Tresko-Plesk - máj, jún 2012

Čas

op

is 1

3. s

kau

tské

ho

zb

oru

v B

rati

slav

e P

etrž

alke

M

áj, j

ún

- č

íslo

14

5

Oslavujeme patróna skautingu

Ako sme dopadli na Fodbalovom turnaji

A ako vždy, pravidelné rubriky

Pan.Ba o vietnamskej mentalite

2 TRESKO-PLESK OBSAH

6 - Zimák

Záverečná správa vedeckého týmu Slovenskej republiky

14 - Trojkopčiak

Aj tento rok sa konal J3K a to už po 21. krát

9 - Boj o Severný pól

Veľká súťaž medzi družinami o dobytie Severného pólu

3 - Príhovor

Pár slov na úvod od našeho šéfredaktora Tresko-Plesku Tutiho

4 - Who is Who

Súťaž o ceny. Doká-žeš uhádnuť kto sa nachádza obrázku?

22 - Timin Plesk

Timina rubrika o kul-túre v Bratislave a jej okolí

15 - Fodbalový turnaj

Alebo skoro historic-ký moment nášho zboru

17 - Vlčí výlet

Každý si mohol robiť odborky a Vlci aj na-varili

19 - Letom svetom

Pan.Ba o vietnamskej mentalite a strachu zo všetkého

18 - Retro

Tentoraz sa ocitneme na akcii menom Eiger v roku 2006

5 - Svätý Juraj

Patrón všetkých skautov na celom svete

3 TRESKO-PLESK

Dnes si moji milí skauti a skautky povieme nie-čo o zodpovednosti. V poslednom čase som na rôznych miestach pre-zentoval skauting ako super organizáciu a vždy som sa stretol s otázkou, čo mi skauting dal? Prečo by tam mal človek chodiť? Na takú-to otázku existuje neko-nečne dlhá odpoveď, ale ak by som mal vy-

brať iba takú krátku, aby som nikoho neunudil, a pri tom presvedčil, že skauting je fakt potrebný, tak poviem takto: skauting ma naučil byť sa-mostatným, nestrácať hlavu v krízových situáciách (vždy sa vynájsť) a byť zodpovedným. Toto sú schopnosti, ktoré keď človek má, tak sa mu určite oveľa ľahšie bude putovať jeho životom. Skauting Vám túto mož-nosť ponúka, tak ju s radosťou prijmite a neodmietajte a nevyhýbajte sa jej. Nestáva sa to hneď z ničoho nič, ale tieto schopnosti si budujete postupne, každou úlohou, každou výzvou, ktorú na skautingu dostane-te.

Ale prečo to píšem? Nie preto, že by som bol nejaký starý moralista, ale je mi trochu smutno a musel som sa s tým podeliť. Občasne sa ma pýta-te, kedy už bude nový Tresko-Plesk. To ma veľmi teší, lebo to znamená, že aspoň niekto ho číta. Ale zároveň mi to dáva záväzok voči vám - vy-dať nové číslo. Ťažko sa mi to ale však robí bez článkov. Je tu možnosť, že by som všetko do Tresko-plesku napísal sám. Však na väčšinu akcií chodím, ale myslím si, že keby bol celý časopis písaný iba "mojím" štý-lom, tak by sa Vám to určite nepáčilo. Preto je potrebné, pre dobrý chod časopisu, dostávať články od Vás. Napísať článok do TP netrvá určite dlhšie ako pol hodinu, to nikoho nezabije, určite si každý na to nájde čas. Dá Vám to niečo aj do školy, môžete si cvičiť písanie slohov, a

Vždycky hovor všecko

PRÍHOVOR

4 TRESKO-PLESK AKCIA, WHO IS WHO

taktiež Vám to pridá tehličku na ten pomyselný dom zodpovednosti, ktorý si na skautingu staviate. Ale to musíte dodržať termín. O tom je tá zodpovednosť, keď to dokážete s takouto prkotinou, neskôr nebudete mať problém dodržať termín pri niečom väčšom (a zas opačne). V pod-state tri týždne som čakal na niektoré články. Nič sa nedeje, svet sa ne-zrúti, Tresko-Plesk vyjde dnes alebo o mesiac, raz určite, v tom problém nie je. Viac tým však utrpí vaša budúcnosť úspešného človeka.

Tuti

(Ak si sa našiel/a v tomto článku práve ty, tak je to tak. Ale neboj nie si jediný/á, je vás tu takých viac.)

V minulom čísle ste mohli vidieť oči a nos Admina. Podľa mňa to nebolo až také ťažké. Skúsme niečo trochu ťažšie. Koho tu máme teraz? Odpo-vede posielajte na [email protected]. Dám Vám nápovedu: táto osoba začala k nám chodiť začiatkom tohto školského roka.

