1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CCI. – CCII. ČÍSLO 2011

„Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí“

Václav Havel (1936 – 2011)

CCI. – CCII. ãíslo 2011

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XIX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákStanislav Jani‰

Bibiána ObrimãákováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

jmadarasova@chello.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: TASR:Václav Havel

OBSAH

EditorialPriestor na kon‰truktívne konanie obãanov (F. Nagy) 2Vláda SRZa cenu dvoch kilometrov diaºnic staviame ‰tyri (Rozhovor s J. Figeºom) 3Cieºom úsilia by mala byÈ kvalita (Rozhovor s I. Uhliarikom) 40Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SRPripravili sme najlep‰í diaºniãn˘ program 5(Rozhovor s M. KaÀu‰ãákom)·tát musí urobiÈ dôleÏité rozhodnutia (Rozhovor s J. Kubáãkom) 8Civilné lety dnes a zajtra (Rozhovor s R. Vaníãkovou) 12Aby zodpovedal aj architektonick˘ v˘raz (Rozhovor s E. Szolgayovou) 21Europrojekty v rezorte dopravy (Rozhovor s E. Dulebovou) 30Stavebníctvo na SlovenskuPomôÏe FIDIC – „Ïltá kniha“ pri v˘stavbe diaºnic? 7(Rozhovor s M. Bako‰om)B˘vanie trochu inak (Baupak, s. r. o.) 17Doprava na SlovenskuRok 2011 – rok zaãiatku revitalizácie ÎSR 10Farbami zmeny sú ãervená a biela (A. Buzinkay) 11LPS SR, ‰. p., v roku 2011 (M. Barto‰) 14PríleÏitosti a v˘zvy pre tunelové staviteºstvo na Slovensku 27(M. Frankovsk˘)Doãkáme sa bezproblémovej dopravy v Bratislave? 32(Rozhovor s T. Schlosserom)Stavba roka 2011Krásne stavby aj na Slovensku vstávajú ako Fénix z popola... 16(Rozhovor s M. Brichtovou)Súãasná architektúra a stavebníctvo na Slovensku sú na európskej úrovni 19(Rozhovor s I. Bartom)Architektúra na SlovenskuKozmopolitná Bratislava chce zmeniÈ svoju tvár! 24(Rozhovor s I. Konrádovou)Architektúra a moc (M. Kus˘) 25Národná rada SRSlovensko a európsky dopravn˘ priestor (Rozhovor s ª. VáÏnym) 28Naplní sa oãakávanie? (Rozhovor s D. âaploviãom) 34Nie je jednoduché nájsÈ optimálny spôsob kontroly 35(Rozhovor s J. Dubovcovou)âo nám zdravotníctvo dáva a ão berie (Rozhovor s P. Kalistom) 44Diametrálne rozdiely pretrvávajú 48(Rozhovor s M. âíÏom, J. Kollárom a I. ·tefancom)Zdravotníctvo na SlovenskuProCare – ambulantná starostlivosÈ na nad‰tandardnej úrovni 37(Rozhovor s D. Ru‰ínom)Komunikácia vzájomná dôvera sú nevyhnutné (Rozhovor s I. Novákom) 38Ministerstvo zdravotníctva SRSlovenské zdravotníctvo a OECD (Rozhovor s J. Porubsk˘m) 43ITAPA 2011Informatizáciou verejnej správy k jednoduch‰ím rie‰eniam (Z. Staníková) 45Energetika na SlovenskuSpoloãná energetická politika EÚ a energetická spoloãnosÈ Slovenska 46(A. Duleba)Baníctvo na SlovenskuSurovinová politika Slovenska (P. ÎitÀan) 47DIALÓGY OA & EWPolitikom aÏ tak na ºuìoch nezáleÏí (Rozhovor s O. Andrásym) 50Glosy – Poznámky – EsejeBudú traja mu‰ketieri ‰tyria? (R. Kotian) 54Kultúrny útlm (E. Weidler) 56Parlamentn˘ denníkPolitická samovraÏda v priamom prenose (rk) 58SupermonitorSUPERMONITOR a (medzit˘m) minikomentáre 83(A. Weidlerová, E. Weidler)

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I Á L

2

Veºmi rozháran˘ je v t˘chto t˘ÏdÀoch amesiacoch slovensk˘ politick˘ Ïivot. Viace-ré strany a minikoalície sa preformúvajú, via-cerí politici nemajú v Ïiadnej strane svojetrvalé miesto, záujmy strán a politick˘ch in-dividualít nemajú pevnú bázu. Hºadajú spô-sob, ako ão najúspe‰nej‰ie obstáÈ v celospo-loãenskej udalosti, ktorá sa vynorila dosÈ ne-ãakane. Doteraj‰ia NR SR skonãí v˘razneskôr svoje úãinkovanie, neÏ sa e‰te pred krát-kym ãasom mohlo podºa zvyãajného scená-ra predpokladaÈ. Obãania budú musieÈ v pred-ãasn˘ch voºbách usadiÈ do parlamentn˘ch la-víc 150 staronov˘ch ãi úplne nov˘ch poslan-cov.

Dokonca aj autori Parlamentného kuriérasú zneistení a nevedia, z ãoho majú vychádzaÈvo svojich anal˘zach a v hºadaní závereã-n˘ch v˘vodov pri ‰tylizovaní svojich rozbo-rov. Ak sa sprvu zdalo, Ïe predãasné voºby súzvlá‰È v˘hodné pre stranu s najväã‰ím poãtomposlancov v dne‰nej NR SR a s mimoriadnevysok˘mi preferenciami v prieskumoch ve-rejnej mienky, tak dnes si ani Robert Fico, naj-vyzdvihovanej‰í súãasn˘ politik, nemôÏe byÈist˘, ãi je s ohºadom na predpokladané voleb-né v˘sledky v marci 2012 práve teraz preÀ-ho optimálna chvíºa staÈ sa znova premié-rom. Vystúpenia jeho samého a jeho kolegov– odborníkov zo Smeru-SD sú akési menejpresvedãivé neÏ v minul˘ch mesiacoch. Akoby trocha strácali pôdu pod nohami. Respek-tíve, ako by im ju vyÈahoval spod nôh v˘hºaddo neistej a ÈaÏko predvídateºnej budúcnosti.

SR od nástupu Dzurindov˘ch vlád na za-ãiatku tohto tisícroãia je dobre na‰tartovanáa napriek dlhodobej nezamestnanosti, ktorú

obãania v podstate chápu a nevyvolávajúkvôli nej nijaké ‰trajky a rebélie, sa zdá, Ïe SRmôÏe pokraãovaÈ v dlhodobom úspe‰nomtrende svojej politiky. A predsa ch˘ba pri-najmen‰om jeden krok k tomu, aby sa SR vy-hrievala na slnku trvalého rastu. âosi neustá-le na‰trbuje stabilitu v systéme vládnutia,ktoré vygradovalo odhlasovaním predãas-n˘ch volieb. A ak parlament nedoÏiãil IveteRadiãovej ani dva roky z plánovan˘ch ‰tyrochviesÈ krajinu, je to veºmi zl˘ signál. Dalo bysa to povedaÈ aj tak, Ïe poprední politici tak-mer v‰etk˘ch strán si neváÏia ustálenosÈ Ïivo-ta tejto krajiny a jej potrebu pre spokojnosÈ apremyslenú koncepciu Ïivota rodín i mnoh˘chpodnikov. Ani jednotlivci, ani podnikatelia ne-môÏu ÏiÈ pokojne a vyrovnane, ak neÏijú v sta-bilnom prostredí a ak nemajú potrebn˘ pocitistoty.

Navy‰e – je tu zásadná otázka: ãi samotn˘Robert Fico sa uÏ nemôÏe doãkaÈ, kedy ko-neãne Radiãovú v premiérskom kresle naúrade vlády vystrieda. âi sa v noci nestrhávazo spánku a ãi ho ako noãná mora negniaviaotázky o tom, ako obstojí pred kritick˘m ve-domím obãanov, keì bude musieÈ prijímaÈ –ak sa znova stane premiérom – problematic-ké opatrenia, aby udrÏal SR nad priepasÈouhroziacej krízy. Na príklade ‰tátov z historic-kého hºadiska veºmi kultivovan˘ch, ak˘misú Grécko, ale aj Taliansko alebo ·panielsko,zreteºne vidí, Ïe ani dlhé roky bezpeãná Eu-rópa (teda tá Európa, ktorú nedrÏali v hrsti ko-munistickí absolutisti, neuveriteºne obme-dzujúci Poºsko, Maìarsko âesko-Slovenskoa takmer celú strednú Európu), uÏ nie je takáneohrozená a spoºahlivá, ako desaÈroãia bola.Ani jeden politik v SR dnes nemôÏe byÈ tak˘sebavedom˘, aby si neuvedomoval hroziv˘meã, ktor˘ mu visí nad hlavou. SR si naprík-lad nemôÏe úplne samostatne a len podºa svo-jich úvah vytváraÈ plány svojej ekonomickejpolitiky na niekoºko rokov dopredu, ale zaru-ãene pri svojom projektovaní budúcnosti musípozorne sledovaÈ situáciu povedzme v Ne-mecku, s ktor˘m na‰u krajinu veºmi úzkospája rozpoloÏenie tamoj‰ieho stavu v dovo-ze a v˘voze citliv˘ch tovarov. Nevieme, akústratégiu vym˘‰ºa napríklad zrel˘ politik Mi-kulበDzurinda na ãele SDKÚ-DS a ako za-siahne – na základe volebn˘ch v˘sledkov – dokoaliãného formovania povolebnej vlády, a ãiSDKÚ bude na tom tak relatívne dobre, akobola po voºbách nedávnych.

Politick˘ rébus slovenskej reality je na-ozaj komplikovan˘ – a práve v tomto zmys-le musíme vysloviÈ obdiv k obyvateºstvu, kto-ré sa usiluje pokojne prekonaÈ úskalia vyvo-lané a vytvorené neusporiadanosÈou politic-k˘ch in‰titúcií: zatiaº sa nedalo strhnúÈ k ne-uváÏen˘m reakciám na okolnosti, v ktor˘chmusí ÏiÈ. Je v‰ak nevyhnutné, aby sa politic-ké elity pribrzdili v prepiatych sebeck˘ch ak-

tivitách a aby ão najviac otvorili priestor preslobodné a kon‰truktívne konanie obãanov,lebo len to umoÏÀuje zveºadiÈ Slovenskú re-publiku.

P. S.Ako som v predo‰l˘ch riadkoch naznaãil,

aj my v redakcii stojíme pred hlavolamom,ako toto ãíslo, ktoré vychádza v prechodnommedziobdobí, vytvoriÈ tak, aby sme ãitateºovnaplno uspokojili. Ak sa v texte objavia za-hmlenia alebo zdanlivé nepresnosti, vypl˘vato z toho, Ïe materiály vznikali v priebehupredvianoãn˘ch t˘ÏdÀov s posúvanou uzá-vierkou, keìÏe politická situácia dne‰nej SRnie je jasne odkrytá a autori vo svojich glo-sách a rozhovoroch museli braÈ ohºad na po-litickú nestabilitu okolo nás. Z toho je zrejmé,Ïe aj nás aÏ do volieb bude limitovaÈ nepre-hºadnosÈ verejného Ïivota, ão nás v‰ak, dúfa-me, neodkloní od zodpovedného vzÈahu kpolitikom, ekonomick˘m ãiniteºom a ostat-n˘m ãitateºom PK.

O to srdeãnej‰ie a úprimnej‰ie vám v‰et-k˘m, poslancom, publicistom, hlavn˘m úãin-kujúcim v dôleÏit˘ch a principiálnych rozho-voroch, ktoré tvorili základnú os ná‰ho poli-ticko-ekonomicko-spoloãenského periodika,ìakujem za dlhodobú spoluprácu, lebo len táumoÏÀuje redakcii vytváraÈ ãasopis nezávis-l˘ a nestranícky, ãasopis dôstojn˘ toho, abymal názov Parlamentn˘ kuriér. Îelám vámvzru‰ujúci a v‰estranne bohat˘ rok 2012, vktorom sa Národná rada SR stane spolu svami – a va‰ou zásluhou – aj v novom obsa-dení dôveryhodnou a najpríÈaÏlivej‰ou in‰ti-túciou, re‰pektovanou v‰etk˘mi obãanmi ma-lej, ale vcelku úspe‰nej krajiny.

Franti‰ek Nagy‰éfredaktor

Priestor na kon‰truktívnekonanie obãanov

PF

2012

3

V L Á D A S R

Rezort dopravy má ãi uÏ priamo alebo ne-priamo dosah na tvorbu takmer 15 percentHDP. V˘razn˘m spôsobom tak ovplyvÀujeekonomiku aj Ïivot beÏn˘ch ºudí. Ste spokoj-n˘ s v˘sledkami, ktoré sa podarilo dosiahnuÈna ministerstve ãi uÏ oblasti cestnej alebo Ïe-lezniãnej dopravy?

Málokomu uniklo, Ïe na ministerstve dopra-vy sa za krátky ãas pribliÏne roka a pol urobilveºk˘ kus roboty. Prvé mesiace nás logicky za-mestnali t˘m, Ïe sme museli robiÈ, takpovediac„upratovacie“ a „záchranárske“ práce. To, ãosom tu na‰iel po mojom predchodcovi, bolo nazaplakanie. Rie‰ili sme napríklad to, aby v˘stav-ba diaºnic cez predraÏené PPP-projekty neza-viedla Slovensko na grécku cestu ‰tátneho ban-krotu, ão veºmi reálne hrozilo. ZároveÀ smemuseli vyvinúÈ maximálne úsilie, aby tri ‰tátneÏelezniãné firmy, potom ão v minul˘ch rokochvytvorili takmer miliardovú stratu, neskonãili vbankrote.

V súvislosti s PPP-projektmi, ale aj s ozdra-vovaním Ïelezniãn˘ch spoloãností sa ãastoskloÀujú slová ‰etrenie a úspory.

Po príchode na ministerstvo sme, okrem nu-lovej tolerancie ku korupcii, hovorili aj o takz-vanom gazdovskom princípe. V praxi to zname-ná, Ïe podnikateº, ‰tát ãi domácnosÈ si môÏu do-voliÈ len to, na ão majú zdroje. Aj do diaºnic ãi

Ïelezníc treba investovaÈ tak, aby ºuìom priná-‰ali skutoãn˘ osoh a neboli neúnosn˘m breme-nom pre rozpoãet, ktor˘ svojimi daÀami na-pæÀajú obãania. Urãite ste zachytili informáciu,Ïe len za prv˘ rok vlády sa nám podarilo u‰et-riÈ viac ako 380 miliónov eur, ão je vy‰e 11 mi-liárd korún. A táto suma ìalej v˘razne narastá,najmä vìaka transparentn˘m diaºniãn˘m ten-drom. Za rok sme kaÏdému obãanovi u‰etrili vprepoãte pribliÏne 70 eur. Najmä t˘m, Ïe sme ne-pokraãovali v predraÏen˘ch, protiústavn˘ch apodvodn˘ch PPP-projektoch. Ale tieÏ t˘m, Ïesme zastavili zadlÏovanie Ïelezniãn˘ch firiem,ktoré boli dlhé roky doslova vyciciavané rôzny-mi pijavicami a odãerpávali zo ‰tátneho rozpoã-tu peniaze daÀov˘ch poplatníkov, ktoré sa moh-li pouÏiÈ napríklad na ‰kolstvo, zdravotníctvo ãisociálne veci.

âím sa podarilo u‰etriÈ takú v˘raznú sumu?Otvorili sme verejné súÈaÏe pre ão naj‰ir‰í

okruh firiem a vytvorili priestor pre silnú kon-kurenciu. Zaviedli sme do verejn˘ch obstaráva-ní poctivosÈ, ãestnosÈ, transparentnosÈ a odmiet-li diaºniãné k‰efty, ktoré sa v tomto rezorte voveºkom robili. Pri diaºniciach sme okrem tohourãili reálne termíny v˘stavby. Z transparentné-ho prostredia, ktoré sme takto nastavili, vychá-dzajú ceny niωie o desiatky percent. PostupnezisÈujem, Ïe sa nenaplnili moje slová, keì sompovedal, Ïe sa dajú stavaÈ ‰tyri kilometre zacenu troch. Ak to porovnávame s predraÏen˘miprojektmi PPP, tak my sme dnes schopní spo-menuté ‰tyri kilometre stavaÈ za cenu dvoch. Ato je tak˘ príspevok k udrÏateºnosti verejn˘ch fi-nancií, ktor˘m sa pri v‰etkej skromnosti nemô-Ïe pochváliÈ ani jeden z rezortov u nás.

Ako beÏn˘ ãlovek pocíti toto ‰etrenie?Po prvé t˘m, Ïe sa nedostaneme, ak sa bude

v nastúpenom trende pokraãovaÈ, do situácie, vakej je dnes Grécko, ktoré de facto uÏ zbankro-tovalo. A bankrot je spojen˘ s radikálnym zní-Ïením Ïivotnej úrovne väã‰iny ºudí. Po druhé vtom, Ïe nebude potrebné zvy‰ovaÈ dane len pre-to, aby sme mohli stavaÈ diaºnice ãi vykr˘vaÈ se-keru v Ïelezniãn˘ch spoloãnostiach. Po tretie, zu‰etren˘ch peÀazí môÏeme postaviÈ viac ciest av rozpoãte tak zostane väã‰í balík peÀazí naprík-lad na dôchodky, rodinné prídavky alebo pod-poru mlad˘ch rodín. Úsporami a ozdravn˘mprocesom sme zachránili takmer 30-tisíc pracov-n˘ch miest v Ïelezniãn˘ch firmách, ktoré by inakskrachovali.

O úspory vo verejn˘ch financiách sa mástaraÈ najmä ministerstvo financií. Hoci je po-zitívne, Ïe mu v tom pomáhate, rezort dopra-vy by sa prioritne mal venovaÈ rozvojov˘m

aktivitám, ako je v˘stavba ciest, investíciedo Ïelezniãnej dopravy a podobne.

Na‰e pôsobenie na ministerstve nie je len oúsporách. Tento rok sa nám podarilo rozbehnúÈv˘stavbu 37 kilometrov diaºnic medzi Martinoma Pre‰ovom. Ide o úseky pri Levoãi, Pre‰ove aMartine. Pri ‰tvrtom úseku – v˘chodne od Le-voãe – sme tesne pred vyhlásením víÈaza súÈa-Ïe. Znovu v‰ak pripomeniem úspory, pretoÏe lenna t˘chto ‰tyroch úsekoch sa nám v porovnanís predraÏen˘mi PPP-projektmi podarilo u‰etriÈtakmer 700 miliónov eur, ão je vy‰e 20 miliárdslovensk˘ch korún. Bez úspor by sme z peÀa-zí, ktoré máme k dispozícii v eurofondoch a ‰tát-nom rozpoãte dokázali postaviÈ len tri diaºniã-né úseky D1 medzi Martinom a Pre‰ovom v roz-sahu zhruba 45 kilometrov. Vìaka úsporám do-káÏeme postaviÈ aÏ 75 kilometrov.

Z tohto pohºadu to nevychádza, Ïe za cenudvoch dokáÏete postaviÈ ‰tyri kilometre.

PretoÏe tie tri úseky, ktoré sme uÏ vysúÈaÏi-li, boli bez tunelov a na t˘ch ostatn˘ch je tune-lov neúrekom. Platí v‰ak, ão som povedal. Akporovnávame úseky rovnakej obÈaÏnosti a po-rovnávame ich s cenami, za ktoré ich chcela sta-vaÈ b˘valá vláda Roberta Fica, dokáÏeme v sú-ãasnosti za cenu dvoch postaviÈ ‰tyri kilometrediaºnic.

Koºko ºudí by mohlo získaÈ prácu na trochúsekoch D1, ktoré sa tento rok zaãali stavaÈ?

Kvalitné a férové súÈaÏe o diaºnice sú kºúãom,ktor˘ prispeje k zlep‰eniu kondície stavebníct-va. Sú kºúãom k tomu, aby ºudia mali viac prá-ce. Podºa doteraj‰ích odhadov víÈazn˘ch firiemby prácu na rozbehnut˘ch stavbách ãi uÏ pria-mo alebo cez subdodávateºov malo získaÈ viacako 4-tisíc ºudí. ëal‰ie stovky nájdu zamestna-nie v sluÏbách viaÏucich sa na túto v˘stavbu.Mám na mysli napríklad re‰tauraãné alebo uby-tovacie sluÏby.

Opozícia vás obviÀuje, Ïe za va‰e ceny posta-víte akurát tak bakelitové diaºnice.

To sú absolútne hlúposti. Zhotoviteº nemôÏepodliezÈ platné technické normy. Navy‰e, dote-raz vysúÈaÏené úseky budú stavaÈ tie isté firmyako ich mali stavaÈ v PPP-projektoch. Tí, ktorítieto pseudoargumenty pouÏívajú, len maskujúsvoju neschopnosÈ odpovedaÈ na dve podstatnéa dôleÏité otázky. Tá prvá znie: Kam mali ísÈ pe-niaze z predraÏen˘ch megalomansk˘ch PPP--projektov? Zopakujem, Ïe e‰te sme nevysúÈaÏi-li ani dve tretiny z rozsahu pôvodného prvéhobalíka a uÏ tu máme úspory za takmer 700 mi-liónov eur. Druhou je otázka, preão fal‰ovalianal˘zy o PPP-projektoch, keì tvrdili, Ïe sú takév˘hodné. Pripomeniem, Ïe nedávno bol b˘va-

Za cenu dvoch kilometrovdiaºnic staviame ‰tyri

Minister dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ján FIGEª, v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou hovorí nielen o ÈaÏkostiach, ale aj o pozitívnych

v˘sledkoch, ktoré rezort dopravy a v˘stavby dosiahol v uplynulom období.

l˘ zamestnanec ministerstva dopravy obvinen˘za podvody s anal˘zami. I‰lo o manipulácieanal˘z, ktoré slúÏili ako podklad pre rozhodo-vanie minulej vlády o tom, ãi sa stavaÈ diaºnicuD1 cez PPP alebo zo ‰tátneho rozpoãtu. Úrad-níci v˘razne skreslili anal˘zy v prospech PPP,a to o pol miliardy eur.

V súvislosti s cestami sa hovorí najmä o diaº-niciach a tieÏ ‰tvorprúdov˘ch r˘chlostn˘chcestách. Väã‰ina dopravy na Slovensku jev‰ak sústredená na cestách prvej triedy a tiesú vo veºmi zlom stave. Pohlo sa v tomto sme-re nieão?

Dlhodobo zdôrazÀujem, Ïe cesty I. triedymáme v katastrofálnom stave najmä preto, Ïe v

r˘ch máme vy‰e tritisíc kilometrov, v‰ak ne-staãí.

E‰te v˘znamnej‰ím z pohºadu jednotiek bymal byÈ budúci rok. Po úspe‰nom zvládnutí pr-vého projektu pripravujeme druhú vlnu obnovy.Kompletne sa má obnoviÈ takmer 600 km ciestI. triedy a niekoºko desiatok mostov. Dokopy tobude zhruba pätina v‰etk˘ch jednotiek. V ìal-‰ích rokoch by sa v nastúpenom trende malo po-kraãovaÈ.

Îeleznice ÈaÏí bremeno obrovského dlhu. Jeaj tu priestor na nové investície?

Je, najmä vìaka eurofondom. V uplynul˘chmesiacoch sme na slovenské trate nasadili de-saÈ nov˘ch vlakov˘ch jednotiek. V rámci pro-

na 160-kilometrovú r˘chlosÈ sa skráti celkov˘ãas cestovania na trase Bratislava – âadca aÏ opol hodiny. V súãasnosti sa pracuje na dôleÏi-t˘ch úsekoch tohto koridoru. V máji 2013 bymala byÈ sprejazdnená traÈ Nové Mesto nad Vá-hom – Zlatovce. Îelezniãná doprava potrebujesiln˘ stimul aby sme presvedãili ºudí, Ïe mázmysel presadnúÈ z auta do verejnej Ïelezniãnejdopravy. Tomu by v˘razne mali pomôcÈ práveinvestície, o ktor˘ch som hovoril.

Európska komisia pokraãuje vo skúmaní ne-transparentného m˘tneho tendra. Trvá to uÏniekoºko mesiacov. Nastal nejak˘ posun?

Elektronick˘ m˘tny systéme máme na Slo-vensku uÏ druh˘ rok. Predchádzal mu tender,ktor˘ doteraz právom vyvoláva mnohé otázky.Je to jedno z dediãstiev môjho predchodcu, kto-ré som sa snaÏil napraviÈ. A to tak na domácejúrovni – vo veci ceny, ako aj na európskej – voveci dodrÏania pravidiel verejného obstarávania.V spore e‰te nepadlo koneãné rozhodnutie. K˘msom v‰ak vo funkcii, urobím v‰etko preto, abysme zabránili ak˘mkoºvek sankciám voãi Slo-vensku. PovaÏujem to za veºmi dôleÏité, aby slo-venskí obãania nemuseli znovu platiÈ za m˘to,keì uÏ raz doplácali za drah˘ tender.

Ako rie‰ite zdeden˘ problém protiústavnéhozákona t˘kajúceho sa v˘stavby vybran˘chúsekov diaºnic?

Ministerstvo podporilo novelu zákona o jed-norazov˘ch mimoriadnych opatreniach v prípra-ve diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, ktor˘ má protiú-stavné prvky. My sme sa aktívne snaÏili nove-lu zdokonaliÈ, aby sa na jednej strane re‰pekto-vali práva vlastníkov pozemkov, a na druhej stra-ne, aby nebola ohrozená v˘stavba dôleÏit˘ch do-pravn˘ch tepien.

âo táto zmena prinesie? Hºadá sa spôsob, ako usporiadaÈ práva k po-

zemkom na diaºniciach, kde sa zaãala v˘stavbana základe protiústavn˘ch ustanovení. Rie‰enímmôÏu byÈ len jednorazové opatrenia zameranéna nadobudnutie vlastníckych práv k t˘mto po-zemkom spôsobom obdobn˘m vyvlastneniu. Apre budúcu v˘stavbu je odkaz nálezu Ústavné-ho súdu jasn˘. Stavby treba komplexne a vãaspripraviÈ a veºmi starostlivo hºadaÈ rovnováhumedzi verejn˘m záujmom a právami vlastníkovpozemkov tak, aby na prv˘ pohºad protichodnépoÏiadavky boli vyváÏené a re‰pektované naprospech vlastníkov a celej spoloãnosti.

minulosti sa pozornosÈ sústredila iba na diaºni-ce a r˘chlostné cesty. Roky tu ch˘bal serióznysystémov˘ prístup k jednotkám. Nám sa to po-darilo zmeniÈ. Tento rok v lete sme kompletneobnovili dokopy 100 kilometrov ciest prvej trie-dy. Toºko vynoven˘ch jednotiek v priebehu rokaSlovensko e‰te nezaÏilo. AÏ 70 percent z obno-ven˘ch úsekov je na v˘chodnom Slovensku,kde je najmenej diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest. Jeto jasn˘ dôkaz toho, Ïe o zniÏovaní rozdielovmedzi bohat‰ími a chudobnej‰ími regiónmi ne-hovoríme na kaÏdej druhej tlaãovke ako to ro-bila minulá vláda, ale preto aj nieão robíme.

Jeden rok na opravu ciest prvej triedy, kto-

jektu obnovy vozidlového parku ZSSK bude naSlovensko do roku 2013 dodan˘ch spolu 10kusov dvojpodlaÏn˘ch elektrick˘ch jednotiekpre prímestskú dopravu, 12 kusov dieselov˘chmotorov˘ch jednotiek pre medziregionálnu do-pravu a 10 dvojpodlaÏn˘ch súprav „push-pull“pre prímestskú dopravu. A ão sa t˘ka infra-‰truktúry, v októbri ministerstvo dopravy schvá-lilo na veºké projekty na Ïeleznici sumu presa-hujúcu 740 miliónov eur. Peniaze sú k dispozí-cii v Operaãnom programe Doprava. Z t˘chtoprostriedkov sa budú financovaÈ napríklad ìal-‰ie etapy rozsiahlej modernizácie koridoru natrase z Nového Mesta nad Váhom do Púchovav dæÏke 58,6 kilometra. Po rekon‰trukcii úseku

4

Slovenská tunelárska asociáciaSlovenská tunelárska asociácia je dobrovoºn˘m zdruÏením právnick˘ch a fyzick˘ch osôb s vymedzenou

odborno-záujmovou sférou pôsobnosti v odbore podzemného staviteºstva.Slovenská tunelárska asociácia podporuje aktivity v odbore podzemného staviteºstva so zameraním

na intenzívne a extenzívne vyuÏitie podzemn˘ch priestorov v príslu‰n˘ch oblastiach, ktor˘mi sú najmä:dopravná infra‰truktúra, vodné hospodárstvo, energetika, podzemné inÏinierske siete, podzemná urbánnainfra‰truktúra, ekologické stavby, podzemné skladovanie produktov a iné.

Slovenská tunelárska asociácia zastupuje záujmy odbornej verejnosti v podzemnom stavebníctveSlovenskej republiky v medzinárodnej mimovládnej organizácii International Tunnelling AssociationITA/AITES.

âlenmi Slovenskej tunelárskej asociácie sa môÏu staÈ fyzické a právnické osoby pôsobiace v SR, ktoré sa dobrovoºne rozhodnú spolupracovaÈ a napæÀaÈ jej ciele. V súãasnosti má Slovenská tunelárskaasociácia 52 ãlenov, najmä z radov zhotoviteºsk˘ch a projekãn˘ch firiem, investorsk˘ch organizácií,vedeck˘ch a vzdelávacích in‰titúcií.

V záujme rastu odbornej úrovne svojich ãlenov Slovenská tunelárska asociácia usporiadúva predná‰ky,semináre, konferencie, exkurzie, úãasÈ na v˘stavách, spracováva a vydáva odborné a informaãné publikácie.Slovenská tunelárska asociácia spoloãne s âeskou tunelárskou asociáciou vydáva odborn˘ ãasopis TUNEL.

Slovenská tunelárska asociácia, Jesenského 18, 010 37 Îilina, e-mail: ludmila.stanickova@doprastav.sk, www.sta-ita-aites.sk

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

Téma diaºnic zamestnáva takmer kaÏdúvládu. Vedú sa o nej ostré politické disku-sie. Inak to nie je ani v súãasnosti. Hor‰ieje, keì sa má hovoriÈ o tom, z ãoho sa v˘-stavba diaºnic zaplatí. Ako je pokryté finan-covanie na prv˘ pohºad veºmi ambiciózne-ho plánu v Programe pokraãovania prípra-vy a v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciestna roky 2011 – 2014?

Program na jednej strane priná‰a kontinui-tu v prioritách v˘stavby a na druhej strane zá-sadnú zmenu v prístupe k financovaniu diaº-nic. Najv˘znamnej‰ím zdrojom sú prostried-ky z fondov EÚ, a to nielen na aktuálne, aleaj na nasledujúce programové obdobie. Ide onajv˘hodnej‰ie zdroje na v˘stavbu diaºnic. ZBruselu ich dostávame vo forme grantu, tedazadarmo. Sú to nenávratné finanãné príspev-ky z rozpoãtu EÚ, ktoré v˘razne zniÏujú sku-toãné obstarávacie náklady nov˘ch diaºnic aciest pre obãanov Slovenska. Bolo by trestu-hodné nechaÈ tieto peniaze prepadnúÈ. To bysa stalo realitou, ak by sme pokraãovali vmegalomansk˘ch a predraÏen˘ch projektochverejno-súkromného partnerstva (PPP).

Koºko peÀazí je vyãlenen˘ch v Operaã-nom programe Doprava na cestnú infra-‰truktúru?

PribliÏne dve miliardy eur, z ãoho 85 % tvo-ria zdroje z eurofondov. Îiaº, do konca roka2010 sa z tejto sumy vyãerpalo iba 21,5 %. Napripravované projekty teda ostáva takmer 1,4miliardy eur. Väã‰inu tejto sumy pouÏijeme naprioritné úseky diaºnice D1 a tieÏ na dôleÏi-té stavby na cestách 1. triedy, ktoré sa zaãnúrealizovaÈ v tomto roku. Predpokladáme, Ïespustením projektov v tomto roku preukáÏeSlovensko schopnosÈ efektívne ãerpaÈ zdrojevyãlenené na diaºnice a pôvodne zdrÏanliv˘postoj EK k presunom peÀazí z in˘ch operaã-n˘ch programov na dopravu sa zmení.

A ão financovanie prostredníctvom pro-jektov verejno-súkromného partnerstva,teda PPP-projekty?

Nikdy sme nepovedali, Ïe s t˘mto zdrojomfinancovania nepoãítame. No s ich vyuÏitímsa v programe v˘stavby diaºnic uvaÏuje lenako s doplnkovou formou. PPP projekty sícelákajú moÏnosÈou stavaÈ bez potreby vyãleniÈokamÏite zdroje zo ‰tátneho rozpoãtu, lebosplátky za ne sa odkladajú aÏ na neskôr, len-Ïe v koneãnom dôsledku sú pre ‰tát tou naj-drah‰ou formou financovania. Len pripome-niem, Ïe PPP-projekty, tak ako boli nastave-né minulou vládou, boli obrovsk˘m rizikompre verejné financie. Budúce generácie za-dlÏovali aÏ do takej miery, Ïe sa mohli staÈspú‰Èacím mechanizmom takzvanej gréckejcesty, teda cesty k ‰tátnemu bankrotu. Vidí-me, ão sa dnes deje v Grécku, a nik z nás siasi neÏelá, aby sa nieão podobné odohrávaloaj u nás.

O diaºniciach sa na Slovensku veºa hovorí,no budovanie dopravnej infra‰truktúryv˘razne zaostávalo za dynamikou rozvojaekonomiky a rastom prepravn˘ch náro-kov. Dokedy bude pretrvávaÈ tak˘to stav?

Nesúlad medzi zámermi vo v˘stavbe diaº-nic a realitou je na Slovensku dlhodob˘mproblémom uÏ od roku 1990. Jednou z príãinje aj ignorácia ãasovej nároãnosti prípravy arealizácie diaºniãn˘ch projektov pri plánova-ní. Z toho potom vypl˘vajú nereálne oãaká-vania. Napríklad program v˘stavby diaºnic ar˘chlostn˘ch ciest na roky 2007 – 2010 pred-pokladal, Ïe za ‰tyri roky bude odovzdan˘chdo uÏívania 251 kilometrov, reálne bolo odo-vzdan˘ch iba 123 kilometrov diaºnic a r˘-chlostn˘ch ciest. E‰te hor‰ie to bolo so zaãí-naním nov˘ch stavieb. Poãítalo sa, Ïe sa za-

ãne stavaÈ 362 kilometrov, odovzdalo sa iba118 kilometrov.

S ãím poãíta aktuálny diaºniãn˘ program?Program pokraãovania prípravy a v˘stav-

by diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest na roky 2011– 2014 si kladie za cieº zabezpeãiÈ do roku2014 nad‰tandardné spojenie z Bratislavy doKo‰íc. Urãuje priority prípravy diaºnic a r˘-chlostn˘ch ciest na Slovensku a pomenúva fi-nanãné moÏnosti. Tento program, na rozdielod predchádzajúcich období, priná‰a reálny arozváÏny plán ako zabezpeãiÈ efektívne audrÏateºné tempo v˘stavby a rozvoja sietediaºnic. Ne‰li sme v Àom cestou uprednostÀo-vania úsekov, ktoré sa dajú postaviÈ r˘chlej-‰ie, ani cestou radikálneho skracovania dæÏkyv˘stavby, ako to poznáme z minul˘ch pred-volebn˘ch kampaní. Tento prístup vedie kneúmernému predraÏovaniu, niωej kvalite abezpeãnosti takto nar˘chlo dokonãovan˘chciest. Je to najlep‰í diaºniãn˘ program, ak˘Slovensko doteraz malo.

Aké sú priority tohto programu?Najvy‰‰ou prioritou, ako som uÏ povedal,

je budovanie diaºniãného spojenia Bratislavya Ko‰íc, teda dobudovanie ch˘bajúcich úse-kov diaºnice D1. Väã‰inu zo 75 kilometrovch˘bajúcich úsekov od Dubnej Skaly po Svi-niu je moÏné uviesÈ do prevádzky do koncaroku 2014, v‰etky do roku 2015. V programesa poãíta so zaãatím v˘stavby diaºniãnéhospojenia od Îiliny na Martin. Teda s tunelomVi‰Àové, ktor˘ sa má zaãaÈ stavaÈ v roku 2012a dokonãiÈ na prelome rokov 2016 a 2017.ëal‰ou prioritou je rozbehnutie väã‰iny ch˘-bajúcich úsekov diaºnice D3 zo Îiliny pohranicu s Poºskom. Rovnako aj s v˘stavbounajdôleÏitej‰ích úsekov r˘chlostnej cesty R7,ktorá je naplánovaná medzi Bratislavou a Lu-ãencom. Potom je tu diaºnica D4, teda tzv. nul-t˘ obchvat Bratislavy. R7 aj D4 by mali od-ºahãiÈ najviac preÈaÏené cesty v oblasti hlav-ného mesta.

V programe sa spomína aj r˘chlostná ces-ta R2.

Áno, plánujeme zaãaÈ aj v˘stavbu najpo-trebnej‰ích úsekov R2 medzi Zvolenom aKriváÀom v smere na Luãenec. Okrem toho,Ïe sa t˘m odºahãia obce od tranzitnej dopra-vy, úseky budú maÈ veºk˘ v˘znam pre zniÏo-vanie regionálnych rozdielov. PriblíÏia totiÏ

Pripravili sme najlep‰í

diaºniãn˘ program

Generálny riaditeº sekcie cestnej dopravy, pozemn˘ch komunikácií a investiãn˘ch projektov Milín KA≈U·âÁK v rozhovore s redaktorkou

Annou Komovou pribliÏuje prácu na v˘stavbe diaºnic na Slovensku.

5

6

kapacitnú cestnú infra‰truktúru k okresom snajvy‰‰ou nezamestnanosÈou na juhu stredné-ho Slovenska a zlep‰ia ich vyhliadky na prí-chod investorov.

Problematick˘m úsekom v prvom balíkuPPP, ako aj v aktuálnom programe, je úsekTurany – Hubová na diaºnici D1 za Marti-nom. V akej fáze je rie‰enie vplyvu stavbyna Ïivotné prostredie, pre ktoré Európskainvestiãná banka nechcela poskytnúÈ finan-cie na tento úsek v rámci projektu PPP?

Tzv. údoln˘ variant diaºnice s tunelmi Roj-kov a Havran v dæÏke 4,6 km má stavebné po-volenie od mája 2009. Mimovládne organizá-cie v‰ak spochybÀujú korektnosÈ posúdeniavplyvu stavby na územia Natura 2000. PretoEurópska komisia neodobrila financovaniePPP-projektu, zah⁄Àajúceho aj tento úsek. Natomto rozhodnutí stroskotalo finanãné uzat-vorenie celého 1. balíka PPP-projektu, v kto-rom boli aj úseky od Dubnej Skaly po Sviniupri Pre‰ove. Znamená to, Ïe ak by sme pokra-ãovali v tomto projekte, doteraz by sa medziMartinom a Pre‰ovom nestavalo. My smepritom medzi oboma sídlami rozbehli tentorok v˘stavbu uÏ 37 km.

âo sa nepáãi mimovládkam a ão nám vy-t˘ka Brusel a aké sú argumenty minister-stva dopravy v prípade úseku Turany –Hubová?

Problém je v tom, Ïe my sme pred vstupomdo EÚ, keì sa projekt posudzoval, e‰te nema-li Naturu 2000. Procedurálne sme teda ne-mohli podºa t˘chto podmienok postupovaÈ.Na‰e ministerstvo zaãalo preto k úseku Tura-ny – Hubová nov˘ dialóg s ministerstvom Ïi-votného prostredia, ochranármi a so starosta-mi dotknut˘ch obcí. Podºa nás bol vybran˘ apripraven˘ variant, z hºadiska dopravného,ekonomického a celospoloãenského v˘hod-nej‰í ako variant s dlh‰ími tunelmi, ktor˘ pre-sadzujú ochranári. Ten navy‰e neumoÏÀujepriame napojenie Oravy na D1 pri Kraºova-noch. Proti stavbe tunela hovorí aj rizikoohrozenia miestneho zdroja pitnej vody Te-pliãka. Do úvahy treba zobraÈ aj súãasnú ro-zostavanosÈ údolného variantu, kde sa po v˘-rube stromov a stiahnutí ornice aktivoval zo-sun svahov. Ministerstvo dopravy preto pro-stredníctvom Národnej diaºniãnej spoloãnos-ti robí doplÀujúce posúdenie skutkového sta-vu rozostavaného projektu a jeho vplyvu napredmety ochrany Natura 2000.

O ão ide pri tomto doplnkovom posudzo-vaní?

OpäÈ sa preverujú navrhnuté zmierÀujúce akompenzaãné opatrenia. V prípade potrebyodporuãíme aj nové, aby sa negatívny vplyvdiaºnice na okolie minimalizoval. Pri kladnomstanovisku bude moÏné pripraviÈ aktualizova-nú dokumentáciu na v˘ber zhotoviteºa stavby.

Kedy by sa mohla rozbehnúÈ v˘stavba úse-ku?

Predpokladáme zaãatie v˘stavby na jar2012, ão by umoÏnilo ãerpanie finanãn˘chprostriedkov z Operaãného programu Dopra-va na roky 2007 – 2013.

Vláda sa po dlh˘ch rokoch zaãala serióz-ne venovaÈ aj cestám prvej triedy, na kto-r˘ch je aÏ polovica v‰etkej dopravy na Slo-vensku. Koºko kilometrov plánujete obno-viÈ tento a budúci rok?

Ide o prv˘ projekt, v rámci ktorého bolo vpriebehu letn˘ch mesiacov na Slovenskukompletne obnoven˘ch 100 km ciest, sa ofi-ciálne naz˘va OdstraÀovanie nevyhovujú-cich parametrov na cestách I. triedy. Nejde vÀom len o povrch cesty, ale napríklad aj oúpravu oblúkov a zlep‰enie v‰etk˘ch technic-k˘ch prvkov ciest. Ministerstvo pripravujepo úspe‰nom zvládnutí prvého projektu dru-hú vlnu obnovy „jednotiek“. V nej sa poãítas kompletnou obnovou pribliÏne 570 kilo-metrov ciest I. triedy. ëal‰ím projektom je ob-nova viac ako 80 mostov na cestách I. triedy.Z druhej vlny obnovy je krátko pred podpi-som zmluvy medzi Slovenskou správou ciesta víÈazn˘m uchádzaãom balík takmer 150km ciest v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Vpriebehu nasledujúcich t˘ÏdÀov a mesiacovbudú nasledovaÈ ìal‰ie kraje.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

V oblasti Ïelezniãnej dopravy spolupracujeme s firmou BBR Mníchov, ktorej bezúdrÏbov˘ systém trolejového vedenia Re 200 patrí medzi najlep‰iena svete. Tento kon‰trukãn˘ systém umoÏÀuje dosahovaÈ r˘chlosÈ 200 km/h a viac.

Pri v˘stavbe diaºnic, mostov a tunelov máme od vzniku na‰ej spoloãnosti spoluprácu s Doprastavom a.s. a Strabagom s.r.o.V oblasti mestskej trolejbusovej a elektriãkovej dopravy spolupracujeme s firmami ESKO Praha a Elektroline Praha. Ich ‰piãkové komponenty

pre trakãné vedenia mestsk˘ch dráh zavádzame na Slovensku uÏ niekoºko rokov.S ìal‰ími renomovan˘mi firmami spolupracujeme v ostatn˘ch oblastiach na‰ej ãinnosti.

ELZA, ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s., ponúka komplexné zabezpeãenie v˘stavby a údrÏby elektrick˘ch silnoprúdov˘ch a slaboprúdov˘chzariadení prostredníctvom svojich od‰tepn˘ch závodov v Bratislave, Îiline a Ko‰iciach. Nበpracovn˘ tím tvoria b˘valí zamestnanci rôznych projek-tov˘ch, dodávateºsk˘ch, v˘skumn˘ch a v˘vojov˘ch organizácií, ktorí aktívne pô-sobili v oblasti prípravy a realizácie elektrick˘ch rozvodn˘ch zariadení a trakã-n˘ch vedení. V súãasnosti máme 180 kmeÀov˘ch zamestnancov.

ELZA, ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s. ponúka komplexné sluÏby naúseku prípravy a realizácie elektroin‰talaãn˘ch prác a priemyseln˘ch rozvodov,káblov˘ch a vzdu‰n˘ch vedení nízkeho a vysokého napätia, transformaãn˘cha spínacích staníc, meniarní, elektriãkov˘ch a trolejbusov˘ch tratí, Ïelezniãn˘chtrakãn˘ch vedení.

Na základe auditu TUV BAYERN SACHSEN od roku 1997 spoloãnosÈ ELZA,ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s., pouÏíva systém riadenia kvality, spæÀa-júci poÏiadavky medzinárodnej normy DIN EN ISO 9002.

Ing. Vladimír KOVÁâ, generálny riaditeº ELZA, ElektromontáÏny závod, a. s.Raãianska 162, 831 54 Bratislavae-mail: elzaba@elza.sk

ELZA, ElektromontáÏny závod Bratislava, akciová spoloãnosÈ bola zaloÏená zaãiatkom roku 1992 a hneì od svojho vzniku poloÏila dôraz na ‰piãkové

know-how, komplexnosÈ dodávok, kvalitné technologické a personálne zázemie.Tento prístup sa premietol do nadviazania úspe‰nej spolupráce s viacer˘mi

v˘znamn˘mi zahraniãn˘mi partnermi, v˘sledkom ãoho je sprístupnenie ‰piãkov˘ch technológií a systémov ná‰mu trhu.

7

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Ak˘ v˘znam má to, Ïe Národná diaºniãnáspoloãnosÈ pri vypisovaní verejn˘ch súÈaÏína ch˘bajúce úseky diaºnice D1 namiestozmluvn˘ch podmienok FIDIC – „ãervenákniha“ pre‰la na zmluvné podmienky FIDIC– „Ïltá kniha“? Ak˘ je medzi nimi rozdiel?

Hlavn˘ rozdiel je v tom, Ïe pri „ãervenej kni-he“ je za dokumentáciu na realizáciu stavby(DRS) a väã‰inu rizík s projektom spojen˘chzodpovedn˘ objednávateº. Pri „Ïltej knihe“ jeexistujúca dokumentácia pre stavebné povole-nie pre zhotoviteºa nezáväzná a DRS a väã‰inarizík prechádza na zhotoviteºa.

Predpokladám, Ïe Národnú diaºniãnú spo-loãnosÈ k uvedenej zmene viedli dva dôvody.Jednak je to snaha u‰etriÈ ãas, nakoºko pre niek-toré stavby neexistuje dokumentácia na ponu-ku v rozsahu DRS, resp. ak aj existuje, tak nievÏdy je aktuálna a jednak stratégia väã‰inu ri-zík spojen˘ch s realizáciou projektu preniesÈna stranu zhotoviteºa, resp. na stranu toho, ktoriziko môÏe riadiÈ. Ak postupuje verejn˘ obsta-rávateº podºa „Ïltej knihy“, zhotoviteº si doká-Ïe projekt prispôsobiÈ na jeho technologickévybavenie a moÏnosti. T˘m sa ponuky skúse-n˘ch a technologicky dobre vybaven˘ch zhoto-viteºov môÏu finanãne zlacniÈ. Potrebné je aleupozorniÈ na to, Ïe ak má zhotoviteº na seba pre-vziaÈ takmer v‰etky riziká súvisiace nielen sprojektom, ale aj s realizáciou diela, mal by sito zakomponovaÈ do svojej cenovej ponuky. Zporovnania jednotliv˘ch cien uchádzaãov vrámci ostatn˘ch verejn˘ch súÈaÏí (D1 Friãovce

– Svinia, resp. D1 Jánovce – Jablonov) je vidieÈ,Ïe napriek tomu, Ïe zhotoviteºovi sa pri „Ïltejknihe“ zuÏuje manévrovací priestor na dodatkyk zmluve, ponukové ceny sa dostali na absolút-ne dno.

Je moÏné, aby zhotoviteº pri tak˘ch nízkychcenách zachoval kvalitu diela?

V súÈaÏn˘ch podmienkach si verejn˘ obsta-rávateº vÏdy stanovuje technicko-kvalitatívnepoÏiadavky na dielo, ktoré musí zhotoviteºsplniÈ. Otázkou je, kto a ako to bude kontrolo-vaÈ. V minulosti som sa uÏ viackrát vyjadril vtom zmysle, Ïe ak uÏ si vyberiem lacn˘ produkt,ktor˘ a priori nemusí byÈ zl˘, veºmi dôleÏitá jejeho kontrola. To je základné pravidlo lacnej, alezároveÀ kvalitnej v˘roby. Ak je niekto ochotn˘mi dielo vyrobiÈ lacno, tak si musím zabezpe-ãiÈ niekoho, kto bude neustále kontrolovaÈ po-stup v˘roby, v na‰om prípade postup v˘stavbya jeho kvalitu. Ten koho si vyberiem by mal maÈbohaté skúsenosti s takouto kontrolou a nemalby byÈ prepojen˘ so zhotoviteºom, resp. s jehoprojektantom. Pri „Ïltej knihe“ je totiÏ úlohoustavebného dozoru nielen kontrolovaÈ, ale ajodsúhlasovaÈ projektovú dokumentáciu zhoto-viteºa. TakÏe vráÈme sa k odpovedi na va‰u otáz-ku. Pri dôslednej kontrole zo strany obstaráva-teºa a externého stavebného dozoru to moÏné je.Preto je dôleÏité, aby obstarávateº v rámci ve-rejnej súÈaÏe na v˘ber stavebného dozora pre-feroval uchádzaãov so skúsenosÈami s kontro-lou stavieb realizovan˘ch podºa zmluvn˘ch pod-mienok FIDIC – „Ïltá kniha“.

V súvislosti s prípravou úseku diaºnice D1Lietavská Lúãka – Vi‰Àové – Dubná Skala sado pozornosti opätovne dostáva tunel Vi‰-Àové. Ako zabrániÈ tomu, aby sa v budúcnos-ti aj o tuneli Vi‰Àové nerozprávalo s tak˘mde‰pektom ako o tuneli Branisko?

Jednotlivé na‰e spoloãnosti zo skupiny AM-BERG sa uÏ od roku 1998 takmer nepretrÏitespolupodieºajú na jeho príprave. Preto uvedomu-júc si nároãnosÈ takéhoto projektu by som rádzdôraznil, Ïe nesmierne dôleÏité bude vypraco-vanie optimálnych technick˘ch poÏiadaviek natunel zo strany Národnej diaºniãnej spoloãnos-ti, ktoré budú súãasÈou súÈaÏn˘ch podkladov anásledne dôsledná kontrola vybraného zhotovi-teºa, ãi uÏ vo fáze vypracovania DRS, aleboneskôr poãas samotnej realizácie tunela.

Jednoznaãne totiÏ platí, Ïe práve tunely pat-ria medzi stavby, kde sa dá najviac prerobiÈ a kdeje potrebné najpozornej‰ie stráÏiÈ investiãné ná-klady. S ohºadom na prípravu aj ìal‰ích diaºniã-

n˘ch úsekov, na ktor˘ch sa nachádzajú tunely(·ibenik, âebraÈ atì.) si preto dovolím vyjadriÈnázor, Ïe je jednoznaãne Ïiaduce, aby Národnádiaºniãná spoloãnosÈ pokraãovala v stratégii ex-terného nezávislého dozorovania. Neviem sitotiÏ predstaviÈ, Ïe napríklad pri stavbách s tu-nelom by bol obstarávateº schopn˘ si zabezpe-ãiÈ tím geotechnick˘ch dozorov, ktorí by robili24 hodín a 7 dní v t˘Ïdni, bez ohºadu na to, ãije sviatok alebo piatok s príslu‰n˘mi osvedãe-niami a skúsenosÈami. Práve citlivé a najmä ob-jektívne a nezávislé posúdenie eventuálnychzmien v geologick˘ch podmienkach je rozhodu-júcou úlohou stavebného dozoru. Ako predsta-viteºovi ‰vajãiarsko-slovenskej firmy mi nedánespomenúÈ, Ïe systém externého dozorovaniaveºk˘ch infra‰truktúrnych projektov, ako je na-príklad v˘stavba najdlh‰ieho tunela na svete,Gotthardského tunela, projektovaného a dozo-rovaného aj spoloãnosÈou AMBERG Enginee-ring AG dlhé roky úspe‰ne funguje práve vo·vajãiarsku. V̆ sledkom sú dôsledne ustráÏenéinvestiãné náklady a v tomto konkrétnom prí-pade skrátenie v˘stavby o 1 rok.

PomôÏe FIDIC – „Ïltá kniha“ pri v˘stavbe diaºnic?

AMBERG Engineering Slovakia, s.r.o., je ‰vajãiarsko-slovenská projektovo-inÏinierska a konzultaãná spoloãnosÈ,ktorá vznikla v roku 2003 a patrí do skupiny AMBERG. Od zaãiatku sa ‰pecializuje najmä na projektovanie

a dozorovanie dopravn˘ch, ale aj vodohospodárskych stavieb. Na otázky spojené s postupmi pri vypisovaníverejn˘ch súÈaÏí na v˘stavbu ch˘bajúcich úsekov diaºnice D1 odpovedá Ing. Martin BAKO·, PhD.,

konateº a generálny riaditeº AMBERG Engineering Slovakia, s.r.o.

Prerazenie tunela Gotthard.

Razenie tunela Sitina.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

8

Ako po vy‰e roku hodnotíte ozdravn˘ pro-ces na Ïelezniciach? Bolo potrebné ho vô-bec rozbiehaÈ?

O tom vôbec niet poch˘b. Situácia, v akejsa nachádzali Ïelezniãné firmy minul˘ rokbola natoºko negatívna, Ïe im hrozil bankrot.NebyÈ reformy, s ktorou sme zaãali vná‰aÈ po-riadok do zmätku, ão na Ïelezniciach pano-val, minimálne o Cargu by uÏ v súãasnosti ne-rozhodovalo predstavenstvo, ale konkurzn˘správca. Vìaka ozdravn˘m krokom, ktorépodniklo ministerstvo dopravy spolu s vede-ním Carga, je situácia vo firme stabilizovaná.Chcem v‰ak zdôrazniÈ, Ïe nie úplne vyrie‰e-ná. Podobne je to aj v prípade správcu Ïelez-niãnej infra‰truktúry a prevádzkovateºa osob-nej dopravy.

V prípade Carga sa uÏ dokonca hovorí ozisku.

Ozdravovanie slovensk˘ch Ïelezníc uÏ pri-ná‰a hmatateºné v˘sledky. Îelezniãn˘ pre-pravca Cargo Slovakia sa v októbri prv˘krátod roku 2008 dostal do zisku, a to nie len pre-vádzkového. Po prv˘ch desiatich mesiacochtohto roka sa spoloãnosÈ ocitla v pluse takmer1,2 milióna eur. E‰te pred rokom pritom fir-me hrozil bankrot a ãelila neúmerne sa zvy-‰ujúcemu dlhu. Aj vìaka tomuto v˘voju rok2011 firma uzavrie s men‰ou stratou oprotiplánu. Plán bol 29 miliónov eur, skutoãnosÈbude niekde okolo 10 miliónov eur. Pritom vrokoch 2009 a 2010 bola strata vy‰e 120 mi-

liónov. Pozitívne hospodárske v˘sledky pri-‰li aj preto, Ïe po zmene vedenia v minulomroku firma zaãala viac ‰etriÈ, objednávaÈ si me-nej extern˘ch sluÏieb a vo väã‰om vyuÏívaÈvlastné kapacity. Vìaka tomu sa za rok poda-rilo zníÏiÈ náklady firmy o 40 miliónov eur,ão je pribliÏne 1,2 miliardy korún. Na porov-nanie, táto suma vystaãí na päÈ platov prev‰etk˘ch zamestnancov a e‰te zostane aj nafiremné odvody za zamestnancov.

Ozdravn˘ proces je v‰ak len na zaãiatku.Áno, v Cargu musí ísÈ o komplexné ozdra-

venie a ur˘chlen˘ vstup strategického inves-tora. Chceme podporovaÈ liberalizáciu aj v ob-lasti nákladnej dopravy. UÏ teraz je vidieÈ, Ïemalí dopravcovia aj na Ïelezniciach dokáÏubyÈ konkurencieschopní a ich podiel na cel-kovej preprave rastie.

Na investície v‰ak v Ïelezniãnej doprave ne-zostáva veºa peÀazí. Situáciu v‰ak zachra-Àujú eurofondy. Najmä na rekon‰trukciutratí a obnovu technickej infra‰truktúrydostávame veºké objemy prostriedkov, kto-ré by si tento ‰tát z vlastn˘ch zdrojov ne-mohol dovoliÈ. Bez dôleÏit˘ch rozhodnutí‰tátu v oblasti Ïelezniãnej dopravy sa v‰aktieto investície môÏe minúÈ úãinkom. Do-zrel ãas?

Aj vìaka na‰im pádnym argumentom a po-chopeniu ministerstva financií dostanú Ïe-leznice na roky 2012 aÏ 2014 pomerne slu‰-né prostriedky na rozvoj. Podmienkou je hos-podárnosÈ, utváranie predpokladov pre úspo-ry vo v‰etk˘ch smeroch nie dominantne‰krtmi, ale zodpovednej‰ím správaním sav‰etk˘ch, ktorí za prevádzku i ìal‰í rozvoj Ïe-lezniãného systému na Slovensku zodpove-dajú. Princípy tejto zmeny obsahuje Programrevitalizácie Ïelezniãn˘ch spoloãností, ktor˘vláda schválila tento rok v marci.

O ão sa revitalizaãn˘ program opiera?Má dve základné my‰lienky. Tou prvou je

nevyhnutnosÈ identifikovaÈ miesto Ïelezniã-nej dopravy v dopravnom systéme krajiny, ke-ìÏe dnes tento segment – i napriek svojím mo-hutn˘m kapacitn˘m moÏnostiam – hrá nedô-stojnú úlohu komplementárneho elementu,voziaceho len to, ão cestná doprava nestíhaalebo nedokáÏe. Identifikovanú rolu musímepotom nielen v‰etk˘mi dostupn˘mi prostried-kami presadiÈ, ale aj na Ïiaducej úrovni dôstoj-ne naplniÈ.

âo je t˘m druh˘m pilierom revitalizácie?Druhou je dôsledné odmietnutie doteraj‰ie-

Generálny riaditeº Sekcie Ïelezniãnej dopravy a dráh MDVRR SR Jifií KUBÁâEK sa v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér vyjadruje k súãasnej situácii v oblasti Ïelezníc

na Slovensku. Pripravila redaktorka Anna Komová.

·tát musí urobiÈ dôleÏité rozhodnutia

9

ho Ïivota na dlh, a to ako zo strany ‰tátu, taki zo strany Ïelezniãn˘ch firiem – v prípade ‰tá-tu to znamená korektné doplatenie v‰etk˘chdlÏn˘ch ãiastok za Ïelezniãné sluÏby v minu-losti – pripravovan˘ rozpoãet s tak˘m opat-rením ráta – na strane Ïelezniãn˘ch podnikovsi to vyÏiada nielen dôslednú úspornosÈ nakaÏdom jednom kroku vo v‰etk˘ch prevá-dzkov˘ch oblastiach, ale aj absolútnu uváÏ-livosÈ pri kaÏdom rozvojovom zámere. Prv˘mkrokom musia byÈ r˘chle sanaãné opatrenia,najmä odstránenie následkov chybného roz-delenia majetku medzi Ïelezniãné spoloãnos-ti pri delení v roku 2001 a najmä v roku 2005.

Aké zmeny môÏeme oãakávaÈ v osobnejÏelezniãnej doprave?

Základnou úlohou je dosiahnuÈ stav, aby Ïe-leznice zabezpeãovali osobnú prepravu v‰a-de tam, kde má v‰etky predpoklady byÈ nos-nou. Autobusy by v takom prípade mali maÈlen doplnkovú funkciu.

Toto smerovanie má svoju logiku. Je tuv‰ak aj cel˘ rad faktorov, ktoré budú tútostratégiu brzdiÈ.

Strategické opatrenia znamenajú predo-v‰etk˘m znovuzamestnanie Ïeleznice uplat-nením racionálnej dopravnej politiky; ide naj-mä o reformu cestovného poriadku vlakovosobnej dopravy, ìalej v˘ber tratí, ktoré do-káÏu plnohodnotne vykonávaÈ osobnú do-pravnú obsluhu vo svojej oblasti. A napokonzavedenie taktového cestovného poriadku nanich. Na základe t˘chto rozhodnutí by moh-lo prísÈ k v˘znamnej racionalizácii vyuÏitiapotenciálu Ïelezniãného dopravcu a vidíme tuveºké moÏnosti úspor nákladov.

VáÏnym konkurentom je v‰ak autobusovádoprava.

Koneãné rie‰enie by mal ponúknuÈ zákono verejnej doprave, ktor˘ by normou skoor-dinoval autobusovú a Ïelezniãnú dopravu aupravil vzÈahy v‰etk˘ch zainteresovan˘ch.Kºúãov˘mi partnermi ‰tátu sú tu vy‰‰ie územ-né celky, hoci zastávame názor, Ïe VÚC niesú zatiaº pripravené prevziaÈ na seba celé bre-meno regionálnej dopravy.

Máte uÏ predstavu ako obmedziÈ právasúkromn˘ch autodopravcov, aby ste chrá-nili spoloãensk˘ záujem utváraÈ predpokla-dy pre dominantn˘ rozvoj Ïelezniãnej do-pravy?

Liberalizácia vyrovná disproporcie v ponu-ke, ‰tát v‰ak má moÏnosÈ vstupovaÈ do pro-cesov v‰ade tam, kde ide o ‰tátom dotovanúdopravu. Îe to ide, ukazujú najmä skúsenos-ti z âeskej republiky.

Typickou ukáÏkou, ako aj zdanlivo jedno-duché veci dokáÏu byÈ zloÏité, sú doteraj-‰ie pokusy o utvorenie funkãného systémuintegrovanej prímestskej dopravy pre Bra-tislavu.

Nechcem predbiehaÈ udalosti, ale v‰etko jena‰tartované tak, aby sme minimálne v Bra-tislave do roka spustili integrovan˘ systémprímestskej dopravy spojením úsilia autobu-sov˘ch prepravcov, Ïelezníc a bratislavskejmestskej hromadnej dopravy. Po t˘ch rokochuÏ nie je priestor pre akademické di‰puty,nastal ãas ráznych rozhodnutí v tejto otázke.

ªudia si v‰ímajú postupnú, predsa v‰akoãividnú modernizáciu Ïelezniãn˘ch tratí,staniãn˘ch budov i vozového parku. Penia-

ze z eurofondov umoÏÀujú pokraãovaÈ natejto ceste. Pribúdajú aj nové vlakové sú-pravy. Aká je va‰a osobná vízia v oblasticieºov osobnej dopravy?

Modernizácia sa rozbehla predov‰etk˘mna základe finanãnej pomoci z EÚ a rie‰i lentie najvypuklej‰ie problémy. My v‰ak zodpo-vedáme za celú Ïelezniãnú dopravu a musí-me pritom re‰pektovaÈ moÏnosti ‰tátneho roz-poãtu. Ak teda nemáme dostatok prostriedkovna rozsiahlej‰ie v˘meny jestvujúcich Ïelezniã-n˘ch zariadení, musíme si urobiÈ dôkladnú in-ventúru toho, ão máme a zodpovedne zváÏiÈ,ão z toho nevyhnutne potrebujeme. KeìÏe –podºa prieskumov – slovenskí cestujúci sadlhodobo sÈaÏujú predov‰etk˘m na nedosta-toãnú ãistotu vlakov a zanedbané stanice, sú-stredíme sa na rie‰enie tohto vleklého problé-mu renováciou e‰te pouÏiteºn˘ch vozÀov tak,aby zodpovedali aktuálnym predstavám o ci-vilizovanej doprave – prinajmen‰om t˘m, Ïesa na nich obnovia opotrebované obklady a in-teriérové zariadenia, okná a toalety, urobí sapovrchová úprava. Tomu sa potom celkomv˘stiÏne hovorí „humanizácia“. Náklady natieto úpravy sú relatívne nízke a veríme, Ïetakto moÏno pomerne r˘chlo „inovovaÈ“ v˘-znamnej‰iu ãasÈ vozÀového parku. V prípadestaníc povaÏujeme za uÏitoãné urãiÈ isté zá-kladné ‰tandardy a potom ich postupne – tak,ako dovolia dostupné zdroje – t˘mto ‰tandar-dom prispôsobovaÈ. KeìÏe prakticky vo v‰et-k˘ch Ïelezniãn˘ch staniciach je dnes mnohonevyuÏit˘ch priestorov, zam˘‰ºame sa aj nadmoÏnosÈou spolupráce Ïelezníc s obcami amestami, alebo i in˘mi záujmov˘mi subjekt-mi pri hºadaní moÏností nového vyuÏitia je-stvujúcich objektov.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

SPOLOâNOSË ÎELEZNIâNÉ STAVBY, A.S. KO·ICE

ZABEZPEâUJE TIETO âINNOSTI:

1. V˘stavba, rekon‰trukcia a oprava Ïelezniãn˘ch tratí, v˘hybiek, v˘-hybkov˘ch rozvetvení vrátane modernizácie vysokor˘chlostn˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov

2. V˘stavba, rekon‰trukcia Ïelezobetónov˘ch mostov, priepustov,oporn˘ch a zárubn˘ch múrov, nástupí‰È, rámp a Ïelezniãn˘ch prejazdov v‰etk˘ch typov

3. V˘stavba a oprava ciest, spevnen˘ch plôch, chodníkov a pe‰ích zón4. Zriaìovanie sanaãn˘ch vrstiev podvalového podloÏia klasicky

i metódou obracania vrstiev a budovanie odvodÀovacích systémov5. Budovanie bezstykovej koºaje, zváranie v˘hybiek termitom

a odporov˘m spôsobom6. Nede‰truktívne skú‰anie dráhov˘ch, oceºov˘ch, mostov˘ch

kon‰trukcií, kon‰trukcií podobn˘ch mostom, koºajníc a dráhov˘chvozidiel ultrazvukovou metódou

7. Zakladanie stavieb, sanácia Ïelezniãn˘ch objektov a zemného telesa pilotovacími a kotviacimi spôsobmi

8. Opravné práce na Ïelezniãnom spodku a zvr‰ku, opravygeometrickej polohy koºaje, ãistenie koºajového lôÏka,regenerácia jazykov a srdcoviek na v˘hybkách, montáÏ, demontáÏ a regenerácia koºajov˘ch polí

9. Pozemné stavby

Îelezniãné stavby, a.s. Ko‰iceJuÏná trieda 66, 040 01 Ko‰icetel., fax: 00421 / 55 / 6118821, 6118842e-mail: sekretariat@zeleznicnestavby.sk, www.zeleznicnestavby.sk

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

10

Pri formulovaní zámeru a opatrení programu re-vitalizácie bol v˘chodiskom súãasn˘ nelichotiv˘stav v‰etk˘ch „‰tátnych“ Ïelezniãn˘ch spoloãnos-tí. Îelezniãná doprava sa dostala aÏ na druhú ko-ºaj a v˘razne sa uprednostÀovala ekologicky me-nej efektívna cestná doprava, ãi uÏ hromadná ale-bo individuálna, osobná alebo nákladná. KeìÏe zá-merom EÚ a aj SR je, aby bola Ïelezniãná dopra-va chápaná ako nosn˘, hromadn˘ a ekologick˘ spô-sob dopravy, bolo potrebné ako prvé pristúpiÈ kanalyzovaniu súãasného stavu a nastaveniu systé-mov˘ch opatrení pre rozvoj Ïelezniãnej dopravy.

,,Cieºom schváleného programu bolo zabezpe-ãiÈ stabilitu v Ïelezniãnom sektore SR, ãi uÏ postránke prevádzkovej a technickej, ale aj ekonomic-kej, a to plnením opatrení vypl˘vajúcich zo schvá-leného programu pre Ïelezniãné spoloãnosti, ale ajplnením opatrení zo strany ‰tátu, ktoré boli progra-mom revitalizácie definované. Pritom navrhova-né opatrenia predstavujú najzásadnej‰iu reformuÏelezníc za posledné obdobie,“ uviedol generálnyriaditeº ÎSR Ing. Vladimír ªupták.

Vo vzÈahu k ÎSR definuje program revitalizá-cie opatrenia, ktor˘ch realizácia by mala viesÈ kzv˘‰eniu trÏieb a cash flow. Medzi takéto opatre-nia patrí otvorenie infra‰truktúry ÎSR modern˘mtrakãn˘m vozidlám, dôraznej‰ie vymáhanie ne-doplatkov za pouÏitie Ïelezniãnej infra‰truktúry vsúlade s uzatvoren˘mi zmluvami o prístupe naÏelezniãnú infra‰truktúru s dopravcami, presunu-tie ãasti investícií do modernizácie jestvujúcich Ïe-lezniãn˘ch staníc a do budovania nov˘ch Ïelezniã-n˘ch zastávok.

Program revitalizácie definuje tieÏ koncepãnéstrategické opatrenia aj vo vzÈahu k ÎSR, zamera-né v prvom rade na zniÏovanie nákladovosti ma-naÏéra infra‰truktúry, napr. pri obstarávaní tovarova sluÏieb, sluÏieb z externého prostredia a moÏnos-Èou ich interného vykonávania, racionalizovaním

organizaãnej ‰truktúry a optimalizáciou zames-tnanosti na ÎSR. ZároveÀ definuje potenciálnerozvojové opatrenia vo vzÈahu k optimalizácii ãin-ností vnútorn˘ch organizaãn˘ch jednotiek a posky-tovanie ich produktov pre potreby hlavnej ãinnos-ti, opatrenia vo vzÈahu k reinÏinieringu procesovITC alebo opatrenia vo vzÈahu k novému prístupuk ponuke sluÏieb posunu a technickej kancelárie.

Jednotlivé opatrenia vypl˘vajúce z Programu re-vitalizácie Ïelezniãn˘ch spoloãností boli imple-mentované do interného prostredia ÎSR, na jednejstrane prostredníctvom Stratégie ÎSR, na druhejstrane prostredníctvom Programu úspor a optima-lizácie ÎSR – súbor iniciatív, ktor˘ch realizáciabola a je potrebná pre dosiahnutie zníÏenia nákla-dov, ãi uÏ formou priamych alebo nepriamych ná-kladov, do konca roka 2013.

V rámci ÎSR boli prijaté okamÏité, ale aj dlho-dobé oparenia. OkamÏité spoãívali v racionalizá-cii vnútorn˘ch procesov v spoloãnosti, kde poten-ciálne úspory v˘davkov je moÏné dosiahnuÈ v ob-lasti verejného obstarávania, prehodnotením exi-stujúcich extern˘ch dodávok a outsourcingov, re-dukciou osobn˘ch nákladov predov‰etk˘m v ria-dení a správe spoloãnosti a v prevádzkovej sférev nadväznosti na konkrétne racionalizaãné opatre-nia, ale aj revíziou investiãn˘ch programov. OkremokamÏit˘ch opatrení definuje program revitalizá-cie koncepãné strategické opatrenia pre stabilizá-ciu Ïelezniãného sektora, kde podstatou a základ-n˘m princípom stabilizácie Ïelezniãného sektorav budúcnosti je pouÏitie v‰etk˘ch dostupn˘ch mo-tivaãn˘ch nástrojov na presun v˘konov z cestnejdopravy na dopravu Ïelezniãnú.

,,Revitalizácia brala do úvahy, aby prijaté rie‰e-nia neohrozili stabilitu Ïelezniãnej dopravy a dráh.V‰etky opatrenia boli uplatÀované v zmysle zása-dy, Ïe redukcia rozsahu Ïelezniãnej siete - zasta-venie prevádzky a ukonãenie údrÏby sa deje len nat˘ch tratiach, kde je aj bez zloÏit˘ch anal˘z jasné,Ïe sú to spojenia s nulov˘mi alebo dlhodobo níz-kymi v˘konmi v osobnej i nákladnej doprave, kto-ré zjavne nemajú rozvojov˘ potenciál a ktor˘chzru‰enie nenaru‰í organick˘ charakter Ïelezniãnejsiete,“ objasnil generálny riaditeº ÎSR Ing. Vladi-mír ªupták.

Za uplynul˘ rok v zmysle vy‰‰ie uvedeného ÎSRteda pre‰li v˘razn˘mi zmenami ão sa t˘ka organi-

zaãnej ‰truktúry, kompetencií, ako aj prehodnoteniasystému fungovaní najdiskutovanej‰ích oblastí –tepelného hospodárstva, koºajov˘ch a cestn˘ch mo-torov˘ch vozidiel, informaãn˘ch technológií, náku-pu tovarov a sluÏieb, hospodárenia s majetkom.

Projekt revitalizácie Ïelezniãného sektora zah⁄Àav rámci rie‰enia nákladov˘ch oblastí aj oblasÈosobn˘ch nákladov, ktorá úzko súvisí s rie‰enímzamestnanosti. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutnédosiahnuÈ úsporu aj zniÏovaním poãtu zamestnan-cov. Cel˘ proces zniÏovania zamestnancov zaãaluÏ v decembri 2010 a bude pokraãovaÈ aÏ do roku2012. Rozdiel medzi evidenãn˘m poãtom zamest-nancov k 30. 11. 2010 a k 30. 11. 2011 je 1945. Jeto v˘znamné ãíslo, keìÏe prepú‰Èanie je vÏdy ne-populárne opatrenie, av‰ak v podmienkach ÎSR sazniÏovanie poãtu miest podarilo zrealizovaÈ vcel-ku pokojne a v drvivej väã‰ine po vzájomnej do-hode s dotknut˘mi zamestnancami.

Náklady za 1. – 10. 2011 sú oproti plánu v˘-znamne niωie, z toho napr.: • spotreba materiálu a surovín o 10,4 mil. €,• spotreba energií na trakãnej elektrickej energii

o 7,9 mil. €, na netrakãnej elektrickej energii o2,6 mil. €,

• opravy a udrÏiavanie o 10,9 mil. €, • nákup sluÏieb o 13,9 mil. € (poradenstvo, upra-

tovanie a ãistenie, ‰túdie a posudky, v˘konystrojov, defektoskopia, sluÏby pre tepelnotech-nické zariadenia, zne‰kodÀovanie odpado, tele-komunikaãné sluÏby)

• osobné náklady o 9,4 mil. € (proces optimali-zácie zamestnanosti)

Rok 2011 – rok zaãiatkurevitalizácie ÎSR

Rok prísneho racionalizaãného reÏimu, zásadn˘ch rozhodnutí a úsporn˘ch opatrení, rokv znamení v˘razného ‰etrenia vo v‰etk˘ch oblastiach nákladov vrátane personálnych nákladov. A to v‰etko

s cieºom ozdraviÈ a racionalizovaÈ najväã‰iu slovenskú firmu – Îeleznice Slovenskej republiky, urobiÈ zo ÏeleznícSR firmu, ktorá poskytuje Ïelezniãnú ‰truktúru na ‰tandardnej úrovni, má prehºadné finanãné toky,

transparentné obstarávanie a udrÏuje Ïeleznicu na poÏadovanej úrovni, konkurencieschopnej s in˘mi druhmidopravy. Tak by sa dal zhrnúÈ rok 2011 v najväã‰ej slovenskej firme, ktorá v roku 2011 fungovala v línii v marci

schváleného programu revitalizácie Ïelezniãn˘ch spoloãností.

Úspory ÎSR za desaÈ mesiacov roku 2011 (Plnenie k 31. 10. 2011):

UKAZOVATEª 1. – 10. 2011 1. – 10. 2011 Rozdiel(v tis. €) plán skutoãnosÈ skut. – plán

Náklady spolu 461 231 413 724 – 47 507

ŽELEZNICESLOVENSKEJREPUBLIKY

11

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

„Vlaky sú súãasÈou projektu obnovy parkukoºajov˘ch vozidiel, ktor˘ je ÈaÏiskovo financo-van˘ z eurofondov cez Operaãn˘ program Do-prava. Do dvoch rokov ich bude po sloven-sk˘ch koºajach jazdiÈ tridsaÈdva,“ vysvetºujePavel Kravec, predseda predstavenstva a gene-rálny riaditeº ZSSK. Budúci rok pribudne devät-násÈ vlakov a zvy‰ok v roku 2013. Aj keì je tov porovnaní s ostatn˘mi vozidlami ZSSK lenkvapka v mori, asi dve percentná vozového par-ku, dokáÏu v‰ak prepraviÈ aÏ pätinu v‰etk˘ch ce-stujúcich. Dôvodom je, Ïe elektrické i push-pull vlaky sú poschodové a odvezú od ‰esÈsto aÏdo vy‰e sedemsto cestujúcich naraz. V‰etky do-stali Ïenské mená a boli slávnostne uvedené doprevádzky a poÏehnané. Jazdia na prímestsk˘cha regionálnych tratiach. Zatiaº v okolí Îiliny, Ko-‰íc, Nov˘ch Zámkov, Kútov, Bratislavy, Humen-ného i Popradu, no postupne sa dostanú aj doostatn˘ch miest Slovenska.

IMPULZ PRI·IEL Z EUROFONDOVObnova vozového parku ZSSK z eurofondov

sa zaãala podpisom zmluvy o nenávratnej fi-nanãnej pomoci e‰te v lete roku 2009 a o rok ne-skôr bol projekt schválen˘. Jeho celkové nákla-dy sú takmer 232 miliónov eur, z ãoho päÈ per-cent spolufinancuje Ïelezniãná spoloãnosÈ a nazvy‰ku rovn˘m dielom participuje EÚ a ‰tátnyrozpoãet. Slovensko za tieto peniaze získa poprv˘ raz od svojho vzniku moderné vlaky zod-povedajúce európskemu ‰tandardu osobnej Ïe-lezniãnej dopravy, ktorá bola viac ako dvadsaÈrokov dlhodobo zanedbávaná, ão sa podpísalopod vysok˘ priemern˘ vek a opotrebovanie ko-ºajov˘ch vozidiel. „Vìaka eurofondom pribúda-jú na slovenské trate nové vlaky. Îelezniãná do-prava potrebuje siln˘ stimul, aby sme presved-ãili ºudí, Ïe má zmysel prejsÈ z dopravy automna verejnú Ïelezniãnú dopravu. Verím, Ïe ich na-sadenie zv˘‰i bezpeãnosÈ osobnej prepravy, a

t˘m prispeje k celkovému posunu kvality slu-Ïieb,“ uviedol na jednej zo slávnostn˘ch prezen-tácii prv˘ podpredseda vlády a minister dopra-vy Ján Figeº.

ÚPLNOU NOVINKOU JE PUSH-PULLS RU·≈OM

Nové vlaky sú pohodlnej‰ie a r˘chlej‰ie, vy-bavené sú modern˘mi technológiami, sú ústre-tové voãi imobiln˘m obãanom vìaka nástupn˘mplo‰inám a bezpeãnosÈ v nich stráÏia kamerovésystémy. Cestujúcich príjemne prekvapí veºko-rys˘ osobn˘ a batoÏinov˘ priestor. KaÏdé po-hodlné dvojsedadlo má zásuvku, úãinné kúre-nie ãi klimatizácia sú samozrejmosÈou. Vlaky súkomfortné i pre vlakov˘ personál a ru‰Àovodi-ãov, ktor˘ch pracovisko je ergonomické. K po-hodliu cestujúcich i personálu prispieva aj níz-ka úroveÀ vnútorného hluku. Elektrické po-schodové vlaky a súpravy push-pull sú na slo-vensk˘ch tratiach úplnou novinkou. Skladajú saz ru‰Àa, dvoch vloÏen˘ch vozÀov a z riadiace-ho vozÀa, priãom ich v˘hodou je, Ïe v obrato-vej stanici netreba s ru‰nom obiehaÈ súpravu, aleopaãn˘m smerom je súprava ovládaná z ria-diaceho vozÀa. Vyrába ich ãeská spoloãnosÈ·koda Vagónka Ostrava a dieselové vlaky zasadomáci producent ÎOS Vrútky. ëal‰ou novin-kou sú dva trojsystémové elektrické ru‰ne radu381 z proveniencie spoloãnosti ·koda Transpor-tation PlzeÀ. Ide o prvé nové Ïelezniãné vozid-lá po osemnástich rokoch, ktoré nakúpila Ïelez-niãná spoloãnosÈ pre osobnú dopravu. Podºaodborníkov je to lokomotíva svetov˘ch parame-trov s vysok˘m v˘konom a maximálnou r˘-chlosÈou jazdy 200 kilometrov za hodinu.

