Ročník XXX. V Budapešti, v sobotu, 27. februára 1915. Číslo 47^

TThcniko »3aafcfttó»lS>/ w* <wJf ret . . a frw%-

^ i . - ^

aafilmocl* • •£>] <Sa Raslm . • • 7 l—-its AmerfkT . . « *ol«s% TKSJBFOB 89—14»,

ČísEo z a 2 haliere asimo dňa po MfiaS »

sviatku vyoliofila JcaSfflý floft

M m

Hlavný redaktor: Df ADOLF PECHÁNY

5SESS

2)sa*rty ratajů ia (Ufa fcVBtej tarify A platia na vopr»a ©fsfo za 3 t o a l i e t

SSS

Naša podlžnosť. Všetcia sme podlžní našim hrdinom,

ktorí zápasia na bojišti h nepriateľom, ktorí každodenne idú v ústrety tisícim ne­bezpečiam a premôcť musia neraz veľké nesnádze, pretrpel musia neraz mnohé nedostatky. Podlžní sme im vďakou za to, že bránia krajinu proti útokom nepriateľa, bránia verejný majetok, všetko čo ľud­sky um, ľudská usilovnosť za dlhý rad rokov utvorila, bránia súkromný majetok rodín, teda aj svoj majetok od spusto­šenia. Spoločnosť uhorských občanov od počiatku válečných pohybov hlboko cíti túto podlžnosť. Obetavosť ešte azda nikdy tak neprekvitala, jako v týchto ťažkých, kritických časoch. Nebolo treba ani žiad­neho mravného nátlaku, jedno jediné vyzvanie bolo dostatočné, aby sa na rôzne dobročinné ciele ozaj veľké summy sosbieraly. Humánne smyšlanie javí sa všade, kde to potreba vyžaduje, hlavne pri opatrovaní ranených.

Každá vojHa spojená je so ztrátami. Zostanú siroty bez otca, zostanú práce­neschopní chorí a následkom ťažkébo po­ranenia stanú sa mnohí mrzákmi. Hu­mánne smyšlanie spoločnosti týchto chce tiež vziať pod ochranu, o Čom svedčia už doteraz zavedené spoločenské pohyby. A vykonať musí svoju povinnosť aj sú­hrn občianstva: celá krajina. Máme síce zákony, v ktorých je postarané o zaopa­trenie vdov a sirôt na bojišti padlých vojakov, ale tieto poriadky už neposta­čia, previesť treba isté zmeny, isté opra­vy. A vláda sa s touto otázkou už aj za­oberá.

Nie jedon z našich hrdinov stane sa neschopným ku svojmu predošlému zamestnaniu, ale dajakú prácu je schopny konat a zaháľať ani nechce. Takéto cieľu-primerané umiestnenie ranených tiež pri­speje ku pozdvihnutiu mravného a hmot­ného blahobytu rodín. A vo verejnom ži­vote najde sa mnoho rozličných zamest­naní, pri ktorých sa usilovný človek vzdor niektorej telesnej chybe môže uplatflovat. Smerodajné spoločenské kruhy, ktoré v záujme podpory a zaopatrenia s bojišťa vrátivších sa vojakov už i doteraz mnoho pochvalyhodného vykonaly, zaiste zaobe­rať sa budú aj s touto veľavyznamnou otázkou a najdú zodpovedný spôsob jej riešenia.

Ale aj rodiny, ktorých otcovia, sy­novia na bojišti zápasia, musia si za povinnosť pokladať, aby sa o budúcnosť svojich postaraly. Štát udeľuje podpory rodinám, ktoré teraz svojho živiteľa po­strádajú. Asi 800.000 rodinám udeľuje štát denne skoro poldruha milliona ko­rún podpory. Vieme, že teraz v zimnom čase je málo zárobkov, mnohé rodiny sú utisknuté na podporu, aby biedu ne­

trpěly. Ale niektorí zle pochopujú svoju povinnosť a tak smýšľajú, že keď majú z čoho žiť, nemusia pracovat. Kdežto mali by použiť každú príležitosť, aby si zo zbytočných peňazí koľko len možno od­ložili. Na vidieku úž v značnom počte založené úverkové spolky a podobne aj poštová sporiteľňa prijme aj tie najmen­šie vklady a jako slovenské porekadlo

hovorí „babka k babce, budú kapce," z malých vkladov nasbierajú sa časom aj značné summy. Správcovia úverkovýcb spolkov a vôbec u ľudu vplyv majúci intelligenti nech vyvinú činnosť v tomto smere. Takto aj rodiny prispejú ku za­bezpečeniu budúcností svojich. A toto je ich svätou povinnosťou.

Svetová vojna Od Dnjestera južne útočenie našich éiat zdarné napreduje. — Novšie zajali sme 4 0 0 0 Rusov. Nemci útokom zaujali mesto Prasnyš, vyše 10,000 Rusov a vyše 20 kanónov padlo do rúk Nem­cov. — V bojoch severne od Visly Nemci zajali

5 0 0 0 Rusov. — Vojna na mori Vojna proti Rusku.

Štyritisíc ruských zajatcov. (Úradná zpráva vydaná 25. februára.) V Ruskom Poľsku niet zmeny. Na fronte v západnej Haliči jedna

naša čata svojím napredovaním od Gry-bova na východ zaujala od Rusov nie­koľko oporných bodov, zaJaSa 5©0 Efóusov a ufeoirisltfBa š e s ť s t r o ­j o v ý c h p u š i e k .

V Karpátoch zase silne padá snah, čo vplýva na válečnú činnosť. Všeobecné položenie sa nezmenilo. V bitkách od Dnjestera na juh ú t o č e n i e našEch č i a t zďapme n a p r e d u j e . V bitkách svedených dna 21. a 22. februára z a -JaSi s m e 10 r u s k ý c h d ô s t o j n í ­k o v a 3 3 3 8 v o j a k o v .

V Bukovine je ticho. PodmarSaU HSfer,

cámesíník Šéfa generálneho štábu.

