovania sú ozvuãené v‰et-ky priestory parlamentu, vrátane poslanec-k˘ch kancelárií), a ide hlasovaÈ, nevytvára sinázor z diskusie získan˘ch a spracovan˘ch in-formácií a nehlasuje zrejme podºa nich. Ob-ãan sa potom neraz p˘ta: Tak potom naão jestopäÈdesiat poslancov? Naão je toºko finan-cií vynaloÏen˘ch zo ‰tátneho rozpoãtu? Pre-toÏe poãet stopäÈdesiat poslancov má zabez-peãiÈ pluralitu názorov a realizáciu starej ºud-skej múdrosti – viac hláv viac vie. âiÏe sto-päÈdesiat hláv by sa malo zaoberaÈ nielenznením zákona, ale aj t˘m, ak˘ bude maÈ pri-jat˘ zákon dopad v praxi.

ÚãasÈ na rokovaní parlamentu vrátane úãas-ti na hlasovaní je neodmysliteºnou poÏiadav-kou práce poslanca. NáplÀ jeho práce je v‰akoveºa-oveºa pestrej‰ia, a treba povedaÈ aj ãa-sovo nároãná. Keì opomenieme povinnosÈposlanca stretávaÈ sa s obãanmi a otvorene po-vedzme, Ïe aj so ‰truktúrami svojej politickejstrany, nezanedbateºne poãetné hodiny musístráviÈ nad oboznámením sa s legislatívnymmateriálom na rokovanie pléna. Z médií jeznáme, Ïe schválen˘ch bodov rokovania je na60 – 90 materiálov na prerokovanie. Potomto nie je robota, ktorú moÏno zvládnuÈ bez prí-pravy. Hlb‰ie sa treba oboznámiÈ s materiál-mi, ktoré prerokúva v˘bor, kde je poslanec za-raden˘ (resp. neraz je zaraden˘ v 2 aj v 3 v˘-boroch) a ak chce predloÏiÈ pozmeÀovací ale-bo doplÀovací návrh, ako i vystúpiÈ v pléne,nemoÏno si to „vycucaÈ z prsta“, ale treba pro-blém na‰tudovaÈ a dôkladne zvládnuÈ. Navy-‰e treba rokovaÈ aj so zástupcami skupinyobãanov, ktor˘ch sa úprava bude t˘kaÈ, získa-vaÈ svojich ãlenov klubu pre takúto úpravu,ako aj pohºadaÈ podporu v in˘ch poslaneck˘chkluboch. A to e‰te nebola reã o námahe privlastnom legislatívnom návrhu, ktor˘ musímaÈ v‰eobecné odôvodnenie ako aj osobitnúzdôvodÀovaciu ãasÈ, kaÏdého navrhnutéhoparagrafu. A to nebudem rozvádzaÈ prácu a ãa-sovú nároãnosÈ okolo listov obãanov a ich vy-poãutia pri osobn˘ch náv‰tevách.

I keì intenzita uveden˘ch najdôleÏitej‰íchaktivít je u jednotliv˘ch poslancov rôzna, jedehonestujúce ãítaÈ v dennej tlaãi zhadzujú-co o práci poslancov Národnej rady SR. In-formácie typu: „... za mesiac pracovali iba de-saÈ dní, ìal‰ie mali voºno...“ sú skresºovaním

N Á R O D N Á R A D A S R

87

N Á R O D N Á R A D A S R

Máte pocit, Ïe ste splnili nieão zo svojichpredstáv o Ïivote za t˘ch 18 rokov – od1992 dodnes –, ktoré ste poctivo preÏili vslovenskom parlamente – a pod „poctivo“myslím najmä na va‰u dochádzku na schô-dze NR SR, ão nie je pre kaÏdého samo-zrejmosÈou, na aktívnu úãasÈ vo v˘borochNR, ktorú mnohí podceÀujú, ale aj, ãi naj-mä, na va‰e aktivity pri predkladaní legi-slatívnych návrhov?

Samozrejme, politick˘ a spoloãensk˘ Ïivotpriná‰a veºa zloÏit˘ch situácií a najmä stre-tov rôznych názorov a postojov, pretoÏe kaÏ-d˘ poslanec je viac ãi menej vyhranen˘mãlovekom, a tak kaÏd˘ musí vedieÈ trochuustúpiÈ, aby sa do‰lo k nejak˘m pozitívnymv˘sledkom. Chcem t˘m povedaÈ, Ïe asi nik vparlamente by si nemal robiÈ nároky na sto-percentné presadenie svojich predstáv a filo-zofick˘ch ãi straníckych koncepcií. R˘chlosom pochopila, Ïe nemôÏem trvaÈ na nejakomabsolútnom uplatnení svojich návrhov, hocivÏdy som pri nich vychádzala z konkrétnychdotykov s reálnymi situáciami, ktoré sompreÏila a spoznala poãas svojho Ïivota nadrsn˘ch Kysuciach. Neboli to predstavy, kto-ré by sa príli‰ opierali o nejaké stranícke po-

Ïiadavky alebo formulácie, ale ich základn˘-mi v˘chodiskami boli potreby ºudí, ktor˘chsom dobre poznala z môjho prostredia a kto-ré som skôr ja ãasto ponúkala a predkladalakolegom v HZDS. Pravda, ako som politic-ky dozrievala a dospievala, ujasÀovala somsi, Ïe musím dokázaÈ kaÏd˘ svoj individuál-ny náhºad na dôleÏité problémy korigovaÈpovedzme pod vplyvom argumentov odbor-níkov z tej-ktorej oblasti, ale aj pod vplyvomtzv. obyãajn˘ch ºudí, s ktor˘mi som o mojichpredstavách debatovala a ktorí mi vyjasnilimnohé zamotané okolnosti svojím „sedliac-kym rozumom“. Ale – a nemám sa preão zato hanbiÈ – aj pod vplyvom ist˘ch zov‰eobec-není, ku ktor˘m do‰li moji stranícki kolego-via s ich bohat˘mi skúsenosÈami a schop-nosÈami dávaÈ veci do správnych súvislostí.Napríklad veºmi ãasto som najmä o morál-nych aspektoch kaÏdodenného Ïivota, ktorépôsobili na mladú generáciu, diskutovala smojou straníckou a poslaneckou kolegyÀouKatarínou Tóthová, priãom v˘sledkom t˘-chto debát a konzultácií boli ãasté spoloãnénávrhy niektor˘ch zákonov. Ona do nich pri-ná‰ala mnohé vyjasÀujúce a upresÀujúce for-mulácie, ktoré vychádzali z jej excelentn˘chprávnick˘ch poznatkov, a ja skôr zase svojeskúsenosti z praxe Ïivota ºudí okolo mÀa.Som, samozrejme, spokojná s niektor˘mi zá-konmi, ktoré pre‰li v tomto volebnom obdo-bí, najmä ão sa t˘ka mravnej ochrany mladi-stv˘ch do 18 rokov. Ale ão ma tro‰ku mrzí,je to, Ïe nepre‰iel môj posledn˘ návrh, kto-r˘ sa t˘kal od‰kodnenia po‰koden˘ch po oã-kovaní, pretoÏe ak ‰tát stanovuje povinnosÈoãkovaÈ, dokonca pod dvoma sankciami, toznamená aj pod pokutou, aj pod sankciouodobratia rodinn˘ch prídavkov, tak si myslím,Ïe by mal v prípade zdravotného po‰kodeniaoãkovaného, ão sa môÏe staÈ a ão uznávajú ajsamotné farmaceutické firmy, zobraÈ nieko-ho na zodpovednosÈ za po‰kodené zdraviedieÈaÈa. Pritom treba braÈ do úvahy aj sociál-ny aspekt, pretoÏe rodiãia sú ãasto pri takom-to neãakanom zásahu povedzme, Ïe osudu,ktor˘ vyústi aÏ do rodinnej tragédie, v takejzúfalej finanãnej situácii, Ïe si nevedia pri tak-to zdravotne po‰kodenom dieÈati sami po-môcÈ.

Rodina sa ma môÏe sp˘taÈ, kde som bola, keì ma potrebovali

Ak v útlej mladosti bola ªudmila MU·KOVÁ napríklad finalistkou súÈaÏe o ãesko-slovenskú kráºovnú krásy(1969) a súãasne sa venovala umeleckému prednesu, a o nieão neskôr sa stala „múzou“ (ako ju oznaãili)

svojho manÏela-maliara, niã nenasvedãovalo tomu, Ïe sa po Novembri 1989 venuje politike, ba Ïe sa v roku1992 stane poslankyÀou slovenského parlamentu a zostane Àou aÏ do roku 2010, a to v takom politickom

subjekte, ktor˘ pôsobil v slovenskom verejnom Ïivote ako veºmi dramatická, ba neraz aÏ provokatívnastranícka organizácia. Pritom je zaujímavé, Ïe Mu‰ková sa v podstate nikdy nestala stredom nejak˘ch

vzru‰ujúcich a brizantn˘ch verejn˘ch vystúpení. Skôr pôsobila – a dodnes pôsobí – ako pokojn˘ kreatívnyãiniteº, ktor˘ chce ºuìom ponúknuÈ osoÏné a dobré rie‰enia, napríklad pri tlmení morálnych disproporcií vo

voºnom ãase mladistv˘ch do 18 rokov. KeìÏe uÏ v budúcom parlamente nebude, uvidíme, ãi tento typposlanca tam nebude ch˘baÈ. S reprezentantkou ªS-HZDS sa pri káve stretol publicista Ernest Weidler.

88

N Á R O D N Á R A D A S R

Je trocha zvlá‰tne, Ïe aj najsilnej‰ia vlád-na strana, ktorá zdôrazÀuje, Ïe pre Àu súpri hºadaní rie‰ení v popredí sociálne as-pekty, túto okolnosÈ, ktorú chcel zmierniÈvበnávrh, zanedbala.

Pre mÀa je to tieÏ nevysvetliteºné, pretoÏesi myslím, Ïe ak sa tu od‰kodÀujú rôzne veci,ãi uÏ obete násilia, alebo aj po‰kodení cestu-júci, pokiaº im me‰ká vlak, tak je úplne smie‰-ne, Ïe nepre‰iel parlamentom tento návrh zá-kona, ktor˘ je skutoãne, myslím si, najmä so-ciálne potrebn˘. Neviem, preão je to tak, aledomnievam sa, Ïe asi tu zohrali úlohu priaz-nivci oãkovania, ktorí sa báli nepriamychdôsledkov takéhoto zákona. Zrejme sa obá-vali toho, ão si ºudia pomyslia, ak zákonvlastne prizná, Ïe môÏu byÈ aj prípady detí po-‰koden˘ch po oãkovaní, a takéto priznanie ve-rejnosÈ odradí od toho, aby rodiãia dali svo-je deti oãkovaÈ, hoci vlastne takmer pri pouÏi-tí akéhokoºvek lieku alebo oãkovacej vakcí-ny nejaké nebezpeãenstvo, aj keì obvykleveºmi malé, hrozí. Na kaÏdom príbalovom le-táãiku je jasne napísané, Ïe je to moÏné. A akje realitou pravda, Ïe sa takéto prípady stali,tak ‰tát by mal zobraÈ zodpovednosÈ za také-to ão aj zriedkavé prípady a finanãne postih-nuté rodiny primerane od‰kodniÈ.

Malo by sa t˘m zaoberaÈ ministerstvo so-ciálnych vecí alebo zdravotníctva?

Ja si myslím, Ïe sa to t˘ka ministerstvazdravotníctva, ktoré by malo pozornej‰ie sle-dovaÈ aj rôzne trendy vo svete, a najmä v Eu-rópskej únii. Ak sa vo v‰etk˘ch zákonoch sna-Ïíme kopírovaÈ zákony Európskej únie, lep-‰ie povedané, ak transponujeme ich poÏiadav-ky do na‰ich zákonov, tak v tomto prípadesme akísi veºmi spomalení. MôÏem povedaÈaj in˘ príklad – napríklad sme úplne posled-n˘m ‰tátom v EÚ, ktor˘ venoval pozornosÈodporúãaniu Európskej únie o preoãkovanídetí proti TBC v jedenástom roku veku Ïivo-ta, ão tieÏ o nieãom hovorí. Prinajmen‰om otom, Ïe je v tomto smere zrejme veºk˘ záujemnejak˘ch skupín, aby sa o tom nediskutova-lo. Na druhej strane, ak sa pozrieme sami naseba, v tomto volebnom období sa minister-stvo sociálnych vecí, ale vôbec aj celá vládazaoberala celou ‰irokou sociálnou problema-tikou a urobila veºk˘ kus práce, takÏe niet jejveºa ão vyãítaÈ – a povedzme si úprimne, vtomto období krízy je aj ÈaÏko hºadaÈ optimál-ne rie‰enia. Myslím, Ïe niektoré rozhodnutiaa zákony boli efektívne, niektoré moÏno me-nej, ale urãite sa budú korigovaÈ v priebehuich fungovania.

âo vám najviac za 18 poslaneck˘ch rokovzobral zo Ïivota pobyt v parlamente a ãin-nosÈ v Àom?

Najviac mi zobral, samozrejme, moÏnosÈbyÈ ãastej‰ie s rodinou, pomáhaÈ rodine, apráve preto som sa rozhodla skonãiÈ s funk-ciou v parlamente po 18 rokoch, lebo si splnou zodpovednosÈou myslím, Ïe práve te-raz ma dcéra potrebuje najviac. TakÏe – kebysom to zhrnula – od zmeny v novembri ´89a od vzniku samostatnej Slovenskej republi-ky v ’93-om bol ãas pomáhaÈ spoloãnosti, ºu-ìom, a teraz, keì uÏ nastala konsolidácia astabilizácia ‰tátu, nastal koneãne ãas, abysom sa naplno snaÏila pomôcÈ aj mojej rodi-ne, pretoÏe – keì príde ten ãas, Ïe bude tre-

ba pomôcÈ mne – nepomôÏe mi nikto in˘, ibarodina, a vtedy sa ma sp˘tajú, kde som bolavtedy, keì ma potrebovali.

TakÏe teraz je ten ãas prestúpiÈ do vlakuvlastnej rodiny?

Teraz je ten ãas.

A teraz je zrejme aj ten ãas na bilanãnúotázku: Akú atmosféru ste preÏívali v po-slaneckom klube HZDS, v ktorom ste ver-ne vytrvali od zaãiatku aÏ doteraz? Viacpozitívnu, kon‰truktívnu, alebo bolo tamveºa napätia? Viac, ako je zdravé a únos-né alebo znesiteºné?

Táto práca urãite predstavuje veºa stresova napätia, ale, povedala by som, bolo to v‰et-ko v rámci normy. ZaÏila som ‰irokú ‰kálu po-slaneck˘ch klubov, od 1992-ého, kedy smeboli veºk˘ klub, 74-ãlenn˘, aÏ po tento dne‰-n˘, najmen‰í, keì nás je 15 ãlenov – a musímpovedaÈ, Ïe bola to práca veºmi obohacujúcaa in‰piratívna, pretoÏe som mala moÏnosÈspolupracovaÈ s veºmi mnoh˘mi skvel˘miºuìmi, ktor˘m sa chcem aj takto poìakovaÈ zamoÏnosÈ stretnúÈ sa s nimi a intenzívne ale-bo produktívne s nimi pracovaÈ. Sú to skutoã-ne skvelí odborníci a mám ich rada.

Vበpredseda Vladimír Meãiar patrí me-dzi najv˘raznej‰ie, ale aj najzvlá‰tnej‰ieosobnosti slovenskej ponovembrovej poli-tiky. Dokonca nedávno som ãítal vyhláse-nie jedného maìarského poslanca, ktor˘ sao Àom vyslovil veºmi pozitívne – nie ako oãloveku bezchybnom, ale ako o ãloveku,ktor˘ priniesol mnohé zaujímavé momen-ty do politiky. Vy ste, pokiaº som mal moÏ-nosÈ to sledovaÈ, boli pri Àom takou jeho,neviem ãi to presne poviem, pravou rukou,najmä v parlamente. âi sa mi to len zda-lo?

Ja si myslím, Ïe t˘ch prav˘ch rúk tam boloviac a, ako som povedala, bolo mi cÈou pra-covaÈ aj s pánom predsedom, pretoÏe si hohlboko váÏim, je to ãlovek nekoneãne múd-ry. KaÏd˘ máme, samozrejme, svoje chyby,má ich aj on, ale to, ão on dokázal, ìaleko pre-vy‰uje tie jeho chyby.

V niektor˘ch situáciách úplne zbytoãnei‰iel do malichern˘ch alebo aj nedôstoj-n˘ch konfliktov, a moÏno práve preto sanestal takou európskou osobnosÈou, akousa podºa mÀa mohol staÈ.

Keì si zoberieme realitu, a najmä to, podak˘m neuveriteºn˘m tlakom musel pracovaÈ,a aké neuveriteºné sily proti nemu bojovali abojujú, tak si myslím, Ïe to, ão dokázal pre-sadiÈ, je aj tak obrovské mnoÏstvo práce. Na-vy‰e si myslím, Ïe pán predseda si vie veºmiváÏiÈ ºudí, ktorí sú elitou ná‰ho národa – a to,Ïe si nevieme váÏiÈ na‰ich múdrych ºudí, kto-rí sú skutoãne elitou, je skôr problémom mé-dií. Dovolím si povedaÈ, Ïe málo prezentujúpráve ºudí, ktorí sú vysoko vzdelaní, ktorí ro-bia pre spoloãnosÈ nekoneãne veºa pozitív-nych vecí, ãi uÏ sú to lekári, uãitelia a mno-hé ìal‰ie profesie, ktoré dokázali túto spoloã-nosÈ ÈahaÈ hore, zatiaº ão na obrazovkách saukazujú a prezentujú r˘chlokvasené celebri-ty, ktoré, bohuÏiaº, svojimi kvalitami nemô-Ïu nikoho presvedãiÈ ani osloviÈ, iba t˘chmlad˘ch, ktorí nie sú skúsení, a to je zase na

veºkú ‰kodu, Ïe t˘ch práve oslovujú nie veº-mi v˘znamní ºudia.

Vy ste, ako sme vraveli, 18 rokov v politi-ke a cel˘ ten ãas ste boli v jednej politickejstrane. Tak˘ch ºudí zasa veºa nie je, ani vHZDS. âo vás tak drÏalo pri tejto strane,hoci práve z nej dosÈ ºudí odi‰lo, ale vy stetam verne aÏ doteraz zostali?

VÏdy, keì som ‰la do volieb, bola somtou, ktorá prezentovala nበprogram, a zdaloby sa mi absolútne divné, keby som sklama-la ºudí a zradila sama seba, pretoÏe – ak somsa k nieãomu zaviazala, tak si myslím, Ïe jemojou povinnosÈou to dotiahnuÈ aÏ do konca,a nebol dôvod, aby som túto stranu opú‰Èala.

Vy ste pôvodne uãiteºka a v tom dávnomãase ste sa dosÈ venovali aj literatúre a jejumeleckému prednesu. Nie je to nejako vrozpore s t˘m, Ïe ste potom celú du‰u dalipolitike?

Tak, celú du‰u urãite nie, moja du‰a zosta-la v t˘ch horn˘ch sférach – a myslím si, Ïe jedobre, ak sa du‰a odpútava od politiky, lebopolitika, ak sa ãlovek príli‰ do nej ponorí,du‰u, teda psychiku a emócie, príli‰ zväzuje.Samozrejme, aj politika – alebo práve ona –je pre ºudí, a mala by byÈ, a verím, Ïe práveaj môj záujem o literatúru a o jej umeleck˘prednes vo mne silno spájal tieto dve zdanli-vo vzdialené oblasti ºudsk˘ch aktivít a Ïesom aj politiku vnímala trochu inak, neÏ ibaako nejaké nadmieru pragmatické povolaniealebo poslanie. Naozaj som sa snaÏila politi-ku robiÈ s t˘m najãistej‰ím úmyslom pomôcȺuìom.

89

D I A L Ó G Y M M & E W

Po novembri ’89 politika patrila medzisféry, ktoré ºudí hádam najviac vzru‰ova-li. Zdá sa, Ïe v poslednom ãase záujem o ve-rejné dianie a o samotn˘ch politikov v˘raz-ne upadol. âím to je, má to svoju logiku?

Politika urãite zaãala byÈ zaujímavá, bapriamo moÏno atraktívna pre ºudí uÏ len t˘m,Ïe sa o nej mohlo rozprávaÈ veºmi slobodne,a o nich, o politikoch, dokonca bez zábran kri-ticky. Ja som mal ãasto vo svojich televíznychveãeroch, ktoré sa koncentrovali na spolo-ãenskú tematiku, prípady, Ïe obecenstvo sko-ro aÏ potajomky zhíklo, keì sa povedalo oniekom z politikov – ãasto neraz aj z prítom-n˘ch politikov – nieão kritické, priãom saniektorí z hostí viditeºne zháãili a bolo vid-no, Ïe im nie je v‰etko jedno. Ale, skrátka, ajºudia v obecenstve, a rovnako aj ºudia, ktoríúãinkovali ako hlavné postavy v mojom pro-grame, si veºmi pomaly zvykali na to, Ïe sauÏ môÏe voºne hovoriÈ o ãomkoºvek, ão sa, sa-mozrejme, podpísalo potom aj pod to, Ïe saodblokovali ich reakcie a Ïe sa v˘razne po-

sunulo to, ão ºudí zaãalo zaujímaÈ. Keì sav‰ak rôzne verejné vystúpenia, a teda aj mojeprogramy, v tomto duchu udrÏiavali celé roky,postupne atraktívnosÈ alebo dokonca populár-nosÈ tak˘chto tém a tohto fenoménu slobodo-myseºnosti zaãala klesaÈ, pretoÏe sa to stalov‰ednosÈou.

A nespôsobili to aj samotní politici, Ïe stá-le boli viac a viac malicherní, takÏe uÏ ão-raz viac sa ãomukoºvek v‰eobecne vzru‰u-júcemu vyh˘bali?

Dá sa to povedaÈ aj tak, Ïe v‰etky pálãivétémy sa prebrali, ohovorili, ba navy‰e aj v‰et-ci tí populárni alebo zaujímaví politici sa uÏna v‰etk˘ch besedách a talkshow a diskusiáchvystriedali dokonca niekoºkokrát, a nech bysa usilovali akokoºvek, uÏ sa opakovali. A keìuÏ niãím in˘m, aspoÀ svojím charakteromprejavu zov‰edneli, o‰úchali sa, a ãasto aj ob-sahom – uÏ nemali skrátka ão nové povedaÈ.No a malichernosÈ – to je moÏno vlastná sest-ra na‰ej neskúsenosti: nevedeli sme sa a do-teraz sa ãasto nevieme v politike pohybovaÈa ani doteraz, ão je 20 rokov po prevrate, saobãan alebo voliã – vynadajme mu takto – ne-vie orientovaÈ poriadne. A tak to vyzerá po-tom v na‰om politickom Ïivote, v na‰om po-litickom spektre, povedzme aj pri voºbách.TakÏe potrvá asi veºmi, veºmi dlho – a obá-vam sa, Ïe my, na‰a generácia, sa toho uÏ aninedoÏijeme –, aby sme tu mali na jednej stra-ne republikánov a na druhej demokratov, a tíby sa potom striedali. U nás je to tak, Ïe pod-ºa posledn˘ch prieskumov sa do parlamentustále e‰te dostane okolo 6 – 7 strán.

A nevypl˘va to trochu aj z toho, Ïe politi-ka je aj dnes síce v podstate vzru‰ujúca,alebo mohla by byÈ pre ‰irokú verejnosÈ za-ujímavá, keìÏe sa tam odohrá veºa drama-tick˘ch situácií, ale buì my, moderátori anovinári, nevieme vÏdy vybraÈ to, ão jenajcitlivej‰ie a najvzru‰ujúcej‰ie, alebomoÏno stále viac a viac sa aj samotní poli-tici v‰etkému, ão má nejakú iskru napätia,vyh˘bajú, k˘m kedysi predsa len mnohí z

Múdry ãlovek nemusí byÈ vtipn ,ale vtipn˘ je vÏdy múdry

O ãom?O papalá‰stve, ktoré u nás stále kvitne

O obave z volieb, ktoré sú stále za dveramiO tom, ako vzniklo na‰e chalupárstvo

O akceptovanosti humoristick˘ch programovO slovenskej politike bez Franti‰ka Miklo‰ka

O tom, Ïe „väã‰ina ºudí sú blbci“O rozdieloch medzi „v˘chodn˘mi“ a „západn˘mi“ miliardármi

O tom, ak˘m fenoménom bol Meãiar

90

D I A L Ó G Y M M & E W

nich bez okolkov trochu viac hovorili nie-ão o tom, ão si dovolím nazvaÈ pravda Ïi-vota?

Áno, iste je to tak, hovorili o mnoh˘ch ci-tliv˘ch veciach, ktoré ºudí zaujímali, boliotvorenej‰í a aj, povedal by som, ºudskej‰í,k˘m si príli‰ nenavykli na to, Ïe uÏ sú nie lentak˘mi obyãajn˘mi ºuìmi, ale Ïe uÏ sú poli-tikmi, a Ïe uÏ sa majú vyjadrovaÈ diplomatic-kej‰ie a Ïe by uÏ mali povedaÈ málo konkrét-neho, pretoÏe ãím menej povedia, t˘m sú me-nej zraniteºní, t˘m menej ich môÏe niektochytiÈ za slovo a t˘m sú potom viac, ãastej‰iea dlh‰ie etablovaní vo svojich funkciách.

Poãas celého volebného obdobia som usku-toãnil desiatky rozhovorov s politikmi, naj-mä poslancami zo v‰etk˘ch parlament-n˘ch strán. Hoci som nechcel zo‰iroka rie-‰iÈ v‰elijaké aktuálne kauzy, ktor˘mi súpreplnené noviny, predsa len sme sa ich do-tkli. Viacerí dokonca na svoje deti prisaha-li, Ïe ich sa to net˘ka, pretoÏe oni sú ãest-ní a slu‰ní. A potom aj o nich sa dozviem,Ïe majú prsty v podobn˘ch prípadoch a Ïev nich získali neoprávnené tisícky eur naúkor ‰tátu a in˘ch obãanov. âo si mám ot˘chto ºuìoch myslieÈ? âi rad‰ej niã?

Zaãnem dosÈ netypickou sebareflexiou.Vlastne som o nej uÏ hovoril trochu z inéhoaspektu v na‰om minulom dialógu. Dostalsom kedysi nejednu ponuku na spoluprácu spolitikmi, dokonca na vstup i do vy‰‰ích sférna‰ej politiky, a vÏdy som si poloÏil otázku,ako by som asi dopadol a ãi ani pri t˘ch na-ju‰ºachtilej‰ích pohnútkach by som nakoniecneskonãil tak, ako v‰etci tí, ktorí sa rozhodliísÈ do vysokej, alebo moÏno aj do regionál-nej politiky. A ãi by som nakoniec nezistil, Ïepolitika, to naozaj takzvané v˘slnie, je jednouz najnároãnej‰ích sfér ná‰ho Ïivota. A Ïe aj tínajslu‰nej‰í sa napokon prispôsobili a zaãalilavírovaÈ, plávaÈ a nechali sa uná‰aÈ prúdom.Ne‰iel som do toho, a nielen preto, Ïe rád ro-bím prácu, ktorej aspoÀ trochu rozumiem,ale najmä preto, Ïe nikdy som nebol presved-ãen˘ o tom, Ïe by som v takejto situácii uspel.Je to naozaj veºmi komplikovaná oblasÈ ná-‰ho Ïivota. A tí, ão do nej vstúpia, sú ºudia,ktorí rozhodujú o osudoch krajiny a národa,o osudoch ‰tátu, a pritom si to, zdá sa, boh-vieako ani uvedomujú. To má byÈ naozaj eli-ta národa, to majú byÈ odborníci a súãasne ºu-dia s rovnou chrbticou. KaÏdé ‰tyri roky privoºbách zistíme, Ïe je ãoraz menej, koho vô-bec voliÈ, a Ïe mnohí z t˘ch ºudí, ktorí sa tamdostali, tam i‰li preto, Ïe moÏno nemajú pers-pektívu vo svojom pôvodnom zamestnaní, atak sa uch˘lili k teplému miesteãku, ktorébolo v politike voºné. Samozrejme, sú radi, Ïemajú ão len na ‰tyri roky veºmi slu‰n˘ príjema pritom si e‰te nájdu v‰elijaké „bokovky“,ktoré im zabezpeãia i po t˘ch ‰tyroch rokochspokojn˘ a bezstarostn˘ spôsob Ïivota. Janeviem, ako je to v in˘ch ‰tátoch, ja len ve-rím, Ïe také je poslanie politika, Ïe taká je tra-dícia vo vyspelej‰ích demokraciách: robiÈv‰etko pre to, aby ich ºudia mohli povaÏovaÈza v˘kvet spoloãnosti. Kedy sa u nás podarí,Ïe politici naozaj budú elitou národa, to ÈaÏ-ko povedaÈ. Na‰a demokracia je príli‰ mladá.Keì si uvedomíme, Ïe britsk˘ parlament predsedemsto rokmi odhlasoval to, o ãom sa mye‰te dnes stále iba hádame – Ïe nebudú maÈ

Ïiadne v˘hody v podobe, ja neviem, imuni-ty za dopravné priestupky atì. MôÏeme sipredstaviÈ, ão nás e‰te ãaká, neÏ vyspejeme naklasickú európsku úroveÀ.

Uvediem aspoÀ dva rozdiely medzi niekto-r˘mi vyspel˘mi ‰tátmi s dlh‰ou demokra-tickou tradíciou a medzi Slovenskom. Ajtam, na Západe – ako e‰te stále zo zotrvaã-nosti hovorievame –, sú ºudia, ktorí sa sna-Ïia ão najviac uchmatnúÈ, veì aj tam sadejú miliónové kauzy, ale tam to ºudia e‰testále vnímajú a môÏu vnímaÈ skôr ako v˘-nimky, povedzme zo sto politikov sa tohodopú‰Èa jeden, k˘m u nás sa nám oprávne-ne zdá, Ïe je to kaÏd˘ druh˘. A ìal‰í roz-diel je v tom, Ïe tam, keì sa niekto nieão-ho dopustí alebo keì sa na nieão príde,tam väã‰inou ten politik potom s hanbour˘chlo odstúpi, skryje sa, takpovediac, dokúta. U nás takmer nikomu ani na um ne-zíde, aby sa za svoje tisícové alebo aj mi-liónové k‰efty nejako ospravedlnil a vyja-dril ºútosÈ.

Je to tak. Vo vyspel˘ch demokraciách sta-ãí slab‰ie podozrenie a uÏ ten politik, i keì jeviac-menej v práve, alebo najmä preto, ide doústrania a snaÏí sa oãistiÈ, aby nejako vy‰ielz podozrenia so cÈou, a to je ten ideálny prí-pad. To u nás naozaj neexistuje, to my skôrpociÈujeme skoro aÏ údiv, keì po rokoch prí-deme napríklad na to, Ïe tento politik je na-ozaj ãist˘, Ïe je svedomit˘, u‰ºachtil˘ charak-ter, takÏe sa skoro aÏ p˘tame, ako je to moÏ-né. TakÏe naozaj u nás e‰te asi potrvá dlho,neÏ zistíme, Ïe ten zastupiteºsk˘ zbor, ktor˘sme si zvolili a ktor˘ sme si niekedy aÏ zidea-lizovane predstavovali, je v˘kvetom, tedat˘m najlep‰ím, ão sa medzi nami objavilo.PretoÏe u nás stále vládne to papalá‰stvo,ktoré tak kvitlo v b˘valom reÏime. U nás sistále málo politikov – ja neviem, ãi vôbecniekto z nich – uvedomuje, Ïe nepri‰li pano-vaÈ, ale pri‰li slúÏiÈ. Îe je na‰ím volen˘mzástupcom, ktor˘ dostal dôveru tisíciek ºudí,a nie Ïe je na‰ím vládcom. Ja to moÏno aÏ kli-‰éovite opakujem, ão vlastne kaÏd˘ vie, aleão, mám dojem, kaÏd˘ povaÏuje len za teó-riu. Vyzerá to, ako keby mali medzi sebouakési politické alebo pseudopolitické doho-dy, Ïe sa nepríjemn˘m veciam vyhnú, respek-tíve Ïe sa vyhnú tomu, aby o nich verejne ho-vorili, a Ïe nedopustia, aby sa o nich hovori-lo verejne. Majú moÏno aÏ k⁄ãovit˘ strach ztoho, Ïe keì nieão prepukne, keì sa nieão zlo-mí alebo naru‰í na t˘ch najvy‰‰ích miestach,tak to tie najvy‰‰ie miesta, povedzme vzÈahpredsedu vlády a ministra vnútra, neuveriteº-ne oslabí, pretoÏe oni niãomu a nikomu ne-dôverujú. A tak aj celá politika vyzerá ako ne-dôvera a skoro aÏ podcenenie voliãov, lebooni si okamÏite za kaÏdou nepríjemnosÈoupredstavujú: No, my pritom alebo kvôli tomustratíme moÏno 10, moÏno 5, a moÏno aj 20 % voliãov. A voºby sa blíÏia, voºby sú zadverami – hoci, v‰imnite si, tie voºby sú zadverami vlastne stále – a oni sa boja toho, Ïestratia dôveru obyvateºstva. Oni neveria, Ïeby si voliã povedal dokonca moÏno s ist˘mpote‰ením: Aha, on odstúpil! To znamená, Ïeurobil chybu, tak ako v‰etci ºudia robia chy-by – a to mu slúÏi vlastne ku cti, Ïe sa k tomutak otvorene postavil. Nie, na‰i politici naozajpodceÀujú svojho voliãa a majú dojem, Ïe on

nevie oceniÈ ‰ºachetnosÈ, ktorá sa skr˘va vºudskom geste, keì si ãlovek prizná svojechyby.

Ktoré skupiny ºudí mali pred desiatkamirokov, teda e‰te poãas komunizmu, zvlá‰Èveºkú dôveru obãanov? Ktorí si vedeli zís-kaÈ takú úctu, Ïe ºudia ich radi poãúvali, ãí-tali?

No, moÏno to boli niektorí novinári, preto-Ïe ja si naozaj z t˘ch ãias pamätám skutoãnénovinárske osobnosti, ktoré iste nebudem me-novaÈ, lebo by som musel do toho zaãleniÈ ajvás, a to mi je nepríjemné, ale boli to naozajniektorí publicisti-novinári v tzv. tlaãov˘ch ãiprintov˘ch médiách. T˘ch ºudí v‰ak bolo dosÈmálo a preto sa obãania, keìÏe nikto s nimi ne-viedol kultivovan˘ a zaujímav˘ dialóg, uzat-várali do seba. Ja si myslím, Ïe aj preto vzni-kalo to chalupárstvo, to „kutilstvo“, ktorémusa venovali tisíce ºudí, pretoÏe to bol únik predtzv. verejnou angaÏovanosÈou a k tomu, abysa niekto musel hlásiÈ k nejak˘m obãianskymprincípom. A aby sa tomu ºudia vyhli, chodi-li skôr na rybaãku a k táborákom. Myslím si,Ïe to v‰etko bol odraz toho, Ïe nemohli exis-tovaÈ nejaké obãianske zdruÏenia bez propa-gandistickej platformy, Ïe ºudia nemohli beznejakého nebezpeãenstva vyjadriÈ verejnesvoj názor aj na, povedzme, spoloãenské ãi po-litické zriadenie.

V posledn˘ch dvadsiatich rokov sa spolo-ãenská a politická situácia v˘razne zmeni-la a dnes, tak sa mi zdá, najzaujímavej‰ieÏivotné pravdy alebo „rady do Ïivota“ ho-voria obãanom nie kÀazi a uãitelia, akomoÏno kedysi, alebo filozofi, ale niektorípredstavitelia ‰oubiznisu, a na prvom mies-te niektorí humoristi. Máte pre túto situá-ciu vysvetlenie?

Humor je vÏdy stráviteºn˘ a akceptovateº-nej‰í pre poslucháãa a pre diváka, ako mno-hé vystúpenia, ktoré pôsobia oficiózne. Jasom vÏdy hovoril, Ïe keì sa v zábavnomprograme ozve ãosi o poãasí, tak ºudia tomuveria skôr, ako oficiálnej predpovedi poãasia,pokiaº, samozrejme, sa ten humor, tak akov‰etko, robí na úrovni a podºa ist˘ch pravi-diel a ak sa nejde do nejak˘ch suterénnej‰íchoblastí. Humor je viac akceptovan˘, viac sle-dovan˘, viac vníman˘ ako iné veci, ktoré saverejne produkujú. Závisí to, samozrejme,aj od toho – treba to zdôrazniÈ –, aká je sta-novená norma akceptovanosti tohto humorua zábavy v‰eobecne. A to, Ïe v televízii kvô-li sledovanosti majú prevahu zábavné progra-my nad ostatn˘mi, je väã‰ia aj akceptovanosÈtoho, ão sa tam povie. Nie, Ïe by tomu moÏ-no v mnoh˘ch prípadoch ºudia skalopevneuverili, ale naozaj si to viac pamätajú, viac tovnímajú, ako iné veci, ktoré tam odznejú.Ale aj tu je to väã‰inou v˘nimka z pravidla,pretoÏe ani tu nemoÏno pouÏiÈ ako nemennúnormu, Ïe humoristi alebo, prepytujem, zabá-vaãi a neviem, ako sa e‰te oznaãujú – tu‰ím,Ïe entertaineri –, sa teraz jeden po druhomvnímajú ako novodobí kazatelia. Nie, preto-Ïe aj tento ãlovek, oznaãme ho v tomto zmys-le v˘razom humoristick˘ publicista aleboazda e‰te presnej‰ie talkmaster, musí byÈosobnosÈou, aby ho ºudia naozaj vnímali akonieão extra. No a koho takého máme okremLasicu? Je mi ºúto, Ïe v tejto súvislosti mu-

91

sím prejsÈ do minulého ãasu, ale v prítomnomãase, teda v súãasnosti, v˘raznej‰ie osobnos-ti naozaj nie sú. Kedysi takí boli – a naozajboli – Stano Radiã, Jaro Filip, ktor˘ si – aninie tak prehnane povedané – pozval na kober-ãek svojho ãasu dokonca Mikulá‰a Dzurindu,aby mu dohovoril v‰etko to, ão sa mu nepá-ãilo – a naozaj to malo svoju váhu. Ja nie somvonkoncom teoretik, aby som vedel v‰etko‰pecifikovaÈ, analyzovaÈ a zdôvodniÈ, ale na-ozaj ak˘koºvek ãlovek, ão narába so slovom,s hovoren˘m ãi písan˘m, a ktor˘ na zlatníc-kych váÏkach vie zváÏiÈ prácu s pointou, prá-cu s jemn˘m slovosledom a moÏno s nejakouanalógiou, a iste aj s ìal‰ími tak˘mito jemn˘-mi jazykov˘mi, ‰tylistick˘mi prostriedkami,tak˘to ãlovek asi nemôÏe byÈ od prírody hlú-py a nevzdelan˘ ãlovek. Podºa mÀa nemôÏerobiÈ dobr˘ humor, dobrú zábavu ãlovek ne-vzdelan˘, vysloven˘ hlupák, takÏe moÏno ajpreto medzi t˘mito ºuìmi sa nachádzajú takí,ktorí sa vedia fundovane vyjadriÈ aj k mno-h˘m podstatn˘m veciam ãloveka a celej spo-loãnosti. Rozhodne si treba v‰imnúÈ – a je toaj rokmi potvrdená pravda –, Ïe múdry ãlo-vek nemusí byÈ vtipn˘, ale vtipn˘ ãlovek jevÏdy múdry.

UÏ roky realizujem pre Parlamentn˘ ku-riér – pre tento ãasopis s dosÈ nároãn˘m ob-sahom – zásadné rozhovory vyslovene sindividualitami, ktoré ste v˘stiÏne nazva-li „entertaineri“ alebo „talkmastri“: s Oli-verom Andrásym, s Borisom Filanom a, sa-mozrejme, aj s vami. Nie je to náhoda, ro-bím to úplne cieºavedome. Keì sa rozprá-vam s vami troma, je vÏdy ‰anca, Ïe sanám podarí odokryÈ podstatné, kºúãovéãrty exponovan˘ch situácií, zatiaº ão tí, ãosa profesionálne venujú napríklad politikealebo ºudsk˘m vzÈahom, príli‰ ãasto ichzahmlia, zamotajú alebo zabalia do fráz.Podºa v‰etkého napríklad vás osobne bavíhovoriÈ o váÏnych veciach, ba priam mátez toho isté pote‰enie, Ïe sa môÏete zam˘‰-ºaÈ nad zloÏit˘mi otázkami spoloãnosti ijednotliv˘ch ºudí...

