Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý deň, vpredvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administrácia:

SudapeSť,VIIL, Márla ul. č. 15.

Predplatné i na rok . K 20-— na pol roka K lfj-— nastvrfrokaK5-— na mesiac . K1-75

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. ==

Ročník VI. Číslo 13 ,; v stredu, 20. januára 1915 Jednotlivé čísla po 6 hal.

Centralizmus, Novoročná reč Tiszova veľmi zaujímavé

soskupila verejnosť našej monarchie: neme­cké časopisy, až na . Reichspost", přijaly ju s nevôľou, všetky maďarské však, i opozičné, s veľkým aplauzom a nadšením. Túto rôznosť posudkov zapríčinila Tiszova výpoveď o cen­tralizme. Tisza totiž vyhlásil za bláznov tých, ktorí ešte i dnes snívajú o dákomsi štáte centralistickom, vedenom z jednoho ústredia dľa regule, ktorá zodpovedá tým činiteľom, ktorí v tom ústredí práve dominujú.

České a vôbec všetky iné časopisy váhaly pri posudzovaní Tiszovej reči s tým odô­vodnením, že vyjadrenie sa proti centralizmu je vlastné nie dosť jasným. Nevěděly, proti ko­mu Tisza vlastne cieli. Dnes však je už na bielom dni, že Tisza chcel sa ohlásiť proti plánom niektorých ríšske- a rakúsko-neme-ckých politikov, ktorí už dnes pripravujú pôdu jednomu veľkému stredoeurópskemu štátu, ktorý by pozostával z Nemecka, mo­narchie a snáď ešte z niektorých menších štá­tov, ako je Holandsko, Dánsko.

Tisza svojho trochu triviálneho výrazu použil proti týmto plánom a na každý pád je pozoruhodné, že ríšsko-nemecké časopisy, ktoré musely vycítiť, že ostrie výrazu je na­měřené proti ním, nemalý proti Tiszovi slov sebaobrany. Aspoň v tých väčších nemeckých časopisoch, ktoré reprezentujú verejnú mien­ku, sme sa nič podobného nedočítali. Snáď to mlčanie má dôvod v tom, že ríšski Nemci nechcú si pohnevať Tiszu.

Tiszova reč slúžila tiež za predmet roz­hovoru, ktorý mal zprávodajca „Az Estu" s Kramářom, vodcom mladočeskej strany. On tiež vychytil z reči Tiszovej práve od­súdenie centralizmu. Povedal: „Nerozumiem Tiszovej výpovedi o centralizme. V Uhorsku

posiaľ centralistickú politiku pestoval a na \ vôhok teraz proti centralizmu hovorí. V tom má Tisza pravdu, a to vie každý rozumný človek, že v monarchu /e centralizmus hrí­bom každého vývoja a pokroku. Centralizá­cia je najhorším extrémom, rrodleva šablony, olupuje o Individuálnost, zabíja životaschop­nost a volnú, súfaž. A práve toto je potrebné. Som tej mienky, že na poli priemyselnom a obchodnom — a politickom, dodávame my — je v Uhorsku mnoho umelých formácií. Keby toto prestalo, neviem či by Uhorsko tým trati lo?.. . Naším cieľom je volná autonómia . . . " Na konci rozhovoru dodal ešte Kramář, že v mqnarchtt politiku robí Tisza, a teda za politiku monarchie je zod­

povedné Uhorsko. Predpokladáme, že zprávodajca podal to,

čo bolo povedané. Výroku tomuto sa zo srdca tešíme, lebo je to i naším presvedče­ním. Teší nás to, že Tisza už dnes začína boj proti centralizácii. Budeme mu v tom pomáhať; dodávame však, že budeme bojo­vať proti každej, teda i Tiszovej centrálnej politike.

Boj tento vyžaduje záujem Slovákov. H.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 18. januára na po­ludnie :

Od Visly na sever nestala sa význam­ná udalosť. Na výšinách, ležiacich vý­chodne od Zakličinu, koncentrovaná střel­ba nášho delostrelectva prinútila Rusov k opusteniu prvej čiary v bitevnej fronte. Tento ustupujúci pohyb so sebou strhnul nepriateľa aj na iných čiastkach fronty* tak že konečne vyprázdnil svoje pozície v prvej čiare na šírke šesť kilometrov a

pod najúčinlivejšou střelbou našich diel a strojových pušiek utiahnul sa do čiary na najbližších výšinách a pri tejto príle­žitosti zanechal početné zbrane a mnoho streliva v opustených pozíciách. Na osta­tných čiastkach fronty v západnej Haliči bol len delostrelecký boj.

