T9_ RKS pri úniku jedovatej látky

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ – ENVIRONMENTÁLNYCHIng. Mária Šimonová, PhD.

9. Riešenie krízových situácií pri úniku jedovatej (toxickej) látky

9 JEDOVATÉ (TOXICKÉ) LÁTKY

9.1 CHARAKTERISTIKA A DELENIE JEDOVATÝCH LÁTOK

Medzi jedovaté látky podľa [1],[25] sa zaraďujú tie látky (trieda 6.1), o ktorých je zo skúseností známe alebo vzhľadom na experimenty so zvieratami sa o nich predpokladá, že v relatívne malom množstve sú schopné okamžite alebo v krátkom čase zapríčiniť poškodenie zdravia alebo smrť, a to vdýchnutím, vstrebaním cez kožu alebo požitím.

Látky triedy 6.1 sa delia takto [1], [25],

A. - Látky, ktoré sú vysoko jedovaté pri vdychovaní s bodom vzplanutia pod 23°C

B. - Organické látky, ktoré majú bod vzplanutia najmenej 23°C alebo nehorľavé organické látky

C. - Organokovové zlúčeniny alebo karbonyly

A. - Anorganické látky, ktoré môžu uvoľňovať jedovaté plyny pri styku s vodou (alebo vlhkosťou), vodnými roztokmi alebo kyselinami a iné jedovaté látky reagujúce s vodou za uvoľňovania horľavých plynov

B. - Iné anorganické látky a kovové soli organických látok

C. - Látky a prípravky používané ako pesticídy

D. - Látky určené na laboratórne účely a experimenty a na výrobu farmaceutických výrobkov, ak nie sú uvedené pod inou číslicou tejto triedy

E. - Vyprázdnené obaly

Látky a predmety triedy 6.1 musia byť priradené k jednej z nasledujúcich skupín, označených písmenami (a), (b), (c) podľa stupňa ich jedovatosti takto:

(a) - vysoko jedovaté látky,(b) - jedovaté látky,(c) – menej jedovaté látky

U tých látok, zmesí a roztokov, ktoré nie sú v triedení výslovne uvedené, sa musia brať do úvahy ľudské skúsenosti s prípadmi náhodnej otravy, ako aj špeciálne vlastnosti, ktoré majú jednotlivé látky, napr. kvapalný stav, vysoká prchavosť, pravdepodobnosť vstrebávania cez kožu a iné špeciálne biologické účinky. V prípade, že chýbajú pozorovania na ľuďoch, stupeň jedovatosti sa musí stanoviť na základe dostupných údajov z experimentov so zvieratami podľa tejto tabuľky:


Slzotvorné plyny musia byť zaradené do skupiny jedovatosti (b), napriek tomu, že údaje týkajúce sa ich jedovatosti zodpovedajú kritériám skupiny (c).Tie látky, ktoré vykazujú rozličné stupne jedovatosti pri dvoch a viacerých druhoch expozície sa zatrieďujú podľa najvyššieho stupňa jedovatosti

Tabuľka 13.1 Stanovanie stupňa jedovatosti v závislosti od LD50 a LC50

Skupina jedovatosti Jedovatosť pri požití LD50 (mg.kg-1)

Jedovatosť vstrebania kožou LD50 (mg.kg-1)

Jedovatosťvdychovania LC50 (mg.l-1)

(a) do 5 do 40 do 0,5(b) 5-50 40-200 0,5-2(c) pevné látky:50-200

kvapalnélátky:50-500200-1000 2-10

Pozn.:LD50 pre akútnu jedovatosť pri požití - je to také množstvo látky, ktoré pri požití s najvyššou pravdepodobnosťou zapríčiní do 14 dní smrť jednej polovice dospelých potkanov. Výsledok v mg.kg-1

LD50 pre akútnu jedovatosť pri vstrebávaní kožou - je to také množstvo látky , ktoré pri nepretržitom 24 hodinovom styku s holou kožou králikov (albíni) s najvyššou pravdepodobnosťou zapríčiní smrť polovice testovaných zvierat v priebehu 14 dní.

LC50 pre akútnu jedovatosť pri vstrebávaní kožou - je to taká koncentrácia pary, hmly alebo prachu, ktorá pri nepretržitom vdychovaní potkanmi, trvajúcom jednu hodinu s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčiní v priebehu 14 dní smrť polovice testovaných zvierat.Pevná látka by mala byť skúšaná vtedy, keď najmenej 10% z jej celkovej hmotnosti (prach) je v dýchateľnej forme. Kvapalná látka by mala byť skúšaná vtedy, ak je pravdepodobnosť úniku pár pri doprave v ochrannom obale. Výsledky sa vyjadrujú

- u prachov a hmly v mg.l-1,- u pár v ml.m3 vzduchu (ppm)

Kvapalné látky uvoľňujúce jedovaté pary sa musia zaradiť do nasledujúcich skupín, kde V je koncentrácia nasýtených pár (prchavosť) v ml.m-3 vzduchu pri 20°C a pri normálnom atmosférickom tlaku. Kritériá pre jedovatosť pri vdychovaní prachov a hmiel sú založené na údajoch LC50, pri 1-hodinovom pôsobení.

Tabuľka 13.2Stanovenie jedovatosti pár v závislosti na V

Jedovatosť Rozdelenie do skupín v rámci číslice

Hodnota V

Vysoko jedovaté (a) V≥max.10LC50 ; LC50 1000 ml.m-3

Jedovaté (b) V≥LC50; LC50≤ 3000 ml.m-3 a


kritérium pre (a) nie je splnenéMenej jedovaté (c) V≥0,2 LC50; LC50≤5000 ml.m-3 a

kritérium pre (a),(b) nie je splnené Pozn.: Vyššie uvedené kritériá jedovatosti pri vdychovaní sú založené na údajoch LC50 pre 1-hodinové pôsobenie.

