STRATEGICKÉ HODNOTENIE...EUROPAEN REGIONAL Úrad vlády SR DEVELOPMENT FUND STRATEGICKÉ HODNOTENIE horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj 2009 - 2011 Investícia do

EUROPAEN REGIONAL

DEVELOPMENT FUND Úrad vlády SR

STRATEGICKÉ HODNOTENIE

horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj 2009 - 2011

Investícia do Vašej budúcnosti

2

Spolufinancované z ERDF v rámci Operačného programu Technická pomoc

v rámci projektu „Strategické hodnotenie HP TUR 2011“

Obsah

Použité skratky .............................................................................................................................................. 3

Strategické hodnotenie horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj ............................................ 4

1. Horizontálna priorita Trvalo udržateľný rozvoj ............................................................................ 5

1.1 Trvalo udržateľný rozvoj ......................................................................................................... 5

1.2 Ciele horizontálnej priority ..................................................................................................... 5

2. Úvod do hodnotenia ...................................................................................................................... 7

2.1 Štruktúra hodnotiacej správy ...................................................................................................... 7

2.2 Metodológia hodnotenia ............................................................................................................ 7

3. Hodnotenie implementácie HP TUR na úrovni NSRR a operačných programov............... 9

3.1 Národný strategický referenčný rámec ............................................................................. 9

3.2 Operačný program Vzdelávanie ...................................................................................... 16

3.3 Operačný program Informatizácia spoločnosti ............................................................. 23

3.4 Operačný program Bratislavský kraj ................................................................................. 28

3.5 Operačný program Výskum a vývoj ................................................................................. 33

3.6 Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia ................................................. 41

3.7 Operačný program Zdravotníctvo.................................................................................... 49

3.8 Operačný program Životné prostredie ............................................................................ 53

3.9 Regionálny operačný program ......................................................................................... 60

3.10 Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast ................................ 69

3.11 Operačný program Doprava ............................................................................................. 75

4. Hodnotenie HP TUR v kontexte stratégie Európa 2020 ......................................................... 81

5. Podpora ITMS v procese implementácie HP TUR .................................................................... 84

6. Záverečné zhrnutie ....................................................................................................................... 85

6.1 Návrhy a odporúčania ............................................................................................................... 85

3



Použité skratky

HP Horizontálna priorita

HP TUR Horizontálna priorita Trvalo udržateľný rozvoj

SKI HP TUR Systém koordinácie implementácie horizontálnej priority Trvalo udržateľný

rozvoj

SR Slovenská republika

EÚ Európska únia

ŠF Štrukturálne fondy

KF Kohézny fond

ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja

ESF Európsky sociálny fond

NSRR Národný strategický referenčný rámec

OP Operačný program

PO Prioritná os

OPIS Operačný program Informatizácia spoločnosti

OP V Operačný program Vzdelávanie

OPBK Operačný program Bratislavský kraj

OP VaV Operačný program Výskum a vývoj

OP ZaSI Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia

OP Z Operačný program Zdravotníctvo

OP ŽP Operačný program Životné prostredie

ROP Regionálny operačný program

OP KaHR Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

OP D Operačný program Doprava

VÚC Vyšší územný celok

BSK Bratislavský samosprávny kraj

NFP Nenávratný finančný príspevok

NP Národný projekt

DOP Dopytovo-orientovaný projekt

RO Riadiaci orgán

SORO Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom

SIA Sociálna implementačná agentúra

FSR Fond sociálneho rozvoja

IKT Informačno-komunikačné technológie

IS VS Informačný systém verejnej správy

ÚPVS Ústredný portál verejnej správy

IOM Integrované obslužné miesta

MSP Malé a stredné podniky

ČOV Čistička odpadových vôd

4



Strategické hodnotenie horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj

Strategické hodnotenie horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj (ďalej len „HP TUR“) je

realizované v rámci priebežného hodnotenia tejto horizontálnej priority v rokoch 2009 - 2011.

Hodnotenie je vykonané za účelom poskytnúť koordinátorovi HP, ktorým je Úrad vlády SR,

informáciu o účinnosti systému koordinácie a stave implementácie HP TUR.

Cieľom strategického hodnotenia HP TUR je zároveň vypracovať analýzu napĺňania

merateľných ukazovateľov, aby bolo možné posúdiť plnenie cieľov HP TUR, ktoré vyplývajú zo

Systému koordinácie implementácie HP TUR na roky 2007 - 2013 na úrovni Národného

strategického referenčného rámca (ďalej len „NSRR“) a operačných programov (ďalej len

„OP“), ako aj zhodnotenie relevantnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti dopadov

a udržateľnosti implementovanej HP TUR. Strategické hodnotenie zahŕňa tiež hodnotenie HP

TUR vo vzťahu k prioritám EÚ, konkrétne k stratégii Európa 2020.

5



1. Horizontálna priorita Trvalo udržateľný rozvoj

1.1 Trvalo udržateľný rozvoj

Trvalo udržateľný rozvoj predstavuje cielený, dlhodobý, komplexný a synergický proces

ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické,

environmentálne a inštitucionálne) na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, globálnej)

a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva (miestnej a regionálnej

komunity, krajiny, medzinárodného spoločenstva), ktorý kvalitne uspokojuje biologické,

materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne

obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života,

nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné

dedičstvo.

Trvalo udržateľný rozvoj znamená, že potreby súčasnej generácie by sa mali uspokojovať

bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby. Je

jedným zo základných cieľov EÚ, ktorým sa riadia všetky jej politiky a činnosti. Zameriava sa

na neustále zlepšovanie kvality života a blahobytu súčasných i budúcich generácií na Zemi.

Na tento účel podporuje dynamické hospodárstvo s plnou zamestnanosťou, vysokú úroveň

výchovy, vzdelávania, ochrany zdravia, sociálnej a územnej celistvosti, ako aj vysokú úroveň

ochrany životného prostredia.

Trvalo udržateľný rozvoj je ako jeden z kľúčových princípov obsiahnutý v strategickom cieli

NSRR na roky 2007 - 2013, ktorý definuje rešpektovanie trvalo udržateľného rozvoja ako jednu

z kľúčových podmienok pre zvyšovanie konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov

a ekonomiky SR v období rokov 2007 - 2013.

Stratégia NSRR definuje horizontálne priority, ktoré komplementárnym spôsobom vplývajú na

ciele NSRR, v štyroch oblastiach: marginalizované rómske komunity, rovnosť príležitostí, trvalo

udržateľný rozvoj a informačná spoločnosť. HP TUR je teda jednou zo štyroch horizontálnych

priorít, ktoré sú sledované v rámci implementácie projektov.

1.2 Ciele horizontálnej priority

Cieľom horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj je zabezpečiť, aby výsledný efekt

všetkých intervencií financovaných v rámci NSRR synergicky podporoval trvalo udržateľný

rozvoj vo všetkých jeho zložkách, t.j. v environmentálnej, ekonomickej a sociálnej zložke

v súlade s cieľmi a ukazovateľmi Stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ. Zmyslom

horizontálnej priority je zabezpečiť dosiahnutie pre ňu definovaného cieľa, ktorý sa týka

viacerých priorít NSRR a nemôže byť zabezpečený len prostredníctvom jedného operačného

programu, ale vyžaduje si koordinovaný prístup pretínajúci viaceré špecifické priority/prioritné

osi/opatrenia, resp. projekty jednotlivých operačných programov. Vzhľadom k tomu je

monitorovanie a hodnotenie dosiahnutia cieľa tejto horizontálnej priority realizované

na úrovni NSRR, a to prostredníctvom vyhodnocovania strategického cieľa NSRR, ktorý

obsahuje princíp trvalo udržateľného rozvoja. Plnenie tohto cieľa je sledované

prostredníctvom plnenia špecifických a čiastkových cieľov v nasledovných tematických

oblastiach:

Špecifický cieľ 1: Zvýšenie ekonomickej prosperity so svojimi čiastkovými cieľmi:

posilnenie konkurencieschopnosti a efektívnosti ekonomiky Slovenska,

zvýšenie úrovne výskumu, vývoja a vzdelávania,

znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti hospodárstva,

zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energií.

Špecifický cieľ 2: Zvýšenie kvality životného prostredia so svojimi čiastkovými cieľmi:

racionálne využívanie prírodných zdrojov,

zmiernenie dôsledkov zmeny klímy,

6



zníženie znečisťovania zložiek životného prostredia,

ochrana prírody a biologickej diverzity.

Špecifický cieľ 3 Sociálna solidarita a inklúzia so svojimi čiastkovými cieľmi:

zníženie miery nezamestnanosti,

posilnenie postavenia znevýhodnených a marginalizovaných skupín obyvateľstva,

zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľstva.

Špecifický cieľ 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj so svojimi čiastkovými cieľmi:

posilnenie celkového ekonomického, sociálneho a kultúrneho potenciálu regiónov,

skvalitnenie dopravnej infraštruktúry,

skvalitnenie informačnej infraštruktúry.

Plnenie špecifických a čiastkových cieľov je sledované na úrovni NSRR a na úrovni

jednotlivých OP, a to počas realizácie projektov i po ich ukončení prostredníctvom

merateľných ukazovateľov, ktoré sú rozdelené podľa obdobia sledovania na výstupové,

výsledkové a dopadové. Na úrovni NSRR sa k nim pridávajú v niektorých prípadoch aj

kontextové (makroekonomické) ukazovatele.

Merateľný ukazovateľ výsledku je formalizované zobrazenie priamych a okamžitých účinkov

pomoci (intervencií), t. j. účinkov, ktoré priniesol projekt alebo program. Cieľové hodnoty

merateľných ukazovateľov výsledku projektu sú vždy záväzné.1

Merateľný ukazovateľ výstupu je formalizované zobrazenie prác, služieb a tovarov, ktoré boli

spolufinancované z nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) počas realizácie

aktivít projektu vyjadrené z finančného alebo vecného hľadiska na úrovni opatrenia/prioritnej

osi/operačného programu.2

Merateľný ukazovateľ dopadu je formalizované zobrazenie následkov projektu/programu,

ktoré prekračuje rámec bezprostredných účinkov pomoci (intervencie). Na výsledné hodnoty

merateľných ukazovateľov dopadu má veľký vplyv externé prostredie (napr. dopyt, zmena

legislatívy a pod.), t. j. ich hodnoty predstavujú kvalifikovaný odhad, ktorý sa nemusí naplniť.3

Kontextové (makroekonomické) ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa kvantifikuje

očakávaný dopad realizácie operačného programu na sociálnu, ekonomickú a ekologickú

situáciu prostredia, v ktorom sa operačný program realizuje, nie sú súčasťou číselníka

ukazovateľov. Hodnota kontextových ukazovateľov nie je vypočítaná na základe údajov

zadávaných do ITMS na úrovni projektu a ich hodnota je publikovaná kompetentnými

národnými a medzinárodnými organizáciami.4

1 Zdroj: SKI HP TUR, verzia 6.2, str. 36 2 Zdroj: SKI HP TUR, verzia 6.2, str. 36

3 Zdroj: SKI HP TUR, verzia 6.2, str. 36

4 Zdroj: http://ec.europa.eu/europeaid/evaluation/methodology/examples/too_ind_res_en.pdf

7



2. Úvod do hodnotenia

Programové obdobie 2007 - 2013 je pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím,

v ktorom má možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania, a to

na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec. Tento dokument predstavuje

referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje národné priority, ktoré sú

spolufinancované zo štrukturálnych fondov (ďalej „ŠF“) a Kohézneho fondu (ďalej „KF“)

v programovom období 2007 - 2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva

o súdržnosti. Zabezpečuje, že pomoc z fondov je využívaná v súlade so Strategickými

usmerneniami Spoločenstva o súdržnosti, a určuje prepojenie medzi prioritami Spoločenstva

na jednej strane a Národným programom reforiem na druhej strane.

Predkladaná hodnotiaca správa sa zameriava na stav implementácie HP TUR za obdobie

rokov 2009 - 2011.

2.1 Štruktúra hodnotiacej správy

Štruktúra predkladanej hodnotiacej správy odzrkadľuje spôsob hodnotenia HP TUR podľa

zadania koordinátora HP.

Úvodná časť charakterizuje horizontálnu prioritu, jej ciele a definíciu jednotlivých skupín

merateľných ukazovateľov, prostredníctvom ktorých sa plnenie cieľov HP TUR monitoruje

a vyhodnocuje.

Druhá kapitola popisuje štruktúru hodnotiacej správy a použitú metodológiu hodnotenia.

Hodnotiaca časť (kapitola 3) je rozdelená na podkapitoly podľa jednotlivých operačných

programov. V rámci každého OP sú ako prvé uvádzané špecifické ciele HP TUR relevantné

pre daný OP a prehľad prioritných osí OP, prostredníctvom ktorých sa ciele HP TUR v rámci OP

realizujú. Nasledujú tri tabuľkové prehľady s údajmi v sledovanom období 2009 - 2011:

• prvý prehľad sumarizuje merateľné ukazovatele operačného programu relevantné

k HP TUR na úrovni NSRR tak, ako sú stanovené v prílohe č. 3 Systému koordinácie

implementácie HP TUR, v 6.2 (ďalej len „SKI HP TUR, v 6.2);

• druhý prehľad rozdeľuje zmluvne viazané projekty podľa príslušnosti k jednotlivým

regiónom (krajom) a zároveň uvádza počty národných/nadregionálnych, resp.

projektov nezaradených do NUTS III;

• tretí prehľad sumarizuje merateľné ukazovatele a ich plnenie podľa jednotlivých

prioritných osí operačného programu v rozdelení na výsledkové, výstupové

a dopadové tak, ako sú stanovené v prílohe č. 2 SKI HP TUR, v 6.2.

Ku každému tabuľkovému prehľadu je uvedený zdroj a analytický popis uvedených údajov.

Nasleduje súhrnné zhodnotenie každého OP, jeho príspevku k HP TUR a prípadné problémy

identifikované v rámci plnenia cieľov HP TUR. Osobitná podkapitola je venovaná zhodnoteniu

plnenia cieľov HP TUR na úrovni NSRR a je zaradená na úvod tretej kapitoly.

V štvrtej kapitole správa hodnotí nastavené ciele HP TUR v kontexte Stratégie Európa 2020,

ktorá predstavuje kľúčovú stratégiu EÚ do roku 2020 zameranú na zabezpečenie

inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Piata kapitola je zameraná na analýzu technickej podpory ITMS v systéme koordinácie HP

TUR.

Posledná kapitola obsahuje záverečné zhrnutie stavu implementácie HP TUR a návrhy

a odporúčania pre koordinátora HP TUR pre zlepšenie efektívnosti a účinnosti koordinácie

implementácie HP.

2.2 Metodológia hodnotenia

8



Hodnotiaca správa vychádza z platných programových dokumentov SR pre oblasť

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre obdobie 2007 - 2013, rešpektuje platnú

legislatívu na úrovni SR aj EÚ. Informačným podkladom pre vypracovanie správy boli výročné

správy HP TUR a výročné správy jednotlivých operačných programov za roky 2009, 2010

a 2011 ako aj skúsenosti hodnotiteľov z oblasti implementácie jednotlivých operačných

programov v praxi.

Použité programové dokumenty

Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013

Operačné programy a programové manuály OP

Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie

2007 – 2013 v znení verzie 4.5

Systém koordinácie implementácie HP TUR na roky 2007 – 2013 v znení verzie 6.2

Výročné správy HP TUR za rok 2009, 2010 a 2011

Výročné správy jednotlivých OP za rok 2009, 2010 a 2011

Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok / písomné vyzvania a

podporná dokumentácia k výzvam / písomným vyzvaniam v rámci jednotlivých OP

Použité metódy

Zber relevantných informácií z jednotlivých programových dokumentov

Triedenie informácií získaných z výročných správ (porovnanie jednotlivých zdrojov

informácií, overovanie správnosti v prípade zistených rozdielov)

Spracovanie vytriedených informácií v zmysle zadefinovanej štruktúry hodnotiacej

správy

Analýza spracovaných informácií v zmysle zadefinovanej štruktúry hodnotiacej správy

Spracovanie čiastkových výstupov z analýzy, definovanie prípadných návrhov

a odporúčaní

Spracovanie sumárneho zhodnotenia, návrhov a odporúčaní

9



3. Hodnotenie implementácie HP TUR na úrovni NSRR a operačných programov

K 31.12.2011 bolo v rámci NSRR (bez technickej pomoci) zazmluvnených 4 024 projektov

s príspevkom k HP TUR v celkovom objeme finančných prostriedkov 4 834,88 mil. EUR.5

Plnenie cieľov HP TUR je realizované prostredníctvom všetkých operačných programov.

Všetky špecifické ciele sú napĺňané kombináciou aktivít realizovaných v rámci viacerých

operačných programov v rôznych oblastiach života verejnej aj súkromnej sféry. Jedinou

výnimkou je špecifický cieľ 2 Zvýšenie kvality životného prostredia, k naplneniu ktorého priamo

prispieva iba operačný program Životné prostredie.

3.1 Národný strategický referenčný rámec

Cieľom HP TUR je zabezpečiť, aby výsledný efekt všetkých intervencií financovaných v rámci

NSRR synergicky podporoval trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho zložkách, t.j. v

environmentálnej, ekonomickej a sociálnej zložke v súlade s cieľmi a ukazovateľmi Stratégie

trvalo udržateľného rozvoja EÚ. Realizácia tohto cieľa sa sleduje jednak prostredníctvom

dosahovaných výsledkov jednotlivých OP a jednak prostredníctvom vývoja nasledovných

merateľných ukazovateľov na ročnej báze. Priebežné hodnotenie plnenia stanoveného cieľa

je realizované na úrovni jednotlivých špecifických cieľov horizontálnej priority.

Tabuľka č. 1 Merateľné ukazovatele horizontálnej priority na úrovni NSRR

Ukazovatele 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu

Počet projektov s príspevkom k HP TUR (počet)

Dosiahnutý výsledok

0 45 943 3 610 4 024 N/A N/A N/A N/A 4 024

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A

Východisko 0 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 0

Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP TUR (mil. EUR – zdroje EÚ)


0 88,66 1 662,7 4 552,7 4 834,8 N/A N/A N/A N/A 4 834,8



Miera zamestnanosti (15-64) vo vzťahu k EU-15 (%)

Dosiahnutý výsledok SR

60,7 62,3 60,2 58,8 59,5 N/A N/A N/A N/A 59,5

Dosiahnutý výsledok EU-15

66,8 67,1 65,8 65,4 65,5 N/A N/A N/A N/A 65,5

Pomer SR:EU-15

90,87 92,85 91,49 89,91 90,84 N/A N/A N/A N/A 90,84


Východisko 59,4 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 59,4

Energetická náročnosť ekonomiky (kgoe/1000 EUR)


532,93 517,89 496,57 509,02 N/A N/A N/A N/A N/A 509,02

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 663,4 N/A N/A 663,4


5 Výročná správa HP TUR za rok 2011

10



Súhrnný index inovatívnosti (EIS) (poradie)


22 22 21 23 22 N/A N/A N/A N/A 22

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 19 19 19 19

Východisko 22

(2005) N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 22

Emisie skleníkových plynov (tis. ton CO2 ekv.)


41 090,4

42 979,08

36 962,53

39 893,45

N/A N/A N/A N/A N/A 39 893,45

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 61 902 61 902

Východisko 51 046 (2004)

N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 51 046

Miera zhodnocovania odpadov (%)


N/A 53 49 55 N/A N/A N/A N/A N/A 55

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 60 60

Východisko 44


Percento obyvateľov napojených na ČOV (%)


56,7 57,4 57,9 58,9 N/A N/A N/A N/A N/A 58,9


Východisko 54,1

(2004) N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 54,1

Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov (%)


86,62 86,3 86,3 86,6 N/A N/A N/A N/A N/A 86,6


Východisko 85


Hustota ciest vyššej triedy (diaľnice a rýchlostné cesty) km/tis. obyvateľov


0 0 0 0,12 0,13 N/A N/A N/A N/A 0,13

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 0,11 0,11


Miera rizika chudoby po sociálnych dávkach (%)


10,5 10,9 11 12 N/A N/A N/A N/A N/A 12



Miera dlhodobej nezamestnanosti (%)


8,3 6,6 6,5 9,2 9,2 N/A N/A N/A N/A 9,2



Výdavky na ľudské zdroje (verejné výdavky spolu na vzdelávanie) ako % z HDP


3,62 3,79 4,56 4,6 N/A N/A N/A N/A N/A 4,6

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 5,2 5,2 5,2 5,2


11



Podiel obyvateľov zapojených do celoživotného vzdelávania na 100 obyvateľov vo veku 25-64 rokov (%)


3,9 3,3 2,8 2,8 N/A N/A N/A N/A N/A 2,8



Podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe elektriny (%)


0 0 16,6 20,6 N/A N/A N/A N/A N/A 20,6



Počet technicky zhodnotených zariadení vzdelávacej infraštruktúry (počet)


0 5 362 753 788 N/A N/A N/A N/A 788



Počet technicky zhodnotených zariadení sociálnej infraštruktúry (počet)


0 0 0 83 80 N/A N/A N/A N/A 80



Počet pacientov hospitalizovaných v modernizovanej infraštruktúre (počet)


0 0 0 10 746 20 242 N/A N/A N/A N/A 20 242



Priemerná doba hospitalizácie (dní)


0 0 10,83 4,57 14,56 N/A N/A N/A N/A 14,56



Celkové výdavky na výskum a vývoj (% z HDP)


0,46 0,47 0,48 0,63 N/A N/A N/A N/A N/A 0,63


Východisko 0,51

(2005) N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 0,51

Úspory energie (GJ/rok)


0 0 0 4 181 66 125,4 N/A N/A N/A N/A 66 125,4

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 1800 x103

N/A N/A 1800 x103

Východisko 900x103 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 900x103

Priemerné zníženie energetickej náročnosti stavebných objektov (%)


0 0 0 37,31 45,53 N/A N/A N/A N/A 45,53



Zdroj: Výročná správa HP TUR za rok 2011

Vývoj jednotlivých ukazovateľov je podrobne analyzovaný v rámci jednotlivých operačných

programov, nižšie uvedené zhodnotenie plnenia špecifických cieľov HP celkovo hodnotí

12



vývoj jednotlivých zložiek TUR na báze dosiahnutých výstupov a výsledkov v jednotlivých

operačných programoch.

Zvýšenie ekonomickej prosperity

Tento špecifický cieľ HP TUR je realizovaný v praxi prostredníctvom všetkých operačných

programov. Každý jeden z nich buď podporuje aktivity smerujúce k rastu

konkurencieschopnosti, vzdelanostnej úrovne a výskumných aktivít, alebo aktivity zamerané

na energetickú efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Práve energetická efektívnosť je jedných zo základných ukazovateľov hodnotenia

investičných projektov. V rámci rekonštrukčných a modernizačných prác objektov

vzdelávacej, občianskej, sociálnej, zdravotníckej či podnikateľskej infraštruktúry je popri

účelnosti a úžitkovosti investície nevyhnutou podmienkou aj zvýšenie energetickej efektívnosti

objektu. Vysoký vek týchto objektov a často ich až takmer havarijný stav okrem iného

výrazne zvyšuje práve energetickú náročnosť prevádzky objektov, čo má negatívny dopad

nielen na životné prostredie, ale aj na ekonomickú prevádzku objektu a tým na

konkurencieschopnosť a efektívnosť fungovania prevádzkovateľa budovy. Súčasťou dopadu

každého investičného projektu musia byť teda preukázateľné úspory energie dosiahnuté

zateplením objektu, výmenou okien, striech, dverí, výmenou vykurovacieho telesa / systému

či dosiahnuté iným preukázateľným spôsobom.

Plánované energetické úspory a ich vývojové tendencie sú podrobne uvedené a

analyzované pri jednotlivých operačných programoch podporujúcich investičné aktivity

(Regionálny operačný program, operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky

rast, operačný program Zdravotníctvo, operačný program Životné prostredie, operačný

program Výskum a vývoj, operačný program Bratislavský kraj).

Konkurencieschopnosť ekonomiky je podporovaná všetkými operačnými programami,

nakoľko každý jeden projekt minimálne vytvára podmienky pre rast konkurencieschopnosti

regiónu alebo jeho podnikateľských subjektov (novovybudované diaľničné úseky zlepšujú

dopravnú dostupnosť a obslužnosť regiónov, vybudovaná školská, zdravotnícka či občianska

infraštruktúra vytvára podmienky pre kvalitný život obyvateľov regiónu a tým aj potenciál

dostupnej kvalifikovanej pracovnej sily ochotnej dlhodobo ostať v regióne a pod.). Osobitný

význam pre rast konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov má operačný program

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ďalej len „OP KaHR“) a operačný program

Bratislavský kraj (ďalej len „OPBK“), ktorý podporuje konkrétne projekty konkrétnych

podnikateľských subjektov v oblasti inovácií výrobných postupov a priemyselného vývoja

s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti podporovaného subjektu na domácom či

zahraničnom trhu.

Rast úrovne vzdelávania a výskumu a vývoja je predmetom podpory troch operačných

programov – operačný program Vzdelávanie (ďalej len „OP V“), operačný program

Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „OP ZaSI“) a operačný program Veda a výskum

(ďalej len „OP VaV“).

Cieľom OP VaV je modernizácia a zefektívňovanie systému podpory výskumu a vývoja

a skvalitňovanie infraštruktúry vysokých škôl tak, aby prispievali k zvyšovaniu

konkurencieschopnosti ekonomiky, znižovaniu regionálnych disparít, vzniku nových malých a

stredných podnikov, tvorbe nových pracovných miest a zlepšeniu podmienok vzdelávacieho

procesu na vysokých školách.

Projekty realizované v rámci OP V sú orientované predovšetkým do oblasti zlepšenia

vzdelávacieho systému na všetkých jeho úrovniach tvorbou nových / zlepšovaním

existujúcich vzdelávacích programov a podporou rozvoja zručností a vedomostí najmä

pedagogických pracovníkov. Ich cieľom je vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý

zabezpečí vzdelaný, kvalifikovaný a flexibilný ľudský potenciál pre trvalo udržateľný rozvoj

slovenskej ekonomiky v podmienkach globálneho vývoja.

OP ZaSI podporuje oblasť ďalšieho vzdelávania ľudí v pracovnom procese, čím sa rozširujú

a prehlbujú poznatky zamestnancov v konkrétnych oblastiach priamo súvisiacich s výkonom

13



ich povolania. Vzdelávanie ľudí, ktorí sa snažia umiestniť na trhu práce, je zasa orientované

na rozširovanie poznatkov a vedomostí nezamestnaných v tých oblastiach, ktorými

nedisponujú, ale ktoré si momentálne vyžaduje trh a vývoj ekonomiky.

Vývojové tendencie jednotlivých ukazovateľov vzdelávacích a vedecky orientovaných

projektov sú podrobne uvedené a analyzované pri jednotlivých, vyššie uvedených

operačných programoch.

Zvýšenie kvality životného prostredia

Kľúčovým operačným programom pre naplnenie tohto špecifického cieľa HP TUR je

operačný program Životné prostredie (ďalej len „OP ŽP“). Práve jeho projekty sú primárne

zamerané na racionálne využívanie prírodných zdrojov, riešenie dôsledkov zmeny klímy,

ochranu životného prostredia pred znečistením a celkovú ochranu prírody a z celkového

počtu zazmluvnených projektov s relevanciou k HP TUR tvoria cca 15 %.

Budovanie kanalizácií a čističiek odpadových vôd vo vidieckych aglomeráciách prispieva

k znižovaniu znečisťovania povrchových a podzemných vôd, k ochrane prírody a biologickej

diverzity. Budovanie verejných vodovodov a monitoring stavu podzemných a povrchových

vôd zasa podporuje racionálne využívanie prírodných zdrojov.

Realizované preventívne opatrenia pred povodňami riešia jednak možné dopady povodní

na obyvateľstvo a jeho život a jednak dopady na krajinu a životné prostredie ako také.

Akékoľvek efektívne zrealizované aktivity, ktorých cieľom je eliminácia alebo aspoň

zmiernenie dôsledkov záplav, podporujú TUR v rámci všetkých jeho troch zložiek, nielen v jeho

environmentálnej zložke.

Znižovanie miery znečisťovania ovzdušia a popri tom maximálna podpora znižovania

energetickej a surovinovej náročnosti hospodárstva a zvyšovania využívania obnoviteľných

zdrojov energií možno považovať za nespochybniteľný prínos k TUR v rámci jeho

environmentálnej zložky.

Separácia a zhodnocovanie odpadov má pozitívny dopad na životné prostredie podporou

racionálneho využívania prírodných zdrojov a zároveň svojím spôsobom tieto projekty

prispievajú k znižovaniu znečistenia životného prostredia. Zároveň zhodnocovanie odpadov

vytvára priestor pre znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti hospodárstva.

Podobne ako väčšina ostatných operačných programov orientovaných na investičné

projekty, aj OP ŽP sa počas hodnotného obdobia potýkal s problémami v oblasti verejného

obstarávania či s nedostatočnou kvalitou, resp. prípravnou fázou projektov zazmluvnených

v rámci prvých výziev na predkladanie žiadostí o NFP. To sa, samozrejme, negatívne prejavuje

na celkových dosahovaných výsledkoch OP i tohto špecifického cieľa HP TUR, avšak

akékoľvek, aj minimálne zlepšenie či venovanie pozornosti ochrane a zlepšovaniu životného

prostredia možno hodnotiť za prínosné pre environmentálnu zložku TUR.

Ostatné operačné programy síce priamo neriešia problematiku životného prostredia, ale

takmer všetky investičné projekty sledujú a vyhodnocujú vhodným spôsobom energetickú

efektívnosť realizovaných aktivít aj s dopadom na životné prostredie, obstarané technológie

v rámci projektu, resp. výrobné postupy realizované prostredníctvom nich nemôžu

znehodnocovať životné prostredie a aj v rámci vzdelávacích projektov je pozitívne

hodnotené aj vzdelávanie zamerané na environmentálnu zložku života spoločnosti.

Sociálna solidarita a inklúzia

Kľúčovým čiastkovým cieľom tohto špecifického cieľa HP TUR sa postupne stáva znižovanie

nezamestnanosti. Vplyvom vývojových tendencií globálnej ekonomiky sa v celej Európe

prehlbujú problémy s dlhodobou nezamestnanosťou a úbytkom pracovných miest na trhu

práce. Hoci bola tvorba nových pracovných miest súčasťou hodnotiacich kritérií väčšiny

operačných programov od samého začiatku programovacieho obdobia, v ostatnej dobe sa

novovytvorené pracovné miesta stávajú nutnou podmienkou poskytnutia podpory zo

štrukturálnych fondov EÚ v takmer každom operačnom programe. Počet novovytvorených

pracovných miest sa sleduje v rámci OP ZaSI, OP KaHR, OP VaV, OPBK, OP ŽP, OP Z i ROP

14



a OPIS. Otázkou je však jednak reálna schopnosť podporených projektov vytvorené

pracovné miesta udržať aj v období 5 rokov od ukončenia realizácie projektu a jednak viac-

menej nútenie prijímateľov zamestnávať určitú, presne špecifikovanú skupinu obyvateľstva aj

na takých pozíciách, kde je to nielen z dlhodobého, ale často už krátkodobého hľadiska pre

zamestnávateľa absolútne neefektívny krok vedúci k fluktuácii a negovaniu ekonomického

prínosu celého projektu, čo môže v konečnom dôsledku ohroziť alebo negatívne ovplyvniť

primárny účel podporeného projektu. V niektorých projektoch najmä investičného

charakteru však často ostáva otvorenou otázkou aj samotná schopnosť vytvoriť nové

pracovné miesto či už priamo alebo nepriamo. Napr. taká rekonštrukcia školského zariadenia

má minimálne predpoklady priamo vytvoriť nové pracovné miesto vzhľadom na povahu

projektu, finančnú situáciu škôl i reálnu potrebu nových pracovných miest a nepriama tvorba

nových pracovných miest u dodávateľa stavebných prác je pomerne ťažko preukázateľná,

ak vôbec reálna.

