2/2015

pápežskémisijnédiela

Prišla som im slúžiť 10 – 13

Posolstvo na Svetový deň misií 4 – 5

Rozjímavý misijný ruženec 14 – 19

svetové misie

Svetové misieCieľom časopisu Pápežských misijných diel (PMD) je

informovať o misijnom dianí Katolíckej cirkvi a povzbudiť veriacich do hmotnej i duchovnej pomoci pre misie. Vý-ťažok, ktorý PMD získajú prostredníctvom tohto časopi-su, je použitý na podporu a rozvoj zahraničných misií.

Pápežské misijné dielaOficiálna organizácia Katolíckej cirkvi rozvíja misij-

nú myšlienku  medzi  veriacimi  a  organizuje pomoc pre zahraničné misie. PMD pôsobia  vo  vyše 120 krajinách sveta.

Pápežské misijné diela sú zložené zo štyroch misij-ných inštitúcií:• Dielo  šírenia  viery: podporuje evanjelizačné a  so- ciálne programy a  pomáha  pri  budovaní infraštruktúry novovzniknutých misijných cirkví• Dielo detí: podporuje projekty, ktoré poskytujú kom-plexnú starostlivosť o zdravý vývoj detí – fyzický, psychic-ký i duchovný• Dielo  apoštola Petra: zabezpečuje prostriedky na formáciu  miestnych kňazov,  rehoľníkov  a  rehoľníčok v misijných krajinách• Misijná únia: povzbudzuje zasvätené osoby do misij-nej spolupráce a organizuje duchovnú a odbornú podpo-ru pre misie

Kontakt: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava. tel.: 02/52964916, mobil: 0915/633856, e-mail: info@misijnediela.sk

www.misijnediela.sk facebook.com/misijnediela

ObsahDUCHOVNÁ KVAPKAModlitba za kresťanov

a celého stvorenia 6

SVETOVÝ DEŇ MISIÍKto nasleduje Krista,

musí sa stať misionárom 4 — 5PMD podporili seminaristov,

deti i katechétov 6 — 7Príloha na Misijnú nedeľu 14 — 19

TÉMA: ETIÓPIANeprišla som ich meniť,

prišla som im slúžiť 10 — 13Kresťanstvo je vpísané

do etiópskej tváre 20 — 21Etiópia v obrazoch 22 — 23Buna dabo naw —

— Káva je náš chlieb 24 — 25Malé sny prinášajú veľký rozvoj 26 — 27Deti ulice sa mi dostali pod kožu 28

PMD NA SLOVENSKUMisijné spravodajstvo 5, 29Aj vaša diecéza má svojho

misijného zástupcu 30 — 31Ponuka Pápežských misijných diel 33

INŠPIRÁCIE A ZÁBAVAOpičia spravodlivosť 32Krížovka 34Fir-Fir ako chutné etiópske raňajky 34

svetové misieSvetové misie vydávajú dvakrát ročne Pá-pežské misijné diela  na  Slovensku, IČO: 30806976, dátum vydania: október 2015, ročník: 22. Zodpovedná redaktorka: Marti-na  Grochálová. Zostavili: Viktor Jakubov, Mi-chaela  Pobudová. Dizajn: Jozef Mak. Sadzba: Michael Thomas  Jurkovič. Foto  na  obálke: Michaela Pobudová. Tlač: KO & KA, spol. s.r.o. ISSN 1336-1074, evidenčné číslo: EV3088/09. Nepredajné. Kontakt: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box  74, 814  99 Bratisla-va, tel.:  02/52964916, mobil: 0915 633 856, e-mail: info@misijnediela.sk. Číslo  účtu: 4000256602/3100.

ÚvodníkViktor Jakubov

Slávenie tohtoročného v  poradí už 89. Svetového dňa misií (SDM) bude vyjadrené hlavnou myšlienkou Misia je služba. Tento slogan chce zdôrazniť podstatu posolstva Ježiša, ktorý v evanjeliu Misijnej nedele hovorí: „Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluho-vať, ale aby slúžil“ (Mk 10, 45). Čeliac pokušeniu hľadať prvé miesta, dáva Ježiš apoštolom lekciu, čím určuje ducha, ktorým sa majú ne-chať viesť vo svojom apoštolskom poslaní: „Kto bude chcieť byť me-dzi vami prvý, bude sluhom všetkých“ (Mk 10, 44).

Kristus sa svojím životom sám dáva za príklad nezištnej služ-by všetkým až po totálne sebaobetovanie. Slúžiť „chudobným“, ktorým bol Ježiš vždy nablízku, bude teda nielen otázkou vôle, ale hlavne dôsledkom činnosti srdca premeneného Kristovou službou lásky.

Keby som chcel dať príklad sebaobetavej služby súčasných misionárov, určite by som vám, milí čitatelia, odporúčal púta-vú reportáž dobrovoľníčky z projektu eRka v Etiópii Michaely Po-budovej. Vo svojom texte približuje pôsobenie sestry Jana Márie Sládkovičovej z rehole misionárok lásky v Etiópii. Autorka ju v júli osobne navštívila a prežila v jej prítomnosti niekoľko vzácnych ho-dín. Verím, že vás táto reportáž zaujme a priblíži ducha, ktorý ve-die sestru Jana Máriu v jej službe najchudobnejším.

Celé vydanie Svetových misií je zamerané na Etiópiu, ktorej v  minulosti pomohli aj PMD na Slovensku realizovaním niekoľ-kých misijných projektov pre deti. Nájdete v ňom veľa zaujímavos-ti o tejto starobylej kresťanskej krajine, o jej ľuďoch, kultúre, nábo-ženstvách a spoločenskom živote.

Tento rok sme pre vás pripravili aj novinku – špeciálnu prílohu Svetových misií. Jej cieľom je spestriť a pomôcť prežiť tohtoročnú Misijnú nedeľu s čo najväčším duchovným úžitkom.

V  jesennom vydaní každoročne uverejňujeme zoznam mi-sijných projektov Pápežských misijných diel, preto sme pripravi-li stručný prehľad projektov podľa jednotlivých diel, ktorými sme podporili rôzne krajiny Afriky. Nechýba ani správa o  možnosti adopcie seminaristov z kňazského seminára v Lokosse v africkom Benine.

Milí čitatelia, pozývame vás prežiť tohtoročnú Misijnú nedeľu v zamyslení nad podstatou misií, v modlitbách za všetkých misio-nárov a misionárky v ďalekých krajinách a tiež vyjadrením solidari-ty s chudobnými, ktorí potrebujú našu pomoc.

Misijná nedeľa je príležitosťou vyjadriť aj vďačnosť Bohu za všetko, čo nám dáva. Nie je totiž samozrejmosťou ani našou záslu-hou, že sme sa narodili a žijeme v podmienkach duchovného i ma-teriálneho dostatku.

Nech nás všetkých pri rozhodnutiach vedie Duch Svätý a ochraňuje Panna Mária, hviezda evanjelizácie.

Autor je riaditeľom Pápežských misijných diel.

3

Kto nasleduje Krista, musí sa stať misionáromV posolstve k Svetovému dňu misií 2015, ktorý sa slávi počas Roku zasväteného života, Svätý Otec František zdôrazňuje, že každý pokrstený je povolaný svedčiť o Ježišovi Kris-tovi, no z dôvodu úzkeho vzťahu medzi zasväteným životom a misiami to zvlášť platí pre zasvätené osoby. Pretože celý Kristov život má misionársky charakter, všetci muži a ženy, ktorí ho nasledujú zblízka, sa plne stotožňujú s rovnakým spôsobom života.

Misionársky rozmer, ktorý patrí k  samotnej povahe Cirkvi, je vnú-torným rozmerom každej formy zasväteného života a  ak sa zane-dbáva, zanechá to isté prázdno, ktoré deformuje charizmu. Misie sú podľa pápeža súčasťou „grama-tiky viery“, niečím podstatným pre toho, kto počúva hlas Ducha, kto-rý volá „poď“ a  „choď“. Kto nasle-

duje Krista, musí sa nutne stať mi-sionárom, lebo vie, že Ježiš „s  ním kráča, s  ním hovorí, s  ním dýcha, s  ním pracuje. Cíti, že živý Ježiš je s  ním uprostred misijného posla-nia“ (apoštolská exhortácia Evan-gelii gaudium, 266).

Misie sú vášnivou láskou k  Je-žišovi Kristovi a  zároveň vášnivou láskou k ľuďom. V Ježišovom príka-

ze „choďte“ sú prítomné všetky sce-náre a vždy nové výzvy pre evanje-lizačné poslanie Cirkvi. V  ňom sú všetci povolaní hlásať evanjelium svedectvom života, no zvlášť za-svätené osoby, od ktorých sa žiada, aby počúvali hlas Ducha, ktorý ich vyzýva, aby išli až na misijné peri-férie, medzi národy, ku ktorým sa ešte evanjelium nedostalo.

foto: tsdtv.ity

Obraciam sa predovšetkým na mladých, ktorí sú ešte schopní odvážneho svedectva a  veľko-dušných činov, hoci tým nieke-dy idú aj proti prúdu: nedajte si vziať sen o pravej misii – o nasle-dovaní Ježiša, ku ktorému patrí úplné sebadarovanie.

4

Národná misijná rada PMD odsúhlasila dvojročný plán aktivít

Na Arcibiskupskom úrade v  Trnave sa 16. apríla uskutočnilo stretnutie Národnej misijnej rady Pápež-ských misijných diel (PMD), ktorej cieľom bolo vyhodno-tiť minuloročné aktivity PMD na Slovensku a naplánovať činnosť na obdobie rokov 2015 – 2016.

Na stretnutí sa pod záštitou predsedu Rady pre misie pri KBS Mons. Jána Oroscha zúčastnili národný riaditeľ PMD Viktor Jakubov, koordinátorka pre ko-munikáciu a  fundraising Michaela Pobudová a  die-cézni riaditelia zodpovední za činnosť PMD v šiestich rímskokatolíckych diecézach a  troch gréckokatolíc-kych eparchiách.

Stretnutie sa začalo slávením svätej omše, počas ktorej upozornil Mons. Ján Orosch na úskalia misijnej práce a vyzdvihol vytrvalosť a oddanosť misijných pra-covníkov doma i  vo svete. Program pokračoval v  inte-

raktívnom formáte, počas ktorého riaditeľ PMD otvá-ral témy a oblasti činnosti PMD realizované v roku 2014. V  roku 2014 prešli PMD niekoľkými významnými zme-nami, akým je nový vizuálny charakter, nové logo, zvýše-ná kvalita publikácií a ostatných aktivít.

– MP –

Polstoročnica Ad gentesPäťdesiate výročie koncilové-

ho dekrétu Ad gentes nás pozýva k opätovnému čítaniu a uvažovaniu o tomto dokumente, ktorý podnie-til v inštitútoch zasväteného života silný misionársky rozmach.

Naliehavo je potrebné znovu navrátiť do stredu misijného ideá-lu Ježiša Krista s  jeho požiadavkou úplného oddania sa hlásaniu evan-jelia. V  tomto neexistujú kompro-misy: kto s  Božou milosťou prijme misijné poslanie, je povolaný preží-vať toto poslanie. Pre týchto ľudí sa ohlasovanie Krista na rôznych peri-fériách sveta stáva spôsobom, ako prežívať nasledovanie Krista a  tiež odmenou za mnohé námahy a  od-riekanie. Každá tendencia odchý-liť sa od tohto povolania  – aj keď je sprevádzaná vznešenými mo-tívmi spojenými s  mnohými pasto-račnými, cirkevnými a  humanitár-nymi potrebami  – nie je v  súlade s osobným povolaním od Pána slú-žiť evanjeliu.

Obraciam sa predovšetkým na mladých, ktorí sú ešte schopní od-vážneho svedectva a veľkodušných činov, hoci tým niekedy idú aj pro-ti prúdu: nedajte si vziať sen o pra-vej misii  – o  nasledovaní Ježiša, ku ktorému patrí úplné sebadarova-

nie. V skrytosti svojho svedomia sa pýtajte, z akého dôvodu ste si zvolili misijný rehoľný život, a zvažujte, či ste ochotní prijať ho pre to, čím je: darom lásky v  službe ohlasovaniu evanjelia; pamätajte, že skôr ako by evanjelium bolo potrebou tých, ktorí ho nepoznajú, je nevyhnut-nosťou pre tých, ktorí milujú Maj-stra.

Už Druhý vatikánsky koncil ho-vorí: „Laici spolupracujú na diele Cirkvi pri šírení evanjelia a zároveň majú ako svedkovia a  živé nástroje účasť na jej spasiteľnom poslaní“ (Ad gentes, 41).