No tak to závisí od toho, na akej úrovni.Prestalo ma to baviÈ vzhºadom na to, ão somskúsil, ão som uÏ urobil, ão som zaÏil na t˘chtakzvan˘ch vy‰‰ích úrovniach, súc ani nietak sklaman˘ a roztrpãen˘, ako priveden˘ dourãitej reality, a po zistení, Ïe to naozaj nemáaÏ tak˘ v˘znam, ako som si vo svojej naivi-te predstavoval. Preto by som asi uÏ do tak˘-chto programov ani ne‰iel a nepresviedãal túmalú skupinu ºudí o tom, o ãom sú oni uÏ dáv-no presvedãení. MoÏno to ide vekom, Ïe ãlo-vek sa stane hæbavej‰í a hundravej‰í a zamy-slenej‰í – to nikdy nezaujíma 20-roãného ãlo-veka, aby ãosi analyzoval a sumarizoval a sú-stavne bilancoval, to príde, aÏ keì ãlovek uÏmá naozaj ten puvoár istého veku, keì naozajv sebe uÏ do hæbky cíti, Ïe ãosi zaÏil a ãosi vieuÏ porovnaÈ. Ale to, samozrejme, e‰te stále ne-znamená, Ïe zároveÀ získal patent na pravdua na neomylnosÈ.

Keì ste e‰te robili va‰e televízne humoris-tické relácie s politikmi, na ktorého ste sate‰ili? Bol tak˘, Ïe ste si po predo‰l˘chskúsenostiach, alebo podºa toho, ako vystu-poval v publicistickom televíznom vysiela-ní, povedali: To sa te‰ím, Ïe s ním budem

robiÈ, Ïe som ho získal, Ïe budem práve sním viesÈ dialóg...?

MoÏno kedysi úplne na zaãiatku. Ale po-stupne sa to rapídne menilo. Cel˘ ten programmoÏno stratil v˘znam nielen v tom, Ïe sav‰etci politici stali ak˘misi gumovej‰ími a uÏvedeli – moÏno sa to priamo nauãili –, akomajú reagovaÈ, takÏe aj preto uÏ neboli aÏ takípríÈaÏliví pre obecenstvo, ako pred rokmi,teda vtedy, keì sa ich dalo zaskoãiÈ a prekva-piÈ, ale aj t˘m, Ïe sa vystriedali uÏ niekoºko-krát, a mnohí boli na jedno kopyto. Kto v tom-to programe bol dokonca ‰esÈ ráz, bol Fran-ti‰ek Miklo‰ko, ale on bol osobnosÈ, ktorávÏdy dokázala doniesÈ nieão originálne. Anajmä to bola osobnosÈ, ktorú som mal vÏdyrád ako ãloveka. Nebudem sa vyjadrovaÈ kjeho ideológii, k jeho politickému zaãleneniu,ale ako ãlovek to bol vÏdy veºmi vtipn˘ spo-lubesedník a spoloãník a mám dojem, Ïe ajvìaka jeho skúsenostiam a prirodzenej mú-drosti bolo s ním vÏdy o ãom hovoriÈ. Iste ne-bol jedin˘, ale mám dojem, Ïe v prvom radepráve on stojí za vypichnutie.

A práve Franti‰ek Miklo‰ko v tohtoroã-n˘ch voºbách s veºkou pravdepodobnosÈoupo 20 rokoch v politike z nej vypadne. My-slíte si, Ïe je to veºká ‰koda pre celú slovens-kú spoloãnosÈ, a ‰peciálne pre samotnúslovenskú politiku? Ani by som nepovedal,Ïe kvôli nejak˘m rie‰eniam, ktoré prinie-sol ão ja viem do legislatívy alebo do eko-nomiky, ale t˘m, Ïe pravdepodobne jedin˘z t˘ch stoviek ºudí, ktorí sa poobmieÀali vovysokej politike, ãi uÏ v národnej rade, ãina ministerstvách, vystupoval so svojráz-nou ºudskosÈou. Nie vÏdy som s ním súhla-sil, to vôbec nie, ale jedin˘ sa vedel k niek-tor˘m citliv˘m veciam vyjadriÈ tak, Ïe mato neuráÏalo, hoci u in˘ch politikov mauráÏa ãasto uÏ len to, keì otvoria ústa.

No vidíte, a koºk˘ch politikov uráÏala prá-ve táto jeho ºudskosÈ a doteraz mu ju nevediaodpustiÈ. A moÏno si, ãi uÏ fakticky, ãi sym-bolicky, vyd˘chnu, keì tam nebude. Pravda-Ïe je to ‰koda, ale aká veºká, to nikto z nás ne-odhadne, tak ako nikto z nás neodhadne, ãi najeho miesto alebo vôbec do politiky prídeniekto, kto bude zase ãímsi zaujímav˘ a ãím-si originálnym osloví ºudí. PretoÏe ºudia vo-lia osobnosti, volia ºudí povedzme na zákla-de svojich vlastn˘ch pováh, to sme uÏ kon‰ta-tovali neraz, ale nedajú veºa na nejak˘ voleb-n˘ program, ak ho vôbec ten voliã aspoÀ tro‰-ku pozná. A tu sa naskytá otázka, preão potomvoliã okamÏite a automaticky nekrúÏkujemeno, za ktor˘m stojí napríklad Franti‰ek Mi-klo‰ko, preão uÏ mu ani to meno a ani osob-nosÈ, ktorá sa pod ním skr˘va, veºa nehovorí,napriek tomu, Ïe práve miklo‰kovské typymusia osloviÈ kaÏdého, alebo takmer kaÏdého,kto má tro‰ku rozhºad a cit pre ºudské hodno-ty. LenÏe slovenská – a asi nielen slovenská– povaha je uÏ taká, Ïe si nejeden povie: V‰akuÏ je tam tak dlho! Nemá konkrétnu v˘hradu,av‰ak prinajmen‰om jeho jedineãnosÈ môÏe ísÈmnoh˘m na nervy: On je tak˘... star˘ mláde-nec uÏ nie, tento argument uÏ im vyrazil z rúk,lebo sa oÏenil... ale nahradia ho in˘m, rovna-ko trápnym: V‰ak to je tak˘ ãudn˘ ãlovek, anitelevízor nemá... K tak˘mto hlúpostiam sakoºkokrát zniÏuje komentár vyprodukovan˘slovenskou povahou. Îe Franti‰ek Miklo‰ko

v parlamente uÏ nebude, je ‰koda, ale treba ve-riÈ, Ïe tam budú aspoÀ niekoºkí hodnotní ºu-dia. A ak je nieão ‰koda, a ‰koda, ktorá sa ãas-to v Ïivote ºudskom opakuje, je to, Ïe tenmlad‰í si nikdy nedá poradiÈ od toho star‰ie-ho, alebo sa ním nedá podnietiÈ k mnohotvár-nemu pohºadu na veci a na Ïivot. Ja sa pamä-tám, keì som pri‰iel kedysi do rozhlasu astriedali sme sa tam v relácii Panoráma, kdebol Peter Hrnãiar, Franti‰ek Dibarbora a ìal-‰í star‰í. Boli to uctievaní skúsení starí mata-dori, ale my sme to videli trochu inak‰ie: v‰aktreba novú krv do toho a tak poìme! a my smeteraz majstri Slovenska, keì sme robili Variá-cie so ·tepkom a Guldánom a pamätám si, akosme pri‰li na skú‰ky, zobrali nás do ‰túdia vy-slovení klasici rozhlasovej réÏie Imro Jenãa aAnton Glezl, teda ºudia, ktorí mali ão k tomu-to povedaÈ, dali nám tam ãosi preãítaÈ, ãosi zin-terpretovaÈ, ãosi vzorne podºa pravidiel ortoe-pie vysloviÈ, a veru ìal‰í ‰tvrÈrok som sa ne-dostal k mikrofónu, tak nás usu‰ili. A ja dote-raz som vìaãn˘ t˘mto ºuìom, tak ako som ichv tom momente rekvalifikácií nemal rád. Ne-jde o to, Ïe oni boli star‰í, pretoÏe existuje ajstar‰í hlupák a aj, naopak, mlad‰í ‰ikovn˘ amúdry ãlovek, ale zasa len tak odvrhovaÈ nie-koho iba preto, Ïe ho uÏ povaÏujeme za sta-romódneho, je obmedzenosÈ. Klasik ãeskéhohumoru Jára Kohout mi to raz v rozhovore po-vedal veºmi presne, keì som mu právom licho-til, Ïe my sme sa od neho uãili, hoci on tu dlhonebol, lebo bol v emigrácii. Keì som mu po-vedal, Ïe sa máme od neho ão uãiÈ, lebo je star-‰í a skúsenej‰í, tak povedal: – Víte Milane, stá-fií je kouzelné v tom, Ïe uÏ znáte odpovûdi nav‰echny otázky. JenomÏe uÏ se vás nikdo nanic neptá.

Keì hovoríme o prognózach volebn˘ch v˘-sledkov, o predvolebn˘ch kampaniach ale-bo o prieskumoch volebn˘ch preferencií,väã‰inou skúmame aktivity a trendy poli-tick˘ch strán a ich lídrov. Pritom sa ãastotvárime, Ïe voliãi sú akási jednotná masa,konajúca podºa ustálenej ‰ablóny. Viemeteda, akí sú jednotliví politici, ale veºmimálo vieme, aká je – takpovediac – du‰a ti-síciek voliãov. Ak má nejak˘ politik alebojeho strana 15 % preferencií, takmer niãnevieme o tom, akí sú títo ºudia a koºko zrozhodnutia voliãov vypl˘va z ich psychi-ky, a koºko ovplyvnili samotní politici.

Viete, v otázke, ktorú ste predloÏili, sa uÏschyºuje k suchej matematike, pretoÏe bysme museli analyzovaÈ, ão je to za obyvateº-stvo, ktoré sa kaÏdé ‰tyri roky grupuje pri vo-lebn˘ch urnách, priãom nejde len o parla-mentné voºby, ale o mnoÏstvo ìal‰ích volieb,regionálnych a lokálnych. A museli by smedaÈ do nejakej súvzÈaÏnosti, koºko je medzit˘mi obãanmi voliãov, ão ja viem, vo veºk˘chmestách, koºko v men‰ích, koºko je vysoko-‰kolsky vzdelan˘ch, hoci ani to veºa nehovo-rí, a najmä nie v‰etko. To by si Ïiadalo naozajveºk˘ sociologick˘ prieskum, ktor˘ moÏnokdesi parciálne aj existuje, ale aj tak je to lenútrÏok z reality, aby sme potom zaãali s väã-‰ím rozhºadom rozm˘‰ºaÈ o tom, kto a preãomá vlastne volebné právo a preão je to voleb-né právo ohraniãené len naspodku t˘mi mi-nimálne osemnástimi rokmi a preão e‰te môÏevoliÈ aj 125-roãn˘ seniln˘ ãlovek. Samozrej-me, Ïe demokratické pravidlá nevyna‰li e‰te

D I A L Ó G Y M M & E W

92

D I A L Ó G Y M M & E W

spôsob, ako toto a v‰elião iné limitovaÈ, pre-toÏe to je neporovnávateºné a ÈaÏko sa usku-toãÀuje to, aby sa zohºadnila nejaká kvalitavolebného aktu a najmä jeho v˘sledku. Môjpriateº, veºmi hæbav˘ a ‰ikovn˘ múdry ãlovekJifií Dûdeãek, povedal, Ïe demokracia je pod-ºa neho – a nielen podºa neho – veºmi nedo-konal˘ a úplne nedostatoãn˘ systém. Niktov‰ak dosiaº nevymyslel niã lep‰ie. Hoci sa tozdá byÈ samozrejmé, ale problém je v tom, Ïedemokracia vÏdy stavia na práve väã‰iny,priãom je vedecky dokázané, Ïe väã‰ina ºudísú blbci.

Nemeck˘ filozof Peter Sloterdijk vysloviljedno z najotriasajúcej‰ích kon‰tatovanídne‰ka, aspoÀ pre mÀa: „V Nemecku sakorupcia napriek v‰etkému drÏí v únos-n˘ch medziach. Zato v postkomunistic-kom Rusku si muÏ bez pôvodu ako Vladi-mír Putin za pár rokov sluÏby na ‰pici‰tátnej moci nakradol vy‰e dvadsaÈmiliar-dov˘ súkromn˘ majetok.“ Je správne ta-k˘mito ostr˘mi slovami hodnotiÈ politika,ktor˘ je na ãele jednej zo svetov˘ch veºmo-cí a v podstate má ‰irokú ‰kálu moÏnostírozhodovaÈ o osudoch miliónov ºudí? Vy byste sa odváÏili povedaÈ takéto nemilosrd-né slová o Putinovi alebo o inej podobnejautorite, povedzme o pápeÏovi?

Samozrejme, Ïe by som sa odváÏil pove-daÈ, ako to je, ale musel by som si byÈ ist˘, Ïemám pravdu. Musel by som to teda maÈ na-ozaj opodstatnené, odôvodnené a podopretéhodnovern˘mi argumentmi. Na to dnes pred-sa netreba odvahu, odvahu bolo treba vtedy,keì sa za podobné kon‰tatovanie trestalo a za-tváralo. Dnes odvaha zlacnela a je takmer za-darmo. A povedaÈ sa môÏe v‰elião, a aj sa v‰e-lião hovorí, ako sme denne toho svedkami. AÏna to, Ïe tie v˘povede majú veºmi kolísavú askôr niωiu neÏ vy‰‰iu v˘povednú a faktickúhodnotu. Ja si myslím, Ïe by sa mali takétoveci hovoriÈ na plné ústa, pokiaº sú naozajpodloÏené. PodloÏené skúsenosÈami, faktamia vedomosÈami. A vtedy nezáleÏí na tom, ktoje objektom tejto v˘povede. Napokon, myobidvaja vieme, Ïe kvôli tak˘mto v˘pove-diam – a predov‰etk˘m ich obsahu – netre-ba chodiÈ do Ruska.

Paradoxom novodobého kapitalizmu, kto-r˘ sa stal svät˘m písmom aj pre postkomu-nistické reÏimy, je veºmi roz‰írená filozo-fia, ktorá súvisí s t˘m, ão predkladá Sloter-dijk: Keby som vám ukradol kacabajku,ão máte práve na sebe, moÏno by ma aj za-vreli. Ak sa v‰ak zmocníte cez nejakú ‰tát-nu ideológiu 20 miliárd, ste nedotknuteº-n˘, pretoÏe tie miliardy sa veºmi r˘chlo uÏstali Putinov˘m súkromn˘m majetkom aten je tabuizovan˘. Ak˘ je to svet – tendne‰n˘?

Viete, záleÏí na tom, ãi zgazdujete nejaképeniaze beÏn˘m spôsobom, teda Ïe si ich za-robíte alebo nasporíte – alebo ãi si ich legál-ne a vo veºkom prisvojíte tak, ako ich iní ºu-dia získaÈ nemôÏu, lebo nie sú supermanaÏér-mi alebo politikmi na najvy‰‰ích postoch.Peniaze naozaj moÏno získaÈ v‰elijako. Pri-ãom slovo „nakradnúÈ“ je uÏ veºmi jednoz-naãné. Keì porovnávame miliardára BillaGatesa a miliardára Putina, je asi evidentn˘rozdiel medzi nimi. Vieme, aká práca alebo

ão v‰etko stojí za ich bohatstvom. To je dosÈsignifikantné, keì porovnávate Gatesove in-ternetové americké zázraky s „politick˘mizázrakmi“ vo v˘chodnom bloku. Ja som saani nie tak dávno stretol v Prahe so sloven-sk˘mi podnikateºmi, ktorí ovládajú v ãeskejmetropole urãité ãinnosti a urãité aktivity, i na-príklad kultúrne. Po ani nie dlhom rozhovo-re na mÀa d˘chol tak˘ strach, taká beznádej,Ïe to neviem ani vypovedaÈ – keì som zistil,ão sú to za povahy, za charaktery, za profilytíto slovenskí miliardári. Keì si vezmete, Ïeproste nevedeli daÈ dokopy ani poriadnu vetu,v‰etko len samé floskuly, samé frázy, saméhlúposti, r˘chlo pochopíte, ako to vyzerá snami v porovnaní s rozvinutej‰ím teritóriomZápadu, takÏe nikomu nemôÏe napadnúÈ spo-chybniÈ miliardársku bázu Billa Gatesa ale-bo trebárs Rockefellerovcov, a nielen pre ichcharitatívnu ãinnosÈ, ale aj preto, ako k tomumajetku pri‰li. MÀa nepoburuje, Ïe ja mám prisebe, ja neviem, tisíc eur a henten 100-tisíc.Asi si to zaslúÏil. Ale keì porovnávam sloven-sk˘ch miliardárov a americk˘ch, tak je topredsa len priepastn˘ rozdiel.

Je o to smutnej‰ie, Ïe aj medzi americk˘-mi miliardármi sú ºudia malí, teda takí, Ïeich spôsoby odzrkadºujú na celom sveteroz‰írenú ºudskú úbohosÈ a prázdnotu, anie vyspelosÈ.

Ale áno, skalopevne som presvedãen˘ otom, Ïe presne tak, ako ste povedali, v Ame-rike sa tieÏ deje v‰elião a nemám nijak˘ dô-vod uprednostniÈ Ameriku pred cel˘m v˘-chodn˘m blokom, najmä t˘m okupaãn˘m.Veºa sa vo mne zlomilo práve v ten pamätn˘deÀ, keì padlo Svetové obchodné centrum.Na svete je uÏ toºko rukolapn˘ch a nezvrat-n˘ch dôkazov o priebehu toho náletu, Ïe nik-dy nebudem veriÈ oficiálnej verzii – tedatomu, Ïe tie dva mrakodrapy padli len tak, pozásahu dvoch lietadiel. A tobôÏ ma poburu-je, Ïe sa s t˘m niã nerobí, Ïe nikto in˘ za tonebol postihovan˘, ako t˘ch pár zadrÏan˘chºudí a proste Ïe tento plánovan˘ a riaden˘ od-strel, táto demolácia vy‰la skrátka len takako náhoda a niã sa nedeje, hoci tisícky ºudípri tom zahynuli.

Poìme e‰te na chvíºu do ná‰ho malého sve-tíka. PovaÏujete Vladimíra Meãiara, Jánaâarnogurského, Mikulá‰a Dzurindu, Ro-berta Fica za osobnosti, ktoré sa v˘raznevyãlenili zo spoloãnosti, alebo nad spoloã-nosÈ? Alebo sú to fenomény, ktoré sa dajúpomerne r˘chlo zabudnúÈ, keì nastúpiazasa iné politické elity? MoÏno t˘chto ‰ty-roch, alebo niektorého z nich, alebo e‰te ne-jak˘ch ìal‰ích dvoch, aspoÀ trochu pri-rovnaÈ k ªudovítovi ·túrovi ãi k Alexan-drovi Dubãekovi, o ktorom ste veºmi pozi-tívne hovorili uÏ minule?

ËaÏko t˘chto na‰ich súãasn˘ch porovnávaÈmedzi sebou a vôbec uÏ nie ·túra a Dubãekas nimi – a nielen z historick˘ch a ãasov˘ch dô-vodov. Keì sa e‰te vrátim k Dubãekovi, jedosÈ v móde, a viac v âesku neÏ u nás na Slo-vensku, veºmi r˘chlo a pod v‰elijak˘mi argu-mentmi naÀho zabúdaÈ – alebo moÏno v˘stiÏ-nej‰ie bude povedaÈ: je v móde si AlexandraDubãeka nepripomínaÈ. Nikto uÏ pomaly ne-uzná, Ïe to bol politik, ktor˘ v‰elião musel,ale aj tak bol prv˘, ktor˘ sa vzoprel, i keì stá-

le v línii vtedaj‰ieho komunizmu, pretoÏenebola v podstate iná cesta, keìÏe Sojuz ne-ru‰imij sa zdal naozaj neru‰imij a nerozbor-n˘. A keby cel˘ ten systém nebolo padol v So-vietskom zväze, teda keby nebolo Gorbaão-va a ostatn˘ch súvisiacich okolností, tak do-teraz tu kÀuãíme za ostnat˘mi drôtmi medziâesko-Slovenskom a Rakúskom, ão si bude-me hovoriÈ. A keì sa jemu upiera to, Ïe ãosidokázal v rámci tohto zadrôtovaného, zaopo-novaného komunistického tábora, to je dosÈsmutné. Bol to fenomén – ale napríklad úplnein˘ fenomén, ako trebárs Vladimír Meãiar.Ten sa stal fenoménom len kvôli svojej cha-rizme, ktorá bola stavaná na myln˘ch pred-pokladoch, na jeho presvedãovacej schop-nosti, ãasto stojacej na klamstvách a nepod-loÏen˘ch záleÏitostiach. Skrátka, bol to ãlo-vek – dúfam, Ïe uÏ moÏno hovoriÈ v minulomãase, Ïe sa viac nedostane k nejakej ‰ikovnej-‰ej príleÏitosti –, ktor˘ vládol vìaka svojejveºkej presvedãovacej schopnosti a dlho ne-mal oponenta. Vynoril sa skrátka z niãoho astál uprostred niãoho, nemoÏno tu naozaj vi-niÈ ani vtedaj‰ie VPN a, ão ja viem, FedoraGála, ktor˘ ho priviedol, pretoÏe nebolo ÈaÏ-ké byÈ oãaren˘ jeho tzv. charizmou. O v‰et-k˘ch t˘ch ostatn˘ch, ktor˘ch ste menovali, ãije to uÏ âarnogursk˘, Dzurinda, Meãiar ale-bo Fico, naozaj ÈaÏko povedaÈ, ãi sú to osob-nosti, alebo len historické postavy, ale sú toºudia, ktorí sa na tomto na‰om neskúsenomSlovensku vedeli postaviÈ ãomusi na ãelo sväã‰ími, ãi men‰ími úspechmi. PretoÏe vie-me dobre v‰etci, Ïe moÏno existuje strana jed-ného muÏa, ale ‰tát jedného muÏa, to uÏ sot-va, veì dávno neÏijeme v dobe WinstonaChurchilla, alebo ja neviem Roosevelta, zaktor˘mi i‰li milióny. A to uÏ nebudem spomí-naÈ rad‰ej neslávne známeho Adolfa. Ale vi-díte, ão naozaj tak˘ jeden ãlovek neraz doká-Ïe, keì uÏ som toho Adolfa spomenul! V ‰tá-te vzdelancov, ak˘m bolo Nemecko, staãilomu len, aby sa v ãase veºkej krízy vynoriluprostred v‰etk˘ch nich a aby spravil zo sve-ta proste spálenisko. A to sa stále e‰te neskon-ãilo: takáto moÏnosÈ. Tá príleÏitosÈ stále prepodobne zaloÏen˘ch ºudí je. Dúfam, Ïe naSlovensku sa to nepodarí nikomu. Samozrej-me, Ïe ãlovek, ktor˘ dokáÏe byÈ politikom aosobnosÈou, je vÏdy vzácny, lebo najmä takí-to ºudia pohli dejinami, ãi to bol ·tefánik, ãito bol ·túr. A pritom to boli neºahké ãasy, tosi treba uvedomiÈ, v akom prostredí a v akomprenasledovaní sme Ïili. Aj preto bol ·tefá-nik tak˘ zaujímav˘ a u nás cten˘, Ïe sa na Slo-vensku málo vyskytoval, Ïe Ïil vo Francúz-ku a chodil po v˘chodnej Ázii a kade-tade afotografoval a venoval sa astronómii a le-tectvu. To boli ºudia, ktorí tu zanechali stopy,moÏno o to v˘raznej‰ie, Ïe Slovensko na-príklad vtedy málokto poznal a bolo naozajna oveºa niωej kultúrnej spoloãenskej úrov-ni, veì sme naozaj mlad˘ ‰tát a aj spisovn˘jazyk máme len necel˘ch 200 rokov. Prebo-ha, ão to je za vek? Ch˘ba tu v‰ak najmä ãlo-vek s ºudsk˘m imidÏom. Príli‰ mnohí sú v‰akpresvedãení, Ïe ãlovek s ºudsk˘m postojomalebo s charakterom Dubãeka nemôÏe byÈdobr˘m politikom, pretoÏe politik musí byÈ,s prepáãením, sviÀa.

S Milanom Markoviãom uvaÏoval Ernest Weidler

93

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Uplynulé dvadsaÈroãie je aj obdobím boja overejnoprávne médiá, ale najmä o STV. V poli-tickom prostredí prevaÏuje utkvelá predstava oakejsi automatickej v˘hode pre toho, kto mánajmä obrazové médium vo svojom podruãí apreto sa neustále obnovuje rôzne realizované úsi-lie o ovládnutie Rady STV a následne aj gene-rálneho riaditeºa televízie. Voºba svojím spôso-bom najdôleÏitej‰ieho orgánu STV je doslovafra‰kou a v˘smechom zmyslu tejto in‰tancie.Stranícky reÏírované kon‰tituovanie rady jedno-ducho znemoÏÀuje, aby v nej boli ºudia, ktorímajú nejaké kvality a ktorí by boli spoloãenskoua profesionálnou autoritou, a t˘m by vytváraliv obãanoch dôveru, Ïe STV riadi správny manaÏ-ment. Takmer od zaãiatku je v zl˘ch, málo dô-stojn˘ch rukách – a podºa toho vyzerá aj reÈazt˘ch, ktorí by mali vtlaãiÈ svoju vyhranenú a skú-senosÈami i vedomosÈami podloÏenú peãaÈ kva-lity formovania základn˘ch trendov vysielaniaSTV. SpomeÀme aspoÀ Igora Kubi‰a a naposle-dy Radima Hrehu, ale medzit˘m aj RichardaRybníãka, ktor˘ narobil viac ‰umu okolo svo-jich riaditeºsk˘ch tendencií, neÏ by bol prinie-sol dostatoãnú profesionalitu do koncepcie roz-hodujúcich programov˘ch Ïánrov. MoÏno jedi-n˘m progresívnym pokusom o riaditeºa vy‰‰ie-ho rangu bol publicista Roman Kalisk˘, ktor˘viacer˘mi svojimi mimotelevíznymi ãinmi doká-zal, Ïe je veliãinou, ale medzi t˘mi, ktorí ho ob-klopili, nena‰iel rovnocennú oporu, takÏe zakrát-ko zo svojho postu sám odstúpil. Zrejme cítil, Ïedlh‰í pobyt na tomto poste by mohol jeho povesÈvyhraneného Ïurnalistu po‰kvrniÈ.

V popredí pozornosti je takmer vÏdy spravo-dajstvo a publicistika, hoci uÏ tento trend sámosebe je dôkazom, ako povrchne sa vníma po-slanie verejnoprávneho média, ktoré vlastne –najmä po prudkom rozvoji súkromn˘ch televí-zií – je preto priamo platené obãanmi vo formenezmyseln˘ch alebo nedomyslen˘ch koncesio-nárskych poplatkov – a nepriamo aj zo ‰tátne-ho rozpoãtu –, aby obohacovalo spoloãensk˘ isúkromn˘ Ïivot ‰irokou ‰kálou povedzme ume-leck˘ch programov, pretoÏe tie nikde inde v eu-rópskom televíznom prostredí nenájdu tak˘priestor (ak nerátame nemecko-francúzsku sta-nicu ARTE), ako vo verejnoprávnom médiu.

Ale do STV patrí aj ‰iroká ‰kála v˘chovno-vzdelávacích programov. A nedocenenou povin-nosÈou STV je aj formovanie verejného vkusua kultúrnosti, ão podãiarkujeme najmä preto,aby sme zdôraznili popieranie tejto dôleÏitej po-vinnosti v súvislosti s dlhoroãn˘m nezmysel-n˘m a nepatriãn˘m vysielaním (vraj) zábavnejrelácie Dri‰ºakoviny s pokusom o humor (kto-r˘ tam príli‰ ãasto ch˘ba). Je to najv˘raznej‰iavizitka úplného poklesu zodpovednosti posled-n˘ch riaditeºov STV za vycibrenú zábavu, o in-teligentnosti ani nehovoriac. V spravodajskomvysielaní divák dostane aspoÀ isté mnoÏstvo in-formácií, ale v prime-timeovom „hudobno-zá-bavnom programe Dri‰ºakoviny“ je ponuka

taká úbohá a prázdna, Ïe by ju odvrhla aj tro-chu vyspelá porota nejakej amatérskej súÈaÏe di-vadiel mal˘ch javiskov˘ch foriem.

Za úpadok a úbytok literárno-dramatick˘cha in˘ch podobn˘ch relácií vo vysielaní STVmali prísÈ prinajmen‰om o o ãasÈ platu v‰etci ria-ditelia STV z posledn˘ch rokov. T˘m, Ïe tele-vízne hry takmer zmizli z vysielania, Sloven-sko utrpelo dvojnásobne. Jednak obãania pri‰lio ãasto hodnotné umelecké záÏitky, ktoré bolia doteraz by mohli byÈ ãiastoãn˘m protipólomg˘ãu, banality a duchovnej prázdnoty, tedatoho, ãím obyvateºov SR zamorujú nielen ko-merãné televízie, ale – paradoxne – obãas i sa-motná STV. Aj keby umelecky a my‰lienkovohodnotné programy sledovalo len 5 – 10 % di-vákov, i tak je to dosÈ ºudí na to, aby sa ucho-val v slovenskej verejnosti cit a zmysel pre es-tetické a duchovné in‰pirácie. A jednak slo-venská kultúra pri‰la o cenné zázemie, ktoré byudrÏalo a moÏno aj zveºadilo ãasto na prekva-pujúcej úrovni slovenské herectvo a cel˘ radkreatívnych profesií súvisiacich s dramatickoutelevíznou tvorbou: reÏisérov, scenáristov, ka-meramanov, strihaãov atì. Silno pochybujeme,Ïe by slovenskí ministri kultúry na ãele s Mi-lanom KÀaÏkom vyvinuli dostatoãné úsilie, abysa táto dôleÏitá báza slovenskej tvorivosti, kto-rá sa, samozrejme, uÏ dlh˘ ãas spája len s takouin‰titúciou, ako je televízia, udrÏala a zachova-la aj do budúcnosti. Kedysi sa predsa len vysky-tovali také mená, ako Milo‰ Pietor alebo DanielMichaelli, ktoré viac ãi menej pestovali a ‰ºach-tili televízne dramatické umenie, prinajmen-‰om – ale nielen! – dramatick˘mi adaptáciamipozoruhodn˘ch románov a divadeln˘ch hier. Vtomto zmysle, a teda pozitívne, môÏeme spome-núÈ Jaroslava Hlinického, ktor˘ bol síce komu-nistami menovan˘m a „dozorovan˘m“ riadite-ºom (aj ponad November ’89) a slovenskú te-levíziu viedol 71 mesiacov od februára 1984 dojanuára 1990, ale kontinuitu pozitívnych v˘ko-nov a programov stále udrÏiaval. Je zaujímavé,Ïe ponovembroví demokrati s mnoh˘mi intelek-tuálmi a umelcami úplne stratili záujem o kul-túrnu a umeleckú základÀu STV. Z väã‰iny jejriaditeºov v samostatnej SR sa vykºuli demolá-tori, ktorí postupne podpílili a zniãili dôleÏit˘a najmä nenahraditeºn˘ pilier tohto média. Tonie je nijaká staromódnosÈ alebo staromilstvo,ako ním nie je existencia divadiel, v˘tvarnéhoumenia alebo umeleckej literatúry v sloven-skom spoloãenstve. Je smutné, Ïe ani súãasn˘minister kultúry Marek Maìariã, ktor˘ vy‰tudo-val televíznu dramaturgiu a scenáristiku, niekoº-ko rokov pôsobil ako dramaturg a ‰éfredaktorv STV a napísal niekoºko televíznych scenárovi rozhlasov˘ch hier, neprejavil zatiaº väã‰ie za-ujatie pre vytvorenie prinajmen‰om programo-vej a Ïánrovej rovnováhy v STV s priestorompre kultúrno-umelecké relácie.

Najmä politické strany a niektorí politicimajú eminentn˘ záujem o podobu a partajné za-

Otázky o potrebe STV nie sú nezmyselné

94

to v˘nimoãnom prípade môÏe asistovaÈ pri vy-hºadávaní a v˘bere moderátora. Tu sa v‰ak Ïia-da op˘taÈ sa dosÈ zatrpknuto, ãi STV vôbec dotak˘chto pozícií hºadá osobnosti a ãi ich, ak sanádejní záujemcovia nejak˘m zázrakom vy-skytnú, neodsúva nabok do zabudnutia, aby sav ist˘ch momentoch nestali nepríjemn˘mi ‰íri-teºmi my‰lienok a faktov, ktoré vedenie STValebo spravodajstva na obraze vôbec nechcúmaÈ – a oproti silnej osobnosti úãinkujúceho aniriaditeº nemá ‰ancu alebo istotu, Ïe svojvoºné-ho publicistu skrotí.

Ak vnímame STV ako silnú a v‰estrannú in-‰titúciu, ktorá je vo veºmi mnoh˘ch oblastiachosobného i spoloãenského Ïivota schopná na-hradiÈ to, ão obyvatelia nikde inde nedostanú,potom je dôleÏité pripomenúÈ, Ïe nápadití tele-vízni tvorcovia musia doslova hºadaÈ takétovoºné plochy divákovej du‰e a skúmaÈ, ãi by ne-na‰li formu, ako sa takto k obãanovi priblíÏiÈ.Veºmi povrchne a na základe náhodn˘ch poznat-kov a stretnutí s rôznymi ºuìmi sa napríklad zov-‰eobecÀuje akási nechuÈ obrovskej skupiny ºudí– hádam drvivej väã‰iny – zaoberaÈ sa duchov-n˘mi podnetmi a my‰lienkov˘mi hodnotami,ktoré sprevádzajú ºudstvo odvtedy, ão existujejeho pamäÈ alebo ão sa uchovali nejaké zázna-my tejto kreatívnej filozofickej ãi náboÏenskejaktivity. Nie je to v‰ak pravda.

ªudia e‰te stále nerezignovali úplne – aÏ dodna svojho Ega – na nástojãivé rie‰enie problé-mov a podstaty ãlovekovej existencie. Hºadaã-stvo pravdy o ãloveku v takej ãi onakej mierevo veºmi mnoh˘ch ºuìoch pretrváva. Háãik jeskôr v tom, Ïe je ãím ìalej, t˘m menej ºudí, kto-rí by vedeli zaujímavo komunikovaÈ so ‰ir‰ouverejnosÈou práve o tom, ão súvisí s Bohom, snekoneãnom, s definitívnym zánikom kaÏdejbytosti a s nov˘mi duchovn˘mi nádejami vypl˘-vajúcimi z neuveriteºn˘ch vesmírnych obja-vov. Veºa vieme aj o intímnostiach ºudí, ktorí uÏmali tú príleÏitosÈ a v nejakom vesmírnom te-lese sa dostali tak vysoko ãi ìaleko, Ïe videlinebo a Zem z perspektívy, ktorá e‰te pred polstoroãím bola nepredstaviteºná. Ale takmer vô-bec niã nevieme o tom, ãi kozmonautom zi‰ieltam v tom obrovskom priestore na um Boh aãím ich my‰lienka naÀho – alebo predstavaJeho bytosti – vzru‰ila. A najmä ãi vesmír oko-lo nich bol pre nich siln˘m podnetom na úplnenové, originálne zaãlenenie Boha do ich Ïivot-n˘ch pocitov a postojov a do ich vnútorn˘ch ne-istôt.

Pritom jedn˘m z najsilnej‰ích záÏitkov poNovembri 89 boli mediálne – väã‰inou rozhla-sové – vystúpenia duchovn˘ch osobností, kto-ré pritiahli k prijímaãom naozaj masy veºmi rôz-norod˘ch poslucháãov (napríklad vystúpeniaAntona Hlinku a potom Jána SucháÀa). Je v‰akdosÈ pravdepodobné, Ïe v STV by sa ÈaÏko na-‰iel vedúci pracovník, ktor˘ by sa odváÏil po-skytnúÈ vysielací priestor niekomu, kto by chcelv tomto zmysle s ºuìmi komunikovaÈ a ktor˘ bymal tak˘ dar uvaÏovania a rozprávania, Ïe byzaujal divákov viac ako Dri‰ºakoviny. A pritomby to mohla byÈ nadslovenská, európska inicia-tíva, lebo na celom kontinente ako by teraz ne-bolo nikoho, kto by namiesto „pragmatickosti“a „zábavnosti“ poskytol záujemcom hlb‰í pod-net na uvaÏovanie a na analyzovanie v‰etkého,ãím dnes ºudstvo Ïije. Verejnoprávne médiumby sa v‰ak malo opäÈ staÈ workshopom ãohosinad-v‰edného, ale pritom divácky vzru‰ujúce-

ho. Je v‰ak veºmi neisté a pochybné, ãi sa dnespohybujú okolo STV – alebo majú záujem po-hybovaÈ – tvorivé Ïurnalistické osobnosti, kto-ré by mali v sebe aj nieão iné, ako zdanlivo ak-tuálne námety o súãasnej slovenskej ekonomi-ke, o klientelizme a o úspe‰nej ãi zlyhávajúcejsociálnej politike,.

Politici svojou intelektuálnou obmedzenos-Èou a propagandistickou zaslepenosÈou, ãastovyjadrovanou aj verejne v ich bohorovn˘chhodnoteniach Ïurnalistick˘ch v˘konov, odtlá-ãajú kaÏd˘ náznak kreatívneho úsilia do tmavé-ho kúta. A preto ani vedúci pracovníci STV ne-majú veºkú náklonnosÈ k novátorsk˘m pokusom– ak vôbec nejaké pokusy sú, a nielen beÏná ru-tina. Preto je dnes verejnoprávna televízia lenstrnul˘m kolosom na hlinen˘ch nohách, ktor˘nie je schopn˘ vyprodukovaÈ nieão aktuálne asúãasne nadãasové, ão by obãanov nútilo, abysa stali nedoãkav˘mi divákmi, ktorí si sadajú kobrazovke, lebo vedia, Ïe príde ten a ten ãloveka sprostredkuje im obrazy a slová, ktoré nikdeinde – v celej Európe – nenájdu a nedostanú.

Ani rakúska televízia neprezentuje ambíciukomunikovaÈ s tamoj‰ou verejnosÈou bez prí-zemnosti. PragmatickosÈ je pre ducha ubíjajú-ca a niãím nie je schopná okúzliÈ diváka, v kto-rom e‰te moÏno doznieva nieão oãarujúce, ãodakedy videl v divadle alebo aj na v˘stave v ga-lérii. Ale na rozdiel od STV rakúska ORF as-poÀ zaruãuje, Ïe to, ão divák sleduje, bude maÈvysokú profesionálnu úroveÀ, Ïe sa moderáto-ri spravodajstva nebudú v Ïivom vysielaní za-koktávaÈ a Ïe sa nebudú vo vstupoch so Ïurna-listami, ktorí sú priamo v teréne na v˘znamnomrokovaní nejakého politického subjektu, pri ne-jakej Ïivelnej katastrofe alebo na medzinárod-nom summite EÚ p˘taÈ primitívnosti, ktoré ne-umoÏnia odpovedaÈ niã originálne, ãi dokoncaosobnostné. V rakúskej TV kaÏd˘ Ïurnalista,ktor˘ vstúpi do Ïivého vysielania z akéhokoº-vek miesta, musí byÈ rozhºaden˘, inteligentn˘a pripraven˘ suverénne ‰tylizovaÈ akúkoºvekotázku alebo akékoºvek kon‰tatovanie.

Tak ako nechávame vo svojom egoizmeupadaÈ väã‰inu vysok˘ch ‰kôl, sociálnychzariadení a in˘ch dôleÏit˘ch in‰titúcií, tak ne-chávame chradnúÈ aj STV. TakÏe je málopravdepodobné, Ïe ak by sa stal zázrak a stalby sa ‰éfom STV rozhºaden˘, múdro ambi-ciózny a pouãen˘ riaditeº, na‰iel by personál,ktor˘ by bol schopn˘ moderne a vnútorne za-interesovane realizovaÈ program so v‰etk˘-mi znakmi verejnoprávnosti. Na jednej stra-ne sú SRo a STV – formálne – e‰te stále pre-zentované ako nieão Ïivotne dôleÏité pre mo-dernú demokratickú spoloãnosÈ. Ale na dru-hej strane ich pripravuje ignorancia aj po-litick˘ch ãiniteºov, aj kultúrnych osobností oistotu, Ïe STV je stále in‰titúciou nenahradi-teºnou a uÏitoãnou pre slovenskú verejnosÈ,ão je neodpustiteºná chyba t˘ch, ão sa pova-Ïujú za elitu Slovenska. Ale na druhej stra-ne ignorancia aj politick˘ch ãiniteºov, aj kul-túrnych osobností pripravuje obãanov a ajsamotn˘ch mediálnych pracovníkov o isto-tu, Ïe STV je stále in‰titúciou nenahraditeº-nou a uÏitoãnou pre slovenskú verejnosÈ. Ato je neodpustiteºná chyba t˘ch, ão sa pova-Ïujú za elitu Slovenska.

