ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

SYSTÉM ZABEZPEČENIA OCHRANY OBJEKTU FAKULTY ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

MARTINA SVRČKOVÁ

2006

SYSTÉM ZABEZPEČENIA OCHRANY OBJEKTU FAKULTY ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

MARTINA SVRČKOVÁ

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť Špecializácia: Bezpečnostný manažment

Vedúci diplomovej práce: Ing. Petr Selinger

Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.)

Dátum odovzdania práce: 19. 4. 2006

ŽILINA 2006

ABSTRAKT SVRČKOVÁ, Martina: Systém zabezpečenia ochrany objektu Fakulty špeciálneho

inžinierstva. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho

inžinierstva; Katedra bezpečnostného manažmentu. Vedúci diplomovej práce: Ing. Petr

Selinger. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore občianska bezpečnosť -

bezpečnostný manažment. Žilina: FŠI ŽU, 2006.65 s.

Cieľom diplomovej práce je na základe vykonanej analýzy súčasného stavu vonkajších

a vnútorných podmienok, navrhnúť najúčinnejší systém zabezpečenia ochrany objektu.

V praktickej časti práce sa venujem analýze zraniteľnosti objektu, analýze dostupných

najvhodnejších technických prostriedkov na zabezpečenie jeho ochrany. V poslednej

kapitole je vypracovaný samotný návrh na vytvorenie bezpečnostného systému daného

objektu fakulty.

Kľúčové slová: ochrana objektu, bezpečnostná analýza, bezpečnostné prostredie,

zraniteľnosť, mechanické zábranné prostriedky, technické prostriedky.

ABSTRACT

SVRČKOVÁ, Martina: Providing protection system of the Faculty of Special

Engineering object. [Diploma thesis]. University of Žilina in Žilina. Faculty of Special

Engineering; Department of Security Management. Head of Diploma thesis: Ing. Petr

Selinger. Academic Degree: Master of Science Civil Security – Security Management .

Žilina: FŠI ŽU, 2006.65 p.

The aim of my diploma thesis is on the basis of performed analysis of the present state

of internal and external conditions, to design the most efficient providing protection

system. In my practical part I focus on analysis of facility vulnerability, the analysis of

available the most suitable technical security devices to improve its current object

protection. In the last chapter I elaborate security system design of given object of the

faculty.

Key words: object protection, security analysis, security environment, vulnerability,

mechanical barriers, technical security devices.

PREDHOVOR

Neustále zmeny, ktoré sprevádzajú vývoj vo všetkých oblastiach spoločenského života

sú ovplyvňované nežiadúcimi a spoločenskému vývoju neprospešnými javmi – rôznymi

hrozbami a z nich vyplývajúcimi rizikami. Stále viac sú do popredia kladené

požiadavky na ochranu a zabezpečenie objektov vrátane ich dôležitých aktív. Páchatelia

trestných činov sú každým dňom sofistikovanejší, z toho dôvodu sa i mechanické a

elektronické prostriedky na zabezpečenie ochrany neustále vyvíjajú a zlepšujú. Tak ako

neexistuje absolútna bezpečnosť, tak i každý bezpečnostný systém je prekonateľný.

Avšak vždy je možné ho zlepšiť, prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Správne

vytvorenému bezpečnostnému systému musí vždy predchádzať dôkladná bezpečnostná

analýza. Výsledkom a cieľom takej analýzy by mal byť návrh systému zabezpečenia

ochrany a adekvátnych opatrení, ktoré stanovia ochranu hodnôt a záujmov daného

subjektu.

Tému „Systém zabezpečenia ochrany objektu Fakulty špeciálneho inžinierstva“ som si

vybrala z toho dôvodu, že každý i existujúci bezpečnostný systém si vyžaduje priebežné

posúdenie a vyhodnotenie jeho účinnosti a efektívnosti. Pri zistení nedostatkov je

nevyhnutné potom navrhnúť príslušné opatrenia. Vzhľadom na nedostatočný systém

ochrany analyzovaného objektu fakulty som sa rozhodla zaoberať práve touto

problematikou. Moju pozornosť tiež upútali zmeny v legislatíve v oblasti

zabezpečovacích prostriedkov a ochrany objektov.

Touto cestou si dovoľujem vysloviť úprimné poďakovanie môjmu vedúcemu

diplomovej práce Ing. Petrovi Selingerovi za cenné odborné rady a pripomienky,

poskytnutú pomoc, metodické usmerňovanie a vedenie pri spracovaní mojej diplomovej

práce. Zároveň by som chcela poďakovať pracovníkovi Obvodného úradu v Žiline z

odboru krízového manažmentu p. Vysloužilovi, tak ako i pedagógom fakulty za

venovaný čas a pomoc pri získavaní informácií: p. Machovi a p. Jadrnému.

Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som spracovala a napísala samostatne pod

odborným vedením vedúceho diplomovej práce s využitím osobných konzultácií,

skúseností, odbornej literatúry a dostupnej dokumentácie uvedenej v priloženom

zozname.

_________________

Martina Svrčková

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

a. s. akciová spoločnosť AIBN azobisizobutyronitril ASIC (Application-Specific Integrated Circuit) integrovaný obvod (čip)

navrhnutý pre príslušnú (špecifickú) aplikáciu atď. a tak ďalej cca (circa) okolo, približne, asi CCTV (closed-circuit television cameras) kamerová zostava v rámci

uzatvoreného televízneho okruhu č. číslo dB (decibel) mierka, jednotka hluku, hluku a jeho intenzity, 1/10 belu EPS elektrická požiarna signalizácia EÚ Európska únia EZS elektrické zabezpečovacie systémy FŠI ŽU Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity GHz (gigahertz) jednotka kmitočtu ISO (International Organization for Standardization)

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu LED (light emitting diode) svetelná dióda, dióda emitujúca, vyžarujúca svetlo m meter (jednotka dĺžky) MHz (megahertz) jednotka kmitočtu MVSR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MW (microwave) mikrovlnný (snímač) MZP mechanický zábranný prostriedok NBÚ Národný bezpečnostný úrad NL nebezpečná látka PCHZ Považské chemické závody PCO pult centralizovanej ochrany PIR (passive infrared) pasívny infračervený (snímač) PSN poplachový systém na hlásenie narušenia QUAD kvadrálny (snímač), štvornásobný resp. respektíve, prípadne, alebo; vlastne, totiž RFI (radio frequency interference) vysokofrekvenčné (rádiové) rušenie SAD slovenská autobusová doprava SBS súkromná bezpečnostná služba SKV systémy na kontrolu vstupov do objektov SR Slovenská republika s. r. o. spoločnosť s ručením obmedzeným STN slovenská technická norma tzv. takzvaný US (ultrasound, ultrasonic) ultrazvukový (snímač) ÚSI ŽU Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity www world wide web Zz. Zbierka zákonov ŽSR Železnice Slovenskej republiky

OBSAH

ÚVOD.................................................................................................. 8

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ OCHRANY OBJEKTU.......... 10

1.1 Vývoj a trend komplexného riešenia bezpečnosti................................. 10

1.2 Majetková kriminalita - vlámanie ......................................................... 11

1.3 Definovanie základných pojmov........................................................... 14

1.4 Bezpečnostný systém a jeho návrh, bezpečnostná analýza................... 16

2 MECHANICKÉ ZÁBRANNÉ PROSTRIEDKY A TECHNICKÉ

ZABEZPEČOVACIE PROSTRIEDKY...................................... 23

2.1 Mechanické zábranné prostriedky, vývoj a základné rozdelenie.......... 25

2.2 Charakteristika a možnosti použitia mechanických zábranných

prostriedkov........................................................................................... 26

2.3 Technické zabezpečovacie prostriedky, vývoj a základné rozdelenie .. 28

2.4 Charakteristika a možnosti použitia prvkov poplachového systému

narušenia................................................................................................ 34

3 ANALÝZA VONKAJŠÍCH A VNÚTORNÝCH PODMIENOK

ZRANITEĽNOSTI OBJEKTU ................................................... 36

3.1 Analýza bezpečnostného prostredia ...................................................... 36

3.2 Popis chráneného objektu...................................................................... 38

3.3 Popis a hodnota chráneného záujmu ..................................................... 40

3.4 Súčasný stav ochrany objektu, jeho zraniteľné miesta.......................... 42

4 ANALÝZA DOSTUPNÝCH NAJVHODNEJŠÍCH

TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV NA ZABEZPEČENIE

OCHRANY ................................................................................. 46

4.1 Stručný prehľad dostupných technických prostriedkov na trhu............ 47

5 NÁVRH NA VYTVORENIE BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU

OBJEKTU FAKULTY................................................................ 56

5.1 Návrh na zabezpečenie prízemia objektu.............................................. 56

5.2 Návrh na zabezpečenie prvého poschodia objektu ............................... 57

5.3 Návrh na zabezpečenie druhého poschodia objektu ............................. 58

ZÁVER .............................................................................................. 59

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................. 61

ZOZNAM GRAFOV, OBRÁZKOV A TABULIEK ........................ 65

PRÍLOHA A: Pôdorys prízemia objektu fakulty

PRÍLOHA B: Pôdorys 1. poschodia objektu fakulty

PRÍLOHA C: Pôdorys 2. poschodia objektu fakulty

ÚVOD

Bezpečnostný systém je komplex bezpečnostných opatrení, ktorý predstavuje okrem

mechanických zábranných systémov a technických prostriedkov zabezpečenia i systém

organizačných opatrení. Zabezpečovacie prostriedky sa stávajú dôležitou súčasťou pri

prevencii trestnej činnosti vlámaním do chránených objektov. Mechanické zábranné

systémy sú základné zabezpečovacie prvky ochrany, ktorých poslaním je sťažiť, resp.

znemožniť vniknutie do chráneného objektu, či priestoru, prípadne odradiť páchateľa od

takejto činnosti. Technické prostriedky na rozdiel od mechanických okrem odradenia

potenciálneho narušiteľa navyše detekujú narušenie perimetra, plášťa, priestoru v

objekte, či pokus o odcudzenie chráneného predmetu.

V dnešnej dobe na trhu existuje nespočetné množstvo mechanických i technických

prostriedkov zabezpečenia ochrany v celom svete. Stručný prehľad dostupných

technických prostriedkov ponúkam i v práci. Technické prostriedky na zabezpečenie

ochrany sú finančne oveľa dostupnejšie, ako si predstavuje mnoho ľudí. Cenovo sú

porovnateľné s bežnými elektrickými spotrebičmi, ktoré sú takmer v každej domácnosti.

Na druhej strane s rozvojom zabezpečovacích prostriedkov sa rozvíjajú i zručnosti

a vedomosti samotných páchateľov trestnej činnosti, preto sa neustále zvyšujú

požiadavky na ochranu objektov.

Cieľom diplomovej práce je navrhnúť najúčinnejší systém zabezpečenia ochrany

konkrétneho objektu Fakulty špeciálneho inžinierstva. V prvej kapitole rozoberám

vývoj a trend komplexného riešenia bezpečnosti, poukazujem na súčasný stav

majetkovej kriminality - vlámania v podmienkach Slovenskej republiky a definujem

základné pojmy týkajúce sa ochrany objektov. V druhej kapitole charakterizujem vývoj,

základné rozdelenie a možnosti použitia mechanických zábranných prostriedkov

a technických zabezpečovacích prostriedkov so zameraním na prvky poplachového

systému narušenia. V nasledujúcej kapitole je vykonaná analýza vonkajších

a vnútorných podmienok zraniteľnosti objektu fakulty, pozostávajúca z analýzy

bezpečnostného prostredia, popisu objektu a definovania chráneného záujmu. Jej

súčasťou je rovnako i posúdenie súčasného stavu ochrany objektu s dôrazom na jeho

zraniteľné miesta, čiže slabiny. V predposlednej kapitole uvádzam stručný prehľad

8

dostupných technických prostriedkov na trhu. Mojim zámerom je len informatívne

poukázať na rozličné typy prostriedkov, ich rozmanité funkcie, možnosti prevedenia a

inovácie a zároveň sú od rozličných výrobcov. V závere praktickej časti je vypracovaný

návrh na vytvorenie bezpečnostného systému objektu fakulty so zameraním na

prízemie, prvé a druhé poschodie.

Pri spracovaní práce som využívala v závere uvedenú odbornú literatúru, dostupnú

dokumentáciu a informácie som získavala samostatne alebo na základe osobných

konzultácií.

9

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ OCHRANY OBJEKTU 1.1 Vývoj a trend komplexného riešenia bezpečnosti

„Ľudskou prirodzenosťou je potreba chrániť seba, svojich najbližších a svoj majetok od

nepamäti a na to využíva dodnes všetky svoje dostupné možnosti. V dnešných časoch je

dôležitejšie krízovým situáciám predchádzať, ako ich riešiť a ľudia sa zaoberajú svojou

ochranou o väčšej miere než v minulosti.“ [31]

Práve nedávne udalosti vo svete a zmeny v Európe i okolitom svete prispeli k tomu, že

sa bezpečnostná problematika dostala do popredia politickej agendy v Európe i

v celosvetovom meradle. Útoky z 11.septembra v Spojených štátoch a nedávne

teroristické útoky v Madride, i súčasné takmer každodenné teroristické útoky v Iraku,

preukázali zraniteľnosť súčasného bezpečnostného prostredia. Súčasný svet je stále viac

vystavený rizikám a hrozbám, ktoré je obtiažne rozoznať.

„Negatívny trend vývoja kriminality podľa skúseností vyspelých západných demokracií

je trvalý, čo zvyšuje požiadavky na ochranu zdravia, života a majetku. Riešenie

bezpečnostnej ochrany, vytvára nevyhnutné podmienky pre podnikateľské zámery, kde

prínos prevažuje nad nákladmi a je efektívnou investíciou.“ [22, s.18]

U jednotlivých subjektov rastie potreba vytvorenia bezpečnostného prostredia pre

chránené vlastníctvo, osoby, hmotný a nehmotný majetok.

V dnešnej dobe každá organizácia alebo spoločnosť bojuje s množstvom hrozieb, ktoré

na ňu striehnu, ohrozujú jej kontinuálnu činnosť a bránia nerušenému napĺňaniu jej

cieľov. Riešenie bezpečnosti chápeme ako proces sledovania viacerých cieľov, nie ako

jednorázovú implementáciu opatrenia. Tento proces začína analýzou bezpečnostných

potrieb, a končí až vtedy, keď končí potreba ochrany aktív. Z toho možno usúdiť, že

proces ochrany chráneného záujmu pôsobí po celú dobu existencie citlivého aktíva,

v prípade, že si ochranu vyžaduje a vlastník jeho ochranu aj uskutočňuje. [26]

Bezpečnostná ochrana podnikateľského procesu je komplexná záležitosť. Nemožno ju

zúžiť iba na jeden problém a jednu zložku, napr. technickú ochranu. Problematika

ochrany majetku a osôb zasahuje do všetkých činností organizácie a jej prítomnosť je

trvalá. Je interdisciplinárna vo svojich zložkách bezpečnostného procesu, a to od

personálnej ochrany cez administratívnu ochranu, ochranu utajovaných skutočností,

fyzickú a objektovú bezpečnosť, technickú, technologickú a informačnú bezpečnosť

chráneného záujmu. [22]

10

Potrebu komplexného riešenia bezpečnosti si uvedomujeme na základe princípu

najslabšieho článku. Tento princíp hovorí, že reťaz je len taká silná, aký silný je jej

najslabší článok. V skutočnosti poukazuje na to, že je potrebné chrániť citlivé aktíva na

všetkých úrovniach – fyzickej, technickej, organizačnej aj legislatívnej (zákony,

predpisy, postupy). [26]

1.2 Majetková kriminalita - vlámanie

„Kriminalita je všadeprítomný jav a je tu tak dlho ako ľudstvo samo, oficiálne štatistiky

uvádzajú, že takmer každý druhý z nás sa už stal obeťou kriminálneho činu, najmä

majetkového charakteru. Je len logické, že takéto množstvo ľudí polícia chrániť

nedokáže.“ [31]

Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR a analýzy bezpečnostnej situácie a vedeckých

prognóz jej vývoja vyplýva, že majetková kriminalita je a i naďalej zostáva

najrozšírenejšou a dominantnou formou kriminality. [19]

V toho dôvodu uvádzam podiel majetkovej kriminality na celkovej kriminalite na území

SR v priebehu rokov 2002 až 2005. Z uvedeného grafu vyplýva, že podiel majetkovej

kriminality na celkovej bol počas rokov 2002 – 2005 nasledovný: v roku 2002 =

53,59%, v roku 2003 = 54,52%, v roku 2004 = 58,74%, v roku 2005 = 52,85%. Z čoho

usudzujem, že priemerne viac než polovica trestných činov je spáchaná za účelom

obohatenia sa, získania majetku.

107 373

57 543

111 957

61 034

131 244

77 098

123 563

65 306

2002 2003 2004 2005

Podiel majetkovej kriminality na celkovej kriminalite na území SR v rokoch 2002 - 2005

celková kriminalita majetková kriminalita

Graf 1 Podiel majetkovej kriminality na celkovej kriminalite na území SR [36]

11

Majetková kriminalita je reprezentovaná útokmi na majetok. Čo sa týka majetkových

trestných činov, spoločným znakom je snaha páchateľa zmocniť sa cudzej veci. Krádeže

vlámaním sa však od ostatných majetkových trestných činov odlišujú. Objekt je

chránený rozličnými prekážkami, ktoré je páchateľ nútený prekonávať. Vniknutie, resp.

pokus o vniknutie do stráženého priestoru si vyžaduje použitie rôznych nástrojov. To

znamená, že vlámanie je spojené i s poškodením majetku vlastníka, či prevádzkovateľa

objektu. V súčasnosti sa neustále hľadajú nové formy, metódy a prostriedky ochrany

majetku. Hlavnou funkciou ochrany je predchádzať trestným činom. V prípade, že

dôjde k porušeniu zákona v súvislosti s nežiadúcim vniknutím do chráneného objektu,

následne je funkciou ochrany trestné činy odhaľovať a objasňovať. [10]

Vývojový graf vyjadruje počet krádeží vlámaním v čase od roku 1988 do roku 2005.