Misie potrebujú rozmanité charizmy

Misijné dielo Petrovho nástup-cu má univerzálny apoštolský zá-ber. Preto sú potrebné mnohé cha-rizmy zasväteného života, aby sa dosiahol široký horizont evanjelizá-cie a aby bolo možné na hraniciach i dosiahnutých územiach zaistiť pri-meranú prítomnosť Cirkvi.

Drahí bratia a  sestry, vášňou misionára je evanjelium. Svätý Pa-vol povedal: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9, 16). Evanjelium je zdrojom radosti, oslo-bodenia a spásy pre každého člove-ka. Cirkev si je vedomá tohto daru,

a  preto neúnavne hlása všetkým, „čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli“ (1 Jn 1, 1). Poslanie služobníkov Slova – bisku-pov, kňazov, rehoľníkov a  laikov  – je uviesť všetkých bez výnimky do osobného vzťahu s Kristom. Na roz-siahlom poli misijného pôsobenia Cirkvi je každý pokrstený povola-ný, aby podľa svojho životného sta-vu čo najlepšie uskutočňoval svoju osobnú angažovanosť. Zasvätení muži a ženy môžu ponúknuť veľko-dušnú odpoveď na toto univerzálne povolanie prostredníctvom inten-zívneho života modlitby a  spojenia s Pánom a jeho spásnou obetou.

Márii, Matke Cirkvi, ktorá je vzorom misionárskeho života, zve-rujem všetkých, ktorí v  akomkoľ-vek životnom stave spolupracujú na hlásaní evanjelia, či už ad gen-tes alebo v  rámci vlastnej krajiny, a  každému zo srdca udeľujem svo-je apoštolské požehnanie. Modlime sa na príhovor Panny Márie, ktorá je príkladom pokornej a  radostnej evanjelizácie, aby sa Cirkev mohla stať príjemným domovom, matkou pre všetky národy a zdrojom znovu-zrodenia nášho sveta. ▪

spracovala – MG –(krátené, medzititulky redakcia)

5

PMD podporili seminaristov, deti i katechétovÚlohou Pápežských misijných diel (PMD) je podporo-vať rozvoj a  rast katolíckych diecéz v  misijných kraji-nách. Od iných misijných inštitúcii sa líšia tým, že plnia takpovediac kľúčovú úlohu pre rast a rozvoj misií. Bez tejto dôležitej práce PMD by nebola možná systema-tická, pravidelná a  spravodlivá podpora najmä tých najchudobnejších misijných diecéz a farností.

Každý jeden dar môže rozhodnúť, či PMD budú môcť v  nasledujú-com roku prispieť na výstavbu kostola, kaplnky, fary, formáciu miest-nych seminaristov alebo opraviť školu či vyvŕtať studňu pre stovky detí. Aj touto cestou sa chceme poďakovať všetkým darcom, ktorí v  roku 2014 prispeli do spoločného fondu PMD, a povzbudiť všetkých čitateľov, aby pomáhali aj naďalej napĺňať poslanie, ktoré PMD zveril Svätý Otec.

V minulom roku sa vďaka členom a sponzorom PMD na Slovensku podarilo vyzbierať 631 377,82 eur, ktoré boli použité na misijné projekty všetkých troch diel PMD v siedmich afrických kraji nách.

Primárnym cieľom PMD je vždy ohlasovanie evanjelia. Spolu s touto úlohou však nutne súvisí aj sociálna pomoc ako znak kresťanskej lásky, pričom sa nezameriava iba na kresťanov, ale na všetkých ľudí, ktorí sú v núdzi a potrebujú pomoc.

Misijné projekty sa rozdeľujú na tri základné okruhy podľa jed-notlivých diel, tvoriacich PMD: dielo šírenia viery, dielo detí a dielo apoš-tola Petra.

Modlitba kresťanov a celého stvorenia

Chválime ťa, Otče, so všetký-mi tvojimi stvoreniami, ktoré vyšli z tvojej mocnej ruky. Sú tvoje a plné tvojej prítomnosti a nežnosti.

Buď pochválený!

Syn Boží, Ježiš, skrze teba boli stvorené všetky veci. Vzal si na seba podobu v  materskom lone Márie, stal si sa súčasťou tejto zeme a díval si sa na tento svet ľudskými očami. Dnes si živý v každom stvorení slá-vou svojho vzkriesenia.

Buď pochválený!

Duch Svätý, svojím svetlom usmerňuješ tento svet k láske Otca a  sprevádzaš vzdych stvorenia; ži-ješ aj v našich srdciach a podnecuješ nás k dobru.

Buď pochválený!

Pane Bože trojjediný, úža s-né spoločenstvo nekonečnej lásky, nauč nás kontemplovať ťa v  kráse vesmíru, kde všetko hovorí o  tebe. Prebuď našu chválu a  vďačnosť za každú bytosť, ktorú si stvoril. Daj nám milosť cítiť sa vnútorne spojení so všetkým, čo existuje.

Bože lásky, ukáž nám naše miesto na tomto svete ako nástro-jom tvojej lásky voči všetkým bytos-tiam tejto zeme, lebo ty ani na jednu z  nich nezabúdaš. Osvieť držiteľov moci a  peňazí, aby neupadali do hriechu ľahostajnosti, milovali spo-ločné dobro, podporovali slabých a starali sa o tento svet, na ktorom bývame. Chudobní a zem kričia:

Pane, ujmi sa nás svojou mocou a  svojím svetlom, aby sme chránili každý život a pripravovali lepšiu bu-dúcnosť, aby prišlo tvoje kráľovstvo spravodlivosti, pokoja, lásky a  krá-sy.

Buď pochválený!

Amen.

František, Laudato si’

6 | duchovná kvapka

Pápežské misijné dielo šírenia viery

Z  fondu Pápežského misijné-ho diela šírenia viery (PMDŠV) boli v  roku 2015 podporené misijné pro-jekty v celkovej výške 488 692,07 eur.

Z  fondu PMDŠV bola vyčlene-ná suma 64 354,47 eur na podporu študentov z  misijných krajín, kto-rých vyslali biskupi, aby získali aka-demické tituly na rímskych univer-zitách a  po návrate domov mohli pôsobiť v  dôležitých inštitúciách svojej miestnej cirkvi. Zoznam všet-kých študentov, kňazov a rehoľných sestier je k  dispozícii v  Národnej kancelárii PMD.

Medzinárodné kancelárie PMD v  Ríme plnia dôležitú úlohu koor-dinátorov a  prostredníkov me-dzi misijnými a  podporujúcimi kra-jinami. Na ich fungovanie prispelo Slovensko z  fondu PMDŠV sumou 25 598,24 eur. Zo zvyšných pro-striedkov tohto fondu vo výške 398 739,36 eur boli podporené mi-sijné projekty v  afrických krajinách Senegal, Mali a Togo.

Podporené projekty1. Togo: Diecéza Atakpame,

125 000 eur  – stavba fary pri ma-riánskej svätyni v  d’Azome, stav-

ba kostola v  Koutoupke, stavba kaplnky vo Welly, stavba kaplnky v Agbafone, podpora miestnych ka-techétov a  operatívne riešenia mi-moriadnych situácii.

2. Mali: Diecéza Mopti, 91 700 eur  – podpora katechétov, oprava fary v Gao, stavba šiestich kaplniek v  dedinách Ene, Komokan, Dimbo-ro, Ogodurou, Nieme, Benebourou; rozšírenie kaplnky v Bankass.

3. Mali: Diecéza Segou, 72 000 eur – podpora katechétov, pokračo-vanie stavby katechetického a  for-mačného centra v  Medine, nákup a  inštalácia solárnych panelov, slú-žiacich na osvetlenie vo farnostiach Našej panej lurdskej, sv. Vincenta a sv. Terézie z Lisieux, stavba kapln-ky v Dioila.

4. Senegal: Diecéza Dakar, 53 315 eur  – podpora katechétov, stavba kostola vo Farnosti sv. Má-rie Magdalény v Ndjagambe, stavba kláštora pre rehoľné sestry Dcéry našej Panej od Najsvätejšieho Srdca v Gandigale.

5. Senegal: Diecéza Kaolack, 56 724,36 eur  – podpora kateché-tov, stavba kaplnky v  Ngane, filiál-ky Farnosti sv. Jozefa, pokračovanie výstavby kaplnky v Gawane, filiálky Farnosti sv. Teofila.

Pápežské misijné dielo apoštola Petra

Z  fondu Pápežského misijné-ho diela apoštola Petra (PMDAP) boli v roku 2015 podporené misijné kňazské semináre v troch afrických krajinách sumou 70 626,56 eur.

Podporené semináre1. Kňazský seminár Mons. L.

Parisota v  Lokosse,  Benin sumou 30 000 eur

2. Kňazský seminár sv. Jána Krs-titeľa vo Ouagadougou v  Burkina Faso, 7 656,55 eur

3. Kňazský seminár sv. Lukáša v N’Djamene, Čad, 25 970 eur

4. Malý seminár sv. Petra v mes-te Sarh, Čad, 7 000 eur

Pápežské misijné dielo detíNa pomoc deťom v  misiách sa

v  roku 2014 vyzbieralo 72 059,20 Eur, z  ktorých 33 000 Eur darovala Dobrá novina. Z  týchto prostried-kov sme podporili projekty v  ob-lasti vzdelávania a  zdravotnej sta-rostlivosti v  diecéze Lodwar v  Keni a v diecézach Dakar a Kalolack v Se-negale. Zoznam konkrétnych pro-jektov nájdete na  našej webovej stránke www.misijnediela.sk/misij-ne-projekty/.

foto: michaela pobudová

Pápežské misijné dielo šírenia viery488 692,07 €

Celkom bolo využitých 631 377,82 €

Pápežské misijné dielo detí72 059,20 €

Pápežské misijné dielo apoštola Petra70 626,56 €

projekty PMD | 7

foto

: am

i vita

le

EtiópiaKrajina s hlbokými kresťanskými koreňmi, starobylou kultúrou a vzácnymi pamiatka-mi, patrí dnes medzi najchudobnejšie štáty sveta. Názov Etiópia, zem opálených tvárí, jej dali starovekí Gréci, presvedčení o tom, že v tejto ďalekej krajine žijú výnimoční ľudia a pozoruhodné zvieratá. Etiópia, ktorá sa pôvodne rozprestierala na území dnešného regiónu Tigray a Eritrey, má za sebou bohatú históriu, kresťanstvo je v nej prítomné od svojich začiatkov. Práve odtiaľ prišla za kráľom Šalamúnom kráľovná zo Sáby a prinies-la mu vzácne dary, z tohto územia pochádza lahodná káva a údajne sa tam našli pozo-statky prvého človeka. Etiópčania sú navyše presvedčení, že v meste Axum sa dodnes uchováva archa zmluvy.

Neprišla som ich meniť, prišla som im slúžiťMichaela Pobudová

Cesta do Alamaty, 180 kilometrov južne od Mekelle, hlavného mesta severného etióp-skeho regiónu Tigray, zaberie skúsenému vodičovi tri hodiny. Vedie totiž cez horské masívy s priemernou nadmorskou výškou vyše 2 500 metrov nad morom, len o niečo menších ako najvyššie slovenské vrchy. Cestou do Alamaty celkom bežne v ostrých zá-krutách narazíte na niekoľko prevrátených nákladných vozidiel, ktoré nezvládli prejazd. Ani cesta autobusom nie je pre slabé žalúdky a zvyčajne si vyžiada niekoľko obetí spo-medzi spolucestujúcich, ktorí nevydržia nekončiace serpentíny po obvode hôr. Za po-sledným vrchom sa rozprestiera údolie, v ktorom leží Alamata. Práve tam pôsobí jediná slovenská rehoľníčka v Etiópii sestra Jan Mária Sládkovičová (59), misionárka lásky.

Sestra Jan Mária pochádza z  Drietomy. Ešte skôr, ako sa rozhodla stať rehoľníčkou, vyštudovala medicínu a niekoľko rokov pracovala ako lekárka. O zasvätenom živote uvažovala od svojej mladosti, jej brat si z nej často uťahoval a volal ju „vedrovníčkou“, pretože prejavovala veľké nadšenie, keď zbadala v televízii Matku Terezu ne-súcu vedro vody medzi chudobnými v Kalkate. Po aktív-nej činnosti v katolíckom disente počas komunizmu, na ktorú spomína ako na obdobie, keď so sebou neustále nosila zubnú kefku pre prípad, že by ju poslali do väze-nia, sa v roku 1990 rozhodla vstúpiť do spoločnosti Misi-onárok lásky.

