1. Slávnostný príhovor deviatakov /L.Kýšková, S.Gondárová,

T.Vaneková,9.b/............................................... 2

2. Zo života školy

Dominik Černý,9.b: Po stopách J.Pribilinca .......... 3

Marco Lukačka,5.c: Helsinky 2013 ................... 4

Sylvia Gondárová,9.b: Drogy,tak ako ich nepoznáme 5

Lucia Kýšková,9.b: Pravda o drogách ................ 6

Envirodeň .............................................. 7

Stavanie mája ......................................... 8

Gymnastický štvorboj /Mgr.Tobiášová/.............. 9

3. Z vlastnej tvorby

Jakub Rosypal,9.b: Sedem miliárd činov .............11

Sarah Lee Haššanová,5.c: Veselý orchester počas

olympijského dňa ....................................... 12

Lucia Kýšková,9.b: Pán z vlaku ....................... 12

Lucia Gondáeová,5.c: Hľadanie talentu .............. 13

Janka Kotlárová,5.b: Moja rodina ................... 14

Lucia Kýšková,9.b: Zajtrašok začína dnes .......... 14

Lucia Kýšková,9.b: Šťastie ........................... 16

Kristína Štauderová,5.b:Ako môj pradedo prežil vojnu 17

David Muth,5.c: Po daždi............................. 18

Timea Beňová,7.a: Jarné prebúdzanie .............. 18

Pavol Durdík,7.b: Veverička Klára ..................... 19 David Behul, 4.A: Pohroma .......................... 19 T.Cetkovska, 3.A: Krajčír a čarovné zrkadlo ........ 20

Martin Hanzlík, 3.B: Ja a škola ......................20

N. Štepničková, 3.B: Kohútik .........................20

Patrícia Gavorníková, 3.A: Moja partia ...............21

Miriam Ochodnická, 5.C: Prešibaný Pinocchio ........22

4. Obsah.................................................... 24 4 P.Chuchútová, 8.A

Ročník: XIII Číslo: 2 Jún 2013

pre žiakov – učiteľov – rodičov – priateľov školy

Redakčná rada: žiaci 9.b, Editor: Mgr. Bartalová, Mgr.Lacovičová

Technická úprava a tlač: Mgr. Anna Tomková,

„Budúcnosť patrí pripraveným“

Čuj časobitie v tejto chvíli,

v ktorej sme práve prekročili

váhavým krokom vďačných hostí

prah dverí, bránu minulosti...

Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, pani kuchárky, pán školník, pani upratovačky, milí žiaci!

Keď sme po prvý raz prechádzali bránami školy, boli sme plní očakávaní a napätia. Vedeli sme, že nás čaká niečo nové a nepoznané. Hoci sme mali zo začiatku strach, tešili sme sa na nové kamarátstva, pani učiteľku a zážitky, ktoré nás v škole čakali. Keď sme prvýkrát vstúpili do triedy, uvideli sme veľkú tabuľu, ktorá čakala na naše prvé ťahy s kriedou a školské lavice, v ktorých sme si neskôr našli svoje miesto. Naša útulná trieda sa nám stala druhým domovom. V prvej triede nás trpezlivá pani učiteľka naučila čítať, písať a počítať. V ďalších ročníkoch na prvom stupni sme sa zoznámili s vedami o prírode, našom okolí a vlasti.

Ako žiaci sme sa tešili na druhý stupeň, pretože to bol znak toho, že sme starší. Tam sme začali spoznávať fyzikálne zákony, chemické reakcie, dejiny sveta, druhý cudzí jazyk a dozvedeli sme sa viac o počítačoch. Pribudli nám aj biológia a geografia, kde sme sa naučili zaujímavé veci o organizmoch a prírode. Mali sme aj možnosť zúčastniť sa rôznych súťaží, či už to boli logické, športové alebo umelecké súťaže.

Mnohí žiaci si myslia, že škola je strata času. Zamyslime sa. Škola nám priniesla skvelé zážitky, kolektív, učiteľov a veľa poznatkov. Boli to chvíle života, na ktoré určite nikdy nezabudneme.

Ďakujeme pani riaditeľke a pani zástupkyniam za dobré vedenie školy, pani učiteľkám a pánom učiteľom za ich trpezlivosť, ktorú s nami mali, pani kuchárkam, ktoré nám vždy s radosťou pripravovali chutné obedy, pani upratovačkám za príkladné udržiavanie čistoty v škole a pánovi školníkovi za jeho ochotnú pomoc vždy, keď sme potrebovali.

Týmto sa lúčime so základnou školou. Milí žiaci, prajeme vám, aby ste úspešne dokončili školskú dochádzku, aby ste do tejto školy chodili 2

23

22

s chuťou, radosťou a aby ste tu získali mnoho vedomostí. Milí učitelia, vám želáme veľa trpezlivosti a síl pri práci so žiakmi, množstvo inšpirácií a motivácií pri vzdelávaní žiakov.

Aj keď sa tu v novom školskom roku už nestretneme, veríme, že na nás nezabudnete a budete s radosťou spomínať.