FAKTY O NOV¯CH VLAKOV¯CHSÚPRAVÁCH A RU·≈OCHElektrická poschodová jednotka (EPJ)radu 671

– kapacita 640 cestujúcich – maximálna r˘chlosÈ 160 km/h – nasadenie: Trenãiansky, Îilinsk˘, Pre‰ovsk˘

a Ko‰ick˘ kraj – cena súpravy: 9,62 mil. eur, poãet 10Poschodová jednotka typu push-pull (PP)– kapacita 714 cestujúcich – maximálna r˘chlosÈ 160 km/h – nasadenie: Trnavsky, Nitriansky, Bratislavsk˘

kraj – cena súpravy: 7,43 mil. eur, poãet 10Dieselové motorové jednotky(DMJ)série 861– kapacita 317 miest – maximálna r˘chlosÈ 140 km/h – nasadenie: Pre‰ovsk˘, Ko‰ick˘, Nitriansky,

Trenãiansky a Trnavsk˘ kraj – cena súpravy: 4,7 mil. eur, poãet 12Ru‰eÀ 381– pouÏitie na troch trakãn˘ch napájacích systé-

moch – maximálna r˘chlosÈ 200 km/hod. – maximálny v˘kon pre trakciu 6 400 kW– zabudované ETCS – vlakov˘ zabezpeãovaã na pouÏitie v ÎSR,

âD, MÁV, OeBB– moÏnosÈ ovládania súprav push-pull– cena: 4,2 mil. eur, poãet 2

Kde a kedy boli uvedené do prevádzky12. 12. 2010 – Katarína – EPJ (Îilina – Trenãín ) 21. 03. 2011 – Lucia – EPJ (Trenãín – Nové Mesto nad Váhom) 26. 08. 2011 – Terézia – EPJ (Nové mesto n/V – âierna n/T) 09. 09. 2011 – AlÏbeta – EPJ (Îilina – Pre‰ov – Ko‰ice) 16. 09. 2011 – Zuzana – PP(Nové Zámky – Bratislava – Kúty) 27. 10. 2011 – Helena, Marta – PP(Bratislava – Nové Mesto nad Váhom a späÈ), 21. 11. 2011 – Anna a Îofia – EPJ (Nové Mesto n/V – âierna n/T) 28. 11. 2011 – Mária a Eva – DMJ (Humenné – Snina – Ko‰ice – Pre‰ov) 8. 12. 2011 - Michal – ru‰eÀ radu 381

Alexander BUZINKAY,riaditeº odboru komunikácie ZSSK

Farbami zmeny sú ãervená a bielaOsobná Ïelezniãná doprava nastúpila cestu obnovy

Slovensko má po rokoch nové vlaky. ·tátny dopravca, Îelezniãná spoloãnosÈ Slovensko, a. s., (ZSSK), zaãal jazdiÈ postupne poãas roka s jedenástimi modern˘mi

súpravami. Sú medzi nimi elektrické, tlaãené – Èahané (push-pull) i dieselovéjednotky, ku ktor˘m v decembri pribudla lokomotíva z dielne ãeskej ·kodovky.

Prvé dve dieselové motorové jednotky Mária a Eva od slovenského v˘robcu ÎOS Vrútky boli slávnostne vypravené na koºajnice v Humennom.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

Ako sa plní Stratégia rozvoja dopravy Slo-venskej republiky do roku 2020?

Stratégia je komplexn˘ materiál, ktor˘ sa ci-vilného letectva dot˘ka v 7 oblastiach: infra-‰truktúra, letecká doprava, konkurencieschop-nosÈ, práva cestujúcich, ochrana Ïivotného pro-stredia a bezpeãnosÈ a bezpeãnostná ochrana.Najfrekventovanej‰ia je infra‰truktúra, a to naj-mä prístup k vlastníctvu a zámerom ìal‰ieho roz-voja letísk. Postoj k letiskám sa mení s kaÏdouzmenou vládnej garnitúry, ãoho dôsledkom je,Ïe sa projekty nedotiahnu do konca, menia sabez potrebnej nadväznosti. K letisku Bratislavaprijala vláda uznesenie ã. 189/2011, ktor˘mrozhodla o jeho ìal‰om rozvoji formou prevá-dzkovania na základe koncesie udelenej na ob-dobie 30 rokov. Koncesionár má byÈ vybrat˘ me-dzinárodn˘m tendrom do konca júna 2012.Uznesením ã. 458/2011, ktoré sa t˘ka tzv. ma-l˘ch letísk (Poprad-Tatry, Sliaã, Pie‰Èany a Îi-lina) vláda rozhodla, Ïe do konca roka 2011budú akcie letiska Pie‰Èany prevedené na Trnav-sk˘ samosprávny kraj s podmienkou, Ïe aspoÀ10 rokov bude letisko zachované. O ostatn˘chletiskách sa malo rozhodovaÈ pri rokovaniach o‰tátnom rozpoãte na rok 2012. Zmenou politic-kej situácie sa proces rozhodovania o t˘chto le-tiskách, ale aj proces v˘beru koncesionára preBratislavu, spomalil. V tejto oblasti je potreb-né uÏ koneãne prijaÈ rie‰enie prekraãujúce ho-rizont 4 rokov a zváÏiÈ reálne podmienky amoÏnosti ich fungovania, jasne definovaÈ regio-nálnu politiku a v˘znam letísk pre regióny a ces-tovn˘ ruch a získaÈ podporu z eurofondov prire‰pektovaní pravidiel ‰tátnej pomoci.

Aké priority preferuje civilné letectvo?Sekcia civilného letectva je vlastne regulátor

vytvárajúci podmienky dopravcom, ktorí chcúlietaÈ na Slovensko. Je na‰ou prioritou zachovaÈ

verejn˘ charakter letiskovej infra‰truktúry a vy-tvoriÈ podmienky pre rozvoj letísk, vrátane slu-Ïieb pre cestujúcich a leteck˘ch dopravcov,kompatibilné s jednotn˘m trhom EÚ. V̆ znam-nou prioritou je vytváranie transparentn˘ch aharmonizovan˘ch podmienok zosúladením bi-laterálnych dohôd s legislatívou EÚ a rokova-ním o dohodách s tzv. tretími ‰tátmi v závislos-ti od potrieb trhu a leteck˘ch dopravcov. Mo-mentálne máme v legislatívnom procese bilate-rálne dohody s âínou a Spojen˘mi arabsk˘miemirátmi a máme ukonãen˘ proces dvojstran-n˘ch zmlúv s Arménskom a Ukrajinou. V októb-ri 2011 sme na summite v St. Peterburgu otvo-rene rie‰ili otázky s Ruskou federáciou, ktorá lenpostupne a na bilaterálnej báze akceptuje libe-rálnu politiku EÚ.

Poznajú cestujúci svoje práva a povinnosti?Letecká doprava bola priekopníkom v defi-

novaní práv cestujúcich v prípade odmietnutianástupu do lietadla, oneskorenia alebo zru‰enialiniek ãi práv cestujúcich s obmedzenou pohy-blivosÈou. Ide o veºmi citlivé otázky. Máme v pa-mäti nedávne problémy cestujúcich pri v˘buchusopky na Islande alebo zasneÏené letiská v mi-nuloroãnej zime. ZároveÀ prebiehajú diskusie,aby sme vyváÏili práva cestujúcich a leteck˘chdopravcov, jeden bez druhého jednoducho ne-môÏu existovaÈ. Veºmi aktuálnou je aj otázka in-termodality, najmä vo vzÈahu lietadlo – vlak.

Ako rie‰ite problém so Ïivotn˘m prostredím– hlukom a emisiami?

Z hºadiska leteckej dopravy sa ponúkajú 3okruhy rie‰ení: technické (v˘roba motorov, kto-ré budú z hºadiska spotreby palív, hluku a emi-sií ohºaduplné k Ïivotnému prostrediu), techno-logické (skracovanie tratí, vyãkávaní nad leti-skami – v podstate cel˘ proces implementácieprojektu Single Europen Sky) a ekonomické(napríklad obchodovanie s emisiami, resp. rôz-ne poplatky). Obchodovanie s emisiami spadádo pôsobnosti ministerstva Ïivotného prostredia.Od roku 2012 sa zaãína obchodovaÈ s emisiamiaj v leteckej doprave, takÏe sme na tejto agen-de s MÎP SR spolupracovali. Hovorí sa aj oudrÏateºnosti leteckej dopravy v súvislosti st˘m, Ïe táto doprava Ïivotne závisí od palív. Pre-to sa diskutuje aj na túto tému, zaãína sa robiÈseriózny v˘skum a v˘voj alternatívnych zdro-jov palív.

Na akom princípe funguje tzv. Single Euro-pean Sky (SES) – Jednotn˘ európsky vzdu‰-n˘ priestor a ako sa na jeho základe zvy‰ujeúãinnosÈ leteckej dopravy v globálnom me-radle?

Veºmi zjednodu‰ene povedané – Single Eu-

ropean Sky „ru‰í“ hranice medzi ‰tátmi vovzdu‰nom priestore. To, ão nám urobil schen-gen na zemi, my robíme cez SES vo vzduchu.Máme urãit˘ balík predpisov, na základe ktor˘cheurópske krajiny tento projekt postupne realizu-jú. Základn˘mi piliermi sú regulácia, bezpeã-nosÈ, v˘skum a v˘voj, kapacita a ºudsk˘ faktor.V rámci Európy sa pripravuje 9 projektov funkã-n˘ch blokov vzdu‰ného priestoru, tzv. FAB,ktoré zdruÏujú vzdu‰n˘ priestor viacer˘ch ‰tá-tov. Slovensko je spolu s âeskom, Maìarskom,Bosnou a Hercegovinou, Chorvátskom, Rakú-skom a Slovinskom súãasÈou funkãného blokustrednej Európy (FAB CE). Leteck˘m doprav-com (ãiÏe ich cestujúcim) by sa mala zníÏiÈdoba letu, a to skrátením letov˘ch tratí, me‰ka-nie spôsobené prehusten˘m vzdu‰n˘m priesto-rom by sa malo eliminovaÈ lep‰ím vyuÏívanímjednotliv˘ch letov˘ch hladín. Základná spolu-práca ‰tátov zdruÏen˘ch vo FAB CE je vyme-dzená zmluvou podpísanou 5. 5. 2011 v Slovin-sku. ZároveÀ bola podpísaná dohoda o spoluprá-ci poskytovateºov letov˘ch navigaãn˘ch slu-Ïieb. Tridsiateho mája bola tieÏ v Bratislavepodpísaná dohoda o spolupráci národn˘ch do-zorn˘ch orgánov. Leteck˘ úrad Slovenskej re-publiky ako slovensk˘ národn˘ dozorn˘ orgánv tejto oblasti funguje na veºmi vysokej úrovnia bol lídrom pri tvorbe tejto dohody.

Aké bezpeãnostné poÏiadavky musia byÈ do-drÏiavané v rámci Národného programu bez-peãnej prevádzky v civilnom letectve?

BezpeãnosÈ je základn˘m atribútom leteckejdopravy. Kedysi sme reagovali na situáciu, kto-rá vznikla, dnes robíme prevenciu, aby sme sav budúcnosti vyhli problému. Pre‰li sme odreaktívneho k proaktívnemu systému. V letect-ve je takmer kaÏd˘ druh ãinnosti predmetom re-Ïimu povoºovania alebo osvedãenia. Îiaden pi-lot nemôÏe ísÈ na palubu, Ïiadne lietadlo dovzduchu, dokonca ani u nás pristáÈ, bez toho, Ïeby nepodliehali tomuto reÏimu. Verejné letiskápotrebujú na zriadenie i zru‰enie súhlas od mi-nisterstva dopravy, aj povolenie na prevádzko-vanie od leteckého úradu. Jednotlivé lietadlá mu-sia maÈ osvedãenie o letovej spôsobilosti, leto-vé povolenia. V‰etky doklady sú vydávané nazáklade urãit˘ch poÏiadaviek dan˘ch medziná-rodn˘mi zmluvami, predpismi a zákonmi. T˘m,Ïe k nám lietajú aj dopravcovia z tretích krajín,mimo EÚ, chceme na‰im cestujúcim garantovaÈrovnak˘ ‰tandard a rovnakú úroveÀ bezpeãnos-ti ako u dopravcov, na ktor˘ch máme dosah avieme ich nejak˘m spôsobom overiÈ.

Aké sú súãasné projekty na zv˘‰enie bezpeã-nosti letovej prevádzky?

K zv˘‰eniu bezpeãnosti prevádzky má pri-

Civilné lety dnes a zajtraV̆ znam civilného letectva je v rozvoji ná‰ho ‰tátu, predov‰etk˘m v oblasti cestovného ruchu a ekonomiky,

nesporn .̆ Vedeli ste napríklad, Ïe vzdu‰n˘ priestor Slovenska zaznamená denne pribliÏne 1 500 letov a v roku2020 sa predpokladá dvojnásobok? O tom, ako sa na tieto ãísla pripraviÈ, akú úlohu zohráva v spolupráci

s Európskou úniou a medzinárodn˘mi organizáciami civilného letectva Slovensko a aké je dôleÏité dodrÏiavaÈpodmienky bezpeãnosti, nám porozprávala generálna riaditeºka sekcie civilného letectva a vodnej dopravy

Ministerstva dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Radmila VALÍâKOVÁ. Pripravila Zuzana Staníková.

12

13

spieÈ zmena systému dohºadu. Kedysi sme myako ‰tát boli auditovaní v urãit˘ch intervaloch,ãi plníme medzinárodné záväzky. Teraz sa pre-chádza k tzv. priebeÏnému monitorovaciemusystému. Medzinárodnej organizácii civilnéholetectva (ICAO) pravidelne hlásime, ak˘ je u násstav a na základe toho ICAO vyhodnocuje, ãi niesme rizikoví. EÚ má vypracovan˘ Európskybezpeãnostn˘ program civilného letectva(EASP), ktor˘ e‰te sprísÀuje ‰tandardy ICAO.Jednotlivé subjekty ãinné v civilnom letectvemajú vypracované systémy manaÏmentu bez-peãnosti. V praxi to znamená, Ïe medzinárod-né audity kontrolujú, nakoºko je ‰tátna správaschopná dohliadaÈ pri t˘chto subjektoch nasplnenie v‰etk˘ch poÏiadaviek.

Ktor˘ projekt je najzaujímavej‰í?âerstvou záleÏitosÈou je napríklad oÏarovanie

lasermi z diskoték, ktoré môÏu pilotovi spôso-biÈ trvalé po‰kodenie zreniãiek alebo oslepenie.S ministerstvom obrany a ministerstvom vnút-ra sme v októbri 2011 podpísali trojdohodu ovzájomnej spolupráci a poskytovaní pomoci pripátraní po osobách, ktoré oÏarujú lietadlo lase-rom alebo zdrojom intenzívneho svetla vovzdu‰nom priestore SR.

âo je to SESAR a ão nám prinesie dokonãe-nie jeho druhej fázy?

SESAR je súãasÈ projektu SES. Ide o európ-sky program modernizácie infra‰truktúry riade-nia letovej prevádzky. Jeho cieºom je v˘voj sys-tému manaÏmentu riadenia letovej prevádzky.Je to v podstate nástroj na to, aby bola zaistenábezpeãnosÈ a plynulosÈ letovej prevádzky v ho-rizonte ìal‰ích 30 rokov. Celá Európa by malaprejsÈ na jednotn˘ systém. Jeho uÏívateºmi budúleteckí dopravcovia a musia vedieÈ, ão ich ãakáa koºko bude potrebné z ich strany investovaÈ,pretoÏe to bude maÈ dopad aj na to, aké zaria-denia majú na palube lietadla, aby vedeli komu-

nikovaÈ s t˘mto systémom. Dokonãenie druhejfázy má priniesÈ poÏadované technologické sys-témy novej generácie, tak ako boli zadefinova-né v prvej fáze. Teraz sa ãaká na ich implemen-táciu do reálnej praxe. Projekt je momentálne vpredrealizaãnej fáze. Dopravcov bude zaují-maÈ, Ïe EÚ má podpísanú dohodu s USA, abyobdobné systémy vyvíjané v USA boli kompa-tibilné s európskymi.

V akom ‰tádiu je plánované roz‰írenie vyba-vovacej plochy bratislavského letiska a re-kon‰trukcia vzletovej pristávacej dráhy?

Tieto aktivity boli spájané s koncesionároma keìÏe v marci oãakávame voºby a zrejmenovú vládu, cel˘ proces v˘beru koncesionára bolspomalen˘. Pokraãuje sa v dostavbe terminálu.Prvá fáza bola ukonãená júni 2010, pokraãuje-me druhou. Existujú urãité nadväznosti techno-lógií medzi prv˘m a druh˘m terminálom, tak-Ïe sa pokraãuje v tejto ãasti.

Z ak˘ch zdrojov je civilné letectvo financo-vané? Je financovanie dostatoãné alebo nie apreão?

Na to je veºmi jednoduchá odpoveì – z vlast-n˘ch zdrojov. Ak sú dotácie, tak sú dávané vzmysle urãit˘ch pravidiel zo zákona, na zákla-de v˘nosu, a sú úãelovo smerované len do inf-ra‰truktúry, prípadne na oslobodené lety od od-plát, kde ‰tát prefinancováva tie sluÏby, ktoréoslobodil (napr. lety hláv ‰tátov). Tak˘m bol na-príklad aj prílet britskej kráºovnej. Jej lietadlodostalo sluÏby letov˘ch navigaãn˘ch sluÏieb,ktoré sú na základe medzinárodn˘ch pravidieloslobodené od odplát. Prevádzkovateº za ne ne-platí. âísla hovoria, Ïe v období 2006 – 2011sme dostali zo ‰tátneho rozpoãtu pribliÏne 23miliónov € na malé letiská, spolu sme na civil-né letectvo dostali 37,8 milióna €. V porovna-ní s t˘m, koºko sa dáva na diaºnice alebo Ïelez-nice, je to veºmi nízka ãiastka, ktorá postaãuje

len na udrÏanie prevádzkyschopnosti mal˘ch le-tísk.

âo sa zmení v oblasti financovania civilnéholetectva teraz, keì je schválen˘ nov˘ ‰tátnyrozpoãet?

V rámci nového ‰tátneho rozpoãtu máme pri-delen˘ch 10 250 000 €, z toho na malé letiskádostaneme asi 4 milióny €. Je to ãiastka, ktorábude postaãovaÈ len na preÏitie letísk a pokry-tie t˘ch najnevyhnutnej‰ích v˘davkov alebo ná-kladov spojen˘ch s nárokmi na bezpeãnosÈ abezpeãnostnú ochranu. Letiská v‰ak svoju inf-ra‰truktúru musia budovaÈ, ak majú spæÀaÈ atri-búty verejn˘ch medzinárodn˘ch letísk.

Je civilné letectvo podporované financiami zEÚ?

V programovacom období 2004 – 2006 sanám podarilo dostaÈ letectvo aj do financovaniaz eurofondov. Realizovali sa urãité vylep‰enia,najmä z hºadiska bezpeãnostnej ochrany, zakú-pili sa napríklad skenery. V období 2007 – 2013letectvo do eurofondov zahrnuté nie je. Situá-cia s programovacím obdobím 2014 – 2020 jezatiaº otvorená, máme záujem o tieto peniaze.

âo si myslíte o nedávnom zastavení ãesk˘chletov na Slovensko a späÈ?

Situácia v âesk˘ch aerolíniách je veºmi na-pätá, ide o financie. Do toho vstúpili poÏiadav-ky ich pilotov. Zaãali ‰trajkovaÈ, a keìÏe kaÏd˘‰trajk vyvolá ìal‰ie straty, âSA pristúpili kúsporn˘m opatreniam a zastavili lety zo Îiliny,Popradu, ale aj z Bratislavy. Je nám ºúto najmäza linkou Bratislava – ParíÏ, ktorá bola podºa na-‰ich informácií dobre vyÈaÏená. Dopravca v‰akmá právo takto postupovaÈ, ale nepáãi sa nám,Ïe âSA tento krok v predstihu neavizovali a spô-sobili tak cestujúcim problémy. ·koda, Ïe ten-to v˘padok nebol schopn˘ operatívne nahradiÈniektor˘ zo slovensk˘ch dopravcov.

PIO KERAMOPROJEKTzabezpečuje kompletne projektové a inžinierske činnosti na území Slovenska i v zahraničíČinnosť spoločnosti:

• Komplexná priemyselná projektová a inžinierska činnosť• Projektovanie dopravných stavieb, vodohospodárskych stavieb, pozemných

stavieb, inžinierskych stavieb – železnice a dráhy, cesty a letiská, mosty a pod.• Komplexné architektonické a inžinierske služby• Vyhotovovanie projektovej dokumentácie týkajúcej sa technického,

technologického a energetického vybavenia stavieb• Zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb• Poskytovanie stavebného dozoru• Vypracúvanie odborných posudkov a odhadov

Naša spoločnosť zabezpečovala na stavbu Terminál – Letisko M. R. Štefánika Bratislava, ktorá získala Cenu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvojaSR v 17. ročníku prestížnej celoštátnej verejnej súťaže realizovaných stavieb na Slovensku Stavba roka 2011, nasledujúce činnosti:A) Realizačná projektová dokumentácia

• Zabezpečenie stavebnej jamy a výkopov• Nosná konštrukcia objektu Terminálu s príslušenstvom

B) Výrobné a montážne dokumentácie vybraných častí nosnej konštrukcieC) Autorský dozor počas realizácie.

PIO KERAMOPROJEKT, a. s.

Dolný Šianec 1013/1, 911 48 Trenčín, Slovakiatel.: + 421 32 652 31 82, fax: + 421 32 652 00 79, www.kmp.sk

âinnosÈ Letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏiebSlovenskej republiky, ‰tátny podnik (LPS SR,‰. p.) v roku 2011 je potrebné posudzovaÈ z hºa-diska niekoºk˘ch perspektív.

Z pohºadu prevádzkového treba zdôrazniÈ za-vedenie nov˘ch postupov riadenia toku letovejprevádzky na stanovi‰ti ACC Bratislava koncomroka 2010, ktoré umoÏnili odriadiÈ zv˘‰en˘ po-ãet letov v roku 2011 vo vzdu‰nom priestore Slo-venskej republiky bez zdrÏaní a zároveÀ aj do-pomohli k vy‰‰ím kapacitn˘m moÏnostiam sta-novi‰Èa.

LPS SR, ‰. p., sa v˘razn˘m spôsobom podie-ºali na pomoci Ministerstvu obrany Slovenskejrepubliky pri príprave plnenia podmienok nacertifikáciu poskytovateºa leteck˘ch navigaã-n˘ch sluÏieb podºa postupov platn˘ch pre civil-né letectvo. Pomoc spoãívala najmä v prípraveriadiacich dokumentov pre vojensk˘ útvar naLetisku Sliaã, v zabezpeãení v˘cviku vojen-sk˘ch riadiacich letovej prevádzky vo v˘cviko-vom stredisku LPS SR, ‰. p., v konzultáciách po-skytovan˘ch vojensk˘m riadiacim v priebehuv˘cviku v reálnej prevádzke a v technicko-pre-vádzkovom zabezpeãení ohlasovne letov˘chprevádzkov˘ch sluÏieb, ktorá slúÏi na podáva-nie letov˘ch plánov a na predletovú prípravu po-sádok lietadiel.

SpoloãnosÈ sa aktívne podieºa na procesochv rámci ICAO AIS-AIM Study Group (porad-ná skupina sekretariátu ICAO (Medzinárodnáorganizácia civilného letectva) v oblasti letec-kej informaãnej sluÏby), v rámci ktorej bol za-mestnanec LPS SR, ‰. p., lídrom skupiny, ktorávypracovala návrh v˘cvikového manuálu AIMTraining Development Manual, ktor˘ bude v bu-dúcom roku publikovan˘ ako dokument ICAO.

Z pohºadu technológií a infra‰truktúry je v˘-znamná in‰talácia systému zariadení na presnépriblíÏenie a pristátie na letisku v Îiline, vytvo-renie a vypublikovanie súvisiacich letov˘ch po-stupov, ãím sa v˘razne zv˘‰ila úroveÀ bezpeã-nosti a vyuÏiteºnosÈ letiska ako takého. ëal‰ouv˘znamnou aktivitou bola v˘mena technológiemonopulzného radaru Veºk˘ Javorník, ktor˘ je

jedn˘m z kºúãov˘ch zdrojov radarového signá-lu na riadenie letov vo vzdu‰nom priestore Slo-venskej republiky. ZároveÀ sa dokonãili v‰etkypráce súvisiace s prípravou a uvedením do pre-vádzky úplne nového radaru na letisku v Brati-slave.

Prioritou ã. 1 v LPS SR, ‰. p., je v˘stavba no-vej administratívno-prevádzkovej budovy, kto-rej uvedenie do prevádzky sa oãakáva v marci2012. Dôvodom realizácie celého projektu bolovytvoriÈ optimálne podmienky na poskytovanieleteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb. ËaÏiskové pra-coviská – oblastné stredisko riadenia a tech-nické sály – uÏ nezodpovedajú poÏiadavkámkladen˘m na poskytovanie takéhoto druhu slu-Ïieb zo strany Európskej komisie.

Z pohºadu pôsobenia LPS SR, ‰. p., na me-dzinárodnej úrovni je potrebné spomenúÈ prípra-vu a podpis multilaterálnej Dohody o FAB CE(Functional Airspace Block Central Europe),ktorá dáva právny rámec na vytvorenie spoloã-ného bloku vzdu‰ného priestoru 7 ‰tátov (Rakús-ko, âeská republika, Slovenská republika, Ma-ìarsko, Slovinsko, Chorvátsko a Bosna a Her-cegovina). Zmluva bola podpísaná na úrovni mi-nistrov dopravy 5. mája 2011. Následne bolapodpísala dohoda medzi poskytovateºmi letec-k˘ch navigaãn˘ch sluÏieb t˘chto ‰tátov. Plneniedohody bude predstavovaÈ v˘znamn˘ krok kzlep‰eniu fungovania a zabezpeãenia efektívnej-‰ej leteckej prevádzky v Európe. Od vytvoreniafunkãného bloku FAB CE sa oãakávajú reálneúspory v nákladoch 2 aÏ 3 miliardy eur poãas de-siatich rokov, skrátenie dæÏky letov a zreduko-vanie mnoÏstva emisií o 16 miliónov ton.

Z ìal‰ích projektov treba vyzdvihnúÈ kon-cepciu plynulého poskytovania letov˘ch prevá-dzkov˘ch sluÏieb v rámci vzdu‰ného priestoruTMA Bratislava – TMA ViedeÀ – TMA Buda-pe‰È pre letiská Bratislava – ViedeÀ – Budape‰È,projekt dualizácie príletov˘ch a odletov˘ch tra-tí s vyuÏitím konceptu CDA (Continuous Des-cen Approach) pre letiská Krakov, Katovice aVroclav a príprava ‰pecifikácií na v˘ber strate-gického partnera na skvalitnenie a spoluprácu pri

v˘cviku riadiacich letovej prevádzky, in‰trukto-rov a lektorov v˘cviku.

Na vnútro‰tátnej úrovni firma v˘razn˘m spô-sobom prispela k príprave a vypracovaniu Zmlu-vy o vzájomnej spolupráci a poskytovaní pomo-ci pri pátraní po osobách, ktoré oÏarujú lietad-lo laserom alebo zdrojom intenzívneho svetla vovzdu‰nom priestore Slovenskej republiky, nakoº-ko poãet tak˘chto prípadov sa v˘znamne zv˘-‰il a majú negatívny vplyv na bezpeãnosÈ letov.

LPS SR, ‰. p., v roku 2011 podalo MDVRRSR podnet na zmenu a doplnenie zákona ã.462/2007 Z. z. o organizácii pracovného ãasu vdoprave s cieºom zabezpeãiÈ vy‰‰iu flexibilitu or-ganizácie pracovného ãasu riadiacich letovejprevádzky.

Toto boli najv˘znamnej‰ie aktivity, ktoré sapodniku podarilo splniÈ v r. 2011. Samozrejmeexistuje mnoho projektov, ktoré sme zaãali vtomto roku, no reálne v˘sledky budú k dispo-zícii buì v ìal‰om alebo aÏ v nasledujúcich ro-koch.

âaká nás neºahké obdobie. V súãasnej situá-cii, kedy samotná Európa ãelí mnoh˘m v˘zvama oãakávaniam, musí si LPS SR, ‰. p., zachovaÈminimálne rovnak˘ ‰tandard pri poskytovaníletov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb ako v minulos-ti, prípadne sa pokúsiÈ niektoré parametre zlep-‰iÈ. Nachádzame sa na zaãiatku obdobia, kedysa principiálne menia urãité mechanizmy t˘ka-júce sa plánovania zdrojov (ºudsk˘ch a finanã-n˘ch) na nasledujúce roky. Musíme sa dôsled-ne pripraviÈ na obdobie, keì bude nevyhnutnéplánovaÈ s predstihom na urãité ãasové obdobie(najprv na 3 a potom na 5 rokov) a v ktorom sabude aplikovaÈ princíp zdieºania rizika s letec-k˘mi spoloãnosÈami. V kombinácii s legislatí-vou Single European Sky II a FAB CE sa vy-tvára skutoãne nároãné prostredie, ktoré budevyÏadovaÈ presné plánovanie a vyuÏívanie zdro-jov, úzku spoluprácu so susedn˘mi partnermi apartnermi v rámci FAB CE, a v neposlednomrade silnú podporu ‰tátu pri presadzovaní záuj-mov nielen LPS SR, ‰. p., ale aj Slovenskej re-publiky.

Miroslav BARTO·riaditeº

LPS SR, ‰. p.

LPS SR, ‰. p., v roku 2011Vyhodnotenie ãinnosti

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

14

16

PrestíÏna celo‰tátna prezentaãná súÈaÏ STAVBA ROKA, uskutoãÀovaná aj v tomto 17. roãníku pod zá‰titounajvy‰‰ieho ústavného ãiniteºa, prezidenta SR Ivana Ga‰paroviãa (osobne sa zúãastnil aj slávnostného

odovzdávania cien – gala veãera Stavba roka 2011 – i s manÏelkou Silviou), sa vyhlasuje kaÏdoroãne pre stavebné diela – budovy, inÏinierske stavby, (novostavby, modernizácie, rekon‰trukcie) –, a to autorov

ich architektonick˘ch rie‰ení, projektantov, hlavn˘ch zhotoviteºov a stavebníkov ãi developerov. Jej organizátorom je ZdruÏenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia.

S jeho prezidentkou Ing. Máriou BRICHTOVOU sa o 17. roãníku súÈaÏe porozprával Marián Reisel.

S T A V B A R O K A 2 0 1 1

V 17. roãníku súÈaÏe STAVBA ROKA posu-dzovala 7-ãlenná odborná porota s medziná-rodnou úãasÈou 30 stavieb, 28 v kategórii bu-dovy a 2 v kategórii inÏinierske stavby. Akoste boli spokojná s úrovÀou prihlásen˘ch sta-vieb? Teda nielen poãet stavieb, ale aj ichkvalita komplexnej realizácie bola na patriã-nej úrovni?

Predov‰etk˘m nás pote‰ilo, Ïe i napriek útlmuinvestiãnej v˘stavby na Slovensku bolo do sú-ÈaÏe z ãoho vyberaÈ. ÚroveÀ kvality komplex-nej realizácie stavieb bola v podstate na slovens-ké pomery ‰tandardná, s t˘m, Ïe v preambule‰tatútu uÏ 17 roãníkov zakotvené „...dosiahnu-tie európskych ‰tandardov vo v˘stavbe a staveb-níctve v reálnom ãase...“ v Àom e‰te treba po-nechaÈ.

Ako sa vám tento rok pracovalo s porotou?Porota prezentujúca svojich nominantov, teda

tie organizácie, ktoré ich do poroty nominova-li, by mala byÈ zákonite odborne i profesionál-ne zdatná. âo bolo v‰ak v tomto roãníku v˘ni-moãné, Ïe niektorí jej ãlenovia odvádzali pri ob-hliadke stavieb, moÏno to nazvaÈ, v˘kony navy-‰e, a to v dobrej viere upozorÀovaním architek-tov, projektantov ãi zhotoviteºov na chyby ãi ne-dostatky stavieb – projektové, resp. chyby vstavebnej realizácii. Páni architekti, projektan-ti, stavebné firmy dokonca i stavebníci ãi deve-

loperi väã‰inou túto „kritiku“ prijímali ako radypre ich profesionálny a odborn˘ rast! TakmerkaÏdá odborná porota, a nielen v odvetví v˘stav-by a stavebníctva, verte mi, je pod veºk˘m tla-kom zodpovednosti, lebo supluje príslu‰nú od-bornú verejnosÈ. A o to väã‰ia zodpovednosÈ jeudeliÈ ceny stavbám, ktoré nemoÏno skr˘vaÈ,lebo sú súãasÈou prostredia v ktorom Ïijeme.Teda pribúda kontrola ãi prizma aj laickej ve-rejnosti a v koneãnom dôsledku aj kontrolyãasu, ktor˘ b˘va naozaj nemilosrdne krut˘ k ne-kvalite, ktorá pouÏívaním vÏdy „vypláva“ na po-vrch.

Predchádzajúci roãník bol zvlá‰tny v tom, Ïenajvy‰‰ie ocenenie porota v˘nimoãne udeli-la dvom stavbám: bratislavskej EUROVEI adiaºniãnému úseku D1 Sverepec – VrtiÏer smestskou estakádou v PovaÏskej Bystrici, 1.etapa. V obidvoch prípadoch i‰lo o uÏ poãasv˘stavby dosÈ medializované stavebné diela.Tento rok, aj keì boli medzi prihlásen˘mistavbami podobné veºké a podobne mediali-zované stavby, hlavná cena bola udelená,moÏno pre mnoh˘ch neãakane, stavebn˘mobjemom i finanãn˘mi nákladmi men‰ej ni-trianskej novostavbe, Univerzitnej kniÏniciUniverzity Kon‰tantína Filozofa v Nitre, II.etapa. Dávid porazil Goliá‰ov?

Myslím, Ïe toto prirovnanie je skutoãne vmnoh˘ch smeroch v˘stiÏné. Predov‰etk˘m do-

kumentuje, Ïe v celo‰tátnej súÈaÏi Stavba rokaniet „malej“ stavby. To znamená, Ïe porota márovnaké kritériá ãi rovnak˘ „meter“ pri posudzo-vaní kvality komplexnej realizácie stavieb v‰et-k˘ch „veºkostn˘ch“ kategórií. Teda aj v tomtosmere je jej rozhodnutie v zmysle ‰tatútu súÈa-Ïe.

Ale bez ohºadu na to, ãi víÈazná stavba spæÀamoje predstavy hlavnej ceny, si dovolím na zá-klade mojich skúseností kon‰tatovaÈ, Ïe i keì súv˘sledky rozhodnutia tejto poroty o cenách z jejhºadiska a vysokej odbornosti jej ãlenov urãiteobjektívne a absolútne ich ja osobne re‰pektu-jem, keby zloÏenie poroty bolo z in˘ch osobnos-tí so v‰etk˘mi ich osobnostn˘mi plusmi a odbor-n˘mi kvalitami, závereãn˘ v˘sledok by bol viacako pravdepodobne odli‰n˘. Iní ãlenovia poro-ty by mohli maÈ in˘ názor, napríklad na to, ãoje krásna ãi dobrá architektúra, mohli by maÈ inépriority v posudzovaní kvality komplexnej rea-lizácie atì.

âím je v˘nimoãná víÈazná stavba? V porov-naní napríklad s Kaplického návrhom „cho-botnice“ v Prahe jej tvar je trochu skromneintrovertn˘…

Zaujímalo by ma, ãím vo vás evokovala táto„strohá“ valcovitá budova porovnanie práve sKaplického Národnou kniÏnicou v Prahe, vyso-ko v rôznych smeroch medializovanou. Vari jejvalcovit˘ tvar, ale ten je prísne definovan˘ a ar-

Krásne stavby aj na Slovenskuvstávajú ako Fénix z popola...

Gynekologicko-pôrodnícka nemocnica KOCH - Cena Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Foto: Jakub Hauskrecht

17

chitekt Jan Kaplick˘ je predstaviteºom organic-kej architektúry (voºné krivky a tvary...). âi pa-ralela s jej funkãnosÈou, teda kniÏnica a e‰te ktomu univerzitná...? Slovenskí architekti a pro-jektanti majú zrejme veºmi dobre analyzovan˘nበrealitn˘ trh i pôsobiacich na Àom stavební-kov ãi developerov. Z toho asi vypl˘va, Ïe ajnad‰tandardná kreativita väã‰iny z nich je de-terminovaná moÏnosÈami tohto trhu a najmä vprípadoch, keì sa jedná o verejné investície. Od-vetvie ‰kolstva je dlhodobo investiãne „podvy-Ïivené“ i financiami na investície do stavebn˘chfondov. Viete si predstaviÈ, ão by asi vyvolala ve-rejná stavba s tvarom hmoty chobotnice ãi inejmorskej „prí‰erky“ peniazmi neopl˘vajúcej ni-trianskej Univerzity Kon‰tantína Filozofa? A ktomu e‰te v husto zastavanom areáli tejto uni-verzity? Návrh Kaplického Národnej kniÏnicev Prahe âesi neprijali. Niektor˘m prekáÏal tvarhmoty, in˘m nesplnenie hlavnej podmienky ar-chivácie kniÏniãn˘ch fondov atì. Ale dôvodbol (podºa informácií z médií) aj pre vysoké in-vestiãné náklady na jej realizáciu. Teda pri ve-rejn˘ch zákazkách ãi verejn˘ch stavbách totozrejme nie je ani na Slovensku z hºadiska archi-tektonického v˘razu a hmotového rie‰enia tounajsprávnej‰ou cestou. Ale, ako sme sa na októ-brovom slávnostnom odovzdávaní cien pre-svedãili, tohtoroãnú odbornú porotu zaujal prá-ve tento stroh˘ jednoduch˘ valcovit˘ tvar budo-

vy univerzitnej kniÏnice kruhového pôdorysu sjej 100-percentn˘m funkãn˘m vyuÏitím v‰et-k˘ch priestorov, z rôznych hºadísk zaujímav˘moplá‰tením, umocÀujúcim jej architektonick˘v˘raz – kombinácia skla, Èahokovu, oceºobetó-nu –, nízka energetická nároãnosÈ prevádzkyatì.

Jedn˘m z tipov najmä ‰irokej verejnosti naHlavnú cenu boli nepochybne dve bratislavs-ké stavby: Zimn˘ ‰tadión Ondreja Nepelu aRiver Park. Prvé stavebné dielo síce získalonomináciu na hlavnú cenu, druhé Cenu ve-rejnosti, ale aj tak...

A e‰te ste zabudli na tretiu, a to na Terminál– Letisko M. R. ·tefánika. Treba re‰pektovaÈrozhodnutie odbornej poroty, ale pritom kaÏd˘jeden z nás môÏeme maÈ svoj vlastn˘ názor, kto-r˘ determinuje predov‰etk˘m úroveÀ ná‰ho po-znania, odbornosti, rozhºadenosti, prístup k po-trebn˘m informáciám atì. Vysoko si váÏim utohtoroãnej poroty, Ïe sa ani v tomto roãníku prizávereãnom hodnotení stavieb alibisticky nehla-sovalo, ale odborn˘mi diskusiami s argumentá-ciami dospelo k závereãnému vyhodnoteniustavieb, teda udeleniu hlavnej ceny i ìal‰íchcien.

Ktoré z ìal‰ích ocenen˘ch stavieb vás osob-ne e‰te ‰peciálne zaujali? Zrejme najmä po-

lyfunkãn˘ objekt RETRO v Bratislave, kto-rú va‰e ZdruÏenie ABF Slovakia ovenãilosvojou cenou. Alebo aj niektoré iné?

Práve aj spomínaná moderná elegantná bra-tislavská novostavba Terminál – Letisko M. R.·tefánika so zaujímav˘m hmotovo-priestoro-v˘m a kon‰trukãn˘m rie‰ením, umocnen˘mnad‰tandardnou kvalitou stavebnej realizácie,banskobystrick˘ Phoenix Zeppelin – príkladnáukáÏka, ako sa dokáÏe slovensk˘ architekt priambravúrne popasovaÈ s administratívno-prevá-dzkovou budovou na nevábnom pozemku vpriemyselnej periférii mesta blízko r˘chlostnejkomunikácie E77.

Klobúk dolu aj pred bratislavsk˘mi nároãn˘-mi rekon‰trukciami troch národn˘ch kultúrnychpamiatok z hºadiska ich architektonického aprojektového rie‰enia a, samozrejme, stavebno-technickej realizácie. Sú to Stará radnica a Ap-ponyiho palác, Gynekologicko-pôrodnícka ne-mocnica KOCH a bytov˘ komplex HLBOKÁ(b˘valá ortopedická nemocnica na Hlbokej ã. 7),doplnená jej nároãnou nadstavbou a novostav-bou podzemn˘ch garáÏí a administratívnej bu-dovy. NemoÏno nespomenúÈ ìal‰iu takisto ná-roãnú rekon‰trukciu národnej kultúrnej pamiat-ky, a to trenãianskoteplick˘ Bazén K1 – MUDr.Antonína âapka, ako aj stavebno-technicky aprojektovo nároãn˘ bratislavsk˘ River Park,dokonca ovenãen˘ v˘znamnou medzinárodnou

S T A V B A R O K A 2 0 1 1

DvojpodlaÏn˘ rodinn˘ dom sa nachádza vmestskej ãasti Bratislavy Záhorská Bystrica,v intraviláne mesta. Pozemok sa mierne zva-Ïuje od príjazdovej komunikácie s v˘raznoupriehlbeninou na parcele. To umoÏnilo vytvo-riÈ základn˘ koncept osadenia stavby a jehoarchitektonického rie‰enia, ktor˘ vyuÏívaãiastoãné zapustenie spodného podlaÏia do te-

rénu na kumulované intímnej‰ie priestory a re-dukuje uliãnú fasádu nadzemného podlaÏia. Obe podlaÏia sú prepojené ako exteriérov˘m,tak aj vnútorn˘m schodiskom. NadzemnépodlaÏie je orientované paralelne s miestnoukomunikáciou a zdruÏuje vstupné priestory,dvojgaráÏ a otvorené stojisko pre 2 autá spracovÀou a hosÈovskou izbou s hygienami.Na zostávajúcej ploche stropu podzemnéhopodlaÏia je zelená strecha. Celé podzemnépodlaÏie je rie‰ené ako centrálna hmota otvá-rajúca sa ‰tvrÈkruhom celopresklenej steny doústredného priestoru, ktor˘m je exteriérová te-rasa situovaná na západnej strane domu. Uzlov˘m priestorom je ob˘vacia izba, napo-jená na komoru mal˘m nákladn˘m v˘Èahomdo priestoru dvojgaráÏe a na vinotéku soskladmi zakopan˘mi pod terénom. K nej sújuÏn˘m smerom radené relaxaãné priestoryposilovne a sauny, severn˘m smerom detskéizby s vlastnou hygienou a spálÀa rodiãov so‰atníkom a hygienou. V‰etky spálne sú napojené na terasu preskle-nou stenou, tienenou slnolamami v úrovni

stropu a exteriérov˘mi Ïalúziami. Na terases drevenou ro‰tovou podlahou je umiestnen˘prístre‰ok s exteriérov˘m posedením a plochaso sadov˘mi úpravami. Orientácia stavby nasvetové strany, obvodov˘ plá‰È, zapusteniepodzemného podlaÏia pod terén a slneãnékolektory vytvárajú ideálne predpoklady prenízku energetickú nároãnosÈ rodinného domua tepelnú pohodu aj bez nutnosti chladenia vletnom období.

B˘vanie trochu inakNetradiãná novostavba rodinného domu rozhºadeného majiteºa

PF 2012 ãitateºom periodika Parlamentn˘ kuriér Ïelá Ing. Milan Plevák, PhD., konateº firmy BAUPAK, s. r. o.

Akákoºvek dokonca aj geniálna my‰lienka by zostala nerealizovaná, keby tu nebola rozhºadenosÈ stavebníka (investora) a jeho schopnosÈprijímaÈ netradiãné rie‰enia, ktoré navrhne profesionál, v tomto prípade známy architekt ªubomír Závodn .̆ My‰lienka architekta prepojiÈv˘‰kov˘ rozdiel medzi ulicami novej zástavby v obci sa pri tomo rodinnom dome podarila dokonale, takÏe stavebníkovi (majiteºovi) vytvorilperfektn˘ priestor pre dokonal˘ súkromn˘ Ïivot s racionálnym vyuÏitím nevábneho stavebného pozemku. A o kvalitu komplexnej realizácie

tohto rodinného domu sa zaslúÏil aj zhotoviteº BAUPAK, s. r. o., zabezpeãujúci stavebnú realizáciu vrátane nároãn˘ch remeseln˘ch prác. Stavbebola udelená medzinárodnou porotou v súÈaÏi Stavba roka 2011 Cena Slovenskej komory stavebn˘ch inÏinierov.

18

nych princípov. Podºa prognóz niektor˘ch futu-rológov bude ãas potrebn˘ na stabilizáciu súãas-ného ekonomického systému spojeného s re-‰trukturalizáciou na globálnej i lokálnej úrovnicca dve desaÈroãia, teda do roku 2030.

V na‰om prípade aj doposiaº eticky podnika-júce firmy na slovenskom stavebnom trhu sú tla-ãené nástrojmi nielen verejného obstarávaniazniÏovaÈ náklady na realizáciu verejn˘ch ãi sú-kromn˘ch zákaziek so zákonit˘m zvy‰ovanímv˘konov. Paradoxom „nastavenia“ aj ná‰ho sú-ãasného ekonomického systému je, Ïe sú topráve tieto firmy, ktoré majú dnes malé ‰ance napreÏitie. Napriek tomu ale Manuel G. Velasquez,autor Business Ethics (najroz‰írenej‰ej uãebni-ce etiky podnikania na svete), je presvedãen˘,Ïe: „... etické správanie firiem je v rámci dlho-dobého obdobia tou najlep‰ou podnikateºskoustratégiou“. Odporúãam pozvaÈ ho na Slovens-ko, ktoré môÏe byÈ pre neho v˘zvou vymode-lovaÈ unikátny vzorov˘ systém, ako toto dlh‰ieobdobie, nedajboh dve desaÈroãia, preÏiÈ v pro-stredí investiãne podvyÏiveného slovenskéhostavebného trhu poznaãeného pádom vlády, at˘m pozastavením ãi oddialením verejn˘ch in-vestícií do stavebn˘ch fondov, neist˘m euromãi jeho moÏn˘m pádom, korupãn˘m prostredímatì. Známe a dobre zavedené stavebné firmy,eticky podnikajúce, majú uÏ dnes problémy do-konca i s oveºa oveºa krat‰ím ãasov˘m obdobímãakania na zákazku pri existencii firiem na slo-venskom stavebnom trhu s neetick˘m podnika-ním... A maÈ záujem „... zrno oddeºovaÈ odpliev...“ nemá, Ïiaº, dnes ani na slovenskomstavebnom trhu nikto, pretoÏe nám v‰etk˘mtoto zatiaº z rôznych dôvodov vyhovuje taktov‰etko pekne „domie‰ané ãi domotané...“

Treba nám ale veriÈ, Ïe tieto kritické scenáresú naozaj len moÏn˘mi kritick˘mi variantmi, ajkeì momentálne krízov˘mi. Sme malou kraji-nou vo veºkej Európe s veºk˘mi mal˘mi ºuìmia osobnosÈami. Dokázali sme so cÈou ustáÈ vosvojej histórii nie ºahké obdobia – ekonomickéãi politické. „Zhoreli“ sme takmer do tla, alevÏdy napokon pri‰li tie nádejou plné „rána“bájneho Fénixa, a Slovensko i jeho obãaniavstávali ako znovuzrodení zo svojho popola, abypokraãovali ìalej na svojej neºahkej púti vyba-ven˘ Ïivotodarn˘m poznaním a nabití energioua dokázali vytváraÈ pamätníky svojej doby i za-nechávaÈ odkazy a posolstvá generáciám.

cenou jeho River Hausu za projektové rie‰eniev kategórii 1 – budovy (Nemetschek Enginee-ring Group User Contest 2011).

Cenu ZdruÏenia ABF Slovakia za originálneurbanistické a architektonické rie‰enie brati-slavskej novostavbe polyfunkãn˘ objekt RET-RO neudelilo ZdruÏenie ABF Slovakia, ale od-borná porota. V‰etky ceny v súÈaÏi Stavba rokaudeºuje len a len odborná porota, a ich vyhlaso-vatelia sa nimi iba prezentujú.

Sp˘tam sa ‰peciálne e‰te na jednu ocenenústavbu, ktorá získala Zvlá‰tnu cenu poroty:trnavská stavba SIGNUM M&S, dostavbaareálu spoloãnosti Víno Mrva&Stanko III.etapa. âím porotu natoºko zaujala? Pokiaºviem, takúto Zvlá‰tnu cena udelila porotaprv˘ raz...

Veru tak, po prv˘ raz. Dôvod je v tom, Ïe anijedna cena v súÈaÏi nevystihovala osobitosÈ a vy-darenosÈ tejto stavby, preto sa porota rozhodlajej v˘nimoãne udeliÈ zvlá‰tnu cenu, a to za ne-tradiãné priestorové stvárnenie budovy z hºadis-ka stavebno-kon‰trukãného a interiérového di-zajnu. Dovolím si prezentovaÈ môj názor, boloto veºmi dobré a navy‰e profesionálne rozhod-nutie poroty udeliÈ takúto cenu tejto stavbe. Zú-ãastnila som sa jej obhliadky a oãarila aj mÀa na-vy‰e aj siln˘m geniom loci, ktor˘ jej „vd˘chli“autori architektonického rie‰enia v súãinnosti sprojektantmi, hlavn˘m zhotoviteºom a staveb-níkom. A opäÈ sa potvrdilo, Ïe dobrá spoluprá-ca na v‰etk˘ch úrovniach investiãného procesuv˘stavby je priamoúmerná kvalite komplexnejrealizácie stavby.

V „tieni“ ocenen˘ch stavieb v‰ak zostali mno-hé neocenené, pritom naozaj zaujímavo ar-chitektonicky navrhnuté a precízne realizo-vané stavby, ktoré moÏno aj predstihli svojudobu. Spomeniem polyfunkãn˘ dom VIK-TÓRIA v Bratislave...

Bratislavsk˘ polyfunkãn˘ dom Viktória jeveºmi zaujímav˘ bytov˘ dom, vymykajúci sabeÏn˘m ‰tandardom. Dovoºujem si na úrovnimôjho poznania v plnom rozsahu súhlasiÈ s re-cenziou pána architekta Vl. ·imkoviãa v perio-diku ARCH (cit.): „Stavba je sebavedomá apresvedãivá bez nabubrel˘ch materiálov˘ch akon‰trukãn˘ch gest. Na rozdiel od okolit˘ch

novostavieb koneãne oznaãuje súãasnosÈ tre-tieho tisícroãia – ako v celkovom poÀatí, tak ajv pravdivosti a úmernosti v˘povede.“

MoÏno zaváÏila aj skutoãnosÈ, Ïe v ãase jehoobhliadky porotou nebol e‰te v urãit˘ch ãastiachcelkom dokonãen˘... V interiéroch vládol ãul˘pracovn˘ ruch s kopou remeselníkov, stavebné-ho materiálu...

Slovenské stavebníctvo prechádza hlbokoukrízou. Tá kríza, zdá sa mi, aj keì síce jekvantifikovateºná ãíslami a tabuºkami, siahauÏ hlb‰ie, do oblasti morálnej... Aká budebudúcnosÈ? Oddelí sa „zrno od pliev“?

Dovoºujem si doplniÈ, a nielen slovenské sta-vebníctvo. Súãasná finanãná kríza na Slovenskuãi globálna svetová je dôsledkom krízy morál-nej. Teda súhlasím s t˘mi odborníkmi – socio-lógovia, ekonómovia, stratégovia, aktivisti, fu-turológovia, politológovia –, ktorí uÏ roky ve-rejne hlásajú ãi upozorÀujú vlády, kam aÏ môÏudospieÈ spoloãnosti vo v˘konn˘ch svetov˘chekonomikách s ich privysokou Ïivotnou úrov-Àou, ktoré sú vzorom pre tie menej v˘konné eko-nomiky, teda chudobnej‰ie, ale tieÏ s ambícia-mi byÈ im za kaÏdú cenu rovnocenn˘m partne-rom... Prestali sme ctiÈ ãi vyznávaÈ stároãiamioverené v rôznych vierovyznaniach ãi nábo-Ïenstvách zakotvené morálne kódexy ãi hodno-ty a autority. KeìÏe sme ich viac menej v˘vo-jom a úrovÀou poznania popreli ãi „stratili“, smeodkázaní spoliehaÈ sa sami na seba a na postin-dustriálnu spoloãnosÈ ãi spoloãenstvo, v ktor˘chdnes existujeme s ich súãasn˘mi, resp. „aktua-lizovan˘mi“ princípmi morálky a etiky. Pre jed-notlivca to znamená, byÈ vybaven˘ etikou amorálkou ale nie ako „diktát“, resp. kategoric-k˘ imperatív, ale ako ãosi prepotrebné, nímpodvedome(?) ãi cieºavedome moÏno aj záko-nit˘m pohºadom do histórie – ìalekej, nedávnejãi rodinnej – a skúsenosÈami vygenerované,optimálne pre preÏitie a korektné pôsobenie vov˘kone svojho povolania ãi v podnikaní. Dnesvedecké kapacity opäÈ bijú na poplach. ªudstvoaj napriek tomu, Ïe má, ãi môÏe maÈ v reálnomãase prístup k najnov‰ím v˘dobytkom vedy atechniky, sa ocitlo na kriÏovatke. Sofistikovaneprepracované a zavedené ekonomiky vyspe-l˘ch krajín zaãínajú strácaÈ v˘konnosÈ aj kvôlinedôslednému presadzovaniu etick˘ch a morál-

S T A V B A R O K A 2 0 1 1

Multifunkãn˘ komplex RIVER PARK – Cena verejnosti. Foto: Lenka Rajãanová

SIGNUM M&S, dostavba areálu spoloãnosti Víno Mrva&Stanko a.s. – Zvlá‰tna cena poroty.

Foto: Andrea Korno‰ová

19

S T A V B A R O K A 2 0 1 1

Ako by ste zhodnotili 17. roãník súÈaÏeSTAVBA ROKA? Ktoré prístupy domino-vali?

Tento roãník sa niesol nielen v znamení ex-celencie architektonického rie‰enia a realizá-cie, ale aj v znamení ‰etrenia energiami. Inf-ra‰truktúra stavby, ãasto neviditeºná, má pri-márnu úlohu v kvalite stavby. Realizácia musíbyÈ na rovnako vysokej úrovni ako jej archi-tektonické rie‰enie. Nie je moÏné jedno oddruhého oddeliÈ. Aj vynikajúci návrh zlou a ne-kvalitnou realizáciou moÏno znehodnotiÈ. Na-príklad zle vyhotoven˘ obvodov˘ plá‰È, ktor˘zateká, znehodnotí celú stavbu a jej prevá-dzku. Tu sa stretávame s problémom, ktor˘ jeÈaÏko odstrániteºn˘.

Sú podobné súÈaÏe komplexnej kvality rea-lizovan˘ch stavieb aj v Nemecku a kto sanimi menovite prezentuje? Poznáte podob-né prezentaãné súÈaÏe v odvetví v˘stavby astavebníctva aj v in˘ch krajinách Európy ãizámorí?

Podobné prezentaãné súÈaÏe, ako Stavba roka,ãiÏe Building of the Year, sú nielen v Nemec-ku, ale aj v in˘ch krajinách, napríklad vo VeºkejBritánii, v Kanade ãi v Poºsku. Tieto súÈaÏe alemajú inú ‰truktúru, a hodnotí sa vo väã‰ine prí-padoch len architektonick˘ v˘zor stavieb.

SúÈaÏ Stavba roka má prednosÈ v tom, Ïe od-borná porota je zloÏená z odborníkov rôznychprofesií, ktorí hodnotia stavbu z rôznych zor-n˘ch uhlov a taktieÏ osobne nav‰tívia kaÏdújednu stavbu, prihlásenú do tejto súÈaÏe. T˘m-to je súÈaÏ Stavba roka unikátna pri porovna-niach s podobn˘mi svetov˘mi súÈaÏami.

Je podºa vás menovitá prezentácia hlav-n˘ch úãastníkov realizácie stavby správ-nym trendom?

Podºa mÀa áno. Je veºmi dôleÏité daÈ kreditv‰etk˘m t˘m, ktorí sa podieºali na realizáciistavebného diela.

Slovensko e‰te stále nepatrí k vyspel˘m eu-rópskym ekonomikám. Aké by mali byÈpodºa vás stavby financované verejn˘mi in-vestíciami? Dá sa aj za menej peÀazí reali-zovaÈ zaujímavá stavba, ãi uÏ z hºadiska jejarchitektúry, hmotovo-priestorového rie-‰enia, funkãnosti, alebo aj ekológie, ‰etreniaenergiami ap.?

Kvalita stavby je vÏdy podmienená dvomafaktormi, a to stavebníkom, ãi uÏ verejn˘m ale-bo súkromn˘m a architektom/projektantom.·ikovn˘ architekt dokáÏe aj pri obmedzenomrozpoãte vytvoriÈ kvalitnú a funkãnú archi-tektúru. Stavby financované verejn˘mi pro-

Súãasná architektúra a stavebníctvo na Slovensku

sú na európskej úrovni

„Slovenskí architekti boli vÏdy dobr˘mi dizajnérmi. Za ostatn˘ch 20 rokov slovenská architektúraa stavebníctvo zaznamenali nesmierny pokrok hlavne v materiálovej a technologickej oblasti.

Toto sa, samozrejme, odzrkadºuje i v realizácii a kvalite stavieb,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Dipl.-Ing., Acad. Arch. Igor BARTA (Architekt DE), predseda poroty 17. roãníka prestíÏnej

celo‰tátnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Slovensku STAVBA ROKA 2011.

Dipl.-Ing., Acad. Arch. Igor BARTA

Naroden˘ 5. mája 1947 v Bratislave ·túdium:

10/1966 – 6/1972 Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry a územného plánovania

Titul: Ing. arch.10/1972 – 6/1975 Vysoká ‰kola v˘tvarn˘ch umení,

Bratislava, Architektúra IITitul: Acad.Arch. (Akademick˘ Architek)

1979 emigrácia, odchod do kanadského exilu1980 obidva tituly boli ohodnotené na University of Toronto,

Kanada, a uznané ako Master of Architecture Degree (M. Arch.) v odbore architektonického dizajnu

1995 presídlenie z Kanady do Európy do Nemeckaâlenstvo:

1987 – 2009Ontario Association of Architects, Toronto, Ontario, Kanada

1997 – 2005Architektenkammer Baden-Würtemberg, Stuttgart, BRD

2003 doterazSpolok Architektov Slovenska, Bratislava, Slovensko

2005 doterazBayerische Architektenkammer, Mníchov, BRD

Ocenenia:7th International Design Competition for Prefabricated Houses,

„House for long life“. Sponsored by the Misawa HomesInstitute of Research & Development and the Building Centre

of Japan Tokio, Japonsko Cena / Award: Honourable Mention

2nd Annual International Conceptual Furniture CompetionProgressive Architecture Stamford, CT, USA

Cena / Award: CitationVoluma Prize St. Gallen, ·vajãiarsko

Cena / Award: First Prize / Prvá cenaSlovenské realizácie:

1978 Múzeum Franza Schuberta, Îeliezovce1977 âerven˘ KríÏ, Keramika pre zasadaãku

2010 dar pre Domov seniorov Archa v Bratislave, Rozvodná 25, KríÏová cesta a navrh interiéru kaplnky.

Polyfukãn˘ dom VIKTÓRIA. Foto: PaÈo Safko

20

Nad‰tandardné byty sú porovnateºné s po-dobnou v˘stavbou v Nemecku. Tu na Slo-vensku akoby mal architekt voºnú ruku a malmoÏnosÈ ponúknuÈ dispoziãne a vybavenímto najlep‰ie.

Ale snáì podrobnej‰ie k bytovej v˘stavbe.Veºa bytov je dispoziãne zle rie‰en˘ch, s ma-l˘mi izbami, ktoré je pomerne ÈaÏko zariadiȉtandardn˘m nábytkom. Najhor‰ie obyãajnedopadajú tie stavby, kde v priebehu v˘stavbyz predajn˘ch dôvodov príde k zmene dispozí-cií, napr. z 3, resp. 4-izbového bytu na dva dvo-jizbové. PrevaÏná väã‰ina bytov má vnútornékúpeºne bez priameho vonkaj‰ieho vetrania. Vbytoch, ktoré ºudia kupujú, by malo byÈ pra-vidlom, Ïe kúpeºne majú priame osvetlenie, at˘m aj vetranie. Byty sú vzhºadom na priemer-n˘ zárobok pomerne drahé a preto nie je pre-kvapením, Ïe Bratislavãania kupujú byty na-príklad v Rakúsku. Trend by mal byÈ najmätak˘, Ïe pri kúpe bytu by sa mal kupujúci za-myslieÈ najmä nad t˘m, ako sa jeho rodinarozrastie, resp. aké budú pribliÏne jeho náro-ky o päÈ alebo o desaÈ rokov. Z toho by mal vy-chádzaÈ pri hºadaní a kúpe nehnuteºnosti. Väã-‰ina malometráÏnych bytov nemá takúto fle-xibilitu.

Takisto boli v tomto roãníku v poãetnej pre-vahe bratislavské stavby – novostavby ãi re-kon‰trukcie. Ako vnímate ich prínos prehlavné mesto Bratislavu? Je medzi nimistavba, ktorá vás mimoriadne zaujala, aãím?

KaÏdá dobre architektonicky a urbanistickyrie‰ená a kvalitne postavená stavba je príno-som. Z rekon‰trukcií by som rád spomenul re-kon‰trukciu Starej radnice a Apponyiho palá-ca, kde musel nielen architekt, ale aj zhotovi-teº podaÈ maximálny v˘kon, pretoÏe to bola vy-soko nároãná rekon‰trukcia nielen technicky,ale aj historicky. Osobne odporúãam kaÏdému,teda nielen Bratislavãanom, pozrieÈ si túto vy-darenú rekon‰truovanú národnú kultúrnu pa-miatku.

âo pre vás osobne znamená súÈaÏ realizova-n˘ch stavieb na Slovensku Stavba roka, jeprínosom pre vበv˘kon povolania architek-ta?

Bolo zaujímavé vidieÈ takpovediac prierezslovenského staviteºstva. Pote‰ením pre mÀaosobne bolo, Ïe som nevidel regionálne rozdie-ly. Architekti od Michaloviec po Bratislavuukázali vysokú kvalitu svojej tvorby a nestra-tia sa v európskej alebo svetovej konkurencii.

âo odporúãate slovensk˘m architektom,projektantom, zhotoviteºom a stavebníkom,ãi developerom na zv˘‰enie komplexnejkvality realizácie stavieb na v‰etk˘ch úrov-niach investiãného procesu v˘stavby na Slo-vensku?

Kvalita stavby sa prejaví v kvalitnej kontro-le a najmä v nekompromisnej kontrole jedno-tliv˘ch fáz v˘stavby. Tu práve architekt/pro-jektant zohráva kºúãovú úlohu.

Nekompromisn˘ prístup architekta pri po-sudzovaní a odstraÀovaní nedostatkov v prie-behu v˘stavby je zárukou úspe‰nej realizáciestavby. Chcel by som len pripomenúÈ mojimkolegom, Ïe práve aj kvalitná stavebná reali-zácia je zrovnateºná s kvalitn˘m architektonic-k˘m návrhom.

S T A V B A R O K A 2 0 1 1

striedkami by nemali maÈ hor‰iu kvalitu akostavby financované súkromn˘mi stavebník-mi. Stavebník, v tomto prípade verejná in‰ti-túcia, musí vyÏadovaÈ, aby jej financie bolidobre preinvestované a bolo vytvorené z kaÏ-dej stránky vysoko kvalitné stavebné dielo.

VráÈme sa k 17. roãníku súÈaÏe Stavba roka.Tohtoroãná hlavná cena, dovoºujeme si kon-‰tatovaÈ, neprekvapila len ‰irokú laickú ve-rejnosÈ, ale aj ãasÈ odbornej verejnosti. Zí-skala ju stavba Univerzitná kniÏnica Uni-verzity Kon‰tantína Filozofa v Nitre, cha-rakteristická nielen men‰ím investiãn˘mnákladom a stavebn˘m objemom, ale moÏ-no aj hmotov˘m rie‰ením. Ako vy osobnevnímate prestíÏny titul hlavnej ceny Stavbaroka v tejto súÈaÏi a ak˘ je vበosobn˘ ná-zor na túto stavbu?

UÏ sme si zvykli, Ïe takmer vÏdy hlavnácena prekvapí, je to zaujímav˘ fenomén. Sú-ÈaÏ Stavba roka je jedineãná nielen v komplex-nom hodnotení stavby, ale aj v tom, Ïe odbor-ná porota nav‰tívi stavby a má moÏnosÈ pria-mo na mieste diskutovaÈ s architektom, projek-

tantom, zhotoviteºom a stavebníkom. ëal‰ímpozitívom súÈaÏe Stavba roka je, Ïe nerobírozdiel v objeme investiãn˘ch nákladov, resp.v objeme stavby. Architektúra je posudzova-ná na jej vlastné meritum, na jej podstatu.TakÏe, poznajúc proces hodnotenia a stavbu,nie je pre mÀa prekvapením, Ïe práve tátostavba bola porotou tak vysoko ohodnotená.

Mali ste aj vy osobne svojich favoritov natohtoroãnú hlavnú cenu? Ktoré stavby malie‰te predpoklady na toto prestíÏne ocenenie?

Áno, mojím favoritom na hlavnú cenu bolabanskobystrická stavba Phoenix Zeppelin. Jeto veºmi zaujímavá stavba. Som presvedãen˘,Ïe sa o tejto stavbe bude e‰te veºa písaÈ a ho-voriÈ.

V tohtoroãnej súÈaÏi bola pomerne poãetneobsadená bytová v˘stavba. Ak porovnátebytové domy, ich dispoziãné rie‰enia a ‰tan-dardy ãi nad‰tandardy s novou v˘stavbou vNemecku ãi in˘ch krajinách, kde sa asi na-chádza slovenská úroveÀ? Aké sú tam tren-dy?

Polyfukãn˘ objekt RETRO – Cena ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia. Foto: PaÈo Safko

21

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

MôÏete spresniÈ, aké sú poÏiadavky súãasné-ho trhu v oblasti b˘vania, v ãom sú najv˘raz-nej‰ie rozdiely v porovnaní s minulosÈou,aká je spolupráca s kvalitn˘mi architektmi?

Keì hodnotíme súãasnú situáciu, do popre-dia vystupuje zmenená ekonomická situácia.Kríza priniesla opatrnej‰í postoj záujemcov ob˘vanie, narastá záujem o men‰ie, cenovo do-stupnej‰ie byty. Samozrejme to súvisí aj so sku-toãnosÈou, Ïe prvá vlna záujmu o luxusné nehnu-teºnosti vyvolaná pomerne veºkou skupinoumajetn˘ch záujemcov, ktorí dovtedy nemalimoÏnosÈ v˘beru, je uÏ tieÏ za nami, poÏiadav-ky trhu v tomto segmente boli viac-menej uspo-kojené. Pokiaº ide o spoluprácu s architektmi,je tam e‰te veºa rezerv. Súkromní developeri sasnaÏia náklady na projekt minimalizovaÈ, tak-Ïe zatiaº nevidíme príklady známe zo zahrani-ãia, keì najmä väã‰ie projekty vznikajú akov˘sledok architektonick˘ch súÈaÏí. Îiaº, ani priv˘stavbe nájomn˘ch bytov podporovan˘ch z ve-rejn˘ch prostriedkov sa z finanãn˘ch a ãasov˘chdôvodov súÈaÏe neuplatÀujú, ãasto sa vyuÏíva-jú opakované katalógové projekty, ktoré ne-musia byÈ najlep‰ie ani z hºadiska dispoziãné-ho rie‰enia, ani z hºadiska architektonického rie-‰enia. Tu sa snaÏíme aspoÀ o osvetu formoudlhoroãnej súÈaÏe Progresívne, cenovo dostup-né b˘vanie, ktorá kaÏdoroãne vyberie tie najlep-‰ie realizácie z hºadiska projektového rie‰enia,ako aj stavebného a technického prevedenianájomn˘ch bytov˘ch domov podporovan˘ch zverejn˘ch prostriedkov.

Aká je situácia vo v˘stavbe nájomn˘ch by-tov, zmenilo sa nieão v porovnaní s predchá-dzajúcim obdobím?

Nájomné b˘vanie sa v súlade s Koncepciou‰tátnej bytovej politiky do roku 2015 povaÏu-je za jednu z kºúãov˘ch priorít. Treba ho rozví-

jaÈ, a to z pohºadu jeho fyzickej ako aj cenovejdostupnosti. V súãasnosti na Slovensku tvorí ve-rejn˘ nájomn˘ sektor cca 2,7 % bytov z celko-vého bytového fondu. Ide o bytov˘ fond prevaÏ-ne vo vlastníctve obcí a z malej ãasti aj ‰tátu.To naznaãuje, Ïe dostupnosÈ nájomného b˘va-nia je na Slovensku znaãne obmedzená, a pre-to je nevyhnutné venovaÈ mu zo strany ‰tátuzv˘‰enú pozornosÈ.

Obstarávanie nájomn˘ch bytov urãen˘ch nasociálne b˘vanie sa zo strany ‰tátu podporuje.Obec ako Ïiadateº môÏe na financovanie obsta-rania nájomn˘ch bytov vyuÏiÈ kombináciu v˘-hodného a dlhodobého úveru zo ·tátneho fon-du rozvoja b˘vania a dotácie poskytovanej Mi-nisterstvom dopravy, v˘stavby a regionálnehorozvoja SR. V priemere sa roãne touto formoupodporuje obstaranie 2 000 aÏ 3 000 nájomn˘chbytov, ão znamená okolo 15 – 20 % z novo do-konãovan˘ch bytov. V súlade s Programov˘mvyhlásením vlády SR by tento trend podporymal byÈ zachovan˘ aj v ìal‰om období.

Súkromn˘ nájomn˘ sektor je na Slovenskuzanedbateºn˘, úplne absentuje v˘stavba tohtotypu nájomného b˘vania. Súvisí to aj s prefe-renciou vlastníckeho b˘vania u na‰ich obyva-teºov, ale aj s uplatÀovaním cenovej regulácienájomného a nadmernej ochrany nájomníkovvypl˘vajúcej z platnej právnej úpravy nájmubytu v obãianskom zákonníku.

V Európe je v‰ak práve tento sektor tradiãnepriestorom pre in‰titucionálnych investorov.Na rozdiel od regulovaného nájomného vo ve-rejnom sektore tu platí v podstate voºná tvorbacien. Tak je to v súãasnosti uÏ aj na Slovensku.Jedinú v˘nimku tvoria re‰tituované nehnuteº-nosti, v ktor˘ch b˘vajú nájomníci z obdobiapred re‰titúciami.

V ostatnom období rezonovala v médiáchotázka nájomníkov v re‰tituovan˘ch domoch,verejnosÈ v‰ak nemala vÏdy moÏnosÈ získaÈcelistv˘ obraz problematiky. O ão v danomprípade ide, na‰lo sa uÏ rie‰enie?

Problém, ktor˘ moÏno zjednodu‰ene nazvaÈproblémom re‰tituovan˘ch bytov˘ch domov sregulovan˘m nájomn˘m, je dlhodob˘ a dot˘kasa celej spoloãnosti. V roku 1992 sa re‰tituãn˘-mi zákonmi vrátili nehnuteºnosti pôvodn˘mvlastníkom, ale zostali v nich nájomníci s regu-lovan˘m nájomn˘m v zmysle cenov˘ch opat-rení Ministerstva financií. T˘m dochádzalo k ob-medzovaniu súkromn˘ch vlastníkov nájom-n˘ch bytov pri vyuÏívaní svojho majetku, zãoho hrozia Slovenskej republike sankcie zostrany medzinárodn˘ch súdnych in‰titúcií. NaEurópskom súde pre ºudské práva je uÏ niekoº-ko podaní od vlastníkov tak˘chto nehnuteºnos-tí. Podot˘kam, Ïe podºa na‰ich údajov ide o cca

1 000 bytov, tri ‰tvrtiny z nich v Bratislave v Sta-rom meste. Z hºadiska vekovej ‰truktúry nájom-níkov je viac ako 66 % z nich v produktívnomveku a zvy‰ok je v dôchodkovom veku.

Táto otázka zostávala dlho bez rie‰enia asystematicky sa jej zaãala vláda venovaÈ aÏ vroku 2005. Vzhºadom na citlivosÈ problemati-ky bol postup komplikovan˘ a zdæhav˘. Po po-kuse vyrie‰iÈ cel˘ komplex jedn˘m zákonom,ktor˘ vláda odmietla, vláda v septembri 2009schválila návrh koncepcie usporiadania vzÈahovsúkromn˘ch vlastníkov bytov˘ch domov a ná-jomcov bytov dotknut˘ch dereguláciou ciennájmu bytov.

Rie‰enie malo spoãívaÈ v príprave ‰tyroch sú-visiacich právnych noriem do konca roka 2010.Na‰e ministerstvo v spolupráci s Ministerstvomspravodlivosti dostalo úlohu stanoviÈ postuppri ukonãení existujúcich nájomn˘ch vzÈahov aspôsob ich usporiadania a zároveÀ pripraviÈpodmienky a rozsah financovania obstaranianáhradn˘ch nájomn˘ch bytov vo verejnom ná-jomnom sektore. Ministerstvo financií malopripraviÈ nov˘ zákon upravujúci reguláciu ná-jomného vo verejnom sektore a Ministerstvopráce, sociálnych vecí a rodiny zákon o príspev-ku na b˘vanie. Pre komplexné rie‰enie celéhoproblému bolo nevyhnutné pripraviÈ a prijaÈv‰etky ‰tyri spomínané právne normy, teda ne-bola to iba úloha pre na‰e ministerstvo.

Na‰e ministerstvo pripravilo a Národná radaSR v júli 2011 schválila Zákon ã. 260/2011 oukonãení a spôsobe usporiadania niektor˘chnájomn˘ch vzÈahov k bytom a o doplnení záko-na Národnej rady Slovenskej republiky ã.18/1996 Z. z. o cenách v znení neskor‰ích pred-pisov, ako aj zákon ã. 261/2011 Z. z. o posky-tovaní dotácií na obstaranie náhradn˘ch ná-jomn˘ch bytov. Ministerstvo financií si v‰ak,Ïiaº, úlohu nechalo zru‰iÈ a ministerstvo práceposunulo termín rie‰enia na jeseÀ 2011.

Z vecnej stránky zákony upravujú právnevzÈahy pri ukonãení nájomn˘ch vzÈahov k bytoms regulovan˘m nájomn˘m v súkromnom vlast-níctve a podmienky poskytnutia bytovej náhra-dy t˘m nájomníkom, ktorí nemajú vlastnú ne-hnuteºnosÈ vhodnú na b˘vanie , resp. stanovujúúãel, rozsah a podmienky poskytovania dotáciíobciam na obstaranie náhradn˘ch nájomn˘ch by-tov a ich charakteristiku. Prakticky sa t˘m kon-ãí platnosÈ pôvodn˘ch nájomn˘ch zmlúv, stano-vuje sa povinnosÈ obciam a mestám v odôvod-nen˘ch prípadoch poskytnúÈ bytovú náhradunájomníkom formou náhradného nájomnéhobytu s regulovan˘m nájomn˘m. K˘m obec by-tovú náhradu oprávnenému Ïiadateºovi nepo-skytne, nie je povinnosÈ sa z pôvodného bytu vy-sÈahovaÈ. ZároveÀ sa stanovujú podmienky naobstaranie náhradn˘ch nájomn˘ch bytov obca-

Aby zodpovedal aj architektonick˘ v˘raz

Odborníãka na oblasÈ b˘vania a urbanizmu, riaditeºka Odboru bytovej politiky a mestského rozvoja MDV a RR SR Elena SZOLGAYOVÁ sleduje situáciu v tejto oblasti a odborne ju usmerÀuje

uÏ viac rokov. S najnov‰ími bohat˘mi skúsenosÈami sa podelila s redaktorkou Annou Komovou.

22

by je v mnoh˘ch aspektoch zloÏité. Nie je moÏ-né povedaÈ jednoznaãne a so v‰eobecnou plat-nosÈou, ãi je súãasná v˘stavba kvalitná, alebo nieje aÏ na takej kvalitatívnej úrovni ako by moh-la byÈ, pretoÏe medzi realizáciami sú veºké roz-diely. Záujmom kaÏdého investora, nielen sú-kromného, by malo byÈ dosiahnutie primeran˘chuÏívateºsk˘ch parametrov a cene zodpovedajú-ceho poÏadovaného ‰tandardu. Mnohokrát smev‰ak svedkami situácie, Ïe sa novopostavené ob-jekty vo veºmi krátkom ãase po kolaudácii opra-vujú. Developeri by mali pri realizácii svojichprojektov sledovaÈ v prvom rade poÏiadavkykvality, niekedy sa v‰ak záujem o r˘chly ziskstane dominantn˘m motívom pri realizácii stav-by. Existujú tak projekty, ktoré sú svojou cenouvysoko nad ostatn˘mi, ale kvalitou prác mno-hokrát zaostávajú za cenovo primeranej‰ímirealizáciami.

Z pohºadu investícií do novej v˘stavby ná-jomn˘ch bytov, ktoré sú podporované v rámcisystému vytvoren˘ch nástrojov ‰tátu, ãi uÏ v˘-hodn˘mi úvermi, alebo dotáciami, je taktieÏmoÏné vidieÈ celé spektrum dosiahnutej kvali-ty v˘stavby. Samozrejme, v rámci nastaven˘chcenov˘ch limitov, môÏeme nájsÈ veºa projektov,ktoré svojou kvalitou ostatné vysoko prevy‰u-jú, ãi uÏ sa to t˘ka architektonického stvárne-nia, spôsobu a systému realizácie, ako aj násled-ného uÏívania.

Záverom môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe z hºadiskacelkového v˘voja na trhu s nehnuteºnosÈami nab˘vanie sa zvy‰ujú oãakávania a poÏiadavky zá-kazníkov, budúcich uÏívateºov na kvalitu, a zá-roveÀ je moÏné vidieÈ pribúdanie naozaj kvalit-n˘ch projektov, ktoré spæÀajú oãakávania a po-Ïiadavky budúcich obyvateºov.

Ako sa dá tomu zabrániÈ tomu, aby veºmir˘chlu v˘stavbu nesprevádzalo aj nedodrÏia-vanie technológií?

Toto je oblasÈ, kde dôleÏitú úlohu zohrávaprofesionálne svedomie developerov, staveb-n˘ch firiem, ale v neposlednom rade aj nekom-promisné vyÏadovanie kvality na strane zákaz-níka, resp. investora. Snaha po r˘chlom dokon-ãení stavebného diela naozaj môÏe viesÈ k ne-dodrÏaniu technologick˘ch postupov, nekva-litnej aÏ zmätoãnej práci, ktoré sa samozrejmepoãas Ïivotnosti objektu musia negatívne pre-javiÈ.

Najlep‰ia obrana pred nekvalitou je odmiet-nutie nekvalitného tovaru – tak sa ‰pekulanti po-uãia na vlastnej ‰kode najr˘chlej‰ie. ZároveÀmusí tlak vychádzaÈ aj z vlastn˘ch radov deve-loperov a stavebn˘ch firiem, z profesijn˘ch zo-skupení, pretoÏe je v ich záujme chrániÈ stavov-skú ãesÈ.

To sa t˘ka rovnako novej v˘stavby, ako aj ob-novy existujúceho bytového fondu. V súãas-nosti sa práve obnova zameriava najmä na za-tepºovanie. Aj tu je veºmi dôleÏité pouÏitie správ-nych materiálov a technológií. Nie je to nová fa-rebná omietka, ktorá zabezpeãí oãakávané úspo-ry v spotrebe energie do budúcna, aj keì nováfasáda je t˘m najviditeºnej‰ím znakom procesuobnovy.

Myslím, Ïe v tejto súvislosti nastala v súãas-nosti zmena aj v panelákov˘ch sídliskách,akosi sa upú‰Èa od monotónnosti?

Áno, na‰e sídliská sa viditeºne menia a prá-ve zmena farebnosti je to, ão udrie prvé do oka.Otázne v‰ak je, ãi súãasn˘ stav je ideálny. Ne-

mi s pln˘m financovaním zo strany ‰tátnehorozpoãtu, vrátane zabezpeãenia pozemkov a po-trebnej technickej infra‰truktúry. Finanãné zdro-je potrebné na obstaranie náhradn˘ch nájomn˘chbytov (predpokladané náklady 72,7 milióna eur)budú v plnom rozsahu zabezpeãené zo ‰tátnehorozpoãtu podºa konkrétnych poÏiadaviek miesta obcí v rokoch 2012 – 2016.

Aká je zo strany ministerstva podpora ceno-vo dostupn˘ch nájomn˘ch bytov?

Ide o uÏ spomínan˘ model v˘stavby obecn˘chnájomn˘ch bytov, financovan˘ch kombinácioudotácie a zv˘hodneného dlhodobého úveru. Vpriamej pôsobnosti Ministerstva dopravy, v˘-stavby a regionálneho rozvoja SR je poskytova-nie dotácií na rozvoj b˘vania. Podmienky pre po-skytovanie dotácií na obstaranie nájomn˘ch by-tov, na obstaranie technickej vybavenosti a naodstránenie systémov˘ch porúch bytov˘ch do-mov upravuje zákon ã. 443/2010 Z. z. o dotá-ciách na rozvoj b˘vania a o sociálnom b˘vaní.

Îiadateºom o poskytnutie dotácií na obstara-nie nájomn˘ch bytov môÏe byÈ obec aleboVÚC. Nájomné byty obstarané v rámci tohtosystému sú urãené na rie‰enie b˘vania sociál-ne slab‰ích skupín obyvateºstva s príjmom do3-násobku Ïivotného minima a domácností sosobitn˘m statusom (ãlenom domácnosti jeosoba s ËZP, osamel˘ rodiã s nezaopatren˘mdieÈaÈom a pod.).

Dotáciu na obstaranie nájomn˘ch bytov beÏ-ného ‰tandardu je moÏné poskytnúÈ aÏ do v˘-‰ky 30 % oprávnen˘ch nákladov stavby. V̆ ‰kadotácie je závislá od veºkosti priemernej pod-lahovej plochy obstarávan˘ch bytov a priemer-ného oprávneného nákladu na m2 podlahovejplochy bytu. V prípade bytov niωieho ‰tandar-du, urãen˘ch pre najzraniteºnej‰ie sociálne sku-piny, môÏe byÈ podiel dotácie aÏ 75 % z opráv-nen˘ch nákladov. Treba si totiÏ uvedomiÈ, Ïe do-taãná zloÏka zniÏuje priame obstarávacie nákla-dy stavby, od ktor˘ch sa odvíja aj v˘poãet re-gulovaného nájomného.

V ‰tátnom rozpoãte na rok 2011 bolo na do-tácie na v˘stavbu a obnovu bytového fonduvyãlenen˘ch 35 000 000 eur. Ministerstvo do-pravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SRuzatvorilo ku koncu septembra 2011 so Ïiada-teºmi 122 zmlúv na poskytnutie dotácií na ob-staranie 1 554 nájomn˘ch bytov vo v˘‰ke 18406 530 eur. Zvy‰ok dotaãn˘ch prostriedkovsmeroval do obnovy, ktorá predstavuje druhúprioritu ‰tátnej bytovej politiky.

