Ratzinger, Josef - Chvalorec Na Svedomie

8/12/2019 Ratzinger, Josef - Chvalorec Na Svedomie

1/122


2/122

Chvlore na svedomie zaznieva z pera teolga a zo srdca kaza

Josepha Ratzingera. Ako profesor predpoklad zkladn vedomosti oproblme svedomia i spletit disk!si!. "loveka s opan#m nzoromberie do kra$nosti v%ne& zach't( v)etk' $eho arg!ment'& sna%( sapochopi* d+vod' $eho posto$a. ,ev'vracia& len privdza fakt' dod+sledkov& v ktor#ch sa $asne odhal( pravda a lo%. -ovor( o m'lnomsvedom( a reag!$e na morln' relativizm!s& ktor# rozmazal po$m'dobra a zla. rni d+sto$nos* /!dske$ osob' a dokaz!$e& %e v h0bkach

ka%dho loveka svieti zkladn svetielko istot' o tom& o $e dobr asprvne. 1! vid( zchran! a istot! pre klamanho loveka. 2kaz!$e&ako liberlna demokracia& absol!tiz!$ca slobod!& ni( sam! seba an!tne pova%!$e Cirkev za hlavnho nepriate/a. 3dli)!$e $! oddemokracie& ktor sa rozhod!$e na zklade vene platn#ch princ(pov.4o!kaz!$e na vz*ah bisk!pov a teolgov& prezent!$e dok!ment oposlan( teolga v Cirkvi a predstav!$e svo$e v(zie nove$ evan$elizcie.


3/122

C-5673R8" ,A 958:3;


4/122


5/122

J3984- RA1=8R

8,8:


6/122

F 7ibreria 8ditrice 5aticana1ranslation F ;arin >avenda& DED


7/122

C-5673R8" ,A 958:3;


8/122

na)e$ ePistencie. Ak b' sme prip!stili& %e si s!dk' svedomia navz$omprotireia& $estvovala b' len s!b$ekt(vna pravda $ednotlivca& ktor b' sazred!kovala na $eho primnos*. ,ebolo b' viac %iadn'ch dver( aniokien& ktor b' mohli vies* od s!b$ekt! k okolitm! svet! a do

spoloenstva s /!Umi. ?to m odvah! privies* takto pon(manie a% doposledn#ch d+sledkov& dochdza k zver!& %e teda ne$estv!$e %iadnaprav sloboda& a to& o pova%!$eme za hlas svedomia& b' v sk!tonostinebolo ni in ako odraz spoloensk#ch podmienok. 1o b' v)ak m!selovies* k presvedeni!& %e protiklad medzi slobod! a a!torito! osiopom(na %e t! m!s( b'* osi e)te hlb)ie& ak chceme& ab' sloboda& ateda a$ /!dstvo mali zm'sel.


9/122

R3=-353R 3 ;W7,3; 958:3;X

A ,


10/122

osloboden# od pravd'. "lovek b' sa mal c(ti* viac doma v temnotchne% vo svetle a viera b' nebola krsn'm darom dobrho oha& ale sk+rkliatbo!. Ak b' sa veci mali takto& ako b' mohla z vier' prameni*rados*[ ?to b' potom mohol ma* odvah! odovzdva* vier! dokonca a$

dr!h#m[ ,ebolo b' dobr sk+r ich !)etri* od $e$ *arch' alebo ich dr%a*Ualeko od ne$[ 5 posledn#ch desa*roiach prve koncepcie tohto dr!h!oividne paral'zovali evan$elizan nad)enieQ kto chpe vier! ako*a%k bremeno& ako vn!covanie morln'ch po%iadaviek& nem+%e in#chpoz#va*& ab' a$ oni verili& a rad)e$ !prednostn( ponecha* ich vdomnele$ slobode ich dobrom'se/nosti.

"lovek& o hovoril v tomto d!ch!& bol primn# veriaci& ba povedalb' som& %e rigorzn' katol(k& ktor# plnil svo$e povinnosti zpresvedenia a ve/mi d+sledne. ,apriek tom! v'$adril ist form!sksenosti vier'& ktor $e naoza$ znepoko$!$ca a ktore$ roz)(renie b'mohlo b'* pre vier! os!dn. 4riam tra!matick averzia mnoh#chveriacich proti tom!& o pova%!$ za Spredkoncilov#T dr!hkatolicizm!& pochdza pod/a ma z toho& %e sa stretli s tak#m dr!homvier'& ktor zostala takmer v#l!ne bremenom. = te$to sk!tonosti sarodia niektor maPimlne d+le%it otzk'Q ;+%e b'* podobn viera

sk!tone stretn!t(m s pravdo![ Je pravda o lovek! a o oh! naoza$tak sm!tn a tak *a%iv[ ,espo(va pravda prve v prekonan(takhoto legalizm![ ,espo(va prve v slobode[ ?am v)ak vediesloboda a ak cest! nm !kaz!$e[

,a zver sa b!deme m!sie* vrti* k t#mto zkladn#m problmomkres*anske$ ePistencie v dne)nom svete. ,a$sk+r $e v)ak d+le%it vrti*sa k strednm! bod! na)e$ tm'& k arg!ment! svedomia. Ako sompovedal& oho som sa na spomen!tom arg!mente zhrozil& bola

predov)etk#m karikatra vier' a zdalo sa mi& %e sa treba dotkn* a$te$to tm'. Ak v)ak sled!$eme dr!h ni* na)ich vah& zd sa mi& %enesprvne bolo a$ pon(manie svedomia& z ktorho sa v !vedenomtvrden( v'chdzalo. 4od/a neho m'ln svedomie chrni loveka odnron#ch po%iadaviek a t#m m! !mo%!$e sps!. 9vedomie sa t!nepredstav!$e ako oblok& ktor# dokorn otvra lovek! poh/ad na t!niverzln! pravd!& ktor $e zkladom a dr%( ns v)etk#ch a ktor tak

!mo%!$e V v'chdza$c z $e$ spolonho !znania V solidarit! chceniaa zodpovednosti. 5 takom pon(man( svedomie nie $e otvoren(m sa


11/122

loveka k zklad! svo$ho b'tia& mo%nos*o! chpa* to& o $evzne)ene$)ie a podstatne$)ie. 9k+r sa $av( ako )kr!pina s!b$ektivizm!& vktore$ sa lovek m+%e skr'* a !nikn* pred realito!. = tohto poh/ad! sat! predpoklad prve pon(manie slobod'& vlastn liberalizm!.

9vedomie neotvra cest! k oslobodz!$cem! krani! v pravde& ktorda$ne v sk!tonosti neePist!$e alebo $e pre ns pr(li) nron.9vedomie sa tak stva in)tancio!& ktor ns di)penz!$e od pravd'. ;en(sa tak na ospravedlovanie s!b$ektivit'& ktor sa !% Uale$nespoch'b!$e& a na ospravedlovanie spoloenskho konformizm!&ktor# m ako minimln' spolon# menovate/ medzi rozlin#mis!b$ektivitami loh! !mo%ova* %ivot spolonosti. \loha h/ada*pravd! tak zostva bokom& tak ako a$ poch'bnosti o v)eobecn#chtendencich prevlda$cich v spolonosti a o tom& o sa v ne$ stalozv'kom. 9ta( b'* presveden# o svo$ich nzoroch& ako a$ prisp+sobi*sa nzorom dr!h#ch. "lovek sa tak red!k!$e na svo$e povrchnpresvedenie a (m s tieto nzor' pl'tke$)ie& t#m lep)ie pre neho.

"o mi v te$to disk!sii bolo len okra$ovo $asn& pre$avilo sa v plnostitroch! nesk+r. olo to pri pr(le%itosti di)p!t' medzi kolegami o mociospravedlnenia v pr(pade m'lnho svedomia. ?tosi na tto tz!

namietol& %e ak b' mala ma* v)eobecn platnos*& mohli b' b'*ospravedlnen( a$ lenovia nacistickho 99 a mali b' sme ich prvomh/ada* v nebi. 5eU svo$e kr!tosti !sk!toovali s fanatick#mpresveden(m& ale a$ s absoltno! istoto! svedomia. 5 tom niekto plneprirodzene odpovedal& %e veci sa mali presne takQ niet %iadn'chpoch'bnost( o tom& %e -itler a $eho komplici& ktor( boli hlbokopresveden( o svo$e$ veci& nemohli kona* inak& a tak akoko/vekhr+zostra)n boli ich sk!tk'& oni sami sa na s!b$ekt(vne$ rovine sprvali

morlne dobre. Ak sa riadili svo$(m svedom(m V akoko/vekdeformovan#m V& treba !zna*& %e ich spvanie bolo pre nich morlne& apreto nemo%no poch'bova* o ich vene$ spse. 4o takomto rozhovoresom si bol absoltne ist#& %e v terii o ospravedl!$ce$ mocis!b$ekt(vneho svedomia osi nesed(.


12/122

zhrn!t int!(cie& ktor som sa !% dlh# as a$ $a sna%il v'$adri* vpo$move$ rovine. +rresdokaz!$e& %e pocit vin'& schopnos* !zna* si vin! patr( k samotne$podstate ps'chologicke$ )tr!ktr' loveka. 4ocit vin'& ktor# rozb($a

falo)n# poko$ svedomia a ktor# mo%no definova* a$ ako protestsvedomia proti %ivot!& v ktorom som spoko$n# sm so sebo!& $e preloveka rovnako d+le%it# ako f'zick boles* pon(man ako stim!l&ktor# nm !mo%!$e spozna* nar!)enie normln'ch f!nkci( organizm!.?to si !% nedok%e !vedomi* vin!& $e d!chovne m]tv'& $e S%ivo!m]tvolo!& divadelno! masko!T& ako hovor( >+rres. S9 to mon)tr&ktor ako in )elm' nema$ ni$ak# pocit vin'. ;o%no plne ch#bal-itlerovi& -immlerovi alebo 9talinovi. ;o%no ho v+bec nema$vodcovia mafi(& ale mo%no $eho zv')k' len dobre skr#va$. A$^potraten_ pocit' vin'. ` 5)etci /!dia potreb!$ pocit vin'.T

,apokon a$ krtk' poh/ad na 9vOt p(smo b' ns mohol !chrni*pred podobn#mi diagnzami a pred podobno! terio! o ospravedlnen(prostredn(ctvom m'lnho svedomia. 5 alme EG& EN sa nachdzatvrdenie& ktor v%d' sto$( za vah!QKto vak vie o vetkch svojichpobldeniach? Ois ma od chb, ktor si neuvedomujem!1! ne$de o

starozkonn# ob$ektivizm!s& ale o hlb)i! /!dsk mdros*Q nevidie*viac svo$! vin!& !mla* hlas svedomia v to/k#ch %ivotn#chprostrediach $e ove/a nebezpene$)ia choroba ako samotn vina& ktor$e e)te lovek schopn# !zna* za vin!. ?to !% nie $e schopn# !zna*& %ezabi* $e hriech& padol e)te ove/a hlb)ie ne% ten& kto vie !zna* zlob!svo$ho konania& preto%e sa viac vzdialil od pravd' a od obrtenia. ,ienhodo! prve ten& kto sa pri stretn!t( s Je%i)om sna%( ospravedlni* smseba& $e straten#. Ak m#tnik so v)etk#mi svo$imi nepopierate/n#mi

hriechmi sto$( pred ohom ospravedlnen# viac ako farize$ so v)etk#misk!tone dobr#mi sk!tkami porov."kEI& G V EL& $e to tak nie preto&%e b' ist#m sp+sobom hriech' m#tnika neboli sk!ton#mi hriechmi adobr sk!tk' farize$a neboli dobr#mi sk!tkami. ,eznamen to ani to&%e dobro& ktor lovek kon& b' nebolo pred ohom dobrom a zlo b'pred n(m nebolo zlom a %e b' to v podstate nebolo ani tak d+le%it.9k!ton# d+vod tohto paradoPnho o%ieho sd! sa !kaz!$e prve

v'chdza$c z na)e$ otzk'Q farize$ !% nevie& %e a$ on m hriech'. 9osvo$(m svedom(m %i$e v plnom poko$i. 1#mto mlan(m svedomia sa


13/122

v)ak stva neprenikn!te/n#m pre oha a pre /!d(. A naopak& hlassvedomia& ktor# m#tnikovi nedopra$e poko$& rob( ho schopn#m pravd'a lsk'. 4reto Je%i) m+%e spe)ne p+sobi* medzi hrie)nikmi& ktor( sapod pl)*om m'lnho svedomia neskr#vali pred to! zmeno!& ktor oh

od nich oakva& tak ako napokon od ka%dho z ns. Je%i) v)ak nem+%ema* spech so Sspravodliv#miT prve preto& %e si m'slia& %e oninepotreb!$ odp!stenie a obrtenie.


14/122

S,a)o! loho! $e privies* spolonos* k ven#m morln'm hodnotm&Ti%eQ loha opO* rozv($a* v srdciach /!d( takmer zanikn!t# sl!ch& ab'mohli pova* o%ie podnet'. 3m'l alebo Sm'ln svedomieT $epohodln len na prv# poh/ad. Ak lovek na nereag!$e& ot!penie

svedomia vedie k od/!d)teni! sveta a k smrte/nm! nebezpei!.


15/122

,emana& ktorho %ivot a dielo b' sme mohli prvom oznai* za$edin# ve/k# komentr k! problm! svedomia. ,o ani ,emana t!nem+%eme skma* pr(st!pom )pecialistov. ,) rmec nm ne!mo%!$ezastavi* sa pri osobitostiach nemanovskho pon(mania svedomia.

Chcel b' som sa len poksi* po!kza* na miesto m')lienk' svedomia vcelk! ,emanovho %ivota a m'slenia. 4erspekt(v'& ktor taktoz(skame& m+%! preh0bi* poh/ad na akt!lne problm' a otvori* nmpoh/ad na ich spo$iv s de$inami. 4rived ns tak k ve/k#m svedkomsvedomia a k poiatkom kres*anske$ n!k' o %ivote pod/a svedomia.?om! b' v svise s tmo! S,eman a svedomieT nepri)iel na m'se/slvn' v#rok z 7ist! vo$vodovi z ,orfolk!Q SAk b' som mal vlo%i*nbo%enstvo do pr(pitk! po obede V o nie $e ve/mi vhodn robi* V&pripil b' som na ppe%a. ,a$sk+r v)ak na svedomie a potom nappe%aT[ 4od/a ,emanovho m'sl! toto malo b'* V v protiklade s>ladstonov#mi tvrdeniami V $asn priznanie sa k ppe%stv!& ktormo%no sprvne chpa*& len ak na pozerme spol! s primtomsvedomia& teda nie postavenom proti nem!& ale sk+r na om zalo%enoma n(m garantovanom. 4ochopi* nieo tak nie $e /ahk pre modernholoveka& ktor# pri !va%ovan( v'chdza z protiklad! medzi a!torito! a

s!b$ektivito!. 4od/a dne)nho loveka svedomie sto$( na stranes!b$ektivit' a $e pre$avom slobod' $edinca& k#m a!torita sa $av( akonieo& o sptava& ohroz!$e i dokonca popiera takto slobod!. ;!s(meteda zarie* troch! viac do h0bk'& ab' sme sa znova na!ili chpa* takpon(manie& v ktorom podobn# dr!h protireenia neplat(.