Za všetkých deviatakov Lucia Kýšková,

Silvia Gondárová,

Terézia Vaneková, 9.B

Zo života školy

Chôdza. Každé zdravé dieťa ju zvláda okolo jedného roka života. Berieme to ako samozrejmosť.

Aj ja, pokiaľ som nezistil, že sa chôdzi môžem venovať aj ako športovej disciplíne. Dlho som o tom nemal ani šajnu. Na moje posmešky na tému chôdza ma trénerka vyzvala: „Skús to!“ Skúsil som a skončil druhý. O dva týždne neskôr som štartoval na letných Majstrovstvách Slovenska na dráhe, ktoré sa konali v Bratislave. Ešte pred pretekmi ma oslovil reprezentačný tréner chôdze Roman Benčík. Že vraj videl moju techniku a má o mňa záujem. Že sa po pretekoch porozprávame. Nakoniec som skončil na 3.mieste a z Majstrovstiev Slovenska som si odniesol bronzovú medailu. Po pretekoch za mnou naozaj prišiel tréner z Dukly Banská Bystrica. Zoznámili sme sa, rozprávali, vypýtal si kontakt a povedal, že by som sa tomu mal naplno venovať,

pretože mám veľký talent a mám rozmýšľať nad Športovým gymnáziom v Banskej Bystrici. Odvtedy mi cez mail posiela tréningové plány, zúčastňujem sa na mnohých chodeckých pretekoch a niekedy si odskočím na tréning do Banskej Bystrice. Pretekal som napr.: v Dudinciach, v Česku –Olomouc, Poděbrady,v Litve –Birštonas, ... Ešte hodinu pred pretekmi MS som nemal ani potuchy, kam pôjdem na strednú školu a teraz mám pred sebou jasný cieľ, Športové gymnázium v Banskej Bystrici. Dúfam, že sa mi podarí naladiť formu a aspoň sa priblížim k môjmu vzoru -olympíjskému víťazovi Jozefovi Pribilincovi.

Dominik Černý, 9.B

3

Som členom Slovakia Select so sídlom v Bratislave. Je to hokejové družstvo. Pravidelne trénujeme a hráme zápasy v Čechách aj na Slovensku. Tento rok sme sa dočkali nečakanej odmeny. Zájazd do dejiska Majstrovstiev sveta v hokeji- do Helsínk. Vycestovali sme 31. apríla napoludnie.

Na miesto sme dorazili popoludní. Ubytovali nás v hoteli. Celé mesto žilo hokejom. Museli sme odohrať osem zápasov. Darilo sa nám. Žiarili sme šťastím. No najviac nás potešilo, že sme mohli sledovať zápas Slovensko- Fínsko. Atmosféra na štadióne i v zákulisí bola fantastická. Škoda, že naši prehrali a nemali chuť na rozhovory. I tak to bol pre naše družstvo i pre nás nezabudnuteľný zážitok.

Marco Lukačka, 5.C

Drogy každoročne ničia a ruinujú milióny ľudských životov. Síce sa vo svete o drogách veľmi hovorí, nie všetky informácie sú pravdivé. Preto sa občianske združenie Slovensko bez drog rozhodlo nám niečo o drogách priblížiť. Najprv jeho predstaviteľ povedal, že drogoví díleri nám určite nevravia pravdu. Povedia, že nám to vyrieši všetky naše problémy, len aby sme si od nich kúpili drogy, lebo im ide iba o peniaze. Uviedol aj smutné prieskumy: každý štvrtý žiak 7., 8. a 9. ročníka základnej školy a každý tretí študent 1., 2. a 3. ročníka strednej školy už vyskúšal nejakú drogu. Vysvetlil nám aj ako drogy fungujú. Malé množstvo nás zrýchli a naštartuje. Väčšie množstvo účinkuje ako sedatívum- spomalí nás. Toto platí pre každú drogu. Líši sa iba množstvo drogy, ktoré je potrebné na dosiahnutie konkrétneho účinku. Na Slovensku sú legálne drogy: lieky, alkohol a cigarety. Nelegálne 4

Slnko svieti od rána, bude to dnes paráda.

Vybehneme všetci von, hneď nás bude plný dvor.

Paťka, Katka, Martinko, Marcelka aj Matúško.

To je naša partia a nebude už iná.

Vymýšľame nezbedy, pridáte sa k nám aj vy?

Zažijeme spoločne dobrodružstvá najkrajšie. Patrícia Gavorníková, 3.A

Nicolas Depeš, 8.A

Adrián Zemko, 7.B

21

U krajčíra majú veľké zrkadlo a stôl. Pod stolom je kotúľ nití a na stole stroj.