Aká forma b˘vania je z hºadiska vlastníctvapopulárna a preão?

Na Slovensku predstavuje najroz‰írenej‰iuformu b˘vania vlastnícke b˘vanie. Pri sãítaníobyvateºov, domov a bytov v roku 2001 bolo zcelkového poãtu bytov v Slovenskej republike75,9 % bytov vo vlastníctve obãanov (cca 50 %v rodinn˘ch domoch a 26 % v bytov˘ch do-moch), vo vlastníctve bytov˘ch druÏstiev bolo14,9 % bytov a vo vlastníctve in˘ch subjektovbolo cca 9,2 % bytov. KeìÏe e‰te stále prebie-ha prevod pôvodn˘ch nájomn˘ch a druÏstev-n˘ch bytov do vlastníctva pôvodn˘ch obyvate-ºov, podiel vlastníckeho b˘vania narastá. Pod-ºa podkladov získan˘ch zo ‰tatistického zisÈo-vania o vlastníctve bytového fondu k 31. 12.2008 a na základe odborného odhadu vlastníc-ke b˘vanie na Slovensku reprezentuje k uvede-nému termínu cca 94,5 % trvalo ob˘van˘ch

bytov. Vlastnícke b˘vanie je v‰ak spravidla ur-ãené pre b˘vanie príjmovo stredn˘ch a vy‰‰íchskupín obyvateºstva, takÏe nemusí byÈ vÏdy tounajlep‰ou voºbou. Nesie so sebou jednak fi-nanãné dlhodobé záväzky, ale aj zodpovednosÈza udrÏiavanie vlastníctva v potrebnom technic-kom stave.

Nízky podiel nájomného b˘vanie na Slo-vensku je jedn˘m z kºúãov˘ch problémov, kto-ré treba rie‰iÈ, a to z pohºadu jeho fyzickej aj ce-novej dostupnosti. Podºa odborn˘ch odhadov jev súãasnosti vo vlastníctve obcí a ‰tátu uÏ ibaspomenut˘ch asi 2,7 % bytov. V krajinách Eu-rópskej únie sa podiel nájomn˘ch bytov pohy-buje od 19 % do 62 %, pritom verejn˘ nájom-n˘ sektor predstavuje v priemere 18 % z byto-vého fondu. Z t˘chto skutoãností vypl˘va, Ïeprístup k nájomnému b˘vaniu na Slovensku jeveºmi obmedzen˘, ão nepriaznivo vpl˘va namoÏnosÈ voºby typu b˘vania, ako aj na mobili-tu pracovn˘ch síl.

Z hºadiska priamej verejnej intervencie je tonajmä verejn˘ nájomn˘ sektor, ktor˘ by mal slú-ÏiÈ predov‰etk˘m na zabezpeãenie sociálnehob˘vania, a teda by mal byÈ vyuÏívan˘ tak˘miobyvateºmi, ktorí si nemôÏu obstaraÈ b˘vanie navoºnom trhu. V tejto súvislosti v‰ak treba skon-‰tatovaÈ, Ïe podiel verejn˘ch prostriedkov napodporu bytovej v˘stavby a b˘vania k vytvore-nému HDP v Slovenskej republike v poslednomobdobí neustále klesá. Ak sa v druhej polovicideväÈdesiatych rokov minulého storoãia tentoukazovateº pohyboval v rozsahu 0,72 – 1,56 %HDP, v priebehu posledn˘ch piatich rokov po-klesol z 0,54 % v roku 2004 na 0,33 % v roku2009.

Ak by sme teda mali odpovedaÈ na otázku,preão sú ‰truktúra a preferencie b˘vania na Slo-vensku takéto, dajú sa identifikovaÈ dôvody:

Vlastnícke b˘vanie, a to hlavne v rodinn˘chdomoch, bolo a je na Slovensku historicky naj-roz‰írenej‰ou formou b˘vania.

Nájomné b˘vanie nebolo na Slovensku his-toricky priveºmi roz‰írenou formou b˘vania,jeho dostupnosÈ v‰ak najviac prudko klesla v de-väÈdesiatych rokoch minulého storoãia v dôsled-ku masívnej privatizácie verejného nájomnéhosektora.

Obmedzená dostupnosÈ finanãn˘ch prostried-kov na podporu rozvoja b˘vania zo strany ve-rejn˘ch zdrojov limituje v˘raznej‰í rozvoj v˘-stavby a dostupnosti nájomného b˘vania, naj-mä vo verejnom nájomnom sektore.

Súkromn˘ nájomn˘ sektor sa rozvíja iba v ob-medzenej miere v dôsledku slabého záujmupotenciálnych developerov.

Aká je situácia vo v˘stavbe exkluzívnych ne-hnuteºností, narastá ich poãet?

Ak pod exkluzívnymi nehnuteºnosÈami rozu-mieme predov‰etk˘m veºmi drahé objekty vnajzaujímavej‰ích lokalitách, tak sa dá skôr ho-voriÈ o urãitej stagnácii, ako som spomínala uÏna zaãiatku ná‰ho rozhovoru. Ak v‰ak budemechápaÈ exkluzívnosÈ aj ako urãit˘ architektonic-k˘ poãin, myslím Ïe sme oprávnení na optimiz-mus, pretoÏe pribúdajú realizácie s jasn˘m ar-chitektonick˘m konceptom a rukopisom, aj keìzatiaº skôr v segmente mestsk˘ch víl.

Myslíte si, Ïe v súãasnosti v rámci trhovéhoprostredia je v záujme developerov aj kvali-ta?

Posudzovanie kvality novej bytovej v˘stav-

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

23

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

23

ãiernych stavieb, ktoré sa na záver legalizujú.Tieto prvky zaÈaÏujú pôvodnú urbanistickú‰truktúru poÏiadavkami na prevádzku – najmäna parkovanie a dopravnú obsluÏnosÈ, ale vstu-pujú ãasto nevhodne aj do obrazu konkrétnej‰tvrte alebo miesta. Práve tak vznikajú zárod-ky dne‰n˘ch problémov na‰ich sídiel. Jedinouúãinnou obranou voãi t˘mto javom je zodpoved-n˘ a principiálny prístup stavebn˘ch úradov,ktor˘ by sa mal opieraÈ o kvalitne pripravenúúzemnoplánovaciu dokumentáciu. V oblastiboja s ãiernymi stavbami by mala byÈ nápomoc-ná aj ostatná novela stavebného zákona.

Prispôsobujú sa developeri kúpychtivostiobyvateºov, ako sa pozeráte na ceny bytov?

Pri porovnávaní dostupn˘ch údajov o ce-nách nehnuteºností za posledné obdobie môÏe-me vidieÈ dve v˘razné etapy vo v˘voji cien. Vobdobí do roku 2008 rástla cena nehnuteºnostív˘razn˘m tempom, priãom vrchol dosiahla vroku 2008, keì sa priemerná cena nehnuteº-ností na b˘vanie dostala na úroveÀ 1 549 € nam2, (napr. v roku 2005 bola táto cena 856 €/m2).Od tohto obdobia nastal postupn˘ pokles ciennehnuteºností na b˘vanie, priãom aktuálna prie-merná cena je 1 256 €/m2.

Veºmi ‰pecifickú pozíciu na slovenskom trhus b˘vaním má bratislavsk˘ región, v ktorom sarealizuje v˘razn˘ podiel nehnuteºností na b˘va-nie v rámci Slovenska. Priemerné ceny nehnu-teºností v Bratislavskom kraji sú na úrovni 1 682€/m2, ão predstavuje v˘razne vy‰‰iu cenu vporovnaní s celoslovensk˘m priemerom. Prie-merné ceny nehnuteºností vo väã‰ine sloven-sk˘ch krajov sú v porovnaní s Bratislavsk˘mkrajom ani nie poloviãné a v Nitrianskom kra-ji sú len zhruba tretinové. Priemerné ceny do-mov a bytov sú v Bratislavskom kraji stále oviac ako jednu tretinu nad celoslovensk˘m prie-merom.

ZároveÀ moÏno kon‰tatovaÈ, aj napriek pokle-su cien nehnuteºností na b˘vanie v poslednomobdobí, Ïe tieto ceny sú stále v˘razne vy‰‰ie akosú oãakávania trhu, a v porovnaní s kúpyschop-nosÈou obyvateºstva, hlavne ão sa t˘ka dostup-nosti b˘vania pre mladé rodiny, sú príli‰ vyso-ké. MôÏeme vidieÈ postupn˘ prechod viace-r˘ch developerov od v˘stavby luxusn˘ch veº-k˘ch a drah˘ch bytov, ktoré sú v mnoh˘ch prí-padoch nepredajné, skôr do segmentu oriento-vaného na dostupnej‰ie b˘vanie s men‰ími pod-lahov˘mi plochami, ba dokonca sú ojedineléprípady, v ktor˘ch investori budujú tzv. prvé b˘-vanie (jedno aÏ dvojizbové byty, prípadne gar-sónky).

Ako som uÏ spomenula, zatiaº je stále neob-saden˘ priestor pre súkromn˘ch investorov na

realizovanie projektov nájomného b˘vania svoºnou tvorbou nájomného, ktoré by mohlo za-bezpeãiÈ vy‰‰iu dostupnosÈ b˘vania pre strednépríjmové skupiny obyvateºov, ako aj vy‰‰iumobilitu pracovnej sily.

V ktor˘ch regiónoch ste zaznamenali naj-väã‰í rozvoj v˘stavby, existujú regionálnedisproporcie, aká je perspektíva?

Na Slovensku sa v rokoch 2004 aÏ 2010 do-konãilo 111 466 bytov, z toho 53,4%, teda tak-mer 60 000 v rodinn˘ch domoch. Z regionálne-ho pohºadu môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe najviac, aÏ31,2% bytov sa za dané obdobie postavilo vBratislavskom kraji, za ktor˘m nasledujú Trnav-sk˘ kraj s podielom 15,4 % a Îilinsk˘ kraj s 12,8% dokonãen˘ch bytov. Na opaãnom konci súKo‰ick˘ (6,4 %) a Banskobystrick˘ kraj s naj-niωím podielom dokonãen˘ch bytov (6,2 %).Bliωie údaje o poãte dokonãen˘ch bytov z po-hºadu regionálnej ‰truktúry v rokoch 2004 aÏ2010 uvádza tabuºka.

ëal‰ím, nemenej dôleÏit˘m ukazovateºom,ktor˘ vypovedá o ‰truktúre a podiele dokonão-van˘ch bytov, je tzv. intenzita bytovej v˘stav-by (IBV), ktorá hovorí o poãte dokonãen˘ch by-tov na 1000 obyvateºov. V rokoch 2004 aÏ 2010bola priemerná roãná miera tohto ukazovateºav SR na úrovni 2,93. Na porovnanie, napríkladv Írsku v období najväã‰ieho stavebného rozma-chu v rokoch 2002 – 2006 sa postavilo okolo 15bytov na 1 000 obyvateºov.

V̆ znamn˘m faktorom pre odhad budúcehov˘voja je aj celková vybavenosÈ Slovenska byt-mi. Slovenská republika je v ukazovateli poã-tu bytov na 1 000 obyvateºov pod priemeromkrajín EÚ (SR cca 367 bytov na 1 000 obyva-teºov – odborn˘ odhad k 31. 12. 2008, podºa ‰ta-tistík EÚ v roku 2008 bol tento poãet napr. v Ra-kúsku 436, Holandsku 431, Dánsku 500 a v âe-skej republike 438). Aj pri porovnaní poãtu do-mácností a poãtu trvalo ob˘van˘ch bytov jezrejm˘ deficit v poãte potrebn˘ch bytov.

Na základe uveden˘ch údajov a v nadväznos-ti na v˘vojové trendy v predchádzajúcom obdo-bí oãakávame, Ïe aj v ìal‰ích rokoch bude prie-beh v˘stavby v bytovom sektore kopírovaÈ pred-stavené trendy. To znamená, Ïe aj v nasledujú-cich rokoch by najviac dokonãovan˘ch bytovmalo byÈ v Bratislavskom kraji, za ktor˘m bymali nasledovaÈ Trnavsk˘ a Îilinsk˘ kraj, priãomtieto tri kraje predstavujú ekonomicky v˘znam-né centrá rozvoja a vytvárania potenciálu pre bu-dúcu v˘stavbu. ZároveÀ treba kon‰tatovaÈ, Ïe bybolo vhodné akcelerovaÈ v˘stavbu bytov aj vostatn˘ch regiónoch, to v‰ak je podmienené ná-rastom pracovn˘ch príleÏitostí, ktoré vytvoriapriestor pre rozvoj aj tieto ãasti Slovenska.

zosúladenosÈ farebnosti jednotliv˘ch objektov,ktoré spolu vytvárajú logické urbanistické ‰truk-túry, predstavuje urãitú zmarenú ‰ancu z hºadis-ka komplexnej‰ej obnovy obytného prostrediana‰ich sídlisk. OvplyvniÈ to v‰ak Ïiaº je iba veº-mi ÈaÏko moÏné, vzhºadom na roztrie‰tenú vlast-nícku ‰truktúru. S t˘m súvisí aj nároãnosÈ roz-hodovania o postupe a rozsahu obnovy, takÏezrejme na úvahy o moÏnom komplexnej‰om aharmonizovanom postupe pri jednotliv˘ch do-moch v danom sídlisku nezostáva priestor.

Napriek tomu hºadáme do budúcna spôsoby,ako pozitívne ovplyvniÈ súãasnú situáciu tak,aby jednotlivé individuálne aktivity spolu vy-tvárali harmonickej‰ie prostredie. Panelové síd-liská, podobne ako v‰etko v plánovanom hos-podárstve, boli navrhované s istou logikou. Onej sa, samozrejme, dá diskutovaÈ, no navrho-vanie podºa technicko-hospodárskych ukazova-teºov malo svoj poriadok. Na‰ím cieºom bymalo byÈ to dobré zachovaÈ a doplniÈ tak, abysídliská zodpovedali dne‰n˘m poÏiadavkám nakvalitu Ïivota. A na to nestaãí iba obnoviÈ jed-notlivé objekty, tam uÏ treba komplexnej‰ie zá-sahy. To je veºká v˘zva pre samosprávne orgá-ny, ktoré musia tieto procesy iniciovaÈ a riadiÈ.

Nastalo uÏ obdobie priaznivé pre rodinnénízkopodlaÏné domy, akosi sa zapæÀajúmestské okrajové oblasti, netreba byÈ po-zornej‰ími aj v rámci dopravy?

Sen mnoh˘ch obyvateºov o vlastnom b˘va-ní v individuálnom rodinnom dome sa niekedypremení na noãnú moru, keì z prímestsk˘ch ob-lastí dochádzajú do centra mesta za prácou.Nedostatok pozemkov na novú v˘stavbu a ne-ochota obyvateºov akceptovaÈ zahusÈovanie exi-stujúcej zástavby vedú Ïiaº ãasto k nezvládnu-teºnému územnému rozrastaniu mesta, ktorénedokáÏe existujúcou dopravnou infra‰truktú-rou zabezpeãiÈ primeranú obsluÏnosÈ.

Keì sa pozrieme na v˘voj miest, vidíme, ÏezahusÈovanie sídiel je prirodzené. Roz‰irovanieurbánnej ‰truktúry do krajiny a vznik prímest-sk˘ch satelitov je ãasto oveºa hor‰ou voºbou. In-tenzifikácia nie je u obyvateºov obºúben˘m rie-‰ením, no v rozumnej miere a s dôslednou a prí-snou reguláciou je lep‰ou cestou, ako ponecha-nie rozvoºnen˘ch ‰truktúr za cenu neproporãné-ho nárastu plochy sídla a zv˘‰enia dopravnéhozaÈaÏenia. Rozvoj sídiel bol vÏdy spojen˘ s ur-ãit˘m nepohodlím a je úlohou mesta nájsÈ rie-‰enia s minimálnym negatívnym dopadom prizachovaní Ïivotaschopnosti a funkãnosti mest-ského organizmu.

Tomuto „úteku z mesta“ sa dá zabrániÈ pre-dov‰etk˘m skvalitÀovaním existujúcej mest-skej ‰truktúry, pôvodn˘ch obytn˘ch ‰tvrtí, na-‰ich roz‰íren˘ch panelov˘ch sídlisk.

Je isté, Ïe kvalitne pripraven˘ územn˘ plánby mal byÈ vlastne zárukou pre Ïelan˘ roz-voj územia, ale ão v prípade, Ïe sa nedodrÏia-va, prípadne pri stavbách bez stavebnéhopovolenia, ktoré ho znehodnocujú, aké súv˘chodiská?

Napriek tomu, Ïe územné plánovanie je ná‰zákonn˘ nástroj na organizovanie územia, do-chádza Ïiaº k ãasto negatívnym ad hoc rozhod-nutiam, ktoré nesledujú Ïiaden koncept a pri kto-r˘ch sa neoveruje napríklad dopravné a hluko-vé zaÈaÏenie územia ãi poÏiadavky na obãians-ku vybavenosÈ územia. Rovnako ne‰Èastná je be-nevolentnosÈ stavebn˘ch úradov v prípade tzv.

Tabuºka ã. 1 – Poãet dokonãen˘ch bytov v SR v rokoch 2004 aÏ 2010 podºa regionálnej ‰truktúry

Rok BA kraj TT kraj TR kraj NR kraj ZA kraj BB kraj PO kraj KE kraj SR spolu

2004 3 349 1 675 1 476 1 408 1 648 816 1 343 877 12 592

2005 4 673 2 055 1 575 1 087 1 997 772 1 760 944 14 863

2006 4 307 2 646 1 247 1 352 1 815 926 1 352 799 14 444

2007 5 726 2 688 1 148 1 267 1 970 934 1 711 1 029 16 473

2008 5 563 2 739 1 470 1 427 2 138 1 002 1 575 1 270 17 184

2009 5 982 2 624 2 065 1 582 2 472 1 532 1 568 1 009 18 834

2010 5 222 2 715 1 687 1 531 2 200 888 1 595 1 238 17 076

Spolu za roky 2004 – 2011

34 822 17 142 10 668 9 654 14 240 6 870 10 904 7 166 111 466

Percentuálny podiel 31,24 15,38 9,57 8,66 12,78 6,16 9,78 6,43 100,00

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

24

Predstavte na‰im ãitateºom ambiciózne pro-jekty, znamenajúce celospoloãensk˘ prínospre mesto z hºadiska jeho urbanistického roz-voja, ekológie a kultúry, na uskutoãnení kto-r˘ch sa chcete predov‰etk˘m zameraÈ.

Najambicióznej‰ím projektom je – spolu s na-‰imi a zahraniãn˘mi odborníkmi vypracovaÈ ví-ziu a stratégiu rozvoja mesta, ktorá Bratislavedoteraz ch˘ba. Mesto treba nasmerovaÈ k eko-logickému,“ zelenému mestu“. Európska úniatakéto poÏiadavky zah⁄Àa napríklad v projektochSmart Cities a Concertoplus. S t˘m súvisí nie-len ekologická architektúra, ale aj verejné prie-story, napojenie na pe‰ie a cyklistické trasy akoncept verejnej dopravy.

Oslovuje vás architektúra budov, realizova-n˘ch za ostatné obdobie na území hlavnéhomesta? Ako príklad uveìme zrekon‰truova-n˘ Zimn˘ ‰tadión O. Nepelu, bytov˘ komplexRetro, bytov˘ dom Manhattan, brilantné re-kon‰trukcie národn˘ch kultúrnych pamiatokStarej radnice a Apponyiho paláca atì. MoÏ-no túto architektúru nazvaÈ modernou,avantgardnou ãi dokonca európskou? âopodºa vás predstavuje optimálny konceptusporiadania mesta – teda logick˘ a pritomaj „v˘tvarne“ hodnotn˘, so zohºadnením vzÈa-hu mesto a príroda?

Mesto ako urbánna ‰truktúra pozostáva zo za-stavaného a nezastavaného priestoru. Ich opti-málny pomer, kvalita a súãinnosÈ tvoria sídlo.Inak vnímali architekti a urbanisti túto proble-matiku v minulosti, keì priemyselná revolúciapriná‰ala veºké v˘dobytky a energie a zelenebolo nadostaã. Inak ich vnímajú dnes, keì do-chádzajú prírodné zdroje a treba hºadaÈ náhrad-né a keì nám expanzívnou politikou plánova-nia mesta pred oãami miznú zelené svahy a na-

júrodnej‰ia pôda, ktorá sa nachádzala vÏdy v tes-nej blízkosti sídla.

Globalizácia nám dovoºuje veºa riskovaÈ –zvykli sme sa spoliehaÈ, obrazne povedané, nainé zelené svahy a iné úrodné lány, odkiaº si kú-pime, ão potrebujeme k zakladnému preÏitiu.Zabudli sme sa sústrediÈ na vlastné zdroje a tra-diãné stavebné materiály, k ãomu prispelo viacako ‰tyridsaÈroãné „glajch‰altovanie“ kultúry, in-telektu a umu v tomto meste. V povojnov˘ch ro-koch takmer vymizli z Bratislavy tradiãné ve-rejné priestory a aj jeho identitu tvoriace stav-by, prepojené so Ïivotom Bratislavãanov. KeìÏeparalela s ViedÀou sa takpovediac p˘tra sama,spomeniem napríklad tradiãné nároÏné kaviar-ne, ktoré sú svojou architektúrou pre rakúskehlavné mesto typické, sú v˘tvarn˘m prvkom vobraze mesta a zároveÀ najobºúbenej‰ím mies-tom stretávania sa v‰etk˘ch generácií. V Brati-slave bolo nov˘m nevhodn˘m rie‰ením dopra-vy zlikvidované kvalitné mestské prostredieokolo ·tefánky i AlÏbetky ãi kaviareÀ Korzo priNovom moste, ãím vznikli urbánné torzá, kto-ré stratili na príÈaÏlivosti a v novom kontextemesta ostali „nepochopené“, a t˘m aj „neúspe‰-né“. Teda nieão, ão patrilo k základnej v˘bavetohto mesta... A tak by som mohla pokraãovaÈ.Som ale presvedãená, Ïe keì chceme, aby totomesto malo svojho ducha, nevyhneme sa tak˘m-to anal˘zam a ìal‰ím krokom, ktoré musia do-rie‰iÈ tieto pôvodne atraktívne a pre Bratislavucharakteristické mestské priestory.

SpomeÀme konkrétny príklad. Prinajmenejbratislavskej verejnosti sú známe v˘sledkymedzinárodnej anonymnej architektonickejsúÈaÏe na rie‰enie územia Vydrice v Podhra-dí. Jej vypísanie vzbudilo veºk˘ záujem aj vznámych architektonick˘ch kanceláriách vosvete, dokonca i v Japonsku. Dnes má uÏsvojich víÈazov, ale aj odporcov nielen u laic-kej verejnosti, ale aj u niektor˘ch renomova-n˘ch odborníkov. Je Vydrica zaradená dopriorít dobudovania atraktívnych lokalítcentra mesta, alebo naìalej zostane táto lu-kratívna lokalita len perifériou v tesnej blíz-kosti historického centra, negatívne ovplyv-Àujúca jeho obraz?

Myslím si, Ïe príklad Vydrice je veºmi pozi-tívny uÏ t˘m, Ïe tu bola vypísaná verejná archi-tektonická súÈaÏ. Otázne je, ãi jej v˘sledky spreddvoch rokov zodpovedajú dne‰nej situácii, ãi bynebolo potrebné projekty prehodnotiÈ. âo mÀanajviac na celom plánovaní Vydrice a následneZuckermandlu mrzí, Ïe Nov˘ most a jeho zaús-tenie do Staromestskej ostáva ako neprirodze-ná bariéra pre zrastanie starého centra s nov˘m.Tu si malo daÈ mesto v minulosti jasné priority

a nie zastavovaÈ aj zvy‰né plochy, ktoré vznik-li po zásahu vyústenia mosta pod Hradn˘mvrchom.

Spomenuli ste ekologické poÏiadavky EÚ.Ak˘ dopad má legislatíva EÚ v oblasti územ-ného plánovania na ãinnosÈ miestnej samo-správy a podmienok Bratislavy?

Legislatíva EÚ dáva jasné signály: podporu-je len verejno-prospe‰né projekty. MôÏete na-mietnuÈ, Ïe takéto projekty hradí únia aj z na-‰ich, slovensk˘ch peÀazí. Áno, ale filozofia zat˘m je iná. Platíme za vytvorenie istej nadhod-noty, posilÀujúcej na‰u pozíciu na svetovompolitickom a hospodárskom trhu. Peniaze, kto-ré sú ìalej prerozdeºované na princípe podporyregiónov, dotvárajú v Európe rovnováhu v kva-lite Ïivota, ão by v prípade, aj keby tieto pro-striedky ostali doma, trúfam si tvrdiÈ zabezpe-ãené nebolo.

Druh˘m dôleÏit˘m faktorom Európskej úniev spojení s rozvojom miest a regiónov je jej jed-noznaãn˘ postoj k ochrane Ïivotného prostredia,k podpore alternatívnych zdrojov energie, kekologizácii a udrÏateºnosti stavieb a sídiel a kzachovaniu kultúrneho dediãstva. Finanãné pro-striedky sú odjakÏiva v˘born˘m motivátorom av tomto duchu by mala Bratislava viac vyuÏí-vaÈ hospodárske fondy EÚ. Spojením samo-správy s dodávateºom energií a nov˘m územ-n˘m plánom sa dá vytvoriÈ základn˘ modeltrvalo udrÏateºného mesta 21. storoãia. KeìÏesme v EÚ, ani pre Bratislavu nemôÏe byÈ rok2020, keì by v‰etky nové budovy mali byÈ ener-gicky pasívne – ãiÏe by nemali prijímaÈ Ïiadnuenergiu z vonkaj‰ích zdrojov –, v˘nimkou.

... a veºké aglomerácie sa dnes uÏ tvoria v sú-lade s Kjótskym protokolom. Má ãi budemaÈ Bratislava s t˘m problémy?

Îivotné prostredie v Bratislave sa oproti si-tuácii pred rokom 1989 v˘razne zlep‰ilo. Samasom v roku 1992 participovala na tvorbe ‰túdieo Ïivotnom prostredí v Bratislave v porovnanís ViedÀou. Vtedy sme zaznamenali, Ïe rakúskynaftov˘ priemysel dlhé roky negatívne ovplyv-Àoval uÏ aj tak veºmi zlé Ïivotné prostredie vBratislave z jednoduchého dôvodu – smerom odViedne prevládajú západné vetry. Aj toto je vy-svetlenie, preão treba chápaÈ Európu regionál-ne, a Ïe regióny prekraãujú hranice ‰tátov.

Kjótsky protokol nás zaväzuje zníÏiÈ splodi-ny a my sme ich v porovnaní s v˘chodiskov˘mrokom 1990 naozaj zníÏili. Je to ale fikcia, lebov skutoãnosti sme ich v roku 2008 v porovnanís rokom 2007 o 1,1 % zv˘‰ili. Neviem, ak˘ jesúãasn˘ stav, ale myslím si, Ïe v rámci EÚmáme ão doháÀaÈ a Ïe aj zabezpeãenie Kjótske-

Kozmopolitná Bratislava chce zmeniÈ svoju tvár!

Na post hlavnej architektky Hlavného mesta SR Bratislavy nastúpila v zloÏitej dobe, ale s ambicióznymizámermi: svoje pôsobenie chce postaviÈ na tímovej práci, transparentnosti, jasn˘ch pravidlách a vniesÈ do Bratislavy a jej územného rozvoja európsky rozmer. Hlavná architektka Bratislavy Ing. arch. Ingrid

KONRÁDOVÁ. Pokraãujeme v rozhovore, ktorého prvú ãasÈ sme uverejnili v predchádzajúcom ãísle.

25

ho protokolu patrí do podmienok, ktoré by malstanoviÈ nov˘ územn˘ plán mesta.

Stále Ïiv˘ a stále aktuálny je nielen v Brati-slave, ale na Slovensku vôbec problém s do-datoãne vybavovan˘mi stavebn˘mi povole-niami, s tzv. ãiernymi stavbami. Je to ‰peci-fick˘ problém len Slovenska, alebo snahaobísÈ zákony aj v tejto oblasti stavebníkmi jedoslovne „celosvetov˘m“ javom, len legisla-tíva vo vyspel˘ch ekonomikách jasne a strikt-ne stanovuje pravidlá a „tvrdo“ sankcionu-je ich poru‰ovanie? Aká je prax napríklad vsusednom Rakúsku?

Rie‰enie ãiernych stavieb a dodatoãn˘ch po-volení sú kaÏdodennou praxou ná‰ho magistrá-tu i stavebn˘ch úradov. Príãin to má viacero. Najednej strane sú to vleãúce sa povoºovacie pro-cesy a investor rad‰ej zaplatí pokutu, ako by malvykazovaÈ straty z ãasov˘ch prieÈahov v projek-te. Na strane druhej sú to dosÈ nekorektné zása-hy do územia v porovnaní s platn˘m územn˘mplánom, presahujúce objem a v˘‰ku v území.Obidva typy investorov rátajú s pokutou a st˘m, Ïe sa to „nejako“ dodatoãne bude daÈ po-voliÈ. Jedna skupina v‰ak pracuje v prísnom sú-lade s predpismi a územn˘m plánom, dohodnesa so susedmi a pri dodatoãnom povolení tomôÏe konãiÈ pozitívne s pokutou, ale druhá sku-pina má problém. Stavby realizované v nesúla-

de s územn˘m plánom povaÏujeme za nepovo-liteºné, teda – ãierne stavby.

Aj tu budeme postupovaÈ od prípadu k prípa-du. Najrad‰ej by som urobila pod tak˘mito ãier-nymi stavbami hrubú ãiaru a povedala, Ïe od-teraz takto nie! Ale zdá sa, Ïe bude treba exem-plárne zakroãiÈ a prvú ãiernu stavbu na územíBratislavy odstrániÈ na vlastné náklady zhoto-viteºa. Aj vo Viedni robí magistrát kroky nazlegalizovanie tak˘chto stavieb, ale keì je to vjasnom nesúlade s mestom a stavebník a priorisituáciu v územnom pláne odignoroval, stavbabude odstránená. Vo Viedni sa v rámci sídlaãierne stavby ani neobjavujú. Zastavovacie pod-mienky sú tu nad mieru jasné a v‰ade prístup-né v podobe zrozumiteºn˘ch zastavovacích plá-nov. Najviac ãiernych stavieb vo Viedni nájde-te v zeleni na okraji mesta, kde nie je povolenáÏiadna v˘stavba.

Na záver sa e‰te dotknime verejnej dopravya vôbec dopravnej situácie v Bratislave, kto-rá v mnohom limituje ãi negatívne ovplyvÀu-je územn˘ rozvoj mesta. Dopravnú situáciuBratislavy moÏno charakterizovaÈ údajmi:420-tisícové mesto sa denne mení na tri‰tvr-te miliónové... 290-tisíc registrovan˘ch áut a160-tisíc áut denne dochádzajúcich.., nedosta-tok odstavn˘ch plôch, ch˘bajúci nosn˘ sys-tém MHD ãi obchvat Bratislavy, donedávna

hrozba pozastavenia projektu TEN–T r˘-chlovlakového prepojenia ParíÏ – Bratislavas jeho ukonãením vo Viedni a nie v Bratisla-ve (hrozba medzinárodnej blamáÏe) pre ne-záujem kompetentn˘ch atì. Je vበútvar pri-praven˘ a personálne vybaven˘ na rie‰enietejto situácie v reálnom ãase? âo by malo byÈprioritou?

ëakujem za túto otázku. Od zaãiatku spolu-pracujem s hlavn˘m dopravn˘m inÏinieromBratislavy. Som presvedãená, Ïe e‰te dnes rie-‰iÈ otázku hlavného dopravného systému eu-rópskeho mesta v 21. storoãí sa môÏe zdaÈ nie-komu aÏ podivné. Jednoducho, je dosÈ neskoro...O to viac apelujem, podporiÈ tento projekt anezaãínaÈ diskusiu stále nanovo, pretoÏe sa ne-pohneme z miesta. Ja vidím na‰u zodpovednosÈza mestské prostredie okolo hlavného doprav-ného systému, na jeho napojenie na mestsk˘ or-ganizmus, vyuÏiÈ kriÏovatky dopravn˘ch systé-mov – aj pe‰ích a cyklistick˘ch – oÏiviÈ v mes-te staronové námestíãka a dotvoriÈ nové ohniv-ká Ïivota v meste. Len fungujúca verejná dopra-va a paralelné vybudovanie integrovaného sys-tému verejnej dopravy pre cel˘ región Bratisla-vy posunie na‰e mesto na úroveÀ ostatnej Eu-rópy a pripraví pôdu na napojenie na európskusieÈ TEN-T.

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

Architektúra a mocJe nev‰ednou príleÏitosÈou napísaÈ nieão do periodika Parlamentn˘ kuriér. Predpokladám,

Ïe ho ãítajú v‰etci na‰i poslanci a zákonodarcovia a z toho vypl˘va, Ïe mám neopakovateºnú príleÏitosÈ viesÈ dialóg (alebo monológ) so skutoãnou mocou.

Ing. arch. Martin KUS ,̄ foto: ªubo Stacho

Naroden˘ 3. 10. 1948 v Bratislave, absolvent âeského vysokéhouãení technického v Prahe, Fakulta architektúry a Slovenskej

vysokej ‰koly technickej v Bratislave, Fakulta architektúry.Je s Ing. arch. P. PaÀákom autorom napr. t˘chto stavieb:

Novostavba Slovenské národné divadlo, Bratislava, 1980 – 2007Ústredie Národnej banky Slovenska, Bratislava, 1996 – 2001

Vila G, Bratislava, 2002Bytov˘ dom „AGRIA“, Nitra, 2007

Slovenská národná galéria, Bratislava, 2005Polyfunkãn˘ dom CITY GATE , Bratislava, 2008

Hotel Falkensteiner, Bratislava, 2008Obytn˘ dom Manhattan, Bratislava, 2010

Slovenské Veºvyslanectvo v Berlíne, Berlín 2011

Keì som bol poÏiadan˘ o príspevok, disku-tovali sme o jeho téme a forme. UvaÏovali smeaj o dialógu – o rozhovore s redaktorom –, ãio forme odpovedí na konkrétne otázky. Skon-ãilo to napokon zverejnením môjho názoru,úvahou na mnou zvolenú tému, problém, bo-ºaãku. Ako impulz mi boli zaslané témy, otáz-ky, problémy, na ktoré by som mohol, akchcem, reagovaÈ. Uvádzam ich v‰etky ako ilu-stráciu toho, ão v‰etko (a mnohé iné) môÏe trá-piÈ architektov z pohºadu informovanej verej-nosti.

1. UÏ je, ãi kedy bude slovenská architektú-ra oboma nohami v Európe a ão jej k tomuch˘ba?

2. Ako moÏno charakterizovaÈ slovenskú ar-chitektúru v 20. storoãí – pozitíva, negatí-va, osobnosti.

3. âo je hlavnou motiváciou architekta – ro-biÈ ãi vytváraÈ dobrú architektúru?

4. Sú ekonomické podmienky u nás optimál-ne pre architektonickú tvorbu? Ak˘ je ichpodiel na kvalite architektúry?

5. Legislatíva je nástrojom stability a dôleÏi-t˘ch systémov˘ch krokov, napr. aj v ceno-vej politike. SpæÀa u nás poÏiadavky slu‰-ného finanãného ohodnotenia architektaprojektanta?

6. Ak˘ je prínos architektonick˘ch súÈaÏí preautorizovan˘ch architektov a projektan-tov?

7. V ãom by mali stavovské komory vyvíjaÈväã‰ie tlaky na ochranu spotrebiteºov ãi po-uÏívateºov architektonick˘ch sluÏieb, akoaj na ochranu práv t˘ch, ão vykonávajú po-volanie architekta, projektanta, ako aj za-bezpeãenia jeho statusu?

8. Obãan kaÏdej krajiny by mal byÈ hrd˘ nasvoje hlavné mesto, teda aj my obãaniaSlovenska na na‰u Bratislavu. Ak˘ je vá‰názor na jej urbanizáciu, najmä za ostatnédve ãi tri desaÈroãia?

9. Územn˘ plán rozvoja mesta Bratislavy a uÏaj niektoré nové územné plány jej mest-sk˘ch zón sú podºa vás v súlade s poÏiadav-kami rozvoja hlavného mesta? âo by sapodºa vás malo zlep‰iÈ, ãi zmeniÈ, resp.ch˘ba...?

10. Akú majú ‰ancu slovenskí architekti v me-dzinárodn˘ch súÈaÏiach? Resp. akou inouformou sa môÏu presadiÈ aspoÀ v európ-skom kontexte, keì napr., u nás nenájdustavebníka, ktor˘ by aspoÀ ãiastoãne re‰-pektoval ich kreativitu, odbornosÈ a profe-sionalitu? VÏdy to nemusí byÈ len otázkapeÀazí na tvorbu architektonického do-slovne „‰perku“, ale snáì ‰Èastie na rozhºa-deného stavebníka...

11. Najmä na‰i niektorí nielen zahraniãní po-rotcovia i partneri sa dnes ku kvalite slo-venskej architektúry za ostatné tri desaÈro-ãia vyjadrujú zdrÏanlivo…

12. Má maÈ slovenská architektúra znaky "ná-rodnosti"?

Pri ãítaní nastolen˘ch otázok je zrejmé, Ïev‰etk˘mi sa Èahá jedna spoloãná niÈ, a tou ni-Èou je moc, nielen moc staviteºa, ale aj moc sta-vebníka (investora). A, hºa, je tu téma: vzÈahmoci a architektúry, vzÈah moci a umenia,vzÈah moci a kultúry.

Téma, ktorá je na svete odkedy ãlovek spa-dol zo stromu. Poãas v˘voja ºudstva sa tieto fe-nomény – moc, kultúra, umenie, architektúra– k sebe stavali zo v‰etk˘ch moÏn˘ch uhlovpohºadu. Treba povedaÈ, Ïe vìaka ich vzÈahu,väã‰inou skôr napätého ako milostného, ÈaÏíspoloãnosÈ svojím napredovaním. Je ale prav-da, Ïe v historick˘ch periódach tieto konflik-ty toto napredovanie aj spomaºovali, resp. ur˘-chºovali. Moc v drvivej väã‰ine vyhráva. My,autori architektonick˘ch diel, si myslíme, Ïenielen na svoju, ale aj na v‰eobecnú ‰kodu.

A ako dnes? Samozrejme, Ïe vplyv moci nahore uvedené otázky tu aj dnes je, inak by smesi ich ani nekládli. Historick˘ v˘voj, ktor˘mna‰a spoloãnosÈ pre‰la, sa k moci stavia nega-tívne. Treba ale myslieÈ aj na to, Ïe PerikloveAtény, Eiffelova veÏa, chrám Notre Dame,ale aj novodobá Mitterandova kniÏnica v Pa-ríÏi, to sú v‰etko „odznaky“ moci a urãite nienegatívne! Veì koho dnes zaujíma, Ïe napr. Pe-rikles bol koniec koncov tyranom Atén. Pro-blém je v tom, ako silne a pahltne sa moc vuveden˘ch vzÈahoch prejavuje. Kde je mierach˘b a omylov vo v˘sledku na strane tvorcov,v na‰om prípade architektov, a kde na stranemoci.

Moc má svoj priestor, v ktorom sa prejavu-je. SpomeÀme ‰tát, ideológiu a dnes u nás varinajviac „pudilár“ (pre t˘ch neskor‰ie narode-n˘ch peÀaÏenka). VzÈah partnerov, v na‰omprípade architektov a moci závisí v prvomrade od v˘‰ky kultúry spoloãnosti a v nej par-ticipujúcich osobností. Na Slovensku tu nará-Ïame na nበ‰pecifick˘ dlhodob˘ ãi stároãn˘problém: v˘‰ka úrovne kultúry spoloãnosti ajej osobností (vulgo celebrít) – od prvého poposledného –, ãi uÏ podºa abecedy, v˘‰ky, ale-

bo funkãného zadelenia sa tvorí nstále znova.Za ostan˘ch sto rokov vytvárame zhruba na‰utretiu elitu a hneì komplet, teda elitu mocens-kú: spoloãenskú, ekonomickú i kultúrnu. Prvédve sme tvorili v spolupráci s b˘val˘mi brat-mi a túto poslednú sami. Dnes môÏeme porov-návaÈ v˘sledky práce prvej (1918 ), druhej(1948 ) a tretej (1993) elity. Aké sú, to nie jeúlohou tejto úvahy, ale aj to je téma na zamy-slenie.

Nie kaÏdá stavba je architektúra, nie kaÏdáarchitektúra je dobrá, nie kaÏdá dobrá architek-túra sa zapí‰e do dejepisu ako súãasÈ kultúrne-ho dediãstva. Dobrá architektúra chce aj kul-tivovaného stavebníka – verejného ãi súkrom-ného – a primeraného architekta. Ten prv˘ bymal maÈ nastavenú hierarchiu hodnôt nielen naãísla (zisk, autá, golfové palice, Ïeny, muÏi,lode...), teda povedané slovami filozofa nielenmaÈ, ale aj byÈ. Stavebník by nemal vidieÈ lenv˘‰ku svojho profitu, vidieÈ len svoj primárnyzáujem a pozeraÈ sa len na ‰piãku nosa. Mal byvidieÈ aj okolo seba i za seba, teda do histórie,uãiÈ sa od nej, ctiÈ si ju vo v‰etk˘ch smeroch,aby mohol vidieÈ i dopredu, teda zveºaìovaÈ a

odovzdávaÈ. Tak˘ by mal byÈ osvieten˘ staveb-ník, ãi uÏ verejn˘ alebo súkromn˘. Kto bydnes vedel, kto to boli Koch, Szontagh, Tu-gendhat, keby nebolo domov nesúcich ichmeno. Tieto domy si v‰ak nepamätáme premená t˘ch, ktorí si ich objednali, ale preto, Ïesú to práce ‰piãkov˘ch architektov tej doby.Kto by si dnes v‰imol mohylu na Bradle (D.Jurkoviã) ãi známe bratislavské stavby: starúnárodnú banku (E. Bellu‰), novú po‰tu (E.Kramár, ·t. Lukaãoviã), strojnícku fakultu(M. Kus˘), Slovenskú národnú galériu (Vl.Dedeãek ), Prior s hotelom Kyjev (I. Matu‰ík),krematórium (F. Miluãk˘), keby tieto verejnéinvestície neboli realizované ‰piãkov˘mi archi-tektmi svojej doby. Je zaujímavé, Ïe „pudilár“si vie vybraÈ auto, hodinky, zubára, dovolen-ku..., ale na v˘ber dobrého architekta mu ãosich˘ba, a veru byt ãi dom nie je zanedbateºnáinvestícia. Aj v ostatnej Európe nie kaÏd˘ „pu-dilár“ stavia dobrú alebo ‰piãkovú architektú-ru. NemôÏem sa ale ubrániÈ dojmu, Ïe percen-tuálne je tej kvality v kontinuálne sa vyvíjajú-cej Európe viac ako u nás. Chcem veriÈ, Ïe tendôvod je v spomínanom neustálom budovanínov˘ch elít a teda stálym vracaním sa na ak˘-si pomyslen˘ zaãiatok, ão dá teda dobre zabraÈmalému národu i jeho kultúre. Príli‰ ãasto za-ãíname od nuly – od zaãiatku –, a nielen v ar-chitektúre a umení.

Architekti sa s mocou v rôznych jej podo-bách pri svojej práci stretávajú ãasto. Medzimnohé úlohy nás architektov patrí v stretochs Àou nachádzaÈ konsenzus, vzájomne sa in‰-pirovaÈ a ovplyvÀovaÈ. Za dôleÏitú úlohu archi-tekta povaÏujem jeho kultiváciu moci. Samo-zrejme, za predpokladu, Ïe je vybaven˘ nielenodbornosÈou a tvoriv˘m potenciálom, ale aj pa-triãnou dávkou empatie a pokory. Úfam sa, Ïesa to bude uÏ len zlep‰ovaÈ. Ako sa budú na‰imocní – verejní ãi privátni – kultivovaÈ, tak sabude kultivovaÈ aj na‰a kultúra, umenie a aj ar-chitektúra. Sú to totiÏ spojené nádoby. Potombudeme maÈ aj my viac stavieb, na ktoré sabudú chodiÈ ºudia dokonca aj zo zahraniãia po-zeraÈ, mestá, ktoré budú lep‰ie fungovaÈ akoinde a bude aj viac domov, o ktor˘ch sa razbudú písaÈ knihy.

T˘m, ão túto moju úvahu doãítali do konca,ìakujem za pozornosÈ.

Ing. arch. Martin KUS¯

A R C H I T E K T Ú R A N A S L O V E N S K U

26

City Gate, Bratislava, rekon‰trukcia, 2008, autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. M. Kus ,̆ Ing. arch. P. PaÀák. Foto: TomበManina

Hotel Falkensteiner, Bratislava, novostavba, 2008, autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. M. Kus ,̆ Ing. arch. P. PaÀák. Foto: ·imon Kliman

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

V zaãiatkoch v˘stavby Ïelezniãn˘ch tratí naúzemí dne‰ného Slovenska nikto nepochyboval,Ïe tunely budú v hornatom prostredí nevyhnut-nosÈou. V̆ sledkom je dnes 76 tunelov prevá-dzkovan˘ch v sieti slovensk˘ch Ïelezníc. Cest-né tunely boli naopak na území Slovenska skôrv˘nimkou neÏ pravidlom. Povojnové desaÈroãiaboli aÏ do polovice 90. rokov minulého storoãiaobdobím útlmu tunelovej v˘stavby, ktoré saskonãilo aÏ v˘stavbou prieskumn˘ch ‰tôlní pretunely Branisko, Ovãiarsko a Vi‰Àové a diaºniã-n˘ch tunelov Branisko a Horelica. Impulzom naobnovenie tunelovej v˘stavby sa stalo prenese-nie v˘stavby diaºniãnej siete z rovín do hornatej-‰ieho územia stredného a v˘chodného Slovenska.

Predo‰lá prvá dekáda tretieho tisícroãia pri-niesla slovensk˘m tunelárom viacero príleÏitos-tí na preukázanie svojej profesionálnej kompe-tencie pri v˘stavbe tunelov na Slovensku. Vobdobí od roku 2003 do roku 2009 boli postup-ne dobudované a uvedené do prevádzky ‰tyridiaºniãné tunely, Branisko, Horelica, Sitina a Bô-rik. Okrem budovania tunelov na diaºniciach sav roku 2009 zaãala v˘stavba prvého moderné-ho Ïelezniãného tunela Tureck˘ vrch. T˘mto saslovenské tunelové staviteºstvo koneãne po de-saÈroãiach presunulo späÈ do sféry Ïelezníc, kto-rá bola pre tunelárov tradiãnou po väã‰inu trva-nia predo‰l˘ch dvoch storoãí.

Ale na druhej strane sa v tomto období nena-plnili ambiciózne plány slovenskej vlády, kto-ré predpokladali skoré dokonãenie v˘stavbydiaºniãného prepojenia Bratislava – Ko‰ice smnoh˘mi ìal‰ími tunelov˘mi stavbami. Väã‰i-na tunelárskych kapacít slovensk˘ch firiem satak v priebehu desaÈroãia musela uplatÀovaÈ vblízkom ãi vzdialenom zahraniãí, v krajináchnielen západnej a juÏnej Európy, ale aj ·kandi-návie.

Zásadnou zmenou bolo rozhodnutie vládySR o nepokraãovaní v projektoch verejno-sú-kromného partnerstva na v˘stavbu diaºnic vpriebehu roku 2010, ktor˘ch súãasÈou malo byÈ7 tunelov v celkovej dæÏke takmer 18 km. Ná-hradou za súkromné financovanie v˘stavby diaº-

nic sa má staÈ verejné financovanie predstavo-vané kombináciou zdrojov ‰tátneho rozpoãtu afondov Európskej únie.

Podºa platného programu v˘stavby diaºnic ar˘chlostn˘ch ciest by sa v roku 2012 mala za-ãaÈ v˘stavba viacer˘ch úsekov diaºnic s tunel-mi. Na tieto úseky buì v súãasnosti prebiehajúverejné obstarávania, alebo je zaãiatok obstará-vania ohlásen˘ vo veºmi krátkom ãase. Na roz-diel od v minulosti vyuÏívan˘ch postupov sú tie-to stavby pripravované v zmluvnej schéme „Na-projektuj a postav“ podºa podmienok definova-n˘ch tzv. Ïltou knihou Medzinárodnej federáciekonzultaãn˘ch inÏinierov FIDIC. Tento postupby mal nielen zabezpeãiÈ aktualizáciu projekto-v˘ch rie‰ení v súlade s nov˘mi normami a tech-nick˘mi predpismi, ale najmä optimalizáciutechnického rie‰enia v spolupráci projektanta azhotoviteºa.

Prv˘m tunelom, ktorého razenie by mohlo za-ãaÈ v priebehu roku 2012, by sa mal staÈ tunel·ibenik na diaºniãnom úseku D1 Janovce – Ja-blonov pri meste Levoãa. Ide o pomerne krát-ky tunel (0,6 km), ktor˘ sa bude budovaÈ v ná-roãn˘ch geologick˘ch podmienkach karpatské-ho fly‰u. ëal‰ím v poradí by sa mal staÈ tunelâebraÈ (2,0 km) na úseku diaºnice D1 Hubová– Ivachnová. Tunel âebraÈ bude razen˘ pre-vaÏne v slieÀovcoch a vápencoch masívu vrchuâebraÈ nad mestom RuÏomberok.

Veºkou technickou v˘zvou je pre sloven-sk˘ch staviteºov tunelov uÏ viac ako desaÈroãietunel Vi‰Àové (7,5 km). V̆ stavba tohto tunelabola prv˘ raz plánovaná uÏ od roku 1998, zrôznych dôvodov bol tento zámer odloÏen˘. Vpôvodnom technickom rie‰ení tunela Vi‰Àové sapredpokladala etapizovaná v˘stavba s otvorenímprvej tunelovej rúry pre obojsmernú premávkua s vyuÏitím prieskumnej ‰tôlne ako paralelnejúnikovej cesty. Po stanovení poÏiadaviek naminimálnu bezpeãnosÈ cestn˘ch tunelov eu-rópskou smernicou 2004/54/EC a po aktualizá-cii dopravn˘ch prognóz bola úvaha o etapizá-cii prekonaná a technické rie‰enie tunela boloupravené na v˘stavbu dvoch tunelov˘ch rúr sjednosmernou premávkou. Vzhºadom na dæÏkutunela a komplikované geologické podmienkyje moÏné predpokladaÈ, Ïe v˘stavba tunela budetrvaÈ viac ako 5 rokov. Ak by teda jeho stavbazaãala v druhej polovici roku 2012, bolo bymoÏné uvaÏovaÈ o jeho uvedení do prevádzkyv roku 2018.

Viaceré ìal‰ie tunely by mali byÈ budované naúsekoch diaºnic, ktoré uÏ majú stavebné povo-lenie a ktor˘ch financovanie bude pravdepo-dobne zabezpeãené aÏ v období po roku 2013.Ide o tunely Ovãiarsko a Îilina na úseku D1 Hri-ãovské Podhradie – Lietavská Lúãka, tunelyRojkov a Havran na úseku D1 Turany – Hubo-vá. To isté sa t˘ka tunelov PovaÏsk˘ Chlmec, Ky-suca, Svrãinovec a Poºana na diaºnici D3. Oso-bitnou kapitolou sú tunely Horelica a Branisko,ktoré sú prevádzkované s jednou tunelovou rú-rou v obojsmernom reÏime. V najbliωích rokochby mala pokraãovaÈ projektová príprava na v˘-

stavbu druh˘ch tunelov˘ch rúr a po roku 2015pripadá podºa programu v˘stavby diaºnic doúvahy aj ich realizácia, hoci súãasné dopravnézaÈaÏenie tieto úvahy zatiaº nepotvrdzuje.

Okrem tunelov na diaºniciach sa uvaÏuje s v˘-stavbou viacer˘ch tunelov aj na pripravova-n˘ch r˘chlostn˘ch cestách. Ide napríklad o tu-nely Diel a Kozí Chrbát na ceste R1 medziBanskou Bystricou a RuÏomberkom alebo tunelSoro‰ka na ceste R2 medzi RoÏÀavou a Jablo-novom nad TurÀou.

Program modernizácie Ïelezniãn˘ch tratí za-h⁄Àa prestavbu Ïelezniãnej dopravnej cesty premultimodálne koridory IV, V a VI. Medzi roz-hodujúce parametre modernizácie patrí aj do-siahnutie minimálnej poÏadovanej r˘chlosti 160km/hod, ão nie je moÏné bez tak˘ch zásahov dosmerového vedenia, ktoré si vyÏadujú vybudo-vanie tunelov. Z tohto dôvodu sa na v rámci ko-ridoru V medzi Bratislavou a âiernou nad Tisoupripravuje viac ako 20 Ïelezniãn˘ch tunelov. Pr-v˘m z nich je uÏ spomenut˘ dvojkoºajn˘ tunelTureck˘ vrch (1,7 km). ëal‰ími tunelmi, ktor˘chv˘stavba sa plánuje v najbliωom období sú tu-nely Diel (1,1 km) a Milochov (1,9 km) na úse-ku trate Púchov – PovaÏská Teplá.

Mimoriadne nároãn˘m Ïelezniãn˘m projek-tom pripravovan˘m niekoºko rokov je aj Ïelez-niãné prepojenie koridorov TEN-T s letiskom aÏelezniãnou sieÈou v Bratislave. Jeho súãasÈouje aj tunelové prepojenie medzi stanicami Pred-mestie a PetrÏalka, vedené pod husto zastava-nou centrálnou mestskou zónou a korytom rie-ky Dunaj. Okrem tunelov budovan˘ch z po-vrchu a razen˘ch tunelov budú na trase situova-né aj viaceré podzemné stanice. Vzhºadom nanákladnosÈ projektu bolo prijaté rozhodnutie oetapizácii v˘stavby. Prvá etapa prác zah⁄Àa úsekdæÏky 2,4 km zaãínajúci v stanici Predmestie akonãiaci v˘stavbou stanice Filiálka. V úsekubude vedená dvojkoºajná traÈ prevaÏne v hæbe-nom tuneli. SúãasÈou druhej etapy bude nasle-dujúci traÈov˘ úsek od stanice Filiálka po stani-cu PetrÏalka s dæÏkou 5,4 km, ktor˘ bude v pre-vaÏnej miere veden˘ v dvoch jednokoºajn˘ch ra-zen˘ch tuneloch.

V̆ stavba Ïelezniãn˘ch tunelov prinesie prestaviteºov tunelov aj viac moÏností na uplatne-nie in˘ch ako doposiaº pouÏívan˘ch technoló-gií v˘stavby. K˘m pre cestné a diaºniãné tune-ly s núdzov˘m zálivmi a rôznymi typmi v˘klen-kov b˘va nová rakúska tunelovacia metódaspravidla vhodnej‰ou metódou, pouÏitie plno-profilov˘ch raziacich strojov TBM môÏe byÈvhodnej‰ie na v˘stavbu jednokoºajn˘ch i dvoj-koºajn˘ch Ïelezniãn˘ch tunelov. PouÏitie TBMso ‰títom bude pritom jednoznaãne preferova-né v prostredí zemín pod hladinou podzemnejvody, zatiaº ão pre dlh‰ie tunely v prostredískaln˘ch hornín bude moÏné uvaÏovaÈ s pouÏi-tím TBM bez ‰títu.

Ing. Miloslav FRANKOVSK¯ãlen v˘boru Slovenskej tunelárskej asociácie

STA ITA / AITES

PríleÏitosti a v˘zvy pre tunelovéstaviteºstvo na Slovensku

27

N Á R O D N Á R A D A S R

28

Aj napriek tomu, Ïe Európska únia sa roz‰í-rila, existujú stále rozdiely medzi v˘chod-nou a západnou ãasÈou, nie je to inak ani v do-prave. Ako exminister dopravy s ist˘mi skú-senosÈami ste sa pravdepodobne zaoberali azaoberáte aj zjednotením v oblasti infra-‰truktúry. âo treba dobudovaÈ, zmodernizo-vaÈ, zefektívniÈ, aby sa rozdiely zmen‰ovali?Pomáha pri napæÀaní cieºov dopravnej poli-tiky aj koordinovan˘ kohézny fond a ‰truk-turálne fondy?

EÚ si tento priepastn˘ rozdiel uvedomuje, apreto sú k dispozícii pre krajiny ako sme mygranty EÚ v podobe nenávratn˘ch alokácií, kto-ré je moÏné vyuÏiÈ na investície do zaostal˘choblastí. Z pohºadu minul˘ch období moÏno po-vedaÈ, Ïe sa nám úspe‰ne podarilo doãerpaÈ ope-raãn˘ program Základná infra‰truktúra 2004 –2006 (realizácia platieb bola moÏná do roku2008). Otázne je súãasné programové obdobiev podobe operaãného programu Doprava 2007– 2013 (ìalej len OPD).

Opatrenia OPD sú zamerané na podporu roz-voja dopravnej infra‰truktúry v menej rozvinu-t˘ch regiónoch SR a ich napojenia na sieÈ TEN-T, modernizáciu ostatnej vybranej Ïelezniãnej acestnej siete, podporu verejnej osobnej dopra-vy prostredníctvom integrovan˘ch dopravn˘chsystémov, ako aj na zlep‰ovanie kvality posky-tovan˘ch sluÏieb v doprave. To znamená, Ïe glo-bálnym cieºom OPD je podpora trvalo udrÏateº-nej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnejinfra‰truktúry a rozvoja verejnej osobnej dopra-vy. Sedem prioritn˘ch osí je sústreden˘ch nasle-dovne (tabuºka).

Finanãn˘ plán v tabuºke urãuje základÀu prefinancovanie OPD. Celková alokácia pre OPDpredstavuje pribliÏne 3,8 mld. €. Národné zdro-je predstavujú v˘‰ku spolufinancovania. V po-

slednom stæpci je uvedené schválené % jedno-tliv˘ch prioritn˘ch osí k septembru 2011. Schvá-lenie OPD s alokáciou pre realizáciu cieºov, t.j. urãenie v˘‰ky pomoci pre Ïelezniãnú a cest-nú dopravu predstavovalo kompromis, pretoÏena‰ím záujmom bolo získaÈ ão najviac zdrojovpre v˘stavbu diaºnic a naopak zástupcovia EKnekompromisne poÏadovali zachovanie nadpo-loviãného podielu z OPD pre Ïelezniãnú dopra-vu. Preto boli veºmi predãasné vyjadrenia súãas-nej premiérky a ministra dopravy o r˘chlych pre-sunoch alokovan˘ch financií zo Ïelezníc dodiaºniãn˘ch a cestn˘ch projektov. Tieto vyjadre-nia spred roka boli vopred odsúdené a neúspecha vychádzali z neznalosti problematiky. âo jev‰ak na vzniknutej situácii hor‰ie? Dnes nielen-Ïe Ïiadna realokácia OPD ako aj nav˘‰enieOPD z in˘ch programov neboli uskutoãnené, aletak˘mto prehodnocovaním a pozastavením pô-vodn˘ch plánov sa stávajú ohrozené aj tie EÚfondy v OPD, ktoré v súãasnosti máme v niek-tor˘ch osiach urãen˘ch na podporu Ïelezniãnejdopravy. Len na ilustráciu uvádzam, Ïe po pre-hodnotení projektov v prioritnej osi ã. 4 Infra-‰truktúra integrovan˘ch dopravn˘ch systémov,je táto os najviac ohrozená najmä preto, Ïe z nejmali byÈ presunuté zdroje na v˘stavbu diaºnic,ãomu dala EK nedávno ãervenú. Po tejto osi jev ohrození aj doãerpanie v prioritnej osi ã. 1 Îe-lezniãná infra‰truktúra, keìÏe modernizácia Ïe-lezniãnej trate medzi Zlatovcami a TrenãianskouTeplou je zastavená rozhodnutím súdu, bez do-hºadnej moÏnosti ukonãiÈ verejné obstarávanie.Je otázne, ãi náhradné projekty v t˘chto osiachbude moÏné reálne ukonãiÈ do konca programo-vého obdobia a ãi nebolo moÏné namiesto v˘-raznej propagandy sústrediÈ sily na to, aby pô-vodná koncepcia OPD odsúhlasená s EK boladodrÏaná.

Ak sa vrátime k cestn˘m projektom, je po-trebné si uvedomiÈ to, ako veºmi sa zmenilipodmienky za posledn˘ch 15 mesiacov. To ãomalo v minulosti napomôcÈ komótnej prípravebolo ponechané na zánik a bez náhradného rie-‰enia. Jedno z tak˘chto opatrení bolo zr˘chle-nie získania stavebn˘ch povolení posunutímpreukázania vlastníctva k pozemkom, na ktor˘chje realizovaná v˘stavba diaºnice alebo r˘chlost-nej cesty. Keì sa toto opatrenie na progres prí-pravy diaºnic prijímalo, boli sme si vedomí, Ïesme na hrane s Ústavou SR a boli sme presved-ãení, Ïe zákon je ústavn˘. Napriek tomu je veº-mi nezodpovedné zo strany doÏívajúcich koa-liãn˘ch partnerov podaÈ podnet na Ústavn˘ súdv danej veci, nemaÈ pritom náhradné rie‰enie ae‰te k tomu pokrytecky nebrániÈ sa vyuÏiÈ tie sta-vebné povolenia, ktoré boli podºa nich ale dnesuÏ aj podºa nálezu Ústavného súdu protiústav-

ne získané. Dôsledkom tohto konania v‰ak je,Ïe sú zablokované tie stavebné povolenia, kto-ré je potrebné vybaviÈ pre projekty v zásobní-ku OPD, a ktoré predsunuli do realizácie. Ak savraciame do stavu, Ïe majetkovo-právna prípra-va projektov bude trvaÈ min. 3 roky, tak je zrej-mé, Ïe plánovaná realizácia t˘chto projektov zfondov EÚ je ohrozená.

V praxi v‰ak toto opatrenie znamenalo, Ïek˘m prebieha príprava tendra, príprava Ïiados-tí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok z EÚ fondov,samotn˘ v˘ber zhotoviteºa stavby a prípravastaveniska, mal investor, pri diaºniciach NDS, a.s., ãas na dovyrovnanie pozemkov, ão prinies-lo svoj v˘znam. Verejn˘ záujem pri v˘stavbediaºnic je neod‰kriepiteºn˘m faktom. Podanie naÚstavn˘ súd bez náhradného rie‰enia môÏe v‰akv koneãnom dôsledku taktieÏ spôsobiÈ, Ïe niek-toré úseky nebude moÏné realizovaÈ z tohtoOPD a náhradné projekty budú maÈ rovnak˘ pro-blém. To znamená, Ïe toto opatrenie nebolo po-trebné len pre prípravu PPP-projektov ale záro-veÀ bolo jeden z limitujúcich faktorov na úspe‰-nosÈ ãerpania prioritnej osi 2 a 5 diaºniãná a cest-ná infra‰truktúra.

To, Ïe riziko pri ãerpaní EÚ fondov na v˘stav-bu cestnej infra‰truktúry tu je, kon‰tatoval aj V̆ -bor Národnej rady SR pre hospodárstvo, v˘stav-bu a dopravu z 28. júna 2011 k záverom z po-slaneckého prieskumu na MDVaRR SR. Zo zá-pisnice z poslaneckého prieskumu vyplynulo, Ïenebol predloÏen˘ záväzn˘ ãasov˘ a vecn˘ har-monogram jednotliv˘ch projektov schválen˘chv prioritn˘ch osiach, a preto mal minister dopra-vy úlohu tak˘to harmonogram predloÏiÈ do 30.9. 2011. Posledná správa rezortu dopravy nazna-ãuje nekoncepãnosÈ rozhodnutí, ktoré sa preja-via v tom, Ïe prioritná os ã. 2 Cestná infra-‰truktúra (TEN-T) nebude pravdepodobne vy-ãerpaná. Podºa zmien a postupu prípravy projek-tov v tejto prioritnej osi je evidentné, Ïe také ãa-sovo nároãné projekty nebude moÏné pripraviÈa realizovaÈ do konca roku 2015. Z uvedenéhotaktieÏ vypl˘va, Ïe nenávratné zdroje vo v˘‰kenecel˘ch 200 mil. € na diaºnice môÏu prepad-núÈ a zároveÀ je moÏné odhadnúÈ, Ïe ìal‰ích 200mil. € bude zv˘‰en˘ náklad z dôvodu dodatkovpred ukonãením v˘stavby dne‰n˘ch „lacn˘ch“diaºnic. Je potrebné vysvetliÈ, Ïe akékoºvek zvy-‰ovanie stavebného nákladu po podpise ZoDbude EK povaÏovaÈ za neoprávnen˘ v˘davok,t. j. budú to budúce náklady, ktoré zaÈaÏia roz-poãet ‰tátnej NDS v budúcnosti.

Ak by som problematiku zjednodu‰il, tak bysom povedal, Ïe bolo dôleÏité sústrediÈ sa na do-drÏanie pôvodného harmonogramu prípravy arealizácie projektov zaraden˘ch do zásobníkaOPD v roku 2007. Strata ãasu a zmena koncep-

Slovensko a európskydopravn˘ priestor

Doprava nadobudla aj v rámci zaãlenenia sa do Európskej únie väã‰í medzinárodn˘ v˘znam, a tak je dôleÏitépozorovaÈ aj v˘voj dopravy za hranicami Slovenska a rovnako je dôleÏité dodrÏiavaÈ európske normy v oblasti

dopravy. Problematikou sa stále zoberá aj tieÀov˘ minister dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR zaSmer-SD ªubomír VÁÎNY. Nasleduje rozhovor redaktorky Anny Komovej.

29

cie sa nám pravdepodobne nevyplatí, a tak o ãasÈv˘hodn˘ch zdrojov na financovanie ch˘bajúcejinfra‰truktúry zrejme prídeme.

Aby sa tak nestalo je potrebné okamÏite v‰et-ky sily rezortu dopravy sústrediÈ nie na propa-gandu, ale na zdynamizovanie procesu ãerpaniaOPD a dokonca tento cieº pov˘‰iÈ na prioritu vlá-dy SR.

Z Bielej knihy z 28. marca 2011 vypl˘va vrámci prepravy na dlhé vzdialenosti aj zlep-‰enie spojenia medzi Ïeleznicou a letiskom.Aké sú moÏnosti realizovania tejto poÏiadav-ky na Slovensku?

Slovenská republika mala dobrú v˘chodi-skovú polohu pred voºbami v roku 2010 pre na-plnenie nov˘ch cieºov napr. v leteckej doprave.V Bielej knihe sa uvádza cieº prepojiÈ do roku2050 v‰etky letiská základnej siete so Ïelez-niãnou sieÈou. V prvom rade sme v minulostirealizovali v˘stavbu nového terminálu letiska M.R. ·tefánika v Bratislave, ão v˘znamne pomô-Ïe rozvoju leteckej dopravy v SR, keìÏe toto le-tisko je súãasÈou základnej siete TEN-T. V dru-hom rade je potrebné aj v zmysle stratégie roz-voja dopravy v EÚ pristupovaÈ koncepãne kpríprave projektov, keìÏe ich realizácia presa-huje volebné obdobia. Prioritná os 4 OPD bolapráve zameraná na prípravu a ãiastkovú reali-záciu nového Ïelezniãného spojenia BratislavaPredmestie – Bratislava PetrÏalka a Ïelezniãné-ho napojenia letiska M. R. ·tefánika, vrátanezdvojkoºajnenia trate na úseku Bratislava Petr-Ïalka – Kittsee a v úseku Bratislava Hlavnástanica – Bratislava Nové Mesto.

Táto prioritná os bola v‰ak súãasn˘m vede-ním ministerstva zmenená, zásobník projektovje postaven˘ len s cieºom krátkodobej prezen-tácie ãiastkov˘ch rie‰ení. TaktieÏ bolo na ‰ko-du veci ohrozenie ãerpania tejto prioritnej osi,keìÏe práve z tohto opatrenia sa mali presúvaÈzdroje na diaºnice vo v˘‰ke 250 mil. €. Pritomako som vysvetlil vy‰‰ie, dodatoãné zdroje bynebolo moÏné ãerpaÈ a zároveÀ s tak˘mto pre-sunom EK nesúhlasí.

Nové strategické dokumenty EK taktieÏ uvá-dzajú, Ïe masívna podpora projektov v podobeãistého príspevku EÚ na projekt vo v˘‰ke 60 –70 % z kaÏdého projektu konãí. Pre budúceprojekty v programovom období 2014 – 2020

bude potrebné prijímateºom zabezpeãiÈ v prípa-de realizácie stavieb aÏ 80 % vlastn˘ch zdrojov,a to len na prioritné projekty. BeÏné podiely spo-lufinancovania projektov TEN-T v rámci základ-nej siete budú predstavovaÈ iba max. 50 % spo-lufinancovania zo zdrojov EÚ v prípade ‰túdiía iba max. 20 % v prípade prác. To je úplne inév˘chodisko ako doteraz. O to viac nás môÏemrzieÈ, ak nevyuÏijeme súãasné programovéobdobie.

âo si vyÏaduje dobre fungujúca diaºniãnásieÈ, ako hodnotíte jej úroveÀ na Slovensku?

Vláda R. Fica pripravila ambiciózny plán v˘-stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest (ìalej len „Da RC“) t˘m, Ïe okrem ‰tandardn˘ch metód finan-covania, reálne uviedla do prípravy a v˘stavbyaj systém PPP s cieºom skokovo a dynamicky rie-‰iÈ útlm v˘stavby D a RC po rokoch 1998 aÏ2006, ãím by sa Slovensko dostalo z podprieme-ru na priemer v sieti D a RC v EÚ a vznikol bypriestor na reálne rie‰enie regionálnych disparíta v˘razne by sa zv˘‰ila bezpeãnosÈ, mobilita aplynulosÈ cestnej dopravy, ako jednej z najdôle-Ïitej‰ích hybn˘ch pák rozvoja hospodárstva.

Pre Slovensko je nevyhnutné a z hºadiskasúãasnej, ale najmä budúcej dopravnej situáciekritické, nie tlmiÈ, ako je to v súãasnosti, ale ur˘-chlene realizovaÈ v˘stavbu úsekov zastaveného1. balíka PPP Dubná Skala, Turany, Hubová,Ivachnová a Jánovce – Jablonov, Friãovce -Svinia na D1 v dæÏke 75 km, v˘stavbu 3. balí-ka PPP úseky Hriãovské Podhradie, LietavskáLúãka, Vi‰Àové, Dubná Skala s privádzaãom Îi-lina, Lietavská Lúãka o dæÏke 30 km. TaktieÏ jenevyhnutné rie‰iÈ Èah D3 na âR a Poºsko, kdeje potrebné dobudovaÈ tieto úseky v poradí dô-leÏitosti Îilina, StráÏov – Îilina, Brodno, âad-ca, Bukov – Svrãinovec, Svrãinovec – Skalité,Îilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, Ky-sucké Nové Mesto – O‰ãadnica, O‰ãadnica –âadca, Bukov a na R5 Svrãinovec – ‰t. hranicaSR/âR v celkovej dæÏke D3 49 km a 2 km R5.TieÏ je nevyhnutné zaãaÈ obchvat Pre‰ova, ob-chvat Îiaru nad Hronom, úsek Zvolen – KriváÀ,úsek Bratislava – Dunajská LuÏná a dokonãiÈroz‰írenie D1 Bratislava – Trnava. Sumár ão tre-ba ur˘chlene je 166 km, a to znamená, Ïe bolopotrebné nie zastaviÈ 105 km D cez PPP, ale roz-behnúÈ procesy na zaãatie zvy‰n˘ch 61 km a zá-

roveÀ ur˘chlene zabezpeãovaÈ projekty na ìal-‰ie D a RC, ktoré nás pália napr. D4, R2, R1, R3atì., lebo ãi chceme ãi nie, táto téma nás poãkáa bude v oveºa hor‰om garde. Jednoducho je tujedna veºká diera, ktorá nám na Slovensku padána hlavu a zaplátaÈ sa nedá inak len v˘stavboua nerie‰ením sa bude pri stúpajúcich intenzitáchv danom ãase len prehlbovaÈ a zväã‰ovaÈ. Z dô-vodu nedostatku tradiãn˘ch zdrojov financo-vania D a RC (·R a EF) a vyãerpanej úverovejkapacity NDS (keì v máji 2006 bol celkov˘ úverNDS v hodnote cca 16,8 mld. Sk a navy‰e prí-sne postaven˘ na splácaní z v˘nosov m˘ta) akchcela vláda R. Fica sanovaÈ útlm v D a RC sko-kovo, musela pristúpiÈ súbeÏne s tradiãn˘miformami financovania k forme PPP s cieºom vy-sokej rozostavanosti do roku 2010 a bez tune-lov aj sprevádzkovania, veºkej ãasti 1., 2. aj 3.balíka. Îiaº z dôvodu svetovej hospodárskej afinanãnej krízy, ktorá spôsobila nedostatoãnúlikviditu financujúcich bánk sa podarilo zreali-zovaÈ do ‰tádia finanãného uzatvorenia iba 2. ba-lík, ktor˘ je dnes prakticky cel˘ v uÏívaní. Naostatn˘ch dvoch PPP balíkoch sa podarili zrea-lizovaÈ iba tzv. predãasné práce.

V súãasnosti napriek akútnej potrebe dobu-dovania cca 166 km D a RC a nedostatku tra-diãn˘ch foriem financovania súãasná vláda za-stavila 1. aj 3. Balík PPP, bez adekvátneho rie-‰enia, ãím v˘razne negatívne ovplyvnila rozvojSlovenska. ZároveÀ v‰ak hroziace nedoãerpaniesúãasn˘ch fondov EÚ je nepriaznivou správoupre ch˘bajúcu diaºniãnú sieÈ, pretoÏe ako somvy‰‰ie uviedol budúce programové obdobie fon-dov EÚ nebude také v˘hodné ako súãasné. Spo-lufinancovanie na projekty cestnej infra‰truktú-re bude zrejme len vo v˘‰ke 20 % zo zdrojovEÚ. Podºa predstaveného návrhu revízie sieteTEN-T z októbra 2011 (pozri obrázok) budeprioritou EÚ dobudovanie základnej siete (corenetwork) do roku 2030, a preto bude vôbecotázne, ãi budú budúce fondy urãené aj preostatnú sieÈ v SR okrem diaºnice D1 a D3.

âo je podstatné zdôrazniÈ na dosiahnutielep‰ej bezpeãnosti na cestách a v doprave?

Typick˘m nástrojom zvy‰ovania bezpeãnos-ti dopravy na cestách vo vyspel˘ch krajinách jetzv. bezpeãnostn˘ audit. Za úãelom koordináciea zjednotenia jednotliv˘ch predpisov a norma-

N Á R O D N Á R A D A S R

Finanãn˘ plán OPD v ãlenení

Prioritná os EÚ zdroje (€) Národné zdroje (€) Alokácia OPD Spolu Schválené EK %

Prioritná os 1Îelezniãná infra‰truktúra 782 746 878 138 131 802 920 878 680 16,16

Prioritná os 2Cestná infra‰truktúra (TEN-T) 972 333 473 171 588 260 1 143 921 733 31,92

Prioritná os 3Infra‰truktúra intermodálnej prepravy 102 620 947 18 109 579 120 730 526 33,27

Prioritná os 4Infra‰truktúra integrovan˘ch dopravn˘ch systémov 471 794 200 83 257 800 555 052 000 0,95

Prioritná os 5Cestná infra‰truktúra (r˘chlostné cesty a cesty I. triedy) 740 794 961 130 728 523 871 523 484 30,25

Opatrenie 5.1 R˘chlostné cesty 524 220 000 92 509 412 616 729 412 23,19

Opatrenie 5.2 Cesty I. triedy 216 574 961 38 219 111 254 794 072 47,35

Prioritná os 6Îelezniãná verejná osobná doprava 88 510 567 88 510 567 177 021 134 100,00

Prioritná os 7Technická pomoc 48 103 569 8 488 865 56 592 434 95,00

Spolu na roky 2007 – 2013 3 206 904 595 638 815 396 3 845 719 991

30

tívov vo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ bola pri-jatá Smernica 2008/96/ES o riadení bezpeãnos-ti cestnej infra‰truktúry. Z ãl. 14 smernice vy-pl˘va povinnosÈ pre ãlenské ‰táty: „âlenské‰táty uvedú do úãinnosti zákony, iné právnepredpisy a správne opatrenia potrebné na dosiah-nutie súladu s touto smernicou do 19. decemb-ra 2010. Bezodkladne informujú Komisiu oznení t˘chto ustanovení.“

Legislatívny proces za úãelom transpozíciesmernice do legislatívy SR me‰kal. Zákon249/2011 Z. z. o riadení bezpeãnosti nadobudolúãinnosÈ 1. 8. 2011. Zatiaº sa v‰ak audit nevy-konáva z dôvodu ch˘bajúcej vyhlá‰ky, ktoráby stanovila pravidlá na v˘kon auditu, a to je dô-vod preão systém e‰te nie je funkãn˘. Pritom pri-jaÈ osnovy a metodiku má Slovensko zo smer-nice povinnosÈ do 19. 12. 2011, keìÏe v‰ak le-gislatívny proces na vyhlá‰ku, ktorá by zabez-peãila prijatie ch˘bajúcich pravidiel nezaãal, jemoÏné kon‰tatovaÈ, Ïe bude SR znova v ome-‰kaní aj s t˘mto úãinn˘m nástrojom.

K samotnému bezpeãnostnému auditu uve-diem, Ïe ide o systematickú procedúru, ktorá do

procesu dopravného plánovania a projektovaniavná‰a najnov‰ie znalosti o bezpeãnom projek-tovaní a prevádzke pozemn˘ch komunikácií zaúãelom zniÏovania dopravn˘ch nehôd a kolízií.Bezpeãnostn˘ audit umoÏÀuje identifikovaÈ po-tenciálne bezpeãnostné problémy nie len v ‰tá-diu návrhu a projektovania, ale aj poãas prevá-dzky, v˘sledkom je návrh opatrení s cieºom pre-vencie vzniku kolíznych situácií. V̆ kon bezpeã-nostného auditu má byÈ súãasÈou plánovania, ná-vrhu a realizácie kaÏdej dopravnej stavby.

Aké sú moÏnosti zv˘‰enia konkurencieschop-nosti dopravy na Slovensku s v˘znamom precelú Európsku úniu?

V zmysle Stratégie do roku 2020, ktorú pri-jala e‰te na‰a vláda, je potrebné zabezpeãiÈ kva-litnú, dostupnú a integrovanú dopravnú infra-‰truktúru, konkurencieschopné dopravné sluÏ-by, uÏívateºsky prijateºnú dopravu a ekologickya energeticky efektívnu a bezpeãnú dopravu.Ciele stratégie sú definované v ‰tyroch základ-n˘ch oblastiach, ktoré vychádzajú z vízie a súzamerané na budovanie a modernizáciu doprav-

nej infra‰truktúry, zabezpeãenie rovnováÏnehorozvoja dopravn˘ch sluÏieb, práv a povinnostíuÏívateºov dopravy a zniÏovanie vplyvu dopra-vy na Ïivotné prostredie. Hlavn˘mi nástrojmi narealizáciu cieºov stratégie sú opatrenia, ktoré za-bezpeãia efektívne vynakladanie finanãn˘chprostriedkov, dodatoãné zdroje na financovaniedopravnej infra‰truktúry, rovnováÏny v˘voj jed-notliv˘ch druhov dopravy a ochranu záujmovSR pri tvorbe legislatívy EÚ.

Táto Stratégia bola za na‰ej vlády pretavenánielen do ur˘chlenej v˘stavby D a RC a Ïelez-niãnej infra‰truktúry vrátane prípravy ·RT, alenapr. aj do zavádzania IDS a rie‰enia vodnej ajleteckej dopravy, ão v súãasnosti na ‰kodu SRzastalo. V súãasnosti sa napæÀa staré známe slo-venské ironické porekadlo: „Ïe nie ten kto robí,ale ten kto hovorí o robote, je správny“. V blíz-kej budúcnosti je potrebné venovaÈ menej ener-gie propagande a viac konkrétnej práci, aby sacel˘ komplex problémov súvisiacich s dopravouopäÈ na‰tartoval, a aby sme dali SR, ktoré má ne-pochybne ako tranzitná krajina EÚ veºk˘ do-pravn˘ v˘znam v˘razn˘ rastov˘ impulz.

N Á R O D N Á R A D A S R

Doprava patrí k tepnám, ktor˘mi prúdi Ïivot.Práve preto aj EÚ venuje tejto oblasti zv˘‰e-nú pozornosÈ. Na roky 2007 – 2013 je v OPDoprava pre Slovensko viac ako 3,8 miliárdeur. Ako by ste charakterizovali rozloÏenie t˘-chto prostriedkov v jednotliv˘ch osiach?

Operaãn˘ program Doprava patrí medzi naj-väã‰ie operaãné programy v rámci Slovenskejrepubliky. Celková alokácia pre OPD predsta-vuje 3 845 719 991 eur, z ãoho príspevok z fon-dov EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396 eurje povinné národné spolufinancovanie. Minis-terstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho roz-voja SR ako Riadiaci orgán OPD tieto finanã-né prostriedky prerozdeºuje prostredníctvom

‰iestich kºúãov˘ch prioritn˘ch osí na v˘znam-né dopravné projekty ako sú v˘stavba diaºnic ar˘chlostn˘ch ciest, v˘stavba a obnova ciest pr-vej triedy, modernizácia Ïelezníc, nákup moder-n˘ch vlakov, ãi budovanie verejnej koºajovej do-pravy v Bratislave a Ko‰iciach. Cieºom siedmejprioritnej osi (Technická pomoc) je zabezpeãe-nie implementácie OPD v súlade s poÏiadavka-mi kladen˘mi na riadenie, kontrolu, monitoro-vanie, vyhodnocovanie operaãného programu ana administratívne ‰truktúry zodpovedné za rea-lizáciu operaãného programu, poskytnutie pod-pory na prípravu projektov, ako aj na informo-vanie verejnosti, propagáciu a v˘menu skúse-ností.