Ďalšie delenie látok triedy 6.1 podľa obsahu jednotlivých skupín do jednotlivých číslic je nasledovné:

A. Látky vysoko jedovaté pri vdychovaní s bodom vzplanutia pod 23°C

1. Kyanovodík stabilizovaný 2. Kyanovodíkové roztoky 3. Kovové karbonyly (Ni,Fe)4. Etylénimín brzdený5. Metylizokyanatan6. Ďalšie izokyanáty s bodom vzplanutia pod 23°C7. Dusíkaté látky (hydrazíny)8. Okysličené látky (alkoholy, ketóny, aldehydy)9. Kvapalné látky, roztoky, a zmesi, ktoré sú pri vdychovaní vysoko jedovaté s bodom

vzplanutia, ktoré však nemôžu zaradené pod číslice 1-810. Žieravé látky obsahujúce halogény

B. Organické látky s bodom vzplanutia 23°C alebo vyšší alebo nehorľavé organické látky

11. Dusíkaté látky s bodom vzplanutia medzi 23-61°C vrátane (nitrily, pyridíny)12. Dusíkaté látky s bodom vzplanutia nad 61° (anilín, nitrobenzény, nitrotoluény,

aminopyridíny, akrylamidy,...)13. Okysličené látky s bodom vzplanutia medzi 23-61°C vrátane (furaldehydy,...)14. Okysličené látky s bodom vzplanutia nad 61°C fenoly. krezoly, dietylsulfáty,

rezorcinol,...))15. Uhľovodíky obsahujúce halogényetylénbromid, metyljodid, pentachlóretán, chlorid

uhličitý, trichlórbutén,...) 16. Iné látky obsahujúce halogény s bodom vzplanutia 23-61°C vrátane (chlórhydríny,

etylchlóroctan-etylchlóracetát, epichlórhydrín,...) 17. Iné halogénované látky s bodom vzplanutia nad 61°C (chlórpikrín, fluóroctany,

chlóracetofenóny, chlórnitrotoluény,...)18. Izokyanatany s bodom vzplanutia 23-61°C vrátane (cyklohexylizokianatan,...)19. Izokianatany s bodom vzplanutia nad 61°C (izokyanatan metylfenylový,...)20. Látky, ktoré obsahujú síru a majú bod vzplanutia medzi 23-61°C (fenylmerkaptán,

metylizotiokyanát, merkaptánové zmesi, jedovaté, horľavé,...)21. Látky, ktoré obsahujú síru a majú bod vzplanutia nad 61°C (močovina-naftyltiourea,

tiofosgén, tioglykol,...)22. Látky, ktoré obsahujú fosfor a majú bod vzplanutia 23-61°C (organofosforové

zlúčeniny jedovaté a horľavé)23. Látky, ktoré obsahujú fosfor a majú bod vzplanutia nad 61°C (hexaetyltetrafosfát,

trikrezylfosfát,...)


24. Jedovaté organické látky dopravované v roztavenom stave (dinitrotoluény roztavené, fenol roztavený,...)

25. Organické látky a predmety, roztoky a zmesi organických látok (prípravky i odpady-dezinfektant, substancia slzného plynu, munícia jedovatá bez rozbušky, jedovaté organické kvapalné a pevné látky,...)

26. Horľavé jedovaté organické látky, predmety a zmesi horľavých jedovatých látok (jedovatá kvapalná a pevná látka, dymovnice slzotvorného plynu,...)

27. Žieravé jedovaté organické látky, predmety obsahujúce takéto látky a roztoky a zmesi žieravých jedovatých organických látok (dimetylsulfát, chlóracetylchlorid, brómkyán, chlorid metánsulfonylový,benzylbromid, benzylchlorid, roztok kyseliny chlóroctovej, krezolová kyseliny, krezoly, chlórmravčany,...)

28. Horľavé, žieravé, jedovaté chlórmravčany, alylchlórmravčan, n- butylchlórmravčan,...)

C. Organokovové zlúčeniny a karbonyly

31. Organoolovnaté zlúčeniny (antidetonačná zmes tetraetylolovo, tetrametylolovo)31. Organocínové zlúčeniny ( organocínová zlúčenina kvapalná a pevná,...)32. Organoortutnaté zlúčeniny (fenylortutnatý acetát, dusičnan fenylortutnatý,...)33. Organické arzeničné zlúčeniny34. Iné organokovové zlúčeniny35. Karbonyly (kovové karbonyly)

D. Anorganické látky, ktoré môžu uvoľňovať jedovaté plyny pri styku s vodou, vodné roztoky alebo kyseliny a iné jedovaté látky reagujúce s vodou

41. Anorganické kyanidy (kyanidy- barnatý,-vápenatý,-ortutnatý, draselný, -meďný, -kuprokyanid, -meďnatý,-olovnatý,-draselný,-strieborný,-kyanidové roztoky,...)

41. Azidy (azid sodný)42. Prípravky fosfidov obsahujúce aditíva zabraňujúce emisii horľavých plynov (fosfid

hlinitý)43. Iné jedovaté látky reagujúce s vodou

E. Iné anorganické látky a kovové soli organických látok

51. Arzeničné a arzénové zlúčeniny (kyselina arzeničná kvapalná, chlorid arzenitý, arzeničnan hlinitý, bromid arzeničný, trioxid arzenitý, kyselina kakodylová, arzeničnan a arzenitan železitý, arzeničnany olovnaté, horečnaté a ortutnaté, arzenitan draselný, strieborný, sodný, zinočnatý a strontnatý, arzeničná zlúčenina kvapalná)

52. Zlúčeniny ortuti (chlorid ortutnatý, dusičnan ortutnatý, dusitan ortutnatý, chlorid amónny ortutnatý, benzoan ortutnatý, bromidy ortutnaté, glukonán ortutnatý, oleját ortutnatý, síran ortutnatý, zlúčenina ortuti kvapalná a pevná,...)

53. Zlúčeniny tália 54. Berýlium a zlúčeniny berýlia55. Selén a zlúčeniny selénu (disulfid selénu, ...) 56. Zlúčeniny osmia (oxid osmičelý)


57. Zlúčeniny telúru58. Zlúčeniny vanádu (metavanadičnan amónny)59. Antimón a zlúčeniny antimónu (laktát amónny,...)60. Zlúčeniny bária (oxid barnatý), chlorečnan a dusičnan barnatý patria do tr.5.161. Zlúčeniny kadmia62. Zlúčeniny olova (octan olovnatý), dusičnan a chloristan olovnatý patria do tr.5.163. Fluoridy rozpustné vo vode (fluorid sodný, draselný a amónny), žieravé fluoridy sú

látky triedy 864. Flurokremičitany (fluorokremičitan draselný, sodný, horečnatý, amónny)65. Anorganické látky, roztoky a zmesi anorganických látok, ktoré nemôžu byť

zaradené pod iným spoločným pomenovaním (rôzne jedovaté kvapalné a pevné látky)

66. Jedovaté samozohrievacie látky (jedovatá pevná látka samozohrievacia, 67. Jedovaté látky žieravé (trichlorid fosforitý a i.)68. Jedovaté okysličovacie látky (dusičnan tálny, iné jedovaté a okysličovacie látky)

F. Látky a prípravky používané ako pesticídy

71. Pesticídy, kvapalné, jedovaté (karbamátový, arzénový, organochlórový, triazínový, tiokarbamátový, organofosforový pesticíd, pesticíd na báze medi, ortuti, kumarínu, kyselina fenoxyoctová,...)

