Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Tychodla t r i razy do týždňa: T atorok, štvrtok a sobotu. fniplutai M&a pre t»kóako-Uhoŕsk« •a aely rok 30 k., na pol roka 15 k., aa Itrrt roka 7 k. 50 h., na moriac 3 V. Jednotlivé číala po 16 h.
Do cudzozemská: na celý rok 40 k.
Predplatná cena na samé š t v r t k o v é č í s l a j e :
pre Rakúsko - Uhorsko na eúf rok 8 k., na pol roka 1 k.
Do cudzozemská: na celý rok 10 k.
\ s o p i s posiela sa len skutočne predplateným.
Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.
Ročník XLIX. Štvrtok, 4. júla 1918. Číslo 77. (27.)
Vyzvanie predplatiť! »Stal sa hriech a zápät za ním prišla kára« kvizícia prešla hladko, lebo ŕekviranti vedeli, že I— takto sa stalo podľa slov nášho básnika i vo i kde niet, ani smrf neberie. Inde bola krivda, rekvi-
Prncsíme všefkt frh ct č i tateľov n a š i c h 5 V r b o v o m Ked bol vymenovaný za vládneho komi-Jrovalo sa práve v svätodušné sviatky, práve tak, r r u b i m e YbeiKytn « . cu<ucioy iid&icn ; s á r a p f e P r e š p o r s k u a N i t riansku stolicu presper-Uko predtým na Vianoce. Toto bola hotová pro-
nOVlill k t o r ý m p r e d p l a í O k t e r a z k o n c o m j B k ý ž u p a n sztnrecsányl,myslell .me, že je to lenjvokáclt kresťanských občanov, ale poddali sa a d r u h é h o S t v r t r o k a v y p r š a l , a b y Si h O ; n o v y t i t u l j afo^getko ostane pri starom. Ale zrazuÉ mnohí vystali zo služieb Božích, lebo povstaly l á s k a v é Čím Skôr Obnovili a t a k pod-j zahrmelo, 20-ho júna prišiel z Piešían do Vrbového j vopred popísané chýry, čo všetko budú braí. pori í i n á s V ď a l š o m r i a d n o m v y d á v a n í : osobitný vlak a na ňom 80 vojakov, dôstojníci,! Horšie bolo, že i to málo, čo bolo narekvirované, nášho časopisu. Administrácia
Národných Novín.
Súdny deň vo Vrbovom. Nie síce taký, ako som čítal o ňom v nie
ktorom ročníku Hurbanovej »Nitry«, že vzbúrený lud z okolných dedín vrhol sa na Vrbové, menovite na Židov, a začal lŕpiť sklepy i krčmy, až niektorým opravdovým priateľom ľudu podarilo sa priviesť streštencov k rozumu, aby šli každý do svojho domu a nerobili proti zákonu Božiemu i ľudskému. Ani nie taký, aký som zažil i sám vo Vrbovom, že keď sa nedarilo nahováranie, pod
[detektívi, vmaširovali do mesta, šli na mestský í odviezlo sa preč, hoci ľudia prosili, aby ponechali jdom, odtiaľ vzali si sprievodčích a šli k označeným aspoň múku, ktorá by sa bola dobre zišia; od-|firmám kupeckým hľadať, prekutávař, a darilo sa. poveď bola, že veď múka přijde, a podnes neprišla. j O niekoľko hodín hřmely vozy, naplnené rozličným-: Hoci bola u nás neúroda na zemiaky, vyberali, [tovarom k stanici: bolo tam múky, rýže, kávy,|rekvirovali po 10—20 atd. kilo, niektorí dali, čo j remeňa, siriek atd. dosť. A šlo to rovnoprávne, bez I mali na sadenie, zemiaky odviezli ohľadu na náboženstvo; u. bývalého podpredsedu I niektoré po ceste zmrzly, niektoré volebného, ktorý bol prítomný pri trhaní voleb- zhnily, a ktoré ostaly, boly predávané ľuďom ných zápisníc, našli ešte i pušky; vôbec mal zlý i sadenie za dvojnásobnú cenu. Toto deň. Keď bolo zle, vyšiel z jeho dvora na záhumnie pomáhať. voz plný múky, žeby sa pobočnými cestami dostali Nebol som nikdy denunciantom, ale musím do Piešťan;, ale zbadali ho, zastavili a dopravili naj oznámiť pánu vládnemu komisárovi najväčšieho
úžerníka, aby robil s ním poriadok. V
na Myjavu, v magazíne
na menuje
stanicu. jaseni rekvirovali jačmeň a platili po 38 korún za metrický cent, k jari vyzvali ľudí, aby sa hlásili o
'jačmeň na siatie po 76 korún, a keď sa niektorí
! lostí
Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa 1. júla. Na piavskom fronte nijakých zvláštnych uda-
Juho-východne od Asiaga boly zas prudké
Rozumie sa, že ľudia, ktorí sa cítili ukrivdenými, hľadeli sa vypomstiť na svojich dosavádnych
viuuvuiu, z, c KCU sít i ieuaiuu uai iuvaia iue, JJUU- J ľ ' J
plácanie, hrozenie, klam a podvod, do hlasovacej j k"vditeľoch, preto ochotne sa ponúkli za vodičov ^ sieni, ináč biednej putiky, vtrhli známi, neznámi j a s P r i e v o d č í c h , ukazovali na úženiíkov, a tých veru j hlásili a vopred zaplatili dvojnásobná cenu, ne ľudia iste vopred ustaovoreni a roztrhali zápisnice j v o V r b o v o t n d o s f . t a k že ŕekviranti tešili sa hojnej dostali ničoho, alebo prišiel miesto jačmeňa ovos, volebné, ktoré ukazovaly našu väčšinu. Kedykoľvek i k o r i s t i a c e l é o k o l i e Je P o v ď a č n é vládnemu komi- peniaze povracali. Kto je ten úžerník, nech uhádne idem cez Vrbové, pozrem na ten dom, stojí p r i t s a r o v i ' ž e sačal r o b i ť P^iadok. Nápočne hovorím, j pán vládny komisár. M. B. židovskej synagóge, ale ho už vlastne niet, na jeho\ ž e z a č a 1 ' , e b o * s Vm t a k ' a k o v n a š i c h š k o l á c h
