Sopkyz chemického hľadiska

Šk. rok 2010/2011Trieda: II.A

Ján Gáfrik, Patrik Kocian,David Kulišiak, Matúš Murín

Láva

je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie

teplota lávy je od 700 °C do 1 200 °Cláva- roztavená hornina na povrchu Zememagma- roztavená hornina pod povrchom

Chemické zloženie Viskozita

Felzické lávyIntermediátne lávyMafické lávyUltramafické lávy

VysokoviskózneViskózneNízkoviskózne

Typy láv a ich formyLávové dómy- popraskané teleso s

kupolovitým tvarom Laminárne prúdy- listové útvary, ktoré majú

veľmi chaotickú štruktúru'A'a- hrubá, popraskaná štruktúra, tvorená

blokmi rozlámanej lávyPoduškové lávy- kvapkovité alebo

vankúšovité tvary v podmorskom prostredí

Lávový dóm Podušková láva

'A'a láva

Sopečné plynyVodná para- vznikne agresívna chemická zmes

urýchľujúca koróziuOxid uhličitý- je významným tvorcom

skleníkového efektu na ZemiOxid siričitý- má dobrú schopnosť odrážať

slnečné žiarenie , čím zabraňuje prenikaniu lúčov k povrchu, čo vedie k ochladzovaniu povrchu

Chlór- môže negatívne ovplyvniť životné prostredie

Fluór- v podobe fluorovodíku sa dostáva na povrch, kde kontaminuje oblasť spádu

Prečo sopka chŕli oheň? Pretože naša Zem je horúca, a aj keď sa stále ešte

trochu zohrieva, chladne.

Sopky nechrlia oheň, to len tak vyzerá. Vystreľujú z nich žeravé kamene, vyletuje popol, vyteká roztavená hornina, niekedy vyletí celá sopka.

Dichrómanova sopkaPrincíp:-oxidačno-redukčná reakcia rozkladu

dichrómanu amónneho (NH4)2Cr2O7 → N2 + 4 H2O + Cr2O3

-dusík a voda prúdia vrstvou oxidu chromitého, ktorý vynášajú na vrchol kužeľa

1.Pokus- neúspešný2.Pokus- troska vylietavala z kráteru do

maximálnej výšky po približne 15-tich sekundách. Vylietava do výšky 25 cm a do maximálnej diaľky 60 cm od krátera avšak najviac trosky vyletelo do vzdialenosti cca. 5 cm od „krátera.“

3.Pokus- zvýšili sme množstvo dichrómanu o 25%.

- Maximálna výška chrlenia po 20-tich sekundách

- Častice vylietavali do výšky približne 27 cm- Vzdialenosť častíc od kráteru zostala na max.

hodnote 60 cm

Vzdialenosť maximálna Množstvo

Výška erupcie

Pomer výška/ maximálna vzdialenosť

Vzdialenosť najväčšej koncentrácie trosky

Pokus č.1. 0 100% 0 0/0 0

Pokus č.2. 60 100% 25 2,40 5 cm

Pokus č.3. 60 125% 27 2,22 6 cm Reálne sopky v priemere 50 19 2,63 ~5 km

Tabuľka nameraných hodnôt

Graf

Výška erupcie Vzdialenosť maximálna Množstvo0

10

20

30

40

50

60

Pokus číslo 1

Pokus číslo 2

Pokus číslo 3

Kyslé daždevznikajú dôsledkom spaľovania fosílnych

palívspaľovaním dochádza k emisiám niektorých

plynov ako sú napr. oxid siričitý hoci existujú aj prírodné zdroje emisií ( vulkanická činnosť, rozklad

organizmov ), viac ako 90% emisií má pôvod v ľudskej činnosti

Chemická reakcia vzniku kyslých dažďov

SO2 + NO + H2O = kyslý dážď

Tekutiny majú rôzny stupeň kyslosti.

Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, má pH faktor 5,0 až 5,6.

Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 1,0 do 5,0.

Rozklad síry na oxid siričitý vo vode Pokus bol zameraný na rozklad síry, ktorá

zreaguje s kyslíkom za vzniku oxidu siričitého, ktorá má práve na svedomí tieto kyslé procesy

Použitá literatúra1. Rubin, Ken: Sopky a zemetrasenia,

Bratislava; Slovart, 2008, ISBN: 80808551852. Kolektív: Zem, Bratislava; Ikar, 2009,

ISBN: 80551079633. Wolfgang Hohlbein: Vulkán na morskom

dne, Bratislava; Mladé letá, 2008, ISBN: 9788010038

Stránky1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Sopka2.

http://www.sopky.estranky.sk/clanky/sopky/sopka

3. http://wapedia.mobi/sk/Sopka

Ďakujeme za pozornosť