1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CLXXIX. ČÍSLO 2010

CLXXIX. ãíslo 2010

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XVIII

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.sk

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. 428/08ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováMarta Toma‰oviãová

Peter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madej

ªudmila Mu‰kováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

madar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, TASR,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: StraÏan, s. r. o.M t̆na polícia SR

OBSAH

EditorialO kontrole arogantnej a kultivovanej (F. Nagy) 2Predseda vlády SRSlovensko pôjde úspe‰ne ìalej (Rozhovor s R. Ficom) 3Slovenská národná stranaVlastenectvo a jeho podpora zákonom (Rozhovor s J. Slotom) 6Hnutie za demokratické Slovensko Sústreìme sa na bezpeãnostnú politiku (Rozhovor s V. Meãiarom) 8Slovensk˘ priemyselRecept na dlhovekosÈ (Rozhovor s A. Barcíkom) 13Svet financiíSlovenská konsolidaãná svoje úlohy plní na jednotku (Rozhovor s A. Sakom) 14Vláda SRAby zmeny priná‰ali dobré vzÈahy (Rozhovor s M. Lajãákom) 16Nové v˘zvy – lep‰ie spôsobilosti (Rozhovor s J. Ba‰kom) 23Elektronick˘ technick˘ preukaz – v˘znamná novinka v oblasti e-sluÏieb 37(Rozhovor s R. KaliÀákom)Schengen – dva roky po (Rozhovor s J. Buãekom) 42Slovensko-nemecká spoluprácaInvestori sú ako plachá zver (Rozhovor s A. Hartmannom) 18Silné partnerstvo (Rozhovor s B. Stockerom) 19Strana maìarskej koalície Slovenská spoloãnosÈ potrebuje aj mentálne zmeny (Rozhovor s P. Csákym) 20Národná rada SRLisabonská zmluva by mala obãanom zaruãiÈ isté v˘hody 21(Rozhovor s P. Kuboviãom) Obrana a bezpeãnosÈ teraz v ‰ir‰ích súvislostiach (Rozhovor s J. Kovarãíkom) 34Aj práca vo v˘bore NR SR môÏe byÈ prospe‰ná len vtedy, ak je dôsledná 36(Rozhovor s P. Prokopoviãom) HZDS má stabilné postavenie na politickej scéne (Rozhovor s J. Haleck˘m) 59Ponúkame vyvedenie Slovenska z krízy (Rozhovor s J. Brockom) 60Koalícia a opozícia sú dva rozdielne svety (Rozhovor s I. ·tefancom) 61Rozprávka o troch gro‰och (Rozhovor s V. Mazúrovou) 62Obrana SlovenskaVeda a v˘skum pre obranu a bezpeãnosÈ (I. Christov) 24Azimut NATO (E. Ko‰út) 33 Ministerstvo obrany SRSmerovanie obrannej politiky SR (Rozhovor s J. Demetrianom) 26ZdruÏenie obranného priemysluKºúãová stratégia ZOP SR... (V. Ferencey) 28Ochrana strategick˘ch objektovMáme osemnásÈ rokov skúseností s ochranou objektov (P. Vrbiãan) 30Ozbrojené sily SRNové rádiostanice pre Ozbrojené sily SR 32(Rozhovor s O. Onráãkom a P. Podhradsk˘m)Policajn˘ zbor SRM˘tna polícia sa stáva súãasÈou PZ SR (Rozhovor s J. Packom) 38·peciálne vozidlá·piãkové pracoviská M˘tnej polície SR (StraÏan, s. r. o.) 39Informaãné technológieBezpeãnej‰ie mestá – kvalitnej‰í Ïivot (M. Ondru‰) 40Súãasné trendy v oblasti správy daní a odvodov (J. Plulíková) 46ITAPAUmenie eSluÏieb (Rozhovor s L. Mu‰kovou) 48Verejná správaInformaãná spoloãnosÈ a eGovernment (Rozhovor s J. Hochmannom) 49Ministerstvo financií SRReforma daÀovej a colnej správy prinesie efektívnosÈ aj úãinnosÈ 52(Rozhovor s M. Lendack˘m) Ministerstvo vnútra SRV súlade s Európskou úniou (Rozhovor s D. Sakovou) 54Úrad vlády SRDigitálna vláda (Rozhovor s J. âechom) 56Zahraniãní slováciVolebná legislatíva a moÏnosti aktívnej úãasti Slovákov Ïijúcich v zahraniãí 58vo voºbách do Národnej rady SR v roku 2010 (C. Baláz)Dialógy MM & EWCirkev – barliãka pre t˘ch, ão si sami nevedia vyprofilovaÈ svoje ja 64(Rozhovor s M. Markoviãom) Glosy – Poznámky – Eseje ·tyri potupné slovenské sklzy a nádeje 21. storoãia (E. Weidler) 68Na prahu volebného roka (R. Kotian) 70Parlamentn˘ denníkZmluva s Interblue group je nev˘hodná pre ‰tát – uÏ vedia v‰etci (rk) 72SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 79

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L

2

Keì v t˘chto ãasoch mnoh˘ch tvrd˘ch aãasto nezmyseln˘ch i neodôvodnen˘ch zrá-Ïok skupiny politikov so skupinou noviná-rov zisÈujeme, Ïe mnohí politici vo vláde av parlamente dôverujú serióznosti Ïurnalis-tov a ìal‰ích autorov Parlamentného kurié-ra, máme skutoãne dobr˘ pocit. Naozajdbáme o to, aby sme nikdy neprekrútiliv˘poveì ná‰ho rozhovorového partnera,aby sme neskreslili zmysel toho, ão chcelpovedaÈ. Samozrejme, pracovaÈ v takejtooblasti úplne bez ch˘b asi nie je moÏné, alemusia to byÈ omyly, ktoré sa stali vyslove-ne náhodne a bez zlého úmyslu. Ak pripus-tíme, Ïe aj Ïurnalistovi sa niektor˘ politikz celkom objektívnych dôvodov nepozdá-va, vÏdy si veºmi jasne uvedomujeme, ÏezakroãiÈ proti politikovi, ktor˘ po‰kodzu-je svoje okolie alebo aj cel˘ ‰tát, môÏemelen serióznym Ïurnalistick˘m materiálom.Ale v prvom rade môÏu – obãania. Raz za‰tyri roky vo voºbách, ale aj hocikedy ino-kedy prostredníctvom svojich volen˘ch zá-stupcov v NR SR. To nevyluãuje, ale skôrdopæÀa kritickosÈ analytikov a novinárov:cel˘ demokratick˘ svet sa usiluje udrÏiavaÈpriestor na kontrolu verejn˘ch ãiniteºovpráve v médiách, lebo ãlovek – nech je naakomkoºvek vyv˘‰enom poste – má veºasvojich slab˘ch stránok a nie vÏdy odolárôznym poku‰eniam, ktoré okolo neho po-letujú. Ale táto kontrola nesmie byÈ svojvoº-ná a arogantná, musí byÈ kultivovaná a ob-jektivizovaná. A politik zasa úplne rovna-ko by nemal svoju ãasto veºkú moc pouÏí-vaÈ pov˘‰enecky a nekontrolovane ani voãibeÏn˘m obãanom, ani voãi kritick˘m Ïur-nalistom.

Komunikácia politikov s na‰ím tvori-v˘m ‰tábom prebieha zväã‰a v pozitívnejatmosfére, lebo – ako sa zdá – máme dô-veru väã‰iny verejn˘ch ãiniteºov. T˘chto ãi-niteºov môÏem ubezpeãiÈ, Ïe aj kreatívnymºuìom na pozícii Ïurnalistov sa pracujepodstatne lep‰ie a bez zlomyseºnosti aleboin˘ch negatívnych osobn˘ch pocitov, keìvedia, Ïe muÏ alebo Ïena, s ktor˘mi vedúrozhovor, im dôveruje. Ak aj im teda zále-Ïí na tom, aby rozhovor, v ktorom sú hlav-n˘mi postavami, mal dobrú atmosféru aaby vyvolal pozitívne reakcie vo vedomí ãi-tateºa, musia svojím vystupovaním pôsobiÈpríjemne a ústretovo. Toto absolútne nezna-mená – a my to od na‰ich partnerov ani ne-ãakáme a neÏiadame –, aby súhlasili sov‰etk˘mi názormi, ktoré publicista aleboanalytik vysloví. Naopak, tvrdé my‰lienko-vé a argumentaãné súboje sú korením kaÏ-dého zaujímavého rozhovoru – a to môÏe-me pripomenúÈ politikom aj mimo Parla-mentného kuriéra, najmä keì sa zúãastÀu-jú na rôznych mediálnych besedách. Pritom

spoloãenská slu‰nosÈ uplatÀovaná za ak˘-chkoºvek okolností neumen‰uje ani trochusilu argumentov.

Svet okolo nás je pln˘ absurdn˘ch konf-liktov. A, ako je známe, stresy spôsobujúãloveku nielen zlú náladu, ale aj mnohé zá-vaÏné choroby. Aj novinári, aj politici majúobãanom priná‰aÈ nielen dôleÏité informá-cie, nielen náhºady na rôzne situácie, nie-len mozaiku, z ktorej sa vytvára obraz ná-‰ho Ïivota, ale majú aj tento Ïivot civilizo-vaÈ a kultivovaÈ. Nie je to ºahké, ale aj jed-na, aj druhá profesia má také spoloãensképostavenie, ktoré jej umoÏÀuje, aby sa ne-starala len o svoj blahobyt a komfort, aleaby priná‰ala aj hodnoty a pozitívne pod-nety, ktoré obãania málokde inde získajú.âasto s obºubou sledujeme politické di-skusie v rakúskych a nemeck˘ch médiách.Nemusia byÈ vÏdy geniálne – rozhovor jekráºovskou publicistickou disciplínou, prí-ÈaÏlivou, ale aj veºmi nároãnou na moderá-tora, ktor˘ ho vedie. Ba dokonca aj na toho,kto je „len“ hosÈom a zdanlivo len odpove-dá na otázky, ktoré mu Ïurnalista kladie.Zrelou politickou osobnosÈou je ten, ktorozhºadene a s citom pre diváka alebo po-slucháãa reaguje na v‰etko, ão v diskusii za-znie a vyh˘ba sa tomu, aby pôsobil ako hlu-pák a aj tomu, aby robil hlupáka z divákaalebo poslucháãa. Aj istá elegancia je po-zitívnou súãasÈou dobrého dialógu a obãansi zostavuje mozaiku ‰tátnikovej osobnos-ti zo v‰etk˘ch jeho verejn˘ch v˘konov. Apokiaº ide o rozhovory, samozrejme, dojemmôÏe nadobudnúÈ aj z jedného dialógu.Ale väã‰inou si tento obraz skladá z celejsérie rôznych verejn˘ch vystúpení politic-kej veliãiny.

Domnievame sa, Ïe rozumn˘ politik oãa-káva od moderátora otázky, ktoré ho vypro-vokujú k múdrym odpovediam a v˘pove-diam. Vtedy má rozhovor bohat˘ obsah aaj v˘razn˘ spoloãensk˘ v˘znam. âitateliaPK majú dialogické novinárske Ïánre veº-mi radi – rozhodne patria k najobºúbenej-‰ím z toho, ão im v kaÏdom ãísle ponúka-me. Bez aktívnej spolupráce na‰ich res-pondentov sa nám v‰ak nepodarí zostaviÈkaÏdé ãíslo tak, aby v Àom prevaÏovali prí-ÈaÏlivé rozhovory. E‰te raz podãiarknime:za dobré v˘chodisko kvalitn˘ch materiálovpovaÏujeme premyslené a dobre skonci-pované otázky. Ale za úspe‰né vyznenie ce-lého textu zodpovedajú rovnakou mierou ajÏurnalista, aj minister, generálny riaditeºalebo poslanec.

‰éfredaktor

O kontrole arogantnej a kultivovanej

3

P R E D S E D A V L Á D Y S R

Ako hodnotíte uplynul˘ rok vlády? Bolkomplikovanej‰í alebo Èaωí ako ten pred-chádzajúci?

Jednoduch˘ nie je Ïiadny rok vládnutia,ale tento bol o to Èaωí, Ïe sme museli v plnejmiere ãeliÈ dopadom celosvetovej hospodár-skej krízy. Prvé mimoriadne zasadanie vládypre krízu sme mali uÏ v septembri 2008, alevlani v januári sme zriadili krízovú radu a cel˘prv˘ polrok sme intenzívne rokovali so sociál-nymi partnermi, bankami, veºk˘mi investor-mi a prijali sme mnoho úãinn˘ch opatrení,vìaka ktor˘m sme zachránili 160-tisíc pracov-n˘ch miest a prilákali veºké nové investície,ktoré uÏ od tohto roka vytvoria tisíce nov˘chpracovn˘ch príleÏitostí.

Ak by ste mohli niektoré rozhodnutie zpos-tu predsedu vlády zmeniÈ a urobiÈ terazinak, ktoré by to bolo? A naopak ão pova-Ïujete za najlep‰í krok, ktor˘ ste urobili vuplynulom roku ako premiér?

VÏdy hovorím, Ïe kto robí a robí veºa, uro-bí aj chyby. Aj my sme zistili, Ïe niektoré opat-renia neboli také úãinné, ako sme pôvodneoãakávali. Ale kaÏdé jedno sme poctivo zhod-notili, takÏe sme sa z ch˘b mohli pouãiÈ.

Ale ani jeden najlep‰í krok neviem zodpo-vedne vybraÈ. UÏ som spomenul, Ïe sme jed-n˘m z opatrení zachránili pred prepustením160-tisíc ºudí, spustili veºké verejné investí-cie napríklad dotáciami na zatepºovanie, ur˘-chºujeme v˘stavbu diaºnic, doslova sme „do-tlaãili“ Slovenské elektrárne k dostavbe dvochblokov jadrovej elektrárne v Mochovciach –to v‰etko sú ìal‰ie tisíce nov˘ch pracovn˘chpríleÏitostí.

Av‰ak za najdôleÏitej‰ie povaÏujem, Ïesme napriek tvrd˘m dopadom krízy na verej-né financie rad‰ej ‰etrili na spotrebe minister-stiev, zníÏili sme administratívne náklady, alene‰krtali sme sociálne dávky, podporu mla-d˘m rodinám, podporu hypoték pre mlad˘ch,v˘davky na dôchodky a podobne. Pritom uÏna prv˘ balík protikrízov˘ch opatrení smedali 332 mil. eur bez zv˘‰enia v˘davkov ‰tát-neho rozpoãtu.

Aj v tomto roku pokraãuje v ‰krtaní na mi-nisterstvách – dokopy za 800 mil. eur – ale na-opak zvy‰ujeme dotácie na hypotéky pre mla-d˘ch, zvy‰ujeme dôchodky, zvy‰ujeme pod-poru mamiãiek, ktoré sa starajú o najmen‰iedeti, zvy‰ujeme sociálnu ochranu ºudí, aledávame aj viac peÀazí na ‰kolstvo ãi zdravot-níctvo.

A to v‰etko pri zniÏovaní daní – zv˘‰ilisme nezdaniteºné minimum pre ºudí, zavied-li zamestnaneckú prémiu pre t˘ch, ktorí zará-bajú najmenej, zníÏili sme DPH na lieky azdravotnícke pomôcky.

Napriek naozaj ÈaÏk˘m dopadom globálnejhospodárskej krízy na Slovensko sme sa jed-noducho nevzdali na‰ej zásady, Ïe chránimeºudí pred najhor‰ím, lebo odmietame, abyplatili úãet za nezodpovednosÈ niekoho iného.Takto vnímame úlohu sociálnodemokratic-kej vlády a podºa toho konáme.

Uplynul˘ch 12 mesiacov znamenalo preSlovensko predov‰etk˘m obdobie boja skrízou. Do akej miery podºa vás vláda do-kázala eliminovaÈ dopady krízy na poli slo-venského pracovného trhu? Ste spokojn˘s prijat˘mi opatreniami na udrÏanie res-pektíve roz‰írenie sociálnych programova stimulov do podnikateºského prostredia?

Pracovn˘ trh je najcitlivej‰ou oblasÈou, kdesa prejavujú dopady svetovej krízy. Cel˘ svet,celá Európa zápasí s hromadn˘m prepú‰Èaním,

Slovensko pôjde úspe‰ne ìalej

„VÏdy hovorím, Ïe kto robí a robí veºa, urobí aj chyby. Aj my sme zistili, Ïe niektoré opatrenia neboli také úãinné ako sme pôvodne oãakávali. Ale kaÏdé jedno sme poctivo zhodnotili, takÏe sme sa z ch˘b mohli pouãiÈ,“ hovorí predseda vlády SR

Robert FICO v rozhovore, ktor˘ poskytol Izabele Nagyovej.

4

s nárastom nezamestnanosti a na Slovenskunarástla nezamestnanosÈ rovnak˘m tempom,ako v celej EÚ. Podºa zahraniãn˘ch odborní-kov doplácame najviac na to, Ïe vy‰e 80 per-cent HDP tvorí export – po „reformách“ mi-nulej vlády sme najotvorenej‰ia ekonomika vEurópe. Tieto „reformy“ vytvorili extrémnuzávislosÈ Slovenska od hospodárskeho v˘vo-ja v zahraniãí. Napríklad nedávna anal˘zaagentúry PriceWaterhouseCoopers poukáza-la, Ïe „hoci makroekonomické základy zostá-vajú silné, mal˘ domáci trh nedokáÏe nahra-diÈ negatívny vplyv prepadu exportu,“ nechvláda prijíma akékoºvek opatrenia.

Naopak, aj táto anal˘za potvrdila, ão hovo-ria v‰etci odborníci – najv˘znamnej‰ím „opat-rením“, ktoré nám pomáha aspoÀ ãiastoãne ãe-liÈ kríze bolo prijatie eura. Euro totiÏ ponúkainvestorom dôleÏitú stabilitu, je t˘m rozhodu-júcim faktorom, preão sa nám aj v ãase hlbo-kej krízy darí pritiahnuÈ na Slovensko inves-tície vytvárajúce nové pracovné miesta.

Pokiaº ide o zlep‰ovanie podnikateºskéhoprostredia sústredili sme sa napríklad na za-bezpeãenie dostupnosti úverov, zv˘‰ili smeprostriedky Slovenskej záruãnej a rozvojovejbanky, preberáme ãasti záruk za úvery podni-kateºov, roz‰írili sme poãet jednotn˘ch kon-taktn˘ch miest pre Ïivnostníkov, na ÏiadosÈpodnikateºom sme zr˘chlili vracanie DPH aÏivnostníkom sme vy‰li v ústrety oddelenímv˘poãtu odvodov od minimálnej mzdy.

V tomto roku k vytváraniu pracovn˘ch prí-leÏitostí prispeje aj r˘chlej‰ie schvaºovanieprostriedkov z eurofondov.

Zaãiatkom januára 2009 zaÏilo Slovenskunepríjemnú plynovú krízu. Aké ponauãe-nie vyplynulo pre krajinu z tejto kritickejsituácie? Aké sú základné priority vlády voblasti energetiky pre tento rok?

Absolútnou prioritou je urobiÈ v‰etko pre to,aby sa plynová kríza neopakovala. Práve pre-

to som sa uÏ vopred chcel stretnúÈ s rusk˘mpremiérom a akceptoval som návrh termínu na16. novembra. Okrem toho, Ïe sme v neustá-lom kontakte s rusk˘mi partnermi, vyrie‰ilisme problém reverzného chodu, aby sme v prí-pade krízy mohli dopraviÈ plyn z âeska. Le-gislatívne sme si zabezpeãili kontrolu nadplynov˘mi zásobníkmi a kontrolujeme, ako saSPP pripravuje na zimu.

Aj tieto aktivity zapadajú do plnenia celko-vého cieºa, ktor˘m je zvy‰ovanie energetickejbezpeãnosti Slovenska. Po dlh˘ch a nároãn˘chrokovaniach a po silnom tlaku zo strany vlá-dy vlani zaãali Slovenské elektrárne budovaÈ3. a 4. blok JE Mochovce, ão je investícia vobjeme viac ako 2,7 mld. eur, najväã‰ia sú-kromná investícia na Slovensku. ·tátna spo-loãnosÈ JAVYS vytvorila s ãesk˘m âEZomspoloãn˘ podnik na vybudovanie úplne novejJE v Jaslovsk˘ch Bohuniciach.

Zvy‰ujeme aj podporu alternatívnym ener-getick˘m zdrojom, viac peÀazí sme vyãleni-li pre projekty vyuÏitia biomasy ãi slneãn˘chkolektorov. No a k zníÏeniu spotreby energiíprispeje aj vy‰e 70 mil. eur, ktoré sme navy-‰e vyãlenili na zatepºovanie rodinn˘ch a by-tov˘ch domov. Takto sme v minulom roku za-teplili uÏ vy‰e 15-tisíc bytov.

Jednou z najviac diskutovan˘ch tém vlanibola téma 2. dôchodkového piliera. Okolotejto témy sa mediálne nabalilo mnoÏstvoúãelov˘ch a jednostrann˘ch tvrdení a sta-novísk. Va‰e stanoviská sú známe. Aké kro-ky chcete urobiÈ, aby sa stali realitou?

Vláda urobila celkom konkrétne opatrenia,ktoré sledujú jedin˘ cieº – zabezpeãiÈ ºuìomão najbezpeãnej‰ie a najvy‰‰ie dôchodky. Od-mietame hazardovanie s dôchodkov˘mi úspo-rami ºudí, odmietame, aby museli riskovaÈ, Ïepo rokoch pri odchode na penziu zistia, Ïe nasvojom úãte nemajú niã, alebo takmer niã. Pre-to sme zmenili zákon tak, Ïe sa prudko zníÏi-li poplatky, aby ºuìom zostalo viac peÀazí aokrem toho bude v˘‰ka poplatkov závisieÈod toho, ako DSS zhodnotia investície svojichklientov. Navy‰e sme zabezpeãili, Ïe ºudia

nesmú maÈ na úãtoch menej peÀazí, neÏ na nevloÏili. Pritom odmietam tvrdenia, Ïe smedonútili DSS zmeniÈ investiãné stratégie. Mysme ich iba donútili, aby sami niesli rizikovlastn˘ch obchodov, lebo doteraz veselo ob-chodovali s cudzími peniazmi, ale straty zná-‰ali iba ich klienti, samotné DSS neriskovaliniã. Dokonca im zákon garantoval poplatky,aj keì ºudia o svoje peniaze pri‰li. Jednodu-ché porovnanie v˘nosov s vloÏen˘mi peniaz-mi dokazuje, Ïe ºudia dnes majú na úãtoch me-nej, neÏ na ne vloÏili. Toto je bohuÏiaº jedin˘konkrétny v˘sledok takzvanej dôchodkovejreformy.

Slovensko zaãne stavaÈ prostredníctvomprvého projektu PPP vo svojej histórii r˘-chlostnú komunikáciu R1 od Nitry po Te-kovské Nemce. Je to v‰ak len prvá lastoviã-ka tohto druhu, keìÏe v˘stavbu diaºniãnejsiete na Slovensku sprevádza mnoÏstvoproblémov. Ktoré z nich povaÏujete za prio-ritné a ako ich chcete prednostne v posled-n˘ch mesiacoch predvolebného obdobiarie‰iÈ?

Najväã‰ím problémom sú, ako to uÏ b˘va,peniaze. Mali sme excelentne rozbehnutú prí-pravu v‰etk˘ch PPP-projektov, ale finanãnákríza donútila banky k oveºa opatrnej‰iemuprístupu. Pritom v niektor˘ch prípadoch je toaÏ prehnané, ão sa ukázalo vtedy, keì od náschceli garancie, aké nemuseli dávaÈ ani kra-jiny viac postihnuté finanãnou krízou. V tejchvíli sme jasne povedali, Ïe také garancie ne-dáme, lebo ani my nechceme PPP-projekty zakaÏdú cenu. V̆ sledok sa r˘chlo dostavil –banky od svojich poÏiadaviek ustúpili a mysme financovanie dotiahli do úspe‰ného kon-ca.

Samotn˘ fakt, Ïe aj v tejto finanãnej mizé-rii banky sú ochotné tieto projekty financovaÈa fakt, Ïe sa v˘znamne pritom angaÏovalaEurópska banka pre obnovu a rozvoj svedãío kvalite slovensk˘ch PPP-projektov a o ichfinanãnej udrÏateºnosti.

Predseda Európskej komisie José ManuelBarroso iba nedávno upozornil, Ïe v ãase,

P R E D S E D A V L Á D Y S R

keì sa Európa dostáva z hospodárskej krízy,môÏu práve PPP-projekty opäÈ pritiahnuÈ in-vestorov a pomôcÈ kaÏdej vláde v boji s ne-zamestnanosÈou. Treba vziaÈ do úvahy, Ïe v˘-stavba diaºnic zamestnáva priamo asi 8 000ºudí, ìal‰ích vy‰e 25-tisíc nepriamo. PPP-projekty umoÏnia zv˘‰iÈ tempo v˘stavby, ateda aj poãet pracovn˘ch miest. Nehovoriaco tom, Ïe diaºnice priná‰ajú do vzdialenej‰íchregiónov nov˘ch investorov a nové pracovnépríleÏitosti.

V˘sledky napokon môÏu obãania vidieÈokamÏite – len ão sme uzavreli zmluvy na v˘-stavbu r˘chlostnej cesty R1, zaãalo sa reálnestavaÈ.

Najdrah‰ia diaºnica je tá, ktorú nepostaví-me, ºudia z v˘chodného, ale aj veºkej ãastistredného Slovenska o tom vedia najlep‰ierozprávaÈ. Pritom sme dohodli tak˘ systém fi-nancovania, Ïe keì sa so zlep‰ovaním globál-nej ekonomiky zaãnú zniÏovaÈ úroky, tak aÏ90 percent takto u‰etren˘ch peÀazí získa na-späÈ ‰tát, iba 10 percent pôjde investorovi.

Napriek obrovsk˘m problémom sú PPP--projekty naozaj prínosom, o ãom svedãí ajfakt, Ïe do konca volebného obdobia odo-vzdáme do prevádzky asi 150 kilometrovdiaºnic a r˘chlociest, teda o 50 percent viacako sme sa zaviazali v programe vlády, ão po-vaÏujem v t˘chto ÈaÏk˘ch podmienkach zaveºmi dobr˘ v˘sledok.

V súãasnej svetovej kríze pretrvávajú oba-vy, Ïe pod tlakom jej dopadov sa zavrúbrány ìal‰ích fabrík zahraniãn˘ch investo-rov. Ako mienite kreovaÈ vládnu dotaãnúpolitiku v tejto situácii?

Obmedzovanie ãi aÏ zatváranie prevádzokje dôsledkom krízy, prepadu odbytu na európ-skych a svetov˘ch trhov. Tak to je v celej Eu-rópe, a Slovensko je na európske trhy napo-jené takpovediac pupoãnou ‰núrou. Preto somosobitne rád, Ïe sa nám aj v ãase krízy darí zí-skavaÈ nové investície, ako sme nedávno spú‰-Èali v˘robu nového radu mal˘ch vozidiel voVolkswagene, ão prinesie celkovo 3 500 pra-covn˘ch miest, takisto sa investície ãrtajú nav˘chode v Kechneci, rovnako obrovská inves-tícia konferenãno-kasínového komplexu priBratislave, o Mochovciach s 3 500 pracovn˘mi miestami som hovoril.Sme presvedãení, Ïe kombinácia eura, poli-tickej a ekonomickej stability a cielenou pod-porou investícií, ktorú sme zaviedli nov˘m zá-konom o investiãnej pomoci, kde podporuje-me vo vy‰‰ej miere investície v regiónoch svy‰‰ou nezamestnanosÈou, investície s vy‰‰oupridanou hodnotou produkcie a vy‰‰ím stup-Àom vzdelania pracovníkov, Ïe toto je cesta,ako budeme naìalej atraktívnou krajinou preinvestície a budeme tvoriÈ nové, udrÏateºnépracovné miesta.

Práve v decembri bola prezentovaná naj-nov‰ia ‰túdia Svetovej banky a spoloãnostiPricewaterhouseCoopers, podºa ktorej nበda-Àov˘ systém najmä vìaka svojej jednodu-chosti pomáha Slovensku aj poãas hospodár-skej krízy zostaÈ pre investorov atraktívnym.Pritom pripravujeme nové opatrenia, ktorée‰te viac zjednodu‰í daÀovú a odvodovú agen-du pre podnikateºov.

Napokon, aj aktuálny prieskum Americkejobchodnej komory na Slovensku medzi vy‰e100 spoloãnosÈami z 22 krajín ukázal, Ïe vy‰e

98 percent zahraniãn˘ch investorov chce naSlovensku zostaÈ, pritom vy‰e polovica plánu-je napriek celosvetovej kríze svoje podnika-nie u nás roz‰íriÈ.

âo oãakávate od roku 2010? Aké bude pod-ºa vás smerovanie v˘voja slovenskej ekono-miky?

Napriek tomu obrazu úplnej skazy a úpad-ku, ktor˘ tu ‰íri opozícia a médiá, akoby krí-za bola len na Slovensku a nikde inde – pri-tom len podºa posledn˘ch údajov v EÚ krízapripravila o prácu 4 milióny ºudí, ão je skorocelé Slovensko – môÏeme povedaÈ, Ïe SR mádobré vyhliadky. Európska komisia nám pred-povedá na rok 2010 najvy‰‰í rast z krajín EÚ,na úrovni 1,9 percenta, v ìal‰ích rokoch bysme sa mali dostaÈ na úroveÀ 3-4 percent.Slovensko má takisto druhú najniωiu zadlÏe-nosÈ v eurozóne a ‰iestu najniωiu v EÚ, ãoúplne vyvracia tie katastrofické scenáre, kto-ré tu ‰íri pravicová opozícia.

âo je podstatné, v roku 2010 ideme konso-lidovaÈ, teda zniÏovaÈ deficit, a to napriek krí-ze a napriek volebnému roku, a rovnako, narozdiel od b˘valej vlády, ktorá vo volebn˘chrokoch 2002 a 2006, v ãase celosvetovéhohospodárskeho rastu, zvy‰ovala deficit. Tototreba vÏdy znova a znova SDKÚ opakovaÈ priich reãiach o údajnom nezodpovednom hos-podárení tejto vlády.

Teda Slovensko má dobré predpoklady vrá-tiÈ sa na cestu ekonomického rastu, ão nako-niec nehovoríme len my, hovoria to oficiálnein‰titúcie EÚ, medzinárodné finanãné in‰titú-cie, renomované agentúry ãi ratingové spoloã-nosti. Na‰ou úlohou bude, okrem ìal‰iehovytvárania dobr˘ch predpokladov na dlhodo-bo udrÏateºn˘ rast a jeho smerovania do eko-nomicky slab‰ích regiónov, v prvom rade za-bezpeãiÈ, aby tento rast tvoril nové pracovnémiesta pre ºudí, dlhodobo udrÏateºné pracov-né miesta s vy‰‰ou pridanou hodnotou a vy‰-‰ou Ïivotnou úrovÀou.

Aké má vláda SR priority vo vnútornej i za-hraniãnej politike v tomto roku?

Prioritami vo vnútornej politike je to, oãom je doteraz cel˘ tento rozhovor – vytvo-renie podmienok na obnovenie hospodárske-ho rastu, verejn˘mi investíciami a cielenoupodporou súkromn˘ch, domácich aj zahra-niãn˘ch investícií, s cieºom tvoriÈ nové pracov-né miesta, a teda zachovaÈ alebo zvy‰ovaÈ so-ciálny ‰tandard ºudí. Pre sociálnodemokra-tickú vládu nemôÏe byÈ iná priorita, najmä vãase krízy, ako ochrana ºudí a ich sociálneho‰tandardu.

V zahraniãnej politike nemáme ão meniÈ,naìalej budeme dôveryhodn˘m partnerom vrámci EÚ a NATO, budeme aktívne prispie-vaÈ k akcieschopnosti Únie v t˘ch oblastiach,kde je to potrebné, ãi uÏ pôjde o energetiku,zahraniãnú politiku alebo iné oblasti. Súãas-ne v‰ak budeme nekompromisne brániÈ národ-né záujmy Slovenska, ãi uÏ pôjde o vymysle-né útoky na jazykov˘ zákon, alebo iné oblas-ti suverenity na‰ej krajiny. V prípade NATOsme potvrdili, Ïe posilníme na‰u úãasÈ v Af-ganistane.

Aké sú Ïelania premiéra pre svoju krajinudo rozbiehajúceho sa roku parlamentn˘chvolieb?

Urãite tu bude veºa negativizmu, tak to uÏvo volebn˘ch rokoch chodí, preto prajem ºu-ìom okrem zdravia a osobnej pohody aj ne-nechaÈ sa takpovediac úplne prevalcovaÈ po-litikou, ÏiÈ svoje Ïivoty, svoje radosti a staros-ti. Pri t˘ch starostiach, tam kde to vláde umoÏ-Àujú jej právomoci a moÏnosti, sa budeme sna-ÏiÈ ºuìom pomáhaÈ. No a v júni vo voºbách siºudia spoãítajú, kto pre nich ão urobil a roz-hodnú. Po takmer 20 rokoch v aktívnej poli-tike môÏem povedaÈ, Ïe zdrav˘, v dobromzmysle sedliacky rozum ºudí, je najlep‰ímkritériom hodnotenia politikov a strán. A nechºudia rozhodnú ako rozhodnú, som presved-ãen˘, Ïe na‰a krajina pôjde, napriek kríze aproblémom s Àou súvisiacim, úspe‰ne ìalej.

P R E D S E D A V L Á D Y S R

5

S L O V E N S K Á N Á R O D N Á S T R A N A

6

Podpora vlastenectva. âo podºa vás sa dápodporiÈ zákonom, ak niekomu tento po-cit vlastenectva ch˘ba? Nie kaÏd˘ cíti rov-nako, ak niekto nemá na to aby sa zaobe-ral vlastenectvom, asi nebude re‰pektovaÈÏiaden zákon?

Vlastenectvo si mnohí zaãneme uvedomo-vaÈ aÏ keì sme v cudzine a domovina námch˘ba. Vlastenectvo sa nedá a ani ho nechce-me prikazovaÈ, patrí medzi tie spoloãenské aindividuálne hodnoty, ktoré sú získavané skú-senosÈou, ale aj v˘chovou v rodine a ‰kole.V̆ chove k vlastenectvu je potrebné vytváraÈ

podmienky. Mnohí argumentujú tvrdením oakomsi nanútení vlastenectva a hrozbe opaã-ného efektu. Poviem príklad: Zákon o rodi-ne, paragraf 18 vraví o povinnostiach manÏe-lov v zmysle vzájomnej pomoci, vernosti are‰pektu. Litera zákona teda prikazuje k ur-ãitej mravnej norme, ktorá by mala byÈ síceprirodzená, ale vieme, Ïe existujú v˘nimky aºudia, pre ktor˘ch nie je. Vlasteneck˘ zákonnechce prikazovaÈ, chce vytváraÈ priestor vov˘chovno-vzdelávacom procese, o ãom sved-ãí aj fakt, Ïe neobsahuje Ïiadne postihy zajeho nedodrÏanie.

Ide o úplne novú právnu normu, ktorá sapravdepodobne stretne s odmietnutím. Vy-chádzam z prv˘ch reakcií z NR. Preão asi?âo chcete konkrétne zv˘razniÈ v spomína-nej právnej norme, ão obsahuje znenie na-vrhovaného zákona?

Pravdupovediac, celkom nechápem od-mietanie nieãoho takého prirodzeného, ako jeláska k vlasti a v˘chova k tomuto pozitívne-mu pocitu. Ak sa niektorí ºudia cítia na Slo-vensku ako cudzinci a nemajú bliωí vzÈah knárodu, jeho dejinám, kultúre, je to zrejme ‰ir-‰í problém, moÏno aj v tom, Ïe vidia, Ïe si ne-váÏime sami seba, na‰u históriu a svoj ‰tát.

Zákon obsahuje hranie ‰tátnej hymny nazaãiatku prvej vyuãovacej hodiny v t˘Ïdni,sºub vernosti republike na úrovni samosprávpri zvolení do úradu, ãi pri preberaní dokla-du ‰tátneho obãianstva SR, umiestnenie ‰tát-nych symbolov do miestností, kde prebieharokovanie obecného, miestneho alebo mest-ského zastupiteºstva, hranie ‰tátnej hymnypri ‰portov˘ch súÈaÏiach organizovan˘ch ná-rodn˘mi ‰portov˘mi klubmi, hranie hymnyvo verejnoprávnych médiách. Zákon vytvá-ra priestor pre normálne prezentovanie vzÈa-hu obãana k ‰tátu a ‰tátnych symbolov v jehoin‰titúciách.

Kto by si mal obsah spomínaného zákonaosvojiÈ myslíte si, Ïe sa dá vlastenectvu na-uãiÈ?

Nezabudnime, Ïe vlastenectvo je historic-ky vzniknutá hodnota, na‰a história je v mno-hom o vlasteneck˘ch vlnách a poãinoch osob-ností i o obetiach v jeho mene. Ako som uÏspomenul, tento zákon má predov‰etk˘m v˘-chovnú funkciu. Jeho aplikácia závisí od kul-túry autorít, ktoré to budú robiÈ. OsvojiÈ by siho mali citliv˘m a kultivovan˘m spôsobomnajmä tí, u ktor˘ch sa formuje a vytvára vzÈahk Slovenskej republike. Primárnym adresá-tom je na‰a mládeÏ, ktorá by mala byÈ hrdána Slovensko a jeho dejiny.

Kde by sa malo, podºa vás najv˘raznej‰ieprehlbovaÈ vlastenectvo, myslím v ak˘chorganizáciách, prípadne ‰kolách, aby sadosiahol Ïelan˘ v˘sledok?

·tát reprezentuje národ a jeho obãanov,vzniká z ich vôle. Malo by byÈ normálne, Ïesymboly, ktoré reprezentujú ‰tát a národ súprítomné v jeho ãinnosti a prejavoch. V ‰tát-nych a verejn˘ch aktivitách by bezpochybymali byÈ uplatÀované navrhované rámce na

Vlastenectvo a jeho podpora zákonom

Hodnoty majú pre ãloveka rôzny v˘znam. Spoloãne s postojmi vytvárajú ist˘ Ïivotn˘ ‰t˘l. No, e‰te k tomu je dobre maÈ aj vy‰‰ie city, ktoré treba kultivovaÈ, ale pozor, sú závislé nielen

od v˘chovy, ale aj od vzdelania. Komu treba obnovovaÈ cit pre vlastenectvo? Rozhovor s poslancom NRSR a predsedom SNS Jánom SLOTOM moÏno prinesie vysvetlenie.

Pripravila redaktorka Anna Komová.

7

v‰etk˘ch stupÀoch samosprávnych a ‰tátnychúradov a ‰kôl. VzÈah k vlasti a hlboké vlas-tenecké presvedãenie boli a sú v˘znamnouhybnou i kohéznou silou pri vytváraní lep‰ejobce, mesta a celej krajiny, ale aj pri preko-návaní spoloãensk˘ch problémov a kríz.

Do akej miery by mala pomôcÈ história?SkutoãnosÈ, Ïe máme svoju vlasÈ, svoj do-

mov, svoj ‰tát niekedy vyznieva tak, ako bysme ich dostali do daru, automaticky. Urãite‰tát musí e‰te veºa pracovaÈ na tom, aby ob-ãan cítil vyváÏenosÈ, koºko z nás si v‰ak uve-domuje fakt, Ïe nás aj chráni, Ïe vytvára pod-mienky pre vzdelanie, uplatnenie, Ïivot rodi-ny, v˘chovu detí a pod. História je siln˘m od-kazom v tomto smere a kºúãov˘m prvkom priv˘chove k vlastenectvu. Cez jej dôkladné apravdivé poznanie, zbavené ideologick˘chnánosov je moÏné podnietiÈ hrdosÈ k Sloven-skej republike, pretoÏe máme na ão byÈ hrdí.Bolo to práve silné vlastenecké cítenie, kto-ré bolo hybnou silou spoloãensk˘ch zmien.Veºké diela na‰ej literatúry (Slávy dcéra, Det-van, Mor ho...) sú preniknuté my‰lienkamivlastenectva vyrastajúcich z túÏob po ºud-skosti, vlasti a spravodlivosti. Vlasteneckécítenie je nerozluãne späté so slovensk˘mnárodom a celé jeho dejiny sú vlastne zápa-som o vlastnú svojbytnosÈ a ‰tátnosÈ.

Nezdá sa vám ãiastoãne iluzórna predsta-va, Ïe po uzákonení sa zaãnú ºudia zam˘‰-ºaÈ nad t˘m, kto by mal prehlbovaÈ vzÈahk vlasti a prehodnotiÈ svoje vlastenectvo?

V̆ chova k vlastenectvu nie je samoúãelnáúloha na t˘ÏdeÀ alebo mesiac. Je to prv˘ krokna ceste k tomu, aby mladí zaãali prejavovaÈzdravé a normálne prvky vlastenectva, kde-koºvek a kedykoºvek to pocítia za potrebné avhodné.

Myslím, Ïe úspech by bol aj samotné za-m˘‰ºanie sa, ale neviem ãi to staãí na to, abysa v‰etci vo chvíli vlasteneck˘ch nevyh-nutností aj ako vlastenci prejavili?

Som presvedãen˘, Ïe dobr˘ vlastenec nik-dy nezradí svoj národ, to je dôleÏité. Vieme,Ïe vzÈah k domovine, vlasti, alebo patriotiz-

mus sú u‰ºachtilé city, vieme, Ïe nemôÏememaÈ domov v‰ade a teda vlastne nikde. Ak mániekto rád svoju vlasÈ, z toho logicky vypl˘-va, Ïe jeho konanie je t˘mto vzÈahom podmie-nené a v‰etky jeho ãinnosti sa tomu vedome,ãi podvedome podriaìujú. Ak chce niektobojovaÈ proti vlastenectvu, bojuje t˘m vlast-ne proti sebe, proti vlastnej podstate. âo na-hradí tieto hodnoty? Ochudobnenie a pocityprázdna.

Patríme medzi civilizovanú spoloãnosÈ,máme svoju históriu i kultúru, no vlaste-nectvo zatiaº v rámci politiky a spoloãen-ského Ïivota sa prejavuje asi skôr symbo-licky a viacerí si myslia, Ïe to staãí. Myslí-te si, Ïe sa práve zákonom zv˘‰i prejavvlastenectva Slovákov?

Poviem opäÈ príklad: Niektorí ºudia aver-ziu voãi kresÈanstvu maskujú láskou ku v‰et-k˘m náboÏenstvám. Podobne to je aj s t˘m-to zákonom. V preambule ústavy SR sa ho-vorí: „pamätajúc na politické a kultúrne de-diãstvo svojich predkov a na stároãné skúse-nosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú‰tátnosÈ...“ Ak sa základné symboly na‰ej‰tátnosti majú dostaÈ do ‰kôl a úradov, natom hádam nikto nemôÏe vidieÈ niã zlé. Sompresvedãen˘, Ïe vlastenecké cítenie väã‰inySlovákov je na dobrej úrovni, sú tu v‰ak jas-ne ãitateºné trendy a snahy tento pocit z pod-vedomia ºudí vykoreniÈ, odstrániÈ ako nieãopreÏité. Mediálnym ohlupovaním je na‰a mlá-deÏ vychovávaná ku kozmopolitizmu, ktor˘je jej dokonca nanucovan˘ ako ãosi moder-né. âo v‰ak v skutoãnosti ponúka? Morálnyrelativizmus a manipulovateºnosÈ.

Aké formy pre obnovenie pocitu vlaste-nectva navrhujete, ak˘m spôsobom a kdev‰ade moÏno presadiÈ zákon o vlastenect-ve?

Forma je v tomto prípade dôleÏitá, podstat-né je v‰ak vidieÈ zmysel tejto normy. V tom-to smere musia maÈ v‰etky autority, ktoré za-stupujú ‰tát, jasno a musia byÈ stotoÏnené st˘m, Ïe sú na rôznych úrovniach zástupcamiSlovenskej republiky a nie nejakí ‰a‰ovia.

Teraz to závisí od nás v‰etk˘ch, ãi z pro-stej malomy‰lienkovosti na‰im deÈom priblí-ÏiÈ tému na‰ej vlasti nepodporíme ‰kolu privykonávaní si svojho poslania aj na tomtoúseku v˘chovy a vzdelávania, alebo dámevlasteneckej v˘chove dôstojn˘ rámec a zne-nie. Myslime v‰ak na to, Ïe na‰a vlasÈ buderaz v ich rukách a dúfajme i srdciach.

Myslíte si, Ïe ºudia sú takí disciplinovaní aváÏia si sami seba, Ïe prem˘‰ºajú nad svo-jím národn˘m cítením alebo necítením?

Národné cítenie je u väã‰iny ºudí pocitpodvedom˘ spájajúci sa s rodinou, rodn˘mkrajom, domovom. Bez toho, aby o tom ve-dome prem˘‰ºali, sami seba definujú ako Slo-vákov a svoju domovinu ako Slovenskú re-publiku.

DokáÏe sa podºa vás zákonom zmobilizo-vaÈ sebavedomie aj t˘ch Slovákov, ktorí sadávno nezam˘‰ºajú nad slovenskou identi-tou?

Mám nádej, Ïe sa tak stane, pretoÏe jepravdou, Ïe na niektor˘ch miestach Sloven-ska v úradoch nevisí slovenská zástava, alezástava iného ‰tátu. Je tieÏ pravdou, Ïe niek-torí politickí predstavitelia Slovenskej repu-bliky nie sú primárne lojálni k Slovenskej re-publike, ale k inému ‰tátu, napriek tomu, Ïetu Ïijú a pracujú. Sú akoby cudzincami vovlastnej krajine.

Tvrdím to s plnou váÏnosÈou, nechcemepreferovaÈ Ïiadnu uniformitu, vynucovaÈ kon-formitu, ale vzájomná úcta a lojalita k ‰tátua národu, ktor˘ mi dáva priestor na existen-ciu je podmienkou normálneho spoluÏitia,ak pravda tu nejde o nieão iné. V t˘chto ve-ciach v‰ak zastupujeme predstavy väã‰inyslovenského národa.

Dá sa e‰te obrátiÈ karta, ão oãakávate, ak˘v˘voj?

Veríme, Ïe áno, nerobili by sme tieto ini-ciatívy ak by sme neverili v ich zmysel. SNSprevzala zodpovednosÈ vo svojom programeza ochranu národn˘ch a ‰tátnych záujmov.Práve ‰kola priná‰a mnohé aj nové moÏnos-ti a príleÏitosti pre rozvoj vlasteneckého cí-tenia.

S L O V E N S K Á N Á R O D N Á S T R A N A

H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É S L O V E N S K O

8

Ako sa Slovenská republika zaãlenila podºavás do práce organizácie pre bezpeãnosÈ aspoluprácu v Európe, zv˘‰ila sa na‰a bezpeã-nosÈ v rámci Európy?

Organizácia pre bezpeãnosÈ a spoluprácu vEurópe je organizácia konzultatívna. Jej úlohouje prevencia v konfliktoch. Sama nemá silu tak,aby konflikty rie‰ila, alebo konflikty zastavila.TakÏe rokovanie v rámci OBSE nebolo t˘m, kto-ré by bolo vedelo povedzme vyrie‰iÈ vojnu naBalkáne, alebo zastaviÈ konflikty, ktoré sa vtejto oblasti rozvíjali. Samotn˘ vstup do Orga-nizácie pre bezpeãnosÈ a spoluprácu v Európe

znamenalo, Ïe Slovensko chce byÈ pri tom, chcebyÈ plnoprávny ãlen, chce sa zúãastÀovaÈ t˘chtorokovaní a rozhodovaní a Ïe v rámci nich budere‰pektovaÈ tie limity, ktoré sú dané. Ja sa na ten-to cel˘ komplex otázok t˘kajúcich sa národnejbezpeãnosti pozerám absolútne inak. Otázkounárodnej bezpeãnosti nie sú rakety, atómovézbrane, delá. Otázka národnej bezpeãnosti na pr-vom mieste závisí od toho, ãi ten ktor˘ národ jeschopn˘ udrÏaÈ si svoj populaãn˘ rast. Ak nie,vymiera sám a na to netreba tanky a ani delá.Druhá otázka je, ãi si vie zachovaÈ zdrav˘ v˘-voj, ochranu zdravia, Ïivota a v˘Ïivy. Ak nie, ne-

dostatkami vo vnútri niãí sám seba. Tretia ob-lasÈ je, ãi je odhodlanie a povedomie toho ná-roda také, Ïe chce zostaÈ ÏiÈ a zachovaÈ sa akonárod. Ak áno, tak˘to národ je schopn˘ preÏiÈaj tanky, delá, okupácie, aj odlúãenie, dokoncasi vie okupantov prispôsobiÈ svojim kultov˘mhodnotám. TakÏe sa na otázku národnej bezpeã-nosti musíme pozeraÈ ako na úplne in˘ okruhproblémov neÏ tie, ktoré súvisia s armádou, spolicajnou ochranou a s bezpeãnosÈou vôbec.Preto k bezpeãnosti patrí aj ochrana pred Ïivel-n˘mi pohromami, alebo prevádzkov˘mi havá-riami. Tu je mnoho faktorov, s ktor˘mi sa tá spo-loãnosÈ musí vedieÈ vyrovnaÈ a na prvé miestokladiem tie tri, ktoré sú rozhodujúce. ÚãasÈ v or-ganizácii je potom odvodená smerom k t˘mohrozeniam, ktoré som spomínal, t.j. vojenské,bezpeãnostné, prírodné a prevádzkové katastro-fy a havárie.

Vstup do Organizácie pre bezpeãnosÈ a spo-luprácu v Európe v ãase, keì v podstate stredo-európsky priestor nebol vykryt˘ Ïiadnou bez-peãnostnou ‰truktúrou, znamenal nádej, Ïe tubude prebiehaÈ produktívny dialóg. Nakoniec sastredná Európa hºadala sama. Boli rôzne názo-ry, napr. názor Lecha Walesu na vytvorenieNATA 2 v strednej Európe. Boli rôzne názoryna konzultáciu medzi ‰tátmi OBSE (t. j. i t˘mi,ktoré sú dnes na území Sovietskeho Zväzu) avlastnou organizáciou, Organizáciou pre bez-peãnosÈ a spoluprácu v Európe a vôbec aj naotázku, ão je to prevencia. Tie otázky si bolo tre-ba vyjasniÈ najmä tam, kde boli chápané otáz-ky práva ãloveka, práva men‰ín a práva náro-dov a národností. TakÏe tento komplex trebahodnotiÈ tak v ãase inej bezpeãnostnej ‰truktú-ry, v ktorej by Slovensko mohlo byÈ v strednejEurópe a nebolo.

Dá sa hovoriÈ o garantovaní bezpeãnosti prá-ve z dôvodu vstupu do NATO?

Stredná Európa v tomto období bola silne po-znaãovaná aj t˘m, Ïe sa rozpadla ‰truktúra za-loÏená na Var‰avskej zmluve, aj t˘m, Ïe v pro-bléme ako ìalej bolo i samotné NATO, aj t˘m,Ïe v‰etky bezpeãnostné ‰truktúry Európy nebo-li schopné vyrie‰iÈ Balkán. Aj keì Balkán ajeho história je nieão, ão povie, Ïe tam nebol ibakonflikt dvoch národov, bolo tam aj veºa von-kaj‰ích záujmov. V tejto situácii bola otázka, akoìalej a kaÏd˘ sa snaÏil o svoje rie‰enia. Slovens-ko sa op˘talo Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch, ãisú ochotné daÈ záruky bezpeãnosti Slovensku.A dostalo odpoveì nie. V rámci individualíthodnôt nie. ZvaÏovali teda otázku, keì nemá-me Ïiaden stredoeurópsky systém, sami by smesi garantovaÈ nemohli, ãi v takom prípade smeschopní vojensky odolávaÈ komukoºvek, ãi vtom prípade by nemohla byÈ pre Slovensko va-

Sústreìme sa na bezpeãnostnú politiku

To, Ïe sa Slovensko zaãlenilo do EÚ a NATO, zmenilo aj jeho bezpeãnostné postavenie a vytvorilisa nové podmienky na realizáciu bezpeãnostn˘ch a obrann˘ch záujmov. Poslanec NRSR

a predseda ªS-HZDS Vladimír MEâIAR odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.

9

riantom aj neutralita. Ale neutralita by muselabyÈ niek˘m garantovaná. Takého garanta nebo-lo. âiÏe toto, ako dlhodobé v˘chodisko z ces-ty nebolo. Bola daná jedna otázka, ãi by naSlovensku, povedal jeden z kongresmanov,mohla byÈ povedzme vojenská základÀa Spoje-n˘ch ‰tátov americk˘ch. Na mieste som odpo-vedal, Ïe nie. Po odchode sovietov nie je zá-ujem, aby tu boli cudzie vojská kdekoºvek. Pri-‰iel potom projekt, ktor˘ sme privítali. Bol toProjekt partnerstva pre mier. Partnerstvo premier znamenalo v podstate, Ïe tieto ‰táty, kto-ré sú v strednej Európe a ‰táty západnej Euró-py, Spojené ‰táty americké zaãínajú kooperovaÈna nejakom bezpeãnostnom systéme, priãomPartnerstvo pre mier bolo prípravnou fázou prevstup do NATO. Otázka vstupu do NATO bolapotom nieãím in˘m, bol to komplex vecí, kto-ré znamenali predstupeÀ prípravy a ten sa mu-sel plniÈ v zloÏkách legislatívnych, politick˘ch,vojensk˘ch, ale aj v odzbrojovacích kritériách.U nás to bola povedzme likvidácia niektor˘chdruhov techniky, obmedzovanie niektor˘ch dru-hov vojsk, zlikvidovali sme obrovské mnoÏstvotankov aj inej techniky. Zasa na druhej stranesme mali veºmi málo helikoptér, a to t˘ch, kto-ré mohli vyvaÏovaÈ a vyjednávali sme. âiÏevstup do tejto ‰truktúry bol postupn˘ a vlastnenedá sa ani povedaÈ, Ïe sme vstúpili, pretoÏe doNATO sa poz˘va. Pri rokovaniach, ktoré smemali, bolo Slovensko veºmi vysoko hodnotenév oblasti vojenskej prípravy, kde nezlyhalo. Voblasti prípravy legislatívy, kde sme patrili takisto k najlep‰ím, ako aj v oblasti politickej bolproblém. Tento problém mal tri dimenzie. Prvádimenzia bola v tom, Ïe vnútropolitick˘ zápas,ktor˘ prebiehal, hovoril, Ïe to nebol môj zápas,boli to vtedy kresÈanskí demokrati v ãele celejopozície a prezident republiky. Tento zápas ho-voril, Ïe je pre nás dôleÏitej‰ie vysporiadaÈ sas Meãiarom, ako vstup do NATO a do EÚ. Pre-to si vyrie‰me najprv tento problém. Obrátili sana iné ‰táty a iné vlády so ÏiadosÈou, aby po-mohli vysporiadaÈ tento problém a aÏ potomvstupovaÈ do NATO. My sme hovorili, Ïe je pr-voradá otázka vyrie‰enia vonkaj‰ieho prostre-dia okamÏite a vnútropolitick˘ problém nie jetak˘ zásadn˘, aby nebol rie‰iteºn˘ riadnymi de-mokratick˘mi voºbami. Druh˘ faktor, ktor˘ovplyvÀoval nበvstup do NATO súvisel s pod-mienkami, ktoré Slovensko malo a s ktor˘mi savysporiadaÈ muselo. âi sme chceli, ãi nechceliaj po rozpade Var‰avskej zmluvy, aj po rozpa-de RVHP nበobchod bol vo vy‰e 80% orien-tovan˘ na krajiny s vymeniteºn˘m rubºom. A tubolo nieão, Ïe e‰te dobiehala táto v˘mena a sú-ãasne zaãínal cel˘ presun ekonomiky na spolu-prácu, aj typovú organizáciu ekonomiky zá-padnej, priãom v mnoh˘ch základn˘ch odvet-viach sme povedali, Ïe sa ich dot˘kaÈ nebude-me, nevstúpime do tohto systému a zaãali byÈúãelové pochybnosti, Ïe vlastne, kde smeruje-me. Tretí faktor, ktor˘ prijímal a ktor˘ ovplyv-nil na‰e prijímanie napr. pri rozhovoroch, pri-jatí Partnerstva pre mier, kde povedzme, Ïe vte-dy sa postavili viacerí proti. Povedzme u nás ajM. Kováã, ktorého som ja prijímal. Tretí fak-tor bola skutoãnosÈ, Ïe ministerkou zahraniã-n˘ch vecí bola Marilyne Albright – ãeskoslo-venská ‰tátna obãianka. Ona vo mne videlavinu za rozbitie âeskoslovenska a v Slovákochnacionalistov. TakÏe aj napriek mnoh˘m kon-zultáciám, ktoré sme medzi sebou mali v sna-he o upevnenie dôvery, aj tak˘ program sme do-

konca jeden ãas prijali, táto nedôvera viedla ktomu, Ïe pri poz˘vaní do NATO v MadrideSlovensko nebolo pozvané. Predt˘m som nav‰tí-vil viacer˘ch politikov, s ktor˘mi sme mali veº-mi rozsiahle rokovania a povedané bolo, Ïe simáme vyrie‰iÈ v‰etko v Spojen˘ch ‰tátoch ame-rick˘ch. âiÏe ten bod, ktor˘ rozhodoval áno anie bolo Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí a Radanárodnej bezpeãnosti USA, ktor˘ potom pove-dali, t˘chto poz˘vame a t˘chto pozveme, ale ne-skor‰ie. âiÏe Slovensko nikdy nebolo vyrade-né z prístupového procesu, ale bolo zaradené dodruhej skupiny a práve v Madride, keì bolo totorozhodnutie oznámené, tak som vo verejnomprejave prezidentovi Spojen˘ch ‰tátov pove-dal: ,,Verte Slovákom aspoÀ toºko, ako oni ve-ria Vám“ a vyzval som na revíziu t˘chto postu-pov. Bolo nám oznámené, Ïe sme v druhej sku-pine, zostávame a sme kandidáti na vstup doNATO. Po tomto stretnutí v Madride pri‰iel Ja-vier Solana, ako predstaviteº ruskej bezpeãnos-ti, ma povzbudiÈ a uistiÈ a samozrejme sa v Ma-dride uskutoãnil aj môj rozhovor s HelmutomKohlom, ktor˘ rovnako hovoril o podpore Slo-venska, ak tento záujem nebude ochabovaÈ.Udalosti, ktoré pri‰li po t˘chto rokovaniachboli zneuÏité na útok proti vláde a na pokus ovnútornú destabilizáciu, takÏe primárnou sa ne-stala otázka vstupu do NATO, ale vnútropolitic-k˘ zápas, ktor˘ vrcholil potom aj referendom,neplatn˘m referendom, ktoré bolo postavené nazáklade rozporu partnerov vo vládnej koalícii,aj otázky vstupu do NATO, v pozícii, kedy byVám väã‰ina ºudí musela odpovedaÈ záporne, aledrvivá väã‰ina ºudí sa rozhodla k referendu ne-prísÈ. TakÏe to referendum v˘sledky neovplyv-nilo, aj keì zahraniãná politika sa o tento faktdlho opierala. Pokiaº ide o otázky bezpeãnosti,keì sme vstúpili do NATO a stali sa ãlenomNATO, tak treba povedaÈ, Ïe je to organizáciakolektívnej bezpeãnosti a ona robí podporu ãle-novi takú, ako kaÏdému inému ãlenovi, ãiÏenapadnutie jedného je napadnutie v‰etk˘ch. Alesúãasne nás priviedlo na cestu globálnej zodpo-vednosti, ak sa angaÏuje jeden, idú s ním ostat-ní a preberajú zodpovednosÈ za to, ão robia. Niev‰ak vÏdy. Napríklad Irak bol v tomto smere ne-‰Èastn˘, ale nebol vyrie‰en˘ vnútorn˘ pomer avzÈahy medzi ‰tátmi, medzi ãlenmi. Ak dochá-dza ku konfliktu, bol to povedzme konflikt

grécko-tureck˘, ktor˘ NATO rie‰ilo dosÈ dlho,napriek tomu, Ïe tento konflikt dozrieval dlho.TakÏe v‰etky otázky bezpeãnosti aj so vstupomdo NATO vyrie‰ené nie sú. ëalej otázka vstu-pu do NATO a v˘voj, ktor˘ vtedy bol, NATOnemalo nepriateºa. NATO pracovalo na princí-pe ãlenov ako operatívnych ‰tátov a súãasne sazaãalo vo vnútri vyvíjaÈ tro‰ku inak, vìaka sku-pine západoeurópskych ‰tátov, ktorí postavili al-ternatívu istú vnútornej autonómie západnejEurópy, v rámci NATO. Nevyboãovala z rám-ca NATO, ale chcela maÈ väã‰í podiel na vele-ní, chcela maÈ samostatné ozbrojené a zásaho-vé zloÏky, vybudované ‰truktúry okamÏitého zá-sahu, vlastn˘ zbrojn˘ priemysel a táto otázka di-skusie o autonomizme európskom a o euroatlan-tickom NATE, tá je stále Ïivá a aktuálna a zrej-me sa bude e‰te meniÈ aj na konzultácie o otáz-kach strategickej politiky euro-ázijskej.

Ako sa prejavuje spolupráca krajín, existu-jú spojenecké záväzky, ako ich plní Slovens-ká republika, nevznikajú problémy?

Slovensko sa od zaãiatku snaÏí byÈ spoºahli-v˘m ãlenom NATO. Spoºahliv˘ znamená plniÈzáväzky. A tieto záväzky sa rodia vo veleníNATO. Politické záväzky na rokovaní vedú-cich predstaviteºov NATO, ktoré b˘va raz roã-ne v ‰táboch NATO, v kompatibilite a v kom-parácii ozbrojen˘ch síl so ‰truktúrami NATO, ãosa v‰etko dodrÏuje a plní. Je tam neplnenie, zmôjho hºadiska, v dvoch okruhoch. Zaviazalisme sa, Ïe budeme prispievaÈ na obranu 2 %HDP. Je kríza, ale aj keì kríza nebola, viedla ktomu, Ïe sme to celkom neplnili. Je otázka, ãoje to ten 2% príspevok na obranu? âi je to ibapríspevok na vlastné ozbrojené sily, alebo na bu-dovanie bezpeãnostn˘ch systémov v ‰táte, doktor˘ch patria aj mnoÏstvá in˘ch. Druhé, stupeÀv˘cviku a v˘zbroje ozbrojen˘ch síl SR. MôÏe-me maÈ sily r˘chleho nasadenia v akomkoºvekpoãte, akokoºvek dobre vycviãen˘ch, ale nemá-me ich ako doviezÈ. Zaostávame absolútne vúrovni v˘zbroje a v úrovni v˘cviku ozbrojen˘chsíl za ostatn˘mi ‰tátmi. Vojenská ochrana ‰tátusi vyÏaduje aj ‰truktúry schopné ten ‰tát brániÈa tu Slovensko potrebuje znovu prehodnotiÈsvoje strategické otázky. Doteraz nám ãlenstvov NATO umoÏnilo u‰etriÈ nieão na nákladoch,ale otvoril sa historick˘ v˘voj, kríza, pokusy o

H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É S L O V E N S K O

10

A tu sme zasa kdesi na hranici konfrontácie ºud-sk˘ch Ïelaní a schopností Zeme, tieto Ïelania na-pæÀaÈ a nechaÈ sa ìalej exploatovaÈ. Vylúãené sú,alebo nie sú vylúãené napríklad i ohrozeniakozmické, kde sa technológie e‰te len hºadajú.Mnoh˘m veciam sa budú o pár rokov smiaÈ nadtajnosÈou, ale to ºudské poznanie e‰te tak ìale-ko nepokroãilo. A nedá sa ani toto v históriiZeme podceniÈ, uÏ to bolo a môÏe sa aj zopa-kovaÈ, takÏe t˘ch rizík, ktor˘m by mala civili-zácia ãeliÈ ako celok a schopnosÈou civilizáciezjednotiÈ sa je rizík veºa a táto schopnosÈ jeveºmi malá.

Ak˘ má vplyv na bezpeãnosÈ daného ‰tátupráve zv˘‰en˘ migraãn˘ pohyb?

Migrácia je súãasÈ moderného sveta. Neus-tále zvy‰ovanie produktivity práce, triedenieprác na lep‰ie a hor‰ie platené, sociálne akcep-tovanej‰ie a menej akceptované vedie k tomu,Ïe pracovná sila sa dostáva do závozu v tom, Ïerastie jej potreba, ale klesá jej ponuka. Slo-vensko vstúpilo do EÚ, ale jedno s privítaní, kto-ré sa mi tam dostalo bolo: ,,Vitajte v umierajú-cej Európe“. To znamená, Ïe nedostatok sily, ne-schopná Európa nahrádza prirodzenú pôrod-nosÈ emigráciou, keì v ãase otvorenia dverí zozápadn˘ch ‰tátov prevládal názor, Ïe sa nako-niec podarí emigrantov ponemãiÈ, pofrancúz‰tiÈ,poangliãtiÈ a pod. A napríklad vo Francúzsku sakaÏd˘ emigrant, ktorého ‰tát prijme, stáva fran-cúzskym obãanom, ale ão je vnútorn˘ rozpor,nedochádza k splynutiu spôsobu Ïivota a návy-kov s pôvodn˘m obyvateºstvom. Pri väã‰ích ko-munitách sa tieto vyãleÀujú a vytvárajú hrani-cu, kde ich spôsob Ïivota, ich Ïivotn˘ ‰tandarda uvaÏovanie sa dostáva dosÈ ãasto aj do rozpo-ru so zákonom ich ‰tátu, v ktorom Ïijú. A prá-ve z tohto hºadiska migrácie sa stáva problé-mom, Ïe ako uchovaÈ identitu pôvodn˘ch kul-túr, ako udrÏaÈ zaãlenenie t˘ch kultúr, ktoré súvonkaj‰ie do vnútorn˘ch, pri niekoºko milióno-vom poãte emigrantov, ktoré tvoria 13 – 15%obyvateºstva v niektor˘ch ‰tátoch. Samozrejme,Ïe migrácia existuje aj v podobe vnútornej.T˘m, Ïe sa pracovná sila pohybuje. Slovenskoje zatiaº ‰tátom, ktoré svojich ºudí nevie vyuÏiÈa viac menej ich núti k sociálnej emigrácii - akchce‰ ÏiÈ a zamestnaÈ sa, odíì do zahraniãia. Nieje to na Slovensku prv˘ raz. Ak ale zaãne radi-kálnej‰ie zvy‰ovaÈ svoju ekonomiku, príde ne-dostatok pracovn˘ch síl, ão uÏ aj pri nezames-tnanosti v niektor˘ch oblastiach je a zaãína sadováÏaÈ lacnej‰ia pracovná sila z Rumunska aUkrajiny. Nedá sa vylúãiÈ, Ïe neskor‰ie to budúaj iné ‰táty. Nedá sa vylúãiÈ ani to, Ïe rozvojniektor˘ch odvetví vedie priamo k migráciiobyvateºov in˘ch ‰tátov spojen˘ch s obcho-dom, s v˘menou, s technológiami. Napríkladpríliv âíÀanov. Aj keì nie je nijako dramatic-k˘, ale je evidentn˘. V ãasoch, keì som bol mlá-denec, bol v Bratislave jeden ãínsky kuchár. Ateraz sú to celé odvetvia. A toto Slovenskoãaká. Bude sa musieÈ vedieÈ vyrovnaÈ s t˘mtomigraãn˘m pohybom. Na to, aby to bolo schop-né, bude musieÈ vyrovnaÈ svoju vnútornú jed-notu. Nesmie ísÈ do etnick˘ch konfliktov, bolaby to jeho skaza. Preto musí skôr daÈ prednosÈsociálnym, ekonomick˘m, politick˘m pred et-nick˘mi a nájsÈ spôsob ako ho rie‰iÈ. V západ-nej Európe sú radikáli, ktorí to chcú rie‰iÈ vy-hnaním, alebo ozbrojen˘m konfliktom. âo jepre mÀa smutné, s t˘mito názormi sa dostáva-jú aj do orgánov EÚ a obsadzujú miesta v par-

presun síl v rámci kontinentálneho usporiada-nia sveta, mnoho nov˘ch otázok, na ktoré sibudú musieÈ politici v priebehu najbliωích párrokov zodpovedaÈ. E‰te nie sú jasné odpovedea mnoh˘m nie sú jasné otázky. Ja ich ãítam, ajkeì v tomto rozhovore im e‰te nebudem veno-vaÈ odpoveì.

V rámci bezpeãnostného prostredia je veºanestability, aj t˘m, Ïe existuje veºa negatív-nych vplyvov a aj preto by mala narastaÈsnaha o spoloãné a efektívne postupy, ako tovidíte?

âo je to bezpeãnostné prostredie? Je ekolo-gické prostredie otázkou bezpeãnosti? MusímodpovedaÈ, Ïe áno, pretoÏe poruchy v tomtosystéme môÏu ohroziÈ ºudstvo ako celok. Súniektoré vzÈahy bohat˘ch a chudobn˘ch otázkounestability? Znova musím odpovedaÈ, Ïe áno.Bolo vypracovan˘ch mnoho strategick˘ch ‰tú-dií, najmä medzi autormi Spojen˘ch ‰tátov ame-rick˘ch, ktorí predpovedali budúci konflikt akootázky kultúr, náboÏenstiev a pod., ktoré sastretnú. Väã‰inou sa to kdesi Èahalo po tej línii,ako sú Spojené ‰táty arabské a ìalej na v˘chodaÏ k Indonézii, ale historick˘ v˘voj hovorí o nie-ãom inom. Hovorí o tom, Ïe je to o deºbe pô-sobnosti politickej moci vo svete, o prenosehospodárskych stredísk z jedného zoskupenia nadruhé, o prenose trhov a hºadanie nového uspo-riadania sveta, od mono k poly. To jest mnoh˘m,ktorí sa budú na tom usporiadaní podieºaÈ.

Pokiaº ide o snahu o spoloãné efektívne po-stupy, samozrejme sú vedené t˘m zabrániÈ, abytu neboli konflikty horúce. Nedá sa im zabrániÈna miestnej úrovni. VAfrike pokraãujú ìalej, abysa zastavila povedzme obãianska vojna v Afga-nistane. Pokraãujú ìalej, aby sa zabránilo mno-h˘m hnutiam, ktoré idú povedzme celou Áziou.Je tu e‰te veºa vplyvov, ktoré môÏu bezpeãnosÈv budúcnosti ohroziÈ. Ale ten konflikt môÏe byÈaj chudobní a bohatí, aj súvisiaci s populaãnouvlnou, ktorá je v Ázii silnej‰ia, aj s prenosu Èa-Ïiska hospodárskych aktivít, hospodárskeho ras-tu, aj ekonomickej sily do Ázie. a to bude vyÏa-dovaÈ usporiadanie Európy vnútornej ako takej,v rámci subsystému svetov, aj jej jednoznaãnejeuroatlantickej orientácie na kvalifikovanie pod-mienok euro-ázijskej spolupráce. Pokiaº ide ootázky politické, keì sme vstupovali do NATO,boli diskutované otázky krajín kooperujúcich akrajín ãlensk˘ch. Ja vidím v nieãom isté rizikápre bezpeãnosÈ v Európe. Nemyslím to ako hroz-bu konfliktu, ale ako také akési meranie síl, na-Èahovanie svalov. Je to v neschopnosti vysporia-daÈ sa s Ruskom a toto, akoby rusofóbia, prechá-dza veºkou ãasÈou politikov a stále chcú niekto-ré systémy presúvaÈ k hraniciam Ruska bliωie,priãom Rusko nebolo definované ako nepriateº,aj keì z hºadiska vojenského je to obrovská sila.A toto zbytoãné naÈahovanie, ktoré tu existuje,robí problém. Také záujmy zaãiatkom 90. rokovneboli.

Aj ‰írenie informaãn˘ch a vojensk˘ch tech-nológií zohráva svoju úlohu pri obrane abezpeãnosti ‰tátu, netreba byÈ ostraÏitej‰í,ak˘ je v˘voj?

V ãasoch socializmu, vo svojich ekonomic-k˘ch kapacitách malo Slovensko dve tretinyzbrojnej v˘roby âeskoslovenska. Îe ãeskoslo-vensk˘ zbrojn˘ priemysel, ktor˘ patril do prvejpäÈky vo svete, bol predov‰etk˘m slovensk˘priemysel, ãiÏe pád tohto odvetvia na Slovens-

ku mal závaÏné sociálne aj technologické dô-sledky. My uÏ ani v tej ‰írke, ani v tom sortimen-te momentálne nie sme schopní obnoviÈ vojen-sk˘ priemysel, ktor˘ sme mali, napriek tomu tunejaká v˘roba zostáva a ten v˘voj ide dvomasmermi. Prv˘: jednotkou vo svete sú Spojené‰táty americké, ktoré investujú do armády sko-ro toºko, ako cel˘ ostatn˘ svet dohromady. Dru-h˘: samozrejme, Ïe v˘voj systémov vo v‰etk˘choblastiach stojí obrovské náklady a môÏe ich ro-biÈ predov‰etk˘m ten, kto na tieto náklady mázdroje. Tie vojenské systémy dnes nie sú iba vtechnológiách, sú aj v oblasti zdravotného, bio-logického, chemického, psychologického stavuarmád, sú potom ale aj v technológiách, kde sahºadajú technológie, ktoré by zhruba na 90%boli vyuÏiteºné v civilnom priemysle. ëalej,v˘voj technológií vedie k tomu, Ïe je to neus-tály súboj meãa a ‰títu. Ak sa zväã‰ujú prostried-ky útoku, zlep‰ujú sa prostriedky obrany. Ak sazdokonaºujú prostriedky obrany, hºadá sa zlep-‰enie v meãi, aby vedel túto obranu prekonaÈ.Toto je staré, aj keì technológie sú nové. âo jenové? V informaãn˘ch technológiách zaostávasvet za Ameriãanmi zhruba 20 rokov. Infor-maãné technológie, ktoré dnes majú, pomocoudruÏicov˘ch systémov vedia preniesÈ z kameryvojaka z prvej línie informáciu cez tento systém,aÏ do ‰tábu a spracovaÈ ju a vedia mu poskyt-núÈ individuálnu pomoc. To uÏ je nieão, kde jeto ìaleko. Druhá otázka je okrem informaã-n˘ch systémov otázka nosiãov zbraní. Mnohékonvenãné zbrane majú silu zbrane hromadné-ho niãenia. Existujú. Ale nosiãe uÏ dneska pra-cujú s presnosÈou útoku na 10 km a s presnos-Èou 40 cm. Koºko ich je na svete? Kto má také-to nosiãe? Samozrejme tie, ktoré sú globálne,idú do kozmu a tie, ktoré môÏu útoãiÈ naraz zmorského prostredia aj inde. Pokiaº ide o cha-rakter rozmiestÀovania zbraní, prestali byÈ zá-leÏitosÈou území ‰tátov. Jedn˘m z najväã‰íchskladísk zbraní sa stávajú oceány. Kde stále, ãisú to Spojené ‰táty americké, postupne s veºk˘mzaostávaním, zaãínajú sa do morí dostávaÈ aj âí-Àania aj Rusi. To isté je otázka vzdu‰ného prie-storu a ochrany vo vzdu‰nom priestore. To uÏsú rakety, to uÏ sú lietadlá a to sú iné typy zbra-ní, ktoré dosÈ dobre ani nepoznáme, pretoÏekaÏd˘ si svoje veci chráni a chráni ich na mno-ho rokov dopredu. VÏdy pri akomkoºvek tech-nickom prostriedku, ktor˘ sa vyvinie, skúma savyuÏiteºnosÈ v zbrojnom priemysle, takÏe to súspojené nádoby. Tam, kde ide technologick˘ po-krok, tam smeruje aj toto. História ºudstva vo vo-jenskom v˘voji ale potvrdzuje jedno pouãenie:,,Celá technika bez vojaka nie je k niãomu“.âiÏe, musí tam byÈ nositeº, ktor˘ vie aj s Àou za-obchádzaÈ a chce aj Ïivot obetovaÈ, ak taká nut-nosÈ príde. Ak tak˘to nositeº nie je, tak celú túkvalitu techniky do istej miery znehodnocuje.Samozrejme, videli sme aj operácie, ako pove-dzme pú‰tna búrka a iné, ktoré boli robené nakamery, na efekty, s veºk˘m prenosom a pria-mym útokom boja a podobne, ão e‰te nebolo.To v‰etko ukazuje ìalej, Ïe to akosi má tú voj-nu obãanovi priblíÏiÈ. Ale v skutoãnosti naras-tá z vojny a z rizika bezpeãnosti najväã‰ie rizi-ko. Je tu e‰te jedno riziko, ktoré som nepome-noval dostatoãne a to je riziko prírodn˘ch ka-tastrof. To je nielen otepºovanie, to je aj to, ãoje zem schopná uniesÈ, to je otázka ochranyzdravia pred biologick˘mi chorobami. Veì malébaktérie zabili viac ºudí, ako v‰etky armádydohromady. A koºko ráz vyãistili celú Európu.

H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É S L O V E N S K O

11

lamentoch in˘ch ‰tátov. Pre Slovensko by totocesta nebola, takÏe z hºadiska svojbytnosti hod-nôt kultúry a ostatného, môÏeme pri t˘chto mi-graãn˘ch pohyboch preÏiÈ vtedy, keì si ozajosvojíme vlastné hodnoty, vlastnú kultúrnu pod-statu, budeme sa vedieÈ i v t˘chto pohyboch za-chovaÈ. Dnes ich nevieme predvídaÈ. âína mámiliardu ‰tyristo obyvateºov, India cez miliar-du obyvateºov, to je v dvoch ‰tátoch polovicaobyvateºov zemegule, ktorá veºmi dynamickyrastie. Ako sa bude ìalej uberaÈ tento v˘voj, ne-vieme. Z Indonézie prechádzajú ºudia do Euró-py, z africk˘ch krajín prichádzajú do Európy, zarabsk˘ch krajín prichádzajú do Európy. To niesú len krajiny konfliktu, mnohí idú nie za mi-gráciou politickou, ale za migráciou sociálnoua ten príliv je neustály. Najviac na to upozorÀu-jú Taliani a ·panieli, ale problémy mali aj Fran-cúzi, aj Nemci, aj Holanìania, aj Angliãania. âichceme, ãi nie, Európa sa bude musieÈ s t˘mtofenoménom vyrovnaÈ, kde je hranica slobody aochrany indivíduá pred prenasledovaním a kde

movia vysok˘mi populaãn˘mi prírastkami, aÏ6 násobne vy‰‰ími, ako ostatní obãania Slo-venskej republiky. To Slovensko musí tentov˘voj akceptovaÈ. Musí sa vedieÈ s ním vyrov-naÈ. Pokiaº ide o systémy bezpeãnosti v zmys-le vojenskom a podobne, boli vybudované zá-kladné ‰truktúry armády, bezpeãnosti, spravo-dajsk˘ch sluÏieb. Dobudoval sa tretí rezort, t.j.ten, ktor˘ má pomáhaÈ pri haváriách. Poviem,Ïe v‰etky tri sú vo v˘voji veºmi kolísavo pod-ºa toho, ako ktorá vláda im prikladá iniciatívu.Sú aj pokroky aj ústupky. Nepovedal by som,Ïe tento systém je dobr˘ a Ïe nás spoºahlivochráni. On existuje, ale kvalita v˘konu jedno-tliv˘ch zloÏiek e‰te ãaká na to, kto sa jej ujmea zhodnotí ju. Zoberme si len bezpeãnostn˘systém, ktor˘ súvisí s ãinnosÈou spravodajsk˘chsluÏieb. Sú rozhádzané, decentralizované a ne-vyhodnocujú spoloãne v‰etky tri zloÏky spravo-dajské, koordinované pre potreby obrany ‰tátu,záujmy. KaÏd˘ sa hrá na svojom piesoãku. Zo-berme si len napríklad otázku integrovan˘ch

je hranica zodpovednosti ‰tátu za stav svojhoobyvateºstva. Je otázka, ãi migraãn˘ pohyb snajväã‰ou pravdepodobnosÈou môÏe viesÈ k is-tému tichému ovplyvÀovaniu zmeny politík,zmeny hodnôt, ale aj zmeny pomeru síl vovnútri jednotliv˘ch ‰tátov. Napríklad, bez ohºa-du na rasové predpoklady, Ameriãania v Spo-jen˘ch ‰tátoch americk˘ch, bieli Ameriãaniasú men‰inou a budú ãím ìalej t˘m väã‰ou men-‰inou. A tieÏ sa budú musieÈ s t˘m vyrovnaÈ, ajkeì si e‰te zakladajú na tom, Ïe sú po indiánochdruhí obyvatelia.

Pán predseda, ako sa zmenila koncepcia bez-peãnostného systému na Slovensku a ‰tátovv euroatlantickom priestore, dá sa povedaÈ Ïemajú spoloãné hrozby?

Samozrejme, Ïe sa kaÏdá vláda dnes podpí-sala na bezpeãnostn˘ch systémoch Slovenska.Aby tie systémy boli funkãné, musíme povedaÈ,Ïe v ãom máme problém. Oni musia tvoriÈ jed-notn˘ celok, ktor˘ som spomínal, v otázkachbezpeãnosti potravinovej, kde sme dnes závis-l˘, v otázkach hodnoty národnej, kde máme ãodoháÀaÈ a spomínal som, Ïe zaostávame v otáz-kach populaãn˘ch, kde sa bohuÏiaº prispôsobu-jeme Európe vymierajúcej a máme ão robiÈ,aby sa táto krivka zmenila a bohuÏiaº treba pri-znaÈ, Ïe ju do znaãnej miery udrÏujú práve Ró-

systémov pri haváriách. Na‰Èastie sme v prírod-n˘ch katastrofách niã väã‰ie nemali. Ak bybolo, preukáÏu sa slabiny. A tie slabiny, pove-dzme si, teraz je stav hor‰í v tomto smere akobol v roku 1998. Keì si zoberieme otázku vo-jenskej obrany, tak isto nie je na tom najlep‰ie,nakoniec predseda vlády definoval armádu ako,,tá, ão nevie pochodovaÈ“, ale pritom je pred-seda obrany ‰tátu. TakÏe tu sú otázky otvorenéaj pred ochranou civilného obyvateºstva. Dosta-tok zásob, rezerv, liekov, to v‰etko sa buduje vo-pred na isté preÏitie minimálne troch mesiacov,k˘m by sa obnovili väzby toho ‰tátu k vonkaj-‰iemu prostrediu a boli by schopní z vonkaj‰ie-ho prostredia dopæÀaÈ to, ão potrebujú. TakÏe,z tohto hºadiska, môj pohºad je veºmi úprimn˘a neãakám, Ïe bude so mnou niekto súhlasiÈ.

Pre Európu predstavuje strategickú globál-nu hrozbu práve terorizmus, ako je táto sku-toãnosÈ vnímaná zo strany politikov, sú opat-renia proti terorizmu zabezpeãované aj naSlovensku v dostatoãnej miere a zodpoved-nosti?

Najväã‰ia zákernosÈ terorizmu ako súãastipolitického zápasu je to, Ïe pomocou hrozby ná-silia sa pokú‰a zmeniÈ systém. A pomocou vy-dierania, zastra‰ovania, naru‰ovania chodu jed-notliv˘ch in‰titúcií, vyvoláva ohrozenie obãa-

nov, ako celku. Samozrejme, Ïe vÏdy sú s nímspojené krvavé obete, vÏdy sú s ním spojenéakty násilia hrubo poru‰ujúce ºudské a obãians-ke práva, preto v˘zva kaÏdej demokratickejvlády je vedieÈ terorizmu ãeliÈ. Terorizmus mátieÏ svoje historické vnímanie, on niekoºko sto-roãí bol v Európe prijíman˘, dokonca v niekto-r˘ch chvíºach, ako jedin˘ prostriedok v samo-derÏavie, politick˘m zápasom. Terorizmus vsúãasnosti má tro‰ku in˘ pohyb. Ten, ktor˘ saprikláÀa k sieti Al-Káida a pod., vlastne zaãalvznikaÈ poãas vojny proti Sovietskemu zväzu vAfganistane, kde sa moslimovia postavili doúlohy pravovern˘ch a bojov˘ Islam bol ideoló-gia, ktorá mala ovplyvniÈ bojujúce skupiny.ªudí, ktorí tam boli. Vojna skonãila, i‰li domova i‰li bojovaÈ za islam a pretváraÈ svet ìalej. Sa-mozrejme, Ïe táto bojová zloÏka sa e‰te dodnesneupokojila. Ale niekto ju pre Afganistan cvi-ãil, vyzbrojoval, získaval, niekto to uãenie roz-víjal. Hádajme kto? A teraz sa na to dopláca. Po-kiaº ide o otázky, ão s teraj‰ím terorizmom, takmá samozrejme aj podobu v rôznych úchylkáchrôznych skupín, názorov, ktoré demokracia sosebou nesie a toto ohrozenie je. Samozrejmeohrozenie rovnako veºké ako terorizmus, aleboväã‰ie sú drogy. A o t˘ch sa bohuÏiaº nehovo-rí. Treba otvorene povedaÈ, Ïe silami ‰tátov a in-dividuálnymi nie je moÏné obchod s drogamizvládnuÈ, pretoÏe je silnej‰í finanãne, ako sily‰tátov. Nakoniec aj Spojené ‰táty pri pokuse uro-biÈ nápravu obchod nezastavili a ide ìalej, pri-ãom vedie k degenerácii veºkej ãasti populácie.Nielen k úmrtiam, k degenerácii, tam je jehonajväã‰ia porucha, ktorú potom vyvoláva a roz-kladá tú ‰truktúru kaÏdého ‰tátu z vnútra. Amáme ho aj na Slovensku. Keì to zaãínalo, taksme presne vedeli odhadnúÈ obdobia, kde to pô-jde. Zaãínali u nás, u ‰kolsk˘ch detí, aby si vy-chovali budúcich zákazníkov. Pokiaº ide o bojs terorizmom, vyÏaduje obrovské nasadeniebezpeãnostn˘ch síl a mimoriadne kvalitnú spra-vodajskú sluÏbu. ëalej vyÏaduje schopnosÈpredvídaÈ, ale aj schopnosÈ drÏaÈ kontakty, kto-ré by takéto situácie vyluãovali. A to uÏ je vumení bezpeãnostnom, aj v umení politickom.Je prítomn˘ na tejto planéte, jeho sila je pomer-ne veºká, zabíja nevinn˘ch preto, aby zastra‰ilostatn˘ch. VyÏaduje nielen odsúdenie, ale ajodstránenie.

Narastá aj ilegálne obchodovanie s rádio-aktívnym materiálom a podºa ‰tatistiky je zá-vaÏn˘ problém aj ‰írenie konvenãn˘ch zbra-ní, aké opatrenia z uvedenej skutoãnosti vy-pl˘vajú pre Slovensko, treba sa t˘m váÏnej-‰ie zaoberaÈ?

Atómové bomby, ktoré boli rozvíjané na kon-ci 2. svetovej vojny a prv˘krát ich pouÏili Spo-jené ‰táty na území Japonska, medzit˘m skú‰a-né rôznymi ‰tátmi viedli k záveru, Ïe ak ºudstvobude v t˘chto skú‰kach a vo v˘voji t˘chto zbra-ní pokraãovaÈ, ohrozí podstatu svojho bytia.Dokonca ‰ialenstvo dosiahlo také preteky, Ïevlastne v rámci NATO a Var‰avskej zmluvy sauÏ predbiehali nielen o to, Ïe kto bude maÈ lep-‰ie a efektívnej‰ie zbrane, ale kto bude koºkorazy schopn˘ zniãiÈ svet. Nie zniãiÈ Ïivot vôbec,ale koºko ráz ho zniãiÈ. Samozrejme uÏ po pr-vom druhé moÏné nie je. Rozpad Var‰avskejzmluvy, rastúci terorizmu, pokus niektor˘ch‰tátov získaÈ atómové zbrane viedol k tomu, Ïebol boj získaÈ ºudí, ktorí majú poznatky o v˘-voji atómov˘ch zbraní, napr. sa vtedy veºmi

H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É S L O V E N S K O

12

niÈ proti tomu, máme na Slovensku dostatoã-né opatrenia, ktoré by zabránili moÏnémunarastaniu kriminality?

Organizovan˘ zloãin by som nekládol naúroveÀ: organizovan˘ zloãin rovná sa migrácia.To by sme len oklamali samy seba. Otvorili satrhy. UmoÏÀuje sa slobodn˘ pohyb osôb. UmoÏ-Àuje sa voºn˘ obchod. Ale tie trhy a zníÏená kon-trola sa prejavuje vo v‰etkom. Zaãnem organi-zovan˘m zloãinom. Preto bol ºah‰í spôsob or-ganizovania obchodu s drogami, ktor˘ k nám za-ãal prichádzaÈ cez balkánsku cestu, preto sabolo moÏné ºah‰ie dostaÈ ku niektor˘m formámnásilia povedzme aj organizovan˘m skupinámv oblasti finanãn˘ch podvodov a prenikania ta-kéhoto kapitálu, preto sa zaãal rozvíjaÈ aj pove-dzme obchod so Ïenami, ktor˘ doteraz neskon-ãil a existuje, ako forma zloÏitej trestnej ãinnos-ti a preto sú aj iné formy kriminality, ktoré súdnes internacionalizované. Napríklad v dobehºadania odpovede na bezpeãnostné v˘zvy naj-citlivej‰ia bola Bratislava, pretoÏe od momen-tu spáchania skutku po prekroãenia hranice je15 minút. âiÏe polícia mohla zaãaÈ hºadaÈ nie-koho, aÏ keì bol v Rakúsku na letisku. Najskôr,technicky. A sú tu mnohé iné veci, ktoré súvi-sia práve s touto organizovanou kriminalitou aãiernym obchodom a ãiernymi peniazmi. Spo-loãnosÈ stále s nimi bojuje, ale stále nevyhráva.Z hºadiska toho ão sme pouÏívali, ão vidím ÏepouÏíva Dzurindova a Ficova vláda som skôrpesimista, pretoÏe sa pouÏívajú pokusy o rekon-‰trukciu skutkov minul˘ch a nie zábrany skut-kom budúcim. Nejde len o vy‰etrovanie zloãi-nu. Pokiaº ide o ºudí, ktorí pracujú v policajn˘chaparátoch, tak si dovoºujem tvrdiÈ, Ïe sme jedenz najpolicajnej‰ích ‰tátov v Európe, okrem t˘ch,ktorí pracujú priamo v polícii, Ïe sa poãty zv˘-‰ili. ZaloÏili mestské polície, pribudli ìal‰iezloÏky, ìal‰í policajti, sú civilno-bezpeãnostnésluÏby, kde sú ìal‰ie zloÏky, ìal‰í policajti.Rozvíja sa znovu spolupráca s pomocníkmi,rozvíja sa spravodajská ãinnosÈ. Keì zoberiemena tisíc obyvateºov, koºko ºudí máme v bezpeã-nostn˘ch zloÏkách, tak vlastne vidíme, Ïe do-statoãn˘ spôsob vyuÏitia kapacity nie je. Ale akos t˘m pohnúÈ ìalej, to je otázka povedzme bu-dúcich ‰tyroch, ôsmych, alebo dvadsiatich ro-kov. PredpovedaÈ neviem, v‰etko závisí od toho,ako to ãlovek dokáÏe vo svojom vedomí a po-chopení nevyhnutnosti organizovaÈ a realizovaÈ.TakÏe organizovan˘ zloãin, ktor˘ ide priebeÏ-ne cel˘m svetom, pohybuje sa vo v‰etk˘ch jehozloÏkách môÏe vyvolaÈ váÏne otrasy. Medzit˘mto svetom ãiernych ekonomík a bielym pre-bieha neustály proces prepierania peÀazí nabielych, sÈahovania bielych do tohto a napriekpokusu kontroly vlád, zostáva asi pomer jednak jednej. Îe sem tam vyhrávame a sem tam pre-hrávame. Z hºadiska nevyhnutnosti potlaãiÈ smev situácii garancie obãianskych a ºudsk˘ch práv.NemôÏme o nich hovoriÈ, bez toho aby sme imnezabezpeãili reálny v˘kon a reálnu ochranu. Apotom je tu e‰te jedna vec, ktorú povedzme za-tiaº v jednom ‰táte Európy vyrie‰ili: v˘chovn˘systém, ktor˘ bude povaÏovaÈ ãloveka za me-nej cenného, sám seba ak by kradol, alebo sa do-pú‰Èal poru‰ovania zákonov s vysokou úctou kzákonu hodnotám a s vysokou úctou k hodno-tám civilizaãn˘m, ktoré sa vykonávajú. To sú-visí moÏno aj s prerábaním podstaty mysleniaa toho, ão sa po generácie v‰tepovalo. Nie na-darmo máme na Slovensku hrdinu zbojníka.

veºa politikov objavilo naraz v âíne. ëalej zís-kaÈ nosiãe t˘chto zbraní, aby boli schopní zasa-hovaÈ na viacer˘ch miestach vysoko efektívnea vytvárali systém ohrozenia na princípe rovno-váhy strachu. Keì ty mne, aj ja tebe. A na tomsa budovala zásada mieru. Na strachu nie in˘chhodnotách. Obmedzovanie je len jeden z pro-striedkov, ako mnoÏstvo hrozieb zníÏiÈ, ale nievyrie‰iÈ. Pokiaº ide o obchodovanie s materiá-lom, tak samozrejme, Ïe ide o uránov˘ materiál,smerom k in˘m rádioaktívnym látkam. Po pádeVar‰avskej zmluvy vznikli reálne obavy, ako súzabezpeãené atómové zbrane, sklady s jadrov˘mpalivom a in˘mi materiálmi. Na území b˘val˘ch‰tátov Sovietskeho zväzu, ãi nemôÏe dôjsÈ k ob-chodovaniu, preto poÏiadavka i‰la k t˘m, pove-dzme v rokoch 90. bola veºmi aktuálnou otáz-ka obchodovania s ãervenou ortuÈou. Pokusy ob-chodovania s rádioaktívnymi materiálmi sa na-‰li aj na Slovensku. Myslím, Ïe vtedy tá trasai‰la cez Budape‰È, preto sme ju evidovali ale mi-moriadne do nej nevstupovali. Aby sa tieto ma-teriály ìalej ne‰írili, treba vysok˘ stupeÀ bezpeã-nosti a ochrany. Ale aj spracovania t˘chto ma-teriálov na to, aby mohli poslúÏiÈ ako v˘bu‰názmes sa vyÏadujú isté technológie, ktoré uÏdnes sú vìaka druÏicov˘m a in˘m systémom,ktoré vedia napr. rozlí‰iÈ hadicu v záhrade mi-moriadne nároãné, aby unikli svetovej pozornos-ti. Spravodajská kontrola má záujem ne‰íriÈ tie-to zbrane. Treba ale povedaÈ, Ïe aj mnohé kon-venãné zbrane sú rovnako nebezpeãné. Málo sahovorí napríklad o zbraniach, ktoré mali skôr vy-vinuté v Sovietskom zväze, teraz ich vyvíjajú ajv Spojen˘ch ‰tátoch americk˘ch. Sú to látky,ktoré sa rozpt˘lia vo vzduchu, potom sa donich hodí zápalná zmes a exploduje vzduch, kto-r˘ trhá ústne dutiny, trhá pºúca a ãlovek zomie-ra hocikde a niet diery, do ktorej by sa schoval,lebo kde je vzduch je táto v˘bu‰ná zmes prítom-ná. Vyvíjané to bolo v súvislosti s Afganistanom,je to rovnako nebezpeãné, ako atómové zbrane.ªudia povedali, Ïe musia obmedziÈ v˘voj bak-teriologick˘ch zbraní, lebo ich to môÏe zniãiÈ.Pokraãuje v˘voj t˘chto zbraní? V‰etci hovoria,Ïe nie. Neverím. V̆ voj chemick˘ch zbraní, po-kraãuje. Urãite. Rôznym spôsobom sa rôznelátky skú‰ajú a prebieha. Sem tam sa nejaká

správa navonok dostane, ale do vnútra t˘ch la-boratórií sa ide veºmi ÈaÏko. AÏ spätne, keì porokoch sa obnaÏuje pravda o niektor˘ch ve-ciach tak sa zisÈuje, Ïe vlastne propaganda,ochota vlád sprístupniÈ informácie a vlastnáprax, nie sú vÏdy totoÏné. Preto aj, keì ide o ‰í-renie zbraní, tak sa hºadajú opatrenia, ktoré byzabránili ‰íreniu t˘chto atómov˘ch zbraní. Po-kiaº ide o konvenãné hºadajú sa spôsoby, ako za-medziÈ t˘m typom zbraní, ktoré mrzaãia ºudí, nieÏe vyraìujú a odstavujú technológiu. Sú to napr.nቺapné míny, ktoré sú veºmi zákerné, lebovojna skonãí a oni e‰te stále mrzaãia ºudí, mrza-ãia deti. Sú to takzvané guºôãkové bomby, kto-ré vybuchujú v istej v˘‰ke, a zabíjajú v tej v˘-‰ke v‰etko okolo seba a ìal‰ie typy zbraní, kdehumanizácia vojny, zachovanie istého ºudské-ho charakteru vedie k tomu, Ïe vlastne získanieprevahy neznamená fyzická likvidácia protiv-níka, znamená zneschopnenie boja schopnostitoho druhého a treba hºadaÈ technológie, ktoréby k tomuto viedli. âi to bude úspe‰né, alebonebude úspe‰né, nemôÏem povedaÈ. Zatiaº je istélen jedno Ïe vojny, ktoré prebiehali, vÏdy maliza následok veºa, veºa m⁄tvych medzi civilmi.Tak o tom je aj sem tam vyskú‰anie nov˘chzbraní, ktoré stále po svete prebieha, ale aj ne-ustále rokovanie humanistov o tom, aby to tak-to nebolo. Niektoré typy zbraní sa zakázali. AjSlovensko sa musí t˘mto zaoberaÈ. Na na‰omúzemí prebiehal v˘voj niektor˘ch zbraní. Skla-dy chemické a zbrane sme vylúãili aj tam, kdesa spracovávali, to sme v‰etko vyraìovali a zo-brali pod kontrolu e‰te v dobe mojej vlády. Po-kiaº ide o konvenãné zbrane, e‰te je nieão za-chované, ale uÏ aÏ toºko koºko bolo neviem, ãisa podarí e‰te niekedy na Slovensku obnoviÈ.Slovensko za prestup do tohto systému, zapla-tilo svoju daÀ v poklese ekonomiky, nezames-tnanosti i vo v˘robe ocele i vo v˘robe a obcho-de so zbraÀami. Vìaãne, ak nám to prinesieviacej bezpeãnosti. Ale k˘m mi sme v˘robuzastavovali, ostatní pridávali. Vlastne je to vÏdyotázka pouÏitia noÏa – budem krájaÈ chlieb,alebo...?

