1. lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnASOPIS

Z NRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKurir

CCXXVIII. CCXXIX. SLO 2014

Partneri:

Medilni partneri:

Hlavn partneri:

Viac informci njdete na webovej strnke www.ncpvat.sk v sekcii Vedec roka

Slvnostn odovzdvanie cien 13. 5. 2014

Vedec roka SR 2013

CCXXVIII. CCXXIX. slo 2014

PARLAMENTN KURIRasopis z Nrodnej rady Slovenskej republiky

Mesank, ronk XXII

Vydavate: Slovensk nrodn reklamn a realitn agentra, s. r. o.v spoluprci s Nrodnou radou SR, Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SRAdresa redakcie: Seberniho 1, 821 03 Bratislava 2Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

frantisek.nagy101@gmail.com(fredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrovan MK SR . EV4085/10ISSN 13350307

fredaktor: Frantiek Nagy

Redakcia: Anna KomovRbert Kotian

Zuzana Stankov Marta Tomaoviov Peter Zemank Redakn kruh: Tibor Bastrnk Helena Mezensk Bibina Riapoov Peter Osusk Ivan tefanec Jana itanskJazykov redaktorka: Jitka Madarsov madar224@gmail.comGenerlny riadite: Frantiek NagyAsistentka riaditea: Magdalna Horkov 0903 766 995 Inzercia: 0903 715 585

Riadite pre obchod a marketing: Marin Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTla: WELTPRINT, BratislavaGrafick prava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archv redakcie Predplatn a objednvky na uverejneniereklamy prijma:Slovensk nrodn reklamn a realitnagentra, s. r. o.Seberniho 1, 821 03 Bratislava 2

Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EURDtum a miesto vydania: Bratislava, mj 2014

slo tu 2629002985/1100DI SK2020399458

Foto na titulnej strane: Andrej Kiska novozvolen prezident SR

Foto: Reklamna agentura Komplot

OBSAHPredseda vldy SRPozitvne vnmanie Slovenska v zahrani (R. Fico) 2Slovensko-franczska spoluprcaNae bilaterlne vzahy s na vemi dobrej rovni (Rozhovor s J. E. D. Lopinotom) 2Slovensko-franczska spoluprcaHodvbna cesta z minulosti do budcnosti (Rozhovor s J. E. P. Weifangom) 4Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost SRZameranie zahraninej aeurpskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 6(M. Lajk)Europe at the crossroad? Which is the right way for Slovakia? (P. Javork) 54Ministerstvo hospodrstva SRProces realizcie reverznho prepojenia slovenskej prepravnej siete plynu 8s Ukrajinou (T. Malatinsk)Eurpska niaEurpska komisia vta prelomov dohodu o tokoch plynu zo Slovenska na Ukrajinu 10(J. M. Barroso, G. Oettinger)Bezpenos zdravotnckych pomcok: EP presadzuje posilnenie kontrol 41a sledovatenosti (D. Roth-Behrendt, P. Liese)Eurpsky parlament sal bremeno zchrany bnk z pliec daovch poplatnkov 42Zkladn bankov ty pre vetkch (J. Klute) 5710 rokov v EEurpska nia mus aj naalej zosta prostriedkom mieru, stability a prosperity 11v Eurpskej nii (R. Fico)10 rokov lenstva v E bolo pre Slovensko spench (J. M. Barroso) 12Slovensko v plnej miere vyuilo monosti lenstva v E (H. Van Rompuy) 12Ukrajina KrymReakcia medzinrodnho spoloenstva na udalosti na Ukrajine 13Slovensko neme necha Ukrajinu bez podpory a pomoci (Rozhovor s M. Lukom) 14Podpredseda vldy SRVlda schvlila Partnersk dohodu na roky 2014 2020 (. Vny) 16Zkon o ochrane subdodvateov je pokryteck (. Vny) 16Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SRVlda schvlila eurofondy na dopravu a informatizciu do roku 2020 (J. Poiatek) 18Eurofondy z OPD pomhaj natartova slovensk ekonomiku (F. Palko) 21Zmeny v mte pomohli uom, kaminy sa presvaj na dianice (V. Stromek) 22Svet financiSlovensk stavebnctvo ova (Rozhovor s I. Breom) 20iada sa viac optimizmu (Rozhovor s J. Makchom) 4820 rokov v obciach ako doma (Rozhovor s V. Bakeom) 50Architektra BratislavyV stavebnom procese m kad svoje kompetencie (Rozhovor s I. Konradovou) 23Kvartlna analza slovenskho stavebnctvaKvartlna analza slovenskho stavebnctva Q1/2014 (CEEC Research) 25Ministerstvo zdravotnictva SRNemocnice novej genercie (Z. Zvolensk) 33Ide v prvom rade o pacienta? (Rozhovor s A. Hlkom) 35Slovensk zdravotnctvoZdrav farmcia v konsolidovanom zdravotnctve (Rozhovor so S. Porubskou) 34Nrodn rada SRBudeme ma nemocnice novej genercie? (Rozhovor s R. Raim) 37Zvyovanie kvality zdravotnej starostlivosti (Rozhovor s J. Valockm) 38Unitrny systm (Rozhovor s V. Novotnm) 39Sie chce relnu zmenu sasnch pomerov (Rozhovor s R. Prochzkom) 52Euro-info zkon na Slovensku (J. Kollr) 62Ministerstvo financi SR Koordincia hospodrskych politk (Rozhovor s V. Hudkom) 43Portl Finannej sprvy (Rozhovor s F. Imreczem) 44Slovensko by malo patri medzi premiantov Eurpskej nie (P. Kaimr) 46Ministerstvo ivotnho prostredia SRVlda schvlila Stratgiu adaptcie Slovenska na nepriazniv dsledky klmy 55(P. iga)Ministerstvo spravodlivosti SRElektronick nramky pomu vzenstvu, rozpotu aj bezpenosti obanov (T. Borec) 56Na obnovu dveryhodnosti justcie treba aj stavn zmeny 56Zkladn bankov ty pre vetkch (J. Klute) 57Svetov ekonomikaEkonomick diplomacia na Slovensku (Rozhovor s . Kassayom) 58Najvy kontroln rad SRDosahy kontrol a ich vznam (Rozhovor s J. Jasovskm) 60Glosy Poznmky EsejeJoko Mak a hlava ttu (R. Kotian) 63Parlamentn dennkKe krajine nechba 47 milinov eur (R. Kotian) 65

www.parlamentnykurier.sk

P R E D S E D A V L D Y S R

2

V roku 2013 prijala Eurpska nia veanronch opatren s cieom prekona hos-podrsku krzu. Dvali sme draz na to, abysme postupovali s rozvahou, hadali smerovnovhu medzi ekonomickou stabiliz -ciou a udranm Slovenska v jadre Eurp-skej nie. Napriek tomu, e rokovania v Eneboli jednoduch, Slovensko v nich vystu-povalo ako kontruktvny, zodpovedn a so-lidrny partner. Kov poda ma je, ereformy a opatrenia prijat v predchdzaj-com obdob zanaj prina spechy. M-eme sn skontatova, e to najhorie umme za sebou. U nikto nehovor o rozpa-de eurozny a aj Slovensko me poveda,e m dobr perspektvu z hadiska hospo-drskeho rastu.

Medzi priority slovenskej zahraninej po-litiky stle patria tty Vchodnho partner-stva a regin zpadnho Balknu. HociUkrajina ako kov len Vchodnhopartnerstva teraz prekonva problmy, ne-mali by sme zabda na Gruznsko a Mol-davsko, ktor urobili obrovsk pokroky. Vsvislosti so zpadnm Balknom trebazdrazni, e Eurpa nebude zjednoten, po-kia tento regin nebude integrovan do eu-rpskych truktr. V tomto smere smeschopn a pripraven mu pomha a naa di-plomacia tu m fantastick renom. PostojSlovenska k uznaniu Kosova sa stle neme-n. Pokrok v normalizcii vzahov medziBelehradom a Pritinou vak vlda vnmapozitvne.

Za dleit sas zahraninej politikypovaujem aj ekonomick diplomaciu. Bu-dcnos slovenskho exportu nevidme lenv Eurpskej nii, ale podporujeme aj jehodiverzifikciu na trhy vchodnej Eurpy, ju-hovchodnej zie, do krajn Perzskho z-livu i Latinskej Ameriky.

Oceujem prcu slovenskch vojakov vzahraninch misich. Hoci rok 2013 pri-niesol aj tragick udalosti teroristick to-ky si vyiadali ivoty troch prslunkovOzbrojench sl SR v Afganistane. Sloven -sk vojaci v zahraninch misich vykon-vaj ak prcu v nronch podmienkachskvelo a svojou aktivitou zachrauj ivoty.Robia dobr meno Slovensku v zahrani.Dokonca aj prezident USA ocenil nau ex-pertzu a sksenosti.

Pre slovensk zahranin politiku je v-znamn aj lenstvo vo V4. Dobr vzahy akontruktvna spoluprca v rmci V4 s prens jednou z priort zahraninej politiky.Spoluprcu s krajinami V4 vidm predovet-km v oblasti energetiky, dopravnej infra-truktry i obrany. Mimoriadne sa osved-ili aj stretnutia premirov krajn V4 predzasadnutiami E. Znaka V4 m poda maoraz lepie meno nielen v E, ale aj za jejhranicami. V ostatnom obdob dolo k zin-tenzvneniu vzahov aj s inmi partnermi,naprklad Japonskom. loha V4 do aliehoobdobia bude ete vznamnejia.

Pozitvne vnmanieSlovenska v zahrani

Svoju misiu na Slovensku ste zaali v septemb-ri 2013. Kee nae bilaterlne vzahy sa zaviac ako 20 rokov stabilizovali na vemi dobrrove, s akmi ambciami ste nastupovali doradu? Je ete o vylepova?

Prezident Franczskej republiky navtvil Bra-tislavu 29. oktbra 2013. Ilo o historicky prvnvtevu hlavy Franczska po zskan nezvi-slosti vaej krajiny. Pn Franois Hollande pritejto prleitosti podiarkol dlh cestu, ktorouprelo Slovensko poas poslednch dvadsiatichrokov a taktie jeho politick i ekonomickspech.

Pri tejto prleitosti bol podpsan nov Aknpln strategickho partnerstva: predstavuje dy-namiku bilaterlnych franczsko-slovenskchvzahov a jej potencil rozvoja. Ako uviedol nprezident, dvadsiate vroie naich diplomatic-kch vzahov nie je len spomienkou na minu-los, sme tu spolu, aby sme budovali zajtrajky.

Franczsko-slovensk vzahy s vynikajce,ale po prezidentskej nvteve sa n politickdialg posilnil, najm na bilaterlnom poli, mno-hmi franczskymi parlamentnmi nvtevami(predsedovia vborov eurpskych zleitost afinanci Sentu a predseda vboru pre trval roz-voj Nrodnho zhromadenia). V eurpskomrmci zastvame rovnak nzory Robert Ficonapokon ubezpeil, e Slovensko a Franczskotvoria tandem o sa tka eurpskej politiky n dialg sa zintenzvuje a pracujeme spolonena lepej rovnovhe medzi fiklnou konsolid-ciou a podporou rastu, rovnako ako navomzapojen E v boji proti nezamestnanosti a vy-tvrania pracovnch miest pre mladch ud.

S naou bilaterlnou hospodrskou, vedeckoua univerzitnou spoluprcou chceme lepie pod-porova prechod zo Slovenska k viac diverzifi-kovanej ekonomike, k znalostnej ekonomike,opierajc sa o nov informan a komunikantechnolgie. Chceme poskytn nae sksenosti

Podpredseda vldy a ministerzahraninch vec a eurpskychzleitost Slovenskej republikyMiroslav Lajk prijal na jese

minulho roka, 30. septembra2013,dezignovanho vevyslanca

Franczskej republiky DidieraLopinota pri prleitosti jeho nstupu

do funkcie. J. E. pn Didier Lopinot,mimoriadny a splnomocnen

vevyslanec Franczskej republiky naSlovensku odovzdal poverovacie listiny

prezidentovi Ivanovi Gaparovioviv stredu 2. oktbra 2013, m sa

oficilne ujal svojej funkcie.S uspokojenm meme skontatova,

e bilaterlne vzahy s na vemidobrej rovni, predovetkm

v ekonomickej oblasti a s vekperspektvy prehbenia spoluprce

medzi Franczskom a Slovenskom.Potvrdzuje to aj rozhovor,

ktor J. E. Didier LoPInot poskytolpre Parlamentn kurir. Ptal sa Peter Zemank.

3S L O V E N S K O - F R A N C Z S K A S P O L U P R C A

a nae kompetencie v oblasti kolstva a odbor-nho vzdelvania, aby sme prispeli k spechuambiciznych plnov Slovenska v tejto oblasti,ktor s nevyhnutn pre tak spen prechod.

Slovensko-franczske vzahy mono prvompovaova za tradin, aj ke poas vvojanaich krajn a nrodov preli mnohmi pe-ripetiami. Dnes sa etablovali op ako stabilna zaloen na vzjomnej dvere. Odzrkadujea to aj v hospodrskej a obchodnej bilaterl-nej bilancii?

Za 10 rokov sa n obchod zdvojnsobil a do-siahol a 5 milird eur so silnm prebytkom vprospech Slovenska. Tento tok tovarov a sluiebpriniesli vemi vek investcie zo strany fran-czskych firiem, ktor sa od roku 2000 a stroj-nsobili a predstavuj cca 3,5 mld. eur, priom380 spolonost zamestnva 35 000 ud. Ale mychceme podpori franczsky vvoz a ete zvirove danej vmeny: a k tomu potrebujeme pri-lka viac firiem na slovensk trh a stle lepievysvetova jeho siln strnky a aj odpoveda, akje to potrebn, na ich otzky o socilnom a eko-nomickom prostred krajiny.