Ten len tak fičí. Najskôr kabát ušije,

potom gombík prišije. Dá si kabát na seba

a do zrkadla pozrie sa. Čarovné zrkadlo sa naňho usmeje

a vie, že s tou prácou uspeje. T. Cetkovská, 3.A

20

sú: marihuana, extáza, kokaín, crack, pervitín, heroín, LSD. Dozvedeli sme sa pár smutných a žiaľ skutočných príbehov s drogami, o vplyve drog na náš organizmus. Potom nám prednášajúci ukázal stupnicu emócii, ktorá má okolo 61 stupňov, ale on nám vysvetlil len tých 9 najdôležitejších. Na začiatku bolo nadšenie, spokojnosť, potom hnev, agresivita, skryťák, strach, smútok. Na na konci zostala apatia, čo už je vlastne psychická smrť a o tri stupne nižšie je len fyzická smrť. Táto stupnica slúži na to, aby si človek uvedomil, že ak použije drogu prvýkrát, dostane sa úplne hore na tento rebríček, lenže potom, po použití ďalšieho množstva sa človek nedostáva až úplne hore ale zakaždým stúpa menej. Viac klesá a pokiaľ sa nezačne včas liečiť, dostane sa až na ten úplne spodný, čo znamená smrť. Žiaľ je na svete aj mnoho takých prípadov. Aby sme my a ostatní okolo nás tak neskončili, zložili sme prísahu protidrogového šerifa. Aby sme žili bez drog, hovorili priateľom, že život bez drog je viac zábavný. Hovorili ľuďom pravdu o škodlivých účinkoch drog. Pomáhali svojej rodine a priateľom pri tom, aby žili bez drog. Aby všetci na Slovensku žili bez drog. Môj postoj k drogám je negatívny, lebo ak má byť niekto šťastný, tak bude aj bez drog. A drogy nič nevyriešia, iba všetko skomplikujú. Keď má niekto nejaký problém a užije drogu, problém sa nevyrieši. Ten človek si jedine zničí život a aj ostatným okolo seba. Myslím si, že skutočným riešením je odhaliť a vyriešiť naozajstnú príčinu problému a nie si vytvárať ďalšie problémy užívaním návykových látok. Preto sme dostali brožúrky Pravda o drogách, kde je určite tá pravda. Lepšia krutá pravda ako sladká lož.

Silvia Gondárová, 9.B

N.Madunická, 7.A 5

Do školy ja chodím rád, kreslím, čítam, počítam.

Moja pani učiteľka naučila ma všetky písmenká.

Za to ju mám veľmi rád! To je pravda na každý pád.

Martin Hanzlík, 3.B

Čo je za dverami? Čo to hučí?

No predsa kohútik! Kohútik je ranný vták,

sliepočky má veľmi rád. Aj s kuriatkami sa často hrá.

A tiež ich má veľmi rád. N. Štepničková, 3.B

Keď počujem slovo droga, hneď mi napadne, že je to návyková látka, ktorá spôsobuje zdravotné problémy až smrť. Drogy sú nebezpečné, a preto by sme sa im mali vyhýbať. Sú aj finančne náročné a spôsobujú konflikty v rodinách. Dá sa im predísť prevenciou. Takúto sme mali aj my v škole vo forme besedy. Pripravilo si ju pre nás občianske združenie „Slovensko bez drog“. Na tejto besede nám pán Peter Rempár rozprával rôzne fakty o drogách, ako pôsobia na človeka a čo spôsobujú. Medzi drogy patria extáza, marihuana, pervitín, kokaín, dokonca aj lieky a legálna droga alkohol. Ľudia začínajú drogy užívať z rôznych dôvodov, napr. chcú zapadnúť do kolektívu, uniknúť z problémov alebo uvoľniť sa, prípadne to chcú len zo zvedavosti vyskúšať. Avšak zvedavosť ich môže stáť aj život. Keďže každý človek reaguje na drogu inak, nedá sa povedať, či mu to nejako výrazne ublíži už po prvom užití. Pravdou je ale to, že po čase človeka zničia fyzicky aj psychicky. Spôsobujú rôzne zdravotné problémy, choroby, ale predovšetkým ovplyvňujú myseľ. Pri drogách platí určitý rebríček emócií. Keď človek po prvý raz drogu užije, dostane sa do pocitu nadšenia, ale keď jej účinok vyprchá, jeho emócie prejdú do stavu hnevu a agresivity. Ďalší raz bude už len spokojný a potom u neho nastane takzvaný skryťák. Postupne budú jeho pocity nadšenia klesať a bude upadať do strachu, smútku až do predposlednej fázy- apatie, teda duševnej smrti. V tejto fáze sa už ľudia nestarajú, čo sa okolo nich deje, nevnímajú svet. Posledná fáza je telesná smrť. Keď sme sa dozvedeli mnohé informácie o drogách a ich účinkoch, zložili sme „Sľub protidrogového šerifa,“ ktorý obsahoval sľuby, že budem žiť život bez drog, učiť sa o tom, ako drogy škodia ľuďom, hovoriť priateľom, že život bez drog je viac zábavný, či dávať dobrý príklad deťom, aby všetci na Slovensku žili život bez drog. Myslím, že táto beseda bola zaujímavá a taktiež aj veľmi poučná. 6 Lucia Kýšková, 9.B