miesto postavený je domec pre ziaovsKywi uiubwu UÍÍýčh«: "»všetkó, čo sa učíme, to su len poeiatk-y«. ných; bárby prišli do neho všetci ti Židia-Nežidia,! ^ ^ ľ t u . n e b o l o t a k > a k o v čítanke: »slabé ktorí nám robili tam krivdu. Neprišla ani D Ú r k a » | n a g e g i l y a r o z U mček krátky«. Len prstom pohol! ani povodeň, ani ľadovec nezbil pole, sinej strany j\ k o m i s a r ) utiekly myši i pán slúžny novo zahrmelo. i mestský zbadal, že sa musí ísť liečiť, kto vie, či í ^ ^ - R ^ Q & ^ ^ ^ ^ B e U a b o „ b y
Od začiatku vojny povrávalo sa, že vrbovskí | R k g d y g a v y U e č i > p a n n o t á r vrbovský musel J ^ - ^ . ^ ^ ] e n g v e r k ý m i o b e f a m i ) p r e t o
kupci, Židia-Nežidia, majú nahromadeného tovaru, j p r e t r h n u t s v a d o b n ú cestu, možno, že ho niečo } ^ ^ ^ ^ p u n k t o v ^ , . n a z a d d Q faý_ ktorí odklajú na lepšie časy, akoby pre úžerníkov j &1() J ^ ^ ^ mohly byf lepšie časy, ako sú dnešné, veddestanúj L e n p r o s { m e , pán vládny kom.sar, nezabudmte,, I o d Canovy pri Asiagu odrazili za tovar, koľko zapýtajú, za 50-60-halierový ! ž e a j i n é m e s t á J 8 S t 0 , nie len Vrbové, kde by bolo s ručník na hlavu pýtajú a dostanú 20-násobnú cenu, j £ o v y m e t a ť : cože sú úbohí kramáři vrbovskí oproti j P ^ . ^ . ^ ^ ^ . b o m b y
ba ešte i vyššiu, liter skrytého poíroleja predával j „ovo-mestským veľkokupcom, z ktorých sa pod rukou po 12 korún, i to len z milosti, ked doniesla gazdinka do daru niekoľko vajec, alebo zavďačila sa kusom masla. A čo mali robiť úbohí ľudia, ked v zime dostávali v obci 2—3—4 deci, alebo výnimečne pol litra petroleja na mesiac.
na ne-T I T * ľ ľ " Priv'iTtttoI priateľské vojenské zariadenia v území ústia Piavy sú už i vyznačení za veliké zásluhy. Pravda, tito P J
majú viac rozumu, ťažšie im prísť na kobylku;!* vrátil, sa všetc, nazad, možno, že majú i mocnejších zastávateľov, ale potreba zákon ruší. Myslím, že je vyšší, vlastenecký
Náčelník generálneho štábu.
Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa
bojiště: Gruppa korunného princa záujem, aby sa otvorily ukryté sklady úžernikov t . j u l a .
Zhoršilo sa položenie, ked došli do Vrbového h a - | a hladajúci vojaci a chudobní občania sa obživili, Západné „ „ „ ličskí Židia ako vyhnanci z vlasti, prišli našpiko- a ko k e d sa napĺňajú nenásytné, bezodná vrecká Rupprechta: Bojová činnosť ožila večer na mnohých vaní peniazmi, potravné články zdražely, a oni j nesvedomitých ľudí, ktorí majú heslo: ubi bene, | miestach frontu. Živá výzvedná činnosť trvá. kupovali síce draho, ale čo mohli kúpiť, kúpili aíjbi patria! kde je dobre, tam je vlasť! Veru dnes.í A n g l i c k e ^s točné útoky severne od Alberta sme predávali za úžasné ceny. [ked čochvíľa započneme piaty rok vojny, nemôže o d r a z i ! i .
A okolitv ľud čo mal robiť? musel liezť doíbyt dobre ani jednému počestnému človeku: prečo G r u p p a nemeckého korunného princa: Medz. tohoVačľe'ho hnTezďa a "dat sa olúpiť i z desiatejjsa majú tučit podajedni pavúci? | A isnou a Márnou čulá činnosť nepriateľov. Niekoľko kože Pravda potom i roľníci alebo rolničky pre- Nepripomínam Nové Mesto preto akoby ,nde r á z p e c n o t a i š l a t u n o n a v ý z v e d y . Pr, Saint- Pierre-
>! nebolo čo brať, len treba chcieť a vedieť hľadať a ] A J g l e Francúzi okolo poludnia po prudkej príprave ' paľbou začali útočiť. Odrazili sme ich. I nočné
výpady nepriateľa sa tu stroskotaly. Počet zajatých od začiatku našich offenzív —
od 21. marca 1918 — do teraz (bez ranených, ktorých naše špitále odviedly) je 191.454. Z toho je Angličanov 94.939, medzi nimi 4 generáli a asi
„ ľ ' r n a , l e 7 y ^ 1 » - i / c i n * nebolo čo brať, len treba chcieť a veieť hľadať a] l y Ke Przemyse v Haličíbol obľahnutý Rusmi, nešetriť nikoho, ani tých mocných zástupcov letor d vi sme sa a temer neverili, ked sa písalo, čo pod spôsobom práva a spravedlnost, hľadia z pýUú tam za hus, sliepku atd., a my sme ani prsty tým, ktorí vedia, čo sa patri a pr, ískajú n e obľahnutí a platíme alebo dostávame dvoj- biednych podľa toho slova Pánovho, P°veduého ľásobnú cenu ako bol v Przemysli. - Naše j farizejom: cedíte komára a prežierate veľbluda! g dnky ktor pýtajú a dostávajú za svoju hydinu j Tým sa veru nikomu kaš ä neomastí, ani vojsko^ faké veľké eny hovoria- .£0 mi je z tých peňazí?!nenasýti, ked sa chudobnému vezme z jeho málo- 3 0 1 0 o f f i c i e r o v , F r a n c u z 0 v 89 099, medz. nim. dvaja čo kúľim za n é ? Ked pred tým dostala som zajneveľa 5 alebo 10 kilo zbožia, alebo múky a l e | g e n e r á l i a a s i 3200 officierov. Ostatní sú Portu-hu. 2 - 3 koruny kúpila som za tie 2 - 3 koruny,Utajené sklady ostanú celé a kilo múky p r e d á v a ^ B e l g i c a n i a a Amerikám.