S cieom uahi dialg so slovenskmi pred-stavitemi, sme od jesene 2013 zaviedli ekono-mick okrhle stoly, ktor umouj francz-skym investorom, aby sa stretvali s rozhoduj-cimi initemi slovenskej administratvy. Toumouje naim krajanom lepie porozumiehospodrskym a prvnym otzkam slovenskhoprostredia a tie naim slovenskm partneromlepie pochopi oakvania franczskych inves-torov, naprklad o sa tka odbornej prpravy.

Poas nvtevy v oktbri 2013, sm prezidentHollande predsedal takmuto okrhlemu stoluspolu s pnom Ficom. Rovnako i v marci tohtoroku, nae spolonosti mali op prleitos viesdialg priamo so slovenskm premirom, ako ajs prslunmi ministrami a ttnymi tajomnkmi.

V sasnosti prechdzaj nae krajiny kom-plikovanm obdobm, v ktorom musia elivzvam na stabilizciu a natartovanie eko-nomiky a hospodrskej spoluprce. Ktor od-vetvia priemyslu okrem automobilovho vnmate ako perspektvne z pohadu investcia bilaterlnych vzahov?

Franczskym spolonostiam a investorom sanka mnoho prleitost. Obzvl subn sa zda-j oblasti energetiky (jadrov energia, diakovvykurovanie) a pozemnej infratruktry (diani-ce, verejn prce), ale aj telekomunikci.

almi oblasami, ktor maj dobr vyhliad-ky, s vek maloobchodn reazce (potraviny,portov potreby), oblas zemnho plnovaniaa digitlnych technolgi.

Okrem toho existuje dopyt po franczskychvrobkov v ponohospodrsko-potravinrskomsektore, farmaceutickom sektore a kozmetike, pospotrebnom tovare vyej triedy a malch prie-myselnch zariadeniach.

irie povedan, musme rozvja nau spolu-prcu v oblasti inovci, vskumu a vvoja, no-sitemi budcnosti pre nae ekonomiky. Stleviac a viac franczskych firiem investuje do slo-venskch vvojovch centier, projeknch kan-celri a inovanch programov: opierajc sa one, meme lepie zhodnoti dleit vedeckspoluprcu, ktor u medzi naimi dvoma kraji-nami existuje.

Je tendencia k hospodrskej spoluprci lenjednocestnou aktivitou z Franczska naSlovensko, alebo vidte aj opan tendencie,ke slovensk investori a podnikatesk sub-jekty prenikaj do Franczska?

Franczske spolonosti neprichdzaj na Slo-vensko len preto, e nklady na pracovn sily sniie ako vo Franczsku: investuj tu, pretoe tunachdzaj stabilitu, bezpenos a perspektvurastu, ktor hadaj. Ale Slovensko bude aj naa-

lej atraktvne, len ak umon tmto spolonostiam,aby boli konkurencieschopn na svetovom trhu.

Podobne i Franczsko, ktor je piatou sveto-vou destinciou pre priame zahranin investcie,mus zachova svoju konkurencieschopnos vy-tvranm pracovnch miest, o je nron lohaa spolon zujem na naich dvoch vld. Fran-czske orgny spustili pakt zodpovednosti a so-lidarity, ktor pome zvi konkurencie-schopnos podnikov a zvi atraktvnos fran-czskeho zemia pre zahraninch investorov.

Je pravdou, e vo Franczsku je ete mlo slo-venskch investci, pravdepodobne preto, e po-et spolonost, ktor chc investova v zahrani,je pomerne nzky. Prilkanie novch slovenskchinvestorov do Franczska je pre ns prioritou, amy zvime kontakty s miestnymi skupinami,ktor mu ma zujem prezentova svoje pred-nosti vo Franczsku a na franczskom trhu.

Franczska prtomnos na Slovensku je vidi-ten nielen cez automobily, ale predovetkmcez kultrne a vzdelvacie aktivity. Ak majperspektvu?

Franczsko vdy prikladalo vek dleitoskultrnej spoluprci, ale i jazykovej a taktie spo-luprci v oblasti vzdelvania, pretoe verme, enajlepm spsobom ako sa spozna je rozsiahlavmena v tejto oblasti.

To je najm prklad vo vaej krajine, kde jepriamo v centre Bratislavy etablovan Francz-sky intitt Slovenska: je to sasne vstavn ga-lria, kino, kninica, prve inaugurovan media-tka a centrum vuby francztiny.

Festival franczskeho filmu Crme de lacrme, ktor prve skonil, zaznamenal obrovskspech v Bratislave, i po celom Slovensku. Fran-czsky intitt organizuje 21. mja De otvo-rench dver, ktor bude prleitosou predstavikalendr kultrnych podujat v roku 2014. Na-alej podporujeme cez franczsko-slovenskUniverzitn intitt frankofnne oddelenia uni-verzt a bilingvlne sekcie na slovenskch gym-nzich. V septembri sa Franczska kola, ktorm u dvojak akreditciu franczskych a slo-venskch vzdelvacch systmov, presahuje dovej budovy v Petralke, o jej umon prijav poet det, a my dfame, e i alie slo-vensk rodiny si zvolia toto kvalitn bi-nrodnvzdelvanie.

V nasledujcich mesiacoch bude prleitos za-mera sa na niekoko oslv: o niekoko tdovbud sa kona oslavy desiateho vroia vstupuSlovenska do E, v mji sa bud kona vetkyslvnosti na pamiatku generla tefnika; v jninavtvi prezident Gaparovi pri prleitosti 70.vroia vylodenia Franczsko a 14. jla bude pr-leitos pozva slovensk delegciu, v rmci sthovroia prvej svetovej vojny, na defil pri prle-itosti franczskeho ttneho sviatku. V Bratisla-ve sa bud kona udov slvnosti, u tri roky or-ganizovan nam vevyslanectvom v spoluprcis Franczsko-slovenskou obchodnou komorou,ktor bud ozvenou parskych slvnost.

Nae bilaterlne vzahy s na vemi dobrej rovni

S L O V E N S K O - N S K A S P O L U P R C A

4

Poas nvtev Kazachstanu a Indonzie vseptembri roku 2013 dal prezident nskej u-dovej republiky Xi Jinping podnet na vznikspolonho rozvoja ekonomickho opaskaokolo Hodvbnej cesty a pobrenho psmaHodvbnej cesty dvadsiateho prvho storoia.Opasok a Pobren cesta s dve hlavn inicia-tvy zo strany ny na reformu, rozvoj a otvo-renie sa diplomatickm smerom voi susedia-cim krajinm.

OPASOK A PObREN CEStAPOKRAUj V DUCHU ROZVOjAA INICIAtVY Z IAS StAREjHODVbNEj CEStY

Takmer pred dvetisc rokmi pracovit odv -livci z eurzijskeho kontinentu vytvorili poet-n obchodn cesty, ktor spjali krajiny a civi-lizcie z zie, Eurpy a Afriky. Sstave tchtociest sa hovorilo Hodvbna cesta, tak ich po-menovali nasledujce genercie. Napriek po-etnm konfliktom a vojnm v Eurzii obchodna Hodvbnej ceste prekvital, dopravn ruchsa na jej cestch nikdy plne nezastavil. I na-priek slabej technolgii a v tom ase aj chabmutransportu ni nezabrnilo obchodnkom a re-meselnkom v odvnom podnikan a priesku-me Hodvbnej cesty s vidinou rozvoja a pro-spechu. Prekonvali koniare, rieky, moria anehostinn cesty. Mal i vek krajiny profito-vali z obchodu na Hodvbnej ceste. na sa odostatnch krajn mnohmu nauila, a zvyoksveta sa mnohmu priuil od ny. Toto vz-jomn prepojenie zahalo vmenu tovaru, re-meselnch sksenost a know-how, podporo-valo ekonomick rozvoj a kultrne obohatenie,

ako aj integrciu medzi rznymi civilizciami. V dvadsiatom prvom storo, ktor kladie

draz na mier, rozvoj a kooperciu, m Hod-vbna cesta vznam ako symbol spoluprce,otvorenosti, vzjomnho porozumenia. Ak bolinai predkovia pred dvetisc rokmi schopnspolonej symbizy a povaovali sa za sebe-rovnch v prospech obchodu a rozvoja, ak sapovzniesli nad obasn kriepky, je o to dle-itejie, aby sme nieo podobn dokzali aj my.M oraz v vznam, aby nov generciaprijala mylienku Hodvbnej cesty a rozvjalaju naalej v prospech udskej civilizcie.

SPOLON PRCA NA OPASKUA PObRENEj CEStE SA StREtVAS tRENDOm REgIONLNEjKOOPERCIE

zia, motor globlneho rastu a kov hrmultipolarizcie a ekonomickej globalizcie,hr dleit lohu pri modelovan medzin-rodnch horizontov. Popritom stoj zoi-voinovm i starm vzvam, priom sa sna zostahybnou a aktulnou. Udra priazniv situciumieru a rastu v zii, ako aj udriavanie zhodynzorov zijskch krajn a zvenie spolo-nch zujmov sa stane benou lohou vetkchzijskch krajn v prospech harmonickho spo-lunavania.

Opasok a Pobren cesta, ktor v sebe sp-jaj minulos s budcnosou zahaj irokoblas monost ako obnovi slvnu histriuzie a poskytova zdroj sebaistoty a pchyvlastnej kultry, zijskej jednoty a prsubuspoluprce.

Regionlna integrcia je nevyhnutnou fzouekonomickej globalizcie. Prosperujca spo-luprca v zii podporila mier a rozvoj v regi-ne. Avak v porovnan so Severnou Amerikoui Eurpou je regionlna spoluprca v zii ne-dostaton, o dokazuje najm slab rozvoj achab komunikcia medzi zijskmi subre -ginmi, o by mohlo predstavova prekkupre hlbiu regionlnu spoluprcu. Opasok a Po-bren cesta spojenm centrlnej zie s junoua juhovchodnej so zpadnou prispej k lep-iemu spojeniu a doplneniu subreginov a po-mu zavedeniu industrilnej a zsobovacejsiete, m sa posunie panzijsk a eurzijskspoluprca na nov rove.

Vne zmeny prebiehaj aj v globlnom ras-te, investcich, obchode a pohyboch kapitlu.Vetky eurzijsk krajiny, ktor sa nachdzajv tdiu prechodu a vylepovania, by malispruni svoju ekonomiku a da jej dynamic-kos, aby predili monm rizikm. IniciatvyOpasok a Pobren cesta predvdaj infratruk-tru rozvoja a systematickej inovcie, o vedieku zlepenmu prostrediu na podnikanie v re-

ginoch, k pohybu investci, zlepenej distri-bcii a rozvoju krajn, zneniu nkladov a in-vestinch barir.

V krajinch Eurzie existuj jasn rozdiely,i u v kultre alebo nboenstve a rovni roz-voja. Preto by sa vchodn krajiny mali inten-zvnejie venova vhodnej rznorodosti, sle-dova drhu rozmanitho rozvoja a vybudovaharmniu odlinost, a pritom sa dra spolo-nho ciea. Hodvbna cesta stla na princpevmeny a kultrnej komunikcie medzi umi,o je vemi dleit. Na tomto zklade stoja ajOpasok a Pobren cesta, ktor sa venuj od-kazom minulosti, historickm spechom, a po-siluj kultrnu vmenu medzi krajinami vovetkch spektrch, o prina do zie pozi-tvnu energiu, mier a rozvoj.

SPOLUPRCA NA OPASKUA PObRENEj CEStE SA StREtVAS POtREbOU VLAStNHO ROZVOjANY A SPOLUPRCE SO SVEtOm

Proces reformy a otvorenia sa ny si zskalzvun ohlas. Nevyven rozvoj vak aj na-priek tomu zostva problmom prve medzivchodnm, strednm a zpadnm reginom.Na odstrnenie tohto problmu treba posilnivmenu prostriedkov a priemyslu, vyui v-hodn polohu centrlnych a zpadnch regi-nov a vyui tento potencil na spoluprcu sosusednmi krajinami.

V poslednch tridsatich rokov sa na otvo-rila najm vchodu. Dnes sa pozerme smeromna zpad, kde vidme vek trh eurzijskhokontinentu. Je to priestor na prieskum, rozvoja podnikanie. Tretie plnum naej strany sa

Hodvbna cesta z minulosti do budcnosti

Vznam ny ako hospodrskej vemoci stle rastie a jej podiel na svetovej ekonomike budeoraz vraznej. Vevyslanec nskej udovej republiky na Slovensku J. E. Pan WEIFanG

napsal pre n asopis zaujmav tdiu o novch aktivitch ny v tejto oblasti.

Milan Stano: Paviln v cisrskych zhradch, Peking

5viedli cez Rusko, a aj ajov cesta vo vtedyznmej podobe tu m hlbok korene. Poasolympijskch hier v Soi sa prezidenti ny aRuska stretli na rokovan ohadom budovaniaOpasku a Pobrenej cesty. Niektor u zabeh-nut projekty medzi krajinami, ako s naprk-lad ropovody, eleznica Chongqing Xinjiang Eurpa a alie trate, nska vpomoc pri bu-dovan vchodnej asti Ruska a Sibri, budurite do budovania tohto novho projektu in-tegrovan.

Opasok a Pobren cesta predstavuj plnkov zameranch na vsledky a s zaloenna spoluprci projektu, orientovan na prnoshmatatench benefitov pre ud v reginoch.

Prvm z piatich lnkov je stratgia. Krajinymu diskutova o rieeniach problmov, ha-da spolon pdu a prekonva rozdiely, har-monizova pozcie cez konzultcie a formulo-va korepondujce plny pre regionlnu eko-nomick integrciu a da tejto stratgii oficil-nu zelen.