MoÏno práve aj nelegálnou migráciou sa roz-‰iruje organizovan˘ zloãin, ako sa treba brá-

H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É S L O V E N S K O

13

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L

Poãas 120-roãnej existencie cementárne vLadcoch sa istotne striedali dobré i zlé ãasy,menili sa technológie a stavali sa nové objek-ty. âo rozhodlo o tom, Ïe cementáreÀ v Lad-coch oslávila 120. v˘roãie svojej existencie vtakej dobrej kondícii?

Ladce a Slovensko dostali pred miliónmi ro-kov dar – horu Butkov. Stojí nad Ladcami akoneprehliadnuteºná dominanta stredného PovaÏia.Je nielen pravek˘m archívom morského Ïivotaa histórie slovensk˘ch vrchov, ale aj zdrojomveºmi kvalitn˘ch vápencov na v˘robu ‰piãko-v˘ch cementov. Kvalitné vápence z hory But-kov, to je materiálna základÀa, ale aj konkurenã-ná v˘hoda pre prvú cementáreÀ na Slovensku,cementáreÀ v Ladcoch.

Ak ladeckí cementári preÏili od zaloÏeniacementárne v roku 1889 aÏ doteraz, potom je tozásluha hlavne ºudí, ktorí sa cementárenskémuremeslu oddali a z ktor˘ch mnohí boli uznáva-ní odborníci európskeho formátu.

Ja osobne môÏem bliωie charakterizovaÈ ibaostatné takmer ‰tvrÈstoroãie, poãas ktorého pra-cujem vo vedení spoloãnosti. Veºk˘m pozitívombolo najmä to, Ïe vzhºadom na plné vyuÏívaniein‰talovan˘ch v˘robn˘ch kapacít mohla cemen-táreÀ v posledn˘ch desiatich rokoch pristúpiÈsystematicky, krok za krokom, k modernizáciiv˘robn˘ch a expediãn˘ch celkov v takom roz-sahu, ktor˘ nebol v Ladcoch realizovan˘ takmer30 rokov. Za krátky ãas sme takmer strojnáso-bili v˘robu cementu na vlaÀaj‰ích viac ako mi-lión ton a dosiahli viaceré v˘nimoãné v˘sledky,ktoré boli ocenené hlavne v oblasti kvality a vy-uÏívania alternatívnych palív.

MôÏete byÈ aspoÀ trocha osobn˘ a prezradiÈ,ako sa vám darí uÏ 15. rok úspe‰ne drÏaÈ „di-rigentskú paliãku“ vo firme, ktorej mimo-riadne tvrdú konkurenciu tvoria hlavne nad-národné, mimoriadne silné cementárenskékoncerny?

Ak by som povedal, Ïe sa usilujem konaÈzodpovedne hlavne voãi svojim spolupracovní-kom, môÏe to vyznieÈ ako fráza. Preto jedn˘mdychom dodávam: ãlovek by mal prijaÈ, Ïe nieje dokonal˘ a nemôÏe dokonale robiÈ v‰etko avynikaÈ v sto oblastiach.

Mnohí vedúci pracovníci nechcú rozumieÈtomu, Ïe bez svojich spolupracovníkov by nik-dy neboli tam, kde sú. Îiadny ãlovek neÏije ibasám pre seba. KaÏd˘ z nás potrebuje na Ïivot-nej ceste, ktorá u nikoho nie je ideálna, ãasto po-moc druh˘ch. Pri chybách ãi pádoch je dôleÏi-té, aby ãlovek nezostal na v‰etko sám.

Do kaÏdého z nás je vloÏen˘ potenciál talen-tov a schopností. Tieto kvality vloÏené do ºudísa aj u vedúcich pracovníkov naplno prejavia ibav takej skupine ºudí, ktorá má hlb‰ie vzÈahy a spo-

loãn˘ cieº. Pevné harmonické vzÈahy v pracov-nom kolektíve pracovné úsilie iba znásobujú.

Myslím si, Ïe práve v tímovej práci, zaloÏe-nej na harmonick˘ch vzÈahoch, nachádzame vovedení spoloãnosti v Ladcoch silu popasovaÈ sas problémami, ktoré priná‰a firemn˘ Ïivot. Mo-jou osobnou v˘hodou je, Ïe domáci slovensk˘vrcholov˘ manaÏment, ktor˘ mimochodom vrovnakom zloÏení pracuje spolu tieÏ uÏ takmer

15 rokov, sa opiera o sociálne zázemie, zaloÏe-né na priateºsk˘ch vzÈahoch a spoloãn˘ch akti-vitách v regióne.

Ak mám byÈ e‰te konkrétnej‰í, som presved-ãen˘, Ïe vedúci pracovník sa nemôÏe pri hºada-ní správnych rie‰ení prestaÈ zdokonaºovaÈ. TútopoÏiadavku krásne vyjadruje krédo, ktorého au-torom nie som ja, ale som si ho osvojil: „PaneBoÏe, nedopusÈ, aby som zov‰ednel.“

Recept na dlhovekosÈ: „Pane BoÏe,nedopusÈ, aby som zov‰ednel!“

Predstavenstvo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) udelilo PovaÏskej cementárni, a. s., Ladcepri príleÏitosti 120. v˘roãia existencie tejto najstar‰ej a zároveÀ jednej z najmodernej‰ích cementární na Slovensku

ãestné uznanie. Ocenenie spoloãnosti odovzdal generálny tajomník SOPK Martin Hrivík na slávnostnomzhromaÏdení pracovníkov a pozvan˘ch hostí. To, Ïe podnikateºsk˘ subjekt dokázal úspe‰ne preÏiÈ

120 rokov v tvrdom konkurenãnom prostredí iste nie je náhoda. Rovnako to, Ïe uÏ takmer 15 rokov vedie spoloãnosÈ predseda predstavenstva a generálny riaditeº Ing. Anton BARCÍK,

je v súãasn˘ch podmienkach v˘nimoãné. K t˘mto témam sme oslovili práve Ing. Antona Barcíka.

Ocenenie PovaÏskej cementárne, a. s., Ladce ãestn˘m uznaním SOPK

Vystúpenie Martina Babjaka, Lucie Bílej a Veºk˘ch diabolsk˘ch huslí na galaveãere pri príleÏitosti

120. v˘roãia existencie cementárne v Ladcoch.

14

Zaãíname nov˘ rok, je vhodn˘ ãas bilanco-vaÈ...

âo sa t˘ka bilancovania, zaãnem pripo-mienkou v˘sledkov Slovenskej konsolidaãnejod roku 2006, keì zaãalo pracovaÈ súãasnéPredstavenstvo. Za tri a pol roka sme jednoz-naãne zefektívnili prácu samotnej spoloãno-sti. Posilnili sa rozhodovacie kompetenciestrednej a niωej úrovne manaÏmentu, ão u ºudíviedlo k ochote prevziaÈ osobnú zodpovednosÈa ich podiel na v˘sledkoch firmy. Premietlo sato samozrejme aj do hospodárskych v˘sled-kov Slovenskej konsolidaãnej. T˘m mám namysli nielen objem, ale predov‰etk˘m ‰truk-túru príjmov, ktorá je na kvalitatívne vy‰‰ejúrovni. Verím, Ïe Slovenská konsolidaãnábude v tomto trende pokraãovaÈ aj v budúc-nosti.

Z dlhodobého hºadiska povaÏujem zaúspech koncentráciu správy a vymáhania po-hºadávok verejného sektora v Slovenskej kon-solidaãnej. Slovenská konsolidaãná má ºud-sk˘, organizaãn˘ i technick˘ potenciál, aby samohla staraÈ o správu i vymáhanie pohºadá-vok, ão je v súãasnosti roztrie‰tené a nie naj-efektívnej‰ie. Predpokladom je zmena záko-na o správe majetku ‰tátu. Preto sa aj v tom-to roku budeme snaÏiÈ, aby sa dostala na pro-gram rokovania NR SR.

Koncom minulého a najmä zaãiatkom toh-to roka sa v súvislosti so Slovenskou kon-solidaãnou hovorilo najmä o Programe‰tátnej pomoci obãanom, ktorí pri‰li o za-mestnanie v dôsledku krízy a nie sú schop-ní splácaÈ úvery za b˘vanie. âo tento pro-jekt pre Slovenskú konsolidaãnú znamená?

Program ‰tátnej pomoci iniciovala vládaSR. Ministrovi financií SR uloÏila zriadiÈ pra-covnú skupinu zo zástupcov Ministerstva fi-nancií SR, Slovenskej bankovej asociácie aSlovenskej konsolidaãnej, ktorá mala pripra-viÈ vecné a legislatívne podmienky Programu.Pre v‰etk˘ch zúãastnen˘ch zástupcov z tohovyplynuli úlohy, ktoré sa dajú rozdeliÈ do ‰ty-roch skupín. Prvou boli legislatívne a admi-nistratívne zmeny zah⁄Àajúce novelizáciu zá-kona o rozpoãtov˘ch pravidlách verejnej sprá-vy. Tá umoÏnila Slovenskej konsolidaãnejposkytovaÈ pôÏiãky fyzick˘m osobám na úãe-ly Programu. Novela zákona o bankách umoÏ-Àuje bankám poskytnúÈ Slovenskej konsoli-daãnej informácie o vybran˘ch úveroch i pla-tobnej disciplíne Ïiadateºov a poskytnúÈ infor-mácie o prípadn˘ch in˘ch aktívach Ïiadateºov.Novela zákona o katastri nehnuteºností sprí-stupnila Slovenskej konsolidaãnej agregova-né informácie z katastrálneho portálu Úradugeografie, kartografie a katastra SR o Ïiada-teºoch o úãasÈ v Programe. Bolo nevyhnutnédoplniÈ v Stanovách Slovenskej konsolidaã-nej predmet podnikania „poskytovanie úverovalebo pôÏiãiek z peÀaÏn˘ch zdrojov získan˘chv˘luãne bez verejnej v˘zvy a bez verejnejponuky majetkov˘ch hodnôt“. S t˘m súvise-lo i zabezpeãenie právoplatného Ïivnostenské-ho listu voºnej Ïivnosti, a tieÏ zápis zmienpredmetu podnikania Slovenskej konsolidaã-nej do Obchodného registra.

Do druhej skupiny, ktorá by sa dala nazvaÈako spolupráca s bankami, patrila prípravaDohody o spoloãnom postupe medzi Slo-venskou konsolidaãnou a bankami (ìalej Do-hoda), ktorá bola uzavretá 11. decembra 2009.V zmysle Dohody mala Slovenská konsoli-daãná povinnosÈ pripraviÈ a bankám dodaÈ in-formaãné príruãky o podmienkach zaradeniado Programu a formuláre Îiadosti o zarade-nie do Programu. Slovenská konsolidaãnázverejnila komplexné informácie o Programea podmienkach poskytovania úverov na svo-jej webovej stránke. PovinnosÈou Slovenskejkonsolidaãnej bolo i zriadenie „call centra“ a

Slovenská konsolidaãná má za sebou

ìal‰í úspe‰n˘ rok

Uznesením vlády SR ã. 515/2009 z 15. júla 2009 bol minul˘ rok schválen˘ vecn˘ zámer programu poskytovania pomoci obãanom, ktorí stratili schopnosÈ splácaÈ úver na b˘vanie

v dôsledku hospodárskej krízy. K tejto i k ìal‰ím témam sa pre Parlamentn˘ kuriér vyslovilMgr. Alexander SAKO, predseda predstavenstva a generálny riaditeº Slovenskej konsolidaãnej, a. s.

S V E T F I N A N C I Í

a.s.SK

15

administratívneho pracoviska, cez ktoré zá-ujemcovia o Program získavajú informácie opodmienkach úãasti v Àom, ako aj o pod-mienkach poskytovania úverov.

TreÈou skupinou úloh bola príprava produk-tu vo forme potrebn˘ch dokumentov. I‰lonajmä o úverovú a záloÏnú zmluvu, obchod-né podmienky a rôzne sprievodné listy. Do tej-to skupiny patrilo tieÏ stanovenie úrokov˘chsadzieb. ·tvrtá skupina predstavovala úpravuvnútorn˘ch predpisov, nastavenie informaã-n˘ch systémov, ale i organizaãné, personálnea technické zmeny. Do tejto skupiny okremin˘ch patrilo i vypracovanie dodatku k smer-nici zameranej proti legalizácii príjmov ztrestnej ãinnosti a financovaniu terorizmu, ãiimplementácia nov˘ch funkcií do informaã-n˘ch systémov Slovenskej konsolidaãnej.

Od prijatia prvého zo spomínan˘ch Uzne-sení vlády do splnenia finálnej úlohy, ktoroubolo spustenie „call centra“, pre‰lo presne nadeÀ päÈ mesiacov. Som veºmi rád, Ïe to na‰izamestnanci i externí partneri zvládli za tak˘krátky ãas, najmä ak zváÏime, Ïe i‰lo o jedi-neãn˘ projekt.

Ako jednu z povinností, ktoré Slovenskákonsolidaãná v súvislosti s Programom mu-sela splniÈ, ste spomínali zriadenie „callcentra“. Koºko je v centre zamestnancov aako vyzerá z technickej stránky?

Chcem zdôrazniÈ, Ïe prvoradé pri plánova-ní a zriaìovaní „call centra“ bola pre Slo-venskú konsolidaãnú spokojnosÈ obãanov,ktorí sa na nás obrátia. Druhou dôleÏitou po-Ïiadavkou bolo, aby „call centrum“ bolo efek-tívne vynaloÏenou investíciou s ohºadom navopred stanovené obdobie jeho existencie.Dobrou predchádzajúcou skúsenosÈou preSlovenskú konsolidaãnú bolo „call centrum“,ktoré existovalo v súvislosti s prevzatím po-hºadávok zo spoloãnosti Veriteº. Pôvodne smeplánovali, Ïe v centre budú 4 operátori, ale pozváÏení v‰etk˘ch faktorov a najmä s ohºadomna poÏadovanú kvalitu a dostupnosÈ infor-mácií pre klientov sme sa nakoniec rozhodliich poãet zv˘‰iÈ. „Call centrum“ sa v prípadepotreby môÏe rozrásÈ aÏ na 10 operátorov.V‰etci desiati boli vybratí spomedzi zamest-nancov Slovenskej konsolidaãnej, neboli pri-jatí ‰peciálne kvôli „call centru“, a teda nezvy-‰ovali sme zbytoãne mzdové náklady Slo-venskej konsolidaãnej. Operátori „call cent-ra“ pre‰li v˘cvikom a dosiahli sme ich plno-hodnotnú vzájomnú zastupiteºnosÈ. Pokiaº ideo technické zabezpeãenie „call centra“, Pred-stavenstvo Slovenskej konsolidaãnej sa roz-hodlo pre zriadenie „na kºúã“ formou prenáj-mu. Ide o softvérové rie‰enie, pri ktorom kaÏ-d˘ operátor pracuje na svojom riadnom pra-covisku a môÏe v ãase poklesu záujmu vola-júcich pracovaÈ aj na svojej beÏnej agende. Nieje to teda nijaká ‰peciálna miestnosÈ s mnoÏ-stvom zvoniacich telefónov, akú by si moÏnoniekto predstavoval.

Aj keì sa Slovenská konsolidaãná v mé-diách vyskytovala predov‰etk˘m v súvi-slosti so spomínan˘m Programom, rok2009 pre va‰u spoloãnosÈ znamenal aj ìal-‰ie úlohy…

Máte pravdu. Bolo by zjednodu‰ujúce azavádzajúce, keby sa vnímanie Slovenskejkonsolidaãnej v roku 2009 zúÏilo iba na spus-

tenie Programu do reálneho Ïivota. Zaãiatkuroka 2009 v celej krajine dominovala témaprechodu na euro, a ten neobi‰iel ani Slo-venskú konsolidaãnú.

Zavedenie eura povaÏovala Slovenskákonsolidaãná i jej zriaìovateº MF SR za jed-nu z prioritn˘ch úloh uÏ v roku 2008. Preplynulé a úspe‰né zabezpeãenie finanãn˘ch,úãtovn˘ch, daÀov˘ch a informaãn˘ch as-pektov prechodu na euro vznikol projekto-v˘ tím odborn˘ch zamestnancov. Jeho úlo-hou bolo rozpracovaÈ a koordinovaÈ kon-krétne opatrenia prechodu na euro. Najzásad-nej‰ie zmeny sa t˘kali informaãného systé-mu na spracovanie dát podvojného úãtov-níctva, majetku, miezd a správy pohºadá-vok, do ktorého bola zapracovaná funkciaduálneho zobrazovania finanãn˘ch hodnôt.Konverzia dát v informaãnom systéme bolarealizovaná plynulo v súlade so stanoven˘mharmonogramom analytick˘ch, prípravn˘cha testovacích prác.

Pre zamestnancov spoloãnosti bol na hlav-nej stránke kaÏdého poãítaãa nain‰talovan˘„Eurobox“ s aktuálnymi informáciami a vy-braní zamestnanci absolvovali odborné ‰ko-lenia. Prechod na euro sa premietol aj do vnú-torn˘ch predpisov spoloãnosti, ktoré sme no-velizovali.

Postup spoloãnosti pri prechode na europreverila v dvoch etapách i vnútorná kontro-la. O postupe prác i o v˘sledku auditov bolipravidelne podrobne informované orgány spo-loãnosti. Pre verejnosÈ a klientov Slovenskákonsolidaãná sprístupnila zostatky portfóliapohºadávok v duálnom zobrazení aj na svojejwebovej stránke. V rámci kontroly konverziedát sme overili dodrÏanie princípov konver-zie úãtovníctva, premeny menovitej hodnotyzákladného imania a akcií a konverzie údajovdlhodobého hmotného a nehmotného majet-ku.

Preberaním pohºadávok od niektor˘ch or-gánov ‰tátnej správy sa Slovenská konso-lidaãná zaoberala uÏ niekoºko rokov. Akoste v Àom pokraãovali minul˘ rok?

Jednou z hlavn˘ch ãinností Slovenskej kon-solidaãnej bola aj v roku 2009 príprava pro-cesu postúpenia pohºadávok voãi dlÏníkom vkonkurze a v likvidácii z in‰titúcií verejnéhosektora. Zástupcovia spoloãnosti pokraãova-li v rokovaniach s predstaviteºmi viacer˘ch in-‰titúcií verejného sektora, napr. s Minister-stvom vnútra SR, Ministerstvom pôdohospo-dárstva SR, Ministerstvom obrany SR, Minis-terstvom hospodárstva SR, ãi Ústredím prá-ce, sociálnych vecí a rodiny. Vynakladali smemaximálne úsilie, aby tieto in‰titúcie postúpi-li pohºadávky do Slovenskej konsolidaãnej. Ajkeì sme sa tejto téme na stránkach Parla-mentného kuriéra uÏ venovali, chcem zopako-vaÈ filozofiu súãasného Predstavenstva Slo-venskej konsolidaãnej. Máme tím, ktor˘ do-káÏe s profesionálnou odbornosÈou vymáhaÈakékoºvek pohºadávky. Slovenská konsoli-daãná je vybavená funkãn˘m softvérom, vy-budovan˘m na reálnej správe a vymáhaní po-hºadávok, ktor˘ v maximálnej miere systema-ticky zhromaÏìuje informácie o jednotliv˘chpohºadávkach a dlÏníkoch. ZdruÏením pohºa-dávok sektora verejnej správy sa skráti obdo-bie vymáhania, zníÏi sa zaÈaÏenosÈ informaã-n˘ch systémov, priame náklady, ako aj poÏia-

davky na personálne a technické vybavenie.V̆ hodou je aj to, Ïe Slovenská konsolidaãnávystupuje vo väã‰ine prípadov ako konkurz-n˘ veriteº z titulu bankov˘ch pohºadávok, tak-Ïe prebiehajúce konkurzné konania dlh‰í ãasmonitoruje a disponuje podrobn˘mi informá-ciami. Neustála aktívna komunikácia so správ-cami konkurzn˘ch podstát, monitorovanie aprehodnocovanie ich ãinnosti zvy‰uje trans-parentnosÈ priebehu konkurzu, ão skracujedæÏku konania a ur˘chºuje inkaso.

V priebehu roka 2009 Slovenská konsoli-daãná uzavrela 5 zmlúv o postúpení pohºadá-vok, a to s Coln˘m riaditeºstvom SR, SZRB,a. s., Sociálnou poisÈovÀou a dve s DaÀov˘mriaditeºstvom SR.

Na základe zmluvy o postúpení pohºadávoks Coln˘m riaditeºstvom SR prevzala Slovens-ká konsolidaãná dokumentáciu k 1 613 pohºa-dávkam voãi 139 dlÏníkom v konkurze a v lik-vidácii v nominálnej hodnote 13 462 269,55eur. Po podpise zmluvy prevzala Slovenskákonsolidaãná od DaÀového riaditeºstva SRdokumentáciu k 18 824 pohºadávkam voãi 1399 dlÏníkom v konkurze a v likvidácii v no-minálnej hodnote 71 676 900,32 eur. Druházmluva s DR SR nám umoÏnila prevziaÈ do-kumentáciu k 6 890 pohºadávkam voãi 728dlÏníkom v konkurze a v likvidácii v nominál-nej hodnote 62 790 195,47 eur. Od SZRB, a.s., sme prevzali dokumentáciu k 50 pohºadáv-kam voãi 50 dlÏníkom v nominálnej hodnote7 431 480,12 eur a od Sociálnej poisÈovne do-kumentáciu k 161 pohºadávkam voãi 161dlÏníkom v konkurze a v likvidácii v nominál-nej hodnote 9 412 448,26 eur.

Prakticky cel˘ minul˘ rok rokovala Slo-venská konsolidaãná a Ministerstvo vnútraSR o príprave procesu postúpenia niektor˘chpohºadávok z rezortu vnútra do na‰ej spoloã-nosti. V̆ sledkom t˘chto rokovaní bolo decem-brové nariadenie ministra vnútra SR o zabez-peãení jednotného postupu pri postúpení po-hºadávok z nezaplaten˘ch pokút a súhlas s ná-vrhom zmluvy o ich postúpení do Sloven-skej konsolidaãnej. V súãasnosti sa pripravu-je zmluva s Krajsk˘m riaditeºstvom PZ v Nit-re. Po jej uzavretí prevezme Slovenská kon-solidaãná dokumentácie k pohºadávkam. Vpriebehu roka 2010 predpokladáme uzavretiezmlúv o postúpení pohºadávok aj s ìal‰ímikrajsk˘mi riaditeºstvami PZ.

Aj napriek na‰ej iniciatíve a podpore via-cer˘ch in‰titúcií verejného sektora sa Sloven-skej konsolidaãnej stále nepodarilo presved-ãiÈ na‰ich zákonodarcov o potrebe zmeny zá-kona ã. 278/1993 Z. z. o správe majetku ‰tá-tu, ktorá by umoÏnila postupovanie pohºadá-vok aj z in˘ch in‰titúcií verejného sektora.

âo Slovenskú konsolidaãnú, a. s. ãaká vnajbliωom ãasovom horizonte?

Pre rok 2010 povaÏujem za kºúãové profe-sionálne zvládnutie ná‰ho podielu na Progra-me pomoci obãanom, ktorí v dôsledku krízystratili zamestnanie a nie sú schopní splácaÈúver na b˘vanie. Ide z hºadiska SK o netypic-k˘ projekt, ktor˘ Slovenskú konsolidaãnú sta-via do inej pozície, neÏ na akú sme zvyknutí.Som v‰ak presvedãen˘, Ïe SK svoje úlohyzvádne aj v tomto prípade na jednotku.

S V E T F I N A N C I Í

16

V L Á D A S R

Pokúste naãrtnúÈ smerovanie EÚ a zv˘raz-niÈ vzÈahy medzi jednotliv˘mi krajinamivnútri Európskej únie a smerom k USA. Dása povedaÈ, Ïe sa vzÈahy komplikujú len ne-dostatkom porozumenia?

VzÈahy Európskej únie s akoukoºvek treÈoukrajinou sú v˘sledkom schopnosti nájsÈ spoloã-n˘ prienik záujmov. Samotn˘ proces dialógu,teda hºadania ‰ir‰ieho prieniku záujmov, ne-moÏno oznaãiÈ za nedostatok porozumenia.Inak to nie je ani vo vzÈahoch Únie s USA, aosobitne s administratívou prezidenta Obamu.Prezident Obama je viac ako len idealistickoupersonifikáciou moÏnosti zmeny a nádeje, Ïeveci sa dajú robiÈ inak a lep‰ie. My Európaniaso zadosÈuãinením sledujeme, Ïe americká ad-ministratíva teraz zdôrazÀuje pragmatickosÈvzÈahov voãi in˘m krajinám a regiónom, orien-tuje sa na konkrétne v˘sledky dialógu a pozor-ne naãúva aj in˘m. SpoliehaÈ sa dnes len na his-torické „zvlá‰tne spojenectvá“ alebo „strate-gické partnerstvá“ a ich automatické a nekritic-ké nasledovanie by bolo zavádzajúcim hodno-tením reality. Ani samotná Únia, napriek obrov-skému politickému a obchodnému potenciálu,nemôÏe automaticky poãítaÈ s preferenãn˘mprístupom v USA. Ak by som to zhrnul, dobrévzÈahy ãlenov Únie s USA sú predpokladom predobré vzÈahy EÚ so Spojen˘mi ‰tátmi. Na‰a ne-schopnosÈ ponúkaÈ reálne odpovede na v˘zvysúãasného sveta by znamenala neschopnosÈEÚ uspieÈ v konkurencii in˘ch rastúcich globál-nych partnerov. Aj Únia, aj USA musia udrÏia-vaÈ a obnovovaÈ vzájomnú relevantnosÈ koordi-náciou v tak˘ch ÈaÏk˘ch otázkach, ako je stabi-lizácia Afganistanu, kontrola iránskeho jadro-

vého programu, rie‰enie dopadov finanãnej krí-zy alebo manaÏovanie klimatick˘ch zmien. UÏz tohto zoznamu vidno, Ïe slovensko-americkáalebo euro-americká agenda je de facto rovna-ká a ‰pekuláciami o divergencii prístupov rad-‰ej nestrácajme ãas a kredibilitu.

V ak˘ch oblastiach by sa Ïiadala uωia spo-lupráca a väã‰ia snaha o v˘raznej‰ie kontak-ty a porozumenie?

Agenda vzÈahov medzi USA a Európou, ãi uÏEÚ alebo jednotliv˘mi krajinami je nesmierne‰iroká a ÈaÏko jednoznaãne identifikovaÈ, kde bybolo prioritnej‰ie hºadaÈ e‰te uωiu spoluprácu.Ak si odmyslíme mediálne najpútavej‰ie zahra-niãno-politické témy, ako je spomínan˘ Afganis-tan, ãi Pakistan, Irán, blízkov˘chodn˘ mierov˘proces, západn˘ Balkán, agendu kontroly a ne-‰írenia zbraní alebo boj s násiln˘m extrémiz-mom, zostáva stále mnoho konkrétnych oblas-tí, kde uÏ prebieha prakticky kaÏdodenná komu-nikácia a pravidelné stretnutia na najvy‰‰ej úrov-ni. Kodansk˘ summit k otázkam klimatick˘chzmien je iba jednou z mnoh˘ch tak˘chto aktivít.Ak k tomu pridáme témy ako energetická bez-peãnosÈ, harmonizácia postupov pri regulácii fi-nanãn˘ch trhov, liberalizácia svetového obcho-du, dosahovanie rozvojov˘ch cieºov, bezpeã-nosÈ cestovania, kontrola migrácie, zistíme, ÏekaÏd˘ rezort a kaÏdá krajina má veºa tém na di-skusiu. Samozrejme, na‰e názory nemusia byÈvÏdy rovnaké. Americká spoloãnosÈ nie je totoÏ-ná s európskou alebo slovenskou, napriek tomu,Ïe uznávame a ctíme si rovnaké hodnoty slobo-dy, bezpeãnosti, ºudsk˘ch práv, právneho ‰tátua otvoreného trhu. Myslím si, Ïe nikto ani neoãa-káva 100%-nú zhodu vo v‰etkom. Pre nás je mi-moriadne dôleÏité, aby americká administratívapokraãovala v spôsobe komunikácie, na ktor˘sme si zvykli u prezidenta Obamu – na otvore-nosÈ, priamoãiarosÈ a obojstrannú efektívnosÈ.ëal‰ie vzájomné porozumenie môÏe rásÈ, ak vov‰eobecnosti nebudeme hºadaÈ a rie‰iÈ otázky mi-nulosti, ale pozeraÈ sa na spoloãnú budúcnosÈ.DôleÏité tieÏ bude netváriÈ sa, Ïe porozumeniea zhoda sú aj tam, kde v skutoãnosti nie sú. Aksme mali in˘ názor na dosiahnuteºnosÈ cieºov na-príklad v boji proti klimatick˘m zmenám, nema-lo cenu zakopávaÈ sa v star˘ch pozíciách, ale do-siahnuÈ dohodu, ktorá nás v‰etk˘ch posunievpred. V súãasnom svete nie sú vzÈahy nastave-né tak, Ïe USA nieão získajú iba ak Európa, Slo-vensko alebo iná krajina stratí – to by sme ak-ceptovali prístupy geopolitiky 19. storoãia. PreudrÏateºnú budúcnosÈ buì spoloãne nieão zí-skame, alebo v koneãnom dôsledku spoloãnestratíme.

Zabezpeãuje si podºa vás Európska únia v do-

statoãnej miere svoju sebestaãnosÈ v rámci za-hraniãnej politiky?

SebestaãnosÈ moÏno nie je ten správny v˘razvo vzÈahu k zahraniãnej politike EÚ, keìÏe sú-ãasn˘ globalizovan˘ svet si, napriek niekedyrozdielnym záujmom, vyÏaduje vy‰‰iu mieruspolupráce globálnych aktérov. EÚ si plne uve-domuje svoju zodpovednosÈ za v˘voj vo svetea konkrétnymi krokmi sa snaÏí prispieÈ k posil-neniu medzinárodného mieru a bezpeãnosti.Spoloãná zahraniãná a bezpeãnostná politika(SZBP) odráÏa skutoãnosÈ, Ïe EÚ je zoskupe-ním krajín uznávajúcich spoloãné hodnoty. Pre-to jedn˘m z jej základn˘ch cieºov je upevÀovaÈa podporovaÈ demokraciu, právny ‰tát, ºudsképráva a zásady medzinárodného práva.

Formovanie SZBP predstavuje neustály pro-ces, v rámci ktorého si Únia vytvára nástroje po-trebné na realizáciu zahraniãno-politick˘ch cie-ºov. Tento proces prebieha uÏ od 70. rokov 20.storoãia. K jeho zintenzívneniu do‰lo najmä v90. rokoch, o. i. aj v dôsledku balkánskych vo-jen. Aktuálnym vyvrcholením tohto procesu súniektoré dôleÏité zmeny v súvislosti s prijatímLisabonskej zmluvy, ktoré by mali viesÈ k po-silneniu postavenia EÚ vo svete.

Nie zanedbateºná je aj skutoãnosÈ, Ïe SZBPdonedávna nemala dosÈ nástrojov, aby sa zmy-sluplne a viac etablovala aj v oblasti miero-v˘ch misií a krízov˘ch operácií. Situácia sa za-ãala meniÈ. Operácia v âade, ako aj pôsobenieproti ãinnosti somálskych pirátov, posúvajú EÚdo spoloãenstva aktívnych donorov mieru astability v krízov˘ch regiónoch a stáva sa rele-vantn˘m partnerom in˘ch bezpeãnostn˘ch or-ganizácií vo svete.

Do akej miery závisí európska bezpeãnosÈ odSpojen˘ch ‰tátov, akú úlohu v nej zohrávaSlovenská republika?

Myslím si, Ïe posudzovaÈ „mieru závislosti“Európy od USA pri zabezpeãení bezpeãnosti nieje správne vzhºadom na charakter transatlantic-kého spojenectva. Transatlantické spojenectvoje základn˘m pilierom bezpeãnosti na obochstranách Atlantiku a ako také je jednotné a ne-deliteºné. Vojenská prítomnosÈ USA po druhejsvetovej vojne garantovala západnej Európeslobodu a demokratické riadenie svojich vecí.Spojené ‰táty sú i naìalej integrálnou súãasÈoueurópskej bezpeãnosti – v Európe sa angaÏujúprostredníctvom ãlenstva v NATO, OBSE, i nabilaterálnej báze.

Úloha Slovenska je zrejmá – sme plnopráv-ny ãlen NATO, EÚ, OSN, OBSE a teda sme in-tenzívne zapojení do mierového úsilia medziná-rodného spoloãenstva. Boli sme plne angaÏova-ní v Bosne a Hercegovine a na‰e jednotky saosvedãili aj v Kosove. Rovnako sa podieºame

Aby zmeny priná‰ali dobré vzÈahy

Stále poãuÈ hlasy, Ïe sa Európa e‰te nevyrovnala s medzinárodn˘mi vzÈahmi po studenej vojne. K postamerickej Európe sa vyslovil aj americk˘ analytik Jeremy Shapiro a ìal‰í. Dnes sa k tomu vyjadruje

aj nበminister zahraniãn˘ch vecí Miroslav LAJâÁK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

17

V L Á D A S R

aj na stráÏení hranice medzi oboma ãasÈamiCypru. NeangaÏujeme sa len vojensky, ale aj po-liticky. Je v‰eobecne známe, Ïe priestor západ-ného Balkánu i v˘chodnej Európy patrí medzina‰e zahraniãnopolitické priority a o nበvkladi názor majú na‰i partneri záujem.

Ako by ste charakterizovali priority Európy,ktoré sú v protiklade s americk˘mi záujma-mi?

Nemyslím si, Ïe európske a americké priori-ty sú v protiklade. Osobitne nie teraz v obdobíhospodárskej krízy, keì politické a hospodárskejelity na oboch stranách Atlantiku hºadajú spo-loãn˘ pohºad na jej prekonanie. Navy‰e trebamaÈ na zreteli, Ïe tu ide o zachovanie Ïivota-schopnosti a pokraãujúcej príÈaÏlivosti euroame-rického ekonomického modelu pre cel˘ globa-lizovan˘ svet. Dokonca by som povedal, Ïe na-opak – vo v‰eobecnosti preÏívame konvergent-né obdobie európskych a americk˘ch politík.

Pri uvaÏovaní nad vzÈahmi EÚ a USA bysme mali maÈ na zreteli aj ich historick˘ kon-text, najmä pokiaº ide o príspevok USA k sta-bilite a prosperite povojnovej Európy. Úzkatransatlantická väzba bola v minulosti prínosompre obe strany a mala kºúãov˘ v˘znam aj pre rie-‰enie mnoh˘ch otázok v medzinárodn˘ch vzÈa-hoch a táto skúsenosÈ potvrdzuje dôleÏitosÈúzkej spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti za-hraniãnej a bezpeãnostnej politiky. SR je zástan-com tak˘chto pevn˘ch transatlantick˘ch vä-zieb. Tento prístup nevyluãuje rozdielne po-hºady na niektoré ãiastkové problémy, o ktor˘chs na‰imi americk˘mi partnermi otvorene di-skutujeme, ale nemajú vplyv na kvalitu a inten-zitu na‰ich vzájomn˘ch vzÈahov.

Akú pridanú hodnotu ponúka v rámci vzÈa-hov Slovensko Európskej únii a Európskaúnia Spojen˘m ‰tátom?

Pridaná hodnota je dvojstranná záleÏitosÈ.Tak ako je EÚ pridanou hodnotou pre Sloven-sko, rovnako je Slovensko pridanou hodnotu preEÚ. Únia je spoloãenstvom rovnocenn˘ch kra-jín, ktoré sa hlásia k rovnak˘m hodnotám de-mokracie a re‰pektovania ºudsk˘ch práv. V Úniifunguje princíp solidarity a chudobnej‰ie ‰tátymôÏu vyuÏívaÈ zdroje EÚ pre vlastn˘ rozvoj atak podporiÈ rozvoj a napredovanie celého Eu-rópskeho spoloãenstva. Slovensko môÏe spolu-podieºaním sa na rozhodovacích procesoch ÚniedosiahnuÈ omnoho viac, ako keby sme stálimimo. Benefity z ãlenstva v EÚ sú teda zrejméa na Slovensku v‰eobecne prijímané: eurofon-dy pre regióny, solidarita silnej‰ích so slab‰ími,kultúra spolupráce, Schengen, eurozóna.

Odpoveì na pridanú hodnotu, ktorú EÚ po-núka USA, môÏe byÈ vnímaná vo viacer˘ch ro-vinách. V prvom rade je to najväã‰í a najspoºa-hlivej‰í partner s rovnakou hodnotou orientáci-ou. USA povaÏujú aktuálny v˘voj v EÚ po ap-likácii Lisabonskej zmluvy za najpríhodnej‰í naposilnenie euroatlantického partnerstva. Tátoväzba má mimoriadny potenciál, napr. harmo-nizácia ‰tandardov a noriem, o ktorú majú zá-ujem podnikateºské kruhy, by automaticky vy-tvorila globálne ‰tandardy. Rastie podpora preFree Trade Agreement. Aj preto sa USA pozor-ne zaujímajú, aké zmeny a reformy prebiehajúv EÚ. USA vidia oveºa väã‰ie ‰ance v kolektív-nom hºadaní rie‰ení star˘ch a nov˘ch hrozieb,v spoloãnom rozvoji, lebo rozvojové témy sústále viac súãasÈou zahraniãnej politiky.

Preão je potrebné neustále hºadanie nov˘chpostojov v rámci európskych vzÈahov sme-rom k európskej bezpeãnosti a spæÀa Slo-vensko oãakávané postoje, ktoré by upevni-li na‰e smerovanie?

Nepovedal by som, Ïe neustále hºadáme novépostoje. Európa len neustále vyhodnocuje mie-ru svojej bezpeãnosti i mieru ohrození a zvaÏu-je, ãi disponuje adekvátnymi kapacitami na ãe-lenie tak˘mto hrozbám. Je to proces prirodze-n˘, postupn˘. Svet v súãasnosti ãelí príli‰ dyna-mickému v˘voju bezpeãnostného prostredia,neÏ aby zostal nehybne stáÈ. Aj preto pripravu-jeme v Aliancii po 10 rokoch novú Strategickúkoncepciu, ktorá bude lep‰ie odzrkadºovaÈ sú-ãasn˘ stav, novú povahu hrozieb a perspektívuv˘voja v bezpeãnostnej oblasti. ZároveÀ ãoraznaliehavej‰ie pociÈujeme potrebu lep‰ej komu-nikácie medzi NATO a EÚ s cieºom koneãne ze-fektívniÈ vzájomnú komunikáciu a zabrániÈ ne-potrebn˘m duplicitám. Rovnako je dôleÏité,aby bol lep‰ie zadefinovan˘ vzÈah NATO k ìal-‰ím medzinárodn˘m organizáciám; mám namysli predov‰etk˘m OSN. Iste, aj iní prichádza-jú s návrhmi na zmeny ãi úpravy európskejbezpeãnostnej architektúry. KaÏdá takáto inicia-tíva si zaslúÏi byÈ dôkladne posúdená v‰etk˘miaktérmi európskej bezpeãnosti a medzinárod-n˘m spoloãenstvom.

Pravdepodobne ‰ir‰ia diskusia, väã‰ie kompro-misy a rovnako veºká spoluzodpovednosÈ bymohla prispieÈ aj k väã‰ej bezpeãnosti, ão viacby sme mohli oãakávaÈ od hlb‰ej spolupatriã-nosti medzi ‰tátmi EÚ v oblasti bezpeãnosti?

Domnievam sa, Ïe osobitne v bezpeãnostnejagende unijn˘ch vzÈahov je súlad názorov a jed-nota postojov v porovnaní s niektor˘mi in˘miagendami pomerne vysoká. Nechcem t˘m pove-daÈ, Ïe tu nie sú otvorené otázky. Stále vnímamako nedostatok Únie niωiu intenzitu strategic-kej komunikácie s Alianciou, ktorej väã‰inu ãle-nov tvoria paradoxne práve ãlenovia EÚ. Na-priek tomu niet poch˘b o tom, Ïe EÚ je dnes glo-bálnym hráãom s polmiliardou obyvateºstva a sevidentne silnou ekonomikou. Jej súãasné posta-venie v medzinárodn˘ch vzÈahoch v‰ak nie cel-kom zodpovedá tomuto potenciálu. Na jednejstrane je EÚ schopná reagovaÈ a zasiahnuÈ aj vzahraniãnej a bezpeãnostnej oblasti, hlavne v krí-zov˘ch situáciách. Na druhej strane v‰ak ãastozostáva v tieni t˘ch, ktorí udávajú tón a urãujúglobálne stratégie. Je dôleÏité, Ïe Únia si tentosvoj ãiastoãn˘ deficit uvedomuje a ãlenské kra-jiny sa dokáÏu zhodnúÈ na potrebe posilnenia po-zície a vplyvu EÚ vo svete.

Hºadajú si aj Spojené ‰táty novú pozíciu sme-rom k Európe, ak˘ je ich vzÈah so Sloven-

skom, ão je dôleÏité pre správny v˘voj a spo-luprácu, aké máte skúsenosti, pán minister?

âi si USA hºadajú a na‰li novú pozíciu voãiEurópe bude moÏné hodnotiÈ aÏ s odstupomãasu. V kaÏdom prípade prezident Obama pri-niesol novú dynamiku a ‰t˘l komunikácie. Aknapríklad niektorí mohli v minulosti povaÏovaÈamerickú angaÏovanosÈ v Afganistane za ne-vhodnú a ru‰ivú, prezident Obama nie rozhod-nutím o budúcej stratégii pôsobenia USA v kra-jine, ale spôsobom komunikácie dosiahol pod-statne vy‰‰iu úroveÀ politického porozumeniau spojencov. Americkí predstavitelia nezabúda-jú pripomínaÈ, Ïe ich oddanosÈ spojeneck˘mzáväzkom je nespochybniteºná.

Vo vzÈahu k Slovensku moÏno poloÏiÈ otáz-ku aj opaãne – vie krajina ako Slovensko indi-viduálne prispieÈ nieãím konkrétnym pre dosiah-nutie ktoréhokoºvek spoloãného cieºa alebo na-plniÈ spoloãnú agendu? SkúsenosÈ mi hovorí, Ïeurãite áno. Samozrejme, na‰e príspevky sú adek-vátne na‰im zdrojom a moÏnostiam. Pre nás jezaväzujúce napríklad ocenenie úspe‰nosti trans-formaãného procesu, ktor˘m na‰a krajina pre-‰la od roku 1989. USA sa netaja, Ïe pre nich sme„úspe‰n˘m príbehom“, Ïe krajiny ako je Slo-vensko sú vzormi a lídrami pre ìal‰ie národy akrajiny, ktoré sa chcú transformovaÈ na moder-né demokracie s trhovou ekonomikou. Je to prenás záväzok a povzbudenie pre ìal‰iu spoluprá-cu s krajinami západného Balkánu alebo V̆ -chodného partnerstva. Súãasne to potvrdzujevzájomnú relevanciu a autenticitu vzÈahov.

Aké sú va‰e ‰ir‰ie vízie pre zahraniãnú a bez-peãnostnú politiku, ktoré by prispeli k Ïela-n˘m zmenám a dobr˘m vzÈahom?

Predov‰etk˘m by som uvítal podstatnej‰ieprehæbenie spolupráce a súãinnosti v‰etk˘ch veº-k˘ch aktérov európskej bezpeãnosti – NATO,Európskej únie i OBSE. Prirodzene, bolo byupokojujúce pre Európu i svet, keby Aliancia,ako prvá a najdôleÏitej‰ia organizácia garantu-júca bezpeãnosÈ na‰ej krajiny, bola schopnáefektívne ãeliÈ kaÏdej novej v˘zve. Svet je dnesmen‰í a my si uvedomujeme, Ïe „ohnisko“ ohro-zenia bezpeãnosti Slovenska a in˘ch ãlensk˘chkrajín Aliancie nemusí byÈ nevyhnutne na na‰ichpriamych hraniciach. Vidíme to na príklade Af-ganistanu, ktor˘ je vzdialen˘ tisíce kilometrovod ná‰ho územia a napriek tomu z jeho územiateroristi priamo ohrozili obyvateºstvo ãlensk˘chkrajín NATO. Spolu s na‰imi spojencami bysme mali vedieÈ efektívne garantovaÈ na‰u bez-peãnosÈ a chrániÈ sa pred v‰etk˘mi hrozbami,nech prichádzajú z akejkoºvek diaºky. ZároveÀbude potrebné budovaÈ dobré vzÈahy s partner-sk˘mi krajinami a organizáciami, nezabúdajúcani na kooperatívne vzÈahy s Ruskom.

18

Bilaterálna spolupráca oboch krajín sa ne-odohráva len v obchodno-ekonomickej a vpracovnej oblasti, ale i na poli kultúry, vedy,v˘skumu ãi vzdelávania. Mohli by ste uviesÈprojekty, ktoré sa realizujú, prípadne pri-pravujú v t˘chto oblastiach?

Problémom, ktor˘ ovplyvÀuje atraktivituSlovenska ako hospodárskej lokality, je otáz-ka odbornej pracovnej sily. Nemecké podnikyma stále ãastej‰ie informujú o tom, Ïe sa u nichuchádzajú o zamestnanie len mladí ºudia, kto-rí priamo po ukonãení ‰koly, bez odbornéhovzdelania, chcú zaãaÈ pracovaÈ. Z hºadiskapodnikov tento stav v sebe skr˘va nebezpeãen-stvo, Ïe odborníkov, ktorí sú v danom odboreskutoãne vyuãení, bude ãoraz menej, a ak satomu nezabráni, môÏe to zo strednodobého adlhodobého hºadiska viesÈ i k presídleniu fi-riem. Práve tejto problematike sa venuje veº-mi dobrá iniciatíva Nemecko-slovenskej ob-chodnej a priemyselnej komory, ktorá predlo-Ïila koncept takzvanej odbornej vysokej ‰ko-ly. Tá by mlad˘m ºuìom na Slovensku ponúk-la odborné vzdelanie a pripravila ich na vstupdo pracovného Ïivota. Konceptom sa zaoberáMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodinySlovenskej republiky a dúfam, Ïe k nemu ão-skoro vydá svoje stanovisko.

V oblasti kultúry by som chcel poukázaÈ namnohé rôznorodé kultúrne aktivity oboch na-‰ich krajín. Na srdci nám leÏí najmä budúcnosÈSpoloãnej nemecko-slovenskej ‰koly v Brati-slave. Mimochodom, 80 percent jej Ïiakov po-chádza z ãisto slovensk˘ch rodín, len 20 per-cent detí je z rodín nemeck˘ch. V na‰ej snahedaÈ tejto ‰kole pevn˘ právny základ sme pokro-ãili o veºk˘ krok vpred. V‰etk˘m zúãastnen˘mãlenom vlády by som sa chcel i na tomto mies-te poìakovaÈ za skvelú spoluprácu v rie‰ení tej-to otázky.

V oblasti vedy a v˘skumu je spolupráca ta-kisto chvályhodná. Spomeniem napríklad an-gaÏovanosÈ firiem Volkswagen a V̆ chodoslo-venská energetika/RWE na Technickej univer-zite v Ko‰iciach. Mnoho ìal‰ích podnikov spo-lupracuje podobnou formou i s ostatn˘mi slo-vensk˘mi univerzitami.

Ako hodnotíte situáciu nemeckej men‰iny naSlovensku?

Nemecká men‰ina na Slovensku má vyni-kajúce podmienky na rozvoj. Hoci ju tvorí uÏlen malá skupina, e‰te vÏdy je verejne aktív-na. Veºmi si váÏim, Ïe najmä v poslednomãase sa ãastej‰ie poukazuje na v˘znam ne-meckého osídlenia od ãias stredoveku a jehoprínos pre Slovensko. Prosperita baníctva ale-

bo lesného hospodárstva by bez nemeck˘chosídlencov nebola b˘vala moÏná v takom roz-mere.

Jedn˘m z poslaní Európskej únie je podpo-ra spolupráce jej ãlensk˘ch ‰tátov na re-gionálnej úrovni. Ako sa rozvíja spoluprá-ca nemeck˘ch regiónov so slovensk˘mi?Ak˘ je tu podiel a úloha Veºvyslanectva SRNv Bratislave?

Ako je známe, Nemecko je federálny ‰tát.Spolková republika Nemecko má 16 spolko-v˘ch krajín s vlastn˘mi vládami a parlament-mi. Z tohto hºadiska majú slovenské regióny,pokiaº hºadajú partnerov, skutoãne z ãoho vy-beraÈ. Samozrejme Ïe iniciatíva musí prísÈ zostrany slovensk˘ch regiónov. Veºvyslanectvopotom veºmi ochotne sprostredkuje kontakt snemeck˘mi spolkov˘mi krajinami.

Do akej miery sa vám podarilo spoznaÈ Slo-vensko a jeho obyvateºov? V ãom by sa pod-ºa vás mohli Slováci uãiÈ od Nemcov, a na-opak, v ãom by mohli Slováci pôsobiÈ in‰pi-rujúco na Nemcov?

Som ãlovek veºmi otvoren˘ a predov‰etk˘mrád cestujem. A tak som uÏ stihol spoznaÈ mno-ho ãastí va‰ej peknej krajiny. Hneì prv˘ t˘ÏdeÀpo mojom príchode som odcestoval na v˘chod-né Slovensko, aby som si utvoril obraz o tamoj-‰ej situácii. Mnoho va‰ich ºudí má veºk˘ záujemo Nemecko i o na‰ich obãanov, takÏe nadvia-zaÈ kontakty a posilniÈ t˘m sieÈ bilaterálnychvzÈahov, ktoré sú uÏ i tak veºmi dobré, je sku-toãne veºmi ºahká úloha. Vìaãn˘ som i zamnoÏstvo ponúk na spoluprácu, ktoré prichá-dzajú na na‰u ambasádu, a v ktor˘ch sú obsiah-nuté uÏ konkrétne predstavy, ktoré sa snaÏímepotom sprostredkovaÈ.

A v ãom sa dá od druhého uãiÈ? To je vÏdyotázka skúseností. Máme rozliãnú minulosÈ.Nemecko malo po druhej svetovej vojne jedi-neãnú ‰ancu voºne rozvíjaÈ – aspoÀ svoju zá-padnú ãasÈ – ako slobodnú, demokratickú kra-jinu so sociálnym trhov˘m hospodárstvom.V˘chodná ãasÈ – podobne ako Slovensko –trpela pod diktatúrou komunizmu. Pri zmenehospodárskych systémov v roku 1989 na v˘-chode na‰ej krajiny sme nadobudli mnoÏstvoskúseností, z ktor˘ch by mohlo urãite ãerpaÈ iSlovensko. Práve preto by som si prial uωí dia-lóg medzi krajinami v˘chodnej ãasti Nemec-ka a ‰tátnymi in‰titúciami Slovenska.

Slováci sú usilovní ºudia. S ãul˘m záujmomsa pozerajú na Nemecko. Myslím si, Ïe ako veº-vyslanec tu mám vìaãnú úlohu – a síce spájaÈpriateºov s priateºmi.

Na Slovensko ste pri‰li len nedávno. S ak˘-mi oãakávaniami a predsavzatiami ste na-stúpili na svoju diplomatickú misiu?

Slovensko poznám uÏ dlho. Prv˘krát som kvám zavítal pred 25 rokmi a presvedãil som sao kráse va‰ej krajiny. Ale aj v posledn˘ch ro-koch, pred nástupom na túto diplomatickú mi-siu ako veºvyslanec, som príleÏitostne cestovalcez Slovensko.

ËaÏisko mojej misie urãite zameriam nahospodárstvo. Práve v ãase hospodárskej a fi-nanãnej krízy, ktorá e‰te stále nie je úplne pre-konaná, je dôleÏité vylep‰iÈ hospodárske pre-pojenie medzi Nemeckom a Slovenskom ahºadaÈ nové moÏnosti hospodárskej spoluprá-ce. Samozrejme, aj kultúra ponúka mnoÏstvopríleÏitostí.

Nemecko je nበnajväã‰í obchodn˘ partnera patrí k strategick˘m investorom na Slo-vensku. Do akej miery ovplyvní globálnaekonomická a finanãná kríza ìal‰í záujemnemeck˘ch investorov o Slovensko?

Globálnu krízu, Ïiaº, pociÈujeme v‰ade. Îiad-nu krajinu neu‰etrila. Momentálne je rozhodu-júce, aby rámcové podmienky investovaniaostali nezmenené. Nedávno vstúpil do platnos-ti zákon o strategick˘ch podnikoch, ktor˘ veº-mi znepokojil nielen nemeck˘ch, ale i mno-h˘ch in˘ch zahraniãn˘ch investorov. V‰etk˘chdesaÈ zahraniãn˘ch obchodn˘ch komôr pred-nieslo svoje pochybnosti. Prial by som si, abyvláda hovorila s komorami a vyjasnila otázky,ktoré zostali otvorené. Investori sú ako placházver. Keì ich vyºakajú, hºadajú iné miesta.Myslím si, Ïe t˘mto star˘m poºovníckym pra-vidlom by sme sa mali riadiÈ i na Slovensku.

Investori sú ako plachá zver

V̆ znam hospodársko-obchodnej spolupráce v slovensko-nemeck˘ch vzÈahoch dokresºuje, Ïe Nemecko jenajväã‰ím obchodn˘m partnerom SR a druh˘m najv˘znamnej‰ím zahraniãn˘m investorom v SR.

Podºa Národnej banky Slovenska dosiahla k 31. decembru 2007 kumulovaná v˘‰ka priamych investíciínemeck˘ch firiem 4,239 mld. eur. Na Slovensku pôsobí okolo 400 nemeck˘ch firiem a ich dcérskych

spoloãností, ktoré tu investovali 3,5 mld. eur a zamestnávajú okolo 75-tisíc ºudí. Práve pri hospodárstvesa zaãína rozhovor, ktor˘ mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Spolkovej republiky Nemecko

na Slovensku Axel HARTMANN poskytol Izabele Nagyovej.

S L O V E N S K O - N E M E C K Á S P O L U P R Á C A

19

Kedy zaãala va‰a spolupráca s firmou Hria-deº, s. r. o.?

Na‰e partnerstvo bolo od‰tartované v roku2002 oficiálnym podpísaním distributérskejzmluvy. Po 7 rokoch spolupráce musím po-tvrdiÈ, Ïe aj v takom ÈaÏkom prostredí, ak˘m jepodnikanie v poºnohospodárstve, je pre úspe‰-né obchodovanie rozhodujúcim faktorom siln˘partner so siln˘mi základmi.

Aká bola základná vízia AGCO FendtGmbH pri vstupe na slovensk˘ trh?

Plne sme sa spoºahli na obidve vlády a Eu-rópsku úniu, Ïe poºnohospodári na Slovenskubudú môcÈ v budúcnosti vyrábaÈ zdravé a chut-né potraviny pre svoju krajinu a tieÏ pre v˘vozsvojich v˘robkov na celosvetové trhy.

Toto je základnou víziou AGCO Fendt, Ïechceme podporovaÈ poºnohospodárov kvalit-nou technológiou s vysokou úãinnosÈou, ako ajnajlep‰ími sluÏbami, s garanciou, Ïe ich v˘rob-né náklady sú skutoãne pod kontrolou a Ïe niesú závislí len od financií, od kolísania nákladovna palivo a hnojivá a od kolísania in˘ch v˘rob-n˘ch nákladov.

So spoloãnosÈou Hriadeº a jej profesionálnyma skúsen˘m personálom sme vytvorili silnépartnerstvo, pretoÏe Hriadeº je medzi slovensk˘-mi poºnohospodármi známy svojimi najlep‰ímikomplexn˘mi sluÏbami a servisom pre zákaz-níkov.

Ako sa prejavilo va‰e partnerstvo na hospo-dárskych v˘sledkoch firmy Hriadeº, s. r. o.?

Od zaãiatku roku 2002 aÏ do súãasnosti spo-loãnosÈ Hriadeº v˘znamne zv˘‰ila svoj objempredaja a obrat, a to hlavne v oblasti traktorovvy‰‰ích v˘konnostn˘ch tried, urãen˘ch pre pro-fesionálnych poºnohospodárov. V roku 2009ich podiel na trhu narástol aÏ na 15,8 %.

Za obdobie svojho pôsobenia spoloãnosÈHriadeº so sídlom v Nitre otvorila na Slovensku

aÏ tri servisné a 6 predajn˘ch miest a v˘znam-ne zlep‰ila svoju pozíciu v t˘chto regiónoch.Táto zaangaÏovanosÈ a investície vyústili aj doroz‰írenia pracovného personálu, ão taktieÏ po-máha zlep‰iÈ lokálnu zamestnanosÈ. K˘m v roku2002 spoloãnosÈ Hriadeº zamestnávala len 60ºudí, v súãasnosti tu pracuje na pln˘ úväzok aÏ86 ºudí.

V ãom vidíte ìal‰ie moÏnosti rozvoja spolu-práce?

Ak obidve na‰e vlády a Európska únia budúnaìalej podporovaÈ poºnohospodárov a pomá-haÈ im pri investovaní do poºnohospodárskejtechniky a infra‰truktúry, v˘sledn˘ efekt sa pre-javí priamo vo vidieckych oblastiach, kde ºudiazúfalo hºadajú zamestnanie. Osobne vidím za-angaÏovanie obidvoch na‰ich vlád ako novúmotiváciu pre AGCO Fendt a Hriadeº na e‰telep‰iu spoluprácu v budúcnosti.

A na záver: ak˘ je vበosobn˘ vzÈah k Slo-vensku?

VÏdy rád cestujem na Slovensko, pretoÏe jeto nádherná a rozmanitá krajina, ktorej vidiekob˘vajú ºudia s nádhernou muzikou a jedlom.Spolu s na‰imi poºnohospodármi budeme prev‰etky strany realizovaÈ prospe‰n˘ rast, ktoré-ho úãinkom bude optimistická budúcnosÈ v ob-lasti zamestnanosti na vidieku pre tam Ïijúcichobyvateºov.

Silné partnerstvo„S veºkou úctou a optimizmom sme si uvedomili, Ïe obe na‰e vlády nadviazali novú a veºmi intenzívnu

spoluprácu medzi na‰imi dvoma krajinami. Toto je pre na‰e podnikanie veºmi zaujímavé a sºubné,pretoÏe pre stroje Fendt uÏ máme na Slovensku vytvorené intenzívne a úspe‰né partnerstvo s na‰ím

v˘hradn˘m distributérom firmou Hriadeº, s. r. o.“, povedal pre Parlamentn˘ kuriér Bernhard STOCKER,obchodn˘ riaditeº spoloãnosti AGCO Fendt GmbH a country manager pre Benelux a ·vajãiarsko.

S L O V E N S K O - N E M E C K Á S P O L U P R Á C A

Dodávky na základe medzinárodnej v˘meny zásielok na Slovensku

Znaãka 2009 2008 Rozdielks spolu ks % ks spolu ks % spolu ks ks % %

v mesiaci v roku v roku v mesiaci v roku v roku v roku v roku v rokuNov 2009 Jan – Nov 2009 Jan – Nov 2009 Nov 2008 Jan – Nov 2008 Jan – Nov 2008 2009 vs. 2008 2009 vs. 2008 2009 vs. 2008

FENDT 2 58 15,8 % 0 25 2,5 % 33 132,0 % 13,2 %

Nov˘ Fendt Vario 828 – Novinka roka 2009.

Pán Stocker (prv˘ z prava) sa osobne zúãastÀuje úspechov firmy Hriadeº, ktorá v uplynul˘ch dvoch rokoch získala prestíÏnenemecké ocenenia Shell Service Award. Cenu osobne prevzal pán Zoltán Szikszai, konateº a riaditeæ firmy HRIADEª (druh˘ zºava).

20

konci roka, snáì môÏeme povedaÈ, Ïe súãas-ná nevhodná vládna koalícia a osobitne mi-nister – diletant Maìariã, urobili v roku 2009Slovenskej republike veºmi zlé meno.

Pred regionálnymi voºbami ste avizovali, ÏeSMK v nich zrejme neobháji svoju pozíciuz roku 2005. Ako je SMK spokojná s v˘-sledkami regionálnych volieb?

V SMK prevláda s v˘sledkami volieb doregionálnych samospráv opatrná spokojnosÈ.Za prehru môÏeme charakterizovaÈ len nበv˘-sledok v Ko‰ickom kraji, v ostatn˘ch ‰ty-roch krajoch sa nám podarilo viac-menejudrÏaÈ svoju pozíciu. Vnímame pozorne aj od-kaz Bratislavského kraja, kde opoziãné poli-tické sily vytvorili hodnotovú koalíciu a tábola veºmi úspe‰ná. Som presvedãen˘, Ïekeby sa opozícia správala obdobne aj v in˘chkrajoch, bola by oveºa úspe‰nej‰ia. Z hºadis-ka SMK je podmienkou takejto spolupráceprekonanie bigotného nacionalizmu sloven-sk˘ch politick˘ch strán v Nitrianskom kraji.

Republikov˘ kongres SMK schválil strate-gick˘ dokument Istota pre ºudí – Ïivota-schopná komunita, moderná politická stra-na. Cieº dokumentu je daÈ SMK a jej vo-liãom víziu na budúce 20 aÏ 25-roãné ob-dobie. Na ão sa zameriava táto stratégia?

Slovenská spoloãnosÈ – ako aj jej súãasti,to znamená aj maìarská komunita na Slovens-ku – vstupom do EÚ a ãiastoãnou integráci-ou do sfér EÚ dosiahla urãit˘ stupeÀ v˘voja.Pod termínom ãiastoãnej integrácie rozu-miem plnú ekonomickú, skoro plnú legisla-tívnu, ãiastoãnú politickú a mentálnu integrá-ciu do európskych pomerov. Teraz je potreb-né vymyslieÈ ako ìalej. Nበprogram ponúkatakúto víziu z hºadiska maìarskej komunityna Slovensku. Hovoríme v Àom o celospolo-ãensk˘ch záleÏitostiach – o ekonomike, ocezhraniãnej spolupráci, o európskych hod-notách, o ìal‰om v˘voji v oblasti samospráv,ale aj o ‰pecifick˘ch potrebách men‰inov˘chkomunít, o jazykov˘ch, kultúrnych, vzdelá-vacích otázkach, ale aj o potrebe nastolenianov˘ch prvkov vo vzÈahoch medzi men‰ina-mi a národnou väã‰inou.

Slovensko-maìarské vzÈahy v uplynulomobdobí charakterizuje v˘razné napätie. Je

vôbec moÏné, aby tieto neustále v˘kyvyodzneli a na‰tartovala vzájomne prospe‰-ná spolupráca ako medzi dobr˘mi sused-mi?

Áno, je moÏné obnoviÈ civilizované po-mery aj v slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch. Vobdobí medzi 1998 – 2006 tu vládli oveºa kul-tivovanej‰ie pomery. Svedectvo o tom podá-va moja najnov‰ia kniha, ktorá vy‰la v sloven-skom jazyku na poãesÈ 20. v˘roãia NeÏnej re-volúcie pod názvom Ruka na zmier. Pod-mienkou takejto zmeny je nástup európskejvládnej koalície namiesto koalície provinãné-ho nacionalizmu.

âo by pomohlo Slovensku pri zvy‰ovaníúrovne ekonomiky a medziºudsk˘ch vzÈa-hov tak, aby sme sa ão najviac priblíÏilirozvinut˘m európskym ‰tátom?

Ekonomika má ‰ancu sa rozbehnúÈ v roku2010, otázna je trvalá udrÏateºnosÈ takejtozmeny. Chce to dobr˘ch ekonómov a slu‰núpolitickú súhru, ako sa to dialo v období 1998a 2006. Slovenská spoloãnosÈ v‰ak potrebu-je aj mentálne zmeny, vnútornú akceptáciu eu-rópskych hodnôt. Zdá sa, Ïe je to oveºa váÏ-nej‰ia v˘zva.

Slovensko by malo uspieÈ aj vo svetovejagende a zviditeºnení neskreslen˘ch názo-rov v rámci svetového spoloãenstva. âo jedôleÏité urobiÈ pre to, aby sa dosiahol vi-diteºn˘ a Ïelan˘ úspech?

Bez vnútorn˘ch zmien nie je moÏné dosiah-nuÈ pozitívnu medzinárodnú akceptáciu. Slo-venská republika evidentne potrebuje zmenuvládnej koalície, tá teraj‰ia sa oãividne fatál-ne vyãerpala.

Myslíte si, Ïe Slovensko dostatoãne podpo-ruje medzinárodné ‰tandardy pre ºudsképráva?

Slovami áno, skutkami nie. Staãí sa odvo-laÈ na nedemokratické zákony, ak˘mi sú tla-ãov˘ zákon alebo zákon o ‰tátnom jazyku.Slovensko ide v tejto oblasti zl˘m smerom.

Aké sú priority SMK pre nastávajúce par-lamentné voºby?

DosiahnuÈ slu‰n˘, aspoÀ 9-percentn˘ v˘sle-dok a pri zostavovaní novej vlády SR sa staÈpotenciálnym partnerom demokratick˘ch síl.

Ak˘ bol pre SMK minul˘ rok?Veºmi nároãn˘. Boli sme nútení konfron-

tovaÈ sa s odchodom niektor˘ch na‰ich kole-gov. Museli sme ãeliÈ nacionalistick˘m úto-kom vládnej koalície. Najnevhodnej‰ím znich bolo prijatie novely zákona o ‰tátnom ja-zyku. Niektoré médiá a agentúry na prie-skum verejnej mienky s nami hrali nevkus-nú hru, stále spochybÀovali akcieschopnosÈa podporu SMK zo strany voliãov. V tomtoprostredí sme obstáli ãestne v oboch koláchprezidentsk˘ch volieb. Vo voºbách do Eu-rópskeho parlamentu sme dosiahli viac hla-sov ako pred piatimi rokmi. Podarilo sa námstabilizovaÈ stranu a na základe poÏiadavkyverejnej mienky maìarskej komunity na Slo-vensku sme na 1. septembra 2009 v Dunaj-skej Strede zorganizovali protestnú akciuproti nedemokratickej novele zákona o ‰tát-nom jazyku. Pri‰lo tam vy‰e 10-tisíc ºudí. ZapäÈ t˘ÏdÀov sme vyzbierali 30-tisíc podpisovproti prijatej novele zákona o ‰tátnom jazy-ku. Osobne som veºmi nerád, Ïe sme sa mu-seli venovaÈ tak˘mto aktivitám, no sme slo-bodní ºudia, ktorí budú brániÈ v‰etky svojepráva proti nedemokratickej moci. Teraz, na

Slovenská spoloãnosÈpotrebuje aj mentálne zmeny

Nezávisle od toho, ak˘m v˘sledkom vyjde Strana maìarskej koalície z budúcoroãn˘chparlamentn˘ch a komunálnych volieb, chystá sa zaãiatkom roka 2011 vzdaÈ predsedníckej

funkcie. SMK ho vlani na jeseÀ potvrdila na svojom ãele. Hovorí, Ïe nepri‰iel na predsedníckypost s t˘m, Ïe na Àom bude donekoneãna, a je pripraven˘ odísÈ. Podºa neho má byÈ stranícke

jadro pevné a demokratické a ak nastanú momenty, ktoré to odôvodÀujú, mali by o funkciáchrozhodovaÈ práve tie. Rozhovor s predsedom Strany maìarskej koalície Pálom CSÁKYM

zaznamenala Izabela Nagyová.

S T R A N A M A ë A R S K E J K O A L Í C I E

Zaãiatkom novembra 2009 sa veºmi r˘ch-lo roz‰írila správa o poslednom podpise,ktor˘ uviedol Lisabonskú zmluvu do plat-nosti, preão nastali isté komplikácie, ako tovy vidíte, na strane âeskej republiky prirozhodovaní o jej podpísaní?

Od poãiatku procesu som nepovaÏovalzrod zmluvy a jej prijatie za niã jednoduchéa ºahké. ZloÏitá situácia, ktorá nastala po pr-vom referende v Írsku ma pravdupovediactrochu zaskoãila, ale po jeho úspe‰nom opa-kovaní som mal dobr˘ pocit z toho, Ïe posled-né krajiny ukonãia ratifikáciu v ão najskor‰omtermíne. Vtedy boli e‰te otvorené otázky vSpolkovej republike Nemecko, Poºsku a sa-mozrejme v âeskej republike. V prv˘chdvoch ratifikácia po írskom referende a splne-ní poÏiadaviek Spolkového ústavného súdu vNemecku prebehla hladko a dá sa povedaÈveºmi r˘chlo. Postup âeskej republiky, resp.Václava Klausa ma trochu prekvapil, keìÏemohol ohroziÈ jej vstup do platnosti v posu-nutom plánovanom termíne. Keì si spomenie-me, v celej Európskej únii panovali nervóz-ne reakcie na ãesk˘ postup a skloÀovali sa ajalternatívy, ãi vôbec k ratifikácii v âR dôjde.Premiér a minister zahraniãn˘ch vecí âR vy-svetºovali, Ïe je to rie‰iteºn˘ problém, s kto-r˘m si musí poradiÈ vláda âR vrátane prezi-denta. Podºa môjho názoru, ak˘koºvek verej-n˘, agresívny nátlak zvonka by bol viedol ibak v˘raznému skomplikovaniu situácie. Somrád, Ïe sa na‰lo rie‰enie, ktoré umoÏnilo do-

konãiÈ proces ratifikácie aj v âeskej republi-ke a pán prezident Klaus nakoniec pridal k ra-tifikácii aj svoj podpis.

âo z platnosti Lisabonskej zmluvy vypl˘-va pre ãlenov EÚ, do akej miery je dôleÏi-tá pri rie‰ení spoloãn˘ch problémov?

Lisabonská zmluva priná‰a v˘razné spre-hºadnenie rozdelenia právomocí medzi EÚ aãlenské ‰táty. Zavádza v˘slovnú kategorizá-ciu jednotliv˘ch druhov právomocí EÚ, pri-ãom v‰etky právomoci v tejto podobe existo-vali uÏ v predchádzajúcich zmluvách. VZmluve o fungovaní EÚ sú jasne vymedze-né tri základné kategórie právomoci: 1. v˘luã-né; 2. spoloãné; 3. odborné, koordinaãné a do-plnkové. Lisabonská zmluva tieÏ viac zdôraz-Àuje základnú zásadu, Ïe EÚ vykonáva len tieprávomoci, ktoré na Àu preniesli ãlenské ‰tá-ty. V˘slovne sa tieÏ kon‰tatuje, Ïe v‰etkyostatné právomoci zostávajú v pôsobnostiãlensk˘ch ‰tátov. Únia nekoná tam, kde môÏuúãinne konaÈ ãlenské ‰táty (subsidiarita), a aniobsah a forma ãinnosti Únie neprekraãujerámec toho, ão je nevyhnutné na dosiahnutiecieºov zakotven˘ch v zmluvách (proporcio-nalita). Teda z uvedeného vypl˘va, Ïe Lisa-bonská zmluva posúva Európsku úniu do-predu a v ãase spojenia 27 krajín jej umoÏÀu-je ostaÈ nielen funkãnou, ale i akcieschopnou.

DokáÏu sa ‰táty EÚ dohodnúÈ na spoloã-n˘ch rie‰eniach aj keì napríklad tradície,

kultúra, rozloha i poãet obyvateºov sú rôz-ne?

Rozhodne spoloãné rie‰enia nie sú priorit-ne závislé od tradícií, kultúry, rozlohy, ãipoãtu obyvateºov. Je to primárne záleÏitosÈpredsedov vlád a hláv ãlensk˘ch ‰tátov adnes uÏ aj najvy‰‰ích predstaviteºov Európ-skej únie, a to tzv. „prezidenta“ a „minister-ky zahraniãn˘ch vecí“. Pokiaº ide o oblasÈvonkaj‰ej ãinnosti Únie vrátane spoloãnej za-hraniãnej a bezpeãnostnej politiky, ãlenské‰táty chceli t˘m, Ïe táto oblasÈ je zahrnutá vZmluve o EÚ, podãiarknuÈ ‰pecifickosÈ po-stavenia spoloãnej zahraniãnej bezpeãnostnejpolitiky vo vzÈahu k ostatn˘m európskych po-litikám. Ide o ‰pecifickosÈ rozhodovacíchprocesov a nástrojov. V spoloãnej zahraniã-nej a bezpeãnostnej politike je zachovan˘ vzásade medzivládny prístup vypl˘vajúci zjednomyseºnosti v Rade pri rozhodovaní.

Ak˘ politick˘ odkaz poskytuje Lisabons-ká zmluva pre ãlenov EÚ a ako to vníma-jú v neãlensk˘ch ‰tátoch?

Lisabonská zmluva znamená v˘razn˘ krokvpred pre celú Úniu a zároveÀ je absolútnekºúãov˘m signálom pre potenciálnych kandi-dátov na ãlenstvo, Ïe brány Únie sa môÏu posplnení prísnych kritérií opäÈ otvoriÈ.

Dá sa povedaÈ, Ïe práve vplyvom platnos-ti Lisabonskej zmluvy sa rie‰ia a vyrie‰iaaj aktuálne zmeny a problémy súãasnéhosveta?

Lisabonská zmluva je odpoveìou na me-niaci sa svet, ako aj na zmeny uskutoãnené vuplynul˘ch rokoch v samotnej Európskejúnii. Táto nová zmluva napomôÏe EÚ presa-dzovaÈ jej ciele – budovaÈ priestor prosperi-ty, slobody, bezpeãnosti a spravodlivosti sme-rom dovnútra roz‰íreného 27-ãlenného zosku-penia ‰tátov, ale aj navonok voãi ìal‰ím kra-jinám. Preto zavádza nové, jednoduch‰ie„pravidlá hry“, ktoré umoÏnia lep‰ie fungo-vanie európskych in‰titúcií a r˘chlej‰iu reak-ciu na príleÏitosti a v˘zvy globalizácie, ãihrozby terorizmu.

Aké v˘zvy vypl˘vajú z Lisabonskej zmlu-vy, ktoré sú v˘znamné pre Slovensko?

Slovensko je dnes uÏ plnohodnotn˘m ãle-nom EÚ, je súãasÈou schengenského priesto-ru a aj krajinou eurozóny. Som presvedãen˘,Ïe uÏ dnes na základe uveden˘ch skutoãnos-tí sme u nás schopní lep‰ie odolávaÈ problé-mom, ktoré priná‰a dne‰n˘ svet. Je treba tie-to na‰e prednosti vyuÏiÈ pri rie‰ení energetic-

Lisabonská zmluva by malaobãanom zaruãiÈ isté v˘hody

Doteraz dvadsaÈsedem európskych ‰tátov, aj keì kaÏd˘ má svoju vlastnú históriu a kultúru, je spojen˘ch do Európskej únie. Aj o tom, ak˘ je v˘znam Lisabonskej zmluvy pre existenciu EÚ

sa s poslancom NRSR za SDKÚ DS Pavlom KUBOVIâOM, ktor˘ pracuje v zahraniãnom v˘borerozprávala redaktorka Anna Komová.

21

N Á R O D N Á R A D A S R

22

diarity majú národné parlamenty na preskú-manie návrhu lehotu predæÏenú zo 6 (návrh zústavnej zmluvy) na 8 t˘ÏdÀov. Európskakomisia je podºa zmluvy povinná posielaÈpriamo národn˘m parlamentom svoje legisla-tívne návrhy v rovnakom ãase ako Európske-mu parlamentu a Rade EÚ. KaÏd˘ národn˘parlament môÏe Európskej komisii doruãiÈsvoje odôvodnené stanovisko, Ïe dan˘ návrhje v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak ta-k˘to názor bude zastávaÈ jedna tretina národ-n˘ch parlamentov (kaÏd˘ národn˘ parlamentmá pritom 2 hlasy), tak Európska komisiabude musieÈ návrh e‰te raz posúdiÈ. Ak budetak˘to názor zastávaÈ jednoduchá väã‰inahlasov národn˘ch parlamentov a Európskakomisia bude chcieÈ svoj návrh aj naìalejudrÏaÈ (nestiahne ho, ani nezmení), bude mu-sieÈ vypracovaÈ svoje odôvodnené stanovis-ko, ktoré bude postúpené Európskemu parla-mentu a Rade EÚ. Podobne budú postúpenéEurópskemu parlamentu a Rade odôvodne-né stanoviská národn˘ch parlamentov. Ná-sledne Rada a Európsky parlament budú tieÏposudzovaÈ súlad návrhu so zásadou subsidia-rity v prvom ãítaní. Ak 55 % väã‰ina ãlenovRady alebo jednoduchá väã‰ina európskychposlancov podporí záver, Ïe návrh nie je v sú-lade so zásadou subsidiarity, návrh Európskejkomisie bude zamietnut˘. Navy‰e, ãlenské‰táty budú môcÈ (podºa Protokolu o uplatÀo-vaní zásad subsidiarity a proporcionality) po-daÈ Ïalobu na Súdny dvor EÚ pre poru‰eniezásady subsidiarity nielen vo svojom mene(ako doteraz), ale aj v˘slovne v mene svojichnárodn˘ch parlamentov, ak to ich vnútro‰tát-ny právny poriadok umoÏÀuje.

Európske záujmy by sa vlastne mali pro-pagovaÈ ako jeden celok, ako je to v pra-xi?

Dnes vieme, Ïe boj proti hospodárskej krí-ze, bezpeãnosÈ a ochrana pred terorizmom,zvy‰ovanie Ïivotnej úrovne, energetika,ochrana Ïivotného prostredia a mnohé ìal‰ietémy sa stali témami európskeho záujmu.Treba v‰ak povedaÈ, Ïe v‰etky tieto témy nászaujímajú aj na Slovensku. Obãania ãlen-sk˘ch krajín EÚ vlastne urãujú ão je alebo dobudúcnosti bude naozaj spoloãn˘m európ-skym záujmom.

Lisabonská zmluva obsahuje mechaniz-mus ako hºadaÈ spoloãné rie‰enia a záujmy vrôznych oblastiach Ïivota obãanov v‰etk˘chãlensk˘ch krajín EÚ. To, ão je dobré pre ob-ãana Slovenska, je dobré aj pre obãana inejãlenskej krajiny EÚ a naopak. Preto záujemeurópsky je záujem Slovenska a naopak.

Chodíte po Slovensku, rozprávate sa s ob-ãanmi, ako vnímajú podºa va‰ich skúsenos-tí na‰u úãasÈ v EÚ?

Za posledn˘ rok som absolvoval niekoºkoverejn˘ch diskusií po celom Slovensku. Po-pri aktuálnych témach padla nie raz diskusiaaj na na‰e ãlenstvo v Európskej únii, ktorébolo zo strany obãanov – voliãov vnímané ab-solútne pozitívne. Rozhodne sprievodné ar-gumenty tohto ich kladného vnímania ãlen-stva boli ãasto iné, ale je to logické, keìÏekaÏd˘ z regiónov Slovenska je ‰pecifick˘ ain˘, ão podporuje rozmanitosÈ názorov, ale iprianí, ktoré vychádzajú z aktuálnych po-trieb.

k˘ch problémov a rie‰ení hospodárskej krí-zy, ktorej sprievodn˘m javom je zvy‰ovanienezamestnanosti. Mali by sme byÈ aktívni aprichádzaÈ s rie‰eniami, ktoré budú prospe‰-né pre nás a v˘hodne pre EÚ. Pri presadzo-vaní na‰ich rie‰ení nám moÏnosti v orgánochako rada, komisia, parlament priná‰ajú na‰ekompetencie dané práve touto zmluvou. Je lenna na‰ich zástupcoch ako sa dokáÏeme pre-sadiÈ.

Aj Slovensko ako plnohodnotn˘ ãlen Eu-rópskej únie sa aktívne podieºalo na jejtvorbe, vynaloÏila sa dostatoãná aktivita napresadenie nevyhnutn˘ch poÏiadaviek Slo-venska v jej obsahu?

Lisabonská zmluva podºa môjho názoruodráÏa predstavy a poÏiadavky, ktoré Slo-vensko presadzovalo e‰te pri rokovaniach oústavnej zmluve. Ide napr. o zachovanie jed-nohlasného rozhodovania v oblasti daní, ãi so-ciálnych vecí.

Zmluvou sa zaviedla jednotná právna sub-jektivita, ão to znamená v ‰ir‰ích súvislos-tiach pre na‰u krajinu?

Doteraz malo formálne právnu subjektivi-tu len Európske spoloãenstvo. Popri Európ-skom spoloãenstve mala aj Európska únia„de-facto“ právnu subjektivitu. Lisabonskouzmluvou má jedinú právnu subjektivitu naìa-lej Európska únia. Tento krok, spolu so zru-‰ením trojpilierovej ‰truktúry vrátane Európ-skeho spoloãenstva, povedie k väã‰ej ãitateº-nosti a zrozumiteºnosti EÚ vo vzÈahu k von-kaj‰ím partnerom únie i k európskym obãa-nom. Pojem „Európske spoloãenstvo“ je v‰a-de v zmluvách nahraden˘ pojmom „Európskaúnia“. Právna subjektivita EÚ v‰ak v nijakomprípade neoprávÀuje Úniu konaÈ nad rámeczveren˘ch právomocí od ãlensk˘ch ‰tátovalebo prekraãovaÈ svoje kompetencie. Zru‰e-nie trojpilierovej ‰truktúry EÚ znamená spre-hºadnenie a zjednodu‰enie systému rozho-dovacích procesov a prijíman˘ch právnychaktov. Rozhodovacie procesy a druhy prijíma-n˘ch právnych aktov boli zjednotené s v˘nim-kou oblasti spoloãnej zahraniãnej a bezpeã-nostnej politiky.

Máme svojich zástupcov aj v Európskomparlamente, do akej miery vedia a môÏuna‰i obãania vyuÏívaÈ svoje právomoci pro-stredníctvom Európskeho parlamentu?

Lisabonská zmluva posilnila postavenieEurópskeho parlamentu a t˘m sa posilnilapozícia aj jeho ãlenov – europoslancov. Na‰iposlanci majú pri svojej práci moÏnosÈ pri rie-‰ení problémov resp. schvaºovaní legislatív-nych postupov sa oboznámiÈ so stanoviskomna‰ej vlády, príslu‰ného ministerstva a parla-mentu. Obãania, profesijné zdruÏenia, mi-movládne organizácie majú moÏnosÈ kontak-tovaÈ na‰ich zástupcov, prezentovaÈ svojepredstavy pri konkrétnych problémoch a Ïia-daÈ ich o podporu svojich návrhov. Samozrej-me je dobré, ak sú iniciatívni pri získavaní sta-novísk od nich aj samotní poslanci. Patrí tovlastne aj do ich náplne práce.

Aké je postavenie Európskeho parlamen-tu v porovnaní s Radou Európy, myslím naspolurozhodovanie. Ako to ovplyvÀuje exis-tenciu EÚ?

Európsky parlament získal Lisabonskouzmluvou nové právomoci. Ide o pritom ospolurozhodovací postup, v ktorom má Eu-rópsky parlament rovnakú váhu ako RadaEÚ, tento postup sa stáva riadnym legislatív-nym postupom. Europoslanci priamo voliapredsedu Európskej komisie. Európsky par-lament získal v rámci riadneho legislatívne-ho postupu kontrolu nad celou v˘davkovouãasÈou rozpoãtu EÚ. Roz‰iruje sa tieÏ oblasÈmedzinárodn˘ch zmlúv, s ktor˘mi musí Eu-rópsky parlament vysloviÈ súhlas. Je to opro-ti Rade Európy v˘razn˘ posun vpred a pod-ºa mÀa kompetencie Európskeho parlamentuuÏ dnes nie sú ani zìaleka porovnateºné s t˘miRady Európy.

Ako si môÏu jednotlivé ãlenské ‰táty EÚposilÀovaÈ svoje domáce rozhodovanie, jedôleÏité zachovanie si dominantného posta-venia domácich parlamentov?

Lisabonskou zmluvou dochádza k posilne-niu kontroly subsidiarity národn˘mi parla-mentmi. Podºa dohodnutého mechanizmu nakontrolu dodrÏania súladu legislatívneho ná-vrhu Európskej komisie so zásadou subsi-

N Á R O D N Á R A D A S R

VáÏen˘ pán minister zahraniãn˘ch vecí, váÏen˘ pán prezident Slovenskej atlantic-

kej komisie,va‰e excelencie,váÏené dámy a páni, milí hostia,

je mi veºkou cÈou privítaÈ vás v Bratislavev mene svojom i v mene ministerstva obrany.Som skutoãne rád, Ïe sme sa tu stretli v pred-veãer tohto prvého neformálneho stretnutiaministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO,ktoré sa koná na Slovensku. Som obzvlá‰Èrád, Ïe moÏnosÈ zorganizovaÈ toto v˘nimoã-né stretnutie sme dostali práve v roku, ktor˘je v˘znaãn˘ t˘m, Ïe svoje v˘roãie oslavujeNATO aj Slovensko.

Uplynulo 60 rokov odvtedy, ão sa 12 spo-jeneck˘ch krajín rozhodlo zaloÏiÈ organizáciu,ktorá sa neskôr stala najefektívnej‰ou orga-nizáciou na báze kolektívnej bezpeãnosti v ce-losvetovej histórii, a 5 rokov po tom, ão sa jejãlenom stala i Slovenská republika, si opäÈkladieme základné otázky: Aká je úloha NATOv súãasnosti? Aké sú základné úlohy a kºúão-vé priority NATO? Akú úlohu zohráva ãlánok5? Príprava novej strategickej koncepcie po-núka reálne odpovede. Vìaka Slovenskej at-lantickej komisii sa program tejto konferen-cie zameriava i na tieto problematické otáz-ky.

Hoci na niektoré ‰pecifické aspekty fungo-vania NATO môÏeme maÈ rozdielne pohºady,som si ist˘, Ïe sa zhodneme v základn˘ch bo-doch: rovnako ako pred 60 rokmi, NATO je idnes rovnakou organizáciou, zaloÏenou naspoloãn˘ch hodnotách a na princípoch slobo-dy a demokracie. V‰etci sme zajedno v tom,Ïe zostáva najdôleÏitej‰ím bezpeãnostn˘mnástrojom transatlantického spoloãenstva.V‰etci sme taktieÏ presvedãení o tom, Ïeúspech NATO dnes závisí od silného politic-kého presvedãenia jeho ãlenov a od podporyverejnosti. Prostredie a priestor pre ‰íreniemieru a bezpeãnosti sa v‰ak podstatne zme-nili. Vo svetle nov˘ch hrozieb, vznikajúcichnajmä mimo územia ãlensk˘ch krajín NATO,sa do popredia dostávajú nové potreby a kla-dú sa nové poÏiadavky nielen na vojenské, alei na civilné spôsobilosti ãlensk˘ch krajínNATO. Pretrvávajú hrozby, ako terorizmus, ‰í-renie zbraní hromadného niãenia ãi nestabil-né krajiny. Integrálnou súãasÈou tohto nové-ho prostredia sa stali navy‰e i ìal‰ie javy, akonapr. kybernetické útoky, klimatické a demo-grafické zmeny ãi energetická bezpeãnosÈ. V minulosti im nebola venovaná primeranápozornosÈ a dnes by sme mali spolupracovaÈtak, aby sme si s nimi dokázali poradiÈ.

Ak chceme úãinne ãeliÈ t˘mto hrozbám, ne-smieme poºaviÈ v na‰ich transformaãn˘chsnahách. Základn˘m predpokladom pre zv˘-‰enie a posilnenie obranného potenciálu ce-lého NATO je zvy‰ovanie úrovne spôsobilos-tí kaÏdej spojeneckej krajiny. Preto by disku-sia o vyuÏiteºnosti síl mala zostaÈ jadrom vnú-torn˘ch rozhovorov v NATO. UÏ sme sa pre-svedãili o tom, a nielen v Afganistane a ope-rácii ISAF, Ïe kvalitne pripravené, vycviãenéa vybavené jednotky vysielané do zahraniãiasú najlep‰ím nástrojom na plnenie ‰irokéhospektra úloh. Logika je jednoduchá – silypripravené na rozmiestnenie a nasadenie, sperspektívou dlhodobej udrÏateºnosti, sú vy-uÏiteºné tak pre úãely obrany územia vlastné-ho ‰tátu, ako i v operáciách ìaleko od ná‰hoúzemia.

Budovanie operaãn˘ch síl je v súãasnostipodmienené vysok˘m operaãn˘m tempom aobmedzenou dostupnosÈou finanãn˘ch, mate-riálnych a ºudsk˘ch zdrojov. Súãasná finanã-ná a ekonomická kríza je faktorom, ktor˘ voveºkej miere bráni a brzdí politiku vyuÏívania.Momentálne v‰etci ãelíme znaãnému zniÏova-

niu v rámci rozpoãtu urãeného na obranu, ãonás núti hºadaÈ nové, niekedy i nekonvenãné,spôsoby rie‰enia otázky získavania zdrojov.Jedin˘m moÏn˘m rie‰ením v t˘chto ÈaÏk˘chãasoch je prehodnotenie a opätovné stanove-nie prioritn˘ch cieºov a úloh. Toto je spôsob,ktor˘ nám pomáha ‰etriÈ a rozumne vyuÏívaÈprostriedky akéhokoºvek druhu. Ako sa hovo-rí: „NemôÏe byÈ kaÏd˘ deÀ dobr˘, ale kaÏd˘deÀ môÏe priniesÈ nieão pozitívne“. Inak po-vedané, negatívne vplyvy danej ekonomickejsituácie ponúkajú príleÏitosti pre zavedenielep‰ieho a oveºa flexibilnej‰ieho systému ria-denia zdrojov, ão je potrebné na splneniedlhodob˘ch poÏiadaviek.

V prípade Slovenska nejde o novú situáciu.Tak˘to prístup sme prijali e‰te pred vznikomexistujúcej krízy, ktorá vlastne cel˘ proces ibaur˘chlila. Z toho dôvodu uplatÀujeme veºmirázne a nie veºmi populárne opatrenia: zni-Ïovanie poãtu civiln˘ch a vojensk˘ch zamest-nancov ministerstva o 25 %, v rámci racio-nalizácie ‰truktúr velenia a riadenia ozbro-jen˘ch síl (s v˘nimkou nasaditeºn˘ch prvkovozbrojen˘ch síl) a prehodnotenia priorít po-kiaº ide o akviziãné projekty. Rovnako upra-vujeme Dlhodob˘ plán rozvoja ministerstvaobrany (Model 2015) s v˘hºadom do roku2020.

Dovoºte mi povedaÈ nieão viac o súãasnejúlohe slovensk˘ch ozbrojen˘ch síl v Afganis-tane. ISAF je nepochybne stredobodom záuj-mu snáh spojeneck˘ch síl. Táto operácia zo-stáva naìalej najvy‰‰ou prioritou NATO a vblízkej budúcnosti tomu urãite nebude inak.Slovenská republika sa pevne zaviazala po-máhaÈ pri dosiahnutí úspechu v Afganistane,a preto povaÏujeme túto operáciu za jednu zhlavn˘ch priorít. Na základe tejto skutoã-nosti sme zv˘‰ili nበpríspevok stráÏnej jed-notky o 11 vojakov, ktorí pôsobia v provinciiKandahár a o 3 príslu‰níkov zdravotníckehotímu v provincii Uruzgan. Celkov˘ poãet na-saden˘ch príslu‰níkov OS SR v operácii ISAFje 245.

Na záver mi dovoºte poìakovaÈ sa Sloven-skej atlantickej komisii za zhromaÏdenie veº-kého poãtu odborníkov z rôznych in‰titúcií.Tak ako uviedol pán generálny tajomník nazaãiatku príprav novej strategickej koncep-cie, transparentnosÈ vo veci bezpeãnosti aobrany je dôleÏitá. Táto konferencia je len ìal-‰ím príkladom takéhoto prístupu.

Nové v˘zvy – lep‰ie spôsobilostiMinistri obrany ãlensk˘ch krajín NATO sa 22. a 23. októbra 2009 po prv˘krát neformálne stretli na

Slovensku. Stretnutiu predsedal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Hostiteºomúãastníkov neformálneho dvojdÀového stretnutia bol minister obrany SR Jaroslav Ba‰ka. Neformálne

rokovania, ktoré sa konajú dvakrát do roka (na jar a jeseÀ), majú za úlohu prezentovaÈ NATOv ãlensk˘ch krajinách a jednotlivé ãlenské krajiny v rámci NATO. Tieto rokovania, vyuÏívané na

neformálnu a otvorenú diskusiu ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO, predchádzajú formálnymrokovaniam, ktoré prebiehajú v Bruseli a zameriavajú sa na prijímanie rozhodnutí a oficiálnych

deklarácií. Parlamentn˘ kuriér priná‰a stále aktuálny úvodn˘ prejav ministra obrany SR Jaroslava BA·KU na konferencii „Nové v˘zvy – lep‰ie spôsobilosti”, ktorá sa konala v Bratislave

v dÀoch 21. – 22. 10. 2009 pri príleÏitosti stretnutia ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO.