V Karpatoch boly len neparné šarvátky patrôl.

Podmaršal Hôfet. Nemecká úradná zpráva, vydaná 18. ja­

nuára : Vo Východnom Prusku je položenie ne­

zmenené. V severnom Poľsku Rusi sa pokúsili na

odseku Wak'ry pri Ŕadzanove vytrhnúť, ale sme ich odrazili.

V Poľsku na západ od Visly podstatná ur'alosť sa nestala.

Hlavné vodcovstvo. BukareU, 18. januára. „Adeverul" sa do­

zvedá z Petrogradu, že nemecké vojsko pri Bolinove, na západ od Varšavy robí mimo­riadny tlak na ruské pozície. Nemci že vzdor značným ztrátám robia ustavičné nápady na ruské strelecké zákopy a už častejšie stalo sa, že takéto zákopy cez deň viac krát mě­nily gazdu. Nemci sa ale neuspokoja, kým nepriateľské pozície definitívne nevydobyjú. Poneváč ale Rusi stavajú do bitevnej čiary vždy nové sily, jednotlivé pozície sú raz v rukách nemeckých, potom zase v ruských. Ruské vojenské kruhy netaja, že sa tu Rusi už dlho udržať nemôžu, a to menovite preto, lebo doprava streliva do fronty naráža na veľké ťažkosti. Istý ruský generál mal sa vy­sloviť, ž', ak Nemci tieto pozície dostanú do rúk, tak môžu pohodlne postúpiť až ku Var­šave.

Stockholm, 18. januára. „Dagblad" píše medzi iným, že v Karpatoch sňahom pokry-

BESEDNICA. Ferdinand Pakosta f

V nemocnici v Przemysli zomrel ako po­ručík 58. pluku (ešte 31. októbra 1914.) mladý historik Český prof. Ferdinand Pa­kosta, podľahnúc ťažkému poraneniu na bo­jišti. (Úradná zpráva z 15. decembra uvádza ho ešte len medzi ranenými.) Narodil sa v Pacove v južných Čechách, študoval v Tá­bore á v Prahe, pôsobil akó profesor v Beroune. Redigoval dlhší čas aj časobis Spolku přátel starožitností, av s úspechom zaoberal sa históriou južného Česka a svoj­ho mesta. I Slovensko v ňom ztráca mnoho. V študentských rokoch konal cesty po Slo­vensku, v Prahe bol jedným z najhorlivej­ších činiteľov zasadzujúcich sa o reformu Českoslovanskej jednoty v tých dobách, keď dostala sa na krivé chodníky* a dosiahol úspechov. Ako žiak univ. prof Lubora Nie-derla študoval menovite počiatky slovenských dejín* a jeho rozsiahla seminárna práca „Slovensko IX. století" zaslúži pozornosti. Zámer svoj, kriticky rozobrať a oceniť slo­venskú spisbu historickú, (menovite Záhor­ského, Hyroša, Gochiusa, Křižku, Czambela, Sasinka atď.) a odhadnúť, koľko z nej dá sa prijať a uznať pre dnešnú dobu, už nestačil vykonať. V pilnej a účinlivej práci prerušila ho vojna a smrť. Slovenskí priatelia budú ho mať v milej rozpomienke Česť jeho pa­miatke.