V malebnom lese, neďaleko bystrej riečky, rástli stromy vysoké ako hory. Zvieratká tam nažívali spokojne. Na jednom stromčeku na okraji lesa žila veverička Klára. No táto veverička bola lenivá, nechcelo sa jej pracovať a celé dni sa doma len parádila. Ostatné veveričky si hľadali zásoby, lebo blížiaca sa zima začala klopať na dvere. O mesiac naozaj zavítala do lesa pani Zima, posypala polia snehom. Veverička nemala čo jesť , preto sa pobrala za kamarátkami. Zaklopala na prvé dvierka. Kamarátka veverička vystrčila hlávku. Čudovala sa, čo robí Klára v takej chumelici vonku. Na Klárinu prosbu odpovedala. „Choď preč, ja ti nič nedám.“ Smutná Klára sa pobrala ďalej a zaklopala na ďalšie dvere. Druhá veverička na jej prosbu odpovedala: “Ja som pracovala a ty si sa len parádila! Prečo ti mám teraz pomôcť?“ Tak skackala veverička ďalej zo stromu na strom, ale nikde nepochodila. Zúfalá a hladná sa vybrala do orechbanky, kde jej požičali 30 orieškov na prežitie. Keď prišlo leto a stromy sa prehýbali pod ťarchou orieškov, veverička Klára sa pustila do práce, lebo musela urobiť nielen zásoby na nasledujúcu zimu, ale aj vrátiť orechbanke požičané oriešky. Pracovala od rána do večera , usilovne zbierala oriešky ako kombajn žito. Za nazbierané orechy si stihla postaviť na strome nový domček. Keď opäť zavítala zima do lesa, veverička Klára pozvala všetky veveričky z okolia na orieškovú hostinu do svojho nového domčeka. Pochopila, že bez práce nie sú koláče.

Pavol Durdík, 7.B

Slnko svieti, papier letí. Spadne na zem, šup do smetí. Smetiak sa tu rozsypal a celý dom zasypal.

David Behúl, 4.A M.Ochodnická, 5.C 19

Sedím pri okne a pozerám, ako vyprané oblečenie mokne. Na neďalekom parkovisku stoja zablatené autá. Znechutení vodiči z nich vystupujú a netešia sa na to, čo ich čaká. Zrazu vidím, ako z neďalekej kaluže odplával pstruh, ktorý jednému z nich vyskočil z igelitky. Tatko povedal svojim deťom: „Chyťte toho pstruha!“ Ale deti neposlúchajú, sú zahľadené na poštára, ktorý doručuje poštu. Otec na nich zakričal: „Halóó, chytíte toho pstruha?“ Deti sa konečne naňho pozreli a išli chytať pstruha. Vtom mama otcovi zavolala: „Kde ste toľko, veď vieš, že ideme k starkej?“. Napokon prišli domov, pobalili sa a išli aj so psíkom. Po ceste psík zakňučal, lebo sa bál. Bol prvý raz v aute. Keď sme prišli, starká napiekla koláče na uvítanie. Museli sme sa schovať, aby sme nedostali úpal, lebo slnko začalo silno pripekať. Na druhý deň sme išli po vajcia, ale starká mala takú smolu, že jej sliepka zaspala a nezniesla žiadne vajce. Starká bola smutná, tak sme rýchlo aj so sestrou utekali do obchodu kúpiť vajcia, aby starká nebola smutná.

David Muth, 5.C

Zafúkal vetrík prišla k nám jar, po tuhej zime ten najväčší dar. Kvety rastú a zeleň kvitne, čakáme až biely sneh zo zeme zmizne.

Veselá včielka rýchlo letí, opeľuje jarné kvety. Otravuje žihadlom a pri ušiach bzučí, štípaním nás cez leto neustále mučí.

Hravé vtáky pred oknom štebotajú, skoré ráno ma vždy prebúdzajú. Potôčik šumí za horami za dolami, zvieratá sa schovávajú v horách za stromami. 18

Žiaci a učitelia prvého stupňa našej školy uskutočnili dňa 21. mája

krásny výlet na exotickú novozélandskú farmu v Modrovej. Pripomenuli si

tým nevyhnutnú potrebu chrániť životné prostredie, dbať o zachovanie

ohrozených živočíchov, ako aj udržiavať okolitú bohatú faunu i flóru.

7

Príroda sa prebúdza, všetko krásne kvitne, snežienka je prvý kvet, čo nám náladu zdvihne.

Motýle a včely okolo nás letia, z kvietkov im peľ vetrík zmieta. Sadia sa už kvety, zelenina, stromy a deti čakajú na koniec školy.

Timea Beňová 7. A

V nedeľu 28.apríla sa na námestí nášho mesta zišli obyvatelia, aby privítali jar symbolickým zasadením mája. Naši žiaci, členovia folklórneho súboru sa pričinili o jeho ozdobenie za prítomnosti pána premiéra R. Fica s delegáciou a svojim programom sa postarali spolu s ľudovou hudbou Borovienka o veselé popoludnie. V utorok, predvečer 1.mája si akciu zopakovali na námestí v Bánovciach nad Bebravou, kde nás privítali veľmi srdečne.

8

Keď som bola u starých rodičov na prázdninách, môj pradedo nám

zvykol po večeroch rozprávať rôzne zážitky, ktoré on sám zažil. Raz nám

rozprával príbeh, ako prežil 2. svetovú vojnu.