m3 ľ : 3 S teraz dostanem za hJs sa pod rukou po 6 - 7 korún a úbohí udja musia, s b o j l š , o d v i e z u sme dosiaľ 2476 kanónov a
60-70 korún a nemám za to čo kúpiť, a ked; kupovať i takú múku, lebo inej niet. Nie žeby ^ 5 024 strojové pušky do skladov kor.st.. kúpim donesiem to ľahko v malom ručnícku.« j nebolo, i bolo by, ale niet poriadku. Prvý generálny ubytovateľ
ľ ' to síce temer všade tak. ale Vrbové pre- Pripomeniem len dva príklady. I v myjavskom | Ludendorff. vysuje všetkých: máme tu hodný kus Haliče. okrese bol súdny deň, bola rekvizíc.a, sama re-|
Londýn, 1. júla. (Reuter.) Admiralita oznamuje: Špitáľnu loď »Llandowery Castle* (11.423 ton) Nemci juho-západne od Fastaes 27. júna torpédovali a utopili.
Karlsruhe, 1. júla. Nepriateľskí letúni včera zas napadli mesto Karlsruhe. Hodili niekoľko bom, ktoré spravily len malú vecnú škodu. Z ľudí neprišiel nik o život. .
Peší, 2. júla. (Úradne.) Na celom talianskom fronte velmi živá delostrelecká činnost.
Londýn, 2. júla. Nielen Kerenskij, ktorý v Londýne a v Paríži agituje, ale i strana kadetov v Rusku (Miľukov, Gučkov) žiada, aby dohoda poslala vojsko do Ruska rozohnať boľševikov. Potom utvorila by sa nová ruská armáda.
Paríž, 2. júla. Nepriateľskí letúni včera večer preleteli ponad naše línie smerom k Parížu.
Offenzíva. Myslím, že niet človeka, ktorý by nemal rád
nové zemiaky: Až vidím, ako sa každý usmieva pri myšlienke na dobré mladé mastné zemiačiky.
Možno je hádať sa o boľševikoch; možné je disputovat sa o červenej a bielej garde, o mladých zemiakoch máme všetci len jednu mienku: že sú veľmi dobré.
V tejto vojne hrajú zemiaky väčšiu rollu ako delá.
Lebo bez diel by sa táto vojna dala i vyhrať, i prehrať. Bez zemiakov sa môže len prehrať.
A teraz, teraz robia zemiaky hroznú a nebezpečnú offenzívu na nás, vlastne na naše žalúdky. A to nie tým, že by ich bolo tak moc, že by sme si nevedeli rady s nimi, ako to pri offen-zívach býva; nie, je to celkom divná offenzíva: je ich tak málo, a predsa si s nimi nevieme poradiť.
Starých niet, a mladých zemiakov je ešte menej... to je už potom piata dimensia... r u n uu ucti l i , i anic, octi otoja ira—pOn~a l i p c i -live čakajú, kým gazda ráči sa odhodlať (ach keby len chcel!) dovoliť, aby si trochu "zemiakov vyhrabali zo zeme... A potom sa vďačne krčia a namáhajú — čože by nie? veď budú mať za to mladé zemiaky!
Prirodzená vec, sú tie zemiaky také drahé, že naše pravnúčatá, keď toto budú čítať, ani neuveria.
A predsa je to tak: 1 kg. nových zemiakov stojí 7 korún a — liter petroleja. Nemusí to byť ani petrolej, uspokoja sa niekedy i s cukrom, niekedy s octom, niekedy i s dohánom...
Závisí od šťastia, na akého gazdu človek natrafí. Že je grobian, to už patrí k pôvabu nových zemiakov. Zvláštna vec, ako nám zhrubla koža v tejto vojne!
Nepredarmo chodia ľudia bez štrimfiel a bez rukavičiek — hádam preto nám tak zhrubla koža. Celkom ľahostajne počúvajú dámy, keď gazda nadáva na mestských »zbojníkov«, ktorí mu vyhrabali-nezrelé zemiaky a kradnú, kde čo vidia...
Hja, Sara Gierlingová vo Viedni bola šikovnejšia; ona nešla na pole po zemiaky, ale zaopatrila si už od roka čím viac kartičiek na potravné články. Potom sa meldovala vo všelijakých okresoch pod falošným menom, a na základe* Mel-dezettla« dostala potom karotky. Kým sa konečne policia dozvedela, že za dva dni kúpila 40 pecňov chleba a 20 kg. cukru. Peceň chleba predávala potom po 40 korún. Cukor 1 kg. za 15 korún i viacej. Prirodzená vec. »Obchod« jej prinášal toľko, že si držala dvoch chlapov, ktorí predávali a kupovali chlieb, a platila im denne celú stravu a 15 korún. Za túto geniálnosť dostala 4 mesiace áreštu...
A ešte šikovnejší bol Johann Anderle, ktorý predal Leopoldovi Spielmannovi 5 bedien cukru za 1000 korún.
Ľahko si môžem predstaviť, za čo by bol predával Spielmann ten cukor!
Lenže žiaľ! keď otvoril bedny — miesto cukru našiel len — tehly. Anderle bude mat čas za 4 roky rozmýšľať o svojom skutku — v žalári.
To sa mi už lepšie páči offenzíva toho vojaka horvatského, ktorý sa po tieto dni po 3-re£-nom zajatí vrátil z Ruska do Zagorče. Na chrbte mu viselo ťažké vrecko. To bol dar pre jeho ženu, ako pyšne rozprával ľudom. Z vreca vybral dvojročného chlapčeka. Žene odovzdal s týmito slovami: »Tu som ti doniesol syna. Ruska, jeho mať, mi ho nechcela dať; ale moje právo bolo väčšie, ako jej. Stalo sa; teraz sa to už nedá zmeniť; a že tak či tak nemáme detí, nuž som ho doniesol domov. Volá sa Janko.« Žena vybozkávala malého Horvata — z Ruska, ako keby bolo jej vlastné dieťa; sběhla sa celá dedina, aby ho videla po dlhej tažkej ceste na chrbáte otcovom, Chlapček je pekné, mocné dieta, a už sa zotavilo z cesty vo vreci.
Hľa, i to bola offenzíva. Lebo tá Horvatka mohla ho i neprijať. Láska je vždy najlepšia offenzíva, a tak sa zdá, že tá žena toho muža ozaj rada mala. N.