Devätnásť rokov v Etiópii„Veď ste dobrovoľníčky, tak mi pomôžete,“ zarea-

guje sestra krátko po našom príchode, keďže musí ne-plánovane zastúpiť inú sestru a nemôže sa venovať iba nám. Vzápätí mi dáva tácku s  rôznymi zdravotnícky-mi pomôckami, obväz-mi a  krémami. V  Centre pre chudobných chorých a  zomierajúcich, ktoré je hlavnou náplňou služ-by miestnych misionárok lásky, k  nej prichádzajú pacienti z  každej strany. Dermatitída, svrab, očné zápaly (trachóm) a zápaly dutín, plesne, ekzémy, po-páleniny, podvýživa, črev-né problémy, lepra a  tu-berkulóza sú ochorenia, s  ktorými sa sestra stre-táva najčastejšie. „Množ-stvo chorôb a  problémov by sa dalo vyriešiť lepšou hygienou a  stravou,“ ho-vorí sestra Jan Mária o si-tuácii v krajine, ktorá patrí medzi desať najchudob-nejších na svete a  kde je podvýživa piatou najčas-tejšou príčinou smrti.

Na pozemku sestier sú postavené tri rozsiah-le budovy pre chorých: mužské oddelenie, ženské oddelenie a centrum pre pa-cientov chorých na tuberkulózu. Maximálna lôžková ka-pacita centra je 500 pacientov. Šesť rehoľných sestier dopĺňa šesťdesiatčlenný personál, pracujúci na plný úväzok. Okrem toho je tu dom sestier, pracovné priesto-ry, kaplnka a ubytovanie pre hostí. Areál je krásne udr-žiavaný, plný košatých žltých a  ružových kvetov i  krov, nasadených popri chodníkoch a budovách, ktoré sú vraj

v  období dažďa ešte bohatšie. Nechýba mangový sad a  poletujúce pestrofarebné vtáky vytvárajú protiváhu zdanlivo pochmúrneho centra.

V  Etiópii je sestra Jan Mária už devätnásty rok. Po šiestich rokoch ašpirantúry v  Prahe, noviciáte, prvých sľuboch v Poľsku a služby v Poľsku, Rumunsku a na Slo-vensku odišla v  roku 1996 do Addis Ababy, hlavného mesta Etiópie. Týchto devätnásť rokov bolo prerušených len dvakrát: raz pre večné sľuby v  Kalkate v  roku 1999 a druhý raz na jeden rok, keď bola ako 57-ročná poslaná na štúdium metafyziky do Francúzska. Bolo to pre ňu ob-dobie veľkého duchovného rastu, no pamätá sa na svo-je prvotné obavy, keď sa dozvedela, že štúdium bude vo francúzštine, ktorú neovládala. „Si lekárka, naučíš sa!“ dostala odpoveď. Tak sa tri roky pred svojimi šesťdesia-tymi narodeninami sestra Jan Mária naučila nový jazyk.

Jej pobyt v  Etiópii sa pre ňu začal tromi mesiacmi v Addis Ababe v centre pre deti s HIV. „Ráno som doces-

tovala a  poobede som už pracovala,“ hovorí sestra o svojom prvom dni v tej-to východoafrickej kraji-ne. Napriek tomu, že roz-práva plynule amharsky, priznáva, že číta a  píše len veľmi pomaly  – ofici-álne jazykové vzdelanie misionárky lásky v  Etió-pii nedostávajú, učia sa výlučne v praxi. Jej druhé pôsobisko bolo Centrum pre duševne chorých v Dire Dawa, meste vzdia-lenom 450 kilometrov na východ od Addis Aba-by. Medzi tisíckou pacien-tov strávila rok a pol, od-tiaľ odišla na štyri roky do Jimmy na západe kraji-ny do Centra pre chudob-ných a chorých. Osemsto pacientov v  Jimme tvo-rili najmä ľudia s  HIV, tu-berkulózou, podvyživené deti, ťažko choré a  umie-rajúce ženy. Najdlhšie ob-

dobie – šesť rokov – prežila v Addis Ababe v Asco centre pre deti, ktoré sa narodili s  HIV. Ďalšie dva roky slúži-la opäť v Jimme a v Dire Dawa. Po návrate z Francúzska v  roku 2013 odišla do Awassy, obľúbenej dovolenkovej destinácie Etiópčanov, kde majú sestry okrem malého centra pre tristo pacientov aj tri školy, dve škôlky a dou-čovacie triedy. Alamata je pre sestru domovom len nie-koľko mesiacov.

Keď umierali deti, neplakali sme, len sa spievalo. Raz som však plakala, pretože to bolo také nád-herné a  jeden chlapec ku mne prišiel, zatriasol mnou a  povedal mi: „Sestra, prečo plačete, veď on sa má lepšie než my!“ Deti ma naučili, čo je smrť.

foto: lucia jantošovičová téma | 11

Na nohách od rána do večeraDeň sestier sa začína o  piatej ráno modlitbou

a okrem svätej omše, prestávky na jedlo a polhodinové-ho odpočinku po obede sa končí až o deviatej večernou modlitbou. Medzitým sestra Jan Mária ošetruje a venuje sa pacientom na troch oddeleniach a každých pár hodín vychádza k vonkajšej bráne areálu, kde sa zhromažďujú ľudia potrebujúci zdravotnú pomoc, aby prijala nových pacientov. „Chceme pomáhať len chudobným, ktorí nie sú schopní zaplatiť si ošetrenie a liečbu v nemocni-ci,“ hovorí sestra, no dodáva, že medzi ľuďmi, ktorí prídu k bráne, sú často aj tí, ktorí si liečbu dovoliť môžu. Roky skúseností ju už naučili, ako rozlíšiť tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú a tých, ktorí chcú len ušetriť. „Chudob-ní sa nehádajú. Keď odmietnem prijať človeka, ktorý má peniaze, háda sa so mnou, dožaduje sa pomoci. Keď od-mietnem chudobného, skloní hlavu a  odíde. Vtedy za ním bežím, aby sa vrátil.“

Ľudia sa do centra opakovane vracajú s  rovnakým problémom, z ktorého už boli raz vyliečení a dostatoč-ne poučení o  účinnej prevencii. Niekedy neposlúchnu, pretože nemajú k dispozícii dostatok prostriedkov, čistej vody alebo mydla, niekedy je to v dôsledku miestnej kul-túry a tradície. V mnohých oblastiach, najmä na vidieku, ešte nie je zaužívaná pravidelná hygiena, znakom lepšej finančnej situácie je natretie si pokožky maslom alebo olejom. Sestra Jan Mária hovorí, že v takýchto prípadoch si zvlášť uvedomuje, že neprišla do Etiópie ľudí meniť. „Prišla som im slúžiť,“ hovorí.

Katolícka cirkev a rozvojKatolíci v  Etiópii tvoria v  pomere k  pravoslávnym

kresťanom a  moslimom výraznú menšinu, približne

jedno percento celkovej populácie. Väčšina z  nich sa koncentruje v  severnom regióne Tigray, kam prišiel koncom devätnásteho storočia prvý misionár, talian-sky kňaz Justin de Jacobis, a kde je dodnes silné ohnisko viery. Z oblasti v okolí hranice s Eritreou pochádza väč-šina etiópskych kňazov, rehoľníkov a  rehoľníčok. Pra-voslávnych kresťanov je 45 percent, moslimov 35 per-cent a  nedávno sa začala relatívne rýchlym tempom šíriť aj protestantská viera.

Napriek tomu, že katolíkov je v  Etiópii relatív-ne málo, Katolícka cirkev a  katolícke organizácie sú v  krajine veľmi silným rozvojovým činiteľom. Katolíc-ka cirkev patrí k najväčším partnerom štátu v sociálnej pomoci chudobným a je porovnateľná s oficiálnou štát-nou aktivitou v tejto oblasti.

Katolícke misie v Etiópii nesmú mať evanjelizačný charakter, pretože to nedovoľujú zákony, a  každá far-nosť či misia v krajine je povinná rozvíjať aktivity v so-ciálnej oblasti. Misionárky lásky ponúkajú v  Alamate okrem Centra pre chudobných chorých a  zomierajú-cich aj kurzy šitia pre ženy a  mužov s  cieľom poskyt-núť im možnosť vlastnej zárobkovej činnosti. Po úspeš-nom dokončení kurzu dostane každý vlastný stroj na šitie. Sestry takisto pomohli postaviť vyše sedemde-siat domov pre chudobných. Ďalšie rehole ako naprí-klad Dcéry kresťanskej lásky či saleziáni prevádzkujú materské a  základné školy, učilištia, aby umožnili de-ťom s  postihnutím alebo deťom zo znevýhodnených podmienok vybudovať si lepšiu budúcnosť. S úmyslom predísť tomu, aby boli mladí nútení emigrovať do za-hraničia za zárobkom, vedú aj odborné centrá a dielne, kde sa môžu naučiť mnohým zručnostiam a  založiť si vlastnú živnosť.

Misionárky lásky poskytujú zdravotnú starostlivosť najchudobnejším z chudobných.

12 | téma

Chlapci z AscaHIV je v Etiópii jedným z najakútnejších zdravot-

ných problémov a  príčinou smrti siedmich percent obyvateľstva. Okrem dospelých, ktorí sa najčastejšie nakazia pohlavným stykom, však touto chorobou tr-pia už od narodenia aj ich deti. Keďže nakazené mat-ky často nerátajú s  tým, že dieťa bude dlho žiť ale-bo nemajú prostriedky, aby sa oň postarali, opúšťajú svoje novonarodeniatka v  pôrodnici. V  Addis Ababe mnohé z  týchto detí dovezú do Asco centra pre deti s  HIV. Práve tam pracovala sestra Jan Mária prvé tri mesiace po príchode do Etiópie. O niekoľko rokov sa vrátila na to isté miesto, kde bola dva roky ako rádová sestra a štyri roky ako predstavená. Počas jej druhé-ho pôsobenia sa jej podarilo zaistiť, že sa Asco stalo úplne prvým centrom pre deti v Etiópii, kde sa zača-la podávať retrovirálna liečba. Spočiatku neboli do-stupné lieky a deti zomierali aj dvakrát za týždeň. Na obdobie medzi deťmi narodenými s HIV spomína ako na čas, keď sa veľa naučila.

Na myseľ jej schádza 14-ročný Wondemu Agene, ktorý na to, že neboli dostupné lieky, dosiahol po-merne vysoký vek. Sestru Jana Máriu zavolali k  jeho posteli, lebo mu bolo zle a vracal. Keď prišla k nemu, žiaril. Bola šokovaná a  povedala ostatným sestrám, že jeho stav sa zrejme zlepšuje. Sestry to považova-li za chvíľkovú úľavu, prichádzajúcu tesne pred smr-ťou. „Chlapec si ma zavolal a  povedal mi:,Sestrička, teším sa, že ste prišli, pretože som vám chcel niečo povedať. Dnes večer zomriem.’ Spýtala som sa ho, či sa bojí, no on sebaisto odpovedal:,Nie, prečo by som sa bál, veď idem k Otcovi. Ale vám som chcel poďako-vať za to, čo ste pre mňa urobili.’ Rozplakala som sa

ako malé dieťa a Wondemu v noci zomrel. Bolo to ne-uveriteľné.“

Ďalšiemu chlapcovi po tom, čo zomrel, našli vo vrecku listy pre všetky sestry. V liste pre sestru Jana Máriu bolo napísané: „Keď si to prečítate, budem sa už na vás pozerať z  neba.“ „Napísal to mesiac pred smrťou. Vedel, že zomrie,“ hovorí sestra Jan Mária a  dodáva, čo bolo v  liste ďalej: „Pre mňa budete na-vždy mojou mamou, ďakujem vám za všetko.“

Keď sa spýtate sestry Jana Márie, čo má na Etióp-čanoch najradšej, povie vám, že ich prirodzenú ra-dosť. „Žijú v  prítomnosti. Netrápia sa nad minulos-ťou alebo budúcnosťou. Dôverujú Bohu, je súčasťou ich každodenného života a  majú po ňom hlad. To by sme sa mali od nich naučiť,“ hovorí sestra a  dodáva, že v porovnaní s Etiópiou je život na Slovensku veľmi komplikovaný, ľudia sa stále pre niečo strachujú, sna-žia sa za každých okolností vyzerať dobre, prinášajú si do života zbytočnú pretvárku a nepohodu.