4re ,emana sp$a$cim po$mom& v'tvra$cim spo$ivo medzidvoma prvkami& svedom(m a a!torito!& $e pravda. ,evham tvrdi*& %epravda $e stredno! ideo! cele$ ,emanove$ intelekt!lne$ koncepcie.

9vedomie za!$(ma stredn miesto v $eho m'slen( prve preto& %e v$eho strede $e pravda.


16/122

pozornos* v A!g!st(nove$ l(nii& nie v s!b$ektivisticke$ l(nii novovek!.?eU bol ,eman v'menovan# za kardinla& v'znal& %e cel# $eho %ivotbol bo$om proti liberalizm!. ;ohli b' sme doda*Q a$ proti takm!s!b$ektivizm! v kres*anstve& ak# stretol v evan$elickom hn!t( svo$ich

ias a ktor# bol popravde prvo! etapo! te$ cest' obrtenia& ktor trvalapo cel# $eho %ivot. 9vedomie pre ,emana neznamen& %e s!b$ekt $erozhod!$cim kritriom voi po%iadavkm a!torit' vo svete& kdepravda absent!$e a nahrdza sa prostredn(ctvom kompromis! medzipo%iadavkami s!b$ekt! a po%iadavkami spoloenskho poriadk!.=namen sk+r vn(mate/n a prikaz!$c! pr(tomnos* hlas! pravd'vntri samotnho s!b$ekt!. 9vedomie znamen prekona* samotns!b$ektivit! v stretn!t( medzi vntorn#m svetom loveka a pravdo!&pochdza$co! od oha. 5er)& ktor# ,eman zlo%il na 9ic(lii v rok!EINN& $e ve/mi v#znamn#Q Sol som rd& keU som si mohol v'bera* achpa* svo$! cest!. 1eraz sa v)ak rad)e$ modl(mQ 4ane& veU ma t'T?onverzia na katolicizm!s neznamenala pre ,emana rozhodn!tieovpl'vnen osobn#m vk!som i s!b$ekt(vn'mi d!chovn#mi potrebami.5 rok! EILL& keU bol e)te takpovediac na prah! konverzie& sa ,emanv'$adrilQ S,ikto nem+%e ma* o sasnom stave r(mskokatol(kov

nepriaznive$)( nzor ako $a.T 1o& o bolo pre ,emana d+le%it& bolask+r loha odpoveda* na spoznan pravd! ne% na vlastn# vk!s& badokonca v protiklade s vlastn#mi pocitmi a p!tami priate/stva aspolone$ formcie. =d sa mi v#znamn& %e ,eman v hierarchiinost( podiark!$e primt pravd' pred dobroto! alebo& ab' sme sav'$adrili e)te $asne$)ie& v'zdvih!$e primt pravd' nad shlasom& nadschopnos*o! sk!pinovho prisp+sobenia sa. 4reto b' som povedal& %ekeU hovor(me o lovekovi svedomia& m'sl(me t#m niekoho& kto $e

obdaren# tak#mito vntorn#mi dispoz(ciami. "lovekom svedomia $eten& kto nikd' ne!prednostn( za cen! zriekn!tia sa pravd' snah!v'chdza* so v)etk#mi& blahob't& spech& spoloensk !znanie a shlasprevlda$ce$ mienk'. 5 tomto sa ,eman prip$a k inm! ve/km!britskm! svedkovi svedomia 1om)ovi ;or!sovi& pre ktorhosvedomie nebolo v %iadnom pr(pade $eho s!b$ekt(vno! tvrdohlavos*o!alebo veco! vzdorovitho heroizm!. 3n sm sa zaradil medzi t#ch

zkos*ami zmietan#ch m!en(kov& ktor( a% po vhaniach a mnoh#chotzkach printili sam#ch seba poslchn!* svedomie& poslchn!* t


17/122

pravd!& ktor m!s( st* nad ako!ko/vek spoloensko! in)tancio! a nadako!ko/vek formo! osobnho vk!s!. ;o%no tak )pecifikova* dvekritri na rozli)ovanie pr(tomnosti a!tentickho hlas! svedomiaQnesvis( s vlastn#mi t%bami a ch!*ami neidentifik!$e sa s t#m& o $e

spoloensk' v#hodne$)ie& so shlasom sk!p(n alebo s po%iadavkamipoliticke$ a spoloenske$ moci.

,a tomto mieste $e !%iton zamera* poh/ad na akt!ln!problematik!. Jednotlivec nesmie svo$ post!p a svo$ blahob'tdosahova* za cen! zrad' spoznane$ pravd'. ,esmie tak robi* ani/!dstvo ako celok. 1! sa dot#kame sk!tone kritickho bod! na)ichiasQ m')lienka pravd' bola v praPi odstrnen alebo nahradenm')lienko! pokrok!. 5eU pravda ako tak znamen pokrok. ,o prvev tomto oividnom preceovan( sa pokrok strca smer a sm saznehodnoc!$e. 5eU ak ne$estv!$e %iadne smerovanie& v)etko m+%e b'*takisto pokrokom ako padkom. 1eria relativit'& ako $! sform!loval8instein& sa ako tak t#ka f'zickho sveta. ;ne sa v)ak zd& %e m+%eprimerane op(sa* a$ sit!ci! d!chovnho sveta na)ich ias. 1eriarelativit' tvrd(& %e vntri priestor! nie $e ni$ak# pevn# s'stm& o ktor#sa mo%no oprie*. Ak stanov(me ne$ak# s'stm ako v#chodiskov#&

pod/a ktorho v)etko meriame& v sk!tonosti ide o na)e rozhodn!tie&motivovan sk!tonos*o!& %e len takto m+%eme dosiahn!* ne$ak#v#sledok. ,a)e rozhodn!tie b' v)ak mohlo b'* a$ in ne% to& o sme!inili. "o bolo povedan o materilnom svete& odr%a a$ dr!h#Skopern(kovsk#T zvrat& ktor# sa de$e v na)om zkladnom posto$i krealiteQ pravda ako tak& absoltno& prav# v#chodiskov# bod m'slenianie $e viac vidite/n#. 4reto a$ z d!chovnho zornho !hla ne$estv!$eviac nieo hore a nieo dole. 5o svete bez oporn#ch bodov v)ak

ne$estv!$e ani %iadne smerovanie. 1o& na o pozerme ako naorientci!& sa neopiera o kritri!m& ktor $e pravdiv samo osebe& ale ona)e rozhodn!tie a v konenom d+sledk! o to& o pova%!$eme zaoso%n. 5 podobnom SrelativistickomT kontePte sa teologick alebokonzekvencialistick etika stva napokon nihilisticko!& i keU sa taknevn(ma. ?eU sa pri takomto chpan( sk!tonosti povie SsvedomieT&po hlb)om zam'slen( sa to !k%e ako e!femistick' sp+sob v'$adrenia&

teda %e ne$estv!$e %iadne svedomie vo vlastnom zm'sle slova& %iadnecon$sapere! % SsvedomieT& poznanie pravd'. ?a%d# si !r!$e kritri


18/122

pod/a seba a vo v)eobecne$ relativite nikto ani nem+%e pom+c*dr!hm!& o to mene$ nieo m! predpisova*.

5 tomto bode sa v $asnom svetle !kaz!$e kra$n radiklnos*sasne$ disk!sie o etike a o $e$ stredobode& o svedom(. ;'sl(m& %e

primeran paralel! v de$inch m'slenia m+%eme n$s* v di)p!te9okrata a 4latna so sofistami. 5 ne$ $e v'staven sk)ke zsadnrozhodn!tie medzi dvoma zkladn#mi posto$miQ na $edne$ stranemo%nos*& ab' lovek spoznal pravd!& a na dr!he$ strane v(zia sveta& vktorom si lovek sm tvor( kritri svo$ho %ivota. 9k!tonos*& %e9okrates& pohan& sa v istom zm'sle mohol sta* prorokom Je%i)a ?rista&m pod/a ma svo$ d+vod prve v take$to zkladne$ otzke. 1opredpoklad& %e prve sp+sob! filozofovania& ktor# in)piroval 9okrates&bolo dopriate takpovediac historickospsonosn privilgi!m a %e sastalo primerano! formo! pre kres*ansk 7ogos& keU%e ide ooslobodenie prostredn(ctvom pravd' a v pravde. Ak sa povznesiemeponad historick okolnosti& v ktor#ch sa 9okratova kontroverziaodohrvala V hoci s in#mi arg!mentmi a terminolgio! V& t#ka sa vpodstate te$ iste$ otzk'& pred ktoro! sa nachdzame dnes m' Akodmietneme prip!sti*& %e lovek m mo%nos* pozna* pravd!& prv#m

d+sledkom $e& %e slov a po$m' po!%(vame isto formalistick#. 9trataobsah! potom vedie k istm! formalizm! s!dkov& tak vera ako idnes. 5 mnoh#ch prostrediach sa dnes !% nekladie otzka& o si lovekm'sl(. 5opred $e pripraven# nzor na $eho m'slenie pod/a toho& ako homo%no zaradi* pod $edn! z priliehav#ch formln'ch etikietQkonzervat(vec& racionalista& f!ndamentalista& progres(vn'& revol!cionr.=aradenie pod/a formlne$ schm' sta(& ab' sme v'p!stilikonfrontci! so samotn#m obsahom. 1o ist mo%no e)te priezrane$)ie

vidie* v !men(Q plne /ahosta$n $e& o ne$ak !meleck dielov'$adr!$e m+%e zvelebova* oha alebo diabla V $edin#m kritriom $e$eho technickoformlne stvrnenie.

1akto sme dosiahli naoza$ pliv# bod na)e$ otzk'Q ak !% nezav%iobsah& keU m prevah! isto praktick potreba& na$v'))(m kritriom sastva technika. 1o v)ak znamen& %e moc sa stva kategrio!ovlda$co! ka%d vec& i !% $e revol!n& alebo reakcionrska. 4resne

toto $e zvrten& perverzn forma podob' s ohom& o ktore$ hovor(rozprvanie o prvotnom hriech!Q cesta isto technicke$ schopnosti&


19/122

cesta v#l!ne$ moci $e napodobovanie idol!& nie !sk!toovaniapodob' s ohom. pecifik!m loveka ako loveka spo(va v tom& %e saneodvolva na svo$! SmocT& ale na svo$! Spovinnos*T& na svo$eotvranie sa hlas! pravd' a $e$ po%iadaviek. 1oto bol pod/a m+$ho

nzor! na$hlb)( obsah sokratovskho bdania a toto $e a$ na$hlb)(zm'sel svedectva v)etk#ch m!en(kovQ dokaz!$ schopnos* lovekanachdza* pravd!& ktor $e hranico! ka%de$ moci a garancio! $ehopodobnosti s ohom. 4rve v tomto zm'sle s m!en(ci ve/k#misvedkami svedomia& schopnosti& ktor bola lovek! dopriata& ab'okrem moci vn(mal a$ povinnos*& a tak sa otvoril ceste pravhopokrok!& prave$ askz'.

9W918;A1


20/122

presne to& o 4avol v dr!he$ kapitole"istu #imanomv'$adril taktoQ &ke* pohania, ktor+ nemaj (kon, od pr+rod' robia, o (kon po-aduje,hoci tak (kon nemaj, sami sebe s (konom) .m uka(uj, -e majpo-iadavk' (kona vp+san vo svojich srdciach, o im dosveduje

(rove/ aj ich svedomie0! &EL a nasl.. 1 ist m')lienka sanachdza rozvin!t ve/kolep#m sp+sobom v monastick#ch pravidlchsvOtho azila. 5 nich m+%eme (ta*Q So%ia lska nezvis( oddiscipl(n'& ktor nm bola stanoven zvonk!& ale $e do nskon)tit!t(vne vp(san ako schopnos* a nev'hn!tnos* na)e$ roz!move$prirodzenosti.T 3svo$en(m si v#raz!& ktor# sa nesk+r stal d+le%it# vstredoveke$ m'stike& azil hovor( o Siskre o%e$ lsk'& ktor bola!kr't do n)ho vntraT. 5 d!ch! $novske$ teolgie vie& %e lskaspo(va v zachovvan( prikzan(& a preto iskra lsk'& ktor 9tvorite/ dons vlo%il& znamen totoQ S5ntorne sme pri$ali p+vodn schopnos* apripravenos* zachovva* v)etk' bo%sk prikzania ,ie s nie(m& o$e nm !lo%en zvonk!.T


21/122

oni sami ho vo svo$om vntri oakva$ porov. 1( L& L. ;isi$nposlanie nachdza toti% svo$e zd+vodnenie& ak sa $eho adresti spozna$v stretn!t( so slovom evan$eliaQ S-/a& to $e prve to& o som akal.T 5tomto zm'sle 4avol m+%e poveda*& %e pohania s sami sebe zkonom V

nie v)ak v zm'sle moderne$ a liberalisticke$ ide' a!tonmie& ktorv'l!!$e ka%d transcendentnos* s!b$ekt!& ale v ove/a hlb)om zm'sle&pod/a ktorho mi ni tak mlo nepatr( ako prve $a sm sebe& %e mo$eosobn S$aT $e zrove miestom na$hlb)ieho presiahn!tia ma samho akontakt! s t#m& z oho pochdzam a k om! smer!$em. 1#mito vetami4avol v'$adr!$e sksenos*& ktor osobne za%il ako misionr medzipohanmi a ktor e)te predt#m


22/122

svetle& ak v'chdzame z antropolgie svedomia& ktor sme sa pok)alipost!pne nartn* v te$to vahe. Anamnza vliata do n)ho b'tiapotreb!$e takpovediac vonka$)i! pomoc& ab' si mohla !vedomi* sam!seba. 1oto Szvonk!T v)ak v sk!tonosti neznamen nieo protichodn&

ale sk+r nieo na ! zameranQ m len maie!tick f!nkci! aneprikaz!$e nieo zvonk!& ale privdza k naplneni! toho& o $eanamnze vlastn& teda $e$ )pecifick vntorn otvorenos* pravde. ?eUsa hovor( o viere alebo o Cirkvi& ktore$ okr!h sa& v'chdza$c zv'k!pite/skho 7ogos& roz)ir!$e ponad dar stvorenia& m!s(me si pritom!vedomova* e)te )ir)i! dimenzi!& ktor sa rozv($a predov)etk#m v$novske$ literatre. Jn pozn anamnz! novho Sm'T& na ktore$ mmeas* prostredn(ctvom vlenenia sa do ?rista $edno telo a $edin $a sn(m. 5 r+zn'ch evan$eliov#ch r'vkoch mo%no n$s*& %e !en(cipochopili prostredn(ctvom akt! pamOti. 3riginlne stretn!tie s Je%i)omponklo !en(kom to& o teraz v)etk' genercie pri$(ma$prostredn(ctvom ich f!ndamentlneho stretn!tia sa s 4nom v krste a v8!charistiiQ nov anamnza vier'& analogick s anamnzo! stvorenia&sa rozv($a v !stavinom dialg! medzi interiorito! a ePteriorito!.