72. Pesticídy, kvapalné, jedovaté, horľavé (sem patria pesticídy, ktoré chemickou podstatou podobné ako v 71., avšak majú bod vzplanutia najmenej 23°C.

73. Pesticídy, pevné látky, jedovaté (sem patria pesticídy, ktoré sú chemickou podstatou podobné ako v 71..

(a) - vysoko jedovaté látky,(b) - jedovaté látky,(c) - menej jedovaté látky.

Pesticídy, ktoré majú bod vzplanutia pod 23°C sú zaradené do triedy 3

G. Aktívne látky určené na laboratórne účely a na farmaceutické účely, ak nie sú uvedené pod inou číslicou tejto triedy

90. Látky skupiny (a)Aktívne látky, ktoré zahrňujú (brucín, strychnín, soli strychnínu, kvapalné a pevné alkaloidy a ich soli, kvapalné a pevné nikotínové preparáty, toxíny zo živých zdrojov, kvapalné a pevné jedovaté chemické vzorky,..).

Látky skupiny (b)(nikotín, hydrochlorid nikotínu, salicylát nikotínu kvapalný, síran nikotínu pevný a kvapalný, alkaloidy kvapalné a pevné, nikotímové zlúčeniny kvapalné a pevné, toxíny zo živých zdrojov, liečivo pevné a jedovaté ...)

Látky skupiny (c)


(alkaloidy kvapalné a pevné a ich soli, nikotínová zlúčenina pevná a kvapalná, liečivo kvapalné a pevné jedovaté, toxíny zo živých zdrojov,...).

H. Vyprázdnené obaly

91. Vyprázdnené obaly vrátane vyprázdnených stredne veľkých nádob na prepravu voľne ložených látok (nádoby IBC), vyprázdnené cisternové vozidlá, , vyprázdnené snímateľné cisterny a kontajnery.

Pozn.: - vyprázdnené obaly so zvyškami z pôvodných náplní, ktoré zostali na vonkajšej strane, nesmú byť prijaté na prepravu.- podmienky prepravy NL sú stanovené v [1] a [25].

Jedovaté chemické látky (toxické látky) predstavujú vysokoškodlivé látky [1],[25], ktoré pri krízových situáciách spojených s ich únikom, môžu vdychovaním, požitím, vypitím, resorpciou kožou, spôsobiť akútne alebo chronické otravy. Tieto môžu končiť vážnym poškodením zdravia alebo smrťou zasiahnutých osôb.

Pojmom škodliviny sa označujú látky, ktoré spôsobujú vážne poškodenie organizmu, ktoré môže vyústiť do choroby z povolania a niekedy až do úmrtia (napr. typickou súdobou škodlivinou je v ovzduší prítomný oxid siričitý, ktorý pri dlhodobom pôsobení môže vyvolať zápal priedušiek až astmu).

Toxicita je vlastnosť chemickej látky vyvolávať poškodenie človeka a je charakterizovaná smrtiacou dávkou - LD (letalis dosis). Táto je u každej látky iná, napr. LD pre atropín = 10 mg, pre oxid arzenitý = 120 mg, pre kyanid draselný = 300 mg, pre formaldehyd = 30 g, pre metylalkohol = 90 g. Podľa účinku delíme toxické látky do dvoch skupín 4:

1. Jedovaté látky s účinkami všeobecnými (prejav v podobe poškodenia životných funkcií):

a) s účinkami dráždivými (HCl, NH3, dimetylsulfát, fluór, chlór, bróm, oxid sírový, chlórkyan, fluoridy, kyselina dusičná, ozón, chlórové vápno a i.),

b) s účinkami dusivýni (dusenie spôsobené vytesnením kyslíka a inými plynmi, alebo dusenie

spôsobené blokovaním krvného farbiva a tým prenosu kyslíka). CO reaguje s hemoglobínom až 300 x rýchlejšie ako O2 za vzniku karbonylhemoglobínu, v dôsledku čoho nemôže hemoglobín prenášať kyslík. Podobne reagujú nitrolátky, aminolátky, azozlúčeniny, dusitany, dusičnany, ktoré oxidujú hemoglobín na methemoglobín, a ten nie je schopný prenášať kyslík. Hydrazín a jeho deriváty spôsobujú rozklad červených krviniek - hemolýzu krvi,

c) s účinkami alergizujúcimi, ktoré možno rozdeliť na astmatické, koprivkovité a kontaktné dermatídy a exémy. Najčastejšie ide o chinóny, fenoly, peroxidisírany, bromidy, nikel, chróm, osmium, toluén, nitroanilíny, aldehydy a i.,

d) s účinkami karcinogénnymi (arzén a jeho zlúčeniny, benzén, metylmetyléter, azbest, chróm a niektoré jeho zlúčeniny, sadze, decht, yperit, benzpyrén, benzantracén, halogénderiváty,


dioxín, trichlórmetán, akrylaldehyd, pyridín, dimetylsulfát, aflatoxíny, nikel, kadmium, zlúčeniny Co a i.),

e) s účinkami mutagénnymi (dioxíny, niektoré cytostatiká a psychofarmaká, zlúčeniny Cr6+, a i.),

f) s účinkami teratogénnymi (kyselina seleničitá, dioxíny, tálium, zlúčeniny Cr6+, niektoré zlúčeniny Hg, a i.).

2. Toxické látky s účinkami systémovými (pri ktorých toxické látky účinkujú selektívne na niektoré orgány alebo orgánové skupiny ):

a) krvné jedy - poškodzujú krvetvorbu, alebo krvné zložky v krvi. Patria sem napr. benzén, aminoderiváty benzénu, chlórbenzén, Pb,...,

b) toxické látky dráždiace kožu - vyvolávajú zápaly, infekcie, alergie. Patria sem napr. Cr, Ni, Hg, epoxidové a fenolformaldehydové živice, alkálie, organické rozpúšťadlá, minerálne oleje, halogenizované uhľovodíky a i.,

c) hepatotoxické látky - pôsobia na pečeň a majú aj nekrotické účinky. Patria sem napr. dichlóretán, trichlórmetán (chloroform), chlórované naftalény, tetra-, penta- a hexachlórmetán, a i.,

d) hepatonefrotické - vyraďujú súčasne pečeň aj obličky. Patrí sem tetrachlórmetán, dichlóretán, tetrachlóretán, As, produkty suchej destilácie dreva, sadze a i.,

e) neurotoxické látky - dráždia centrálnu nervovú sústavu (CNS). Vonkajším prejavom sú kŕče. Patria sem hlavne CS2, metylchlorid, Hg, As, Tl, tetraetylolovo, metyljodid, trichlóretylén, zlúčeniny Mn, brómetán, metylbromid, a i. Zaraďujú sa sem aj narkotiká bez hepatotoxického účinku ako sú dichlórmetán, chlóretylén, di- a tetrachlóretylén.