Na riešenie problému nezamestnanosti a marginalizovaných skupín obyvateľstva je primárne

zameraný OP ZaSI. Jedna skupina projektov smeruje do oblasti riešenia problému

nezamestnanosti, a to jednak formou rôznych nástrojov aktívnej politiky trhu práce (národné

projekty realizované ÚPSVaR) a jednak formou vzdelávania zamestnancov súkromného,

verejného i mimovládneho sektora s cieľom zlepšiť ich adaptabilitu na meniace sa

podmienky trhu práce ako prevencia pred stratou zamestnania či zaradenia sa do kategórie

dlhodobo nezamestnaných. Druhá skupina projektov je zamerané na rôzne formy práce

s marginalizovanými skupinami obyvateľstva – zdravotne postihnutí občania, rómska

komunita a pod. s cieľom znížiť/eliminovať ich exklúziu zo spoločnosti, začleniť ich do

spoločnosti či zlepšiť ich možnosť uplatniť sa na trhu práce.

Vývojové tendencie jednotlivých ukazovateľov projektov OP ZaSI sú podrobne uvedené a

analyzované v rámci kapitoly venovanej operačnému programu. Podobne je pri každom

relevantnom operačnom programe analyzovaná reálna tvorba nových pracovných miest.

Vyrovnaný regionálny rozvoj

Tento špecifický cieľ HP TUR je realizovaný prostredníctvom rozvojových investičných

projektov zameraných na zlepšenie, skvalitnenie či rekonštrukciu školskej, sociálnej,

občianskej, dopravnej, záchrannej a environmentálnej infraštruktúry, ako aj na oblasť

cestovného ruchu. Všetky tieto projekty nielen zlepšujú kvalitu života obyvateľov regiónu

a posilňujú jeho celkový rozvojový potenciál, ale majú predovšetkým aj už vyššie spomínaný

pozitívny dopad najmä na energetické úspory objektov s multiplikačným efektom vo

finančných úsporách a na životné prostredie.

Takmer polovicu z celkového počtu projektov s relevanciu k HP TUR predstavujú zazmluvnené

projekty v rámci ROP, čiže práve projekty napĺňajúce tento špecifický cieľ HP TUR. Podobný

charakter, avšak s menším investičným a geografickým záberom, má aj OPBK a OP ŽP. Všetky

uvedené OP cielene smerujú na podporu konkrétnych investičných potrieb miest a obcí, čiže

zlepšujú potenciál a kvalitu života určitého, vopred vymedzeného okruhu obyvateľstva

v určitej konkrétnej oblasti.

Nemenej významnými pre napĺňanie tohto cieľa sú projekty realizované v rámci operačného

programu Doprava (ďalej len „OP D“). Ich výsledky a výstupy majú však podstatne širší ako

len regionálny dopad, nakoľko budovaná či modernizovaná cestná a železničná

infraštruktúra síce napomáha rozvoj regiónu, v rámci ktorého je budovaná / modernizovaná,

ale zároveň je väčšina projektov súčasťou celonárodnej či medzinárodnej dopravnej

infraštruktúry, ktorá skvalitňuje a dotvára nielen možnosti Slovenska, ale aj nadnárodných

regionálnych prepravných koridorov. Vzhľadom na svoju značnú finančnú, prípravnú a

realizačnú náročnosť sa väčšina projektov OP D dostala do svojej realizačnej fázy až ku

koncu hodnoteného obdobia a mnohé ďalšie projekty sa stále potýkajú buď s problémami

v prípravnej (dokumentačnej) fáze, alebo vo fáze verejného obstarávania. Tento stav

z konca roku 2011 jednoznačne naznačuje, že potenciál OP D nebude v programovacom

období 2007 – 2013 dostatočne efektívne využitý.

15



Špecifickú skupinu projektov tvoria investičné projekty zamerané na budovanie informačnej

infraštruktúry. I keď je ich potenciál čo do obsahu i regionálneho rozsahu pomerne výrazný,

operačný program Informatizácia spoločnosti (ďalej len „OPIS“) nedosiahol v hodnotenom

období očakávané výsledky ani v oblasti elektronizácie verejnej správy a už vôbec nie

v oblasti budovania prístupu k širokopásmovému internetu. Oblasť rozvoja informačnej

infraštruktúry sa v hodnotenom období tak obmedzila len na dovybavenie regiónov HW a SW

infraštruktúrou v rôznych oblastiach života (školstvo, zdravotníctvo, sociálna sféra, zložky

záchranného systému, súkromný sektor, veda a výskum) tak, aby v budúcnosti mohla v plnej

miere využívať možnosti vysokorýchlostného pripojenia na internet a najmä budovaný systém

elektronickej verejnej správy.

Číselné vyjadrenie výstupov a výsledkov infraštruktúrnych projektov a vývojové tendencie

jednotlivých ukazovateľov tohto špecifického cieľa HP TUR sú podrobne uvedené a

analyzované pri jednotlivých operačných programoch.

16



3.2 Operačný program Vzdelávanie

Globálnym cieľom operačného programu Vzdelávanie (ďalej len „OP V“) je zabezpečenie

dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom prispôsobenia

vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti. OP V prostredníctvom

príspevkov zo zdrojov ESF financuje formovanie a podporu ľudského kapitálu smerom

k nadobudnutiu základných zručností a kľúčových kompetencií potrebných vo vedomostnej

ekonomike a pre pracovný trh.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja prispieva OP V k napĺňaniu 2

špecifických cieľov HP TUR - špecifický cieľ 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity a špecifický cieľ

3 Sociálna solidarita a inklúzia. Oba tieto ciele sú napĺňané prostredníctvom všetkých štyroch

prioritných osí (ďalej len „PO“) operačného programu:

PO 1 Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy

PO 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov

PO 3 Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami

PO 4 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre Bratislavský samosprávny

kraj

OP V pokrýva dva ciele kohéznej politiky EÚ – cieľ Konvergencia i cieľ Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť, t.j. celé územie SR vrátane Bratislavského kraja, čo je

zohľadnené na úrovni prioritných osí.

3.2.1 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni NSRR

Celkový príspevok operačného programu k plneniu cieľov HP TUR je na úrovni NSRR

sledovaný prostredníctvom nasledovných merateľných ukazovateľov, ktoré sú

vyhodnocované na základe skutočného stavu zazmluvnených, realizovaných a ukončených

projektov na ročnej báze.

Tabuľka č. 2 OP V – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR


1. Počet projektov s príspevkom k horizontálnej priorite TUR (počet)


0 6 76 167 179 N/A N/A N/A N/A 179



2. Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP TUR (mil. EUR – zdroje EÚ)


0 54,35 125,10 171,06 205,67 N/A N/A N/A N/A 205,67



3. Výdavky na Ľudské zdroje (verejné výdavky spolu na vzdelávanie) ako % z HDP (%)


3,62 3,79 4,56 4,60 N/A* N/A N/A N/A N/A 4,60

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 5,2 N/A 5,2 5,2


4.Podiel obyvateľov zapojených do celoživotného vzdelávania na 100 obyvateľov vo veku 25 - 64 rokov (%)


3,9 3,3 2,8 2,8 N/A* N/A N/A N/A N/A 2,8

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 12,5 N/A N/A N/A

Východisko 4,6 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 0


* Nie sú vykázané žiadne hodnoty, keďže neboli štatisticky dostupné

17



Počet a objem zazmluvnených projektov s príspevkom k HP TUR

Ku koncu roka 2009 bolo zmluvne viazaných 76 projektov s príspevkom k HP TUR s celkovou

výškou finančných prostriedkov EÚ 125,11 mil. EUR, z čoho bolo 16 národných (8 projektov

realizovaných zrkadlovo pre územie cieľa Konvergencia a pre územie cieľa Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť), 2 nadregionálne (projekt Slovenskej komory lekárov

a Úradu verejného zdravotníctva v rámci opatrenia 2.2.) a zvyšok tvorili dopytovo-

orientované projekty. Z celkového počtu zazmluvnených projektov deklarovalo príspevok

k HP TUR len 18,2 % projektov, čo bol veľmi nízky počet vzhľadom na skutočnosť, že investície

do vzdelávania sú základom trvalo udržateľného rozvoja v oblasti ľudského potenciálu.

Ku koncu roka 2010 vzrástol počet zazmluvnených projektov s deklarovaným príspevkom k HP

TUR na 167 s celkovým objemom finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ 171,06 mil. EUR.

Objem zazmluvnených finančných prostriedkov rástol počas roku 2010 pomalšie ako počet

projektov, čo bolo dané tým, že relevancia k HP TUR bola vykazovaná v oveľa väčšej miere

u dopytovo-orientovaných projektov, ktoré majú menšie objemy zdrojov ako národné

projekty, ktoré v predošlom roku objem finančných prostriedkov vytiahli značne vysoko.

Príspevok dopytovo-orientovaných projektov sa prejavil aj nárastom pomeru projektov

s príspevkom k HP TUR v porovnaní k celkovému počtu zazmluvnených projektov, a to

na úroveň 30,1 %.

Ku koncu roka 2011 vzrástol počet projektov s príspevkom k HP TUR len o 12 na 179 projektov

s celkovým objemom finančných prostriedkov EÚ 205,67 mil. EUR. Tento minimálny nárast

kopíroval trend celkového vývoja OP V od polovice roku 2010, kedy sa implementácia

spomalila či už z dôvodov na strane samotných žiadateľov a prijímateľov, ako aj na strane

riadiaceho orgánu (ďalej len „RO“) a sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom

(ďalej len „SORO“) vplyvom najmä politických zmien.

Z celkového počtu zmluvne viazaných projektov ku koncu hodnoteného obdobia

deklarovalo príspevok k HP TUR 30 % a z celkového objemu zazmluvnených finančných

prostriedkov EÚ smerovalo na podporu HP TUR 64,74 %.

Výdavky na Ľudské zdroje (verejné výdavky spolu na vzdelávanie) ako % z HDP

Daný ukazovateľ patrí do skupiny kontextových (makroekonomických) ukazovateľov a teda

nie je sledovaný na úrovni projektov, jeho hodnota je publikovaná kompetentnými

národnými a medzinárodnými organizáciami. Vzhľadom na skutočnosť, že celý OP V je

zameraný na vzdelávanie a investície do rozvoja ľudských zdrojov, finančné prostriedky

realizovaných projektov by mali v plnej miere vstupovať do jeho výpočtu a mali by prispievať

k jeho rastu, čo sa za sledované obdobie potvrdilo, hoci r. 2010 vykázal len min. nárast, čo

však bolo s istotou ovplyvnené aj celkovou ekonomickou a sociálno-ekonomickou situáciou

krajiny.

Podiel obyvateľov zapojených do celoživotného vzdelávania na 100 obyvateľov vo veku 25 -

64 rokov

Daný ukazovateľ patrí taktiež do skupiny kontextových (makroekonomických) ukazovateľov

a teda nie je sledovaný na úrovni projektov, jeho hodnota je publikovaná kompetentnými

národnými a medzinárodnými organizáciami. Opätovne platí, že OP V nesporne prispieva

k zvyšovaniu počtu obyvateľov zapojených do celoživotného vzdelávania a veková štruktúra

zapojených účastníkov je dokonca sledovaná na úrovni jednotlivých projektov v rámci

monitorovacích správ, čiže v prípade potreby sa dá pomerne presne vyčísliť príspevok OP

v tejto oblasti. Klesajúca tendencia v sledovanom období bola podobne ako

pri predchádzajúcom ukazovateli s istotou ovplyvnená aj celkovou ekonomickou situáciou

krajiny.

18



3.2.2 Implementácia horizontálnej priority z regionálneho aspektu

Prehľad počtu zmluvne viazaných projektov s príspevkom k HP TUR spolu s objemom

finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ rozdelených podľa jednotlivých regiónov

a jednotlivých rokov sledovaného obdobia poskytuje nasledovná tabuľka: Tabuľka č. 3 Zmluvne viazané projekty OP V podľa NUTS III

Počet projektov celkovo

Počet projektov s príspevkom k HP TUR

Objem finančných prostriedkov s príspevkom k HP TUR v EUR – zdroje EÚ

2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011

Bratislavský kraj 20 44 46 0 9 9 0,00 8 179 930,83 8 179 930,83

Nitriansky kraj 35 49 55 4 16 17 511 903,73 5 773 525,70 6 379 625,70

Trenčiansky kraj 41 47 50 0 4 5 0,00 1 337 804,68 2 291 671,90

Trnavský kraj 15 27 34 3 11 12 372 888,34 3 325 076,85 4 046 565,31

Banskobystrický kraj 61 69 68 13 21 20 2 016 133,67 5 425 296,19 5 096 510,65

Žilinský kraj 65 82 83 3 18 18 402 389,31 6 364 824,03 6 681 658,69

Prešovský kraj 86 99 104 15 28 31 2 309 413,80 7 268 585,71 11 109 547,78

Košický kraj 71 92 98 20 38 39 3 194 468,97 9 544 112,21 11 974 804,72

Národné projekty / nadregionálne projekty / projekty nezaradené do NUTS III

24 45 58 18 22 28 116 301 706,67 123 845 324,15 149 911 898,14

Spolu 418 554 596 76 167 179 125 108 904,49 171 064 480,35 205 672 213,72

Zdroj: Výročné správy HP TUR za roky 2009, 2010, 2011

Projekty OP V s príspevkom k HP TUR pokrývali v hodnotenom období celé územie krajiny.

Najväčšie regionálne zastúpenie malo východné Slovensko, čo je dané jeho rozlohou,

počtom škôl i sociálno-ekonomickou situáciou regiónu v rámci krajiny. Z kvalitatívneho

hľadiska hodnotenia HP TUR mal v sledovanom období najlepšie postavenie Košický kraj, kde

takmer 40 % z celkového počtu zmluvne viazaných projektov deklarovalo príspevok k plneniu

cieľov HP TUR. Druhý v poradí, Trnavský kraj, mal v hodnotenom období 35,3 %-ný podiel

projektov s príspevkom k HP TUR, ostatné regióny sa pohybovali v rozmedzí 10 % - 31 %.

Podiel projektov s príspevkom k HP TUR realizovaných v rámci OP V je veľmi nízky vzhľadom

na skutočnosť, že každý jeden projekt je orientovaný na zlepšenie vzdelávacieho systému,

podporu rozvoja zručností a vedomostí cieľových skupín, čiže každý projekt svojou podstatou

prispieva k plneniu cieľov HP TUR. Odlišným prvkom projektov môže byť jedine kvalitatívny

prínos k HP TUR, ktorý sa dá do určitej miery vyhodnotiť práve podľa hodnôt merateľných

ukazovateľov.

19



3.2.3 Merateľné ukazovatele na úrovni prioritných osí operačného programu

Monitorovanie pokroku implementácie a hodnotenie dosiahnutia cieľov HP TUR sa

uskutočňuje prostredníctvom merateľných ukazovateľov, ktoré majú relevanciu k HP TUR,

pričom dosiahnuté hodnoty sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

Tabuľka č. 4 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OP V

Prioritná os Názov ukazovateľa Typ ukazovateľa Cieľová hodnota

Rok

2009 2010 2011*

1. Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy

Počet novovytvorených vzdelávacích programov

výsledok 120 58 422 476

Počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu

výsledok N/A 0 8 114 20 938

Počet zamestnancov úspešne absolvujúcich vzdelávací program

dopad N/A 0 0 0

Počet novovytvorených študijných programov

výsledok 70 0 3 9

2. Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov


výsledok 150 0 147 184


výsledok N/A 0 6 804 15 783


dopad 5 143 0 0 0

3. Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami


výsledok 50 0 0 16

Počet zamestnancov zapojených do realizácie aktivít projektu

výsledok N/A 0 0 810

Počet zamestnancov, ktorí využívajú výsledky projektu po ukončení jeho realizácie

dopad N/A 0 0 0

4. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre BSK


výsledok 80 27 192 202


výsledok N/A 0 1 637 4 002


dopad N/A 0 0 0


* Údaje upravené podľa textovej časti Výročnej správy HP TUR za rok 2011, verzia Revízia október 2012 (podľa

pripomienok EK)

Prioritná os 1 Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy

Projekty realizované v rámci tejto prioritnej osi prispievajú k reforme školského systému

na všetkých jeho úrovniach. Sú orientované predovšetkým na rozšírenie ponuky vzdelávacích

programov určených jednak pre žiakov/študentov a jednak pre pedagógov.

Pre základné a stredné školstvo bol stanovený cieľ 120 novovytvorených vzdelávacích

programov, pričom k 31.12.2011 bolo vytvorených už 476 vzdelávacích programov a projekty

zazmluvnené k danému obdobiu deklarovali vytvorenie 529 vzdelávacích programov. Cieľ

nastavený na začiatku programovacieho obdobia bol stanovený v porovnaní

s dosahovanými výsledkami veľmi nízko. Školská reforma a s ňou súvisiaca zmena legislatívy

(možnosť tvorby školských vzdelávacích programov) vytvorila priestor pre efektívne a účelné

využívanie financií alokovaných v rámci tejto prioritnej osi. V r. 2009 - 10 bol vyhlásený

relatívne veľký počet dopytovo-orientovaných výziev i písomných vyzvaní pre národné

projekty aj za účelom naplnenia cieľov školskej reformy, čím sa vytvoril priestor pre tvorbu

veľkého počtu nových vzdelávacích programov.

20



Pre vysokoškolskú oblasť bol stanovený cieľ 70 novovytvorených študijných programov,

pričom k 31.12.2011 bol tento cieľ splnený na 12,9 %. Plnenie tohto ukazovateľa bolo ku koncu

sledovaného obdobia realizované len projektmi z jednej výzvy, čiže splnenie cieľa sa

predpokladá až v nasledovnom období, kedy vstúpia do realizácie projekty z ďalšej výzvy

a zároveň z výziev vyhlásených koncom roku 2011 a v priebehu roku 2012.

Ukazovateľ „Počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu“ dosiahol

ku koncu sledovaného obdobia hodnotu 20 938. Táto hodnota je výsledkom predovšetkým

národných projektov orientovaných na cieľovú skupinu pedagógov z celého Slovenska;

projekty realizované na úrovni jednotlivých škôl prispievajú k plneniu tohto ukazovateľa

v rámci svojich možností. Cieľová hodnota pre daný ukazovateľ nebola stanovená, čiže

úroveň príspevku k HP TUR nie je možné kvantifikovať a vyhodnotiť.

Ukazovateľ „Počet zamestnancov úspešne absolvujúcich vzdelávací program“ je

dopadovým ukazovateľom, čiže bude vyhodnocovaný až na báze následných

monitorovacích správ podávaných prijímateľmi počas 5 rokov po ukončení realizácie

projektu.

Prioritná os 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov

Projekty realizované v rámci tejto prioritnej osi podporujú rozvoj ľudských zdrojov

prostredníctvom programov ďalšieho vzdelávania, pričom podpora smeruje do školstva

(národné projekty orientované na pedagógov), do zdravotníctva (opatrenie 2.2 určené

výlučne pre lekársky a zdravotnícky personál) a do rôznych špecifických oblastí národného

hospodárstva definovaných vo výzvach na predkladanie projektov (v hodnotenom období

to bol napr. cestovných ruch či automobilový priemysel).

Ukazovateľ „Počet novovytvorených vzdelávacích programov“ dosiahol ku koncu

sledovaného obdobia hodnotu 184, pričom plánovaný počet v rámci zazmluvených

projektov bol 767 novovytvorených vzdelávacích programov. Cieľ nastavený na začiatku

programovacieho obdobia (150 programov) bol už splnený a vzhľadom na plánované

výsledky deklarované zazmluvnenými projektmi bola cieľová hodnota značne

podhodnotená, resp. východisková situácia pre nastavenie cieľa bola iná, ako boli

podmienky pre realizáciu prioritnej osi v r. 2009 - 11.

Ukazovateľ „Počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu“ dosiahol

ku koncu sledovaného obdobia hodnotu 15 783. Podobne ako v prioritnej osi 1, aj tu je tento

ukazovateľ napĺňaný najmä národnými a nadregionálnymi projektmi s početnou cieľovou

skupinou.




projektu.

Prioritná os 3 Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami

Projekty realizované v rámci tejto prioritnej osi sú zamerané na vzdelávanie

marginalizovaných rómskych komunít, osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami a ľudí, ktorí

s nimi pracujú.

Projekty realizované v hodnotenom období vytvorili 16 nových vzdelávacích programov, čím

bol stanovený cieľ naplnený na 32 %. Naplnenie cieľovej hodnoty sa predpokladá už v r.

2012, keďže projekty zazmluvnené k 31.12.2011 deklarovali vytvorenie 99 nových

vzdelávacích programov.

Do realizovaných projektov bolo zapojených 810 zamestnancov, čo možno vyhodnotiť ako

pozitívny príspevok k plneniu cieľov HP TUR. Vzhľadom na absenciu cieľovej hodnoty nie je

možné tento prínos kvantitatívne vyhodnotiť.

Ukazovateľ „Počet zamestnancov, ktorí využívajú výsledky projektu po ukončení jeho

realizácie“ je dopadovým ukazovateľom, čiže bude vyhodnocovaný až na báze následných

21




projektu.

Prioritná os 4 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre BSK

PO 4 je viac-menej zrkadlovou prioritnou osou k PO 1 a PO 2 určenou pre Bratislavský

samosprávny kraj. Projekty realizované v rámci nej sú orientované na školský systém

na všetkých úrovniach, ako aj na oblasť celoživotného vzdelávania.

Ukazovateľ „Počet novovytvorených vzdelávacích programov“ dosiahol ku koncu

sledovaného obdobia hodnotu 202, pričom cieľová hodnota bola 80 novovytvorených

programov. Projekty zazmluvnené k 31.12.2011 deklarovali vytvoriť 680 nových vzdelávacích

programov. Cieľ bol podobne ako v rámci PO 1 a PO 2 nastavený veľmi nízko.

K 31.12.2011 bolo do realizácie vzdelávacích aktivít v rámci tejto prioritnej osi zapojených

4 002 zamestnancov, čím projekty prispeli k napĺňaniu cieľov HP TUR v oblasti zvyšovania

úrovne vzdelávania. Vzhľadom na absenciu cieľovej hodnoty nie je možné tento prínos

kvantitatívne vyhodnotiť.




projektu.

3.2.4 Zhodnotenie plnenia cieľov HP TUR

Prioritná os 1 Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy

Projekty realizované v rámci PO 1 sú kľúčové pre zvyšovanie úrovne vzdelania v rámci

školského systému na všetkých jeho úrovniach. Realizácia projektov v hodnotenom období

priniesla mnoho nových vzdelávacích programov a relatívne veľký počet pedagogických

pracovníkov, ktorí sa zapojili do vzdelávania. Vzhľadom na skutočnosť, že nastavené ciele

boli buď veľmi nízke, resp. nastavované za iných podmienok, ako prebiehala realizácia,

alebo neboli vôbec kvantifikované, možno povedať, že PO 1 v hodnotenom období

jednoznačne prispela k napĺňaniu cieľov HP TUR, a to v rámci oblasti zvyšovania úrovne

vzdelávania. Prínos projektov k plneniu cieľov v oblasti sociálnej solidarity a inklúzie, čo

v rámci tejto prioritnej osi znamená znižovanie miery nezamestnanosti, je veľmi zložité

vyhodnotiť vzhľadom na celkovú situáciu vo svete, keď nezamestnanosť rástla v celej EÚ

z ekonomických príčin.

Napriek pozitívnemu prínosu PO 1 k cieľom HP TUR v hodnotenom období je zrejmé, že celý

proces implementácie PO 1 sa od druhej polovice roka 2010 (do konca hodnoteného

obdobia) výrazne spomalil. Dôvodom boli politické zmeny, prehodnocovanie vzdelávacích

priorít a nemalé problémy národných projektov nielen s verejnými obstarávaniami, ale aj

pri napĺňaní príliš optimisticky nastavených projektových cieľov, najmä čo sa týka veľkosti

cieľovej skupiny a časových možností pedagogických pracovníkov absolvovať niekoľko

vzdelávacích programov. Najmä dva posledné problémy sa prehĺbili tým, že sa realizácia

spomalila. Viac-menej vo veľmi krátkom časovom úseku sa v ponuke stretli viaceré národné

projekty určené pre tú istú cieľovú skupinu, čo logicky negatívne poznačilo plány takmer

všetkých národných projektov.

Prioritná os 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov

Projekty v PO 2 sú smerované do oblasti rozvoja neformálneho vzdelávania a celoživotného

vzdelávania, pričom opatrenie 2.2 je špeciálne zamerané na vzdelávanie zdravotníckeho

personálu.

V rámci opatrenia 2.1 boli v sledovanom období kľúčové národné projekty zamerané

na vzdelávanie ľudí pracujúcich s mládežou a na vzdelávanie pedagogických pracovníkov.

22



Len niekoľko menších, dopytovo-orientovaných projektov zameraných na špecifické

vzdelávacie potreby prispievalo k naplneniu cieľov tohto opatrenia.

Rovnako ako pri PO 1, aj tu možno považovať doteraz dosiahnuté projektové výsledky

za prínosné k napĺňaniu cieľov HP TUR. Aj keď národné projekty sa borili s rovnakými

problémami ako tie realizované v rámci PO 1, čo spomalilo ich napredovanie. Podobne ako

v PO 1, aj tu boli nastavené ciele podhodnotené, resp. vychádzali z iných podmienok

realizácie, alebo neboli vôbec kvantifikované.

Prioritná os 3 Podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami

PO 3 prispieva predovšetkým k posilneniu postavenia znevýhodnených a marginalizovaných

skupín obyvateľstva, a to prostredníctvom zvyšovania úrovne ich vzdelania, resp.

vzdelávaním ľudí pracujúcich s týmito skupinami obyvateľstva.

Táto PO zaostávala v realizácii za PO 1 a PO 2, národné projekty sa začali spúšťať až v roku

2011 a aj ich realizácia sa stretáva už od samého začiatku s vyššie uvedenými problémami

národných projektov, ktoré sa prehlbujú najmä v oblasti veľkosti cieľovej skupiny a rastúcej

pravdepodobnosti dvojitého financovania rovnakých výdavkov pre cieľové skupiny

vzhľadom na skutočnosť, že cieľová skupina je obmedzená, aktivity presne vymedzené

a národných projektov s rovnakým alebo podobným zameraním je v realizácii niekoľko.

Jediný kvantifikovaný cieľ – počet novovytvorených vzdelávacích programov bol

v hodnotenom období naplnený na 32 %, pričom cieľová hodnota by mala byť dosiahnutá

v priebehu roku 2012.

Projekty realizované v rámci tejto PO rovnako ako všetky ostatné realizované v rámci OP

V prispeli v hodnotenom období k naplneniu cieľov HP TUR.

Prioritná os 4 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre BSK

PO 4 je viac-menej zrkadlovou prioritnou osou k PO1 a PO 2 určenou pre Bratislavský

samosprávny kraj. Projekty realizované v rámci nej sú orientované na školský systém

na všetkých úrovniach ako aj na oblasť celoživotného vzdelávania.

Národné projekty realizované v rámci tohto opatrenia predstavujú projekty realizované ako

zrkadlo k národným projektom PO 1 a PO 2 na území cieľa Regionálna konkurencieschopnosť

a zamestnanosť a v podstate ide len o „papierové rozdelenie“ medzi dve prioritné osi

z dôvodu pokrytia dvoch územných cieľov pomoci. Hodnotiť ich príspevok k naplneniu

akýchkoľvek cieľov osobitne bez PO 1 a PO 2 by bolo zavádzajúce. Relevantným

regionálnym ukazovateľom výsledku je „Počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích

aktivít projektu“, ktorý sa dá jednoznačne priradiť k územiu. Avšak jeho naplnenie bez aktivít

realizovaných v PO 1 a PO 2 by bolo min. finančne náročnejšie.

Dopytovo-orientované projekty sú určené najmä pre školy na území BSK a prispievajú

k naplneniu cieľov OP V i HP TUR rovnakým spôsobom ako projekty PO 1.

Napriek skutočnosti, že každý jeden projekt realizovaný v rámci OP V je orientovaný

do oblasti zlepšenia vzdelávacieho systému, podpory rozvoja zručností a vedomostí

cieľových skupín, čiže každý projekt svojou podstatou prispieva k plneniu cieľov HP TUR, 70 %

zazmluvnených projektov v hodnotenom období nevykazovalo relevanciu k HP TUR, čo je

nelogické vzhľadom k definovaným cieľom HP TUR a zameraniu projektov. Do relevantného

hodnotenia príspevku OP V k HP TUR by mali byť zahrnuté všetky projekty, pretože každý

z nich buď vyškolí určitý počet ľudí, alebo zapojí do projektových aktivít určitý počet ľudí, čo

sú merateľné ukazovatele v každej PO relevantné k HP TUR. Odlišným prvkom projektov môže

byť jedine kvalitatívny prínos k HP TUR, ktorý sa dá do určitej miery vyhodnotiť práve podľa

dosiahnutých hodnôt merateľných ukazovateľov.

23



3.3 Operačný program Informatizácia spoločnosti

Globálnym cieľom operačného programu Informatizácia spoločnosti je vytvorenie inkluzívnej

informačnej spoločnosti ako prostriedku pre rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OPIS prispieva k napĺňaniu

špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj, a to prostredníctvom všetkých troch

prioritných osí:

PO 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb

PO 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry

PO 3 Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu






Tabuľka č. 5 OPIS – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR


Súhrnný index inovatívnosti (EIS) kontext poradie (poradie)


22 22 21 23 22* N/A N/A N/A N/A 22





0 0 9 26* 23 N/A N/A N/A N/A 23



Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP TUR (v mil. EUR – zdroje EÚ)


0 0 141,23 356,1* 261,63 N/A N/A N/A N/A 261,63




*EC, Pro Inno Europe http://www.proinno-europe.eu/inno-metrics/page/innovation-union-scoreboard-2011

* Bez projektu Elektronické služby daňových agend Ministerstva financií SR, ktorý bol v roku 2010 zazmluvnený

a zároveň v tom istom roku došlo k jeho mimoriadnemu ukončeniu.