Ako aktívna turistka nás misionárka pred odcho-dom zoberie na menší kopec v  okolí, aby sme videli celú Alamatu a jeden z miestnych pravoslávnych kos-tolov, ktorý má tradičný okrúhly pôdorys a  kužeľo-vitú strechu. Pod kopcom narazíme na skupinu detí, ktoré pri pohľade na zjavne zahraničné tváre pribeh-nú a s pokrikom ferendži, čo znamená cudzinec, k nám naťahujú svoje ruky. Zvyčajne je to signálom, že chcú peniaze. Zatiaľ čo sa od nich pomaly s nevôľou odvra-ciame, sestra Jan Mária chytí najprv jednu vystrčenú ruku a  postupne všetky, zakrúti ich dookola spieva-júc si pritom jednoduchú melódiu. Od toho momentu idú s nami ešte niekoľko metrov so smiechom a spe-vom. ▪

Sestra Jan Mária si najintenzívnejšie spomína na čas prežitý s deťmi s HIV a aidsom.

téma | 13

príloha k misijnej nedeli

Mária, Matka milosrdenstva, služobnica PánovaChceme Vám ponúknuť niekoľko podnetov na

meditáciu týkajúcu sa piatich postojov, ktorými vstupujeme do misijného týždňa. Sú to: rozjímanie, poslanie, zodpovednosť, láska a  vďačnosť. Skúsme sa zamyslieť nad týmito postojmi vo svetle niekoľ-kých úryvkov Svätého Písma a  modliť sa k  Panne Márii, chudobnej Pánovej služobnici, aby nám po-máhala byť vernými nášmu poslaniu, ktoré sme do-stali v krste.

1. tajomstvo: Kontemplácia Uvažujeme s Máriou, ktorá spieva Pánovi.

Z Evanjelia podľa Lukáša (1, 46 nn)Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch

jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poní-ženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahosla-viť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosr-denstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.“

Návšteva Márie u jej príbuznej Alžbety je príle-žitosťou k osláveniu príchodu Pána Ježiša, ktorý sa

narodil v  skromnosti v  jednoduchej a  zaznávanej rodine zo strany mocných krajiny. Chválospev Má-rie je plný citátov zo Starého zákona, ale evanjelium podľa Lukáša rozširuje pôvodnú myšlienku: Mária začne ospevovať Božiu spásu v svojej osobe, potom perspektívu rozširuje aj na chudobných, pokorných a hladujúcich ľudí tohto sveta. Všetky generácie uvi-dia toto Božie dielo v  prospech chudobných a  po-korných srdcom, ktorého je Mária najväčším a naj-dokonalejším príkladom. Nech nám Panna Mária pomáha učiť sa byť pokornými a  ochotnými pred Bohom Spasiteľom.

V tomto desiatku sa modlíme za Áziu, konti-nent, kde sa začal plán spásy pre všetky národy.

2. tajomstvo: Povolanie Meditujme o jednote, ku ktorej sú povolaní veriaci v Ježiša Krista.

Z listu svätého Pavla Efezanom (4, 1 – 3)Preto vás prosím ja, väzeň v  Pánovi, aby ste žili

dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo,

Rozjímavý misijný ruženec

foto: sxc.hu

18. októbra 2015

so všetkou pokorou, miernosťou a  zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v  láske a  usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

Apoštol Pavol vyzýva kresťanov, aby budovali jednotu, žijúc vo vzájomnej láske a úcte. Čo máme robiť, aby sme žili toto „spoločné dielo“? Sv. Pavol odporúča vyhýbať sa klebetám, svárom a  rozdele-niu. Oddeliť sa od bratov by znamenalo vzdialiť sa od Pána, ktorý je Láska a tým sa oddeliť aj od života podľa evanjelia. Okrem toho, ak by sme tak žili, dá-vali by sme pohoršenie, ktorým by sa stalo ohlaso-vanie evanjelia falošným.

V  tomto desiatku sa modlíme za Austráliu a Oceániu, najmladší svetadiel, aby sa jeho obyva-telia nebáli prijať Božie Slovo a svedčiť o ňom.

3. tajomstvo: Zodpovednosť Uvažujme o dare slobody, ktorú nám dal Kristus.

Z listu sv. Pavla Galaťanom (5, 1)Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pev-

ne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.V  tejto dobe má byť zodpovednosť Ježišových

učeníkov tiež pochopená ako súčasť skúsenosti zmierenia, ktorú uskutočnil Kristus na kríži, a je prí-tomná v  Cirkvi skrze sviatosť zmierenia. Kresťania nemôžu prijímať odpustenie od Boha, ak ho nezdie-ľajú aj so svojimi bratmi, vydávajúc tak svedectvo o  tom, že sú Ním milovaní. Zodpovednosť spočíva aj v tom, že si „nenecháme položiť na krk jarmo ot-roctva“, ktorým je sebectvo, ktoré generuje v živote beznádej a stratu vnútorného pokoja.

V tomto desiatku sa modlíme za Európu, náš kontinent, ktorý dostal svedectvo prvých kresťan-ských mučeníkov. Odvaha s ktorou títo bratia a ses-try svedčili o  viere v  Krista nech nám pomôže dá-vať prednosť Kristovi pred všetkým a  nehľadať iba osobné výhody.

4. tajomstvo: Láska Meditujme o dare bratov.

Z prvého listu sv. apoštola Jána (2, 9 – 11)Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho bra-

ta, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostá-va vo svetle a nie je preň pohoršením. Ale kto nená-vidí svojho brata, je vo tme a  chodí vo tme a  nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.

Uvažujúc o  tajomstve lásky, chceme s  väč-ším nasadením prijať učenie tohto apoštolské-ho listu, ktorý nám ukazuje v čom spočíva pravé poznanie Boha: život v Duchu Božom sa má pre-tavovať do konkrétnych skutkov lásky. Opakom tohto života je absencia lásky k  svojim bratom a  sestrám. Tak by sme preukazovali, že nie sme spojení s Bohom.

V  tomto desiatku sa modlíme za Ameriku, svetadiel, na ktorom sa nachádza jedna z najbohat-ších krajín na svete a zároveň niektoré z najchudob-nejších krajín sveta. Prosme aby boli prekonané tie-to veľké nerovnosti obrátením mužov a  žien, ktorí žijú evanjelium bez predstierania.

5. tajomstvo: Vďakyvzdanie Premýšľajme o milosrdenstve, ktoré ohlasoval Ježiš.

Z evanjelia podľa Lukáša (15, 1 nn)Približovali sa k  nemu všetci mýtnici a  hriešnici

a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento pri-jíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z  vás sto oviec a  jednu z  nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a  susedov a  povie im: „Raduj-te sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.“ Hovorím vám: Tak bude aj v  nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad de-väťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

Kresťanský život je predovšetkým o vďačnosti: Boh prichádza, aby hľadal každého človeka a ponú-kol mu svoje milosrdenstvo. Boh zakúša veľkú ra-dosť z hriešnika, ktorý sa rozhodol zmeniť svoj život! Boh tu preberá iniciatívu: človek nemôže zostať ľa-hostajný k takej láske a jeho odpoveď je jeho obráte-nie: iba tak dosiahne nesmiernu a spoločnú radosť, ktorá sa rodí zo zmierenia s Bohom.

V tomto desiatku sa modlíme za Afriku, aby v  tých, ktorí spoznali evanjelium rástla túžba žiť v zmierení a spolu s tými, ktorí ho nepoznajú, nech žijú v  spravodlivosti a  pokoji. Nech je tak bližšie dosiahnutie nového bratstva, založeného na reš-pekte a na raste celej spoločnosti.

Misi

a je

služ

bapá

pež F

rant

išek m

isijn

á ne

deľa

18

. okt

óbra

201

5Po

slan

ím S

MS

v tva

re D

MS

MIS

IE n

a 87

7 da

ruje

te n

a m

isie

2 €

.m

isijn

edie

la.s

k

Misi

a je

služ

bapá

pež F

rant

išek m

isijn

á ne

deľa

18

. okt

óbra

201

5Po

slan

ím S

MS

v tva

re D

MS

MIS

IE n

a 87

7 da

ruje

te n

a m

isie

2 €

.m

isijn

edie

la.s

k

príloha k misijnej nedeli

85 9

58 5

66 €

38 3

32 3

14 €

743 

179

€5 

202 

253

€

3 45

9 44

1 €

iné

proj

ekty

:18

 532

 020

€

Pápe

žské

mis

ijné

diel

a vo

svet

e15

2 227

773

€Ce

lkov

é fin

ančn

é pr

ostr

iedk

y PM

Dzí

skan

é zo

zbie

rky

na M

isijn

ú ne

deľu

201

4na

celo

m sv

ete

použ

ité

na ro

zvoj

mis

ií

18. októbra 2015

Koši

cká

arci

diec

éza

71 0

42,9

2 €

Preš

ovsk

á ar

chie

parc

hia

11 9

96,3

0 €

Koši

cká

epar

chia

1 9

50,0

0 €

Rožň

avsk

á di

ecéz

a 19

248,

94 €

Spiš

ská

diec

éza

106

783,

58 €

Zbie

rky z

 Mis

ijnej

ned

ele

z min

ulýc

h ro

kov

2008

417 9

93,3

3 €

2009

460

358,

91 €

2010

496

915,

96 €

2011

501 8

00,3

7 €

2012

480

001,

23 €

2013

458

673,

90 €

2014

488

692,

07 €

Trna

vská

arc

idie

céza

46

116,

70 €

Nitr

ians

ka

diec

éza

44 0

14,0

0 €Ba

nsko

byst

rická

di

ecéz

a 44

146,

39 €

Rožň

avsk

á di

ecéz

a 19

322,

11 €

Žilin

ská

diec

éza

64 4

50,0

0 €

Spiš

ská

diec

éza

110

206,

10 €

Brat

isla

vská

arc

idie

céza

71

572,

76 €

Brat

isla

vská

epa

rchi

a 1 6

74,3

6 €

Koši

cká

arci

diec

éza

66 6

77,2

4 €

Preš

ovsk

á ar

chie

parc

hia

12 70

0,95

€Ko

šick

á ep

arch

ia

7 209

,00

€

Zbie

rka

z Mis

ijnej

ned

ele

2014

Kresťanstvo je vpísané do etiópskej tváreMichaela Pobudová

Etiópia, jedna z najstarších kra-jín na svete, je svojím netradičným charakterom veľkým prekvapením pre všetkých, ktorí považujú Afriku za homogénny kontinent. Krajina má bohatú históriu, hlboké kresťan-ské korene, ponúka prírodné divy a architektonické skvosty zakonzer-vované vo svojom pôvodnom stave, neovplyvnené ničivým ľudským zá-sahom. Rozlohou je najväčšia a  so svojimi 90 miliónmi obyvateľov aj najľudnatejšia krajina v  Afrike, kto-rá nemá prístup k  moru. Napriek tomu, že leží v  tropickom pásme, jej teploty nezodpovedajú odha-dom o horúcej africkej klíme. Keďže väčšinu plochy tvoria prevýšeniny a kopce, priemerné ročné teploty sú väčšinou mierne do 20 stupňov Cel-zia, v  nižších polohách do 30 stup-ňov Celzia.

Etiópia je tiež zaujímavým geo- grafickým úkazom s  obrovskými

výškovými i  teplotnými rozdielmi naprieč krajinou. Danakilská pre-padlina na východe krajiny v  regió-ne Afar je jedno z  najnižšie polo-žených miest na svete s  historicky najvyššou nameranou priemernou celoročnou teplotou. Ras Dashen je zase najvyšší etiópsky vrch s výškou 4 550 metrov nad morom.

Domov viacerých etník i nábo-ženstiev

V Etiópii žije vyše 80 etník, kto-ré sa dajú rozlíšiť na základe jazyko-vej príslušnosti. Dnešné rozdelenie Etiópie na deväť federálnych štá-tov a  dve mestské samosprávy Ad-dis Ababa a  Dire Dawa, ktoré spo-ločne tvoria Etiópsku federatívnu demokratickú republiku, bolo usta-novené práve na základe etnických a  jazykových rozdielov. Amharči-na je v  Etiópii najrozšírenejší jazyk a  zároveň je druhým najväčším se-

foto: michaela pobudová

Počet obyvateľov: 90 miliónov (2013)

Hlavné mesto: Addis AbabaRozloha: 1 104 300 km2

Náboženstvá: pravoslávni (45 %) moslimovia (35 %) protestanti (15 %) tradičné vierovyznania (3 %) katolíci (0,5 %) iné (1,5 %)

Etiópia

Pohľad na Alitenu so sochou mi-sionára Justina de Jacobis.

20 | téma

mitským jazykom na svete po arab-čine, no všetky miestne jazyky, kto-rými sa hovorí v Etiópii, sú oficiálne uznané. Väčšinu Etiópčanov tvoria ortodoxní kresťania a  moslimovia, katolíci sú v  absolútnej menšine. Krajina nezaznamenala nepokoje alebo konflikty, ktoré by boli mo-tivované náboženskou neznášan-livosťou, napätie sa skôr prejavu-je medzi etnikami a  v  hraničných oblastiach so Somálskom, Južným Sudánom či Eritreou. Nezhody me-dzi Etiópiou a  Eritreou vyvrcholi-li v  roku 1998 do niekoľkoročného ozbrojeného konfliktu.

