1

Predhovor

V dnešnej dobe sme na vysokých školách svedkami zmeny v oblasti učebníc a skrípt. V

prvom rade oproti minulosti veµmi zdraželi knihy a s nimi aj ostatné tlačoviny a v týchto

podmienkach školy riešia problém každoročného vydávania veµkého množstva študijnej

literatúry. Objem potrebnej edičnej činnosti spočíva jednak v zastaralosti a neraz ide-

ologickej deformácii doterajšej literatúry, ale aj v čoraz väčšmi stupňujúcom sa tempe

vedeckého pokroku a zastarávaní informácií. Civilné vysoké školy majú situáciu µahšiu v

tom, že veµkú čas» literatúry si študenti kupujú z vlastných prostriedkov. V tejto práci

je načrtnutý spôsob riešenia tohoto problému vydávaním literatúry v elektronickej forme,

navyše s multimediálnymi možnos»ami.

Druhý problém je spôsob tvorby učebníc a skrípt. Väčšina skrípt ktoré dnes kolujú na

vojenských vysokých školách vznikla rozmnožením listov písaných strojopisom. Len malé

množstvo učebníc a monografií sa dočkalo profesionálneho spracovania vo vydavateµstvách.

Dnes však vydavateµstvá požadujú doda» rukopis v elektronickej forme, a navyše sa zlepšili

možnosti produkovania textov na počítači. Najlacnejšie a najrýchlejšie je vytvori» celú

učebnicu vo vlastnej réžii na počítači a až potom ju odovzda» na vytlačenie a zviazanie.

Kladie to však nároky na zručnos» učiteµa v používaní nových prostriedkov, keï predtým

mu stačilo napísa» prácu rukou.

Tretí problém je spojený s úpravou skrípt. V nových možnostiach publikácie na počí-

tači sa môžu skriptá priblíži» profesionálne pripraveným publikáciám, ale často viaznu na

formálnych nedostatkoch, ako je zlá štruktúra, nevhodná typografická úprava, apod. A to

nehovoriac o prehreškoch voči spisovnému jazyku, ktorých bolo v minulosti v skriptách

veµmi veµa.

V neposlednej rade je tu problém vyplývajúci z potreby transformácie nášho školstva

k vyššej efektivite. Je potrebné venova» sa vo väčšej miere uplatňovaniu progresívnych

prvkov v obsahu a úprave učebníc a skrípt, aby neboli len nudnou zbierkou vedomostí

a faktov. Bez znalosti teórie tvorby učebníc to bude len »ažko možné. Dnes sa dostáva

do popredia aj otázka štandardov v povolaní a štúdiu. Tento fakt sa musí odrazi» aj pri

posudzovaní obsahu učebníc technických predmetov.

Preto si kladiem za cieµ objasni» väčšinu problémov ktoré sa vyskytujú pri tvorbe

učebníc technických predmetov. Aj keï som už na začiatku tušil že nie je možné túto

tému celkom uspokojivo vyčerpa» v rozsahu stanovenom pre túto prácu, mojou snahou

je da» aspoň prehµad v otázke praktickej tvorby učebníc a skrípt. V otázke tvorby nie sú

mojím cieµom iba možnosti pri publikovaní klasických tlačených učebných pomôcok, ale

aj možnosti aplikácie doterajších učebníc v podmienkach multimédií a počítačových sietí.

Chcel by som demonštrova» aj spôsob praktickej realizácie tejto aplikácie a ukáza» tak

cestu ïalším. Moja práca by tak mohla slúži» aj ako pomôcka pri tvorbe učebníc a skrípt.

2 OBSAH

Obsah

Predhovor 1

Slovník použitých termínov 3

Úvod 4

1 Význam učebnice, jej funkcie a požiadavky 5

2 Voµba obsahu učiva 6

3 Prvky učebníc 8

4 Príprava učebníc 94.1 Typografická úprava a pravopis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

4.1.1 Formát papiera a spôsob tlače . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

4.1.2 Voµba fontov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

4.1.3 Matematická sadzba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

4.2 Členenie textu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

4.2.1 Predná čas» . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

4.2.2 Jadro práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

4.2.3 Prílohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

4.2.4 Koncová čas» . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

4.2.5 Sprievodný materiál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

4.2.6 Číslovanie strán . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

4.2.7 Problémy s obojstrannou tlačou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

4.4 Prostriedky pre tvorbu učebníc na počítači . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

4.5 Prostriedky pre vytváranie ilustrácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

5 Zvláštnosti tvorby multimediálnych publikácií 235.1 Prostriedky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

5.2 Prehµad možností multimédií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24

Záver 25

Literatúra 26

Príloha. Obsah vz»ahujúcich sa noriem 28

Register 30

OBSAH 3

Slovník použitých termínov

Heslá v tomto zozname sú použité v tejto práci a nie sú definované v hlavnom texte.

Vz»ahujú sa prevažne k problematike počítačovej sadzby a multimédií.

CAD. Skratka z anglického ”Computer Aided Design”. Označuje počítačové prostriedky,hlavne softvér ktorý sa využíva pri technickom konštruovaní na počítači. Jeho mož-

nosti sa dajú využi» aj pri zhotovovaní ilustrácií do učebníc technických predmetov.

DTP. Skratka z anglického ”DeskTop Publishing”. Dá sa preloži» ako ”Vydavateµstvo nastole”. Označuje všetky prostriedky spojené s možnos»ou prípravy a tvorby publikácii

na osobnom počítači.

Font. Druh písma použitý pri sadzbe.

Internet. Celosvetová počítačová sie» pracujúca na základe sady protokolov TCP/IP.

Sadzba. Proces, alebo jeho výsledok spočívajúci v zostavení písmen na stránke textu tak,aby zodpovedal základným pravidlám sadzby, pravopisu a navrhnutej typografickej

úprave.

TEX. Počítačový sytém pre prípravu kvalitnej počítačovej sadzby. Bol pôvodne vymyslenýprof. Donaldom Knuthom zo Stanfordskej univerzity a dnes je rozšírený a vylepšo-

vaný na väčšine univerzít vo svete. Je zadarmo a predstavuje vhodnú alternatívu

ku komerčnému softvéru pre tvorbu publikácií všetkých druhov. Táto práca vrá-

tane elektronickej podoby vo formátoch HTML a PDF vznikla pomocou tohoto

programu. Je dostupný na mnohých miestach na internete. K nám najbližšie je:

ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN

Typografia. Pojem označujúci navrhovanie grafickej úpravy textov (tvar odstavcov, po-užité písmo).

WYSIWYG. Skratka z anglického ”What You See Is What You Get”, čo znamená žeto čo je na obrazovke bude vytlačené aj na tlačiarni.