Nemci zaujali PrasnyS. Hlavný válečný stán nemecký dňa 25. feb­

ruára vydal nasledovnú úradnú zprávu: Pozdĺž ííjemena, Bobra a Nareva

bitky vedú sa dalej. Sťa pevnosť vybudované mesto

P r a s n y š východno-pruské reservné čaty včera po húževnatých bojoch ú t o ­k o m z a u j a l y . Wyše £0 .000 z a ­j a t c o v , v y š e 2 0 k a n ó n o v , jeden veľký sklad na strojové pušky a veľmi mnoho válečného vystrojenia padlo nám do rúk.

V iných od Visly na sever svedených bitkách v posledné dni z a j a l i s m e 5 0 0 0 R u s o v .

V Poľsku od Visly na juh Kusí po útoku, ktorý previedli päťnásobnou pre­silou, zaujali majer Mogily od Bolymova na juhovýchod.

Ináč nič nového. Spomenutia zasluhuje, že pri Augu­

stové zajatý veliteľ 57. ruskej reservncj divísie od nemeckých dôstojníkov sa pýtal, či je pravda, že Nemcami dobíjaný Anlwerpen onedlho padne? Ked mu potom vysvetlili položenie na západnom bojišti, nechcel uveriť, že nemecká západná vá­lečná sila stojí na francúzskom území.

Ruská správa o bojoch v Karpatech. Dňa 19. februára vydaná ruská úradnázpráva

o bojoch v Karpátoch spomína, že od Strop-kova na severovýchod pri obci Jasjonki naše čaty jedno za druhým viackrát útočily na ruské po­sicie. Zpráva so zrejmou tendenciou spomína Stropkov, kde sa Rusi v ô b e c neukazo­vali , lebo od neho na severovýchod ležiaca obec Jasjonki je u 2 za k a r p a t s k ý ­mi p r i e s m y k m i , na ú z e m í Ha­l i č e . Ruská zpráva ďalej spomína, že na okolí Zavadoku jeden malý vŕšok, ktorý Nemci držali obsadený, Rusi zaujali, ale toto miesto aj sama zpráva vyhlasuje za málovýznamné.

Eindenburg a Napoleon. Vojenský kritik parížskeho ,Temps"-u,

generál Lacroix posledné operácie Hindenburga a Mackensena porovnáva s válečnými operá­ciami Napoleona proti Wurmserovi. V článku uznáva ženiálnosf nemeckej strategie, ktorej hlav­nou zásluhou je, že východnú hranicu Praská zavčasu zaopatrila železniciami.

SLOVENSKÉ N O V I N ! 27. februára i y i 5 .

B i t k a pozdĺž Dunajca.

Ruská 19. februára vydaná úradná zpráva spomína aj boje pozdĺž Dunajca. Nad Tarnovom blízko kd ruskej hranici pri obci Oíítinov, ktorá je na deväť kilometrov juhovýchodne od mesta Opatoviec, bola bitka. Rakúsko-uhorskó delo­strelectvo na tomto mieste začalo mimoriadne prudký kanónový boj, potom sa naše čaty po­kosily prejst i cez Dunajec.

Napredovanie Nemcov a j a r n á sejba.

Na fronte na východnom Prusku v po­sledné dni nastalo ticho. Nemci za to plnou silou napredujú, čo má zvláštny význam z ohľadu obrany najsevernejšej časté východného Pruska. Táto časí je totiž najúrodnejšou pôdou Nemecka a velmi dôležitým záujmom je, aby táto časť nemýlené zostala v rukách Nemcov, aby sa pokojne mohli pribrať ka jarnej sejbe. 'Aj táto okolnosť je jednou hlavnou príčinou toho, že Nemci od riek Bobr a Njemen Jím ďalej sa usilujú postúpiť a postaviť ako by ochrannú baštu ku východnému Prusku.

Udalosti na západnom bojišti.. Nemecká ú r a d n á zpráva.

Hlavný válečný stán nemecký o udalosfach na západnom bojišti 25. februára vydal nasle­dovnú úradnú zprávu:

V Champagne nepriateľ pokračoval vo svojich zúfalých útokoch, ktoré ale práve tak, ako predošlé, aj napriek do boja poslaným velkým silám z c s l a i ^ f b e z n a j n e p s a t t r B s e j š i e h o zdarům

Ina.ce niet čo významnejšieho oznámiť.

Sóje vo Fiandri i !

Berlin, 26. februára. Zo Sluysu téľegra-fnjú* amsterdamskému časopisu .Telegraaf* : Ešte vždy počuť dunenie kanónov od Yperna a zvláště na brehu Ysera je rozhorčený zápas. Aj na sám Ypern husto padajú bomby a 9000 hláv počitujúce obyvatelstvo, ktoré ešte tam ostalo, neopováží sa vyjsť z pivníc. Od Yperna na juhovýchod, východ a sever ustavične pri-'chodia novšie posily do tamojších táborov. Obec ;Poeléapelle, ktorá leží od Yperna na severo­východ, tiež vela trpela následkom bombardo-

Vrchová vojna vo Vogézoch. Plukovník fllúller, člen švajčiarskej armá­

dy, píše: Zas som mal príležitosť nazref do duše

nemeckých vojakov. Tu, na lesnatom vidieku Vogézov je nesmierne množstvo vojenských hrobov. Tttkmer za každým krokom sa stretá človek s nimi. Dojímavé je videť, ako utešene opatrujú nemecKí vojaci hroby svojich druhov a nepriateľov. Umelecky vyrezávané a ozdobe­né kríže postavili im k hlavám. Hroby vysadili .zimozelenom a ozdobili ich z lesných rastlín uvi­tými vencami. Na peknom drevenom kríži jed­noho velkého hrobu čítal som tento nápis: „T u s p o č í v a v P á n u d e v ä ť f r a n ­c ú z s k y c h v o j a k o v , k t o r í p a d l i 25. a u g u s t a r o k u 1914. T e n t o k r í ž p o s t a v i l i i m i e h n e m e c k í s ú d r u h o v i a . "

Druhým charakteristickým prejavom du­ševného života Nemcov je milovanie zvierat ešte i uprostred hrúz voJDy. Nemeckí vojaci nielen s koúmi a muliciami zachádzajú velmi dobre, lež is obyvateľmi pod vysokým sňahom odpočívajúcich lesov. Sťa malé dietkyv-tak sa starajú o vtáctvo lesov. Pri každom sklade na muníciu, v blízkosti každého dekungu, ba ešte i v strelných zákopách majú klietky, miesta pre chovanie vtákov, na ktorých je vždy hoj­nosť potravy pre vtáctvo nebeské. Ale im aj dôverujú títo pestrí obyvatelia Vogézov. Takmer sa priatelia i nimi.

vania. Táto obec leží v rumoch. Poelcapelle je velmi dôležitá aj zo strategického ohľadu, lebo je kľúčom hradskej, ktorá vedie ku Weestroose-beku z Ypernu v smere Roussellaere.