Ernest Weidler,publicista

meranie spravodajstva cez personálne i tema-tické vymedzenie diskusn˘ch relácií, najmänedeºÀaj‰ej centrálnej „O päÈ minút dvanásÈ“.V‰etci traja dlhodobej‰í premiéri mystifikova-li jej postavenie pri ovplyvÀovaní verejnejmienky a Ïili – ãi dodnes Ïijú – v presvedãení,Ïe uÏ samotná ich prítomnosÈ – alebo prítom-nosÈ ideológov ich strany – za vysielaco-di-skusn˘m stolom je akousi zárukou väã‰ej dô-very obãanov k ich strane a k nim samotn˘mako lídrom. Ale uÏ prv˘, Vladimír Meãiar, samohol presvedãiÈ, Ïe je to len bludná fikcia. Aten mal, navy‰e, aj sólovú reláciu „Ako ìalej,pán premiér“ s moderátorkou Hanou Pravdo-vou, ktorá sa obãas striedala s Du‰anom Ker-n˘m. Dá sa bez zveliãovania napísaÈ, Ïe predo-v‰etk˘m Meãiar mohol vysielaÈ takmer iba to,ão chcel, ale napriek tomu mu to príli‰ nepo-mohlo. Veì voºby v roku 1998 prehral, hoci ichformálne vyhral. Rozhodne mu STV nepomoh-la získaÈ oveºa viac priaznivcov, ako ich mal ajbez televízie. Diváci dokáÏu vycítiÈ, Ïe sa ichniekto snaÏí ohlúpiÈ – a to nemajú veºmi radi.Pochopiteºne, pre publicistu v STV je povinnos-Èou viesÈ diskusiu spoloãensky relevantne –teda bez ohºadu na potreby nejakého politika.Ale ak by sme z pohºadu straníckeho manaÏ-mentu uvaÏovali, ão alebo kto by bol pre ‰éfastrany najvhodnej‰í, aby mohol cez neho rozo-hraÈ svoju verbovaciu hru, tak musíme povedaÈ,Ïe to nie je moderátor obmedzen˘ a ãi doslovazotroãen˘, ale vyspel˘, ktor˘ vedie cel˘ rozho-vor bez príklonu a sympatií k svojmu partne-rovi, s dôrazom na ÈaÏiskové momenty disku-tovanej témy, bez milosti, ale aj bez neÏiãlivos-ti k partnerovi v ‰túdiu –, aby vytvoril v divá-kovi ilúziu, Ïe sa mu ponúka dôveryhodná ateda objektívna publicistika.

Pravda, keby v Mlynskej doline aj úprimnechceli zaruãiÈ kvalitu a nestraníckosÈ, ãi pres-nej‰ie mimostraníckosÈ tejto dominantnej relá-cie na úrovni dobrého európskeho ‰tandardu,neutrálnych a súãasne profesionálne dobre pri-praven˘ch moderátorov STV nemá. A najmä –tí, ktor˘ch vyberajú a pú‰Èajú k mikrofónu, ne-majú ujasnené, akú rolu majú maÈ medzi dvo-ma ãi viacer˘mi diskutujúcimi. A ani to, ak˘mspôsobom majú do diskusie vstupovaÈ, lebonejako majú a musia. Keì cítia, Ïe politici uÏnezaujímavo a od veci tárajú, musia byÈ h˘ba-teºmi rozhovoru, ale rozhodne nie tak, aby maldivák i politik pocit, Ïe Ïurnalista skáãe do reãipráve vtedy, keì chce politik povedaÈ nieão zá-vaÏné, ale moÏno nepríjemné pre ostatn˘chúãastníkov besedy. STV trvalo nemá moderá-torov, ktorí by vzbudili pozornosÈ divákov a vy-volali v nich reakcie plné oãakávania. Sú ãas-to len posúvateºmi mikrofónu alebo usmerÀo-vateºmi prúdu reãi z jedného prítomného na ìal-‰ieho, aby nik nesedel naprázdno. Nie sú dejot-vorn˘mi ãiniteºmi.

Pritom byÈ kvalitn˘m, viditeºn˘m, ale ne-vtierav˘m h˘bateºom spoloãensky vzru‰ujúce-ho príbehu je jedn˘m z najsilnej‰ích agensovrozhovoru s otvoren˘m koncom. „O päÈ minútdvanásÈ“ je príleÏitosÈou, aby bol moderátorúplne v pozadí – hlavn˘mi postavami sú aspoÀformálne prítomní politici –, ale súãasne aby bolãiniteºom, na ktorého sa diváci zvlá‰È te‰ia a súzvedaví, ão práve on, v podstate neutrálny, po-vie. Ak tak˘ch moderátorov STV nemá, je to vprvom rade chyba ‰éfa spravodajstva, ale aj –v istom zmysle, keìÏe ide o zvlá‰È akcentova-nú reláciu – samotného riaditeºa, ktor˘ v takom-

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

95

Podºa posledn˘ch prieskumov verejnejmienky, venovan˘ch popularite politick˘chstrán, sa zaãínajú otriasaÈ dlhodobé istoty,prechádzajúce aÏ do axiómy, Ïe bez Smeru-SD sa nebude daÈ zostaviÈ vláda a bude závi-sieÈ len o toho, koho si strana Roberta Fica vy-berie za koaliãného partnera. Staãí ukázaÈ.

Podºa marcov˘ch prieskumov verejnejmienky dvoch z troch agentúr (MVK, Focus,Polis Slovakia), ktoré sa tejto problematikevenujú uÏ viacero rokov (a moÏno len ºuto-vaÈ, Ïe Ústav pre v˘skum verejnej mienky pri·tatistickom úrade sa uÏ prieskumom popu-larity politick˘ch strán nevenuje – hoci satomu dá len ÈaÏko uveriÈ), by totiÏ strany sú-ãasnej vládnej koalície nezískali v tohtoroã-n˘ch parlamentn˘ch voºbách väã‰inu v Ná-rodnej rade SR. Hlavn˘m dôvodom bola sku-toãnosÈ, Ïe k˘m podºa MVK sa do NR SR ne-dostala Slovenská národná strana, podºa agen-túry Polis Slovakia by pred bránami parla-mentu zostala ªS-HZDS. Pre úplnosÈ v‰aktreba takisto spomenúÈ, Ïe podºa v˘sledkovagentúry Focus by sa do NR SR dostali v‰et-ky tri koaliãné strany a v parlamente by ob-sadili 79 poslaneck˘ch mandátov.

TakÏe ako vyzerajú v˘sledky marcov˘chprieskumov verejnej mienky:

né okolnosti a s istou mierou cynizmu sa dáusudzovaÈ, Ïe slotovcom najviac pomôÏu ichprirodzení nepriatelia, Maìari. U na‰ich juÏ-n˘ch susedov sa totiÏ v apríli takisto konajúdvojkolové parlamentné voºby a keìÏe po-dobnou istotou ako u nás Smer je v Maìar-sku Orbánova strana FIDESZ, navy‰e druhémiesto v prieskumoch pravidelne atakuje vslovensk˘ch pomeroch vnímaná ako extré-mistická strana Jobbik, je viac ako pravdepo-dobné, Ïe tieto okolnosti vyvolajú v sloven-sk˘ch pomeroch ohlas, ak˘ môÏe iba prospieÈzvoliteºnosti strany Jána Slotu.

Tento predpoklad vyostrovania slovens-ko-maìarsk˘ch vzÈahov potvrdzuje svojimivystúpeniami aj predseda vlády Robert Fico,ktor˘ po stretnutí s predstaviteºmi Francúzs-ko-slovenskej obchodnej komory na margonáv‰tevy sympatizantov strany Jobbik v Ko-márne, kde poloÏili kvety k soche svätého·tefana, o. i. povedal: „V tejto situácii musí-me byÈ opatrnej‰í ako kedykoºvek inokedy.Znovu opakujem, Ïe po voºbách v Maìarskusa asi máme na ão te‰iÈ, ale môÏem kaÏdéhoubezpeãiÈ, Ïe vláda Slovenskej republiky budehájiÈ záujmy Slovenskej republiky. Toto súmimoriadne nebezpeãné veci, ktoré sa dejú,pretoÏe akoby nám chcel daÈ niekto najavo,

Aj podºa v˘sledkov t˘chto troch agentúr sazdá, Ïe moÏno hovoriÈ o niekoºk˘ch pravde-podobnostiach aÏ istotách a o takmer nespo-chybniteºn˘ch predpokladoch. Pravdepodob-nosÈou hraniãiacou s istotou je víÈazstvo Fi-covho Smeru-SD 12. júna 2010. S veºkoumierou istoty by do parlamentn˘ch lavíc malizasadnúÈ aj kresÈanskí demokrati a poslancivedení líderkou Ivetou Radiãovou. Vysoképercentá dosahuje v prieskumoch aj strana Ri-charda Sulíka Sloboda a solidarita a jedinefakt, Ïe ide o stranu novú, kde e‰te nestaãilivzniknúÈ pevnej‰ie spojenia medzi znaãkoua jej voliãmi, nedovoºujú sa podobne vyjadriÈaj o vstupe SaS medzi parlamentné subjekty.

Priveºa ohrozen˘chOstatné ‰tyri strany, t. j. ªS-HZDS, SNS,

SMK a Most-Híd, sa v‰ak dlhodobo pohybu-jú tesne nad piatimi percentami, aby neboliv júnov˘ch voºbách ohrozené. Z hºadiskaprieskumov to má najviac nahnuté SlotovaSlovenská národná strana, ktorá by sa doNR SR nedostala podºa dvoch agentúr. V jej„prospech“ v‰ak budú hraÈ zrejme nadnárod-

Ïe je tu nejaké územie, ktoré vÏdy patrilo kMaìarsku. Urãite boli veºmi opatrní, aby ne-poru‰ili zákon, ale je to veºk˘m varovaním prenás pre v‰etk˘ch v súvislosti s voºbami v Ma-ìarsku. Ak Jobbik bude druhá najsilnej‰iastrana v Maìarsku, je to strana, ktorá má ab-solútne in˘ postoj k Trianonu, strana, ktoráodmieta hranice, ktoré existujú medzi Sloven-skom a Maìarskom. Je to strana, ktorá je ex-trémne naladená proti Slovensku a najrad‰ejby Slovensko zadupala pod zem“.

Meãiarova ªudová strana-HZDS je nadlhodobej klesajúcej trajektórii a dá sa pove-daÈ, Ïe je otázkou ãasu, kedy definitívne opus-tí parlamentné rady. Strana, ktorá vyrástlana osobe Vladimíra Meãiara a splnila svojehistorické poslanie rozdelením âesko-Slo-venska a poloÏením základov samostatnejSlovenskej republiky, sa vyãerpala vnútrostra-níckymi spormi a priveºmi ãasto nezvládnu-t˘mi poku‰eniami pri vládnutí (ão je len veº-mi jemne pomenované spravovanie ‰tátu v ro-koch 1992 – 1998). Bolo jej existenciálnymparadoxom, Ïe k˘m vo voºbách v roku 1998

Záhadná ãierna skrinkaG L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Strana MVK Polis Slovakia Focus

Smer-SD 37,1 38,0 38,4

SDKÚ-DS 12,8 12,7 14,3

KDH 12,7 13,4 9,7

SaS 9,2 8,0 8,6

ªS-HZDS 6,6 4,4 5,4

SMK 6,0 5,9 5,2

Most-Híd 5,2 6,7 6,9

SNS 4,9 4,2 6,3

96

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

SD, SNS a ªS-HZDS by získali 79 mandá-tov – ão z iného uhla pohºadu iba potvrdzu-je názor, Ïe jeden partner by Smeru-SD sta-ãil iba v prípade vládnutia s KDH aleboSDKÚ-DS.

Tieto ãísla sú v‰ak stále iba odrazom mo-mentálneho uvaÏovania a preferencií sloven-sk˘ch voliãov – volebná realita môÏe byÈ zá-sadne iná. Veì do volieb sú e‰te de facto dvamesiace, poãas ktor˘ch sa môÏe odohraÈ ne-málo rozhodujúcich udalostí a konfliktov.Nikto nevie odhadnúÈ, ako sa skonãí naprík-lad vy‰etrovanie predaja emisií firme Inter-blue Group, ão v‰etko e‰te vyjde najavo v sú-vislosti s obchodovaním s pozemkami podTatrami, zaãína gradovaÈ vnútrokoaliãn˘ sú-boj medzi Meãiarovou ªS-HZDS a SlotovouSNS, v ktorom môÏe vyjsÈ najavo nemálo po-zoruhodností zo zákulisia oboch strán...

Cnosti slovenského voliãaA aby to nebolo len o politikoch, moÏno by

stálo za to spomenúÈ niekoºko zistení z pozo-ruhodnej publikácie ‰tyridsiatich odborní-kov Kde sme. Mentálne mapy Slovenska.„O volebnom správaní sa v uplynul˘ch ro-koch napísali stovky ‰túdií, analyzovali tuc-ty v˘skumov. Napriek tomu zostáva sloven-sk˘ voliã v mnohom záhadnou ãiernou skrin-kou, klbkom ÈaÏko pochopiteºn˘ch motivácií,neraz skôr prípadom pre psychoanalytika neÏsociológa“, pí‰e v jednom ãlánku Oºga Gy-árfá‰ová. Rovnako v‰ak kon‰tatuje, Ïe„schopnosÈ zmobilizovaÈ sa vo chvíºach ohro-zenia môÏeme bez zaváhania nazvaÈ cnosÈouslovenského voliãa. Zdá sa, Ïe aj o Àom pla-tí, Ïe zdrav˘ rozum pouÏije aÏ vtedy, keìzlyhali v‰etky ostatné moÏnosti“.

Prípadne ako odpovedal Franti‰ek Miklo‰-ko na otázku, ão mu vypl˘va z dvadsaÈroãné-ho ponovembrového v˘voja o slovenskej po-litike: „Vychádzajú mi z toho niektoré veºmizaujímavé veci – vychádza z toho niekedy za-spatosÈ slovenského Ïivota, zaspatosÈ a naivi-ta slovenského obyvateºstva, ktoré je dôver-ãivé a uverí hocikomu. Potom v‰ak prichádzae‰te hlb‰ia vlastnosÈ Slovenska, Ïe v tej roz-hodujúcej chvíli Slovensko zabojuje. A tátovlastnosÈ, Ïe Slovensko v rozhodujúcom mo-mente, síce na poslednú chvíºu, ale vÏdy ne-jako zabojuje a e‰te chytí ten vlak, tá je ako-by aÏ nejak˘m predpokladom, alebo genetic-k˘m zakódovaním cel˘ch na‰ich dejín. Naposlednú chvíºu sme sa v 19. storoãí kon‰ti-tuovali ako politick˘ národ, na poslednú chví-ºu sme sa v âeskoslovensku zachránili akoslovensk˘ národ, veì sme boli pred asimilá-ciou, zvlá‰tnym spôsobom sme sa dostali vdruhej svetovej vojne z pozície porazenéhonároda medzi víÈazné mocnosti – to bol ne-uveriteºn˘ historick˘ kaÈafal‰. Ale rovnako tobolo aj po 89. roku, keì sme na poslednúchvíºu chytili kaÏd˘ vlak.“

Trúfam si povedaÈ, Ïe pocit „na poslednúchvíºu“ e‰te stále nie je väã‰inov˘.

(rk)

aj 2002 získala najviac hlasov (907-tisíc, 27percent – 560-tisíc, 19,5 percenta), nepodie-ºala sa na vláde, lebo jej koaliãn˘ potenciál sapribliÏoval k nule, naopak, v roku 2006 získa-la len 8,8 percenta za 202-tisíc priaznivcov(men‰ou parlamentnou stranou bolo uÏ lenKDH), stala sa v‰ak súãasÈou vládnej trojkoa-lície, lebo Robert Fico dal prednosÈ Vladimí-rovi Meãiarovi pred Pavlom Hru‰ovsk˘m ãiBélom Bugárom. Fakt, Ïe HZDS je postave-né na osobe Vladimíra Meãiara, bol dôvodomjeho hviezdnych chvíº, bude v‰ak zrejme ajdôvodom viditeºnej marginalizácie – príli‰veºa zaujímav˘ch osobností odi‰lo z HZDSpo konflikte s Vladimírom Meãiarom (o. i.Milan KÀaÏko, Michal Kováã, Jozef Morav-ãík, Oºga Kelto‰ová, Ivan Ga‰paroviã...), a na-miesto nich nevyrástol pri lídrovi hnutia mo-dern˘ a charizmatick˘ nástupca, takÏe budelen prejavom historickej spravodlivosti, akbude budúcnosÈ HZDS osudovo spojená spolitickou budúcnosÈou Vladimíra Meãiara.

Jednou z kºúãov˘ch odli‰ností od predchá-dzajúcich volieb je skutoãnosÈ, Ïe o hlasymaìarsk˘ch voliãov sa budú uchádzaÈ dve re-levantné ponuky – Csákyho Strana maìar-skej koalície a Bugárov Most-Híd. Vo väã-‰ine doteraj‰ích parlamentn˘ch volieb volilimaìarskí obãania etnicky – 12. júna si musiavybraÈ. Informácie o tom, ako sa môÏu roz-hodnúÈ, sú veºmi nejednoznaãné. V priesku-moch verejnej mienky je totiÏ ich pozíciaveºmi vyrovnaná, ako to napokon naznaãujúaj marcové v˘sledky. Jediná doteraj‰ia pria-ma konfrontácia vo vlaÀaj‰ích Ïupn˘ch voº-bách vyznela zjavne v prospech SMK, ãobolo vzhºadom na krátku existenciu stranyMost-Híd logické. Faktom v‰ak takisto je, Ïetam, kde kandidoval v˘razn˘ predstaviteº Bu-gárovej strany Gábor Gál, skonãil v súboji otrnavského Ïupana a druhom mieste so zi-skom takmer 18 percent platn˘ch voliãsk˘chhlasov. A dá sa oãakávaÈ, Ïe kandidátka, v kto-rej budú na prv˘ch siedmich miestach BélaBugár, Zsolt Simon, Ivan ·vejna, Tibor Bas-trnák, Gábor Gál, László Solymos a RudolfChmel bude siln˘m súperom pre sedmiãkuPál Csáky, Gyula, József Berényi, Iván Far-kas, László, Miklós Duray a Ágnes Biró.

Vplyv volieb v Maìarsku na túto voºbu budezjavn˘ – a hoci sa zdá ako pravdepodobné, Ïedianie v Maìarsku a slovenské reakcie naÀbudú preferovaÈ u maìarsk˘ch voliãov skôrvoºbu SMK, istou zásobárÀou pre Bugárovustranu sú aj slovenské okresy, ktoré môÏutento deficit do istej miery zniÏovaÈ.

Rozhodne, kto sa (ne)dostaneNa rozdiel od väã‰iny doteraj‰ích parla-

mentn˘ch volieb, keì bolo otázne, ãi sa doNR SR dostane jedna-dve strany, v t˘chto voº-bách je ohrozen˘ch rovno päÈ strán. To vyvo-láva na svet podobn˘ problém, s ak˘m smesa stretli uÏ v roku 2002. Vo vtedaj‰ích voº-bách sa totiÏ v bratovraÏednom boji z parla-mentu vzájomne odstránili národniari (aniSlovenská národná strana, ani Pravá Sloven-ská národná strana nedosiahli na päÈpercent-né kvórum) a rovnako dopadli aj ºaviãiari, keìSociálnodemokratická alternatíva tesne pora-zila Stranu demokratickej ºavice, ale ani jed-na nezískala ani dve percentá hlasov. „Sprie-vodn˘m javom“ boja vnútri ºavice bol nástupFicovho Smeru, ktor˘ so ziskom 13,46 per-centa obsadil tretiu prieãku. Táto kon‰teláciahviezd umoÏnila Mikulá‰ovi Dzurindovi, abyspolu s Hru‰ovského KDH, Bugárovou SMKa Ruskovou ANO vytvoril neºavicovú koalí-ciu, ktorá prijala viacero nevyhnutn˘ch a zá-sadn˘ch reforiem, na‰tartovala priaznivé eko-nomické prostredie a zdiskreditovala sa namnoÏstve ‰kandálov a káuz.

Podobná situácia „hrozí“ aj dnes. O tom,kto bude totiÏ po 12. júni vládnuÈ, ani tak ne-rozhodnú zisky kºúãov˘ch hráãov (Smer-SD,KDH, SDKÚ-DS), ale to, kto vôbec sa do par-lamentu dostane. Ak by totiÏ vo voºbách ne-uspela ão i len jedna zo strán SNS a ªS-HZDS, ão naznaãujú viaceré prieskumy ve-rejnej mienky, Ficov Smer nezostaví väã‰inu.Podºa marcového prieskumu MVK by totiÏSmer získal spolu s HZDS iba 73 mandátov,podºa prieskumu Polis Slovakia by 73 man-dátov mal Smer spolu s SNS. Väã‰inu 77mandátov by v oboch prípadoch získala pä-tica strán SDKÚ-DS, KDH, SaS, SMK aMost-Híd. Férovo pripomeÀme, Ïe prieskumagentúry Focus signalizuje, Ïe koaliãné Smer-

97

I. ZÁKON Z DIELNE SNS

Po predkladateºovi Rafaelovi Rafajovi vystú-pil predseda SNS.

Ján Slota (SNS)HovoriÈ o vlastenectve tu na pôde Národnej

rady je správne. Napriek tomu sa tak nedeje ãas-to. Zaujímavé by bolo p˘taÈ sa preão. Trochu ne-obvyklé sa mi zdá aj to, ak viacer˘ch z vás je nut-né presviedãaÈ o potrebe opatrení na podporuvlastenectva. Zvlá‰tne je, Ïe sa v príspevkoch, kto-ré sme tu poãuli alebo e‰te asi aj budeme poãuÈ,vytratilo alebo vytráca nielen rozmer vlastenect-va, ale aj zodpovednosÈ za odklon od vnímaniatémy vlastenectva v ‰ir‰ích súvislostiach. Veìna‰a iniciatíva tu nie je len pre nás, prítomnosÈ ãidne‰ok alebo pre pár najbliωích rokov, tak akona‰a minulosÈ nie je tu len od vãera. Aj cesta k na-‰ej ‰tátnosti je vydláÏdená vlasteneck˘mi vlnamialebo ãinmi vlasteneckého charakteru. Máme natoto v‰etko zabudnúÈ a tak vzdaÈ hold úsiliammnoh˘ch vynikajúcich národovcov a vlastencov,ale aj vlastenectvu, ktoré bolo pestované v tichukresÈansk˘ch, evanjelick˘ch ãi in˘ch domovov avìaka ktorému slovensk˘ národ preÏíval aj naj-hor‰ie obdobia temna. Ostaneme na tom tak, Ïeturisti, náv‰tevníci ãi cudzinci nám budú musieÈpripomínaÈ dvíhaÈ sebavedomie, keì obdivujúna‰u domovinu, na‰u vlasÈ.

K ná‰mu vlastenectvu sme sa nemohli hlásiÈstároãia, dokonca nielenÏe hlásiÈ, ale bolo to aj ne-Ïiaduce a boli obdobia, keì to bolo zakázané ãidokonca trestné. Po národe na‰om a vlastenec-k˘ch citoch sa ‰liapalo baganãami, dokonca sakvôli tomu strieºalo a ve‰alo. Za národ nás nepo-vaÏoval napr. ani tak˘ Lajos Kossuth, ktor˘ do 21svojich rokov nevedel ani po maìarsky, ale po-tom urobil maìarskú revolúciu v roku 1848, pre-toÏe väã‰inu vlastne t˘ch maìarsk˘ch revolucio-nárov predstavujú vlastne pomaìarãení Slova-nia, a ktor˘ vyhlásil uÏ ako Maìar a ‰éf revolú-cie: „V Uhorsku majú právo a povinnosÈ byÈ ná-rodom len Maìari. Slováci, Rumuni alebo Srbi súlen ºud, a nie národ.“ Ale nemusíme ísÈ ìaleko dominulosti. Napriek potláãaniu prejavov vlaste-nectva, vlastenectvo Ïilo a silnelo. Stalo sa mo-tivaãn˘m prvkom preÏitia, základom rezisten-cie, motorom individuálnych i spoloãensk˘chúsilí o premeny, ale aj prvkov kultúry, literatúry,umenia ãi ºudovej tvorivosti.

V˘smech v‰etkého slovenskéhoParadoxne dnes, keì uÏ máme svoj suverénny

‰tát, pomaly a isto sa nám vedomie ‰tátnosti a jehoznaky vytrácajú nielen z ãinnosti ‰tátnych a ve-rejn˘ch úradov, ale aj verejnoprávnych médií,súãasÈou zábavy sa stáva iná móda, v˘smech zov‰etkého, ão je na‰e, slovenské. A t˘m, ktorí saza tento u‰ºachtil˘ cit nehanbia, ão im zostáva, byÈvlastencami, disidentmi vo vlastnom ‰táte? Bu-deme sa s pocitmi viny hlásiÈ k tomu, Ïe sme Slo-váci a slovenskí vlastenci, resp. patrioti? Národbez vlastenectva a obãan bez základov vlastenect-va je ãím? P˘tam sa. Nechcem odpovedaÈ, pre-toÏe by som sa musel vulgárne vyjadriÈ. Skutoã-ne tí, ktorí nie sú vlastenci, by sa mali nachádzaÈv t˘ch chlievoch. Ale ja som presvedãen˘, Ïedrvivá väã‰ina mojich kolegov v tomto parlamen-te sú vlastenci a sú správni slovenskí patrioti.V‰etky na‰e veºké národné hnutia by neboli ni-ãím bez vlastenectva. Veºké veci v dejinách uÏ ne-budú pr˘‰tiÈ z hodnoty, ktorú predstavuje vlasÈ?V dne‰nej dobe ão sa nosí? Antivlastenectvo sastáva posledn˘m útoãi‰Èom darebákov, ak uÏ ne-vyãerpajú v‰etky témy na kritiku svojich politic-k˘ch oponentov ãi súperov. To je proste moder-né v dne‰nej dobe. Ten, kto sa hlási k vlastenect-vu, je pomaly zloãinec.

Na‰e dejiny nikdy nevytvorili rámec pre to, abysa mohla sformovaÈ a uplatniÈ národne orientova-ná elita, pretoÏe nám to jednoducho nedovolil he-gemón, ktor˘ nás drÏal vo svojom podruãí, hege-món, ktor˘ do nás strieºal, trebárs v âernovej, kdebolo 15 m⁄tvych obetí nevinn˘ch ºudí, ktorí bolipostrieºaní ako divá zver.

VáÏené dámy, váÏení páni, láska k vlasti ahlboké národné presvedãenie sú v˘znamn˘mihybn˘mi silami nielen v osobnom Ïivote kaÏdé-ho jedinca, ale aj pri rozvoji celej spoloãnosti. V -chova presvedãen˘ch a odu‰evnen˘ch vlastencovje jedna z najkraj‰ích aj najãestnej‰ích úloh ‰ko-ly. Môj koaliãn˘ partner a premiér Robert Fico vMartine v roku 2008 povedal: „Musíme sa váÏ-ne zamyslieÈ, ako vzru‰íme slovenskú mládeÏpre poznanie vlastnej národnej histórie, lebo naj-Èaωou chorobu v súãasnosti je ºahostajnosÈ, naktorú sa zomiera uÏ poãas Ïivota.“ Som skutoã-ne veºmi vìaãn˘ svojmu kolegovi, pánovi premié-rovi, Ïe sa takto veºmi pekne vyjadril. A v kaÏ-dom prípade som presvedãen˘, Ïe, samozrejme,aj drvivá väã‰ina ãlenov Smeru má identick˘ ná-zor ako ich predseda.

Zákon o vlastenectveodloÏil Ivan Ga‰paroviã

na neskôr

Spor o návrh zákona na podporu vlastenectva bol sporom, kde sa angaÏovali najmä poslanci za Slovenskú národnú stranu,

KresÈanskodemokratické hnutie a Konzervatívnych demokratovSlovenska. Pôvodná podpora zákonu, akú prezentovali politici

Smeru-SD, dostala trhlinu po viacer˘ch vystúpeniach mlad˘ch ºudí a napokon aj premiér Robert Fico avizoval hlave ‰tátu, aby zákon

vrátila do Národnej rady. Diskusia to v‰ak urãite nebola nezaujímavá.

OD 15. JANUÁRA 2010 DO 15. FEBRUÁRA 2010

16. januára – Dne‰né vysielanie Sloven-ského rozhlasu potvrdilo, Ïe Slovensk˘ roz-hlas sa vydal cestou, ktorá hrozí rovnakou zá-vislosÈou od vládnej moci, v akej sa uÏ nachá-dza Slovenská televízia. Diskusná relácia So-botné dialógy bola v skutoãnosti monológompredsedu vlády a strany Smer-SD Roberta Fica,ktor˘ zabránil akémukoºvek chabému pokusuredaktora o debatu. Vyhlásil TomበGalbav˘,poslanec NR SR, ãlen V boru NR SR pre kul-túru a médiá.

19. januára – Minister vnútra Robert Kali-Àák (Smer-SD) trvá na tom, Ïe kauza s v˘bu‰-ninou, ktorá sa na palube lietadla dostala po ne-vydarenom policajnom aktivaãnom cviãení zPopradu do írskeho Dublinu, bola spustená niepre systémové zlyhanie, ale na základe fatálnejchyby policajta. Kon‰tatoval to dnes na pôde V -boru Národnej rady SR pre obranu a bezpeãnosÈ,na ktorom podal informáciu o tomto prípade.

20. januára – Predseda Národnej rady SR Pa-vol Pa‰ka (Smer-SD) dnes otvoril rokovanie45. schôdze parlamentu, na ktorej by mali po-slanci rozhodnúÈ o zmenách v zákone o elektro-nickom v˘bere m˘ta, v˘‰ke spotrebnej dane ahovoriÈ sa bude aj o zluãovaní niektor˘ch minis-terstiev. Tieto zmeny by mal zákonodarn˘ zborprerokovaÈ na návrh vlády SR v skrátenom le-gislatívnom konaní. Spotrebná daÀ na naftu bysa mala zníÏiÈ o 11,3 centa na liter, priãom zme-na má byÈ úãinná uÏ od 1. februára tohto roka.

·tvorica vládnych návrhov, o ktor˘ch poslan-ci Národnej rady SR diskutujú v skrátenom le-gislatívnom konaní, sa dnes dostala do druhé-ho ãítania. Hlasovaním o návrhoch noviel zá-konov o spotrebnej dani, o v˘bere elektronic-kého m˘ta, o podmienkach prevodu majetku‰tátu na iné osoby a o organizácii ãinnosti vlá-dy a ústrednej ‰tátnej správy o tom dnes rozhod-li ãlenovia zákonodarného zboru.

20. januára – Spotrebná daÀ na naftu sa odfebruára zníÏi o 11,3 centa. Poslanci Národnejrady (NR) SR tak dnes 128 hlasmi vyhoveli ná-vrhu vládneho kabinetu a schválili novelu zá-kona o spotrebnej dani z minerálnych olejov.Nafta by mala byÈ na ãerpacích staniciach lac-nej‰ia o 13 centov. Efekt zníÏenej spotrebnejdane by mal byÈ 11,3 centa a ìal‰ie takmer 2centy by mali byÈ spôsobené dopadom DPH. Zazmenu hlasovali aj opoziãní poslanci, noSDKÚ-DS sa doÏadovala aj zníÏenia spotreb-nej dane na benzín.

20. januára – Slovenská republika bude maÈod 1. júla tohto roka o dve ministerstvá menej.Rozhodli o tom dnes koaliãní poslanci Národ-nej rady SR, ktorí 78 hlasmi schválili vládnu no-velu zákona o organizácii ãinnosti vlády aústrednej ‰tátnej správy, s t˘m, Ïe pôjde o zá-nik ministerstva v˘stavby a regionálneho roz-voja (MVRR) a ministerstva Ïivotného pro-stredia (MÎP). Ich agendy prejdú pod iné rezor-ty, ktor˘ch bude po novom 12.

20. januára – Minister dopravy, pô‰t a tele-komunikácií ªubomír VáÏny (Smer-SD) ãelídnes na pôde Národnej rady SR prv˘krát poku-su o odvolanie z funkcie. Dôvodom je podºaopozície nezvládnuté spustenie elektronickéhov˘beru m˘ta. „Pánovi ministrovi vyãítame ne-zvládnutie nábehu elektronického m˘ta a obvi-Àujeme ho z toho, Ïe zapríãinil chaos na prelo-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

98

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

V dne‰nom svete viac ako inokedy ãlovek po-trebuje svoj domov, svoj rodn˘ kraj, ktor˘ dávnopred ním ob˘vali jeho predkovia. V láske k vlas-ti je ãlovek spojen˘ sám so sebou, svojimi pred-chodcami, blízkymi, s ktor˘mi ho spája spoloãn˘jazyk, spoloãná domovina a spoloãné dejiny. Tospojenie je také prirodzené, jednoduché a samo-zrejmé, Ïe by nebolo vôbec potrebné pripomínaÈho, keby sa neobjavili vplyvné sily, ktoré nás toh-to spojenia chcú zbaviÈ. Dlhoroãné spájanie v‰et-kého slovenského s negatívnymi nálepkami akonacionalizmus, nacizmus, xenofóbia a vtækanietejto dokázateºnej lÏi do povedomia Slovákovspolu s dnes e‰te oveºa rafinovanej‰ím podpraho-v˘m znásilÀovaním podvedomia prostredníctvommédií zanechalo viditeºné a dlhodobé jazvy a ná-sledky, ktoré moÏno povaÏovaÈ za de‰trukãnej‰ieako AIDS spôsobujúci totálne zlyhanie organiz-mu, pretoÏe aj národ je organizmus.

Vypestovanie poddanskej du‰ePoãas dlhého obdobia bez vlastnej ‰tátnosti

sme zaplatili cenu najvy‰‰iu, ktorou je vypesto-vanie si poddanskej du‰e. A sústavn˘m mediál-nym ohlupovaním je na‰a mládeÏ v tomto omy-le ponechávaná a utvrdzovaná. Mnohí dnes Ïijúsvoje Ïivoty poznaãené extrémnym relativizmoma sekularizmom. Îijú Ïivoty, ktor˘m dominujúviac impulzy a pocity, uÏívanie a zh˘ralosÈ neÏ in-telekt alebo duch. Îijú v nekoneãnej prítomnos-ti bez ohºadu na budúcnosÈ alebo obzretie sa dominulosti. Za slobodu pritom povaÏujú odtrhnu-tie sa a poh⁄danie ak˘mkoºvek etick˘m systé-mom, morálnymi normami ãi národn˘mi väzba-mi. NepociÈujú spojivo, ktoré ide späÈ nekoneã-né mnoÏstvo generácií. Nie je zriedkavé vidieÈ jav,keì populárne osobnosti hanobia ‰tátnu zástavu,bojujú proti vlastnému jazyku, zosmie‰Àujú ‰tát-nu hymnu, znevaÏujú históriu. Za t˘mito symbol-mi sa skr˘va úsilie generácií, ktoré v nich videliv˘znam a ktor˘ch formu dokázali naplniÈ konkrét-nym obsahom.

Dejiny Slovákov sú dejinami bojov za svojusvojbytnosÈ a ‰tátnosÈ. Celé stároãia sme snívalio vlastnom ‰tátnom útvare, ktor˘ bude suverén-ny a rovnoprávny s in˘mi ‰tátmi a národmi. Aris-toteles povedal: „Vo vlastnom ‰táte sa necíti dob-re iba cudzinec.“ Koºk˘ch tak˘chto cudzincovskr˘va na‰a vlasÈ a koºkí z nich sedia tu v parla-mente? Niektorí ºudia skutoãne Ïijú na Slovens-ku ako cudzinci. Tu sa síce narodili, tu pracujú,hovoria slovensk˘m jazykom, ale bliωí vzÈah kslovenskému národu nemajú. Nepoznajú jehominulosÈ, nevidia niã pekné v jeho histórii. Tátoforma kozmopolitizmu je na Slovensku známa,mlad˘mi dokonca povaÏovaná za modernú. Po-dobne to vyjadril Martin Rázus: „Opravdivo mi-lovaÈ môÏe len ten, kto cíti, Ïe korene jeho bytos-ti sú zapustené v milovanej pôde. Kto je v‰adedoma, nemá domov nikde. Kto sa domnieva, Ïemu je vlasÈou cel˘ svet, v skutku je bez vlasti.“To je na margo t˘m globalistom, ktorí si myslia,Ïe sú Európania, resp. obyvatelia alebo zemeguº-ãania alebo ako by som to nazval. To je prostechoré na hlavu, ão niektorí nepriatelia patriotiz-mu a vlastenectva vym˘‰ºajú, priãom degradujúúroveÀ vlastenectva skutoãne na úroveÀ nieãohozlého, chorobného.

VlasÈ je na‰ou spoloãnou matkou. Ak˘ má byÈteda Ïiak opú‰Èajúci ‰kolu z pohºadu vlastenectva?Urãite hrd˘ na svoj národ, vzdelan˘ v histórii,ovládajúci kultúru a reã svojho ºudu. Vlastenectvoako kategória sama osebe je v˘znamnou ãrtoumravnosti jedinca. Láska k vlasti a hlboko vlaste-

necké presvedãenie sú v˘znamnou hybnou siloupri budovaní lep‰ej obce, mesta a celej krajiny.

Splatenie dlhu históriiPrijatie tohto zákona by nemalo byÈ predme-

tom politikárãenia, ale splatením dlhu celej na‰ejhistórii, dlhu voãi najv˘znamnej‰ím slovensk˘mdejateºom, ktorí by dnes nesporne stáli na straneprijatia tohto zákona. Jeho prijatie je dnes v ãasejasne ãitateºn˘ch snáh o potlaãení suverenity ná-rodn˘ch ‰tátov nanajv˘‰ aktuálne.

Tento zákon sa v Ïiadnom prípade nebije so zá-konmi Európskej únie. Podobné zákony majú ajiné ‰táty Európskej únie. Dokonca aj ten najsil-nej‰í ‰tát a najdemokratickej‰í ‰tát na svete, v Spo-jen˘ch ‰tátoch americk˘ch, tam tieÏ sa prosteskladá sºub vernosti, kde sa hovorí: „SºubujemvernosÈ zástave Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch a re-publike, ktorú predstavuje jeden národ pred bo-hom nedeliteºn˘ so slobodou a spravodlivosÈoupre v‰etk˘ch.“ ëal‰ie môÏem hovoriÈ, o tom, akonapr. v roku 2009 minister zahraniãn˘ch vecíIzraela pripravil zákon, ktor˘ viaÏe izraelské ob-ãianstvo na sºub vernosti. A tu stále niekto u náschce byÈ múdrej‰í a múdrej‰í a rozprávaÈ o tom,Ïe vlastenectvo je vlastne nieão, ão je preÏité a ãoje nepotrebné. S princípom obãianskym sa pritomnijako nevyluãuje. Pojem obãan sa okrem ist˘chuniverzálnych hodnôt vÏdy viaÏe ku konkrétne-mu ‰tátu, územiu, národu, ktoré naz˘va svojavlasÈ, samozrejme. A to je tá podstata, obãanmôÏe byÈ len obãanom niektorej republiky, krá-ºovstva alebo neviem ãoho. Ale vÏdy to musí byÈnejak˘ útvar, ktor˘ sa jednotne naz˘va vlasÈou.Pojem svetoobãan ani pojem euroobãan neexistu-je, keìÏe Európska únia sa skladá zo suverénnych‰tátov a ide vÏdy o obãana konkrétneho ‰tátualebo národa.

Argumentom ãi budú deti poãúvaÈ slovenskúhymnu ako ãosi, ão poãúvaÈ nechcú, demaskuje-me svoj vlastn˘ postoj k slovenskej ‰tátnosti. Tonie je ich vina, ale na‰a. Tie deti niekto takto vy-choval, resp. nevychoval, ão je e‰te smutnej‰ie.Takéto správanie bude len zrkadlom nás a na‰ichhodnôt a vlastného vlasteneckého cítenia.

Slovenská národná strana je presvedãená, Ïeväã‰ine lojálnych ºudí vrátane mlad˘ch nebude ro-biÈ problém povedaÈ „áno, sºubujem vernosÈ tej-to republike,“ okrem moÏno niektor˘ch trebársprimátorov a starostov, napr. b˘valého primáto-ra Komárna, ktor˘ rozprával, poìme na t˘ch Tó-tov s cepmi a vidlami a s kosami. No tak tam tobude uÏ tro‰ku problematickej‰ie, trebárs preniektor˘ch, ktorí trebárs pri veºk˘ch sviatkoch simiesto hymny slovenskej pú‰Èajú hymnu ma-ìarskú, i keì je to v meste na Slovensku a na úze-mí suverénneho ‰tátu Slovenskej republiky. Takt˘m to bude asi problematické. Ale som presved-ãen˘, Ïe je to potrebné.

Trafené husi zagágaliMédiá, lÏivé komentovanie zákona. Trafené

husi zagágali, to sa rovná väã‰ine novinárov a ma-jiteºov médií, ktorá nemá rada Slovenskú republi-ku. Pri hraní hymny im asi naskakuje husia koÏa.Skutoãne v‰etko, ão je vlastenecké, ão je slovens-ké, je zosmie‰Àované a zase vysmiate. âo sú to zamédiá? âo sú to za slovenské médiá? Áno, to jeten v˘sledok tej globalizácie. Drvivá väã‰ina t˘chmédií je v zahraniãn˘ch rukách, ktor˘m v‰etkovlastenecké a v‰etko slovenské je ako ihla v oku.A proti tomuto, samozrejme, musíme nejak˘mspôsobom bojovaÈ, lebo veºmi zle dopadneme.