Zalamovanie. Jedna zo základných úloh sadzby spočívajúca v rozdelení riadkov textu vnajvhodnejšom mieste, tak aby boli dodržané všetky zásady správnej sadzby.

4 OBSAH

Úvod

Učebnice patria k najstarším produktom µudskej kultúry. Prvé učebnicové texty nájdené

na území Asýrie, Babylónu, Egypta a Číny boli vyryté klinovým písmom, alebo písané

na pergamenové zvitky. Masový rozvoj nastal postupne až po Gutenbergovom vynáleze

kníhtlače. Za zakladateµa teórie a tvorby moderných učebníc je považovaný Ján Ámos

Komenský. V práci Veµká didaktika sformuloval základné, dodnes aktuálne požiadavky na

vlastnosti textu učebníc. Jeho učebnica Orbis sensualium pictus z roku 1658 je považovaná

za priekopnícku prácu, pretože obsahuje kombináciu textu s obrazom tak, ako je to obvyklé

v súčasných učebniciach. Učebnice a skriptá patria do skupiny materiálnych prostriedkov

vyučovacieho procesu. V tejto skupine možno rozlíši» tri kategórie. Učebné pomôcky súnositeµom učiva a pomáhajú učiteµovi ”približova» ïaleké, zväčšova» nepatrné, zmenšova»

veµké, spomaµova» rýchle, zrýchµova» pomalé, odhaµova» skryté, konkretizova» abstraktné,

sprítomňova» minulé, fixova» prchavé, sprehµadňova» zložité” [19]. Učebné pomôcky sa

môžu niekedy uplatni» len prostredníctvom didaktickej techniky. A na záver celý vyučo-vací proces prebieha vo vyučovacích interiéroch. Didaktická technika a s ňou spojenéučebné pomôcky sa niekedy nazývajú ako technické vyučovacie prostriedky.

Je veµa možných spôsobov delenia učebných pomôcok a didaktickej techniky, či už

podµa stupňa abstrakcie, spôsobu zmyslového vnímania, alebo stupňa technológie. Učeb-

nice a skriptá v papierovej podobe patria medzi klasické učebné pomôcky textového cha-

rakteru. Špecifická situácia nastáva pri učebných textoch v elektronickej forme. Tie totiž

môžu vo vyučovacom procese pôsobi» len prostredníctvom didaktickej techniky: počítača.

Označi» ich ako učebné pomôcky nie je možné, pretože tento pojem je vyhradený skôr pre

objekty materiálnej povahy. V skutočnosti predstavujú novú formu uloženia informácií

(na CDROM-e,harddisku) oproti tlačeným pomôckam, preto sa spolu s počítačmi ozna-

čujú pojmom médiá, čo je nová kategória medzi technickými vyučovacími prostriedkami.

Jej vznik bol vynútený pokračujúcou konvergenciou medzi výpočtovou technikou, komu-

nikačnými prostriedkami, informačnými zdrojmi, a tým aj medzi vzdelávaním a zábavným

priemyslom. O multimédiách hovoríme vtedy, keï sa zlučujú rôzne formy uloženia a pre-

zentácie dát (obraz, zvuk, hypertext). Zriedkavo sa hovorí aj o tzv. hypermédiách, a to v

súvislosti s technológiami virtuálnej reality.

Učebnica (textbook) Učebnica obsahuje metodicky spracované učivo predpísané pre

príslušný predmet, druh školy a spravidla pre jeden ročník. Okrem klasických učebníc

existujú aj iné druhy študijných textov používaných na vysokej škole učiteµmi aj žiakmi:

Učebný text aj dočasný učebný text, či skriptá. Obsahuje síce učivo predpísané učeb-nými osnovami pre príslušný predmet, no nie je ešte didakticky prepracovaný ako

učebnica a v prípade jej neexistencie ju nahradzuje.

Monografia spravidla obsahuje vyčerpávajúce informácie v nejakom vednom odbore. Od-ráža výsledky bádania v určitej oblasti za dlhšie časové obdobie.

5

Všetky zásady a požiadavky kladené na skriptá sú rovnaké ako pre učebnice, preto všetko

čo bude ïalej spomenuté v súvislosti s učebnicou, bude rovnako platné aj pre skriptá,

ak nebude uvedené inak. V modernej pedagogike sa vyvinuli nové disciplíny – teória a

výskum učenia z textu, či teória učebníc. Je dobré oboznámi» sa s niektorými dôležitými

závermi teórie než pristúpime k otázke praktickej tvorby učebnice.

1 Význam učebnice, jej funkcie a požiadavky

Učebnica je najdôležitejším materiálnym prostriedkom vyučovania. Výskumy ukázali (Zu-

jev – podµa [21]), že predovšetkým na učebnici závisí kvalita vyučovacieho procesu. Učivo

je konkretizované práve v učebnici, ktorá je jeho nositeµom. Učebnica je najpoužívanejším

študijným textom pre študentov. Výskumami v zahraničí [16] sa rovnako zistilo, že učeb-

nice sú popri iných materiáloch ako osnovy a metodické príručky, hlavným zdrojom, ktorý

učitelia používajú pre plánovanie výuky. Predpoklad že učebnice budú ma» postupne men-

šiu rolu následkom nástupu multimédií sa nepotvrdil [16], a napríklad v USA sa uplatňuje

trend renesancie klasických učebníc ako systematického a ekonomicky najvýhodnejšieho

didaktického prostriedku. Je to dané vlastnos»ami učebnice, ktoré nenájdeme u iných učeb-

ných pomôcok, ale ani pri bežnej literatúre. Průcha [16] vymedzuje tri základné funkcie

učebnice, z ktorých sa ïalej odvíjajú štruktúrne prvky pre ich splnenie:

1. funkcia prezentácie učiva: prezentácia súboru informácií užívateµovi v rôznychformách (verbálna, obrazová)

2. funkcia riadenia učiva a vyučovania: učebnica riadi študentovo učenie sa rôz-nymi otázkami, úlohami apod., ale aj učiteµove vyučovanie množstvom učiva na danú

tému.

3. funkcia organizačná (orientačná): učebnica rôznymi svojimi prvkami orientujeučiteµa.

Takáto klasifikácia je potom základom pre vyhodnocovanie tzv. didaktickej vybavenosti –

tj. v akej miere spĺňa svoje funkcie.