Hádaj, koho vidíš

Väzenský dozorca väzňovi: - Máte tu svokru, čo jej mám povedať? - Povedzte, že nie som doma.

5 TRESKO-PLESK HISTÓRIA

Kto to vlastne je? Máloktorý svätý sa v celom svete ctí tak dávno ako sv. Juraj. Presných historických správ o jeho živote však nemáme veľa. Narodil sa zrejme v druhej polovici 3. storočia v Kapadócii na území dnešného východného Turecka.

Juraj sa zobrazuje ako rytier na koni, ktorý doráža draka. Toto zobrazenie sa zakladá na legende, podľa ktorej mal Juraj zabiť draka. Drak znepokojoval Jurajovo rodné mesto Selena. Požieral ľudí a robil zle. Keď raz mal kráľ obeto-vať svoju krásnu a dobrú dcéru drakovi, aby dal pokoj mestu, vtedy – keď už išla k oblude – zrazu pricválal rytier a draka porazil a zabil. Tým rytierom bol sv. Ju-raj. Samozrejme, že ide o legendu, ktorá sa nezakladá na pravde. Ale symbolicky má svoj zmysel. Drak predstavuje diabla - zlo, ktoré naozaj jestvuje a robí zlé

veci, duchovne požiera ľudí. Sv. Juraj bol ten, ktorý proti nemu odvážne bojoval a v boji s ním aj položil svoj život. Je patrónom rytierov a vojakov a v neposlednom rade aj nás, skautov. Pre nás je vzorom od-vahy, statočnosti a obety. My sme tí, ktorí máme byť pripravení v každom čase zasiahnuť a pomôcť tým, ktorí sú slabší, tým, ktorí to potrebujú. To súvisí aj so skautským heslom a denným príkazom. Byť vždy pripravený a denne urobiť aspoň jeden dobrý skutok. Nezabúdaj-me preto, kto je našim patrónom! A ctime si ho svojím správaním, od-vahou, dobrotou a láskou k blížnym, k skautským bratom a sestrám.

My si sviatok sv. Juraja pripomíname 24. apríla, kedy skauti a skautky slávia svojho patróna, a ako dievčatá bývajú obdarované 22. februára na deň Sesterstva, tak tento deň patrí našim skautským bračekom. Tak povzbudzujem všetky dievčatá, aby neváhali a niečo pekné si v tento deň pripravili pre našich udatných „rytierov“, ktorí sú v našom zbore!

Maťa

Svätý Juraj - patrón skautov

6 TRESKO-PLESK AKCIA

Zimný tábor Záverečná správa vedeckého tímu Slovenskej republiky

Dátum: 9.3.2013

Členovia vedeckého tímu SR: Timo, Hanka, Matúš, Rišo

Príčina konania vedeckej expedície: Údajný pád meteoritu na území Slo-venska, konkrétne na Orave v blízkosti dediny Brezovica

Dátum začatia expedície: 3.3.2013

Správa z 1. dňa expedície

Nájdené telesá veľkosti a tvaru šróbov používa-ných v priemysle.

Správa o nájdených tele-sách: šróby a matice, kto-ré boli zohriate na vysokú teplotu a po páde rýchlo schladené.

Poznámky: údajný mete-orit bol pravdepodobne

rozpadnuté časti objektu lietajúceho v alebo okolo zemskej atmosféry.


Hon za ďalšími údajnými meteoritmi.

Správa o nájdených telesách: fotografie z vtáčej perspektívy, na ktorých je vyfotený Washington DC (konkrétne Biely dom, pamätník...).

Poznámky: vzniká a schvaľuje sa teória o tom, že údajný meteorit je družica spadnutá na zem.


Podarilo sa ukradnúť časti družice od miestneho občana (pána Jakuba


Pašeka).

Správa o nájdených telesách: jedná sa o výrobný štítok z ruskej špionážnej družice s menom Špión hrdosť.

Poznámky: teória o družici je prakticky potvrdená

Vlastnosti družice: geostacionárna, or-bit 36000 km, váh 819 kg, rýchlosť 1450 km/h, typ Jamal 409-3.

Správa zo 4. dňa expedície

Neúspešné získanie informácií z družice

Poznámky: vedecký tím USA získal cen-né informácie.


Zachytenie a rozlúštenie rádiového signálu. Boli získané súradnice do-padu čiernej skrinky.

Získanie čiernej skrinky vedeckým tímom SR. Obsahovala diplomy a antistresový doping v podobe sladkostí.

Poznámky: Družica obsa-hovala aj klasické ruské pesničky. Zistilo sa o špionáži americkej vlá-dy rovno od jedného z jej mužov. Taktiež sa zistilo o pravdepodobnej spolu-práci americkej a izraelskej vlády.