Keď začala vojna, museli ísť všetci chlapi do vojny, či chceli alebo

nechceli. Takže musel ísť aj môj pradedo. Všetky ženy z dediny sa báli, ako

ich muži budú bojovať. Z tých chlapov nesmel nikto protestovať, pretože

inak by ich postihol krutý trest. Ako prechádzali cez hustý les, začuli

v diaľke šum a prašťanie suchých konárov. Na pokyn ich veliteľa, mali

spustiť paľbu. Keď však nepriateľ paľbu opätoval, tak sa všetci rýchlo

museli skrčiť, aby ich nepriateľ netrafil. Keď ich všetkých nepriateľ

napokon zajal, nahádzali ich do vlaku bez okien a viezli ich do

koncentračného tábora. Vo vlaku bola úplná tma, a tak sa poznali len po

hlase. V tom vlaku boli celé hodiny. Niektorí stáli, druhí zase sedeli, iní

kľačali. No všetkých niečo bolelo. Môj pradedo sa musel vystrieť, pretože

už nevládal ležať na jednom boku. Keď vlak začal brzdiť, niekto v tme

musel zakričať: „Už sme na mieste!“ Môj pradedo vedel, že má teraz veľkú

šancu. Buď teraz, alebo nikdy. Nepriateľ otvoril dvere na vlaku a zreval,

aby všetci vyšli von. Vyšli všetci okrem môjho pradeda. Ten sa ukryl

celkom na konci vagóna pod akýmisi vrecami. Keď už bolo ticho, môj

pradedo potichu prišiel k tým veľkým železným dverám, ktoré boli ešte

stále otvorené. Ako chcel zoskočiť z toho vagóna, zrazu pred ním stál

nepriateľ. Musel ho zbadať, pretože ten nepriateľ bol ešte zadychčaný, čo

utekal k vlaku. Ale môj pradedo neváhal a skočil na neho. Chvíľu sa bili, no

nakoniec ho pradedo zastrelil jeho vlastnou zbraňou. Priblížil sa k druhému

nepriateľovi, ktorý stál na konci vlaku, a tak isto ho zastrelil. Ako tak utekal

lesom, počul za sebou hlas: „Stoj, lebo strelím!“ Pradedo sa schoval za

veľký strom a stál tam nehybne. Nepriateľ dobehol kúsok od toho stromu

a začal sa obzerať po okolí. Pradedo zrazu skočil na neho a takisto si s ním

poradil. Keď prišiel do jeho rodnej dedinky a objavil sa vo dverách,

prababka začala veľmi plakať od šťastia. Zrazu prešlo okolo ich okien auto

s nepriateľmi, pradedo sa musel veľmi zľaknúť, pretože hneď sa aj

nahneval. Zbehol do komory, kde mal ukrytú svoju flintu. Sadol si na gauč

aj so svojou flintou vedľa prababky. Smutne sa zahľadel do okienka

a tichým hlasom povedal: „Kedy už skončí tá hrozná vojna.“ Kristína Štauderová, 5.B

17

„Každý je strojcom svojho šťastia.“

Túto vetu počul už asi každý z vás. Ale čo to vlastne šťastie je? Pre niektorých je to dobrý pocit, ktorý občas zahreje pri srdci, zasvieti v našom živote a naplní nás radosťou. Iní si myslia, že šťastie je niečo nezvyčajné, čo nám pomáha byť úspešnými. Často počúvame vety typu: „Ten má ale šťastie,“ alebo: „Smola sa mu lepí na päty.“ Smola je opakom šťastia. Hovorí sa o nej vtedy, keď sa niekomu nedarí. Každý človek chce mať v živote šťastie. Bolo to tak aj v minulosti, a tak sa začal niektorým veciam prikladať význam, že prinášajú šťastie alebo smolu. Nositeľmi šťastia sa stali štvorlístky, podkovičky, prasiatka, sloníky, či kominári. Smola a teda aj nešťastie sa malo dostaviť, ak niekto rozbil zrkadlo, prešla mu cez cestu čierna mačka, alebo zabil pavúka. Ale závisí šťastie skutočne od toho? Ja myslím, že nie, ale je len na ľuďoch, či tomu budú, alebo nebudú veriť. Podľa mňa je šťastie pocit, ktorý mám, keď sa mi niečo podarí, som v niečom úspešná, alebo sa mi splnilo nejaké prianie. Lenže aj keď sa nič také práve nedeje, som šťastná. Som šťastná, že mám výbornú rodinu a kamarátov, som šťastná, keď sú ľudia okolo mňa šťastní a poteší ma aj hocijaká maličkosť. Avšak ak chceme byť šťastní, nesmieme na šťastie len čakať. Ono k nám samo nepríde, a tak mu musíme cestu k nám ukázať. To znamená, že ak ľudia na šťastie len čakajú, tak sa ho vôbec nemusia dočkať. Naopak tí, ktorí sa v živote snažia a nestrácajú čas čakaním, tí sú šťastní stále. Samozrejme, je na každom, čo pre svoje šťastie urobí. A nie je dôležité tešiť sa len z veľkých úspechov a darov, ale aj z maličkostí, ktoré nás šťastím napĺňajú. Pre niekoho je to jednotka, ktorú dostane v škole, pre iného pochvala, alebo drobnosť, čo si kúpi v obchode. Nuž, a tak by si všetci mali uvedomiť, že skutočne platí, že každý je strojcom svojho šťastia.