Niektorí autori rozlišujú ïalšie funkcie [21], ktoré je však možné pretvori» do požiada-

viek vz»ahujúcich sa k splneniu všetkých troch funkcií. Sú tvorené týmito didaktickými

zásadami [21]:

• zásada vedeckosti – v súlade s najnovšími výsledkami vedy

• zásada jednoty teórie a praxe – príklady z praxe

• zásada primeranosti – zodpovedajúce možnostiam študentov, individualizácia – roz-členenie na základný a dopĺňajúci text, zrozumiteµnos» textu

• zásada názornosti – názorné ukážky, obrázky, schémy apod.

6 2 VO¥BA OBSAHU UČIVA

• zásada sústavnosti – systematické usporiadanie učiva

Pri tvorbe skrípt je treba dodržiava» aj estetické a ergonomické zásady, ktoré budú spo-

menuté v praktickej časti.

2 Voµba obsahu učiva

Pri výbere učiva prebieha transformácia µudského vedenia do obsahu vyučovania. Z ky-

bernetického hµadiska treba pri efektívnom vykonávaní akejkoµvek činnosti pozna» žiadaný

cieµ. Znamená to bra» do úvahy širšie ciele (celospoločenské), ale aj úzko špecializované

ciele vztiahnuté k štúdiu (napr. profil absolventa). V tejto súvislosti treba spomenú» že

dnes sa dostáva do popredia otázka štandardov. K tomu aby sa dosiahla väčšia mobilita

absolventov v zamestnaní, je treba zaisti» určitý požadovaný rozsah a kvalitu vzdelania na

viacerých školách. Na Slovensku to znamená že sa musíme priblíži» vzdelávacím štandar-

dom platným v Európskej únii. Na voµbu učiva majú vplyv štandardy pre študentov. V

USA rozlišujú obsahové a výkonové štandardy pre študentov [20]. Tvorba a schvaµovanie

týchto štandardov je v rukách štátu, pričom sa odvíja od národného kurikula. Pri jeho

tvorbe sa berú do úvahy aj štandardy povolaní, tak ako ich definujú zväzy zamestnávate-

µov, priemyselné a obchodné komory.

Vyššie spomenutý pojem kurikulum treba vysvetli». Toto slovo má latinský pôvod a

curriculum znamená niečo ako beh, alebo závodisko. V krajinách západnej Európy sa

rozšíril v 60-tych rokoch. Jeho význam je značne široký a v podstate zahrňuje naše pojmy

učivo, učebné osnovy, učebný plán, obsah vzdelávania. Minimálny obsah učiva je potom

daný kurikulárnou politikou štátu uvedenou v tzv. národnom kurikule. Národné kurikulum

zvyčajne obsahuje štátom vyžadované a garantované kurikulum v podobe všeobecných

cieµov, kµúčových zručností, základných zložiek učiva apod. Na Slovensku zatiaµ podobné

kurikulum nemáme.

Štruktúra učiva má nasledovné členenie:

Základné učivo: má zásadný význam pre ïalšie vzdelávanie a predstavuje minimálnuúroveň, ktorú musí študent dosiahnu». V západných krajinách sa ešte v rámci neho

rozlišuje kmeňové a fakultatívne učivo.

Rozširujúce učivo: slúži na prehĺbenie základného učiva, jeho rozšírenie o ïalšie prvkya umožňuje diferencova» študentov podµa ich výkonu.

Pre transformáciu a výber učiva platia rôzne teórie, trendy a edukačné ideológie, ktoré nie

je možné pre nedostatok miesta uvies».

Rozsah učiva je stanovený normatívnymi dokumentami: učebným plánom a učebnými

programami (osnovami). Usporiadanie učiva v osnovách má tiež vplyv na štruktúru učeb-

nice. Už len taká vec či učivo je preberané v mnohých samostatných predmetoch, alebo v

niekoµkých integrovaných predmetoch, ktoré v sebe integrujú viacero klasických predme-

tov. V koncepcii modulového vyučovania ide zas o rozdelenie učiva do menších celkov –

modulov. Usporiadanie učiva v osnovách môže ma» charakter:

7

lineárny – učivo témy sa preberá vždy len raz

koncentrický – učivo sa môže prebera» po určitom období znova, ale na vyššej úrovni,viac do hĺbky

špirálový – pri danom východiskovom probléme stupňovité rozširovanie poznatkov (napr.v integrovaných predmetoch)

8 3 PRVKY UČEBNÍC

3 Prvky učebníc

Ako už bolo uvedené, učebnica musí spĺňa» určité funkcie. Na ich splnenie musí obsahova»

určité štruktúrne prvky. Medzi základné tri prvky patria:

– aparát prezentácie učiva

– aparát riadiaci učenie

– orientačný aparát

Aparát prezentácie učiva

Jeho súčas»ou sú jednak verbálne komponenty ako:– výkladový jednoduchý text

– zhrnutie učiva k témam

– doplňujúci materiál (vysvetlivky)

– slovníky pojmov

ale aj neverbálne komponenty:– umelecké ilustrácie (perovky)

– schémy, grafy, diagramy

– fotografie

– matematická symbolika atï.

Aparát riadiaci učenie

– predhovor, návod pre prácu s učebnicou

– otázky a úlohy za lekciami alebo témami

– explicitné vyjadrenie cieµov učenia

– sebaohodnotenie výkonov

– odkazy na iné zdroje informácií

– grafické vyznačenie kategórie textu (poučky, definície)

Aparát orientačný

– obsah učebnice

– spôsob členenia textu

– symboly na orez (marginálie)

– register

– anglické ekvivalenty slovenských termínov

Jedno zaujímavé riešenie aparátu riadiaceho učenie je použité v knihe: Knuth D.: The

TEXbook, Massachusets 1986. V návode je popísané, že kniha sa číta na tri priechody. Pri

prvom priechode sa čítajú v celej knihe len pasáže označené prvou grafickou značkou. Po

získaní hrubého prehµadu sa čítajú aj pasáže označené druhou značkou. Nakoniec sa číta

celý text knihy. Tento spôsob nie je však možné vždy použi».

9

4 Príprava učebníc

Pomerne nedávno sa všetky skriptá pripravovali prepísaním rukopisu na písacom stroji.

Dnes je však možné pripravova» texty v textových editoroch na počítači. Navyše nové

textové procesory kategórie WYSIWYG ponúkajú však obrovské možnosti. Zvádza to

k využitiu všetkých možností, ale výsledok je potom paradoxne horší. Prvou otázkou

je oboznámenie sa s príslušnými normami, aby dokument vyhovoval aspoň po formálnej

stránke. Ak má učebnica vyzera» dobre aj po typografickej stránke, treba sa pozrie» ako sa

s týmto problémom vysporiadavajú skúsení typografi. Problém nastáva pri zhromažïovaní

potrebnej lieratúry, ktorá rieši vždy len niektoré stránky tejto problematiky.