5 protiklade s po%iadavko! gnostick#ch !ite/ov& ktor( chceli

presvedi* veriacich& %e ich prav vier! b' bolo treba chpa* aaplikova* plne odli)n#m sp+sobom& Jn mohol v'hlsi*Q &poma(anie, ktor ste od neho dostali, ostva vo vs a nepotrebujete,ab' vs niekto poal) &le ako jeho poma(anie vs poa o vetkom %a je pravdiv, nie je l-ou % teda ako vs pouilo, ostvate v /om! 23 4n5,H. 1o neznamen& %e veriaci vlastnia faktick v)evedcnos*& alesk+r po!kaz!$e na istot! kres*anske$ pamOti. 4rirodzene sa nepresta$ne!(& ale v'chdza pritom zo svo$e$ sviatostne$ identit'& (m prebieha

vntorn rozli)ovanie medzi t#m& o $e rozvo$om pamOti a o $e niiva falo)n. :nes& a to prve v akt!lne$ kr(ze Cirkvi& zak)ame nov#msp+sobom sil! te$to pamOti a pravdivos* apo)tolsk#ch slovQ nad v)etk'direkt(v' hierarchie $e schopnos* orientcie pamOti $ednod!che$ vier'&ktor vedie k rozli)ovani! d!chov. 7en v takomto kontePte mo%nosprvne pochopi* primt ppe%a a $eho vz*ah s kres*ansk#msvedom(m. A!tentick# v#znam doktrinlne$ a!torit' ppe%a spo(va v

sk!tonosti& %e on $e garantom kres*anske$ pamOti. 4pe% ne!kladzvonk!& ale rozv($a kres*ansk pamO* a brni $!. 4reto pr(pitok na


23/122

svedomie m!s( predchdza* pr(pitok na ppe%a& preto%e bez svedomiab' t! nebolo ani ppe%stva. 5)etka moc& ktor m& $e moco! svedomiaQsl!%ba dvo$ite$ spomienke& o ktor sa opiera viera a ktor treba!stavine ois*ova*& roz)irova* a brni* proti formm nienia pamOti.

1to pamO* $e ohrozen tak s!b$ektivito!& ktor zab!dla na vlastn#zklad& ako a$ tlakmi socilneho a k!ltrneho konformizm!.

6onscientia

4o t#chto vahch o po$me svedomia na prve$& zsadne ontologicke$rovine m!s(me sa teraz obrti* na $e$ dr!h dimenzi!& na schopnos*

pos!dzova* a rozhodova* sa& ktor sa v stredoveke$ trad(cii ozna!$e$edin#m term(nom conscientia svedomie. 4ravdepodobne prve ttoterminologick trad(cia nemlo prispela k modernm! z%eni! po$m!svedomia. 3dked' napr(klad svOt# 1om) term(nom conscientiaozna!$e iba tto dr!h rovin!& z $eho poh/ad! $e sprvne& keU tvrd(& %esvedomie nie $e ni$ak# habitus!, i%e %iadna stla vntorn kvalita&prinle%iaca /!dskm! b'ti!& ale sk+r actus!, !dalos*& ktor sa!sk!to!$e. A$ 1om) v)ak prirodzene predpoklad ako ontologick#

zklad anamnz! 2s'nderesis78opis!$e $! v)ak ako odpor proti zl! avntorn pr(*a%livos* k dobr!. Akt svedomia aplik!$e toto zkladnpoznanie na $ednotliv sit!cie. 4od/a svOtho 1om)a sa del( na triprvk'Q spozna*2reco9noscere7,v'da* svedectvo2testi:icari7a napokonposdi*2iudicare7);ohlo b' sa hovori* o vz$omne$ sinnosti medziloho! kontrol' a loho! rozhodn!tia. 5'chdza$c z aristotelovske$trad(cie& 1om) tento proces chpe pod/a vzor! ded!kt(vneho!va%ovania silogistickho t'p!. ,apriek tom! ve/mi naliehavoobha$!$e )pecifickos* tohto poznania morln'ch inov& ktor#ch zver'nepochdza$ len zo samotnho poznania alebo !va%ovania. 5 takomtochpan( fakt& i $e nieo !znan ako tak& alebo nie& zvis( v%d' a$ odv+le& ktor prek%a ceste poznania alebo k nem! vedie. 1o v)ak zvis(od morlne$ peate& ktor $e lovek! !% vopred dan a ktor sa m+%epotom post!pne deformova* alebo oraz viac ois*ova*. ,a te$torovine& rovine pos!dzovania rovine conscientiae v zkom zm'sle

slova& plat( zsada& %e a$ m'ln svedomie zavOz!$e. 1oto tvrdenie $eplne $asne pr(tomn v trad(cii scholastickho m'slenia. ,ikto nem+%e


24/122

kona* proti svo$m! presvedeni!& ako to povedal !% svOt# 4avolporov. #im EL& N. 9k!tonos*& %e nadob!dn!t presvedenie $ezvOzn vo chv(li& keU lovek kon& v)ak v %iadnom pr(padeneznamen kanonizci! s!b$ektivit'. ,ikd' nie $e vino! riadi* sa pod/a

presveden(& ktor lovek nadob!dol& naopak& m!s( ich nasledova*. ,iemen)o! vino! v)ak m+%e b'* i to& ak si niekto v'tvoril tak m'lnnzor'& %e po)liapal odpor proti nim& cez ktor# na ne !pozor!$e pamO*$eho b'tia. 5ina sa teda nachdza inde& viac v h0bkeQ nie v sk!tk!v'konanom v danom okamih!& nie v momentlnom s!dk! svedomia&ale v nedbanlivosti voi vlastnm! b'ti!& ktor ma !inila hl!ch#m nahlas pravd' a $e$ vntorn podnet'. 4reto a$ zloinci& ktor( tak kona$na zklade svo$ho presvedenia& zostva$ vinn(. :o o( bi$ce *a%kpr(pad' b' nm nemali sl%i* na seba!spoko$ovanie. ,aopak& mali b'ns preb!di* a vies* k tom!& ab' sme brali v%ne zvolanieQ oslobo*ma od v+n, ktor nevid+m! 2;EG&EN.

84Q 958:3;


25/122

histri! 3restove$ vra%d' matk'. 3restes sa dop!stil vra%d' ako sk!tk!&ktor# bol v zhode s $eho svedom(m& in!& ktor# m'tologick re opis!$eako posl!)nos* nariadeni! boha Apola. 1eraz ho v)ak prenasled!$8rin'e. A$ tie treba vidie* ako m'tologick zosobnenie svedomia& ktor

m! z hlboke$ pamOti v'(ta& %e rozhodn!tie $eho svedomia& $ehoposl!)nos* Sbo%skm! pr(kaz!T bola v podstate vinn. Cel tragika/!dskho polo%enia v'pl#va prve z bo$a medzi SbohmiT v hlbokomkonflikte samotnho svedomia. 5 posvOtnom trib!nli biel' sn!bn#kame Atn' prin)a 3restovi odp!stenie& oistenie& v sile ktorho sa8rin'e menia na 8!menid'& d!chov zmierenia.

1ento m#t!s predstav!$e osi viac ne% len prekonanie s'stm!krvne$ pomst' v prospech spravodlivho prvneho !sporiadaniaspoloenstva. -ans 2rs von althasar v'$adril prve toto osi viacQ S!poko$!$ca milos* $e pre neho spolon nastolenie spravodlivosti& alenie take$& ktor v anticke$ spolonosti predstavovali 8rin'e bez milosti&ale prva plnho milosti.T

5 tomto m#te m+%eme zach'ti* nostalgick# hlas& %e ob$ekt(vnespravodliv# sd svedomia& ktor# v'hlas!$e v#rok na)e$ vin'& a vntornespa/!$ca vina& ktor z neho v'pl#va& nie s posledn#m slovom.

,aopak& $e t! moc milosti& sil' oistenia& ktor m+%e zmaza* vin! anapokon !ini* pravd! oslobodz!$co!. Je to nostalgia& v ktore$ sapravda neobmedz!$e len na to& ab' na ns kldla po%iadavk'& aleprostredn(ctvom odinenia a odp!stenia ns a$ premiea.4rostredn(ctvom neho& ako hovor( Aisch'los& Svina $e obm'tT asamotn na)e b'tie $e premenen zvntra& ponad na)e vlastnschopnosti.

4rve v tomto spo(va )pecifick novos* kres*anstvaQ 7ogos&

zosobnen 4ravda& $e sasne a$ zmierenie& odp!stenie& ktor premieaponad v)etk' na)e osobn schopnosti a neschopnosti. 5 tom spo(vaprav novos*& na ktore$ sa zaklad na$vO)ia kres*ansk pamiatka& ktor$e sasne na$hlb)o! odpoveUo! na to& o anamnza 9tvorite/a v nsoakva. 1am& kde sa toto $adro kres*anskho posolstva dostatone$asne neohlas!$e alebo nechpe& tam sa pravda v sk!tonosti men( na$armo& ktor $e na)im pleciam pri*a%k& a preto sa ho sna%(me zbavi*.

,o t#mto sp+sobom dosiahn!t sloboda $e przdna. 4rivdza ns dozdevastovane$ kra$in' niot'& a tak ni( sam! seba. Jarmo pravd' sa


26/122

stalo /ahk#m porov.


27/122

4R56 "A9

:


28/122

3 :j913J,391< 393W

Ab' sme mohli primerane eli* tokom proti %ivot! a ab' sme na)liinn# sp+sob& ako brni* /!dsk# %ivot pred t#mito tokmi& m!s(mena$sk+r preveri* zkladn komponent' sasne$ antropologicke$disk!sie& tak pozit(vne& ako a$ negat(vne. =kladn# fakt& z ktorho trebav'chdza*& $e a zostva biblick v(zia loveka& ePemplrn'm sp+sobomv'$adren v opisoch stvorenia. iblia defin!$e /!dsk b'tie& $eho

podstat!& ktor prechdza cel#mi de$inami a nikd' sa v de$inchnestrat(& dvoma da$miQa lovek $e stvoren# na o%( obraz a podob! porov. =nE& K $e

ScapaP :eiT& a preto $e pod osobno! o%o! ochrano!& $e SposvOtn#TQKto preleje >udsk krv, lovek nech preleje jeho krv, lebo na o-+obra( som stvoril loveka! 2=nG& K

b v)etci /!dia s $edin#m lovekom& lebo pochdza$ z $edinhootca& Adama& a z $edine$ matk'& 8v'&matk' vetkch -ijcich! 2=nN&

D. 1to $edinenos* /!dskho b'tia& ktor zah]a a$ rovnos* a tie istzkladn prva pre v)etk#ch& oh slvnostne zopak!$e a potvrd( poskonen( potop'.

3bidva aspekt' V bo%sk d+sto$nos* /!dskho b'tia a $edinenos*$eho p+vod! a $eho !renia V nachdza$ svo$! definit(vn! pea* vpostave dr!hho Adama& ?ristaQ o%( 9'n zomrel za v)etk#ch& ab'v)etk#ch z$ednotil v definit(vne$ slve o%ieho s'novstva.

1to biblick sprva $e pevno! skalo! /!dske$ d+sto$nosti a/!dsk#ch prv. Je to ve/k dedistvo a!tentickho h!manizm!&zverenho Cirkvi& ktore$ loho! $e vteli* toto posolstvo do v)etk#chk!ltr a do v)etk#ch sociln'ch a stavnoprvn'ch s'stmov.

Ak b!deme teraz venova* krtk' poh/ad na novovek& v'stav(me sakonfrontcii& ktor pretrvva a% dodnes. ,a $edne$ strane sa novovekchvli& %e ob$avil m')lienk! /!dsk#ch prv& neoddelite/n#ch odka%dho pozit(vneho prva& a %e tieto prva boli v'hlsen v

slvnostn#ch deklarcich. ,a dr!he$ strane prve tieto slvnostneteoretick' !znvan prva sa na prakticke$ rovni nikd' doposia/ tak


29/122

hlboko a radiklne nepopierali. ?orene tohto protireenia treba h/ada*vo vrcholn#ch bodoch novovek!Q v osvietensk#ch terich svedomia av poh/ade na slobod!& ktor $e s nimi spo$en& ako a$ v terichspoloenske$ zml!v' spo$en#ch s ideo! spolonosti& ktor $e ich

sas*o!.4od/a osvietenstva sa roz!m m!s( emancipova* od ka%de$

zviazanosti s trad(cio! a a!torito!Q $e zameran# v#l!ne sm na seba.1o vedie k tom!& %e $e koncipovan# ako !zatvoren& nezvislin)tancia. 4ravda v takom pr(pade !% viac nie $e ob$ekt(vno! danos*o!&ktor sa !kaz!$e v)etk#m a ka%dm!& a to a$ prostredn(ctvom in#ch.4ost!pne sa stva nie(m vonka$)(m& o si ka%d# v'berie zo svo$hozornho !hla. 4ritom nikd' nevie& do ake$ mier' sa nzor& ktor# siv'tvoril& zhod!$e s t#m& o $e ob$ekt sm osebe& ako i s t#m& ako hovn(ma$ dr!h(.