Lucia Kýšková, 9.B

16 Martin Hraško, 6.B

11.4.2013 – Obvodné kolo - ZŠ Tematínska, NMnV Vyhodnotenie: Družstvá 1. miesto - dievčatá kategória A:

Delia Farajpour 3.A, Natália Lacková 2.B, Aneta Némethyová 2.B, Lenka Nguyen 2.A, Janka Pluhárová 2.B, Amélia Slezáková 2.B

1. miesto - chlapci kategória A: David Engler 1.C, Marián Michna 1.C, Adam Kratochvíl 2.B, Jozef Kratochvíl 2.B, Martin Toráč 2.B

1. miesto – dievčatá kategória B: Lenka Barteková 3.A, Patrícia Černá 4.B, Patrícia Gavurníková 3.A, Tamara Psotová 3.A, Alexandra Valová 3.A, Valéria Vrábliková 3.B

1. miesto – chlapci kategória B Matúš Adamkovič 6.B, Filip Čaňo 6.B, Lukáš Facona 3.B, Tadeáš Hiadlovský 4.A, Erik Surovček 3.B, Erik Viener 4.A

Vyhodnotenie: Jednotlivci

1. miesto Aneta

Némethyová 2.B

1.miesto 1. Martin Toráč

2.B

1.miesto 2. Patrícia

Gavurníková 3.A

1. miesto Matúš Adamčík

6.B

2. miesto Natália Lacková

2.B

2.miesto Jozef Kratochvíl

2.B

2.miesto 1. Alexandra Valová

3.A

2. miesto Filip Čaňo 6.B

3.miesto Janka Pluhárová

2.B

3.miesto Tadeáš

Hiadlovský 4.A

9

Postupové regionálne kolo – 24.4.2013, Trenčín Vyhodnotenie: Družstvá

1. miesto - chlapci kategória A: David Engler 1.C, Marián Michna 1.C, Adam Kratochvíl 2.B, Jozef Kratochvíl 2.B, Martin Toráč 2.B, Kristián Hrabovský 2.B 2. miesto - dievčatá kategória A: Delia Farajpour 3.A, Natália Lacková 2.B, Aneta Némethyová 2.B, Lenka Nguyen 2.A, Janka Pluhárová 2.B, Amélia Slezáková 2.B 2. miesto – dievčatá kategória B: Lenka Barteková 3.A, Patrícia Černá 4.B, Patrícia Gavurníková 3.A, Tamara Psotová 3.A, Alexandra Valová 3.A, Valéria Vrábliková 3.B 2. miesto – chlapci kategória B: Matúš Adamkovič 6.B, Filip Čaňo 6.B, Lukáš Facona 3.B, Tadeáš Hiadlovský 4.A, Erik Surovček 3.B, Erik Viener 4.A

Vyhodnotenie: Jednotlivci 1.miesto – Jozef Kratochvíl 2.B 2.miesto – Martin Toráč 2.B 3.miesto – Kristián Hrabovský 2.B Postupové krajské kolo – 30.4.20013, Prievidza 3.miesto - David Engler 1.C, Marián Michna 1.C, Adam Kratochvíl 2.B, Jozef Kratochvíl 2.B, Martin Toráč 2.B, Kristián Hrabovský 2.B

Mgr.Tobiášová

budúcnosť, pekný vzťah s rodičmi a ak si spomenieme na rozprávku o troch grošoch, tak sa na staré kolená ochotne postarajú o svojich rodičov. Ďalej môžeme ovplyvniť aj budúcnosť našej planéty. Zem je planéta, na ktorej žijeme a poskytuje nám prostredie pre život. Ale ako dlho nám ho ešte bude poskytovať? Vo veľkej miere o tom rozhodujeme my, ľudia. Závisí to od toho, ako sa správame k životnému prostrediu. Ak ho budeme ničiť, poškodzovať a znečisťovať, tak budúce generácie nebudú mať kde žiť. Lenže problém je v tom, že naše životné prostredie je už teraz dosť ohrozené. Rôzne výfukové plyny sa dostávajú do atmosféry a tam ničia ozónovú vrstvu, ktorá nás chráni pred škodlivým UV žiarením. Určite už každý z vás počul o ozónovej diere, ktorá práve toto žiarenie na našu Zem prepúšťa. Ešte sú aj iné faktory, napríklad skleníkový efekt, kyslé dažde, ničenie pralesov a globálne otepľovanie. Tieto faktory ničia nielen naše prostredie, ale aj prostredie pre život mnohých rastlín a živočíchov. A tak sa môže veľmi ľahko stať to, že z ohrozených druhov sa stanú vymreté. Nuž, a ako sa my učíme o vymretých mamutoch, tak ony sa budú učiť o vymretých tigroch alebo nejakých iných zvieratách, ktoré sú dnes ohrozené. Práve preto by sme sa mali snažiť neznečisťovať, ale chrániť životné prostredie, ktoré je nám domovom. A ako začať? Teraz a od seba. Napríklad nevyhodím papierik alebo iné odpadky na zem, ale do koša a ešte ich môžem aj roztriediť do správnych košov, aby sa niektoré veci dali recyklovať. A možno si poviete, ako to pomôže? Tu si treba uvedomiť, že hoci je to malý krôčik pre človeka, je to veľký krok pre ľudstvo. Avšak mojím zajtrajškom a teda aj budúcnosťou je stredná škola. Akú školu si vyberiem, to ovplyvní moje budúce zamestnanie a celkovo môj život. Preto sa už teraz na ňu pripravujem. Ale sú aj takí, ktorí sa vôbec nepripravujú a to môže zapríčiniť, že sa nedostanú na takú školu, ktorú si vybrali.