Tovší© bombardovanie Calaisu.

Parížske časopisy prinášajú ďalšie podrou-ností o tom, že s jakým úspechom bombardo­vala jedna Zeppelinovská vzducholod nádražie v Galaisi. Vyzdvihujú, ževzducholodsveľkouistotou letela ku cieľu, čo budilo dojem, že ju riadil taký, kto pozná miestne pomery. Jeden spolu­pracovník ,Figaro"-a zisťuje, že prvá bomba koľajnice v dĺžke 15 metrov roztrhala a do železničného násypu vyrazila dieru v objeme 5 metrov.

Dľa parížskej zprávy kopenbágskych a rot­terdamských časopisov nemecké vzducholode znova útočily na Calais. Jedna Zeppelinovská vzducholod s dvoma lietadlami zjavila sa nad mestom a shodila viac bomb. Dvaja ľudia prišli o život, viacerí boli ranení, ale hmotná škoda je nepatrná.

n e m e c k é lietadlo nad angl ickým územím.

Londýnsky „Times" o opovážlivej" ceste, ktorú jedno ríerreclfS lietadlo prekonalo na l Essexom, sděluje rsg'euovnú podrobnú zprávu: Bolo to v nedilu večer, kecľ na okolí Cholcheetera jasne bolo počuť hučanie pro-pellera jedného lietadla. Sám aerop!an ne­bolo možno videť, lebo letel vo veľkej vý­ške. Zrazu len výbuch bomby otriasol povetrím v predmestí Dutt—Road. Nemecký letúíi potom letel ku Braintree. Vtedy už ľud celého Chol-chestera bol na nohách, vojsko vyrukovalo a zo strojových pušiek pálilo na lietadlo. Príduc nad Coggeshaíl, ktoré je od Cholchestera na západ, s nepriateľského lietadla spadla druhá bomba, ale ani táto nespôsobila väčšiu škodu. Dľa druhej versie aeroplan shodil štyri bomby, potom zmizol v smere ku Harvichu.

Fojna na mori. Potopené anglické parolo de.

Xiondýn, 26. februára. Reuterova agencia oznamuje zo Scartorougha: Parolod „Dept ford" v stredu na Severnom mori na okolí Scaiborougha u t o n u l a . Dľa mienky mužstva

parolod potopilo torpedo. Mužstvo potopenej lode vyjmúc jedného človeka oratovala jedna osobná parolod.

Londýn. 26. februára. Parolod ,Rio de Parana", ktorá plávala ku Porto Ferraio (ostrov Elba), taktiež parolod .Harpalion", ktorá sa pohla do Newport Newsu (Spojené Štáty), pri Beachy Heade t r a f i l y v ý s t r e l y z t o r ­p é d a . O b e 1 o d e u t o n u 1 y. Ich mužstvo podarilo sa zachrániť. Následkom výbuchu len traja Číňania přišli o živ#t.

Reuterova agencia oznamuje zRamsgate: Rybárska lodka .Gratia" vyviezla na breh 14 ľudí z parolode „Okley*. Na parolod od Rye na juhovýchod v stredu v y s t r e l i l i t o r ­p e d o . Prvý merník lode hovorí, že v blízkosti zbadal periskop jednej podmorskej lode. Ostat­ných matrózov v Dôvere vyložili na breh. Pa­rolod .Okljy" chceli odvliecť do Dôveru, ale pri Folkestone u t o n u l a .

Londýnsky námornícky úrad úradne sdě­luje, že pomocný križiak .Gaumonaughton" od 3. februára nedal o sebe vedet. Obávajú sa, že lod ,vo vichre" utonula.

Anglicko je osihotené od sveta. Amsterdam, 26. februára. Eollandské

námornícke kruhy sa domnievajú, že jestli ne­mecké lode ešte i dalej s úspechom budú účin­kovať pri pustošení anglických obchodných lodí, tak celá anglická obchodná plavba behom naj­kratšieho času bude ochromená, ale ani ob­chodné parníky neutrálnych štátov nebudú mat smelosti od pobreží plávat na otvorené more a v tomto páde Anglicko dostane sa do zúfalého položenia. Ostrovy Veľkej Britanniesú už i teraz takrečeno celkom osihotené od sveta,

Anglicko úplnú osihotenost vydržalo by naj­viac za jedon mesiac. Čiastka Londýna zvaná City je už i dosial v tom najväčšom rozčúlení násled­kom hlivenia obchodu. Zastavenie obchodnej premávky na mori celé milliony robotníkov a iných zamestnancov pozbavilo živnosti a teraz bieda týchto pracujúcich millionov pre Angli­cko znamená to najväčšie sociálne nebezpečie. Ale Anglicku hrozí i to nebezpečie, že mu ne­mecké podmorské lode spustošia i nákladné lode a v tomto páde Anglicko i t vojenského ohľadu bude ochromené.

—'• Vecľ to neni nič zvláštneho, — môže snád niekto nad snuf. A ono takéto malé znaky najlepšie ukážu, jaký duch panuje v da­ktorej armáde a na jakom stupni vzdelanosti stojí patričná armáda.

Koľkokoľvek nemeckých strelných zákop alebo šiancov vidí človek, vždy najde v nich dáky vtipný nový vynález alebo zariadenie.