Výsledky štatistiky [36] svedčia o tom, že počet krádeží vlámaním v podstate klesá.

Navyše v roku 2005 bolo na Slovensku najmenej krádeží vlámaním od vzniku

samostatnej Slovenskej republiky v roku 1991.

6 137

46 282

20 828

1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004

Vývoj trestných činov krádeže vlámaním v rokoch 1988-2005

krádeže vlámaním

Graf 2 Vývoj trestných činov krádeže vlámaním [36]

V roku 2003 bolo z celkového počtu krádeží vlámaním objasnených 28,15%, v roku

2004 vzrástol počet vlámaní až o 22,50%, no objasnených bolo už len 22,17%. Naopak

v roku 2005 počet krádeží vlámaním značne klesol oproti predchádzajúcemu roku, a to

o 21,95%, navyše objasnenosť v minulom roku vzrástla. Objasnenosť bola 25,17%

z celkového počtu prípadov krádeže vlámaním. Zo štatistík je zrejmé, že objasnenosť

trestných činov krádeže vlámaním bola v roku 2004 najslabšia za posledné 3 roky

a zároveň i krádeží vlámaním bolo najviac.

12

21 783

6 132

26 685

5 915

20 828

5 242

2003 2004 2005

Objasnenosť trestných činov krádeže vlámaním v rokoch 2003-2005

zistené trestné činy objasnené trestné činy

Graf 3 Objasnenosť trestných činov krádeže vlámaním [36]

Čo sa týka majetkového trestného činu krádeže vlámaním v oblasti Žilinského kraja,

nasledovný graf vyjadruje výskyt - počet prípadov a ich objasnenosť. Zo štatistík

Ministerstva vnútra SR [36] vyplýva, že v roku 2005 klesol počet prípadov vlámania

oproti roku 2004 takmer o 23,30%. Avšak objasnenosť stúpla. Kým v roku 2004 bola

19,82%, v roku 2005 bolo objasnených už 28,48% prípadov.

3507

695

2690

766

2004 2005

Porovnanie počtu a objasnenosti krádeží vlámaním v roku 2005 s rokom 2004 v Žilinskom kraji

zistené krádeže vlámaním objasnené krádeže vlámaním

Graf 4 Porovnanie počtu a objasnenosti krádeží vlámaním v Žilinskom kraji [36]

Na prevenciu ochrany objektov majú vplyv všetky druhy vykonávaných prevencií.

Najväčší vplyv a najširšie uplatnenie bude mať na prevenciu ochrany objektu situačná

prevencia. Jej cieľom je odstrániť kriminogénne faktory, minimalizovať príležitosti na

vlámanie a zvýšiť riziko zadržania páchateľa vlámania. 13

Pri realizácii situačnej prevencie je nevyhnutné vychádzať z bezpečnostnej situácie v

danej lokalite, situovania príslušného objektu a bezpečnostnej analýzy objektu, ktorý

má byť predmetom ochrany. Možné postupy páchateľov budú ovplyvňovať: stupeň

ochrany, najpravdepodobnejší typ páchateľa, stav infraštruktúry, použitá technika a

náčinie páchateľov na vlámanie, viktímnosť užívateľov objektu. [15]

Prvým a najlacnejším spôsobom ochrany pred vlámaním je prevencia spočívajúca v

rozumnom chovaní občanov. Dôležité je, aby zbytočne nepriťahovali pozornosť

potenciálnych útočníkov. Vo podstate ide o maximálne eliminovanie priťahujúcich

účinkov a využitie odpudzujúcich účinkov. Útočníka môže odradiť napr. viditeľne

nainštalované poplašné zariadenie. Každé bezpečnostné zariadenie je prekonateľnou

prekážkou, je však potreba dostatok času na jeho prekonanie. Nepriehľadné a vysoké

ploty budované okolo objektu sú často chybou. Nepomáhajú ho chrániť, pretože

vlamača opticky izolujú od susedov a ľudí, ktorí môžu v podstate zachrániť majetok.

Pritiahnuť pozornosť páchateľa môžu aj náznaky dlhodobej neprítomnosti (preplnená

schránka, v zime neodprataný sneh, nedymiaci komín, trvalo nezasvietené okná).

Odradiť môže naopak tabuľka s upozornením, že tam môže očakávať psa, takisto

samotná informácia o existencii zabezpečovacieho zariadenia v objekte. [31]

1.3 Definovanie základných pojmov

Pod pojmom objekt budeme chápať jednotlivé budovy, priestory, predmety, výrobné

postupy, určitá osoba, alebo skupina osôb, ako aj komplex budov, zariadení a pod. [10,

s.14]

„Objektom sa rozumie budova alebo iný stavebne alebo inak ohraničený priestor,

v ktorom sa nachádzajú chránené priestory.“ [14]

Chráneným priestorom sa rozumie stavebne alebo inak ohraničený priestor vo vnútri

objektu, ktorý je určený na umiestnenie chráneného záujmu. [14]

Za objekt ochrany považujeme predmet, osobu alebo informáciu, o ktorú má subjekt

s protispoločenskými cieľmi záujem za účelom vlastného úžitku, či prospechu

(odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo iný druh narušenia), a na ochrane ktorého má

spoločnosť záujem. [10, s.15]

Existuje i pojem tzv. podobjekt ochrany, ktorý je vlastne súčasťou objektu ochrany.

Označujeme ho tak z hľadiska organizácie ochrany viacerých objektov, resp. komplexu

14

objektov. [10, s.16] V našom prípade ním bude budova A ako časť areálu fakulty.

Ako som v úvode spomínala, hlavným cieľom práce je ochrana objektu. Tú možno

definovať ako súhrn bezpečnostných, technických a režimových opatrení, ktoré smerujú

na prekazenie nepriateľskej alebo aj nepovolenej činnosti voči objektu, majetku a

osobám, ktoré sa v ňom nachádzajú, na zastavenie akýchkoľvek činností smerujúcich

k porušovaniu stanoveného režimu, pokoja a poriadku. [10, s.15]

Ochrana objektu je komplexné opatrenie na zamedzenie vniknutia nepovolaných osôb

do objektu a zabránenie útokom na majetok, čiže predchádzať rozkrádaniu a

poškodzovanie majetku, úniku utajovaných skutočností a vzniku mimoriadnych

udalostí. Primárnym cieľom ochrany je v podstate sťaženie prístupovej cesty

páchateľovi, ktorý chce preniknúť do strážených priestorov. Je nevyhnutné vytvoriť

systém, ktorého jednotlivé prvky, resp. prostriedky sú vzájomne prepojené a funkčne

usporiadané do jedného celku, za účelom vytvorenia integrovaného systému, ktorý

dokáže objekt účinne chrániť. [10]

Základné rozdelenie ochrany objektu:

● vonkajšia - obvodová (perimetrická)

- plášťová

● vnútorná: - priestorová

- predmetová

Ochrana objektu sa vo všeobecnosti zabezpečuje [10]:

● klasická (MZP),

● technická (zabezpečovacia technika - PSN, EPS, CCTV, SKV,...),

● fyzická (osobami),

● režimová (režimové opatrenia).

Ochrana objektu sa zabezpečuje kombináciou opatrení na vonkajšiu ochranu objektu a

vnútornú ochranu objektu.

„Vonkajšia ochrana objektu sa vykonáva ako komplexný systém opatrení na ochranu

hranice objektu, vstupov do objektu, núdzových východov z objektu a prestupových a

prielezových otvorov do objektu. V pracovnom čase môžu byť niektoré z mechanických

zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov vyradené z

činnosti, musia sa však prijať také opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu ochrany

utajovaných skutočností.“ [29]

15

„Ak je hranica objektu totožná s hranicou chráneného priestoru, použijú sa na jej

ochranu certifikované mechanické zábranné prostriedky a certifikované technické

zabezpečovacie prostriedky príslušnej kategórie, prostriedky nižšej kategórie sa použijú

v prípade, ak ú splnené požiadavky bezpečnostného štandardu.“ [38]

Vnútorná ochrana objektu sa vykonáva ako komplexný systém opatrení na ochranu

chráneného priestoru. Pokiaľ ide o legislatívu týkajúcu sa vnútornej i vonkajšej ochrany

objektov v Slovenskej republike, existuje množstvo zákonov a iných noriem, ktoré sa

ňou zaoberajú. Uvediem aspoň tie najznámejšie a najdôležitejšie:

► Zákon č. 215/2004 Zb. o ochrane utajovaných skutočností

► Vyhláška NBÚ č. 336/2004 Z.z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti

► Vyhláška NBÚ č. 337/2004 Z.z. ktorou sa upravujú podrobnosti o certifikácii

mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích

prostriedkov a o ich používaní

► Slovenské technické normy, napr.: STN EN 50131 - 1, STN EN 50132 -2-1,

50133-1, 50136-1-1, STN 334590-1, STN P ENV 1627, 1630, STN EN 1143-1

1.4 Bezpečnostný systém a jeho návrh, bezpečnostná analýza

Potreba ochrany ľudských spoločenstiev proti vonkajšiemu nepriateľovi, ktorým môže

byť tak ľudský faktor, ako aj prírodný, viedla k vytvoreniu ochranných prostriedkov. V

súčasnosti sa vytvárajú stále novšie a vyššie hodnoty, a tak neustále vzniká potreba

ochrany týchto hodnôt prostredníctvom ochranných systémov. [42]

Montáž bezpečnostného systému sa čoraz viac stáva dôležitým prostriedkom prevencie

a zabránenia trestnej činnosti vlámania sa do objektov. Každý návrh bezpečnostného

systému, určeného na ochranu majetku, by mal pozostávať z akéhosi bezpečnostného

posúdenia objektu. Treba zvážiť všetky možné riziká narušenia, prepadnutia, lokalizáciu

objektu a charakteristiky blízkeho okolia, jeho slabiny - zraniteľné miesta, veľkosť a

charakter chráneného majetku a ďalšie parametre objektu. [27]

Keďže realizácia bezpečnostného systému je pomerne nákladná, vynaložené prostriedky

by mali byť efektívne využité. Predovšetkým je potrebné definovať to, čo budeme

chrániť, akým spôsobom a aké metódy a prostriedky pri tom využijeme. Pri návrhu

bezpečnostného systému je nevyhnutným krokom vykonanie bezpečnostnej analýzy

objektu. [10]

16

Bezpečnostná analýza objektu predstavuje analytickú činnosť. Vykonáva sa pred

návrhom a samotnou realizáciou ochrany objektu. Hĺbková bezpečnostná analýza je

mimoriadne efektívny nástroj na získanie dôležitých informácií o aktuálnom

bezpečnostnom stave. [4]

Jej cieľom je bezpečnostné posúdenie objektu, účinnosti a efektívnosti jeho existujúcich

metód ochrany. Je to kontinuálny proces, ktorý si vyžaduje neustálu kontrolu

a prehodnocovanie prijatých opatrení. Závisí od meniacich sa vnútorných i vonkajších

podmienok ochrany. [10]

Najrozšírenejším chápaním významu bezpečnostnej analýzy je termín analýza rizík.

Analýza bezpečnostných rizík (risk analysis) slúži pre konečné efektívne aplikovanie

bezpečnostných protiopatrení. Do úvahy sa berú hrozby, slabiny a hodnoty aktív,

vzhľadom ku ktorým majú byť protiopatrenia. Vykonávame ju na základe ocenenia

aktív systému, zhodnotenie úrovne hrozieb a charakteru slabín, prostredníctvom ktorých

sa môžu hrozby prejaviť. Takto chápaná analýza zahŕňa: hodnotenie citlivosti,

hodnotenie hrozieb, hodnotenie rizík, hodnotenie ekonomických aspektov. [40]

Analýza rizík je podľa [40] procedúra používajúca:

a) odhad potenciálnych strát, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok zraniteľnosti

systému,

b) kvantifikáciu strát, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok existujúcich hrozieb.

Odborné spracovanie analýzy rizík môže výrazne napomôcť pri stanovení primeranej

úrovne zabezpečenia systému. Platí totiž, že bezpečnostné zariadenie, ktoré je drahšie

než hodnota aktíva, ktoré má chrániť, nie je efektívne z hľadiska hodnoty. Absolútnu

bezpečnosť možno dosiahnuť len za cenu neobmedzených nákladov. Analýza rizík musí

byť vykonaná ako jedna z prvých činností pri tvorbe každého bezpečnostného systému.

[40]

Na základe jej výsledkov sa stanoví:

▪ na ktoré riziká musia byť zamerané ochranné opatrenia,

▪ ktoré riziká je možné akceptovať bez prijatia ochranných opatrení.

Záverom analýzy je prijateľné riešenie z cenového a bezpečnostného hľadiska a ktoré

zníži riziká strát na prijateľnú mieru. „Bezpečnostné opatrenia a ich kombinácia sú pre

každú organizáciu a systém unikátne a nemožno ich navrhnúť bez správne vykonanej

analýzy rizík.“ [40]

17

„Rozsah opatrení na zaistenie bezpečnosti v akomkoľvek systéme má byť úmerný

veľkosti rizík a ohrození, ktorým je alebo môže byť tento systém vystavený.“ [3]

Prvým krokom je identifikácia a hodnotenie ohrození, jej základným obsahom je [21]:

▪ analýza bezpečnostného prostredia

▪ stanovenie ohrození, ktoré majú alebo môžu mať vzťah k bezpečnosti objektu

▪ ohodnotenie veľkosti ohrozenia

Pod pojmom ohrozenie rozumieme „označenie konkrétneho, fyzicky existujúceho

subjektu, javu, okolnosti či udalosti, s potenciálom spôsobiť ujmu (škodu, stratu) ako

dôsledok neoprávnenej manipulácie s utajovanou skutočnosťou. Proces identifikácie

ohrození (threat identification) spočíva v odhalení možných neželaných negatívnych

udalostí a javov, nachádzajúcich sa (existujúcich) v rôznej forme a podobe

v bezpečnostnom prostredí, ktoré môžu privodiť ohrozenie utajovaných skutočností.“

[21]

Analýza bezpečnostného prostredia umožňuje začať vlastný proces identifikácie

a hodnotenia ohrození. Má zaistiť vierohodné, relevantné a aktuálne informácie

o vonkajších a vnútorných podmienkach bezpečnostného prostredia. Tie sú potrebné pre

správne identifikovanie potenciálnych ohrození. [21]

Predmetom analýzy bezpečnostného prostredia sú informácie o [21]:

▪ charakteristikách a znakoch okolia objektu

▪ charakteristikách objektu, jeho štruktúre, existujúcom stave ochrany

▪ sociálnych faktoroch, a to ako vonkajších, tak aj vo vzťahu k vlastným

zamestnancom

▪ politických, vojenských a ekonomických faktoroch

▪ kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch kriminality v okolí

posudzovaného prostredia a kriminogénnych faktoroch

▪ dislokácii policajno-bezpečnostných orgánov (PZ ako aj SBS), možnosti ich

zapojenia do ochrany objektu (hliadkovanie, kontroly, pripojenie na PCO a pod.)

▪ prírodných podmienkach, o početnosti, rozsahu a závažnosti živelných pohrôm,

ktoré by mohli vážne ohroziť chránený objekt i priestor,

▪ stabilných i mobilných zdrojoch priemyselných havárií

18

Aby bolo možné do určitej miery predvídať pred kým budeme objekt chrániť, musíme

dobre poznať okolité prostredie daného objektu. Nemalý význam má poloha objektu a

taktiež blízke okolie vzťahujúce sa k nemu. Zahŕňa napr. neďaleké budovy a prístupové

cesty, ľudské činnosti v objekte a aktivity okolo neho. Blízkosť ostatných budov

a susediacich podnikov môže byť výhodou, ak existuje ich vzájomné porozumenie

a zmysel pre spoločný záujem, teda ochranu.

Na druhej strane blízke atraktívne prevádzky alebo obchodné aktivity by mohli slúžiť

ako magnet pre trestnú činnosť, ktorá by mohla prekročiť i daný chránený priestor.

Cesty okolo chráneného objektu so sebou taktiež nesú výhody i nevýhody. Pre priestor

ohradený plotom obsahujúci skladovaný materiál, budú značne rušné cesty s uzavretou

viditeľnosťou výhodou z toho dôvodu, že navrhovaná ochrana sa bude spoliehať i na

odstrašujúci efekt motoristov a strážiacich hliadok frekventovane prechádzajúcich

okolo. Avšak napr. pre významné laboratória či dielne vzácnych kovov, blízka cestná

komunikácia môže byť nevýhodou, pretože umožňuje jednoduchý prístup pre zlodejov

a vlamačov do objektu a späť. V prípade, že sa v blízkosti chráneného aktíva

uskutočňuje ľudská činnosť, bezpečnostný systém by mohol byť efektívny pri

kombinácii zámkov, rôznych bariér a lokálne vyhlasovaných akustických alarmov.

