BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZA

Embed Size (px)

DESCRIPTION

BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZA. BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZA. Ktokoľvek, kto sa kedy snažil vedome niečo chrániť - zabezpečiť pred možným nebezpečím, konal tak na základe určitej úrovne poznania. Jeho poznanie určitých skutočností mu potom umožnilo definovať: - PowerPoint PPT Presentation

Text of BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZA

  • BEZPENOSTN ANALZA

  • BEZPENOSTN ANALZAKtokovek, kto sa kedy snail vedome nieo chrni - zabezpei pred monm nebezpem, konal tak na zklade uritej rovne poznania. Jeho poznanie uritch skutonost mu potom umonilo definova:cie zabezpeenia (v zmysle dosiahnutia uritho definovanho iadanho stavu - istoty),objekt zabezpeenia (t. j. ivot alebo zdravie fyzickej osoby, vlastncke a obdobn prva osb, organizci, intitci a ttu a zujem jednotlivcov, organizci, intitci a ttu),spsob a prostriedky zabezpeenia,materilov a finann nklady na vykonanie zabezpeenia,termny, dokedy je zabezpeenie nutn realizova,osoby, ktor za vykonanie zabezpeenia nes osobn zodpovednos.

  • Bezpenostn analzaBezpenostn analza je dleitm vchodiskom pre proces syntzy zskanch poznatkov a vypracovania bezpenostnej politiky vypracovania bezpenostnho projektu, ktorho lohou je stanovi plne konkrtne opatrenia, ktormi bude dosiahnut cie definovan bezpenostnou politikou.

  • Bezpenostn analzaBezpenostn analza je systmov proces, ktor vzsade zaha etapy:analzu bezpenostnho prostrediaanalzu rizkpopis objektu ochrany (chrnen zujmy)urenie monch spsobov napadnutia chrnenho zujmunvrh technickch, organizanch aadministratvnych opatren.

  • Vznam bezpenostnej analzyPoznanie uritch skutonost umouje definova:cie zabezpeenia (v zmysle dosiahnutia uritho definovanho iadanho stavu - istoty),objekt zabezpeenia (t. j. ivot alebo zdravie fyzickej osoby, vlastncke a obdobn prva osb, organizci, intitci a ttu a zujem jednotlivcov, organizci, intitci a ttu),spsob a prostriedky zabezpeenia,materilov a finann nklady na vykonanie zabezpeenia,termny, dokedy je zabezpeenie nutn realizova,osoby, ktor za vykonanie zabezpeenia nes osobn zodpovednos. (Brabec, 2001, s. 50-51.)

  • Analza bezpenostnho prostrediaPredmet analzy vo vzahu ku konkrtnemu objektu ochrany:

    Informcie o urbanistickch charakteristikch prostredia Informcie o charakteristikch objektu ochrany Informcie o socilnych kriminognnych faktoroch Informcie o kvantitatvnych a kvalitatvnych ukazovateoch kriminality Informcie o stave na seku ochrany majetku a objektov Informcie o stave nzorov a nlad, postoji obanov ku kriminalite Informcie o prrodnch podmienkach Informcie o stabilnch i mobilnch zdrojoch priemyselnch havri

  • Analza bezpenostnho prostrediaVsledkom tejto etapy bezpenostnej analzy je definovanie predpokladov rizk socilnej, technickej a environmentlnej povahy, ktor mu ohrozi chrnen zujem - ivot alebo majetok obanov a prvnickch osb.

  • Pouvan metdy bezpenostnej analzyMedzi takto analzy patr napr. analza PEST, modifikovan analza zdrojov a predovetkm analza SWOT. Vemi dobre pouiten s i niektor metdy popisnej tatistiky, napr. Paretov diagram a in druhy diagramov. Na vytvorenie bezpenostnej analzy meme poui rad technickch a rznych inch prstupov na vyhodnotenie shrnu zskanch informci a dt .

  • Popis objektu ochrany a chrnenho zujmuPod pojmom objekt ochrany sa rozumie predmet, osoba alebo informcia, ktor je vpozornosti subjektu sprotispoloenskmi ciemi, ana ochrane ktorho m spolonos zujem. Za objekt ochrany budeme povaova aj stavebn objekt, vktorom je umiestnen urit chrnen zujem.