SNS ide o úctu k ‰tátnym symbolom, k hym-

me rokov a neurobil Ïiadne kroky voãi Národ-nej diaºniãnej spoloãnosti, ktorá to praktickyrealizovala,“ vysvetlil pred ãasom Pavol Proko-poviã (SDKÚ-DS) dôvody návrhu na odvolanie.

20. januára – Minister dopravy ªubomírVáÏny (Smer-SD) ustál snahu opoziãn˘ch po-slancov Národnej rady (NR) SR o jeho odvo-lanie. Po viac ako päÈhodinovej rozprave za ten-to návrh hlasovalo len 50 zo 120 prítomn˘ch zá-konodarcov. Pri závereãnom hlasovaní ch˘ba-li lídri koaliãn˘ch strán Ján Slota (SNS) a Vla-dimír Meãiar (ªS-HZDS). Z HZDS bolo prí-tomn˘ch len päÈ poslancov, ktorí v‰etci hlaso-vali proti odvolaniu VáÏneho, rovnako ako v‰et-ci prítomní zástupcovia SNS, ktor˘ch bola vsále pribliÏne polovica.

22. januára – Traja opoziãní poslanci DanielLip‰ic (KDH), Martin Fedor (SDKÚ-DS) aGyula Bárdos (SMK) dnes podajú do parla-mentu návrh na vyslovenie nedôvery ministro-vi vnútra a podpredsedovi vlády Robertovi Ka-liÀákovi. Dôvodom na jeho zosadenie z minis-terskej stoliãky je podºa opozície kauza v˘bu‰-niny, ktorá sa po nevydarenej policajnej akcii do-stala na palube lietadla aÏ do írskeho Dublinu.

22. januára – V súãasnosti najsilnej‰ia opo-ziãná strana SDKÚ-DS v ãase svojho vládnu-tia, najmä v rokoch 2004 a 2005, robila podo-zrivé operácie s pouÏitím nastrãen˘ch firiem aprostredníctvom úãtov v zahraniãn˘ch ban-kách. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to vyhlá-sil premiér a predseda najsilnej‰ej vládnej stra-ny Smer-SD Robert Fico. Dokazujú to podºaneho podozrivé operácie so spoloãnosÈou Soul,s. r. o., ktorú nazval „garáÏovou“ firmou.„Vzhºadom na prepojenie SDKÚ-DS, Soul akopersonálne prepojená firma na SDKÚ-DS, úãtynominantov SDKÚ-DS a firiem z daÀov˘chrajov v ‰vajãiarskych bankách moÏno vyvodiÈpodozrenie z pouÏívania ãiernych fondov na fi-nancovanie straníckej ãinnosti a z pokusov le-galizovaÈ tieto fondy, teda praÈ ‰pinavé penia-ze,“ argumentoval Fico.

23. januára – Podpredseda SDKÚ-DS IvanMiklo‰ jednoznaãne vyluãuje, Ïe by jeho stra-na na svoje financovanie vyuÏívala v minulos-ti peniaze získané nelegálnym spôsobom. Rea-goval tak na obvinenia predsedu vlády a záro-veÀ najsilnej‰ej vládnej strany Smer-SD Rober-ta Fica. „Je to absolútny nezmysel. Ide o tú istúkauzu, ktorú Robert Fico omieºa uÏ mesiace aku ktorej sme sa jednoznaãne vyjadrili. Na-priek tomu, Ïe táto kauza je omieºaná predse-dom vlády uÏ dlho, nebol doteraz políciou vy-poãut˘ Ïiaden ãlovek z SDKÚ-DS, na rozdielod emisií, kde v decembri minulého roka zaãa-lo trestné stíhanie,“ zdôraznil Miklo‰ v diskus-nej relácii televízie Markíza Na telo.

25. januára – Podºa prieskumu AgentúryMVK by strana Smer-Sociálna demokracia zí-skala 42 percent hlasov vo voºbách do Národ-nej rady SR. Slovenská demokratická a kres-Èanská únia – Demokratická strana by s 9,4percentami skonãila tesne pred stranou Slobo-da a Solidarita (9,2) a KresÈanskodemokratic-k˘m hnutím (8,9). Do parlamentu by sa dosta-li aj Strana maìarskej koalície (6,7), Most-Híd(6,4), Slovenská národná strana (6,0) a ªudo-vá strana-Hnutie za demokratické Slovensko(5,4). Ak by voºby dopadli podºa t˘chto prefe-rencií, strana Smer-SD by mala 67 poslanec-k˘ch mandátov, SDKÚ-DS a SaS by v parla-mente zastupovalo po 15 poslancov, klub KDH

99

ne, k ‰tátnemu znaku ãi vlajke. âo je na tomotrasné alebo nenormálne? Úcta je uznanie váÏ-nosti, autority, nieãoho alebo hodnoty nieãoho.Pre Slovenskú národnú stranu sú ‰tát, ‰tátne sym-boly hodnotou a skutoãne hodnotou takou, kto-rá je pomaliãky drah‰ia ako Ïivot. Ak si chce niek-to ísÈ za najväã‰ou slobodu, nech ide do USA.Tam zistí, Ïe musí zloÏiÈ skú‰ku zo ‰tátneho ja-zyka a historick˘ch reálií USA a jeho deti budúkaÏdé ráno prisahaÈ na vlajku USA. Tam to Ïiad-ny ãlovek nezosmie‰Àuje, lebo keby to zosmie‰-Àoval, tak sa nájde v base. Vari elementárna úctak prírode nie je vyjadrená legislatívnou normou,zákonom o prírode? Vari prirodzená úcta k rodi-ne ãi rodiãovstvu nie je rovnako vyjadrená zákon-mi? Napr. v zákone o rodine sa kon‰tatuje, Ïe spo-loãnosÈ tento jedineãn˘ zväzok v‰estranne chrá-ni a napomáha jeho dobro. Vari civilizaãná úctak zosnul˘m nie je tieÏ o‰etrená v právnom poriad-ku? Po‰kodzovanie a hanobenie pietneho mies-ta je dokonca trestn˘m ãinom. My nijaké sank-cie v tomto zákone nenavrhujeme, ani tam nie súuvedené.

Obsahom sºubu vernosti je zachovaÈ v kaÏdejsituácii vernosÈ Slovenskej republike, jeho ústav-nému zriadeniu, osobn˘ záväzok, chrániÈ územ-nú celistvosÈ, zvrchovanosÈ v suverenite ‰tátu,‰tátny jazyk a maÈ v úcte ‰tátne symboly Sloven-skej republiky. A moÏno tu je to ãertovo kop˘t-ko, kde to niektor˘m na‰im kolegom tu v sloven-skom parlamente vadí, pretoÏe podºa môjho ná-zoru a podºa názoru Slovenskej národnej strany,samozrejme, zradili sºub poslanca slovenskéhoparlamentu t˘m, Ïe sa zúãastÀujú trebárs na stret-nutiach alebo zjazdoch poslancov tzv. Karpatskejkotliny, kde doslovne verbálne podliehajú pred-sedovi parlamentu, maìarskému parlamentu. Jed-noznaãne zrádzajú, zrádzajú svoju vlasÈ, Slo-venskú republiku. A ako poslanci slovenskéhoparlamentu by tu nemali ão robiÈ a Strana maìar-skej koalície by nemala ão robiÈ v podstate ani vtom politickom spektre Slovenskej republiky.

Spájanie prijatia zákona s ak˘mikoºvek osobn˘-mi averziami je ukáÏka malosti a deficitu politic-kej múdrosti, ktor˘ nám budúce generácie neod-pustia. âasto poãúvam úãelové odmietanie tohtozákona podmieÀované spájaním so Slovenskounárodnou stranou. V tejto súvislosti ma napadáotázka: Sú tieto námietky namierené proti podsta-te tohto zákona alebo len jeho predkladateºom? Akprijímame tak˘to zákon, nerobíme tak pre Slotu,ale z vlastného presvedãenia, ktoré vyviera z hlbo-kého vlasteneckého citu, z dlhu voãi minul˘m ge-neráciám a záväzku voãi t˘m budúcim.

SpochybÀovaním a relativizovaním tak vzác-nej hodnoty, ako vlastenectvo a v˘chova k nemubezpochyby je, spochybÀujeme sam˘ch seba. Aksú vám tieto pojmy cudzie, nezakr˘vajte ich rôz-nymi úãelov˘mi prirovnaniami ani niãím in˘m,ale povedzte to nahlas a jasne. Prekonajme ma-lichernosti a politické ‰arvátky a zahlasujme zazákon, ktor˘ nie je otázkou najbliωích dní, t˘Ïd-Àov ãi rokov, ale vysokou mravnou kategóriou ìa-leko presahujúcou tento parlament a nás sam˘ch.

VáÏené pani poslankyne, páni poslanci, dnesmáme ‰ancu ukázaÈ, ako to s va‰ím vlasteneck˘mcítením naozaj je, tí, ktorí ste nezdvihli ruku vroku 1992, dnes máte ‰ancu na reparát. Dnesmáme v‰etci ‰ancu ukázaÈ, Ïe Slovenská republi-ka je skutoãne va‰a vlasÈ, na‰a spoloãná vlasÈ.

Du‰an Jarjabek (Smer-SDPriznám sa, Ïe mám rád debaty tohto typu v

parlamente preto, lebo ide o akúsi hygienu vzÈa-

hov a také lep‰ie sebapoznanie v‰etk˘ch nás, ãotu sedíme.

Na zaãiatok, k˘m zaãnem tro‰ku rozprávaÈ opredloÏenom návrhu zákona, by som chcel pove-daÈ, Ïe táto problematika nie je nová. Podºa môj-ho poznania ako prv˘ s Àou pri‰iel na prelome ro-kov 1993 – 1994 Roman Kalisk˘. Ten návrh zá-kona mal in˘ názov, ak si dobre spomínam, takto bol zákon na ochranu republiky. Ale nieão po-dobné sa t˘mto zákonom snaÏil aj vtedy pán Ka-lisk˘ rie‰iÈ. No nepodarilo sa to preto, lebo bolomnoÏstvo in˘ch problémov. A som rád, Ïe o tej-to problematike môÏeme hovoriÈ aspoÀ teraz.

âiÏe, ctené kolegyne, váÏení kolegovia, za-ãnem teda vlastenecky. Som Slovák a hrd˘ Slo-vák. Popri tom som star˘ Bratislavãan a hrd˘Bratislavãan zo Starého Mesta, kde sme vyrasta-li bok po boku Slováci, Maìari, Îidia, Nemci, Ci-gáni. A ochrannú ruku nad nami a na‰imi junác-kymi pasovaãkami neraz drÏali len o chlp star‰íchlapci z teologického seminára na Kapitulskejulici. A ako sme sa my ãlenení podºa ulíc, na kto-r˘ch sme vyrastali, medzi sebou vedeli prieÈ ochlapãenské ideály a hodnoty, tak sme okamÏitezjednocovali svoje ‰íky, ak sme zacítili ohroze-nie zvonka. Pre nás to vtedy boli rovesníci napr.z Nív, zo ·kovránãej, z PetrÏalky alebo z Poºnejulice, a o exotoch z predmestí ani nehovoriac. Vy-rástol som ja, vyrástlo moje rodné mesto, mámesvoj ‰tát, ktor˘, chvalabohu, rastie. A odkedy homáme, rie‰ime tú starú chlapãenskú dilemu byÈv prvom rade ãlenom niektorej konkrétnej obceãi mestskej ãasti alebo obãanom ‰tátu. Obec ãi‰tvrÈ sme si väã‰inou nevyberali. Narodili sme sav nich a vyrástli sme tam. Máme tam svoje ko-rene, svojich priateºov, svoje prvé lásky i svojeprvé chrasty. A hoci nejedného z nás osud aj nanejak˘ ãas ãi dokonca na dlho odveje kamsi dodiaºav, sme stále tzv. rodáci, kon‰koláci, jedno-ducho ºudia, medzi ktor˘mi existuje silné puto.

âi sme Slováci, Maìari, Nemci alebo hoci Ta-liani, za to tieÏ nemôÏeme. TieÏ to máme v gé-noch, hoci v t˘chto konãinách Európy je to tak,Ïe v mnoh˘ch prípadoch si národnosÈ vlastne vo-líme, pretoÏe medzi predkami v druhej ãi tretejgenerácii nájde takmer kaÏd˘ z nás niekoºko al-ternatív. V tomto ‰táte je suverénne najviac nás,ktorí sme Slováci, ktorí sme radi, Ïe sme Slová-ci, a ktorí sme hrdí na to, Ïe sme Slováci. Stalosa tak napriek známym faktom z na‰ej národnejhistórie, napriek premyslenému a neraz veºmibrutálnemu odnárodÀovaniu v dávnej‰ej i menejdávnej minulosti, napriek tomu, Ïe Slovákov,Slovensko, na‰e dejiny i predkov kdekto si par-celoval, privlastÀoval alebo zatajoval, vysmievala denuncoval.

Za mojej mladosti som slovenskú zástavu po-znal iba ako fa‰istickú. DvojkríÏ na trojvr‰í, n቉tátny znak, za Novotného nahradila Ïivánskapod KriváÀom. A v mene internacionalizmu, vt˘ch ãasoch proletárskeho, sa vlastne akékoºvekpripomenutie na‰ej slovenskosti vnímalo akoprejav nacionalizmu, niekedy burÏoázneho, nie-kedy bezprívlastkového.

Právo na sebaurãenieKeì zaãiatkom deväÈdesiatych rokov medziná-

rodná situácia umoÏnila uplatniÈ Slovákom na‰eprávo na sebaurãenie, na‰li sa medzi nami mno-hí, ktorí neverili v schopnosÈ Slovákov rie‰iÈ sisvoje problémy a pociÈovali veºkú potrebu zacho-vaÈ nበnárod i nበÏivotn˘ priestor v podriade-nom postavení. Hlasovanie o deklarácii, zvrcho-vanosti i o prijatí ústavy je dnes dostupné na in-

14 zákonodarcov, 11 kresiel by obsadila SMK,10 ãlenov by mal poslaneck˘ klub Most-Híd apo deväÈ kresiel by v NR získali ªS-HZDS aSNS. Prieskum preferencií politick˘ch strán sauskutoãnil 13. aÏ 18. januára na reprezentatív-nej vzorke 1038 respondentov.

26. januára – Najsilnej‰ia opoziãná stranaSDKÚ-DS nedokáÏe odpovedaÈ na v‰etky otáz-ky novinárov t˘kajúce sa financovania stranyv poãiatkoch jej vzniku. Na dne‰nej tlaãovejkonferencii to uviedol predseda strany Mikulá‰Dzurinda s t˘m, Ïe ho táto skutoãnosÈ mrzí. Zá-roveÀ zdôraznil, Ïe strana sa vÏdy správala v sú-lade so zákonom.

26. januára – Najsilnej‰ia opoziãná stranaSDKÚ-DS dnes podºa predsedu vlády SR Ro-berta Fica (Smer-SD) spáchala v priamom pre-nose politickú samovraÏdu a priznala sa k pria-niu ‰pinav˘ch peÀazí. ·éf kabinetu to odkázalcez riaditeºa Tlaãového odboru Úradu vládySR BraÀa Ondru‰a. Reagoval pritom na v˘ro-ky lídra SDKÚ-DS Mikulá‰a Dzurindu, ktor˘dnes okrem iného priznal, Ïe nedokáÏe odpo-vedaÈ na v‰etky otázky novinárov t˘kajúce safinancovania strany v poãiatkoch jej vzniku aÏe ho to mrzí.

29. januára – Minister vnútra Robert Kali-Àák (Smer-SD) dnes prv˘krát v tomto volebnomobdobí predstúpil pred Národnú radu SR s cie-ºom obhájiÈ sa vo vládnej funkcii. Osobne hopri‰iel do rokovacej sály podporiÈ aj premiér Ro-bert Fico (Smer-SD). Podpredseda parlamentuMiroslav âíÏ (Smer–SD) na podnet opozícieotvoril mimoriadnu schôdzu NR SR s jedin˘mbodom programu – návrh na vyslovenie nedô-very ministrovi vnútra. Dôvodom je najmä kau-za v˘bu‰nina, ktorá sa po nevydarenom policaj-nom aktivaãnom cviãení dostala na palube lie-tadla na batoÏine civilného cestujúceho z Popra-du do írskeho Dublinu.

29. januára – PribliÏne 600 policajtov sadnes v reflexn˘ch vestách stretlo pred Národ-nou radou (NR) SR, aby podporili ministravnútra SR Roberta KaliÀáka, ktor˘ dnes popo-ludní ãelí pred zákonodarcami pokusu o odvo-lanie. Ten pri‰iel zhromaÏdenie osobne pozdra-viÈ a poìakovaÈ prítomn˘m za podporu. „Jasom mimoriadne dojat˘ a veºmi pekne vámv‰etk˘m ìakujem, Ïe ste pri‰li a veºmi si to sa-mozrejme, váÏim, pretoÏe spolu sme t˘chto tria pol roka bojovali, aby sme sa mohli pochvá-liÈ v˘sledkami, ktoré ste vy dosiahli,“ povedalpred zhromaÏdením.

29. januára – Predsedovi KDH Jánovi Fi-geºovi nestaãí, ako SDKÚ-DS doteraz objasni-la svoje financovanie. Túto kauzu minul˘ pia-tok 22. januára otvoril premiér Robert Fico. „Akby nedokázali vysvetliÈ viac neÏ doteraz, tak sa-mozrejme je to veºk˘ v˘kriãník pre nejakúhlb‰iu, strategickú líniu,“ uviedol dnes po stret-nutí s generálnym prokurátorom DobroslavomTrnkom na margo bliωej spolupráce KDH sSDKÚ-DS. Oãakáva, Ïe najsilnej‰ia opoziãnástrana urobí v‰etko pre vyjasnenie otázok.

29. januára – Podpredseda vlády SR a mi-nister vnútra Robert KaliÀák (Smer-SD) dnespreÏil snahu opoziãn˘ch poslancov Národnejrady SR o odvolanie z funkcie. Po sedemhodi-novej rozprave za tento návrh hlasovalo len 44z 97 prítomn˘ch zákonodarcov. Na odvolanieãlena vlády je pritom potrebná nadpoloviãnáväã‰ina, teda aspoÀ 76 poslancov parlamentu.Proti vysloveniu nedôvery hlasovali v‰etci prí-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

100

tomní poslanci Smeru-SD, ªS-HZDS aj SNS.Dvom men‰ím koaliãn˘m stranám rovnako akov prípade hlasovania o ministrovi dopravy ªu-bomírovi VáÏnom (Smer-SD) ch˘bali v roko-vacej sále lídri Vladimír Meãiar a Ján Slota.

31. januára – Návrh na odstúpenie lídraSDKÚ-DS Mikulá‰a Dzurindu z funkcie prekauzu financovania strany, poãas piatkového(29.1.) sedemhodinového rokovania predsta-viteºov strany nepadol. V dne‰nej relácii tele-vízie TA3 V politike to potvrdil podpredsedaSDKÚ-DS Ivan Milo‰.

1. februára – Voºby do Národnej rady SR sana Slovensku uskutoãnia v sobotu 12. júna toh-to roka. Strany tak musia zaregistrovaÈ kandi-daãné listiny do 14. marca, teda 90 dní predodÀom konania volieb. Politické subjekty musiazároveÀ zloÏiÈ kauciu 16 596 eur. Termín hla-sovania dnes oznámil predseda parlamentu Pa-vol Pa‰ka (Smer-SD). Pripomenul, Ïe voºby sapodºa zákona konajú na území SR v jeden deÀa obãania v nich volia 150 poslancov, ktorí ichv parlamente budú zastupovaÈ poãas nasledu-júceho ‰tvorroãného obdobia.

1. februára – Predseda SDKÚ-DS Mikulá‰Dzurinda nebude kandidovaÈ v najbliωích par-lamentn˘ch voºbách. Oznámil to na dne‰nejtlaãovej konferencii. Kto bude lídrom kandidát-ky najsilnej‰ej opoziãnej strany, nekonkretizo-val. Rozhodnú o tom primárne voºby. „Tentokrok, robím predov‰etk˘m preto, aby volebnákampaÀ bola o ºuìoch, o programoch a o skla-daní úãtov Robertom Ficom a jeho vládou,“ vy-hlásil dnes Dzurinda.

1. februára – Rozhodnutie predsedu najsil-nej‰ej opoziãnej strany SDKÚ-DS Mikulá‰aDzurindu nekandidovaÈ v júnov˘ch parlament-n˘ch voºbách je podºa ‰éfa poslaneckého klu-bu SNS Rafaela Rafaja pravdepodobne pokuszachrániÈ imidÏ strany.

Strana Smer-SD povaÏuje rozhodnutie lídraSDKÚ-DS nekandidovaÈ v najbliωích parla-mentn˘ch voºbách za teatrálne gesto. Ako prenovinárov uviedol poãas dne‰ného rokovaniapredsedníctva Smeru-SD jeho podpredseda Ma-rek Maìariã, tento krok má iba odviesÈ pozor-nosÈ od nezodpovedan˘ch váÏnych podozrení.„Reálne politicky sa niã nemení. Dzurinda na-ìalej zostáva predsedom SDKÚ-DS a mienipôsobiÈ aj v kampani,“ upozornil s t˘m, Ïe ‰éfnajsilnej‰ej opoziãnej strany by mal predstúpiÈpred verejnosÈ a odpovedaÈ na v‰etky vznese-né podozrenia, ktoré sa t˘kajú prania ‰pinav˘chpeÀazí a podozriv˘ch operácií, ako je privati-zácia hotela Fórum.

1. februára – Strana Smer-SD nebude ini-ciovaÈ mimoriadnu schôdzu Národnej rady(NR) SR k praniu ‰pinav˘ch peÀazí SDKÚ-DS,ak nebude maÈ podporu ostatn˘ch koaliãn˘chpartnerov. Po dne‰nom rokovaní roz‰írenéhopredsedníctva najsilnej‰ej vládnej strany touviedol jej predseda Robert Fico. To, ão sa dia-lo vo financovaní SDKÚ-DS, oznaãil Fico zahanbu pre celé Slovensko a ohrozenie demokra-tického systému krajiny. Rozhodnutie Dzurin-du nekandidovaÈ v parlamentn˘ch voºbách po-vaÏuje za prázdne divadelné gesto, ktoré niã ne-rie‰i, priãom t˘mto potvrdil, Ïe SDKÚ-DS pra-la ‰pinavé peniaze.

1. februára – Premiér Robert Fico podpo-ruje v prípade podozrivého predaja emisn˘chkvót americkej spoloãnosti Interblue Groupv‰etky druhy vy‰etrovania. Novinárom to po-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

ternete a nemá zmysel tu pripomínaÈ, kto hlaso-val za a kto hlasoval proti. Keì bol zápas o ‰tátvybojovan˘ a nad Bratislavsk˘m hradom zavia-la prezidentská ‰tandarda, naivne som sa do-mnieval, Ïe prichádza ãas, keì sa na‰e uliãné zo-skupenia ãi bandy dokáÏu dohodnúÈ na spoloãnejstratégii, uÏ kvôli tomu najzákladnej‰iemu cieºunedovoliÈ, aby nám niekto in˘ urãoval podmien-ky a diktoval svoje záujmy.

Myslel som si, Ïe tak ako som intuitívne na-priek internacionalistickému vplyvu ‰kôl, pio-nierskych a mládeÏníckych vedúcich ãi sugestív-nej mediálnej manipulácii dospel k vlastenectvu,teda k pozitívnemu, Ïiãlivému a priaznivémuvzÈahu k Slovensku a Slovákom ja, tak k nemudospeli ãi dospejú aj iní. Naivne som sa domnie-val, Ïe keì raz tá desaÈroãia pod treskom skr˘va-ná slovenská zástava skropená, len tak, mimocho-dom, aj krvou na‰ich predkov v dobách sloven-ského povstania 1848/1849, zaveje nad sídlomslovenského prezidenta a parlamentu, budeme siv‰etci ju ctiÈ a maÈ ju v úcte celkom prirodzene.Preão sa tak nestalo? To je otázka nielen pre náspolitikov, hoci nik z nás sa nemôÏe tváriÈ, Ïe toide mimo neho. Veºa z toho, ão sme v priamychi nepriamych prenosoch z najvy‰‰ích salónovslovenskej politiky za tie necelé dve desaÈroãia na-‰ej ‰tátnosti odovzdali obãanom, nás nectí. Mno-hé pripomína skôr lotroviny neãestn˘ch skun-kov, ktorí sa v pouliãn˘ch bandách vÏdy na‰li,hoci keì to na nich prasklo, sa bez pardonu stá-vali vyvrheºmi odsúden˘mi na opovrhnutie. Aleboli by sme príli‰ priveºmi zahºadení do seba azveliãujúci svoj spoloãensk˘ vplyv, keby sme sadomnievali, Ïe kultivácia vzÈahu politikov k ‰tá-tu a jeho symbolom zmení v˘razne aj vzÈah ob-ãanov k nim. To je beh podstatne na dlh‰iu traÈ.A chce to systém a trpezlivosÈ.

Hymna je len jedna ãasÈ úlohyJe sympatická predstava predkladateºov ná-

vrhu zákona o vlastenectve, Ïe sa t˘ÏdeÀ na ‰ko-lách bude zaãínaÈ ‰tátnou hymnou. A verím, Ïe o10 – 15 rokov uÏ nebude pre na‰e ‰tátne repre-zentácie tak˘m neprekonateºn˘m problémom za-spievaÈ si ju s fanú‰ikmi, pretoÏe si tie dva ver‰ezapamätajú. Ale samo zanôtenie si hymny, vyve-senie ‰tátnej zástavy ãi portrétu prezidenta v trie-de je len jedna ãasÈ, hoci transparentná, tej v˘-chovnej úlohy, na konci ktorej je slovensk˘ vlas-tenec. A zaãaÈ musíme pri tom, ão o nás, na‰ichpredkoch a minulosti, deti a mlad˘ch ºudí uãíme,koºko veºk˘ch postáv na‰ich národn˘ch dejínsme ºahkomyseºne prenechali in˘m iba preto, ÏeãasÈ svojho Ïivota preÏili a ãasÈ alebo i celé svo-je dielo vytvorili v reãiach, ktoré im v tom ãaseumoÏÀovali osloviÈ relevantné spektrum adresá-tov. Nik z nás predsa nemôÏe spätne zmeniÈ spo-loãenskú situáciu, ktorá sa v tejto ãasti Európy vdejinách vytvárala. Ale je na‰ou povinnosÈou ko-neãne po rokoch sa pozrieÈ na na‰e dejinné osu-dy bez ideologick˘ch okuliarov, bez snáh ãosi za-mlãaÈ, ãosi vynechaÈ a iné zase prikrá‰liÈ ãi pri-ãesaÈ.

Vo v˘stavnom pavilóne Slovenského národné-ho múzea tu pod na‰ím sídlom budú Bratislavãa-nia cez Vianoce objavovaÈ objavy archeológov zBojnej, ktoré v˘znamne prispeli k prehæbeniu na-‰ich poznatkov v na‰ich dejinách. Ako hrd˘ Slo-vák a vlastenec by som bol veºmi rád, keby nie-len na prieskum Bojnej, ale i ìal‰ích vytypova-n˘ch lokalít, archeológovia vedia, Ïe je ich dosÈa dosÈ, tento ‰tát na‰iel dostatok prostriedkov,aby na‰a polícia a iné bezpeãnostné zloÏky radi-

kálne zatoãili s t˘mi, ktorí neváhajú takéto loka-lity drancovaÈ a nálezy pokútne predávaÈ zbera-teºom v zahraniãí. Ako Slovák vlastenec neviemrozumne odpovedaÈ na otázku, ktorú zav‰e dostá-vam: Preão nie som v dobe digitálnych techno-lógií alebo holografick˘ch projekcií schopn˘ vy-budovaÈ aspoÀ virtuálne múzeum pamiatok zavle-ãen˘ch v minulosti mimo ná‰ho územia, preãosme nie toho schopní? Ak uÏ nechceme trvaÈ nadodrÏiavaní medzinárodného práva, a teda risko-vaÈ medzinárodné Èahanice, je to najjednoduch‰iacesta ako to, ão tu vzniklo, ãím Slovensko ruka-mi a umom svojich obyvateºov bez rozdielu ichetnického pôvodu prispelo do pokladnice európ-skej svetovej kultúry, doma prezentovaÈ, sprí-tomniÈ a dovoliÈ na‰im mlad˘m spoluobãanom,aby boli na to hrdí.

NajdôleÏitej‰ia obãianska kvalitaMyslím, Ïe som dostatoãne zreteºne naznaãil,

Ïe vlastenectvo povaÏujem za dôleÏitú, ak nie veº-mi dôleÏitú, ak nie hádam najdôleÏitej‰iu ob-ãiansku kvalitu. A myslím, Ïe zámer prijaÈ v par-lamente legislatívnu úpravu, ktorá bude pomáhaÈpri prebúdzaní a podpore vlastenectva, je legitím-ny a správny, na druhej strane v‰ak nemôÏemobísÈ fakt, Ïe ak zákon nerie‰i situáciu iba rám-covo, ale zaoberá sa aj konkrétnymi detailmi,musíme pri diskusii analyzovaÈ aj moÏné problé-my. Ak napr. konkurz, teraz veºmi aktuálny, na ria-diteºa Slovenského národného divadla vyhrá niek-tor˘ uchádzaã zo zahraniãn˘ch uchádzaãov, bu-deme od neho ÏiadaÈ, aby zloÏil sºub vernostiSlovenskej republike alebo teda bude tento zákonod neho ÏiadaÈ sºub vernosti Slovenskej republi-ke? Tak to zatiaº vyzerá. Predkladatelia navrhu-jú, aby sme ho Ïiadali. Veì post generálneho ria-diteºa Slovenského národného divadla je funkciao verejnej sluÏbe. Ale ten dirigent ãi reÏisér, rov-nako ako tréner ‰tátnej reprezentácie v skokochna lyÏiach ãi v hádzanej alebo expert na investiã-né stimuly, alebo hoci vedec, alebo lekár prichá-dzajú k nám ako uchádzaãi o istú konkrétnu prá-cu a po jej vykonaní budú pokraãovaÈ inde, moÏ-no v Poºsku, v Taliansku alebo hoci v Indii. âosa stane s ich sºubom vernosti Slovenskej repu-blike? Budeme ich slávnostne tohto sºubu poskonãení funkãného obdobia pozbavovaÈ? Za-nikne spolu s ukonãením ich pôsobenia? To súúplne pragmaticky nevyrie‰ené otázky, nevyrie-‰ené veci.

Otázne sºuby vernostiPodobne vidím problém pri návrhu zakotviÈ

zákonom povinnosÈ sºubu pri preberaní obãianske-ho preukazu. âo ale ‰tátny orgán urobí, ak pätnás-Èroãn˘ adept tak˘to sºub odmietne zloÏiÈ? Ostanebezprizornou persónou bez obãianstva? Asi nie.Vyhostíme ho z republiky? Asi nie. Odoprieme muv˘hody, ktoré ‰tát svojim obãanom garantuje poã-núc akútnou zdravotnou starostlivosÈou cez prá-vo na vzdelanie a konãiac hoci právom na ochra-nu Ïivota, majetku a zdravia pred kriminálnymi Ïi-vlami? No asi nie. MoÏno to vyzerá smie‰ne, aleak sa dohodneme, Ïe obãanom ukladáme zo zá-kona nejakú povinnosÈ, je na‰ou úlohou prem˘‰-ºaÈ aj o tom, ako a kto bude vyvodzovaÈ konzek-vencie, ak si túto povinnosÈ obãan nesplní.

Ja by som bol veºmi rád, dámy a páni, keby satak˘to zákon podarilo presadiÈ. Skutoãne urobmev‰etko v druhom ãítaní a predkladatelia musia po-vedaÈ, ãi sa to vôbec dá, ãi tento zákon nebude lendeklaratívny, teda budeme ho síce maÈ, ale tam tozaãne aj skonãí. Bol by som naozaj rád, keby sa

101

k tomu predkladatelia vyjadrili, ãi sa v druhomãítaní dajú urobiÈ tieto pragmatické opravy. Vie-te, ide tu o to, aby nám nikto nemohol povedaÈ poprijatí tohto zákona, Ïe tento zákon smrdí nafta-línom alebo, ak chcete, Ïe vonia naftalínom.

Franti‰ek Miklo‰ko (KDS)Presne ako povedal pán poslanec Jarjabek, tam

sú také lapsusy, také, by som povedal, nezmysly.âo keì naozaj to odmietne ktokoºvek? Preão bynemal právo ktokoºvek to odmietnuÈ? Ako to sú-visí s obãianskym preukazom? Tento zákon bol ro-ben˘ zle, nar˘chlo, v atmosfére absolútnych ko-rupcií, ‰kandálov SNS, ktorá chce tak˘mto spô-sobom vstúpiÈ do volebnej kampane. VáÏen˘ pánposlanec Rafaj, pripravili ste jeden nezmyseln˘,agresívny zákon a e‰te sa k nemu viackrát prihlá-sim a poviem, ão si myslím o Àom aj o vás v‰et-k˘ch. V atmosfére, keì uÏ nikto neverí tomu, Ïevy ste schopní normálne vykonávaÈ ‰tátnu sluÏbuna postoch ministrov, kde premiér Fico si z vásrobí srandu a vy nie ste schopní ani slovo pove-daÈ, takej chcete otráviÈ slovenskú spoloãnosÈ ta-k˘mto nezmyseln˘m zákonom.

Vladimír Palko (KDS)Rád by som pripomenul, Ïe minul˘ rok v ap-

ríli sme v tomto parlamente hlasovali o Lisabon-skej zmluve. Schválením Lisabonskej zmluvybola napr. zriadená funkcia európskeho prezi-denta, ktorého máme uÏ asi tri t˘Ïdne. Slovens-ká republika, vy v‰etci, ão ste tu, do toho, kto budeeurópskym prezidentom, prezidentom Európskejúnie, teda prezidentom aj t˘chto niã netu‰iacichobãanov Slovenskej republiky, ste nijako nepre-hovorili. Rozhodlo o tom Francúzsko, Nemecko.A o tom, Ïe sa tak stalo, Ïe uÏ máme dvoch pre-zidentov, ani národ netu‰il, Ïe k tomu dôjde, sterozhodli vy t˘m, Ïe ste podporili Lisabonskúzmluvu. O tomto rozhodli aj poslanci Slovenskejnárodnej strany úplne jednohlasne. ZároveÀ sterozhodli, páni predkladatelia zákona o vlaste-nectve, Ïe budeme maÈ európsku ministerku za-hraniãn˘ch vecí pani Ashton. Zahlasovali ste zato, Ïe ministri Slovenskej republiky, keì budú za-sadaÈ na radách ministrov Európskej únie, uÏ ne-budú maÈ tú moÏnosÈ, ão sme mali my, povedzme,ja ako minister vnútra, keì som zasadol v Radeministrov vnútra a spravodlivosti, Ïe som moholpovedaÈ, Ïe Slovenská republika nesúhlasí a ná-vrh ‰iel zo stola, Ïe som mohol daÈ veto. Vìaka

va‰im návrhom, vìaka tomu, Ïe ste zahlasovaliza Lisabonskú zmluvu, Slovenská republika môÏebyÈ aÏ na v˘nimky takmer v ãomkoºvek prehla-sovaná. Za toto ste hlasovali. Hlasovali ste za to,Ïe v niekoºk˘ch stovkách kompetencií úplne sarozhodovanie, ktoré bolo dovtedy v kompetenciinárodn˘ch ‰tátov, a teda aj Slovenskej republiky,presunulo na Európsku úniu.

Pán predseda Slota vystúpil asi pred dvomi ho-dinami a tak sa posÈaÏoval pri obhajobe tohto zá-kona na podporu vlastenectva, Ïe: „Znaky ‰tátnos-ti sa vytrácajú“. No tak to je slab˘ v˘raz, to je tro‰-ku eufemizmus, Ïe sa vytrácajú. Nie, znaky ‰tát-nosti sa ru‰ia. No a kto ich ru‰í? No vy ste zru‰i-li tie znaky ‰tátnosti t˘m, Ïe ste zahlasovali za Li-sabonskú zmluvu, váÏen˘ pán poslanec Rafaj, vá-Ïen˘ pán poslanec Slota, váÏení páni poslanci zaSlovenskú národnú stranu.

Predseda Slota sa sÈaÏoval, aké veºké medzi-národné tlaky sú tu proti vlastenectvu. A nieão natom bolo, musím povedaÈ. Áno, hocião, ão je na-ozaj prejavom vlastenectva, sa dnes kritizuje akoxenofóbia, homofóbia, rasizmus, ja neviem ão.Presadzujú to socialisti najmä, ktor˘ch pán pred-seda SNS nazval predvãerom zvrhlíkmi.

Povedal, Ïe kolegovia pána premiéra Fica zoStrany európskych socialistov sú zvrhlíci. No,dobre, ale kto zahlasovaním za Lisabonskú zmlu-vu dal podstatne väã‰iu moc nad Slovenskomt˘mto, ako vy hovoríte, zvrhlíkom? Veì to ste bolivy. Vy ste za to zahlasovali. Vy ste zru‰ili skorov‰etky atribúty ‰tátnosti v hlasovaní o Lisabon-skej zmluve, panie poslankyne, páni poslanci,ktorí teraz nariekate nad potrebou vlastenectva.

Erózia slovenskej ‰tátnostiViete, niektoré tie veci, o ktor˘ch hovoríte, by

som dokázal podpísaÈ, ale problém je v tom, Ïevy ste rozpoltení. Vy ste ako keby dvaja v jednomtele. Fenomén, ktor˘ bol aj v literatúre popísan˘,je tak˘ román Dr. Jekyll and Mr. Hyde. Tak jeotázka, kedy konáte úprimne? Vtedy, keì narie-kate nad zanikajúcou ‰tátnosÈou Slovenskej repu-bliky, alebo vtedy, keì za zanikanie t˘chto atri-bútov ‰tátnosti hlasujete podporou Lisabonskejzmluvy? Hlasujete za to len preto, lebo vládapotrebovala v‰etky hlasy a chceli ste vládnuÈ ìa-lej a ìalej rozhodovaÈ o eurofondoch. V‰ak to uÏbolo povedané veºakrát, to uÏ vedia vlastne v‰et-ci. Vy ste tí, ktorí podporujete eróziu slovenskej‰tátnosti. Robíte to pred oãami celého národa. âosi myslíte, Ïe v‰etci ºudia sú úplne hlúpi, Ïe si niã

vedal po skonãení dne‰ného roz‰íreného pred-sedníctva strany Smer-SD. Dodal, Ïe ako pred-seda vlády nevie spraviÈ viac ako doteraz. Po-ukázal na odvolanie ministra Ïivotného prostre-dia Jána Chrbeta (SNS), ktor˘ sa mu podºajeho slov „schovával za sukÀu“. „Zobrali smecel˘ rezort spod kontroly SNS. Tlaãíme na no-vého ministra Ïivotného prostredia, aby v‰etk˘-mi moÏn˘mi spôsobmi vymáhal 15 miliónoveur, ktoré má firma Interblue Group e‰te zapla-tiÈ,“ priblíÏil aktuálny postup vlády s t˘m, Ïebude rád, keì aj americkí vy‰etrovatelia poskyt-nú informácie z pozadia tejto firmy. Na otázku,preão si ‰tát nepreveril, s k˘m uzatvára predmet-nú zmluvu, Fico reagoval, Ïe predaj emisií bolplne v kompetencii ministerstva Ïivotného pro-stredia, ktoré bolo v tom ãase pod kontroloukoaliãnej SNS.

2. februára – Pranie ‰pinav˘ch peÀazí vSDKÚ-DS musí byÈ témou rokovania parla-mentu. Po dne‰nom zasadnutí Koaliãnej rady otom informoval predseda vlády SR a líder Sme-ru-SD Robert Fico s t˘m, Ïe na tomto stanovis-ku sa zhodli v‰etci ‰éfovia vládnych strán.Akou formou a kedy sa o tejto kauze bude v NRSR hovoriÈ, sa má verejnosÈ dozvedieÈ neskôr.„NR SR sa t˘m musí zaoberaÈ, má totiÏ na sta-rosti kontrolu financovania strán. Budeme oãa-kávaÈ od SDKÚ-DS, z ktorej sa stáva najnebez-peãnej‰ia strana z hºadiska ohrozenia slovenské-ho politického systému, Ïe bude vysvetºovaÈ, ãosa dialo v jej ‰truktúrach v rokoch 2004 a 2005,a ako nám zagarantujú, Ïe v súboji, do ktoréhov‰etci ideme, nebudú pouÏívaÈ ‰pinavé penia-ze,“ vyhlásil.

