quark_08_2010

Vydáva:Perfekt, a. s.,

v spolupráci so

Slovenskou akadémiou vied�

Riadite¾ vydavate¾stvaIng. Eduard Drobný

�

ŠéfredaktorkaIng. Jana Matejíèková

�

Hlavný sekretárMarián Babic

�

Grafická úprava a sadzbaDigital Visions, s. r. o.

�

TlaèSlovenská Grafia, a. s.

�

Adresa redakcieQuark

Karpatská 7811 05 Bratislava

telefón: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]://www.quark.sk

�

Èíslo 8, august 2010roèník XVI

�

Poèas roka vyjde 12 èísel, v�dyzaèiatkom mesiaca. Neobjednané

rukopisy redakcia nevracia.

�

Èasopis vychádza s finanènou podporou MŠ SR.

�

Objednávky predplatnéhoa prijímanie inzercie

Vydavate¾stvo Perfekt, a. s.Karpatská 7

811 05 Bratislavatel.: 02/52 49 97 83−5fax: 02/52 49 97 88

e−mail: [email protected]

�

EV 554/08ISSN 1335−4000

�

Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky na

predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty alebo

e-mail: [email protected]ávky do zahraničia vybavuje

Slovenská pošta, a. s., Strediskopredplatného tlače, Uzbecká 4,

P. O. BOX 164, 820 14 Bratislava 214,e-mail: [email protected].

�

Preberanie textov a ilustrácií a ichèastí, rozširovanie prostredníctvom

tlaèe èi elektronických médií jemo�né iba so súhlasom redakcie.

Všetky neoznačené obrázky sú z internetu.

Príhovor �

keď sa pred niekoľkými rokmi začali k životu pre-dierať digitálne fotoaparáty, stal som sa majite-ľom trojmegapixelového nikonu. Bolo to maléa ľahké čudo, pripomínajúce viac hračku nežpoužiteľný fotoaparát. Možno aj preto, že sombol zvyknutý na profesionálny kinofilmový nikons niekoľkými objektívmi a rozmerným bleskom.Veľmi rýchlo som však zistil, že táto vecička vý -borne poslúži aj na serióznu prácu napríkladv časopiseckej praxi a do veľkosti obrázku A4 savyrovná svojim filmovým predchodcom. V tomobdobí sa snažili fotoaparáty na film o záchranu,no bolo jasné, že zvíťazí digitálna technika a filmsa uplatní len v špe ciálnych aplikáciách. Niesom si však veľmi istý ani týmto tvrdením, preto-že obrázky z inaugu rácie súčasného americké-ho prezidenta, pri ktorých asistovalo viac ako1 400 megapixelov, naznačili, čo všetko v tejtooblasti už jest vuje a čo možno očakávať.

Zánik filmového fotoaparátu a vznik digitál-nych verzií bol pozoruhodný. Firmy, ktoré vy -rábali kvalitnú optiku (LEICA), sa stali zaujíma-vými partnermi pre digitálnych novátorov a,naopak, tímy schopné vytvoriť a stále zdoko-naľovať softvér sa uplatnili u výrobcov fotoprí-strojov (CANON). Dnes je to dokonale premie-šané a je takmer jedno, ktorý fotoaparát sikúpite. V rámci každej kategórie si výrobcoviastrážia ceny a snažia sa ponúknuť rovnakéalebo podobné vlastnosti ako konkurencia.

A práve konkurenčný boj mi pripadá až zú -falý. Za prvý kvartál tohto roku sa na európ-skom trhu objavilo najmenej 150 no viniek. Aksi uvedomíme, že fotoaparáty sú predmetydlhodobej spotreby, vzniká legitímna otázka:Kto ich bude kupovať? Novinky síce prinášajúaj zaujímavé inovácie, no obvykle nie súpotrebné, takže výrobcovia sa musia spoliehaťna nevyhnutnú obmenu techniky. Tá má svojepravidlá. Vynára sa potom otázka, či nás novévýrobky – a neplatí to len o fotoapa rátoch, ale

aj mobiloch a ďalšej podobnej technike – na -koniec nevytlačia z domovov.

Tempo inovácií je, zdá sa, rýchlejšie než absorpčná schopnosť trhu. Nie je to dobrýznak, pretože logicky vedie k plytvaniu ľud-ským po tenciálom aj materiálom, a zvyšuje ajtak vysoké napätie vo všetkých kooperujúcichsegmentoch vrátane kupujúcich. To, čo zdan-livo vytvára progres, v skutočnosti drancujejestvujúci potenciál.

Veľmi názorne vidno, kam to vedie, je unika-júca ropa z vrtnej plošiny v Mexickom zálive.Povoliť ťažbu ropy v mori bol hlúpy a ničímneospravedlniteľný hazard, na ktorý nikto,žiadna vláda na svete, nemá právo. Nikto nieje schopný zabezpečiť zaručene bezporucho-vosť ťažby a v prípade havárie jej totálnu likvi-dáciu. Od apríla sa ropa valí do mora a ne -možno ani len odhadnúť, čo všetko napácha.Tragikomické vyhlásenia firmy BP, že nahradiaškodu a všetko uvedú do pôvodného stavu, jebohapusté, bezočivé klamstvo. Čo ďalej?Otázka pre tých, ktorí robia všetko preto, abymali čoraz viac. Môžu mať aj veľmi málo, do -konca nič, no čo je horšie, aj my s nimi. Totonie je veľmi optimistická vyhliadka. Nezabud -nime, že tak, ako to jestvuje vo veľkom, jestvu-je to aj v menších rozmeroch a na mnohomz toho sa podieľame i my. Pozrime sa na seba,na svoje rozhodnutia z tejto stránky. Mámečisté svedomie? Čo poviete, priatelia?

P. S. Mimochodom, Kevin Costner sa okremfilmovej kariéry prekvapojúco venuje aj znečis-teniu morskej vody a pred rokmi s bratom za -ložil firmu na odlučovače ropy a oleja z vody.Svoje výrobky ponúkol americkej vláde a firmeBP. Ako gesto je to príjemné. Vzhľadom narozsah katastrofy to naznačuje reálne možnos-ti riešenia...

Už ste si predplatili Quark?Ešte nie?�budete mať skvelého spoločníka

na voľné chvíle

�ušetríte 3,98 € na rozdiel od ceny Quarku v novinovom stánku

�NOVINKA! Ak získate ďalších predplatiteľov, máte nárok na ďalšie zľavy

�zaručene dostanete časopis až domov, do práce alebo do školy bez zháňania či rizika, že sa vám neujde

�neunikne vám zaujímavé a hodnotné čítanie

Objednávací lístok nájdete na 2. strane.

1

2

3

4

5

8 � Hovorené slovo sa bude dať čítať okamžite aj v slovenčine, ak budete používať prvý profesionálny rozpoznávač plynulej reči na Slovensku s veľkým slovníkom, ktorí vyvinuli pracovníci Ústavu informatiky SAV a Technickej univerzity v Košiciach.

14 � Slovenský meteorit Košice sa rozpadol vo februári vo výške 35 km nad povrchom; po oficiálnom schválení a katalogizovaní bude 15. meteoritom s rodokmeňom a prvým tohto typu na Slovensku.

18 � O pozitívne nabitej antihyperhmote – zatiaľ o nej veľa nevieme, ale k vytvoreniu prvých antihyperjadier prispeli aj slovenskí vedci ako členovia zahraničných výskumných organizácií.

20 � Kliešť a lymská borelióza – na Slovensku je táto choroba na prvom mieste v štatistických údajoch o nákazách prenášaných kliešťmi.

22 � Odpoveď na otázku: Môžu rastliny zabrániť zosuvom pôdy?

24 � Žltý rekordér – je ním žltáčik rešetliakový, ktorý má spomedzi našich motýľov najdlhší život.

26 � Na úsvite ľudského rodu II.– nález dvoch kostrových pozostatkov nového druhu predchodcu ľudí Australopithecus sediba v juhoafrickej Malape vyvolal ostrú výmenu názorov paleoantropológov.

Objednávka predplatnéhoPrihlasujem sa na odber èasopisu QUARK od è.

Èasopis mi posielajte na adresu:

Meno:

Ulica:

PSÈ, mesto:

Podpis: POZOR! Ak sa prihlásite na odber Quarku, získavate z¾avu 3,98 €.

Celoročné predplatné potom stojí 13,94 €.Časopis začnete dostávať hneď nasledujúci mesiac po zaplatení.

Platím týmto spôsobom:

A � poštovou pouká�kou typu U, ktorú mi pošleteB � uhradením faktúry, ktorú mi pošlete

IÈO/DIÈ: èíslo úètu:

Objednávku pošlite na adresu: Vydavate¾stvo Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava alebo na [email protected]

28 � Sokol aj krkavec – tak by sa dalo označiť nórske vojenské lietadlo typu Dassault Falcon 20ECM, ktoré má ďalšie menom Munin, čiže krkavec.

29 � Luxusná limuzína Bufori Geneva sa vyznačuje kombináciou dizajnu v retroštýle a modernej techniky.

30 � Automat na predaj zlatauviedli do prevádzky v hale luxusného hotela Emirates Palace v emiráte Abú Zabí. Dostať v ňom kúpiť malé plátky drahého kovu s hmotnosťou 1, 5 a 10 gramov a šesť zlatých mincí rôznej hmotnosti.

32 � Penový hliník – naša pýcha – pracovníci Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV prezentovali na tohtoroč-nom hannoverskom priemysel-nom veľtrhu svetovo unikátnu aplikáciu svojho patentu – výhrevný alebo chladiaci panel.

36 � Študovňa snov – nachádza sa v areáli internátov Polytechnickej školy v švajčiarskom meste Lausanne, kde upútava zvlneným a nepravidelným, no čistým tvarom.

43 � Test – Čo viete a neviete o akustike?

Obsah 8/2010�

26

24

36

18

Hity mesiaca �

Nanoželezo čistí voduSvetový unikát v podobe čističky odpadových vôd,ktorá využíva nanotechnológie, skúšajú vedci olomouckej Univerzity Palackého (UP).

V tamojšom vedeckotechnickom parku dokázali dvavýskumné tímy vedené Radkom Zbořilom z Centra výsku-mu nanomateriálov UP a Olegom Lysyčukom zo spoloč-nosti H+A Eco CZ skompletizovať moderné zariadenie,ktorého hnacou silou sú nanočastice železa. Vďaka nimteraz možno z vody odstrániť aj také toxické látky, ktorésa dosiaľ nedarilo tradičnými metódami odbúrať. Vývojnovej patentovanej technológie trval asi päť rokov.Zariadenie sa dá vzhľadom na malé rozmery a vysokúúčinnosť univerzálne použiť v akejkoľvek etape čistiacehoprocesu v závislosti od typu a koncentrácie kontaminujú-cich látok. Princíp technológie sa zakladá na kontakteznečistenej vody a nanočastíc železa s rozmermi 40 až100 nanometrov v špeciálnom reaktore. Český výrobcamá výhodu v doslova neobmedzenej dodávke nanožele-za, ktoré treba na odstránenie organických i anorga -nických látok z vody. Na rozdiel od konkurenčných sve-tových firiem dokáže totiž česká firma vyrábať nanožele-zo vo veľkom množstve.

http://www.ceskahlava.cz/fotky/hlavnistrana/ZPR4.pdf

Pitná voda aj na púštiOdsoľovanie morskej vody je najlepšou stratégiou na zabezpeče-nie pitnej vody pre Saudskú Arábiu. Už dnes produkuje viac ako18 percent všetkej odsolenej vody na svete. Jej cena je však preobrovskú spotrebu elektrickej energie pomerne vysoká – až 1,50 dolára za kubický meter. Zmenu by mali priniesť spoločnéprojekty saudského výskumného centra KACST a americkej spoločnosti IBM.

Obe strany oznámili, že za dva roky spolupráce sa im podarilo postú-piť v dvoch oblastiach. Prvou je využitie solárnej energie na výrobupotrebnej elektrickej energie pomocou nových typov slnečných kolek-torov IBM, ktoré sú na snímke. Intenzita slnečného žiarenia jev Saudskej Arábii vysoká a predstavuje asi 2 000 kWh/m2 ročne.Druhou je využitie nanotechnológií. Výskumníci vyvinuli špeciálne poly-méry odolné proti chlóru, čím predĺžili životnosť filtračných membránpri zachovaní kvality vody. Celý projekt rozdelili do troch fáz. V prvej,ktorá sa začína, chcú vybudovať odsoľovacie zariadenie s kapacitou30-tisíc m3 vody denne, čo by malo uspokojiť potreby stotisícovéhomesta Al-Khajfi. V druhej fáze sa má postaviť odsoľovacie zariadenies kapacitou 300-tisíc m3 pitnej vody denne pri zatiaľ neurčenom meste.Napokon v tretej fáze by mali pribudnú ďalšie odsoľovacie zariadeniav celej krajine, pričom sa ráta aj s výstavbou v ďalších štátoch sveta.Nedostatkom pitnej vody trpí v 40 krajinách sveta asi 1,2 miliardy ľudí.Náklady by sa pritom mali znížiť na necelú desatinu terajších cienodsolenej vody, takže pitná voda by mohla tiecť aj na púšti.

http://www.kacst.edu.sa/en/about/media/news/Pages/news49.aspx

august 2010 / Quark 3

Gates financuje umelémrakyZakladateľ spoločnosti Microsoft a jeden z najbohatších ľudíBill Gates sa tentoraz rozhodol zachrániť planétu.

Výskumnej organizácii Silver Lining v San Franciscu poskytolna úvod 300-tisíc dolárov na vývoj zariadení, ktoré by gigantic-kými čerpadlami umiestnenými na lodiach križujúcich oceányrozprašovali do vzduchu obrovské množstvo vody. Tým by savytvorili veľké mraky, odrážajúce časť slnečného žiarenia dopa-dajúceho na zemský povrch. Malo by ísť o mi kroskopickéčiastky vody, ktoré by sa dali dopraviť do výšky asi tisíc metrov,kde sa formujú mraky. V ďalšej fáze vývoja by sa malo posta-viť 10 lodí vybavených takýmito zariadeniami. Spočiatku bymali vytvárať mraky nad morskou plochou asi 10-tisíc štvorco-vých kilometrov. Keby sa tento experiment osvedčil, mala byvzniknúť flotila až 1 900 lodí, ktoré by plávali oceánmi. Šéfvýskumu Armand Neukermanns odhaduje celkové nákladytakmer na 8 miliárd dolárov. Táto technika a jej podobné tech-

niky upravujúce v globálnom rozsahu podmienky života nanašej planéte sa nazývajú geoinžiniering. Medzi ďalšie mož-nosti patrí obohacovanie morí a oceánov železom, aby sa lep-šie darilo morským riasam, ktoré by dokázali spracovať viacoxidu uhličitého. V hre je aj vypustenie miliónov zrkadiel dostrato sféry pomocou rakiet, kde by odrážali slnečné lúče, čivytvorenie umelých stromov na pohlcovanie oxidu uhličitého zovzduchu. Vždy však ide o drahé postupy, ktoré by mali nahra-diť neochotu štátov znižovať vypúšťanie škodlivých emisií dovzduchu.

http://technology.timesonline.co.uk/tol/news/tech_and_web/article7120011.ece

4 Quark / august 2010

Magazín�

Predseda Slovenskej akadémie viedprof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc.,odovzdal na slávnostnom ceremoniálina Bôriku v Bratislave Ceny SAV 2010.

� Ceny SAV 2010 za vedeckovýskumnúčinnosť dostali: Kolektív pracovníkov Historického ústa-vu SAV pod vedením PhDr. Dušana Ko-váča, DrSc., v ktorom ďalej sú Mgr. Ga-briela Dudeková, PhD., prof. PhDr. Roman

Holec, CSc., PhDr. Marián Hronský, DrSc.,PhDr. Elena Jakešová, CSc., PhDr. ElenaMannová, CSc., PhDr. Milan Podrimavský,CSc., za publikáciu Slovensko v 20. sto-ročí, 2. zväzok: Prvá svetová vojna.

Kolektív pracovníkov oddelenia ana-lýzy a syntézy reči Ústavu informatiky

SAV pod vedením Ing. Milana Ruska a Ka-tedry elektroniky a multimediálnychtelekomunikácií TU Košice pod vedenímdoc. Ing. Jozefa Juhára, CSc., v ktoromďalej sú z UI SAV Mgr. Štefan Beňuš, Ing.Miloš Cerňak, Ing. Sakhia Darjaa, Bc. Ri-chard Kováč, RNDr. Martin Moško, CSc.,Mgr. Róbert Sabo, Ing. Marián Trnka a z TUKošice Ing. Stanislav Ondáš, PhD., Ing. Mi-chal Mirilovič, PhD., Ing. Miroslav Katrak,Ing. Matúš Pleva, Ing. Ján Papaj, Ing. JánStaš, Ing. Marek Papco, Ing. Martin Lojka zarozpoznávanie plynulej reči s veľkýmslovníkom pre automatický prepis par-lamentných debát (viac o tomto projektesa dočítate na stranách 8 a 9).

Kolektív Ústavu anorganickej chémieSAV vedený RNDr. Petrom Komadelom,DrSc., ktorého členmi sú RNDr. Jana Ma-dejová, DrSc., RNDr. Juraj Bujdák, dr. Ľu-boš Jankovič, Mgr. Adriana Czímerová,PhD., Mgr. Helena Pálková, PhD., Ing Sláv-ka Andrejkovičová, PhD., Mgr. Jana Hra-chová, PhD., RNDr. Martin Pentrák, PhD.,Ing. Alexander Čeklovský, PhD., za súborvedeckovýskumných prác v interdisci-plinárnom výskume prírodných nano-materiálov.

� Cenu SAV 2010 v oblasti medzinárodnej spolupráce získali: Mgr. Martin Hajdúch, PhD., vedúci kolektívu,RNDr. Terézia Salajová, CSc., z Ústavu ge-netiky a biotechnológie rastlín SAV, Ing.Ľudovít Škultéty, PhD., z Virologického ústa-vu SAV, doc. RNDr. Ľubomír Mátel, CSc.,z Katedry jadrovej chémie Prírodovedeckejfakulty Univerzity Komenského v Bratislave,Mgr. Maxim Danchenkov a prof. Namik Ra-šíd, DrSc., z oddelenia biofyziky a rádiológie

Ústavu bunkovej biológie a genetického in-žinierstva Ukrajinskej akadémie vied zasúbor vedeckovýskumných prác pri skú-maní dopadu jadrovej katastrofy v Čer-nobyľskej oblasti na adaptáciu rastlín.

� Cenu SAV 2010 za popularizáciu vedysi prevzali:prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc., zo Slavis-tického ústavu Jána Stanislava SAV, Mgr.Mária Ferancová (Čarnogurská), CSc.,z Ústavu orientalistiky SAV, kolektív Geo-grafického ústavu SAV za vytvorenie ency-klopedického diela Slovensko A do Ž. a Mgr.Mária Abrahámová, vedúca publicistikytelevízie TA3. Najväčšiu radosť sme maliz ocenenia doc. Ing. Miroslava Sanigu,CSc., z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvo-lene z Výskumnej stanice na Starých Ho-rách, pretože je to náš dlhoročný, neúnavnýa obľúbený autor. Blahoželáme!

� Foto: VLADIMÍR ŠMIHULA

Mgr. Martin Hajdúch, PhD., vedúcikolektívu preberá Cenu SAV 2010 v oblasti medzinárodnej spolupráce vied za súbor vedeckovýskumných prácpri skúmaní dopadu jadrovej katastrofy v Černobyľskej oblasti na adaptáciu rastlín.

Náš dlhoročný, neúnavný a obľúbenýautor doc. Ing. Miroslava Saniga, CSc., z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene z Výskumnej stanice na Starých Horách,si prebral Cenu SAV 2010 za popularizá-ciu vedy.

Ceny SAV 2010 – blahoželáme!

Sójové bôby sú veľmi dôležitým zdrojom potravy pre ľudíi zvieratá. Využívajú sa vo forme sójovej omáčky, tofu, ale ajpri výrobe rastlinného oleja. Hrajú kľúčovú ekologickú úlohupri získavaní dusíka zo vzduchu a jeho návrate do pôdy. Tímuvedcov z viacerých amerických výskumných pracovísk a ja-ponského strediska RIKEN Plant Science Center v Yokohamesa podarilo genóm sóje vylúštiť. Z analýzy dvadsiatich chro-mozómov rastliny vyplýva, že obsahuje vyše 46 000 génov,čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s človekom. Existen-cia viacnásobných kópií génov v genóme predpokladá gene-tickú rôznorodosť, vďaka ktorej môžu rastliny po úprave pre-žiť aj v náročných podmienkach. Sója je veľmi citlivá na cho-roby, preto by farmári privítali objavenie kvalitnejšieho varian-tu tejto dôležitej plodiny. Poľnohospodársky veľmi žiadané byboli práve rastliny s veľkým výživným obsahom, odolnejšímsemenom a ľahšou reprodukovateľnosťou. Génová sekvenciaotvára dvere do vylepšovania plodín, ktoré je potrebné naudržanie produkcie potravy pre ľudí a zvieratá, energetickejprodukcie a environmentálnej rovnováhy po celom svete, tvr-dia autori.

Génom sóje

Magazín �


Nemeckí vedci tvrdia, že musia sa stretnúť tri faktory, aby človeka zasiahla Parkin-sonova choroba. Najprv musí nastať u pacienta genetický defekt. Ďalšou indiká-ciou sú odumierajúce nervové bunky v mozgu. Posledným, no nemenej dôležitýmfaktorom je vysoký vek. Vedci pod vedením Rüdigera Kleina z Inštitútu Maxa Planc-ka v Mníchove si myslia, že tieto poznatky by mohli otvoriť nové metódy liečeniapacientov.

Tri faktory pre Parkinsona

To, do akej miery Čína a India spotrebúvajú prí-rodné zdroje, bude v budúcnosti do značnejmiery určovať environmentálne, sociálne a ho-spodárske dôsledky nielen pre ľudí v Ázii, alena celom svete, vystríhajú Kamaljit S. Bawa

a jeho kolegovia z univerzity v Bostone. Autoritejto teórie preskúmali niektoré problémy život-ného prostredia, ktoré tieto dve najľudnatejšiekrajiny sveta spájajú, a navrhujú serióznejšiuspoluprácu. Mala by mať zásadný vplyv na za-chovanie biodiverzity, zmiernenie globálnehootepľovania a zastavenie výrubu lesov.

Čína, India a životné prostredie

Vulkány na Venuši podľa geologických výsku-mov len nedávno prešli do fázy pokoja. Zistil tomedzinárodný tím vedcov pri analýze tepelnýchschém, ktoré získali vďaka vesmírnej sonde Ve-nus Express. Z nich odčítali neobyčajne vysokéhodnoty sálavého tepla z lávových hornín. Tietousadeniny vznikli pravdepodobne pred 250 000rokmi, vtedy zrejme vyhasli posledné vulkány.Z geologického hľadiska to vôbec nie je veľa.Pri vysokých teplotách, ktoré vládnu na Venuši,totiž horniny zvetrávajú relatívne rýchlo. Násled-ne sa tvoria minerály vyžarujúce iba veľmi málotepla. Táto štúdia teda dokazuje, že Venuša bo-la a ešte vždy je geologicky aktívna planéta.

Venušine vulkány

Nemeckým vedcom sa podarilo pomocou špeciálnej vnútornej štruktúry povrchuvláken zostrojiť pre textílie lotosový efekt odpudzujúci špinu a vodu. Využili na tomagnetické nanočastice, ktoré zapracovali do syntetických vláken. Výhoda tohtoprocesu oproti obyčajnému nanášaniu spočíva v tom, že ochranný efekt sa nezni-žuje každodenným používaním. Textílie sú odolné proti vonkajším vplyvom, ako jepranie alebo odieranie. Navyše sa tieto textílie môžu farbiť rovnako ako všetkyostatné.

Naveky čistá látka

Magazín�

Vedci skúmaním kanárikov zisťovali, prečo plodia najzdravšiea najpočetnejšie potomstvo. Samičkám vymenili vajíčka a sledo-vali, ako sa budú starať o cudzie potomstvo. Matky vychovávajú-ce nevlastné potomstvo, ktoré sa dožadovalo menšieho množ-stva potravy ako ich vlastné, nakládli na ďalší rok viac vajíčok,zatiaľ čo matky starajúce sa o cudzie mláďatá, ktoré vyžadovali

viac potravy ako ich biologické, nakládli vajíčok menej. V tom istomčase vedci pozorovali, aké obrovské úsilie vynaložili matky prikontrole kŕmenia. Kombinácia teórie a experimentu jasne doká-zala, že pískanie potomstva pri dožadovaní sa potravy dodávarodičom dostatok informácií o stave ich detí. Rovnako môžu po-dľa vedcov matky informovať svoje ešte nenarodené potomstvoo kvalite starostlivosti po ich vyliahnutí. Výskumníci tvrdia, že vďa-ka tomu dokážu kanáriky riešiť svoje medzigeneračné konflikty sospokojnosťou na oboch stranách.


Zmeny chemického zloženia oceánov spôsobujú uvoľňovanie väčšiehomnožstva oxidu dusného, silného skleníkového plynu, do atmosféry. Akje koncentrácia kyslíka vo vode vysoká, môžu niektoré morské mikro-organizmy produkovať malé množstvo tohto plynu ako vedľajší produktpri prvom kroku nitrifikácie, teda procese získavania energie. Pri níz-kej koncentrácii kyslíka vo vode, ktorú má v súčasnosti asi 10 % obje-mu oceánu, produkujú baktérie väčšie množstvo oxidu dusného. Tieto„hypoxické“ a „suboxické“ regióny sa však pri zvyšujúcej sa teplotevody oceánu zvyknú rozširovať. Podľa doterajších odhadov rastiehladina oxidu dusného primerane.

Nebezpečný oxid dusný

Starostlivé kanárikyJe to prekvapujúce, no ešte vždy sú na Zemi živočíšne druhynemalých rozmerov, ktoré nepoznáme. Medzinárodný vedeckýtím objavil na Filipínach nový druh varana. Druh Varanus bita-tawa žije v severnej časti ostrova Luzon, dosahuje dĺžku až dvametre, je čiernej farby a na chrbte má zlatožlté fľaky. Oblasť,vktorej žije, je oddelená od miesta výskytu jeho známejšiehopríbuzného nezalesnenými údoliami riek. Vedci pod vedenímLuka Weltona z univerzity v Kansase predpokladajú, že právetáto izolácia prispela k vytvoreniu nového druhu. Nový objavudržiava vedcov v nádeji, že jedinečná fauna a flóra naFilipínach je ešte vždy nepreskúmaná a tak sa môžu tešiť naďalšie nové objavy.

Nový druh VARANA


Magazín �

Perfektne prispôsobené umelé kĺby čiskrutky do kostí, ktorých vloženie vyža-duje iba minimálny ambulantný zákrok?Žiadne sci-fi. Americkí vedci sa k tejtopredstave priblížili o krok bližšie. Vyvinulimateriál s určitým druhom tvarovej pa-mäte, ktorý sa aktivuje už pri pomerne

nízkej teplote. Táto syntetická látka sa po-mocou snímok počítačovej a magnetic-korezonančnej tomografie vymodelujepresne do takého tvaru, aký kosť dané-ho pacienta vyžaduje. Pred vložením sastlačí pod extrémnym tlakom a následnevloží cez malý rez do tela na potreb-né miesto. Keď dostane tepelný impulz50 °C, roztiahne sa do svojej pôvodnejpodoby, tvrdia Jianwen Xu a Jie Songz univerzity v Massachusetts. Metóda satestuje na zvieratách a v blízkej budúc-nosti ju chcú vyskúšať na ľuďoch.

Umelý materiáls pamäťou

Pred približne 3 700 rokmi žili ešte mamuty izolovane na Wrangelovom ostrove nazápade Sibíri, no vymreli v priebehu veľmi krátkeho času. K tomuto zisteniu dospelmedzinárodný vedecký tím na základe analýzy ich genotypu. Ich mimoriadne rýchlevyhynutie nespôsobili dedičné choroby, lebo génová rôznorodosť bola veľmi maláa populácia pomerne stabilná. Tieto mamuty sa rozmnožovali ešte 5 000 rokovpotom, čo ich príbuzní na pevnine vyhynuli. Dôvodom ich vymretia bola pravdepo-dobne katastrofa, ktorej sa nedokázali prispôsobiť, napríklad rýchla zmena klímyalebo príchod človeka.

� MA

Sibírske mamuty

Americkí vedci zistili, že kmeňové bunky možno usmerniť na potrebné miesto pomocoumagnetu. Pri pokuse aplikovali krysám po infarkte do krvného obehu kmeňové bunky, ktoréboli spojené s drobnými časticami železa. Vďaka príťažlivosti obyčajného hračkárskeho mag-netu dopravili kmeňové bunky na presne určené miesto tak, že magnetom pohybovali nadpovrchom tela. Ak sa bunky nazhromaždia na potrebnom mieste, veľmi ľahko pomôžu „opra-viť“ poškodenú časť tela. Pri obyčajnej aplikácii kmeňových buniek injekciou dochádza častok stratám kvôli ich rozptýleniu. Vedci by túto metódu chceli používať už začiatkom roku 2011,keď budú známe výsledky prvých práve prebiehajúcich pokusov na ľuďoch.

Ovplyvniteľné kmeňové bunky

Vitamín D je pre našu imuni-tu prekvapujúco dôležitý.Iba ak ho máme dostatok,

mobilizuje imunitný sys-tém zabijacké bunky,ktoré sa postarajú o zni-čenie baktérií a vírusovnapádajúcich organiz-mus. K tomuto zisteniudospeli dánski vedci popreskúmaní vzoriek krvipiatich pacientov odká-zaných na dialýzu. Bolosíce známe, že vitamínD má vplyv na náš imu-nitný systém, ale takýtovýznam mu podľa Cars-tena Geislera z univerzi-ty v Kodani nikto nepri-

kladal.

Dôležitý vitamín D

Rozhovor�

� Čo je rozpoznávač reči?� Rozpoznávač reči sa zvykne označovaťaj anglickým termínom Speech to Text, čoznamená, že prepisuje prednesený text dopísomnej podoby. Dodajme, že to robí stro-jovo a automaticky, v reálnom čase, tedasúčasne s tým, ako sa text vyslovuje.