Batthyányho návrhom oni vraj chcú stupňovať silu maďarstva. A nás uspokojujú, že práva nebudeme pozbavení,
Cudné pochopy. Zakaždým hovoríme, že z maďarských poli
tických stránok ešte najodpornejšia nám je strana neodvislosti a osemaštyridsiatna, čiže teraz Ká-rolyiho, ktorá neprestajne reční o demokratizme, o právach, o novej dobe. Ona teraz zas potvrdila našu mienku
Menom tejto stránky na sneme gróf Teodor Batthyány podal návrh, že kto vie po maďarsky písať a čítať, nech je každý voličom, hoci by k tomu, k voličstvu, ináč nemal nijakého právneho titulu.
A len počujte, ako oni odôvodňujú takýto pekný návrh. Hlavné noviny ich strany, »Magyar ország«, takto píšu:
»Návrh, predložený menom strany, znamená právny titul, on nie je podmienksu volebného pri svojom návrhu dve večiliäTreté!r%*dna"je vydobyť v reforme platnosti maďarskému písaniu a čítaniu, druhá zas je, aby sa požadovaním maďarskej reči po maďarsky nevediaci nepozbavovali práva. Tieto dve požiadavky, ako s jednej stránky úplne zodpovedajú demokratickému duchu našej strany, tak s druhej prispôsobujú sa maďarským národným pochepom, tým úplne oprávneným nárekom maďarstva, že maďarskú národnú supremacy chce mať poistenú i pri volebnom práve. Maďarský národ vôbec nemôže mať takého záujmu, že by otázku národnej supremacie spájal s takým ustanovením, ktoré u uhorských národností mohlo by do duší zasadiť city nenávisti. Uplatnenie maďarskej reči pri volebno-právnej reforme nech nie je príčinou vzbudiť pochop, cit a náladu, že maďarský národ, ked rozšíri právo na milliony ľudu, nemaďarských občanov uhorského štátu chce pozbaviť práva. Preto návrhom našej strany maďarské písanie a čítanie nestavia sa medzi podmienky volebného práva, ale ním maďarskej reči poisťuje sa prednosť, ked ňou dáva sa osobitný právny titul. Pozastaviť sa nad tým nemôžu ani národnosti, veď každý uhorský štátny občan má príležitoť a spôsob zadovážiť si tento osobitný právny titul...«
Nechže si ctený čitateľ nemyslí, že to my prekladáme tak konfúzne; to károlyovski demokrati a synovia »novej doby« majú také zmätené pochopy. Oni v svojom šovinizme nevedia, necíťa, že kde sa výhody, prednosti dávajú, tam niet rovnoprávnosti.
Tešia sa len, že Tisza bude v pomykove. »Štefan Tisza — pokračuje článok — ktorý fulmi-nantne, náruživé rečnieval proti národnostným
Dojmy z Banátu. V máji 1915-ho po jednoročnom vojenčení
preložili nás náhle z Prešporka do Veľkého Bečke-reku, do Torontálskej stolice. V tejto náhlosti zabudol som i to, že Banát je v značnej časti Srb-mi obývaný a že prichodím takto k spoločnému pluku srbskému. V prvom roku vojny boli sme nejak citlivejší, naša rozčulenosf bola vtedy väčšmi napnutá, ako teraz, neboli sme opravdovému vojenčeniu navyknutí, každá premena v situácii i tak trápnej citlivé sa nás dotkla, preto nie je div, keď z nás mnohý rozhorčenostou poplietol svoje zemepisné známosti so starosťou o budúcnosť. Dnes je to ináč; prestali sme krst ohňa, boli sme viac ráz na frontoch, a práve ako nevidíme konca vojny, tak flegmaticky prijímame na^ riadenia, ktorými nás citujú jedného do Palestíny a druhého k Piave.
Ale nielen to, ja zabudol som tiež, že v okolí Bečkereku a v meste samom i Slováci bývajú. Moje radostné prekvapenie bolo tým väčšie, keď som počul, že Slováci tu i svoj kostol majú. Ledva som sa dočkal voľnej chvíle, aby som si ho mohol obzrieť a, čo viacej, obznámiť sa s tunajšími rodákmi a poučiť sa o ich poraeroch.
Raz vyberiem sa vyhľadať kostol, na ktorý som sa dopýtal iba ako na slovenský kostol, a nie evanjelický. Budova skromných rozmerov, podľa zovňajška asi z polovice predošlého stoletia. Z toho som poznal, že cirkev nie je veľká. Záklopem na dvere farského príbytku; prišiel mi otvoriť starší pán, navzájom sme sa predstavili — on ako farár J. Prehliadnuc si rýchle vnútornú časť chrámu, spytoval som sa pána farára na stav a pomery zdejších Slovákov; ale on dal mi už prvej znať, že najradšej maďarsky hovorí. Dobre; chcejúc dosiahnuť svojho cieľa, vyhovel som jeho žtácWfn. ZTatym pan farár sponáfiľarsaTnajjedno-duchejším a veľmi stručným spôsobom upozorniť ma, aby som ho neznepokojoval už Slovákmi, povediac mi: »Hja, veru my tu už Slovákov — akých si vy myslíte — nemáme; lebo každý zná 3—4 reči a je v obecnom, alebo v stoličnom úrade.«
Dovolil som si upozorniť velebného pána, že to ešte nemôže byť smerodajným. Jestli Slovák zná viacej rečí, z toho nenasleduje, že by prestal byť Slovákom. — V kostole sa vraj — i — slovenské služby Božie odbavujú, — zas nezameškal poučiť ma.
Potom s pánom farárom som sa ešte raz stretol. V jaseni toho samého roku pridelili nám väčšie množstvo nováčkov od lučenského pluku. Pravda, neboli to .zelení' rekruti, ale všetko otcovia rodín, starší, 36—40-roční domobranci, všetko Slováci z Gemera, Novohradu a toho okolia. Boh vie, koľký raz už boli na prehliadke, až ich odobrali. Ale na týchto by nik nebol povedal, že sú to už iba — paberky. Detvania do jedného chlapi ako jedle, bystrí, len sa tak zem pod nimi triasla, keď vykročili. Aj ich tak neočakávane a náhle priviedli do Banátu, na rovinu, ako mňa. Náš osud bol rovnaký. I oni Žialili za čarokrásnym rodným krajom, za vrchmi, večne zelenými horami, za svojefou a za rodnou dedinkou. Ich myšlienky zalietaly v Detvu, moje zas na Považie, a spoločne sme cítili, že nám náš rodný kraj slovenský veľmi — veľmi k srdcu prirástol. V svojej stotine mal som takmer výlučne rodákov z Detvy a Dobronivej.