2. februára – Predseda parlamentu PavolPa‰ka (Smer-SD)dnes otvoril predposlednúriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR, naktorej by mali poslanci prerokovaÈ 118 bodovprogramu. Symbolickú bodku za ‰tvorroãn˘mvolebn˘m obdobím dajú zákonodarcovia namájovej schôdzi, ktorá je predbeÏne urãená natri rokovacie dni.

2. februára – Premiér Robert Fico má nie-kedy obavy z toho, aby ho niekto v súvislostis údajmi, ktoré má k dispozícii o financovaníSDKÚ-DS, nezastrelil. „O také peniaze ide,“reagoval po skonãení dne‰nej Koaliãnej rady naotázku, preão v‰etky informácie nezverejní najednej tlaãovej konferencii.

2. februára – Návrh zákona podpredseduKDH Daniela Lip‰ica o preukazovaní pôvodumajetku oznaãil ‰éf ªS-HZDS Vladimír Meãiarza Pandorinu skrinku, ktorá otvorí v‰etky vzÈa-hy dozadu. Domnieva sa, Ïe by sa tak mohlo staÈaj v prípade vlastníctva pôdy na juÏnom Slo-vensku po roku 1948. „Je to nielen nerealizo-vateºné, ale aj právne nemoÏné. Vznikne nieão,ão nikto nechce,“ upozornil po skonãení dne‰-nej Koaliãnej rady. V Lip‰icovom návrhu totiÏnie je dátum spätnej úãinnosti zákona, teda doakého termínu by museli ºudia preukázaÈ legál-ne nadobudnutie svojho majetku.

2. februára – Podºa mimoparlamentnej SaSpredseda Národnej rady SR Pavol Pa‰ka pov˘-‰il stranícke záujmy v predvolebnom boji nadvôºu viac ako 350 000 obãanov. Pa‰ka v pon-delok (1. 2.) uviedol, Ïe petiãnú akciu Referen-dum 2009 povaÏuje za politické dobrodruÏ-stvo predsedu SaS Richarda Sulíka a snahuupútaÈ. „PovaÏujeme za neprípustné, aby pred-seda parlamentu tak˘mto neúctiv˘m spôsobomdehonestoval vôºu obãanov, ktorí podpisom

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

102

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

pod petíciou dali najavo, Ïe chcú zmeniÈ veciverejné,“ uvádza sa v stanovisku SaS. Pa‰ka zá-roveÀ uviedol, Ïe by nebolo dobré spájaÈ termí-ny referenda s parlamentn˘mi voºbami.

3. februára – Predseda ústavnoprávnehov˘boru parlamentu a zároveÀ spravodajca ná-vrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku zdielne Daniela Lip‰ica (KDH) Mojmír Mamoj-ka (Smer-SD) dnes poÏiadal parlament, abynepokraãoval v rokovaní o tomto bode. „Podob-n˘ vládny návrh je normatívne precíznej‰í,“vyhlásil na dne‰nom rokovaní Národnej rady(NR) SR Mamojka, podºa ktorého by sa pretoparlamentná debata mala sústrediÈ práve naÀ.Iniciatívu Roberta Fica (Smer-SD) sa zasa ne-úspe‰ne pokúsil zastaviÈ 2. februára predsedaªS-HZDS Vladimír Meãiar, podºa ktorého je sa-motné rokovanie o norme mimo ústavn˘ rámec.

3. februára – Slovensko vy‰le do vojenskejoperácie ISAF v Afganistane novú stráÏnu jed-notku v poãte do 57 príslu‰níkov Ozbrojen˘chsíl (OS) SR. Jej hlavnou úlohou bude v˘konstráÏnej sluÏby v provincii Kandahár. Vypl˘vato z návrhu na vyslanie tejto jednotky a nazmenu mandátu príslu‰níkov OS v spomínanejvojenskej operácii, ktor˘ dnes schválil parla-ment.

3. februára – Opoziãn˘ poslanec DanielLip‰ic (KDH) dnes so svojím návrhom zákonao opatreniach voãi osobám, ktoré nadobudlimajetok z nelegálnych príjmov, ako aj s t˘m sú-visiacou novelizáciou Ústavy SR, neuspel. Zá-konodarn˘ zbor jeho iniciatívu zastavil v prvomãítaní. V programe schôdze tak v tejto súvislos-ti zostal len návrh zákona o preukazovaní pô-vodu majetku z dielne predsedu vlády Rober-ta Fica (Smer-SD).

4. februára – Obce, mestá a samosprávnekraje, dotknuté konaním o prieskumnom území,by v Àom mali od mája získaÈ väã‰ie právomo-ci. Vypl˘va to z návrhu novely zákona o geolo-gick˘ch prácach, tzv. geologického zákona, kto-r˘ dnes parlament posunul do druhého ãítania.„Zámerom je zabezpeãiÈ v konaní o prieskum-nom území, aby dotknuté obce a mestá mali po-stavenie úãastníkov konania, a aby mali moÏnosÈ– ako navrhovateº – podaÈ návrh na zmenu ale-bo zru‰enie prieskumného územia – v tomto prí-pade v‰ak len z dôvodu nesúladu so schválen˘-mi prioritami rozvojov˘ch dokumentov,“ uvá-dza sa v návrhu, ktor˘ na rokovanie predloÏilparlamentn˘ v˘bor pre pôdohospodárstvo, Ïivot-né prostredie a ochranu prírody.

4. februára – Vláda robí v‰etko pre to, abyzabezpeãila systematick˘ priebeh ãerpania eu-rofondov pre Slovensko a jeho obãanov a abyEurópska komisia (EK) nepozastavila platby zprostriedkov EÚ. Vyhlásil to dnes v rámci pra-videlnej Hodiny otázok v parlamente podpred-seda vlády SR Du‰an âaploviã. Odpovedal takna otázku poslanca Národnej rady SR MartinaFronca (KDH), ktor˘ chcel vedieÈ, ão urobíSlovensko, aby nepri‰lo o pridelené finanãnéprostriedky z EÚ. Európska komisia totiÏ pod-ºa Fronca pohrozila, Ïe vzhºadom na nedodrÏia-vanie pravidiel skráti Slovensku pridelené finan-cie.

4. februára – Koalícia a opozícia sa dnes napôde Národnej rady SR spojili a 112 hlasmi po-sunuli do druhého ãítania vládny návrh záko-na o preukazovaní pôvodu majetku a 109 hlas-mi s ním súvisiacu novelizáciu Ústavy SR.Proti zmene Ústavy SR hlasovali prítomní po-

nepamätajú alebo Ïe sa nechajú prehlu‰iÈ va‰imipekne znejúcimi frázami?

Pán predseda Slota, keì hovoril, tak hovoril ajo tom, ão v‰etko zase robia Maìari, ako sa dáva-jú dohromady vo Fóre poslancov Karpatskej kot-liny. Samozrejme, je to problematická vec. Aleveì vy ste spolu so v‰etk˘mi maìarsk˘mi poslan-cami tohto parlamentu spolu, spoloãne, jednomy-seºne zahlasovali za Lisabonskú zmluvu. PreãoMaìari hlasujú za Lisabonskú zmluvu? No pre-to, Ïe pokraãuje Àou bezbrehá integrácia Európ-skej únie, oslabovanie hraníc, oslabovanie obãian-stva, obãanov v národn˘ch ‰tátoch, budovanie eu-rópskeho obãianstva. No tak to v‰etko prostedáva Maìarov dohromady v tom, ão oni chcú. Notak za to hlasujú spolu s vami, panie poslankyne,páni poslanci za Slovenskú národnú stranu. Keìhovoríte, Ïe oni zrádzajú, tak sa p˘tam, ão robí-te vy, keì postupuje s nimi úplne v zhode.

Ja by som e‰te rozumel, keby ste tento zákono vlastenectve predkladali ako formu pokánia zato, ão ste napáchali podporou Lisabonskej zmlu-vy. Bez vás by nemohla prejsÈ. Vy ste o tom roz-hodli, Ïe pre‰la, panie poslankyne, páni poslan-ci za SNS. BohuÏiaº, zdá sa, Ïe to ako pokánie ne-myslíte. Jednoducho stále chcete niekoho klamaÈa nieão predstieraÈ.

Predstierané vlastenectvoPán poslanec Rydlo mal úroveÀ, rád som si ho

vypoãul. Právom ste sa posÈaÏovali na to, Ïe nie-kedy sa stretávate s príslu‰níkmi mladej generá-cie a cítite tam nejakú nevraÏivosÈ voãi tomu, ãoje slovenské. No ale poloÏte si otázku, ãi urãitoupríãinou, nie jedinou, ale urãitou, je to, Ïe tí ºu-dia predsa nie sú hlúpi. Oni vidia, Ïe aj po t˘ch250 rokoch platí to, ão povedal Samuel Johnsona moÏno aj Janko Kráº, ktorého ste spomínali, Ïepredstierané vlastenectvo je posledné útoãi‰tedarebákov. Tí mladí ºudia to cítia, a preto sa ne-nechajú opiÈ roÏkom. Skúste sa nad t˘mto zamys-lieÈ, pán poslanec.

Viete, ono je to tak. Spomínali ste veºkéhofrancúzskeho vlastenca, ‰tátnika a prezidenta deGaulla. Viete, keì hovorí de Gaulle o vlastenect-ve, no tak ºudia poãúvajú, pretoÏe to v‰etko je po-dopreté jeho veºk˘m Ïivotn˘m príbehom a seba-Ïertvou. Vtedy sa to dot˘ka ºudsk˘ch s⁄dc a ºu-dia poãúvajú. Ale keì o vlastenectve hovoriaSlota a Rafaj, no tak je to paródia, ako keby o ne-jakom vlastenectve hovoril filmov˘ komik.

Tento návrh tu bol dnes predloÏen˘ ako kamuf-láÏ série hulvátstva a korupcie.

II. A POTOM SA HLASOVALO

78 poslancov zo 130 prítomn˘ch rozhodlo, Ïenávrh zákona na podporu vlastenectva sa dostaldo druhého ãítania.

III. AJ V DRUHOM âÍTANÍ ROZPRAVUOD·TARTOVAL RAFAEL RAFAJ.

Rafael Rafaj (SNS)VyuÏijem túto chvíºu, alebo aj väã‰í ãas na to,

aby som predov‰etk˘m v úvodnom slove oboz-námil poslancov, Ïe do‰lo k zásadn˘m zmenámoproti predkladanému stavu, ktor˘ sme mali pr-vom ãítaní.

Poãet paragrafov, aj predmet pôsobnosti ichúpravy zostal zachovan˘, ale zmenili sa niekto-ré podstatné textácie, ãím navrhovatelia reagova-li na pripomienky, ãi uÏ koaliãn˘ch partnerov,opozície, ale ja médií. Ak dovolíte, ja by som to

zhrnul v tomto úvodnom vystúpení a mám pripra-ven˘ e‰te ìal‰í pozmeÀujúci návrh, takÏe prihlá-sim sa neskôr do rozpravy, aby som ho moholpredniesÈ.

Sme presvedãení, Ïe predmet zákona, ktor˘upravuje základné princípy, ciele, formy a práv-ne pravidlá, ktoré by mali smerovaÈ na podporuvlastenectva spoloãnosti, je úplne legitímny. Ro-bia tak aj ostatné vyspelé ‰táty. SpomeÀme naprík-lad Francúzsko. Navy‰e, máme právo reagovaÈ natie ‰pecifiká, v ktor˘ch sa nachádza slovenskáspoloãnosÈ, máme relatívne mlad˘ ‰tát a sme uÏãlenom iného nadnárodného zoskupenia, ktoré sipresadzuje svoje vlastné ciele a hodnoty a nemu-sí pritom, prirodzene, zohºadÀovaÈ záujmy in˘ch‰tátov a tobôÏ nie 5 miliónového ‰tátika v stredeEurópy.

Mlad˘ ‰tát, ale star˘ národMy sme síce mlad˘ ‰tát, ako napísal jeden his-

torik, ale veºmi star˘ národ. A na toto spojenie,alebo na tento rozpor by sme nemali zabúdaÈ, abysme pri nielen pozabudli na mladosÈ ‰tátu a kreh-kosÈ vytvárania vzÈahu ale, aby sme moÏno vakomsi kultúrnom historickom opojení, Ïe sme je-den z najstar‰ích národov nakoniec nestratili ajtento predstih a nemali ão budúcim generáciáma budúcej civilizácii ponúknuÈ, pretoÏe vãera smeodmietli moÏnosÈ upraviÈ pouÏívanie názvov bu-dov pre developerov v ich honosn˘ch anglic-k˘ch názvoch.

Dnes pravdepodobne táto snemovÀa odmiet-ne návrh na podporu vlastenectva a zajtra moÏ-no príde návrh, aby sme zru‰ili Slovenskú repu-bliku ako nejaké nadbytoãné slepé ãrevo, ktoré za-ÈaÏuje Európsku úniu a zostaneme akousi stredo-v˘chodnou guberniou Bruselu. Aj to je moÏné.Proste v ºudsk˘ch hlavách je, ako to pozorujemv tejto sále a v reakciách, naozaj v‰etko moÏné.

Navy‰e, ak niektorí kolegovia pri odbornej di-skusii, alebo snahu viesÈ s nimi odbornú disku-siu, tak apelujú ak˘msi politikom, Ïe ão na to Eu-rópska únia, Ïe ãi tento zákon vraj nepatrí niek-de do 19. storoãia. No nepatrí, lebo v 19. storoãíSlovákov bili po hlavách a nemali sme vlastn˘ ‰táta nemohli sme ani podporovaÈ teda vlastenectvo,alebo vzÈah k ‰tátnosti a k ‰tátnym symbolom.Tam, keì ste vytiahli len trikolóru bez kríÏa takste boli panslávom. Takáto je situácia.

Druh˘ paragraf hovorí o pôsobnosti zákona. Toje viac-menej kaÏdému jasné. Tam sa niã neme-ní. Tretí paragraf v podstate zaãína t˘m, ão jepredmetné, Ïe ‰tát podporuje vlastenectvo v ob-lasti plnenia v‰etk˘ch jeho funkcií. A to je správ-ne. ·tát by mal byÈ ten prv˘, ktor˘ zaãína a uka-zuje obãanom, áno, ja vám garantujem základnéºudské práva, slobody vrátane sociálnych práv,právo na zdravotnú starostlivosÈ, ochranu, práv-nu istou a za to vytváram s vami istú zmluvu me-dzi ‰tátom a obãanmi a ako dobr˘ rodiã oãaká-vam od obãanov to, ão oãakáva dobr˘ rodiã odsvojich detí. PretoÏe spolu sú rodina. Tam nemô-Ïeme povedaÈ, ão bolo skôr, ãi vajce, sliepka, ãinárod, ktor˘ si uplatnil ‰tátnosÈ. V podstate je toparalela. SúbeÏne ide národ a súbeÏne ide jehoprávo, ktoré si v danom historickom ãase jedenuplatní skôr a jeden neskôr.

Hymna pred schôdzou NR SRPreto navrhujeme a zostáva, aby pred kaÏd˘m

zaãiatkom Národnej rady Slovenskej republiky sahrala ‰tátna hymna Slovenskej republiky. MoÏ-no som mohol dnes poÏiadaÈ pred rokovaním o

103

slanci ªS-HZDS a dvaja ãlenovia SNS. Z radovnárodniarov bol za len ·tefan Zelník, väã‰inasa neprezentovala. Lídri SNS a ªS–HZDS JánSlota a Vladimír Meãiar na hlasovaní ch˘bali.

7. februára – Náklady na prípravu a vyko-nanie tohtoroãn˘ch volieb do Národnej rady SRby mali vyjsÈ na 9 723 447 eur. Z tejto sumy pô-jde vy‰e 7,95 milióna eur z rozpoãtu minister-stva vnútra a viac ako 1,76 milióna eur zo ·ta-tistického úradu. Návrh ich organizaãno-tech-nického zabezpeãenia predloÏil rezort vnútra dopripomienkového konania. Voºby vyhlásil ‰éfparlamentu Pavol Pa‰ka na sobotu 12. júna.Politické strany musia zaregistrovaÈ kandidát-ne listiny zapisovateºovi Ústrednej volebnejkomisie (ÚVK) do 14. marca, teda 90 dní preddÀom ich konania. Subjekty sú zároveÀ povin-né zloÏiÈ kauciu 16 596 eur.

9. februára – Osoby vo v˘kone trestu odÀa-tia slobody okrem t˘ch, ktoré spáchali obzvlá‰ÈzávaÏn˘ zloãin, získajú od marca právo hlaso-vaÈ vo voºbách do Národnej rady (NR) SR aj doeuroparlamentu. UmoÏní im to novela zákonao voºbách do NR SR a o voºbách do Európske-ho parlamentu, ktorú dnes schválili poslanci NRSR.

9. februára – Novelu zákona o posudzova-ní vplyvov na Ïivotné prostredie (EIA), ktoráupravila pojem dotknutá verejnosÈ v proceseschvaºovania niektor˘ch verejn˘ch a súkrom-n˘ch projektov, budú poslanci Národnej rady(NR) SR prerokovávaÈ v skrátenom legislatív-nom konaní. Právna norma poãíta s t˘m, Ïe kenvironmentálnym vplyvom sa budú môcÈ vy-jadrovaÈ aj niektoré fyzické osoby, obãianskeiniciatívy, ako aj obãianske zdruÏenia a organi-zácie podporujúce ochranu Ïivotného prostre-dia. Rezort Ïivotného prostredia pristúpil k tej-to novele, aby zapracoval v˘hrady Európskejkomisie (EK) a predi‰iel moÏn˘m finanãn˘msankciám a strate peÀazí z eurofondov. Príãinou,preão by o ne malo Slovensko prísÈ, sú mimo-riadne opatrenia na ur˘chlenie v˘stavby diaºnicpomocou projektov verejno-súkromného part-nerstva (PPP), ktoré boli schválené e‰te v roku2007. Informoval o tom v utorok (2. 2.) t˘Ïden-ník Trend. Parlament totiÏ zaãiatkom roka 2007obmedzil práva obãanov schválením mimo-riadnych opatrení na ur˘chlenú v˘stavbu diaº-nic. Jedn˘m z nich bola zmena zákona o posu-dzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie, podºaktorej verejnosÈ stratila pri povoºovaní v˘stav-by diaºnic postavenie úãastníka konania. Ostaljej len ‰tatút tzv. zúãastnenej osoby, ktorej ná-mietkami sa úradníci zaoberaÈ nemusia. Ná-sledne poslanci odsúhlasili vylúãenie ºudí zrozhodovania o v‰etk˘ch projektoch, pri kto-r˘ch sa posudzuje vplyv na Ïivotné prostredie.

10. februára – Vek odchodu do dôchodku uvysoko‰kolsk˘ch uãiteºov sa zrejme zv˘‰i zo sú-ãasn˘ch 65 na 70 rokov. Poãíta s t˘m návrh no-vely zákona o vysok˘ch ‰kolách od poslancaMojmíra Mamojku (Smer-SD), ktorú dnes po-slanci Národnej rady SR posunuli do druhéhoãítania. Predseda Ústavnoprávneho v˘boru NRSR chce touto zmenou rie‰iÈ problém s nedo-statkom garantov na vysok˘ch ‰kolách.

10. februára – Legislatívne zmeny pri po-sudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie, kto-ré by mali daÈ verejnosti viac priestoru vyjadriÈsa, posunuli poslanci Národnej rady (NR) SRdo druhého ãítania. Rezort Ïivotného prostre-dia tak zapracoval v˘hrady Európskej komisie

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

9.00 hod., aby sa zahrala ‰tátna hymna. No, ne-viem, ako by to dopadlo.

A je nedôstojné ÏiadaÈ kaÏd˘ deÀ, poãas jed-notliv˘ch rokovacích schôdzí, myslím, Ïe sme ichmali 49, vÏdy prosiÈ pána predsedu alebo pred-sedajúceho, aby bol tak˘ láskav˘ a poslancom na-ladil slovenskú nôtu, keì pri‰li od in˘ch starostía ich veºk˘ch povinností v priestore a teréne a pri-‰li tu do najdôstojnej‰ieho stánku slovenskej po-litiky, aby rie‰ili záujmy obãanov a ochraÀovaliSlovenskú republiku. Keì prídete do kostola, vy-znáte na zaãiatku svoje hriechy a dávate t˘m naznámosÈ nieão. A bolo by asi správne, keby po-slanci pri‰li do tejto rokovacej sály a na zaãiatkuaspoÀ schôdze si vypoãuli ‰tátnu hymnu Sloven-skej republiky a uvedomili si, pre koho sme tu aãomu máme vlastne slúÏiÈ a komu.

TaktieÏ sa to t˘ka prirodzene aj exekutívy,teda vlády Slovenskej republiky.

§4 hovorí o v˘chove k vlastenectvu. Toto usta-novenie sa dot˘ka predov‰etk˘m alebo upravujepodmienky vo v˘chovno-vzdelávacom procese,teda na ‰kolách, ão je opäÈ prirodzené a normál-ne. Poãúvame, Ïe preão to zas rie‰iÈ zákonom. Îepreão to nenechaÈ len tak. No bolo by dobre,keby Slovenská národná strana mala aÏ do roku2020, 30, 40, 50 svojho ministra ‰kolstva a moÏ-no by to naozaj nebolo treba upravovaÈ. Ale smevyspel˘ ‰tát a máme legitímnu právomoc upra-vovaÈ dané náleÏitosti v zákonoch. Veì sa hovo-rí, Ïe slu‰ní ºudia nepotrebujú zákon. Slu‰n˘ ãlo-vek skutoãne za cel˘ svoj Ïivot, nájdu sa naozajtakí, ktorí majú aj to ‰Èastie, Ïe iní im neprekríÏiich práva a slobody, v Ïivote sa nestretnú so zá-konom. to sú slu‰ní, jednoduchí ºudia, majú ‰Èast-n˘ osud a nepotrebujú zákon. MoÏno niektorí zvás by mohli tieÏ prísÈ a povedaÈ, zru‰me v‰etkyzákony, lebo predpokladáme, Ïe podºa § 1 neja-kého zákona o ideálnej spoloãnosti, v‰etci smedobrí, spravodliví, ãestní a nepotrebujeme nija-ké zákony a teda v‰etko zru‰íme, aj legislatívu ajvládu a budeme naÏívaÈ len podºa nejak˘ch pri-rodzen˘ch zákonov. A asi sa teraz smejete a prá-vom. A preto aj v˘chovu k vlastenectvu upravu-jeme cestou zákona. Prirodzene, Ïe Slovenská ná-rodná strana pokiaº riadi ministerstvo ‰kolstva, za-bezpeãila aj v˘uãbu vlastenectva vrátane národ-n˘ch a kresÈansk˘ch tradícií ako systém v˘uãby.Len aby bolo jasné, Ïe národné a kresÈanské re‰-pektujeme ako dve spojené nádoby, ktoré priro-dzene sa celé desaÈroãia, stároãia vyvíjali ruka vruke. Áno, tak˘to materiál existuje, prirodzene, alenepostaãuje. Dá sa jednoducho zmeniÈ, v tomprocese uplatÀovania sa dá zmeniÈ. TakÏe preto§ 4 v˘chova k vlastenectvu aj v rámci ‰kolskéhosystému, pretoÏe máme rôznych zriaìovateºov‰kôl. MoÏno aj práve preto.

Sºuby pätnásÈroãn˘chPotom ide § 5, ktor˘ asi vzbudil najviac pozor-

nosti a aj najviac kritiky. Preto sme uÏ poãas ro-kovania na v˘boroch pri‰li so zmenou a ja ìaku-jem a oceÀujem, Ïe aspoÀ ústavnoprávny v˘borschválil tieto zmeny a pozeral sa, verím, tak akodoteraz pragmatick˘ líniou právnej a legislatívnejãistoty na dané zmeny a odloÏil politikum na boka vìaka tomu to pre‰lo aj do spoloãnej správy.

V‰etko podlieha v˘voju a prirodzene aj sú rôz-ne pohºady legislatívcov a pretoÏe mali sme na-ozaj ãist˘ záujem na tom, aby sme aj tento zákonvyãistili absolútne po legislatívno-právnej strán-ke, tak ja pokiaº sa prihlásim e‰te do rozpravy vrámci rokovania, prednesiem k § 5 novú zmenua preto vás poprosím, aby ste aj hlasovali tak ako

by som vám chcel odporuãiÈ. Ale ão je podstat-né uÏ teraz, Ïe sme reagovali v § 5 na tie kritiky,ktoré poukazovali, Ïe ãie je správne, aby 15 roã-n˘ zaãínajúci obãan po novom vyjadril aj verbál-ne a sºubom ten neformálny vzÈah, ktor˘ je me-dzi nim a ‰tátom, ktor˘ mu zaãína garantovaÈjeho základné ºudské práva a slobody.

Nakoniec sme ustúpili od úpravy takéhotoskladania sºubu mlad˘mi ºuìmi, rovnako tak smevypustili novo zavádzan˘ sºub vernosti pre po-slancov Národnej rady, ãlenov vlády, primátorov,starostov, poslancov miestnej samosprávy, preto-Ïe by i‰lo o ist˘ duplicitn˘ prvok, aj keì si my-slím, Ïe pri t˘ch posledn˘ch menovan˘ch pri sa-mospráve nejde o totoÏné skladanie sºubu vernos-ti ‰tátu alebo republike, ale len úprave vzÈahu kobãanom daného mesta alebo danej obce. Napriektomu sme boli natoºko ústretoví, aby sme elimi-novali v˘hrady a aby sme moÏno zobrali vietorz plachiet t˘m, ktorí by povedzme na niektor˘chpre nás podstatn˘ch, ale dnes môÏme povedaÈ uÏnie aÏ tak kºúãov˘ch momentoch vyliali z ‰pina-vou vodou z vaniãky aj to dieÈa, ktor˘m je samot-n˘ zákon na podporu vlastenectva. Aj to je kºú-ãové, dámy a páni, uvedomovaÈ si samotn˘ ná-zov. A keìÏe boli v˘hrady dokonca e‰te aj k sa-motnému názvu, Ïe ãi môÏme nejak˘m záko-nom podporovaÈ vlastenectvo a pritom niekto simyslí, Ïe vlastenectvo je ak˘si hurá systém, vy-hrali sme v hokeji, vyjdeme v‰etci spontánne doulíc a tam to konãí. Raz 10 rokov sa moÏno po-darí nejakému ‰portovcovi alebo kolektívu získaÈnejakú zlatú medailu a v‰etci Slováci zrazu hurápôjdeme do ulíc a t˘m vlastenectvo zaãalo ajskonãilo. Preto ja znovu dávam na vedomie, Ïev tom vystúpení v rozprave dám návrh aj na do-plnenie názvu zákona.

Sºuby zamestnancov verejnej správy§ 6 hovorí o podpore vlastenectva zo strany or-

gánov samosprávy. Ale aby som uzavrel ten § 5,aby ste pochopili o ão ide. Pôjde len o jednu jed-noduchú úpravu, sºub vernosti zostáva, ale budúho alebo mali by ho skladaÈ iba novo nastupujú-ci zamestnanci v ‰tátnej správe. To je v‰etko. Amyslím si, Ïe je to správne. Ak firmy a zamest-návatelia vyÏadujú dnes od ºudí istú lojálnosÈ, do-konca im dávajú podpisovaÈ rôzne firemné ‰tan-dardy alebo úpravy, ão môÏu, ão sa oãakáva, akoby mali a mohli a ão nemôÏu. NuÏ naozaj nevi-dím dôvod preão by novo nastupujúci zamestna-nec do ‰tátnej správy, kde získava naozaj, prepy-tujem, teplé miesteãko, kde ‰tát ho Ïiví, aby jehovzÈah bol zaloÏen˘ podºa súãasného stavu lenpodºa klasickej zmluvy. Ale to opäÈ nie je zmlu-va medzi ‰tátom a ‰tátnym zamestnancom. To jezmluva medzi ‰tatutárom, ktor˘ zas len slúÏi ‰tá-tu. A je moÏno volen˘, moÏno menovan˘, dosa-den˘, kde je teda tá zmluva medzi obãanom a ‰tá-tom? Konkrétne medzi zamestnancom, ktorého‰tát povedzme si úprimne, aj veºmi dobre platí.Je predsa správne, aby sºúbil vernosÈ tomuto ‰tá-tu, Ïe bude dohliadaÈ na v‰etky náleÏitosti, ktorésa t˘kajú ‰tátnosti. TakÏe to jediné zostane v § 5.

Myslíme si, Ïe aj orgány samosprávy ako dô-leÏitá súãasÈ na‰ej spoloãnosti by mali maÈ povin-nosÈ okrem t˘ch, ktoré majú aj a majú aj moÏnos-ti. Majú aj moÏnosti a priestor, aby mohli podpo-rovaÈ vlastenectvo. Neustále to opakujme. My tunevyrábame nijak˘ch vlastencov, nikomu sa niãneprikazuje, my len vytvárame podmienky takako rodiã a rodina má vytvoriÈ podmienky prezdrav˘ a morálny v˘voj svojich detí. Tak ako ‰ko-la, rovnako tak má vytvoriÈ len podmienky na ve-

104

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

(EK), ktorá zaãala voãi Slovensku práve kvôlinim konaÈ. Novela zákona o posudzovaní vply-vov na Ïivotné prostredie (EIA) tak upravujepojem dotknutá verejnosÈ v procese schvaºova-nia niektor˘ch verejn˘ch a súkromn˘ch projek-tov. Právna norma poãíta s t˘m, Ïe k environ-mentálnym vplyvom sa budú môcÈ vyjadrovaÈaj niektoré fyzické osoby, obãianske iniciatívy,ako aj obãianske zdruÏenia a organizácie pod-porujúce ochranu Ïivotného prostredia. V ak-tuálnej legislatíve sú tieto práva obãanov ãias-toãne obmedzené. K zmene zákona by malodôjsÈ do 15. februára, teda v termíne, ktor˘nám stanovila komisia. Práve preto sa novelaprerokováva v skrátenom konaní.

10. februára – MoÏnosÈ trestného stíhaniaposlanca Národnej rady SR bude aj naìalejpodmienená súhlasom parlamentu. âlenoviazákonodarného zboru dnes totiÏ odmietli návrhnovelizácie Ústavy SR od Daniela Lip‰ica(KDH), ktor˘ zuÏoval poslaneckú imunitu od-búraním súhlasu snemovne. Jeho iniciatívupodporilo 63 zo 142 prítomn˘ch zákonodarcov.

10. februára – Strana Sloboda a Solidarita(SaS) pôjde do júnov˘ch parlamentn˘ch voliebsamostatne. Na dne‰nej tlaãovej besede, ktorása uskutoãnila po utorkovom (9. 2.) rokovaníRepublikovej rady, to potvrdil predseda SaS Ri-chard Sulík. „Dospeli sme k záveru, Ïe ak chce-me byÈ stranou, ktorá je zaloÏená na otvorenos-ti a jasn˘ch vzÈahoch, nemali by sme ísÈ do koa-lície s SDKÚ-DS, kde sú tie vzÈahy nevyjasne-né a jej pokladník odmieta odpovedaÈ na dôle-Ïité otázky. Je moÏné, Ïe takticky sme vstupomdo tejto koalície mohli získaÈ viac, no spraviÈsprávnu vec je niekedy veºmi dôleÏité a osob-ne som presvedãen˘ o tom, Ïe sa nám to t˘m-to rozhodnutím podarilo. Navy‰e, existujú in-formácie o ìal‰ích podozreniach, a preto ne-chceme byÈ v takomto spojení. RozhodnutieRepublikovej rady bolo prijaté v pomere sedemku jednej a vypl˘va z nálad ãlenskej základnestrany,“ informoval Sulík.

10. februára – Opozícia sa poãas ‰iesteho ro-kovacieho dÀa 48. schôdze parlamentu pokúsi-la presadiÈ 16 noviel zákonov. Pri hlasovanív‰ak neuspela ani raz. Zo ‰tyroch návrhov vlád-nej koalície naopak uspeli v‰etky. Legislatívnezmeny pri posudzovaní vplyvov na Ïivotnéprostredie, ktoré by mali daÈ verejnosti viacpriestoru vyjadriÈ sa, posunuli poslanci Národ-nej rady (NR) SR do druhého ãítania. Rezort Ïi-votného prostredia tak zapracoval v˘hrady Eu-rópskej komisie (EK), ktorá zaãala voãi Slo-vensku práve kvôli nim konaÈ. Novela zákonao posudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie(EIA) tak upravuje pojem dotknutá verejnosÈ vprocese schvaºovania niektor˘ch verejn˘ch a sú-kromn˘ch projektov. Do druhého ãítania parla-ment posunul návrh novely vodného zákona odposlancov Smeru-SD Jozefa Buriana, TiboraLebockého a Mojmíra Mamojku. Právna nor-ma má spresniÈ, ktorí vlastníci môÏu poÏadovaÈnáhradu majetkovej ujmy za preukázané obme-dzenie uÏívania pozemkov. Má tieÏ zabrániÈmoÏnej duplicite uplatÀovania si nárokov vlast-níkmi pozemkov, resp. ich správcami alebo ná-jomcami.

11. februára – Koaliãné strany Smer-SD aªS-HZDS poru‰ili svojím stredaj‰ím (10. 2.)hlasovaním o novele zákona o vysok˘ch ‰ko-lách koaliãnú dohodu. Na dne‰nej tlaãovej kon-ferencii to vyhlásila prvá podpredsedníãka SNS

domosti, zdrav˘ a morálny Ïivot detí. Tak aj myhovoríme len o vytváraní podmienok pre v˘cho-vu k vlastenectvu alebo pre formy, ktoré sú a pre-javy inde beÏné ako je vyvesovanie zástavy ‰tát-nej, ìal‰ích ‰tátnych symbolov, hranie ‰tátnejhymny.

Povedzte mi úprimne, kedy ste poãuli hraÈ na-posledy ‰tátnu hymnu Slovenskej republiky? Vrozhlase sa kedysi hrávalo, ale potom pri‰lo takéãudné vedenie v rozhlase a v‰etko zmenilo. Vie-te, ão dokonca zmenili, pán kolega? Oni zmeni-li dokonca hymnu. A viete, Ïe zo zákona o ‰tát-nych symboloch je jasne povedané, Ïe aké sú triformy moÏné, ktoré sú prípustné pri hraní ‰tátnejhymny a je tam dokonca minutáÏ, minúta 18, mi-núta 35 atì., a oni to jednoducho skomprimova-li ako nejak˘ dokument, zozipovali to, lebo sa imto tak hodilo. Proste inak povedané, aby ste chá-pali, zr˘chlili to. A teraz to uÏ tak zr˘chlili, Ïe uÏto ani nepú‰Èajú. Oni uÏ na to ka‰lú jednoducho.

TakÏe myslím si, Ïe aj zo strany orgánov sa-mosprávy, ktoré organizujú zhromaÏdenia obãa-nov, organizujú Ïivot komunít v konkrétnych ob-ciach, asi by mala platiÈ istá povedzme ‰tábna kul-túra, ‰tátna kultúra, príslu‰nosti k tomu, kde soma vzdávam úctu, prirodzenú úctu tak ako by tomalo byÈ napríklad v prípade rokovania Národ-nej rady, hneì na zaãiatku. V hraní ‰tátnej hym-ny, neviem ão to komu môÏe prekáÏaÈ. nech prí-de nejak˘ starosta, primátor a povie, áno, mne toprekáÏa, lebo na zhromaÏdení obce, ktoré somzvolal, nechcem zahraÈ ‰tátnu hymnu tohto ‰tá-tu. No nech príde sem pred parlament, rád s nímbudem diskutovaÈ.

UÏ sme pri § 6, ãiÏe uÏ len dva odôvodním.TakÏe myslím, Ïe toto je tak isto kaÏdému

zrejmé.

Hymna a ‰portové podujatiaPotom je tu § 7, ktor˘ hovorí o tom, Ïe ‰tátna

hymna sa hrá povinne na ‰portov˘ch podujatiacha ‰portov˘ch súÈaÏiach vyhlásen˘ch alebo orga-nizovan˘ch národn˘mi ‰portov˘mi zväzmi. âo jena tom ãudné, zvlá‰tne? Toto podºa niektor˘ch mápatriÈ do 19. storoãia? Vtedy sa e‰te ani ‰porto-vé ligy nehrali na Slovensku. Preão by sme ne-zv˘‰ili dôstojnosÈ futbalovej, hokejovej, volejba-lovej, basketbalovej ligy a rôznych in˘ch ‰portovt˘m, Ïe by na zaãiatku zaznela hymna, ktorá spá-ja obãanov a ºudí. Oni sa potom rozdelia podºa fa-nú‰ikov, ktorí budú fandiÈ domácim alebo hosÈu-júcim, ale na zaãiatku je si treba uvedomiÈ, Ïe jetreba spájaÈ, Ïe v‰etci sme obãania tohto ‰tátu, Ïesme dobr˘mi synmi a dcérami na‰ej vlasti - mat-ky a potom môÏme byÈ ºaviãiari, praviãiari, ve-riaci, neveriaci, fanú‰ikovia alebo doma v papu-ãiach leÏiaci, nech sa páãi, ale nezavrhujme to, ãonás v‰etk˘ch spája a ão ide s nami od narodeniaaÏ k smrti, pretoÏe aj to na‰e telo hrie‰ne nako-niec skonãí v tejto zemi, pokiaº nemáte dosÈ pe-Àazí a nevystrelíte sa niekde do vesmíru, ale my-slím, Ïe za to by vám to nestálo. Veºmi jednodu-ch˘, ãist˘, priehºadn˘ paragraf, s ktor˘m dúfamkolegovia nebudete maÈ problém.

No a potom je posledn˘ paragraf, alebo ostat-n˘ po slovensky, lebo posledn˘ by znamenal, Ïee‰te môÏu ísÈ nejaké ìal‰ie a ja predpokladám, Ïeáno, pokiaº to posunieme a schválime, nevyluãu-jem novelizáciu a pribudnú ìal‰ie. Viete, Ïe tumáme rezervy? Pozrite sa na prechody medzi‰tátmi, ão hovorí zákon o ‰tátnych symboloch?No? Má tam byÈ umiestnen˘ ‰tátny znak Sloven-skej republiky. Viete ão tam je teraz väã‰inou?Jedna taká nová autoznaãka, hranatého tvaru s

modr˘m pozadím, Ïlt˘mi hviezdiãkami a vnútrije Slovak republic. Toto tam je. Îiadny ‰tátnyznak Slovenskej republiky a ìalej máte znaãkuakou r˘chlosÈou môÏte ísÈ v obci alebo na diaºni-ci. To je identifikácia pre toho, kto vstupuje naúzemie Slovenskej republiky. To len na margotoho, dávam vám priestor, nech sa páãi, § 9 po-kojne to môÏte upraviÈ.