Na jednom mieste, kde je francúzsky front celkom blízko pri Nemcoch a nočný útok ne­priateľský ľahko by sa mohol stať osudným, z hlavnej nemeckej zákopy vedú priečne jarky ku drôtenej ohrade, ktorá bezprostredne bráni posíciu. Na konci priečnych jarkov poddôstojník stojí na stráži, aby sa v páde útoku v priečnom jarku mohol dostal do hlavnej zákopy. Žeby sa nepriatelia v priečnom jarku nemohli dostať do hlavnej zákopy, preto tento priečny jarok Nemci môžu zavret dv^ma s hora na dol pri-chlopujúcimi sa dverami. Tieto dvere z hlavnej zákopy spustia, alebo zdvihnú, zavrú alebo otvoria. Vonkajšie dvere sú vlastne ohrada z drôtu s bodláčím a vnútorné, ktoré sa bez­prostredne pred strelnou zákopou zavierajú, sú z oceľového pancieru. Cez strelné diery na pan­cieri ľahko možno vziať na mušku nepriateľa, ktorý by prvé dvere chcel vylomit. Jestli sa za poddôstojníko-n ženu nepriatelia, dostanú sa medzi dvoje dveľí, teda rto tnkoi pnsce, z ktorej nemožno vyi.ozt.

Pobádala ma túžba dostať sa do najpred-nejšej zákopy ľavého krídla. Dostanem dovo­lenie. Jez len .aa svoju zodpovednosť." Hodne

vysoko nad hlavami gajdujú nám šrapnely a granáty. Francúzi strieľajú na nás z batterií, ktoré sú od nás v diaľke asi 850—900 metrov zakopané v zemi. Nemci volajú ich „somárske batterie", lebo ich namiesto koní osli ťahajú. Ako tak kráčame v strelnom jarku, na jednom nízkom dekungu víta nás tento nápis:

„Villa dolu hlavou." Počnúc od „Villy dolu hlavou" koľko kú­

tov pre stráže, koľko dôstojníckych .bytov" len vidíme, toľko žartovných nápisov nás privíta. Dôstojník, ktorý nás sprevádza, nás už teraz prísne napomenie, aby sme boli nemí, aby sme mlčali ako ryba, lebo nepriatelia sú už len na sto krokov od nás a Francúzi i na ten naj­menší hluk ohňom z pušiek zvykli zametať náä napred potisknutý strelný jarok. 2a akú pravdu mal náš dôstojník, to veru čoskoro vy­svitlo. Lebo ked som »a s niekoľkými dôstoj­níkmi trochu živšie začal shovárat o zariadení, ktoré som videl, už zarachotily na nás spu­stené salvy Francúzov, ale ich znamenitý de-kung rad-radom odbil. Ani sa nieto čomu di­viť, ked sa človek cíti celkom bezpečným v takom vytečae postavenom, v takom pevnom a bezpečnom strelnom jarku.

Sotva že utíchla palba francúzskych pu­šiek, započala sa palba francúzskych poľných a vrchových kanónov. Zpočiatku sme nevedeli, kam cieha, ale potom sme skoro uhádli, na čo strieľajú. Vždy jasnejšie bolo počuť hučanie akéhosi propellera. Ponad posíciu Francúzov preletel jedon nemecký lietaci stroj, na tea

U7. íebruára i c > i ; í SLOVENSKÉ NOVINY

Anglicko odmietlo ohradzovanie sa neutrá lnych štátov.

Amsterdam, 26. februára. Tunajšie ča­sopisy sdelujú, že anglická vláda už 22. fe­bruára odmietla ohradzovanie sa neutrálnych štátov, v ktoiom robily námietku proti tomu, že anglické obchodné lode vytýčia ich zástavy.

Vojna Turecka proti trojitej dohode. Víťazstvo Turkov n a Kaukaze . Carihrad, 26. februára. Turecká telegra­

fická agencia od svojho zprávodajcu na bojišti dostala nasledovný telegramm: Tie boje, ktoré sa viedly od niekoľko dní pri Bordske, od Artyna na sever, skončily sa s úplným vítazstvomtureckých Šiat. Turci útočiac z Cetekôprii obsadili viac dôle­žitých bodov. Rusi utrpeli fažkú ztrátu a dali s* na útek. Ruski dôstojníci prinútení boli ná­silím zadržať utekajúcich, čo eharakterisuje disciplinu ruských čiat..

Mrtví a ranení. (Číslo, Btojace za menom, označuje kompanity v Ktorej patričný slúžil. Za menom stojaci f znamená, že do­tyčný zomrel a za rrenom stojaca písmena „z" znamená,

2e patričný je zajatý.) / J

71 Q 16. p e š i e h o p l u k u u h o r s k é -'ho l a n d š t u r m u : Hrončok Juraj (He-Vencsvôlgy, st. zvolenská) 4, Hulina Ján (Fú-rész, st. zvolenská) 4, Igó Martin 12, Imre Ludvik (Litke. st. novohradská) 5, Jakab Franc 4 f, Jaklár Michal 12, Jančo Ján 12, Janko Štefan (Pelsôc, st. gemersko-malohontská) 12, Janoščáfe Juraj 12, Jobbágy Jozef (Krasna-horka-Váralja, st. gemersko-malohontská) 11, Juhász Jozef (Jobbágyi, st. novohradská) 8 f, Kalocsai telefan (Fuiekkovácsi, st. novohradská)

;8, Kapustik Ján (Dobronya, st. zvolenská) 4, Kasza Alexander (Csomatelko, s t gemersko-malohontská 11, Kele Michal (Ecseg, st. novo­hradská) 10, Kelemen Pavel (ípolyszele, st. novohradská) 8, Kis Vincze Andrej (Osgyán, st gemersko-malohontská) 9 f, Kiss Stefan 8,

strieľali z kanónov. Len tak lietaly pukajúce šrapnely okolo nemeckého Holuba. Ale Holub vyletel do výšky a čoskoro bol von z kruhu účinku francúzskych kanónov.

Za udalostí plnýcn dňom nasledovala ešte živšia noc : nočný delostrelecký boj. Počnúc od jednej hodiny po polnoci do šiestej hodiny ráno mimoriadne tuho duňaly francúzske ka­nóny. Nemecké batterie im pravda energicky odpovedaly, alo nemrhaly muníciu.