� Rozpoznávače reči sa používajú v jazykoch, ktorými hovoria mnohémilióny ľudí, ako angličtina, nemčina,japončina či čínština, už roky. Prečo v slovenčine až teraz?� V prvom rade treba povedať, že sloven-čina je ohybný jazyk, a teda má viac slov-ných tvarov než napríklad angličtina. Zaslovo sa totiž považuje každý jeho slovnýtvar. Takže anglický rozpoznávač musí ovlá-dať asi 80-tisíc slov, slovenský ich však po-trebuje až okolo 440-tisíc. Preto je pre an-gličtinu jednoduchšie pripraviť jazykový mo-del a samotný rozpoznávač je tým menejvýpočtovo náročný. Na to sa však nemož-no celkom vyhovárať, lebo už boli vytvore-né rozpoznávače aj pre ohybné jazyky.Oveľa dôležitejším dôvodom je veľkosť trhu.Slovenčina je jazyk, ktorý používa pomer-ne málo ľudí, preto sa veľkým firmám nieveľmi oplatí investovať veľa úsilia a finanč-

ných prostriedkov do budovania rečovýchdatabáz, ich anotácie, budovania textovýchdatabáz a ich spracovania. Nezanedba-teľným faktorom je aj potreba spolupráces miestnymi jazykovedcami. Každý si viepredstaviť, koľko miliónov ľudí môže po-tenciálne používať takýto systém na prepiszvukového textu do písanej podoby v an-gličtine a koľko možno tisícok ľudí by homohlo používať na prepisy v slovenčine. Tak-že návratnosť investícií je neporovnateľná.

� Prečo ste si vybrali ako vzorku navytvorenie rečovej a textovej databázypráve Národnú radu SR?� Jeden dôvod vyplýva z praktickej dostup-nosti. Zápisy zo zasadnutia Národnej radySR v zvukovej i textovej podobe sú od roku1994 zo zákona voľne prístupné na internete.Preto pre nás mohli slúžiť ako východisko-vý materiál na anotáciu, ďalšie spracova-nie a vytvorenie databázy. Druhý dôvod je,že tento rečový materiál je veľmi konzis-tentný. Rečníci, ktorí hovoria v parlamente,sú väčšinou zvyknutí hovoriť nahlas a vý-razne artikulovať. Navyše sa vyjadrujúpomerne spisovne a vytvárajú logicky po-spájané jazykové konštrukcie, čo je veľmivýhodné pre rozpoznávač reči.

� Stačia vám prejavy, ktoré ste mali k dispozícií z nášho parlamentu? � Zvukových nahrávok z parlamentu je sku-točne veľa. Nie všetky sme spracovali do

formy databázy. V prvej verzii sme mali stohodín trénovacej databázy a k tomu 30 ho-dín na testovanie. Po nedávnych voľbáchsa zmenilo obsadenie parlamentu. Pribudlinoví hovoriaci, čo znamená nové kvality,nové štýly reči, takže určite budeme data-bázu rozširovať. Treba si uvedomiť, že veľ-ká databáza je potrebná, aby sa dali robiťexperimenty so špecializovanými akustic-kými modelmi. Napríklad mužský a ženskýmodel, model rýchlej a pomalej reči, ktoréby mali zvýšiť úspešnosť rozpoznávania jed-notlivých rečníkov.

Pokiaľ ide o množstvo textových údajov,tak tých sa z nášho hľadiska možno trochuparadoxne v parlamente za celú jeho his-tóriu nazbieralo oveľa menej, než by smepotrebovali. Potrebovali by sme azda tisíc-krát viac textov, ako máme k dispozícii.Toľko sa však zatiaľ v parlamente jednodu-cho nepovedalo. Na vytvorenie kvalitnéhojazykového modelu treba okrem úzko špe-cializovaných parlamentných prejavov maťako dodatok aj všeobecnejšie texty, abymodel štatisticky dobre reprezentoval vlast-nosti slovenského jazyka.

� Čo je najdôležitejšou úlohou pri vývoji softvéru na rozpoznávaniereči? � To ťažko povedať. Každá časť takéhotosystému je dôležitá. Ako sa však hovorí,reťaz je taká silná, ako je silné jej najslab-šie ohnivko. To platí aj v tomto prípade.


� Hovoríme s Ing. Milanom Ruskom, vedúcim oddelenia analýzy

a syntézy reči Ústavu informatiky SAV

sa bude daťčítať okamžite

HOVORENÉSLOVO

Široký riešiteľský kolektív zložený z pracovníkov oddeleniaanalýzy a syntézy reči Ústavu informatiky SAV pod vedenímIng. Milana Ruska a pedagogických a výskumných pracovníkovKatedry elektroniky a multimediálnych telekomunikácií TUKošice pod vedením doc. Ing. Jozefa Juhára, CSc., vyvinulprvý profesionálny rozpoznávač plynulej reči na Slovensku s veľkým slovníkom (Large Vocabulary Continuous SpeechRecognizer – LVCSR). Dosahuje parametre porovnateľné so súčasnými podobnými špičkovými systémami vo svete.

V prvom rade treba vytvoriť rozsiahle zvu-kové a textové databázy, čo je skutočnemravčia práca, v ktorej nám pomáhajú akobrigádnici študenti. Druhou je natrénova-nie rozprávača, aby vedel rozpoznať jed-notlivé slová, ale aj celé frázy a plynulú reč.Samotný softvér musí byť spoľahlivý, vý-konný a rýchly, aby bol schopný robiť všet-ky potrebné operácie v reálnom čase.

� Ako váš program funguje?� Náš program má architektúru klasickéhorozpoznávača reči. To znamená, že vstup-ný zvukový signál prichádza do bloku akus-tického predspracovania, kde sa krátkeúseky zvukového signálu menia na repre-

zentatívne vektory čísel. Tie potom vstupu-jú do dekódera. Ten spolupracuje s akus-tickým a jazykovým modelom a snaží sapomocou nich zistiť, aké slovo a aká frázamu práve prišla na vstup. Inými slovami,najprv porovnáva povedané úseky reči sozvukmi vo svojej zvukovej databáze. Potomvytvorí postupnosť niekoľkých najvhodnej-ších možností. Tieto porovnáva so svojímslovníkom a vyberie z nich najvhodnejšíchkandidátov na slová. Tým sa však jehopráca nekončí. Nasleduje porovnávaniepravdepodobnosti dvoch slov vedľa sebaa potom aj troch slov s tým, aké možnostimu ponúka jazykový model. Rozpozná-vač opäť vyberie tú najlepšiu možnosť. Tusa môže zmýliť, ak človek nehovorí spisov-ne alebo používa nespisovný a netradičnýslovosled.

� To všetko kladie vysoké požiadavkyna ľudí i technológie.� Určite. Preto máme vyvážený riešiteľskýkolektív. V našom tíme máme okrem mana-žérov, programátorov a analytikov aj ling-vistov, ktorí prinášajú skúsenosti z jazyko-vedy a majú úplne iný pohľad na slovenčinu,ako je ten náš, technický. Keďže náš ko-lektív je malý, privítali sme, že môžeme nariešení spolupracovať s kolektívom vede-ným doc. Jozefom Juhárom z Katedry elek-troniky a multimediálnych telekomunikáciíFakulty elektrotechniky a informatiky Tech-nickej univerzity v Košiciach.

Pokiaľ ide o technológie, musia dosaho-vať najvyššie súčasné svetové parametre

a byť zároveň obohatené o naše vlastnéinovatívne riešenia. Musia vedieť potlačiťvplyv šumov v miestnostiach, ako aj rečo-vých javov – račkovania, váhania, nesúvis-lej reči a podobne. V budúcnosti plánuje-me riešiť aj silnejšie regionálne akcenty,emócie či skákanie do reči. Práve rozpo-znávanie paralelnej reči ostáva jedným z naj-väčších problémov, ktorým sa v súčasnos-ti zaoberá množstvo tímov na celom svete.Pre technickú náročnosť potrebujeme ajveľmi rýchle a výkonné počítače, ktoré súschopné spracúvať obrovské zvukové a ja-zykové databázy.

� Slovenčina je bohatá na množstvonárečí, ktorých vplyv cítiť dokonca ajv parlamente. Ako na ne rozpoznávačreči reaguje?� Jeho cieľom nie je rozpoznávať nárečia.To znamená, že východniarčinu, tvrdú zá-horáčtinu s nespisovnými slovnými tvarmialebo goralské nárečie, nebude vedieť dob-re rozpoznávať, lebo sme ho jednoduchona to netrénovali. Na druhej strane zbiera-me do našej databázy aj nahrávky, ktorésú od rečníkov z východného, severnéhoa západného Slovenska, aby aj ich poňa-tie spisovnej a správnej výslovnosti a ichrealizácia spisovnej reči boli v databázezastúpené.

� Jedným z bežných riešení je obme-dzenie používania rozpoznávača hla-sov na konkrétnu pracovnú činnosť,najmä na oblasť justície a zdravotníc-tva. Čo k tomu viedlo? � Výhodou je, že v tomto prípade sa roz-poznávač používa len na jednu, prísnevyhranenú oblasť použitia. To znamená, žeslovná zásoba, štýl, postupnosti slov, stav-ba fráz a podobne sú pomerne málo roz-manité oproti úplne všeobecnému jazyku.Dá sa teda vytvoriť úzko špecializovanýjazykový model, čo spôsobuje, že rozpoz-návanie v takejto obmedzenej oblasti po-užitia je presnejšie. Preto sa aj dá systémlepšie používať v praxi. V medicíne je typic-kým príkladom využitie rozpoznávača hla-su röntgenológmi, ktorí si čítajú röntgeno-vú snímku a diktujú svoje výsledky do sys-tému a ten ihneď vytvorí písomnú podobu

ich hodnotenia. V justícii slúži napríklad sud-com pri pojednávaniach, keď diktujú svojerozhodnutia. To je systém, na ktorom aju nás pracujeme na základe objednávkyMinisterstva spravodlivosti SR. Ide o dvoj-ročný projekt, z ktorého už jeden rok mámeza sebou. V jeho rámci náš Ústav informa-tiky SAV a Katedra elektroniky a multime-diálnych komunikácií Technickej univerzityv Košiciach spoločne vytvárajú diktačnýsystém určený na priame diktovanie dotextu a prepis diktafónových nahrávok. Toby malo urýchliť ich spracovanie a tým zrých-liť súdne konania.

� Získali ste Cenu SAV. Čo to pre vásznamená?� Udelenie Ceny SAV za za vedecko-výskumnú činnosť v roku 2009 je pre násveľmi významné, lebo potvrdzuje, že našapráca je hodnotná a má široký spoločen-ský význam. Pevne veríme, že sa tým otvá-rajú na Slovensku ďalšie možnosti pre širokéuplatnenie rečových technológií v priemys-le, bankovníctve, telekomunikáciách, alemožno aj v médiách, veď môžu aj vám uľah-čiť napríklad prepis rozhovorov. Navyšepráve Cena SAV je jednou z možností, akozviditeľniť, že takéto technológie na Slo-vensku sú, aké majú prínosy a aké sú ichďalšie možnosti.

� Na čo sa chcete sústrediť v budúcnosti?� Určite by sme chceli rozšíriť oblasti, kdesa tento prístup môže využiť. Vedeckou vý-zvou do budúcna, na ktorej pracujeme takv rozpoznávaní, ako aj syntéze reči, je napríklad expresívna reč. To znamená auto-matické spracovanie reči, keď je človekrozčúlený, vyburcovaný, vzrušený, kričí, alebonaopak, keď je smutný, pokojný až šepká.Práca s takýmito extrémnymi polohami v re-či je veľmi zaujímavá. Ide napríklado prácu s emóciami, ich syntézu a rozpoz-návanie v reči alebo dokonca o syntézua rozpo- znávanie personality človeka vreči a podobne. Ale to je naozaj prácado budúc- na.

� Zhováral sa MARIÁN BABICFoto: VLADIMÍR ŠMIHULA a archív

Rozhovor �


Milan Rusko absolvoval vysokoškolské štúdium na Katedre rádioelektroni-ky Elektrotechnickej fakulty SVŠT v roku 1984. Do Ústavu technickej kyberne-tiky (predchodcu ÚI SAV) nastúpil v roku 1988. Od roku 1993 tu vedie odde-lenie analýzy a syntézy reči, ktoré založil v roku 1989 popredný slovenský jazy-kovedec prof. Ábel Kráľ. Oddelenie sa od začiatku venuje výskumu a vývojuv oblasti komunikácie medzi človekom a strojom (automatickým systémom) po-mocou ľudskej reči. Vyvinulo už tri generácie syntetizátorov reči v slovenčine,z ktorých je niekoľko v službách našich telefónnych operátorov alebo slúžiav pomôckach pre nevidiacich. Rozpoznávače reči spočiatku vedeli iba identifi-kovať niektoré hlásky, potom desiatky až stovky slov, neskôr tisícky príkazova dnes už dokážu kvalitne rozpoznávať aj spontánnu plynulú reč.

Takto vyzerá okno používateľského rozhrania slovenského rozpoznávača reči.

Mobilný skener od firmy HP podoznačením Capshare 920 bol do-stupný aj na Slovensku pred viacako 15 rokmi. Vtedy technologickypredbehol dobu a nenašiel priazni-vú odozvu. Teraz je tu však mobil-ný skener, ktorým si môžete urobiťelektronické kópie papierových do-kumentov kdekoľvek, kde máte sosebou notebook. Ide o model Scan-jet Professional 1000 a k noteboo-ku sa pripája pomocou portu USB,z ktorého sa aj napája. Predstavte sisituáciu, že ste u zákazníka a máte pri-pravenú na podpis zmluvu, ale len v pí-somnej podobe. Ihneď si ju naskenujete,pošlete svojmu tímu a ten vzápätí vyhod-notí, či tam predsa len nie je nejaký skrytýproblém. Takto si urobíte elektronickú kópiu

z hocičoho, a pokiaľ nestratíte no-tebook, nestratíte ani dokumenty. Ske-novať môžete vo vlaku alebo aj v lietadle,v kancelárii či doma. Súčasťou dodávky jeaj prenosné puzdro, takže zariadenie priprenášaní nepoškodíte. Skenovanie saštartuje jediným tlačidlom a skenovať môže-te do samostatnej aplikácie alebo progra-mu, v ktorom pracujete. Súbory vzniknutéskenovaním sa ukladajú vo formáte TIFF,PDF, JPEG, prípadne skenujete do Wordu.

Naskenované dokumenty môžete organizo-vať pomocou programu Nuance PaperPorta naskenovanú podobu môžete premeniť

na editovateľný text. Na tento krok savyužíva program OmniPage. Rovna-

ko sa dajú skenovať aj vizitky a vy-tvoriť ich elektronickú podobu pro-gramom NewSoft Presto. Použité

rozlíšenie je 600 dpi, rýchlosť skeno-vania je 5 strán za minútu pri skeno-

vaní jednej strany. Scanjet Profes-sional 1000 umožňuje skenovať aj

obojstranne. Odporúčaný dennývýkon je 100 listov, listy sa

vkladajú do skenera manuálne.Treba ich vkladať starostlivo, ske-

ner nie je vybavený rozpoznaním vlože-nia dvoch strán. Pri testovaní sme zistili, žepo inštalácii musíte nastaviť slovenskýpravopisný slovník v programe OmniPagea treba si dobre pripraviť aj scenáre voprednastavených úloh. Vcelku je to však vynika-júca pomôcka pri spracovaní dokumentov.


� Digitálne technológie Pripravujeme v spolupráci s

Príručný skener aj pre agenta 007

REVUE� Novinky v oblasti zachytávania obrazu� Internetové pripojenie cez satelit � Ako na produktovú fotografiu? � Nahradí disk SSD klasiku?

HARDWARE� Veľký test grafických kariet � Testy najnovších procesorov Intel � Letné notebookové novinky � Test pevných diskov s USB 3.0

SOFTWARE� Seriál: Zoner Photo Studio 12 � Zaistenie bezpečnosti na PC � Adobe Lightroom 3.0 � Programy na kľúč USB

INTERNET a SERVIS� On-line aplikácie Microsoftu � Ladíme BIOS v PC � Čistenie počítača od nečistôt II � Riešime problémy našich čitateľov

Nezabudnite, vychádzame 4. augusta 2010.

V augustovom èísle časopisu PC REVUE nájdete:

Transcend MP860 predstavuje pokročilýmultimediálny prehrávač na univerzálnevyužitie. Pevné plastové telo odolá škra-bancom, zároveň nezvyšuje hmotnosť za-riadenia. Chválime pekný vzhľad aj v bie-lom vyhotovení, no tlačidlá pod displejomna prednej strane by si zaslúžili viac vypra-covať. Prehrávač sa nimi ovláda dobre, nopôsobia trochu lacno. Na 2,4-palcovomdispleji s rozlíšením QVGA si môžetepozrieť filmy skonvertované cez dodávanúutilitu. Pozor si však musíte dať na to, žepri špecifických formátoch treba mať v po-čítači vlastný kodekový balík. Na bokuje slot na karty microSHDC, takže 8 GBpamäť môžete jednoducho rozšíriť.Keďže ide o univerzálny multimediálnyprehrávač, môžete si na ňom pozeraťaj fotografie a počúvať rádio. Na obra-zovku sa zmestí päť náhľadov vrátanenázvu obrázka. Dajú sa otáčať, zväč-šovať a môžete ich nechať aj automa-ticky prehrávať alebo nastaviť ako po-zadie. Hudobný prehrávač podporujeformáty MP3, WMA aj s DRM10, OGG,FLAC a WAV. Na spodnej strane jekonektor USB na napájanie prehráva-

ča, výstup na slúchadlá a vstup line-in. Nanahrávanie však možno použiť aj mikrofón.Zadná strana obsahuje reproduktor, ktorýnájde uplatnenie pri pozeraní filmov, no nahudbu sa veľmi nehodí. Prehrávač na násurobil dobrý dojem, ide o produkt vylade-ný z každej stránky. Graficky pútavé menu,nijaké neočakávané zaseknutia, integráciaSRS WOW HD a vypracované ovládanie,to všetko sú klady tohto modelu. V baleníje aj ochranné silikónové puzdro umožňu-júce použitie prehrávača priamo v ňom.

Filmy a hudba vo vrecku košele

Digitálne technológie �


www.howtoons.comMožno si ešte aj vy spomeniete na legendárnu výstavu Schola Ludus, ktorá sa

pokúšala predviesť, že učiť sa dá aj hrou. Platí to aj v prípade tohto servera – hovorík deťom jazykom im blízkym, jazykom komiksu. Nejde tu pritom o akčné bitky,

ale o náučné komiksy, ktoré naučia deti, ako namiesto ničenia niečo vytvárať. Idesíce o anglické komiksy, ale s pomocou rodičov to nemusí byť problém.

Na potulkách svetom www

www.findexif.comZjednodušene povedané, dáta EXIF tvoria súbor údajov vkladaných digitálnymi

fotoaparátmi do fotografických dát. Zaznamenávajú také informácie, ako je naprík-lad čas uzávierky, clona, ale aj model digitálneho fotoaparátu, ktorým bola fotogra-fia vyhotovená. Pred bežným smrteľníkom sú tieto dáta skryté pod pokrievkou, aleexistujú programy, ktoré vám ich v originálnej fotografii zobrazia. Dokáže to aj tátoslužba, dokonca bez toho, aby ste fotografiu ukladali, stačí jej internetová adresa.

www.rootorange.comStránku Root Orange uvádzame ako zaujímavý podnikateľský a technologickýnápad. Ako isto viete, takzvané generické domény bývajú vypredané ako prvé a súnesmierne drahé. Vďaka patentovanej technológii táto spoločnosť dokáže prenajaťjednu doménu viacerým podnikateľom naraz. Vlastník domény totiž dokáže zabez-pečiť, že napríklad po zvolení domény pravnik.com sa návštevníkom z rôznychmiest zobrazí rôzny obsah – v tomto prípade stránka lokálneho právnika, ktorý sipresmerovanie zaplatil.

www.passwordcard.orgAj vaše heslo obsahuje slovníkové slovo? Patríte do ohrozenej skupiny, ktorá môžeprísť poľahky nielen o svoje dáta, ale aj identitu. Riešení, ako získať nové, bezpeč-nejšie heslo, je mnoho, ale toto sa nám zdá zvlášť sympatické. Ak totiž používateelektronické bankovníctvo, nebudete mať k jeho použitiu ďaleko. Môžete si tu vygenero-vať vlastnú kartu podobnú grid karte, pomocou ktorej si veľmi jednoducho vygenerujeteheslo a následne si pomocou mnemotechnických pomôcok zapamätáte jeho polohu.

� HeatPipe – pojem sa do slovenčiny dápreložiť ako tepelná trubica. Ide o neprie-dušne uzatvorený systém využívajúci vypa-rovanie a kondenzáciu kvapaliny na chlade-nie rôznych súčiastok, napr. aj v stolových čiprenosných počítačoch. Vznikajúce teplo jeveľmi efektívne transportované z jednéhomiesta na druhé zásluhou 20- až 50-násob-ne vyššej tepelnej vodivosti tepelnej trubicenaplnenej vodou v porovnaní s medenourúrkou. Pracovným médiom môže byť takis-to alkohol, freón, propán-bután a pod. K pre-nosu veľkého množstva tepla dochádza primalom rozdiele teplôt (bežne sa pohybujeokolo 2 °C) medzi oboma koncami trubice –ohrievanom a ochladzovanom. Ak porovná-me účinnosť prvkov s rovnakými rozmermi,tepelná trubica dokáže prepraviť 100- až1 000-krát väčšie množstvo tepla ako kon-štrukcia z masívnej medi. HeatPipe sa za-obíde bez obehového čerpadla, čím saznižujú nároky na údržbu, ale aj výrobnéa prevádzkové náklady. Využitie tejto tech-nológie dovolilo výrazne znížiť konštrukčnúvýšku notebookov a súčasne použiť aj vý-konnejšie grafické procesory.

� Multithreading – predstavuje technoló-giu využívanú v niektorých programoch,ktoré takto získali schopnosť vetviť sa dotzv. vláken (threads). Multithreading zname-ná schopnosť uskutočniť viacero úloh naraza vlákna pritom vykonávajú príkazy alebokód. Výpočty sú síce rozdelené do niekoľ-kých vetiev, ale všetky prebiehajú v rámcijedného procesu. Vlákna jednej aplikácie sadelia o systémové zdroje a pretože tvoriasúčasť rovnakého procesu, musia sa podeliťo všetky jeho prostriedky, napr. spoločnýpamäťový priestor i ďalšie štruktúry. Je toodlišnosť v porovnaní s multitaskingom, kdesú jednotlivé procesy úplne oddelené. O pri-deľovanie operačného času vláknam sav závislosti od ich priority stará operačný sys-tém (OS). Súbežnosť výpočtov je reálnaalebo zdanlivá, závisí to od používaného OSa hardvéru. Na dosiahnutie reálnej súbež-nosti treba mať k dispozícii viacprocesorovýsystém a OS musí procesu umožňovať, abypre rozličné vlákna používal paralelne viace-ro CPU. Dosiahne sa rýchla reakcia jednotli-vých častí programu, keďže rozvetvenímaplikácie do viacerých vláken možno lepšie

využiť výkon poskytovaný niekoľkými proce-sormi, resp. procesormi s niekoľkými jadrami.Lepšie využitie výkonu sa týka aj procesorovvyužívajúcich technológiu Hyper-Threadingpredstavujúcu hardvérový multithreading.Ide o procesory s jedným jadrom, ktoré pod-porujú prácu s vláknami na hardvérovomzáklade. Viacvláknové procesory sa v tomtoprípade z hľadiska logiky i hardvérovej kom-plexnosti zaraďujú medzi jednoduché a viac-jadrové procesory.� IGP – skratka pojmu Integrated GraphicsProcessor (integrovaný grafický procesor),ktorým sa označuje GPU integrovaný do či-povej súpravy na základnej doske. Na roz-diel od grafických kariet väčšinou nemávlastnú pamäť, a preto využíva pracovnúpamäť počítača. IGP však disponujú rovna-kými funkciami ako grafické karty, ale chýbaim funkcia trojdimenzionálneho zobrazova-nia a pracujú výrazne pomalšie. Najčastejšiesa vyskytujú v prenosných počítačoch, nonájdu sa takisto v kancelárskych počítačochi v serveroch. Prepojenie so severným mos-tíkom býva vnútorné podobne ako pri samo-statných kartách cez rozhrania PCI, PCIExpress alebo AGP.

� JÁN GÉCI

Slovníček pojmov vo výpočtovej technike


Je to kamera strednej triedys výhodami vyššej triedy. Ka-mera je síce malá, ale do rukypadne ako uliata.

Všetky technické parametremožno nájsť na stránke výrob-cu. Za naozaj zaujímavý pokla-dám veľmi kvalitný stabilizátorobrazu, širokouhlý objektív s oh-niskovou vzdialenosťou 2,9 mm,inteligentný automaticky režimiAUTO, dynamiku obrazu a nie-koľko experimentálnych módov,ktorými kamera disponuje, naj-viac však možnosť spomalené-ho záberu. Oceneniahodný jetrojstupňový stabilizátor obra-zu Optical steady shot, vďakaktorému je možné nakrúcať ajpočas chôdze bez otrasov,šklbania či trasenia obrazu.Zrejme je najlepší vo svojej trie-de. Pravda, pri širokouhlom

objektíve sa na obraze strácachvenie, ale v tomto prípade jeto viac pozitívny ako negatívnynedostatok. Pozitívny preto, le-bo širokouhlý objektív je vhod-ný pre dovolenkárov, ktorí chcúmať na zábere čo najviac z atrak-tívneho prostredia. Ohniskovávzdialenosť 2,9 mm rozšírizorný uhol kamery naozaj vidi-teľne a podstatne ho aj oživí.Veľkou výhodou je mať širo-kouhlý objektív už v základnejvýbave. Za spomenutie stojí,že kamera je HD. Samozrejme,má vysoké rozlíšenie 1 920 ×1 080, pre úsporných 1 440 ×1 080 vo formáte AVCHD, ktorýuž taký úsporný nie je (k dispo-zícii sme mali verziu s 32 GBflashovou pamäťou, rozšíriteľnúSDHC a memorystickduo kar-tami). Vyššiu citlivosť senzora

Exmor v slabších svetelnýchpodmienkach za normálnychokolnosti nie je vidieť, iba v špe-ciálnom móde. Ten vylepší do-jem, ale treba sa k nemu pre-klikať cez menu na 6,7 cmdispleji. Menu si môžete plnepersonalizovať, ale napriektomu to nie je také priateľské,ak nakrúcate napríklad v te-réne. Vlastne k všetkému, čo jemanuálne ovládateľné, sa tre-ba preklikať a zapnúť to v špe-ciálnom móde. Napriek tomu jezaujímavá možnosť kreativity,

a to v móde Spomalený záber.Trvá síce iba tri sekundy, aleefekt je naozaj pekný. Pre úpl-ných laikov je výhodné použí-vanie inteligentného režimuAuto, ktorý preberá úplnú kon-trolu nad ovládaním a kvalitouobrazu a pre cieľovú skupinu jeto viac-menej anjel strážnypekných záberov. Dovolenkáriči svadobčania, určite ste našlidobrú hračku na neprofesionál-ne spomienky.

� MJ

Ak sa na dovolenku ešte len chystáte a hľadátekameru, ktorá by zachytila vaše dovolenkové

zážitky, Sony ponúka svoj produkt CX305.

� Spotrebná elektronika Pripravujeme v spolupráci s časopisom BZ!

Test

reda

kcie

Quark

Kamera na dovolenku

Slúchadlá pre fajnšmekrovSo slúchadlami MDR-370 získa počúvanie hudby či hranie hier štýl, po-hodlie, farby, no najmä špičkový zvuk. Milovníci hudby si teraz môžuvychutnávať svoje MP3 a zároveň sa popýšiť zábavným a príťažlivýmvzhľadom cenovo prístupných slúchadiel. A aby sa kábel nikde neza-motal, slúchadlá sú vybavené praktickým nastavovačom dĺžky kábla.Farebné slúchadlá sú vybavené mäkkými vankúšmi z uretánu, ktorénespôsobujú žiadny tlak na uši. Vďaka tenkým náhlavným pásoms nastaviteľnou dĺžkou sa prispôsobia každej hlave. Čistý zvuks ostrými výškami a dunivými basmi zabezpečuje 30 mm neody-miový magnet, ktorý bez problémov dokáže spracovať vstupnývýkon až 1 000 mW a s veľmi malým skreslením reprodukujehudbu z vašej hudobnej zbierky MP3 súborov. Slú-chadlá s hmotnosťou 52 g sú ideálne do kabelky,tašky či na krk. Dajú sa kúpiť v ružovej, modrej,zelenej aj bielej farbe.

HOVORIACI WEB pre slabozrakých a nevidiacichNa internete pribudol hovoriaci web. Určenýje pre slabozrakých a nevidiacich. Na portálihovoriaciweb.sk nájdu zvukové súbory vo formá-te MP3 a podcast, ktoré môžu využiť na prácu,vzdelávanie i voľnočasové aktivity. Súbory si môžuprehrať alebo stiahnuť. Vo zvukovej podobe sú tuknihy, učebnice, osvetové materiály, články, roz-hovory, relácie, praktické informácie a rady pre zra-kovo postihnutých. Vzdelávať sa môžu prostred-níctvom on-line jazykových kurzov prispôsobe-ných pre ich potreby. Projekt hovoriaci web reali-zovala nezisková organizácia SINA z Nitry vďakafinančnej podpore Nadácie SPP.

Ako uviedla riaditeľka SINA Erika Šodorová,základnou myšlienkou projektu bolo vytvorenieon-line platformy, ktorá by nevidiacim a slabozra-kým občanom umožnila prístup k širokému spek-tru zvukových materiálov najrôznejšieho zamera-nia. Táto skupina zdravotne postihnutých občanovje znevýhodnená tým, že nemôže naplno využívaťvšetky plusy, ktoré prináša internetová komuniká-cia. Stránok prístupných pre nevidiacich a slabo-zrakých (Blind Friendly) je ešte vždy nedostatok,preto chce SINA on-line databázy neustále dopĺ-ňať novými zvukmi.

Zakladateľom neziskovej organizácie SINA jeÚnia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Jejposlaním je poskytovanie širokého spektra vše-obecne prospešných služieb pre nevidiacicha slabozrakých občanov a občanov s iným zdra-votným, najmä kombinovaným postihnutím. www.hovoriaciweb.sk

Bingu sa rok od jeho uvedeniadarí získavať späť stratenú po-zíciu Microsoftu na trhu s inter-netovými vyhľadávačmi. Veľkývplyv má aj na vývoj konkurenč-ného Googlu.

Microsoft svoj nový vyhľadá-vací nástroj uviedol do prevá-dzky 28. mája minulý rok, keďzároveň nahradil zastaranúa nie príliš obľúbenú službu Li-ve Search. Do Bingu vtedy spo-ločnosť vkladala veľké nádejea už sa tešila, ako pomocou ne-ho oslabí pozíciu dlhodobéholídra – Googlu.

To sa jej podľa názorov nie-ktorých analytikov zatiaľ cel-kom darí. „Bing mal dobrý prvýrok. Používatelia Microsoftu opäťdô- verujú, a to je dôležité. Istývplyv má navyše aj na inovačnýproces konkurenčného Googlu –za posledných šesť mesiacovGoogle urobil viac viditeľnýchzmien ako za niekoľko rokov,“

myslí si Hadley Reynolds, ana-lytik IDC.