Potenciálna pravdepodobnosť možnosti príbehu

Rusi vypustili svoju špionážnu družicu, ktorá mala za úlohu fotografovať a preposielať signály ruských agentov priamo z Bieleho domu. Ako jej krytie (že nie je špionážna) bolo preposielať rádiové signály bližšie neznámej hudob-nej ruskej stanice (vysvetlenie pre Kaťu-šu a Kalinku).

Neskôr Rusi zistili spoluprácu medzi Izraelom a USA, načo Rusi spozorneli.

Američania o 6 dní neskôr zistili zradu a špionáž, na ktorú zareagovali zostre-lením ruskej špionážnej družice, ktorej

kusy sa rozleteli na území Slovenska, konkrétne na Orave.

Pád družice vzbudil po-zornosť troch štátov – USA, Ruska a Slovenska (každý si šiel pre svoje).

Poznámky: USA a Izrael spolupracovali pravde-podobne kvôli zbraniam, ktoré by teoreticky moh-li byť použité proti Ru-som.

Za vedecký tím Slovenska

Timo


Kedysi to bola akcia, na ktorú sa vždy chalani zo 17. veľmi tešili. Veľká súťaž v podobe výletu, kde mohla každá družina ukázať, čo v nich je a kto je ten najlepší. Pokúsili sme sa tento rok túto tradíciu obnoviť. Ako sa tentokrát našim druži-nám darilo, sa môžete dočí-tať priamo od členov jed-notlivých expedícií.

Vlčkodlaci

Ančo nám poslal mail, v ktorom stálo: V sobotu 16.2.2013 bude akcia „Boj o severný pól“. Ráno o 9. hodine sme sa s Miškom a Chamom stretli v klubovni. Chamo nám dal prvú obálku. Hneď sme ju aj otvorili

a v nej bolo napísané o polárnikoch. Z klubovne sme išli na autobus číslo 95. Keď sme prišli na Šafárikovo námestie, presadli sme na električku číslo 5 a odviezli sa až do Rače. Peši sme prešli na Horváthov kríž a tam nám dal Chamo ďalšiu obál-ku. V obálke stálo, aby sme 3 metre prešli bez dotyku zeme. Tak sme priviazali lano o 2 stro-my a začali sme sa po ňom špl-hať - bolo to síce veľmi ťažké, ale prvú úlohu sme nakoniec hravo zvládli a dostali sme ďal-šiu obálku, v ktorej bolo napísa-né, aby sme po prvú odbočku doľava išli po slepiačky. Keď

Boj o severný pól


sme to urobili, prišli sme k jesennému táboru a otvorili sme ďalšiu obálku. Boli v nej tri čajové vrecúška a mali sme zalo-žiť oheň a uvariť čaj. No nepoda-rilo sa nám to. Pokračovali sme po červenej značke až k prvej odbočke doprava a tam sme otvorili ďalšiu obálku. V nej bola ďalšia úloha, aby sme vyliezli na strom, lebo nás napadli ľadové medvede. Úlohu sme splnili a rýchlo sme sa potom začali pre-súvať ku rieke Vydrica. Tam sme dostali ďalšiu obálku, v ktorej bolo napísané, aby sme postavili snehuliaka. Miško urobil najväč-

šiu guľu, ja strednú a Chamo hlavu. Ja som dal snehuliakovi do ruky môj nožík a nakoniec sme sa pri ňom aj odfotili. V odkaze bolo ešte napísa-né, aby sme išli tam, kde sa pretína žltá a modrá značka. Keď sme prišli na miesto, mali sme hľadať odkaz. Podarilo sa nám to, lebo zo stromu visela šnúrka a k stromu viedli Ančove stopy topánok. Otvorili sme obálku a v nej stálo, aby sme našli hrubý konár a zavesili sme si na neho ruksaky a takto pokračovali až do cieľa. Keď sme prišli do cieľa, boli sme veľmi unavení, ale prišli sme ako prví. Tam nás už čakal Ančov snehu-liak, ktorý v ruke držal 300-gramovú karamelovú čokoládu a do snehu bol vyšliapaný nápis „SEVERNÝ PÓL“. Čokoládu sme hneď aj otvorili, začali sme ju jesť a vtedy prišli Timo a Krumpi a dali si aj oni. Keď sme ju zjedli, odfotili sme sa pri snehuliakovi, aj nadpis SEVERNÝ PÓL a išli sme domov.