A verejnoprávne médiáâiÏe § 8 nami navrhovaného zákona hovorí o

podpore vlastenectva vysielateºmi zo zákona, inakpovedané verejnoprávnymi médiami, to zname-ná Slovensk˘m rozhlasom a Slovenskou televízi-ou. Sú to vysielatelia zo zákona. Pred rokom 1989to boli takzvané ‰tátne médiá. Potom sme samo-zrejme s demokraciou prijali duálny systém elek-tronick˘ch médií a nazvali sme tieto médiá verej-noprávnymi a v˘voj ide ìalej, ãiÏe uÏ nehovorí-me, hovoríme síce o sluÏbe verejnosti, ale v ná-zvosloví sme postúpili k moÏno presnej‰iemuprecizovaniu a to je vysielateº zo zákona. âiÏe mysme zriadili verejnoprávne médiá Slovensk˘ roz-hlas a Slovenskú televíziu zo zákona, majú povin-nosÈ byÈ, existovaÈ a vysielaÈ a ako takéto by malizohºadÀovaÈ to ão hovorí zákon o Slovenskej te-levízii a Slovenskom rozhlase, v niektor˘ch mo-mentoch to upravuje aj zákon o vysielaní a retrans-misii, teda názorovú pluralitu, v˘chovu k obãian-stvu, ale aj to, Ïe sú to na prvom mieste národné,kultúrne, informaãné a tak ìalej, in‰titúcie a keìje teda národnou, tak by mala hraÈ aj národnú hym-nu Slovenskej republiky, práve preto, Ïe je zria-ìovateº zo zákona. âiÏe niã iné nechceme od vá-Ïen˘ch verejnoprávnych médií, len aby okremtoho, Ïe sa chcú vyrovnaÈ vysielateºom na zákla-de licencie, ãiÏe predt˘m takzvan˘m súkromn˘mmédiám, ktoré nezohºadÀujú okrem zákona o vy-sielaní a retransmisii niã iné, len vlastnú sledova-nosÈ a je úplne jedno na ão nachytajú divákov.Okrem teda tejto súÈaÏivosti, ão by vôbec nemu-seli súÈaÏiÈ, by mali podºa nás v ãasovom rozme-dzí pribliÏne okolo polnoci, je to v ìal‰ích vyko-návacích predpisoch urãené medzi 23.30 a 00.30zaradiÈ do programovej skladby 1 minútu 13, ãoobsahuje dæÏku slovenskej hymny. Len si pozri-te, koºko trvá teleshoping. Teleshoping je súvislévysielacie reklamné pásmo v dæÏke 15 minút.TakÏe 15 minút v tomto ãase beÏne vám ten hlú-pi a hlúpej‰í hovoria, aké je dobré si kúpiÈ si je-den mikrofón a hneì s ním dostanete tieto dva mi-krofóny, ak okamÏite zavoláte a e‰te hneì teraz,hej? Tak nechápem, preão by v tomto ãase nemoh-li byÈ tie mikrofóny a hlúpi a hlúpej‰í odsunutí a1 minútu 13 by tam zaznela slovenská ‰tátnahymna. UÏ len zo slu‰nosti a keìÏe máme aj ‰tát-ne sviatky Slovenskej republiky ako kaÏd˘ in˘ vy-spel˘ modern˘ ‰tát, Francúzi pokiaº sa nem˘lim14. júl, Spojené ‰táty 4. júl, no tam to inak vyze-rá aj v médiách aj na uliciach poãas ‰tátnychsviatkov a viete ako to vyzeralo na ‰tátny sviatok1. januára vzniku republiky u nás? Som to uÏ v jed-nej relácii povedal. V prime time, teda v ãase, kto-r˘ sa takto naz˘va od 20.00 hodiny aÏ do tej 22.alebo 24. hodiny, i‰li v podstate komédie, zábav-né, ºahké Ïánre a potom zas ten teleshoping a ìal-‰ie zábavné a iné Ïánre. Niã, nijak˘ program ovzniku Slovenskej republiky. Na dvojke i‰la reka-pitulácia ako sme prijali euro, na deÀ vzniku slo-venského ‰tátu. Prosím, mohlo to byÈ obohatenie,ale myslíme si, Ïe pri tej nivelizácii programovej,kde sa vajce ako vajcu podobá program verejno-právnych médií a súkromn˘ch médií, Ïe by boloasi slu‰né ‰tyrikrát do roka zaradiÈ do programo-

105

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

Anna Belousovová. Iniciatíva Mojmíra Ma-mojku (Smer-SD) totiÏ podºa jej slov zasahujedo vecí, ktoré sa t˘kajú v˘luãne ministerstva‰kolstva patriaceho SNS. „Hlasovanie, ktorétento návrh posunulo do druhého ãítania, bolopre nás nepríjemn˘m rozãarovaním. Boli koa-liãné dohody, Ïe táto právna norma neprejde,“informovala s t˘m, Ïe SNS svojim partneromdo rezortov nezasahuje.

11. februára – Koaliãné strany ªS-HZDS aSmer-SD pri stredaj‰om (10. 2.) hlasovaní o ná-vrhu novely vysoko‰kolského zákona, ktor˘zvy‰uje dôchodkov˘ vek vysoko‰kolsk˘ch uãi-teºov, neporu‰ili Ïiadnu koaliãnú dohodu. Vy-hlásil na dne‰nej tlaãovej konferencii ªS-HZDSpredseda hnutia Vladimír Meãiar. SNS v‰aktvrdí opak. „Na Koaliãnej rade bolo dohodnu-té voºné hlasovanie, t.j. kaÏd˘, kto chce, akochce. Aj my, aj Smer sme chceli, aby to bolo od-hlasované takto,“ zdôraznil Meãiar.

11. februára – Poslanec Národnej rady (NR)SR a b˘val˘ podpredseda ªS-HZDS Milan Ur-báni je predsedom strany s názvom Aliancia zaEurópu národov (AZEN) pôsobiacej na politic-kej scéne pribliÏne pol roka. Urbáni o tom in-formoval na dne‰nej tlaãovej konferencii s t˘m,Ïe jej cieºom je zameraÈ sa na politickú a pod-nikateºskú kultúru spoloãnosti a dostaÈ sa doparlamentu. ZároveÀ predstavil program tejtostredovej strany. „Nie je to strana na jedno po-uÏitie. Máme zatiaº niekoºko desiatok ãlenov anespoãetné mnoÏstvo sympatizantov,“ uviedolpredseda Urbáni, ktor˘ nechcel konkretizovaÈmená ãlenov ani to, ãi bude jeho straníckou ko-legyÀou aj poslankyÀa Zdenka Kramplová.

12. februára – Vlastenectvo a jeho podpo-ra majú získaÈ zákonnú podobu. O tejto potre-be presviedãajú na úvod ôsmeho rokovaciehodÀa 48. schôdze NR SR ãlenovia koaliãnejSNS. Právna norma z dielne Jána Slotu a Ra-faela Rafaja sa dostala do druhého ãítania e‰tev decembri, keì ju podporilo 78 zo 100 prítom-n˘ch poslancov. Osud návrhu v‰ak nie je úplneist˘. Koncom januára nepre‰li vo V bore NRSR pre kultúru a médiá Rafajove pozmeÀova-cie návrhy, ktoré mali zákon legislatívne vyãis-tiÈ, minul˘ t˘ÏdeÀ k nemu nezaujala stanovis-ko vláda.

12. februára – Koaliãná SNS je ochotnáurobiÈ pre priechodnosÈ zákona na podporuvlastenectva viaceré ústupky. Predseda posla-neckého klubu národniarov Rafael Rafaj dánapríklad návrh na doplnenie názvu zákona,voãi ktorému mali oponenti v˘hrady. NavrhnetieÏ, aby sºub vernosti skladali len novonastu-pujúci zamestnanci v ‰tátnej správe. T˘m ustú-pil od pôvodnej poÏiadavky, aby tento sºubskladali aj 15-roãné deti pri preberaní obãian-skeho preukazu.

12. februára – Koaliãnej SNS sa dne‰nouneuzná‰aniaschopnosÈou parlamentu pri hlaso-vaní o návrhu zákona o podpore vlastenectvapredæÏila nádej na jeho prijatie o dva t˘Ïdne.Pred novinármi to uviedol spoluautor právnejnormy Rafael Rafaj. Predseda NR SR PavolPa‰ka (Smer-SD) totiÏ rozhodol, Ïe opätovne sao tomto bode bude hlasovaÈ 2. marca, teda aÏna 49. schôdzi. Na margo ob‰trukcie zo stranyopozície, ktorá sa nezaprezentovala a znemoÏ-nila tak hlasovanie, podotkol, Ïe je to ich sig-nál v‰etk˘m vlastencom Slovenska, Ïe aj tak-to sa dá vyjadriÈ postoj.

(rk)

vej skladby jeden jedin˘ program v nami neurãe-nej dæÏke, 13, 26 minút, to sú základné minutáÏedokumentov. 52, to je uÏ veºk˘ dokument, to uÏsa u nás momentálne netoãí, lebo nie sú na to pe-niaze, alebo film, ak tak˘ máme, no neviem moÏ-no Ïe sa nájdu 4 filmy preboha, hádam hej. Há-dam nie sme aÏ tak vykorenení, Ïe by sme nema-li natoãené 4 filmy, ktoré môÏu vzbudzovaÈ národ-nú hrdosÈ alebo pocit príslu‰nosti a ako uvádza-né, obsahovo súvisia s dan˘m ‰tátnym sviatkom.Preboha, veì stároãia sme bojovali o vlastnú ‰tát-nosÈ a keì ju máme, tak súkromné médiá nám vy-sielajú Prci, prci, prciãky veãer na ‰tátny sviatok,vzniku Slovenskej republiky. No pre niekoho súto prci, prciãky asi, Ïe Slováci pri‰li sem, pri‰li tama nejako im to tu padlo a majú ten ‰tát, no tak ãouÏ, no tak to s nimi nejako v tej Európskej únii vy-drÏíme, nie? âo poviete, k˘m sa zas nerozhodnú,Ïe urobia iné prci, prci, prciãky, ão poviete? A bu-deme nejaká gubernia Bruselu alebo neviem,moÏno, Ïe sa tuto kolegovia spoja s Poliakmi akohovorí Viktor Orbán a hranica pôjde medzi Poº-skom a Maìarskom a uÏ nebudeme tam musieÈmaÈ moÏno preventívne uÏ tam ani nie sú tie ‰tát-ne symboly na tej juÏnej hranici, moÏno, Ïe uÏ sachystá to spojenie Poºska a Maìarska a u‰etrímeim stra‰ne veºa peÀazí. To je úÏasné.

S vlastenectvom je to biedneTakÏe, kolegovia, naãrtol som vám, moÏno

obsiahlo, ale aj tá diskusia va‰a a pripomienkyboli obsiahle, jednoduch˘ch 8 paragrafov záko-na na podporu vlastenectva. Keì chcete, môÏetam byÈ na podporu demokracie, na podporu ob-ãianstva, pretoÏe aj to je ist˘ vzÈah k ‰tátu, ão lenchcete. Synon˘m máme mnoÏstvo. A ja re‰pek-tujem aj va‰u predstavivosÈ. DoplÀte si tam ãochcete, je tam aj to kresÈanstvo, ão len chcete, veìvlastenectvo je v‰etko ão robí ãloveka zodpoved-nej‰ím k danému ‰tátu a k svojim spoluobãa-nom, to je vlastenectvo, ktoré upravuje tento zá-kon. Pokiaº myslíte na to, ão keì si kliknete nainternet, a cez metapedia, alebo wikipédia aleboiná, vám vyhodí, Ïe ide o lásku, oddanosÈ, loja-litu, hrdosÈ, obetavosÈ, áno, ale ak je to hodnota,viete Ïe psychológ Lautman urãil 180 definícií,ão je to hodnota. Hádam nebudeme v zákone ro-zoberaÈ v‰etky tie ‰truktúry tohto pojmu. Rovna-ko tak rodina. Obrovsk˘ pojem a iné pojmy, kto-ré rie‰ime v zákonoch.

TakÏe drahí kolegovia a kolegyne, ja dúfam, Ïesom nehádzal slová zbytoãne ani tie perly, preto-Ïe vlastenectvo je príli‰ posvätn˘ pojem a ja si vásnapriek tomu ako niekedy hlasujete skutoãne vá-Ïim, Ïe ste pozorne poãúvali a Ïe pokiaº budetemaÈ neviem v diskusii, v rozprave pozmeÀujúcenávrhy a pokiaº teda budete akceptovaÈ ten môj,ktor˘ e‰te vylep‰uje a úplne redukuje ten sporn˘§ 5, navy‰e sú tam vyÀaté zo spoloãnej správy jed-notlivé body na samostatné hlasovanie, Ïe tentonávrh zákona podporíte, pretoÏe so slovensk˘mvlastenectvom v praxi je to veºmi biedne. Nielen-Ïe sme na posledn˘ch miestach v rôznych prie-skumoch, ale moÏno Ïe to uvediem neskôr, ãomyslím vãera sa vyjadril budúci premiér Maìar-skej republiky na na‰u adresu, ale to, moÏno aj vtomto kontexte by bolo dobré uvaÏovaÈ a rovna-ko tak uvaÏovaÈ, ãi je moÏné napriek tomu, Ïe áno,Ïe ºudia si to myslia o nás, Ïe je moÏné sedieÈ na2, 3, 4, 5 stoliãkách a maÈ nielen ºavú a pravú moz-govú hemisféru, ale v podstate byÈ aj schizofre-nick˘ a politicky rozpolten˘, túto pred oãami mirozprávaÈ o vlastenectve, o tom ako budeme brá-niÈ národné, ‰tátne záujmy a potom príde zákon

a niekto ukáÏe takto alebo takto, to je hlúposÈ, todajte preã, to nemá ão robiÈ, nás to nezaujíma.

Milan Hort (SDKÚ-DS)Ak vás to pote‰í, chcem vás upozorniÈ pán po-

slanec, Ïe v Dubnici sa organizuje kaÏd˘ rok at-letick˘ most, ão je jeden vynikajúci míting, naktor˘ch je poz˘van˘ch 150 pretekárov zo sveta,je tam okolo 15 aÏ 20 olympijsk˘ch víÈazov amajstrov sveta a zaãína ten míting vÏdy slovens-kou hymnou, ktorá spieva jedna nádherná diev-ãina, ale spolu s Àou, spievame aj európsku hym-nu, lebo sú tam aj pretekári zo zahraniãia, ktor˘chsi t˘m chceme uctiÈ a keì budete maÈ ãas príìte,budete maÈ dobr˘ a hrd˘ pocit vlastenectva ztoho, ak˘m spôsobom ten most otvárame a k t˘mmajstrom sveta v hokeji, bojím sa, Ïe raz za 10rokov nám to nevydá, no aj keì by to bolo, takten pocit vlastenectva by to urãite posilnilo.

Zsolt Simon (Most-Híd)Zo strany predkladateºov a poslancov za stra-

nu SNS predloÏenie takéhoto návrhu zákona ovlastenectve, povaÏujem za farizejské. Predstavi-telia Slovenskej národnej strany chcú pouãovaÈobãanov tejto krajiny o tom, ão je vlastenectvo.Pre mÀa je otázkou, ãi za vlastenecké sa dá po-vaÏovaÈ predaj emisií za poloviãnú cenu, ãímukrátili svojich spoluobãanov o viac ako dve mi-liardy korún. Usporiadanie nástenkového tendra,podpisovanie svojho kolegu, ãi rôzne nadávky naadresu predstaviteºov polície. Toto je len niekoº-ko príkladov z poãínania predstaviteºov a nomi-nantov Slovenskej národnej strany. Tieto príkla-dy slúÏia k v˘chove vlastenectvu, len akémuvlastenectvu? Som presvedãen˘, Ïe v‰etky tietoprejavy nie sú stotoÏniteºné s pojmom vlastenec-tvo, keby v skutoãnosti predkladatelia mali seri-ózny záujem, tak by do sºubov a do § 5 doplniliaj vetu, ktorú som im odporuãil pri prerokovaníprvého ãítania, ktorá znie: taktieÏ sºubujem, Ïe ne-budem rozkrádaÈ verejné financie, verejn˘ maje-tok ‰tátu a nebudem podpisovaÈ svojho kolegu.

Ale teraz váÏne, zákonom nútiÈ kohokoºvek ktomu, aby bol vlastencom, aby sa podºa tohosprával, moÏné nie je. Je to len divadlo na odpú-tanie pozornosti od spomenut˘ch ‰kandálov avytvorenie priestoru na pokojné vytváranie ìal-‰ích ‰kandálov do konca volebného obdobia.

Minul˘ rok v ‰. p. Lesy Slovenskej republikypraktiky tejto vládnej koalície dosiahli rozmachv rozkrádaní ‰tátneho majetku, likvidácia toho naão kaÏd˘ obãan tejto krajiny je právom hrd˘, do-siahli závratné rozmery. Ukradnut˘ch bolo viacako 600 kamiónov dreva, enormné úverové za-ÈaÏenie ‰tátneho podniku, rozdávanie tohto ma-jetku svojim straníckym kolegom, bolo tak vyso-ké, Ïe zamestnanci tohto ‰tátneho podniku uÏnemohli sa mlãky prizeraÈ a zachovali sa akoskutoãní vlastenci tejto krajiny aj bez takéhoto zá-kona. Títo páni a dáma upozornili na tento ne‰vár,ktor˘ ‰íri táto vládna koalícia, nebáli sa verejneprezentovaÈ svoj názor a poukázali na tieto pro-blémy. Boli si vedomí, Ïe môÏu ohroziÈ svojuvlastnú existenciu, existenciu svojich rodín, aleaj napriek tomu sa zachovali ako skutoãní vlas-tenci. âo dostali od tejto vlády za toto svoje vlas-tenecké konanie? Najskôr ich presunuli do lesníc-keho centra na pracovné pozície, následne ich pre-pustili, resp. prinútili k dobrovoºnému odchodu.Obetovali sa teda na oltári vlastenectva a vládaich odmenila t˘m, Ïe mohli roz‰íriÈ rady neza-mestnan˘ch. Dalo by sa povedaÈ, Ïe tí, ktorí ho-voria o vlastenectve predstavitelia vlády a vlád-

106

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

nej koalície v ‰tátnych lesoch zmenia svoj prístup.Je pravdou, Ïe do‰lo k v˘mene generálneho ria-diteºa, je pravdou Ïe sú trestné podania, ale prav-dou je aj skutoãnosÈ, Ïe kontrolóri ‰tátnych lesovmajú príkaz nekontrolovaÈ oblasti, kde ‰tátnypodnik postupuje netransparentne. Ale najsmut-nej‰ie je, Ïe ani ministerstvo pôdohospodárstvanenariadilo a ani nechce nariadiÈ kontrolu na ‰tát-nych lesoch, aké sú skutoãné pomery.

TakÏe v‰etky praktiky zostali zachované v ‰tát-nom podniku, tak ako na to vlastenci poukázali.Preto z tohto miesta sa chcem poìakovaÈ verejnev‰etk˘m t˘m ºuìom, ktorí sa skutoãne zachovaliako vlastenci a upozornili na rozkrádanie prírod-ného klenotu Slovenska, Lesov Slovenskej repu-bliky pánovi Miãovskému, pánovi Gogolovi, pá-novi Markovi a pani Fákovej. Na základe t˘chtoskutoãnosti navrhujem, váÏené kolegyne a kole-govia, aby tento zákon sme neschválili v Národ-nej rade, lebo skutoãné vlastenectvo sa zákonomvynútiÈ nedá. Preto podávam procedurálny návrhnepokraãovaÈ v prerokovaní tohto návrhu zákona.

Pavol Abrhan (KDH)Diskutujeme o vzÈahu k vlastenectvu a ja si my-

slím, Ïe tá diskusia nejde k tomu, kde je podsta-ta problému o tom, ão je predloÏené v tomto ná-vrhu zákona. Mnohí argumentujete tím, ako jevlastenectvo potrebné, ako je dôleÏité a potreb-né podporovaÈ vlastenectvo, rozvíjaÈ tento cit a jasi myslím, Ïe na tom sa zhodneme v‰etci. V tomnie je problém.

Problém podºa môjho názoru nastáva v tom, akvzÈah k vlastenectvu a podporu k vlastenectvuchceme nariadiÈ zákonom a o tom sa diskutuje.

Poviem vám jeden príbeh, písal sa rok 1988,bol august, v Nitre sa konala púÈ v tom ãase. Asi30, alebo 40 mlad˘ch ºudí z KmeÈova do Nitry i‰lipe‰i v roku 1988 a na ãele tento skupiny mlad˘chºudí, niesli slovensk˘ ‰tátny znak. Nikto im to ne-nariadil zákonom. Mali to v sebe, mali to v srdci.Vtedy sa v Literárnom t˘Ïdenníku diskutovalo o‰tátnych symboloch, o znakoch a títo mladí ºudiaa k tomu sami prihlásili. JoÏo Sádovsk˘ z Kme-Èova bol organizátorom tejto akcie. A ja si myslím,Ïe toto je cesta, ktorú môÏme vzÈah k vlastenect-vu podporovaÈ osobn˘m, vlastn˘m príkladom.Lebo len osobn˘, vlastn˘ príklad nás a v˘chovou,súhlasím, ale najlep‰ia v˘chova je osobn˘ vlast-n˘ príklad a nie nieão nariadiÈ.

UÏ pri prvom ãítaní pán poslanec Rydlo pove-dal, spievaním, ani poãúvaním hymny sa e‰tenikto nestal vlastencom. Zbytoãne to nariadimezákonom, t˘mto spôsobom vlastencov jednodu-cho nevychováme. Ja som uÏ pri prvom ãítaníupozorÀoval na to, ak máme, ozaj ak máme spo-loãn˘ záujem podporiÈ v˘chovu k vlastenectvu,podporiÈ vlastenectvo, obávam sa, Ïe ak prijme-me tak˘to zákon, takto to bude kontraproduktív-ne, Ïe spôsobíme medzi mlad˘mi ºuìmi prav˘opak. Dostalo sa mi do rúk vyhlásenie ‰tudentovFilozofickej fakulty Univerzity Komenského vBratislave. Dovoºte, aby som vám ho preãítal.

„Na základe návrhu zákona na podporu vlas-tenectva, ktor˘ do parlamentu predloÏila kon-com roku 2009 Slovenská národná strana, sme samy ‰tudenti programu uãiteºstvo akademick˘chpredmetov na Filozofickej fakulte UniverzityKomenského v Bratislave rozhodli reagovaÈ natento návrh, ktor˘ sa bytostne t˘ka ná‰ho budú-ceho profesionálneho pôsobenia vyhlásením, vktorom by sme chceli vyjadriÈ nበpostoj voãi to-muto zákonu.

Vyhlasujeme, Ïe návrh zákona na podporu

vlastenectva je v rozpore s na‰im chápaním toh-to pojmu. Skutoãné vlastenecké cítenie je vnútor-n˘ pocit hrdosti na príslu‰nosÈ ãloveka k svojmunárodu, ktor˘ vypl˘va z dostatoãného poznaniahistórie národa, úspechov, ktoré na ceste dejina-mi dosiahol, obetí, ktoré podstúpili jeho príslu‰-níci tvárou v tvár klamstvu, neslobode, ãi útlaku,ako aj zo stotoÏnenia sa s kultúrnym a hodnoto-v˘m dediãstvom národa.

Vlastenectvo nemoÏno v‰tepiÈ násilím, ãi nadik-tovaÈ zákonodarnou alebo v˘konnou mocou. Dá salen postupne budovaÈ pravdivou interpretáciou arozprávaním o víÈazstvách i prehrách, ãi pokojnomÏivote národa, o jeho úspechoch na povzbudeniea zlyhaniach na pouãenie. Veríme, Ïe vlastenectvonemôÏe ‰tát na prekrúcaní histórie v prospech ná-‰ho, ãi ktoréhokoºvek iného národa, ale len naúprimnom hºadaní pravdy o jeho minulosti.

Tak isto historické vedomie ná‰ho národa nemô-Ïe byÈ prekrúcané podºa vôle, ãi presvedãenia vlá-dy, ale musí byÈ postavené na faktoch a záveroch,ku ktor˘m dospela profesionálna historiografia.

SúãasÈou vlastenectva je aj úcta k in˘m náro-dom a ich príslu‰níkom, snaha o budovania pria-teºstva, porozumenia a pokojného spolunaÏívaniajedného národa s druh˘m.

Vyhlasujeme, Ïe metódy, ktoré majú podºa ná-vrhu zákona na podporu vlastenectva slúÏiÈ najeho budovania, pokladáme za neúãinné, ba do-konca kontraproduktívne a neúctivé nielen k ná-‰mu národu, ale aj k národnostn˘m men‰inám,ktoré Ïijú na území ná‰ho ‰tátu. Realizácia toh-to zákona povedie k falo‰nému, povrchnémupseudovlastenectvu, ktoré bude stáÈ len formál-nych vonkaj‰ích prejavoch, nie na hlbokom vnú-tornom presvedãení a teda bude smerovaÈ len ksebaklamu a jeho verejnej prezentácii.

ZdôrazÀujeme, Ïe cieºom tohto vyhlásenia nieje spochybniÈ dôleÏitosÈ vlastenectva, ako kºúão-vej zloÏky pri v˘chove mladej generácie.

Uvedomujeme si, Ïe dôleÏitou súãasÈou v˘cho-vy je pestovanie prirodzenej hrdosti na na‰u vlasÈ,vychádzajúc z objektívnej interpretácie historic-kého vedomia a zo snahy viesÈ na‰u krajinu sme-rom, na ktor˘ by sme boli my, obãania py‰ní.

Preto je tento zákon pre nás neprijateºn˘ a z ti-tulu mandátu, ktor˘ poslanci prostredníctvommechanizmov demokracie dostali od nás voliãovÏiadame t˘ch poslancov, ktorí vlastenecké zm˘-‰ºanie a cítenie je skutoãné a neprekrútené, abyhlasovali proti tohto zákona pri jeho druhom ãí-taní v pléne Národnej rady.“

Toºko vyhlásenie ‰tudentov Filozofickej fa-kulty Univerzity Komenského v Bratislave, pod-písan˘ch je 46 ‰tudentov.

Franti‰ek Miklo‰ko (KDS)VáÏen˘ pán poslanec Abrhan, veºmi sa mi pá-

ãil vበpríspevok. E‰te ho doplním. V roku 1987bolo 80 rokov v˘roãia udalosti v âernovej, vâernovej sme boli vtedy ‰tyria ºudia – Jozef Ja-blonick˘, Ján âarnogursk˘, Anton Seleck˘ a ja,nikoho som tam nevidel z t˘chto vlastencov.

V roku 1988 Martin Lauko, neskor‰í, vydrÏte,v roku 1988 Martin Lauko zaãal vydávaÈ samiz-dat Hlas Slovenska, hrozilo za to niekoºko rokovväzenia. V kaÏdom jednom ãísle som prispievala v‰etko sa to t˘kalo len slovenskej histórie.

Neviem o tom, Ïe by sa niekto hlásil, hlas, abytam prispieval, ale e‰te viac. V roku 1988 bol za-tknut˘ Ivan Polansk˘ za to, Ïe vydával samizdatHistorick˘ zápisník, kde boli o Hlinkovi a kde bolio ìal‰ích historick˘ch osobnostiach. Bol obvine-n˘ z rozvracania republiky, bol som na súdu,

Krajskom súde v Banskej Bystrici, pani profesor-ka Tóthová, vás som ta nevidel, do nás tam dÏu-gali. Bol som na Najvy‰‰om súde v Bratislave,keì ho súdili znovu a potvrdili trest na 4,5 roku,nevidel som vás tam, ani nikoho. My sme si tamodstáli, lebo sme bránili t˘chto slovensk˘ch vlas-tencov a preto prosím, aby som, aby ste nás tu ne-pouãovali a e‰te viac mi to Èaωie padlo, keì tupani poslankyÀa Mu‰ková, Ïe kto vysloví slovoSlovenská krajina, Ïe je to nieão podozrivé. Totosom poãúval za komunizmu, keì na vojne mi ho-vorili, cítim vo va‰ej reãi iróniu. Pani kolegynka,neuãte ma vlastenectvu. Neboli ste ani v âerno-vej, ani na súde s Polansk˘m, ale nie vtedy, keìto bolo obkolesené e‰tebákmi.

Nepouãujte nás. Vtedy, keì o nieão ide, vtedysa ukazuje vlastenectvo.

Rafael Rafaj (SNS)Zhrniem diskusiu. BohuÏiaº, neboli nijaké po-

zmeÀujúce návrhy napriek tomu, ak˘ dlh˘ ãassme venovali rozprave. Z toho mi vychádza na-priek tomu, Ïe som opakovane vyzval, Ïe akopredkladatelia sme ochotní akceptovaÈ vylep‰eniaãi uÏ legislatívne alebo obsahové, tak mi vychá-dza, Ïe to naozaj bolo len o t˘ch rozporoch, pre-toÏe toto slovo zaznelo v rozprave najviac. Jamám pocit, Ïe ten hlavn˘ rozpor, ten hlavn˘ roz-por je, Ïe kaÏd˘ si chráni len to svoje. Na margokresÈansk˘ch demokratov, kríÏe na kresÈansk˘ch‰kolách, pochopil som áno, ‰tátny symbol nie.Spievanie pápeÏskej hymny na kresÈansk˘ch ‰ko-lách áno, hranie ‰tátnej hymny Slovenskej repu-bliky nie. Vyuãovanie náboÏenstva áno, vyuãova-nie vlastenectva nie, lebo je to hodnota, ktorúv‰etci poznáme. To je zvlá‰tne a z toho mi vychá-dza, Ïe svojho ãasu, veºa nás spája, veºa nás spá-ja, ale ako sa ukazuje v praxi nás aj veºa rozdeºu-je a KDH síce vymenilo hlavu predsedu, ale vy-chádza mi z toho, Ïe to bola iba nejaká úãelovázmena, lebo s tou hlavou sa nevymenil aj obsahmyslenia a postoja. Ja som dúfal, Ïe dôjde aj k to-muto a hoci Palka Hru‰ovského si veºmi váÏim aviem, Ïe to bola len v˘mena ãisto predvolebná apokiaº spolu diskutujeme súkromne, tak nájdemenaozaj veºa spoloãného a ja by som vás preto pro-sil, aby sme tak ako som uÏ povedal, vyuÏili aj tosvedomie aspoÀ raz, aspoÀ raz poãas volebnéhoobdobia a aby ste za tento zákon zahlasovali.

IV. A POTOM NEBOLA NÁRODNÁ RADASR UZNÁ·ANIASCHOPNÁ

Hlasovanie o zákone sa presunulo na 2. mar-ca. Rafael Rafaj v tejto súvislosti na margo ob-‰trukcie zo strany opozície, ktorá sa neprezento-vala a znemoÏnila tak hlasovanie, podotkol, Ïe jeto ich signál v‰etk˘m vlastencom Slovenska, Ïeaj takto sa dá vyjadriÈ postoj.

V. DRUHÉHO MARCA SA OPÄËHLASOVALO.

Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (Smer-SD)Hlasujeme.122 prítomn˘ch, 77 za, 21 proti, 12 sa zdrÏa-

lo, 12 nehlasovalo. Kon‰tatujem, Ïe sme schvá-lili návrh novely zákona na podporu vlastenect-va.

A potom zákon na podporu vlastenectva pre-zident Ivan Ga‰paroviã nepodpísal.

(rk)

107

S U P E R M O N I T O R

Je pravda, Ïe pred krízou zlyhal trh a ‰tát mu-sel zasiahnuÈ. Ale spoloãnosÈ teraz potrebujeopäÈ elán a novátorstvo súkromného sektora.

Ministersk˘ predseda Veºkej Británie 1997 – 2007 Tony Blair. T˘ÏdeÀ 11. 1.

(Blair je ºaviãiar. Ale socialistickú ideológiunevníma dogmaticky. Vie, Ïe len pruÏné„neideologické“ uvaÏovanie mu dá puncmoderného politika.)

***

Z desatora roku 2010 pre politikov: 1. Pre-staÈ fabrikovaÈ chybné zákony. 2. SprehºadniÈverejné objednávky. Ako je moÏné, Ïe ich ví-Èazi sú ãasto firmy s nejasnou majetkovou‰truktúrou? Ako je moÏné, Ïe sa ‰ijú tendrepriamo na mieru urãit˘m firmám? 3. VytvoriÈjasné pravidlá pre lobing a popret⁄haÈ príli‰néväzby sveta politiky a biznisu. 4. Do verejn˘chfunkcií a ‰tátnych firiem nedosadzovaÈ ne-schopn˘ch, bábkov˘ch manaÏérov a politic-k˘ch vyslúÏilcov. 5. PrestaÈ „buzerovaÈ“ pod-nikateºskú obec. 10. NebáÈ sa a nekradnúÈ!

·éfredaktorka t˘Ïdenníka EkonomEva Hanáková 11. 1.

(Politické a BoÏie desatoro tvoria celkomkon‰truktívnu symbiózu.)

***

Asi to nie je niã príjemné vedieÈ, Ïe si vásniekto prezerá. Niekto môÏe maÈ také zábrany,Ïe rad‰ej nepoletí. Ale ºuìom nezostane ãastoniã iné. A tak sa zrejme budú musieÈ zmieriÈ st˘m, Ïe sa na nich niekto pomocou skenera po-zrie. Rad‰ej byÈ prehliadnut˘, neÏ m⁄tvy.

B˘val˘ letec Zdenûk Joudal. Big-bloger Lidovky cz. 11. 1

(Takéto virtuálne prehliadania svojím spô-sobom nahého tela vyvoláva zvlá‰tne poci-ty. Ale ak sa Ïeny nehanbia ísÈ k lekárovi, aniskener by ich nemal príli‰ znepokojiÈ.)

***

Vznik kníh prirovnávam k hmlovinám vzná-‰ajúcim sa vesmírom. Obãas sa zhluknú a vy-tvoria planétku. Teraz som v hmlovej fáze:mám príli‰ veºa nápadov, ktoré nechám vykry‰-talizovaÈ.

Americk˘ spisovateº Dan Brown(Da Vinciho kód). MF Dnes 11. 1.

(Dan Brown prirovnáva metaforicky spiso-vateºa vlastne k veºkému Stvoriteºovi. A na-ozaj – umelci sa blíÏia k postaveniu Bohaviac, neÏ to chápe ºudská masa.)

***

Dôsledkom krízy b˘va racionalizácia práce.

âoskoro nebude koho vyhodiÈ, lebo by za pre-pusten˘ch museli zaãaÈ robiÈ kapitalisti. Neza-mestnanosÈ bude rásÈ kvôli absolventom ‰kôl.Tí prichádzajú na trh práce, ktor˘ je uÏ natoº-ko efektívny, Ïe nov˘ch ºudí nepotrebuje.

Komentátor Ivan Hoffman.Deník.cz 12. 1.

(Masov˘ protest mal˘ch autodopravcov areakcia premiéra ukázali svoju skrytú silu.)

***

Kto je najúspe‰nej‰ím ãesk˘m politikomponovembrovej éry? Nepochybne Paroubek.Myslím to úplne váÏne, len upozorÀujem, Ïe toneznamená „najlep‰í“. Rad ºudí znepokojí, ÏemuÏ, ktorému je veºmi vzdialená duchaplnosÈChurchilla i elegancia Johna Kennedyho, samoÏno stane premiérom a o pár rokov prezi-dentom âR. Pohor‰ovaÈ sa nad ním v‰ak nemácenu.

Politológ Bohumil DoleÏal.Události 12. 1.

(MôÏe sa v strednej Európe uplatniÈ dnes ne-jak˘ Kennedyho alebo aj Havlov blíÏenec?)

***

Primátor Prahy Bém nie je súkromn˘ dob-rodruh, ale politik s mandátom. Aj ten má prá-vo na dobrodruÏstvá, ale musí vystupovaÈ trans-parentne. Bém v‰ak ako primátor prezentujesvoje dobrodruÏstvá v ‰t˘le star˘ch polárnikov.VrátiÈ sa s vavrínmi muÏa, ktor˘ pokoril naj-vy‰‰ie vrcholy v‰etk˘ch svetadielov, je kúsokhodn˘ Amundsena a Bémovi ho Ïiãme. âlovekdokáÏe pochopiÈ, ão Béma priÈahuje mimo ci-vilizácie. Veì tam hºadá svoj pokoj stále viacâechov.

Komentátor Zbynûk Petráãek. Lidové noviny 12. 1.

(Slovenskí primátori sú úplne iní. Ich nezau-jímajú Himaláje, ani ázijské, ani duchovné.Jediné dobrodruÏstvo, ktoré ich vzru‰uje, súvrcholy developersk˘ch projektov.)

***

Na najvy‰‰om súde prebieha proces s Dûl-nickou stranou, bandou xenofóbov. Aj keì na-z˘vaÈ DS politickou stranou s politick˘m pro-gramom je uráÏkou i takého ‰pinavého remes-la, ak˘m je politika. Okrem stále ãastej‰íchprotirómskych pochodov, ktoré pripomínajúpogromy, DS v podstate hlása ãistotu bielej rasya sem tam aj koneãné rie‰enie.

Publicista Petr Holec, Reflex.cz 13. 1.

(A slu‰ní ºudia nevychádzajú z údivu, vakom bahne sa e‰te aj dnes – alebo niekdepráve dnes – váºajú niektoré krajiny, re‰pek-

tované ako ‰táty kultúrnych a vyspel˘chºudí.)

***

Európsky voliã je v posledn˘ch rokoch veº-mi zneisten˘ poãínaním veºk˘ch politick˘chstrán i spôsobom, ak˘m vedú kampane. To jedôvod, preão v Európe stále pribúda nerozhod-nut˘ch voliãov. V niektor˘ch ‰tátoch je ich uÏ30 %, ão otvára veºk˘ priestor pre demagógov.

Novinár Karel HvíÏìala. âesk˘ rozhlas 13. 1.

(A priestor pre demagógov sa ºahko stávapriestorom pre rôzne totality.)

***

Ideov˘ otec rovnej dane Tlust˘ pôvodneãerpal in‰piráciu na Slovensku a aj v Estóns-ku. Oba ‰táty v‰ak vykonali daÀovú reformupodstatne dokonalej‰ie, neÏ napokon âR.

Publicistka Julie Hrstková. Hospodáfiské noviny 14. 1.

(Ak sa povie, Ïe niektor˘ svetov˘ ekono-mick˘ expert radí zaviesÈ ako modern˘ fi-nanãn˘ spôsob platenia poplatkov ‰tátu rov-nú daÀ, môÏeme odmietavo myknúÈ ple-com, Ïe je to len akademick˘ v˘mysel. Aleak nejak˘ ‰tát uÏ podºa ná‰ho príkladu za-vedie daÀ tak, ako ju máme my, je to reál-ne potvrdenie toho, Ïe s daÀami narábamedobre.)

***

Prípadn˘ zákaz Dûlnickej strany bude zre-teºn˘m signálom, Ïe ani v demokracii nemôÏekaÏd˘ robiÈ, ão si zmyslí, a na presadzovaniesvojich pochybn˘ch cieºov vyuÏívaÈ násilnémetódy. Úplnú slobodu slova si môÏu dovoliÈUSA, ktoré vo svojej dlhotrvajúcej demokra-tickej tradícii nemajú osobnú skúsenosÈ s tota-litn˘mi reÏimami, ãi uÏ nacistického, ãi komu-nistického razenia. Nie v‰ak Európa, ktorá tútobolestnú skúsenosÈ zaÏila.

Námestník ministerky zdravotníctva Marek ·najdr. Virtually.cz 15. 1.

(Stojí za pozornosÈ, ako autor pri hºadaníniekoho, kto unesie úplnú slobodu slova,vyãlenil iba jedin˘ ‰tát sveta – USA. Akokeby nik in˘ v ºudstve na nich nestaãil.)

***

Klíma sa nikdy nemenila tak r˘chlo ako te-raz. Oteplenie zvyãajne trvalo niekoºko mi-liónov rokov. Teraz sa udialo za 150 rokov. Prí-roda tak nemá ‰ancu prispôsobiÈ sa ako v mi-nulosti. Existujú dôkazy o tom, Ïe v históriiZeme sa uÏ takáto prudká zmena raz uskutoã-

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre11. januára 2010 – 20. februára 2010

108

nila. V krátkom ãase sa oteplilo o 6 aÏ 10 stup-Àov a následne vyhynulo 97 % Ïivoãí‰nychdruhov.

Odborníãka na zmenu klímy Gabriela Fischerová. Plus 7 dní 15. 1.

(Sila prírody je úÏasná. V˘buch sopky naIslande zastavil leteckú dopravu v Európe.

***

Tango je aj o neverbálnej komunikácii, o reãitiel. Ide aj o objatie a odovzdanie sa, pretoÏemuÏ je ten, ão vedie, a Ïena tá, ão naãúva po-hybu jeho tela. Je to ako sen, ako iná dimen-zia.

Uãiteºka tanga Monika Králová.TV oko 15. 1.

(Aj verejn˘ Ïivot by potreboval svoje tango,teda inú dimenziu do svojej komunikácie.)

***

Novinárka STV Martina Kubániová vlaninakrútila investigatívnu reportáÏ o prelievanípeÀazí zo sociálneho podniku Arvik do sú-kromnej firmy. Od zajtra je bez práce. STV,ktorá práve roz‰iruje redakciu Reportérov, jejnepredæÏila pracovnú zmluvu.

Publicista Ján Gloviãko. Sme 15. 1.

(Na svoje dno klesol aj Ïurnalistick˘ stav:nikto spomedzi novinárov neprotestoval.)

***

DieÈa neraz podºahne omylu, Ïe láska jeãosi, ão sa dáva za odmenu: za dobré správa-nie, za perfektne odvedenú prácu, za hviezd-nu kariéru. A to je práve ten omyl. Láska savÏdy dáva len tak, za niã. Svoje deti máme ºú-biÈ nie preto, aké sú, ale napriek tomu, aké sú.

Spisovateº Peter Pi‰Èanek („Rivers of Babylon“). TV oko 15. 1.

(ByÈ rodiãom je ãoraz Èaωie povolanie. A stá-le menej naÀ zostáva ãasu a trpezlivosti.)

***

Kresba: Shooty. Sme15. 1.(âo bude spievaÈ ministersk˘ chór Smeru-SD, keì „predo‰lá vláda“ budú uÏ onisami?)

***

VzÈah politikov k Fischerovej vláde sa zatiaºpohyboval od zdvorilej podpory po zdvorilé ig-norovanie. Ale keì sa rozhodol vztiahnuÈ rukuna obsadzovanie funkcií v ‰tátnych firmách, jeto zrazu nieão iné. MoÏnosÈ kontrolovaÈ cezsvojho ãloveka dianie vo veºkej firme ãi odme-niÈ spojenca sinekúrou v nej sa pre mnoh˘chkryje so samou podstatou politiky.

Komentátor Martin Weiss. Lidové noviny 16. 1.

(Politika dnes umoÏÀuje nejednému úãast-níkovi staÈ sa vysokoziskov˘m ‰arlatánom.)