Etiópia poskytuje útočisko pre vyše 720 000 utečencov najmä zo susedných krajín, ktorí odišli zo svojej vlasti pre nebezpečenstvo ozbrojeného konfliktu, ale aj pre hladomor, bežný pre tento región. Etiópia je takisto miestom emigrá-cie. Množstvo mladých odchádza za lepšími podmienkami najmä do Kene a  Spojených štátov americ-kých, menšia časť do Európy.

Najstaršia krajina na svetePrvé dôkazy o  existencii pred-

chodcov moderného človeka v Etió-pii pochádzajú už z  obdobia oko-lo troch miliónov rokov pred naším letopočtom, čo je jedným z  dôvo-dov, prečo sa Etiópii hovorí kolís-ka ľudstva. V  staroveku je známa najmä pre kráľovstvo Axum, ktoré až do piateho storočia dominovalo obchodu v  Červenom mori. Aj vďa-ka presunu ľudí a  tovaru sa kres-ťanstvo z  východného stredozemia dostalo do Etiópie a  od 4. storočia počas vlády panovníka Ezana sa začala intenzívna evanjelizácia do vnútrozemia afrického kontinen-tu. Po vzostupe arabských obchod-níkov, ktorí odrezali Axumu prístup k moru, pocítilo kráľovstvo postup-né oslabenie a  presunulo svoje pô-sobenie hlbšie do vnútrozemia.

V 9. storočí prešla vláda do rúk miestnej dynastie Zagwe, ktorá je najznámejšia výtvormi, ktoré za-nechal kráľ Lalibela v meste, nesú-

com jeho meno. V trinástom storočí dal do skál vytesať 11 kostolov, kto-ré sú dodnes považované za archi-tektonické skvosty a  ohromujúce svedectvo vtedajšieho kresťanstva. Nasledovala zmena panovníkov a obdobie kultúrneho a obchodného rozmachu až postupné etnické a ná-boženské nezhody koncom 18.  sto-ročia spôsobili rozpad ríše a začiatok takzvanej „éry princov“, regionál-nych vládcov. Kontúry modernej Etiópie dal krajine Tewodros II., kto-rý premohol regionálnych vládcov a zjednotil jednotlivé panstvá.

Počiatky katolíckej vieryZačiatok 17. storočia priniesol

Etiópii prvé stretnutie s katolíckymi misionármi, jezuitmi, ktorých vyslal sv. Ignác z Loyoly, aby obrátili Etiópiu na katolícku vieru. Kráľ Susenyos síce konvertoval na túto vieru, no zvyšok kráľovského dvora sa vehementne vzoprel a donútil kráľa vzdať sa tró-nu v prospech svojho syna.

Úspešný pokus o  rozšírenie ka-tolíckej viery prišiel až v  roku 1839 z  Talianska v  osobe kňaza Justina de Jacobis, vincentína, ktorý sa so súhlasom miestnych staršinov usa-dil v  oblasti mestečka Alitena pri hranici s  Eritreou. Jeho svedectvo a vplyv boli natoľko silné, že takmer celá oblasť prešla na katolícku vie-ru a dodnes je známa ako duchovné centrum a  rodisko prevažnej väčši-ny etiópskych zasvätených osôb. De Jacobis veril vo vybudovanie domá-ceho kléru a aby nemenil zaužívané miestne tradície, trval na tom, že li-turgia sa má slúžiť v koptskom ríte, a  nie v  latinskom, čo sa zachovalo dodnes. Pred koncom svojho života bol prenasledovaný a vyhostený do Eritrey, v roku 1975 bol vyhlásený za svätého. Jeden z jeho prvých žiakov Etiópčan katolícky kňaz Gebre Mi-chael bol za vieru mučený a blaho-slavený v roku 1926.

Nezávislá EtiópiaEtiópia je jedna z mála krajín na

africkom kontinente, ktorá nebo-

la nikdy kolonizovaná. Etiópčania s hrdosťou opisujú víťazstvo v bitke pri Adwe v  roku 1896, kde armáda panovníka Menelika II. porazila Ta-liansko, ktoré si nárokovalo na Etió-piu.

Taliansko však okupovalo Etió-piu v rokoch 1935 – 1941. Vďaka oku-pácii sa jedným z  najznámejších spomedzi afrických panovníkov stal Haile Selassie, pôvodným menom Ras Tafari. Ako panovník prispel veľ-kým dielom k otvoreniu krajiny sve-tovej ekonomike, domácemu rastu, pokroku v  školstve či v  komuniká- ciách a slobodnému podnikaniu. Po druhej svetovej vojne bola jeho vlá-da vnímaná ako slúžiaca sebe a svo-jim najbližším bohatým spolupra-covníkom a  nie etiópskemu ľudu. V  roku 1974 nastal úspešný pokus o  štátny prevrat zo strany vojen-ských zložiek a Selassie bol uväzne-ný. Nový režim s  názvom Derg pod vedením Mengistu Haile Mariam nastolil komunistickú diktatúru. S  cieľom odstrániť opozíciu  – vzde-lanú mládež, starú elitu a inteligen-ciu – začal v sedemdesiatych rokoch 20. storočia kampaň s názvom Čer-vený teror, ktorá viedla k smrti vyše stotisíc ľudí. Veľký počet obyvateľov bol mučený a  tisíce ľudí emigrovali za hranice. Osemdesiate roky minu-lého storočia boli obdobím rozsiah-leho znárodňovania pôdy, presunu obyvateľstva a hladomoru.

Koniec režimu nastal v  roku 1991, keď spojené sily niekoľkých re-giónov pod názvom Etiópsky ľudo-vý revolučný demokratický front na čele s  Melesom Zenawim, ktorý je dodnes vnímaný ako národný hrdi-na, prevzali vládu. S  touto zmenou pomerov v krajine prišlo aj mierové odpojenie Eritrey, demobilizácia ná-rodnej armády. V roku 1994 vznikla Etiópska federatívna demokratic-ká republika. Rozvoj a  ekonomická liberalizácia boli tiež jednou z prio- rít novej vlády. Krajina je však na-ďalej veľmi závislá od poľnohospo-dárstva, ktoré predstavuje polovicu hrubého domáceho produktu. ▪

téma | 21

▲ Meno a priezviskoEtiópčania majú nezvyčajný sys-tém priezvísk. Meno vyberajú dieťa-ťu rodičia, priezviskom je však krstné meno jeho otca. Sobášom sa priez-visko nemení a ani sa teda nededí. Ak sa napríklad otec volá Peter Medhin, jeho syn sa bude volať Daniel Peter a jeho vnučka Lemlem Daniel.Foto: michaela pobudová

Kalendár ▶Obyvatelia Etiópie používajú julián-sky kalendár založený na starove-kom koptskom kalendári. Každý me-siac má podľa neho presne tridsať dní a  päť alebo šesť dní, ktoré zostávajú z  365, respektíve 366 dní roka, tvo-ria trinásty mesiac. Nový rok sa za-čína 11. septembra a v súčasnosti žijú Etiópčania v roku 2007.Foto: wikipedia

▲ Kráľovná zo SábyStarodávna etiópska legenda, kto-rá spája Etiópiu so židovsko-kresťan-skou tradíciou, rozpráva o  miestnej kráľovnej, ktorá navštívila kráľa Ša-lamúna a  priniesla mu vzácne dary. Ich stretnutie sa zavŕšilo splodením syna Menelika  I., ktorý je prvým z  lí-nie panovníkov šalamúnskej dynastie v  Etiópii. Šalamúnovo potomstvo bolo zdrojom legitimity mnohých ge-nerácií panovníkov a  naďalej zostá-va veľmi živou legendou v  mysliach dnešných Etiópčanov.Foto: wikipedia

Časomiera ▶V  Etiópii sa používa iná časomiera ako u  nás. Deň sa tam začína ráno o šiestej, čo je nula hodín a trvá pres-ne dvanásť hodín, podobne ako noc. Dohodnúť sa teda na určitý čas, môže byť pre cudzinca mätúce. V  zásade síce platí, že ak hovoríte po anglic-ky, používate európsku časomieru, a ak v  jazyku amharic či tigrinya, tak etiópsku, nemusí to však byť pravid-lom. Len málo z domácich totiž dobre ovláda angličtinu.Foto: wikipedia

▲ IndžeraNárodným jedlom Etiópčanov je in-džera. Táto placka sa vyrába zo špe-ciálnej obilniny teff bohatej na že-lezo, rastúcej iba v  Etiópii. Keďže je dnes ťažšie dostupná a  drahá, ľu-dia ju nahrádzajú aj pšenicou či jač-meňom. Cesto sa pripravuje z  múky, vody a kvásku, ktorý sa nechá niekoľ-ko dní pôsobiť. Potom sa z  neho vy-tvarujú obrovské placky, ktoré sa su-šia v rúre, nad ohňom alebo na slnku. Indžera má kyslastú chuť a  zvláštnu špongiovitú štruktúru. Jedáva sa vý-lučne rukou a  podávajú sa k  nej roz-ličné korenisté omáčky.Foto: wikipedia

◀ Archa zmluvyV meste Axum na severe Etiópie, kde možno nájsť zvyšky údajného palá-ca kráľovnej zo Sáby i  jej kúpeľov, je vraj ukrytá archa zmluvy. Nachádza sa v malej kaplnke tamojšieho pravo-slávneho kláštora a nikdy ju nikto ne-videl, vždy ju až do smrti stráži jeden z mníchov. Mesto je tiež známe vyso-kými obeliskami nad hrobmi panov-níkov, ktoré sa prirovnávajú k  egypt-ským pyramídam. Po páde jedného z nich sa údajne všetci obyvatelia krá-ľovstva obrátili na kresťanstvo a táto udalosť sa pripodobňuje k pádu baby-lonskej veže.Foto: wikipedia

Kláštory na jazere Tana ▶Na dvadsiatich z tridsiatich siedmich ostrovov a  poloostrovov roztrúse-ných po najväčšom etiópskom jaze-re Tana s  rozlohou 3 500 km2 sa na-chádzajú drevené chrámy, ktoré sú zároveň kláštormi pravoslávnych mníchov. Ich vznik sa datuje do 14. až 17. storočia, viaceré z nich sú však pravdepodobne oveľa staršie. Nie-ktoré pramene hovoria, že vznikli už v 4. storočí, iné ich zaraďujú dokonca až do predkresťanských čias. Do roku 1930 však boli úplne neznáme.Foto: daniela petrášová

Paviány gelada ▶V  majestátnych vulkanických Si-mienskych vrchoch sa nachádzajú mnohé endemické rastliny a  živočí-chy. Azda najznámejšie sú paviány gelada s  červenými prsiami, ktoré žijú jedine v  Etiópii a  v  tomto poho-rí ich možno pozorovať vo voľnej prí-rode. V Simienskych vrchoch, a to až vo výške štyritisíc metrov nad mo-rom, žijú dodnes pôvodní obyvatelia v  domčekoch z  eukalyptového dre-va. Hoci tam teplota klesne niekedy pod nulu, nikdy nekúria. Teplo získa-vajú z varenia a z toho, že žijú v jednej miestnosti so zvieratami a  nosia ob-lečenie z ovčej vlny.Foto: wikipedia

Buna dabo naw – Káva je náš chliebLucia Jantošovičová

Lahodný nápoj, bez ktorého si mnohí už nevedia predstaviť svoj deň. Rozpumpuje srd-ce pri poobedňajšej porade v práci alebo v noci pred skúškou. Šíri príjemnú vôňu, vy-tvára atmosféru súdržnosti a priateľstva. Ľudskému organizmu dodáva kofeín, skráš-ľuje pleť, no môže aj nebezpečne zvyšovať tlak. Káva sa zrodila v Etiópii.

Legenda hovorí, že v deviatom storočí pastier Kaldi z mesta Kaffa, ktoré sa nachádza na juhozápade krajiny, strážil svoje kozy. Od únavy zaspal, a keď sa zobudil, tri mu chýbali. Po chvíli hľadania ich našiel, ako žujú listy a červené bobule neznámeho kríka. Znenazdania zača-li kozy skákať a tancovať. Pastier si pomyslel, že sa po-miatli, no ani on neodolal a ochutnal bobule. Tiež začal tancovať a získal veľa novej energie. So zvláštnym obja-vom utekal za svojou ženou, ktorá ho poslala za miest-nymi mníchmi do neďalekého kláštora. Predstavený najskôr s odporom hodil „diabolské bobule“ do ohňa, no svoju mienku zmenil, len čo zacítil neodolateľnú vôňu opražených kávových zŕn. Káva sa začala rozširovať do ďalších kláštorov, kde ju mnísi máčali do vody, plody po-tom žuli a tekutinu vypili, aby nezaspávavali pri mono-tónnych modlitbách. Postupne sa „čierna voda“ rozšírila medzi ostatných mníchov aj za brány kláštora a časom ju pomenovali káva podľa mesta, z ktorého sa rozšírila do celého sveta.