Z hľadiska vzniku mimoriadnych udalostí spojených s únikom toxických látok, predstavujú najväčšie nebezpečenstvo tie látky,

a) ktorých výpary sa budú šíriť do veľkých vzdialeností, b) ktoré sú vyrábané, alebo prepravované v pomerne veľkých množstvách, c) ktoré majú vysokú toxicitu,d) ktoré spôsobia nebezpečnú, respektíve dlhodobú kontamináciu životného prostredia,e) ktorých dekontaminácia bude zdĺhavá, alebo problémová.

9.2 FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ŠÍRENIE JEDOVATÝCH PLYNOV A VÝPAROV

Ekologické krízové situácie, ktoré budú spojené s únikom nebezpečných látok, môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre obyvateľstvo okolitých sídiel a dopravných tepien zvlášť v tých prípadoch, kedy budú mať uvedené látky toxický charakter. Rozlohu oblasti ohrozenia nebezpečnou chemickou látkou budú ovplyvňovať predovšetkým tieto faktory 38:

- množstvo uniknutej nebezpečnej látky, - doba trvania úniku nebezpečnej látky,


- fyzikálne a chemické vlastnosti látky, - meteorologické podmienky hlavne v prízemnej vrstve atmosféry,- ročné obdobie,- charakter terénneho reliéfu a zalesnenia,- charakter zástavby.

Oblasť ohrozenia nebezpečnými látkami bude tým rozsiahlejšia, čím väčšie množstvo chemickej látky unikne za časovú jednotku. Veľkosť kontaminovanej plochy bude priamoúmerne ovplyvnená aj rýchlosťou vyparovania nebezpečnej látky a hutnosťou jej pár. Malá rýchlosť vetra a jeho nemenná stálosť predlžujú dosah nebezpečných výparov uvedených látok, a naopak silný a málo stály vietor, skracujú dosah kontaminovanej atmosféry a tým aj celkovú ohrozenú plochu. Vysoké teploty urýchľujú vyparovanie nebezpečných látok a môžu byť príčinou vytvorenia mohutnej masy vzduchu s vysokou koncentráciou uvedených látok. Nízke teploty predlžujú stálosť nebezpečných látok na teréne, ale v dôsledku nižšej výparnosti bude menší kontaminovaný priestor. Kontaminovaná plocha bude väčšia v málo členitom teréne, bez výrazných terénnych tvarov. Zalesnenie ako aj rôzne sídla, predstavujú prekážku pre šírenie výparov nebezpečných látok, ktoré sa potom vkliňujú do týchto prekážok a len v priechodných smeroch postupujú ďalej. Kontaminovaná atmosféra látok s hutnosťou väčšou ako vzduch, má tendenciu šíriť sa v prízemných vrstvách atmosféry, zatiaľ čo výpary látok s menšou hutnosťou ako vzduch, za suchého počasia stúpajú nahor (napr. amoniak) a zároveň klesá ich koncentrácia. Výpary látok, ktoré majú väčšiu hutnosť ako vzduch, sa môžu zdržať relatívne dlhú dobu v roklinách, jamách, pivničných priestoroch, kútoch zástavby ako aj v lese (napr. chlór).

Nebezpečné chemické látky sa za inverzných stavov atmosféry šíria na väčšie vzdialenosti, zatiaľ čo pri konvekcii ich dosah je menší. S výparmi nebezpečných látok ťažšími ako vzduch (Cl2, CS2, HCl, SO2, NOx...), je treba v praxi operatívne kalkulovať do prevýšenia 50 m, s výparmi látok ľahšími ako vzduch (NH3, HF,...), je treba kalkulovať do prevýšenia 100 m v porovnaní s nadmorskou výškou zdroja úniku nebezpečnej látky. Vyhodnocovanie (operatívne prognózovanie) účinkov nebezpečných látok (na mapách), môže byť vykonávané vopred - ak sú známe zdroje takýchto látok, alebo až po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom týchto látok. Vyhodnocovanie nebezpečných látok vopred sa vykonáva na odboroch civilnej ochrany v rámci spracovávania Plánov ochrany obyvateľstva ako aj u producentov a spracovávateľov nebezpečných látok za účelom získania poznatkov o možnom rozsahu kontaminácie terénu a ohrozenia obyvateľstva v prípade havarijného úniku a pre účely včasného varovania a monitorovania úniku týchto látok. Vyhodnocovanie sa vykonáva teoretickými výpočtami.

V prípade, že vznikla havária, bude vyhodnocovanie úniku nebezpečných látok upresnené na základe pozemného chemického prieskumu, ktorého výsledky budú využité pre monitorovanie. Pre praktickú ochranu obyvateľstva bude rozhodujúce jeho varovanie na základe monitoringu. Šíreniu výparov nebezpečných látok je treba zamedziť včasnou a účinnou dekontamináciou unikajúcej kvapalnej fázy nebezpečnej látky. Pokiaľ by sa dekontaminácia neuskutočnila, potom šírenie výparov nebezpečných látok bude pokračovať až do doby ich samovoľného odparenia. Pri vyhodnocovaní účinkov nebezpečných látok rozhodujúcim kritériom bude celková hĺbka nebezpečnej kontaminácie, ktorú označujeme ako hĺbka pásma ohrozenia zdravia. Jej najnebezpečnejšia časť, ktorá bezprostredne nadväzuje na zdroj unikajúcich nebezpečných látok sa charakterizuje ako hĺbka pásma smrteľného ohrozenia pre obyvateľstvo ako aj pre hospodárske zvieratá. Pre teoretické stanovenie oboch hĺbok platia empirické vzťahy.


9.3 TEORETICKÝ VÝPOČET HĹBKY KONTAMINOVANEJ ATMOSFÉRY

Na určenie hĺbky pásma smrteľného ohrozenia a pásma ohrozenia zdravia v odkrytom rovinatom teréne za predpokladu, že nebezpečná látka nepodlieha samovoľnému chemickému rozkladu sa používa nasledujúci vzťah 41:

H = 542 . N.

3√( MD . v . K )

2

m (13.1)

Tento vzťah sa používa na hodnotenie účinkov nebezpečných látok aj v plánoch ochrany obyvateľstva, lebo predstavuje najhorší variant úniku, kedy sa uvoľnilo do ovzdušia celé jednotkové množstvo nebezpečnej látky. Bezprostredne po havárii sa na bližšiu špecifikáciu pásma ohrozenia použije vzorec (13.2), ktorý v sebe zahrňuje čas U, prezentujúci čas trvania úniku nebezpečnej látky vyjadrený v minútach. Z uvedeného vzorca vyplýva, že čím dlhšia bude doba úniku, tým kratšia bude hĺbka pásma smrteľného ohrozenia i pásma ohrozenia zdravia.