Pred vlastnou tvorbou učebnice sa oplatí urobi» si rozvrh vzhµadu a štruktúry učebnice.

To znamená aké prvky organizačného a riadiaceho aparátu chcem použi», či budú v texte

aj úlohy, doplňujúci text apod. Potom treba navrhnú» vzhµad jednotlivých prvkov textu –

druh a veµkos» písma, štruktúra odstavca a nastavi» ich pevne pre celý dokument (väčšina

lepších programov umožňuje definova» tzv. štýly). Neskôr nás typografická úprava nebude

zdržova» od vlastného písania práce.

4.1 Typografická úprava a pravopis

Pri spracovaní učebníc pomocou moderných textových procesorov môžeme využi» ich mož-

nosti vo svoj prospech. Je nutné pozna» niečo o zásadách správnej sadzby, inak dokumentu

vždy bude niečo chýba». Niekedy je vhodnejšie neexperimentova» a napísa» učebnicu tre-

bárs v T602. Text bude síce graficky jednotvárny, ale nebude pôsobi» rušivo při vnímaní

obsahu. Samotnému čitateµovi ide v prvom rade o obsah a nemusí by» ani veµmi sčítaný aby

postrehol že tu niečo nesedí, keï autor bezdôvodne bohato strieda fonty a formu odstav-

cov. Ideálnou je taká úprava textu keï čitateµ nevníma spôsob sadzby textu pretože mu

uµahčuje samotné vnímanie informácie bez toho že by si to uvedomoval. Vysvetlenie tohoto

javu ponúka informačná estetika, čo je vedný odbor zaujímajúci sa o otázky zmyslového

vnímania z pohµadu teórie informácií. Výsledok urobených pokusov sa dá stručne zhrnú»

tak, že pre sústredené vnímanie človeka a vzbudenie motivácie je dôležitá určitá vyváže-

nos» vnímaných informácií. Ak jedna stránka objektu nesie vysokú informačnú hodnotu,

či inak povedané má nízku redundanciu, ostatné stránky musia by» informačne chudob-

nejšie, inak dochádza k únave človeka, alebo ak použijeme technický slovník, k zahlteniu

informačného kanála. Človek povie že je to nezáživné. Rovnako nezáživne, alebo nudne

bude vníma» aj objekt, ktorý nesie množstvo zbytočných informácii, alebo keï počet infor-

mačných podnetov je veµmi nízky. Rukolapným dôkazom je napríklad zložitá orchestrálna

hudba, ktorá býva bez speváckeho sprievodu, či moderná hudba, kde je pri speve dôle-

žitá hlavne melódia. Väčšinu textu človek nevníma, pretože už melódia skladby je dos»

zaujímavá a našincovi preto nevadí keï je text aj v angličtine.

Keï sa vrátim naspä» k písaniu, ak má text zauja» obsahom, jeho štruktúra musí ma»

jednoznačne nejakú disciplínu a zdržanlivý grafický prejav. Podstata dobrej typografickej

úpravy nespočíva v použití pekných fontov písma, ale v celkovej vyváženosti všetkých

10 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC

stránok vzhµadu diela. Autorovi nepostačí len dobrý grafický vkus, pretože napr. základné

pravidlá sadzby textu sa vyvíjali desa»ročia a odrážajú sa v nich nielen vlastnosti µudského

vizuálneho vnímania, ale aj tradície tej ktorej krajiny. Navyše tieto zásady súvisia aj s

jazykom a niekedy je »ažké rozlíši», či konkrétne pravidlo patrí do pravopisu alebo do

zásad správnej sadzby. S problematikou sadzby súvisí aj výber správneho fontu a rezu

písma. Návrh fontov je práca požadujúca grafický cit a skúsenosti a ich voµba v texte

podlieha tiež určitým zákonitostiam. Moderné programy prácu s fontami často degradujú

na obyčajné zmenšovanie a zväčšovanie veµkosti písma.

Klasický postup profesionálneho spracovania učebnice môže ma» nasledovné poradie

činností: Na začiatku je autor, ktorý vytvára takzvaný rukopis, ktorý má presne stanovenú

formu (normovaná stránka). Autor sa sústreïuje iba na obsahovú stránku a je izolovaný

od starostí so sadzbou. Svoj výtvor odovzdáva korektorovi, ktorý robí opravy vyplývajúce

z pravopisu a niektorých pravidiel sadzby. Typograf navrhuje vzhµad textu pričom môže

spolupracova» s grafikom na vzhµade a viazaní diela. V tejto fáze spolupracuje s autorom

či výtvarníkom, lebo sa rozhoduje o vzájomnom rozmiestnení obrázkov a textu, alebo

o spôsobe tlače, na ktorom je závislá kvalita obrázkov. Až potom výsledok putuje do

tlačiarne, kde sa spracuje sadzba na osvitovej jednotke. Kedysi však text dostal sadzač a

ten potom ručne, alebo neskôr s pomocou strojov skladal jednotlivé písmená do riadkov.

Tejto činnosti, robenej dnes už počítačom vo fáze typografického návrhu sa ešte aj dnes

hovorí zalamovanie textu, či riadkov.

Celý tento postup, pri ktorom na celom diele spolupracovalo viac µudí špecializova-

ných na svoju oblas», umožňoval, aby sa autor sústredil len na obsah. Vïaka mohutnému

nástupu počítačov a softwaru pre spracovanie textov sa celý proces môže zjednoduši» a

zrýchli». ¥ahko však môže dôjs» k zdaniu, že počítač nahradí všetkých tých µudí ktorí sa

podieµali na výsledku. Počítač je iba pracovný prostriedok, preto ak chce niekto tvori»

svoju publikáciu sám, musí ovláda» niektoré znalosti ostatných uvedených profesií. Šírka

potrebných znalostí závisí na rozsahu a význame dokumentu. Bohužiaµ učebnica patrí k

tým najzložitejším dokumentom. Minimálne je potrebné ovláda» niektoré zásady zakot-

vené v normách, ktoré definujú pravidlá tvorby písomných diel všeobecne a normách ktoré

majú vz»ah k faktom ktoré chceme publikova». Stručnú orientáciu v tejto oblasti ponúka

príloha na strane 28.

Pokiaµ sa budeme pridŕža» pravopisu, týchto noriem, prípadne iných ustanovení a máme

aspoň trochu grafického cítenia, máme šancu že sa nám podarí vytvori» kvalitnú prácu.

V nasledujúcom sú vytiahnuté aspekty vz»ahujúce sa k dielu, ktoré je spracované podµa

zásad správneho pravopisu a sadzby textu.