A tak by si všetci mali uvedomiť, že každý je strojcom svojho osudu, a že na zajtrajšok má myslieť už dnes, práve teraz.

Lucia Kýšková, 9.B

M. Adamkovič, 6.B 15

(alebo ako som si poradila s číslovkami)

Moja rodina sa skladá z piatich členov. Moja mamina má tridsaťpäť rokov. Váži štyridsať kilogramov. Narodeniny má šestnásteho tretí. Meniny má dvadsiateho jedenásty. Druhý člen rodiny je ocino. Má tridsaťšesť rokov. Meria dva metre. Narodeniny má dvadsiateho štvrtý. Meniny má dvadsiateho deviateho šiesty. Tretí člen rodiny je moja sestra. Má šestnásť rokov. Meria meter šesťdesiatpäť. Narodeniny má piateho druhý. Meniny má šiesteho desiaty. Štvrtým členom som ja. Mám desať rokov. Vážim tridsaťosem kilogramov. Narodeniny má ôsmeho siedmy. Meniny mám dvadsiateho prvého ôsmy. Piatym členom rodiny je náš psík. Má tri kilogramy. To je všetko o mojej rodine.

Janka Kotlárová 5.B

Prítomnosť je vždy prvým schodom do budúcnosti. Práve teraz si ja a moja generácia najviac uvedomujeme, že zajtrajšok začína už dnes. Čoskoro opustíme základnú školu a začneme novú etapu nášho života na strednej škole. Od toho, akú školu si vyberieme, sa bude odvíjať naša budúcnosť. Už naši prarodičia vedeli, že v živote platí to, že ako si ustelieš, tak budeš spať. Samozrejme nielen v tom význame, že ak si zle ustelieme, tak sa nevyspíme, ale aj v takom, dá sa povedať životnom. Život nám prináša mnoho príležitostí a šancí a je len na nás, ako sa ich chopíme a čo pre ne spravíme. Sami si ovplyvňujeme našu budúcnosť. Našu budúcnosť ale predovšetkým ovplyvňuje to, čo robíme a ako sa správame, či rozhodujeme v prítomnosti. Napríklad, ak sa z niekoho stane kriminálnik a on sa potom vráti späť, tak sa ľudia budú na neho pozerať ako na zločinca a aj zamestnanie sa mu bude hľadať oveľa ťažšie. No nielen jednotlivec, ale aj celá spoločnosť si môže ovplyvniť svoju budúcnosť. Ako? Mládežou. To, čo do nej vloží, to sa jej potom vráti späť. Podobne je to aj s rodičmi. Ak sa o svoje deti starajú, venujú sa im, rozvíjajú ich schopnosti a talenty, tak sa im to v budúcnosti vyplatí. Deti budú mať zabezpečenú 14

Z vlastnej tvorby

V uplynulých mesiacoch naša planéta dosiahla ďalší míľnik, a to 7 miliárd jej obyvateľov. Tento míľnik je podľa mňa super, ale má to aj svoje nevýhody. Ako hlavnú vidím v tom, že s narastajúcou populáciou sa logicky musia stavať nové obydlia, a preto pomaly ale iste mizne veškerá zeleň. Ďalším problémom je finančná kríza. Čím viac ľudí je na Zemi, tým viac „hladných krkov“ máme. Keďže, ako som spomínal, zelene pomaly ubúda, tým ubúda aj úrodná pôda. Ďalšou samostatnou témou je znečisťovanie životného prostredia. V dnešnej dobe podľa štatistík pripadajú na jednu osobu 2 autá. Čím viac áut, tým viac splodín sa vypúšťa do ovzdušia a následne to poškodzuje ozónovú vrstvu, čo má za následok samostatnú tému – Globálne otepľovanie. V dnešnej dobe je na Zemi taktiež veľa starých ľudí. Je to tým že nová doba už neprodukuje toľko mladých ľudí. Oproti tomu stúpa počet starých ľudí, najmä vďaka lekárskej vede a možnosti liečiť mnohé choroby. Na jednej strane je to výhra spoločnosti na druhej sú však s tým spojené vyššie výdavky. Veď domov dôchodcov a personál v ňom musí niekto platiť. Naopak sú zase dôchodcovia neuveriteľná zlatá baňa pre farmaceutické spoločnosti. 7 miliárd ľudí na Zemi je super míľnik, no prináša so sebou mnohé problémy, ktorých je oveľa viac, než som napísal.