H = 542 . N.

3√ M 2

( D . v . K )2. U m (13.2)

kde:N...................teplotne závislý korekčný faktor,M..................hmotnosť nebezpečnej chemickej škodliviny kg,D...................toxicitný súčin mg.min.l-1, Ds = smrteľný, Dz = ohrozenia zdravia,v....................rýchlosť vetra m.s-1,K...................koeficient vertikálnej stálosti (inverzia = 2, izotermia = 3, konvekcia = 4, U...................čas trvania úniku nebezpečnej látky min.

Pri stanovení hĺbky pásma smrteľného ohrozenia dosadzujeme do vyššie uvedeného vzorca Ds, pri stanovení hĺbky pásma ohrozenia zdravia sa dosadzuje hodnota Dz.

Toxicitný súčin vyjadruje vzťah medzi koncentráciou toxickej látky a časom jej pôsobenia a jeho hodnota je odlišná u každej látky - pozri tabuľku č.13.2. Pre potreby riešenia krízových situácií možno hodnoty toxicitných súčinov a korekčných faktorov vyžiadať cestou Odborov civilnej ochrany obyvateľstva, kontrolných chemických laboratórií alebo priamo vo Vzdelávacom a technickom ústave MV SR v Slovenskej Ľupči. Pre havarijné plány a plány ochrany obyvateľstva, ktoré musia vystihovať najhorší variant mimoriadnej udalosti, dosadzujeme tieto hodnoty:

v.....................1 m.s-1

K....................2N....................O,13

Hodnota korekčného faktoru N sa vypočíta zo vzťahu :


N =

3√( T−Tv

T−Tv+ LvCp )

2

- (13.3)

kde:T................................teplota v mieste úniku nebezpečnej látky,Tv..............................teplota varu nebezpečnej látky za normálneho tlaku,Lv..............................merné výparné teplo nebezpečnej látky,Cp.............................merné teplo nebezpečnej látky v plynnej fáze.

Hodnoty korekčného faktoru pre vybrané (najfrekventovanejšie) nebezpečné látky sú uvedené v tabuľke 13.1.

Tabuľka 13.1Hodnoty korekčného faktoru N pre vybrané nebezpečné látky 38

LátkaTeplota ovzdušia

Pred haváriou Pri havárii

Nebrať do úvahy -20°C -10° 0°C +10°C +20°C +30°C

/1/ /2/ /3/ /4/ /5/ /6/ /7/ /8/

Chlór 0,13 0,08 0,12 0,14 0,17 0,20 0,21

Amoniak 0,13 0,07 0,11 0,13 0,16 0,18 0,2

Formaldehyd 0,13 0,13 0,06 0,09 0,12 0,15 0,17

Sírouhlík 0,13

Oxidy dusíka 0,13

Sírovodík 0,13 0,17 0,19 0,21 0,23 0,25 0,30

Chlorovodík 0,13 0,22 0,24 0,26 0,28 0,29 0,31

Fluorovodík 0,13 0,13

Oxid siričitý 0,13 0,13 0,06 0,10 0,13 0,15

Oxid uhoľnatý 0,13 0,59 0,60 0,61 0,62 0,63 0,64

Pre výpočet korekčných faktorov ostatných látok sú potrebné údaje z chemických a fyzikálnych tabuliek, respektíve možno využiť softverový produkt "Nebezpečné látky", používaný u hasičských a záchranných zborov.


Toxicitný súčin ( tiež expozičný súčin) vyjadruje vzťah medzi koncentráciou toxickej látky a časom jej pôsobenia. Jeho hodnota je odlišná u každej látky Smrteľný toxicitný súčin sa vypočíta podľa vzťahu:

Ds = 0,025 . RrCL(x) . X mg. min.l-1 (13.4)

kdeRrCL(x) ............................ inhalačná smrteľná koncentrácia pre krysu mg.m-3 s časom pôsobenia v hodinách,X...................................... čas pôsobenia hod.

Z hodnoty smrteľného toxicitného súčinu Ds sa vypočíta zraňujúci toxicitný súčin Dz podľa vzťahu

D z=D s

10 mg.min.l-1 (13.5) Toxicitné súčiny najfrekventovanejších nebezpečných látok prináša tabuľka 13.2:

Tabuľka 13.2Toxické parametre vybraných nebezpečných látok 38

Názov látky Ds

mg.min.l-1Dz

mg.min.l-1Triedatoxicity

Cl2 21,2 2,12 4NH3 139 13,9 3

HCHO 30,8 3,08 3CS2 156 15,6 3HF 26,1 2,61 5HCl 86,4 8,64 4NO2 12,6 1,26 5NO 2,4 0,24 5N2O 18000 1800 0SO2 200 20 4CO 207 20,7 2

Vertikálna stálosť atmosféry sa určí zo vzťahu tg = t50 - t200 , kde (13.6)

„tg“........teplotný gradient,„t50“.......teplota vo výške 50 cm nad terénom,„t200“.....teplota vo výške 200 cm nad terénom.

Pre stanovenie vertikálnej stálosti je potrebný výpočet indexu „i“, pre ktorý platí vzťah i = tg / v2 , kde (13.7)

i............index vertikálnej stálosti,

Cl 2 -10


tg...........teplotný gradient,v...........rýchlosť prízemného vetra.

Hodnotiace kritériá vertikálnej stálosti:ak i - 0,1.................................inverzia (teplota vzduchu úmerne stúpa s výškou), ak i + 0,1 alebo i - 0,1..........izotermia (s výškou sa teplota vzduchu mení málo), ak i + 0,1.................................konvekcia (teplota vzduchu úmerne klesá s a tvoria sa vzostupné teplé prúdy).

Pre orientačné výpočty je možno uvažovať, že inverzia vzniká asi hodinu pred západom slnka a zaniká v priebehu jednej hodiny po východe slnka, konvekcia vzniká asi dve hodiny po východe slnka a zaniká 2 - 2,5 hodiny pred západom slnka.Za množstvo nebezpečnej látky sa považuje jednotkové množstvo limitované kapacitou technologického zariadenia alebo zásobníka, ktoré môže preukázateľne jednorázovo uniknúť pri mimoriadnej udalosti. V prípade, že sú technologické zariadenia alebo zásobníky tak navzájom vzdialené, že účinky mimoriadnej udalosti môžu spôsobiť ich súčasné poškodenie, berie sa za jednotkové množstvo súčet jednotlivých jednotkových množstiev. Výpočet hĺbky pásiem kontaminácie pre každý druh uniknutej nebezpečnej látky sa vykonáva samostatne.