Vlci

Z nášho tímu sme boli až dvaja, a to ja a Adam K.. Naše putovanie ne-bolo nejako veľmi odlišné od putovania ostatných. Najprv bola cesta ľahko zvládnuteľná, no neskôr, keď už cesta nebola vychodená, mali sme o zábavu obstarané. Brodili sme sa snehom až na Malinský vrch, odkiaľ sme sa zase brodili dole, naše brodenie občasne vystriedala akti-


vita ,,hod do snehu“. Ne-skôr sme sa ešte niekoľ-kokrát brodili snehom až sme nakoniec prišli do cieľa ako druhí, odkiaľ sme spoločne s prvým družstvom išli domov.

Tigri a Veverice

Ráno sme sa stretli v klubovni už o 7:50! Išlo sa po družinách, ale z veveríc sme šli len my dve ( Beta a Klaudia), tak sme šli s Tigrami. Erny si doma zabudol obálky s indíciami, musel sa pre ne vrátiť, a tak sme pol hodinu čakali v klubovni. Autobusom sme sa potom (keď už dobehol) odviezli na Železnú studničku, odkiaľ všetky skupiny začínali. Erny otvoril prvú obálku, v ktorej bolo napísané o Pearym, ktorý sa vydal na Severný pól a my sme sa vydali za ním. Bol tam, kam máme ísť. Mali sme nájsť stožiar, na ktorý vyvesíme našu vlajku a malo ju byť vidieť. Tak sme sa vydali na Kamzík. Po ceste sme hádzali snehové

gule do stromu (Beta hádzala!). Všetci sme mali sneh v botách, tak nám bola dosť zima a cesta hore na Kamzík bola strašne dlhá, ale vyšli sme to!! Klaudia tam zistila, že nemá žiad-ne jedlo ani pitie, a tak kradla Ernymu chleba, na čo jej Erny povedal : NžDgali!!

Na Kamzíku sme mali prvú úlohu, mali sme prejsť 5 metrov bez toho, aby sme sa dotkli zeme. Najprv sme natiahli 2 laná a chceli sme prejsť po nich, ale keď sa na ne zavesil Juro, jedno sa roztrhlo. Naštastie vedľa nás bol spadnutý strom, a tak sme prešli po ňom. Potom nás na ceste na Severný pól zastihla hmla, aby sme nič nevideli, muesli sme si všetci


zaviazať oči, okrem Jura, ktorý nás viedol až ku trom dubom. Kedže sme zrovna boli na par-kovisku, tak to bolo celkom zlé, lebo nás skoro zrazilo auto a mu-seli sme vyzerať ako úplni blázni.. Ale bola to sran-da. Tretia úloha bola, aby sme všetci naraz boli me-ter na zemou. Skoro sme

zlomili strom.. Potom sme mali nájsť nejaké jazero, ktoré bolo zase dole pod Kamzíkom, tak sme to zbehli (doslova) dole. Pred tým jazerom bol potok, ktorý sme museli prejsť. Našťastie tam bol padnutý strom cez potok, a tak sme prešli po ňom. Bolo to dosť psycho. Všetci sme sa tam skoro zabili a Erny si spravil niečo s palcom na ruke, ale prežili sme a šli sme ďalej. Mali sme si uvariť čaj ,čo bolo fajn, lebo Klaudia žiadny nemala. Keď sme urobili oheň, zo všetkých sa z nás parilo, lebo sme boli strašne mokrí. Ten čaj bol inak dosť hnusný.. Potom sme mali už len vyjsť na Malý Slavín, kde sa nachádzal Severný pól. Trvalo nám to strašne dlho a všetci sme mali v botách mrte vody, ale došli sme tam. Hore na Malom Slavíne sme mali poslednú úlohu, museli sme nájsť dlhé drevo, na ktorom sme potom zobrali všetky naše ruksaky. S tým sme prešli na vedlajší kopec, kde bol SEVERNÝ PÓL! Na ňom bol Ančo ktorý nám dal čokoládu a odfotil nás so snehuliakom. Vtedy sa už začínalo stmievať, tak sme rýchlo prešli celú cestu do Rače (potme). A to bol koniec tohto výletu. Všetci sme bolo strašne mokrí a unavení, ale bolo to super!

Križiaci

Prišli sme pred klubovňu a čakali sme, kým nás tam bude dosť. Skupina kde bol Samo, Martin, Admin, Tuti a Majka (Križiaci) sa rozhodla, že vyrazia. Mali sme také šťastie, že na autobus sme ani nemuseli čakať. Cestou tam nám Tuti čítal veci, čo na cestu potrebujeme, mali sme všetko. Keď sme boli na mieste, tak sme išli chvíľu po dedine, až sme došli do lesa a o chvíľu sme sa stratili. Na mape sme hľadali cestu, až


sme ju našli. Museli sme šlapať hore v 20 centimetrovom snehu, dosť nám to dalo zabrať. Ale našťastie nám Tuti robil cestu. Museli sme má-vať často pauzy, aby sme došli na 1.hríbik. Keď sme tam boli, otvorili sme prvú obálku . Mali sme úlohu, že sa musíme premiestniť cca 5m bez dotknutia zeme. Tak sme vytiahli laná, natiahli sme ich okolo dvoch stromov a išli sme na to, podarilo sa to všetkým. A dostali sme ďalšiu úlohu