Jakub Rosypal, 9.B

11

Bol pekný deň. Slnko svietilo a bolo teplo. Na našej škole sa dial olympijský deň. Žiaci sa pripravovali na rôzne disciplíny. Basketbalisti si cvičili hádzanie do koša, futbalisti si kopali loptu, tenisti si pinkali loptičku sem tam a cyklisti si dofukovali pneumatiky na bicykloch. Aby im bolo veselšie, prišli tam aj žiaci, ktorí vedia hrať v orchestri. Moja kamarátka ich rada počúvala. Bola aj rada, že sa konal olympijsky deň. Veľmi rada má šport. Najradšej hokej a kanoistiku. Jej najobľúbenejší hokejista je Miro Šatan a jej najobľúbenejší kanoista je Michal Martikán. Začala hrať hudba. Počula som v nej husle, violončelo, klavír, klarinet a gitaru. Mala som pravdu. Bolo tam asi 13 huslistov, 4 violončelisti, 1 klavirista, 10 klarinetistov a 3 gitaristi. No však jednému gitaristovi praskla struna. Rýchlo som si požičala bicykel a pádlovala som do mesta. Kúpila som struny a išla späť. Vymenili sme struny a hudba pokračovala. Všetko potom išlo hladko a nič zlé sa do konca nestalo.

Sarah Lee Haššanová, 5.C

Minulý týždeň som si vo vlaku lámala hlavu s krížovkou. Zrazu si ku mne

prisadol pán, ktorý vyzeral, že je chudobný ako kostolná myš. Začal si

naštvane mrmlať popod nos, že tým faganom vypráši kožuchy. Ja som

radšej držala jazyk za zubami. Potom sa otočil na mňa a prihovoril sa mi, či

nechcem jeho pomoc. Vedela som, že mu to nejde od srdca a chcel len

zakryť jeho reči. Keď som povedala, že netreba, začal mi hovoriť, že nevie,

kde mu hlava stojí. Povedal mi, že prichýlil synovca, s ktorým to išlo dolu

vodou. Vedel, že má obe ruky ľavé, ale dúfal, že sa aspoň pokúsi niečo

robiť. Čoskoro zistil, že robota mu smrdí. Doslova povedal, že si choval

hada na prsiach. Vraj sa ten synovec triasol za každým grošom, čo mu dal,

ako čert za hriešnou dušou. Naraz zastavil svoje rozprávanie a potom

povedal, že on si veru nenechá po nose brnkať. Nakoniec som sa dozvedela,

že synovca poslal preč a jeho názor na synovcov budúci život bol asi takýto:

„Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú.“ Keď domaľoval čerta na

stenu, vlak už zastavoval. Potom som ho pozdravila a začula už len jeho

tichý povzdych: „Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie.“

12 Lucia Kýšková, 9.B

V jeden pekný deň sa hudobníci z orchestra Brumi rozhodli, že si vyberú nejaký šport, na ktorý majú talent a začnú športovať. Bolo ich päť a každý si mal vybrať jeden odlišný šport od ostatných. Gitarista Miro vždy túžil hrať hokej. A tak sa rozhodol, že skúsi hokej. Jeho spolumuzikanti boli trochu váhavejší. Huslistovi jeho žena poradila, aby vyskúšal basketbal. A tak sa Jano rozhodol ísť na prvú hodinu basketbalu. Keď uvidel, akí vysokí ľudia ten basketbal hrajú a on sa ani počas hry nedostal k lopte, nechcel sa dať odradiť. Povedal si, že nabudúce to bude lepšie. Violončelista si zaumienil, aby bol z neho cyklista. Dokonca si kúpil aj nový bicykel. Flautista si myslel, že má talent na tenis, ale keď sa ho jeho tréner opýtal, aké povolanie vykonáva, povedal mu, že ak on hľadá svoj talent, tak to nebude tenis. A tak sa smutný Andrej vracal domov. Na ihrisku uvidel ľudí, ktorí hrali futbal a povedal si, že futbal je určite to, na čo má talent. A bolo to aj tak. Andrej konečne našiel svoj talent vo futbale. Mira jeho spoluhudobníci nahovorili, že nech vyskúša spolu s klaviristom Cyrilom kanoistiku, že sa im to bude páčiť. Lenže Cyril sa nezmestil do kanoe, a tak zosmutnel, lebo si myslel, že on nemá talent na nijaký šport. Jeho spoluhudobníci hútali, lebo neradi videli Cyrila smutného. Našťastie, huslista Jano si spomenul na veľkých mužov na basketbale, a tak Cyrilovi povedal, že nech chodí na basketbal namiesto neho. A naozaj. Cyril mal talent na basketbal. A tak nakoniec všetci hudobníci našli svoj talent v športe, a svoje voľné chvíle trávili nielen hraním na hudobných nástrojoch, ale aj pri športoch, na ktoré mali naozaj talent a stali sa ich obľúbenými.

Lucia Gondárová, 5.C

Natália Hložková, 7.B 13