Títo statoční domobranci, ako všetci iní, ktorých pojiobný osud zasiahol, priniesli si so sebou, ako jediný poklad, modlitebnú knižku. Veď čože
vlastizradám, kým maďarstvu po chuti mohol brojiť; si mohli iného priniesť? Slovák keď sa vzdiali proti demokratickým snahám vlády, teraz, keď zo svojej rodnej viesky, modlitebnej knižky neza-Wekerlova vláda je v jeho voze zapriahnutá, razom odvracia sa od myšlienky maďarskej supremacie a i národnostnej otázky používa za zbroj proti demokratickému rozšíreniu práva.«
budne si doma. Kým boli pri kádri, postaral som sa, aby vo sviatok mohli ísť vždy do kostola. Pri iných stotinách naskytol sa vždy nejaký poddôstojník, Slovák z Kovačice, alebo Padinej, ktorý
domácich viery do kostola viedol. Raz som mal na starosti katolíkov, a evanjelikov oddal som niekomu z menovaných, druhý raz naopak.
V katolíckom kostole konaná bola bohoslužba maďarsky, čo je v Bečkereku prirodzené; ale o-právnené boly žaloby mojich fudí, žalovavších sa, že evanjelickým službám Božím v cudzej reči ne-rozumia. ISiel som osobne k pánu farárovi, pýtajúc ho, aby sa prispôsobil pomerom, a keď je Ječmen v 53. roku života. Vďačná mu pamäti náš ,Kirchengang', aby konal služby Božie v slovenskej reči. Upozornil som ho, že je nateraz vyše
nýmjspôsobom v dňoch 23., 24. a 25. júla 1918 v Dolnom Kubíne. Podrobný programm slávnosti najbližšie uverejníme. Kto sa chce zúčastniť na slávnosti, nech to čím skorej oznámi p. Aurelovi Stykoví v Dolnom Rubíne, aby usporiadatelia slávnosti zavčasu sa mohli postarat o ubytovanie hostí.
— + F r á ň o J e č m e n . Vo Vinkovciach, v Srieme, 27. júna umrel slovenský rodoľub Fraňo
— Z l iptovskej sekcie K a r p a t s k é h o Spolku. V mikulášskych novinách »Lipíó« až
sír Slovákov nri kádri ktorých evanielirká f p o 1 t r e t e i 5ÍT&^ z^ujaly články a osvedčenia proti tisíc alovákov pri káori, Ktorycn evanjelická cast rfr M i l a n o v i žuffovi. Čo sa stalo ? Prizeráme sa a z predných cirkví pochádza, že by bolo potrebné, čo by aspoň raz v týždni pomyslel na nás a svojou návštevou potešil trpiacich, ako to robia kňaz srbský a katolícky. Pán farár J. veľmi ochotne prisľúbil oboje, ale, bohužial, ostalo len pri sTube a slova útechy našiel pre Slovákov iba kňaz pravoslávny, srbský.
Náhodou obznámil som sa so slovenskou rodinou. Muž a žena vedeli mi určite povedal, že ich starí rodičia z Oravskej stolice pochádzali, ale ich deti nevedia po slovensky myslieť, maďarsky tiež nie, a tak je to i s ostatnými Slovákmi v Bečkereku.
čítame. Nuž v liptovskej sekcii uhorského Karpatského Spolku dr. Milan Žuffa narádzal, aby nápisy v Tatrách neboly maďarské, nemecké a slovenské, ale maďarské, slovenské a v esperanto. Shromaždenie sekcie usnieslo sa na tom, že budú maďarské, slovenské a nemecké. Ale vojna proti dr. Žuffovi je pre iné. Povedal vraj v shromáždění,. Že shoda v spoločenskom živote !iptovsko-sv.-mi-kulášskom má'dve veľké prekážky, a to sú týždenník »Liptó« a tamejšie štátne gymnázium. Obrany v takej veci dr. Žuffa nepotrebuje, ale na dlhé osvedčenie gymnaziálnych professorov my odpovedáme, že po maďarsky vyučujúce štátne gymnázium v Liptove nemá za seba ani krajinského zákona; ono by na základe 44. zákonného článku z roku 1868 po slovensky malo vyučovať- Ináčej toto dlhé osvedčenie a ešte dlhšie dva články doktorovi
Na námestí predávajú dvaja Slováci v krpcoch žuffovi neujmú ničoho: nápadom za čestné verejné vystúpenie cti len pribudne.
— Španie l ska Influenza v Ber l íne . Nedávno v Španielsku zúrila zvláštna influenza. Od kráľa počnúc skoro každý ochorel. Potom sa zjavila v Tyrolsku, teraz zasa v Berlíne a Niirnbergu. V Berlíne sa veľmi rozšírila, ale dosiaľ nik neumrel.
a halene metly. Za chvíľu pridružia sa k nim dve ženičky v kasaniciach. Aký milý zjav na Dolniakoch! Bol som nevýslovné šťastný. Pridal som sa k nim a dozvedel sa, že sú zo susednej obce, zo Slovenského Aradacu. Pozvali ma na návštevu, a ja som sa v nasledujúcu nedeľu i dostavil. Nejdem opisovať ich príkladnú pohostinnosť, všímal som si iných vlastností obyvateľov slovenských periferií. Musím vyzdvihnúť, že Slovák z Aradacu, Kovačice, Padinej, alebo z inej obce v Toron-tálskej stolici, všade prirodzeným spôsobom a verne sa k svojmu rodu hlási, Ak spýtaš sa ba-nátskeho Srba, Nemca, alebo Maďara, čo vie o tamojších Slovákoch, povie ti, že sú to veľmi pracovití, milí, tichí a rozumní ľudia, v čom sa iste nemýli. Ja zaujímavé počúvať tamojšie hodné Slovenky, ako ony výborne 4—5 rečí hovoria. Pri pluku každý Slovák má šaržu, lebo zná reči svojich kamarátov a je veľmi bystrý v mluve i v konaní. Treba poznamenať, že v našom — národnostne veľmi pestrom — pluku, každý rád má Slováka, vlastne panuje tu vôbec príkladná shoda medzi národnosťami. Stalo sa, ale na počiatku vojny, že kde-tu ozvala sa sebeckosť Maďara, naproti tomu kontrast prudkého Srba a panovitosť Nemca (v Banáte Švábom zvaného), ale Slovák stál vždy mimo, ako syn ,národa holubičieho'. No dnes už všetko smierila spoločná ťarcha.