V L Á D A S R

23

Kontinuálne snaÏenie spoloãnosti vyústilo dodlhodobého zámeru rozvoja vedy a techniky s pri-oritou v˘skumu a v˘voja zameraného na obranua bezpeãnosÈ, ako i progresívne materiály a tech-nológie nevyhnutne potrebné pre danú oblasÈ. V̆ -skum a v˘voj je realizovan˘ ako súãasÈ komerã-n˘ch aktivít, ãi uÏ priamo ako v˘skumné úlohy, ale-bo ako v˘voj ‰pecifick˘ch produktov a metód prepotreby klientov najmä z oblasti obrany a bezpeã-nosti. Zo súãasn˘ch aktivít spoloãnosti je to naprík-lad rie‰enie v˘skumnej úlohy v rámci Agentúry napodporu v˘skumu a v˘voja (kalibraãné a certifi-kaãné metódy termovíznych kamier, emisivita aspektrálne charakteristiky materiálov) s Technic-

kou univerzitou vo Zvolene ako spolurie‰iteºom, ìa-lej spolupráca s firmou Kon‰trukta Defence Tren-ãín na v˘vojovej úlohe (termovízny zameriavacíkontajner pre projekt ZUZANA), v˘vojová úlohapre francúzske ozbrojené sily v spolupráci so spo-loãnosÈou SAGEM, Francúzsko (ochrana bojo-v˘ch fregát pred laserom navádzan˘mi zbraÀov˘-mi systémami). METRODAT, s. r. o., sa podieºa naúlohách obranného v˘skumu pre rezort obrany âRv spolupráci s Vojensk˘m technick˘m ústavomv˘zbroje a munície Slaviãín, Vojensk˘m technic-k˘m ústavom ochrany Brno, EVPÚ Defence Uhers-ké Hradi‰tû. SpoloãnosÈ spolupracuje taktieÏ s re-zortom obrany SR (napr. príprava a úãasÈ na 7. py-rotechnickej konferencii, v˘voj protilaserov˘chochrann˘ch systémov pre misiu v Afganistane).

Okrem komerãn˘ch aktivít je spoloãnosÈ ME-TRODAT, s. r. o., aktívna aj v rezorte ‰kolstva. La-serové laboratórium vybudované spoloãnosÈou naKatedre fyziky, elektrotechniky a aplikovanej me-chaniky Drevárskej fakulty Technickej univerzityvo Zvolene je v súãasnosti vyuÏívané pre potrebyv˘uãby predmetu Laserové technológie a tieÏ na do-ktorandské ‰túdium zamerané na akademické uplat-nenie a priemyselnú prax. Je pri tom vyuÏívaná vy-soko‰kolská uãebnica napísaná ‰pecialistami spo-loãnosti spoloãne s pedagógmi univerzity.

SpoloãnosÈ METRODAT, s. r. o., disponuje roz-siahlym parkom meracích prístrojov pre oblasÈoptoelektroniky, laserovej techniky, elektroniky,automatizaãnej techniky, bezkontaktn˘ch teplot-n˘ch meraní, testovanie klimatickej a mechanickejodolnosti optick˘ch aj elektronick˘ch sústav, vy-sokofrekvenãn˘ch, vysokonapäÈov˘ch, vysoková-kuov˘ch a in˘ch meraní. Tento prístrojov˘ park jev spoloãnosti vyuÏívan˘ pri v˘voji vlastn˘ch v˘-robkov pre priemyselné laserové technológie a tieÏpre sektor obrany – spoloãnosÈ je certifikovanáNárodn˘m úradom pre obrannú ‰tandardizáciu, ko-difikáciu a ‰tátne overovanie kvality NCAG ako v˘-robca a dodávateº obrann˘ch technológií preNATO. SamozrejmosÈou je poskytovanie dlhodo-bej zákazníckej rie‰iteºskej a servisnej podpory.Ustálen˘ multidisciplinárny rie‰iteºsk˘ tím spo-loãnosti vrátane extern˘ch spolupracovníkov pozo-stáva z vysokoerudovan˘ch ‰pecialistov s dlhoroã-n˘mi skúsenosÈami pre jednotlivé oblasti aktivít.Cieºom spoloãnosti METRODAT, s. r. o., je uve-dené technické a personálne zázemie ìalej zveºa-ìovaÈ a budovaÈ si tak pevnú pozíciu na trhu a napoli vedecko-technickej ãinnosti.

Ivan CHRISTOVkonateº METRODAT, s. r. o.

Veda a v˘skum v sluÏbáchobrany a bezpeãnosti

SpoloãnosÈ METRODAT, s. r. o., bola zaloÏená v roku 1990 s pôvodn˘m zameraním na oblasÈ v˘poãtoveja automatizaãnej techniky. Roku 1993 boli jej aktivity roz‰írené na oblasÈ priemyseln˘ch laserov˘ch technológií.

Táto oblasÈ ãinností v nasledujúcom období získala dominanciu s postupnou orientáciou na vojenské aplikácielaserov˘ch technológií a optoelektroniky predov‰etk˘m v infraãervenom pásme optického spektra.

O B R A N A S L O V E N S K A

• nechladené termovízne kamery • Uncooled Thermal Imaging Cameras

• nechladené termovízne pu‰kohºady • Uncooled Thermal Imaging Weapon Scopes

• laserové diaºkomery GARVAN • Laser Rangefinders GARVAN

• systémy detekcie a indikácie oÏiarenia LAWAREC • Laser Warning Receivers LAWAREC

• vojenské aplikácie laserov˘ch technológií • Military Applications of Laser Technologies

METRODAT, s. r. o.Beblavého 8811 01 BratislavaSlovak Republic

Laser Technologies – Industrial and Military Applications

phone: +421 2 544 16 614cell: +421 905 707 071fax: +421 2 544 11 448 e-mail: metrodat@netax.skweb: www.metrodat.eu

25

INZERÁT

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

26

âo povaÏujete za najváÏnej‰ie globálnehrozby, na ktoré netreba zabúdaÈ ani v sú-ãasnom relatívne bezpeãnom prostredí?

Koniec studenej vojny paradoxne okremmnoÏstva pozitívnych zmien priniesol i roz-‰írenie vtedaj‰ích hrozieb o nové, ktoré sú ãas-to nevojenského charakteru s nízkou mieroupredvídateºnosti. Terorizmus, ‰írenie zbraníhromadného niãenia, hrozba zlyhávajúcich‰tátov, ktoré nedokáÏu plniÈ základné funkcie,regionálnych konfliktov, ale aj nekontrolova-teºná migrácia, kriminalita – to v‰etko súhrozby, ktoré, ako sa objavuje vo va‰ej otáz-ke, nemôÏu ostaÈ mimo na‰ej pozornosti.Väã‰inou sa neviaÏu ku konkrétnemu ‰tátu,naopak ãasto sa vymykajú jeho kontrole. Vuplynul˘ch rokoch sa k nim pridávajú i ìal-‰ie fenomény ak˘mi sú kybernetické útoky,klimatické a demografické zmeny ãi hrozbyv oblasti energetickej bezpeãnosti, ktoré sastávajú súãasÈou tohto nového prostredia.T˘m v‰etk˘m sa musíme zaoberaÈ pri tvorbea realizácii na‰ej bezpeãnostnej a obrannej po-litiky, teda nielen pri tvorbe stratégií, smer-níc ãi doktrín, ale najmä v ich implemento-vaní v reálnom prostredí.

V rámci ãlenstva v NATO a EÚ sa SRist˘m spôsobom zaviazala k spolugaranto-vaniu bezpeãnosti v‰etk˘ch spojencov. Smedostatoãne pripravení pre plnenie tohtozáväzku?

Základn˘m princípom kolektívnej obranyje princíp solidarity, teda zdieºanie bremenaspoloãn˘ch záväzkov. Inak povedané, kaÏd˘ãlensk˘ ‰tát NATO, ale aj EÚ prispieva kspoloãnej obrany podºa svojich moÏností a ka-pacít. Jednotlivé podiely sú v prípade mnoÏ-stva záväzkov presne kvantifikované, ãiÏe, ak

to zjednodu‰íme, ‰táty vedia aké sú ich prí-spevky a ako ich kto napæÀa.

Je pochopiteºné, Ïe Slovenská republika,ako jeden z mal˘ch ‰tátov Aliancie a Únie,prispieva do spoloãnej obrany adekvátne svo-jej veºkosti a poãtu obyvateºov. K tomu smesa zaviazali svojim vstupom do t˘chto orga-nizácií a tieto svoje záväzky bez v˘hrad plní-me. Samozrejme, existujú i ìal‰ie, nie pres-ne urãené príspevky k spoloãnej bezpeãnos-ti, ktoré závisia najmä od politickej vôle amoÏností ‰tátu v konkrétnom ãase a situácii.Azda najlep‰ím príkladom sú zahraniãné ope-rácie, v ktor˘ch nie je dan˘ povinn˘ podielúãasti jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajín. ÚãasÈ voperáciách preto najlep‰ie vyjadruje odhod-lanie konkrétnej ãlenskej krajiny napæÀaÈ svo-je medzinárodné záväzky. Pri pohºade na mi-nulé i súãasné ‰tatistiky na‰ej úãasti v nich sadomnievam, Ïe SR je aj v tomto parametrirovnocenn˘m partnerom, ktor˘ je nielen do-statoãne pripraven˘ plniÈ svoje záväzky, alepermanentne to dokazuje svojím konaním.

VÏdy sa kládol dôraz na efektívne zabez-peãenie obrany. Do akej miery sa v súãas-nosti vytvárajú predpoklady na zdokona-lenie systému jej riadenia a rozvoja ozbro-jen˘ch síl?

V rámci rezortu obrany, ale aj na medzire-zortnej úrovni prebieha niekoºko paraleln˘chprocesov, ktor˘ch cieºom je zdokonalenieefektívnosti bezpeãnostného, ako aj obranné-ho systému SR. V prvom prípade stojí zazmienku najmä príprava Koncepcie bezpeã-nostného systému SR, ktorá vytvára predpo-klady pre komplexné zefektívnenie celkové-ho rámca pre zaruãovanie bezpeãnosti obãa-na a ‰tátu vrátane zmien v legislatíve. S t˘m

úzko súvisí príprava návrhov na úrovni rezor-tu obrany, medzi ktor˘mi dominuje najmäproces prehodnotenia v súãasnosti platnéhoDlhodobého plánu rozvoja ministerstva ob-rany s v˘hºadom do roku 2015 (Model 2015),ktorého v˘sledkom by mal byÈ podobn˘ do-kument s v˘hºadom do roku 2020, tzv. Mo-del 2020. V tejto súvislosti tieÏ treba spome-núÈ návrhy opatrení v oblasti re‰trukturalizá-cie ‰truktúr velenia OS SR, ako aj spracova-nie tzv. Modelu dosiahnuteºn˘ch síl.

Smernica pre obrannú politiku SR na roky2008 – 2013 upravuje ìal‰ie smerovanieobrannej politiky. MôÏete spomenúÈ naj-dôleÏitej‰ie ciele, ktoré treba uÏ dnes plniÈ?

Hoci je spomínaná smernica strednodo-b˘m dokumentom s v˘hºadom na 5 – 6 rokov,v ãase svojho vzniku reagovala na poznatkyo reálnych a najmä komplexn˘ch potrebáchrezortu a ozbrojen˘ch síl. Preto sa hneì posvojom schválení zaãala implementovaÈ vcelej ‰írke svojich ustanovení a úloh, ktor˘chrealizovateºnosÈ z ãasového hºadiska sa po-chopiteºne môÏe navzájom odli‰ovaÈ. Preto jepomerne zloÏité selektovaÈ z priorít, ktoré súv smernici uvedené, tie dôleÏitej‰ie a tie me-nej dôleÏité. KaÏdá má svoju dôleÏitosÈ, ãi ideo napæÀanie medzinárodn˘ch záväzkov, v˘-cvik, transformáciu v systéme velenia a ria-denia, zefektívÀovanie hospodárenia so zdroj-mi, alebo zdokonaºovania systému spravodaj-stva ãi plnenie úloh v oblasti ‰tandardov.Rozhodujúce je, Ïe ich postupné napæÀanieako celok vytvára nevyhnutné predpokladypre efektívne pôsobenie OS SR.

âo povaÏujete za základnú zmenu v obra-nyschopnosti ‰tátu?

Ako som uÏ spomenul, hrozby súãasnéhosveta sa objavujú globálne, bez obmedzení.To je základn˘ rozdiel v porovnaní s obdobímstudenej vojny, keì boli známi potenciálni sú-peri, ich pribliÏná sila ako aj relatívny prie-beh moÏného konfliktu. Dnes tomu tak nie je.Naopak, hrozbám musíme byÈ schopní ãeliÈkdekoºvek a kedykoºvek.

Tomu sa musí prispôsobovaÈ aj obrann˘ po-tenciál SR. Musí byÈ formovan˘ tak, aby smedokázali reagovaÈ na situácie ohrozujúce bez-peãnosÈ obãanov, ‰tátu a spojencov nielenna na‰om území, ale aj mimo neho. MusímepôsobiÈ preventívne, reagovaÈ na hrozby tam,kde vznikajú a predt˘m, neÏ spôsobia nena-praviteºné ‰kody. Aby sme to ale boli schop-ní, musíme disponovaÈ modern˘mi, dobrevyzbrojen˘mi a vycviãen˘mi ozbrojen˘misilami plne kompatibiln˘mi s ozbrojen˘mi si-lami na‰ich spojencov. To je zásadn˘ rozdieloproti minulosti, keì sme budovali sily mo-hutné, no statické. Túto zmenu sme pochopi-teºne zohºadnili aj v bezpeãnostnej a obran-

Smerovanie obrannej politiky SR

V rámci Slovenska moÏno hovoriÈ o stabilizovanom bezpeãnostnom prostredí a predsa obranná politika‰tátu poãíta s rastúcou mierou rizika vzniku vnútro‰tátnych konfliktov aj roz‰írením nevojensk˘ch hrozieb.

Podrobnej‰ie k téme v rozhovore s generálnym riaditeºom obrannej politiky, medzinárodn˘ch vzÈahov a legislatívy MO SR Júliusom DEMETRIANOM, s ktor˘m sa rozpráva redaktorka Anna Komová.

27

nej politiky, ktorá uÏ niekoºko rokov stojí nadvoch základn˘ch princípoch: aktívna úãasÈv operáciách medzinárodného krízového ma-naÏmentu a transformácia ozbrojen˘ch síl.

Aké sú politicko-vojenské ambície SR dokonca roku 2013? Poãíta sa aj s vyuÏitímkolektívnej obrany?

Politicko-vojenskú ambíciu SR definujenajmä Obranná stratégia SR, priãom jej de-tailnej‰ie rozpracovanie moÏno nájsÈ v Smer-nici pre obrannú politiku na roky 2008 –2013. V struãnosti moÏno zhrnúÈ, Ïe základ-n˘m cieºom obrannej politiky SR je bezpeã-nosÈ obãanov a zaruãenie obrany ‰tátu s vy-uÏitím vlastn˘ch síl, moÏností kolektívnejobrany, aktívnou úãasÈou na upevÀovaní mie-ru a stability vo svete a predchádzaním konf-liktom a urovnávaním krízov˘ch situácií v sú-lade s medzinárodn˘m právom a budovanímdôvery.

Tento základn˘ cieº sa realizuje najmä z po-zície ãlenstva SR v NATO a EÚ. Aj preto pri-oritou zostáva naìalej budovanie nasaditeº-n˘ch a udrÏateºn˘ch síl a síl vysokej pripra-venosti na ich nasadenie a udrÏanie v operá-ciách mimo územia ‰tátu. SR pripravuje svo-je ozbrojené sily na pôsobenie minimálne vdvoch súbeÏn˘ch operáciách. Prioritou pritomje dosahovanie pripravenosti pôsobiÈ v ope-rácii pod vedením NATO, druhou spravidlaoperácia na podporu mieru vedená niektorouz medzinárodn˘ch organizácií (prioritne EÚ).Pochopiteºne nemoÏno zabúdaÈ ani na ambí-ciu prispievaÈ do rotaãn˘ch cyklov pohoto-vosti síl r˘chlej reakcie NATO (NATO Res-ponse Force – NRF) a EÚ (EU Battle Groups– BG).

Na ão treba sústrediÈ svoju snahu, aby Slo-vensko dokázalo upevÀovaÈ stabilitu a bez-peãnosÈ vo svete?

UÏ som naznaãil, Ïe súãasné hrozby nepoz-najú hranice ani vzdialenosti. Preto tvrdenieo tom, Ïe o na‰ej bezpeãnosti sa nerozhodu-je u nás doma, ale ìaleko za hranicami Slo-venska ãi Európy, platí bezv˘hradne. Z toh-to dôvodu musíme byÈ schopní zakroãiÈ voãihrozbám tam, kde je to potrebné. Túto moÏ-nosÈ nám dajú len moderné a expediãné sily.Preto sa Slovensko, najmä prostredníctvomrezortu obrany, sústreìuje na budovanie toh-to typu síl a ich vyuÏívanie v zahraniãn˘choperáciách, ktor˘ch cieºom je zniÏovaÈ dopa-dy reálnych ãi potenciálnych hrozieb.

Nastal uÏ v˘raznej‰í posun pri napæÀanípoliticko-vojensk˘ch ambícií a prehodno-til sa obrann˘ systém ‰tátu?

Dôkazom napæÀania politicko-vojenskejambície, tak ako je uvedená v dokumentoch,ktoré som spomenul, je najmä úãasÈ v zahra-niãn˘ch operáciách, na‰e priebeÏné príspev-ky v NRF a BG a plnenie záväzkov medzi-národn˘ch organizácií, najmä tzv. Cieºov sílNATO. V zahraniãn˘ch operáciách na zákla-de mandátu schváleného NR SR ku koncuroka 2009 pôsobí 664 príslu‰níkov OS SR. Ztoho pod hlaviãkou NATO v operáciách ISAFv Afganistane, KFOR v Kosove a vo veliteº-stve NATO v Sarajeve, pod hlaviãkou OSNv operácii UNFICYP na Cypre a v operáciiUNTSO v S˘rii a Libanone a pod hlaviãkouEÚ v operácii ALTHEA v Bosne a Hercego-

vine a v pozorovateºskej misii EÚ v Gru-zínsku.

Po tom, ako sme v roku 2008 prispievali dopohotovostnej ãasti NRF-10, v druhej polo-vici roka 2009 máme v pohotovosti 300 vo-jakov ako príspevok do bojovej skupiny podvedením âeskej republiky. Následne v prvejpolovici roka 2010 prispejeme do mnohoná-rodnej bojovej skupiny pod vedením Poºska230 vojakmi.

âo povaÏujete za priority v Dlhodobompláne prípravy a rozvoja podpory obranys v˘hºadom do roku 2015?

Systém podpory obrany ‰tátu je dôleÏitousúãasÈou obrany Slovenskej republiky. Nazabezpeãenie koordinovaného postupu a efek-tívneho vyuÏívania obrann˘ch zdrojov bolpreto Dlhodob˘ plán prípravy a rozvoja pod-pory obrany ‰tátu s v˘hºadom do roku 2015vecne a ãasovo zosúladen˘ s Dlhodob˘m plá-nom rozvoja ministerstva obrany s v˘hºadomdo roku 2015. Úlohy sú zdrojovo pokryté vProgramovom pláne MO SR.

V súlade s Programov˘m vyhlásením vlá-dy SR za priority Dlhodobého plánu prípra-vy a rozvoja podpory obrany ‰tátu s v˘hºadomdo roku 2015 povaÏujem:a) podiel na obrane zvrchovanosti a územnej

celistvosti ‰tátu, nedotknuteºnosti jeho hra-níc pred ozbrojen˘m napadnutím,

b)napæÀanie ãastí záväzkov ku kolektívnejobrane ãlensk˘ch ‰tátov v rámci NATO,

c) realizáciu projektov v rámci programu bez-peãnostn˘ch investícií NATO,

d) rozvoj schopnosti prijaÈ spojenecké a koa-liãné sily na vlastnom území a ich podpo-ru poãas preletov, presunov, v priestorochrozmiestnenia a v priebehu mnohonárod-n˘ch operácií a cviãení uskutoãÀovan˘chna území Slovenskej republiky,

e) udrÏiavanie funkãnosti stacionárneho amobilného komunikaãného a informaãné-ho systému,

f) udrÏiavanie vojensk˘ch objektov obran-nej infra‰truktúry v uÏívaní ozbrojen˘ch síl,

g)obranu a ochranu objektov obrannej infra-‰truktúry s dôrazom na strategické objek-ty,

h)vedenie a aktualizáciu ústrednej evidencieobjektov a zariadení obrannej infra‰truktú-ry Slovenskej republiky,

i) poskytovanie geografick˘ch, topografic-k˘ch, meteorologick˘ch a ìal‰ích urãe-n˘ch sluÏieb.

Pokraãovala aj harmonizácia obrannéhoplánovania SR s obrann˘m plánovanímNATO, aké usmernenia sa prijali pre ìal-‰iu spoluprácu?

Slovenská republika bola jednou z krajín,ktoré iniciovali prehodnotenie predchádzajú-ceho systému obranného plánovania aliancie,resp. zmenu existujúceho stavu. V júni 2009bol na rokovaní ministrov obrany âK NATOodsúhlasen˘ Plán prechodu a implementácieprocesu obranného plánovania NATO(NDPP), ktor˘ v súãasností realizujeme vprocesoch obranného plánovania MO SR.Miera efektívnosti nového procesu obranné-ho plánovania bude závisieÈ predov‰etk˘m odharmonizácie a efektívnosti systémov obran-ného plánovania jednotliv˘ch ãlensk˘ch kra-jín.

Zásadná zmena, ktorú nov˘ systém obran-ného plánovania priná‰a je v tom, Ïe nie je za-meran˘ len na budovanie vojensk˘ch jedno-tiek a útvarov, ale na budovanie komplexn˘chspôsobilosti. SpôsobilosÈ chápeme ako schop-nosÈ vojenskej jednotky plniÈ poÏadovanéopatrenia na dosiahnutie cieºov. Zah⁄Àa oblasÈdoktrín, tvorby ‰truktúr, v˘cviku, materiálne-ho zabezpeãenia, prípravy a schopností per-sonálu, infra‰truktúry a interoperability. Zjed-nodu‰ene povedané spôsobilosti sa neobme-dzujú len na postavenie jednotky, ale na za-bezpeãenie v‰etkého ão súvisí s jej v˘stavbou,prípravou na nasadenie, schopnosÈou nasade-nia, udrÏaním v operácii a návratom.

Realizácia Plánu prechodu a implementá-cie NDPP v podmienkach MO SR ukázala, Ïepre ìal‰iu spoluprácu bude potrebné:– vymedziÈ obsah a základné parametre po-

litickej smernice, – na rezortnej úrovni zmeniÈ programovú

‰truktúru, tak aby vytvárala predpokladypre efektívne udrÏiavanie a rozvoj spôso-bilostí,

– zaviesÈ systém kontrolingu, priebeÏnéhomonitorovania plnenia a hodnotenia úlohv rozsahu programového plánu spojen˘chs budovaním spôsobilostí s vyuÏitím inte-grovaného informaãného systému,

– na národnej úrovni vytvoriÈ integrovanéprierezové pracovné tímy, stanoviÈ ich zod-povednosÈ a urãiÈ mechanizmus ich fungo-vania. Implementácia nového systému obranného

plánovania bude vyÏadovaÈ aj prípravu a or-ganizáciu metodick˘ch zamestnaní s kompe-tentn˘mi zloÏkami rezortu obrany a ostat-n˘ch rezortov. Na úspe‰né zabezpeãenie pred-metnej úlohy chceme vyuÏiÈ aj aktivity orga-nizované ‰tábom NATO ako aj národné skú-senosti ostatn˘ch spojencov.

Je podºa vás vyãlenen˘ dostatok finanã-n˘ch prostriedkov na zabezpeãenie obra-ny SR?

Predpokladám, Ïe Ïiadny minister ãi vyso-k˘ funkcionár ministerstva obrany na svetenie je úplne spokojn˘ s mnoÏstvom peÀazí,ktoré sú pre jeho rezort obrany vyãlenené.VÏdy sa dajú niektoré veci urobiÈ lep‰ie a sväã‰ím mnoÏstvom zdrojov. V súãasnostiv‰etci pociÈujeme dosahy finanãnej a hospo-dárskej krízy, ministerstvo obrany SR nevy-nímajúc. Podstatné v‰ak je, aby aj s obmedze-n˘m prísunom financií rezort obrany zabez-peãoval v‰etky úlohy, ktoré mu prináleÏia aktoré má stanovené zákonom. Dovolím sitvrdiÈ, Ïe sa nám to darí. Prijali sme viaceroopatrení e‰te pred pocítením dopadov ekono-mickej krízy, ãím sa nám podarilo vytvoriÈ istúzdrojovú rezervu, ktorá nám pomohla zmier-niÈ dopady krízy. Inak povedané, snaÏíme sahºadaÈ rezervy v beÏn˘ch v˘davkoch, abysme naìalej mohli pokraãovaÈ v procese mo-dernizácie, v˘cviku a celkového rastu spôso-bilostí OS SR. Som preto presvedãen˘, Ïe re-zort i ‰tát ako celok je stále schopn˘ zabez-peãovaÈ bezpeãnosÈ svojho teritória a jehoobyvateºov na poÏadovanej úrovni.

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R

Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O P R I E M Y S L U S R

28

Dynamika zmien zastihla celú sféru ‰pe-ciálnej v˘roby nepripravenú na tvorivú kon-verziu ‰peciálnej v˘roby a na prípravu inová-cií pre komerãnú v˘robu. Zru‰ené aleboutlmované v˘robné programy, uvoºnené v˘-skumné a v˘vojové kapacity sa v rámci kon-verzie nepodarilo vyuÏiÈ na iné programy sduálnym vyuÏitím v civilnej sfére. ·peciálnav˘roba v SR sa postupne musela transformo-vaÈ z v˘voja a v˘roby ÈaÏkej obrnenej tech-niky na rozsiahle systémy a podsystémy tech-nológií s vysokou pridanou hodnotou, apli-kovateºn˘ch predov‰etk˘m v integrácii v˘-chodn˘ch a západn˘ch technológií pri moder-nizácii techniky zavedenej v OS SR. Dôsled-ky procesu pseudokonverzie a ìal‰ích ob-jektívnych zmien sú v‰eobecne známe a pre-javujú sa v súãasnosti na‰Èastie uÏ v nepod-statnej miere v niektor˘ch subjektoch obran-ného priemyslu v súãasnosti zdruÏen˘ch vZOP SR.

Aj pre dne‰né podmienky objektívne pla-tí, Ïe v˘roba obrannej techniky a jej kompo-

nentov sa stáva vysoko sofistikovanou, vyuÏí-va nové materiály a v˘robné technológie, mávysoké poÏiadavky na odbornú pripravenosÈtechnick˘ch a v˘robn˘ch pracovníkov. V ko-neãnom dôsledku predstavuje v˘roba v tejtooblasti v˘robu s vysokou pridanou hodnotou,efektívnu pre v˘robcu i pre ‰tát.

Z uveden˘ch aspektov vychádza i systémo-vá anal˘za siln˘ch a slab˘ch stránok ZOP SRdeklarovaná v dokumente Stratégia rozvojaZOP SR na obdobie rokov 2008 – 2012. Zá-very hodnotiacej anal˘zy boli podkladompre definície strategick˘ch zámerov ZOP SRna vyt˘ãené obdobie. Plnenie stratégie rozvo-ja sa realizovalo a priebeÏne realizuje predo-v‰etk˘m v oblasti legislatívy a v oblasti pod-pory predaja v˘robkov obranného priemys-lu SR. ëal‰ou ÈaÏiskovou oblasÈou rozvojo-vej stratégie ZOP SR je podpora rozvoja v˘-skumu a v˘voja. V prv˘ch dvoch oblastiachsa podarilo presadiÈ niektoré v˘znamné zme-ny predov‰etk˘m v oblastí pravidiel licenã-nej politiky, ão by mohlo pomôcÈ vo vytvá-raní motivaãného podnikateºského prostrediaporovnateºného s in˘mi krajinami EÚ. Novápripravovaná dohoda o spolupráci medzi MOSR a ZOP SR v˘znamne prispeje k novej kva-lite vzÈahov medzi oboma stranami dohodyv celom spektre budúcej spolupráce. Sem bymala patriÈ aj podpora predaja v˘robkov ob-ranného priemyslu SR pre potreby domácichozbrojen˘ch síl, ale aj moÏnosÈ predaja slo-vensk˘ch v˘robkov na zahraniãn˘ch trhoch,ktoré po vykonan˘ch skú‰kach v OS SR ne-budú zavedené do ozbrojen˘ch síl. Domácav˘roba produktov obranného priemyslu sa po

Kºúãová stratégia ZOP SR –rozvoj inovaãného potenciálu

jeho ãlenov

ZdruÏenie obranného priemyslu SR aktuálne zdruÏuje 45 subjektov, z ktor˘ch väã‰ina jeorientovaná na v˘robu a sluÏby v rôznych odvetviach priemyslu a dva subjekty sa zaoberajú

vedou, v˘skumom a v˘vojom. Od obdobia spoloãensk˘ch zmien koncom osemdesiatych rokov aÏpo súãasnosÈ do‰lo k mnoh˘m zmenám a pohybom aj v podnikoch vtedaj‰ieho a súãasného

zbrojárskeho priemyslu, resp. priemyslu ‰peciálnej v˘roby.

Ambulancia TATRAPAN AMB, v˘robca PPS VEHICLES, s. r. o.

Pracovisko TATRAPAN, v˘robca ALES a. s.

Simulátor vrtuºníka Mi-171, v˘robca Virtual Reality Media, a. s.

29

ci sa realizujú zloÏité modernizácie predov‰et-k˘m v oblasti komplexnej modernizácie ria-diacich zbraÀov˘ch systémov, priãom je sa-mozrejmé, Ïe v‰etky tieto modernizácie sa vy-konávajú v súlade so ‰tandardmi NATO.

Tendencia k multinacionálnemu nasadzo-vaniu ozbrojen˘ch síl na rie‰enie vojensk˘chi nevojensk˘ch konfliktov v rôznych regió-noch sveta si vyÏaduje, aby jednotlivé národ-né ozbrojené sily mali poÏadovanú úroveÀ in-teroperability a aby boli v‰estranne spôsobi-lé v spoloãn˘ch operáciách. Takáto spoluprá-ca je podmienená vysokou kvalitou mate-riálneho vybavenia ozbrojen˘ch síl, podieºa-júcich sa na plnení spoloãn˘ch operácií. Za-bezpeãovanie kvalitnej v˘zbroje a materiáluv rozmere vybavenia kompletn˘ch ozbroje-n˘ch síl nemôÏe byÈ len otázkou akvizíciíformou nákupov. Pri uvaÏovaní o bilaterálnejãi koaliãnej spolupráci na v˘robe a zabezpe-ãovaní potrieb vlastn˘ch ozbrojen˘ch síl jeakákoºvek spolupráca podmienená poÏadova-nou kvalitou sluÏieb a kvalitou produkcienárodného obranného priemyslu.

Je objektívnou skutoãnosÈou, Ïe kvalitnáprodukcia národného obranného priemyslu jezákladn˘m aspektom exportného potenciálutejto produkcie. Kvalitná produkcia je zalo-Ïená na v˘skume a v˘voji nov˘ch vysoko so-fistikovan˘ch produktov a systémov. Spojo-vacím ãlánkom tak˘chto sofistikovan˘chtechnológií sú smart mechatronické techno-lógie zaloÏené na elektronike, informaãn˘cha komunikaãn˘ch progresívnych technoló-giách, ktor˘ch Ïivotn˘ cyklus sa neustálezniÏuje pod hranicu ‰tyroch rokov.

ZdruÏenie obranného priemyslu povaÏujeza jednu z rozhodujúcich priorít svojho roz-voja práve otázky rozvoja v˘skumu a v˘vo-ja obrann˘ch technológií. Cieºom tohto ino-vaãného rozvoja je dosiahnuÈ v rámci ZOP SRtrvalo funkãn˘ proces transformácie najnov-‰ích poznatkov vedy, v˘skumu a v˘voja doobrann˘ch technológií. K tomuto cieºu je po-trebné aktivizovaÈ spoluprácu v˘robn˘ch sub-jektov ZOP SR so subjektmi vedy a v˘sku-mu v rámci zdruÏenia, ako aj v rámci akade-mickej sféry v celej SR. Je to cesta vytvára-nia inovaãn˘ch sietí v˘skumu a v˘voja. ZOPSR má pred sebou nároãnú úlohu vytváraÈinovaãné siete zo subjektov zdruÏenia a zpracovísk vedy a v˘skumu v SR, rie‰iÈ legi-slatívne zázemie pre ich budovanie a v nepo-slednom rade plniÈ úlohu centra pre koordi-náciu inovaãn˘ch aktivít v jednotliv˘ch ino-vaãn˘ch sieÈach. Prosperujúce inovaãné sie-te sa budú môcÈ zapájaÈ do tvorivého rie‰e-nia medzinárodn˘ch projektov, ão v˘znam-ne prispeje k rozvoju na‰ej ekonomiky zalo-Ïenému na vedomostiach. Dosiahnutie opísa-ného cieºového stavu vyÏaduje postupn˘ pre-chod na systematick˘ inovaãn˘ rozvoj v jed-notliv˘ch subjektoch ZOP SR. Tento cieºokrem vlastn˘ch osvedãen˘ch postupov jemoÏné realizovaÈ predov‰etk˘m iniciatíva-mi v zapájaní sa do medzinárodn˘ch projek-tov. ZOP SR chce v súãinnosti s MO SR v‰e-stranne podporovaÈ iniciatívy na zapájanie sado rie‰enia projektov medzinárodného rozme-ru. Je potrebné analyzovaÈ aj vlastné schop-nosti na zapojenie sa do rie‰enia projektov v

rámci v˘ziev M· SR, prípadne do projektovv rámci ‰trukturálnych fondov EÚ. Európske‰trukturálne fondy zamerané na v˘skum av˘voj sú úplne vyuÏiteºné i pre takú ‰pecific-kú oblasÈ, akou je obranná, resp. bezpeãnost-ná technika. ·ance firiem z oblasti v˘voja av˘roby obrann˘ch technológií by mohli byÈdobré, pretoÏe v‰eobecne sa predpokladá, Ïezbrojná v˘roba je zaloÏená na ‰piãkov˘chtechnológiách, vyuÏiteºn˘ch i v civiln˘ch ap-likáciách. Samozrejme, Ïe dotácie zo ‰truk-turálnych fondov EÚ nie sú zadarmo a nesúso sebou cel˘ rad povinností pre Ïiadateºa. Vtejto súvislosti bude potrebné, aby sa subjek-ty zdruÏenia nenechali deprimovaÈ admini-stratívou, spojenou s manaÏmentom projek-tov, ale aby chápali ‰trukturálne fondy akoveºkorysú podporu z európskych fondov, kto-rá môÏe v˘razne pomôcÈ realizovaÈ dobrépodnikateºské zámery.

Nemenej dôleÏitou oblasÈou rozvoja ZOPSR je intern˘ rozvoj zdruÏenia a s ním spo-jené aktivity. Do oblasti vnútorného rozvojazdruÏenia patrí koncepãná spolupráca s ìal-‰ími záujmov˘mi zdruÏeniami v SR, pôsobia-cimi v jednotliv˘ch odvetviach priemyselnejv˘roby. V‰eobecne je potrebné preferovaÈzvy‰ovanie asociaãného povedomia, t. j. pro-fesionálne chápanie a presadzovanie identi-ty ZOP SR, hºadanie nov˘ch aktívnych pro-striedkov na zlep‰ovanie efektívnej spolu-práce v rámci zdruÏenia, aktívnej‰ie propago-vanie cieºov a v˘sledkov zdruÏenia, a to vrámci SR i v rámci EÚ a alianãnej ‰truktúryNATO.

prof. Ing. Viktor FERENCEY, CSc. viceprezident pre stratégiu

ZdruÏenie obranného priemyslu SR

Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O P R I E M Y S L U S R

na‰om vstupe do EÚ a NATO nezaobíde bezkomparácie a prepojenia s v˘robou produk-tov obranného a bezpeãnostného charakteruv ostatn˘ch ãlensk˘ch krajinách uveden˘chzoskupení. V rámci ofsetovej politiky máZOP SR hlavnú prioritu v podpore ofsetov˘choperácií zameran˘ch na transfer sofistikova-n˘ch technológií a know-how, ktoré prispe-jú k rozvoju v˘skumu a v˘voja v SR, meno-vite v subjektoch ZOP SR. ·ance na‰ich spo-loãností na ‰ir‰iu medzinárodnú spoluprácuv rámci NATO (NIAG, NAMSA) a EÚ(EDA) negatívne ovplyvÀuje skutoãnosÈ, Ïednes nemáme priemyslovú základÀu obrany(Defence Industrial Base) tak komplexne or-ganizovanú, ako sa chápe vo vyspel˘ch kra-jinách sveta a Európy a ako sa v súãasnostipresadzuje v európskom integraãnom pro-jekte EDTIB (European Defence Technolo-gy and Industrial Base). Takáto základÀa jezaloÏená na úzkej súãinnosti ‰tátu a vybrané-ho priemyselného sektora. Vychádza zo ‰tát-nej priemyselnej politiky, koordinovanej vo-jenskej akvizície s NATO a EÚ a predov‰et-k˘m zo strategick˘ch a bezpeãnostn˘ch do-kumentov daného ‰tátu. V súãasnosti sa v EÚvytvára európsky trh s obrannou technikou(European Defence Equipment Market), vrámci ktorého bude vytvoren˘ priestor prepredaj produktov obranného priemyslu, alezároveÀ sa bude rozvíjaÈ vzájomná spoluprá-ca vo v˘skume a v˘voji. Podiel slovensk˘chfiriem na spoloãn˘ch projektoch Európskejobrannej agentúry závisí a bude i v budúcnos-ti závisieÈ od technologick˘ch moÏností fi-riem a kvality ich v˘robkov.

Napriek uvedenému súãasná ‰truktúra ob-ranného priemyslu v SR môÏe garantovaÈflexibilné plnenie obrann˘ch a bezpeãnost-n˘ch poÏiadaviek z pohºadu mnoÏiny poÏa-dovan˘ch obrann˘ch technológií, ale aj z po-hºadu mnoÏiny, ktorú predstavujú civilnétechnológie, potrebné na zabezpeãenie poÏa-dovan˘ch schopností ‰tátu k eliminácii bez-peãnostn˘ch hrozieb. V tomto zmysle je po-trebné hºadaÈ spoloãné v˘chodiská medzi‰tátnou správou a ZOP SR v úplnom chápa-ní uÏitoãnosti ZOP SR pre rezorty MO SR aMV SR. Relevantnou sa javí potreba úzkej sú-ãinnosti vojensk˘ch a policajn˘ch profesio-nálov so ‰pecialistami ZOP SR napr. pri prí-prave koncepãn˘ch zámerov na elimináciuspektra vybran˘ch bezpeãnostn˘ch hrozieb.

Okrem produkcie nov˘ch produktov a sys-témov sofistikovanej obrannej techniky, pod-niky obranného priemyslu kontinuálne plniaìal‰ie nároãné úlohy pre ozbrojené sily, me-dzi ktoré patria napr. generálne opravy tech-niky a zbraÀov˘ch systémov, v ktor˘ch rám-

Poºná nemocnica na báze kontajnerov ISO 1C, v˘robca Vojensk˘ opravárensk˘ podnik Trenãín, a.s.

30

ZA ÚSPECHY VëAâÍMEKONTINUÁLNEMU ROZVOJUPONÚKAN¯CH TECHNOLÓGIÍ

SpoloãnosÈ QUADRIQ, a. s., sa uÏ roky radímedzi ‰piãku slovensk˘ch firiem poskytujúcichsluÏby v oblasti ochrany objektov. UspieÈ vkonkurencii ìal‰ích firiem je otázkou správne-ho v˘beru ponúkan˘ch technológií, umn˘mrozvrhnutím komponentov a optimálnou inte-gráciou do riadiaceho systému. V̆ znamn˘mfaktorom, ktor˘ nám dopomáha byÈ vÏdy okrok vpred je skutoãnosÈ, Ïe venujeme zv˘‰e-nú pozornosÈ medzinárodn˘m trendom v oblas-ti rozvoja bezpeãnostn˘ch technológií. Pravi-deln˘mi stretnutiami s hlavn˘mi v˘robcamitechnológií priamo v ich laboratóriách, vãasn˘mpre‰koºovaním na‰ich technikov i bezpeãnost-n˘ch manaÏérov a úãasÈou na medzinárodn˘chv˘stavách zabezpeãujeme vãasnú aktualizáciuvylep‰ení a noviniek v oblasti bezpeãnostn˘ch,ale aj in˘ch technológií. Následné preskú‰aniev na‰om vlastnom laboratóriu alebo na testova-com polygóne nám umoÏÀuje posúdiÈ systémyz pohºadu na‰ich skúseností i z pohºadu poÏia-daviek na‰ich zákazníkov.

OCHRANA STRATEGICK¯CH OBJEKTOVOBRANNEJ INFRA·TRUKTÚRY

Vìaka dlhoroãn˘m skúsenostiam z oblastinasadzovania integrovan˘ch bezpeãnostn˘chsystémov sa spoloãnosÈ QUADRIQ, a. s. zara-dila medzi hlavn˘ch dodávateºov komplexn˘chbezpeãnostn˘ch rie‰ení. âasom vyvinula a zdo-konalila bezpeãnostn˘ ‰tandard, ktor˘ zahrÀu-je komplexné rie‰enie bezpeãnosti z pohºaduoptimálneho nasadenia technick˘ch prostried-kov, organizaãn˘ch opatrení a prvkov riadeniaºudsk˘ch zdrojov zainteresovan˘ch na ochranet˘chto objektov. Skúsenosti, ktoré boli získanénasadzovaním a prevádzkovaním t˘chtoochrann˘ch systémov, sa postupne pretavili nakomplex technick˘ch prostriedkov a opatrení,neskôr nazvan˘ Integrovan˘ Bezpeãnostn˘ Sys-tém a stali sa zákonnou normou platnou v Slo-venskej republike.

NATO A CERTIFIKÁCIE PRE NA·USPOLOâNOSË QUADRIQ

Viaceré nami in‰talované systémy pracujú naobjektoch, ktoré majú v˘znam aj v rámci alian-cie NATO. Vzhºadom na túto skutoãnosÈ mu-

Máme osemnásÈ rokov skúsenostís ochranou objektov

Rozvoj technickej ochrany v oblasti bezpeãnosti na Slovensku pri‰iel niekoºko rokov po páde Ïeleznej opony.SpoloãnosÈ Kelcom International Liptovsk˘ Mikulá‰, ktorej obchodné meno bolo od roku 2006 zmenené na

QUADRIQ, a. s., sa zaãala zaoberaÈ technickou ochranou majetku osôb a organizácií uÏ od roku 1991. Po viac neÏ 18 rokoch odbornej práce v oblasti bezpeãnosti na Slovensku naprojektovala a dodala desiatky rozsiahlych rie‰ení

komplexnej ochrany Strategick˘ch objektov obrannej infra‰truktúry. Podieºala sa na v˘stavbe bezpeãnostn˘cha kamerov˘ch systémov na diaºniciach, tuneloch i v mestách. V ãase masívnej v˘stavby priemyseln˘ch podnikov

vytvorila a dodala optimalizované rie‰enia bezpeãnosti, poÏiarnej bezpeãnosti a kamerov˘ch systémov pre mnoÏstvoslovensk˘ch i medzinárodn˘ch firiem. S nárastom poÏiadaviek klientov, spoloãnosÈ vytvorila svoje testovacielaboratórium, testovací polygón, 24-hodinov˘ hotline a ìal‰ie obchodno-technické zastúpenia na Slovensku.

O C H R A N A S T R A T E G I C K ¯ C H O B J E K T O V

Ing. Pavel Vrbiãan, predseda predstavenstva a generálny riaditeº QUADRIQ, a.s.

Krajsk˘ dopravn˘ in‰pektorát – dohºadové centrum kriÏovatiek, diaºnic, tunelov.Certifikát

NATO Confidential

31

sia nasadzované systémy vyhovovaÈ aj medzi-národn˘m ‰tandardom. V‰etko prebieha v sú-lade s ostatn˘mi právnymi normami, najmäv‰ak v oblasti ochrany utajovan˘ch skutoãnos-tí, ale aj poÏiadaviek na bezpeãnosÈ práce aochranu zdravia a pod. Okrem nevyhnutne po-Ïadovaného Potvrdenia o priemyselnej bez-peãnosti, ktoré sme na Slovensku získali akoprví, sme ãasom získali aj potvrdenie – certi-fikát NATO CONFIDENTIAL, ktor˘ námumoÏÀuje manipulovaÈ s utajovan˘mi skutoã-nosÈami v pôsobnosti NATO.

Od júla 2004 sme registrovaní Úradom preobrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátneoverovanie kvality, ako oficiálny dodávateº ob-rannej infra‰truktúry pre ãlenské krajiny NATO.V roku 2007 v Bruseli sa uskutoãnil slávnost-n˘ podpis rámcovej zmluvy (Basic Order Ag-reement) medzi na‰ou spoloãnosÈou QUA-DRIQ, a. s., a agentúrou NC3A (NATO Con-sultation, Command and Control Agency). Uza-vretím predmetnej zmluvy sa na‰a spoloãnosÈQUADRIQ, a. s., stala prvou slovenskou fir-mou, ktorá sa zaradila do databázy NC3A. Tátoagentúra sa v˘znamnou mierou podieºa na vyuÏí-vaní spoloãne financovan˘ch zdrojov NATO.

MEDZINÁRODNÉ OBCHODNÉ AKTIVITY

Vzhºadom na obrovské mnoÏstvo skúsenos-tí pri návrhu a realizácii bezpeãnostn˘ch sys-témov zo Slovenska, vyuÏili sme moÏnosÈ roz-‰íriÈ svoje aktivity aj do zahraniãia. V spoluprá-ci so skupinou DIRICKX sme viackrát prezen-tovali na‰e schopnosti na v˘stavách v Bruseli(orientované k potrebám NATO), na v˘staváchv regióne Blízkeho v˘chodu – v Dubaji (zame-rané na ochranu letísk) a na v˘stavách v Kyje-ve, kde sme prezentovali nበpotenciál v oblas-ti ochrany kritickej infra‰truktúry. Zúãastnilisme sa niekoºk˘ch tendrov a v súãasnosti pre-biehajú rokovania v technologicko-koncepãnejrovine. ZároveÀ veríme, Ïe v blízkom ãase sanám podarí úspe‰ne zhodnotiÈ na‰e skúsenos-ti aj na trhoch mimo Slovenskej republiky.

Ing. Pavel VRBIâANPredseda predstavenstva a generálny riaditeº

spoloãnosti QUADRIQ, a. s.

O C H R A N A S T R A T E G I C K ¯ C H O B J E K T O V

HISTORICKÉ MͪNIKY V¯VOJA SPOLOâNOSTI QUADRIQ, A. S.

1991 – Vzniká spoloãnosÈ KELCOM International Liptovsk˘ Mikulá‰, a. s., ako lokálny zástup-ca kanadskej spoloãnosti KELCOM pre región Liptov a Orava na trhu zabezpeãovacích systémov

1993 – Snaha, ‰ikovnosÈ a odvaha priviedla mladú spoloãnosÈ pred brány Bojnického zámku.Prv˘ „miliónov˘“ kontrakt sa stáva prvou v˘znamnou referenciou, ktorá zaãína otváraÈ dvere kìal‰ím zákazníkom

1995 – SpoloãnosÈ sa stáva víÈazom konkurzu na dodávku integrovaného zabezpeãovacieho sys-tému pre vtedaj‰í Benzinol, a. s. (dnes SLOVNAFT, a. s., ãlen skupiny MOL). Úspe‰né zvládnutietejto úlohy je impulzom pre prudk˘ rozvoj spoloãnosti a v nasledujúcich 6 rokoch buduje ìal‰íchsedem rozsiahlych zabezpeãovacích komplexov na strategicky v˘znamn˘ch objektoch ‰tátu

2001 – SpoloãnosÈ sa stáva jedn˘m z najv˘znamnej‰ích dodávateºov bezpeãnostn˘ch technoló-gií a v˘nosy prv˘ raz v jeho histórii prekroãili 100 mil. SKK a otvárajú sa mu ìal‰ie trhy v oblas-ti komplexnej ochrany objektov s vy‰‰ími rizikami

2002 – V snahe spojiÈ víziu majiteºov s potrebami klientov a predstavami zamestnancov bol zave-den˘ systém riadenia kvality podºa ISO 9001:2000 a získan˘ certifikát riadenia kvality pre projek-ciu, dodávku a údrÏbu systémov na komplexnú ochranu objektov s vy‰‰ími rizikami

2003 – Zisk potvrdenia o priemyselnej bezpeãnosti od Národného bezpeãnostného úradu SR nadodávku systémov ochrany dôleÏit˘ch objektov ‰tátu

2004 – SpoloãnosÈ s ruãením obmedzen˘m sa transformovala na akciovú spoloãnosÈ 2005 – SpoloãnosÈ sa stáva súãasÈou skupiny DIRICKX Groupe 2006 – SpoloãnosÈ zmenila obchodné meno na QUADRIQ, a. s., aby sa jednoznaãne profilova-

la na trhu komplexnej bezpeãnosti2007 – Zv˘‰ená orientácia aktivít spoloãnosti na komerãn˘ a zahraniãn˘ trh2008 – Modernizované Integrované bezpeãnostné systémy na báze IP boli úspe‰ne in‰talované

na viacer˘ch objektoch2009 – SpoloãnosÈ QUADRIQ získala Certifikát NATO Confidential

V̆ stava Arms&Security, Kyjev 2009 – stretnutie so zástupcom ministra vnútra Ukrajiny.

32

O Z B R O J E N É S I L Y S R

Rádiostanice sú v ãlánkoch hodnotené akohraãkárske, pretoÏe vraj nie sú kompatibilnés in˘mi stanicami pouÏívan˘mi v armádachNATO. Rozumejme americk˘mi, francúzsky-mi alebo nemeck˘mi a in˘mi. Ako to je vlast-ne s kompatibilitou rádiostaníc?

Doc. Ing. Oldfiich Ondráãek, PhD.: Odbor-ne sa tejto vlastnosti hovorí interoperabilita. Toznamená schopnosÈ vzájomnej komunikácie. Sku-toãnosÈ je taká, Ïe akákoºvek z uveden˘ch rádio-staníc, a takisto izraelská rádiostanica, je vzájom-ne interoperabilná v analógovom reÏime. Je to zá-kladn˘ reÏim krátkovlnn˘ch a veºmi krátkovln-n˘ch rádiostaníc. Napríklad pri VKV staniciachje to reÏim frekvenãnej modulácie, odborne aj na-z˘vanej F3. Interoperabilita v analógovom reÏi-me bola prakticky preukázaná skú‰kami so v‰et-k˘mi uveden˘mi stanicami, dokonca aj s pouÏí-van˘mi stanicami sovietskej v˘roby.

Preão je teda interoperabilita spochybÀovaná?Doc. Ing. Peter Podhoransk˘, PhD.: V in˘ch

reÏimoch ãinnosti sú v‰etky spomenuté rádiosta-nice neinteroperabilné. To znamená, Ïe americ-ké rádiostanice nie sú interoperabilné s francúz-skymi ani s ostatn˘mi spomenut˘mi, francúzskeso stanicami in˘ch v˘robcov a takisto izraelskés in˘mi rádiostanicami. Je to základn˘ atribútbezpeãnosti rádiov˘ch sietí. Vo väã‰ine prípa-dov je priamo neÏiaduce, aby rádiové siete, aj nataktickej úrovni v rôznych ozbrojen˘ch siláchboli transparentne prepojiteºné. Napokon zna-menalo by to úplné preÈaÏenie rádiov˘ch pásiem.

Preão boli vybraté práve izraelské rádiostani-ce?

Doc. Ing. Oldfiich Ondráãek, PhD.: V̆ ber rá-diovej technológie na zabezpeãenie taktick˘ch ko-munikácií vyÏaduje zásadné rozhodnutie, ktoré

musí zohºadniÈ viaceré poÏiadavky. Spravidla jeto súhrn poÏiadaviek, ktoré zahrnujú operaãné,technické a ekonomické parametre.

Medzi operaãné parametre patrí moÏnosÈ vy-tvárania potrebného mnoÏstva rádiov˘ch sietí vpriestore operácie tak, aby sa vzájomne neovplyv-Àovali. Jednou z v˘hod zvolenej technológie jepouÏitie tzv. ortogonálnych frekvencií, ktoréumoÏÀujú vytváranie dostatoãného mnoÏstva rá-diov˘ch sietí pracujúcich na malom priestore.Presné parametre sú v‰ak dôverné, a nie je moÏ-né ich publikovaÈ.

Medzi technické parametre patrí r˘chlosÈ pre-nosu dát. R˘chlosÈ prenosu dát do 115 kbit/s s rôz-nymi módmi prenosu a rôznym zabezpeãením jev súãasnej dobe maximum, ão sa dá v pásmeVKV dosiahnuÈ. To znamená, Ïe tento parameterje jeden z najlep‰ích na svete. Splnenie noriemStanag, ktoré sú normami NATO a splnenie no-riem MIL STD, ktoré sú normami americkej ar-mády, je takisto veºmi dôleÏité.

Ekonomické parametre sú dôleÏité a treba po-vedaÈ, Ïe sú v prípade izraelsk˘ch rádiostanícnajlep‰ie.

Keì porovnáte ‰piãkové rádiostanice pracujú-ce v jednom frekvenãnom pásme, ão ich spá-ja a ão rozdeºuje?

Doc. Ing. Peter Podhoransk˘, PhD.: Vezmi-te dvoch v˘robcov ‰piãkov˘ch automobilov. Vy-rábajú automobily, ktoré spæÀajú parametre po-trebné pre cestnú premávku. Majú rovnaké pneu-matiky, volant, brzdy, podobné svetlá, spotrebo-vávajú naftu alebo benzín. Ak v‰ak chcete medzinimi vymeniÈ motor, nejde to. Majú inú kon-‰trukciu a predsa dávajú automobilom pohyb.Takto je to aj s rádiostanicami. Majú vlastné tech-nické rie‰enie prijímaãov a vysielaãov.

V tlaãi bola tieÏ zverejnená informácia o zabu-dovávaní rádiostaníc do zastaran˘ch bojo-v˘ch vozidliel. Ak˘ zámer sa sledoval s takou-to zástavbou?

Doc. Ing. Oldfiich Ondráãek, PhD.: Rádios-tanice slúÏia na komunikáciu medzi veliteºmi ajednotkami v mierov˘ch aj vo vojnov˘ch operá-ciách. To znamená, Ïe je ich potrebné umiestniÈ,tj. integrovaÈ aj do bojovej techniky. K stavuspomenut˘ch bojov˘ch vozidiel sa nevieme kom-plexne vyjadriÈ, ale bojové vozidlá, do ktor˘chboli rádiostanice zabudované v minulom roku, súv dobrej kondícii. Veì väã‰ina nemá najazdenéviac ako 6 000 km. Pokiaº je nám známe, koncep-cia BVP je medzi pásov˘mi vozidlami doposiaºneprekonaná. PouÏitie pásov˘ch vozidiel v pú‰t-nych podmienkach a v teréne s ÈaÏkou zjadnos-Èou je naìalej v˘hodnej‰ie ako pouÏitie koleso-v˘ch vozidiel. Majú lep‰iu priechodnosÈ. Na-opak kolesové transportéry sú r˘chlej‰ie na dob-r˘ch povrchoch.

âo teda priniesla zmena komunikaãnej tech-nológie?

Doc. Ing. Peter Podhoransk˘, PhD.: Zabu-dovanie rádiostaníc, vnútorného spojenia a vozid-lovej v˘bavy jednotlivca do bojov˘ch vozidiel ichzásadn˘m spôsobom modernizovalo. Táto moder-nizácia sa dá prirovnaÈ v˘mene avioniky v lietad-lách. Priná‰a úplne nové moÏnosti a novú bezpeã-nosÈ v mobilnom spojení.

Nové rádiostanice pre Ozbrojené sily SR

V tlaãi sa v poslednom období objavilo niekoºko ãlánkov na tému rádiostaníc izraelskej v˘roby, ktoré bolinakúpené pre Ozbrojené sily SR. Hodnotenie tohto ãinu vyznieva v ãlánkoch znaãne pejoratívne. Je to naozaj tak? Parlamentn˘ kuriér k tejto téme oslovil doc. Ing. Oldfiicha ONDRÁâKA, PhD.

a doc. Ing. Petra PODHORANSKÉHO, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

33

O B R A N A S L O V E N S K A

Tak ako cel˘ rezort Ministerstva obranySlovenskej republiky, aj Úrad pre obrannú‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overova-nie kvality (ìalej len „úrad“) pocítil dôsled-ky ekonomickej krízy zníÏením rozpoãto-v˘ch prostriedkov verejnej správy na svojuãinnosÈ a dotklo sa nás aj zníÏenie poãtov za-mestnancov o 20 %. Napriek t˘mto skutoã-nostiam zamestnanci, z ktor˘ch sa podstatnáãasÈ profesionálne zaoberá manaÏérstvomkvality, povaÏovali zv˘‰enie kvality ãinnos-ti úradu za otázku profesionálnej cti a prestí-Ïe. Preto sa úrad prihlásil do súÈaÏe o Národ-nú cenu Slovenskej republiky za kvalitu 2009a získal ocenenie zlep‰enia v˘konnosti v ka-tegórii C 1 – organizácie ‰tátnej správy (bezrozdielu veºkosti). ÚãasÈ v súÈaÏi povaÏuje-me za najlep‰í spôsob dosiahnutia ‰piãkovejv˘konnosti ná‰ho úradu a preto pripravujemeprihlá‰ku do súÈaÏe aj v roku 2010. ManaÏ-ment i zamestnancov úradu pozitívne moti-vovalo piate v˘roãie zriadenia úradu, ktorésme si pripomenuli 1. mája 2009 spoloãne sovstupom Slovenskej republiky do NATO aEurópskej únie.

Zlep‰enie v˘konnosti úradu znamenaloskvalitnenie legislatívneho prostredia pre v˘-kon obrannej ‰tandardizácie, kodifikácie a‰tátneho overovania kvality zákonom ã. 277z 19. júna 2009, ktor˘m sa mení a dopæÀa zá-kon. Znamenalo skvalitnenie intern˘ch nor-matívnych aktov Ministerstva obrany Slo-venskej republiky a samotného úradu, ktorésa t˘kajú „triády ãinností“ a stali sa zároveÀpredpokladom pre kvalitnej‰ie v˘kony za-mestnancov voãi na‰ím zákazníkom. Mimo-riadny v˘znam pre rezort mala konferencia

„Obranná ‰tandardizácia, kodifikácia, ‰tát-ne overovanie kvality a ich ìal‰ie uplatneniev rezorte Ministerstva obrany Slovenskej re-publiky“, ktorú úrad organizoval v súãinnos-ti s Generálnym ‰tábom ozbrojen˘ch síl Slo-venskej republiky a Akadémiou ozbrojen˘chsíl gen. M. R. ·tefánika v L. Mikulá‰i kon-com novembra minulého roka. Vo svojichzáveroch sformovala úlohy pre perspektívnya efektívny model uplatÀovania ‰tandardizá-cie, kodifikácie a overovania kvality v rezor-te.

Úrad v uplynulom roku, v súlade so záko-nom, úzko spolupracoval s centrálnymi or-gánmi NATO, príslu‰n˘mi orgánmi ãlen-sk˘ch krajín NATO a príslu‰n˘mi orgánmispolupracujúcich krajín. Program zahraniã-n˘ch aktivít, napriek obmedzeniu finanãn˘chprostriedkov, bol bohat˘ a v˘znamne podpo-roval úspe‰né rie‰enie odborn˘ch problémovaliancie a najmä Slovenskej republiky. Akti-vity mali zásadn˘ prínos pri plnení jej spoje-neck˘ch úloh v alianãnom zoskupení NATO,ako i v rámci Európskej únie, ale znamenaliaj medzinárodnú podporu slovenského obran-ného priemyslu. Prispeli k pozitívnemu po-hºadu zahraniãn˘ch partnerov na Slovenskúrepubliku, jej hodnovernosÈ a partnerskú spo-ºahlivosÈ.

V̆ znamn˘m krokom úradu bol podpis Do-hody o vzájomnom uznávaní ‰tátneho overo-vania kvality s JuÏnou Kóreou, ktorá je dô-leÏit˘m investorom na Slovensku i v Európ-skej únii. ëalej boli vykonané rokovania kmemorandám o porozumení s ministerstva-mi obrany USA a Izraela, od ktor˘ch oãaká-vame nemal˘ ekonomick˘ prínos pre republi-ku v súvislosti s dohodou o vzájomnom bez-platnom vykonávaní ‰tátneho overovaniakvality. Rokovania budú pokraãovaÈ aj v tom-to roku, kedy je aj predpoklad podpísaniamemoránd.

Prezentácia úradu pre slovensk˘ch poslan-cov Európskeho parlamentu priblíÏila odbor-nú ãinnosÈ úradu a ukázala jeho poslanie vrámci Európskej agentúry pre vyzbrojovanie(EDA) a v ‰truktúre orgánov NATO (CNAD).Mimoriadny v˘znam mala pre poslancov za-oberajúcich sa problematikou európskej bez-peãnosti. Bola pokraãovaním náv‰tevy úra-du b˘val˘m poslancom Európskeho parla-mentu Milo‰om Kotercom, súãasnou poslan-kyÀou Katarínou Neveìalovou a pokraãova-ním úspe‰ne nadviazan˘ch pracovn˘ch kon-taktov. Vysoko pozitívne hodnotíme aj spo-luprácu a vzájomnú informovanosÈ s úradomstáleho predstaviteºa Slovenskej republikypri NATO a osobne s veºvyslancom Franti‰-kom Ka‰ick˘m.

V oblasti obrannej ‰tandardizácie po-kraãovalo úspe‰né prijímanie a implementá-cia ‰tandardizaãn˘ch dokumentov, trvalé acielené zvy‰ovanie úrovne interoperabilityozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky v zmys-le na‰ich spojeneck˘ch záväzkov. Cel˘ pro-ces intenzívne podporovali zamestnanci úra-du a svojimi zahraniãn˘mi aktivitami pri-speli k úspe‰nej ãinnosti centrálnych orgánovNATO, najmä na príprave novej direktívyAAP-3(J) upravujúcej politiku obrannej ‰tan-dardizácie NATO. Táto direktíva vyÏiada vroku 2010, prípadne nasledujúcom, zmenuslovenskej legislatívy a súvisiacich intern˘chnormatívnych aktov rezortu obrany.

Ocenením aktívneho podielu zamestnan-cov úradu na plnení úloh MSHT/EDA bolaorganizácia Standardization ManagementWorkshop, pod zá‰titou EDA, ktor˘ sa konal8. a 9. septembra 2009 v Bratislave. ZároveÀbol príleÏitosÈou na vzdelávanie personálurezortu obrany a mimorezortn˘ch organizá-

cií o najnov‰ích úlohách a trendoch obrannej‰tandardizácie na európskej úrovni s väzbouna obrann˘ priemysel. V tejto súvislosti, v sú-ãinnosti so SÚTN, pripravuje úrad imple-mentáciu Európskej smernice na selektova-nie a pouÏívanie materiálov˘ch obrann˘ch‰tandardov v projektovom riadení a v akvi-zícii.

Medzinárodné aktivity zamestnancov ko-difikaãného systému zabezpeãili jeho reál-nu kompatibilitu s kodifikaãn˘m systémomNATO a zároveÀ prispeli k jeho rozvoju askvalitÀovaniu národnej i alianãnej databázy.Alianãná prevádzka kodifikaãného systémuzaistila pre Slovenskú republiku a jej obran-n˘ priemysel priestor pre v˘robcov a dodá-vateºov na trhoch v ãlensk˘ch krajináchNATO i v spolupracujúcich krajinách cestou

Azimut NATOPodmienky a v˘sledky zahraniãnej spolupráce

Rok 2009 bol aj rokom kvalitnej práce a úspechov Úradu pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátneoverovanie kvality so sídlom v Trenãíne. Bol to najzloÏitej‰í rok vo viac ako päÈroãnej ãinnosti úradu ‰tátnej

správy, ale aj veºmi úspe‰n˘ z hºadiska vnútro‰tátnych a najmä medzinárodn˘ch aktivít, ktoré úraduvypl˘vajú zo zákona ã. 11/2004 Z. z. o obrannej ‰tandardizácii, kodifikácii a ‰tátnom overovaní kvality

v˘robkov a sluÏieb na úãely obrany v znení zákona ã. 277/2009 Z. z. (ìalej len „zákon“).

Z odovzdávania cien v rámci súÈaÏe o Národnú cenu SR za kvalitu 2009.

NATO sa snaÏí o plnenie bezpeãnostnejúlohy a rozvíjanie úãinnej spolupráce nie-len medzi európskymi organizáciami ale ajsmerom k USA, ako sa do bezpeãnostn˘chaktivít zapája Slovenská republika od vstu-pu do NATO?

Slovenská republika uÏ v predvstupovomobdobí prijala niekoºko záväzkov, ktoré bolopotrebné splniÈ nato, aby sa vôbec mohla staÈãlenom tejto organizácie. Rovnako, ako ãle-novi nám z ná‰ho ãlenstva vypl˘vajú nielenv˘hody, ale aj povinnosti, ktoré si, podºa môj-ho názoru dobre a zodpovedne plníme. Samo-zrejme, nie je to len o záväzkoch, ale predo-v‰etk˘m o vedomí, Ïe ako ãlen NATO chce-me prispievaÈ k cieºom, ktoré si táto organi-zácia prostredníctvom svojich ãlensk˘ch ‰tá-tov zadefinovala. Preto sa na‰a ãinnosÈ dá opí-saÈ v intervale od na‰ej kaÏdodennej úãasti narozhodovaní a fungovaní NATO aÏ po úãasÈna aktivitách krízového manaÏmentu, vráta-ne operácií.

Aké sú kolektívne ciele a spolupráca na ichnapæÀaní?

Kolektívne ciele NATO sú dané uÏ pôvod-n˘m zámerom, ktor˘ bol sledovan˘, keìNATO vzniklo – obrana a ochrana spojen-cov v zmysle v‰etci za jedného, jeden zav‰etk˘ch – ak môÏem t˘mto heslom opísaÈãlánok 5 Washingtonskej zmluvy. Ale nie jeto len o kolektívnej obrane, je to o ‰írení hod-nôt mieru a demokracie, je to o spoloãn˘chhodnotách, ktoré ãlenské ‰táty vyznávajú. Vpriebehu ãasu sa ciele NATO roz‰irovali adnes je to nielen obranné vojenské zoskupe-nie, ale zoskupenie, ktoré poskytuje aj hu-manitárnu pomoc, pomoc pri rozvoji ‰tátovatì. Spolupráca existuje na v‰etk˘ch úrov-niach v rámci centrály NATO v Bruseli, naão existuje veºké mnoÏstvo formátov, záro-veÀ existujú veºmi silné bilaterálne a multi-laterálne vzÈahy medzi ãlenmi aj v ‰ir‰ommeradle NATO.

Obrana a bezpeãnosÈ teraz v ‰ir‰ích súvislostiach

Zmyslom ãlenstva v NATO je aj zachovaÈ slobodu a bezpeãnosÈ pre v‰etk˘ch, nielen ãlenov, ktorí vyznávajú spoloãné hodnoty demokracie a ºudsk˘ch práv. Je to roz‰írenej‰í zmysel,

no obsaÏnej‰ie uÏ v nasledujúcom rozhovore s vedúcim stálej delegácie NRSR v Parlamentnom zhromaÏdení NATO a podpredsedom V̆ boru NRSR pre obranu a bezpeãnosÈ

Jánom KOVARâÍKOM a redaktorkou Annou Komovou.

34

zaraìovania slovensk˘ch v˘robkov, v˘robcova dodávateºov do medzinárodnej databázypre logistickú podporu. ZároveÀ zabezpeãi-la prístup slovensk˘ch ozbrojen˘ch síl, v˘rob-cov a dodávateºov ku kodifikovan˘m poloÏ-kám alianãnej databázy, do kodifikaãn˘chãíselníkov v slovenskom jazykovom prostre-dí a pouÏívanie referencií pre vlastné potre-by.

Centrálny kodifikaãn˘ orgán NATO osobit-ne ocenil postup Slovenskej republiky k spo-lupráci s Ruskou federáciou formou podpísa-nia „Dohody o spolupráci v oblasti kodifiká-cie“ s Rosoboronoexportom, v ktorej sa de-klaruje záujem oboch strán dohody spolupra-covaÈ pri kodifikácii v˘robkov sovietskeho aruského pôvodu na úãely obrany pri zabez-peãovaní jednotnej a presnej identifikáciepoloÏiek zásobovania v súlade s pravidlami

a postupmi kodifikaãného systému NATO.Slovensko sa stalo prvou krajinou spomedziãlenov NATO, ktoré formou dohody o spo-lupráci získalo garanciu kodifikaãn˘ch úda-jov z Ruskej federácie s poÏadovanou kvali-tou a kontaktmi na reálnych v˘robcov.

Zahraniãné aktivity v oblasti ‰tátneho ove-rovania kvality, okrem podielu na prípravevy‰‰ie uveden˘ch medzinárodn˘ch dohôd,podporili ìal‰í rozvoj medzinárodnej evaluá-cie ‰tátneho overovania kvality a spoluprácev oblasti obstarávania tovarov a sluÏieb naúãely obrany. V rámci pracovnej skupinyWG 2 pre kvalitu v centrále NATO, pri kon-ferenciách organizovan˘ch európskou po-boãkou Centrálnej agentúry na obstarávanieproduktov, ako aj pred zástupcami minister-stva obrany USA bola deklarovaná spôsobi-losÈ Slovenskej republiky, zastúpenej na‰ímúradom, profesionálne realizovaÈ ‰tátne ove-rovanie kvality podºa ‰tandardizaãnej doho-dy STANAG 4107. Okrem toho zástupcoviaúradu prejavili aktivitu pri definovaní poÏia-daviek na databázov˘ model pre ‰tátne ove-rovanie kvality v pracovnej skupine NATO,a pri príprave novej edície alianãnej publiká-cie pre vzájomné ‰tátne overovanie kvalitymedzi ‰tátmi NATO

ZároveÀ, v súlade so ‰tandardizaãn˘mi do-hodami pre overovanie kvality, úrad v roku2009 zrealizoval ‰esÈ Ïiadostí na ‰tátne ove-rovanie kvality v prospech ãlensk˘ch ‰tátov

NATO pre v˘stroj, muníciu a mobilnú tech-niku dodávan˘ch zo Slovenskej republiky.Úrad uplatnil osemnásÈ Ïiadostí o ‰tátne ove-rovanie kvality voãi ãlensk˘m ‰tátom NATOv obdobn˘ch komoditách, ktoré sa dodávajúdo ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky. Uve-dené aktivity sú v˘sledkom nároãnej a kva-lifikovanej práce, ktorej v˘znamnou pridanouhodnotou je i akceptácia Slovenskej republi-ky v oblasti overovania kvality v prostredí ãle-nov Aliancie NATO a spolupracujúcich kra-jín.

Ing. Emil KO·ÚTriaditeº

Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciua ‰tátne overovanie kvalityso sídlom v TrenãíneMartina Rázusa 7P. O. BOX 61911 01 TRENâÍN0960/338 900, 0903/824 944emil.kosut@mil.skwww.uosksok.sk

35

N Á R O D N Á R A D A S R

Rozvojom európskej bezpeãnosti a obran-nej identity v rámci Aliancie by sa mala za-bezpeãovaÈ aj stabilita medzi ãlenmi, akosa to prejavuje v bezpeãnostnej politikeSlovenska?

Bezpeãnostná politika SR je moÏno viacako iné priamo ovplyvnená na‰im vstupom doNATO. Jednak sme museli uskutoãniÈ na-ozaj masívnu a zásadnú reformu ná‰ho obran-ného sektora, v podstate vytvoriÈ nové ozbro-jené sily Slovenskej republiky a museli smesa adaptovaÈ na nové podmienky – na zme-nu plánovania spojenú s teritoriálnou obranouna plánovanie v zmysle kolektívnej obrany.Získavame novú expertízu, nov˘ch exper-tov, prebrali sme nové postupy. Dovolím sipovedaÈ, Ïe bezpeãnostná politika SR urobi-la veºk˘ krok vpred, a to nielen kvantitatív-ny, ale aj kvalitatívny. Cel˘ tento trend sa od-ráÏa ako v jednotliv˘ch rozhodnutiach ‰tátuo pôsobení na medzinárodnom poli v oblas-ti bezpeãnostnej a obrannej politiky, tak aj vdokumentoch, ktoré boli po roku 2000 masív-ne prepracované a reflektujú súãasné trendya potreby.

Zv˘‰ila sa aj vojenská schopnosÈ Slovenskakolektívne konaÈ, alebo ide viac o udrÏa-nie zodpovedajúcej vojenskej sily?

Urãite sa zv˘‰ila vojenská schopnosÈ prekolektívne konanie. Interoperabilita je jednoz ãarovn˘ch slov na pôde Aliancie, predov‰et-k˘m ão sa t˘ka pôsobenia ozbrojen˘ch sílmimo územia SR a uÏ spomínan˘m precho-dom od teritoriálnej obrany ku kolektívnej.Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa mu-seli adaptovaÈ na nové podmienky a keìÏesme splnili podmienky na vstup do NATO,znamená to aj, Ïe sme dokázali dosiahnuÈpoÏadované ciele aj v tejto oblasti. Na‰a úãasÈspoloãne s in˘mi spojencami na operáciáchAliancie a hodnotenie tejto úãasti sú tohojasn˘m dôkazom.

Európski spojenci sa rozhodli prevziaÈ naseba väã‰iu zodpovednosÈ v oblasti bez-peãnosti a obrany, ão to znamená pre Slo-vensko?

Tak ako aj pre na‰ich spojencov v Alian-cii je to predov‰etk˘m záväzok pristupovaÈ kplneniu cieºov v tejto oblasti e‰te zodpoved-nej‰ie. To si vyÏaduje okrem flexibility i ne-malé nároky na zdroje – finanãné a personál-ne predov‰etk˘m. V ãase krízy v‰etky ãlen-ské ‰táty bojujú so zniÏovaním rozpoãtov naobranu. To je fakt, ktorému sa treba prispô-sobiÈ, a preto je potrebné ão najviac optima-lizovaÈ svoju ãinnosÈ a e‰te jasnej‰ie si stano-viÈ stratégie na dosiahnutie deklarovan˘chzáväzkov. Je to nároãn˘ proces, bez ktoréhov‰ak v krátkodobom a strednodobom horizon-te nemáme ‰ancu na reálne plnenie toho, ãosme deklarovali.

Na ão v‰etko netreba zabúdaÈ pri roz‰iro-vaní mierovej politiky ako aj zvy‰ovaníbezpeãnosti a stability, ak˘ je ‰ir‰í cieº pre‰táty NATO a ão z toho a musí viac pre-hlbovaÈ práve na Slovensku?

Ten najv‰eobecnej‰í a naj‰ir‰í cieº NATOje rovnako ako pre OSN jasn˘ – mier a sta-bilita vo svete. NATO v ãase globalizácienemôÏe uvaÏovaÈ o stabilite a mieri len presvojich ãlenov, pretoÏe v˘voj v in˘ch, ãasto

vzdialen˘ch ãastiach sveta nás uÏ bezpro-stredne ovplyvÀuje. Staãí sa pozrieÈ na exportterorizmu z takzvan˘ch upadajúcich ‰tátov,obchod s drogami a ºuìmi. Dovolím si pove-daÈ, Ïe Slovensko v tomto za tie roky poma-ly dospieva a nielen politici, ale aj obyvate-lia Slovenska si uvedomujú potrebu angaÏo-vaÈ sa pri stabilizácii regiónov aj mimo euro-atlantického priestoru. DôveryhodnosÈ, kto-rú majú na‰e ozbrojené sily to dokazuje.Osobne si myslím, Ïe je e‰te ão zlep‰ovaÈ –kaÏdoroãne klesajúce v˘davky na obranu akoaj nedostatoãné logistické zabezpeãenie, ãineochota niektor˘ch politick˘ch predstavite-ºov ãasto pramení v ºahostajnosti k politike,ktorá priamo nezískava hlasy.

DôleÏit˘ je dialóg, vieme ho viesÈ? Pomá-ha prekonávaÈ konflikty?

Sme plnohodnotn˘m a plnoprávnym ãle-nom NATO a ako viete, NATO je zaloÏené vosvojom rozhodovaní na princípe konsenzu –teda Ïiadne hlasovanie a prehlasovanie ale-bo väã‰inov˘ názor, ale dohoda. Slovensko uÏ

vnímané ako kaÏdodenná, niekedy snáì aÏ ru-tinná práca.

Aké sú oãakávania z na‰ej aktivity, dá sauvaÏovaÈ okrem bezpeãnosti a obrany aj oin˘ch formách spolupráce napríklad v ob-lasti pomoci pri Ïiveln˘ch a in˘ch katastro-fách?

Áno, ako som uviedol, v súãasnosti NATOnie je primárne vojenská organizácia, ale viacpolitická. Rozsah typov operácií ozbrojen˘chsíl NATO, rovnako ako kapacity civilnéhokrízového manaÏmentu zah⁄Àajú v sebe ajspôsobilosti na akútnu pomoc pri humanitár-nych alebo prírodn˘ch katastrofách. Nezabú-dajme na pirátstvo ako fenomén star˘ tisícro-ãia, ktor˘ v‰ak v súãasnosti spôsobuje taképroblémy, Ïe Aliancia sa rozhodla nasadiÈsvoje prostriedky a pouÏiÈ svoje zdroje na eli-mináciu hrozieb z neho vypl˘vajúcich. Vzde-lávanie a v˘cvik bezpeãnostn˘ch síl v ‰tátoch,ktoré sa zotavujú z konfliktov a pokú‰ajú saodznova vybudovaÈ svoju ‰tátnosÈ je ìal‰ímpríkladom. A takto by som mohol pokraão-

svojou históriou a povahou je primárne zamierové rie‰enie sporov, my sme nikdy ne-mali veºké tendencie k okamÏit˘m ozbroje-n˘m rie‰eniam. Preto aj na pôde Alianciepresadzujeme túto politiku a rovnako ostat-né ãlenské ‰táty NATO. Ozbrojen˘ konfliktje to posledné, ão ãlenské ‰táty Aliancie chcú.To treba maÈ na pamäti.

Aké sú názory na ãlenstvo Slovenska vNATO podarilo sa nám zaãleniÈ bez v˘raz-nej‰ích ÈaÏkostí?

Ako som uÏ spomenul, áno, sme plnohod-notn˘m a plnoprávnym ãlenom Aliancie.Na‰a úãasÈ na aktivitách NATO, na‰e prí-spevky, aj v súãasnosti plánované zv˘‰eniena‰ej úãasti v operácii ISAF, ãi vyváÏené pô-sobenie v KFOR sú dôkazom toho, Ïe sme in-tegrálnou súãasÈou NATO. Veºmi dobr˘mpríkladom toho sú aj náv‰tevy predstaviteºovNATO na najvy‰‰ej úrovni, ãi nedávne roko-vanie ministrov obrany ãlensk˘ch ‰tátovNATO v Bratislave. Na‰e ãlenstvo v NATOje aj z pohºadu ºudí, ktorí s touto problema-tikou denne prichádzajú pracovne do styku uÏ

vaÈ. âiÏe Aliancia dnes nie je len o vojne aozbrojen˘ch konfliktoch, je to organizácia,ktorá má ambíciu pomáhaÈ tam, kde je to prejej ãlenské ‰táty a nielen pre ne potrebné.

Hodnotíte na‰e spojenectvo a zaãlenenie doseveroatlantickej aliancie ako dobr˘ krok?

Urãite. K ãlenstvu v Aliancii nevidím inúalternatívu. Stali sme sa ãlenom popri OSNnajv˘znamnej‰ej a povedzme si aj veºmi ex-kluzívnej organizácie. Nemá to pre nás lenvojenské implikácie. Svetu to hovorí, Ïe Slo-vensko je stabilná demokratická krajina, kto-rá má zabezpeãenú svoju bezpeãnosÈ snáì na-júãinnej‰ou vojensko-politickou organizá-ciou. S t˘mto potvrdením Slovensko získalootvorené dvere pre zahraniãné investície, nareformu spoloãnosti a v koneãnom dôsledkuna zv˘‰enie Ïivotného ‰tandardu slovensk˘chobãanov.

N Á R O D N Á R A D A S R

36

strany ná‰ho v˘boru by urãite viac napomoh-lo k objektívnej‰iemu vybaveniu tak˘chtopodaní. Opakujem, takto sme odkázaní v˘luã-ne na vyjadrenia riaditeºa SIS.

Preão sú podºa vás nedostupné informáciepráve z tzv. Ïiv˘ch, teda neukonãen˘chprípadov, nie je to preto, aby sa náhodoupredãasne nevyniesli informácie, ktoré bymohli naru‰iÈ alebo nejak˘m spôsobomspomaliÈ priebeh?

Súhlasím s vami, Ïe je tu isté riziko, av‰akna druhej strane by sa s tak˘mito informácia-mi mohli stretávaÈ iba ústavní ãinitelia, kto-rí by pre‰li najprísnej‰ími previerkami a boliby zárukou, Ïe k tomu nedôjde.

Máte snáì nejaké vedomosti, alebo infor-mácie o tom, Ïe by SIS poru‰ovala zákon?

V jednej z predchádzajúcich odpovedí somuviedol, Ïe nemám Ïiadne indície, podozre-nia, ãi dokonca poznatky o tom, Ïe by zo stra-ny SIS dochádzalo k poru‰ovaniu zákonov.Av‰ak nemôÏem to ani vylúãiÈ, keìÏe to ne-mám moÏnosÈ Ïiadnym spôsobom kontrolo-vaÈ.

âo by ste zmenili, keby vám legislatíva dá-vala väã‰ie moÏnosti pre kontrolu SIS?Podºa va‰ich predstáv a návrhov, by samali nielen posilniÈ právomoci predseduV˘boru pre kontrolu SIS, ale aj zmeniÈpravidlá jeho voºby, ako a preão aÏ teraz?

V decembri som predkladal do NR SR ná-vrh novely zákona o SIS, kde som pri‰iel sviacer˘mi návrhmi, ako zefektívniÈ kontrol-nú ãinnosÈ OKV SIS. Mimo iného som tamnavrhoval, aby riaditeº SIS predkladal ná-‰mu v˘boru ak˘mi písomn˘mi príkazmi hopoveruje premiér ako predseda vlády aj akopredseda Bezpeãnostnej rady ‰tátu. Navrho-val som tieÏ, aby predseda v˘boru bol preve-ren˘ najprísnej‰ími previerkami aby moholvstupovaÈ do ak˘chkoºvek vecí, t˘kajúcich saSIS a on by bol skutoãn˘m garantom pre ve-rejnosÈ, ktor˘ by mohol predstúpiÈ pred verej-nosÈ s ubezpeãením, Ïe v SIS sa neporu‰ujúzákony. Dnes takáto osoba neexistuje. Îiaº.Koalícia to zmietla zo stola a odmietla sa otom baviÈ... Preão asi? Úmyselne som tentonávrh novely predkladal aÏ teraz s úãinnos-Èou od 1. júla 2010, teda po najbliωí parla-mentn˘ch voºbách, aby ma nikto nemoholobviniÈ, Ïe to robím v prospech súãasnej opo-zície, alebo dokonca seba samého... Dnesnikto nevie s urãitosÈou povedaÈ, ako bude povoºbách a teda nevie ãi bude v koalícii aleboopozícii a teda bola jedineãná ‰anca, ako sa

v tomto smere posunúÈ dopredu. Îiaº, v˘sle-dok mojej iniciatívy som uÏ povedal.

Vy ste vlastne predsedom V˘boru NRSRpre kontrolu ãinnosti SIS uÏ 3 roky, upo-zorÀovali ste aj v zaãiatkoch na nedostatoã-nosÈ moÏností kontroly?

Samozrejme, Ïe som na to upozorÀoval ossamého zaãiatku tohto volebného obdobia.Problematike som rozumel, lebo uÏ v rokoch1999 aÏ 2002 som bol podpredseda tohto v˘-boru a teda po nástupe do funkcie predseduOKV SIS v roku 2006 som bol s problema-tikou znaãne oboznámen˘. Zvolal som aj dvemimoriadne zasadnutia ná‰ho v˘boru v˘luã-ne k problematike zmeny legislatívy v záuj-me úãinnej‰ej a efektívnej‰ej kontroly, av‰akprax ukázala, Ïe hlavne strana Smer nemá zá-ujem o moÏnosÈ akejkoºvek kontroly v tejtooblasti.

Do akej miery by sa mohla staÈ kontrola pozmenení Zákona o SIS efektívnej‰ia a pri-ná‰aÈ dostatoãne presné opatrenia?

ZáleÏalo by na tom, ão by sa novelou zme-nilo. Ak by sa bola prijala moja novela, veº-mi podstatne by sa zmenila aj moÏnosÈ kon-troly SIS. Predseda v˘boru, ktor˘ by bol z opo-zície, by mohol prekontrolovaÈ podºa vlastné-ho uváÏenia osobne ak˘koºvek podnet, sÈaÏ-nosÈ obãana na ãinnosÈ SIS a ão je dôleÏité,mohol by obãanom Slovenska skutoãne garan-tovaÈ, Ïe SIS pracuje v intenciách zákona a ne-poru‰uje ho. Ale o tom som uÏ hovoril...

Kedy ste sa naposledy zaoberali moÏnoudohodou s koalíciou, ktorá by prinieslaÏiadané zmeny?

Prakticky celé obdobie, ão som vo funkciipredsedu OKV SIS, teda necelé 4 roky sa oto pokú‰am. Îiaº, bezv˘sledne. Akoby dne‰-ná koalícia ani nepripú‰Èala moÏnosÈ, Ïe razbude v opozícii...

âo v prípade, Ïe v‰etko zostane po sta-rom, vidíte v tom prípade pre budúcnosÈmoÏné problémy, ktoré by mohli spôsobiÈprekáÏky v práci V˘boru NRSR pre kon-trolu ãinnosti SIS?

Mimoriadne prekáÏky nevidím, ale nevi-dím ani zmysel, preão by tento v˘bor mal byÈvôbec zriaden˘, keìÏe nemôÏe prakticky niãzmysluplne kontrolovaÈ. Nemá na to totiÏÏiadne právomoci. Podobne je to aj s vyba-vovaním podnetov a sÈaÏnosti. Nemá absolút-ne Ïiadne moÏnosti preveriÈ, ãi je podnet ale-bo sÈaÏnosÈ jednotliv˘ch obãanov SR opod-statnen˘.

Pán predseda, V˘bor NRSR pre kontroluãinnosti SIS má podºa vá‰ho presvedãeniamalé, alebo nedostaãujúce právomoci, tedaprávomoci ãlenov a predsedu sú obmedze-né, z ãoho vychádzate?

âinnosÈ Osobitného kontrolného v˘boruNR SR na kontrolu ãinnosti SIS /OKV SIS/sa riadi zákonom o SIS a rokovacím poriad-kom NR SR. Tieto legislatívne normy upra-vujú, ão môÏe kontroln˘ v˘bor vlastne kon-trolovaÈ. Kºúãov˘m momentom je fakt, ÏeOKV SIS nemôÏe vyÏadovaÈ a teda ani Ïiad-nym spôsobom kontrolovaÈ ãinnosÈ SIS vÏiadnych Ïiv˘ch ani uzavret˘ch prípadoch,ãlenovia v˘boru sú odkázaní iba na vyjadre-nie riaditeºa SIS, ão v‰ak preveriÈ, ãi skontro-lovaÈ uÏ nemôÏu.

Chceli by ste maÈ moÏnosÈ informovaÈ sao v‰etk˘ch záleÏitostiach, ktoré sú spojenéso SIS, máte pocit, Ïe ste z dôvodu neinfor-movanosti nieão pri svojej práci zanedba-li, alebo ste dostatoãne nepomohli tam,kde to bolo potrebné?

T˘m, Ïe OKV SIS nemá právomoci, ktoréby mu umoÏnili ão len trochu „ nazrieÈ“ dopráce SIS, nemôÏe v˘bor ani zaruãiÈ verejnos-ti, Ïe v tajnej sluÏbe ide v‰etko v súlade so zá-konom a Ïe sa zákony neporu‰ujú. To v‰akneznamená, Ïe sú nejaké indície, alebo do-konca podozrenia o poru‰ovaní zákonov zostrany príslu‰níkov SIS. Av‰ak z dôvodu ne-moÏnosti efektívnej kontroly ãinnosti SIS sato nedá vylúãiÈ. âo sa t˘ka toho, ãi sme nie-ão moÏno zanedbali, neviem o niãom takom.Je v‰ak pravda, Ïe sa ãasto na v˘bore zaobe-ráme podnetmi a sÈaÏnosÈami obãanov a moÏ-nosÈ úãinnej a efektívnej kontroly SIS zo

Aj práca vo v˘bore NR SR môÏe byÈprospe‰ná len vtedy, ak je dôslednáPred ãasom, keì som pre Parlamentn˘ kuriér pripravovala rozhovor s poslancom Pavlom Prokopoviãom, dostala

som otázku, preão sa zaujímam o kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva, kde vlastne ani nie sú Ïiadneproblémy? Odpoveì bola veºmi jednoduchá, preto, lebo tematicky spomínan˘ v˘bor patril do obsahu

pripravovaného ãísla. Dnes je situácia iná, na rad prichádza V̆ bor NRSR pre kontrolu ãinnosti SIS, kde jeposlanec Pavol PROKOPOVIâ predsedom a kde je, ako sám hovorí, viac problémov. Pripravila Anna Komová.

37

V L Á D A S R

Pán minister, na kongrese ITAPA 2009 stepredstavili v˘znamnú novinku z dielne Mi-nisterstva vnútra SR: zavedenie elektronic-kého technického preukazu. Na akom princí-pe sa uskutoãní jeho realizácia?

Elektronické osvedãenie o evidencii motoro-vého vozidla a jeho realizácia budú zaloÏené nasúãasn˘ch trendoch v oblasti v˘roby dokladov.Jeho realizáciou zúroãíme v‰etky na‰e doteraj-‰ie skúsenosti a poznatky získané pri imple-mentácii ostatn˘ch súãasn˘ch dokladov. Mámna mysli materiály, z ktor˘ch bude vyroben˘ atieÏ spôsob jeho v˘roby a vydávania – pôjde opolykarbonátovú kartiãku s kontaktn˘m ãipom.

Aké údaje bude obsahovaÈ elektronick˘ tech-nick˘ preukaz? Budú maÈ väã‰í rozsah, budeich viac ako doteraz?

Na elektronickom osvedãení o evidencii budúvygravírované základné údaje o vozidle. Rov-naké údaje budú zapísané na kontaktnom ãipe.Novou moÏnosÈou, ktorú bude elektronickéosvedãenie o evidencii poskytovaÈ, je prístuppriamo do Národnej evidencie vozidiel, kdebudú sústredené v‰etky komplexné a aktuálneinformácie o vozidle.

Na to, aby sa dali údaje preãítaÈ bude potreb-né aj ãítacie zariadenie. Nenastanú problé-my?

V projekte sme samozrejme mysleli aj natúto problematiku. Musím v‰ak podotknúÈ, Ïe ãí-tanie údajov z ãipu nebude prístupné kaÏdému.Na tento úãel budú zriadené ‰pecializované kio-sky, kde si bude obãan môcÈ skontrolovaÈ obsahãipu a tieÏ sa mu sprístupnia uÏ spomínané úda-

je z Národnej evidencie vozidiel. Rovnako smemysleli aj na dopravn˘ch policajtov, ktorí budúvybavení ãítacími zariadeniami.

Kde v‰ade budú ‰pecializované kioskyumiestnené? Budú aj prenosné kiosky?

Kiosky budú umiestnené ma kaÏdom okres-nom dopravnom in‰pektoráte a oddeleniach do-kladov Okresn˘ch riaditeºstiev Policajného zbo-ru. O prenosn˘ch kioskoch zatiaº neuvaÏujeme.

Hovoríte, Ïe aj dopravní policajti sa budúmôcÈ dostaÈ bez problémov k údajom. Ak˘mspôsobom?

Pre dopravn˘ch policajtov budú slúÏiÈ ãítaciezariadenia, pomocou ktor˘ch budú môcÈ vyãí-taÈ obsah ãipu a rovnako sa im sprístupnia úda-je z Národnej evidencie vozidiel a z pátracíchevidencií. Tieto zariadenia budú súãasÈou v˘ba-vy policajn˘ch vozidiel a spolu s kamerami aplatobn˘mi terminálmi prispejú k zefektívneniupráce dopravnej polície.

Aké informácie budú sprístupnené? BudemoÏné dozvedieÈ sa aj o emisnej kontrolealebo poistení?

âip bude disponovaÈ iba základn˘mi údajmio vozidle, pre získanie komplexn˘ch informá-cií poslúÏia kiosky a ãítacie zariadenia. Tam saobãania dozvedia o technick˘ch údajoch, pois-tení, rovnako aj informáciu, ãi náhodou nie jeich vozidlo v pátraní.

âo sa stane s klasick˘mi papierov˘mi pre-ukazmi? Budú sa sÈahovaÈ postupne, alebomáte premyslené iné rie‰enie?

Myslím, Ïe vodiãi vedia, preão pristupujemek tejto zmene. Urãite kaÏd˘ z nich má svoje zá-Ïitky s t˘mto nepraktick˘m kusom papiera.Klasické papierové osvedãenia o evidencii v‰akzostávajú v platnosti, obãan ich bude maÈ ulo-Ïené u seba doma ako b˘val˘ veºk˘ technick˘preukaz. ZároveÀ budú slúÏiÈ ako doãasná ná-hrada po dobu 30 dní za elektronické osvedãe-nie o evidencii, ak je e‰te v procese v˘roby, boloodcudzené alebo stratené.

KaÏdá inovácia by mala so sebou priná‰aÈisté v˘hody. V ãom bude praktické vyuÏíva-nie e-TP karty?

V̆ hod bude viac. Nevidím ich v‰ak iba vpraktickej‰om pouÏívaní a v získaní komplex-n˘ch informácií jedn˘m prostriedkom, ale aj vozv˘‰ení bezpeãnosti dokladu a zabraÀovaniufal‰ovania a legalizovania kradnut˘ch vozidiel.Rovnako sa t˘mto dokladom snaÏíme priblíÏiÈk obãanovi a to t˘m, Ïe bude maÈ aspoÀ jedendoklad o vozidle vÏdy k dispozícii.

âo v prípade, ak majiteº kartu stratí alebomu bude odcudzená? Ak˘ bude postup odokamihu zistenia spomínanej skutoãnosti?

Doteraj‰í postup sa nezmení. Obãan je povin-n˘ stratu alebo odcudzenie nahlásiÈ na najbliÏ-‰ie oddelenie Policajného zboru. Rovnako v‰akbude moÏné elektronické osvedãenie o eviden-cii zablokovaÈ prostredníctvom elektronickejsluÏby. Toto v‰ak bude môcÈ vykonaÈ iba opráv-nená osoba, aby nepri‰lo k zneuÏívaniu.