***

V newyorsk˘ch taxíkoch som videl nápisy,Ïe cestujúci má právo cestovaÈ bez hudby a Ïetaxikár na jeho prosbu musí vypnúÈ rádio. Vo‰vajãiarskom meste Solothurn sú pri fontá-nach vyznaãené miesta, kde sa smie poãúvaÈlen ‰um vody. Ticho umoÏÀuje nielen kontem-pláciu, ale je aj najprirodzenej‰ím stavom vecí.Na poãiatku sveta ticho vládlo milióny rokov.

Slovinsk˘ spisovateº DragoJanãar. Sme 16. 1.

(Dnes v‰ak ticho okolo seba ºudia priam po-tláãajú, a to aj preto, aby zabili strach zozvukového vákua a z neexistencie, ktorú ti-cho priam symbolizuje.)

***

V poslednom ãase má európska spoloãnosÈobrovské problémy: kresÈanská civilizácia jepostavená na úcte k Ïene, na povinnosti Ïenuako slab‰iu chrániÈ a zároveÀ na vedomí, ÏemuÏ bez Ïeny nie je niã. Láska sa v‰ak dnes za-nedbáva a rodina je v totálnom rozvrate.

Politológ Bohumil DoleÏal.Reflex.cz 16. 1.

(Pritom aj v SR sú volebné programy mno-h˘ch strán prehustené virtuálnymi námet-mi na vylep‰enú rodinnú politiku – mnohérodiny v‰ak Ïiadne sociálne dobro nepociÈu-jú.)

***

Preão vlastne máme toºko vysok˘ch ekono-mick˘ch ‰kôl a fakúlt, keì nakoniec o miliar-dách rozhodujú politickí nedoukovia, ich no-siãi aktoviek a lobisti?

Publicista Vladimír Zouzalík. Neviditeln˘ pes 16. 1.

(Preto, Ïe politici majú neporovnateºne väã-‰iu moc a silnej‰ie slovo, neÏ vzdelanci.)

***

Niektorí ãeskí politici neunesú fakt, Ïe vâR existuje sloboda slova a sú zrejme pre-svedãení, Ïe aj kresliarska skratka vo forme ka-rikatúry zasahuje do ich osobnostn˘ch práv arovná sa takmer nactiut⁄haniu. Neuvedomujúsi, Ïe Ïalobami zadarmo robia reklamu tomu,kto si dovolil dotknúÈ sa nedotknuteºného – to-tiÏ ich.

Publicista TomበBöhm. Lidovky.cz 16. 1.

(Pritom uÏ v 18. storoãí povedal Voltaire:„Nesúhlasím s t˘m, ão hovoríte, ale poloÏímaj Ïivot za va‰e právo povedaÈ to.“ LenÏe tobol francúzsky filozof, a nie politik v âR aSR.)

***

V roku 2008 riziku chudoby ãelilo v SR 11 % obyvateºov, ãím sa SR zaradila na 2.miesto rebríãka krajín EÚ najmenej ohroze-n˘ch chudobou.

Eurostat newsrelease 18. 1. 10

(Je to dobré vysvedãenie pre Dzurindovevlády, ktoré do takéhoto pozitívneho stavupriviedli veãne chudobné Slovensko – a aj preFicovu vládu, ktorá túto úroveÀ udrÏala.)

***

Pri pive je kaÏd˘ âech politológom, a akoto bude po voºbách vyzeraÈ, uÏ dávno vie: zle.Niektorí dokonca dodávajú, Ïe uÏ majú pripra-vené kufre na emigráciu, hoci emigrovaÈ sa ne-odváÏili ani v najtvrd‰ích ãasoch normalizácie.

Politológ Jifií Pehe. Denník Referendum, 18.1.

(V SR by mnoh˘ch hrdinov od piva moÏnovyprevádzala do emigrácie celá krãma.)

***

Nieto lep‰ieho dôkazu o tom, Ïe vedeniestrany je rozhádané, ako to, Ïe musí zvolaÈ tla-ãovku o tom, Ïe nie je rozhádané. ODS naozajteãie do topánok. A svoje ÈaÏkosti zvádza namédiá.

Komentátor Martin Weiss. Lidové noviny 19. 1.

(Aj slovenskí politici zvolávajú tlaãovky,aby na nich hrmotne dokazovali, Ïe nie jepravda, ão je pravda. A arogantnú komuni-káciu s verejnosÈou si môÏu sebavedomí ãi-nitelia dovoliÈ preto, lebo ºudia rad‰ej veriahocak˘m hlúpostiam, neÏ realite.)

***

Ministerstvo práce rozdalo neuveriteºn˘ch800 miliónov Sk na 8 pilotn˘ch podnikov. âlo-vek pri nich nemôÏe hodiÈ kameÀom bez toho,aby netrafil niekoho zo Smeru ãi HZDS. Správ-ne nasmerovaní straníci sa usadzujú ako vãe-ly na med na podnikoch a vytvárajú integrova-n˘ reÈazec cicania. Ministerka sa nielen stotoÏ-nila s pofidérnym projektom, ale aj minister-stvo vyãistila od kaÏdého úradníka, ktor˘ by jejvysvetlil, v ãom je problém a ako mu predísÈ.

B˘val˘ ‰tátny tajomník ministerstva práceMiroslav Beblav˘. Sme 19. 1.

(Je to len deficit profesionálnej spôsobilos-ti ministerky, alebo i morálnych zásad?)

***

Trenãianska univerzita podvádzala nielen‰tát, ale i ‰tudentov. Nechala ich platiÈ 14-tisícSk roãne za ‰túdium, ktoré neoprávnene vydá-vala za vysoko‰kolské, a tak uchádzaãov okla-mala. Na univerzite tieÏ boli beÏné podvody soskú‰kami. Kauza dekanovej dcéry Banóciovej,ktorá získala inÏiniersky titul za niekoºko me-siacov, nie je ojedinelá.

Îurnalistka Zuzana Petková. Pravda 19. 1.

(Dnes aj ãasopis, ktor˘ chce seriózne analy-zovaÈ politické a spoloãenské problémy, sanemôÏe vyhnúÈ tomu, aby nevyzeral bul-várne. ·kandálom je, ak je niekto slu‰n˘.)

***

Mnohí opoziãní politici tvrdia, Ïe po voºbáchso Smerom do koalície nepôjdu. Voºby v‰ak vy-hrá Smer a bude rozhodovaÈ o smerovaní kra-jiny. A v‰etci, ktorí teraz hovoria nie, budúrozm˘‰ºaÈ po voºbách úplne inak.

S U P E R M O N I T O R

109

Politolog Ján Baránek. HN 19. 1.

(Jedni budú rozm˘‰ºaÈ zi‰tne – ão im prine-sie väã‰ie v˘hody: byÈ, hoci aj so Smerom,vo vláde, alebo sa od neho ako od subjektunajzaÈaÏenej‰ieho teraj‰ou disharmónioudi‰tancovaÈ a zostaÈ v opozícii. âo je v‰akosoÏnej‰ie pre SR? Na to sa uÏ nikto nep˘-ta.)

***

Vo vlnách odchodov generácií zo SR odchá-dzajú vÏdy najschopnej‰í. Po viacnásobn˘chodporn˘ch preosiatiach vidno, kto a ako zos-tal. Z akého odpadu – sam˘ komunista a e‰te-bák – môÏe voliã dodnes ãerpaÈ. Jednotlivcomcenn˘m pre verejn˘ Ïivot zamedzili vzdelanie,zodpovedajúce talentu, a potom ich e‰te dora-zili ‰pinav˘mi dohrami bez moÏnosti oãistiÈ sa.

V tvarník Fero Guldan. Sme 19. 1.

(Aj to je vysvetlenie, preão v slovenskomverejnom Ïivote takmer nieto osobností, akésa v Poºsku ãi âR predsa len nájdu. Napo-kon, na popredn˘ch miestach ãeskej socie-ty je dosÈ Slovákov, ktor˘ch si tam kedysi ne-chali ako schopné individuality.)

***

Ak spochybníme ãiny a zázraky Boha (pre-chod cez âervené more), celé kresÈanstvo pad-ne.

Exkomunikovan˘ katolícky kÀazStanislav Cigánek (1981). Sme 20. 1.

(Otázka názorového uvoºnenia je u katolíkovveºmi aktuálna. KresÈanstvo je vo váÏnomohrození, ak nepripustí menej toporn˘ v˘-klad textov Biblie, neÏ doteraz.)

***

Súãasn˘ ekonomick˘ systém je postaven˘ natom, Ïe jeden, ktor˘ zbohatne, urobí tak zacenu schudobnenia ìal‰ích stoviek a tisícovºudí. Prezentuje sa to dokonca ako jeho cnosÈa ‰ikovnosÈ. Pritom v‰etky spoloãenské a ná-boÏenské systémy tvrdili, Ïe kradnúÈ sa nemá.

Predseda Futurologickej spoloãnosti v SRIvan Klinec. Slovo 20. 1.

(To je podstata pochybného motora, ktor˘poháÀa dopredu slovenskú spoloãnosÈ 20rokov od novembra 1989 – pod zámienkou,Ïe to sú optimálne princípy kresÈanskej, so-ciálnej alebo aj liberálnej politiky. Pritom jeto v krutej dennej praxi len spôsob, ako podmaskou ºúbiv˘ch ideí a ideológií realizovaÈbohapusté podvody na úkor más.)

***

Masové hnutia nie sú ãiniteºmi, leÏ niãiteº-mi spoloãností. A to vtedy, keì sa spájajú s fa-natizmom, pocitom vyvolenosti, vlastníctvomjedinej pravdy.

Spisovateº Daniel Hevier. HN 20. 1.

(Aj pohyb más môÏe byÈ rôzny. MôÏe byÈkrvav˘, ak sa pri Àom pouÏijú i zbrane. A ak‰trngot kºúãov, môÏe byÈ zamatov˘. U násbolo cenné to, Ïe bol vedome neÏn˘.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus január(Najobºúbenej‰ia hraãka ‰éfa justície: dom-ãek z novín. Hoci EÚ vysoké, likvidaãné po-kuty pre médiá zakazuje, slovenské súdyúniu ignorujú.)

***

Vláda poskytne SAV pomoc vo v˘‰ke 500000 eur. Peniaze by mali putovaÈ aj na nové ãas-ti slovenskej encyklopédie Beliana. Tá je v˘-znamn˘m kultúrnym a národn˘m poãinom,pretoÏe kaÏdá krajina musí maÈ svoju vlastnúv‰eobecnú encyklopédiu.

Premiér Robert Fico. Sme 21. 1.

(Ak vláda naozaj ur˘chli vydávanie základ-ného slovenského náuãného slovníka, budeto jej najdôleÏitej‰í kultúrno-spoloãensk˘skutok. Je predsa len hanbou, ak modern˘národ niã také zatiaº nemá. Beliana má maÈ14 zväzkov a dosiaº ich vy‰lo od roku 1999len 5!)

***

Film nie je maºba ani pesniãka. Je drah˘ auÏ pri písaní scenára si túto sumu predstavu-jete. Vzniká tak zvlá‰tny kompromis medzifinanãníkom a umelcom. Kríza je v‰ak zá-mienkou na to, aby vám finanãníci hovorili:Koho zaujíma krása? Urobte rad‰ej nieão lac-nej‰ie.

Francúzsky filmár Jean-Pierre Jeunte. Pravda 21. 1.

(Je kardinálny omyl si myslieÈ, Ïa absolút-nu väã‰inu ºudí krása nezaujíma. Je ‰Èastímºudstva, Ïe síce nevie vÏdy definovaÈ, ãokrása je, ale intuícia ho k nej stále priÈahu-je.)

***

Nemeckej „kresÈansko-demokratickej“ CDUe‰te potrvá ujasniÈ si, k˘m je a k˘m musí byÈ,aby mohla byÈ znalcom kresÈanského obrazuºudí. Ale ani pri tom sa nezbaví dohºadu cirk-

vi, lebo na posúdenie toho, ão je kresÈanské,nemá nikto lep‰ie know-how ako cirkev.

Politologiãka Katarína Mallok.Sme 21. 1.

(Pritom jej know-how nie je vÏdy dôvery-hodné, keìÏe sa ho ãasto zmocnia zi‰tní ºu-dia.)

***

Politici chcú maÈ národné divadlá vo svojichrukách, pretoÏe ich vidia ako symbol ‰tátnejkultúry. Ale, Ïiaº, nie ako miesto pre operu a ba-let. O umenie im v Ïiadnom prípade nejde.Nijak˘ politik sa nestará o umenie.

B˘val˘ ‰éfdirigent Boº‰oj teatruAlexander Vedernikov. Pravda 21. 1.

(Kedysi by bez ‰ºachticov a biskupov ume-nie zaniklo. Dnes zaniká s nimi a kvôli nim.)

***

Schwarzenberg sa pokúsil aktualizovaÈ sláv-ny v˘rok T. G. Masaryka o tom, aké je dôleÏi-té „nebáÈ sa a nekradnúÈ“. „To sme, bohuÏiaº,skrátili na nebáÈ sa a kradnúÈ.“ A ako znalec mi-nulosti dodal: „V âesku sa vÏdy kradlo, ak ideo to. Ale kedysi sa ºudia aspoÀ hanbili.“

Komentátor Jan Brabec. Respekt.cz 21. 1.

(Nielen pre túto jednu vetu, ale pre cel˘komplex jeho ‰tátnick˘ch ãinov je trápne,keì nechceme postaviÈ Masarykovi sochu.My by sme sa mali sp˘taÈ jeho, ãi ju od náschce.)

***

Nemáme Masarykovu sochu ani v Bystriciãi Ko‰iciach, ktoré aÏ âeskoslovensko zachrá-nilo ako pôvodné slovenské mestá. Veì Masa-ryk bol zakladateºom ‰tátu, v ktorom sme zí-skali prv˘ raz cel˘ ‰kolsk˘ systém, kde zaãa-la vznikaÈ ‰iroká vrstva slovenskej inteligencie.

Historik Milan Zemko, SAV. Plus 7 dní 22. 1.

(Namiesto toho, aby sme sa nበchudorºav˘dejepis snaÏili obohatiÈ o kaÏdú cennú osob-nosÈ, a aby sme teda doÀho zaradili aj Ma-saryka, ktor˘ mal dokonca slovenské kore-ne, rad‰ej kaÏdú inteligentnú osobnosÈ zneho gumujeme a nahrádzame Tisom.)

***

Vrcholní predstavitelia socialistov sa radiza‰tiÈujú ºuìmi práce. Nik v‰ak nie je pohlavá-rom âSSD vzdialenej‰í neÏ tí. Nik in˘ si ne-mohol na‰etriÈ s v˘datnou pomocou nezdani-teºn˘ch náhrad toºko miliónov ako najpopulár-nej‰í politik ‰tátu. Nikto z manaÏérov sa nemô-Ïe rozhodnúÈ, Ïe zamestná neschopného kama-ráta ãi príbuzného bez toho, aby neriskovalvyhadzov. To si môÏe dovoliÈ len miestna po-litická trieda. ªudia práce väã‰inou makajú,platia dane, starajú sa o seba a svoje rodiny,skrátka robia, ão môÏu a Ïiadne úºavy nedos-tanú.

Komentátor Martin Zvûfiina. Lidové noviny 22. 1.

(Preão sa razantne a raz prevÏdy nezne-moÏní vykorisÈovateºom, nech uÏ sa tváriaakokoºvek ºudovo, aby mohli poniÏovaÈ avyciciavaÈ slu‰n˘ch, pracovit˘ch ºudí?)

S U P E R M O N I T O R

110

***

Prieskum Eurobarometra z jesene 2009 po-tvrdil dlhodob˘ eurooptimizmus na‰ich obãa-nov, ako aj vysokú dôveru, ktorú prejavujú kEÚ a jej in‰titúciám. EÚ dôverovalo 71 %Slovákov, ão bol najvy‰‰í poãet v rámci celejÚnie. V razne niωia je ich dôvera k domácimin‰titúciám. Vláde dôveruje 36 % a NR 35 %.Dlhodobo najniωiu dôveru majú Slováci ksúdnemu a právnemu systému, ktorému dôve-ruje iba 29 % obãanov, o 14 % menej, ako jepriemer EÚ.

Vedúca Zastúpenia EK v SR Andrea Elscheková-Matisová.

Sme 22. 1.(Na vine v‰ak nie je najvy‰‰í sudca Harabin,ani rozpaãitá predsedníãka ústavného súdua viacerí jeho problematickí ìal‰í ãlenovia,ale v˘luãne médiá a protestujúci sudcovia.)

***

Kamionisti sú zaujímavá skupina ºudí, súsãítaní, vedia jazyky, majú precestovan˘ svet.Aj keì si mnohí o nich myslia, Ïe len drÏia vo-lant, netreba ich podceÀovaÈ. Premiér i minis-ter VáÏny s nami odmietali komunikovaÈ, na-priek tomu, Ïe sme ich vyz˘vali od zaãiatku2009.

Zakladateº Únie autodopravcov Slovenska Jaroslav Polaãek. Plus 7 dní 22. 1.

(Vodiãi si pritom len chránili slu‰né pracov-né podmienky pre svoju ÈaÏkú prácu a brá-nili sa, aby ich ‰tát i ním vybraná firmapripravovali o holú existenciu. Premiér ne-vyuÏil excelentnú moÏnosÈ predviesÈ svojesociálne cítenie.)

***

Úãelom terorizmu nie je zabiÈ stovky ºudí,ale zasiaÈ strach medzi ostatn˘ch. Je to zvlá‰t-na taktika, ktorá závisí od reakcie divákov.Ak sa necítime terorizovaní, útok nesplnil svojúãel.

Americk˘ spisovateº a novinár Fareed Zakaria. Sme 23. 1.

(Terorizmus je najhnusnej‰ím a najnebez-peãnej‰ím v˘vratkom dne‰nej doby.)

***

Choìte a blogujte! ·írte svoje my‰lienky ajna internete! PouÏívajte v‰etky multimediálnenástroje na ‰írenie evanjelia a veìte cez nedialóg s príslu‰níkmi in˘ch náboÏenstiev akultúr. PouÏívanie nov˘ch technológií musíbyÈ v‰ak v súlade s teologick˘mi a spirituálny-mi zásadami. Nové prostriedky sú darom ºud-stvu, ak sa pouÏívajú na porozumenie. Zlá jelen nekoneãná smr‰È správ, ktorá môÏe urobiȺudí necitliv˘mi k tragédiám.

PápeÏ Benedikt XVI. vo v˘zve k mlad˘m kÀazom. Pravda 23. 1.

(Populizmus nemusí byÈ len fenoménompolitick˘m, ale, ako vidíme, aj cirkevn˘m.)

Za súãasnú svetovú hospodársku krízu môÏuruka v ruke so zl˘mi rozhodnutiami niektor˘chmanaÏérov podnikov svetové socialistické od-bory. âo je to za logiku, dopekla, aby v ãase,keì sa zniÏuje dopyt po v˘robkoch, obhajova-li odbory dokonca aj zvy‰ovanie platov?

Franti‰ek Matûjka, Strana svobodn˘ch obãanÛ. Neviditeln˘ pes 23. 1.

(Je to zvlá‰tne, ako si napríklad v SR tak-mer nikto nev‰íma spoloãenské postavenieodborov a ich vstupy do verejného dianiapoãas krízy, ak nejaké uÏitoãné vôbec boli.)

***

Odborníci tvrdia, Ïe v‰eobecné predlÏova-nie Ïivota bude maÈ za následok deformáciealarmujúcej‰ie ako otepºovanie Zeme. ªudiasíce dlh‰ie Ïijú, ale dôchodky sú ãoraz neistej-‰ie a také skromné, Ïe sa z nich ledva dá vy-ÏiÈ. ªudia síce Ïijú dlh‰ie, ale za svoj dlh˘ Ïi-vot sú ãastej‰ie chorí, priãom medicínska sluÏ-ba sa ãoraz neochotnej‰ie ujíma star˘ch ºudí.ªudia síce Ïijú dlh‰ie, ale ich deti sú také za-mestnané svojím povolaním a starosÈami o to,ako uÏiviÈ vlastné deti, Ïe im nezostáva ani ãas,ani peniaze na to, aby sa starali o rodiãov.

Chorvátska spisovateºka Dubravka Ugre‰iãová. Sme 23. 1.

(Civilizaãné podmienky ºudskej existencievyvolávajú ãoraz viac pochybností o tom, ãito v‰etko, ão ãlovek preÏíva, môÏe byÈ pre-javom BoÏej vôle. MôÏe byÈ Boh tak˘ kru-t˘?)

***

Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 23. 1.(Ak je to Packov policajt, v‰etko je moÏné.)

***

Keì dôjde k ohrozeniu národa, zomknú sav‰etci proti spoloãnému nepriateºovi a vzá-jomné spory nechávajú bokom, pretoÏe takéspory sa zdajú byÈ na pozadí hrozieb len plet-kami.

Neurológ a filozof Jan Payne. Bigbloger.lidovky.cz 26. 1.

(Keby do‰lo k ohrozeniu národa, dokázali bysa zomknúÈ Fico a Dzurinda?)

***

Státisícami eur si ‰éf SaS Sulík dláÏdi ces-tu k vysnívanému kreslu ministra financií v bu-dúcej vláde. MíÀa tisíce eur na to, aby sa do-stal do povedomia obãanov pred voºbami.

Îurnalistky Mária Miháliková a Zuzana Petková. Pravda 26. 1.

(Sulíkov problém sa posunul: keìÏe v pove-domí ºudí uÏ je, potrebuje sa v Àom usadiÈ.)

***

âSSD brutálne zdaní 2 % najbohat‰ích av‰etk˘ch, ktorí dávajú ºuìom prácu – podnika-teºov. Vy‰‰ie dane prinesú pár miliárd – a keì

nadíde ãas platiÈ za Paroubkove dlhy? To uÏbude ako kráºovsky platen˘ dôchodca sedieÈ vdozornej rade svojej obºúbenej firmy âEZ a vy-svetºovaÈ nám, preão je elektrina zasa drah‰ia.

Komentátor Petr Holec.Reflex 26. 1.

(To je ideál: dostaÈ sa do systému, v ktoromsa vÏdy nájde nejak˘ lukratívny kútik.)

***

Kedysi ºudia chránili len svoju najbliωiu ro-dinu, neskôr do toho zahrnuli aj ‰ir‰ie skupi-ny zo svojho okolia. Je len logické, Ïe postu-pom ãasu do toho pribudli aj iné Ïivé tvory, tedazvieratá. DokáÏu predsa preÏívaÈ obrovskú‰kálu pocitov ako ºudia – bolesÈ, radosÈ, smú-tok, strach a tak ìalej. V tomto medzi ºuìmi azvieratami nie je prakticky Ïiadny rozdiel.

·éf ãeskej Slobody zvierat TomበPopp. Sme 27. 1.

(A nemohli by maÈ zvieratá, ãloveku také po-dobné, dokonca aj du‰u? Je to vylúãené?)

***

Nedávno pre‰li slovensk˘mi javiskami mi-moriadne zaujímavé Ïeny. Anna Karenina. Má-ria Antoinetta. Edith Piaf. Medea. Ako muÏ adivák a dramatik viem, preão ma priÈahujú. Pretajomstvo. Pre pocit, Ïe ich môÏem ãítaÈ, alecelkom nepreãítam. PretoÏe v nich stále osta-ne ãosi, ão nemôÏem vedieÈ, a to mi vyhovu-je. Chcem, aby sme my, zvedaví muÏi, mohlivstupovaÈ do vnútorného sveta nádhern˘chÏien, ktoré sú nám nedostupné. Nechcem ve-dieÈ a vidieÈ v‰etko. Chcem sa tro‰ku trápiÈ,predstavovaÈ si, hádaÈ, umáraÈ sa. Chcem ta-jomstvo.

Dramatik Viliam Klimáãek.OÎene.sk 27. 1.

(A in˘ pól tajomstva nachádzajú muÏi –pravda, len niektorí – na intímnych miestachvyzleãenej Ïeny. Mystika, ktorú muÏ so sil-nou fantáziou nájde práve tam, potláãa prí-zemné fyziãno a necháva zaznieÈ erotickú·alamúnovu PieseÀ piesní z Biblie.)

***

V poslednom ãase ma zaujala téma ticha,respektíve to, ako sa vytráca z ná‰ho Ïivota, za-hluãneného na rozliãné spôsoby. V Ïivote pod-riadenom imperatívu r˘chlosti (ãím r˘chlej‰íchv˘konov, r˘chlej‰ie dosahovan˘ch ziskov apod.) neostáva ãas na pomalé a pokojné(seba)preÏívanie, (seba)reflektovanie. Právejeho predpokladom je tichá koncentrácia, ne-ru‰en˘ ponor do vnútornej záÏitkovosti. To sú„aktivity“, ktoré dne‰ná, najmä na materiálnezisky zameraná spoloãnosÈ neoceÀuje.

Spisovatelka a filozofka Etela Farka‰ová. Slovo 27. 1.

(Farka‰ová myslí na fyzické ticho, ale stí‰e-nosÈ v du‰i môÏe maÈ e‰te väã‰iu silu.)

***

Politik Ïiaden in˘ kapitál neÏ dôveru nemáa vo chvíli, keì o Àu prichádza, znervóznie apanikári. Politika, ktor˘ prichádza o dôveru,moÏno neomylne poznaÈ podºa jeho verejnéhovystupovania. Jedn˘m z najviditeºnej‰íchsymptómov je agresivita.

S U P E R M O N I T O R

111

ti perie slúÏilo len ako paráda napríklad pri dvo-rení samiãkám. A aÏ neskôr získalo aj izolaã-né vlastnosti a dalo tvorom schopnosÈ lietaÈ.

Pekinsk˘ vedec Xu Xing. Science január 2010

(SmrÈ nás veºmi zaskoãí najmä v tom, Ïe sanedozvieme mnoÏstvo zaujímav˘ch vecí zhistórie sveta a prírody. Je úÏasné, ão tátohistória obsahuje.

***

To bolo pre mÀa nieão stra‰né, keì mi po-vedali „telenovelov˘ herec“. To je daÀ za to,Ïe hrám v nekoneãn˘ch seriáloch. LenÏe ja Ïi-vím v na‰om divadle deväÈ ºudí a potrebujemhraÈ.

Herec Martin Trnavsk˘. TV oko 29. 1.

(Úãinkovaním v telenovele sa zaãína sklzhereckého talentu do umeleckej degenerá-cie.)

***

VáÏení zákonodarcovia, ão by sa stalo, na-vrhoval nedávno jeden nበãitateº, keby ste sipoãas krízy zníÏili svoje príjmy o 20 %? Do-tklo by sa to podstatne va‰ej Ïivotnej úrovne,vá‰ho zdravia, va‰ej existencie? Pre obãanovby to bol signál, Ïe vám môÏu dôverovaÈ! Pre-toÏe k˘m nepôjdete príkladom vy osobne, po-tom v‰etky va‰e reãi o úsporách budú len – po-uÏijem v˘raz ná‰ho ãitateºa – „arogantn˘m tá-raním“.

Publicistka Lída Raku‰anová. Deník.cz 30.1.

(Politikom, keì ich zvolia, uÏ na dôvere ob-ãanov nezáleÏí. Staãí im kredit ‰éfov strán.)

***

V normálnych krajinách máte pravicu a ºa-vicu, a pomedzi ne plávajú liberáli, ktorí sa razpridajú na jednu, raz na druhú stranu. My v‰ak,Ïiaº, nie sme normálna, ‰tandardná krajina – naºavom brehu sa zoradili ‰íky, naskákali do par-níka a oslavujú. Sú trochu zmätené, keìÏe s ho-dinkami za tri‰tvrte milióna ÈaÏko niekohopresvedãíte, Ïe ste socialista.

Podnikateº Alojz Hlina. Sme 30.1.

(Na Slovensku dnes mnohí podnikatelia pí‰usugestívnej‰ie a zaujímavej‰ie texty neÏ väã-‰ina ideológov politick˘ch strán a aj me-diálnych komentátorov.)

***

Bol som spokojn˘ s debatou vedenia SDKÚo financovaní strany po jej vzniku. Nikto niãdnes z toho, ão vypl˘valo z Ficov˘ch obvine-ní, nezakr˘val. V minulosti som tisíckrát viacveril SDKÚ ako Smeru a dnes je ten rozdiele‰te väã‰í.Nováãik vo vedení SDKÚ, b˘val˘ ‰éf INEKO

Eugen Jurzyca. Sme 30. 1.(Uznávaná osobnosÈ Jurzyca si nemyslí, Ïevstúpil do mafie.)

***

Poslanci by si mali preãítaÈ encykliku pápe-Ïa Benedikta XVI. (Láska k blíÏnemu v prav-

Redaktor Petr Fischer. Hospodáfiské noviny 27. 1.

(Politik by sa mal od na‰tvaného ‰éfa odli-‰ovaÈ t˘m, Ïe sa vie ovládaÈ a Ïe za svojevlastné hlúposti nenakriãí na nevinn˘ch.)

***

Barack Obama je koneãne prezident, na kto-rého môÏeme byÈ my, Ameriãania, hrdí, ão jeveºká úºava po ôsmich rokoch hanby., Nezna-mená uÏ to veºa, Ïe má rád dokonca dÏez?

Americk˘ gitarista Pat Metheny.Sme 27. 1.

(Hrdí môÏeme byÈ na politika za nejakújeho vlastnosÈ. My sme hrdí na koho? A zaão?)

***

Veºká koalícia, alebo ãisto ºavicová vláda?Nezastieram, Ïe uprednostÀujem „tretiu cestu“– stredovo orientovanú vládu väã‰ích strán smen‰ími partnermi. Tá pomáha zohºadÀovaÈmen‰inové záujmy a uãí politikov, aby bolitrpezliví a hºadali konsenzus.

Komentátor LukበJelínek. Neviditeln˘ pes 28. 1.

(KeìÏe v SR sa uplatnila „‰tvrtá cesta“ – je-den hypertroficky veºk˘ s dvoma mal˘mi –priãom veºk˘ dusil d˘chanie men‰ích, kto-rí sa len ÈaÏko presadzovali pri riadení ‰tá-tu, miniatúrni sa sústredili na zh⁄Àanie zi-skov pre svoje strany a blízkych podnikate-ºov.)

***

Informácie o komunikácii medzi Minister-stvom Ïivotného prostredia SR a firmou Inter-blue Group Europe nebudeme v tejto chvíli ko-mentovaÈ.

HovorkyÀa rezortu Ïivotného prostredia Jana Kaplanová. Sme 28. 1.

(Takto ‰kandalózne sa vyjadrujú hovorco-via alebo i ãlenovia vlády o problematic-k˘ch situáciách, na ktor˘ch sa podieºajú mi-nistri alebo premiér. Tvária sa, Ïe majú prá-vo sami urãiÈ, kedy verejnosti nieão pod-statné povedia, a kedy to zamlãia. Je toomyl, lebo sú povinní zodpovedaÈ sa verej-nosti vÏdy, keì je oprávnene zvedavá, ãi juneokradli.)

***

Dôkaz o existencii mimozem‰Èanov príde uÏtento rok. S pouÏitím nov˘ch technológií sa uÏpracuje na objave prv˘ch „obyvateºov“ Mar-su. Nebudú to v‰ak Ïivoãíchy ãi nebodaj inte-ligentné bytosti priamo na na‰om planetárnomsusedovi. Dôkaz o Ïivote na Marse objavímena Zemi v kameÀoch, ktoré k nám z tejto ãer-venej planéty prileteli.

·éf NASA pre astrobiológiu David McKay.Scientific American 28. 1.

(TakÏe sme sa moÏno uÏ „niekoho“ z inejplanéty dot˘kali, keì sme sa obtreli o neja-k˘ kamenn˘ predmet, a ani sme o tom ne-vedeli. Na ºudstvo ãakajú nevídané zázraky.)

***

Meranie chudoby nie je jednoduché. Je dô-

leÏité, ako sa cítia ºudia samotní. Nedostatokjednej ãi viacer˘ch podmienok „ko‰a“ slu‰né-ho Ïivota (teplo v byte, dovolenka mimo byd-liska, moÏnosÈ vymeniÈ star˘ nábytok, mäso natanieri kaÏd˘ druh˘ deÀ a náv‰teva re‰taurácieraz mesaãne) nás odkázal na 16. miesto. V po-cite odstavenia na okraj spoloãnosti sa na‰iobãania ocitli dokonca na 3. najhor‰om mies-te v EÚ, za nami uÏ boli len Bulhari a Slová-ci.

Sociálny stratég Martin PotÛãek.Blog.aktuálnû.cz 29.1.

(Ak deti poslancov a ministrov majú zabez-peãenú bezproblémovú náv‰tevu ‰koly adosÈ financií na to, aby mohli na úrovniviesÈ rodinu, k˘m tisíce in˘ch tak˘to solíd-ny komfort svojim deÈom zaruãiÈ nemôÏu,majú maÈ tie tisíce pocit chudoby? Dá sa ho-voriÈ o sociálnom ‰táte, ak je zrejm˘ rozdielmedzi existenãnou úrovÀou rôznych detí?)

***

Starého ãloveka omladiÈ - to je krásna my-‰lienka. Kto z nás by nechcel aspoÀ spomaliÈãas? Ideálne by bolo zostarnúÈ do urãitéhoveku a odtiaº naspäÈ mladnúÈ. Ale to je veºmikomplikované. Problém je v tom, Ïe bunky atelo si „pamätajú, ão bolo“.

Molekulárna biologiãka Vanda Repiská. Plus 7 dní 29. 1.

(Zvieratá sú aj preto bezstarostné, Ïe ichzrejme netrápia problémy staroby.)

***

Malá hlinená so‰ka pravdepodobne tehotnejÏeny objavená na Pustom Chotári v Beladiciachpochádza z neskorej kamennej doby, ãiÏe jejvek moÏno odhadnúÈ na viac ako 5 000 rokov.Ide o ozaj unikátny objav, ktor˘ roz‰iruje do-teraz malú skupinu venu‰í slovenského prave-ku.

Archeológ Matej Ruttkay. Pravda 29. 1.

(âlovek sa ãasto nevie rozhodnúÈ, ãi sa máviac nadch˘naÈ objavením meteoritu AllanHills 84001, ktor˘ obsahuje stopy po bakté-riách Ïijúcich na Marse a ktor˘ na Zem do-padol asi pred 13-tisíc rokmi, alebo objave-ním venu‰e, ktorú vymodeloval Praslovákkedysi kdesi v nepredstaviteºn˘ch podmien-kach niekde tu...)

***

Ako by mal prezident Obama zareagovaÈ nav˘sledky volieb v ‰táte Massachusetts, ktoréboli zjavne protestom proti nemu? Mám preneho jednoduchú radu: musí konaÈ ako prezi-dent, akého nám sºuboval poãas kampane.

Americk˘ novinár Fareed Zakaria.Washington Post 29. 1.

(Ani po tisícich rokoch nevieme, ãi bol nie-kedy politik, ktor˘ by splnil v‰etko, ão sºú-bil.)

***

Vtáky sa vyvinuli z dinosaurov asi pred 150miliónmi rokov. Dlho si mnohí mysleli, Ïe pe-rie pôvodne narástlo vtákom z praktick˘ch dô-vodov a aÏ neskôr sa stalo okrasou. V skumyv‰ak ukazujú, Ïe to bolo zrejme naopak. Sprvo-

S U P E R M O N I T O R

112

de), ktorá v kríze poukazuje na ãosi, na ão ne-myslí takmer Ïiaden politik: na jej hodnotovépríãiny. Nejde o tajomstvo viery. Ide o to, poãom v‰etci podvedome túÏime, ale poãúvamelen názory v‰elijak˘ch ekonómov a ich nikdynenaplnené predpovede, pretoÏe mali byÈ vy-slovené pred t˘m, neÏ sa kríza prejavila a nieaÏ poãas nej, alebo po nej.

Komentátor Rudolf Kuãera. âesk˘ rozhlas 1. 2.

(A ak by si nepreãítali pápeÏov list, moÏnoby staãilo, keby sami napísali nejaké múd-re posolstvo, ako v tejto rozbúrenej dobe utí-‰iÈ na‰e du‰e a kde hºadaÈ zmysel Ïivota.)

***

To, Ïe Ïurnalisti písali o financovaní SDKÚs rovnakou poctivosÈou, ako o emisiách, ná-stenke, m˘te, súdoch a ìal‰ích problémoch,ktoré sa od volieb 2006 nakopili, dokazuje, Ïemédiá sa kauzám nevenujú preto, lebo sú s nie-k˘m, alebo proti niekomu, ale preto, Ïe hºada-jú pravdu. A zmysluplné argumenty akceptu-jú, nech uÏ s nimi príde ktokoºvek.

Komentátor LukበFila. Sme 1. 2.

(Slovenské médiá majú síce veºké profesio-nálne rezervy v kvalite rôznych materiá-lov, ale objektívnosti novinárov môÏu obãa-nia najviac dôverovaÈ z mienkotvorn˘chºudí.)

***

Vzhºadom na to, Ïe väã‰ina voliãov je málomajetná, málo vzdelaná a v problematike ria-denia ‰tátu málo orientovaná, dochádza k eta-blovaniu vlád, ktoré sºubujú oveºa väã‰ie so-ciálne v˘davky, neÏ môÏu z v˘nosu daní bezrizika uãiniÈ. ZadlÏujú sa a cel˘ tento v˘voj saskonãí v západnom svete celoplanetárnou me-novou reformou po tom, keì sa zrúti finanãn˘systém.

Biológ a filozof StanislavKomárek. Hospodáfiské noviny 1. 2.

(Máme oklasifikovaÈ prognózu, Ïe sa zrútifinanãn˘ systém a Ïe sa zo spoloãnosti stra-tia peniaze, ako optimistickú, ãi pesimistic-kú? Bude sa nám ÏiÈ lep‰ie, alebo hor‰ie?)

***

âeskí obãania platia za prevádzku ‰tátu slu‰-né peniaze. Oãakávajú teda, Ïe vláda a politic-ké strany za to nieão odvedú. V roky politic-k˘ch predstaviteºov sa v‰ak dajú zhrnúÈ dovety, Ïe vláda s krízou niã robiÈ nemôÏe. V‰et-ci ãakajú, Ïe sa zobudí ekonomika v EÚ a oÏi-venie sa prenesie do âR. A v‰etko bude akopred krízou.

Komentátor Petr Holub. âesk˘ rozhlas 2. 2.

(Charakteristick˘m rysom kaÏdej politickejelity je tvrdo‰ijné úsilie nájsÈ také vety, vy-svetlenia a odôvodnenia, ktoré ºuìom zale-pia a zaslepia oãi.)

***

Volení predstavitelia ‰tátu pov˘‰ili v˘stav-bu diaºnic a in˘ch diel nad práva obãanov spo-lurozhodovaÈ o podobe prostredia, v ktoromÏijú. Je to v rozpore s európskou legislatívou.

Informácia ãasopisu Trend o listeriaditeºa EK Ahnera predstaviteºom SR.

Sme 2. 2.(Vraví sa, Ïe poslanci nemajú za úlohu lensedieÈ na schôdzach NR a hlasovaÈ, ale isteaj ovládaÈ legislatívu EÚ a braÈ ju do úva-hy pri prijímaní zákonov. Ak konajú protinej, ignorujú túto svoju úlohu a mali byniesÈ za to zodpovednosÈ, dokonca moÏnotak, Ïe by zaplatili za spôsobené ‰kody –ako sa platí za v‰etky ‰kody, ktoré obãanspôsobí ‰tátu.)

***

Za SaS vidno stabilné podnikateºské záze-mie, ktoré sa identifikuje s osobou lídra. Dru-h˘m oporn˘m stæpom sú ºudia z reklamnejbrandÏe. Táto kombinácia sa podpísala podpolitick˘ marketing strany. Ide o nov˘ ‰t˘l ko-munikácie prostredníctvom bulváru a reklamy.

Predná‰ateº na In‰titútepolitológie Michal KaliÀák. Slovo 3. 2.

(Súãasná nekoncepãná politika v‰ak nalie-havo potrebuje, aby zrelí obãania koneãnedostali moÏnosÈ vybraÈ si medzi doteraj‰ímisubjektmi, ktoré neponúkajú kvalitnú pers-pektívu, a medzi spoloãenstvami, ktoré pre-ferujú programovú zrelosÈ.)

***

Predsedova manÏelka Petra sa chystá na mí-tingy âSSD. Je to ten najlacnej‰í trik, ktorí dajúsocialisti dohromady, lenÏe, bohuÏiaº, skvelefunguje. Skoro za ním cítim Paroubkov˘chamerick˘ch expertov, cynick˘ch majstrov emó-cií: mladá, rozosmiata a prívetivá manÏelka na-sadzuje pouliãnému krikºúÀovi ºudskú mas-ku. Pritom snobskí manÏelia biednymi Ïivot-mi chudákov opovrhujú – ich svet sa totiÏ na-chádza v luxusnom hoteli Kempinski ãi v ob-chodoch na lond˘nskej Oxford Street.

Publicista Petr Holec. Reflex.cz 3. 2.

(Málokto má tak rád drah˘ luxus ako sociál-ne ladení ºavicoví politici.)