Internetové vyhľadávanie saod uvedenia Bingu skutočneveľmi zmenilo. Tak Google, akoaj Bing teraz používajú vyhľa-dávanie v reálnom čase, čoocenia nielen používatelia nie-ktorých obľúbených sociálnych

sietí. Zaujímavou alternatívouk bežnému vyhľadávaniu je ná-stroj Google Goggles, ktorý povyfotení ľubovoľného objektuporovná fotografiu s databá-zou obrazového materiálu, kdesa snaží nájsť zhodu. Rivalitamedzi oboma technológiamipanuje aj v oblasti mapových

databáz. Microsoft totiž prišiels vlastným mapovým nástro-jom Bing Maps a hojne použí-vanému Google Maps takvyrástla vážna konkurencia.

Pozícia Googlu v oblasti vy-hľadávania už skrátka nie jetaká istá ako kedysi. Bing jeúspešný najmä na severoame-rickom trhu. Tam síce v májizaznamenal dvojpercentný po-kles, do budúcnosti však môžebyť pre Google veľkou hroz-bou. S tým, že Bing je jedinývážny konkurent Googlu (ak ne-počítame čínsky Baidu), súhla-sí aj analytik Rob Enderle. Po-trebuje však vraj ešte nejakýčas. Sám Microsoft si momen-tálne veľa sľubuje od zjednote-nia vyhľadávacích nástrojovMicrosoftu a Yahoo, ku ktoré-mu by vraj mohlo dôjsť dokonca tohto roku. Partnerstvotýchto spoločností bude maťna Google a jeho stratégiuurčite vplyv. Aký veľký, to saešte len uvidí.

� Firefox: 10 nevyhnutných doplnkov pre biznis

� Niekoľko spôsobov ako znížiť náklady na tlač

� Päť tipov na šetrenie energiou

� Spotrebná elektronika � Prehrávače digitálneho

obsahu do obývačky (bez potreby pripojenia PC)

� Ako na tvorbu 360° panoramatických obrázkov a ich prezentáciu (web, offline)

� Zábavný SW typu Hair Studio/Beauty Studio

� Detectoring� Inteligentné budovy� Vychytávky

V letnom dvojčísle časopisu BZ! nájdete:


Bing je tu rok. Má Microsoft čo oslavovať?

O nových výzvach internetuhovoril v Bratislave Sir TimothyBerners-Lee v rámci konferen-cie Orange Biznis Fórum. Po-solstvo celosvetovo uznávané-ho odborníka si mali možnosťvypočuť dve stovky popred-ných osobností slovenskéhobiznisu a po prvý raz boli my-šlienky konferencie zverejnenénaživo v reálnom čase aj inova-tívnou formou prostredníctvominternetových sociálnych sietí.

Vynálezca technológie wwwprezentoval v bratislavskomhoteli Sheraton aktuálne trendyvo vývoji internetu smerujúcenajmä ku konceptu tzv. Linkeddata, teda k využívaniu interne-tu ako hlavného agregátoravšetkých dát, čo ľudstvo posu-nie o ďalší významný krok sme-rom k efektívne fungujúcej in-formačnej spoločnosti.

V súvislosti s obrovskýmmnožstvom informácií, a to nie-len na webe, sa hovorí o infor-mačnom preťažení. To, že vámWorld Wide Web umožňuje čí-tať prakticky všetko, nezname-ná, že musíte čítať všetko. Otáz-ka je, ako nájdete dobré veci,povedal Timothy Berners-Lee.Umenie podľa neho spočíva vo

výbere toho, čo bude človekna webe sledovať. Ľudia saučia nečítať všetko... trik je vselektovaní informácií. Berners-Lee verí, že ľudia sa v tomstále zlep-šujú.

Sir Timothy Berners-Lee s po-mocou Roberta Cailliaua a jed-ného mladého študenta 25. de-cembra 1990 v laboratóriu CERNimplementoval prvú úspešnúkomunikáciu medzi serveroma HTTP klientom prostredníct-vom internetu. Okrem toho všakaj bojoval za to, aby web ostal

otvorený, bez majiteľa a zadar-mo. Ako povedal, nikdy neoľu-toval, že si nedal vynález pa-tentovať.

Význam jeho diela sa dá ťaž-ko opísať, asi najlepšie sa topodarilo vtedajšiemu riaditeľo-vi spoločnosti Novell a súčas-nému šéfovi Google EricoviSchmidtovi. Keby toto bola tra-dičná veda, Berners-Lee byzískal Nobelovu cenu. To, čourobil, je nesmierne dôležité,vyjadril sa Schmidt.

Autor webu navštívil Slovensko

Sir Timothy Berners-Lee (*1955, Lon-dýn) je riaditeľom konzorcia WorldWide Web (W3C), ktoré dohliadana pokračovanie vývoja webu. Tak-isto stojí na čele nadácie World Wi-de Web Foundation, pôsobí akoprofesor Massachusettského tech-nologického inštitútu i ako profesorna Katedre elektroniky a informatikyna univerzite v Southamptone. Jedržiteľom niekoľkých medzinárod-ných ocenení, v roku 2001 ho brits-ká kráľovná Alžbeta II. pasovala zarytiera a v roku 2007 mu udelili Rádza zásluhy. V roku 2009 ho zvolili začlena americkej Národnej akadémievied. Je autorom kníh Weawing theWeb a Semantic Web.

Spotrebná elektronika �


Astronómia�

Kvôli oblačnosti a dažďovým prehánkamnepracovali počas preletu bolidu optickézáznamové zariadenia Európskej bolid-nej siete (riadenej Dr. P. Spurným z Astro-mického ústavu AV ČR) v Česku a na Slo-vensku (Modra, Lomnický štít) a ani Slo-venskej videosiete na pozorovanie me-teorov (Univerzita Komenského v Bratisla-ve). Na prvý pohľad sa zdalo, že nebudúdostupné žiadne vedecké dáta o preletenezvyčajne jasného telesa medziplane-tárnej hmoty. Napriek oblačnosti však pra-covali rádiometrické senzory na siedmichautomatických bolidových staniciach v Čes-ku (6) a Rakúsku (1). Dr. P. Spurný pretomohol presne určiť čas, trvanie a približ-nú jasnosť bolidu, ktorý bol viac ako tisíc-krát jasnejší než Mesiac v splne.

V dňoch 1. až 3. marca sa objavili vi-deozáznamy zo súkromných bezpečnost-ných kamier z dvoch miest v Maďarsku,ktoré priamo zachytili prelet bolidu a dali sapoužiť na výpočet jeho dráhy. Prostredníc-tvom Dr. J. Tótha a amatérskeho spolupra-covníka T. Czörgeia sa kalibračné údajezískané Igazom Antalom a jeho spolupra-covníkmi z Maďarskej astronomickej aso-ciácie (MCSE) dostali k Dr. J. Borovičkovi

z AsÚ AV ČR v Ondřejove, ktorý je jednýmz najlepších svetových špecialistov naurčenie dráhy bolidov z video záznamov.Ten po detailnej analýze a výpočtoch určiltrajektóriu letu. Teleso letelo nad Sloven-skom zo západu na východ. Vo výške35 km nad povrchom došlo k najväčšejexplózii, pri ktorej sa veľká časť telesa roz-padla. Malá časť hmoty postupne dopadlana zem vo forme meteoritov západne odKošíc. Všetky predchádzajúce mediálnezverejnené informácie o údajných meteori-toch (obec Bretka, Rožňava, nádrž Ružín)sa nezakladali na pravde alebo precíznychvýpočtoch. Seizmológ dr. P. Kalendaz Ostravy na základe seizmických dát zoSlovenska nezávisle potvrdil trajektóriu sta-novené dr. J. Borovičkom.

Dr. J. Tóth a dr. L. Kornoš z Katedryastronómie, fyziky Zeme a meteorológieFMFI UK v Bratislave 12. marca konfron-tovali svedectvá ľudí, ktorí videli alebopočuli prejavy bolidu, s predbežne vypo-čítanou spádovou oblasťou. Definitívnepotvrdenie výpočtov priniesla až prvá spo-ločná expedícia (AsÚ SAV – doc. J. Svo-reň a FMFI UK – dr. J. Tóth) po roztopenísnehu v okolí obce Vyšný Klátov. Tamnašiel 20. marca dr. J. Tóth prvý meteorit.Nasledovali ďalšie expedície vedeckýchpracovníkov a doktorandov FMFI UK,AsÚ SAV, AsÚ AV ČR. Celkovo sa našlo64 meteoritov s hmotnosťami od 0,5 gra-mu po 2,19 kg.

Prvý meteorit analyzovali na FMFI UKjadroví fyzici na čele s prof. P. Povincom.Zisťovali prítomnosť kozmogénnych izo-topov, ktoré jednoznačne potvrdili mimo-zemský pôvod meteoritov. Ďalšia prompt-ná analýza dr. J. Halodu z Českej geolo-gickej služby určila, že to je obyčajnýchondrit typu H5, najbežnejší typ kamen-ných meteoritov. Z komerčného hľadiskamajú malú cenu, no z vedeckého hľadis-ka ide o naozaj výnimočný prípad. Nasvete sa našlo okolo 40 000 meteoritov,ale z toho len 14 má doteraz určenú drá-hu, takže vieme, z ktorej časti Slnečnej

sústavy k nám prišli. Meteorit Košice, pooficiálnom schválení a katalogizovaní, bu-de 15. meteoritom s rodokmeňom a prvýmtohto typu na Slovensku. Od poslednéhopozorovaného pádu meteoritu na Sloven-sko, ktorého dráha sa vtedy nedala určiť,prešlo 115 rokov.

Nájdené meteority budú uložené v Slo-venskom národnom múzeu a profesio-nálnych astronomických inštitúciách – AsÚSAV Tatranská Lomnica a Katedra astro-nómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFIUK v Bratislave, kde bude pokračovať ichďalší výskum.

� doc. RNDr. JÁN SVOREŇ, DrSc. AsÚ SAV v Tatranskej Lomnici

RNDr. JURAJ TÓTH, PhD. FMFI UK v Bratislave

Slovenský meteorit KošiceNa niektorých miestachvýchodného Slovenska a severného Maďarska bolopočuť dunenie podobnéhromu alebo výbuchu, čo naznačovalo uvoľnenieenergie v podobe zvukovýchvĺn.

Nálezkyňa najväčšieho úlomku doktorandka AsÚ SAV Tereza Krejčováso svojim úlovkom

Najhmotnejší nájdený fragment v porovnaní s dvojeurovou mincou

Tento úlomok meteoritu našli trochuzaborený v ľade.

Od najväčšieho po najmenší


Rada Európskeho južnéhoobservatória (ESO) vybralaCerro Armazones za miestopre plánovaný 42-metrovýEurópsky extrémne veľkýďalekohľad (EuropeanExtremely Large Telescope– E-ELT na snímke).Cerro Armazones je vrchv centrálnej časti čílskej púšteAtacama s výškou 3 060 m.Nachádza sa asi 130 km južneod mesta Antofagasta a 20 kmod Cerro Paranal, domova šty-roch ďalekohľadov sústavy VLT(Very Large Telescope) patriacemu tak-tiež ESO. Je to dôležitý míľnik umožňujúciukončiť základný tvar tohto veľmi ambi-ciózneho projektu, hovorí Tim de Zeeuw,generálny riaditeľ ESO. Nasledujúcimkrokom ESO je samotná výstavba Európ-skeho extrémne veľkého ďalekohľadu preoptickú a infračervenú oblasť s primárnymzrkadlom s priemerom 42 m. E-ELT budenajväčšie oko na svete namierené naoblohu. Bude sa skladať z 1 000 šesťu-holníkových zrkadiel, každé s priemerom1,4 m. Sekundárne zrkadlo tohto gigantic-kého ďalekohľadu bude mať tiež úcty-hodný priemer – 6 m. E-ELT by sa mal

venovať najpálčivejším nevyriešenýmotázkam astronómie a azda aj spôsobírevolúciu v našom chápaní vesmíru,podobne ako to urobil Galileiho ďalekoh-ľad pred štyrmi storočiami. Konečné roz-hodnutie o stavbe ďalekohľadu sa očaká-va koncom tohto roku a jeho uvedenie doprevádzky sa plánuje na rok 2018.

V procese výberu miesta E-ELT bolotreba zohľadniť rôzne faktory. Najdôleži-tejšiu rolu hrala astronomická kvalitaatmosféry – počet jasných nocí, množ-stvo vodnej pary v atmosfére a jej stabili-ta známa tiež ako tzv. seeing, čiže chve-nie vzduchu. Vplyv na rozhodovanie mali

aj iné parametre, napríklad ná-klady na stavbu, prevádzku i naoperačnú a vedeckú spoluprácus ostatnými dôležitými zariade-niami – VLT (Very Large Telesco-pe), VISTA (Visible and InfraredSurvey Telescope for Astronomy),ALMA (Atacama Large Millime-ter/submillimeter Array). V marcidostala Rada ESO predbežnúsprávu Poradného výboru prevýber miesta pre E-ELT. Jehozávery potvrdzovali, že všetkyskúmané miesta nachádzajúcesa na finálnom zozname (Arma-

zones, Ventarrones, Tolonchar a Vizca-chas v Čile a La Palma na Kanárskychostrovoch) majú veľmi dobré podmienkyna astronomické pozorovania, každé sosvojimi výhodami a nevýhodami. Tech-nická správa konštatuje, že Cerro Arma-zones v blízkosti Cerro Paranal sa javíako jasne najvhodnejšie, lebo má vo všet-kých ohľadoch najlepšiu kvalitu oblohya môže sa integrovať s observatóriomESO na Cerro Paranal. Oba vrchy majútie isté ideálne podmienky pre astrono-mické pozorovania, ako je napríkladviac než 320 jasných nocí do roka.

Najväčšie oko namierené na oblohu

Astronómia �

Vďaka spoločnému pozorovaniu družice CoRoT a spektrografuHARPS na 3,6 m ďalekohľade v Čile objavili astronómovia prvú„normálnu“ exoplanétu, ktorú môžupodrobnejšie študovať. Planéta s označením Corot-9b pravidel-ne prechádza popred disk svojej ma-terskej hviezdy podobnej Slnku, ktorá sanachádza 1 500 svetelných rokov odnás smerom do súhvezdia Hada. Je tonormálna mierna exoplanéta, akých užpoznáme množstvo, ale je prvá, ktorejvlastnosti môžeme študovať oveľa pod-robnejšie. Tato planéta je takmer predurče-ná stať sa Rosettskou doskou vo výskumeexoplanét, hovorí Claire Moutouová, člen-ka medzinárodného tímu šesťdesiatichastronómov, ktorý planétu objavil. Corot-9b je prvá exoplanéta, ktorá naozaj pripomí-na planéty Slnečnej sústavy. Planéta sapohybuje po dráhe podobne, ako má Mer-kúr, a jej veľkosť je porovnateľná s Jupi-terom, dodáva vedúci tímu Hans Deeg.Rovnako ako obrie planéty Slnečnejsústavy – Jupiter a Saturn, aj Corot-9btvorí prevažne vodík a hélium. Môže však

predstavovať až 20-násobok hmotnostiZeme v podobe ťažších prvkov a tiež che-mických látok vrátane vody a hornín, ktorévznikli za vysokého tlaku a teploty, tvrdíčlen tímu Tristan Guillot.

Corot-9b prechádza pri pozorovaní zoZeme každých 95 dní pred diskom svojejmaterskej hviezdy. Takzvaný tranzit trváasi 8 hodín a tento úkaz astronómomposkytuje ďalšie informácie o planéte.Vďaka podrobnej analýze sme o planéte

Corot-9b získali oveľa viac infor-mácií než o ostatných plané-tach rovnakého typu. To môžeznamenať nový smer výskumu,zaoberajúci sa atmosféramiplanét so strednými a nízkymiteplotami, a otvoriť kompletnenový odbor smerujúci k pocho-peniu nízkoteplotnej chémieatmosfér planét tohto typu,hovorí ďalší člen tímu DidierQueloz. Doteraz bolo objave-ných viac než 400 exoplanét,70 z nich metódou tranzitov.

Planéta Corot-9b je unikát-na. Jej vzdialenosť od mater-skej hviezdy je asi 10-krát väč-

šia, než má ktorákoľvek iná exoplanétaobjavená tranzitnou metódou. Na rozdielod ostatných má táto planéta tiež miernuklímu, teplota jej „plynného povrchu“ sa(v závislosti od použitého modelu) prav-depodobne pohybuje v rozmedzí od -20do 160 °C, s minimálnymi rozdielmi me-dzi dňom a nocou.

� RNDr. ZDENĚK KOMÁREK

Prvá exoplanéta s miernou klímou

Družica CoRoT


Životné prostredie�

Zelený týždeň sa niesol v znameníbiologickej rozmanitosti, keďže tentorok OSN vyhlásila za Medzinárodný

rok biodiverzity. Nový európsky komisár preenvironmentalistiku Janez Potočnik v úvodezdôraznil, že svet musí spoznať skutočnýobraz strát jednotlivých druhov živočíšneja rastlinnej ríše.

Nesplnené predsavzatiaRiaditeľka Európskej agentúry pre životnéprostredie Jacqueline McGladeová ihneď

pripojila smutné čísla. Vy-hynutie dnes hrozí každé-mu štvrtému živočíšnemualebo rastlinnému druhu.Len v Európe je ohroze-ných 38 % vtákov, 45 %motýľov a 37 % lokalít.

Simon Stuart, poprednývedec z Medzinárodnéhozväzu pre konzerváciu prírody (Internatio-nal Union for the Conservation of Nature –IUCN), varoval, že po prvý raz od čias

dinosaurov je človek na príčine záhuby väč-šieho množstva rastlín a živočíchov, než sadokáže vyvinúť nových druhov. Podľa naj-novšej správy Perspektíva vývoja globál-nej biodiverzity 3 (GBO-3), ktorá sa v Bru-seli často spomínala, sa na globálnej úrov-ni nepresadil ani jeden z 21 cieľov z roku2002. Svoje ciele celkom nenaplnil ani

jeden štát a až pätina z nichv ich realizácii ani nepokro-čila. Len v roku 2008 podľaIUCN vymrelo 717 druhovži-vočíchov.

Najviac sú ohrozené oboj-živelníky a spoločenstvá ko-ralových útesov. To by ma-lo zaujímať aj Európu, keď-že desatina všetkých kora-

lov sa nachádza na plochách, ktoré súsúčasťou zámorských území členskýchkrajín Európskej únie. Premena prirodzené-ho lesa na plantáže palmy olejnatej v Ju-hovýchodnej Ázii má zasa za následok vy-hynutie 73 až 83 tamojších druhov vtákova motýľov. Zmenšuje sa aj genetická roz-manitosť hospodárskych plodín a dobytka.

Čo nás to stojí?Pavan Suchdev z Deutsche Bank, ktorý nažiadosť summitu najvyspelejších krajínv Postupimi viedol práce na štúdii Eko-nomika ekosystémov a biodiverzita, uvie-dol, že ročné straty v oblasti biodiverzityúpadkom ekosystémov sú viac než dvoj-násobné oproti stratám vyplývajúcim z kli-matických zmien. Dosahujú sumu 2 až4,5 bilióna dolárov oproti 1,7 biliónom zaklimatické straty.

Andreas Baumüller z WWF sa zameralna budúcnosť, keď pripomenul, že ak sanič neurobí, výhody, ktoré nám dáva biolo-gická rozmanitosť v pôde teraz zadarmo,môžu stáť Európu okolo 1,1 bilióna eur v ro-ku 2050.

Veľké predsavzatia, malé nádejeNapriek veľkým slovám o ďalších úlohácha cieľoch nie sú vyhliadky do budúcnosti

čoskoro?

VYMIZNÚLESY

Európa skonzumujedva razy toľko, nežjej územie vrátanemorí, môže vyprodukovať.

Desiaty ročník Zeleného týždňa, ktorý zorganizovalaEurópska komisia začiatkom júna v Bruseli, bol najväčšoueurópskou výročnou konferenciou o životnom prostredí.Zúčastnilo sa ho viac ako 3 500 zástupcov inštitúciíEurópskej únie, obchodnej a priemyselnej oblasti, mimovládnych i verejných organizácií, vedeckej a akademickej sféry i médií. Quark bol pri tom.

Bublina biodiverzity Svetová environmentalistická organizáciaWorld Wide Fund mala nepochybne dobrýzámer, keď chcela účastníkom Zelenéhotýždňa aspoň trochu priblížiť kus nefalšo-vanej prírody. Pred sídlom Európskej komi-sie v centre Bruselu postavila WWF bubli-

nu biodiverzity. Na ploche 10 štvorcovýchmetrov sa vo veľkej priehľadnej guli sícenachádzal kúsok skutočnej prírody – trávaa nejaké rastliny, no zvieratá boli plyšové.Na vytvorenie skutočného dojmu zneli z re-produktorov zvuky zvierat. Do bubliny savstupovalo dvojitým vchodom a na boso,aby sa zachovalo vnútorné prostredie vrá-tane vlhšieho pralesného vzduchu. Prvýmhosťom bol európsky komisár pre environ-mentalistiku Janez Potočnik (na snímkevpravo), ktorého sprevádzal šéf belgickejpobočky WWF Damien Vincent. Šou tobola pôsobivá. Iný dojem už mal okoloidú-ci vtedy, keď sa priestor vyprázdnil a zos-tala len bublina s imitáciou prírody, ktorámedzi obrovským sklenými palácmi vyze-rala až neskutočne cudzo. Vyvolávala otáz-ku, či to v svete napokon nezostane tak –všade samý betón a len malé rezervácieprírody so zaručene čerstvým vzduchom.Reálne? Možno áno, možno nie. No najpe-simistickejší scenár vývoja hovorí o tom, žedo roku 2065 môže zmiznúť väčšina lesovvo svete...

priaznivé. Naďalej budú miznúť tropickélesy, aby uvoľnili miesto poľnohospodár-skej pôde na pestovanie rastlín a paseniedobytka, budú pokračovať klimatické zme-ny, ktoré ruka v ruke s rozvojom prepravyprispejú k rozširovaniu inváznych druhovničiacich pôvodné druhy rastlín a živočí-chov. Rozšíri sa znečistenie sladkých i mor-ských vôd, budú sa drancovať stavy rieč-nych i morských rýb. Navyše, Európska úniaposunula ciele z roku 2010 na rok 2020,hoci na mierne zvýšenej úrovni. Prijímajúsa síce dobré nariadenia, ale nepresadzu-je sa v dostatočnej miere ich uskutočne-nie. Zlá je tiež integrácia politiky v oblasti

biologickej rozmanitosti s inými politikamiúnie. Platí to najmä o poľnohospodárstve,ktoré je v dnešnej priemyselnej podobenajväčším ničiteľom biodiverzity. Nemožnovynechať ani dopravu či nekontrolovanýa čoraz mohutnejší rybolov. Z rozpočtuEurópskej únie ide len 0,1 % na biodiverzi-tu, pričom sa o nej nezmieňuje ani straté-gia pre rozvoj EÚ do roku 2020.

Čo je však horšie, nemenia sa samotníľudia a ich postoje. Európa skonzumuje dvarazy toľko, než jej územie vrátane morí môževyprodukovať. To znamená, že Európania bypotrebovali ešte jeden rovnaký kontinent,aby nezaťažovali ostatné kontinenty.

Pritom ochrana biodiverzity nie je luxu-som, ale jednoducho povinnosťou. Jednýmz prostriedkov na zastavenie zmien by malbyť Medzivládny panel pre biodiverzitua ekosystémové služby (IntergovernmentPlatform on Biodiversity and EcosystemsServices – IPBES), ktorý by mal napodob-niť činnosť podobného panelu pre klima-tické zmeny. Činnosť panelu by sa mohlatiež spojiť s navrhovaným barometrom živo-ta, ktorý by monitoroval 160-tisíc asi z dvochmiliónov známych druhov, aby sa zachytilvývoj v prírode. Bude to však stačiť?

� MARIÁN BABICBrusel


Životné prostredie �

O najväčšie vzrušenie sa v Bru-seli postarala neorganizovanáskupinka účastníkov z radovenvironmentálnych aktivistov,ktorých pobúrilo, že na Zele-nom týždni ako symbole bojaza ochranu prírody sa pre-zentovali aj veľké firmy ničia-ce životné prostredie. Prišli nazasadanie sekcie, ktorú orga-nizovala bruselská lobistickáorganizácia Priatelia Európya kde vystupoval aj zástupcaCoca Coly. Demonštranti juobvinili, že jej nejde o životnéprostredie, ale len o vlastné záujmy. V tej-to súvislosti spomínali škandál, ktorý malaCoca Cola v Indii, kde musela zatvoriť svojzávod v Kerale kvôli kontaminácii vody.Demonštranti vyvesili v sále dva transpa-renty v červeno-bielych farbách Coca Co-

ly. Na jednom bol nápis Zelený týždeň jetaký zelený ako tento transparent. Na dru-hom bol zoznam firiem, ktoré sú za aktivi-tami Priateľov Európy a v Bruseli mali ajsvoje stánky s textom: BP, Areva a Dowzachránia Zem. BP zodpovedá za ropnúkatastrofu v Mexickom zálive, francúzska

Arewa stavia jadrové reaktorya Dow je jednou z najväčšíchagrochemických firiem na sve-te. Kritika sa ušla aj brazílskemuzdruženiu priemyslu cukrovejtrstiny Unica, ktoré propago-valo jej využívanie na výrobubiologických pohonných lá-tok, čo ohrozuje brazílske pra-lesy. Škandinávsku firmu StoraEnso zasa odsúdili za to, žeagresívne rozširuje eukalypto-vé plantáže v Latinskej Ameri-ke, aby mala surovinu na vý-robu papiera a obalov. Pred-stavitelia Európskej komisiesa však firiem zastali, lebochcú, aby sa aj oni stali účast-

níkmi dialógu o životnom prostredí. Na-pokon demonštranti odmietli ponuku naúčasť v diskusii a odišli. Potom sa hovori-lo najmä o tom, či a ako označovať potra-viny za vyrobené spôsobom blízkym prí-rode.

Protest proti monopolom

Na podujatiach Zeleného týždňa somhľadal aj Slovákov. Bolo ich minimál-ne. Azda nemáme problémy s vymie-raním druhov? Ako jediná účastníčkazo Slovenska vystúpila Ing. ZuzanaHudeková z neziskovej organizácieREC Slovensko (na snímke), ktorápredstavila slovenskú účasť namedzinárodnom projekte Hlavnémesto biodiverzity.

Čo tento projekt priniesol?Projekt ešte vždy pokračuje, aj keď užmôžeme po prvom ročníku súťaže aj hod-notiť. Celkovo sa zo Slovenska zapojilo 20miest, podľa počtu obyvateľov od najväč-šej Bratislavy a Prešova až po najmenšie,ktorými boli Brezová pod Bradlom či Vy-soké Tatry. Hlavným cieľom súťaže bolopodnietiť záujem samospráv o ochranubiodiverzity, možnosť porovnať sa s ostat-nými zúčastnenými samosprávami. Mô-žeme konštatovať, že niektoré zo zúčast-

nených miest naozaj majú prekvapivo ve-ľa aktivít a realizujú množstvo zaujíma-vých projektov v tejto oblasti. Potvrdili sanaše skúsenosti, že často záleží aj naosobnej zaangažovanosti pracovníkovmestských úradov a ich osobnom záujmeurobiť niečo viac, než im vyplýva z pra-covných povinností – a toto považujem zavýznamný prínos.

Ako vznikla slovensko-francúzskareprezentácia? Projekt je medzinárodný, okrem Sloven-ska a Francúzska sú zapojení aj partnerizo Španielska, z Nemecka a Maďarska.Organizátor tejto sekcie Zeleného týždňa,ktorým bola organizácia Samosprávypre trvalú udržateľnosť (ICLEI), si vybralna prezentovanie projektu mňa spolu s ko-legyňou z Francúzska.

Čo vás najviac upútalo na tohtoročnomZelenom týždni v Bruseli?Išlo o podujatie, kde okrem workshopov,prehliadok stánkov a debát s vystavova-teľmi môžete stretnúť veľa ľudí pracujú-cich v danej oblasti, dozvedieť sa o aktivi-tách a organizáciách v iných krajinách.Za zaujímavé považujem, že sa každo-ročne mení hlavná téma podujatia, po mi-nuloročnej téme zmeny klímy to bola prá-ve biodiverzita.

Súčasťou Zeleného týždňa boli aj roz-siahle prezentácie o stave a ochrane bio-diverzity.

Slabá prítomnosť Slovenska


Existencia antihmoty je známa od roku 1932, keď C. D.Anderson objavil pozitrón e+. Aj široká verejnosť môže prísťdo priameho styku s antihmotou. Pri medicínskych diag-

nostických testoch pozitrónovej emisnej tomografie sa pozitrónyvyžarujú z krátko žijúcich jadier a anihilujú (ako keby vynulujú)s elektrónmi priamo v tele pacienta. Ich pokojová hmotnosť sapremení na žiarenie. Dva fotóny opúšťajúce miesto anihilácie s ener-giou 511 keV nesú informáciu o mieste zániku pozitrónu e+ (lep-

tónovej antihmoty). Antihmota vo forme pozitrónov sa dá vyrobiť ajvo veľkých množstvách. Napríklad vzorka dvoch gramov izotopuhliníka Al-26 vyrobená na cyklotróne by vyžarovala počas 700--tisíc rokov každú sekundu asi miliardu pozitrónov. Treba všakpovedať, že pozitróny sa nedajú ľahko skladovať, napríklad vofľaši, a pri styku s elektrónmi takmer okamžite anihilujú, teda za-niknú.

Okrem leptónovej antihmoty existuje aj baryónová, čiže kvarkováantihmota. Vedci objavili baryónovú antihmotu najskôr v kozmic-kom žiarení a neskôr sa podarilo vyrobiť antiprotóny aj na urýchľo-vačoch v laboratóriách. Hneď po úspešnom vyrobení antiprotónovsa na cyklotrónoch podarilo vyrobiť a detekovať aj antineutróny.Antineutrón je rovnako ako neutrón elektricky neutrálny, ale obsa-huje tri antikvarky, na rozdiel od neutrónu, ktorý má tri kvarky. Od

tohto momentu bolo v princípe možno vytvárať antiatómy (naprík-lad antivodík) a antijadrá (napr. jadro antihélia).

Na vytvorenie prvého antivodíka sa však čakalo až do roku1995, keď v európskom výskumnom centre CERN dokázali anti-protóny spomaliť a pridať k nim pozitróny. Vyrobili tak prvé desiatkyviazaných stavov leptónovej a baryónovej (kvarkovej) antihmoty.V súčasnosti dokážeme vyrobiť asi 100 kusov antivodíka za se-kundu, čo je žalostne málo, ak uvážime, že dva antiprotónovézdroje, ktoré sa nachádzajú na urýchľovačoch v Ženeve (CERN)a pri Chicagu (Fermilab), dokážu vyprodukovať desiatky miliónovantiprotónov za sekundu.