Zarážka prvého riadku má by» úmerná výške písma, maximálne dvojnásobná aby bol

posledný riadok odstavca (východový) vždy dlhší než je zarážka. Ak je odstavec sádzaný

bez zarážky, posledný riadok predchádzajúceho odstavca musí by» kratší apoň o výšku

použitého písma. Pokiaµ sa používajú rôzne veµkosti písma pre rôzne odstavce, veµkos»

zarážky musí osta» zachovaná. Ako odlišovacie písmo možno použi» len verziu základného

fontu tzn. sklonené, alebo tučné písmo.

4.1 Typografická úprava a pravopis 11

Odlíšenie textu podčiarknutím sa má používa» len v najnevyhnutnejších prípadoch.

Interpunkcia, značky a jednotky odlíšeného textu sa robia tiež odlišovacím písmom –

výnimkou je interpunkčné znamienko na konci vety. Prestrkávaním písmen (vraïovaním

medzier) sa text odlišuje len výnimočne. Sklonené písmo sa neprestrkáva nikdy.

Slová sa delia podµa pravopisných a estetických zásad. Po delení nesmie na konci riadku

zosta» jedno písmeno, alebo na nasledujúcom riadku iba dve písmená. Viacslabičné slová

sa delia s ohµadom na skladbu (predpona – základ – prípona). Pri rozdeµovaní skupiny

spoluhlások sa necháva jedna spoluhláska na prvom riadku a ostatné sa prevádzajú na

druhý. Zložené výrazy so spojovníkom sa delia tak že spojovník sa opakuje aj na začiatku

druhého riadku. Nedelí sa: skrátený titul s priezviskom, skrátené meno s priezviskom,

číslice s jednotkou.

Spojovník (divis) ”-” sa používa pri delení slov, alebo ako spojovacie znamienko v

zložených výrazoch (vždy bez medzery) napr. česko-slovenský.

Jednohláskové predložky ”k, K, s, S, v, V, z, Z, o, O, u, U” a spojky ”i, I, A” nesmú

by» na konci riadku, tam môže zosta» iba spojka ”a”.

Interpunkčné znamienka sa dávajú tesne za posledné písmeno. Tri bodky (. . .) nahra-

dzujú nevyslovený text.

Pomlčka je dlhšia než spojovník! Umiestňuje sa medzi slová s medzerami na obidvoch

stranách, pri delení zostáva vždy na konci riadku. Môže sa použi» vo význame ”od do”

napr. 6–7 hod., v tom prípade sa umiestňuje bez medzier a nesmie sa deli».

4.1.1 Formát papiera a spôsob tlače

Formát papiera v našom prípade je vždy A4 (210 x 297 mm). Tento formát má aj práca

po zviazaní. Prílohy môžu ma» aj väčšiu veµkos», ale skladajú sa do formátu A4. Prakticky

je možné tlači» na obidve strany listu. Jediným z dôvodov prečo sa v minulosti používala

jednostranná tlač bol nekvalitný papier a daný spôsob reprodukcie.

4.1.2 Voµba fontov

V celom texte je nutné použi» len také fonty písma, ktoré spolu harmonizujú. Celá prob-

lematika je veµmi zložitá, ale veµmi dobre je vysvetlená v [12]. Najistejšie je použi» len

jeden font, prípadne verzie toho istého fontu –tučné, alebo sklonené (kurzíva). Len malúpoznámku k najčastejšie používanému fontu na počítačoch PC: Times. Tento font nie je

veµmi vhodný pre sadzbu učebníc. Bol pôvodne navrhnutý pre tlač novín na nekvalitných

tlačiarenských strojoch na nekvalitný papier. Vïaka tomu riadky vytlačené týmto fontom

nemajú rovný spodný okraj, čo pri dlhších riadkoch zhoršuje prechod očí na ïalší riadok.

Takisto veµké vzdialenosti medzi písmenami nepomáhajú pri vnímaní textu. Veµkos» písma

základného textu je vhodné voli» medzi 10–12 pt.

12 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC

4.1.3 Matematická sadzba

S písaním a sadzbou matematických vz»ahov bývajú na počítači najväčšie problémy. Tie

vyplývajú zo zložitej štruktúry zápisu matematických vz»ahov a veµkého počtu symbolov

matematického písma. Pre sadzbu matematických textov používajú matematici na celom

svete program TEX, ktorý nemá v tejto oblasti konkurenciu. Matematická sadzba sa riadi

svojimi vlastnými pravidlami, preto je lepšie použi» program, ktorý si s týmito pravidlami

poradí sám.

4.2 Členenie textu 13

4.2 Členenie textu

Ako bolo spomenuté, jedným z prvkov orientačného aparátu je aj štruktúra textu – roz-

delenie učebnice na jednotlivé časti. Návrh rozdelenia učebnice môže vyzera» nasledovne:

• Predná čas»

• Jadro práce (Hlavný text)

• Prílohy

• Koncová čas»

Prílohy a koncová čas» môžu v niektorých prípadoch chýba». Táto práca je tiež podobne

členená, aby názorne demonštrovala rozvrhnutie a spôsob realizácie jednotlivých častí.

4.2.1 Predná čas»

Predná čas», alebo iným slovom prelimináriá, sa môžu číslova» odlišným spôsobom než

jadro práce (podrobnejšie na str. 16). Predná čas» sa skladá z ïalších častí. Nepovinné

časti sú uvedené v zátvorke.

Predný obal — je zhotovený z pevnejšieho materiálu a na jeho prednej strane musia by»uvedené minimálne:

– názov

– meno autora

– rok

Titulný list — obsahuje podobne ako predný obal informácie o dokumente, ale vo väčšomrozsahu.

Errata (resp. Opravy) — ak sa ešte pred zviazaním zistia chyby v obsahu práce, naktoré je treba upozorni».

Abstrakt — môže slúži» ako náhrada celej práce pre rýchle zoznámenie. Je to určitý vý»ahz obsahu práce ktorý sa ïalej môže využíva» knižničnými službami pre katalogizáciu

a predmetové zaradenie do vyhµadávacích databáz. Abstrakt môže obsahova»:

– meno autora

– názov a podnázov (Učebnica)

– oficiálny názov školy, fakulty, katedry

– text abstraktu

– kµúčové slová (deskriptory, predmetové heslá)

– klasifikačný znak Medzinárodného desatinného triedenia

14 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC

Predhovor (resp. Predslov) — treba rozlišova» medzi predslovom a úvodom, ktorý jesúčas»ou jadra práce. V predslove má autor možnos» vysvetli» širšie súvislosti do

ktorých práca zapadá: pozadie riešenej problematiky, aktuálnos» učebnice, hlavné

ciele autora, návod ako používa» učebnicu. Je to aj vhodné miesto pre vyjadrenie

vïaky iným µuïom za porozumenie, pomoc, spoluprácu, či poskytnutie potrebných

podkladov apod.