Odkedy plánujete túto novinku – zavedenieelektronického technického preukazu – zaãaÈrealizovaÈ? Sú v‰etky technické podmienkypotrebné pre realizáciu uÏ nastavené alebo jepotrebné e‰te nieão dorie‰iÈ?

Implementácia elektronického osvedãenia oevidencii zaãína práve v t˘chto dÀoch. Prv˘preukaz chceme vydaÈ uÏ v júni. V tomto sme-re je potrebné dorie‰iÈ viacero technick˘ch as-pektov súvisiacich s úpravami informaãn˘chsystémov na dopravn˘ch in‰pektorátoch a vNárodnom personalizaãnom centre.

Pán minister, prejdime teraz k zákonu o po-zemn˘ch komunikáciách. Platí od 1. februá-ra 2009 a priniesol viacero zmien. Aké toboli zmeny a ako sa vodiãi s nimi vyrovnali?Nevznikali problémy na cestách? Ako sa rie-‰ilo prechodné obdobie?

Z dopravno-bezpeãnostnej situácie v roku2009 jednoznaãne vypl˘va, Ïe zákon o cestnejpremávke, ktor˘ nadobudol úãinnosÈ 1.2.2009,priniesol v˘razné zv˘‰enie bezpeãnosti na na-‰ich cestách. Za 11 mesiacov roku 2009 bol za-evidovan˘ v˘razne pozitívny v˘voj dopravnej

Elektronick˘ technick˘ preukaz –v˘znamná novinka v oblasti e-sluÏieb

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v oãakávaní novej éry e-sluÏieb priná‰a, okrem iného, aj novinku,o ktorej hovoril minister vnútra SR Róbert KALI≈ÁK na medzinárodnom kongrese ITAPA v novembri 2009

v Bratislave a ktorá pote‰í v‰etk˘ch vodiãov. Ide o zavedenie elektronického technického preukazu, tzv. e-TP karty.Viac informácií poskytol minister pre Parlamentny kuriér redaktorke Anne Komovej.

Pán prezident, ako vnímate skutoãnosÈ, ktorúso sebou priná‰a novela zákona o Ïelezniãnejpolícii, Ïe m˘tni policajti budú súãasÈou do-pravnej polície? âo nové táto zmena prinesiedo va‰ich radov?

Táto zmena by mala nastaÈ 1. 3. 2010 a vníma-me ju veºmi pozitívne. M˘tna polícia sa stane sú-ãasÈou odboru dopravnej polície Prezídia Poli-cajného zboru. Je predsa nelogické, aby v˘kon po-licajnej sluÏby na na‰ich cestách vykonávalo nie-koºko zloÏiek nekoordinovane.

Aké zmeny vzniknú napríklad pri prechode po-licajtov medzi zloÏkami polície? Nezv˘‰i sa ad-ministratíva?

M˘tni policajti sa stanú súãasÈou Policajnéhozboru, a t˘m sa práveÏe zníÏi sa administratíva azefektívni sa ãinnosÈ.

Podºa akého systému sa budú rozmiestÀovaÈ

policajti medzi útvary V ãom spoãíva efektív-nosÈ a zvy‰ujú sa aj nové moÏnosti napríkladpre absolventov?

Ako som uÏ spomenul, m˘tna polícia bude sú-ãasÈou odboru dopravnej polície Prezídia Poli-cajného zboru. V súãasnosti uÏ máme vy‰pecifi-kované, ako budú rozmiestnené jednotlivé deta-‰ované pracoviská. Súãasná ‰truktúra m˘tnej po-lície sa meniÈ nebude, nebude zaradená do ‰truk-túr krajsk˘ch riaditeºstiev Policajného zboru, alebude súãasÈou odboru dopravnej polície PrezídiaPolicajného zboru.

Nebude väã‰ia moÏnosÈ manipulácie práve na-príklad s mlad˘mi policajtmi, ktor˘ch budemoÏné preloÏiÈ na in˘ útvar a na urãit˘ ãas?

Nie, nebude. V tomto smere sa niã nemení,nemení sa totiÏ zákon o ‰tátnej sluÏbe príslu‰ní-kov Policajného zboru, a ako som uÏ viac krát spo-menul, m˘tna polícia bude súãasÈou odboru do-pravnej polície Prezídia Policajného zboru, a ne-bude zaradená do ‰truktúr krajsk˘ch riaditeºstievPolicajného zboru.

Ako sa dotkne novela policajtov, ktorí pracu-jú napríklad v pohotovostnej motorizovanejjednotke alebo v operaãn˘ch strediskách?

Nijako. Novela zákona o Ïelezniãnej políciiiba priãleÀuje m˘tnu políciu do ‰truktúr Policaj-ného zboru, takÏe to nebude maÈ Ïiaden vplyv naostatné odborné sluÏby.

Kto môÏe dostávaÈ príplatok za nerovnomer-nosÈ, môÏu to byÈ aj policajti, ktorí nepracujúv nepretrÏit˘ch zmenách a kto rozhodne o tej-to moÏnosti?

Nárok na tento príplatok a podmienky pre jehopriznanie je presne vy‰pecifikovan˘ v zákone o‰tátnej sluÏbe policajtov.

Ako sú v novele ohodnotení policajti, ktorí pra-cujú poãas víkendov? Nebudú znev˘hodnení?

Novela zákona o Ïelezniãnej polícii hovorí ibao priradení m˘tnej polície do ‰truktúr Policajné-ho zboru. OdmeÀovanie policajtov ‰pecifikujezákon o ‰tátnej sluÏbe policajtov a v tomto sme-re sa predsa niã nemení.

KeìÏe m˘tni policajti budú súãasÈou dopravnejpolície, menia sa ich kompetencie a náplÀ práce?

Zákon predsa presne ‰pecifikuje ich oprávne-nia a touto novelou zákona o Ïelezniãnej políciisa v tomto smere niã nemení.

Aká je va‰a vízia o úãinnosti novely, dostaví saoãakávan˘ úãinok, alebo sa bude musieÈ ãasomnieão meniÈ?

Novela zaradí m˘tnu políciu do ‰truktúr doprav-nej polície Policajného zboru a v˘sledkom budeefektívnej‰í v˘kon sluÏby na na‰ich cestách. âosa t˘ka prípadn˘ch zmien, treba si uvedomiÈ, ÏekaÏd˘ zákon musí reagovaÈ na prípadné zmene-né podmienky, ãiÏe na v˘voj spoloãnosti.

Îelezniãní policajti pracujú pod Ministerstvomvnútra SR uÏ od apríla 2009, ão bolo dôvodomnovely, preão po roku?

Treba si uvedomiÈ, Ïe tak, ako nastávajú zme-ny v spoloãnosti, ako sa celá spoloãnosÈ vyvíja, jepotrebné tomu prispôsobovaÈ i v˘kon policajnejsluÏby, aby bol naozaj efektívny. A na Slovenskumáme od 1. januára uÏ elektronické m˘to.

M˘tna polícia sa stáva súãasÈou PZ SRNovelou zákona o Ïelezniãnej polícii, ktorá má nadobudnúÈ platnosÈ v prv˘ch mesiacoch roka 2010, sa m˘tna

polícia zaãlení do Policajného zboru. KaÏdá zmena priná‰a so sebou isté pozitíva a niekedy aj negatívne prvky,ktoré treba ãasom pomenovaÈ a rie‰iÈ. âo sa zmení, o tom viac v rozhovore s prezidentom Policajného zboru

Slovenskej republiky Jánom PACKOM. Pripravila Anna Komová.

38

nehodovosti a ão je najdôleÏitej‰ie, v tomto ob-dobí bolo na na‰ich cestách usmrten˘ch o 170osôb, teda o 34 % menej ako v rovnakom ob-dobí roku 2008. A to uÏ minul˘ rok bol sám ose-be ‰tatisticky najlep‰ím v histórii samostatnéhoSlovenska. Je nepochybné, Ïe najväã‰iu záslu-hu má na takejto dopravno-bezpeãnostnej situá-cii najmä nová legislatíva súvisiaca s pravidla-mi cestnej premávky, ale aj pravidelné a úãin-né dopravno-bezpeãnostné akcie polície. A tonajdôleÏitej‰ie je, Ïe nové pravidlá cestnej pre-mávky si obãania r˘chlo osvojili a pochopili ichopodstatnenosÈ.

Neskomplikovala sa situácia na cestách hlav-ne v centre väã‰ích miest a pravdaÏe v Bra-tislave?

Ak sa niekde vyskytnú komplikácie, urãite niesú spôsobené nov˘mi pravidlami cestnej pre-mávky, ale najmä cestnou infra‰truktúrou a v˘-razn˘m nárastom áut v posledn˘ch rokoch, naktor˘ cestná infra‰truktúra nebola pripravená.

Povinnosti zo spomínaného zákona vypl˘-vajú aj pre cyklistov a chodcov. Ako sa do-drÏiavajú? Policajti kontrolujú aj chodcov?

Samozrejme, Ïe áno. Chodci patria k najzra-

niteºnej‰ím úãastníkom cestnej premávky. Veº-mi dôleÏitá je tu prevencia. Máme za sebouniekoºko úspe‰n˘ch projektov v tejto oblasti, na-príklad projekt VidieÈ a byÈ viden˘. Jednu veº-kú akciu sme prichystali aj pred Vianocami,keìÏe sa zhor‰uje poãasie, r˘chlej‰ie sa stmie-va a t˘m sa zniÏuje viditeºnosÈ na cestách.

Ako sa dá spoºahlivo zistiÈ, ãi vodiã telefonu-je poãas jazdy?

Zakázané pouÏívanie mobilu moÏno zistiÈnajmä technick˘mi prostriedkami (kamera, fotoa pod.). DokázaÈ v‰ak, Ïe vodiã motorového vo-zidla sa dopustil takéhoto druhu priestupku,môÏe aj policajt bez technického prostriedku,kde je v‰ak potrebné, aby o veci spísal záznam(ak sa vodiã sám neprizná), ktor˘ je jedn˘m zdôkazov pre rozhodovanie správneho orgánu opriestupku.

Oãakávali ste, Ïe sa prijatím nového cestné-ho zákona zlep‰í situácia na na‰ich cestách?Aké sú v˘sledky?

Urãité oãakávanie sme mali, ale doteraj‰ie v˘-sledky nás príjemne prekvapili. Som rád, Ïe saz ciest domov k svojim rodinám vrátilo oveºaviac Ïiv˘ch a nezranen˘ch ºudí. Pokles o 170

zachránen˘ch ºudsk˘ch Ïivotov hovorí sám zaseba. Rovnako v˘razne klesol poãet ÈaÏko zra-nen˘ch, konkrétne o 355. KaÏdá krajina Európ-skej únie by podºa záväzku mala do konca roka2010 zníÏiÈ poãet obetí na cestách o polovicuoproti roku 2002, ão v prípade Slovenska zna-mená na 305 (rok 2002 : 610). Splnenie tohtozáväzku sa zdalo v minul˘ch rokoch absolútnenereálne napr. e‰te v roku 2008 bolo 558 obe-tí. Po schválení nového cestného zákona a do-pravno-bezpeãnostn˘ch akciách polície je splne-nie tohto záväzku omnoho reálnej‰ie. Je v‰ak po-trebné pozitívny trend minimálne udrÏaÈ.

Nedosiahli sa úspechy práve sprísnenímsankcií? Pravdepodobne si vodiãi rozmys-lia, ãi prídu o ãasÈ financií len kvôli nedodr-Ïiavaniu predpisov…

Samozrejme, aj prísnej‰ie pokuty za závaÏ-né priestupky majú na v˘sledku svoj podiel. Aleje potrebné dodaÈ, Ïe väã‰ina pokút za beÏnépriestupky sa oproti minulému obdobiu veºminezmenila, ba je dokonca o nieão niωia. Pod-statn˘ vplyv majú najmä bezpeãnostné opatre-nia ako zníÏenie r˘chlosti v obci na 50 km/h, ale-bo celoroãné svietenie, ãi zákaz predbiehania ka-miónov na diaºniciach.

V L Á D A S R

39

Najmodernej‰í spôsob v˘beru poplatkov zapouÏívanie diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest dnesvo väã‰ine európskych krajín zabezpeãujeveºmi presná elektronika. Hoci úvodné nákla-dy na m˘tny systém sú veºmi vysoké, spoºah-livosÈ a presnosÈ v˘beru m˘ta je v koneãnomdôsledku prínosom ako pre prevádzkovateºovciest, tak aj pre autodopravcov, ktorí platia lenza to, ão skutoãne prejazdia. KaÏd˘ systémv‰ak okrem prevádzky potrebuje aj kontrolu.

ZÁKLADNÁ ÚLOHANajväã‰ím problémom fungovania v˘beru

elektronického m˘ta nie je technika, ale vo-diãi, ktorí sa snaÏia nedodrÏiavaÈ pravidláhry a obchádzaÈ zákony. Na kontrolu a do-drÏiavanie pravidiel jestvuje M˘tna políciavybavená najmodernej‰ími technologick˘mivymoÏenosÈami. Najviditeºnej‰ou súãasÈoum˘tneho systému sú aj neprehliadnuteºné vo-zidlá M˘tnej polície. Základom ich vozidielsú spoºahlivé modely Volkswagen Transpor-ter Caravelle s dieslov˘m motorom 2,5 l av˘konom 128 kW (175 k). To, ão je na nichmimoriadne, je technologická komunikaãnáãasÈ, umoÏÀujúca okamÏitú komunikáciu akos centrálou SkyToll, teda v˘bercom m˘ta,tak aj s palubnou jednotkou monitorovanéhovozidla.

Vo vnútri vozidla sa dnes nachádza plne vy-bavené pracovisko vrátane notebooku, ka-merového systému na snímanie celej akcie vprípade nutnosti zásahu, ãi platobného termi-nálu na v˘ber pokút platobnou kartou, zaria-denia na kontrolu pravosti bankoviek. T˘mnaj‰pecifickej‰ím zariadením je komunikaã-ná centrála, ktorá umoÏÀuje, aby si vozidlo

M˘tnej polície na diaºku oskenovalo identi-

fikaãn˘ kód palubnej jednotky a overilo v sys-

téme prevádzkovateºa, ãi je riadne zaregistro-

van˘ a ãi spæÀa zákonom predpísané náleÏi-

tosti. Celá komunikácia trvá sekundy, takÏe

posádka vozidla vie v momente, keì sa pri-

blíÏi ku kamiónu, ãi spæÀa podmienky na pre-

mávku. Ak nie, vozidlo M˘tnej polície zasta-

ví neplatiace auto. ZároveÀ pohyb vozidla

monitoruje centrála M˘tnej polície, takÏe

auto je neustále pod dohºadom.

·PECIÁLNE VOZIDLÁNajväã‰ou v˘zvou pre spoloãnosÈ StraÏan,

ktorá sa zaoberá ‰peciálnymi vozidlami prehasiãské a záchranné zbory ãi prípravou vo-zidiel pre Políciu SR, bolo vyladiÈ technolo-gické systémy. „Musíme si uvedomiÈ, Ïe vaute funguje paralelne niekoºko komunikaã-n˘ch zariadení, ktoré sa nesmú navzájom ru-‰iÈ“ hovorí Ivan StraÏan, riaditeº spoloãnos-ti. „Je to vlastne malé pojazdné elektronickélaboratórium, ktoré musí perfektne fungovaÈaj vo vy‰‰ích r˘chlostiach. ZároveÀ slúÏi akokompletné pracovisko, ktoré musí ponúkaÈ ajbezpeãnosÈ posádke vozidla. ëal‰ou dôleÏi-tou vlastnosÈou technologickej v˘bavy je, Ïemusí byÈ na ‰pici, teda vyuÏíva tie najmoder-nej‰ie v súãasnosti dostupné vybavenia, abydokázalo v najbliωích rokoch plniÈ svojeúlohy na kvalitatívne najvy‰‰om stupni.“

Vozidlá M˘tnej polície v‰ak nie sú Ïiadnestroje na v˘ber pokút. Ich prvoradou úlohouje dbaÈ na dodrÏiavanie pravidiel m˘tnehosystému. ZároveÀ sú ìal‰ou zo zloÏiek bez-peãnosti cestnej premávky. „Ak by ste na-hliadli do vnútra vozidla M˘tnej polície, na-‰li by ste tam aj doplnky, ktoré z auta robiav prípade nevyhnutnosti aj vozidlo prvého zá-sahu pri nehode,“ hovorí Ivan StraÏan. „VkaÏdom aute je protipoÏiarna deka, hasiaciprístroj, ãi rezaã bezpeãnostn˘ch pásov a ba-lík prvej pomoci. ZároveÀ tu nájdete aj gene-rátor elektrickej energie, sveteln˘ stoÏiar ãistroboskopické svetlá na cestu, ktoré tvorianutnú v˘bavu policajného vozidla, urãenéhona zásah pri dopravnej nehode.“ Celé toto vy-bavenie robí z vozidiel M˘tnej polície SR‰piãkovú mobilnú jednotku, ktorej hlavn˘múãelom je dbaÈ na zákonnosÈ a bezpeãnosÈ vrámci cestnej premávky na Slovensku.

·piãkové pracoviská M˘tnej polície SR

Urãite ste si v ostatn˘ch t˘ÏdÀoch v‰imli nové bielo-zelené vozidlá Volkswagen Transporter Caravelle s monitorovacím prístrojom na streche. Sú to pojazdné kontrolné pracoviská M˘tnej polície SR. O ich

technologickú prípravu a kompletizáciu pre nበdopravn˘ systém sa postarala spoloãnosÈ StraÏan s. r. o.

· P E C I Á L N E V O Z I D L Á

M˘tna polícia SR prevzala po finálnej kontrole od spoloãnosti StraÏan s. r. o. 30 ‰peciálne upraven˘ch vozidiel.

Vnútorná zástavba vozidla spæÀa podmienky pre fungovanie komunikaãnej techniky a zároveÀ umoÏÀuje vozidlu slúÏiÈ aj ako jednotka r˘chleho zásahu pri nehodách.

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

40

BEZPEâNOSË MIEST – V¯ZVABUDÚCNOSTI

Podºa prognostikov by mal poãet obyvate-ºov miest vzrásÈ do roku 2025 o polovicu.

V roku 2050 bude aÏ 74 % svetovej popu-lácie ÏiÈ v mestách. Rastúca urbanizácia sadotkne predov‰etk˘m rozvinut˘ch krajín, Slo-vensko nevynímajúc. Sú to teda mestá, ktorésvojou organizáciou, kultúrou ãi infra‰truktú-rou budú urãovaÈ kvalitu Ïivota Slovenska vbudúcnosti. K dôleÏit˘m parametrom ich roz-voja patrí bezpeãnosÈ obyvateºov a ochrana ichmajetku.

Prosperujúce a zdravé mestá sú cieºom nie-len volen˘ch predstaviteºov, ale predov‰et-k˘m obãanov, komunít a podnikateºsk˘ch sub-jektov, ktorí v danom sídle Ïijú ãi pôsobia. Prestabilitu mestského prostredia je kºúãové iden-tifikovaÈ v‰etky potenciálne nebezpeãné si-tuácie a hrozby. ZískaÈ jasnú predstavu o tom,ak˘m bezpeãnostn˘m rizikám mestá ãelia,znamená zhromaÏìovaÈ dôkazy z mnoÏstvazdrojov a pouÏiÈ tieto informácie na detekciutrendov a sledovaÈ súvislosti. Takto získané po-znatky a informácie je potom dôleÏité trans-formovaÈ do stratégií, ktoré pomôÏu riadiÈv‰etky zainteresované orgány v súlade s jed-notn˘mi cieºmi a víziami.

DôleÏit˘m krokom je prijímanie kvalifiko-van˘ch rozhodnutí. Zodpovedné in‰titúcie mu-

sia byÈ teda schopné analyzovaÈ a hodnotiÈ zí-skané informácie. Inteligentné analytické ná-stroje (nástroje SAP BusinessObjects) pomá-hajú nielen získavaÈ a sledovaÈ potrebné dáta,ale ich aj podaÈ v správnom kontexte.

V praxi to znamená, Ïe orgány ãinné naprík-lad v oblasti kriminality alebo justície musiabyÈ schopné identifikovaÈ podozrivé osoby acentrá zloãinu, analyzovaÈ príãiny zloãinnos-ti a nastaviÈ ‰pecifické nástroje, ako zloãinupredchádzaÈ. Moderné aplikácie SAP pre ob-lasÈ bezpeãnosti a ochrany môÏu v˘razne po-môcÈ v lep‰ej identifikácii, hodnotení a elimi-nácii rizík. Zákazníci SAP z oblastí justície,spravodajsk˘ch sluÏieb, krízov˘ch organizá-cií, ochrany hraníc, hasiãsk˘ch zborov a polí-cie stavajú na prístupe zaloÏenom na informá-ciách a poznatkoch.

Technologické nástroje SAP a SAP Business-Objects poskytujú organizáciám moÏnosÈ sú-strediÈ na jednej platforme aplikácie pre riade-nie dát, informácií, znalostí z prostredia ochra-ny a bezpeãnosti. Tieto nástroje podnecujú aumoÏÀujú vzájomnú spoluprácu jednotliv˘choddelení, organizácií a agentúr. Moderné tech-nológie priná‰ajú sluÏby zaloÏené na poznanírizík a dlhodobom prístupe k bezpeãnosti.

Príkladom môÏe byÈ identifikácia citliv˘choblastí, ktoré si v prípade ne‰Èastia vyÏadujúzv˘‰enú pozornosÈ, stratégia prevencie zloãi-nu, detekcia a monitoring vysoko rizikov˘ch

skupín, pouÏívanie informaãn˘ch prostriedkovna zmeranie kriminálnych aktivít a pod.

EFEKTÍVNE RIADENIE

Vo svete neustálych zmien potrebujeme sta-bilné a flexibilné verejné sluÏby, aby smemohli vytváraÈ úãinné stratégie a vyuÏívaÈznalosti, príslu‰né zdroje, infra‰truktúru a pra-covníkov. Len tak budeme skutoãne schopníãeliÈ aktuálnym v˘zvam.

Finanãná kríza zmenila komplexnosÈ vzÈa-hov medzi obyvateºmi, biznisom a organizá-ciami. Niektoré z dôsledkov tejto zmeny smeuÏ pocítili, niektoré prídu neskôr. In‰titúcie nav‰etk˘ch úrovniach potrebujú byÈ riadené efek-tívnej‰ie. Ich dôleÏitosÈ pri formovaní ekono-mického a sociálneho zázemia neustále rastie.Na orgány ‰tátnej správy a samosprávy je vy-tváran˘ ãoraz väã‰í tlak, aby lep‰ie nakladalis peniazmi daÀov˘ch poplatníkov a efektívnej-‰ie vyuÏívali verejné zdroje. Orgány ochranya bezpeãnosti v tomto procese zohrávajú dô-leÏitú rolu, potrebujú v‰ak podporu v podobeflexibiln˘ch a sofistikovan˘ch technológií.

Softvérové nástroje spoloãnosti SAP súdlhodobo vyuÏívané na rôznych úrovniachriadenia verejnej správy aj samosprávy. Rie-‰enia SAP podporujú transformáciu miest-nych, regionálnych a ‰tátnych bezpeãnost-n˘ch organizácií.

Rie‰enia z portfólia SAP Business Suitepre policajné zloÏky, orgány spravodlivosti,ochrany hraníc, spravodajské sluÏby a inézloÏky bezpeãnosti pomáhajú úãinnej‰ie bo-jovaÈ proti zloãinu. To je v‰ak len zaãiatok.

V budúcnosti budú bezpeãnostné a ochran-né zloÏky musieÈ hºadaÈ cesty, ako lep‰ie ria-diÈ zdroje. Je to dôleÏit˘m predpokladom toho,

Bezpeãnej‰ie mestá –kvalitnej‰í Ïivot

BezpeãnosÈ a ochrana obyvateºov je v dne‰nom svete skutoãnou v˘zvou. SpoloãnosÈ SAP vyvíjatechnológie, ktoré umoÏÀujú organizáciám na lokálnej, regionálnej aj ‰tátnej úrovni staÈ sa

efektívnej‰ími. Vízia spoloãnosti SAP je podnietiÈ vznik lep‰ej a modernej‰ej spoloãnosti, ktorejjadrom je spokojn˘ obãan. Rie‰enia SAP sú zaloÏené na princípe tzv. best practices, ktoré

odráÏajú ‰pecifiká rôznych oblastí verejnej správy a najlep‰ie praktické skúsenosti z celého sveta.

Príklad z Nemecka: prístup k informáciámdáva polícii viac samostatnosti

41

aby in‰titúcie boli schopné drÏaÈ krok ãi do-konca predbehnúÈ neustále sa zdokonaºujúcizloãin. Preto budú musieÈ lep‰ie vyuÏívaÈ tech-nológie, a tak dosiahnuÈ zodpovedajúcu úro-veÀ ochrany obyvateºstva a majetku.

SLUÎBY POTREBUJÚ IMPULZ

Svojou dynamikou, diverzitou a pulzujúcimÏivotom sú dne‰né mestá centrami ekonomic-kej, sociálnej, kultúrnej a technologickej zme-ny ‰tátu. Obyvateºstvo, komunity ãi podnika-teºské subjekty sú stále nároãnej‰ie, majú stá-le vy‰‰ie oãakávania na kvalitu sluÏieb. Podob-ne ako v biznise, pre mnoh˘ch sú atribútomkvality: moÏnosÈ v˘beru, dostupnosÈ, dôvera,r˘chlosÈ, interaktivita a osobn˘ prístup. Orga-nizácie v t˘chto prípadoch potrebujú byÈ e‰teflexibilnej‰ie.

SchopnosÈ dosahovaÈ vysok˘ ‰tandard slu-Ïieb a ich neustále zdokonaºovanie sú podmie-nené adekvátnou technologickou podporou.Rastúce mnoÏstvá dát, komplexnosÈ potriebobãanov a in˘ch subjektov, nárast a sofistiká-cia zloãinu kladú stále vy‰‰ie nároky na tech-nologickú základÀu. Moderné aplikácie pomá-hajú orgánom verejnej bezpeãnosti a ochranytransformovaÈ ich vnútornú ‰truktúru a priniesÈnové, e‰te kvalitnej‰ie postupy. Softvér pod-poruje a podnecuje efektívne vyuÏívanie zdro-jov, majetku, informácií a pracovnej sily.

Bezpeãnostné orgány dnes poskytujú obãa-nom a subjektom celú paletu sluÏieb. NiektomôÏe byÈ svedkom dopravnej nehody, nahlá-siÈ podozrivú ãinnosÈ, in˘ sa môÏe staÈ obeÈoulúpeÏného prepadnutia. Úlohou bezpeãnost-n˘ch zloÏiek je tieto a podobné údaje zazna-menávaÈ. Problémom je v‰ak nízka miera spo-lupráce medzi jednotliv˘mi orgánmi a odde-leniami, zastaralé, nefunkãné a neprepojenésystémy komplikujú Ïivot nielen pracovní-kom, ale aj obyvateºom. Navy‰e záznamyukladané v izolovan˘ch, vzájomne neprepo-jen˘ch systémoch a databázach sú ãastokrátrozdielne.

Jedn˘m z úspe‰n˘ch príkladov rie‰enia jeSAP Investigative Case Management pre ve-rejn˘ sektor. Pomáha zloÏkám bezpeãnosti aochrany zaviesÈ jednotné prostredie pre posky-tovanie sluÏieb. Zodpovedné orgány môÏupouÏívaÈ softvér na spracovanie prípadov,identít, informácií a riadenia sluÏieb. V̆ sled-kom je spokojn˘ obãan, ktor˘ profituje z ºah-ko dostupn˘ch a kvalitn˘ch sluÏieb.

Vìaka spoloãnej platforme sú bezpeãnost-né zloÏky schopné koordinovaÈ svoju ãinnosÈa spoloãne riadiÈ cel˘ proces.

SPOLUPRÁCA A INOVÁCIE

Mestá musia odpovedaÈ na v˘zvy vypl˘va-júce z neustálej zmeny prostredia e‰te koordi-novanej‰ími sluÏbami, zdieºan˘mi informá-ciami, spoloãn˘mi cieºmi – jednoducho spo-luprácou. Technológie sãasti pomáhajú prácuizolovan˘ch pracovísk a ich procesov vzá-jomne prepojiÈ, ãím do urãitej miery prispie-vajú k transformácii ‰truktúr organizácií.

Pre zloÏky, ktoré majú bezpeãnosÈ a ochra-nu na starosti, je mimoriadne citlivou záleÏi-tosÈou bezpeãné zdieºanie spravodajsk˘ch in-formácií. V centre ich záujmu stojí vytváraniespoloãn˘ch stratégií a cieºov, na ktor˘ch sa v˘-znamnou mierou podieºajú nové technológiea ktoré pomáhajú lep‰ie riadiÈ riziká.

SAP venuje mimoriadnu pozornosÈ tech-nologick˘m inováciám v oblasti bezpeãnostia ochrany obyvateºstva. Inovaãné cykly pre-biehajú pod dohºadom skupiny Industry ValueNetwork pre verejnú bezpeãnosÈ, ktorá za-stre‰uje okrem spoloãnosti SAP aj mnoÏstvoìal‰ích partnerov. Tento systém disponuje bo-hat˘mi skúsenosÈami a know-how v oblastibezpeãnosti a ochrany. Spája v sebe technoló-giu s rie‰ením, ão dáva mestám jedineãnú prí-leÏitosÈ pre spoluprácu a inovácie.

OTVORENOSË NA V·ETK¯CHÚROVNIACH

Jedn˘m z dôsledkov hospodárskej krízy jepotreba väã‰ej otvorenosti in‰titúcií nov˘mmy‰lienkam, partnerstvám a technológiám.Tento prístup, samozrejme, vytvára vy‰‰ie ná-roky na fungovanie úradov. Skúsenosti po-tvrdzujú, Ïe úspech spoãíva v angaÏovaní v‰et-k˘ch relevantn˘ch subjektov do dlhodobéhoprogramu a proaktívnych stratégií.

Z na‰ej vlastnej skúsenosti vieme, Ïe dosiah-

nuÈ efektívny a úãinn˘ systém bezpeãnosti aochrany je beh na dlhé trate. Jeho úãinnosÈ jezávislá od kºúãov˘ch faktorov, ak˘mi sú vtomto prípade dlhodobé rie‰enia, ktoré sa ne-sústreìujú len na reaktívne sluÏby. Stále dôle-Ïitej‰iu rolu v tomto procese zohrávajú rôzneorganizácie, komunity a podnikateºské subjek-ty, ktoré dotvárajú holistick˘ pohºad a prístupk zloãinu a násiliu.

Príkladom proaktívneho prístupu je odhaºo-vanie príãin zloãinnosti, práca s reakciami ko-munít, monitorovanie a cielené intervencievoãi vysoko rizikov˘m skupinám, sledovaniea prevencia násilia na ‰kolách, efektívnej‰ie aúãinnej‰ie súdnictvo a pod.

Za v‰etky oblasti môÏeme spomenúÈ oblasÈkriminalistiky a justície. Príslu‰né orgány po-trebujú spolupracovaÈ s obyvateºmi, komuni-tami a podnikateºsk˘mi subjektmi na budova-ní dialógu s verejnosÈou. Len tak budú schop-né odhaºovaÈ vysokorizikové skupiny a elimi-novaÈ zloãin uÏ v zárodku.

Spolupráca s verejnosÈou v˘razne napomô-Ïe vytvoriÈ úãinnej‰í systém súdnictva, zv˘‰iÈbezpeãnosÈ na ‰kolách, zabezpeãiÈ lep‰iuochranu hraníc, lep‰ie predchádzaÈ hrozbám te-rorizmu, následkom drog, asociálneho správa-nia, domáceho násilia, ale aj dopadom Ïivel-n˘ch katastrof.

SpoloãnosÈ SAP má pripraven˘ cel˘ rad ap-likácií, ktoré pomáhajú skvalitniÈ transparent-nosÈ a riadenie. Ponúka nielen jednotnú plat-formu, ale aj mnoÏstvo preveren˘ch rie‰ení,‰pecificky vyvinut˘ch pre oblasÈ bezpeãnostia ochrany vo verejnej správe. Ich úlohou je nie-len zlep‰iÈ kontrolu a prehºad. UmoÏÀujú vy-váÏiÈ procesy a získaÈ nad nimi kontrolu, skva-litniÈ riadenie a eliminovaÈ riziká.

Martin Ondru‰, SAP Slovensko

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

Policajn˘ zbor spolkovej krajiny Báden-sko-Württembersko tvorí takmer deväÈ sto-viek pracovníkov. Príslu‰níkov poriadko-v˘ch síl dopæÀa diaºniãná a rieãna polícia akriminalisti. V roku 2005, s cieºom zdokona-liÈ manaÏérsky informaãn˘ systém, siahlo ve-denie policajného zboru po nástrojoch SAPNetWeaver® Business Intelligence. Dnesmá polícia najºudnatej‰ej spolkovej krajinyuÏ takmer tri roky v rukách siln˘ manaÏér-sky nástroj.

Nov˘ spôsob riadenia sa opiera o sledo-vanie kºúãov˘ch ukazovateºov. NástrojeSAP NetWeaver® Business Intelligence po-núkajú vedeniu polície nové analytické ná-stroje a predov‰etk˘m odbúranie manuál-neho spracovania. Vìaka napojeniu na exis-tujúci ekonomick˘ systém je teraz moÏn˘jednoduch˘ pohºad na vzÈah medzi náklad-mi jednotliv˘ch zloÏiek a ich v˘sledkami.

Okrem iného systém integruje ‰tatistikykriminality, nehodovosti, aktivity polície vnadväznosti na rozpoãet. V̆ stupmi moÏnosledovaÈ závislosti medzi jednotliv˘mi uka-zovateºmi. Pracovníci polície majú okamÏi-t˘ prístup k ‰tatistikám objasnenosti prípa-

dov a rovnako jednoducho vedia sledovaÈ,aké dôkazy zhromaÏdili pri vy‰etrovaní.Podobné informácie sú potom základompre hodnotenie efektivity aktivít a pouÏit˘chmetód.

Riadiaci policajní pracovníci a spolupra-cujúce organizácie majú k dispozícii detail-n˘ pohºad na prácu bezpeãnostn˘ch zlo-Ïiek. Dáta a v˘kazy sú dostupné okamÏite.Do ãinnosti polície to priná‰a znaãnú dáv-ku autonómnosti. V predchádzajúcom sys-téme sa totiÏ anal˘zami zaoberali zvlá‰tneoddelenia, informácie boli zhromaÏìovanéna rozliãn˘ch miestach, ãím bol prístup k dá-tam komplikovanej‰í.

Prínosy systému vysoko oceÀujú tak vradoch polície, ako aj v kontroln˘ch orga-nizáciách. Nebolo prekvapením, Ïe po nie-koºk˘ch mesiacoch od nasadenia novéhosystému práce sa zaãalo hovoriÈ o jeho ìal-‰om roz‰írení. A nielen v Bádensku-Würt-tembersku. O podobné rie‰enia majú zá-ujem aj ìal‰ie spolkové krajiny. Podºa názo-ru zainteresovan˘ch expertov spoloãnostiSAP je aÏ 80 % obsahu projektu pouÏiteº-ného aj v ìal‰ích organizáciách verejnejsprávy.

42

V L Á D A S R

Skúsme pri v˘roãí Schengenu trochu bilanco-vaÈ na‰e úãinkovanie v tomto, dnes uÏ pre via-cer˘ch samozrejmého zaãlenenia do schen-genského priestoru. Ak˘ je vበpohºad do ob-dobia, keì Slovensko stálo na prahu rozhod-nutia?

Ako je v‰etk˘m známe, od 21. decembra 2007bola Slovenská republika prijatá medzi krajinyschengenského priestoru ako plnohodnotn˘ ãlen.Myslím si, Ïe tento deÀ si kaÏd˘ zapamätá, pre-toÏe od tohto dÀa bola zru‰ená kontrola na vnú-torn˘ch schengensk˘ch hraniciach. Od tohtodÀa je môÏu obãania Slovenskej republiky pre-kraãovaÈ vnútorné hranice schengenského prie-storu na ktoromkoºvek mieste bez vykonaniakontroly.

V súvislosti s ukonãením vykonávania hraniã-nej kontroly na vnútorn˘ch hraniciach boli od-delenia hraniãnej polície zru‰ené a policajti z t˘-chto oddelení, za úãelom plnenia kompenzaã-n˘ch opatrení, boli zaradení do organizaãnej‰truktúry krajsk˘ch riaditeºstiev Policajnéhozboru, hlavne k sluÏbe poriadkovej polície. V‰et-ky kompetencie sluÏby hraniãnej polície na vnú-tornej hranici pre‰li na sluÏbu poriadkovej po-lície a v prípade doãasného obnovenia kontro-ly vnútornej hranice aj na sluÏbu cudzineckej po-lície.

Ak by som chcel spätne bilancovaÈ obdobie,ktoré tomu v‰etkému predchádzalo, musím spo-menúÈ, Ïe v prvom schengenskom hodnotenísme ako krajina neuspeli. Na túto skutoãnosÈvláda Slovenskej republiky reagovala mojím vy-menovaním do funkcie splnomocnenca vládySR pre zabezpeãenie vstupu Slovenskej republi-ky medzi krajiny schengenského priestoru. Stalsom sa zodpovedn˘ za splnenie schengensk˘chkritérií. Bolo nadefinovan˘ch viac ako 180 opat-rení, ktoré sme museli splniÈ, aby ìal‰ie hodno-tenie Slovenskej republiky uÏ bolo úspe‰né. Vy-naloÏilo sa enormné úsilie a v krátkom ãase sa od-

stránili v‰etky nedostatky, ktoré boli Slovenskejrepublike vytknuté pri prvom hodnotení. Av‰akv˘sledok stál zato a Slovenská republika sa v krát-kom ãase dokázala z chvosta krajín, ktoré sauchádzali o vstup do Schengenu dostaÈ na ãelo.

Pri opätovnej náv‰teve schengensk˘ch hodno-tiacich komisií v oblasti ochrany pozemnej hra-nice a vzdu‰nej hranice v˘sledky hodnoteniaboli vysoko pozitívne a v niektor˘ch parame-troch sme dosiahli pozíciu tvorcu nov˘ch para-metrov tzv. „najlep‰ej praxe“. Hodnotiaci v˘borbol spokojn˘ so zlep‰ením infra‰truktúry a tech-nick˘m vybavením na hraniãn˘ch priechodochna pozemnej a vzdu‰nej hranici, ktoré boli vy-hodnotené v súlade so schengensk˘mi poÏiadav-kami. Nedostatky v hraniãnej kontrole, ktoréboli pozorované poãas hodnotenia v roku 2006boli odstránené, postupy pri hraniãn˘ch kon-trolách boli vyhodnotené v súlade so schengen-sk˘mi ‰tandardmi. Hodnotiaci v˘bor ocenil kon-krétne opatrenia Slovenskej republiky vykona-né na zlep‰enie profesionalizmu personálu, zlep-‰ovanie jazykov˘ch zruãností a materiálno tech-nického zabezpeãenia.

V nadväznosti na tieto hodnotenia Rada JHAna svojom zasadnutí 6. decembra 2007 prijalarozhodnutie o úplnom uplatÀovaní schengen-ského acquis v Slovenskej republike od 21.decembra 2007.

Boli aj negatívne ohlasy zo strany vtedaj‰íchãlensk˘ch ‰tátov EÚ k ochrane vonkaj‰íchhraníc. Aká je realita dnes?

Samozrejme, Ïe boli aj negatívne ohlasy. Vte-daj‰ie krajiny schengenského priestoru vyjadri-li obavy, ãi nové ãlenské ‰táty budú schopné za-bezpeãiÈ dostatoãnú a spoºahlivú kontrolu navonkaj‰ej hranici, hlavne Rakúsko a Nemeckovyjadrili obavy zo zv˘‰enia nelegálnej migrácie.Av‰ak tieto obavy sa nepotvrdili. Vstupom Slo-venskej republiky do schengenského priestoru sa

nezv˘‰ila nelegálna migrácia zo Slovenskej re-publiky do susedn˘ch krajín. Tento fakt prizna-lo i Rakúsko, ktoré malo obavy z nárastu nele-gálnej migrácie po roz‰írení schengenskéhopriestoru. Rakúske ministerstvo vnútra prizna-lo, Ïe obavy, ktoré mali boli neopodstatnené akriminalita zo strany cudzincov nemá stúpajú-cu tendenciu, skôr naopak. Nelegálna migráciapoklesla aj na úseku ‰tátnej hranice s Ukrajinou.Slovenská republika si plní v‰etky povinnosti vy-pl˘vajúce z jej ãlenstva v spoloãnosti schengen-sk˘ch krajín pri zabezpeãení kontroly vonkaj‰íchhraníc ako na pozemnej tak i na vzdu‰nej hra-nici. MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe úlohy, ktoré nám vy-plynuli z ãlenstva v schengenskom priestore,sme sa zhostili zodpovedne a profesionálne.

Je potrebné, vzhºadom na vysok˘ stupeÀ bez-peãnosti hlavne na na‰ej v˘chodnej hranici,stále zabezpeãovaÈ ochranu nov˘mi spôsob-mi, alebo existujúci ‰tandard ochrany je po-staãujúci?

Uvedomujeme si na‰u zodpovednosÈ zaochranu celého schengenského priestoru. Pracu-jeme na neustálom skvalitÀovaní kontroly von-kaj‰ej hranice, najmä pozemnej. Aj keì v súãas-nosti je ochrana v˘chodnej hranice na vysokejúrovni, stále je ão zlep‰ovaÈ a modernizovaÈ.Technické zabezpeãenie úseku ‰tátnej hranice sUkrajinou bolo poãas schengenského hodnote-nia prezentované ako kombinácia technick˘chprostriedkov a Ïivej sily.(tzv. „STAFO“– systémtechnickej a fyzickej ochrany ‰tátnej hranice).Slovenská republika sa zaviazala, Ïe v budúcnos-ti vybuduje plne funkãn˘ systém technickejochrany severného úseku ‰tátnej hranice s Ukra-jinou.

Prioritn˘m cieºom je vybudovanie modeluintegrovanej bezpeãnosti ‰tátnej hranice a pokra-ãovanie v mobilizácii vnútorn˘ch síl a prostried-kov sluÏby hraniãnej polície, s cieºom elimino-vania nelegálnej migrácie a s Àou súvisiacejtrestnej ãinnosti, zvy‰ovaním úãinnosti a efek-tívnosti policajnej práce vo v‰etk˘ch oblastiach.V súãasnosti prebiehajú práce na budovaní tzv.„pilotného projektu virtuálneho plotu“ v sever-nej ãasti ‰tátnej hranice s Ukrajinou. Tento pro-jekt je zaloÏen˘ na líniovom detekãnom systé-me kontroly pohybu osôb. Kompletné technic-ké zabezpeãenie severného, hornatého úseku‰tátnej hranice má byÈ dobudované do koncaroku 2012.

V súãasnosti je pri hraniãnej kontrole plne vy-uÏívan˘ systém RALEN (ktor˘ je unikátnounovinkou vo svete), ãi uÏ na Ïelezniãn˘ch hra-niãn˘ch priechodoch (âierna nad Tisou, MaÈov-ské Vojkovce), ale i na cestnom hraniãnompriechode Vy‰né Nemecké, kde pri rekon‰truk-cii nákladnej dopravy bol nain‰talovan˘ úplnenov˘ systém detektorov, ktoré odhalia prítom-nosÈ ãloveka ukrytého v kamióne so 100 %úãinnosÈou. Systém je jedn˘m z nosn˘ch tech-nick˘ch prostriedkov zabezpeãenia vonkaj‰ejschengenskej hranice s Ukrajinou.

Schengen – dva roky po

21. december 2007 je pamätn˘m dÀom pre Slovenskú republiku: v tento deÀ sme sa stali ãlenmischengenského priestoru. K tejto téme oslovila redaktorka Anna Komová ‰tátneho tajomníka

Ministerstva vnútra SR Jozefa BUâEKA.

Aké sú v˘sledky nelegálnej migrácie cez úze-mie Slovenska? Nezaznamenali sme zv˘‰en˘poãet migrantov v priebehu 2 rokov?

MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe v˘voj nelegálnej mi-grácie na Slovensku sa za posledn˘ch niekoºkorokov vyznaãuje klesajúcou tendenciou, priãomnajv˘raznej‰í pokles sa prejavil v roku 2008, kto-r˘ je vo v‰eobecnosti povaÏovan˘ za prv˘ rokãlenstva Slovenskej republiky v schengenskompriestore.

Porovnaním údajov o nelegálnej migrácii z ro-kov pred vstupom Slovenska do schengenskéhopriestoru s údajmi z rokov 2008 a 2009 môÏe-me kon‰tatovaÈ, Ïe do‰lo k v˘raznému zníÏeniupoãtu nelegálnych migrantov pri neoprávnenomprekroãení ‰tátnej hranice SR (ìalej len„NP·H“), ako aj pri neoprávnenom pobyte (ìa-lej len „NP“). Na porovnanie uvádzam, Ïe vroku 2007 bolo zadrÏan˘ch 6 761 nelegálnychmigrantov (1 725 pri NP·H vonkaj‰ej hranice /‰t.hr. s UKR a 3 medzinárodné letiská/, 1 680 priNP·H vnútornej hranice /‰t. hr. s HUN, AUT,CZE a POL / a 3 356 pri NP), v roku 2008 bolozadrÏan˘ch 2 355 nelegálnych migrantov (994pri NP·H vonkaj‰ej hranice, 40 pri NP·H vnú-tornej hranice a 1 321 pri NP) a poãas obdobia11 mesiacov roku 2009 bolo zadrÏan˘ch 1 670nelegálnych migrantov (562 pri NP·H vonkaj-‰ej hranice, 17 pri NP·H vnútornej hranice a 1 091 pri NP).

Najv˘raznej‰í pokles bol po vstupe SR doSchengenu zaznamenan˘ v oblasti neoprávnené-ho prekroãenia vnútornej hranice, ão je prirodze-n˘m dôsledkom ukonãenia vykonávania hra-niãn˘ch kontrol na vnútorn˘ch hraniciach. Napokles v kategórii neoprávneného prekroãeniavonkaj‰ej hranice malo nesporn˘ vplyv tech-nické, bezpeãnostné i personálne posilnenie von-kaj‰ej hranice. V porovnaní s rokom 2007 vroku 2008 v˘razne poklesol aj poãet zisten˘chmigrantov zadrÏan˘ch pri neoprávnenom po-byte na území SR. Dôvodom poklesu bola naj-mä skutoãnosÈ, Ïe migranti, pre ktor˘ch Slo-vensko nebolo cieºovou krajinou, v dôsledkuzru‰enia kontrol na vnútorn˘ch hraniciach bezväã‰ích obmedzení pokraãovali v nelegálnej mi-grácii v smere do cieºov˘ch destinácií.

Obdobie posledn˘ch dvoch rokov sa vyzna-ãuje t˘m, Ïe Slovensko uÏ nie je len tranzitnou

krajinou, ale postupne sa stáva cieºovou krajinou.Toto pozorujeme predov‰etk˘m u ‰tátnych prí-slu‰níkov Vietnamu a Ukrajiny, ktorí vstupujú naúzemie Slovenskej republiky legálne, ale po zá-niku povolenia na pobyt nevycestujú v urãenejlehote z územia Slovenska do domovskej kraji-ny, ale sa naìalej zdrÏiavajú na území Sloven-skej republiky, ãím sa ich pobyt na území Slo-venskej republiky stáva nelegálnym.

S tak˘mto pre migranta jednoduch‰ím spôso-bom nelegálnej migrácie, t. j. nie neoprávnenéprekroãenie vonkaj‰ej hranice Slovenskej repu-bliky ale neoprávnen˘ pobyt po legálnom vstu-pe, sa budeme pravdepodobne v budúcnosti stre-távaÈ ãastej‰ie. S tak˘mto trendom migrácie sastretávajú mnohé vyspelé ‰táty západnej Európy.

V dôsledku hospodárskej krízy dochádza v sú-ãasnosti k ru‰eniu povolení na prechodn˘ pobytna úãel zamestnania. T˘mto vzniká predpoklad,Ïe cudzinci nevycestujú z územia Slovenskej re-publiky do krajiny pôvodu a na na‰om území sabudú zdrÏiavaÈ neoprávnene. Toto môÏe negatív-ne ovplyvniÈ v˘voj v kategórii neoprávnenéhopobytu na území SR.

Do roku 2010 je prijat˘ Haagsky program.Ako sa napæÀajú jeho ciele v oblasti ochranyºudsk˘ch práv?

Jedn˘m z kºúãov˘ch bodov Haagskeho pro-gramu bolo vytvorenie spoloãnej migraãnej aazylovej politiky. Táto oblasÈ má aj ºudskopráv-nu rovinu, a preto súãasÈou jej realizácie sa sta-lo aj prehlbovanie ochrany základn˘ch práv ute-ãencov a azylantov. Tieto zámery sa postupnerealizovali prostredníctvom zbliÏovania a koor-dinácie národn˘ch politík v oblasti azylu a mi-grácie. Na‰ou snahou je najmä zabezpeãeniere‰pektovania ºudskej dôstojnosti, ochrany osob-n˘ch údajov, zabezpeãenie ‰tandardn˘ch Ïivot-n˘ch podmienok, právna ochrana a ìal‰ie prá-va a slobody zakotvené v Charte základn˘chpráv.

Ochrana základn˘ch práv a slobôd sa z na‰ejstrany realizuje poskytovaním právnej pomoci,pomocou pri prekonávaní jazykovej bariéry,podporou zo strany ‰tátu pri sociálnej integrácii,tak aby bola vytvorená rovnaká príleÏitosÈ úãas-ti na Ïivote spoloãnosti ako u ostatn˘ch obyva-teºov ‰tátu a v neposlednom rade aj uºahãenie ná-

vratu do krajiny pôvodu. Pri plnení úloh spolu-pracujeme s mimovládnymi organizáciami, eu-rópskymi a medzinárodn˘mi in‰titúciami a re-gionálnymi orgánmi.

Zavedenie jednotn˘ch pravidiel migraãnej aazylovej politiky v EÚ má v koneãnom dôsled-ku pomôcÈ k obmedzeniu obchodovania s ºuì-mi, ich ilegálneho pa‰ovania cez hranice, ãohonásledkom je aj potláãanie ºudsk˘ch práv a zá-kladn˘ch slobôd a dehonestácia ºudskej bytostina predmet predaja a kúpy.

Nadobudnutím úãinnosti Lisabonskej zmlu-vy od 1.12.2009 prijala EÚ záväzok pristúpiÈ kEurópskemu dohovoru o ºudsk˘ch právach vblízkej budúcnosti, ãím by sa ochrana ºudsk˘chpráv v európskom kontexte e‰te prehæbila.

Ako je to s hrozbou terorizmu, ste spokojn˘s jeho potláãaním v spolupráci s príslu‰n˘mizloÏkami EÚ i celého sveta?

Boj proti terorizmu je jednou z hlavn˘ch úlohkrízového manaÏmentu v Európskej únii. Aj ztohto dôvodu v roku 2007 prebehlo prvé kolohodnotenia pripravenosti ãlensk˘ch krajín EÚ naboj proti terorizmu. V dÀoch 28. aÏ 30. októbra2009 ãlenovia hodnotiaceho tímu zastupujúci Se-kretariát Rady EÚ, Komisiu, Europol a ãlenské‰táty z Európskej únie uskutoãnili uÏ druhé kolohodnotenia pripravenosti Slovenskej republikyna boj proti terorizmu. Je potrebné si uvedomiÈ,Ï následky teroristického útoku sú v podstate rov-naké ako po mimoriadnej udalosti ãi krízovej si-tuácii. Teroristick˘ útok je iba in˘ inicializaãn˘zdroj takejto udalosti. Z toho dôvodu je dôleÏi-tá okrem boja proti terorizmu aj pripravenosÈ ‰tá-tu na rie‰enie následkov teroristického útoku.

Program prijatia delegácie EÚ tak, aby ãleno-via hodnotiacej komisie získali ucelen˘ prehºado spôsobe rie‰enia problematiky boja proti tero-rizmu na Slovensku. Hodnotenia sa aktívne zú-ãastnili aj zástupcovia Úradu vlády SR, Minis-terstva obrany SR, Ministerstva zdravotníctvaSR, Ministerstva dopravy, pô‰t a telekomuniká-cií SR, Ministerstva hospodárstva SR, Minister-stva Ïivotného prostredia SR, Slovenskej infor-maãnej sluÏby, Národného bezpeãnostného úra-du SR a jednotlivé útvary Ministerstva vnútraSR, ktoré majú ão povedaÈ do rie‰enia danejproblematiky.

V L Á D A S R

44

Na záver rokovania hodnotiaca komisia EÚvyjadrila poìakovanie za prístup slovenskej stra-ny k hodnoteniu, ocenila spôsob modelu prezen-tácie systému krízového manaÏmentu v SR a po-zitívne hodnotila model krízového riadenia vSR. Po ukonãení hodnotenia pripravenosti vov‰etk˘ch ãlensk˘ch krajinách Únie budú vypra-cované v‰eobecné odporúãania, ktor˘ch úãe-lom bude skvalitniÈ pripravenosÈ ãlensk˘ch kra-jín EÚ na boj proti terorizmu.

Predmetom hodnotenia pripravenosti ãlen-sk˘ch krajín EÚ na boj proti terorizmu bola ajpripravenosÈ civilnej ochrany, kde boli doklado-vané v‰etky opatrenia v tomto smere vykonáva-né. V rámci prevencie napr. kladieme dôraz napripravenosÈ v‰etk˘ch príslu‰n˘ch orgánov ve-rejnej správy rie‰iÈ dôsledky moÏn˘ch teroris-tick˘ch útokov s pouÏitím chemick˘ch, biolo-gick˘ch, radiaãn˘ch a nukleárnych (CBRN)prostriedkov. Sme aktívnym úãastníkom projek-tu CBRN aj na úrovni EÚ (poãas ‰védskehopredsedníctva to bola jedna z hlavn˘ch priorít).V˘sledkom je pripravenosÈ ‰peciálneho modu-lu postaveného SR v tejto oblasti na báze kon-troln˘ch chemick˘ch laboratórií civilnej ochra-ny, vyuÏiteºn˘ch aj pre EÚ. ·peciálne spolupra-cujeme na projekte CBRN v rámci NATO, a toso v‰etk˘mi ‰pecifick˘mi v˘zvami s dôrazomna zlep‰enie schopnosti spolupráce so v‰etk˘-mi ‰tátmi, hlavne v stredoeurópskom regióne.To sa deje cez úãasÈ na rôznych cviãeniach,kde prvky teroristickej hrozby sú pravidelneprecviãované.

Ako vnímate spoluprácu Slovenska a EÚ v ne-ustálom zabezpeãovaní ochrany práv, slobo-dy a bezpeãnosti? Sú e‰te nejaké komunikaã-né rezervy?

Spolupráca medzi SR a EÚ v oblasti Schen-genu poskytuje zv˘‰enú ochranu a bezpeãnosÈpre obyvateºov SR, ako aj pre obãanov ostatn˘chãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Komunikácia v súãasnos-ti prebieha primerane na vyhovujúcej úrovni.Fungujúce komunikaãné kanály dostatoãneumoÏÀujú v˘menu informácií, v záujme uspo-kojivého plnenia z nich plynúcich úloh.

Momentálne ãelíme ìal‰ím v˘zvam v oblas-ti ochrany práv, slobody a bezpeãnosti, ako bolouvedené aj v novoprijatom ‰tokholmskom pro-grame na roky 2010 – 2014. Komunikaãné re-zervy e‰te vidíme vo vzájomnej harmonizácii po-stupov spolupráce, priãom v tomto ohºade vidí-me priestor pre agentúru EUROPOLu ako ko-ordinátora pre optimalizáciu operaãnej policaj-nej spolupráce (napr. pri cezhraniãn˘ch operá-ciách a vytváraní spoloãn˘ch vy‰etrovacích tí-mov). Do budúcna oãakávame tieÏ intenzívnej-‰iu spoluprácu s partnersk˘mi krajinami EÚ. Vsúãasnosti, keì je otvorená otázka ìal‰ieho roz-‰irovania schengenského priestoru, je jedn˘m zrozhodujúcich cieºov spustenie nov˘ch infor-maãn˘ch systémov. T˘m by sa umoÏnila lep‰iav˘mena potrebn˘ch údajov medzi ãlensk˘mi‰tátmi EÚ a agentúrami EÚ s vysokou zárukoudodrÏiavania pravidiel ochrany osobn˘ch úda-jov.

âo povaÏujete za dôleÏité na neustále zefek-tívÀovanie boja proti nadnárodnému tero-rizmu a rozsiahlej trestnej ãinnosti?

V nadväznosti na predchádzajúce bude potreb-né neustále posilÀovaÈ úlohu krízového manaÏ-mentu a skvalitÀovaÈ v‰etky systémy, ktoré sú za-merané na rie‰enie následkov teroristického úto-

ku tzn. integrovaného záchranného systému sov‰etk˘mi jeho zloÏkami vrátane civilnej ochra-ny obyvateºstva. Ako som uviedol, je potrebnéskvalitÀovaÈ v‰etky systémy v oblasti civilnejochrany obyvateºstva. Ide hlavne o prevenciu, toznamená cez rôzne programy realizované v rám-ci EÚ a NATO byÈ pripraven˘ na moÏnosÈ hro-zieb, vypl˘vajúcich z následkov teroristick˘chhrozieb. MaÈ pripravenú oblasÈ verejnej správy– t. j. orgánov ‰tátnej správy a samosprávy – narie‰enie tak˘chto hrozieb. To sa uÏ niekoºko ro-kov realizuje cez rôzne formy prípravy krízov˘ch‰tábov v‰etk˘ch stupÀov, súãinnostn˘ch cviãe-ní jednotliv˘ch subjektov, vrátane IZS, medzi-národn˘ch cviãení. Realizáciou programu bojaproti chemick˘m zbraniam spolupracujeme aj sOrganizáciou pre kontrolu zákazu chemick˘chzbraní (OPCW) na príprave personálu v tejto ob-lasti uÏ niekoºko rokov. V budúcom roku budev SR seminár NATO a cviãenie v oblasti civil-ného núdzového plánovania na tému CBRN ahrozieb pouÏitia t˘chto prostriedkov. Jednodu-cho povedané, venujeme aj t˘mto otázkam do-statoãnú pozornosÈ napriek tomu, Ïe sme zatiaºneboli priamym cieºom teroristického útoku.

Netreba ãastej‰ie obnovovaÈ technické zaria-denia, ktoré slúÏia na odhalenie falo‰n˘chdokladov? Je dostatok financií pre ich moder-nizáciu?

Tu moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe modernizácii a ob-nove technick˘ch zariadení slúÏiacich na odha-ºovanie falo‰n˘ch a pozmenen˘ch dokladov Mi-nisterstvo vnútra Slovenskej republiky venujedostatoãnú pozornosÈ. Bolo prijat˘ch viacerokrokov, ktoré prispeli k radikálnemu obnoveniutechnického zariadenia na odhaºovanie falo‰-n˘ch dokladov. V súãasnosti máme na v‰etk˘chhraniãn˘ch priechodoch na slovensko-ukrajin-skej ‰tátnej hranici a troch medzinárodn˘ch le-tiskách v Bratislave, Poprade a Ko‰iciach vyba-vené miestnosti na vykonávanie druholíniovejkontroly najmodernej‰ou technikou na odhaºo-vanie falo‰n˘ch a pozmenen˘ch dokladov.

Finanãné prostriedky na nákup ‰peciálnejtechniky na odhaºovanie falo‰n˘ch dokladov súãerpané predov‰etk˘m z prostriedkov zahraniã-nej pomoci (fondy EÚ), konkrétne z Fondu prevonkaj‰ie hranice, kde bolo zo strany Európskejkomisie poskytnut˘ch na nákup t˘chto technic-k˘ch prostriedkov 777 500 eur.

Ak˘ je stav v personálnom zabezpeãení kva-litn˘ch odborn˘ch pracovníkov, ktorí zabez-peãujú ochranu schengenského priestoru?

Ochrana vonkaj‰ej hranice EÚ sa po vstupemedzi krajiny schengenského priestoru stala preSlovenskú republiku jednou z dlhodob˘ch pri-orít. Ochranu vonkaj‰ej pozemnej hranice sUkrajinou zabezpeãuje takmer 900 policajtov ana medzinárodn˘ch letiskách je ochrana vzdu‰-nej hranice zabezpeãená pribliÏne 200 policajt-mi. Uvedomujeme si, Ïe poÏadované v˘sledkymôÏeme dosiahnuÈ len za predpokladu vzdela-ného a v˘borne pripraveného ºudského potenciá-lu, ktor˘ svoje poznatky a skúsenosti spája s vy-uÏívaním najmodernej‰ej techniky.

Príslu‰níci hraniãnej a cudzineckej polície súvzdelávaní tak na úrovni vnútro‰tátnej, kde sa vrámci Európskeho tréningového dÀa obozna-mujú so zmenami v domácej i európskej legisla-tíve, ako aj na úrovni medzinárodnej, ktorá je za-meraná predov‰etk˘m na oblasÈ jazykovej prí-pravy, ochrany ºudsk˘ch práv, odhaºovania fal-

‰ovan˘ch cestovn˘ch dokladov, identifikácieodcudzen˘ch motorov˘ch vozidiel a v˘cvikupsov.

Slovenská republika je v rámci vzdelávacíchaktivít agentúry Frontex (Európska agentúra preriadenie operaãnej spolupráce na vonkaj‰íchhraniciach ãlensk˘ch ‰tátov EÚ zo sídlom voVar‰ave) zapojená do tvorby spoloãn˘ch uãeb-n˘ch osnov, na základe ktor˘ch bude vytvore-n˘ jednotn˘ ‰tudijn˘ program pre hraniãnú stráÏvo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch.

Urãite máte aj ìal‰ie plány jednak na udrÏa-nie, ale aj na neustále zlep‰ovanie podmienok,ktoré vedú k dobr˘m v˘sledkom v rámci spo-lupráce krajín EÚ v rámci bezpeãnosti. Mô-Ïete nás s nimi oboznámiÈ?

Okrem uÏ skôr spomínaného vzdelávania jepredpokladom dosahovania poÏadovan˘ch v˘-sledkov pri ochrane schengenského priestoru ajmedzinárodná spolupráca krajín EÚ, ktorá sa vpodmienkach hraniãnej a cudzineckej polícierealizuje prostredníctvom agentúry Frontex.

Operaãné aktivity agentúry Frontex slúÏiapredov‰etk˘m na overovanie schopností exper-tov komunikovaÈ a pracovaÈ s kolegami v me-dzinárodn˘ch tímoch, vymieÀaÈ si skúsenosti, zí-skavaÈ prehºad o situácii v in˘ch ãlensk˘ch ‰tá-toch, ale predov‰etk˘m spoloãne dosahovaÈ cieº,ktor˘m je ochrana vonkaj‰ej hranice EÚ.

Slovenská republika sa aktívne zapája do ope-raãn˘ch aktivít agentúry Frontex, najmä na po-zemnej a vzdu‰nej hranici, ale testujeme svojichexpertov aj v rámci cviãení tímov r˘chleho na-sadenia a na morskej hranici. Tak napr. v dÀoch29. 9. aÏ 8. 10. 2009 sa na na‰om území na slo-vensko-ukrajinskej hranici uskutoãnilo prvé cvi-ãenie Rabit tímov (sú to tímy r˘chleho pohraniã-ného nasadenia) pod zá‰titou agentúry Frontex.Nasaden˘ch bolo 21 ãlenov tímu z 15 ãlensk˘chkrajín EÚ. PoÏiadaÈ o nasadenie tímu v prípadepotreby môÏe v odôvodnen˘ch prípadoch v sú-vislosti s ochranou vonkaj‰ích hraníc ktorákoº-vek ãlenská krajina EÚ. Získané poznatky saspracúvajú a publikujú v tzv. katalógoch, ktorésú k dispozícii pre príslu‰níkov hraniãn˘ch po-lícií ãlensk˘ch ‰tátov ako zdroj najnov‰ích infor-mácií a poznatkov.

ëalej musíme pokraãovaÈ v plnení úloh, kto-ré pre nás vyplynuli z Národného plánu riade-nia ochrany ‰tátnych hraníc Slovenskej republi-ky (ìalej len „Národn˘ plán“). Obsahom tohtodokumentu sú tieÏ ãinnosti v tretích krajinách,najmä v krajinách pôvodu nelegálnej migráciea tranzitn˘ch krajinách, opatrenia v oblasti legi-slatívy, medzinárodnej spolupráce, tvorby a do-plnenia administratívnych ‰truktúr, vzdelávaniaa v˘cviku, materiálno-technického zabezpeãenia,vrátane aktivít na vonkaj‰ích hraniciach, vo vnú-trozemí Slovenskej republiky, ako aj vyt˘ãeniezákladn˘ch cieºov Národného plánu na obdobierokov 2007 aÏ 2013.

TaktieÏ stojí za zmienku budovanie Európske-ho systému hraniãného dozoru (EUROSUR),ktor˘ predstavuje rozhodujúci krok v ìal‰ompostupnom vytváraní spoloãného Európskeho in-tegrovaného systému riadenia hraníc.

Od vybudovania Európskeho systému hra-niãného dozoru oãakávame zníÏenie poãtu ne-legálnych prisÈahovalcov, ktor˘m sa podarí bezodhalenia vstúpiÈ na územie EÚ, zv˘‰enie cel-kovej vnútornej bezpeãnosti EÚ prispením kpredchádzaniu cezhraniãnej trestnej ãinnosti aposilnenie pátracích a záchrann˘ch kapacít.

V L Á D A S R

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

46

Súãasné prostredie dynamick˘ch spolo-ãensk˘ch zmien kladie rastúce nároky nielenna subjekty komerãného sektora, ale taktieÏvyÏaduje zmeny v prístupe k v˘konu funkciíverejnej správy. Vládne iniciatívy jednotli-v˘ch krajín v oblasti správy daní sa formujúako reakcia na existenciu faktorov s negatív-nym dopadom na verejné financie.

Kritick˘mi faktormi, ktoré dnes vyvolá-vajú potrebu zmien v správe daní, sú predo-v‰etk˘m nepriazniv˘ demografick˘ v˘voj vcelosvetovom meradle a zmeny v ‰truktúreobyvateºstva prejavujúce sa starnutím. Tietofaktory v˘znamne ovplyvÀujú príjmovú strán-ku ‰tátneho rozpoãtu, ako aj v˘davkovú, a tov podobe zv˘‰en˘ch nárokov na financova-nie sociálneho systému. Spolu so spomalenímhospodárskeho rastu tak vytvárajú tlak naefektivitu poskytovan˘ch sluÏieb, zniÏovanienákladov a kontinuálne vyhºadávanie moÏ-n˘ch nákladov˘ch úspor.

Na druhej strane je moÏné vnímaÈ globa-lizaãné trendy a ich dopad na dane jednotli-v˘ch krajín prejavujúce sa predov‰etk˘m nav˘‰ke daÀovej sadzby, obzvlá‰È pri daniachz príjmu právnick˘ch osôb. Podniky a firmyzohºadÀujú v˘‰ku daÀovej sadzby pri vy-hodnocovaní svojich investiãn˘ch zámerov,ão sa prejaví na v˘voji zahraniãn˘ch inves-tícií. Korporátne dane sú tak moÏn˘m nástro-jom v rukách vlád na zatraktívnenie podni-

kateºského prostredia a vytvorenie stimulov,ktoré umoÏnia pritiahnutie zahraniãn˘ch in-vestícií.

Proces harmonizácie daÀov˘ch systémovãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie, ako aj tlakzo strany daÀovníkov na úroveÀ poskytova-n˘ch sluÏieb zasa predstavuje motiváciu predaÀové správy jednotliv˘ch krajín k posilÀo-vaniu vlastnej konkurencieschopnosti zvy-‰ovaním kvality sluÏieb.

Celospoloãenské zmeny nevyhnutne vyÏa-dujú zmenu chápania postavenia daÀovejsprávy, ktorej hlavnou úlohou je v˘ber a sprá-va daní ako hlavnej zloÏky ‰tátnych príjmovurãen˘ch na financovanie verejn˘ch sluÏieb,ale zároveÀ sa stáva aj kºúãov˘m orgánom prestyk s obãanom.

Pri zohºadnení poÏiadaviek kladen˘ch nafunkãn˘ a efektívny daÀov˘ systém moÏno de-finovaÈ základné princípy, ktoré by sa násled-ne mali premietnuÈ v prijat˘ch opatreniach.

Optimálny systém by mal v prvom rade vy-tváraÈ podmienky na dobrovoºné plnenie da-Àov˘ch a odvodov˘ch povinností a súlad splatnou legislatívnou úpravou (compliance),ão v˘znamn˘m spôsobom prispieva k zníÏe-niu nákladov na zabezpeãenie v˘beru daní ãiodvodov, ako aj striktne odhaºovaÈ a postiho-vaÈ daÀové úniky. V súlade s t˘mto cieºom jenevyhnutná aktivita a otvorenosÈ daÀovejsprávy pri zvy‰ovaní daÀového povedomia,

transparentnosÈ daÀov˘ch pravidiel a jednoz-naãnosÈ daÀovej legislatívy.

Vhodne zvolené informaãné technológie vtejto oblasti dokáÏu prispieÈ predov‰etk˘m kjednoduch‰ej interpretácii daÀov˘ch predpi-sov a pravidiel, zv˘‰iÈ informovanosÈ, a takposkytovaÈ nástroje na efektívne predchá-dzanie daÀov˘m únikom a podvodom. Spo-lupráca orgánov daÀovej správy s in‰titúcia-mi verejnej správy, komplexn˘ prístup kukontrole a vymáhaniu a v neposlednom radevyuÏívanie modern˘ch technológií, ako na-príklad manaÏérske informaãné systémy narozhodovanie alebo „business inteligence“,tak umoÏní identifikovaÈ ne‰tandardné da-Àové správanie a obchádzanie daÀov˘ch pra-vidiel.

Niekoºko krajín uÏ v súãasnosti vyuÏíva sú-ãinnosÈ s komerãn˘mi finanãn˘mi in‰titúcia-mi pri získavaní informácií ako podkladu navyhodnotenie správnosti daÀov˘ch priznaní.Holandská daÀová správa sa rozhodla podria-diÈ svoj prístup základnému cieºu – zniÏova-niu administratívnej záÈaÏe prostredníctvomefektívnej‰ej a pohotovej‰ej spolupráce jed-notliv˘ch orgánov verejnej správy, zameranejpredov‰etk˘m na podniky a spoloãnosti pod-nikajúce na území Holandska. Úzka spoluprá-ca troch kºúãov˘ch in‰titúcií – daÀového úra-du, obchodnej komory a úradu pre hospodár-ske záleÏitosti vedie k zníÏeniu mnoÏstvaformulárov a informácií, ktoré uÏ spoloãnos-ti vykazujú len jedenkrát. Tieto informácie sanásledne spracúvajú prostredníctvom útvaru„back-office“ spoloãného pre v‰etky tri in‰ti-túcie.

ëal‰ím rie‰ením, ktoré napomáha zvy‰o-vaÈ konanie daÀovníkov v súlade s platnou le-gislatívou, je úãinn˘ manaÏment správy iden-tít a prístupov slúÏiaci na overovanie totoÏ-nosti obãanov a právnick˘ch osôb, ako aj navytváranie rôznych úrovní prístupov k infor-máciám ãi sprístupÀovanie rôznych funkcio-nalít a úkonov. Z pohºadu daÀovej správyv‰ak poskytuje nezanedbateºnú moÏnosÈ jed-notného pohºadu na daÀovníka a jeho vzÈahk daÀovej správe prostredníctvom jednéhoúãtu a to bez ohºadu na typ platen˘ch daní. Spribúdajúcim rozsahom ‰tátnych príjmovspravovan˘ch jednou in‰titúciou – cla, poist-ného na zdravotnú starostlivosÈ, poistnéhona sociálne poistenie, resp. zabezpeãenie, sav˘znam konsolidovaného pohºadu na obãa-na ãi spoloãnosÈ zvy‰uje. Ku krajinám, kto-ré v súãasnosti pristúpili k budovaniu archi-tektúry na báze jednotného daÀového úãtu,patria Francúzsko a ·panielsko.

Súãasné trendy v oblastisprávy daní a odvodov

Celospoloãenské zmeny nevyhnutne vyÏadujú zmenu chápania postavenia daÀovej správy, ktorej hlavnou úlohou je v˘ber a správa daní ako hlavnej zloÏky

‰tátnych príjmov urãen˘ch na financovanie verejn˘ch sluÏieb, ale zároveÀ sa stávaaj kºúãov˘m orgánom pre styk s obãanom.

Produkt Proces Organizácia Technológia ªudia

Flexibilné sluÏbyvychádzajúce

z reálnych potrieb

Zdieºanéposkytovanie

sluÏieb

TechnológieskvalitÀujú sluÏbya zniÏujú náklady

Férové, jednoduchéa personalizovanésluÏby orientované

na zákazníka

Organizaãnéãlenenie re‰pektuje

segmentáciuklientov

Procesy súnavrhnuté z

pohºadu zákazníka

Jednotn˘pohºad

na klienta

SchopnosÈponúkaÈ

úplné poradenstvo

DodrÏiavaniepravidiel na základe

motivácie,nie donútenia

Vymáhanieorganizované

naprieãorganizáciami

Procesyzabezpeãujú vysok˘

‰tandard sluÏieb

Zdieºanie údajovvedie k vy‰‰ej

efektivite

Spoloãnéza‰koºovanie

a rozvoj

·tandardizovanésluÏby zaloÏenéna kooperácii

Procesy umoÏÀujúflexibilnú

kooperáciu in‰titúcií

Spoluprácaso samosprávamipre front-office

sluÏby

V˘mena dátnaprieã

in‰titúciami

Meranie a riadeniev˘konnosti

Vysok˘ stupeÀ‰tandardizácie

Orientáciana zákazníka

Obr.1 – Dimenzie systému v˘beru a správy daní (Zdroj: Capgemini)

47

Orientácia daÀovej správy na daÀovníka(obãana ãi podnikateºa) je pojem, ktor˘ dekla-ruje prístup zohºadÀujúci potreby a poÏia-davky daÀovníkov a vychádza im v ústrety priplnení ich daÀov˘ch povinností, napríkladsprístupÀovaním a diverzifikáciou komuni-kaãn˘ch kanálov. Technologick˘ rozvoj pod-poruje efektívnu interakciu medzi obãanoma daÀovou správou v rôznych podobách, ãi uÏide o on-line sprievodcu, telefonické cen-trum podpory, elektronické formuláre pred-vyplnené uÏ známymi údajmi alebo moÏnosÈpotvrdiÈ daÀové priznanie krátkou textovousprávou z mobilného telefónu ãi automatic-ky generované notifikácie o aktuálnych ter-mínoch daÀov˘ch povinností. Alternatívnekomunikaãné kanály umoÏÀujúce napríkladelektronické podávanie daÀov˘ch priznanízároveÀ zniÏujú administratívnu záÈaÏ, ako ajnáklady spojené s plnením daÀov˘ch povin-ností v porovnaní s ich papierovou formou.

Klientsky orientovaná daÀová správa záro-veÀ predpokladá prispôsobenie procesnejstránky s ohºadom na daÀovníka, zjednodu-‰enie pravidiel, postupov i daÀov˘ch ‰truktúrna nevyhnutné úkony, a t˘m zvy‰ovanie úrov-ne kvality poskytovan˘ch sluÏieb aj spokoj-nosti daÀovníka.

Dánsky prístup zameran˘ na daÀovníka saorientuje na zjednodu‰enie procesu podáva-nia daÀov˘ch priznaní zdieºaním a vyuÏíva-ním údajov od zamestnávateºov, bánk, spoloã-ností poskytujúcich hypotekárne úvery, zväz-mi a odborov˘mi organizáciami a s organi-záciou zabezpeãujúcou vyplácanie sociál-nych dávok. Bezdotyková stratégia vyuÏívamaximálnu automatizáciu daÀového procesutak, aby v najvy‰‰ej moÏnej miere elimino-vala dánskym obyvateºom ÈaÏkosti spojené spodaním daÀového priznania. ·iroká základ-Àa údajov umoÏÀuje dánskej správe daní vy-tváraÈ daÀové priznanie obsahujúce reporto-vané údaje o daÀovníkovi, ktor˘ ich môÏe ná-sledne dopæÀaÈ a meniÈ prostredníctvom inter-netu alebo cez telefón. Akékoºvek zmeny súokamÏite zaznamenané v daÀovom priznanís okamÏit˘m preklopením prípadn˘ch daÀo-v˘ch preplatkov na bankov˘ úãet obãana.

DaÀová správa zároveÀ sprístupÀuje kaÏ-dému obãanovi osobn˘ prieãinok na portálidaÀovej správy s podan˘mi daÀov˘mi prizna-niami, informáciami o roãnom zúãtovaní avysporiadaní, ako aj s aktuálnymi osobn˘midaÀov˘mi údajmi, ktor˘mi daÀová správadisponuje. Nastaven˘ prístup dánskej daÀo-vej správy tak umoÏÀuje napæÀaÈ víziu zabez-peãenia verejn˘ch príjmov jednoduch˘m,efektívnym a korektn˘m spôsobom. Admini-stratívna záÈaÏ spojená s podávaním daÀov˘chpriznaní je u väã‰iny daÀovníkov obmedze-ná na potvrdenie daÀového priznania, prí-padne zmenu uÏ uveden˘ch údajov. PovinnosÈvykazovania údajov je t˘m obmedzená na ne-vyhnutné minimum údajov, ktoré nie sú da-Àovej správe k dispozícii.

Princíp nákladovej efektívnosti priná‰aotázku, ako poskytovaÈ sluÏby poÏadovanejkvality pri niωích nákladoch daÀovej správy.Informaãné a komunikaãné technológie po-skytujú v tomto smere moÏnosÈ zniÏovaÈ ná-klady na spracovanie a zlep‰iÈ produktivitupráce automatizáciou procesov v‰ade tam,kde je to moÏné, ako aj digitalizáciu a elek-tronizáciu dokumentov.

Za predpokladu technologickej podporyje moÏné vytvoriÈ a roz‰irovaÈ vyuÏitie ana-lytick˘ch nástrojov a premeniÈ dáta na infor-mácie podporujúce tvorbu intern˘ch rozhod-nutí, vyuÏiÈ ich na úãely auditu ãi vymáhaniapri identifikácii potenciálnych rizikov˘ch da-Àov˘ch subjektov, definovaÈ daÀové subjek-ty pre následnú kontrolu a podobne.

MoÏn˘m zdrojom synergického efektu zní-Ïenia nákladov je integrácia orgánov správydaní a orgánov zabezpeãujúcich v˘ber odvo-dov, ktor˘ch kºúãové procesy vykazujú vyso-k˘ stupeÀ konformity a tvoria vysok˘ pred-poklad pre efektívne vyuÏitie zdrojov, ako ajinformácií.

Pre daÀovú správu, pre ktorej ãinnosÈ jecharakteristická silná závislosÈ od kvality dáta informácií, je kºúãovou otázkou r˘chlosÈ aãistota získavania dát pred ich ìal‰ím spraco-vaním. Pri vyuÏití technológií je moÏné ná-sledne tieto dáta spracúvaÈ, automatizovanevyhodnocovaÈ získané údaje, extrahovaÈ úda-je z vyzbieran˘ch dát (data mining) a vyuÏiÈich pri identifikovaní a hodnotení rizík a tvor-be rozhodnutí.

Jana PLULÍKOVÁConsultant

Capgemini Slovensko, s. r. o.

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

O CapgeminiCapgemini je jedn˘m z najv˘znamnej-

‰ích svetov˘ch poskytovateºov sluÏieb v

oblasti poradenstva, technológií a out-

sourcingu. V súãasnosti pôsobí vo viac ako

30 krajinách sveta, kde zamestnáva viac

ako 92 000 zamestnancov. Capgemini sa

vo svojej ãinnosti orientuje najmä na in-

formaãné technológie a podnikové pora-

denstvo, systémovú integráciu, technolo-

gick˘ v˘voj, dizajn a outsourcing. VyuÏí-

va pri tom osobit˘ spôsob spolupráce s

klientmi, naz˘van˘ Collaborative Busi-

ness Experience podporovan˘ globálnym

delivery modelom Rightshore®.

Pre Capgemini je verejná správa jed-

n˘m z kºúãov˘ch sektorov, v roku 2008

dosiahol globálny public tím, ktor˘ pozo-

stáva z viac ako 13 000 konzultantov, ob-

rat 2,15 miliardy eur, ão predstavuje tak-

mer ‰tvrtinu celkového obratu skupiny. V

sektore verejnej správy sa spoloãnosÈ sú-

streìuje na poradenstvo v oblasti daní a

odvodov, bezpeãnosti, zdravotnej starostli-

vosti a poradenstvo pre regióny a mestá.

Viac informácií nájdete na:

www.capgemini.com/public.

48

I T A P A

Do roku 2010 mala Európskej únie defino-vané ciele tzv. Akãn˘m plánom eEurope2010. Aké sú zámery Európskej únie preoblasÈ eGovernmentu na ìal‰ie obdobie?

Európska komisia v spolupráci so ‰véd-skym predsedníctvom, ktoré prebiehalo po-ãas druhého polroku 2009, na príprave priorítv oblasti eGovernmentu na ìal‰ie obdobie in-tenzívne pracovala. Tieto priority boli pred-stavené vo svojej premiére práve na kongre-se ITAPA, ktor˘ sa uskutoãnil len dva t˘Ïd-ne pred hlavnou udalosÈou roka – Minister-skou konferenciou vo ‰védskom Malmö.

Pre ìal‰ie obdobie boli vyt˘ãené tri hlav-né priority. Prvou je posilnenie mobility jed-notného európskeho trhu. Jednotn˘ trh a mo-bilita tovarov a sluÏieb patrí ku kºúãov˘m pri-ncípom EÚ. âlenské ‰táty majú preto zavá-dzaÈ a podporovaÈ také sluÏby, ktoré v˘znam-ne zjednodu‰ia moÏnosÈ ‰tudovaÈ, pracovaÈ,b˘vaÈ, odísÈ do dôchodku, alebo zakladaÈ fir-my v ktoromkoºvek z nich. Patrí sem aj pod-pora spoloãn˘ch, tzv. paneurópskych sluÏieb.Napríklad kompatibilné elektronické verejnéobstarávanie (EVO), t. j. európske firmy bymali maÈ jednoduch˘ prístup k v‰etk˘m sys-témom EVO.

Druhou prioritou je zv˘‰enie efektivity av˘konu. Táto priorita je odpoveìou EÚ nahospodársku krízu a klimatické zmeny. Ape-luje na ãlenské ‰táty, aby razantne zniÏovaliadministratívne zaÈaÏenie obãanov a podni-kateºov, hºadali spôsoby zlep‰enia organizaã-n˘ch procesov a vyuÏívaním tzv. zelen˘chtechnológií redukovali emisie.

TreÈou prioritou je posilnenie postaveniaobãanov, transparentnosti a prístupu k rozho-dovacím procesom.

âo konkrétne sa myslí pod pojmom posil-nenie postavenia obãanov?

Princípy a filozofia slobodného prístupu kinformáciám sa dostali na vy‰‰iu úroveÀ. Do-teraj‰ia úroveÀ by sa dala charakterizovaÈ ako„informácie na vyÏiadanie“. Dnes uÏ mnohokrajín v‰etky informácie a databázy, ktoréneobsahujú chránené informácie, proaktívnezverejÀuje na internete. Verejné in‰titúcievlastnia mnoÏstvo údajov, ktoré môÏu byÈuÏitoãné pre podnikateºov, ale aj pre beÏn˘chobãanov, pre vzdelávanie, v˘skum, turistiku,kultúru, neziskové organizácie a pod. ÚradyuÏ teda neãakajú pasívne na ÏiadosÈ, ale prie-beÏne a aktívne zverejÀujú údaje a databázyna svojich webov˘ch stránkach ãi na portáli.

Ako tak˘to proaktívny prístup vyzerá vpraxi?

Peknou ukáÏkou tejto iniciatívy je americ-k˘ projekt Open Government, v˘znamne pod-porovan˘ administratívou Baracka Obamu.Konkrétne napr. stránka www.recovery.gov,ktorá prehºadne zobrazuje alokáciu financií zprotikrízového balíka americk˘m firmám asleduje ich vyuÏívanie.

V úvode ste spomenuli elektronické verej-né obstarávanie ako jednu z v˘znamn˘chsluÏieb. Preão je dôleÏit˘ jeho rozvoj?

EVO je osobitná kapitola. Vo FrancúzskuvyuÏíva EVO 16 ministerstiev a 10 000 ve-rejn˘ch nákupcov. Roãne na portáli prebeh-ne 20 000 tendrov v hodnote 17 biliónov eur,registrovan˘ch je 100 000 firiem, ponúkajú-cich tovary a sluÏby. Od januára 2010 budedokonca obstarávanie IT vo Francúzsku pre-biehaÈ uÏ len elektronicky. Vo ·védsku siEVO získalo popularitu aj v samospráve, vy-uÏíva ho uÏ 30 % samospráv a 50 % regiónov.

Na kongrese ITAPA, ako aj na ministerskejkonferencii v Malmö boli predstavenémnohé zaujímavé projekty. MôÏete niekto-ré z nich priblíÏiÈ?

Úspe‰n˘m projektom spoza hraníc je ãesk˘projekt CzechPoint. Vìaka nemu si obãaniaâR môÏu vybavovaÈ rôzne v˘pisy na po‰te,u notára, ãi na mnoh˘ch ìal‰ích miestach v ichokolí. V súãasnosti je v âR vy‰e 5 000 kon-taktn˘ch miest. âeskí obãania sa na Cze-chPoint najãastej‰ie obracajú so ÏiadosÈou ov˘pis z registra trestov a o v˘pis z katastra ne-hnuteºností. Projekt poãas svojej prevádzkypriniesol zisk vo forme u‰etren˘ch nákladovvo v˘‰ke 18 mil. eur, priãom realizaãné ná-klady predstavovali sumu 6,6 mil. eur. Oby-vatelia môÏu vyuÏívaÈ CzechPoint bez poplat-kov. Na elektronickej komunikácii získavajúnielen obãania, ale i samospráva, resp. kon-

taktné miesta. Prevádzkovateº (Ministerstvovnútra âR) totiÏ platí kontaktn˘m bodompoplatky za vykonanie elektronického admi-nistratívneho úkonu.

ëal‰í zaujímav˘ projekt je eVEM alebo„One Stop Shop for Companies“, ako ho pre-z˘vajú Slovinci. MoÏnosÈ elektronicky zalo-ÏiÈ firmu v Slovinsku spôsobila, Ïe miera za-kladania nov˘ch spoloãností v krajine na-rástla o 20 % a roãne sa u‰etrí viac neÏ 10 mil.eur. Za t˘mto úspechom stojí „elektronick˘supermarket“, kde budúci podnikateº „nakú-pi“ v‰etko pre svoje podnikanie na jednommieste a takmer okamÏite. Prv˘m krokompri zakladaní firmy je vyplnenie on-line re-gistraãného formulára. Systém ìalej overíinformácie v existujúcej obchodnej, daÀo-vej, demografickej a priestorovej databáze.Ak je v‰etko v poriadku, firma sa automatic-ky zaregistruje na súde a systém jej vygene-ruje identifikaãné (IâO) a daÀové (DIâ) ãís-

lo. V mene vlastníkov odo‰le potrebné regi-straãné informácie daÀov˘m orgánom a tieÏdo systému zdravotného a sociálneho poiste-nia. V‰etko prebieha v rámci zabezpeãenejelektronickej komunikácie, ktorú garantujúbezpeãnostn˘ certifikát a elektronick˘ podpis.

Vo Veºkej Británii je pozoruhodná snaha oão najvy‰‰iu participáciu obãanov, úradyadaptujú a vyuÏívajú sociálne siete a onlinemédiá, ako Facebook, You Tube, ãi Twitter.Svoj profil má na nich vytvoren˘ nielen pre-miér Gordon Brown, ale aj jednotlivé gróf-stva, ãi starostovia municipalít. Británia zá-roveÀ patrí k priekopníkom pri zavádzanínoviniek, ako sú napr. smartphone pre diabe-tikov ãi kardiakov, ktoré vedia automatickyalarmovaÈ systém zdravotnej starostlivosti.

Umenie e-sluÏieb

V Bratislave sa koncom minulého roka uskutoãnil Medzinárodn˘ kongres ITAPA 2009, ktor˘ pod mottom „Umenie e-sluÏieb” spojil zahraniãn˘ch expertov, predstaviteºov verejnej správy

a politikov. O novinkách v informatizácii, prioritách Európskej únie v oblasti eGovernmentua zaujímav˘ch projektoch, ktoré slúÏia najmä obãanom sa vyslovila pre Parlamentn˘ kuriér

programová riaditeºka kongresu Lucia MU·KOVÁ.

Primátor Bratislavy Andrej ëurkovsk˘ a predseda KDH Ján Figeº na kongrese ITAPA 2009

V E R E J N Á S P R Á V A

ÚVOD

V roku 2005 Európska komisia zdôrazni-la naliehavú potrebu koordinovaného úsilias cieºom vybudovaÈ dôveru a vieru zaintere-sovan˘ch strán v elektronické komunikáciea sluÏby. S t˘mto zámerom sa v roku 2006prijala Stratégia pre bezpeãnú informaãnúspoloãnosÈ. Jej hlavné prvky vrátane bezpeã-nosti a odolnosti infra‰truktúr IKT boli schvá-lené uznesením Rady 2007/068/01. Navrho-vaná politická iniciatíva EÚ/EK taktieÏ zo-hºadÀuje ãinnosti kybernetickej bezpeãnostiNATO, ktoré sú orientované najmä na vojens-kú oblasÈ, t. j. na spoloãnú politiku kyberne-tickej ochrany a ãinnosti Riadiaceho orgánukybernetickej obrany a na v˘stupy Koopera-tívneho centra excelencie kybernetickej ob-

rany NATO, priãom úlohou tohto centra je po-silniÈ spôsobilosÈ spolupráce kybernetickejobrany NATO s cieºom podporiÈ jej vojens-kú transformáciu, podporiÈ partnerské kraji-ny a in˘ch klientov s cieºom zlep‰enia inter-operability Aliancie v oblasti kybernetickejobrany.

Z uvedeného vypl˘va, Ïe existencia sekto-ra IKT je nevyhnutná pre v‰etky segmentyspoloãnosti kaÏdého ‰tátu. Podniky sa na ten-to sektor spoliehajú nielen v priamom preda-ji, ale aj pri zabezpeãovaní efektivity vnútor-n˘ch procesov. IKT sú kritickou zloÏkou ino-vácie a ako ukázal prieskum, zodpovedajú zatakmer 40 % rastu produktivity. IKT prenik-li do práce vládnych orgánov a verejnej sprá-vy, a to vzhºadom na prechádzanie na sluÏbyelektronickej verejnej správy (eGovernmen-tu) na v‰etk˘ch úrovniach, ako aj na ich novéuplatnenia, napr. v inovatívnych rie‰eniachsúvisiacich so zdravotníctvom, s energeti-kou, bankovníctvom, obchodom a politic-kou angaÏovanosÈou, kde sa verejn˘ sektorstáva silne závisl˘m na IKT. Aj obãania sa stá-le viac spoliehajú na IKT, ktoré pouÏívajú prisvojich kaÏdodenn˘ch ãinnostiach. Posilne-ním bezpeãnosti kritickej informaãnej infra-‰truktúry sa zv˘‰i dôvera obãanov v IKT, ato nie len vìaka lep‰ej ochrane osobn˘chúdajov a súkromia.

Sme si vedomí, Ïe informaãná bezpeãnosÈmusí zohºadÀovaÈ záujmy vlastníkov IKTsystémov, potreby ich pouÏívateºov, ako ajpráva fyzick˘ch a právnick˘ch osôb, ktor˘chúdaje sa v systémoch spracovávajú. Existu-je mnoÏstvo ãiniteºov, ktoré môÏu spôsobiÈkolíziu t˘chto systémov a znehodnotenie úda-jov, ktoré sa v nich spracovávajú. Sú to naj-mä, prírodné vplyvy, technické poruchy,ºudské chyby a omyly, ‰kodliv˘ softvér, cie-ºavedomé útoky, poãítaãová kriminalita amedzinárodn˘ terorizmus.

Slovensko je v súãasnosti jedn˘m z naj-slab‰ích ãlenov EÚ aj v tejto oblasti. Dôvo-

Na Lisabonskom summite v roku 2000 sa predstavitelia ‰tátov a vlád dohodli na cieli urobiÈz EÚ najkonkurencieschopnej‰iu a najdynamickej‰iu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta,

schopnú trvalo udrÏateºného rastu a prijali Lisabonskú stratégiu a následne programy e-Europe,ktor˘ch pokraãovateºom po roku 2005 bol strategick˘ dokument i2010 – Európska informaãná

spoloãnosÈ pre rast a zamestnanosÈ. Vzhºadom na to, Ïe jednou z najdôleÏitej‰ích súãastíbudovania elektronickej verejnej správy v kaÏdom ‰táte je aj informaãná bezpeãnosÈ, medzi svojehlavné priority EÚ zaradila aj túto kºúãovú oblasÈ. Vydala mnoÏstvo strategick˘ch dokumentov,

odporúãaní, smerníc a nariadení t˘kajúcich sa ochrany osobn˘ch a citliv˘ch údajov, ochranypoãítaãov˘ch programov, elektronického podpisu, elektronického obchodu, ochrany kritickej

infra‰truktúry, boja s poãítaãovou kriminalitou a so spamom, ‰írením detskej pornografie a pod.,ãím potvrdila pozitívnu úlohu informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií (IKT) a s t˘m

súvisiacu informaãnú bezpeãnosti v Európe.

Informaãná bezpeãnosÈ a eGovernment

49

50

dy spoãívajú v nedostatoãnej a nekonzistent-nej legislatíve, nedostatoãnej odbornej úrov-ni a v nedostatoãn˘ch znalostiach správcovinformaãn˘ch systémov, pouÏívateºov, ãov‰ak je hor‰ie aj riadiacich pracovníkov v ob-lasti informaãnej bezpeãnosti. Bezpeãnostnépovedomie (t. j. poznanie potreby a podsta-ty informaãnej bezpeãnosti) v‰etk˘ch jej po-uÏívateºov, a to s následnou transformácioubezpeãnostného povedomia do kompetent-nosti, ãím sa rozumie pochopenie a uplatÀo-vanie vlastnej zodpovednosti za informaãnúbezpeãnosÈ pri práci s IKT ani zìaleka nedo-sahuje potrebnú úroveÀ. Ako ukázal prie-skum stavu informaãnej bezpeãnosti v SR vy-konan˘ ministerstvom financií v decembri2008, tejto oblasti nie je venovaná patriãnápozornosÈ, procesy riadenia incidentov nie súdostatoãne rozvinuté, ch˘bajú metodiky a‰kolenia a v niektor˘ch prípadoch ãinnosti ITzabezpeãujú odborne nekvalifikovaní pra-covníci. V̆ razne neÏiaducim javom je skutoã-nosÈ, Ïe dodávateºské subjekty majú ãastopri realizácii projektov a pri prevádzkovaníinformaãn˘ch systémov prístup k osobn˘m acitliv˘m údajom a tak dochádza k zneuÏíva-niu t˘chto informácií. Toto tieÏ úzko súvisí sneprimeran˘m a ãastokrát neÏiedúcim out-sourcovaním prevádzky informaãn˘ch systé-mov ‰tátnych in‰titúcií komerãn˘m dodáva-teºom sluÏieb.