Súčasťou bezpečnostnej analýzy je i identifikácia ohrození, spočívajúca vo vymedzení

charakterov nebezpečia, pred ktorými má byť objekt chránený. [11]

Zdrojom ohrozenia z hľadiska ochrany objektu a chráneného priestoru „je spravidla

cieľavedome konajúca fyzická osoba, s cieľom neoprávnene manipulovať s chráneným

záujmom, teda vyzradiť, zneužiť, poškodiť, neoprávnene rozmnožiť, zničiť, pozmeniť

alebo odcudziť...“ [21]

Môže ňou byť:

▪ náhodný páchateľ – vlamač (chce získať ľahko speňažiteľné veci)

▪ vlamač konajúci po príprave (napr. bývalý zamestnanec) s cieľom buď

neoprávnene manipulovať alebo odcudziť veci vyšších hodnôt

▪ narušenie verejného poriadku, pouličné nepokoje – cieľom môže byť

drancovanie a poškodzovanie majetku (vandalizmus)

▪ návštevy v objekte, dodávatelia, upratovacie a servisné služby – pri

nedostatočných režimových opatreniach

19

Príčinou môže byť [21]:

▪ nedostatočné zabezpečenie ochrany objektu, chráneného priestoru

▪ nedostatočná režimová ochrana

▪ viditeľné rozmiestnenia atraktívnych, ľahko prenosných a speňažiteľných vecí,

ktoré môžu byť cieľom útoku

Cieľom hodnotenia jednotlivých ohrození objektu je „priradenie číselnej hodnoty alebo

slovného ohodnotenia ku každému identifikovanému ohrozeniu, ktoré je možné

integrovať k danému objektu alebo chránenému priestoru.“ [21]

Východiskom pri odhadovaní potenciálnych hrozieb a stanovení veľkosti ohrozenia je

podstata a hodnota chráneného záujmu a vzťah takých faktorov ako [21]:

▪ existujúce ako i potenciálne zdroje ohrozenia,

▪ motivácia a zámer útočníka alebo príčina (v prípade živelných pohrôm a

technických havárií),

▪ skúsenosti z minulosti, či výsledky kriminalistických štatistík a zhodnotení

trestnej činnosti v danej lokalite (výskyt a početnosť prípadov).

Nevyhnutným krokom a dôležitou súčasťou bezpečnostnej analýzy, resp. analýzy

bezpečnostných rizík je definovanie samotného chráneného záujmu. Teda stanovenie,

čo bude vlastne predmetom ochrany, aká je hodnota chráneného záujmu. Ochrana

poskytnutá danému aktívu by mala byť v súlade s jeho hodnotou. V tejto súvislosti

hovoríme o jeho vonkajšej a vnútornej hodnote. Vonkajšia predstavuje jeho peňažné

ocenenie rovnako ako reprodukčné náklady (náhradná cena). Zahŕňa aj cenu za stratu

možnosti jeho predaja, ak dôjde k jeho odcudzeniu alebo zničeniu. Vnútorná hodnota

odpovedá aktívu, ktoré je nenahraditeľné, jedinečné (jedovaté látky, vzácne obrazy,

nukleárne zbrane), ktorých hodnota je často neoceniteľná v peniazoch. [11]

Nasleduje posúdenie objektu, ktoré zahŕňa informácie o súčasnom stave ochrany

chráneného záujmu a efektívnosti momentálneho zabezpečenia. Fyzické faktory

spadajúce pod klasickú ochranu ako ploty, zámky, steny a dvere je dosť jednoduché

ohodnotiť, pretože ich účinnosť môže byť meraná v diskrétnych hodnotách, ako napr.

v minútach oneskorenia páchateľa pri danej prielomovej odolnosti. Naopak účinnosť

psychologických faktorov je relatívna a sporná. Zahŕňajú uniformovanú ochranu,

systémy priemyselnej televízie a svetlá, ktoré odstrašujú nevítaný vstup.

20

Pri posudzovaní súčasného stavu ochrany by sme mali vychádzať i zo skúseností iných

podobných organizácií a výskytu prípadov ohrozenia v minulosti v relevantných

podmienkach alebo prostredí za určité obdobie, nakoľko požiadavky na zabezpečenie

budú závisieť i od toho, čo sa odohráva v blízkom okolí a ako je objekt voči okoliu

chránený. [11]

Popri charakterizovaní prostredia, v ktorom sa chránený záujem nachádza a hodnotení

jeho súčasného stavu ochrany postupne dospejeme k zraniteľným miestam - slabinám

daného objektu. Slabina objektu, či systému je taká časť, prostredníctvom ktorej sa

môže prejaviť hrozba (úmyselná alebo neúmyselná) namierená proti tomuto systému.

Množina slabín objektu charakterizuje jeho zraniteľnosť. [11]

Zraniteľnosť definujeme ako „vlastnosť ľubovoľného materiálneho objektu,

technického prostriedku alebo sociálneho objektu stratiť schopnosť plniť svoju

prirodzenú alebo stanovenú funkciu v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných

ohrození rôznej podstaty a intenzity.“ [18]

Inak povedané, myslí sa ňou stupeň nezabezpečenia voči ohrozeniam, resp. stupeň

schopnosti odolávať potenciálnym ohrozeniam.

Stanovenie zraniteľnosti vyžaduje nájsť všetky možné prístupové cesty k aktívu, odhaliť

najslabšie miesta (prvky) ochrany a určiť tie, ktorých ochranu je treba zosilniť.

Ohodnotenie zraniteľnosti spočíva vo vyjadrení možnosti, že daný typ ohrozenia

využije zraniteľné miesta objektu (chráneného priestoru) na ohrozenie bezpečnosti

objektu a chráneného záujmu. [17]

Podľa [17] zraniteľnými miestami objektu a chráneného priestoru môžu byť najmä:

▪ perimeter objektu, okolie objektu, prístupy k objektu,

▪ plášť objektu (stavebné prvky – steny, podlahy, stropy, strechy),

▪ otvorové výplne objektu a chráneného priestoru ( vstupy, dvere, okná, balkóny,

vetracie a technologické otvory a pod.),

▪ zamestnanci ( oprávnené a neoprávnené osoby) a cudzie osoby ( návštevy,

dodávatelia, servisné služby a pod.),

▪ spôsob manipulácie s chráneným záujmom ( ukladanie, vytváranie, prenášanie,

zobrazovanie, zapožičiavanie ),

▪ fyzická ochrana objektu a chráneného priestoru (SBS, vlastná ochrana,

príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov)

▪ ochrana vnútorných priestorov (TZP, MZP) a režimová ochrana.

21

„Výsledná zraniteľnosť objektu (chráneného priestoru) je daná hodnotou zraniteľnosti

toho zraniteľného miesta, ktoré bolo ohodnotené ako najzraniteľnejšie.“ [17]

Na základe výsledkov dôslednej bezpečnostnej analýzy dochádza k prijatiu súhrnu

povinností a opatrení v objekte, poprípade i mimo neho na zaistenie ochrany objektu

pred protispoločenskou činnosťou. V konečnom dôsledku vypracovávame komplexný

bezpečnostný plán, resp. plán ochrany. Rozhodne sa o prijatí ďalších bezpečnostných

opatrení alebo o zvýšení typu existujúcich opatrení. [10]

Vyhodnotia sa zostatkové riziká. Zostatkovými rizikami sú riziká, ktoré zostanú

nepokryté bezpečnostnými opatreniami z dôvodu, že ich miera je pre majiteľa

akceptovateľná, alebo ju nie je možné eliminovať protiopatreniami. [34]

Výsledky analýzy je potrebné zdokumentovať a odsúhlasiť návrh protiopatrení. Po

návrhu bezpečnostných opatrení, nasleduje implementácia prostriedkov a systémov

opatrení na ochranu bezpečnostných aktív pred nepovolanými osobami a pred

neoprávnenou manipuláciou v budovách a objektoch. V závere sa overí ich účinnosť.

22

2 MECHANICKÉ ZÁBRANNÉ PROSTRIEDKY A

TECHNICKÉ ZABEZPEČOVACIE PROSTRIEDKY

V nasledujúcej kapitole rozoberiem dva druhy prostriedkov na ochranu objektu, a to:

● mechanické zábranné prostriedky - prostriedky klasickej ochrany

● technické zabezpečovacie prostriedky - prostriedky technickej ochrany

Priemysel bezpečnostných zariadení sa v priebehu niekoľkých desaťročí vo svete veľmi

rozrástol. Týka sa to ako mechanických, tak i technických prostriedkov a celých

systémov. Fyzické bariéry proti neoprávnenému vstupu poskytujú oneskorenie, a

tak zdržujú páchateľa, zatiaľ čo snímače vniknutia zaznamenávajú nezákonné narušenie

chráneného objektu a vyhlasujú poplach. Úlohou režimových opatrení je predovšetkým

zaistenie kontroly prístupu osôb do objektu a pohybu osôb vo vnútri objektu

bezpečnostným personálom, pomocou elektronických prístupových systémov a

televíznych sledovacích okruhov.

Na ochranu objektu sa používajú certifikované mechanické zábranné prostriedky a

certifikované technické zabezpečovacie prostriedky podľa štandardu. Podrobnosti o

certifikácii a použití mechanických zábranných prostriedkov a technických

zabezpečovacích prostriedkov upravuje:

► Vyhláška NBÚ č. 337/2004 Z.z.

► Zákon č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností

Overenie zhody vlastností mechanického zábranného prostriedku alebo technického

zabezpečovacieho prostriedku s bezpečnostným štandardom vykonáva úrad, štátny

orgán alebo autorizovaná osoba (podnikateľ, ktorého úrad autorizoval na vykonávanie

overovania zhody vlastností). Potvrdzovanie spôsobilosti mechanických zábranných a

technických zabezpečovacích prostriedkov chrániť utajované skutočnosti vykonáva

úrad na základe žiadosti o vydanie certifikátu. [39, § 2]

Pojmy mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky sú

upravené v § 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností nasledovne:

Mechanickým zábranným prostriedkom je „zariadenie alebo systém slúžiaci na

zabránenie prístupu nepovolaným osobám.“ [43, § 2]

23

Podľa [38, § 4] medzi mechanické zábranné prostriedky zaraďujeme:

a) bezpečnostné úschovné objekty,

b) uzamykacie systémy a ich súčasti,

c) dvere a ich súčasti,

d) mreže,

e) bezpečnostné fólie,

f) okná a

g) zasklenia.

Technickým zabezpečovacím prostriedkom je „zariadenie alebo systém informujúci

o stave a narušení objektu alebo chráneného priestoru.” [43, § 2]

Podľa [38, § 4] medzi technické zabezpečovacie prostriedky zaraďujeme:

a) systémy na kontrolu vstupov do objektov a systémy slúžiace na elektronické

preukazovanie totožnosti a oprávnenosti osôb,

b) elektrické zabezpečovacie systémy (poplachové systémy na hlásenie narušenia),

c) kamerová zostava v rámci uzatvoreného televízneho okruhu,

d) tiesňové systémy,

e) zariadenia na detekciu látok a predmetov,

f) zariadenia fyzického ničenia nosičov informácií.

Ochrana objektov a chránených priestorov sa zabezpečuje mechanickými zábrannými

prostriedkami, technickými zabezpečovacími prostriedkami, fyzickou ochranou,

režimovými opatreniami a ich vzájomnou kombináciou v súlade s bezpečnostným

štandardom fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti.

Pri voľbe bezpečnostného systému je nevyhnutné zobrať do úvahy základné zásady:

● neexistuje žiadna absolútna ochrana objektu - každý bezpečnostný systém je

prekonateľný, je to len otázka času a prostriedkov dostupných narušiteľovi.

● zabezpečenie objektu nie je možné riešiť samostatným opatrením - vždy musia

byť harmonicky zladené všetky dostupné prvky a možnosti ochrany: mechanické

zábrany, elektronická signalizácia, režimové opatrenia,...

● technické prostriedky sú schopné podporiť, ale nie nahradiť človeka

24

2.1 Mechanické zábranné prostriedky, vývoj a základné rozdelenie

Zabezpečenie mechanickým spôsobom je najstarším, najosvedčenejším a v súčasnosti

stále najčastejším spôsobom ochrany majetku a osôb. V minulosti ho tvorili hrady,

hradby, padacie mosty, mreže, kované truhlice a pod. Nie je to až tak dávno, keď sme

videli trezor len v televízii pri filmových lúpežiach. Kedysi si bezpečnostné dvere

vyhotovil hocijaký šikovnejší človek jednoducho tak, že v dielni svoje lepenkové dvere

potiahol a obil hrubším plechom a bezpečnostné dvere boli na svete. Časy sa ale

postupne zmenili. Páchatelia trestných činov krok za krokom vyvíjali a zlepšovali

nástroje na prekonanie mechanických zábran (prekážok). To malo za príčinu i neustály

rozmach vo vývoji mechanických zábranných systémov. Došlo nielen k modernizácii

(trezory), ale i k rozvoju nových prostriedkov fungujúcich na báze elektroniky.

Poisťovne odrazu začali vyžadovať atesty a vznikali prvé skušobne, preberali sa

zahraničné normy. Rozvojom trhovej ekonomiky sa i mechanické zábranné systémy

stali jej súčasťou. Okrem výroby a dodávania sa zrodili aj poradenské a servisné služby.

Prispel k tomu i nárast kriminality, keď si svoju ochranu začali zabezpečovať všetci

vrátane štátu, podnikateľov i občanov. [12]

V posledných rokoch zaznamenávame v oblasti bezpečnostného priemyslu prudký

rozvoj. Ten vyvoláva už spomínaná kriminálna trestná činnosť a rozširujúci sa

terorizmus. V súvislosti v vstupom do EÚ sme museli aj my na Slovensku zosúladiť

naše technické normy s normami EÚ. Na tieto normy by mali nadviazať aj požiadavky

poisťovní a orgánov štátnej správy, nad ktorých dodržiavaním by mal striehnuť NBÚ.

Mechanické zabezpečovacie systémy bezprostredne zamedzujú vstupu neoprávneným

osobám do objektov, či rozľahlých i minimálnych priestorov. Ich rozhodujúcou

prednosťou je skutočnosť, že nám chránia majetok primárne, priamo, nie až následne po

vniknutí do objektu. [1]

MZP možno rozdeliť z hľadiska priestorového umiestnenia na [23]:

● MZP pre obvodovú ochranu (vonkajšie mechanické zábranné prostriedky)

● MZP pre plášťovú ochranu (stavebné prvky budov a otvorové výplne)

● MZP pre predmetovú ochranu (úschovné objekty)

Perimetrická ochrana je účinnou prvotnou ochranou proti zlodejom. Väčšina

bezpečnostných systémov sa zameriava na detekciu zlodejov až po ich vniknutí do

chráneného objektu. Zlodeji najčastejšie využívajú oneskorenie medzi ich vstupom do

25

objektu a zásahom polície. Dobre naprojektovaná perimetrická ochrana však "zdrží"

zlodeja a tak poskytuje skoršie vyhodnotenie pre elektronickú detekciu.

Vonkajšie MZP sú zriadené mimo samotný objekt ochrany, zväčša v jeho

bezprostrednej blízkosti, resp. lemujú hranicu pozemku patriaceho k danému objektu.

Patrí sem: oplotenie (drôtené, prefabrikované betónové, palisádové) doplnené

o vrcholový drôt, závory, brány, a iné vstupné jednotky. Počet vstupných jednotiek by

mal byť minimalizovaný, pretože ovplyvňuje bezpečnosť objektu. Medzi stavebné

prvky budov patria: obvodové steny budov, strechy, podlahy, stropy, vnútorné priečky.

Otvorové výplne zahŕňajú: dvere, okná, mreže, ochranné rolety, bezpečnostné fólie,

bezpečnostné sklo vrstvené. Ich dôležitými prvkami sú zámky, kovania.

Čo sa týka úschovných objektov, ich základné rozčlenenie je na stabilné: trezory k

zamurovaniu (do dlážky a steny) a vhadzovacie trezory a mobilné: komerčné úschovné

objekty (príručné pokladničky a manipulačné schránky, oceľové a kartotečné skrine,

ohňuvzdorné skrine, trezory pre dátové médiá) a skriňové trezory. Podľa určenia ich

možno deliť na bezpečnostné (odolné proti vlámaniu po určitú časovú jednotku) a

ohňovzdorné (odolné proti účinku ohňa). [9]

2.2 Charakteristika a možnosti použitia mechanických zábranných

prostriedkov

Základom MZP býva samotná nosná časť - stena (trezoru, dverí, mreží). V prvom rade

je tu potrebná odolnosť voči hrubému násiliu, kvalite a veľkosti použitého náradia.

Nevyhnutné je tiež jeho dôsledné ukotvenie. Súčasne stále najrozšírenejší a

najspoľahlivejší spôsob ovládania (odomykania, uzamykania) je pomocou

mechanického kľúča ovládajúceho vložku, prípadne priamo uzamykanie. Okrem

odolnosti voči hrubému násiliu (rozlomenie, odvŕtanie, vytrhnutie), je rozhodujúcim

faktorom najmä počet možných kombinácií kľúča, ale aj odolnosť proti odomknutiu

neoriginálnym kľúčom, resp. rozličnými druhmi planžiet. Výhodou je taktiež

zabezpečenie nekopírovateľnosti originálu kľúča bez bezpečnostnej karty, resp.

evidencie. Druhou významnou funkciou ochrany MZP je ich protipožiarna odolnosť,

ktorá je zväčša určená časom, počas ktorého je zábranný prostriedok schopný zamedziť

prechodu priameho ohňa na chránenú stranu, prípadne zamedziť prekročeniu hraničnej

teploty na túto stranu. [1]

26

Klasická ochrana by mala byť považovaná za možnosť zvýšenia ochrany. Oplotenie

a ohradenie môžu byť považované za bariéru pre nekvalifikovaného páchateľa, avšak

pre zručného a informovaného páchateľa sú len nepatrnou prekážkou. Sú však

považované za prvý stupeň ochrany v bezpečnostnom systéme. Z tohto dôvodu je dosť

často oplotenie chránené doplnením o perimetrické snímače narušenia.

Najpoužívanejším druhom oplotenia je plot z pletiva. Niekedy je hlavnou výhodou

oplotenia, že po tom, čo ho páchateľ prekoná, aby sa dostal dnu, musí ho opäť prekonať

s aktívom, ktoré sa snaží ukradnúť. Pre niektoré úlovky to nemusí byť ťažké, ak sa však

snaží ukradnúť neskladný materiál alebo priveľký predmet, oplotenie ho zdržiava.

Účelom oplotenia je aj pravdepodobnejšie spozorovanie osoby lezúcej cez plot, či stenu.

Význam má rovnako i to, že oplotenie určuje tzv. právnu hranicu objektu. V prípade, že

akákoľvek hliadka, či už policajná alebo súkromná, spozoruje osobu vo vnútri za

plotom, automaticky je podozrivá z vedomého prekročenia hraníc územia.