Ako hodnotíte dynamiku ãerpania eurofon-dov na dopravné projekty v súãasnom pro-gramovom období, t. j. od roku 2007?

Po nástupe do funkcie generálnej riaditeºkysekcie riadenia projektov v novembri 2010 somspolu s mojím tímom musela konaÈ veºmi r˘ch-lo. Rozhodnutie predchádzajúceho vedenia mi-nisterstva realizovaÈ vy‰e 100 km najdôleÏitej-‰ích ch˘bajúcich úsekov D1 formou financova-nia verejno-súkromného partnerstva (PPP) saukázalo ako nesprávne, keìÏe by na nasledujú-cich 30 rokov neúmerne zaÈaÏilo ‰tát a hlavneobãanov Slovenska, priãom neboli ãerpané naj-lacnej‰ie disponibilné zdroje EÚ. Orientácia naPPP-projekty priniesla negatíva aj v tom, Ïepríprava ostatn˘ch úsekov diaºnic a r˘chlostn˘chciest zaostala. Niektoré projekty, zviazané v ba-

líkoch PPP, nemohli byÈ napriek vysokej pripra-venosti uÏ v roku 2008 zrealizované a financo-vané cez OPD. Naopak, projekty, ktoré bolipresunuté do zoznamu rezervn˘ch projektovOPD, neboli projektovo pripravené a vo viace-r˘ch prípadoch nebolo dostatoãne pripravené ve-rejné obstarávanie. Preto sa nezaãalo s ich rea-lizáciou, ão spôsobilo veºmi nízke ãerpanie eu-rofondov˘ch zdrojov z OPD. Po takmer ‰tyrochrokoch súãasného programového rámca bolona konci júna 2010 ãerpanie OPD na úrovni 11percent. V súãasnosti máme zazmluvnenú po-lovicu z celkovej vyãlenenej sumy a ãerpaniena úrovni 25 percent.

Kto v‰etko zodpovedá za proces projektov voblasti Operaãného programu Doprava?

Systém ãerpania eurofondov je zaloÏen˘ narôznych stupÀoch organizácie a kontroly, pod-ºa ‰truktúry, ktorú vyÏaduje EÚ. Rozli‰ujeme or-gán auditu a certifikaãn˘ orgán, ktoré sú na mi-nisterstve financií, a riadiace orgány progra-mov. Pre OPD je riadiaci orgán ministerstvo do-pravy, ktoré je zároveÀ zodpovedné za prípra-vu a realizáciu projektov. Riadiaci orgán pre ten-to operaãn˘ program koordinuje prípravu a kon-troluje Ïiadosti o nenávratné finanãné príspev-ky, ich súlad s európskou a národnou legislatí-vou a dopravnou stratégiou, oprávnenosÈ poÏia-daviek, reálnosÈ harmonogramu implementácieprojektov, ich finanãnú a ekonomickú v˘nosnosÈa samozrejme aj udrÏateºnosÈ projektov. Pomá-ha aj Ïiadateºom vo fáze podania Ïiadosti, aby

Europrojekty v rezorte dopravySpomínam si na jeden pohºad veºvyslanca nemenovanej krajiny, ktor˘ prichádzal hosÈovaÈ na Slovensko.

Vo v˘bave mal najmä ÈaÏké terénne autá, pretoÏe v jeho predstavách sa inak po Slovensku nedá cestovaÈ. Pre‰loviac ako 22 rokov a verím, Ïe sa zmenili nielen informácie o nás v zahraniãí, ale aj skutoãná infra‰truktúra

krajiny, vrátane oblasti dopravy. DopomôcÈ k v˘raznej‰ím zmenám by mali aj eurofondy. Ako sa napæÀajúpredstavy, v ãom sú najãastej‰ie zádrhele z tohto pohºadu, hovorí generálna riaditeºka sekcie riadenia projektov

ministerstva dopravy Eva DULEBOVÁ. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.

31

sa proces ur˘chlil. Riadiaci orgán rie‰i aj zme-ny Ïiadateºov, komunikuje s Európskou komi-siou a dozerá, aby bol program a projekty funkã-né a v súlade s európskou a národnou doprav-nou politikou.

Projekty tohto operaãného programu sa na-pæÀajú v inom reÏime, ako ostatné a riadiaciorgán (MDVRR SR) vychádza zo zoznamuprojektov. Na základe európskych nariade-ní o v˘‰ke ãerpania na jednotlivé roky (pra-vidlo n+3) sa musia vyãerpaÈ vyãlenené finan-cie na rok 2008 do konca tohto roku, inak Slo-vensko o tieto peniaze príde. Sme v piatomroku ãerpania a vo va‰om operaãnom progra-me je zazmluvnen˘ch 25 percent vyãlene-n˘ch peÀazí. Jednou otázkou je, ãi sa poda-rí SR vyãerpaÈ cel˘ balík finanãn˘ch pro-striedkov a druhou otázkou je s ak˘mi do-padmi, efektivitou na zlep‰ení tohto segmen-tu?

Riadiaci orgán OPD vyãerpal finanãn˘ závä-zok nielen na rok 2008, ale aj na rok 2009. Vpriebehu posledného roka sme zdynamizovaliprípravu diaºniãn˘ch projektov z 1. balíka pô-vodn˘ch PPP-projektov pre ãerpanie z Kohéz-neho fondu. Tri projekty sú v procese verejné-ho obstarávania, a taktieÏ sú pripravené Ïiados-ti o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok. Veºké pro-jekty s hodnotou nad 50 miliónov eur takpove-diac „spotrebujú“ väã‰inu z alokovan˘ch finan-cií v OPD. Do roku 2015 dokedy je moÏné ãer-paÈ eurofondy v rámci tohto programového ob-dobia plánujeme celkovo dokonãiÈ asi 15 tzv.veºk˘ch projektov. Pôjde pribliÏne o 90 kmdiaºnic, 40 km r˘chlostn˘ch ciest a 80 km mo-dernizácie Ïelezniãnej infra‰truktúry. Pripravu-jeme terminály pre intermodálnu dopravu a in-tegrované dopravné systémy pre Bratislavu aKo‰ice. Zmodernizovan˘ch by malo byÈ pri-bliÏne 600 km ciest 1. triedy, vrátane nov˘ch ob-chvatov miest.

O ktoré konkrétne projekty ide?Za posledn˘ polrok nastal v˘znamn˘ nárast

v kontrahovaní dopravn˘ch infra‰truktúrnychprojektov – o 9 percent – keì boli zazmluvne-né tieto veºké projekty: diaºnica D1 Jánovce –Jablonov, R4 Ko‰ice – MilhosÈ, cestn˘ most vTrenãíne. V najbliωom období budú zazmluv-nené ìal‰ie úseky na D1: Dubná Skala – Tura-ny, Friãovce – Svinia, Hubová – Ivachnová. Znárodn˘ch projektov s nákladmi do 50 mil. eurto budú projekty v˘stavby mimoúrovÀovej kri-Ïovatky vo Zvolene, ‰tvorpruhov˘ prieÈah Pre-‰ovom, v˘stavba pruhu pre pomalé vozidlá vDolnom Kubíne, mestsk˘ obchvat v âadci, sa-nácia cesty Veºk˘ Krtí‰ – Pôtor, eliminácia bez-peãnostn˘ch rizík na cestách 1.triedy a moder-nizácia mostov na cestách 1.triedy. Pripravujúsa tieÏ projekty modernizácie hlavného Ïelezniã-ného koridoru v smere od Nového Mesta nadVáhom po Îilinu, terminál intermodálnej prepra-vy v Îiline. V oblasti modernizácie Ïelezniãnejdopravy do roku 2013 s pomocou eurofondovvymeníme aÏ ‰tvrtinu vozového parku pre prí-mestskú a regionálnu dopravu Îelezniãnej spo-loãnosti Slovensko.

S ak˘mi najãastej‰ími problémami sa stretá-vate v OP Doprava?

Problémy sú v‰eobecne známe a sÈaÏujú námprácu od zaãiatku ãerpania eurofondov. Ide pre-dov‰etk˘m o predlÏovanie procesu verejného

obstarávania námietkami zo strany uchádza-ãov. Brzdí nás aj pomalé vydávanie stavebn˘chpovolení a rozhodnutí samosprávy z dôvoduuplatÀovania dodatoãn˘ch poÏiadaviek samo-správy a developerov a stále nie je vyrie‰ená ajlegislatíva upravujúca majetkovoprávne vyrov-nanie pozemkov pre stavby dopravnej infra-‰truktúry.

Problematické sú aj niektoré otvorené otáz-ky t˘kajúce sa postupu pri posudzovaní územíNATURA 2000 pri stavbách dopravnej infra-‰truktúry. Ak proces posudzovania vplyvu na Ïi-votné prostredie porovnám aj z ostatn˘mi kra-jinami so star˘ch ãlensk˘ch ‰tátov únie, musímkon‰tatovaÈ, Ïe tento proces je u nás na vysokejúrovni a je veºmi dôsledn˘. Rozdiel je, Ïe myhodnotíme od zaãiatku procesu viacero varianta urãuje sa poradie vhodnosti. V star˘ch kraji-nách EÚ vyberú pre povinné hodnotenie envi-ronmentálnych vplyvov len jeden variant, a tensa následne detailne posudzuje. Európskej ko-misii preukazujeme procedurálne postupy a ro-bíme aj dodatoãné hodnotenia.

Budeme schopní vyãerpaÈ eurofondy na do-pravné projekty do konca roku 2015?

Napriek tomu, Ïe príprava a implementáciadopravn˘ch projektov je nesmierne zloÏitá aãasto trvá roky, pevne verím, Ïe sa nám podarívyãerpaÈ alokované prostriedky vo v‰etk˘chprioritn˘ch osiach. Najbliωí rok bude na‰ounosnou úlohou dotiahnuÈ schvaºovanie predlo-Ïen˘ch Ïiadostí na veºké projekty na úrovniEK, kde prebieha pripomienkové konanie. Ideo tri projekty modernizácie Ïelezniãnej infra-‰truktúry a jeden projekt r˘chlostnej komuniká-cie. TaktieÏ je pre nás a na‰ich prijímateºov veº-mi dôleÏité predloÏenie nov˘ch Ïiadostí spolus pozitívnym vyjadrením JASPERS (Joint As-sistance to Support of European Regions –-konzultanti EK) na Európsku komisiu. Ide o ‰ty-ri diaºniãné projekty, dva projekty modernizá-cie Ïelezniãnej infra‰truktúry, ako aj dve veºkéÏiadosti pre projekty integrovaného dopravné-ho systému v Bratislave. Predpokladom predlo-Ïenia a schválenia t˘chto veºk˘ch projektov nanárodnej a európskej úrovni je transparentn˘proces verejného obstarávania. V najbliωomobdobí oãakávame vyjadrenie EK na doplnenieposúdenia v˘stavby a prevádzky úseku diaºni-ce D1 Turany – Hubová na územia NATURA2000 v súlade so smernicou o prirodzen˘chbiotopoch, ktor˘ je posledn˘m ch˘bajúcim úse-kom od Dubnej Skaly aÏ po Pre‰ov.

DôleÏit˘m momentom pri ãerpaní eurofon-dov by malo byÈ sledovanie ich vplyvu na eko-nomick˘ rast krajiny. Anal˘za efektívnostiãerpania peÀazí zo ‰trukturálnych fondovbude predchádzaÈ aj zostavovaniu novéhorámca pre nasledujúce programovacie obdo-bie. V akom ‰tádiu rozpracovania je kon-cepcia v rezorte dopravy?

Po skúsenostiach s prípravou predchádzajú-cich programov˘ch období predpokladáme, Ïev priebehu rokov 2012 a 2013 budú na pôde eu-rópskych in‰titúcií prebiehaÈ rokovania k roz-poãtu EÚ, podobe finanãn˘ch nástrojov a ichpravidiel, poãtu a skladby operaãn˘ch progra-mov atì. Podobne ako ostatné ãlenské krajinyEÚ aj Slovenská republika sa bude do procesuprípravy intenzívne zapájaÈ s cieºom získaÈ ãonajvy‰‰iu alokáciu, za ão najprijateºnej‰ích im-plementaãn˘ch pravidiel.

Ministerstvo dopravy povaÏuje otázku bu-dovania nadnárodn˘ch dopravn˘ch sietí za kºú-ãovú z hºadiska posilÀovania hospodárskej asociálnej súdrÏnosti v rámci vnútorného trhu. Ajna základe príkladov zo Slovenska je moÏnékon‰tatovaÈ, Ïe postupné spájanie Európy pro-stredníctvom nadnárodnej infra‰truktúry v˘-znamne prispieva k stimulácii rozvoja zaostalej-‰ích regiónov a zvy‰ovaniu konkurencieschop-nosti EÚ ako celku.

Na‰e ministerstvo pripravuje dokument s ná-zvom „Strategick˘ plán rozvoja dopravnej inf-ra‰truktúry do roku 2020 (s v˘hºadom do roku2030)“. PovinnosÈ spracovaÈ tento dokumentvypl˘va Slovenskej republike priamo z predbeÏ-n˘ch nariadení zverejnen˘ch Európskou komi-siou a bude nevyhnutn˘m predpokladom naumoÏnenie vyuÏívaÈ finanãné prostriedky z fon-dov EÚ do roku 2020. Bez ohºadu na v˘sledkya odporúãania tejto anal˘zy je moÏné uÏ aj v t˘-chto dÀoch predpokladaÈ, Ïe aj nasledujúce pro-gramové obdobie bude prioritne o v˘stavbe no-v˘ch úsekov diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a mo-dernizácii hlavn˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov.

Prioritn˘m záujmom rezortu bude predov‰et-k˘m v˘stavba t˘ch úsekov diaºnic, ktor˘ch ab-sencia sa najviac negatívne premieta v oblastiachhospodárstva, Ïivotného prostredia a ktoré tvo-ria prekáÏku v mobilite obyvateºstva, zniÏujú at-raktivitu územia z pohºadu turizmu a prílevu in-vestícií. Zabezpeãenie lep‰ej dostupnosti územiazo siete diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a vytvore-nie uceleného prepojenia medzi Bratislavou aKo‰icami je podmienkou r˘chlej‰ieho rozvojamenej rozvinut˘ch regiónov. Podºa súãasnéhov˘voja v SR, ako aj medzinárodn˘ch ‰túdií pat-rí existencia vnútro‰tátneho a medzinárodnéhodiaºniãného prepojenia medzi najdôleÏitej‰iefaktory vpl˘vajúce na umiestnenie novej inves-tície.

âo sa t˘ka anal˘zy efektívnosti vyuÏívaniafondov EÚ, na základe dostupn˘ch údajov a pre-skúmania stavu od roku 2007 je moÏné medzinajvy‰‰ie miery efektívnosti vyuÏitia finanã-n˘ch prostriedkov zaradiÈ zdroje Kohéznehofondu, ktor˘ je vyuÏívan˘ na spolufinancovanieprojektov v oblasti dopravy a Ïivotného prostre-dia. Priemerná miera efektívnosti za roky 2007– 2011 je pri Kohéznom fonde 7,7, tzn. za kaÏ-dé 1 euro vloÏené do spoloãného rozpoãtu EÚna financovanie aktivít Kohézneho fondu získa-la Slovenská republika 7,7 eur. Na porovnanie,priemerná miera efektívnosti v‰etk˘ch ‰truktu-rálnych fondov za sledované obdobie je 4,1.

Bez ohºadu na finálnu podobu nového progra-mového rámca pracujete uÏ zrejme na no-v˘ch dopravn˘ch projektov, ktoré by mohlibyÈ financované cez eurofondy?

Presne tak, ìal‰ie programové obdobie sar˘chlo blíÏi. Na projektovej úrovni uÏ teraz jepotrebné pripravovaÈ projekty, ktor˘ch dôleÏi-t˘m podkladom sú ‰túdie realizovateºnosti, vrá-tane dopravn˘ch modelov a v˘poãtu ekono-mickej návratnosti projektu. Na‰tartovali smeproces prípravy viacer˘ch projektov pre ìal‰ieprogramové obdobie, ako napr. tunel Vi‰Àové,ktor˘ by na základe na‰ich rokovaní mohol za-ãaÈ s predfinancovaním z Európskej investiãnejbanky od roku 2012, taktieÏ pokraãovanie mo-dernizácie Ïelezniãného koridoru na r˘chlosÈ160 km/hod. do Îiliny, ako aj kompletizácie in-tegrovan˘ch dopravn˘ch systémov v rámci mes-ta Bratislavy a Ko‰íc.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

32

Na základe ak˘ch strategick˘ch dokumen-tov sa rie‰i dopravn˘ systém v Bratislave?PriblíÏte ich obsah, prosím.

Základn˘m dokumentom je platn˘ územn˘plán mesta Bratislavy. Stratégia rie‰enia do-pravnej infra‰truktúry je v nej samostatne, pri-tom v‰ak aj komplikovane definovaná. Problé-mom t˘chto predstáv je absolútne nerie‰eniepreviazanosti so systémom financovania. Zá-kladná infra‰truktúra, ktorá mestu ch˘ba vo ve-rejnej i automobilovej doprave, je nároãná a pri-rodzene, ako je to pre iné hlavné mestá ãlen-sk˘ch ‰tátov EÚ zvyãajné, u nás nie je dotova-ná ‰tátnym rozpoãtom.

Magistrát mesta vypí‰e na základe rozhod-nutia Mestského zastupiteºstva medzinárodnúsúÈaÏ na územn˘ generel dopravy, ktor˘ je jed-n˘m zo základn˘ch podkladov pre nov˘ územ-n˘ plán. Predmetom bude komplexná anal˘zasúãasného stavu v‰etk˘ch druhov dopravy naúzemí mesta s t˘m, Ïe v prognostickej ãastibude maÈ snahu definovaÈ budúcnosÈ obsluhymesta aj za hranice súãasného katastrálnehoúzemia. Tá sa bude rie‰iÈ komplexne v mno-h˘ch scenároch dopravn˘ch návrhov v 10-roã-n˘ch intervaloch, priãom má definovaÈ optimál-ne rie‰enie dopravy pre horizont r. 2040.

Aké sú prioritné investiãné zámery v súvi-slosti s dopravou v Bratislave?

Základnou premisou je jednoznaãne rozvojkoºajovej verejnej hromadnej dopravy, ktorábude hlavn˘m integrujúcim nástrojom pre roz-voj mesta. Predpokladan˘m cieºom je rozvíjaÈa zluãovaÈ prevádzku na elektriãkov˘ch tratiachna území mesta so Ïelezniãnou sieÈou, ãím bymesto malo v súãasn˘ch hraniciach 40 + 80 km

existujúcich tratí. Nástrojom by mal byÈ prevá-dzkovan˘ systém tzv. tram-trainu, ão je elek-triãkov˘ typ vozidla s duálnou napäÈovou v˘-zbrojou a moÏnosÈou zachádzaÈ na Ïelezniãnétrate. Vychádza to zo základnej podmienky,ktorú zv˘hodÀuje EÚ, kde sa odporúãa vo ve-rejnej koºajovej doprave integrovaÈ mestskú sregionálnou dopravou. Podobn˘ projekt sa pri-pravuje aj v Ko‰iciach. V Bratislave mámedva druhy rozchodov, preto sa nevyhnemeviacpásovej koºaji s rozchodmi 1 000 a 1 435mm. O pilotn˘ projekt sa mesto uchádza aj vìa-ka MDVRR cez Operaãn˘ program Doprava,kde moÏno ãerpaÈ nenávratné finanãné pro-striedky na projekt nosného systému MHD. De-finovaná je prvá trasa Hlavná stanica – Janíkovdvor (PetrÏalka). Do roku 2014/15 by sme malirealizovaÈ úsek ·afárikovo nám. – Bosákova ul.aj s rekon‰trukciou Starého mosta, ãím by smekoneãne mali prejsÈ s elektriãkovou traÈou doPetrÏalky na druh˘ breh Dunaja.

Ak˘ v˘znam má v zámeroch práve parko-vanie, parkoviská v Bratislave sú stále pre-plnené, vyrie‰i sa to niekedy? Dá sa obme-dziÈ mnoÏstvo zaparkovan˘ch áut na chod-níkoch?

Hlavné mesto Bratislava aj vìaka podporeSpojen˘ch národov vyuÏije pomoc v programeUdrÏateºnej dopravy, kde sa rie‰i a pripravujesvetov˘m odborníkom v slovenskom tíme me-todika na novú dopravnú politiku statickej do-pravy pre celé územie mesta Bratislavy. Tietozásady prerokúvame aj s najväã‰ími mestsk˘-mi ãasÈami, pretoÏe úspechom je jednotn˘ sys-tém organizácie a prevádzky parkovania v mes-te. Zákonom z blízkej minulosti povolené par-kovanie na chodníkoch sa ukázalo ako nevhod-né, napriek tomu, Ïe pre osobnú automobilovúdopravu nie je dostatok parkovacích a odstav-n˘ch miest. UÏ kaÏd˘ vníma, Ïe verejn˘ prie-stor je pre ãloveka a nie pre autá, aj keì mámetúto zásadnú disproporciu. T˘mto rozhodnu-tím sme si v meste nezv˘‰ili kvalitu Ïivota a Ïi-votného prostredia. Hlavnou zásadou bude za-vedenie spoplatnenia verejného priestoru, zv˘-hodnenie rezidentov – trvalo b˘vajúcich – v po-platkoch, zavedenie uprednostnenia krátkodo-bého parkovania, dlhodobé bude priveºmi dra-hé a napr. aj zru‰enie vyhraden˘ch parkovacíchmiest. Preto bude e‰te riadna „hrmavica“. Natoto treba súhlas mestského, ako aj miestnychzastupiteºstiev s podporou ‰irokej verejnosti.Musíme kon‰tatovaÈ, Ïe bude uÏ len hor‰ie, akniã systémové nepredloÏíme a nezavedieme dopraxe. Urãite sa v koneãnom dôsledku nevyh-neme aj zmenám viacer˘ch zákonov. Jednoz-naãnou v˘hodou tejto zmeny dopravnej politi-ky v parkovaní je aj to, Ïe budeme diskutovaÈ

toto rie‰enie aj pre ìal‰ie mestá na Slovenskucez Úniu miest a ZMOS. Z odbornej stránkynám pomáha aj Slovenská parkovacia asociá-cia. Potrebujeme veºkú podporu, aby sme vparlamente mohli byÈ úspe‰ní. V roku 2012 ajs niektor˘mi mestsk˘mi ãasÈami chceme zaãaÈs pilotn˘mi projektmi, aby sa mohla empirickyoveriÈ takáto komplexná zmena.

Ktoré ìal‰ie v˘znamné dopravné projektypripravujete pre Bratislavu?

V budúcom roku by sa mali sprevádzkovaÈdva projekty vo verejnej hromadnej dopraveorientované na trolejbusovú dopravu. Vyskú-‰ame si moÏnosti preferencie elektriãkovej do-pravy na Vajnorskej radiále, radi by sme stih-li vytvorenie integrovanej zastávky, spoloãnejpre elektriãkovú ako aj autobusovú dopravu,aby cestujúci nemuseli „pobehovaÈ“ medzi‰tyrmi zastávkami. Budeme realizovaÈ aj me-todiku pre cyklistickú dopravu. Na území mes-ta by Îeleznice SR mali zaãaÈ s realizáciou pro-jektu TEN T v úseku Ïelezniãn˘ch staníc BAPredmestie – BA Filiálka, ktorá by mala byÈ zá-rodkom podpovrchového vedenia Nosnéhosystému MHD popod Dunaj do PetrÏalky. Zostrategick˘ch programov by sme v roku 2012mali maÈ na stole ‰túdiu strategického rozvo-ja koºajovej verejnej dopravy v Bratislave a vjej regióne, ktorá by mala byÈ kºúãom na ìal-‰ie programovacie obdobie EÚ 2014 – 2020.Predpokladáme, Ïe s pomocou ministerstvaDVRR budeme s t˘mto materiálom lobovaÈ vBruseli. Usilujeme sa vytvoriÈ základ na kom-plexnú aplikáciu dopravn˘ch a cestovn˘ch in-formácií, ktorá sa taktieÏ bude podporovaÈ EÚa v súãasnosti s mestom ViedeÀ sa uchádzameo realizáciu takejto cezhraniãnej aplikácie.

Vychádzali ste pri príprave a rie‰ení do-pravnej situácie Bratislavy aj z vlastn˘chskúseností, ktoré ste získali pri práci v zahra-niãí?

Urãite áno, i keì nemoÏno preberaÈ ucelenéprvky riadenia a prevádzky dopravn˘ch systé-mov na území aglomerácii ad hoc priamo doná‰ho prostredia. V spleti organizaãn˘ch a ad-ministratívnych problémov denno-dennéhochodu mesta, nie ideálnym legislatívnym záze-mím na podporu rozvoja a realizácie, finanã-n˘m stavom mesta, ako aj neexistujúcou dotaã-nou politikou verejnej dopravy, ãi nemoÏnos-ti rie‰enia ch˘bajúcej infra‰truktúry, mi pomá-ha vlastné profesionálne zázemie nadobudnu-t˘mi skúsenosÈami z mnoh˘ch príkladov rie‰e-ní z viacer˘ch miest. Tieto mestá boli bohat‰ie,ale aj chudobné. Veºmi mi pomohlo porozumieÈspleti myslenia a rozhodovania rôznych náro-dov v pracovn˘ch tímov v tvorivom úsilí ako

Doãkáme sa bezproblémovejdopravy v Bratislave?

Erudovan˘ dopravn˘ odborník Tibor SCHLOSSER je ako hlavn˘ dopravn˘ inÏinier mestaBratislavy zodpovedn˘ za jej dopravu. TakÏe, ako sa nám cestuje a bude cestovaÈ po Bratislave?

Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.

33

aj v krízov˘ch situáciách, rôznych profesií prenové alebo rekon‰truované a ‰peciálne orien-tované systémové a technologické aplikácie.Tieto skúsenosti vám urãite pomáhajú a uºah-ãujú rozhodovanie, ktoré aj pri zodpovednos-ti v strategick˘ch rie‰eniach musia byÈ nieke-dy ihneì.

Stretli ste sa s podobn˘mi podmienkami akomá pre dopravu Bratislava aj niekde vo sve-te, ão je nevyhnutné rie‰iÈ aby do dopravné-ho systému prenikla aj kultúra?

Áno a niekde to bolo oveºa hor‰ie. ËaÏko bysme hºadali ideálne rie‰enie. Niekedy si myslím,a aj hovorím na rokovaniach, Ïe Bratislava„nemá“ dopravn˘ problém. Stáva sa ãasto, Ïe„z blchy robíme slona“. Najãastej‰ia chyba jenedostatok priestoru na diskusiu. VyhováraÈ sana to, Ïe uÏ je termín a potom bude „potopa“ anestíhame, nemáme ãas, nemám ºudí alebo, Ïenie sú peniaze, tak to nemá v˘znam, asi neob-stojí. Ak rie‰ime problémy v doprave, rie‰imeich technick˘mi a inÏinierskymi nástrojmi vpriestore vÏdy pre ºudí. Na niekoºko rokov ale-bo desaÈroãí ovplyvníme priestor spolu s eko-nomick˘mi parametrami a „okoreníme“ to práv-nymi ekvilibristikami súãasn˘ch zákonov, lenaby to koneãne bolo. Ch˘bajúca kultúra je prá-ve v nedostatku merateºn˘ch parametrov, argu-mentácie a poãúvania sa navzájom. Veºmi ãas-to si pripadám na vonkaj‰ích rokovaniach, Ïe jepriveºa „veliteºov“ za stolom na jeden problémv jednom ãase a presviedãa sa, Ïe existuje lento jedno správne rie‰enie. BohuÏiaº veºmi ãas-to ch˘ba argumentácia viacer˘mi rie‰eniami askúsenosti z rôznorod˘ch existujúcich projek-tov z rôznych prostredí. Aj „vonku“ ãiastoãneprevláda liknavosÈ a alibizmus, neochota. Pred-kladá sa ãasto podrobne zmapovan˘ procesn˘postup so v‰etk˘mi „objektívne vyskytujúcimiprekáÏkami“, pred jednoduch˘m technick˘mrie‰ením. Nemyslím si, Ïe treba ihneì preska-kovaÈ prahy a v‰etko rie‰iÈ len zákonom. Prá-ve správna zmes „kultúry“ v tímoch vás posú-vajú dopredu a motivujú. Na zaãiatku problé-mu nesmie prevládaÈ parameter „peniaze“. Kul-túra t˘mto nebude kvalitnej‰ia. Pokrok v „kul-túre práce a tvorivosti“, profesionalizácia kaÏ-dodennej práce v súãasnom turbulentnom Ïivo-te nemôÏe vznikaÈ v jednom uzavretom prostre-dí a súãasne v dlhom ãasovom intervale. A tosom pritom myslel len na na‰e mesto. Svet sarúti veºmi r˘chlo, s dopravn˘mi nástrojmi e‰ter˘chlej‰ie, a ak sme stále na jednom mieste, mu-síme objektívne priznaÈ, Ïe zaostávame a degra-dujeme priestor, ktor˘ chceme zhodnocovaÈpre ãloveka. Ch˘ba nám rozmer kultúry, ktor˘musí maÈ vôºu opustiÈ priestor na‰ej malej skrin-ky, v ktorej Ïijeme, pestujeme si ju a samozrej-me chránime. Neustále treba sledovaÈ kultúru„dopravy“ okolo nás a snaÏiÈ sa ju implemen-tovaÈ. Sme priveºmi konzervatívni, staãí sa po-zrieÈ na proces odsúhlasovania projektov a kon-‰tatujeme po realizácii skôr negatívne prvkyokolo kultúry ná‰ho Ïivota pred vhodn˘mi rie-‰eniami. Málokedy sa stretnete vo verejnomsektore, Ïe by vám kolega na‰iel viaceré rie‰e-nia, skôr vás v desiatkach prípadoch pre jedenexistujúci problém upozorní, ako to nejde. A toje kultúra.

Ako by sa dal dosiahnuÈ odklon od absolút-neho vyuÏívania osobnej dopravy v Bratisla-ve?

V Ïivote kaÏdého z nás nie je niã absolútnea mesto vytvárajú ºudia. Doprava sama o sebebez ºudí by asi neexistovala. NemoÏno predpo-kladaÈ, Ïe v súãasnom ‰t˘le Ïivota a jeho ‰tan-darde u nás na Slovensku sa zrazu rozhodne-me nepouÏívaÈ osobné auto. Falo‰n˘ pocit slo-body z vlastníctva a vyuÏívania auta potrvá unás niekoºko desaÈroãí aj preto, Ïe sme si zrú-tili a odhodili systém podpory verejnej hromad-nej dopravy. Príklad z mesta Oslo, kde prv˘ razna svete zaznamenali pred dvoma rokmi poklesÏiadateºov o vodiãské preukazy u mlad˘chºudí, a t˘m aj zníÏenie dopytu po vlastníctveosobného auta, u nás nehrozí. Podobne, ak presvetové mesto New York je úplne normálne, Ïeobyvateº nebude chodiÈ autom, ale vyuÏije ve-rejnú dopravu prípadne taxík, tak to isté nepla-tí pre iné svetové mesto, ktor˘m je Moskva, kdedenne pribúda pribliÏne 1 000 prihlásen˘chvozidiel do evidencie, napriek kvalitnej verej-nej hromadnej doprave. Príklad máme v‰ak vsusednej Viedni a je to len 60 km od nás, akosystémovo a úãelne moÏno za 10 – 15 rokovzmeniÈ podstatu správania sa mesta k obyva-teºom, ale aj naopak. Obyvateº Viedne vníma,Ïe je súãasÈou mesta. Niekedy vnímam, Ïe ná‰obyvateº, aj keì je v zastúpení mesta, má lenpoÏiadavky, kritiku a nároky bez toho, Ïe byvnímal súãasné moÏnosti mesta, v ktorom Ïije.Triezvy názor pre Bratislavu je v tom, Ïe ak ne-nastane absolútna katastrofa vo vyuÏívaní ener-getick˘ch zdrojov súãasne aj so zmenou hod-notov˘ch stránok Ïivota ná‰ho obãana, nemô-Ïeme oãakávaÈ efektívny nástroj, aby sa naplnilpredmet va‰ej otázky.

Myslíte si, Ïe sa dá obyvateºom a náv‰tevní-kom Bratislavy ponúknuÈ vhodnú alterna-tívu k automobilovej doprave?

Samozrejme, Ïe áno a aj v tomto marazmev‰etk˘ch prítomn˘ch atribútov v˘konu a prak-tick˘ch moÏností mesta. Mala by to byÈ verej-ná hromadná doprava. To ão sme si postupnedve desaÈroãia likvidovali, nemoÏno zmeniÈza dva roky. Musím v‰ak podotknúÈ, Ïe to budebolieÈ a nebude to funkãné ihneì v kvalite,ktorú oãakávame, ale presne ani nevieme de-finovaÈ. Vychádzajme z klasickej ekonomickejrovnováhy ponuky a dopytu v doprave. Pr-v˘m krokom je uvedomiÈ si, Ïe doprava jesluÏba verejnosti. Po druhé, Ïe doprava je voväã‰ine svojich sluÏieb vo vzÈahu k obyvateºo-vi ãi náv‰tevníkovi stratová. A teraz môÏemezaãaÈ skladaÈ puzzle, pretoÏe to musíme vyrie-‰iÈ na ploche mesta, ão ponúkneme v priesto-re na území, ktorom Ïijeme. Verejná hromad-ná doprava je na celom svete dotovaná. Ak súpravidlá hry orientované ako sluÏba verejnos-ti, mala by byÈ dodrÏaná hierarchia obec – kraj– ‰tát. EÚ podporuje rozvoj, ako aj prevádzkutvorby nov˘ch hodnôt vo verejnej hromadnejdoprave. Pre Brusel je partnerom vÏdy ‰tát. Namoje prekvapenie, keì som nastúpil na mestoa hºadal som odborné zázemie v ‰tátnej úrov-ni, zistil som, Ïe nemáme adekvátny odbor naministerstve (uÏ niekoºko rokov), ktor˘ sa za-oberá stratégiou verejnej hromadnej dopravy.Je to v súãasnej hierarchii suplované inak, alepriamy partner a v niektor˘ch prípadoch ho po-trebujete ako „otváraãa dverí“, pretoÏe garan-tuje stratégiu a kontinuitu tvorby a rozvojasmerom na EÚ, na Slovensku nie je.

Kedy by sa mala v˘raznej‰ie rie‰iÈ doprava

pre cyklistov? Niektoré cyklistické trasy uÏexistujú, no pravdepodobne nie sú dostaãu-júce.

Mala sa kontinuálne zaãaÈ rie‰iÈ dávno, v mi-nulosti. Nebudeme v‰ak analyzovaÈ minulosÈ.Tá nám uÏ nepomôÏe. TakÏe uÏ je neskoro a od-porúãa sa konaÈ. Z hºadiska moÏnosti Bratisla-vy musíme definovaÈ priority a stratégiu deº-by prepravnej práce. Chceli by sme v hlavnommeste postúpiÈ tak, aby sme systémovo zaãalipotláãaÈ prioritu dynamickej automobilovejdopravy. Aj tu musím kon‰tatovaÈ, Ïe to budebolieÈ a bude urãite veºa kriku. Hlavn˘m pr-vkom musí byÈ verejná hromadná doprava a po-tom alternatívna doprava, ktorú predstavuje tácyklistická. DôleÏité si je uvedomiÈ, Ïe cyklis-tická doprava je súãasÈou cestnej premávky.Problém máme mentálny, a to vidíme ako sasprávajú vodiãi osobn˘ch automobilov. Ichpocit slobody sa pretavuje do prirodzenej ag-resivity a ovládania uliãného priestoru z pohºa-du spoza volantu. Treba, aby ãlovek, ktor˘sadne za volant zostal ãlovekom a vnímal, Ïeaj cyklista aj chodec je tak˘ ist˘ úãastník cest-nej premávky ako on. TaktieÏ uliãn˘ priestorpatrí predov‰etk˘m ãloveku ako reprezentan-tovi, v hierarchii od pe‰ej dopravy, cyklistickeja verejnej a aÏ nakoniec automobilovej. Pozri-te sa na ulice kaÏdého ná‰ho mesta na Slovens-ku, ão sa preferuje. A je v tom systém? Tech-nické rie‰enia cyklistickej dopravy nie sú aÏtaké nároãné na financie, pokiaº ju nechcemesegregovaÈ v horizontálnej úrovni ulice. Samo-zrejme, pripravujú sa rôzne projekty nástrojmiorganizácie a regulácie dopravy a t˘m, Ïe ne-máme vlastné skúsenosti, uãíme sa a na‰e pio-nierske rie‰enia majú svoje detské chyby. A tonapriek tomu, Ïe máme tisíce príkladov, ako toide. Ale opäÈ, doprava je práve o ºuìoch.

Dala by sa rie‰iÈ doprava v Bratislave plo‰-ne – aké sú va‰e ìal‰ie plány?

Inak to ani nejde. V‰etci sa pohybujeme zozdroja do cieºa a to sa deje na území, v priesto-re poãas dÀa, niekoºkokrát. Problém mesta jeaj v tom, Ïe mnohé nové projekty, ktoré sa zrea-lizovali na území mesta majú veºmi ãasto ch˘-bajúcu du‰u ãloveka a nevytvárajú spolupatriã-nosÈ okolitej zástavby. KaÏd˘ projekt z hºadis-ka dopravy nesmie vytváraÈ disproporcie v ob-sluhe územia. Niekedy sa musí povedaÈ, Ïe vtom území uÏ asi nie je priestor, pretoÏe degra-dujem kvalitu okolitého Ïivota na úkor „nové-ho“, napriek platn˘m paragrafom stavebnéhozákona a platnosti územného plánu. Nie je tojednoduché, ale vedením dialógu s investormialebo ìal‰ími partnermi z verejného sektora sadá dosiahnuÈ veºa.

Mojím cieºom je doviesÈ územn˘ genereldopravy do úspe‰ného konca, definovaÈ straté-giu rozvoja koºajovej dopravy a moÏno získaÈveºmi dobrú pozíciu, v úrovni ‰tátu ãi EÚ, vpodpore projektov pre Bratislavu. Rozbiehameveºa projektov podporovan˘ch EÚ a keì saodsúhlasia, tak ich dúfam zrealizujeme. Pristretnutiach na rôznych medzinárodn˘ch do-pravn˘ch fórach mám cieº zaãleniÈ na‰e hlav-né mesto aktívne do európskeho diania. Ak onás nebudú vedieÈ a vnímaÈ pozitívne, neoãa-kávajme, Ïe by nám prípadne pomohli. Priestora obsah musíme na to vytvoriÈ priamo u násdoma. To si v‰ak vyÏaduje systémovo a prie-rezovo rie‰iÈ dopravno-inÏiniersku a dopravno-plánovaciu ãinnosÈ v meste.

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

34

Aká je stratégia projektu Minerva 2?Podobná, ak˘mi boli stratégie projektov

Minerva 1 z roku 2006 a Modernizaãn˘ pro-gram Slovensko 21 z roku 2008. Konkrétne,zabezpeãiÈ konkurencieschopnosÈ slovenskejekonomiky, hospodársky rast cez nové prístu-py v oblastiach vzdelávania, vedy, v˘skumu,v˘voja, inovácií a informatizácie spoloãnos-ti s väzbou na spoluzodpovednosÈ v‰etk˘ch re-zortov vlády SR. VyuÏiÈ a podporiÈ najdôle-Ïitej‰í kapitál, ktor˘ vlastníme: múdrosÈ a ta-lent ºudí, schopnosÈ kreativity a komunikácie.Na strane druhej odstrániÈ byrokraciu, admi-nistratívu a neschopnosÈ pochopiÈ, Ïe inves-tície do ºudsk˘ch zdrojov, ktoré naz˘vame ajinteligentn˘mi investíciami, sú jedn˘mi zrozhodujúcich, a dokáÏu na‰u spoloãnosÈ do-staÈ z krízy. Teraz ide o to, aby nezostali, akoje to na Slovensku zvykom, len v zámerocha vo verbálnej oblasti.

Aká je úroveÀ rozpracovania úloh na jed-notliv˘ch ministerstvách?

Po tieto dni máme dostaÈ na nበv˘bor ak-ãné plány stratégie projektu Minerva 2, a tov ãase, keì vláda I. Radiãovej je na odchode.Podºa toho ão poznám, sú v mnohom len for-málne a stále cítiÈ laxn˘ prístup rezortov k rie-‰eniu danej problematiky. Tak ako vÏdy, je tov nepochopení, Ïe to nie je len úlohou rezor-tov ‰kolstva, vedy, v˘skumu a ‰portu a finan-cií. Nadov‰etko ministerstvo ‰kolstva, vedy,v˘skumu a ‰portu pripravilo stratégiu Fénix,ktorá je veºmi vágna a Ïiada si rozhodnej‰ierie‰enia, ako v legislatívnej oblasti, tak aj s ne-vyhnutn˘m pokrytím mnoh˘ch navrhnut˘chaktivít finanãn˘mi zdrojmi.

Ktor˘ projekt patrí medzi tie veºké, ktorénezaniknú a zviditeºnia Slovensko?

MôÏu to byÈ projekty, ktoré sa pripravujú

s väzbou na veºké projekty z európskychzdrojov: Projekt Bratislava – mesto vedy, pri-pravovan˘ Univerzitou Komenského, Slo-venskou technickou univerzitou a SAV, zrej-me aj pripravovan˘ komplexn˘ projekt z bio-medicínskej oblasti v Ko‰iciach pod gesciouUniverzity P. J. ·afárika, Technickej univer-zity, Univerzity veterinárneho lekárstva, pra-covísk SAV a privátnej sféry. A napokon mo-hol ním byÈ dobr˘ projekt pripraven˘ Mate-riálovo-technologickou fakultou STÚ v Trna-ve s cieºom vybudovaÈ iónové a plazmovécentrum. Niektoré dobré projekty boli spra-cované aj na Îilinskej univerzite, najmä dooblasti automobilového priemyslu. Ak by boliúspe‰né, tak popri uÏ úspe‰n˘ch niektor˘chprojektoch, napríklad z oblasti informatiky,môÏu v budúcnosti svietiÈ.

Je podºa vás práve veda na Slovensku t˘mzákladom, ktor˘ môÏe posunúÈ ekonomic-k˘ rozvoj?

Jedine veda, v˘skum, v˘voj a inovácie sväzbou na moderné vzdelávanie môÏu meniÈobraz Slovenska, ktoré má kapacitu vzdela-n˘ch a kultúrnych ºudí. Samozrejme vtedy,keì budú dobre a úãelovo zamerané inteli-gentné a zelené investície, pokiaº sa zúÏi po-ãet vedn˘ch priorít a budeme financovaÈ to,na ão máme predpoklady byÈ vo svete úspe‰-n˘ a pokiaº budeme podporovaÈ transfer tech-nológií. Efektívne investície s pridanou hod-notou vytvoria dostatok zdrojov pre úspe‰n˘ekonomick˘, sociálny, vzdelanostn˘ a kultúr-ny rozvoj Slovenska.

Do akej miery sa darí vytváraÈ vhodnéprostredie, pre vedcov a odborníkov, abysa na Slovensku vytvárali a udrÏali hodno-ty?

O tom môÏem hovoriÈ len s boºav˘msrdcom, treba v‰ak otvorene priznaÈ, Ïe dlho-dobo sa, v dostatoãnej miere, veci nerie‰ili. NaSlovensku nie je moÏné meniÈ podmienkyprostredníctvom niektor˘ch úspe‰n˘ch exce-lentn˘ch centier, a to len európskymi zdroj-mi, pretoÏe ak sa tieto vyuÏijú a prameÀ vy-schne, budú skôr prekliatím, ako ‰Èastím prevedeckú obec. Preão? Lebo ich nemáme zná-sobené dostatoãn˘mi verejn˘mi a privátnymizdrojmi, tak ako je to v in˘ch úspe‰n˘ch ‰tá-toch sveta. Treba sa uÏ váÏne zaoberaÈ, akomotivovaÈ privátnu sféru pre investície dovzdelávania, vedy a v˘skumu, moÏno aj da-Àov˘mi úºavami a ìal‰ími legislatívnymi opat-reniami. Potom budeme môcÈ nielen hovoriÈo transfere technológií a komercionalizácii v˘-skumu s väzbou na novovybudované vedec-ko-technologické parky a úspe‰né, modernélaboratória a v˘skumné centrá. Zatiaº, aÏ naniektoré v˘nimky, sa nemáme ãím pochváliÈ,ão je aj vìaka dlhotrvajúcej zlej vednej poli-tiky.

Vedomostná ekonomika potrebuje aj fi-nanãné zabezpeãenie a peniaze by malismerovaÈ tam, kde je naozaj vedeck˘ po-tenciál, kto to rozhodne, dá sa predvídaÈúspech?

Základné zamerania v strednodobom ho-rizonte v oblasti vzdelávania, vedy, v˘skumu,v˘voja, inovácii a v informatizácii spoloãnos-ti boli uÏ jasne definované v Stratégii rozvo-ja slovenskej spoloãnosti, ktorá pre‰la verej-nou oponentúrou v roku 2010. Îiaº, nikto z nejneãerpá, nevyuÏíva odporúãania, naopak pa-radoxne sa súãasná vláda opiera o nekvalifi-kované stanoviská mimovládnych organizá-cií. Znova opakujem, je potrebné zníÏiÈ poãetpriorít v oblasti vedy a v˘skumu. V súãasnos-ti je zrejmé, Ïe medzi hlavné priority v˘sku-mu patrí biomedicína, progresívne materiály,nanotechnológie, energetika, informaãné tech-nológie a environmentalistika. K tomu patríaj zodpovedne zabezpeãiÈ jedineãn˘ a nena-hraditeºn˘ v˘skum v oblasti vied o spoloãnos-ti, ãloveku, dejinách a kultúre. Uvedené prio-rity by bolo moÏné dostatoãne pokryÈ finanã-n˘mi zdrojmi a tak dlhodobej‰ie im zabezpe-ãiÈ zodpovedajúci rozvoj.

Ako by ste hodnotili efektívne vyuÏívaniezdrojov, ktoré majú vedu a v˘skum posu-núÈ dopredu?

Existujú pracoviská, kde sú prostriedkyefektívne vyuÏité, aj s väzbou na európske aprivátne zdroje a sú pracoviská, pre ktoré súvyãlenené finanãné zdroje zbytoãné, pretoÏelen predstierajú vedeck˘ v˘skum a predvádza-jú potemkiniádu vo vede a v˘skume. TrebamaÈ v‰ak odvahu na rezorte, nastaviÈ pravid-lá tak, Ïe túto kamufláÏ objavia, a také pra-coviská budú uÏ len na okraji záujmu a po-stupne zaniknú. Práve takto u‰etrené pro-striedky potom efektívne presmerovaÈ doúspe‰n˘ch odborov a programov, do úspe‰-n˘ch fakúlt a univerzít. A definitívne motivaã-ne rozdeliÈ vysoké ‰koly na vedecké univer-zity a uãiace vysoké ‰koly. Tam, kde nie jekvalitná, medzinárodne uznávaná veda a v˘-skum, tam nemôÏe byÈ univerzita s tromistupÀami vzdelávania.

Je pre Minervu vhodne pripravená legisla-tíva?

Jednoduchá odpoveì, nateraz nie je!

Vieme, Ïe v súãasnosti je peÀazí málo a navedu a v˘skum sa dostávajú prevaÏne fi-nancie z európskych zdrojov, no ako sa tovyrie‰i, ak peÀazí bude e‰te menej, je na toveda na Slovensku pripravená?

Na to nie je pripravená veda, ale ani múd-ra vedná politika na Slovensku. Stále som pre-svedãen˘ o tom, Ïe je zdrojov dostatok, lenich v rezorte treba pozitívne a motivaãne pre-smerovaÈ. Je tieÏ pravda, Ïe sa nedostatoãneãerpajú európske zdroje, to v‰ak nie je chy-

Naplní sa oãakávanie?

„Slovensko do prvej ligy“ – ústredn˘ slogan projektu Minerva 2. Naplnia sa ciele a oãakávania?Rozhovor na tému Minerva poskytol pre Parlamentn˘ kuriér predseda V̆ boru NR SR pre vzdelanie,

mládeÏ, vedu a ‰port Du‰an âAPLOVIâ. Pripravila redaktorka Anna Komová.

N Á R O D N Á R A D A S R

35

ba slabej slovenskej absorpãnej schopnostiúspe‰ne sa uchádzaÈ o tieto prostriedky, ale ne-schopnosÈ vypisovaÈ kvalitné v˘zvy v oblas-ti Operaãn˘ch programov Vzdelávanie, alenajmä V̆ skum a v˘voj. Jednoducho, je po-trebné hºadaÈ finanãné zdroje vnútri rezortu apoÏadovaÈ od rezortu financií, zv˘‰iÈ zdroje doAgentúry na podporu v˘skumu a v˘voja, kto-ré jej boli v roku 2011 zníÏené o viac ako 300miliónov eur a na investície, ktoré sú od roku2011 stále zniÏované, Ïiaº, so súhlasom mi-nistra E. Jurzycu a napokon dokázaÈ maximál-ne úspe‰ne a efektívne vyuÏiÈ európske zdro-je na roky 2007 – 2013 tak, aby sme na novéobdobie rokov 2014 – 2020 získali minimál-ne rovnaké zdroje do vzdelávania, a do v˘sku-mu a v˘voja.

Myslíte si, Ïe sa naplnia oãakávania tvor-cov a posunie sa Minervou Slovensko me-dzi ekonomicky najvyspelej‰ie krajiny EÚ?

V tomto krízovom období je ÈaÏko odpove-daÈ na va‰u otázku. Jednoducho neviem. V‰et-ko záleÏí od novej politickej vládnej kon‰te-lácie a predov‰etk˘m pochopenia, Ïe vzdelá-vanie, veda, v˘skum, v˘voj, inovácie a infor-maãné technológie patria k rozhodujúcim ak-celerátorom úspe‰nej hospodárskej politiky vkrízovom i v pokrízovom období. Niektoréveci je potrebné veºmi ur˘chliÈ, konkrétne,ktoré sú pre rezort financií „bezbolestnej‰ie“.Napríklad Agentúra na podporu v˘skumu av˘voja, je od roku 2011 podfinancovaná, v˘-zvy na projekty sú vyhlasované nepravidel-ne a podmienky v˘ziev neb˘vajú jasne defi-nované. NuÏ treba zmeniÈ jej ‰truktúru, pre-

transformovaÈ ju treba na verejnoprávnu usta-novizeÀ, kde budú môcÈ plynúÈ aj európske aprivátne zdroje k podpore v˘skumu a v˘vo-ja. MoÏno zváÏiÈ vytvoriÈ pri ministerstvehospodárstva Technologickú agentúru SR sväzbou na podporu v˘voja a inovácií u ma-lého a stredného podnikania. A napokon od-strániÈ absenciu vednej politiky a systému fi-nancovania vedy s jasne definovan˘mi zámer-mi, cieºmi a nástrojmi, aj konkrétnymi krok-mi ako ich dosiahnuÈ. To by mohli byÈ prvérozhodnutia, ktoré by mohli vytváraÈ pod-mienky pre úspe‰nej‰ie napæÀanie ekonomic-k˘ch a sociálnych zámerov ná‰ho ‰tátu, s cie-ºom dostaÈ sa do kvalitnej‰ej EÚ reprezento-vanej Nemeckom, Francúzskom, Holand-skom a ‰tátmi severnej Európy.

N Á R O D N Á R A D A S R

Zdá sa mi, Ïe ºudia sa ãím ìalej, t˘m me-nej venujú nejak˘m hodnotám – ako by ichzaujímalo v‰elião iné. Nemajú poslancimoÏnosÈ a vari aj povinnosÈ trochu ovplyv-ÀovaÈ spoloãenskú náladu? Vylep‰ovaÈ ju?

Ja si myslím, Ïe práve oni automaticky uÏt˘m, Ïe vykonávajú verejnú prácu, vpl˘vajúna celú spoloãnosÈ a podºa v˘sledkov vidíme,v akom stave spoloãnosÈ je. TakÏe poslanec,a aj kaÏd˘ politik, ãi sa mu to páãi, alebo ne-páãi, bez ohºadu na to, ãi je aktívny, alebo pa-

sívny, uÏ svojou existenciou a svojou prácouna tom poste, kde práve je, na spoloãnosÈvpl˘va.

A vy sa stretávate s tzv. obyãajn˘mi ºuìmi?PravdaÏe sa stretávam, veì to ani inak ne-

môÏe byÈ. Pritom debatujem s nimi o v‰etkommoÏnom, podºa toho, s ãím ºudia za mnou prí-du a s ãím sa na mÀa obrátia, pravda, pokiaºsú to veci, v ktor˘ch sa vyznám. A ak sa ne-vyznám, tak sa im snaÏím poradiÈ niekoho, ktosa vyzná. Ja mám v podstate dobrú skúsenosÈ.Pravidelne napríklad cestujem do Bratislavya z Bratislavy vlakom, takÏe tam sa väã‰inoustretávam s rôznymi ºuìmi a som vlastne prenich úplne anonymná. Tam v‰elião zaÏijem avypoãujem si také názory, ktoré si ºudia beÏ-ne hovoria medzi sebou, a preto mám dosÈprehºad o tom, ão ich zaujíma a ão ich trápi.

A mám trochu pravdu, Ïe spoloãenská mo-rálka, a najmä vedomie ºudí o hodnotácha aj úcta k hodnotám sú uÏ dlhé roky navedºaj‰ej koºaji?

Ja si myslím, Ïe veºa ºudí má dosÈ ÈaÏk˘ Ïi-vot, keìÏe Ïijú vlastne z ruky do úst – ako sazvyklo kedysi hovoriÈ. To znamená, Ïe pri bojio svoje preÏitie a o pretrápenie sa svojej ro-diny nemajú veºa ãasu na to, aby sa zam˘‰ºa-li nad nejak˘mi hodnotami. To je veºká ãasȺudí, ktorá takto Ïije. A potom sú to moÏno ajtakí ºudia, ktorí sa dostali prir˘chlo k penia-zom alebo k politickému vplyvu a k nejaké-

mu postaveniu, a tí sa e‰te ani nestihli nadhodnotami zam˘‰ºaÈ, a je ich tieÏ veºa, takÏecelkove moÏno povedaÈ, Ïe sa spoloãnosÈ mo-rálnymi hodnotami nezaoberá. A moÏno súniekedy len chvíle, keì je nejak˘ sviatok,keì sú moÏno Vianoce, Ïe sa Ïivot zastaví amoÏno sa vtedy viacej uvaÏuje aj o nejak˘chhodnotách. Ale v beÏnom Ïivote sa to nepre-javuje, alebo len málo.

Ak ste spomenuli napríklad Vianoce – tiesa z hºadiska profesionálneho väã‰inou t˘-kajú kÀazov. âo myslíte, ktoré spoloãens-ké skupiny by sa najviac mali snaÏiÈ pre-niknúÈ takpovediac do du‰e obãanov? Po-litici, umelci, kÀazi...

Ak som spomenula Vianoce, ja som pritomnemyslela na kÀazov, ale na na‰u existenciuako takú. Vtedy totiÏ celkove Ïivot tro‰kuutíchne a vtedy sa väã‰inou stretne aj rodinaa do pozornosti sa dostanú tro‰ku iné hodno-ty, neÏ po ostatné t˘Ïdne v roku, napríklad lás-ka. Proste, sme k sebe slu‰nej‰í, takÏe to je ob-dobie, kedy sa ºudia moÏno zam˘‰ºajú nadv‰eliãím. Povedala by som, Ïe je to taká ne-jaká elita, ktorú by mal maÈ kaÏd˘ národ ale-bo kaÏdé spoloãenstvo. Nemám na mysli eli-tu finanãnú, ale duchovnú, a mám vôbec namysli inteligenciu, najmä umelcov, ale aj ne-jak˘ch v˘nimoãn˘ch ºudí, a títo by mali spo-loãnosÈ ovplyvÀovaÈ svojimi postojmi a názor-mi. Myslím si v‰ak, Ïe teraz sa Ïije stra‰ner˘chlo, a tak nieto ãasu ani na to, aby sa ne-

Nie je jednoduché nájsÈoptimálny spôsob kontroly

Právniãka Jana Dubovcová sa e‰te ako sudkyÀa stala známa aj t˘m, Ïe bola v ãase pred voºbami 2010 kritiãkou·tefana Harabina. A vtedy aj vystúpila z justície a vstúpila do politiky – konkrétne do SDKÚ-DS. Dzurindova

strana ju zaradila medzi svojich kandidátov a tak sa stala b˘valá sudkyÀa poslankyÀou NR SR. V súlade so svojimi profesionálnymi záujmami a znalosÈami, ale aj so svojimi neskr˘van˘mi morálnymi

princípmi sa stala podpredsedníãkou Mandátového a imunitného v˘boru NR SR a ãlenkou Ústavnoprávnehov˘boru. A práve o niektor˘ch etick˘ch a justiãn˘ch problémoch v poslaneck˘ch aktivitách

s JUDr. Janou DUBOVCOVOU debatoval publicista Ernest Weidler.

jako veºa diskutovalo a veºa názorov na rôz-ne témy sa nedostane ani do médií alebo me-dzi ºudí. V tom je veºk˘ nedostatok, Ïe niktoverejnú mienku neovplyvÀuje. Urãite sú tumedzi nami rôzne kapacity, len proste akokeby boli neviditeºní. ªudia by mali o nich ve-dieÈ, ale my teraz obidvaja kon‰tatujeme rov-nako, Ïe sa to veºmi neprejavuje, Ïe sa u násveºmi neprejavuje vplyv takejto duchovnej eli-ty.

Teraz sa vo Francúzsku, ale aj v Spojen˘ch‰tátoch a v niektor˘ch ìal‰ích vyspel˘chkrajinách objavila zaujímavá aktivita: naj-väã‰í tamoj‰í boháãi navrhujú, aby sa imzv˘‰ili dane a aby sa tak˘m spôsobom ãonajviac zníÏili v˘davky chudobn˘ch alebonaãisto nemajetn˘ch obãanov. âo si myslí-te o takomto nápade?

Podºa mÀa je to z ich strany moÏno urãit˘prejav lojality k ‰tátu, pretoÏe v‰etky tie kra-jiny, ktoré ste spomenuli, sa dostali do veºmipochybnej ekonomickej situácie, ão sa preja-vilo aj v rôznych nepokojoch, ‰trajkoch a re-béliách. Tí ºudia, ktorí chcú platiÈ vy‰‰ie dane,si zrejme uvedomili, Ïe ich spoloãnosÈ sa vy-víja nesprávnym smerom, a preto sa snaÏia poekonomickej stránke vyjadriÈ svoj vzÈah ksvojmu ‰tátu a k jeho obyvateºom. Ale ani oni,ani my sa nemôÏeme spoliehaÈ len na nejakúdobroãinnosÈ. Treba asi zaviesÈ nejaké mecha-nizmy, ktoré zo zákona zabezpeãia pre ‰tátvy‰‰ie príjmy. Tak, ako je to teraz, je to ich in-dividuálne rozhodnutie, ktoré vypl˘va z ichvzÈahu k svojmu ‰tátu a k jeho obãanom.

A je to múdry Èah?Neviem, ja neviem ohodnotiÈ pozadie vzÈa-

hu t˘chto bohat˘ch ºudí k svojmu ‰tátu, ãi jeto predov‰etk˘m prejav nejakej ich obãianskejsolidarity, alebo ãi majú pocit, Ïe treba takou-to iniciatívou udrÏiavaÈ svoj ‰tát v dobrej for-me – jednoducho neviem nejak˘m logick˘mspôsobom vyjadriÈ, kam ich návrh smeruje.

Ja osobne si myslím, Ïe je to veºmi múdrykrok, pretoÏe si uvedomujú, ako ste aj vytrochu naznaãili, Ïe povedzme vo Fran-cúzsku sa niektoré skupiny tamoj‰ích ob-ãanov zaãali búriÈ – rozbíjajú v˘klady ale-bo autá, a zakrátko môÏu rozbíjaÈ aj drah-‰ie veci, takÏe boháãi majú toºko rozumu,Ïe hºadajú moÏnosti, ako tomu predísÈ – ajediná moÏnosÈ je práve takéto nieão, akoje zv˘‰ená dobrovoºná daÀ.

Nemyslím si, Ïe toto môÏe byÈ jediná mo-tivácia a Ïe takéto akoÏe jasnozrivé videniedopredu, teda predvídanie, by im malo vlast-ne uchrániÈ v koneãnom dôsledku ich pozíciu,ale môÏe to byÈ aj prejav toho, Ïe cítia, ako saich spoloãnosÈ nevyvíja a Ïe pre ich doterazúspe‰né krajiny to nie je dobr˘ smer a Ïe ajoni majú povinnosÈ sa nejak˘m spôsobomzapojiÈ do rie‰enia spoloãensk˘ch problémov.Podstatné a jedineãné je to, Ïe ich návrh vy-plynul z ich vlastného rozhodnutia a nie zostrany ‰tátu.

V poslednom ãase najmä niektorí poslan-ci KDH chcú zlep‰iÈ dôchodkov˘ systém acel˘ systém okolo toho dosÈ – podºa mÀa –nekresÈansk˘m spôsobom. Zdá sa im, Ïerozdiely medzi v˘‰kou dôchodkov rôznychstar˘ch ºudí sú málo spravodlivé a Ïe ich

treba trochu vyrovnaÈ – ale nie na úkorskutoãn˘ch boháãov, dobre platen˘ch po-litikov a milionárskych firiem, ale na úkort˘ch, ão majú o nieão vy‰‰ie penzie. Na-vrhujú, aby sa v˘raznej‰ie zv˘‰ili dôchod-ky, teda valorizovali, najmä t˘m, ão dostá-vajú najniωie dôchodky a chcú, aby sa tie-to peniaze zníÏili t˘m, ão majú najvy‰‰ie dô-chodky. PovaÏujete to za múdru teóriu?

Ja som teraz v komplikovanej situácii, keìmi kladiete túto otázku, lebo patrím k vlád-nej koalícii, z ktorej ãasÈ takúto logiku a ta-k˘to návrh uznáva. Ak mám v‰ak predsa vy-sloviÈ svoj názor, ten je tak˘, Ïe solidarita bysa nemala rie‰iÈ len v rámci samotného dô-chodkového systému. To znamená, Ïe my ne-môÏeme rie‰iÈ nejaké nízkopríjmové skupiny,to uÏ je jedno, ãi dôchodcov, alebo ºudí zin˘ch spoloãensk˘ch vrstiev, v rámci tej ãionej sociálnej vrstvy. Teda tak, Ïe keì hovo-ríme o dôchodcoch, tak zoberieme niekoºkodesiatok alebo stoviek eur t˘m, ktorí majúvy‰‰í dôchodok, a dáme ich t˘m, ktorí majúdôchodok niωí, lebo keì sa svojho ãasu dô-chodková reforma zavádzala, tak ja som sastotoÏnila s princípom, Ïe aj v dôchodkovomsystéme má byÈ nejaká zásluhovosÈ. Pravda je,Ïe keì sa zaviedol tento systém a Ïe keì boliod urãitého dátumu dôchodky od‰tartované nazáklade zásluhovosti, tak sa nám nepodarilovyrie‰iÈ sociálnu situáciu t˘ch dôchodcov,ktorí fungovali v systéme predchádzajúcom.A keìÏe sme tento problém nevyrie‰ili, jepravda, Ïe tí dôchodcovia, ktorí získali pen-zie podºa star˘ch právnych predpisov, dosta-li dôchodky veºmi mizerné, nízke a slabé.Vtedy som nadobudla presvedãenie, Ïe ich si-tuácia sa má rie‰iÈ zo ‰tátnych prostriedkov aÏe by sa mal hºadaÈ spôsob, ak˘m postupnet˘mto dôchodcom ich Ïivotnú situáciu vylep-‰iÈ. Ale urãite som nepovaÏovala za správnezdeformovaÈ potom zásluhov˘ systém t˘mspôsobom, Ïe t˘m s vy‰‰ími dôchodkami –veì ani tie nie sú aÏ také vysoké – treba zo-braÈ a tak vyrie‰iÈ t˘ch slab‰ích. TakÏe celkomsa mi takéto rie‰enie nepozdáva, ale táto témanie je ukonãená: proste sa o nej diskutuje, hºa-dajú sa rie‰enia a mÀa veºmi mrzí to, Ïe v ‰tá-te, ão sa t˘ka finanãn˘ch prostriedkov, jekomplikovaná situácia, z ãoho vypl˘va, Ïe ‰tátstále nemá na niã peniaze a teraz mám namysli najmä mladé rodiny s deÈmi. Nastupu-je generácia mládeÏe, ktorá by podºa môjhonázoru mala maÈ deti, to je totiÏ jedin˘ spô-sob, ktor˘ nás môÏe zachrániÈ do budúcnos-ti, ale oni tie deti z rôznych ekonomick˘ch aneviem ak˘ch dôvodov nemajú, ão povaÏu-jem za e‰te väã‰í problém, ako je trebárs tendôchodcovsk˘. A za ìal‰í velikánsky pro-blém povaÏujem neistotu na pracovnom trhu.Keì nebudú maÈ mladí prácu dobre alebo as-poÀ priemerne zaplatenú, nebudú maÈ ani Ïi-votnú istotu, veì v‰etci majú, aby mohli fun-govaÈ, hypotéky – keìÏe nemajú inú ‰ancu,ako si zabezpeãiÈ b˘vanie; len trebárs cez hy-potéku, a toto je ìal‰ia, podºa mÀa, veºmi v˘-razne ohrozená skupina.

Ak sa e‰te vrátim k valorizácii dôchodkova vôbec k ich finanãno-sociálnej situácii,treba si uvedomiÈ, ão málokto vie, Ïe na Slo-vensku aj tí dôchodcovia, ktorí majú naj-vy‰‰ie dôchodky a ktor˘m chcú niektorí po-slanci z nich ubraÈ, majú ich e‰te stále niÏ-

‰ie, ako povedzme tí rakúski dôchodcovia,ktorí ich majú najniωie.

Naozaj by si bolo treba uÏ uvedomiÈ, Ïe cel-kove sú dôchodky na Slovensku veºmi nízkev porovnaní s in˘mi krajinami Európskejúnie, takÏe snaÏiÈ sa vyvaÏovaÈ túto situáciumedzi dvoma skupinami na‰ich dôchodcovtak, Ïe jednej zoberiem, ktorá z hºadiska in-terného je na tom ako-tak dobre, asi nie je naj-lep‰ia cesta. Ja len navy‰e hovorím, Ïe tu súspojené nádoby, a preto nemôÏeme rie‰iÈ izo-lovane trebárs iba dôchodcov a zároveÀ ne-chaÈ bez pomoci mladé rodiny. Obe – a isteaj ìal‰ie skupiny – potrebujú pravdepodobnenejak˘ zásah zo strany ‰tátu a keì, Ïiaº, ‰tátnemá peniaze, jednoducho skáãe medzi dvo-ma horúcimi Ïeliezkami.

Relatívne je v‰ak aj tvrdenie, Ïe ‰tát nemápeniaze. Lebo pokiaº ide povedzme o poli-tikov a teda aj poslancov, tí neberú príli‰do úvahy situáciu so ‰tátnymi peniazmi.Keby sa zru‰ili, alebo prinajmen‰om na po-lovicu zredukovali obrovské platby ‰tátupolitick˘m stranám, hoci nie je moÏno dosÈodôvodnené, preão ich vôbec dostávajú,hneì by sa nejaká finanãná rezerva na‰la.

Ak si dobre pamätám, keì sa zavádzal sys-tém, ktor˘ urãuje, ako majú byÈ financovanépolitické strany, tak tieto vy‰‰ie platby pre nemali byÈ protikorupãn˘m opatrením, aby bolojasné, z ak˘ch zdrojov sú financované, aby tobolo transparentné a aby sa nemohlo staÈ, Ïeniekto si cez politickú stranu, ktorej dáva pe-niaze, vlastne rie‰i svoje finanãné a neviemaké ekonomické záujmy. âiÏe vtedy to bol dô-vod na to, aby sa zavádzali pravidlá so ‰tedr˘-mi dotáciami pre politikov. A s t˘mto sa aj jamôÏem stotoÏniÈ: Ïe by sme mali vedieÈ, zak˘ch prostriedkov sú pokryté finanãné po-treby politick˘ch strán, aby sa nestávalo, abysi niekto doslova zaplatil politickú stranu,ktorá potom, keì sa raz dostane k moci, mudávala v‰etky ‰tátne zákazky, lebo to v˘raz-ne deformuje spoloãnosÈ po morálnej a eko-nomickej stránke. Neviem, ak˘ spôsob by samohol vymyslieÈ na to, aby boli v‰etky sú-kromné záujmy jednotlivcov a podnikov sme-rujúce k ‰tátu pod kontrolou verejnosti. Ne-viem, ak˘ spôsob rie‰enia by bol najlep‰í.Zatiaº totiÏ neprebehla diskusia ani v stranách,ani na politickej scéne, ani vo verejnosti otom, ãi teraj‰í systém financovania politick˘chstrán splnil tie oãakávania, ktor˘mi sa prijeho zavádzaní argumentovalo. MoÏno bybolo treba túto otázku otvoriÈ.

Ja vás v‰ak ubezpeãujem, Ïe nik ju neotvo-rí, lebo jedin˘, kto by ju mohol otvoriÈ, súsamotné politické strany, a tie nemajú otakú diskusiu záujem...

Ale ak bude tlak z verejnosti a od voliãovna politické strany, tak logicky skôr ãi neskôrsa aj politické strany budú musieÈ zaoberaÈ ta-k˘mi témami, ktoré budú voliãi povaÏovaÈ zadôleÏité. Minimálne v predvolebnom období.Ale sú tu e‰te aj médiá, ktoré majú sledovaÈverejn˘ Ïivot a poukazovaÈ na v‰etko, ão jepodozrivé z toho, Ïe nie je v súlade nielen sozákonmi, ale ani s morálkou.

N Á R O D N Á R A D A S R

36

Z D R A V O T N Í C T V O N A S L O V E N S K U

âo konkrétne znamená táto vízia pre va-‰ich pacientov?

Nበmodel v zdravotníctve je postaven˘ natom, ão nám ako preferenciu pre ambulantnústarostlivosÈ uviedli samotní pacienti: na kva-litnej zdravotnej starostlivosti reprezentova-nej vysokou odbornosÈou lekárov a zdravot-n˘ch sestier v kombinácii s ich proklient-sk˘m prístupom a na modernej obsluhe pa-cienta. Tá spoãíva v zavedení ‰tandardov,ktoré poznáme z in˘ch sektorov, ale v zdra-votníctve nie sú také obvyklé: objednávaniena vy‰etrenia na presn˘ ãas cez centrálnu In-folinku ProCare alebo recepciu polikliniky,komplexita ‰pecializácií v rámci zariadenia ajsiete, moderné technické vybavenie, moder-n˘ medicínsky informaãn˘ systém, ktor˘ uºah-ãuje diagnostiku pacienta jednoduch˘m on-line zdieºaním dát a moÏnosÈou, aby lekárobjednal pacienta priamo do diára iného le-kára. Toto v‰etko sú prostriedky, ako pomôcÈnaplneniu vízie, ale alfou a omegou ná‰hoúspechu sú zdravotnícki pracovníci v pria-mom kontakte s pacientom – lekári a zdravot-né sestry.

Aké sluÏby navy‰e ponúkate svojim klien-tom?

Okrem zdravotníckych pracovníkov námveºmi záleÏí na vybudovaní profesionálnychrecepcií – centier klientsk˘ch sluÏieb v kaÏ-dej poliklinike, ktorá je ãasto prv˘m kontak-tom pre nov˘ch klientov a stálym kontaktompre súãasn˘ch. Chceme, aby na‰ou charakte-ristikou v prístupe k obsluhe klienta bola sta-rostlivosÈ – záujem o klienta, o vyrie‰eniejeho problémov a poÏiadaviek okamÏite a vpoÏadovanej kvalite. Program zdravotnej sta-rostlivosti v jednej poliklinike siete kliento-vi garantuje rovnak˘ servis a prístup k lekár-skym vy‰etreniam v celej sieti ProCare – buìv rámci mesta, napríklad Bratislavy, alebonaprieã regiónmi. Klientovi tak v prípade ne-dostupnosti okamÏitého termínu v jednej po-liklinike ponúkneme rovnakú ‰pecializáciu vrámci siete s tak˘m termínom na vy‰etrenie,s ktor˘m bude spokojn˘.

Kto je typick˘ klient ProCare?Na‰ím cieºom je sprístupniÈ nad‰tandardnú

zdravotnú starostlivosÈ v‰etk˘m individuál-nym aj firemn˘m klientom, pre ktor˘ch súprevencia a starostlivosÈ o svoje zdravie ale-bo zdravie svojich zamestnancov prioritou azároveÀ vnímajú sluÏby, ‰etriace ich ãas aãas svojich zamestnancov ako pridanú hod-notu. V tom sme veºmi flexibilní a starostli-vosÈ pre firmy aj individuálnych klientov vie-me doslova u‰iÈ na mieru – nበsystém sluÏieb

a doplnkov˘ch v˘konov je modulárny podºapreferencií klienta. Staráme sa o ‰irokú bázudetsk˘ch pacientov, a deti zv˘hodÀujeme vrámci na‰ich produktov spolu s ponukou pre-ventívnych prehliadok tak, aby sme mohliosloviÈ nielen individuálnych klientov, aleaby sme boli aj preferovan˘m poskytovateºomzdravotnej starostlivosti pre celú rodinu.

Koºko zariadení dnes tvorí sieÈ ProCare?PribliÏne 400 lekárov v na‰ich zariade-

niach sa stará o viac ako 25 000 na‰ich klien-tov. SieÈ ProCare tvorí 13 zdravotníckych za-riadení: 9 polikliník v Bratislave, Ko‰iciach,Seredi, Nitre, Îiari nad Hronom, 3 Ïelezniã-né zdravotnícke zariadenia (nemocnica a dvepolikliniky) v Ko‰iciach, vo Zvolene a v Bra-tislave a 1 ‰pecializovaná moderná nemocni-ca MammaCentrum sv. Agáty v Banskej By-strici, ktorá je zameraná na diagnostiku alieãbu nádorov˘ch ochorení prsníka.

Aké sú va‰e skúsenosti v starostlivosti o or-ganizácie?

Zabezpeãujeme pracovnú zdravotnú sluÏ-bu pre 157 000 zamestnancov v 1200 fir-mách po celom Slovensku. V rámci celoroã-nej zdravotnej starostlivosti sa staráme o 4 000zamestnancov na‰ich firemn˘ch klientov.Roãne realizujeme 35 930 preventívnych pre-hliadok. Za prv˘ch 8 mesiacov roka 2011sme od na‰ich firemn˘ch klientov prijali 25 000 objednávok na lekárske vy‰etrenia.

ProCare – ambulantná starostlivosÈna nad‰tandardnej úrovni

Na svojej webovej stránke deklaruje ProCare víziu staÈ sa preferovan˘m poskytovateºom sieÈovejambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a sluÏbami s pridanou hodnotou pre klienta

prispievaÈ k zlep‰ovaniu jeho zdravotného stavu a kvality Ïivota. O sieti modern˘ch polikliník ProCarenám viac porozprával Ing.Daniel RU·IN, riaditeº pre obchod a marketing.

37

Z D R A V O T N Í C T V O N A S L O V E N S K U

38

Ministerstvo zdravotníctva v tomto rokupresadilo a parlament prijal dva nové zdra-votnícke zákony, ktoré zásadne menia fun-govanie liekového reÈazca. Ako vníma ADLtieto zákony?

Dobré zákony vznikajú, ak sa pri ich prí-prave umoÏní ‰iroká diskusia. To v prípade zá-kona o lieku bohuÏiaº neplatilo, takÏe aj v˘-sledok, napriek snahe, ktorú nemoÏno minis-terstvu uprieÈ, mohol byÈ podstatne lep‰í. Ko-munikácia nám veºmi ch˘bala a myslím, Ïetakto to pociÈujú v‰etci, ktor˘ch sa zákon do-t˘ka.

âo sa t˘ka zákona o rozsahu, tu sa aspoÀvìaka pozmeÀovacím poslaneck˘m návrhompodarilo zvrátiÈ hrozbu nedostupnosti inova-tívnych modern˘ch liekov na Slovensku. Hro-zilo oneskorenie ich príchodu o 1 aÏ 1 a polroka, ão v preklade znamená, Ïe stovky pa-cientov by nedostali lieãbu, ãasto Ïivot pre-dlÏujúcu, prípadne zachraÀujúcu, z ktorej vtom istom ãase budú profitovaÈ v in˘ch ‰tá-toch Európskej únie.

Veºa sa v priebehu prípravy zákonov hovo-rilo a písalo o korupcii v zdravotníctve, oindukovanej preskripcii. Ak˘ je názorADL

na túto prolematiku? Prinesie nov˘ zákondeklarované zmeny?

O tejto téme sa naozaj veºa písalo a trochuma mrzí, Ïe sa veºmi ãasto informovalo ne-objektívne bez vysvetlenia faktov. Treba po-vedaÈ, Ïe lieková politika je veºmi prísne re-gulovaná ‰tátom. Samotná registrácia nové-ho lieku je v drvivej väã‰ine prípadov riade-ná centrálne, ão znamená, Ïe nov˘ liek získapovolenie na vstup na trh pre v‰etky ‰táty EÚnaraz. Ani cena lieku sa nemôÏe stanoviÈ ºu-bovoºne a doplatok taktieÏ urãuje kategorizaã-ná komisia a nie farmaceutická spoloãnosÈ.Promoãné aktivity sú prísne regulované akozákonom o reklame, tak aj Etick˘m kódexomfarmaceutického priemyslu na Slovensku.Obe tieto normy zabraÀujú korupãn˘m prak-tikám. Oproti pôvodnému zneniu zákona jeasi najv˘raznej‰í rozdiel v tom, Ïe medicíns-ki reprezentanti nebudú môcÈ nav‰tevovaÈ le-károv poãas ordinaãn˘ch hodín ak budú chcieÈpropagovaÈ lieky. Nemyslím, si, Ïe v súãas-nosti lekári uprednostÀujú reprezentantov akmajú plnú ãakáreÀ pacientov. Okrem tohovzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, kto-ré je povinne celoÏivotné je zabezpeãovanétakmer v˘luãne z edukaãn˘ch grantov farma-

ceutick˘ch spoloãností, ão nikde nebolo na-hlas komunikované.

Aké problémy rie‰ite v súãasnosti? Jednou z tém je napríklad obchodná priráÏ-

ka na zdravotnícke pomôcky (ZP). Pôvodn˘návrh MZSR na zníÏenie obchodnej priráÏkyna tieto produkty v distribuãnom reÈazci na 20 %, teda o 1/4 vo finanãnom vyjadrení,rozhodne nezodpovedá legislatívnym zme-nám, ktor˘mi ju MZSR odôvodÀuje (zru‰eniedistribuãného povolenia na ZP), keìÏe nákla-dy reÈazca, ão sú v praxi náklady na prepra-vu, prefinancovanie zásob/pohºadávok, mzdy,údrÏbu softvéru poÏadovaného legislatívou askladovanie, v skutoãnosti t˘mto nebudú zní-Ïené, naopak, budú kontinuálne ìalej rásÈ vdôsledku v‰eobecného zvy‰ovania cien.

Potenciálne priame zásobovanie v˘dajnízdravotníckych pomôcok v˘robcom, ktor˘mtaktieÏ argumentuje MZSR, v drvivej väã‰i-ne prípadov nie je moÏné, lebo v˘dajÀa nemámoÏnosÈ skladovaÈ a hlavne financovaÈ v˘raz-ne zv˘‰ené zásoby, ktoré by si takéto zásobo-vanie vyÏiadalo, resp. v˘robca nemá moÏnosÈoperatívne zásobovaÈ v˘dajne bez v˘raznéhozv˘‰enia nákladov na distribúciu. V tejto sú-vislosti podot˘kame, Ïe profitabilita distribú-cie je v súãasnosti pod úrovÀou 1 % obratu.Sme presvedãení, Ïe nበnávrh, ktor˘ reflek-tuje na v˘‰ku obchodnej priráÏky aj na ZP vâR, je spravodlivej‰í a nebude automatickyviesÈ k zániku predov‰etk˘m mal˘ch v˘daj-ní ZP, teda aj k zníÏeniu dostupnosti v posky-tovaní tejto zdravotnej starostlivosti na Slo-vensku.

Komunikácia a vzájomná dôvera

sú nevyhnutné

„Asociácia dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok pôsobí na Slovensku uÏ 20 rokov. V súãasnostizdruÏuje 131 farmaceutick˘ch firiem, distribuãn˘ch spoloãností a majiteºov lekární a jej hlavn˘m cieºom

je presadzovaÈ a chrániÈ záujmy ãlenov tak, aby zdravotn˘ systém bol transparentn ,̆ predvídateºn˘a aby boli lieky dostupné pre slovensk˘ch pacientov. Asociácia sa dlhodobo usiluje o dobré a korektnévzÈahy s ministerstvom zdravotníctva,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér MUDr. Igor NOVÁK, MPH.,

prezident Asociácie dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL).

39

Okrem toho sme nedávno pripomienkova-li aj návrh vyhlá‰ky MZSR, ktorou by sa malurãovaÈ zoznam lieãiv na doplnkovú a podpor-nú lieãbu, ktoré nebudú uhrádzané z verejné-ho zdravotného poistenia a ktorej návrh ob-sahoval aj lieãivá, ktoré sú v prípade urãité-ho ochorenia nevyhnutné a nemajú inú alter-natívu.

V neposlednom rade sme spolu s SLK,ALS, GENAS, AVZP a ZDKP navrhli MZSRusporiadaÈ „doplÀujúci“ workshop k Zákonuo lieku, keìÏe v˘klad niektor˘ch ustanovenítohto zákona zatiaº stále nie je úplne jedno-znaãn˘.