Mali sme sa dostať na vrch Malinský. Tak sme išli skúsiť šťastie a išli sme cez les rovno a hľa-dali sme cestičku. Museli sme isť cez potôčik, na-šťastie na ňom bol sneh a ľad. Tak sme to skúsili, našťastie sa to neprelo-milo. Potom sme sa roz-hodli, že to vzdáme. Tak sme hľadali smer na ces-tu. Mali sme ísť popri potôčiku, až sme došli na cestu. Odtiaľ sme už išli na autobus a dávali sme si také hádanky a mali sme hádať, prečo sa to stalo a podobne.

V autobuse sme sedeli udýchaní a šťastní, aj keď sme nevyhrali a veľmi sa tešíme na ďalší zážitok zo skautu.

Jakub G., Timo, Beta, Klaudia a Demoš

Učiteľ sa pýta Móricka: - Keby si mal sedem cukríkov a ja by som ťa o dva poprosil, koľko by ti ich ostalo? - Sedem.


J3K Začali sme ráno o 6:50 pred klubovňou. Na to sme sa presunuli MHD na autobusovú stanicu. Došli sme do Svätého Jura, kde sme začali náš celodenný výlet. Spočiatku sa kráčalo sa ľahko- veď svah nebol prudký a išli sme po asfaltke, ale po chvíli sme museli zísť z cesty a svah začal byť strmší. Prvý kopec sme zdolali asi po hodine. Najhoršie to bolo, keď sme prechádzali pod elektrickým vedením cez dosť husté tŕnie. Mal som pocit, že nesiem pripnuté na

sebe asi pol kila tŕnia, ale nakoniec sme to v poriadku prešli. Prešli sme ešte jeden potok a boli sme na dru-hom kopci. Posledný úsek z druhého kopca sme išli takmer vkuse po asfalt-ke až na jednu lúku na posledný ko-pec. Potom už iba na Stánisko, kde sme si vychutnávali špekačky a slani-nu. Zo Stániska sme došli do Marian-ky, a odtiaľ autobusom späť do Brati-slavy. Aj keď bola trochu zima, mali sme za sebou skvelý deň na čerstvom vzduchu a trochu sme si aj zašporto-vali. Odporúčam každému, kto na Trojkopčiaku nebol, nech to vyskúša a určite sa mu to bude páčiť.

Maťo


alebo

skoro historický moment nášho zboru

Na začiatok by som sa chcel poďakovať za vašu dôveru a za to, že moje športové články sa stali tými najocenenejšími v TP za rok 2012. Veľmi si to vážim, a preto vám budem prinášať športové informácie aj v roku 2013.

Opäť to bolo. Fodbalový turnaj. Najoča-kávanejšia športová akcia roka. Náš zbor bol zastúpený v troch tímoch. Mladšia kategória, staršia a dievčatá. Poďme pek-ne poporiadku.

Ako prvá sa na palubovke predstavila staršia generácia. Tento ročník bol zaují-mavý tým, že sa naši chalani spojili s Piešťančanmi, ktorých tiež nebolo dosť, a tak vytvorili jeden tím. Zvýšila sa tak šan-ca na postup zo skupiny, ale ako to už býva, chalani to psychicky nezvládli. Ten tlak, nápor. S favoritmi-šakalmi skupiny prehrali, ale však to sa dalo čakať (Šakaly nakoniec vyhrali celý turnaj). Ďalšie dva zápasy vyhrali, jeden bol viac taký komic-ký, keď Pezinčania postavili na ihrisko

dlhého, širokého, a mladého... Manžentový hroch tento rok nerobil problém, pretože kapitána Aďa sa podarilo odstaviť počas tréningov, a tak nie je schopný hrať futbal. Prišiel teda posledný, rozhodujúci zápas o postup. Dorast 47 vyzeral nebezpečne, ale zo začiatku to bol iba pes, ktorý šteká, ale nehryzie. Chaloši z Petržky a Piešťan boli stále na koni. Stále sa im darilo vyhrávať o jeden gól. A to bolo pre nich potrebné - vyhrať. Čo sa však ale nestalo? Pár minút pred koncom sa podarilo 47. dorovnať, a tak museli prísť nekompromisné penalty. A tie vieme ako ľudom z 13. idú. No nijak, a tak ako už po tretí rok, skončil náš starší výber tesne pred brány do druhého kola.