Ako prví objavili výnimočnú hodnotu kávy Arabi. Ne-ostali však len pri jej pestovaní, začali s  ňou intenzívne obchodovať. V 16. storočí bola káva známa už aj v Jeme-ne, Perzii, Egypte, Sýrii a Turecku. Na rozličných miestach sa zakladali takzvané domy kávy, ktoré sa volali aj školy múdrosti. Muži sa stretli, sadli si ku káve a diskutovali na nespočetné témy s veľkou dávkou energie.

Zásah pápežaPrvé zvesti o nezvyčajnom nápoji priniesli do Euró-

py cestovatelia z Blízkeho východu a v 17. storočí bola už káva známa na celom svetadiele. Odporcovia nazývali kávu „horkým vynálezom diabla“ a snažili sa ju odstrá-niť zo spoločenského života. Táto skutočnosť sa donies-la až k pápežovi Klementovi VIII., ktorý sa rozhodol, že pred tým, ako kávu oficiálne zavrhne, sám si ju preverí. Chutný nápoj sa mu však natoľko zapáčil, že ihneď po-volil jeho konzumáciu. Káva sa tak už na konci 18. storo-

foto: steve mccurry

Pri kávovom obrade sedia ženy a muži oddelene.

24 | téma

foto: pink cloud coffee roasters, aiic2015

čia stala jedným zo svetovo najvýnosnejších export-ných produktov.

Etiópia je najväčším producentom kávy na afric-kom kontinente, celosvetovo je na piatej priečke, a jej pestovanie tvorí 60 percent príjmov tejto krajiny. Cel-ková rozloha kávových plantáží v Etiópii nie je známa kvôli drobným lokálnym pestovateľom, no odhaduje sa približne na štyritisíc kilometrov štvorcových. Na výnimočnosti pridáva etiópskej káve aj fakt, že skoro celý proces, hlavne pestovanie a sušenie, sa stále robí tradičnou metódou, čiže ručne. Medzi najznámejšie oblasti pestovania etiópskej kávy patria Harar, Sida-mo, Yirgacheffe či Limu. Domáci doporučujú kávu z Hararu alebo z mesta Jimma. Z regiónu Harar je do-konca prísne zakázané vyvážať kávové bobule. Ak by zistili, že prevážate kávu do iného regiónu, dostanete pokutu. Každá oblasť má taktiež odlišnú kávovú prí-chuť, ovplyvnenú prírodnými podmienkami. V  Sida-mo má káva takmer kokosovú arómu a pomarančový odtieň chute. Pre Harar je zase typická vínová príchuť so silno kyslým zakončením. Mimochodom, vedeli ste, že aj slávna káva arabica má etiópsky pôvod?

Kávový obradKáva, pre Etiópčanov buna, sa podáva v každom pod-

niku a reštaurácii, nechýbajú ani pouličné kaviarne pred rodinnými domami. Na znak oslavy, pri významných prí-ležitostiach alebo ako prejav pohostinnosti, priateľstva či úcty, je v Etiópii tradíciou usporiadať kávový obrad. Sami Etiópčania nevedia datovať presný začiatok tejto typic-kej zvyklosti, považujú ju za takú starú a samozrejmú ako kávu samotnú. Obrad zvyčajne vedie mladá žena, obleče-ná v tradičnom bielom etiópskom kroji so vzormi. Sedí na nízkej stoličke za malým úzkym stolíkom, na ktorom sú uložené drobné biele šálky. Kávové bobule sa najskôr mu-sia poumývať a následne sa z nich rukami vytláča voda. Umyté bôby sa pražia na panvici s  otvormi na spodnej strane, kým nie sú zlaté až tmavohnedé. Spolu s  praže-ním a zmenou farby sa začína šíriť nezameniteľná vôňa,

ktorú mladá žena na panvici prinesie ku každému z hostí. Opražené zrnká sa rozdrvia v drevenom mažiari na prá-šok. Nasleduje varenie kávy na piecke s dreveným uhlím v  typickej tmavej hlinenej kanvici. Medzitým hostiteľka vloží do kadidla aromatické esencie a ponúka embabu – pukance, kolo  – zmes opražených zrniečok alebo kúsky veľkého okrúhleho domáceho chleba. Káva je hotová, keď z nádoby plynulo stúpa dym a tekutina je krásne čier-na bez rozvírených usadenín.

Do bielych šálok vloží žena najskôr veľkú lyžicu cuk-ru a  až potom naleje čerstvú kávu. Tento vďačný ná-poj sa servíruje najskôr hosťom a  starším z  komunity. Po prvom ochutnaní nesmiete zabudnúť povedať hlas-né thrum, čím pochválite dievčinu za dobre pripravenú kávu, a to aj v prípade, že by vám káva nechutila. Kávový obrad je vynikajúcou príležitosťou na rozprávanie s ľuď-mi na rôzne témy, aj keď Etiópčania svoju kávu vypijú veľmi rýchlo a  za horúca. Jej príprava je však pomerne dlhá a varí sa až trikrát. Káva z prvej várky je najsilnejšia a  v  amharčine sa volá abol, druhé kolo kávy sa nazýva tona a tretie, keď je káva najslabšia a osobitne požehna-ná, je baraka.

Káva má nenahraditeľné miesto v živote mnohých ľudí, no najmä Etiópčanov. Stala sa pre nich doslo-va každodenným chlebom, ktorý má v  sebe silu spojiť všetkých ľudí do jedného spoločenstva. Nikto sa nepo-náhľa, všetci spoločne vdychujú voňavé esencie, jedia embabu a vychutnávajú podstatu etiópskej duše v šálke tmavej kávy. ▪

téma | 25

Dedina Anno sa nachádza asi tri hodiny cesty autom na východ od Addis Ababy. Kvalitná asfaltová cesta pre-chádza do rozbitej, neskôr sa mení na prašnú, a napokon treba vystúpiť a ďalšiu hodinu a pol ísť peši alebo na koni.

Etiópsky región Arssi, kde sa Anno nachádza, má okolo dvetisíc obyvateľov. Ich hlinené domy so slame-nými strechami sú roztrúsené na pomerne rozľahlom území. Daniel Keftassa už dlhší čas rozmýšľal o tom, ako podporiť vlastných ľudí z kmeňa Oromo, ktorým je vďač-ný za svoj pôvod a  vďaka ktorým objavil korene svojej kultúry.

Gramotnosť ako prvý krokV roku 2006 spolu s mladými ľuďmi zo svojho rodis-

ka napísal na rakúsku Trojkráľovú akciu (DKA) malý pro-jekt zameraný na vzdelávanie žien. V  tom čase väčšina dospelých v Arssi nevedela čítať ani písať a viac ako po-lovica detí nechodila do školy. Prvým krokom boli preto alfabetizačné kurzy. V dedine tiež pôsobili dvaja sociál-

ni pracovníci, ktorí prichádzali do rodín. Ženám vysvet-ľovali, ako môžu zlepšiť vedenie svojej domácnosti, čo je dôležité pre zdravie detí alebo ako si môžu našetriť peniaze. Ľudia zareagovali na tieto aktivity pozitívne a chceli robiť ešte viac, preto založili neziskovú organizá-ciu HEfDA.

Za necelé štyri roky podporných aktivít v  regióne Arssi sa vyše štyritisíc detí naučilo čítať a  písať a  teraz navštevuje školu. Gramotnosť zís kalo aj dvetisíc žien  – okolo päťsto z nich je zapojených do systému mikropô-žičiek. V Anne sa nachádza neformálna komunitná škola i malá knižnica, v ktorej je zatiaľ ešte len skromný počet kníh.

Banky pre ženyProblémom v  tradičnej miestnej kultúre zostáva

v mnohých prípadoch postavenie žien.Ženy vždy ťažko pracovali, boli zaznávané a  nema-

li rovnocenné postavenie s  mužmi. Jedným z  krokov na

foto: michaela pobudová

Malé sny prinášajú veľký rozvojMartina Grochálová

V Etiópii nestretnete mnoho miestnych katolíkov, no ak ich objavíte, je veľmi pravde-podobné, že to budú angažovaní ľudia. Etiópčania Daniel Keftassa (61) a Getachew Aberra (46) profesionálne pracujú pre medzinárodné rozvojové organizácie, no ako priateľov ich spojil spoločný sen o rozvoji, ktorý im umožnil návrat k vlastným kore-ňom.

26 | téma

zmenu je podpora stredoškoláčok v  neďalekom okres-nom meste Quarssa. Študentky tam majú možnosť na-vštevovať dodatočné hodiny počas víkendov. Cez týždeň nemajú totiž čas učiť sa, lebo sa musia starať o domác-nosť či dobytok. Projekt nezvyšuje len ich kvalifikáciu a šancu, že ich prijmú na univerzitu, ale aj ich sebavedo-mie.

Ďalším úspešným programom pre ženy sú mikro-pôžičky. Ženy z celého okolia sa raz za týždeň stretáva-jú v Quarsse. Rozdelené sú do viacerých desaťčlenných skupín a každá členka skupiny vloží do banky raz za dva týždne päť birrov (približne 30 centov). Keď si našetria určitú sumu, môžu si z banky požičať 400 birrov (vyše 20 eur) s  päťpercentným úrokom. Ak nie ktorá člen-ka skupiny neprinesie peniaze v stanovenom termíne, platí úrok pol birra za týždeň. Skupina sa navzájom istí a v prípade, že niektorá zo žien nedokáže pôžičku splá-cať, musí ju splatiť zvyšných deväť. Systém mikropôži-čiek je „objavom“ bangladéšskeho ekonóma Muham-

mada Yunusa, ktorý zaň v  roku 2006 získal Nobelovu cenu mie ru.

Integrálny rozvojDnes je život v oblasti Arssi iný ako v minulosti. Ľudia

síce nežijú v honosných murovaných domoch a nie sú bo-hatí, no majú záujem hľadať spôsoby, ako by mohli zlep-šovať svoj život. Okolo Daniela a Getachewa sa vytvorila veľká skupina mladých ľudí, ktorí sa či už dobrovoľníc-ky alebo profesionálne zapájajú do jednotlivých aktivít. Práve v tom, že si ľudia vezmú ponúknuté činnosti za svo-je, tkvie tajomstvo úspešného rozvojového projektu.

Rozvoj má podľa Daniela Kefatssu zmysel len vte-dy, ak je celostný – teda ak v ňom ide o duchovný, so- ciálny a ekonomický rozvoj človeka. Za najrozvinutejších považuje ľudí, ktorí dokážu žiť v pokoji s inými a vytvárať dobré vzťahy. Na podobnej vlnovej dĺžke je aj Getachew Aberra, ktorý je presvedčený, že pravý rozvoj je založený hlavne na pochopení druhého človeka. ▪

Rozvojové projekty v  Anno sú úspešné najmä preto, že ich aktérmi sú miestni obyvatelia.

téma | 27

Deti ulice sa mi dostali pod kožuLucia Jantošovičová

V  utorok som veselo napochodovala na dopoludňajšie vyučovanie angličtiny asi 22 študentov vo veku od 13 do 14 rokov v rámci rozvojového projektu sestier Dcér kres-ťanskej lásky pre deti ulice. Bolo to prvé osobné stretnutie s touto neskutočne zaují-mavou skupinou, o ktorej som dovtedy len čítala a písala bakalársku prácu.

Tieto deti žijú na ulici väčšinou veľkých miest, nemajú domov, kde by sa mohli vrátiť alebo musia pra-covať, aby pomohli svojej rodine už vo veľmi mladom veku. Tvrdé pod-mienky, ktorým čelia ich často nútia porušovať zákon, morálne princípy, vlastné zásady z  jednoduchého dô-vodu: prežiť. Vytvárajú gangy, spá-vajú na schodoch obchodov či vy-konávajú zle platenú ťažkú prácu. Deti ulice musia každý deň pozerať do tváre problémom, ktoré si viacerí ani nevieme predstaviť.

Abba Gebre Michael Project, v  ktorom sme spolu s  Michaelo-vu Pobudovou pôsobili od júna do septembra v  rámci dobrovoľnícke-ho programu eRka – Dobrej noviny, sa stará o 250 mladých ľudí vo veku od 12 do 20 rokov. Pretože sa ocit-li na ulici alebo vo veľmi ťažkej so-ciálno-finančnej situácii, poskytujú

im priestor na osobnú hygienu, se-barealizáciu v  krúžkoch (hudobný, počítačový, dramatický, dievčen-ský, tanečný, akrobatický, literár-ny, športový), osobné či skupinové poradenstvo a stravu trikrát denne. Okrem toho sa ich usilujú finančne podporovať v školských poplatkoch.