Súhrnný index inovatívnosti (EIS)

Súhrnný index inovatívnosti hodnotí každoročne určitý počet ukazovateľov od najnižšej

možnej výkonnosti s hodnotou 0 po najvyššiu možnú výkonnosť s hodnotou 1. Daný

ukazovateľ patrí do skupiny kontextových (makroekonomických) ukazovateľov a teda nie je

sledovaný na úrovni projektov, jeho hodnota je publikovaná kompetentnými národnými

a medzinárodnými organizáciami, v tomto prípade Európskou komisiou - DG Enterprise and

Industry.

24



V roku 2011 bolo do súhrnného indexu inovatívnosti zahrnutých 25 ukazovateľov rozdelených

do troch základných typov, ktoré sú ešte rozdelené do 8 inovačných oblastí:

1. Hlavné ťahúne inovácií

Ľudské zdroje (počet nových doktorandov na 1000 obyvateľov vo veku 25 - 34;

% populácie vo veku 30 - 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním;

% mladých ľudí vo veku 20 - 24 rokov s ukončeným stredoškolským vzdelaním

s maturitou)

Otvorený, výkonný a atraktívny systém výskumu (medzinárodné vedecké

publikácie – prepočet na 1 mil. obyvateľov; vedecké publikácie medzi prvými 10

% najcitovanejších vedeckých publikácií vo svete - % z celkových vedeckých

publikácií krajiny; počet doktorandov z krajín mimo EÚ – prepočet na 1 mil.

obyvateľov)

Financie a podpora (verejné výdavky na výskum a vývoj ako % HDP; rizikový

kapitál ako % HDP)

2. Aktivity firiem

Investície firiem (výdavky firiem na výskum a vývoj ako % HDP; výdavky firiem

na inovácie mimo výskumu a vývoja ako % obratu)

Väzby a podnikanie (vnútropodnikové inovácie malých a stredných podnikov

(MSP) ako % MSP; inovujúce MSP spolupracujúce s inými MSP ako % MSP; verejno-

súkromné publikácie – prepočet na 1 mil. obyvateľov)

Intelektuálne vlastníctvo (medzinárodné žiadosti o udelenie patentu podľa PCT –

prepočet na mld. HDP; medzinárodné žiadosti o udelenie patentu podľa PCT

v spoločenských oblastiach – prepočet na mld. HDP; ochranné známky

registrované pre celé územie EÚ – prepočet na mld. HDP; priemyselné vzory

registrované pre celé územie EÚ – prepočet na mld. HDP)

3. Výstupy

Inovátory (MSP s inovovaným produktom alebo procesom ako % MSP; MSP

s marketingovými alebo organizačnými inováciami ako % MSP; rýchlo rastúce

podnikateľské subjekty ako % z celkového počtu podnikateľských subjektov)

Ekonomické efekty (zamestnanosť v špecifikovaných sektoroch výroby a služieb

ako % z celkovej zamestnanosti; podiel polovýrobkov a hotových výrobkov

na celkovom exporte produktov; podiel špecifikovaných služieb na celkovom

exporte služieb; predaj trhových a vnútropodnikových inovácií ako % z obratu;

príjmy z licencií a patentov zo zahraničia ako % HDP)

Podľa údajov Európskej komisie patrilo SR ku koncu roka 2011 22. miesto v rebríčku

inovatívnosti spomedzi 27 členských krajín EÚ. Pozícia krajiny oscilujúca dlhodobo okolo 22.

miesta radí Slovensko do skupiny tzv. miernych inovátorov s podpriemernou výkonnosťou.

Vzhľadom na hodnotené indikátory môže OPIS prispieť k zlepšeniu pozície krajiny len veľmi

okrajovo.

Počet a objem zazmluvnených projektov s príspevkom k HP TUR

V roku 2009 bolo zazmluvnených 10 národných projektov, z ktorých 9 prispievalo k HP TUR,

pričom výška finančných prostriedkov v uvedených projektoch dosiahla sumu 141,23 mil.

EUR. Tieto projekty boli zazmluvnené v rámci PO 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj

elektronických služieb.

V prvom polroku 2010 bolo uzatvorených ďalších 10 zmlúv na národné projekty a sedem

zmlúv na regionálne projekty elektronizácie služieb VÚC. Všetky zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku boli uzatvorené v rámci PO 1 Elektronizácia verejne

správy a rozvoj elektronických služieb. Zároveň došlo k prehodnoteniu relevancie už

zazmluvnených projektov k HP TUR, na základe čoho bol aj 1 projekt z r. 2009 klasifikovaný ako

prispievajúci k HP TUR.

25



V druhom polroku 2010, po zmene politickej situácie v krajine, došlo k stagnácii prípravy

nových projektov i pozastaveniu takmer všetkých projektov v realizácii. Ministerstvo financií SR

analyzovalo zámery a projekty OPIS z hľadiska napĺňania cieľov stratégie budovania

eGovernmentu v SR, rovnako si analyzovali situáciu aj noví predstavitelia ústredných orgánov

štátnej správy – prijímatelia NFP v rámci národných projektov (ďalej len „NP“). V rámci tohto

procesu došlo k zrušeniu piatich už vyhlásených výziev, k mimoriadnemu ukončeniu jedného

národného projektu, k opätovnej kontrole verejného obstarávania Úradom pre verejné

obstarávanie a v mnohých projektoch došlo aj k rokovaniam o celkovej výške realizačných

nákladov a schváleného nenávratného finančného príspevku. Celý tento proces bol

zavŕšený začiatkom roku 2011 a následne došlo k postupnému opätovnému spúšťaniu

pozastavených projektov. Zároveň boli mimoriadne ukončené ďalšie 3 projekty.

Počas roku 2011 nedošlo vzhľadom na krehkú politickú stabilitu v krajine k úspešnému

zazmluvneniu nových projektov. Hoci boli schválené predložené žiadosti o NFP v rámci

elektronizácie služieb krajských miest, dodatočný vládny audit zmenil rozhodnutie

a predložené žiadosti boli zamietnuté. V druhej polovici roka však boli zverejnené nové

písomné vyzvania, a to v rámci PO 1, aj PO 2. Ku koncu roka 2011 bolo celkovo

zazmluvnených 23 projektov s príspevkom k HP TUR vo finančnom objeme zdrojov EÚ 261,63

mil. EUR; všetky projekty patrili do prioritnej osi 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj

elektronických služieb.




a jednotlivých rokov sledovaného obdobia poskytuje nasledovná tabuľka:

Tabuľka č. 6 Zmluvne viazané projekty OPIS podľa NUTS III

Počet projektov celkovo Počet projektov

s príspevkom k HP TUR Objem finančných prostriedkov s príspevkom

k HP TUR v EUR – zdroje EÚ

2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011

Bratislavský kraj 0 0 0 0 0 0 0,00 0,00 0,00

Nitriansky kraj 0 1 1 0 1 1 0,00 4 026 315,70 3 827 172,60


Trnavský kraj 0 1 1 0 1 1 0,00 4 026 315,70 3 824 610,70

Banskobystrický kraj 0 1 1 0 1 1 0,00 4 026 315,70 3 824 908,20

Žilinský kraj 0 1 1 0 1 1 0,00 4 026 007,10 3 850 873,20

Prešovský kraj 0 1 1 0 1 1 0,00 4 026 315,70 3 844 180,08

Košický kraj 0 1 1 0 1 1 0,00 4 026 314,85 3 847 117,85

Národné projekty 10 19* 16 9 19* 16 141 233 292,22 327 910 566,11* 234 774 921,21

Spolu 10 26 23 9 26 23 141 233 292,22 356 094 466,61 261 634 071,71


* Bez projektu Elektronické služby daňových agend Ministerstva financií SR, ktorý bol v roku 2010 zazmluvnený

a zároveň v tom istom roku došlo k jeho mimoriadnemu ukončeniu.

Vzhľadom na skutočnosť, že k 31.12.2011 boli všetky projekty zazmluvnené v rámci PO 1, ktorá

je charakteristická realizáciou prevažne formou národných projektov, regionálny aspekt OPIS

nie je momentálne relevantné hodnotiť. Národné projekty sa v rámci systému pro rata

realizujú s dopadom na všetkých osem samosprávnych krajov.

26



Výnimku z vyššie uvedeného predstavujú len projekty realizované úradmi 7 samosprávnych

krajov (bez Bratislavského samosprávneho kraja), ktoré riešia potreby a elektronizáciu služieb

na vymedzenom území danom hranicami samosprávneho kraja. Sú orientované

na vytvorenie integrovaného informačného systému územného celku, ktorý by mal byť

následne napojený do IS VS integráciou na Ústredný portál verejnej správy a centrálne

registre verejnej správy. Predmetné projekty sú realizované v rámci opatrenia 1.2

Elektronizácia verejnej správy a elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni, čiže

v rámci opatrenia, ktoré počíta aj s realizáciou projektov regionálneho charakteru.





Tabuľka č. 7 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OPIS

Prioritná os Názov ukazovateľa Typ ukazovateľa Merná

jednotka Cieľová hodnota

Rok

2009 2010 2011

1.Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb

Počet vytvorených pracovných miest

výsledok počet 1288 0 0 0

Počet zavedených elektronických služieb dostupných on - line

výstup počet 709 0 0 0

2. Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry



Počet zavedených elektronických služieb dostupných on - line


3. Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu

Počet potenciálne pripojených obcí zdokumentovaných v rámci PID



Prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy

Všetky projekty zazmluvnené v rámci tejto prioritnej osi boli ku koncu roka 2011 v rôznych

štádiách realizácie, čiže ukazovateľ výstupu „Počet zavedených elektronických služieb

dostupných on-line“, ktorý je na úrovni projektov sledovaný ako ukazovateľ výsledku, bol

počas celého sledovaného obdobia nulový. Je potrebné konštatovať, že v rámci

priebežných monitorovacích správ prijímatelia vykázali už 31 zavedených služieb.

S postupným plnením tohto ukazovateľa sa počíta od roku 2012 - 2013. Na základe

plánovaných výsledkov zazmluvnených projektov ku koncu roka 2011 však možno povedať,

že plánovaná hodnota ukazovateľa bude presiahnutá už len zrealizovaním týchto projektov

(ak vezmeme služby každého samosprávneho kraja ako jedinečné, samostatne započítané,

hoci mnohé z nich sú vo všetkých samosprávnych krajoch totožné, t.j. tá istá služba sa

započítava do merateľného ukazovateľa 7-krát).

Naplnenie cieľovej hodnoty ukazovateľa výsledku „Počet vytvorených pracovných miest“ sa

už v súčasnej fáze realizácie OPIS javí ako problematické, keďže doteraz zazmluvnené

projekty v rámci PO 1 neplánujú vytvárať žiadne nové pracovné miesta.

Prioritná os 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry

Prvé výzvy v rámci PO 2 boli vyhlásené až v polovici roku 2011, čiže ukazovatele výstupu

a výsledku v rámci tejto prioritnej osi bude možné sledovať až v budúcnosti.

27



Prioritná os 3 Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu

V rámci PO 3 neboli v sledovanom období zazmluvnené a realizované žiadne projekty, čiže

daná prioritná os neprispela k naplneniu cieľov HP TUR. V druhej polovici roka 2012 došlo

k realokácii takmer všetkých finančných prostriedkov do iných operačných programov

a s výnimkou prípravného projektu sa celá realizácia odsunula do nasledovného

programovacieho obdobia.


Prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy

Ciele HP TUR boli v sledovanom období napĺňané len prostredníctvom tejto prioritnej osi.

Avšak aj tu spôsobili turbulencie na politickej scéne výrazné problémy vedúce k predĺženiu či

odsunu realizácie projektov, čím sa oddialilo aj plnenie cieľov HP TUR. V r. 2012 mali mať

občania, podnikateľské subjekty či samotné inštitúcie verejnej správy k dispozícii niekoľko

stoviek elektronických služieb, avšak realitou bolo 0 ukončených projektov k 31.12.2011, a tým

pádom aj 0 zavedených elektronických služieb on-line. Hoci prvé projekty postupne spejú

do finálnej fázy a sú pripravené spustiť informačné systémy pre zabezpečenie on-line služieb

do plnej prevádzky, hrozbou pre reálne užívanie a zavedenie on-line služieb do praxe je

chýbajúca legislatíva, najmä základný zákon o eGovernmente a následne naň nadväzujúca

novelizácia existujúcich, resp. príprava nových zákonov umožňujúcich realizáciu agend

verejnej správy v elektronickej forme. Tento proces môže ešte výrazne spomaliť a ovplyvniť

plnenie cieľov OPIS i HP TUR.

Ešte problematickejšie bude naplnenie cieľa HP TUR v počte vytvorených pracovných miest.

Projekty PO 1 až na pár výnimiek svojím charakterom nevytvárajú priestor pre vytvorenie

nových pracovných miest súvisiacich s projektom alebo jeho výstupmi. Účelom realizácie

projektov je budovanie integrovaných informačných systémov, ich vzájomné prepájanie

nielen na úrovni agend či rezortov, ale aj na úrovni celej verejnej správy, a to za účelom

výmeny a zdieľania už raz získaných a spracovaných údajov a informácií. Toto smerovanie

logicky vytvára skôr priestor pre úsporu mzdových nákladov na poskytovanie služieb verejnej

správy. Možno predpokladať, že novovytvorené pracovné miesta prinesie len projekt

budovania Integrovaných obslužných miest, prípadne Kontaktné centrum Ústredného

portálu verejnej správy.

Prioritná os 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry

Realizácia PO 2 bola spustená až v r. 2011, po zrevidovanom prístupe k realizácii plnenia

cieľov tejto prioritnej osi. V priebehu roku 2011 v rámci PO 2 boli zverejnené písomné vyzvania

na všetky plánované národné projekty: Digitálna knižnica a digitálny archív; Digitálna galéria;

Digitálne múzeum; Digitálny pamiatkový fond; Digitálna audiovízia; Centrálna aplikačná

infraštruktúra a registratúra; Centrálny dátový archív a Harmonizácia informačných systémov

v sume cca 147,5 mil. EUR. Uvedené písomné vyzvania vytvárajú základný predpoklad

pre naplnenie cieľa PO 2.

Prioritná os 3 Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu

V rámci PO 3 neboli v sledovanom období zazmluvnené a realizované žiadne projekty, čiže

daná prioritná os neprispela k naplneniu cieľov HP TUR. V druhej polovici roka 2012 došlo

k realokácii takmer všetkých finančných prostriedkov do iných operačných programov

a s výnimkou prípravného projektu sa definitívne celá realizácia PO 3 odsunula

do nasledovného programovacieho obdobia.

28



3.4 Operačný program Bratislavský kraj

Globálnym cieľom operačného programu Bratislavský kraj (ďalej len „OPBK“) je posilnenie

konkurenčnej schopnosti regiónu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budovaním regiónu

atraktívneho pre život.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OPBK implementuje na území cieľa

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť projekty, ktoré prispievajú k napĺňaniu 2

špecifických cieľov HP TUR – špecifický cieľ 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity a špecifický cieľ

4 Vyrovnaný regionálny rozvoj. Tieto ciele napĺňa prostredníctvom oboch svojich prioritných

osí:

PO 1 Infraštruktúra

PO 2 Vedomostná ekonomika

PO 1 prispieva k plneniu špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj a PO 2

prispieva k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity.






Tabuľka č. 8 OPBK – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR




0 0 13 62 122 N/A N/A N/A N/A 122



Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP TUR (EUR/mil. – zdroje EÚ)


0 0 3,77 17,62 28,31 N/A N/A N/A N/A 28,31




Počas sledovaného obdobia bolo zazmluvnených 122 projektov s celkovým finančným

príspevkom zdrojov EÚ k HP TUR 28,31 mil. EUR.

45 projektov bolo zazmluvnených v rámci PO 1 Infraštruktúra, z toho 95 % v opatrení 1.1

Regenerácia sídiel a len 2 projekty s príspevkom k HP TUR smerovali na podporu regionálnej

a mestskej hromadnej dopravy (opatrenie 1.2). Vzhľadom na obsahové zameranie prioritnej

osi a špecifický cieľ 4 HP TUR - posilnenie celkového ekonomického, sociálneho a kultúrneho

potenciálu regiónov, skvalitnenie dopravnej infraštruktúry, skvalitnenie informačnej

infraštruktúry – by všetky projekty mali už svojou podstatou prispievať k podpore TUR, čiže aj

zvyšných 6 zazmluvnených projektov v rámci tejto PO, ktoré príspevok k HP TUR

nezadeklarovali.

77 projektov bolo zazmluvnených v rámci PO 2 Vedomostná ekonomika, z toho 85,7 %

v rámci opatrenia 2.1 Inovácie a technologické transfery a 11 projektov s príspevkom HP TUR

bolo zazmluvnených v rámci 2.2 Informatizácia spoločnosti. Podobne ako v PO 1, aj tu by

mali všetky projekty prispievať k TUR, nakoľko všetky podporené projekty MSP boli, resp. sú

realizované s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti a efektívnosti činností. 41 %-ný podiel

29



projektov s deklarovaným príspevkom k HP TUR je nízky a pravdepodobne neodzrkadľuje

skutočný prínos realizácie projektov k podpore TUR.





Tabuľka č. 9 Zmluvne viazané projekty OPBK podľa NUTS III



0bjem finančných prostriedkov s príspevkom k HP TUR v EUR – zdroje EÚ

2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011

Bratislavský kraj 19 120 268 13 62 122 2 776 719,44 17 617 977,87 28 310 365,12

Národné projekty / nadregionálne projekty / projekty nezaradené do NUTS II

0 0 0 0 0 0 0,00 0,00 0,00

Spolu 19 120 268 13 62 122 2 776 719,44 17 617 977,87 28 310 365,12


Hodnotenie implementácie HP TUR prostredníctvom OPBK z regionálneho aspektu nie je

relevantné, nakoľko OPBK pokrýva len jeden cieľ kohéznej politiky, a to Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť, čiže len územie Bratislavského samosprávneho kraja.





Tabuľka č. 10 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OPBK

(úroveň programu)

Prioritná os Názov ukazovateľa Typ

ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Infraštruktúra Počet regenerovaných sídiel výsledok počet 50 3* 35* 39*

(úroveň opatrení)


ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Infraštruktúra

2. Vedomostná ekonomika

Počet vytvorených pracovných miest celkom

dopad počet 200** 9* 9* 19*

30



Prioritná os Názov ukazovateľa Opatrenie Typ

ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Infraštruktúra

Počet obyvateľov žijúcich v komplexne obnovených zónach 1.1 dopad počet 103 365 0 0 0

Počet obyvateľov, ktorí žijú v konkurencieschopnejšom prostredí prostredníctvom intervencií regenerácie sídiel

1.1 dopad počet 339 781 0 42 280 107 443

Zníženie prevádzkových nákladov 1.1 dopad EUR N/A 0 0 0

Zníženie energetickej náročnosti budov 1.1 výsledok (kWh/m2) N/A 0 0 0

Zvýšený inštalovaný výkon zariadenia zodpovedajúci obnoviteľným zdrojom energie

1.1 výsledok MW N/A 0 0 0

Počet vymenených svietidiel 1.1 výsledok počet N/A 0 273 225

Zateplená plocha 1.1 výsledok m2 N/A 0 0 0

Dĺžka novej, alebo technicky zhodnotenej infraštruktúry

1.1

1.2 výsledok km N/A 0 8,14 7,938

2. Vedomostná ekonomika

Zníženie prevádzkových nákladov 2.1 dopad EUR N/A 0 0 63 292,26

Počet patentov udelených EPO 2.1 dopad počet N/A 0 0 0

Zníženie emisií 2.1 dopad t/rok N/A 0 235,2 718,3

Ročné úspory energie realizovaním projektu

2.1 dopad GJ/rok N/A 0 0 958,58

Počet inovovaných výrobných postupov

2.1 výsledok počet N/A 0 1 1


2.1 výsledok MW N/A 0 0,09 0,516

Počet zavedených elektronických služieb dostupných on-line

2.2 výsledok počet 24 0 0 0


* Merateľný ukazovateľ zahŕňa všetky relevantné projekty bez ohľadu na to, či projekt deklaroval, alebo

nedeklaroval príspevok k HP TUR.

** Celková hodnota ukazovateľa „Počet vytvorených pracovných miest celkom“ 200 je plánovaná hodnota za PO 1

Infraštruktúra aj PO2 Vedomostná ekonomika spolu.

Prioritná os 1 Infraštruktúra

Merateľné ukazovatele relevantné pre hodnotenie plnenia cieľov HP TUR v rámci PO 1 boli

v sledovanom období napĺňané prostredníctvom 45 zazmluvnených projektov s príspevkom

k HP TUR. Ukazovateľ „Počet regenerovaných sídiel“ je vyhodnocovaný na úrovni programu

a bez ohľadu na to, či projekt deklaroval relevanciu k HP TUR.

Ukazovatele pre opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel boli napĺňané len prostredníctvom

projektov z dvoch výziev z roku 2008 a 2009, nakoľko v rámci týchto výziev bola vyčerpaná

alokácia na dané opatrenie. Už ukončené projekty zregenerovali 39 sídiel, vymenili 225

svietidiel (ďalších 337 pribudne v nasledujúcom období prostredníctvom projektov, ktoré boli

ku koncu roka 2011 v realizácii) a vybudovali, príp. technicky zhodnotili 7,938 km infraštruktúry

(ďalších 10,371 km pribudne v nasledujúcom období prostredníctvom projektov, ktoré boli ku

koncu roka 2011 v realizácii – aj vrátane projektov z opatrenia 1.2).

2 projekty s príspevkom k HP TUR zazmluvnené v rámci opatrenia 1.2 Regionálna a mestská

hromadná doprava boli ku koncu hodnoteného obdobia v realizácii, čiže ich výsledky

nevstúpili do hodnôt merateľných ukazovateľov.

31



Dopadový ukazovateľ „Počet obyvateľov, ktorí žijú v konkurencieschopnejšom prostredí

prostredníctvom intervencií regenerácie sídiel“ je previazaný s výsledkovým ukazovateľom

„Počet zregenerovaných sídiel“, pričom všetky projekty napĺňajúce daný merateľný

ukazovateľ v hodnotenom období už boli ukončené.

Všetky ostatné ukazovatele výsledku aj dopadu, ktoré v hodnotenom období vykázali 0,

neboli sledované v žiadnom zazmluvnenom projekte.

Prioritná os 2 Vedomostná ekonomika

Ciele HP TUR v rámci tejto PO boli v sledovanom období napĺňané len prostredníctvom aktivít

súkromného sektora.

Na úrovni výsledku sa v rámci opatrenia 2.1 Inovácie a technologické transfery sledujú len

dva merateľné ukazovatele relevantné k HP TUR, a to „Počet inovovaných výrobných

postupov“, ktorý dosiahol v sledovanom období hodnotu 1 a „Zvýšený inštalovaný výkon

zariadenia zodpovedajúci obnoviteľným zdrojom energie“, ktorý dosiahol hodnotu 0,516 MW.

Veľmi nízka hodnota prvého uvedeného ukazovateľa je daná tým, že prevažná väčšina

projektov, v rámci ktorých sa sleduje daný ukazovateľ, ešte nezačala realizáciu aktivít,

projekty boli len v štádiu podpísanej zmluvy o poskytnutí NFP. Celkovo by mali zazmluvnené

projekty inovovať 101 výrobných postupov.

V rámci opatrenia 2.2 Informatizácia spoločnosti sa sleduje jeden merateľný ukazovateľ

výsledku, a to „Počet zavedených elektronických služieb dostupných on-line“. Ukazovateľ

zatiaľ vykazuje nulové hodnoty, avšak zazmluvnené projekty k 31.12.2011 deklarovali cieľ 42

zavedených elektronických služieb.

Oveľa väčšiu vypovedaciu hodnotu o príspevku projektov k HP TUR majú dopadové

ukazovatele. Vyčíslená úspora prevádzkových nákladov, zníženie emisií či úspora energie

jednoznačne prispievajú k TUR v oblasti ekonomického a životného prostredia. Úspora

prevádzkových nákladov a úspora energie bola v projektoch zazmluvnených k 31.12.2011

deklarovaná vo vyšších hodnotách, čiže oba ukazovatele budú v budúcom období rásť tak,

ako sa budú postupne ukončovať jednotlivé projekty a sledovať ich dopady v období 5

rokov po ukončení realizácie projektu.

Ukazovateľ „Počet patentov udelených EPO“ nebol v hodnotenom období sledovaný

v rámci žiadneho projektu.

Významným dopadovým ukazovateľom sledovaným spoločne za obe prioritné osi je „Počet

vytvorených pracovných miest celkom“. Jeho hodnota je pomerne nízka, čo súvisí jednak

s tým, že ide o dopadový ukazovateľ vyhodnocovaný až po ukončení projektov a jednak

z toho dôvodu, že najmä projekty PO 1 svojou podstatou vytvárajú minimálny priestor pre

tvorbu väčšieho počtu nových pracovných miest. Projekty zazmluvnené k 31.12.2011

deklarovali cieľ vytvoriť 202 nových pracovných miest, čiže je pravdepodobné, že stanovený

cieľ na úrovni HP TUR bude dosiahnutý.


Prioritná os 1 Infraštruktúra

Projekty realizované v rámci PO 1 prispeli k plneniu špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný

regionálny rozvoj. Zregenerované sídla a nová, resp. kvalitnejšia infraštruktúra či už v podobe

chodníkov, ciest alebo cyklotrás prispela k zlepšeniu kvality života v BSK, zlepšil sa ekonomický

i sociálny potenciál miest a obcí BSK. Vymenené svietidlá verejného osvetlenia prispeli okrem

zlepšenia kvality života obyvateľov aj k úsporám energie a zníženiu negatívnych dopadov

na životné prostredie.

Projekty orientované na oblasť mestskej a regionálnej hromadnej dopravy mali v sledovanom

období problematickú realizáciu, resp. prípravu, pričom hlavným problémom bola potreba

32



úzkej spolupráce VÚC a Magistrátu Hl. mesta Bratislava, ktorí majú vo svojej kompetencii

jednotlivé zložky dlhodobo plánovaného integrovaného systému dopravy v BSK

a v Bratislave. Keďže každý subjekt mal svoje predstavy o svojej časti dopravného systému,

príprava sa stále predlžovala a posun k efektívnejšej realizácii opatrenia nastal až v r. 2011,

čiže prínos k HP TUR v podobe zlepšenej, zreorganizovanej a environmentátne priaznivejšej

hromadnej dopravy sa prejaví až v nasledujúcom období.

Ako pozitívum aj pre TUR možno vnímať fakt, že časť finančných prostriedkov z opatrenia 1.2

bola v r. 2010 realokovaná do opatrenia 1.1, kde obce a mestá deklarovali stále záujem

o ďalšie projekty regenerácie sídiel a ich absorpčná schopnosť je podstatne vyššia ako

v opatrení 1.2. Tým sa vytvoril priestor pre efektívne využitie finančných prostriedkov určených

pre zlepšenie infraštruktúry, ktoré by v rámci opatrenia 1.2 ostali s veľkou pravdepodobnosťou

nedočerpané, a to priamo podľa požiadaviek miest a obcí a ich obyvateľov s priamym

dopadom na ekonomickú, sociálnu i environmentálnu zložku TUR.

Prioritná os 2 Vedomostná ekonomika

Projekty realizované v rámci PO 2 prispeli k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie

ekonomickej prosperity. Účelom podpory súkromného sektora z prostriedkov EÚ je

predovšetkým posilnenie ich konkurencieschopnosti a efektívnosti, čo nepochybne

zazmluvnené projekty splnili. Inovácia výrobných postupov a obnova technológií a strojového

parku zvyšuje konkurencieschopnosť i efektívnosť výroby, čo sa prejavuje úsporou

prevádzkových nákladov, ktoré boli jednoznačne v projektoch vyčíslené. Nemalý význam

pre TUR, ale i konkurencieschopnosť a efektívnosť podnikateľských subjektov majú aj úspory

energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čo taktiež zazmluvnené projekty

deklarovali.

Oblasť priemyselného výskum a vývoja však v hodnotenom období zaostávala, keďže

žiadatelia uprednostnili investície do technologických inovácií a o výskumné aktivity javili len

minimálny záujem. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť boli finančné prostriedky realokované

na podporu zavádzania a inovácie technológií podnikateľských subjektov, kde sa

predpokladá v budúcom období ich efektívnejšie využitie aj vzhľadom k plneniu cieľov HP

TUR.

Elektronizácia procesov a služieb v rámci podnikateľských subjektov taktiež prispieva

k zvyšovaniu efektívnosti činnosti, k úspore prevádzkových nákladov, keďže IT technológie

automatizujú úkony a činnosti, skracujú čas, znižujú potrebu ľudskej práce, papierových

podkladov a výstupov, čiže aj projekty realizované v rámci opatrenia 2.2 Informatizácia

spoločnosti svojím spôsobom prispeli k plneniu cieľov HP TUR aj bez vyčíslenia príspevku

prostredníctvom merateľného ukazovateľa.

Napriek tomu, že obe opatrenia v rámci PO 2 svojim zameraním jednoznačne podporujú TUR,

len 41 % projektov zazmluvnených k 31.12.2011 deklarovalo svoj príspevok k HP TUR.

Jednoznačne však možno povedať, že skutočný príspevok tejto PO k plneniu cieľov HP TUR je

vyšší, ak nie 100%-ný. Odlišným prvkom projektov môže byť jedine kvalitatívny prínos k HP TUR,

ktorý sa dá do určitej miery vyhodnotiť práve podľa dosiahnutých hodnôt merateľných

ukazovateľov.

Problémom deklarovania príspevku projektu k HP TUR môže byť systém výberu merateľných

ukazovateľov pri predkladaní žiadosti o NFP. Mnohí žiadatelia ukazovatele HP berú len ako

nepodstatnú časť žiadosti a z toho často vyplýva menšia pozornosť venovaná tejto časti.

Riešením by bolo zadefinovanie povinných ukazovateľov, ktoré si musí žiadateľ v rámci každej

HP vybrať, pokiaľ je daná HP relevantná k tematickému zameraniu projektu. Tým by sa

predišlo súčasným problémom pri vyhodnocovaní plnenia cieľov a merateľných

ukazovateľov v rámci každej HP.

33



3.5 Operačný program Výskum a vývoj

Globálnym cieľom operačného programu Výskum a vývoj (ďalej len „OP VaV“) je

modernizácia a zefektívňovanie systému podpory výskumu a vývoja a skvalitňovanie

infraštruktúry vysokých škôl tak, aby prispievali k zvyšovaniu konkurencieschopnosti

ekonomiky, znižovaniu regionálnych disparít, vzniku nových malých a stredných podnikov,

tvorbe nových pracovných miest a zlepšeniu podmienok vzdelávacieho procesu

na vysokých školách.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OP VaV prispieva k napĺňaniu 2


4 Vyrovnaný regionálny rozvoj. Tieto ciele sú napĺňané prostredníctvom všetkých piatich

prioritných osí operačného programu:

PO 1 Infraštruktúra výskumu a vývoja

PO 2 Podpora výskumu a vývoja

PO 3 Infraštruktúra výskumu a vývoja v Bratislavskom samosprávnom kraji

PO 4 Podpora výskumu a vývoja v Bratislavskom samosprávnom kraji

PO 5 Infraštruktúra vysokých škôl

Všetky PO prispievajú k napĺňaniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej

prosperity a PO 1 a PO 3 prispieva zároveň k plneniu špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný

regionálny rozvoj.