9.4 GRAFICKÉ VYHODNOTENIE HAVÁRIÍ JEDOVATÝCH LÁTOK

Grafické vyhodnotenie nebezpečných látok tvorí najdôležitejšiu časť celkového vyhodnotenia havárií nebezpečných látok, v rámci ktorého získame teoretický obraz o dosahu kontaminovanej atmosféry v teréne. Delí sa na dve fázy:

prvá fáza predstavuje kruhové vyhodnotenie dosahu pásma smrteľného ohrozenia a pásma ohrozenia zdravia - pred haváriou,

druhá fáza predstavuje bližšiu identifikáciu pohybu kontaminovanej atmosféry po havárii. Predstavuje 40 kruhový výsek, v rámci ktorého rozlišujeme pásmo smrteľného ohrozenia a pásmo ohrozenia zdravia 41].

Grafické vyhodnotenie prinášajú obrázky 13.1 a 13.2.

Miesto výskytu NL (modrá,vnútri žltá), Hs (2 x modrá plná čiara), Hz (modrá prerušovaná)

Cl2- druh nebezpečnej látky 10 - množstvo nebezpečnej látky t]

Obr.13.1 Grafické vyhodnotenie nebezpečných látok (NL) pred haváriou


Grafické vyhodnotenie nebezpečných látok pred haváriou sa vykonáva vtedy, ak sú vopred známe miesta výskytu týchto látok (chemické závody, zásobníky nebezpečných látok v iných priemyslových odvetviach).

Grafické vyhodnotenie pred haváriou sa používa na odboroch civilnej ochrany okresov a krajov, u producentov nebezpečných látok ako aj právnických osôb. Umožňuje včasné vypracovanie plánu varovania a vyrozumenia potenciálne ohrozených obyvateľov (pracovníkov) ako aj posúdenie predpokladaných priestorov ukrytia, evakuačných trás, priestorov evakuácie, atď. Táto fáza vyhodnotenia umožňuje zahrnúť do predbežného vyhodnotenia vplyv terénu s dôrazom na zástavbu. Pre orientačné kalkulácie je možné rátať s tým, že jeden kilometer súvislej zástavby alebo zalesneného terénu skracuje teoreticky vyrátané hĺbky kontaminovanej atmosféry o 2,5 km. Vo fáze vyhodnotenia po havárii, sa stanovuje smer pohybu kontaminovanej atmosféry a jeho hĺbka, ako aj koridory jej šírenia. Pre objektívne vyhodnotenie sú potrebné údaje o množstve uniknutej látky, smere a rýchlosti vetra, vertikálnej stálosti ako aj o zástavbe a zalesnenosti a terénnom reliéfe. Grafické vyhodnotenie po havárii konkretizuje plochu šírenia nebezpečných látok, čo umožňuje včasné vyrozumenie a varovanie ohrozovaných obyvateľov na smere predpokladaného pohybu kontaminovanej atmosféry ako aj prijatie ostatných základných a doplnkových opatrení pre ochranu obyvateľstva, uvedených v kapitole 2.

v = 270° 10 -Cl2

04,20 1.2.

= 40 °

Hs Hz

Obr.13.2 Grafické vyhodnotenie nebezpečných látok po havárii

9.5 PRVÁ POMOC PRI ZASIAHNUTÍ OSÔB JEDOVATÝMI LÁTKAMI

Dôležitú činnosť pri riešení krízových situácií predstavuje včasné a správne poskytnutie prvej pomoci zasiahnutým osobám. Rôzne typy nebezpečných látok vyvolávajú špecifické


zdravotné problémy, ku ktorým je treba diferencovane pristupovať. Pri poskytovaní prvej pomoci je treba sa riadiť jej všeobecnými zásadami, na záver ktorých sa pristupuje k diferencovaným opatreniam, ktoré sú závislé od konkrétneho druhu nebezpečnej látky.

Všeobecné zásady poskytovania prvej pomoci 38:

1. postihnutého preniesť do nekontaminovaného priestoru,2. postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy a zabaliť do deky (zabrániť prechladnutiu),3. uvolniť tesné súčasti odevu,4. kontaminované časti odevu, obuvi a ponožky okamžite sňať a odstrániť, 5. pri zasiahnutí dusivými látkami využiť kyslíkový dýchací prístroj alebo izolačný prístroj, 6. pri zasiahnutí očí a sliznice vykonať výplach vodou, 7. privolať odbornú lekársku pomoc.Zasiahnutie chlórom

1. Príznaky: Pálenie očí, nosnej a hltanovej sliznice, pálenie kože. Tvorba pľuzgierov. Dráždenie ku kašľu, záchvaty dusenia.

2. Zdravotné ohrozenie: Nadýchanie plynu vedie k ťažkému poleptaniu dýchacích ciest a pľúc. Edém pľúc môže vzniknúť s oneskorením až dvoch dní. Plyn vyvoláva ťažké poleptanie očí a podráždenie kože až po tvorbu pľuzgierov. Pri styku s tekutinou sa môžu vyskytnúť omrzliny.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou a potom pokryť sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí premývať okamžite 10-15 minút vodou.

Zasiahnutie amoniakom

1. Príznak: Pálenie, bolesti a poškodenie očí, nosnej a hltanovej sliznice a kože. Omrznuté časti tela majú bielu farbu. Dráždivý kašeľ najťažšieho stupňa, dusnosť.

2. Zdravotné ohrozenie: Tekutina a plyn dráždia veľmi silno a môžu vyvolať až ťažké poleptanie očí, dýchacích ciest, pľúc a kože. Kŕč alebo edém glottis môže spôsobiť až uduseniu. Nadýchanie plynu vysokej koncentrácie môže mať za následok náhlu smrť. Styk s tekutinou vyvoláva ťažké omrzliny.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania realizovať umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Omrznuté miesta netrieť. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.

Zasiahnutie formaldehydom

1. Príznaky: Záchvaty kašľa, silné slzenie očí, silné dráždenie nosných a hltanových slizníc.

2. Zdravotné ohrozenie: Plyn silno dráždi oči a dýchacie cesty. Ak je rozpustený vo vode, pri styku s kožou spôsobuje jej stvrdnutie a poleptanie očí a kože. Pri požití ústami, vzniká ťažké vnútorné poleptanie.


3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania je potrebné realizovať umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.

Zasiahnutie sírouhlíkom

1. Príznaky: Eufória, strata rovnováhy, stav delíria, bezvedomie, kŕče, ochrnutie dýchania.

2. Zdravotné ohrozenie: Pary pôsobia narkoticky. Po prežití akútnej otravy môžu po nejakú dobu pretrvávať poruchy centrálneho nervového systému. Styk s tekutinou spôsobuje poleptanie očí, po dlhšom pôsobení aj kože, ktoré vyzerá ako popálenina 2. stupňa. Je možné vstrebanie kožou. Pri zahrievaní až k rozkladu, sa uvoľňujú jedovaté pary.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.