Obsah — v obsahu sú hierarchicky uvedené názvy jednotlivých častí práce a čísla prísluš-ných strán. Uvádzajú sa len dve, maximálne tri úrovne nadpisov, tak aby obsah ne-

stratil na prehµadnosti. V obsahu sa neuvádzajú predné časti (Abstrakt, Obsah,. . .).

(Zoznam ilustrácií a zoznam tabuliek) — nemusia sa uvádza» vždy. Svoj význammajú keï sú obrázky a tabuµky umiestnené mimo výskytu textu kde sa na ne odka-

zuje – typicky na konci práce, alebo v prílohách. Podobne ako obsah obsahujú číslo

a názov objektu a stránku výskytu.

(Zoznam skratiek a symbolov) — ak sú v práci použité.

(Slovník termínov) — zoznam termínov spolu s vysvetµujúcim textom. Sú to pojmypoužité v práci, ktoré ale nie sú v tejto práci definované. Napomáha pri čítaní práce

µuïom, ktorí nie sú v danej oblasti odborníkmi (čo študenti väčšinou nie sú).

4.2.2 Jadro práce

Jadro práce má tieto náležitosti:

Úvod — na rozdiel od predhovoru je úvod orientovaný dovnútra rozoberanej problema-tiky. Môže popisova» históriu vedného oboru, známe prístupy, cieµ, ktorý si autor

kladie. Zjednodušene povedané, predhovor sa odlišuje od úvodu tak, ako sa stratégia

líši od taktiky.

Hlavná čas» — je »ažiskom vlastnej práce, miestom kde sú prezentované informácie. Textbýva doplnený rovnicami, schémami, tabuµkami, grafmi a obrázkami. Čo sa člene-

nia týka, učebnice mávajú kapitoly. Každá kapitola môže vystupova» ako relatívne

samostatný dokument s vlastným motivačným úvodom atï. Prvé stránky kapitol

mávajú odlišný vzhµad (bez záhlavia a čísla stránky), číslo kapitoly býva uvodené

slovom ”kapitola” (1. kapitola, alebo Kapitola 1) a na číslovanie kapitol sa často

používajú rímske číslice (I. kapitola). sekcie. Kapitoly sa potom delia ešte na sekcie

a podsekcie. Nadpisy jednotlivých sekcií sa číslujú. Výnimkou sú ”Úvod”, ”Záver” a

”Literatúra”, ktoré sa nikdy nečíslujú. Čísla nadpisov nižších úrovní sa tvoria z čísla

vyššej úrovne pridaním bodky a čísla (1, 1.2, 1.2.3). Číslované sú takisto obrázky

(Obr. 1) a tabuµky (Tab. 1). Rovnice sa nemusia číslova» a keï áno, tak stačí tie na

ktoré v texte odkazujeme. Spôsob číslovania rovníc závisí na autorovi. Často sa číslo

rovnice skladá z čísla nadpisu 1. úrovne a poradového čísla rovnice (1.4-1).

4.2 Členenie textu 15

Záver — je určený na zhrnutie všetkých výsledkov práce a rozhodnutie či sa potvrdili,alebo vyvrátili predpoklady, alebo hypotézy. V závere je vhodné uvies» vývody vy-

plývajúce z analýzy, či naznači» smery, ktorými by sa malo ubera» ïalšie riešenie

problematiky.

Literatúra — synonymom je Bibliografia, Bibliografické citácie, Zoznam bibliografickýchodkazov apod. Je možné názov Literatúra upresni» ako Zoznam použitej literatúry.

V učebniciach sa často uvádza aj Zoznam odporúčanej literatúry, či Ďalšia litera-

túra. Je to opä» bibliografický zoznam, ale s iným určením. Sú tu uvedené práce,

ktoré nie sú priamo citované, ale majú spresňujúci, alebo rozširujúci charakter vzhµa-

dom k danej práci. V anglickom jazyku sa tieto dva druhy bibliografie rozlišujú ako

References a Further Reading. V použitej literatúre uvádzame všetky pramene, z

ktorých nejakým spôsobom preberáme myšlienky a fakty (tabuµky, obrázky). Inak

porušujeme autorské práva a mohli by sme by» obvinení z plagiátorstva. V prípade

že chceme bezo zmeny použi» nejakú čas» prameňa (najčastejšie obrázky) mali by

sme najprv požiada» o povolenie autora. Väčšinou autor týmto právom deleguje vy-

davateµa. Spôsob tvorenia bibliografického zoznamu je na str. 17 .

4.2.3 Prílohy

Prílohy sa využívajú vtedy, keï chceme prezentova» získané podklady (mapy, fotografie,

kópie), alebo spracované materiály (grafy, diagramy, programové listingy), ktoré svojím

rozsahom nie sú vhodné pre zaradenie do hlavného textu. Umiestňujú sa sem aj logicky

uzavreté podružné časti, ktorých význam pre učebnicu spočíva len vo výsledkoch (odvo-

dzovanie zložitejšej rovnice). Ak je príloh viac rozlišujú sa v poradí: veµkými písmenami

abecedy a arabskými číslicami (príklad: Príloha A.1.2). Z toho vyplýva aj ich hierarchia

(príloha A sa skladá z príloh A.1 a A.2). Do obsahu sa zaraïujú cez slovo ”Príloha”, číslo

prílohy a jej názov, napr.: Príloha A (Rovnice pohybu), alebo Príloha A. Rovnice pohybu.

4.2.4 Koncová čas»

(Register) — nesprávny je názov Index, ktorý je používaný v anglicky písanej literatúre.Register je vlastne abecedný zoznam referencií, čiže slov spolu s miestami ich výskytu

v dokumente. Register je dôležitou súčas»ou orientačného aparátu a v učebnici by

nemal nikdy chýba». Významne uµahčuje hµadanie určitej pasáže v texte, keï známy

iba pojem ktorý sa v nej vyskytuje. Na hµadanie podµa názvu kapitoly, či sekcie je

určený obsah. Namiesto toho v registri je možné rýchlo vyhµada» heslo podµa abecedy.

Zadný obal — o materiáli toµko čo bolo povedané pre predný obal. Na zadnú stranu saniekedy umiestňujú ïalšie informácie.

16 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC

4.2.5 Sprievodný materiál

Súčas»ou niektorých učebníc, najmä zahraničných bývajú médiá ako disketa, či CDROM

pripevnené na obal. Bývajú v nich uvedené multimediálne materiály doplňujúce učebnicu.