OP VaV pokrýva dva ciele kohéznej politiky EÚ – cieľ Konvergencia i cieľ Regionálna








Tabuľka č. 11 OP VaV – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR




22 22 21 23 22 N/A N/A N/A N/A 22


Východisko 22 / 2005

22 22 21 23 N/A N/A N/A N/A 23

Celkové výdavky na výskum a vývoj (% z HDP)


0,46 0,47 0,48 0,49 0,68* N/A N/A N/A N/A 0,68*


Východisko 0,51 0,46 0,47 0,48 0,49 N/A N/A N/A N/A 0,49



0 0 57 184 187 N/A N/A N/A N/A 187

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A - N/A N/A -

Východisko 0 0 0 57 184 N/A N/A N/A N/A 184

34





0 0 42.8 284,3 325,2 N/A N/A N/A N/A 325,2

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A - N/A N/A -

Východisko 0 0 0 42,8 284,3 N/A N/A N/A N/A 284,3

*zatiaľ priebežný stav podľa Eurostatu








Industry.







s maturitou)





obyvateľov)


kapitál ako % HDP)

2. Aktivity firiem











3. Výstupy

Inovátori (MSP s inovovaným produktom alebo procesom ako % MSP; MSP








35





miesta radí Slovensko do skupiny tzv. miernych inovátorov s podpriemernou výkonnosťou.

OP VaV môže ovplyvniť len prvú skupinu hodnotených ukazovateľov, avšak vzhľadom

na minimálne výsledky a výstupy projektov v hodnotenom období sa prínos OP VaV doposiaľ

neodzrkadlil na pozícii SR v rebríčku inovatívnosti.

Celkové výdavky na výskum a vývoj

Podobne ako predchádzajúci ukazovateľ, aj tento patrí do skupiny kontextových

(makroekonomických) ukazovateľov a teda nie je sledovaný na úrovni projektov, jeho

hodnota je publikovaná kompetentnými národnými a medzinárodnými organizáciami.

Ku koncu hodnoteného obdobia dosiahol tento ukazovateľ výraznejší medziročný nárast

v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, k čomu s istotou prispeli aj projekty realizované

v rámci OP VaV. Cieľová hodnota pre rok 2013 je však vzhľadom na stav výskumu a vývoja

a jeho celkovej podpory v SR pravdepodobne nedosiahnuteľná. Výskum a vývoj napriek

svojmu potenciálu nepatrí ani medzi skutočné prioritné témy vlády, ani medzi prioritné oblasti

záujmu súkromného sektora.

Počet a objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP TUR

Ku koncu hodnoteného obdobia bolo v rámci OP VaV zazmluvnených 187 projektov

s relevanciou k HP TUR v celkovom objeme finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ 325,2 mil.

EUR. Z celkového počtu projektov zazmluvnených v rámci OP VaV tvoril tento počet len

necelú polovicu - 46,4 %. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky projekty OP VaV svojou

podstatou a svojím spôsobom – bez ohľadu na charakter aktivít - podporujú rast úrovne

výskumu, vývoja a vzdelávania, prípadne skvalitňovanie informačnej infraštruktúry, čo sú

čiastkové ciele HP TUR, príspevok OP VaV k HP TUR by mal byť hodnotený zo všetkých

realizovaných projektov.





Tabuľka č. 12 Zmluvne viazané projekty OP VaV podľa NUTS III




2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011


Nitriansky kraj 9 22 22 2 11 11 2 402 661,21 26 133 324,32 24 828 206,34


Trnavský kraj 12 21 20 3 8 6 1 232 113,28 12 993 700,28 9 838 523,29


Žilinský kraj 29 51 50 6 29 26 5 999 347,05 36 695 993,86 32 686 639,79

Prešovský kraj 8 14 13 2 6 5 731 801,45 13 164 412,56 12 243 664,78

Košický kraj 36 57 57 10 22 22 7 352 402,60 38 437 638,22 37 751 495,95

36




28 74 89 3 31 40 944 126,05 56 449 125,43 89 081 366,72

Spolu 197 384 403 57 184 187 42 802 483,70 284 271 306,38 325 225 653,90


Regionálne rozloženie projektov OP VaV zodpovedá koncentrácii výskumných a vývojových

pracovísk a vysokých škôl v troch kľúčových mestách – Bratislava, Žilina a Košice.

V Bratislavskom kraji je sústredených 50 % výskumno-vývojových kapacít Slovenska (univerzity,

ústavy SAV apod.), z toho dôvodu bolo v hodnotenom období 30 % projektov sústredených

práve do Bratislavy. Výrazne zaostávala oblasť výskumu a vývoja v Trenčianskom kraji, kde

bolo v hodnotenom období zazmluvnených len 5 projektov, z toho 2 boli v r. 2011

mimoriadne ukončené. Tento fakt len odzrkadľuje nezáujem súkromných subjektov

o výskumné a vývojové aktivity, pretože Trenčiansky kraj má minimálne inštitucionálne

výskumno-vývojové zázemie.

Vzhľadom na už vyššie uvedený fakt, že každý jeden projekt OP VaV svojou podstatou

a svojím spôsobom prispieva k plneniu cieľov HP TUR, hodnotenie regionálneho plnenia cieľov

HP TUR v realite kopíruje regionálne rozdelenie všetkých zazmluvnených projektov.





Tabuľka č. 13 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OP VaV


ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Infraštruktúra výskumu a vývoja

Počet vytvorených pracovných miest pre výskumníkov


Objem finančných prostriedkov poskytnutých na projekty venované problematike životného prostredia

výstup mil. EUR 10,5 0 0 0

Objem finančných prostriedkov poskytnutých na projekty venované problematike zdravotného stavu obyvateľstva


2. Podpora výskumu a vývoja




výstup mil. EUR 16,4 0 1,136 7,36


výstup mil. EUR 31,4 0,001 0,44 5,2

3 . Infraštruktúra výskumu a vývoja v BSK







37



4. Podpora výskumu a vývoja v BSK




výstup mil. EUR 10,5 0,01 1,33 7,37


výstup mil. EUR 15 0,01 1,22 4,88

5. Infraštruktúra vysokých škôl


výsledok MV N/A 0 0 0

Zateplená plocha výsledok m2 N/A 0 0 0

Ročné úspory energie realizovaním projektu / Úspora energie

výstup GJ/rok N/A 0 0 0


Prioritná os 1 Infraštruktúra výskumu a vývoja

V rámci PO 1 boli v hodnotenom období zazmluvnené a realizované len národné projekty,

ktoré nedeklarovali žiadny príspevok k napĺňaniu cieľov HP TUR, hoci napr. projekt „Dátové

centrum pre výskum a vývoj“ má jednoznačne slovne popísaný sociálnoekonomický dopad:

„Projekt umožní koncentrovať vysokokvalifikované pracovné sily a poskytovať tak služby

s pridanou hodnotou, ktoré nie je možne zabezpečiť na malých decentralizovaných

pracoviskách. Ďalej projekt umožní efektívnu prevádzku a z celospoločenského pohľadu

výrazné zníženie nákladov na pracovnú silu, zdroje, energie oproti nákladom

na zabezpečenie prevádzky distribuovaných výpočtových a dátových systémov.“6 K týmto

aktivitám však neboli zadefinované merateľné ukazovatele relevantné k HP TUR a teda prínos

projektu nie je kvantifikovateľný (merateľný zadefinovaným ukazovateľom) a tým pádom ani

hodnotený.

V r. 2011 bola vyhlásená dopytovo-orientovaná výzva s termínom predkladania žiadostí

o NFP v r. 2012, kde sa predpokladalo, že predložené projekty zadefinujú už aj svoj prínos k HP

TUR prostredníctvom projektových merateľných ukazovateľov a cieľové hodnoty

merateľných ukazovateľov v rámci PO budú ich realizáciou napĺňané v priebehu rokov 2013

– 2014.

Prioritná os 2 Podpora výskumu a vývoja

Projekty realizované v rámci PO 2 spolu projektmi realizovanými v rámci zrkadlovej PO 4

pre BSK tvorili v hodnotenom období nosnú časť realizácie celého OP VaV. Dopytovo-

orientované projekty realizované najmä v opatrení 2.2 Prenos poznatkov a technológií

získaných výskumom a vývojom do praxe prispeli k plneniu merateľného ukazovateľa výstupu

„Objem finančných prostriedkov poskytnutých na projekty venované problematike

zdravotného stavu obyvateľstva“ a „Objem finančných prostriedkov poskytnutých

na projekty venované problematike životného prostredia“. Oba hodnotené merateľné

ukazovatele PO 2 boli ku koncu r. 2011 vykázané len na základe monitorovacích správ

prebiehajúcich projektov, nakoľko všetky projekty deklarujúce relevanciu k HP TUR boli

ku koncu hodnoteného obdobia v realizácii.

Merateľný ukazovateľ „Počet vytvorených pracovných miest pre výskumníkov“ je na úrovni

projektov sledovaný ako dopadový, čo znamená, že sa bude vyhodnocovať v priebehu 5

rokov po ukončení realizácie projektu na základe následných monitorovacích správ. Projekty

s relevanciou k HP TUR zazmluvnené ku koncu hodnoteného obdobia deklarovali plánovanú

hodnotu 170 nových pracovných miest pre výskumníkov, čo vytvára predpoklad, že cieľová

hodnota merateľného ukazovateľa by mohla byť po zazmluvnení ďalších projektov

dosiahnutá.

6 Zdroj: Výročná správa o vykonávaní OP VaV za rok 2011 (obdobie január - december 2011)

38



2 zazmluvnené národné projekty, ako aj projekt JEREMIE nedeklarovali svoj príspevok k HP

TUR, hoci národný projekt „Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja

na Slovensku - prístup k elektronickým informačným zdrojom“ má jednoznačne slovne

popísaný sociálnoekonomický dopad: „Realizácia projektu znásobí a prehĺbi vedomosti a

zručnosti používateľov vedeckých databáz pre VaV, zlepší ich orientáciu vo vedeckej

literatúre, prispeje k urýchleniu transferu vedeckých poznatkov, čím v konečnom dôsledku

významným spôsobom prispeje ku skvalitneniu a urýchleniu vedeckovýskumných procesov

vo všetkých oblastiach.“7 K týmto aktivitám však neboli zadefinované merateľné ukazovatele

relevantné k HP TUR a teda prínos projektu nie je kvantifikovateľný (merateľný zadefinovaným

ukazovateľom) a tým pádom ani hodnotený.

Prioritná os 3 Infraštruktúra výskumu a vývoja v BSK

V rámci PO 3 boli v hodnotenom období zazmluvnené a realizované len 2 národné projekty

ako zrkadlo k národným projektom v PO 1 pre územie cieľa Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Zrkadlovo sa do tejto prioritnej osi preniesli aj

nezrovnalosti týkajúce sa príspevku projektových aktivít k HP TUR. Prínos projektov nebol

kvantifikovateľný (merateľný zadefinovaným ukazovateľom) a tým pádom ani hodnotený.

Plánované merateľné ukazovatele PO 3 „Objem finančných prostriedkov poskytnutých

na projekty venované problematike životného prostredia“, „Objem finančných prostriedkov

poskytnutých na projekty venované problematike zdravotného stavu obyvateľstva“ a „Počet

vytvorených pracovných miest pre výskumníkov“ nebudú naplnené ani v budúcnosti,

pretože voľné finančné prostriedky z opatrenia 3.1 boli realokované do opatrenia 4.2, čiže

v budúcnosti už nebude v rámci PO 3 vyhlásená žiadna výzva na predkladanie projektov.

Prioritná os 4 Podpora výskumu a vývoja v BSK

Projekty realizované v rámci PO 4 spolu projektmi realizovanými v rámci PO 2 tvorili

v hodnotenom období nosnú časť realizácie celého OP VaV. Dopytovo-orientované projekty

realizované najmä v opatrení 4.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom

a vývojom do praxe v Bratislavskom kraji prispeli k plneniu merateľného ukazovateľa výstupu

„Objem finančných prostriedkov poskytnutých na projekty venované problematike

zdravotného stavu obyvateľstva“ a „Objem finančných prostriedkov poskytnutých

na projekty venované problematike životného prostredia“.

Oba hodnotené merateľné ukazovatele PO 4 boli ku koncu r. 2011 vykázané len na základe

monitorovacích správ prebiehajúcich projektov, nakoľko všetky projekty deklarujúce

relevanciu k HP TUR boli ku koncu hodnoteného obdobia v realizácii.

Merateľný ukazovateľ „Počet vytvorených pracovných miest pre výskumníkov“ je na úrovni

projektov sledovaný ako dopadový, čo znamená, že sa bude vyhodnocovať v priebehu 5

rokov po ukončení realizácie projektu na základe následných monitorovacích správ. Projekty

s relevanciou k HP TUR zazmluvnené ku koncu hodnoteného obdobia deklarovali plánovanú

hodnotu 119 nových pracovných miest pre výskumníkov, čo vytvára predpoklad, že cieľová

hodnota merateľného ukazovateľa by mala byť úspešnou realizáciou už zazmluvnených

projektov splnená na viac ako 100 %.

2 zazmluvnené národné projekty, ako aj projekt JEREMIE boli realizované ako zrkadlo

k národným projektom v PO 2 pre územie cieľa Regionálna konkurencieschopnosť

a zamestnanosť. Zrkadlovo sa do tejto prioritnej osi preniesli aj nezrovnalosti týkajúce sa

príspevku projektových aktivít k HP TUR. Prínos projektov nebol kvantifikovateľný (merateľný

zadefinovaným ukazovateľom) a tým pádom ani hodnotený.

Prioritná os 5 Infraštruktúra vysokých škôl

Merateľné ukazovatele sledované a hodnotené v rámci tejto prioritnej osi sa odlišujú

od predchádzajúcich 4 prioritných osí, čo je dané charakterom a účelom aktivít, ktoré sú

7 Zdroj: Výročná správa o vykonávaní OP VaV za rok 2011 (obdobie január - december 2011)

39



v rámci tejto PO realizované. Investičné aktivity projektov sú zamerané na rekonštrukciu

a rozširovanie objektov vysokých škôl a modernizáciu ich vnútorného vybavenia za účelom

zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu, čo zahŕňa aj podporu energetických úspor

a energetickej efektívnosti.

Projekty zazmluvnené k 31.12.2011 deklarovali plnenie merateľného ukazovateľa výsledku

„Zateplená plocha“ v hodnote 33 263,14 m2, z toho projekty v realizácii v hodnote 1 912 m2.

Vzhľadom na skutočnosť, že všetky projekty s relevanciou k HP TUR boli ku koncu

hodnoteného obdobia v realizácii, sledované merateľné ukazovatele vykazovali nulové

plnenie.

Merateľný ukazovateľ „Zvýšený inštalovaný výkon zariadenia zodpovedajúci obnoviteľným

zdrojom energie“ nebol sledovaný v žiadnom zo zazmluvnených projektov.

Merateľný ukazovateľ „Ročné úspory energie realizovaním projektu / Úspora energie“ je

na úrovni projektu sledovaný ako dopadový ukazovateľ, to znamená, že jeho plnenie bude

vyhodnocované až po ukončení realizácie projektov po dobu 5 rokov. Projekty zazmluvnené

k 31.12.2011 deklarovali plánovanú hodnotu tohto ukazovateľa na úrovni 7 241,2 GJ/rok.


Prioritná os 1 Infraštruktúra výskumu a vývoja

Projekty realizované v rámci tejto prioritnej osi by mali prispievať k plneniu dvoch špecifických

cieľov HP TUR - 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity a 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj. Celková

realizácia tejto prioritnej osi sa v hodnotenom období obmedzila len na 2 národné projekty,

ktoré, ako už bolo vyššie uvedené, nedeklarovali svoj príspevok k HP TUR. Napriek tejto

skutočnosti zrealizovanie aktivít oboch projektov by malo mať sociálnoekonomický

i environmentálny dopad nielen v oblasti vedecko-výskumnej komunity. Otázkou zostáva

kvalitatívne zhodnotenie prínosu oboch projektov, keďže merateľné ukazovatele

s relevanciou k TUR nie sú sledované a hodnotené ani v jednom z nich. Možno však

skonštatovať, že oba projekty prispejú svojím zrealizovaním k naplneniu oboch špecifických

cieľov HP TUR.

Nastavené merateľné ukazovatele pre PO 1 však ostávajú zatiaľ bez akejkoľvek hodnoty, ich

napĺňanie bude do veľkej miery závisieť od projektov predložených v rámci dopytovo-

orientovanej výzvy vyhlásenej ku koncu roka 2011.

Prioritná os 2 Podpora výskumu a vývoja

Daná prioritná os prispieva k napĺňaniu špecifického cieľa 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity.

Realizované projekty plnia čiastkový cieľ „zvyšovanie úrovne výskumu, vývoja a vzdelávania“

prostredníctvom zlepšovania podmienok vedecko-výskumných inštitúcií (najmä ústavy SAV

a štátne výskumné inštitúcie) a „posilnenie konkurencieschopnosti a efektívnosti ekonomiky

Slovenska“ prostredníctvom investícií do výskumných a vývojových aktivít súkromného

sektora. PO zároveň podporuje aj prepájanie vedecko-výskumných, vzdelávacích

a podnikateľských subjektov za účelom efektívnej a účelnej spolupráce na vedecko-

výskumných projektoch, čo je jeden zo základných pilierov trvalo udržateľného rozvoja každej

ekonomiky. Napriek skutočnosti, že len necelá polovica projektov zazmluvnených

k 31.12.2011 deklarovala príspevok k HP TUR, svojím charakterom podporujú TUR všetky

projekty PO 2, čiže jej prínos kvantifikovaný prostredníctvom zadefinovaných merateľných

ukazovateľov možno považovať za čiastočne skreslený a neúplný.

Prioritná os 3 Infraštruktúra výskumu a vývoja v BSK

Táto prioritná os je zrkadlom pre PO 1 pre územie Bratislavského samosprávneho kraja.

Podobne ako v rámci PO 1, aj tu sa celá realizácia v hodnotenom období obmedzila na 2

národné projekty realizované zrkadlovo k PO 1. Keďže v oboch prípadoch ide v podstate

40



o realizáciu jedného projektu „papierovo rozdeleného“ na dva samostatné pre dva ciele

kohéznej politiky, zhodnotenie ich prínosu k HP TUR je totožné ako v rámci PO 1.

Príspevok tejto PO k plneniu cieľov HP TUR možno považovať za konečný realizáciou týchto

dvoch národných projektov, nakoľko vzhľadom na realokáciu finančných prostriedkov do PO

4 nebudú už do konca programovacieho obdobia vyhlásené žiadne nové výzvy, ani

písomné vyzvania na predkladanie projektov. Nastavené merateľné ukazovatele teda určite

nebudú ani len čiastočne naplnené, avšak na vzhľadom na charakter a slovne špecifikovaný

sociálnoekonomický i environmentálny dopad oboch národných projektov by bolo

nesprávne uviesť, že daná PO neprispela vôbec k plneniu cieľov HP TUR. Hoci je jej príspevok

minimálny – obmedzený počtom realizovaných projektov, je potrebné ho vziať do úvahy

pri hodnotení, pretože najmä dopadový potenciál projektu „Dátové centrum pre výskum

a vývoj“ v rámci TUR môže byť po realizovaní významný pre celú vedecko-výskumnú oblasť

na Slovensku.

Prioritná os 4 Podpora výskumu a vývoja v BSK

Projekty realizované v rámci PO 4 prispievajú k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie

ekonomickej prosperity na území Bratislavského samosprávneho kraja. Obsahové zameranie

PO 4 je absolútne totožné s PO 2, spolu s ktorou predstavovali v hodnotenom období

základné piliere realizácie celého operačného programu. Podobne ako v ostatných PO

operačného programu, aj tu väčšina projektov zazmluvnených k 31.12.2011 nedeklarovala

svoj prínos k TUR, hoci svojou podstatou každý jeden svojím spôsobom smeroval, resp. smeruje

k podpore TUR. Hodnotenie príspevku tejto PO k HP TUR prostredníctvom nastavených

merateľných ukazovateľov možno teda aj pre danú prioritnú os považovať za skreslené,

keďže nie sú do úvahy brané všetky zazmluvnené, resp. realizované projekty, ale iba tie, ktoré

zmluvne zadeklarovali svoj príspevok k HP TUR.

Prioritná os 5 Infraštruktúra vysokých škôl

Projekty realizované v rámci PO 5 podporujú trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom investícií

do skvalitnenia priestorových a materiálnych podmienok výučby i vedeckej práce

na vysokých školách. Napĺňajú tak čiastkové ciele „zvyšovanie úrovne výskumu, vývoja

a vzdelávania“ i „znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti hospodárstva“. Akákoľvek

investícia vytvárajúca či zlepšujúca podmienky pre vzdelávanie, vedu a výskum prispieva

k trvalo udržateľnému rozvoju. Vzhľadom na skutočnosť, že cieľové hodnoty merateľných

ukazovateľov prioritnej osi neboli zadefinované, po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke

nemožno prínos k HP TUR zhodnotiť.

Napriek skutočnosti, že každý jeden projekt realizovaný v hodnotenom období v rámci OP

VaV bol orientovaný priamo do oblasti zvyšovania úrovne výskumu, vývoja a vzdelávania

a popri tom buď na skvalitňovanie informačnej infraštruktúry, alebo znižovanie energetickej

a surovinovej náročnosti hospodárstva, čiže každý projekt svojou podstatou prispel k plneniu

cieľov HP TUR, viac ako 50 % zazmluvnených projektov v hodnotenom období nevykazovalo

relevanciu k HP TUR, čo je nelogické vzhľadom k definovaným cieľom HP TUR a zameraniu

projektov. Do relevantného hodnotenia príspevku OP VaV k HP TUR by mali byť zahrnuté

všetky projekty, odlišným prvkom projektov môže byť jedine kvalitatívny prínos k HP TUR, ktorý

sa dá do určitej miery vyhodnotiť práve podľa dosiahnutých hodnôt merateľných

ukazovateľov.

41



3.6 Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia

Globálnym cieľom operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „OP

ZaSI“) je rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, sociálna inklúzia a budovanie kapacít.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OP ZaSI prispieva k napĺňaniu 2


3 Sociálna solidarita a inklúzia. Tieto ciele sú napĺňané prostredníctvom všetkých štyroch

prioritných osí operačného programu:

PO 1 Podpora rastu zamestnanosti

PO 2 Podpora sociálnej inklúzie

PO 3 Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v Bratislavskom

samosprávnom kraji

PO 4 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy

Prvé tri PO prispievajú k napĺňaniu špecifického cieľa HP TUR 3 Sociálna solidarita a inklúzia

a PO 4 prispieva k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity.

OP ZaSI pokrýva dva ciele kohéznej politiky EÚ – cieľ Konvergencia i cieľ Regionálna







projektov na ročnej báze. Tabuľka č. 14 OP ZaSI – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR


Miera zamestnanosti (15 – 64 rokov) vo vzťahu k EU-15 (%)

Dosiahnutý výsledok (SR)

60,7 62,3 60,2 58,8 59,5 N/A N/A N/A N/A 59,5

Dosiahnutý výsledok (EU-15)

66,8 67,1 65,8 65,4 65,5 N/A N/A N/A N/A 65,5

Pomer SR:EU-15

90,87** 92,85** 91,49** 89,91** 90,84** N/A N/A N/A N/A 90,84



Miera rizika chudoby po sociálnych dávkach (%)


10,5 10,9 11,0 12,0 0* N/A N/A N/A N/A 12,0



Miera dlhodobej nezamestnanosti (%)


8,3 6,6 6,5 9,2 9,2 N/A N/A N/A N/A 9,2

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A 9,2 N/A N/A N/A 9,2


42



Podiel obyvateľov zapojených do celoživotného vzdelávania na 100 obyvateľov vo veku 25-64 rokov (%)


3,9 3,3 2,8 2,8 0* N/A N/A N/A N/A 2,8





0 0 129 746 674 N/A N/A N/A N/A 674





0 0 57,4 264,8 306,27 N/A N/A N/A N/A 306,27




* Údaje za príslušné obdobie nie sú dostupné.

** Údaje vypočítané pomerom zamestnanosti SR k EÚ15 (pôvodne len miera zamestnanosti v SR).

Prvé tri merateľné ukazovatele patria do skupiny kontextových (makroekonomických)

ukazovateľov, ktoré nie sú sledované na úrovni projektov, ale ich hodnota je publikovaná

kompetentnými národnými a medzinárodnými organizáciami. Aj keď svojím charakterom

môžu projekty realizované v rámci OP ZaSI prispieť k pozitívnemu vývoju týchto ukazovateľov,

vzhľadom na zložitú sociálno-ekonomickú situáciu celej Európy je vplyv výsledkov projektov

zanedbateľný, pretože žiadny z nich nemôže výraznejším spôsobom ovplyvniť negatívne

trendy vývoja zamestnanosti či hranice chudoby podmienené ekonomickými faktormi

globálnej recesie. Ani relatívne veľký počet deklarovaných novovytvorených pracovných

miest v rámci projektov nedokáže vykompenzovať znižovanie počtu zamestnancov v takmer

všetkých regiónoch a odvetviach hospodárstva SR.

Podiel obyvateľov zapojených do celoživotného vzdelávania na 100 obyvateľov vo veku 25 -

64 rokov

Aj tento merateľný ukazovateľ patrí do skupiny kontextových (makroekonomických)

ukazovateľov a teda nie je sledovaný na úrovni projektov, jeho hodnota je publikovaná

kompetentnými národnými a medzinárodnými organizáciami. Projekty OP ZaSI prispievajú

k zvyšovaniu počtu obyvateľov zapojených do celoživotného vzdelávania a veková štruktúra

zapojených účastníkov je dokonca sledovaná na úrovni jednotlivých projektov v rámci

monitorovacích správ, čiže v prípade potreby sa dá pomerne presne vyčísliť príspevok OP

v tejto oblasti. Klesajúca tendencia v sledovanom období bola podobne ako

pri predchádzajúcich ukazovateľoch s istotou negatívne ovplyvnená celkovou sociálno-

ekonomickou situáciou krajiny, kedy sa v prvom rade znižujú výdavky obyvateľov na služby,

ktoré nevyhnutne nepotrebujú k svojmu osobnému či pracovnému životu.


Ku koncu roku 2009 bolo zazmluvnených celkovo 129 projektov s deklarovaným prínosom

k HP TUR s objemom finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ 57,5 mil. EUR. V nasledujúcom roku

sa počet projektov zvýšil takmer 6-násobne na 746 projektov s celkovým objemom

finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ 264,8 mil. EUR. Ku koncu roka 2011 poklesol počet

zazmluvnených projektov s relevanciou k HP TUR na 674 s celkovým objem finančných

prostriedkov zo zdrojov EÚ 306,27 mil. EUR. Zmena vlády v r. 2010 viedla aj v rámci tohto OP

k výrazným zmenám v oblasti implementácie projektov. Preverovanie zmysluplnosti

a finančnej efektívnosti projektov, zmena pravidiel implementácie už prebiehajúcich

43



projektov zavedením finančných limitov pre jednotlivé typy výdavkov, prehodnotenie

viacerých projektov inštitúcií verejnej správy zo strany prijímateľov – nových ministrov

a riaditeľov inštitúcií, kontrolné audity vyústili v r. 2011 do zrušenia viac ako 100 zmlúv

o poskytnutí NFP, čo sa dotklo aj viacerých projektov, ktoré deklarovali prínos k plneniu cieľov

HP TUR. Novouzatvorené zmluvy, a to najmä pre finančne objemnejšie národné projekty

s relevanciou k HP TUR však prispeli k tomu, že objem finančných prostriedkov smerujúcich

na podporu TUR nepoklesol, naopak oproti predchádzajúcemu roku aj napriek zrušeniu

viacerých projektov vzrástol.





Tabuľka č. 15 Zmluvne viazané projekty OP ZaSI podľa NUTS III




2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011

Bratislavský kraj 15 70 80 0 27 21 0,00 3 480 352,98 3 156 789,22

Nitriansky kraj 45 123 129 12 71 65 3 476 307,00 12 925 864,68 11 768 738,65

Trenčiansky kraj 24 91 89 7 74 69 1 766 300,00 13 602 708,88 12 756 967,33

Trnavský kraj 28 71 74 8 52 48 2 786 300,00 9 293 944,70 8 097 341,94


Žilinský kraj 39 100 101 9 80 70 3 947 639,00 12 242 374,34 10 369 566,93

Prešovský kraj 174 367 408 33 139 130 4 398 480,00 29 284 744,35 21 952 786,38

Košický kraj 79 179 194 17 93 85 4 034 130,00 17 432 325,62 16 374 418,65


81 172 202 21 113 99 32 944 643,00 137 825 432,11 205 675 033,30

Spolu 595 1 397 1 522 129 746 674 57 456 595,00 264 795 103,42 306 270 985,30


Projekty OP ZaSI pokrývali ku koncu hodnoteného obdobia celé územie SR vrátane

Bratislavského samosprávneho kraja. Najviac projektov bolo podporených v Prešovskom,

Banskobystrickom a Košickom samosprávnom kraji. Práve tieto kraje sú charakteristické

výraznými sociálno-ekonomickými disparitami v porovnaní so zvyšnou časťou krajiny, ktoré

pomáhajú zmierňovať aj projekty OP ZaSI. Vo všetkých troch uvedených regiónoch bolo

realizovaných, resp. zmluvnených aj najviac projektov s relevanciou k cieľov HP TUR.

Podiel projektov s relevanciou k HP TUR bol však veľmi nízky – len 44,28 % z celkového počtu

zazmluvnených projektov ku koncu hodnoteného obdobia. Každý jeden realizovaný projekt

väčšou či menšou mierou prispieva k znižovaniu nezamestnanosti (vytváraním nových

pracovných miest, vzdelávaním zamestnancov s cieľom zvýšiť ich adaptabilitu na trhu

práce), k posilneniu postavenia znevýhodnených a marginalizovaných skupín obyvateľstva

na trhu práce i v rámci spoločnosti či k posilneniu konkurencieschopnosti a efektívnosti

ekonomiky SR (vzdelávaním zamestnancov) a zvyšovaniu úrovne vzdelávania. To sú všetko

čiastkové ciele HP TUR, čiže relevantné hodnotenie plnenia cieľov HP TUR v rámci OP ZaSI by

malo byť realizované na základe výsledkov všetkých podporených projektov.