Druhm z lnkov je cesta. nske prslovievrav: Ak sa chce sta bohatm, zani budo-vanm ciest. Mnoho krajn s tmto pohadomshlas. Pre nu a jej susedn krajiny je ne-vyhnutn venova sa monostiam transporto-vania a vylepi sie dopravy medzi reginmia celkov infratruktru prevozu na prepojenieEurpy a Afriky, ciele tohto projektu.

Tretm z lnkov je obchod. Mali by sme pre-skma otzky obchodu a investci, zamera sana vhodn rieenia, zbavi sa obchodnch barira prekok, podpori ekonomick cirkulciu arozvoj v reginoch. Odhali potencil obchodua investovania zastnench krajn a zvirozmer spoluprce regionlneho kola.

tvrtm lnkom je mena. Mali by sme pod-pori obchodn vyrovnanie, o sa tka loklnejmeny a vmeny kurzu, posilni finann spo-luprcu a regionlny vvoj, zni transaknnklady a odrazi finann rizik, aby regio-nlna ekonomika bola schopn konkurovasvetovej.

Piatym lnkom s udia. Priatesk vzahymedzi umi udruj zdrav vzahy medzi tt-mi. na a susedn krajiny sa potrebuj pod-pori v medzittnych stykoch, zlepi vntornkomunikciu, porozumenie a priatestvo medzirozlinmi nrodmi.

Projekty Opasok a Pobren cesta s dlho-dob lohy, ktor nevznikli za noc. Nie je mo-n postupova inak ako krok po kroku, od ah-ch loh k am, od roztrsench obydl k

vekm regionlnym celkom. Zatia o Hod-vbna cesta sa zameriavala na obchod so suro-vinami, Opasok a Pobren cesta si mu do-voli predstavi nieo vie. Prioritnmi ob-lasami s obchod a investcie, priemyselnspoluprca a kultrna vmena. V rmci prie-myselnej spoluprce mme na mysli agrokul-tru, rybrstvo, vedu a technolgie, priemysela sluby. o sa tka projektov, v ktorch sastretvaj rovnak zujmy, ako s naprkladcesty, eleznice, leteck doprava, lodn dopra-va, energie, surovinov zdroje, ropovody, elek-trick energia a telekomunikcia, ako aj FTArokovania, vmena zamestnancov, treba urobisprvny krok, aby boli vhodn podmienky napodnikanie. Kov testovacie zny na rozvoja otvorenie, ako aj vybran a prstavn znymu sli na testovanie spoluprce. Vetkypilotn zny na rozvoj, ako aj vyselektovanzny spoluprce s navrhnut tak, aby prinieslivhody politickch vzahov, geografickej pr-buznosti a doplnkov ekonomiku do praktickejspoluprce, ustlili rast s cieom dosiahnu ne-preruovan prnos pri surovinch, socilnejharmnii, benefitoch a veobecnom rozvoji.

Cez tento proces sleduje na sprvny pr-stup k udraniu spravodlivho prstupu, a po-skytuje susednm krajinm asistenciu pri r-chlejom raste. na sa zapoj do diania v jejokol a poskytne susednm krajinm pomoc,podpor rozvoj infratruktry, financie, vyna-lo snahu o vytvorenie priateskej atmosfry,harmnie a mieru. na nielen urchli vlastnekonomiku, ale cez spomnan projekty rozrivzjomn spoluprcu.

Ke prezident R Xi Jinping predstaviltieto projekty, prezident Kazachstanu Nazar-bajev ich oznail za prioritn. Ldri krajn cen-trlnej zie, ale aj krajiny zpadnej zie oz-naili projekt za dleit a kontruktvny, ktorzodpoved sasnosti a prinesie prospech vet-km stranm. Obchodn spolonosti v mno-hch krajinch sleduj tento proces s vekmzujmom.

Projekty Opasok a Pobren cesta nie s s-kromnmi aktivitami v ne. Je to proces, naktorom sa podieaj viacer krajiny. Tieto pro-jekty a ich otvoren tdie s otvoren kon-truktvnej kritike, nvrhom i npadom aj z eu-rpskych krajn, s pripraven vylepi strat-giu a vziu do budcnosti. Nechajme plynnae npady a mylienky a spolone vybuduj-me nov kapitolu Hodvbnej cesty pre lepivot ns vetkch.

rozhodlo otvori hranice reginov a vytvoriekonomick koridor na podnikanie. Sasnepobren priestor vo vchodnch reginochny mus stava na pevnch zkladoch a po-silni vetky u spen oblasti, a taktie po-silni implementciu cielen na susedn kraji-ny, ako aj prehbi nmorn ekonomick spo-luprcu so susediacimi krajinami. Prve Opa-sok a Pobren cesta bud pokrytm viacerchprovinci, autonmnych reginov a samosprv-nych okresov vo vchodnch a centrlnych ob-lastiach ny spolone s vvojovmi stratgia-mi, novou urbanizciou a otvranm sa ny.

Opasok a Pobren cesta sa javia aj ako a-isko diplomacie ny, najm o sa tka sused-skch vzahov. Susedsk diplomacia m v cel-kovej diplomatickej politike ny hlavn poz-ciu. Prioritou je budovanie a posilovanie vza-hov so susediacimi krajinami. Prioritne sa navenuje budovaniu priateskch politickch vza-hov, silnejm ekonomickm vzbm, spolu-prci na zabezpeen a hlbm kultrnym vz-bm. Vzahy so susednmi krajinami s dle-it pri budovan lepch vzahov s celm sve-tom. Tak ako sa bud vyvja tieto vzahy, budsa vyvja aj vzahy medzinrodn.

OPASOK A PObREN CEStA SOtVOREN IROKEj EKONOmICKEjSPOLUPRCI

Tieto iniciatvy s zaloen na ekonomickejspoluprci a kultrnej vmene medzi nrodmi.Neplnuj zasahova do vntornch probl-mov krajn a inch reginov.

Opasok a Pobren cesta hadaj npady anvrhy na spoluprcu a rozvoj. Nesnaia sa ovybudovanie novch entt a mechanizmov.Spoluprca bude zaloen na vzjomnch amnohostrannch mechanizmoch medzi noua ostatnmi krajinami a vyuije princpy a me-chanizmy, ktor sa v minulosti osvedili. Ne-bud sa prekrva ani speri s existujcou spo-luprcou Shanghai Cooperation Organization,Eurasian Economic Community alebo ASEANPlus China. Mu vak tieto mechanizmy obo-hati a oivi. Mali by sme sa otvori novmmylienkam spoluprce a vyska pragmatic-kej prstup na lepiu efektivitu a vzjomnupevnenie vzahov.

Projekt zded tradciu otvorenosti starovekejHodvbnej cesty a adoptuje otvoren regiona-lizciu obhajovan krajinami vchodnej zie.Projekty Opasku a Pobrenej cesty s orazotvorenejie a veobsanejie. Stavaj na exis -tujcich zkladoch, s cieom vybudova a vy-lepi vzjomn komunikciu a spoluprcu.Zapojen strany mu zvi spoluprcu naplnovanch projektoch, aby znsobili efekti-vitu tchto zabehnutch i naplnovanch pro-jektov.

Projekty Opasok a Pobren cesta s otvo-ren geografickmu odkazu krajiny urenia.Bud mapova star trasu Hodvbnej cesty, alenebud sa sstreova iba na u. Vetky krajinyv okol ny sa mu do projektu zapoji. Cen-trlna zia, Rusko, jun a vchodno-junzia s vak prioritnm smerom. TaktieStredn vchod a vchodn Afrika, kde saOpasok a Pobren cesta spjaj. Krajiny v Eu-rpe, CIS a Afrika mu by v budcnosti doprojektu pribrat. V priebehu asu sa do pro-jektu mu zapja alie krajiny a partneri, ozvi otvorenos a efektivitu.

Niektor asti starovekej Hodvbnej cesty

S L O V E N S K O - N S K A S P O L U P R C A

Zatia o rok 2013 bol rokom, ke si Slo-vensk republika ajej zahranin sluba pri-pomenuli dvadsiate vroie svojho vzniku,rok 2014 poskytne prleitos sodstupomasu sa zamyslie a vyhodnoti, o prinieslaaprina realizcia nho strategickho za-hraninopolitickho rozhodnutia integrciado eurpskych atransatlantickch truktr.

Vroku 2014 si SR pripomenie 25.vroieNenej revolcie, ktor vrtila nau krajinu nacestu demokratickho rozvoja aumonila ajvzahraninopolitickej oblasti slobodn vobupreferenci aorientcie. Budeme ma priestorna to, aby sme zhodnotili, akm spsobom sanaplnili nae oakvania, ktor sme do poli-tickch aspoloenskch zmien pred 25 rokmivkladali aj v medzinrodnej oblasti.

SR vroku 2014 oslvi 10.vroie vstupudo Eurpskej nie aSeveroatlantickej alian-cie. Uveden vroie nm pripomna, e smeetablovanmi arovnocennmi lenmi prest-neho spoloenstva zaloenho nazdieanchhodnotch, naprincpoch demokracie, prv-neho ttu, socilnej trhovej ekonomiky, do-driavania udskch prv azkladnch slo-bd. Tieto hodnoty aprincpy dlhodobo pred-stavuj hlavn vchodisk nho psobeniana medzinrodnej scne. Rok 2014 bude ajvtomto zmysle potvrdenm kontinuity zahra-ninopolitickch priort a cieov.

Pre al vvoj krajiny vtrochu vzdialenej-

ej minulosti mala rozhodujci dopad aj al-ia historick udalos Slovensk nrodnpovstanie, ktorho 70. vroie si pripomenie-me. Vojnov genercia nevhala brni hod-noty slobody aidely udskosti. To, e ijemevslobodnch ademokratickch podmien-kach, vbec nie je samozrejm, preto je prens opakujcou sa azrejme nikdy nekonia-cou vzvou zachova ich prenau krajinuvmedzinrodnom prostred pre ns ipre na-sledujce genercie.

Zahranin aeurpska politika SR je po-staven na tyroch nosnch pilieroch. Prvmznich je bilaterlna amultilaterlna diploma-cia, t.j. rozvoj dvojstrannch vzahov sjed-notlivmi krajinami, aktvne psobenie vme-dzinrodnch organizcich, rozirovanie sta-bility aprosperity, najm no nielen vbez-prostrednom susedstve, scieom presadzovanae zujmy apriority, osobitne vekonomic-kej oblasti. Angaovanos slovenskej diplo-macie pri rokovacch stoloch je aj vroku 2014sprevdzan poskytovanm praktickej pomocipartnerom, odovzdvanm vlastnch skse-nost stransformciou, reformami aintegr-ciou. Nai civiln ivojensk experti bud na-alej psobi vmisich medzinrodnho kr-zovho manamentu na Balkne, Cypre, Blz-kom vchode a vAfganistane. Prostrednc-tvom intrumentria oficilnej rozvojovej po-moci bude SR pomha pri rieen vziev

m I N I S t E R S t V O Z A H R A N I N C H V E C A E U R P S K Y C H Z L E I t O S t S R

6

voblasti odstraovania chudoby, udraten-ho rozvoja ademokratickej transformcievrznych reginoch sveta.

Druhm pilierom je eurpska politika. Ideonadrezortn, prierezov agendu, naktorejrealizcii sa podieaj vetky ministerstvaostatn orgny ttnej sprvy, aje prtomnaj v ostatnch dimenzich zahraninej poli-tiky. Rezortu diplomacie okrem vkonu eu-rpskej politiky vo viacerch oblastiach pri-slcha aj koordinan loha. Vznamnmmomentom vroku 2014 s mjov voby doEurpskeho parlamentu, ktor vrazneovplyvnia celkov dynamiku v E a ich v-sledok bude ma dopad naformovanie novejEurpskej komisie aobsadzovanie alchkovch postov vintitcich E. Uvedenzmeny bud dleit aj v kontexte prpravypredsednctva SR vRade E vdruhompol-roku 2016, najm pokia ide oidentifikciu akonkretizciu programovch priort. Vroku2014 sad oakva mierne, ike naalejkrehk zlepenie ekonomickho vvoja vE,o vytvor priestor pre rchlejie napredova-nie strategickej diskusie obudcnosti eurp-skej integrcie. Rokom 2014 zana v Enov programov obdobie, v ktorom bude SRpodporova opatrenia na podporu hospodr-skeho rastu azniovanie nezamestnanosti.

Treou oblasou zahraninopolitickho p-sobenia naej krajiny je ekonomick diplo-macia ajednotn prezentcia Slovenskej re-publiky v zahrani. MZVaEZSR bude vs-lade sustanoveniami kompetennho zkonakoordinova presadzovanie obchodno-ekono-mickch zujmov vzahrani a jednotn pre-zentciu SR. Zmerom bude alej zintenzv-ova relnu spoluprcu spodnikateskou sf-rou. Ekonomika potrebuje siln mal astred-n podniky, ktor vytvraj vek as zcel-kovho potu pracovnch miest. SR potrebujeinvestcie spridanou hodnotou, nov techno-lgie, inovcie, spoluprcu naich azahrani-nch univerzt voblasti aplikovanho vsku-mu. To je jadrom novej ekonomickej diplo-macie, ktor SR buduje.

tvrtm pilierom je konzulrna agendaapomoc obanom. Zmerom MZVaEZSRje by o najbliie slovenskm obanom vzahrani, zvyova tandard poskytovanchsluieb, vyuva pritom modern technolgieazlepova komunikciu adostupnos. Kon-krtnymi opatreniami akrokmi bude vroku2014 poskytovanie konzulrnych sluieb for-mou vjazdovch dn mimo sdla zastupite-skch radov, rozirovanie dostupnosti pro-strednctvom dohd okonzulrnej spoluprcisinmi lenskmi krajinami E, rozirovanieokruhu sluieb poskytovanch honorrnymikonzulmi, i pokraujca elektronizcia ve-rejnej sprvy.