Matka . . . Už dva týždne nevyšla na ulicu. Pletie od rána do večera a čaká po­štára. Rá'-z za deň vždy niekdo zazvoní, od syna však neprichádza nič. Už mnoho dní neprišiel dopis, ani karta. Ani od Janka, ani od Jurka. A ona je so dňa na deň nemoc-nejšia, slabšia. Prečo synovia nepíšu? Veď im pred nedávnom poslala rôzne veci. Te­plú bielizeň, cigary, zákusky. Dcéra Hilda každú zásielku osobne niesla na poštu. — Domovník sa má dobre. Celý deň má ci­garu v ústach, lepšie nikdy nefajčil. Akosi vznešene sadá večer medzi „kolegov" v blízkom hostinci a rozpráva o vojne a po­koji. Odkiaľ tie dobré cigary? Slečna Hilda mu ich dáva. Jej matka ich kupuje pre svo­jich synov-vojakov. Ale tí ich už nepotre­bujú. Pred 14 dňami prišla zpráva, že oba padli. Bože, pomáhaj. Slečna Hilda to ešte matke nepovedala. Pani níá srdečnú choro­bu a od tej doby, čo vypukla vojna, je už jednou nohou v hrobe, nesmie sa jej pove­dať, že Janko a Jurko sú mrtví. Oba. Jeden za druhým v jednom týždni. Viete, ona by tú zprávu nepreniesla, neprežila. Ťažké časy, všetci sme úbožiaci . . . Ale slečna Hilda predsa musela jednoho dňa povedať: „Mam­ka, nepleť viac tie teplé punčochy!" — Matka ustrašene položila ruku na svoje ne­mocné srdce a potichu sa pýtala: „Prečože nie, Hilďa?" — „Môj Bože, preto. Preto —- preto, že ich viac nepotrebujú." — „Ako to mysliš? Veď chcem ešte každé­mu upliesf po kolená dlhé punčochy. Prečo však chlapci nepíšu! Obom sme poslali v

poslednej dobe toľko dobrých vecí. Poslala si to dobre?" — „Mamka, adresy napísala som správne. Ale —• balíky som nedala na poštu. Cigary v dala som domovníkovi a ostatné veci Červenému krížu." — Matka vstane, zdvihne ruky a zakryje si uši. Ne­chce počuť, nechce rozumeť tej strašnej zprávě, ktorá znie z dcériných slov. Slečna Hilda ju objíme, neopísateľným bôľom chveje sa jej hlas, a láskavé prosí: „Nezúfaj, drahá moja mamka. Veď oba zomreli krásnou smr­ťou za vlasť. Buď mocná, hľaď, máš ešte mňa, neopusť svojho jedináčka." — Matka ľahne do postele, mlčí, tisne si ruky na uši — a nevstane viac. Duša jej odišla usmie-rená s osudom, že jej synovia, ktorých tak milovola, dáli svoje životy za vlasť.

Tyrolec a jeho kôň. Noviny píšu, že jeden tyrolský čeľadník, pohonič, bol veľmi smutným, keď sa musel so svojim „pejkom" rozlúčiť, ktorý musel „narukovať" t. j . vo­jenská komisia ho odobrala.

Neskoršie ale povolali do vojny aj „osi-ralého" čeľadníka a kdesi pri Lvove sa oba zase sišli. Verné hoviadko vpoznalo totiž svojho býva'ého opatrovníka. Čeľadník toto zvítanie sa veľmi dojemne opísal a na konci listu podotknul: „Žrať dostáva dosť, — ja tiež . . . "

A. Čože je to tá neutralita ? B. Neutralita je, vieš, to, keď sa ešte s

istotou nevie — kdo vyhrá . . .

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Cislo 13

tých okrem vidieku okolo užockého prie­smyku je všade ticho. Tu by vraj Rusi radi už raz pokúsenú ofenzívu zopakovať. Ne­stranný pozorovateľ ale hneď pobadá, že na­pádajúca sila Rusov na tomto mieste značne ochabla, možno aj preto, že ruské vojsko nie je na vojnu v zime náležité vystrojené.

Kodaň, s 8. januára. Z ruského hlavného stanu vydali 15. januára nasledujúca úradnú zprávu: V noci na ruský Nový rok a v na­sledujúci deň bolo na celej fronte pomerne ticho. Nemci so slabšími silami postúpili od LOtzenu (Mazurské jazerá), aby urobili ná­pad, čo bolo ale bezvýsledné, lebo pri zna­čných ztrátách museli sa utiahnuť do svojich prvotných pozícií. Na pravom brehu spodnej Visly pokúsilo sa nemecké jazdectvo podpo­rované pechotou o nápad. Nepriateľa sme pri Sterbe (od Plocku na severozápad) od­razili a Nemci ustúpili až ku rieke Sková. f' a ľavom brehu Visly urobil nepriateľ men­šie nápady proti jednotlivým odsekom našej fronty pri Borzimove a Rave. („Sonn- und Montagsztg.")