  • Popis objektu ochrany zahrujea) Definovanie typu objektu poda:urenia napr. prevdzkov budova alebo stavba, budova alebo stavba obianskej vstavby ( tie obchodn, administratvne, zdravotncke objekty), objekty , budova alebo stavba na bvanie, ostatn. Definovanie typu objektu poda urenia m vznam pre urenie rizikovosti objektu.vyhotovenia, napr. murovan, kovov, betnov, elezobetnov, dreven, in typ. Definovanie typu objektu poda vyhotovenia m vznam pre urenie jeho pasvnej odolnosti voi narueniu.

  • Popis objektu ochrany zahrujeb) Popis dislokcie objektu spova vuren jeho polohy vdanom urbanistickom prostred:objekt v extravilne, tzn. leiaci mimo zastavanej asti sdliska, obce, mesta;objekt vintravilne, tzn. leiaci v sdelnej (hromadnej) zstavbe, priom me by alej pecifikovan ako jednotliv objekt, vradovej zstavbe, vobytnom dome apod.ako dosiahnuten objekt, napr. vhorskch azalesnench oblastiach bez prstupovch komunikci.

  • Popis objektu ochrany zahrujec) Popis rozmiestnenia chrnench priestorov (zn) znamen presn pecifikciu polohy chrnench priestorov (zn) vchrnenom objekte. Poda truktry objektu mu by chrnen priestory rozmiestnen napr. vsuterne, na przem, na poschod alebo vpodkrov.

  • Popis objektu ochrany zahrujed) Popis okolia objektu m vznam pre rieenie otzok perimetrickej (obvodovej) ochrany objektov. Vzhadom kdislokcii objektu meme definova :von, prehadn akontrolovaten okolie,neprehadn, ako kontrolovaten okolie.

  • Popis objektu ochrany zahrujee) Popis objektu z hadiska prstupovch ciest :potu prstupovch ciest na objekt s napr. jednou, dvoma alebo viac prstupovmi cestami,kontrolovatenosti prstupovch ciest na objekt, napr. s kontrolovatenmi (ulice, cesty, von plochy, ale i okn, dvere apod.), alebo nekontrolovatenmi prstupovmi cestami (lesn porast, pivnice, povaly, vetracie achty, potrubn achty, gare spojen sdomom apod).priechodnosti prstupovch ciest pre dopravn prostriedky na objekt spriechodnmi alebonepriechodnmi , resp. zjazdnmi alebonezjazdnmi prstupovmi cestami.

  • Popis objektu ochrany zahrujef) Popis stavebnch prvkov objektu ochrany spova vpopise aohodnoten prvkov ktor tvoria pl objektu as prejavom celkovej kontrukcie objektu. Sem patria mry, podlahy, stropy a strechy budov. Hodnot sa predovetkm ich mechanick odolnos proti prelomu. Zhadiska tchto kritri mu by ohodnoten ako :ahko prekonaten,prekonaten,so zvenou pasvnou bezpenosou.

  • Popis objektu ochrany zahrujeg) Popis otvorovch vpln, ktor predstavuj vstupy avstupy objektov. Ich kvalita amechanick zabezpeenie ovplyvuj celkov pasvnu bezpenos objektu. Patria sem najm dvere, okn, balkny, balknov dvere, rzne druhy vetracch otvorov, mree, rolety, alzie, okenice apod. Dleit je ich prelomov odolnos[1] aich kvalita sa vyjadruje prslunou bezpenostnou triedou. [1] Prelomov odolnos otvorovch vpln sa vyjadruje asom, ktor potrebuje pchate na prekonanie prekky adosiahnutie chrnenho zujmu.