Externé múry sú obyčajne považované za prvý stupeň ochrany pre budovy neohraničené

oplotením. Najčastejšie sú konštruované z pálených tehál a panelov, betónu,

prefabrikovaného betónu alebo kombináciou týchto materiálov. Najväčšiu odolnosť

proti vniknutiu ponúkajú betónové a prefabrikované betónové múry, ale i tie sú do

určitej miery zraniteľné.

Otvorové výplne sú okná, dvere, vetráky prípadne iné vstupné jednotky, ktoré môžu byť

otvorené pre vstup alebo uzavreté pre zabránenie priechodu ľudí, vzduchu, či svetla. Sú

obvyklým vstupom páchateľov, najmä na prízemí, v skrytých alebo poloskrytých

častiach objektu. Sú zároveň najťažšie chránenými prvkami ochrany, pretože sú od

začiatku konštruované pre prechod. Prízemné dvere sú využívané viac než ktorékoľvek

iné a súčasne sú najpravdepodobnejším terčom páchateľa pri pokuse o nepovolaný

vstup do budovy. Z toho dôvodu zámky, kovanie a konštrukcia dverových

komponentov by mali byť v súlade s integritou okolitých stien. Všetky externé dvere

a prízemné okná by v záujme zachovania bezpečnosti mali mať inštalovaný detektor

narušenia. [11]

Vývoj účinného MZS je v skutočnosti náročný. Podieľa sa na ňom tím odborníkov

prizvaných z viacerých odvetví. Tí by mali rešpektovať potreby zadávateľa – zákazníka.

Vznikajú dvere na rôzne účely: v triede bezpečnosti 5; protivýbuchové pre rizikové

pracoviská, s elektronickým vyhodnocovaním vstupu pre režimové pracoviská a pod.

Odborníci v bezpečnostnom priemysle sa zhodujú, že mechanické zábranové systémy

sú prvotné. Ich prioritnou úlohou je potenciálneho páchateľa odradiť. V prípade, že sa

27

rozhodne kriminálne konať – tak ho zastaviť, alebo aspoň na určitý čas spomaliť, zatiaľ

čo ostatné zložky zapojené do ochranného systému môžu konať. Ich bezpečnostná

odolnosť je tým vyššia, čím je potrebný čas, kvalitnejšie náradie, alebo vyššia

odbornosť páchateľa, na ich prekonanie. [13]

2.3 Technické zabezpečovacie prostriedky, vývoj a základné

rozdelenie

„V tieni nedávnych udalostí zo septembra 2001 sa dramaticky mení pohľad ľudstva na

bezpečnosť civilizovaného sveta.“ [35]

Okrem obavy pred nežiadúcim ohrozením majetku a osôb spôsobmi, na ktoré sme v

podstate v doterajšom svete boli pripravení, strach ľudstva sa rozšíril o najobávanejší

rozmer– teror. Dopyt po technických zabezpečovacích prostriedkoch za posledné roky

celosvetovo prudko rastie a tento trend je možné pozorovať aj na Slovensku. [35]

V rôznych systémoch sa už bežne využívajú zariadenia, ktoré sa ešte nedávno mohli

využívať len pre vojenské, resp. spravodajské účely. Prioritou sú počítače, satelity,

lasery, internet a pod. Dochádza k intenzívnemu vývoju a zdokonaľovaniu nových

a spoľahlivejších technológií, ktoré spĺňajú náročné kritériá kvality a v konečnom

dôsledku berú ohľad i na životné prostredie. [22, 35]

Prvky poplachového systému narušenia (PSN), ktoré sú v staršej literatúre uvádzané

ako prvky elektronickej zabezpečovacej signalizácie (EZS), patria medzi

najdynamickejšie sa vyvíjajúce prostriedky ochrany majetku a osôb.

Poplachový systém na hlásenie narušenia je súbor prvkov, ktoré sú schopné diaľkovo

signalizovať na určenom mieste prítomnosť, nepovolený vstup alebo pokus o vstup

narušiteľa do strážených objektov alebo priestorov.

Norma STN EN 50131-1 definuje požiadavky na prvky, resp. komponenty PSN:

● jeden alebo viac snímačov,

● jedno alebo viac napájacích zariadení,

● jedno alebo viac signalizačných zariadení,

● ústredňa.

Vo všeobecnosti ho tvoria: snímače, tiesňové hlásiče, ústredne, prostriedky poplachovej

signalizácie, prenosné zariadenia, zapisovacie a ovládacie zariadenia. PSN opticky

28

alebo akusticky signalizuje narušenie chráneného objektu alebo stráženého priestoru.

Na rozdiel od MZP, ktoré zastrešujú ochranu obvodovú, plášťovú a predmetovú, PSN

okrem spomínaných zabezpečujú i priestorovú ochranu, ktorá signalizuje javy

s charakterom nebezpečia v chránenom priestore. Prostriedky technickej ochrany je

možné z hľadiska priestorového zamerania rozdeliť na [10, s.30]:

● prvky obvodovej (perimetrickej) ochrany

● prvky plášťovej ochrany

● prvky priestorovej ochrany

● prvky predmetovej ochrany

Prvkami obvodovej ochrany sú snímače určené pre vonkajšie použitie. Podmienkou

pre ich aplikáciu a používanie je existencia oplotenia, ktoré definuje hranice

stráženého pozemku. Vonkajšie snímače sú náročné z hľadiska odolnosti voči

meniacim sa vonkajším poveternostným a iným externým podmienkam. Základné

požiadavky, ktoré vyžadujú: teplotná odolnosť, nesmú byť príliš citlivé na pohyb

(trávy, výskyt zveri, dážď, sneh), majú oveľa väčší dosah ako vnútorné, sú

ekonomicky náročnejšie. Najviac používané sú typy: mikrofónový kábel (reaguje na

mechanické záchvevy), aktívne infrazávory (vyhlasujú poplach pri prerušení

vysielaných infralúčov), mikrovlnné závory (zmeny detekuje elektromagnetické pole

medzi vysielačom a prijímačom), štrbinové káble (elektromagnetické pole výškovo

alebo pôdorysne položeného koaxiálneho kábla), zemné tlakové hadice (hydraulický

podzemný snímač – diferenciálny tlakový snímač, je ekonomicky náročný),

infrateleskopy (sú infrapasívne snímače).

Prvky plášťovej ochrany sa používajú na zabezpečenie vstupných miest do objektu,

zaraďujeme medzi ne [10]: magnetické kontakty, mechanické kontakty, snímače na sklo

(zvukové a tlakové), vibračné snímače, bezpečnostné fólie, tapety, poplašné sklá,

drôtové snímače, rozperové tyče.

Čo sa týka prvkov priestorovej ochrany, tie sú vhodné na doplnenie plášťovej ochrany,

na zabezpečenie priestorov objektu pohybovými snímačmi, patria sem: snímače pohybu

(pasívne infračervené PIR, aktívne ultrazvukové US, aktívne mikrovlnné MW, duálne -

kombinované). V praxi sa stretávame najčastejšie s kombináciou PIR – MW, menej

často býva kombinácia PIR- US. [33] V prípade narušenia môže systém najprv

upozorniť „votrelca“, aby priestor opustil a ak neposlúchne spustí poplach. Alebo

priamo spustí poplach. Výhodou takéhoto stráženia je, že páchateľ na stráženom objekte

29

nespôsobí žiadnu škodu – ani sa k nemu nedostane a je vyvolaný poplach.

Pri predmetovej ochrane používame snímače na stráženie zvlášť dôležitých predmetov

alebo zariadení. Podľa štruktúry, charakteru a konkrétnych špecifických vlastností

predmetu, ktorého ochrana sa má zaistiť, rozlišujeme: trezorové snímače, snímače na

obrazy, kapacitné snímače.

Existujú i špeciálne snímače, ktoré zaraďujeme do jednej z uvedených skupín podľa

jeho konkrétnej aplikácie. Patria sem tlakové snímače, nášľapné koberce. [10]

Väčšina snímačov poplachových systémov pracuje samostatne alebo v spojení s ďalším

detektormi na nasledujúcich princípoch [11, s.28]:

● prerušenie elektrického obvodu

● prerušenie svetelného lúča (zväzku niekoľkých lúčov)

● detekcia zvuku, vibrácie, pohybu, teploty

● detekcia zmien kapacity (kapacitného odporu)

Pokiaľ ide o prerušenie elektrického obvodu, týka sa to najmä prvkov ako: kovová fólia

alebo drôt, snímače elektrónkového drôtu (vodiča), tlaková podložka, dverové

kontaktné spínače. Magnetický detektor sa skladá z dvoch častí a signalizuje otvorenie

dverí alebo okien. [11]

„Jedna časť detektora je kontakt, ktorý sa inštaluje do zárubne alebo okenného rámu.

Druhú časť detektora sa inštaluje do dverí alebo okna a obsahuje magnet, ktorí spúšťa

poplach v prípade, že sa oddiali od kontaktu.” [25]

Využíva sa v prípade, že chce niekto zostať a voľne sa pohybovať v objekte a zároveň

mať objekt chránený, pričom každé otvorenie dverí alebo okien je signalizované.

Výhodné sú najmä v noci a nakoľko sa jedná o pasívny prvok zároveň zvyšujú

spoľahlivosť systému.

Obrázok 1 Prerušenie elektrického obvodu

(Zdroj: www.fittich.sk)

30

Na prerušenie svetelného lúča reagujú fotoelektrické senzory, sú náchylné na sneh,

dážď, dym, prach. Môžu byť prekonané, ak má nepriateľ znalosti o ich umiestnení

a použití. [11]

Detekovanie zvuku môže byť účinné, ak je používané spoločne s ďalšími typmi

snímačov. Ich použitie je však obmedzené na prostredie, kde sú prirodzené zvuky

okolia minimálne, a kde sa nediskutuje o citlivých alebo tajných informáciách. [11]

Patrí sem napr. jeden typ detektora rozbitia skla. Inštaluje na stenu alebo strop a

"počúva" zvuk, ktorý vzniká pri rozbití skla. [2]

Obrázok 2 Detekcia zvuku

(Zdroj: www.fittich.sk)

Snímače citlivé na vibrácie sa aplikujú na bariéry zahŕňajúce stropy a podlahy. Ich

nevýhodou je taktiež obmedzenie používania len v tých oblastiach , kde sa nadmerné

otrasy obyčajne nevyskytujú. [11] Ide napr. typ detektora rozbitia skla - tlakový

detektor, ktorý sa inštaluje na okná a tento detektor "cíti" ohyb skla, ktorý vzniká pri

jeho rozbití. Optimálne by mal detektor rozbitia skla detekovať zlodeja ešte pred jeho

vstupom do chráneného objektu. [2]

Obrázok 3 Detekcia vibrácie

(Zdroj: www.fittich.sk)

31

Existujú i tzv. snímače deštrukčných hlukov, ktoré snímajú mechanické nárazy

a vibrácie. Tie vznikajú pri vŕtaní, brúsení alebo výbuchu. Niektoré snímajú aj prudkú

zmenu teploty podložky, na ktorej sú namontované, napr. pri pálení kyslíkovým

plameňom alebo obliatím tekutým dusíkom. [7]

Detekcia pohybu môže byť uskutočnená rozličnými spôsobmi. Dva najviac používané

senzory schopné ho zachytiť sú aktívne ultrazvukové a aktívne mikrovlnné snímače.

Ultrazvukové detekujú meny v prenášanej akustickej energii, sú účinné vo vnútri,

použitie vonku je problematické. [11]

Vysielač vysiela vlnenie o stálom konštantnom kmitočte. Ak sa v priestore pohybuje

ľubovoľné teleso, mení sa fáza prijatého vlnenia. Elektronika zmenu vyhodnotí

a vyhlási poplach. Účinný dosah je cca 10 m, priestor musí byť uzatvorený. Treba sa

vyvarovať falošným poplachom, ktoré môžu spôsobiť predmety v blízkosti snímača ako

koberce a penové materiály, pretože pohlcujú ultrazvuk. Mikrovlnné v podstate pracujú

podobným spôsobom, avšak prenášajú rádiové vlny, v kmitočtovom pásme

elektromagnetického vlnenia 2,5GHz, 10GHz alebo 24GHz. Vysielajú do chráneného

priestoru mikrovlnné žiarenie, ktoré sa od predmetov a ľudí odráža späť do detektora.

Ak sa predmety v miestnosti nepohybujú, tak frekvencia vyžiareného a prijatého signálu

je rovnaká, ale ak sa v miestnosti pohybuje zlodej, tak signál odrazený od zlodeja má

rozdielnu frekvenciu ako vyžiarený signál. Prijímač vyhodnotí zmeny vo frekvencii

týchto dvoch signálov a spustí alarm. Prenikajú cez sklenené plochy, tenkými stenami,

plastické hmoty a drevo. Nesmú sa v ich blízkosti nachádzať žiadne veľké objekty

z kovu. V prípade, že používame viac MW snímačov, musia byť nastavené tak, aby

pracovali na inej vysielacej frekvencii alebo je zabezpečené, aby sa vzájomne

neovplyvňovali. [33]

Kapacitné alebo elektrostatické detektory narušenia sa inštalujú na vytvorenie

elektrostatického poľa okolo chráneného objektu. Porušením rovnováhy medzi

elektrickou kapacitou a indukciou systém vyhlási alarm. [11]

Princíp detekcie teploty spočíva v pasívnych infračervených snímačoch narušenia. Ak

sú riadne a správne inštalované, zaisťujú maximálnu odolnosť voči falošným

poplachom. Pasívny infračervený snímač je zariadenie s priamočiarym zorným lúčom,

ktorý má určitý optický dosah. Jeho zorné pole je rozdelené na aktívne a neaktívne

zóny. Mal by byť inštalovaný kolmo na pravdepodobný smer pohybu páchateľa, na

pevnom podklade. Nemal by byť preto inštalovaný smerom na okná, dvere, brány,

otvorený oheň, neónové svetlá alebo čokoľvek, čo priamo alebo nepriamo vyžaruje

32

teplo za pohybu. [11]

Snímače PIR sú pohybové detektory, sú teda určené na použitie vtedy, keď nikto nie je

doma, resp. v čase keď sa obyvatelia nebudú pohybovať v chránených priestoroch. Na

základe zosnímania a analýzy teplôt v miestnosti spoľahlivo detekujú telesnú teplotu

ľudského tela vyžarovanú páchateľom pohybujúcim sa po chránenom priestore. Každé

teleso, ktorého teplota sa nachádza v rozmedzí od – 273°C, čo je absolútna nula, do

560°C, je zdrojom vyžarovania vlnenia v infrapásme, ktoré je charakteristické pre

teplotu tela. Teplote ľudského tela cca 35°C zodpovedá vlnová dĺžka 9,4 mm. Citlivý

pyroelemet snímača dokáže zachytiť teplotný rozdiel pohybujúceho sa predmetu voči

ti pohybu 0,6 m/s. [33] okoliu 1,6°C pri rýchlos

Obrázok 4 Detekcia teploty

(Zdroj: www.fittich.sk)

Duálny (kombinovaný) snímač má v jednom obale vlastne dva typy detektorov.

Zvyčajne jeden pasívny infračervený a druhý mikrovlnný. Duálny detektor teda vyhlási

poplach len vtedy, ak vyhlásia poplach obidva typy detektorov, pasívny infračervený a

aj mikrovlnný. Je malá pravdepodobnosť súčasného vzniku javov, ktorí by mohli

vyvolať falošný poplach. Faktory spôsobujúce falošné poplachy oboch technológií sú

odlišné. Potvrdzuje to i nasledujúca tabuľka, v ktorej sú porovnané reakcie pasívneho

infračerveného snímača a mikrovlnného snímača na jednotlivé podnety. [6]

Tabuľka 1 Porovnanie vlastností PIR a MW snímačov

(Zdroj: www.optex-europe.com)

Technológia Teplotné zmeny

Rušenie svetlom

Vibrácie Presnosť detekčnej zóny

PIR Detekovateľné detekovateľné Neovplyvnia jednoznačne definovaná zóna

MW nemajú vplyv nemá vplyv Detekovateľné záleží na vonkajších podmienkach

33

2.4 Charakteristika a možnosti použitia prvkov poplachového

systému narušenia

Elektronické systémy sami o sebe neznemožňujú nepovolaným osobám vstup do

objektu, len signalizujú ohrozenie chráneného záujmu. Na druhej strane, mechanické

zábranné prostriedky priamo sťažujú, prípadne prakticky celkom zabraňujú vniknutiu

páchateľa do objektu. Najvhodnejšie a najúčinnejšie zabezpečenie ochrany je preto

kombináciou oboch druhov prostriedkov.

Oceňujú to i strediská hlásenia poplachov, ktoré sú mozgom zabezpečovacieho

zariadenia. V prípade, že dôjde k narušeniu objektu, elektrické zabezpečovacie

prostriedky vyhlásia poplach a súčasne mechanické zábranné prostriedky predlžujú

páchateľovi čas na preniknutie do objektu, ktorý je potrebný na vyhodnotenie poplachu

a vykonanie príslušného zásahu. Z toho možno usúdiť, že poplachový systém narušenia

sám o sebe nie je účinný. Jeho hlavnou funkciou je upozorňovať o narušení objektu,

teda registrácia a odovzdanie informácie, že došlo k napadnutiu. Chráni objekt

snímaním a vyhodnocovaním obvodového plášťa alebo vnútorného priestoru. [37]

Zastáva však i preventívnu funkciu, ktorá spočíva v odradení páchateľa. Nemalý

význam má varovanie na vstupných dverách väčších objektov: „Tento objekt je

zabezpečený elektronickým systémom...“. Toto upozornenie si všimne každý a

potenciálneho náhodného zlodeja väčšinou odradí. Pre páchateľa, ktorý nepozná daný

systém zabezpečenia, je zneškodnenie poplašného zariadenia takmer nemožné. [37]

Na druhej strane, každý zabezpečovací systém je do určitej miery zraniteľný.