Vďaka novému prostrediu, do ktorého prišli, mali nový jas v očiach, iný úsmev či celkovú auru. Až po-stupne sa mi podarilo zisťovať kon-krétne príbehy, a  napriek tomu, že som silná povaha, v  istých chvíľach mi nebolo všetko jedno. Časom sa mi tieto chudobné deti na okra-ji spoločnosti dostali pod kožu. Raz sme napríklad stáli asi pätnásti na úzkom chodníku, chlapci mi predvá-dzali všetky druhy etiópskeho tanca a učili ma miestny jazyk.

Keď som si prvý deň mala vy-brať, ktorý krúžok chcem viesť,

rozhodla som sa pre hudobný. Ako ostrieľaná muzikantka som bola presvedčená, že ich očarím svojou hrou na gitare, no poriadne som sa mýlila. Len čo som vstúpila do miestnosti, chlapci naladili gitaru, zapojili klávesy, elektrickú i basovú gitaru a vzali do rúk aj tradičný stru-nový hudobný nástroj. Vzápätí pre-pletali prstami vo všetkých štyroch etiópskych tóninách. A  tak som sa skromne tvárila, že som ich prišla iba popočúvať.

Tieto deti majú málo, no keď si odnášajú svoj skromný obed na ta-nieri, vždy vás ponúknu. Keď sa kon-čí hodina, pomáhajú vám odniesť všetky vaše haraburdy, ktoré vláčite so sebou v  presvedčení, že ich ešte určite využijete. Viem, že tieto deti nie sú ideálne, ale vždy, keď som sa poobede vracala z projektu, nevede-la som sa dočkať ďalšieho dňa. ▪

foto: michaela pobudová

Lucia v  tradičnom etiópskom odeve s  deťmi z projektu Abba Gebre Michael.

28 | svedectvo

Zasadanie Rady pre misie pri KBSPravidelné zasadanie Rady pre

misie pri Konferencii biskupov Slo-venska (RPM-KBS) sa konalo 11. júna na Arcibiskupskom úrade v  Trnave a začalo sa svätou omšou, ktorú ce-lebroval Mons. Ján Orosch, predse-da RPM-KBS.

Na stretnutí sa zúčastnilo 30 zástupcov rôznych inštitúcií na Slo-vensku zaangažovaných v  misiách ad gentes a taktiež diecézni riadite-lia PMD. Hlavnú časť programu za-sadania tvorili prezentácie misijnej činnosti prihlásených účastníkov,

z  ktorých zaujali vystúpenia Vladi-míra Krčméryho a  Zuzany Dudovej z  Vysokej školy zdravotníctva a  so-ciálnej práce sv. Alžbety v Bratisla-ve o  skúsenosti v  Iraku. Misionári Daniel Pravda SDB a  Peter Kuchár SDB informovali o svojich skúsenos-tiach z  misií v  Čade a  v  Keni. Riadi-teľ Dobrej noviny Marián Čaučík in-formoval o plánoch nového ročníka koledníckej akcie, lazarista Jaroslav Jaššo priniesol zaujímavé informá-cie zo slovenskej misie v Hondurase a  Hana Šimčíková zo spoločenstva Dom Júdov v  Sabinove predstavi-

la evanjelizačné aktivity spoločen-stva. Zástupkyňa Slovenskej ka-tolíckej charity Bernadetta Múdra predstavila misijný projekt Pôst-na krabička pre Afriku. Prezentácie uzavrel diecézny riaditeľ Košickej arcidiecézy Štefan Kondis.

Národný riaditeľ PMD obozná-mil prítomných s výsledkami zbier-ky z Misijnej nedele 2014 a s nový-mi aktivitami PMD na Slovensku. Martina Grochálová priblížila his-tóriu prenasledovanej cirkvi v  Al-bánsku.

Viktor Jakubov

Ukrajinskí rodičia ďakovali za pobyt detí v tábore na Slovensku

Deväť detí z  Ukrajiny s  matka-mi, ktoré boli zároveň ich vedúce, sa v čase od 11. do 17. júla zúčastni-lo na letnom tábore Makrínka na Mníchovskom Potoku. Po návrate domov sa ich rodičia a  organizáto-ri poďakovali nasledujúcimi slova-mi: „Pred niekoľkými dňami sa naše deti vrátili z  očarujúceho mies-ta, kde na niekoľko dní mali mož-nosť zabudnúť na vojnu, z  celého srdca oddychovať, jednoducho byť šťastnými malými deťmi. Našli po-koj v  kresťanskom tábore v  Prešo-ve a v Bardejove. Čo všetko nám po-rozprávali! Ako sa tešili! Sme vám

úprimne vďační za šťastné úsme-vy Danilka, Matvia, Kristinky a  os-tatných. Robíme všetko preto, aby naše deti nepociťovali, ako je nám ťažko a  aby sa večer nepýtali:,Ma-ma, kedy sa vráti otec?’ Hlavne vte-dy, keď sa, žiaľ, otec už nikdy nevrá-ti.“

Myšlienka zorganizovať tábor na Ukrajine vznikla pri formova-ní cieľov Komisie pre misie Prešov-skej archieparchie. Keďže realizácia tábora na Ukrajine nebola možná, pozvali sme deti z  Ukrajiny k  nám. Do tábora prišli deti padlých a  ra-nených účastníkov antiteroristickej operácie na Ukrajine a  deti dobro-voľníkov.

Pozvanie iniciovali sestry z Rádu sv. Bazila Veľkého. „Deti do táborového spoločenstva výbor-ne zapadli a  za krátky čas zmizla aj jazyková bariéra,“ konštatovala organizátorka tábora sr. Alžbeta Dacejová. V  samostatnej skupine sa o nich staral bohoslovec Michal Pavliško, ktorému sa páčilo, že deti boli otvorené a  úprimné, zapája-li sa do programu, všetko si chce-li vyskúšať. „Otvorene nás infor-movali o situácii na Ukrajine a boli nám veľmi vďačné za tábor. Chcem tiež vyzdvihnúť ich úctu ku kňa-zom a  rehoľníkom,“ povedal semi-narista.

Štefánia Blichová OSBM

29

foto: viktor jakubov, michaela pobudová

BANSKOBYSTRICKÁ DIECÉZA

Martin Felix (39) diecézny kňaz, farár vo far-nosti Úľanka pri Banskej Bystrici

Moja zodpovednosť DR PMD sa začína v  pr-vom rade v mojej farnos-ti. V nej je nutné najprv si nájsť cestu k ľuďom, ktorí si myslia, že Cirkev vôbec nepotrebujú a  sú spo-kojní so svojím životom a  hodnotami, ktoré pre-vzali z  modernej doby. O takúto evanjelizáciu sa s  pomocou Božej milosti usilujem.

TRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA

Mário Bosý (38) diecézny kňaz, uvoľnený pre misijné projekty

Inšpirovaný mladými som túžil pohnúť sa v  ži-vote ďalej. Cez jezuitský dobrovoľnícky projekt Mi-sia India som spoznal rea-litu života v Indii. Teraz cez občianske združenie Ces-ta domov pomáham iným pomáhať. Misie sú napl-nením Ježišovej túžby „aby ste išli a prinášali ovocie.“

Aj vaša diecéza má svojho misijného zástupcuPripravila Michaela Pobudová

Na lepšiu koordináciu činnosti Pápežských misijných diel po ce-lom Slovensku pôsobí v  každej diecéze diecézny riaditeľ PMD, ktorého menuje miestny biskup. Súčasných diecéznych riadite-ľov (DR PMD) a ich vzťah k misiám predstavujeme v ankete.

„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvo-lil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a priná-šali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“

(Jn 15, 16)

„Choďte do celého sve-ta“

(Mk 16, 15)

KOŠICKÁ ARCIDIECÉZA

Štefan Kondis (51) ženatý, otec troch detí

Minulý rok som oslá-vil dvadsiate výročie svoj-ho angažovania v  pomo-ci misionárom vo svete. V Košickej arcidiecéze pro-pagujem činnosť PMD pre-zentáciami vo farnostiach, misijných kluboch a  orga-nizujem biblické súťaže na  školách. Vo svojej die-céze chcem aj naďalej pou-kazovať na dôležitosť šíre-nia evanjelia a organizovať pomoc pre sociálne slab-ších v misiách.

KOŠICKÁ EPARCHIA

Matúš Marcin (37) eparchiálny kňaz, admi-nistrátor farnosti Petrí-kovce

V  minulosti som strá-vil dva roky na misiách v  Rusku na Sibíri, na mi-sijnú tému mávam aj rôz-ne kázne a  služby počas sviatkov a pútí na Ukrajine. Svoju službu DR sa budem snažiť rozvíjať v  kontakte s ľuďmi, pretože človek pô-sobí najmä cez rozhovory, stretnutia, katechézy, prí-hovory a  príkladom viery svojho života – veď viera je z „hlásania“.

„Robte malé skutky s veľkou láskou!“

Matka Tereza

„Nenechať sa nikým a ničím odradiť!“

30

foto: viktor jakubov, michaela pobudová

SPIŠSKÁ DIECÉZA

Jozef Benko (41) diecézny kňaz, farský ad-ministrátor vo farnosti Veľká Lomnica

Keď som v  polovici štúdia v seminári chronic-ky ochorel, pochopil som, že nemôžem ísť na misie. Vnímal som to ako Božiu vôľu, aby som pre misie pracoval v  zázemí mod-litbou a  obetou. V  úlohe DR PMD v Spišskej diecé-ze sa chcem modliť a hľa-dať model najmä v  tom ako propagovať misij-nú činnosť a  radovať sa z  viery u  nových kresťa-nov v misiách.

PREŠOVSKÁ ARCHIEPARCHIA

Štefánia Blichová OSBM (59) Rád sestier sv. Bazila Veľ-kého, Prešov

Ako misionárka som pracovala na Ukrajine, kde bolo mojím poslaním v  prvom rade byť modlia-cou sa, uzdravujúcou a  ži-votodarnou prítomnos-ťou v malom spoločenstve gréckokatolíkov. Vo svojej diecéze chcem šíriť myš-lienku misie Cirkvi, ktorá vyplýva z  krstu jej členov a  upozorniť na dôležitosť PMD ako oficiálnej organi-zácie Katolíckej cirkvi.

BRATISLAVSKÁ ARCIDIECÉZA

Cyril Sitár (30) diecézny kňaz, kaplán vo farnosti Skalica

Veľa ľudí nepozná, čo všetko robia kresťania v  rozvojových krajinách, nemajú tušenie o tisíckach projektoch, ktoré zastre-šuje Cirkev a  kresťanské organizácie. Mojou úlo-hou bude sprístupňovať im tieto informácie a takto ich zároveň aj motivovať na duchovnú i  materiálnu podporu konkrétnych mi-sijných aktivít.

ŽILINSKÁ DIECÉZA

Marián Záhumenský (40) diecézny kňaz, farár vo far-nosti Žilina-Zástranie

Ako diecézny riadi-teľ PMD chcem rozví-jať misijného ducha vo farnostiach diecézy, pri-čom hmotná pomoc by sa nemala stať cieľom misií, ale prostriedkom na sociálne povznesenie ako prejavu kresťanskej lásky. Zároveň je mo-jím cieľom osloviť mi-sijnou myšlienkou mla-dých ľudí na základných a stredných školách.

„Láska je jediná reč, ktorej rozumejú všetci ľudia.“

Sv. Jozef Freinademetz

„Povolanie od Boha je povolanie dynamické, misionárske, zamerané na šírenie Božieho krá-ľovstva.“

Sv. Ján Pavol II.

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a nauč-te ich zachovávať všet-ko, čo som vám priká-zal.“

(Mt 28, 19 - 20)

„Caritas Christi urget nos.“ – „Lebo nás ženie Kristova láska.“

(2 Kor 5,14)

„Beda mi, ak by som ne-ohlasoval evanjelium“

(1 Kor 9, 16)

BRATISLAVSKÁ EPARCHIA

Igor Suchý (43) eparchiálny kňaz, správca farnosti Liptovský Mikuláš

Misie sú podstatou Cirkvi vo svete, lebo bez misií Cirkev neplní posla-nie, pre ktoré ju Kristus

založil. Celá naša epar-chia je v  diaspóre, väčši-na farností bola založená nedávno a patrí medzi mi-sijné, preto hľadá grécko-katolíckych veriacich. Na misii som bol necelý pol-rok na Cypre.

31

Opičia spravodlivosťRozpráva Yirpa Kebede

Raz sa had vydal na cestu, no prišiel k rieke, cez ktorú nedokázal prejsť. Sedel na brehu a v tom zbadal človeka.