Aj keď je antivodík elektricky neutrálny, naša súčasná technoló-gia ho dokáže udržať iba na desiatky sekúnd. Akýkoľvek kontaktso stenami vákuovej nádoby alebo so zostatkovým plynom vovákuu vedie k zániku pozitrónu a potom aj antiprotónu. Situáciuv tomto smere nijako nezlepšuje ani existencia antijadier hélia, lebonegatívne nabité antijadro je rýchlo pritiahnuté ku kladne nabitýmjadrám hmoty, s ktorými vzápätí anihiluje (premení sa na žiarenie).

Z týchto faktov by sa dalo narýchlo usúdiť, že stabilné uchova-nie makroskopických množstiev antihmoty v pozemských pod-mienkach je úplne beznádejná úloha, ktorá patrí do sféry sci-fi.

Objav jadra antihyperhmoty (antihypertitónu) na relativistickomurýchľovači v USA, ktorý sa dostal tento rok do médií, však situá-ciu trošku pozmenil.

Čo je hyperhmota, antihyperhmota a ako sa dá vyrobiť antihyperjadro Baryónová hyperhmota sa skladá z kvarkov, ale jeden kvark jetrošku iný, ťažší než tie, ktoré sa nachádzajú v protónoch a neutró-noch (jadrách). Predpona hyper označuje prítomnosť podivnéhos-kvarku v hmote a označenie antihyper znamená prítomnosť podiv-ného antikvarku s v antihmote. Ak v neutróne zameníme jedend-kvark podivným s-kvarkom, vytvoríme lambda hyperón. Ten jeneutrálny, veľkosťou porovnateľný s neutrónom, iba je asi 1,2-krátťažší. To preto, lebo obsahuje s-kvark, ktorý je podstatne ťažší akod-kvark.

Fyzika�

vo fľaši

Ako skladovať

ANTIHMOTUTento článok nás v redakcii potešil a súčasne spôsobil problém. Text veľmizaujímavý, ale čitateľsky náročný. Keďžesme popularizačný časopis, bolo by logické neuverejniť ho v tejto podobe.Práve pre jeho atraktívnosť sme sa všakrozhodli inak. Aby sme rešpektovali aj ostatných čitateľov, zabezpečíme jehočitateľsky prístupnejšiu podobu a do koncaroka ju uverejníme.

Peter Filip z Fyzikálneho ústavu SAV (vpravo), prof. RNDr.Stanislav Vokál, DrSc., a RNDr. J. Fedorišin, PhD. (vľavo),obaja z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, ktorí sa zúčastnili na medzinárodnom experimente STAR.

Vedci zistili, že lambda hyperón sa viaže jadrovou silou podob-ne ako neutrón, teda môže vytvárať jadrá – hyperjadrá. Prvé hy-perjadro objavili v roku 1952. Doteraz sa objavili desiatky hyperja-dier, niektoré z nich obsahujúce až dva lambda hyperóny.

Na vytvorenie antihyperjadra treba mať antijadro (antiprotóny +antineutróny) a antihyperón lambda veľmi blízko pri sebe v rov-nakom čase. To je nesmierne ťažké dosiahnuť,ak uvážime, že antijadrá nevieme skladovaťa hyperóny žijú kratšie ako nanosekundu. An-tijadrá a antihyperóny preto treba vytvoriť narazvo veľmi malom priestore. Práve takto sa prvéantihyperjadro podarilo vyrobiť v laboratóriu BNLna Long Islande. V zrážkach zlata pri energiiprotibežných zväzkov 100+100 GeV/nukleónvzniká veľké množstvo antičastíc blízko prisebe. V sto miliónoch zrážok jadier zlata sa po-darilo vytvoriť asi 700 antihypertritónových jadier a jednu desatinuz nich, čo je 70 kusov, sa podarilo identifikovať pomocou rozpaduna pión π+ a antijadro hélia.

Objav antihyperjadier sa môže javiť iba ako kuriozita, veď hyper-jadrá preletia od miesta svojho vzniku iba zopár centimetrova vzápätí sa rozpadnú. Existencia jadier antihyperhmoty však pri-

náša aj hypotetickú možnosť skladovať antihmotu (zjednodušenepovedané) vo fľaši!

A čo superhusté zhluky kvarkov? Vskutku stabilná hyperhmota by sa dala skladovať aj v jednodu-chých nádobách, ak existujú podivné zhluky kvarkov – takzvanéstrangelety, ktorých existenciu predpokladajú fyzici už niekoľkodesiatok rokov. Strangelet je hypotetický multikvarkový zhluk ob-sahujúci podivné s-kvarky, ktorého hustota je väčšia ako hustotastabilných jadier a hyperjadier. Ako môže vzniknúť taký strange-let? Okrem pozostatkov ranej kvark-gluónovej éry vesmíru, takzva-ných kvarkových nugetov, môže superhustá podivná kvarkováhmota vznikať aj v súčasnosti, nielen v útrobách neutrónových hviezd,ale aj kolapsom hyperjadier.

Hľadanie strangeletov medzi jadrami hmoty sa dá prirovnaťk hľadaniu diamantov v grafitovej bani. Vieme, že je to takmerbeznádejná úloha (vzorky mesačnej horniny analyzovali vedci naprítomnosť strangeletov v roku 2009). Vieme však aj to, že dia-manty v prírode existujú a vznikajú za extrémnych podmienok.Rovnako aj strangelety môžu vznikať pri extrémnych podmien-kach vytvorených v zrážkach jadier na urýchľovačoch, v centreneutrónových hviezd alebo možno aj kolapsom exotických hy-perjadier.

Ako by sa dalo skladovať antihyperhmotu v obyčajných nádo-bách? Ak uvážime, že niektoré antihyperóny sú pozitívne nabité,vzniká možnosť vytvárať pozitívne nabité antijadrá. Keby takéto anti-hyperjadro skolabovalo (pretunelovalo sa) do multikvarkového sta-vu, vznikne antistrangelet s kladným nábojom, a tým aj pozitívnenabitá, veľmi hustá (stabilná) antihyperhmota.

Pozitívny antistrangelet si elektrostaticky môže naviazať elektró-ny a vytvorí tak atóm obsahujúci antihyperhmotu! Kombináciakvarkovej antihmoty a leptónovej hmoty je výnimočná tým, žeelektrónový obal takého antistrangeletu neanihiluje so stenaminádoby a chráni kladne nabitú antihyperhmotu pred priamym kon-taktom s hmotou (pred anihiláciou).

Atómy obsahujúce namiesto jadra malýantistrangelet by sa chemicky mohli správaťpodobne ako atómy hmoty, mohli by vzájom-ne vytvárať aj molekuly, ba dokonca aj che-mické zlúčeniny (možno aj s atómami hmoty)– dali by sa skladovať aj vo fľaši.

Vytvorenie pozitívne nabitých antistrangele-tov na Zemi sa zdá byť veľmi náročnou úlohou(na urýchľovači LHC v CERN sa bude v zráž-kach jadier olova produkovať veľa antihyperja-

dier). Ich voľná existencia vo vesmíre však nie je vylúčená. V prin-cípe by mohli existovať zhluky antihyperhmoty na asteroidoch čiplanétach.

Symbióza leptónovej hmoty s kvarkovou antihyperhmotou takponúka principiálnu možnosť skladovať antihmotu takpovediacdoma v chladničke. Objav prvého antihyperjadra v roku 2010 týmdostáva nový, hoci zatiaľ len hypotetický rozmer.

Je príjemné konštatovať, že k vytvoreniu antihyperjadier prispe-li aj slovenskí vedci ako členovia zahraničných výskumných orga-nizácií. Rovnocenné členstvo samostatnej slovenskej výskumnejinštitúcie v medzinárodnej spolupráci STAR, ktorá prvé antihyper-jadro objavila, stojí asi 100 000 eur. To je v slovenskej vede dosťveľká suma, ktorá by sa musela zaplatiť z grantu.

A poznámka na záver: Napriek veľkému pokroku, ktorý sa vofyzike dosiahol od objavu prvej antičastice – pozitrónu e+, súčas-ná veda ešte vždy nepozná odpoveď na veľmi jednoduchú otáz-ku: Ležala by elektrónmi stabilizovaná, pozitívne nabitá hyperan-tihmota v chladničke pokojne naspodku alebo by sa vznášala podstropom chladničky? Je to takmer neuveriteľné, ale ani v roku 2010nevieme, či je antihmota k Zemi gravitačne priťahovaná alebo jeod nej odpudzovaná...

� PETER FILIPFyzikálny ústav SAV


Fyzika �

Symbióza leptónovej hmoty s kvarkovou antihmotouponúka možnosť skladovaťantihmotu takpovediacdoma v chladničke.

V júnovom čísle sme v Quarku priniesli stručnú informáciuo tom, že medzinárodný tím vedcov získal pri pokusoch naurýchľovači RHIC v Brookhavenskom národnom laboratóriuna Long Islande v štáte New York prvé jadrá antihyperhmoty.Ozval sa nám Peter Filip z Fyzikálneho ústavu SAV s informá-ciou, že na tomto experimente sa v rámci medzinárodného tímuvedcov podieľali (celé týždne vzdialení často iba 20 metrov odmiesta zrážky jadier zlata) aj traja Slováci pracujúci pre slo-venskú vedu: okrem neho to boli prof. RNDr. Stanislav Vokál,DrSc., a RNDr. J. Fedorišin, PhD., obaja z Univerzity P. J. Ša-fárika v Košiciach. Zúčastnili sa na projekte v Spojenom ústa-ve jadrových výskumov v Dubne v Ruskej federácii, ktorý jesúčasťou medzinárodného tímu projektu STAR. V ňom spolu-pracujú vedci z 54 výskumných ústavov a univerzít. Preto námo svojich skúsenostiach napísal.

Detektor STAR, vybratý z tunela urýchľovača RHIC v Brookhavenskom národnom laboratóriu na Long Islande v státe New York, kde vytvorili prvé jadrá antihyperhmoty.


Do kože hostiteľa sa kliešť zahryznepomocou bodacieho orgánu – hy-postomu, ktorý funguje ako doko-

nalá harpúna. Má množstvo dozadu obrá-tených zúbkov, ktoré mu umožňujú ukotviťsa v koži hostiteľa. Kliešte slinami vylučujúlátku, ktorá okolo hypostomu stuhne, čímsa kliešť zamuruje. Okrem toho sliny klieš-ťa obsahujú látky brániace zrážaniu krvi.Počas prisatia kliešťa sa do ranky v kožičloveka aj zvieraťa môžu slinami preniesťchoroboplodné mikroorganizmy. Čím dlh-šie trvá prisatie, tým väčšia je pravdepo-dobnosť prenosu ochorenia.

Na človeku môžeme zachytiť všetky trivývojové štádiá kliešťa: šesťnohé larvy dlhéasi 0,8 mm, ktoré sa po nasatí krvi menia na1,2 mm veľké osemnohé nymfy. Tieto vývo-jové štádiá kliešťa sú také drobné, že aj ponacicaní krvi pôsobia ako zrnko maku. Je toveľmi nepríjemný poznatok, lebo človek väč-šinou prítomnosť takého malého jedinca nasvojej koži nepostrehne. Po ďalšom príjmekrvi sa nymfy menia na imágo – pohlavnezrelého a úplne vyvinutého dospelého jedin-ca. Samček, ktorý sa od samičky výrazne líši,keďže je menší, pije krv krátko. Samička všakpotrebuje dostatok krvi, aby sa jej v bruškumohli vyvíjať vajíčka – základ budúcej gene-rácie. Preto v rane dokáže krv sať bez pre-stania aj niekoľko týždňov, pričom svoj ob-jem zväčší približne dvestonásobne. Ak sapri saní krvi samička infikuje krvou choréhohostiteľa, prenesie pôvodcu ochorenia aj dovajíčok, na svoje potomstvo.

V Európe žijú kliešte Ixodes ricinus v ob-lastiach do nadmorskej výšky 500 až 600

m n. m. V posledných rokoch sa však po-tvrdil ich výskyt aj vo vyšších polohách, namiestach, kde predtým neboli. Je to po-stupný jav, ktorý súvisí s globálnym otepľo-vaním. Ich častý výskyt sa predpokladáv zmiešaných lesoch s krovinami, v dubo-vých alebo dubovo-hrabových a dostatoč-ne vlhkých lesných porastoch. Zdržujú savo výške okolo 25 až 50 cm od zeme. Strieh-nu na konci stebiel trávy alebo kúskochdreva. V teplých obdobiach možno kliešteobjaviť aj v januári a ich aktivita trvá v prí-pade niektorých druhov až do decembra,teda takmer celý rok. Na povrchu tela svo-jej obete sa najčastejšie prisajú na teplé

spotené miesta s jemnou pokožkou akonapríklad kolenné jamky, podpazušie, podprsníkmi, medzi stehnami.

Kliešte môžu prenášať pôvodcov veľminepríjemných a zdĺhavých ochorení, akýmisú zápal mozgových blán (vírus meningití-dy), Q-horúčka (pôvodcom infekcie je Coxie-lla), babezióza (Babesia), ehrlichióza (Ehrli-chia), ricketsiózia (Rickettsia), tularémia (Fran-cisella tularensis) a mnohé ďalšie, ktorýchprejavmi sú predovšetkým horúčka, bo-lesti kĺbov, hlavy, svalov, malátnosť. Pretoje veľmi zložité určiť, o aké špecifické ocho-renie v konkrétnom prípade ide.

Jednou z veľmi nepríjemných a zdĺha-vých infekcií spôsobenou špirálkovitoubaktériou je lymská borelióza. Podľa svojhoobjaviteľa W. Burgdorfera, ktorý baktériuizoloval v roku 1982 z kliešťov druhu Ixodesdammini v USA, dostala v roku 1984 názovBorrelia burgdorferi. Toto ochorenie jeznáme od roku 1975, keď sa v americkommeste Old Lyme v štáte Connecticut obja-vila staronová infekcia (čiastočné záznamypochádzajú už od konca 19. storočia),neskôr definovaná ako lymská choroba.V priebehu ďalších rokov sa zaznamenalipodobné príznaky ochorení aj u pacientovv Európe. Pomocou moderných genetic-kých analýz sa v ďalších rokoch zistilo, žeborélie pôvodne pochádzajú z Európya na ostatné kontinenty sa dostali až ne-skôr. S pôvodcom lymskej boreliózy sa mô-žeme stretnúť prakticky všade, kde žijúkliešte. Vo vyspelých krajinách patrí totoochorenie k najrozšírenejším infekčnýmochoreniam. Na Slovensku je lymská bore-

Medicína�

KLIEŠŤ

V Európe sa vyskytuje niekoľko ochorení,ktoré na človeka prenášajú článkonožce.Ich spoločnou črtou je, že človek sastáva nositeľom ochorenia náhodou, ak svojím vstupom do prírodného ohniskanákazy naruší prirodzený reťazec medzičlánkonožcami a divožijúcimi stavovcami.Pre takýto typ ochorenia sa používanázov antropozoonóza – prenos ochoreniazo zvieraťa na človeka. Za prenos infekcií na európskom kontinente je zodpovedný najrozšírenejší kliešť obyčajný (Ixodes ricinus).

a lymskáborelióza

Začervenanie v mieste prisatia kliešťa– prvý dôkaz infekcie boréliami!

Medicína �


lióza na prvom mieste v štatistických úda-joch o nákazách prenášaných kliešťami.V posledných rokoch sme zaznamenali až36 % vzostup ochorení.

Ako sa toto ochorenie prejavuje? Lym-ská borelióza je typická veľmi pestrými prí-znakmi klinických prejavov. Mohli by smeju nazvať priam veľký imitátor rôznychochorení. V zásade možno hovoriť o ra-nom a neskorom štádiu ochorenia. Po pri-bližne 3 až 32 dňoch od infikovania sa nakoži v mieste bodnutia kliešťom objavíškvrna (kožný erytém). V priebehu niekoľ-kých týždňov až mesiacov sa škvrnapostupne zväčšuje až do veľkosti niekoľkodesiatok centimetrov. Červená alebo mier-ne do fialova sfarbená škvrna je v centrebledšia a jej okraje sú trochu vyvýšenéa majú sýtejšiu farbu. Táto škvrna nebolí,ani nesvrbí a rozšíriť sa môže v podobeviacerých škvŕn po celom tele. U nelieče-ných pacientov erytém mizne počas 3 až4 týždňov, po terapii už počas niekoľkýchdní. Je známe, že približne u 40 % pacien-tov sa tieto kožné erytémy nemusia vyvi-núť. Pri nesprávnej liečbe alebo ak sa kož-né prejavy neobjavia, môže dôjsť o niekoľ-ko týždňov až mesiacov k tzv. roztrúsené-mu včasnému štádiu, pri ktorom dochá-dza aj k postihnutiu viacerých orgánov.

Najčastejšie býva postihnutý nervový sys-tém, čo sa prejavuje obrnou hlavových ner-vov, predovšetkým lícneho nervu, zápalmimiechy, nervov alebo nehnisavým zápalommozgových blán či mozgu. Príznaky nebý-vajú veľmi dramatické a len zriedka dochá-dza k poruchám vedomia. Okrem nervo-vého systému je časté aj postihnutie kĺ-bov, najčastejšie kolenných. Niekedy bý-vajú postihnuté aj obličky, čo sa prejavujeprítomnosťou krvi a bielkovín v moči, alebosrdce poruchami rytmu.

V niektorých prípadoch môže infekciabez liečby špecifickými antibiotikami viesťaž k trvalej invalidite. K prenosu borélií z mat-ky na plod dochádza zriedkavo, predo-všetkým u matiek infikovaných v prvom tri-mestri tehotenstva.

Zložité sú úskalia dokazovania prítom-nosti borélií v tele pacienta. Pre lekára ječasto problematické určiť diagnózu (jed-

noznačná je len v ranom štádiu ochorenia,v prípade kožného erytému). Dôraz sa pre-to kladie na stanovenie hladiny protilátokproti boréliam v sére alebo likvore pacien-ta. Imunitná odpoveď organizmu na prítom-nosť borélií sa zisťuje asi po 2 až 4 týž-dňoch od objavenia sa kožného erytému,keď sa u väčšiny pacientov začínajú tvoriťprotilátky. Pacientovi s kožným erytémomsa neberie krv v ranom štádiu ochorenia,lebo jeho organizmus ešte nestihol vytvoriťprotilátky. Najvyššie hladiny protilátok satvoria po 6 až 8 týždňoch trvania ochore-nia. Ich hladina klesá po 4 až 6 mesia-coch. Stanovenie protilátok proti boréliammá však iba podpornú hodnotu v diagnó-ze ochorenia. Prítomné protilátky môžu byťpo starších infekciách a nemusia byť vovzťahu k práve prebiehajúcemu ochoreniu.

Na zistenie protilátok existuje niekoľkotestov. Najčastejšie sa používa metódaELISA. Vhodnejším, ale aj finančne náklad-nejším spôsobom je však moderná PCRmetóda priameho dôkazu DNA borélií. Tou-to metódou je možné preukázať prítom-nosť borélií v rôznych tkanivách, telovýchtekutinách, kliešťoch, dokonca aj v mate-riáloch v muzeálnych zbierkach.

Priebeh ochorenia je možné ovplyvniťantibiotickou liečbou. Včasné začatie lieč-by do značnej miery podmieňuje jej úspeš-nosť. Rozhoduje o ďalšom vývoji ochore-nia. Efekt liečby závisí od času a štádiainfekcie a sporný je hlavne v neskoršíchštádiách ochorenia. Niektoré chronicképrejavy závisia aj od úrovne imunitnej od-povede organizmu. Včasné a dostatočnépreliečenie akéhokoľvek prejavu lymskejboreliózy eliminuje možnosť neskorýchchronických následkov ochorenia. Novévzplanutie ochorenia nemožno vylúčiť. Anipo viacnásobnom infikovaní sa človeknestane imúnnym proti pôvodcovi ochore-nia. Zistilo sa, že pôsobením niektorých ne-špecifických antibiotík alebo nedostatoč-ným terapeutickým postupom (časté súnižšie dávky liečiva, ktoré sa po čase zvy-šujú, alebo sa terapia predčasne ukončí),dokážu borélie vytvoriť cystické formy. Tieodolávajú imunitnému systému, ako ajďalším snahám o terapiu. Ak sa životnépodmienky pre tieto cysty zlepšia, opäť savrátia do pôvodnej špirálovej formy a ďalej

atakujú organizmus aj v ťažšie dostupnýchmiestach, ako sú kĺby, mozog a podobne.

Všade platí, že prevencia je ten najspo-ľahlivejší prostriedok obrany proti nákaze.Po každom príchode z oblasti s predpo-kladaným výskytom kliešťov si treba sta-rostlivo prezrieť šatstvo i telo. Je známe, žeinfekcia sa môže preniesť počas 24 až 48hodín od prisatia kliešťa, no netreba sa nato spoliehať. Pred prichytením kliešťa nakoži nás môže ochrániť vhodný turistickýodev, ale aj vhodný repelent. Ak však obja-víme na sebe kliešťa, snažme sa ho čonajskôr odstrániť. Pozor na nymfy, ktoré súniekedy menšie ako špendlíková hlavička,a preto ľahko prehliadnuteľné! Kliešťaodstraňujeme pinzetou tak, že ho uchopí-me za pevnú časť hlavičky a opatrným

vykývaním do strán ho neustále ťahámevon. Pritom dbáme, aby v koži nezostalahlavička alebo jej časť. Ak sa tak stane,treba ju urýchlene odstrániť (v bodacomorgáne v rane môžu zostať pôvodcoviainfekcie). Treba sa vyvarovať rozmliažde-niu kliešťa v prstoch pri odstraňovaní čivstreknutiu obsahu čreva kliešťa do očía podobne. Miesto s rankou treba ošetriť60 % alkoholom (Septonex), jódovou tink-túrou, v krajnom prípade aj alpou. Ak saobjaví kožný erytém, kĺbové, neurologickéalebo kožné problémy, treba ihneď vyhľa-dať odborného kožného lekára, infektoló-ga či neurológa.

Obavy z možnej nákazy by však nemalibyť dôvodom na zrušenie prechádzok v prí-rode. Odborníci zistili, že priemerne 15 až25 % kliešťov Ixodes ricinus je v našichpodmienkach infikovaných boréliami a len5 % vírusom encefalitídy. Sú však lokality,kde je infikovanosť kliešťov oveľa väčšia.Zanedbanie potrebnej prevencie či prípad-nej liečby by sa preto nemuselo vyplatiť.

Vzhľadom na veľkú druhovú rôznorodosťborélií v Európe sa dodnes nepodarilovyvinúť spoľahlivú vakcínu proti tomutoochoreniu. Vývoj očkovacej látky, ktorá byzabezpečila ochranu proti všetkým tromdruhom, si vyžiada ešte roky skúmaní.

� RNDr. KATARÍNA SCHWARZOVÁ, PhD.Virologický ústav SAV, Bratislava

Kliešť a jeho bodací orgán – hypostom

Nacicaný kliešť

Otázky a odpovede�Ak na nejakú otázku nepoznáte odpoveï, napíšte nám. My sa vo vašom mene opýtame odborníkov.

�

Tohtoročné extrémne zráž-ky priniesli okrem po-vodní aj fenomén, s kto-

rým nebol doteraz na Slo-vensku až taký problém – zo-suvy pôdy na zdanlivo stabil-ných miestach. Domy, ktoréstáli na svahoch nad riekou,chránené tak pred stúpajúcouhladinou vody, sa zrazu dalido pohybu. Podmáčaná zemna nestabilnom svahu pre-kvapila domácich, na cestysa valili tony blata. Čo s tým?

Otázka stabilizácie svahovsa asi najviac vynára v súvislosti so stav-bou ciest. Stavebné stroje sa zahryznú dokopca a vznikne problém, ako zabezpečiť,aby sa narušená zemina nezo-súvala dolu. Jednou z osvedče-ných metód hlavne v zahraničíje biotechnická stabilizácia sva-hov. Nejde o nijakú novinku, veďsvoje korene má v starobylýchcivilizáciách Ázie a Európy.Číňania už pred naším letopoč-tom využívali rastliny na úpravybrehov riek. Jedna z prvých za-chovaných písomných zmienoko využívaní rastlín pri stabilizáciibrehov tokov v Európe je odR. Woltmanna z roku 1791. Z rov-nakého obdobia pochádzajú ajpísomné zmienky z Rakúskao využívaní živých odrezkov rast-lín pri úprave riečnych tokov.V súčasnosti sa téme biotech-nických stabilizácií svahov naj-výraznejšie venujú v Nemecku, Rakúsku,Švajčiarsku, Taliansku, ale aj v USA, Ka-nade a ďalších krajinách. Na Slovensku salen pomerne krátko týmto problémom za-oberajú väčšinou lesníci zo zvolenskej uni-verzity. Svojimi riešeniami zmierňujú plošnúa výmoľovú eróziu na svahoch, stabilizujúzárezy a násypy pri výstavbe ciest, ochra-ňujú brehy riek i vodných nádrží a podobne.

Tri typy metód ochrany Priekopníkmi modernej biotechnologickejstabilizácie sú nemeckí vedci H. M. Schiechtla R. Stern, ktorí v roku 1992 rozčlenili me-tódy na krycie, stabilizačné a kombinova-né. Krycie metódy sa využívajú na rýchluplošnú ochranu odlesnených častí svahov,lyžiarskych svahov, násypových a zárezo-

vých ciest. Takúto ochranu po-skytuje výsadba tráv a bylínrozmanitých druhov. Majú za-braňovať pôdnej erózii vply-vom zrážok na čo najširšejploche. Nezabraňujú všakpriamo pohybu svahu. Narozdiel od nich majú stabili-začné metódy hĺbkový úči-

nok, keďže sa pri nich stavitelia nespolie-hajú len na rozvetvený koreňový systém,ale aj na cielené odvedenie pôdnej vody.

Preto sa svah spevňuje napríklad vrstve-ním. Robí sa to priamym vkladaním prútovalebo konárov schopných vyhnať korenealebo už čiastočne zakorenených rastlín.Hlbšie a rozvetvenejšie korene lepšieudržia pôdu na svahu. Čím sú rastliny star-šie, tým lepšie pôda drží. Ich nevýhodouje, že pôsobia bodovo alebo v línii, pretoich obvykle dopĺňajú výsevy bylín a tráv. Jezrejmé, že mechanické účinky koreňovéhosystému na stabilitu svahu závisia odhĺbky zakorenenia, ktorá siaha maximálnedo 5 m. Dôležitý je aj prenos síl – zakore-nené, vrastené pne stromov podopierajúsvah a pôsobia podobne ako oporné piló-ty, čiže prenášajú časť šmykových napätí.Treba myslieť aj na to, že s pribúdajúcouhĺbkou sa priemer koreňov zmenšuje, čím

sa znižuje ich stabilizačný efekt. Rastlinytým, že majú množstvo koreňov, zlepšujúprevzdušnenie pôdy, a tak pri daždi môžedo nej voda lepšie vsakovať. Dôležitá je ajúloha nadzemných častí rastlín. Možno ažnedocenený význam má odparovanie, keďrastlina dýchaním cez listy vylúči značnémnožstvo vody z pôdy. Pôda sa nepremočía nebude hroziť zosuv svahu. Listy aj zmier-ňujú rýchlosť padajúceho dažďa, ktorý byinak výraznejšie rozrušil vegetáciou nechrá-nený svah. Vegetácia na pôde zasa vytvárazdrsnený povrch, a tak znižuje rýchlosť užnapršanej tečúcej vody. Preto je postavenierastlín v tejto úlohe také nenahraditeľné. Po-slednou obľúbenou metódou je kombinova-ná. Je akousi prvou pomocou na miestach,kde treba svahy okamžite stabilizovať. Spájavýhody pevnosti neživých materiálov, ktoréúčinkujú okamžite, s výhodami rastlín, ktorémajú zasa vyššiu trvácnosť a sú ekologickej-šie. Používa sa na stabilizovanie päty svahu,rýh, výmoľov a strží. Tak ako pri ostatnýchmetódach, aj tu platí – čím staršie dielo, týmje stabilnejšie, účinnejšie. A okrem tejtofunkčnej úlohy na nás pôsobí aj esteticky.

Protierózne metódy si u nás už dlhšiudobu nachádzajú uplatnenie na lokalitách

Hrebienok – Starý Smokovec,Jasná – Luková, Štrbské pleso,Osrblie, Ďumbier. Nad využitímbiotechnických stabilizačnýchmetód bez ich kombinácie s tech-nickými materiálmi sa však eštevždy váha. Aspoň čiastočne ichmôžeme vidieť na cestných násy-poch a zárezoch okolo diaľniceD61/D1-Záblatie, tunela Branis-ko-západný portál či diaľnice D1-Liptovský Mikuláš. Ťažko pove-dať, či dôvodom je nedôvera v tie-to metódy, hoci v iných krajináchsa ich využitie osvedčilo, alebolobing stavebných firiem propa-gujúcich technické stabilizačnériešenia, aké v súčasnosti môžemevidieť pri stavebnom boome diaľ-ničných a komunikačných sietí

hlavne na ukotvenie odrezaných častí sva-hov. Pritom by však využitie rastlín výraznepomohlo zvýrazniť prírodné prvky výstavbys použitím miestne dostupných zdrojov.

A ako ochrániť domy na svahoch, ktoré samôžu pri podmočení zosúvať? Najjednoduch-šie je ich tam nestavať. Prvoradý je všakdôsledný geologický prieskum. Stavebník siteda musí zistiť, na akom podloží ide stavať,aby sa vyhol nepríjemnému, až život ohrozu-júcemu prekvapeniu. V takomto prípade totižvysádzanie stromov a kríkov nemusí pomá-hať a technická sanácia vzniknutých škôd,nie vždy môže byť realizovateľná. A ak áno,náklady s ňou spojené bývajú zväčša ne-únosné....

Ďalšie názorné ilustrácie nájdete nastránke www.quark.sk.


Odpovedá Mgr. Ján Elischer,absolvent PriF UKBratislava

Vrstvenie rastlín

Môžu rastliny zabrániť zosuvom pôdy?�Otázka Miloslava Janičku z Kežmarku

Ukrytý vo chvojine, so zatajeným dy-chom a bez pohnutia ako sochasom netrpezlivo čakal na majiteľa

vtáčej kolísky. Po niekoľkých minútach somsa dočkal. Na vajíčka zasadol vtáčik veľ-kosťou i sfarbením veľmi podobný vrabco-vi. Zvrchu bol hnedý, tvár a hrvoľ mal mo-drosivé. Keďže dovtedy som sa v prírodes takýmto vtáčikom nestretol, nevedel som,s akým novým operencom v mojom okolísom sa to vtedy zoznámil.

Len čo som sa vrátil domov, po dôklad-nom umytí rúk, aby som si nezašpinil kniž-ky (dôkladnú očistu rúk pred listovanímv knihách mám, ako sa povie, odmaličkav krvi), som hľadal v atlasoch a príručkách,čo to bolo za vtáčika, ktorého hniezdo sombol našiel. No a dozvedel som sa, že onýmoperencom bola vrchárka modrá (Prunellamodularis). Vyobrazenie aj opis hniezdaa znášky dokonale sedeli na tento vtáčí druh.