44







Tabuľka č. 16 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OP ZaSI


ukazovateľa Merná

jednotka Cieľová

hodnota*

Rok

2009 2010 2011

1. Podpora rastu zamestnanosti

Počet novovytvorených pracovných miest**

výstup počet 21 328 31 413 22 899 42 429


výstup počet 31 000 0 10 291 30 479

Počet osôb vyškolených v projekte výstup počet 16 970 664 14 417 11 633

Počet úspešne vyškolených osôb výsledok počet 21 644 257 257 366

2. Podpora sociálnej inklúzie


výstup počet 500 178 257 1 201


výstup počet 300 4 636*** 64 78

Počet osôb vyškolených v projekte výstup počet 1 250 407*** 339 1 124

Počet úspešne vyškolených osôb výsledok počet 400 0 0 0

3. Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK


výstup počet 100 2 458*** 535 592


výstup počet 1 400 1 186*** 1 038 1 357

Počet osôb vyškolených v projekte výstup počet 950 62 543*** 244

Počet úspešne vyškolených osôb výsledok počet 1 450 0 0 0

4. Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy


výstup počet 16 000 3 910 12 272 15 535

Počet osôb vyškolených v projekte výstup počet 10 500 0 4 870 8 607

Počet úspešne vyškolených osôb výsledok počet 16 500 0 3 613 4 138


* Cieľová hodnota ukazovateľa podľa SKI HP TUR, v 6.2

** Ukazovateľ sledovaný na základe všetkých projektov bez ohľadu na to, či deklarujú príspevok k HP TUR

*** Chybné údaje poskytnuté na základe ručného agregovania údajov za SORO

Prioritná os 1 Podpora rastu zamestnanosti

Projekty realizované v rámci PO 1 smerujú do oblasti riešenia problému nezamestnanosti, a to

jednak formou rôznych nástrojov aktívnej politiky trhu práce (národné projekty realizované

ÚPSVaR) a jednak formou vzdelávania zamestnancov súkromného a verejného sektora

s cieľom zlepšiť ich adaptabilitu na meniace sa podmienky trhu práce ako prevencia pred

stratou zamestnania či zaradenia sa do kategórie dlhodobo nezamestnaných.

Kľúčovým ukazovateľom sledovaným v rámci HP TUR v rámci PO 1 je „Počet

novovytvorených pracovných miest“, prostredníctvom ktorého sa sleduje a vyhodnocuje

prínos projektov k riešeniu problému nezamestnanosti. V hodnotenom období vytvorili

projekty PO 1 viac ako 40 000 pracovných miest, pričom tento výsledok bol dosiahnutý najmä

realizáciou národných projektov ÚPSVaR, ktoré boli cielene orientované na podporu

vytvárania nových pracovných miest rôznymi nástrojmi politiky trhu práce. Cieľová hodnota

ukazovateľa bola nastavená len pre projekty s relevanciou k HP TUR, z toho dôvodu sa javí

ako značne podhodnotená, keďže výsledok je hodnotený na základe príspevkov všetkých

realizovaných projektov.

45



Dopytovo-orientované projekty súkromného a verejného sektora boli zamerané

predovšetkým na vzdelávacie aktivity a ich realizáciou sa plnil merateľný ukazovateľ „Počet

zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu“ a „Počet osôb vyškolených

v projekte“. Oba tieto ukazovatele boli už v hodnotenom období naplnené na 98,3 %, resp.

68,55 %, čiže v oboch prípadoch je predpoklad, že do konca programovacieho obdobia

bude cieľ splnený. V mnohých projektoch boli však sledované oba tieto ukazovatele

a vykazovali duplicitne ten istý výsledok projektu, čo skresľovalo celkové výsledky projektov,

z toho dôvodu boli jednoznačne identifikovateľné duplicity z hodnotenia koordinátorom HP

TUR vylúčené. Aj toto je dôsledok nedostatkov systému nastavenia merateľných

ukazovateľov, keď sa výber ukazovateľov ponechá viac-menej na žiadateľa, ktorý má na to

úplne iný pohľad ako riadiaci orgán či koordinátor HP.

Ukazovateľ „Počet úspešne vyškolených osôb“ je na úrovni projektov sledovaný ako

dopadový, čiže jeho plnenie bude vyhodnocované na základe následných monitorovacích

správ predkladaných prijímateľmi počas 5 rokov od ukončenia realizácie projektu.

V hodnotenom období bolo ukončených len 62 projektov, spomedzi ktorých sa len niekoľko

dostalo už do fázy predloženia 1. následnej monitorovacej správy. Tento ukazovateľ bude

postupne rásť tak, ako sa budú projekty ukončovať. Jeho hodnota by mala byť blízka počtu

vyškolených ľudí v rámci projektov, čiže kumulatívnej hodnote dvoch vyššie uvedených

merateľných ukazovateľov výstupu.

Prioritná os 2 Podpora sociálnej inklúzie

Projekty realizované v rámci PO 2 sú zamerané na prácu s marginalizovanými skupinami

obyvateľstva – zdravotne postihnutí občania, rómska komunita a pod. a zároveň podporujú

aj zosúlaďovanie rodinného a pracovného života na trhu práce.

Kľúčovým projektom tohto opatrenia bol v hodnotenom období národný projekt „Zvyšovanie

zamestnateľnosti profesionálnych rodičov“ zameraný na propagáciu profesionálneho

rodičovstva, zabezpečenie prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti,

vzdelávanie zamestnancov detských domovov, odborné vzdelávanie a starostlivosť

o profesionálnych rodičov a realizáciu sociologického výskumu zameraného na zistenie

motivácie, potrieb vzdelávania a názorov profesionálnych rodičov. Jeho realizáciou bolo

vytvorených 448 nových pracovných miest (v rámci opatrenia 2.1) a vyškolených 785 ľudí

(v rámci opatrenia 2.1), čo výrazne prispelo k plneniu nastavených cieľových hodnôt

merateľných ukazovateľov. Podobne ako v PO 1, aj tu sa počet novovytvorených

pracovných miest sleduje kumulatívne za všetky projekty prioritnej osi bez ohľadu na to, či

vykazujú relevanciu k HP TUR, alebo nie, avšak cieľová hodnota bola stanovená len pre

projekty s relevanciou k HP, z toho dôvodu sa javí ako podhodnotená.

Ukazovateľ „Počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu“ bol

v hodnotenom období napĺňaný len menšími, dopytovo-orientovanými projektmi. Prijímateľmi

projektov boli vo väčšine prípadov organizácie, ktoré disponujú malým počtom

zamestnancov (disponujú skôr bázou dobrovoľníkov, ľudí pracujúcich na dohodu apod.)

a zároveň vzdelávacie aktivity nepredstavovali nosné aktivity projektov.




Prioritná os 3 Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK

Projekty realizované v rámci tejto prioritnej osi pokrývajú územie cieľa Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Z tematického hľadiska spája táto prioritná os v sebe

všetky podporované oblasti v rámci OP ZaSI.

Podobne ako v ostatných opatreniach, aj tu boli v hodnotenom období kľúčové najmä

národné projekty realizované ako zrkadlové projekty k PO 1, PO 2 a PO 4. Na tvorbe

pracovných miest sa podieľali najmä projekty ÚPSVaR zamerané na využívanie nástrojov

aktívnej politiky trhu práce, ale svojou mierou prispel napr. už aj vyššie spomenutý úspešný

46



národný projekt „Zvyšovanie zamestnateľnosti profesionálnych rodičov“, ktorý v rámci tejto

PO vytvoril 68 pracovných miest a vyškolil 128 ľudí.

Ukazovateľ „Počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu“ bol

v hodnotenom období naplnený najmä prostredníctvom projektu „Rozvoj a upevňovanie

ľudských zdrojov a systematické prehlbovanie kvalifikácie pracovníkov – BSK“ realizovaný

ÚPSVaR, v rámci ktorého bolo vyškolených 570 zamestnancov a prostredníctvom národných

projektov realizovaných ďalšími inštitúciami verejnej správy (napr. Finančné riaditeľstvo SR,

Národný kontrolný úrad a pod.)




Prioritná os 4 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy

Projekty realizované v rámci tejto PO sú zamerané na zlepšenie poskytovania verejných

služieb. Podpora smeruje najmä do oblasti vzdelávania zamestnancov verejnej správy

a mimovládnych organizácií.

V rámci tejto PO sú prioritne realizované projekty inštitúcií verejnej správy (ministerstvá,

ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy), ktoré majú veľký počet

zamestnancov a z toho dôvodu sú počty vyškolených zamestnancov či osôb nepomerne

vyššie v porovnaní s ostatnými prioritnými osami. Len ÚPSVaR dokázal vyškoliť viac ako 7 000

svojich zamestnancov po celom Slovensku a Finančné riaditeľstvo SR viac ako 3 000

zamestnancov, čiže len výsledky týchto dvoch projektov tvorili 2/3 dosiahnutej hodnoty

ukazovateľa „Počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu“.

Ukazovateľ „Počet osôb vyškolených v projekte“ bol napĺňaný projektmi mimovládnych

organizácií, ktoré zvyčajne nefungujú na báze zamestnancov, ale na báze dobrovoľníkov či

dohôd o spolupráci a pod. Rovnako by mal tento ukazovateľ kumulovať výsledky národných

projektov, ktoré neškolia len svojich zamestnancov, ale aj zamestnancov iných subjektov,

napr. projekt „Budovanie kapacít regionálnej samosprávy pre implementáciu verejných

politík prostredníctvom programov“ realizovaný Banskobystrickým samosprávnym krajom,

do ktorého sú zapojené aj ďalšie subjekty.

Ukazovateľ „Počet úspešne vyškolených osôb“ vykazoval vysoké plnenie počas

hodnoteného obdobia, ktoré však s veľkou pravdepodobnosť odzrkadľuje len cieľové

hodnoty projektov zazmluvnených k danému obdobiu, nie reálne dosiahntué hodnoty

projektov, pretože ide o dopadový ukazovateľ, ktorý by mal byť sledovaný a hodnotený až

na základe následných monitorovacích správ počas 5 rokov od ukončenia projektov.

V hodnotenom období sa žiadny s veľkých národných projektov nedostal do fázy

predloženia 1. následnej monitorovacej správy a ukončené projekty mimovládnych

organizácií s istotou nemohli dosiahnuť takéto vysoké plnenie merateľného ukazovateľa.


Prioritná os 1 Podpora rastu zamestnanosti

Prioritná os 1 je zameraná na plnenie špecifického cieľa HP TUR 3 Sociálna solidarita a inklúzia,

konkrétne na plnenie čiastkového cieľa „znižovanie miery nezamestnanosti“, a to formou

vytvárania pracovných miest a vzdelávania ľudí s cieľom zlepšiť ich postavenie na trhu práce

vzhľadom k meniacim sa podmienkam. Realizované projekty bez väčších problémov plnili

nastavené cieľového hodnoty v počte vytvorených pracovných miest či vyškolených

zamestnancov. ÚPSVaR efektívne využil prostriedky ESF presne na také opatrenia aktívnej

politiky trhu práce, ktoré trh podporili v tvorbe pracovných miest, súkromný sektor zasa využil

príležitosť na dovzdelanie či preškolenie svojich zamestnancov.

Napriek skutočnosti, že ciele HP TUR boli plnené, nemožno obísť skutočnosť, že zo 610

zazmluvnených projektov len 461 (75,6 %) deklarovalo svoju relevanciu k HP TUR. Riešenie

47



otázky zamestnanosti a vzdelávanie sú dve nosné témy trvalo udržateľného rozvoja,

neexistuje už relevantnejšia téma TUR v oblasti ľudských zdrojov, z toho dôvodu by mal byť

každý jeden projekt zaradený do hodnotenia prínosu PO 1 k plneniu cieľov HP TUR.

Prínosy projektov sú hodnotené a kvantifikované na základe skupiny vybraných merateľných

ukazovateľov, avšak tento systém má v rámci tohto OP značné nedostatky najmä vo svojej

úvodnej fáze. Voľba merateľných ukazovateľov bola ponechaná na žiadateľovi, ktorý

vo väčšine prípadov nevedel identifikovať, čo sa za pomenovaným ukazovateľom v realite

skrýva a už vôbec nie ciele, prečo by vôbec mal projekt sledovať nejaké ukazovatele. Tak sa

stalo, že projekt vytvárajúci nové pracovné miesta či školiaci zamestnancov nemá relevanciu

k HP TUR, alebo naopak duplicitne vykazuje dosiahnuté výsledky prostredníctvom dvoch

rôzne pomenovaných ukazovateľov. Rovnako tak systém merateľných ukazovateľov trpí

nedostatkami v oblasti priradenie ukazovateľov k HP TUR, ktoré nebolo vo všetkých výzvach

vždy korektné, logický ukazovateľ dopadu bol zo strany RO zaradený medzi ukazovatele

výsledku, čo komplikovalo a aj naďalej bude komplikovať vyhodnocovanie plnenia cieľov HP

TUR v celom OP ZaSI. Tento problém sa vo väčšej či menšej miere objavuje nielen v každej

prioritnej osi OP ZaSI, ale aj v rámci každého operačného programu a pri každej horizontálnej

osi, čo komplikuje aj celkového zhodnotenie plnenia cieľov všetkých HP na národnej úrovni.

Prioritná os 2 Podpora sociálnej inklúzie

Prioritná os 2 je zameraná na plnenie špecifického cieľa HP TUR 3 Sociálna solidarita a inklúzia,

konkrétne na plnenie čiastkového cieľa „posilnenie postavenia znevýhodnených

a marginalizovaných skupín obyvateľstva“ a „znižovanie miery nezamestnanosti“.

Podobne ako v PO 1, aj tu realizované projekty bez väčších problémov plnili nastavené

cieľového hodnoty v počte vytvorených pracovných miest či vyškolených ľudí.

Podobne ako v PO 1, zo 618 zazmluvnených projektov len 45 (7,3 %) deklarovalo relevanciu

k HP TUR, hoci každý z projektov svojím spôsobom riešil otázku zlepšenia postavenia či už

rómskej komunity, alebo zdravotne postihnutých občanov, alebo iných znevýhodnených

skupín. Okrem vyššie uvedených nedostatkov systému merateľných ukazovateľov sa v rámci

tejto PO objavil aj ďalší nedostatok, ktorý pravdepodobne dosť významným spôsobom

ovplyvnil veľmi nízky podiel projektov s HP TUR. Veľa projektov bolo orientovaných na terénnu

sociálnu prácu a nie každý takýto projekt vytvoril pracovné miesta či školil osoby. Títo

žiadatelia nemali možnosť vybrať si relevantný ukazovateľ HP TUR, ktorý by zodpovedal

charakteru projektových aktivít.

Prioritná os 3 Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK

Prioritná os 3 zabezpečuje plnenie špecifického cieľa HP TUR 3 Sociálna solidarita a inklúzia

na území Bratislavského samosprávneho kraja. Projekty riešia otázky nezamestnanosti i otázky

postavenia marginalizovaných skupín obyvateľstva. Hoci prioritná os nedeklaruje oficiálne

príspevok aj k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity, časť

projektov – zrkadlové projekty verejnej správy k PO 4 prispievajú aj k plneniu jeho cieľov,

keďže sú realizované spoločne s tými podporenými z PO 4.

Realizované projekty v hodnotenom období bez väčších problémov vytvárali nové pracovné

miesta či školili ľudí, hoci len 21 projektov z 80 zazmluvnených, čiže len 26,25 % projektov

deklarovalo prínos svojich aktivít aj s plneniu cieľov TUR, čo s istotou negatívnym spôsobom

skresľuje reálny prínos tejto PO k TUR.

Prioritná os 4 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy

Projekty tejto PO prispievajú k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej

prosperity, a to najmä vzdelávaním zamestnancov verejnej správy a mimovládnych

organizácií v najrôznejších oblastiach s cieľom skvalitniť poskytovanie verejných služieb a tým

vytvoriť predpoklady pre naplnenie čiastkového cieľa „posilnenie konkurencieschopnosti

a efektívnosti ekonomiky Slovenka“.

48



Z celkového počtu 187 zazmluvnených projektov v rámci tejto PO 147 (78,61 %) deklarovalo

svoj prínos k HP TUR, čo je však vzhľadom na zameranie projektových aktivít skreslený údaj,

pretože každý jeden z projektov svojou mierou a svojím spôsobom prispel k podpore TUR.

Sledované merateľné ukazovatele, ktorých plnenie bolo v hodnotenom období veľmi dobré,

v realite určite dosiahli ešte väčšie hodnoty, pretože v logickom hodnotení by mali byť do ich

plnenia započítané výsledky a dopady všetkých projektov PO 4.

49



3.7 Operačný program Zdravotníctvo

Globálnym cieľom operačného programu Zdravotníctvo (ďalej len „OP Z“) je zlepšenie

podmienok ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva v produktívnom, ako aj

v neproduktívnom veku prostredníctvom zvyšovania kvality, efektívnosti a dostupnosti

poskytovanej zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia v rámci zdravotníckej infraštruktúry.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OP Z prispieva k napĺňaniu

špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity a 3 Sociálna solidarita a inklúzia,

a to prostredníctvom dvoch prioritných osí:

PO 1 Modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc

PO 2 Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám






Tabuľka č. 17 OP Z – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR


1. Počet projektov s príspevkom k HP TUR (počet)


0 0 7 32 45 N/A N/A N/A N/A 45



2. Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP TUR (mil. EUR - EÚ zdroje)


0 0 29,66 156,71 165,34 N/A N/A N/A N/A 165,34



3. Počet pacientov hospitalizovaných v modernizovanej infraštruktúre (počet)


0 0 0 10 746 20 242 N/A N/A N/A N/A 20 242



4. Priemerná doba hospitalizácie (deň)


0 0 10,83 4,75 14,56 N/A N/A N/A N/A 14,56





Ku koncu hodnoteného obdobia bolo v rámci OP Z zazmluvnených 45 projektov

s relevanciou k HP TUR s celkovým objemom zdrojov EÚ 165,34 mil. EUR, spomedzi ktorých

bolo 6 projektov už riadne ukončených a ich výsledky a výstupy už v praxi prispievajú

k podpore TUR v oblasti zdravotníckych služieb.

50



Počet pacientov hospitalizovaných v modernizovanej infraštruktúre

Tento ukazovateľ odzrkadľuje dopadový efekt projektov – deklaruje počet pacientov, ktorí

boli hospitalizovaní v zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli vďaka prostriedkom zo zdrojov

EÚ zmodernizované. V podstate uvádza počet pacientov, ktorí priamo pocítili prínos projektu.

Pre posúdenie účelnosti využitia zdrojov EÚ v prospech TUR i samotného zlepšenia

zdravotníckych služieb by bolo vhodné sledovať aj pomer pacientov hospitalizovaných

v zmodernizovaných zariadeniach k celkovému počtu hospitalizovaných pacientov

vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, aby sa dalo vyhodnotiť, či projekty

naozaj smerujú v prospech väčšiny pacientov, čiže do zariadení, ktoré majú najväčší počet

pacientov.

Priemerná doba hospitalizácie

Podobne ako predchádzajúci ukazovateľ, aj tento odzrkadľuje dopadový efekt projektov –

priemernú dobu, ktorú strávi hospitalizovaný pacient v zmodernizovaných zdravotníckych

zariadeniach. Dvojciferné čísla naznačujú, že projekty boli orientované aj na špecializované

zdravotnícke zariadenia (rehabilitačné zariadenia, onkologický ústav), v ktorých strávia

pacienti oveľa viac času ako pri bežných hospitalizáciách.





Tabuľka č. 18 Zmluvne viazané projekty OP Z podľa NUTS III




2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011


Nitriansky kraj 4 7 8 1 5 6 1 399 992,34 12 842 206,03 13 424 018,39

Trenčiansky kraj 0 1 2 0 0 1 0,00 0,00 992 523,30

Trnavský kraj 1 5 6 0 4 5 0,00 15 880 939,60 16 954 577,18

Banskobystrický kraj 4 10 11 0 5 6 0,00 34 733 364,01 35 093 575,79

Žilinský kraj 4 7 8 1 4 5 1 393 178,72 4 698 333,09 5 765 731,00

Prešovský kraj 5 12 17 3 10 15 13 604 581,92 45 729 369,50 48 327 809,44

Košický kraj 3 6 9 0 3 6 0,00 36 618 137,14 38 608 624,92


1 1 2 1 1 1 6 206 907,19 6 206 907,19 6 168 802,80

Spolu 22 49 63 7* 32 45 29 656 633,04* 156 709 256,56 165 335 673,82

Zdroj: Výročné správy HP TUR za rok 2009, 2010, 2011

* Skorigovaný kumulatívny údaj podľa Výročnej správy HP TUR za rok 2010, avšak bez korekcie údajov v jednotlivých

regiónoch (1 projekt nie je začlenený do žiadneho regiónu kvôli nedostupnosti tohto údaju)

Projekty OP Z boli v hodnotenom období realizované na území celého Slovenska, pričom

výraznú dominanciu mal Prešovských samosprávny kraj, v rámci ktorého boli popri

nemocniciach a poliklinikách podporené aj projekty liečební a sanatórií v Tatrách a zároveň

väčší počet obecných zdravotníckych zariadení v porovnaní s ostatnými regiónmi.

51







Tabuľka č. 19 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OP Z


ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc

Počet vytvorených pracovných miest celkom *


Zateplená plocha výstup m2 N/A 0 0 0


výsledok GJ/rok N/A 0 0 0

Priemerné zníženie energetickej náročnosti budov využívaných podporenými zariadeniami zdravotníckej infraštruktúry

výsledok % 15 0 0 0

2. Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám

Počet preventívnych prehliadok výsledok počet N/A 0 0 522

Počet preventívnych vyšetrení – intervencií (vybrané diagnózy)

výsledok počet N/A 0 0 1 336

Počet vytvorených pracovných miest celkom *

výsledok počet 28 2,5 2,5 17,5

Zateplená plocha výstup m2 N/A 0 8 703,90 10 262,05


výsledok GJ/rok N/A 0 0 0,45

Priemerné zníženie energetickej náročnosti budov využívaných podporenými zariadeniami zdravotníckej infraštruktúry

výsledok % 15 0 0 38,15


* Merateľný ukazovateľ sa sleduje za všetky projekty v rámci PO bez ohľadu na to, či projekt deklaruje alebo nie

relevanciu k HP TUR.

Prioritná os 1 Modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc

Projekty realizované v rámci tejto PO sú zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu

všeobecných a špecializovaných nemocníc.

Hoci je ukazovateľ „Počet vytvorených pracovných miest celkom“ dopadovým

ukazovateľom, ako jediný vykázal plnenie v hodnotenom období, a to veľmi pozitívne,

pretože už teraz dosiahnuté hodnoty výrazne presahujú nastavený cieľ. Tento ukazovateľ sa

sleduje za všetky projekty bez ohľadu na to, či deklarujú alebo nie svoj prínos k HP TUR,

pretože zamestnanosť a vytváranie nových pracovných miest je jedným zo základných

prvkov TUR.

Ukazovateľ „Zateplená plocha“ deklaruje výstupy projektu a v hodnotenom období ani

jeden z projektov, v rámci ktorého sa realizovalo zateplenie budov, nebol ukončený, čiže

merateľný ukazovateľ mal nulové plnenie.

Ukazovatele súvisiace s energetickými úsporami nedosiahli v hodnotenom období žiadne

plnenie, pretože ide o dopadové ukazovatele súvisiace s ukazovateľom „Zateplená plocha“

a ich plnenie bude možné sledovať až po ukončení projektov, ktorých aktivity sú orientované

aj na zateplenie budov zdravotníckych zariadení.

52



Prioritná os 2 Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám

Táto prioritná os je zameraná na rekonštrukciu a modernizáciu priestorov pre poskytovanie

ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Podobne ako v PO 1, aj v rámci PO 2 sa sleduje ukazovateľ dopadu „Počet vytvorených

pracovných miest celkom“ za všetky projekty bez ohľadu na to, či deklarujú, alebo nie svoj

prínos k HP TUR, pretože zamestnanosť a vytváranie nových pracovných miest je jedným

zo základných prvkov TUR. Doteraz ukončené projekty vytvorili 17,5 pracovného miesta,

pričom projekty zazmluvnené k 31.12.2011 deklarovali vytvorenie 215 nových pracovných

miest, čo je pri investičných projektoch veľmi vysoký počet, čiže aj veľmi uspokojivý dopad na

TUR.

V rámci tejto PO už boli ukončené aj niektoré projekty zamerané na zateplenie budov, čo sa

prejavilo v praxi viac ako 10 tis. m2 zateplenej plochy ku koncu hodnoteného obdobia a už aj

prvými pozitívnymi dopadmi v rámci úspor energie (0,45 GJ/rok) a zníženia energetickej

náročnosti budov (o 38,15 %). Oba ostatne uvedené ukazovatele sú dopadové, čiže ich

hodnoty boli ku koncu roku 2011 ešte pomerne nízke, najmä čo sa týka úspor energie,

nakoľko len niekoľko projektov už dospelo do fázy predloženia prvej následnej monitorovacej

správy, na základe ktorých sa tieto ukazovatele sledujú.

Ukazovatele týkajúce sa preventívnych prehliadok a vyšetrení sú dopadové ukazovatele

a odzrkadľujú viac-menej počet ľudí, ktorí priamo v praxi využívajú služby zmodernizovaného

zdravotníckeho zariadenia. Pre posúdenie účelnosti využitia zdrojov EÚ v prospech TUR

i samotného zlepšenia zdravotníckych služieb by bolo vhodné sledovať aj pomer

preventívnych prehliadok a vyšetrení k celkovému počtu takýchto výkonov vo všetkých

zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, aby sa dalo vyhodnotiť, či projekty naozaj

smerujú v prospech väčšiny obyvateľstva, čiže do zariadení, ktoré navštevuje za týmto

účelom najviac ľudí.


Projekty oboch PO sú zamerané na tie isté aktivity – zlepšenie podmienok pre poskytovanie

zdravotníckej starostlivosti. Ich prínos k HP TUR sa síce na úrovni ukazovateľov hodnotí najmä

na báze úspor energie, čiže v environmentálnej oblasti, ale nemalý prínos má aj určitý

sociálny rozmer rekonštrukcií. Pacienti, najmä tí, ktorí sú dlhodobo hospitalizovaní, ocenia aj

vymenené okná, zrekonštruované vnútorné priestory, nové vybavenie a samozrejme všetci

pacienti ocenia nové vyšetrovacie či diagnostické prístroje a zariadenia.

Jednoznačne možno povedať, že každý jeden projekt plní či už čiastkové ciele TUR

„znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti hospodárstva“ a „zvýšenie využívania

obnoviteľných zdrojov energií“ alebo „zabezpečenie ochrany zdravia obyvateľstva“. Popri

tom sa v mnohých projektoch vytvárajú nové pracovné miesta, čiže dochádza k „zníženiu

miery nezamestnanosti“, čím sa nepriamo podporuje aj čiastkový cieľ „posilnenie

konkurencieschopnosti a efektívnosti ekonomiky Slovenska“.

Hoci zdravie nepatrí medzi absolútne kľúčové oblasti TUR, zdravotný stav obyvateľstva

a úroveň poskytovaných zdravotníckych služieb podmieňuje ekonomickú aktivitu

obyvateľstva i ekonomickú situáciu krajiny, čiže výrazne ovplyvňuje jednu z kľúčových oblastí

TUR. V podmienkach, v akých sa nachádza slovenské zdravotníctvo, predstavujú projekty

OP Z kľúčový zdroj financií aj pre minimálne investičné aktivity každej nemocnice. Prevažná

väčšina zrealizovaných, resp. prebiehajúcich aktivít by bez tohto operačného programu

zrealizovaná nebola a aj v daných zariadeniach by úroveň poskytovaných služieb

stagnovala, ak nie znižovala svoju úroveň, a to najmä kvôli zastaranému vybaveniu či

častokrát už chátrajúcim priestorom zdravotníckych zariadení.

53



3.8 Operačný program Životné prostredie

Globálnym cieľom operačného programu Životné prostredie (ďalej len „OP ŽP“) je zlepšiť

racionálne využívanie zdrojov, zvýšiť kvalitu infraštruktúry životného prostredia na Slovensku

v súlade s legislatívou EÚ a SR a posilniť aspekty životného prostredia týkajúce sa trvalo

udržateľného rozvoja.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OP ŽP prispieva k napĺňaniu všetkých

štyroch špecifických cieľov HP TUR, a to prostredníctvom všetkých 6 prioritných osí:

PO 1 Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd

PO 2 Ochrana pred povodňami

PO 3 Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy

PO 4 Odpadové hospodárstvo

PO 5 Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny

PO 7 Budovanie povodňového varovného a predpovedného systému8

OP ŽP je kľúčový operačný program pre naplnenie špecifického cieľa 2 Zvýšenie kvality

životného prostredia, ktorý je priamo napĺňaný len prostredníctvom projektov tohto OP

realizovaných v rámci všetkých PO.

Ostatné špecifické ciele HP TUR sú realizované len prostredníctvom niektorých PO OP ŽP.

Špecifický cieľ 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity napĺňajú projekty PO 3 a PO 4, špecifický

cieľ 3 Sociálna solidarita a inklúzia napĺňajú PO 1, PO 2 a PO 7 a špecifický cieľ 4 Vyrovnaný

regionálny rast je realizovaný len PO 1.






Tabuľka č. 20 OP ŽP – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR


Emisie skleníkových plynov (tis. ton CO2 ekv.)


41 090,4 42 979,08 36 962,53 39 893,45 N/A N/A N/A N/A N/A 39 893,45


Východisko 51 046* N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 51 046

Miera zhodnocovania odpadov (%)


0 53 49 55 N/A N/A N/A N/A N/A 55


Východisko 44* N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 44

Percento obyvateľov napojených na ČOV (%)


0 57,4 57,9 58,9 N/A N/A N/A N/A N/A 58,9


Východisko 54,1* N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 54,1

8 PO č. 7 bola schválená EK 9.6.2011 v rámci revízie OP ŽP

54



Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov (%)


0 86,3 86,3 86,6 N/A N/A N/A N/A N/A 86,6

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 91 N/A 91

Východisko 85* N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 85



0 34 150 426 531 N/A N/A N/A N/A 531





0 36,6 264,85 826,53 1 022,8 N/A N/A N/A N/A 1 022,8




* rok 2004

Prvé štyri merateľné ukazovatele patria do skupiny kontextových (makroekonomických)

ukazovateľov, ktoré nie sú sledované na úrovni projektov, ale ich hodnota je publikovaná

kompetentnými národnými a medzinárodnými organizáciami. Ich hodnoty za daný rok sú

zverejňované aj s 2-ročným oneskorením, z toho dôvodu údaje za rok 2011 nie sú ešte

k dispozícii. Vývoj niektorých z nich bol však už v r. 2010 určite ovplyvnený aj realizáciou

projektov OP ŽP a s ešte väčším pozitívnym dopadom na vývoj týchto ukazovateľov možno

počítať v r. 2011 a 2012, keď sa prejavia výsledky a dopady projektov, ktorých aktivity boli

ukončené koncom roku 2010 a počas r. 2011.


Ku koncu roka 2011 bolo v rámci OP ŽP zazmluvnených 531 projektov s relevanciou k HP TUR

s celkovým objemom zdrojov EÚ 1 022,8 mil. EUR, čo predstavuje takmer 89 % všetkých

zazmluvnených projektov. Projekty realizované v rámci jednotlivých PO prispeli, resp.

prispievajú rôznym spôsobom k ochrane a zlepšeniu stavu jednotlivých zložiek životného

prostredia, a to s cieľom zachovať priaznivé životné prostredie aj pre budúce generácie.