Posledný deň svojej cesty vo Vogézoch ztrávil som obzretím si so pár technických za­riadení. Z jednej bočnej dolinky ku jednej velmi ťažko prístupnej vrchovej posicii neme­ckých čiat nemeckí technickí vojaci postavili vrchovú železnicu, po ktorej drôtenými povrazmi ťahajú a spúšťajú vozne. Dlzka tejto vrebovej železnice obnáša 1300 metrov. Po tejto želez­nici vozia živnosť a muníciu pre čatu pozostá­vajúcu z viac tisíc bláv, potom ranených a k dopĺňaniu čaty potrebnú reservu. Celá cesta trvá asi za pätnásť minút, kdežto na voze trvala by za viac hodín a kone by i tak vyšiy na zkazu.

Hlavné obväzovacie miesto a ostatné zdravotnícke zariadenie je v jednej velkej obci v hlavnej doline. Obväzovacie miesto je v jed­nej velmi cieľuprimeiane zariadenej, znamenite prevetrievanej verejnej budove. Tam je i krásny kúpel a dosinfikovacia miestnosť. Poneváô pod holýua nebom a v zákopách vojakov velmi ľahko zaplaví hmyz, preto zaměněné čaty, ktoré občas privezú do doliny, aby si oddýchly, ná­ležité očistia v kúpeli. Aj šaty im vyzlečú, de-sinfikujú a očistia tak, že sa neboráci chlapci tak cítia, ako keby sa znova boh narodili, ked si očistené šaty zas oblečú.

Klamár Ján (Klenóc, st. gemersko-malohontská) 10, Kliment Ján (Zólyomtúr, st. zvolenská) 4, Kollár Jozef (Kisterenne, st. novohradská) 8 t , Kostolník Štefan S Kostur Ján (Abafalva, št. gemersko-malohontská) 12, Kovács Ján II. 11, Kovács Jozef 12, Kovács Július, Kovács Michal (Mikszáthfalva, st. novohradská) 8, Kovács Mi­chal 11, Kračik Ján (Óhégy, st. zvolenská) 4 f, Krasnik Ján (Veres, st. novohradská) 4,. Kriška Ján (Tisolc, st. gemersko-malohontská) 10, Krkoš Ján (Dobronya, st. zvolenská) 4, Krnáô Andrej (Malakó, st. zvolenská) 4, Kvetko Marťin (Mu-rányhosszurét, st. gemersko-malohontská) 12, Labsnc Ján 11, Lakota Ján (Sulyok, st. zvo­lenská) 2 f, Lenhad Pavel (Borosznó, st. zvo­lenská) 4 f, Lipták Karol (Dobšina, st. gemerskom malohontská) 11 f, Lisovič Ján 8, Lostál La­dislav, Lupták Jozef (Krivány-Gyetva, st. zvo­lenská) 4, Lutter Jozef 11, Madarász Jozef 12 f, Major Alexander (Rimatamásfalva, st. ge* mersko malohontská) 12 f, Makó Ludvik (Nóg-rádmegyer) 8, Malatinec Ján Andrej (Herenes-vôlgy, st. zvo'enská) 4, Malota Štefan (Olaszka, st. zvolenská) 12, Mamnek Juraj (Herencsvôlgy) 10, Marinec Demeter 8, Marko Martin (Herencs-vôlg\) 10 f, Máte Benjamin (Sírizs, st. ge­mersko-malohontská) 10, Matuška Kohút Matej (Zvolen) 4, Meliška Juraj 10, Mihalides Andrej 11, Mihalove Štefan 11, Miklós Ján (Nyustya, st. gemersko-malohontská) 11, Miklóska Ján (Garamszécs, st. gemersko-malohontská) 11, Mikulai Jozef f, M'kuláš Andrej (Jelšava) 12 f, Mináč Andrej (Klenóc, st, gemersko-malohontská) 11, Mirikovič Ján.

(Sudúcne ďalej.)

Šrapnel a granát (Dokončenie.)

G r a n á t už aj tým sa lííi od šrap-nela, že obal má značne pevnejší. V granáte je tiež výbušná látka, ktorá je tiež spojená so zapaľujúcim prístrojom na předku náboja. Ak má trafiť do velmi vzdorujúceho eiela, tak ho použijú čo úplný náboj. Toto sa hlavne vtedy stáva, ked de'.ung treba preboriť alebo kanóny spustošiť. Jestli vásk granáty v istom ohľade majú úlohu šrapne!ov, ked ich totižto použijú proti živým cieľom za dekungämi, vtedy vnútro granáta naplnia pikrinovou kyselinou alebo inou výbušnou látkou silného účinku, ktorá látka grunát v okanuení výbuchu rozhodí na nesčiselué množstvo čiastočiek. Tieto kúštičky granáta rozletia sa vo všetky smery, násled­kom čcho pravda trafia aj do žiaducného cieľa. Granát prirodzene má aj svoje zlé stránky. Účinok je totiž len vtedy zodpovedajúci, jeatlí granát bezprostredne pred dekungom alebo bez­prostredne za dekungom vybúši.

Najmodernejšia technika dorábania nábo­jov o to sa usilovala, aby stvorila j e d n o t ­n ý n á b o j , ktorý by zahrňoval všetky vý­hody šra pnela a granáta. Sostavili náboj, ktorého steny sú stredne pevné, výbušná látka na dvoch miestach je v ňom ulo­žená a náboj dľa toho, ako je zapaľujúci prístroj v ňom nastavený, účinkuje raz ako gra­nát, inokedy zas ako šrapnel. Zrejmé je, že takýto jednotný náboj, ktorý zahrňuje v sebe dvojako účinkujúcu silu rozdielnych špeciálnych nábojov, čo do svojho účinku ostáva za špe­ciálnym nábojom, z druhej strany však má i také výbody, že v istých pádoch smelo sa mô­žeme vzdať väčšej sily účinkovania.