TaktieÏ sme pripomienkovali vyhlá‰ku MZSR o spôsobe urãenia ‰tandardnej dávky lie-ãiva a maximálnej v˘‰ky úhrady zdravotnejpoisÈovne za ‰tandardnú dávku lieãiva. Tátovyhlá‰ka môÏe veºmi negatívne ovplyvniÈ do-platky pacientov za lieky. V niektor˘ch sku-pinách liekov to môÏe v úhrne predstavovaÈmilióny eur, ktoré bude musieÈ pacient zapla-tiÈ na doplatkoch. Dúfame, Ïe na‰e pripomien-ky budú v definitívnej verzii zohºadnené.

Od 1. decembra bude platiÈ podmienka, Ïecena liekov na Slovensku musí byÈ na úrov-ni druhej najniωej v Európskej únii. My-slíte si, Ïe toto opatrenie zabezpeãí ‰etreniedeklarovan˘ch desiatok miliónov eur a ne-bude maÈ negatívny dopad na dostupnosÈliekov?

V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe t˘mtoopatrením nastane situácia, keì v 25 ‰tátochEurópskej únie budú lieky drah‰ie. Logickyz toho vyplynie zv˘‰en˘ záujem o lacné lie-ky, ktoré budú na Slovensku. Dôsledkombude zv˘‰en˘ v˘voz t˘chto liekov, ão môÏespôsobiÈ ich nedostupnosÈ. ADL navrhovala,aby v˘vozcovia mali povinnosÈ notifikovaÈv˘voz liekov, ão by jednak pomohlo presneurãiÈ aké mnoÏstvo liekov opú‰Èa Slovenskoa taktieÏ odlí‰iÈ prípadnú nedostupnosÈ spô-sobenú v˘robcom od nedostupnosti, ktorávznikla v˘vozom zo Slovenska. BohuÏiaº,táto na‰a pripomienka nebola akceptovaná. Vzákone je definované moÏné vyradenie liekuz kategorizaãného zoznamu, ak liek nebudena trhu dostupn˘ 60 dní. V̆ roba liekov sa ãas-to plánuje aj pol roka dopredu, a v prípade ne-dostupnosti v dôsledku v˘vozu ak nedokáÏe

v˘robca dostatoãne pruÏne zareagovaÈ, môÏesa jeho liek ocitnúÈ mimo zoznamu, a t˘m sastane nedostupn˘m pre slovenského pacien-ta minimálne na ìal‰ieho pol roka.

Treba si uvedomiÈ aj fakt, Ïe do referenã-ného ko‰a sú zaradené aj ‰táty, ktoré nemajúzavedené euro. V súãasnosti sme svedkamipoklesu v˘menného kurzu maìarského fo-rintu a stále hlasnej‰ie poãuÈ prognózy o vy-stúpení Grécka z eurozóny so znovuzavede-ním v˘razne devalvovanej drachmy. Tietohrozby by v prípade ich naplnenia mohli vy-volaÈ také nízke ceny liekov na Slovensku, Ïeby ich v˘robcovia neboli schopní akceptovaÈ.Ako pozitívny príklad uvediem Bulharsko,ktoré referencuje ceny liekov len voãi euro-zóne, ão je pre stabilitu liekovej politiky v˘-razne vhodnej‰ie.

Ako to vyzerá so spotrebou liekov na Slo-vensku? Vraj máme oveºa vy‰‰iu spotrebuako okolité krajiny.

Spotreba liekov na Slovensku uÏ niekoºkorokov nerastie tak r˘chlo ako tomu bolo v mi-nulosti. Krivka rastu je plochá. Napriek tomufinanãná spoluúãasÈ pacientov stále stúpa. Jeto preto, Ïe úhrady poisÈovní klesajú r˘chlej-‰ie ako ceny liekov. Pacient má potom pocit,Ïe lieky sú stále drah‰ie, ão nie je pravda. Odapríla 2009 do apríla 2011 klesli ceny liekovo 15,5 %, no úhrada za lieky zo strany pois-Èovní klesla o 19 %. Tento rozdiel zaplatili pa-cienti z vlastného vrecka. Ide pribliÏne o 20miliónov eur.

Ak sa pozrieme percentuálne na v˘davkyna lieky z rozpoãtu Ministerstva zdravotníct-va, vyzerá to, Ïe na‰a spotreba liekov je vy-soká, ale je to aj vìaka tomu, Ïe nበrozpoãetje poddimenzovan˘, nakoºko podiel investí-cií do zdravotníctva a taktieÏ aj platy zdravot-níckych pracovníkov sú niωie ako v ostatn˘chkrajinách EÚ.

Veºa sa v procese prípravy a schvaºovaniahovorilo o transparentnosti celého proce-su cenotvorby a úhradového systému. Budepo vstupe zdravotníckych zákonov tentoproces transparentn˘?

V˘robcovia koneãne budú dostávaÈ roz-hodnutia kategorizaãnej komisie, o ão sme sausilovali niekoºko rokov. Komisia bude svo-

Z D R A V O T N Í C T V O N A S L O V E N S K U

je zámery zverejÀovaÈ na internete, k ãomu sabudú v˘robcovia ako úãastníci konania môcÈvyjadriÈ. Z tohto pohºadu vnímame zmenyako krok vpred. Av‰ak proces ostáva naìalejnetransparentn˘, zasadnutia kategorizaãnejkomisie ako aj Rady ostávajú naìalej neverej-né, úãastníkmi konania budú len poisÈovne afarmaceutické spoloãnosti, a tí, ktor˘ch saproces najviac t˘ka – pacienti aj lekári – sú ztohto konania vylúãení. KeìÏe hlavné slovov tomto procese budú maÈ zdravotné poisÈov-ne, je na mieste obava, Ïe rozhodnutia nebu-dú vÏdy v prospech pacienta, keìÏe poisÈov-Àa ako tvorca zisku si bude chrániÈ svoje zá-ujmy, t.j. zisk. Súãasné personálne zloÏeniekomisie, poisÈovne vs odborníci nedáva moÏ-nosÈ odbornej verejnosti prehlasovaÈ názorzdravotn˘ch poisÈovní. Ideálne by bolo, ak byrozhodovala nezávislá komisia odborníkov,prípadne nezávisl˘ regulátor. TieÏ úãasÈ pa-cientov na zasadaniach komisie, tak ako je tov mnoh˘ch krajinách, by mohlo pomôcÈ kskvalitneniu celého procesu.

A keì uÏ hovoríme o transparentnosti, veº-mi nám ch˘ba dialóg s kompetentn˘mi auto-ritami, ktor˘ sa v priebehu posledného rokaakosi vytratil. Dúfam, Ïe sa nám ho ãoskoropodarí obnoviÈ, pretoÏe v zdravotníctve pre-biehajú neustále veºmi dynamické zmeny, aak chceme maÈ transparentné a predvídateº-né prostredie, komunikácia a vzájomná dôve-ra sú nevyhnutné.

Jasn˘m príkladom, kde na nedostatok ko-munikácie zákon doplatil je napríklad oblasÈklinického skú‰ania. Farmaceutické spoloã-nosti investujú na Slovensku roãne desiatkymiliónov eur a umoÏÀujú pacientom lieãiÈ satou najmodernej‰ou lieãbou. Nové znenie zá-kona v‰ak tento benefit pre pacientov znaã-ne limituje. Dúfame, Ïe sa nám podarí situá-ciu ãoskoro vyrie‰iÈ, pretoÏe z klinickéhoskú‰ania neprofitujú len pacienti, ale aj ‰tát.

Asociácia dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcokHeydukova 1811 08 Bratislavatel./fax: +421 2 52631188, 87 www.adl.sk, email: adl@adl.sk

ASO

CIÁCIA DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍC

KYCH

PO

MÔ

CO

KA

SOC

IÁCI

A DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH

POM

ÔC

OK

V L Á D A S R

40

Aké ãrty by mala maÈ kvalita v zdravotníct-ve a aká je realita na Slovensku?

Kvalita zdravotnej starostlivosti musí spæÀaÈatribúty úãinnosti, profesionality, efektívnosti,bezpeãnosti, primeranosti, prijateºnosti a spra-vodlivosti. Musí byÈ merateºná, dosiahnuteºnápre pacientov aj pre zdravotníckych pracovní-kov a porovnateºná s medzinárodn˘mi ‰tan-dardmi. V SR spæÀa kvalita zdravotnej starostli-vosti v‰etky uvedené stránky.

Ako by ste hodnotili celkovú koncepciu roz-voja zdravotníctva na Slovensku, ktorú stezaãali realizovaÈ po nástupe do funkcie mi-nistra zdravotníctva?

Zdravotníctvo je rezort, ktor˘ sa dot˘ka kaÏ-dého obãana. Vníman˘ je veºmi citlivo, obsahu-je mnoÏstvo v˘ziev, kumulujú sa v Àom rozdiel-ne názory, ale je dnes jednoznaãné, Ïe práve predzdravotníctvom stoja nové v˘zvy. Hneì po ná-stupe do funkcie ministra zdravotníctva som sospolupracovníkmi zaãal prijímaÈ a realizovaÈ

opatrenia, ku ktor˘m sa vláda zaviazala vo svo-jom programovom vyhlásení. Oporn˘m pilieromje, a vÏdy pre mÀa bude, transparentnosÈ, kva-lita, efektívnosÈ a spravodlivosÈ a v tomto duchusme postupne uskutoãÀovali jednotlivé zmeny.Napokon, aj pri nástupe do funkcie som hovo-ril, Ïe slovenské zdravotníctvo má presne stano-venú diagnózu a je najvy‰‰í ãas nasadiÈ úãinnúterapiu! KaÏdá terapia má v‰ak aj svoj stanove-n˘ ãas; iba vtedy bude skutoãne kvalitná a uÏi-toãná. Preto sme bezodkladne rie‰ili problémy,ktoré nám zanechala predchádzajúca vláda. To,Ïe problémy existovali, bola realita a situácia,v akej táto vláda prevzala rezort zdravotníctva,bola veºmi nepriaznivá. Prv˘ rok na MZ SR bolrokom záchrany zdravotníctva pred kolapsom!B˘valé vedenie zdravotnej poisÈovne zanecha-lo oveºa vy‰‰í dlh ako pôvodne deklarovalo,nebol 50, ale takmer 150 miliónov eur. V‰ZPkaÏd˘ mesiac vytvárala dlh 5 – 7 miliónov eur,tento trend sme zastavili a dnes V‰ZP hospodá-ri vyrovnane – so ziskom. Celkov˘ dlh zdravot-níctva bol v‰ak oveºa vy‰‰í – aj vzhºadom na to,Ïe nemocnice hospodárili neefektívne, realizo-vali sa predraÏené nákupy, fungoval zl˘ systémplatieb za v˘kony. MZ SR si s cieºom rie‰iÈ si-tuáciu vyt˘ãilo priority ( transformácia nemoc-níc na a.s., racionalizácia poãtu lôÏok, reformaliekovej politiky, DRG systém – platby za diag-nózy, zdravotné pripoistenie, elektronické zdra-votníctvo, vy‰‰ie platby za poistencov ‰tátu).Veºmi dobrou správou pre na‰ich obãanov jeúspe‰né presadenie reformy liekovej politiky.Poslanci NR SR schválili dva zákony ( o rozsa-hu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníc-kych pomôcok a dietetick˘ch potravín na zákla-de verejného zdravotného poistenia a nov˘ zá-kon o liekoch a zdravotníckych pomôckach).Nastavili sme zákonom ceny liekov na druhénajniωie v EÚ, lekárne sa na základe zákonabudú musieÈ podeliÈ s pacientmi o zºavy, ktoréim poskytujú distribútori liekov, zv˘‰i sa trans-parentnosÈ kategorizácie, dôraz na nákladovúefektívnosÈ lieãby uhrádzanej na základe ve-rejného zdravotného poistenia, zavedenie ino-vatívnych nástrojov do kategorizácie liekov,podpora úspory zdrojov verejného zdravotnéhopoistenia vypl˘vajúca zo vstupu generick˘ch lie-kov na trh. Zru‰uje sa obmedzenie vydaÈ povo-lenie len na jednu verejnú lekáreÀ a jednu po-boãku verejnej lekárne, ale pri zachovaní krité-rií odbornosti a lekári majú povinnosÈ generic-kej preskripcie. V zmysle nového zákona o lie-ku platí zákaz náv‰tev zástupcov farmaceutic-k˘ch spoloãností v ambulanciách poãas ordinaã-n˘ch hodín, zákon zakazuje príjem a darovaniepeÀaÏn˘ch darov alebo vecn˘ch v˘hod pre le-

Cieºom úsilia by mala byÈ kvalita

SúãasÈou profesionálnej lekárskej praxe by mala byÈ vÏdy kvalita. Vo v‰eobecnosti patrí kvalitak zdravotníctvu. Do komplexnosti pojmu kvalita patrí nielen úroveÀ zdravotnej starostlivosti, ale aj

celková medicínsko-technická stránka a lieãebn˘ postup. Ivan UHLIARIK, minister zdravotníctvaSlovenskej republiky, má ku kvalite kladn˘ vzÈah. Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komová.

41

károv od zástupcov farmaceutick˘ch spoloã-ností. Dôvod? Aby pacienti neãakali pred am-bulanciami poãas ordinaãn˘ch hodín len preto,Ïe zástupca farmaceutickej spoloãnosti pri‰ielpredstaviÈ lekárovi produkty spoloãnosti. To súiba niektoré z prínosov zákonov, ktoré pri legi-slatívnom procese odolali tlaku farmaceutic-k˘ch spoloãností aj lekárnikov, ktorí prídu o ãasÈsvojich ziskov. SkutoãnosÈ, Ïe nové zákonyvstúpia do platnosti od decembra 2011, je veº-k˘ prelom v transparentnosti liekovej politiky naSlovensku. Tieto zákony sme robili v prospechpacientov a vy‰e 100 miliónov eur, ktoré v sys-téme zostanú, bude smerovaÈ do nemocníc pro-stredníctvom zdravotn˘ch poisÈovní. Liekov sat˘ka aj na‰a pomoc sociálne slab‰ím obãanomv podobe ochranného limitu na doplatky za lie-ky. Platí od apríla 2011 pre dôchodcov a zdra-votne ÈaÏko postihnut˘ch (ZËP), pre dôchodcovje limit na lieky za ‰tvrÈrok 45 eur, pre ZËP 30eur. Do úhrnnej v˘‰ky úhrad sa zapoãítajú do-platky za lieky ãiastoãne uhrádzané z verejné-ho zdravotného poistenia a zdravotné poisÈov-ne preplatky automaticky vrátia.

Za dôleÏit˘ krok, ktor˘ sme zrealizovali, po-vaÏujem optimalizáciu lôÏok, spolu s V‰ZP smerokovali so zástupcami nemocníc a VÚC v˘sled-kom bolo zru‰enie cca 3 000 lôÏok, priãom pa-cienti majú naìalej zabezpeãenú dostupnosÈzdravotnej starostlivosti. I‰lo prevaÏne o medi-cínske odbory, kde je moÏné realizovaÈ v˘konyv rámci jednodÀovej chirurgie, zlúãili sme ãas-to duplicitné lôÏka v rámci okresov, resp. kra-jov, priãom do‰lo k v˘raznému zefektívneniuoddelení.

Medzi prioritami, ktoré som spomínal – je ajelektronické zdravotníctvo. Postupne sme od-stránili neefektivitu v systéme, som rád, Ïe sa po-darilo zlacnieÈ projekt eHealth o 120 mil. eur,oproti pôvodnému finanãnému nastaveniu b˘-valou vládou na 250 mil. eur.

Ako som v úvode povedal, ÈaÏiskov˘m prenás je aj zavedenie spravodlivého systému finan-covania zdravotnej starostlivosti – teda platbyza diagnózu (DRG systém), musím dodaÈ, Ïesme vytvorili legislatívnu normu potrebnú na za-vedenie platieb za diagnózu, ktorá je aktuálnenajobjektívnej‰ou platobnou metódou pre lôÏ-kovú zdravotnú starostlivosÈ a poskytovateºomprinesie v˘razn˘ efekt, veì ide o nastavenie fi-nancovania v˘konov zdravotnej starostlivosti.

Pozitívnym krokom je aj prinavrátenie nezá-vislosti Úradu pre dohºad nad zdravotnou staro-stlivosÈou, vláda uÏ nemôÏe odvolaÈ jej riadite-ºa bez udania dôvodu tak, ako to úãelovo schvá-lila b˘valá vláda. K tejto zmene sme sa zavia-zali v programovom vyhlásení vlády a zrealizo-vali sme ho novelou zákona ã. 581/2004.

Ste spokojn˘ s legislatívnym zabezpeãenímkoncepcie zdravotníctva?

Nazdávam sa, Ïe proces sme na‰tartovali,pohli sme zabehnut˘mi stereotypmi, a to je mi-moriadne dôleÏité. Prirodzene, takéto zmenysa nedajú realizovaÈ zo dÀa na deÀ, je to beh nadlhú traÈ. A potom – vÏdy je ão zlep‰ovaÈ, po-súvaÈ, preto ustrnúÈ v spokojnosti by nebol dob-r˘ Èah. Stále je ão zlep‰ovaÈ, zdokonaºovaÈ a pri-spôsobovaÈ nov˘m okolnostiam. Predsa len, vtejto súvislosti e‰te poznámka, ktorá sa t˘kajednej z kºúãov˘ch úloh, na ktoré sme zamera-li pozornosÈ – a je Àou transformácia zdravot-níckych zariadení na akciové spoloãnosti.

Z odborného hºadiska niet pochybností, Ïe v

súãasnosti ide o najlep‰ie rie‰enie ako zastaviÈnekoneãné zadlÏovanie nemocníc. Jedine to jecesta ako zaviesÈ do nemocníc prehºadnosÈ a po-riadok. Je to moÏnosÈ – ako zlep‰iÈ pracovnépodmienky, zv˘‰iÈ platy a skvalitniÈ zdravotnústarostlivosÈ. Z odborného hºadiska niet tedapochybností, Ïe v súãasnosti ide o najlep‰ie rie-‰enie ako zastaviÈ zadlÏovanie, pokraãovaniena‰tartovaného procesu transformácie je v‰akvzhºadom na politickú situáciu zastavené.

V poskytovaní zdravotnej starostlivosti asitreba posunúÈ latku nároãnosti, ão zv˘‰i spo-kojnosÈ pacientov, kde sú rezervy?

KaÏd˘ pacient má pravo na najvy‰‰iu úroveÀzdravotnej starostlivosti.

Preto, aby bola kvalita zdravotnej starostlivos-ti neustále zabezpeãovaná na poÏadovanej úrov-ni a aby bola aj v súlade s medzinárodn˘mi‰tandardmi sa vykonávajú pravidelne audity azavádzajú sa systémy manaÏérstva kvality, pri-ãom je potrebné klásÈ dôraz najmä na materiál-no technické vybavenie zdravotníckych praco-vísk a na zabezpeãenie kvalifikovaného zdravot-níckeho personálu.

SR prispela k trendu zabezpeãenia kvalityzdravotnej starostlivosti viacer˘mi aktmi – no-velizáciou zákona ã. 578/2004 Z. z. o poskyto-vateºoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníc-kych pracovníkoch, stavovsk˘ch organizáciáchv zdravotníctve a o zmene a doplnení niektor˘chzákonov v znení neskor‰ích predpisov, kde vzmysle § 9 je povinnosÈou kaÏdého poskytova-teºa zabezpeãovaÈ systém kvality tak, aby savzÈahoval na v‰etky ãinnosti, ktoré môÏu v zdra-votníckom zariadení ovplyvniÈ zdravie osobyalebo priebeh jej lieãby a aby personálne zabez-peãenie a materiálno-technické vybavenie zdra-votníckeho zariadenia bolo v súlade s jeho ob-sahov˘m zameraním a spæÀalo minimálne poÏia-davky ustanovene príslu‰n˘m právnym predpi-som.

– Národn˘m programom kvality SR na roky2009 – 2012, ktorého hlavn˘mi strategick˘-mi cieºmi v oblasti zdravotníctva sú:

• zabezpeãovaÈ prevenciu a dostupnosÈ zdravot-nej starostlivosti pre v‰etky sociálne a veko-vé vrstvy obyvateºstva,

• podporovaÈ organizácie pri zavádzaní nor-my OHSAS 18 001,

• zvy‰ovaÈ kvalitu starostlivosti o klienta – pa-cienta,

• skvalitÀovaÈ lieãbu podºa medzinárodn˘chprotokolov a usmernení,

• zabezpeãovaÈ prevenciu rizík, úrazov a nega-tívnych prejavov,

• metrologické zabezpeãenie zdravotníckychprístrojov a zariadení,

• vytváraÈ a implementovaÈ príslu‰né národné‰tandardy v rámci systému manaÏérstva

Na‰ím cieºom je, aby pacienti dostávali stá-le vy‰‰iu kvalitu, aby mali prístup k modern˘mdiagnostick˘m prístrojom, aby mohli uÏívaÈbezpeãné, úãinné a kvalitné lieky. Je realitou, Ïev mnoh˘ch zdravotníckych zariadeniach (ajvìaka finanãn˘m príspevkom z eurofondov) sasituácia zlep‰uje, pribudli nové operaãné sály,zrekon‰truované oddelenia, nové prístroje, amnohé ìal‰ie pozitívne zmeny, ktoré prispieva-jú k zvy‰ovaniu kvality, a t˘m aj k spokojnostipacientov.

Zv˘‰enie kvality zdravia a Ïivota predpokla-dá systémovosÈ krokov a moÏno aj isté medzi-národne skúsenosti by nemuseli byÈ zbytoã-né ak sa dajú aplikovaÈ aj na na‰e podmien-ky.

Kvalita sa t˘ka celej sústavy zdravotníctva,a to zákonodarn˘ch orgánov, ako aj v‰etk˘ch po-skytovateºov zdravotnej starostlivosti, zdravot-níckych pracovníkov a zdravotníckych zariade-ní. DôleÏit˘m predpokladom zabezpeãenia azlep‰enia kvality zdravotnej starostlivosti naSlovensku je rozvoj zdravotnej politiky, ktoráre‰pektuje princíp procesu rozvoja kvality, de-finovanie kritérií hodnotenia kvality, legisla-tívne zakotvenie princípov kvality v zdravotníct-ve a implementácia systémov manaÏérstva kva-lity v zdravotníckych zariadeniach.

Je dôleÏitá aj implementácia medzinárod-n˘ch ‰tandardov, sústavné vzdelávanie zdra-votníckych pracovníkov, aktívna úãasÈ zdravot-níckych zariadení a zdravotníckych profesioná-lov v procese kvality a kontinuálne hodnoteniesystému.

Kvalita je súhrn v˘sledkov dosiahnut˘ch vprevencii, diagnostike a lieãbe , ktoré sú urão-vané potrebami obyvateºstva na základe lekár-skych vied a praxe. Problematika kvality pre-siahla v˘luãne odborn˘ aspekt medicíny a stá-va sa ãoraz vo väã‰om rozsahu súãasÈou národ-n˘ch zdravotn˘ch politík. Rozvoj kvality posky-tovanej zdravotnej starostlivosti je esenciálnousúãasÈou zdravotnej politiky ‰tátu. Vedomá prá-ca na zavádzaní systému kvality umoÏÀuje po-skytovateºovi zdravotnej starostlivosti daÈ zdra-votnú starostlivosÈ na vy‰‰ej úrovni, ktorá lep-‰ie zohºadÀuje potreby a nároky pacienta. Roz-voj kvality zdravotnej starostlivosti je etickou,vzdelávacou a profesionálnou zodpovednosÈoukaÏdého poskytovateºa a úzko súvisí s podsta-tou profesionálnej nezávislosti. Základn˘mikomponentmi stratégie zavádzania kvality sú:akreditácie, organizaãné programy manaÏmen-tu kvality, audit – vnútorné hodnotenie klinic-k˘ch ‰tandardov, systémy bezpeãnosti kvality,‰tandardné diagnostické a lieãebné postupy, v˘-konnostné indikátory, získavanie pohºadu pa-cientov a ich spokojnosÈ s poskytovan˘mi sluÏ-bami.

Vláda SR Uznesením prijala Koncepciu ná-rodnej politiky rozvoja kvality zdravotnej sta-rostlivosti, v podstatn˘ch ãastiach kore‰pondu-júci s medzinárodn˘m dokumentom WHO„Continuous Quality Development. A ProposesNational Policy“, ktor˘ odporúãa zameraÈ sanajmä na pregraduálne a postgraduálne vzdelá-vanie zdravotníckych pracovníkov v oblastikvality.

Na monitoring a hodnotenie vybran˘ch kva-lity poskytovania zdravotnej starostlivosti slú-Ïia indikátory kvality na hodnotenie poskytova-nia zdravotnej starostlivosti, vydávané v zmys-le Nariadenia vlády SR ã. 51/2009 Z. z., ktor˘msa mení nariadenie vlády Slovenskej republikyã. 752/2004 Z. z., ktor˘m sa vydávajú indiká-tory kvality na hodnotenie poskytovania zdra-votnej starostlivosti v znení nariadenia vládySlovenskej republiky ã. 663/2005 Z. z. a podºametodického pokynu Ministerstva zdravotníct-va Slovenskej republiky pre zber indikátorovkvality na hodnotenie poskytovania zdravotnejstarostlivosti,

Údaje sa získavajú priamo od poskytovateºovzdravotnej starostlivosti. Jedn˘m z kritérií prizbere indikátorov kvality je aj hodnotenie po-

V L Á D A S R

42

stavenstvo, dozorná rada). Práve tak˘to modelje zárukou toho, Ïe kontrola hospodárenia fun-guje, zodpovednosÈ jednotliv˘ch orgánov jepresne stanovená. ão zabezpeãuje transparent-nosÈ riadenia spoloãnosti.

V príspevkov˘ch organizáciách sa nevytvá-ra prirodzen˘ tlak na ‰tatutárov nemocníc hos-podáriÈ s prostriedkami nemocníc tak, aby sa ichhospodárenie nekonãilo stratou, nie je zavede-né ani ‰tandardné úãtovanie. V uÏ existujúcichnemocniciach – akciov˘ch spoloãnostiach jepovinnosÈ vnútornej kontroly a externého audi-tu. O tom, Ïe transformácia nemocníc na akcio-vé spoloãnosti je zárukou hospodárnosti a kva-lity, svedãí aj to, Ïe tento typ nemocníc na Slo-vensku funguje od roku 2006 a nevytvárajúdlhy. Ministerstvo zdravotníctva SR navrhlosprísnenie dohºadu ‰tátu v rezortn˘ch ‰tátnychakciov˘ch spoloãnostiach. Bol predloÏen˘ ná-vrh novely zákona, v zmysle ktorého nebudemôcÈ majetková úãasÈ ‰tátu v akciovej spoloã-nosti klesnúÈ pod 100 %. V akciovej spoloãnos-ti podºa navrhovanej novely zákona ã. 578/2004Z. z. predaj majetku akciovej spoloãnosti s úã-tovnou hodnotou vy‰‰ou ako 33.000 eur moÏ-no vykonaÈ len na základe rozhodnutia vlády SR.

Pravdu povediac, pre pacienta nie je podstat-né, v akej právnej forme funguje nemocnica. Prepacientov je dôleÏité, aby dostali kvalitnú, r˘ch-lu a dostupnú zdravotnú starostlivosÈ, kvalitnúdiagnostiku a lieãbu, aby cítili, Ïe prístup zdra-votníckeho personálu je ústretov˘ a empatick˘.A práve to sú parametre, s ktor˘mi sa stretáva-jú práve pacienti nemocníc – akciov˘ch spoloã-ností.

Nemal by sa väã‰í v˘znam klásÈ na zdravot-né poisÈovne, veì V‰eobecná zdravotná pois-ÈovÀa mala obrovsk˘ dlh, no dnes by malbyÈ tento trend uÏ zastaven˘, aká je skutoã-nosÈ?

Va‰e vyjadrenie o tom, Ïe V‰eobecná zdravot-ná poisÈovÀa mala obrovsk˘ dlh, je uÏ dnes,na‰Èastie, minulosÈou. Áno, v predchádzajúcichrokov vytvárala dlhy, tento trend sme zastavili,a je v plusov˘ch ãíslach. A to je nesmierne dô-leÏité! Zdravotné poisÈovne majú v systéme ná-‰ho zdravotníctva svoje postavenie, sú to samo-statné subjekty, dohºad nad nimi vykonáva Úradpre dohºad nad zdravotnou poisÈovÀou. Základ-nou funkciou zdravotného poistenia je vytvoriÈfond zdrojov na báze solidárnosti, pretoÏe ve-rejné zdravotné poistenie je solidárnym zdravot-n˘m poistením. SolidárnosÈ sa prejavuje v tom,Ïe kaÏd˘ poistenec bez ohºadu na schopnosÈplatiÈ poistné má nárok na poskytnutie zdravot-nej starostlivosti. ZároveÀ ‰tát je platiteºom po-istného za ekonomicky neaktívnych poisten-cov (napríklad: deti, dôchodcovia, Ïeny na ma-terskej dovolenke a pod.). Systém kaÏdému po-istencovi garantuje slobodn˘ v˘ber zdravotnejpoisÈovne, zdravotná poisÈovÀa nemôÏe poisten-ca odmietnuÈ, kaÏd˘ obãan má moÏnosÈ rovna-kého prístupu – bez ohºadu na jeho spoloãens-ké postavenie alebo v˘‰ku príjmu. Minister-stvu zdravotníctva neprináleÏí vstupovaÈ do ma-naÏmentu zdravotn˘ch poisÈovní, do ich riade-nia a rie‰enia problémov. Ako som povedal,dozor vykonáva Úrad pre dohºad nad zdravot-nou starostlivosÈou, jeho povinnosÈou je kontro-lovaÈ, ão obãania za svoje peniaze dostávajú, akosa s ich financiami nakladá v zdravotnej pois-Èovni. Úrad je nezávisl˘ a plne kompetentn˘vykonávaÈ svoju ãinnosÈ.

skytovateºov v‰eobecnej, ‰pecializovanej ambu-lantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti sa-motn˘m pacientom.

Vyhodnotením získan˘ch informácií sa posu-dzuje a hodnotí kvalita poskytovanej zdravotnejstarostlivosti u jednotliv˘ch poskytovateºovzdravotnej starostlivosti.

Niektoré krajiny majú dlhoroãné skúsenostipri aplikácii indikátorov kvality u poskytovate-ºoch primárnej a sekundárnej zdravotnej staro-stlivosti, pri tvorbe a zavádzaní klinick˘ch gui-delinov a ich metodologickom hodnotení, pre-to Ministerstvo zdravotníctva SR podporujespoluprácu v tejto oblasti so zahraniãn˘mi part-nermi. ëal‰ou dôleÏitou úlohou je meranie lo-kálnej v˘konnosti zdravotníckych zariadení azlep‰ovanie bezpeãnosti pacienta v nemocni-ciach, a to napr. v oblasti hygieny, nozokomiál-nych infekcií, antibiotickej rezistencie mikróbov,neÏiaducich udalostí, kritick˘ch incidentov, bez-peãnej ordinácie liekov v zdravotníckych zaria-deniach.

Na Slovensku sa málo vyuÏíva model v˘ni-moãnosti, ktor˘ bol vypracovan˘ Európskounadáciou pre kvalitu, zaloÏen˘ na metodikesebahodnotenia a kontinuálneho zlep‰ova-nia, v ãom je problém?

Kvalita zdravotníckej starostlivosti je v popre-dí záujmu Ministerstva zdravotníctva Slovenskejrepubliky, zdravotn˘ch poisÈovní, zdravotníc-kych pracovníkov, zástupcov profesijn˘ch orga-nizácií, a tieÏ laickej verejnosti. Úlohou Minis-terstva zdravotníctva SR je sústavne podporo-vaÈ implementáciu procesov súvisiacich so sys-témom kvality v zdravotníckych zariadeniach.Na‰ím spoloãn˘m zámerom je predloÏenie ví-zie ich systémového rozvoja, spracovanie me-dicínskych ‰tandardov, vytvorenie mechaniz-mov podpory implementácie systémov kvality,trvalé zlep‰ovanie, auditovanie a hodnotenieskutoãnej kvality s prijímaním nápravn˘ch apreventívnych opatrení. Zdravotnícke zariade-nia v SR oficiálne deklarujú kvalitu zdravotnejstarostlivosti najmä prostredníctvom medziná-rodn˘ch modelov hodnotenia kvality, z ktor˘chnajroz‰írenej‰ou formou je certifikácia zdra-votníckych zariadení podºa poÏiadaviek normyISO 9001, ão je medzinárodná norma na poÏia-davky systému manaÏérstva kvality.

Model v˘nimoãnosti EFQM je na rozdiel odin˘ch modelov nekomerãn˘m systémom, pretoje na Slovensku zatiaº malo vyuÏívan˘, prezen-tovan˘ moÏnosÈou uchádzaÈ sa o Národnú cenuSR za kvalitu.

ZadlÏovanie zdravotníctva stále rastie, ako sa

s podobn˘mi problémami vyrovnávajú v za-hraniãí, západné krajiny, nie je moÏné pre-braÈ skúsenosti?

Zdravotníctvo je rezort, ktorému venujú ma-ximálnu pozornosÈ v‰etky zodpovedné vlády.DôleÏit˘ je, samozrejme, prísun financií do re-zortu, v tejto súvislosti dovoºte pripomenúÈ, Ïenapr. Holandsko, Nemecko ãi ·védsko dávajúz verejn˘ch zdrojov podºa WHO do zdravotníct-va v priemere 3 000 dolárov na hlavu (v paritekúpnej sily), Slovensko dáva len 1 200 dolárovna hlavu. Pritom za lieky, diagnostické prístro-je a energie platíme rovnaké ceny. ·tatistikaOECD je podobná: Na Slovensku sa vynakla-dá na zdravotnú starostlivosÈ podºa údajov sprá-vy OECD „Health at glance 2010“ 7,8 % hru-bého domáceho produktu, v porovnaní s prieme-rom 8,3 % krajín EÚ-27 a priemerom 9,6%krajín EÚ-15. Podºa údajov správy Health sys-tems in transition 2011 (Szalay, PaÏitn˘ a spol.)pomer nákladov na zdravotnú starostlivosÈ zverejn˘ch zdrojov na Slovensku je najniωí spo-medzi krajín EÚ.

Práve to bol podnet, aby Ministerstvo zdra-votníctva SR pracovalo na komplexnej zmenesystému, aby zdravotníctvo bolo ão najefektív-nej‰ie, aby boli spokojní nielen lekári a sestry,ale aj pacienti, aby do zdravotníctva smerova-lo viac financií. Prirodzene, treba v‰ak vychá-dzaÈ z reálnych moÏností, zmeniÈ najskôr systémfungovania, tak ako sme to zaãali. . .

Transformáciu nemocníc ste povaÏovali zav˘chodisko z nepriaznivého stavu, nedá saefektívnej‰ie hospodáriÈ aj bez nej?

Ako som uÏ uviedol, transformácia nemoc-níc v zriaìovateºskej pôsobnosti MZ SR na ak-ciové spoloãnosti bola jednou z na‰ich kºúão-v˘ch úloh. Je to cesta ako zaviesÈ do nemocnícprehºadnosÈ a poriadok, priniesÈ vy‰‰iu zodpo-vednosÈ manaÏmentov za hospodárske v˘sled-ky, transparentné úãtovníctvo a povinnosÈ audi-tu. Je to cesta, ako zastaviÈ zadlÏovanie nemoc-níc a kumulovanie dlhov, efektívne a zodpoved-né hospodárenie zdravotníckych zariadení. Nieprivatizácia, nie záÈaÏ pre pacienta! Ozdravenienemocníc je projekt, a som o tom presvedãen˘stále, ktor˘ má zásadn˘ v˘znam pre ìal‰ie fun-govanie slovenského zdravotníctva, je to radi-kálna zmena v hospodárení a transparentnosti.

Len pre lep‰iu predstavu, napr. zdravotníckymzariadeniam, ktoré majú formu príspevkov˘chorganizácií, ch˘ba kontrola efektivity hospo-dárenia s finanãn˘mi prostriedkami a jasná zod-povednosÈ za riadenie nemocníc, priãom ak-ciová spoloãnosÈ má stanovenú jasnú organizaã-nú ‰truktúru orgánov (valné zhromaÏdenie, pred-

43

Hodnotenie spolupráce s OECD je veºmipozitívne. V ãom vidíte jej najväã‰í prí-nos?

„OECD oslavuje 50. v˘roãie zaloÏenia aSR si súãasne pripomína 10 rokov svojhoãlenstva v tejto organizácii, ktoré bolo pre SRveºk˘m prínosom. V rámci rezortu zdravot-níctva nám ãlenstvo SR v OECD zabezpeãi-lo prístup k zdroju najnov‰ích informácií,‰tatistík, ‰túdií a anal˘z, ktoré odráÏajú skú-seností a najlep‰ie praktiky v ãlensk˘ch kra-jinách. Súãasne nám ãlenstvo dáva moÏnosÈpriamo sa podieºaÈ na príprave dokumentova na aktivitách OECD, a teda byÈ súãasÈou de-bát a spoloãn˘ch snáh zameran˘ch na hºada-nie odpovedí na globálne v˘zvy a rie‰enie ak-tuálnych problémov“.

Aká je forma realizácie spolupráce, ão sazískava pre politiku zdravotníctva Sloven-skej republiky?

„Jednou z najv˘znamnej‰ích foriem spolu-práce hraden˘ch z dobrovoºného príspevkuSR sú Spoloãné projekty SR a OECD. Minis-terstvo zdravotníctva SR a jeho rozpoãtové or-ganizácie aktívne vyuÏívajú v˘hody ãlenstvaSR v OECD, v rámci ktor˘ch sa realizujú rôz-ne druhy aktivít spolufinancovan˘ch z pro-striedkov ‰tátneho rozpoãtu SR prostredníc-tvom Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR“.

Na ak˘ch projektoch sa zúãastÀuje MZSR, moÏno hovoriÈ o harmonickej spolu-práci v medzinárodnom meradle?

Koordinaãn˘ v˘bor pre pôsobenie SR vOECD schválil na rok 2011 projekt Minister-stva zdravotníctva SR a Úradu pre dohºad nazdravotnou starostlivosÈou pod názvom - Ana-l˘za úrovne bezpeãnosti pacienta, kvality a

efektívnosti zdravotnej starostlivosti v univer-zitn˘ch nemocniciach pomocou hlásení v˘-skytu neÏiaducich udalostí a ich hodnotenia.Uveden˘ projekt sa realizuje v spolupráci sozdravotnou divíziou OECD so sídlom v Pa-ríÏi a v súlade s odporúãaním Európskeho par-lamentu a Rady z 23. apríla 2009 o bezpeã-nosti pacientov vrátane prevencie a kontrolyinfekcií spojen˘ch so zdravotnou starostli-vosÈou. Cieºom projektu je získaÈ relevantnéinformácie o v˘skyte neÏiaducich udalostína oddeleniach ústavn˘ch zdravotníckych za-riadení, monitorovaÈ ãinnosÈ jednotliv˘ch od-delení, hodnotiÈ získané údaje a poskytnúÈnávrhy systémov˘ch nápravn˘ch opatrení,ktoré budú viesÈ k redukcii t˘chto neÏiaducichudalostí a následne aj k ‰etreniu finanãn˘chnákladov, materiálnych a ºudsk˘ch zdrojov.Závery pilotného projektu budú prezentova-né na workshope, ktor˘ by sa mal uskutoãniÈv Bratislave koncom novembra 2011.

Ktoré oblasti sú najdiskutovanej‰ie a kdeje najãastej‰ia moÏnosÈ spolupracovaÈ, naão slúÏi napríklad prispievanie do data-bázy OECD?

„NapæÀanie databázy zdravotn˘ch údajovOECD Health Data poskytuje odborníkom zrezortu zdravotníctva vhodn˘ nástroj na usku-toãÀovanie anal˘z zdravotnej starostlivosti vnárodnom aj medzinárodnom meradle. Úda-je do databázy OECD sa zbierajú podºa po-Ïiadaviek a definícií OECD, ão prispieva k ne-ustálej harmonizácii a koordinácii zbieran˘chúdajov. Databáza OECD sa skladá z 11 ãastía zah⁄Àa oblasti zdravotného stavu, zdrojov,vyuÏitia zdravotnej starostlivosti, v˘davkovna zdravotníctvo, financovania zdravotnejstarostlivosti, farmaceutického trhu atì.

MZ SR je gestorom V˘boru pre zdravie(Health Committe), ão z toho vypl˘va preSlovensko?

„Zástupca Ministerstva zdravotníctva SR sapravidelne zúãastÀuje na prácach V̆ boru prezdravie OECD v ParíÏi, ktoré sú zamerané narie‰enie aktuálnych otázok v oblasti zdravot-níctva, a to formou zberu údajov do databá-zy OECD, uskutoãÀovania anal˘z zdravotnejstarostlivosti na národnej aj medzinárodnejúrovni, vypracovania dokumentov a podob-ne. ZároveÀ má V̆ bor pre zdravie dôleÏitúúlohu na medzinárodnej scéne ako fórum, zktorého môÏu ãlenské ‰táty získavaÈ prospechaj prostredníctvom zdieºania a vymieÀaniaskúseností. Najlep‰ie skúsenosti (tzv. bestpractices) sú pretvárané do princípov, kto-r˘ch odporúãané dodrÏiavanie má za cieº za-bezpeãiÈ lep‰iu implementáciu národn˘ch po-litík“.

Dá sa dnes na základe spolupráce a akti-vít OECD porovnávaÈ kvalita poskytova-nia zdravotnej starostlivosti v medziná-rodnom meradle? Ako je hodnotené zdra-votníctvo na Slovensku?

„Áno, na základe spolupráce SR a OECDje moÏné porovnávaÈ kvalitu poskytovaniazdravotnej starostlivosti v medzinárodnommeradle. Hodnotiaca správa OECD ukazuje,Ïe verejné v˘davky Slovenska na zdravotnústarostlivosÈ na úrovni 5,1 % HDP (údaj z r.2007) sú pod priemerom OECD, ktor˘ je 6,5 %. Av‰ak odhaduje sa, Ïe tieto nákladybudú prudko rásÈ kvôli starnutiu spoloãnos-ti. Podºa predpokladov OECD (Oliveira etal., 2006), podiel v˘davkov zdravotnej staro-stlivosti na HDP sa zv˘‰i o 4,6 pp (percentu-álny bod) do roku 2050, ão je viac ako prie-mer OECD 3,4 pp. Pokiaº ide o efektivitu, slo-vensk˘ systém zdravotnej starostlivosti za-ostáva za in˘mi krajinami OECD. K˘m v˘-davky na zdravotníctvo na osobu sa od roku1995 zv˘‰ili dvakrát viac ako v priemernejkrajine OECD, zlep‰enia v zdravotníckychv˘sledkoch (ako napr. prínosy z oãakávanejdæÏky Ïivota) za to isté obdobie boli medzinajniωími. Preto medzi hlavné v˘zvy v slo-venskom zdravotníctve radíme zefektívne-nie v˘davkov na zdravie, zv˘‰enie dostupnos-ti zdravotnej starostlivosti a zlep‰enie jej kva-lity pre v‰etky skupiny obyvateºstva“.

NapæÀa sa cieº upevÀovania pozícií Sloven-skej republiky medzi vyspel˘mi ãlensk˘mikrajinami OECD?

„Po desiatich rokoch úzkej odbornej spo-lupráce moÏno povedaÈ, Ïe aktívne zapojenieSlovenskej republiky do Spoloãn˘ch projek-tov SR a OECD umoÏÀuje napæÀanie tohtocieºa“.

Slovenské zdravotníctvo a OECD

âlenstvo Slovenskej republiky v OECD priná‰a v rámci Ïiadanej spolupráce rôzneaktivity, ktoré rezort zdravotníctva napæÀa svojou ãinnosÈou. O spolupráci informuje

‰tátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR JÁN PORUBSK¯ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

N Á R O D N Á R A D A S R

44

Na Slovensku sa vynakladá na zdravotnústarostlivosÈ podºa údajov správy OECD7,8 % HDP, v porovnaní s priemerom kra-jín EÚ-27, kde to je 8,3% a 9,6% je prie-mer krajín EÚ-15. V˘davky na zdravotníc-tvo narástli na Slovensku v rokoch 2002 –2010 zo sumy 2,169 mld. eur na 3,650 mld.eur (o 69%). HDP Slovenska v rovnakomãase narástol z 36,782 mld. eur na 65,507mld. eur (o 78%). Makroekonomick˘ v˘-voj krajiny ide in˘m smerom ako v˘voj vrezorte zdravotníctva. PovaÏujete to zasprávny smer v˘voja v rezorte?Peter Kalist – ãlen v˘boru: Nie, správnej-‰ie by bolo, aby v˘voj v rezorte aspoÀ kopí-roval makroekonomické charakteristiky, videálnom prípade by mal byÈ rozpoãet zdra-votníctva e‰te o nieão vy‰‰í.

Slovensko obsadilo 23. miesto z 29 krajínv tzv. indexe európskych pacientov. Sprá-va hodnotí slovensk˘ zdravotnícky systémako "nie tak˘ finanãne stabiln˘ ako v âe-skej republike a nie skutoãne orientovan˘na pacienta". Zlé hodnotenie získalo slo-venské zdravotníctvo v oblasti prístupu k

nov˘m liekom, k nov˘m liekom proti rako-vine, v poãte transplantácií obliãiek, v det-skej úmrtnosti, v poãte osôb chor˘ch na ra-kovinu, ktoré preÏijú päÈ rokov, úmrtnos-ti na infarkt, ãakacej doby v prípade ne-akútnych operácií, dentálnej starostlivos-ti ako súãasti ponuky verejného zdravotné-ho systému, ãi dostupnosti 24-hodinovejkonzultácie zdravotného stavu prostredníc-tvom telefónu alebo internetu. Poãnúc ro-kom 2012 dochádza k medziroãnému po-klesu kapitálov˘ch v˘davkov ão bude maÈza následok obmedzenie moÏnosti financo-vania rozvojov˘ch investícii zameran˘chna rozvoj informaãného systému. Ako vtomto kontexte vnímate tieto rozhodnu-tia?

To je jasn˘ dôkaz toho, Ïe na‰e zdravotníc-tvo uÏ akútne potrebuje reformu. Pri porov-nateºn˘ch v˘davkoch sa nám ani zìaleka ne-darí dosiahnuÈ adekvátnu úroveÀ poskytova-nia zdravotnej starostlivosti.

Nemocnice sa uÏ oddlÏovali dvakrát, zavlády M. Dzurindu prostredníctvom spo-loãnosti Veriteº vo v˘‰ke asi 664 miliónoveur, kabinet R. Fica, nemocniciam posky-tol viac ako 130 miliónov eur, ktoré mali pô-vodne do 15 rokov vrátiÈ, v rámci oddlÏo-vania sa im v‰ak tento dlh odpustil. ·tát-ne nemocnice dlhujú dodávateºom uÏ tak-mer pol miliardy eur, z toho polovicu po le-hote splatnosti. ëal‰ou Jóbovou zvesÈou vrezorte zdravotníctva je informácia mi-nistra financií, Ïe 306 mil. eur urãen˘ch naoddlÏenie nemocníc treba preklasifikovaÈna pôÏiãku, ktorú treba splatiÈ, inak bybolo moÏné hodnotiÈ to ako nepovolenú‰tátnu pomoc. Vyplatenie necel˘ch 50 mi-liónov eur minister financií zastavil, svojerozhodnutie odôvodÀuje t˘m, Ïe oddlÏova-nie s transformáciou malo zefektívniÈ fun-govanie nemocníc. Zmena hospodáreniav‰ak podºa ministerstva bez transformácienenastane, ak˘ je vበpohºad?

Zdieºam názor, Ïe bez transformácie sa ìa-lej nedokáÏeme pohnúÈ, jedn˘m dychom jenutné povedaÈ, Ïe minister Uhliarik procestransformácie absolútne nezvládol, preto tobohuÏiaº zostane na niektorú z budúcich vlád.

Zdravotné sestry si vyrokovali zákonnézv˘‰enie platov o 23 %. Opaãná situácia jes lekármi, keì do 2 400 lekárov je vo v˘po-vednej lehote a ak od 1. decembra odídu,nebude zabezpeãená zdravotná starostli-vosÈ na Slovensku. 4 poÏiadavky lekárov sanenaplnia, medzi nimi je nielen zákonné za-stavenie transformácie nemocníc na ak-ciové spoloãnosti, zvy‰ovanie platov, ale ajpoÏiadavka takej reformy, ktorá skutoãnevyrie‰i problémy tohto rezortu. Odboryodmietajú, Ïe lekári sú tí, ktorí berú pa-cientov za rukojemníkov, naopak, obviÀu-jú z toho ‰éfa rezortu. V ãom vidíte príãi-ny takéhoto vyhrotenia situácie?

BohuÏiaº, k takémuto vyhroteniu nemalonikdy dôjsÈ. Situácia okolo vyhlásenia nú-dzového stavu ako aj neschopnosÈ vyrokovaÈrozumné podmienky vyústila nakoniec dopredkladania nar˘chlo spracovan˘ch a zl˘chzákonn˘ch noriem.

Opatrenia vlády smerujú k ovládnutiuzdravotníctva záujmov˘mi skupinami –vyhlásil R. Fico (Smer- SD). Podºa predse-du v˘boru NR SR pre zdravotníctvo V.Novotného (SDKÚ-DS) by sa malo aj popredãasn˘ch voºbách pokraãovaÈ v trans-formácii nemocníc. Kadiaº by teda malviesÈ ìal‰í v˘voj rezortu, keìÏe súãasnákoalícia a opozícia stoja na opaãn˘ch stra-nách barikády?

Tvrdenie o ovládnutí nemocníc povaÏu-jem za nezmysel. Súhlasím s nutnosÈou trans-formovaÈ nemocnice, tento fakt sme ako je-diná strana zo súãasnej koalície mali aj vosvojom volebnom programe.

âo nám zdravotníctvo dáva a ão berie

Obãania EÚ majú viac ako 65 rokov zabezpeãenú dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosÈ v ‰tátnychnemocniciach, v rámci sociálne solidárneho systému, v ktorom „zdrav˘ prispieva chorému, a bohat‰í

chudobnému“. Taká je realita v Nemecku alebo vo ·védsku, kde je 80 – 90% ‰tátneho zdravotníctva. ·tátv Àom kontroluje dostupnosÈ, cenu a kvalitu. Pacient v EÚ si môÏe vybraÈ o‰etrenie aj v men‰ej sieti

privátnych nemocníc, ktoré deklarujú vy‰‰í komfort, ‰peciálne sluÏby a kvalitu, ale za v˘razne vy‰‰iu cenu.Zo 118 nemocníc v SR uÏ 79 nie je priamo riaden˘ch ‰tátom. Zdravotníctvo roãne spotrebuje okolo 3,5 mld.

eur, ão je viac ako ‰tvrtina príjmov ‰tátneho rozpoãtu a pritom stále spotrebováva viac ako dostáva.Neurotizujúca situácia v zdravotníctve – protesty zdravotn˘ch sestier, ‰trajk lekárov – vyvrcholila

vyhlásením núdzového stavu, aj keì sa vláde podarilo dosiahnuÈ dohodu na 9 z10 bodov odborárskychpoÏiadaviek. Ako vidia v˘voj a budúcnosÈ rezortu ãlenovia V̆ boru NR SR pre zdravotníctvo sa v ankete

p˘tala Marta Toma‰oviãová, aj keì sa situácia v parlamente vyhrotila a neboli podºa názoru LOZa lekárov prijaté v‰etky body memoranda s vládou SR, z osloven˘ch poslancov odpovedal iba jeden.

45

Jubilejná desiata ITAPA s podtitulom De-saÈroãie inovatívnych in‰pirácií priniesla sil-né a strategické témy ako informaãná bezpeã-nosÈ na Slovensku, elektronick˘ podpis ãipodpora transparentnosti. Práve transparent-nosti, ktorá je v súãasnosti podmienkou fun-govania v mnoh˘ch sférach, sa v príhovorevenoval aj veºvyslanec USA na SlovenskuTheodore Sedgwick. O zvy‰ovaní transpa-rentnosti práve vìaka informaãn˘m a komu-nikaãn˘m technológiám sa zaujímavo disku-tovalo aj v ‰peciálnej medzinárodnej sekcii,kde okrem skúseností a odporúãaní z Európ-skej komisie zazneli informácie napríklad ajo pilotnom projekte bratislavského participa-tívneho rozpoãtu, ktor˘ je zatiaº slovensk˘munikátom. Neprehliadnuteºn˘mi boli aj naj-nov‰ie trendy v eGovernmente a konfrontá-cia slovenského eHealth programu s podob-n˘mi programami v zahraniãí. O prínose di-gitalizácie v oblasti verejnej správy je pre-svedãen˘ aj riaditeº kongresu Vladimír Ivan-ty‰yn. „ªudia boli zvyknutí, Ïe vybavovaniebeÏnej Ïiadosti na úrade trvá 30 dní, a terazsa to ráta v sekundách. Toto je vec, ktorá pre-svedãí o tom, Ïe informaãné technológie slú-Ïia ºuìom,“ povedal pre TA3.

âAS NA EUROFONDY

Odborníci sa zhodujú na tom, Ïe ani po popredãasn˘ch voºbách informatizácia v Ïiad-nom prípade nesmie zastaÈ, pretoÏe ìal‰iezmrazenie uÏ Operaãn˘ program Informatizá-cia spoloãnosti (OPIS) nemusí preÏiÈ. Jubilej-ná ITAPA preto neobi‰la ani aktuálnu politic-kú situáciu na slovenskej scéne a pruÏne za-radila do programu okrúhly stôl s názvomOPIS v ãase vládnej krízy.

Splnomocnenec vlády pre informaãnú spo-loãnosÈ Roland Sill pripustil, Ïe operaãn˘

program ãerpania prostriedkov z eurofondovsa cel˘ch 8 mesiacov takmer neh˘bal, a to pre-dov‰etk˘m kvôli neadekvátne dlhému prehod-nocovaniu projektov. Z dôvodu revízií projek-tov klesla miera zazmluvnenia z pôvodn˘ch49 na 32 %. S t˘m, Ïe systém schvaºovania akontroly ãerpania financií nezriedka podlie-ha spochybÀovaniu, súhlasil aj ìal‰í z hostíokrúhleho stola, v˘konn˘ podpredseda Zru-Ïenia miest a obcí Slovenska Milan Mu‰ka.Poslanec NR SR Peter KaÏimír povaÏuje po-sledn˘ rok z pohºadu IT sektora vzhºadom nav˘razné zniÏovanie alebo zvy‰ovanie cienkontraktov za premárnen˘. Informatizáciuna‰ej verejnej správy zachráni iba kontinui-ta a hºadanie rie‰ení, nie vinníkov. Juraj Sa-baka, predseda IT asociácie Slovenska, saobáva podobného spomalenia, aké nastalopo voºbách v roku 2006, kedy opakované na-‰tartovanie informatizácie trvalo takmer 11mesiacov. Toto v‰ak podºa generálneho riadi-teºa sekcie informatizácie spoloãnosti minis-terstva financií Milo‰a Molnára nebude pro-blém, pretoÏe do roku 2015, dokedy je potreb-né prostriedky vyãerpaÈ, aby neprepadli, sae‰te stíha zapracovaÈ mnoÏstvo projektov. Aksa v‰ak súãasné 8 % ãerpanie prostriedkov zeurofondov urãen˘ch na informatizáciu neroz-behne, Slovensko o ne môÏe prísÈ, upozornileurokomisár Maro‰ ·efãoviã.

ZAPOJILI AJ NEODBORNÚ VEREJNOSË

Príkladom toho, ako do procesu digitalizá-cie verejnej správy môÏu prispieÈ beÏní obãa-nia, je prv˘ elektronick˘ prieskum verejnejmienky, o ktorom sa hovorilo na tlaãovejkonferencii v rámci kongresu. V Turãian-skych Tepliciach ho koncom októbra naost-ro vyskú‰ali obyvatelia star‰í ako 15 rokov,ktorí prostredníctvom internetu rozhodovalio plánovan˘ch investíciách mesta a o alterna-tíve v˘stavby r˘chlostnej cesty. Podºa Mi-chala Sygúta, primátora Turãianskych Teplíc,ide o prvé podobné hlasovanie na Slovenskui v krajinách V4. Volieb sa zúãastnilo 85 %osôb, ão je 133 zo 157 zaregistrovan˘ch. Preporovnanie, klasické referendá zaznamenaliúãasÈ pribliÏne 24 percent. Michal Sygút simyslí, Ïe je naãase zbúraÈ generaãné predsud-ky o pouÏívaní internetu: „Na elektronickomhlasovaní sa zúãastnili obãania rôznych veko-v˘ch kategórií, ãím sa nám podarilo odstrá-niÈ m˘tus, Ïe táto forma je len pre mladú ge-neráciu. Aj keì mali star‰í obãania obavy, po

tom, ako si hlasovanie na poãítaãi v hlasova-cej miestnosti odskú‰ali, vyjadrili svoju radosÈa spokojnosÈ, ako jednoducho tento proceszvládli.“ Podºa predsedu Ústavnoprávnehov˘boru NR SR Radoslava Procházku, ktor˘sa na projekte tieÏ podieºal, by to mohla byÈuÏitoãná skúsenosÈ a in‰pirácia aj pre celo‰tát-nu legislatívu.

CENA ZA NAJLEP·Í NÁPAD

Ur˘chliÈ pomalé a zjednodu‰iÈ kompliko-vané – aj tak˘mto heslom sa riadil tento, v po-radí uÏ desiaty roãník súÈaÏe Cena ITAPA.Snahou súÈaÏiach bolo nájsÈ vhodné rie‰eniaza podpory informaãn˘ch technológií, ktoréposkytnú ‰iroké spektrum moÏností pri ãonajmen‰ej administratívnej záÈaÏi. V kategó-rii Nové sluÏby vyhlásila porota za najlep‰íprojekt Centrálny register zmlúv. Na rovna-kom mieste v kategórii Zlep‰ovanie procesovsa umiestnil projekt Integrovaná operaãnásála a v tretej kategórií Prípadová ‰túdia pro-jekt Virtuálna IT infra‰truktúra Îilinskej uni-verzity.

Ceny odovzdali v˘hercom organizátori sú-ÈaÏe a kongresu na slávnostnom galaveãere,ktor˘ príjemn˘m vystúpením spestrila hu-dobná formácia Fragile.

SúÈaÏ Cena ITAPA je urãená in‰titúciám ve-rejnej správy, akademick˘m in‰titúciám a do-dávateºom z oblasti informaãn˘ch a komuni-kaãn˘ch technológií, ktorí úspe‰ne zrealizo-vali projekty modernizácie verejnej správy svyuÏitím informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií. Odborná porota tvorená nezávi-sl˘mi ‰pecialistami z oblasti informatizácieverejnej správy prihliada pri posudzovaní sú-ÈaÏn˘ch ideí na inovatívnosÈ, technické rie‰e-nia a prínos projektov pre uÏívateºov. „Uro-bilo to tu na mÀa skutoãn˘ dojem. Som naSlovensku druh˘ rok a neoãakával som, Ïe bysa tu konal kongres takéhoto typu. Dokazujeto, Ïe krajina má skvel˘ potenciál rastu,“zhodnotil v˘znamn˘ hosÈ veãera David Nan-Yang Lee, veºvyslanec Taiwanu.

Cena ITAPA je pre v˘hercu odborn˘m amorálnym ocenením. Nie je finanãne hono-rovaná, víÈaz dostal originálnu sklenenú plas-tiku od mladej úspe‰nej v˘tvarníãky a ume-leckej sklárky Veroniky RusÀákovej.

Zuzana STANÍKOVÁautorka je ‰tudentka Ïurnalistiky

UKF v Nitre

Informatizáciou verejnej správyk jednoduch‰ím rie‰eniam

Na vyrie‰enie jednoduch˘ch problémov ãasto hºadáme zloÏité cesty. V̆ voj informaãn˘ch technológií v‰akdokazuje, Ïe vyrie‰iÈ zloÏit˘ problém sa dá aj jednoduch˘m spôsobom. Chce to len dostatok financií,mozgovú kapacitu a niekoºko ‰ikovn˘ch nad‰encov. V Bratislave sa na dvojdÀovom kongrese ITAPA

kaÏd˘ rok stretávajú odborníci, ktorí hºadia dopredu, priná‰ajú originálne my‰lienky a inovácie a chcúo nich zapálene a fundovane diskutovaÈ. Inak to nebolo ani 25. a 26. októbra v hoteli Crowne Plaza,

kde sa konferencia o digitalizácii verejnej správy konala tento rok.

I T A P A 2 0 1 1

46

E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Dobré rozhodnutia sa nemôÏu zrodiÈ iba vkanceláriách ministerstiev alebo iba v komuni-kácii na linke vláda – zainteresované subjekty.Dospeli sme k záveru, Ïe energetika je téma, kto-rá si zaslúÏi ‰irokú verejnú diskusiu, pretoÏe máobrovsk˘ dosah na kvalitu Ïivota obãanov, vnú-tornú situáciu i zahraniãné záujmy SR. Dobrérie‰enia v energetike prekraãujú volebn˘ hori-zont jednotliv˘ch vlád, na Slovensku potrebu-jeme pestovaÈ dlhodob˘ politick˘ i verejn˘ kon-senzus v kºúãov˘ch otázkach energetickej po-litiky a inak ako cez verejnú debatu sa to nedá.

V̆ znamn˘m podnetom bolo zistenie, Ïe ener-getická diskusia na Slovensku je veºmi roztrie‰-tená. Ch˘bal systematick˘ dialóg medzi zástup-cami exekutívy, legislatívy a regulácie s podni-kateºmi a odborníkmi z akademickej i mimo-vládnej obce v SR. Energetika je v‰ak komplex-n˘ sektor, ktor˘ nie je moÏné redukovaÈ na je-den z jeho segmentov. Akékoºvek rozhodnutiaprijaté v jednom segmente majú bezprostredn˘dopad na ìal‰ie. Preto je dôleÏité maÈ fórum, naktorom sa stretávajú zástupcovia v‰etk˘ch kºú-ãov˘ch segmentov energetického sektora.

Energetika prekraãuje hranice národn˘ch ‰tá-tov. Bolo zrejmé uÏ dávno pred rokom 2006, Ïeneexistujú dobré rie‰enia v energetike, ktoré súrobené len na národnej úrovni. Formovanie spo-loãnej energetickej politiky EÚ a cezhraniãnáspolupráca s na‰imi susedmi na vládnej, mimo-vládnej i podnikateºskej úrovni vytvára kºúão-v˘ rámec pre prijímanie rozhodnutí a uvaÏova-nie o ìal‰om rozvoji energetického sektora SR.

Mimoriadnym prínosom 5. roãníka konfe-rencie bola prvá verejná prezentácia hæbkového

auditu energetiky SR, ktorú vykonala Medziná-rodná energetická agentúra (IEA) v rokoch 2010– 2011. IEA vykonáva audit energetického sek-tora pre ãlenské krajiny v zhruba päÈroãn˘ch in-tervaloch, SR sa stala ãlenom agentúry v roku2007. Predsedníãka vlády SR Iveta Radiãová iminister hospodárstva Juraj Mi‰kov konferen-ciu vyuÏili na odpoãet energetickej politiky vlá-dy SR od júla 2010. V ich príhovoroch rezono-val argument, Ïe SR má v súãasnosti vyváÏen˘energetick˘ mix, rovnako ako i skutoãnosÈ, Ïe80 % elektriny sa v SR vyrába bez emisií CO2.Ako hlavn˘ v˘sledok ãinnosti vlády uviedlisprevádzkovanie reverzn˘ch tokov prepravyzemného plynu z âR i Rakúska, podpis doho-dy o v˘stavbe plynovodného prepojenia s Ma-ìarskom, rátane budúceho prepojenia prenoso-v˘ch elektrizaãn˘ch sústav a market-couplingMaìarska s âR a SR. V̆ znamné bolo, podºa ichnázoru, zreálnenie podmienok pre vyuÏívaniefotovoltaiky v podmienkach SR, priãom akoprioritu SR v oblasti OZE uviedli vyuÏívaniebiomasy a vodn˘ch zdrojov. Ako neúspechuviedli me‰kanie SR s implementáciou 3. legi-slatívneho balíãka EÚ.

Na konferencii zaznelo viacero kºúãov˘chinformácií, ktoré sú dôleÏité pre reflexiu sú-ãasného stavu a ìal‰ieho v˘voja slovenskejenergetiky. Jedn˘m z hlavn˘ch zistení hæbkové-ho auditu Medzinárodnej energetickej agentú-ry je to, Ïe SR sa podarilo v rokoch 2002 – 2008zníÏiÈ energetickú nároãnosÈ o 33 %, ão je veº-mi dobr˘ v˘sledok a svedãí o správnosti prija-t˘ch opatrení v oblasti zvy‰ovania energetickejefektívnosti. V oblasti plynárenstva odznela dô-leÏitá informácia o tom, Ïe tranzit cez územie SRzostane na úrovni minimálne 50 miliárd kubí-kov plynu roãne do roku 2028, rovnako i to, Ïepo realizácii ìal‰ích projektov v˘stavby podzem-n˘ch zásobníkov, skladovacia kapacita na úze-mí SR v roku 2014 prekroãí 3 miliardy kubíkovzemného plynu, ão je zhruba polovica roãnejspotreby SR. Na konferencii boli prv˘krát vSR predstavené perspektívy ÈaÏby bridlicovéhoplynu v Poºsku. Zaujímav˘ je odhad, Ïe v hori-zonte roku 2020 by sa v Poºsku malo vyÈaÏiÈ 20aÏ 25 miliárd kubíkov plynu, ão vytvára pred-poklady pre jeho export do ìal‰ích krajín, vrá-tane SR. Zástupca spoloãnosti Gazprom Ex-port na konferencii predstavil dva modely tvor-by ceny plynu (USA a Európa) s t˘m, Ïe pripus-til potrebu nájsÈ dohodu s európskymi odbera-teºmi na hybridnom modeli tvorby ceny pre eu-

rópsky trh s ohºadom na nízke ceny plynu naspotov˘ch trhoch v Európe. Úãastníci konferen-cie sa mohli, okrem iného, dozvedieÈ, Ïe spoloã-nosÈ MOL urobila strategické rozhodnutie votázke dodávok ropy do svojich rafinérií, vrá-tane Slovnaftu, a sústredí sa na modernizáciu ro-povodu Adria. Na strane druhej, TranspetrolpovaÏuje v˘stavbu ropovodného prepojeniaBratislava – Schwechat a dodávky ropy cez ro-povod DruÏba do rafinérie OMV za kºúãov˘projekt z hºadiska svojich budúcich podnikateº-sk˘ch aktivít.

ZástupkyÀa Európskej komisie informovalao pripravovan˘ch regulaãn˘ch opatreniach scieºom posilniÈ bezpeãnosÈ prevádzky jadro-v˘ch elektrární, ktoré sa v súãasnosti nachádza-jú v stave prípravy. Otázka je, ak˘m smerom savyvinie regulácia bezpeãnosti jadrovej energe-tiky v rámci EÚ – smerom k posilneniu nezá-vislosti dozorn˘ch úradov alebo budeme sved-kami snahy presadiÈ na úrovni EÚ spoloãné ta-rify pre poistenie jadrov˘ch prevádzok a pod.,ktoré môÏu znev˘hodniÈ prevádzkovateºov i in-vestorov a odradiÈ ich od v˘stavby ìal‰ích jadro-v˘ch kapacít.

Z diskusie na konferencii vyplynulo, Ïe regu-laãná politika v oblasti trhu s elektrinou by malamaÈ za cieº v prvom rade ochranu spotrebiteºa,nie reguláciu koneãnej ceny – tú nech rad‰ej re-guluje trh, keìÏe v obchode s elektrinou v pod-mienkach SR uÏ existuje reálna konkurencia. Nakonferencii boli predstavené ustanovenia pripra-vovanej európskej smernice pre energetickúefektívnosÈ, ktoré budú maÈ dopad na verejné fi-nanãné zdroje a budú vyÏadovaÈ splnenie via-cer˘ch úloh. Na konferencii boli prezentovanéúspe‰né projekty v oblasti zvy‰ovania energe-tickej efektívnosti a vyuÏívania obnoviteºn˘chzdrojov energie na prípade rekon‰trukcie kotol-ne v meste Nová Dubnica na biomasu a úspor-n˘ch technológií pri v˘robe svetla, ktoré dosa-hujú aÏ 75 % úsporu spotreby elektrickej ener-gie.

Na konferencii zaznelo viacero konkrétnychodporúãaní pre energetickú politiku vlády SR,ktoré budú súãasÈou zborníka z konferencie.Zborník vydá Úrad vlády SR v rámci projektuNárodn˘ konvent o Európskej únii na zaãiatkuroku 2012.

Alexander DULEBAriaditeº Slovenskej spoloãnosti

pre zahraniãnú politiku, n. o.

Spoloãná energetická politika EÚ a energetická bezpeãnosÈ Slovenska

5. roãník medzinárodnej energetickej konferencieV kongresovej sále Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR sa 21. – 22. novembra konal 5. roãník medzinárodnej energetickej

konferencie „Spoloãná energetická politika EÚ a energetická bezpeãnosÈ Slovenska“, ktorú zorganizovali V̆ skumnécentrum Slovenskej spoloãnosti pre zahraniãnú politiku, n.o., Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Slovensk˘

plynárensk˘ a naftov˘ zväz v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom zahraniãn˘ch vecí SR.My‰lienka zorganizovaÈ konferenciu tohto formátu sa zrodila v roku 2006. Bezprostredn˘m podnetom bola prvá plynovákríza v januári 2006, ktorá dostala do popredia verejného záujmu na Slovensku otázky energetickej bezpeãnosti. Druh˘m

podnetom bolo rozhodnutie vtedaj‰ej vlády zaãaÈ práce na príprave dlhodobej stratégie energetickej bezpeãnosti SR.

B A N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Európska únia a bansk˘ priemyselNeustála dostupnosÈ nerastn˘ch surovín je

nevyhnutná pre budúcnosÈ spracovateºskéhopriemyslu a európskej ekonomiky. V Európe sanachádza mnoÏstvo loÏísk, av‰ak prístup k nimznaãne sÈaÏujú konkurenãné boje vo vyuÏívanípozemkov, opatrenia pre zachovanie zdrojov, ra-stúce regulaãné obmedzenia a bohuÏiaº aj názo-ry neinformovanej verejnosti.

Z t˘chto dôvodov spustila Európska komisiav roku 2008 kampaÀ: „Iniciatíva v oblasti nerast-n˘ch surovín – uspokojenie kritick˘ch potriebpre rast a zamestnanosÈ.”1 Spracovateºsk˘ prie-mysel aktívne spolupracuje s Komisiou na vy-tváraní stratégie, ktorá by pomohla dosiahnuÈspoloãné Ïivotne dôleÏité ciele a ktorá by vytvo-rila nové pracovné miesta v oblasti ÈaÏby nerast-n˘ch surovín a zároveÀ by pomohla pri vyuÏí-vaní domácich zdrojov, ão by pomohlo zníÏiÈ zá-vislosÈ EÚ od importu surovín dôleÏit˘ch prepriemysel, energetiku a národné hospodárstvoako celok.

V poslednom ãase bolo vypracovan˘ch nie-koºko ìal‰ích dokumentov Európskej komisie2,

3, 4, kde EÚ deklaruje prístup ku komoditám a su-rovinám ako kºúãov˘ faktor pre udrÏanie pro-duktívnej kapacity ekonomiky a zaistenie pro-sperity obãanov.

Hoci neexistuje dôvod domnievaÈ sa, Ïe zdlhodobého hºadiska existuje nebezpeãenstvoglobálneho vyãerpania zásob kritick˘ch surovín,v krátkodobom horizonte existuje reálna hroz-ba nedostatku. Tak˘to nedostatok môÏe byÈ vy-volan˘ politick˘mi alebo ekonomick˘mi faktor-mi3.

Surovinová politika Slovenskej republikyV súãasnosti platn˘ dokument Surovinová

politika SR v oblasti nerastn˘ch surovín bolschválen˘ uznesením vlády SR ã. 661/1995 vroku 2003 a boli prijaté opatrenia na zabezpe-ãenie hlavn˘ch cieºov aktualizovanej surovino-vej politiky Slovenskej republiky pre oblasÈ ne-rastn˘ch surovín. Mnohé z opatrení na zabezpe-ãenie hlavn˘ch cieºov surovinovej politiky sav‰ak nezrealizovali. Vzhºadom na veºké zmenyv ‰truktúre dopytu po nerastn˘ch surovinách aveºmi turbulentnému v˘voju na svetov˘ch fi-nanãn˘ch trhoch, v dôsledku ktorého v˘raznestúpol v˘znam nerastn˘ch surovín, dokument zroku 2003 stratil aktuálnosÈ.

Z tohto dôvodu je potrebné vypracovaÈ novúsurovinovú politiku, ktorá by odráÏala súãasnétrendy vo vyuÏívaní loÏísk nerastn˘ch surovíns dôrazom na efektívne vyuÏívanie domácichzdrojov. V súvislosti s dlhovou krízou krajín EÚstúpol v˘znam efektívneho vyuÏívania domá-cich zdrojov nerastn˘ch surovín, ako priemysel-ného odvetvia, ktoré môÏe v˘znamne prispieÈ kutvorbe nov˘ch pracovn˘ch miest, diverzifikáciipriemyslu a ku tvorbe HDP.

Obnova surovinovej politiky Slovenska by simala vziaÈ do úvahy aj nasledujúce skutoãnos-ti:

Prístup k pôde je kºúãovou poÏiadavkou preÈaÏobn˘ priemysel, ale oblasÈ dostupná ÈaÏbe naSlovensku sa neustále zmen‰uje v prospechin˘ch spôsobov vyuÏitia pôdy. Okrem toho, nieje zriedkavé, Ïe medzi objavením loÏiska a sku-toãnou produkciou uplynie aj 8 – 10 rokov.Skúsenosti poukazujú na potrebu zefektívniÈadministratívne podmienky a ur˘chliÈ procesudeºovania povolení na prieskumnú a ÈaÏobnúãinnosÈ. âlenské ‰táty EÚ si v rastúcej miereuvedomujú tieto zmeny – napríklad ·védsko aGrécko zmodernizovali svoje právne predpisyv oblasti baníctva a zaviedli lehoty pre povoºo-vací proces5.

Na Slovensku je vo v‰eobecnosti majetkovo-právne vyporiadanie pozemkov na niektor˘chlokalitách veºk˘m problémom. Okrem veºkéhopoãtu spoluvlastníkov na jednotliv˘ch listoch

vlastníctva a zloÏitá identifikácia v súvislosti sdvomi existujúcimi pozemkov˘mi registrami„C“ a „E“, existujú u nás aj tzv. pozemkové spo-loãenstvá (urbariáty), ktor˘ch právne postave-nie je tak ‰pecifické, Ïe v prípade keì nemajúprávnu subjektivitu je takmer nemoÏné nado-budnúÈ práva k ich pozemkom za úãelom ÈaÏbynerastn˘ch surovín.

V súvislosti s obnovou surovinovej politiky‰tátov EÚ, Európsky hospodársky a sociálny v˘-bor odporúãa:• PodporovaÈ existujúce alebo nové ÈaÏby su-

rovín v ãlensk˘ch ‰tátoch, ktoré sú v súlades environmentálnymi, sociálnymi a zdravot-n˘mi a bezpeãnostn˘mi právnymi predpismiEÚ5.

• Dodávky z domácej ponuky by mali byÈ jed-n˘m z pilierov v‰etk˘ch opatrení surovinovejpolitiky.

• UdrÏaÈ a zv˘‰iÈ zamestnanosÈ v európskom Èa-Ïobnom odvetví, so zabezpeãením sústavné-ho vzdelávania a ‰kolenia pracovnej sily, pri-ãom prechod na udrÏateºnej‰ie ÈaÏobné ãin-nosti by mal byÈ sprevádzan˘ sociálnym dia-lógom na v‰etk˘ch úrovniach.Európska Komisia ìalej nalieha, aby sa v sú-

vislosti s vyuÏívaním loÏísk nerastn˘ch surovínzlep‰ila znalostná základÀa o loÏiskách nerast-n˘ch surovín v EÚ, na základe ãoho bude moÏ-né zohºadniÈ dlhodob˘ prístup k vyuÏívaniu lo-Ïísk, ão by sa malo premietnuÈ do územného plá-novania. Komisia preto odporúãa, aby sa doúzemného plánovania v ãlensk˘ch ‰tátoch ak-tívnej‰ie zah⁄Àali vnútro‰tátne geologické prie-skumy5.

Mgr. Peter ÎitÀan & RNDr. Demetrios C. Constantinides

Eastern Mediterranean Resources – Slovakia, s. r. o.

Surovinová politika Slovenska

Bansk˘ priemysel zaoberajúci sa ÈaÏbou neenergetick˘ch surovín v EÚ, zamestnáva 295 000 pracovníkov v pribliÏne 18 300 spoloãnostiach s obratom 45,9 miliárd eur a zah⁄Àa mnoho mal˘ch a stredn˘ch podnikov.

Stavebníctvo, chemick ,̆ automobilov˘ a leteck˘ priemysel a strojárske odvetvia vytvárajú celkovú pridanúhodnotu 1 324 miliárd eur a 30 miliónov pracovn˘ch miest; v‰etko v závislosti od prístupu k surovinám.

V Európe spotrebujeme kaÏdoroãne viac ako 3 miliardy ton nerastov. Bez ohºadu na súãasn˘ hospodársky útlm, v priebehu najbliωích 5 – 10 rokoch predpokladáme

znaãn˘ nárast dopytu po surovinách, a to aj v prípade zv˘‰enej miery recyklácie.

1 KOM (2008) 699 „Iniciatíva v oblasti surovín – zabez-peãovanie na‰ich nevyhnutn˘ch potrieb pre rast a zames-tnanosÈ v Európe“

2 KOM (2010) 2020 „Európa 2020“ a KOM (2011) 21„Európa, ktorá efektívne vyuÏíva zdroje: hlavná inicia-tíva rámci stratégie Európa 2020“

3 KOM (2011) 25 „Rie‰enie problémov na komoditn˘chtrhoch a trhoch s nerastn˘mi surovinami“

4 2009/C 27/19 Stanovisko Európskeho hospodárskeho asociálneho v˘boru na tému „Priemysel ÈaÏby neenerge-tick˘ch surovín v Európe“

5 2011/C 318/12 Stanovisko Európskeho hospodárskehoa sociálneho v˘boru na tému „Oznámenie Komisie Eu-rópskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodár-skemu a sociálnemu v˘boru a V̆ boru regiónov: „Rie-‰enie problémov na komoditn˘ch trhoch a trhoch s ne-rastn˘mi surovinami“

47

N Á R O D N Á R A D A S R

48

âím vás v tomto roku pozitívne prekvapiliopoziãné/koaliãné strany?Miroslav âíÏ (Smer-SD): Pravdupovediacniã pozitívne mi nenapadá. Limity tejto koa-lície mali viac – menej pevné kontúry a jej ak-téri jej zmysluplnosÈ poctivo „obmedzovali“ aaj osobnostné animozity predstaviteºov stránpostupne narástli do nezvládnuteºn˘ch rozme-rov. K pozitívnym momentom moÏno patrífakt, Ïe predstavitelia koalície alebo jej ãastizaregistrovali existenciu dramatickej formyekonomickej krízy (pozri predvolebnú rétori-ku) a potrebu aktívnej a empatickej úãasti Slo-venska pri rie‰ení problémov eurozóny aleboEurópskej únie ako takej. Jozef Kollár (SaS): Smer-SD ma pozitívneprekvapil t˘m, Ïe podporil Zákon o rozpoãto-vej zodpovednosti a bola tak vytvorená moÏ-nosÈ, aby tento zákon nadobudol ústavn˘ cha-rakter. Vytvorila sa tak úãinná brzda, aby ìal-‰ie vlády nezadlÏovali budúce generácie.Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Pozitívnym sig-nálom bola jednota a akcieschopnosÈ stránSDKÚ-DS, KDH a Most-Híd pri potrebeschvaºovania opatrení pre ochranu spoloãnejeurópskej meny, teda úspor, príjmov a pracov-n˘ch miest na‰ich obãanov.

A negatívne?Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Najviac nemiloprekvapila b˘valá koaliãná SaS, ktorá dalaprednosÈ straníckym preferenciám pred záuj-mom obãanov Slovenska a povalila vlastnúvládu. Ostatné strany sa správali ‰tandardne kusvojim pozíciám. Miroslav âíÏ (Smer-SD): K zásadn˘m nega-

tívnym momentom patrí fakt, Ïe nezaregistro-vali zásadné zlyhanie neoliberálneho koncep-tu v celoplanetárnom rozmere, neschopnosÈvnímaÈ skutoãné príãiny súãasného stavu apokusy rie‰iÈ dôsledky krízy pomocou nástro-jov, ktoré ich spôsobili. Osobitne je to viditeº-né v reakcii na dlhovú krízu, jej vznik, príãi-ny a mechanizmus rie‰ení, keì jednostrannedominuje iba optika záujmu finanãného a ban-kového kapitálu a ignorácia nezávisl˘ch vedec-k˘ch, hlavne politologick˘ch a sociologic-k˘ch anal˘z. Dôsledkom je narastajúca pola-rizácia spoloãnosti, pokraãujúca likvidácia so-ciálnych ‰tandardov, sociálneho ‰tátu a nasle-dujúca destabilizácia spoloãnosti, priãom jeevidentn˘ nadkritick˘ rozsah spoloãensk˘chkonfliktov. Jozef Kollár (SaS): Negatívne ma prekvapilPavol Hru‰ovsk˘, MikulበDzurinda, Béla Bu-gár a Ján Figeº. Prv˘ menovan˘, predseda NRSR, vrátil pomery v slovenskom parlamentepred rok 1998. Kluby Smeru-SD, Mostu-Híd,SDKÚ-DS, SNS a KDH odhlasovali vyrade-nie poslaneck˘ch návrhov zákonov z progra-mu decembrovej schôdze NR SR. Medzi nimibol vyraden˘ aj návrh (pod ktor˘m je podpí-san˘ okrem mÀa aj samotn˘ Pavol Hru‰ovsk˘a poslanci Jozef Miku‰ a Laszló Solymos) nazru‰enie priestupkovej imunity poslancov. Exi-stuje totiÏ písomná dohoda, podpísaná Miku-lá‰om Dzurindom, Bélom Bugárom, Jánom Fi-geºom a Richardom Sulíkom, ktorá hovorí otom, Ïe klub SaS podporí ‰tátny rozpoãet a akonasledujúci bod sa prerokuje a schváli posla-neck˘ návrh na zru‰enie priestupkovej imuni-ty poslancov. Zatiaº ão SaS hlasovaním za

Diametrálne rozdielypretrvávajú

KaÏd˘ koniec roka b˘va sprevádzan˘ bilancovaním – napokon, bez toho, aby sme nevedeli, odkiaºsme vy‰li a kde sa nachádzame, je smerovanie do budúcnosti postavené na veºmi vratk˘ch

základoch. Aj preto sa v koncoroãnej ankete roka nachádzajú hlavné témy roka uplynuléhoa parlamentné voºby v roku budúcom. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedali

poslanci Miroslav âÍÎ (Smer-SD), Jozef KOLLÁR (SaS) a Ivan ·TEFANEC (SDKÚ-DS).