Ungvdr, 18. januára, nepriateľský predvoj vypratal sa z Csontosu a utiahol sa do Ma-lomrétu. Naše predné stráže obsadily v do­line Ungu jednu obec, ktorú doteraz držali Rusi v moci, ale včera ju vyprázdnili. („Az Est")

Južné bojiště. Rtm, 18. januára. „Itálie" píše : Impozant­

ná spojenecká vernosť nemajúca páru, aká medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom sa pestuje, stáva sa čím silnejšou a javí sa vždy vo viac formách. Nový nemecký vy­slanec v Ríme úradne potrdzuje, že aj Ne­mecko poslalo vojsko proti Srbom. Od dneš­ka každá proti Srbom operujúca čata po-zostávat bude z vojska rak.-uhorského a nemeckého. Je celkom isté, že toto spoločné vystupovanie Nemecka a Rakúsko-Uhorska neostane bez účinku ani v Srbsku, ba ani v neutrálnych štátoch balkánskych, v Bul­harsku a v Rumunsku Donesie ono Srbsku smutné dni a účinok jeho má veľmi veľký význam na Balkáne. („Pol. Hlr")

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 18. ja­

nuára : Na okolí Nieuportu bol len delostre­

lecký boj. Napádajúce pohyby nepriateľské sme v posledných dňoch nespozorovali. Na viac miestach hodilo vlnobitie na breh anglické míny. Pri La Boisselle, na se­verovýchod od Albertu naše vojsko bodá­kovým útokom vyhnalo Francúzov, ktorí sa znovu zahniezdili v cintoríne a na ma­jeri ležiacom odtiaľ ns juhozápad a zajalo troch oficierov a sto mužov. V Argonn-ských horách sme zaujali viac francúz­skych šiancov a ich obranné vojsko sme skoro celkom zničili. Nápad Francúzov urobený proti nám na severozápad od Pont a Moussonu, na výšine ležiacej dva kilometre južne od Vincey, zasiahol až ku našim pozíciám; boj ešte trvá. Vo Vo-gézoch a v hornom Elsasku bola silná metelica a hmla, čo prekazilo válečné ope­rácie.

Hlavně vodcovstvo Rotterdam, 18. januára. „Courant" ozna­

muje : Okolo Ypernu stojí teraz už len fran­cúzske vojsko proti Nemcom. Mesto silno bombardujú a obyvateľstvo ukrylo sa do pivníc. Nemecké granáty zabily viac než sto obyvateľov.

Bern, 18. januára. Zo švajčiarskych vo­jenských kruhov oznamujú: Konečný vý­vin nemecko-francúzskej vojny od toho závisí, ktorá z bojujúcich stránok koľko voj­ska bude vstave na bojiště hodiť. Tieto opravdové rezervy, ktoré sme doteraz na bojišti nevideli, rozhodnú túto vojnu. Isté je, že tieto rezervy si teraz tvorí každá z boju­júcich stránok. Ako veľké sú tieto rezervné sily, to sa dá len približne vypočítať, pre­sné údaje sa ale sotva dajú zadovážiť, lebo v podstate rozhodnutie donesie nie tak po­čet týchto rezervných síl, ale ich akovost.

Len ohľadom Francúzov vieme, že u nich vzhľadom na tieto rezervy počet a akovosť sa vyváži, lebo Francúzsko je tá jediná bo­jujúca mocnosť, ktorá všetok svoj zbrane-schopný materiál už postavila do fronty. Francúzske vodcovstvo má po ruke už len ročníky 1916. a Í917., najlepší materiál týchto ročníkov môžu Francúzi spojiť z lepšími zbytkami staršieho zemského po­vstania (landšturmu) a tak budú mať z 800 tisic mužov pozostávajúcu druhú, ale aj po­slednú armádu. Čo táto posledná armáda môže Francúzom poskytnúť, o tom úsudok povedať nie sme vstave, ale z porovnania francúzskeho ľudského materiálu vysvitá, že táto právom za štvortriednu považovať sa mohúca francúzska materia voči vystanoviť sa majúcej novej nemeckej armáde sotva přijde do povahy, bars aj Nemci vystanoviť sú vstave len druhotriedne sily.