***

V nov˘ch syntézach Európanov a Ameriãa-nov sa bizarne snúbia prvky rôznych nábo-Ïensk˘ch systémov. A je ich oveºa viac neÏt˘ch, ktoré spolu s Dawkinsom oznamujú roz-chod s vierou a prestup k „nov˘m ateistom“.MoÏno slabne religiozita ako náboÏensky or-ganizované vyznanie viery v boha. Pretrvávav‰ak individuálna viera vo vy‰‰í zmysel ºudskejexistencie.

Publicista Jefim Fi‰tejn. T˘Ïdenník Euro 3. 2.

(Ak na Slovensku e‰te dominuje tradiãnáviera so spevmi a kázÀami v chrámoch, vUSA sa vzÈah ºudí k Bohu modernizuje. Ak˘v˘znam má v‰ak hrubá Dawkinsova kniha,ktorá rozsiahlo demon‰truje jeho ateizmus?Ak hlasná viera v Boha má svoj zmysel,naão je – okrem afektovaného gesta – pre-sviedãanie okolia: „Neverím v Boha!“?)

***

Nev˘hodou odchodu ‰ikovn˘ch ºudí do po-litiky je, Ïe odchádzajú do politiky. A prísÈ o ne-

závislého experta, analytika ãi právnika je nie-kedy pre spoloãnosÈ strata, ktorú nevyváÏi anizískanie jedného normálneho politika navy‰e.Málo sudcov dokáÏe o pomeroch v justícii ho-voriÈ tak otvorene ako Jana Dubovcová, len párprávnikov vie vysvetliÈ ústavné otázky akoRadoslav Procházka, moÏno nikto sa nevyznáv odvodoch ako Jozef Mihál a Eugen Jurzycapatrí medzi t˘ch pár ekonómov, ão zrozumiteº-ne rozprávajú aj o zloÏit˘ch problémoch.

Komentátor LukበFila. Sme 3. 2.

(LenÏe, ako graduje úvahu Fila, „okami-hom vstupu na kandidátku SDKÚ, KDH ãiSaS sa vzdávajú nezávislosti“. A stávajú sapodriaden˘mi nesamostatn˘mi osobnosÈa-mi.)

***

Poãas krízy ºudí najviac láka práca v kance-lárii. V minulom roku to bola top Ïiadaná po-zícia na pracovn˘ch portáloch. Je to spôsobe-né t˘m, Ïe kancelária vyvoláva u ºudí pocit väã-‰ej pohody neÏ práca obchodníka, s ktorou saspája veºa stresu.

ManaÏérka personálnejspoloãnosti Martina Klubicová. HN 3. 2.

(TakÏe medzi poslancami a úradníkmi veºarozdielov nie je.)

***

Vzhºadom na záplavu ‰tudentov a neustálerastúci poãet vysok˘ch ‰kôl existujúcich poma-ly v kaÏdom okresnom meste podlieha hodno-ta vzdelania inflácii. Kopírovanie cudzích my-‰lienok vydávan˘ch za vlastné je sprievod-n˘m javom. ·tudenti v duchu hesla „v‰etko jena webe“ netvoria, ale kompilujú. A t˘ch, kto-rí predsa len tvoria, ostatní ãasto povaÏujú zahlupákov. Naão sa trápiÈ so seminárnou prácou,keì o jej téme uÏ predt˘m napísal ktosi in˘?

Komentátor Michal Feik. Slovo 3. 2.

(Ako vôbec rodiãia, uãitelia a kÀazi vycho-vávajú mladú generáciu? UÏ nikto nechcemaÈ radosÈ z toho, Ïe bude – a ãestne – au-torom vzru‰ujúceho a originálneho textu?)

***

Sex vnímam ako intímnu záleÏitosÈ a keìsom videl konkurz do pornofilmu, bol som‰okovan˘. Mal som problém komunikovaÈ sºuìmi, ako sú striptérky. Pred nakrúcaním somteda chodil za nimi a rozprával sa. Niektorímoji známi mi vraveli, Ïe mi uÏ nikto nedá pe-niaze na ìal‰í film, lebo som si dovolil nieãoveºmi nepopulárne: spojiÈ erotiku s politikou.

Filmár Peter Begányi(dokumentárny film „Erotic Nation“).

Pravda 4. 2.(Je to u nás ÈaÏko rie‰iteºná otázka: Ako ro-biÈ dokumentárny film z oblasti erotiky?)

***

Politické strany dostávajú príspevky od ‰tá-tu na svoju prevádzku. Preão? NedokáÏemnájsÈ odpoveì na túto otázku. Veì politickástrana je súkromné zdruÏenie ºudí, s ktor˘m janemám niã spoloãné. Snáì len to, Ïe mi potomovládajú Ïivot. Ale peniaze pre ne? Preão?

S U P E R M O N I T O R

113

DávaÈ príspevok nieãomu, ão sa potom snaÏípresadiÈ ãasto len svoj vlastn˘ záujem, veºmiãasto in˘, neÏ môj vlastn˘. To je dosÈ zvráte-ná logika. A veºmi hnusná praktika.

Grafik Tom Vild. Lidovky.cz 4. 2.

(Nelogické platenie stranám preniklo dokoncepcie politiky ‰tátu ako samozrejmosÈ.A tak politici aj z peÀazí veºmi chudobn˘chºudí pre niã za niã Ïivia svoje rodiny.)

***

Nedávno som sa dopoãul, Ïe 60 % pamia-tok UNESCO sa nachádza v Taliansku, priãompolovica z toho je vo Florencii. To je aÏ neuve-riteºné, keì si uvedomíme, Ïe tretina kultúrne-ho svetového dediãstva je sústredená do jedi-ného mesta.

Opern˘ spevák Gustáv Beláãek.Sme 4. 2.

(âarovná Florencia je v˘nimoãn˘m mes-tom, kde sa najmä poãas renesancie vytvo-rila unikátna spoloãenská atmosféra, ktoráin‰pirovala desiatky talentovan˘ch ºudí ksiln˘m umeleck˘m v˘konom. Mesto malocelé desaÈroãia tak˘ch ‰ºachticov – a i du-chovn˘ch –, ktorí mali rozko‰ z toho, Ïemohli byÈ ‰tedr˘mi mecená‰mi.)

***

Zaujíma ma aj dno ºudsk˘ch vá‰ní. Vypl˘-va to z mojich skúseností, keìÏe som sa ocitalv rôznych ºudsk˘ch situáciách, bol som hore ajúplne dole. Mám ‰Èastie, Ïe som zo v‰etkéhovy‰iel bez váÏnych strát, Ïe ma tie pády dokon-ca posúvali, ão môÏem pretavovaÈ do tvorby.

Skladateº a klavirista Jevgenij Ir-‰ai (rodák z Ruska). TV oko 5. 2.

(Nedá sa povedaÈ priamoãiaro, kde a akoumelecká energia udrÏí ãloveka hore, alemá úÏasnú silu, keì dokáÏe ãloveka pri-drÏaÈ a zachrániÈ pred pádom.)

***

Keì ‰peciálni sudcovia dostávali o vy‰e 4--tisíc eur vy‰‰ie platy ako ich ostatní kolego-via, bola to diskriminácia. Rozhodol o tomokresn˘ súd, ktor˘ prisúdil sudcovi Gáboríko-vi 90-tisíc eur. KaÏd˘ sudca mal v‰ak podºaLip‰ica moÏnosÈ ísÈ na ‰peciálny súd. Ale kaÏ-d˘ ne‰iel.

Îurnalistka Veronika Pru‰ová. Sme 5. 2.

(Je veºmi únavné ÏiÈ v krajine, kde sudcabeÏného súdu môÏu vysúdiÈ 90 000 eur za to,Ïe mal ist˘ ãas niωí plat ako sudcovia súdov‰peciálnych. A pritom justícia je vraj elita.)

***

Aby sme chodili viac na kultúru, musí na-rásÈ stredná vrstva.

Huslista Juraj âiÏmaroviã.TV oko 5. 2.

(A ministerstvo kultúry i Matica slovenskámusia rázne zmeniÈ svoj ‰t˘l konania. Mu-sia cieºavedome a ãestne vytvoriÈ koncepciusvojej dotaãnej politiky, lebo bez nej väã‰i-na divadiel a hudobn˘ch spoloãenstiev buìzanikne alebo bude len tro‰káriÈ bez efektu.)

***

Keì Merkelová v Nemecku zdôvodÀovalazavedenie ‰rotovného, novinárovi slu‰ne pri-znala, Ïe to moÏno nie je najlep‰ie rie‰enie, aleÏe to chce aspoÀ skúsiÈ, lebo lep‰ie aktuálnenemá.

Akordeonista Boris Lenko. TV oko 5. 2.

Minister v‰ak Èaωie prizná, Ïe nepoznal lep-‰ie rie‰enie ako tender utajen˘ pri záchode.)

***

Od premiéra Fica to bol husársky kúsok.Staãilo zvolaÈ niekoºko tlaãov˘ch besied, naktor˘ch obvinil SDKÚ z prania ‰pinav˘ch pe-Àazí, a zaãal sa cirkus. Zabudlo sa na ‰kanda-lózny predaj emisn˘ch kvót, pri ktorom ‰tát pri-‰iel o stámilióny eur, uÏ sa nehovorí o ‰kanda-lóznych sociálnych podnikoch, kde ºudia blíz-ki vládnej moci vo veºkom defraudujú na‰e pe-niaze.

Komentáror Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 5. 2.

(Pre politikov je podstatné vedieÈ vraziÈ pro-tivníkovi hrdzav˘ klinec do brucha.)

***

Morálne hodnoty sa cez okuliare politiky,bojujúcej najmä o kohútiky finanãn˘ch tokov,vidia veºmi skreslene. Pritom je pravda, Ïeprázdna peÀaÏenka je zlá vec, hor‰ia je v‰akprázdna hlava a najhor‰ia prázdne srdce.

KÀaz a publicista Marián Gavenda. Pravda 6. 2.

(Kazateºské texty pôsobia zväã‰a dogmatic-ky a kli‰éovite, ale pritom v ich holej kon-‰trukcii b˘va ãasto aj holá pravda, a my bysme ju nemali poh⁄davo odmietaÈ.)

***

Islam a kresÈanstvo nikde na svete neexistu-jú vedºa seba tak blízko ako v Istanbule. Je topredov‰etk˘m dôsledok orientálneho pluraliz-mu. PretoÏe aj grécko-pravoslávna a arméns-ko-gregoriánska cirkev sú v˘chodné náboÏen-stvá. Zostáva otvorená otázka, ãi takéto spolu-Ïitie kultúr by bolo moÏné so západn˘m nábo-Ïenstvom, napríklad katolíckym. Najväã‰ie ni-ãenie nezaÏil byzantsk˘ Kon‰tantínopol, keì hodobyli Osmani, ale keì ho v 1204 dobyli ka-tolícki kriÏiaci a Benátãania, ktorí pravosláv-ne náboÏenstvo nenávideli oveºa viac ako mo-slimovia.

Tureck˘ spisovateº Petros Markaris. Sme 6. 2.

(Asi je uÏ ãas preru‰iÈ nekritické vyzdviho-vanie kresÈanstva ako základu Európy ãivyspelej kultúry. KresÈanstvo rôznych obdo-bí je dôleÏit˘m faktorom v˘voja staréhokontinentu, ale nie bezchybn˘m a ani nie je-din˘m. Treba ho veºmi tolerantne zaradiÈ doeurópskych kultúrnych prúdov, ale asi niãviac.)

***

Expresná novelizácia zákona o posilnenípozície obãanov pri schvaºovaní stavieb doka-zuje, Ïe ãlenstvo SR v EÚ má svoj pozitívnyúãinok. Pri v‰etk˘ch v˘hradách proti byrokra-

tizmu vládnucemu v útrobách európskych in-‰titúcií je Európska komisia zrejme jedin˘ or-gán, ktor˘ e‰te dokáÏe efektívnym spôsobomzatlaãiÈ na slovenskú vládu.

Komentátor Erik Potock˘. Pravda 6. 2.

(Európska únia donucuje aj byrokratov vSR, aby re‰pektovali európsku demokra-ciu.)

Je naãase skoncovaÈ s pokrytectvom, zauja-tosÈou a dezinformáciami v súvislosti s Bene-diktom XVI. Sotva ho zvolili, uÏ ho médiá za-ãali obviÀovaÈ z „konzervativizmu“, ãím spus-tili nekoneãn˘ kolotoã – akoby pápeÏ vôbecmohol nebyÈ konzervatívny.

Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy. Sme 6. 2.

(Ak v‰ak ním byÈ musí, je to len zlozvyk, kto-r˘ sa stal súãasÈou konvenãnej tradície.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Tele plus 6. 2.(Politici na kaÏdom novinárskom mikrofó-ne vidia nasadenú boxerskú rukavicu.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. Tele plus 6. 2.(V ãase krízy sa sÈahujú nielen nezamestna-né robotníãky z jednej textilky do druhej, aleaj karikaturisti povedzme z HN do Teleplus.)

***

Bojná bola na prelome 8. a 9. storoãia bo-hat˘m centrom star˘ch Slovanov. Najvzácnej-‰í medzi archeologick˘mi nálezmi je najstar‰íkresÈansk˘ zvon, nájden˘ na území strednej Eu-rópy. A pozlátené plakety s kresÈansk˘mi mo-tívmi, zrejme upevnené na prenosnom oltári.

Autor v˘stavy Vladimír Turãan. Pravda 8. 2.

S U P E R M O N I T O R

114

(Na‰a prízemnosÈ nám bráni, aby sme sahrdo chválili predmetmi, ktoré potvrdzujúvyspelosÈ na‰ich dávnych predkov. Nerozo-chveje nás ani veºkolep˘ zvuk najstar‰iehokresÈanského zvona na tomto území. Uveli-ãí nás nie celkom slovensk˘ krẠSvätopluk,a nie duchovná vyspelosÈ star˘ch Slovanov,ktor˘ch poz˘val k modlitbe vzácny zvon.)

***

Eurozóna sa nikdy sa nezaoberala moÏnos-Èou vylúãenia neschopn˘ch ãlenov. MôÏu jev‰ak k tomu donútiÈ finanãné trhy. PoìakujmeGrékom a Portugalcom za lekciu a pouãme saz nej.

Prognostik Vladimír BaláÏ (SAV).Sme 8. 2.

(âlovek má mrazenie v chrbte, keì ãíta, Ïeby sa mal poìakovaÈ Grékom za pouãenie,ktoré poskytujú Európe – a Ïe Gréci asi zaÀzaplatia zníÏením svojej Ïivotnej úrovne.)

***

Hoci sa skonãil socializmus, stranícke kád-re o svoj vplyv nepri‰li, len zmenili fórum. Vprivatizácii pri‰li k veºk˘m majetkom a spoloã-nosÈ ostala nevybalansovaná ako predt˘m.

Maìarsk˘ spisovateº Péter Nádas.T˘ÏdeÀ 8. 2.

(Hlboké stopy, ktoré ostali po komunizme,sú ohyzdné. Treba ich vymazaÈ z politiky, zo‰tátnej správy, z justície, z ekonomiky. Pred-seda Najvy‰‰ieho súdu nemá zarputilo bo-jovaÈ proti kresÈanovi Lip‰icovi a premiérproti liberálovi Dzurindovi, ale v‰etci doved-na proti boº‰evick˘m fantómom okolo seba.)

***

Ministerstvo práce reaguje na v˘hrady EKvoãi niektor˘m obmedzeniam dôchodkov˘chfondov v 2. pilieri r˘chlou novelou zákona. Do-chádza ku korekcii vyt˘kan˘ch nedostatkov ak odstráneniu diskriminaãn˘ch prvkov, ãím savytvára ‰ir‰í priestor pre investovanie.

Hovorca Michal Stu‰ka. Sme 8. 2.

(Naão sme si v‰ak zavádzaním rôznych di-skriminaãn˘ch prvkov po‰kodili meno?)

***

·védsko má ãestnú, vzdelanú, protestantskyagilnú populáciu a hrie‰ne zbohatlo na 2 voj-nách. Je to jediná vyspelá ekonomika, ktorávyváÏa nespracované suroviny a má najlep-‰ích perfektne po anglicky hovoriacich ved-cov a podnikateºov. My máme len ‰védskedane.

Politológ Alexander Tomsk˘. Lidové noviny 9. 2.

(Slovensko je moÏno e‰te kresÈanskej‰ie ako·védsko, ale Ïe by zato bolo – ako by niek-to ãakal – ãestnej‰ie, vzdelanej‰ie a agilnej-‰ie, to zaruãene nemoÏno povedaÈ.)

***

Valorizaãn˘ mechanizmus umoÏÀuje, Ïe ná-rast vysok˘ch dôchodkov po ich kaÏdoroãnejvalorizácii je niekoºkonásobne vy‰‰í, ako je mi-nimálna suma potrebná na pokrytie zv˘‰en˘ch

nákladov. Aj pôvodne blízke dávky sa od sebaãoraz viac vzìaºujú.

PoslankyÀa za KDH Monika Gibalová. HN 9. 2.

(Starobné dôchodky v EÚ patria medzi naj-niωie v EÚ. V podstate sú trápne. Namies-to toho, aby kresÈanská politiãka hºadalasystém, ktor˘ by skvalitnil v‰etk˘m senio-rom Ïivot a urobil ho dôstojn˘m, ona rad-‰ej chce sklapnúÈ príjmové noÏniãky obme-dzením valorizácie dôchodkov ako-tak solíd-nych. Preão sa nezam˘‰ºa nad správnosÈouvalorizácie platov niektor˘ch politikov, ajposlancov, ktorí v pomere k státisícom beÏ-n˘ch pracujúcich zarábajú ãoraz viac? Pre-ão tam nepresadzuje svoje teórie?)

***

MôÏeme sa sporiÈ, ãi je dnes pre SR nebez-peãnej‰í populizmus, alebo klientelizmus. Z po-hºadu daÀovníkov je urãite najdrah‰ia ich kom-binácia spojená s neschopnosÈou normálnespravovaÈ veci verejné. Minister VáÏny od za-ãiatku nezvládol projekt ako manaÏér verejn˘chzdrojov. M˘to je pritom v˘born˘ mechanizmusna rie‰enie mnoh˘ch problémov v doprave.

Komentátor Rado BaÈo. Sme 10. 2.

(Navy‰e väã‰ina odborníkov i beÏn˘ch ob-ãanov chápe zásadn˘ v˘znam zavedeniam˘ta pre cestnú dopravu, a preto ho neod-mieta. Minister sa pri m˘te prejavil ako ºah-tikár.)

***

Problémom v stredoeurópskom re¬gióne je,Ïe v rade krajín b˘valého komunistického blo-ku sa niektorí zakomplexovaní politici nemô-Ïu zbaviÈ historick˘ch stereotypov a pokú‰ajúsa ísÈ dopredu „s hlavou otoãenou dozadu“, ãoasi nie je pohodlné ani rozumné.

Rusk˘ velvyslanec v SRAlexander Ivanoviã Udaºcov. Slovo 10. 2.

(UÏ aj rusk˘ diplomat teda upozorÀuje, koº-ko bolesti vyvoláva povykrúcan˘ krk, lenslovenskí politici sú takí zaslepení, Ïe si rad-‰ej vykrútia krk, neÏ by pri‰li o svoju moc.)

***

Spôsob, ak˘m sa mnohí sudcovia domáha-jú peÀazí, o ktoré mali byÈ ukrátení v porovna-ní so svojimi kolegami, je hanebn˘. Informá-cie, podºa ktor˘ch sa na súdoch ‰írili návody,ako od ‰tátu vysúdiÈ peniaze, navodzujú dojem,Ïe ide o organizovanú akciu proti ‰peciálnemunástroju spravodlivosti. A ministerka Petríko-vá uvaÏuje u mimosúdnom vyrovnaní. KeìÏesama podala Ïalobu, chce sa vlastne vyrovnaÈsama so sebou.

Komentátor Márius Kopcsay.Pravda 11. 2.

(Îaloba sudcov kvôli údajnej platovej di-skriminácii je nízkou hrou. Keby sa domá-hali takto od‰kodného za neoprávnene níz-ku mzdu lekári, ão by bolo s chor˘mi sud-cami?)

***

UráÏa ma, ak˘m spôsobom politici in‰trumen-talizujú svoju dobroãinnosÈ. âo má spoloãné so

mnou, Ïe Vondra dá peniaze nejak˘m ‰portov-com v Slanom alebo Ïe Parkanová vydraÏila nacharitatívnej aukcii obraz? Preão ma s t˘m, do-ãerta, vôbec obÈaÏujú? VÏdy som vnímal dob-ré skutky ako nieão krehké a hlavne intímne.Keì sa vytiahnu na svetlo, pôsobia trápne. Pri-tom, ak sa verejnosti pripomínajú, je to ak˘sidruh morálne akceptovateºného vydierania.

Komentátor Milo‰ âermák.LN 11. 2.

(Politici bez fantázie si vytvárajú imidÏ ajveºmi nechutn˘mi spôsobmi.)

***

V Da Vinciho kóde sa p˘tam, ão ak je JeÏi‰viac ãlovekom, ako si myslíme? âo ak nie jeaÏ tak veºmi BoÏím synom, ale má v sebe viacºudského? V Stratenom symbole si zasa kla-diem opaãnú otázku – ão ak je na‰a ºudská pod-stata viac boÏská, ako si myslíme? âo ak je Bohna‰ím roz‰íren˘m bytím a my sami sme stvo-riteºmi tohto sveta?

Spisovateº Dan Brown.Plus 7 dní 12. 2.

(Pravdu o Bohu nemusíme a ani nemôÏemepoznaÈ bezo zvy‰ku. Preto je absurdné, aksi cirkev nam˘‰ºa, Ïe jej neomylnosÈ sa tak-mer pribliÏuje neomylnosti BoÏej.)

***

Treba vyvrátiÈ slovenskú poveru, Ïe J&T jeblízka Smeru. Nie. J&T je blízka ‰tátnemu vá-lovu. NezáleÏí, kto ho spravuje.

Komentátor Peter Schutz. Sme 12. 2.

(Drsná pravda o rozhodujúcich faktorochdne‰nej slovenskej reality.)

***

âínska politika jedného dieÈaÈa v rodine zrú-ti systém dôchodkového zabezpeãenia. Poãetdôchodcov bude rásÈ r˘chlej‰ie ako poãet ºudív produktívnej ãinnosti. Aktivistky v ·angha-ji dokonca prehovárajú mladé Ïeny na druhédieÈa osobn˘mi diskusiami na nároÏiach ulíc.

Tamara Trinhová (Deutsche Bank.Financial Times Deutschland 12. 2.

(Takéto dôsledky má kampaÀov˘ spôsobrie‰enia demografickej problematiky v ob-rovskej a súãasne totalitnej krajine. Niekoº-ko rokov aktivistky v âíne nahovárali mla-dé Ïeny, aby mali len jedno dieÈa – a terazich presviedãajú o potrebe dvoch detí.)

***

Som presvedãená, Ïe hoci sa za ideál Ïenskejkrásy v‰eobecne pasuje blondína s dlh˘mi no-hami a veºk˘mi prsiami, muÏi si v skutoãnos-ti viac potrpia na prirodzené dievãatá.

Hereãka Kristína Svarinská (20).Plus 7 dní 12. 2.

(Bodaj by Svarinská mala pravdu. Hneìby bol Ïivot kraj‰í a Ïeny muÏom e‰te bliÏ-‰ie.)

***

Vlani ma zaskoãilo veºké mnoÏstvo senáto-rov, ktorí hlasovali za zo‰tátnenie verejn˘chmédií t˘m, Ïe by sa previedli pod kuratelu

S U P E R M O N I T O R

115

‰tátneho rozpoãtu. Bolo medzi nimi neãakaneveºa zvuãn˘ch a solidn˘ch mien. PovaÏovalsom to za prechodnú politickú stratu rozumu.

Sociológ Ivan Gabal. âesk˘ rozhlas 13. 2.

(Pred rokmi sa zahniezdila v hlavách exper-tov ako písmo sväté idea, Ïe verejnoprávnemédiá nesmú byÈ financované cez ‰tátny roz-poãet, lebo by stratili svoju nezávislosÈ. Pri-tom to môÏe byÈ úplne naopak. V SR sa stá-le platia koncesionárske poplatky, ale keìÏenestaãia pokryÈ v˘robu kvalitn˘ch progra-mov, ministerstvo kultúry „kupuje“ od STVa SRo niektoré programy. Keby zákon sta-novoval dotácie z rozpoãtu a presne by ur-ãil, Ïe to bude povedzme 1,3 + 0,7 % z celko-vej sumy rozpoãtu, bolo by to úplne ãisté.)

***

Za v‰etko, ão je vo mne, vìaãím svojimpartnerom, s nik˘m som neÏila zbytoãne. KaÏ-d˘ nieão tomu druhému odovzdá – svoju sku-pinu záujmov, svoje kultúrne typy. Keì tátoenergia vyprchá, ºudia sa rozchádzajú.

Hereãka, moderátorka Ester Koãiãková.Sme 13. 2.

(Moderátorky sú zásobárÀami g˘ãu. A pred-sa dnes málokto okrem nich nieão múdrepovie. Nejakú pravdu o Ïivote. AspoÀ ãias-toãnú. Filozofovia a intelektuáli vymierajú.)

***

Po Pekingu musia kaÏdé olympijské hryÏiariÈ ako ideál. UkáÏu sa na otvorení svetovílídri? Povolia usporiadatelia voºn˘ prístup k in-ternetu? Bude ‰portovcov dusiÈ smog? Takéotázky by vo Vancouveri pôsobili ako z inéhosveta.

Komentátor Zbynûk Petráãek. Li-dové noviny 13. 2.

(Asi jedinou v˘hodou OH 2008 v ãínskomPekingu bolo to, Ïe svet si mohol ãierne nabielom overiÈ zniãujúce dôsledky cieºave-domej diktatúry a komunistickej totality.)

***

UÏ v Európe nezostalo veºa, ão by nebolo vkompetencii Bruselu. Zostáva nezorané uÏ lenjedno pole: kultúra. Únia si na Àu vyhradila 57miliónov eur. A ja som ‰Èastn˘, pretoÏe ãím me-nej eurokratov sa zaujíma o kultúru, t˘m lep-‰ie pre nás. Nemeck˘ filozof Marquard mápeknú vetu, ktorú by si mali eurokrati zapísaÈza u‰i: „Nejde o to zmeniÈ svet, ale u‰etriÈ ho.“

Nemeck˘ básnik a spisovateº Hans Magnus Enzensberger. Sme 13. 2.

(Aj Slováci by sa ju mali nauãiÈ naspamäÈ.)

***

Tzv. plenárny snem pred piatimi rokmi jas-ne povedal, Ïe cirkev potrebuje otvoren˘ aodváÏny dialóg v duchu zmierenia so spoloã-nosÈou. Uvedomujeme si to, ale zároveÀ pro-síme trochu o istú zhovievavosÈ, lebo cirkev podesiatkach rokov neslobody musela nielenutváraÈ svoju ‰truktúru, ale musela si aj vosvojom vnútri vydiskutovaÈ urãité názorovéprúdy.

Nov˘ praÏsk˘ arcibiskup Dominik Duka. Právo 15. 2.

(Aj slovenskí veriaci by potrebovali arcibi-skupa s kritick˘m duchom, ktor˘ by najmäs mlad˘mi kÀazmi vydiskutoval názorovéprúdy, a tie by otvárali i nové hºadanieBoha.)

***

Rokovanie s gangami ãi uÏ na Haiti, v Su-dáne alebo v Burundi je kaÏdopádne omnohokrat‰ie a úãinnej‰ie ako s niektor˘mi funkcio-nármi na‰ich ministerstiev. Pri rokovaniach sgangami platia presné pravidlá a ak ich dodrÏí-te, oni vás chránia, ão sa nedá povedaÈ o vy-jednávaní s niektor˘mi funkcionármi napr. re-zortu ‰kolstva, kde ani roky neviete, na ãom ste.

Exrektor súkromnej V· sv. AlÏbety(2009 sa vzdal) Vladimír Krãméry.

T˘ÏdeÀ 15. 2.(Je to smutné svedectvo lekára, ktor˘ pôso-bí a zachraÀuje ºudí v treÈom svete.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 15. 2. (A to sú havárie s najtragickej‰ími dôsled-kami.)

***

Najnápadnej‰ou premenou, ktorou pre‰laãeská politika od novembra 1989, je jej v˘raz-né zosurovenie. Iste, uÏ na zaãiatku bolo zavzne‰en˘mi frázami o pravde a láske veºa ‰pi-navého a neogabaného intrigánstva. Ale pred-sa len rozdiel medzi paroubkovsk˘m dne‰koma prvotnou eufóriou je priepastn˘. Kto by sibezprostredne po novembri dokázal predstaviÈ,Ïe dominantnú moc v ‰táte strhne na seba niek-daj‰í priemern˘ manaÏér z lukratívnej oblastinormalizaãnej prevádzky. A navy‰e vzorne de-mokratickou cestou, vôºou ºudu!

Politológ Bohumil DoleÏal.Události (politick˘ zápisník) 16. 2.

(Ubíjajúca je DoleÏalova pointa: stra‰neveºa svinstva – a, pochopiteºne, nielen v âR– sa deje úplne legálne, teda v súlade so zá-konom! To len dokazuje nevyrovnan˘ stavjustície, respektíve schopnosÈ niektor˘chpolitikov a justiãn˘ch ãiniteºov deformovaÈtretiu moc v ‰táte podºa potrieb najnespra-vodlivej‰ích a najnemravnej‰ích indivíduí.)

***

ªudia okolo mÀa, ktorí majú moÏno menejtalentu a skúseností, si dnes Ïijú oveºa lep‰ie,lebo dokáÏu robiÈ kompromisy so svedomím.Ja sa dostanem po ist˘ mantinel, ktor˘ nie somschopn˘ prekroãiÈ, a tam konãím. Ani neviem,ãi ma to má mrzieÈ, alebo mám byÈ ‰Èastn˘.

Scenárista a reÏisér Nikita Slovák.Sme 16. 2.

(Niektorí v‰ak vôbec neuvaÏujú o svedomí– nikdy si ho v sebe e‰te ani nev‰imli.)

***

âo Paroubka vedie k sústavnému poru‰ova-niu zmlúv a nakoniec aj volebn˘ch sºubov? Jeto dôsledok pandémie komunistického spôso-bu myslenia. Nie je to niã nové, sú t˘m naka-zení v‰etci nikto‰i, ktorí sa usilujú o moc.

Komentátor Ivo Rottenberg. Lidovky.cz 17. 2.

(Komunisti neboli – a nie sú – jediní politi-ci, pre ktor˘ch to najlep‰ie, ão ponúkali,boli sºuby. Îiadna strana pred touto sºubo-vou epidémiou nie je imúnna a desiatky ne-splniteºn˘ch ponúk zaplavia voliãov aj v SR.A najpohodlnej‰ie je – sºubom veriÈ.)

***

Poslanec za HZDS Haleck˘ najprv chcel,aby ním navrhované zmiernenie podmienoknároku na podporu v nezamestnanosti plati-lo od marca. Na druh˘ deÀ v‰ak návrh stiahola nahradil ho takmer totoÏn˘m, s úãinnosÈouaÏ od septembra. „MoÏno by pre‰iel s podpo-rou opozície, ale to si neviem predstaviÈ, akéby to mohlo maÈ dôsledky.“ Nemenovaní vy-sokopostavení politici Smeru, ako sám po-tvrdil, na neho vyvíjali nátlak, aby svoj návrhstiahol.

KÀaz a publicista Ján K. Balázs.Sme 17. 2.

(Úãelom zákona je trochu uºahãiÈ Ïivot ne-zamestnan˘m a pre nich a najmä pre ich ro-diny je existenãne dôleÏit˘ kaÏd˘ deÀ s pod-porou. Pre vládnych politikov – hoci ide ovládu sociálne solidárnu – ide o to prekºuã-kovaÈ sa bez problémov aÏ k voºbám.)

***

Zo svojej podstaty otvorenej politickej aré-ny parlament musí byÈ o‰kliv˘. Inak je zbytoã-n˘. Pekné parlamenty, kde sa kaÏd˘ správaposlu‰ne a hovorí primerane dlho, mávajú dik-tatúry.

Komentátor Petr Holec. Reflex.cz 17. 2.

(Niã nie je také farizejské, ako keì sa poli-tickí experti doÏadujú „politickej kultúry“,najmä v NR SR. Jednak ani jeden z fanfa-rónov, ak je poslancom, ju neuplatÀuje, ajednak sa ona naplno zhmotÀuje v diktatú-rach, kde k nijak˘m sporom nedochádza.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 17. 2.

S U P E R M O N I T O R

116

(Tak˘ ‰irok˘ v˘ber nemajú ani voliãi v Ta-liansku.)

***

Najvy‰‰í súd v Brne rozpustil Robotníckustranu. Náckovia v nej desili Rómov, desili ob-ãanov inej farby pleti. Desili aj homosexuálov.Kvôli tomu isté men‰iny Ïili u nás (a Ïijú) vstrachu. Ten sa prejavil aj odchodom ãasti Ró-mov do Kanady. Odi‰li aj slu‰ní, poctiví ºudia,ktorí u nás mali strach a nemali pocit, Ïe by saich ‰tát zastal.

Komentátor Martin Fendrych.T˘den.cz 18. 2.

(Naivní dúfali, Ïe s príchodom tretieho tisí-croãia príde do strednej Európy príjemn˘,kultivovan˘ Ïivot, v ktorom budú maÈ hlav-né slovo vyspelí a civilizovaní ºudia. Ak tuzostala Sodoma a Gomora, ãi ak jej e‰tepribudlo, musel odniekiaº zaviaÈ smradºav˘vietor. Pri‰li sme o Boha? NezaslúÏili sme siHo? Alebo sa len dokázalo, Ïe nikdy ne-bol?)

***

V kresÈanstve sa pôst vôbec net˘ka len jed-la. Podºa prorokov z Biblie je to situácia, keìto, na ão mám prirodzene nárok ako na mini-mum – a to musím maÈ –, pustím druh˘m,ktorí nemajú ani zìaleka to, ão mám ja. V sta-rom izraelskom svete mal ãlovek sociálne my-slenie zakotvené v sebe. Z vre‰tiacej opice sazmenil na bytosÈ p˘tajúcu sa, komu môÏe daÈto, ão jej zrazu zvy‰uje: ãas, peniaze, jedlo, sily.ObetavosÈ nám robí dobre.

KÀaz Daniel Kvasniãka. iHNed.cz 18. 2.

(A napriek tomu je záhadné, preão ºudiazväã‰a uprednostÀujú to hor‰ie v sebe – naúkor toho, ão z ãloveka robí bytosÈ vy‰‰ie-ho rangu.)

***

Médiá poznatky zo zväzkov Ú·TR („ÚPN“)interpretujú väã‰inou skratkovite a vyberajú sisamozrejme senzácie so známymi osobami.Z niektor˘ch prípadov, napríklad nejasnej úlo-hy európsky známeho spisovateºa Kunderu prizadrÏaní agenta po februári ´48, by malo preústav vypl˘vaÈ, Ïe v˘bu‰nej‰ie dokumenty tre-ba najprv dôkazovo podoprieÈ, neÏ sa ocitnú naverejnosti. Pritom skutoãní nositelia zla, tedadôstojníci ·tB, nikoho nezaujímajú tak, akokeì sa nejaká slávna hereãka motala aspoÀchvíºu v pavuãine ·tB, a pre nich bez úÏitku.

Komentátor Ondfiej Konrád. âesk˘ rozhlas 19. 2.

(Pre‰li dve desaÈroãia od pádu komunistic-kého reÏimu, ale e‰te sa stále ani nepohlo snespravodlivosÈou, ktorú ponovembrové ob-dobie vyprodukovalo. Z Vasila Biºaka je po-kojn˘ dôchodca, z údajného spolupracovní-ka s komunistami je zloãinec.)

***

Pri rozdeºovaní emisn˘ch povoleniek pod-nikom pri‰iel ‰tát vinou ministerstva Ïivotné-ho prostredia a vlády o viac peÀazí ako pri ob-chode s Interblue. K˘m garáÏová firma zaro-bila na ‰táte pribliÏne 80 miliónov eur, rozdá-

vanie firemn˘ch povoleniek nad úroveÀ v˘rob-n˘ch potrieb podnikov obralo ‰tát rádovo ostovky miliónov eur. Väã‰ina osloven˘ch firiemna na‰e otázky vôbec nereagovala.

Îurnalistky Katarína Ragáãová,Marianna Onuferová. Sme 19. 2.

(Ako vo svojom vedomí, vo svojej du‰i spra-covávajú podobné informácie beÏní, slu‰níobãania SR, ktorí ako tak vyjdú s mesaãn˘-mi príjmami, hoci – ak zoÏenú prácu – tvrdodrú na základné Ïivotné potreby pre seba asvoje deti? âo to znamená – sociálny ‰tát?Koºko zo svojej energie venuje premiér narie‰enie tohto kardinálneho orie‰ka? Vládai niektoré firmy problémy rie‰ia veºmi efek-tívne: neodpovedajú na ne.)

***

Dnes sa moje texty v detsk˘ch ãasopisochobjavujú zriedkavo. Pri‰la celkom iná, poãíta-ãová generácia. Mám pocit, Ïe do nej uÏ nevi-dím, neodváÏim sa do jej tém, je to pre mÀa in˘svet.

Básnik TomበJanovic, autor populárnych detsk˘ch kníh.

TV oko 19. 2.(MôÏe sa zakrátko staÈ, Ïe prietrÏ medzipoãítaãovou a ostatn˘mi generáciami sa e‰teviac prehæbi a zrazu sa vôbec nebude daÈprepojiÈ? Ak˘ bude potom Ïivot?)

***

Preão sa Slovensko nemodernizuje a nepri-pravuje na postkrízové podmienky? Absenciainiciatív ãi reforiem by bola v poriadku, kebypramenila z filozofického presvedãenia, Ïe to,ão funguje, netreba meniÈ. Opatrn˘, konzerva-tívny prístup nielen v politike, ale aj v in˘chsférach Ïivota je legitímny – nie je niã zlé natom snaÏiÈ sa veci nepokaziÈ. Ale v SR stále niesú podmienky na to, aby si v‰etci uãitelia moh-li dôstojne a efektívne vykonávaÈ svoju prácu.

Kandidát ekonómie na Harvardovej univerzite Ján Îilinsk˘. Pravda 19. 2.

(Voºby u nás pri‰li vo veºmi nevhodnomãase. Keby bolo stabilné obdobie, azda by sana‰lo aspoÀ pár politikov, ktorí by sa vloÏi-li do eliminovania de‰trukcie, spôsobenejslovenskej ekonomike krízou. Ale teraz celúenergiu vynakladajú na zdar vo voºbách.)

***

UÏ sa mi nepáãi byÈ celebritou, pretoÏe slá-va priÈahuje ‰ialencov. Princezná Diana, Gian-ni Versace, John Lennon, Michael Jackson, tív‰etci sú m⁄tvi. Dvoch z nich zastrelili pred ichdomami. Niã z toho by sa nestalo, ak by nebo-li slávni.

Britsk˘ spevák Elton John.HN 19. 2.

(âlovek – aj skvel˘ spevák – má rád sámseba. A tak v Àom vzniká ÈaÏká vnútorná di-lema: ÏiÈ za kaÏdú cenu, alebo riskovaÈ svojÏivot a byÈ ãlovekom zvlá‰tnej triedy?)

***

âeská veda svojím revoluãn˘m objavom –v spolupráci s Francúzskom – si pripísala ìal-‰í veºk˘ úspech v problematike lieãiv víru HIV.Je úÏasné sledovaÈ, ako je ãeská veda dlhodo-

bo úspe‰ná, keì z hºadiska financovania je vovyspelom svete skutoãnou Popolu‰kou.

Vysoko‰kolsk˘ ‰tudent Marek PapeÏ.iDNES.cz 20. 2.

(V samostatnej SR v‰etky doteraj‰ie vládyvedu a ostatné intelektuálne i umelecké v˘-kony poníÏili na úroveÀ biednych Popolu-‰iek. Ani za komunizmu hlúposÈ a po-vrchnosÈ nemala tak˘ priestor, ako poãastrhovej demokracie.)

***

ZmieriÈ sa s hodnotami, ktoré ãlovek ne-zdieºa, je cena, ktorú platíme za Ïivot v plura-litnej spoloãnosti.

Anglick˘ spisovateº Ian Buruma. Sme 20. 2.

(Pritom sa môÏeme dostaÈ do neúnosnej si-tuácie, ak ide o idey, ktoré sú v radikálnomrozpore s podstatn˘m náhºadom na‰ej bytos-ti na Ïivotné pravidlá. Ak odmietame trestsmrti, ako ho môÏeme tolerantne re‰pekto-vaÈ, ak sa t˘m úplne odcudzíme sami sebe?)

***

Kresba: Vojto Haring. Tele plus 20. 2.(Kam smeruje kompas slovenskej justície,nevie ani Boh, ani Fico, ani Lip‰ic, a uÏ vô-bec nie ministerka Petríková. Jedine moÏ-no pán Harabin.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

S U P E R M O N I T O R