Problémom je aj roztrie‰tenosÈ kompeten-cií, podvojné vydávanie ‰tandardov kompe-tentn˘mi in‰titúciami, ich vzájomná nekom-patibilita a nedostatoãná zahraniãná spoluprá-ca pri ich prijímaní. Zo ‰tatistík vypl˘va, Ïeelektronické vzdelávacie sluÏby vyuÏíva me-nej ako 4% zamestnancov, ão je pribliÏnetrikrát menej ako je priemer EÚ. Prijatímstrategick˘ch dokumentov, a to najmä Národ-nej stratégie pre informaãnú bezpeãnosÈ vSR, Návrhu systému vzdelávania v infor-maãnej bezpeãnosti v SR, Návrhu na zriade-nie ‰pecializovanej jednotky pre rie‰enie po-ãítaãov˘ch incidentov v SR – CSIRT.SK a jejnásledn˘m zriadením v júli 2009 minister-stvom financií, vláda SR preukázala, Ïe po-vaÏuje informaãnú bezpeãnosÈ za v˘znamnúãasÈ vedomostnej spoloãnosti. Ale aj napriektejto snahe je moÏné si v‰imnúÈ, Ïe postuprealizácie sfunkãÀovania uvádzanej jednotkyje dnes v sklze.

CIELE, PRIORITY A ÚLOHY

Hlavn˘m cieºom je vytvoriÈ jednotnú plat-formu budovania informaãnej spoloãnostipostavenú na právnych základoch so zabez-peãením primeranej ochrany a dôveryhodnos-ti digitálneho priestoru Slovenskej republiky,posilniÈ plnenie poÏiadaviek vypl˘vajúcich zprávnych predpisov EÚ/ES so zameranímna smernicu Rady 2008/114/ES o identifiká-cii a oznaãení kritick˘ch infra‰truktúr a zhod-notení potreby zlep‰iÈ ich ochranu, podporiÈdosiahnutie cieºov smernice Európskeho par-lamentu a Rady 2006/123/ES o sluÏbách navnútornom trhu, najmä ãlánku ã. 6 a ãlánkuã. 8 smernice, so zameraním na rast spokoj-nosti obãanov a podnikateºov s verejnou sprá-vou v oblasti zabezpeãenia ochrany infor-mácií digitálneho priestoru. Je nespochybni-teºné, Ïe kritické informaãné infra‰truktúry súÏivotne dôleÏité pre hospodárstvo a spoloãen-

sk˘ rast EÚ. V poãetn˘ch správach o inová-cii a hospodárskom raste sa vyzdvihuje hos-podárska a spoloãenská úloha sektora IKT.Medzi takéto správy patria oznámenie o stred-nodobom preskúmaní i2010, tzv. Ahova sprá-va a kaÏdoroãné hospodárske správy EÚ.Medzinárodná organizácia pre ekonomickúspoluprácu a rozvoj (OECD), v ktorej zastu-puje Slovenskú republiku pracovník z mi-nisterstva financií, zdôrazÀuje dôleÏitosÈ in-formaãnej infra‰truktúry a internetu s cieºom„pozdvihnúÈ hospodársku v˘konnosÈ a so-ciálny blahobyt a posilniÈ schopnosÈ spoloã-nosti zlep‰ovaÈ kvalitu Ïivota pre obãanov nacelom svete“. ëalej OECD odporúãa politi-ku, ktorou sa upevÀuje dôvera a bezpeãnosÈinternetovej infra‰truktúry.

REGULAâN¯ RÁMEC

Pokiaº ide o regulaãn˘ aspekt, Ministerstvofinancií SR ako gestor informaãnej bezpeã-nosti v rámci informatizácie verejnej správy,vypracovalo na základe úlohy B.3 uzneseniavlády SR ã. 570/2008 zo dÀa 27. augusta2008 ìal‰í strategick˘ dokument v tejto ob-lasti, pod názvom „Návrh Akãného plánu naroky 2009 aÏ 2013 k dokumentu Národnástratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v SR“(NSIB). Spolugestormi realizácie navrhova-n˘ch opatrení sú v‰etky Ministerstvá a ostat-né ústredné orgány ‰tátnej správy. Dokumentreaguje na odporúãania Európskej komisie ana Oznámenie Komisie Európskemu parla-mentu, Rade, Európskemu hospodárskemu asociálnemu v˘boru a V˘boru regiónov oochrane kritick˘ch informaãn˘ch infra‰truk-túr „Ochrana Európy pred rozsiahlymi kyber-netick˘mi útokmi a naru‰eniami, zvy‰ovaniepripravenosti, bezpeãnosti a odolnosti“ z 31.marca 2009. Strategické ciele a priority infor-maãnej bezpeãnosti boli definované v citova-nej Národnej stratégii z roku 2008, na ktorúnadväzujú dokumenty „Návrh systému vzde-lávania v oblasti informaãnej bezpeãnosti vSR“, „Návrh organizaãného, personálneho,materiálno-technick˘ch a finanãného zabez-peãenia na vytvorenie ‰pecializovanej jednot-ky pre rie‰enie poãítaãov˘ch incidentov vSR – CSIRT.SK”, „Správa o plnení úloh z Ná-rodnej stratégie pre IB a úloh Akãného plá-nu“ a „Legislatívna anal˘za a návrh práv-nych predpisov“ schválená v roku 2009.

Posledne citovan˘ dokument vypracovan˘ministerstvom financií predstavuje prv˘ ko-ordinovan˘ prístup k pretváraniu legislatív-neho prostredia pre eGoverment v SR, so za-vádzaním elektronick˘ch sluÏieb a s t˘m sú-visiacich prioritn˘ch projektov operaãnéhoprogramu (OPIS). Ide tu o v˘znamn˘ infor-maãn˘ zdroj pre stanovenie ãasového a vec-ného harmonogramu pokrytia projektov˘chpriorít legislatívnymi predpismi. âasov˘ har-monogram legislatívnych zmien je navrhnu-t˘ v súlade s realizáciou projektov programuOPIS, ktor˘ch v˘zvy uÏ boli schválené, pri-ãom sa prihliada aj na projekty v procese prí-pravy. Referenãn˘m dokumentom vytvárajú-cim rámec pre ãerpanie prostriedkov EÚ jeNárodn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec SRna roky 2007 – 2013, ktor˘ je základom preoperaãn˘ program Informatizácie spoloãnos-ti, prostredníctvom ktorého budú financova-né hlavné projekty informatizácie verejnej

správy, vrátane informaãnej bezpeãnosti vSR. Aj tu si v‰ak bude musieÈ informaãná bez-peãnosÈ razantnej‰ie vydobyÈ svoje prioritnépostavenie, ktoré jej, ako som uÏ spomenul,prislúcha.

AKâN¯ PLÁN PRE IB A JEHO ZAMERANIE

Návrh úloh Akãného plánu na obdobie ro-kov 2009 aÏ 2013 je zameran˘ na oblasÈ vy-tvárania povedomia a kompetentnosti v infor-maãnej bezpeãnosti, vytvárania bezpeãnéhoprostredia a roz‰irovanie národnej a medzi-národnej spolupráce a kompetentnosti SRdoma a v zahraniãí. Tu sa tieÏ poãíta s posil-nením informaãnej bezpeãnosti a ochranouosobn˘ch údajov, citliv˘ch údajov, interope-rabilitou a návrhom dátov˘ch ‰tandardov prev˘menu údajov medzi kooperujúcimi infor-maãn˘mi systémami verejnej správy.

Akãn˘ plán pre informaãnú bezpeãnosÈ saopiera o dokument NSIB, a to konkrétne ostrategické ciele a strategické priority uvede-né a podrobnej‰ie rozpracované v Àom. Úlo-hy vychádzajú zo súãasnej situácie infor-maãnej bezpeãnosti v SR v porovnaní so sta-vom v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ, ako aj z porov-nania stavu SR s vyspel˘mi ‰tátmi sveta.Návrh plánu je plne v súlade s uÏ spomína-nou bezpeãnostnou politikou EÚ/EK, s Àousúvisiacimi odporúãaniami, ako aj stanove-n˘mi strategick˘mi prioritami. Patriãná po-zornosÈ je pritom venovaná medzinárodnémuv˘voju na politickej scéne, najmä zásadámkrajín G8 t˘kajúcim sa ochrany komunikaã-n˘ch a informaãn˘ch infra‰truktúr, rezolúciiValného zhromaÏdenia OSN ã. 58/199 „Vy-tvorenie globálnej kultúry kybernetickej bez-peãnosti a ochrana kritick˘ch informaãn˘chinfra‰truktúr“ a nedávnemu odporúãaniuOECD o ochrane kritick˘ch informaãn˘chinfra‰truktúr. Úlohy Akãného plánu, ktor˘ bolschválen˘ vládou v januári 2010, sú rozãle-nené do ôsmych základn˘ch kategórií. Sú toPrevencia a pripravenosÈ v rámci ktorej sapoãíta s vytvorením plne funkãn˘ch vnútro-‰tátnych/ vládnych tímov CSIRT/CERT vãasovom horizonte najneskôr do roku 2012.Súãasne bude potrebné prijaÈ minimálne ‰tan-dardy, zabezpeãiÈ zdieºanie informácie v ob-lasti politiky IB a podporiÈ spoluprácu medziverejn˘m a súkromn˘m sektorom, pokiaº ideo ciele bezpeãnosti a odolnosti, o základnépoÏiadavky, osvedãené postupy a opatreniav oblasti bezpeãnostnej politiky; Detekcia areakcia, kde sa poãíta s vytvorením systémuzdieºania informácií a vãasného varovania areakcie na incidenty. Je potrebné zefektívniÈriadenie informaãnej bezpeãnosti, sfunkãniÈzriadenú ‰pecializovanú jednotku pre rie‰e-nie poãítaãov˘ch incidentov CSIRT.SK a pri-jaÈ zákon o informaãnej bezpeãnosti v pred-pokladanom termíne do roku 2011, priãomlegislatívny zámer tohto zákona je v legisla-tívnom procese. Súãasne sa predpokladá ná-sledné vytvorenie a vzájomná spoluprácaìal‰ích ‰pecializovan˘ch jednotiek CSIRT/CERT, a to najmä vysoko‰pecializovanejjednotky v pôsobnosti Národného bezpeã-nostného úradu Ministerstva obrany, resp.ìal‰ích; ZmierÀovanie a obnova je zamera-ná na praktickú ãasÈ vnútro‰tátnych cviãenía rie‰enie núdzov˘ch udalostí s cieºom pri-

V E R E J N Á S P R Á V A

blíÏenia sa k úrovni ‰tátom EÚ. Tu bude po-trebné, aby si rezortné in‰titúcie vypracova-li vnútrorezortné plány rie‰enia núdzov˘chudalostí. Následne je potrebné zorganizovaÈpravidelné cviãenia reakcie pre prípad roz-siahlych sieÈov˘ch bezpeãnostn˘ch inciden-tov a obnovy funkcií po katastrofe. Predpo-kladá sa, Ïe vnútro‰tátne/vládne tímy CSIRT/CERT zriadené Ministerstvom financií SR aNárodn˘m bezpeãnostn˘m úradom, resp.ìal‰ími, dostanú úlohu koordinovaÈ cviãeniaa testovanie vnútro‰tátnych plánov rie‰enianúdzov˘ch udalostí za úãasti zainteresova-n˘ch strán zo súkromného i verejného sek-tora; Z hºadiska medzinárodnej a medzire-zortnej spolupráce je internet celosvetovoua vysoko distribuovanou sieÈou sietí, priãomjeho kontrolné strediská sa nemusia bezpod-mieneãne riadiÈ národn˘mi hranicami. To sivyÏaduje osobitn˘, cielen˘ prístup, aby sa za-bezpeãila jeho odolnosÈ a stabilita. Minister-stvo financií, ako gestor správy internetu vSR, rozprúdi celo‰tátnu rozpravu s cieºomvymedziÈ priority ‰tátu pre dlhodobú odol-nosÈ a stabilitu internetu a zaangaÏuje do nejv‰etky príslu‰né verejné a súkromné zainte-resované strany; Kritériá kritickej infra-‰truktúry, kde úlohou bude vypracovaÈ kri-tériá na identifikáciu ‰tátnych kritick˘ch inf-ra‰truktúr pre sektor IKT v nadväznosti napripravovan˘ zákon Ministerstva vnútra SRo kritickej infra‰truktúre, v ktorom sa vyme-dzia kritériá kritick˘ch infra‰truktúr pre sek-tor IKT v ‰táte, v náväznosti na európske kri-tické infra‰truktúry. Prijatie uvedeného záko-na, ktor˘ je v súãasnosti v progrese, sa pred-pokladá v priebehu roku 2011; Ochrana ºud-sk˘ch práv a slobôd je kontinuálna úloha,priãom bude potrebné preskúmaÈ zákon oochrane osobn˘ch údajov za úãelom jehoprípadnej úpravy, legislatívne upraviÈ citlivúinformáciu a legislatívne upraviÈ prístup kosobn˘m a citliv˘m údajom tak, aby Ïiadnaosoba nemala právo zoznamovaÈ sa s nimi vrozsahu presahujúcom úãel ich spracovania;Budovanie povedomia a kompetentnosti voblasti informaãnej bezpeãnosti priamo sú-visí s prípravou projektu vzdelávania a sta-novením ‰tandardov znalostí pre cieºové sku-piny pouÏívateºov IKT v informaãnej bezpeã-nosti v zmysle uznesenia vlády SR ã.391/2009. Cieºom úlohy, pod gesciou minis-terstva financií a ministerstva ‰kolstva, budeimplementovaÈ systém vzdelávania pre cie-ºové skupiny a zaradiÈ ho do v‰etk˘ch vzde-lávacích programov formálneho a neformál-neho vzdelávania. Poãíta sa aj s vytvorenímpopisu kvalifikácie informaãnej bezpeãnos-ti v rámci národnej sústavy kvalifikácií, pre-toÏe tá u nás dodnes neexistuje. Vzhºadom nato, Ïe neexistuje centrálny prístupov˘ bod knormám a ‰tandardom, tento bude potrebnézriadiÈ. Na návrhu na jeho zriadenie v súãas-nosti pracuje ministerstvo financií. Prístupo-v˘ bod bude postaven˘ na princípe uÏ existu-júceho dlhodobo úspe‰ne prevádzkovanéhoinformaãného systému orgánu ‰tátnej sprá-vy; V oblasti vytváranie bezpeãného prostre-dia ministerstvo financií vypracuje jednotnúmetodiku pre klasifikáciu informácie a IKTsystémy, novelizuje v˘nos o ‰tandardoch preinformaãné systémy verejnej správy a vypra-cuje uÏ spomenut˘ zákon o informaãnej bez-peãnosti.

PRIPRAVOVAN¯ ZÁKONO INFORMAâNEJ BEZPEâNOSTIA JEHO ZAMERANIE

Úlohou ‰tátu je priebeÏne zaisÈovaÈ prime-ranú ochranu v‰etk˘ch IKT systémov, ktorésú v pôsobnosti ‰tátnych orgánov a orgánovsamosprávy. Ministerstvom financií pripravo-van˘ zákon o informaãnej bezpeãnosti, spredpokladom jeho prijatia v roku 2011, vy-tvorí ucelen˘ koordinovan˘ a efektívny sys-tém ochrany informaãn˘ch systémov verej-nej správy (ISVS) v SR. KeìÏe ISVS sú sú-ãasÈou ‰ir‰ieho digitálneho priestoru SR, kto-rého znaãná ãasÈ je v súkromn˘ch rukách, zá-kon musí vytvoriÈ podmienky na zvy‰ovanieúrovne informaãnej bezpeãnosti v celom di-gitálnom priestore SR zavedením interopera-bility a ‰tandardizácie informaãnej bezpeã-nosti. Vo v‰eobecnosti bude tento zákon rie-‰iÈ dva okruhy problémov a to, zaistenieochrany pre informaãné systémy verejnejsprávy, ako celku a vytvorenie v‰eobecnéhoprávneho rámca pre ochranu celého digitál-neho priestoru SR. Rozsah zákona sa budevzÈahovaÈ na informaãné systémy verejnejsprávy a stanoví povinné a nutné bezpeã-nostné poÏiadavky na ostatné IKT systémy di-gitálneho priestoru SR, ktoré komunikujú sISVS v rozsahu potrebnom na zaistenie bez-peãného fungovania ISVS. Treba pozname-naÈ, Ïe úãelom zákona nebude meniÈ kompe-tencie za ‰pecifické oblasti IB definovanéexistujúcimi zákonmi. To znamená, Ïe obsa-hom nového zákona bude vytvorenie jednot-ného legislatívneho rámca pre oblasÈ infor-maãnej bezpeãnosti v SR ako celku, defino-vanie nov˘ch kompetencií orgánov ‰tátnejsprávy v oblasti IB (nové oblasti, ktoré nema-jú gestorstvo) a spôsob koordinácie orgánov‰tátnej správy pri rie‰ení spoloãn˘ch úloh voblasti IB. DôleÏité je tieÏ zavedenie jednot-nej terminológie základn˘ch pojmov z oblas-ti informaãnej bezpeãnosti pre potreby legi-slatívy a vytvorenie ‰tandardizaãného rámcaIB, ão si v‰ak vyÏaduje dlh‰ie obdobie. Ke-ìÏe proces riadenia informaãnej bezpeãnos-ti vo verejnej správe a klasifikácie ISVS z hºa-diska poÏiadaviek na informaãnú bezpeãnosÈu nás absentuje, nov˘ zákon bude nutne rie-‰iÈ aj túto problematiku. Zadefinuje minimál-ne bezpeãnostné poÏiadavky pre jednotlivékategórie ISVS, zavedie kategórie citliv˘ch,ale neutajovan˘ch údajov a vymedzí postave-nie ‰pecializovanej jednotky CSIRT.SK, akoaj úlohy ìal‰ích CSIRT-ov pri ochrane digi-tálneho priestoru SR. ëalej zákon stanovíminimálne poÏiadavky na bezpeãnosÈ eGo-vernmentu a poÏiadavky na bezpeãnosÈ in-ternetu ako kºúãovej ãasti kritickej infra‰truk-túry ‰tátu. Osobitná ãasÈ bude venovaná no-v˘m identifikaãn˘m technológiám RFID pra-cujúcim na princípe rádiofrekvenãnej identi-fikácie osôb a tovarov a právnej ochrane pro-ti nevyÏiadanej po‰te (spamu).

RIZIKÁ

Za reálne riziká ohrozujúce dosiahnutievyt˘ãen˘ch cieºov povaÏujem existujúci práv-ny rámec, ktor˘ ako celok, bude bariérou vrozvoji eGovernmentu, napr. nepodarí sa pri-jaÈ zákon o informaãnej bezpeãnosti, sfunkã-niÈ jednotku CSIRT.SK, budú naìalej zotrvá-

vaÈ prekr˘vania sa kompetencií v oblasti ko-ordinácie informaãnej bezpeãnosti, resp. sabude úãelovo zasahovaÈ do tvorby kºúãov˘chzákonov a do kompetencií, vrátane vydáva-nia ‰tandardov. Stále zotrváva riziko, Ïe dorie‰ení nebude v primeranom ãase a v prime-ranom rozsahu zakomponované hºadisko eu-rópskej interoperability. Pokiaº sa jedná o za-bezpeãenie finanãn˘ch zdrojov, ich v˘‰ka jev súãasnosti postaãujúca. Av‰ak, reálnou hroz-bou je, Ïe finanãné prostriedky vyãlenené nainformatizáciu verejnej správy v rámci OPISa ‰tátneho rozpoãtu nebudú efektívne vyuÏi-té a t˘m postaãujúce pre uskutoãnenie v‰et-k˘ch potrebn˘ch projektov, ako aj to, Ïevzhºadom na me‰kanie ãerpania t˘chto pro-striedkov sa nepodarí vyãerpaÈ ich väã‰iaãasÈ, ão dnes uÏ reálne hrozí. Spomenul somlen niektoré váÏne riziká, ale vzhºadom nazvolen˘ proces informatizácie u nás ich jepodstatne viac. Napríklad, financovanie IKTnebude v súlade s aktuálnym procesom tvor-by ‰tátneho rozpoãtu, prejavia sa nedosta-toãné odborné kapacity zainteresovan˘chsubjektov pri zabezpeãovaní koordinácie,programového a projektového manaÏmentupre prierezové projekty, do procesu informa-tizácie verejnej správy sa nepodarí úspe‰nezahrnúÈ územnú samosprávu a ìal‰ie riziká,moÏno ich nazvaÈ aj neoãakávané riziká.

Ján Hochmannriaditeº

legislatívy, metodiky, ‰tandardov a bezpeãnosti informaãn˘ch systémov

verejnej správyMinisterstvo financií Slovenskej republiky

·tefanoviãova ã. 5, 817 82 Bratislava 15e-mail: jan.hochmann@mfsr.sk

51

V E R E J N Á S P R Á V A

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

52

Pán riaditeº, ão vypl˘va zo ‰túdie realizo-vateºnosti zjednotenia v˘beru daní, ciel apoistn˘ch odvodov, vypracovanej v spo-lupráci s Ministerstvom práce a sociál-nych vecí a Ministrerstvom zdravotníctva,v ãom boli najv˘raznej‰ie problémy?

V prvom rade by som rád vysvetlil posta-venie tejto ‰túdie v rámci celkového koncep-tu reformy daÀovej a colnej správy s v˘hºa-dom zjednotenia v˘beru daní, cla a odvodov,ktorá bola schválená vládou SR v máji 2008v rámci rovnomenného koncepãného materiá-lu. Ako to uÏ aj zo spomenutého názvu vypl˘-va, schválená bola realizácia reformy daÀo-vej a colnej správy. Zjednotenie v˘beru daní,cla a odvodov je v uvedenom koncepãnommateriáli predstavené ako vízia ãi zámer, kuktorému reforma smeruje. Samotnú realizá-ciu zjednotenia v˘beru daní, cla a odvodovpodmienila vláda SR vzhºadom na komplex-nosÈ tejto problematiky vykonaním odbor-n˘ch anal˘z. A toto je úlohou práve uÏ spo-mínanej ‰túdie moÏnosti realizovateºnostizjednotenia v˘beru daní, cla a poistn˘ch od-vodov, pfii ktorej vypracovaní, ako ste správ-ne uviedli, Ministerstvo financií SR spolupra-cuje s Ministerstvom práce, sociálnych vecía rodiny SR a Ministerstvom zdravotníctvaSR, priãom na príprave participuje aj Sociál-na poisÈovÀa a vybrané zdravotné poisÈovne.Spolupráca t˘chto rezortov je nevyhnutná,keìÏe ‰túdia rie‰i obsiahlu problematiku za-h⁄Àajúcu napr. anal˘zu prípadného zjednote-nia vymeriavacích základov daní a odvodov,osobn˘ch rozsahov, odstránenie v˘nimiek ainé, ako aj vplyvy t˘chto krokov.

Na aké v˘chodiská reforma nadväzuje?V̆ chodiskami reformy sú v prvom rade

programové vyhlásenie súãasnej vlády a uÏspomínaná Koncepcia reformy daÀovej a col-nej správy s v˘hºadom zjednotenia v˘berudaní, cla a odvodov. ëalej reforma vychádzaz viacer˘ch strategick˘ch dokumentov z ob-lasti informatizácie spoloãnosti a v neposled-nom rade z reálnych problémov fyzick˘ch aprávnick˘ch osôb a samotnej verejnej sprá-vy. T˘mito problémami sú, v krátkosti pove-dané, zloÏitosÈ procesov a s t˘m spojená ne-efektívnosÈ vynakladania ãasu a finanãn˘chprostriedkov, neúãinnosÈ na strane verejnejsprávy a iné.

Ktoré kroky v rámci postupnosti a s v˘hºa-dom do roku 2013 treba naplniÈ v najbliÏ-‰om období?

Naplnenie vízie reformy je veºmi kom-plexn˘ a dlhotrvajúci proces. Jeho realizáciaz tohto dôvodu prebieha etapovite v niekoº-k˘ch krokoch uskutoãÀovan˘ch vo viacer˘chfázach. S v˘hºadom do roku 2012 sa plánujenajmä zásadná zmena ‰truktúry daÀov˘chorgánov SR, a to vytvorenie ôsmich daÀov˘chúradov v sídlach VÚC so svojimi pracoviska-mi a stanicami, ìalej roz‰írenie pôsobnostiDaÀového úradu pre vybrané daÀové sub-jekty na celé územie SR, ako aj realizácia or-ganizaãn˘ch zmien t˘kajúca sa intern˘ch pro-cesov daÀov˘ch orgánov. ëal‰ie plánovanézmeny sa t˘kajú najmä oblasti optimalizácieprocesov, elektronizácie apod. V‰etky tietokroky sú zároveÀ koordinované na úrovnidaÀovej a colnej správy tak, aby k 1. 1. 2013

mohlo dôjsÈ k zlúãeniu daÀovej a colnej sprá-vy do jednej in‰titúcie, Finanãnej správy SR.V rámci nej sa vzájomne vyuÏijú prednostijednej správy v prospech druhej. Do 1. 1.2013 nás teda ãaká nároãn˘ proces, ktor˘ saìalej t˘ka aj vytvorenia vhodn˘ch priestoro-v˘ch podmienok a zmien nastavenia ‰tátnejsluÏby colníkov, súvisiaci aj so zachovanímstatusu colníka len v t˘ch prípadoch, v kto-r˘ch je potrebné túto pozíciu zachovaÈ. Zuvedeného vypl˘va, Ïe zmeny sa dotknú ajsamotn˘ch zamestnancov a bude nevyhnut-né vhodn˘mi spôsobmi zabezpeãiÈ, aby tie-to zámery boli správne pochopené a do‰lo kstotoÏneniu sa s nimi aj vovnútri t˘chto or-ganizácií.

Spomínaná Koncepcia si vyÏaduje aj re-formné zmeny v systéme riadenia a orga-nizácie daÀovej a colnej správy, aké kon-krétne?

Zmeny v riadení a organizovaní zásadné-ho charakteru nastanú najmä v daÀovej sprá-ve, kde príde k spomínanej redukcii poãtuúradov. Tento nov˘ model riadenia je in‰pi-rovan˘ práve súãasn˘m systémom riadeniacolnej správy – model 8 finanãn˘ch úradov,vynímajúc ‰pecializované finanãné úrady,ktor˘ sa ukazuje ako veºmi funkãn˘. Z pohºa-du colnej správy sa tento model riadenia a or-ganizovania zachová do tej miery, Ïe zosta-ne takmer nezmenená jeho ‰truktúra – dôjdeiba k zru‰eniu jedného colného úradu. Násled-ná zmena nastane zlúãením daÀovej a colnejsprávy, kedy koneãn˘m v˘sledkom bude Fi-nanãná správa SR zloÏená z Finanãného ria-diteºstva SR, 8 finanãn˘ch úradov v sídlachVÚC, jedného ‰pecializovaného Finanãnéhoúradu pre vybrané subjekty a jedného ‰pecia-lizovaného Finanãného kriminálneho a jus-tiãného úradu, priãom kaÏd˘ z t˘chto úradovsi bude môcÈ pre zachovanie efektívnosti a do-stupnosti zriaìovaÈ pracoviská ãi stanice nalokálnej úrovni.

Uvedené usporiadanie podporujú aj zahra-niãné skúsenosti, kde ‰táty s podobnou roz-lohou, podobn˘m poãtom klientov majú ove-ºa niωí poãet daÀov˘ch úradov ako je to v sú-ãasnosti v SR.

Úãelom spomínanej koncepcie reformydaÀovej a colnej správy je aj vecné a orga-nizaãné rie‰enie zjednotenia v˘beru danía odvodov. S ak˘m prínosom pre ‰tát a ob-ãana?

Najprv by som to rád uviedol na pravúmieru. Vecné a organizaãné rie‰enie zjedno-tenia v˘beru daní a odvodov nie je úãelom

Reforma daÀovej a colnej správyprinesie efektívnosÈ aj úãinnosÈ

V zmysle zniÏovania vlastn˘ch nákladov a s v˘hºadom na zjednotenie v˘beru daní, cla a poistn˘chodvodov, ako aj so zámerom zjednodu‰enia procesov a odstránením byrokracie, je vypracovan˘ návrhreformy daÀovej a colnej správy. Jej koncepciu pribliÏuje v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou

generálny riaditeº Sekcie stratégie Ministerstva financií SR Marek LENDACK .̄

53

spomínanej schválenej koncepcie. Toto budepredmetom Koncepcie zjednotenia v˘berudaní, cla a poistn˘ch odvodov, ktorá bude vy-pracovaná, berúc do úvahy v˘sledky ‰túdie omoÏnosti realizovateºnosti zjednotenia v˘-beru daní, cla a poistn˘ch odvodov a násled-ne bude predloÏená vláde na schválenie. Jev‰ak potrebné povedaÈ, Ïe tvorí základ preproces zjednotenia v˘beru daní, cla a poist-n˘ch odvodov, je jeho základn˘m „stavebn˘mkameÀom“.

HovoriÈ v tejto fáze o v‰etk˘ch prínosochby bolo moÏné zatiaº z veºkej ãasti iba v hy-potetickej rovine. KeìÏe nerád hovorím hy-poteticky, spomeniem iba to, ão vieme nais-to povedaÈ. najväã‰ie úspory a synergie nastrane ‰tátu, ako aj povinného subjektu, na-stanú po zjednotení v˘beru daní, cla s v˘be-rom poistn˘ch odvodov. âo sa t˘ka ‰tátu,pôjde napr. o zavedenie efektívneho vymá-hania, kontroly, realizácie úhrad a zúãtovaniana jednom mieste, zjednodu‰enie postupov,zjednotenie termínov úhrad a iné. Pre subjektsa zasa zníÏi poãet úkonov, bude komuniko-vaÈ iba s jedn˘m miestom, platiÈ na jedenúãet atì. Uvediem príklad: vytvorením jed-notného miesta pre platobn˘ styk pre dane aclo bude moÏné ihneì zabezpeãiÈ napr. úhra-du pohºadávky po lehote splatnosti colnejsprávy z daÀového preplatku a naopak, a takpredchádzaÈ nárastu pohºadávok po lehotesplatnosti a nevymoÏiteºn˘ch pohºadávok.Celkovú efektívnosÈ vìaka maximálnej syner-gii a maximalizácii úspor je v‰ak moÏné oãa-kávaÈ po zjednotení v˘beru daní, cla a poist-n˘ch odvodov do jedného miesta v˘beru,kedy bude moÏné na jednom mieste rie‰iÈnapr. aj pohºadávky súvisiace s úhradou po-istn˘ch odvodov. Z pohºadu subjektu sa t˘mtaktieÏ zjednodu‰í platobn˘ styk, zníÏia nákla-dy na bankové poplatky, skráti ãas spojen˘ srie‰ením daÀovo-odvodovej agendy a iné.

Aké sú termíny pre realizáciu Koncepciereformy daÀovej a colnej správy, ão v‰et-ko podmieÀuje ich úspe‰nosÈ?

Dva míºniky som uÏ spomenul, ide o 1.ja-nuár 2012, keì by mala nadobudnúÈ úãinnosÈreforma daÀovej správy a 1. január 2013,kedy by subjekty mali agendu daní a cla rie-‰iÈ uÏ iba s jednou in‰titúciou.

Kºúãov˘mi podmienkami nevyhnutn˘mipre úspe‰nú realizáciu zámerov reformy jeschválenie príslu‰nej legislatívy, zavedenienov˘ch informaãn˘ch systémov, zásadnázmena súãasn˘ch procesov, ako aj prípravapotrebn˘ch priestorov. Celková úspe‰nosÈ jev‰ak ovplyvnená aj ìal‰ími faktormi, akonapr. zavedením systému vzdelávania za-mestnancov finanãnej správy s previazanímna odmeÀovanie. Cieºom je dosiahnuÈ vyso-kú odbornosÈ zamestnancov a to aj prostred-níctvom celoÏivotného vzdelávania pri vyuÏí-vaní modern˘ch foriem napr. eLearningu.Jedn˘m z faktorov je i premietnutie strategic-k˘ch cieºov do ukazovateºov v˘konnosti (ba-lance scorecard) za úãelom motivácie za-mestnancov dosahovaÈ v˘kony a stotoÏniÈ sas cieºmi finanãnej správy, nakoºko v˘konybudú sledované a ohodnotené.

Cieºom reformy je vytvoriÈ modern˘ a dob-re fungujúci systém, ktor˘ bude schopn˘ ajnaìalej zlep‰ovaÈ svoju úãinnosÈ, zniÏovaÈnáklady a skvalitÀovaÈ sluÏby.

âo priná‰a program UNITAS pre potreb-né a oãakávané zmeny v daÀovej a colnejspráve?

Hlavné zmeny, okrem organizaãn˘ch, na-stanú vo v˘kone procesov, kde je moÏné oãa-kávaÈ najväã‰ie úspory a synergie a vy‰‰iuefektívnosÈ ãinnosti budúcej finanãnej sprá-vy. Tam, kde je to moÏné, nastane zjednote-nie procesov, a to v oblastiach, kde obe sprá-vy vykonávali rovnaké procesy, t˘ka sa tonapr. ekonomick˘ch, hospodárskych, IT slu-Ïieb, právnych sluÏieb, úãtovníctva ‰tátnychpríjmov, v˘konu niektor˘ch typov kontrol,exekuãnej ãinnosti, apod. ëal‰ie procesybudú vykonávané ako ãiastoãne zjednotenéalebo budú rie‰ené samostatne, av‰ak vÏdy nacentrálnej, resp. regionálnej úrovni. Integru-jú a koncentrujú sa napr. procesy v˘beru akontroly, ãím sa zv˘‰i ich úãinnosÈ. BudemoÏné vyuÏiÈ pôsobnosÈ Finanãného krimi-nálneho a justiãného úradu pre vy‰etrovanietzv. daÀov˘ch a coln˘ch trestn˘ch ãinov, budemoÏné vyuÏiÈ uniformovanú zloÏku finanãnejsprávy aj pre v˘kon daÀov˘ch kontrol apod.Zlep‰í sa tieÏ správa pohºadávok ‰tátu pro-stredníctvom moÏnosti ich okamÏitého vzá-jomného zapoãítania, ako som spomenul vy‰-‰ie.

Reforma prinesie prínosy aj samotn˘m za-mestnancom budúcej finanãnej správy. Vytvo-ria sa podmienky pre odbremenenie zamest-nancov od rutinn˘ch ãinností, a to automati-záciou procesov a presmerovaním ich ãinnos-ti. Pôjde napr. o rozdelenie agendy správcovdane na agendu prípravného charakteru a od-bornú agendu, ão umoÏní efektívnej‰ie vyuÏiÈkvalifikovan˘ch zamestnancov, ako aj zefek-tívniÈ samotn˘ v˘kon ãinností. ëalej kon-centrácia zamestnancov umoÏní v˘menu skú-senosti, vzájomnú zastupiteºnosÈ zamestnan-cov a ich ‰pecializáciu.

ëal‰ou v˘znamnou zmenou bude zavede-nie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch techno-lógií, ktor˘ch koneãn˘m efektom bude bez-papierová komunikácia a automatizovanéprocesy nielen vo vnútri finanãnej správy,ale aj vo vzÈahu k okoliu. Zavedú sa elektro-nické rozhodovacie procesy s adekvátnouprávnou váhou.

V‰etky tieto zmeny si budú vyÏadovaÈ ajzmenu myslenia samotn˘ch zamestnancov,ãomu je potrebné venovaÈ vysokú mieru po-zornosti.

Ako ste spokojn˘ so zabezpeãením potreb-n˘ch technick˘ch a technologick˘ch po-stupov, ako aj zabezpeãením ìal‰ích pro-striedkov na realizáciu zmien?

Niektoré zmeny idú veºmi pozitívne vpred.Iné, a to najmä v oblasti zavádzania informaã-n˘ch systémov, kde ide o komplexné a roz-siahle zmeny, ktoré navy‰e musia nadväzovaÈna novú legislatívu, ak nechceme vynakladaÈduplicitné v˘davky, a ktoré, Ïiaº, nemámepriamo v rukách, idú pomal‰ie, ako by smesi Ïelali. Uvedené súvisí predov‰etk˘m s pro-cesom verejného obstarávania, ktor˘ je veº-mi obtiaÏne zabezpeãiÈ v slovensk˘ch pod-mienkach tak, aby boli plánované termínydodrÏané. V prípade dlh‰ieho posunu termí-nov budeme nútení reagovaÈ prehodnotenímúãinnosti jednotliv˘ch zmien. Druhou oblas-Èou, ktorú bude potrebné rie‰iÈ, je oblasÈ prí-pravy vhodn˘ch priestorov, a to nielen z dô-

vodu centralizácie a koncentrácie úkonov,ale aj z dôvodu vytvorenia vhodn˘ch priesto-rov pre zamestnancov finanãnej správy, na-koºko v súãasnosti v mnoh˘ch prípadoch títovykonávajú svoje pracovné povinnosti v prie-storoch s havarijn˘m stavom. Reforma si kla-die za cieº zlep‰iÈ aj pracovné podmienky za-mestnancov, nakoºko uvedené priamo súvisíaj s ich v˘konom a ich spokojnosÈou.

Informaãné systémy, ako aj ich moderni-zácia hrá iste dôleÏitú úlohu pri úspe‰nomnapredovaní reformy aj v ìal‰om období.Aké máte skúsenosti s doteraj‰ími moÏnos-Èami v ich vyuÏívaní? Treba nieão meniÈ,obnovovaÈ ...?

Poìme najprv k samotnej úlohe informaã-n˘ch systémov. Hovorí sa o nich najmä v sú-vislosti so zjednodu‰ením postupov, ur˘chle-ním ãinností a podobne. Vytvorenie elektro-nického prostredia je v‰ak v súãasnosti záro-veÀ nevyhnutnou podmienkou zlep‰enia v˘-beru, zabezpeãenia úãinnej kontroly, efek-tívneho vymáhania, zníÏenia rizika daÀov˘chúnikov, ãi predchádzania organizovanémuzloãinu a tieÏ boja proti nezákonnej ãinnos-ti.

Na zabezpeãenie reformy je potrebné vy-tvoriÈ technické podmienky. Je potrebné na-hradiÈ súãasn˘ informaãn˘ systém daÀov˘chorgánov, a to vzhºadom na jeho uÏ viac ako10-roãnú prevádzku. V oblasti informaãn˘chtechnológií je toto obdobie veºmi dlhé a po-uÏitá platforma a architektúra rie‰enia, ako ajv˘vojové prostriedky sú uÏ takmer nepouÏi-teºné. Nov˘ informaãn˘ systém musí spæÀaÈpoÏiadavky na modern˘, integrovan˘, centra-lizovan˘ systém zaloÏen˘ na procesnom prí-stupe s vyuÏitím procesn˘ch modelov, s ma-ximálnou mierou automatizácie a optimalizá-cie ãinností. Musí byÈ podporená digitalizá-cia v‰etk˘ch ãinností a elektronická komuni-kácia vovnútri finanãnej správy, ako aj s oko-lím.

Ako hodnotíte prípravu legislatívy pre na-stávajúcu reformu? Oãakávalo by sa, Ïe bymala pomáhaÈ pri jednotliv˘ch postupochnavrhovan˘ch zmien. Je v‰etko v poriad-ku?

Legislatívu sa snaÏíme pripravovaÈ v súla-de s plánovan˘mi zámermi. 22. októbra 2009bol Národnou radou SR schválen˘ zákon o or-gánoch ‰tátnej správy v oblasti daní a poplat-kov, ktor˘ by mal nadobudnúÈ úãinnosÈ od za-ãiatku roka 2012. ZároveÀ bol v tento deÀ vprvom ãítaní podporen˘ návrh zákona o sprá-ve daní. Oba tieto zákony sú nevyhnutnoupodmienkou realizácie reformy. Trochu násv‰ak spomalil fakt, Ïe v momente tvorby zá-kona o správe daní nebola k dispozícii legi-slatívne vyrie‰ená oblasÈ jednotného identi-fikátora fyzickej osoby, elektronickej komu-nikácie verejnej správy, vrátane pouÏívaniazahraniãn˘ch elektronick˘ch podpisov, oblasÈspoloãn˘ch registrov a pod. Preto pri tvorbeprávnych predpisov sme museli rie‰iÈ aj tie-to ãasti a následne bude potrebné ich prispô-sobovaÈ k neskôr vytvoren˘m súvisiacimprávnym predpisom. SnaÏíme sa in‰pirovaÈ ajzahraniãím, napr. âeskou republikou, priãomsa snaÏíme sledovaÈ a implementovaÈ do le-gislatívy a do procesov najnov‰ie trendy v ob-lasti informaãn˘ch technológií.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

54

Navrhované zmeny by mali byÈ v súladenielen s právnymi predpismi Slovenskejrepubliky, ale aj s medzinárodn˘mi zmlu-vami súvisiacimi s daÀami, colníctvom ajpoistn˘mi odvodmi. Je to dorie‰ené?

Áno, pri návrhoch berieme do úvahy ajmedzinárodné záväzky, ktor˘mi je Slovenskárepublika viazaná. V podstate aj v in˘ch ‰tá-toch, kde sa realizoval tento proces, bolo nut-né sa vysporiadaÈ s touto oblasÈou, takÏe exi-stujú uÏ skúsenosti. Na príprave v‰etk˘chzmien participujú vÏdy projektové tímy tvo-rené zo zástupcov v‰etk˘ch príslu‰n˘ch in‰ti-túcií. V súãasnosti sú to popri zástupcoch MFSR najmä zástupcovia z daÀov˘ch orgánov acolnej správy, ktor˘ch úlohou je okrem inéhoustriehnuÈ aj túto oblasÈ. Pri prácach na zjed-notení v˘beru daní a odvodov participujú zá-stupcovia Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny SR a Ministerstva zdravotníctva SR,ktorí spolu so zástupcami Sociálnej poisÈov-ne a vybran˘ch zdravotn˘ch poisÈovní zabez-peãujú prenos medzinárodn˘ch záväzkov voblasti odvodov do pripravovaného rie‰enia.

In‰piruje sa Slovensko a vyuÏíva skúse-nosti z podobn˘ch aktivít z ostatn˘ch ‰tá-tov Európskej únie?

Slovenská republika nie je prv˘m ‰tátom vEurópe, ktor˘ sa zaoberá reformou daÀovej acolnej správy alebo otázkou jednotného v˘-beru daní, cla a poistn˘ch odvodov. âerpá zoskúseností z reforiem a modernizácií verejné-ho sektora v Európe i vo svete a zohºadÀujev˘znamné trendy a smerovania v tejto oblas-ti.

Ciele a zámery viacer˘ch európskych a ajmimoeurópskych vlád teda poskytli podnetya iniciatívu na zaãatie tohto reformného pro-

cesu. Táto skutoãnosÈ je viditeºn˘m pokrokomsmerom k zjednodu‰eniu, úsporám, efektivi-te, kvalitn˘m sluÏbám a komfortu. Pritomzámer, ktor˘ je plánované realizovaÈ na Slo-vensku, je vo svojej komplexnosti rie‰en˘ vmáloktorej krajine tak˘mto spôsobom. âas-tokrát je potrebné veºmi dlhé obdobie, v kto-rom sa rie‰ia otázky t˘kajúce sa zjednoteniav˘beru daní, cla a poistn˘ch odvodov, po de-klarovanom zjednotení. V prípade, Ïe sa po-darí tento zámer zrealizovaÈ tak ako bol na-staven˘, ak sa podarí zabezpeãiÈ v‰etky pod-mienky, ktoré sú nevyhnutné pre jeho splne-nie, Slovensko sa stane jedn˘m z lídrov v tej-to oblasti.

Na jednej strane je reforma a na druhejstrane je obãan. Aké zmeny bude pociÈovaÈ,bude sa môcÈ spoºahnúÈ aj na zvy‰ovaniekomfortnosti v sluÏbách a bude pociÈovaÈaj men‰iu stresovú záÈaÏ pri plnení si po-vinností?

Urãite áno, pretoÏe cieºom je zabezpeãiÈ preklienta jednoduché a komfortné vybavovaniea preniesÈ, kde je to moÏné, záÈaÏ alebo nazvalby som to skôr aktívnosÈ, na stranu verejnejsprávy.

Napr. zjednodu‰í sa súãasn˘ komplikova-n˘ systém predkladania dokumentov, zavedúsa jednotné a zjednodu‰ené formuláre. Záro-veÀ sa zredukuje ich poãet, a to aj vo vzÈahuk in˘m orgánom ‰tátnej správy a in˘m orga-nizáciám, ão znamená, Ïe subjekt nebudemusieÈ vypæÀaÈ a predkladaÈ údaje, ktoré si do-káÏe finanãná správa získaÈ z iného admini-stratívneho zdroja.

TaktieÏ spomeniem vyuÏívanie elektronic-k˘ch sluÏieb a zavedenie internetového portá-lu, ão umoÏní klientom rokovaÈ s finanãnou

správou on-line, kedykoºvek a kdekoºvek.Portál im zároveÀ poskytne jednoduch˘ abezpeãn˘ prístup k sluÏbám, umoÏní im sle-dovanie spôsobu vybavovania dokumentov,prístup k elektronického spisu, k osobnémuúãtu a mnoho ìal‰ích sluÏieb vrátane proak-tívneho poskytovania informácií spôsobom,ktor˘ si klient vyberie. Plánuje sa totiÏ zave-denie informovania klientov prostredníctvomemailu, telefónu alebo textovej správy (SMS),a to napr. pri zmenách právnych predpisov, privzniku udalosti, s ktorou súvisí plnenie povin-nosti klienta, pri vzniku pohºadávky po leho-te splatnosti a podobne.

ëalej vìaka zavedeniu jedného úãtu klientnamiesto realizácie niekoºk˘ch úhrad budemôcÈ zrealizovaÈ povinnú úhradu iba jednouplatbou a na jeden úãet a v jednom termíne.Na jednom mieste získa komplexn˘ pohºad ostave plnenia svojich povinností, ako aj po-vinností finanãnej správy voãi nemu.

Skvalitnením metodickej pomoci sa zasazabezpeãí konzistentn˘ prístup voãi klien-tom finanãnej správy. Bude vytvorené kon-taktné centrum, ktoré bude poskytovaÈ pomoc24 hodín denne, a to vyuÏitím rôznych foriemv závislosti od ãasu poskytovanej sluÏby.Klient bude môcÈ predloÏiÈ podanie na ºubo-voºnom mieste finanãnej správy a rovnakobude môcÈ na ºubovoºnom mieste získaÈ infor-mácie, potvrdenia a podobne.

Kedy sa má cel˘ proces realizácie zjedno-tenia v˘beru daní a odvodov zav⁄‰iÈ?

Cel˘ proces by sa mal zav⁄‰iÈ k 1. 1. 2014,kedy finanãná správa priberie k svojej agen-de aj úlohy spojené s v˘berom poistn˘ch od-vodov a do praxe bude zaveden˘ jednotn˘ da-Àovo-odvodov˘ proces.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

Pani riaditeºka, priblíÏte, prosím, cieº infor-maãného systému identifikátor fyzick˘chosôb, rovnako jeho úãel a vyuÏitie, je to dô-leÏité pre Slovensko?

Informaãn˘ systém Identifikátor fyzick˘chosôb bude generovaÈ základné identifikátorypre jednoznaãnú identifikáciu fyzick˘ch osôb.Tieto identifikátory, resp. jeden z nich bymal v dlhodobom ãasovom horizonte nahra-diÈ pouÏívané rodné ãíslo, ktoré podºa európ-skych ‰tandardov nespæÀa potreby ochranyosobn˘ch údajov.

Nové identifikátory bude moÏné vyuÏívaÈna komunikáciu informaãn˘ch systémov ‰tát-nej a verejnej správy s informaãn˘m systé-mom registra fyzick˘ch osôb v správe minis-terstva vnútra, na jednoznaãnú identifikáciufyzickej osoby, na vydanie certifikátu pre za-ruãen˘ elektronick˘ podpis a pre sluÏby eGo-vernmentu.

âo by mal spæÀaÈ identifikátor, aby bol najednej strane uÏitoãn˘ pre úrady a na dru-hej strane bral do úvahy predov‰etk˘mºudské práva a ochranu osobn˘ch úda-jov?

Odpoveì je jednoznaãná, tak˘to identifiká-tor musí byÈ unikátny, bezpeãne generovan˘,resp. derivovan˘, pouÏiteºn˘ v elektronic-kom aj neelektronickom svete a musí garan-tovaÈ ochranu súkromia v zmysle SmerniceEurópskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES,Smernice Európskeho parlamentu a Rady95/46/ES a dotknutej národnej legislatívy.

Z toho nepriamo vypl˘va, Ïe túto poÏiadav-ku nemôÏe splniÈ iba jeden identifikátor, alet˘ch identifikátorov bude viacero. Obãanv‰ak bude vnímaÈ iba jeden identifikátor rov-nako ako doteraz vnímal rodné ãíslo.

Ak˘ model je podºa vás vhodn˘ pre Slo-

V súlade s Európskou úniouNov˘ identifikátor fyzick˘ch osôb je iste pre spoluÏitie v Európskej únii prínosom a rovnako

aj v súlade so smernicami EÚ. Podrobnej‰ie informácie priná‰ame v rozhovore s generálnouriaditeºkou Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpeãnosti MV SR Denisou SAKOVOU,

ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

55

vensko, ão v‰etko treba pri v˘bere zohºad-ÀovaÈ?

Model zohºadÀuje to najlep‰ie zo severské-ho modelu a západoeurópskeho modelu s pri-hliadnutím na osobitosti SR. ·truktúra iden-tifikátorov bude zvolená tak, aby mohla byÈvyuÏívaná v identifikaãn˘ch a autentizaã-n˘ch prostriedkoch (napr. identifikaãné ãipo-vé karty). Identifikátory budú pridelené v‰et-k˘m fyzick˘m osobám konajúcim voãi ‰tát-nej a verejnej správe, resp. v‰etk˘m fyzick˘mosobám, ktor˘ch údaje budú evidované v ºu-bovoºnom informaãnom systéme verejnejsprávy.

âo je nevyhnutné pre to, aby boli vytvore-né ão najlep‰ie predpoklady na elektro-nickú komunikáciu medzi informaãn˘misystémami verejnej správy? Preão je todôleÏité?

Základnou podmienkou integrácie IS VS jesprístupnenie základn˘ch komponentov archi-tektúry eGovernmentu, ktoré by mali byÈ vy-uÏívané vo viacer˘ch IS VS pri elektronickejforme v˘konu správy. Vybudovanie t˘chtokomponentov sa dosiahne realizáciou kºúão-v˘ch projektov informatizácie verejnej sprá-vy, bez ktor˘ch proces informatizácie nebu-de môcÈ efektívne napredovaÈ. Za najdôleÏi-tej‰ie základné komponenty architektúry in-tegrovaného IS VS sa povaÏujú:• Elektronická identifikaãná karta,• Základné identifikátory,• Základné ãíselníky,• Základné registre,• Základné prístupové komponenty.

Ak˘m spôsobom sa dá zabezpeãiÈ zv˘‰enábezpeãnosÈ pri elektronickej komunikáciiverejnej správy s obãanmi?

Zv˘‰enú bezpeãnosÈ pri vyuÏívaní elek-tronick˘ch sluÏieb ‰tátnej a verejnej správydosiahneme prostredníctvom vyuÏívania bez-peãnej autentifikácie, identifikácie a zaruãe-ného elektronického podpisu.

V ãom vidíte efektívnej‰í spôsob komuni-kácie, väã‰ie v˘hody pre obyvateºov?

Komunikácia s verejnosÈou môÏe prebiehaÈprostredníctvom rôznych komunikaãn˘ch ka-

nálov ako napr. www, telefón, e-mail, osob-n˘ styk alebo po‰ta. V závislosti od charak-teru poskytovanej sluÏby, alebo preferenciíÏiadateºa je moÏné zvoliÈ vstupn˘ komunikaã-n˘ kanál. Prostredníctvom neho Ïiadateº po-Ïiada o poskytnutie sluÏby, ako aj v˘stupn˘kanál na doruãenie v˘stupu spracovania sluÏ-by. V̆ stupn˘ kanál je moÏné zvoliÈ nezávis-le od vstupného kanála. Napríklad obãan sipodá ÏiadosÈ prostredníctvom www/mail, alejej spracovanie formou rozhodnutia mu môÏebyÈ doruãené napr. po‰tou.

Do akej miery sa môÏu vyskytovaÈ prípa-dy zneuÏívania osobn˘ch údajov?

Z rodného ãísla, ktoré je v súãasnosti vy-uÏívané ako jednoznaãn˘ identifikátor fyzic-kej osoby je moÏné vyãítaÈ dátum narodeniaa pohlavie konkrétnej osoby. V rámci koncep-cie IFO sa jednoznaãn˘ identifikátor fyzickejosoby, resp. sada identifikátorov bude gene-rovaÈ ako bezv˘znamové identifikátory.

Táto elementárna poÏiadavka priamo súvi-sí s uplatÀovaním ºudsk˘ch práv a základn˘chslobôd fyzick˘ch osôb. A ich nedostatoãnáochrana môÏe dotknutej osobe privodiÈ neÏia-dúci zásah do jej súkromia s následkom váÏ-nej ujmy.

Napr. vyuÏívaním sady generovan˘ch jed-noznaãn˘ch identifikátorov v rámci elektro-nickej komunikácie medzi informaãn˘mi sys-témami VS sa minimalizuje riziko zneuÏitiaosobn˘ch údajov. Na rozdiel od súãasnéhostavu, keì v kaÏdom systéme ‰tátnej a verej-nej správy, ale aj v IS privátnych spoloãnos-tí, sa rodné ãíslo pouÏíva ako jednoznaãn˘identifikátor osoby. A ak z dôvodu nedosta-toãnej ochrany niekto získa prístup do niek-torého systému ‰tátnej, verejnej alebo sú-kromnej sféry (napr. zlá konfigurácia fire-walu, zle nakonfigurované programy, ako súmail servery – Sendmail, Postfix..., nebezpeã-ne nastavené systémové premenné, napr. vsystémovej premennej PATH superuÏívateºaje nastaven˘ aktuálny adresár, tzv. „.“ slabéheslá, ºahko urãiteºné, otvorené sieÈové porty,napr. sluÏba finger, vzdialené „r“ sluÏby prí-kazového interpretu, prevádzkovanie FTP,DNS, telnet a pod., staré verzie SW, chybnekonfigurované a nebezpeãné CGI programy,

príp. staré úãty uÏívateºov), potom práve nazáklade znalosti rodného ãísla moÏno bezpro-blémovo a vo veºmi krátkom ãasovom oka-mihu získaÈ v‰etky údaje o konkrétnej osobealebo zmeniÈ, prípadne vymazaÈ obsah spra-cúvan˘ch údajov (v˘‰ka finanãnej operácie,v˘‰ka konta v banke a pod.)

Problematika okolo informaãn˘ch systé-mov nie je iste lacná záleÏitosÈ, ako budeinformaãn˘ systém identifikátora osôb za-bezpeãen˘ finanãne? Máme na to?

Realizácia tejto koncepcie bude financova-ná z prostriedkov Operaãného programu in-formatizácia spoloãnosti.

Iste je dôleÏité aj to, kto obstará infor-maãn˘ systém identifikátora, bude verej-ná súÈaÏ?

Informaãn˘ systém IFO je v súãasnosti vprocese obstarávania. Obstaráva sa v zmys-le zákona o Verejnom obstarávaní postupomuωej súÈaÏe.

Ako je to s legislatívou, vyÏiada si tentoprojekt nejaké legislatívne úpravy, ão budetreba uzákoniÈ?

Urãite bude potrebné upraviÈ urãité legisla-tívne normy. V prvej etape sa predpokladá no-vela zákona ã. 301/1995 Z.z. o rodnom ãíslev znení neskor‰ích predpisov. Jedná sa o jed-noduchú úpravu, ktorá sa nedotkne obãanov,ale bude stanovovaÈ pravidlá pouÏitia IFO preIS VS. ZároveÀ umoÏní MV SR generovaÈIFO pre vyuÏitie v ìal‰ej etape. Zmena rod-ného ãísla u obãanov SR si vyÏiada úpravuìal‰ích niekoºk˘ch zákonov a dotkne sa v‰et-k˘ch obãanov SR a cudzincov s pobytom naúzemí SR. Toto bude rie‰ené v druhej etape.

Dá sa to v súãasnosti zvládnuÈ s rovna-k˘m personálnym obsadením verejn˘chspráv, Registra obyvateºov a Sekcie infor-matiky, telekomunikácií a bezpeãnosti?

Predpoklad je, Ïe áno.

Aké sú va‰e ìal‰ie plány, aké novinky z pô-sobnosti va‰ej Sekcie môÏeme v najbliωejdobe oãakávaÈ?

Jedn˘m z v˘znamn˘ch projektov blízkehoobdobia je vydávanie elektronického technic-kého preukazu s ãipom vo formáte ID1, vy-robeného na báze hrubého polykarbonátu.ëal‰ím projektom, ktorého v˘sledky pocítipriamo obãan, je sprístupnenie sluÏieb systé-mu centrálnej matriky alebo centrálnej ohla-sovne, ìalej to bude projekt implementácieelektronickej identifikaãnej karty s ãipom,projekt národnej evidencie vozidiel a pro-jekty registra fyzick˘ch osôb a registra adries.

M I N I S T E R S V O V N Ú T R A S R

56

Ú R A D V L Á D Y S R

Vበodbor na Úrade vlády je nesporne veº-mi dôleÏit˘ aj pri zabezpeãovaní úrovneelektronickej komunikácie. âo je náplÀoujeho ãinnosti?

Je to ‰iroké spektrum projektov a ãinností zoblasti informatizácie a informatiky. Podieºa-me sa na vypracúvaní koncepcií, noriem a ‰tan-dardov informaãn˘ch systémov verejnej sprá-vy, zabezpeãuje ich realizáciu vo forme projek-tov v spolupráci s odborn˘mi útvarmi úraduvlády a ústredn˘mi orgánmi ‰tátnej správy.ëalej vypracúvame odborné stanoviská k ma-teriálom predkladan˘m na rokovanie vlády,ktoré sa t˘kajú oblasti informatiky, informati-zácie spoloãnosti a ich aplikácie na racionali-záciu ‰tátnej správy a miestnej samosprávy,relevantn˘ch projektov Operaãného programuinformatizácie spoloãnosti, tu vypracúva odbor-né stanoviská a poskytuje poradenstvo v otáz-kach Operaãného programu informatizácia spo-loãnosti. Iniciujeme a realizujeme projekty nazabezpeãovanie sprístupÀovania domácich azahraniãn˘ch informaãn˘ch zdrojov pre po-treby zamestnancov úradu vlády, zabezpeãuje-me prideºovanie hardvéru a softvéru pre pouÏí-vateºov na úrade vlády, poskytuje odborno–po-radenské sluÏby v oblastiach informatiky. Za-bezpeãujeme ìalej technickú podporu poãasrokovania vlády a taktieÏ poãas v˘jazdovéhorokovania vlády.

Spravujeme a prevádzkujeme projekt Digi-tálna vláda, ako aj zabezpeãujeme rozvoj afungovanie informaãn˘ch systémov Úradu vlá-dy SR, vrátane intranetovej a internetovej stán-ky ÚV SR, ako aj ìal‰ích samostatn˘ch tema-tick˘ch webov spadajúcich pod na‰u in‰titúciu.Osobne podieºam na ãinnosti Editorial boardupre portál krajín Európskej únie Your Europe.V rámci na‰ich úloh sa sústredíme na ão naje-fektívnej‰ie rie‰enia v‰etk˘ch systémov, ãi uÏz pohºadu pracovníkov ÚV SR, ktorí sa venu-

jú jednotliv˘m agendám, ale rovnako tak obãa-nov, ktorí potrebujú v˘stupy z t˘chto systé-mov. Ide nám aj o ão naj‰ir‰ie portfólio sluÏieba obsahu v rámci na‰ich internetov˘ch strá-nok, ako aj príÈaÏliv˘ modern˘ dizajn a celko-v˘ komfort pre pouÏívateºov.

Zabezpeãujeme aj oblasÈ elektronickej in-formaãnej bezpeãnosti, na úseku ochrany uta-jovan˘ch skutoãností bezpeãnosÈ technick˘chprostriedkov.

V akom ‰tádiu je projekt Digitálna vláda aão nové prinesie? Ráta sa s jeho v˘razn˘mprínosom aj pre komunikáciu v rámci celej‰tátnej správy?

Projekt Digitálna vláda prinesie riadené spra-covanie administratívneho toku dokumentov,plnú elektronizáciu dokumentov a ich obeh prepotreby rokovania vlády SR, zefektívni zároveÀprípravu rokovania vlády SR a zlep‰í komuni-káciu Úradu vlády SR s ministerstvami a ìal-‰ími ústredn˘mi orgánmi ‰tátnej správy.

Bude tieÏ dobr˘m základom pre r˘chlu rea-lizáciu a integráciu ìal‰ích doplnkov˘ch apli-kácií, ako napr. elektronické hlasovanie a pre-zentácia úãastníkov rokovania vlády, resp. po-radn˘ch orgánov. V̆ znamn˘m prínosom budeaj redukcia obehu papierov˘ch dokumentov.Niektoré ãasti projektu sú uÏ dokonãené a po-uÏívajú sa, zvy‰né sú tesne pred spustením.Dodané hardvérové vybavenie uÏ niekoºko ro-kov umoÏÀuje úãastníkom schôdze vlády efek-tívnu prácu s prerokovávan˘mi elektronick˘midokumentmi.

Projekt Digitálnej vlády uÏ zefektívnil pro-ces interného pripomienkového konania naÚrad vlády SR kompletnou elektronizácioupripomienkovan˘ch dokumentov a ich riade-n˘m obehom.

V rámci projektu Digitálnej vlády prvé tri po-radné orgány – Legislatívna rada vlády, Hospo-dárska a sociálna rada a Cenová rada vyuÏíva-jú informaãn˘ systém na lep‰iu organizáciusvojej práce, a to hlavne na organizovanie stret-nutí, potvrdzovanie úãasti, publikovanie a pri-pomienkovanie materiálov.

Projekt je do budúcnosti moÏné ìalej rozví-jaÈ a pridávaÈ ìal‰ie moduly roz‰irujúce funk-cionalitu. Poãíta sa aj s integráciou s projektomlegislatívneho toku, ãím by sa zabezpeãil kom-plexn˘ prehºad o schvaºovanej legislatíve, od jejvzniku na príslu‰nom rezorte aÏ po uverejne-nie v Zbierke zákonov. Obãan by mal v kaÏdomokamihu prehºad o stave, v akom sa dan˘ do-kument nachádza a mohol by si pozrieÈ aj v‰et-ky jeho predchádzajúce verzie a porovnaÈ zme-ny, ktoré sa v Àom udiali poãas legislatívnehoprocesu.

V rámci programu Európskej únie IDABCsa podieºate na portáli Your Europe – Va‰aEurópa ako ãlen redakãnej rady. MôÏete

nám bliωie priblíÏiÈ tento projekt? âo pri-ná‰a pre obãanov a ão pre podnikateºov?

Portál je rozdelen˘ na dve ãasti. Jedna ãasÈje urãená pre podnikateºské subjekty a druháãasÈ je urãená pre beÏn˘ch obãanov. KaÏdá z t˘-chto ãastí je ãlenená podºa jednotliv˘ch krajína v‰etky informácie sú uvádzané v jazyku da-nej krajiny a minimálne v preklade do troch sve-tov˘ch jazykov – angliãtiny, nemãiny a francúz-‰tiny, priãom niektoré informácie sú preloÏenédo v‰etk˘ch 20 jazykov ‰tátov Európskej únie.

âo sa t˘ka tej prvej ãasti môÏem spomenúÈ,Ïe portál pomáha zistiÈ v‰etko, ão potrebujúpodnikatelia vedieÈ, napr. o rôznych moÏnos-tiach financovania, zakladaní a financovanípodniku, úãtovníctve, daniach, o sociálnom za-bezpeãení, o pracovnom práve, verejnom ob-starávaní a o mnoh˘ch ìal‰ích oblastiach. Po-rtál taktieÏ poskytuje mnoÏstvo praktick˘chinformácií a uÏitoãn˘ch odkazov na ‰pecializo-vané internetové stránky, ktoré môÏu pomôcÈotvoriÈ rôznym spoloãnostiam a podnikateºomcestu na nové trhy. Prostredníctvom obchod-n˘ch komôr si môÏu spoloãnosti nájsÈ nov˘chobchodn˘ch partnerov alebo osloviÈ príslu‰nésubjekty, ktoré im poskytnú odborné osobné po-radenstvo.

âo sa t˘ka podnikateºov, na stránke Va‰aEurópa môÏu podnikateºské subjekty r˘chlonájsÈ informácie, ktoré potrebujú a dozvedia satieÏ, ako sa môÏu vyhnúÈ zbytoãnej byrokracii.Portál je urãen˘ napr. pre t˘ch, ktorí sa chysta-jú zaloÏiÈ si poboãku v niektorom inom ‰táteEurópskej únie a ktorí potrebujú vedieÈ, aké ad-ministratívne kroky musia vykonaÈ. Podnikate-lia ìalej na portáli nájdu orgány, na ktoré je po-trebné sa obrátiÈ a ako ich kontaktovaÈ, rovna-ko tak i spôsoby financovania, t. j. aké formyfinancovania sú dostupné a kde je moÏné zís-kaÈ osobné poradenstvo.

V druhej ãasti sa nachádzajú informácie preobãanov, kde stránka pomáha obãanom nájsÈodpovede na kºúãové otázky v oblastiach kaÏ-dodenného Ïivota, ako sú napr. ‰kolsk˘ systém,právo na pobyt v inej krajine EÚ, poistenievozidla a vodiãsk˘ preukaz, uznanie kvalifiká-cie na v˘kon povolania, sociálne zabezpeãenie,práva obãana, ktoré vypl˘vajú z obãianstvaEÚ, spotrebiteºské otázky, dane a mnohé ìal-‰ie oblasti.

Na portáli môÏu obãania nájsÈ rôzne viacja-zyãné príruãky, praktické informaãné letáky,zoznamy uÏitoãn˘ch adries a príslu‰n˘ch odka-zov, ktoré im môÏu pomôcÈ pri celom procesesÈahovania a usadenia sa v inej krajine EÚ.TaktieÏ môÏu vyuÏiÈ ‰pecializované sluÏby,ktoré im poskytnú poradenstvo pri konkrét-nych problémoch alebo im stránka môÏe po-môcÈ vyrie‰iÈ konkrétny problém.

Obãanom stránka zasa poskytuje informáciepre t˘ch, ktorí majú záujem ‰tudovaÈ, pracovaÈalebo ÏiÈ v niektorom inom ãlenskom ‰táte EÚ.

Digitálna vláda

Jedn˘m z hlavn˘ch cieºov, ktor˘ je definovan˘ v pláne e-Europa pre podporu informaãnejspoloãnosti v Európe, je práve digitálna vláda. Na jeho napæÀaní pracuje aj riaditeº Odboru

informatiky a elektronick˘ch sluÏieb Úradu vlády Slovenskej republiky Ing. Jakub âECH, ktor˘ poskytol informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

57

Portál je urãen˘ pre t˘ch obãanov, ktorí sa sÈa-hujú do niektorého iného ‰tátu Európskej únie,ktorí potrebujú informácie o tom, aké formali-ty je potrebné vyplniÈ pri cestovaní z domov-skej krajiny a pri príchode do novej krajiny. Pret˘ch, ktorí si nie sú istí, aké sú ich práva na so-ciálne zabezpeãenie (zdravotné zabezpeãenie,sociálne dávky, dôchodok atì.), ktoré nado-budli vo svojej krajine a ktorí potrebujú infor-mácie o tom, ãi musia svoje vozidlo zaregistro-vaÈ a kde ho majú zaregistrovaÈ.

PriblíÏte nám úroveÀ internetov˘ch stránokÚradu vlády SR, aká je nároãnosÈ ich koor-dinácie?

V oblasti internetov˘ch stránok máme – do-volím si tvrdiÈ – v˘nimoãné postavenie v celej‰tátnej správe. Ako jediná in‰titúcia nemáme lenjednu alebo dve internetové stránky, ale pribliÏ-ne 25 tematicky aj graficky rozliãn˘ch stránok,ão je o to nároãnej‰ie z pohºadu koordinácie,správy a prevádzky. Toto ‰pecifikum vypl˘vaz toho, Ïe len Úrad vlády SR zastre‰uje dvochvysok˘ch ústavn˘ch ãiniteºov, okrem toho 3splnomocnencov (pre informatizáciu, rómskekomunity a ‰port), viacero tém z oblasti ãlen-stva v EÚ vrátane ãerpania eurofondov a ìal-‰ie. Napriek zloÏitosti tejto ‰truktúry stránoksme k nej pristúpili, pretoÏe nám záleÏí na po-Ïiadavkách v‰etk˘ch útvarov a pracovníkovÚradu vlády SR, ako aj na spokojnosti obãanova náv‰tevníkov na‰ich stránok. ZároveÀ sa pritvorbe v‰etk˘ch na‰ich stránok snaÏíme po-uÏívaÈ nielen najmodernej‰ie technológie, aleaj zabezpeãovaÈ ão najvy‰‰iu prístupnosÈ strá-nok pre slabozrak˘ch a nevidiacich. To doka-zuje aj vysoké hodnotenie pri testovaniach strá-nok ‰tátnej a verejnej správy, kde sa stránka ÚVSR umiestnila na najvy‰‰ích prieãkach. Rovna-ko ma pote‰ilo zverejnenie správy v médiách,Ïe ÚV SR je jedin˘ z rezortov, ktoré majústránku k niektorému operaãnému programu,ktor˘ si ju vytvoril aj vìaka vlastn˘m pracov-níkom odboru informatiky a elektronick˘chsluÏieb bez ak˘chkoºvek ìal‰ích finanãn˘ch ná-kladov.

Ako je to s prezentáciou predsedu vlády,predpokladám, Ïe vzrastá záujem o jehoosobu, dokáÏete uspokojiÈ verejnosÈ?

Prirodzen˘ záujem o osobu predsedu vládySR a jeho aktivity vyvolal potrebu sprístupniÈtieto informácie na internete. Preto v máji mi-nulého roka bola spustená internetová stránkawww.premiersr.sk. Na úvod by som vyzdviholpútavú grafiku a moderné stvárnenie stránky,kde sme pouÏili najnov‰ie technológie. Osob-ne ju povaÏujem za jednu z najlep‰ích stránokv danej oblasti.

Náv‰tevníci a záujemcovia sa na nej môÏudozvedieÈ veºa o ãinnosti predsedu vlády SR,nájsÈ denne aktualizované informácie dopæÀa-né o videozáznamy a fotografie. Príspevky súlogicky ãlenené do jednotliv˘ch kategórií, ãodo veºkej mieri prispieva k prehºadnosti strán-ky. Príkladom sú pravidelne aktualizované no-vinky, vyhlásenia, prejavy a tlaãové konferen-cie.

K lep‰ej informovanosti a prístupu k infor-máciám bola zriadená rubrika „zasielanie no-viniek“. Staãí v nej zadaÈ e-mailovú adresu a ná-v‰tevník je pravidelne informovan˘ prostred-níctvom e-mailov˘ch správ. Rubrika „Sp˘taj-te sa premiéra“, slúÏi obãanom, ktorí chcú po-

loÏiÈ otázku predsedovi vlády a tie, ktoré sa t˘-kajú aj ‰ir‰ej skupiny, nie osobného problémukonkrétneho ãloveka, alebo sa dokonca opaku-jú, sú zverejÀované spolu s odpoveìou v rubri-ke „Odpovede na otázky“.

Nepochybne zaujímavosÈou stránky je sek-cia „LÏi v médiách“, kde sa predseda vlády SRsnaÏí reagovaÈ na mnohé nepravdivé a ten-denãné informácie v médiách. Takisto blogpremiéra patrí medzi najnav‰tevovanej‰ie rubri-ky, aj keì poãet príspevkov nie je v takommnoÏstve ako u beÏn˘ch blogerov. Veríme, Ïeupravená forma z písan˘ch ãlánkov na video-blog zv˘‰i jej atraktivitu. Stránka premiersr.skje prepojená na YouTube kanál, kde sa nachá-dzajú spracované (skrátené) videozáznamy zakcií, na ktor˘ch sa zúãastnil premiér, alebo prí-hovorov, ãi vyhlásení. ZaujímavosÈou je taktieÏprepojenie na Flickr so zverejnen˘mi fotkamiz „trochu iného súdka“.

Stránka predsedu vlády sa mení. Mení sapodºa narastajúcich potrieb a zistení, ktoré sadozvedáme zo ‰tatistík náv‰tevnosti a reakciínáv‰tevníkov. Veríme, Ïe aj t˘mto spôsobomsme pomohli dostaÈ sa bliωie k obãanovi alep‰ie informovaÈ o predsedovi vlády SR.

Okrem stránky premiéra ste vytvorili a spus-tili aj samostatnú internetovú stánku prepodpredsedu vlády. Preão?

Prezentácia o ãinnosti ústavn˘ch ãiniteºovprostredníctvom internetovej stránky je priro-dzen˘m krokom k informovaniu ‰irokej verej-nosti. Za t˘mto úãelom bola zriadená prezen-tácia podpredsedu vlády SR. Kvôli jednodu-chosti a pohodlnosti bola web stránka zriade-ná aj na adrese www.vicepremier.sk. Zadanímjednoduchej adresy sa náv‰tevníci oboznámiaso ‰irok˘m portfóliom, ktoré vicepremiér SRDu‰an âaploviã zabezpeãuje.

Stránka okrem faktografick˘ch informácii,ako napríklad Ïivotopis, publikácie, informácieo kancelárii a kontaktoch obsahuje aj pravidel-ne aktualizované informácie o aktivitách a pat-ria tam aj tlaãové správy, oznamy a vyhlásenia.Na stránke sa môÏe uÏívateº dozvedieÈ o akti-vitách a postojoch k najrôznej‰ím problemati-kám. V prehºadnom kalendári akcií sa obãaniamôÏu chronologicky dozvedieÈ o akciách, naktor˘ch sa podpredseda zúãastnil alebo zúãast-ní v budúcnosti.

Náv‰tevou rubriky „Zaujímavosti“ spozná-te napr. majetkové pomery podpredsedu vládySR. ·írka aj hæbka informácií vychádza z 12 ob-lastí pôsobnosti vicepremiéra a jeho agendy. At-raktivitu webu zdôrazÀuje neustále dopæÀaná fo-togaléria. Kvalitu tohto informaãného kanálupodãiarkujú aj informácie v ‰peciálnych rubri-kách: Dotácie, Euroinfo, Európska politika a ve-domostná spoloãnosÈ, Finanãn˘ mechanizmusEHP, Nórsky finanãn˘ch mechanizmus a ·vaj-ãiarsky finanãn˘ mechanizmus, ale aj proble-matika ºudsk˘ch práv a národnostn˘ch men‰ín,Operaãn˘ program informatizácia spoloãnosti.ëalej informácie z Rady vlády pre mimovlád-ne neziskové organizácie a Rady vlády pre ná-rodnostné men‰iny a etnické skupiny, ãi Úradpre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí a V̆ bor mi-nistrov pre drogové záleÏitosti a kontrolu drog.

Je potrebné poznamenaÈ, Ïe stránka prechá-dza neustálymi zmenami, a to nielen obsaho-v˘mi, priãom vznikajú nové rubriky alebo saupravujú existujúce, ale aj funkãn˘mi – abybola uÏívateºsky komfortnej‰ia a prehºadnej‰ia.

Zabezpeãujete tieÏ oblasÈ bezpeãnosti infor-maãn˘ch systémov. Aké sú najdôleÏitej‰ieúlohy v tomto smere?

V ‰tátnej a verejnej správe sa informácie vãoraz väã‰ej miere spracúvajú v elektronickejforme pomocou poãítaãov a in˘ch informaãno-komunikaãn˘ch technológií. Aj preto je jednouz úloh OIES zabezpeãiÈ technické zariadenia adátovú infra‰truktúru pred rôznymi potenciál-nymi hrozbami.

Informaãn˘ systém Úradu vlády SR je chrá-nen˘ pred vonkaj‰ími hrozbami a zlyhania-mi. Z pohºadu fyzickej bezpeãnosti je to zá-lohovanie zdrojov napätia, redundancia ko-munikaãn˘ch liniek, fyzické zdvojenie zaria-dení s kritick˘mi servermi. V‰etky dôleÏitéinformácie sú niekoºkonásobne zálohované.Prístup k nim, ak ide o citlivé osobné a slu-Ïobné údaje je starostlivo regulovan˘ tak,aby nedochádzalo k ich úniku a zneuÏitiu. Fi-rewallmi a IPS/IDS systémami je privátnasieÈ chránená pred útokmi z prostredia inter-netu. Veºk˘ dôraz sa kladie aj na bezpeãnéa spoºahlivé fungovanie internetov˘ch strá-nok Úradu vlády SR. SlúÏia totiÏ jednakako informaãné stránky o ãinnosti Úraduvlády SR, ako aj o ìal‰ích oblastiach. Naich ochranu sa okrem iného pravidelne in-‰talujú najnov‰ie programy, moduly, do-plnky a denne sa monitorujú, vyhodnocujúa analyzujú logy a na ich základe sa pripra-vujú a realizujú opatrenia na odstránenieprípadn˘ch hrozieb útokov.

Elektronická po‰ta smerujúca na a z Úraduvlády SR je zabezpeãená vo viacer˘ch stup-Àoch: antivírovou a antispamovou ochranouna centrálnom serveri aÏ po antivírovú ochra-nu jednotliv˘ch staníc a poãítaãov siete (chrá-nia aj proti infiltrácii ‰kodlivého SW prostred-níctvom lokálne pripájan˘ch zariadení). Pracov-níci si pravidelne zvy‰ujú kvalifikáciu ‰kolenia-mi v oblasti bezpeãnosti. Navy‰e nám z Orga-nizaãného poriadku Úradu vlády SR vypl˘vazabezpeãovanie oblasti bezpeãnosti technic-k˘ch prostriedkov. V tomto smere sa podieºa-me na viacer˘ch dôleÏit˘ch projektoch, bohu-Ïiaº pre ich charakter vám k nim nemôÏemuviesÈ viac podrobností.

Aké máte plány v najbliωej budúcnosti?Darí sa a budú sa vyuÏívaÈ v‰etky moÏnos-ti, ktoré internet ponúka?

Aj na najbliωie mesiace mám pripraven˘nabit˘ program v súvislosti s realizáciou viace-r˘ch projektov. Plánujeme kompletne dokonãiÈa implementovaÈ projekt digitálnej vlády, vrá-tane modernizácie hardvérového vybavenia vzasadacej miestnosti vlády, chystáme spustenievlastného internetového vysielania z tlaãov˘chkonferencií, pripravujeme moÏnosÈ ãetovaniaobãanov priamo s premiérom, rovnako uvaÏu-jeme nad jeho prezentáciou na facebooku, ke-ìÏe chceme obsiahnuÈ v‰etky moÏnosti, ktoréinternet v súãasnosti ponúka. Z pohºadu infor-maãného systému Úradu vlády SR pripravujerozsiahlu zmenu a modernizáciu e-mailov˘cha domén serverov s cieºom zlep‰iÈ a zv˘‰iÈkomfort pracovníkov úradu a t˘m e‰te viaczr˘chliÈ a zefektívniÈ vybavovanie agendy prev‰etk˘ch obãanov ãi podnikateºov, ktorí sú avÏdy budú na‰ou najvy‰‰ou prioritou.

Ú R A D V L Á D Y S R

58

iného hovorí „Obãania majú právo zúãastÀo-vaÈ sa na správe verejn˘ch vecí priamo aleboslobodnou voºbou svojich zástupcov. Cudzincis trval˘m pobytom na území Slovenskej repu-bliky majú právo voliÈ a byÈ volení do orgánovsamosprávy obcí a do orgánov samosprávyvy‰‰ích územn˘ch celkov. Volebné právo jev‰eobecné, rovne a priame sa a vykonáva sa taj-n˘m hlasovaním. Podmienky v˘konu volebné-ho práva ustanoví zákon“.

Podºa rôznych odhadov poãet Slovákov Ïi-júcich v zahraniãí sa pohybuje medzi 2 aÏ 2,5milióna osôb. Pozrime sa teda bliωie, aké ‰pe-cifické podmienky stanovuje zákon k uplatne-niu volebného práva pre Slovákov Ïijúcich v za-hraniãí a ako sa tieto podmienky premietajú doreálneho v˘konu konkrétnej realizácie.

Na zaãiatok povedzme, kto je v zmysle zá-kona Slovákom Ïijúcim v zahraniãí a kto znich má volebné právo realizovateºné na úze-mí Slovenskej republiky. Podºa §2 ods. a, 1, 2zákona ã. 474/2005 Z. z. o Slovákoch Ïijúcichv zahraniãí a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-konov „Slovákom Ïijúcim v zahraniãí je osoba,ktorá nemá trval˘ pobyt na území Slovenskej re-publiky a 1. je ‰tátnym obãanom Slovenskejrepubliky alebo 2. nie je ‰tátnym obãanom Slo-venskej republiky, ale uchováva si národné po-vedomie a on alebo jeho predok v priamom rademá slovenskú národnosÈ“. Volebné právo sa vcelosvetovej legislatíve v‰eobecne viaÏe na‰tátne obãianstvo, takÏe aj zákonná moÏnosÈúãasti na voºbách prezidenta SR a voºbách doNR SR, sa viaÏe na Slovákov Ïijúcich v zahra-niãí – obãanov Slovenskej republiky, uvede-n˘ch v ods. a.1.

Podºa § 4 ods. 6 zákona ã. 46/1999 Z. z. ospôsobe voºby prezidenta SR, o ºudovom hla-sovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektor˘chìal‰ích zákonov „...obãana, ktor˘ nemá trval˘pobyt na území SR a dostaví sa v deÀ voºby dovolebnej miestnosti, okrsková volebná komisiadopí‰e do zoznamu oprávnen˘ch voliãov, ten-to zápis vyznaãí v jeho platnom cestovnom do-klade a umoÏní mu voliÈ pri splnení v‰etk˘ch zá-konom stanoven˘ch podmienok. Voºby nemoÏ-no vykonaÈ zo zahraniãia, ani na veºvyslanect-ve alebo generálnom konzuláte, ale len na úze-mí Slovenska a zastúpenie obãana nie je prí-pustné“. V praxi to znamená, Ïe moÏnosÈ úãas-ti Slovákov Ïijúcich v zahraniãí na priamejvoºbe prezidenta je minimálna a prakticky bez-v˘znamná.

Obãania Slovenskej republiky, ktorí Ïijú ale-bo sa zdrÏiavajú v zahraniãí, sa môÏu zúãast-niÈ volieb do Národnej rady SR prostredníctvompo‰ty. Kore‰pondenãne môÏu hlasovaÈ obãaniaSR, ktorí 1) nemajú trval˘ pobyt na území SR,2) majú trval˘ pobyt na území SR, ale v ãase

volieb sa zdrÏiavajú mimo jej územia. Abysme mohli porovnaÈ tieto moÏnosti pracovne oz-naãíme prvú skupinu ako OSR 1 a OSR 2.Vzhºadom na to, Ïe Ïiadna ‰tátna in‰titúcia ne-eviduje na základe príslu‰ného zákona, ãi zá-konnej vyhlá‰ky, migraãné pohyby a pobyt ob-ãanov Slovenskej republiky v zahraniãí, nie jemoÏné presne stanoviÈ ich poãet a sme odkáza-ní len na odhady, ktoré sa pohybujú v rozme-dzí od 150 aÏ 300-tisíc osôb.

Do skupiny OSR1 prináleÏia osoby, ktorépatria k tzv. starej emigrácii t.j. pred rokom1968, ich potomkov a manÏelsk˘ch partnerov(cudzincov), ktor˘m na základe poÏiadaniabolo v zmysle zákona udelené ‰tátne obãianstvoSR; emigrácia z rokov 1968 – 1969 a uteãen-cov z obdobia 1970 – 1989; migranti ktoríodi‰li za prácou alebo ‰túdiom a trvalo sa usa-dili v zahraniãí; tzv. manÏelská emigrácia; cu-dzí ‰tátni príslu‰níci slovenského i neslovenské-ho pôvodu, ktorí poÏiadali o udelenie ‰tátnehoobãianstva SR, väã‰inou nositelia dvojitého‰tátneho obãianstva. Podºa ná‰ho odhadu tátoskupina tvorí pribliÏne 30% z celkového poã-tu obãanov Slovenskej republiky trvalo Ïijúcichv zahraniãí. Títo obãania môÏu v zmysle § 10a 12 zákona ã. 333/2004 Z. z. o voºbách do Ná-rodnej rady Slovenskej republiky, voliÈ na zá-klade zaradenia do osobitného zoznamu voli-ãov, ktor˘ vedie Mestská ãasÈ Bratislava-Petr-Ïalka. V § 10 sú stanovené podmienky, ktorémusí voliã splniÈ pre zapísanie do osobitnéhozoznamu voliãov. Ide o pomerne zloÏitú a ÈaÏ-kopádnu procedúru, ktorá väã‰inu potenciál-nych voliãov vopred odradí od úãasti na voº-bách. V˘sledky ostatn˘ch volieb znamenaliúpln˘ prepad úãasti tejto skupiny voliãov, kto-rí za tak˘chto podmienok rezignovali na moÏ-nosÈ voºby po‰tou.

Do skupiny OSR2 prináleÏia osoby, ktoré saprechodne zdrÏiavajú v cudzine a to krátkodo-bo alebo dlhodobo za úãelom práce, ‰túdia avzdelávania, rekreácie a turistiky, obchodu ain˘ch dôvodov. Mnohí z t˘chto „doãasn˘ch“Slovákov Ïijúcich v zahraniãí síce trvalo b˘va-jú v zahraniãí, ale trval˘ pobyt majú prihláse-n˘ v mieste na území Slovenskej republiky.Títo obãania môÏu poÏiadaÈ obec svojho trva-lého pobytu o voºbu po‰tou alebo musia prices-tovaÈ na Slovensko.

Podºa údajov ·tatistického úradu SR sa v par-lamentn˘ch voºbách 2006 zúãastnilo 2 335 917osôb, ão predstavovalo 54,67 % zo zapísan˘chvoliãov, z toho z cudziny 3 427 osôb t. j. 0,14% a z toho vo volebnom okrsku Mestská ãasÈBratislava-PetrÏalka, len 543 obálok.

C. Baláz

Voºby sú v demokratick˘ch formách ‰tátu zá-kladnou a pravidelnou formou, ktorej prostred-níctvom sú ustanovené orgány a ‰tátni funkcio-nári urãitého spoloãenstva ºudí cestou hlasova-nia. K najdôleÏitej‰ím z nich patria parlamen-ty, hlavy ‰tátov, orgány územnej samosprávy asúdne orgány.

„KaÏd˘ má právo zúãastÀovaÈ sa na správesvojej krajiny priamo, alebo prostredníctvomslobodne zvolen˘ch zástupcov. KaÏd˘ má prá-vo na rovnak˘ prístup k verejnej správe vo svo-jej krajine. Základom vládnej moci nech jevôºa ºudu; táto vôºa má byÈ vyjadrená pravidel-ne konan˘mi a riadne vykonávan˘mi voºbami,na základe v‰eobecného a rovného hlasovacie-ho práva, tajn˘m hlasovaním alebo in˘m rov-nocenn˘m postupom zabezpeãujúcim sloboduhlasovania“ ãlánok 21 V‰eobecnej Deklarácieºudsk˘ch práv schválenej Valn˘m zhromaÏde-ním OSN 10. decembra 1948.

Obãania Európskej únie s pobytom v ãlen-skom ‰táte, ktorého nie sú ‰tátnymi príslu‰ník-mi, majú právo voliÈ (aktívne volebné právo)alebo byÈ volen˘ (pasívne volebné právo) vovoºbách do Európskeho parlamentu a majúprávo voliÈ a byÈ volen˘ v komunálnych voº-bách v krajine svojho pobytu za rovnak˘chpodmienok ako ‰tátni príslu‰níci tohto ‰tátu.Toto právo sa uplatÀuje v súlade s vnútro‰tát-nymi právnymi predpismi, teda národn˘mi vo-lebn˘mi zákonmi dan˘ch krajín, predov‰et-k˘m ústavou a osobitn˘mi volebn˘mi zákon-mi. V praxi to znamená, Ïe obãania SR privoºbách do Európskeho parlamentu nemusiaprísÈ na Slovensko, môÏu voliÈ v príslu‰nejkrajine EÚ, ale musia poÏiadaÈ o zapísanie dozoznamu voliãov, kde majú pobyt. Na tomto zá-klade sa uskutoãní v˘mena informácií medzipríslu‰n˘m ãlensk˘m ‰tátom a Slovenskou re-publikou, zo zoznamu voliãov na Slovenskubudú vy‰krtnutí a môÏu hlasovaÈ za euro po-slancov krajiny, v ktorej volia.

Ústava Slovenskej republiky v ãl. 30 okrem

Volebná legislatíva a moÏnosti aktívnej úãasti Slovákov

Ïijúcich v zahraniãí vo voºbách do Národnej rady SR v roku 2010

Z A H R A N I â N Í S L O V Á C I

Pokraãovanie v budúcom ãísle

59

N Á R O D N Á R A D A S R

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li opoziãné strany?

Pomerne vysokou aktivitou v parlamentea predkladaním väã‰ieho poãtu noviel v par-lamente.

A negatívne?T˘m, Ïe nevedeli cel˘ ãas nájsÈ inú kartu,

ako tú, ktorou e‰te viac pomáhali RobertoviFicovi zvy‰ovaÈ jeho popularitu a preferencie.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

Uspokojivé aÏ dobré v˘sledky vo voºbáchdo europarlamentu a vy‰‰ích územn˘ch cel-kov.

Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne zapoji-la do rie‰enia dopadov globálnej krízy naobyvateºov Slovenska?

Myslím, Ïe áno. Schválila desiatky vlád-nych opatrení a noviel zákonov, ktoré vytvo-rili ‰irokú paletu prostriedkov na strane neza-mestnan˘ch, i zamestnávateºov na udrÏaniealebo vytvorenie nov˘ch pracovn˘ch príleÏi-tostí. Parlament moÏno mal vyvinúÈ väã‰ítlak na ministerstvá i vládu, aby periodickya efektívne vyhodnocovali tieto opatrenia aneúãinné utlmovali a úãinné aktívnej‰ie roz-víjali.

V tomto roku sa konali troje volieb – pre-

zidentské, Ïupné a eurovoºby. Ako ste vy-hodnotili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chtovolebn˘ch aktoch?

Prezidentské voºby nám dali úãinné a pers-pektívne skúsenosti do budúcich rozhodova-ní. Îupné a euvoºby priniesli pre ºudovú stra-nu v˘sledky, ktoré boli nad oãakávanie odbor-níkov a médií. OpäÈ sa potvrdilo, Ïe ªS-HZDS má stále svoje stabilné postavenie naslovenskej politickej scéne a podporu ºudo-v˘ch voliãov, hlavne na vidieku.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Smer je e‰te na vzostupnej krivke svojej po-pularity a bude na nej e‰te polovicu alebo ajcelú ãasÈ budúceho volebného obdobia. VyuÏiloslabenie HZDS v predchádzajúcom voleb-nom období, ktoré oslabili organizované a„ÈaÏké“ odchody ãasti poslancov a malú ak-tivitu a presvedãivosÈ poslancov kºúãov˘chparlamentn˘ch v˘boroch. Smer-SD to vyuÏila svojou aktívnou, agresívnou a populárnou aÏpopulistickou politikou prebral v˘znamnúãasÈ na‰ich voliãov. Má talentovaného a efek-tívneho ‰éfa strany, ktor˘ aktívne útoãne aúãinne smerom k svojim voliãom upevÀovalaj v minulom roku svoje pozície. Smer robil

a hlavne dobre hovoril to, ão ºudia potrebujúa radi to na televíznych obrazovkách sledujú.

Pravá ãasÈ politického spektra sa úspe‰netrie‰tila a robila takú politiku, aká skôr pro-spievala Smeru. Úãinne pripravovala pôdupre smeãovanie skôr predsedovi Smeru akosebe.

A propos, za podstatnú chybu povaÏujemaj to, Ïe opoziãné strany tak urputne bránilivstupu ªudovej strany-HZDS medzi európ-skych ºudovcov, aÏ dosiahli to, Ïe moÏno imt˘ch 5 – 10 % bude stále ch˘baÈ, aby mohlizostaviÈ vládu v budúcej perspektíve. Miku-lበDzurinda to asi vytu‰il, ale KDH to nako-niec poriadne zaklincovalo.

Predseda vlády Robert Fico po kritick˘chvyjadreniach eurosocialistov na adresuSlovenskej národnej strany povedal, Ïe„kaÏdá politická strana, ktorá prekroãípäÈpercentnú hranicu, má maÈ príleÏitosÈpodieºaÈ sa na vytváraní koalície. Ak tobude dobré pre Slovensko, tak pôjdeme sKDH. Ak to bude dobré pre Slovensko, takpôjdeme so SNS, HZDS alebo niek˘min˘m“. âo podºa vás bude rozhodovaÈ o zo-stavení budúcej parlamentnej väã‰iny?

Uvedená predvolebná „ stratégia“ Smeru jeiba povinná pirueta pre politické strany, aninie tak pre voliãov. Ja si myslím, Ïe Smer-SDpotrebuje SDKÚ-DS v politickom ringu akonutného sparingpartnera – koho iného... KDHby voliãskou historickou kontrapozíciou pri-pravilo pomaly osud SDª a v Smere aspoÀb˘valí ãlenovia b˘valej SDª to vedia a cítia.A SMK a Most-Híd vyluãujú SNS, takÏeskôr SNS, v‰ak. No, a HZDS? Ako ukázaliÏupné voºby, Smer chcel, ba priam musel oz-naãiÈ HZDS ako svojho strategického partne-ra do volieb i budúcnosti.

TakÏe budúce zostavovanie koalície budevyzeraÈ podºa toho, koºko poslancov získaHZDS a koºko SNS a ãi Smer bude potrebo-vaÈ k zostaveniu vlády len HZDS, alebo e‰teaj SNS. No a, prípadn˘ parlamentn˘ Most-Híd bude maÈ sotva nad 5 %, a to je pre Smermálo.

Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami a v kto-r˘ch témach mala koalícia a opozícia naj-bliωie?

Príãinou vysokej úrovne rozporov je „trva-lo bojová nálada“ líderskej koaliãnej a opo-ziãnej strany, prítomnosÈ niektor˘ch, genetic-

HZDS má stabilné postaveniena politickej scéne

Na konci supervolebného roka to azda ani nemôÏe byÈ inak – podobne ako inde ani v Parlamentnom kuriéri sa nedá vyhnúÈ hodnoteniu uplynulého roka, ão povaÏujú poslanci

v Àom za pozitívne a ão za negatívne, ako sa im (ne)podarilo limitovaÈ dopady ekonomickej krízyna slovenskú spoloãnosÈ, ão oãakávajú od budúceho roka. V ankete Parlamentného kuriéra

odpovedajú Jozef HALECK¯ (ªS-HZDS), Július BROCKA (KDH) a Ivan ·TEFANEC (SDKÚ-DS).

60

N Á R O D N Á R A D A S R

ky podmienen˘ch agresívnych poslancov aantagonistick˘ boj oboch nacionálnych strán,ktor˘m bojové nasadenie náramne vyhovuje,ba je aÏ nutné. Skoro v‰etky praktické témysú s opaãn˘m energetick˘m nábojom. Naãom sa koalícia a opozícia môÏe zhodovaÈ?To sú európske a ìal‰ie medzinárodné zmlu-vy, otázky religiózne a to je asi v‰etko.