49

‰tátny rozpoãet spomínanú dohodu bezo zvy‰-ku naplnila, na‰i partneri z nej urobili zdrap pa-piera. Ich podpisy pod dohodou nemajú cenuani papiera, na ktorom je dohoda spísaná.

âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej stra-ny?Jozef Kollár (SaS): Îe sa nám podarilo pre-sadiÈ väã‰iu ãasÈ ná‰ho volebného programu.Zv˘‰ili sme matersk˘ príspevok a predæÏilimaterskú, zlúãili sme rozhlas a televíziu, zru-‰ili sme koncesionárske poplatky, presadilisme zákon o rozpoãtovej zodpovednosti, zrea-lizovali sme ãasÈ programu Singapur, ktor˘má slúÏiÈ na zlep‰enie podnikateºského prostre-dia na Slovensku. Nepodarilo sa nám presadiÈzru‰enie priestupkovej imunity poslancov.Ch˘bala ochota a vôºa presluhujúcich politi-kov.Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Ústavn˘ zákon orozpoãtovej zodpovednosti, ktor˘ vytvára novúkultúru hospodárenia s verejn˘mi zdrojmi astanovuje mantinely hospodárenia pre kaÏdúìal‰iu vládu, ako aj pre komunálnu sféru. Zaúspech povaÏujem tieÏ mnoÏstvo opatrení prelep‰iu transparentnosÈ narábania s verejn˘mizdrojmi, najmä zverejÀovanie zmlúv na inter-nete, ale aj zákony pre otvorenie justície ve-rejnej kontrole a obãanom.Miroslav âíÏ (Smer-SD): MoÏno fakt, ÏeSmeru-SD sa podarilo nájsÈ efektívny spôsobako rie‰iÈ vzniknutú vládnu krízu, pre ktorú sapodarilo získaÈ podporu v rámci celého parla-mentného spektra. Mohli totiÏ existovaÈ aj inéscenáre a zásadná neistota, ãi permanentnékrízové javy mohli sprevádzaÈ spoloãnosÈ ajpoãas ìal‰ieho roku. Myslím, Ïe prevládolzjavne väã‰inov˘ názor, Ïe v ãase prudkéhoeskalovania krízy potrebujeme vládu vnútor-ne konzistentnú, s konkrétnym mandátom,schopnú pracovaÈ prostriedkami hºadania ‰ir-‰ieho konsenzu, schopnú disponovaÈ podporouväã‰iny obyvateºov.

Dalo sa podºa vás predísÈ predãasn˘m voº-bám? âo ich spôsobilo? Miroslav âíÏ (Smer-SD): Nemyslím si, Ïepredchádzanie predãasn˘m voºbám by bolospoloãenskou objednávkou. Naopak, priesku-my verejnej mienky skôr ukazovali na hlbokúobãiansku nespokojnosÈ s realizovan˘m spô-sobom správy ‰tátu. Príãiny rozpadu koalícieboli jednoznaãne „vnútorné“ ,nemoÏno násviniÈ z toho, Ïe sme na ne dostatoãne neupo-zorÀovali. Mne sa zdá byÈ základn˘m problé-mom to, Ïe na jednej strane v˘razne narastázloÏitosÈ spravovacích procesov a znaãne sazvy‰ujú nároky na vedomostnú a celkovoosobnostnú úroveÀ zodpovedn˘ch osôb, a nadruhej strane reagujeme na to t˘m, Ïe do vrcho-lov˘ch riadiacich pozícií staviame ºudí bezskúseností a nevyhnutnej adaptácie v politic-kom prostredí. Efektivitu diskusií a následnérie‰enia v˘razne limitujú znaãne diferencova-né osobnostné predpoklady úãastníkov, akobysme rezignovali aspoÀ na niektoré prvky tzv.„vedeckého riadenia spoloãnosti“! Stráca saprestíÏ „odbornosti“, signifikantná je mierazastúpenia nezávisl˘ch organizácií, napr. SAV,ãi univerzít v tzv. poradn˘ch orgánoch vlády,absentuje mechanizmus hºadania zhody as-poÀ na základn˘ch hodnotov˘ch otázkach,napr. na základn˘ch záujmoch ‰tátu, ãi napredpokladoch pre veºmi dôleÏit˘ sociálny

zmier. Ak tieto otázky aspoÀ nezaãneme rie-‰iÈ, môÏe sa problém nestabiln˘ch vlád staÈchronick˘m.Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Predãasné voºbyspôsobila zmena postoja SAS ku eurovalu,ktor˘ pred rokom podporili. SnaÏili sme sa si-tuácii predísÈ t˘m, Ïe sme presadili, aby smena Slovensku o zv˘‰ení eurovalu hlasovaliako posledná zo v‰etk˘ch krajín eurozóny.Na‰im b˘val˘m partnerom sme predostreliviacero kompromisn˘ch návrhov (dokonca ajformou dodatku ku koaliãnej zmluve), ktoréale, Ïiaº, neboli akceptované.Jozef Kollár (SaS): Dalo. Ak by premiérka ne-spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním odôvere vláde. T˘m SKDÚ-DS zabránila Sme-ru-SD hlasovaÈ za euroval. Vopred boli pred-sa jasné dve veci. Smer-SD v Ïiadnom prípa-de nevysloví dôveru vláde (ão je u opoziãnejstrany úplne prirodzené) a SaS sa rozhodne pri-ncipiálne. âiÏe presne tak, ako to bolo dlho-dobo známe a vopred avizované – odmietnenezmyselné zv˘‰enie eurovalu a zv˘‰enie jehokompetencií zachraÀovaÈ banky vo Francúzs-ku a v Nemecku. Euroval – ako rie‰enie dlho-vej krízy v eurozóne – aj tak jednoznaãne zly-háva a vláda na Slovensku padla. ·koda.

Aké budú podºa vás hlavné témy predvoleb-nej kampane?Jozef Kollár (SaS): Slobodné a suverénneSlovensko, rie‰enie nastávajúcej ekonomic-kej recesie, nezamestnanosÈ, Ïivotná úroveÀºudí a potreba po 20 rokoch vymeniÈ presluhu-júcich politikov.Miroslav âíÏ (Smer-SD): Myslím, Ïe témakrízy a návrhy rie‰ení. Jej rozsah podmieni ajcharakter konfrontácií a svoju úlohu ako vÏdyzohrajú aj médiá a ciele , ktoré budú sledovaÈ.Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Predpokladám, Ïenimi bude ponuka politick˘ch strán na témuv˘chodísk zo súãasnej situácie. KeìÏe nie smeizolovan˘m ostrovom, ale súãasÈou únie a eu-rozóny, urãite sa bude hovoriÈ aj o európskychtémach.

Myslíte si, Ïe malé (nové) strany majú ‰an-cu, aby sa presadili v t˘chto voºbách?

Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): V̆ sledky a skú-senosti nám jasne ukazujú, Ïe novotvary sa ne-osvedãili. Verím, Ïe obãania dajú prednosÈtrval˘m a osvedãen˘m hodnotám pred expe-rimentmi.Jozef Kollár (SaS): Nevyluãoval by som to.Miroslav âíÏ (Smer-SD): Nové subjekty napolitickej scéne podºa toho, ãím sa prezentu-jú, nemôÏu priniesÈ ani nové poznatky, aninovú kvalitu spravovania. Ich v˘hodou je, Ïedisponujú efektom „nepopísaného papiera“,av‰ak pre mechanizmus riadenia ‰tátu v zlo-Ïit˘ch podmienkach predstavujú skôr riziko.

Po eurovale a eurozóne sa zdá, Ïe v˘pove-ìami lekárov sa dostala do centra politické-ho súboja aj otázka rie‰enia problémovzdravotníctva – na ão by sa mala v tejtootázke sústrediÈ povolebná vláda?Miroslav âíÏ (Smer-SD): Predov‰etk˘m naefektivitu vyuÏitia vynaloÏen˘ch finanãn˘chprostriedkov. Ak zdravotníctvo predstavujejednu z najdôleÏitej‰ích verejn˘ch sluÏieb a jefinancované zo zákona a z daní obãanov, takje potrebné súkromné podnikanie zamerané nazisk primerane regulovaÈ.

Jozef Kollár (SaS): Na ukonãenie netranspa-rentného a neúãelného vynakladania verej-n˘ch zdrojov v pri obstarávaní tovarov a slu-Ïieb v nemocniciach a na transformáciu ne-mocníc samotn˘ch. Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Predov‰etk˘mna efektívne vyuÏitie prostriedkov v zdravot-níctve. Lep‰ie hospodárenie sa dá docieliÈ rea-lizáciou transformácie nemocníc, zavedenímplatieb za diagnózy a stransparentnením fi-nanãn˘ch tokov v zdravotníctve.

Snaha Róberta Fica získaÈ ako koaliãnéhopartnera jeden pravicov˘ subjekt je uÏ vi-diteºná – ako by podºa vás na atmosféru vkrajine zapôsobilo preklenutie priepastimedzi pravicou a Smerom-SD? Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Takéto spojenieby bolo moÏné len na základe programovéhoprieniku, ktor˘ osobne nevidím. Ani v justícii,ani v ekonomick˘ch opatreniach, ani v prehºad-nej‰om hospodárení s verejn˘mi zdrojmi.Miroslav âíÏ (Smer-SD): Zo strán, ktoré pod-ºa prieskumov majú ‰ancu pôsobiÈ v parla-mente, sú v‰etky pravicové. Inak zrejme samyslí jedna zo strán súãasnej koalície. No takdeväÈdesiate roky ako aj desaÈroãie novéhomilénia poznamenala rozdelená spoloãnosÈ akonfrontácia dvoch táborov. Dôsledky tejtopolarity boli viac menej de‰trukãné. Je po-trebné hºadaÈ nové formy kooperácie a novéformy rie‰enia protikladov. Vyhrotená polari-ta spoloãnosti nemôÏe pomôcÈ a ak v súãasnos-ti nieão naozaj nepotrebujeme, tak je to rozví-janie potenciálu spoloãensk˘ch konfliktov.Jozef Kollár (SaS): Bol by to koniec politi-ky. âeská republika má skúsenosÈ z tzv. veº-kej koalície ODS a âSSD. Takáto koalícia(Smer-SD plus KDH, príp. SDKÚ-SD a Most-Híd) by bola síce „veºká“ a „stabilná“, obávamsa v‰ak, Ïe súãasne by bola veºkou a stabilnouaj v korupcii a v prolongovaní 20 rokov zauÏí-van˘ch podivn˘ch „pravidiel“ slovenskej po-litiky. Je veºmi nebezpeãné pre budúcnosÈ Slo-venska, ak po kaÏd˘ch parlamentn˘ch voº-bách nebudú vznikaÈ hodnotovo príbuzné koa-lície, ale tzv. pro-eurovalové, resp. proti-euro-valové koalície.

Kde sú podºa vás najväã‰ie a kde najmen-‰ie rozpory medzi koaliãn˘mi a opoziãn˘mistranami?Jozef Kollár (SaS): Súãasná koalícia a opo-zícia má v princípe diametrálne rozdielne ná-zory na spravovanie veci verejn˘ch, na spôsobrie‰enia ekonomickej krízy, na úlohu ‰tátu vekonomike a na mnoho in˘ch kºúãov˘ch tém.Ale to je úplne legitímne. O tom politika je.Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS): Najväã‰í rozporvidím v pohºade na súdnictvo a jeho otvorenieverejnej kontrole, najmen‰ie rozpory sú v po-slednom ãase v európskych témach pravidielhospodárskeho riadenia.Miroslav âíÏ (Smer-SD): S nevyhnutn˘mzjednodu‰ením rozdiely vidím pri vnímanípotrebného rozsahu sociálneho ‰tátu, jeho úlo-hy v modernej spoloãnosti vrátane jeho regu-laãn˘ch oprávnení, v mechanizme prerozdeºo-vania a vnímania dôsledkov majetkovej pola-rity. Zásadn˘m je rozdielne vnímanie neolibe-rálnej politiky a jej dôsledkov. Hºadanie kom-promisov v t˘chto otázkach bude zrejme vbudúcnosti urãujúce.

(rk)

N Á R O D N Á R A D A S R

50

Nedávno ste v jednom ãasopise naznaãili,Ïe mnohí europolitici sa pribliÏujú k inte-lektuálne podpriemern˘m obãanom a pod-ºa toho potom európska politika aj vyzerá.

NepribliÏujú sa im, ale z vypoãítavosti saim prispôsobujú. A opäÈ som zopakoval, ão siuÏ dávno myslím, Ïe demokracia je systém,ktor˘ nehºadá najlep‰ie, ale najpopulárnej‰ierie‰enia, alebo také, ktoré podºa moÏnostivyvolajú ão najmen‰í odpor obyvateºstva,alebo také, Ïe sa obyvateºstvo z nich te‰í. Vsúãasnej dobe by v‰ak bolo treba prijímaÈ ajniektoré nepopulárne opatrenia a na tie saeurópski politici nevedia odhodlaÈ. A my saneraz ãudujeme, Ïe uÏ pomaly podpriemern˘ekonóm vie, ão by bolo treba robiÈ pove-dzme s Gréckom a s Talianskom alebo aj so·panielskom a európski lídri na to akoÏe stá-le nevedia prísÈ. A ja som vo svojom ãlánkutvrdil, Ïe oni, európski lídri, to tieÏ, samozrej-me, vedia, keì to uÏ aj my vieme, ale tie po-

trebné kroky neurobia preto, lebo sa boja, Ïeby v najbliωích voºbách neuspeli. A keì najednu misku váh si dajú to, Ïe nebudú zvole-ní, a na druhú misku si dajú to, Ïe budú rui-novaÈ Európu, tak si rad‰ej zvolia ruinovanieEurópy, namiesto toho, aby neboli zvolení.Pre nich je dôleÏitej‰ie to, aby ich zvolili, neÏto, ãi Európa skrachuje alebo neskrachuje.

A je nejaká európska krajina, o ktorej simyslíte, Ïe jej politici prijímajú rozumnérozhodnutia a Ïe svoju krajinu, podºa moÏ-ností, pozdvihujú?

Nedávno som sa vrátil zo ·védska, kde súnaozaj veºmi vysoké dane, pri vy‰‰ích prí-jmoch aj viac, ako 50 %, ale tamoj‰í ºudia aÏtak veºmi nerepcú, lebo majú pocit, Ïe penia-ze, ktoré im zoberie ‰tát na daniach, sú vyuÏi-té v ich prospech, ão vyzerá potom tak, Ïe tam‰kolstvo funguje a viac-menej aj zdravotníc-tvo. Na druhej strane som v‰ak tieÏ poãul, Ïe

veºa firiem zo ·védska odchádza, lebo tiedane sú naozaj enormné. A predsa, napriektomu, Ïe mnohí odchádzajú, ·védsku sa stá-le vcelku dobre darí. Toto je jeden model. Adruh˘ model je potom in˘ extrém – to je mo-del juhoamerick˘, kde Ïije zopár miliardárova popri nich desiatky miliónov chudobn˘ch.To som tieÏ videl na vlastné oãi povedzme vBrazílii. Ale to tieÏ nie je dobrá cesta a my-slím, Ïe vyjadrenia niektor˘ch miliardárov,ako je Buffet z Ameriky alebo majiteºka mi-lionárskej francúzskej kozmetickej firmyL’Oréal, ktorí navrhujú, aby veºmi bohat˘chºudí – teda aj ich samotn˘ch – zdanili neja-kou osobitnou trojpercentnou daÀou, nemo-tivuje k takému u‰ºachtilému kroku ich dob-ré srdieãko, ale len ich vlastn˘ záujem. Ur-ãite boli, a viackrát ako ja, v JuÏnej Amerike– a tam videli to, Ïe Ïivot bohatého ãlovekav krajinách, kde sú noÏnice medzi bohat˘mia chudobn˘mi veºmi roztvorené, nie je dob-r˘. Aj bohatí tam Ïijú zle, lebo musia byÈ oplo-tení a chodiÈ vo dne i v noci s nejakou ozbro-jenou ochrankou, aby si chránili Ïivot predt˘mi, ktorí sa búria proti tomu, Ïe sú na dne.A tak si niekoºko miliardárov povedalo: Rad-‰ej obetujeme 5 alebo10 % zo svojich príjmova budeme si ÏiÈ normálne, a teda budememôcÈ ísÈ do stredu mesta sadnúÈ si niekde navíno, neÏ by sme museli chodiÈ so samopal-níkom aj na záchod. Toto sú v zásade dve ces-ty, ktor˘mi moÏno ísÈ, nazvime si ich pracov-ne „‰védska“ alebo „juhoamerická“. Z hºadis-ka dlhodobého v˘voja sa ukazuje, Ïe pokiaºje ‰tát schopn˘ garantovaÈ, Ïe sa tie peniazenerozkradnú, ão je napríklad na Slovensku asinajväã‰í problém pri realizácii takéhoto plá-nu, vysoké dane boháãov aÏ tak nedeprimu-jú. KeìÏe vo ·védsku je vraj viac-menej nu-lová korupcia, ich cesta je z dlhodobého hºa-diska asi prijateºnej‰ia ako juhoamerická. Sa-mozrejme, ak sa splní zásadná podmienka, Ïekeì ºudia platia také vysoké dane, tak chcúmaÈ viac-menej garantované, Ïe ich peniaze

Politikom aÏ tak na ºuìoch nezáleÏí

O ãom?O vysok˘ch daniach vo ·védskuO tom, koºko môÏe kto kradnúÈ

O sledovanosti komerãnej a verejnoprávnej televízieO spravodajstve STV

O reakciách otca masového vraha v NórskuO búrliv˘ch nepokojoch v ParíÏi a Lond˘ne

O fungovaní a financovaní rodiny O plusoch a mínusoch predaja v nedeºu

O ma‰inérii a poslaneck˘ch kluboch

D I A L Ó G Y O A & E W

51

D I A L Ó G Y O A & E W

sa vyuÏijú na v‰eobecn˘ rozvoj a nie na roz-kradnutie. Jedn˘m z faktorov, ktoré spôsobu-jú, Ïe peniaze zo ‰tátnej pokladnice a z vre-ciek obãanov nejdú tam, kam majú ísÈ, je ten,Ïe sa tu nehrá férová hra. SnaÏíme sa naprík-lad tváriÈ, Ïe politici zarábajú, ja neviem, 1500 eur, ale v‰etci vieme, Ïe za tie peniaze byto nerobili. Keì ma niekto bude presviedãaÈ,Ïe povedzme Ivan Miklo‰ mohol maÈ plat 10tisíc a viac eur niekde v medzinárodn˘ch in-‰titúciách, ale on sa obetoval a i‰iel robiÈ za2 500 eur ministra financií slovenskej vlády,tak ja osobne tomu celkom neverím, Ïe by bolaÏ tak˘ dobrodinec. Podobne pochybná infor-mácia je aj o riaditeºoch ‰tátnych podnikov,o ich platoch a o tom, ako z toho Ïijú – a po-tom len zrazu zistíme, Ïe si privyrábajú roz-predajom ‰tátneho majetku. Alebo teraz, po-kiaº viem, v súvislosti so spojením rozhlasua televízie sa údajne najväã‰ia debata rozprú-dila ohºadom platu generálnej riaditeºky, tedao tom, koºko ona dostane peÀazí. Vraj aÏ 80% debát prebiehalo na tému jej platu. Samo-zrejme, keì povedali, Ïe má zarobiÈ, ja ne-viem, 7 000 eur, tak sa v‰etci z toho takmerzbláznili, lebo v‰etk˘ch najviac pobúrilo, Ïe– preboha – toºko nemá ani prezident republi-ky, ani premiérka. Ale keìÏe má pri tomto pla-te veºké slovo minister kultúry Dano Krajcer,ktor˘ sa dlho pohyboval v mediálnom prostre-dí, vie, Ïe generálny riaditeº súkromnej tele-vízie má – neviem presne koºko, ale sú to de-siatky tisíc eur mesaãne. A to pri navrhovaníplatu riaditeºky verejnoprávneho média braldo úvahy. Nehovorím, Ïe verejnoprávne, tedavlastne ‰tátne by malo byÈ presne na takejúrovni, ako komerãné, ale malo by to byÈzrovnateºné. Hlavne chcem v‰ak povedaÈ jed-no, Ïe by sme si mali naliaÈ ãistého vína a po-vedaÈ: Áno, nech má premiér plat 15 000 eur,ale potom uÏ dosÈ, potom uÏ neexistuje, abysi niekde ulial e‰te bokom nejaké tisíce. Leboteraz je to ako s ãa‰níkmi. Tí sú, podºa ‰tatis-tiky, najhor‰ie zarábajúcimi obãanmi v tom-to ‰táte, moÏno zarábajú menej, ako dostáva-jú dôchodcovia penzie, ale nikto neverí, Ïe jeto naozaj tak. Prosto ãa‰ník dostane oficiál-ny plat 200 eur a popri tom si zarobí e‰te ìal-‰ích 1 500 a kaÏd˘ to tak toleruje, lebo veìnikto predsa nemôÏe ãakaÈ od neho, aby za200 eur robil toºké hodiny takú namáhavú prá-cu. A tak sa potom, samozrejme, toleruje, Ïepopri oficiálnom plate má aj iné príjmy. Bo-huÏiaº, rovnako sa to berie aj v in˘ch oblas-tiach, ão je, podºa mÀa, zle. Malo by byÈ, abymal oficiálny príjem tak˘, aby bol reálny, alepotom uÏ veºmi striktne trvaÈ na tom, Ïe ne-existuje, aby mal okrem toho nejaké boãnétrÏby alebo zisky. Veì, keì si to tak vezme-me, je to naozaj stra‰né, Ïe, ja neviem, kaÏ-d˘ nov˘ riaditeº, ktor˘ nastúpil do televízie,ão urobil ako úplne prvé? Dal vymeniÈ oknáv celej budove – a to zadal nejakej spriazne-nej firme, ktorá mu z toho doniesla nieãospäÈ. Druh˘, keì pri‰iel, dal vymeniÈ linoleáa keìÏe televízna budova je veºká, tak to zasapredstavovalo veºké sumy, ktoré bolo treba za-platiÈ zo ‰tátneho alebo z koncesionárskychpoplatkov. Tretí dal postaviÈ vrátnicu, ìal‰í vy-menil poãítaãov˘ systém a kaÏd˘ tam urobilnieão také, ão vyzeralo, ako Ïe dal zlep‰iÈ pra-covné a Ïivotné podmienky zamestnancov at˘ch, ão pre televíziu pracovali. A práve také-

to veci by sa mali eliminovaÈ, ão si vyÏadu-je, aby sa zreálnili aj riaditeºské zisky a pro-vízie. Lebo ja stále tvrdím, Ïe niet rozdielumedzi t˘m, keì niekto ukradne 5 eur a 500000 eur. Proste, buì kradne, alebo nekradne.A keì raz dovolíme kradnúÈ 5 eur, tak potomão? Znamená to, Ïe 5 eur sa e‰te môÏe krad-núÈ, ale 10 uÏ nie? Alebo 1000 sa uÏ nemô-Ïe, k˘m 200 e‰te moÏno áno? Kde je tá hra-nica, ão si e‰te nejak˘ ãiniteº alebo riaditeºmôÏe prisvojiÈ, a ão uÏ nemôÏe? Podºa mÀaby sa nemalo kradnúÈ vôbec, ani 50 centov.A potom by snáì nastal nejak˘ kvalitatívnyzlom, lebo teraz malé zlodejiny tolerujeme.Ale povedaÈ, ão je veºké a ão je malé – to jehrozne relatívne.

Nበdne‰n˘ dialóg sme zaãali európskoupolitikou a europolitikmi. Keì sledujem vposlednom ãase napríklad viedenskú tele-víziu, dosÈ ma ‰okuje, Ïe aj tam ãoraz viaczisÈujú, ako ‰éfovia predstavenstiev dôleÏi-t˘ch a veºk˘ch firiem sú takisto, ako ich ko-legovia u nás, zapletení do nejak˘ch ko-rupãn˘ch ‰kandálov. A teraz sa uÏ len ãaká,ãi budú musieÈ nieão z toho zaplatiÈ. Akoje to moÏné? Treba to chápaÈ tak, Ïe sa vcelej Európe kradne? Nieto takmer politi-kov, moÏno okrem ·védska, ale ani to ne-viem, ãi tam uÏ to tieÏ nie je len mystifiká-cia, ktorí by boli slu‰ní, ãestní, a ktorí byani len nezniesli my‰lienku, Ïe by mohli ãolen t˘ch 5 eur, o ktor˘ch ste hovorili, ukrad-núÈ.

Nepatrím k t˘m – uÏ som to, myslím, aj vt˘chto dialógoch zdôrazÀoval –, ktorí bytvrdili, Ïe jedni ºudia sú dobrí a druhí zasa zlí,alebo Ïe jedni sú ãestní a druhí sú neãestní,aÏ na úplne malé v˘nimky. Ja skôr verímsystému. A vÏdy to dokumentujem na príkla-de, ktor˘ je takmer kaÏdému u nás dobre zná-my. TotiÏ Ïe tí istí vodiãi, ktorí u nás jazdiapo cestách lárom-fárom, len ão prídu na tomistom svojom aute do Rakúska, idú zrazu cezrakúsku dedinu pekne predpísanou päÈdesiat-kou, lebo vedia, Ïe s rakúskym policajtom niãnezjednajú, na niãom sa nedohodnú. Ale unás, keìÏe vedia, Ïe majú nádej sa dohodnúÈ,tak chodia úplne inak. A sú to tí istí ºudia. Akje teda ten systém tak˘, Ïe sa dá z nejakéhoproblému vysekaÈ, tak sú pravidlá úplne zby-toãné. V tomto smere je prí‰ern˘ stav na‰ejjustície, ktorá je úplne kardinálnym problé-mom na‰ej spoloãnosti. K˘m neexistuje spra-vodlivosÈ, tak vlastne v podstate neexistuje ani‰tát, pretoÏe ak sa neviete dovolaÈ spravodli-vosti, tak potom naão je tak˘ ‰tát, ktor˘ ne-garantuje dodrÏiavanie pravidiel? Keby v‰akºudia vedeli, Ïe sa nijako primeranému tres-tu nevyhnú, tak mi verte, Ïe tí istí, ktorí dneszákony nedodrÏujú, by ich zrazu ako ‰ibnu-tím ãarovného prútika dodrÏiavali. Verte, Ïekeby sme zasa u nás zaviedli trest smrti za za-bitie, a nie, Ïe vrah dostane 4 roky, tak byprudko klesol aj poãet zabití, najmä, ak by sivrah mohol byÈ ist˘, Ïe ho pred popravou ne-zachráni ani svätená voda. Keì raz niektospácha váÏny zloãin, malo by byÈ zákonomnielen vÏdy presne definované, ak˘ trest zaÀdostane a nenechaÈ na ºubovôli nejakého sud-cu (bohuÏiaº u nás skorumpovateºného!) ãi do-stane 5 alebo 15rokov a ãi to dokonca nedos-tane podmieneãne. Ja by som udeºovanie pod-

mieneãn˘ch trestov skoro vylúãil z ná‰hotrestného zákonníka, tie by sa, podºa mÀa,mohli dávaÈ naozaj iba v úplne v˘nimoãn˘chprípadoch, napríklad pri neúmyseln˘ch poru-‰eniach zákona, nikdy v‰ak nie pri úmysel-n˘ch trestn˘ch ãinoch.

Programová situácia v na‰ej televízii je ão-raz kritickej‰ia. Stále viac vyvoláva vo ve-rejnosti otázku, ãi naozaj e‰te vôbec potre-bujeme verejnoprávne médiá. Slovensk˘rozhlas si síce dlhé roky udrÏiaval dôveruposlucháãov, ale Slovenská televízia uÏdávno nemá dôveru divákov. A uÏ vôbecnie, napríklad, v spravodajstve, ão je váÏ-na vec. Jeho úroveÀ sa niekedy nedá porov-naÈ ani s úrovÀou spravodajstva v nejakejokresnej televízii. Nepri‰iel teda ãas, aby saverejnoprávne médiá zru‰ili? Alebo abysa hºadala nejaká nová forma ich existen-cie?

Nepatrím k ºuìom, ktorí si myslia, Ïe v prí-pade verejnoprávnej televízie nie je dôleÏité,ãi sa ºudia na jej program pozerajú alebo nie.Ale na druhej strane, keì budeme príli‰ glo-rifikovaÈ kritérium sledovanosti, tak v‰etkynoviny skonãia ako Nov˘ ãas a v‰etky tele-vízie ako JOJ-ka, lebo tam, v súkromn˘ch mé-diách, niet inej cesty, neÏ je tá, po ktorej idúNov˘ ãas a JOJ-ka. Jednoducho, ºudia sútakí, Ïe rad‰ej chcú poãuÈ klebety povedzmeo Borisovi Kollárovi alebo o ëurianovej, neÏby ich zaujímala situácia rôznych ‰tátov vo fi-nanãnej v kríze alebo ekonomická anal˘za v˘-voja Európy. To je jednoducho takto, s t˘m asiniã nespravíme, lebo takisto je to v Anglicku,ale aj vo ·vajãiarsku alebo v Nemecku. V‰a-de najväã‰ie náklady majú bulvárne novinya najväã‰iu sledovanosÈ komerãné televízie snie veºmi váÏnym obsahom. Pre nás je stáleasi najsvetlej‰ím vzorom âeská televízia, ajkeì oni sami na Àu doma moÏno nadávajú, alev medzinárodnom kontexte sa im zázraãnedarí skæbiÈ sledovanosÈ s nejakou kvalitou, ato je vÏdy to najÈaωie. SkæbiÈ kvalitu s t˘m,aby to ºudia aj radi pozerali, sa podarilo lent˘m najlep‰ím, u nás napríklad Lasicovi soSatinsk˘m, alebo aj Rado‰inskému naivnémudivadlu. Tí mali nielenÏe umeleckú kvalitu,ale aj divákov. Na rozdiel od niektor˘ch di-vadiel, ktoré hrali kdekade v pivniciach –vedel by som aj meno povedaÈ, ale nechcem– a boli spokojní, ak tam vytrvalo chodilo t˘chist˘ch 26 divákov, a z toho polovica boli ro-dinní príslu‰níci. Títo divadelníci boli nad‰e-ní z kaÏdej hry a ºudia im tlieskali – tie dve-tri desiatky ºudí – a nikto in˘ tam nepri‰iel.Ale oni boli spokojní. To pre mÀa nie je dob-rá cesta, takisto ako Àou nie je ani tá, keì sacel˘ program zvrhne na nejakú bohapustúg˘ãovitú estrádu, ako bol Senzi Senzus ale-bo ako sú Dri‰ºakoviny. Je to síce vypredané,ale je to nevkusn˘ g˘ã. A pokiaº ide o úroveÀspravodajstva, vy si myslíte, Ïe TV Joj ho málep‰ie, ako STV?

Pri porovnaní t˘chto dvoch zaruãene nie,lebo TV Joj nemá veºmi dobré spravodaj-stvo.

Pripustím, Ïe TV Joj pre ten cieº, ktor˘chce dosiahnuÈ, teda ão najväã‰iu sledovanosÈa zábavu, to robí profesionálne lep‰ie, akoSTV vzhºadom na cieº, ktor˘ chce dosiahnuÈ

52

ona, ale keì ja si mám vybraÈ podºa mojichosobn˘ch záujmov, tak ja si napriek v‰etké-mu e‰te stále rad‰ej pozriem správy STV,lebo tam som predsa len osloboden˘ od t˘chnezmyselností, ktoré mi predkladá komerãnátelevízia: Ïe kde akí Rómovia ão kde ukrad-li alebo koho zabili, lebo uÏ mám plné zubytak˘chto informácií o tom, kde kto zasa ne-jakou ‰núrou za‰krtil babku...

Medzi spravodajstvom STV a Joj nie jerozdiel len v témach, ale aj, a najmä, vprofesionalite redaktorov, ktorí informácieredigujú a vo v˘konoch moderátorov –spravodajcov, najmä keì odniekiaº priamoreferujú o nejakej udalosti. Toºko Èarbavos-ti a neschopnosti sformulovaÈ ão len pár oz-namovacích viet, koºko vyprodukujú ako-Ïe reportéri STV, ÈaÏko nájdete v niekto-rom inom európskom kanáli, a máme ichuÏ, chvalabohu, neúrekom dosÈ. V tomtoohºade sa spravodajstvo STV nedá ani po-rovnaÈ so spravodajstvom ãesk˘m, rakú-skym alebo in˘m zahraniãn˘m, aj keì anitam nedosahujú vÏdy nad‰tandardné v˘ko-ny. Ale prinajmen‰om sa nikdy ‰tandardunezrieknu. Spravodajstvo STV je na bodemrazu. A tak by si nemali dovoliÈ vysielaÈ.To uÏ nie je na vine nedostatok peÀazí, alezákladn˘ch profesionálnych znalostí. Jasa ako novinár hanbím, Ïe ten nemotorn˘na obrazovke je mi kolega.

A to je zase problém Slovenska. KeìÏeviem po maìarsky, tak pozerám obãas aj ma-ìarskú televíziu a oni, keì sa nieão deje po-vedzme v Kazachstane, alebo ja neviem v ne-jak˘ch tak˘ch ãastiach sveta, o ktor˘ch väã-‰inou veºa toho nevieme, tak zavolajú neja-kého experta, a ten dopodrobna vysvetlí, vãom je vlastne ukryt˘ problém toho Kaza-chstanu. Alebo keì vznikne konflikt na Kau-kaze Arménsko kontra AzerbajdÏan, oni tohneì tak vysvetlia, Ïe aj priemern˘ beÏn˘ di-vák pochopí, v ãom je vlastne jadro tamoj‰ie-ho sporu. Tu, u nás, na Slovensku nie smeschopní takto pohotovo a zrozumiteºne divá-kom vysvetliÈ, o ão vlastne ide. U nás mámezopár premúdrel˘ch akoÏe politológov, kto-rí – podºa mÀa – hovoria len samé frázy a takémudráctva, Ïe na ne naozaj netreba nijak˘chpolitologick˘ch expertov, lebo sú to len, po-vedal by som, také pivné reãi Ïe to v kaÏdejkrãme, keì si dá niekto dve pivá, príde na takénápady, ako na‰i politológovia. Neviem, kdeich televízie vykopali, lebo skutoãne nevediaväã‰inou niã a nemajú vôbec podelen˘ anisvet, veì kaÏd˘ z nich nemôÏe rozumieÈ ajâíne, aj Vietnamu, aj Uruguayu. Maìari majúdo televízneho vysielania ‰pecialistov, a ten,kto sa venuje Blízkemu v˘chodu, o tom viev‰etko, a navy‰e má e‰te aj tú schopnosÈ, Ïeto vie ºuìom podaÈ tak, aby to nebola odbor-ná predná‰ka, pretoÏe on si dobre uvedomí,Ïe to hovorí pre beÏn˘ch televíznych divákov,a tak im vysvetlí, Ïe podstatn˘ problém je vtomto a v tomto. Keì v‰ak sledujem sloven-sk˘ch spravodajcov alebo komentátorov, ne-raz sa musím ãudovaÈ, naão mi vôbec hovo-ria nieão povedzme o tom AzerbajdÏane, keìsami o Àom absolútne niã nevedia. Pritommusí platiÈ tá známa fráza: Keì chcete zapa-ºovaÈ, musíte sám horieÈ. A ak sa budeme voverejnoprávnej televízii dovolávaÈ vy‰‰ej sle-

dovanosti, tak – obávam sa – nedosiahnemeto, Ïe tam bude kvalitnej‰í program, ale pres-ného opaku: doãkáme sa toho, Ïe ·eherezá-du budú vysielaÈ nielen na Markíze, ale aj naSTV... A vo verejnoprávnom spravodajstve sadoÏijeme toho, Ïe sa bude stále viac bulvari-zovaÈ a aj v Àom bude prevládaÈ to, kto kdekoho za‰krtil ‰núrou od vysávaãa, a nie dô-leÏité a analyticky spracované správy o v‰et-kom podstatnom, ão sa v ten-ktor˘ deÀ na Slo-vensku i v zahraniãí odohrá. Koniec koncov,hodnotu a úroveÀ spravodajstva v STV bymali na patriãnej úrovni hodnotiÈ tí, ão sú nato urãení, teda televízna rada, a nie ‰irokémasy televíznych divákov, ktorí budú väã‰i-nou sledovaÈ len bulvár.

Keì sa vyskytne v Nórsku tragédia s obrov-sk˘mi dôsledkami, tak si zapnem rakúskutelevíziu a pozerám si tú – nie v‰ak preto,Ïe som malome‰tiak, ale preto, Ïe sa tamdozviem základné fakty a podstatné veci otom, kto ju spáchal a ão sa tam odohralo.

Inak, poviem vám, Ïe nebyÈ TA3, tak sa zSTV naozaj len málo dozviem nielen o Nórs-ku, ale aj okolo súãasnej finanãnej krízy, kto-rá sa veºmi dotkla aj nás na Slovensku, ale myby sme sa o nej – dá sa povedaÈ – niã nedoz-vedeli, lebo STV tam vysiela nejakého Dokto-ra z hôr a absolútne ignoruje to, ão sa dejeokolo nás. Keby ste pozerali len STV, moÏ-no ani neviete, Ïe existuje nejaká svetovákríza. Nastolili na obrazovke len tak˘ selan-kovit˘ Ïivot, a skutoãne, nebyÈ TA3, tak byãlovek vôbec nevedel, Ïe stúpa cena zlata, ale-bo ãi je s akciami dobre, alebo zle, lebo prenich vo verejnoprávnom médiu je namiestospoloãensko-ekonomického diania dôleÏitéto, aby sme vedeli, Ïe doktor z hôr sa rozi‰ielso svojou frajerkou.

Ak mám – v súvislosti s nórskou tragédi-ou – povedaÈ pravdu, neviem si ani pred-staviÈ, Ïe by som jedného dÀa musel doma,vo svojej rodine, rie‰iÈ podobn˘ problém,ako nedávno v hlavnom meste Nórska, vOslo, otec mladého muÏa Andersa Behrin-ga Breivika. Tento mladík poãas jednéholetného popoludnia zabil takmer 80 ºudí.Máte aspoÀ minimálnu predstavu, ako byste zareagovali, keby sa do podobnej afé-ry dostala va‰a jediná dcéra – dvadsiatniã-ka, na ktorej vám veºmi záleÏí? Viem,správne poviete, Ïe vám sa to asi nemôÏestaÈ, lebo va‰a dcéra je úplne in˘ typ...

Ona je naozaj asi in˘ typ, ale chápem pod-statu va‰ej otázky. Pre Andersovho otca to asinaozaj nie je jednoduché. Ale nieão sa v ichvzÈahu dialo uÏ aj predt˘m, lebo pokiaº somãítal, tak otec Breivik so synom uÏ desaÈro-ãia vôbec neudrÏiaval kontakty. No a teraz,keì otázku alebo situáciu obrátime, musímesa op˘taÈ, ãi to bolo dobré? Lebo moÏno kebybol otec s tak˘m synom, ako je Anders,udrÏiaval kontakty, napriek tomu, Ïe si asi cel-kom nerozumeli, tak by pravdepodobne ktragédii nedo‰lo. TakÏe, paradoxne, napriektomu, Ïe otec Breivik svojho syna absolútneodsudzuje a Ïe je vlastne na úplne inej stra-ne barikády ako on, tak moÏno aj on má natej stra‰nej udalosti nejak˘ svoj podiel viny,a to práve preto, Ïe svojho syna hodil cez pa-lubu. Povedal: Ja ti nerozumiem a tak si choì

svojou cestou! A syn si aj i‰iel svojou cestou,ktorá sa skonãila veºmi zle. Na‰e deti môÏubyÈ v‰elijaké, nemusíme s nimi vÏdy súhla-siÈ, nemusí sa nám páãiÈ to, ão robia, ale asinikdy by sme nemali preru‰iÈ s nimi kontakt– a aj keì to môÏe byÈ sizyfovská robota, ajtak by sme sa mali snaÏiÈ stále ich nejakoviesÈ. My, rodiãia, sme vÏdy v nev˘hode,lebo my viac potrebujeme na‰e deti, ako na‰edeti potrebujú nás, najmä v neskor‰om veku.PretoÏe v istom veku majú na‰e deti pocit, Ïesú uÏ dostatoãne múdre na to, aby si sami ria-dili svoj Ïivot, k˘m my im do toho len tak hlú-po „kecáme“. Ale my by sme mali byÈ natoº-ko múdri, aby sme sa vedeli cez ich prejavyvoãi nám preniesÈ bez nejakej uráÏky a braÈto ako normálny chod prírody: prosto, rokyokolo dvadsiatky sú také obdobie, keì asiv‰etky deti majú tento pocit rovnocennosti snami dospel˘mi, alebo dokonca nadradenos-ti, a my by sme sa napriek tomu nemali daÈodradiÈ od ná‰ho chápavého vzÈahu k nim amali by sme stále nejako s nimi udrÏiavaÈ kon-takt, aj keì uÏ len s 5-percentnou úspe‰nos-Èou, a mali by sme tro‰ku vpl˘vaÈ na ich Ïi-vot. TakÏe moÏno paradoxne Andersov otec,ktor˘ sa od toho, ão sa stalo, úplne di‰tancu-je a tvrdí, Ïe on syna nikdy k niãomu podob-nému neviedol, má väã‰í podiel viny, ako bysa nám momentálne zdalo.

Inak, dosÈ búrlivé nepokoje, ktoré zasiah-li v uplynul˘ch mesiacoch Lond˘n a e‰tepredt˘m aj ParíÏ, sa tieÏ t˘kali predov‰et-k˘m mlad˘ch ºudí, ktorí v t˘chto ‰tan-dardn˘ch a dlh˘ ãas solídne pôsobiacicheurópskych mestách pºundrovali obcho-dy, v˘klady a podpaºovali autá. Myslíte, Ïeto bol dôsledok sociálnych problémov anapätí najmä medzi prisÈahovalcami a do-morodcami v t˘chto veºkomestách, alebo ÏetieÏ, ako ste pred chvíºou hovorili, rodiãiavenovali málo pozornosti svojim dospieva-júcim deÈom? MôÏu vôbec rodiãia venovaÈdosÈ pozornosti a osoÏnej starostlivosti svo-jim potomkom najmä v tak˘ch sociálnenapät˘ch a zvlá‰tnych prostrediach, ako súpredmestia a iné chudobné mestské ãasti veurópskych metropolách?

Samozrejme, Ïe nemôÏu, tobôÏ keì tí ro-diãia ãasto b˘vajú niekedy na úplne inomkontinente, ako ich synovia alebo dcéry. Ale-bo aj v rámci Anglicka, ale niekde úplne inde.Ak 17- alebo 18-roãn˘ syn b˘va, ja neviem,v Liverpoole a zoberie pod pazuchu frajerkua ide s Àou do Lond˘na, tak otec na nehonemá asi veºk˘ vplyv. A to je práve veºk˘ pro-blém dne‰ka, Ïe tento nበsvet sa vyvíja na-ozaj nedobr˘m smerom, keìÏe súdrÏná rodi-na ako keby strácala na dôleÏitosti. Ona v‰aknestráca na dôleÏitosti, to len my Ïneme dô-sledky toho, Ïe rodina je ãasto nefunkãná,lebo z rôznych dôvodov nefunguje ako homo-génne spoloãenstvo. A potom sa dôsledkytejto nejednotnosti a rozvrátenosti prejavujútak, ako pred pár mesiacmi v Lond˘ne. Apotom je v hre e‰te ìal‰ia dôleÏitá vec: totiÏÏe moÏno v t˘ch mlad˘ch je logicky stra‰neveºa energie, ktorú nemajú kde vybúriÈ. Keìsa vrátime trochu do histórie, tak voºakedybola, povedzme, povinná vojenská sluÏba,ktorá bola napríklad v Anglicku veºmi tvrdá.Dospievajúceho chalana zobrali na nejakú

D I A L Ó G Y O A & E W

53

D I A L Ó G Y O A & E W

loì, alebo niekde do Indie, a tam musel po-chodovaÈ v poriadnej horúãave hore-dole,alebo na tej lodi ho tak preháÀali, Ïe sa pla-zil po palube, alebo liezol na laná niekdehore na sÈaÏeÀ, a vlastne tak˘mto spôsobomz neho tú nadbytoãnú energiu vybili. Zhodouokolností som práve minule takto rozm˘‰ºal,ãi by – aj keì uÏ nie kvôli nejakej obrane vlas-ti – nebolo aj tu u nás múdre obnoviÈ vojens-kú sluÏbu hoci len preto, aby si mala mladágenerácia kde vybiÈ svoju energiu a veãne ne-túÏila zaÏiÈ nejak˘ adrenalín, lebo ja len keìpoãujem v˘raz „adrenalínov˘ ‰port“, tak uÏmi je zle. Myslím si, Ïe keby pochodovalidenne 15 km so samopalom v plnej poºnej, takuÏ by veãer vôbec netúÏili po nejakom adre-nalíne, pretoÏe by ho mali akurát dosÈ. KeìÏev‰ak teraz toto títo na‰i mladí nemajú – ale-bo povedzme aj mladí v Anglicku –, tak keìsa v nich kopí nejaká energia, ktorá sa, bohu-Ïiaº, ãasto preklopí do nejakej zlej energie. Apotom ju potrebujú niekde vybiÈ, no tak sabuì pobijú, alebo niekoho dokopú, alebo idúpodpaºovaÈ autá alebo urobia nieão iné, abysi vybili tú energiu, ktorá ich zvnútra rozoÏie-ra ako hrdza.

U nás dosÈ ãasto hovoríme, a iste správne,ak˘ v˘znam má rodina. Medzi reãou ste toaj vy pred chvíºou spomenuli a vy si, pokiaºviem, veºmi zakladáte na hodnote svojej ro-diny, pretoÏe práve tá vám dáva – ako ajmnoh˘m in˘m z nás – v˘raznú oporu prevበÏivot. Ale keì to tak vezmeme, stará-me sa dostatoãne ako spoloãnosÈ o pozitív-ne fungovanie rodiny na Slovensku? A ne-mám na mysli len finanãne, hoci aj to, alevôbec o to, aby mala dobré podmienky aaby v spoloãnosti uspela?

Finanãnú otázku ste spomenuli len tak „bythe way“ – popri inom –, hoci tá je takmer vov‰etk˘ch na‰ich rodinách, samozrejme, dosÈdôleÏitá. Ja si totiÏ myslím, Ïe nejedna rodi-na u nás ãasto nemôÏe byÈ spolu toºko, koº-ko by potrebovala, práve z finanãn˘ch dôvo-dov. Jednoducho nemajú kedy byÈ spolu, ke-ìÏe sú stále v robote. A potom sa ÈaÏko vy-tvárajú hodnotné rodinné vzÈahy medzi ºuì-mi, ktorí sa ani veºmi nestretnú, a neraz sa lenpozdravia vo dverách, keìÏe jeden práve od-chádza a druh˘ práve prichádza. A keì sú ajspolu, tak sú v‰etci nervózni, lebo nemajú pe-niaze. Staãí, keì si predstavím, Ïe sa dvajamladí ºudia majú v ãistom povedzme 700eur jeden aj druh˘, ale teraz si z tejto zdanli-vo slu‰nej sumy majú zabezpeãiÈ b˘vanie a,ak majú dajme tomu e‰te nejaké deti, musiapre ne kupovaÈ tenisky a nohavice a koãíkya ão e‰te v‰etko, ão je drahé ako ãert, a po-tom uÏ len kvôli svojej finanãnej situácii samusia kaÏdú chvíºu hádaÈ. Ona si kúpi neja-kú voÀavku, ão jej manÏel hneì zaãne vyãí-taÈ, Ïe: Vidí‰, nemáme peniaze, a ty tu naku-puje‰ za 60 eur voÀavky, naão ti to je? A onamu promptne odpovie: Ty si minule minul 50na pive, keì si bol s kamarátmi, a to si mo-hol? A uÏ sú v sebe. Finanãná otázka, sompresvedãen˘, hrá v dne‰nom svete veºmi dô-leÏitú úlohu a aÏ na malé v˘nimky väã‰inounegatívnu. Ja si myslím, Ïe aj vysoká rozvo-dovosÈ je zo 60 %, a moÏno aj z viacer˘ch,zapríãinená t˘m, Ïe mladí nemajú peniaze akvôli nim sa kaÏdú chvíºu hádajú.

Podºa mÀa veºmi negatívne vpl˘va na ro-diny aj isté pseudopolitické rie‰enie niek-tor˘ch situácii, keì niektorí politici, lenaby sa blysli, niektoré svoje nápady de-klarujú ako skvelú vec pre famíliu, ale vpodstate mnoh˘m rodinám môÏu nimi veº-mi ublíÏiÈ. Poviem vám konkrétny príkladz praxe: nedávno vypukla dosÈ veºká deba-ta o tom, ãi majú byÈ v nedeºu obchody ajnaìalej otvorené, ako sú teraz. Mnohí satvária ako ãistokrvní kresÈania, keì tvrdia,Ïe nedeºn˘ predaj treba zru‰iÈ, pretoÏe ajpredavaãky majú právo na to, aby boli sosvojou rodinou a nie v obchode pri po-kladni. LenÏe táto záleÏitosÈ má aj druhústránku. Ak niekto veºmi v˘hodne vyuÏívaltieto otvorené obchody v sobotu aj v nede-ºu, tak to bolo väã‰inou preto, Ïe práve ro-dina mohla byÈ spolu, lebo mohli ísÈ doobchodného centra a tam nielen nakúpiÈv‰etko, na ão cez t˘ÏdeÀ, keì boli v za-mestnaní, nemali ãas, a mohli si tam navy-‰e e‰te aj sadnúÈ, zjesÈ obed alebo nejakézákusky a nemuseli sa uháÀaÈ povedzme vpiatok, aby e‰te stihli do ôsmej veãer nakú-piÈ. Pokrytci to navrhujú zru‰iÈ, aby pre-davaãky mohli byÈ s rodinami. Namiestotoho, aby hºadali spôsob, ako dosiahnuÈ,aby predavaãky najmenej 2x do mesiacamohli byÈ so svojou rodinou a ostatné ro-diny aby si mohli pritom pokojne nakúpiÈ.Namiesto toho chcú prijaÈ v‰eobecn˘ zákazpredávania v nedeºu. Bez ohºadu na to, Ïeto veºmi negatívne dopadne na veºké per-cento rodín, ktoré nedeºu vyuÏívajú na to,aby mohli byÈ v‰etci spolu. TakÏe veºmiformálne, umelé a silácke rie‰enie veºkejväã‰ine rodín absolútne nepomôÏe, na-opak, u‰kodí im to.

Ja by som sa hlavne op˘tal t˘ch predava-ãiek, ãi chcú toto obãasné voºno. Ja som e‰tenepoãul nejak˘ prieskum, ão vôbec chcú pre-davaãky, lebo, pochopiteºne, ony majú za tieodpracované nedele nejaké príplatky, ãiÏeviac zarobia ako normálne. Ak si ony myslia,Ïe by to voºno chceli, lebo Ïe ich tá nedeºnápráca nadmieru zaÈaÏuje a nechcú vtedy pra-covaÈ, tak by som bol náchyln˘ povedaÈ, Ïeteda nech je podºa ich Ïelania, lebo zase keìtá iná rodina chce byÈ spolu, tak nemusia ísÈdo obchodného centra, ale môÏu ísÈ inde, dokina, do prírody alebo v lete na kúpalisko. Akv‰ak nechcú byÈ spolu, tak nech nie sú a nechrad‰ej pracujú a pomáhajú druh˘m. Ale jasom e‰te nepoãul názor takej ãi onakej poli-tickej strany, ktor˘ by sa opieral o názor pre-davaãiek. Politici ich akoÏe ºutujú, ale niktosa ich neop˘ta: A vy ão chcete?

Bol aj nejak˘ prieskum, ale v Àom väã‰i-na predavaãiek chcela, aby nedeºn˘ predajzostal – presne ako ste to vy povedali – kvô-li vy‰‰ím v˘platám za nedeºnú prácu v ob-chodoch.

TakÏe to ich vlastne politici do toho tlaãia,aby to ony chceli...

MoÏno poslanci KDH nemajú teraz lep‰iutému, tak preto to vymysleli.

Tak to ãasto b˘va, Ïe vlastne niekto vymys-lí nieão a potom ºudí do toho tlaãí, takÏe viacto chcú politici, ako tí, o ktor˘ch hovoria, Ïeby to mali chcieÈ.

Samozrejme, nebolo by správne, keby po-litici splnili v‰etko, ão si mnohí obãaniaÏelajú. V záujme nejakého vy‰‰ieho dobré-ho cieºa musia niekedy robiÈ dokonca ajproti vôli obãanov. MoÏno v‰ak povedaÈ, Ïepolitici sa dosÈ starajú o to, ão ºudia potre-bujú?

Neviem, to sa asi nedá povedaÈ takto jed-n˘m ‰mahom, Ïe v‰etci politici sú takí aleboonakí. V kaÏdom prípade sú rôzni. Keby somto mal globálne povedaÈ, tak skôr si myslím,Ïe väã‰ine aÏ tak veºmi nezáleÏí na t˘ch ºu-ìoch, ktor˘ch by mali zastupovaÈ, ale asi tonaozaj neplatí o v‰etk˘ch. A pri niektor˘ch máãlovek dokonca dobr˘ pocit, Ïe im veºmi zá-leÏí na tom, aby tí, ktorí ich zvolili, boli s nimispokojní. Ba vÏdy sa nedá ani to povedaÈ, ktoje z akého krídla politického spektra. Ja na-príklad teraz mám celkom dobr˘ pocit z no-vého primátora Bratislavy Milana Ftáãnika,hoci ja mám bliωie k pravici, a on je ºaviãiar.Zdá sa mi, Ïe zatiaº sa snaÏí urobiÈ v‰etko preto, aby Bratislava lep‰ie fungovala. Ja lenpevne dúfam, Ïe to vydrÏí a o pár rokov ne-vysvitne, Ïe aj uÀho pod povrchom e‰te niek-de vo vnútri prebiehali iné procesy, uÏ meneju‰ºachtilé. To vÏdy, samozrejme, hrozí, ale za-tiaº mám z neho dobr˘ dojem a len mi zostá-va dúfaÈ, Ïe to nie je len pozlátka.

V uplynul˘ch 20 rokoch sme preÏili naozaj‰irokú ‰kálu politikov. Medzi najprovoka-tívnej‰ích zaruãene patril niekdaj‰í posla-nec HZDS Ján Cuper. E‰te sa naÀho pamä-táte?

Ja som sa s ním aj tro‰ku poznal, on bol veº-mi svojrázna postaviãka slovenského parla-mentu, a ja som mal moÏnosÈ sa s ním stret-núÈ dokonca v súkromí. Mal dosÈ zvlá‰tny pre-jav, ão dodávalo jeho vystúpeniam takúzvlá‰tnosÈ, chvíºami aÏ trochu smie‰nu, alemusím povedaÈ, Ïe to nebol nevzdelan˘ ãlo-vek; naopak, dobre sa vyznal najmä v histó-rii. Keby v‰etci poslanci boli takí, ako on, takasi by to nebolo vhodné, ale zase na druhejstrane je dobre, keì v parlamente je tro‰ku ajnejaké ºudské vzpruÏenie, ão teraz zabezpe-ãuje povedzme Igor Matoviã. To je tam terazpostava, ktorá sem-tam rozãerí mútne parla-mentné vody, takÏe asi je dobre, keì sú v Ná-rodnej rade takéto – neviem, ãi ich mám na-zvaÈ ‰Èukami, alebo skôr piraÀami – dravéryby, ktoré sú ºahko zapamätateºné a robia tamtro‰ku rozruch. Ale asi by nebolo dobre, kebyich bolo príli‰ veºa. Dobre bolo napríklad ajto, Ïe tam bol svojho ãasu Ján ªupták, ale tra-gédia bola, keì sa stal podpredsedom parla-mentu. Lebo pri humore treba poznaÈ mierua keì sa to uÏ preháÀa, tak to nie je ono. Aleja viac ako „figúrok“ obávam tej bezv˘razneja bezmennej masy poslancov, ktorí bez jed-ného názoru a bez jedinej my‰lienky roky ve-getujú, pretoÏe hlasujú tak, ako im povie stra-nícka centrála. Nie je to veºmi povzbudzujú-ci stav, keì v Národnej rade, podºa nejak˘chprieskumov, zo 150-ich poslancov ºudia po-znajú tu‰ím dvadsiatich, a o 130-ich ani ne-vieme, Ïe sú tam. T˘ch 130 sa tam vlastne lentak vezie: oni zdvihnú ruku, keì majú, ne-zdvihnú, keì nemajú – a plat berú, ale naãoa za ão? Keì uÏ má byÈ demokracia, tak – akohovoril „tatíãek Masaryk“ – „demokracie,toÈ diskuse“. V tom sa politick˘ Ïivot posú-

54

Hneì po tom, ako nebola vyslovená dôve-ra vláde Ivety Radiãovej a bolo jasné, Ïe naj-bliωie parlamentné voºby sa uskutoãnia 10.marca 2012, zaãala sa ìal‰ia volebná kampaÀ.Zlé jazyky v‰ak tvrdia, Ïe volebná kampaÀ sazaãína hneì druh˘ deÀ po voºbách, prípadnepo rozdelení koaliãn˘ch a opoziãn˘ch po-stov – a povolebn˘ v˘voj dal tomuto postre-hu v mnohom za pravdu. PretoÏe vládnutie‰tyroch neºavicov˘ch strán príli‰ ãasto – v roz-pore s oãakávaniami ich priaznivcov – vyze-ralo skôr ako súboj protivníkov.

Súãasnej politickej scéne sa doteraz veno-vali dva prieskumy verejnej mienky, najprvagentúra Polis Slovakia, neskôr aj agentúraMVK (boli vlastne tri, ale keìÏe Focus robilprieskum e‰te pred pádom vlády, mohli ho za-

hodiÈ rovno do ko‰a).Podºa Polisu Slovakia by nadpoloviãnú

väã‰inu získal Smer-SD, s 83 mandátmi bymohol pokojne vládnuÈ aj sám, v parlamen-te by bolo päÈ strán, najdôveryhodnej‰ím po-litikom bol Robert Fico pred Ivetou Radião-vou, za najnedôveryhodnej‰ieho povaÏovalirespondenti telefonického prieskumu Miku-lá‰a Dzurindu pred Richardom Sulíkom. Prie-skum sa konal 15. a 16. októbra, teda iba‰tyri dni po páde Radiãovej vlády, ão moÏnosãasti vysvetºuje tie mizerné v˘sledky tzv.pravice.

Niekoºko dní (20. – 26. októbra) po tomtoprvom telefonickom prieskume urobila po-dobn˘ prieskum aj agentúra MVK a zdá sa,Ïe hlavy pravicového elektorátu sãasti vy-chladli. Podºa tohto prieskumu by totiÏ ‰tyripravicové strany mali aj naìalej väã‰inu v NRSR a bude urãite zaujímavé pozorovaÈ, ako sas touto kon‰teláciou vyrovnajú pravicoví líd-ri, ak by im ju vo volebn˘ch urnách namie-‰ali slovenskí voliãi.

Rozãarovanie pravicového elektorátu zpádu vlády po roku a pol vládnutia naznaãi-li aj ìal‰ie v˘sledky prieskumu MVK, ktoréodpovedali na otázku o koaliãn˘ch tenden-ciách voliãov jednotliv˘ch strán. PribliÏnetretina voliãov Smeru-SD preferuje vládujednej strany. Najbliωie k strane Smer majúvoliãi SNS, spomedzi neºavicov˘ch stránmajú ku koalícii so Smerom-SD najbliωie vo-liãi KDH. âísla sú zaujímavé – 30,5 % voli-ãov KDH by koalíciu Smer a KDH privíta-lo, 30,2 % ju preferuje a 23,4 % ju reálne oãa-káva.

Na opaãnom konci neºavice sú postoje SaS,medzi ktorej voliãmi dominujú sympatizan-ti stredo-prav˘ch koalícií. Koalíciu SDKÚ,SaS a KDH preferuje 40,6 % liberálnych vo-liãov, so ‰tvorkoalíciou SDKÚ, SaS, KDH aMost-Híd sympatizuje 27 percent voliãovtejto strany.

Do 10. marca sa môÏe udiaÈ e‰te mnoho

Budú trajamu‰ketieri ‰tyria?

va, Ïe sa proste vyslovujú rôzne názory av rámci diskusie sa hºadá to najlep‰ie rie-‰enie. Aby to v‰ak bolo úãinné, tak sa natej diskusii musia zúãastÀovaÈ múdri, vzde-laní ºudia s nejak˘mi skúsenosÈami. Pokiaºsa v‰ak budú zúãastÀovaÈ na debate hlupá-ci, tak aj v˘sledok takej debaty bude lennejaká hlúposÈ.

A myslíte si, Ïe silné poslanecké kluby,ako je v prvom rade Smer, ale potom vdruhom rade aj SDKÚ, tvoria takétoma‰inérie? Sú to, podºa vás, ma‰inérie?

Tak nie podºa mÀa, ale podºa hlasova-nia. Nestáva sa veºmi ãasto, ak sa vôbecniekedy stalo, Ïe by niektor˘ z poslancovSmeru bol zahlasoval inak, neÏ rozhodlastranícka centrála. SDKÚ je v podstate natom podobne. Premiérka Radiãová sícezaãas bojovala proti partokracii, ale pod-ºa mÀa uÏ nevládze. Smutn˘ príbeh s da-Àov˘m riaditeºstvom v Ko‰iciach bol asiposledn˘m klincom do rakvy. Straníckama‰inéria sa jednoducho valí ako kombajna ak tam jednotlivec, akokoºvek morálny,chce nejako zmeniÈ zabehnut˘ systém, takje to naãisto straten˘ boj. Nakoniec saukázalo, Ïe ten mechanizmus prevalco-val aj ju. Ja – byÈ na jej mieste – by sombuì odvolal Ivana Miklo‰a, alebo by somsám odstúpil, lebo naozaj jej veºmi hrozí,Ïe toto volebné obdobie skonãí ako komic-ká figúrka. Lebo, viete, tak ako sa hokejhrá na góly, tak sa v politike sa hrá o silu,o vplyv, o moc. A moc je nedeliteºná. Túbuì máte alebo nemáte. A premiérka túmoc maÈ musí. Iná vec je tá, Ïe naão sa vô-bec do toho DaÀového riaditeºstva monto-vala. Ale keì uÏ sa raz do neho montova-la, nemala ustúpiÈ za nijakú cenu. Mimo-chodom, to je problém aj pána Figeºa, kto-r˘ tieÏ, hoci ho nikto nenútil, vyhlásil, Ïedaruje byt. Keì to uÏ raz povedal, tak homusí darovaÈ. Naão to povedal, Ïe ho da-ruje, keì ho teraz nechce darovaÈ? Dostalho v zmysle zákona, aj keì to moÏno ne-bolo etické, ale mnohí takto dostali byt,ãiÏe sa mu ho nedalo zobraÈ, lebo to bolov zmysle vtedaj‰ích zákonov, hoci zl˘ch.Ale keì uÏ raz povedal, Ïe ho vráti, tak tomá urobiÈ. Ak je chlap.

E‰te sa vráÈme k SDKÚ. Kto je dnesvlastne najvplyvnej‰í v tejto silnej pra-vicovej strane?

Ja si myslím, Ïe tam vládne tandemDzurinda – Miklo‰. Miklo‰ nikdy ne‰iel popredsedníckej funkcii, aj to niekoºkokrátvyhlasoval, takÏe Dzurinda sa nemusí cí-tiÈ od neho nijako ohrozen˘. Jemu staãí, akje t˘m krkom, ktor˘ tou hlavou k˘va. AleDzurindovu hlavu vÏdy necháva na svo-jom mieste, takÏe, myslím, Ïe dominant-n˘ je tento tandem a premiérku vyuÏíva-jú najmä ako baranidlo hlavne na svojichvoliãov. Spoliehajú sa, Ïe Àou preraziadubovú bránu volieb a potom uÏ, keì budebrána rozrazená, ju rozrúbu na polienka apodkúria si Àou pod Ïivánskou.

S Oliverom Andrásym uvaÏoval Ernest Weidler

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Strana Polis Polis MVK MVK Percentá Mandáty Percentá Mandáty

Smer-SD 45,5 83 37,5 72

SDKÚ-DS 14,3 26 11,6 22

KDH 8,8 16 9,5 19

SaS 8,3 15 10,9 21

Most-Híd 5,3 10 8,2 16

SMK 4,0 3,2

SNS 3,9 3,8

HZDS-ªS 2,4 3,6

Národ a spravodlivosÈ 1,8 1,0

Obyãajní ºudia 3,9

Strana zelen˘ch 3,0

KSS 1,9

55

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

udalostí, ktoré potvrdia alebo vyvrátia spomí-nané trendy, zdá sa v‰ak, Ïe niektoré postre-hy sa postupne stávajú axiómami.

I. Je nepochybné, Ïe víÈazom volieb sa sta-ne Ficov Smer.

II. âi bude aj vládnuÈ, bude závisieÈ odtoho, ãi bude maÈ na vládnutie aspoÀ jedné-ho koaliãného partnera, moÏno aÏ dvoch.

III. Najnepravdepodobnej‰ie sú vlády, kdeby boli súãasne – 1. SaS a Smer-SD, 2. SNSa Most/SMK...

IV. Volebné v˘sledky Smeru a pravicemôÏu byÈ veºmi, veºmi vyrovnané a celá pra-vica (t. j. aj so Sulíkovou SaS) môÏe maÈ do-konca aj viac mandátov – ão v‰ak nemusí vô-bec niã znamenaÈ.

Ad I. Smer-SD si vo voºbách v roku 2010zopakoval pozíciu Meãiarovho HZDS z vo-lieb v rokoch 1998 a 2002, keì bol Meãiar ab-solútnym víÈazom volieb, ale minimálny koa-liãn˘ potenciál spôsobil, Ïe zostal v opozícii.·tyri roky vládnutia diskvalifikovali Smernatoºko, Ïe e‰te pred voºbami v roku 2010 sa‰tyri strany (KDH so ‰krípajúcimi zubami aako posledné) rozhodli s Ficom nekoalovaÈ apo voºbách tento sºub voliãom aj dodrÏali.Rok a pol vládnutia Ivety Radiãovej tentozákladn˘ model priepasti medzi pravicou sSmerom dokázali prinajmenej nabúraÈ.

Ad II. Koaliãn˘ potenciál Smeru sa poãasvlády Ivety Radiãovej zv˘‰il paradoxne pre-to, lebo sa oslabili väzby pravicov˘ch strán –najmä medzi trojicou matadorov SDKÚ-DS,KDH a Mostu na jednej strane a novicom SaS.Dlhodobé trenice vyvrcholili v otázke podpo-ry eurovalu, ktor˘ sa stal pre sulíkovcov ne-prekonateºn˘m Rubikonom. A tak sa stalo, Ïeponuka Smeru z roku 2006, s ktorou koketo-vali v KDH, sa v roku 2012 môÏe staÈ preKDH v˘chodiskom zo zväzku s liberálmi zSaS.

Prieskumy naznaãujú, Ïe Smeru by malciferne staãiÈ aj jeden koaliãn˘ partner – rea-lita v‰ak bude zrejme iná. Dvoch partnerovv‰ak nebude maÈ preto, Ïeby mu jeden nesta-ãil, ale najmä preto, lebo jeden pravicov˘subjekt (KDH, SMK, SDKÚ-DS) by sa zrej-me obával nielen priveºmi submisívnej pozí-cie v takejto koalícii, ale aj toho, Ïe by taká-to koalícia – navy‰e v ÈaÏk˘ch krízov˘ch ãa-soch – mohla znamenaÈ aj jeho politick˘ zá-nik. Z toho dôvodu budú zrejme kresÈanskí de-mokrati hºadaÈ e‰te jedného spojenca nielenproti priveºmi silnému Ficovi, ale aj pre zdô-vodnenie prich˘lenia sa k Smeru – nejdemedo koalície sami, ale aj s Bugárom ãi Dzurin-dom.

Ad III. Najnepravdepodobnej‰ie sú vlády,kde by boli súãasne – 1. SaS a Smer-SD, 2.SNS a Most/SMK... Tieto dve alternatívy sanúkajú ako najlogickej‰ie – pretoÏe v tak˘chtokoaliãn˘ch zoskupeniach by spomínané stra-ny popreli celú svoju doteraj‰iu históriu apodstatu. A nejaké pevné body by predsa lenmali byÈ aj v slovenskej politike.

Tendovanie kresÈansk˘ch demokratov kSmeru som uÏ spomínal, rovnako aj ich oba-vy z toho, Ïe by v tom zachraÀovaní Sloven-ska zostali so Smerom sami a urãite by pri-vítali do koaliãného zoskupenia e‰te jednéhoneºavicového partnera (na posilnenie pozíciíaj pre „men‰í podiel viny“ na tomto kroku).

Hneì na tomto mieste treba poznamenaÈ, Ïeje veºmi nepravdepodobné, Ïe by povolebnúkoalíciu zostavili spolu Robert Fico, Ján Fi-geº a MikulበDzurinda. Za prvé urãite by Àounebol nad‰en˘ ani Robert Fico, lebo maÈ vovláde napríklad Miklo‰a s Lip‰icom a Po-ãiatka s KaliÀákom sa jednoducho nedá. Ta-káto koalícia by nemohla byÈ stabilnej‰ou,ako bola teraj‰ia neºavicová ‰tvorkoalícia – anedokázala by ju zlepiÈ ani tzv. proeurópskaagenda. âo by sa ukázalo uÏ pri otázke har-monizácie daní, aby sme zostali len pri tejtoagende.

Ak by sme na stôl poloÏili hoci len rovnúdaÀ, zmeny v súdnictve, zotrvanie ·tefana Ha-rabina v ãele justície, v˘stavbu diaºnic za po-loviãné VáÏneho ceny, transformáciu nemoc-níc, musí byÈ mnoh˘m racionálnym pozoro-vateºom slovenskej politiky jasné, Ïe ani tzv.veºká koalícia nie je v‰eliekom a zárukou toº-ko vz˘vanej stability. Tou môÏe byÈ moÏnovláda jednej strany – tá by síce mohla byÈ sta-bilná, ãi v‰ak bude aj schopná rie‰iÈ problé-my rokov 2012 – 2016, si dovoºujem uÏ te-raz pochybovaÈ.

A vzhºadom na to, ako priam dominov˘mefektom v súvislosti s dlhovou krízou pada-jú jednotlivé európske vlády a premiéri, zdása Radiãovej krok spojiÈ hlasovanie o eurova-le s vyslovením dôvery vláde ako nie veºmipredvídav˘. T˘m skôr, ak uÏ ani samotn˘ eu-roval nie je v krajinách eurozóny takou jed-noznaãne prijímanou Ïivou vodou, ako sae‰te 10. októbra zdalo.

Ad IV. Októbrov˘ prieskum agentúry MVKzrejme zaskoãil mnoh˘ch – podºa neho by to-tiÏ súãasná koaliãná ‰tvorka mala k dispozí-cii 78 mandátov a mohla by naìalej „pohodl-ne“ vládnuÈ. Samozrejme, jeden prieskume‰te niã neznamená – snáì s v˘nimkou kla-sického postrehu, Ïe niã nie je nemoÏné, anizopakovanie v˘sledkov volieb z roku 2010.Podºa tohto prieskumu by mal Smer 72 hla-sov a trojica SDKÚ-DS, KDH a Most – Híd

by disponovala 57 hlasmi. So Sulíkom spo-mínan˘mi 78 poslancami. Traja mu‰ketieri siteda budú môcÈ vybraÈ, ãi budú ‰tyria, alebojeden z nich, prípadne dvaja, prejdú na dru-hú stranu k Richelieuovi. Nebude to rozhodo-vanie jednoduché – lebo síce stále pôsobíakási dzurindovská mantra, Ïe sulíkovci po-valili vládu, druhou stranou tejto mince jev‰ak to, Ïe spojenie hlasovaní bolo produk-tom SDKÚ-DS, a Ïe v˘voj po tomto hlasova-ní opakovane ukazuje, Ïe nastaviÈ problém eu-rovalu do polohy existenciálnej pre pravico-vú vládu, bolo málo prezieravé. Takisto mô-Ïeme dodaÈ, Ïe znechutenie pravicového vo-liãa e‰te nepre‰lo do úplnej rezignácie, ale sú-ãasná skepsa sa môÏe tak prejaviÈ, ak pravi-coví lídri opäÈ prefackajú svojho voliãa a spo-ja sa so Smerom.

DôleÏité samozrejme bude aj to, ãi sulíkov-ci umoÏnia ostatn˘m trom koaliãn˘m partne-rom, aby s nimi v povolebn˘ch plánoch aspoÀtrochu uvaÏovali. Zrejme by bolo naãim v Li-berálnom dome odsunúÈ do úzadia reminis-cencie na zradu slovenského obãana v záuj-me tzv. gréckeho povaºaãa a francúzskehobankára, a sústrediÈ v‰etok intelekt a odbor-nosÈ na rie‰enie konkrétnych problémov, akédnes pokraãujúca dlhová kríza priná‰a – smoÏno nie aÏ takou vzdialenou vidinou dvoj-r˘chlostnej eurozóny, a ãi sa máme oriento-vaÈ a robiÈ v‰etko pre to, aby sme boli súãas-Èou tvrdého jadra spolu s Nemeckom, Holand-skom a Dánskom, alebo aspoÀ v jeho najbliÏ-‰om okolí napríklad spolu s âechmi.

Zdá sa, Ïe aj naìalej budeme ÏiÈ v zaujíma-v˘ch ãasoch.

Róbert Kotian

56

âlovek sa stáva medzi Ïivoãíchmi vyspeloua v˘razne odli‰nou bytosÈou t˘m, Ïe v‰etko, ãovykoná, posúdi cez sitko etick˘ch kritérií, aleaj svojím zmyslom pre kultúrne hodnoty asvojou kultivovanosÈou. ªudia uÏ storoãia za-raìujú medzi kultúrne národy napríklad Fran-cúzov, ão, samozrejme, neznamená, Ïe kaÏd˘Francúz je náruÏiv˘m ãitateºom nároãnej be-letrie a konzumentom ìal‰ích a rôznych ume-leck˘ch záÏitkov, ale skôr to, Ïe vo Francúzs-ku je dosÈ obãanov, ktorí sa s radosÈou zahlbu-jú do toho ãi onoho produktu umeleckej krea-tivity, od hudby cez v˘tvarné diela, romány,poéziu a divadelné inscenácie aÏ po filmy afotografie. Bolo by hlúpym sebapodceÀova-ním, keby sme sa tvárili, Ïe Slováci úplne ig-norujú diela vytvorené s estetick˘mi ambícia-mi. Ale ich záujem o artefakty je stále e‰te ne-dostatoãn˘ a trvalo vyvoláva obavy z obme-dzenosti slovenskej du‰e. Málokde to cítiÈ takevidentne, ako vo veºmi ohraniãenej v‰eo-becnej vyspelosti slovensk˘ch politikov. Zá-ujem o zveºaìovanie kultúrnych hodnôt v prie-store Slovenska je príli‰ nízky, aby sme s nímmohli byÈ spokojní. Príkladom je poprednákultúrno-spoloãenská ustanovizeÀ Matica slo-venská, ktorá viackrát od 19. storoãia po-skytla v˘znamné sluÏby slovenskej literatúrea slovenskej vzdelanosti, ale po Novembri1989 nezaslúÏene väã‰iu pozornosÈ venova-la politick˘m aktivitám niektor˘ch záujemcovo moc v ‰táte.

A keì vezmeme do úvahy toto obdobiemodern˘ch slovensk˘ch dejín od zlikvidova-nia komunistickej moci, v˘razne predelené ro-kom 1993, kedy vznikla samostatná Slovens-ká republika so svojou autonómnou, od Pra-hy absolútne nezávislou vládou, a teda aj sbezv˘hradne slovensk˘mi ministrami kultú-ry, musíme byÈ trpko sklamaní. Ani jedentento vysok˘ úradník – ktor˘ bol platen˘ zato, Ïe mal hºadaÈ a zabezpeãovaÈ také kultúr-ne iniciatívy a príleÏitosti, aby sa slovenskápospolitosÈ vãlenila do európskeho spoloãen-stva prinajmen‰om tak, ako svojím futbaloma hokejom, ba aj ekonomikou – nevykonal niãtaké, ão by stálo za nad‰tandardnú pozor-nosÈ. MoÏno to zhodnotiÈ aj tak, Ïe práve mi-nistri kultúry patrili (aÏ na veºmi krátkodobév˘nimky) medzi najnepodstatnej‰ích a najzas-trãenej‰ích ãlenov vlády, hoci t˘mito ministra-mi viackrát boli aj pomerne známe osobnos-ti z prostredia umeleckého a kriticko-analy-tického. Z ich vzÈahu k rozvoju aktivít v ichrezorte sa súdny obãan mohol a musel do-mnievaÈ, Ïe ak nieão povaÏujú za ãinnosÈ,ktorá nepotrebuje veºkú pozornosÈ politickejelity, je to práve kultúra.

Ak slovenské divadlo (najmä herci a reÏi-séri, ale aj scénickí v˘tvarníci) bolo v 2. po-lovici minulého storoãia akou-takou p˘chouslovenskej kultúry, ministri neurobili v pod-state niã pre to, aby zabránili ãoraz hlb‰iemuúpadku tejto dôleÏitej súãasti umeleckej tvo-rivosti, ktorá bola zdrojom aj inscenaãn˘chkvalít slovensk˘ch televíznych pondelkov,

re‰pektovan˘ch – a to je ão povedaÈ – i ães-kou verejnosÈou.

Slovenskí v˘tvarníci – a z nich zvlá‰È vy-zdvihnime fotografov – sa postupne vzcho-pili vlastn˘mi silami, a to aj mimo slovenské-ho územia, ão si ako sólisti mohli dovoliÈ, za-tiaº ão úradné miesta, ako uÏ písal aj ‰éfredak-tor PK Franti‰ek Nagy, absolútne ignorujú to,ão majú ony zorganizovaÈ: ponuku a prezen-táciu tejto tvorby v ‰ir‰ej verejnosti, v zahra-niãí známou a úspe‰nou formou „umelec-k˘ch hál“ alebo „domov umenia“.

Îalostn˘ je obraz niekdaj‰ej hrdosti sloven-skej kultúry, literárnej tvorby, ktorá dokoncaaj v spoloãensky zanedbanom 19. storoãídrÏala tvorivosÈ slovensk˘ch intelektuálovnad vodou. Nebola veºmi moderná, ale – cez·túrovcov a popri nich ãi s nimi aj cez JánaHollého a Antona Bernoláka – bola relatívnestabilnou hodnotou a vytvorila napríklad pod-mienky na kodifikáciu slovenského spisovné-ho jazyka. Samozrejme, nik neãaká od minis-terstva niekdaj‰iu úradnú – propagandistickúa ideologickú, teda najmä cenzorskú – starost-livosÈ o to, ão spisovatelia pí‰u a ão chcú pu-blikovaÈ. Ale pri tro‰ke ochoty sa mohlo mi-nisterstvo pokúsiÈ o to, aby spisovatelia ne-patrili k Ïobrákom, ktorí z honorárov nema-jú ako uÏiviÈ svoju rodinu. A okrem tejto fi-nanãnej starostlivosti bolo moÏné a potrebnéiniciovaÈ a podnietiÈ organizovanie in‰piratív-nych seminárov, ktoré by prispeli k väã‰iemuzáujmu o postavenie literatúry v súãasnommodernom veku a o jej problémy v obkºúãe-ní páãiv˘ch, efektn˘ch a efektívnych elektro-nick˘ch prístrojov, ako sú poãítaãe, interne-ty, mp3 prehrávaãe a nespoãetn˘ rad ìal‰ích.

Udivuje najmä to, kam sa podeli za komu-nizmu veºmi príãinliví a podnikaví funkcio-nári vtedaj‰ieho zväzu spisovateºov, ktorí boli– a ãasto v dobrom slova zmysle – na oãiach‰irokej verejnosti, takÏe boli ãast˘mi úãastník-mi rôznych besied obãanov v‰etk˘ch generá-cií so známymi autormi, k˘m v súãasnosti saakosi úplne vytratili z pozornosti slovenskejpospolitosti. A rovnako zaráÏa, Ïe teraz vpodstate nemáme také spoloãensky príÈaÏli-vé a pestro robené ãasopisy, ako aspoÀ z ãasuna ãas boli pradávne Slovenské Pohºady sich niekoºkodesaÈroãnou tradíciou (ich prváverzia vznikla v roku 1846! a druhá, tá viaczakorenená vo fungovaní slovenskej verejnos-ti, vychádzala od roku 1881); no najmä ko-munistami reÏírovan˘ a neraz aj cenzurova-n˘ Kultúrny Ïivot, ktorému sa napriek tomupodarilo zohraÈ pozoruhodnú úlohu obzvlá‰Èv roku 1968 a ist˘ ãas aj po Àom. Treba po-dotknúÈ, Ïe to bol t˘Ïdenník, ktor˘ zveºaìo-val nielen slovenskú literárnu sféru, ale bolveºakrát aj in‰pirátorom pre zaujímavú Ïurna-listiku. Dnes síce vychádza Literárny t˘Ïden-ník (ako dvojt˘Ïdenník!, lebo na kaÏd˘ t˘Ï-deÀ asi nemá dosÈ ãitateºov a zrejme ani finan-cií na vydávanie), ale ten sa v súlade so spo-loãenskou atmosférou na konci 20. storoãiastal oveºa viac straníckym, neÏ kultúrne orien-tovan˘m ãasopisom. Aj to by sa mohlo tole-

Kultúrny útlmG L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

57

rovaÈ, keby táto partajná zaujatosÈ nebola aÏprekvapujúco úzkoprsá a keby razantne ne-vyluãovala intelektuálov, ktor˘m tematickyúzkoprofilová jednoznaãnosÈ adresovaná ne-veºkej skupine inteligencie bola absolútnenesympatická. Pritom títo bezpartajní vzde-lanci sa zasa vonkoncom nezmohli na vydá-vanie nejakého ‰ir‰ie koncipovaného inteli-gentného kultúrneho ãasopisu.