Slovenské povedomie nezanikne nikdy v našich Banátčanoch, kým oni pri pluhu, alebo remesle ostanú. Horšie je so študujúcou mládežou...
Našské časopisy majú svojich odberateľov v Banáte. Je však žiaducné, aby ich tam, ako i u nás na Horniakoch, čo najviacej bolo. Banátski Slováci sú veľmi zámožní, mali by tomu primerane a v plnom počte pamätať na svojské kultúrne ciele a podniky. Rozumieme, keď sa chudobný želiar z Oravy nemôže stať členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ale u Banátčana musí nám to ostať záhadou; áno, nemôžem si vysvetliť, že v soznamoch členov iba poriedku sa skvejú zvučné mená Slovákov z Banátu. Dušan Lipnický.
— L e t ú n s k a poš ta medzi Viedňou a Pe-fttou. Vo štvrtok otvoria letúnsku poštu medzi Viedňou a Pešťou. V najbližšom čase začnú lietadlá nosiť poštu i do Sibína, Debrecína, Rieky (Fiume), Dlugoša, Miškovca, Brašova, Segedína, Temešváru, Nového Sadu, Záhrebu a Zemúna.
— Bývalý per ský šah vo Viedni. Bývalý perský šah Mohamed Ali prišiel so ženou i deťmi do Viedne na niekoľko dní, potom pôjde do Kar-Jových Varov na liečenie.
— D e t i do Švajčiarska. 18. júna odišlo do Švajčiarska 220 viedenských detí, 150 nemeckých z Čiech, 50 z Lineu a 50 zo Štýrského Hradca, 27. júna z Pešti 300, z Viedne 65 a z Triestu 50 na desať týždňov.
S l á v n o s ť m a t i e k f r a n c ú z s k y c h i n t e r n o v a n ý c h v o Š v a j č i a r s k u . Francúzski zajatí, internovaní vo Švajčiarsku, slávili nedávno »slávnosť matiek«. Vo všetkých táboroch internovaných oslavovali materinskú lásku. Všetci synovia poslali kvety svojim materiam do Francúzska. Peknú myšlienku slávnosti matiek francúzski internovaní prevzali od amerikánskych vojakov, ktorí od niekoľkých rokov túto slávnosť slávia v prvú nedeľu mája. Od 1912 i v Anglii majú slávnosť matiek.a vtedy všetci mužskí, či starí, či mladí, podperia sa bielym kvetom a svojim matkám či ústne, či listovné vyjadria úctu a vďačnosť. Ktorým matka už umrela, tí idú na cintorín a položia na hrob biely kvet.
„Hviezdoslav." Přenáška z posledného výkazu. . . K btefan Nosko, s bojišfa, 50-—, Oľga Krnová r. Beniačová, Nový Sad, 50•—, Anna Stárková Samova, Turčiansky S v. Martin, 10.—
9,94018
110-Spolu K 10,05018
Turčiansky Sv. Martin, 3. júla 1918. Otto Škrovina.
Kronika. — Oslava fO-rocných n a r o d z e n í n P a v l a
OrszághaHviezdoslava. Slovenská verejnosť ide zasvätiť narodzeniny svojho veľkého básnika dôstoj-
Skolské zprávy. Pozvanie .
Konferencia ev. a. v. učiteľov seniorátu nitrianskeho vydržiava riadne zasadnutie v Senici dňa 9. júla 1918 o 10-ej hodine predpoludním v miestnostiach ev. školy, na ktoré sa pt. pp. údovia
a priatelia, školstva úctivé povolávajú.
PROGRAMM:
1. Otvorenie konferencie. 2. Zpráva predsedu. 3. Teoretická prednáška, prednesie brat Ľud.
Bunčák, uč. skalický. 4. Zpráva pokladníka a knihovníka. 5. Otázka vojenských podpôr tých učiteľov,
ktorí nemajú štátnej podpory. 6. Otázka deficitu »Vdovsko-sirotsko uč. pensio-
nálneho fondu*. 7. Voľba zastupiteľa na seniorálny konvent a
na iné uč. porady. 8. Slobodné návrhy. Na Starej Turej, dňa 24. júna 1918.
Predseda.
Spolkové zprávy. Blahorodému pánu
Žigmundovi MelfelberovI, advokátovi
v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e . Blahorodý Pane!
Opätovne ráčili Ste poslať obeť 500 korún na našu učiteľskú štipendiálnu základinu. Cítime sa šťastnými, že máme vo Vás nielen dobrodinců, ktorý hmotne podporuje naše snahy, ale i poctenými tým, že stav učiteľský má vo Vás ctiteľa a priateľa nevšedného, ktorý vie oceniť jeho prácu a skutkom dvíha úroveň jeho. Boh Vám to hojne odplať a vynahraď v daroch k blaženému životu potrebných. Vaše meno zaznačí učiteľstvo turčianske nielen na strany spolkovej zápisnice, ale slovenské učiteľstvo vôbec zachová si Vás v svojich vďačných srdciach. Veď mnohí z podporovaných môžu účinkovať mimo seniorátu turčianskeho.
Ešte raz srdečná vdaka! Som s výrazom hlbokej úcty v Mošovciach, dňa 24. júna 1918,
Peter P. Zgúth, predseda turčianskeho ev. a. v. učiteľského spolku.