Zasiahnutie chlorovodíkom

1. Príznaky: Pálenie a bolesť očí, nosných a hrdlových slizníc a kože. Kašeľ a záchvaty dusenia, bezvedomie, smrť.

2. Zdravotné ohrozenie: Plyn dráždi silno oči a dýchacie cesty. Vdýchnutie plynu vo vysokých koncentráciách vyvoláva poleptanie slizníc v nose, hrdle a kŕče hrtanu a vedie ku smrti. Kontakt s kvapalinou a pôsobenie plynu vo vysokých koncentráciách spôsobuje poleptanie očí a kože.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou a potom pokryť sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.

Zasiahnutie fluorovodíkom

1. Príznaky: Pálenie a bolesť očí, nosných a hrtanových slizníc. Kašeľ a záchvaty dusenia.

2. Zdravotné ohrozenie: Plyn a tiež vodné roztoky spôsobujú veľmi ťažko sa hojace popáleniny očí a kože. Vdýchnutie plynu dráždi a veľmi poškodzuje dýchacie cesty a pľúca, pričom môže dôjsť až k edému pľúc. Pozor, edém pľúc môže prepuknúť s oneskorením až dvoch dní. Po zasiahnutí (vdýchnutí) plynu je nevyhnutné vyhľadať lekárske ošetrenie.

3. Prvá pomoc: Pri poskytovaní prvej pomoci je nevyhnutné mať oblečený kompletný ochranný oblek a dýchací prístroj. Postihnutého preniesť na čerstvý vzduch, uložiť ho do stabilizovanej polohy, uvoľniť tesné časti odevu. Pri zastavení dýchania zaviesť okamžite umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou a postihnutého obviazať sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí je nutné ich okamžite prepláchnuť.


Zasiahnutie oxidom siričitým 1. Príznaky: Pálenie očí a dýchacích ciest. Silný dráždivý kašeľ, dusnosť, bezvedomie, smrť.

2. Zdravotné ohrozenie: Plynný oxid siričitý dráždi extrémne silno oči a dýchacie cesty, pľúca a vedie až k pľúcnemu edému. Je možné kŕčovité poškodenie hlasiviek. Kontakt s kvapalinou vedie k omrzlinám kože a ťažkému poškodeniu očí.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou a potom pokryť sterilným obväzom. Pri zasiahnutí očí premývať okamžite 10-15 minút vodou. Omrznuté miesta na tele netrieť, ale pokryť sterilným obväzom.

Zasiahnutie sírovodíkom

1. Príznaky: Slzy, pálenie a bolesť očí, dráždenie dýchacích ciest, kašeľ, dusnosť, silná nevoľnosť, vracanie, hnačky, kŕče v bruchu. Bolesti hlavy, malátnosť, rozrušenie, bezvedomie. Poruchy srdečného rytmu. Pri ťažkej otrave nastáva bezvedomie, ochrnutie dychu, kŕče, smrť.

2. Zdravotné ohrozenie: Pri ťažkej otrave nasleduje po náhlom bezvedomí smrť ochrnutím, dychu a zlyhaním srdca. Nízka koncentrácia plynu vedie k extrémne ťažkému dráždeniu a zápalu očí, dýchacích ciest a pľúc. Pľúcny edém môže vzniknúť s oneskorením až dvoch 2 dní.

3. Prvá pomoc: Postihnutému uvoľniť tesné súčasti odevu. Pri zástave dychu okamžite zaviesť umelé dýchanie. Zraneného nenechať prechladnúť.

Zasiahnutie oxidom dusičitým

1. Príznaky: Pálenie očí, slzenie, kašeľ, dusnosť.

2. Zdravotné ohrozenie: Plynné zlúčeniny dusíka pôsobia veľmi jedovato za vzniku pľúcneho edému. Pri vysokých koncentráciách môže spôsobiť smrť i niekoľko vdychov. Kontakt s kvapalinou vyvoláva poleptanie očí a kože.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchania alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja, pričom dávať pozor na podráždenie dýchacích ciest. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.

Zasiahnutie oxidom dusnatým


1. Príznaky: Pálenie a slzenie očí, kašeľ, bolesti hlavy, stavy vzrušenosti, dusnosť, chrčanie pri dýchaní, bezvedomie, zblednutie omrznutých častí tela.

2. Zdravotné ohrozenie: Zasiahnutie plynom sa prejavuje poškodením centrálnej nervovej sústavy až po bezvedomie. Nebezpečenstvo vzniku pľúcneho edému s dobou latencie do 2 dní. Styk s tekutinou spôsobuje omrzliny.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou dýchacieho prístroja, pričom dávať pozor na podráždenie dýchacích ciest. Postihnuté miesta na tele opláchnuť dôkladne vodou. Pri zasiahnutí očí, tieto premývať okamžite 10-15 minút vodou.

Zasiahnutie oxidom uhoľnatým

1. Príznaky: Bolesti hlavy, buchot srdca, závrate, silná nevoľnosť, ospalosť, pocit slabosti, stavy zmätenosti a rozrušenia, zrýchlenie tepu a dýchania, kŕče, kolaps, zlyhanie srdca a krvného obehu.

2. Zdravotné ohrozenie: Plyn sa pri vdychovaní viaže na červené krvné farbivo a zamedzuje prenos kyslíka krvou. Pri nedostatku kyslíka v krvi, nastáva smrť zadusením. Vysoké koncentrácie môžu privodiť smrť po niekoľkonásobnom vdýchnutí.

3. Prvá pomoc: Pri zastavení dýchania okamžite zaviesť umelé dýchanie alebo dýchanie pomocou prístroja. Privolať lekára. Pri nebezpečí straty vedomia postihnutého uložiť, prepravovať v stabilizovanej polohe a nenechať prechladnúť.

9.6 SPÔSOBY HASENIA A LIKVIDÁCIE ÚČINKOV VYBRANÝCH JEDOVATÝCH LÁTOK 29

Chlór (Cl2)

1. Spôsob hasenia: Nádrže naplnené chlórom, ktoré sú ohrozené ohňom alebo vysokou teplotou chladiť vodou. Pozor! Voda, sa nesmie dostať do nádrže! Všemožne zabrániť vytvoreniu vysokého tlaku v nádrži. Uvoľnený kvapalný chlór pokryť ťažkou penou.