Zraniteľnosť systému záleží od jeho odolnosti v prípade, že sám systém je v ohrození.

Tu vzniká požiadavka na systém, aby v prípade jeho nefunkčnosti, neschopnosti

prevádzky, či zmeny voči normálnemu stavu systému, signalizoval túto zmenu.

Prvky PSN reagujú na fyzikálne zmeny v chránenom priestore, to znamená prekročenie

prahu citlivosti, vybočenie z vopred stanovenej medze. Z toho vyplýva, že okrem

ochrany dát, objektov a osôb, na druhej strane stojí otázka ochrany samotných

elektronických prostriedkov pred fyzikálnymi príčinami škôd ako je požiar, povodeň či

blesk. Málokto dnes vie, že dobre navrhnutá a inštalovaná bleskozvodná sústava pohltí

len 50% energie blesku. Druhú polovicu môžno očakávať v podobe naindukovaného

pulzného prepätia na napájacích a oznamovacích vedeniach smerujúcich do budovy a –

samozrejme – do citlivých elektronických zariadení. Podľa štatistiky Wuttemberskej

34

poisťovne z roku 1998 takmer 30% škôd na elektronike malo na svedomí práve pulzné

prepätie. Pritom súčet škôd spôsobených živlami je spolu necelých 10%! Každý vodič

vedúci do zariadenia, dlhší ako 5 m, je potenciálnym nebezpečím. Ak ostane čo i len

jeden vodič neošetrený, úsilie vyjde nazmar. To je typické pre dodatočné zmeny

v rozvodoch. [16]

O použití prvkov PSN rozhodujú rôzne faktory ako:

● význam chráneného záujmu, jeho hodnota

● dislokácia chráneného objektu, charakter okolia

● stavebná štruktúra príslušného objektu

● prvky PSN ponúkané na trhu

S ohľadom na nárast hlavne majetkovej trestnej činnosti a celkový rozvoj súkromného

podnikania je nutné stanoviť a konkretizovať požiadavky na zabezpečenie osôb,

majetku a celých objektov. Je potrebné vymedziť minimálne bezpečnostné, technické

a organizačné podmienky kvalitného a integrovaného zabezpečenia objektov vo vzťahu

k hodnote chráneného záujmu, rizikovosti objektu vrátane jeho poistenia. Veľké a

rozsiahle objekty potrebujú úplne iný štýl zabezpečenia ako objekty malé. [30]

Pri rozhodovaní o optimálnom, resp. najvhodnejšom zabezpečení je potrebné zvažovať

aj kompatibilnosť jednotlivých zariadení, možnosti ich kombinácie s mechanickými

zábrannými prostriedkami. [8] Pre zabezpečenie optimálnej úrovne ochrany, je potrebné

chrániť všetky dvere a okná, ktoré možno otvoriť. Existuje široká škála zariadení

a činností, ktoré svojim vzájomným prepojením vytvoria jeden bezpečnostný celok.

Možností využitia a vzájomného pôsobenia jednotlivých systémov je mnoho. Ich

navrhnutie a použitie záleží od konkrétnych požadovaných bezpečnostných kritérií. [30]

35

3 ANALÝZA VONKAJŠÍCH A VNÚTORNÝCH

PODMIENOK ZRANITEĽNOSTI OBJEKTU

Ochrana konkrétneho objektu sa odlišuje, tak ako sa líši každá budova svojou polohou,

konštrukciou a obsahom, a rôznorodé je obdobne i kriminálne riziko trestného činu.

Najlepší čas venovať sa bezpečnosti objektu je počas návrhu jeho výstavby. V prípade,

že ide o staršiu budovu, prípadne dodatočné zabezpečenie alebo zvýšenie ochrany

objektu, je potrebné dôsledne vyhodnotiť plášť objektu. Ten zahŕňa všetky strechy,

steny, dvere, okná a ďalšie miesta vstupu vlamačov, či akýchkoľvek narušiteľov do

budovy. Nevyhnutné je i zhodnotiť bezpečnostné prostredie, v ktorom sa objekt

nachádza, pretože je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim stupeň jeho bezpečnosti

a zraniteľnosti.

3.1 Analýza bezpečnostného prostredia

Klimatické podmienky určuje uzavretosť Žilinskej kotliny atmosférickému prúdeniu,

pričom prevláda inverzný stav atmosféry – priemerne 220 dní v roku. Prevládajúci smer

vetra je severozápadný. Prírodné podmienky nie sú neobvyklé, čo sa týka podnebia

a počasia, nedochádza k živelným pohromám. Pokiaľ ide o prírodné živly, existuje

možnosť pretrhnutia sa vodnej hrádze, ktorej narušenie by mohlo mať katastrofálne

dôsledky.

Chráneným objektom je budova A Fakulty špeciálneho inžinierstva v Žiline. Objekt sa

nachádza v zastavanej priemyselnej časti mesta na ľavom brehu rieky Váh, od ktorej je

oddelený železničnou traťou na trase Žilina – Košice. Je situovaný na ulici 1.mája

oproti autobusovému nástupišťu spoločnosti SAD Žilina, a.s..

Budova sa nachádza vo dvore vo vzdialenosti asi 200 m od hlavnej cestnej

komunikácie. Prístupová cesta je jasne viditeľná a prehľadná, slúži tak pre chodcov, ako

i pre vjazd motorových vozidiel. Vo vzdialenosti asi 15 m od hlavnej cesty je brána do

chráneného priestoru objektu. V chránenom priestore okrem fakulty sídlia i iné

subjekty, ako: Ústav súdneho inžinierstva v budove A, školský bufet v budove D, rôzne

firmy v prenajatých priestoroch budovy E (v minulosti sídlo katedry bezpečnostného

manažmentu).

Pri vstupe sa nachádza vrátnica s vrátnikom, ktorý kontroluje vstup motorových

36

vozidiel a má na starosti kľúčový režim. Akýkoľvek chodec môže voľne vstúpiť, nikto

ho nekontroluje, či už ide o jednotlivca alebo skupinu osôb. Pri vstupe do areálu je tiež

závora, ktorej elektronickou manipuláciou vrátnik povoľuje prístup vozidiel k budovám

fakulty. Vstup je však vyhradený len pre konkrétne vozidlá zamestnancov fakulty, či

ostatné subjekty zdržiavajúce sa v priestoroch areálu. Majitelia vyhradených

automobilov sa preukazujú preukazom o povolení vjazdu do objektu.

Po pravej strane, pri vstupe do areálu, sa nachádza budova B, ktorej interiér tvoria

jednotlivé učebne a jedáleň na prízemí. Súbežne s ňou je po ľavej strane nízka budova

bielej farby, ktorá nie je súčasťou FŠI, ale je majetkom ŽSR. Prístupová cesta potom

vyúsťuje na celkom rozľahlé parkovisko. V jeho okolí sa nachádzajú: vpravo budova E

(bývalá katedra bezpečnostného manažmentu), vpredu budova D (bufet, bývalé sídlo

referátu pre vzdelávanie) a vľavo budova A, ktorej zabezpečenie ochrany je cieľom

diplomovej práce. Areál ako celok je ohraničený plotom. Spočiatku klasickým

drôteným pletivom, potom smerom od vstupu dovnútra vyšším vlnitým plechovým

oplotením, ktoré siaha do výšky necelé 2 m.

Čo sa týka okolitého prostredia [41], zo zadnej strany fakultu obklopuje niekoľko

(približne 15) podnikateľských subjektov nachádzajúcich sa na území bývalých PCHZ,

a. s. Žilina. Do úvahy treba zobrať i ohrozenie chráneného priestoru nebezpečnými

látkami. V minulosti tu bolo skladovaných asi 5 ton amoniaku. Dnes v týchto

priestoroch sídlia jediné dve prevádzky s vlastníctvom NL. Spoločnosť Quinn Plastics

Slovakia, s. r. o. spracováva a skladuje NL ako toluén, metylmetakrylát, metylakrylát

a AIBN. Nebezpečné látky, s ktorými manipuluje za normálnych podmienok,

neohrozujú zamestnancov a okolité objekty, len v prípade vzniku požiaru. Na základe

určenia nebezpečných a vonkajších zón spoločnosťou je možné konštatovať, že

ohrozenie vzniká iba pre osoby nachádzajúce sa vo vnútri bývalého areálu PCHZ

a nepresiahne ho. Objekt má osobnú i nákladnú vrátnicu, je strážený súkromnou

bezpečnostnou službou. Z toho možno predpokladať, že potenciálny páchateľ nebude

prekonávať zabezpečenie jednej firmy, aby prenikol k inej (napr. fakulte).

Firma Aquachemia, s. r.o. sa nachádza taktiež v bývalom areáli PCHZ. Spoločnosť sa

nachádza v dlhodobej odstávke, avšak v podniku v súčasnej dobe ostali NL: óleum,

trichlóretylén, hydroxylamínsulfát. S látkami sa nemanipuluje ani sa nespracovávajú, sú

len uskladnené v zásobníkoch s ochrannými jímkami. Na základe vykonaných analýz

a výstupov spoločnosti, firma konštatuje, že riziko, ktoré predstavuje daný podnik pre

okolie je prijateľné.

37

Ostatné subjekty, ktoré majú prevádzky v bezprostrednom okolí tejto zadnej časti, nie

sú v oblasti ohrozenia NL nebezpečné. Pracujú v odvetviach, ktorých prevádzka i odpad

je bezpečný. Podniky majú na základe vzájomnej dohody zabezpečenú spoločnú

ochranu príslušnou SBS.

Po ľavej strane, vstup ku hlavnej bráne fakulty ohraničuje spomínaná budova ŽSR,

v blízkom okolí sa nachádza i zdravotná poisťovňa. Po pravej strane obytný dom a

budova železničnej polikliniky, ktorá má prevádzku do šestnástej hodiny a potom sa

uzamyká. Podľa mojich informácií nemá stálu strážnu službu.

Ako už bolo uvedené na začiatku, chránený objekt sa v podstate nachádza v blízkosti

cestnej komunikácie. Ide o hlavnú cestu v centre mesta na trase Vlčince – Železničná

stanica. Frekventovaná cesta je rušivým elementom počas celého dňa. Tento fakt

prehlbuje i skutočnosť, že hneď oproti cez cestu je situovaná autobusová stanica, ktorá

je živá a rušná po celý deň. Okrem toho je v neďalekom okolí situovaná i železničná

stanica, pošta, rôzne inštitúcie ako súd, ba dokonca spomínané súdne inžinierstvo

v areáli fakulty. Na jednej strane, každodenný presun a pohyb ľudí zväčšuje

zraniteľnosť objektu, pretože neustály dohľad nad jednotlivcami prechádzajúcimi okolo

chráneného objektu nie je možný. Je jednoduché nepozorovane preniknúť k objektu. Na

druhej strane, sústavná prítomnosť ľudí môže byť odradzujúcim faktorom pre

potenciálneho náhodného páchateľa.

3.2 Popis chráneného objektu

Keďže cieľom diplomovej práce, ako už bolo spomenuté, je navrhnúť najúčinnejší

systém ochrany objektu, je nevyhnutné daný objekt zadefinovať. Zámerom je zhodnotiť

jeho umiestnenie, určiť štruktúru, charakteristiky jednotlivých stavebných prvkov

budovy. Na základe tejto analýzy je potom možné posúdiť súčasný existujúci stav

ochrany a možné slabiny, resp. zraniteľné miesta objektu i okolitého chráneného

priestoru.

V našom prípade ide o budovu A fakulty špeciálneho inžinierstva. Ide o päťposchodovú

budovu s rozlohou približne 2 496 metrov štvorcových. Stavba objektu je pevnej

stavebnej konštrukcie – murovaná tehlová stavba. Vstup je len jeden, a to hlavný vstup

spredu zo strany parkoviska. Tvoria ho mohutné dvojkrídlové presklenné dvere

zavesené na pántoch. Tie sú uzamykané FAB- kou. Kľúč od hlavných dverí má vrátnik.

38

Ostatné otvorové výplne v prízemnej časti plášťa budovy sú plastové jednokrídlové

okná otvárateľné smerom dnu. Väčšina z nich je ešte opatrená oceľovými mrežami

upevnenými z vonkajšej strany objektu. Sú neotvárateľné, napevno ukotvené do stavby.

Mrežu majú takmer všetky prízemné, okrem rohových okien budovy.

Z hľadiska možných a pravdepodobných spôsobov narušenia objektu, či neoprávneného

vstupu na jeho priestor, v tejto časti kapitoly podrobnejšie rozoberiem prízemie a prvé

poschodie.

Na prízemí, po vstupe do budovy hlavným vchodom, sa rozprestiera dlhšia, pomerne

široká chodba. Smerom naľavo začínajú priestory, ktoré využíva a kde sídli ÚSI ŽU.

Hlavné dvere sú masívne drevené, za ktorými je chodba tiahnúca sa asi 40 m. Po ľavej

strane tejto chodby je približne 11 kancelárií, ktorých okná sú otočené smerom von

z budovy – na parkovisko. Tieto priestory tvoria odborné sekcie dopravy a strojárstva,

znalecké a študijné oddelenie, sklad a kopírovňa, prijímacia miestnosť a kancelária

riaditeľa. Na jej konci sa potom budova v pravom uhle stáča vpravo a chodba pokračuje

dookola. Stred tejto časti budovy vypĺňajú dve átriá, ktoré od seba oddeľuje ešte asi 5

miestností.

Jednou z nich je i laboratórium bezpečnostného manažmentu, ktoré zaberá najväčší

priestor. V ňom sa nachádza asi 10 počítačov a projektor. V zadnej miestnosti, zo strany

súdneho inžinierstva za laboratóriom je malá miestnosť, kde sa nachádza telefónna

linka, na ktorú je napojený PCO. V miestnostiach z bočnej strany laboratória sa

nachádza malá knižnica katedry, počítač PCO a dokonca i trezor, ktorý sa nepoužíva, je

to iba učebná pomôcka pre predmet mechanické zábranné systémy. Dá sa povedať, že

okrem týchto pár miestností, takmer celá ľavá časť prízemia budovy patrí spomínanému

súdnemu inžinierstvu.

Naopak priestory pravej časti prízemia obýva fakulta. Po pravej strane hneď po vstupe

do budovy sa nachádza počítačová miestnosť vybudovaná dodatočne približne na jar

pred rokom. Všetky otvorové výplne miestnosti sú plastové, tak vstupné dvere ako

i okná. Okná učebne sú pevne ukotvené v stene – sčasti otvárateľné, dvere sú

jednokrídlové otvárateľné smerom dnu. Miestnosť je sledovaná dvoma kamerami. Nie

však stálou službou, slúžia len pre prípadnú kontrolu alebo dodatočné zistenie, kto

miestnosť navštívil alebo čo sa v nej odohralo. Počítačová miestnosť je otvorená po celý

deň približne od ôsmej hodiny ráno do šestnástej maximálne sedemnástej hodiny

poobede. Závisí to od príchodu a odchodu vyučujúceho, ktorý má učebňu v daný deň, či

týždeň na starosti. Ktokoľvek má do nej prístup, nie je nikým a ničím kontrolovaný.

39

Práve tieto situácie by mal riešiť systém kontroly vstupu, ktorý do chránených

priestorov umožní prístup len tým osobám, ktoré majú na to oprávnenie. Pravú časť

tvorí ďalej smerom dozadu telocvičňa, šatne, bývalá odpočiváreň, toalety a podobné

priestory, ktoré v súčasnosti zostali nevyužité.

Chodba na prízemí na konci vyúsťuje širokým schodiskom a výťahom. Tie vedú

smerom hore na každé z piatich poschodí budovy. Zároveň sa na konci chodby

odbočuje doľava, cez predsieň sa dostaneme do laboratória bezpečnostného

manažmentu a priestorov bývalej fakultnej knižnice, ktoré dnes tvorí učebňa A 33

a miestnosť A 34, kde sídli energetické poradenstvo. Z ľavej strany chodby vedie

i východ do átria. Tvoria ho obyčajné vcelku labilné, jednoduché drevené sčasti

presklenné dvere.

Pokiaľ ide o prvé poschodie, od schodišťa po ľavej strane situovaný referát pre

vzdelávanie (študijné oddelenie) v miestnostiach označených ako 102B a 102A. Vedľa

neho sú ešte tri učebne. Jedna z nich je počítačová miestnosť č. A 105/106. Na konci

chodby sa prvé poschodie stáča doľava , kde je okrem toaliet ešte jedna podobná

počítačová miestnosť označená ako č. A 110 s niekoľkými počítačmi a projektorom.

Prvé poschodie pokračuje dookola podobne ako prízemie, avšak na rozdiel od neho, je

možné obísť poschodie dookola úplne. V ďalších miestnostiach na prvom poschodí sa

v podstate nachádzajú tri učebne, miestnosť vedeckej rady, ostatné z nich sú ešte stále

kancelárie niektorých zamestnancov fakulty - Katedry technických vied a informatiky.

Vedú až dozadu, kde majú niekoľko kancelárií (asi 5) doktoranti a Katedra požiarneho

inžinierstva. Prvé poschodie sa nakoniec stáča vľavo, kde opäť vyúsťuje pri výťahu.

Takmer všetky kancelárie zamestnancov ostatných katedier a dekanátu z prízemia

i prvého poschodia boli v lete tohto roku presťahované na druhé až piate poschodie.

Pričom na druhom poschodí sa nachádza dekanát, na treťom má kancelárie katedra

bezpečnostného manažmentu, štvrté poschodie je pracoviskom výskumu krízového

riadenia a sídlom katedry krízového manažmentu a na piatom poschodí sa nachádza

katedra požiarneho inžinierstva a ešte jedna učebňa č. 510.

3.3 Popis a hodnota chráneného záujmu

Chráneným záujmom budeme rozumieť všetko, čo má pre nás hodnotu a čo si vyžaduje

ochranu. Keďže chráneným objektom je budova A fakulty, je potrebné stanoviť, čo

40

v budove bude predmetom našej ochrany, resp. čo by mohlo byť potenciálne

predmetom záujmu páchateľa. Aj napriek tomu, že budeme chrániť objekt komplexne

ako celok, je nutné zvýšiť pozornosť zvlášť pri priestoroch, kde sa dané predmety

záujmu nachádzajú.