Tabuľka č. 21 Zmluvne viazané projekty OP ŽP podľa NUTS III




2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011


Nitriansky kraj 26 47 61 14 44 58 10 164 447,05 78 327 511,00 109 947 445,00


Trnavský kraj 24 49 61 17 45 56 16 846 223,33 69 075 984,00 98 754 610,00


55



Žilinský kraj 50 75 90 24 68 83 44 499 714,88 131 764 720,00 146 300 434,00

Prešovský kraj 40 82 108 26 80 106 45 360 311,04 128 123 940,00 178 520 517,00

Košický kraj 28 47 63 17 47 63 32 067 818,59 101 063 386,00 133 941 567,00


30 41 45 11 28 30 12 174 789,72 39 494 219,00 51 837 816,00

Spolu 266 475 598 150 426 531 264 848 183,06 826 532 805,00 1 022 797 976,00

Zdroj: Výročné správy HP TUR za rok 2009, 2010, 2011

Projekty OP ŽP pokrývajú celé územie SR. Dominantné postavenie majú 3 regióny – Prešovský,

Žilinský a Banskobystrický kraj, v rámci ktorých je realizovaná takmer polovica všetkých

zazmluvnených projektov. Je to s veľkou pravdepodobnosťou podmienené tým, že v týchto

krajoch je sústredných najviac národných parkov, chránených území, je tu hustejšia sieť

väčších vodných tokov s množstvom menších prítokov ako aj najviac oblastí, ktoré sú

ohrozované lokálnymi záplavami. Banskobystrický a Prešovský kraj sú zároveň charakteristické

najvyšším podielom vidieckych oblastí v rámci SR a rovnako tak Žilinský kraj má lokality, ktoré

majú výrazný vidiecky charakter (napr. severná časť Oravy, dolný Turiec). A práve tieto

vidiecke regióny využívajú prostriedky z OP ŽP na dobudovanie chýbajúcej kanalizácie

a vodovodov.




pričom dosiahnuté hodnoty sú uvedené v nasledovnej tabuľke: Tabuľka č. 22 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OP ŽP

Úroveň operačného programu


ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

Úroveň operačného programu

Počet vytvorených pracovných miest celkom

dopad počet 378 0 14 30

Úroveň prioritných osí


ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd

Počet ekvivalentných obyvateľov napojených na novovybudovanú kanalizačnú sieť

výsledok počet 261 496 0 0 487

2. Ochrana pred povodňami

Plocha územia so zabezpečenou protipovodňovou ochranou

výsledok km2 5 936 3,050 3,141 0,257

3. Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy

Zníženie emisií skleníkových plynov prepočítaných na CO2

výstup t/rok 212 000 0 0 0,261

4. Odpadové hospodárstvo

Počet uzavretých a zrekultivovaných skládok odpadu


Množstvo materiálovo zhodnotených odpadov

výsledok t/rok 185 000 7 000 33 954 37 585

56



5. Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny

Počet realizovaných dokumentov starostlivosti o územia


7. Budovanie povodňového varovného a predpovedného systému

Počet vydaných hydrologických predpovedí, varovaní a výstrah

výsledok počet 13 440 0 0 0

Počet inštitúcií napojených na POVAPSYS


Spoločné merateľné

ukazovatele za viacero PO


ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

PO 3 - PO 5 Zvýšený inštalovaný výkon zariadenia zodpovedajúci obnoviteľným zdrojom energie

výstup MW 190 0 2,005 9,315

PO 1, PO 3 - PO 5

Zateplená plocha výstup m2 2 500 0 1 405,81 2 729,92

Ročné úspory energie realizovaním projektu/Úspora energie

výsledok GJ/rok 30x10³ 0 0 0



Tento merateľný ukazovateľ je dopadovým ukazovateľom a sleduje sa za všetky projekty

bez ohľadu na to, či deklarujú alebo nie svoj prínos k HP TUR, pretože zamestnanosť

a vytváranie nových pracovných miest je jedným zo základných prvkov TUR.

30 nových pracovných miest, ktoré boli v rámci hodnoteného obdobia v rámci OP ŽP

vykázané, vytvorili projekty PO 4 (celkom 26) a projekty PO 3 (celkom 4).

Projekty zazmluvnené k 31.12.2011 deklarovali cieľ vytvoriť 141 nových pracovných miest, čo

možno považovať za veľmi pozitívny dopad týchto projektov v oblasti zamestnanosti, pretože

väčšina ich aktivít je primárne orientované do oblastí s minimálnym potenciálom pre tvorbu

nových pracovných miest.

Prioritná os 1 Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd

Projekty realizované v rámci tejto PO sú zamerané na zásobovanie obyvateľstva pitnou

vodou z verejných vodovodov, odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd, ale aj

na monitorovanie a hodnotenia stavu povrchových a podzemných vôd.

Prínos projektov k HP TUR sa v tejto oblasti sleduje prostredníctvom ukazovateľa „Počet

ekvivalentných obyvateľov napojených na novovybudovanú kanalizačnú sieť“, ktorý

ku koncu hodnoteného obdobia dosiahol len minimálne výsledky. Ukončených bolo len 6

projektov, zvyšné boli ku koncu roka 2011 ešte v realizácii, čiže plnenie ukazovateľa sa

predpokladá až v nasledujúcom období, keďže na úrovni projektov je sledovaný ako

dopadový. Avšak plánovaná hodnota deklarovaná zazmluvnenými projektmi v sledovanom

období dosahuje len necelých 65 % z cieľovej hodnoty ukazovateľa, čiže bez zazmluvnenia

ďalších projektov cieľ dosiahnutý nebude.

Prioritná os 2 Ochrana pred povodňami

Cieľom projektov realizovaných v rámci tejto PO je zabezpečenie komplexnej ochrany

územia SR pred povodňami a výrazné zníženie škôd spôsobených povodňami

prostredníctvom preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami. V rámci tejto PO sa

ako ukazovateľ relevantný k HP TUR sleduje „Plocha územia so zabezpečenou

protipovodňovou ochranou“, ktorá ku koncu hodnoteného obdobia predstavovala len 0,254

km2. Pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom spôsobili korekcie údajov

v monitorovacích správach projektov. Tento ukazovateľ je na úrovni projektov sledovaný ako

57



dopadový a vyhodnocuje sa až po ukončení projektov z následných monitorovacích správ,

ktoré boli v rámci hodnoteného obdobia predložené len 2.

Prioritná os 3 Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy

Projekty tejto PO sú zamerané na znižovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich

látok, minimalizáciu nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných

zdrojov energie v súlade s legislatívou EÚ a SR a taktiež by mali zabezpečiť transpozíciu

a implementáciu predpisov EÚ, plnenie prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti

znižovania emisií skleníkových plynov, aktivity spojené s transpozíciou a implementáciou

smernice 2004/101/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES o vytvorení systému

obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov v rámci Spoločenstva.

Prínos k plneniu cieľov HP TUR sa sleduje prostredníctvom ukazovateľa „Zníženie emisií

skleníkových plynov prepočítaných na CO2“. Je to dopadový ukazovateľ, takže jeho

hodnota bola ku koncu roka 2011 minimálna, pretože prevažná väčšina projektov bola stále

v realizácii a ani ukončené projekty sa ešte všetky nedostali do fázy predloženia prvej

následnej monitorovacej správy. Cieľová hodnota je však v porovnaní so zmluvne

deklarovanými hodnotami projektov zazmluvnených k 31.12.2011 veľmi nízka, čiže

bez zazmluvnenia nových projektov nebude cieľ dosiahnutý.

Prioritná os 4 Odpadové hospodárstvo

Prioritná os je zameraná na zavádzanie nových a zefektívňovanie jestvujúcich systémov

separovaného zberu komunálnych odpadov, na zvýšenie množstva zhodnocovaných

odpadov, na znižovanie nebezpečných vlastností odpadov a nakladanie s nebezpečnými

odpadmi, zabezpečenie riešenia problematiky environmentálnych záťaží a na uzatváranie

a rekultiváciu skládok odpadov.

Prínos k plneniu cieľov HP TUR sa sleduje prostredníctvom dvoch ukazovateľov. „Počet

uzavretých a zrekultivovaných skládok odpadu“ je výsledkový ukazovateľ aj jeho plnenie

dosiahlo ku koncu sledovaného obdobia hodnotu 31, čo je viac ako 55 % z cieľovej hodnoty

ukazovateľa. Merateľný ukazovateľ „Množstvo materiálovo zhodnotených odpadov“ je

na úrovni projektov sledovaný ako dopadový ukazovateľ, dosiahnutá hodnota bola

vypočítaná na základe údajov z 24 následných monitorovacích správ. Tento ukazovateľ

bude mať budúcnosti rastúcu tendenciu a hodnota deklarovaná projektmi zazmluvnenými

k 31.12.2011 viac ako 4-násobne prekračuje cieľovú hodnotu 185 000 t/ročne.

Prioritná os 5 Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny

Prioritná os je zameraná na dosiahnutie alebo zachovanie priaznivého stavu druhov

a biotopov európskeho významu, najmä prostredníctvom sústavy NATURA 2000, materiálne

a personálne dobudovanie oprávnených organizácií a monitoring stavu zmien krajiny, ako aj

na zlepšovanie environmentálneho povedomia verejnosti a vlastníkov územia.

Prínos projektov k HP TUR je sledovaný prostredníctvom merateľného ukazovateľa „Počet

realizovaných dokumentov starostlivosti o územie“. Jeho plnenie však bolo v hodnotenom

období nulové, pretože realizované projekty boli zamerané na iné aktivity v rámci PO 5 ako

na vypracovanie a následnú realizáciu dokumentov starostlivosti o územie.

Prioritná os 7 Budovanie povodňového varovného a predpovedného systému

Táto prioritná os bola zaradená do OP ŽP až v druhej polovici roku 2011 a jej cieľom je

vybudovanie povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS).

V hodnotenom období sa realizácia tejto PO nedostala ani do fázy vyhlásenia výzvy

na predloženie projektov, čiže plnenie cieľových hodnôt sledovaných merateľných

ukazovateľov sa predpokladá až ku koncu programovacieho obdobia.

58



Ukazovatele energetickej efektívnosti

Dôležitou súčasťou príspevku OP ŽP k napĺňaniu HP TUR je podpora energetickej efektívnosti.

Primárne k napĺňaniu tohto cieľa prispievajú projekty v rámci prioritnej osi 3 Ochrana ovzdušia

a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy, avšak z dôvodu podporiť snahu

žiadateľov o zvyšovanie energetickej efektívnosti a dosahovanie energetických úspor sa

ukazovatele energetickej efektívnosti sledujú na úrovni viacerých prioritných osí OP ŽP

(prioritných osí 1, 3, 4 a 5), keďže ich súčasťou je v určitej miere aj výstavba budov alebo

zariadení.9

Prínos k HP TUR je sledovaný prostredníctvom troch merateľných ukazovateľov. Prvé dva sú

naviazané na výsledky projektov, dosiahnuté hodnoty boli postupne napĺňané realizáciou

aktivít projektov. Ukazovateľ „Zateplená plocha“ už dokonca naplnil stanovenú cieľovú

hodnotu na viac ako 100 % a je predpoklad, že jeho hodnota bude v nasledujúcom období

ešte rásť.

Ukazovateľ „Ročné úspory energie realizovaním projektu/Úspora energie“ je dopadovým

ukazovateľom a jeho plnenie bude sledované až na základe následných monitorovacích

správ. Žiadna z nich predložená do konca roku 2011 nesledovala tento ukazovateľ, z toho

dôvodu bola jeho hodnota nulová.


Prioritná os 1 Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd

Projekty realizované v rámci tejto PO prispievajú predovšetkým k plneniu cieľov HP TUR

v rámci špecifického cieľa 2 Zvýšenie kvality životného prostredia. Budovanie kanalizácií,

čističiek odpadových vôd prispieva k znižovaniu znečisťovania povrchových a podzemných

vôd, k ochrane prírody a biologickej diverzity. Budovanie verejných vodovodov a monitoring

stavu podzemných a povrchových vôd zasa podporuje racionálne využívanie prírodných

zdrojov.

Všetky aktivity realizované v rámci tejto PO podporujú aj špecifický cieľ HP TUR 3 Sociálna

solidarita a inklúzia. Vybudované kanalizácie, ČOV, vodovody či pravidelné sledovanie stavu

vôd prispieva k ochrane zdravia obyvateľstva a realizácia týchto aktivít v rámci lokalít

s rómskou komunitou zlepšuje životný štandard a posilňuje postavenie tejto komunity.

Komplexná environmentálna infraštruktúra v oblasti zásobovania pitnou vodou a odvádzania

odpadových vôd posilňuje celkový ekonomický a sociálny potenciál regiónu, skvalitňuje život

jeho obyvateľov, vytvára priestor pre ekonomické aktivity podnikateľských subjektov, čím

prispieva k plneniu špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný ekonomický rozvoj.

Jednoznačne možno povedať, že každý jeden projekt tejto PO prispieva k TUR v rámci jeho

environmentálnej zložky. Väčšina projektov je orientovaná na budovanie obecných

kanalizácií, takže ako kvantitatívny prínos PO sa sleduje práve ukazovateľ z tejto oblasti. Hoci

sa na prvý pohľad zdá, že plnenie jeho zazmluvnených hodnôt by malo byť bezproblémové,

realita je odlišná. Aj keď vybudovaná kanalizácia je pre obce určite prínosom, nie všetci

obyvatelia majú o ňu záujem. Mnohí z nich boli nútení vybudovať si vlastné čističky

odpadových vôd, do ktorých investovali vlastné prostriedky a teraz už nemajú potrebu

pripojiť sa na verejnú kanalizáciu a platiť poplatky za stočné. Pokiaľ obyvatelia spĺňajú všetky

legislatívne podmienky v oblasti riešenia odpadových vôd, obec nemá žiadnu legitímnu

možnosť prinútiť ich pripojiť sa na vybudovanú obecnú kanalizáciu. A tu vzniká aj problém

udržateľnosti projektov, keďže nedostatok pripojených obyvateľov môže viesť k tak

výraznému neplneniu merateľných ukazovateľov projektov, na základe ktorého môže prísť

požiadavka vrátiť poskytnutý NFP z dôvodu neudržateľnosti projektu. Mnohé z projektov

zápasia s touto hrozbou, obce sa to snažia riešiť rôznymi spôsobmi (napr. hrozbou rôznych

9 Zdroj: Výročná správa o vykonávaní OP ŽP za rok 2011

59



sankcií za nepripojenie sa do verejnej kanalizačnej siete), avšak reálne výsledky riešení

a skutočné dôsledky tejto hrozby sa v plnej miere prejavia až v rokoch 2012 – 2013.

Prioritná os 2 Ochrana pred povodňami

Preventívne opatrenia realizované v rámci tejto PO prispievajú k plneniu špecifického cieľa

HP TUR 2 Zvýšenie kvality životného prostredia a 3 Sociálna solidarita a inklúzia. Jednak riešia

možné dopady povodní na obyvateľstvo a jeho život a jednak dopady na krajinu a životné

prostredie ako také. Akékoľvek efektívne zrealizované aktivity, ktorých cieľom je eliminácia

alebo aspoň zmiernenie dôsledkov záplav, podporujú TUR v rámci všetkých jeho troch zložiek.

Hodnotenie prínosu podľa len nastaveného kvantitatívneho ukazovateľa by mohlo byť

zavádzajúce, pretože na niektorých územiach s plochou len niekoľko km2 boli dôsledky

lokálnych záplav väčšie ako na zvyšku územia, ktoré bolo, resp. je taktiež v rámci projektov

OP ŽP preventívne zabezpečované pred dôsledkami povodní.

Prioritná os 3 Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy

Projekty tejto PO sa snažia predovšetkým znížiť mieru znečisťovania ovzdušia a zmierniť

dôsledky zmeny klímy (špecifický cieľ HP TUR 2 Zvýšenie kvality životného prostredia) a pritom

maximálne podporiť znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti hospodárstva

a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energií (špecifický cieľ HP TUR 1 Zvýšenie

ekonomickej prosperity). Akýkoľvek aj minimálny pozitívny výsledok v tejto oblasti možno

považovať za prínos k TUR v rámci jeho environmentálnej zložky.

Prioritná os 4 Odpadové hospodárstvo

Separácia a zhodnocovanie odpadov má pozitívny dopad na životné prostredie aj

hospodárstvo. Tieto aktivity podporujú racionálne využívanie prírodných zdrojov a zároveň

istým spôsobom prispievajú k znižovaniu znečistenia životného prostredia (plnenie čiastkových

cieľov špecifického cieľa HP TUR 2 Zvýšenie kvality životného prostredia). Zároveň

zhodnocovanie odpadov vytvára priestor pre znižovanie energetickej a surovinovej

náročnosti hospodárstva (čiastkový cieľ špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej

prosperity).

Prioritná os 5 Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny

Projekty tejto PO sú orientované čisto na ochranu prírody a zachovanie prirodzenej fauny

a flóry, čím je napĺňaný čiastkový cieľ „ochrana prírody a biologickej diverzity“ špecifického

cieľa HP TUR 2 Zvýšenie kvality životného prostredia. Aj tu je akýkoľvek aj minimálny pozitívny

výsledok považovaný za prínosný pre TUR, pretože v trhovo orientovanej ekonomike

a konzumnej spoločnosti sa ochrana prírody dostáva na okraj záujmu.

Prioritná os 7 Budovanie povodňového varovného a predpovedného systému

Táto prioritná os bola zaradená do OP ŽP až v druhej polovici roku 2011 a jej cieľom je

vybudovanie povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS).

V hodnotenom období sa realizácia tejto PO nedostala ani do fázy vyhlásenia výzvy

na predloženie projektov, čiže prínos k plneniu cieľov HP TUR bude možné zhodnotiť až

v nasledujúcom období.

60



3.9 Regionálny operačný program

Globálny cieľ Regionálneho operačného programu (ďalej len „ROP“) je zvýšenie dostupnosti

a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja ROP prispieva k napĺňaniu

špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity, 3 Sociálna solidarita a inklúzia

a 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj, a to prostredníctvom všetkých šiestich prioritných osí:

PO 1 Infraštruktúra vzdelávania

PO 2 Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately

PO 3 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu

PO 4 Regenerácia sídiel

PO 5 Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov

PO 7 Európske hlavné mesto kultúry – Košice 201310

Špecifický cieľ 1 je napĺňaný projektmi realizovanými v rámci všetkých PO s výnimkou PO 5,

špecifický cieľ 3 je realizovaný prostredníctvom PO 1, PO 2 a PO 3 a k plneniu špecifického

cieľa 4 prispievajú projekty všetkých PO s výnimkou PO 1.






Tabuľka č. 23 ROP – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR




0 5 377 1 496 1 718 N/A N/A N/A N/A 1 718





0 3,78 272,9 1 090,1 1 211,13 N/A N/A N/A N/A 1 211,13



Počet technicky zhodnotených zariadení vzdelávacej infraštruktúry (počet)


0 5 362 753 788 N/A N/A N/A N/A 788



Počet technicky zhodnotených zariadení sociálnej infraštruktúry (počet)


0 0 0 83 80 N/A N/A N/A N/A 80



10 PO č. 7 bola schválená EK 2.8.2011 v rámci revízie ROP.

61



Priemerné zníženie energetickej náročnosti stavebných objektov (%)


0 0 0 37,31 45,53 N/A N/A N/A N/A 45,53





Ku koncu roku 2011 bolo v rámci ROP zazmluvnených 1718 projektov s relevanciou k HP TUR

s celkovým objemom zdrojov EÚ 1,21 mld. EUR, spomedzi ktorých bolo 518 projektov už riadne

ukončených a ich výsledky a výstupy už v praxi prispievajú k podpore ekonomickej, sociálnej

i environmentálnej zložky TUR vo všetkých regiónov SR okrem Bratislavy. Zazmluvnený počet

projektov presiahol stanovený cieľ o viac ako 28 %, k čomu prispelo predovšetkým

zazmluvňovanie projektov v rámci PO 1 Infraštruktúra vzdelávania nad rámec alokovaných

finančných prostriedkov. Otázkou však ostáva, či práve dôsledky tohto nekrytého

zazmluvňovania projektov nepovedú k mimoriadnemu ukončovaniu projektov a následnej

korekcii dosiahnutých výsledkov (ku koncu roku 2011 malo reálne krytie len 585

zazmluvnených projektov s relevanciou k HP TUR).

Počet technicky zhodnotených zariadení vzdelávacej infraštruktúry

Dosiahnutý výsledok 788 technicky zhodnotených objektov vzdelávacej infraštruktúry len

potvrdzuje, že PO 1 Infraštruktúra vzdelávania je nosnou PO v rámci ROP a prevažná časť

regionálnej podpory smerovala na rekonštrukciu a obnovu školskej infraštruktúry. Z pohľadu

TUR to možno považovať za priaznivý faktor, pretože kvalitný systém vzdelávania

s vybudovaným zázemím je jedným zo základných pilierov trvalo udržateľného rozvoja nielen

ekonomiky, ale najmä samotného regiónu.

Počet technicky zhodnotených zariadení sociálnej infraštruktúry

Oblasť sociálnej infraštruktúry splnila svoj stanovený plán a 80 technicky zhodnotených

objektov určite prispeje k zlepšeniu, či rozšíreniu poskytovaných sociálnych služieb

v regiónoch. Keďže táto oblasť nie je až tak podnikateľsky atraktívna a jej zabezpečenie je

poväčšine v rukách verejnej správy, ktorej investičné finančné možnosti sú veľmi obmedzené,

akékoľvek investície v tejto oblasti možno považovať za prínosné nielen pre TUR, ale najmä

pre potreby samotných občanov odkázaných na sociálnu pomoc tohto charakteru.

Priemerné zníženie energetickej náročnosti stavebných objektov

Úroveň tohto ukazovateľa deklaruje obrovský prínos projektov ROP nielen z hľadiska

environmentálneho, ale aj z hľadiska ekonomického, keďže tieto úspory sa automaticky

prejavujú aj v rozpočtoch škôl, sociálnych zariadení, múzeí či hasičských staníc úsporou

prevádzkových nákladov.

62







Tabuľka č. 24 Zmluvne viazané projekty ROP podľa NUTS III




2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011


Nitriansky kraj 34 239 276 34 235 272 20 302 500,07 161 023 678,19 171 363 190,01


Trnavský kraj 44 176 190 34 171 185 28 005 566,33 116 163 615,48 122 623 875,62


Žilinský kraj 83 265 285 83 262 278 72 202 232,06 203 543 444,07 208 455 824,04

Prešovský kraj 92 311 373 91 303 352 62 169 536,15 219 450 274,07 246 068 656,26

Košický kraj 45 185 261 45 183 223 33 994 623,11 137 087 768,39 160 828 631,03

Národné projekty / nadregionálne projekty

0 0 0 0 0 0 0,00 0,00 0,00

Spolu 378 1 529 1 809 377 1 496 1 718 272 054 880,29 1 090 108 342,66 1 211 132 750,20


Projekty ROP pokrývajú celé Slovensko, pričom približne 95 % z nich v hodnotenom období

deklarovalo svoj prínos k HP TUR. Vzhľadom na orientáciu projektov ROP možno povedať, že

reálne každý jeden z nich svojím spôsobom vo väčšej či menšej miere podporil, resp.

podporuje alebo vytvára, zlepšuje podmienky pre TUR.

Jednoznačnú dominanciu v rámci počtu zazmluvnených projektov i projektov s relevanciou

k HP TUR mal v hodnotenom období Prešovský kraj, čo je podmienené jeho rozlohou, počtom

škôl i sociálno-ekonomickou situáciou regiónu v rámci krajiny.





Tabuľka č. 25 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí ROP

Prioritná os Názov ukazovateľa Opatr. Typ

ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Infraštruktúra vzdelávania

Počet vytvorených pracovných miest spolu


Priemerné zníženie energetickej náročnosti stavebných objektov podporených prostredníctvom opatrenia

1.1 dopad % 35 0 37,31 46,1


1.1 výsledok počet 500 362* 753* 788*

Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP TUR

1.1 výsledok mil. EUR 350 257,24 520,1 538,35

63




1.1 výsledok MW 1,7 0 0,38 1,68

Zateplená plocha 1.1 výsledok km2 2 0,048 0,71 1,69


1.1 výsledok GJ/rok 1 mil. 0 4 181 57 344

2. Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnej ochrany a sociálnej kurately




2.1 dopad % 25 0 0 0




2.1 výsledok mil. EUR 75 0 157,55 163,96


2.1 výsledok MW 0,3 0 0 0

Zateplená plocha 2.1 výsledok m2 300 000 0 0 10 275,27


2.1 výsledok GJ/rok 200 000 0 0 0

3. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu




3.1 dopad % 15 0 0 0




3.1 výsledok mil. EUR 20 0 15,98 19,42


3.1 výsledok % 0,2 0 0 0

Zateplená plocha 3.1 výsledok m2 140 000 0 0 1 064


3.1 výsledok GJ/rok 80 000 0 0 0






3.2 výsledok mil. EUR 3 0 0 6,26

4. Regenerácia sídiel

Počet regenerovaných sídiel 4.1 výsledok počet 500 0 1 78


4.1 dopad % 35 0 0 0




4.1 výsledok mil. EUR 300 0 270,79 328,21

Zateplená plocha 4.1 výsledok m2 150 000 0 0 0


4.1 výsledok GJ/rok 100 000 0 0 0

64



Počet podporených rozvojových dokumentov



4.2 dopad % 25 0 0 28,6


4.2 výsledok počet 100 10 121 144


4.2 výsledok mil. EUR 50 2,24 38,65 49,36


4.2 výsledok MW 0,2 0 0 0

Zateplená plocha 4.2 výsledok m2 200 000 0 0 4 245,18


4.2 výsledok GJ/rok 100 000 0 0 0

5. Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov




5.1 výsledok mil. EUR 100 13,43 87,05 105,57

Dĺžka rekonštruovaných ciest II. triedy 5.1 výstup km 200 0 13,687 34,413

Dĺžka rekonštruovaných ciest III. triedy 5.1 výstup km 400 0 51,356 178,973

Dĺžka novovybudovaných úsekov II. triedy

5.1 výstup km 20 0 0 0

Dĺžka novovybudovaných úsekov III. triedy

5.1 výstup km 40 0 0 0

7. Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013




7.1 výsledok mil. EUR 60 0 0 0

Počet revitalizovaných nehnuteľných kultúrnych pamiatok



7.1 dopad počet 30 0 0 0


* Upravené podľa Výročnej správy o vykonávaní ROP za rok 2011

Prioritná os 1 Infraštruktúra vzdelávania

Projekty realizované v rámci tejto PO majú v podstate veľmi podobný charakter a odlišnosťou

je len typ školy (materská škola, základná škola, špeciálna škola, spojená škola, stredná škola

a pod.), veľkosť školy a stavebno-technický stav objektu. Aktivity projektov sú orientované

na rekonštrukciu, rozširovanie a modernizáciu vybraných materských, základných a stredných

škôl a s tým súvisiace obstaranie vybavenia. Táto PO je kľúčová v rámci ROP pre podporu

TUR, čo dokazuje aj počet 788 zazmluvnených projektov v celkovom objeme zdrojov EÚ viac

ako 538 mil. EUR – takmer 46 % z celkového počtu projektov zazmluvnených s relevanciou

k HP TUR a viac ako 44 % z celkového objemu prostriedkov EÚ smerujúcich v rámci ROP aj

na podporu TUR.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o investičné projekty orientované na rekonštrukciu

a modernizáciu objektov školských zariadení, v rámci prínosu projektov k TUR sa sledujú

predovšetkým energetické ukazovatele a energetická efektívnosť projektov. Prínosom je

najmä dosiahnuté výrazné zníženie energetickej náročnosti stavebných objektov, ktoré už

v hodnotenom období deklarovali projekty na úrovni viac ako 46 %, hoci ide o dopadový

ukazovateľ sledovaný až po ukončení projektu. Podobne veľmi vysokú hodnotu dosiahol

65



ku koncu hodnoteného obdobia aj ďalší dopadový ukazovateľ „Zvýšený inštalovaný výkon

zariadenia zodpovedajúci obnoviteľným zdrojom energie“, hoci riadne ukončená bola len

necelá polovica zazmluvnených projektov a naviac sa mnohé z nich nedostali do fázy

predloženia prvej následnej monitorovacej správy. Takéto plnenie dopadových ukazovateľov

odzrkadľuje efektívnosť využitých prostriedkov smerujúcich na zateplenie objektov, výmenu

vykurovacích telies či výmenu okien, ale zároveň na pôvodný zlý stavebno-technický stav

objektov školskej infraštruktúry.

Hoci investičné projekty vytvárajú vo väčšine prípadov len nepriamy priestor pre tvorbu

nových pracovných miest (napr. úspora prevádzkových nákladov na energie umožní navýšiť

objem finančných prostriedkov na mzdy a tak prijať nového zamestnanca), doteraz

ukončené projekty deklarovali vytvorenie 56 nových pracovných miest.

Prioritná os 2 Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnej ochrany a sociálnej kurately

Projekty realizované v rámci tejto PO v hodnotenom období smerovali do verejného

i súkromného sektora, a to na podporu zlepšovania existujúcej infraštruktúry sociálnych služieb

pre dospelých, seniorov i deti ako aj na podporu budovania novej infraštruktúry v tejto

oblasti. Aj v rámci tejto PO boli už počas hodnoteného obdobia presiahnuté plánované

počty a finančné objemy projektov s relevanciou k HP TUR, avšak s výnimkou 2 projektov boli

všetky ostatné ešte len v rôznych fázach realizácie. Práve minimálny počet ukončených

projektov spôsobil to, že takmer všetky ukazovatele v rámci tejto PO sú nulové s výnimkou

merateľného ukazovateľa „Zateplená plocha“, ktorý sa sleduje ako ukazovateľ výsledku aj

priebežne počas prebiehajúcich aktivít projektov v realizácii.

Prioritná os 3 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu

Projekty opatrenia 3.1 sú orientované na podporu existujúcich pamäťových a fondových

inštitúcií na regionálnej a miestnej úrovni a revitalizáciu nevyužívaných, resp. nevhodne

využívaných nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Ide o investičné projekty zamerané

na rekonštrukciu a modernizáciu týchto objektov.

Počas hodnoteného obdobia bolo v rámci tohto opatrenia zazmluvnených len 19 projektov,

čo zaostáva za stanoveným cieľom, avšak finančný cieľ bol už týmito projektmi naplnený

na takmer 100 %. Dôvodom je fakt, že pri príprave ROP sa počítalo s podstatne nižšou

priemernou finančnou náročnosťou jedného projektu (len cca 0,5 mil. EUR).11

Vzhľadom na skutočnosť, že ku koncu roku 2011 bol v rámci opatrenia ukončený len jeden

projekt, takmer všetky ukazovatele vykázali nulové hodnoty s výnimkou merateľného

ukazovateľa „Zateplená plocha“, ktorý sa sleduje ako ukazovateľ výsledku aj priebežne

počas prebiehajúcich aktivít projektov v realizácii.