Fodbalový turnaj


Následne po nich na-behli na ihrisko mladší skauti. Ku podivu opäť pospájaní zo skautov z 13. a Piešťan. Bohužiaľ, pri ich zápasoch sme nemohli dlho ostať, pretože vo vedľajšej telocvični začínali hrať skupinu dievčatá. Videli sme iba prvý zápas mlá-

deže, ktorý nebol bohvieaký, a tak sme už začali nad nimi lámať palicu. Ku podivu tento mix však prekvapil a obsadili nakoniec tretie miesto. Myslím, že iba zo 4-5 družstiev, ale tretie miesto znie pekne.

A na rad prichádzajú dievčatá. Tento rok v celkom silnej zostave. Hlav-nou hviezdou tímu sa stala Klaudia, ktorá dokázala prebehnúť s loptou cez celé ihrisko a streliť gól. Také niečo naše dievčenské družstvo ešte za svoju existenciu nezažilo, a tak boli baby silne motivované. Svoj bo-dový náskok si stále zväčšovali. Vyhrali najprv 2:1, potom 3:1 a 4:1. Normálne to vyzeralo, že sa dostanú do finálovej trojky a obsadia neja-kú víťaznú priečku, ale tieto sny im zmarili baby z Pieš-ťan. (tie Piešťany nás tento rok nejako všade prenasle-dovali, to je divné:) Babám proste stačilo remízovať aby postúpili, lenže 20 sekúnd pred koncom inkasovali gól, a tak veľmi skleslé na du-chu, sa museli s turnajom rozlúčiť.

Ponaučenie do ďalšieho roka? Treba dať viac gólov, to stačí:)

Váš nezávislý športový redaktor


Odborkový výlet Stretli sme sa v sobotu, 13.4. o 8.30 pred klu-bovňou. Čakal nás vý-stup na štyri vrchy (Piesky, Krásny vrch, Hrubý vrch a Se-kyl). Cieľom výletu bolo upratať kóty po Trojkopčiaku a zároveň išlo aj o odborkový vý-let. Prišli sme Tu-ti, Timo a ja. Keď sme prestupovali na električku do Rače, pridal sa k nám aj Viktor. Z Rače sme išli po asfaltke do lesa a odtiaľ sme pokra-čovali na prvý vrch Piesky. Cestou sme vymýšľali program na letný tá-bor, ale nebudem dopredu prezrádzať. Na vrchu Piesky sme upratali kótu a pokračovali sme na odpočívadlo Horný Červený kríž. Tam sme sa usadili a rozložili oheň pre splnenie bodu z odborky kuchár, ktorou bola príprava jedla na otvorenom ohni. Timo priniesol zemiaky a marinované kura. Zemiaky sme uvarili v kotlíku a nad kuraťom sme chvíľu premýšľali, ale nakoniec sme ho upiekli na pokrievke z kotlíka. Ako rúčka slúžila zapichnutá vidlička J. Sám som bol prekvapený, ale kura aj zemiaky boli jedlé a dokonca nám veľmi chutili. Okolo 12-tej sme vyrazili na Krásny vrch. Tam sme upratali špagáty po kóte „pavučina“. Nakoľko mojím cieľom bolo splnenie bodu z odborky zále-sák, navigoval som nás z Krásneho vrchu na Hrubý vrch. Navigoval som celkom úspešne. Dostali sme sa na menšiu lúku. Bola tam studnička s pitnou vodou, tak sme si doplnili zásoby. Čakal nás dlhý výstup na Hrubý vrch. Zdolali sme aj tento kopec a upratali kótu číslo 3. Z Hrubého vrchu sme po vrstevnici postupovali na posledný vrch - Se-kyl. Na tomto vrchu sme objavili prírodnú „anomáliu“- jazierko na kop-ci. Potom sme už len zostupovali do Záhorskej Bystrice, kde sme stihli posledný autobus. Na konci som bol síce unavený, ale spokojný. Už te-raz sa teším na ďalšie akcie.

Peťo

18 TRESKO-PLESK RETRO

Zub času V dnešnom cestovaní časom sa presúvame do roku 2006, kedy náš zbor zorganizoval asi najväčšiu akciu za svoju existenciu. Išlo dokonca o medzinárodný súboj druž-stiev s názvom "Eiger". Tí, čo si ešte pamätajú, to môžu označiť za zlatý vek nášho zboru :) Akcia bola vynikajú-ca, mali sme veľa návštevní-kov z Českej republiky, kto-rým sa veľmi páčilo.