Predseda Smeru sa netají t˘m, Ïe by chcelv budúcom roku e‰te do volieb predloÏiÈ aschváliÈ zákon o pôvode majetku – je pod-ºa vás, tobôÏ po v˘roku ústavného súdu,moÏné prijatie efektívnej a ústavnej normy?

Smer, ale aj opozícia, budú naìalej prijímaÈzákony o pôvode majetku, aÏ sa im to raz na-koniec podarí. Aby pre‰iel parlamentom amoÏno aj ústavn˘m súdom, bude asi okypte-n˘ tak, Ïe vlastne bude ani nie veºmi potreb-n˘. Dúfam, Ïe nebude to zákon, ktor˘ sa budee‰te prijímaÈ dlho a opakovane, hlavne prednejak˘mi dôleÏit˘mi voºbami.

Otázkou stále zostáva, preão Smer a opo-zícia v predchádzajúcom období tento zákonneprijali. Mohli, mali ústavnú väã‰inu. Otom, Ïe nie je moÏná retroaktivita, dokazova-nie nelegálnych príjmov obvinen˘m a nie jemoÏné, ani ìaleké obdobie dozadu na skúma-nie tak˘ch vecí, vedia aj ‰tudenti práva, a nieto e‰te príslu‰né právnické kapacity v parla-mente.

Budúci rok je ìal‰ím supervolebn˘m ro-kom – ão budete povaÏovaÈ za úspech va-‰ej strany v budúcom roku v parlament-n˘ch a obecn˘ch voºbách?

UÏ by sa niektoré tie voºby aj pospájaÈ, abysme ich nezdevalvovali. Samozrejme, nie súto ani parlamentné, ale aj obecné. V parla-mentn˘ch voºbách by sme boli spokojní vte-dy, keby sme získali toºko poslancov, abystaãila vládna dvojkoalícia. My uÏ vieme,kde by sme boli. V miestnych, obecn˘ch amestsk˘ch voºbách by sme opäÈ chceli vytvá-

raÈ úspe‰né víÈazné koalície, podobne ako vovoºbách do VÚC, so Smerom.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity –myslíte si, Ïe je to vôbec moÏné, aby si po-slanci sami siahli na tento v˘dobytok?

Poslaneckú imunitu mohli aj opozícia, ajSmer, úãinne obmedziÈ ústavn˘m zákonom,v minulom volebnom období. Preão to neuro-bili? Pokusy opäÈ budú, je to úãinné na voli-ãov. A tí istí budú sa pokú‰aÈ predkladaÈ tie-to zákony o obmedzení poslaneckej imunityopäÈ. Aby sa obmedzila poslanecká imunitaiba na v˘roky v parlamente, musí byÈ ideál-na, aÏ historicky dobrá kon‰telácia v‰etk˘chhviezd a planét.

Budete chcieÈ byÈ aj naìalej poslancomNR SR?

Akú odpoveì by ste asi mohli dostaÈ ...

n˘m proti tomuto pilieru drvivá väã‰ina ºudípochopila, o ão ide a zachovala sa zodpoved-ne. Úspechom bolo aj zastavenie plytvania au‰etrenie peÀazí ºudí napríklad v kauzách Ti-pos, nástenkov˘ tender, ãi mediálny kom-plex.

Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnejkrízy na obyvateºov Slovenska?

NR SR zostala snáì jedin˘m parlamen-tom v Európe, kde nám bola odopretá disku-sia na túto tému. UÏ len tento fakt svedãí otom, Ïe odpoveì je jasné NIE. Presadenímstraníckeho princípu vládna koalícia neustá-le tvrdo‰ijne odmietala opoziãné návrhy, ajkeì niektoré z nich si napokon osvojila, naj-mä v zníÏení daní cez zv˘‰enie nezdaniteºné-ho minima, v skrátení lehoty na vrátenieDPH, alebo pri príspevkoch zamestnancom,ktorí momentálne nemajú prácu. KeìÏe aleomnoho viac t˘chto návrhov vládna koalíciaodmietla (zjednodu‰enie odvodov, ur˘chlenieãerpania eurofondov, predæÏenie podpory vnezamestnanosti, predæÏenie príspevku namaterskej dovolenke, povinné elektronickéverejné obstarávanie, zru‰enie nepotrebn˘chin‰titúcií atì.), jednoznaãne preváÏila pasivi-ta a neãinnosÈ, ktorá sa spolu s plytvaním sta-la oficiálnou politikou vládnej väã‰iny.

V tomto roku sa konali troje volieb – pre-zidentské, Ïupné a eurovoºby. Ako ste vy-hodnotili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chtovolebn˘ch aktoch?

Podºa v˘sledkov sme ani jedny voºby cel-kovo nevyhrali, ale zaznamenali sme postup-n˘ trend posilÀovania na‰ich pozícií. V mi-nul˘ch prezidentsk˘ch voºbách sme v druhomkole nemali kandidáta, v tohoroãn˘ch to takbolo a na‰a kandidátka zvádzala tuh˘ súboj

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li koaliãné strany?

Jedin˘m pozitívom zostáva spoloãné pre-sadenie zavedenia eura na Slovensku. Rád bysom spomenul toho viac, ale Ïiadne ìal‰ie po-zitíva som nezaznamenal.

A negatívne?Na túto otázku by dôsledná odpoveì zabra-

la viac strán, keìÏe plytvanie a rozkrádanienadobudlo neb˘valé rozmery. Prekvapila maintenzita plytvania, ão v krízovom stave lena len prehlbuje krízu. V̆ razn˘m negatívom,ktor˘ rapídne zadlÏil obãanov Slovenska,bola najmä neochota vlády ‰etriÈ na sebe a ne-revidovaÈ v˘davky ‰tátneho rozpoãtu v tom-to roku. Podozriv˘ch tendrov bolo toºko, Ïesom nezaregistroval takmer jedin˘ bez ‰kan-dálu. Najväã‰ie kauzy, ako priamy predaj

emisií neznámej garáÏovej firme, sociálnepodniky, nástenkov˘ tender, alebo podvodys pozemkami sa diali v priamej réÏii Smeru.Za v‰etky dôkazy ponúkam fakt, Ïe zmluvus garáÏovou firmou schválila vláda RobertaFica a ten ist˘ pán odvolal vtedaj‰ieho minist-ra Ïivotného prostredia Jána Chrbeta, ktor˘ uÏchcel túto ‰kandalóznu zmluvu zru‰iÈ. Ko-rupãné kauzy a rozkrádaãky vlády sa pocho-piteºne prejavili i v medzinárodnom hodno-tení Slovenska. Podºa Svetového ekonomic-kého fóra sme vo vládnej korupcii najhor‰í vEurópe a hor‰í aj ako Burundi ãi Zimbabwe.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

Existenciu druhého dôchodkového piliera.Aj napriek zúriv˘m útokom, klamstvám anotorick˘m legislatívnym zmenám namiere-

Ponúkame vyvedenieSlovenska z krízy

61

o víÈazstvo do poslednej chvíle. Máme tieÏsvojho Ïupana v Bratislave a s na‰ou podpo-rou vyhral aj kandidát v Nitre, ão je spoluzlep‰enie oproti predchádzajúcemu stavu. Nadruhej strane sme v eurovoºbách jeden man-dát stratili, ão sa nedá hodnotiÈ pozitívne.Faktom tieÏ zostáva, Ïe koneãné v˘sledkyvolieb dopadli pre nás lep‰ie, ako ukazovaliprieskumy. Celkovo sme na základe tohtoroã-n˘ch v˘sledkov motivovaní uspieÈ najmä vnadchádzajúcich parlamentn˘ch voºbách vroku 2010.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Základn˘ dôvod vidím v tom, Ïe Smer pri-‰iel do vlády a nemusel robiÈ Ïiadne nepopu-lárne opatrenia. A nerobil ich ani v tomtoroku, keì len rozdával a neurobil niã zodpo-vedné a potrebné pre budúcnosÈ krajiny. Po-ãas súãasnej vlády bolo k dispozícii o 775 mi-liárd korún viac ako poãas minulého obdobia.Zásadn˘ problém je v‰ak v tom, Ïe sa tietoprostriedky nepouÏili na rozvoj Slovenska.

Smer samozrejme vyuÏíva svoju dominan-ciu v ºavej ãasti spektra, strany napravo odstredu sa vÏdy a v‰ade Èaωie spájali. Pre násje aktuálnou v˘zvou nielen spolupráca stre-do-prav˘ch strán, ale najmä presadenie zod-povednej stredo-pravej politiky proti populiz-mu a nezodpovednosti.

Predseda vlády Robert Fico po kritick˘chvyjadreniach eurosocialistov na adresuSlovenskej národnej strany povedal, Ïe„kaÏdá politická strana, ktorá prekroãípäÈpercentnú hranicu, má maÈ príleÏitosÈpodieºaÈ sa na vytváraní koalície. Ak tobude dobré pre Slovensko, tak pôjdeme sKDH. Ak to bude dobré pre Slovensko,tak pôjdeme s SNS, HZDS alebo niek˘min˘m“. âo podºa vás bude rozhodovaÈ o zo-stavení budúcej parlamentnej väã‰iny?

V prvom rade samozrejme v˘sledky volieba to, ãi SDKÚ-DS spolu s KDH získa viac akoSmer. Súãasná politika Smeru sa nedá kori-govaÈ, ale treba ju zásadne zmeniÈ. Preto zá-sadne odmietame spoluprácu so Smerom.Ponúkame alternatívu vyvedenia Slovenskaz krízy a jeho rozvoja, ão uÏ raz SDKÚ-DSdokázala.

Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami a v kto-r˘ch témach mala koalícia a opozícia sebenajbliωie?

Najväã‰ie rozpory vidím v spôsobe správyvecí verejn˘ch a v prehºadnosti, ãi na druhejstrane v súãasnej koaliãnej neprehºadnostinarábania s verejn˘mi zdrojmi. Podstatn˘rozdiel tieÏ vidím v koaliãnom preferovaníúzkej skupiny ºudí na úkor ostatn˘ch. Viemesa zhodnúÈ v európskych témach i v oblastiachzahraniãnej politiky.

Predseda Smeru sa netají t˘m, Ïe by chcelv budúcom roku e‰te do volieb predloÏiÈ aschváliÈ zákon o pôvode majetku – je pod-

ºa vás, tobôÏ po v˘roku ústavného súdu,moÏné prijatie efektívnej aj ústavnej nor-my?

KeìÏe doteraz jedin˘m v˘sledkom predse-du Smeru v tejto oblasti bol absolútny nepo-darok z ústavného hºadiska, pochybujem, Ïeku tomu príde.

Budúci rok je ìal‰ím supervolebn˘m ro-kom – ão budete povaÏovaÈ za úspech va-‰ej strany v budúcom roku v parlament-n˘ch a obecn˘ch voºbách?

Zlep‰enie oproti súãasnému stavu. Primár-ne sa samozrejme bude hodnotiÈ úspech pod-ºa toho, ãi budeme maÈ moÏnosÈ podieºaÈ sav˘konne na správe vecí verejn˘ch.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity –myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-ci sami siahli na tento v˘dobytok?

Je to moÏné. Staãí len urobiÈ to, ão mnohí de-klarujú a nie cirkusy a zavádzanie, ako to pred-viedol predseda parlamentu. Som presvedãe-n˘, Ïe imunita by sa mala vzÈahovaÈ len na po-slaneckú prácu v NR SR a na v˘roky poslan-cov. Sám som za tak˘to návrh spolu s mojimikolegami z SDKÚ-DS uÏ trikrát hlasoval.

Budete chcieÈ byÈ aj naìalej poslancomNR SR?

Áno, chcem sa naìalej uchádzaÈ o dôveruºudí. Pri na‰ich vnútrostraníckych pravidláchale budem musieÈ najskôr uspieÈ v získaní tej-to dôvery u na‰ich ãlenov.

N Á R O D N Á R A D A S R

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-li koaliãné strany?

Odpoveì na túto otázku musím preskoãiÈ,pretoÏe by som musel dlho prem˘‰ºaÈ a jachcem pokraãovaÈ v rozhovore. Ale predsa

len, to posledné hlasovanie za nበnávrh uzne-senia o náboÏensk˘ch symboloch vo verej-n˘ch in‰titúciách po rozhodnutí Európskehosúdu pre ºudské práva, bolo prekvapením.

A negatívne?Îe dlhodobo ignorovali na‰e legislatívne

iniciatívy a nepodporili Ïiadne opoziãné ná-vrhy. Arogantn˘ ‰t˘l vládnutia, bez ‰tipkyveºkorysosti...

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ejstrany?

Vnútorne sa KDH stabilizovalo, „re‰truk-turalizovali“ sme hnutie v ãase veºk˘ch glo-bálnych kríz a ideme do parlamentn˘ch vo-lieb z dobrej pozície (dvojciferné preferencie).

Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnejkrízy na obyvateºov Slovenska?

Za nበposlaneck˘ klub môÏem povedaÈ, Ïesme robili, ão bolo v na‰ich silách. Neboloschôdze, aby sme nepredkladali konkrétne ná-vrhy aj na tlmenie negatívnych dopadov hos-podárskej krízy (napr. vy‰‰ia podpora v ne-zamestnanosti v zákone o sluÏbách zamestna-nosti, alebo niωie odvody v zákone o sociál-nom poistení), aj návrhmi na oÏivenie sloven-skej ekonomiky. Návrhmi nie nákladn˘mi,ako to naopak robila slovenská vláda svoji-

Koalícia a opozícia sú dva rozdielne svety

62

N Á R O D N Á R A D A S R

mi „balíãkami“. My sme navrhovali zv˘‰iÈkonkurencieschopnosÈ na‰ej ekonomiky vy-tvorením priaznivej‰ieho prostredia na pod-nikanie i zamestnávanie (napr. zákonník prá-ce, niωie odvody, odstránenie klientelizmu iúsporné opatrenia vo verejnej správe). Koa-liãní poslanci v‰ak Ïiaden nበnávrh nepod-porili.

V tomto roku sa konali troje volieb – pre-zidentské, Ïupné a eurovoºby. Ako ste vy-hodnotili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chtovolebn˘ch aktoch?

Prezidentské voºby nás zastihli v ãase vnú-tornej nestability, a preto sme podporili spo-loãného opoziãného kandidáta – Ivetu Radi-ãovú. V eurovoºbách sme dosiahli relatívnedobr˘ v˘sledok – máme rovnak˘ poãet po-slancov ako SDKÚ a SMK a vy‰‰í poãet akovládne SNS a HZDS. V regionálnych voºbáchsme dosiahli veºmi dobr˘ v˘sledok v Trnav-skom a Bratislavskom kraji, ale celosloven-sky to bol skôr neúspech.

Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejavdominancie Smeru v ºavej ãasti spektra arozdrobenosti spektra napravo od stredu?

Smer-SD pri‰iel k moci v období svetovejekonomickej konjunktúry a zároveÀ pozitív-nych ekonomick˘ch dôsledkov reforiem pred-chádzajúcej vlády, keì v‰ak verejnosÈ s istouzotrvaãnosÈou pociÈovala nepopulárne opatre-nia z ãias reforiem. Demagógiou a populiz-

mom si Smer-SD udrÏiaval dominanciu, alevrchol uÏ má za sebou. Ukázal sa ako veºmi zl˘hospodár v dobr˘ch ãasoch a nemá rie‰enia anina negatívne dopady krízy a oÏivenie sloven-skej ekonomiky. Situácia na pravej strane po-litického spektra má na to, Ïe Smer dominujena ºavej strane spektra, minimálny vplyv.

Predseda vlády Robert Fico po kritick˘chvyjadreniach eurosocialistov na adresuSlovenskej národnej strany povedal, Ïe„kaÏdá politická strana, ktorá prekroãípäÈpercentnú hranicu, má maÈ príleÏitosÈpodieºaÈ sa na vytváraní koalície. Ak tobude dobré pre Slovensko, tak pôjdeme sKDH. Ak to bude dobré pre Slovensko,tak pôjdeme s SNS, HZDS alebo niek˘min˘m“. âo podºa vás bude rozhodovaÈ o zo-stavení budúcej parlamentnej väã‰iny?

Vôºa obãanov po zmene vlády, teda voliãi.

Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzikoaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami a v kto-r˘ch témach mala koalícia a opozícia sebenajbliωie?

Takmer vo v‰etkom sa rozchádzajú, v ob-sahu jednotliv˘ch politík, ale aj v ‰t˘le a spô-sobe vládnutia. To sú dva rozdielne svety.Akoby opití mocou nepotrebujú s opozíciouani len komunikovaÈ. VerejnosÈ – zdá sa – ako-by im to zatiaº tolerovala. Zhoda bola tu‰ímiba pri hlasovaní o medzinárodn˘ch zmlu-vách a dohodách, okrem tej Lisabonskej...

Predseda Smeru sa netají t˘m, Ïe by chcelv budúcom roku e‰te do volieb predloÏiÈ a

schváliÈ zákon o pôvode majetku – je pod-ºa vás, tobôÏ po v˘roku ústavného súdu,moÏné prijatie efektívnej aj ústavnej nor-my?

Nemá na to uÏ veºa ãasu, ale najmä nebu-de dráÏdiÈ svojich koaliãn˘ch partnerov, keì-Ïe poãíta s pokraãovaním tejto koalície aj povoºbách. âiÏe Ïiaden zmyslupln˘ zákon opreukazovaní pôvodu majetku nebude.

Budúci rok je ìal‰ím supervolebn˘m ro-kom – ão budete povaÏovaÈ za úspech va-‰ej strany v budúcom roku v parlament-n˘ch a obecn˘ch voºbách?

KaÏd˘ v˘sledok, ktor˘ je lep‰í ako tenpredchádzajúci, je úspechom, t. j. napríkladak bude maÈ KDH v parlamentn˘ch voºbáchdvojcifern˘ v˘sledok. V komunálnych voº-bách by sme mali okrem obhájenia star˘chpozícií v Bratislave, Ko‰iciach, Trnave a pod.získaÈ i nové.

Napriek opakovan˘m pokusom sa ani vtomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SRzákon o obmedzení poslaneckej imunity –myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-ci sami siahli na tento v˘dobytok?

Áno, je to moÏné, ak bude na to dostatoã-n˘ tlak verejnosti. Tu máte vy – médiá –ne-zastupiteºnú rolu. TakÏe máte e‰te rezervy.

Budete chcieÈ byÈ aj naìalej poslancomNR SR?

Zatiaº ma to baví. A keì budem zvolen˘...Klasik Sokrates povedal, Ïe v˘chova dobré-ho politika trvá 50 rokov.

Ako sa blíÏi záver tohto volebného obdobia, najmä novinári skúmajú v‰elijaké ‰tatistické údaje zo ‰tvorroãnéhofungovania NR SR a politológovia hodnotia rôzne aspekty úãinkovania poslancov v tomto najvy‰‰om zákonodarnom

orgáne. Okrem iného tí aj oní posudzujú, koºkokrát ktor˘ ãlen parlamentu vystúpil na zasadaniach pléna alebokoºko návrhov zákonov predloÏil na schválenie. Súdny ãlovek v‰ak sotva bude poslancov kvalifikovaÈ len podºa

tak˘chto ãasto formálnych faktorov a údajov. Orava je región, ktor˘ si sám o sebe zaslúÏi pozornosÈ a prihliadnutieslovensk˘ch politikov na jeho ‰pecifické problémy. A ak poslankyÀa Viera MAZÚROVÁ (Smer-SD) viackrát vstúpila

do prerokúvania ‰irokej ‰kály zákonov názormi, v ktor˘ch zhrnula ÈaÏkosti a svojrázne zábrany ºudí z íreãitéhoa studeného kraja za chrbtom ostatného Slovenska a ak sa jej podarilo oravské osobitnosti citlivo zakomponovaÈ do

textov, ktoré pôsobia na ostatn˘ch obãanov SR neutrálne a bez príchute, mohla veºmi v˘razne obohatiÈ slovenskúlegislatívu, ktorá príli‰ nemôÏe braÈ ohºady na v˘nimoãné momenty existencie ºudí na severe alebo na juhu. Hociúplne ich ignorovaÈ tieÏ nie je ani rozumné, ani správne. Najmlad‰ia oravská obec Oravská Lesná, odkiaº Viera

Mazúrová prichádza, sa povaÏuje aj za najchladnej‰iu obec na Slovensku, a aj z toho musí byÈ kaÏdému jasné, Ïe jejobyvatelia majú niektoré ‰pecifické starosti, na ktoré musí prihliadaÈ aj poslankyÀa. V zime tam ãasto namerajú ajmínus 20 stupÀov Celzia, takÏe nehovoríme do vetra, ak pripomíname, Ïe nie je ºahké zastupovaÈ ºudí z kraja, ktor˘

je síce malebn ,̆ ale nie vÏdy prívetiv .̆ Ako sa jej darilo, uÏ zakrátko ukáÏu voºby... Pravdu povediac, ná‰hopublicistu Ernesta Weidlera aÏ prekvapila, s akou úprimnou (oravskou?) priamoãiarosÈou vyslovila svoje politické

i ºudské uznanie predsedovi strany Robertovi Ficovi.

Rozprávka o troch gro‰och

Ak˘ je to pocit byÈ poslankyÀou strany, kto-rá je stále a poãas celého volebného obdobianajsilnej‰ia a teda stále je v popredí?

Ja si myslím, Ïe strana Smer-sociálna demo-kracia je preto v popredí a preto je najsilnej‰ia,lebo má program, ktor˘ je príÈaÏliv˘ pre naj‰ir-

‰iu vrstvu slovenského obyvateºstva. PretoÏe akstrana Smer má dobr˘ sociálny program a po-máha t˘m 70 % celého Slovenska a Slovenskoto cíti, obãania dávajú tejto strane v˘raznú pod-poru.

âo myslíte, vydrÏí to dlhé roky, alebo raz topredsa len oslabne?

K˘m strana bude tento program presadzovaÈa bude myslieÈ na ºudí a bude robiÈ v‰etko vosvojej politike smerom k ºuìom, tak na v˘slníostane.

63

N Á R O D N Á R A D A S R

Ale v nejakej ‰irokej miere sa to nikde ne-robí. B˘val˘ ãesk˘ premiér ·pidla bol päÈ ro-kov sociálnym komisárom v EÚ, ale neviemo tom, Ïe by bol vymyslel ão len jednu vec vzáujme lep‰ieho dôchodkového systému.

Dôchodkov˘ systém je veºmi ÈaÏk˘, nie jejednoduché vymyslieÈ, ão urobiÈ, aby i‰ielsprávnym smerom. V priebehu desiatok rokovide niekedy aj v opaãnom smere, ako by bolotreba, aby ‰iel. Preto je potrebné maÈ tak˘to sys-tém premyslen˘ a dlhodobej‰ie naplánovan˘,aby sme sa o star˘ch ºudí dobre postarali.

Pritom sa ãasto zabúda, ão sa vlastne za slo-vom dôchodca skr˘va. Mám na mysli jehoÏivot. Niekedy sa viac hovorí o ‰tatistikácha ãíslach a úplne sa zabúda na to, Ïe za t˘miãíslami sú ºudia a ºudské osudy, to sa nebe-rie dosÈ do úvahy. To sú väã‰inou ºudia, kto-rí v mladosti alebo v strednom veku naplnoÏili. Niekedy v‰ak veºmi ÈaÏko. A vtedy immnohí hovorili: No, keì uÏ bude‰ na dô-chodku, to sa bude‰ maÈ. Ale nemajú sa tak,Ïe by im niekto mohol závidieÈ. Raz poãasvlády Mikulá‰a Dzurindu OSN dokonca vy-hlásila rok star˘ch ºudí, ale ani vtedy k dô-chodcom nikto ão len jedno slovíãko nepre-hovoril. Teraz vláda prejavuje nad‰tandard-n˘ vzÈah k dôchodcom t˘m, Ïe niektor˘mdáva vianoãné dôchodky, hoci pán premiér,keì ste tak vyzdvihli jeho ºudské ãrty, by tieÏmohol moÏno trochu viac komunikovaÈ sostar˘mi ºuìmi.

Myslím si, a je to fakt, Ïe táto vláda za pred-sedovania Roberta Fica urobila pre dôchodcov– podºa môjho názoru – najviac za poslednédlhé roky, pretoÏe ak sa vyzdvihuje, Ïe urãitekaÏd˘ dôchodca uÏ nieão preÏil, má neoceni-teºné skúsenosti a tak si zaslúÏi, aby sa na nehomyslelo – tak potom jedine táto vláda, ão aj lenvianoãn˘m príspevkom pre dôchodcov, na nichmyslí, keìÏe vie, Ïe urobili nieão pre túto re-publiku a vytvorili hodnoty, ktoré tuná ostanúv podstate navÏdy, ãi uÏ vytvorili hodnoty preobec, pre mesto, ale vÏdy to vlastne vytvorilipre celé Slovensko. TakÏe ten vianoãn˘ príspe-vok, ktor˘ je v takej v˘‰ke, v akej je, ukazuje,Ïe si vláda star˘ch ºudí váÏi – a je to viac akomilión dôchodcov. Aj ja mám mamu dôchod-kyÀu a ona sa obrovsky te‰í z toho príspevku,pretoÏe je to jeden z v˘znamn˘ch symbolov,ktor˘ jasne ukazuje, ako táto vláda na dôchod-cov myslí. A vÏdycky, aspoÀ podºa toho, ão po-ãúvam, keì chodím medzi ºudí, sa dozviem, ÏeoceÀujú, ako si vláda spomenie na t˘ch, ão vy-tvorili hodnoty, ktoré sú pre Slovensko veºmipodstatné. Ja si myslím, Ïe aj v‰etci invalidnídôchodcovia v Slovenskej republike sú obrov-sky ‰Èastní, pretoÏe im vrátili to, ão im patrilo.Tam, kde Ïijem, mám tak˘ smutn˘ príklad: in-validnému dôchodcovi zobrali dôchodok lenpreto, Ïe mal nohu odrezanú len kúsok pod ko-leno. Tak bol prehodnoten˘ a musel ísÈ praco-vaÈ. Cítil sa neskutoãne ukrivden˘. Keì nastú-pila táto vláda, tak jeden z prv˘ch krokov, ãourobila, bolo, Ïe t˘mto ºuìom s telesnou chy-bou vrátila nielen ‰tatút invalidného dôchodcu,ale im aj doplatila to, ão im minulá vláda ukriv-dila. Ja si myslím, Ïe v‰etci do jedného, kohosa to t˘kalo, sú spokojní a jednoducho vidia, Ïetáto teraj‰ia vláda má obrovsk˘ sociálny rozmer.

Domnievam sa, Ïe Smer, hoci je to pomernemladá strana, má jednu naozaj unikátnuvlastnosÈ, akú nemá asi Ïiadna iná: tak˘vzÈah ãlenov a funkcionárov k predsedovi,ako v Smere-SD, je asi ojedinel˘ nielen naSlovensku, ale aj v ìal‰ích krajinách. Z ãohoto vypl˘va? On e‰te nemal vlastne nijak˘konflikt povedzme s nejak˘m podpredse-dom alebo krajsk˘m predsedom, ako to indeb˘va. Robert Fico pôsobí ako pilier, ktor˘pevne stojí a nik sa ho zo strany Smer ani ne-pokú‰a nejako rozk˘vaÈ.

Strana Smer má to ‰Èastie od Boha, Ïe mámetakého predsedu, ktor˘ je siln˘, myslí na ºudía je úÏasne charizmatick˘, ão znamená, Ïe celéSlovensko ho miluje.

Celé? To uÏ ste tro‰ku prifarbili, nie?Nikto s ním nemá problém ako s osobnosÈou

predsedu vlády, pretoÏe je obrovsky ºudsk˘,obrovsky priateºsk˘ a veºmi-veºmi pracovit˘,preto nehovorím ìaleko od pravdy, keì vravím,Ïe celé Slovensko ho miluje. Trvám na tom.

Povedali ste, Ïe Smer má od Boha ‰Èastie. Slo-vo „od Boha“ ste mysleli len tak obrazne, ke-ìÏe ste ho pouÏili v slovnom spojení „maÈ odBoha ‰Èastie“, alebo trochu v Boha aj verí-te?

Urãite som veriaca, veì na‰a politická stra-na presadzuje aj hodnoty duchovné, takÏe ja simyslím, Ïe je v podstate jedno, ãi je ãlovek ve-riaci, neveriaci, ãi je takého alebo iného vyzna-nia, na‰a strana má tak˘ch ºudí, ktorí presadzu-jú sociálnu politiku.

Podºa v‰etkého v celej Európe, teda nie ibana Slovensku, a iste e‰te aj mimo Európy, jev sociálnej politike – samozrejme, popri ne-zamestnanosti – najzloÏitej‰ím problémomproblém dôchodcov. Na Slovensku je to‰tvrtina obyvateºov, ão je veºké mnoÏstvo, ato uÏ sú ºudia, ktorí si zväã‰a vlastnou prá-cou zarobiÈ nemôÏu. Myslíte si, Ïe dôchod-kové systémy, nech uÏ ich pouÏívajú kdekoº-vek, sú dobré, alebo Ïe bude treba zrejme vcelej Európe nájsÈ nejak˘ nov˘ mechaniz-mus, ktor˘ by nárast poãtu star˘ch ºudí aúbytok ºudí v mladom a strednom veku daldo poriadku?

Áno, problém dôchodcov je, ako vidno, ce-losvetov˘ problém, pretoÏe generácie postup-ne starnú a nebude maÈ kto o niekoºko desiatokrokov pracovaÈ na také mnoÏstvo dôchodcov,koºko ich je aj u nás. Ale musím povedaÈ jed-no, Ïe úlohou kaÏdej vlády, ktorá bude v tom-to na‰om ‰táte, je postaraÈ sa o dôchodcov, tak-Ïe sa jednoducho musí nájsÈ systém, ktor˘ budetieto veci garantovaÈ a ja si myslím, Ïe vládamusí vedieÈ, odkiaº tie financie pre dôchodcovbude maÈ a systém musí byÈ tak˘, aby dal zá-ruku, Ïe bude o nich postarané na patriãnejúrovni.

Ja vidím asi len jedno v˘chodisko a to bymalo byÈ práve strane Smer-SD sympatické.Napokon, v t˘chto t˘ÏdÀoch to presadzujú ajv susednej krajine, kde máte veºmi blízkychstraníckych i ºudsk˘ch priateºov – mám namysli âSSD pána Paroubka. Oni to naz˘va-jú milionárska daÀ, ja sa v‰ak tomuto ozna-ãeniu vyh˘bam, lebo v praxi to nevyzeráveºmi dobre. Ale viete si predstaviÈ nejakélep‰ie, reálne uskutoãniteºné rie‰enie? IdetotiÏ o to, Ïe skupina ºudí, ktorá má mimo-riadne vysoké príjmy, sa ãasti z nich zriek-ne, a tie peniaze sa potom dajú pouÏiÈ na rôz-ne sociálne ciele, napríklad vo veºkej miereaj na dôchodky.

Tento princíp bol zakotven˘ uÏ v star˘chrozprávkach. Veì o ãom inom je rozprávka otroch gro‰och? Múdry sedliak, ktor˘ pouãovalkráºa Mateja, ako rozdeliÈ neveºk˘ majetok precelú rodinu, to aj tak robil: jeden gro‰ dával sy-novi, z jedného sám Ïil a tretí splácal rodiãom.Kdesi som to ãítala v zmodernizovanej podo-be, Ïe ten gro‰, ktor˘ dával synovi, vlastne in-vestoval do budúcnosti a vytváral si ním ak˘-si penzijn˘ fond. A v tej rozprávke je to tak, akoste hovorili. To znamená, Ïe tí, ão majú viac, jeprirodzené, ak sa podieºajú na dôchodkovomsystéme v krajine, ktor˘ je potrebn˘ a ktor˘ vy-tvára sociálnu politiku. TakÏe aj ja si myslím,Ïe je úplne prirodzené, aby tí, ão majú viac, ajviac odovzdávali. Napokon, ja si myslím, Ïe jeto v nás, ºuìoch, aj zakotvené, pretoÏe ak niek-to má, hovorí sa, Ïe ten dá najviac. Na tento pri-ncíp nemôÏeme zabúdaÈ. Je teda potrebné, abylep‰ie zarábajúci obãania na‰ej republiky par-ticipovali na sociálnej politike v ‰táte.

64

D I A L Ó G Y M M & E W

Mnohé európske ‰táty dosÈ prekvapujúco,aspoÀ sa mi tak zdá, vzru‰il európsky súd,ktor˘ pred niekoºk˘mi t˘ÏdÀami nariadiltalianskej vláde, Ïe v kaÏdej ‰kolskej trie-de musia zvesiÈ zo steny kríÏ, pretoÏe nieje to v súlade s demokratick˘mi zásadami– a tí, ktorí nie sú kresÈania, sa môÏu cítiÈnepríjemne. Katolíci v Taliansku sa dosÈbúria, oni chápu kríÏ najmä ako symbol,a v tom zmysle by chceli, aby na stene zos-tal, ale zatiaº je to tak, Ïe poÏiadavka eu-rópskeho súdu platí. Samozrejme, uÏ saozvali aj slovenskí katolícki biskupi a vy-jadrujú hlbokú ºútosÈ nad t˘mto rozhod-nutím, takÏe vzniká také napätie, aké bysme e‰te pred desiatimi rokmi asi neboliani ãakali. Vy si ão myslíte, majú tam zo-staÈ, alebo skutoãne, ak v triede sú detirodiãov, ktorí neveria, teda ktorí sú ateis-ti, alebo neveria po kresÈansky, alebo jed-noducho nemajú priazniv˘ vzÈah ku krí-Ïom na ‰kolsk˘ch stenách, bolo by rozum-nej‰ie, aby tie kríÏe dali dole – aby nik ne-mal pocit, Ïe je diskriminovan˘? Alebo jena mieste, aby sa tradícia re‰pektovala?

Ja sa predov‰etk˘m necítim byÈ povolan˘o tom diskutovaÈ – o ãomkoºvek, ão raz je v˘-sledkom súdneho procesu alebo súdneho ko-nania. To je, mám dojem, zbytoãná diskusia.A ão sa t˘ka mojich pocitov, ja som voãi ná-boÏenstvám akéhokoºvek druhu veºmi tole-rantn˘, pokiaº nezaãnem pociÈovaÈ, Ïe z kon-troverzií rôznych náboÏenstiev vznikajú konf-likty, ão sa veºmi ãasto stáva. A preto sa rad-‰ej do podobn˘ch vecí nezvyknem mie‰aÈ,pretoÏe si myslím, a ja to sám tak pociÈujem,Ïe akékoºvek cítenie, tobôÏ náboÏenské cíte-nie kaÏdého jednotlivca, je veºmi intímna sú-

Cirkev – barliãka pre t˘ch, ão si sami nevedia

vyprofilovaÈ svoje ja

O ãom?O náboÏenstve, ku ktorému MM nepotrebuje cirkev

O póze politick˘ch strán v NR SR, keì sa hlásia ku kresÈanstvuO manipulatívnosti a stádovitosti

O tom, z ãoho má MM strachO veselom vítaní smrti

O teroristoch a ich strachuO tom, ãi sa vo voºbách rozhodneme pre to najlep‰ie

O obãianskej povinnosti ísÈ voliÈO tom, Ïe národ má politikov, ak˘ch si zaslúÏi

O ãestnosti na vysokej funkcii vo vysokej politike

65

D I A L Ó G Y M M & E W

kromná vec. Iste by som nebol nad‰en˘ t˘m,keby niekde vo verejn˘ch miestnostiach vi-sela trebárs svastika, ale ãoho je to v˘sledok?To je zase v˘sledok istej dohody, dokonca simyslím kodifikovanej dohody, Ïe tam nebu-de, ão je nesprávne, lebo sa to sprofanovalo,hoci pôvodne aj tá svastika znamenala nieãoúplne iné, neÏ nám v Európe zaviedol ist˘ fü-hrer, v‰ak. Ale pokiaº tam má byÈ povedzmekríÏ, alebo kríÏ tam byÈ nemá, ja si nemyslím,Ïe je to ÈaÏk˘ problém, dokonca tak˘, Ïe bykvôli tomuto mal zasadaÈ súd a Ïe by sudco-via mali rie‰iÈ, ãi má v ‰kolách visieÈ kríÏ ale-bo ãi majú moslimské Ïeny chodiÈ zahalené,alebo nie. Neviem, do akej miery to môÏe nie-komu prekáÏaÈ. Ja si len myslím, Ïe náboÏen-stvo by naozaj malo byÈ aÏ do takej miery in-tímna záleÏitosÈ, Ïe by rôzne veci nemala há-dam ovplyvÀovaÈ ani cirkev. Nemám niã pro-ti náboÏenstvu, ale k náboÏenstvu rozhodnenepotrebujem cirkev.

âiÏe vlastne je veºk˘m omylom spájaÈ ne-jako úzko vieru ãloveka, a teda náboÏen-stvo, s istou organizáciou, ktorou je cirkev?

MoÏno nie omylom, ale nepociÈujem toako nevyhnutné. Neviem teraz uviesÈ nejakúparalelu, ale to je to isté, ako keby do orga-nizácie rodinného Ïivota alebo do organizá-cie mojej kuchyne zaãala zasahovaÈ nejaká or-ganizácia. Je to asi tro‰ku pritiahnuté za vla-sy, ale ãi ja sa budem modliÈ k tomu, ãi ono-mu boÏstvu, pretoÏe ich je neúrekom na tom-to na‰om malom svete, ão budem cítiÈ, ão bu-dem vyznávaÈ a ako sa podºa toho budemsprávaÈ, to je, myslím si, v prvom rade naozajmoja intímna vec a tá cirkev, to je asi uÏ lenakási barliãka pre t˘ch, ão si sami nevedia vy-profilovaÈ svoje vnútorné ja.

Teraz ste vlastne povedali to, k ãomu bysom rád smeroval. Na prv˘ pohºad, samo-zrejme, kaÏd˘ trochu liberálne uvaÏujúciãlovek, priãom mi nejde o ideológiu, ale oslobodn˘ priestor pre kaÏdého, aby si vy-tváral svoje názory, by nemal byÈ sputná-van˘, a tak by sa mala správaÈ aj cirkevalebo iná organizácia, ktorá má u‰ºachtilézámery. Nemala by Ïiadneho ãloveka ob-medzovaÈ Ale ak chceme byÈ veºmi tole-rantní, ãi dokonca aÏ nadmieru, tak sa mizdá, Ïe by sme mali byÈ tolerantní aj kt˘m, ktorí, na druhej strane, cirkev potre-bujú.

Áno. Zaruãene.

Keì ju potrebujú, nech ju majú. Problema-tické je, keì si ãelní predstavitelia cirkví,teda takpovediac cirkevní ‰éfovia, nie vÏdyuvedomujú, ak˘ dosah má, keì zaãnú v ‰tá-te ovplyvÀovaÈ parlament a parlament vdôsledku ich aktivít nieão odhlasuje, ãopotom znamená, Ïe aj neveriaci sa musiapodriadiÈ pravidlám, ktoré presadila cir-kev. Vtedy to je v modernej spoloãnostinebezpeãné. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïeani ten kríÏ, ktor˘ visí na rôznych verej-n˘ch miestach, nepri‰iel tam celkom zovzduchoprázdna. Aj neveriaci môÏe uznaÈ,Ïe kresÈansk˘ kríÏ je neraz pekn˘m a sil-n˘m symbolom. A ak si ho zavesia v mno-h˘ch domácnostiach na stenu, tí ºudia tomôÏu myslieÈ úprimne a môÏe pre nichznamenaÈ veºa pozitívneho. Tak isto, keì

visí alebo stojí v kostole. Pravda, ak jekresÈanstvo náboÏenstvo, ktoré svojim ve-riacim odporúãa úprimné a presvedãivéporozumenie k in˘m ºuìom, aj v takom prí-pade, ako je kríÏ na stene v ‰kolskej trie-de, mali by sa kresÈania t˘mto odporúãa-ním riadiÈ a nevnucovaÈ svoj symbol t˘mÏiakom, ktorí boli vychovaní v inom duchu.Preão nezíde na um ani jednému kresÈan-skému hodnostárovi – aspoÀ o tom neviem– poÏiadaÈ v kaÏdej triede v‰etk˘ch rodi-ãov o súhlas zavesiÈ kríÏ na stenu? A ak byto ão len jednému váÏne prekáÏalo, tak hozavesiÈ iba na stenu v domácnosti, v byte.

Ja sa stra‰ne rád zúãastÀujem na rozhovo-re s tak˘m vzdelan˘m ãlovekom, ktorého uÏnetreba dopæÀaÈ a ktorému vlastne ani netre-ba úplne na v‰etko odpovedaÈ, pretoÏe ste vy-jadrili to, ão si naozaj myslím. Áno, cirkev jetu na to, aby, nech mi je odpustená povrchnosÈv tomto mojom vyjadrení – pôsobila ako zá-ujmová organizácia, ktorá háji záujmy svojichoveãiek, teda svojich klientov, t˘ch svojichveriacich. Nevonia mi, to musím priznaÈ, keìje nadradená, keì formuluje, ão sa musí a za-sahuje povedzme tak˘m ãi onak˘m skryt˘malebo menej skryt˘m spôsobom do národ-n˘ch i nadnárodn˘ch ‰tátnych záleÏitostí.

A jej problematick˘ vplyv cítiÈ zrejme naj-viac v slovenskom parlamente. Uvedomtesi tú formálnu prevahu jej názorov, hádame‰te väã‰iu ako v parlamente talianskom,keìÏe v slovenskej Národnej rade okremSmeru-sociálnej demokracie sa v‰etkyostatné strany nejak˘m spôsobom hlásiaku kresÈanstvu. To nie je chyba, to je ichvec, a keì naozaj úprimne chcú maÈ vo svo-jom programe nieão kresÈanské – alebov‰etko chcú maÈ na kresÈansk˘ch princí-poch –, nech to majú. Ale keì si uvedomí-te, Ïe sa takmer v‰etci hlásia ku kresÈan-stvu, tak potom si uÏ naozaj môÏete mys-lieÈ, Ïe to robia len preto, aby pritiahli t˘mvoliãov...

Iste, iste... Oni t˘m totiÏ ãosi manifestujúa ãlovek to ãasto nemôÏe braÈ inak, len akopózu, ako isté prihrávanie si ãohosi, ão sa po-dobá cirkevnému ‰t˘lu – Ïe aj oni sú stredomv‰etkého, hádam aj vesmíru, neviem, ãi sú vô-bec proti nieãomu, povedal by som, Ïe nie súvlastne proti niãomu, len proti tomu zlému,ktoré ani nie vÏdy presne definujú.

Mne to niekedy pripomína t˘ch 99,8 alebo99,6 % voliãov, ktorí v minulom reÏimehlasovali za Národn˘ front a komunistic-kú stranu. Tak˘ mám aj teraz niekedy po-cit, keì sa naraz v‰etci hlásia ku kresÈan-stvu. Ale pritom v samotnom parlamenteje tak málo ºudského, nadãasového, hu-manistického, Ïe priamo o kresÈanskomsa ãasto ani hovoriÈ nedá.

No to je práve to, ão sa aj mne zdá. To stevystihli. Skoro by som to v‰etko, ão tu od násdoteraz na danú tému odznelo, priradil kdvom pojmom, s ktor˘mi sa neviem stotoÏ-niÈ a ktoré u nás pretrvávajú. Tie dve slová súmanipulatívnosÈ a stádovitosÈ. To znamená, ÏevÏdy sa treba k nieãomu priradiÈ, k ãomusipriãleniÈ, ão je väã‰inové, bez ohºadu na to,ãi si môÏeme byÈ istí, Ïe tá väã‰ina má prav-du, alebo ãi sa s Àou stotoÏÀujeme. Pritom –kto kedysi za totality veril, tak sa bál to pri-

znaÈ. Dnes hádam sa uÏ nemá kto ãoho báÈ votázke viery, ale väã‰ina sa neprizná, Ïe ne-chodí do kostola, Ïe vlastne nie je veriaci, azasa len robí to, ão sa patrí, aby robil: abypredstieral vieru alebo neveru, podºa rôznychvonkaj‰ích okolností. VÏdy ãosi iné, len nik-dy nebyÈ sám sebou, len ísÈ stále smerom„kam vietor, tam plá‰È“.

UÏ niekoºko mesiacov sa nad Európou aSevernou Amerikou vzná‰a fantóm smrtia-cej prasacej chrípky. A teraz uÏ vo veº-kom aj v na‰om priamom susedstve, naUkrajine. Som zvedav˘, ãi odpovieteúprimne, a keì odpoviete, ãi sa vám chcena to vôbec odpovedaÈ. Vy máte z nieãohostrach? Povedzme z takejto choroby, keìpoãujete, koºko ºudí je ohrozen˘ch a koº-ko m⁄tvych? Alebo povedzme z hrozivej ví-chrice, ktorá kedysi pred ‰tyrmi rokmi ãikedy zasiahla Vysoké Tatry a nemilosrdneniãila nielen hory, ale aj ºudí? Alebo z ne-bezpeãného manévru nejakého oproti jaz-diaceho vodiãa? Alebo zo zemetrasenia, zpádu nejakej planéty alebo kométy na ze-meguºu, alebo aj zo smrteºnej choroby?Máte z nieãoho strach?

Ja budem citovaÈ múdrej‰ích ºudí, neÏ somja. Ja dokonca nemám strach ani zo smrti,lebo to je jedna z mála istôt v Ïivote ãlove-ka, v‰ak? Mám tro‰ku strach, alebo skôr oba-vy z toho, aké môÏe byÈ raz to umieranie... Alenie je v mojej náture myslieÈ na takéto veci,hoci raz to príde, bo prísÈ musí. Skôr by sompovedal, Ïe mám asi, znie to ako floskula, naj-väã‰í strach zo strachu. Skrátka, to je to, ãobolo na svete kedysi, keì sa ãlovek musel báÈa niekedy ani nevedel ãoho, skrátka preÏil Ïi-vot v strachu, v póze, v obavách, v neistote.Z toho mám najväã‰í strach, Ïe by sa toto razmohlo vrátiÈ. Ale na druhej strane pochybu-jem, Ïe v teraj‰ích európskych ‰truktúrach jedo detailu moÏné, aby sa nieão zopakovalotak, ako to bolo, alebo Ïe by sa to zaãalo tomuniekdaj‰iemu podobaÈ. Z chorôb – no, uÏ jeto asi mojím vekom, moÏno tro‰ku náturou,Ïe som dostatoãne racionálny ãlovek a usilu-jem sa postupom ãasu stále viac dbaÈ o svo-je zdravie. Nepatrím, myslím si, evidentnemedzi hypochondrov, ale naozaj Ïijem a stra-vujem sa tak zdravo, Ïe hádam aj môÏem byÈist˘m príkladom pre lekársku komoru slo-venskú. Ale nedávam sa oãkovaÈ proti chríp-ke. Samozrejme, nevyhºadávam ºudí, ktorí súchorí a rovnako nezná‰am t˘ch, ão chodiasmrkajúc do práce, pretoÏe si myslia, Ïe sú ne-nahraditeºní a Ïe sú obetaví. Je to somarina,pochopiteºne – predov‰etk˘m sú nebezpeãní.Ak som povedal, Ïe Ïijem zdravo alebo stried-mo, tak predsa len na nieão tro‰ku hre‰ím –na nie celkom dostatoãn˘ spánok. Ale ináã na-ozaj som so sebou spokojn˘ a zatiaº sa mi to– nie som poverãiv˘, ale klopem tu na dre-vo, lebo tento pohansk˘ zvyk dodrÏiavam –vcelku vypláca. Jediné, ão som bol choroboupostihnuteºn˘, tak ja odmaliãka som b˘valpriedu‰kár. Keì som mal 12, 13 rokov, malsom chronické chrípky a potom niã, dlhéroky niã. Ale tak ako my muÏi sa v istom vekuvraciame do detsk˘ch rokov nielen mentál-ne, ale celou svojou bytosÈou, tak sa mi za-ãalo vracaÈ aj toto, ale nauãil som sa s t˘m ÏiÈ,vedel som, ako s klimatizáciou v aute a ajinde, takÏe momentálne mám uÏ niekoºko

66

rokov pokoj. Preto sa nebojím ani chrípky.Mám, samozrejme, obavy pred moÏnosÈou ta-kého ãi onakého ochorenia, takého ãi onaké-ho úrazu, viem, ão sa deje na na‰ich cestách,‰oférujem od roku 1964, takÏe viem, ão toznamená, ale snaÏím sa predísÈ, ãomu sa dá.Nie v‰etkému sa dá, to uÏ sa ãlovek môÏe lentro‰ku modliÈ potom a dúfaÈ.

Ale predsa len strach ãloveka niekedy za-sahuje. Stane sa, Ïe sa ãlovek bojí dokon-ca nejakého iného ãloveka, ani nevie v pr-vej chvíli preão, ale ãlovek má z niekohodruhého zl˘ pocit. Samozrejme, strachmajú aj zvieratá. Myslíte si, Ïe ºudsk˘strach sa podobá tomu zvieraciemu, alebosa od neho nejako v˘razne odli‰uje?

MoÏno sa m˘lim, ale zvieratá, keì si vez-mem len psíkov a maãky, teda domáce zvie-ratá okolo nás, tak tie majú vypestovan˘ ãas-to svoj strach práve na základe veºmi zl˘chskúseností s ºuìmi. To ostatné, Ïe sa antilopabojí geparda a in˘ch dravcov, to nie je strach,to je pud sebazáchovy...

A pud sebazáchovy nejako ovplyvÀuje ºud-sk˘ strach, nejako úzko súvisia?

Nemyslím si, Ïe medzi pudom sebazácho-vy a strachom je znamienko rovnosti. Keìsiahnete na horúcu platÀu a popálite sa amyknete rukou, to je pud a nie strach. To jereflex. Strach moÏno vzniká potom na zákla-de toho, Ïe sa k vám nejak˘ stredovek˘ mu-ãiteº blíÏi so Ïerav˘mi klie‰Èami a vy uÏ vie-te, Ïe to páli, a vtedy, samozrejme, moÏnovznikne strach, ak to chcem pritiahnuÈ za vla-sy a zveliãiÈ. Neviem, ale mám dojem, Ïeãlovek má v moci budovaÈ jednak svoj pud se-bazáchovy, jednak trénovaÈ svoje sebavedo-mie, aby tomu strachu neprepadal, aby sa ne-rozvíjal ìalej a nerástol ãasto zbytoãn˘ strachod detstva t˘m, Ïe uÏ v mladom veku ho stra-‰ili bubákmi pod posteºou a neviem ãím moÏ-n˘m, pretoÏe rodiã vo v˘chove na iné nemala na iné nestaãil. Takto vznikajú a takto sa za-ãínajú strachy.

Tu mi schodí na um zaujímavá otázka. Ajvy iste viete, Ïe sú národy, ktoré nie Ïe saboja smrti, ale smrÈ takmer ãakajú a víta-jú ju veselo, a nie s plaãom, ako my tu. Vámje to nieãím sympatické? Vy by ste boli

ochotn˘ a schopn˘ vidieÈ v smrti nieão po-zitívne, povedzme to, Ïe smrÈ vás nechápreviezÈ do nieãoho, ão má vy‰‰iu hodno-tu, neÏ je tento nበpozemsk˘ Ïivot?

V tomto rozm˘‰ºaní moÏno máte blízko kstarovekej rieke Acheron – teda k Rieke vzdy-chov –, k starogréckym antick˘m boÏstváma k prievozníkovi Cháronovi, ktor˘ preváÏaldu‰e zomrel˘ch na druh˘ breh. Mne táto my-‰lienka v‰ak nie je sympatická – a viete pre-ão? PretoÏe mne to v mysli okamÏite prepí-na na samovraÏedn˘ch atentátnikov, a t˘ch je,namôjdu‰u, toºko a v takom o‰iali, aÏ sa mizdá, akoby tí ºudia boli úplne, s prepáãením,zmagorení, osprostení a veria tomu, Ïe budúblahoslavení len preto, ak na sebe ãosi odpá-lia a zabijú 50 ìal‰ích ºudí. No, s Pánom Bo-hom...

Myslíte si, Ïe tak˘ samovraÏedn˘ teroris-ta, keì sa opá‰e granátmi a ide v nejakomautobuse alebo vo svojom aute a keì sa uÏblíÏi k cieºu svojho zabijackého útoku a vieteda, Ïe o 3-4 minúty vrazí do skupinyúplne neznámych ºudí, ktor˘ch zabije, pri-ãom zahynie aj on – Ïe si to uvedomuje?Má trochu strach? Rozm˘‰ºa, Ïe by sa za-stavil a zachránil si Ïivot?

Samozrejme, moÏno sa to uÏ aj stalo...MoÏno aj on má chvíºu prirodzen˘ ºudsk˘strach alebo obavu. Ale nakoniec, bohuÏiaº,preváÏi jeho osprostenie ideológiou – neviemto, s prepáãením, vyjadriÈ kultivovanej‰ie, anajmä napokon preváÏi tá stádovitosÈ, ktoráho strhla, ten zhubn˘ vplyv toho-ktorého ná-boÏenstva. Lebo nemôÏem si pomôcÈ, aleplatí to, ão som povedal v úvode, Ïe k mno-h˘m konfliktom – a konfliktom veºmi krva-v˘m – dochádzalo len na základe stretov rôz-nych vyhroten˘ch náboÏensk˘ch ideológií. Anie Ïe len, pretoÏe samozrejme to môÏu byÈ– ako ãasto aj boli a stále sú – dobyvaãné voj-ny. Tak, ako sa teraz bojuje na rôznych kon-coch sveta o ropu, tak sa o chvíºu bude bojo-vaÈ o vodu, o pitnú vodu. Pokiaº je schopn˘niekto takej obete, Ïe zabije seba, len aby pri-tom zabil ìal‰ích 50 ºudí, priãom nie som siist˘, ãi to vôbec povaÏuje za obeÈ, tak sa zba-vuje toho jedineãného, ão má kaÏd˘ ãlovek –tej svojej ºudskej entity, tej v˘luãnosti, jedi-neãnosti kaÏdého ãloveka, kaÏdého z nás. Astane sa len proste ãlenom akejsi masy, aké-hosi nerozm˘‰ºajúceho davu, pretoÏe to, Ïe onsi povie, Ïe ja teraz budem veleben˘, ja sa te-raz stretnem neviem s k˘m tam hore, v nebi,len preto, Ïe zabijem neviem koºk˘ch ìal‰ích,to je zvlãilosÈ, to nemá naozaj s kultúrouºudskou a s racionálnym zm˘‰ºaním niã spo-loãné. To má v‰etko nieão spoloãné len semóciami, ktoré sú vybiãované s prepáãe-ním – a zase to zjednodu‰ím – s nejak˘micirkvami.

Ak veríme v niektoré spoloãenské zásady,ak ich re‰pektujeme, lebo sa nám páãia, aak si myslíme, Ïe by podºa nich mali ÏiÈ ajiní ºudia, nie je v tomto prípade nበprístupk celej tejto tematickej oblasti trochu po-m˘len˘ alebo nedôsledn˘? Veì keì to takvezmete, aj v súlade s t˘m, ako ste to predchvíºou vysvetºovali, najväã‰ími vinníkmisú organizátori t˘chto samovraÏedn˘chfanatick˘ch teroristick˘ch útokov.

Urãite, urãite...

Ale t˘m sa skoro nikdy niã nestane. Netre-ba, aby sa civilizovaní ºudia sústreìovalipráve na nich?

Ale kto to má byÈ ten civilizovan˘ ãlovek?U nás azda neexistujú civilizovaní ºudia? Jeich, myslím, stále dosÈ v tejto republike, v tej-to krajine. A napriek tomu si nemyslím, Ïe savÏdy napríklad v t˘ch ospevovan˘ch slobod-n˘ch voºbách rozhodneme pre to najlep‰ie. Jamám tak˘to názor, vy máte zase in˘, kopain˘ch ºudí zase in˘, ale je to len také uvaÏo-vanie. Je to optimálne, pre ão sa rozhodneme,alebo ãi sa – chvalabohu, nie v tak˘ch rozme-roch, ako je to pri t˘ch krvav˘ch teroristic-k˘ch udalostiach, o ktor˘ch sme hovorili podtlakom nejakej ideológie rozváÏne rozhodne-me? Zvolíme to najlep‰ie, to, ão je pre násv‰etk˘ch osoÏné? PretoÏe nie v‰etci si vybe-rieme to primerané a náleÏité. A to sa t˘kamoÏno aj mÀa, Ïe neviem vÏdy uvaÏovaÈ naj-lep‰ie, najvhodnej‰ie, pretoÏe sme boli 50rokov trénovaní v istej pohodlnosti, Ïe ktosirozhoduje za nás. Je to v kaÏdom z nás neja-k˘m spôsobom, niekto z nás si to Èaωie pri-znáva, z niekoho to ide von veºmi jednodu-cho, pretoÏe si povie: jasná vec, 2 koruny zamlieko bolo kedysi lep‰ie. Ale to uÏ, Ïe ãi jenejaká sloboda, to málokoho vzru‰uje. âoaká sloboda? Proste si, kto mohol, nakradola mal celkom pekn˘ rodinn˘ dom z toho na-kradnutého materiálu. A Ïe nemohol ísÈ do Ra-kúska? A ão tam? A naão? A ão do Ameriky?V‰ak to vidím v televízii, alebo ja neviem ão.To som sa uÏ tro‰ku rozkonáril, ale ide o to,Ïe stále je v nás stra‰ne veºa tej stádovitosti,stále málokto z nás sa vie rozhodnúÈ podºatoho najlep‰ieho v sebe. âo myslíte, koºkoºudí, koºk˘m ºuìom sú sympatické malé stra-niãky, keìÏe v‰etko okolo nich je veºmi, veº-mi, veºmi nejasné. ªudia rozm˘‰ºajú o tom,ãi vôbec dosiahnu t˘ch 5 %, aby sa dostali doparlamentu, a tak rad‰ej ich nevolia: rad‰ejzvolím hentoho, ten je predsa len istota, ale-bo nejdem vôbec na voºby, v‰ak tam nemámkoho voliÈ. Ale nezaujíma sa o to, Ïe kto ne-chodí na stretnutia s poslancami, nevie ani lento, kto je jeho poslanec v jeho obvode, v jehomeste, ãi na jeho dedine. Nezaujíma sa o to,ãiÏe je mu to v podstate jedno a staãí mu, Ïesa potom vynadáva dakde v krãme. Paralelaje ideovo tá istá, ako u toho davu, ktor˘ sa do-pú‰Èa rôznych krvav˘ch záleÏitostí. Ten ãlo-vek sa nevie rozhodnúÈ za seba.

Ani si moÏno neuvedomujete, ako ste dotejto svojej v˘povede o voºbách vloÏili nie-ão mimoriadne dôleÏité, ãomu sa síce ob-ãas venuje pozornosÈ, ale podºa mÀa veºmimálo. Má teda ãlovek nejakú ºudskú, ale-bo obãiansku, alebo akúkoºvek inú povin-nosÈ ísÈ voliÈ? Lebo sú tieto dve moÏnosti:ísÈ voliÈ a potom si za volebnou plentou vy-braÈ z t˘ch, ão sú k dispozícii, alebo nejsÈvoliÈ a maÈ pocit, Ïe ani jeden mi nevyho-vujete, tak som vás nevolil. Kedy je ãlovekk sebe samému ãestnej‰í, alebo pred sebousam˘m hodnotnej‰í?

Myslím si, Ïe slovensk˘ voliã urobí veºmimálo pre to, aby naozaj s ãist˘m svedomímzistil, Ïe mu skutoãne nikto nevyhovuje. Tonie je pravda, k nieãomu ãi k niekomu, k ne-jakému programu, k nejakému ãloveku – väã-‰inou je to k ºuìom, nie k programu, Ïiaºbo-hu – má ãlovek predsa len o ãosi bliωie, no

D I A L Ó G Y M M & E W

67

D I A L Ó G Y M M & E W

ÈaÏko nájdete niekoho, kto vám vyhovuje100-percentne a koho treba vyniesÈ rovno naOlymp. Samozrejme, to je v‰etko relatívne,ale obãan musí byÈ tro‰ku aktívny. Skrátka,u nás nie je zvykom sa presvedãiÈ o tom, Ïeja volím ãosi, a koho ty volí‰? Aha, on volítoho a toho, to je celkom schopn˘ ãlovek, bu-dem ho aj ja voliÈ. Ja by som nikdy nepristú-pil k takému ãomusi. Samozrejme, Ïe potomvzniká tá väã‰inovosÈ, zase som pri tom stá-de, zase som pri tom, Ïe ãlovek sa nepresved-ãí, ãi ten sºub, ktor˘ dostáva od toho ãi ono-ho politika, je vôbec reálne splniÈ, ãi nevyze-rá veºmi sladko, ãi vie tro‰ku analyzovaÈ to,ão ten ãlovek hovorí v konfrontácii so sku-toãnosÈou. Skrátka, nemyslím si, Ïe sa dájednoznaãne povedaÈ: je to povinnosÈ ob-ãianska, ãi aká povinnosÈ ísÈ voliÈ. KaÏd˘ simôÏe povedaÈ: je tu demokracia, kaÏd˘ mamôÏe maÈ rád! MôÏem a nemusím ísÈ voliÈ,ale nesiem sám pred sebou, nie pred spoloã-nosÈou, sám pred sebou nesiem zodpovednosÈza to, Ïe to dopadlo tak, ako som nechcel.

Ale môÏe sa staÈ, Ïe si pozriete kandidát-ky ão ja viem piatich strán a zistíte, Ïe anina jednej z nich nie je ani jeden ãlovek, kto-r˘ by zodpovedal va‰im ão ako tolerant-n˘m predstavám. Tak vtedy naozaj uvaÏu-jem, ãi mám inú moÏnosÈ, ako vyjadriÈ, Ïeani jeden mi nevyhovuje, len nevoliÈ.

To je ÈaÏká vec, samozrejme, ani t˘ch 20rokov, ão máme demokratickú moÏnosÈ slo-bodne si vybraÈ, za koho budeme vo voºbáchhlasovaÈ, nám na v‰etko nedáva odpoveì.Ani voºby nemusia staãiÈ na to, aby sme vo-lebnú moÏnosÈ vedeli vyuÏiÈ. Teoreticky je totak, musím poznaÈ svojho kandidáta, musímpoznaÈ jeho program, proste toho, kohochcem uprednostniÈ. Ale koºkí z nás pri trans-formácii na inú spoloãnosÈ, na inú domácnosÈ,na inú prácu, alebo vo vedomí, Ïe som mo-mentálne nezamestnan˘ alebo mám iné sta-rosti a problémy, má e‰te moÏnosÈ, ãas a chuÈchodiÈ za vecami, ktoré sa t˘kajú kandidátova t˘ch strán, ktoré sa uchádzajú o hlasy, abysa dozvedeli podstatu, ktorá by ãloveku po-mohla správne sa rozhodnúÈ? Áno, dobre,tak nám potom zostáva aj metóda pokus –omyl: Zm˘lil som sa, ale aj keì vidím, Ïe zvo-lím toho, ktor˘ mi sºuboval to, ão potom ne-dodrÏí, e‰te stále je moÏnosÈ aspoÀ s niekoº-k˘mi ºuìmi vyvíjaÈ tlak povedzme na nejakéorgány, veì existuje miestne zastupiteºstvo,obecné, obvodné a ja neviem aké, aby saveci napravili, a teda skrátka nedopustiÈ sa tejchyby viackrát. Ja tieÏ patrím medzi ºudí,ktorí sa uãia na vlastn˘ch chybách, ale blíÏimsa k tej vzdialenej dokonalosti aspoÀ t˘m, Ïeneopakujem dvakrát tú istú chybu.

Hovorí sa, Ïe kaÏd˘ národ má tak˘ch po-litikov, ak˘ch si zaslúÏi. Je to pravda? Akby som si chcel aj vybraÈ politikov, o kto-r˘ch si myslím, Ïe by ma dobre reprezen-tovali, ão keì by medzi kandidátmi nebolani jeden, ktor˘ by sa aspoÀ blíÏil k mojimkritériám? Medzi desiatkami môÏu byÈlep‰í a hor‰í, ale ão keì v podstate nie jemedzi nimi ani jeden, pri ktorom by sommal ãisté svedomie, Ïe keì ho zvolím, budespæÀaÈ aspoÀ základné kritériá, ktoré sakladú na verejného ãiniteºa?

Nebudem hovoriÈ o t˘chto ºuìoch, ja bu-

dem hovoriÈ napríklad o sebe. âasto som sisám sebe dal totálne teoretickú otázku – ta-kúto úvahu som rozvinul sám v sebe: âo bysi si ty poãal, keby si bol na jeho mieste? Naich mieste? MoÏno by mi povedali: Áno, poì,priateº, veì ti pomôÏeme, bude‰ jedn˘m z nás,mበvplyv, mበmeno, mበelán a neviem, ãoe‰te má‰. A teraz ão by sa stalo? I‰iel by somtam, povedzme, teoreticky, pretoÏe ja tieÏnie som svät˘, s t˘mi najãistej‰ími úmyslami,s t˘mi najúÏasnej‰ími predstavami, s veºk˘melánom, atì., atì. Budem vedieÈ, ão mám ro-biÈ? Naozaj mi niekto pomôÏe? Nebudemtam sám, nebudú ma maÈ tam za eléva, na kto-rom sa vyv⁄‰ia len preto, Ïe je tam nováãik,len preto, Ïe skrátka oni sú uÏ mazáci? Budemi tam niekto nezi‰tne pomáhaÈ, aby som janapokon zlizol smotanu, ºudovo povediac?Neosprostiem aj ja medzi nimi, budem e‰teako poslanec alebo nebodaj ãlen vlády cho-diÈ aj na nákupy do obchodu? Budem e‰te ro-zumieÈ t˘m ºuìom okolo seba? Neskonãímtak, ako mnohí, ktorí sú odtrhnutí od skutoã-nosti? A napokon budem kritizovan˘, napo-kon mi ºudia nebudú rozumieÈ len preto, Ïe janerozumiem im, lebo podºa mÀa sa to ãastostáva, a ja natoºko som si nie ist˘ sám sebouv tomto. A preto by som nikdy do takéhonieãoho ne‰iel – nie Ïe by neboli ponuky ke-dysi, teraz uÏ, chvalabohu, nie, ale keì somo tom uvaÏoval, povedal som si, Ïe to nie jejednoduché. Som presvedãen˘, Ïe nejedenãlovek ide do politiky s t˘mi najãistej‰ímiúmyslami a vidí, Ïe sa to skrátka nedá, a takstroskotá. Dokonca si myslím, Ïe mnohí znich stroskotajú práve preto, Ïe tí, ão tammajú len to teplé miesteãko, to koryto, ako savraví, t˘m nevonia, Ïe je tam ktosi iniciatív-ny a Ïe ten nov˘ vyãnieva a ich ostatn˘chbudú maÈ za hlupákov, za neschopn˘ch, takaj jeho musia spraviÈ neschopn˘m, aby bolipekne vyrovnaní.

Aj to je hádam jeden z dôvodov, preão ºu-dia na vysok˘ch postoch v politike, ale nie-len v nej, nemôÏe si uchovaÈ svoju slu‰nosÈ,aj keì ju predt˘m, neÏ sa vy‰plhali hore,mali.

Napokon, hovorí sa dosÈ ãasto – a ja sa sváhaním s t˘m stotoÏÀujem –, Ïe ãlovek na

istej pozícii, v istej funkcii, vo vysokej poli-tike, keì chce nieão dosiahnuÈ, nemôÏe byÈãestn˘, nemôÏe byÈ slu‰n˘, musí sem-tamklamaÈ, musí podvádzaÈ. Nemálo ºudí uvádzaako príklad Alexandra Dubãeka. To bol ãlo-vek, ktor˘ sa veºmi vymaÀoval spod predsta-vy vtedaj‰ích papalá‰ov a údajne – ja to ne-viem posúdiÈ, ja nevidím do v‰etkého, niktoz nás, málokto z nás vidí do celého toho zá-kulisia –, Ïe len vìaka, alebo kvôli svojejmäkkosti, nedôraznosti, nie príli‰ veºkej prie-bojnosti a úplnej neschopnosti povedaÈ ajkrutej‰ie, neslu‰nej‰ie slovo, nieto e‰te trebársbuchnúÈ do stola, skonãil t˘m spôsobom, akoskonãil.

A e‰te je veºmi ÈaÏké nájsÈ si ºudí tolerant-n˘ch a chápav˘ch, ktor˘mi sa môÏete ob-klopiÈ, aby ste netrãali sám ako kôl v plo-te.

Navy‰e, od prípadu k prípadu, keìÏe okol-nosti sú rôzne, závisí od situácie, do ktorej saãlovek dostane, a niekedy sú to veºmi ex-trémne situácie, treba aj na najvy‰‰ích mies-tach pouÏiÈ v‰elijaké prostriedky, ktoré nie súpravidlom, sú v˘nimkou. Je to vlastne veºkéumenie zachovaÈ si v nejakej v˘znamnej‰ejpozícii svoju tvár. Preto, Ïiaºbohu, slu‰ní ºu-dia povedzme v politike sú skôr v˘nimka neÏpravidlo. Ale to by nás nemalo znechucovaÈv presvedãení, Ïe sú aj takí.

S Milanom MarkoviãomuvaÏoval Ernest Weidler

68

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

V uplynul˘ch mesiacoch sa medzi ‰kandálys tendrami, emisiami, m˘tami a sociálnymipodnikmi zdanlivo prekvapujúco zaradila aj‰iroká ‰kála podvodov na vysok˘ch ‰kolách. Odplagiátorstva medzi pedagógmi i ‰tudentmi aÏpo sporné známky za pochybné skú‰ky a neza-slúÏené diplomy. Aj pomery a atmosféra v aka-demickom prostredí, napríklad na ‰kolách vTrnave a v Trenãíne, spôsobujú, Ïe najkvalitnej-‰í mladí ºudia odchádzajú ‰tudovaÈ na zahraniã-né univerzity a pedagógovia tieÏ hºadajú priaz-nivé podmienky pre svoje vedecké a predná‰a-teºské ambície v mimoslovenskom prostredí,ktoré uprednostÀuje tvorivosÈ, skúmateºskú pra-covitosÈ a osobnú i odbornú ãestnosÈ pred ºah-ko získan˘mi formálnymi úspechmi. Aj keì sav demokratickom svete povaÏuje vysoko‰kols-ké milieu za najslobodnej‰ie zo v‰etk˘ch sociál-nych oblastí a ‰tát má doÀho zasahovaÈ iba mi-nimálne, predsa len vláda nesie základnú zod-povednosÈ za dobré podmienky a kvalitn˘ mo-rálno-profesionálny rámec aj tejto „republikyv republike“.

1Aj keì sme si nenam˘‰ºali, Ïe vysoké ‰kol-

stvo je priam zárukou serióznosti a mravnostislovenskej spoloãnosti, to, ão sa v minul˘cht˘ÏdÀoch prevalilo, mnoh˘ch predsa len dosÈ ‰o-kovalo. Na príli‰ mnoh˘ch katedrách ne‰lo o ná-leÏité vzdelanie ‰tudentov, ale len o to, aby ãonajskôr – priam v rekordnom ãase – úspe‰ne ab-solvovali ‰túdium a dostali diplom, bez ohºaduna to, ako on pravdivo odzrkadºuje v˘kony a po-znatky mladého ãloveka. Úplnou katastrofou je,Ïe pochybné postupy mnoh˘ch pedagógov – acel˘ch skupín! – takmer nikoho veºmi nezne-pokojili. Dekanova dcéra, ktorá si hádam za rokstihla odbaviÈ 4-roãné ‰túdium, ani po odhale-ní t˘chto praktík diplom nevrátila a opºuvanévysvedãenie o jej charaktere a o povahe jejotca si doma aj naìalej ochraÀuje – prinajmen-‰om e‰te i v tejto chvíli, keì o tom pí‰em – aiste sa ním bude neru‰ene p˘‰iÈ. A naìalej svo-je múdre anal˘zy politickej situácie v tomto ‰tá-te ‰íri v STV pedagóg podozriv˘ z opisovaniacudzích odborn˘ch prác.

Zato o jedineãn˘ch a originálnych náuãn˘chúkonoch, ktoré by prerástli do zaujímav˘chv˘skumn˘ch poãinov a podkladov pre prax v‰irokom spoloãenskom kontexte, nepoãuÈ tak-mer niã. Ani ambiciózni docenti a profesorinenachádzajú na svojich vysok˘ch ‰kolách nie-len materiálne podmienky, ale ani in‰piráciu prespoloãensky závaÏné odborné práce. Nanajv˘‰v období, keì sa vo ·védsku udeºujú Nobelo-ve ceny, vzdycháme, Ïe medzi ocenen˘mi po-vedzme zo susedného Poºska a Maìarska nie súe‰te stále Ïiadne slovenské osobnosti.

A húfne odchody talentovan˘ch príslu‰níkovmladej generácie na ‰túdiá do zahraniãia súpredzvesÈou Ïalostnej úrovne budúcich sloven-sk˘ch intelektuálov. Iste by bolo skvelé, kebyão najviac mlad˘ch zbieralo moderné vedo-

mosti na dobr˘ch zahraniãn˘ch univerzitách apotom sa takto vyzbrojení vracali do slovenskejekonomiky, na slovenské vedecké pracoviskáa vysoké ‰koly. Ale keì si pred záverom zahra-niãného ‰túdia zhrnú, aké platy by v SR dosta-li, aká ÏiãlivosÈ by ich doma ãakala, aké tvori-vé zázemie a aké perspektívy rastu ich profe-sionálnej kariéry, tak, samozrejme, rad‰ej zos-tanú v Amsterdame, Lond˘ne alebo prinajmen-‰om Prahe. A Slovensko ich navÏdy stratí. Toministrovu rodnú stranu v‰ak akosi netrápi.AspoÀ nijaké znepokojenie verejne neprejavu-je.

2·tvrtková Hodina otázok a odpovedí ãlenov

vlády patria predov‰etk˘m moÏnosti opoziã-n˘ch poslancov op˘taÈ sa na pálãivé aktuálneotázky kompetentn˘ch, ktoré nemajú kde indezaznieÈ, neÏ v parlamente, a ktoré by mali vlád-ni ãinitelia struãne, a najmä jasne a pravdivo vy-svetliÈ nielen poslancom opozície, ale cez nichaj ostatnému obyvateºstvu SR. Ak si v‰ak veº-kú ãasÈ z nich – úplne proti zmyslu tohto pra-videlného bodu parlamentného programu –uzurpujú poslanci koalície a ãlenovia vládyodpovedajú len na to, ão vo veºkej miere chcúoni, a to dokonca tak, Ïe nejde o objasnenie ne-príjemn˘ch situácií oponentom vlády, ale vlast-ne o ‰tátnu propagandu, je to deformácia fun-govania Národnej rady SR.

A e‰te viac sa takéto znetvorovanie zrelej de-mokracie a znehodnocovanie morálnej vyspe-losti koaliãn˘ch strán i jednotliv˘ch politikovprezentuje pri pokusoch opozície vysloviÈ ne-dôveru ãlenovi vlády. Iste, môÏe ísÈ len o poli-tikárãenie opoziãn˘ch strán. Ak koaliãní poli-tici takéto zneuÏívanie váÏneho in‰titútu, kto-r˘ má politiku preãisÈovaÈ, odmietnu, je to v po-riadku. Ak v‰ak ide o situáciu, ktorá má za cieºprehodnotiÈ morálnu a profesionálnu kvalituniektor˘ch v˘konov vládnych politikov, podo-zriv˘ch z toho, Ïe povedzme pri tendroch dalineoprávnene zarobiÈ firmám blízkym danémuministrovi alebo koaliãnej strane, je úplne namieste, aby sa problémom zaoberal parlament.

Ak z návrhu na odvolanie a z diskusie vyplá-va na povrch neetické konanie ústavného ãini-teºa, mali by aj vládni poslanci uváÏiÈ, ãi po-chybné konanie nie je relevantn˘m dôvodom,aby mu odhlasovali nedôveru spojenú s jeho od-volaním z funkcie. Pri návrhu opozície na od-volanie ministra dopravy VáÏneho v januári2010 dokonca predseda koaliãnej strany HZDSMeãiar mimo zasadania NR SR uznal potrebuokamÏite VáÏneho odvolaÈ pre váÏne chyby prizavádzaní automatického m˘ta. Ale hneì dodal,Ïe hlasovaÈ za nedôveru nebude, lebo by tomohlo ohroziÈ ìal‰iu existenciu koalície. Slu‰-n˘ch ºudí môÏe úplne oprávnene zaskoãiÈ otáz-ka: Je morálnej‰ie a pre SR aj uÏitoãnej‰ie ne-chaÈ fungovaÈ ministra, ktor˘ koná v súlade spotrebami nejakej firmy, aj keì na to doplatiaobãania SR zv˘‰en˘mi platbami zo ‰tátneho

·tyri potupné slovenskésklzy a nádeje 21. storoãia

69

ministrov – zvlá‰È ãasto sa spomína Palacka, aleiste tam patrí aj Kaník –, mohol sa dostaÈ moÏ-no aj za voºby 2006. Nebol dôsledn˘ a asi bolaj osobne charakterovo slab˘. Preto v‰etko po-zitívne, ão urobil a ão sa nauãil, v nepríjemnejmiere zmazali jeho stále narastajúce nedosta-toãnosti. Slovo „morálka“ z jeho úst uÏ nezne-lo príli‰ presvedãivo. A bol to uÀho veºk˘ ka-meÀ úrazu, pretoÏe zhromaÏdil medzi svojimiprívrÏencami najmä tak˘ch, ktor˘m na ºudskejmravnosti veºmi záleÏí.

V posledn˘ch rokoch si príli‰ okato stráÏisvoje vedúce postavenie v SDKÚ-DS. A to muãasto zaslepuje oãi pri hodnotení optimálnychpostupov v strane. Pritom to nerobí úplne vo-slep – napríklad veºmi uváÏene podporoval Ra-diãovú v jej súboji o post prezidenta. Ale to bolomaximum. Dnes uÏ celkom nevie, kam z kádro-v˘ch konopí – a odchod Radiãovej z politikyby mohol maÈ nepríjemné dôsledky. Lebo po-ãet inteligentn˘ch spolupútnikov v SDKÚ ra-pídne klesá, hoci Dzurinda práve t˘ch potrebu-je ão najviac – aj ako protiváhu k Ficovej „ºu-dovosti“. Bez nich SDKÚ hrozí váÏny poklesobãianskej podpory. Ak jedin˘ vyhral nedávneregionálne voºby solídne vystupujúci Fre‰o astal sa bratislavsk˘m Ïupanom, je to pre Dzu-rindu memento, Ïe vzdelan˘ch kolegov vedºaseba potrebuje. A práve takí ho buì opú‰Èajú,alebo k nemu nepribúdajú. To potvrdzuje aj re-latívne slu‰n˘ úspech novej strany, klonuSDKÚ – Sulíkovej SaS. Ak v‰ak Dzurinda ãonajskôr nevymyslí, ako presvedãiÈ svojich po-tenciálnych podporovateºov, Ïe zlyhania na po-ste premiéra neboli preÀho javom zákonit˘m anemenn˘m a Ïe – ak e‰te dostane dôveru –bude slúÏiÈ obãanom oddanej‰ie, neÏ vtedy,keì bol pri moci, je len malá nádej, Ïe sa zno-vu dostane na popredné miesto rebríãka obãian-skej dôvery.

4 KDH sa síce trochu h˘be dopredu, ale ten po-

hyb je zatiaº zanedbateºn˘ a v podstate niã ne-znamená. Na rozdiel od SDKÚ jeho kádrovéprírastky sú bezv˘razné a nepriná‰ajú takmernijaké osobnostné prínosy. Figeº sa musí odhod-laÈ k ráznej‰ím programov˘m i osobnostn˘mzmenám, ak má KDH dostaÈ v˘raznej‰í imidÏpríÈaÏlivej strany pre slu‰n˘ch obãanov – a nie-len katolíkov. Tak˘ v‰eºudsk˘ imidÏ by niekto-rá strana v slovenskom parlamente mala maÈ.KríÏe na stenách v ‰kolsk˘ch triedach niã zá-vratné a zaujímavé nepriná‰ajú. Nekompro-misné a dobre sformulované antikorupãné Èa-Ïenie alebo mierne liberálne názorové v˘zvySlovensko potrebuje ako soº – a keì SDKÚ, alemomentálne aj SaS ka‰lú na to, aby mali dosta-toãne ‰irok˘ repertoár globálnej príÈaÏlivosti preobãanov SR, KDH by v ‰irokom rámci kresÈan-ského svetonázoru (kde hºadaÈ Boha vo vesmí-re?) a hºadania duchovnej bázy malo vstúpiÈ dobezradného slovenského spoloãenstva. Z toh-to aspektu v KDH veºmi ch˘bajú jedineãné vy-stúpenia Franti‰ka Miklo‰ka a do istej miery ajVladimír Palka (jeho zbytoãne prísny, aÏ vy‰e-trovateºsk˘ prístup k ºuìom a dogmám bol a jeãasto kontraproduktívny). Ich ‰tylistická, ale ajmy‰lienková originálnosÈ v sterilnom KDHveºmi ch˘ba. Ak sa KDH (ale t˘ka sa to aj Pal-kovho KDS) vytrvalo vracajú k jedineãnémupostaveniu kresÈanstva v slovensk˘ch a európ-skych dejinách a k potrebe neustále naÀ nadvä-zovaÈ, treba uváÏiÈ, ako má toto nadväzovanie

dnes vyzeraÈ, aby nebolo len formálne a tedaúplne prázdne a obãiansky nepríÈaÏlivé. Maloby v Európanoch udrÏiavaÈ potrebu konaÈ vsúlade so základn˘mi pozitívnymi morálnymiprincípmi, bez ohºadu na to, ãi je ãlovek kres-Èansky pokrsten˘. Asi tak, ako sa to v niekto-r˘ch fázach darilo – a moÏno aj darí – nemec-kej CDU.

PísaÈ o oboch maìarsk˘ch stranách by zna-menalo rozvetvene písaÈ o ºudskej malosti – ato uÏ zväã‰a ani nie je o politike. Ideov˘ pod-klad SMK i Mostu-Hídu je úplne rovnak˘ a Du-ray s Csákym, ale asi aj Bugár, by mali zváÏiÈ,ãi na „maìarskej“, teda inteligentnej úrovnirozmlátili najstabilnej‰iu politickú stranu v SR.V súãasnom stave ich existencie je zbytoãnéhºadaÈ nejaké spoloãenské a politické problémy,keì ide len o ºudské zlyhania.

NepovaÏujeme za úplne stopercentné, Ïeaj po voºbách bude naìalej premiérom Ro-bert Fico. ªudsk˘ i politick˘ Ïivot priná‰a-jú mnohé prekvapujúce zvraty a chcelo bysa napísaÈ, Ïe v˘sledok je v rukách BoÏích.Ale ak sa v‰etko stane podºa predpokladov,Fico by sa mal sám nad sebou zamyslieÈ:ãím a k˘m chce vlastne byÈ? Má pravdepo-dobne poslednú príleÏitosÈ namiesto zneva-Ïovania novinárov skúmaÈ úskalia vo svojejdu‰i a vyuÏiÈ ‰ancu, ktorú mu osud doÏiãil.Tak, ako Dzurinda, aj on by mal nie úrad-nícky a stranícky, ale ãloveãensky a verejnerozobraÈ niektoré problematické miesta svoj-ho konania, obohatiÈ svoj tím o kvalitn˘chºudí, koneãne venovaÈ pozornosÈ hodnotn˘ma dobre zváÏen˘m politick˘m anal˘zam slo-venského verejného Ïivota a spojiÈ svojuschopnosÈ byÈ populárny s budovaním úspe‰-ného, slobodného, intelektuálne vyspeléhoa ºudsky prívetivého ‰tátu.

Ernest Weidler, publicista

rozpoãtu – alebo nahradiÈ ho inou, korektnej-‰ou osobnosÈou? MôÏe byÈ ‰tát morálne vyspe-l˘ a európsky rovnocenn˘, ak má vo vláde ãle-nov, ktorí uprednostÀujú záujmy nejakej stra-ny alebo skupiny sponzorov na úkor piatich mi-liónov obãanov SR?

Skrátené konanie sa má v NR SR pouÏiÈvtedy, ak ide o mimoriadne naliehavé zákonnéopatrenie, ktoré môÏe u‰etriÈ veºké ‰tátne finan-cie alebo zabrániÈ zbytoãnému po‰kodeniu ob-ãanov ãi poriadku v ‰táte. Ale veºmi zniÏujehodnotu tohto parlamentného postupu, keì hovláda vyvoláva kvôli svojim propagandistic-k˘m potrebám. ZníÏiÈ poãet ministerstiev vovláde je akt, ktor˘ treba dôkladne prediskuto-vaÈ a ani teraj‰ej vláde niã nebránilo v tom, abynávrh tohto zákona predloÏila v roku 2009 ãi2008. Ak ho náhlivo a unáhlene presadí v NRSR teraz, lebo sa jej hodí do predvolebnej kam-pane, hoci je podozrenie, Ïe je to postup ne-ústavn˘, je to Èah neetick˘ a umen‰uje nadãa-sovú kvalitu politiky vládnych strán.

Fico, na rozdiel od mnoh˘ch svojich kolegov,má vzácny dar charizmy. Ale sám sa oÀ pripra-vuje, ak ju nevyuÏíva na presadenie tak˘chvládnych opatrení, ktoré nespochybniteºne slú-Ïia na skvalitÀovanie a modernizáciu ‰tátu, aleaj na pohodov˘ Ïivot obãanov a ich rodín. Z po-stkomunistick˘ch politikov – Miga‰, Weiss,Kanis – je Fico pravdepodobne jedin˘, kto mápredpoklady, aby ºavicovú stranu skon‰tituovalsúladne s princípmi civilizovaného európske-ho spoloãenstva. Pritom by si mal uvedomiÈ, Ïepri súãasnom postavení európskych socialistovby sa svojimi osobn˘mi kvalitami mohol zara-diÈ medzi ich ÈahúÀov a predraÈ sa aÏ na ich ãelo,keby svoje úsmevy obopol filozofiou premy-slenej sociálnej politiky. A t˘m sa staÈ aj európs-kou individualitou. Preão by mu malo staãiÈ byÈiba slovensk˘m provinãn˘m premiérom? Pre-ão koná príli‰ málo pre to, aby naplnil nejakémedzinárodné politické a‰pirácie?

3Keì zaãal Dzurinda na prelome tisícroãí

kon‰tituovaÈ SDKÚ, moÏno ani netu‰il, akémal ‰Èastie – alebo Ïe by predsa premyslen˘ zá-mer? –, keì sa obklopil ºuìmi, ktorí mu v pe-strej zostave poskytli silné ºudské i profesionál-ne zápolie. Jeho konanie v˘razne zintenzívni-li Kukan a zakrátko i Miklo‰. On sám veºa vosvojej osobnostnej ‰truktúre k dispozícii nemal,Ïiadne pozoruhodné gestá nevedel nájsÈ ani nazaãiatku svojho politického vzostupu, ani vpriebehu rokov, keì uÏ bol premiérom. A ne-chápal, ako to dnes neberie na vedomie aniFico, Ïe by potreboval na vystuÏenie svojejºudskej, ale aj politickej kapacity viac intelek-tuálneho a umeleckého potenciálu aspoÀ oko-lo seba, keì uÏ nie v sebe, neÏ mal a má. Nienáhodou súbeÏne s T. G. Masarykom a v koo-perácii s ním sa realizoval aj excelentn˘ spiso-vateº Karel âapek a ten znásobil prezidentovedanosti. (Fico sa veºmi m˘li, ak si myslí, Ïe Ma-ìariã mu vystaãí na to, aby dodal punc kultivo-vanosti jeho verejnému vystupovaniu.)

ZaslúÏi si úctu, ako sa Dzurinda za 10 rokovnauãil verejne si poãínaÈ. Bol to nad‰tandard vjeho príli‰ ‰tandardnej politickej praxi, ktorá odzaãiatku 21. storoãia uÀho dominovala. Na sil-nom základe – iste popri Kukanovi a Miklo‰o-vi e‰te s niekoºk˘mi ìal‰ími – skon‰tituovalsvoje vlády a keby nebol podºahol v‰eobecnepreferovanej racionálnosti niektor˘ch svojich

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

70

Rok 2009 bol uÏ jednoznaãne rokom pred-volebn˘m – aj so v‰etk˘m, ão k tomu patrí.S tromi volebn˘mi aktmi, staronovou hlavou‰tátu, drsn˘mi dopadmi celosvetovej eko-nomickej krízy, s rastúcim napätím medzikoalíciou a opozíciou, medzi koaliãn˘mistranami navzájom a v maìarskom spoloãen-stve tobôÏ. Do priestoru vrcholovej politikysa chcú dostaÈ prinajmenej dva nové politic-ké subjekty a od nového roka prestane pla-tiÈ koaliãná zmluva. DrÏme si klobúky, frãí-me z kopca.

Troje voliebRok 2009 dostal aj prívlastok roka predvo-

lebného – pretoÏe obãania dostali ‰ancu vtroch voºbách a piatich volebn˘ch aktoch po-dieºaÈ sa na tom, kto bude reprezentovaÈ kra-jinu na jej najvy‰‰om poste, kto ju bude za-stupovaÈ v Európskom parlamente a kto buderozhodovaÈ o politike na jej regionálnej samo-správnej úrovni. Treba jedn˘m dychom dodaÈ,Ïe väã‰inou tieto moÏnosti slovenská spo-loãnosÈ ignorovala. Prvého kola prezident-sk˘ch volieb sa totiÏ zúãastnilo 43,6 percen-ta voliãov, druhého kola 51,7 percenta (ão bolvlani jedin˘ akt, kedy sa volieb zúãastnila viacako polovica oprávnen˘ch voliãov), vo voº-bách do Európskeho parlamentu hlasovalo19,6 percenta voliãov, v prvom kole Ïupn˘chvolieb 22,9 percenta a v druhom kole 18,4percenta. âo bolo síce viac ako v Ïupn˘chvoºbách v roku 2004, ale z hºadiska reprezen-tatívnosti ãi zmysluplnosti volebného aktumizerne málo.

Bizarné na troch volebn˘ch rozhodnutiachuplynulého roka bolo aj to, Ïe akoby nepoz-nali porazen˘ch – drvivá väã‰ina úãastníkovsa povaÏovala za úspe‰n˘ch a pri správnomzakrivení uhla pohºadu sa dali pre toto poci-Èovanie aj objaviÈ argumenty.

Ako prvého si v tomto roku zvolili obãa-nia Slovenska prezidenta – podºa oãakávaní‰irokej aj laickej verejnosti sa do druhéhokola s v˘razn˘m náskokom prebojovali oba-ja hlavní favoriti, prezident Ivan Ga‰paroviãa opoziãná kandidátka Iveta Radiãová. Ko-neãne sa teda – na tretí pokus – konali sku-toãné voºby hlavy ‰tátu, kde nebol víÈaz vo-pred jasn˘, lebo Vladimír Meãiar na rozdielod predchádzajúcich dvoch volieb (1999,2004) nekandidoval. A treba zrejme pripome-núÈ, Ïe v roku 2009 si pravica e‰te raz „vy-chutnala“ svoj arogantn˘ v˘ber z roku 2004,kedy sa nebola schopná zhodnúÈ na spoloã-nom kandidátovi a tak umoÏnila Ivanovi Ga‰-paroviãovi, aby v druhom kole taneãn˘mkrokom porazil svojho dlhoroãného ‰éfa Me-ãiara. Ktorého by napokon v druhom kole po-razil v tom ãase kaÏd˘.

Neãakaná vyrovnanosÈ súboja – 876 061hlasov pre Ivana Ga‰paroviãa a 713 735 preIvetu Radiãovú – v druhom kole vyvolaliviacero démonov, predov‰etk˘m maìarskúkartu, ktorú proti opoziãnej kandidátke vytia-hol nielen prezident, ale aj predseda vlády aukázalo sa viac ako preukazne, Ïe samostat-nosÈ a nezávislosÈ budúcej hlavy ‰tátu bude

len iluzórna. Takisto sa ukázalo – ão potvrdi-li aj iné tohtoroãné voºby – Ïe Bratislava,juÏné Slovensko a Ko‰ice sú nastavené inakako zvy‰ok Slovenska. Takmer milión obãa-nov (988 808) si vedelo predstaviÈ v ãele ‰tá-tu Ïenu, ão znamenalo ìal‰í prielom na kon-zervatívnom a paternalistickom Slovensku.Rovnako sa v‰ak potvrdila ºahostajnosÈ mnoÏ-stva voliãov – druhého kola sa zúãastnilo len51,67 voliãov, ãiÏe takmer polovica dospel˘chobãanov neprejavila záujem o to, kto bude ichvrcholn˘m reprezentantom a zdá sa, Ïe ºahos-tajnosÈ slovenskej spoloãnosti sa jej môÏeveºmi nevyplatiÈ. Napokon, uÏ sa jej nevyplá-ca, lebo to, ako ºahkováÏne berú politici svo-je sºuby verejnosti, vypovedá o nejestvujúcejsile verejnej mienky.

Neplánovan˘m „bonusom“ v‰ak bolo ajto, ako ºahkováÏne naloÏila slovenská pravi-ca s politick˘m kapitálom, ak˘ sa podarilo zís-kaÈ v prezidentsk˘ch voºbách Ivete Radião-vej a okamÏite ju usmernila do úzkych man-tinelov dvojky/trojky/‰tvorky SDKÚ-DS, lenaby si nenárokovala ani len na post volebné-ho lídra, keì uÏ na kreslo predsedu strany nieje mentálne vybavená. Na rozdiel od Miku-lá‰a Dzurindu, ktor˘ je síce z hºadiska stra-níckej stratégie skutoãne ‰piãkov˘m hráãom,ale pri získavaní hlasov voliãov je uÏ veºmidávno za zenitom.

Pochybnosti iného druhu sa spájajú s hla-vou ‰tátu – pozitívne oãakávania signalizova-li, Ïe Ivan Ga‰paroviã sa stane prezidentomv‰etk˘ch obãanov a keìÏe „uÏ tretíkrát nebu-de potrebovaÈ podporu Roberta Fica, stane sapremiérovi partnerom a oveºa slu‰nej‰ou ka-pitolou v slovensk˘ch encyklopédiách, neÏako je to teraz“. âo znelo krátko po voºbáche‰te ako sci-fi, je dnes uÏ Ïánrom fantasy.

ëal‰ím meraním síl boli voºby do Európ-skeho parlamentu. A hoci ani eurovoºby sa ne-dajú oznaãiÈ za drah˘ prieskum verejnej mien-ky, lebo úãasÈ v nich b˘va mizerná, fascinu-júce na nich bolo, ako sa v˘znamní hráãi do-kázali oznaãiÈ za víÈazov. Najprv si pripo-meÀme v˘sledky: volieb sa zúãastnilo takmerdvadsaÈ percent oprávnen˘ch voliãov, Smer-SD získal päÈ mandátov, SDKÚ-DS, SMK aKDH po dvoch a SNS a ªS-HZDS po jednomposlancovi. Toºko fakty, teraz interpretácie:Smer sa povaÏoval za víÈaza, lebo mal najviacposlancov a o dvoch viac ako v roku 2004.Porazená sa necítila ani opozícia, lebo spolumala o jedného poslanca viac ako získal Smer,ãiÏe súboj o smerovanie krajiny nebol tak˘jednoznaãn˘, ako tomu nasvedãovali dlhodo-bé prieskumy verejnej mienky. Z hºadiskazloÏenia europarlamentu nebolo nezaujíma-vé, Ïe frakcia konzervatívcov získala o jed-no kreslo viac ako socialisti. Aby sa nemoh-la cítiÈ víÈazne, bolo treba pripomenúÈ, Ïe v po-rovnaní s predchádzajúcimi voºbami mala odva mandáty menej. Na európskej úrovniv‰ak patrilo Slovensko k málo krajinám, kdeuspeli socialisti – väã‰ina Európy hlasovalav prospech pravice, zrejme sa ºavici nepoda-rilo dostatoãne spojiÈ globálnu krízu s pravi-cov˘mi stranami. Alebo presvedãiÈ voliãov, Ïe

Na prahu volebného rokaG L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

71

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

mentu sa nedostali ani jedna národná stranaa ani jeden nástupca SDª, a Ïe Ficov Smerzískal takisto menej percent, ako avizovaliprieskumy verejnej mienky. A tak moÏno po-vedaÈ, Ïe v ponovembrovom období boli primoci strany s paternalistick˘mi sklonmi(1992 – 1994, 1994 – 1998, 2006 – 2009) pri-bliÏne rovnak˘ ãas ako strany proreformné(1990 – 1992, 1998 – 2006).