,edosiahn!te/no! sa stva a$ samotn pravda o tom& o $e dobr.;')lienka dobra v sebe samom bola ods!n!t mimo dosah! loveka.Jedin#m v#chodiskov#m bodom pre ka%dho $e v takom pr(pade to& oon sm od seba m+%e chpa* ako dobr. 5 d+sledk! toho sa na slobod!neh/ad( pozit(vne ako na smerovanie k dobr! ob$avovanm! roz!mom&

ktor# $e podporovan# spoloenstvom a trad(cio!. 9loboda sa defin!$esk+r ako emancipcia od v)etk#ch obmedzen(& ktor s prek%ko! toho&ab' ka%d# sledoval svo$ vlastn# roz!m.

?#m v)ak b!de pretrvva* takto pon(manie& a to prina$mene$ vimplicitne$ forme& b!de odvolvanie sa na kres*ansk hodnot' scie/om& ab' sa individ!ln' roz!m zameriaval na spolon dobro& preslobod! znamena*& %e b!de obmedzova* seba sam! v sl!%bespoloenskm! poriadk! a slobod'& ktor treba zabezpei* pre

v)etk#ch.1erie spoloenskho kontrakt! sa formovali na zklade ide' prva&

ktor predchdza individ!ln! v+/! a ktoro! m!s( b'* re)pektovan.,o i v tomto pr(pade plat(& %e ak sa v'trat( spolon# posto$ k hodnotma napokon a$ k oh!& spolonos* nezostane ni(m in#m ako ist#mcelkom ved/a seba !sporiadan#ch indiv(d!(. ?ontrakt& ktor# ich sp$a&b!de v takomto pr(pade nev'hn!tne vn(man# ako dohoda medzi t#mi&

o ma$ moc vn!cova* svo$! v+/! dr!h#m.


30/122

1ak vUaka dialektike& ktor $e vntorne zviazan s novovekom& zobha$ob' prv slobod'& odtrhn!t#ch v)ak od ka%dho ob$ekt(vnehovz*ah! k spolone$ pravde& sa prechdza k nieni! samotn#ch zkladovt#chto slob+d. S3svieten# despotaT teoretikov spoloenskho kontrakt!

sa stal t'ransk#m )ttom& teda )ttom faktick' totalitrn'm. 3nrozhod!$e o %ivote t#ch na$biedne$)(ch& ponc nenaroden#m die*a*oma% po starca& a to v mene vere$nho z!$m!& ktor# v sk!tonosti nie $eni(m in#m ako z!$mom nieko/k#ch $ednotlivcov.

4rve toto $e v#znamn charakteristika sasnho ve/kho odklon!v oblasti re)pektovania %ivotaQ !% ne$de $ednod!cho o problmindivid!lne$ morlk'& ale o problematik! spoloenske$ morlk'3sobitne to plat( od chv(le& keU sa )tt' a dokonca a$ medzinrodnorganizcie stva$ garantmi potrat! a e!tanzie& odhlasva$ sizkon'& ktor ich na to a!toriz!$ a dva$ im k dispoz(cii prostriedk'pre t#ch& ktor( ich v'konva$.

A$ keU v sasnosti m+%eme pozorova* mobilizci! s(l za obran!/!dskho %ivota v rozlin#ch hn!tiach Sza %ivotT& mobilizci!& ktor $epovzb!div a pln nde$e& napriek v)etkm! m!s(me !zna*& %e doteraz$e silne$)( opan# poh'bQ rozmach legislat(v a prakt(k& ktor vedome a

dobrovo/ne niia /!dsk# %ivot& predov)etk#m %ivot t#ch na$slab)(ch&%ivot nenaroden#ch det(. 5 sasnosti sme svedkami sk!tone$ vo$n'mocn#ch proti slab#m& vo$n'& ktor m za cie/ odstrni* postihn!t#ch&t#ch& ktor( s na *arch!& a dokonca a$ t#ch& ktor( s ch!dobn( aSzb'ton(T& a to vo v)etk#ch okamihoch ich ePistencie. tt' sapodie/ali na !vo/nen( obrovsk#ch prostriedkov& zapo$en#ch proti/!dsk#m osobm na svite ich %ivota alebo vted'& keU sa ich %ivot stalzranite/n#m vUaka ne)*asti!& chorobe alebo bl(%iacem! sa

prirodzenm! konc!.4roti rodiacem! sa %ivot! sa tvrdo bo$!$e )(ren(m interr!pci( vo

svete sa ich rone !sk!ton( ND a% LD milinov a prve na !/aheniepotrat! sa investovali miliard' na roz)(renie abort(vn'ch pil!liek R2LIK.

al)ie miliard' boli !vo/nen& ab' sa antikoncepcia stala pre %en!mene$ )kodliv& v d+sledk! oho v)ak prostriedk' chemicke$

antikoncepcie& ktor s v sasnosti na trh!& p+sobia v sk!tonosti akoantiannidan zabra!$ce !hniezdenie oplodnenho va$(ka v


31/122

maternici& teda v sk!tonosti ako abort(vne& a to bez toho& ab' o tom%en' vedeli. ?to m+%e o len spo(ta* obete te$to skr'te$ planetrne$masakr'[

,adb'ton embr'& nev'hn!tne v'tvoren metdo! ivet& s

zmrazovan a nien& priom aspo nedostihn os!d mal#chpotraten#ch bratov& ktor( sa menia na pok!sn morat alebo s!rovino!na lieenie chor+b& ako $e diabetes alebo 4arkinsonova choroba.9amotn metda ivet sa asto stva pr(le%itos*o! na potrat'& a todokonca Sselekt(vneT napr(klad v#ber pohlavia& v pr(padoch& keU saob$avia nechcen viacpoetn tehotenstv.

4renatlna diagnostika sa po!%(va !% takmer r!tinne na takzvaneSrizikov#chT %ench& ab' sa s'stematick' odstraovali plod'& ktor b'mohli b'* viacmene$ zle formovan alebo chor. 1(& o mali )*astie& %eich matka donosila a% do konca tehotenstva& no nane)*astie sa narodiliako postihn!t(& s v'staven( ve/km! nebezpei!& %e b!d odstrnen(hneU po naroden( alebo sa b!d m!sie* pozera*& ako im $e odmietn!tpotrava a na$zkladne$)ia starostlivos*. 1(& o nesk+r v chorobe alebopri nehode !padn do Snenvratne$T km'& b!d asto !smrten(& ab' sav'hovelo %iadostiam o transplantci! orgnov& alebo a$ oni b!d sl%i*

na lekrsk' v#sk!m Stepl m]tvol'T.?eU sa napokon zane hlsi* smr*& mnoh( b!d v pok!)en( !r#chli*$e$ pr(chod prostredn(ctvom e!tanzie.

Ako $e v)ak v+bec mo%n toto v(*azstvo antih!mnne$ legislat(v' apraPe prve v obdob(& keU sa zdalo& %e idea /!dsk#ch prv dosia hnev)eobecn a nepodmienen !znanie[ 4reo si a$ /!dia s v'soko!morlno! formcio! m'slia& %e prvne norm' t#ka$ce sa /!dskho%ivota b' mohli a mali pod/ahn* kompromisom& n!tn#m pre politick#

%ivot[;'sl(m& %e v prve$ rovine na)e$ vah' m+%eme po!kza* na dva

mot(v'& za ktor#mi sa pravdepodobne skr#va$ a$ Ual)ie. Jeden saodr%a v posto$i& ktor# tvrd(& %e $e nev'hn!tn rozli)ova* medziosobn#m etick#m presveden(m a politick#m prostred(m& v ktorom saform!l!$ zkon'Q t! b' sa ako $edin hodnota mala re)pektova* totlnasloboda v#ber! ka%dho $ednotlivca v zvislosti od $eho vlastn#ch

skromn#ch nzorov.


32/122

?eU v)ak nie $e mo%n v'chdza* z akhoko/vek spolonhozklad!& v takom pr(pade treba spoloensk# %ivot chpa* ako v#sledokkompromis! medzi z!$mami s cie/om garantova* ka%dm!maPimln! mo%n slobod!. 5 sk!tonosti v)ak tam& kde sa

rozhod!$cim kritriom !znania prv stva posto$ vO)in'& tam& kdeprvo na vlastn slobod! m+%e prevldn!* nad prvom men)in'& ktornem ni$ak# hlas& tam sa vlastne stala rozhod!$cim kritriom sila.

1o sa stva e)te $asne$)ie a dramatick' v%ne& keU v mene slobod'toho& kto m moc a hlas& sa popiera zkladn prvo na %ivot toho& ktonem mo%nos*& ab' ho bolo po!*. 5 sk!tonosti ka%d politickspoloenstvo& ab' v+bec pretrvalo& m!s( !zna* aspo minim!mob$ekt(vne zalo%en#ch prv. 1eda nielen prv odshlasen#chprostredn(ctvom spoloensk#ch konvenci(& ale prv ako tak#ch& ktorpredchdza$ ka%d politick !sporiadanie prva. tt& ktor# siprivlast!$e prvo !rova*& ktor /!dsk b'tia s alebo nie s s!b$ektmiprv V o v konenom d+sledk! znamen& %e niektor#m priznva mocpor!)ova* prvo dr!h#ch na %ivot V& v podstate protire(demokratickm! idel!& na ktor# sa napriek tom! naUale$ odvolva&priom podkopva samotn zklad'& na ktor#ch sto$(. = toho $asne

vidno& %e idea tolerancie absoltne$ slobod' vo/b' niektor#ch$ednotlivcov ni( samotn# zklad spravodlivho spol!%itia medzi/!Umi.

5 tomto kontePte si v)ak mo%no kls* otzk!& ked' vlastne za(na$estvova* osoba& s!b$ekt zkladn#ch prv& ktor treba absoltnere)pektova*. Ak ne$de len o ne$ak# spoloensk# st!pok& ale o !znanie&a$ kritri na toto !renie m!sia b'* ob$ekt(vne. Ako pripomen!ldok!ment @onum vitae


33/122

:r!h# mot(v& ktor# v'svet/!$e )(renie sa mentalit' zamerane$ proti%ivot!& sa zd spo$en# s pon(man(m samotne$ morlnosti& ktor sa dnesve/mi roz)(rilo. ? individ!alisticke$ v(zii slobod'& chpane$ akoabsoltne prvo rozhodova* o sebe na zklade vlastnho presvedenia&

sa asto prip$a isto formlna idea svedomia. ,ezaklad sa viac naklasickom chpan( morlneho svedomia porov.=audium et spes,EK.4ri takomto chpan(& vlastnom cele$ kres*anske$ trad(cii& svedomieznamen schopnos* otvori* sa podnetom ob$ekt(vne$& !niverzlne$ a prev)etk#ch rovnake$ pravd'& ktor v)etci m+%! a ma$ h/ada*.

5 inovat(vnom pon(man( $asnho kantovskho p+vod! $e svedomie&naopak& odtrhn!t od svo$ho kon)tit!t(vneho vz*ah! k obsah! morlne$pravd' a $e z%en na isto formln! podmienk! morlnostiQ malo b'sa sprva* iba pod/a dobra s!b$ekt(vneho m'sl!. 5 takom pr(padesvedomie nie $e ni in ako s!b$ektivita& pov#)en na zkladnkritri!m konania. =kladn kres*ansk zsada& %e ne$estv!$e %iadnain)tancia& ktor b' sa mohla stava* proti svedomi!& nem viac p+vodn#a neodvratn# v#znam& vUaka om! sa pravda nem+%e pri$a* vo svo$e$vlastne$ sile& teda v osobne$ interiorite& ale stva sa zbo%sten(ms!b$ektivit'& pre ktor sa svedomie stva neom'ln#m v#rokom& ktor#

nesmie nikto a ni spoch'bni*.Ak chceme identifikova* korene te$to opoz(cie proti %ivot!& trebazarie* e)te hlb)ie. A tak v dr!he$ rovine& !va%!$c sk+r v term(nochpersonalistickho pr(st!p!& nachdzame antropologick dimenzi!.,ev'hn!tn $e aspo nakrtko sa pri ne$ zastavi*.

1reba t! po!kza* na nov# d!alizm!s& ktor# sa oraz viac pre$av!$ev zpadne$ k!ltre a k! ktorm! smer!$ niektor rt'&charakteriz!$ce $eho mentalit!Q individ!alizm!s& materializm!s&

!tilitarizm!s a hedonistick ideolgia sebarealizcie zo stran' sebasam#ch. 1ak napr(klad telo !% nie $e s!b$ektom spontnne vn(man akokonkrtna forma v)etk#ch $eho vz*ahov voi oh!& voi dr!h#m a voisvet!& ako prvok& ktor# ho zale!$e do tvoriaceho sa vesm(r!& doprebieha$ce$ konverzcie& do zm'sl!pln#ch de$(n& na ktorom nemo%noma* akt(vn! pozit(vn! as* inak ne% pri$at(m $eho pravidiel a $ehoslovn(ka. 1elo sa $av( sk+r ako nstro$ v sl!%be pro$ekt! blahob't!&

v'pracovanm! a dosahovanm! technick#m roz!mom& ktor#kalk!l!$e& ako m+c* z neho (m viac v'*a%i*.