Turecké bojiště. Petrograd, 18. januára (cez Rím). Vod­

covstvo kavkazskej ruskej armády oznamuje toto: O našich operáciách v Asserbeidsane rozšířily sa tu najrôznejšie a pre naše muž­stvo a oficiersky sbor nie veľmi pochlebné chýry. Preto vodcovstvo za potrebné uznáva oznámiť, že v Kaukaze stojíme pred rozho­dujúcimi udalosťami a preto museli sme naše pozície tomu zodpovedave popremieňať. Ukázala sa potreba na okolí Asserbeidsanu zosústredniť vojenské sily, následkom čoho bolo treba iné vidieky vyprázdniť. Zmenu našich pozícií tedy nevynútil nepriateľ, ale staly sa ony dľa plánu vopred ustáleného.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Válečný chlieb.

Ministerstvo, ako známo, vzhľadom na to, aby sa pšeničná múka tak veľmi nemíňala na úkor iného chlebového zrna, na základe zplnomocnenia obsaženého v zák. či. LXIII: 1914. vydalo nariadenie, že sa chlebová múka musí miešať v jednej tretine s múkou jačmennou, kukuričnou alebo zemiakovou, a pekárom sa zakázalo ku predaju piecť z inak­šej múky chlieb. Ba čo viac, minister ho­spodárstva — udrúc na citové struny, — osobité prosil aj obecenstvo doma si pečúce svoj každodenný chlieb, aby i ono si ho pieklo z pomiešanej múky, lebo vraj akby jeho „prosba" nemala účinku, prinútený bude to záväzne nariadiť.

Samosebou sa rozumie, že pekárne, sto­jacie pod akým-takým vrchnostenským do­zorom, nariadeniu tomuto vyhověly zaraz, nie tak ale súkromní pekári, ktorí aj na ďalej piekli „biely" chlieb a ten miešaný ostal svoje povinnosti verne plniacim pekárnám na krku. Bolo tak menovite s pekárnou mestskou tu v Budapešti, ktorá na miesto doterajších štyroch druhov chleba, počala vyrábať len jeden druh, málo odchodnejší od vojenského „komisárku". Na ponosu tu­najšieho magistrátu tedy minister svoj zákaz obnovil a magistrát ho vydal ku bezodklad­nému prevedeniu okresným predstavenstvám, ktoré sa počaly pekárom vyhrážať. Teraz už aj pekári pečú ten „válečný chlieb", ale ako by na truc zdráhajú sa vziať ku pe­čeniu chlieb alebo iné pečivo z výražkovej múky, z čoho povstala v meste malá revo­lúcia. Následkom obsadenia Haliče Rusmi je tu na mnohé tisíce uprchllkov židovských a oni i s ich tunajšími spoluveriacimi — je ich do tretiny veškerého obyvateľstva — musia mať na sobotu svoj biely „barches", jehož pečenie narazilo teraz na prekážky skoro neprekonateľné.

O výražkovú múku im tak neide, lebo veď z Haliče uprchlí židovskí kupci donie­sli so sebou aj značné zásoby tovaru, medzi iným vyrážky, s ňou sa tedy vypomáhajú ako vedia, čo sa ale pečenia „barchesov" týka, tu sú odkázaní na „renitentných" pe­károv, lebo rituálne pekárne nestačia všetko obstarať. Vyskytnula sa tedy pre naše vrchnosti nová otázka, ktorú treba bude rie­šiť, ale isté je, že či ju rieša tak, či inak,

horespomenuté ministerské nariadenie na pekárov dostane dozaista značnú trhlinu a to k vôii našim — hosťom z Haliče.

Chýrnik, Budapest, dňa 19. januára.