Po zvážení a konzultácii som došla k záveru, že chráneným záujmom fakulty v tomto

objekte sú miestnosti vybavené osobnými počítačmi, projektormi, hodnotnými

učebnými pomôckami a dôležitými dokumentmi.

Ústav súdneho inžinierstva ako štátna inštitúcia pracujúca pod záštitou pracoviska vedy

a výskumu Žilinskej univerzity disponuje množstvom dôležitých dokumentov. Preto

musia byť súčasťou predmetu ochrany. Jednotlivé kancelárie obsahujú spisy, s ktorými

sa momentálne zaoberajú, pričom najvýznamnejšie dokumenty sú uložené v skladoch,

prípadne v kancelárii riaditeľa. Pokiaľ ide o hodnotu chránených dokumentov, je skôr

nehmotná - odvíja sa od závažnosti konkrétnych prípadov, hodnoty vypracovaných

posudkov. V konečnom dôsledku závisí aj od hodnoty, ktorú dokument predstavuje pre

páchateľa.

Laboratórium bezpečnostného manažmentu, teda miestnosť A14 zahŕňa asi 10

počítačov pre študentov a jeden centrálny pre príslušného vyučujúceho. Okrem toho je

tu i moderný hodnotný projektor. V laboratóriu je v hornom rohu oproti oknám

umiestnený duálny PIR snímač so zabudovanou sirénou, ktorý mimo vyučovacích hodín

v uzamknutej miestnosti sníma a vyhodnocuje prípadný pohyb osôb do počítača PCO,

ktorý je umiestnený v miestnosti po ľavej strane učebne. Dvere do laboratória sú

jednoduché drevené dvojkrídlové uzamykané FABkou. Okrem toho sa nachádza

v malej chodbe pred učebňou ešte jeden drôtový PIR snímač umiestnený na rovnej

ploche na stene oproti hlavným vstupným dverám. Je v ňom zabudovaná i kamera.

Chodba má cca 7 m, je vybavená asi 30 učebnými pomôckami pre študijný odbor

bezpečnostný manažment v podobe snímačov PSN, EPS, neprestrielná vesta a pod. Pred

hlavnými dverami – jednoduché dvojkrídlové drevené je zvonček, takže tieto dvere je

možné otvoriť i elektronicky zvnútra.

Počítačová miestnosť na prízemí bola vytvorená pre potrebu študentov fakulty mať

prístup na internet. Jej vybavenie tvorí asi 15 počítačov. Miestnosť je vybavená 2

kamerami snímajúcimi interiér 24 hodín denne, avšak bez stálej služby.

Nemožno zabúdať i na skutočnosť, že študijné oddelenie má k dispozícii množstvo

dôležitých dokumentov, s ktorými manipuluje a ktoré obsahujú celý rad osobných

údajov študentov, ich rodinných príslušníkov i zamestnancov fakulty, rozličné

41

rozhodnutia, pečiatky a rôzne druhy potvrdení. Z toho dôvodu si rovnako vyžadujú

zvýšenú pozornosť i priestory študijného oddelenia nachádzajúce sa na prvom poschodí

objektu. Významné dokumenty sú archivované mimo samotného študijného oddelenia,

a to v miestnosti po jeho pravej strane. Uvedený sklad je bez okien a akýchkoľvek

ďalších otvorov, jediným vstupom sú dvere z hlavnej chodby. V súčasnosti nie je

miestnosť ničím zabezpečená. Dvere sú klasické drevené. Tak ako uvedený sklad

písomností, ani ochrana študijného oddelenia nie je riešená, dvere sú takisto obyčajné

drevené. Keďže ide už o prvé poschodie, o plášťovej ochrane z vonkajšej strany budovy

uvažovať nebudem.

Na tej istej chodbe prvého poschodia sa nachádza aj počítačová miestnosť, ktorá môže

byť tiež potenciálne ohrozená, a to vzhľadom na jej vybavenie asi dvadsiatimi

osobnými počítačmi. Učebňa takisto nie je zabezpečená priestorovou ochranou, vstupné

dvere sú klasické drevené.

Ako som uviedla v predchádzajúcej podkapitole, na prvom poschodí je ešte jedna

učebňa , ktorej obsahom je asi 15 počítačov a projektor. Miestnosť A110 je snímaná

kamerou rovnako ako tá na prízemí. V podstate všetky počítačové učebne objektu

fakulty neobsahujú žiadne dokumenty, ich chráneným záujmom sú výhradne

elektronické a elektrotechnické zariadenia a prístroje.

Vzhľadom na to, že rovnako ako študijné oddelenie, i dekanát situovaný na druhom

poschodí má na starosti nespočetné množstvo spisov, vyžaduje si príslušnú ochranu.

Dekanát uchováva kópie rôznych dokladov, rozhoduje o mnohých veciach, podáva

správy, schvaľuje žiadosti a potvrdzuje dokumenty. Chráneným záujmom je v tomto

prípade príslušná dokumentácia, či už v papierovej alebo v elektronickej podobe

uložená v počítači. Najdôležitejšie sú dve kancelárie. Prvou je kancelária dekana, do

ktorej vedie vstup cez kanceláriu sekretariátu dekana, druhá je hneď pri schodisku –

kancelária referátu pre personálnu prácu. Zvyšné kancelárie tvoria: ostatné referáty,

kancelárie prodekanov a katedry technických vied a informatiky.

3.4 Súčasný stav ochrany objektu, jeho zraniteľné miesta

Pokiaľ ide o posúdenie súčasného stavu ochrany daného objektu fakulty, v prvom rade

je nutné zvážiť všetky potenciálne a pravdepodobné miesta vstupu narušiteľa do

objektu. Takisto zraniteľné miesta budovy, teda slabiny objektu s nedostatočným,

42

v horšom prípade žiadnym zabezpečením.

Súčasná perimetrická ochrana objektu pozostáva z drôteného plotu i oplotenia

z vlnitého plechu. Zároveň ju v určitých častiach areálu tvoria i priamo hranice budov

patriacich iným susedným subjektom. Na vrátnici sa nachádza stála strážna služba, a to

24 hodín denne, i cez víkendy. Avšak nie je na ňu vyvedený poplachový signál

v prípade narušenia chránených častí objektu. V podstate je v súčasnosti v objekte

zabezpečené iba: laboratórium bezpečnostného manažmentu infrapasívnymi snímačmi,

dve počítačové učebne kamerami bez stálej služby. Miestnosť s PCO je chránená

snímačom rozbitia skla SRPG II, na dverách čo vedú do prvej malej miestnosti (pred

PCO) je magnetický kontakt HO-03, v ktorej je spomínaný trezor. Všetky tieto snímače

boli montované ako učebné pomôcky pre predmet Systémy vnútornej ochrany. Sú však

funkčné, lebo sú napojené na ústredňu PSN Power wave 8, ktorá je na PCO. Systém sa

dá ovládať dvomi klávesnicami, jedna je pri vchode do laboratória a druhá pri dverách

na PCO. PIR s kamerou je v chodbe oproti vstupným dverám do laboratória. Okrem

samotného objektu je zabezpečená kontrola vstupu motorových vozidiel pri hlavnej

bráne a kľúčový režim tak, že prevzatie kľúča od príslušnej učebne je na vrátnici

potvrdené menom a podpisom. Osobitný kľúčový režim má len laboratórium

bezpečnostného manažmentu na prízemí, od ktorého kľúče má na starosti sekretárka

vedúceho katedry bezpečnostného manažmentu a môže ho vydať výhradne len

vyučujúcim katedry bezpečnostného manažmentu. Tí samozrejme poznajú vstupný kód.

Na vrátnici je tento kľúč taktiež uložený, avšak je zapečatený v obálke pre prípad

vzniku nejakého výnimočného stavu.

Čo sa týka prízemia, otvorové výplne ako okná sú opatrené už spomínanou mrežou. Na

jednej strane plnia funkciu z psychologického hľadiska – odplašenie páchateľa. Na

strane druhej poskytujú predĺženie času vniknutia páchateľa. Mreže sú pevne ukotvené

v murive stavby, takže nie sú až tak ľahko prekonateľné. Avšak v prípade, že sa v jednej

z kancelárií nachádza dôležité aktívum, ktoré si vyžaduje zvýšenú ochranu, môže dôjsť

k pokusu o vysadenie mreže a rozbitie okna. Preto je potrebné doplniť ochranu o nejaký

vhodný elektronický prostriedok, ktorým môže byť napríklad snímač pohybu ako

prostriedok vnútornej - priestorovej ochrany.

Nie všetky prízemné okná však majú mrežu. Tie sa stávajú potenciálnymi zraniteľnými

miestami plášťa budovy, ktoré môže narušiteľ v prípade útoku na sklennú výplň ľahko

prekonať. Mali by byť dodatočne opatrené mrežou, prípadne niektorým z prostriedkov

poplachového systému narušenia, ktoré súčasný trh so zabezpečovacími prostriedkami

43

ponúka. Jednou z najvhodnejších možností je detektor rozbitia skla, prípadne vibračný

snímač.

Pokiaľ ide o vstupné dvere, ako som uviedla v predchádzajúcej podkapitole, sú nimi

mohutné presklenné dvojkrídlové dvere, ktorých kľúč má na starosti vrátnik. Takže

v prípade, že nepôjde o vlamača konajúceho po príprave, ktorý ohrozuje objekt zvnútra,

inak ako rozbitím hlavných dverí alebo okien sa cez tento vstup dnu nedostane. Keďže

na vrátnici je i v nočných hodinách nepretržite stála služba, je vysoko pravdepodobné,

že by strážnik (vrátnik) hluk trieštenia skla začul. Prípadne je i tieto dvere možné

doplniť o príslušný detektor, ak by sme uvažovali, že páchateľ použije zložitejšie

nástroje na ich prekonanie.

Obvodová a plášťová ochrana však nikdy nestačí. Záleží však i na tom, do akej miery je

zabezpečená. Buď daného páchateľa odradí, alebo mu aspoň predĺži čas na preniknutie

k chránenému záujmu, v najlepšom prípade v závislosti na stupni zabezpečenia detekuje

prvé pokusy o nedovolený vstup do objektu. Nech je ochrana perimetra, či plášťa

akákoľvek dobrá, vždy je samozrejme nutné zaoberať sa ochranou konkrétneho aktíva,

a teda i priestoru, kde sa nachádza. Som toho názoru, že páchateľ by mal byť nútený

postupne prekonávať viacero prekážok smerom k aktívu. Len tak je možné do istej

miery úspešne detekovať jeho snahu o nepovolený vstup i odcudzenie záujmu.

Nevyhnutné je venovať pozornosť priestorovej ochrane. Teda ochrane v priestoroch,

kde sú uložené chránené aktíva, či už ide o hmotné statky alebo nehmotné informácie,

ak je ich ochrana požadovaná, či nevyhnutná.

Začnem rozborom na prízemí budovy. Ide o zabezpečenie učebne bezpečnostného

manažmentu. Malá chodba pred vstupnými dverami do učebne je chránená

infrapasívnym snímačom pohybu. Rovnako i samotná miestnosť laboratória je

zabezpečená jedným širokouhlým duálnym PIR snímačom MR-100 umiestneným

v rohu smerom oproti oknám. Tento snímač má vysokopresnú zrkadlovú optiku s

podhľadom, detekčný dosah 15 m s 90° zrkadlom, má možnosť imunity voči domácim

zvieratám, automatická kompenzácia teploty a nastavenie citlivosti. Okná sú presklenné

- opatrené oceľovou mrežou osadenou napevno v stene budovy. Podľa môjho názoru je

táto učebňa dostatočne zabezpečená. Tak ako plášť miestnosti, tak i priestor vo vnútri je

chránený.

Pokiaľ ide o priestory súdneho inžinierstva, kanceláriami, ktoré si vyžadujú zvýšenú

ochranu – teda ochranu vyššiu ako je zamrežovanie okien sú: kancelária riaditeľa

a sklady dokumentov – ich priestorová ochrana je riešená snímačmi pohybu a

44

kamerami. Významné dokumenty sú uložené v už spomínaných skladoch v zadných

priestoroch budovy.

Dodatočne vybudovaná – vstavaná počítačová miestnosť na prízemí má v dvoch rohoch

inštalované kamery, ktorých úlohou je v podstate len umožniť spätne nazrieť, čo sa

v učebni odohralo. Nie je napojená na žiadnu stálu službu, ktorá by miestnosť

pozorovala. Jej plášťom sú sčasti otvárateľné plastové okná a dvere. Vstup

a manipulácia s počítačmi sú v podstate umožnené komukoľvek, pretože nie je nijak

kontrolovaný. Vzhľadom na neustály pohyb osôb v priestore učebne je vysoko

pravdepodobné, že do nej kedykoľvek môže vstúpiť cudzia osoba. Na druhej strane

v poobedňajších hodinách zíva prázdnotou, takže je umožnený vstup, neoprávnená

manipulácia, prípadne nepozorované odcudzenie veci. A stačí, že je páchateľ trochu

maskovaný, prípadne otočený tvárou dole, kamera ho dodatočne nerozpozná.

Podľa mojich informácií sa na prízemí už nenachádza žiadne dôležité aktívum, ktoré by

si vyžadovalo zvýšenú pozornosť z hľadiska zabezpečenia jeho ochrany.

Na prvom poschodí sú situované ďalšie dve počítačové učebne, ktorých zabezpečenie

by podľa môjho názoru malo byť taktiež realizované, pretože sa v nich nachádzajú

osobné počítače i projektor. Vzhľadom na to, že ide o prvé poschodie, nepredpokladám,

že by sa páchateľ snažil dostať do budovy lezením z vonkajšej strany.

Čo sa týka prvej počítačovej učebne bližšie k študijnému oddeleniu, jej okná sú

klasické, mreže na oknách nie sú, avšak ide o prvé poschodie, čiže ani nie sú potrebné.

Dvere do miestnosti sú obyčajné drevené. Priestorová ochrana tu riešená nie je vôbec.

Druhá učebňa prvého poschodia nie je taktiež dostatočne zabezpečená. Dvere sú

klasické drevené s FABkou a prídavným uzamykaním na visiaci zámok. Ten je však

možné bez väčších problémov vylomiť. Okná a mreže sú rovnaké ako v prípade

predošlej učebne. Počas prestávky, resp. neprítomnosti vyučujúceho majú pokyn

vyviesť študentov von.

Dá sa povedať, že v prípade, ak by sa páchateľovi nejakým spôsobom podarilo

preniknúť do budovy, v podstate mu už nič nestojí v ceste k dosiahnutiu aktíva v týchto

priestoroch. V súčasnosti jediným opatrením na zabezpečenie kancelárií dekanátu

situovanom na druhom poschodí na je kľúčový režim samotných zamestnancov, ktorí sú

zodpovední za ich uzamykanie.

45

4 ANALÝZA DOSTUPNÝCH NAJVHODNEJŠÍCH

TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV NA

ZABEZPEČENIE OCHRANY

Technické prostriedky na zabezpečenie ochrany sú finančne oveľa dostupnejšie, ako si

predstavuje mnoho ľudí. Cenovo sú porovnateľné s bežnými elektrickými spotrebičmi,

ktoré sú takmer v každej domácnosti. Treba brať do úvahy i to, že hodnota PSN bude

iná v závislosti od prostredia, v ktorom sa objekt nachádza. Hodnota zabezpečenia bytu

paneláku na druhom poschodí v malom meste je iná ako hodnota zabezpečenia luxusnej

vily vo veľkomeste. [28]

Problematike zabezpečovania objektov v Slovenskej republike, ako aj inde vo svete, sa

venuje obrovský počet firiem. Poskytujú komplexné technické služby na ochranu

majetku. V rámci týchto služieb vykonávajú: projekciu a montáž zabezpečovacích

zariadení, elektronickej požiarnej signalizácie, kamerových, dochádzkových,

obchôdzkových, televíznych a satelitných systémov. Väčšina realizuje aj poradenstvo,

dodávku, montáž, nepretržitý servis, či revízie na zabezpečovacie prostriedky.

Dodávaný materiál by mal vyhovovať normám STN (ISO) a podmienkam poisťovní.