2. Spôsob likvidácie: Pri likvidačných prácach používať celotelové ochranné odevy, dýchacie prístroje alebo špeciálne protichlórové filtre. V kontaminovanom priestore utesniť podzemné priestory proti prieniku ťažkých pár chlóru. Na kvapalné zvyšky chlóru v rámci dekontaminácie použiť vodné roztoky uhličitanu a fosforečnanu sodného (5%). Omytie vodou je nutné pri každej aplikácii dekontaminačného činidla.

Amoniak (NH3)

1. Spôsob hasenia: Nádrže ohrozené ohňom chladiť vodou. Na kvapalný amoniak nepoužívať vodu. Na výpary amoniaku možno použiť dekontaminačný vodný roztok kyseliny chlorovodíkovej (0,5 %), vodnú hmlu alebo roztrieštenú vodu. Omytie vodou je nutné po každej aplikácii dekontaminačného činidla. Látka horí len pri vysokých koncentráciách.


2. Spôsob likvidácie: používať dýchacie prístroje a úplné celotelové ochranné odevy. Pri úniku látky do kanalizácie alebo odpadových vôd vzniká leptavá zmes. Ak je látka zmiešaná s vodou, ohradiť ju a odčerpať. Prípadné zvyšky pokryť pijavým materiálom (suchá zemina, mletý vápenec...) a v uzavretej nádobe odviesť na bezpečné miesto.

Formaldehyd (HCOH)

1. Spôsob hasenia: Pri malom ohni použiť vodnú hmlu alebo roztrieštenú vodu, suchý prášok, penu. Pri veľkom ohni použiť suchý prášok alebo halóny. Nádrže s touto látkou chladiť. Pri zahriatí plynu a za teplých dní sa tvorí výbušná zmes a preto nepoužívať elektrické prístroje a iskriace spínače.

2. Spôsob likvidácie: Odstrániť zdroje ohňa, zabezpečiť dostatočný prívod vody a zvyšky látky zakryť nehorľavým pijavým materiálom.

Sírouhlík (CS2)

1. Spôsob hasenia: Pri malom požiari použiť suchý prášok a vodu. Pri veľkom požiari použiť vodu. V ohrozenej oblasti zastaviť stroje, vypnúť zapaľovanie, nefajčiť, nepoužívať elektrické prístroje a iskriace spínače.

2. Spôsob likvidácie: Pri likvidácii používať dýchacie prístroje alebo úplné ochranné odevy. Zvyšky kontaminácie zakryť nehorľavým pijavým materiálom a utesniť podzemné priestory. Odstrániť zápalné zdroje. Zabrániť úniku do kanalizácie, lebo vzniká nebezpečie výbuchu.

Chlorovodík (HCL)

1. Spôsob hasenia: Nehorľavá látka, nádrže s touto látkou je treba chladiť vodou, samotnú uvoľnenú látku možno postriekať veľkým množstvom vody.

2. Spôsob likvidácie: Je nutný celotelový ochranný odev. Vznikajúcu kyselinu chlorovodíkovú ohradiť a odčerpať. Utesniť podzemné priestory a zvyšky zakryť nehorľavým pijavým materiálom. Ak je plyn v kontakte s vodičmi (Fe, Al) nepoužívať elektrické prístroje a iskriace vypínače (možnosť uvoľnenia výbušného H2.) Pri úniku do kanalizácie vznikajú výbušné zmesi.

Fluorovodík (HF)

1. Spôsob hasenia: Nehorľavá látka, avšak nádrž s látkou treba chladiť vodou. Pri kontakte hasiacej vody so zlúčeninami kovov vzniká výbušný H2. Po úniku do kanalizácie môžu sa vytvoriť žieravé zmesi.


2. Spôsob likvidácie: Kontaminované miesto ohradiť a riediť veľkým množstvom vody a neutralizovať. Utesniť podzemné priestory. Malé množstvá pokryť pijavým materiálom (mletý vápenec, suchý piesok...).

Oxid siričitý (SO2)

1. Spôsob hasenia: Nehorľavá látka, avšak nádrže pri zahriatí chladiť vodou. Hasiť vodnou hmlou, roztrieštenou vodou alebo hasiacu látku prispôsobiť horľavým látkam okolia. Pri kontakte s vodou vzniká žieravá kyselina siričitá.

2. Spôsob likvidácie: Kontaminované miesto ohradiť a splodiny reakcie odčerpať. Utesniť podzemné priestory, zvyšky látky zakryť nehorľavým pijavým materiálom. Ak dôjde k úniku do kanalizácie, vznikajú nad hladinou splaškov silné dráždivé pary. Ako dekontaminačnú látku možno použiť vodný roztok uhličitanu a fosforečnanu sodného (5 %+ 5 % roztok).

Sírovodík (H2S)

1. Spôsob hasenia: Nehasiť, kým nie je uzatvorený výtokový otvor. Hasiť suchým práškom, penou, pričom zachovať bezpečnú vzdialenosť. Pri hasení vzniká jedovatý SO2.2. Spôsob likvidácie: Utesniť podzemné priestory a odstrániť zápalné zdroje. Zvyšky látky pokryť nehorľavým materiálom s vysokou nasiakavosťou. Pri úniku do kanalizácie vzniká jedovatá zmes a nebezpečie výbuchu.

Oxidy dusíka (NO, NO2)

1. Spôsob hasenia: Pri hasení je potrebná úplná celotelová ochrana. Napriek tomu, že ide o nehorľavé látky, pri kontakte s inými horľavými látkami, vrátane textílií, môžu spôsobiť požiar. Hasiť pieskom, suchým práškom, penou a vodou. Pri hasení vodou vzniká žieravá kyselina dusičná. Je potrebné zastaviť stroje a vypnúť zapaľovanie.

2. Spôsob likvidácie: Používať dýchacie prístroje alebo úplné (celotelové) ochranné odevy. Utesniť podzemné priestory. Pri hasení vodou neutralizovať vzniklé kaluže látok práškovým vápnom alebo práškovým vápencom.

Oxid uhoľnatý (CO)

1. Spôsob hasenia: Pri malom ohni použiť vodu, suchý prášok, kyselinu uhličitú. V prípade veľkého ohňa použiť vodu. Pozor ! Tlakovú nádrž chladiť vodou. Pri úniku látky do kanalizácie vzniká nebezpečie explózie.

2. Spôsob likvidácie: Odstrániť všetky zápalné zdroje z dôvodu vytvárania výbušných zmesí so vzduchom. Utesniť podzemné priestory, v priestoroch kontaminovaných CO nepoužívať ani vysielačky, zariadenia so zážihovým motorom, radary a pod. V kontaminovaných priestoroch pri likvidácii CO používať kyselinu uhličitú ako hmlu.

Documents

T9_ RKS pri úniku jedovatej látky