Častou prílohou jazykových učebníc býva magnetofónová kazeta s nahrávkami cvičení.

V každom prípade je možné uvies» tieto médiá do zoznamu sprievodného materiálu aj s

krátkym popisom.

4.2.6 Číslovanie strán

Číslo strany sa volí obvykle s rovnakou veµkos»ou ako je základný text. Umiestňuje sa buï

na vonkajšej strane záhlavia v hornej časti strany alebo na spode strany v strede. Číslo

musí by» umiestnené jednotne v celom dokumente. Výnimky sú možné pri začiatočných

stránkach kapitol, kedy chýba aj záhlavie. Čísla stránok sa neumiestňujú na titulný list

a na stránky s celostránkovými obrázkami. Stránkovanie je spôsob akým sa započítavajú

jednotlivé stránky do poradia číslovania. V prípade dvojstránkovej tlače sa začína číslova»

od prvej pravej strany, konkrétne je to titulná stránka. Ďalej platia tieto zásady:

Obálka sa nečísluje, ani sa do stránkovania nepočíta

Predné časti (titulný list – slovník termínov) sa do číslovania započítavajú. Na oplátkusa čísla stránok nemusia uvádza». Je však zvykom predné časti označova» odlišne –

rímskymi číslicami (i, ii, iii, iv, alebo I, II, III, IV), a jadro potom môže buï pokra-

čova» v tomto číslovaní arabskými číslicami (5, 6, . . .), alebo sa znova začína číslova»

od jednotky. Číslovanie sa povinne neuvádza len na stránkach ktoré majú odlišný

grafický vzhµad (titulná stránka).

Celostránkové obrázky, grafy, atï. majú jednoduchšiu úpravu stránky než zbytokpráce. Nie je vhodné na ne umiestňova» záhlavie a čísla stránok, ale aj tak sa musia

započítava» do stránkovania.

Prílohy sa číslujú priebežne s hlavným textom. Pokiaµ prílohy obsahujú materiál ktorý nieje vhodné číslova», môžu sa zaradi» ako samostatný dokument s vlastným číslovaním.

4.2.7 Problémy s obojstrannou tlačou

Obojstranná tlač nesie so sebou úsporu papiera. Zanedbateµné nie sú ani problémy s väz-

bou ak má práca veµký počet listov. Je ale potrebné upozorni» na niekoµko málo rozdielov.

Predovšetkým, nepárne čísla stránok sú vždy vpravo. Na pravú stranu sa vždy umiestňuje

titulná stránka, predhovor, obsah , úvod a prvá kapitola. Ak by tieto časti vychádzali na

µavú stranu, vkladá sa na také miesto zámerne prázdna stránka, tzv. vakát. Pre umiestne-

nie ïalších kapitol, použitej literatúry, registra, zoznamov ilustrácií, atï. neplatia pevné

pravidlá. Zásadne však začínajú na novej stránke. Na hlavné nadpisy sekcií v diplomových

a im podobných prácach je dobré pozera» ako na nadpisy kapitol v horeuvedenom zmysle.

4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry 17

4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry

V zozname použitej, či odporúčanej literatúry sa uvádza zoznam tzv. bibliografických citá-

cií. V podstate vždy, keï doslovne citujeme čas» nejakého prameňa, musíme v práci uvies»

takzvanú bibliografickú citáciu, inak sa dopúš»ame plagiátorstva. Bibliografická citácia je

súhrn údajov o citovanej publikácii, umožňujúci jej identifikáciu. Môže sa uvies» v mieste

citácie, alebo v poznámke pod čiarou, či v tomto prípade na konci práce – v zozname

literatúry.

Ak je umiestnená na konci musí sa spoji» s daným miestom citovania v texte pomocou

odkazu. Odvolávanie sa v texte pomocou týchto odkazov sa riadi dohodnutými spôsobmi

([3]). Existujú prakticky tri spôsoby odkazovania:

pomocou mena a dátumu: Sú možné dve varianty. V prvom prípade sa uvedie za citátdo okrúhlych zátvoriek meno autora a rok vydania dokumentu podµa toho, ako sú

tieto údaje uvedené v zozname literatúry. Pri tejto metóde je vhodné upravi» údaje

v zozname literatúry tak, že sa za meno pridá rok vydania, ktorý sa potom zopakuje

aj na konci záznamu, kde obvykle stojí. Ak má dokument viacerých autorov, pri

odkaze sa uvedie len prvý a za ním latinská skratka ”et al.” (čiže et alii – ”a iní”).

Ak dokument nemá autora, odkazuje sa cez prvú čas» záznamu, resp. jeho primerane

skrátenú formu, napr.: názov zborníka, číslo normy. . .

Príklad odkazov:

. . .je možné rieši» numerickými, alebo integrálnymi metódami (Computa-

tional Methods, 1990). O metódach merania dostatočne pojednáva Brads-

haw (1971).

Príklad bibliografických citácií:

Bradshaw P. 1971: An Introduction to Turbulence and its Measurement.

Oxford, Pergamon Press 1971

Computational Methods in Viscous Aerodynamics. 1990, Southampton,

Computational Mechanics Publications 1990

Druhý prípad sa využíva pri automatickom spracovaní odkazov. Odkazy sa píšu v

hranatých zátvorkách vo forme skratky mena autora, alebo názvu a roku vydania

publikácie:

Príklad odkazov:

. .je možné rieši» numerickými, alebo integrálnymi metódami [Comp, 90].

O metódach merania dostatočne pojednáva Bradshaw [Brad, 71].

Príklad bibliografických citácií:

[Brad, 71] Bradshaw P. 1971: An Introduction to Turbulence and its Measurement.

Oxford, Pergamon Press 1971

18 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC

[Comp, 90] Computational Methods in Viscous Aerodynamics. 1990,

Southampton, Computational Mechanics Publications 1990

Pri použití týchto spôsobov odkazovania sa publikácie zoraïujú v zozname literatúry

podµa abecedného poradia mien autorov, názvov, prípadne podµa roku.

pomocou čísla: Na publikáciu sa odkazujeme pomocou čísla v hranatých zátvorkách,pod ktorým je uvedená v zozname literatúry. Okrem jednoduchého poradového čís-

lovania (1, 2,. . .), môže by» číslo tvorené číslom sekcie, alebo kapitoly a poradím v

danej kapitole (1.9, 2.1, 2.2).

Príklad odkazov:

. . .je možné rieši» numerickými, alebo integrálnymi metódami [1]. O metó-

dach merania dostatočne pojednáva Bradshaw [2].