Táto akcia mala ešte druhé vydanie o rok neskôr. Odvte-dy bolo už zopár pokusov o obnovu Eigera, ale zatiaľ sa to skutočnosťou nestalo. Na fotkách môžete vidieť Chama ako horolezca - záchranára a Paja, ktorý sa snaží spraviť stojku iba na hlave, bez rúk:)

19 TRESKO-PLESK LETOM SVETOM

Absurdity červeného Vietnamu pan.Ba je už hodnú chvíľu vo Vietname. Minule sme sa dozvedeli, ako ho baví učiť malé deti, nabudúce sa dozvieme, ako ho to baviť už prestalo, ale dnes nám predostrie svoj európsky pohľad na vietnamskú mentalitu.

Vietnam je krajina komunistická, to je fakt všeobecne známy. No ako toto štátne zriadenie fun-guje v praxi v 21 storočí s global-izáciou pretekajúcou všetkými otvormi mi myseľ zamestnalo na viac ako jednu bezduchú jazdu Saigonom. Kosáky s kladivkami a červené hviezdy svietia nad vládnymi budovami jasnejšie ako kométa nad Betlehemom. Hneď vedľa parkuje Rolce Rolleys s lacne zapachajúcim britským bratom Bentley. Plukovník Sanders sa smeje z detí s pionierskými šatkami tlačiacich do seba veľko-prsné pražené kurčatá (KFC).

Krajina dokonale trpiaca schizofréniou ideálov, režimov a ideí. Ľud o to zmätenejší, potrebuje vodcu, ktorý bude diktovať, čo robiť a ako mys-lieť. Školský systém už od najnižších priečok je založený na repetovaní fráz, individuálne myslenie hlboko potlačené vycuciavajúcim kolektiviz-mom, vyjadrenie názorov stratené v kruhu “nedotknuteľnej” rodiny. Jedinec prakticky neexistuje a ak sa aj nájde “burič”, tak zapadne medzi komunitu expatriotov, z ktorej prišiel (štúdium v zahraničí či emigrujúci rodičia).

No život každodenný nie je nutne červený. Absurdný však dozaista. Za vyše 100 dní od dňa, čo som skočil na letištnú dráhu Saigonu, som po-chytal do sieťky niekoľko absurdít.

http://panbaatlarge.tumblr.com/post/4861102735/absurdity-cerveneho-vietnamu


- nič nevystihuje Ázijcov (samozrejme Vietnamcov nevynímajúc) lepšie ako STRACH.

ssStrach zo všetkého

ssStrach z rozprávania po anglicky

ssStrach z cestovania (Do Kambodže, ktorá je 6h od Ho-chiminhu sa ssvyberú len tí najodvážnejší)

ssStrach z rozhodnutia (Všetko sa rozhoduje kolektívne)

ssStrach zo zodpovednosti (Toto sa musím poradiť s kolegami)

ssStrach z neúspechu (Aj v tých najprimitínejších podobách. Čo ak ssnepríde dosť ľudí do klubu)

ssStrach z nadriadeného (To sa začnú triasť)

… a milión ďalších prezlečených podôb.

- tu sa “tvár” nestráca. Tu sa ne-ospravedlňuje, ak sa prejde po nohe s mo-torkou. Tu sa grgá. Tu sa usmeje, ak niekoho zhodiš z mo-tocykla. Tu iba zažmurkáš, ak šéf začne vrieskať.

- mentalita ostáva zaseknutá na polceste medzi 15 a 20 rokom života a posúva sa len veľmi ťažko. O to zložitejšie pre mňa viesť diskusné hodiny a zvelaďovať ich komunikačné schopnosti, keď okrem “small talks” o počasí a rodinke neexistuje styčný bod. Na názory som sa prestal pýtať po druhej hodine.

- kolektivizmus paralizuje spoločnosť tak silne, že “deti” bývajú do 40 s rodičmi v jednom dome. No čo je horšie, úplne pohĺca schopnosť rozh-odovať sám za seba.


Ja: Mr. Tinh, Please introduce yourself as if you were at the inter-Ja: view in the company.

Tinh: My name Mr. Tinh, I have 40 year. I single. I still live with my Tinh: parents.

- v Saigone teplota veľmi zriedka klesá pod 30 stupňov v tieni. No Vi-etnamci jazdia na mo-torkách zabalení od hlavy po päty - okuli-are, rúško, mikina!, rukavice, kapuca, ponožky. Dôvod? Strach zo slnka! Panika z toho, aby ich neo-pálilo, a tak na ceste praží 40 stupňov, asfalt sa leskne, no sveter je zapnutý až po krk a

palčiaky natiahnuté!