Zameranie zahranineja eurpskej politiky

Slovenskej republiky na rok 2014

Minister zahraninch vec a eurpskych zleitost SR Miroslav Lajk

7N R O D N R A D A S R

loha zsobnkov plynu v trhovomreazci z pohadu POZAgAS, a. s.Spolonos PoZaGaS, a. s., sa za 20 rokov svojej existenciena plynrenskom trhu pevne etablovala. Zsobnk PZZPLb 4. Stavba, s technickou kapacitou vo vke 655 mil. m3

a priamym prstupom do dvoch nezvislch trhovch zn, jednes vyhadvan vznamnmi hrmi psobiacimi najmna slovenskom a rakskom trhu s plynom.

Plynrensk uzol neprodukuje plyn, zsobnk noZsobnk je jedin nstroj na zabezpeenie dostupnosti plynu v

blzkosti jeho skutonej spotreby. Plynrensk uzly ponkaj zauj-mav komern rieenia, avak nezabezpeuj fyzick dostupnosplynu. Zsobnk eliminuje riziko vpadkov dodvok plynu z rznychdvodov.

Zsobnk eliminuje cenov volatilituZsobnk poskytuje uvateom siete asto nedocenen strate-

gick hodnotu vzhadom na nepredvdatenos udalost ovplyvuj-cich ponuku a dopyt po plyne. Vyrovnva seznne varicie v dodv-kach a zabezpeuje kontinuitu a tandard bezpenosti dodvok prekoncovch spotrebiteov. Zsobnk prispieva k elimincii neelanchcenovch vkyvov.

Zo zsobnkov profituj vetci vrtane koncovho spotrebiteaZsobnk optimalizuje aj investin nklady producentom a pre-

pravcom, poskytuje dodaton kompresn prcu a prispieva k opti-mlnemu vyuitiu ostatnch siet za cenu, ktor sa v konenom tespotrebitea za energie prejavuje iba vo vke niekokch percent.

Vznam zsobnkov rastieNarastajca eurpska zvislos od dovozu plynu a zvyujci sa po-

diel vroby elektrickej energie z obnovitench zdrojov robia zo z-sobnka idelnu zlon alternatvu pre okamit produkciu elek-trickej energie z najistejieho foslneho paliva zemnho plynu.

the role of gas storage in the marketchain view of POZAgAS, a. s.

PoZaGaS, a. s., has firmly established the position on thegas market throughout the 20 years of its existence. Storage

facility UnGSF Lb 4 consisting of 655 mil. m3 of storagecapacity and the direct access into two independent market

areas constitutes the point of interest by the importantplayers present on the Slovak and austrian market.

Gas hub does not produce gas, storage does Storage is a sole tool for providing the availability of gas in the pro-

ximity of its real consumption. Gas hubs offer the interesting com-mercial solutions, but do not provide the physical availability of gas.Storage eliminates the risk of supply disruptions from various rea-sons.

The storage eliminates the price volatilityStorage provides to the system users an undervalued strategic pre-

mium considering the unpredictability of events affecting the gassupply and demand. It counterbalances the seasonal variations in gassupplies and ensures the continuity and security of supplies for endconsumers. Storage contributes to the elimination of unwanted pricevolatility.

Everybody benefits from the storage, including the end consumerStorage optimises the producers and transporters investment costs,

provides the additional compression work and contributes to the opti-mal usage of networks for price, which constitutes only few percentfrom the total end consumers energy bill.

The importance of storage risesThe increasing European dependency on gas imports and increasing

the share of electricity production from renewable resources determinethe gas storage to be the ideal back-up solution for instant electricityproduction from the cleanest fossil fuel natural gas.

www.pozagas.skmarketing@pozagas.sk

m I N I S t E R S t V O H O S P O D R S t V A S R

8

mImORIADNE ROKOVANIEbEZPENOStNEj RADY SR O UKRAjINE

3. 3. 2014Situcia na Ukrajine je neprehadn a do-

chdza k eskalcii naptia. Medzinrodn spo-loenstvo sa zatia zhoduje na tom, e vznik-nut okolnosti treba riei diplomatickou a po-litickou cestou.

Po zasadnut Bezpenostnej rady SR mSlovensko zujem svoj postoj voi Ukrajinekoordinova s partnermi v E. Ministri zahra-ninch vec E na mimoriadnom stretnutprijali spolon vyhlsenie, v ktorom sa odsu-dzuje konanie Ruskej federcie na Ukrajine.Niet pochb, e zo strany Ruskej federcie do-lo k agresii a k porueniu medzinrodnhoprva. Naou prvou prioritou vak je nedovolial rast naptia a prelievanie tejto situcie zKrymu do alch oblast.

V svislosti s nepokojmi na Ukrajine musSlovensko dba aj na ochranu vlastnch n-rodnch zujmov. Najviac ns znepokojuje to,e by mohlo djs k ohrozeniu dodvok plynu,ropy a ropnch vrobkov na zemie Slovenskaa ohrozen me by aj tranzit cez Slovenskodo zpadnej Eurpy. Slovensko m v slade smedzinrodnmi predpismi zsoby ropy na 95dn plnej prevdzky a zsoby plynu nm vy-staia na tyri a p mesiacov.

EURPSKA NIA jE PRIPRAVENPOmC UKRAjINE

6. 3. 2014Ldri E na mimoriadnom summite v Bru-

seli ostro odsdili rusk vojensk aktivity naKryme a dohodli sa na pozastaven rokovano uvonen vzovho reimu pre Rusko.

Eurpska rada aktulne udalosti na Ukrajinepovauje za poruenie medzinrodnho prvaa odsudzuje takto poruenie ukrajinskej su-verenity a zemnej integrity zo strany Ruskejfedercie. Eurpska rada zrove vyzva Rus-ko na stiahnutie svojich vojakov sp na z-kladne a iada ho, aby umonilo medzinrod-nm pozorovateom vstpi na Krym. Predsta-vitelia E sa zhodli na tom, e krzu na Krymetreba riei okamitm zaatm vyjednvanmedzi Kyjevom a Moskvou. Pokia takto pr-stup neprinesie uvonenie naptia, s pripra-ven alie opatrenia, ako cestovn obmedze-nia, zmrazovania tov i zruenie nasleduj-cich summitov E Rusko.

Eurpska nia pome Ukrajine aj finanne.Slovensk vlda bude s finannou pomocouUkrajine shlasi len pod podmienkou, e ne-bude ma iadny vplyv na ttny rozpoet SR.Akkovek pomoc z fondov E je mon lenvtedy, ak sa predtm iniciuje pika z Me-dzinrodnho menovho fondu.

Eurpska nia Ukrajine op ponkla aso-cian dohodu. Jej odmietnutie vtedajmukrajinskm prezidentom Viktorom Januko-vyom v novembri 2013 spsobilo politickkrzu a nepokoje. Politick as dohody bymohla podpsa aj prechodn vlda veden Ar-senijom Jaceukom. V oblasti vonho obcho-

du je Eurpska nia pripraven prija jedno-strann opatrenia, z ktorch by mohla maUkrajina itok. Eurpska nia m zujemasocian dohodu podpsa ete pred prezi-dentskmi vobami na Ukrajine, ktor s vy-psan na mj tohto roka. Arsenij Jaceuk pri-sbil podpis dohody s E v najskorom mo-nom termne.

REAKCIA NA VYjADRENIAUKRAjINSKEj StRANYK REVERZNmU tOKU PLYNU

4. 4. 2014Rozhodnutie o realizcii, ako aj samotn

realizcia projektu prepojenia medzi Sloven -skou republikou a Ukrajinou patr plne do kom-petencie prevdzkovateov prepravnej siete voboch krajinch. Ministerstvo hospodrstvaSR pozorne sleduje prebiehajce rokovaniaspolonost eustream, a. s., a UKRTRANSGAZs Eurpskou komisiou a podporuje ich spe-n priebeh.

Slovensk republika opakovane vo vzahuk ukrajinskej strane, ako aj k Eurpskej komi-sii zdraznila svoj pozitvny postoj k realizciireverznho prepojenia slovenskej prepravnejsiete s Ukrajinou. Spochybovanie tejto poz-cie povaujeme za nenleit a kontraproduk-tvne na margo medializovanch sprv ukra-jinskej strany, e Slovensko nechce tto pro-blematiku riei.

MH SR podporuje tandardn postup spo-lonosti eustream, a. s. pri prprave sptnhotoku plynu, ktorho sasou je podpsanie me-moranda o porozumen a prepojovacej dohody.V sasnej etape je nevyhnutn sstredi sa na

Proces realizcie reverznhoprepojenia slovenskej prepravnej

siete plynu s Ukrajinou

Rokovanie vo Vekch Kapuanoch.

Minister hospodrstva SR tom Malatinsk

9technick aspekty rieenia monho sptnhochodu plynu cez Slovensk republiku. Pri ichprprave sa strca cenn as nepripravenosouspolonosti UKRTRANSGAZ na rokovania apodpis dokumentov, pripravovanch viac nerok z podnetu Eurpskej komisie.

Je nevyhnutn tandardn spsob prpravyreverzu, v slade s pravidlami legislatvy Etak, aby nebolo naruen plnenie doterajchzvzkov spolonosti eustream, ktor svisiaaj s prepravou plynu cez Slovensk republikuUvtali by sme vyiu flexibiitu spolonostiUKRTRANSGAZ pokia ide o prpravu aas na rokovaniach v Bratislave, vedcich kzaveniu tohto procesu.

Slovensk strana podporuje rokovania pre-pravnch spolonost o reverznch dodvkachplynu. Vo vzahu k vyhlseniam ukrajinskejstrany je potrebn zdrazni, e poda infor-mci, spolonos eustream, a. s., nezazname-nala iadny zujem zo strany Ukrajiny navt-vi slovensk plynrensk objekty, ani kom-presorov stanicu vo Vekch Kapuanoch.Verejn nepodloen vyhlsenia z politickejrovne nenapomhaj vzjomnej dvere, skontraproduktvne a neurchuj rieenie, naktorom maj zujem obe strany.

SLOVENSKO jE NA PRPADN VPADOKDOVOZU PLYNU A ROPY PRIPRAVEN

11. 4. 2014Chcem ubezpei obanov krajiny, e Slo-

vensko je z technickej strnky plne pripravenna rieenie situcie, ktor by nastala v prpadeobmedzenia alebo preruenia dodvky ropy aplynu.

Aktulna situcia v zsobovan zemnmplynom na Slovensku je tandardn a prebiehav zmysle platnch zmlv. V prpade, e by pri-lo k obmedzeniu alebo prerueniu dodvkybude mon vyui plyn, ktor je v sasnostiuskladnen v podzemnch zsobnkoch avzhadom na miernu zimu je vo vrazne v-om objeme, ako tomu bolo minul rok.

V sasnosti je v zsobnkoch 1,7 mld. m3plynu. Ide o celkov objem, ktor uskladujzkaznci so zmluvnm vzahom s prevdzko-vatemi zsobnkov. Predpokladan obdobie,poas ktorho by bolo mon vyuva tietozsoby je pri sasnom charaktere poasia cca140 dn.

V prpade ropy a ropnch produktov je si-tucia podobn. Slovensko m v sasnosti kdispozcii objem zsob ropy a ropnch vrob-kov vo vke 150 dn, ktor pozostvaj z n-

dzovch zsob (97 dn) a z komernch zsobspolonost Transpetrol, a. s., a Slovnaft, a. s.

Zrove sme prediskutovali alternatvnemonosti prepravy plynu z eskej republikyalebo Rakska a pripravenos spolonosti eu-stream, a. s., na takto situciu. Kapacity, ktors k dispozcii na vstupe na Slovensko aktu-lne vrazne prekrauj priemern denn spo-trebu a v prpade dodvok ropy je v ase krzymon vyui alternatvny prepravn koridor ropovod Adria. Ropovod m v sasnosti ka-pacitu 3,5 mil. ton ropy rone. Po rekontrukciisa tto kapacita zvi na 6 mil. ton ropy ro-ne.

CHCEmE A SmE PRIPRAVENPOmC UKRAjINE

15. 4. 2014Dodvky plynu na Ukrajinu zo zpadu a zo

Slovenska nie je tak jednoduch zrealizova.Je tam niekoko technickch pecifk, ktortreba vyriei. Je tu aj zmluvn problm, lebotto trasa sli na to, aby bol dodvan plyn zGazpromu cez Ukrajinu do Eurpy. Chcemea sme pripraven pomc Ukrajine, ale musmeto robi tak, aby sa nestratili slovensk a eu-rpske zujmy, pretoe ten plyn teie do Eu-rpy. A Eurpa pri vetkch alternatvnych tra-sch je ete stle zvisl a potrebuje plyn, ktorprichdza do Eurpy cez eustream, a. s.

Slovensko u zaalo s prcami na spustenreverznho toku plynu. MH SR u vydalo na

tto innos spolonosti eustream, a. s., licen-ciu. Zrove oakvame podpis Memorandao porozumen, dlhodobo pripravovan s ukra-jinskmi partnermi za asistencie Eurpskej ko-misie. Memorandum definuje podmienky vy-budovania technickho rieenia pre sptn tokplynu na Ukrajinu. alej by sa malo diskuto-va o podmienkach prepojovacej dohody me-dzi susednmi opertormi prepravnch siet,ako aj o konkrtnych podmienkach Open Sea-son pre nov prepojenie. Ide o procedru, vktorej sa zisuje zvzn zujem trhu o pre-pravn kapacity.

mEmORANDUm O REVERZNOm CHODEPLYNU jE PODPSAN

28.4.2014Predstavitelia spolonosti eustream, a. s. a

Ukrtransgaz podpsali memorandum o poro-zumen o monom rieen prepravy plynu vsmere zo Slovenska na Ukrajinu. Na podpisememoranda sa zastnili aj f Eurpskej ko-misie Jos Manuel Barroso, premir sloven-skej vldy Robert Fico, minister hospodrstvaSR Tom Malatinsk, ako aj ukrajinsk mi-nister energetiky Jurij Prodan.