Do vrchárky modrej, ktorá je neobyčajneplachá a nerada sa vystavuje na obdivokoliu, som sa potom zamiloval. Teším sa,keď sa mi ju podarí zazrieť pri prednese jejkovovo znejúcej pesničky z vrcholku strom-čeka. Špičky stromov sú pre vrchárku mod-rú totiž tie najobľúbenejšie pódiá na inter-pretáciu spevu. Vyzerá to však tak, že prispeve ju nesmie nikto nielenže pozorovať,ba ani len počúvať. Len čo zbadá, že saniekto započúval do jej pesničky alebo sa

na ňu zadíval, už aj z vrcholu stromu zlietastrmhlavo do podrastu, aby sa stratila ob-divovateľovi z oči a na dlhú chvíľu sa od-mlčí. Pre túto jej vlastnosť som si ju užv ranom detstve sám pre seba nazvalvrchárkou-hanblivkou.

V súčasnosti mám rád vrchárku-hanbliv-ku aj preto, že patrí k vtáčím priekopníkom,ktorí sa v ostatných rokoch odvažujú ne-rešpektovať odveký scenár života napí-saný pramatkou prírodou v jej zátišiach.

Vrchárka modrá, vedno s niektorými inýmivtáčími druhmi, s nastupujúcimi klimatic-kými zmenami, vyúsťujúcimi do globálne-ho otepľovania, odmieta poslúchať naria-denia pramatky prírody o sťahovaní sa doteplých krajín. Kvietky majú presne naordi-nované miesto a obdobie kvitnutia. Plazya obojživelníky majú zasa presne vyme-dzené obdobie, kedy môžu žiť a kedy samusia uložiť na zimný spánok. No a operen-ce majú predurčené miesto života a spôsob,ako majú tráviť deň (budíček, aktivita, popo-ludňajšia siesta, večierka) i obdobia aktivitypočas celého roka (výchova mláďat, pŕchnu-tie, jesenný odlet do zimoviska, spätný jarnýná-vrat do rodiska).

Vrchárka modrá má predpísanú migrá-ciu do teplejších krajín, kde má tráviť zimu.Preto vnútorný inštinkt jedincov tohto druhuim velí v októbri opustiť hniezdiská u nása pomknúť sa do južnejších cípov Európy.

Nutkanie zakódované ve-ky-vekúce kdesi hlboko v pod-vedomí operenca mu dáva pokynna odlet, ale vnútorné pocity, odrážajú-ce skúsenosti vtáka, založené na niekoľko-ročnom pozorovaní klimatických pomerovv okolitej prírode, napovedajú, aby toto na-riadenie neuposlúchol. A tak sa v ostatnýchrokoch stáva, že prví odvážlivci tohto vtáčie-ho druhu zostávajú proti vôli pramatky príro-dy zimovať vo svojich rodiskách. Ktožehovie,možno už v krátkej budúcnosti sa niektoré

ďalšie sťahovavé operence presunú dobro-voľne do kategórie prelietavých ba až stálychvtákov.

Javy a deje, odohrávajúce sa v prírodeod ľadovej doby podľa predpísaného sce-nára s malými odchýlkami vo viac-menejpresných časových obdobiach, na úsvitetretieho milénia prestávajú poslúchať tentokedysi pevne stanovený itinerár. Posled-né roky to vyzerá naozaj tak, že kalendárkreovaný tisícky rokov samotnou prírodoupod taktovkou meniacich sa klimatickýchpomerov počas roka stráca čoraz viac nasvojej aktuálnosti, až vari napokon stra-tí načisto platnosť... Vrchárka-hanblivka,vedno s inými členmi početnej rodiny sťa-hovavých vtákov, sú toho prvými dôkaz-mi.

� doc. Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc.ÚEL SAV Staré Hory

Perokresba: autor


Potulky prírodou �

Vrchárka-hanblivkaDo vrchárky-hanblivky som sa zamiloval už ako malý chlapec.Keď som sa raz na jar predieral jedľovou húštinou v Šturci,našiel som v pazuche stromčeka hrubostenné hniezdočko,pekne uvité zo stebielok tráv a machu. V hlbokej kotlinke,ktorá bola vystlatá srsťou lesnej zveri, svietilo šesť zelenkastomodrých vajíčok. Povestná detská zvedavosť mi nedala, aby som sa nedozvedel, komu taká starostlivo uvitá kolískapatrí, a tak som sa dal pozorovať, aký vtáčik to vlastne do hniezda príde.


Biológia�

Bezstarostné žltáčikypo vyliahnutí poletujúz kvetu na kvet, cicajúnektár, vyhrievajú sav slnečných lúčoch

a čoskoro sa uložia naodpočinok. Vôbec ich

netrápi, že prespiapolovicu leta, jeseň

a zimu.

Žltáčik rešetliakový(Gonepteryx rhamni L.) je

pomerne hojný denný motýľ.Rozšírený je v Európe,

severnej Afrike a v miernompásme Ázie až po Sibír.Vyskytuje sa v rôznych biotopoch – vo svetlých

lesoch a na ich okrajoch,v krovinových porastoch, na pasienkoch, lúkachi v záhradách. Vidieť homôžeme takmer všade,

pretože po vyliahnutí z kuklynezostáva na jednom mieste,ale osídľuje rozličné biotopy

v nížinách i horách.

Žltáčik rešetliakový má spomedzi na -šich motýľov najdlhší život. Za priaz-nivých podmienok sa môže dožiť

jedného roka. Je to preto, že 7 až 8 mesia-cov nie je aktívny, hovoríme, že je v stavedormancie. Dormancia je v našich pod-

mienkach typická pre hmyz prekonávajúcinepriaznivé zimné obdobie (zimný spá-nok). Žltáčik však spí aj v čase, ktorý je preneho priaznivý – v lete a na jeseň.

Na jeho vývine nie je nič neobvyklé.V mar ci a apríli ako jedny z prvých opúšťa-

jú motýle zimné skrýše a vylietajú na otvo-rené priestranstvá, kde predvádzajú sva-dobné tance. Bielo sfarbená samička sozelenkastým nádychom letí vpredu a žltosfarbený samček ju nasleduje vždy v rov -nakej vzdialenosti. Samičky kladú vajíčka

Prebúdzanie je pre žltáčika náročný proces. Najskôr treba vyliezť spod lístia, následne sa na slnečných lúčoch zbaviť kvapiek vody, zahriať sa a vyletieť do jarnej prírody.

ŽLTÝREKORDÉR

na rešetliak a krušinu v apríli a máji. Hú -senice sa živia listami hostiteľských rastlína tu sa aj zakukľujú.

Motýle sa liahnu začiatkom leta. V júlisú žltáčiky rešetliakové typickou ozdobouprírody, ale potom náhle zmiznú. Počasnajteplejších dní dospelé jedince upadajúdo letného spánku (estivácie). Z nášhopohľadu z nevysvetliteľných príčin vyhľa-dajú úkryty a zostanú v nich až do nasle-dujúcej jari. Niektoré z nich sa koncomleta alebo na jeseň prebudia a niekoľkodní poletujú, vyhľadávajú kvety a cicajúnektár. Potom znova zalie-zajú do úkrytov. V južnejEurópe odpočívajú motýlev hustých porastoch vždy-zelených rastlín. Keďžev našich podmienkach savždyzelené rastliny nevy-skytujú v takom množstveako na juhu Eu rópy, voliasi žltáčiky na prezimova-nie úkryty v opa danomlístí. Vďaka listovému tvarukrídel, žltému sfarbeniua nehybnému stavu sažltáčiky na jeseň v opa -danom lístí dajú ťažkospozorovať.

Počas zimných mesiacov zostáva žltáčikdobrovoľne uväznený pod niekoľkými cen-timetrami, niekedy i metrami snehu. Až vyš-šia intenzita slnečných lúčov dokáže zme-niť mikroklímu v okolí zimujúceho jedinca.V tomto období sa vyskytnú skrehnutémotýle na opadanom lístí a dokonca aj nazvyškoch snehu. Nájsť žltáčika počas zim-ného spánku je zriedkavé a v našich pod-

mienkach je to veľká vzácnosť – málokomusa to podarí.

Zakvitnuté lúky bývajú v auguste ešteplné motýľov, ale naše žltáčiky sa na nichobjavia len zriedkavo. V tomto čase užoddychujú a ich letný spánok plynule pre-jde do zimného. Ak sa však po silnejšomochladení náhle oteplí, máme možnosťešte niektoré jedince pozorovať, ako pole-tujú alebo sa kŕmia na posledných kve-toch.

� Mgr. ANNA SLIACKA� RNDr. JÁN KULFAN, CSc.

Ústav ekológie lesa SAV

Biológia �

Húsenica na pastve

Vajíčko čaká, až prídejeho čas a vylezie z nehomalá húsenička žltáčika.

Rešetliak prečisťujúci v tomto období...


...a rešetliak na jar, keď sa na ňom pasú žltáčiky.


Názorová prestrelkaStalo sa obvyklým javom, že nález takejtomagnitúdy vyvolá u paleoantropológovostrú výmenu názorov. V súčasnosti väčši-na z nich považuje australopitekov za pria-mych predchodcov rodu Homo. V prípadesedibu sa však rozdelili do niekoľkých tá -borov, ktoré zastávajú odlišné názory najeho samotnú identitu a teda i jeho miestov rámci rodostromu hominidov. Otázky súveľmi jednoduché, ale zásadné: Patrí sedi-ba do rodu Australopithecus alebo Homo?Ide vôbec o nový druh?

Meave Leakeyová, renomovaná paleoan-tropologička a manželka nie menej slávne-ho Richarda Leakeyho, vážne pochybujeo tom, že sediba má akúkoľvek súvislosťs rodom Homo. Zastáva vlastnú teóriu,podľa ktorej sa australopitekovia v južnejAfrike vyvíjali oddelene a s východo africkýmiaustralopitekmi, na ktorých vývoj nemalinijaký vplyv, ich spája len spoločný pred-chodca. Za možného predka rodu Homonavrhuje 3,5 milióna rokov starého hominidaKenyanthropus platyops zo skupiny výcho-

doafrických australopitekov. Jeho pozostat-ky objavila prof. Leakeyová so svojim tímompri jazere Turkana v roku 1999.

Podobný názor obhajuje aj ďalší špecia-lista, profesor William Junger z americkejuniverzity Stony Brook. Súhlasí so zarade-ním sedibu medzi australopitekov, ale na -vrhované spojenie sedibu a raných fo riemrodu Homo je podľa neho násilné.

Prof. William Kimbel, riaditeľ ústavu preštúdium pôvodu človeka na štátnej arizon-skej univerzite, tvrdí opak. Kladie dôraz napokročilé znaky tvárovej časti lebky a pan -vy a predpokladá, že sediba patrí do roduHomo. Vychádza z nálezu pozostatkov je -dinca rodu Homo (2,3 milióna rokov sta-rých) na etiópskej lokalite Hadar, ktorývekom predbieha sedibu o stovky tisícovrokov. Musíme však priznať, že tento kon-krétny argument nie je príliš presvedčivý,pretože sedibovia mohli vzniknúť oveľaskôr a objavené jedince mohli byť posled-nou prežívajúcou populáciou.

Na záver ešte názor objaviteľa Lucy Do -nalda Johansona. Ten považuje za čudné,

že objavitelia sedibu uvádzajú mnoho zna-kov, podľa ktorých by mal sediba patriť donášho rodu Homo, ale napriek tomu hovyhlásili za autralopiteka. Johanson pri-chádza s prekvapujúcou myšlienkou, a to,že hominidi z Malapy by mohli predstavo-vať nový druh rodu Homo. Zatiaľ by bolopodľa Johansona najvhodnejšie zaradiťsedibu do druhu Homo habilis. ProfesorBerger však tvrdí, že Australopithecussediba by mohol byť dokonca viac príbuz-ný pokročilejšiemu Homo erectus, čo bydruhu Homo habilis vzalo terajšie privilé-gium najranejšej formy človeka.

Príliš ľudský na australopitekaČím bližšie sa paleoantropológovia dosta-nú vo svojom pátraní ku kritickému obdobiuprechodu medzi australopitekom a rodomHomo, tým ťažšie vieme posúdiť, kto je kto.Čo by mohlo rozseknúť tento gordický uzol?Existuje jeden znak prisudzovaný výhradnerodu Homo, a to schopnosť vyrábať pracov-né kamenné nástroje. Doposiaľ bola jed-noznačne doložená len u zástupcov nášho

Paleontológia�

NA ÚSVITEľudského rodu II.

EXKLUZÍVNE PRE QUARK

V minulom čísle Quarku sme si predstavili paleoantropologický hit posledných mesiacov.V juhoafrickej Malape sa našli kostrové pozostatky neznámeho predka ľudského rodu Australopithecus sediba. Teraz si priblížime, ako tento nález hodnotia poprední odborníci.

Lebka mladšieho jedinca Australopithecus sediba © B. Eloff


rodu. Profesor Berger však na túto témuv súvislosti so sedibom zatiaľ odmietolreportérom povedať niečo bližšie, preto anija zatiaľ nebudem nič uvádzať.

Čo povedia kosti? Prospela by zmenapohľadu. Skameneliny vedia prezradiťoveľa viac, ak sa na ne pozrieme okombiológa. V prípade sedibu to platí ob -zvlášť. Napríklad primitívne znaky austra-lopitekov nemusia svedčiť o primitívnostiich pokročilejších foriem. Dlhé kráčavénohy, schopné prekonávať väčšie vzdia-lenosti, mohli byť jedným z momentov,keď Australo pithecus začínal byť čorazviac človekom. Stihol by sa však tentoznak vyvinúť, keby sa australopitekomrovnako rýchlo skrátili ich dlhé paže, ktoréich neraz zachránili pred nebezpečen-stvom v korune stromov?

Malapské hominidy sú skvelým príkla-dom mozaikovitého vývinu telesných zna-kov. Inými slovami, niektoré časti tela sedi-bu sa vyvíjali (prispôsobovali) rýchlejšie(tvárová oblasť lebky, nohy, panva) nežostatné (napríklad mozog či paže). Záležíteda len na dohode vedcov, ako stanoviahranicu medzi australopitekom a Adamom.Kto však čaká na jednoznačný predel,nedočká sa. Evolúcia takto nefungovala.

Zložitosť zaradenia sedibu má ďalšievážne príčiny. Naše vedomosti o rôznoro -dosti, veku a príbuzenstve medzi jednotli-vými druhmi australopitekov sú pomerneslušné. Vieme však len veľmi máloo vzniku nášho vlastného rodu. Preto aký-koľvek ná lez pripomínajúci ranú formurodu Homo má pre nás mimoriadny vý-z nam. Pozrime sa hoci na lebku sedibu.Podľa nej si vieme predstaviť, ako asimohli vyzerať prví ľudia. Spodná čeľusť

nie je mohutne stavaná, pripomína viacrod Homo ako australopiteka. V čeľustimladého sedibu sú dobre vyvinuté dve,ale málo opotrebované, stoličky. To zna-mená, že v porovnaní s australopi tekmimusel sediba zásadne zmeniť je dálnylístok. Prečo? Pretože v ča se, keď sau australopiteka prereže druhá stolička,prvá je už značne opotrebovaná.A drobné zuby sedibu, typické pre rodHomo, by nevydržali rovnakú mechanic-kú záťaž ako mohutné stoličky australo-pitekov.

Malapské nálezy sú o niekoľko stotisícrokov mladšie než najstaršie nálezy roduHomo z východnej Afriky. Títo prví ľudiamali dostatok času, aby sa aspoň sčastipresunuli na juh Afriky, najmä ak im toumožňoval ľahko schodný terén. Sedibaby tak mohol reprezentovať slepú južnúvetvu, ktorá sa oddelila od prvých ľudíz východnej Afriky. Najstarších ľudí zara-ďujú vedci do druhu Homo habilis. Ten žil

v období pred 1,5 až 2,3 milióna rokov.Z neho sa vyvinul Homo erectus, ktorý sarozšíril z Afriky do okolitého sveta a o kto -rom predpokladáme, že splodil ľudskýdruh Homo sapiens. Odborníci však ve dia,že naše vedomosti o Homo habilis sú zalo-žené na príliš nekompletných nálezoch,z ktorých niektoré sa môžu postupomčasu ukázať ako nové druhy najstaršíchľudí. Je jedným z nich práve sediba?

Potrebujeme čoraz viac svetla z úsvitunášho vlastného pokolenia. Profesor Ber -ger je opäť v Malape a práve vykopávapozostatky ďalších dvoch hominidov.O ich posolstve sa dozviete niekedy inoke-dy opäť na stránkach Quarku.

� RNDr. MARTIN KUNDRÁT, PhD.

Paleontológia �EXKLUZÍVNE PRE QUARK

Rodokmeň hominidov © M. Kundrát

Príslušníci Hominina © Museum für Naturkunde Berlin

Aktuálne vykopávky v jaskyniSterkfontein, kde bola objavená najkompletnejšia lebka hominidaAustralopithecus africanus (2,15 mil. r.)prezývaného pani Ples. © W. Calvin

Lietadlá�Lietadlá Kráľovských nórskych vzdušných síl sa na slovenských letiskách vyskytujú len veľmi zriedkavo. Na košickom letisku preto vzbudilo pozornosť nórskevojenské lietadlo typu Dassault Falcon 20ECM.

Nórsky falcon s trupovým číslom 053 (ideo lietadlo s výrobným číslom 53) patrído stavu 717. perute 137. letecké ho

krídla, ktorá operuje z leteckej základneRygge Air Station na juhu Nórska. SkratkaECM (electronic countermeasures) v ozna -čení lietadla naznačuje, že tento stroj má vovýbave zariadenia na vedenie rádioelektro-nického boja. Ide o zariadenia schopné blokovať alebo aspoň znížiť efektívnosťzariadení protivníka vyžarujúcich elektro-magnetické žiarenie, ako sú napríklad rada-ry či komunikačné i navádzacie zariadenia.

Lietadlo Falcon 20, nazývané vo Fran -cúzsku Mystere 20, je najúspešnejším biz-jetom (obchodným prúdovým lietadlom)francúzskej firmy Dassault. Vývoj lietadlasa začal, v spolupráci s vtedajšou firmou

Sud Aviation, už koncom 50. rokov minu-lého storočia. Na stavbe prototypu sazačalo pracovať v januári 1962. Prvý letprototypu sa uskutočnil 4. mája 1963.Prototyp poháňali motory Pratt & WhitneyJT12A8 s ťahom po 14,7 kN, zatiaľ čosériové stroje dostali motory GeneralElectric CF700D2 s ťahom po 20 kN. Prvýlet sériového Falcona 20 sa uskutočnil 1. ja-nuára 1965. Lietadlo má rozpätie krídel16,32 m, dĺžku 17,15 m a výšku 5,32 m.Maximálna cestovná rýchlosť je 863 km/h,ekonomická cestovná rýchlosť 750 km/h,dostup je 12 700 metrov. Po sádku lietadlatvoria dvaja piloti, kabína je typicky uspo-riadaná pre osem až desať cestujúcich, pritesnom usporiadaní sedadiel môže v lie -tadle cestovať až 14 cestujúcich.

Niekoľko lietadiel Falcon 20 upravili na rôz -ne špeciálne vojenské či civilné účely (k nimpatria aj spomínané nórske falcony). Cel -kovo sa vyrobilo 477 lietadiel Falcon 20, pri-čom posledný dokončili koncom roku 1983.Zostáva ešte rozšifrovať trochu záhadný titu-lok tohto príspevku. Anglické slovo falconznamená sokol. No a na prednej časti soko-la, ktorý sa zastavil v Košiciach, je nápisMunin. Ako nám vysvetlila posádka lietadla,munin je v severskej mytológii jeden z dvochkrkavcov čiernych, ktoré lietajú po celomsvete a prinášajú informácie bohovi Odinovi.Druhý z týchto mýtických vtákov sa nazývahugin a jeho meno má na trupe druhý Falcon20ECM nórskeho letectva. Nórsky falcons nápisom Munin na trupe je teda – obraznepovedané – súčasne sokol aj krkavec.

Nový indický vrtuľníkV areáli vrtuľníkového komplexu indickej firmyHindustan Aeronautics Ltd. (HAL) sa koncommarca uskutočnil prvý vzlet technologickéhodemonštrátora TD-1 nového ľahkého bojovéhovrtuľníka LCH (Light Combat Helicopter).

Počas 20 minút trvajúceho letu v malej výške a nízkou rých -losťou sa testovali rôzne systémy vrtuľníka. Nový stroj, od -vodený od typu Dhruv, je útočný vrtuľník 5,5-tonovej triedy,

v ktorom dvaja piloti sedia za sebou. Vrtuľník má moderné prístro-jové vybavenie (tzv. sklený kokpit), vo výbave má prilbový zame-riavací systém a môže operovať počas dňa i v noci. Na jeho po -hon slúžia dva motory Shakti, ktoré vyvinuli v spolupráci s fran -cúzskou firmou Turbomeca. Každý motor dosahuje výkon 900 kW.Vrtuľník je dlhý 15,8 m s maximálnou vzletovou hmotnosťou

5 500 kg a rotorom s priemerom 13,3 m. Maximálnarýchlosť vrtuľníka je 275 km/h, cestovná rýchlosť je260 km/h, dolet je 700 km a dostup 6 400 metrov.Vrtuľník LCH ponesie v podstate rovnakú výzbroj akovrtuľník Dhruv, čo znamená, že bude vyzbrojený20 mm kanónom Nexter, neriadenými raketami, ria-denými protitankovými i protilietadlovými strelami.Do elektronickej výzbroje budú patriť aj detektoryožiarenia radarom a laserom i detektory varujúcepred blížiacou sa nepriateľskou strelou. Pôvodne samali vrtuľníky LCH dostať do služby v indickýchozbrojených silách už koncom tohto roku, napokonsa to však stane až v rokoch 2012 a 2013. Celkovoskonštruujú tri prototypy tohto vrtuľníka, pričom tretíposkytnú indickému letectvu na testy. Firma HAL užzaknihovala pevné objednávky na 65 vrtuľníkov preindické letectvo a ďalších 114 pre armádu.

Sokol aj krkavec


´


Autá �

Nový Opel MerivaNemecká automobilka Opel ponúka od roku 2003úspešný kompaktný viacúčelový automobilMeriva, ktorého sa na európskom trhu doterazpredalo viac ako milión kusov. Dozrel však čas nainováciu. A firma Opel predstavila Merivu druhejgenerácie.

Dizajnéri nového modelu vytvorili dynamicky pôsobiacia elegantný automobil s jednopriestorovou karosériou, naktorej nie sú opticky výrazne oddelené priestory pre motor,

cestujúcich a batožinu. Originálnym dizajnérskym prvkom je mier-ne zalomená spodná línia bočných okien. Jednou z podstatnýchtechnických inovácií novej Merivy je systém proti sebe sa otvára-júcich dverí. Meriva je vôbec prvým masovo vyrábaným automo-bilom s takýmto spôsobom otvárania dverí. Vozidlo má pritomstredný stĺpik, takže predné i zadné dvere sa dajú otvárať nezá-visle. (Pri systémoch bez stredného stĺpika sa musia totiž najprvotvoriť predné dvere.) Otváranie zadných dverí proti smeru jazdyprináša viacero výhod. Medzi ne patrí napríklad pohodlnejšienastupovanie do zadnej časti i vystupovanie z nej, pretože prednohami cestujúcich je voľný priestor. Jednoduchšie je aj usádza-nie detí do detských sedačiek na zadných sedadlách. Prednéi zadné dvere sa pritom otvárajú až na 84 stupňov, čo je oveľaväčší uhol ako pri konvenčných dverách. Nová Meriva umožňujeflexibilnejšie usporiadanie interiéru než doterajší model. Novinkouv interiéri je inovatívna stredová konzola pozostávajúca zo zame-niteľných odkladacích schránok, ktoré možno posúvať na vodiacej

koľajnici. Meriva druhej generácie môže mať vo výbave aj originál-ny nosič bicyklov integrovaný do zadného nárazníka vysúvajúci saako zásuvka. Na nosič možno upevniť dva bicykle. Na pohonnového Opla budú k dispozícii tri benzínové motory a jeden vzne-tový motor. Všetky tri zážihové motory majú zdvihový objem 1,4 litra a ich výkonový rozsah je od 74 kW do 103 kW. Vznetový1,7-litrový motor má maximálny výkon 74 kW. Benzínové motorysú v kombinácii s päťstupňovou alebo so šesťstupňovou manuál-nou prevodovkou, vznetový motor so šesťstupňovou automatic-kou prevodovkou. Nový Opel Meriva vyvinuli vo vývojovom centrefirmy Opel v nemeckom Rüsselsheime a vyrábať sa začína v zá -vode Opel v španielskej Zaragoze.

Luxusná limuzína BuforiGenevaFirma Bufori, ktorú založili v roku 1986v austrálskom Sydney a neskôr sa presunula do malajského Kuala Lumpuru, predstavila svojuluxusnú limuzínu Geneva.

Je to luxusná limuzína vyznačujúca sa kombináciou dizajnuv retroštýle a modernej techniky. Karoséria tohto bezpochy-by svojsky tvarovaného vozidla je z kevlaru a uhlíkových

kompozitov. Prednej časti dominuje maska v štýle vozidiel z 30. rokov minulého storočia a bixenónové reflektory. Klasickýmprvkom sú aj dlhé bočné stúpadlá. Zadné dvere sú zavesenévzadu, čo uľahčuje nastupovanie a vystupovanie.

Vozidlo je postavené na podvozku s rázvorom až 3 427 mm,jeho dĺžka je 5 340 mm, šírka 1 925 mm a výška 1 520 mm.Predné kolesá sú zavesené na dvojitých priečnych ramenách,vzadu sú viacprvkové závesy. Vozidlo má vo výbave vzduchovýpružiaci systém. Pod prednou kapotou sa nachádza 6,1-litrovývidlicový osemvalec, ktorého maximálny výkon je 316 kW pri6 000 ot/min., najvyšší krútiaci moment motora je 569 Nm pri 4 800 ot/min. Motor poháňa zadné kolesá prostredníctvom päť-stupňovej manuálnej prevodovky. Limuzína Geneva zrýchli z 0 na100 km/h za 5,4 s a dosiahne maximálnu rýchlosť 265 km/h.

Do výbavy vozidla patria všetky známe bezpečnostné a elek -tronické systémy vrátane adaptívneho tempomatu. Pedále i volantmožno elektricky nastavovať. Luxusný interiér je čalúnený kožou,obloženie je z rôznych vzácnych drevín. Medzi elektrickynastavi-teľnými zadnými sedadlami je konzola so súpravou na prípravučaju a minibarom so šampanským a po hármi. Luxusná limuzína

sa vyrába manufaktúrnym spôsobom, pričom každé vozidlo prejde 24 výrobnými stanovišťami a na jeho výrobu sa vynaloží 6 000 človekohodín. Cenu vozidla ešte oficiálne nestanovili, ale bymala byť okolo 300 000 dolárov. Firma Bufori plánuje ročne vyro-biť len 60 luxusných limuzín Geneva.

� RM

Automatna predajZLATA

Originálny predajný automat uviedli do prevádzky v hale luxus-ného hotela Emirates Palace v emiráte Abú Zabí (vo svete zná -my pod anglickým názvom Abu Dhabi), patriacom do Spojenýcharabských emirátov. Ide o automat na predaj zlata, ktorý predá-va jeho malé plátky s hmotnosťou 1, 5 a 10 gramov. Okrem tohosi v automate možno kúpiť šesť zlatých mincí rôznej hmotnosti.Zlatý tovar vypadne z automatu zabalený v darčekovom papieria prípadne aj v peknom puzdre. Automat je navyše pripojenýv reálnom čase na webovú stránku, na ktorej sa každýchdesať sekúnd aktualizuje svetová cena zlata. Táto informáciasa prenáša do automatu, ktorý cenu zlata aktualizuje každýchdesať minút. Riadiaci systém automatu obsahuje rôzne bez-pečnostné systémy vrátane skenera osobného identifikačnéhopreukazu, čo je opatrenie proti praniu špinavých peňazí.Naskenovať svoj preukaz si musí nechať každý, kto vykonávatransakciu za viac ako tisíc eur. Naskenované údaje sa všakuchovávajú len 72 hodín. V zlatom automate možno platiť všet-kými bežnými medzinárodnými platobnými a kreditnými kartamii hotovosťou. Automat je vysoký 180 cm, široký 85 cm a hlboký60 cm a možno ho upevniť zozadu na stenu alebo podlahu.Hmotnosť automatu je približne 450 kg. Na želanie môže byťskriňa automatu opancierovaná 4 cm hrubou vrstvou molybdé-novej ocele. S myšlienkou na zhotovenie automatu na predajzlata prišla pred dvoma rokmi nemecká firma Ex Oriente Lux AG,ktorá plánuje inštalovať 200 takýchto automatov v Nemecku,Rakúsku a vo Švajčiarsku.

Spektrum�

Originálne hodinky FERRARINové originálne ultraluxusné hodinky s názvom ScuderiaOne pre firmu Ferrari vyvinul renomovaný výrobca hodiniekJean-François Ruchonnet. Vyrábať ich bude švajčiarska ho -dinárska firma Cabestan. Ruchonnet spolupracoval pri vý vojihodiniek s dizajnérskym tímom firmy Ferrari v Maranelli. Nahodinkách tak možno identifikovať určité dizajnérske črtytypické pre pretekárske monoposty F1 firmy Ferrari. Puzdrohodiniek je z titánovej zliatiny, z ktorej sa vyrábajú aj kompo-nenty pre monoposty F1. Vnútro hodiniek pripomína pri po -hľade zhora siluetu monopostu. Stredná časť je z uhlíkových

kompozitov používaných pri výrobe pretekár-skych monopostov a je na nej logo

Ferrari. Hodiny, minúty a sekundysa zobrazujú na troch hliníkových

otočných bubienkoch (pripomí-najúcich kolesá monopostu),na ktorých sú vygravírovanéčísla takého typu, aké použí-va firma Ferrari. Na pohontýchto bubienkov slúži re -tiazka z nehrdzavejúcejocele dlhá 160 mm a má

235 článkov. Retiazka jezmontovaná ručne. Hodinky

majú celkovo 809 súčiastoks manuálnou povrchovou

úpravou. Unikátne hodinky si bu-de môcť kúpiť len majiteľ auto-

mobilu značky Ferrari, ktorý má dostatok voľných finančnýchprostriedkov. Hodinky sa totiž budú predávať za 300 000dolárov. Celkovo sa vyrobí iba 60 očíslovaných exemplárovhodiniek.