Opatrenie 3.2 smeruje do oblasti cestovného ruchu, pričom podpora je na rozdiel OP

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast určená pre verejný sektor. Projekty s relevanciou

k HP TUR boli v hodnotenom období zamerané na rôzne marketingové aktivity propagujúce

región (vytvorenie informačných internetových portálov o možnostiach kultúrneho,

spoločenského a turistického vyžitia v regiónoch, vytvorenie propagačných a informačných

materiálov, rôzne podujatia na podporu turizmu v regióne) a ich počet výrazne presiahol

cieľovú hodnotu. Spolu s časťou opatrenia 4.1d (podpora vypracovania a aktualizácie

rozvojových dokumentov obcí) sú tieto projekty v rámci ROP jediné, ktoré majú neinvestičný

charakter a ich dopadový potenciál v rámci TUR sa sleduje len prostredníctvom počtu

novovytvorených pracovných miest. Keďže je to dopadový ukazovateľ a väčšina projektov

tohto opatrenia bolo ku koncu roku 2011 len v rôznych fázach verejného obstarávania, jeho

hodnota vykazovala nulu.

11 Zdroj: Výročná správa o vykonávaní ROP za rok 2011

66



Prioritná os 4 Regenerácia sídiel

Prioritná os 4.1 je po infraštruktúre vzdelávania druhou najväčšou oblasťou podpory v rámci

ROP. Projekty sú zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu často chátrajúcich verejných

priestranstiev, miestnych komunikácií či prvkov drobnej architektúry. Súčasťou opatrenia je aj

neinvestičná časť zameraná na tvorbu a aktualizáciu rozvojových dokumentov obcí, avšak

v rámci tejto časti nedošlo v hodnotenom období ani k vyhláseniu výzvy na predkladanie

projektov.

V rámci investičnej podpory opatrenia bolo ku koncu hodnoteného obdobia zazmluvnených

552 projektov s alokáciou zdrojov EÚ viac ako 300 mil. EUR. Výsledkom je zatiaľ 78

zregenerovaných sídiel (ukončených projektov). Ukazovatele súvisiace s energetickou

efektívnosťou boli ku koncu hodnoteného obdobia nulové, pretože sa vzťahujú

na infraštruktúru bývania / bytové domy a pre túto oblasť podpory nebol zazmluvnený

v hodnotenom období žiadny projekt, keďže podpora takýchto projektov bola do ROP

zahrnutá až revíziou OP v r. 2011.

Projekty realizované v rámci opatrenia 4.2 sú orientované do oblasti nekomerčných

záchranných služieb (Hasičský a záchranný zbor; obecné hasičské zbory, Horská záchranná

služba). Podobne ako v ostatných opatreniach, aj tu sú aktivity zamerané na rekonštrukciu

a modernizáciu objektov záchranárov. 144 zazmluvnených projektov, spomedzi ktorých bolo

33 riadne ukončených počas hodnoteného obdobia, deklarovalo najmä dopady v rámci

energetickej efektívnosti. Pomerne vysoké zníženie energetickej náročnosti už pri 33

ukončených projektoch odzrkadľuje podobne ako pri školskej infraštruktúre efektívnosť

využitých prostriedkov smerujúcich na zateplenie objektov, výmenu vykurovacích telies, či

výmenu okien, ako aj pôvodný zlý stavebno-technický stav objektov infraštruktúry

záchranných zložiek.

Prioritná os 5 Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov

Podpora v rámci tohto opatrenia smeruje na rekonštrukciu a obnovu ciest II. a III. triedy

a v súčasnej dobe globálnej ekonomickej krízy predstavuje pre vyššie územné celky kľúčový

finančný zdroj pre tieto aktivity.

Z 55 zazmluvnených projektov bolo v hodnotenom období 16 riadne ukončených, čiže už boli

dosiahnuté prvé výsledky v podobe viac ako 200 km zrekonštruovaných ciest najmä III. triedy.

Nové úseky ciest II. a III. triedy neboli ešte ku koncu roka 2011 vybudované a keďže celkovo

bola väčšina projektov zazmluvnených k 31.12.2011 zameraná len na rekonštrukciu

existujúcich cestných úsekov, tieto ukazovatele vzťahujúce sa na nové cesty budú aj

v budúcnosti vykazovať oveľa nižšie hodnoty v porovnaní so zrekonštruovanými úsekmi ciest.

Prioritná os 7 Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013

Táto prioritná os bola do ROP zaradená až v rámci revízie ROP v r. 2011. Je zameraná

na podporu národných investičných projektov v meste Košice v súvislosti s realizáciou

európskeho podujatia „Európske hlavné mesto kultúry“. Prvé projekty v rámci tejto PO boli

schválené až na začiatku r. 2012 a ich prínos k HP TUR je postavený na revitalizácii kultúrnych

pamiatok a tvorbe nových pracovných miest.


Prioritná os 1 Infraštruktúra vzdelávania

Rekonštrukcia a modernizácia vzdelávacej infraštruktúry spolu s obstaraním vybavenia

prispieva k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1, a to ku všetkým jeho čiastkovým cieľom.

Realizácia projektov zvyšuje kvalitatívnu úroveň vzdelávania, čím vytvára priestor pre rast

konkurencieschopnosti a efektívnosti ekonomiky Slovenska. Rekonštrukčné práce zamerané

na zateplenie objektov podporujú znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti

67



hospodárstva a výmena vykurovacích telies aj zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov

energie.

Hoci ide o investičné projekty zamerané prioritne na rekonštrukciu objektov, ich pozitívny

dopad v rámci TUR sa prejavuje aj v plnení špecifického cieľa HP TUR 3 Sociálna solidarita

a inklúzia. Rekonštrukciou zastaraných objektov sa opätovne zabezpečuje plnohodnotná

ochrana zdravia obyvateľov – eliminuje sa riziko úrazov a poškodenia zdravia v dôsledku

nevhodného technického stavu objektov. Realizácia projektov v obciach s prevažujúcou

rómskou komunitou prispieva k zlepšeniu ich postavenia v spoločnosti vytvorením, resp.

skvalitnením podmienok pre vzdelávanie a starostlivosť o deti z rómskej komunity.

Prioritná os 2 Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnej ochrany a sociálnej kurately

Podobne ako v PO 1, aj projekty PO 2 plnia všetky čiastkové ciele špecifického cieľa HP TUR 1

Zvýšenie ekonomickej prosperity v oblasti služieb sociálnej starostlivosti a ochrany. Obdobným

spôsobom ako v PO 1 sú napĺňané aj špecifické ciele HP TUR 3 Sociálna solidarita a inklúzia.

Táto PO zároveň prispieva aj k plneniu špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny

rozvoj. Skvalitňovanie úrovne sociálnych služieb v regióne zlepšuje najmä jeho sociálny

potenciál a zlepšuje životnú úroveň ľudí, ktorí sú na tieto služby odkázaní.

Prioritná os 3 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu

Rekonštrukcia a revitalizácia kultúrnych pamiatok prispieva v rámci špecifického cieľa HP TUR

1 predovšetkým k znižovaniu energetickej a surovinovej náročnosti hospodárstva, čím vytvára

priestor i pre zlepšenie efektívnosti ekonomiky. Zrekonštruované kultúrne pamiatky zároveň

zvyšujú kultúrny potenciál regiónu, čo vytvára priestor aj pre rast jeho ekonomického

i sociálneho potenciálu, čiže sa napĺňa čiastočne špecifický cieľ HP TUR 4 Vyrovnaný

regionálny rozvoj. Tvorba nových pracovných miest a odstraňovanie havarijného stavu

mnohých objektov zasa prispieva k naplneniu čiastkových cieľov špecifického cieľa HP TUR 3

Sociálna solidarita a inklúzia.

Projekty podpory cestovného ruchu by svojím charakterom mali v konečnom dôsledku

prispieť k plneniu špecifického cieľa HP TUR 3 Sociálna solidarita a inklúzia, a to

prostredníctvom tvorby nových pracovných miest, ktoré by mali napomôcť zníženie miery

nezamestnanosti.

Prioritná os 4 Regenerácia sídiel

Obnova verejných priestranstiev a miestnych komunikácií výrazným spôsobom prispieva

k plneniu špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj, a to jednak skvalitnením

dopravnej infraštruktúry obcí a jednak posilňovaním ekonomického, sociálneho a kultúrneho

potenciálu regiónov, keďže moderné a vybavené námestia, obecné budovy,

rekonštruované chodníky či miestne cesty vytvárajú lepší priestor pre podnikateľské aktivity,

cestovný ruch, kultúrne podujatia. Tieto aktivity zasa pozitívne vplývajú na

konkurencieschopnosť ekonomiky, čiže prispievajú k špecifickému cieľu HP TUR 1 Zvýšenie

ekonomickej prosperity.

Prioritná os 5 Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov

Rekonštrukcia ciest II. a III. triedy, príp. budovanie nových úsekov týchto komunikácií

jednoznačne a významne skvalitňuje dopravnú infraštruktúru v regiónoch, čím sa napĺňa

čiastkovo špecifický cieľ HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj.

Prioritná os 7 Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013

Táto prioritná os bola do ROP zaradená až v rámci revízie ROP v r. 2011. Je zameraná na

realizáciu národných investičných projektov v meste Košice v súvislosti s realizáciou

európskeho podujatia „Európske hlavné mesto kultúry“. Prvé projekty v rámci tejto PO boli

schválené až na začiatku r. 2012 a ich prínos k HP TUR je postavený na revitalizácii kultúrnych

68



pamiatok a tvorbe nových pracovných miest, čiže projekty by mali posilniť najmä

ekonomický a kultúrny potenciál mesta Košice.

Väčšina projektov ROP deklaruje aj vytvorenie nových pracovných miest, čím prispievajú

k znižovaniu miery nezamestnanosti. Otázkou v tomto prípade ostáva reálna možnosť

projektov priamo vytvoriť nové pracovné miesta v súvislosti s realizáciou projektu a udržať ho

5 rokov, resp. do 5 rokov od ukončenia projektu. Vo väčšine projektov je tvorba nových

pracovných miest len odvodená od možnosti využiť vygenerované úspory prevádzkových

nákladov na zamestnanie nových ľudí, zrekonštruovaná budova priamo priestor pre nového

zamestnanca v školstve, sociálnych službách či v kultúre nevytvorí. V prípade PO 7 je naviac

otázkou celková udržateľnosť projektov ako takých, keďže ich primárnym cieľom je vytvoriť

podmienky pre podujatie realizované len počas 1 roka.

69



3.10 Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

Globálnym cieľom operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ďalej

len „OP KaHR“) je zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OP KaHR prispieva k napĺňaniu

špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity a 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj,

a to prostredníctvom všetkých troch prioritných osí:

PO 1 Inovácie a rast konkurencieschopnosti

PO 2 Energetika

PO 3 Cestovný ruch

Projekty všetkých PO prispievajú k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1, PO 3 realizuje aj

špecifický cieľ 4.






Tabuľka č. 26 OP KaHR – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR




22 22 21 23 22 N/A N/A N/A N/A 22

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 18 N/A N/A 18


Energetická náročnosť ekonomiky (kgoe/1000 EUR)


532,93 517,89 496,57 509,02 N/A N/A N/A N/A N/A 509,02



Podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe elektriny (%)


0 0 16,6 20,6 N/A N/A N/A N/A N/A 20,6





0 0 123 456 530 N/A N/A N/A N/A 530





0 0 163,12 289,04 348,36 N/A N/A N/A N/A 348,36



70



Úspory energie (GJ/rok)


0 0 0 0 7 822,77 N/A N/A N/A N/A 7 822,77

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A 1800 x103 N/A N/A 1800 x 103

Východisko 900 x 103 N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 900 x 103








Industry.







s maturitou)





obyvateľov)


kapitál ako % HDP)

2. Aktivity firiem











3. Výstupy

Inovátory (MSP s inovovaným produktom alebo procesom ako % MSP; MSP










miesta radí Slovensko do skupiny tzv. miernych inovátorov s podpriemernou výkonnosťou. OP

71



KaHR môže ovplyvniť druhú a tretiu skupinu hodnotených ukazovateľov, avšak vzhľadom

na minimálne výsledky a výstupy projektov v opatrení 1.3 orientovanom na inovácie

v hodnotenom období sa prínos OP KaHR doposiaľ neodzrkadlil na pozícii SR v rebríčku

inovatívnosti.

Energetická náročnosť ekonomiky

Podobne ako predchádzajúci ukazovateľ, aj tento patrí do skupiny kontextových

(makroekonomických) ukazovateľov a teda nie je sledovaný na úrovni projektov, jeho

hodnota je publikovaná kompetentnými národnými a medzinárodnými organizáciami.

Vplyv OP KaHR na jeho hodnotu možno posudzovať podľa výsledkov a výstupov projektov

realizovaných v rámci PO 2, ktorá je orientovaná práve na znižovanie energetickej náročnosti

výrobných prevádzok a objektov a obnovu verejného osvetlenia. Dostupný údaj za rok 2010

ešte nemohol byť ovplyvnený výsledkami OP KaHR, pretože v danom čase boli postupne

ukončované prvé projekty, ktorých dopady by sa mali prejaviť práve znížením energetickej

náročnosti výroby či prevádzky. To je však možné odsledovať najskôr rok po ukončení

projektu.

Podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe elektriny

Aj tento ukazovateľ patrí do skupiny kontextových (makroekonomických) ukazovateľov

a teda nie je sledovaný na úrovni projektov, jeho hodnota je publikovaná kompetentnými

národnými a medzinárodnými organizáciami.

Podobne ako pri predchádzajúcom ukazovateli, aj tu možno vplyv OP KaHR na jeho hodnotu

posudzovať podľa výsledkov a výstupov projektov realizovaných v rámci PO 2, ktorá je

orientovaná na znižovanie energetickej náročnosti výrobných prevádzok a objektov aj

prechodom na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Dostupný údaj za rok 2010, ktorý už

presiahol plánovanú hodnotu 19 %, by mohol byť čiastočne ovplyvnený aj výsledkami OP

KaHR, pretože v danom čase boli postupne ukončované prvé projekty, ktoré už deklarovali

priaznivé výsledky súvisiace s využívaním obnoviteľných zdrojov energie.


OP KaHR mal ku koncu roku 2011 zazmluvnených 530 projektov s relevanciou k HP TUR

v celkovom objeme zdrojov EÚ cca 348 mil. EUR. V porovnaní s ostatnými operačnými

programami je objem finančných zdrojov z EÚ vo vzťahu k počtu projektov nízky, čo je

podmienené faktom, že súkromný sektor má možnosť získať na realizáciu svojich investičných

zámerov max. 50%-né spolufinancovanie zo zdrojov EÚ.

Nízky je aj podiel projektov s relevanciou k HP TUR – len 71 %, hoci každý projekt nielen svojím

charakterom, ale aj na úrovni merateľných ukazovateľov napĺňa atribúty TUR. Vo všetkých

projektoch PO 1 a PO 3 sa sleduje počet vytvorených pracovných miest, v PO 2 sa sledujú

ukazovatele energetickej efektívnosti, čiže každý jeden projekt by mal byť hodnotený ako

prispievajúci k plneniu cieľov HP TUR.

Úspory energie

Úspory energie sa sledujú v rámci projektov PO 2 ako dopadový ukazovateľ. Dosiahnutá

hodnota bola ku koncu roka 2011 pomerne nízka, pretože len niekoľko projektov sa dostalo

do fázy predloženia aspoň prvej nasledujúcej monitorovacej správy, v rámci ktorej ukončené

projekty deklarujú svoje dopady.





72



Tabuľka č. 27 Zmluvne viazané projekty OP KaHR podľa NUTS III




2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011


Nitriansky kraj 28 83 95 8 54 71 14 517 987,02 48 438 291,84 66 157 169,25


Trnavský kraj 28 64 69 9 47 55 11 728 675,06 24 081 508,07 24 922 362,36


Žilinský kraj 72 100 106 19 70 78 18 156 351,55 29 841 001,32 33 639 680,27

Prešovský kraj 77 151 154 30 99 108 47 641 760,89 63 017 397,53 69 829 366,23

Košický kraj 51 81 96 15 45 60 15 940 578,39 40 686 373,90 54 559 156,29

Národné projekty / nadnárodné projekty / projekty nezaradené do NUTS III

2 2 4 1 0 0 10 900 000,00 0,00 0,00

Spolu 331 694 746 123 454 530 185 749 591,83 289 044 031,99 348 361 079,84


Zazmluvnené projekty OP KaHR pokrývali v hodnotenom období celé územie SR v rámci cieľa

Konvergencia. Výraznejšiu dominanciu mal Prešovský a Banskobystrický kraj, čiže kraje, kde je

v porovnaní zo zvyškom krajiny vyššia nezamestnanosť i nižšia atraktivita podnikateľského

prostredia pre nové aj expandujúce subjekty.

Nižší počet projektov v Trnavskom kraji môže byť spôsobený jednak tým, že hlavné strediská

cestovného ruchu sú mimo tohto regiónu, čiže je tu oveľa nižší počet subjektov venujúcich sa

cestovnému ruchu, a zároveň pre tento kraj (spolu s Nitrianskym) platí, že spolufinancovanie

projektov zo strany žiadateľa je na úrovni 60 %. Keďže ide o región s relatívne dobrým

podnikateľským potenciálom, výška spolufinancovania môže byť pre prosperujúce

spoločnosti spolu s administratívnymi úkonmi a zmluvnými podmienkami poskytnutia NFP

menej zaujímavá.





Tabuľka č. 28 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OP KaHR

Prioritná os Názov ukazovateľa opatrenie

Typ ukazovateľa

Merná jednotka

Cieľová hodnota

Rok

2009 2010 2011

1. Inovácie a rast konkurencieschopnosti

Počet novovytvorených pracovných miest *

1.1

1.2 výsledok počet 9 000 0 251 757

Počet novovytvorených pracovných miest

1.1

1.2 dopad počet 8 600 0 0 0

Počet inovovaných výrobných postupov

1.3 výsledok počet N/A 0 67 261

Počet patentových prihlášok 1.3 výsledok počet 50 0 0 0

73



2. Energetika




2.1 dopad počet 400 0 0 0


2.1

2.2 dopad GJ/rok 1 800x10³ 0,00 0 7 822,77

Počet vymenených svietidiel 2.2 výsledok počet 20 000 0 0 1 808

Zvýšenie inštalovaného výkonu zariadenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie

2.1 výsledok MV 75 4,55 33,9 41,04

Zateplená plocha 2.1 výsledok m2 45 000 6 805,62 39 160,9 47 442,8

3. Cestovných ruch


3.1 výsledok počet 720 19 143 340


3.1 dopad počet 3 600 0 0 0


* Ukazovateľ je sledovaný za všetky projekty bez ohľadu na to, či deklaruje projekt relevanciu k HP TUR.

Prioritná os 1 Inovácie a rast konkurencieschopnosti

Projekty realizované v rámci tejto prioritnej osi sú orientované na podporu podnikateľských

subjektov v oblasti transferu technológií, inovácií a prezentácie činnosti podnikateľov

na veľtrhoch a výstavách.

Prínos projektov k HP TUR sa sleduje prostredníctvom troch ukazovateľov. „Počet

novovytvorených pracovných miest“ sa sleduje v rámci OP KaHR nielen ako dopadový, ale

aj ako výsledkový ukazovateľ, čiže sa sledujú nové pracovné miesta vytvorené už počas

realizácie projektu. Ku koncu roku 2011 bolo v rámci PO 1 vytvorených 757 nových

pracovných miest, ktoré vytvorilo 252 projektov ukončených k danému obdobiu, čo

predstavuje v priemere 3 pracovné miesta na jeden projekt. Vzhľadom na fakt, že nové

technológie skôr zefektívňujú výrobný proces aj z pohľadu potrieb nových zamestnancov,

možno tento výsledok považovať za veľmi dobrý. Aj keď počet vytvorených pracovných

miest ako dopadový ukazovateľ nie je vyčíslený, mnohé projekty deklarovali aj vytvorenie

ďalších pracovných miest v období po skončení projektu.

261 inovovaných výrobných postupov viac-menej odzrkadľuje počet ukončených projektov,

pretože väčšina projektov bola orientovaná len na inováciu, zlepšenie jedného výrobného

postupu – jedného druhu výroby. Len máloktorý malý či stredný podnik má prevádzkovú

a hlavne finančnú možnosť obstarať viacero nových technológií či multifunkčnú

technologickú linku bez toho, aby to nepredstavovalo prevádzkové či finančné riziko

pre spoločnosť.

Merateľný ukazovateľ „Počet patentových prihlášok“ nebol v hodnotenom období vykázaný

v rámci žiadneho projektu.

Prioritná os 2 Energetika

PO 2 je zameraná na podporu energetickej efektívnosti, progresívnych technológií v oblasti

energetiky a budovanie a modernizáciu verejného osvetlenia obcí. Jej prínos v rámci HP TUR

sa teda prioritne sleduje prostredníctvom ukazovateľov energetickej efektívnosti.

Rozsah zateplenej plochy objektov už v hodnotenom období presiahol stanovený cieľ,

merateľný ukazovateľ „Zvýšenie inštalovaného výkonu zariadenia využívajúceho obnoviteľné

zdroje energie“ presiahol 54 % cieľovej hodnoty a úspory energie, aj napriek faktu, že ide

o dopadový ukazovateľ, už dosiahli určité, hoci len minimálne plnenie, čiže už 34 ukončených

projektov prinieslo pozitívne výsledky v oblasti energetickej efektívnosti.

74



Realizácia projektov verejného osvetlenia prebiehala pomalším tempom a dopyt výrazne

prevyšoval možnosti alokácie na toto opatrenie, čo bolo však začiatkom r. 2012 čiastočne

vyriešené realokáciou časti finančných prostriedkov z oblasti podpory energetickej

efektívnosti súkromného sektora.

Projekty zamerané na zvyšovanie energetickej efektívnosti majú len malý potenciál

pre tvorbu nových pracovných miest, napriek tomu 34 ukončených projektov vytvorilo počas

svojej realizácie 40 nových pracovných miest, čo je veľmi pozitívny výsledok.

Prioritná os 3 Cestovný ruch

Projekty PO 3 smerujú do súkromného sektora výlučne do oblasti služieb cestovného ruchu.

Ich prínos k HP TUR na úrovni merateľných ukazovateľov sa sleduje prostredníctvom počtu

novovytvorených pracovných miest, a to jednak počas realizácie projektu a jednak po jeho

skončení.

Tieto projekty majú oveľa väčší potenciál na reálnu tvorbu a najmä následné udržanie

nových pracovných miest ako projekty v rámci PO 1, čo potvrdzuje aj 28 ukončených

projektov s 340 novými pracovnými miestami, čiže v priemere 12 pracovných miest na jeden

projekt.


Prioritná os 1 Inovácie a rast konkurencieschopnosti

Realizácia projektov prispieva k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej

prosperity. Transfer nových a inovatívnych technológií ako aj investície do priemyselného

výskumu a vývoja vytvárajú predpoklad pre rast konkurencieschopnosti a efektívnosti

podnikateľských subjektov a tým aj celej ekonomiky. Rovnaký efekt majú aj novovytvorené

pracovné miesta, ktoré zároveň prispievajú k znižovaniu nezamestnanosti.

Prioritná os 2 Energetika

Táto PO v prvom rade prispieva k plneniu čiastkového cieľa „znižovanie energetickej

a surovinovej náročnosti hospodárstva a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energií“.

Znižovanie energetickej náročnosti patrí ku kľúčovým prvkom TUR vzhľadom na limitované

množstvo využívaných zdrojov energie a ochranu životného prostredia. Už deklarované

hodnoty projektov zazmluvnených ku koncu roka 2011 nasvedčujú, že cieľové hodnoty budú

naplnené na viac ako 100 %, čo nielen znižuje energetickú náročnosť výroby či prevádzky,

ale zároveň úsporou prevádzkových nákladov zefektívňuje podnikateľskú činnosť a vytvára

priestor pre investície do rozvoja spoločnosti.

Prioritná os 3 Cestovný ruch

PO 3 prispieva k plneniu špecifického cieľa HP TUR 1 Zvýšenie ekonomickej prosperity

posilňovaním konkurencieschopnosti poskytovateľov služieb cestovného ruchu. Podporou

sektora služieb, ktorý generuje vyššiu pridanú hodnotu v porovnaní s výrobným sektorom a má

aj väčší potenciál pre tvorbu nových pracovných miest, sa posilňuje aj efektivita

a konkurencieschopnosť celej ekonomiky.

Vzhľadom na využívanie a zlepšovanie regionálneho potenciálu prispievajú projekty aj

k napĺňaniu špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj, keďže nové služby

cestovného ruchu majú svoj ekonomický aj sociálny dopad nielen pre samotného realizátora

projektu, ale aj pre ďalších poskytovateľov rôznych primárnych či doplnkových služieb

cestovného ruchu.

75



3.11 Operačný program Doprava

Globálnym cieľom operačného program Doprava (ďalej len „OP D“) je podpora trvalo

udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja

verejnej osobnej dopravy.

V rámci realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja OP D prispieva k napĺňaniu

špecifického cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj prostredníctvom všetkých šiestich

prioritných osí:

PO 1 Železničná infraštruktúra

PO 2 Cestná infraštruktúra (TEN-T)

PO 3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy

PO 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

PO 5 Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)

PO 6 Železničná verejná doprava






Tabuľka č. 29 OP D – Merateľné ukazovatele operačného programu na úrovni NSRR




0 0 0 14 15 N/A N/A N/A N/A 15

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 36


Objem finančných prostriedkov s príspevkom k TUR ( mil. EUR – zdroje EÚ)


0 0 0 1 173,6 960,1 N/A N/A N/A N/A 960,1

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 1 529


Hustota ciest vyššej triedy (diaľnice a rýchlostné cesty) (km/tis. obyvateľov)


0 0 0 0,12 0,13 N/A N/A N/A N/A 0,13

Cieľ N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A 0,11




K 31.12.2011 bolo v rámci OP D zazmluvnených 15 projektov s relevanciou k HP TUR

v celkovom objeme zdrojov EÚ 960 mil. EUR. Pokles finančných prostriedkov EÚ v porovnaní

s predchádzajúcim rokom bol spôsobený znížením počtu projektov s relevanciou k HP TUR

o jeden projekt realizovaný v Trenčianskom kraji (vychádzajúc z údajov v nasledujúcej

tabuľke) z neidentifikovaných dôvodov.

Väčšina projektov bola zazmluvnená v rámci PO 5 za účelom zvýšenia hustoty cestnej siete

vyššej triedy, zlepšovania plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, zlepšenia dostupnosti SR,

jednotlivých regiónov a ich vzájomného prepojenia.

76



Hustota ciest vyššej triedy (diaľnice a rýchlostné cesty)

Cieľová hodnota 0,11 km / tisíc obyvateľov bola už v hodnotenom období dosiahnutá.

Prispeli k tomu najmä dobudované úseky diaľnice D1, D3 a rýchlostnej cesty R1. Cieľová

hodnota však bola nastavená pomerne nízko vzhľadom na potreby krajiny a finančné

možnosti štrukturálnych fondov. Reálne sme mali možnosť investovať oveľa viac

do budovania diaľnic a rýchlostných komunikácií, ale pomerne veľká časť finančných

prostriedkov ostala nevyužitá z rôznych, viac či menej objektívnych dôvodov.





Tabuľka č. 30 Zmluvne viazané projekty OP D podľa NUTS III



Objem finančných prostriedkov s príspevkom k HP TUR v EUR – zdroje EU

2009 2010 2011 2009 2010 2011 2009 2010 2011


Nitriansky kraj 0 0 0 0 0 0 0,00 0,00 0,00


Trnavský kraj 2 3 4 1 2 2 20 135 502,10 32 719 126,10 32 719 126,50


Žilinský kraj 3 5 8 1 3 3 85 877 364,00 212 189 267,50 187 058 286,81

Prešovský kraj 1 3 6 1 3 4 18 904 934,15 74 624 726,60 230 727 382,60

Košický kraj 2 0 5 0 0 1 0,00 0,00 42 757 774,34


1 2 3 1 2 2 88 158 737,00 102 617 983,00 97 186 124,94

Spolu 14 23 36 6 14 15 548 048 950,25 1 173 676 983,50 960 140 164,36


Projekty s relevanciou k HP TUR pokrývajú celé územie SR s výnimkou Nitrianskeho

a Bratislavského kraja. Najväčší objem finančných prostriedkov smeroval v hodnotenom

období do Trenčianskeho a Prešovského kraja, čo bolo spôsobené v prípade Trenčianskeho

kraja budovaním finančne náročného diaľničného úseku Sverepec – Vrtižer. V Prešovskom

kraji pribudla ku koncu roka 2011 zmluva o NFP na dobudovanie diaľničného úseku Jánovce

– Jablonov s príspevkom zdrojov EU viac ako 156 mil. EUR.

Len 41 %-ný podiel projektov OP D s relevanciou k HP TUR možno však považovať za skreslený.

Takmer všetky projekty priamo riešia otázku skvalitnenia dopravnej infraštruktúry, či už

prípravou dokumentácie, budovaním samotnej infraštruktúry, alebo zavádzaním

inteligentných či integrovaných dopravných systémov, čiže prispievajú k TUR na národnej

i regionálnej úrovni. Otázkou je príčina nerelevancie zvyšných 60% projektov, a to najmä tých,

skvalitňujúcich železničnú prepravu na najviac vyťažených železničných tratiach Bratislava –

Žilina a Žilina – Čadca.

77







Tabuľka č. 31 Plnenie merateľných ukazovateľov na úrovni prioritných osí OP D


ukazovateľa Merná


Rok

2009 2010 2011

1. Železničná infraštruktúra Dĺžka zmodernizovaných železničných tratí

výstup km 159 0 N/A 41,2

2. Cestná infraštruktúra (TEN-T)

Dĺžka novej alebo technicky zhodnotenej infraštruktúry

výstup km 62 0 12,9 20,43

3. Infraštruktúra intermodálnej prepravy

Počet terminálov intermodálnej prepravy (počet vybudovaných verejných terminálov intermodálnej prepravy)


4. Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

Dĺžka nových železničných tratí výstup km 31,6 0 0 0

Dĺžka zmodernizovaných železničných tratí

výstup km 39 N/A N/A N/A

5. Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)

Dĺžka nových ciest* výstup km 109,8 0 9,7 22,02**

6. Železničná verejná osobná doprava


výsledok kWh N/A 0 0 0


* Názov ukazovateľa upravený podľa Výročnej správy HP TUR za rok 2011

** Upravené podľa Výročnej správy o vykonávaní OP Doprava za rok 2011

Prioritná os 1 Železničná infraštruktúra

V rámci tejto PO zameranej na vytváranie podmienok pre rast a konkurencieschopnosť

železničnej dopravy, zvyšovanie jej bezpečnosti a dosahovanie interoperability

prostredníctvom postupného zlepšovania úrovne technických a technologických

parametrov železničnej dopravnej cesty bol s relevanciou k HP TUR zazmluvnený len jeden

projekt „Žilina – Teplička, zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. etapa“, ktorý však nebol zameraný

primárne na modernizáciu železničných tratí, ale na vybudovanie zriaďovacej stanice

sústreďujúcej vlakotvorné práce z okolitých staníc do jedného uzla.