Had povedal: „Rieka je veľmi rozbúrená, nedokážem cez ňu prejsť. Prosím, pomôž mi.“

„Ako ti mám pomôcť?“ spýtal sa človek.„Môžem si sadnúť na tvoju hlavu,“ odpovedal had.Človek bol veľmi dobrý a  dovolil hadovi prebrodiť

s ním rieku, ako ho o tom požiadal. Na druhom brehu po-vedal hadovi:

„Rieku sme prebrodili, môžeš zísť z mojej hlavy.“„Nie,“ povedal had. „Už je neskoro. Ako ma môžeš o to

žiadať?“ odvetil sebaisto. „Nemôžem zísť dole, chcem ťa zjesť.“

Človek povedal: „Takto sa mi chceš odplatiť za to, že som ti pomohol? To je odveta za moju dobrotu?“

„Nezídem dole.“„Dobre, tak poďme na súd,“ povedal človek. „Na ľud-

ský i zvierací.“Najskôr išli na ľudský súd.Človek povedal: „Pomohol som hadovi prebrodiť rie-

ku, no nechce zísť z mojej hlavy.“Sudca povedal: „Urobil si to dobrovoľne. Povedal si

mu, aby si sadol na tvoju hlavu, prečo by mal zísť dole? To je môj rozsudok.“

Bál sa totiž hada.Človek povedal: „Musíme ísť k vyššiemu, zvieraciemu

súdu.“

foto: sxc.hu

Išli sa teda súdiť k paviánovi, hyene a inému človeku, ale každý sa bál hada a povedal to isté. Ich verdikt znel: „Ak si sa rozhodol niesť ho dobrovoľne, má právo tam zo-stať. Môže ťa zjesť.“

Posledným sudcom bola opica.„V čom je problém?“ spýtala sa.Človek povedal: „Had ma požiadal, aby som mu po-

mohol prejsť cez rieku, no teraz odmieta zísť dole.“„Tak je to teda,“ povedala opica. „Na to, aby som moh-

la vyniesť rozsudok, musím vyliezť podľa tradície mojich predkov na strom.“

Keď bola na vrchole, povedala:„Nemôžem vás súdiť takto. Jeden musí stáť vpravo

a druhý vľavo ako obžalovaný a žalobca.“Keď to opica povedala, had zliezol dole a postavil sa

vedľa človeka, pretože si myslel, že aj opica sa ho bojí.Opica povedala: „Nemáš palicu v ruke? Nemáš odva-

hu v srdci? Prečo s tým niečo neurobíš?“Človek riekol: „Na to som ani len nepomyslel. To je

najlepší rozsudok, aký som kedy počul.“Zobral palicu a ubil hada na smrť.Odvtedy žijú hady v lesoch a od strachu sa ukrývajú

v dierach. ▪

Bájka pochádza zo západoetiópskeho regiónu Benishangul-Gumuz.

Z angličtiny preložila Martina Grochálová.

32 | inšpirácie

František Laudato si’O starostlivosti o spoločný domovVo svojej najnovšej encyklike sa pápež František venuje ochra-ne stvorenia a starostlivosti o ži-votné prostredie. Upozorňuje na skutočnosť, že ekologická kríza a  sociálna nerovnosť navzájom úzko súvisia, pretože správanie ľudí v jednej časti zeme, ovplyv-ňuje život obyvateľov v inej čas-ti planéty. Hovorí o „kultúre vy-hadzovania“ a  zdôrazňuje našu zodpovednosť za budúce gene-rácie.

Spolok svätého Vojtecha. Trnava 2015

Misijný kalendár 2016V  novembri zašleme všetkým členom

a pravidelným darcom ako poďakovanie za ich podporu Misijný kalendár na rok 2016, ktorý priblíži život ľudí v Etiópii, starobylej kresťan-skej krajine na africkom kontinente, na ktorú bolo zamerané toto vydanie Svetových misií. Každý mesiac je sprevádzaný osobitným mi-sijným úmyslom.

Originálny vianočný darčekAk premýšľate nad tým, čo darovať svojim

blízkym na Vianoce, máme pre vás nápad na originálny a zmysluplný darček. Darujte tento rok niečo naozaj hodnotné a podporte v mene obdarovaného misie. Podporte deti, boho-slovcov alebo celé kresťanské spoločenstvá v misiách. My vám pošleme jednu z troch po-hľadníc s venovaním vnútri, ktoré môžete da-rovať blízkym pod stromček.

Vyberte si konkrétny účel, ktorý by váš blízky podľa vás najradšej podporil a pomôžte:• seminaristom v Benine dokončiť štúdium,• deťom v Keni získať prístup k potravinovej

a zdravotníckej pomoci,• farnostiam v Kongu stretávať sa pri boho-

službe v kostole alebo v pastoračnom cen-tre, ktoré im Pápežské misijné diela pomô-žu postaviť.

Suma, ktorou sa rozhodnete podporiť mi-sie v mene obdarovaného je ľubovoľná, a bude uvedená vnútri pohľadnice, minimálne je to však 5 eur.

Pohľadnicu pošleme buď vám hneď po za-kúpení, aby ste darček mohli odovzdať osob-ne, alebo pred Štedrým dňom priamo vašim blízkym na uvedenú adresu. ▪

ObjednávkyPohľadnice aj kalendár si môže-te objednať telefonicky, listom alebo emailom v  národnej kan-celárii PMD:

Pápežské misijné dielaLazaretská 32, P.O Box 74814 99 Bratislavatel.: 02/52964916mobil: 0915/633856e-mail: info@misijnediela.skViac informácií na:www.misijnediela.sk

Ponuka Pápežských misijných diel

Milá Saška,

v Tvojom mene som pomohol chudobným deťom v misiách

sumou 15 eur, pretože som Ti chcel v tento Štedrý deň darovať

niečo naozaj cenné. Vďaka Tebe budú mať deti v africkej Keni

prístup k zdravotnej a potravinovej pomoci.

S láskou a prianím príjemného prežitia

vianočných sviatkov

Matúš

mis

ijný

kale

ndár

2016

ENCYKLIKA SVÄTÉHO OTCA FRANTIŠKA

LAUDATO SI’

o starostlivosti o náš spoločný domov

FRA

NT

IŠE

K L

AUD

ATO

SI’

9797 E D Í C I A P Á P E Ž S K É D O K U M E N T Y

9 788081 611803

laudato si obalka 9788081611803 františek.indd 1 18. 8. 2015 10:01:29

inšpirácie | 33

KrížovkaVODOROVNE: A. 1. časť tajničky – B. úder – stena – hnedožltá farba – C. ale-bo (náreč.)  – grécky ostrov  – Oľga (dom.)  – D. ŠPZ Turčianske Teplice  – zn. Vatikán – pravý uhol – nem. predložka na – spojka – E. ad acta – horľavá lát-ka – umenie (lat.) – F. oslovenie kňaza (skr.) – nula – rím. tisíc – síra – rozsah vĺn – G. ústredný orgán – žiačka 1. ročníka – oska – H. síra, ródium – mrví – kód letiska v Antverpách – I. tona – znížené e – sekunda – Katolícke noviny (skr.) – rím. 500 – J. dve slávne lode – K. anjeli

ZVISLE: 1.  súrodenec  – 2. časť takničky  – 2.  polostrov  – urán, etán  – 3.  sú-hlas – a pod. – pán (nem.) – 4. predložka – predložka – pán (skr.) – fran. min-ca  – 5.  kyslík  – služobné hlásenie –  rubídium  – 6.  nemocnica ministerstva obrany – rím. 50 – Vatikánske rádio – a iné (skr.) – 7. 3. časť tajničky – 8. od-delenie v nemocnici (hovor.) – newton – československý (skr.) – je (ang.) – 9. síra – zvratné zámeno – lyže (nór.) – telúr – 10. apr. umelý jazyk – sodík – spoj-ka – pohrebná hostina – 11. double knockout – ruténium – ženské meno – 12. vitamín C – ang. spojka – 13. mužské meno – 4. casť tajničky

Pomôcky: SOU, DKO, ANR

Správne znenie tajničky z minulého čísla: „Ovocím viery je láska, ovocím lásky je služba.“ Troch výhercov, ktorí získavajú knihu Lea Maasburga Matka Tereza. Neobyčajné príbehy, vyžrebovala Veronika Štepanayová, pracovníčka národnej kancelárie PMD. Sú nimi: Anton Vereš z Prievidze, Ľudovít Kubiš z Lomu nad Rimavicou a Erika Sisková zo Serede.

Fir-fir ako chutné etiópske raňajkyLucia Jantošovičová

Typickým etiópskym jedlom je indžera, kyslá placka, ktorá sa podá-va s omáčkou shiro alebo inými kore-nistými omáčkami. Pri významných príležitostiach sú omáčky priprave-né z dusenej jahňaciny alebo kozľa-ciny. Ak indžeru alebo chlieb emba-ša potrháte a zmiešate s omáčkou, dost anete r ýchle, jednoduché a chutné jedlo fir-fir.

Potrebujeme: dve cibule, jednu paradajku, korenie berbere (v  na-šich podmienkach ho možno na-hradiť pálivou červenou paprikou), rožky a olej.

Rožky nakrájame na kolieska, a  tie prekrojíme na polovicu. Pa-radajku rozkrojíme, nastrúhame a  šupku zahodíme. Následne ci-buľu nasekáme na čo najmenšie kúsky a  na oleji opražíme do zla-ta. Pridáme nastrúhanú paradajku, ktorú spolu s cibuľou chvíľu povarí-me. Na záver pridáme čajovú lyžič-ku berbere alebo pálivej červenej papriky, poriadne zmiešame, a pod-ľa množstva rožkov pridáme do zmesi vodu. Kúsky rožkov majú byť nasiaknuté kašovitou omáčkou tak, aby sa nerozmočili a zároveň získali farbu a chuť.

Fir-fir sa podáva v  Etiópii predo-všetkým na raňajky, ale servíruje sa aj s ostatnými jedlami na obed ale-bo podľa možností konkrétnej rodi-ny. Melkam msa! Dobrú chuť!

foto: michaela pobudová

Autor krížovky: M. Martin. V tajničke krížovky sa dozviete etiópske príslovie. Správne odpovede pošlite do 31. decembra 2015 na adresu PMD poštou ale-bo e-mailom (kontakt na s. 35). Traja vyžrebovaní výhercovia získajú knihu nový Jednotný katolícky spevník, ktorý venoval Spolok sv. Vojtecha.

1 2 3 4 5 6 T3 8 9 10 11 12 13

T1 M

B

C

D

E T2 T4

F

G

H

I

J

K A

34 | zábava

Staňte sa členom Pápežských

misijných dielVýhody členstva• Odoberanie časopisu  Svetové misie, ktorý ponúka zaujímavé reportáže, rozhovory, správy, fotografie o dianí v misiách doma i vo svete. Vychádza dvakrát ročne.• Kalendár s misijnou tematikou po celý rok pripomí-na, že sme členmi univerzálnej Cirkvi.• Každý deň sa za členov PMD slúži svätá omša v Bazi-like sv. Petra v Ríme.• Každý prvý utorok v mesiaci sa slúži svätá omša za ži-vých i zosnulých členov PMD zo Slovenska v kaplnke PMD.

Podmienky členstva• Denná modlitba  (napríklad jeden Zdravasʼ) alebo obetovanie každodenných ťažkostí za misie.• Finančná podpora PMD ľubovoľným darom.

O činnosti Pápežských misijných diel sa viac

dozviete na www.misijnediela.sk

Prihlášku pošlite poštou alebo e-mailom na adresu:

Pápežské misijné diela Lazaretská 32, P. O. Box 74 814 99 Bratislava e-mail: info@misijnediela.sk číslo účtu: 4000256602/3100

V zmysle zákona o ochrane osobných údajov č. 122/2013 súhla-sím so spracovaním osobných údajov uvedených v  prihláške s  cieľom registrácie členstva v  Pápežských misijných dielach. Tento súhlas platí na celý čas trvania členstva.

Členská prihláškaMeno

Priezvisko

Ulica

PSČ

Mesto/obec

E-mail

Finančná podpora 600 eur na jeden akademický rok pokrýva náklady na štúdium, ubytovanie a stravu v seminári.

Seminaristu je možné podporovať po dobu štyroch rokov, od začiatku jeho štúdia teológie až do vysviacky.

Aspoň jedenkrát ročne PMD sprostredkuje podporovateľom od seminaristu list.

Ponuka je platná pre jednotlivcov, skupiny a farské spoločenstvá. V prípade podpory farským spoločenstvom by bolo možné po vysviacke sprostredkovať návštevu novokňaza, ktorý by vo farnosti, ktorá ho podporovala slávil primičnú svätú omšu.

Neváhajte nás kontaktovať telefonicky na 02/529 64 916 alebo emailom na info@misijnediela.sk. Podrobnejšie informácie uverejníme aj na našej webovej stránke misijnediela.sk

Podporte seminaristu

z misiíPMD na Slovensku ponúkajú možnosť podporiť študentov

kňazského seminára Mons. Louis de Parisota v Tchanvedji,

v diecéze Lokossa, v Benine.