PODPRSENKA (aj) na pestovanie ryžeJaponská firma Triumph, ktorá už v minulosti upútalana seba pozornosť originálnymi kreáciami podprse-niek pokrytými slnečnými panelmi či upevnenou sú -pravou na jedenie suši, prišla s extravagantným ná -vrhom ryžovej podprsenky. Jej košíčky majú v prednejčasti akési malé črepníčky, v ktorých možno pestovaťryžu. Tá však potrebuje dostatok vlahy. Preto sa ryžazavlažuje vodou z hadice, ktorú má nositeľka pod-prsenky upevnenú okolo pása. Unikátna podprsenkaje vraj reakciou na stále rastúcu obľubu farmárčeniav malom aj medzi mestskými obyvateľmi. Podprsenkaje z recyklovateľného plastu. Podobne ako iné kon-cepčné podprsenky firmy Triumph sa ani podprsenkana pestovanie ryže nedostane do sériovej výroby, pre-tože má slúžiť len na reklamné účely.

´

´

´


DINOSAURY potravu neprežúvaliVedci si dlho lámali hlavu, ako to vlastne bolo s prijímaním potra-vy dinosaurov. Problém spočíva v tom, že platí pomerne jednodu-ché pravidlo: čím je zviera väčšie, tým viac času trávi prijímanímpotravy. Napríklad slony potrebujú denne asi 18 hodín na to, abyzískali dostatok energie. Z toho však plynie ťažko vysvetliteľnýparadox: dinosaury boli také veľké, že deň by musel mať tridsaťhodín, aby dokázali pokryť svoju energetickú potrebu. Jedno -duché vysvetlenie tejto záhady: dinosaury svoju potravu neprežú-vali. To si aspoň myslí tím paleontológov univerzity v Bonne vede-ný profesorom M. Sanderom. Prežúvanie síce urýchľuje tráveniepotravy, ale zaberá veľa času. Navyše ten, kto prežúva, musí maťpomerne veľkú hlavu, v ktorej sa nachádzajú žuvacie svaly a zuby--stoličky. Lenže rastlinožravé dinosaury mali relatívne malé a ľahkélebky. Iba preto mohli mať extrémne dlhý krk, takže nemuseli svojeaž 80-tonové telo neustále presúvať. Jednoducho stáli na mieste,kým pomocou svojho pohyblivého krku nespásli všetku potravuv okolí. Keďže dinosaury nemali stoličky a potravu neprežúvali, alelen hltali, proces trávenia trval aj niekoľko dní. Ich žalúdok však boldostatočne veľký na to, aby ich neustále zásoboval energiou. Na -vyše tieto gigantické zvieratá mali veľmi efektívny mechanizmuslátkovej výmeny.

Spektrum �

OHORKAMI proti koróziiČínski vedci pod vedením Juna Zhiaa z univerzityXi´an Jiaotong prišli na to, že cigaretové ohorky samôžu uplatniť v boji proti korózii oceľových rúr. Ná -hrada zhrdzavených rúr je veľmi nákladná, takže aké-koľvek zvýšenie ich odolnosti proti korózii môže viesťk ušetreniu nemalých finančných prostriedkov. Čínskivedci zistili, že z ohorkov ležiacich vo vode sa uvoľ-ňuje deväť rôznych chemických látok (vrátane nikotí-nu). Keď sa extrakty z takejto vody nanesú pri teplote90 stupňov na určitý typ oceľových rúr, používanýchpri stavbe ropovodov, odolnosť proti korózii sa vý-z namne zväčší. Čína bude mať na prípadnú ochranuoceľových rúr pred koróziou dostatok ohorkov, preto-že v tejto krajine sa ich vyprodukuje tretina celosveto-vého množstva.

POSLEDNÝ LET raketoplánu AtlantisÉra amerických raketoplánov sa pomaly, ale isto končí.Raketoplán Atlantis uskutočnil svoju poslednú vesmírnumisiu od 14. do 26. mája so šiestimi astronautmi napalube. Jej cieľom bolo dopraviť na ISS náklad, potreb-né náhradné diely a ruský výskumný modul Module-1zná my pod ruským označením Rassvet čiže úsvit. Totolaboratórium upevnili k spodnému uzlu modulu Zarja.Počas spojenia so stanicou ISS astronauti trikrát vyšlido otvoreného vesmíru, pričom vymenili tri batérie, in -štalovali komunikačnú anténu a namontovali ďalšie prv -ky na kanadské robotické rameno Dextre. Atlantis je poraketoplánoch Columbia, Challenger a Discovery štvr -tým vyrobeným raketoplánom pre NASA. Úplne prvýraketoplán Enterprise slúžil len na skúšobné letyv zemskej atmosfére. Skúsenosti z výroby prvých trochraketoplánov viedli k tomu, že Atlantis vyrobili za polo-


vičný čas a mal hmotnosť o 3,5 tony nižšiu – len 68 635 kg. Na prvý vesmír-ny let odštartoval 3. októbra 1985, teda temer pred 25 rokmi. Počas nehovyniesol do vesmíru tajnú družicu amerického ministerstva obrany. Pri ďal-šom lete po prvý raz vypustili z jeho paluby medziplanetárnu sondu. Išloo sondu Magellan určenú na prieskum Venuše. Raketoplán Atlantis usku-točnil tiež v roku 1995 prvé spojenie s ruskou vesmírnou stanicou Mir.Zostava Atlantis-Mir tvorila v tedy najväčšie teleso na obežnej dráhe okoloZeme. Od roku 2000 sa začal raketoplán používať na lety súvisiace s vý -stavbou vesmírnej stanice ISS. Keď to zosumarizujeme, raketoplán Atlantisvykonal počas svojej štvrťstoročnej služby v NASA celkovo 32 letov do ves-míru, počas ktorých preletel dovedna 194 168 813 kilometrov. Počas nich sana palube vystriedalo 191 astronautov. Raketoplán urobil 4 648 obletov oko -lo našej planéty a vo vesmíre strávil 293 dní, 18 hodín, 29 minút a 37 sekúnd.Do vesmíru vyniesol 14 družíc, sedem ráz sa spojil s ruskou stanicou Mira jedenásť ráz zakotvil pri vesmírnej stanici ISS. Atlantis má rozpätie krídel23,79 m, jeho dĺžka je 37,24 m a výška 17,25 m. Každý z troch hlavnýchmotorov raketoplánu má ťah 1,75 MN. Jeho operačná výška nad zemskýmpovrchom sa môže pohybovať od 190 km do 960 km. Raketoplán môže dovesmíru vyniesť náklad s maximálnou hmotnosťou 25 060 kg. � RM

Pracovníci Ústavu materiálova mechaniky strojov SAV natohtoročnom hannoverskompriemyselnom veľtrhu pre-zentovali svetovovo unikátnuaplikáciu svojho patentu –výhrevný (alebo chladiaci)panel z penového hliníka.

V tomto roku bolo hlavné motto han-noverského veľtrhu: Efektívnejšie –inovatívnejšie – udržateľnejšie. V jeho

duchu pripravil svoju expozíciu aj Ústavmateriálov a mechaniky strojov SAV(ÚMMS SAV), ktorý prezentoval unikátneprogresívne materiály a moderné techno-lógie ich prípravy a spracovania.

Najväčší záujem prejavili návštevnícipredovšetkým o výhrevné a chladiace pa -nely vyvinuté v ústave, využívajúce penovýhliník. V roku 2007 získal ústav európskypatent na technológiu ich výroby. Jednouz priemyselných aplikácií tohto vynálezu jepanel pre stropné chladenie a stenové vy -

kurovanie interiéru, vývoju ktorého sav súčasnosti venuje. Základom nového rie-šenia je penový hliník ako výmenník tepla.Do jeho povrchu je vlisovaná medenárúrka slúžiaca na rozvádzanie vykurovacie-ho alebo chladiaceho média. Penový hliníkv stenových a stropných paneloch v kom -binácii s tenkou vrstvou omietky je svetovounikátnym riešením. Rovnomernosť rozlo-ženia teploty v paneli, zvýšenie jeho ploš-ného sálavého výkonu a značné skráteniereakčného času pri zmene teploty médiasú prednosťami, ktoré sa žiadnym z do -terajších technických riešení nedali dosiah-nuť. Stavebníci iste čoskoro ocenia výhody


Penový hliník v stenovýcha stropných paneloch

v kombinácii s tenkou vrstvouomietky je svetovo unikátnym

riešením.

hliník – naša pýcha

Priemyselné technológie�

Prvá veľkosériová aplikácia penového hliníka na svete. Ročne sa vyrobí až200 000 ks absorpčných častí slúžiacich na ochranu posádky pred zadnýmnárazom. V Bratislave ich montujú do luxusných vozidiel Audi Q7.

Výhrevný/chladiaci panel využíva penový hliník ako veľmi efektívny výmenník tepla. Na spodných obrázkoch je porovnanie rozloženia teplotyv inovovanom chladiacom paneli vyrobenom z penového hliníka (vľavo)a v štandardnom sadrokartónovom paneli s integrovanou rúrkou slúžiacouna rozvádzanie chladiaceho média (vpravo).

Výstuhadutého hliní-kového rámušportovéhokabrioletuFerrariz penovéhohliníka vyrábanáv sériovosti6 000 kusovročne.

takéhoto vykurovania alebo chlade-nia, veď vykurovacie (alebo chladiace– podľa potreby) telesá budú nená-padne ukryté pod omietkou. Tietoskutočnosti vytvárajú pre ÚMMS SAVdobré predpoklady na to, aby sa ná -klady na udržiavanie patentu v do -hľadnej dobe mnohonásobne vrátilia dlhodobo ústavu zabezpečovalizískavanie ďalších prostriedkov našpičkový aplikovaný výskum a vývojv tejto oblasti.

A čo videli návštevníci?Obraz z mikroskopu s rotujúcou hla-vou sa premietal na veľkoplošnejobrazovke a zachytával unikátne zá -bery kryštálov horčíka. Vznikli destilá-ciou roztavených horčíkových triesokpri ich recyklácii. Okrem nich mohlinávštevníci vidieť aj rôzne ďalšiezaujímavé štruktúry vzoriek progre-sívnych kovových materiálov, ktorévyvíjajú v centre excelentnosti CEKO -MAT. Premietanie vzoriek dopĺňaliexponáty z penového hliníka: defor-mač né časti zostavy nárazníka želez-ničných vozňov, výstuhy rámov športových kabrioletov Ferraria absorp čné časti slúžiace na ochra-nu po sádky pred zadným nárazommontované do luxusných vozidielAudi Q7. Mimoriadne úspešnou prie-myselnou inováciou je statorový krú-žok slúžiaci na nastavovanie polohy

vačkového hriadeľa automobilovýchmotorov BMW. Vyrába ho spoločnosťSapa Profily, a. s., v Žiari nad Hronomsvetovo unikátnym práškovometalur-gickým postupom z hliníkovej zliatiny.Iným zaujímavým výrobkom sú elek-trické klzné kontakty trolejbusov a že -lezničných vozňov z grafitu infiltrova-ného meďou, vyvinuté v spolupráciso spoločnosťou Elektrokarbon, a. s.,Topoľčany.

� Dr. Ing. JAROSLAV JERZ Ústav materiálov a mechaniky strojov

Slovenská akadémia vied


Priemyselné technológie �

Deformačné časti zostavy nárazníka železničných vozňovz penového hliníka, krúžok slúžiacina nastavovanie polohy vačkovéhohriadeľa motorov BMW a elektrickéklzné kontakty trolejbusov

Nové materiály a priemyselnémetódy vyvinuli v Centre navýskum a vývoj konštrukčnýchkompozitných materiálov prestrojárske, stavebné a medicínskeaplikácie – CEKOMAT. Totocentrum v súčasnosti budujeÚMMS SAV spolu s Fyzikálnymústavom SAV, Ústavom staveb-níctva a architektúry SAV, Ústavom merania SAV, Ústavomnormálnej a patologickej fyzioló-gie SAV a Slovenskou technic-kou univerzitou v Bratislavevďaka projektu financovanéhoz Európskeho fondu regionálne-ho rozvoja v rámci operačnéhoprogramu Výskum a vývoj.

Okná pri silnom svetle stmavnúNajnovšie lietadlo americkej spoločnosti Boeing B787 Dreamliner bude prvým dopravnýmlietadlom na svete so špeciálnymi oknami, ktorých svetelná priepustnosť sa bude daťregulovať. Cestujúci bude môcť podľa potreby určovať priepustnosť v piatich stupňoch –od úplne priehľadného až po nočne tmavé. Okná nového typu, ktoré nesú obchodnéoznačenie Alteos, sú výsledkom spolupráce firmy PPG Aerospace (svetová jednotka vovýrobe okien pre lietadlá) a nemeckej firmy Gentex GmbH. Táto firma je vedúcim výrob-com automobilových spätných zrkadiel, ktoré pri dopade svetla z reflektorov auta idúce-ho vzadu automaticky stmavnú. Nové okná pre lietadlá B787 využijú patentovanú tech-nológiu firmy Gentex na stmavenie okna. Okno umožňujúce stmavenie sa skladá z dvochvrstiev skla, medzi ktorými je neviditeľná tenká vrstvička elektrochromatickej kvapaliny.Výraz elektrochromatický znamená, že svetelná priepustnosť takejto vrstvy sa mení v zá -vislosti od priloženého elektrického napätia. Výhodou použitia špeciálnych skiel bude ajto, že sa obmedzí ich ohrievanie v dôsledku pôsobenia slnečného žiarenia. Tým saodbremení klimatizačný systém lietadla. Potom budú môcť byť okná Dreamlinera približ-ne o štvrtinu väčšie, ako je to doteraz bežné.

� RM

Unikátne technologické zariadenie určené na výrobu nových typov klzných uhlíkových kontaktov impregnovaných meďou pre zberniceelektrického prúdu elektrických lokomotív, električiek a trolejbusov.

Na portáli www.eQuark.sk simôžete pozrieť videorozhovors Dr. Jerzom, v ktorom eštelepšie uvidíte, na čo všetkosa dá využiť penový hliník.

Veternýpark našírom moriSpolkový minister pre život-né prostredie NorbertRöttgen uviedol do činnostiprvý nemecký veterný parkvybudovaný na šírom mori.Tento park tvorí dvanásťveterných turbín, ktorépoháňajú generátory elek-trickej energie. Volá saAlpha Ventus a je uvádza-cím projektom slúžiacim naoverenie koncepcie budo-vania veterných elektrárníďaleko od pobrežia.Dvanásť veterných turbínstojí v Severnom mori, pri-bližne 45 kilometrov odostrova Borkum. Hĺbkamora je v tých miestach

okolo 30 metrov. Výstavba veterného parku v drsných poveter-nostných podmienkach Severného mora bola náročnejšia, nežsa pôvodne predpokladalo. Náklady na výstavbu parku pretopodstatne narástli: pôvodne sa počítalo so sumou 60 miliónoveur, napokon sa však náklady vyšplhali na 250 miliónov eur.V parku veterných elektrární stoja turbíny dvoch výrobcov. Šesťturbín je výrobkom firmy AREVA, ďalších šesť vyrobila spoloč-nosť REpower. Všetky turbíny majú výkon 5 MW. Rotory šiestichturbín AREVA Multibird M5000 majú priemer 116 metrov a ichstred sa nachádza vo výške 90 metrov nad morskou hladinou.Turbíny sa otáčajú rýchlosťou 5,9 až 14,8 ot/min. Do činnosti sauvedú pri rýchlosti vetra 3,5 m/s a automaticky sa vypnú, keďrýchlosť vetra dosiahne 25 m/s. Špičky listov rotora sa pohybujúrýchlosťou až 90 m/s, čo je 324 km/h. Hmotnosť otočnej gondolys rotorom je 309 ton. Celková hmotnosť základov, vežea gondoly je tisíc ton. Ďalších šesť turbín je typu REpower 5M. Aj tieto turbíny majú výkon 5 MW. Rotor týchto turbín má priemer126 metrov, pričom stred rotora je vo výške 92 metrov nadmorom. Celková výška turbíny po špičku listu rotora v hornejpolohe je teda 155 metrov, čo je temer výška veží dómu v Kolínenad Rýnom. Rozpätie otáčok týchto turbín je od 6,9 do 12,1 m/s.Pri najvyšších otáčkach sa špičky listov rotora pohybujú rýchlos-ťou 288 km/h. Gondola s rotorom váži približne 410 ton. Turbínysú v mriežkovitej formácii, pričom vzdialenosť medzi dvoma tur-bínami je približne 800 metrov. Celý park teda zaberá plochuštyri štvorcové kilometre. Odborníci predpokladajú, že park jeschopný za rok vyprodukovať približne 220 GWh čistej elektrickejenergie. Takéto množstvo elektrickej energie postačí na zásobo-

vanie približne 50 000 trojčlennýchdomácností. � RM

Energetika�

Najlacnejšia energia je tá, ktorú ušetríte.

Solárne svetre? V budúcnosti možno budeme

nosiť svetres flexibilnými solár-

nymi článkami.Dôležitý posun na

ceste k pokrokuspravili americkí

vedci. Objavili ohybnésolárne články, na ktoré jepotrebné iba jedno percentomateriálu súčasných solár-nych modulov. V porovnanís ostatnými prispôsobivýmisolárnymi článkami mátento dizajn vysokú účin-nosť. Aby bol materiál kon-kurencieschopný, musí

absorbovať slnečné svetlo rôznych vlnových dĺžok dopadajú-ce pod rôznymi uhlami. Vedci z Pasadenského technologic-kého inštitútu splnili všetky podmienky. Nová látka dokážeprijať až 85 % dopadajúceho slnečného svetla, hoci obsahu-je iba stotinu kremíka v porovnaní s bežnými materiálmi.Doteraz existuje tento nový systém len v laboratóriách.Komerčný variant je zatiaľ v nedohľadne.

� MA

Bioplyn? Áno, ale z čoho?Koncom mája hostila na Slovensku Slovenská akadémia viedv Bratislave účastníkov konferencie o výskume obnoviteľnýchzdrojoch a ich aplikáciách z Nemecka. Jeden zo zaujímavýchpríspevkov predniesol Rüdiger Grass z Kasselskej univerzity.Nemci získavajú bioplyn z kukurice rovnako, ako je to u nás.Nemecká univerzita sa však venuje výskumu, ktoré rastlinysú na tento účel najvhodnejšie. Ukázalo sa, že vyššie výnosyprináša zmes rôznych rastlín. Preto je ich výber veľmi dôleži-tý. Musia to byť rastliny nenáročné na pestovanie, s veľkýmobjemom listov a stoniek, rýchlo rastúce a navzájom sa zná-šajúce. Niektoré musia obsahovať dusíkaté látky, aby inten-zívne pestovanie príliš nevyčerpalo pôdu. Tak prišiel rad naobilniny (pšenicu, proso, ovos či raž), ale aj na hrach, viku-ďatelinu, repku olejnatú, konope, horčicu, slnečnicu aleboburinu. Keďže všetky tieto rastliny sa žnú za zelena, zem jeschopná poskytnúť počas jedného roka dve úrody. Vynárajúsa ďalšie otázky: Ktoré rastliny sú vhodné ako oziminya ktoré na letné pestovanie? Vedci skúšajú rôzne kombinácie– kukuricu a slnečnicu, kukuricu a raž alebo hrach a pšenicu,ktoré naraz sadia na jeden lán. Zatiaľsa ukazuje najúspešnejšou kombiná-cia repka v prvej úrode a slnečnicav druhej, pretože repka pôsobí priazni-vo na množstvo dusíka v pôde.Výskum na univerzite ešte neukončili,je to beh na dlhé trate, veď pestovanierastlín ovplyvňuje v každom rokumnožstvo faktorov. Možno sa dočká-me prekvapení.

� JM

Zaujímavá kombinácia pestovaniarepky a buriny – maku vlčieho


Aralské jazero sa (pomaly) zotavujeAralské jazero patrilo kedysi medzi štyri najväčšie jazerá na svete.Ešte v roku 1960 malo plochu 68 000 štvorcových kilometrov, čižebolo takmer o polovicu väčšie ako Slovensko. Potom sa všakporiadne scvrklo a rozpadlo sa na niekoľko častí. Príčinou boloodvedenie väčšej časti vody z dvoch veľkých riek Amudarja a Syr -darja, ktoré ho napájajú, na zavlažovanie dovtedy suchých púšt-nych oblastí. S výstavbou zavlažovacích kanálov sa vo veľkomzačalo v 40. rokoch minulého storočia. Od roku 1960 už z obochriek odchádzalo ročne 20 a 60 kubických kilometrov vody dopúšte. Množstvo vody odvádzanej na zavlažovanie sa medzi rokmi1960 až 2000 zdvojnásobilo, čím sa podarilo produkciu bavlny nazavlažovaných plochách temer zdvojnásobiť. Intenzívne odvádza-nie vody na zavlažovanie však viedlo k zmenšovaniu Aralskéhojazera, ktorého plocha sa od roku 1960 do roku 1998 zmenšila pri-bližne o 60 %, pričom objem vody v jazere sa zmenšil až o 80 %.Kontinuálny pokles hladiny viedol v roku 1987 k tomu, že jazero sarozpadlo na dve časti: Severné Aralské jazero (nazývané aj Malé)a Južné Aralské jazero (veľké). V roku 2003 sa južná časť rozpadlana východný a západný bazén. V roku 2004 malo jazero už lenštvrtinu svojej pôvodnej plochy a v roku 2007 už len desatinu.Vysychaním stúpla slanosť vody päťnásobne, čo spôsobilo vymiz-nutie väčšiny flóry a fauny. Kazašská vláda už v októbri 2003 ozná-mila výstavbu betónovej priehrady Kokaral na oddelenie severneja južnej časti jazera. Dokončili ju v roku 2005. Priehrada zabraňujeúniku vody do južnej časti jazera a hladina Severného Aralskéhojazera začala stúpať skôr, než sa predpokladalo. Zo svojej najniž-šej úrovne v roku 2003 stúpla doteraz už približne o 12 metrov. Týmklesla aj slanosť vody a opäť sa tam dajú loviť ryby. Prístav Aral,ktorý bol v čase najnižšej hladiny vzdialený od vody 100 km, sak nej opäť priblížil na 25 km. Plocha severného jazera vzrástla z 2 550 štvorcových kilometrov v roku 2003 na 3 300 štvorcovýchkilometrov v roku 2008. Zatiaľ sa teda pomaly zotavuje aspoňseverná časť Aralského jazera – čo bude s južnou, to zatiaľ niktonevie. � RM júl – september 1989 5. október 2008

Scientix slúži vzdelávaniuEurópska komisia uviedla do prevádzky nový webový portál Scientix,určený učiteľom, výskumným pracovníkom, politikom, miestnym funkcionárom, rodičom a záujemcom o vzdelávanie v oblasti vedy.

Scientix umožní prístup k učebným materiálom, výsledkom výskumu a politickým dokumentom, ktoré sú obsiahnuté v európskych pro-jektoch pre vedecké vzdelávanie financovaných Európskou úniou a rôznymi národnými iniciatívami. Nová platforma zjednoduší pravi-delné šírenie a spoločné využívanie správ, know-how a osvedčených postupov vo vzdelávaní v oblasti vedy v celej Európskej únii.

Ako povedala európska komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganová-Quinnová, Scientix umožní každému učiteľoviprírodovedných predmetov a každému študentovi ťažiť z vynikajúcich učebných materiálov vypracovaných v rámci európskych a národ -ných výskumných projektov. Scientix prispeje k tomu, aby sa vedou inšpirovali mladí ľudia a aby sa maximalizoval výnos z každého eura,ktoré Európa vynakladá na vedecké vzdelávanie. Bude to tiež miesto, kde sivšetci záujemcovia o vedecké vzdelávanie môžu vymieňať novinky a názory.Filozofiu platformy možno zhrnúť do nasledujúcich kľúčových slov: Hľadať,nájsť a zapojiť (sa). A to hlavne učiteľov, vedcov, politikov, miestnych pred-staviteľov, rodičov a mladých ľudí. Pre učiteľov napríklad Scientix zhromaždilvýukové materiály zo stoviek európskych projektov, ktoré im budú na požia-danie k dispozícii vo všetkých európskych jazykoch.

Nový portál je k dispozícii v šiestich jazykoch: angličtine, francúzštine, nem-čine, španielčine, taliančine a poľštine. Scientix však nie je len webovou strán-kou. V najbližších troch rokoch zorganizuje niekoľko akcií a workshopov.Hlavnou udalosťou bude v máji budúceho roku konferencia Scientix, ktorábude podporovať vytváranie sietí medzi vedou a vzdelávacou komunitou.

� R


Vedeli sme, že ideme navštíviť nové štu-dijné centrum Polytechnickej školy, alekaždý z novinárov spozornel až vtedy,

keď sme autobusom obchádzali zvláštnuvlnitú budovu. Náš sprievodca Michael Mit -chell nám vnútri poukazoval jej hlavné častia tá nádhera nám brala dych. Základnoucharakteristikou novej budovy (napriek jejkomplikovanému tvaru) je spoločný otvorenýpriestor, vzdušnosť a tradičná biela farba –poznávacie znaky architektonického ateliéruSANAA. Budova slúži ako jednoliaty komuni-kačný kanál, vlnitý a nelineárny, ako je chô-dza človeka. Stavať ju začali v roku 2007a štu dentom ju slávnostne odovzdali dopoužívania v máji tohto roku. Náklady na jejvybudovanie sa vyšplhali na úctyhodných110 miliónov švajčiarskych frankov (čo jepribližne 133 870 000 €).

Budova sa zdvíha pozdĺž dvoch strán.Zvlnená podlaha a zakrivené terasy oddeľu-

Architektúra�

Študovňa SNOV

Pohodlne uložení študenti relaxujú na penových vankúšoch.

Rolex Learning Center v Lausanne ... a nákres na informačnej tabuli. Okrúhle plochy sú vonkajšie átriá.


Bola to zhoda náhod. Práve v roku, keďzískal architektonický ateliér SANAAPritzkerovu cenu za architektúru, navštívilisme jeho posledné dielo – študovňuPolytechnickej školy v Lausanne vo Švajčiarsku – The Rolex Learning Center.

Päť sklených bublínposkytuje intimitu naprípravu projektov,vzájomné doučovaniealebo konzultácie.Biele plastové pásypomáhajú nevidiacimpri orientácii.

jú jednotlivé zóny, no zároveň ich spájajú– na rozdiel od tradične striktne oddele-ných študijných priestorov. Po vstupnompriestore s informáciami nasleduje pre-chod do obrovskej knižnice a študovne.Knižnica disponuje 500 000 tlačenýchprác a je jednou z najväčších vedeckýchzbierok v Európe. Pojme až 860 študen-tov. Poskytuje prístup k 12 000 on-lineperiodikám a viac ako 20 000 knihám.Samozrejme, to všetko vyžaduje prísluš-né technické vybavenie. Táto obrovskánetradičná študovňa poskytuje svojeslužby nielen študentom, pedagógom čivedcom, ale aj širokej verejnosti. Na ichobčerstvenie nechýbajú vnútorné i von -kajšie kaviarne, ktoré sa využívajú podľapočasia. Nie sú oddelené, plynulo pre-chádzajú do ostatných častí. Po niekoľ-kých metroch získate dojem, že neustálekráčate po moste, čím chceli autori pro-jektu naznačiť spojenie medzi výskumoma priemyslom, medzi vedcami všetkýchdisciplín a medzi vyučujúcimi a štu -dentmi.

Niektoré technické zaujímavostiBudova pripomína dve mušle, uprostredktorých je 11 oblúkov. Menšia mušľa jeumiestnená na štyroch, 30 až 40 m dlhýchoblúkoch, väčšia na siedmich oblúkochdlhých 55 až 90 m. Oblúky ukotvuje 70predpätých lán.

Hlavnými konštrukčnými materiálmi jeoceľ, drevo a liaty betón, ktorý liali do deb-nenia tak precízne, že budova vyzerá akonaleštená. Stavitelia potrebovali 1 400 rôz-nych foriem a tvarov debnenia. Na vytvore-nie jednoliatej, súvislej betónovej plochydva dni bez prerušenia betónovali jednotli-vé priestory. Kým sa pustili do realizáciesamotnej zakrivenej betónovej škrupiny,spolupracovali architekti so statikmi, abypomocou 3D počítačových modelov našlitvary s čo najmenším ohybovým predpä-tím. Stavba takéhoto náročného projektunebola jednoduchá. Jeden príklad za všet-ky: Presné betónovanie robili pomocoudreveného debnenia s plochou 2,5 x2,5 m. Betón po zaschnutí odrezali oddebnenia laserom. Takto dosiahli hladkéspájacie plochy bez potreby ďalšiehoopracovania a debnenie posunuli. Abybolo posúvanie absolútne presné, použí-vali technológiu GPS.

Aj vetranie a vykurovanie najprv pripravi-li počítačovou simuláciou, veď v takejtokomplikovanej stavbe s takým veľkýmotvoreným priestorom nie je jednoduchého naprogramovať. Pomocou digitálneho

modelovania prúdeniavzduchu, osvetleniaa tepelného meraniadosiahli, že budovamá maximálne možnúenergetickú efektív-nosť. Podarilo sa im tov prvom rade využitímdenného svetla a pri -rodzeného vetranias prísne kontrolova-ným ventilačným sys-témom (okrem reštau-rácie a multimediálnejknižnice, ktoré majústropy chladené za -murovanými rúrkamis vodou). Vysokúenergetickú účinnosť

podporuje aj namontovanie dvojitýchokien, 20 cm hrubá izolácia na streche,vonkajšie žalúzie a pripojenie na 25 rokovstaré tepelné čerpadlo, ktoré využíva voduz neďalekého Ženevského jazera aj nachladenie celého objektu internátu, ku kto-rému študovňa patrí. Za svoju nízku ener-getickú náročnosť získal projekt dokoncaprestížne švajčiarske ocenenie Minergielabel, čo je unikátne aj vzhľadom na to, žeide o taký veľký otvorený priestor.

V budove na návštevníkov dobre pôsobídostatok svetla, priehľadnosť a otvorenosť.Človek sa tam cíti naozaj voľne. No z čistoracionálneho pohľadu, napriek všetkýmestetickým dojmom, javí sa mi toto archi-tektonické riešenie ako veľkorysé mrhaniepriestorom.

� JANA MATEJÍČKOVÁLausanne

Foto: autorka a www.rolexlearningcenter.ch

�Architektúra


Kazujo Sedžimová (*1956)a Rjue Nišizawa (*1966) založiliv roku 1995 architektonický ate-liér SANAA. Medzi ich najzná-mejšie stavby patrí budovaChristian Dior v Tokiu, Museumof Contemporary Art, Kanazawa,New museum of Contemporaryv New Yorku alebo ZollvereinSchool of Design v nemeckomEssene. Okrem Pritzkerovej ceny,ktorú získali tento rok, sa pýšia ajcenou Gold Lion z Benátskehobienále v roku 2004 a pamätnoumedailou Arnolda BrunneraAmerican Academy of Arts andLetters (2002).

Vlniace sa schody vedú hore do kaviarne.