Slovenská váÏna hudba bola síce vÏdy vúzadí, ale zasa aj za komunizmu bol priestorpre tvorivé a‰pirácie Eugena SuchoÀa, JánaCikkera, Ilju Zeljenku a ìal‰ích umelcov, kto-rí na‰li dosÈ ‰irok˘ kruh priaznivcov na mno-h˘ch miestach Európy. Dnes je, ako sa zdá,‰tátu úplne ºahostajné, Ïe váÏna hudba naSlovensku takmer vôbec nejestvuje. Neboloby treba vyspelej‰ích obãanov ako-tak pod-pichnúÈ, aby sa zaujímali o to, z ãoho vypl˘-va totálna hudobná chudoba a ignorancia vmeste, ktoré v minul˘ch storoãiach bolo priaz-niv˘m prostredím pre geniálnych skladateºov18. a 19. storoãia – napríklad pre JosephaHaydna alebo Johanna Nepomuka Humme-la?

Zv˘‰enú chuÈ do rôznych aktivít – skôrmimo umeleckej ãinorodosti a viac do re‰tau-rovania a rekon‰trukcie starobyl˘ch pamiatok,ak˘mi sú aj desiatky zámkov a hradov, kto-r˘ch má Slovensko prekvapujúco veºa – pre-javil súãasn˘ minister Daniel Krajcer (teda nieb˘val˘ herec alebo literárny kritik ako niek-torí jeho predchodcovia, ale Ïurnalista). Tensa v‰ak sotva rozbehol, uÏ bude musieÈ svo-je a‰pirácie aj uzavrieÈ, pretoÏe SR je taká bo-hatá a svojimi aktivitami priam rozbujnená,Ïe si môÏe dovoliÈ po voºbách v júni 2010 ojeden a tri‰tvrte roka uskutoãniÈ bez ak˘-chkoºvek váÏnej‰ích dôvodov voºby predãas-né. Tí, ktorí sa najviac priãinili o tento poriad-ne drah˘ a nerozumn˘ kúsok, by si zaslúÏili,aby ich prem˘‰ºajúci obãania v predãasn˘chvoºbách potrestali odsunutím z poprednéhomiesta slovenskej politiky. LenÏe obãania –na‰Èastie pre populistick˘ch chytrákov – hod-notia svoju elitu podºa svojráznych kritérií,ktoré Slovensku len zriedkakedy osoÏia. Voº-by budú teda znamenaÈ nielen zbytoãne vy-hodené milióny eur, ale aj v˘razne oslabia‰tátnu správu a ãiastoãne i samosprávu, kto-rú víÈazi volieb budú zasa hore-dolu prehadzo-vaÈ a znemoÏnia viacer˘m ambicióznym akoncepãn˘m ministrom, aby zrealizovali svo-je uznania hodné plány. Lebo Radiãovej vlá-da mala viacero tak˘ch ãlenov. A premiérkasamotná priniesla do rozbiehajúcej sa slo-venskej politiky niektoré dôleÏité a dosiaºobchádzané prvky, najmä pokiaº ide o eticképodhubie slovenského verejného Ïivota. Apodºa biznismenov sa zhor‰í aj podnikateºs-ké prostredie (Sme 7. 11.).

Aby sme Krajcera ocenili ão najkomplex-nej‰ie, pridajme niektoré najaktuálnej‰ie in-formácie, ktoré sú povzbudzujúce. Minister-stvu sa podarilo pre potreby rezortu obhájiÈsumu o päÈ miliónov eur vy‰‰iu, ako malo vtomto roku (ak ju schváli NR SR). Programobnovy a záchrany slovensk˘ch hradov vy-voláva viacnásobné pote‰enie. Nie je len po-zitívnou kultúrnou a historickou iniciatívou,keìÏe prispeje k obnove viac ako 20 hradov,ale aj podnetom sociálnym, keìÏe má daÈ

prácu 500 nezamestnan˘m. Novinkou má byÈaj podprogram zameran˘ na podporu mlad˘chumelcov do 35 rokov. A nevynechajme anifakt, Ïe rezort spustí nov˘ program Cyril aMetod. Z milióna eur by sa mali financovaÈaktivity, ktoré súvisia s 1150. v˘roãím prícho-du vierozvestcov na Slovensko.

Neviem, koºkí slovenskí ministri kultúrysa za 20 rokov svojho pôsobenia vo funkciipoobzerali okolo seba po európskom zahra-niãí a po tom, ãím sa Ïivia ich kolegovia v re-zorte kultúry v Helsinkách, v Zürichu, voVar‰ave alebo v ParíÏi. Krajcera síce hodno-tíme kladne, ale aj tak si myslíme, Ïe sa malpozitívnej‰ie prejaviÈ prinajmen‰om v po-slednej afére súvisiacej s okruhom literátov– v afére okolo niekdaj‰ieho dosÈ vych˘rené-ho Domu spisovateºov v Budmericiach (fun-goval 56 rokov), ktor˘ sídlil vo veºmi sym-patickom neoromantickom ka‰tieli v Bud-mericiach a bol obklopen˘ peknou a atmos-férotvornou záhradou. KeìÏe pripomínal ko-munistické obdobie s jeho ‰t˘lom a „pansk˘-mi“ spôsobmi niektor˘ch ºudí s v˘sadami –a spisovatelia a ich funkcionári medzi nichvtedy patrili –, iste bolo potrebné niektorédlhoroãné zvyklosti a pravidlá zmeniÈ. Ale nie„slovensk˘m spôsobom“ – Ïe totiÏ úradníciBudmerick˘ zámok, a najmä jeho poslanie, sapokúsia v podstate zlikvidovaÈ. Bol to skve-l˘ priestor na to, aby sa v dne‰nej dobre zre-formoval jeho ‰tatút a aby sa stal sídlom prí-ÈaÏliv˘ch kultúrnych aktivít. A nielen pre spi-sovateºov, ale moÏno pre kaÏdého, kto má rádprívetivé prostredie s kultúrnou atmosférou,prípadne aj s umeleck˘mi záÏitkami. Slo-vensko pár tak˘chto miest má (obdobn˘ je hu-dobn˘ zámok v Dolnej Krupej a v˘tvarn˘ vMoravanoch pri Pie‰Èanoch). Mohla by vznik-núÈ krásna garnitúra kultúrnych a súãasne re-kreaãn˘ch ka‰tieºov, a nie iba na západnomSlovensku.

A zasa prinajmen‰om v Bratislave, ale ajinde, napríklad v kúpeºoch Pie‰Èany, by moh-la vzniknúÈ sieÈ umeleck˘ch salónov, veì b˘-valé hojne nav‰tevované kluby – literárny, di-vadeln˘ a v˘tvarn˘ – by boli dobr˘m zárod-kom pre zmodernizovanú verziu spoloãen-sk˘ch miestností, kde by sa mohli ºudia stre-távaÈ s umelcami pri umeleck˘ch produk-ciách, ale aj pri diskusiách alebo predná-‰kach, o ão sa obãas v Bratislave na Palisá-dach usiluje ART klub Scherz básnika Danie-la Heviera.

Bolo by nafúkanosÈou sa tváriÈ, Ïe kedysibola na Slovensku kultúra bohvieako v popre-dí a Ïe dnes upadla kamsi aÏ pod prah dôstoj-nosti. Nebola by to pravda. Nikdy sa nevzná-‰ala v nejak˘ch v˘‰inách – ale vÏdy malaviac ãi menej svojich nositeºov, udrÏiavateºova podporovateºov – a dnes zasa nie je úplnezanedbaná a v‰etk˘mi opovrhovaná. Má svo-jich reprezentantov, ktorí si zaslúÏia uznaniecivilizovanej spoloãnosti. Je to v‰ak príli‰málo na to, aby sme ju mohli oznaãiÈ za pri-meraného suseda Viedne. Rakúska metropo-la má za sebou, pravdaÏe, dôstojné a kultúrounas˘tené roky uÏ prinajmen‰om od 18. – 19.storoãia (ãím ovplyvnila, ako sme uviedli, ajBratislavu) a my sa na mnohé podujatia, ná-

pady a motívy udalostí, koncertov a v˘stav dí-vame ãasto s istou ÏiarlivosÈou. Ale nemôÏe-me povedaÈ, Ïe my by sme vôbec nemali ºudí,ktorí by mohli a neraz uÏ teraz zaujmú aj sa-motn˘ch Viedenãanov. Len musíme byÈ viacvnútorne zapálení, aby mnohé individuálneaktivity nadobudli povedzme celomestsk˘charakter. A ak sa raz ViedeÀ s Bratislavouspoja ako dvojmesto na Dunaji – veì mnohío tom snívajú –, aby sme tu potom mesiacea roky netrãali ako chudobní bezdomovci,ale aby sme boli okamÏite rovnocenn˘mipartnermi viedensk˘ch obãanov, ktor˘m za-tiaº skôr závidíme. Ale to by chcelo prinaj-men‰om jedného iniciatívneho, pracovitéhoministra kultúry, ktor˘ by sa ani v jednom mo-mente nevzdával kreatívneho hºadaãstva.

Kultúra v takom veºkomeste, ako je Bra-tislava, zriedkakedy – ak vôbec niekedy –je masovou aktivitou. Ale jej zástoj má v˘-znam, ktor˘ presahuje beÏnú produkciurôznych programov a zasahuje aj mestá navidieku. Ak ide o samotnú Bratislavu, ne-musíme maÈ veºké oãi a nemusíme sa hneìporovnávaÈ s ViedÀou a ani s Prahou. Dô-leÏité v‰ak je, aby sa zaujímavé kultúrno-spoloãenské podujatia odohrávali na celomSlovensku – lebo pre Slovákov je ÏivotnedôleÏité, aby do ich beÏného Ïivota pravi-delne – aj keì nie priam masovo – vstupo-vala kultúrnosÈ ako základ ºudskej vyspe-losti. Nie sme veºmi bohatí, ale na‰a v‰e-stranná zrelosÈ môÏe nahradiÈ to, ão smestoroãia nemali. Na to práve nezabudnime:Ïe Ïivot nám, aÏ na isté v˘nimky, nedoÏi-ãil slávu, ktorá naplnila v minul˘ch storo-ãiach mnohé mestá v Európe. Aj spomína-nú ViedeÀ. Preto je dobr˘ minister kultú-ry rovnako potrebn˘, ako minister finan-cií alebo hospodárstva.

Ernest Weidler, publicista

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

58

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

OD 1. DO 30. OKTÓBRA

2. októbra – Hlasovanie o eurovale v parlamentebude pre súãasnú koalíciu testom schopnosti vládnuÈ.Ak sa ukáÏe, Ïe nevie prijímaÈ takéto zásadné rozhod-nutia, Smer-SD je pripraven˘ zahlasovaÈ za zmeny veurovale, ale musí to maÈ svoje politické následky. Vtakom prípade musí podºa neho nastaÈ buì rekon-‰trukcia vlády, alebo predãasné parlamentné voºby, pri-ãom Smer-SD preferuje druhú moÏnosÈ. Súãasnú si-tuáciu, keì koaliãná SaS odmieta podporiÈ zmeny v eu-rovale dohodnuté na celoeurópskej úrovni, vníma Ficotak, Ïe vo vládnej koalícii je skupina politikov, ktorísú absolútne nezodpovední a pozerajú sa len na to, ãiim klesajú alebo stúpajú preferencie.

2. októbra – Predseda poslaneckého klubu KDHPavol Hru‰ovsk˘ nevidí priestor pre ìal‰ie kompromi-sy so stranou SaS, ktorá odmieta zahlasovaÈ za zv˘-‰enie eurovalu. Argumenty SaS ho v‰ak doteraz nepres-vedãili a naznaãil, Ïe ich povaÏuje za populistické. Prí-padn˘ neúspech eurovalu bude podºa Hru‰ovského pre-hrou koalície. „Ak neprejde euroval, bude to váÏna po-litická prehra tejto vládnej koalície a my s t˘m nieãobudeme musieÈ robiÈ. Obávam sa, Ïe sa takto nebudedaÈ ìalej vládnuÈ.“

5. októbra – Voºba generálneho prokurátora (GP)a niektor˘ch ìal‰ích verejn˘ch ãiniteºov bude aj v bu-dúcnosti verejná. Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR takrozhodlo vo veci návrhu zastupujúceho generálnehoprokurátora (GP) Ladislava Tichého a skupiny 35opoziãn˘ch poslancov Národnej rady (NR) SR. Na-vrhovatelia namietali zmenu legislatívnej normy roko-vacieho poriadku NR SR, podºa ktorej sa zmenila ob-ligatórne stanovená tajná voºba GP, predsedu a pod-predsedu Najvy‰‰ieho súdu SR, sudcov ÚS a predse-du a ãlenov Fondu národného majetku na primárne ve-rejnú voºbu, ktorá môÏe byÈ zmenená na tajnú.

5. októbra – Rozhodnutie Ústavného súdu SR, Ïeverejná voºba generálneho prokurátora nie je v rozpo-re s ústavou, musí byÈ impulzom pre prezidenta Iva-na Ga‰paroviãa, aby uÏ vymenoval Jozefa âenté‰a zagenerálneho prokurátora. Pre TASR to dnes uviedolpredseda Mosta-Híd Béla Bugár. „Mal by ho vymeno-vaÈ ão najskôr a zbytoãne túto otázku nebrzdiÈ, preto-Ïe tento stav nie je dobr˘,“ povedal.

5. októbra – Opoziãn˘ Smer-SD nebude v utorok11. októbra hlasovaÈ v Národnej rade SR za euroval.Na tlaãovej konferencii to potvrdil ‰éf strany RobertFico. ZároveÀ sa domnieva, Ïe koalícia euroval schvá-li aj vìaka hlasom SaS v tento deÀ sama. „Ak ho ne-schvália, musí prísÈ druhé kolo hlasovania. My bysme podporili euroval len vtedy, ak by boli vyvodenépolitické konzekvencie,“ deklaroval a pripustil, Ïe ideaj o predãasné voºby.

5. októbra – Rie‰enie otázky eurovalu, ktoré bybolo prijateºné pre stranu SaS, neexistuje. Na pôde par-lamentu to dnes povedal jeho predseda a ‰éf liberálovRichard Sulík. Pripomenul, Ïe SaS je ochotná rokovaÈo takom rie‰ení, podºa ktorého by Slovensko nebloko-valo ostatné krajiny eurozóny a zároveÀ by neplatiloani cent. „Takéto rie‰enie na obzore nie je,“ vyhlásil.Pokiaº ide o tvrdenie predsedu Smeru-SD RobertaFica, Ïe sa intenzívne pracuje na tom, aby poslanci SaSpodporili euroval, Sulík povedal, Ïe ho táto informá-cia pobavila. Na otázku, ãi vie garantovaÈ, Ïe Ïiadnyposlanec SaS nepodporí euroval, priamo neodpovedal.„Poznáte tú ãasÈ ústavy, Ïe poslanec hlasuje podºasvojho svedomia a vedomia,“ poznamenal.

6. októbra – Koaliãná SaS podporí v utorok (11.10.) pri hlasovaní zákon o ‰pecifick˘ch ‰tátnych zá-rukách a umoÏní tak zv˘‰enie doãasného eurovalu(EFSF). Na dne‰nom zasadnutí V̆ boru NR SR pre eu-rópske záleÏitosti to potvrdil predseda poslaneckéhoklubu SaS Jozef Kollár s t˘m, Ïe o poskytovaní finan-cií pre konkrétne krajiny by rozhodovala novozriade-ná komisia. ZároveÀ odmietol tvrdenie ministra finan-

I. AKO TO VIDELA VLÁDA

Ivan Miklo‰, minister financií (SDKÚ-DS)Situácia je váÏna nielen na Slovensku, nie-

len v eurozóne, nielen v Európe, ale na celomsvete. Dnes sa oãi celého sveta upierajú naSlovensko v oãakávaní, ako rozhodneme, voãakávaní, ako rozhodnete vy. Áno, dnes bu-dete vy, poslanci NR SR svojím hlasovanímrozhodovaÈ nielen o tom, ãi bude pokraãovaÈtáto vláda a táto vládna koalícia, ale aj o tom,ãi bude maÈ eurozóna k dispozícii roz‰íren˘a posilnen˘ ochrann˘ val proti hrozbe novejglobálnej finanãnej a ekonomickej krízy, krí-zy podobnej, moÏno hor‰ej, akú sme zaÏili popáde Lehman Brothers v roku 2008. Pripomí-nam, Ïe v Slovenskej republike to vtedy zna-menalo takmer päÈpercentn˘ pokles ekonomi-ky a sto‰tyridsaÈtisíc nov˘ch nezamestna-n˘ch.

Vo svete dnes panuje takmer, takmer úplnázhoda na tom, Ïe roz‰írenie a posilnenie eu-rovalu tak, ako o Àom budete dnes hlasovaÈ,je nevyhnutn˘m minimálnym nástrojom apredpokladom na odvrátenie ekonomickej fi-nanãnej krízy v Európe a vo svete. Zhodujúsa na tom svetoví politickí lídri, viì vyhláse-nie lídrov krajín G-20, zhoduje sa na tomMedzinárodn˘ menov˘ fond, Svetová banka,zhoduje sa na tom Európska centrálna banka,Európska komisia, zhodujú sa na tom vládyv‰etk˘ch sedemnástich ãlensk˘ch krajín eu-rozóny, teda vrátane slovenskej, ktorá tentonávrh odsúhlasila, a zhodli sa na tom zatiaºparlamenty ‰estnástich krajín eurozóny. Zho-dujú sa na tom mimochodom aj re‰pektova-né ekonomické médiá, ako je napríklad Fi-nancial Times alebo The Economist.

Îiaºbohu, u nás sa táto diskusia veºmi spo-litizovala. Spolitizovala sa aj preto, Ïe je toprirodzene politická téma, je to ÈaÏká a nepo-pulárna téma, na ktorej sa pomerne ºahko po-pulisticky vytæka politick˘ kapitál. Tu by somrád zdôraznil, Ïe populizmus je vÏdy ‰kodli-v˘, bez ohºadu na to, ãi ide o ºavicov˘ popu-lizmus alebo o eurovalov˘ populizmus. Takako sa nedá napríklad maÈ súãasne najniωiedane a zároveÀ najvy‰‰ie verejné v˘davky nazdravotníctvo, ‰kolstvo, dôchodky a sociál-

ny systém, tak isto sa nedá byÈ v eurozóne, in-kasovaÈ v˘hody a benefity z tohto ãlenstva azároveÀ sa nepodieºaÈ na nákladoch a na rie-‰eniach problémov, ktoré s t˘m sú spojené.

Chcel by som vám pripomenúÈ, váÏené pa-nie poslankyne, váÏení páni poslanci, Ïe vlá-da Slovenskej republiky na ãele s Ivetou Ra-diãovou, ani ja osobne, sme nikdy neboli ne-kritick˘mi prívrÏencami, ãi nebodaj obdivo-vateºmi spôsobov, ak˘mi sa v eurozóne od jari2010 problémy rie‰ili, s ak˘mi sa najskôr eu-rozóna vyrovnávala s gréckym problémom aneskôr so ‰ir‰ou dlhou krízou. Ako veºmidobre viete, odmietli sme prvú grécku pôÏiã-ku a pripomínam, Ïe to bola pani premiérka,minister zahraniãn˘ch vecí a minister finan-cií, ktorí museli túto pozíciu obhajovaÈ a ustáÈa nebolo to jednoduché, nebolo to ºahké.

Kritizovali sme nespravodliv˘ a nelogick˘distribuãn˘ kºúã, ktor˘ bol dohodnut˘ e‰te zapredchádzajúcej vlády, podºa ktorého chu-dobnej‰ie krajiny, medzi ktoré Slovensko pat-rí, platia v pomere k svojej ekonomickej sileviac, ako platia krajiny bohaté. NielenÏe smeto kritizovali, ale vyrokovali sme zmenu di-stribuãného kºúãa. Nedalo sa vyrokovaÈ zme-nu distribuãného kºúãa pre existujúci uÏschválen˘ val 1, ochrann˘ val 1, teda EFSF,ale vyrokovali sme zmenu distribuãného kºú-ãa pre permanentn˘ mechanizmus EESM.

Kritizovali sme, Ïe celú Èarchu rie‰eniaproblémov majú niesÈ daÀoví poplatníci a Ïenáklady nenesú aj banky, ktoré sa podieºali navzniku problému. Ale nielenÏe sme to kriti-zovali, ale presadili sme, samozrejme, spolus ìal‰ími krajinami, Ïe pri permanentnommechanizme, ale aj pri diskusiách o prípad-nom novom gréckom programe je a bude kdispozícii úãasÈ privátneho sektora. Kritizo-vali sme mäkké a nedostatoãne vynucovanépravidlá rozpoãtovej zodpovednosti, ale vrámci Európskej únie sme sa aj podieºali natom, Ïe tieto pravidlá sa sprísnili, Ïe Európ-sky parlament pred niekoºk˘mi dÀami schvá-lil Pakt stability a rastu, ktor˘ sprísÀuje pra-vidlá platiace v tejto oblasti tak, aby sme dobudúcna zniÏovali riziko opakovania problé-mov, ktoré dnes máme.

Teda euroval nie je ideálne rie‰enie, nie je

Politická samovraÏda v priamom prenose

Tento bod programu Národnej rady SR sa naz˘val návrh na vysloveniesúhlasu Národnej rady s Dodatkom k Rámcovej zmluve medzi Belgick˘m

kráºovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou,Írskou republikou, Helénskou republikou, ·panielskym kráºovstvom,

Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou,Luxembursk˘m veºkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandsk˘m

kráºovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskourepublikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Európskym

finanãn˘m stabilizaãn˘m nástrojom. Vlastne i‰lo o schválenie eurovalu.Spojené s vyslovením dôvery vláde SR. Îiadne fazuºky.

59

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

to rie‰enie bez nákladov a nie je to rie‰eniebez rizík. Problém je v‰ak v tom, Ïe nemámednes lep‰iu alternatívu a Ïe alternatíva, kto-rá je rie‰ením, aj keì opakujem, nie je bez ri-zík, nie je bez nákladov a nie je bez rozporov,uÏ bola schválená v ‰estnástich ãlensk˘chkrajinách eurozóny. My sme tá posledná, mysme sedemnásta.

NeurobiÈ niã, alebo dokonca odmietnuÈ eu-roval, znamená istotu obrovsk˘ch nedozer-n˘ch ekonomick˘ch a sociálnych nákladov,ohrozenie meny, ohrozenie úspor, ohrozeniepracovn˘ch príleÏitostí.

II. DISKUSIA V NR SR

Richard Sulík, v tom ãase predseda NR SR(SaS)

Pred ‰estnástimi mesiacmi 12. júna 2010rozhodli obãania v parlamentn˘ch voºbách, Ïepo ‰tyroch rokoch rozkrádania a ‰afáreniadajú mandát pravicovej vláde, ktorá nastúpi-la, aby spravila Slovensko lep‰ím.

Dohodli sme sa na zloÏení vlády a na pro-grame a o mesiac neskôr sme tu, v Národnejrade schválili programové vyhlásenie vlády.V Àom sa nachádzajú aj tieto vety: „VládaSlovenskej republiky je jednoznaãne za za-chovanie suverenity ãlensk˘ch krajín v oblas-ti hospodárskej a sociálnej politiky. Pre Slo-vensko je veºmi dôleÏité zastaviÈ zadlÏovaniebudúcich generácií, priãom súãasÈou zmienmusí byÈ aj jasn˘ mechanizmus riadenéhobankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykoná-va nezodpovednú rozpoãtovú politiku.“

Kon‰tatujem, Ïe roz‰írenie eurovalu je vrozpore s t˘mito vetami a je teda v rozpore sprogramov˘m vyhlásením vlády. TieÏ sme povoºbách ako koalícia uzavreli koaliãnú zmlu-vu. V nej sa pí‰e v ãl. 2 bod 5: „V‰etky zá-sadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde, v Ná-rodnej rade a v koaliãnej rade budú prijíma-né po vzájomnej dohode v‰etk˘ch partne-rov.“ Takisto sa pí‰e o pár ãlánkov neskôr:„Ak sa niektor˘ z koaliãn˘ch partnerov vováÏnej veci a proti vôli ìal‰ích ãlenov koalí-cie spojí na presadenie návrhu s opozíciou, jeto hrubé poru‰enie práv ostatn˘ch partne-rov.“ Kon‰tatujem, Ïe v prípade eurovaludôjde k hrubému poru‰eniu práv niektoréhoz partnerov. Na‰a vláda je zrejme svetov˘unikát, keì sa rozhodne spojiÈ hlasovanie odôvere vláde s hlasovaním o eurovale, ktor˘je v rozpore s programov˘m vyhlásením vlá-dy aj v rozpore s koaliãnou zmluvou, a naj-mä, je v rozpore so zdrav˘m rozumom.

âo je teda ten euroval, kvôli ktorému idepadnúÈ vláda? V auguste minulého rokaschválila Národná rada doãasn˘ euroval EFSFaj s hlasmi strany SaS. My, za SaS sme súhla-sili najmä z troch dôvodov. Po prvé malo ísÈlen o doãasné opatrenie na tri roky. Po druhémali byÈ zachraÀované len krajiny, nie ban-ky. Po tretie len také krajiny dostanú pôÏiã-ku, ktoré ju budú vedieÈ splatiÈ. Pre‰iel rok aneplatí niã z toho. Toto je choroba spoloãnejmeny, neplatia dohody, neplatia prísºuby, ãlo-vek sa nemá na ão spoºahnúÈ. Vieme, Ïe eu-roval nebude doãasn˘. Vieme, Ïe bude moÏ-né zachraÀovaÈ banky a kupovaÈ ‰tátne dlho-pisy a druhou pôÏiãkou Grécku, ktorá moÏ-no nebude, ale predbeÏne bola schválená 21.júla, bude zvy‰ok zásad hoden˘ cez palubu.

Na zodpovedanie otázky, preão treba zvy-

‰ovaÈ euroval, keì Ïiadnu ìal‰iu krajinu na-vy‰e nezachránime, je potrebné sa pozrieÈ naìal‰iu v˘raznú zmenu, a to je zmena kompe-tencií. Len pripomínam, Ïe táto zmena pri‰la21. júla úplne potichu, bez akejkoºvek pred-chádzajúcej verejnej diskusie. Po novom budeeuroval môcÈ nakupovaÈ ‰tátne dlhopisy, po-ÏiãiavaÈ ktor˘mkoºvek krajinám a najmä za-chraÀovaÈ banky aj v zdrav˘ch krajinách.Ako sme sa zo správy Medzinárodného me-nového fondu dozvedeli, bankám ch˘ba pri-bliÏne 200 mld. eur. Zhodou okolností to jepresne tá suma, o ktorú sa zvy‰uje kapacitaeurovalu, tá stúpne z 250 na 440 mld. eur. Vtomto zmysle sa uÏ nechalo poãuÈ Francúzs-ko, Ïe by si rado nechalo zachrániÈ svoje ban-ky z doãasného eurovalu, z EFSF, lebo kebysi ich malo zachraÀovaÈ samo, mohol by sa imzhor‰iÈ rating. Kon‰tatujem, Ïe roz‰írenímeurovalu bude Slovensko s peniazmi sloven-sk˘ch daÀovníkov zachraÀovaÈ zahraniãnébanky.

Spojenie hlasovania o dôvere vláde s hla-sovaním o roz‰írení eurovalu povaÏujem zavydieranie. O to viac ma to prekvapuje, Ïepani premiérka, za ktorou strana SaS stála naj-viac so v‰etk˘ch strán, najviac, Ïe táto panipremiérka, ktorá povedala, a teraz citujem, vâastej-Papierniãke to bolo, pre mÀa nie jemoÏnosÈ spojenia s jednou témou ako je eu-roval, respektíve v ìal‰ej vete, ja si na plecianezoberiem zodpovednosÈ za politickú ne-stabilitu alebo neprijatie ‰tátneho rozpoãtu, oto viac ma to prekvapuje, Ïe k tomuto spoje-niu dnes dochádza.

Îiaº, musím kon‰tatovaÈ, Ïe pani premiér-ka spojila hlasovanie o dôvere s vecou, kto-rá je v rozpore s programov˘m vyhlásenímvlády a koaliãnou zmluvou, navy‰e s vecou,ktorá masívne po‰kodí Slovensko. Slovens-ko nie je zodpovedné za záchranu celéhosveta. Nielen preto, Ïe tie problémy nevyro-bilo a niã s nimi nemá. Nበbankov˘ sektorpo tom, ão my sme si ho draho zaplatili, fun-guje stabilne. Aj vìaka trom guvernérom,ktorí sú v‰etci traja, nazvem ich opatrní fi-nanãníci a poctiví finanãníci, my sme tie pro-blémy nevyrobili, my nemáme za ne ão pla-tiÈ a uÏ vonkoncom nie najviac. Slovensko jena ceste do ekonomického nevoºníctva.

Iveta Radiãová, predsedníãka vlády(SDKÚ-DS)

Európa je dnes v zloÏitej situácii, keì rastverejn˘ch dlhov poznamenáva kredibilituspoloãnej európskej meny a ohrozuje tak nie-len ãlenské ‰táty eurozóny, ale aj samotnúÚniu. Opatrenia, ktoré prijímajú vlády súveºmi, veºmi nepopulárne a vo väã‰ine krajínoveºa drastickej‰ie ako u nás. Ak vyÏadujemezodpovedné hospodárskej a politické riade-nie v Európskej únii, sme povinní zodpoved-ne pristupovaÈ k hospodárskemu a politické-mu riadeniu u nás doma.

Slovenská republika je plnohodnotnou sú-ãasÈou Európskej únie. Je a chce byÈ, stabil-n˘m a spoºahliv˘m partnerom v Európskejúnii. Musí tak˘m zostaÈ aj naìalej. Je to na‰aspoloãná zodpovednosÈ.

Nie je moÏné z ãlenstva v Európskej úniibraÈ iba v˘hody a práva. Nie je moÏné, abykaÏdoroãne 17 % v˘davkov ‰tátneho rozpoã-tu bolo hradené daÀov˘mi poplatníkmi ãlen-sk˘ch krajín Európskej únie. Toto ãlenstvo i

cií Ivana Miklo‰a (SDKÚ-DS), Ïe kritici eurovalu ne-ponúkajú Ïiadne alternatívne rie‰enia. Kollár vysve-tlil, Ïe zastúpenie v komisii by malo v‰etk˘ch ‰esÈ par-lamentn˘ch strán, priãom kaÏdá z nich by mala právoveta. Slovensk˘ zástupca pri eurovale Martin Brunc-ko by potom hlasoval o poskytnutí financií v súladeso závermi tejto komisie.

10. októbra – Diskusia o eurovale je len zástupnoutémou a primárne ide o to, donútiÈ premiérku Ivetu Ra-diãovú (SDKÚ-DS) k podaniu demisie. Na dne‰nej tla-ãovej konferencii krátko pred rokovaním Koaliãnejrady to vyhlásil líder SaS Richard Sulík s t˘m, Ïe SaSza to odmieta prevziaÈ zodpovednosÈ. Kto stojí za ta-k˘mito snahami, nepovedal. „Pre nás je podstatné, Ïecelé to k tomuto smeruje,“ uviedol. Sulík zdôraznil, Ïepostoj liberálov k eurovalu je rovnak˘ niekoºko me-siacov. ZároveÀ uviedol, Ïe na druhé hlasovanie o eu-rovale, v prípade, Ïe na prv˘ pokus neprejde, nevidídôvod.

11. októbra – Hlasovanie o roz‰írení eurovalu napôde Národnej rady SR sa spojí s hlasovaním o dôve-re vláde. Po dne‰nom rokovaní s predsedami koaliãn˘chstrán to oznámila premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS). V praxi to znamená, Ïe neprijatie záchranného me-chanizmu povedie k pádu súãasného kabinetu. Spoje-nie hlasovaní e‰te musí odobriÈ vláda. Koalícia podºaRadiãovej ponúkla SaS právo veta na jednotlivé pôÏiã-ky pre zadlÏené krajiny aj moÏnosÈ slobodnej zelenejkarty na schválenie trvalého eurovalu (ESM). Tútoponuku prezentovala liberálom na Koaliãnej rade ajdnes ráno. Tí ju v‰ak opätovne odmietli.

11. októbra – Vláda Ivety Radiãovej (SDKÚ-DS)padla. Poslanci Národnej rady SR dnes totiÏ neschvá-lili roz‰írenie doãasného eurovalu a kabinetu tak vy-slovili nedôveru. Za záchrann˘ mechanizmus zahlaso-valo len 55 poslancov, potrebn˘ch bolo minimálne 76hlasov. Odporcov eurovalu v radoch koalície nepres-vedãili ani prosby premiérky, ktoré im adresovala tes-ne pred hlasovaním. „Ja vás prosím, dôverujte tejto vlá-de, Ïe narába zodpovedne s verejn˘mi financiami, ÏenezneuÏije ani na sekundu ÈaÏko zarobené peniazedaÀov˘ch poplatníkov. Záujem a dôveryhodnosÈ SR jeto najcennej‰ie ão máme a ão ponúkame,“ povedala po-slancom. Slovensko tak ako jediná krajina eurozónyneschválila euroval.

12. októbra – UÏ vo ‰tvrtok (13. 10.) bude do Ná-rodnej rady SR predloÏen˘ návrh ústavného zákona okonaní predãasn˘ch volieb, ktoré majú byÈ 10. marca2012. Na tlaãovej konferencii to dnes oznámil pred-seda Smeru-SD Robert Fico s t˘m, Ïe po jeho schvá-lení, najneskôr v piatok (14.10.) parlament pristúpi kratifikácii eurovalu. Tento postup je podºa jeho slov v˘-sledkom dne‰ného rokovania s lídrami SDKÚ-DS,KDH a Mosta-Híd. „Budú vyvodené politické dô-sledky z toho, Ïe koalícia nie je schopná prijímaÈ dô-leÏité rozhodnutia. Smer vÏdy hovoril eurovalu áno,ale poÏadovali sme vyvodenie dôsledkov za neschop-nosÈ vlády,“ povedal Fico. ZároveÀ uistil, Ïe Smer-SDje opoziãnou stranou a ostane Àou aÏ do poslednéhodÀa tohto volebného obdobia.

12. októbra – Vzhºadom na avizovanú snahu opä-tovne a ão najskôr v Národnej rade (NR) SR hlasovaÈo zmenách v eurovale dnes ministri opätovne schvá-lili a poslali do parlamentu návrh na uzavretie dodat-ku k medzinárodnej zmluve o doãasnom eurovale(EFSF). O eurovale by mala po dne‰nej dohode trochkoaliãn˘ch strán SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd s opo-ziãn˘m Smerom-SD snemovÀa hlasovaÈ vo ‰tvrtok (13.10.) alebo piatok (14. 10.). E‰te predt˘m v‰ak musí par-lament schváliÈ ústavn˘ zákon o predãasn˘ch voº-bách, ktoré sa majú uskutoãniÈ 10. marca 2012.

13. októbra – Slovensko ako posledná krajina eu-rozóny na druh˘krát schválila posilnenie doãasného eu-rovalu (EFSF). Po dohode troch koaliãn˘ch strán s opo-ziãn˘m Smerom-SD i‰lo o oãakávan˘ v˘sledok a do-datok k medzinárodnej zmluve podporilo 114 zo 147

60

partnerstvo nás viaÏe k spolupatriãnosti a kzodpovednosti.

Solidarita bola jedn˘m zo základn˘ch sta-vebn˘ch kameÀov pri vzniku Európskeho spo-loãenstva a naìalej zostáva jedn˘m zo základ-n˘ch princípov jeho existencie. V situácii, keìpreÏívame druhú vlnu krízy, predchádzajúcavláda zaÏívala prvú vlnu krízy a preÏívameekonomickú nastupujúcu ekonomickú recesiu,neexistujú rie‰enia iba na úrovni jednotliv˘chkrajín. Neexistujú. SolidárnosÈ a spoluzodpo-vednosÈ kaÏdej jednej krajiny má byÈ princí-pom rie‰enia existenãn˘ch problémov aj ostat-n˘ch krajín. A naopak, jej odmietnutie môÏebyÈ v koneãnom dôsledku príãinou spätnéhodopadu existenãn˘ch problémov na iné kraji-ny vrátane na‰ej Slovenskej republiky.

Dostala som priame otázky a dám na nepriame odpovede. Nemali sme dlhú vlnu krí-zy v programovom vyhlásení vlády. Situáciasa radikálne kaÏd˘m t˘ÏdÀom mení. Na zme-nenú situáciu sú potrebné r˘chle, okamÏitéreakcie. Bolo by tragédiou, keby ãlenské kra-jiny eurozóny a Európska únia so zaloÏen˘-mi rukami mali podpísanú pôvodnú zmluvua nehºadali nové rie‰enia, nové pravidlá, novémechanizmy. Hºadajú sa stále. Denne pokra-ãujú rokovania a uÏ o dva t˘Ïdne budú na sto-le ìal‰ie a ìal‰ie rie‰enia. Je pravdou, Ïe sta-ré princípy, na ktor˘ch vznikla eurozóna a Eu-rópska únia, ten známy takzvan˘ new bell aut,ãi práva Európskej centrálnej banky vo vzÈa-hu k dlhopisom a pravidlá zakotvené k pak-te rastu a stability, boli mnoh˘mi krajinamiporu‰ované.

Dne‰ná situácia nás stavia pred zásadnúotázku. kam kráãa Slovensko, aké hodnoty súpre nás podstatné. ZodpovednosÈ, solidarita,spolupráca, spomínaná dôvera, alebo politi-kárãenie vytækanie politického kapitálu zakaÏdú cenu, útoãenie namiesto hºadania rie-‰ení pre obãanov Slovenskej republiky? Zod-povednú politiku, vÏdy som tomu verila, na-ìalej tomu verím, moÏno robiÈ len tak, akmá aj morálny rozmer. LenÏe popravde v po-litike, ktorá stavia iba na pragmatickom kal-kule, morálka akosi zavadzia.

Obraciam sa na vás v tejto situácii, aby stezváÏili, ão pomôÏe na‰im obãanom, ão pomô-Ïe zlep‰iÈ dôveryhodnosÈ Slovenskej repu-bliky. A som presvedãená, Ïe jedin˘ spôsobje podporiÈ rie‰enia, ktoré sú nadnárodné aktoré budú nápomocné aj pre Slovenskú re-publiku. Preto som spojila tento dodatok s hla-sovaním o dôvere vlády a je na va‰om posú-dení ako sa rozhodnete.

Anton Marcinãin (KDH)Pani premiérka, uÏ nieão vy‰e roka upozor-

Àujem, aby sme sa nenechali viesÈ lakom-stvom a p˘chou na na‰e vlastné úspechy, aleaby sme konali zodpovedne, solidárne a v sú-lade s na‰imi kºúãov˘mi partnermi a záujma-mi Slovenskej republiky. Som veºmi rád, Ïeste svojím konaním zdôraznili váÏnosÈ situá-cie. Pred rokom som bol sám, kto hlasoval zapôÏiãku Grécku. Sám v Národnej rade, alespolu so v‰etk˘mi partnermi Slovenska v eu-rozóne. Dnes pevne verím, Ïe budeme v Ná-rodnej rade hlasovaÈ v‰etci spoloãne s na‰i-mi partnermi v Európe.

·tefan Zelník (SNS)VáÏená pani premiérka, s obºubou pouÏíva-

te spojenie, Ïe pri‰la svetová hospodárskakríza. Ako keby to bolo to obdobie, keì to boliveºké daÏde a pri‰la tisícroãná voda, za kto-rú nikto nemohol. A tu predsa vieme presnepomenovaÈ, kto túto hospodársku krízu spô-sobil. Boli to konkrétni ºudia, boli to americ-ké banky, ktoré klamali, ratingové agentúry,ktoré klamali a podvádzali. Väã‰ina z t˘chtoºudí, ktorí klamali, boli bohato nakoniec od-menení. Gréci takisto klamali pri vstupe doeurozóny. Gréci Ïili nad pomery, hoci svojeproblémy mohli okamÏite vyrie‰iÈ. Napríkladaj predajom neob˘van˘ch ostrovov. TerazGréci namiesto toho, aby pracovali, aby sachytili, aby teda dobehli ekonomick˘ rast,‰trajkujú. Gréci, ktorí dostávajú desaÈnásob-ne vy‰‰ie dôchodky ako u nás na Slovensku,Gréci, ktorí majú päÈnásobne vy‰‰ie platyako na Slovensku, ale nie Gréci sú zodpoved-ní za to, ão sa deje, ale vy viníte tento parla-ment, viníte ºudí na Slovensku a hovoríte, Ïemáme sa zohnúÈ, máme byÈ solidárni a mámena toto prispievaÈ.

Nesúhlasím s tak˘mto postupom.

Vladimír Faiã (Smer-SD)ëakujem za slovo. Vzdávam sa svojho vy-

stúpenia. Nebudem vstupovaÈ do va‰ej koa-liãnej rozpravy.

MikulበDzurinda, minister zahraniãn˘chvecí (SDKÚ-DS)

Dodatok k eurovalu je témou, ktorá nie jeani rezortná, ani stranícka, ale dnes je ne-smierne kºúãová. Kºúãová pre eurozónu, preEurópsku úniu, ale ako sme poãuli, aj pre Rus-ko, aj pre Spojené ‰táty, aj pre âínu, pre G-20, doslova bez preháÀania, pre cel˘ svet. Atreba povedaÈ, Ïe epicentrom tejto témy je eu-rozóna, ktorej Slovensko je ãlenom. A to jenepochybne dôkaz, Ïe ide o kºúãovú, zásad-nú tému, ktorá presahuje nielen rady koalícievo vzÈahu k opozícii, ale presahuje, dovolímsi povedaÈ, aj obdobie jednej vlády, pretoÏemá a bude maÈ veºmi váÏny dopad aj na bu-dúce generácie.

Eurozóna zápasí o svoju záchranu. A zápa-sí aj o záchranu svojej meny, teda aj na‰ej, slo-venskej meny. Treba, aby sme si to povedalinahlas a jasne. Slovensko je ãlenom najelit-nej‰ieho európskeho klubu krajín. Niã lep‰ie-ho v Európe dámy a páni nemáme. Je teda vov˘sostnom záujme Slovenskej republiky, abysme tento globálny zápas s krízou vyhrali. Asamozrejme som presvedãen˘ a myslím si, Ïeto je aj morálne ako hovoril pán poslanecFofit, Ïe Slovensko sa nemôÏe tomuto zápa-su vyhnúÈ. My nesmieme z tohto ihriska anizbabelo, ani vypoãítavo zutekaÈ. To vÏdy av‰etko za nás vybojuje niekto in˘. Máme ibapráva z ãlenstva z toho elitného klubu, alebosme prevzali dobrovoºne, s nad‰ením, s rados-Èou aj povinnosti, ktoré vypl˘vajú z tohtoklubu.

Dámy a páni, nevyh˘bajme sa poctiv˘motázkam. A takto stojí dnes problém. Naozajmy Slováci jediní z t˘ch sedemnástich zdup-káme a povieme, Ïe ani to jedno percento ne-dáme.

O to viac, keì veºmi dobre viete, a bolo toÏelanie strany SaS, Ïe v tejto chvíli uÏ ‰est-násÈ ostatn˘ch krajín ratifikovalo. Veºmi dob-re viete, ako tlaãí ãas. Chceli sme byÈ posled-ní, sme teda poslední, ale celá Európa a obá-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

prítomn˘ch poslancov Národnej rady (NR) SR. 13. októbra – Nov˘m predsedom Národnej rady

SR sa dnes stal jej doteraj‰í podpredseda Pavol Hru-‰ovsk˘ (KDH) a vo funkcii tak nahradil odvolanéhoRicharda Sulíka (SaS). V tajnej voºbe dalo Hru‰ovské-mu hlas 111 poslancov, na zvolenie mu ich staãilo 76.Na hlasovaní sa zúãastnilo celkovo 122 zákonodarcov,proti boli len traja, zdrÏalo sa osem poslancov.

14. októbra – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã zatiaºneodvolal vládu Ivety Radiãovej. Ústava SR podºaneho nedáva hlave ‰tátu po vyslovení nedôvery v Ná-rodnej rade SR iné právomoci neÏ odvolaÈ vládu, po-veriÈ niekoho zostavením novej a následne ju vyme-novaÈ. „V pondelok (17. 11.) doobeda zvolám predse-dov v‰etk˘ch parlamentn˘ch strán, aby sme sa dohod-li na ìal‰ích krokoch. âi niekto bude schopn˘ zosta-viÈ novú vládu, ktorá by mala byÈ, samozrejme, väã-‰inová, a ãi sa dohodnú aj na vláde men‰inovej. Inakìal‰í krok je, Ïe prichádza do úvahy, aby som sám zo-stavil úradnícku vládu,“ kon‰tatoval Ga‰paroviã po ro-kovaní s premiérkou Ivetou Radiãovou (SDKÚ-DS).

16. októbra – Predseda SaS Richard Sulík odka-zuje svojim b˘val˘m koaliãn˘m partnerom SDKÚ-DS,KDH a Mostu-Híd, aby si dovládli so Smerom-SD. Li-beráli nemienia podporovaÈ men‰inovú vládu tohtotrojlístka. „Nevidím dôvod na to, aby sme ich podpo-rili, keì nás vy‰tvali. Nech si to vyrie‰ia sami so Sme-rom. Veì toto je rodiaca sa koalícia. Chystajú sa spo-lu vládnuÈ, dokázali sa dohodnúÈ aj na predãasn˘ch voº-bách. Keì si myslia, Ïe men‰inová vláda je to, ão Slo-vensko potrebuje, nech sa páãi, majú tu na to Smer,“vyhlásil v dne‰nej diskusnej relácii televízie TA3 V po-litike líder SaS Richard Sulík.

16. októbra – Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sizavrela dvere pre povolebnú spoluprácu s KDH. Jed-noznaãné nie liberálom hovorí aj podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰. Takmer nulov˘ potenciál má SaS preMost-Híd, tvrdí predseda Béla Bugár. Na t˘chto po-stojoch sa trojica zhodla v dne‰nej diskusnej relácii te-levízie TA3 V politike.

17. októbra – Prezident Ivan Ga‰paroviã podpísalzákon o skrátení volebného obdobia, podºa ktorého sapredãasné parlamentné voºby majú konaÈ 10. marca2012. Vláda pristúpila k skráteniu volebného obdobiao viac ako dva roky v˘menou za podporu najväã‰ejparlamentnej strany pri schvaºovaní doãasného euro-valu v parlamente. V histórii samostatnej SR bolipredãasné parlamentné voºby dvakrát. Naposledy tobolo v júni 2006. Dôvodom sa stal odmietav˘ postojvtedy koaliãnej SDKÚ-DS voãi predloÏeniu a podpi-su zmluvy o v˘hrade vo svedomí. KDH na to reago-valo odchodom z vtedaj‰ej koalície.

18. októbra – Strana SaS pripú‰Èa podporu ná-vrhu zákona o ‰tátnom rozpoãte na budúci rok. Návrh‰tátneho rozpoãtu na budúci rok schválila vláda aj shlasmi ministrov za SaS minulú stredu (12.10.), a to ajnapriek predchádzajúcemu nevysloveniu dôvery Národ-nou radou SR. Upravená verzia rozpoãtu poãíta s de-ficitom na úrovni 3,321 miliardy eur, príjmami ‰tátu naúrovni 15,360 miliardy eur a v˘davkami 18,681 miliar-dy eur. Celkov˘ deficit verejn˘ch financií by sa mal vsúlade s dlhodob˘m plánom zníÏiÈ z tohtoroãn˘ch 4,9% na 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku2013 by mal potom klesnúÈ pod 3–% hranicu poÏado-vanú európskymi rozpoãtov˘mi pravidlami.

18. októbra – Témy ako zru‰enie priestupkovejimunity ãi amnestií Vladimíra Meãiara sa opäÈ odsú-vajú. Plénum dnes rozhodlo, Ïe v‰etky poslaneckénávrhy zákonov, ktoré boli predloÏené na aktuálnuschôdzu, sa odsunú na decembrové rokovanie parla-mentu. Dovedna ide o 38 právnych noriem. V de-cembri sa im má parlament venovaÈ po tom, ako pre-rokuje návrh zákona o ‰tátnom rozpoãte. Politickéstrany sa tieÏ dohodli, Ïe z programu aktuálnej schô-dze vypustia aj personálne otázky.

19. októbra – Predseda Národnej rady Slovenskej

61

republiky Pavol Hru‰ovsk˘ svojím rozhodnutím pod-ºa ãl. 89 ods. 2 písm. d) Ústavy Slovenskej republikya § 25 ods. 2 zákona ã. 333/2004 Z. z. o voºbách doNárodnej rady Slovenskej republiky vyhlásil voºby doNárodnej rady Slovenskej republiky. Tie sa podºa ãl.1 ods. 2 ústavného zákona ã. 330/2011 o skrátení vo-lebného obdobia Národnej rady Slovenskej republikyvykonajú v sobotu 10. marca 2012.

20. októbra – ·tyria lídri b˘valej vládnej koalíciesa dnes dohodli s prezidentom SR Ivanom Ga‰paro-viãom, Ïe podporia zmenu Ústavy SR. Tá hlave ‰tátuumoÏní poveriÈ vládu, ktorá minul˘ t˘ÏdeÀ nezískaladôveru Národnej rady (NR) SR, aby viedla krajinu domarcov˘ch predãasn˘ch volieb. „Je teraz na NR SR,na poslancoch, aby pripravili túto novelu. Po jej pri-jatí okamÏite poverím túto vládu, aby pokraãovala vãinnosti aÏ do volieb,“ avizoval po dne‰nom stretnu-tí Ga‰paroviã. Podporu zmene ústavy avizoval dnes ajlíder opoziãného Smeru-SD Robert Fico.

20. októbra – B˘valí koaliãní partneri sa v priebe-hu dne‰ného dÀa dohodli na rie‰ení, ktoré by umoÏ-nilo aj pri prípadnom odvolaní prezidentom podporiÈv parlamente vládu v súãasnom zloÏení väã‰inou hla-sov SDKÚ-DS, KDH, Mosta-Híd a SaS. SúãasÈoudohody je záväzok podporiÈ ‰tátny rozpoãet na budú-ci rok a s ním súvisiace zákony, ako aj zru‰enie prie-stupkovej imunity poslancov.

21. októbra – Väã‰ina uãiteºov si od nového rokaprilep‰í. Ich plat sa zv˘‰i o dve percentá. Prídu v‰ako rekondiãné pobyty, na ktoré mali nárok po 15 rokochpedagogickej praxe. Zmeny priná‰a novela zákona opedagogick˘ch zamestnancoch, ktorú dnes poslancischválili 138 hlasmi. Prilep‰iÈ si môÏu aj zaãínajúci pe-dagógovia. K˘m ukonãia adaptaãné vzdelanie, na ãomajú dva roky, budú dostávaÈ o ‰esÈ percent viac z pla-tovej tarify, do ktorej sú zaradení. Uãiteºom v dvochnajvy‰‰ích platov˘ch triedach by mal plat vzrásÈ o se-dem a deväÈ percent.

21. októbra – Poslanec SaS Jozef Kollár sa pod-predsedom Národnej rady SR nestal. V dne‰nej tajnejvoºbe mu totiÏ odovzdalo hlas 75 poslancov, ão zna-mená, Ïe Kollárovi na zvolenie ch˘bal jedin˘ hlas. Pro-ti Kolárovi bolo 52 poslancov, zdrÏali sa traja. âlen li-berálov mal zasadnúÈ na uvoºnen˘ post po Pavlovi Hru-‰ovskom (KDH), ktor˘ sa stal predsedom parlamen-tu po odvolanom lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi.

21. októbra – Premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ-DS), ktorej vláda padla minul˘ t˘ÏdeÀ po hlasovaní ozmenách v eurovale, sa nebude opäÈ uchádzaÈ o dôve-ru parlamentu v prípade, Ïe prezident SR Ivan Ga‰pa-roviã jej kabinet odvolá. Povedala to dnes novinároms t˘m, Ïe toto stanovisko nezmení za Ïiadnych okol-ností. Podºa jej slov je vylúãené, aby Ïiadala parlamentopätovne dôveru.

21. októbra – Opoziãn˘ Smer-SD podporí zmenuÚstavy SR, na základe ktorej by prezident SR IvanGa‰paroviã mohol poveriÈ kabinet Ivety Radiãovej(SDKÚ-DS) vládnutím aÏ do volieb len vtedy, ak hla-va ‰tátu získa kompetenciu urãovaÈ, ão takáto vládamôÏe robiÈ. Novinárom to dnes povedal líder Smeru-SD Robert Fico krátko pred t˘m, ako odi‰iel na stret-nutie Ga‰paroviãa s lídrami strán.

21. októbra – Parlament nemôÏe z vlády zmenouÚstavy SR urobiÈ nefunkãn˘ a nenáleÏit˘ v˘konn˘ or-gán. Vyhlásil to dnes predseda NR SR Pavol Hru‰ov-sk˘ (KDH) v reakcii na slová lídra Smeru-SD RobertFica, Ïe doãasn˘ kabinet musí maÈ obmedzen˘ man-dát, a to, ão môÏe a ão nie, mu má urãovaÈ hlava ‰tá-tu. „Vláda musí maÈ svoju legitimitu, musí maÈ právadané ústavou, riadiÈ ‰tát, predkladaÈ návrhy zákonova robiÈ rozhodnutia, ktoré zachovajú chod ‰tátu. Ja bysom bol nerád, keby sme z nej robili nejak˘ nenáleÏi-t˘ v˘konn˘ orgán moci, za také rie‰enie by som ne-hlasoval,“ avizoval Hru‰ovsk˘

21. októbra – Vláda, ktorá stratí dôveru parlamen-tu, by po poverení prezidentom mohla predkladaÈ ná-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

vam sa, Ïe aj omnoho ‰ir‰ie sa dnes pozerá naSlovákov ãi majú charakter, ãi majú morál-ku, ãi majú odvahu, alebo majú len politickéstrany, ktoré sledujú jedinú vec, prieskumyverejnej mienky. Tak stojí dnes otázka.

A budem sa p˘taÈ e‰te ìalej, mali by ãleno-via klubov, elitn˘ch európskych klubov plniÈpodmienky a záväzky, ktoré vypl˘vajú z ãlen-stva v t˘chto kluboch. Dámy a páni, má Slo-venská republiky záväzok ratifikovaÈ ochran-n˘ val? Je v záujme Slovenska, aby zostalokredibilnou, alebo teda dôveryhodnou kraji-nou s dôveryhodnou vládou, s ktorou sa budúradi st˘kaÈ ‰tátnici v‰etk˘ch krajín? No a na-pokon teda, je poctivou aj otázka, keì uÏsme v tom najelitnej‰om klube, aby sme aj myprispeli svojím dielom na tom ÈaÏkom zápa-se na záchrane jednotnej európskej a teda ajslovenskej meny.

Panie poslankyne, páni poslanci, ak si lenna jedinú z t˘chto otázok odpoviete kladne,tak potom musíme ochrann˘ val a dodatok knemu ratifikovaÈ. Som presvedãen˘, to jemoje videnie, Ïe odpovede na v‰etky tietootázky sú áno. Je v na‰om záujme, aby smeten zápas vyhrali, a aby sme zostali dôvery-hodnou krajinou.

Pán poslanec Droba sa op˘tal, preão smespojili hlasovania. Myslím, Ïe aj pán posla-nec Chren. Myslím si, Ïe aj ºuìom azda sa pat-rí to zreteºnej‰ie povedaÈ, preão som ja priví-tal rozhodnutie pani premiérky, a preão somdnes na vláde za to spojenie hlasoval. PánDroba, viete preão. Lebo val musí prejsÈ.Lebo je to moje hlboké presvedãenie. Leboje to hlboké presvedãenie troch zo ‰tyrochkoaliãn˘ch partnerov.

Aj Bugár, aj Figeº, pani premiérka predo-v‰etk˘m, aj ja sme presvedãení, Ïe to je kºú-ãová Ïivotná vec pre na‰u vlasÈ. Zoberte toprosím na vedomie. Nemusíte súhlasiÈ, len tozoberte na vedomie. Chcem, aby ste mi po-rozumeli. A tak sa vás p˘tam, ak naozaj sa ne-máme hanbiÈ po Európe, ak na rokovaniachnám nesmú klásÈ otázky, hej Slováci, ste sú-hlasili, a bude to platiÈ aj zajtra. Tak val musíprejsÈ. Tak ako pre‰iel vo v‰etk˘ch ostatn˘chkrajinách eurozóny.

Robert Fico (Smer-SD)Nerád vstupujem do tohto vá‰ho vnútro-

koaliãného dialógu, ktor˘ by sme skôr oãa-kávali v miestnosti koaliãnej rady a nie vmiestnosti slovenského parlamentu. Smer-SD uznáva, Ïe zodpovednosÈ za vládnutiemá vládna koalícia, ktorá disponuje pohodl-nou nadpoloviãnou väã‰inou v Národnej radea tejto zodpovednosti sa nemôÏe zbavovaÈ od-kazom na neodstrániteºné rozdiely v názorochjednotliv˘ch koaliãn˘ch strán. Za najhlb‰ípolitick˘ marazmus, váÏené dámy a páni, doktorého ste doviedli Slovensko za to, Ïe smeposlednou krajinou eurozóny rozhodujúcou oeurovale, za to Ïe sme svedkami zaãínajúcejmedzinárodnej blamáÏe Slovenska zodpove-dáte, váÏené dámy a páni, len vy, vy a vy zvládnej koalície. Ak vládna koalícia chce testschopnosti vládnuÈ, môÏe ho vykonaÈ, ak hochcete dnes tak si tento test zrealizujte. Îe hoveºmi chcete, svedãí aj va‰e rozhodnutie spo-jiÈ hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dô-vere vlády. âo opozíciu úplne vyluãuje z hla-sovania, takto isto to povedali viacerí pred-stavitelia politickej scény, som rád, Ïe chápe-te aj túto realitu parlamentného Ïivota. Vylu-ãuje nás to z hlasovania preto, lebo pravico-vú vládu nepovaÏujeme za dobré rie‰enie preSlovenskú republiku. My teda hovoríme niepravicovej vláde, hovoríme v‰ak áno eurova-lu. Budeme trpezlivo poãúvaÈ, ako ãasto ho-vorí predseda SDKÚ, aké rie‰enia má vlád-na koalícia pre Slovensko v najbliωích dÀoch,t˘ÏdÀoch a mesiacoch, najmä ak vláda dnesnezíska dôveru. Ako chce vládna koalícia za-bezpeãiÈ schválenie eurovalu, chce vládnakoalícia pokraãovaÈ v neúspe‰n˘ch experi-mentoch, alebo bude maÈ silu a vôºu daÈ prie-stor na vznik politick˘ch ‰truktúr, spôsobudrÏaÈ Slovensko medzi úspe‰n˘mi krajina-mi Európskej únie.

VáÏené dámy a páni, tak ako je národno-‰tátnym záujmom Slovenska schváliÈ euroval,je národno-‰tátnym záujmom Slovenskej re-publiky maÈ aj silnú stabilnú, proeurópskyorientovanú a v základn˘ch národn˘ch otáz-kach zjednotenú vládu, toto je národno-‰tát-ny záujem Slovenskej republiky.

62

vrhy zákonov, nariadenia vlády, ‰tátny rozpoãet aj‰tátny závereãn˘ úãet. ZároveÀ by mohla vyhlasovaÈv˘nimoãn˘ stav a vysielaÈ vojakov na zahraniãné mi-sie. Rovnako by jej mohli zostaÈ ìal‰ie kompetencie,ktoré v‰ak bude môcÈ vykonávaÈ len s predchádzajú-cim súhlasom prezidenta. Na jeho schválenie by sa takmohlo viazaÈ napríklad narábanie s rezervou vlády. Po-ãíta s t˘m návrh novely Ústavy SR, ktorú dnes do po-dateºne Národnej rady SR podal predseda ústavnopráv-neho v˘boru Radoslav Procházka (KDH).

21. októbra – Vládu Ivety Radiãovej (SDKÚ-DS),ktorá stratila dôveru parlamentu, bude môcÈ prezidentSR Ivan Ga‰paroviã poveriÈ vykonávaním funkcie aÏdo vymenovania nového kabinetu. Vypl˘va to z nove-ly Ústavy SR, ktorú dnes 139 hlasmi schválili poslan-ci. Radiãovej doãasn˘ kabinet v‰ak bude maÈ lenoklie‰tené kompetencie. Bude môcÈ rozhodovaÈ len onávrhoch zákonov a nariadeniach vlády, návrhoch‰tátneho rozpoãtu a ‰tátneho závereãného úãtu, o me-dzinárodn˘ch zmluvách, návrhu na vyhlásenie vojno-vého stavu, o nariadení mobilizácie ozbrojen˘ch síl,vyhlásení v˘nimoãného stavu ãi vyslaní ozbrojen˘chsíl mimo územia SR. V kompetencii vlády ostane ajrozhodovanie o ìal‰ích otázkach vypl˘vajúcich zozákonov a vymenúvanie a odvolávanie ‰tátnych funk-cionárov a troch ãlenov Súdnej rady SR, av‰ak len sosúhlasom prezidenta. Doãasná vláda tak príde naprík-lad o moÏnosÈ rozhodovaÈ o zásadn˘ch opatreniach nazabezpeãenie hospodárskej a sociálnej politiky ãi o zá-sadn˘ch otázkach vnútornej a zahraniãnej politiky.

25. októbra – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã dnesza prítomnosti predsedu Národnej rady (NR) SR Pav-la Hru‰ovského (KDH) v Prezidentskom paláci odvo-lal premiérku Ivetu Radiãovú (SDKÚ-DS) z funkciea poveril ju vykonávaním jej pôsobnosti aÏ do vyme-novania novej vlády. UmoÏnila mu to novela ÚstavySR, ktorú minul˘ t˘ÏdeÀ schválil parlament. Kabinetv súãasnom zloÏení by tak mal dovládnuÈ aÏ do pred-ãasn˘ch volieb, ktoré sa uskutoãnia 10. marca 2012.

27. októbra – Slovensku sa ako jedinej ãlenskejkrajine eurozóny podarilo vybaviÈ v˘nimku z úãasti nanav˘‰ení Európskeho fondu finanãnej stability (EFSF),ãiÏe doãasného eurovalu. Ten bol po noãnom summi-te eurozóny nav˘‰en˘ z pôvodn˘ch 109 miliárd eur, do-hodnut˘ch v lete, na súãasn˘ch 130 miliárd eur. Slo-vensko sa v‰ak na doplácaní rozdielu vo v˘‰ke 21 mi-liárd eur nezúãastní ani jedin˘m centom, uviedla dnesskoro ráno premiérka Slovenskej republiky Iveta Ra-diãová. Po deväÈhodinovom noãnom maratóne sa zro-dila dlho oãakávaná dohoda vytvárajúca záchrann˘ me-chanizmus pre Európsku úniu postihnutú dlhovou krí-zou.

27. októbra – Poslanci OKS nebudú na kandidaã-nej listine Mostu-Híd pre marcové predãasné parla-mentné voºby. Dôvodom je ich úãasÈ na páde vlády Ive-ty Radiãovej (SDKÚ-DS) a tieÏ ich vyhranené posto-je, ktoré bránia prijímaÈ zdravé kompromisy. TASR otom dnes informovala hovorkyÀa Mostu-Híd NoraCzuczorová po rokovaní predsedu Bélu Bugára so ‰é-fom OKS Petrom Zajacom o moÏnej spolupráci.

30. októbra – ªudia by mali zvaÏovaÈ, ãi je ãas prenové strany, akou je napríklad SaS, alebo pre tradiã-né strany a spojenia, ako je SDKÚ-DS – KDH – Most-Híd. Práve politick˘ nováãik SaS je totiÏ zodpoved-n˘ za pád vlády Ivety Radiãovej. V diskusnej reláciiSlovenskej televízie O päÈ minút 12 to povedal pred-seda SDKÚ-DS MikulበDzurinda, ktor˘ ponúka vo-liãom práve spomínan˘ trojlístok. Predseda Smeru-SDRobert Fico si nemyslí, Ïe by mali strany pred voºba-mi hovoriÈ, s k˘m pôjdu po voºbách a s k˘m nie. Na-zdáva sa, Ïe marcové predãasné parlamentné voºby vy-hrá buì Smer-SD, alebo spojenie SDKÚ-DS – KDH– Most-Híd. Je v‰ak presvedãen˘, Ïe Slovensko potre-buje stabilitu a nie zlepenec, ktor˘ prinesie opäÈ lenchaos.

(rk)

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

VáÏené dámy a páni, my chceme v straneSmer-SD, aby bolo na‰e ãlenstvo v Európskejúnii aj v eurozóne naìalej úspe‰n˘m príbe-hom. Bude to tak len vtedy, ak na Slovenskubudú väã‰inové politické sily uzrozumené sfaktom, Ïe miesto Slovenska je len v zóneperspektívy medzi najsilnej‰ími a nie v zónebeznádeje medzi najslab‰ími a najmenej zod-povedn˘mi. My sme pre‰li nielen hospodárs-kou krízou v rokoch 2009, 2010, my smepre‰li aj najväã‰ou plynovou krízou aká kedybola. Keby sme neboli dôveryhodní partnerinikdy sa nám nepodarí v súãinnosti s Ne-meckom a âeskou republikou zabezpeãiÈspätn˘ tok plynu na územie Slovenskej repu-bliky a bolo to len a len preto, Ïe sme urobi-li v‰etko pre úspe‰né postavenie Slovenska vtejto medzinárodnej in‰titúcii. Rozhodnutie oeurovale a vy to dobre viete, je len zaãiatkomcelého radu ìal‰ích a podstatne nároãnej‰íchrozhodnutí. Pripravme sa na to, Ïe silné kra-jiny budú hovoriÈ o urãit˘ch okolnostiach,ktoré bude potrebné naplniÈ, aby ten kto chcezostaÈ v zóne perspektívy, v tejto zóne pers-pektívy aj zostal. Ako chcete vládnuÈ, keì prí-de my‰lienka harmonizovan˘ch daní, akochcete vládnuÈ keì prídu ìal‰ie témy európ-skeho v˘znamu, keì uÏ teraz poãúvam jed-na politická strana hovorí toto, druhá politic-ká strana hovorí tamto. Takto nemôÏe Slo-vensko existovaÈ v Ïiadnom prípade. Pretobuì sa postavíme k t˘mto návrhom kon‰truk-tívne a budeme z nich profitovaÈ, alebo bude-me svedkami dne‰ného politického marazmua v‰etko má v rukách vládna koalícia. TémoudÀa je teda euroval, nie to, ão bude po prípad-nom páde vlády, hoci takéto predpovede súurãite pre verejnosÈ a média najatraktívnej‰ie.Smer - sociálnu demokraciu zaujíma ak testschopnosti vládnuÈ nebude úspe‰n˘. âo na-vrhnú strany vládnej koalície na ur˘chlenéhlasovanie a schválenie tohto pre SlovenskoÏivotne dôleÏitého dokumentu Smer je na ta-kúto diskusiu pripraven˘.

Igor Matoviã (Obyãajní ºudia)Pán poslanec Fico, hovoríte, Ïe stav, v

akom sa vládna koalícia nachádza, za tenstav zodpovedá len sama vládna koalícia.Hovoríte, Ïe len a len my a my a my za to zod-povedáme v prípade eurovalu. Ja si vás do-volím trochu opraviÈ a povedaÈ, Ïe sa m˘lite.V prvom rade do tejto situácie sme sa dosta-li preto, lebo aj vy ste pokraãovali v rozhod-nutí predo‰lej vlády a dostali ste nás do spol-ku, síce by som nazval akoÏe pekného vlakuna prv˘ pohºad, ale plného zhnit˘ch jabæk. Do-stali ste nás do eurozóny, ktorú dnes len v‰et-ci musíme obhajovaÈ, lebo bohuÏiaº uÏ niã inénezostáva. Druh˘ dôvod, preão tento stavdnes rie‰ime, je nenaÏranosÈ a nedostatok do-statku na‰ich európskych partnerov. P˘tali siod nás tak˘ podiel na eurovale, ktor˘ svojouneúmernou mierou voãi ná‰mu zavineniu do-statoãne vytoãil jednu koaliãnú stranu na to,aby sa postavila na zadné a povedala, Ïe nie.Jednoducho a moÏno inak povedané, tretídôvod, preão sa nachádzame v situácii, vakej sa nachádzame, je neschopnosÈ a nedo-statok vás osobne a va‰ej vlády vyrokovaÈ veurozóne podmienky pre Slovensko také, abysme mohli sa dôstojne zúãastniÈ eurovalu.Ak vy by ste naozaj hájili záujmy Slovenskejrepubliky, vyjednali by ste tak˘ podiel, kto-

r˘ by bol moÏno desatinou toho a zodpove-dal by naozaj na‰ej zodpovednosti za stav, vakom sa eurozóna nachádza. BohuÏiaº, nevy-jednali ste niã, len ste sklopili opätky, salu-tovali ste a zbabelo ste prijali to, ão vám eu-rozóna ponúkla.

III. A POTOM HOVORILI E·TE MNOHÍ.

IV. A NA ZÁVER POÎIADALA O SLOVOPREDSEDNÍâKA VLÁDY.

Iveta Radiãová, predsedníãka vlády(SDKÚ-DS)

Nech uÏ sme v koalícii alebo v opozícii, ur-ãite máme jeden spoloãn˘ záväzok, a ten zá-väzok je ochrániÈ obãanov Slovenskej repu-bliky, maximálne ako to dokáÏeme, maxi-málne ako to dokáÏeme. Nemám zázraãn˘prútik, nikto z nás nie je David Copperfielda pravdou je, Ïe sú konkrétni vinníci za dne‰-n˘ stav. MôÏeme ich spolu pomenúvaÈ. Mô-Ïeme sa pokúsiÈ ich potrestaÈ, ale viete, ão jepodstatné, aby sme spojili sily a zabezpeãili,aby nikdy viac nedoviedli krajiny eurozónya Európy, moÏno sveta, do takejto situácie.Mne sa pred oãami v Bruseli vymieÀajú pre-miéri ako na beÏiacom páse. Aj ja sa rozlú-ãim s veºkou pravdepodobnosÈou, nie o tomje podstata, podstata je o tom, ão dnes za se-bou zanecháme. Aké meno Slovenska dnes zasebou zanecháme? Ako dôveryhodného part-nera alebo ako krajiny, ktorá je v nejakomspolku dovtedy, k˘m má v˘hody?

To, ão dnes rozhodujeme, je dobré menoSlovenska. To, ão dnes rozhodujeme, je dô-veryhodnosÈ Slovenska. O tom, o ãom dnesrozhodujeme, je, kam bude Slovenská repu-blika a obãania patriÈ. Je to o tom, kto budúna‰i partneri. Je to o tom, s k˘m sa môÏemeporadiÈ. Je to o tom, ãi sa sami vylúãime zospoloãenstva úspe‰nej‰ích.

Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde, Ïe na-rába zodpovedne s verejn˘mi financiami, dô-verujte tejto vláde, Ïe nezneuÏije ani na sekun-du ÈaÏko zarobené peniaÏky daÀov˘ch poplat-níkov. A dôverujte tejto vláde, Ïe záujem a dô-veryhodnosÈ Slovenskej republiky je to naj-cennej‰ie ão viem, ão mám a ão ponúkame.

V. A POTOM SA HLASOVALO.

Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH)Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasu-

jem rozpravu o tomto bode programu za skon-ãenú.

Pristúpime teraz k tretiemu ãítaniu o vlád-nom návrhu na vyslovenie súhlasu s dodat-kom k rámcovej zmluve medzi ‰tátmi euro-zóny a európskym stabilizaãn˘m nástrojom.

Chcem upozorniÈ, Ïe hlasovanie o návrhuvlády je spojené na ÏiadosÈ vlády s vyslove-ním dôvery vláde Slovenskej republiky.

124 prítomn˘ch, 55 za návrh, 9 proti, 60 ne-hlasovalo.

Panie poslankyne, páni poslanci, kon‰tatu-jem, Ïe Národná rada Slovenskej republikynavrhované uznesenie neschválila, a t˘m ne-vyslovila dôveru vláde Slovenskej republiky.

VI. VOLEBNÁ KAMPA≈ BOLAOD·TARTOVANÁ.

(rk)

63

S U P E R M O N I T O R

Nik nevie, ako skonãí vláda (ão by ani takneprekáÏalo, lebo vláda sa dá zvoliÈ vÏdynová), ale nik ani netu‰í, ako skonãí Slovens-ko. To uÏ je hor‰ie, lebo taká pekná krajina,plná mil˘ch ºudí, sa uÏ tak ºahko zohnaÈ nedá.Nie je ºahká ani otázka: Bude Slovensko v Eu-rópe ch˘baÈ?

Literát a filozof Oliver Bako‰.Pravda 24. 9.

(Pravdepodobne nebude ch˘baÈ, lebo dnesuÏ v Európe nebude ch˘baÈ Ïiaden ‰tát, ke-ìÏe, ako sa zdá, dnes kaÏd˘ potrebuje len sa-mého seba.)

***

Padol základn˘ pilier fyziky, Ïe sa niã ne-môÏe pohybovaÈ r˘chlej‰ie ako svetlo? E‰tedlho to nebudeme vedieÈ a neza‰kodí zostaÈskeptikom. Hoci moÏnosÈ, Ïe vzdialen˘ vesmírnie je tak˘ nedosiahnuteºn˘, ako sa zdalo, byasi bola uÏitoãná. Komu by sa chcelo roky savliecÈ aj k najbliωiemu hviezdnemu systémuAlfa Centauri? Pritom by sa nám pri tempe ni-ãenia na‰ej planéty nejaká dosiahnuteºná re-zervná asi zi‰la.

Komentátor Peter Morvay. Sme 24. 9.(Je to dokonal˘ paradox. ªudstvo je uÏ natakej senzaãnej úrovni, Ïe objavuje vo ves-míre také veci, o ak˘ch sa mu ani nesníva-lo. Ale popritom to isté úÏasné ºudstvo ob-javuje nové moÏnosti, ako svoju planétuZem vyhodiÈ do vzduchu a zniãiÈ.)

***

Rytierske dni v Bojniciach sa nesústreìujúna veºké ‰ermovanie ãi bitky a dob˘janie hra-dov. Zamerali sme sa skôr na v˘chovu rytie-ra k Ïivotn˘m hodnotám a stavovsk˘m cnos-tiam. Pritom ne‰lo len o narábanie s meãom,ale aj o to, aby vedel dvoriÈ dáme.

Riaditeº bojnického múzea Ján Papco. OÎene.sk 24. 9.

(Uãitelia by mali uãiÈ stavovsk˘m a in˘mcnostiam – povedzme aj dvoreniu – najprvsam˘ch seba, ak majú k nim uãiÈ svojich Ïia-kov.)

***

Za posledné desaÈroãia sa podstatne zmeni-la Ïivotná filozofia a hodnotov˘ rebríãek ºudí.Na‰e myslenie je ãoraz racionálnej‰ie, ale ná‰emocionálny Ïivot ãoraz chudobnej‰í.

Psychiater Péter Hunãík. Sme 24. 9.

(Sme teda uãenej‰í a bezcitnej‰í. ªudstvo jeoveºa poloviãatej‰ie, neÏ si nahovára. A takásamozrejmosÈ, akou je ºudskosÈ, je nám ão-raz menej prirodzená.)

***

OceÀujem antikorupãn˘ náboj premiérky.Vláda má v‰ak veºmi nízky reformn˘ poten-ciál. Veºmi málo zlep‰í kvalitu fungovania ‰tá-tu a verejnej správy na Slovensku.

B˘val˘ minister zdravotníctva Ru-dolf Zajac. Sme 26. 9.

(Radiãovej vláda je solídny súbor úradní-kov, ktorí majú najväã‰iu prednosÈ v tom,Ïe sú to slu‰ní ºudia. Ak v‰ak nemajú kon-cepciu, nemoÏno od vlády ãakaÈ, Ïe bude re-formná.

***

Ak zmizne poézia, ak nebudú príleÏitosti, aknebudú oceÀovaní básnici a nebude sa hodno-tiÈ poézia a nebude sa ponúkaÈ, budú sa meniȺudské podstaty

Herec a recitátor Ladislav Chudík. Pravda 26. 9.

(âlovek môÏe existovaÈ bez poézie. A ak junemá, vlastne ani netu‰í, Ïe ju nemá. Vte-dy ho v‰ak ani neznepokojuje, Ïe sa veºmiani neodli‰uje od obyãajného zvieraÈa a Ïeje teda len poloviãn˘m ãlovekom..)

***

Ak sa oddelí moc od práva, ‰tát sa stane ban-dou zbojníkov. Preto základnou úlohou poli-tika je i zostane slúÏiÈ právu a vzoprieÈ sa vlá-de nespravodlivosti.

PápeÏ Benedikt XVI. v nemeckomBundestagu. T˘ÏdeÀ 26. 9.

(Hoci v slovenskom parlamente viacerostrán deklaruje svoju oddanosÈ kresÈanstvua jeho cirkvám, dôleÏitej‰ie je, aby sa v Àomozvali podobné kon‰tatovania a v˘zvy. A abypolitici nekradli, ale krádeÏiam zabraÀova-li. Zlodejstvám vo v‰etk˘ch rozmeroch, alenajmä krádeÏiam vo veºk˘ch dimenziách.)

***

Prvá pokusná trieda otcovskej ‰kôlky v Dú-bravke je urãená najmä deÈom, ktor˘m ch˘baotec. Nie je typická len t˘m, Ïe má ako uãite-ºa muÏa, ale aj nízkym poãtom detí.

Riaditeºka centra sociálnych sluÏieb Anna Ghannamová.

Sme 27. 9.(SR nevyhnutne potrebuje podobné poku-sy. Najmä preto, aby sa obmedzila drzosÈ abezoãivosÈ mladej generácie.)

***Oslavujme, k˘m je ão a za ão. Hudba reve,

mestom sa oz˘vajú detonácie, t˘m, ão majúkolotoãe pod oknami, rinãia sklá. Mestom sa

‰íri vôÀa prepáleného oleja, klobások, lok‰í akvasiaceho mladého vína za nekresÈanské pe-niaze. Vinobranie obracia Ïalúdky aj peÀa-Ïenky.

Spisovateºka Veronika ·ikulová.Pravda 27. 9.

(Dcéra zo svojského literárneho rodu Vin-ca ·ikulu je e‰te dôraznej‰ia, ako bol jejotec.)

***

Ja jednoducho isté veci nechcem robiÈ.Herec Miro Noga.

Slovenka 28. 9.(V niektor˘ch rozhovoroch s hercami jenajpikantnej‰í tak˘ v˘krik, ak˘ citujem.Pritom z dialógu vypl˘va, Ïe nie herec ne-chce úãinkovaÈ v nieãom, s ãím nesúhlasí, aleÏe ho reÏiséri neobsadzujú, lebo sa im ne-pozdávajú jeho v˘kony .)

***

Keì nám náhle zomrie niekto milovan˘,tak nás bolesÈ, smútok, strata, ale i pocit samo-ty natoºko zasiahnu, aÏ zabudneme na to pod-statné: Ïe tu ten ãlovek s nami roky bol a Ïesme spolu zaÏili veºa jedineãného. To je tohlavné, na ão treba myslieÈ, keì spomínate nababiãku.

Spisovateº Maxim E. Matkin.OÎene.sk 28. 9.

(Je smrÈ príprava na veãnosÈ, alebo len zá-nik bezv˘znamnej ºudskej bytosti?)

***

My sa ºahko nauãíme poãítaãov˘ jazyk (veìsme ho stvorili), ale poãítaã len ÈaÏko ná‰. Akby poãítaã pri‰iel na narodeninovú párty, lenby sa ãudoval, aké nezmysly tie bytosti hovo-ria.

Odborník na komunikáciu Miro ·ifra. Sme 28. 9.

(Je ãlovek predsa len hlúpy na to, aby po-pri slovenãine porozumel aj poãítaãovine?)

***

Sú tu deti, teda priamy následok nevery, ato je nieão, ão ma bude sprevádzaÈ nadosmr-ti. Som ich otcom, a to je nieão, ão je na cel˘Ïivot. V takom prípade, Ïiaº, nefunguje nieãotaké, ako povedaÈ prepáãte.

Primátor BB Peter Gogola. Slovenka 28. 9.

(Kedysi by si ãiniteº na primátorskom po-ste asi ÈaÏko dovolil takto pokojne hovoriÈo svojej situácii otca detí bez manÏelstva. Amy dnes nevieme, ãi máme obdivovaÈ jeho

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre24. septembra 2011 – 3. novembra 2011

64

úprimnosÈ, alebo ãi sa máme pohor‰ovaÈnad jeho poru‰ením mravn˘ch princípov.)

***

My, âesi, sa môÏeme pochváliÈ naozaj veº-kolep˘m divadlom: V 1975-om sme presunu-li mohutn˘ gotick˘ kostol, váÏiaci úctyhod-n˘ch desaÈtisíc ton. To vtedy vyvolalo maso-vé ‰ialenstvo. Mladí nechodili na rande dokina, ale ku kostolu. Niektorí si so sebou no-sili pravítka, papiere a ceruzky: Zapisovali si,akú dráhu kostol od predchádzajúceho dÀapre‰iel.