Dosiahnutá hodnota merateľného ukazovateľa „Dĺžka zmodernizovaných železničných tratí“

bola napočítaná z dosiahnutých výsledkov 3 projektov („Žilina – Krásno nad Kysucou,

modernizácia železničnej trate“; „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom –

Púchov, úsek: Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce“; „Modernizácia železničnej trate Nové

Mesto nad Váhom – Púchov, úsek: Trenčianska Teplá – Beluša“), ktoré síce nedeklarujú

relevanciu k HP TUR, ale prispievajú k plneniu jej cieľov nielen na úrovni merateľných

ukazovateľov, ale aj v praxi.

Prioritná os 2 Cestná infraštruktúra (TEN-T)

PO 2 je orientovaná na budovanie cestnej siete zaradenej do TEN-T, čiže do siete

multimodálnych koridorov cestnej, železničnej, vzdušnej a vodnej dopravy, ktoré budú

využiteľné pre celú Európu, prepoja národnú sieť, okrajové regióny únie s centrom a zároveň

zlepšia bezpečnosť a efektívnosť jednotlivých druhov dopravy.

Ku koncu hodnoteného obdobia boli zazmluvnené v rámci tejto prioritnej osi 4 projekty

s relevanciou k HP TUR zamerané na výstavbu úsekov D1 a D3. Viac ako 20 km nových

diaľničných úsekov je výsledkom 3 stavebne ukončených projektov – pri Považskej Bystrici,

78



Žiline a Behárovciach. 4. projekt je určený na prefinancovanie diaľničného úseku

pri Jánovciach a zmluva o NFP bola podpísaná len ku koncu hodnoteného obdobia.

Prioritná os 3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy

Projekty realizované v rámci tejto PO majú za cieľ zlepšiť postavenie intermodálnej prepravy

a vytvoriť podmienky pre zmenu deľby prepravnej práce v prospech ekologickejších druhov

dopravy (najmä presun časti výkonov z cestnej na železničnú dopravu). Sú zamerané

na vybudovanie verejných terminálov intermodálnej dopravy v 4 regionálnych centrách -

Bratislave, Leopoldove, Žiline a Košiciach. V hodnotenom období sa len jeden z projektov

dostal do úvodnej fázy výstavby (Žilina), všetky ostatné boli buď vo fáze spracovania

dokumentácie, alebo vo fáze podanej žiadosti o NFP na výstavbu. Sledovaný merateľný

ukazovateľ bude teda plnený až ku koncu programovacieho obdobia.

Prioritná os 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

PO 4 by mala zabezpečiť podmienky pre rast výkonov verejnej osobnej dopravy najmä

v mestskej, prímestskej a regionálnej preprave, pričom tento cieľ by mal byť naplnený

prostredníctvom realizácie investičných projektov v Bratislavskom kraji (v meste Bratislava)

a na Východnom Slovensku (v meste Košice) tak, aby došlo k podpore infraštruktúry pre

integrované dopravné systémy, a tým k rastu výkonov v osobnej koľajovej doprave.12

Ku koncu roka 2011 nebol v rámci tejto PO zazmluvnený žiadny projekt s relevanciou k HP

TUR, čo však súvisí s faktom, že v rámci PO nebol v danom období zazmluvnený a realizovaný

žiadny investičný projekt. Všetky projekty riešili len dokumentáciu nevyhnutnú pre stavebné

povolenie. Tento stav v konečnom dôsledku vyústil do presunu väčšiny projektov

do nasledujúceho programového obdobia. V aktuálnom programovacom období je však

ešte stále snaha zrealizovať 2 projekty v Bratislave, ktoré by mohli byť ukončené v r. 2015.

Prioritná os 5 Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)

PO 5 je zameraná na podporu zvýšenia hustoty cestnej siete vyššej triedy, zlepšovania

plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, zlepšenia dostupnosti SR, jednotlivých regiónov

a ich vzájomného prepojenia.

Ku koncu roku 2011 bolo v rámci tejto PO zazmluvnených 8 projektov s relevanciou k HP TUR –

7 regionálnych (dobudovanie/modernizácia úsekov R1, R4, úseku I/67 Poprad – Kežmarok,

I/68 Mníšek nad Popradom, I/51 – severný obchvat Trnavy, I/75 – obchvat Galanty a I/61 –

most cez Váh v Trenčíne) a jeden nadregionálny zameraný na odstraňovanie

nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy.

V rámci týchto projektov bolo ku koncu hodnoteného obdobia vybudovaných 22,02 km

nových ciest, pričom 18,05 km tvoril úsek R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie a 3,97 km úsek

I/67 Poprad – Kežmarok.

Nemenej prínosné sú aj výsledky nadregionálneho projektu „Odstraňovanie nevyhovujúcich

technických parametrov na cestách I. triedy“, ktorý bol zameraný na odstránenie priečnych,

pozdĺžnych, sieťových trhlín (deformácie), odstránenie pozdĺžnych a priečnych nerovností

(koľaje), odstránenie porúch na inžinierskych sieťach, zlepšenie protišmykových vlastností

vozovky, úpravu nivelety do pôvodného stavu, výrazné zníženie hlučnosti spôsobenej

dopravou položením nového krytu vozovky, zamedzenie ohrozenia bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky.13 V hodnotenom období – počas 4 mesiacov realizácie projektu bolo

opravených takmer 100 km ciest, čo je pri stave cestnej siete na Slovensku veľmi pozitívny

výsledok.

Prioritná os 6 Železničná verejná osobná doprava

V PO 6 bol v roku 2010 Európskou komisiou schválený projekt s názvom „Projekt obnovy parku

ŽKV (železničných koľajových vozidiel) Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. pre prímestskú

12 Zdroj: Výročná správa HP TUR za rok 2011

13 Zdroj: Výročná správa o vykonávaní OP D za rok 2011

79



a medziregionálnu verejnú železničnú osobnú dopravu SR“. Projekt absorboval celú alokáciu

pre PO. Cieľom projektu je zvýšenie rastu kvalitatívnych a výkonových parametrov služieb

železničnej osobnej dopravy, zvýšenie spokojnosti klientov prostredníctvom modernizácie

parku železničných koľajových vozidiel, prispieť k pozitívnym a udržateľným rozvojovým

trendom slovenských regiónov. Projekt zahŕňa nákup 10 ks vozidiel prímestských

poschodových jednotiek Push-Pull, úpravu 10 ks elektrických HDV radu 263, nákup 2 ks

elektrických viacsystémových HDV, nákup 12 ks medziregionálnych motorových jednotiek.14

Merateľný ukazovateľ sledovaný v rámci tejto PO na úrovni SKI HP TUR nebol v hodnotenom

období plnený.


Prioritná os 1 Železničná infraštruktúra

Modernizácia železničnej infraštruktúry frekventovanej železničnej tepny z pohľadu osobnej

i nákladnej na úseku „Bratislava – Žilina“ a „Žilina – Čadca“ prispieva k plneniu špecifického

cieľa HP TUR 4 Vyrovnaný regionálny rozvoj nielen v rámci skvalitňovania dopravnej

infraštruktúry, ale zároveň aj zvyšuje kvalitu života obyvateľov daných regiónov a najmä

cestujúcich, ktorým skracuje čas prepravy. Aj keď cieľové hodnoty počtu km

zmodernizovaných železničných tratí naplnené s veľkou pravdepodobnosťou nebudú,

realizácia týchto infraštruktúrnych projektov má nesporne pozitívny dopad na TUR krajiny

i dotknutých regiónov.

Prioritná os 2 Cestná infraštruktúra (TEN-T)

Diaľničné prepojenie západu a východu krajiny je dlhodobým cieľom, ktorý si osvojí každá

vláda, avšak ktorý sa nedarí naplniť už niekoľko desaťročí. Hoci boli už dobudované niektoré

prácnejšie úseky D1 vyžadujúce si mostové riešenia a estakády a vybudovala sa aj úvodná

vetva D3, dlhodobo kritické a sporné úseky brzdiace celý proces prepojenia východu

so západom (tunel Višňové - Dubná skala, úsek Turany - Hubová) sa nedostali v hodnotenom

období opätovne ani do stavu úvodnej realizácie z viac či menej objektívnych a neustále sa

opakujúcich dôvodov.

S istotou možno povedať, že finančné možnosti OP D poskytovali priestor pre vybudovanie

oveľa väčšieho počtu diaľničných úsekov, avšak meniace sa stratégie vlády, sporné verejné

obstarávania, meniace sa stavebné projekty, predlžujúce sa termíny a prepadnuté stavebné

povolenia, čo možno v konečnom dôsledku zhrnúť pod nedostatočnú pripravenosť projektov

jednotlivých úsekov na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ, spôsobili, že len niekoľko

plánovaných úsekov D1 a D3 bude prefinancovaných z prostriedkov EÚ v aktuálnom

programovom období.

Prioritná os 3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy

Hoci bol počas hodnoteného obdobia v realizácii, a to len v úvodnej fáze, jeden jediný

investičný projekt na budovanie terminálu intermodálnej dopravy v Žiline, predpokladá sa, že

aj zvyšné 3 projekty by sa mali bez väčších problémov stihnúť zrealizovať do konca

programovacieho obdobia – pokiaľ však nedôjde k zdĺhavému procesu verejného

obstarávania, čo je však riziko s vysokou pravdepodobnosť výskytu. 7 terminálov však určite

vybudovaných nebude, keďže plánované sú dlhodobo len 4 v spádových centrách

regionálnej dopravy.

Prioritná os 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov

Plánovaný prínos tejto PO k HP TUR v podobe dobudovaných či zmodernizovaných

železničných tratí nebude do konca hodnoteného obdobia dosiahnutý. Väčšina

plánovaných projektov „uviazla“ vo fáze dokumentačnej prípravy a už v r. 2011 bol

14 Zdroj: Výročná správa HP TUR za rok 2011

80



identifikovaný nedostatok času na úspešné zvládnutie realizačnej fázy do konca r. 2015.

S výnimkou 2 projektov boli všetky ostatné presunuté do nasledujúceho programovacieho

obdobia, avšak vzhľadom na riziká verejného obstarávania a veľkosť projektov je

pravdepodobné, že ani tieto dva nakoniec nebudú zrealizované v plnom rozsahu.

Prioritná os 5 Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)

Spolu s projektmi PO 1 a PO 2 patria projekty PO 5 ku kľúčovým prvkom podpory HP TUR.

Budovanie cestnej siete mimo diaľnic vo forme rýchlostných ciest a mestských obchvatov, či

odstraňovanie havarijného stavu hlavných ťahov rieši nielen problémy dopravnej

infraštruktúry, ale aj zvyšuje kvalitu života v regiónoch a zlepšuje ich či už ekonomický, alebo

sociálny potenciál. Hoci takmer 110 km nových ciest s určitosťou do konca r. 2015

vybudovaných nebude, ak však k reálnemu plánu takmer 50 km pripočítame 100 km

opravených ciest z nadregionálneho projektu „Odstraňovanie nevyhovujúcich technických

parametrov na cestách I. triedy“, možno povedať, že výsledky tohto opatrenia sú už teraz

pre TUR prínosom.

Prioritná os 6 Železničná verejná osobná doprava

Keďže táto PO je realizovaná jediným projektom zameraným na výmenu a obnovu

vozňového parku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., prínos tu pocítili najmä cestujúci

na medziregionálnych spojeniach obsluhovaných osobnými a zrýchlenými vlakmi. Kvalita

cestovania v regiónoch sa realizáciou projektu nepochybne zvýšila, otázkou však ostávajú

plánované úspory energie.

81



4. Hodnotenie HP TUR v kontexte stratégie Európa 2020

Stratégia Európa 2020 je pokračovaním Lisabonskej stratégie zamestnanosti a rastu do roku

2020. Predstavuje kľúčovú stratégiu EÚ, ktorá je zameraná na zabezpečenie inteligentného,

udržateľného a inkluzívneho rastu. Určuje hlavné smerovanie EÚ do roku 2020 a zároveň by

mala byť východiskom z ekonomickej krízy v EÚ.

Stratégia Európa 2020 bola schválená v roku 2010 a jej prioritou je dosiahnutie rastu, ktorý je:

inteligentný (prostredníctvom efektívnejšieho investovania do vzdelávania, výskumu

a inovácií),

udržateľný (vďaka prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a zameraniu sa

na konkurencieschopné odvetvia priemyslu),

inkluzívny (s veľkým dôrazom na tvorbu pracovných miest a zmiernenie chudoby).

Aby bolo možné hodnotiť pokrok pri plnení zámerov stratégie, bolo stanovených päť

hlavných cieľov pre EÚ ako celok:

zamestnanosť - miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 - 64 rokov by sa mala

zvýšiť na min. 75 % vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a ľudí

s nízkym vzdelaním a lepšieho začlenenia migrantov medzi pracovnú silu,

výskum, vývoj a inovácie - investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja,

klíma a energetika - „zelený“ cieľ: znížiť�emisie skleníkových plynov najmenej o 20 %

v porovnaní s úrovňou z r. 1990 (alebo o 30 % za priaznivých podmienok), zvýšiť podiel

obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 % a zvýšiť

energetickú efektívnosť min. o 20 %,

vzdelanie - znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na 10 % a zvýšiť

podiel obyvateľov vo veku 30 - 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním

na min. 40 %,

chudoba a sociálne začlenenie – znížiť počet Európanov ohrozených chudobou

a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov ľudí.

Stratégia obsahuje aj sedem hlavných iniciatív, prostredníctvom ktorých jednotlivé orgány

na európskej a vnútroštátnej úrovni vzájomne podporujú svoje úsilie, aby dosiahli ciele

stratégie Európa 2020 v oblastiach, ako sú inovácie, digitálne hospodárstvo, zamestnanosť,

mládež, priemyselná politika, chudoba a efektívne využívanie zdrojov:

1. Inovácia v Únii - zlepšenie rámcových podmienok a prístupu k financovaniu výskumu

a inovácií s cieľom zabezpečiť, aby inovácie viedli k vytvoreniu produktov a služieb,

ktoré zabezpečia rast a pracovné miesta.

2. Mládež v pohybe - zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a uľahčenie vstupu

na trh práce.

3. Digitálna agenda pre Európu - urýchlenie zavedenia vysokorýchlostného internetu

a čerpanie výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh pre domácnosti a podniky.

4. Európa efektívne využívajúca zdroje - podpora oddelenia hospodárskeho rastu

od využívania zdrojov, podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu,

zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, modernizácia odvetvia dopravy

a podpora energetickej efektívnosti.

5. Priemyselná politika vo veku globalizácie - zlepšenie podnikateľského prostredia,

najmä pre MSP a podpora rozvoja priemyselnej základne, ktorá bude

konkurencieschopná aj vo svete.

6. Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta - modernizácia trhu práce

a posilnenie postavenia ľudí podporou rozvíjania ich zručností počas celého života

s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a lepšie zosúladiť ponuku na trhu práce

s dopytom vrátane pracovnej mobility.

7. Európska platforma na boj proti chudobe - zabezpečenie sociálnej a územnej

súdržnosti, aby všetci mohli využívať výhody plynúce z rastu a zamestnanosti a aby

82



ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení mali možnosť žiť�dôstojný život a aktívne

sa podieľať�na živote spoločnosti.

Rámec stratégie Európa 2020 a reforiem na úrovni členských štátov tvoria Integrované

usmernenia stratégie Európa 2020:

1. Zabezpečenie kvality a udržateľnosti verejných financií

2. Riešenie makroekonomických nerovnováh

3. Znižovanie nerovnováh v eurozóne

4. Optimalizácia podpory výskumu a vývoja a inovácie, posilnenie vedomostného

trojuholníka a uvoľnenie potenciálu digitálneho hospodárstva

5. Zlepšovanie efektívnosti využívania zdrojov a znižovanie emisií skleníkových plynov

6. Zlepšovanie podnikateľského a spotrebiteľského prostredia a modernizácia

priemyselnej základne

7. Zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti

8. Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce, podpora

kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania

9. Zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých

úrovniach a zvyšovanie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní

10. Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Usmernenia sú integrované, aby sa zaistilo, že vnútroštátne politiky a politiky na úrovni EÚ

v plnej miere prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. Synchronizované

plnenie týchto cieľov umožňuje členským štátom využívať pozitívne externality

koordinovaných štrukturálnych reforiem, a to najmä v eurozóne. Na tomto základe majú

členské štáty vypracované národné programy reforiem, kde sú podrobne stanovené

opatrenia, ktoré prijali v rámci novej stratégie, pričom venujú osobitnú pozornosť úsiliu

zameranému na splnenie národných cieľov a opatreniam na odstránenie prekážok

udržateľného rastu na vnútroštátnej úrovni.

Základným národným dokumentom stratégie Európa 2020 je Národný program reforiem SR

na roky 2011 – 2014, ktorý vláda SR schválila svojím uznesením č. 256/2011 dňa 20.04.2011

a v ktorom boli odsúhlasené aj národné ciele SR. Program vymedzuje prioritné oblasti

štrukturálnych reforiem v SR: vzdelávanie, veda a inovácie, zamestnanosť a sociálna inklúzia,

podnikateľské prostredie, transparentné prostredie a vymožiteľnosť práva, zdravie.

Nastavené ciele HP TUR zohľadňujú stratégiu Európa 2020 a sú implementované vo väzbe

na všetky integrované usmernenie aj všetkých 7 hlavných iniciatív stratégie. Je to absolútne

logické, keďže trvalo udržateľný rozvoj bol nosnou prierezovou témou Lisabonskej stratégie,

ktorá sa v plnej miere premietla aj do stratégie Európa 2020. Trvalo udržateľný rozvoj je možné

zachovať len prostredníctvom previazanej a vyváženej realizácie všetkých 7 hlavných

iniciatív stratégie, ktoré sú zamerané na podporu inovácií, konkurencieschopnosti,

vzdelávania, výskumu a vývoja, tvorby nových pracovných miest, energetickej efektívnosti

a efektívne využívanie prírodných zdrojov. To všetko je v plnej miere pretransformované

do štyroch špecifických cieľov HP TUR.

Keďže implementácia horizontálnej priority prebieha prostredníctvom projektov

realizovaných v rámci jednotlivých operačných programov, rovnako tak aj stratégia Európa

2020 je v rámci využívania štrukturálnych fondov realizovaná a hodnotená na úrovni

jednotlivých operačných programov. Každý jeden operačný program priamo podporuje

trvalo udržateľný rozvoj – niektoré sú zamerané na priamu podporu aktivít pre zachovanie TUR

(OP V, OP ZaSI, OP KaHR), niektoré v prevažnej miere len vytvárajú najmä infraštruktúrne

zázemie pre realizáciu TUR (ROP, OP Z, OP D), niektoré aj vytvárajú zázemie, aj priamo

podporujú aktivity smerujúce k TUR (OP VaV, OPIS, OP Ž). Konkrétne prínosy jednotlivých OP

v rámci TUR sú podrobne rozpracované v kapitole 3 tejto hodnotiacej správy a zhodnotenie

83



týchto prínosov v kontexte jednotlivých iniciatív a usmernení stratégie Európa 2020 je

súčasťou výročných správ o vykonávaní jednotlivých OP.

84



5. Podpora ITMS v procese implementácie HP TUR

ITMS je centrálny informačný systém, ktorý slúži na evidenciu, následné spracovávanie, export

a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite ŠF

a KF pri súčasnom využívaní dát pre programové obdobie 2007 – 2013. ITMS využívajú RO

v rovnakej miere. ITMS má za úlohu zabezpečiť jednotný a kompatibilný systém

monitorovania, projektového riadenia a finančného riadenia programov financovaných zo

ŠF a KF.

ITMS je delený na tri hlavné časti:

neverejná časť ITMS (CORE ITMS) zabezpečuje programové, projektové a finančné

riadenie, kontrolu a audit a je integrovaná s účtovným systémom ISUF;

reportovacia časť zabezpečuje tvorbu statických a dynamických dátových exportov;

verejná časť (portál ITMS) zabezpečuje komunikáciu so žiadateľmi, prijímateľmi,

informačným systémom EK SFC2007 a monitorovacími systémami okolitých krajín pre

programy cezhraničnej spolupráce.15

ITMS systém sa začal aktívne využívať v rámci implementácie štrukturálnych fondov

v programovacom období 2007 – 2013. Jeho užívanie bolo do praxe zavádzané postupne,

najskôr ho využívali len RO / SORO, potom sa otvoril pre žiadateľov a neskôr aj pre

prijímateľov. V úvode hodnoteného obdobia, v r. 2009, celý systém ITMS len nabiehal do plnej

prevádzky, až v tomto čase sa aj realizácia projektov – monitorovacie správy, žiadosti

o platbu začali riešiť cez verejnú časť ITMS. Dovtedy mali prijímatelia reportovaciu povinnosť

v papierovej forme, ktorú následne SORO preklápalo do neverejnej časti systému. Toto celé

sa, samozrejme, negatívne prejavilo na zdĺhavej administrácii realizovaných projektov.

Chýbajúce údaje v čase monitorovacích termínov v ITMS, zle zadefinované merateľné

ukazovatele v ITMS už počas predkladania projektov a zdĺhavé riešenie týchto problémov

ovplyvnilo kvalitu priebežného monitorovania cieľov nielen HP TUR, ale takmer všetkých

operačných programov v hodnotenom období. Mnohé údaje sa korigovali a dopĺňali v čase

a relevantnosť údajov musel koordinátor HP TUR overovať, resp. korigovať manuálnym

prezeraním jednotlivých projektov s relevanciou k HP TUR. Tieto problémy sa postupne riešili

a odstraňovali jednak priebežným dopĺňaním údajov z papierových podkladov za staršie

obdobia, dolaďovaním systému a najmä jeho nastavení pre jednotlivé úkony žiadateľov /

prijímateľov / SORO, ktoré automaticky zabraňujú vzniku logicky chybných zápisov a jednak

tým, že od r. 2009 sa celý proces od predloženia žiadosti cez implementáciu až po jeho

ukončenie rieši prostredníctvom ITMS na strane žiadateľa / prijímateľa i RO / SORO. Mnohé

problémy súvisiace najmä so zle zadefinovanými merateľnými ukazovateľmi v prvých výzvach

na predkladanie projektov sa však nepodarilo úplne odstrániť a koordinátor HP TUR sa s nimi

musí už len vyporiadať a zabezpečiť ich neopakovanie sa v budúcnosti.

Ako problematický sa počas hodnoteného obdobia prejavil aj nedostatočný prístup

koordinátora HP TUR do neverejnej časti ITMS portálu, resp. nemožnosť získavať z nej

informácie v požadovanej štruktúre. Preddefinované analytické výstupy v podobe OLAP

kociek nepokrývali dostatočne potreby koordinátora HP TUR pre prácu s údajmi o projektoch,

čo opätovne nútilo koordinátora HP TUR dohľadávať si údaje manuálne či už v systéme,

alebo prostredníctvom komunikácie s RO / SORO.

ITMS systém je programovateľný systém, ktorý je možné uspôsobovať v rámci vopred

zadefinovaných rámcov podľa potrieb jeho užívateľov tak, aby im maximálne umožňoval

využiť zozbierané údaje a informácie podľa ich konkrétnych potrieb. Jeho efektívne

využívanie na všetkých úrovniach riadenia a implementácie štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu si vyžaduje najmä efektívnu vzájomnú komunikáciu kompetentných

subjektov a hľadanie účinných kompromisných riešení medzi ich požiadavkami.

15 Zdroj: SKI HP TUR, verzia 6.2, str. 31

85



6. Záverečné zhrnutie

Cieľom strategického hodnotenia HP TUR bolo prostredníctvom nastavených (cieľových)

a dosiahnutých (výstupových, výsledkových alebo dopadových) merateľných ukazovateľov

analyzovať a zhodnotiť systém riadenia a stav implementácie HP. Z pohľadu Európskej únie

zároveň toto hodnotenie preukázalo príspevok realizácie HP k prioritám EÚ, ktoré stanovila

stratégia Európa 2020 v nadväznosti na predchádzajúcu Lisabonskú stratégiu.

Ciele HP TUR sú realizované prostredníctvom národných, nadregionálnych a dopytovo-

orientovaných projektov v rámci všetkých operačných programov, pričom každý operačný

program svojou mierou prispieva k plneniu vybraných špecifických cieľov HP TUR, ktorých

plnenie je sledované a vyhodnocované prostredníctvom zadefinovaných merateľných

ukazovateľov.

Každý operačných program svojím spôsobom prispel v hodnotenom období k plneniu cieľov

HP TUR a tieto prínosy boli podrobne analyzované v kapitole 3 tejto hodnotiacej správy.

Realizácia HP TUR ako taká bola vo všetkých OP bezproblémová, realizované projekty

prispievali k plneniu všetkých štyroch cieľov HP TUR. Samozrejme, podobne ako plnenie cieľov

jednotlivých OP, aj plnenie cieľov HP bolo negatívne ovplyvnené problémami jednotlivých

OP – nedostatočné čerpanie, mimoriadne ukončovanie projektov, pozastavené platby

zo strany Európskej komisie či opakovaná zmena vlády v hodnotenom období. Sú to však

fakty, ktoré nemá možnosť koordinátor HP TUR ovplyvniť, musí ich len akceptovať

a na základe toho prehodnotiť nastavené ciele HP a definovať riziká a opatrenia na ich

elimináciu alebo akceptáciu.

Jediný prvok, ktorý môže koordinátor HP TUR ovplyvniť, je nastavenie systému sledovania

a vykazovania ukazovateľov s relevanciou k HP TUR. Práve ten sa v hodnotenom období

ukázal ako problematický. V mnohých operačných programoch neboli v úvodných výzvach

a písomných vyzvaniach zadefinované relevantné merateľné ukazovatele pre hodnotenie

prínosu projektov k HP TUR. Aj keď postupne boli tieto nedostatky skorigované a riešené práve

na podnet koordinátora HP TUR, problém nebol odstránený úplne. Mnohé projekty z OP V,

OP D či OP ZaSI, ktoré už len na základe charakteru aktivít – bez ohľadu na plánované či

dosiahnuté výstupy jednoznačne a významne podporujú TUR, sú vykazované bez relevancie

k HP TUR. Dôvody sú rôzne – nevenovanie dostatočnej pozornosti horizontálnym prioritám

zo strany žiadateľov pri vypracovaní žiadosti o NFP, nedostatočne zadefinované merateľné

ukazovatele relevantné k HP TUR, prostredníctvom ktorých nie je možné charakterizovať

skutočné výsledky a dopady projektov, rôzny pohľad a vnímanie merateľného ukazovateľa

zo strany koordinátora HP, RO/SORO a žiadateľov/prijímateľov. Celý tento problém sa

následne prenáša do hodnotenia plnenia cieľov HP TUR, ktorého výsledkom sú skreslené

výstupy neodzrkadľujúce realitu. Riešením by bolo jednoznačné zadefinovanie a podrobné

opísanie každého merateľného ukazovateľa relevantného k HP TUR, jeho priradenie

k jednotlivým OP a prioritným osiam tak, aby vystihoval aktivity, ktoré daná prioritná os

podporuje v rámci plnenia cieľov HP TUR a zároveň jednoznačné zadefinovanie povinnosti

sledovať ten-ktorý ukazovateľ v rámci vybraných OP a prioritných osí. Vyžaduje si to úzku

spoluprácu a intenzívnu komunikáciu koordinátora HP TUR s RO/SORO najmä v úvodnej fáze

programovacieho období, ale výsledkom by bolo bezproblémové hodnotenie

implementácie HP TUR a relevantné výsledky korešpondujúce vo väčšej miere s realitou.

6.1 Návrhy a odporúčania

V záujme účinnej koordinácie implementácie HP TUR a efektívneho priebežného hodnotenia

plnenia stanovených cieľov hodnotiteľ navrhuje / odporúča koordinátorovi HP TUR

v budúcnosti a najmä v novom programovacom období sústrediť sa predovšetkým na

zabezpečenie / presadzovanie nasledovných opatrení:

1. Spolupráca a pravidelná komunikácia medzi koordinátorom HP TUR a RO / SORO:

86



pri nastavovaní systému sledovania a monitorovania merateľných ukazovateľov HP

TUR v previazaní na podmienky implementácie jednotlivých operačných programov,

pri príprave každej výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok /

písomného vyzvania s cieľom zabezpečiť kompatibilitu výzvy / písomného vyzvania

s SKI HP TUR.

2. Každá výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok / písomné

vyzvanie by mala obsahovať:

povinnosť zadefinovať príspevok každého jedného predkladaného projektu k HP TUR,

pretože akákoľvek podpora zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu smeruje

k podpore trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti,

zoznam relevantných merateľných ukazovateľov HP TUR s ich podrobnou

charakteristikou a spôsobom ich merania / sledovania v súlade s platným číselníkom

projektových ukazovateľov a prílohou č. 2 SKI HP TUR,

definovanie povinných merateľných ukazovateľov HP TUR pre jednotlivé oprávnené

aktivity projektov s cieľom zabezpečiť sledovanie relevantných výsledkov a dopadov

podľa charakteru projektu.

3. Systém ITMS by mal žiadateľom:

poskytovať možnosť vybrať si len spomedzi merateľných ukazovateľov horizontálnej

priority uvedených v platnom číselníku projektových ukazovateľov v čase

predkladania žiadosti o nenávratný finančný príspevok

poskytovať možnosť vybrať si len spomedzi merateľných ukazovateľov horizontálnej

priority zadefinovaných vo výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný

príspevok / v písomnom vyzvaní,

umožniť výber len takého merateľného ukazovateľa horizontálnej priority, ktorý je

zadefinovaný ako relevantný k oprávnenej aktivite predkladaného projektu,

umožniť vyplnenie plánovaných hodnôt povinných merateľných ukazovateľov len

hodnotou vyššou ako 0,

upozorniť žiadateľa na nevyplnenie / chybné vyplnenie povinne sledovaného

merateľného ukazovateľa horizontálnej priority.

4. Systém ITMS by mal koordinátorovi:

poskytovať plný prístup k relevantným údajom z neverejnej časti ITMS potrebným pre

koordináciu a monitorovanie plnenia cieľov HP TUR na úrovni jednotlivých

operačných programov,

poskytovať možnosť generovania zostáv o projektoch s relevanciou k HP TUR podľa

ním požadovaných kritérií a parametrov tak, aby mohol z vecného aj časového

hľadiska čo najexaktnejšie monitorovať vývoj plnenia cieľov HP TUR v súlade s SKI HP

TUR bez nutnosti dohľadávať si relevantné údaje v systéme alebo prostredníctvom

dodatočnej komunikácie s RO/SORO.

Documents

STRATEGICKÉ HODNOTENIE...EUROPAEN REGIONAL Úrad vlády SR DEVELOPMENT FUND STRATEGICKÉ HODNOTENIE horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj 2009 - 2011 Investícia do