[31]

Mozgom každého zabezpečovacieho systému je ústredňa, ktorá vyhodnocuje všetky

signály zo snímačov a ovládacích zariadení. Na základe analýzy signálov v súlade s

nastavením programu rozhoduje o vyhlásení poplachu. Inštalácia bezdrôtových

systémov je veľmi čistá, pretože zahŕňa minimum vŕtania a sekania, takisto rýchla, teda

lacná. Vzhľad interiéru nenarušia dodatočné inštalačné lišty a systém je kedykoľvek

rozšíriteľný o ďalšie prvky PSN. Klasické systémy sú väčšinou lacnejšie, avšak je nutné

počítať aj s prácou na ich inštaláciu. Môžeme kombinovať komponenty rôznych

výrobcov a nie je potrebné meniť batérie. Na druhej strane je nevyhnutné vykonávať

preventívne prehliadky a dodatočná inštalácia je komplikovanejšia. Existujú aj tzv.

hybridné systémy, ktoré umožňujú kombináciu oboch. [28]

Bezpečnostný priemysel sa neustále rozvíja vo všetkých svojich oblastiach. V oblasti

ochrany majetku v súčasnosti existuje na slovenskom i svetovom trhu množstvo

produktov. Spomedzi ponúkaných dostupných zabezpečovacích prostriedkov som

v práci uviedla skutočne len minimálny počet. Mojim zámerom je len informatívne

poukázať na rozličné typy prostriedkov, ich rozmanité funkcie, možnosti prevedenia a

46

inovácie a sú zároveň od viacerých výrobcov. Uvádzam stručný prehľad z Českej

republiky, Kanady, Japonska, Izraelu, Talianska, Škótska, Holandska. [44, 45, 47, 50,

51, 53, 56]

4.1 Stručný prehľad dostupných technických prostriedkov na trhu

Obrázok 5 JA-60 P (výrobca: Jablotron – Česká republika)

(Zdroj: www.jablotron.sk)

● pravidelný samotest (indikačná LED): funkčnosti, stavu batérií a spojenia s ústredňou

(max. dosah komunikácie 100 m na priamu viditeľnosť),

● automatické ovládanie osvetlenia, alternatívne šošovky (dlhá chodba, zvieratá),

prostredie -10 až +40°C

● dosah 12 m, uhol záberu 120°; pre priestory s viacerými vstupmi

● teplotná kompenzácia, , odolnosť voči rušeniu, falošným poplachom

● nastaviteľná reakcia: okamžitá alebo s príchodovým a odchodovým oneskorením

Obrázok 6 DIGIGARD 65 (DG-65) (výrobca: Paradox - Kanada)

(Zdroj: www.alarmsystem.sk)

● duálny pasívny infradetektor pohybu, spracovanie signálu digitálnou analýzou;

eliminuje vplyvy prostredia, vysoká citlivosť na pohyb človeka,

● dosah 12m x 12m, uhol záberu 110°

● najodolnejší a najspoľahlivejší snímač firmy Paradox

● odolný pri teplovzdušnom kúrení, kotolniach, miestach s prievanom;

47

Obrázok 7 DIGIGARD 75 (DG-75) (výrobca: Paradox - Kanada)

(Zdroj: www.alarmsystem.sk)

● pasívny infradetektor, dvojitá optika - zložený z dvoch detektorov DG 55 na jednej

doske a digitálne vyhodnocovaných v spoločnom procesore; odolný falošným

poplachom, avšak zachytí pohyb človeka

● dosah 11m x 11m, uhol záberu 90°, odolný malým domácim zvieratám do 40 kg,

● použitie aj v priestoroch s výskytom hlodavcov, doska osadená v plechovom

tieniacom kryte

Obrázok 8 RX-40 QZ / RX-40 PT (výrobca: Optex - Japonsko)

(Zdroj: www.tarantulas.sk)

● QUAD kvadrálny, štandardný pasívny infradetektor, utesnená optika, dosah 12/18 m,

snímač „vidí“ pod seba, teplotná kompenzácia – tolerancia na teplotné zmeny,

● zvýšená odolnosť voči falošným poplachom – schopný rozlíšiť medzi ľuďmi a inými

zdrojmi infračerveného žiarenia; počítadlo poplachov,

● detekčná zóna rozdelená na vyššie a nižšie oblasti – detekcia zmien energie v oboch

zónach, viacohniskové (sférické) šošovky; model RX-40 PT je navyše odolný malým

zvieratám

MX-40 QZ / MX-40 PT / MX-50 QZ (výrobca: Optex - Japonsko)

● duálny pasívny infradetektor, kombinovaný QUAD/MW detektor pohybu, utesnená

optika,

● PIR ako RX-40QZ/ RX-40 PT/ FX-50 QZ, dosah 12m, teplotná kompenzácia 48

Obrázok 9 FX-50 QZ / FX-50 SQ (výrobca: Optex - Japonsko)

(Zdroj: www.tarantulas.sk)

● odolnosť voči zvieratám, ● oproti sérii RX má zvýšenú odolnosť voči rušeniu

● jeho prevedenie FX-50 QZL je s pamäťou poplachu

● model FX-50 SQ – superquad, od modelu FX-50 QZ sa líši o patentované duálne

tienenie (dvojitý kryt) – zaisťuje super odolnosť, prevedenie FX-50 SQL je s pamäťou

poplachu

Obrázok 10 ATLAS 620 / 1240 / 1650 (výrobca: Electronics Line Ltd- Izrael)

(Zdroj: www.electronics-line.com)

● duálny infrapasívny snímač pohybu, kombinovaný PIR/MW ● dosah 6/12/16 m,

„vidí“ pod seba, vysoko odolný falošným poplachom ● 3 indikačné LED, teplotná

kompenzácia, šošovky F a C ● verzie 620M/1240M/1650M majú mikrofón pre

počúvanie

Obrázok 11 DTX (výrobca: Guardall – Škótsko)

(Zdroj: www.guardall.co.uk)

● duálny infrapasívny detektor pohybu PIR/MW, zrkadlová optika, odolnosť voči

falošným poplachom, zlepšenie PIR technológie snímača M2

● varianty s dosahom 12m,15m a 18m, funkcia antimasking

49

Obrázok 12 JUPITER (výrobca: Guardall – Škótsko)

(Zdroj: www.guardall.co.uk) ● duálny infrapasívny detektor, kombinovaný PIR/MW, nastaviteľná citlivosť MW a

PIR, trojfarebná signalizačná LED, stupeň 2

● dostupné 4 varianty s dosahom: 20/27/40/61 m

● má funkciu Antimasking, poplachovú pamäť, poskytuje zvýšenú ochranu

a spoľahlivosť

Obrázok 13 DD 100 (výrobca: SLC Technologies BV - Holandsko)

(Zdroj: www.unisep.sk)

● duálny infrapasívny detektor pohybu riadený ASIC procesorom, zrkadlová optika,

mikrovlnný modul, snímač „vidí“ pod seba ● 4D spracovanie signálu (dvojitý – dva

nezávislé snímače vedľa seba, digitálna filtrácia šumu), vysoká odolnosť proti falošným

poplachom ● dosah 10m - 5 záclon, zorný uhol 86°, prevedenie i pre zvieratá do 20 kg

Obrázok 14 Séria 6150 (výrobca: Sentrol - USA)

(Zdroj: www.fittich.sk) ● štandardná séria ● infrapasívny detektor pohybu, vysoká odolnosť voči falošným

poplachom ● varianty: s duálnym PIR elementom, bezdrôtové, pre vonkajšie aplikácie,

ovládanie dverí ● poplach 2-5 sekúnd, teplota -17 až +50°C, odolnosť voči RFI 50

Obrázok 15 V12 / V12 AM (výrobca: Guardall – Škótsko)

(Zdroj: www.fittich.sk)

● duálny pasívny infračervený detektor pohybu, s technológiou „Dual – Hex“

využívajúca 12 pyro elementov, ktorých signál sa vyhodnocuje vo 2 zosilňovacích

kanáloch,

● vlastný autotest každých 30 minút

● dosah 15m, -10°C až +55°C, zabudované vyvažovacie rezistory

● model V12 AM má navyše funkciu Antimasking – detekuje kov, papier, spray, laky a

farby, odolný voči poplachom, má poplachovú pamäť, stupeň 2

Obrázok 16 TEXECOM PRESTIGE DT (výrobca: Optex - Japonsko)

(Zdroj: www.slovakalarms.sk)

● duálny infrapasívny detektor pohybu, kombinovaný PIR/MW

● dosah 15x15m, uhol záberu 90°, utesnená optika, -35 až +55°C

● digitálne spracovanie signálu – fuzzy logic, snímač „vidí“ pod seba

● extrémna odolnosť voči falošným poplachom, pamäť poplachu (2 režimy)

● 3 indikačné LED (PIR, MW, poplach), vzdialené vypínanie poplachovej LED

● teplotná kompenzácia, počítadlo poplachov, regulácia MW dosahu, zvýšená odolnosť

● montáž na stenu alebo strop 1,5 až 3,1 m; záruka 10 rokov

MR-100 (výrobca: Crow Electronic Engineering - USA)

● duálny PIR senzor, vysokopresná zrkadlová optika s podhľadom ● dosah 15 m s 90°

zrkadlom ● automatická kompenzácia teploty ● možnosť imunity voči zvieratám

51

Obrázok 17 JS-25 COMBO (výrobca: Jablotron – Česká republika)

(Zdroj: www.jablotron.sk)

● infrapasívny snímač pohybu kombinovaný s akustickým snímačom rozbitia skla ( JS-

20 LARGO + GBS 210 VIVO)

● dosah PIR 12m, uhol záberu 120°; -10 až +40°C, násobná analýza signálu

● GBS do 9m pre sklennú výplň min 0,6 x 0,6m; detekuje rozbitie skla, pohyb a sabotáž

● vymeniteľné šošovky (dlhé chodby, zvieratá, záclonová)

● vysoká citlivosť a odolnosť voči falošným poplachom, pre stupeň zabezpečenia 2

Obrázok 18 JA-60 B (výrobca: Jablotron – Česká republika)

(Zdroj: www.jablotron.sk)

● bezdrôtový duálny detektor rozbitia skla (tlak na sklo + trieštenie skla)

● dosah 9m, digitálna analýza signálov, stupeň bezpečnosti 2

● odolnosť proti vysokofrekvenčnému rušeniu, falošným poplachom (pri zachytení

iných zvukov), sabotážne senzory, pre prostredie -10 až +40°C

● komunikácia s ústredňou až 100 m , samotest

SRPG-II (výrobca: Crow Electronic Engineering - USA)

● dva detektory v jednom, duálny Pyro senzor, tvrdá guľová šošovka

● detekcia šok a rozbitie skla so samostatným nastavením citlivosti s ochranou pre

viaceré okná ● technológia ASIC ● difrakčné zrkadlo pre plné pokrytie zóny

● dva samostatné relé pre rozbitia skla a PIR ● možnosť výmeny z záclonovú šošovku

52

Obrázok 19 GLASSTREK (výrobca: Paradox - Kanada)

(Zdroj: www.unisep.sk)

● duálny detektor rozbitia skla, ● certifikát: NBÚ SR, T 02-0015/2002 stupeň „T“

● digitálna analýza tlakovej vlny a akustického signálu rozbitia

● nastaviteľná citlivosť, pamäť poplachov, -20 až +50°C

● pre náročnejšie aplikácie, úplné potlačenie falošných signálov

● testovanie pomocou prístroja Testtrek

Obrázok 20 GX 252 T (výrobca: Optex - Japonsko)

(Zdroj: www.optex-europe.com)

● akustický detektor rozbitia skla, dosah 0,9 - 7,6 m ● pre obyčajné, vrstvené a tepelne

upravované sklo ● číslicové spracovanie zvuku ● 55 x 103 x 18 mm

Obrázok 21 IMPAQ GLASS BREAK (výrobca: Optex – Japonsko)

(Zdroj: www.slovakalarms.sk)

● duálny ohybovo-akustický detektor rozbitia skla

● regulovateľný dosah detekcie max. 9 m

● pre obyčajné, tvrdené a drôtené sklá

● číslicové spracovanie zvuku, 62 x 87 x 26 mm

53

Obrázok 22 SA-201 (výrobca: Jablotron – Česká republika)

(Zdroj: www.jablotron.sk)

• magnetický snímač rozpínací - mini • snímací prvok nežiadúceho otvorenia

okien, dverí a pod. • skladá z dvoch častí: magnet, ktorý sa montuje na pohyblivú

časť a samotný jazýčkový kontakt, ktorý sa upevňuje na pevný rám

Obrázok 23 TAP-10B (výrobca: Jablotron – Česká republika)

(Zdroj: www.jablotron.sk)

• Závrtný magnetický snímač, tužkový tvar s rozšíreným zakončením • priemer 11 mm

• dĺžka 32 mm • v bielej alebo hnedej farbe • pracovná vzdialenosť max. 25 mm

Obrázok 24 MG-DCTXP (výrobca: Paradox – Kanada)

(Zdroj: www.paradox.com)

• vysokocitlivý magnetický jazýčkový spínač • dostupný v 433MHz alebo 868MHz

• univerzálny mikrofónny vstup (N.O./N.C.)

• anti-tamper spínač • bezdrôtová škála v typickom prostredí: 30m s MG-6060

a MG-6030; 60m s MG-RCV3 • 11cm x 3.2cm x 2.5cm

54

Obrázok 25 Sentrol - rada 1085, 1086 (výrobca: Sentrol - USA)

(Zdroj: www.fittich.sk)

• Magnetické snímače pre povrchovú montáž • Varianty s rozpínacím, spínacím a s

obidvomi typmi kontaktov a sabotážnym kontaktom • Detektory s predmagnetizáciou

určené pre priestory s vysokým nárokom na bezpečnosť

Obrázok 26 Menvier 403 (výrobca: Menvier Csa -Taliansko)

(Zdroj: www.fittich.sk)

• magnetické detektory pre povrchovú montáž do dreva a aj na kov

• rozpínací a aj spínací poplachový kontakt a sabotážny kontakt

• púzdro z termoplastu

Obrázok 27 Menvie

.fittich.sk)

miniatúrny magnetický detektor • hliníkové púzdro • rozpínací kontakt

65

O-03 (výrobca: Crow Electronic Engineering - USA)

ický s

r 355 (výrobca: Menvier Csa – Taliansko)

(Zdroj: www

•

• určený pre povrchovú montáž s vysokou mechanickou odolnosťou • krytie IP

H

• magnet nímač • rozmery: 30 mm • svorkovnica

55

5 NÁVRH NA VYTVORE IE BEZPEN ČNOSTNÉHO

erimetrická ochrana je vzhľadom na význam a hodnotu chráneného záujmu podľa

.1 Návrh na zabezpečenie prízemia objektu

a prízemí analyzovaného objektu - budovy A Fakulty špeciálneho inžinierstva by bolo

bezpečnostného manažmentu je zabezpečené dostatočne, pretože ako som

SYSTÉMU OBJEKTU FAKULTY

P

môjho názoru postačujúca. Bola by pravdepodobne zbytočná investícia zavádzať nejaký

systém kontroly vstupu hneď pri hlavnej bráne, keďže počas dňa dochádza k

neustálemu pohybu ľudí dnu a von z areálu. Pričom kontrola vjazdu vozidiel je

zabezpečená a vrátnik je prítomný 24 hodín denne. Nie je nutné meniť druh oplotenia.

Keďže zo zadnej strany budovy je plot z vlnitého plechu opatrený zvrchu ešte ostnatým

drôtom, ktorý je sčasti poškodený, navrhujem opraviť ho. Doporučujem doplniť

obvodovú ochranu o kamery vzadu za budovu A. V podstate je dôležité venovať sa skôr

plášťovej ochrane.

5

N

vhodné zabezpečiť rohové okná budovy. Mám na mysli kancelárie súdneho inžinierstva,

ktorých okná treba dodatočne zamrežovať, prípadne použiť jeden z dostupných

technických prostriedkov, napríklad na okno inštalovať snímač rozbitia skla. Ochranu

kancelárií, v ktorých sú uložené dokumenty dôležitého významu, navrhujem zvýšiť, a to

zabezpečiť infrapasívnym snímačom pohybu. Ten musí byť umiestnený v rohu

príslušnej miestnosti smerom oproti oknám, ktoré by sa mohli stať potenciálnym

vstupom narušiteľa, v prípade, že by došlo k vysadeniu mreže. Ako som v tretej kapitole

spomínala, ak by sa chcel páchateľ dostať dnu do objektu hlavným vstupom, pokiaľ by

nemal kľúče, musel by rozbiť obrovské mohutné dvere, čo by určite počul vrátnik,

alebo použil kvalitné nástroje na prekonanie zámku. Preto musíme zaistiť aj samotnú

chodbu pred kanceláriami súdneho inžinierstva. Navrhujem inštaláciu pasívneho

infračerveného snímača pohybu do rohu chodby. Tak bude zaistená ochrana vnútorných

priestorov prízemia, v prípade, že by sa narušiteľ dobýval cez neúplne zaistené

kancelárie.

Laboratórium

uviedla, okná sú zamrežované a samotnú miestnosť chráni priestorový snímač pohybu

inštalovaný v rohu oproti oknám. Takisto i vstupná chodba je ním chránená. Navyše

56

súčasťou infrapasívneho snímača pohybu v chodbe je i kamera v ňom zabudovaná.

Všetky už existujúce technické prostriedky ochrany ako aj uvedené snímače, sú

napojené na funkčný poplachový systém na hlásenie narušenia.

Počítačová miestnosť na prízemí si vyžaduje zvýšiť ochranu. Podľa môjho názoru

.2 Návrh na zabezpečenie prvého poschodia objektu

a študijnom oddelení navrhujem použiť pasívny infračervený snímač pohybu najlepšie

06B na prvom poschodí nie je nijak zabezpečená.

avšak jej priestorovú ochranu treba

i osobných skúseností z vyspelých severských krajín, kde sú v podstate všetky

počítačové laboratóriá a výskumné učebne zabezpečené elektronicky pri každých

vstupných dverách, pričom karta každého študenta i vyučujúceho je aktivovaná pre

prístup len do určených miestností, v prvom rade by mal byť vytvorený nejaký systém

kontroly vstupu, napr. na magnetické čipové karty. To by však znamenalo úplnú a

komplexnú zmenu prístupu pre celú fakultu. Takisto i z finančného hľadiska by to bolo

v súčasnosti asi ťažko uskutočniteľné. Takže navrhujem miestnosť zaistiť aspoň

pasívnym infračerveným snímačom aktívnym po uzamknutí dverí v čase mimo

vyučovacích hodín i cez víkendy.

5

N

do pravého rohu miestnosti. Miestnosť pre uskladnenie a archiváciu dokumentov po

jeho ľavej strane označená ako 102 A má len jeden vstup z chodby. Preto si vyžaduje

výmenu klasických drevených dverí za bezpečnostné, a z dôvodu papierovej formy

dokumentácie by mali byť i protipožiarne s magnetickým zámkom. Je vhodné vyčleniť

z dokumentov tie významné a najdôležitejšie a na ich úschovu použiť i jeden z možných

druhov úschovného objektu.

Počítačová miestnosť 105/1

Navrhujem aplikovať takisto infrapasívny snímač pohybu a vymeniť vstupné dvere do

učebne, aspoň s minimálnym stupňom bezpečnosti.