!V3«izeáIna s lovenská spoločnosť. Na konci polroka podávam výkaz nových
členov, aby sa videlo: kde a koľkí sa získali Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Turiec: Turčiansky Sv. Martin: Marta Vladařova, Miloš
Petrikovich, Ján Štepita, Anča Koreňová, Viera Škro-vinová, Oľga Šimková, Elena Országhová, Viera Kohútová, Anna Vanovičová r. Petrikovich, Rudolf Šimke, Viera Záturecká, Anna Vladařova, Ľudovít Fiala, Mária Mikytová, Mária Kosinová, Judita Hvizdáková, Elena Straková, Anna Kuchaříkova Štefanova, Karolína Zlochová, Anna Stárková Samova. Blášovce: Andrej Lichner Obuché. Blatnica: Želá Švehlová, Jozef Rybár, Jur Ľupták. Ďanová: Ján Ivaška, Ondrej Bernát, Ján Kašuba. Mošovce: Jozef Štrba, Jozef Štrba st. Necpaly: Zorka Zurjanová. Priekopa: Miloslav Sitár, Marína Sitárová. Štiavnická: Pavel Gego ml..Juraj Gego ml. Sučany: Pavel Šupík. Štub. Teplice: Milina Jur/čková. Turany: Ľudová Banka. Ležiacliovo: Pavel Ťahúň.
Spolu 37. Liptov:
Bušoniberok: Ivan Jurkovič, Mikuláš Meško, Oľga Makovická, Vilma Makovická, Peter Makovický ml., Nikolaj Makovický, Ladislav Szathmáry, Ružena Houdková, Ruža Houdková, Anna Houdková, Anton Novák, Ján Dutka, Vladimír Šrobár, Liptovský Sv. Mikuláš: Boldo Šafránka, Jozef Pálka. Peter Holécy, Pavel Komendák, Nela Komendáková, Marienka Pálková, Anula Pálková, Darina Pálková r. Jurenková, Ján Pálka ml., Miško Pálka, Feder Droppa, Vladimír Droppa, Lujzka Lackova, Boža Janekovä, Ľudinka Stodolová, Marienka Miš-kovičová, Oľga Bujnová, Marta Dzureková, Evanj. nedeľný spolok, Ľudovít Bacher, Anna Janošková, Oľga Janošková, Ján M. Schojtz. Pálúdzka: Želá Žuffová^ Jakubovany: Pavel Šintaj. Hybbe: Ben-iamin Šimkovic. Važec: Andrej Augustiny. Liptovský Sv. Ján: Ján Oravec Martinov, Michal Oravec Jano, Martin Oravec ml. Štrba: Marienka Janošková. Teplá: Jozef Hôhr. Spolu 45.
Orava: Dolný Kubín: Ján Trnkócy, Vzájomná Po-
mocnica, Aurel Styk, Miloš Dieška. Zubrica: Pavel Seffranko, Medzihradné: Ján Dudáš. Erdúdka: Ignác Panyák. Lokca: Aurel čižmár. Bábča: Jozef Murdžák. Námestovo: Florian Krasu?a. Spolu 10.
Trenčianska: Trenčín: Jozef Mikeska, Pavel Bartek. Žilina:
Irena Štípalová: Bajec: Jozej B Burjan. Dlhé Pole: Jozef Kuhajdík. Bovné: Pavel Žilinčár. Stankovce: Potravný spolok. ExpositúrMrenčianskej meštianskej banky. Žanka Križanova, Muša Bodická, Quritt Bodický ml. Bánovce: Oľga Lapárová, Marka Cer-náková, Viera Kftazovičová, Marina Polakovičová, Anton Lapár, Jindřich Orel, Obchodná Banka, Ludová Banka. Bríčov: Andrej Valko. Čadca: Štefan Fundárek. Spolu 21.
Nitrianska: Senica: Pomocná Pokladnica. Nitra: Dr. Štefan
Bertovič. Bukovec: Anka Novomeská. Brezová: Ján Štefánik, Štefan Lesák, Martin Palánsky, Samo Oavora Janov. Holič: Filiálka skalickej obchodnej banky. J. Prochácka. Piešťany: Jozef Antal. Prietrž: Ján Janči. Vŕbové: Ľudmila Škodulová, Elo Šándor. Veľké Orvište: Irena Čistá. Skalica: Parízek a spol. Veíké Leváre: Miloš Hodža. Myjava: Ján Kulišek, Anna Domková. Bročke: Anton Suchovský.
Spolu 19. Prešporská:
Prešporok: Ľudovít Krman, Anton Minaroviech. Ignác Kellner, Štefan Dunaj Spilý, Jozef Kosto-
anský. Modra: Viliam Kraic, Marta Zochová, Rika Jankova, Oľga Valachová, Libuša Prídalová, Mariena Lichnerová, Ivar? Krahulec, Julius Dérer, Alexander Filipek. Trnava: Dušan Kubány, Trnavská vidiecka a ludová banka. Spolu 16.
Zvolenská: Bystrica: Miloš Kolesár, Ján Kmet'. Brezno:
Andrej Škrovina, Ľudovít Kuszý. Bábina. Kornel Tomáta. Badvaň: Julius Petrikovich. Zvolen: Anna Jerussová. Spolu 7.
(Dofcončenie)
M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i poslali pt. pp.
Ján Kuchta: črpák z tisového koreňa. Dr. Miloš Vančo: 2 drevené vyrezávané lyžičky
a vidličku (práca srbského zajatého), 3 peniaze a 4 kusy tlačiva pre archiv.
Dr. Ivan Turzo: čibuk z pozostalosti biskupa Štefana Moysesa.
Štefan Janovčík: 25 kusov rozličných peňazí. Anton Višňovský ml.: Nový Kalendár. Na 1715
Rok Po narodzení Krista Pána. Na Horyzon Uhersky, Slezský, Moravský, a Czeský, Od Jána Neu-baria. V Žiline u Daniela Chrastiny (16 prvých strán); 2 rukopisy pre archív; 2 knižky; 1 kus vojenského tlačiva; strieborný prsteň (albánska ručná práca;) — skamenelinu od Puchová (&m-monit); sbierku poštových známok.
Ján Šúr: knižku a 2 listiny pre archív. Matúš Ursfny: 14 listín pre archív.