— Naši vo válke. Moravský Slovák J. Pe-tráš, bývalý zapisovateľ akad. odb. Českosl. Jednoty, zomrel vo vojenskej službe, podľa­hnúc zapáleniu pľúc. Bol dobrým priateľom Slovenska. Pre svoju tichú povahu bol ob­ľúbený všade, kde ho poznali. — Cyrill hu­deček z Veľkej na Morave padnul na bojišti. — Karol Hollan, horlivý pestovateľ stykov mládeže uhorsko- a moravsko-slovenskej je v srbskom zajatí v Niši. — Šaša Hodža, syn Michala Hodžu, lekárnika v Gradačaci (Bosna), je ranený. — O Petrovi Rompl-šovl sme boli oznámili, že sa nachádza v zajatí. Zpráva táto je mýlna: dotyčný je ešte v Prešporku.

— Taliansko a Poliaci. Z poľskej strany sa oznamuje, že v Taliansku javia sa silné sympatie voči Poliakom. V Ríme utvorilo sa sdruženie pod názvom Pro Polonia Jeho členmi sú vynikajúci spisovatelia, politikovia a vedátori talianski. Podobné sdruženie sa utvorilo v Milane pod názvom Comltato Polacco.

— Ftlipescu v Bulharsku. Pred niekoľko dňami došiel do Sofie syn býv. rumunského ministra gen. Filipesca. „Dnevnik" píše, že rumunská vláda oznámila bulharskej, že proti Bulharsku nič zlého nezamýšla.

— Novinárska kačica o Taliansku. „Wolf-fova kancelária" vyhlásila za výmysel tvr­denie časopisu „Tribun de Geneve", že by nemecké konzuláty boly oznámily v Talian­sku usadlým Nemcom, aby boli pripravení na prvé znamenie opustiť Taliansko.

— Švédsky pari ment bol zahájený 15. januára. Za predsedu a miestopredsedu boli zvolení starí.

— Prečo boly zakázané poľské hry vo Viedni? Viedenský „Extrablat" uverejňuje rozhovor s vyšším úradníkom dolnorakúske­ho miestodržitefstva, z ktorého vychádza na javo, že zákaz poľských hier vo Viedni stal sa z dôvodov, že dosavádna návšteva poľ­ských predstavení neukázala potrebu poľ­ských hier; že „Burgtheater", v ktorom malý byť predstavenia, nemá koncesie len na pred­stavenia výhradne nemecké a preto, že mal tu byť založený i poľský kabaret a miesto-držiteľstvo chcelo stanovisko svoje voči pod­nikom, pre ktoré poľskí vysťahovalci nemajú peňazí, potrebujúc ich k účelom iným, pre­sne vytknúť.

— Herňa v Monte Carle otvorená. Kasino v Monaku bolo 1. januára znovu otvorené. Lanský príjem kasína klesnul na 11,757.962 frankov proti 22,334.638 frankom za r. 1913.

— Ruská žltá kniha o otázke arménskej. Anglické časopisy sa dozvedajú, že ruská žltá kniha, ktorú ruská vláda chystá, bude obsahovať i niektoré dokumenty o Arménoch, a síce diplomatické listiny o reformách, ktoré kedysi boly chystané pre turecké Arménsko a o budúcej organizácii Arménska.

— Všeruský sväz v Haliči. Dľa „Frankf. Ztgu" vodcovia kadetov Ketlaretský a Peter Struve odcestovali do Haliče, aby tam zalo­žili filiálky Všeruského sväzu.

— Haličskí uprchlici nesmú do Viedne ani do Prahy. Vzhľadom na to, že vo Viedni i v Prahe je veliké množstvo uprchlíkov, úrady tieto mestá pred ďalšími uprchlíkmi uzavřely. Z Prahy musia tí uprchlíci, ktorí neboli ešte pred 18. januárom hlásení od­cestovať.

— Ruská pôžička v Amerike. Ruská vláda vyjednáva s istou bankovou skupinou v New-Yorku o pôžičku 12 mil. dolárov. Banky sú ochotné pôžičku poskytnúť. Peniaze potrebuje ruská vláda k nákupom v severnej Amerike.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK ÚČ. SPOĹ. Zodpovedný redaktor: ANTON STEFÁNEK.

Tšaesa BudsptitiatuHhe aakíeástefského spolks úŕasÉinärskej spolo&iotti, Bwdspeií, VIII, Maris ulica čislo i?.