Odkedy sa vzducholode a lietacie stroje staly nebezpečnými válečnými prostriedkami, odtedy prirodzene bolo potrebné postarať sa i o zodpovedajúcu obranu. Tomuto cielu slúžia kanóny rôznej konštrukcie, ku ktorým dorábajú granáty zvláštneho druhu. Tieto kanóny majú takú konštrukciu, že pozorovanie cesty náboja v povetrí robia úplne možným, z čoho zas jasne možno ustálit tú diaľku, v ktorej sa náboj od lietadla odchýlit. Túto chybu teda primeraným nastavením kfinóna I«hko možno korrigovať.

O veľa menej sa spomínajú v terajšej vojne k a r t á č e . Kartáč pozostáva z plachovej krabice, ktorá sa už Vtedy rozpadne nä kU3y, kéď Sa v rúre kanóna pohne, tak že z otvoru dela nevyletí jeden celý náboj, jako pri granáte alebo šrapneli, lež jednotlivé gule, ktoré sa bezprostredne po vyletení z kanónovej cievy rozprchnu, čím sa priestor ich účinku bodne rozšíri. Kartáče upotrebujú hlavne pii pevnost­ných kanónoch.

Značný rozdiel znamená i to, že či sa náboj sám zapáli v povetrí jako šrapnel a či len vtedy, ked sa udre o niečo. Predok kaž­dého náboja opatrený je zapalovacím prístro­jom, ale granát vybúši len vtedy, ked sa jeho zapalovač o niečo udře. Jestli náboj v povetrí počas letenia v istej diaľke cd cieľa má vybú-šit, tak túto diaľku primeraným nastavením za­paľovača v každom páde presne možno určiť.

Jaké rozdielne sú situácie na bojišti, práve také rozdielne sú aj prostriedky, ktoré jednotlivé situácie vyžadujú, V modernej vojne iste delostrelectvo má najväčší význam, ono je najdôležitejšie. Technika neodpočíva, tak že na poli dorábania nábojov medzi prostriedkami napádania a prostriedkami obrany panuje tak­rečeno ustavičná konkurrencia.

CHÝRHIK Budapest, 26. februára.

Počas ie máme v Budapešti jasné a chladné. — Po krajine panovalo prevažne mračné a vlhké počasie. Vyjmús severovýchodných strán a Zadunajská všade präuio alebo padal sňah. Temperaiúra v noci klesla pod nullu. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá chladné počasie, miestami srazeniny.

Ministerský predseda a kráľa. Mi­nisterský predseda gróf Štefan Tisza vo štvrtok ráno prišiel do Viedne a predpoludním o 11. hodine v Schôubrunne ustanovil sa na výslu­chu u jeho veličenstva kráľa. Ministerský pred­seda vo Viedni radil sa so spoločným zahra-mčným ministrom barónom Buriánorn a s rakú­skym ministerským predsedom grófom Sturgkhom a v noci zpät odcestoval do Budapešti.

Vyznačenie Hindenfourga a Luden-ďorfa. Nemecký cisár Vilhelm maršalla Hin-denburga a podmaršalla Ludsndcrfa, ktoiý už mtijú rád pour de mérite, ku tomuto rádu z príležitosti zimnej bitky pri Mazurských jazerách vyznačil dubovým lístkom, čo je veľmi zriedka­vým vyznačením. Podplukovník Hoffmann, poboč­ník Ludendorfa dostal domáci rád Hohenzol-lernov.

Smrť. Jozef K r a s z n e c z , dekan, tit. opát-farár vo Veľkom Bobrovci, člen vý­boru stolice liptovskej v 71. roku svojho života a v 47. roku svojho účinkovania 28. februára po krátkej chorobe zomreL

Udelenie zemanstva po smrti. Jeho veličenstvo kráľ plukovníkovi M u h r-ovi, hrdin­skému veliteľovi Nádasdyho husárov, ktorý v bitke pri Limanove na čele svojho pluku hrdin­sky padol, a jeho zákonným potomkom udelil uhorské zemanstvo s prädikátom: de Lima-nova.

StoroSný piarista. Ján M a t u s i k, člen budapeštianskeho kláštora rádu piaristov 24. februára doplnil 100. rok svojho života. Matusik, ktorý neni len najstarším členom rádu p'aristov, lež je pravdepodobne i nestorom všetkých kňazov v Uhorsku, roku 1834. v 19. roku svojho života v Trenčíne vstúpil do rádu piaristov. Od roku 1842. do roku 1883., teda za 41 rokov vyučoval v rozličných gymna-, siách a reálkach rádu piaristov. Roku 1888. s uznaním ministerstva osvety utiahol sa na od­počinok a odtedy žije T Budapešti v tichej utiahnutosti.

Koľko nemeckých študentov je n a vo jne? Teraz uverejnili štatistické dáta 22 nemeckých universit a 14 polytechnik. Zo šta­tistických dát vysvitá, že z 52.500 zapísaných po-ilucháčov universit a z 9996 zapísaných

Pretf raSajkami pol pohára SCHNIDTHAUER-oveJ

Ožívaní* tejto vo&y J» pravým pažainaza*.. „ i . ta* tuxáA. BtaUan a a»jge&KUa>

•kazoný ialfidok sa S—3 hodiny ctvedi? do ps»

riadku Kal* ílítäka 40

hal. Vrtká flaSk* <Q

SLOVENSKÉ KONINY 27. februára 1915.

poslucháčov polytechnik navSfevuje university len 22.,600 a polytechniky 6700 poslucháčov. Vo •vojenskej službo stojí 29.000 poslucháčov uni­versity a 6700 poslucháčov polytechniky. Po­čet bojujúcich poslucháčov nemeckých vysokých Škôl je však ešte ovela väčší, ked vezmeme do ohľa­du aj tých, ktorí sa v tomto školskom roku vôbec ani nezapísali za poslucháčov vysokých škôl. Že pernecké university toho roku majú menej po-äslucháčov, ako po iné roky, toho príčinou je i to, 2e cudzozemskí poslucháči toho roku cel­kom vystali z nemeckých vysokých škôl a poly­techniky sú zôíastky v takých mestách, ktoré ležia na území vál«ěných udalostí, jako ku pr. Strassburg, Konigsberg a Bredava. Z nemeckých universit najviac, 8057 posluháčov má berlinská a najmenej len minule otvorená frankfurtská, na ktorú sa len 616 poslucháčov dalo zapísaf.