34/122

1ak#mto sp+sobom $e depersonalizovan a in)tr!mentalizovan a$samotn seP!alita. 5'znieva ako ob'a$n pr(le%itos* na zbav!& a nieako !sk!toovanie darovania seba samho ani ako v'$adrenie lsk'&ktor V do te$ mier'& do ake$ $e pravdiv pri$(ma integrlne dr!hho a

otvra sa bohatstv! %ivota& pre ktor# $e otvoren& svo$m! die*a*!& ktorb!de a$ $e$ vlastn#m die*a*om. :va v#znam' seP!lneho akt!&z$ednoc!$ci& sp$a$ci a prokreat(vn'& s oddelen. 5z$omnz$ednotenie $e t#m zoslaben a plodnos* ods!n!t do oblastiracionln'ch kalk!lci(Q S:ie*a& iste. Ale vted' a tak& ako chcem $aT

Jasn $e& %e tak#to d!alizm!s medzi technick#m roz!mom a telom!mo%!$e lovek! !nikn* pred ta$omstvom b'tia. 5 sk!tonostinarodenie a smr*& ob$avenie sa nove$ osob' a $e$ odchod& pr(chod av'tratenie sa /!dskho S$aT odkaz!$e s!b$ekt priamo na otzk! o $ehovlastnom zm'sle a ePistencii. ;o%no prve preto& ab' !nikol te$toznepoko$!$ce$ otzke& lovek& nako/ko $e to len mo%n& sna%( sapotvrdi* svo$! nadvld! nad t#mito dvoma k/ov#mi okamihmi%ivota& ktor sa !sil!$e pres!n* do oblasti innosti. 1akto sa lovekklame ilzio!& %e vlastn( seba samho& v'%(va$c sa v absoltne$slobodeQ mohol b' b'* v'roben# pod/a v#pot!& ktor# neponechva ni

neist& ni na nhod! a ni pre ta$omstvo.9vet& ktor# sa zane riadi* absoltn'mi rozhodn!tiami tohto dr!h!&svet& ktor# potom ratifik!$e !tilitaristick logik!& svet& ktor# (m viacpresadz!$e slobod! ako absoltne prvo $ednotlivca a svedomie akoplne izolovan s!b$ektivistick in)tanci!& tak#to svet nev'hn!tneoch!dob!$e v)etk' /!dsk vz*ah'. Rob( to a% do take$ mier'& %e ichnapokon pova%!$e za vz*ah' sil' a slab)iem! /!dskm! b'ti!nepriznva miesto& ktor m! patr(. 5 tomto zm'sle !tilitaristick

ideolgia kra r!ka v r!ke s mentalito! Smaschilizm!T aSfeminizm!sT sa $av( ako oprvnen reakcia na in)tr!mentalizci!%en'.

5e/mi asto sa v)ak takzvan# Sfeminizm!sT zaklad na t#ch ist#ch!tilitaristick#ch predpokladoch ako Smaschilizm!sT. ; Ualeko odtoho& ab' %en! oslobodzoval& a spol!prac!$e sk+r na $e$ podroben(.

Ak v l(nii v'))ie spomen!tho d!alizm! %ena popiera vlastn telo&

pova%!$c ho isto za nstro$ v sl!%be stratgie dob#$ania )*astia cesto!sebarealizcie& popiera a$ svo$! %enskos*& v#sostne %ensk# sp+sob


35/122

sebadarovania v pri$at( dr!hho& ktorho na$v#sti%ne$)(m znakom ana$konkrtne$)(m !sk!tonen(m $e prve materstvo.

?eU sa %ena regr!t!$e a bo$!$e za slobodn lsk!& priom dospe$e a%do toho bod!& %e si nrok!$e prvo na potrat& prispieva k posilneni!

takho pon(mania /!dsk#ch vz*ahov& pod/a ktorho hodnota ka%dhozvis( V v oiach dr!hho V od toho& ko/ko m+%e da*. 5 tomto v)etkom%ena za!$(ma posto$ proti vlastne$ %enskosti a proti hodnotm& ktor#chnosite/ko! $e prve onaQ pri$(manie %ivota& pomoc na$biedne$)iem!&nepodmienen venovanie sa tom!& kto to potreb!$e. 3pravdiv#feminizm!s& !sil!$ci sa o rozvo$ %en' v $e$ integrlne$ sk!tonosti abo$!$ci za oslobodenie v)etk#ch %ien& b' pracoval a$ na celkovomrozvo$i m!%a a za oslobodenie v)etk#ch /!dsk#ch b'tost(. o$oval b'za to& ab' bola /!dske$ osobe priznan d+sto$nos*& v'pl#va$ca zosamotnho fakt!& %e ePist!$e& %e $! chcel a stvoril oh& a nie na zklade$e$ !%itonosti& sil'& krs'& inteligencie& bohatstva alebo zdravia.2siloval b' sa napomha* tak antropolgi!& ktor oce!$e podstat!osob'& spo(va$ce$ v tom& %e $e !ren na darovanie seba a pri$atiedr!hho& ktorho telo& m!%sk i %ensk& $e znamen(m a nstro$om.

4rve v rozv($an( antropolgie& ktor prezent!$e loveka v $eho

osobne$ a vz*ahove$& relacionlne$ integrite& mo%no odpoveda* naroz)(ren tvrdenie& pod/a ktorho $e na$lep)(m prostriedkom bo$a protipotrat! )(renie antikoncepcie. 4odobne$ tze& ktor sa na prv# poh/adzd celkom pri$ate/n& v)ak protire( sksenos*Q v)eobecne mo%nokon)tatova* paraleln# rast pot! t#ch& o po!%(va$ antikoncepci!& at#ch& o sa !ch'/!$ k interr!pcii. 4aradoP $e v#ren#. 1reba si toti%!vedomi*& %e tak antikoncepcia& ako a$ interr!pcia v'rasta$ z takhoodosobnenho a !tilitaristickho pon(mania seP!alit' a prokrecie&

ktor sme prve op(sali a ktor sa zas zaklad na zmrzaene$ koncepciiloveka a $eho slobod'.

,e$de toti% o dosiahn!tie zodpovednho a d+sto$nho ovldaniavlastne$ plodnosti v sl!%be ve/kor'sho %ivotnho pro$ekt!& v%d'otvorenho event!lnem! pri$ati! novho neoakvanho %ivota.


36/122

zloin len v takom pr(pade& ak sa b!de rozv($a* idea& %e lovek nen$deplne sm seba inak& iba vo ve/kod!)nom sebadarovan( a vnepodmienenom pri$(man( dr!hho $ednod!cho preto& %e ePist!$e.


37/122

,apriek takto v'$adren#m posto$om& napriek nespoetn#mppe%sk#m v'stpeniam o niektor#ch z t#chto problmov a ichosobitn#ch aspektoch pole na reakci! globlneho charakter! nadoktrinlne$ rovni& ktor b' )la a% po na$hlb)ie korene a odsdila na$

pom#lene$ )ie d+sledk' Smentalit' smrtiT& zostva nadle$ na)irokootvoren.

;ohlo b' sa teda m'slie* na event!ln' dok!ment o obrane/!dskho %ivota& ktor# b' mal pod/a m+$ho nzor! vzh/adom napredchdza$ce dok!ment' predstavi* dve originlne charakteristik'.4redov)etk#m b' nemal rozv($a* len zsad' individ!lne$ morlk'& alea$ morlk' spoloenske$ a politicke$. R+zne hrozb' proti /!dskm!%ivot! b' mali b'* konfrontovan z piatich zorn#ch !hlovQdoktrinlneho naliehav#m znov!potvrden(m princ(p!& pod/a ktorhoSpriame zabitie nevinnho /!dskho b'tia $e v%d' matrio! *a%ke$vin'T& dle$ z k!ltrneho aspekt!& legislat(vneho& politickho anapokon praktickho.

1ak prichdzame k dr!he$ originlne$ charakteristike event!lnehodok!ment! tohto dr!h!Q a$ keb' v om odmietn!tie toho& o $e zl&malo ma* svo$e miesto& nemal b' to b'* ten hlavn# priestor. ;alo b'

(s* predov)etk#m o nov radostn ohlasovanie nesmierne$ hodnot'loveka& ka%dho loveka& nech b' bol akoko/vek ch!dobn#& slab#alebo trpiaci& a to v podobe& v ake$ sa tto hodnota $av( v oiachfilozofov& no predov)etk#m ako sa pod/a slov =$avenia $av( v o%(choiach.

Cie/om takhoto dok!ment! b' bolo pripomen* s posto$om obdiv!nesmierne diela 9tvorite/a& ktor !robil pre svo$e stvorenia& napr(klad%e nm poslal 5'k!pite/a& ktor# sa pri)iel s nami stretn* a spasi* ns.

1! b' sa malo !kza*& %e pri$atie :!cha 9vOtho zah]a v sebeve/kod!)n ochot! pri$a* ka%d# /!dsk# %ivot& a to od chv(le& keU saprv# raz hlsi o slovo& a% do chv(le& keU dohas(na.

5 krtkostiQ proti v)etk#m ideolgim a politikm smrti sto$(kres*ansk radostn zves*& ktore$ zkladom $e posolstvo& %e ?rist!sponad v)etk' !trpenia otvoril cest! p+sobeni! milosti& ab' sme mali%ivot v $eho /!dskom i bo%skom pre$ave.


38/122

3 5Z=,A;8 ,638,9?ZC-

A ;3R67,WC- -3:,j15 472RA7


39/122

sp+sob! m'slenia hlavn# cie/ spoloenskho %ivota $e mo%nos*$ednotlivca rozhodova* o sebe samom. 5 tom pr(pade b' spoloenstvosamo osebe nemalo ni$ak hodnot!& naopak& ePistovalo b' len preto&ab' !mo%nilo $ednotlivcom b'* sebo! sam#mi. ,o individ!lna

sloboda& zbaven akhoko/vek obsah! a predlo%en ako samoeln#cie/& k! ktorm! treba smerova*& napokon likvid!$e sam! seba.


40/122

=ameranos* na slobod! ka%dho indiv(d!a spo(va v podstate v tom& %e)tt si nerob( nrok rozhodn* o problme pravd'Q pravda V a teda a$pravda vzh/adom na dobro V akob' sa v socilne$ sfre nedala spozna*.9k+r $e kontroverzn. 4ok!)enie vn!cova* v)etk#m to& o sa iste$

sk!pine spolonosti $av( ako SpravdaT& sa v)ak pova%!$e zapodrobovanie si svedom(. 4oznanie pravd' sa tak podsva akonadvlda netolerancie a v)etkho& o $e hlboko antidemokratick. 5takom pr(pade !% sloboda nie $e Svere$n#mT dobrom& aleSskromn#mT& ba o viac& dobrom iba S$edne$ iastk'T& a nie!niverzln'm.


41/122

v'$adrili akt!lne$)o! terminolgio!Q ako zd+vodni* zkladn hodnot'&ab' sa nem!seli podrobova* hre vO)(n a men)(n[ = akho zdro$a icherpme[ "o neprinle%( relativizm!& ako a preo[

@va radiklne protikladn postoje

1ieto otzk' predstav!$ $adro sasn#ch disk!si( politicke$ filozofiev na)om bo$i za a!tentick demokraci!. 1roch! z$ednod!)ene mo%nopoveda*& %e t! $estv!$ dva zkladn posto$e& ktor sto$a $eden protidr!hm!& z as! na as sa v'nra$ v rozmanit#ch podobch& priomiastone po!kaz!$ a$ na d+le%it st'n bod'.

5 prve$ sk!pine nachdzame radiklne relativistick# posto$& ktor# sasna%( z politicke$ sfr' plne v'li* akko/vek spo$itos* s po$momdobra a t#m vo vO)ine pr(padov a$ po$em pravd'& preto%e $e da$nenebezpen# pre slobod!. S4rirodzen prvoT sa t! odmieta ako nieo&o sa podozrieva zo spo$enia s mo%n#mi metaf'zick#mi n!kami& ab'sa tak d+sledne potvrdil dokonal# relativizm!s. 4od/a tohto posto$a vkonenom d+sledk! ne$estv!$e ni$ak# in# princ(p politik' akorozhodn!tie vO)in'& ktor v )ttnom %ivote za!$(ma to miesto& na

ktorom b' inde bola pravda. 4rvo potom treba chpa* vo v#l!nepolitickom zm'sleQ prvom $e teda len to& o $e za tak !stanoven nato !ren#mi orgnmi. 5 d+sledk! toho sa demokracii dva defin(cia niev $e$ podstatnom zm'sle& ale v isto formlnomQ chpe sa ako shrnpravidiel& !mo%!$cich v'tvranie sk!p(n& predstavite/ov moci astriedanie vld. 4od/a toho b' teda demokracia mala v podstatepozostva* z mechanizmov v#ber! a hlasovania.

1akm!to pon(mani! diametrlne protire( in tza& pre ktorSpravdaT nie $e prod!ktom politik' teda vO)in'& ale m pred o!prednos* a osvet/!$e $!Q teda nie praP Stvor(T pravd!& ale $e to pravda&ktor !mo%!$e a!tentick praP. 4olitika $e teda spravodliv a innenapomha slobod!& ak sa dva do sl!%b' shrn! hodn+t a prv& ktornm zd+vod!$e roz!m. 5 protiklade s v#slovn#m skepticizmomrelativistick#ch a pozitivistick#ch teri( t! nachdzame zkladnd+ver! v roz!m& v schopnos* zach'ti* a dokza* pravd!.

1to zkladn otzk! sasne$ disk!sie o pravom chpan( demokracie brilantnepredstav!$e prca 5. 43998,1


42/122

Erivile9ovan observatFrium!

4roces s Je%i)om $e ve/mi vhodno! pozorovate/o!& z ktore$ $asnevidno zkladn rt' oboch posto$ov& osobitne v otzke& ktor 4ilt

kladie 9pasite/oviQGo je pravda?! 24nEI& NI.,ikto men)( ako -ans ?elsen V ma$ster prvnicke$ ved'& p+vodomRak)an& ktor# nesk+r emigroval do Amerik' a $e pova%ovan# za$ednho z na$prest(%ne$)(ch obha$cov relativistickho posto$a v silnomzm'sle slova V $asne predlo%il svo$e pon(manie v $edne$ meditcii otomto evan$eliovom r'vk!.N,esk+r sa e)te b!deme m!sie* vrti* kzkladn#m tzam $eho politicke$ filozofie nateraz sa sta( zamera* nasp+sob& ak#m interpret!$e tento biblick# tePt.