  • Popis objektu ochrany zahrujeh) Hodnotenie existujceho systmu ochrany objektu spova vposden sasnho stavu ochrany chrnenho objektu. Pritom sa posudzuje:stav klasickej ochrany - zaha predovetkm prvky perimetrickej (obvodovej), plovej ochrany aochrany otvorovch vpln. Stav fyzickej ochrany objektu, ktor spova vbezprostrednom stren objektu (priestorov) fyzickmi osobami (strnici, vrtnici, pracovnci SBS apod.). Stav reimovej ochrany - napr. pohyb osb a vozidiel vchrnenom objekte (priestore), kov reim, materilov aexpedin reim, reim nvtev, Posdenie pouitch technickch prostriedkov ochrany - s zabezpeovacie systmy alebo poplachov systmy, ktor slia na ochranu osoby, majetku achrnench objektov pred neoprvnenmi zsahmi, sledovanie pohybu aprejavu osoby vobjekte ajeho okol.

  • Popis objektu ochrany zahrujei) Popis druhu chrnenho zujmu. Zkladn lenenie chrnenho zujmu je na:hmotn chrnen zujem, ktor sa me alej leni na:- statick : monolitick, alebo lenen,- mobiln: cennosti, drogy, jedy, zbrane, vbuniny,...nehmotn chrnen zujem, ako napr. informcie, know-how, vrobn dokumentcia, dobr meno spolonosti apod.osoby ( stavn initelia, skromn osoby podnikatelia, umelci pod.).

  • Popis objektu ochrany zahrujej) Definovanie hodnoty chrnenho zujmu. Poda tohto kritria meme leni hodnotu chrnenho zujmu na :vysliten, ak je mon hodnotu vyjadri vo finannej podobe,nevysliten, ak hodnota chrnenho zujmu neme by vyjadren finanne (napr. udsk ivot, vzcne umeleck ahistorick predmety apod.).Definovanie hodnoty chrnenho zujmu umon vyjadri vekos dsledku bezpenostnho rizika.

  • Popis objektu ochrany zahrujek) Hodnotenie vznamu chrnenho zujmu me by vykonan bu poda objektvnych alebo subjektvnych kritri. Pouitie objektvnych kritri bude pouit vprpade posudzovania chrnenho zujmu, ktor m celospoloensk vznam avprpade jeho ohrozenia (znehodnotenia, zneuitia, pokodenia) me djs knegatvnym dsledkom sdopadom na cel spolonos (napr. energetick systmy, komunikan uzly, sklady apod.). Pouitie kritri subjektvneho charakteru bude aktulne vprpade posudzovania chrnenho zujmu, ktor m urit vznam pre obmedzen okruh osb, prp. menie spolonosti. Vzvislosti na pouitch kritrich me by vznam chrnenho zujmu hodnoten ako mal, vek, vemi vek ap.

  • Popis objektu ochrany zahrujel) Popis umiestnenia chrnenho zujmu m vek vznam pre nsledn rieenie spsobu jeho ochrany. Vychdza sa pritom zmetodiky pouitej pri popise objektu ochrany. Draz treba poloi na podrobn popis priestorov, vktorch je chrnen zujem umiestnen ana popis prstupovch ciest knemu.

  • Prehad zranitench miestZranitenos objektu (chrnenho priestoru) je vyjadrenie monosti:sakou mu by asti objektu a/alebo chrnenho priestoru (stavebn prvky, otvorov vplne) alebo prvky systmu ochrany objektu achrnenho priestoru (MZP, TZP, reimov opatrenia a pod.) prekonan identifikovanmi ohrozeniami, ako mu by osoby (zamestnanci, prslunci FO) npomocn tonkovi kzskaniu neoprvnenho prstupu kutajovanm skutonostiam,ako me by spsob manipulcie sutajovanmi skutonosami zneuit na zskanie prstupu kutajovanm skutonostiam,ako me dan ohrozenie narui, resp. ochromi bezpenos objektu,

  • Prehad zranitench miestRozhodujcimi kritriami pre spracovanie prehadu zranitench miest chrnenho objektu je :rove pasvnej bezpenosti stavebnch prvkov objektu,rove odolnosti proti vlmaniu pre pouit mechanick zbrann prostriedky,rove prelomovej odolnosti schovnch objektov,bezpenostn trieda pouitch prvkov poplachovch systmov na hlsenie naruenia,spsob vkonu fyzickej ochrany,monosti zsahovch jednotiek vykona zsah na zadranie naruitea (pchatea).

  • Prehad zranitench miestStupnica ohodnotenia zranitenosti me by nasledujca :mal zranitenos (M) ak dan ohrozenie me len ako vyui