Kastelánka Ludmila Klimplová.TV oko 29. 9.

(âo bol v ãase normalizácie väã‰í zázrak?Prevezenie veºkej stavby na nové miesto –ãi to, Ïe v ãase, keì sa kostoly zatvárali, ko-munisti súhlasili s takouto záchranou chrá-mu?)

***

Z 8 kultúrnych in‰titútov sa Dzurindovoministerstvo zahraniãia chystá zru‰iÈ 4: v Pa-ríÏi, Berlíne, Ríme a Viedni. Pritom práve tie-to krajiny dali Slovensku rozhodujúce kultúr-ne a civilizaãné impulzy. A zvlá‰È pre takémalé ‰táty ako je SR sú kultúrne in‰titúty v˘-bornou ‰ancou zviditeºniÈ sa. Vo Viedni a vBerlíne stratíme priestory, ktoré sa v centremesta prenajímajú a sú uÏ dobrou, zavedenouadresou. ªudia si na tieto adresy zvykli cho-diÈ. Literárna kritiãka Michaela Jurovská. Prav-

da 29. 9.(Pritom kultúra je jediná „schopná aj túnajväã‰iu geografickú vzdialenosÈ premeniÈna psychologickú blízkosÈ“, ako múdro vra-ví b˘val˘ veºvyslanec SR v âR LadislavBallek.)

***

Ani ako farár nedokáÏem trpiacej panej vy-svetliÈ, preão jej zomrie manÏel, potom mamaa krátko na to aj syn. Je pritom skvelá, pomá-ha ºuìom, chodí do kostola, je úprimne veria-ca, napriek tomu sa to na Àu zosype. Neviem,preão na Àu Boh zoslal tak˘ kríÏ.

Evanjelick˘ farár Ivan Mucha.Sme 29. 9.

(ªudia sa nemôÏu dostaÈ bliωie k Bohu,lebo nedokáÏu pochopiÈ, Ïe Boh nie je ãlo-vek, ale Boh, a Ïe Ho nemoÏno posudzovaȺudsk˘mi kritériami.)

***

Od roku 2002 som, bohuÏiaº, väã‰inoustvárnila negatívne figúrky. A tak sa mi stáva,Ïe mnou ºudia opovrhujú, lebo som vraj veº-mi sebecká a zákerná! Urãite nie som taká ja,ale postavy, ktoré ãasto hrám. Potvor uÏ mámna konte dlhoãizn˘ rad.

Anglická hereãka Emily Blunt. TV max 30. 9.

(Ak hrá hereãka potvory a ak na divákovpotvorsky aj pôsobia, znamená to, Ïe hrávynikajúco. Má byÈ nad‰ená zo svojho dob-rého herectva, alebo má byÈ ºudsky ne‰Èast-ná?)

***

V‰etky ankety popularity sú podvod na pod-vod. A to vravím napriek tomu, Ïe som bol 2x‰tvrt˘ v âeskom slávikovi (1997 a 1998). Pod-ºa v˘sledkov si hovorím, Ïe za t˘m, kto vyhrá-va, nemôÏe byÈ pravda a skutoãn˘ názor ºudí,ale aj – alebo len – nejaké zákulisné hry.

Franti‰ek Nedvûd (z dvojice bratov hudobníkov). Plus 7 dní 30. 9.

(ªudstvo by asi vymrelo, keby za v‰etk˘m,ãím sa ºudia zaoberajú, neboli h⁄bky ‰piny.)

***

Zaãínajúca modelka je veºmi osamelá. Jeveºmi mladá, stále cestuje a skoro v‰ade jesama. Niekedy neprejde deÀ, aby nesedela vinom lietadle alebo neprespávala v inom ho-teli. Stráca zázemie i svojich priateºov. Akniekto v pätnástich odcestuje do sveta, nemô-Ïe si nájsÈ skutoãn˘ch kamarátov. Veì kaÏd˘druh˘ deÀ trávi s niek˘m in˘m.

âeská modelka a hereãka Pavlína Nûmcová. Pravda 1. 10.

(Predvádzateºkou bielizne sa v‰ak stala dob-rovoºne a nejedna priam prahne po tomtopovolaní. A tak, ak si predstavíme jej budúc-nosÈ, na‰a ºútosÈ nad jej opustenosÈou a kaÏ-dodenn˘m cestovaním nemá preão byÈ hlbo-ká.)

***

Z nieãoho ÏiÈ musíte a to je pre mnoh˘ch au-torov dôvod, preão pí‰u seriály. ZároveÀ je todobrá ‰kola scenáristického remesla. Len toãlovek nesmie robiÈ dlho, lebo mu to vyãerpádu‰u. Rovnako je to s hercami. Navy‰e, keì di-vák vidí stále t˘ch ist˘ch prechádzaÈ zo seriá-lu do seriálu, nemá ‰ancu stotoÏniÈ sa s neja-k˘m charakterom.

Filmová reÏisérka Zuzana Liová.Sme 1. 10.

(âakaÈ v‰ak od majiteºov alebo manaÏérovsúkromn˘ch televízií, Ïe sa budú krotiÈ auprednostnia umelecké a morálne postulá-ty v záujme obãanov, je naivné.)

***

Keì som v JuÏnej Amerike úspe‰ne zope-roval kæb vnukovi yanomamského Indiána,starec mi z vìaãnosti venoval akési ich rastli-ny. U nás vo Viedni sme ich dôkladne vy‰e-trili. Keì sme ich aplikovali pacientom s ná-dorov˘m ochorením, dosiahli sme v˘bornév˘sledky. Ale treba aj, aby sa pacienti zdravoa prirodzene stravovali a mali vyrovnan˘,‰Èastn˘ rodinn˘ Ïivot.

Chirurg profesor Thomas David.Tele plus 1. 10.

(Lieãivé rastliny sú vzácnym darom preºudí. A ostatné si uÏ musia ºudia zariadiÈsami.)

***

V najbliωích rokoch nevidím na obzoreekonomické zotavenie. Okrem iného k tomuprispievajú úsporné opatrenia, ktor˘mi sa jed-notlivé krajiny snaÏia skrotiÈ svoje dlhy.

Americk˘ ekonóm Joseph Stiglitz, nositeº Nobelovej ceny.

Hospodáfiské noviny 3. 10.(Jedn˘m slovom: Úsporné opatrenia ne-smú byÈ také, aby vláda viac stratila, neÏ zí-skala a aby teda nemala peniaze na rozvo-jové projekty.)

***

Îiadna ponovembrová politická reprezentá-cia si neosvojila kultúru ako prirodzenú súãasȉtátneho záujmu.

Básnik a prekladateº Marián Hatala. Sme 3. 10.

(Obãania Slovenska to v‰ak, bohuÏiaº, odÏiadnej ani neãakali.)

***

STV presunie vysielanie hlavn˘ch správ na19. hodinu, teda na ãas, keì zaãína vysielaÈsprávy aj TV Markíza. Vedenie STV nepripú‰-Èa moÏnosÈ, Ïe nové správy sa medzi silnoukonkurenciou nepresadia. Ak v‰ak tento zámer

S U P E R M O N I T O R

Kresba: Fedor Vico. HN 3. 10. (Ak˘ je v‰ak rozdiel v tom, keì sa politici drÏia svojich funkcií zubami, a ak˘, keì saich drÏia nechtami?)

65

skutoãn˘ lyÏiarsky raj. Objavenie ºadov˘chgejzírov na Encelade prinieslo revolúciu do‰túdií o planétach.

Astronóm Paul Schenk, Lunar and Planetary Institute v Texase.

Pravda 5. 10. (LyÏovaãka na Saturne je, pravdaÏe, zatiaºfantazmagória, ale astronómovia umoÏÀu-jú, aby ºudské sny boli stále kraj‰ie a zaují-mavej‰ie. A raz sa moÏno – aspoÀ niektoréz nich – uskutoãnia.)

***Komunizmus zodpovedal za najväã‰í poãet

zavraÏden˘ch ºudí v histórii ºudstva. VerejnosÈby si mala tieto mementá uvedomovaÈ. Aj pre-to povaÏujem zriadenie Múzea komunizmu atotalitn˘ch reÏimov za dobr˘ prostriedok napriblíÏenie tejto histórie.

Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Sme 5. 10.

(A otvoriÈ by ho mali teraj‰í a b˘valí komu-nisti, ktorí stále e‰te oblaÏujú NR SR amnohé súãasné politické strany.)

***

Pozemn˘ rádioteleskop Alma je jedn˘m znajväã‰ích vedeck˘ch projektov 21. storoãia.Jeho zapnutím sa zaãal nov˘ zlat˘ vek astro-nómie. Jeho hlavnou úlohou je nazrieÈ aÏ k zro-deniu vesmíru. A priniesÈ odpoveì na to, pre-ão vesmír vyzerá tak, ako vyzerá.

Diego Garcia z Európskeho juÏného observatória. BBC 5. 10.

(Je v‰ak ilúziou si myslieÈ, Ïe vesmír bude-me maÈ pomaly ako na dlani. ªudská ruka,ale aj ãlovekov mozog sú príli‰ malé na tienekoneãné mnoÏstvá galaxií okolo nás.)

***

O aktuálnom stave Ïurnalistiky svedãí Ïa-lostná ‰tatistika, podºa ktorej priemern˘ novi-nár je rozvedená 40-roãná Ïena so stredo‰kol-sk˘m vzdelaním.

·éfredaktor Literárneho t˘Ïdenníka Pavol Janík. LT 5. 10.

(KeìÏe mnohí slovenskí novinári sú skôrpodpriemerní, ‰tatistiky sa ich net˘kajú.)

***

Máme príli‰ radi svoj luxus, lacné triãká aelektroniku. Netvrdím, Ïe sa máme vrátiÈ dodoby kamennej. Îijeme predsa v 21. storoãí.MôÏeme postaviÈ solárne panely, môÏeme vy-tvoriÈ prostredie bez toxick˘ch odpadov. Vie-me, ako pestovaÈ rastliny bez pesticídov. Od-poveìou na otázku, ako sa môÏeme maÈ lep-‰ie, je – podºa mÀa – byÈ múdrej‰í.

Aktivista Greenpeace (na Novom Zélande)Rien Achterberg. TV oko 6. 10.

(Je veºa ºudí, ktorí chcú ÏiÈ rozumne, dokon-ca aj vedia, ako to dosiahnuÈ. A predsa je ichveºmi málo v pomere k ºudsk˘m dravcom,aby sa dala docieliÈ harmónia. ·elmy totiÏchcú ÏiÈ pohodlne, aj keì je to na úkorostatn˘ch.)

***

Je to veºmi bolestná a hanebná stránka môj-ho Ïivota. Ale musím sa nahlas priznaÈ. Ja, po-

S U P E R M O N I T O R

stroskotá a STV prehrá v súboji s komerãn˘-mi televíziami, potom sa uÏ bude ÈaÏko vysvet-ºovaÈ, na ão verejnoprávna televízia vlastne je.

Prezident Mediálneho in‰titútuAndrej Zmeãek. Pravda 3. 10.

(Demokracia v‰ak potrebuje vplyvné mé-dium, ktoré má príÈaÏlivé spravodajstvo ahodnotn˘ umeleck˘ program, aby obãanianedostávali len bulvárne primitívnosti. STVv‰ak niãia ºudia, ktorí sa hrabú do vedeniaSTV bez schopnosti viesÈ mediálny kolos. Abez toho, aby boli rozhºaden˘mi individua-litami.)

***

MyslieÈ si, Ïe lev s vyceren˘mi tesákmi sasmeje, je klamstvo, ktoré môÏe stáÈ Ïivot.

Esejistka a riaditeºka Nadácie Charty 77Zuzana Szatmáry. Sme 3. 10.

(To by sme mali maÈ stále na pamäti: Ak ne-rozoznáme, ãi sa na‰i ‰éfovia na nás ceria,alebo ãi zúria, môÏeme prísÈ o hlavu. Aleboo lukratívne miesto.)

***

·túdium vzdialen˘ch supernov nám umoÏ-Àuje pochopiÈ, ako sa rozpína vesmír. Je to ne-obyãajne vzru‰ujúce. Cítim sa podobne, akokeì sa narodili moje deti. Pomaly v‰ak uÏ za-ãne byÈ oprávnená otázka: Aká bude budúcnosÈná‰ho kozmu? Skonãí termickou smrÈou akopusté, nehostinné a extrémne chladné miesto?

Astrofyzik Saul Perlmutter. Sme 4. 10.

(Predstava, Ïe raz zomrie vesmír, môÏe byÈpre nejedného ãloveka neznesiteºná.)

***

âistá, priateºská a lacná trenãianska Poho-da je západoeurópsky festival za v˘chodoeu-rópske ceny, ktor˘ sa tento rok, po 15 rokochexistencie, zaradil medzi to najlep‰ie, ãomáme. Preto sme ju dali na 3. miesto v rebríã-ku európskych mimobritsk˘ch festivalov. Davbol omráãen˘ a úctiv˘ ako poãas katolíckej

om‰e. Dokonca tiekli slzy. Nieão musí byÈ vdu‰i tohto národa.

Editor festivalového portálu Virtual Festivals Jon Wright.

HN 4. 10.(Aj keì je Pohoda len festival populárnejhudby, svojím spôsobom existencie získalaúctyhodné spoloãenské postavenie. Wrigh-tovi pripomenula dokonca om‰u!)

***

Rakovinu nesmieme braÈ ako nutne smrteº-nú chorobu, ale len ako chorobu, s ktorou satreba nauãiÈ ÏiÈ a vnímaÈ ju ako súãasÈ a nie akokoniec Ïivota. Túto skú‰ku môÏeme zvlád-nuÈ, len ak sami chceme. Rakovina sa dá pre-ÏiÈ a po jej prekonaní je moÏné plnohodnotneÏiÈ.

Zuzana Truplová (2x ãelila rakovine),Onko-psychologická spoloãnosÈ.

Sme 4. 10.(Jednou z najdôleÏitej‰ích súãastí úspe‰nejlieãby je pacientova psychika. Zatiaº smev‰ak svoju vnútornú silu a energiu preskú-mali len veºmi povrchne a nedostatoãne.)

***

Ak vo va‰om vzÈahu nie je citová rovnová-ha, zvádza vás to k veciam, ktoré by ste moÏ-no inak nerobili. Nikto vás nenúti robiÈ veci,z ktor˘ch je vám ÈaÏko. Tak ich uÏ teda nerob-te.

Spisovateº Maxim E. Matkin.OÎene.sk 5. 10.

(Nik teda, vraví Matkin, sa nemá oddávaÈani sexu, ak vidí, Ïe t˘m niekomu ubliÏuje.)

***

Predpovede poãasia pre Saturn potvrdili,Ïe na mesiaci Enceladus sú veºmi dobré pod-mienky na lyÏovanie. Momentálne tam sneÏí.Dokázali to nové snímky a pozorovania, kto-ré na vzdialenom mesiaci potvrdili prítom-nosÈ jemn˘ch kry‰tálov vody. Na svahoch En-celada tvoria dokonal˘ pra‰an. Je tam teda

Kresba: Pavel Jakubec. HN 4. 10.(Sú to zráÏky síce len obãasné, ale v˘datné.)

66

tomok starej zámoÏnej ‰ºachtickej rodiny – he-rec, spevák, dirigent a kabaretiér – som boldlhé roky spolupracovníkom komunistickejtajnej polície.

Wojciech Dzieduszynski. Pravda 6. 10.

(„Spolupracovník ·tB“ nie je len niekoºkopísmen, nad ktor˘mi poh⁄davo zo‰púlimeústa. Sú to i desiatky deformovan˘ch osu-dov – aj t˘ch, ão udávali, aj t˘ch, ão boliudaní.)

***

I keì film Pina kaÏdého diváka k moderné-mu tancu neprivedie, robil som, ão som mo-hol, aby ten, komu tanec uÏ niekedy do Ïivo-ta vstúpil, objavil na plátne ãíry pohybov˘entuziazmus.

Filmov˘ reÏisér Wim Wenders.The Guardian 6. 10.

(Dnes je totiÏ „od technológie k umeniubliωie, neÏ sa zdá,“ vraví Wenders. Prav-da, ãi jeho postreh je oprávnen˘, nie je isté.)

***

Básnik Goethe o pichliaãovit˘ch artiãokáchvyhlásil, Ïe hádam nebude jesÈ bodliaky akonejak˘ sedliak. Zato manÏelka kráºa ªudoví-ta XIII. Anna Mária povedala: Îivot je ako ar-tiãoka. Musíme prejsÈ cez v‰elião, aby sme sadostali k tomu málu, ão je na Àom najlep‰ie.Francúzi sú zrejme najvyberanej‰í gurmáni vEurópe.

Publicista Tomበâejka. TV oko 6. 10.

(ªudia sú zvlá‰tni pokrytci. Ak sa prv˘ razpozrú na artiãoku, obsypanú ãímsi, ão pri-pomína bodliaky, zhnusene si odpºujú. Akich v‰ak niekto z kráºovského paláca pre-svedãí, Ïe táto burina je lahôdka, okamÏi-te z nej spravia delikátne jedlo.)

***

V Európe sú prezidenti a premiéri obyãaj-ne príslu‰níkmi politickej triedy. Îiarivou v˘-nimkou z pravidla je Václav Havel. Svoj ce-loÏivotn˘ záujem o politiku pestoval z pozí-cie mimo nej.

Britsk˘ filozof a politológ Roger Scruton. Sme 7. 10.

(Havlovo meno by bolo dávno zabudnuté,keby sa e‰te predt˘m, neÏ sa stal ‰tátni-kom, nebol preslávil ako dramatik a esejis-ta a jeden z najv˘znamnej‰ích âechov mo-dernej doby.)

***

Kniha Piata loì od Moniky Kompaníkovejzískala cenu Anasoft litera, ale ani tak sa z nejza rok nepredalo viac ako 2 000 kusov. A nik-to zo zvy‰n˘ch finalistov na tom nie je o niãlep‰ie.

Publicista Rado Ondfiejíãek. Sme 7. 10.

(PorovnávaÈ letn˘ festival Pohoda a lite-rárnu súÈaÏ Anasoft nie je veºmi primera-né, ale chceme a musíme povedaÈ, Ïe Poho-da je príÈaÏlivej‰ia. A vyvoláva skvelé poci-ty, k˘m literárnu akciu majú v rukách nud-ní a bezv˘znamní literárni úradníci – porot-covia Bílik, Gavura, Haugová, Ku‰nierik a

·trasser, ktorí záujemcov uÏ vopred odra-dia.)

***

Noví ‰éfovia pouÏívajú ako zaklínadlo slo-gan, Ïe spravodajstvo âT by malo maÈ akovzor britskú BBC. Samozrejme, BBC je dob-rá, ale my ju nemôÏeme napodobÀovaÈ. UÏpreto nie, Ïe nemáme za sebou dejiny britské-ho impéria.

Nov˘ ‰éf spravodajstva âT4 Zdenûk ·ámal. Lidovky 8. 10.

(Aj v STV by sa mal koneãne nájsÈ ‰éf spra-vodajstva, ktor˘ sa nebude odvolávaÈ naskúsenosti z BBC, ale bude maÈ také vedo-mosti, Ïe nebude chcieÈ spravodajstvo zme-niÈ, ale jednoducho a viditeºne sprofesiona-lizovaÈ a skvalitniÈ.)

***

Vytvárame stále nové a stále hlasnej‰ie sú-ÈaÏe a príleÏitosti, aby sme na knihy aspoÀ upo-zornili. Pritom vÏdy, keì nahlas poukáÏeme najednu, desaÈ ìal‰ích ticho spadne pod stôl.

Expertka na kultúru Daniela Iwashita. Sme 10. 10.

(Nastáva ãas, keì sa zaãína lámaÈ osud kníh.Ani nie v tom zmysle, ãi e‰te budú vychá-dzaÈ, ale v tom, ako ich budú prípadní ãi-tatelia prijímaÈ. A ãi budú ãitatelia. âi saknihy budú ãítaÈ, alebo len pozeraÈ alebo –premenené na zvuk – poãúvaÈ.)

***

MÀa, b˘valého ãeãenského rebela, milujepredov‰etk˘m Alah, ale ochrannú ruku nadomnou drÏí aj Putin. âo sa ãudujete, Ïe na moje35. narodeniny mi pri‰li zaÏelaÈ „Happy birth-day, Mr. President“ aj hollywoodske hviezdyKevin Costner alebo Hillary Swank? Len ne-moralizujte. Dva – tri milióniky, z ktor˘chostane aj na pekné autíãko – a pritom Ïiadnatvrdá robota –, to je predsa lákavá predstavapre kohokoºvek. Nezvábila by aj vás?

âeãensk˘ prezident Ramzan Kadyrov (35). HN 10. 10.

(Morálka je medzi rebelmi, teroristami, aleaj hviezdami ãoraz zbytoãnej‰ie slovo.)

***

Ministerstvo ‰kolstva prestalo niektoré po-môcky preplácaÈ. âasÈ reformn˘ch kníh, kto-ré prichádzajú do ‰kôl s oneskorením, musiazaplatiÈ rodiãia. ·tát uhrádza tento rok len zá-kladn˘ balík uãebníc. Dôvodom je nedostatokpeÀazí. Rodiãia zabezpeãujú napríklad uãeb-nice cudzích jazykov. Je to najväã‰ia poloÏka.Vyuãujeme dva jazyky, kniha na kaÏd˘ stojíokolo 20 eur.

ZástupkyÀa riaditeºky na Gymnáziu v BBMarcela Mozoºová. Sme 11. 10.

(Na ‰kolstvo, teda na uãiteºov a ‰irokú ‰ká-lu uãebn˘ch pomôcok, nieto peÀazí. Alezato do tejto chvíle poslanci v‰etk˘ch par-lamentn˘ch strán ani v ÈaÏk˘ch ãasoch ne-zru‰ili miliónové dotácie, ktoré vyhradzu-je ‰tátny rozpoãet pre potreby politick˘chstrán.)

***

Divadlo STOKA je symbolom tvorivosti akreativity. Oproti nemu nám práve v t˘chtodÀoch vznikol in˘ symbol: SND ako symbolrozkrádania a provinãnosti. OpäÈ sme ticho, takako sme boli ticho, keì privatizovali filmovéateliéry Koliba, keì likvidovali a stále likvi-dujú nezávislú kultúru. Sme, Ïiaº, národom ne-pamäti.

Divadelník ªubomír Burgr. Pravda 11. 10.

(STOKA je odpadov˘ kanál a svojské di-vadlo. Vzne‰ené je – a desaÈroãia naozaj ajbolo – SND, divadlo Chudíkovo a Macha-tovo. A teraz s hrôzou ãítame, Ïe dnes je uÏaj ono symbolom provinãnosti a rozkráda-nia. Akí ºudia to v Àom zostali? A akí ºudiasa okolo neho dnes pohybujú? Okolo NÁ-RODNÉHO DIVADLA? A hodnoty sú lenv STOKE?)

***

Po poºsk˘ch voºbách si kaÏd˘ musí poloÏiÈniekoºko otázok: kde ostali „katolíci“? Kdeostali „komunisti“? Stáva sa z Poºska koneã-ne stabilizovaná západná demokracia, kde za-ãína dominovaÈ obãianska spoloãnosÈ nadzvodn˘mi ideológiami?

S U P E R M O N I T O R

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 7. 10.(Naozaj, ak politik nieão hovorí, neznamená to, Ïe bude podºa toho i hlasovaÈ v NR SR.)

67

niãka má prinajmen‰om dva rozmery. Tenjeden je rozmer politiãky, akej ‰iroko-ìale-ko niet, a ten druh˘ je rozmer roztáranejÏeny v kuchyni pri ‰poráku.)

***

V 90. rokoch pri‰lo do BBC milión divác-kych ohlasov roãne. Dnes ich je denne viac ako10 miliónov. Za dve desaÈroãia divákom stúp-lo ego. UÏ nechcú len program, ale chcú sa naÀom aj aktívne podieºaÈ. SpraviÈ pre fanú‰ikovseriálu len listáreÀ alebo facebookovú strán-ku je uÏ mizerne málo. MoÏno nás TV igno-rujú, lebo divákov majú dosÈ a nás interneto-v˘ch netreba.

Odborník na komunikáciu Miro ·ifra. Sme 13. 10.

(TV uÏ nie je len jednoduch˘ prístroj na po-zeranie filmov a správ, je to komunikáciadiváka s k˘msi neznámym, kto pozná zdan-livo odpoveì na v‰etko, ão ãloveka zaujíma.)

***

Ak posilnenie eurovalu rázne podporujúFrancúzi a Nemci, potom ich veto jednej men-‰ej krajiny nezastaví. Rovnako ako ich neza-staví hrdinská reã Sulíka o tom, Ïe práve Eu-rópanom zachránil 350 miliárd eur. Slovens-ké NIE tak znamená len pád vlády inteligent-nej premiérky.

Publicistka Julie Hrstková. Hospodáfiské noviny 13. 10.

(Predseda SaS Sulík sa nebojácne postavilproti celej EÚ a z tohto hºadiska by smemohli byÈ na neho hrdí, keby sa nedopus-til typickej slovenskej chyby: svoj heroiz-mus nepodoprel správnymi a sugestívnymislovami, ktoré by presvedãili aj naivn˘chºudí.)

***

V rokoch meãiarizmu bol v STV jednou znajsledovanej‰ích relácií Veãer Milana Mar-koviãa, pretoÏe bol kritick˘. ªudia majú vÏdyradi, keì to, ão si myslia, povie za nich niek-to in˘. A politickému kabaretu sa najlep‰iedarí, keì vládne diktátor, ale e‰te sa nezatvá-ra.

Textár Ján ·trasser. TV oko 13. 10.

(Je to smutn˘ poznatok: poãas komunizmusa mnohí satirici stali úspe‰ní najmä preto,Ïe sa za ich kritiku elity mohlo skryÈ mnoÏ-stvo nespokojn˘ch, ale zbabel˘ch ºudí.)

***

PápeÏ Ján Pavol II. bol pastierom sveta,ktorého milovali davy, k˘m pápeÏ BenediktXVI. je skromn˘ profesor, ktor˘ sa naplnovenuje katolíckej náuke. Ako pápeÏ sa staránajmä o to, aby cirkev rástla do hæbky. Ján Pa-vol II. sa orientoval na morálne problémy, bolobrancom integrity a hodnoty ºudského Ïivo-ta, rozvinul katolícku náuku o ºudskom tele,o sexualite. PrístupnosÈou k tejto téme oslovo-val mládeÏ. Benedikt XVI. rozvíja hæbku kres-Èanskej náuky a poukazuje na to, Ïe jej plnosÈsa nachádza práve v katolíckej cirkvi.“

Katolícky kÀaz Marek Vadrna. Sme 14. 10.

Komentátor Ivo Samson. HN 11. 10.

(Obãania dnes nepadajú do mdlôb ani predkomunistami, ani pred katolíkmi. Tak jeto normálne. A tak je to moÏno aj dobre. Do-gmatici by nemali byÈ v centre pozornosti.)

***

Politické smerovanie SR v 90. rokoch spô-sobilo, Ïe si zahraniãní investori kládli otáz-ky, ãi sa tu oplatí podnikaÈ. Z visegrádskej‰tvorky ste zaãínali v najhor‰ej pozícii. Tak-Ïe, ak ste teraz na tom rovnako alebo aj lep-‰ie, tak sa to dá oznaãiÈ na najúspe‰nej‰í prí-beh v regióne.

Americk˘ ekonóm Randall Filer.Pravda 11. 10.

(Bolo by doslova hlúpe, keby sme nበpozi-tívny príbeh po‰liapali a keby sme sa opäÈstali len ufÀukan˘mi Ïobrákmi. Zdá sa, Ïepredsa len máme byÈ na ão hrdí.)

***

Znechutenie korupciou a prerastaním zloãi-nu do politiky a ‰tátnej správy je obrovské, amoja kniha Mafia v Prahe prichádza – beztoho, Ïe by som to tu‰il – vo veºmi správnomãase. Keì novinárom v nejakom prípade ch˘-bajú dôkazy, nemôÏu to napísaÈ, ale literatúramá tú v˘hodu, Ïe nemusí zh⁄ÀaÈ dôkazy. Malaby podaÈ jednoducho pravdiv˘ obraz doby.

Najpredávanej‰í ãesk˘ spisovateºMichal Viewegh. HN 11. 10.

(A tak sa spisovatelia e‰te raz opäÈ môÏu staÈhrdinami doby a azda aj osobnosÈami.)

***

Pre pravicu bude teraz problém zmobilizo-vaÈ svojich voliãov pre predãasné voºby, leboten voliã je prirodzene sklaman˘. Voºby nemu-sia prospieÈ ani opoziãnej SNS. Ohrozuje junovo vznikajúca strana ich b˘valej ãlenky Be-lousovovej Národ a spravodlivosÈ.

Sociológ Martin Slosiarik (agentúra Focus). Sme 12. 10.

(Politick˘ priestor sa podstatne vyprázdnil.Ak ho pravica nieãím rozumn˘m a súãas-ne podmaÀujúcim naplní, môÏe získaÈ pre-kvapujúce hlasy.)

***

Richard Sulík naskoãil na euroval ako nasvoju volebnú tému. LenÏe nebol to iba Sulí-kov v˘buch. Bol to v˘buch „tradiãn˘ch“ pra-vicov˘ch strán, ktoré SaS pred rokom medzisebou privítali div nie ako spásonosné v˘cho-disko z ich vlastnej vyãerpanosti programoveja ideovej. Ostrieºaní politici z SDKÚ, KDH aMostu namiesto toho, aby vo vláde „lieãili“ ko-legov v SaSe z politickej puberty, sami sa Àouochotne nakazili.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 12. 10.

(Napriek komentátorovej rozladenosti SaSpriniesla do dne‰nej politiky dosÈ vzru‰ujú-cich momentov, ktoré by mohli byÈ dob-r˘m impulzom pre v‰etk˘ch.)

***

Slovensko nechápe, preão by ako chudob-n˘ ‰tát malo pomáhaÈ bohat‰iemu Grécku.Európa v‰ak nefunguje ako klub egoistov.Nikto Slovákov nenútil zavádzaÈ euro. Chce-li ho. Teraz musia pomôcÈ pri jeho záchrane.Nie je moÏné, aby mal˘, päÈmiliónov˘ národuvrhol Európu do bankovej krízy, proti ktorejbola predo‰lá len prechádzkou.

Komentátor nemeck˘ch novínRheinische Post. 12. 10.

(LenÏe aj obãania malého ‰tátu majú opráv-nené nároky na v‰etko, ão patrí k Ïivotu mo-derného ãloveka. K Ïivotu plnému kaÏdo-denn˘ch vzru‰ení a pozitívnych záÏitkov.)

***

V‰etko mohlo byÈ také jednoduché. Opoziã-ní sociálni demokrati v slovenskom parlamen-te mohli zahlasovaÈ s vládnymi stranami za eu-roval a vec by bola vybavená. Ale nie, hociSmer-SD povaÏuje záchrann˘ mechanizmus zasprávny a priekopnícky, odmietli mu daÈ súh-las. Investori po celom svete sú opäÈ zneiste-ní, lebo nedokáÏu pochopiÈ, Ïe Európania po-trebujú tak˘ dlh˘ ãas na stabilizáciu eura. OpäÈsme prepásli jednu ‰ancu.

Publicista Stefan Menzel. Handel-sblatt 13. 10.

(Pritom ani v najväã‰ej finanãnej kríze Ïiad-na politická strana, akokoºvek obãanom na-klonená, nenavrhla, aby sa v prvom radeuskromnili politici a ich organizácie. Tienenásytne hltajú peniaze od daÀovníkov,priãom tieto milióny neposunú na ‰kolstvoalebo zdravotníctvo, ale len pre seba a svo-jich funkcionárov. Vy‰‰ie záujmy sú to po-sledné, ão niektor˘ch slovensk˘ch politi-kov zaujíma.)

***

Dúfam, Ïe novej vláde sa bude bez SaS d˘-chaÈ ºah‰ie. Nestabilitu, dúfam, nahradí stabi-lita zaloÏená na ‰irokej politickej podpore slo-vensk˘ch záujmov v ãase vracajúcej sa hospo-dárskej krízy a potrebnej nápravy ná‰ho po‰ko-deného mena v zahraniãí.

Poslanec Anton Marcinãin (KDH).HN 13. 10.

(Aj Èarbavé KDH niektoré veci robí r˘chlo.R˘chlo odkopáva zo slovenskej politiky SaS,hoci nie je isté, ãi práve Sulíkova stranasvojou dynamickosÈou a antikorupãnosÈounepatrí k tomu najpotrebnej‰iemu v SR –a rovnako r˘chlo sa niektorí politicky svä-tí ãinitelia KDH takmer demon‰tratívneprihlasujú do koalície so Smerom-SD.)

***

Kauza euroval skr˘va v sebe veºa nezná-mych. ZatieÀuje privatizáciu nemocníc, vstupnového Zákonníka práce do platnosti i prácena daÀovo-odvodovej reforme. Radiãová ka-pitulovala aÏ priºahko, keì hlasovanie spojilas otázkou dôvery vláde, hoci tak nemuselaurobiÈ. V̆ sledok hlasovania v NR po‰kodil ná-rodno‰tátne záujmy SR a jej pozíciu v EÚ.

Politológ Juraj Maru‰iak. Pravda 13. 10.

(ËaÏko hádaÈ, ako by bol v eurovalovej kau-ze reagoval in˘ premiér, ale Radiãová prá-ve v takomto okamihu ukázala, Ïe ako ‰tát-

S U P E R M O N I T O R

68

(Obaja boli plní zmyslupln˘ch my‰lienok,ale len dovtedy, k˘m nepovy‰ovali katolíc-tvo na najúctyhodnej‰í fundament súãasné-ho sveta. T˘m totiÏ, Ïiaº, nie je. Îiadna cir-kev nie je taká komplexná a duchovne bo-hatá, aby dokázala osloviÈ milióny veria-cich.)

***

Príbeh môjho románu Tajná kniha je ak˘m-si denníkom mojej ºúbostnej aféry s b˘val˘mprezidentom Václavom Havlom. Nemyslímsi v‰ak, Ïe by sa Dagmar a on kvôli tomu roz-vádzali. Ja som si vÏdy uvedomovala, Ïe Vác-lav je intelektuál s charizmou bohéma a Ïenysa vÏdy okolo neho toãili. Îiadna Ïena honikdy nemala sama, vÏdy patril niekoºk˘m.Tak ho milovali a budú milovaÈ v‰etky Ïeny,aj keì sa k nim nikdy nesprával veºmi dobre.

âeská spisovateºka Irena Obermannová.Plus 7 dní 14. 10.

(Nie je niã zvlá‰tne, ak prezidenti alebo vy-soko postavení politici majú milenky. Nie Ïeby sme s t˘m mali a museli súhlasiÈ, ale ne-môÏeme iné, ako vziaÈ tento fakt na vedo-mie. Pravda, medzi Berlusconim a Havlom– povedzme – je ten rozdiel, Ïe k˘m talian-sky politik bol iba nespútan˘m kocúrom,zatiaº ãesk˘ si ako bohém vÏdy uchoval svoj‰arm a aj ako milenec mal autoritu chariz-matickej osobnosti.)

***

R˘chlo Ïijeme, r˘chlo jeme, r˘chlo strieda-me partnerov. ªudia si myslia, Ïe od problé-mov sa dá len tak utiecÈ. Hovoria si: kaÏd˘ sarozchádza a rozvádza, niã na tom nie je. Osvo-jili si zvlá‰tnu filozofiu. Îeny Ïivot podriaìu-jú túÏbe po nezávislosti, vyhlasujú, Ïe potre-bujú priestor a pre jeho vidinu opú‰Èajú part-nerov. MuÏi zase majú pocit, Ïe r˘chlo starnúa potrebujú mladé frajerky. Chcú si udrÏaÈpocit mladosti zubami-nechtami.

Hereãka Lucia Siposová. Pravda 14. 10.

(Ako v‰ak dosiahnuÈ, aby bol Ïivot nielenpríjemn˘, ale aj bohat˘ na ãloveãinu?)

***

Najväã‰í vplyv mala na mÀa mamiãka.Krásne spievala, tancovala vo Vatre v Tlma-ãoch, ochotníãila. Bolo samozrejmosÈou, Ïesom úãinkoval v miestnej folklórnej skupine,kde úãinkovala okrem otca celá rodina.

Folklorista Juraj Hamar, riaditeºSªUK-u. Tele plus 15. 10.

(Ak zlyhá v‰etko okolo nás, e‰te takmervÏdy zostáva ako nádej na‰a matka a rodi-na.)

***

Skúmali sme baktérie zo zubov obetí moru,uloÏené poãas epidémie na cintoríne v Lond˘-ne. Odhaduje sa, Ïe na mor zomrela okolo roku1350 asi tretina Európanov. Pôvodcom ocho-renia je baktéria Yersinia pestis, ktorej nosite-ºom sú blchy. Je to babiãka v‰etk˘ch druhovmoru.

Profesor Johannes Krause z univerzity v Tübingene. Nature 15. 10.

(Kto by si pomyslel, ak˘m zdatn˘m nepria-teºom ºudstva je drobn˘ cudzopasn˘ hmyz?)

***

Aj keì nie kaÏd˘ rok je vo v‰etkom stoper-centn˘ v˘sledok, Pán Boh nám vÏdy urãité ne-dostatky vykompenzuje. Jeden rok je poskrom-ne marhúº, ale o to lep‰ia je úroda zemiakov.Inokedy sa Èaωie darí obiliu, ale o to spokoj-nej‰í sú vinohradníci s cukornatosÈou hrozna.

Farár Branislav âaniga (Blumen-tál Bratislava).

Mesaãník Metropola, október .(Je dosÈ smutné, keì i sluÏobník BoÏí vní-ma Boha konzumne. Je pravdepodobnej‰ie,Ïe Boh dáva ducha vesmíru, ale Ïe sa sotvastará o to, ako sa darí uÏitoãn˘m plodi-nám.)

***

Jar 1968 som preÏil s Milo‰om Formanomv Prahe. ªudia mi rozprávali skvelé veci. Je-den príbeh je dôkazom, Ïe proti útlaku sa dániekedy najlep‰ie brániÈ humorom a Ïe je párvzorcov, platn˘ch pre v‰etky diktatúry. Je tovlastne rada: Nemysli. Ak myslí‰, nehovor. Akhovorí‰, nepí‰. Ak pí‰e‰, nepublikuj. Ak publi-kuje‰, nepodpisuj sa. A ak sa predsa podpí‰e‰,neãuduj sa... To si dnes pokojne môÏu rozprá-vaÈ v Iráne.

Oscarov˘ scenárista Jean-Claude Carriere. Sme 17. 10.

(Nie je to úplne originálny text, uÏ sme hopárkrát ãítali. Ale preto ho znovu a znovuuverejÀujú, lebo maximálne zhutnene pre-zentuje situáciu slobodymilovného umel-ca.)

***

Mohli by sme Rusom poskytnúÈ úãasÈ na na-‰om v˘skume Marsu i priestor pre prístroje nadruÏici. Pre rok 2018 nie je v‰ak veºa miesta.Ameriãania dali nedávno najavo, Ïe nebudúmôcÈ na ‰tart druÏice poskytnúÈ raketu a ESAnemá dosÈ peÀazí, aby raketu kúpila sama.

Vedeck˘ riaditeº ESA Alvaro Giménez. BBC 17. 10.

(ªudstvo sa ãoraz viac blíÏi k Bohu do Jehov˘‰in, ale Boh ako by sa bránil – pred ces-tami na rôzne planéty sa objavujú stálenové a neãakané prekáÏky, ktoré sÈaÏujú po-hodlnosÈ kozmick˘ch v˘letov. âlovek musíza v‰etko poriadne zaplatiÈ.)

***

USA by v ìal‰ích rokoch mohli získaÈ pra-covné miesta tam, kde ich stratili – v âíne.Ukazuje sa, Ïe krajina, ktorej najväã‰ou kon-kurenãnou v˘hodou sú nízke mzdy, prestávabyÈ najlacnej‰ou. Keì rastie cena práce v âíne,Amerika sa stáva viac konkurencieschopnou.

âínsky podnikateº Mej Su. Financial Times 18. 10.

(Îiadne tvrdenie o politike a ekonomikehocikde na svete nie je trvalo nespochybni-teºné. Politici vedia svojou pohodlnosÈou aziskuchtivosÈou pripraviÈ svoj ‰tát o v‰etko,ão sa zdalo byÈ nenaru‰iteºné – teda aj níz-ku cenu pracovnej sily alebo rôznych tova-rov.)

***

Na‰a in‰titúcia uÏ urobila na záchranu bánkmaximum. Teraz sú na rade politici. Najmä eu-rópski by si mali daÈ budíãek. Veì na ich roz-hodnutia ãaká cel˘ svet.

·éf Európskej centrálnej bankyJean-Claude Trichet. HN 18. 10.

(Îiaº, v Bruseli sú príli‰ mnohí takí, ktor˘chuÏ doma nechcú, priãom oni sami si chcúdobre – a súãasne nezaslúÏene – zarobiÈ. V˘-sledkom je premnoÏenosÈ nekvality )

***

Dúfam, Ïe o rok sa nebudeme rozprávaÈ ogréckom dlhu. Buì sa pominie on, alebo my.

B˘val˘ belgick˘ eurokomisár Etienne Davignon. Reuters 18. 10.

(KeìÏe veºmi mnohí európski experti pred-vídajú, Ïe grécke dlhy bude splácaÈ e‰teniekoºko generácií, je takmer isté, Ïe sa bu-deme musieÈ pominúÈ najprv my. PritomEurópa bola uÏ desaÈroãia tak dobre roz-behnutá aj politicky, aj ekonomicky, Ïegrécky meã nad hlavou starého kontinentuje dôkazom o nevyrovnanosti kvality poli-tikov v jednotliv˘ch európskych krajinách,s ãím sa v‰ak niã nedá robiÈ.)

***

Mnohí nám vravia, Ïe sa chystajú zísÈ automz útesu, aby to vyzeralo ako nehoda a aby saich rodina nedozvedela, Ïe to bola samovraÏ-da. Solúnsky podnikateº Polyzonis sa zapálilpred svojou bankou. Tá zru‰ila úver, ktor˘ po-skytla jeho spoloãnosti, ãím ho dohnala k ban-krotu a on zostal na mizine. Najviac ho trápi-lo, Ïe nebol schopn˘ platiÈ ‰túdium dcéry nauniverzite

Psychologiãka Eleni Bekiariová. BBC News 18. 10.

(To sú hádam najkrutej‰ie dôsledky krízy:Ïe rodiãia sa nemôÏu postaraÈ o svoje deti.)

***

Mal som po vojne ‰Èastie na dobr˘ch uãite-ºov, ktorí ma uãili, Ïe ãlovek má ísÈ za najvy‰-‰ou kvalitou, a nikdy nerobiÈ kompromisy. Tobola pre moju generáciu mantra. Nikdy nena-krútiÈ lacn˘ album, len aby si ãlovek zarobil,nikdy nebyÈ prezierav˘ k publiku a nevyvádzaÈÏiadne excesy, ale udrÏiavaÈ si základnú ºuds-kú dôstojnosÈ a ãesÈ.

Americk˘ velikán jazzového spevu Tony Bennett.

Hospodáfiské noviny 18. 10.(Hoci má Bennet uÏ 85 rokov, stále veºmi cit-livo vníma, ão sa deje okolo neho a dodrÏia-va úctu k ºuìom. Zato slovenskí speváci apolitici sú ãasto len malome‰tiaci.)

***

Európski i niektorí domáci Ïurnalisti sa jed-nomyseºne pohor‰ujú nad t˘m, Ïe päÈmilióno-vé Slovensko prekáÏa rozhodnutiam veºk˘ch‰tátov. Nie je to trochu kuriózny názor? Zna-mená totiÏ, Ïe ako pravdivosÈ, tak i oprávne-nosÈ politického rozhodnutia priamo závisia odtoho, ak˘ siln˘ je ‰tát, ktor˘ ich urobí; a tedaÏe kto má moc, má i pravdu.

S U P E R M O N I T O R

69

Politológ Petr Robej‰ek. Sme 18. 10.

(Ak sa Európa nahnevala na SR za jej po-stoj k eurovalu – za prvé hlasovanie, ktorébolo proti nemu –, je to len ukáÏkou toho,akú prevahu má siláckosÈ nad demokratic-kosÈou.)

***

Vy, ktorí ste videli môj nov˘ román The Sen-se of an Ending, bez ohºadu na to, ão si my-slíte o jeho obsahu, budete pravdepodobnesúhlasiÈ, Ïe je to nádhern˘ predmet. A ak máodolaÈ taká kniha náporu elektronick˘ch kníh,tak musí vyzeraÈ ako nieão, ão sa oplatí kúpiÈa maÈ doma.

Anglick˘ spisovateº Julian Barnes. Pravda 19. 10.

(MoÏno sa záujem ºudí o knihy obráti na-ruby. UÏ ich nebudú kupovaÈ kvôli tomu, oãom autor pí‰e, ale kvôli obdivuhodn˘milustráciám. Bude to lep‰ie, ako kedysi?)

***

Nasledujúci rok bude ìal‰ím rokom uÈaho-vania opaskov. Samozrejme, najmä pre obãa-nov. Prípady schránkov˘ch firiem, zabetóno-van˘ch kamarátov v lukratívnych trafikách,zlaté padáky v ‰tátnych firmách ãi roz‰afné ‰a-fárenie v ‰tátnych hmotn˘ch rezervách násutvrdzujú v tom, Ïe elita si uÈahovaÈ opasky ne-mieni.

Komentátor Ivan Szabó. HN 19. 10.

(Politici z celého spektra vôbec neberú navedomie, Ïe sú tu nejakí obãania. Na plnéhrdlo kriãia, Ïe treba ‰etriÈ a skutoãne uÈa-hujú ºuìom na sto spôsobov opasky, alesami sebe a svojim stranám pchajú do pe-ÀaÏenky milióny eur zo ‰tátnej pokladnice.V roku 2012 si drzo, aÏ neznesiteºne mieniazv˘‰iÈ platy a iné príjmy. Podarí sa ich pri-brzdiÈ? A vyjdú najavo tí, ktorí chcú upred-nostniÈ seba a o‰klbaÈ obyvateºstvo?)

***

Bojím sa o budúcnosÈ televízie. Zaãína v nejprevaÏovaÈ trend kvantity nad kvalitou a kum‰tsa stáva popolu‰kou, pretoÏe sa umeleck˘ pro-gram nevyrába.

Herec Ladislav Chudík. Pravda 19. 10.

(·koda, Ïe dnes uÏ veºmi unaven˘ intelek-tuálny herec Chudík nemôÏe v˘raznej‰ie aráznej‰ie zasiahnuÈ do mnoh˘ch vecí, a naj-mä do televízie, ktorá je popolu‰kou bezumenia e‰te viac, neÏ Àou bola pred 30 – 40rokmi, keì herec svoj text písal. V podsta-te a ‰kandalózne sa takmer niã umelecké vSTV nevysiela.)

***

Keì som skúmala, ão sa deje s ºuìmi, keìkomunikujú s vyspelej‰ími robotmi, ‰okova-lo ma, ako r˘chlo uveria ich nauãen˘m frázama zaãnú sa k nim správaÈ ako k reálnym bytos-tiam. A ão je hor‰ie – veºmi r˘chlo ich zaãnúuprednostÀovaÈ pred reálnymi bytosÈami. Keìrobot zaãal plakaÈ, deti ho ihneì objali. Keì ºu-dia spomínali roboty, zmienili sa o náhrade za

svojich nevern˘ch manÏelov: „Miláãik, si od-porn˘. Môj robot ma ºúbi oveºa viac, ako ty...“

Profesorka Massachusettského in‰titútu Sherry Turkleová. Sme 19. 10.

(Denne ãítame toºko prekvapujúcich, ohro-mujúcich informácií, Ïe sa musíme p˘taÈ, ãiprevaha robotov nad ºudsk˘mi bytosÈami jelen náhodn˘ zhluk, ktor˘ sa pominie, aleboãi bude robotizácia rásÈ geometrick˘m ra-dom.)

***

Skladateº Ján Cikker bol v˘nimoãn˘ asisvojou ºudskosÈou, ktorá v Àom dominovalamoÏno aj nad umeleck˘mi danosÈami. KaÏdéjeho dielo, najmä operné, malo v sebe humán-ne posolstvo, teda cit pre dôstojnosÈ ãloveka.A druhou jeho danosÈou bola komunikatív-nosÈ, s ktorou vedel prijímaÈ podnety aj od oby-ãajn˘ch ºudí.

Hudobná kritiãka Terézia Ursínyová.HN 19. 10.

(Dnes má tak˘ch Slovensko vyspel˘ch skla-dateºov váÏnej hudby, ako bol Cikker, lenminimum. A ão je najhor‰ie, uÏ vonkon-com v umení nemá Ïiadneho ºudomilnéhohumanistu. Väã‰ina umelcov sú ãoraz me-nej filantropi, ktorí prejavujú starostlivosÈo dobro ºudí, a oveºa viac má tak˘ch, ão súmilovníkmi bankárov.)

***

Hoci arabské, lond˘nske, ãílske ãi izraelsképrotesty nemajú jednotnú tému, vyjadrujú váÏ-ne znepokojenie niωích a stredn˘ch vrstiev vosvete nad ich vyhliadkami zoãi-voãi silnejúcejkoncentrácii moci v rukách ekonomick˘ch,finanãn˘ch a politick˘ch elít.

Profesor ekonómie Nouriel Roubini.

Sme 19. 10.(Analytik sa musí vlastne hanbiÈ, ak napo-mína beÏn˘ch obãanov za nemorálnosti,ktoré vyvádzajú, pretoÏe to, ãím znepoko-jujú ºudí elity, sa svojou nafúknutosÈou a na-fúkanosÈou nedá prirovnaÈ k niãomu.)

***

Ministerstvo financií uvoºní na predãasnévoºby viac ako 10 miliónov eur.

Minister Ivan Miklo‰. Pravda 19. 10.

(Aj keì vieme, Ïe riadenie ‰tátu nieão stojía aj keì tieto v˘davky akceptujeme a pla-tíme, neznamená to, Ïe ‰tát môÏe byÈ plá‰-tikom na kaÏdú lotrovinu, za ktorú sa pla-tí príli‰ veºa, priãom protisluÏba ministrovãi poslancov nie je vÏdy úmerná. Predãas-né voºby sú veºmi mizerná sluÏba politikovpre obãanov, a tí o Àu nestoja.)

***

Dnes ako keby ch˘bala schopnosÈ sústrediÈsa, byÈ trpezliv˘ – a hudobn˘ nástroj si vyÏa-duje práve tieto 2 veci. A, samozrejme, talent.V SR máme národné divadlo za ‰tyri miliar-dy Sk a ja sa p˘tam, kedy sa naposledy posta-vila koncertná sála, umelecká ‰kola alebo kedysa kúpil naozajstn˘ klavír do ZU·-ky. Ale vkrajine, kde je po peniazoch najväã‰ou hodno-

tou gól, sa tomu nemôÏeme ãudovaÈ. A sloven-sk˘ komplex menejcennosti je prejavom na‰ejúbohosti.

Hudobník Andrej ·eban. HN 20. 10.

(Ako keby psychická báza slovenského ob-ãianstva patrila stále do 19. a nie 21. storo-ãia. Ak ‰ikovní jednotlivci odídu do zahra-niãia, obvykle sa r˘chlo uchytia a prestanúbyÈ zakomplexovan˘mi Slovákmi. Stanú savyhºadávan˘mi svetoobãanmi. PretoÏe mno-hí z nich sú naozaj hodnotní ºudia.)

***

Mnohé Ïeny a muÏi nechcú vstupovaÈ domanÏelstva, lebo sú presvedãení, Ïe tento in-‰titút je do veºkej miery prekonan˘. Najmä vtom, Ïe partneri doÀho síce vstupujú dobrovoº-ne a slobodne, ale uÏ nemôÏu z neho takto slo-bodne a dobrovoºne vystúpiÈ, i keby sa dohod-li na v‰etkom. ManÏelstvo je mechanizmus,ktor˘m si ‰tát uzurpuje kontrolu nad jednotliv-cami, keìÏe neumoÏÀuje z manÏelstva bezsvojej autoritatívnej asistencie, bez úãasti súdu,vystúpiÈ.

Právniãka Janka Debrecéniová(zdruÏenie Obãan a demokracia).

TV oko 20. 10.(In˘mi slovami: vstup do manÏelstva je ºah-k˘, nijak˘ úrad alebo súd nevnucuje muÏo-vi a Ïene, Ïe sa musia zosobá‰iÈ, ale opaãnácesta – rozchod a rozvod – je komplikova-ná a ãasto nepriechodná. Úrady veºmi radyºuìom diktujú a nariaìujú, ão majú robiÈ.)

***

Aké je to v‰etko neuveriteºne klamlivé. Veìsi len predstavte klasick˘ slaìák. Pri dobromslaìáku vznikajú najsilnej‰ie emócie, kaÏd˘ znás zaÏil pri slaìáku bozk, spoznávanie sa,masívne erotiãno – a k tomu aj bonusy, ako jevôÀa partnerky, jej dych, blízky kontakt. Pripoãúvaní slaìákov sa plodia deti, zaÏívajú sanádherné emócie, ºudia sa cítia spriaznení. Apritom najkraj‰ie, najzmyselnej‰ie a najsrdco-vitej‰ie slaìáky vznikli v ãase, keì ich autoripociÈovali neuveriteºn˘ Ïiaº. Smútok v nichspustil katarzné emócie.

Rozhlasov˘ moderátor Roman Bombo‰. HN 20. 10.

(Najroz‰írenej‰ia ºudská vlastnosÈ je po-vrchnosÈ. Na‰a plytkosÈ nám bráni, aby smepochopili pravú kvalitu toho, ão nás obklo-puje a preto ãasto odmietame to najcen-nej‰ie. Ak Bombo‰ vyzdvihuje úlohu slaìá-kov aj u kultivovan˘ch ºudí, asi je to opráv-nené.)

***

Slováci motivaãného spíkra nepotrebovali,Slováci potrebovali Jáno‰íka. Niekoho, ktoim nebude mudrovaÈ o pozitívnom myslení, aleochotnú du‰u, ktorá by niekoho za nich ozbí-jala, aby sa mali lep‰ie. Te‰ím sa v‰ak z toho,Ïe sem-tam k nám zavítajú bytosti z in˘chkrajín, kde sa pohºad na úspech meria aj in˘-mi kritériami. Kde úspech má du‰u a vnútor-né trvanie.

Moderátorka Adela Baná‰ová. HN 21. 10.

(Pri Baná‰ovej moderovaní sa du‰a s vnú-

S U P E R M O N I T O R

70

torn˘m trvaním a bez neho aspoÀ strieda-jú.)

***

Radiãovej vláde ch˘ba vízia, kam posunúÈkrajinu a ako ju vytiahnuÈ z beznádejnej prie-mernosti. Je to veºmi nepresvedãivá vláda.Celkovo pôsobí unaven˘m dojmom.

Sociológ Michal Va‰eãka. Plus 7 dní 21. 10.

(MoÏno je zo súãasn˘ch politikov – od roku1989 – Radiãová intelektuálne najvyspelej-‰ia a vo vláde má niekoºk˘ch oceneniahod-n˘ch vzdelancov. LenÏe politika nie je ve-decká ekonómia ani sociológia a tak v˘ko-ny tohto tímu môÏu byÈ a ãasto aj sú nev˘-razné.)

***

Krajiny v Európe sa delia na dve skupiny.Na malé a na tie, ão si nechcú priznaÈ, Ïe súmalé.

·éfredaktor portálu euractiv.skRadovan Geist. 21. 10.

(Alebo na tie, ão sú bezv˘znamné, a na tie,ão to vedia, ale tvária sa ako veºmi dôleÏi-té.)

***

Moji rodiãia mali mal˘ obchod a môj oteczvykol hovorievaÈ, Ïe aj keì si kúpite u nás len‰katuºku cigariet, pomôÏeme vám ju odniesÈ doauta. A to urobilo ten obchod úspe‰n˘m. Beztoho, aby sme na to minuli veºa peÀazí. Staãi-lo zlep‰iÈ zaobchádzanie so zákazníkmi.

Speaker a motivátor Scott McKain. HN 21. 10.

(Okrem toho, Ïe komunisti vnucovali ºu-ìom svoju ideológiu i násilím a nútili ich ko-naÈ podºa svojich predstáv, zbavili ºudí slu‰-nosti a nauãili ich predávaÈ takmer diktátor-sky, bez úcty k zákazníkom, ktorí museliplatiÈ aj za drzosÈ predávajúcich.)

***

Sme znepokojení komerãn˘m spôsobom Ïi-vota, ktor˘ nás vedie do záhuby. ªudia akobysa vedome vzbúrili proti Bohu. V etike a mo-rálke padajú v‰etky zábrany, televízie sú plnénásilia, sexu, homosexuálna men‰ina tu chceväã‰ine diktovaÈ, ão je správne. V kombináciis radikálnym konzumom a neochotou pomá-haÈ to nemusí skonãiÈ dobre.

Zástupca biskupa Apo‰tolskej cirkvi Pavol Zsolnai. Sme 22. 10.

(„Apo‰tolské“ hodnotenia morálnej úrovnedne‰ného ºudstva sú zväã‰a úplne správne,ale sú také moralizátorské, Ïe majú lenmalú ‰ancu staÈ sa nov˘m vyjadrením po-zitívneho vzÈahu ãloveka k Bohu. Ich exkur-zia do homosexuality je úbohá, lebo je málopravdepodobné, Ïe by Boh takto úzkoprsoposudzoval vyboãenia ºudí z priemeru.)

***

Dá sa povedaÈ, Ïe Franz Liszt bol prvou su-perstar. Ako fenomenálny klavirista prv˘ ab-solvoval obrovské turné od Uralu aÏ po Turec-ko a ·panielsko. Na margo o‰iaºu a hystérie,

ktorú vyvolával na koncertoch, pouÏil nemec-k˘ básnik Heinrich Heine pojem lisztománia.MoÏno povedaÈ takmer s istotou, Ïe v Bratisla-ve prv˘krát koncertoval, keì mal 9 rokov.

Kurátorka Sylvia Urdová. Pravda 22. 10.

(A dá sa tieÏ povedaÈ, Ïe pred 180-200 rok-mi mohli byÈ superstarmi nielen r˘chlo za-budnuteºní Ivanovia Táslerovia, ale aj ge-niálni Franzovia Lisztovia.)

***

Sme starí! Sme e‰te hor‰í ako tí znormali-zovaní tatkovia, ão krãili plecami, keì semvtrhli ruské tanky, a vraveli „ão sa dá robiÈ“.Staãí nám ukázaÈ prst z Bruselu a uÏ mámeplnú hubu reãí o „dynamickom v˘voji“. Pre-hra na‰ej generácie má uÏ meno: slepé uctie-vanie ak˘chkoºvek bruselsk˘ch praktík a obe-tovanie osobnej slobody.

Literátka a publicistkaLucia Piussi. Sme 22. 10.

(Naozaj sme veºmi poloviãatí a bezzásado-ví – alebo aspoÀ krãiaci sa pod dáÏdnikompasivity, keì sa treba postaviÈ za nejaképrincípy. A kopeme do zadku t˘ch, ão aspoÀtrochu, akokoºvek, ale z du‰e otvárajú ústaa nesúhlasia za kaÏdú cenu so v‰etk˘m.)

***

KeìÏe STV nemá peniaze, Ïije predov‰et-k˘m z repríz. Je v‰ak neetické, keì sa divákompredostiera nieão, ão uÏ nie je reálne. Treba siuvedomiÈ, Ïe môÏu nastaÈ isté zmeny a bolo byminimálne ºudské informovaÈ sa – a informo-vaÈ aj divákov –, ãi ten príbeh trvá a najmä ãisa neskonãil tragicky. Za 5 – 6 rokov môÏu na-staÈ nielen rozvody a rozchody, ale aj choro-by a smrÈ. V jednej repríze bol odprezentova-n˘ mlad˘ tenorista ako vzorn˘ manÏel. Dnesje uÏ druh˘ raz rozveden˘ a Ïije v zahraniãí.

Sociologiãka Sylvia Porubänová.Pravda 24. 10.

(Nie div – podºa informácií, ktoré má redak-cia Pravdy –, Ïe ho opakovanie relácie s ne-aktuálnymi informáciami nepote‰ilo.)

***

Ekonómia nám hovorí len ãiastoãnú prav-du o ºudskej realite. A preto potrebujeme zja-venie, aby sme poznali aj hlb‰ie pravdy o ºud-skej solidarite alebo komunite.

Americk˘ katolícky kÀaz Robert Sirico. T˘ÏdeÀ 24. 10.

(Nie som si ist˘, ãi to nie je spoloãná ãrtamnoh˘ch propagandistov – za kaÏdú cenuchcieÈ v‰etko spojiÈ BoÏím a Marxov˘m slo-vom. Bohu by v‰ak moÏno bolo lep‰ie, kebymu nikto nestrkal pod nos ekonómiu.)

***

Mne osobne sa veºmi páãilo, keì som nara-zil na Bernsteinove koncerty pre mlad˘ch ºudí– v˘chovné koncerty, na ktor˘ch vykladal osymfonickej hudbe. Mne, ale aj tisíckam ìal-‰ích, otvoril tento svet. Zrazu som dokázalpoãuÈ nieão, ão som predt˘m nepoãul.

Teoretick˘ fyzik a popularizátor vedy Martin MojÏi‰. Sme 24. 10.

(Bernstein bol zvlá‰È obdarovan˘: svoj hu-

dobn˘ talent dokázal znásobiÈ schopnosÈouelegantne ‰tylizovaÈ a t˘m predstihol ajmnoh˘ch v podstate profesionálnych reãní-kov, ktorí majú ºudí nielen poúãaÈ a pre-sviedãaÈ, ale aj oãarovávaÈ jedineãnosÈouslova.)

***

VidieÈ kºaãaÈ kvíliaceho prosiaceho ãloveka,kriãiaceho hrôzou z blíÏiacej sa krutej smrti,nie je asi vhodné pre Ïiadne povahy ãi veko-vé skupiny. Posledné v˘kriky líbyjského dik-tátora mi spôsobili asi doÏivotnú u‰nú rezonan-ciu aj napriek tomu, Ïe zvy‰ok on-line popra-vy uÏ bol vy‰tvorãekovan˘. Zvuk stále ostal,aj krik, aj rev, aj plaã, aj radostná streºba dovzduchu.

Moderátor Matej „Sajfa“ Cifra.HN 24. 10.

(Kaddáfiovci, keì sa raz dostanú do súko-lia spoloãenskej odplaty, zúfalo zavíjajú aprosia o milosÈ. A tí druhí, ktorí boli desa-Èroãia pod nimi na kolenách alebo v ich‰kripci, sú e‰te stále ºuìmi, a preto ãastouvaÏujú, ãi im netreba odpustiÈ.)

***

Súãasná podoba EÚ sa bude musieÈ trans-formovaÈ do podoby, v akej fungujú USA,ãiÏe dá sa predpokladaÈ vznik nieãoho, akoSpojené ‰táty európske, ktoré budú v prípadeúspe‰ného vytvorenia jednou zo superveºmo-cí

Futurológ Ivan Klinec. Pravda 24. 10.

(Dobre, Ïe o podobe súãasného sveta oveºamenej mudrujú prefíkaní autori sci-fi a ove-ºa viac tí, ktorí sú skutoãn˘mi odborníkmi,takÏe obraz budúcnosti nevytvárajú lenpodºa svojej fantázie, ale na základe anal˘z,ktoré vznikli ‰túdiom spoloãensk˘ch javov.)

***

KDH by ako oveºa men‰í partner v asyme-trickom zväzku s veºk˘m Smerom-SD nedo-kázalo tlmiÈ anomálie, ktoré na‰i nacionalistic-kí sociálni demokrati drukujúci Harabinovi aTrnkovi budú nevyhnutne predkladaÈ na koa-liãn˘ stôl.

Sociológ Martin Sly‰ko. Sme 24. 10.

(Nie len v˘sledky volieb, ale aj priebeh kam-pane pred nimi ovplyvní moÏnosti relevant-n˘ch strán uchádzaÈ sa o koaliãné partner-stvo. Napríklad KDH so Smerom.)

***

PrekáÏa mi, keì sa prezentuje, Ïe Boh aniektorí duchovní sú jedno a to isté. To sú veº-mi nebezpeãné veci. Jediné náboÏenstvo, kto-ré, podºa mÀa, funguje, je také, ktoré vedie ºudík slobode a k láske. V‰etky ostatné sú falo‰-né.

Herec Ondfiej Vetch˘. OÎene.sk 25. 10.

(Sú to múdre pohºady na dôleÏité okolnos-ti ná‰ho Ïivota. E‰te by bolo dobre vedieÈ,ktoré konkrétne náboÏenstvo vedie, podºaVetchého, k slobode a k láske.)

S U P E R M O N I T O R

71

***

Slováci sa âechom 15 rokov pozerali nachrbát. Situácia sa zaãala meniÈ za druhej Dzu-rindovej vlády, keì slovenská reformná smr‰Èâesko zaskoãila. Prezident Klaus nad sloven-sk˘mi reformami len „v˘znamne zdvíhal obo-ãie“. Prijatie eura na Slovensku v januári 2009bolo pre âR ‰okom. Slovensku sa prv˘ raz po-darilo âesko preskoãiÈ.Redaktor Lidov˘ch novín Lubo‰ Palata. Sme

25. 10.(Bolo by jedineãné, keby sme sa koneãneprestali podceÀovaÈ a tváriÈ ako úboÏiaci, akeby sme zaãali vystupovaÈ ako normálnyeurópsky ‰tát, ktor˘ si postupne budujesvoju demokratickú základÀu pre dobr˘Ïivot miliónov obãanov.)

***

Na skú‰ku môÏete maÈ vodiãsk˘ preukaz,nie manÏela. ManÏelstvo nie je in‰titúcia, kto-rú by si mali zúãastnené strany skú‰aÈ. Vstu-povaÈ doÀho by mali ºudia na základe premy-sleného rozhodnutia a ak sa ukáÏe, Ïe je ne-funkãné, slovenské právo ponúka moÏnosÈrozvodu. Kto sa v‰ak nedokáÏe kultivovanerozviesÈ, je isté, Ïe nedokáÏe ani slu‰ne ukon-ãiÈ zmluvu.

Právniãka Jana ZaÀková.OÎene.sk 25. 10.

(Najhor‰ie je, keì váÏne spoloãenské a ro-dinné problémy chcú ºudia vyrie‰iÈ zmenouadministratívnych predpisov a nie osobnejkultivovanosti a vyspelosti kaÏdého obãana.)

***

Euro podºa môjho názoru nestroskotá, pre-toÏe sa do neho investovalo veºa politickéhokapitálu. Kozmetické zmeny v‰ak nebudú po-staãovaÈ. Potrebujeme fundamentálny obrat.

Prezident âR Václav Klaus. HN 26. 10.

(Nikto v podstate nevie, koºko pravdy je vt˘chto siln˘ch slovách. KeìÏe ide o dlhéroky, nikto nemá moÏnosÈ overiÈ ich reál-nosÈ. Rázne zmeny v‰ak Európa isto potre-buje.)

***

Schádza mi na um scenár: Ïe by si krajinys dobrou ekonomikou na severe, ako sú Ne-mecko a Fínsko, vytvorili svoju ekonomickúzónu. âo bude potom so SR, opustenou v srdciEurópy?

Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki.TV oko 27. 10.

(Slovenskí politici, ktorí sa t˘ÏdeÀ ão t˘ÏdeÀprimitívne hádajú v televíznych diskusiách,by mali koneãne sústrediÈ svoj rozum nazmysluplnú úvahu, ako dosiahnuÈ, aby saSR vydriapala z ãiernej sociálnej diery, zní-Ïila nezamestnanosÈ a zv˘‰ila trápne dô-chodky.)

***

Aktuálna vnútropolitická situácia môÏeskomplikovaÈ náv‰tevu pápeÏa BenediktaXVI., ktorého sme na Slovensko pozvali na bu-dúci rok. Teraz musíme ãakaÈ na zváÏenie Va-

tikánu, lebo bolo by vhodné, aby pri‰iel do kra-jiny, kde je po voºbách a kde sa stabilizovalasituácia

Arcibiskup Stanislav Zvolensk˘.Pravda 27. 10.

(Je síce správne, aby si vo Vatikáne preve-rili, ako je a bude na Slovensku, ale je ne-únosné tváriÈ sa, Ïe osud SR závisí najmä odsympatií najvy‰‰ieho predstaviteºa katolíc-kej cirkvi. Alebo sme e‰te stále závislí odpriazne Moskvy, Vatikánu a Bruselu?)

***

USA nechcú naìalej zohrávaÈ úlohu glo-bálneho stráÏcu svetového poriadku, zaloÏenejna aktívnom presadzovaní demokratick˘chzmien, a ani nemajú na to prostriedky. Nastalãas, keì sa budú musieÈ viac angaÏovaÈ spo-jenci. Najmä ak pôjde o oblasti men‰ieho v˘-znamu pre USA, ale stále dôleÏité pre Euró-panov. A kde bolo Slovensko? Nikde. Ako vmnoh˘ch ìal‰ích otázkach zahraniãnej a bez-peãnostnej politiky za pôsobenia odchádzajú-cej vlády sme rad‰ej vlastn˘ postoj nemali. De-klarovaná hodnotová politika aj tu zostala napapieri.

B˘val˘ minister zahraniãia Ján Kubi‰. Pravda 28. 10.

(Ale ani Kubi‰ poãas Ficovej vlády nejaképozoruhodné aktivity neprezentoval. Na-opak, ak bola SR v zahraniãnej politike ini-ciatívna, bolo to najãastej‰ie poãas trochvlád, kde mala hlavné slovo SDKÚ-DS.)

***Je v dlhodobom záujme âíny, aby Európe

pomohla, pretoÏe je na‰ím najväã‰ím partne-rom. Av‰ak hlavnou obavou ãínskej vlády je,ako vysvetliÈ toto rozhodnutie vlastn˘m ºu-ìom.

âlen v˘boru ãínskej centrálnej banky profesor Li Tao-kchuej. Financial Times 28.

10. (Poprední politici zväã‰a úspe‰ne dokáÏuvysvetliÈ svoje konanie obãanom kdekoºvekna svete – len nie vlastn˘m, ktorí poznajúnielen pozadie udalostí, ale aj t˘ch, ão reã-nia.)

***

Plat Vladimíra Weissa mohutne bieli rozpo-ãet SFZ – tréner ‰tátnej futbalovej reprezentá-cie berie viac ako milión b˘val˘ch sloven-sk˘ch korún mesaãne, ão je v prepoãte takmer1 a pol platu prezidenta USA, bezmála 4 pla-ty ná‰ho a vy‰e 20 platov ‰piãkového chirur-ga...

Básnik a publicista Ján ·trasser.Sme 28. 10.

(Samotn˘ horibiln˘ plat futbalového repre-zentaãného trénera by väã‰inu obãanov anineprekvapoval, ani nedesil po úspe‰nej re-prezentácii SR na MS, keby ne‰la hneì poMS slovenská reprezentácia prudko dolukopcom. To je znepokojujúcej‰ie.)

***

Dedko nechápal, preão na‰u rodinu prena-sledovali. Maturitu na strednej mi dovolili ab-solvovaÈ s problémami. Len pred pár rokmisom sa dostala pod Mont Blanc, kde robil as-tronomické pozorovania. A mrzí ma, Ïe si ·te-

fánika viac váÏia vo Francúzsku, ako na Slo-vensku. Spomína sa na neho len v súvise s na-rodeninami, a nie s jeho astronomick˘mi ãi fil-mov˘mi vynálezmi. Praneter Milana Rastislava ·tefánika Tama-

ra Dudá‰ová. HN 28. 10.(Niã tak necharakterizuje neúctu Slovákovk ich predkom a ku v‰etkému, ão je pre ná-rod v˘znamné, ako ich bezduch˘ a pokry-teck˘ vzÈah k osobnosti, ktorá je iste cennej-‰ia, neÏ povedzme krẠSvätopluk s jeho so-chou na bratislavskom hrade.)

***

Nová Líbya zaãína sprost˘m lynãovaním.Îiaden líbyjsk˘ predstaviteº sa pri oznamova-ní odpornej smrti diktátora Kaddáfího, ktor˘4 desaÈroãia niãil Ïivoty Líbyjãanov, ani ne-zmienil o tom, ako dlho uÏ naÀho ãakajú vHaagu na lavici obvinen˘ch zo zloãinov pro-ti ºudskosti.

Anglo-americk˘ novinár Christop-her Hitchens.

Slate Magazine 28. 10.(Ako majú konaÈ vyspelí ºudia, keì sa vzbu-ra proti diktátorovi ch˘li ku koncu a keì sapodarí zlosyna dochytiÈ: vrátiÈ mu chladno-krvné muãenie, ktoré dlhé roky páchal onaj so svojou suitou, alebo ho odovzdaÈsúdu?)

***

DesaÈroãia komunistickej ideológie na Slo-vensku dve generácie dusili ducha podnikavos-ti. Som v‰ak prekvapen˘ a ohúren˘ t˘m, akoìaleko sa va‰a krajina za veºmi krátky ãas do-stala.

Veºvyslanec USA na SlovenskuTheodore Sengwick. HN 28. 10.

(Je predsa len pozoruhodné, ak jedn˘m zmála politikov, ktor˘ dokáÏe presne, struã-ne a pritom v˘stiÏne charakterizovaÈ situá-ciu v SR, je americk˘ diplomat. Priamo unás spomedzi na‰ich Ïurnalistov a ãiniteºovsa mu málokto vyrovná.)

***

Inflácia informácií zniÏuje ich v˘znam: ãímviac ich dostávame, t˘m viac sa zniÏuje na‰aschopnosÈ rozlí‰iÈ podstatné ãi kvalitné od ba-lastu. A tak isto je to s umením – Bach prestá-va byÈ zjavom, ktor˘ nemá obdobu, a zaãne byÈnezaujímav˘m ujkom, ktor˘ stále nieão skla-dal.

Hudobn˘ skladateº Peter Breiner.Sme 29. 10.

(ZázraãnosÈ, ktorá podnecovala tvorivéosobnosti, aby vytvorili nieão, ão presahu-je Ïivoãí‰ny pôvod ãloveka, sa preniesla cezinternet do úplne nového spôsobu ºudskejexistencie, ale – keìÏe sám je nov˘m zázra-kom – hrozí, Ïe zbaví ãloveka schopnostitvoriÈ a dovolí, aby v‰etko unikátne pohlti-la stádovitosÈ, ktorá zniãí budúcich Bachov.)

***

KDH po voºbách nepôjde do koalície, vktorej by bolo iba so stranou Smer. Hovorímo koalícii ‰irokej, ão neznamená jedna veºkáa jedna men‰ia strana.

S U P E R M O N I T O R

72

Predseda KDH Ján Figeº. Sobotné dialógy (SRo) 29. 10.

(Ktovie, ão bude po marcov˘ch voºbáchprekvapujúcej‰ie: ich v˘sledky alebo dô-sledky, teda to, kto s k˘m pôjde do vlády.)

***

Hoci Ïijeme spolu uÏ 52 rokov, nikdy smesa nenudili a vÏdy sme sa mali o ãom zhová-raÈ, ão rie‰iÈ. ManÏelstvo sa totiÏ buduje. V tomje tajomstvo úspe‰ného dlhodobého vzÈahu. Tonepríde samo. AÏ keì sa obrúsia v‰etky hra-ny, len potom sa to bly‰tí!

Vilma Cipárová, manÏelka v˘tvarníka Mira Cipára. OÎene.sk 29. 10.

(Ak sú partneri ºudia s bohatou du‰ou, v˘-razne narastie nádej na úspe‰né spoluÏi-tie.)

***

SedemnásÈ ‰tátov má spoloãnú menu. Jejstabilita je pre ekonomick˘ rast veºmi dôleÏi-tá. Ak sa nezrealizujú hæbkové reformy, nemá-me ‰ancu vytvoriÈ dostatoãné finanãné zdroje,prístupné najmä mal˘m a stredn˘m podnikate-ºom, tvoriacim aÏ 90 % z celého hospodárstva.

Premiérka Iveta Radiãová.âeská televízia 30. 10.

(Treba koneãne vziaÈ na vedomie, Ïe zo slo-venskej politiky neodchádza len ústavná ãi-niteºka, ktorá sa snaÏila o ãestné rie‰enia, aleaj inteligentná prezentátorka názorov eu-rópskeho formátu.)

***

âakal som, keìÏe uÏ je predvolebná kam-paÀ, Ïe argumentácia v diskusii bude omnohoagresívnej‰ia. âiastoãne úspe‰nej‰í bol Fico.Dzurinda nevyuÏil v‰etky moÏnosti, ão mal.âakal som viac otrieskavania káuz o hlavu. Ne-pri‰lo k tomu, pretoÏe obaja majú za u‰ami.

Sociológ Ján Baránek (agentúra Polis).Sme 31. 10.

(Obe diskusie, ktoré na konci októbra po-sadili do ‰túdia SRo a STV predsedov obochnajsilnej‰ích strán, boli len odvarom iskri-vého dialógu. V sebaobrane sa museli tlmiÈ.)

***

Je dohoda eurozóny s bankami dobrá? Ale-bo dobrá ekonomika padla za obeÈ zlej politi-ke?

Riaditeº koncepãného strediskaRe-Define Sony Kapoor.

The Economist 31. 10.(V poslednom ãase padá zlej politike za obeÈãoraz viac spoloãensk˘ch fenoménov.)

***

Dodnes je monumentalita mnoh˘ch sakrál-nych stavieb omraãujúca. AÏ sa niekedy ne-chce veriÈ, Ïe gotické katedrály ãi barokové ku-poly sú dielom ãloveka.

Spisovateº a publicista Martin Kasarda. Pravda 31. 10.

(Ak hºadáme schopnosti, ktoré pribliÏujúãloveka k Bohu, nie sú to ani tak v˘kony ka-zateºov, ale ãastej‰ie geniálne diela architek-tov, skladateºov a v˘tvarníkov.)

***

Stále viac a viac krajín sa spolieha na inter-net v takmer v‰etk˘ch oblastiach Ïivota. Digi-tálna priepasÈ je v‰ak stále e‰te znaãná: k˘m naIslande má prístup k internetu 95 % ºudí, v Li-bérii je to iba 0,1 %. Dve tretiny svetovej po-pulácie sa stále nemôÏu pripojiÈ.

Minister zahraniãia Veºkej Británie William Hague. Sme 31. 10.

(Internetová negramotnosÈ je dnes pomalye‰te hor‰ia, ako bol niekedy analfabetiz-mus.)

***

Neviem si predstaviÈ, Ïe by som bol narazdôchodcom. Som ãlovek kamennej in‰titúcie– porady, stretnutia, komunikácia. Dúfam, ÏeIVO to 15 rokov, ão mám do dôchodku, vydrÏí.

Prezident IVO (In‰titútu pre verejné otázky)Grigorij MeseÏnikov. T˘ÏdeÀ 31. 10.

(Dôchodcovia tvoria pätinu obyvateºstva,ale zatiaº sa nena‰iel politik samostatnejSR, ktor˘ by venoval plnohodnotnú pozor-nosÈ práve t˘m, z ktor˘ch mnohí vykonalipre tento ‰tát obdivuhodné veci. Pritom naãele ‰tátu stál vyhlásen˘ obãiansky demo-krat Dzurinda, sociálny demokrat Fico, aleaj expertka na sociálnu problematiku Ra-diãová.)

***

Ak si neviete priznaÈ omyly a slabosti, aj ne-vinná poznámka môÏe spôsobiÈ vo va‰om vzÈa-hu s partnerom poriadne dusno. Boxujete po-tom hlava-nehlava, aÏ sa ãasto zabudne aj napôvodn˘ podnet hádky a uÏ si iba ubliÏujete.Neviete sa dopracovaÈ k uvoºneniu napätia...

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 31. 10.

(Aké prekliatie je zakliate takmer v kaÏdomãloveku, keì dokáÏe celou du‰ou nenávidieÈaj toho, koho mal dlh˘ ãas neobyãajne rád?)

***

V posledn˘ch rokoch som mala veºa práce,ale teraz sa mi koniec kariéry priam ponúka:

70. narodeniny sú dobrá príleÏitosÈ. Myslím si,Ïe je dobré prestaÈ v relatívne plnej sile.

Speváãka Marie Rottrová. Magazín Kvûty 2. 11.

(Medzi do oãí bijúce nespravodlivosti pat-rí to, Ïe jedn˘m osud uchováva svieÏosÈ telai ducha do vysokého veku a druh˘ch deptáprivãas. Ale s t˘m sa nedá niã robiÈ.)

***

Cirkev nie je niãím in˘m ako obyãajnouorganizáciou s neobyãajn˘m postavením. Sku-toãné hodnoty nie sú prezentované zákonmi aniDesatorom. Sú v nás a chcem veriÈ, Ïe nám súprirodzené – a Ïe aj cirkev sa ich jedného dÀazaãne skutoãne drÏaÈ.

Fyzik Ivan Hamráãek (SpoloãnosÈ Prometheus). Pravda 3. 11.

(Boh je duch, v ktorom je úplne v‰etko.Cirkev nie je ani zlomkom ãi omrvinkou zNeho. Je, Ïiaº, aÏ príli‰ ãloveãím spolkom sosúhrnom v‰etk˘ch vlastností, ktoré ‰patiaºudí.)

***

Pri behu uprednostÀujem pred asfaltom les,ão má, samozrejme, aj nev˘hody. Napríkladagresívne psy. T˘ch akoby za posledné dvaroky pribudlo

BeÏec Michal Glaus. TV oko 3. 11.

(Ak úrady dovoºujú, aby po obci alebo polese voºne pobehovali agresívne psy, ktorébez váhania ãloveka smrteºne pohryzú, je to– nemoÏno pouÏiÈ iné slovo – svinstvo.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

S U P E R M O N I T O R

Kresba: Danglár. Trend 3. 11.(Jedin˘ spôsob, ako dosiahnuÈ, aby mali niektorí vlaÏní politici aspoÀ horúcu krv.)