4re ?elsena $e 4iltova otzka v'$adren(m nev'hn!tnhoskepticizm! politickho loveka. 4reto otzka nesie v sebe v istomzm'sle !% a$ odpoveUQ pravda $e mimo /!dskho dosah!. e $! 4iltchpal prve takto& vidno z toho& %e faktick' neakal odpoveU aokam%ite sa obrtil na dav. 1akto pod/a ?elsena podriadil rozhodn!tieo kontroverznom pr(pade s!dk! /!d!. ?elsen $e toho nzor!& %e 4iltv tomto pr(pade konal ako dokonal# demokrat. 4reto%e nevie& o $e

spravodliv& !mo%n(& ab' o veci rozhodla vO)ina.1akto sa pod/a v'svetlenia rakskeho !enca 4ilt stvas'mbolicko! postavo! relativisticke$ a skepticke$ demokracie& ktor sanezaklad na hodnotch ani na pravde& ale na procedrach. e bol vpr(pade Je%i)a odsden# spravodliv# a nevinn# lovek& to sa ?elsenovinezd ako d+vod& ktor# b' si zasl%il poda* odvolanie. 5 sk!tonostitoti% ne$estv!$e %iadna in pravda ako pravda vO)in'. Abs!rdn $esna%i* sa dosiahn!* nieo viac. 5 istom bode sa ?elsen dokonca sna%(

dokza*& %e v pr(pade n!tnosti b' mala b'* tto relativistick istotanariaden v)etk#m a$ za cen! s0z a krvi %e si o! treba b'* tak ist#& akosi bol Je%i) ist# svo$o! pravdo!.L

:ilo(o:ia delia societ 7iberlne spolonosti na rzcest(. =klad' filozofiespolonost(. ;arietti& ;ilno EGGE& s. IG a nasl.N8Pplicitn disk!si! mo%no n$s* v 5. 43998,1


43/122

\plne odli)n V a to a$ z politickho poh/ad! V a ove/apresvedive$)ia $e interpretcia toho istho tePt!& ktor predklad ve/k#ePegta -einrich 9chlier. 2robil tak v okamih!& keU sa nrodn#socializm!s v ,emeck! ch'stal prevzia* moc. Jeho interpretcia bola

vedom#m protisvedectvom voi t#m prdom evan$elickhokres*anstva& ktor boli ochotn postavi* na t ist rovin! Svier!T aS/!dT.M

9chlier po!kaz!$e na to& ako Je%i) v procese plne !znva prvn!moc r(mskeho )tt!& ktor# t! reprezent!$e 4ilt. =rove $e$ v)ak kladiea$ hranice& keU hovor(& %e 4ilt nem takto moc sm od seba& ale m!Sbola danT porov.4nEG& EE. 4ilt zne!%(va tto moc V a t#m a$ moc)tt! V vo chv(li& keU $! !% nechpe ako poveren# v'sl!hovate/poriadk!& ktor# sa m opiera* o v'))i! rovin! a ktor# zvis( od pravd'&ale po!%(va $! vzh/adom na svo$e osobn z!$m'. R(msk' vldca sa !%nep#ta na pravd!& ale moc chpe isto ako mocQ S5 te$ iste$ chv(li& keU4ilt ospravedl!$e samho seba& dva shlas na leglne zavra%denieJe%i)a.TK

&k je cie> ttu?

;+%eme vidie*& %e striktne relativistick# posto$ $e ve/mi neist# aproblematick#. ,a dr!he$ strane si dnes dobre !vedom!$eme a$problematickos*& ktor sprevdza in# posto$& pova%!$ci pravd! zazkladn a d+le%it a$ pre demokratick praPQ strach z inkviz(cie ansilia& ktor#m s presiakn!t svedomia& ns dnes e)te pr(li) pli. Ako$e teda mo%n !nikn* take$to dileme[

=aneme predov)etk#m otzko!& o $e vlastne )tt& o $e $eho cie/ ao nie $e. =ameriame teda na$prv na)! pozornos* na rozlin odpovedena tto otzk! a na zver sa na zklade ponkan#ch rie)en( poksimesform!lova* zveren odpoveU.

M-. 9C-7


44/122

"o teda $e )tt[ "om! sl%i[ 5e/mi $ednod!ch#m sp+sobom b' smemohli odpoveda*& %e loho! )tt! $e S!mo%ova* a !dr%iava*!sporiadan spol!%itie medzi /!UmiT&Hi%e v'tvra* tak rovnovh!medzi slobodo! a dobrami& ab' ka%d# lovek mohol vies* d+sto$n#

%ivot. 1aktie% b' sme mohli poveda*& %e )tt zar!!$e prvo akopodmienk! slobod' a v)eobecnho blaha. 5 istom zm'sle $e v)akzkladno! charakteristiko! )tt! sk!tonos*& %e ho treba spravova*& a zdr!he$ stran'& %e aktivit' spo$en s vldn!t(m neznamena$ $ednod!cho!platovanie moci& ale ochran! prv ka%dho $ednotlivca a blahob't!v)etk#ch. ,ie $e loho! )tt! zabezpei* pre v)etk#ch )*astie& a pretonie $e $eho loho! ani v'tvori* Snov#ch /!d(T. Ak ideme Uale$& nie $e$eho loho! ani premeni* svet na ra$sk zhrad! a ani to nem+%edokza*. 5%d'& keU sa o to pok)a& kon( t#m& %e sa pre$av!$e akoSabsoltn'T a rozhod!$e a$ o limitoch& ktor s m! vlastn. 5 takompr(pade sa sprva tak& ako b' sm )tt bol ohom a z toho d+vod! sastva to! hrozno! S)elmo!T Antikristove$ moci& o ktore$ hovor(Kniha(javenia)

5 tomto kontePte treba v%d' bra* do vah' a$ dva paraleln biblicktePt'& ktor si len zdanlivo protireia& no ktor v podstate navz$om

svisiaQ EN. kapitola"istu #imanoma EN. kapitolaKnih' (javenia)"ist #imanomopis!$e )tt v $eho !sporiadane$ forme& )tt& ktor# sastar o to& o spad do $eho kompetenci(& a nenrok!$e si pova%ova* saza zdro$ pravd' a prva. 4avol m na m'sli )tt ako poverenhosprvc! )ir)ieho komplePnho poriadk!& ktor# vo svo$e$ podstate!mo%!$e lovek! tak $eho individ!ln! ePistenci!& ako a$ %ivot vspoloenstve. 5o vz*ah! k takm!to )tt! treba zachova* posl!)nos*.4osl!)nos* zkonom a orgnom& ktor s opravdiv#mi formami prva&

nie $e na prek%k! slobode& ale $e$ podmienko!. ,a dr!he$ straneta$omn z$avenie Apokal'ps' po!kaz!$e na )tt& ktor# si nrok!$esprva* sa ako oh a v'mha si prvo& %e od neho zvis(& o $elegit(mne& a tak m!s( ma* a$ hodnot! pravd'. 1ak#to )tt ni( loveka.4opiera $eho vlastn podstat!& a preto si nem+%e nrokova* %iadn!posl!)nos*.I

H.am-e,s. EE.I4orov..am-e,s. N V H a EL V EK.


45/122

4ozor!hodn $e& %e v podstate tak nrodn# socializm!s& ako a$marPizm!s popierali )tt a $eho prvo& pon(mali zvOzk' zkona akoneslobod! a ako nhrad! za si trfali presadi* nieo e)te vzne)ene$)ieQtakzvan v+/! /!d! alebo beztriedne$ spolonosti& ktor b' mala

nahradi* )tt& ob'a$n# nstro$ nadvld' vldn!ce$ tried'.A$ keU )tt a $eho )tr!ktr' s pri takomto poh/ade pova%ovan iba

za nepriate/ov absoltne$ naliehavosti vlastne$ ideolgie& dokonca ani vtakomto odmietn!t( sa celkom nestrca !vedomenie si )pecifickhonedostatk! )tt!. SttT vo svo$e$ podstate !stanov!$e ist presn!sporiadanie obianskeho spol!%itia& nie $e v)ak schopn# smodpoveda* na zkladn problm' /!dske$ ePistencie. tt m!s( nielenponecha* vo/n# priestor a$ pre nieo in& ne% $e on sm& a azda a$ nieo&o m kvalitat(vne v'))i! rove. 3krem toho m!s( v%d' znovapri$(ma* a osvo$ova* si pravd! o zkone a prve& prichdza$c! zvonk!&preto%e sm osebe nie $e $e$ vlastn(kom. Ale ak#m sp+sobom[ Aodkia/[ 4rve toto $e otzka& ktor si teraz m!s(me polo%i* vkategorick#ch po$moch.

4R3181


46/122

%e *a%iskom demokracie $e sloboda& a nie dobro& ktor sa dokonca $av(ako nieo nebezpen pre samotn slobod!.G

ilozof prva Richard Rort' $e dnes isto na$znme$)(mpredstavite/om take$to v(zie demokracie. Jeho pon(manie spo$iva medzi

demokracio! a relativizmom v#sti%ne v'$adr!$e )tatistick'na$roz)(rene$)i! mentalit!& a to a$ medzi kres*anmi& a preto si zasl%iosobitn pozornos*. 4re Rort'ho $edin# parameter& pod/a ktorho m+%!b'* !stanoven zkon' a prvo& predstav!$e to& o $e medzi obanmiroz)(ren ako nzor ich vO)in'Q demokracia pod/a neho nemdisponova* okrem te$to %iadno! ino! Sfilozofio!T ani in#m zdro$omprva.

4ravd! povediac& a$ Rort' si ist#m sp+sobom !vedom!$e& %esamotn# princ(p vO)in' ako prame pravd' $e v konenom d+sledk!nedostaton#. 4reto hovor(& %e Spraktick# roz!mT& ktor# sa defin!$e akonstro$ sl%iaci princ(p! vO)in'& tie% v sebe zah]a nieko/ko princ(povint!it(vne$ povah'& ako napr(klad odmietanie otroctva.ED5 sk!tonostisa v tomto zm'sle m#liQ cez cel stroia& ak nie cez cel tis(croiaSspolon c(tenieT& na$roz)(rene$)ie medzi vO)ino! /!d(& v sk!tonostinepotvrdz!$e takto odmietanie a nikto nevie poveda*& na ako dlho sa

tak#to posto$ m+%e !chova* pre v)etk#ch ako nadob!dn!t sk!tonos*."o t! v sk!tonosti priam kri( ako kontrast& $e przdne pon(manieslobod'.


47/122

no zrove ePploz(vno! formo! a stva sa tak ich sk!ton#mobmedzovan(m a nadvldo! neslobod'. ,a dr!he$ strane v)ak $enepopierate/ne dokzan a$ om'lnos* vO)in'. Je$ om'l' sa m+%!zaiste t#ka* len okra$ov#ch aspektov& m+%! v)ak spoch'bni* a$

zkladn dobr& a to a% do take$ mier'& %e nie s viac chrnend+sto$nos* loveka a /!dsk prva& a tak sa strca a$ cie/ slobod'.

1o& o $e zkladom /!dsk#ch prv a d+sto$nosti loveka& toti% nie $ev%d' pre vO)in! evidentn. 5O)ina m+%e b'* klaman i manip!lovana slobod! mo%no znii* dokonca v mene samotne$ slobod'& odramatick' potvrdz!$ de$in' n)ho storoia. 2 ?elsena sme okremtoho videli& %e i relativizm!s v sebe nesie a$ ist# dr!h dogmatizm!Q $e sitak# ist# sebo! sam#m& %e sa vn!c!$e a$ t#m& o s n(m neshlasia. 5konenom d+sledk! sa takto nev'hn!tne kon( v c'nizme& ktor# $e tak! ?elsena& ako a$ ! Rort'ho priam r!kolapn#. Ak vO)ina V akoosobitn#m sp+sobom v pr(pade 4ilta V m v%d' pravd!& potom prvom+%e a m!s( b'* po)liapan bez akhoko/vek oh/ad!. 5 konenomd+sledk! t! plat( moc silne$)ieho& ktor# si vie z(ska* priaze vO)in'.


48/122

9vo$imi vahami sa 4latn bl(%i k zkladnm! biblickm! chpani!&%e pravda nie $e Sprod!ktomT politik'Q vo v)etk#ch pr(padoch& keU s otom relativisti presveden(& v sk!tonosti konia t#m& %e napriekpekn#m slovm o tom& ako bo$!$ za v(*azstvo slobod'& !padn do

ne$ake$ form' totalitarizm!. 5O)ina sa stva ist#m dr!hom bo%stva&voi ktorm! sa neprip)*a %iadne prvo na odvolanie.

,a zklade tak#chto nzorov ;aritain rozvin!l politick filozofi!& vktore$ sa !siloval obohati* teri! spolonosti a )tt! o ve/k int!(cie&ktor do te$to problematik' prin)a iblia. ,ie $e t! potrebn rozobera*historick predpoklad' te$to filozoficke$ koncepcie& akoko/vek b' i tostlo za nmah!. ;o%no v)ak v krtkosti so znan#m z$ednod!)en(mpripomen*& %e novovek# po$em demokracie bol v'pracovan# v dvochvedcich l(nich& a teda a$ v'chdzal z dvoch odli)n#ch zkladov. 5prostred( anglosaske$ k!ltr' bola SdemokraciaT aspo iastonem'slen a !sk!toovan na zklade trad(cie prirodzenho prva av)eobecne$ mentalit'& poznaene$ kres*anstvom& a$ keU& pravd!povediac& chpanom v plne pragmatickom zm'sle.E2 Ro!ssea!a sa&naopak& obrtila proti kres*anske$ trad(cii a prve t! sa form!$em')lienkov smerovanie& ktor demokraci! chpe ako $asn antitz!

kres*anstva.EN

;aritain sa pok)al znova Sv'slobodi*T po$em demokracie z form'&ktor $e$ vtlail Ro!ssea! a V ako on sm hovor( V oslobodi* $! odvOzieb& ktor $! !dr%iava$ zabalen do slobodom!rrsk'ch dogiemnev'hn!tnho pokrok!& antropologickho optimizm!& zbo%)teniaindiv(d!a a opom(nania a zneva%ovania osob'.EL 4od/a $eho nzor!p+vodn prvo /!d! na samosprv! sa nikd' nem+%e sta* prvomrozhodova* o v)etkomQ Svlda /!d!T a Svlda pre /!dT s sk!tonosti a

moment'& ktor nemo%no pon(ma* oddelene. 1reba teda v'v%i* a!stli* /!dov v+/! a ciele& ktor sled!$e politick konanie.

5 te$to perspekt(ve ;aritain v'pracoval tro$rozmern#personalizm!sQ ontologick#& aPiologick# a sociln'.EM 4ochopite/ne&kres*anstvo sa t! pova%!$e za zdro$ poznatkov& ktor ma$ prednos*pred politicko! innos*o! a osvet/!$ $!.E4orov. -. ?2-,Q@er Ataat0,cit. dielo& s. KN a nasl.EN

EL4orov. 5. 43998,1


49/122

Ab' odstrnil akko/vek podozrenie& %e ;aritainova koncepcia b'mohla ospravedlova* ne$ak form! absol!tizm! kres*anskho t'p!&4ossenti v l(nii vlastne$ arg!mentcie tvrd(& %e za zdro$ pravd' prepolitik! sa nem+%e bra* kres*anstvo ako Sz$aven nbo%enstvoT& ale

samotn kres*anstvo ako SkvasT spolonosti a historick' !tvoren aodsk)an %ivotn forma. 4ravda vo veci dobra& ktor pochdza zkres*anske$ trad(cie& sa tak stva zre$mo! a$ pre roz!m& a tak sa zrovepotvrdz!$e ako racionln' princ(p. 1ak sa nestva Sinen(m nsiliaT naroz!m a na politik! zo stran' ne$akho dogmatizm!.