Verm, e vetky kroky, ktor boli v memo-rande dohodnut, sa v krtkom ase aj naplnia.Toto memorandum je aj o sil diverzifikovadodvky plynu v Eurpe. Posiln sa bezpe-nos Eurpskej nie. Vnmam to ako spech azavenie nronch rokovan, ktor ved ksnahe pomc Ukrajine v dodvkach plynu.Toto rieenie je prvm monm a relnym,ktor neohrozuje energetick bezpenos Slo-venska a krajn E, je rchlym rieenm a somrd, e zstupcovia EK tie podporili tto mo-nos.

Plyn zo Slovenska na Ukrajinu sa dostanevaka modernizcii v sasnosti nevyuva-nho plynovodu, ktor spja Vojany s Uho-rodom. U v tomto roku by sa mohlo zaa sosptnmi dodvkami plynu. Rone by sa moh-lo vaka tomuto plynovodu dopravi na Ukra-jinu do 10 milird metrov kubickch plynu.

Partneri vyjadrili poakovanie vyjednva-cm tmom, e sa im nakoniec podarilo v krt-kom ase pripravi vetko na podpis memo-randa o porozumen o monom rieen prepra-vy plynu zo Slovenska na Ukrajinu.

tom Malatinsk, minister hospodrstva SR a Jurij Prodan, minister energetiky Ukrajiny vo Vekch Kapuanoch.

E U R P S K A N I A

Srdene blahoelm vetkmzastnenm stranm k prielo-mu v rokovaniach o tokochplynu zo Slovenska na Ukraji-nu. Je to vznamn prv krokk diverzifikcii dodvok plynupre Ukrajinu a dleit prspe-vok k posilneniu energetickejbezpenosti vchodnej Eur-py, ale aj E ako celku. Zro-ve je dkazom, e E je pev-ne odhodlan podpori ukra-jinsk energetick odvetvie.Sved o tom aj hospodrsko-finann balk, ktor nia ex-presne poskytla Ukrajine vostatnch tdoch. Chcel by

som poakova komisrovi pre energetiku p. Oettingerovi a jeho tmuza mimoriadne zsluhy, ktor maj na dosiahnut dnenej dohody.

Dnen dohoda je ozajstnm m-nikom. Je to prv krok k nasmero-vaniu plynovch tokov zo Sloven -ska na Ukrajinu, ktor posilujevzby medzi energetickm trhomE a Ukrajinou. Plyn cez Sloven -sko bude znamena vrazn zve-nie objemov, ktor u Ukrajina do-va z Maarska a Poska. Dodv-ky z lenskch ttov E poskytujUkrajine prstup k plynu za cenyurovan poda zsad spravodlivos-ti a transparentnosti. V tomto oha-de je dleit, aby Ukrajina, a tonajm ako len Energetickho spo-loenstva, urobila rchle pokrokypri zoslaovan svojho prvneho

a regulanho rmca s prvnymi predpismi E. Tm sa zvi dverainvestorov a krajine to pome zmodernizova energetick odvetvie.

Eurpska komisia zohrala pri rokovaniach, ktor viedli k prelomovmu rozhodnutiu, lohu sprostredkovatea.okrem memoranda prslun prevdzkovatelia plynovodov slovensk podnik eustream, a. s. a ukrajinsk spolonosUkrtransgaz podpsali rmcov dohodu o prepojen, ktor bude obsahova technick detaily dohodnutho rieenia.

Eurpska komisia vta prelomov dohodu o tokoch plynu

zo Slovenska na Ukrajinu

Nae stavby menia v svet ...

Cestn tunel Solbakk, Nrsko

Hydroelektrre Nant de Drance, vajiarsko

TuCon, a.s.K cintornu 63 010 04 ilina Bnov

t +421 41 5046 204f +421 41 5046 209

e-mail info@tucon.sk www.tucon.sk

vstavba a rekontrukcia podzemnch stavieb

(cestn, dianin, eleznin tunely, podzem-n hydroelektrrne, prieskumn a nikov tlne, podzemn objekty pre vodohospodr-ske stavby, vekopriestorov podzemn diela a in)

vstavba a rekontrukcia ininierskych stavieb

(vodovody, vodojemy, kanalizcie, OV, revitali-zcie verejnch priestranstiev a nmest, TKO, protipovodov ochrann opatrenia a in)

TuCon, a.s.dodva stavebn prce v oblasti:

Dianin tunel Frankenhain, Nemecko

Splakov kanalizcia Ludgeovice, esk republika

Predseda Eurpskej komisie Jos Manuel Barroso

Komisr pre energetiku Gnther oettinger

11

Prvch desa rokov Slovenska v E bolopre ns vemi spench a som presveden,e aj o alch desa rokov budeme mc kon-tatova, e nae lenstvo v E bolo prospe-n pre obe strany.

lenstvo v Eurpskej nii ovplyvuje nkadodenn ivot a spech Slovenska je zkospojen s spechom E.

To, e sme 10 rokov v Eurpskej nii, zna-men, e sme pri stole, pri ktorom sa prijma-j zsadn rozhodnutia ovplyvujce budc-nos Eurpy a v mnohch prpadoch aj al-ch reginov sveta.

Eurpska nia sme my. Ak m kompeten-cie Eurpska komisia, tak sme jej ich spolo-ne zverili. Ak rozhodujeme vo formte Eu-rpskej rady, tak je kad rozhodnutie aj na-m slovenskm rozhodnutm. Ak rozhodovalEurpsky parlament, tak aj hlasmi sloven-skch poslancov.

Slovensko je krajina, ktor chce by dve-ryhodnm partnerom Eurpskej nie a euro-

Predseda vldy SR Robert Fico:

Eurpska nia mus aj naalej zostaprostriedkom mieru, stability a prosperity v Eurpskej nii

Slovensk republika si 1. mja 2014 pripomenula 10. vroie vstupu do E. Vstup SR do Epatr k najvznamnejm medznkom v dejinch samostatnho Slovenska. SR sa dostala do

jadra eurpskej integrcie, posilnilo sa jej medzinrodn postavenie a kredibilita. agenda E sav priebehu uplynulch 10 rokov stala vznamnou sasou portflia dennej agendy nielen

strednch orgnov ttnej sprvy SR, ale priamo ovplyvuje ivot bench obanov. Vakaperspektve lenstva v E absolvovalo Slovensko pred rokom 2004 politick, socilny a hospodr-

sky reformn proces v tempe a kvalite, ktor by bol bez tejto inpircie nemysliten. SR savstupom do E vyhla politickej a ekonomickej izolcii. lenstvo v E prinieslo Slovensku

zvenie konkurencieschopnosti vo vine oblast hospodrstva, uahenie prstupuk informcim, zavdzanie vyspelch technolgi, eliminovanie obchodnch prekok, von

pohyb tovaru a sluieb, nov podnikatesk prleitosti v rmci E, ale aj uahenie ochrany prva zujmov zamestnancov vo vzahu k zamestnvateom, prchod zahraninho kapitlu z E na Slovensko, prstup k viemu objemu nenvratnch finannch prostriedkov z E, viuponuku vrobkov, von pohyb obanov, odstrnenie nkladov na ochranu ttnych hranc, imonos vyjadrova sa k eurpskej legislatve a pod. Hadanie spolonch rieen v prospech

vieho celku, z ktorho ivotaschopnosti SR profituje, u Slovensko hadie nielen na vlastnproblmy, ale nazera na ne z istho nadhadu, u spoluasti, vedie k spoluprci a solidarite.

V roku 2004 sa E rozrstla o desa no-vch krajn a ilo o historicky najvie roz-irovanie tejto intitcie. Toto rozrenie vy-tvorilo nov hranice E, vytvorilo nov slo-body, prleitosti pre cestovanie, tdium aobchod medzi hranicami jednotlivch ttov.Skonsolidovalo tie celkov silie o mier aintegrciu v Eurpe.

Prleitosti, ktor Slovensku rozrenie pri-nieslo, ste poda aj v plnej miere vyuili. Pri-pomnam, e vae tovary a sluby sa stali kva-litnejmi, no aj napriek tomu si dokzaliudra cenov konkurencieschopnos. Slo-vensk export za ostatn dekdu takmer ka-

dorone rstol. Slovci mu by hrd, e dness o 80 % prosperujcejou krajinou, ako tobolo v roku 2005 a v tomto ohade vs iadnazo susednch krajn nedoke porazi.

Chcem sa poakova za kontruktvnu lo-hu, ktor vaa vlda zohrala pri dohode o re-verznom toku plynu na Ukrajinu.

Existuj mnoh pozitvne znaky hospodr-skeho zotavovania v E. Na trhy sa vracia d-vera, rastie vvoz, klesaj deficity a postupnesa zavdza bankov nia. Vzvou vak stlezostva vysok miera nezamestnanosti a pre-dovetkm nezamestnanosti mladch ud.

zny a ktor ver v hlbiu integrciu eurp-skych truktr.

Vaka Eurpskej nii meme cestova,pracova, podnika aj tudova v zahrani.Slovensko ako len eurozny plat spolonoueurpskou menou. To, o sa nm teraz u zdsamozrejm, bolo pred desiatimi rokmi ibazbonm prianm. Vstup Slovenska do Eprispel aj k vyrovnvaniu ivotnej rovne sostatnmi krajinami nie. Po desiatich ro-koch meme kontatova, e vkon naejekonomiky vzrstol z 57 % na 75 % priemeruEurpskej nie. Rovnako dleit je, e toto

pribliovanie m perspektvu aj alej pokra-ova.

K rozvoju Slovenska podstatne prispievajaj trukturlne fondy Eurpskej nie. Pribli-ne 80 % verejnch investci na Slovensku jefinancovanch z eurpskych peaz. Pod tmsi meme predstavi cesty, ktor denne vy-uvame, rekontrukciu koly, do ktorej cho-dia nae deti alebo obnovu parku, kam si cho-dme oddchnu s priatemi a chcem pod-iarknu, e bez eurpskych peaz by tyri zpiatich takchto projektov nebolo monzrealizova.

Slovensko vstpilo do Eurpskej nie 1.mja 2004 spolu s eskou republikou, Po-skom, Maarskom, Slovinskom, Maltou, Cy-prom, Litvou, Lotyskom a Estnskom. Iloo historicky najvie rozrenie nie. O prokov neskr, 1. janura 2009 prijalo Sloven -sko spolon eurpsku menu a stalo sa tak16. lenom eurozny. U o dva roky budenaa krajina predseda Rade Eurpskej nie.Je to mimoriadne zodpovedn loha, na kto-r sa u teraz musme intenzvne pripravova.

Predseda Eurpskej rady Herman Van Rompuy:

Slovensko v plnej miere vyuilo monosti lenstva v E

Po desiatich rokoch meme poveda, eto bol vek spech Slovenska. spech mohloSlovensko poda ma dosiahnu aj vakatomu, e jeho obyvatelia lenstvo v E vy-uili ako prleitos. Prve z tohto dvodu d-fam, e si obyvatelia Slovenska koncom mjaurobia as a prdu voli vo vobch do Eurp-

skeho parlamentu. Bolo by dobr, keby ajprostrednctvom tohto hlasovania Slovciukzali, e maj aj naalej o otzky Eurp-skej nie zujem.

Oceova by sme mali vetkch lenov Erovnako. Chudobnejie, bohatie i novie astarie krajiny. Vetci sme v tomto zvzku a

musme sa zasadzova o spravodlivos a f-rovos.

Slovensko je krajina, kde relevantn poli-tick strany maj konsenzus v zsadnchotzkach zahraninej politiky a eurpskej in-tegrcie.

Predseda Eurpskej komisie jos manuel barroso:

10 rokov lenstva v E bolo pre Slovensko spench

1 0 R O K O V V E

12

13

U K R A j I N A - K R Y m

V kontexte analzy reakcie medzinrodn-ho spoloenstva na posledn udalosti naUkrajine si osobitn pozornos zasli prijatierezolcie Valnho zhromadenia OSN 24.marca 2014 zemn celistvos Ukrajiny, kto-r bola schvlen drvivou vinou (100 za;11 proti).

Najreprezentatvnej orgn OrganizcieSpojench nrodov v tejto rezolcii potvrdilsvoj zvzok voi zvrchovanosti, politickejnezvislosti, jednote a zemnej celistvostiUkrajiny v slade s jej medzinrodne uzna-nmi hranicami. Valn zhromadenie OSNvyzvalo nedopusti akkovek zmeny statusuAutonmnej republiky Krymu a Sevastopoana zklade vsledkov nelegitmneho referen-da.

Ruskej federcii bol odovzdan jasn sig-nl o neprijatenej innosti zameranej na ias-ton alebo pln poruenie nrodnej jednotya zemnej celistvosti Ukrajiny vrtane poku-sov o zmenu hranc Ukrajiny hrozbou alebopouitm sily i inch protiprvnych spso-bov. Uznesenie rezolcie obsahuje vzvu, abyRusko okamite pristpilo k mierovmuurovnaniu situcie cestou politickho dialgu,aby neuskutoovala jednostranne nepriates-k opatrenia, a plne sa podiealo na medzin-rodnch sprostredkovacch siliach.

Bezpodmienen podpora pre Ukrajinubola vyjadren aj v texte rezolcie Eurpske-ho parlamentu Invzia Ruska do Ukrajiny,ktor bola schvlen 13. marca 2014 v tras-burgu. Obsah rezolcie oznauje spolonpozciu medzinrodnho spoloenstva napodporu Ukrajiny a jej zemnej celistvosti, adrazne odsudzuje akt agresie zo strany Ru-skej federcie.