V. Vraný, tajomník.
M u z e á l n a s l o v e n s k á s p o l o č n o s ť . Poslali pt. pp.:
Glenovské príspevky: Ján Zurian, Necpaly, 6 — na r. 1918. Ondrej
Valocký, Mošovce, 6 — na r. 1918. Nový zakladajúci člen:
Č. 268. Ján Kmef, Banská Bystrica, 100. Noví riadni členovia:
Č. 1147. Anton Suchovský, Bročke, 6 — na r. 1918. č 1148. Ľudovít Krman, Prešporok, 6-— na r. 1918. č. 1149. Anton Minaroviech, Prešporok, 6 — na r. 1918. č. 1150. Ignác Kellner, Prešporok, 6-— na r. 1918. č. 115i. Stefan Dunaj Spilý, Pešf, 6— na r, 1918. č. 1152. Jozíf Kostolanský, Prešporok, 6 — na r. 1918. č. 1153. Maria Zochová, Modra, 6— na r. 1918. č. 1154. Ritía Jankova, Modra, 6 — na r. 1918. 1155. Oíga Valachová, Modra. 6. na r. 1918. č. 1156. Libuška Prídalová, 6 — na r. 1918. č. 1157. Marienka Lichnerová, Modra, 6-— na r. 1918. č. 1158. Ivan Krahulec, Modra, 6-— na r. 1918. č. 1159. Julius Dérer, Modra 6 — na r. 1918. č. 1160. Ján M. Scholtz, Liptovský Sv. Mikuláš, 6. na r. 1918. č. 1161. Anna Stárková Samova, Turčiansky Sv. Martin, 6-— na r. 1918. t. 1162. Žanka Križanuvá, Malé Síankovce, 6-— na r. 1918. č. 1163. Muša Bodická, 6'— na r. 1918.
Na podporu: Úvěrný spolok, Necpaly, 25"—
Na základinu kustosa: Ján Zurian 2"— Turčiansky Sv. Martin, 3. júla 1918.
Otto Škrovina nám. pokladník.
Hľadáme pre našu kníhtlačiareň
obchodvedúceho, ktorý by viedol závod, kancelláriu a účty, opatroval pokladnicu.
Stanicu treba zaujať čím skorej. Dotácia podlá, dohodnutia. Reflektanti
nech oznámia svoje nároky. Příhlasy do 20. júla.
VTurčianskom S v. Martine, 1. júla 1918.
KníMIačiarsky účastinársky spolok.
QKRYDLICE v ^% mrazu a nepohode vzdorujúce, garantované ' ^ • ^ v rozličnom vyvedení majú vždy na sklade
5chulzovské parotehliarne úč. spol. v Sučanocli (Szucsány, Turóc m.)
D*$ofi n a predatf Y Turčianskom Sv, Martine.
Bližší vývod dá a d m i n i s t r á c i a N á r o d n ý c h Novín.
: : XH'ajCLaäiXXie : :
administrátora pre Národnie Noviny, mužského alebo ženskú. V účtovníctve zbehlému
z dá sa prednosť. =
Příhlasy do 20. júla.
V Turčianskom Sv. Martine, Kníhtiaéiarsky úč. spolok.
P ý t a j t e s i zdarma hodín,
a franko môj cenník s vyobrazeními strieborných a zlatých predmetov,
hudobných nástrojov atd. H e n u š K o n r á d , c. k. dvorný dodavatel
v M o s t e 1966 (Cechy).
Niklové alebo ocelové anker-hodinky K 26-—, 28- —, 30-—; z bieleho kovu (glória striebro), z goldinu alebo z ocele remont. s dupl.
vrchnákom K 3 5 ' - , 46 - , 5 0 — , 60 —. Husle K 2 2 — 24 —, 2 6 — . Harmoniky na rozťahovanie K 26 —, 28'—. Za hodinky prevezujem 3-ro6nú garanciu. Zasiela sa na dobierkv
Zámena dovoh-ná alebo peniaze zpät.
r. P " p í S ľ Y 1 4 ŕ H n l j e taký prostriedok na farbenie vla-I I Cll I Ijp U U I sov, ktorý dá červeným vlasom a brade stálu tmavú farbu. Cena i fľašky i s poštovými
výlohami K 3'25.
r ? \ / r ! v n l je ružová voda, ktorá V\y U V I J I bledej tvárijemnú rumeň dá. Účinok je obdivuhodný, i fľaška i s portem K 2^45. Objednávky na dobierku stoja o 45 hal. viac.
Adressa objednávky:
JÁN GROLICH, Drogéria k Anjelovi, Brno č. 626 (Morava,]
nnnnnn ••• nnn •••••• Q Hľadám • M súceho, spoľahlivého S
•g pomocníka g L ] do môjho obchodu s tovarom j
koloniálnym, železným a rn I—a porcellánovým. h4
j F e d o r H o u d e k (predtým Peter Makovický) \~\ Ružomberok (Rózsahegy).
DDDDDD DPq DDD ĽlDDDqp
Súbeh. Cirkev evanjelická a. v. košarisko-priepas-
nianska hladá pre svoju kopaničnú nerozdelenú školu v Priepasnom diplomovaného
učiteľa «£bo učitelku. Vyučovacia reč je slovenská. Plat: zákonný z cirkevnej pokladnice,
byt, stromová záhrada. Příhlasy prijíma do konca júla
farský úrad Kosaras, p. Berezó
(Nitrianska st).
Sväzok básní
Martina ílázusa: Zífehýcíi i Mírných
chvíľ. Z o b s a h u : Elenino album. — O mne i o vás. — Hej, pod Kriváňom! — Nad morom ľudských duší. — Z nerestí života. — Za pomalého svitu. — Čierne roky. — Žalmy. — Epigrammy. — Epilog. —
Formát 8°, 296 strán. S podobizňou básnikovou. Cena brošírovaného výtisku K 7"50 (K 5'— -j- 50% prirážky), viazaného so zla-torezom K 12'50, pustou rekommandovane = = = = = o 50 halierov viac. —
Vrelé odporúčame nášmu obecenstvu! Dostať v každom kníhkupectve i* u = = = nakladateľstva: = = =
Knflitlačiarskeho účast, spolku v Turčianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton):
UVERNA BANKA účastinný spolok v Ružomberku (Rózsahegy) Účastinná istina . . . 6 millionov korún Rezervy . . . 3 milliony 400 tisíc korún Vklady vyše . . . . 25 millionov korún
Upisovacie miesto VIII. štátnej vojenskej pôžičky.
Sprostredkujeme kúpu a predaj prednostných upisovacích práv k emissiám slovenských peňažných ústavov.
Filiálky: V Prešporku, v Trstenej a v Žiline. Expozitúry: Na Čači, v Puchové, v Rajci a v Senci.
^a. oTbssLlr inzerátov redakcia nie j© zodpovedná Za redakciu zodpovedá: J o z e í Škul té ty . Majiteľ a vydavatel: Consortium Matúš D a l a a Spol.
Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.