A!tor t! zre$me predpoklad ist# optimEKizm!s& o sa t#ka $asnostitoho& o $e SmorlneT a do ake$ mier' $e to Skres*anskT. 1entooptimizm!s v)ak relativisti popiera$. 1ak sme sa opO* dopracovali kstrednm! kritickm! bod! terie demokracie a $e$ interpretcie pod/akres*anskho k/a.

4R37B; S;3R67,8J 85


50/122

ePistencie sta( )ttnem! spoloenstv! pravda v praktickom zm'sle. "osa t#ka mo%nosti $! spozna*& a'le t! stavia na optimizme& ktor# V ikeU b' sa mohol v $eho asoch zd+vodni* V sa v priebeh!nasled!$cich de$(n z ve/ke$ mier' v'tratil. 5 dr!he$ polovici EH.

storoia si e)te mohol m'slie*& %e morlne pravd' s v)etk#m $asnQnebola t! in morlka ako t $edin& v)eobecn a nev'hn!tn& svetlopravd' a osvietenie svedom(& ktor vn(ma$ v)etci /!dia& len o otvoriaoi. 1to $edin a !niverzlna morlka pochdza od oha a mpredstavova* v#chodiskov# bod ka%de$ $ednotlive$ norm' a zkona.EH

1ak#mto sp+sobom a'le nerob( in& ne% opis!$e mentalit! apovedomie v)eobecne vlastn $eho epoche. =kladn morlne princ(p'&odvoden od kres*anstva& sa pova%ovali za tak $asn a nezmenite/n voiach v)etk#ch& %e dokonca a$ !prostred konfesionln'ch sporov ichbolo mo%n pova%ova* za samozre$m a elementrne danosti& zre$mpre ka%dho m'sliaceho loveka ako racionlna evidencia& ktornebola nar!)en protikladmi medzi rozdelen#mi kres*anmi vteologicke$ rovine. 1o& o sa vted' $avilo ako $asn pravda roz!m!&ktor# lovek dostal od oha& si v)ak svo$! $asnos* !chovvalo lendovted'& k#m boli ovpl'vovan a !rovan kres*ansko! trad(cio! cel

k!ltra a cel# kontePt spoloenskho %ivota. 5 te$ miere& do ake$ sav)eobecn kres*ansk dedistvo pravd' rozriedilo a na $eho miestenezostalo ni in ako hol& obna%en pravda V ktor nepri$(ma podnet'ani n!k' od ine$ historicke$ sk!tonosti& ale chce pova* len sam!seba V& sa stratila a akob' sa rozdrobila a$ evidentn istota o tom& o $esk!tone SmorlneT. Roz!m pre*al svo$! zakorenenos* vo viere&pre%(vane$ v rmci k!ltr' a civilizcie historick' int(mne nbo%enske$&a t#m& %e chcel b'* isto Sempirick#m roz!momT& sa stal nakoniec

Sslep#mT.1am& kde nie $e pova%ovan za spolone ist ni in ne% to& o $e

ePperimentlne dokzate/n& pre pravd'& ktor presah!$ istomateriln! sfr!& nezostva in bern minca ne% ich in)tr!mentalita&teda ich loha v hre vO)(n a men)(n. Ako sme videli& takto pon(manievo svo$e$ abstraktnosti a tie% preto& %e sa o ni neopiera& n!tne vedie kc'nickm! posto$! a k rozklad! loveka. ,a$v%ne$)( a na$naliehave$)(

EH.am-e, s)GE.


51/122

problm& ktorm! dnes el(me& $e prve slepos* roz!m! vzh/adom nanemateriln! dimenzi! sk!tonosti.

Eopperov postoj

3 4opperove$ filozofii spolonosti b' sa mo%no mohlo poveda*& %epredstav!$e pok!s zachrni* V ale !% v otvorene relativistickom obdob(V t ist zkladn koncepci!& ktor mal a$ a'le.

5 4opperove$ v(zii Sotvorene$ spolonostiT okamih slobodne$disk!sie za!$(ma stredn miesto popri in#ch& rovnako d+le%it#chsk!tonostiach& ako in)titcie a mechanizm' na ochran! slobod' a

ochran! na$viac znev#hodnen#ch. -odnot'& na ktor#ch sa zakladdemokracia V ako na$lep)ia forma realizcie Sotvorene$ spolonostiT V&zach'tvame a spoznvame prostredn(ctvom shlas! vier' vpraktickom a morlnom zm'sle. ,emo%no ich racionlne zd+vodni*.,o podobne& ako $e to v pr(pade nepresta$nho rozvo$a ved'&analogick# proces !istenia sa a kritickho overenia v morlne$ rovinevedie post!pne k oraz vO)iem! pribl(%eni! sa pravde. =kladnprinc(p' spolonosti nemo%no teda !stanovi*& d sa o nich iba

disk!tova*. ,apokon on' sam' si v'%ad!$ zo stran' /!d(rozhodn!tie.EI

Ako vidno& v te$to v(zii sa prel(na$ mnoh prvk'. ,a $edne$ stranesi 4opper !vedom!$e& %e v procese slobodne$ disk!sie sa faktick'nedosiahne %iadne evidentn poznanie morln'ch prvd. ,a dr!he$strane si v)ak m'sl(& %e tieto morlne pravd' sa ist#m sp+sobom stva$zre$m#mi prostredn(ctvom !ritho dr!h! Sracionlne$ vier'T. A$ on!znva& %e princ(p vO)in' nem+%e plati* neobmedzene. 5 $eho m'slen(sa a'leho d+le%it m')lienka o spolone$ racionlne$ istote v morlne$oblasti takpovediac Sz%ilaT alebo SskondenzovalaT do vier'& ktorprostredn(ctvom disk!sie napred!$e cez Ssnah' a ch'b'T a ktor!stavine& i keU na neiste$ p+de& odha/!$e zkladn evidencieSpravdivhoT v morlnom zm'sle& v'trhva$c ho z logik' isthof!nkcionalizm!. ?eU toto v)etko zoberieme do vah'& m+%emepoveda*& %e a$ tento biedn' pozostatok& o sa zachoval zo zkladne$

racionlne$ morlne$ istot'& nepochdza z SisthoT roz!m!& ale saEIEI.am-e,s. NDE.


52/122

zaklad na e)te v%d' pr(tomn#ch pozostatkoch evidentn#ch morln'chdanost( %idovskokres*anskho p+vod!. 2% dlh# as v)ak ani tentopozostatok nie $e neodmietano! pravdo!. ,o aspo minim!mevidentn#ch morln'ch danost( zostva ne$ak#m sp+sobom pr(tomn#ch

a$ vo fze samorozpl'n!tia sa kres*anske$ k!ltr' a civilizcie.

Eredbe-n (ver

4rv ne% sa poksime v'slovi* zveren odpoveU& krtko sapozrime na to& o sa nm zatia/ !kzalo ako zre$m.

4redov)etk#m sme videli& %e nie $e mo%n pri$a* ide! Sabsoltneho

)tt!T& ktor# si nrok!$e b'* zdro$om pravd' a prva. 3krem toho trebaodmietn!* a$ h'potz! relativizm! a f!nkcionalizm! v pravom zm'sleslova& keU%e t#m& %e sa zaklad na vO)ine ako $edinom zdro$i prva&ohroz!$e morln! d+sto$nos* loveka a m tendenci! rozvin* sa dopodob' totalitarizm!. -ranice medzi pri$ate/n#mi a hodnovern#mikoncepciami b' sa tak mohli nachdza* medzi dvoma ePtrmamiposto$ov ;aritaina a 4oppera. 4rv z nich $e znakom na$vO)e$ d+ver'v racionln! evidentnos* morln'ch prvd& ako ich podva kres*anstvo

a $eho predstava loveka. :r!h#m $e protipl& nesci aspo minim!mmorlne$ pravd'& ktor e)te posta(& ab' sa ne!padlo do poloh' (rehopozitivizm!.

,emm teraz m'sel v'pracova* ne$ak Streti! teri!T o vz*ah!medzi )ttom a morlno! pravdo!& ktor b' stla popri !veden#chm'slite/och alebo plnila loh! prostredn(ka medzi nimi. Chcel b' somsa len poksi* zhrn* do s'ntz' platn evidentn danosti& ktor smedoteraz stretli a hodnotili. ;+%! v'tvori* ist# dr!h platform'& na ktore$sa m+%! sp$a* a streta* politick filozofie& ktor ne$ak#m sp+sobompova%!$ kres*anstvo a $eho morlne posolstvo za v#chodiskov# bodpolitickho p+sobenia& nepopiera$c pritom hranice medzi politiko! aviero!.

9W,1B=A A =658RW


53/122

;'sl(m& %e v#sledok n)ho skmania sasne$ disk!sie mo%nozhrn* do nasled!$cich siedmich tvrden(Q

a tt sm osebe nie $e zdro$om pravd' ani morlk'. 9m od seba

nem+%e Sv'tvori*T ne$ak pravd!& ktore$ b' bol sprvcom V ani v meneideolgie& opiera$ce$ sa o /!d& o tried! alebo o akko/vek in ve/kos*V& a to ani cesto! vO)inovho princ(p!. tt nie $e absoltnask!tonos*.

b 4odobne ani cie/ )tt! nem+%e spo(va* v napomhan( ibaslobod'& plne zbavene$ obsah!. Ab' sa mohlo v'tvori* !sporiadanspol!%itie obanov& ktor b' malo svo$ zm'sel a bolo b' vidite/n& nato $e potrebn minim!m pravd' a poznania dobra. 4odot#kame v)ak& %enie manip!lovate/ne$.


54/122

v)ak rovnako potvrdz!$ a$ ve/mi pozit(vne model' vz*ah! medzimorln'm poznan(m& zalo%en#m nbo%ensk'& a )ttn'm !sporiadan(m.= tohto zornho !hla mo%no dokonca tvrdi*& %e medzi ve/k#minbo%ensk#mi a )ttn'mi formciami mo%no bada* zkladn#

konsenz!s v d+le%it#ch a zkladn#ch rtch SdobraT v morlnomzm'sle& ktor# odkaz!$e na spolon racionalit!.

e ?res*ansk viera sa potvrdila ako tvork'a !niverzlne$ aracionlne$ nbo%enske$ k!ltr' na$v'))ieho st!pa. A$ dnes ponkaroz!m! to zkladn dedistvo morln'ch int!(ci(& o vedie knadob!dn!ti! ist#ch a podlo%en#ch evidentn#ch danost( na etickompoli& alebo prina$mene$ potvrdz!$e t roz!mn morln! vier!& bezktore$ b' %iadna spolonos* ani )tt nemohli elementrne $estvova*.

f 5 d+sledk! toho& ako sme !% povedali& to& o v koreni a podstatne!dr%iava )tt& to )tt pri$(ma Szvonk!T& mimo seba. ,ie od Sisthoroz!m!T V ktor# v morlne$ oblasti nie $e dostaton# V& ale od roz!m!&ktor# v'zrel v historick#ch formch k!ltrne$ kr')talizcie nbo%enske$vier'. =sadne d+le%it $e& ab' sa toto rozli)ovanie nezmazvaloQ $enepr(p!stn& ab' sa Cirkev premenila na ne$ak politick entit!&respekt(ve ab' sa sna%ila v ne$ alebo $e$ prostredn(ctvom p+sobi* ako

mocensk sk!pina. 5 takom pr(pade b' sa premenila na )tt a v'tvorilat#m absoltn' )tt& ktorho sa m!s(& naopak& chrni*. 9po$en(m so)ttom b' poprela tak podstat! )tt!& ako a$ svo$! vlastn.

g 4re )tt Cirkev zostane Sc!dzie telesoT 2&u:ien7)7en vted' soba$a t#m& (m ma$ b'*. Cirkev m!s( zosta* na svo$om mieste aneprekraova* hranice& ktor s $e$ vlastn& a to ist m!s( robi* a$ )tt.Cirkev m!s( re)pektova* a!tonmi! )tt! a osobitn slobod!& a toprve preto& ab' m! mohla ponkn!* t sl!%b!& ktor )tt potreb!$e. ,a

dr!he$ strane m!s( zaanga%ova* v)etk' svo$e sil'& ab' na ne$ mohlaza%iari* t morlna pravda& ktor dva k dispoz(cii )tt! a ktor m+%! v$e$ evidentnosti !zna* a$ v)etci obania. 7en ak tto pravda plat( na$sk+rv ne$ same$ a takto v'chovva /!d(& m+%e b'* presvediv a$ predr!h#ch a predstavova* sil! pre cel spolonos*.EG

EG5 tomto smere sa rozv($a 9olov$ovovo !va%ovanie o Cirkvi a )tte& ktor sizasl%i& ab' bolo znova premeditovan& i keU idea SteokracieT& v'pracovan

r!sk#m m'slite/om& nie $e !dr%ate/n. 4orov. 5. 93735J35Q "a 9randecontroverse et la politiJue chrtienne)4ar(%Q A!bier ditions ;onatigne EGMN& s.EG V EKI.