Inak to nie je ani dnes a pomer síl súãas-nej koalície a opozície (spolu so Sulíkovoustranou Sloboda a solidarita a Bugárov˘mMostom) je podºa posledn˘ch prieskumovpribliÏne v spomínanom pomere (podºa Fo-cusu 50 : 35, v zálohe s piatimi percentamiSaS, podºa MVK 53,6 : 33,5 v zálohe s pia-timi percentami SaS).

A hoci sa dnes nedá odhadnúÈ, ak˘ vplyvna nálady slovenskej verejnosti bude maÈpriebeh ekonomickej krízy, situácia v Maìars-ku po voºbách, oãakávan˘ rast nezamestna-nosti a zrejme aj vyostren˘ politick˘ súboj naviacer˘ch líniách (opozícia vz. koalícia, SMKvz. Most, SMK vz. SNS, Smer + HZDS vz.SNS...), zdá sa ako pravdepodobné, Ïe voº-by vyhrá Smer a bude zostavovaÈ vládu sdvoma koaliãn˘mi partnermi (v˘nimkou bymohla byÈ dvojkoalícia Smer – SDKÚ, aletoto je seriózne médium). Ktorí z danej po-nuky to budú, je otázne, lebo je otázne aj to,koºko strán vôbec prekroãí päÈpercentné kvó-rum (ohrozené sú obe maìarské strany, za vo-dou nie je ani Meãiarovi HZDS a ‰ance naúspech má aj Sulíkova SaS). Tento predpok-lad v‰ak vracia do hry uvaÏovanie, Ïe akbude chcieÈ vládnuÈ Ficov Smer, bude musieÈzobraÈ na milosÈ Jána Slotu, ak bude chcieÈvládnuÈ Dzurindova SDKÚ-DS, bude mu-sieÈ posprataÈ v‰etk˘ch a akceptovaÈ Meãia-rovo HZDS-ªS.

Asi si treba zaãaÈ zvykaÈ. E‰te stále sme ne-vyãerpali limity nemoÏného.

Róbert Kotian

je na jej rie‰enie lep‰ie pripravená ako kon-zervatívne strany.

ZaujímavosÈou t˘chto volieb bolo, Ïe mla-dá strana Richarda Sulíka zastala tesne predbránami do Európskeho parlamentu a Ïe s pal-kovcami neodi‰li z KDH aj voliãi.

Tretími voºbami a piatym volebn˘m aktom(voºby prezidenta a Ïupana sú dvojkolové)bolo rozhodovanie o predsedoch a poslancochsamosprávnych krajov, kde sa do veºkej mie-ry zopakovala situácia s voºbami do Európ-skeho parlamentu. Mám na mysli nízku úãasÈ(hoci o ãosi vy‰‰iu ako pri voºbách v roku2005) a dominantn˘ pocit víÈazstva vo väã-‰ine zúãastnen˘ch strán. Napriek tomu, Ïe voväã‰ine tlaãe prevládli defetistické texty oSlovensku ãervenom ãi oranÏovom, realita poÏupn˘ch voºbách je predsa len trochu fareb-nej‰ia. Z hºadiska predsedov samosprávnychkrajov je zjavné, Ïe najviac Ïupanov získalSmer-SD (troch sám, troch spolu s HZDS,jedného aj s KDH a SDKÚ), bratislavsk˘post v‰ak stratil, lebo v ba‰te pravice sa pre-sadil pravicov˘ kandidát Pavol Fre‰o. Situá-cia s poslancami je dokonca e‰te kompliko-vanej‰ia – vo dvoch Ïupách má väã‰inu opo-zícia (Bratislava a Trnava), v jednej (Nitra)slovenské strany, ktoré sa spojili proti SMK(hoci väã‰inu v zastupiteºstve majú opoziã-né strany, v kraji rozhoduje aspoÀ zatiaº et-nické kritérium), vo dvoch krajoch (Pre‰ov aÎilina)je situácia viac-menej vyrovnaná arozhodne, kam sa priklonia poslanci mal˘chstrán a nezávislí, tri kraje (Trenãín, BanskáBystrica a Ko‰ice) jednoznaãne ovláda koa-lícia.

âísla sú dôleÏité, ale bezv˘znamné nie súani trendy – zdá sa, rozdiel medzi koalícioua opozíciou nie je aÏ tak˘ obrovsk˘ ako je roz-diel medzi Smerom a ostatn˘mi politick˘mistranami. V parlamentn˘ch voºbách sa volípomern˘m systémom, takÏe aj strany, ktorézískali v Ïupn˘ch voºbách viac ako päÈ per-cent a nezískali primeran˘ poãet poslancov,majú vo voºbách do NR SR väã‰ie ‰anceuspieÈ. V parlamentn˘ch voºbách pôjde zrej-me kaÏdá veºká strana samostatne, a tak v˘-

sledky SNS a HZDS zo Ïupn˘ch volieb môÏubyÈ v júni 2010 úplne opaãné, lebo Meãiaro-va strana stratí efekt spojenectva so Sme-rom. S veºkou politikou ãoraz zjavnej‰ie ko-ketujú aj sulíkovci aj bugárovci – a podºa v‰et-kého, keì budú za tieto strany kandidovaÈ ajich lídri (Bugár, Gál, Sulík), môÏeme sa do-ÏiÈ roz‰írenia poãtu parlamentn˘ch strán nasedem aÏ osem. âo, samozrejme, bude maÈveºk˘ vplyv na povolebné rokovania a nazostavenie budúcej koalície, lebo tak˘to po-ãet parlamentn˘ch subjektov zvy‰uje poãetreálnych kombinácií. VylúãiÈ sa zrejme dá ibakoalícia, kde bude SNS a ktorákoºvek maìars-ká strana, ostatné alternatívy sú moÏné. Do-konca aj opakovanie súãasnej koalície, hocito po napätiach vnútri súãasného zoskupeniamôÏe vyzeraÈ nepravdepodobne. Je jasné, Ïeviacero ‰kandálov spojen˘ch s nominantmiSlotovej strany limituje ochotu Smeru a jehopredsedu pokraãovaÈ vo vládnutí s národ-niarmi, Ïe tejto alternatíve neÏiãia ani posto-je európskych socialistov, ktorí sa netaja v˘-hradami voãi takejto koalícii a Ïe zrejme ajRobert Fico by bol rad‰ej, keby sa takejtokombinácii mohol vyhnúÈ, ak v‰ak bude stáÈpred dilemou, ãi byÈ vo vláde s SNS alebo vopozícii, nebude váhaÈ ani minútu.

Dlhodobé prieskumy verejnej mienky v‰aknaznaãujú, Ïe pomer „proreformn˘ch“ a „pro-tireformn˘ch“ politick˘ch strán je pribliÏne40 : 60. Ak sa teda v minulosti viackrát sta-lo, Ïe uspeli proreformné strany a posunulislovenskú spoloãnosÈ skokom, mali na tovplyv dôleÏité, ale z programového hºadiskasekundárne faktory. Voºby v roku 1990 bolido veºkej miery protikomunistick˘m plebis-citom a bizarnosÈ tomuto aktu dodal fakt, Ïena úspechu reformistov z VPN sa v˘razne po-dieºali populárne tváre exkomunistov na ichkandidátke (âiã, Meãiar).

V roku 1998 uspeli proreformné stranypreto, lebo pre Weissovu SDª bolo neprija-teºné, aby sa nepripojila do antimeãiarovské-ho bloku a preváÏila tak misky váh na stra-nu SDK a SMK. V roku 2002 mimoriadne po-mohlo neºavicov˘m stranám, Ïe do parla-

72

I. âO OBSAHOVALA SPRÁVAO PREDAJI EMISIÍ (ZÁVER)

Podºa súãasnej právnej úpravy je obchodo-vanie s jednotkami AAU (Assigned AmountUnits – priznané jednotky podºa Kjótskehoprotokolu) plne v kompetencii MinisterstvaÏivotného prostredia Slovenskej republiky, kto-ré môÏe prebytoãné jednotky predaÈ priamo,sprostredkovane alebo na draÏbe kvót. Pro-blémom je, Ïe ide o ‰pecifick˘ druh obchodo-vania, ktor˘ prebieha v inom ako obvyklom re-Ïime a je odborne veºmi nároãn˘. V tomtokontexte nebol proces v˘beru zmluvnej strany,rokovaní s potenciálnymi partnermi a so spo-loãnosÈou Interblue Group, Llc. profesionálnezvládnut˘, ão mohlo po‰kodiÈ medzinárodn˘kredit Slovenskej republiky v tejto oblasti.

Koneãn˘ zmluvn˘ vzÈah so spoloãnosÈouINTERBLUE GROUP, Llc. zodpovedá pria-memu predaju. Argumenty o ãasovo obme-dzenej ponuke v prípade transakcií tohto typunemajú opodstatnenie. V prípade rámcovejzmluvy o predaji kvót skleníkov˘ch plynov nadlh‰ie ãasové obdobie (do konca roku 2012)nemá opodstatnenie ani dojednanie pevne sta-novenej kúpnej ceny, nakoºko ide o druh ma-jetkového práva s vysokou cenovou volatilitou.V tejto súvislosti treba kon‰tatovaÈ, Ïe na pre-daj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót Slovenskej re-publiky v nasledujúcich rokoch zmluva nepo-skytuje dostatoãné garancie pre ‰tát ako predá-vajúceho, keìÏe z hºadiska rozsahu vzájomn˘chpráv a povinností zmluvn˘ch strán je zmluvanevyváÏená a je jednostranne v˘hodná v pro-spech strany kupujúceho. Vo vzÈahu k zaplate-niu kúpnej ceny predávajúcemu v prípade rea-lizácie budúcich obchodov zmluva neobsahu-je Ïiadne ustanovenia o zabezpeãení záväzkukupujúceho, a teda neposkytuje garanciu zapla-tenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho v bu-dúcnosti. Z uvedeného pre Slovenskú republi-ku, s ohºadom na v‰eobecné zásady naklada-nia s majetkom ‰tátu (hospodárnosÈ, úãelnosÈ,efektívnosÈ a transparentnosÈ) vypl˘va, Ïe pre-

daj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót v rokoch 2009aÏ 2012 je potrebné uskutoãniÈ na novomzmluvnom základe, resp. za odli‰n˘ch obchod-n˘ch podmienok. Tieto by mali poskytnúÈobom zmluvn˘m stranám vyváÏen˘ rozsah ichvzájomn˘ch práv a povinností a dostatoãnégarancie hospodárneho a efektívneho predajapre Slovenskú republiku.

Riziko, Ïe na konci prvého záväzného obdo-bia bude nadbytok AAU, je reálne (súvisí naj-mä s t˘m, Ïe USA neratifikovali Kjótsky pro-tokol), rovnako reálny je predpoklad, Ïe cenaAAU sa môÏe postupne zniÏovaÈ. Z uvedené-ho dôvodu je prioritou ministerstva získanieimidÏu dôveryhodného a spoºahlivého partne-ra na trhu obchodovania s voºn˘mi AAU jed-notkami a zapojenie sa do obchodovania s emi-siami podºa ãlánku 17 protokolu. Slovenskárepublika mala zásluhou platného legislatív-neho rámca vytvorené aj veºmi dobré podmien-ky na r˘chly ‰tart a zapojenie sa do procesu ro-kovaní o predaji voºn˘ch jednotiek AAU.

V prípade, Ïe sa nadbytok AAU nepodarí od-predaÈ v prvom záväznom období, moÏn˘m rie-‰ením bude v prípade úspe‰nej medzinárodnejdohody v Kodani prenos nevyuÏit˘ch jednotiekAAU do nasledujúceho obdobia (ãlánok 3.13protokolu). Ten môÏe SR pouÏiÈ na plnenieprísnej‰ích redukãn˘ch cieºov po roku 2012.

II. âO ZAZNELO NA SCHÔDZI

Jozef Medveì, minister Ïivotného prostre-dia SR

Správa o plánovan˘ch a realizovan˘ch pre-dajoch emisií, spôsobe v˘beru kupca a proce-se uzatvárania zmluvy sa predkladá na rokova-nie Národnej rady na základe uznesenia ã.1552 z 25. júna tohto roku a uznesenia 1568 z8. septembra tohto roka. Správa vo svojejúvodnej ãasti obsahuje prehºad a struãnú cha-rakteristiku medzinárodnoprávnych dokumen-tov, vrátane európskej a slovenskej legislatívy,ktoré upravujú problematiku zniÏovania emi-sií skleníkov˘ch plynov a obchodovania semisn˘mi kvótami.

Zmluva s Interblue Group

je nev˘hodná pre ‰tát– uÏ vedia v‰etci

Zdalo by sa, Ïe predaj „teplého vzduchu“ nemôÏe byÈ dôvodom jednejz najväã‰ích káuz súãasného volebného obdobia. Ak v‰ak môÏetetonu luftu predaÈ za päÈ ãi ‰esÈ eur za tonu, prípadne za desaÈ ãi

trinásÈ, ako to bolo zvykom v in˘ch susedn˘ch krajinách, mátezarobené na malér. A potom sú odvolaní traja ministri Ïivotného

prostredia a Slovenskej národnej strane je odÀat˘ cel˘ rezort. A viacako pol roka po tom, ako sa prevalil cel˘ ‰kandál, sa kauze venuje aj

poslaneck˘ zbor.

OD 1. DO 30. NOVEMBRA 2009

1. novembra – Podºa ministra financií jevládny návrh rozpoãtu zodpovedn˘, konsoli-duje verejné financie ambicióznej‰ie neÏ si tovyÏadujú na‰e záväzky v Európskej únii (EÚ)a umoÏÀuje napæÀanie vládnych politick˘ch pri-orít v blízkej aj vzdialenej budúcnosti. Najsil-nej‰ia opoziãná strana SDKÚ-DS ho naopakoznaãuje za zlú správu pre obãanov SR, preto-Ïe na jednej strane v˘razne zvy‰uje zadlÏova-nie Slovenska a pokraãuje v neefektívnom vy-nakladaní verejn˘ch zdrojov, zároveÀ v‰ak ne-vytvára Ïiadne predpoklady, aby sa na Slovens-ku obnovil zdrav˘ ekonomick˘ rast a vytváralinové pracovné miesta. Vládny návrh rozpoãtupoãíta v budúcom roku s hotovostn˘m schod-kom na úrovni 3,75 miliardy eur (112,97 miliar-dy Sk) pri oãakávan˘ch príjmoch ‰tátu 12,53 mi-liardy eur (377,48 miliardy Sk) a v˘davkoch16,28 miliardy eur (490,45 miliardy Sk). Pod-ºa ministerstva financií má prispieÈ k zníÏeniudeficitu verejn˘ch financií v budúcom roku na5,5 % z tohtoroãn˘ch 6,3 % hrubého domáce-ho produktu (HDP).

2. novembra – Petíciou proti ÈaÏbe uránu sabude zaoberaÈ Národná rada (NR) SR. „Preto-Ïe preverovanie podpisov v NR SR potvrdilo,Ïe petiãnú akciu podporilo vy‰e 100 000 obãa-nov SR, bude jej prerokovanie zaradené do pro-gramu v˘borov a decembrovej schôdze parla-mentu,“ informovala TASR hovorkyÀa Green-peace Slovensko Lucia Szabová. Petíciu s vy‰e100 000 podpismi predloÏili environmentálneorganizácie Greenpeace, Priatelia Zeme – SPZ,obãianske zdruÏenia Sozna a Breãtan v sep-tembri. „Petícia proti plánovanej ÈaÏbe uránu jenajväã‰ou environmentálne orientovanou pe-tiãnou akciou v histórii Slovenska,“ kon‰tatovalriaditeº Greenpeace Juraj Rizman. Pozname-nal, Ïe ide tieÏ o prv˘ úspe‰n˘ prípad, keì sa slo-vensk˘m environmentálnym organizáciám po-darilo pomocou petiãnej akcie presadiÈ témut˘kajúcu sa ochrany Ïivotného prostredia na ro-kovanie parlamentu.

3. novembra – Dne‰n˘ podpis Lisabonskejzmluvy ãesk˘m prezidentom Václavom Klau-som vníma slovensk˘ minister zahraniãn˘chvecí Miroslav Lajãák ako odstránenie poslednejformálnej prekáÏky, ktorá bráni ukonãeniu ra-tifikaãného procesu Lisabonskej zmluvy. „My-slím si, Ïe nám to naozaj umoÏní koneãne sa sú-strediÈ na otázky, ktoré sú pred nami. Na vybu-dovanie nov˘ch in‰titúcií, novej Komisie a hlav-ne na to, aby EÚ mala viac energie a pôsobiÈ akoglobálny hráã a venovaÈ sa veciam okolo seba,“reagoval dnes ‰éf slovenskej diplomacie v Ban-skej Bystrici, v ktorej rokoval so svojím maìar-sk˘m rezortn˘m kolegom.

4. novembra – V ‰tátnom rozpoãte, o ktorommajú poslanci hlasovaÈ e‰te dnes dopoludnia,dôjde pravdepodobne len k miernym úpravámv podobe presunov medzi jednotliv˘mi kapito-lami. Vypl˘va to z pozmeÀujúcich návrhov, kto-ré poãas rokovania o rozpoãte predloÏili ãleno-via snemovne. Nádej na schválenie majú pritomlen koaliãné návrhy, na ktor˘ch sa pred ãasomdohodli aj lídri koaliãn˘ch strán. Rozpoãet Slo-venskej akadémie vied (SAV) by sa mal taktozv˘‰iÈ o 10 miliónov eur (301 miliónov Sk), ato presunom z kapitoly V‰eobecná pokladniã-ná správa. Na základe návrhu Rafaela Rafaja(SNS) má presunom v rámci kapitoly Minister-stva kultúry (MK) SR Matica slovenská získaÈ

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

73

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

Predaj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót Slo-venskej republiky uskutoãnilo ministerstvo Ïi-votného prostredia podºa zákon ã. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisn˘mi kvótami a o zme-ne a doplnení niektor˘ch zákonov v znení ne-skor‰ích predpisov, ktor˘m bola do právnehoporiadku Slovenskej republiky transponovanásmernica Európskeho parlamentu a Rady ã.2003/87-ES o vytvorení schémy obchodovanias emisn˘mi kvótami skleníkov˘ch plynov.Správa popisuje priebeh rokovaní a aktivít mi-nisterstva Ïivotného prostredia v súvislosti spredajom prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót typuAAU vrátane chronologického prehºadu ro-kovaní zástupcov ministerstva s potenciálny-mi kupujúcimi v roku 2007 a 2008. Minister-stvo Ïivotného prostredia v procese prípravy arealizácie predaja prebytoãn˘ch emisn˘ch kvótvyhodnocovalo ponuky spolu ‰iestich spoloã-ností, ktoré mali záujem na odkúpení voºn˘chAAU jednotiek na základe nasledujúcich kri-térií: celkové mnoÏstvo jednotiek AAU, o kto-ré má daná spoloãnosÈ záujem, cena za jednutonu AAU, podmienky a spôsob realizácieúhrady kúpnej ceny, iné dodatoãné podmien-ky záujemcu ne‰pecifikované. Na základe sta-noven˘ch kritérií ministerstva pre v˘ber kupu-júceho ministerstvo ìalej rokovalo o moÏnos-tiach odpredaja prebytoãn˘ch emisn˘ch kvótAAU v ãasovom horizonte november 2007 aÏjúl 2008 spolu so ‰tyrmi obchodn˘mi spoloã-nosÈami tak, ako vypl˘va z prehºadu uskutoã-nen˘ch rokovaní uvádzan˘ch v správe. Poãnúcmesiacom júl 2008 uÏ ministerstvo rokovalov˘hradne s americkou spoloãnosÈou InterblueGroup, ktorej ponuku vyhodnotilo ako najv˘-hodnej‰iu. Uvedená spoloãnosÈ bola pre zahra-niãn˘ch odborníkov na trhu s emisiami ne-známou spoloãnosÈou.

VáÏené panie poslankyne, váÏení páni po-slanci, pred uzatvorením samotnej zmluvy opredaji emisn˘ch kvót ministerstvo Ïivotnéhoprostredia informovalo vládu Slovenskej repu-bliky na rokovaniach vlády 8. a 15. októbra2008 o tom, Ïe v rokovaniach so záujemcamidosiahlo upustenie od poÏiadaviek na kontro-lu financií a participovaní na jednotliv˘ch pro-jektoch len u spoloãnosti Interblue Group a ÏespoloãnosÈ Interblue Group ponúkla sumu 6euro 5 centov za jednu tonu ekvivalentu oxi-du uhliãitého. Ministerstvo v informácii ìalejuviedlo, Ïe v roku 2008 má k dispozícii celko-v˘ limit v objeme 16,5 milióna ton voºn˘ch jed-notiek, ktoré nie je moÏné preniesÈ do nasledu-júcich období, pretoÏe ich, pri ich nevyuÏití tie-to prepadnú. Uvedené informácie poskytnutévládou boli zo strany ministerstva neúplné,nepresné a informácie o ãasovo obmedzenejplatnosti jednotiek A a U zavádzajúce.

Uvedené náleÏitosti plánovaného obchodné-ho vzÈahu tak, ako ich ministerstvo prezentova-lo na rokovaniach vlády, v koneãnom dôsledkunezodpovedali zmluvnému vzÈahu medzi Slo-venskou republikou zastúpenou ministerstvomÏivotného prostredia ako predávajúcim a spoloã-nosÈou Interblue Group ako kupujúcim podºauzatvorenej zmluvy o predaji kvót skleníko-v˘ch plynov z 13. novembra 2008, keìÏe minis-terstvo uÏ ìalej neinformovalo vládu o ãasovejviazanosti ponuky Interblue a ani o nov˘ch po-Ïiadavkách spoloãnosti Interblue Group, ktor˘chakceptáciou zo strany ministerstva do‰lo k zme-ne podstatn˘ch obchodn˘ch náleÏitostí zmluvyo predaji kvót skleníkov˘ch plynov.

Podºa uvedenej zmluvy sa ministerstvo za-viazalo predaÈ spoloãnosti Interblue Group 50miliónov jednotiek za kúpnu cenu 5 euro 5 cen-tov v priebehu rokov 2008 aÏ 2012. Zmluva opredaji kvót skleníkov˘ch plynov z 13. no-vembra bola zmenená a doplnená dvoma do-datkami z 2. decembra 2008 a 6. februára 2009.Prv˘ z dodatkov v sume upravil zv˘‰enie kúp-nej ceny na 6 euro 5 centov za zrealizovan˘ ob-chod prevodu 15 miliónov ton AAU v roku2008, ktoré podmienil pouÏitím kúpnej ceny naprojekty takzvanej zelenej investiãnej schémyGIS projekty, druh˘ dodatok o zmluve násled-ne podrobne ‰pecifikoval tieto projekty.

Správa obsahuje i prehºad v‰etk˘ch zreali-zovan˘ch transakcií s jednotkami AAU pro-stredníctvom národného registra emisn˘ch kvótSlovenskej republiky. V roku 2008 bolo v Slo-venskej republike zobchodovan˘ch celkovo15 miliónov 150-tisíc ton jednotiek AAU, ztoho 15 miliónov ton bolo transferovan˘chspoloãnosti Interblue Group a 150-tisíc ton ja-ponskej spoloãnosti Sumitomo Corporationna základe zmluvy uzatvorenej v roku 2003medzi Sumitomo Corporation ako kupujúcima spoloãnosÈou Evolution Markets ako predá-vajúcim.

VáÏené panie poslankyne, váÏení páni po-slanci, z anal˘zy postupu ministerstva Ïivotné-ho prostredia pri v˘bere zmluvného partnera zv˘sledkov rokovaní s potenciálnymi kupujúci-mi, ako aj z koneãného zmluvného vzÈahu sospoloãnosÈou Interblue Group vypl˘va, Ïe pro-ces obchodovania s emisn˘mi kvótami nebolzo strany ministerstva profesionálne zvládnu-t˘, ão mohlo po‰kodiÈ medzinárodn˘ kreditSlovenska v tejto oblasti. Zmluva neposkytu-je dostatoãné garancie pre ‰tát ako predávajú-ceho, keìÏe z hºadiska rozsahu vzájomn˘chpráv a povinností zmluvn˘ch strán je zmluvanevyváÏená a je jednostranne v˘hodná v pro-spech strany kupujúceho.

Stanovenie pevnej kúpnej ceny pre jednot-ky AAU v zmluve uzatvorenej na dlhé ãasovéobdobie do konca roku 2012 nemá s poukazomna v‰eobecné zásady nakladania s majetkom‰tátu, ktor˘mi sú hospodárnosÈ, úãelnosÈ, efek-tívnosÈ a transparentnosÈ opodstatnenie. Priori-tou ministerstva v súãasnosti je právne dorie-‰iÈ ukonãenie zmluvného vzÈahu s InterblueGroup a získaÈ imidÏ dôveryhodného a spoºa-hlivého partnera na trhu obchodovania s voº-n˘mi jednotkami AAU.

Pavol Fre‰o (SDKÚ-DS)Doãkali sme sa správy, ktorú sme tu prv˘-

krát, jej znenie vlastne, alebo jej zadanie zada-li koncom júna. Trvalo to uÏ skoro ‰esÈ mesia-cov, k˘m sa správa dostala na rokovanie par-lamentu.

Úpln˘ záver a útlu korunku nasadili, nasa-dilo ministerstvo t˘m, Ïe ani druhé uznesenie,ktoré ju zaväzovalo dodaÈ správu do 8. októb-ra, nebolo schopné ministerstvo dodrÏaÈ.

V tomto zmysle musím kon‰tatovaÈ, Ïe to,ão sme mali, na‰e podozrenia od zaãiatku natomto ministerstve, myslím t˘m od marca, ap-ríla, Ïe jednoducho nie je pod kontrolou par-lamentu tak ako má byÈ. Jednoducho sa napæÀaa stále tento stav trvá. Úplne na úvod sa chcemop˘taÈ pána ministra, zaãnem rovno v strede.Prisºúbil na v˘bore, Ïe nám dá kore‰ponden-ciu s firmou Interblue group.

Pán minister, musím vám povedaÈ, Ïe ste

700 000 eur (21 miliónov Sk). TreÈou predpo-kladanou zmenou je zv˘‰enie prostriedkov Úra-du priemyselného vlastníctva o 295 000 eur (9 miliónov Sk).

4. novembra – Najsilnej‰ia opoziãná stranaSDKÚ-DS je podºa slov jej podpredsedu IvanaMiklo‰a pripravená ponúknuÈ alternatívu úspe‰-ného fungovania Slovenska, ktorú krajina potre-buje. Vyhlásil to na dne‰nej tlaãovej konferen-cii, kde predstavitelia SDKÚ-DS reagovali naschválen˘ rozpoãet pre rok 2010. Ten dnes v plé-ne parlamentu 83 hlasmi odobrili v˘luãne koa-liãní poslanci. Podºa lídra strany Mikulá‰a Dzu-rindu chce SDKÚ-DS nevyhnutnú obnovu SRzaloÏiÈ na vytváraní podmienok pre vznik no-v˘ch pracovn˘ch miest, podpore strednej vrstvy,rodín s nezaopatren˘mi deÈmi a na tvrdom po-tieraní korupcie, klientelizmu, plytvania verej-n˘mi zdrojmi a nastolení poriadku a spravodli-vosti. Expremiér je totiÏ presvedãen˘, Ïe v sú-ãasnosti sme svedkami morálneho a hmotnéhoniãenia Slovenska a po tomto období devastá-cie budeme potrebovaÈ v˘raznú zmenu.

4. novembra – Ostrá diskusia medzi opoziã-n˘mi a koaliãn˘mi poslancami Národnej rady(NR) SR sa rozprúdila na záver deviateho roko-vacieho dÀa 42. schôdze parlamentu. Dôvodomje vládny návrh zákona o strategick˘ch podni-koch z dielne ministerstva hospodárstva, ktor˘ãlenovia zákonodarného zboru prerokúvajú vzr˘chlenom reÏime a zatiaº sa dostal do druhé-ho ãítania. Ak by právna norma pre‰la v navrho-vanej podobe, vláda bude môcÈ v prípade, ak sastrategick˘ podnik dostane do problémov a hro-zí jeho r˘chla likvidácia, zasiahnuÈ a uplatniÈ sipredkupné právo na jeho kúpu za znalcom sta-novenú cenu, s cieºom zabezpeãiÈ jeho stabili-záciu a následne ho ponúknuÈ na odpredaj beÏ-nému investorovi. Za strategick˘ môÏe byÈ pri-tom podºa návrhu vyhlásen˘ podnik, ktor˘ mávplyv na inú priemyselnú produkciu na Slo-vensku alebo podniká v oblasti energií, sieÈo-v˘ch odvetví, vodárenstva, ãistiarní, resp. máviac ako 500 zamestnancov, prípadne má v˘raz-n˘ sociálny vplyv na svoj región.

5. novembra – Poslanci uÏ dnes rokujú oúplne inom zákone o strategick˘ch podnikoch,ak˘ pôvodne do parlamentu predloÏila vláda,upozornil dnes v úvode 10. rokovacieho dÀa ak-tuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR pod-predseda opoziãného KDH Daniel Lip‰ic. Kzmenám v zákone, ktoré uÏ v stredu avizoval mi-nister hospodárstva ªubomír Jahnátek aj pred-seda ªS-HZDS Vladimír Meãiar, do‰lo poãasrokovania v˘borov. „Návrh zákona, ktor˘ námbol predloÏen˘, má asi 1,5 strany a sedem pa-ragrafov. Spoloãná správa, ktorá nám bola pred-loÏená dnes ráno, má 19 bodov, novelizuje ìal-‰ie zákony a má asi 11 strán,“ upozornil Lip‰icv rozprave k návrhu zákona o strategick˘chpodnikov, o ktorom parlament rokuje v zr˘-chlenom reÏime od stredy. V pozmenenej podo-be tak ide podºa opoziãného poslanca v podsta-te len o nepriamu novelu konkurzného zákona,ktorá ale bude v praxi spôsobovaÈ viaceré pro-blémy.

5. novembra – PoslankyÀa Zdenka Kramplo-vá podpísala záväzok, Ïe sa v prípade odchoduz ªS-HZDS vzdá mandátu. „Uvidíme, ãi hododrÏí,“ reagoval 4. novembra predseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar na novinársku otázku,ãi Kramplová ostáva ãlenkou poslaneckého klu-bu ªS-HZDS.

5. novembra – Netradiãne pravidelnou

74

nám dali tie isté veci, ktoré sme mali na posla-neckom prieskume a pritom vieme, Ïe sú moÏ-no ìal‰í jeden, dva listy k dispozícii. In˘mi slo-vami, nedodrÏali ste, ão ste sºúbili. A ak to mô-Ïete e‰te teraz napraviÈ, povedaÈ pracovníkom,nech nám teraz tu na stôl rozdajú tu kore‰pon-denciu, budem veºmi, veºmi rád. Lebo jedno-ducho, takto to nejde. Takto to nejde. Vy ste toprisºúbili. My sme dostali e-mail. V tom e-mai-li jednoducho ch˘ba fax od pani Loetken, Ïenezaplatí, nezaplatí ìal‰ích pätnásÈ miliónov eura ìal‰ie moÏno doklady. Chcem vás na to na-ozaj upozorniÈ. My tuto svoju prácu beriemeváÏne a treba naozaj váÏne braÈ aj parlament ajeho kontrolnú funkciu.

K samotnej správe by som sa rád vyjadril,nakoºko práve z t˘chto dôvodov, ktoré som te-raz vymenoval, vãera som navrhol spolu sopoziãn˘mi poslancami, aby sme i‰li robiÈ ìal-‰í poslaneck˘ prieskum.

Jednoducho to podozrenie, Ïe pán ministernemá v rukách v rukách to ministerstvo, trvá.Chceli sme mu pomôcÈ t˘m, Ïe pôjdeme na po-slaneck˘ prieskum. Koaliãní kolegovia to za-mietli, povaÏujem to za chybu, a povaÏujem toaj zároveÀ aj za prevzatie politickej zodpo-vednosti zo strany koaliãn˘ch strán za to, ão sas touto zmluvou nielen udialo, ale ão sa e‰teudeje.

K samotnej správe, keìÏe sme ju uÏ dosta-li, by som povedal pár slov. Aj pán minister vosvojom úvodnom vystúpení, a to musím uznaÈ,skon‰tatoval to ão hovoríme od marca, aprílaprakticky na kaÏdej tlaãovej konferencii. A toje to, Ïe táto zmluva je jednostranne v˘hodnápre kupujúceho a je nev˘hodná pre Slovensko.

Dokonca skon‰tatoval aj to, ão sme hovori-li na prv˘ch tlaãov˘ch konferenciách, Ïe jerozdiel medzi t˘m, ão chválila vláda a je roz-diel medzi t˘m, ão je skutoãne v zmluve. Trva-lo to tri‰tvrte roka, neÏ táto vláda dokázalatúto svoju chybu priznaÈ.

Ja som pôvodne rozm˘‰ºal, Ïe sem prinesiemv‰etky tie dôkazy, alebo respektíve v‰etky tievolania po dôkazoch, ktoré pán premiér sa ichdovolával, Ïe aby sme dokázali, Ïe kto predá-val drah‰ie, aby sme dokázali, Ïe sa dalo pre-daÈ lep‰ie, kde vyz˘val opozíciu, vyz˘val mé-diá, v‰etky tie silné reãi.

MôÏete si ich nájsÈ v ktoromkoºvek prostezázname, alebo v niektorom z mojich blogov,ale chcem upriamiÈ pozornosÈ na jednu váÏnej-‰iu záleÏitosÈ. A tá váÏnej‰ia záleÏitosÈ je, Ïe je10. decembra. My sme nedostali doplatok pät-násÈ miliónov eur a hrozí nám reálne, Ïe si fir-ma Interblue Group od nás vyÏiada ìal‰ie emi-sie za sumu päÈ eur päÈ centov za to.

To je reálna hrozba, ktorej táto vláda nedo-kázala ãeliÈ. To je reálna hrozba, o ktorej ne-nájdete ani pol slova, ako ju rie‰iÈ v tejto sprá-ve. A pritom podot˘kam, Ïe nielen o realizo-van˘ch, ale aj plánovan˘ch predajoch malatáto správa pojednávaÈ.

In˘mi slovami, pokiaº naozaj toto minister-stvo bude nekonaÈ tak ako doteraz, tak sa do-staneme do situácie, kedy ìal‰ích osem milió-nov ton jednoducho nedostaneme zaplatenétak, ako sa patrí. To znamená, Ïe utrpíme ìal-‰iu stratu.

Ja si myslím, Ïe v tomto je kºúãová otázkatoho, o ãom sa dnes bavíme. Toto je kºúãováotázka toho, o ãom sa dnes bavíme, lebo mámezmluvu, ktorá je nev˘hodná, máme za sebounejaké predaje, ktoré uÏ táto vláda ani nenaz-

naãila, Ïe by bola ochotná daÈ do poriadku. Do-konca máme partnera, ktor˘ nám nedal dopla-tok, a tvárime sa, Ïe s t˘mto partnerom idemeìalej vyjednávaÈ.

My keì sme si vyp˘tali, preto som hneì za-ãal s t˘m, a pán minister znova to pripomeniem,tú kore‰pondenciu a komunikáciu s Interbluegrup pre poslancov. Sºúbili ste to na v˘bore.Nemáme to. In˘mi slovami, ja vám poviem,ako to je po t˘ch poslaneck˘ch prieskumoch,ktoré som ja videl. To, ão som videl, bolo, Ïetá kore‰pondencia je zhruba na úrovni pár e-mailov a v zásade ani Ïiadneho nezrealizova-ného stretnutia.

O tomto som chcel rozprávaÈ na poslanec-kom prieskume. A o tomto si myslím, pán mi-nister, Ïe by ste mali informovaÈ aj Národnúradu, lebo naozaj hrozí, Ïe nielenÏe nedostane-me zaplatené, ale hrozí, Ïe ten kontrakt budeìalej, ìalej trvaÈ. A Ïe v súvislosti s t˘mto kon-traktom znova budeme za polovicu predávaÈmy Slováci za polovicu oproti âechom. Zamenej ako polovicu oproti Maìarom. A to uÏnehovorím o ìal‰ích a ìal‰ích prípadoch.

Veºmi, veºmi mi na tom prekáÏa, Ïe napriektomu, Ïe aj opozícia ponúkla súãinnosÈ, abysme tu tento problém vyrie‰ili. Aj opozíciabola aktívna, aby sa táto ‰kandalózna zmluvazmenila.

Boli sme ochotní naozaj sériu poslaneck˘chprieskumov urobiÈ. Boli sme ochotní vyvinúÈaj tlak. Tak jednoducho toto vláda nevyuÏila.Zobrala si to pod svoju kuratelu. Prehodili siministerské stoliãky, traja, ‰tyria, piati. Preho-dili sa tam stranícke triãká, ale kontrakt beÏí ìa-lej.

Moje naozaj také veºmi vnútorné podozre-nie, ale za ktoré zobrala súãasná vládna koalí-cia zodpovednosÈ je, Ïe tento kontrakt sa nepo-darí vyrie‰iÈ do volieb. Je to najväã‰ia kauza.Suverénne najväã‰ia a najznámej‰ia kauza,akú táto vláda spravila.

Táto správa vzhºadom na to, Ïe sa tam kon-‰tatuje, Ïe naozaj, naozaj je tá zmluva nev˘hod-ná, aj keì sa tam rozpráva o tom procese ob-starania, ktor˘ teda myslím si, Ïe asi nikto z násako sme tu by nenazval transparentn˘m. Jej Èa-Ïisko leÏí v tom, Ïe ide o miliardy, o ktoré smeuÏ pri‰li. A Ïe navy‰e môÏeme o ìal‰ie miliar-dy prísÈ.

Ja to dám e‰te do jedného súvisu, lebo smena pôde Národnej rady a dám to do jedného sú-visu, ktor˘ súvisí s vami poslancami, ‰peciál-ne s poslancami koalície. Ten v˘nos, ktor˘mal byÈ z predaja emisií, mal ísÈ na zatepºova-nie. Pre t˘ch z vás, ktorí sa len trochu informu-jete u ºudí, ktorí zateplenie realizujú, tak zistí-te, Ïe sa jedná o ãinnosÈ, ktorá je veºmi nároã-ná na personál. To znamená, veºa ºudí to doká-Ïe zamestnávaÈ.

DokáÏe to veºa ºudí zamestnávaÈ. Je to úãin-n˘ nástroj boja proti kríze. In˘mi slovami, ne-chávate ºuìom prácu. Je to úãinn˘ nástroj bojaproti kríze, ale keì predávate za polovicu, takmôÏte len polovicu naozaj daÈ na zatepºovanie,a môÏte len polovicu ºudí zamestnaÈ oprotitomu, ão by ste naozaj skutoãne mohli.

Odporúãam v tomto zmysle pozrieÈ si, akoten prípad rie‰ili v âechách. A za koºko tampredávali. A ja si pamätám, ako postupne sa pri-hlasovali vysokí ministerskí úradníci. Potomdokonca ministri b˘valí. A prihlasovali sa k ce-nám, ktoré boli dvojnásobné oproti Slovensku.

Preão to hovorím vám poslancom, lebo vy

‰tvrtkovou Hodinou otázok na ãlenov vlády savyãerpal program 42. schôdze Národnej rady(NR) SR, ktorej dominoval zákon roka – vlád-ny návrh ‰tátneho rozpoãtu na budúci rok. Naj-bliωie poslanci zasadnú do svojich lavíc aÏ 1.decembra, priãom predseda parlamentu PavolPa‰ka poslednú schôdzu v tomto roku predbeÏ-ne naplánoval na tri t˘Ïdne.

6. novembra – GaráÏová firma InterblueGroup, ktorej SR predala 15 miliónov ton emi-sií za cenu 5,05 eura (152 Sk) za tonu odmietaìalej priamo rokovaÈ s ministerstvom Ïivotné-ho prostredia (MÎP). Na dne‰nej tlaãovej kon-ferencii to uviedol podpredseda SDKÚ-DS IvanMiklo‰ s t˘m, Ïe firma tak bude robiÈ iba pro-stredníctvom sprostredkovateºa. V tejto súvislos-ti vyzvala najsilnej‰ia opoziãná strana premié-ra Roberta Fica, aby sa do veci osobne zapojila dohodol zru‰enie zmluvy s Interblue Group.

6. novembra – Firma Interblue Group nedos-tala, ani nedostane Ïiadne ìal‰ie emisie. PreTASR to ako reakciu na dne‰nú tlaãovú konfe-renciu SDKÚ-DS uviedla hovorkyÀa predseduvlády Silvia Glendová. „Premiér Robert Fico otom rozhodol uÏ dávno a nezmení to ani opako-vanie lÏí a útoky zúfalej opozície, ktorá o tejtokauze neustále klame,“ dodala.

10. novembra – Nezávisl˘ poslanec Národ-nej rady (NR) SR a podpredseda strany Most-Híd Gábor Gál dnes predloÏil do parlamentu no-velu, ktorá sprísni ústavn˘ zákon o konflikte zá-ujmov. Informoval o tom na tlaãovej konferen-cii v Bratislave. Zákon o ochrane verejného zá-ujmu pri v˘kone funkcií verejn˘ch funkcioná-rov (zákon o konflikte záujmov) má zabrániÈtomu, aby verejní funkcionári zneuÏívali svojepostavenie na podporu svojich alebo sebe blíz-kych podnikateºsk˘ch subjektov. SúãasÈou zá-kona je povinnosÈ verejn˘ch funkcionárov po-dávaÈ kaÏd˘ rok majetkové priznania.

12. novembra – Poslancom Národnej rady(NR) SR, prezidentovi SR a ãlenom vlády sa aniv roku 2010 nebudú valorizovaÈ platy. Vypl˘vato z novely zákona o dani z príjmov, ktorú dnespodpísal prezident SR Ivan Ga‰paroviã. Úpra-vu do zákona presadila v parlamente prostred-níctvom pozmeÀovacieho návrhu poslankyÀa zaSmer-SD Jana La‰‰áková, priãom ju podporilikoaliãní aj opoziãní zákonodarcovia. Platy po-slancov a in˘ch ústavn˘ch ãiniteºov boli zmra-zené aj v tomto roku, ão malo rozpoãtu priniesÈúsporu v sume asi 12 miliónov Sk (398 327 eur).

12. novembra – Poslanec NR SR Peter Ga-bura dnes uspel na Krajskom súde v Bratislavev spore na ochranu osobnosti so svojím parla-mentn˘m kolegom Sergejom Chelemendikom.Súd uznal, Ïe Chelemendik v˘rokmi vo svojejknihe zasiahol do Gaburov˘ch práv a zaviazalho, aby Gaburovi do 15 dní zaplatil 9 958 eur(300 000 Sk) ako náhradu nemajetkovej ujmy.Odvolací súd dnes zmenil rozsudok súdu prvé-ho stupÀa, podºa ktorého mal Chelemendik Ga-burovi zaplatiÈ aÏ 33 194 eur (1 milión Sk).Predseda senátu to zdôvodnil t˘m, Ïe sporné v˘-roky boli publikované v knihe, z ktorej sa pre-dalo pribliÏne 2000 v˘tlaãkov. „Asi by bola si-tuácia iná, ak by boli ‰írené v celoslovenskej te-levízii,“ struãne dôvodil sudca.

12. novembra – Justícia by sa mala viacotvoriÈ a rozhodnutia súdov by mali byÈ sprístup-nené na internete, aby sa k nim mohla dostaÈ ‰i-roká verejnosÈ, vyhlásila dnes na tlaãovej kon-ferencii poslankyÀa Národnej rady SR Lucia Îit-Àanská (SDKÚ-DS). Tá preto v tejto veci v pia-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

75

budete za chvíºu maÈ voºby. Vy budete sa zod-povedaÈ svojim ºuìom. A vy im budete musieÈvysvetliÈ, ão ste urobili pre zápas s krízou.

Zatepºovanie nie je Ïiaden abstraktn˘ pro-gram. Nie je to proste nieão, ão sa dá pocho-piÈ iba teoreticky. Nieão, ão naozaj nemá reál-ny hmatateºn˘ dôkaz. In˘mi slovami, vy bude-te musieÈ ºuìom vysvetliÈ, preão polovica znich, ktorá mohla byÈ zúãastnená zatepºovania,a ktorá mohla z toho maÈ prácu, jednoducho junemá.

V tomto zmysle má opozícia veºmi ãistésvedomie. A ‰peciálne, po tom vãeraj‰om po-slaneckom prieskume zamietnutom, naozajveºmi ãisté svedomie. Urobili sme, ão sme ve-deli.

To sa v‰ak nedá povedaÈ o vládnej koalícii.To sa nedá rovnako povedaÈ o tejto správe, kto-rá nepojednáva o tom hlavnom, a to, Ïe ão s touzmluvou bude. A preto ja dávam návrh uzne-senia, aby sme túto správu vrátili ministerstvuÏivotného prostredia na dopracovanie. A aj po-viem dopracovaÈ v ktorej ãasti, dopracovanieo úhrade nedoplatku pätnásÈ miliónov eur, a ovypovedaní zmluvy, alebo ukonãení zmluvy sInterblue grup samotnej. To je presne text toho,ão som vãera navrhoval na poslaneckom prie-skume. A teraz chcem, aby o tom hlasovala Ná-rodná rada. A pokiaº naozaj koalícia sa otoãíchrbtom v otázke boja proti kríze voãi vlastn˘mºuìom, tak nech to jednoducho národ vidí.

Alexander Slafkovsk˘ (SDKÚ-DS)Ja by som chcel pána kolegu doplniÈ, Ïe by

nielen vzniklo veºa pracovn˘ch príleÏitostí vstavebnom priemysle, ale keby sme tie penia-ze, o ktoré sme pri‰li, a e‰te môÏeme prísÈ, alelen tie, o ktoré sme pri‰li, investovali do úhra-dy volebn˘ch kampaní tak, aby tí, ktorí dokampaní i‰li, neboli nikomu po kampani zavia-zaní, tak by sme si u‰etrili minimálne na ‰es-toro parlamentn˘ch volieb.

A to by kaÏdá politická strana, ktorá získa-la viac ako 3 percentá, dostala tridsaÈ miliónovkorún. Za to sa dá urobiÈ pekná kampaÀ na ce-lom Slovensku. Potom by sme tu nemali vparlamente také politické strany, ktoré umoÏ-Àujú takéto k‰efty na to, aby si zaplatili vlast-né volebné kampane.

Stanislav Kahanec (KDH)Niektoré základné údaje uÏ spomenul pô-

vodne predreãník. Ja by som chcel v úvodeukázaÈ aké perliãky na zaãiatok. Skúste hádaÈ,ak˘ ãas tomuto problému venovala verejno-právna televízia. No venovala podobn˘ ãas, akovenovala predraÏeniu napríklad www stránokna ministerstve v˘stavby a regionálneho roz-voja.

Tam keì porovnáme televíziu, ktorá dalanajviac, dala tri minúty dvadsaȉesÈ sekúnd,STV osemnásÈ, ale pri probléme s InterblueGroup STV slovo o garáÏovej firme ani nepou-Ïila. Pritom sídlo firmy je v garáÏi v USA. Jeto symbolické, Ïe jeden tender bol korkov˘ atento tender je garáÏov˘. Proti tomu by som niãnemal, pokiaº by to bola firma ako Bill Gates,alebo nejakí chlapci od google, ktorí takisto za-ãínali v garáÏi, ale potom sa prepracovali natopmanaÏérov a topv˘robcov na TOP produk-ciu v poãítaãoch, ãi v softvéri. To by bolo v po-riadku. Otázka je, preão táto firma nemá jas-nú adresu, jasné pozadie a jasné údaje. Ak bysme to robili transparentn˘m a trhov˘m spô-

sobom a dosiahli by sme vyváÏenú zmluvuv˘hodnú pre obe strany obchodného vzÈahu,boli by urãite väã‰ie zdroje v ‰tátnom rozpoã-te, a teda by boli aj urãite väã‰ie zdroje aj premoÏnú podporu verejnoprávnej Slovenskej te-levízie. A tu je ten paradox. Na jednej strane otom, ão by mohlo priniesÈ zdroje do ‰tátnehorozpoãtu, sa táto Slovenská televízia nechceveºmi vyjadrovaÈ, na druhej strane by privíta-la, keby tieto zdroje dostala, lebo cel˘ ãas tu po-ãúvame, ako jej ch˘bajú. TakÏe by sa aj onamala zaujímaÈ o to. To bol ten zaãiatok, ktor˘som chcel povedaÈ na úvod.

To, ão som hovoril, Ïe ak by to bola vyvá-Ïená zmluva a v˘hodné pre obe strany, to, my-slím si, Ïe je úplne jasne vyjadrené a potvrde-né v implicitnej forme aj v záveroch predloÏe-nej správy. Keì si pozrieme záver predloÏenejsprávy, tak je tam jasne uvedené, Ïe zmluva ne-poskytuje dostatoãné garancie pre ‰tát ako pre-dávajúceho z hºadiska rozsahu vzájomn˘chpráv a povinností, Ïe zmluva je nevyváÏená, Ïeje jednostranne v˘hodná pre kupujúceho. No,nie je to celkom normálne, aby niekto dohado-val zmluvu, ktorá je jednostranne v˘hodná,ale napriek tomu, Ïe nie je to celkom normál-ne, stretávame sa s t˘m, nielen tu, ale aj v re-giónoch, ale tu, v rámci rezortov pribúdajúnuly, o ktoré sa jedná. Nuly nie akoÏe bez hod-noty, ale nuly, ktoré pridávajú hodnotu a jed-ná sa uÏ o miliardy. Keì zoberieme konkrétnetento problém, tak ten rozdiel, ak by sa uplat-nila pribliÏne beÏná cena, ktorá v tom ãase sapohybovala pri in˘ch odpredajoch, tak by smeu‰etrili napr. cez 2 mld. A to je uÏ, myslím Ïedobr˘ balíãek pre podporu najmä v rámci krí-zového ãasu.

ëal‰ia vec k správe. Správa je predloÏenásíce s dátumom november 2009, teraz mámedecember, ãiÏe nemôÏe maÈ v‰etky dne‰néúdaje, ale napriek tomu ja by som osobne pri-vítal, ak by tie podklady, tú kore‰pondenciu ajednotlivé údaje boli aj aktualizované, aby smeich dostali pred rokovaním k tejto správe aj nastôl. A myslím si, Ïe by bolo vhodné, aby smeich dostali aj v slovenãine. Ja viem, Ïe tu stemohli maÈ dobr˘ úmysel, keì ste nám v rám-ci kore‰pondencie k správe predloÏili tú kore‰-pondenciu v angliãtine, zrejme v úmysle, abysme mali hodnovern˘ podklad, aby nedochá-dzalo k zlému prekladu, ako sa to uÏ tu na úrov-ni parlamentu niekoºkokrát spomínalo, ale jasi myslím, Ïe asi by nebolo celkom nenormál-ne, ak by sme na Slovensku dostávali tietopodklady aj v slovenãine. A keì zoberiem tenposledn˘ z nich, ktor˘ sa t˘kal stanoviska fir-my Interblue Group z 5. októbra, tak od vtedyubehli uÏ 2 mesiace. Je to vzhºadom na ten ru‰-n˘ v˘voj tejto kauzy myslím, Ïe dostatoãnedlhé obdobie, aby sme dostali nové informá-cie. My sme ich zatiaº nedostali ani na stôl amyslím, Ïe ani v úvodnej reãi, lebo tam bolskon‰tatovan˘ záver, teda bral som to ako hlav-n˘ v˘sledok, záver tejto správy a nejak˘ tenúvod. TakÏe bolo by to korektné, ak by sme ta-kéto podklady, aby sme sa k nim mohli vyja-driÈ. Lebo uÏ len keì si pozrieme ten jeden do-kument, teda tú jednu kore‰pondenciu z 5.októbra, tak tam vtedy e‰te firma InterblueGroup chcela mediátora, ale v súãasnej dobeuÏ ho nechce, uÏ sa v‰etko zmenilo, zmenili sapodmienky okolo tohto v˘voja a zaznelo ajmnoho rozporupln˘ch vyjadrení s úrovne re-zortu, ktoré sa t˘kali predov‰etk˘m priprave-

tok (13. 11.) podá do parlamentu návrh novelyzákona o súdoch, ktor˘ by od apríla 2010 ukla-dal súdom povinnosÈ zverejÀovaÈ v‰etky právo-platné rozhodnutia súdov do troch dní od zaãiat-ku ich právoplatnosti.

13. novembra – Len v mestách s poãtomobyvateºov viac ako 50 000 by mohla byÈ po no-vom zriadená herÀa, priãom tá sa musí nachá-dzaÈ aspoÀ 200 metrov od ‰koly, ‰kolsk˘ch za-riadení ãi zariadení sociálnych sluÏieb pre detia mládeÏ. V novele zákona o hazardn˘ch hráchto navrhujú nezávislí poslanci Národnej rady SRRudolf Bauer a Pavol Minárik. Ich iniciatívousa bude parlament zaoberaÈ uÏ na decembrovejschôdzi.

15. novembra – V̆ sledok prvého kola voliebdo vy‰‰ích územn˘ch celkov (VÚC) povaÏujepredseda Smeru-SD Robert Fico pre stranu zajednoznaãne úspe‰n˘. „Je to v˘sledok, ktor˘potvrdzuje, Ïe Smer-SD je stabilná politickydominantná strana na Slovensku, ktorá sa opie-ra nielen o poslancov NR SR, ministrov, ‰tát-nych tajomníkov, ale má svoje silné pozície ajna komunálnej úrovni,“ uviedol na dne‰nej tla-ãovej konferencii. Úspech podºa neho spoãívav tom, Ïe kaÏd˘ jeden kandidát na predseduVÚC, ktorého nominoval, alebo podporovalSmer-SD, buì vyhral v prvom kole, ale postú-pil do druhého. Fico privítal informáciu, Ïe vtomto roku pri‰lo k volebn˘m urnám takmer o180 000 ºudí viac ako pri poslednom hlasova-ní. Napriek tomu 22,9-percentnú úãasÈ povaÏu-je za nízku, ale neviní z toho voliãov. Domnie-va sa totiÏ, Ïe treba verejnosÈ viac informovaÈo dôleÏitosti a kompetenciách samosprávnychkrajov.

17. novembra – Predseda Národnej rady SRPavol Pa‰ka (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe 17.november je jeden z najv˘znamnej‰ích medzní-kov v histórii Slovenska, ktor˘ prirovnáva kSlovenskému národnému povstaniu a vznikusamostatnej SR.

17. novembra – Zaãiatkom roku 1990 ces-toval aktivista Verejnosti proti násiliu (VPN) zoÎiaru nad Hronom a zároveÀ uchádzaã o postministra vnútra Vladimír Meãiar do Bratislavys presvedãením, Ïe aj v prípade úspechu nebu-de vo funkcii dlho. „Keì pri‰la nominácia na mi-nistra vnútra a zaãalo sa o nej váÏne rozprávaÈ,tak som to bral, Ïe je to najrizikovej‰ie, Ïe mi-nistri vnútra spravidla nemajú dlhú politickúkariéru, tak som i‰iel do Bratislavy s t˘m, Ïe opol roka som doma,“ odpovedal Meãiar na otáz-ku TASR, s ak˘m zámerom kandidoval na po-zíciu ministra. Funkciu „vysúÈaÏil“ v konkurze,ktor˘ na ministersk˘ post vypísala VPN, v po-litike v‰ak uÏ potom zostal cel˘ Ïivot.

17. novembra – Strategick˘ predseda SMKMiklós Duray bol za komunizmu dvakrát väz-nen˘, raz bol za „podvracanie republiky“ vo vy-‰etrovacej väzbe rok bez toho, aby prebeholsúd. Povedal to pre TASR pri príleÏitosti 20. v˘-roãia NeÏnej revolúcie. „Bol som signatáromCharty 77,“ pripomenul dlhoroãn˘ disident. Naotázku, ako navzájom spolupracovali disidenti,ktorí boli veºmi rôznych názorov, Duray zdôraz-nil, Ïe ich spájal spoloãn˘ cieº.

18. novembra – Slovenská opozícia by malanájsÈ jednotu na presadzovanie záujmov stredo-pravej politickej rodiny na Slovensku a opätov-né vytvorenie vlády. Uviedol to dnes európskypolitik, b˘val˘ belgick˘ predseda vlády a súãas-n˘ predseda Európskej ºudovej strany (EPP)Wilfried Martens. Ten v Bratislave predstavil

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

76

nosti zverejnenia metódy v˘poãtov. Na jednejstrane pán nov˘ minister hovoril, Ïe nie je pro-blém, na druhej strane pán ‰tátny tajomník ho-voril, Ïe asi to celkom také jednoduché nebu-de. Nie sú jasné veci, ako sa vysporiada vyrov-nanie t˘ch 15 mil. eur, ktoré nechce zaplatiÈ, alevôbec nie je jasné ani dokedy rezort, teda pánminister chce ãakaÈ, Ïe dokedy sa to vyplatí.Otázka je, ãi sa to nakoniec nedohodne, Ïe tobude nበpoplatok, aby sme mohli zru‰iÈ zmlu-vu. Ale je to slu‰n˘ poplatok, lebo 15 mil. eurby malo byÈ okolo 450 mil. Sk, teda zhruba 0,5mld. b˘val˘ch Sk. TakÏe nejedná sa o Ïiadnedrobné, nejedná sa ani o 2 mil. ako pri Privi-légiu, ale jedná sa o v˘hodnosÈ pri t˘chto pre-dajoch, ktoré sa rátajú rádovo v miliardách aminimálna úspora by mala byÈ, ak by sa to dob-re predalo, cez 2 mld. Tak ão teda s t˘m, akovlastne sa bude robiÈ? Toto by som rád dostalako odpoveì od vás, pán minister. V posled-n˘ch mesiacoch m. r., teda predminulého, e‰te2007 sme tu poãuli silné slová pána premiéra,ako vyrie‰i nástenkov˘ tender a mali sme to tak,Ïe do Vianoc v roku 2008 urobia v˘sledkyÚVO, urobia v˘sledky NKÚ a v˘sledok boltak˘, Ïe zrazu sa zistilo, Ïe to je veºmi nároã-né a v‰etko to sa presunulo k Veºkej noci 2008.Ja podobn˘ scenár oãakávam aj pri tomto tend-ri, i keì nie som si tak˘ ist˘, Ïe to do tej Veº-kej noci budúceho roka skonãíme. To teda oãa-kávam, Ïe ão mi na to povie pán predkladateº,ako teda ãaká ukonãenie tohto problému, lebozatiaº to môÏe byÈ len nejak˘ nenaplnen˘ sºub,Ïe sa to vyrie‰i, ale zatiaº nevieme dokedy, akby sa to vyrie‰ilo do Veºkej noci, to by som po-vaÏoval e‰te aj za veºk˘ úspech, vzhºadom nato ão uÏ tu bolo povedané kolegom Fre‰om, Ïeneoãakáva, Ïe sa to vôbec vyrie‰i ani do volieb.A ja si myslím, Ïe asi bude maÈ pravdu.

A ão zostalo pre Slovensko? No pre Sloven-sko zostávajú potom uÏ len oãi pre plaã, ‰ko-dy, ktoré sme utrpeli, moÏnosti zdrojov pre‰tátny rozpoãet a Ïe máme na krku nevyrie‰e-n˘ problém, ktor˘ sa bude niekde e‰te dlhé me-siace posúvaÈ niekde do stratena, medzit˘mmoÏno prídu voºby a potom zasa úplne noví po-slanci, úplne nová vláda. TakÏe uvidíme. Pánminister, budem rád, ak mi odpoviete na tieotázky, ktoré som dal a podºa toho aj sa vyja-dríme, k tejto správe, ako poslanci za KresÈan-skodemokratické hnutie.

Jarmila Tkáãová (SDKÚ-DS)Ako ãlenka v˘boru pre pôdohospodárstvo,

Ïivotné prostredie a ochranu prírody dovolímsi predloÏiÈ politick˘ pohºad na tento problém.Obchodovanie s emisiami je r˘dzo odborn˘problém, je pomerne zloÏit˘ a dopodrobna murozumejú odborníci, ktorí sa tomu dlhodobo ve-nujú. Ale politická stránka problému je úplnejednoduchá. Aj malé dieÈa rozumie, Ïe 5 jemenej ako 10, Ïe keì kúpim za 5 a predám za10, tak mi zostane 5. A Ïe v prípade emisií t˘chzvy‰n˘ch 5 malo zostaÈ obyvateºom Slovenskaa nie nejak˘m priekupníkom a nedá sa vylúãiÈ,Ïe v pozadí s niekoºk˘mi slovensk˘mi politik-mi. Aby bolo vo veci jasnej‰ie, vyÏiadali smesi správu o uskutoãnenom predaji a po peripe-tiách so straten˘mi dokladmi a vyhoden˘mi mi-nistrami sme ju koneãne dostali. Zo správy, kto-rú ministerstvo Ïivotného prostredia predloÏi-lo Národnej rade, sme zistili asi toºko: nedoz-vedeli sme sa to, ão sme Ïiadali, iba technic-k˘ popis situácie, o ktorej sme v‰etci vedeli a

ktorú sme uÏ v‰etci dávno poznali, Ïe zmluvaje absolútne nev˘hodná pre ‰tát. Je jasné, Ïeproces nebol profesionálne zvládnut˘ a nebo-li dôvody ponáhºaÈ sa, ale komusi na tom zá-leÏalo, aby sa predaj uskutoãnil ão najskôr.Kto dal obchodu definitívne áno, sme sa zosprávy nedozvedeli.

Na stránke vlády, na internetovej stránkevlády pri rokovaniach vlády 15. októbra jemateriál, ktor˘m vláda tento predaj odobruje,ale tento materiál e‰te aj dnes je neprístupn˘.Zo správy nezistíme ani to, kto za firmou In-terblue Group stojí. ·tát obchodoval s nezná-mou firmou a zrejme sa nikto nezaujímal anio to, ãi to nie sú napr. obchodníci s drogami.MoÏno preto, Ïe niekto to pozadie veºmi dob-re poznal. Keì si slovensk˘ podnikateºsk˘ sub-jekt, keì sa chce uchádzaÈ o ‰tátnu zákazku,musí preukázaÈ rôzne skutoãnosti, Ïe nedlhu-je na daniach, na odvodoch do zdravotnej po-isÈovne, do sociálnej poisÈovne, Ïe napr. 5 ro-kov dozadu neporu‰il zákon o nelegálnej prá-ci a nelegálnom zamestnávaní. A my tu urobí-me obrovsk˘ biznis s firmou, o ktorej nikto niãnevie, iba Ïe sídli na nejakej adrese, kde je ga-ráÏ a 2 basketbalové ko‰e a Ïe konateºka je·vajãiarka, zrejme, podºa dostupn˘ch informá-cií, ktorá b˘va v Dánsku a ktorá je asi konateº-kou v ìal‰ích 50 firmách. Prípad podozrivéhopredaja emisií tejto garáÏovej firme váÏnymspôsobom po‰kodil dobrú povesÈ Slovenska,nielen dobrú povesÈ, ale aj dôveryhodnosÈ Slo-venska. Premiér Fico nesie za toto zlyhaniezodpovednosÈ, a to zodpovednosÈ osobnú. Vtejto kauze pán premiér fatálne zlyhal. Podºaná‰ho názoru ide o jednu z najváÏnej‰ích káuztejto vládnej koalície a v tejto kauza, opakujem,predseda vlády Robert Fico fatálne zlyhal. Slo-venskí vládni politici sú dôvodne podozriví ztoho, Ïe niekto dopredu premyslel a pripraviltento v˘predaj teplého vzduchu garáÏovej fir-me s cieºom získaÈ na úkor obãanov Slovenskaobrovsk˘ balík peÀazí. Preto, dámy a páni, jekºúãové odkryÈ vlastnícku ‰truktúru tejto firmy,aby sa národ dozvedel, ãi skutoãne i‰lo o úmy-seln˘ a premyslen˘ podvod alebo to bola ibado neba volajúca ºudská hlúposÈ, doteraz za 2mld. korún..

Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS)Kºúãové v celej tejto kauze, aby sme sa po-

hli ìalej, je zistiÈ vlastnícku ‰truktúru tejto ga-ráÏovej firmy. Absolútne súhlasím aj s názorompani poslankyne Tkáãovej, keì tvrdila, Ïe nit-ky vedú k predsedovi vlády. Pripomínam, Ïevláda pod vedením pána Roberta Fica odsúhla-sila tento ‰kandalózny predaj emisií garáÏovejfirme a sám Robert Fico odvolal ministra Ïi-votného prostredia pána Chrbeta v ãase, keì satento vyjadril, Ïe chce zru‰iÈ zmluvu s garáÏo-vou firmou.

Ján Chrbet (SNS)Dovoºte aj mne v krátkosti reagovaÈ na sprá-

vu, ktorá sa momentálne tu prejednáva, v tom-to parlamente. O teplom vzduchu, smrade ae‰te neviem ako boli emisné kvóty typu AU na-zvané, sa uÏ a e‰te stále hovorí veºmi veºa. Pre-to ja sa nechcem vracaÈ k tomu, ão vlastneAAU sú, veì v predloÏenej správe je to rozo-berané cca na 7 stranách. DôleÏitej‰ie z môj-ho pohºadu je asi vysvetliÈ, preão sa predáva-li a hlavne Ïe sa predávali pre Slovenskú repu-bliku za v˘hodnú, alebo zodpovedajúcu cenu.

svoju knihu „Europe: I Struggle, I Overcome“(Európa: Zápasím a vstávam). Na margo utor-Àaj‰ích (17. 11.) osláv 20. v˘roãia NeÏnej revo-lúcie poznamenal, Ïe SR sa odvtedy bezpochy-by zmenila. Cestu od komunizmu k zrodeniu de-mokracie a nezávislého slovenského ‰tátu pri-tom oznaãil ako veºmi ÈaÏkú.

18. novembra – Ak by bolo v budúcnosti po-trebné zmeniÈ nejak˘ odsek slovenského záko-na o ‰tátnom jazyku, predseda Európskeho par-lamentu Jerzy Buzek bude ochotn˘ o tom hovo-riÈ, v tejto chvíli je v‰ak podºa neho kºúãové, abyvláda SR udrÏiavala neustály dialóg s men‰ina-mi. Povedal to po dne‰n˘ch pracovn˘ch raÀaj-kách s predsedom vlády SR Robertom Ficom.„VÏdy sme mali záujem o dodrÏiavanie ºud-sk˘ch a men‰inov˘ch práv,“ povedal Buzek sdôvetkom, Ïe Slovenská republika sa v t˘chtootázkach môÏe spoliehaÈ na asistencie OBSE(Organizácia pre bezpeãnosÈ a spoluprácu v Eu-rópe) a Rady Európy. „Je dôleÏité zabezpeãiÈsprávnu aplikáciu tohto zákona v praxi,“ uzavrelBuzek.

18. novembra – Poslanci Národnej rady SRStanislav Kahanec (KDH) a ·tefan KuÏma(SDKÚ-DS) dnes podali na Okresné riaditeºstvoPolicajného zboru v Pre‰ove trestné oznámeniena neznámeho páchateºa vo veci podozrenia ztrestného ãinu marenia prípravy a priebehu vo-lieb a referenda. To sa t˘ka údajného obchodo-vania s hlasmi rómskych voliãov poãas sobot-n˘ch volieb.

19. novembra – Vysvetºovanie kauzy ex-presn˘ch diplomov od rektora Trenãianskej uni-verzity Alexandra Dubãeka si dnes v ‰kolskomparlamentnom v˘bore nevypoãul minister ‰kol-stva Ján Mikolaj (SNS). „Ja som ho nepozval,“zdôvodnil svoj odchod pred vystúpením rekto-ra Miroslava Meãára. Vysvetlil, Ïe sa s ním uÏstretol skôr. Meãár nestihol zodpovedaÈ ani otáz-ky poslancov, zastavil ho totiÏ návrh Ferdinan-da Devínskeho z SDKÚ-DS, ktor˘ Ïiadal, abybola rozprava ukonãená. Tvrdil, Ïe rektor napôde parlamentu znamená spolitizovanie prípa-du a zásah do autonómie vysokej ‰koly.

20. novembra – Poslanec Národnej rady SRza ªS-HZDS Milan Urbáni dostal ultimátum. Akzo strany dobrovoºne nevystúpi, 5. decembrapodá politické grémium hnutia PredstavenstvuªS-HZDS návrh na jeho vylúãenie. Na dne‰nejtlaãovej konferencii o tom informoval líder stra-ny Vladimír Meãiar s t˘m, Ïe tento krok nepo-vaÏuje za trestanie svojho b˘valého podpredse-du. Meãiar je totiÏ presvedãen˘, Ïe Urbáni sedína dvoch stoliãkách, keìÏe buduje Európsku de-mokratickú stranu (EDS).

20. novembra – Prezident SR Ivan Ga‰pa-roviã podpísal zákon o ‰tátnom rozpoãte na rok2010, ktor˘ parlament tento rok schválil netra-diãne uÏ zaãiatkom novembra. ·tát tak má de-finitívne záväzn˘ plán hospodárenia, podºa kto-rého by mal deficit verejn˘ch financií klesnúÈ ztohtoroãn˘ch 6,3 % na 5,5 % hrubého domáce-ho produktu (HDP). Schválen˘ rozpoãet poãí-ta v budúcom roku s hotovostn˘m schodkom naúrovni 3,75 miliardy eur (112,97 miliardy Sk)pri oãakávan˘ch príjmoch ‰tátu 12,53 miliardyeur (377,48 miliardy Sk) a v˘davkoch 16,28 mi-liardy eur (490,45 miliardy Sk).

23. novembra – Sveteln˘m nápisom 100.000dnes aktivisti z organizácie Greenpeace pred bu-dovou Národnej rady SR vyjadrili svoje nieplánovanej ÈaÏbe uráne pred utorkov˘m (24.11.)zasadnutím parlamentného v˘boru pre pôdo-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

77

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

Veºmi ma mrzí, Ïe s úmyslom pomôcÈ enviro-rezortu, ktor˘ je, ako vieme, veºmi finanãnepoddimenzovan˘ a keì sú na rezort kladenéstále vy‰‰ie nároky, keì musí plniÈ predvstupo-vé zmluvy v oblasti budovania vodovodov akanalizácii pre malé obce, v ktor˘ch Ïijete ajvy, v oblasti ochrany prírody, zabezpeãovaniaplavebnej dráhy alebo protipovodÀov˘ch opat-rení, je tu vyrobená kauza, ktorá urãite ne-prospela ani envirorezortu, ale ani Slovensku.MoÏno, Ïe niekto bude so mnou polemizovaÈ,ale ão aj robíte, Ïijeme v ‰tvorrozmernom prie-store, ja za ‰tvrt˘ rozmer povaÏujem ãas, pre-to ak chceme tu prejednávan˘ proces predajahodnotiÈ objektívne, musíme vziaÈ do úvahy, Ïeobchod sa dojednal a uskutoãnil na základe do-pytu, ponuky práve v danom ãase. V danomãase, za vtedy existujúcich podmienok a vte-dy dostupn˘ch informácií bola uzatvorenázmluva, tu sa chcem tro‰ku pozastaviÈ, zmlu-va, o ktorej ste hovorili pre ‰tát nev˘hodná, alektorú moÏno porovnaÈ so vzorovou zmluvouvypracovanou renomovanou holandskou práv-nou kanceláriou pre Európsku banku pre ob-novu a rozvoj. A táto zmluva bola vypracova-ná tak, aby bola pre Slovenskú republiku v˘-hodná a ten, kto tvrdí opak, postupuje ten-denãne, vyrába kauzy, nespokojnosÈ verejnos-ti a cel˘ proces vyuÏíva na získanie v˘hod preseba a znev˘hodÀovanie in˘ch. MôÏem vásubezpeãiÈ, Ïe keì som nastúpil do funkcie, naministerstve Ïivotného prostredia, na základepredloÏen˘ch ponúk a anal˘zy trhu sa pracov-níci ministerstva pokú‰ali získaÈ informácie, ãicena za jednotku emisii je dobrá, ãi sa nedá pre-daÈ v˘hodnej‰ie a ãi postupujeme v súlade sozákonom Slovenskej republiky, ale súãasne ajs kjótskym protokolom. A práve tu je potreb-né si uvedomiÈ pár skutoãností. Nachádzamesa v ãase krízy. V ãase, keì v‰eobecne klesá ob-jem obchodu, keì sa zatvárajú mnohé prevá-dzky, keì sa pozastavuje v˘roba na celom sve-te. Celosvetovo je kapacita voºn˘ch emisn˘chjednotiek 10 miliárd ton, keì si vezmeme, Ïelen Rusko vlastní 5,6 miliardy, Rumunska 0,5miliardy, Ukrajina 2 miliardy, zdá sa, Ïe ponu-ka prevy‰uje dopyt. Od renomovan˘ch odbor-

níkov zahraniãn˘ch, ale aj na‰ich moÏno pred-pokladaÈ, Ïe do roku 2012 do ukonãenia kjót-skeho protokolu bude potrebné celosvetovo800 miliónov ton. Napríklad Japonsko akohlavn˘ odberateº hovorí o tom, Ïe bude potre-bovaÈ cca 500 miliónov ton emisií. Informácie,ktoré som v ãase uzatvárania zmluvy k dispo-zícii mal, nasvedãovali k tomu, Ïe vstupom ìal-‰ích ‰tátov na trh s emisiami hrozí reálne rizi-ko nadbytku emisií na trhu, ako aj reálne rizi-ko poklesu cien emisií. V t˘chto intenciách somv tom ãase informoval aj vládu Slovenskej re-publiky a preto kladiem otázku, nebola z toh-to dôvodu fixácia ceny opodstatnená? V tejtosituácii je jasné, Ïe cenu urãuje kupujúci a niepredávajúci. Preto je na mieste otázka, ão bysa stalo, ak by Slovenská republika nepredalaani jednu jednotku, nevznikla by ‰koda, vtedykeby nám zostali len prázdne nenaplnené moÏ-nosti úhºadne usporiadané na papieri, za kto-r˘ by ‰tát nezískal ani cent? Pozrime sa tieÏ nacenu, za ktoré emisie predali âesi, nie dema-gogicky podºa vyjadren˘ch, alebo ceny vyja-drenej v US dolároch, alebo v eurách, ale aj zapodmienok, za ktor˘ch sa tieto peniaze mohlirealizovaÈ. Na internete máte v‰eobecnú strán-ku ministerstva Ïivotného prostredia âeskej re-publiky, kde sa neuvádza cena, ale kde sa ne-uvádzajú ani podmienky, za ktor˘ch âeská re-publika predala svoje emisie. Je len otázne a jelen od vás prezentované, Ïe tieto podmienkyboli dobré, a Ïe cena bola podstatne vy‰‰ia.ëal‰í otáznik si môÏem poloÏiÈ, bola táto cenav âeskej republike predaná. KaÏd˘ ‰tát si chrá-ni zmluvy a chráni si svojich obchodn˘ch part-nerov, my sme to bohuÏiaº neurobili. Mne sazdá, Ïe keby bolo ministerstvo Ïivotného pro-stredia predalo emisie po desaÈ eur za tonu, boloby povedané, preão nie za dvanásÈ, keby smenaopak nepredávali, boli by sme napádaní, Ïesme nevyuÏili moÏnosÈ, ktorú sme mali na zí-skanie finanãn˘ch prostriedkov.

ëal‰ím faktom, na ktor˘ by som chcel upo-zorniÈ, je, Ïe v roku 2008 e‰te neexistoval trhs emisn˘mi kvótami typu AAU. Európsky re-gister a medzinárodn˘ register bol prepojen˘aÏ v mesiaci novembri 2008, z ãoho logicky vy-

hospodárstvo a Ïivotné prostredie. Poslanci satu totiÏ majú zaoberaÈ petíciou proti ÈaÏbe, kto-rú podporilo vy‰e 113 000 obãanov SR, ako aj41 dotknut˘ch samospráv obcí a miest ãi ‰iro-kého spektra obãianskych organizácií.

24. novembra – Na 44. schôdzi parlamentu,ktorá zaãína v utorok 1. decembra, oãakávapredseda Národnej rady (NR) SR Pavol Pa‰kabúrlivú diskusiu k skráten˘m legislatívnym ko-naniam, viacer˘m poslaneck˘m návrhom zá-konov, ale aj k novele stavebného zákona, kuktorej je aÏ 70 pozmeÀovacích návrhov a k no-vele zákona o sudcoch a prísediacich v prípade,Ïe ju prekladateº z rokovania schôdze opäÈ ne-stiahne. Predseda NRSR to povedal po dne‰nomrokovaní poslaneckého grémia. „Pravdepodob-ne sa definitívne bude diskutovaÈ o rozsahuzmien a o tom, ako s t˘mto zákonom ìalej, ale-bo nie ìalej, aÏ pred konaním schôdze na koa-liãnej rade,“ naznaãil Pa‰ka ìal‰í osud novelyzákona o sudcoch a prísediacich, ktorá bola vminulosti z programu parlamentu opakovanestiahnutá.

24. novembra – Predseda parlamentu PavolPa‰ka (Smer-SD) neoãakáva po skonãení plat-nosti koaliãnej zmluvy v januári 2010 Ïiadnezmeny v spolupráci koaliãn˘ch strán, ktorá aj takv prvom rade funguje vìaka vzájomnej komu-nikácii. „Ak nie sú partneri rozumní, koaliãnázmluva nezabezpeãí niã,“ odpovedal po dne‰-nom rokovaní parlamentného grémia na otázkuTASR, ãi aktuálne koalícia funguje na základekoaliãnej zmluvy alebo ad hoc dohôd. Rozhod-nutie predsedu vlády Roberta Fica odÀaÈ Sloven-skej národnej strane (SNS) rezort Ïivotnéhoprostredia totiÏ spôsobilo, Ïe reálny stav neko-re‰ponduje s ustanoveniami koaliãnej zmluvy.Premiér odmietol aj návrhy SNS zaãaÈ rokova-nia o novom znení koaliãnej zmluvy a podãiar-kol, Ïe o rezort pri‰li bez nároku na kompenzá-ciu.

25. novembra – Nezávisl˘ poslanec Národ-nej rady (NR) SR a zároveÀ predseda Konzer-vatívnych demokratov Slovenska (KDS) Vladi-mír Palko dnes predloÏil do parlamentu noveluTrestného zákona, ktorou navrhuje trestaÈ kupo-vanie volebn˘ch hlasov sadzbou jeden aÏ päÈ ro-kov nepodmieneãne. Na zamedzenie kupovaniuvoliãsk˘ch hlasov navrhuje do Trestného záko-na zaviesÈ novú skutkovú podstatu „podpláca-nie v priebehu volieb a referenda“ v znení: „Ktoinému priamo alebo cez sprostredkovateºa po-núkne alebo sºúbi úplatok v súvislosti s v˘ko-nom jeho ústavného práva voliÈ, alebo z toho dô-vodu poskytne, ponúkne alebo sºúbi úplatokinej osobe, potrestá sa odÀatím slobody na je-den aÏ päÈ rokov.“

26. novembra – Posúdenie existujúceho sta-vu vzÈahov Slovenska a Maìarska bolo hlavnoutémou dne‰nej schôdzky národn˘ch skupín Me-dziparlamentnej únie parlamentov Maìarskej re-publiky a Slovenskej republiky, ako aj ãlenovmaìarsko-slovenskej a slovensko-maìarskejskupiny priateºstva, ktorá sa konala v severoma-ìarskom Komárome. Predseda slovenskej sku-piny únie Miroslav âíÏ ocenil pozitívnu atmos-féru pri diskusii o úlohách parlamentov v súãas-nej situácii vo vzÈahu medzi oboma krajinami.„Zadefinovali sme základné okruhy záujmovéjednotliv˘ch strán, vyloÏili sme svoje stanovis-ká, pokúsili sme sa demon‰trovaÈ, Ïe dobré su-sedské vzÈahy sú pravdepodobne veºmi dôleÏi-t˘m prvkom, ktor˘ od nás obãania oãakávajú,a úlohy parlamentn˘ch skupín priateºstva pri

78

zlep‰ovaní dialógu,“ povedal âíÏ pre TASR.Podºa jeho maìarského partnera Gábora Hársaãlenovia skupín, ktorí sa v Komárome zi‰li z ma-ìarskej iniciatívy, sa zhodli na tom, Ïe parlamen-ty hrajú v˘znamnú úlohu v zmiernení napätia.

27. novembra – Portfólio medziin‰titucionál-nych vzÈahov a administratívy, ktoré sa v novejEurópskej komisii (EK) u‰lo Slovensku, ozna-ãil dnes minister zahraniãn˘ch vecí SR MiroslavLajãák za veºmi dôleÏité. Podºa ‰éfa diploma-cie je tento rezort zaujímavej‰í neÏ energetika,o ktorú malo Slovensko záujem. „Táto pozícia,ktorú máme, je nepochybne v˘znamnej‰ia,vplyvnej‰ia a silnej‰ia neÏ tá, o ktorú sme sa usi-lovali,“ zdôraznil v reakcii na dne‰nú informá-ciu z Bruselu, Ïe slovensk˘ komisár Maro‰ ·ef-ãoviã bude v EK zodpovedn˘ za rezort medzi-in‰titucionálnych vzÈahov a administratívu azároveÀ bude podpredsedom komisie.

29. novembra – VíÈazstvo poslanca Národ-nej rady (NR) SR Pavla Fre‰a (SDKÚ-DS,KDH, SMK, OKS, SaS) vo voºbách na postpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja(BSK) povaÏuje predseda SDKÚ-DS Mikulá‰Dzurinda za prielom. Podºa neoficiálnych v˘-sledkov ·tatistického úradu SR získal v druhomkole volieb Fre‰o 66 163 a súãasn˘ líder krajaVladimír Bajan (nezávisl˘, s podporou Smeru-SD, HZDS, SZS a HZD) 43 187 hlasov.

30. novembra – Ministerstvo zdravotníctva(MZ) a Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ)podºa poslanca Národnej rady SR Viliama No-votného (SDKÚ-DS) katastrofálne podcenilosituáciu pri nákupe vakcín proti pandemickejchrípke. „V októbri minister zdravotníctva ahlavn˘ hygienik uistili verejnosÈ, aby nepodlie-hali panike, Ïe v‰etko je pod kontrolou. AÏ namal˘ detail. Na Slovensku dodnes niet ani jed-nej vakcíny,“ povedal Novotn˘. Dodal, Ïe na-kúpiÈ vakcíny malo ministerstvo v lete tak, abysa stihli obãania zaoãkovaÈ v zime. „Oãkovaniev januári a februári, keì sa uÏ chrípka roz‰íri,môÏe byÈ zbytoãné,“ podotkol Novotn˘.

30. novembra – Ústavnoprávny v˘bor Ná-rodnej rady (NR) SR odporuãil na dne‰nom za-sadnutí plénu poslancov schváliÈ v skrátenom le-gislatívnom konaní vládnu novelu trestn˘ch kó-dexov. Zmena Trestného zákona a poriadku máv˘razne zv˘‰iÈ moÏnosÈ postihovania prania‰pinav˘ch peÀazí a moÏného následného finan-covania terorizmu na Slovensku. S posilnenímochrany a boja proti terorizmu by mal byÈ doTrestného zákona zaveden˘ nov˘ trestn˘ ãin,ktor˘m je financovanie terorizmu. Ak niektobude na tento úãel sám alebo prostredníctvomniekoho zhromaÏìovaÈ ãi poskytovaÈ finanãnéalebo iné prostriedky, hrozí mu 20- aÏ 25-roã-né väzenie alebo doÏivotie.

30. novembra – Strana Most-Híd nemieni ãa-kaÈ, k˘m vláda SR vydá stavebné povolenie azaãne stavaÈ ropovod cez Îitn˘ ostrov a ohro-zovaÈ tak zdroje pitnej vody. Rozhodla sa pre-to osloviÈ slovenské aj rakúske ochranárske or-ganizácie a vodárenské spoloãnosti a 17. de-cembra usporiadaÈ v Bratislave konferenciu natému „âo je verejn˘ záujem Slovenska? Ochra-na zdrojov pitnej vody alebo ich ohrozenie prerakúske záujmy“. Na dne‰nej tlaãovej besedestrany v Bratislave o tom informoval nezávisl˘poslanec Národnej rady SR a ãlen Mostu-HídZsolt Simon.

(pk)

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

pl˘va nemoÏnosÈ vykonaÈ obchodovanie a pre-vody emisn˘ch kvót z predávajúceho na kupu-júceho. Myslím, Ïe ministerstvo Ïivotnéhoprostredia vykonalo transparentné rokovaciekonanie so záujemcami o kúpu emisn˘ch ply-nov a po predloÏení ponúk vykonal riaden˘,komplexn˘ a nároãn˘ v˘ber. Pokraãoval vtvrd˘ch obchodn˘ch rokovaniach s uchádza-ãom, ktor˘ predloÏil najv˘hodnej‰iu ponuku.

Chcem podotknúÈ taktieÏ, Ïe ministerstvo Ïi-votného prostredia pracovalo na vytvorení pro-jektov zelenej investiãnej schémy a to projekts názvom národn˘ zatepºovací projekt a projektemisné svetlo, pán minister materiály a kom-pletné manuály s v˘poãtami boli na minister-stve odovzdané. TakÏe je potrebné sa vrátiÈ ajk tomuto a v t˘chto indíciách jednaÈ.

Cieºom t˘chto projektov bolo zabezpeãiÈplnenie zmluvn˘ch povinností zo strany Slo-venskej republiky tak, aby bola zaplatená ajzvy‰ná ãasÈ zmluvnej ceny za predaj emisií.

VáÏené panie poslankyne, páni poslanci, jeveºmi ºahké nieão kritizovaÈ, Èaωie nieão uro-biÈ, myslím, Ïe predaj emisií objektívne budemoÏné aÏ po uzavretí prvého obdobia kjótske-ho protokolu. K otázke v˘hodnosti alebo ne-v˘hodnosti zmluvy pre Slovenskú republikusom toho názoru, Ïe zmluva z dlhodobého hºa-diska bola aj pre Slovenskú republiku v˘hod-ná. Odpoveì na túto otázku nám v‰ak najlep-‰ie poskytne budúcnosÈ, v˘voj cien a stav trhu,stav trhu s emisiami. Potom bude definitívnemoÏné povedaÈ, ãi Slovensko na predaji emi-sia prerobilo, alebo naopak zarobilo. Teraz jeto len traumatizovanie spoloãnosti a moÏnévytækanie politického kapitálu s cieºom s diskre-ditovaÈ vládnu koalíciu a hlavne Slovenskúnárodnú stranu.

Ján Medveì, minister Ïivotného prostrediaSR

Akokoºvek by som chcel odpovedaÈ, akokoº-vek by som sa snaÏil odpovedaÈ na celkom kon-krétne otázky, moje stanovisko, moje odpove-de, alebo moje záväzky by boli limitovanét˘m, ako hlboko s problémom som zoznáme-n˘ a ako v tejto situácii konaÈ môÏem. âo sat˘ka politického a ekonomického problémutejto kauzy, tak to nazvem, chcel by som terazzaujaÈ stanovisko skôr ako minister Ïivotnéhoprostredia, ktor˘ sa cíti byÈ ‰tatutárom ‰tátu nastrane, na zmluvnej strane oproti Interbluegroup. Ak vychádzam s tejto skutoãnosti, taksi dovolím zdôrazniÈ, Ïe kontrakt je stále Ïiv˘a narábaÈ s informáciami, ktoré by mohli u‰ko-diÈ mne ako zástupcovi ‰tátu pri ìal‰om vyjed-návaní, sa mi zdá tro‰ka riskantné. Ja by somchcel na margo vystúpenia pána poslanca Fre-‰a povedaÈ, Ïe si vysoko váÏime jeho expozí-ciu v tejto kauze a Ïe ho skôr vnímam ako oso-bu, ktorá chce pomôcÈ a skôr ako osobu, kto-rá chce subordinovaÈ akékoºvek moje kroky.Nemám Ïiadnu prekáÏku, pán poslanec, osob-nú, ani politickú, ani Ïiadnu, aby som s vamina túto tému kore‰pondoval, aby som s vamio tejto téme hovoril. To vás chcem ubezpeãiÈ.âo sa t˘ka ìal‰ieho postupu, ja som cez médiápredoslal informáciu o tom, ako chcem pokra-ãovaÈ. V kaÏdom prípade v tej správe je zdô-raznená pozícia Slovenskej republiky, nechcemsa t˘m ìalej zapodievaÈ, jeden fakt je, Ïe kebysom ja bol pán poslanec Chrbet v pozícii mi-nistra, asi by som bol nadstavil tie parametretrocha inak. Ale to je otázka situácie, obdobia,

právneho rozmeru, trhu a tak podobne. To dnesnechcem rekriminovaÈ. Urãite by som ja ako vpozícii va‰ej moÏno pristupoval inak.

âo sa t˘ka ìal‰ieho konania, vychádzajmez toho, Ïe zmluva je podpísaná do roku 2012,je platná na dobu urãitú a sú urãité právne in-‰trumenty, ktor˘mi sa zru‰iÈ dá. Chcem zdôraz-niÈ, Ïe jednou z foriem, ako ju ukonãiÈ, je vy-jednávaÈ, a ão najskôr zmluvu ukonãiÈ, zru‰iÈa podobne.

Druh˘ in‰trument, ktor˘ tu existuje, ktor˘ vpodstate môÏe nabúraÈ in‰titút doby urãitejzmluvy, je in‰titút, ktor˘ si dovolím rámcovaÈv tom zmysle, Ïe zatiaº nemáme do tejto chví-le stanovisko obchodného partnera na na‰uv˘zvu zaplatiÈ 15-miliónov˘ doplatok, nemá-me, my sme tú v˘zvu urobili, nemáme stano-visko ani písomné, ani ústne, to znamená, Ïev tejto chvíli budeme krátko ãakaÈ a potommám pripravené kroky, ktor˘mi bude moÏnévyuÏiÈ in‰titút, ktor˘ v tejto chvíli z hºadiska ajobchodno-právneho si dovolím nepredostrieÈ.

Za koºko sa budú predávaÈ na margo toho,ja dnes ne‰pekulujem o tom, Ïe ãi sa to budepredávaÈ lep‰ie, alebo hor‰ie, vychádzam zoskutoãnosti, Ïe teraz platí zmluva, chcem juskonãiÈ, chceme v podstate zaãaÈ obchod od-znova a chcem ubezpeãiÈ v‰etk˘ch poslancov,ktorí kritizujú, Ïe urãite ministerstvo Ïivotné-ho prostredia transparentne bude informovaÈ otom, akú stratégiu má, aké kritériá má a ak˘mspôsobom za akú cenu chce emisie zobchodo-vaÈ.

III. HLASOVANIE O FRE·OVOMNÁVRHU

Tibor Lebock˘ (Smer-SD)K rozprave k tomuto bodu vystúpili ‰tyria

poslanci. Pán poslanec Fre‰o dal procedurál-ny návrh, aby bola správa vrátená ministerstvuÏivotného prostredia na prepracovanie s t˘m,aby bol doplnen˘ do správy e‰te aj bod v na-sledovnom znení: „Nevyplatenie bonusu zazelené projekty v sume 15 miliónov eur a opat-renia prijaté na zru‰enie tejto zmluvy.“

Miroslav âíÏ, podpredseda NR SRPrítomn˘ch 130 poslancov, za návrh 55 po-

slancov, proti 58 poslancov, zdrÏalo sa 16 po-slancov, nehlasoval 1 poslanec. Tento návrhsme neschválili.

IV. HLASOVANIE O SPRÁVE O PREDAJIEMISIÍ

Národná rada SR nebola najprv dvakrátuzná‰aniaschopná – správu vzal parlament navedomie aÏ na tretí pokus.

V. A âO ëALEJ?

âi v‰ak tak˘to postoj väã‰iny poslancov NRSR prinesie ch˘bajúcich 15 miliónov eur a ãisa podarí vyhnúÈ ìal‰iemu nev˘hodnému ob-chodovaniu s garáÏovou firmou, je veºmi, veº-mi nejasné.

(rk)

79

S U P E R M O N I T O R

To, Ïe Amerika dnes uÏ nemá dominantn˘ vplyv,priná‰a pre nás dve riziká. T˘m prv˘m je, Ïe pre-chodné obdobie od americkej dominancie do viac„samoriadiaceho“ systému cynicky vyuÏije Ruskona to, aby dostalo susedné krajiny do podruãia. Todruhé priná‰a potenciálne zlyhanie Ameriky vo vy-budovaní nového globálneho systému. KeìÏe USAnebudú môcÈ udrÏiavaÈ poriadok vo svete, treÈou al-ternatívou je rozbroj a chaos. To by ohrozilo mini-málne medzinárodn˘ obchod, ktor˘ nám (napriekkríze) v˘razne zv˘‰il príjmy a Ïivotnú úroveÀ.

Riaditeº lond˘nskeho Centra pre európsku reformu TomበValá‰ek.

Sme 27. 10.(Aká smie‰ne malá je na‰a moÏnosÈ samostat-ne rozhodovaÈ o na‰om osude. Stále sme v tie-ni USA a Ruska, i keì sa obãas nadúvame a tvá-rime, Ïe o sebe rozhodujeme sami.)

***

Viacerí ‰tudenti dostali diplom rovnako po-chybne ako dcéra dekana. Je to len vrchol ºadov-ca. Keì som na pochybenia upozorÀovala, bolasom odvolaná z funkcie. ·tudenti platili roãne narôzne neziskové organizácie po 16-tisíc korún.Kam i‰li peniaze, neviem povedaÈ.

B˘valá prodekanka Mária Gogová.Pravda 27. 10.

(Naozaj sa zdá, Ïe korektní a slu‰ní ºudia nema-jú na Slovensku ‰ancu.)

***

V ãeskom vysokom ‰kolstve je viac zhnitéhoneÏ mnohí tu‰ili. Okrem fal‰ovania titulov baka-lárskych, magistersk˘ch a doktorsk˘ch sa médiápotk˘najú o problémy s napojením politikov na sú-kromné ‰koly a zverejÀujú sa aj etické prehre‰ky‰tudentiek, ktoré sú chtivé po vyuãujúcich. âesk˘vysoko‰kolsk˘ systém je poriadne zasvinen˘.

Komentátor David Klime‰.Ekonomick˘ deník E15 27. 10.

(Koºko spoloãensk˘ch prostredí je vlastne zasvi-nen˘ch? Hádam nie v‰etky? AÏ jedného dÀanám prestane prekáÏaÈ akákoºvek nemravnosÈ?A v‰etci sa nájdeme v chlieve?)