Z a k á z a n ý časopis. Minister vnútra Ján Sándor na základe nariadenia vlády zakázal daišie vydávanie a rozširovanie numánskym obyvateľom Pavlom Kálmánon) redigovaného a vydávaného a v kníhtlačiarskom podniku „Mercur" vo Fiume tlačeného madarského časopisu „Fiumei Hiradó" pre jeho n á r o d n o s t n é p r o t i v y a t ř e n i c e r o z n e c u j ú c i a skrze to i záujmy vedenia vojny ohrozujúci obsah.

Povodeň v Abaujskej. Z Košíc ozna­mujú, že rýchle topenie sa snahu a časté dažde T južnej čiastke stolice abaujskej zapří­činily nebezpečnú povodeň. Na céckej rovine vyliala sa voda Hernádu a priestor od stanice Fekôméra po obec Alsóméra zaliala voda po­toka Bársonyos. Siatiny v šírke 4 kilometrov stoja pod vodou á že potok Bellus tiež hrozí nebezpečím povodne, toho príčinou je akiste zmýlené regulovanie potoka.

Zasľúbenie vo vojenskej nemoc­nici. V stolo-belehradskej vojenskej nemocnici Adam Levitzky, učitel z Lembergu zasľúbil sa s opatrovatelkou nemocných Ilonou Adamke. Na zasľúbení sľubný prsteň s kameňom, aké si polskí slubenci zvykli zamieňať, lekár nemoc­nice dr Jozef Oromzay v sprievode peknej reči strkol na prst mladuchy. Po zasľúbení naslo-dovala večera, pri ktorej jedna pani vyniesla zdravicu na zasľúbencov.

Londýnčania živia sa rybami. Dla amsterdamskej zprávy obyvatelia Londýna ná­sledkom blokády žijú takmer na samých ry­bách. V utorok predali 600 tún rýb, kdežto v čas pokoja za celý týždeň sotva predajú 100 tún.

Všeobecný Štrajk v Neapoli. Nea­polskí orgaoisovaní robotníci v stredu vyhlásili všeobecný štrajk. Robotníci pre draženie chleba složili svoje nástroje. Cena kilogramma chleba pre vojnu poskočila na 50 centesimov a robot­níci žiadajú, aby cenu jednoho kilogramma chleba snížili na 35 centesimov. V stredu asi S00 hláv počítujúci zástup pochodil mesto a za­stavil premávku pouličnej železnice. Potom zá­stup tiahol pred miestodržiteľstvo a präfektúru, kde usporiadal hlučnú demonštráciu. Deputácia robotníkov sdělila vrchnosti požiadavky robot­níkov. Vážnejšieho incidentu sa nestalo.

Veľké snahové záveje v južnom Francúzsku. Z Lyona sdelujú, že v jusnom Francúzsku panuje strašne zlé počasie. Na vrchovatých vidiekoch napadlo toľko snahu, že vlaky pre záveje chodia len s veľkým opozde­ním. Viac telegrafových čiar sa pokazilo. Na Stredozemnom mori sú veľké búrky. Viac ry­bárskych lodiek zahynulo.

Wešíaatie je následkom vypadávania n riedkeho vzrastu vlasov, lú najkrajšiu a najušľachtilejšiu prírodnú ozdobu ztratit a tým neůhladným a starým vyzeraf, zastihuje len toho, kto svoje Vlasy nepestuje. Preto odpo­rúčame na dosiahnutie bujného vzrastu vlasov Fellerovu chýrnu pravú tannochina pomádu na vzrast vlasov zo za. „Elsa". Tisíce ludí vychvaluje jej dobrý účinok proti štípám a vypadávaniu vlasov. Ona činí ktehkó riedke vi j?y hu;nýmí, hybkými, po uej sa slanú vlasy lesklými a dostanu nazpät svoju pôvodnú barvu a tiež zamedzí prpdčasné ošedivenie. 1 tégl č. I. K l'GO, č. II. (silnejší druh) K 3—.Na pestovanie lúzov odporúčame Feile-of y<jsk na luzy, 1 tegl. 50 h. Len pravé k dosfaniu u le­kárnika K. V. Fellera, Stubica Centrále i. 21. (Záhrebská stolica.)

Zodpovedný redaktor : Karol CsecsotUa.

4®e-"5!j p s r c é a isemsírsové sSežeisě:-::| Gs jačky eittf. d o d á v a

fovs&peA s t r o j o v k. sp

Chudí obdržia plné formy, ženské silu, nervosní chul a volu k životu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, na blei dačku trpiaci, malokrvní nový život skrz posilňujúe-prach „Fetia". 1 dávka K S—. Tri dávky (ku kúre po­

trebné) K 8 — franko dodáva

závod pre dôrobn „FETIN"-a Budapest, ¥1 /32 .

Cisaesscas

[áliLAI L&IOS mof or gy ára j , VS., ©yAar-atcxa !SQ. ss&za.

I Gacdovskánm ohooenstni uwjleplis odporúčajú!

, W W » « W , V Q A K A L Í J A 1 - B 0 sens ln lo-karaobUovô i n l i ť a o t o g-axnttiisT

j M t v ň Júoa

n o v o t a !

\ Nsjjedaoäuehejím it nftj<íotoflaI»j6la motorová Hi!áí*wa garnitúra tejto doby.

E Lafcio Ba dá « nim! ssehoaiľ 1 fess strojníka, aj medzi slamou krytými domami.

f OSritt.QTf ňvovinj cnnsii: ne požJaď«iiS!> tfiaima » řoia*a._

tEsrcBiv.a HBnaMDBB

Proti lámke a reume, taktiež aj pri lupaní nemá páru „Kali linimenlum," ktorý až po niekoľkých na tretiach istoine odstráni aj najhú

Sevnatejšie bolasti; Sklenica za 2 koruny. Zoltángyógyszfrtára Budapest, V., Szabadság-tér. < M r i « i — • • Iflll m lw«»lMg»B^nmm» masmtBaum

Dobré hodinky od Sutlnera sú radosťou a pýchou ich maji'ela Nekupujme naoko lacné, plané hodinky, ktoré sa chytro poka-

> zia I Radšej zaplaímo o niekol-k» halierov viac za trváce, spo­ľahlivá Snttner-ovské hodinky.