55/122

=658R8",6 \5A-AQ ,889adme budce!2LebrEN&EL. 3 pr(tomnosti tohto mesta& ktor !% teraz dva poc(ti*svo$ vpl'v& tento list hovor(QCo v' ste sa pribl+-ili k vrchu Aion a kmestu -ivho oha, k nebeskmu 4eru(alemu! 2Lebr E& . 4rekres*anov teda znova plat( to& o bolo povedan patriarchom


56/122

$e$ trval vlas* $e inde a neprinle%( $e$& ab' na zemi !stanovila So%()ttT. Cirkev re)pekt!$e pozemsk# )tt ako !sporiadanie&charakteristick pre asn sfr!& so v)etk#mi $eho prvami a zkonmi&ktor !znva. Cirkev si v)ak v'%ad!$e lo$lne spol!%itie a spol!prc! s

pozemsk#m )ttom& a to a$ tam& kde tento nie $e kres*ansk#m )ttomporov. #im EN&M, 3 Et&EN VEH3 .im& . 1#m& %e si na $edne$strane v'%ad!$e lo$ln! spol!prc! v pozemske$ vlasti a re)pektovaniesvo$e$ )pecifickosti& ako a$ svo$ich limitov& Cirkev zrove v'chovvak t#m nostiam& ktor !mo%!$ )tt!& ab' prosperoval. 9asne staviabarir! v)emohcnosti )tt!& preto%e Soha treba viac poslcha* ako/!d(T 2AkM& G. ,a$mO v)ak preto& %e Cirkev vUaka o%iem! slov!pozn& o $e dobr a o $e zl& a v'z#va postavi* sa na odpor v)ade tam&kde b' sa nariaUovalo& o $e zl alebo sa protiv( oh!. =ameranie nain vlas* neodc!dz!$e od starosti o pozemsk& naopak& $epredpokladom& ab' sme m' V a )tt'& v ktor#ch %i$eme V mohliprosperova* a !chova* sa ePistencilne SzdravieT. ?eU sa toti% /!dianem+%! spo/ahn* na ni in ako na to& o im ponka tento svet& a aktoto v)etko nem+%! alebo& naopak& m!sia %iada* len od )tt!& sami sazniia a zrove odstrnia ak#ko/vek priestor na spol!%itie. Ak sa

nechceme znova sta* koris*o! totalitarizm!& m!s(me povznies* svo$poh/ad a pozera* v'))ie& ne% sto$( )tt& ktor# $e len $edna as*& ale niev)etko. ,de$ na nebesia nie $e nepriate/ko! vernosti te$to zemiQ $ende$o! a$ pre zem. Ak d+ver!$eme v to& o $e vO)ie a definit(vne& m'kres*ania m+%eme a m!s(me )(ri* nde$ a$ v tom& o $e provizrne& vdimenzich politik' a vo sfre in)titci(.


57/122

:R2-6 "A9

3 -YA:A,X 4RA5:W


58/122

3 3:5A-8 ? 4RA5:8

4RX?7A: 951B-3 13;6A

Bvanjelium pod>a 4na nm interpret!$e hlbok# %ivotn#d'namizm!s svOtho 1om)a a !kaz!$e nm bod& z ktorho zaalb!dova* svo$ %ivot. S4osvO* ich v pravde&T hovor( 4n v predveersvo$e$ smrti. 1ak to!to svo$o! modlitbo! premiea starozkonnlit!rgi! zmierenia na lit!rgi! ,ovho zkona& na lit!rgi! svo$ho %ivotaa svo$e$ smrti. S4osvO* ich v pravdeTQ posvOtnos* $e charakteristick'vlastn oh!. 6on$sacrare, posvOti*& znamen !mo%ni* lovekovi&tom!to biednem! a smrte/nm! stvoreni!& ab' vstpil do kontakt! sohom& s $eho nesmierno! slvo!. Ako sa lovek m+%e odv%i*pribl(%i* sa k oh!& dot#ka* sa svo$imi neist#mi r!kami toho& o $enedotkn!te/n& ist a ven[ 9vetov nbo%enstv v'tvorili rit!lnes'stm'& ab' pomohli lovekovi vn(ma* posvOtnos*. Chceli tak

rozl)ti* tragick enigm!& pod/a ktore$ lovek na to& ab' mohol %i*&potreb!$e kontakt s ohom a na dr!he$ strane nie $e schopn# znies*$eho nedost!pn svetlo. 9tarozkonn lit!rgia zmierenia&Nom Kippur,!vdzala raz za rok kaza do o%e$ pr(tomnosti a hlbok#mi obradmizasvOtenia ho pripravovala na tento kontakt s posvOtnos*o!. Je%i)ovasmr* $e prav#'om kippur,de zmierenia& ktor# nem konca& a $e toprve v tom kontePte& kde stretme a$ slov

S4osvO* ich v pravdeT. Jedin# kpe/& ktor# $e schopn# !ini* ns

hodn#mi kontakt! s ohom& $e pravda. oh $e pravda& $eho posvOtnos*znamen b'* pravdo!. 4osvOtenie& ktor potreb!$eme na spoloenstvo sohom& $e kpe/ pravd'. S4osvO* ich v pravdeTQ svOt# 1om) vlo%ilsvo$ %ivot do t#chto 4nov#ch slov. Jeho %ivot bol %ivotom v pravde apre pravd!. 4okorn a v'trval sl!%ba pravde tvorila $eho zasvOten#%ivot& $eho kazsk sl!%b!. Chcel b' som v krtkosti naznai* len triaspekt' silia svOtho 1om)a v prospech pravd'. 4re lep)ie

pochopenie $eho intelekt!lne$ a d!chovne$ osobnosti mi ve/mipomohol ist# Chestertonov postreh. Anglick# spisovate/ hovor(Q SAkb' sme an$elskm! !ite/ovi mali da* meno takho t'p!& ak po!%(va$


59/122

karmelitni& ako napr(klad ^od :ie*a*a Je%i)a_& ^z ?r(%a_ a podobne&nebolo b' *a%k n$s* tak meno a$ preho. ;ohli b' sme ho vola*^svOt# 1om) od 9tvorite/a_.T 4ravda v'$adren slovom S9tvorite/Tzostala neznma a$ ve/k#m grck'm filozofom& ktor( v't!)ili mnoh

aspekt' o%ieho ta$omstva& (m pripravili /!dsk m'se/ na pri$atiebo%skho z$avenia. 1om) bol prv#& kto interpretoval v)etk' d+sledk'tohto lnk! vier' a ob$avil spo$ivo $estv!$ce medzi viero! aroz!mom& prirodzen schopnos* loveka pri$(ma* pravd!.4resvedenie& %e b'tie $e vo svo$e$ podstate stvoren ohom& nesie sosebo! optimizm!s stvorenia zah]a radostn istot!& %e b'tie $e a% dodna dobr !kaz!$e SnoT hmote& ktor oh chcel nie mene$ ako d!cha.=ah]a a$ a!tonmi! prirodzenho b'tia& stvorenho ohom& ab' bolosebo! sam#m& ale tak#m sp+sobom& %e toto b'tie zostane v int(mnomvz*ah! s ohom. 5'kpenie neznamen potlaenie prirodzenosti/!dskho S$aT v'kpenie $e zdokonalenie& v ktorom sa /!dsk b'tiestva pln#m. 5 d+sledk! toho veri* neprotire( m'sleni!& n)m!intelekt!lnem! sili!& naopak& v'%ad!$e si ho& predpoklad ho a!mo%!$e m! dozrieva*. ilozofia sa tak stva nev'hn!tnos*o! preteolgi!. Re)pektova* $e$ a!tonmi! $e tie% d+sledkom vier'& lebo

pravda posvOc!$e. 3dvaha pravd' $e d+sledok vier' v oha 9tvorite/a.9vo$o! neohrozeno! viero! svOt# 1om) roz)(ril horizont'kres*anskho m'slenia. ideizm!s& !zavret# sm do seba& $e posto$omstrach! a nesie v sebe nevernos*& z!%!$e vier! na pozitivizm!ssvo$vo/nho v#ber! a napokon pravd! celkom odmieta. Ak oh $epravda& ak pravda $e sk!tonsacrum,posvOtnos*& odmietn!tie pravd'sa stva tekom od oha. -/ada* pravd!& to $e zrove zbo%nos*& a kdesa strca odvaha pre pravd!& viera sa stva skresleno! vo svo$ich

zkladoch. 5onka$)ia& zdanliv viera !% nie $e prav viera& !% nie $ekres*ansk. ,ev'hn!tn otvorenos* pre pravd! $e teda ohrozovan zdvoch strnQ z $edne$ stran' $e to pozitivistick# fideizm!s& ktor# sa bo$(&%e strat( oha& keU sa otvor( pre pravd! stvoren( a z dr!he$ stran'agnostick# pozitivizm!s& ktor# sa c(ti ohrozovan# o%o! ve/kos*o!& atak t#m& %e strca 9tvorite/a& strca a$ stvorenia. 1akto sa nm !kaz!$ev $asnom svetle dr!h# rozmer na)e$ tm'Q odvaha pre pravd! si

v'%ad!$e nos* pravd'. 5 stvoreniach ob$av(me pravd! len vted'& aknezab!dneme na to& %e ma$ charakter stvoren(. '* stvoren(m zah]a


60/122

relativit! i racionalit! a relativita si v'%ad!$e pokor!. ,a dr!he$ stranemo%no poveda*& %e !vedomi* si& %e lovek $e len stvoren(m& v'l!!$ed!cha nadvld'& arogancie& sebestanosti& (m v'l!!$e !zavretos*$ednotliv#ch stvoren( a stvorenia samho osebe. 4osolstvo stvoren(

mo%no sprvne pochopi*& len ak si !vedom(me& %e prostredn(ctvomnich hovor( niekto dr!h#& ten& od koho pochdza$& od koho zvisia ak! kom! smer!$.

:!ch hrie)neho loveka& a!tonmneho loveka& $e v)ak prved!chom nadvld' a izolovanosti. "lovek nie $e schopn# ovlda* b'tie v$eho celosti. 1%ba ovlda*& b'* nezvisl#m bohom a pnom& nesie sosebo! ako nev'hn!tn# d+sledok izolovanos* a red!kcionizm!sQ lovekviac neh/ad posolstvo& vlastn stvoreniam& h/ad len aplikovate/nos*vec( na svo$ vlastn# s'stm %ivota. 3proti falo)ne$ pokorered!kcionizm! svOt# 1om) kladie prav pokor! stvorenia& ktor $epodmienko! /!dske$ ve/kosti& toho& %e lovek $e povolan# pova* celposolstvo b'tia. 9tvorensvto $e ako mocn hlsna trba& ktor nmhovor( o oh!& hovor( svOt# >regor z ,'ss'. 9vOt# 1om) bolpozorn#m posl!chom te$to trb' a $eho filozofia $e !stavin#mpozvan(m otvra* si !)i n)ho d!cha a (s* ponad !%(vanie vec(& a to a%

do te$ mier'& %e !% nie s len vecami& ale o%(m stvoren(m& a% po bod&v ktorom nm veci ponka$ posvOtn# kpe/ pravd'.1ak ns vntorn# d'namizm!s pravd'& ktor $e a$ cesto!& vedie k

tretiem! aspekt!& o ktorom som chcel hovori*. 5Bvanjeliu pod>a 4na4n hovor( 3tcoviQ S@al som im tvoje slovo0 EosvH ich pravdou8tvoje slovo je pravda! 24nEH& EL V EH. 9tvorenstvo $e trba& ktor nm!mo%!$e po!* pravd!. Ab' sme v)ak mohli de)ifrova* posolstvoposvOtne$ h!db' stvoren(& potreb!$eme slovo. 4ravda $e osoba.

4ravda $e ?rist!s. ?ristologick sk!tonos* nerob( zb'ton#m silien)ho roz!m!. ,aopak& na ?ristovo volanie b' sme neodpovedalipatrin#m sp+sobom& ak b' sme chceli preskoi* m'slenie& roz!movh/adanie pravd'. = dr!he$ stran' v)ak silie vlastne$ m'sle nenahrdza%iv slovo& ?rista. 4reto%e ?rist!s $e pravdo!& $e a$ cesto!. 5Je%i)ovom svetle sa z$av!$e a$ $as pravd' v stvoreniachQ ?rist!s nmotvra posolstvo stvoren(& stvorenia ns ved k 4novi. 7ska k pravde

a lska k Je%i)ovi s $edino! veco!& neoddelite/no! v d!chovne$postave svOtho 1om)aQ mil!$c ?rista& miloval pravd!. 1#m& %e si


61/122

v'tvral oraz hlb)( vz*ah k! ?ristovi& pri$al posvOc!$c! sil! pravd'.S:obre si nap(sal& 1om)& o si pra$e)[T op#tal sa pod/a legend'!kri%ovan# 4n an$elskho !ite/a. S,i in& len teba& 4ane&T bola1om)ova odpoveU. S,i in& len tebaT V toto $e s'ntza m'slenia a

%ivota ve/kho !ite/a. Jeho %ivot bol t%bo! po ?ristovi& t%bo! pooh!& t%bo! po pravdeQ S,i in& len teba.T 7en ak vstpime dod!chovnho poh'b! t#chto slov& m+%eme vstpi* do d'namizm! $ehom'slenia. S,i in& len teba.T 1#mito slovami sprvne odpovedme nave/k pris/benie Bvanjelia pod>a 4na pre nich sa ja smposvHcujem, ab' boli aj oni posvHten+ v pravde! ln EH& EG.


62/122

43"\5A& 4R


63/122

do de$(n& ktor !sk!to!$e oh& ma* na nich as* a$ na)(m %ivotom& atak pri$a* milos* povania. Ak lovek chce sm n$s* oha& ako b'mohol o om nadob!dn* istot![ Ako b' mohol milova* niekoho& odkoho nikd' nedostane odpoveU[ oh v)ak v')iel v stret' n)m!

h/adani!& ktor $e len tpan(m vo tme. 5 spoloenstve veriacich oh k!nm hovor(& obracia sa na ns& %i$e medzi nami.

:om#)/avos*& pln m!drovania& ktor si trfa stava* sa nad vier!Cirkvi a $e$ spoloenstvo %ivota& nev'hn!tne v's*!$e do /ahosta$nostivoi oh! a voi sebe sam#m. 5 spoloenstve& ktor !stanovil smoh a ktor pochdza z $eho lsk'& ho mo%no milova*. = toho v)ak akoprirodzen# d+sledok v'pl#va& %e lska k oh! nikd' nie $e skromno!zle%itos*o! medzi mno! a nie(m ta$omn#m a ven#m. 9poloenstvo&ktor on v'tvoril& ma !dr%iava& a tak sa tto lska znova vracia kspoloenstv! a presah!$e $eho vlastn hranice& preto%e oh ns chcev)etk#ch z$ednoti* do $edinho mesta poko$a& ktor nem konca.

:+le%it $e a$ Ual)ia vecQ takto lska si v'%ad!$e loveka v $ehoplnosti. Ab' podiarkol tento aspekt& 9tar# zkon hovor( o srdci& d!)i asile ako s(dlach lsk' k oh! v lovek!. Je%i) k! nim pridva a$ )tvrtQm'se/. Chce t#m zd+razni*& %e roz!m int(mne prinle%( k n)m!

vz*ah! s ohom a k na)e$ lske k nem!. 5iera nie $e len otzko!pocit!& ktorm! b' sme sa venovali ako osobne$ zle%itosti poprikonkrtn'ch potrebch n)ho ka%dodennho %ivota& preto%e v lovek!s a$ nbo%ensk potreb'. 5iera $e predov)etk#m ten poriadok roz!m!&bez ktorho strca svo$e kritri!m a s!dok o $eho vlastn#ch

Documents

Ratzinger, Josef - Chvalorec Na Svedomie