Druhá počítačová miestnosť A 110 má síce kameru,

doplniť o infračervený snímač pohybu. Ochranu okien nie je nutné riešiť, pretože ide o

prvé poschodie budovy. Výmena dverí by bola tiež užitočná, najmä preto, že súčasný

visiaci zámok nemá takmer žiadny význam, keďže je možné kedykoľvek ho jednoducho

vylomiť.

57

5.3 Návrh na zabezpečenie druhého poschodia objektu

a 2. poschodí je situovaný dekanát. Prvoradé je zaistenie jeho priestorovej ochrany.

e

otlivých uvedených

N

Primeraná je aj inštalácia infrapasívneho snímača pohybu na chodbu. Avšak lepšou

alternatívou bude kamera zabudovaná nad schodiskom priamo oproti dekanátu. V jej

zábere by bola prístupová chodba ku kanceláriám. Vzhľadom na to, že dekanát je na

druhom poschodí a pod oknami po celom obvode druhého poschodia sa tiahne strecha

prvého, jedným z možných zraniteľných miest by mohli byť otvorové výplne

poschodia. Ochranu navrhujem zvýšiť o snímač rozbitia skla inštalovaný na okno pri

výťahu. Nevyhnutné je venovať sa ochrane úschove dokumentov dôležitého významu

tak ako v prípade študijného oddelenia. Dekanát musí zvážiť, ktoré dokumenty si

vyžadujú zvýšenú ochranu a patrične ju zabezpečiť. Kancelárii dekana predchádza

menšia kancelária sekretariátu, obe tieto miestnosti si vyžadujú infrapasívne pohybové

snímače, dvere so zvýšenou bezpečnosťou a na okná aplikovať snímače rozbitia skla.

Druhá v podstate dôležitá kancelária v priestoroch dekanátu je kancelária referátu pr

personálnu prácu. Túto miestnosť zabezpečíme bezpečnostnými dverami,

infračervenými pohybovým snímačom, z dôvodu zraniteľnosti okien zvonka zo strechy

prvého poschodia, nevyhnutný je i v tomto prípade snímač rozbitia skla. Prístup do

kancelárií ostatných referátov, kancelárií prodekanov a katedry technických vied a

informatiky bude snímaný spomínanou kamerou nad schodiskom.

Bezpečnostný systém objektu fakulty by mal pozostávať z jedn

snímačov, ktorých signál bude vyhodnocovaný v už existujúcej ústredni vyvedenej na

príslušný PCO. Ten sa v súčasnosti nachádza na prízemí, v zadnej miestnosti za

laboratóriom bezpečnostného manažmentu. Aktuálne inštalované snímače sú naň

napojené a alarm je vyvedený na telefónnu linku. Slúžia síce ako učebná pomôcka, je

možné ich využiť, alebo urobiť nový návrh. PCO je možné využiť na ochranu celého

objektu. Navrhnuté infrapasívne snímače pohybu, snímače rozbitia skla, magnetické

kontakty a príslušné kamery by mali byť vyvedené i na vrátnicu. Keďže na vrátnici je

pevná linka, je možné prepojiť ju s PCO. Takisto bude mať vrátnik k dispozícii monitor

zobrazujúci aktuálne zorné polia príslušných kamier. To znamená, že ak dôjde

k narušeniu objektu, jeho priestoru, signál bude zaslaný na PCO, ktorý ho spracuje

a vyhodnotí. V prípade skutočného narušenia bude vrátnik prostredníctvom telefónnej

linky informovaný a môže tak upovedomiť policajno-bezpečnostné orgány.

58

ZÁVER

Hlavné tendencie, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť v Slovenskej republike sú trestné činy

ný

dným z cieľov mojej diplomovej práce bolo vykonať analýzu súčasného stavu

ný prehľad vhodných dostupných technických prostriedkov na

ahou na základe spomínanej analýzy, navrhnúť najúčinnejší

proti životu a zdraviu občanov, činy ohrozujúce štátnosť a spoločnosť ako celok.

Občania však najvýraznejšie pociťujú trestné činy proti ich hmotným a nehmotným

statkom. Najčastejším predmetom útoku vlámaní sú objekty, kde zväčša kumulujeme

svoj majetok. Sú nimi byty, rodinné domy, rekreačné zariadenia, súkromné podniky.

Vlámania do rôznych objektov súvisia práve s ohrozením ich majetku, ale i zdravia.

Čím ďalej, tým viac sa podniky zaoberajú a kladú do popredia rizikový bezpečnost

manažment, ktorý im umožňuje do určitej miery predvídať a stanovovať budúce

očakávané i neočakávané hrozby. Vo všeobecnosti je plánovanie prostriedok prevencie

krízy a lepšej prípravy na jej prekonanie. Na základe toho je možné potom efektívne

riadiť podnik.

Je

vonkajších a vnútorných podmienok zraniteľnosti jedného z objektov fakulty. Skúmala

som objekt z hľadiska jeho dislokácie v danom prostredí, charakterizovala som samotný

objekt a jeho bezprostredné okolie, v ktorom sa nachádza a ktoré je jeho súčasťou.

Definovala som chránený záujem a zaoberala sa momentálnym stavom ochrany. Došla

som k záveru, že ochrana daného objektu je v súčasnosti nepostačujúca a je najvyšší čas

sa ňou zaoberať. Uvedomujem si však, že na druhej strane sa načrtá otázka financií. Aj

napriek tomu, že v dnešnej dobe sú už zabezpečovacie prostriedky pre mnoho ľudí

finančne oveľa dostupnejšie, v prípade inštitúcií akou je napr. fakulta, sú vždy závislé

od dotácií a príspevkov.

V práci som uviedla struč

zabezpečenie ochrany, ktoré dnešný trh ponúka. Využila som všetky dostupné

informácie v slovenskom i cudzom jazyku a musím usúdiť, že technických prostriedkov

na zaistenie ochrany objektov je neuveriteľné množstvo. Snažila som sa preto

objektívne zúžiť výber tak, aby boli zastúpené rozličné typy od rôznych výrobcov

z viacerých krajín sveta.

Nakoniec bolo mojou sn

systém ochrany skúmaného objektu. V priloženom zozname sú znázornené pôdorysy

59

prízemia, prvého a druhého poschodia, ktorých ochrane som po dôslednej analýze,

vlastnom uvážení a konzultácii s vedúcim venovala pozornosť.

V práci som sa snažila poukázať na to, že správny prístup k ochrane objektov má určitý

a nemalý význam. Neodmysliteľnou súčasťou je dôkladne vykonaná analýza objektu

ochrany a jeho bezprostredného okolia ešte pred návrhom systému zabezpečenia.

Bezpečnostná analýza umožní vytýčiť adekvátne opatrenia na prevenciu a

minimalizovanie, resp. odvrátenie dôsledkov, ktoré by mohli potenciálne vzniknúť.

Navrhnuté vhodné mechanické zábranné prostriedky, technické zabezpečovacie

prostriedky, ako aj režimové opatrenia, v konečnom dôsledku vytvárajú efektívny a

účinný bezpečnostný systém.

60

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1] ADAME, J.: Mechanické zábranné systémy. In: Alarm amanach 1997/1998, 1997, vydanie I, s. 6. Bratislava: Infodom. ISBN 80-967777-1-8. [2] Akustické detektory rozbitia skla. Dostupné na: http://www.fittich.sk (2006-02-15). [3] Analýza rizík. Dostupné na: http://www.nbusr.sk/bezpecnost_OF/analyza_ rizik/2.rtf (2006-01-30). [4] Bezpečnostná analýza. Dostupné na: http://www.dastholding.sk/security/ bezpecnostna-analyza (2006-02-14). [5] Building Security. Dostupné na: http://www.thamesvalley.police.uk/reduction /business crime/building-sec1.htm (2006-02-13). [6] Combination detectors. Dostupné na: http://www.optexeurope.com/Site/tem PW3_001.asp?intTemplateID=&intPage=1662&strLang=en&intLang=2&intLevel=3 (2006-02-21). [7] Detektory deštrukčných hlukov. Dostupné na: http://www.fittich.sk (2006-02-15). [8] Elektronické zabezpečovacie systémy – Poplachové systémy narušenia. In: Alarm Almanach, 2000/2001, vydanie IV, s. 13. Bratislava: Infodom. ISBN 80-967777-8-5. [9] FALISOVÁ, B.: Prostriedky klasickej ochrany objektov, Bratislava: Akadémia policajného zboru SR – Katedra bezpečnostných služieb, 1998. ISBN 80-8054-045-4. [10] FALISOVÁ, B.: Prostriedky technickej ochrany objektov. Bratislava: Akadémia policajného zboru SR – Katedra bezpečnostných služieb, 1997. [11] FAY, John J.: Encyclopedia of Security Management: Techniques and Technology, United States of America: Butterworth-Heinemann, 1993. ISBN 0-7506-9660-5. [12] FEDÍK, F.: Mechanické zábranné systémy. In: Alarm almanch 2002, vydanie V, s. 8. Bratislava: Infodom. ISBN 80-89076-01-7. [13] FEDÍK, F.: Mechanické zábranné systémy. In: Alarm security directory 2004, vydanie VII. Bratislava: Infodom. ISBN 80-89076-05-X.

61

[14] Fyzická bezpečnosť a objektová bezpečnosť. Dostupné na: http://www.nbusr.sk/bezpecnost_OF/analyza_rizik/1.rtf (2006-01-30). [15] GAŠPIERIK, L. – REITŠPÍS, J.: Prevencia vlámania do objektov. In: Alarm security magazín, 2004, ročník VI, č. 2/2002, s. 16 - 18. Bratislava: Infodom. ISSN 1335-504X. [16] GRAMER, V.: Elektronické zabezpečovacie systémy – Poplachové systémy narušenia. In: Alarm security directory 2004, vydanieVII, s. 22. Bratislava: Infodom. ISBN 80-89076-05-X. [17] Hodnotenie zraniteľnosti. Dostupné na: http://www.nbusr.sk/bezpecnost OF/ analyza rizik/5.rtf (2006-01-30). [18] HOFREITER, L.: Bezpečnosť podniku. In: Prednášky, Žilina: FŠI, 2005. [19] HOFREITER, L.: Ochrana majetku. In: Prednášky, Žilina: FŠI, 2005. [20] IBL, P. <iblp@psp.cz>: Bezpečnostní hrozby – součást společenského vývoje. In: Sborník z mezinárodní konference - Bezpečnost v podmínkach organizací a institucí ČR. Konferencia z 20.mája 2005. Praha: Soukromá vysoká škola ekonomických studií, s. r. o. 2005. s.11-16. ISBN 80-86744-49-3. Dostupné na: http://www.svses.cz/akce/bezp05/ texty/sbornik.pdf (2006-01-30). [21] Identifikácia a hodnotenie ohrození. Dostupné na: http://www.nbusr.sk/ bezpecnost_OF/analyza_rizik/4.rtf (2006-01-30). [22] JURAN, Ľ.: Personálna bezpečnosť - základ vnútornej ochrany objektov. In: Alarm security magazín, 2002, ročník IV, č. 1/2002, s. 18 - 23. Bratislava: Infodom. ISSN 1335-504X. [23] LOVEČEK, T.: Východiská pre stanovenie metodiky na zabezpečenie ochrany vybraných objektov (písomná časť dizertačnej skúšky). Žilina: FŠI, 2004. [24] MACH, V.: Využitie mechanických zábranných prostriedkov pri ochrane majetku. In: Zborník z 9.vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou - Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, 2. časť. Konferencia z 23. - 24.júna. Žilina: Edis, 2004, ŽU, s.385 - 392. ISBN 80-8070-273-X. [25] Magnetické detektory. Dostupné na: http://www.fittich.sk (2006-02-15). [26] Ochrana majetku. Dostupné na: http://www.corinex.sk/2_4_produkty_ bez.htm (2006-01-30).

62

[27] Ochrana majetku – ako sa chránime. Dostupné na: http://www.antar.sk/DaB /new-cl4-03/26-tlac.htm (2006-01-30). [28] Ochrana objektov. Dostupné na: http://eshop.jablotron.sk/index.php?zobraz = produkty&id_kategorie=119 (2005-10-04). [29] Opatrenia vonkajšej ochrany. In: Bezpečnostný štandard fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti (Príloha k Vyhláške č. 336/2004 Z.z., uverejnené v Zbierke zákonov č. 140/2004 strana 3119). [30] PAVLÍK, Z.: Elektronické zabezpečovacie systémy. In: Alarm almanach 1997/1998, 1997, vydanie I, s. 16. Bratislava: Infodom. ISBN 80-967777-1-8. [31] Poplašné systémy a zabezpečovacie zariadenia – nevystavujte zbytočne svoju rodinu ohrozeniu. Dostupné na: http://www.trh.sk/index.php?state=clanok &ctyp= 2&clanok= 197 (2006-02-14). [32] Riešenia inteligentných budov. Dostupné na: http://www.vegacom.sk/ buildingssecurity.asp (2006-01-31). [33] SELINGER, P.: Technické bezpečnostné systémy. In: Prednášky, FŠI, 2004. [34] ŠIMÁK, L.: Manažment rizík. In: Prednášky, FŠI, 2006, s. 17. [35] ŠIMKANIN, B.: Elektronické zabezpečovacie systémy – Poplachové systémy narušenia. In: Alarm almanach 2002, vydanie V, s. 15. Bratislava: Infodom. ISBN 80-89076-01-7. [36] Štatistické informácie Ministerstva vnútra SR. Dostupné na: http://www.minv.sk/statistiky/A-Stat.htm (2006-02-20). [37] URMINSKÁ, D.: Dom pod dohľadom. Dostupné na: http://mojdom.zoznam.sk/cl/85140/ Dom_pod_ dohladom (2006-02-01). [38] Vyhláška č. 336/2004 Z.z. Národného bezpečnostného úradu o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti. Vyhláška z 10. mája 2004, účinná od 1.6.2004, uverejnená v Zbierke zákonov č. 140/2004 strana 3119. [39] Vyhláška č. 337/2004 Z.z. Národného bezpečnostného úradu ktorou sa upravujú podrobnosti o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a o ich používaní. Vyhláška z 10. mája 2004, účinná od 1.6.2004, uverejnená v Zbierke zákonov č. 140/2004 strana 3151. [40] Vymedzenie pojmu bezpečnostná analýza. Dostupné na: http://programova nie.pc.sk/bezpecnost/bezpecnost/clanok.ltc?ID=335 (2006-01-30).

63

[41] VYSLOUŽIL, J. (Obvodný úrad Žilina – Odbor pre krízové riadenie): Informácie o nebezpečenstvách a možnostiach ohrozenia skúmaného objektu inými subjektami. Osobná komunikácia, Žilina (2006-01-30). [42] Zabezpečovacie systémy. Dostupné na: http://www.novitech.sk (2006-01-30). [43] Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon z 11. marca 2004, účinný od 1.5.2004, uverejnený v Zbierke zákonov č. 93/2004 strana 2206. [44] www.alarmsystem.sk (2006-02-20). [45] www.alarmtechnika.sk (2006-04-07). [46] www.electronics-line.com (2006-02-21). [47] www.fittich.sk (2006-02-15). [48] www.gg.sk (2006-02-20). [49] www.guardall.co.uk (2006-02-21). [50] www.jablotron.sk (2005-10-04). [51] www.koalasystem.szm.sk (2005-10-05). [52] www.optex-europe.com (2006-02-21). [53] www.paradox.com (2006-02-21). [54] www.slovaklarms.sk (2006-02-22). [55] www.tarantulas.sk (2006-02-22). [56] www.unisep.sk (2005-10-05).

64

ZOZNAM GRAFOV, OBRÁZKOV A TABULIEK Graf 1 Podiel majetkovej kriminality na celkovej kriminalite na území SR ..........11

Graf 2 Vývoj trestných činov krádeže vlámaním ...................................................12

Graf 3 Objasnenosť trestných činov krádeže vlámaním ........................................13

Graf 4 Porovnanie počtu objasnenosti krádeží vlámaním v Žilinskom kraji..........13

Obrázok 1 Prerušenie elektrického obvodu...........................................................30

Obrázok 2 Detekcia zvuku ....................................................................................31

Obrázok 3 Detekcia vibrácie .................................................................................31

Obrázok 4 Detekcia teploty ...................................................................................33

Tabuľka 1 Porovnanie vlastností PIR a MW snímačov ........................................33

Obrázok 5 JA-60 P ................................................................................................47

Obrázok 6 DIGIGARD 65 (DG-65)......................................................................47

Obrázok 7 DIGIGARD 75 (DG-75)......................................................................48

Obrázok 8 RX-40 QZ / RX-40 PT.........................................................................48

Obrázok 9 FX-50 QZ / FX-50 SQ.........................................................................49

Obrázok 10 ATLAS 620 / 1240 / 1650 ...................................................................49

Obrázok 11 DTX .....................................................................................................49

Obrázok 12 JUPITER..............................................................................................50

Obrázok 13 DD 100.................................................................................................50

Obrázok 14 Séria 6150 ............................................................................................50

Obrázok 15 V12 / V12 AM .....................................................................................51

Obrázok 16 TEXECOM PRESTIGE DT ................................................................51

Obrázok 17 JS-25 COMBO.....................................................................................52

Obrázok 18 JA-60 B ................................................................................................52

Obrázok 19 GLASSTREK ......................................................................................53

Obrázok 20 GX 252 T .............................................................................................53

Obrázok 21 IMPAQ GLASS BREAK ....................................................................53

Obrázok 22 SA-201 .................................................................................................54

Obrázok 23 TAP-10B..............................................................................................54

Obrázok 24 MG-DCTXP.........................................................................................54

Obrázok 25 Sentrol - rada 1085, 1086.....................................................................55

Obrázok 26 Menvier 403.........................................................................................55

Obrázok 27 Menvier 355.........................................................................................55

65

PRÍLOHY

66

PRÍLOHA A: Pôdorys prízemia objektu fakulty

PRÍLOHA B: Pôdorys 1.poschodia objektu fakulty

PRÍLOHA C: Pôdorys 2.poschodia objektu fakulty PRÍLOHA C: Pôdorys 2.poschodia objektu fakulty