Eurpsky parlament takisto odmietol argu-menty, ktormi rusk strana odvoduje svo-ju agresiu: po rusky hovoriace obyvatestvona Kryme nie je nikm a nim ohrozen. Vrezolcii Eurpskeho parlamentu je zdraz-nen nezkonnos a nelegitmnos tzv. refe-renda na Kryme.

Vbor ministrov Rady Eurpy prijal 14.marca 2014 rozhodnutie o situcii, ktor satka vojenskej okupcie Krymu Ruskou fe-derciou.

Tmto rozhodnutm nrodne vldy len-skch ttov Rady Eurpy jednoznane po-tvrdili zvzok na dodrovania zsad medzi-nrodnho prva zakotvenho v tatte Or-ganizcie Spojench nrodov a Rady Eurpy.Optovne sa zdraznilo dodriavanie zem-nej celistvosti a politickej nezvislosti Ukra-jiny, o je zaruen tmito zkladnmi ak-tmi.

Potvrdenm konsenzu postojov vetkchhlavnch medzinrodnch organizci, tka-jcich sa situcie na Ukrajine, je aj sprva Po-

radnho vboru pre Rmcov dohovor naochranu nrodnostnch menn, pripravenexpertmi Vboru poas nvtevy na Ukrajine21. 26. marca 2014.

Zstupcovia Rady Eurpy neskontatovaliiadne problmy pri zabezpeovan realizcietohto Dohovoru na Ukrajine vrtane prv pr-slunkov ruskej meniny.

V sprve vypracovanej Poradnm vborompre Rmcov dohovor na zklade vsledkovtretieho monitorovacieho cyklu a schvlenejVborom ministrov Rady Eurpy 18. de-cembra 2013 bola Ukrajina kritizovan preto,e rusky hovoriacej menine sa poskytujeovea vyiu rove ochrany ako inm etnic-km komunitm.

alej sa v sprve zdrazovalo, e stano-ven kvty pre televziu a vysielanie boli ne-sprvne aplikovan pre rusk mdi, o vied-lo k ich dominancii na ukrajinskej medilnejscne.

Podobn zvery obsahuje aj Sprva vboruexpertov Eurpskej charty regionlnych alebomeninovch jazykov, ktor bola pripravenpre druh monitorovac cyklus a schvlenVborom ministrov Rady Eurpy, 15. janura2014.

Po analze situcie v oblasti ochrany ru-skho jazyka odbornci poznamenali, e v-ina zvzkov, ktor mala Ukrajina podaCharty, je plne alebo iastone splnen. V-bor ministrov RE zdraznil, e tto roveochrany ruskho jazyka na Ukrajine je oveavyia ako zvzky Ukrajiny prevzat podaCharty.

Podobn postoj m aj OBSE. Poda vsled-kov monitoringu o stave zabezpeenia vzde-lvacch prv etnickch Ukrajincov v Ruskua etnickch Rusov na Ukrajine, ktor sa konalv marci aprli 2009, rad vysokho komi-sra OBSE pre nrodnostn meniny pozna-menal, e monosti zabezpeenia kultrnycha jazykovch otzok ruskej meniny na Ukra-jine s vo veobecnosti ovea vyie ako mo-nosti zvyajne poskytovan nrodnostnmmeninm v inch astnckych ttochOBSE.

Vysok komisr OBSE pre nrodnostnmeniny A. Tors po svojej nvteve Krymu14. marca uviedol, e neboli zaznamenaniadne dkazy o poruen alebo ohrozen ud-skch prv Rusov a po rusky hovoriacich ob-anov Ukrajiny na Kryme.

V posudzovan poslednch udalost naUkrajine s jednotn aj organizcie zahrani-nch Ukrajincov, predovetkm: 14. marca 2014 Svetov kongres Ukrajin-

cov vyzval medzinrodn spoloenstvo ajnaalej podporova ukrajinsk nrod a roz-hodne kona proti vojenskmu zsahuozbrojench sl Ruska, ktor ohrozuj ne-

zvislos, zvrchovanos a zemn celist-vos Ukrajiny;

18. marca 2014 Hlavn organizcia zahra-ninch Ukrajincov na Slovensku ZvzRusnov-Ukrajincov Slovenska drazneodsdil akcie Ruskej federcie a vyzvalnajvyie orgny Slovenskej republiky, Eu-rpskej nie a medzinrodnho spoloen-stva, aby posilnili odsudzovanie vojenskejinvzie Ruska na Ukrajine rozhodnmikrokmi vrtane ekonomickch sankci scieom donti stiahnutie ruskch vojsk zzemia Ukrajiny.Podobn vyhlsenia boli aj zo strany slo-

vensko-ukrajinskej a Zvzu skautov ukrajins-ko-rusnskej mldee Plast.

Vemi dleit bolo aj stretnutie ministrovzahraninch vec Ukrajiny, USA, E a Rus-ka, ktor sa konalo 17. aprla tohto roku v e-neve (vajiarsko). Vsledkom bolo podp-sane spolon vyhlsenie, v ktorom bola zd-raznen potreba zastavi vetky akty nsilia,zastraovania a provokci, odzbroji vetkyileglne ozbrojen skupiny, uvoni budovyneleglne obsaden bojovnkmi.

Ukrajina potvrdzuje svoju pripravenos naspoluprcu a ochotu spolupracova s vplyv-nmi medzinrodnmi organizciami vrtaneOSN, OBSE, Rady Eurpy a alch intitciv oblasti ochrany udskch prv na zemukrajinskho ttu vrtane prv vetkch n-rodnostnch menn, ktor s sasou pro-sperity a kultrnej rozmanitosti ukrajinskejspolonosti.

Reakcia medzinrodnhospoloenstva na udalosti na Ukrajine

Udalosti na Ukrajine a obsadenie Krymu sa stali kovou zahranino-politickou tmouposlednch dn. Pripomeme si niekoko zsadnch reakci medzinrodnch intitci,

ktor pripravil n spolupracovnk Michal Hrivk.

REAKCIE SLOVENSKCHEUROPOSLANCOV

V jednote je sila. Musme by jednotnv podpore Ukrajiny, jej suverenity a jejzemnej celistvosti. Eurpa mus tie pod-porova jednotn politiku energetickej bez-penosti, ktor povedie k zneniu zvislos-ti od Ruska. o sa tka Slovenska, mezohra pozitvnu lohu pri posilovanenergetickej bezpenosti Ukrajiny, uvie-dol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).

E mus urobi vetko pre to, aby Rus-ko nemohlo alej destabilizova situciuna Ukrajine. Snaha Ruska zasahova dovntornch vec Ukrajiny, Moldavska,Gruznska, Armnska, Azerbajdanu, jeabsoltne neakceptovaten. Pouitie vo-jenskej sily Ruskom je hrozbou pre eurp-sky mier. E odsudzuje rusk imperializ-mus, uviedol poslanec Boris Zala (S&D,SK).

U K R A j I N A - K R Y m

14

Ukrajina je u dlho centrom pozornostiSlovenska, Eurpy a celho sveta. o simyslte o tom, o sa v sasnosti na Ukra-jine deje?

Nechcel by som zaa rozhovor negatvny-mi aspektmi, ktorch je u aj tak v dnenejsitucii ukrajinskho ttu dos. Vetci smesi dobre vedom toho, e Ukrajina a Ukrajincis v sasnosti vo vemi komplikovanej si-tucii pokia ide o vonkajie faktory tkajcesa udalost na Kryme a vchodnej Ukrajine,ale aj o vntorn problmy, ktor sa tkajenergetickch rizk a hospodrskej krzy.

Dnes (a my to tu na Slovensku dobre vi-dme a kladne hodnotme) ukrajinsk vlda aukrajinsk ud uskutouj praktick krokytkajce sa eurpskej integrcie Ukrajiny, ajvntornch zmien v tte, ktor maj za lo-hu prekona krzov javy v ekonomike a ob-novenie stability v spolonosti.

Poda mjho nzoru pred novou ukrajin -skou vldou s vyostrenou vzvou dnekaochrana zemnej celistvosti a zvrchovanostiUkrajiny v svislosti s krymskou otzkoua naptm vo vchodnej Ukrajine, potreba za-bezpeenia normlneho a innho fungova-nia celej mocenskej vertikly, zaistenie eu-rpskej integrcie Ukrajiny, uskutoneniespravodlivch demokratickch prezident-skch a parlamentnch volieb a prekonaniekrzy. Slovensko ako priate, sused, spoje-nec a partner Ukrajiny nielene me, alemalo by pomc ukrajinskej strane pri preko-nan tchto vziev a rieen tchto aktnychproblmov.

o mete poveda o legitimite novej ukra-jinskej vldy zo slovenskho pohadu?

Legitimita ukrajinskej vldy od jej vznikunebola zo strany Slovenska spochybovan.Dkazom toho je aj to, e len zopr hodn povymenovan novej vldy Ukrajiny (27. fe-brura) sa v Kyjeve uskutonila nvteva pod-predsedu vldy, ministra zahraninch vec aeurpskych zleitost Slovenska MiroslavaLajka, ktor sa spolu s partnermi v rmciVyehradskej skupiny stretol s novm pred-sedom vldy Ukrajiny Arsenijom Jaceukoma s novm ministrom zahraninch vecUkrajiny Andrijom Deicom.

Nsledne Miroslav Lajk ete dva razy na-vtvil Ukrajinu a viedol rokovania s vysok-mi ukrajinskmi predstavitemi. Okrem toho,pokia viem, tam boli v rmci mnohostran-nch aktivt aj stretnutia ukrajinskch a slo-venskch radnkov. Na zasadnut Eurpskej

rady v Bruseli sa stretli hlavy vld Slovenskaa Ukrajiny Rbert Fico a Arsenij Jaceuk a17. marca v Rade E pre zahranin zlei-tosti v Bruseli sa uskutonili dvojstrann roz-hovory ldrov ministerstiev zahraninch vecSlovenska a Ukrajiny Miroslava Lajka aAndrija Deicu.

Rozvjaj sa kontakty aj na rovni ostat-nch ministerstiev a rezortov minister kol-stva a vedy Ukrajiny Serhij Kvit sa 7. 8. ap-rla v Bratislave stretol s ministrom kolstva,vedy, vskumu a portu Slovenskej republikyDuanom aploviom (podpsali Dohodumedzi Kabinetom ministrov Ukrajiny a vl-dou Slovenskej republiky o akademickomvzjomnom uznvan rovnocennosti dokla-dov o vzdelan vydanch na Ukrajine a v Slo-venskej republike) a 15. aprla sa ministerenergetiky a uhonho priemyslu Ukrajiny Ju-rij Prodan vo Vekch Kapuanoch stretol sministrom hospodrstva Slovensk republikyTomom Malatinskm (rokovanie o reverz-nej dodvke plynu z Eurpy na Ukrajinu cezzemie Slovenska).

o si myslte o vobch prezidenta Ukra-jiny (bud sa kona 25. mja), ktor byplne odstrnili vetky otzky tkajce sanovej ukrajinskej vldy?

Moja komunikcia so zstupcami ukrajin-skch politickch a parlamentnch kruhov adiplomatmi Vevyslanectva Ukrajiny v Bra-tislave ukazuje, e ukrajinsk strana m z-ujem na tom, aby sa voby uskutonili slo-bodne, transparentne a demokraticky, plne vslade s medzinrodnmi normami a s maxi-mlnou monou asou medzinrodnch po-zorovateov.

Pokia viem, s tmto cieom boli na sle-dovanie volieb oficilne pozvan pozorovate-lia z cudzch krajn a poprednch medzin-rodnch organizci najm z ODIHROBSE, Rady Eurpy, Eurpskeho parlamen-tu, NATO, BSEC, GUAM at.

Predseda Nrodnej rady Slovenskej repu-bliky Pavol Paka v reakcii na vzvu z ukra-jinskej strany prijal rozhodnutie vysla naUkrajinu pozorovateov zo Slovenskej repu-bliky na prezidentsk voby predsedu skupinypriatestva s Ukrajinou Mikula Krajkoviaa ma. S Mikulom Krajkoviom sme sa voktbri 2012 zastnili ako pozorovatelia par-lamentnch volieb do Najvyej rady v Uho-rode. Som si ist, e budeme schopn splnisvoje kontroln funkcie a nsledne informo-

Slovensko neme necha Ukrajinu

bez podpory a pomoci

Rozhovor s poslancom nrodnej rady Slovenskej republiky, lenom skupiny priatestvas Ukrajinou, lenom zahraninho vboru Michalom LUKoM.

15

vyslanie slovenskch pozorovateov na misiuOBSE na Ukrajine, rad rokovan Rady bez-penosti a obrany SR ohadne situcie naUkrajine at.

Je zrejm, e slovensk parlament nemezosta mimo diania na Ukrajine, a preto bysom sa chcel zmieni aj o aktivitch na rovniNrodnej rady Slovenskej republiky zasad-nutiach zahraninho vboru a vboru preEurpske zleitosti venovanch situcii naUkrajine, ktorch sa zastnili premir R-bert Fico, minister zahraninch vec Miro-slav Lajk a al lenovia slovenskej vl-dy.

Vo svetle toho, o ste spomenuli o si my-slte o prioritch vo vzahoch Slovenska aUkrajiny v najbliej budcnosti?

Odpove na tto otzku by som rozdelildo dvoch rovn multilaterlnej a bilaterlnej.V multilaterlnej rovine (najm na rovnivzahov E Ukrajina), by som najprv zd-raznil otzku podpory Slovenska v zavedenbezvzovho reimu pre obanov Ukrajiny aposkytnutie relnej vyhliadky na lenstvoUkrajiny v E. Po prv umon Ukrajincomvidie Slovensko a Eurpu na vlastn oi apresvedi sa o vhodch eurpskeho spsobuivota, osobne vidie a uvedomi si to, o stojza suchm a na diaku nezrozumitenm po-jmom z Bruselu eurpske hodnoty, a ko-nene sa sta skutone Eurpanmi nielen geo-graficky a fyzicky, ale aj duevne a duchovne.Po druh poskytne Ukrajine konkrtny pod-net a citen motv na uskutonenie nie pa-pierovch, ale skutonch reforiem a zmienplne vetkch aspektov ivota ukrajinskejspolonosti.