***

AngaÏovaÈ sa je úplne zbytoãné. Sám niã ne-zmením a akurát ão strácam drahocenn˘ ãas. Aj takza mÀa rozhodujú iní, ãi sa do toho v⁄tam alebo ne-v⁄tam. A tak po práci v ob˘vaãkovom kresle za-pínam televízor a vypínam sám seba. Iste, aj niãnerobiÈ je odpoveìou na záplavu problémov, kto-ré na nás útoãia zo v‰etk˘ch strán. Sme zahltenívlastn˘mi starosÈami, ktor˘m nik okolo nás nero-zumie, pretoÏe kaÏd˘ má dosÈ t˘ch svojich.

Komentátor Michal Feik. Slovo 28. 10.

(Apatia ºudí okolo nás môÏe maÈ v‰ak aj iné dô-vody. Niekto sa roky usiloval vstúpiÈ do spolo-ãenského diania, chcel ho s dobru snahou vylep-‰ovaÈ, ale jeho okolie ho moÏno toºkokrát zra-dilo a nepodporilo, Ïe je uÏ z ºudí a sveta na smrÈunaven˘.)

***

Ak vedu vystihuje schopnosÈ predpovedaÈ bu-dúcnosÈ, neschopnosÈ veºkej ãasti ekonomickejobce v‰imnúÈ si prichádzajúcu krízu mal by vyvo-lávaÈ znaãné znepokojenie.

Univerzitní profesori George Akerloa Joseph E. Stiglitz. Sme 28. 10.

(Nie je v‰elião, ão sa tvári ako vedeck˘ náhºad,iba ‰arlatánstvo pseudovzdelancov?)

***

Od roku 1918, kedy vznikla âeskoslovenská re-publika, sa vystriedalo dosÈ reÏimov. Mali aj nie-ão spoloãné? Veì po kaÏdej zmene sa u nás naj-prv likvidovali elity a nová vrchnosÈ sa vÏdy tvá-rila, Ïe aÏ s Àou sa zaãína história. A tak bez ohºa-du na rôzne reÏimy na‰a republika spoloãn˘chmala a má asi len nás, drvivú väã‰inu obãanov, kto-rí Ïijú svoje obyãajné Ïivoty.

Komentátor Ivan Hoffman. deník.cz 29. 10.

(A nad v‰etk˘m letí ãas, ktor˘ ignoruje, ãi prá-ve zomiera skvel˘ vedec, alebo bedár.)

***

Dlhé roky sa na ‰tátny sviatok opakuje medziºuìmi otázka: Dostane vyznamenanie Karel Gott?Prezident Klaus túto peknú tradíciu tipovania vãe-ra nabúral – speváka vyznamenal. Veºké debaty tov‰ak nevyvolalo. Nie snáì preto, Ïe by spoloãnosÈdo‰la ku konsenzu, ale asi ju pre‰la chuÈ hádaÈ sao Gottovi v ãase, keì médiá referujú o úkazochoveºa hrozivej‰ích.

Publicista Ondfiej ·tindl. Lidové noviny 29. 10.

(Gott je asi jediná osobnosÈ, ktorá po udelení vy-znamenania klesla do úplnej v‰ednosti.)

***

Medzi bohat˘mi je obºúbené príslovie: KaÏd˘si je tvorcom vlastného ‰Èastia a ak niekto ostanena svojej Ïivotnej ceste dolu, je to jeho problém.A tí dolu si zasa zvykli, Ïe tak, ako je dediãné bo-hatstvo, je dediãná aj chudoba.

Politologiãka Katarína Mallok (Nemecko). Sme 29. 10.

(Pritom ani kresÈania, ani uvedomelí socialisti,ani veºkodu‰ní liberáli nepripú‰Èajú – hoci je toproti ich základnej ideológii – zmenu nekresÈan-skej a nesociálnej situácie.)

***

Architekt Ladislav Hudec, banskobystrick˘ ro-dák, pomohol projektom hotela Park (1934), aÏ dokonca 40. rokov 20. storoãia najvy‰‰ej budovysveta mimo Severnej Ameriky (84 m a 22 nadzem-n˘ch poschodí), zmeniÈ mesto ópiov˘ch brlohov·anghaj na ParíÏ v˘chodu.

Îurnalista Martin Krno. Îurnál 29. 10.

(Hudec môÏe byÈ slávny na celom svete, ale SRto neprekáÏa, aby o Àom niã nevedela.)

***

Klasiku hrajú v‰etky orchestre na celom svete.No na‰a ºudová hudba sa hrá len tu – je to nieão,ão inde neexistuje, a t˘m sme jedineãní. Je na‰oupovinnosÈou sa Àou zaoberaÈ.

Primá‰ka v SªUKu Zuzana Pokorná (1971). TV oko 30. 10.

(A nemali by sme sa z toho te‰iÈ tak, ako z olym-pijského titulu v ºadovom hokeji?)

***

Otec sa venoval boxu cel˘ Ïivot a mÀa od ma-liãka brával so sebou na tréningy. A tak som od sko-rého detstva snívala o tom, ako vstúpim do ringua bude mi tlieskaÈ veºa divákov. Toho sa ãlovek uamatérov nedoãká. Profesionálny box je v‰ak veº-kolepá ‰ou. Pri nástupe nech˘ba hudba, svetelnéefekty a dym v ringu, ale najmä fanú‰ikovia, kto-rí sa uÏ dopredu te‰ia.

Profesionálna komárÀanská pästiarka Petra Jachmanová (25). Pravda 30. 10.

(Ak to Ïenám-pästiarkam ne‰kodí, nech si kaÏ-dá uÏíva Ïivot podºa svojej vôle.)

***

Satelit NASA zachytil vo vesmíre v˘buch hviez-dy. Ide o dosiaº najvzdialenej‰í vesmírny objekt.Je 13 miliárd sveteln˘ch rokov ìaleko. Vieme, Ïetakéto objekty by mali jestvovaÈ. ByÈ v‰ak jedn˘mz ºudí, ktorí ho na‰li, je úÏasné. O tom raz budeterozprávaÈ vnúãatám.

Talian Ruben Salvaterra z Národného in‰titútupre astrofyziku. Sme 30. 10.

(Îe by sa Boh k ãloveku pomaly pribliÏoval?Alebo ãlovek k Bohu? Pravda, podºa toho, akosa ºudstvo správa, to na skor˘ dotyk ãloveka sBohom veºmi nevyzerá.)

***

Pocit, ktor˘ má ãlovek, keì sa díva na schodypri rieke Ganges, kde sedia chorí ºudia a ãakajú nasmrÈ, sa nedá opísaÈ. Vo mne vzbudzovalo veºk˘re‰pekt, ako tamoj‰í ºudia veria v duchovno. Ro-diny sedeli pri m⁄tvych zabalen˘ch do plátna a ãa-

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre27. októbra 2009 – 5. decembra 2009

80

kali v modlitbách, kedy sa ich manÏel, otec, man-Ïelka ãi matka dostane na rad, aby ho spálili. Ho-relo naraz 8 m⁄tvych...

Publicistka Martina Ruttkayová. HN 30. 10.

(Boh dal ºuìom, ale aj mnoh˘m zvieratám tak˘rozum, Ïe vedia, ão to je smrÈ a ão spraví s ãlo-vekom. KaÏdá ºudská skupina si ju v‰ak odli‰-ne prispôsobuje svojim emóciám, najmä aby za-kryla, aká je smrÈ definitívna a ºudí nedôstoj-ná. Na to sa ãlovek tak dlho a únavne trápi, abyjeho zvy‰ky napokon hodili do rieky, zahraba-li do hliny alebo rozsypali na lúku pri krema-tóriu?)

***

Na „dedinské" zápasy chodím veºmi rád, páãisa mi tam. Chlapi postávajú pri zábradlí, nesediana tribúne, pijú pivo, komentujú hru.

·éf ‰portovej redakcie TV Nova Du‰an Mendel. Sme 31. 10.

(Sú to dnes dve divácky diametrálne odli‰néskupiny fanú‰ikov. Jedni s vyholen˘mi hlava-mi, s tajne prenesenou pyrotechnikou, s nená-visÈou v oãiach, bez hlb‰ieho záujmu o krásnefutbalové akcie. Potrebujú sa vybúriÈ a lep‰íspôsob si nevedia nájsÈ. Chlapi komentujúcipri pive sú moÏno menej vzdelaní, ale nie sú ne-civilizovaní a bezcitní.)

***

Agentúra Bloomberg oslovila 1450 finanãn˘chmanaÏérov s otázkou, aké vysoké odmeny za toh-toroãnú prácu ãakajú. AÏ 58 % predpokladá, Ïebudú rovnaké alebo vy‰‰ie neÏ vlani. Ich optimis-tické nádeje sú v‰ak v priamom rozpore so Ïela-ním väã‰iny obyãajn˘ch ºudí. Tí totiÏ finanãn˘chmanaÏérov povaÏujú za pôvodcov úpadku a radiby ich bonusy obmedzili.

Îurnalistka Pavla Kozáková.Lidové noviny 31. 10.

(Máloktor˘ spoloãensk˘ jav má také bezchyb-né alibi ako sociálna nespravodlivosÈ.)

***

Kresba: Pavol M. Kubi‰. Tele plus 31. 10.(Kedysi mal muÏ viac Ïien, aby mal viac sexu,dnes, aby mal kto robiÈ v domácnosti.)

***

Posledn˘ rok intenzívne vyuÏívam pracovÀu vna‰om dome v KriÏovanoch. S 13-mesaãn˘m Leo-nom som na materskej dovolenke, preto mi vyho-vuje, Ïe môÏem spojiÈ príjemné s uÏitoãn˘m. Se-dím za poãítaãom, retu‰ujem a vyberám fotky. Aak si mi oãi potrebujú na chvíºu odd˘chnuÈ od mo-nitora, staãí sa zadívaÈ na malého Leona.

Fotografka. Jana Keketi, vicemiss Slovenska 1998. OÎene.sk 31. 10.

(Internetová pracovÀa v byte ur˘chli revoluã-nú zmenu v usporiadaní rodinného Ïivota. Stá-le viac ºudí bude denne vytváraÈ svoje produk-ty doma. A potom hotové dielko po‰lú e-mailomdo centrály firmy. Sociológovia by uÏ mali skon-cipovaÈ filozofiu tohto nového spolunaÏívania,aby sa uchovala emocionalita vo vzÈahu obochpartnerov.)

***

âo doteraj‰ie vlády ponúkajú na rie‰enie naras-tajúcej krízy dôchodkového systému? Stovky po-písan˘ch strán najrôznej‰ích anal˘z a koncepcií,ktoré zostávajú v ‰uplíkoch, ak nie v stoke.

Publicista Ladislav ·afránek. Haló noviny 2. 11.

(Generácie budú preklínaÈ t˘ch súãasn˘ch po-litikov – a politiãky –, ktorí obetujú peknú sta-robu miliónov obãanov SR svojim primitívnymsocialistick˘m teóriám.)

***

Nové pravidlá pre odmeÀovanie uãiteºov sú ab-solútne nepripravené. Budú namiesto kvality od-meÀovaÈ kvantitu (kredity). Dôraz sa bude klásÈ naformálne splnenie podmienok pre získanie vy‰‰ie-ho platu, nie na naozaj kvalitné ìal‰ie vzdelávanie.

Podpredsedníãka KDH Jana ÎitÀanská. Sme 2. 11.

(Hlavné je, aby sa v‰etko, ão vyprodukuje mi-nisterstvo ‰kolstva, dalo nazvaÈ reformou.)

***

Existuje muÏ, ktor˘ by dokázal vierohodne opí-saÈ pochody Ïenskej du‰e? A spisovateº, ktor˘ bytak dokonale zobrazil rôzne typy virtuálnych Ïien,Ïe by im uverili aj Ïenské ãitateºky?

Spisovateºka Dá‰a âejková. Pravda 2. 11.

(A ão, povedzme, Flaubert: Madame Bovary?Alebo Tolstoj: Anna Kareninová? Atì.?)

***

B˘val˘ minister financií Kohlovej vlády Wei-gel kon‰tatoval, Ïe nebyÈ eura, finanãná kríza bysa EÚ dotkla oveºa drastickej‰ie, neÏ sa stalo. AniRusi nemajú niã proti Lisabonskej zmluve, ktorápremení EÚ z cirkusu na kolieskach na organizo-vané spoloãenstvo a tí, ão s Àou budú chcieÈ ob-chodovaÈ, budú vedieÈ, na koho sa obrátiÈ a ako sabude o veciach rozhodovaÈ.

Politológ Rudolf Kuãera. âesk˘ rozhlas 2. 11.

(Rozhodne v‰etko, ão prispeje k poriadku vEurópe, je nanajv˘‰ potrebné a pote‰iteºné.)

***

Everest je mojím druh˘m celoveãern˘m titulomv Balete SND. Povedal by som, Ïe v podstate kaÏ-d˘ má svoj Everest v sebe. KaÏd˘ túÏi nieão zdo-

laÈ, dokázaÈ, dosiahnuÈ. Má to v‰ak jeden háãik: prizdolávaní Everestu by sme nemali stratiÈ pokorua tvár.

Choreograf SND Mário Radaãovsk˘,autor baletu Everest. Pravda 3. 11.

(Sme dosÈ skeptickí nad umeleck˘mi kapacita-mi slovensk˘ch tvorcov. Ale obãas predsa len saobjavia mimoriadne kreatívne individuality,ktoré rozvíria stojaté umelecké vody. Pravda,väã‰ina z nich sú Slováci, ktorí kedysi dávno od-tiaºto odi‰li, niekde v zahraniãí sa dali podpich-núÈ exkluzívnymi impulzmi a aÏ potom sa snimi vrátili na Slovensko.)

***

Medzi Bratislavou a Berlínom najväã‰í rozdielvidím v odli‰nom záujme ºudí o kultúru. V SR samnohí zavrú do novovybudovan˘ch nevkusn˘chnákupn˘ch stredísk, kde trávia hodiny míÀanímsvojich almuÏien. Akoby sa chceli sami izolovaÈod dialógu s okolit˘m svetom. K˘m v SR sa dáumením iba ÈaÏko uÏiviÈ, lebo sponzori sa nájduzväã‰a len na lacnú, komerãnú zábavu, na Zápa-de sú veºké koncerny hrdé na to, Ïe podporujú kva-litné umenie.

Hudobn˘ skladateº Peter Machajdík(Ïije v Berlíne). HN 3. 11.

(Aj z toho vidno, z ak˘ch nekultúrnych ºudí uro-bil Meãiar „slovensk˘ch kapitalistov“.)

***

Sociálny ‰tát a otvorená ekonomika sú dve stra-ny tej istej mince. Ak sa svet v priebehu krízy ne-prepadol do priepasti protekcionizmu, ako v 30. ro-koch 20. storoãia, do veºkej miery sa o to zaslúÏi-li sociálne programy, ktoré by trhoví fundamenta-listi radi dali do ‰rotu.

Profesor na Harvardovej univerziteDani Rodrik. HN 4. 11.

(Najmä v spoloãensk˘ch vedách neplatí len jed-na pravda a svoje opodstatnenie môÏe maÈ ajtrhová báza ekonomiky a úplne rovnako aj po-treba sociálneho ‰tátu.)

***

Pre toho, kto chcel v komunistickom reÏimevzdorovaÈ, zostávala emigrácia alebo tvorba, kto-rá nemohla byÈ zverejÀovaná. Veºkú ‰ancu zrazumali aj druhoradé talenty. Typick˘mi témami sastali budovanie socializmu, zdruÏstevÀovanie, in-dustrializácia, kult komunistickej strany, bratstvoso Sovietskym zväzom a nenávisÈ proti imperia-lizmu.

Estetik a spisovateº Oliver Bako‰.Sme 4. 11.

(A dnes aké talenty, ak nie druhoradé, ovláda-jú slovenskú literatúru alebo kazateºstvo?)

***

Na Ernesta – môjho pradeda – si sotva niekedyspomeniem. Ani z jeho tvorby som veºa nepreãí-tala, pretoÏe na mÀa pôsobí dosÈ depresívne.Ale ajtak chcem povedaÈ, Ïe Ernest skvele vyzeral. Mal‰elmovit˘ v˘zor medveìa, som z toho paf. Malá‰elma prejde dlhú cestu.

Americká kráska Dree Hemingway.Nâ 4. 11.

(Z akéhosi dôvodu povaÏujeme za samozrej-mosÈ, Ïe pravnuãka jedného z najslávnej‰íchamerick˘ch spisovateºov 20. storoãia sa k nemu

S U P E R M O N I T O R

81

hádam denne vracia a Ïe v‰etky jeho románypreãítala. Ale preão vlastne? Ona je predsa ab-solútne samostatn˘m ãlovekom.)

***

UÏ od augusta 2009 mestá a obce krátia bezohlásenia súkromn˘m matersk˘m ‰kolám, sú-kromn˘m základn˘m umeleck˘m ‰kolám a ostat-n˘m ‰kolsk˘m zariadeniam plánované rozpoãty,ãím vznikajú pre tieto ‰koly finanãné podmienky,ktoré im neumoÏÀujú preÏitie.

Eva Ohraìanová, vedúca sekcie asociáciesúkromn˘ch ‰kôl. Sme 4. 11.

(Nech budú ekonomické efekty akékoºvek, vlá-da si nemôÏe robiÈ nárok na chválu, ak dopus-tí, aby sa pre nedostatok financií museli zatvá-raÈ v‰eobecné a umelecké ‰koly.)

***

Ak sa ãesk˘m politikom vyãítala hro‰ia koÏa,dnes sa mnohí dali pre istotu pokryÈ oceºov˘mi dos-kami pancierov. Aby cez ne neprerazila Ïiadnahanba. V spoloãnosti, ktorá si potrpí aspoÀ na istúnoblesu, by konanie vinníkov rôznych káuz doÏi-votne deklasovalo. Ale dnes máme do ãinenia s ta-kou ºudskou malosÈou, aká je nezluãiteºná s v˘ko-nom hocakej verejnej funkcie.

Novinár Ivo ·ebestík. Britské listy 4. 11.

(Je e‰te nieão, ão by vyprovokovalo na‰ich po-litikov, aby sa hanbili po korienky vlasov?)

***

Ako ostatní, keì pri‰la revolúcia, som ‰iel na ná-mestie a zvonil som kºúãmi, pretoÏe sme verili, Ïepríde Amerika a v‰etko bude v poriadku. ZaloÏilsom vydavateºstvo a bol na ceste staÈ sa jedn˘m znajbohat‰ích ºudí na Slovensku. Musím roku 1989ìakovaÈ za moÏnosÈ podnikaÈ a maÈ viac peÀazí,ako by som inak mal, ale nemôÏem povedaÈ, Ïesom ‰Èastnej‰í.

Veºkopodnikateº Ivan Kmotrík.Financial Times 5. 11.

(Je to kli‰é povedaÈ, Ïe bohatstvo nie je zárukou‰Èastia. Ale ak to hovorí Kmotrík, nejak˘ váÏ-ny dôvod musí maÈ.)

***

Viackrát sme sa nepohodli so Smerom, Ïe keìbol dobr˘ návrh opozície, neboli ochotní ho pod-poriÈ. Smer nie je ochotn˘ podporovaÈ ani dobréopoziãné návrhy (ústretovej‰í predaj kolkov˘chznámok). So Smerom hlasujeme, lebo dodrÏiava-me koaliãné dohody.

Poslanec za HZDS Ján Kovarãík.Sme 5. 11.

(Gyula Bárdos z SMK to pomenúva exaktne:„Je to jasn˘ príklad , ako súãasná koalícia de-graduje parlament.“ A my dodávame: Ale ajseba.)

***

K˘m obce v okolí Bratislavy preÏívajú rozkvet,desiatky dedín pri Stropkove a Svidníku sú v hlbo-kom úpadku. Hrozí im zánik, pritom nie hocikde,ale priamo v strede Európy. MôÏu vzniknúÈ celéopustené, vyºudnené pásy a aÏ po ãase sa ukáÏe,Ïe bolo v˘hodnej‰ie investovaÈ do záchrany t˘chtoobcí, ako ich kriesiÈ z m⁄tvych.

Sociológ ªubomír FalÈan, podpredseda SAV. Pravda 5. 11.

(Tvárime sa, Ïe sme civilizovaná krajina, ale Ïi-jeme úplne nekoncepãne. Na systéme nám ne-záleÏí ani pri zveºaìovaní kultúry, ani pri dô-chodkoch, ani pri urbanizácii.)

***

E‰te stále nemáme väã‰inu uãebníc pre 2. a 6.roãníky, z ktor˘ch sa má uãiÈ podºa nov˘ch pravi-diel. Knihy v‰ak ch˘bajú aj v roãníkoch, kde re-forma od‰tartovala uÏ vlani. Uãitelia si pomáhajústar˘mi knihami; niektoré texty pripravujú vo voº-nom ãase alebo sÈahujú z internetu, kde postupnevychádzajú ãasti pripravovan˘ch uãebníc. Pri roz-mnoÏovaní textov minú uãitelia mnoÏstvo papie-ra a tonera v kopírkach. A teda aj veºa peÀazí ‰ko-ly a rodiãov.

ZástupkyÀa riaditeºa Z· Mária Hronská. Sme 5. 11.

Ktovie, ãi v USA by od ministra, ktor˘ spôsobísvojimi chybami a nedostatoãnosÈami finanãné‰kody na ním riadenom úseku, neÏiadali, abystraty nahradil zo svojho platu.)

***

Politick˘ reportér si ãasto praje, aby bol ãarov-nou mu‰kou ako v seriáli Arabela, a mohol neru-‰ene poãúvaÈ najtajnej‰ie rokovania. Veºmi zaují-mavé by bolo poãuÈ – a úplne najlep‰ie by bolo ajvidieÈ –, ako trebárs vyzerá rozhodovanie o veºk˘chobjednávkach pri tendri na likvidáciu ekologick˘ch‰kôd.

Publicista Petr Koláfi. Lidovky.cz 5. 11.

(Ale keby novinár aj bol mu‰kou a ponúkol byverejnosti autentické rozprávanie o tom, ako lo-bisti prerokúvajú so straníckymi elitami nielenniekoºkomiliónové obchody, ale aj zákony, kto-ré môÏu spôsobiÈ miliardové ‰kody národnémuhospodárstvu a rodinám, demagógovia by do-kázali i tak prevalcovaÈ triezve uvaÏovanie másobyvateºstva.)

***

MoÏno t˘m, Ïe dnes treba v‰etko vyrobiÈ stra‰-ne r˘chlo a je toho ãoraz viac, alebo sa herci viactrasú o chlieb a nevedia zaprotestovaÈ, televízie tla-ãia na hercov, aby dali v˘poveì v divadle. ChcúmaÈ hercov stále k dispozícii. Myslia si, Ïe televí-zia divadlu prospieva, lebo ºudia chodia do divad-la na hercov známych z obrazovky a Ïe divadlo ne-zohºadÀuje tento fakt. Divadlo sa zasa stále tvári,Ïe je in‰titúciou, ktorá robí vysoké umenie a TVje len bokovka.

Herec Ján Koleník. Pravda 6. 11.(Divadlo je pre väã‰inu hercov dielÀou, kde sainterpret nauãí mnohé dôleÏité kúsky herecké-ho remesla, a tak televízni reÏiséri nemusiadobr˘ch hercov takmer niã uãiÈ. Prídu predkameru uÏ nie ako uãni, ale ãasto ako majstri.A na uãÀov neraz len klesnú.)

***

Keì si ãlovek preãíta najnov‰ie ekonomickésprávy, zmocní sa ho nervózne vzru‰enie: Kríza jeuÏ za nami a vravia nám to také renomované in-‰titúcie, ako sú âeská národná banka, âesk˘ ‰ta-tistick˘ úrad a dokonca samotné finanãné trhy.Znie to pekne a moÏno je správne hlásaÈ také sprá-

vy, ale len keby to bola pravda. ËaÏkosÈ je v tom,ako upozornil ekonóm Roubini, Ïe to môÏe byÈ ajnaopak. Ceny rizikov˘ch aktív rastú a Roubinivaruje pred t˘m, ão sa stane, aÏ hodnota dolára pre-stane klesaÈ. Svetová ekonomika by dostala váÏ-nu ranu.

Komentátor Petr Holub. âesk˘ rozhlas 7. 11.

(BeÏní ºudia po mesiacoch ÈaÏiv˘ch úderov, kto-ré ich zasahujú takmer kaÏd˘ deÀ, potrebujúpovzbudenie. Ale nie za kaÏdú cenu. Lebo ìal-‰ie sklamanie na nich doºahne s dvojnásobnousilou a zrazí ich na kolená.)

***

Európsky súd pre ºudské práva v ·trasburgu svo-jím nariadením zvesiÈ zo stien v ‰kolách kríÏe robíz Európy dom stojaci na piesku. Európa je histo-ricky nepopierateºne v˘sledkom syntézy gréckej fi-lozofie, rímskeho práva a germánskych, keltsk˘cha slovansk˘ch kultúr. Túto syntézu umoÏnilo prá-ve priklonenie sa národov ku kresÈansk˘m hodno-tám.

Europoslanec Miroslav Mikolá‰ik (KDH). Sme 7. 11.

(KríÏ v‰ak uÏ nie je len v˘razom kultúrnychhodnôt a morálnym symbolom Európy. Nakrku ho v kovovom prevedení nosia napríkladaj striptérky.)

***

Po novembri 1989 v ãeskej verejnosti prevaÏo-val strach, potom ho r˘chlo vystriedala katarzia,ktorá prerástla na eufóriu zo znovu nájdenej ob-ãianskej zdatnosti: zjednotili sme sa a donútili ka-pitulovaÈ neÏelan˘ reÏim. RadosÈ z konca diktatú-ry bola veºkolepá. Dokonale sme vedeli, ão nechce-me a dokázali sme to daÈ najavo vtipom, iróniou,sarkazmom. Komunistick˘ krẠa partajná ‰ºachtaboli náhle nahí. Zmocnil sa nás pátos a podºahlisme morálnemu g˘ãu.

Fejtónista Jifií Suk, Respekt.cz 7. 11.

(BeÏn˘ ãlovek smie podºahnúÈ krásnej atmosfé-re, ktorá ho napæÀa, ale v tom je veºkosÈ verej-ného ãiniteºa, Ïe si uvedomí reálnu hodnotu si-tuácie, ãi je len epizódou, alebo historickouchvíºou, a podºa toho koná aj sám, ale aj in‰pi-ruje svoje okolie.)

***

Skupina Bez ladu a skladu absolvovala v no-vembri niekoºko koncertov v Amerike. Bez neÏnejrevolúcie by to nebolo moÏné. Západ bol pre náslen nedostupn˘m snom. Keby reÏim nepadol, zos-tal by snom pravdepodobne dodnes. Keby ste mipred 20 rokmi povedali, Ïe v roku 2009 budem hraÈv New Yorku, povedal by som vám, Ïe potrebuje-te psychiatra. Rok 1989 bol zázrak. Naozaj som simyslel, Ïe budem do konca Ïivota ÏiÈ v komuniz-me, bez moÏnosti cestovaÈ alebo profesionálnehraÈ. Teraz sa cítim slobodn˘.

Hudobník Michal Ka‰ãák. New York Times 9. 11.

(Gorbaãovovsk˘ rok 1989 patril medzi najpre-lomovej‰ie v dejinách ºudstva, aj keì my si tonie vÏdy uvedomujeme. Kam by nás bol dovie-dol BreÏnev a jeho dediãi?)

***

S U P E R M O N I T O R

82

Komunizmus bol mimoriadne siln˘m (a nákaz-liv˘m) pokusom odstrániÈ prirodzen˘, nedokona-l˘ poriadok a nahradiÈ ho „dokonal˘m“. Z mapysveta chcel vymazaÈ národy, náboÏenstvá, Boha,tradiãné hodnoty. Tento pokus zlyhal. Ale nevy-hynul...

Komentátor Dag Dani‰. Pravda 9. 11.

(Máloão tak ‰kodí súãasnej slovenskej spoloã-nosti, ako poniÏovanie a vytláãanie Ïurnalistov.Tí siedmi-desiati najuváÏlivej‰í sú dnes jediní,ktorí pravidelne ponúkajú aspoÀ niekoºk˘mtisícom ãitateºov zaujímavé a veºmi potrebné ak-tuálne úvahy.)

***

Je nespravodlivé, Ïe Klaus vynechal v˘znam-n˘ prvok, ktor˘ prispel k pádu boº‰evizmu, totiÏiniciatívu, ktorá sa zrodila na vy‰‰ích poscho-diach ruského boº‰evického aparátu. Vznikol naj-radikálnej‰í projekt reformy z celej éry komuniz-mu a jeho nositeºom sa podarilo aparát ovládnuÈ.Navy‰e zásluhou Gorbaãovovej garnitúry bolo, Ïesa impérium zloÏilo pokojne.

Politológ Bohumil DoleÏal. Události 9. 11.

(Ani po 20 rokoch nedokáÏeme vziaÈ na vedo-mie, ão by sa bolo stalo s cel˘m svetom, a naj-mä s nami, povinn˘mi spojencami Sovietov,keby sa bola zaãala v Moskve streºba.)

***

V rebríãku 500 najlep‰ích univerzít sveta sa ne-objavila ani jedna slovenská. TotiÏ podmienkyboli nastavené tak, aby Ïiadna nemala ani ‰ancu.To tvrdia kompetentní v SR. Hodnotitelia vyÏado-vali od ‰kôl, aby mali vo svojom zázemí nositeºaNobelovej ceny. A tak˘ch v SR niet.

Komentátor Erik Potock˘.Pravda 9. 11.

(Ktor˘ verejn˘ ãiniteº vytvoril od 1918 pod-mienky, aby sa tak˘ nositeº mohol urodiÈ?)

***

Do EK väã‰ina ‰tátov nominuje politikov vy-slúÏil˘ch. Pre niektor˘ch je kreslo v Bruseli trafi-kou, pre in˘ch rafinovan˘m vyhnanstvom, keìnemajú prekáÏaÈ v politike domácej.

Komentátor Ivan Hoffman. Deník.cz 9. 11.

(Pritom v Európskej komisii by mali byÈ vyspe-lé, rozhºadené osobnosti, pretoÏe by mali prijí-maÈ závaÏné rozhodnutia pre pol miliardy ob-ãanov EÚ. Momentálne nieto jedinej.)

***

Prevláda názor, Ïe by bolo najlep‰ie, keby sa napost prezidenta únie dostal politik, ktor˘ by nepre-káÏal ani jednej vláde ãlensk˘ch ‰tátov EÚ, malby prirodzen˘ re‰pekt mal˘ch i veºk˘ch, aby slab-‰ích neprovokoval svojou históriou predáka niek-torej z európskych mocností a nenaháÀal im strach,Ïe nimi bude vo svojich globálnych víziách po-h⁄daÈ.

Publicista Zdenûk Velí‰ek. âesk˘ rozhlas 10. 11.

(Od amerického prezidenta sa ãaká, Ïe to bude‰tátnik, individualita schopná vyná‰aÈ v˘znam-né rozhodnutia a byÈ aj symbolom momentál-nej americkej jedineãnosti. V Európe b˘vajú

prezidentmi politici, ktorí ºuìom a vláde príli‰nezavadzajú.)

***

V‰etci trávime ãoraz viac ãasu v autách a autoje pre audioknihy ideálne, najmä v zápchach. Majúveºkú perspektívu a je iba otázka ãasu, kedy na toniekto bystr˘ príde a v˘ber audiokníh bude veºk˘.Humorn˘ch zvlá‰È. Humor je jedna z ochrann˘chlátok, aby sa ãlovek nezbláznil.

âesk˘ moderátor Jan Kraus (talk‰ouUvolnûte se, prosím). HN 10. 11.

(Niã nie je lieãivej‰ie, ako humor, ak neprekra-ãuje hranice ºudského intelektu a vkusu.)

***

Po páde komunizmu v âeskoslovensku v roku1989 nenastali v‰etky ideálne situácie, o ktor˘chsme snívali v ob˘vaãke pri svieãkach, keì sme roz-m˘‰ºali, aké to bude úÏasné po páde komunizmu.To tak vÏdy b˘va, pretoÏe Ïivot b˘va niekedy ajtvrd‰í ako sny a ideály.

B˘val˘ disident Ján âarnogursk˘.Sme 10. 11.

(Keby bol âarnogursk˘ menej ustrnut˘ vo svo-jom myslení, a teda menej názorov˘m byrokra-tom, mohol maÈ v SR také unikátne postavenieako má v âR Václav Havel.)

***

Systém verejn˘ch sluÏieb zamestnanosti je málov˘konn˘. Vo vzÈahu k ekonomicky aktívnym oso-bám, ktoré stratili zamestnanie, sa pracuje nie cel-kom systémovo.

Viceprezident KOZ Vladimír Moj‰.HN 10. 11.

(Ak ani vláde naklonení odborári neprijíma-jú v‰etky jej kroky nekriticky, je to varovaniepre ústavn˘ch ãiniteºov, Ïe uÏ tu predsa len nieje komunizmus, kde sa muselo kaÏdé rozhod-nutie vlády bez slova akceptovaÈ. Ak prekypímiera únosnosti v krokoch, ktoré negatívne za-sahujú ºudí z niωích sociálnych skupín, tie sazaãnú brániÈ.)

***

Aj súdy svojimi rozhodnutiami vstupujú do po-litiky. Najpolitickej‰ím súdom je Ústavn˘ súd,keìÏe má právomoc rozhodovaÈ o veciach, ktorésa politiky dot˘kajú. V Európe platí zásada sebaob-medzenia ústavn˘ch sudcov, aby sudcovia, vedo-mí si svojej moci, zasahovali do politiky len spô-sobom najnutnej‰ím. KaÏd˘ orgán sa v‰ak snaÏízvy‰ovaÈ svoju moc…

Právnik Zdenûk Koudelka.Blog.aktuálnû.cz 10. 11.

(Na Slovensku momentálne máloão obmedzu-je v zdravej miere moc Ústavného súdu a je tedaotázne, ãi ÚS nemôÏe – ão je veºmi nebezpeãné– zasahovaÈ do politiky podºa potrieb politic-k˘ch subjektov, ktoré majú v ‰táte najväã‰iumoc.)

***

Preão by jedni mali zarábaÈ na nástenkách a emi-siách ÈaÏké milióny a druhí s mal˘mi deÈmi variÈrascové polievky?

Komentátor Ivan ·tuljater. Sme 11. 11.

(Toto je kºúãová absurdita súãasného sociálne-ho ‰tátu. Ak milióny eur miznú v tendroch, po-tom nutne tie milióny ch˘bajú pri zvy‰ovaní ro-diãovského príspevku.)

***

Kapitalizmus nepominie tak, ako pominul ko-munizmus. Súãasná kríza vypovedá len o zlyha-niach euforického kapitalizmu.

Komentátor Martin Wolf. Financial Times, 11. 11.

(Je ãoraz evidentnej‰ie, Ïe dnes Ïiaden systémneponúka istotu stabilného zajtraj‰ka.)

***

âlovek neveril, Ïe on, dokonca jeho deti, sa do-Ïijú pádu socializmus. Z hºadiska jedného ºud-ského Ïivota bol komunistick˘ reÏim doslovnevníman˘ tak, Ïe tu bude naveky.

Rektor vysokej ‰koly Samuel Abrahám. HN 11. 11.

(Bol to stra‰n˘ pocit, ktor˘ sa podarilo vnútiÈv‰etk˘m obyvateºom socialistického ‰tátu: Ko-munizmus je nezniãiteºn˘. Buì ãlovek musí ujsÈ– a uÏ sa nikdy nebude smieÈ vrátiÈ. Alebo na-trvalo zostaÈ poníÏen˘m lokajom straníckychfunkcionárov.)

***

Nበbudúci eurokomisár je nev˘razn˘, praktic-ky aj doma neznámy. Keby mala takto vyzeraÈ celáEK a celá EÚ, zaãal by jej zvoniÈ umieraãik. âes-ké politické elity opäÈ potvrdili, Ïe perspektívy EÚnechápu. Do Bruselu neposlali toho najlep‰ieho,ale toho najbezfarebnej‰ieho.

Komentátor LukበJelínek. âesk˘ rozhlas 12. 11.

(âesi urobili to isté i pred 5 rokmi, keì nomi-novali za eurokomisára b˘valého premiéra·pidlu, mdlého politika, ktor˘ nezanechal posebe nijakú v˘raznej‰iu stopu v sociálnom re-zorte, hoci práve ten otváral desiatky moÏnos-tí pre ambiciózneho ãiniteºa.)

***

Sºúbili sme si lásku, sºúbili vravieÈ pravdu len,sºúbili sme si vydrÏaÈ. Je neuveriteºné, ako tieto slo-vá z piesne Ivana Hoffmana pred 20 rokmi ovlád-li túto krajinu. Zborovo sa spievala na zaplnen˘chnámestiach a uãila sa aj v ‰kolách. Hudba má zá-zraãnú schopnosÈ spájaÈ dokonca aj ºudí s rôzny-mi názormi, keì spoloãne spievajú tú istú pesniã-ku.

Spevák skupiny IMT Smile Ivan Tásler. HN 12. 11.

(JeseÀ ’89 nebola teda len politickou „neÏnourevolúciou“, ale mala v sebe zakódované ajniektoré krásne ºudské okamihy. Ak zakrátkoprevládla chamtivosÈ, nie je na vine November´89, ale nezniãiteºnosÈ hlúpych ºudsk˘ch vlast-ností.)

***

Existencia mimozemského Ïivota bude maÈmnohé teologické dôsledky. Napríklad – budú ka-tolíci veriÈ, Ïe JeÏi‰ zomrel aj za hriechy mimoze-m‰Èanov, alebo mali vlastného spasiteºa?

Kozmológ a fyzik Paul Davies. Washington Post 12. 11.

S U P E R M O N I T O R

83

spelá Európa Dzurindu i Miklo‰a hodnotia veº-mi pozitívne, ale tak ich hodnotí i prezident SR–, má objektívny obãan SR veºmi nepríjemn˘dojem.)

***

Na r˘chlokvasen˘ch nositeºov vízií je rovnakotristn˘ pohºad ako na nevkusn˘ch r˘chlozbohatlí-kov. Tí, ão sa stali symbolmi siln˘ch ekonomic-k˘ch vízií neboli ekonómovia, ale béãkov˘ herecReagan, chemiãka Thatcherová alebo dopravn˘ in-Ïinier Dzurinda. Roky v‰ak dávali dokopy tímy by-str˘ch hláv a mali jasno, kam chcú svoje krajinyviesÈ.

Komentátorka Lenka Zlámalová. Lidové noviny 14. 11.

(Pre sociálnu politiku nie je dôleÏité, ãi Toma-nová pracovala predt˘m na sociálnom praco-visku, ale ãi má vo svojom úrade silnú skupi-nu tvoriv˘ch odborníkov, schopn˘ch nahradiÈpovedzme 2. pilier kvalitn˘m dôchodkov˘msystémom, ktor˘ by zmenil mizernú dôchodko-vú politiku v SR. Îiaº, verejnosÈ za 3 roky ni-jakú víziu nepoãula.)

***

ModernosÈ do Ruska nepríde bez politickej plu-rality, obãianskej spoloãnosti a slobodnej tlaãe, kto-rá priná‰a investorom presné informácie. Moder-nosÈ potrebuje slobodné, kreatívne prostredie, kon-kurenciu názorov a postojov.

Glosátor Jan Macháãek. Respekt.cz 14. 11.

(Preto zasa zo SR modernosÈ odchádza a vlá-da tu necháva priestor bez perspektívy.)

***

Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 14. 11.(âo majú Meãiar a Dzurinda spoloãné s mly-nármi a bankármi? TieÏ uÏ melú z posledného.)

***

Kardinál Korec mal veºkú autoritu. Keì v‰akãlovek prijme funkciu, prestáva byÈ slobodn˘. Porevolúcii sa príli‰ sústredil na vlastnú minulosÈ, pri-ãom prehliadol, Ïe komunisti sa postupne etablo-vali v in˘ch stranách a hnutiach. Obávam sa, Ïe sastal obeÈou svojho úradu. Nemá dostatoãn˘ prehºado súãasnom dianí, keì sa láme chlieb medzi kres-Èanskou demokraciou a in˘mi hnutiami, reprezen-tovan˘mi Meãiarom alebo Ficom. Kto in˘ ako Ko-rec by mal maÈ odvahu povedaÈ ºuìom pravdu omorálnom profile a skutkoch politikov?

(Mnohé cirkvi a mnohí teológovia sa najviacobávajú toho, Ïe nové aspekty oslabia aleboúplne potlaãia niektoré veãné náboÏenské prav-dy, lebo tie budú neudrÏateºné.)

***

Ist˘ afgansk˘ bojovník vyhlásil: „Ameriãaniamajú radi pepsikolu, my milujeme smrÈ.“

Profesor na lond˘nskej univerzitePatrick Porter. Îurnál 12. 11.

(Kto by povedal, akí vtipní a nielen cynickí súzabijaci z divok˘ch ázijsk˘ch hôr...)

***

Kresba: Danglár. Pravda 12. 11.(Diaºnice netreba vedieÈ stavaÈ! Staãí vedieÈsprávne zratúvaÈ ich kilometre.)

***

Bor‰ã je skvelé jedlo. A aj veºká filozofia. To nieje len o samotnom jedení chutného jedla, ale aj otom, Ïe keì stojíte 3,5 hodiny pri sporáku, máte ãasporozprávaÈ sa s rodinou, odd˘chnuÈ si a podob-ne.

Rusk˘ spevák Sergej Tolstov, sólista Opery SND. Sme 13. 11.

(Îivotn˘ ‰t˘l ãloveka na prelome tisícroãí sa vmnohom prudko zmenil. Ale rodina v Àom e‰testále zohráva jedineãnú rolu, aj keì ju rámcu-jú veºmi banálne záleÏitosti.)

***

Otváranie novej diaºnice sa odohralo práve po-ãas 48-hodinového ãasového intervalu pred Ïup-n˘mi voºbami, v ãase, keì zákon zakazuje pred-volebnú agitáciu kandidátov v médiách. Verej-nosÈ pritom mohla jasne vidieÈ, ako vládni politi-ci potºapkávajú po pleciach „svojich“ Ïupanov a„svojich“ kandidátov krátko pred t˘m, ako sa budúusilovaÈ o priazeÀ obãanov.

Komentátor Márius Kopcsay. Pravda 13. 11.

(Vo vyspelej demokratickej spoloãnosti vyspe-lí demokratickí politici úplne rovnako re‰pek-tujú pravidlá, ktoré sú urãené paragrafov˘mizákonmi, ako aj tie, ktoré sú nepísané, ale vy-pl˘vajú zo v‰eobecne uznávanej morálky. Je SRdemokracia?)

***

Dnes uÏ viem, Ïe politiku musia robiÈ profesio-náli. Hrá sa tvrdo, ºstivo a s maximálnym nasade-ním. Preto by do toho mali ísÈ ºudia so silnou mo-tiváciou a citom pre spravodlivosÈ.

Ponovembrov˘ minister kultúry Ladislav Snopko. TV oko 13. 11.

(Hor‰ie je to s t˘mi, ktorí v politike mátoÏia do-dnes a nezíde im na um, ako po‰kodili práve v

prv˘ch rokoch po Novembri ’89 Slovensko,keì vo veºkom pestovali politiku amatérsky aveºmi zle. A navy‰e sa ãudovali, Ïe obãania ichnechápu a Ïe ich nevolia.)

***

Po novembri 1989 sa na Slovensku muselauskutoãniÈ transformácia a reformy, a to aj na-priek negatívnym sprievodn˘m javom. V súãasnos-ti je dôleÏité, aby sa kvalita Ïivota v SR pribliÏo-vala ku kvalite Ïivota v modern˘ch európskychkrajinách.

Prezident Ivan Ga‰paroviã. Sme 13. 11.

(Reformy, ktoré sa uskutoãnili od roku 1998 doroku 2006, boli rozhodujúce pre kvalitu Ïivotav SR, a preto je dobre, Ïe ich podãiarkol ajprezident.)

***

Sú problémy, ale dosiahli sme stav, ktor˘ jelep‰í ako ten, ão tu bol. Prestali sme sa pokladaÈza Európanov druhej kategórie. Na dekomunizá-ciu nebola spoloãenská objednávka.

Disident Ján âarnogursk˘, právnik.HN 13. 11.

(Neúplná spoloãenská objednávka na mnohéváÏne zmeny je najväã‰ím problémom SR.)

***

âlovek, ktor˘ nemá prácu a zaistenú existenciusvojej rodiny a do ktorého huãia, Ïe je to jeho vina,lebo sa nedokázal o seba postaraÈ, chápe slobodua aj udalosti spred 20 rokov s men‰ím nad‰ením,neÏ autori ãiernobielych komentárov. Jeden môjklient mi povedal: „Aj ja som vtedy zvonil naVáclaváku kºúãmi od svojho bytu, ale tie kºúãe miteraz majiteº zobral..“

Poslanec Stanislav Kfieãek. Blog.aktuálnû.cz 13. 11.

(Pár novoboháãov pripravilo âR a SR o jedi-neãn˘ zvuk nádejne znejúcich kºúãov.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 13. 11. (A naÀ sme v Smere zriadili pracovnú skupinu,ktorú vedie minister dopravy VáÏny.)

***

Novembrové udalosti mám spojené s jednouosobou a tou je môj predchodca v prezidentskomúrade – Václav Havel.

âesk˘ prezident Václav Klaus. Sme 14. 11.

(âeská politická i osobná ºudská kultúra poli-tikov v âR a v SR má predsa len in˘ rozmer.Medzi Havlom a Klausom lietajú iskry, aleKlaus si napriek tomu Havla uctí. Keì v‰ak vez-meme do úvahy, ako sa premiér SR správa ksvojmu predchodcovi a k jeho tímu – priãom vy-

S U P E R M O N I T O R

84

KÀaz a publicista Anton Srholec.Sme 14. 11.

(Na Srholcov˘ch slovách je smutné to, Ïe dnesuÏ treba odvahu na to, aby ich vyslovil.)

***

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 14. 11.(Len aby vám, suseda, medzi klobásky nenas-merovali diaºnicu.)

***

To, Ïe v ãase hospodárskej a sociálnej krízy vregionálnych voºbách bodovali najmä kandidátivládnych strán, je triumfom Roberta Fica a prehroupravicovej opozície, ktorá sa na ne mohla koneã-ne pripraviÈ. KeìÏe nedokázala ponúknuÈ silnúcelospoloãenskú tému, keìÏe nedokázala zmobi-lizovaÈ svojich voliãov, keìÏe nedokázala ponúk-nuÈ dôveryhodn˘ch a siln˘ch kandidátov, opozí-cia oprávnene a zaslúÏene prehrala.

·éfredaktor Peter Vavro. HN 16. 11.

(Pes pravicového úpadku je zakopan˘ v ‰t˘lekomunikácie SDKÚ s obãanmi. Vládna koalí-cia má totiÏ za nechtami toºko káuz, Ïe solíd-nych ºudí musia veºmi odradzovaÈ.)

***

V roku 2009 Ïijeme v celkom inom svete akov roku 1989. Hnacím motorom zmien bola veda.Pokroãila za 20 rokov moÏno viac ako predt˘m zaosemdesiat. Odhaduje sa, Ïe v 21. storoãí urobíveda tisíckrát väã‰í skok, ako urobila doteraz.

Prv˘ ponovembrov˘ minister ‰kolstva, vedec Ladislav Kováã. T˘ÏdeÀ 16. 11.

(A predsa ãlovek ãoraz menej dokáÏe vyuÏiÈskvelé objavy na vytvorenie takého spôsobuÏivota, ktor˘ by jemu aj jeho blíÏnym priná‰alãistú radosÈ a zbavoval ho strachu .)

***

November ’89 bol veºk˘, osudov˘ a hlavnenádherne ãarovn˘ a ãist˘. Romanticky ãist˘. ªu-dia vtedy zo seba dostali to najlep‰ie, ão v nichbolo. Odvahu. Ideály. Silu. Lásku k spoloãenstvu,ktoré vytvorili. A túÏbu po spravodlivosti, slu‰nos-ti a slobode.

Komentátor Dag Dani‰. Pravda 16. 11.

(Väã‰ina ºudí prekonala a prekvapila seba sa-m˘ch. Komunizmus predov‰etk˘m obmedzovalich slu‰nosÈ, zmysel pre slobodu a mravnú ãis-totu. A to práve z nich vytrysklo v Novembri’89. LenÏe veºmi r˘chlo sa podarilo ÈaÏk˘mboº‰evick˘m betónov˘m doskám znovu priºah-núÈ krásne ºudské vzopätia. TakÏe asi bude po-trebná e‰te jedna – a grandiózna – revolúcia,aby nás oãistila.)

***

Aby ste sa stali Superstar s nejak˘m honorároma kariérou speváka, musíte dostaÈ aspoÀ 40 000 hla-sov. Aby ste sa stali poslancom VÚC s rozhodo-vaním o financiách a smerovaní celého kraja, sta-ãí vám t˘ch hlasov 800. TakÏe je jasné, Ïe v SR ºu-ìom podstatne viac záleÏí na tom, ktor˘ pubertiakvyhrá drahé auto, ako na tom, kto si privlastní túmiliardu. Gratulujem.

Blogerka Zuzana ·ubová. Sme 16. 11.

(ÚãasÈ zástupcov ºudu na riadení SR a jej regió-nov je javom veºmi potupn˘m.)

***

Prijatie eura je pre b˘valé komunistické kraji-ny, ktoré sú dnes v EÚ, kºúãové.

Eurokomisár pre ekonomické otázky Joaquín Almunia. HN 16. 11.

(A Ïe ho prijala i SR, dokazuje, Ïe sa nemusí-me tackaÈ na chvoste európskych udalostí.)

***

To, ão sa Európe od konca vojny dodnes poda-rilo, je zázrak. Îiadne iné slovo nevyjadruje lep-‰ie fakt, Ïe sa 27 ‰tátov dokázalo dohovoriÈ na spo-loãn˘ch pravidlách a zaviazaÈ sa, Ïe ich budú do-drÏiavaÈ. Jadro EÚ má uÏ niekoºko rokov aj spo-loãnú menu euro. Do tohto klubu patrí aj SR a ne-viem o nikom, kto by to ºutoval. V̆ hody sú totiÏtaké zjavné, Ïe nemá zmysel ich dokazovaÈ. âes-kí podnikatelia krútia len nechápavo hlavou, pre-ão ho e‰te nemáme aj my.

âesk˘ ekonóm TomበJeÏek. Ekonomick˘ deník E15 16. 11.

(Nech vraví kto chce ão chce, euro v SR je v˘-sledkom spoloãného úsilia dvoch odli‰n˘ch vlád,Dzurindovej a Ficovej, a to dokazuje – právednes, keì je kríza –, Ïe v niektor˘ch úkonochby mali aspoÀ odborníci, ktor˘ch nemáme veºa,konaÈ v uÏitoãnej súãinnosti bez ohºadu na ichstranícku príslu‰nosÈ. Oni v‰ak na seba jedova-to strieºajú.)

***

Právnemu poriadku musí predchádzaÈ poriadokmravn˘. Preto je dôleÏité, aby hodnoty prijíma-la celá spoloãnosÈ ako ukazovatele dobrého sme-ru v ºudskom spoluÏití. A to predpokladá trvalépestovanie mravného cítenia nás v‰etk˘ch aleboproste slu‰nosÈ. V‰etci môÏu v tejto veci nieãourobiÈ. Ale najviac tí, ktor˘ch najãastej‰ie vidieÈalebo ktorí svojím konaním najviac ovplyvÀujúspoloãnosÈ. Duchovn˘ Ïivot, vedecké bádanie,zboÏnosÈ, kultúra a vzdelanosÈ nebudú uÏ lennadstavbou, ale v˘razom bytostnej potreby ãlo-veka.

Exprezident Václav Havel. Lidovky.cz 17. 11.

(Ako a kedy sa rozhodneme, ãi zaradíme ajniekdaj‰ieho federálneho prezidenta, jedineãnúmravnú osobnosÈ v celej svetovej politike, aj me-dzi v˘razné postavy slovensk˘ch dejín? Od-kopneme ho? Preão? Bol, ãi nebol aj hlavou ná-‰ho ‰tátu? Len preto, Ïe bol na slovenské pome-ry nevídane osvieten˘, sa budeme tváriÈ, Ïe jecudzí?)

***

„Návrat do Európy“, znelo heslo âechov a Slo-vákov poãas pádu komunizmu v ich nejasn˘ch oãa-kávaniach novej budúcnosti. Lí‰ili sa nanajv˘‰ich predstavy, ão to Európa vlastne je. Pre ãasÈ di-sentu i neangaÏovan˘ch obãanov predstavovalapredov‰etk˘m pluralitnú demokraciu, obãianskepráva, slobodu názoru, prejavu, pohybu, spolão-vania, podnikania. Ale pre väã‰iu ãasÈ populácieEurópa predstavovala v prvom rade plné obcho-dy a peÀaÏenky.

Îurnalista Pfiemysl Jan˘r. Britské listy 17. 11.

(A tieto predstavy sa ani za 20 rokov veºmi ne-zmenili. Zmenil sa len ich pomer. Vtedy mal svo-ju prevahu idealizmus a plné obchody boli sprí-jemnením pekn˘ch emócií. Dnes sa za akékoº-vek city uÏ hanbíme, aby sme nevyzerali zaos-talo.)

***

Îivotná úroveÀ je neporovnateºne lep‰ia. V ob-lasti morálnej sa, naopak, mnoho nezmenilo. Ná-rod po novembri ’89 zostal rovnak˘. V komuniz-me platilo „kto nekradne, okráda svoju rodinu“,Niektorí ‰ibali zistili, Ïe v ãase slobody sa dákradnúÈ ºah‰ie a viac. Chyba teda nie je v slobo-de, ale v nás. Sloboda ukázala, akí naozaj sme. Aniekedy to nie je pekn˘ pohºad.

Poslanec Jaroslav Plach˘. Virtually 17. 11.

(Podlosti, tendrové podvody a korupcia nie súnávratom ku komunistickej morálke. Tá sa usi-lovala byÈ aspoÀ navonok dosÈ prísna. Darebáct-va sú vyuÏitím komunistickej ideológie na na-niãhodnosti, ktoré majú korene v b˘valom re-Ïime, ale sú trvalo zakódované v zl˘ch ºud-sk˘ch povahách a keì je príleÏitosÈ, slobodu na-plno vyuÏívajú.)

***

Pomaly sa uÏ nenájdu takí, ktorí by sa nezamy-sleli nad t˘m, aké to bolo pred novembrom ’89hrozné a v akej úÏasnej slobode Ïijeme dnes. Ne-prestávajú ma fascinovaÈ tí, ktorí sa objavili tesnepred prevratom, z ãista-jasna, bezúhonní, nespro-fanovaní. Sami sebe pridelili morálny kredit, vìa-ka ktorému dnes môÏu hlava-nehlava kritizovaÈ arozdávaÈ tituly typu „boº‰evik“.

Publicista Michal Feik. Slovo 18. 11.

(A predsa len „boº‰evik“ môÏe ironizovaÈ „úÏas-nú slobodu dnes“. Keby Feik preÏil kruté ob-medzenia rodín, ktoré nemali boº‰evickú zá‰ti-tu pri pokusoch o ‰túdium svojich detí na vy-sokej ‰kole, asi by si túto komunisticky ladenúiróniu odpustil.)

***

Keì sa chcú dnes mladí ºudia dozvedieÈ viac onovembri 1989, veºa moÏností nemajú. Za 20 ro-kov totiÏ nevy‰la v odborn˘ch in‰titúciách kom-plexnej‰ia publikácia, ktorá by analyzovala revo-luãné udalosti v ‰ir‰ích súvislostiach. NemámedosÈ ºudí ani peÀazí.

Riaditeº Historického ústavu SAVSlavomír Michálek. Sme 18. 11.

(Na‰e priority sú veºmi pokrútené: milióny eurna lukratívne podpory pre firmy blízke partaj-n˘m vlastencom máme, tisíce eur na ‰túdiumslovenskej histórie nemáme.)

S U P E R M O N I T O R

85

***Uveril som, Ïe cez preliatu krv JeÏi‰a Krista mi

Boh odpustil v‰etky moje viny a cez svoju vierusom prijal, Ïe som sa znovu narodil. Priamo fyzic-ky som cítil, ako v‰etka tieseÀ zo mÀa spadla a Ïesom vnútorne slobodn˘ a voºn˘...

Bloger Jifií Beránek. lidovky.cz 18. 11.

(Je to veºmi pohodlné: ãakaÈ na spasenie a nakrásny Ïivot na druhom svete, ktoré ãlovekusprostredkuje ukriÏovan˘ a teda trpiaci JeÏi‰Kristus. âlovek by sa mal v‰ak spoliehaÈ na svo-je vlastné skutky a na vlastnú obetavosÈ. Po-modliÈ sa je najºah‰ie.)

***

Keì sa Slovinsko rozhodlo pre vznik samostat-ného ‰tátu, zvolali do ‰portovej haly 3 000 najlep-‰ích mozgov krajiny a niekoºko dní sa radili, akoìalej.

Herec a politik Milan KÀaÏko. Pravda 18. 11.

(Naão sú mozgy, ak sú preferenãné hlasy?)

***

Biznis ãlovek nikdy nerobí sám. Ale firma vÏdypotrebuje niekoho, kto to "roztlaãí“.

Prezident ‰vajãiarskej firmy LonginesWalter von Känel. HN 18. 11.

(Podobne to platí aj v politike. Ani najlep‰íprogram nemusí pomôcÈ strane, aby zaujala ve-rejnosÈ. Ale pre stranu je ‰Èastím, keì má také-ho húÏevnatého roztláãateºa, ako je Robert Fico.KDH môÏe maÈ najviac morálne zaloÏen˘chpolitikov na l m2, keìÏe v‰ak nemá nikoho, ktoby ho rozchodil, je dlhodobo uviaznuté na jed-no miesto.)

***

Pád komunizmu aj cirkvám vzal pozíciu prena-sledovaného a utláãaného spoloãenstva. Cirkvi,hoci umlãané a poniÏované, poÏívali u beÏn˘chºudí vìaka tejto pozícii úctu a re‰pekt. Zrazu si maliºudí získaÈ in˘mi spôsobmi a v úplne in˘ch pod-mienkach, na ktoré neboli pripravené. Po 20 rokochprichádza ãas, aby sme si aj vnútri náboÏensk˘chspoloãenstiev odpovedali, ãi a ako sme dar slobo-dy zvládli. Nebude to celkom príjemn˘ pohºad, alenesmierne dôleÏit˘.

Katolícky kÀaz Miro Lettrich. Sme 19. 11.

(KeìÏe medzi ºuìmi v poslednom ãase najviaczaostáva morálka, práve cirkvi majú povin-nosÈ nieão so súãasnou situáciou robiÈ. Boh uÏnie je tam, kde sídlil stároãia a kam ho uloÏilipráve cirkvi. Tie v‰ak veºmi vzìaºujú Boha odºudí, ak neprichádzajú za ãlovekom s nov˘miiniciatívami a za Bohom s nov˘mi úvahami.)

***

Vláda nám v‰etk˘m dala rabat 600 dolárov. Akpeniaze minieme vo Wal-Marte, pôjdu do âíny. Akich dáme za benzín, dostanú ich Arabi. Nákupomovocia pomôÏeme Mexiku, Hondurasu a Guatema-le a kúpou dobrého auta Nemecku. Niã z toho ne-zostane v americkej ekonomike. Jediná moÏnosÈ,ako udrÏaÈ peniaze doma, je minúÈ ich za pivo aprostitútky.

·vajãiarsky investor a ekonomick˘ guru Marc Faber. HN 19. 11.

(Od roku 2000 sú Faberove chmúrne predpo-vede spoºahlivé. Podºa ãeského experta Socho-ra prognózoval dosÈ presne súãasnú krízu, bub-linu na trhu nehnuteºností i kolaps na finanã-n˘ch trhoch. LenÏe politici vo svojej pohodlnejpraxi na jeho prognózy ka‰ºali.)

***

Revolúcia nám v˘razne zasiahla do vzÈahov,priateºsk˘ch aj mileneck˘ch, polovica z nich sa roz-padla. ªudia sa zaãali vracaÈ z emigrácie, kto boldeÀ pred t˘m robotníkom v kotolni, bol zrazu mi-nistrom. Mávalo to s nimi, a nie kaÏd˘ to zvládol.

Filmová reÏisérka Maria Procházková. Sme 19. 11.

(ZhodnotiÈ sa objektívne, bez samochvály a se-badegradovania, je veºké umenie.)

***

Po udalostiach spred 20 rokov je pozitívnaosobná sloboda. Ale schopnosÈ ovplyvÀovaÈ poli-tiku je obmedzená. Vysvetºujem si to vyãerpanímelít, ktoré chcú krajinu viesÈ.

Francúzsky politológ Jacques Rupnik. HN 19. 11.

(Na Slovensku elity nemajú byÈ ani veºmi zãoho unavené. Vzali si na plecia príli‰ málo.)

***

Za 20 rokov vyrástla poãetná generácia ºudí, kto-rá cez cel˘ svoj produktívny vek nerobila niã inéneÏ politiku. A mnohí nepochybne dúfajú, Ïe imto vydrÏí aÏ do penzie. Uvedomujú si, Ïe sa riade-ním osudu ocitli v recyklaãnej linke na sociálne is-toty, z ktorej sa dobrovoºne nevystupuje. Neveria,Ïe by mohli obstáÈ na ‰tandardnom trhu práce, vsúkromnej sfére.

Redaktor Jifií P‰eniãka. T˘deník Ekonom 19. 11.

(A preto sa tí ctiÏiadostiví, ão nikde neobstoja,vrhajú na politiku. Tam im je dobre.)

***

ZvoliÈ do najvy‰‰ej funkcie v EÚ – za preziden-ta – takého bezv˘znamného ãloveka, ako je vanRompuy, ktor˘ sa správa ako prísny katolík, a ne-skúsenú barónku Ashtonovú za ministerku zahra-niãia, len posilÀuje dojem, Ïe EÚ je hniezdombyrokratov a ‰ediv˘ch myslí.

Brazílsky Ïurnalista Fabiano Golgo.Britské listy 20. 11.

(HovoriÈ o Bruseli vo vzÈahu k ãlensk˘m ‰tátomEÚ ako o Kremli za sovietskej éry môÏe byÈ ajv˘plodom zlomyseºnosti. Ale Brusel musí uro-biÈ v‰etko, aby sa ním nestal.)

***

·tyristo najbohat‰ích âíÀanov disponuje sú-kromn˘m majetkom presahujúcim tristo miliárdamerick˘ch dolárov. Natíska sa logicky otázka,preão by mala táto hospodárska elita akceptovaÈpolitickú neslobodu. A ãi dlhodobo bude. Maãko-pes politickej neslobody a ekonomickej slobodynie je rie‰ením, je len oddialením a vyhrotením bu-dúceho konfliktu.

Ekonomick˘ analytik Vladimír VaÀo.Sme 20. 11.

(A ten konflikt by bol tragédiou ºudstva. Trebalen dúfaÈ, Ïe miliardárom príli‰ záleÏí na vlast-

nom Ïivote, neÏ by ho chceli riskovaÈ, a Ïe istevymyslia civilizovanej‰ie rie‰enie.)

***

Nestaãí vyjsÈ na vrchol. Keì oblaky zmiznú, niesú zábery pre kameru aÏ také zaujímavé. Niekoº-ko ráz v‰ak hory odpovedali na môj zámer. Zahra-li to, ão som nikdy nevidel. Viete, to farebné di-vadlo, to, Ïe sme súãasÈou veºkého vesmíru, naj-lep‰ie precítite, keì si deÀ vymieÀa sluÏbu s no-cou a naopak. Slnko sa stráca v atmosfére Zeme,ktorá hrá v‰etk˘mi farbami, a na druhej strane vy-chádza biely mesiac na modropurpurovej oblohe...A vy ste nad t˘m v‰etk˘m. O plynutí ãasu viete lenz plynutia oblakov pod vami.

Dokumentarista a cestovateº Pavol Barabá‰. Pravda 20. 11.

(A nadobudne ãlovek aj in˘ pohºad na existen-ciu Boha?)

***

Americk˘ prístup k ‰portu je fantastick˘. Keìste vynikajúci, tak vás v tom v‰emoÏne podporu-jú. Keì je na Slovensku niekto ão i len tro‰ku lep-‰í, tak ho treba ão najskôr udupaÈ.

Tenistka Daniela Hantuchová. HN 20. 11.

(MalosÈ sa prejavuje predov‰etk˘m neÏiãlivos-Èou a závisÈou. A my sme mal˘ národ.)

***

Treba si uvedomiÈ, Ïe SuperStar je predov‰et-k˘m televízny program. Jeho základn˘m motí-vom je, aby mal ão najviac divákov. Cieºom nie jenájsÈ speváka ãi skladateºa. Úãastníci SuperStar tonemôÏu vedieÈ. Na to sú príli‰ mladí a naivní.Mali by si daÈ poradiÈ aspoÀ to, aby nepodpísalihlúpu zmluvu a musia sa nauãiÈ povedaÈ nie. LeboSuperStar ãloveka núti na v‰etko povedaÈ áno.·táb si vymyslí, Ïe súÈaÏiaci sa vyváºajú v blate atí to urobia.

Spevák Miro Îbirka. Pravda 21. 11.

(Televízie sú ãím ìalej, t˘m viac pohltené pod-vodmi – na divákoch i na naivn˘ch úãinkujú-cich. Niã nie je úprimné a pekné, nad v‰etk˘mvisí peoplemetrov˘ biã.)

***

Vo svojej dobe Beethovena povaÏovali za bar-bara, povrchného muzikanta, ktor˘ skladá „ºúbi-vú hudbu“ pre ºudí ãítajúcich romány. A Bariccopripája aj príbeh, Ïe skladateºa, ktorého dnes po-vaÏujeme za hudobného velikána, v predveãerpremiéry viac ako prijatie jeho diela zaujímalo, ãopublikum povie na jeho sako. V tom ãase chudob-n˘ Beethoven mal jediné.

ManaÏér Vladimír Pisár. Pravda 21. 11.

(Aj to je BoÏím tajomstvom, v ktorej chvíli sabeÏn˘ ãlovek z davu stane géniom.)

***

Musím priznaÈ, Ïe 17. novembra ma najlep‰ieuspokojovalo spravodajstvo ãesk˘ch televízií: ne-pretrÏit˘ blok âT 24 bol ukáÏkou európskej kva-lity komentátorstva. Povedal som si: „UÏ vie‰,preão sa to muselo spustiÈ v Prahe? Preto, Ïe âesiraz oslávia 20. v˘roãie na ‰piãkovej národnej úrov-

S U P E R M O N I T O R

86

ni.“ A my sme zaostali v oslavách Novembra as-poÀ o pol bratského kroka.

Spisovateº Daniel Hevier. Sme 21. 11.

(âeské a slovenské televízie sa nelí‰ia mnoÏ-stvom g˘ãa, povrchností a skresºovaním reali-ty, ktoré aj tam, aj tu vysielajú. Lí‰ia sa v tom,ão ponúkajú medzi t˘m.)

***

V záplave ankiet, ão sme kto robili v novemb-ri 1989, mi ch˘bala otázka, ão sme vtedy nerobi-li. Napríklad sme neurobili niã pre oznaãenie ko-munistickej strany za zloãineckú organizáciu. Zato, ão 40 rokov robila, aj za to, ão neurobila. Anisme nepostavili jej b˘val˘ch predstaviteºov mimoakúkoºvek moÏnosÈ zastávaÈ funkcie v úradochnového ‰tátu. Chyba.

Dramatik Viliam Klimáãek. Pravda 23. 11.

(Bolo to zo slu‰nosti, alebo sme len boli pohodl-ní a zbabelí?)

***

Za najväã‰ích vlastencov sa vyhlasujú jednotliv-ci, ktorí neovládajú ani základnú spisovnú slo-venãinu a ich jedin˘mi slovensk˘mi kniÏkami súvkladné. V krajine, ktorá drsnie, nás ãakajú ÈaÏkéãasy. Ale napriek v‰etkému verím, Ïe sa tu dá ÏiȉÈastne a zmysluplne. A ak túto krajinu nieão do-káÏe zachrániÈ pred definitívnym spusto‰ením, takje to tvorivosÈ.

Spisovateº Michal Hvoreck˘. Sme 23. 11.

(Parlament, vláda, médiá, justícia a iné dôleÏi-té in‰titúcie sú nebezpeãne zamorené nekon-‰truktívnosÈou, zlovôºou a záporn˘mi signál-mi, ktoré obãanov znechucujú. Ale na‰Èastiepredsa len je tu dosÈ ºudí, ktorí túto krajinu du-chovne obohacujú.)

***

Veºmi rád chodím do prírody, do lesov, a keì sapozerám na poriadok prírody, kde sa odohrávaveºa zabíjania, utrpenia a bolesti, je pre mÀa veº-mi ÈaÏké uveriÈ, Ïe to celé stvoril nejak˘ Boh. Veìto je dosÈ ohavn˘ nápad.

Filmov˘ reÏisér Lars Von Trier („Antikrist“).

Lidové noviny 23. 11.(Duchovenstvo musí ão najskôr pochopiÈ, Ïe spredstavou Boha, ako sa zahniezdila v hlaváchºudí pred storoãiami, dnes uÏ nemoÏno obstáÈ.Treba skúmaÈ podstatu BoÏiu z viacer˘ch hºa-dísk, neÏ bolo zvykom, v konfrontácii s moder-n˘mi náhºadmi na svet.)

***

K˘m kapitalizmus bude existovaÈ, budú existo-vaÈ aj krízy. Práve preto, Ïe kríza znamená zhor-‰enie ekonomickej situácie jednotlivcov a firiem,ºudia sa zaãnú zam˘‰ºaÈ, ãi robia dobre to, ão ro-bia. âi by si znovu nemohli vylep‰iÈ svoje príjmyna úroveÀ pred krízou. A tak veºa ºudí aj spoloã-ností zaãína robiÈ veci efektívnej‰ie. A zlep‰uje saÏivotná úroveÀ.

Riaditeºka Next Finance Markéta ·ichtafiová. Sme 23. 11.

(Ambiciózni a talentovaní r˘chlo pochopia, Ïemusia oÏiviÈ svoje hºadaãstvo alebo, ako sa ºu-

dovo povie, „rozk˘vaÈ svoju kostru“. Svet ne-zadrÏateºne postúpi o krok dopredu.)

***

Vraj pravda zvíÈazí nad lÏou a nenávisÈou. UÏv tom je chudinka v nev˘hode, Ïe musí bojovaÈproti dvom. So lÏou je ÈaÏké remizovaÈ a nenávisÈsa nedá poraziÈ vôbec. Dá sa ignorovaÈ alebo za-biÈ väã‰ou nenávisÈou.

Herec Marián Gei‰berg- Pravda 24. 11.

(Nie je ºahko vysvetliteºné, preão ani v ãase spo-loãensk˘ch úspechov závisti neubúda.)

***

Pred 20 rokmi sme sa s komunistami dohodli naspoloãnej vláde, nazvali sme ju vláda národnéhoporozumenia a povaÏovali sme to za dobr˘ názov.Azda uÏ porozumenie neplatí?

B˘val˘ predseda KDH Ján âarnogursk˘. HN 24. 11.

(Osobitne ‰lo o zmierlivosÈ medzi b˘val˘mi ko-munistami a kritikmi komunistického reÏimu.Toto bol naozaj jedineãn˘ spoloãensk˘ úkaz. AÏna to, Ïe sa do porozumenia zahrnuli aj tí, kto-rí uÏ do minulej éry vniesli veºa ‰pinavostí a ke-ìÏe sa im premlãali, ãoraz drzej‰ie prichádza-jú s nimi aj do súãasnosti a infikujú nimi aj slu‰-n˘ch ºudí.)

***

Vo verejnosti je roz‰írená mylná predstava, ÏepeÀaÏné toky regulujú centrálne banky. Z nichv‰ak prichádza len 1-2 % peÀaÏnej masy. AÏ 98 %vytvárajú banky. Túto moc majú e‰te aj potom, akoich zachránili vlády. A to bez toho, aby boli via-zané nejak˘mi podmienkami.

Profesor bankovníctva Richard Werner.Financial Times Deutschland 25. 11.

(Experti by mali komplexne a prehºadne ana-lyzovaÈ slovenské finanãníctvo.)

***

Ako opoziãn˘ poslanec si nerobím Ïiadne ilú-zie o tom, Ïe by nejak˘ môj návrh mohol v NRprejsÈ. Ak sa niektoré návrhy predsa stali zákon-mi, tak len vtedy, keì si ich osvojila koalícia.

Poslanec KDH Július Brocka. HN 25. 11.

(Ak vládna koalícia celé roky blokuje v NR ak-tivity opoziãn˘ch poslancov, 1. ignoruje princí-py vyspelej demokracie, keì nedáva moÏnosÈuplatniÈ sa reprezentantom veºkej ãasti obyva-teºstva a 2. uprednostÀuje svoje stranícke záuj-my pred potrebami obãanov, keìÏe ani dobrénápady, ktoré by skvalitnili Ïivot ºudí v SR, sanepresadia.)

***

Fischerova úradnícka vláda je populárnej‰ia neÏprezident. Je to vec nevídaná. Tak˘ skvel˘ v˘sle-dok nedosiahol Ïiaden kabinet v samostatnej âR.ªudia sú presvedãení o tom, Ïe sa v˘voj v krajinebuì uberá zl˘m smerom alebo nemieri nikam. Pod-ºa obãanov môÏu za to predov‰etk˘m politici. Ve-rejnosÈ je unavená z ich predo‰lého ‰t˘lu riadenia.

Redaktor Petr Hartman. âesk˘ rozhlas 25. 11.

(Ak SR nieão potrebuje, je to úradnícka vláda,ktorá by eliminovala vplyv politikov.)

***

Ja uÏ mám úplne iné priority, neÏ tenisovú ka-riéru. UÏila som si mesiac v Nepále, v okolí hima-lájskej Annapurny, vo v˘‰ke 5416 m. Som veºmirada, Ïe som tam bola. Nedá sa opísaÈ, aká je tonádhera – prebúdzaÈ sa v takom prostredí a potombyÈ cel˘ deÀ v obklopení hôr. Tenistka Janette Husárová (35), majsterka sveta

vo ‰tvorhre 2002. Pravda 26. 11.(âítame mená rôznych tenistov, registrujemeich v˘sledky. A zrazu sa dozvieme, Ïe jedno z t˘-chto mien sa podujalo na obdivuhodn˘ v˘kon:vyliezlo, s náhodn˘mi spoloãníkmi, pod hima-lájsky ‰tít len preto, aby získalo nie slávu, aleboÏsk˘ záÏitok.)

***

Medzi vecami, ktoré by sa mali urobiÈ hneì te-raz, je zabezpeãenie potenciálnych v˘davkov napríspevky pre ‰pecifické skupiny – napríklad dô-chodky.

Ekonomick˘ komentátor Martin Wolf.Financial Times 26. 11.

(Neberieme na vedomie, Ïe v pomerne krát-kom ãase bude v‰etko inak: Ïivotn˘ ‰t˘l ºudí aaj zabezpeãenie ich existencie. Pritom zmeny azásahy do Ïivota môÏu byÈ radikálne a málok-to sa s nimi dokáÏe vyrovnaÈ. A niet nikoho, ktoby na ne ºudí pripravoval.)

***

Topolánkovo vedenie namiesto politickej di-skusie o predvolenej stratégii podstrãilo delegátomkongresu ODS oxeroxovanú Víziu 2020. Namies-to diskusie, ão sa bude robiÈ poãas nasledujúcich5 mesiacov, zaãali sa stavaÈ vzdu‰né zámky, akobude vyzeraÈ svet v budúcnosti. Lep‰ie je hovoriÈo krásnom svete v roku 2020 neÏ sa pustiÈ dotvrdej politickej diskusie, z ktorej by mohlo vyply-núÈ, Ïe ODS roãník 2009 je totálne vyprázdnená.

Komentátor Petr Holec. Reflex.cz 27. 11.

(Niekedy novinári nevedia, ão od politikov chcú.Ak sú straníci príli‰ vecní, zazlievajú im, Ïe niesú rojkovia, ktorí obãanov in‰pirujú ku krás-nym predstavám o budúcom svete. A ak im po-núknu príÈaÏlivé ilúzie, je zasa zle, Ïe nie sú dosÈprízemní.)

***

Veºa hercov Ïije okram divadla aj seriálmi amám pocit, Ïe niektorí sú dosÈ vyÈaÏení. Neviemsi predstaviÈ, Ïe by som dokázala takto fungovaÈ.Aj tak preÏívam obdobie, keì som skutoãne vyÈa-Ïená. Robím tri slovenské seriály, ktoré patria v SRk najsledovanej‰ím, ão ma na jednej strane te‰í, alei poriadne zamestnáva. Iste príde onedlho obdobie,keì nebudem toºko vládaÈ.

Hereãka Gabriela Dzuríková. Pravda 27. 11.

(V 2. polovici 20. storoãia z mnoh˘ch hercov vy-rástli osobnosti. Tvorili najsilnej‰iu zloÏku vte-daj‰ieho tvorivého zázemia spoloãnosti, hocivládol komunizmus. Iste, viacerí sa aj vtedyhlavne usilovali dobre zarábaÈ. Ale v popredíbola schopnosÈ premeniÈ silné záÏitky na filozo-fickú bázu kaÏdodennej existencie tisícov obãa-nov.)

***

S U P E R M O N I T O R

87

âím viac sa Obama snaÏí, t˘m viac kazí. Nositeº Nobelovej ceny za ekonómiu

Paul Krugman. HN 27. 11.(A ako je to s Ficom? TieÏ sa veºmi snaÏí?)

***

Ako môÏeme vylúãiÈ, Ïe sa Ïivot vyvinul ajinde, neÏ iba na Zemi? A vykúpenie? Kde je na-písané, Ïe ho budú mimozem‰Èania potrebovaÈ?MoÏno zostali v úplnom priateºstve s ich Stvori-teºom. MoÏno na‰i príbuzní na inej planéte majúsvoj vlastn˘ príbeh spásy.

Reverend José Gabriel Funes, ‰éf Vatikánskeho observatória.

Plus 7 dní 27. 11.(Toto je dôleÏit˘ prelom v chápaní Boha. BohmôÏe predsa v‰etko, aj to, ão si ãlovek nevie anipredstaviÈ. Teda aj spasenie, ktoré priná‰a iniekto in˘, neÏ JeÏi‰.)

***

Nemusíme maÈ v EÚ politiku iba z ãakania nato, ão si za svoju politiku vyvolí Amerika. V sú-ãasnosti nám hrozí nebezpeãenstvo, Ïe z Európyurobíme politicky bezv˘znamného aktéra.

Rektor Oxfordskej univerzity Chris Patten.

Sme 27. 11.(Európa mala v priebehu storoãí vÏdy medzi lí-drami aj mysliteºov a vizionárov, ktorí vyÈaho-vali star˘ kontinent z bahna a prachu prie-mernosti a dávali mu punc nadãasovosti. Dnesje z Európy len nezaujímavé trhovisko, kdemoÏno predaÈ v‰etko.)

***

Dirigent je ãlovek, ktor˘ sa vyjadruje celousvojou bytosÈou. Od zaãiatku do konca vedie ob-rovskú komunikáciu s orchestrom. No nie je to tak,Ïe rozhoduje o v‰etkom. Hudbu robia ºudia, kto-rí ju hrajú. Vy predstavujete priestor, v ktorom ro-bia to, ão najlep‰ie vedia.

Dirigent Peter Valentoviã. TV oko 27. 11.

(âinnosÈ dirigenta je zvlá‰tnym BoÏím darom.Asi sa ani nedá opísaÈ, ako sa v jeho du‰i kri-Ïujú desiatky úÏasn˘ch podnetov, ktoré iní ºu-dia vôbec nezachytia.)

***

Minister financií chce od zástupcov ‰tátu v do-zorn˘ch radách, aby sa správali ako zodpovednísprávcovia zvereného majetku a riadili manaÏ-ment. Jeho úsilie je vopred odsúdené na nezdar.Dozorné rady sú totiÏ totálne pre‰pikované poli-tick˘mi trafikantmi v‰etk˘ch parlamentn˘ch strán,ktorí väã‰inou vôbec nepracujú a v najlep‰om prí-pade firme ne‰kodia. Tieto funkcie slúÏia stra-nám ako obrovské vrece sladkostí, ktor˘mi odme-Àujú ãi umlãujú.

Komentátor Martin Zvûfiina. Lidové noviny 27. 11.

(Zdá sa, Ïe práve politické strany sú koncent-rátom negatívnych spoloãensk˘ch javov.)

***

Pani Milka je hereãka storoãia. Je ãarovná, pô-vabná, i vo svojom veku jedineãná. Je to vÏdy zá-Ïitok s Àou hraÈ.

Herec Vladimír Kobielsky. Pravda 28. 11.

(Milka Vá‰áryová je ‰iroko-ìaleko jediná svoj-ho druhu. V prvom rade moÏno pôsobí akopríÈaÏlivá, maximálne Ïenská dáma. A predsauÏ desaÈroãia je prioritne umelkyÀa.)

***

Dokumentárne zábery z novembrov˘ch dní1989 pripomínajú, Ïe skrytá dlhodobá nespokoj-nosÈ verejnosti sa nedá potlaãiÈ: ãasom sa z bez-mocnosti zmení na mohutn˘ gejzír, ktor˘ zmetienástroje útlaku. Na‰a súãasná politická ‰piãka bysi toto mala uvedomiÈ pri spomienkach na svojelacné víÈazstvo, prevaÏne darované bezradn˘mi b˘-val˘mi vládcami.

Publicista Zdenûk Jemelík. Neviditeln˘ pes 28. 11.

(Nov˘ gejzír by mal zburcovaÈ pohodlnú verej-nosÈ, ktorá opäÈ prehliada vystrájanie pov˘-‰encov a tí svoju moc rafinovane vyuÏívajú navytváranie ziskov z eurofondov.)

***

PorovnávaÈ moderátorov v Amerike ãi západ-nej Európe so slovensk˘mi je ako mie‰aÈ jablká shru‰kami. V zahraniãí pre jedného moderátorapracuje cel˘ tím ºudí, ktor˘ mu zháÀa podklady ãivym˘‰ºa otázky. Ja som si v‰etko pripravovalasama.

Moderátorka Jarmila Harga‰ová.Pravda 28. 11.

(Hoci prevaha moderátorov˘ch my‰lienok ne-musí byÈ zárukou príÈaÏlivosti relácie.

***

V Rusku vznikla atmosféra udavaãstva a honovna inak zm˘‰ºajúcich. Nielen v politike, ale aj vkultúre sa zaãalo poºovaÈ na ãarodejnice. V Moskvev centre mesta zastrelili liberálneho advokáta Mar-kelova a mladú antifa‰istickú ‰tudentku Baburo-vovú.

Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev.Sme 28. 11.

(A nenájde sa nik, kto by Rusku, ale asi aj ce-lému svetu, poriadne napºul do oãí.)

***

ZboÏÀujem moju ‰ou a mám ju dosÈ rada na to,aby som vedela, kedy je ãas povedaÈ zbohom.Moje kosti, ako i moja du‰a, cítia 25 rokov práce.Posledn˘ raz ju uvediem 9. septembra 2011.

Televízna „kráºovná“, americká moderátorka Oprah Winfreyová.

Pravda 28. 11.(S trpkosÈou kon‰tatujeme, Ïe ani jedna slovens-ká TV, ãi verejnoprávna, ãi súkromná, nena‰lajediného moderátora, z ktorého by sa stala v˘-razná osobnosÈ na Winfreyovej úrovni. Taká,ktorá má podºa ãasopisu Vanity Fair „väã‰ívplyv na ºudí i celú kultúru neÏ ak˘koºvek pre-zident, profesor, politik ãi náboÏensk˘ vodca –moÏno okrem pápeÏa“.)

***

PraÏská komunálna ‰ºachta bezstarostne poru-‰uje v‰etky pravidlá s otvorenosÈou, aká by bolaaj v minulom reÏime nepredstaviteºná. Premiér iprezident ãerta starého dbajú na to, za ão nesú pred

obãanmi zodpovednosÈ, a Ïe táto ich ignorancia znás robí Európanov 2. kategórie.

Sociológ Karel Dolej‰í. Britské listy 28. 11.

(ªudia by mali oveºa energickej‰ie stráÏiÈ exis-tenciu nezávisl˘ch médií. âoraz viac len akti-vita Ïurnalistov núti aj politikov, aby predsaúplne neignorovali potreby verejnosti.)

***

Kresba: Franti‰ek Bojniãan. Tele plus 28. 11.(V‰etko je to len konina. A najväã‰ie hovorímôj tréner.)

***

Spôsob, ak˘m zvíÈazil nበkandidát Fre‰o vBratislavskom kraji, povaÏujem za kºúãov˘, lebov tomto regióne neboli voºby len o Fre‰ovi. Na vo-lebn˘ch billboardoch bol jeho porazen˘ konkurentBajan spoloãne s premiérom. Aj z toho vidno, akoFicovi na v˘sledku záleÏalo.

Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰.„Na telo“ (TV Markíza) 29. 11.

(MoÏno povedaÈ, Ïe v hlavnom meste sa koncen-truje intelektuálny a kreatívny potenciál SR,teda ten, ktor˘ stranám vládnej koalície ãastoch˘ba. TakÏe celkove sa síce potvrdila kvanti-tatívna prevaha Smeru v SR, ale súãasne sazv˘raznil deficit duchovnej zrelosti.)

***

Väã‰ina zo 4 miliónov dospel˘ch v SR mala vroku 2008 mesaãn˘ príjem men‰í ako 20 000 Sk.Na druhej strane cca 200 ºudí dosahovalo príjmyvy‰‰ie ako milión Sk. Najpoãetnej‰ia skupina – asi1,7 milióna zamestnan˘ch dôchodcov i prijímate-ºov rôznych sociálnych dávok – mala mesaãnepríjem do 10 000 Sk. Cca 1,3 milióna obãanovmalo príjem 10 000 – 20 000.

Iveta Pauhofová z Ekonomickéhoústavu SAV. Pravda 30. 11.

(V európskom kontexte je pri reálnom hodno-tení Slovensko e‰te stále chudobná krajina. Vtakejto kon‰telácii sa v‰ak ani boháãi nemôÏucítiÈ príjemne a spokojne.)

***

Ja som mal ‰Èastie, Ïe najskôr som bol ãlove-kom, aÏ potom som sa stal umelcom. Niektorímajú smolu, Ïe sú umelcami, ale nikdy sa im ne-podarilo staÈ sa ºuìmi.

Mím a pedagóg Miro Kasprzyk. Sme 30. 11.

(Za komunizmu sa práve medzi amatérmi dalinájsÈ vrcholné humanistické v˘kony.)

S U P E R M O N I T O R

88

Teroristi idú cielene proti civilnému obyvateº-stvu. Nechcú oslabenie vojenskej sily protivníka,ale teror. Chcú vyvolaÈ atmosféru v‰adeprítomné-ho strachu a hrôzy. âím je táto hrôza v‰eobecnej-‰ia, ãím viac sa kaÏd˘ bojí, ãím viac detí zomrie,t˘m lep‰ie pre teroristov.

Komentátor Peter Morvay. Sme 4. 12.

(Terorizmus nie je boj za ideály, ale len protinim. Sú to najhnusnej‰ie morálne grcance. Prinovembrovej masakre na Filipínach páchate-lia strieºali Ïenám do rozkroku.)

***

V básni Nad Dubãekov˘m hrobom Jevtu‰enkotvrdí, Ïe Dubãek t˘m, Ïe v auguste 1968 nevyhlá-sil ozbrojen˘ odpor (proti sovietskym vojskám),nás zachránil pred krvav˘m kúpeºom. A tomu tre-ba veriÈ, lebo to hovorí Rus.

Básnik ªubomír Feldek. HN 4. 12.

(A kto by si zobral na zodpovednosÈ smrÈ ºudí,ktorí by v tomto kúpeli zahynuli?)

***

V na‰ich konãinách je e‰te stále podozrivé, keìpríde niekto nezávisl˘ a nieão chce.

Prekladateºka Renáta Deáková.TV oko 4. 12.

(V tom je obludná obmena situácie z komunis-tick˘ch ãias.)

***

Mediálny rozruch okolo osoby Adely Baná‰o-vej sa zaãal v roku 2005 megalomansk˘m projek-tom, ktor˘ dovtedy u nás nemal obdobu – Sloven-sko hºadá SuperStar. Odvtedy uÏ odmoderovalaìal‰ie dve série a vyvrcholilo to „federálnou“ me-ga‰ou v tomto roku. Dnes jej patria prime-timy avyzerá to tak, Ïe sa bez nej pomaly nezaobíde Ïiad-ny veºk˘ projekt.

Publicistka Elena Strápková. HN 4. 2.

(Megaprojekty sú váÏnym nebezpeãenstvompre Baná‰ovej tvorivú budúcnosÈ. Schémy jeÈaÏké obmeniÈ samostatn˘m uvaÏovaním a ‰ty-lizovaním originálnych my‰lienok.)

***

Preão slovensk˘m univerzitám ch˘bajú sku-toãné vedecké osobnosti a profesori? Zhruba pred10 rokmi som chcel sústrediÈ celé politické spek-trum okolo vypracovania dlhodobej koncepcierozvoja vzdelanosti v SR: âaploviã kamarát, Ftáã-nik kamarát, Fronc kamarát atì. Tak som chodilk Du‰anovi na schôdze. Ale bola to strata ãasu.Dne‰né politické strany myslia viac na volebné ví-Èazstvá a moc, menej na spoluprácu.

V̆ znamn˘ matematik prof. Beloslav Rieãan.Pravda 5. 12.

(Aj najuãenej‰í slovenskí politici sa dostali dotakého útlmu svojich ambícií, Ïe namiesto toho,aby svoje postavenie vyuÏili na vzostup vedy a‰kolstva, pomáhajú ich udupávaÈ.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

***

Nepovedal by som, Ïe Mozart je typick˘ rakús-ky ãi viedensk˘ skladateº. Je to skladateº, ktor˘ ne-pochádza zo Ïiadneho národa. Ani zo Ïiadnehosveta. On nie je z planéty Zem. Aj preto Mozartpatrí kaÏdému. KaÏd˘ ho môÏe cítiÈ, pretoÏe jehohudba je veºmi blízka na‰ej du‰i.

Rakúsky dirigent Friedrich Haider(„âarovná flauta“ v Opere SND).

Pravda 30. 11.(To je to, ão nacionalizmu a in˘m fanatizmomnajviac ch˘ba: ºudská du‰a.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus november (Dnes uÏ je zamatová budajka staromódna. Vmóde je teraz Ïobraãenka a ficovka.)

***

My sa opú‰ÈaÈ EÚ zatiaº nechystáme. Îe bymala âR vystúpiÈ z EÚ, si myslí len 7 % ºudí.

Redaktorka Markéta Barto‰ová. âesk˘ rozhlas 1. 12.

(Dnes uÏ vieme, v ãom je najväã‰í prínos EÚ preSR: EÚ nás chráni pred slovensk˘mi podvod-níkmi, ktorí by chceli zneuÏiÈ svoju verejnúfunkciu na vlastné obohacovanie, a pred po-hrobkami komunizmu, ktorí by zas radi obme-dzili ºudské práva obãanov SR.)

***

Preão sa politici do svojich stoliãiek tak tlaãia,ak sú skutoãne podºa ich oficiálne priznan˘ch prí-jmov také málo v˘nosné? Otázkou je tieÏ, ão pretie peniaze robia napríklad poslanci.

Komentátor LukበPardubsk˘. HN 1. 12.

(Pritom poslanci sú natoºko nezávisl˘mi politik-mi, Ïe ani vedenie parlamentu na nich veºk˘ do-sah nemá. V podstate za nich svojím v˘beromzodpovedajú politické strany.)

***

V Bruseli prijímajú návrhy, na ktoré by sa slo-venskí ãinitelia nezmohli, ale obãanov pote‰ia.

Komentátor Miroslav âaploviã.Pravda 2. 12.

(Koºko návrhov prijat˘ch v Bratislave pote‰i-lo obãanov SR?)

***

Top-filozofiou novej strany TOP 09 chce byÈpragmatizmus, strohá politická prax a sedliacky ro-zum. Zatiaº sa zdá, Ïe to funguje. A aj to, Ïe par-tajné vedenie nesºubuje vzdu‰né zámky.

Politológ Jan Kubáãek. Ekonomick˘ deník E15 2. 12.

(V SR sa e‰te stále veºká ãasÈ verejnosti vyÏívav sºubovan˘ch vzdu‰n˘ch zámkoch.)

***

DrÏaÈ sa bokom a nechaÈ trhy, nech si s problé-mom poradia, by Amerike a svetu priniesla vy‰-‰iu nezamestnanosÈ, neÏ aká panuje dnes. Kvalit-né politiky, ktoré podporujú produkciu a zamestna-nosÈ bez toho, aby spôsobili infláciu, by mali byÈpoliticky populárne.

Predná‰ateº na Kalifornskej univerzite J. Bradford DeLong. HN 2. 12.

(Ukázalo sa, Ïe absolútna podriadenosÈ voºné-mu trhu má veºa úskalí, ale tak isto aj pohybyv spoloãnosti, ak sú v‰etky podriadené ‰tátu.Rozhodujúce je, aby sa presadili v kaÏdej kra-jine politiky kvalitné a prínosné, ktoré navy‰eneterorizujú ºudí.)

***

Îena nedokáÏe zmeniÈ muÏa. Ak, tak len nachvíºu. Potom v‰ak muÏ nie je sám sebou, lenvlastnou karikatúrou, akousi poºutovaniahodnoubábkou. Keì si raz muÏa vyberiem kvôli tomu, ak˘je, nebudem ho predsa meniÈ.

Moderátorka Jana Hospodárová.Magazín Pravdy 3. 12..

(KaÏd˘ muÏ i Ïena majú príÈaÏlivé a odpudivévlastnosti. A partnerstvo máva svoju súdrÏnosÈi preto, Ïe oboch nieão jedineãné na druhomzvábilo a bola by ‰koda, keby sa nepokú‰ali pri-najmen‰om minimalizovaÈ negatívne elementyv povahe toho druhého.)

***

Amerika je ãím ìalej, t˘m viac polarizovanouspoloãnosÈou. Roz‰írili sa politické rozdiely me-dzi bohat˘mi a chudobn˘mi, medzi etnick˘miskupinami, medzi príslu‰níkmi cirkví, medzi ro-den˘mi Ameriãanmi a prisÈahovalcami. Americkúpolitiku naplnil jed.

Ekonóm Jeffrey D. Sachs z Kolumbijskej univerzity. Sme 2. 12.

(A pritom práve politika má – spolu s cirkev-n˘mi ustanovizÀami – vytváraÈ obãanom pod-mienky na príjemn˘ a pokojn˘ Ïivot. Je zniãu-júce, Ïe aj na‰u politiku zamoril jed.)

***

Hudba je ìal‰ou a vy‰‰ou úrovÀou jazyka. Vy-jadruje to, ão slová uÏ nedokáÏu.

Izraelsk˘ huslista Vadim Gluzman.Pravda 3. 12.

(A je vôbec nieão, ão slová vyjadriÈ nedokáÏu?V Biblii hneì na zaãiatku svojho evanjelia apo‰-tol Ján predsa hovorí: „Na poãiatku bolo Slo-vo ... a to Slovo bol Boh.“)

***

Popularitu beriem s nadhºadom a oddeºujemsvoj Ïivot od toho, ktor˘ preÏívam ako herec.

Britsk˘ herec Robert Pattinson. OÎene.sk 3. 12.

(Nemyslíme si, Ïe herec chce t˘mto tvrdenímºudí klamaÈ. Len si vytvára svoje schémy Ïivo-ta a tieto skreslené náhºady potom sugerujesám sebe a zaãne im sám veriÈ.)

***

S U P E R M O N I T O R