- v Európe sa spieva karaoke po piatich pivách, po pol fľaše dole, po prekotených pohároch vina. Tu je to “šport” národný, ktorý sa praktizu-je ráno (susedia o pol siedmej v sobotu a nedeľu), po obede, večer (zaspávať s vietnamskými baladami, ktoré znejú všetky rovnako nudne je vždy fajn). Párty sa zväčša končí v karaoke “dome”, ktorý je rozdelený na niekoľko privátnych miestností s obrazovkou a reprosústavou (s nechutným echom). Najprv som si myslel, že je to bor-del, keď som videl toľko červených svetiel, len tie detské obrázky na fasáde mi nesedeli..

Niekedy sa smejem a bijem do brucha, niekedy pľujem nadávky, niekedy nechcem vyjsť z domu a skoro stále sa mi nechce učiť. No takto to je tu zariadené, myslenie nastavené a mne ostáva iba medzi tým kľučkovať. Kľučkovať o záchranu zdravého rozumu..

pan.Ba

22 TRESKO-PLESK TIMIN PLESK

Stále je kríza. Na Cypre zavreli banky. Ani v tom Grécku to nie je stále ružové. Odpaľujú sa nezmyselné bomby, rozpadla sa SAS a ľudia nie sú spokojní ani samí so sebou. Musím sa priznať, že aj ja do toho občas padám, ako Alica do králičej diery. Teraz nie som spokojná ani s tým, čo robím ja, ani s tým, čo sa deje naokolo. Sledujem nenávisť v ľuďoch. Dokáže mať silu a hýbať ľudí dopredu. Je mi z toho nejako nanič. Uve-domila som si to na Networku. 16. marca vytvorila Aliancia Fair-play “priestor na vytvorenie silnej siete pre dobro a verejný záujem”. Tam som si uvedomila, že ľudia žijú v bublinách a veľakrát majú chuť ľudí mimo tej svojej bubliny nenávidieť. Prečo je ale nenávisť ľahšia ako po-chopenie?

Sleduješ pestropruhovanú rybu

nepozná odpoveď na tvoje otázky a vie sa živo chvieť

sledujem pestropruhovanú rybu

spolu prechádzame cez priezračné sklo (Dežo Ursíny - Pod hladinou)

Tieto dni čítam, aby som sa odrazila. Boli vyhláse-ní finalisti literárnej súťaže Anasoft litera. Čítanie sa mi páči, lebo mi dáva možnosť zabudnúť na krízu v sebe. Páči sa mi kniha Ondreja Štefánika Bezprsté mesto, ktorá je práve o tej ničote a prepa-dávaní sa do čiernej diery. Kniha Lucie Piussi Život je krátky je taký ako ona. Vul-gárny, úprimne jednodu-chý a explicitný kúsok jej života.

A teraz čítam Entropiu od Maroša Krajnáka. To je také zvláštne napísané. Ale občas si uvedomím, že čítať je naozaj dobré. Odporúčam.

Do kina by som chcela ísť na Môjho psa Killera, ktorého som ešte nevi-

Timin Plesk

23 TRESKO-PLESK TIMIN PLESK

dela napriek tomu, že bol okolo neho boom, lebo vyhral cenu na zahra-ničnom festivale v Rotterdame.

Začína sa leto v zmysle slnka a radosti. Bude Trafo párty na Mlynoch, Majáles na námestiach Bratislavy. V SNG je nová výstava fotografa Ma-líka, kde sa dajú vidieť fotky starej Bratislavy. V meste je veľa ľudí. Slnko ich ženie, aby nabrali energiu.

Prajem aj Vám dni slnka plné radosti, ktorá je chrbtom k nenávisti.

Timi

Vojde sprievodca do kupé, kde je osem rómov! - Lístky si prosím! Jeden z nich mu podá lístky. - Vás je tu osem! - Šak hej! - Ale lístkov je len sedem! - Šak hej! - Jeden z vás cestuje načierno! - Šak hej! Ale ktorý?

Na tomto čísle sa podieľali: Tuti, Majka, Adam K., Timi, pan.Ba, Maťa, Timo, Jakub, Beta, Klaudia, Samo, Maťo, Peťo a net. :D Špeciálna vďaka patrí za tlač pánovi Pašekovi, lebo aj vďaka nemu Tre-sko-Plesk existuje.

Toto číslo vyšlo v náklade 50 kusov

e– mail: [email protected]

Uzávierka júlovo-augustového čísla: 10. 06. 2013

Príspevky posielajte mailom na našu e-mailovú adresu alebo odovzdá-vajte osobne hocikomu z redakčnej rady.

Akcie

Olympiádička 17.05.

Ringo turnaj 25.05.

Meniny

Paťo 16.05.

Martin 24.05.

Lukáš 31.05.

Krumpi 31.05.

Naty 04.06.

Kubo 04.06.

Chamo 04.06.

Veveričiak 05.06.

Andrej 07.06.

Admin 14.06.

Documents

Tresko-Plesk - máj, jún 2012