Veľkorysý oddychový priestor

Čo píšu iní?�

Doména .com oslavuje 25 rokovUplynulo už 25 rokov od zaregistrovania prvejdomény .com, ktorá sa spája s celkovým rozmachom internetu. Prvou zaregistrovanoudoménou .com sa 15. marca 1985 stala doménasymbolics.com.

Doménu zaregistroval výrobca počítačov z Cambridge SymbolicsInc. len niekoľko mesiacov po ostrom sprevádzkovaní systémuDNS.

TLD určená pre komerčné spoločnosti sa podľa informáciíspoločnosti VeriSign a spoločnosti BBN Technologies, ktorá

spoluvyvíjala mnohé kľúčové aplikácie a protokoly v začiatkochinternetu, mala najskôr volať .cor. Doménu spravovalo najskôrMini sterstvo obrany USA, od roku 1993 patrila pod správuNational Science Foundation a od roku 1997 pod Ministerstvoobchodu USA. Doménu prevádzkuje spoločnosť VeriSign. Aždo roku 1995 sa za doménu .com neplatili nijaké poplatky, prvýpoplatok od tohto roku bol vo výške 50 dolárov ročne.V súčasnosti platia registrátori za jednu doménu spoločnostiVeriSign 7,34 dolára ročne.

V roku 1985 bolo okrem symbolics.com zaregistrovaných už lenpäť ďalších domén .com a to bbn.com, think.com, mcc.com,dec.com a northrop.com. Na začiatku roku 1986 si začali domé-ny registrovať počítačové spoločnosti, napríklad Xerox, HP, Sun,IBM, Intel. Prvá stovka domén sa dosiahla v novembri 1987.V roku 1992 bolo registrovaných len 15 000 domén .com a ažv neskorších rokoch sa začal ich počet prudko zvyšovať.

Domény sa postupne stali predmetom obchodu. Napríkladdoména diamond.com sa podľa dostupných informácií predala zaviac ako 7 miliónov dolárov, fund.com či sex.com za 10 miliónov.V roku 1997 dosiahol počet registrovaných domén .com milióna v nasledujúcich dvoch rokoch pribudlo takmer 20 miliónovnových domén. V súčasnosti je registrovaných viac ako 80 milió-nov domén .com a viac ako 192 miliónov domén druhej úrovne vovšetkých doménach najvyššej úrovne. Pred druhou najpoužíva-nejšou doménou .net má náskok priepastných 72 miliónov kusov.

Zdroj: http://www.dsl.sk


Notebooky sú na trhu už 25 rokovV apríli 1985 predstavila Toshiba notebookT1100. Bol to prvý prenosný prístroj na sveteurčený pre širokú verejnosť. Titul prvý masovovyrábaný je v tomto prípade dôležitý, keďže cel-kom prvý prenosný počítač napájaný z batérievyrobila spoločnosť Epson už v roku 1981.

Prvotina vo svete notebookov vyzerala ako plastový písací strojs výklopným displejom. Vzhľadom na svoju hmotnosť 4 kg saprávom hrdil prívlastkom prenosný. Reklama sľubovala rozmery,vďaka ktorým sa vojde aj do aktovky. A nezabudli ani na dizajn.Trhová cena 2 000 dolárov bola však v tej dobe reálna len predobre zarábajúcich podnikateľov na služobných cestách.

Notebook mal klasickú klávesnicu a výklopný displej, ktorý juprekrýval. Rozlíšenie 640 x 200 obrazových bodov na video urči-

te nestačilo. Podporoval monochromatické 25-riadkové zobra-zenie textu, ale za príplatok ste si mohli dovoliť aj farebný displejči dokonca modem. Procesor Intel 80C88 s taktom 4,77 Mhz, natú dobu vskutku výkonný, mal 256 kB pamäte RAM a mechanikyna 3,5-palcové diskety s kapacitou 720 kB. Výdrž vstavanejbatérie bola podľa výrobcu až 8 pracovných hodín, čo je viacnež v mnohých súčasných notebookoch.

25. ročný medzník v histórii počítačov oslávila Toshiba ohlá-sením troch nových produktov. Prvým je najľahší a najtenší plno-hodnotný notebook v Európe s uhlopriečkou displeja 13 palcov,ďalej mobilné zariadenie na prácu s internetom založené naplatforme Android a limitovaná edícia zariadenia s dvoma doty-kovými displejmi a systémom Windows. Toshiba predala odroku 1985 viac ako 90 miliónov notebookov. Teraz máme všetkypredpoklady, aby sme toto číslo zvýšili na 100 miliónov preda-ných kusov na celom svete do jedného roka, predpokladá AlanThompson, prezident spoločnosti Toshiba Europe GmbH.

Malý mozogs veľkým potenciálomNiektoré druhy hmyzu majúmozog veľkosti špendlíkovejhlavičky. Vedci z Adelaidskejuniverzity v Austrálii však zistili, že napriek malým rozmerom je výkonný.

Vedci skúmali, ako posudzuje hmyzrýchlosť pohybujúcich sa objektov.

Zdá sa, že mozog hmyzu obsahujemechanizmus, ktorý dokáže vypočítaťriadené pristátie na kvete alebo dosiah-nutie zdroja potravy. David O’Carroll, ve -dúci autor výskumu, tvrdí, že mozoghmyzu má presne špecializované bunky,ktoré dokážu analyzovať vizuálne vníma-nie pohybu podobne ako človek.

Doteraz sme nevedeli, ako môže v ta -kom malom mozgu prebiehať taký zložitýproces analýzy pohybu, vysvetľuje O’Ca -

roll. Vedeli sme, že hmyz dokáže určiťsmer pohybujúcich sa objektov, ale anisme netušili, že dokáže posúdiť aj rých-losť podobne ako iné zvieratá či človek.Zdá sa, že hmyz porovnáva rozličné pre-javy svetla v prírode na základe vonkaj-ších podmienok, ktorým sa mozgovébunky prispôsobujú. Znamená to, že neu -róny dokážu zabezpečiť veľmi komplexnésprávanie.

Kolektív vedcov sa vo svojom výskumezaoberá procesmi prebiehajúcimi v moz -

gu, ktoré majú na starosti hodnotenieokolia pomocou oka. Pri práci využívajúaj zrakový model drobných článkonož-cov.

Hmyz je pre náš výskum ideálny, preto-že jeho zrakový systém predstavuje až30 % ich hmotnosti, čo je oveľa viac nežpri iných zvieratách, konštatuje O’Carroll.

Vedci spolupracujú aj s priemyselnýmispoločnosťami zaoberajúcimi sa výrobouumelých očí do robotov či napodobňova-ním človeka.

Na našom portáli www.eQuark.sk sa dočítate aj toto:

A čo píšeme my? �


Bernolákovagramatikana Knihách GoogleRakúska národná knižnicapredstavila projekt digitalizova-nia kníh pochádzajúcich ajz obdobia Rakúsko-Uhorska, na ktorom spolupracuje so spoločnosťou Google.

Unikátna slovanská zbierkakníh obsahuje okolo 50 000pôvodných diel, medzi ktorý-mi sa nachádza aj prvá slo-venská gramatika od AntonaBernoláka Grammatica Slavi -ca. Všetky historické dielabudú zásluhou efektívnehoprocesu digitalizácie dostup-né v služ be Knihy Googlev priebehu niekoľkých rokov.Rakúska národná knižnica savďaka spolupráci so spoloč-

nosťou Google priraďuje k najuznávanej -ším knižniciam na sve te. Do partnerskéhoprogramu Google, ktorý sprístupňuje inter-netovým používateľom milióny kníh, patriauž niekoľko rokov aj knižnice Harvardovej,Stanfor dovej i Oxfordskej univerzity.

Uchovávať poznatky a sprístupňovať ichďalším ľuďom, to je princíp, na ktorom súvybudované všetky knižnice. Chcemezostať verní tomuto princípu, preto sme sarozhodli pristúpiť k digitalizácii celej našejzbierky historických kníh, komentovalatento historický míľnik generálna riaditeľkaknižnice Dr. Johanna Ra chingerová.

Unikátom historickýchdiel Rakúskej národnejknižnice sú aj niektoréskvosty slovenskej litera-túry. Slovenská zbierkanepatrí k najpočetnej -ším, obsahuje asi stovkutitulov, no je vzhľadomk za chytenému histo -rickému obdobiu veľmicenná. Ne chýba aniprvá slovenská grama -tika od Antona Bernolá -ka Grammatica slavica(1790).

Zbierka historických kníh v Rakúskejnárodnej knižnici je jedna z piatich naj-významnejších zbierok na svete a kom -pletná digitalizácia týchto diel je tak uda-losťou, ktorej význam rozhodne prekraču-je hranice Rakúska. V budúcnosti si takbudú môcť všetci študenti, bádatelia čiakademici v ktorúkoľvek dennú či nočnúdobu prehliadať digitalizované tituly kniž-nice na internete, a to z ktoréhokoľvekmiesta na svete.

Do služby Knihy Google však môže pri-spievať každý. Svoju knihu môže vložiť doKníh Google (books.google.sk/partner)a obohatiť tak národnú zbierku.

Historické priestory Rakúskej národnejknižnice

Medzinárodný veľtrh vedya techniky Intel ISEF 2010,určený mladým vedcomz celého sveta, sa tentorok konal v máji v San Josév Kalifornii. Zo Slovenskasa súťaže zúčastnili víťaziFestivalu vedy a techniky2009, ktorú organizujeAsociácia pre mládež, vedua techniku AMAVET, a víťazisúťaže Scientia pro futuro2009, organizovanejobčianskym združenímMladí vedci Slovenska.

Je to zvláštne, ale vznikla situácia, žeSlovensko vyslalo na toto prestížnemedzinárodné podujatie víťazov

dvoch národných súťaží. Tento rok sa do súťaže Intel ISEF zapoji-

lo 1 611 mladých vedcov z 59 krajín, regió-nov a teritórií. Najlepší vo svojej kategóriispomedzi 19 víťazov získal cenu 8 000dolárov. Nadácia spoločnosti Intel odme-nila grantom 1 000 dolárov každú školu, naktorej sa vzdelávajú jednotliví víťazi, a ajvýstavy, z ktorých pochádzali víťazné pro-jekty.

Pre Slovensko získal Marek Buchmanzo Školy pre mimoriadne nadané detia Gymnázium v Bratislave, víťaz súťažeFestival vedy a techniky, skvelú striebornúmedailu. Ani reprezentanti súťaže Scientiapro futoro neobišli s prázdnymi rukami –Filip Kunč z Gymnázia I. Kupca v Hlohovcizískal významné ocenenie od Americkejchemickej asociácie v oblasti analytickejchémie. Jeho prácu si vybrala ako najlep-šiu v odbore.

Projektu Mareka Buchmana Využitiešpecificky substituovaných imínov pri syn-téze prekurzorov liečiva Stobadínu, resp.jeho analógov, sme sa v Quarku venovalivo februárovom čísle, keď sa stal víťazomFestivalu vedy a techniky 2009, ktorý jeakýmsi národným kolom v rámci AMAVET-u.Zaujímavým doplnením výhry v podobe1 500 dolárov je aj pomenovanie asteroidupo Marekovi (pravdepodobne asteroidBučman, ako Mareka radi volali organizá-tori. Našťastie je tak ďaleko, že by našuplanétu nemal nikdy ohroziť). Organizátorisúťaže totiž úzko spolupracujú s Lin -colnovým laboratóriom Massachusset -

ského technologického ústavu (MIT), kto-rého program LINEAR slúži na objavovanieblízkych asteoridov. Laboratórium sa roz-hodlo, že novoobjavené asteoridy pome-nuje po súťažiacich na prvých a druhýchmiestach v jednotlivých kategóriách. Ma -rek sa tak stane prvým mladým vedátoromzo Slovenska, ktorého práca vo vede budeodmenená aj týmto spôsobom.

Zo života Mareka Buchmana (nar.v roku 1993), ktorý navštevuje Školupre mimoriadne nadané deti a Gym -názium v Bratislave, poznáme niekoľ-ko zaujímavých faktov, ktoré uždlhšie predurčovali jeho úspech naIntel ISEF. Keď mal Marek 10 rokov,namerali mu IQ 156. Dnes má se -demnásť a spolupracuje pri výsku-moch so Slovenskou akadémiouvied a učí sa pri najväčších odborní-koch. Je členom Mensa Slovensko,ktorá je medzinárodnou neziskovouorganizáciou združujúcou nadprie-merne inteligentných ľudí.

Filip Kunč predstavil v projekteChemické analýzy vonných tyčinieks použitím plynovej chromatografiea hmotnostnej spektrometrie chemic-ké analýzy nebezpečných substanciía polycyklických aromatických hyd -rokarbónátov v dyme vonných tyči-niek.

Najvyššie ocenenie na tohtoroč-nom veľtrhu Intel ISEF získala AmyChyao, 15-ročná študentka z Ri -chardsonu v Texase, za vývoj foto-

senzitizéra pre fotodynamickú terapiu(PDT). Ide o využitie energie svetla na akti-váciu lieku zabíjajúceho bunky rakoviny.Amy získala 75 000 dolárov ako cenu Gor -dona E. Moora, ktorú udelili po prvýkrát napočesť zakladateľa spoločnosti Intel a jejbývalého výkonného riaditeľa a predsedusprávnej rady.

� TSFoto: JOZEF RISTVEJ

Mladí a veda�

Strieborná medailaa asteroid pre Mareka


Marek Buchman pred svojim úspešným posterom

�Téma na zamyslenie


Komplex menejcennosti Často mám pocit, že kebysom zmizla, nikto by si to ani nevšimol, hovorí 14-ročná Miška. Na prvýpohľad pekné dievčas výbornými výsledkamiv škole. Napriek tomu jeutiahnutá, nemá kamarátov.Jej mama hľadá pomocu odborníka a očakáva, žez dcéry sa sťaby šibnutímčarovného prútika stane inédieťa, v kolektíve obľúbenéa nezakomplexované. Zbaviťsa pocitu menejcennostivšak nie je také jednoduché.

Hodnota, ktorú človek pripisuje sebesamému, patrí medzi najdôležitejšiepre jeho duševný rozvoj a mo tivá -

ciu. Sebavedomie môžeme charakterizo-vať ako presvedčenie o sebe, hodnotenieseba samými, ktoré sa dá získať výchovoua vnímaním spätnej väzby z okolia. Se -bavedomie sa prejavuje v sociálnom sty -ku. Sebavedomý človek býva v konanís ľuďmi úspešnejší, dokáže sa lepšieuplatniť a presadiť. Cíti sa jedinečný, hod -ný lásky, ako aj schopný milovať. Neberieveci osobne, je nad vecou, dokáže tolero-vať a akceptovať druhých aj ich slabosti.

Sebavedomie nie je vrodené, tvorí sapostupne od ranného detstva a súvisí s vy -tváraním vzťahov so súrodencami, rodič-mi, kamarátmi, učiteľmi. Dôležitá je výcho-va a možnosť rozvíjať sa v slobod noma láskavom prostredí. Na základe frustráciív detstve môže mladý človek získať pocitymenejcennosti. Ak je tento postoj nadmer-ne posilňovaný, viaže na seba určité teles-né prejavy, emócie, správanie a automa -tické myšlienky. Tak vzniká komplex me -nejcennosti.

Tento komplex zasahuje sebavedomiečloveka. Iným ľuďom väčšinou pripadá ira-cionálny a zbytočný. Pre toho, kto ním trpí,je však ťažké ho odstrániť. Väčšinou sa hosnaží nejakým spôsobom kompenzovať.Nenaplnená túžba po uznaní sa však ľah -ko môže zmeniť na egoizmus, velikášstvo.V sociálnom styku môže viesť k cti žiados -tivým výkonom alebo k úniku k zá vis losti(od alkoholu, cigariet, drog, k patologic -kému hráčstvu a pod.).

Pre ľudí s komplexom menejcennostipritom môže platiť, že sú vnútorne silnejší,než sa navonok prejavujú. Vnútorný tlakmedzi dokážem-nedokážem (alebo som--nie som, mám-nemám) vytvára napätie,nepokoj a ničivý postoj k sebe samému.

Niektoré deti sa chcú vymaniť z tohtozačarovaného kruhu, čo sa môže navonokprejaviť ich nevhodným správaním alebo,naopak, utiahnutosťou. Iné, citlivejšie, po -trebujú byť ľutované a neustále presvied-čané o tom, že sú milované.

Pocit, že sa musí niekomu vyrovnať, jeosobitne pre dieťa je skľučujúci a znepoko -jujúci – niečo nie je v poriadku, som inýako ostatní. Zmätenosť z toho vediek uzatváraniu sa do seba, dokonca až dostavu hanblivosti a neustáleho osprave -dlňovania – dieťa si prestáva veriť aj v ďal -ších oblastiach, v ktorých mohlo byť done-dávna veľmi dobré, dokonca suverénne.

V jadre komplexov ležia iracionálnepostoje, ktoré ovplyvňujú konanie človekabez toho, aby si to uvedomoval, a robia honešťastným:• Nikdy nesmiem vyzerať hlúpo.• Všetci ma musia vždy mať radi.• V živote musím byť stále šťastný a v po -

hode.• Nikdy nemám cítiť úzkosť alebo napätie. • Život musí byť fér.• Aby som bol šťastný, musím byť úspeš-

ný vo všetkom, s čím sa stretnem.• Ak so mnou niekto nesúhlasí, znamená

to, že ma nemá rád.• Nemôžem žiť bez blízkeho človeka.• Moja hodnota závisí od toho, čo si o mne

myslia ostatní. • Musím byť stopercentný, bezchybný, do -

konalý.Aj ten, kto je presvedčený o vlastnej me -

nejcennosti, nie je odsúdený žiť v nešťastí.Pomocou určitých techník je možné zbaviťsa mnohých negatívnych postojov a získaťzdravú sebadôveru.

Zásady na získanie sebadôvery:• Zamerajte sa na svoje potenciálne mož-

nosti, a nie na to, čo vás obmedzuje.• Zaumieňte si, že spoznáte pravdu o se -

be.• Rozlišujte medzi tým, kto ste a čo robíte.• Nájdite si niečo, čo robíte radi a dobre.• Nahraďte sebakritiku pravidelným, pozi-

tívnym rozprávaním sa so sebou sa -mým.

• Obavu pred neúspechom nahraďte zre-teľnou predstavou o tom, ako sa vámdarí a akí ste šťastní.

• V rámci možností neobmedzujte komu-nikáciu so svojimi rodičmi.

• Rozhodnite sa zosúladiť telo s duchom.

• Povzneste sa nad pocit viny.• Vyhľadávajte ľudí, ktorí vám pomôžu

v ďalšom raste.• Nedopustite, aby ste pre to, že vás nie -

kto odmietol, zanevreli na medziľudskévzťahy.Komplex menejcennosti sa dá spätnými

väzbami okolia poraziť. Dospelí by mali ve -dieť, že ich dospievajúce dieťa sa trápi. Jedôležité rozprávať s dieťaťom o tom, akodosiahnuť jeho spokojnosť, ako odstrániťnedokonalosť. Na problém dieťaťa sa trebapozerať vážne, nezľahčovať situáciu, ne -vysmievať sa. Z pohľadu dospelých pritommôže ísť často o malicherné veci – vzhľad,oblečenie – no pre dieťa môžu tieto pro-blémy predstavovať vážny problém, ktorýsa môže odzrkadliť aj navonok – porucha-mi spánku, bolesťami brucha.

Deti zamotané v sieti komplexov si častonedokážu poradiť samy. Pravda, z niekto -rých komplexov sa dá vyrásť. No tie, ktorézasahujú samotnú osobnosť dieťaťa, jumôžu natrvalo poznačiť. Nejeden dospelýsi do svojho partnerského či rodičovskéhovzťahu prináša práve takýto nevyriešený,nespracovaný komplex z detstva.

Tak ako pri mnohých iných výchovnýchdilemách, aj pri otázke komplexov mázázračnú moc pochvala. Každé pochvále-nie však musí byť opodstatnené, úprimné.Má byť motivačné a posúvať o krok vpred.

� PhDr. EVA SMIKOVÁ, PhD.Výskumný ústav detskej psychológie

a patopsychológie

Komplex menejcennosti sa dá spätnými väzbami okolia poraziť.

Dospelí by mali vedieť, že ich dospievajúce dieťa sa trápi.

... na význam a používanie čísloviek dvojaký a dvojitý

Pri sledovaní jazykovej praxe si môžemevšimnúť, že viacerým používateľom spisov-nej slovenčiny robí problémy správne použí-vanie čísloviek dvojaký a dvojitý. Niektorípoužívatelia slovenčiny si neuvedomujú, žeuvedené číslovky majú rozličný význam a žeich nemožno ľubovoľne zamieňať.

Najnovšie sme sa o tom presvedčili, keďsme čítali informácie alebo počúvali správya diskusie o možnosti či nemožnosti obča-nov Slovenskej republiky, ale aj iných štátovzískať, respektíve mať občianstvo nielenštátu, v ktorom majú trvalý pobyt, ale aj ďal-šieho štátu, teda získať či mať občianstvodvoch rozličných štátov. Niektorí autori pre-hovorov používali slovné spojenie dvojaké(štátne) občianstvo, iní používali slovné spo-jenie dvojité (štátne) občianstvo. Pozrime sa,aký význam majú číslovky dvojaký a dvojitý.

Číslovka dvojaký je druhová. Druhovýmičíslovkami sa označuje počet druhov, naktoré sa rozdeľujú veci, deje alebo vlastnos-ti. Preto druhová číslovka dvojaký mávýznam jestvujúci v dvoch rozličných podo-bách; dvoch rozličných druhov, napríkladdvojaký úžitok (porovnaj doklad z elektro -nických médií: Poslanecké schránky namagistráte prinesú dvojaký úžitok: zlepšeniekomunikácie obyvateľov so svojimi poslan-cami, ale aj úsporu režijných nákladov magi-strátu), dvojaká daň (napr. spotrebná daňa daň z pridanej hodnoty), dvojaké obleče-nie (napr. pracovné oblečenie a športovéoblečenie).

Číslovka dvojitý je násobná číslovka. Ná -sobné číslovky označujú, koľko raz savyskytuje, opakuje istý dej alebo jav, a čís -lovka dvojitý má význam pozostávajúciz dvoch častí, z dvoch prvkov, zdvojený,dvojnásobný, napr. dvojitý drez (drez majú-ci dve nádoby na umývanie), dvojitá porcia(porcia z dvoch dávok), dvojitá stena (stenaz dvoch priečok), dvojité dno (dno skladajú-ce sa z dvoch častí), dvojité zdanenie (zda-nenie príjmu z toho istého predmetu u jed -ného daňovníka v dvoch štátoch).

Keďže v súvislosti so štátnym občian-stvom ide o to, či občan môže byť súčasneštátnym príslušníkom dvoch rozličných štá-tov, napr. občanom Slovenskej republiky ajobčanom Maďarskej republiky, teda či sú -časne môže mať štátne občianstvo Slo -venskej republiky aj štátne občianstvoMaďarskej republiky, je z obsahovej stránkysprávne slovné spojenie s druhovou číslov-kou dvojaký, teda dvojaké štátne občian-stvo. Termín dvojaké štátne občianstvo sapoužíva už mnoho rokov aj v platných záko-noch a vyhláškach.

� PaedDr. MATEJ POVAŽAJ, CSc. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV

Opýtali sme sa jazykovedcov…

POZOR! NEPREHLIADNITE SÚŤAŽE! Leto je vhodný čas zapojiť sa do rôznych súťaží. Preto aj na našom portáli nájdetehneď dve. Jedna je pre tých, ktorí radi píšu, fotia alebo nakrúcajú a chcú sa pochvá-liť aj ostatným. Je to súťaž pre blogerov. Hlavnou výhrou je Nissan, ktorý získazáujemca na týždeň aj s plnou nádržou. Ani ostatné výhry nie sú na zahodenie! Tí, čoradi hľadajú, sa zasa potešia tradičnej Veľkej letnej súťaži. Všetky podmienky a po -drobnosti o súťažiach nájdete na zadnej strane obálky alebo priamo na portáliwww.eQuark.sk. Samozrejme, nájdete tam aj obľúbenú zvukovú podobu časopisu voformáte MP3. Ako inak – ešte vždy bezplatne. O tom, ako sa dá hovorová slovenčina preložiť do písanej formy, nás presvedčí Ing.Milan Rusko, vedúci oddelenia analýzy a syntézy reči Ústavu informatiky SAV v ďal-šom pokračovaní seriálu QuarkVideo. Rozhovor s ním, ktorý je tu na dvojstrane 8/9,si budete môcť aj vypočuť v MP3. Tak bude jeden článok z Quarku opäť v troch podo-bách – tlačenej, rozprávanej a video. Pokračuje aj naša spolupráca so Slovenským rozhlasom – reláciou Solárium. Vypočuťsi ju môžete každý pracovný deň na rádiu Devín o 13.00 h.

eQuark.sk – to je inteligentné čítanie špeciálne pre vás.

Portál, na ktorom sa dozviete najviac noviniek.


Lietajúce observatórium SOFIA, ktoré jespoločným projektom NASA a nemeckejvesmírnej agentúry DLR, uskutočnilo 26. má -ja prvé nočné pozorovanie vesmíru. Po -zorovanie z lietadla letiaceho vo výškeokolo 12 až 13 kilometrov má zásadnú vý -hodu v tom, že v takejto výške je lietadlo

a tým aj teleskop už nad 99 % vodnej paryv atmosfére. Práve táto para blokuje infra-červené svetlo prichádzajúce z vesmíru.Teleskop SOFIA vážiaci takmer 20 ton mô -že preto za niekoľko minút zhotoviť takésnímky vesmírnych objektov, ktorých zho-tovenie pozemnými teleskopmi by trvaloniekoľko hodín. Prvý nočný let, pri ktorompracoval teleskop SOFIA, trval šesť hodína lietadlo pri ňom letelo vo výške okolo10,5 kilometra. Desiatka vedcov, astronó-mov, technikov a inžinierov testovalo po -čas letu všetky parametre teleskopu. Ko -runou celého letu bolo získanie snímokplanéty Jupiter. Tie ukazujú, že teplo, ktorésa v planéte uchovalo od čias jej vzniku,uniká z jej vnútra cez otvory v oblakoch. Poplnom uvedení lietajúceho observatóriaSOFIA do činnosti sa ročne vykoná približ-ne 160 pozorovacích letov. Jeden let pri-tom môže trvať až osem hodín. Predpo -kladá sa, že unikátne lietajúce observató-rium SOFIA bude astronómom slúžiť dvad-sať rokov. �RM

Máte konto na Facebooku?

Ak áno, otvorte si stránkuČasopis Quark.

Aj počas prázdnin vám prinesie rôzne zaujímavosti.

Napríklad i to, čo sa nezmestilo sem,

do augustového Quarku.

SOFIA videla prvé svetlo

Otestujte sa �


1. Aký rozdiel je medzi kmi-taním a vlnením?a) Z fyzikálneho hľadiska toje to isté.b) Kmitanie sa týka ibamechanických sústav, vlne-nie zasa výlučne elektromag-netických javov.c) Mechanické vlnenie jekmitanie spontánne sa šíria-ce sa v prostredí, existujúvšak aj iné typy vlnení.d) Kmitanie je periodickázmena polohy hmotnéhobodu okolo jeho rovnovážnejpolohy, zatiaľ čo vlnenie jesúčasné kmitanie sústavyhmotných bodov.

2. Aké sú vzťahy medzi zvu-kom, hyperzvukom, ultraz-vukom a infrazvukom?a) Zvuk počujeme, infrazvuksa používa na tomografiu,ultrazvuk sa používa na čiste-nie a hyperzvuk je ultrazvukveľmi vysokej intenzity použí-vaný napríklad v zbraniachalebo rezacích zariadeniach.b) Všetky ich dokážu vnímaťzvieratá – od slona až ponetopiera.c) Sú rovnakej podstaty –všetky sú priečne mechanickévlnenia pružného prostredia.d) Zvuk počujeme, ultrazvuka hyperzvuk sú príliš vysoké,aby sme ich počuli, infrazvukje príliš nízky.

3. Reproduktor budíme zozosilňovača výkonom 100 W a produkuje akustic-ký tlak 96 dB. Keď výkonzvýšime na 200 W, akustic-ký tlak bude približnea) 99 dBb) 119 dBc) 102 dBd) 192dB

4. Zvuk sa z bodu A dobodu B šíria) priamočiaro, až pokým ne -narazí na pevnú prekážku ale -bo pokým sa úplne neutlmí.b) náhodne. Pružné prostre-die sa v dôsledku tepelnéhopohybu molekúl neustálevlní, šírenie má preto štatis-

tický charakter, preto je smerťažké definovať.c) tak, aby mu to trvalo naj-kratší čas. Ak mu v cestezavadzia prekážka, obíde ju.d) najkratšou vzdialenosťou,pokiaľ mu v ceste neprekážapevná prekážka.

5. Veličiny, opisujúce hlasi-tosť zvuku, sa vyjadrujúv decibeloch. Jedna z nichje akustický výkon. Preakustický výkon 10 až 12 Wsa určila hodnota 0 dB. Akývýkon produkuje veľryba,ktorá robí hrmot 160 dB?a) 16 mWb) 16 Wc) 1 000 Wd) 10 kW

6. Dopplerov jav opisuje,ako sa mení zvuk pohybu-júceho sa zdroja alebo akoho vníma pohybujúci saposlucháč. Platí:a) Keď sa zdroj a poslucháčpribližujú k sebe, poslucháčpočuje vyšší zvuk, ako kebyobaja stáli. Keď sa vzďaľujú,poslucháč počuje nižší zvuk.Platí to práve vtedy, keď jeich vzájomná rýchlosť men-šia ako rýchlosť zvukua medzi nimi nie je prekážka.b) Keď sa zdroj a poslucháčpribližujú sebe, poslucháčpočuje vyšší zvuk, ako kebyobaja stáli. Keď sa vzďaľujú,poslucháč počuje nižší zvuk.Platí to len za istých podmie-nok.

c) Keď sa zdroj a poslucháčpribližujú sebe, poslucháčpočuje nižší zvuk, ako kebyobaja stáli. Keď sa vzďaľujú,poslucháč počuje vyšší zvuk.d) Keď v Dopleri (klubv Bratislave – pozn. redakcie)začne párty, treba sa odzdrojov zvuku vzdialiť.

7. Rýchlosť šírenia zvukuv héliu je asi dvakrát vyššiaako vo vzduchu.Nadýchnem sa héliaa začnem hrať na trúbke:a) Trúbka nebude hrať.Hélium má zápornú viskozitu,čo spôsobí presne opačnýfázový posun kmitania pier,takže tón vôbec nevydá.b) Rýchlosť je dvojnásobná,teda za ten istý čas prejdezvuk dvakrát takú vzdialenosťčiže vlnová dĺžka je dvojná-sobná, frekvencia polovičnáa tón približne o oktávu nižší.c) Plechová rúra zosilňujezvuk, ktorý vydávajú pery.Podstatná je preto iba rých-losť kmitania pier a tá sanezmení. Trúbka môže hraťtrochu tichšie.d) Po chvíli bude trúbka hraťasi o oktávu vyššie. Pokiaľ sanezadusím. Nemusí to byťpresne oktáva – závisí aj odtoho, aká trúbka to bude.