Niklové pat.-Roskopí-ho-dinky korún 4*10, strie­borná pan­terovi re-;azk.i korún -i 20, niklo­vá retiazka korún 1 — Tula niklové

hodinky s úvojiiým plášfota kor. 0 80. Ženské hodinky, ocelové

alebo iUKlävo korún 7 00. Budíček korún 3 5 0 , ky­vadlové hodiny korún 12-50.

Rozposielanie na dobierku alebo za vopred po­slaný obnos. Za nezodpovedné peniaze zpftt.

Žiadajte zdarma bohato illuatrovaný

skvostný cenník io hodinách, Sperkocb, zlatých a strieborných Slán-Jkoch od dávna pochvalne známoho svetového vývoz

neho domu:

oiuuier lenLaíbachNo Vlastná die'ňa na hodiny vo Švajčiarsku.

*

poranenie môžesastaf nebezpečným!

Chýrefiná.od 4C rokov ti­

sícnásobne vyprobovaná a dokázaná, antiseptická

ražská "Tfcomáca TV/fasf chráni pred znečistením, zapáleni-nami a ranami, ulavuje bolasti, spô­sobuje rýchlejšia vyliečenie a ná­sledkom jej mnohonásobného účin­kovania aj čo zmäkčujúca mast je

T každej domácnosti nevyhnutná. 1 krabica 70 h , denní rozposielanie po poste za vopred poslaný obnos (a 4 kra-U n K (-16, za 10 krabie K T. — Ireako |

na kaída stanicu.

£>• r l í A V í N E K , nt'doda'vatol, ' lekáreň „kn Čiornemn orlovi1*.

P r a h a , Stola S t r a n a , r o h KarndovoJ nl ica c. 2 0 3 .

Sklady T * vfielkfch lekárňach Uhorska,

Ä v S o t k y e a s t * obalu o p a t r e n é cft

tonto zak . el ixanenon o c h r a n n o u u á m k o n .

Rakúsko-

najlacnejší prameň kúpy postebéh* peria! I Eľajlaouajsíc ceny. 1 kilo husacieho pena ku drispaniu, bieleho 1 konina' 20 b., lepšieho 2 koruny a 8 koruny; driapané hnsacie perie, Šedé, dobrá po kile 1 konina 80 h., lepáie 2 koruny 40 h., príma polobiele 2 koruny 80 íl,, biele

t koruny ; biele páperisté perie 1 kilo 5 korún, velmi jemné biele páperisté perie 1 kilo 6 korún 40 h. a 8 korún. — 1 kilo páperia šedého 6 a 7 korún, jemného, bicieho 10 korún, najjemnejšieho páperia zpod pŕs 12 korún. Rozposielanie počnúc od S kilov franko, tiezed-povadajúce sa zamení alebo peniaze na požiadania sa vrátia. 123BQB 0J2.CHSFX, Euslapoží, Dob-aScaS,

Teleion 129—15.

m Immé Dora&oi výrobok!

1

I 1 S 4

I i NepoSetné Ikfy BŠnan& áoVaraJfi výfěSoosI patttí.

E a i i g a r l a Úiótovéiio plet ív*, ktorí h) neprevjiitelae. Hotovi sa s galvEiúitovanéae érftnt Cena íiVMcasáS^ nsofift B2 halierov a ríä*. bk&aa abjtdnat

n jediného dorslnisla:

HaidekkQFa íabiiia na drôtové pletiv! a ohrady

Sfca 'apesfi, \Sllt., 0i(6!-ůft 48/23» I Gavjca, faaktoraA a rfcbla ohalahal — Otuteäurrf

i É^ÍVÍ

tasxma. a imnkv.

rJaJluoM pttíaíft JrBjfjí

i SaftOŠA

posteľné psriel

jomsifet s ig e r i a s p o d n r B 18 K. ľ t í e bi » a » f t » i \

S c t l * a a * d « B « , d » » > # - l e, l ä r i t t c a n í i i o y a r i a l

S K., ImBAho tMS K., J> r * - | ia D . í o b i . l a h . i * K.,|

á a e r i a « « h s «.W K., I t la r t l n l ( í i r . n o h e , a s a - l

h * Í.J0 1C, 8 8 . , í kto p a p e - f

p o l p r a 1SK. f- ' ä 6 kg . { r a n k s a .

SSotovd p«rtoy... , Z BOtfo ftftWSto r*tvtn«ho, stodraho, biáii* ( Í t t » R t í í » ««B- { kineu, 1 d n o h a a, ISO mu dlha, ad ISO oxn. Uroka. a p o l n I i S p o d a S k a t š í , totSäi. 80 era. dlliá, asi 10 sm. (BskA na-[ plneui BovÝm hnedíai. valmi tttft-Jim p&pnfat|ia p a s t ý I -Bf m p a r i a lo ll., p o l o p i p e r t c t SO SL, e a p o r l m , J O Í B G p o ŕ í a í k a B K.,8.86 K, « K., D e c k o ? H O B B . 1 <31b4. 1 « oni. Iboke, IS SL, 14.50 K_ VtM ÍL, t i K.. •••-I d a l k y w an. dlhé, 10 cm. HsotA, 41» K- S.So tt, &W K.. I t p t o u i i x h g f n eiiniao, thralovaaih* ftii'n 180 «m.! ií>\ « 6 au. Uroht ÍS.S0 E_ 14.B0 K. Kocpoti»i*oi»iMi doKarkn) p»kša« rilt korún tnmko. Kameňa dovsitaa, es. aua«ir»v*dise í

oil panlaxa vtitia.

3. B E i n S C B vDosahositsl, & 893. i B«haU JBaBtroTaay ajmjft

«MBiioian™«r"

Za obsah ÍHSGPÍOV r e d a k e i a mení zodpovedná-llaôeaó na rotačuom stroji kriihUaäianie úôastinärskej spoločnosti u E u r o p a e f i v Budapežii, VI. okr. Ô-otcaa 12,