V bilaterlnej rovine Slovensko potrebujeobnovi inn dialgu s Ukrajinou vo vet-kch smeroch a vo vetkch oblastiach spo-lonho zujmu. Najm v roku 2014 (ale sa-mozrejme, berc v vahu voby prezidenta v

Slovenskej republike a prezidentsk a parla-mentn voby na Ukrajine), sa treba zamyslienad otzkou zabezpeenia rozvoja kontaktovmedzi novmi prezidentmi naich ttov, po-kraova v rokovaniach na rovni podpredse-dov vld pre ekonomick zleitosti at. Vroku 2014 musme dodriava trval (ron)reim zasadan troch slovensko-ukrajinskchmedzivldnych komisi.

V rmci aktivt v slovenskom parlamentesi tie myslm, e je dleit stretnutie pred-staviteov parlamentov oboch krajn, obnove-nie aktvnych kontaktov medzi skupinamipriatestva a hadanie prleitosti na rozvojvzahov na rovni kovch parlamentnchvborov.

o by ste chceli na zver poveda naim i-tateom?

Udalosti, ktor sa v poslednom ase odo-hrali na Ukrajine (najm na Kryme a vchod-nej Ukrajine), a kroky Slovenskej republikyna podporu ukrajinskej strany ns ntia pre-ma o tom, ak je dleit v modernom i-vote pojem prvneho ttu, demokratickosti,eurpanstva, priatestva, vzjomnej solida-rity, tolerancie a cty k sebe navzjom.

V tejto svislosti chcem spomen vrokAlexandra Dubeka, jednho z najvznam-nejch Slovkov, o tom, e k demokraciipatr kultrnos politickej diskusie, tolerant-nos, citlivos a dialg. Som si ist, e tietoslov mu by prenesen aj na to, o sa dejednes okolo Ukrajiny bolo by dobr, ak byich mohli poui ako nvod pri rokovan ajzstupcovia Ukrajiny, aj zstupcovia Ruska,aj my ich eurpski partneri.

Vyuvam tto prleitos a chcem popriaaj obanom Ukrajiny (ktor prevaj neahkasy), aj obanom Slovenska (ktor zavajto, o sa deje blzko okolo nich), mier, har-mniu, zdravie, prosperitu, blahobyt a vieruvo vazstvo dobra a pravdy.

va aj slovensk rady, parlament a verejnoso priebehu volieb na Ukrajine.

Sptam sa na najdleitejiu otzku preUkrajinu, ako aj E a Slovensko ako su-seda Ukrajiny ohadne situcie na Kry-me a vo vchodnej Ukrajine. o si mysl-te?

Vo svojej tze o tom, akm vzvam dnesel Ukrajina som nie omylom nastolil akoprioritu tmu zemnej celistvosti a nedotk-nutenosti hranc a ttnej suverenity Ukrajinyv svislosti s anexiou Krymu a udalosami navchodnej Ukrajine.

Ako Slovk chpem vemi dobre o o ide myslm si, e nie som samotn s mylien-kami na paralely a analgie s agresiou protieskoslovensku v roku 1968. Okrem tohoako zstupca vldnucej strany dobre chpemaj niektor paralely so sasnosou najms Abchzskom, Junm Osetskom, Kosovom(ktorho nezvislos Slovensko neuznva).

V predchdzajcich tdoch som pozornesledoval udalosti na Ukrajine, ich analzy,vyhlsenia slovenskej vldy ohadne krym-skej zleitosti a udalost vo vchodnejUkrajine, tudoval som prslun materily, sktormi ma oboznmili diplomati vevysla-nectva Ukrajiny v Bratislave.

plne sa stotoujem s oficilnym posto-jom Slovenskej republiky, poda ktorho slo-vensk strana drazne odsudzuje poruovaniesuverenity a zemnej celistvosti Ukrajiny,akty agresie, ktor predstavuj vnu hrozbupre medzinrodn mier a bezpenos, muvies k akejkovek alej eskalcii naptia apokraujcemu poruovaniu zvrchovanosti acelistvosti Ukrajiny, vyzva vetky astnckestrany k mierovmu kontruktvnemu rieeniusasnej krzy vhradne pri rokovacom stole,v plnom slade so zsadami a zvzkami me-dzinrodnho prva.

Nemte pocit, e slovensk strana pomernemlo urobila v rmci pomoci pri rieenkrymskho konfliktu a situcie na vchodeUkrajiny?

Rozhodne neshlasm so renm mylien-ky niektorch slovenskch opozinch poli-tikov o tom, e slovensk vlda a slovenskministerstvo zahraniia vraj nie s prli ak-tvne v rieen krzy na ukrajinskom polos-trove Krym.

Naopak, pomenujem uskutonen kroky u spomenut tri nvtevy ministra zahra-ninch vec Miroslava Lajka na Ukrajine,jeho aktvna as na pravidelnch a mimo-riadnych zasadnutiach Eurpskej rady pre za-hranin zleitosti ohadne Ukrajiny (inicio-van slovenskou stranou osobne Mirosla-vom Lajkom), stretnutie vo formte pria-telia Ukrajiny v E + Ukrajina na rovnihlv lenskch ttov E, aktvna as pre-mira Slovenskej republiky Rberta Fica namimoriadnom zasadnut Eurpskej radyohadne Ukrajiny, poetn oficilne vyhlse-nia najvych stavnch initeov Slovenskao situcii na Ukrajine, spolon vyhlseniepredsedov vld a ministrov zahraninch veclenskch krajn Vyehradskej skupiny oukrajinskej otzke, obhjenie stanoviskaUkrajiny predstavitemi Slovenska v rmcivznamnch medzinrodnch organizci(OSN, OBSE, Rada Eurpy, E, NATO at.),

U K R A j I N A - K R Y m

Zava Jurij Prodan, minister energetiky Ukrajiny, tom Malatinsk, minister hospodrstva SR,Gnther oettinger, komisr pre energetiku E.

16

Vlda Slovenskej republiky na svojom ro-kovan schvlila Partnersk dohodu na roky2014 2020. Tento vznamn strategick do-kument je zkladnou podmienkou pre vyuitefinannch prostriedkov z fondov E v ro-koch 2014 2020 v objeme takmer 14 mld.

eur (ist europrostriedky v bench cench).Dokument vytvra predpoklad na rchly za-iatok erpania eurpskych finannch zdro-jov z novho programovho obdobia. Sloven -sk republika je jednou z prvch lenskchkrajn E, ktor uskutonila sriu nronchrokovan s Eurpskou komisiou, spene za-vila prpravn proces a me v tchto dochpredloi Partnersk dohodu na proces for-mlneho schvaovania. Okrem Eurpskychtrukturlnych a investinch fondov (EIF)vo vyie uvedenej hodnote (14 mld. eur) mSlovensk republika monos vyerpa v no-vom programovom obdob alch pribline5,4 mld. eur, t. j. celkov mon objem euro-pomoci, vrtane ponohospodrstva a projek-tov Spjame Eurpu, je 19,4 mld. eur.

Dokument pripraven v zkej spoluprci sEurpskou komisiou definuje prioritn oblastiinvestci vo sfre zamestnanosti, vzdelvania,dopravy, ivotnho prostredia, vskumu ainovci, podpory podnikateskho sektora arozvoja vidieka. Investcie do uvedench sek-torov prispej k tvorbe pracovnch miest,zvyovaniu konkurencieschopnosti, hospo-drskemu rastu a ivotnej rovne obanovSR. Schvleniu Partnerskej dohody predch-dzala sria viac ako ronch rokovan so z-stupcami EK, mnostvo rokovan na nrod-nej rovni, ako technickch, tak aj politickchs jednotlivmi rezortmi, ttnymi intitcia-

mi, socio-ekonomickmi partnermi a v nepo-slednom rade s jednotlivmi generlnymi ria-ditestvami Eurpskej komisie. Vlda SR sazaviazala a zrove splnila dodranie princpupartnerstva nielen vo vzahu k EK, ale hlavnena nrodnej rovni, pretoe schvleniu n-vrhu Partnerskej dohody vo vlde predch-dzalo zloit pripomienkov konanie so vet-kmi dotknutmi partnermi v SR.

Partnersk dohoda sa vzahuje na vetkupodporu z eurpskych trukturlnych a inves-tinch fondov E v prslunom lenskomtte na najblich 7, resp. 10 rokov. Ide odokument, ktor uruje stratgiu a priority fi-nancovania na vyuvanie tchto fondov efek-tvnym a innm spsobom, s cieom do-siahnu priority stratgie Eurpa 2020. Slo-vensk republika definovala v Partnerskej do-hode svoje priority v slade s touto stratgioua ich uplatnenie je cielen predovetkm nazvenie hospodrskeho rastu SR, znenienezamestnanosti a znenie regionlnych roz-dielov.

Vlda SR skorm a spenm procesomnegocicie Partnerskej dohody, zabezpeproces implementcie eurofondov na obdobie2014 2020 v podstatne kratom asovomtermne, ako tomu bolo v minulom progra-movom obdob, o umon zrove aby sapredilo chybm, ktor sa vyskytovali v mi-nulom programovom obdob.

Poslanci NR SR, lenovia vldy, zamest-nvatesk zvzy a in subjekty, praktickyvetci dostvame negatvne sprvy najm zostavebnho trhu o neplaten subdodvateomo ich aivej situcii v celom reazci obchod-nch vzahov a nsledkoch, ktor vysuj doretrukturalizcie a krachu doposia zdra-vch podnikateskch subjektov.

no, tento nov neduh trhu treba riei,ale nikto si nepoloil otzku. Preo to zrazuvzniklo? Ve to tu nebolo a ak no tak zaned-batene a ojedinele, pretoe obchodn partneriboli vzjomne asom a vzahmi vyskan atento segment vzahov bol vyisten.

V zmysle porekadla zlodej kri chytezlodeja vytiahol Jn Fige tromf na rieenietejto situcie v podobe nvrhu zkona oochrane subdodvateov pri verejnom obsta-rvan, ktor je poda mjho nzoru miniml-ne pokryteck.

Len pokrytec svojm konanm zdehonestu-je stavebn trh tm, e ako exminister dopra-vy donti zhotoviteov (uchdzaov) v dia-ninch tendroch ponka nerelne ceny scieom dosta sa na politick vslnie ako

lacno stavia. Prkladov je vea, sta nazriedo ponk napr. nerelna cena za 1 m3 betnuvo vke 22 eur pri vtedy trhovej cene 42eur/m3 at. Scenr, ktor som vtedy avizovalsa napa. Jn Fige pri zle nastavench ce-nch dianic spsobil druhotn platobn ne-schopnos, m ohrozil ekonomiku, a nsled-ne teraz predklad pakvil nvrhu zkona,ktor je v praxi nepouiten. Predkladanzkon z dielne poslancov KDH prinesie zby-tone vea papierovania bez inku, priomvbec nie je jasn, o sa stane ak dodvateodde zo stavby a komu vlastne pome, kebud zablokovan platby, ak hlavn dodvatenem z oho zaplati. Zrove vak, ak je asdiela uskutonen, mus mu obstarvate za-plati, nehovoriac o nedorieench zrukchdiela at.

Jn Fige by si mal konene uvedomi , eproblm s neplatenm na dianinch stav-bch, znenie kvality stavieb a oneskorenievstavby, nie je spsoben legislatvou, aletm, e uskutonen sae, ktor z postu mi-nistra dopravy SR z titulu politickej moci ne-gatvne ovplyvoval, boli vysaen pod

cenu. Dobr rno, pre tch neprebudenchoponentov, pretoe ako poslanec NR SR somveakrt upozoroval na to, e tieto nzkeceny mu spsobi vne problmy v celomsubdodvateskom reazci, i u pri dodvketovaru alebo pri prcach.

Moje slov boli vtedy bohuia povaovanza vmysly. Predkladan nvrh zkona pova-ujem za populistick o to viac, e Jn Figes nm prichdza v ase, ke nem najmeniuancu na schvlenie v plne NR SR. A to nie-len preto, lebo sa nm ni nevyriei z dvodujeho nevykonatenosti v praxi, ale aj preto,lebo je napsan zle a netandardne.

Aj napriek tmto skutonostiam si s plnouvnosou uvedomujeme, e vzniknut situ-ciu v svislosti s neplatenm subdodvateomtreba riei. Sasn vlda SR, ako reakciu natento predchdzajcou vldou spsoben de-fekt v subdodvateskch vzahoch, pripra-vuje nov zkon o verejnom obstarvan, doktorho bude zapracovan nov smernica Eu-rpskej nie, ktorej cieom bude via ochra-na subdodvateov.

ubomr Vny:

Zkon o ochrane subdodvateov je pokryteck

Vlda schvlila Partnerskdohodu na roky 2014 2020

P O D P R E D S E D A V L D Y S R

Podpredseda vldy SR pre investcie ubomr Vny

Hangr VIP HANDLING, Bratislava

Fakulta informci a informanch technolgi STU, Bratislava

Rozrenie skladovej kapacity Nafta, Gajary

TATRA GRAND RESIDENCE, Dunajsk ul. Bratislava

ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11 www.zipp.skMlynsk nivy 61/A Fax: +421 (0)2 32 62 33 41 www.strabag.comSK - 820 15 Bratislava e-mail: zipp@strabag.com

Cena primtora hl. mesta SR Bratislavy

Cena Technickho a skobnho stavu stavebnho, n.o.

ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11 www.zipp.skMlynsk nivy 61/A Fax: +421 (0)2 32 62 33 41 www.strabag.comSK - 820 15 Bratislava e-mail: zipp@strabag.com

ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. je spolonos s viac ako 50-ronou tradciou v stavebnej vrobe, od roku 2004 sasou eurpskeho stavebnho koncernu STRABAG.

dodvka a realizcia stavieb na k realizcia ininierskych stavieb vroba a mont prefabrikovanch kontrukci

ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11 www.zipp.skMlynsk nivy 61/A Fax: +421 (0)2 32 62 33 41 www.strabag.comSK - 820 15 Bratislava e-mail: zipp@strabag.com

m I N I S t E R S t V O D O P R A V Y , V S t A V b Y A R E g I O N L N E H O R O Z V O j A S R

18

Ako jeden z prvch programovch doku-mentov na erpanie eurofondov od roku 2014vlda Slovenskej republiky schvlila Opera-n program Integrovan infratruktra. Ide ostrategick dokument, prostrednctvom kto-rho bud najblich sedem rokov erpanpeniaze z fondov Eurpskej nie na dopravua rozvoj informanej spolonosti. Teraz hobude finlne posudzova Eurpska komisia.

V novom finannom rmci sa nm podarilos Eurpskou komisiou vyrokova viac ako 4miliardy eur na dopravn projekty a infor-man spolonos. Po mnohch nronchrokovaniach mem poveda, e Operanprogram Integrovan infratruktra u dneszohaduje vetky nrodn, ale aj eurpskepriority, o potvrdilo schvlenie tohto doku-mentu Hospodrskou a socilnou radou a ajvldou Slovenskej republiky. Operan pro-gram Integrovan infratruktra pripraviloMinisterstvo dopravy, vstavby a regionlne-ho rozvoja SR v spoluprci s Ministerstvomfinanci SR. V Bruseli u mme za sebou ob-rovsk kus prce a ja verm, e Komisia nmoperan program schvli na jese. Naouambciou je vyui jedinen eurpske zdrojev prospech naej krajiny, tak aby sa dopravana Slovensku stala rchlou, bezpenou a ply-nulou, a tm sa cestovanie u ns dostalo narove ttov zpadnej Eurpy.

Materil Operan program Integrovaninfratruktra obsahuje sbor pecifickch

cieov a prioritnch os zahrujcich viacro-n opatrenia na ich dosiahnutie. Tie bud rea-lizovan s vyuitm finannej pomoci z Ko-hzneho fondu a Eurpskeho fondu regionl-neho rozvoja. OPII zrove vytvra prepoje-nie na alie monosti financovania aktivt voblasti dopravy a informatizcie spolonosti,ktor ponkaj finann nstroje zriadenEK, resp. na nrodnej rovni (Nstroj na pre-pjanie Eurpy, Slovensk investin hol-ding).

Zkladom novho operanho programu jeStrategick pln rozvoja dopravnej infratruk-try do roku 2020, tzv. Masterplan. Tentostrategick dokument je bezprecedentn svo-jm rozsahom a bude udva tempo rozvojadopravy v nasledujcich rokoch. Podobnmateril s nzvom Strategick dokument preoblas rastu digitlnych sluieb a oblas inf-ratruktry prstupovej siete novej generciedo roku 2020 bol vypracovan a schvlen ajv oblasti rozvoja informanej spolonosti.

PRV EUROtROLEjbUSY S UV bRAtISLAVE, PREmVA ZANV mjI

Dopravn podnik Bratislava predstavilprv nov trolejbusy, ktorch nkup je spo-lufinancovan cez fondy Eurpskej nie. Ce-stujca verejnos ich bude mc vyuva uv najblich tdoch.

Prvkrt v histrii m mesto Bratislavamonos zska na dopravn projekty takmer250 milinov eur. Som vemi rd, pretoenae mesto m obmedzen monosti na er-panie eurofondov. Okrem projektu komplet-nej obmeny vozidlovho parku trolejbusov sv plnom prde aj prce na dodan 30 novchelektriiek a tie alch 15 regionlnych vla-kov. Najvou dopravnou investciou v Bra-tislave je vak vybudovanie novho Starhomostu s elektrikovou traou do Petralky.

OPERAN PROgRAm DOPRAVAjE ZAZmLUVNEN NA 100 PERCENt

Eurofondy na dopravn projekty z aktul-neho finannho rmca s u plne zazmluv-nen. Zven dynamika uzatvrania iadosto nenvratn finann prspevok je vsled-kom pravidelnho sledovania a vyhodnoco-vania aknho plnu na zrchlenie erpaniaa implementcie operanho programu, ktorprijala vlda SR v aprli minulho roka.

Zazmluvnenie peaz z eurpskych fondovpre dopravu je dnes stopercentn. Pred dvomarokmi, po mojom prchode na ministerstvodopravy, bolo zazmluvnenie vo vke 54 per-cent, ie pomerne pesimistick. Dnen m-

nik ma vemi te, pretoe ukazuje, e vemitvrd prca ud z ministerstva, ako aj prij-mateov pomoci z Operanho programu Do-prava, prina vsledky. Teraz mme pred se-bou vek vzvu, a to vyerpa do poslednhocentu vetky peniaze, ktor nm Brusel doroku 2015 ponka.

Opatrenia z aknho plnu viedli zrovek rchlejiemu erpaniu financi z Operan-ho programu Doprava (OPD). Poda materi-lu, ktor bol v marci prerokovan vldou,mono OPD v oblasti erpania poklada zanajspenej operan program. OPD na-plnil vetky zvzky erpania voi Eurpskejkomisii a aktulny zvzok erpania na rok2014 bol splnen u koncom minulho roka.

SLOVENSKO A ESK REPUbLIKUSPOjA DVE NOV DIANINPREPOjENIA DO KONCA DESAROIA

K dianinmu prepojeniu D2 medzi Bra-tislavou a Brnom pribudn do konca desaro-ia dve nov prepojenia, R5 spjajca ilinus ostravskm reginom a R6 z Trenianskehokraja smerom na Zln.

sek rchlostnej cesty zo Svrinovca naesk hranicu plnujeme zaa realizova bu-dci rok. Do roku 2019 bude kompletne do-budovan dianica D3, take vodii budmc vyuva svisl prepojenie zo iliny ana hranicu. esk strana chce svoju as tejtospojnice zaa budova na prelome rokov2016 a 2017.

aliu spojnicu naich dvoch krajn, rch -lostn cestu R6 vedcu z Pchova smeromna esk hranicu s pokraovanm na Zln, za -ne slovensk strana stava v roku 2017, s po-dobnmi termnmi potaj aj na eskej stra-ne. Poda asovho harmonogramu je zrejm,e obe prepojenia bud mc vodii plnohod-notne vyuva ete v tomto desaro.

Odborn pracovnci na oboch minister-stvch sa bud zaobera tmou zlepenia cez-hraninej elezninej dopravy v hospodrskydleitom regine medzi ilinou a Ostravoutak, aby prv pozitva poctili cestujci hne,ako bude mon zmeny technicky realizova.

OtVOREN VStAVbA jUNHODIANINHO ObCHVAtU ILINY

Dianica D1 bude op o nieo dlhia. Vofebruri sa zaala vstavba alieho sekunajdleitejej slovenskej autostrdy, ktorodah extrmne preaen dopravu v mesteilina. sek D1 Hriovsk Podhradie Lie-tavsk Lka je viac ako 11 kilometrov dlha m dva tunely. Vodiom bude k dispozciizaiatkom roku 2018.

Vlda schvlila eurofondy na dopravu a informatizciu

do roku 2020

Minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SRJn Poiatek

19

je spolufinancovan z eurofondov v dvoch f-zach a v rmci dvoch po sebe nasledujcichprogramovch obdob (Operan program Do-prava a Operan program Integrovan infra-truktra). Celkov prspevok z eurofondovvrtane povinnho ttneho spolufinancovaniapredstavuje vye 199 milinov eur.

PENIAZE NA REKONtRUKCIUStARHO mOStA

Projekt vstavby elektrikovej trate do bra-tislavskej Petralky u m zabezpeen finan-covanie cez eurofondy.

Vaka peniazom z Eurpskej nie sa u onecel dva roky vznamne zlep doprava me-dzi pravm a avm brehom Dunaja. iadoso potvrdenie pomoci na projekt rekontrukcieStarho mosta bola zaslan do Bruselu, spolus odporuenm od technickch expertov Eu-rpskej komisie (JASPERS).

Projekt za vye 75 milinov eur je prvoufzou budovania nosnho systmu mestskejhromadnej dopravy v Bratislave. Aj na druhas projektu, dobudovanie elektrikovej trate

v seku Boskova Jankov dvor, sa Slovens-ko bude uchdza o peniaze z eurofondov,ktor bud k dispozcii od roku 2014.

Zaali sme stava al rozhodujci sek,ktor scel dianicu D1 a zrove vyslobodilinu a okolie z dopravnho zovretia. Jehovznam, samozrejme, ete narastie po dobu-dovan tunela Viov, ktor plnujeme zaastava do polovice tohto roka.

Ide o jeden z najach dianinch sekov,ktor bude z vekej asti veden estakdamia v dvoch tuneloch (Oviarsko, ilina).

Zmluvn cena za vstavbu seku, ktorstavia konzorcium firiem Oviarsko v zloenDoprastav, Strabag, Vhostav SK a Metro-stav, je 427 milinov eur bez DPH. Ide o pro-jekt, ktor je spolufinancovan z eurofondovv dvoch fzach a v rmci dvoch po sebe na-sledujcich programovch obdob (Operanprogram Doprava a Operan program Inte-grovan infratruktra). Celkov prspevok zeurofondov predstavuje vye 375,8 milinaeur, priom z aktulneho finannho rmcaeurofondov bude na projekt vylenench 190milinov eur, zvyok bude dofinancovan znovho programovho obdobia.

OtVORENIE VStAVbY DIANICEPRI RUOmbERKU, ZAPLAtIA jUEUROFONDY

Vo februri sa oficilne zaala vstavbajednho z najpotrebnejch chbajcich se-kov dianice spjajcej Bratislavu s Koicami.sek D1 Hubov Ivachnov m viac ako15 kilometrov a s tunelom ebra bude vodi-om k dispozcii v roku 2017.

Na tento de netrpezlivo akali obyvateliaRuomberka, ale tie motoristi cestujci zozpadu krajiny na vchod a opane. U o triroky prestan prdi cez mesto desatisce uta cesta do Tatier, Popradu a alej na vchodbude zasa o nieo kratia, ale najm bezpe-nejia a plynulejia. Reginu Liptova medianica prinies nielen nov pracovn miesta,ale hlavne do budcnosti dva infratruktradobr predpoklad prlevu novch investorova lepie podmienky na rozvoj turizmu.

Zmluvn cena za vstavbu seku, ktor sta-via konzorcium firiem (Vhostav, OHL S) je227 milinov eur bez DPH. Ide o projekt, ktor

m I N I S t E R S t V O D O P R A V Y , V S t A V b Y A R E g I O N L N E H O R O Z V O j A S R

20

nedvnom som si vypoul slov prezidentaZvzu stavebnch podnikateov, ktor apelo-val, aby stavebn projekty nesaili len nazklade najnich cien, ale aby dokzali s-ai v kvalite. Shlasm s nm, pretoe iba taksa stavebn firmy udria pri ivote. Ak sa vakna cel problm pozriem z finannho hadis-ka, je nevyhnutn uetri tam, kde sa to d.Samozrejme, nie na kor kvality a bezpenos-ti. Obstarvatelia sa asto rozhodn pre naj-niiu cenu. Dodvatelia, ktor pristpia na ta-kto hru, asto u vopred kalkuluj s tm, enesplnia zvzky u svojich subdodvateov,o me spsobi a krach malch firiem a sa-mozrejme ma dosah aj na kvalitu stavby.

Ak sa nejak sektor dostane do recesie, oi-venie a nsledn rozmach asto narazia naviacero problmov. D sa oakva osi po-dobn aj v stavebnctve?

Musm skontatova, e takto tendencia tuje. Dobre vieme, e nedostatok prce v sta-vebnctve v uplynulom obdob bol tak vek,e stavebn firmy sa museli zbavi i konku-rencieschopnch technologickch kapact aprepali aj odbornkov, ktor im bud v aseoivenia jednoznane chba. Zrove saprudko zhorovala platobn disciplna jedno-tlivch podnikov z dvodu nedostatku prcea nzkych cien za prcu. Toto vetko s pro-blmy, s ktormi sa stavebnci bud musie vnajbliom obdob popasova. Hovorm to ne-rd, ale t, ktor to nezvldnu, bud musiesvoju innos ukoni. Vldne toti zkon trhu.

Pome teraz k bvaniu. Do akho segmen-tu bude nevyhnutn vklada financie v na-sledujcich rokoch, aby to prospelo aj sta-vebnctvu?

Kapacity slovenskch stavebnch firiem smomentlne poda prieskumov vyuit iba na78 %. Znamen to, e ptina potencilu stag-nuje. Ak by sa rozrila vstavba njomnchi socilnych bytov, mohlo by to pomc ajstavebnctvu. Trh s luxusnmi vekometr-nymi nehnutenosami je u nasten. Privtalisme preto iniciatvu ttu ohadne efektvnej-ej vstavby njomnch bytov, ktorch je st-le nedostatok. Oakvam, e v tomto roku bymohlo prs k oiveniu aj v tomto segmente.A samozrejme, stle dominuje vstavba, kpaa obnova bytov a domov pre bench ud.Stavebn sporenie sa im sna pomha.

Vina z ns sa pri vbere bvania orien-tuje poda ceny. Stavebnctvo tlaili do re-cesie aj nzke ceny, ktor od developerovoakvali spotrebitelia. Ceny nehnutenost

na Slovensku s dlhodobo