8. Miestnosť je ozvučenájedným reproduktorom.Keď v nej na iné miestopostavíme ďalší presnetaký istý reproduktor

a budíme ho rovnakým sig-nálom rovnakého výkonu:a) Nezmení sa nič. Elektrickývýkon sa rovnomerne rozdelímedzi oba reproduktory,takže sumárne bude výkonrovnaký ako pri jednomreproduktore. Zmenu sinevšimneme.b) Intenzita zvuku sa všadev miestnosti zdvojnásobí.c) Akustický tlak všade stúp-ne približne o 6 dB.d) Celkový akustický výkonv miestnosti sa zdvojnásobí.V niektorých miestach všakmôže dôjsť za istých okol-ností k zoslabeniu intenzityzvuku.

9. Predstavte si zdroj zvukuvo vetre. Možno zvukvetrom odfúknuť?a) Nie, nie je to možné. Šíre-nie zvukovej vlny opisujevlnová rovnica matematickyrovnaká ako tá, čo opisujesvetlo, preto sa aj zvuk šíropodľa rovnakých zákonovako svetlo a tie takéto čosivylučujú.b) Áno, je to možné.Vzhľadom na to, že vietormení svoju rýchlosť a smer,spôsobí zakrivenie zvukovýchlúčov. Rýchlosť vetra všakbýva oveľa menšia ako rých-losť zvuku, preto si tento javvšimneme zriedka, a to hlav-ne na dlhších vzdialenostiach.c) Proti vetru sa objektívne kri -čí ťažšie ako po vetre. Je tovšak dané turbulentným hlu-kom, ktorý vietor spôsobuje,na smer šírenia to vplyv nemá.d) Áno, možné to je, ale ibapri rýchlostiach blízkychrýchlosti zvuku.

� RNDr. BOHUMIL BOHUNICKÝ, FMFI UK

Správne odpovede nájdete na str. 47.

Čo viete a neviete o akustike?

HODNOTENIE:

0 bodovPravdepodobnosť, že prináhodnom vypĺňaní testu trafíte všetky odpovede zle, je 3/4 umocnené na 12, čo je menej ako pol percenta. Buď sa vám dostalo systematického, ale nesprávneho vzdelania (a či vari autorovi tohto testu?) alebo máte v životeproste smolu.

1 až 5 bodovMôžete si vravieť, že z akusti-ky čo-to viete, ale nie je toúplne pravda. Ak by ste kvízvypĺňali bez toho aby ste hočítali, váš bodový zisk by pravdepodobne bol takýto.

6 až 9 bodovČasť otázok ste vedeli a časťuhádli. Predpokladám, žeaspoň 1 či 2 z tých správnychste tipovali. Bol to však dosťťažký test, spravený tak, aby sa

odpovede nedali hľadať nainternete. Myslím, že za tentovýsledok sa nemusíte hanbiť. Ď

alši

e ot

ázky

, kto

ré s

a už

nez

mes

tili,

nájd

ete

v te

ste

na a

dre

se w

ww

.qua

rk.s

k a

na F

aceb

ooku

, ak

si o

tvor

íte s

trán

kuČ

asop

is Q

uark

.

Aerobik pre mozgové bunky�

ÚLOHA 6Aká je pravdepodobnosť, že vámpočas šiestich hodov kockoupadne všetkých šesť čísel?

ÚLOHA 7Dobre si poobzerajte zložitú mnohouholníkovú mapu. Potom spočítajte všetky vrcholy(body vyznačené čierno). Od výsledku odpočítajte počet jej hrán (deliacich čiar)a potom pripočítajte počet oblastí (farebných plôch). Aké bude výsledné číslo? Je rovnaké pre všetky mnohouholníky bez ohľadu na ich veľkosť, tvar a zložitosť?

ÚLOHA 3Pomocou zobrazeného prístroja postupne nafúkneme dve bubliny. Počas nafukovania je rúrka medzi nimi uzavretá. Potom uzavrieme vonkajší prívod vzduchu a otvoríme spojovaciu rúrku. Čo sa stane?

Aj počas druhého prázdninového mesiaca sme vybralipre vás väčšinu úloh z knižnej novinky Skvelá knihahlavolamov vydavateľstva Perfekt. Rovnako ako jej pred-chodkyne (Veľká kniha hlavolamov a Nová kniha hlavola-mov) je plná skvelých logických, zaujímavých úloh, rébusov či optických klamov. Objednať si ju môžete naadrese: www.perfekt.sk za akciovú cenu 6,23 €. Správneodpovede úloh augustového aerobiku nájdete na strane 47.


ÚLOHA 1Dňa 5. augusta si pripomíname 60. výročie úmrtia EmilaAbderhaldera, švajčiarskeho biochemika a fyziológa (narodil sav roku 1877). Vyštudoval medicínu v Bazileji a neskôr aj fyziológiuv nemeckom Halle. Tam ho zastihla 1. svetová vojna. Počas nejodvážal z detskej nemocnice podvyživené nemecké deti do Švaj-čiarska. Po vojne pokračoval vo výskume v oblasti fyziologickejchémie a začal študovať metabolizmus a potravinársku chémiu.Známym sa stal vďaka krvným testom na tehotenstvo či testomna aminokyselinu cystín v moči. Vykonal dôležitú prácu pri analý-ze enzýmov, proteínov a polypeptidov.

V ktorom roku objavil obranné enzýmy?

ÚLOHA 5 Ktoré z týchto troch viet sú pravdivé?1) Jedna z týchto viet je nepravdivá.2) Dve z týchto viet sú nepravdivé.3) Tri z týchto viet sú nepravdivé.

ÚLOHA 4 Koľko rôznychvýsledkov môžetedostať, keď hodítedve mince naraz?

� KM

ÚLOHA 2

Určite ste si všimli, že zátka vždy priplávak okraju pohára a zostanetam. Nájdete spôsob, ako ju donútiť, aby zostala v strede bez toho, aby ste sa pri tom dotýkalizátky alebo pohára?

Čítanie z novej knihy �


AbstraktV tomto neskutoč-nom príbehu zo živo-ta páchateľov počíta-

čovej kriminality sa stretnú JURAJ JÁNOŠÍK,študent počítačovej grafiky, neskôr hackera finančník, a ANIČKA ROZKOŠNÁ, novi-nárka bulvárneho večerníka Kazajka, neskôr jehomilá, potom manželka a ešte neskôr nemilá man-želka. Ani raz sa nestretnú MARTIN HRAJ-NOHA, dôchodca, neskôr hacker, a PETRNÁROŽNÝ, federálny detektív. Najväčšiemuvývoju podľahne ARTUŠ RÉVAYI, feudál, ne -skôr komunista, neskôr reštituent a vôbec sa nemáschopnosť vyvíjať doc. JUDr. JOZEF ČIERNIK,šéfredaktor Kazajky. Pravdepodobne najinteli-gentnejšia bytosť bude SUE (SUZANNE)HEN, hlásateľka globálnej televíznej spoločnostiHeadline News. Možno netreba spomenúť, žeani TOMASZ UGORCZYK, manuálny zboj-ník z Poľska, ani PREDSEDA SENÁTUOKRESNÉHO SÚDU neobľubujú karaoke.

Prvá kapitola prináša úvodnú predstavua nevtieravo aj zásadné postuláty. Zvieraciakazajka nie je pre zvieratá. Základné hodnotybulváru. Verejná mienka ako žlté červy. Sexidolv akcii. Nevhodný príchod a potom aj odchodgrófa Artuša Révayiho.

Keď prechádzaš cez cestu, pozri sa napra-vo aj naľavo, ak len nie si nedotknuteľnýbulvárny publicista. Ak však píšeš pre bul-vár, musí si na teba dávať pozor celé okolie,nepretržite a neprestajne, lebo zdrojom sku-točného nebezpečenstva si ty. Porušuješa meníš pravidlá, veď okrem prírodnýchzákonov máš nad všetkým nekontrolovanúabsolútnu moc. Redaktori Kazajky ľutovali,že prírodné zákony stále víťazia, ale čo naro-bíš? Život znovu potvrdzuje, že nikto nie jedokonalý.

Komu náhradný pozemok? Výborný titulok!Taký zdravý, bulvárny! A ako fajn si to zalomil,Jurko! Len mi graficky zvýrazni poslednú vetu:Cirkev si tento pozemok nárokuje preto, že parti-zán bol katolík, – šteboce šéfredaktoroviponad plece sexbomba zvonivým hláskom.

Zabudla si Wow, Anička, hlesne Čiernik,a ten článok zahoď.

A prečo, pán docent vo výslužbe, teraz pán šéf-redaktor?

Vecne neobstojí. Podľa reštitučného zákona cir-kev nemá nárok na vrátenie pozemkov. Pretonemá za čo dostať náhradný pozemok. Na tvo-jom článku ostal pravdivý len podpis: AničkaRozkošná.

To je jeden z mojich najlepších článkov!!!Ani tak nie je na uverejnenie, slečna Rozkošná.Čoby nie. Iný nemáš!V redakcii bulvárneho večerníka Kazajka sa

hlboko pod stolom vo vlhkom kúte množiažltkasté červíky bahenného bulváru, spolo-čenskej stoky a erotického kanálu. Dotieravípaparazzi v teréne a tento dotieravý hmyzpriamo v redakcii stelesňujú bulvárnu, čižepodstatnú časť mienkotvorby. Znášajú výbor-ne všetko, okrem vrieskavého výkriku typic-kého pre mladé nadšenie. Keď redakčná mlaďna chodbe jasavo zvýskne Wow!!!, červač sazahemží a reflexne skrúti do ochrannýchklbiek, šéfredaktora, naopak, vystrie.

Na dvere ktosi slušne zaklope. Slušnosťvšetkým vyrazí dych. Dvere sa pomaličkyotvoria a o paličke vojde maďarský grófArtuš Révayi v zamatovozelenej gabardéno-vej peleríne a sníme si z hlavy lovecký klo-búk aj s čákovom a ako turecká šabľa zakrú-teným kohútím perom. Hlboko vo vlhkomkúte sa zvedavo rozkrúcajú žltkasté červiaky,lebo skrútené dobre nevidia ani nepočujú.

Teremtete! Už nemôžem to počúvať. RévayiArtuš meno moje. Vetu škrtnite túto hentam preč,lebo tam napíšete, že parcela Révayi-úrovi patrí.Ja som bola feudál, potom so sebazaprením komu-ništa, už zaseky máme feudalizmuš, tak kto inýmá na pozemok nárok? Ja chcem, aby tuto bolaveta tá! My sme vyhrali ten reštituciózny zákonvo Federále, my starý rod zo Szólnoku, a my chce-me tu svoju pozemok, veď ide o tisíce katastrál-nych jutár, to by ste mali pochopiť. Nechcemzadarmo, aby ste to pochopili! Ale napíšte, že tázem Révayi-úrovi patrí, na noviny sa dnes dá.

Z ulice do redakcie v centre Bratislavydoľahne neznesiteľný hluk.

Šéfredaktor sa vykloní z okna na ulicu. Čo tam trieskate? Veď to je signál chemického

poplachu, hlupáci! Čo? Vraj si máme pustiťHeadline News! Juraj, prosím ťa, zapni televí-zor!

Grafik Juraj šikovne pustí svetový kanál. Senzácia! – jasá profesionálne hviezda

spravodajstva Sue Hen, vlaňajšia MissUniverse. Česko-Slovensko na svetovej úrovni!Hlási sa vám Sue Hen, Headline News,s nepretržite opakovaným spravodajstvom.Lúpež storočia! Je to pravda! Zo všetkých účtovvedených peňažnými ústavmi v ČSFR zmizlipeniaze! Opakujem. Správu potvrdili všetky našeagentúrne kanály. Počítačová kriminalita zazna-menala najväčší úspech vo svojej doterajšej histó-rii. Veda víťazí nad človekom! Všetky účtyv ČSFR napojené na počítačovú sieť sa podarilo

predisponovať. Nikto nevie kam. Tvrdou reali-tou ťažko skúšaného Česko-Slovenska sa stalfakt, že na každom účte je rovnaká suma. A touje nula. Radosť majú iba neznámi počítačoví zlo-činci, ktorí odviedli vklady všetkých nevednokam. Lúči sa s vami Sue Hen, ale nie nadlho. Pokrátkom reklamnom šote, ktorý zhodou okolnostípropaguje služby Štátnej banky Česko-Slovenska,a preto ho musíte brať s rezervou, sa ozvems najnovšími novinkami. Moment, práve dostá-vam do štúdia správu... Všetky zmiznuté penia-ze ktosi previedol na dosiaľ neznáme kontov Bratislave. Bratislava... vyčkajte, prosím, priobrazovkách, hľadáme to. Na tejto mape to nieje... no áno, je to v Česko-Slovensku, smerom...niekde medzi Budapešťou a Viedňou. Ak máteozajstný záujem, kúpte si mapu firmy Bohemia,na ktorej Bratislavu určite nájdete. Na dobierkuju dostanete rýchlejšie, než sa vám opäť ozvem,i keď to bude onedlho. Už priamo z miesta činu,kam sa presúvame s celým štábom HeadlineNews, spolu s vyšetrovateľmi FBI a Interpolu.Pre tých, ktorí neprejavia záujem o mapy firmyBohemia, vysielame stručný profil česko-sloven-ských platidiel. Takto vyzerá papierové a taktokovové platidlo v nominálnej hodnote 10 Kčs.Ich reálna hodnota je a onedlho bude predmetomsporov.

Na obrazovke sa unudene predvádzajúdokrkvané platidlá. Červie obecenstvo sanadrapuje pod stolom, ale na obrazovku ne -dovidí, iba na dvere, zas a znova v prudkompohybe.

Anička, nemárni čas, švihaj na reportáž!,nakáže šéfredaktor doc. Čiernik dverám.

Poznám jedného počítačového supermachra,kričí Anička z chodby, kam už sama inicia-tívne vypálila. Wow!!!

Ostane trápno aj z obávaného vreskotu, ajz toho, že šéf nestihol reagovať. Čiernikdotlačí palcom dvere, aby sa privreli. Juraj satvári, že premýšľa a že sa mu nič nezdásmiešne a mechanicky chodí s myšou horedolu. Vykoľajený šéfredaktor sa pokúšasústrediť na akúkoľvek vhodnú myšlienku.Grófa si okrem bulvárnych červiakov niknevšíma, na čo nie je zvyknutý. Poklepkávaostentatívne paličkou.

Počkajte, čo teraz s mojím článkom bude?S článkom nebude nič, povie namiesto spoma-

leného Čiernika Juraj. Ja vám to zaplatím večerníku Kazajka aj ako

reklamu, keď tam ale bude veta tá, že... búchagrófskou paličkou, nie cirkev, nie partizán,ktorý môj parcela dostala, nárok má, ale že všet-ky pozemky Révayimu.

Viete čo, pán gróf? Od vás si my nič diktovaťnedáme. Ak chcete písať do novín, založte sivlastné.

Ako vy voláte?Juraj Jánošík.

Knihu v roku 2010 vydalo vydavateľstvo Perfekt.

Lúpež dejín1. KAPITOLA Pripravme mimoriadne vydanie. Okamžite! (Úryvok)

JÁN DRGONEC & ANDREJ FERKO: JÁNOŠÍKOVA BANKA

Jeden výtlačok novej knižky na voľné chvíle stojí v obchode 10 €, pri objednaní vo vydavateľstve ju dostanete za 7 €. Objednávkam, ktoré prídu do 31. augusta s heslom Quark, expedícia NEZAPOČÍTA poštovné a balné! Jánošíkovu banku si môžete objednať na adrese:

Perfekt, Karpatská 7, 811 05 Bratislava alebo [email protected].

Servis�

NOVÉ KNIHYMojmír Král: Adobe Photoshop Lightroom 2Máte plno dovolenkových fotografií a chceliby ste ich upraviť trochu detailnejšie? Chcetemať ich správu pod kontrolou? Začítajte sanovej publikácie, ktorá vás prevedie digitál-nou tmavou komorou Adobe Lightroom 2.

Prehliadku začína importovaním jednotlivých snímok a ichusporiadaním do kolekcie. Najrozsiahlejšia časť sa venujefarebným úpravám a retušovaniu. Na záver sa dostanete ažwebovej galérii a tlačeniu.(160 strán, 8,56 €)

Mary Fulbrooková: Dějiny moderního NeměckaČitateľovi sa dostáva do rúk úspešná kniha,ktorá predstavuje dejiny Nemecka napína-vým spôsobom ako príbeh plný zlých a dob-rých zvratov i odhalených súvislostí. Opisuje dra-matickú epochu moderného nemeckého štátu

od porážky v 1. svetovej vojne v roku 1918 – obdobie slabejWeimarskej republiky, trpiacej hyperinfláciou a výstrelkami poli-tického extrémizmu. Nasleduje nacistická éra a jej katastrofálnezakončenie, keď sa mocenské usporiadanie zvrhlo rovno dostudenej vojny a rozdeleniu krajiny. Našťastie, prišiel rok 1989a po ňom znovu zjednotenie. Nájdete tu aj historické udalosti,ku ktorým sa doteraz historici nevyjadrovali.(304 strán, 15,44 €)

ASTRONOMICKÉ KALENDÁRIUMNa začiatku augusta sa Slnko na oblohe ocitne priamov centre súhvezdia Rak, kde 1. 8. zakryje na viac ako 12hodín známu hviezdu Asellus Australis. Zo súhvezdia Raksa Slnko presunie 11. 8. krátko po polnoci do súhvezdiaLev. Tu zotrvá po celý zvyšok mesiaca.

August je každoročne obľúbeným mesiacom priazniv-cov pozorovania známeho meteorického roja Perzeíd.Tento rok sa maximum jeho aktivity očakáva 13. 8. po pol-noci. Keďže sa v tom čase Mesiac bude nachádzať krátkopo nove, sú pozorovacie podmienky tento rok takmerideálne. Očakáva sa hodinová frekvencia na úrovni až 100rojových meteorov.

Merkúr dosiahne 7. 8. v skorých ranných hodinách naj-väčšiu východnú elongáciu takmer 27 a pol stupňa, alejeho pozorovanie na večernej oblohe bude veľmi kompli-kované. Planéta bude zapadať krátko po Slnku a praktickysa bude takmer strácať v žiare večerného súmraku. V na-sledujúcich dňoch sa začni na oblohe približovať k Slnkua stane sa úplne nepozorovateľnou. Venuša dosiahnev auguste podobne ako Merkúr najväčšiu východnú elon-gáciu. V jej prípade to bude až 46 stupňov a v ďalšíchdňoch sa pozvoľna začne na oblohe tiež približovať k Sln-ku. Napriek veľkej uhlovej vzdialenosti od Slnka však budeiba pomerne nevýraznou Večernicou, a to hlavne z dôvoduveľmi nepriaznivých geometrických podmienok. Počas väč-šiny mesiaca ju nájdeme žiariť po západe Slnka okolo20:30 LSEČ čoraz nižšie nad západojuhozápadným obzo-rom. Mars bude v auguste na oblohe presne kopírovať sprá-vanie Venuše. Obidve planéty sa budú v priebehu augus-ta nachádzať na oblohe neďaleko seba, pričom sa 19. 8.priblížia k sebe na necelé 2 stupne. V prípade Jupiterapôjde o úplne dominantný objekt nočnej oblohy. Jeho jas-nosť v závere mesiaca dosiahne -2,9 magnitúdy a kulmi-novať bude už o 2. hod. ráno vo výške 41 stupňov nad juž-ným obzorom. Saturn sa 8. 8. taktiež ocitne na oblohe


HISTORICKÝ KALENDÁR1. 8. 1920 sa v Trhovišti narodil RNDr. Michal Maheľ, slovenský geológ,

univerzitný profesor, akademik, venoval sa tektonickým problémom(zomrel v roku 1999).

3. 8. 1980 zomrel RNDr. Dionýz Ilkovič, slovenský fyzik, profesor SVŠT a Prí-rodovedeckej fakulty v Bratislave, akademik, asistent J. Heyrovské-ho, spolu s ním rozpracoval teoretické základy polarografie, autor prvejslovenskej vysokoškolskej učebnice fyziky (narodil sa v roku 1907 v Ša-rišskom Štiavniku).

5. 8. 1930 sa narodil Neil Alden Armstrong, americký kozmonaut, veliteľApolla 11, ako prvý človek vystúpil 20. 7. 1969 na Mesiac.

5. 8. 1950 zomrel Emil Abderhalden, švajčiarsky biochemik a fyziológ,zakladateľ modernej náuky o výžive. Skúmal látkovú premenu a ché-miu bielkovín, 1909 objavil obranné enzýmy, objavil metódu ranéholaboratórneho zistenia gravidity (narodil sa v roku 1877).

6. 8. Deň boja proti atómovému nebezpečenstvu (v tento deň v roku1945 zvrhli USA atómovú bombu na Hirošimu) – 65. výročie

13. 8. 1910 zomrela Florence Nightingalová, anglická ošetrovateľka,ktorá na základe vlastných skúseností s ošetrovaním ranených v krym-skej vojne prispela k podstatnému zlepšeniu starostlivosti o chorých;v roku 1860 v Londýne založila prvú školu pre ošetrovateľky na svete(narodila sa v roku 1820).

17. 8. 1970 vyštartovala zo Zeme sovietska sonda Venera 7, ktorá usku-točnila prvé merania a vyslala prvé údaje z povrchu Venuše.

19. 8. 1930 sa v Modre narodil MUDr. Ladislav Macho, slovenský lekár,fyziológ a endokrinológ, riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinoló-gie SAV, akademik, v rokoch 1990 až 1992 predseda SAV, zameria-val sa napríklad na problematiku metabolizmu, vplyvu výživy a pro-stredia na vývoj činnosti endokrinných žliaz v dojčenskom veku.

21. 8. 1650 zomrel Christian Augustini ab Hortis, spišský lekár a príro-dovedec, osobný lekár cisára Ferdinanda II., zakladateľ dvorskej bo-tanickej záhrady vo Viedni, venoval sa aj mineralógii (narodil sa v ro-ku 1598 v Kežmarku).

29. 8. výročie Slovenského národného povstania – štátny sviatok30. 8. 1940 zomrel sir Joseph John Thomson, anglický fyzik, objaviteľ

elektrónu (1897), člen Kráľovskej spoločnosti v Londýne, objasnil cha-rakter iónov, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za objav elektrónu,otec fyzika G. P. Thomsona (narodil sa v roku 1856).

Hana Bartoňková: Firemní vzdělávaníZaoberáte sa vo svojej profesii alebo pri štúdiu vzdeláva-ním pracovníkov vo firme? Máte na starosti rozvoj pracov-níkov a hľadáte možné a vhodné cesty pre čo najlepší po-stup tvorby stratégie firemného vzdelávania? Máte v úmys-le venovať sa riadeniu a rozvoju ľudských zdrojov? Potom

je táto kniha určená práve vám. Uľahčí vám orientáciu v prostredí i v množ-stve zdrojov, ktoré môžete využiť pri príprave, realizácii a vyhodnotenífiremného vzdelávania.(208 strán, 11,57 €)

Jan Tomášek: Úvod do kriminologieKriminalita patrí k najdiskutovanejším spoločenským pro-blémom. Zodpovedajú však naše predstavy skutočnosti?Odpoveď na túto i podobné otázky nájdete v publikácii, kto-rá je súčasne prehľadným úvodom do kriminológie. Knihapoukazuje na rad mýtov a poloprávd, ktoré už tradične

sprevádzajú diskusie o zločine, páchateľoch a obetiach.Autor je pracovníkom Inštitútu pre kriminológiu a sociálnu prevenciu

v Prahe.(216 strán, 12,86 €)

Knihy si môžete objednať na adrese: Grada Slovakia, s. r. o., Moskovská 29,811 08 Bratislava, [email protected], tel. č.: 02/55 64 51 59, 89Ak pri objednávaní kníh uvediete heslo QUARK, získate zľavu 10 % z ceny.

1. 1909

2. Do pohára lejte vodu, pokým nevytvorí kon-vexnú vydutinu nad jeho vrchným krajom. Keďtam potom vložíte korkovú zátku, vyhľadá najvyš-ší bod hladiny, ktorý je teraz v strede.

3. Tlak vnútri bubliny klesá s pribúdajúcou veľ-kosťou. Menšia bublina má teraz väčší vnútornýtlak, ktorý spôsobí, že bude tlačiť vzduch cezspojovaciu rúrku a pritom sa zmenšovať.Paradoxne menšia bublina nafúkne väčšiu a sama pri tom zanikne.

4. Líce-líce, rub-rub, líce-rub, rub-líce, neplatnývýsledok – minca padne na bočnú úzku stranu.

5. Iba druhá veta je pravdivá. Tretia veta nemôžebyť pravdivá a robí nepravdivou aj prvú vetu.

6. Pravdepodobnosť je veľmi malá: 6/6 x 5/6 x4/6 x 3/6 x 2/6 x 1/6 = 0,015 čiže 1,5 percenta.

7. Výsledok bude vždy číslo 1. Rovnica, pomocou ktorej ste počítali: vrcholy + hrany –oblasti = 1. Je známa ako Eulerov vzorec.

Letný magazín Fifíka vystri-hovačkami poteší zručnýchi menej zručných staviteľov.

Vystrihovačka vodnéhoskútra YAMAHA je

určená najmä skúsenýmstaviteľom. Električka

poteší malých chlapcov. Hra o pokladoch je

napínavá a vhodná akurát na letné dni. Milovníci zvierat si prídu na svoje,pretože na zvyčajnom mieste nájdu zaujímavosti zo sveta koní.

Každý druhý deň počas troch mesiacov sa bude žrebovať o superceny: LEGO, hodinky, tašky, knihy a iné.

DARČEK OD FIFÍKA: najnovšie číslo Fifíka má až o 4 strany vystrihova-čiek viac a dvojnásobný počet farebných strán. Predplatitelia dostanú Fifíkza nezmenenú cenu. V stánku ho dostanete kúpiť za 1,40 €. Časopis simožno objednať na adrese: Fifík, Karpatská 7, 811 05 Bratislava 1, e-mail: [email protected], fax: 02/52 49 97 88.

Servis �

FÁZY MESIACAPosledná štvrť 3. 8. 6:59Nov 10. 8. 5:08Prvá štvrť 16. 8. 20:14Spln 24. 8. 19:04

dátum východ západ1. 22:16 11:595. - 16:32

10. 5:47 19:5815. 12:43 21:5920. 17:37 1:0725. 19:30 6:3430. 21:11 12:04

MESIACDEŇ A NOC V AUGUSTE

koniec zaèiatok východ pravé západ koniec zaèiatokdátum noci svitania Slnka poludnie Slnka súmraku noci

1. 2:49 3:49 5:15 12:48 20:21 21:46 22:465. 3:00 3:57 5:21 12:48 20:14 21:38 22:34

10. 3:13 4:06 5:28 12:47 20:06 21:27 22:2015. 3:25 4:16 5:35 12:47 19:58 21:16 22:0620. 3:37 4:25 5:42 12:45 19:48 21:05 21:5225. 3:48 4:34 5:49 12:44 19:39 20:53 21:3930. 3:59 4:42 5:56 12:43 19:29 20:42 21:25

Počas augusta sa Mesiac ocitne v perigeu 10. 8. o 19:57 (357 858 km) a v apogeu 25. 8. o 7:50 (406 389 km).

Všetky časové údaje sú uvedené v LSEČ a platia pre stred Slovenska medzi BanskouBystricou a Breznom (19,5 stupňa východnej dĺžky a 48,75 stupňa severnej šírky). Okrem údajov o fázach Mesiaca, ktoré platia rovnako pre celú zemeguľu, ostatné údaje sú miestne a nastávajú na východnom Slovensku približne o 10 minút skôr a na západnom Slovensku o 10 minút neskôr (rozdielu 1 stupňa v zemepisnej dĺžke zodpovedajú 4 minúty v čase).Začiatok svitania a koniec súmraku sú okamihy, keď je Slnko 12 stupňov pod obzorom. Vtedy vidno na oblohe hviezdy tretej veľkosti. Na začiatku a konci noci je Slnko 18 stupňov pod obzorom.


v tesnej blízkosti Venuše. V ďalších dňoch bude smerovať do kon-junkcie so Slnkom a úplne sa stratí v žiari večerného súmraku.

V čase tohtoročného augustového novu Mesiaca možno ešte bezproblémov pozorovať polnočnú oblohu „voňajúcu“ letom. Vysokona južnej časti oblohy je totiž krátko po kulminácii letný trojuholníktvorený hviezdami súhvezdí Orol, Lýra a Labuť. Vľavo od Orla sanachádza malé, ale pekné súhvezdie Delfín. Nízko nad južným ob-zorom nájdeme známe zvieratníkové súhvezdia Strelec, Kozorožeca Vodnár. Východnej a juhovýchodnej časti oblohy dominuje okrem

Jupitera Pegasov štvorec, ktorý sa nachádza priamo nad ním. Vľavood Rýb nájdeme súhvezdie Baran. Na severovýchode sa nachádzaPerzeus a nad ním Kasiopeja. Ešte vyššie nájdeme Cefea. Miestonad severným a severozápadným obzorom patrí Veľkému vozu. Pripohľade na západnú časť oblohy nás upúta jasná hviezda Arktúrv súhvezdí Pastier, ktorá sa chystá zapadnúť. Okrem tohto súhvez-dia v tejto časti oblohy nájdeme nádhernú Severnú korunu a nadňou Herkula. Z blízkosti zenitu tentoraz žiari známa hviezda Denebzo súhvezdia Labuť. � EK

Správne riešenie úloh Aerobiku zo strany 44:

Správne odpovede testu zo str. 43: 1c; 2d; 3a; 4c; 5d;6b; 7d; 8d; 9b.

V Letnom magazíne objavíte aj:� všetko vílach a pirátoch� čítanie z Robinsona Crusoa� módu pre pirátov a víly� viazanie námorníckych uzlov

a morzeovku� kvety našich lúk a ich horoskop

� vyšívaného papagája, zdravé jedielka

� klebietky� súťaže, celú kopu vtipov,

písmenkovú krížovku, dvojkrížovku, úlohy, sudoku.

O P

ÄŤ

MIN

ÚT

DVA

NÁ

SŤK

omik

s re

dakc

ii po

skyt

ol fe

stiv

al C

omic

s S

alón

v r

ámci

súť

aže

Com

ics

Sal

ón:

Com

ics

& M

anga

Boo

k, w

ww

.com

ics-

salo

n.sk

a b

ude

súča

sťou

kni

hy k

omik

sov.

Aut

or: D

AN

IEL

MIH

ÁLI

K

Documents

quark_08_2010