Príklad bibliografických citácií:

[1] Computational Methods in Viscous Aerodynamics. 1990,

Southampton, Computational Mechanics Publications 1990

[2] Bradshaw P. 1971: An Introduction to Turbulence and its Measurement.

Oxford, Pergamon Press 1971

V tomto prípade sú v zozname literatúry publikácie zoradené a očíslované obvykle

v takom poradí, v akom sa na ne odkazuje.

Poradie údajov o dokumente v bibliografickej citácii je medzinárodne dohodnuté ([3])

a má nasledovnú štruktúru: [Autor]: [Názov] [Fakty o dokumente]. Záznam o každom

dokumente tvorí samostatný odstavec (bez µavej zarážky).

Ak sú údaje v azbuke, treba ich prepísa» do latinky podµa normy ISO 9 [8]. Meno autora

sa uvádza vždy v poradí: priezvisko, osobné meno(-á). Osobné mená sa môžu nahradzova»

iniciálami. Tituly a hodnosti (Ing., Doc., Prof.) sa neuvádzajú. U anonymných publikácií

s názvom ”Zborník”, ”Proceedings” apod. sa za tento názov uvádza v zátvorkách názov

vydávajúcej inštitúcie, pokiaµ už nie je uvedená ako vydavateµ. Poradie vydania, miesto

vydania sa píšu vždy v jazyku a pravopise diela. Ak nie je rok vydania uvedený (často v

skriptách), píše sa do hranatej zátvorky približný rok, alebo skratka ”B. r.” (bez roku).

Číslo ročníka (časopisy) sa vždy píše arabskými číslicami zvýrazneným písmom.

Ak nemáme k dispozícii originálnu publikáciu, ale spomína sa v inej práci, postupuje

sa nasledovne: Urobí sa normálny záznam pre originálnu publikáciu, v tomto zázname na-

píšeme na konci ”Podµa:”, prípadne ”Zdroj:” alebo ”Prameň” a na to isté miesto pripojíme

údaje o sekundárnom zdroji. Takto môžeme citova» z množstva sekundárnych zdrojov ako

sú databázy, abstraktové časopisy, alebo periodiká charakteru ”rýchlych informácií”.

Podµa rozsahu sa rozoznávajú bibliografické citácie: skrátené, základné a rozšírené.

Rozšírenie a skrátenie sa netýka autora a názvu, ale len faktov o dokumente. Všetky

citácie v zozname literatúry musia ma» rovnaký rozsah. Nasledujú schémy a príklady

4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry 19

základných bibliografických citácií typických dokumentov. Tie prvky, ktoré sa nevyskytujú

v skrátených citáciách sú podčiarknuté.

jednozväzkový dokument: autor – názov – zostavovateµ,editor – poradie vydania –miesto vydania – vydavateµ – rok vydania – počet strán

HEROUT Pavel: Učebnice jazyka C. 3.vyd. České Budějovice, Kopp 1994. 269 s.

článok v zborníku: autor – názov state – názov zborníku za slovom ”In:” – ročník (zvä-zok) – meno redaktora – miesto vydania – vydavateµ – rok – stránky

GAŠPAROVIČ Peter: CAD a modelovanie plôch v letectve. In: Zborník. Košice,

VLA 1998, s. 24–29.

článok v časopise: autor – názov článku – názov časopisu – ročník (zväzok) – rok vy-dania – číslo – stránky

ŠUBRT Jiří: Chtěl jenom létat. . . Letectví + kosmonautika, 72 , 1996, č. 26, s. 12–14.

norma: značka a číslo normy – názov normy (vrátane podnázvu) – rok

ON 88 2503. Základní pravidla sazby. 1974.

firemná literatúra: názov firmy – sídlo firmy – názov publikácie – rok – počet strán

BORLAND INTERNATIONAL, Inc., Scotts Valley: Turbo Vision for C++. User’s

Guide. 1991. 534 s.

výskumná, vývojová apod. správa: autor – názov správy – druh správy v hranatýchzátvorkách – miesto vydania – vydavateµ – rok – počet strán

NACHTIGAL V.: Národní důchod Československa. [Výskumná správa.] Praha, Eko-

nomický ústav ČSAV 1969, 354 s.

habilitačná, dizertačná, diplomová apod. správa: autor – názov – druh práce v hra-natých zátvorkách – sídlo školy – rok – počet strán – názov školy

GAŠPAROVIČ Peter: Prestavba aerodynamického tunela na tenzometrické snímanie

aerodynamických síl a momentov. [Diplomová práca.] Košice 1997. 59 s. – Vojenská

letecká akadémia.

vojenský predpis: neexistuje norma, ale obsahom najbližšie sú normy.

S/Let–1–4. Inžinierska letecká služba. [predpis MO SR.] 1995.

20 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC

4.4 Prostriedky pre tvorbu učebníc na počítači

Ako základná možnos» zostáva vždy využitie obyčajných textových editorov (ASCII edi-

torov) bez formátovacích možností, tj. bez možnosti automatickej zmeny tvaru odstavca a

bez možnosti meni» písmo. Veµkou výhodou je možnos» práce aj na pomalších počítačoch,

malý objem výsledných súborov a možnos» neskoršieho prekonvertovania hotového textu

do ”lepšieho” programu. Problémom niekedy býva otázka zvoleného kódovania znakov.

Počítače PC totiž ukladajú znaky do súborov v tvare čísla, pričom toto číslo môže nado-

budnú» jednu z 256 hodnôt. Prvých 127 znakov je pevne stanovených a obsahujú písmená

bez diakritiky. Pre slovenské písmená sú rezervované niektoré čísla od 128 vyššie. Ktoré

to sú, závisí od použitej tzv. kódovej stránky. V operačnom systéme DOS bolo niekoµko

takých kódových stránok. V systéme Windows 95 je pre slovenčinu rezervovaná kódová

stránka 1250. Problém nastane, ak chceme texty zhotovené v DOS-e napr. v T602 prenies»

do Windowsu. V takom prípade sa musia použi» jednoduché programy, ktoré prekódujú

celý text. Najistejšie je používa» iba jeden operačný systém. Príklad: súčas»ou Windows

95 je textový editor notepad.exe.

Druhou možnos»ou je použitie jednoduchých editorov s niektorými formátovacími mož-

nos»ami. Prenositeµnos» textov na lepšie programy je taktiež zachovaná, rovnako aj rýchlos»

práce. Pokiaµ pracujeme stále iba v jednom operačnom sytéme, nemali by nasta» problémy

s kódovaním znakov. Príklad: v systéme DOS program T602, alebo lepšie vo Windows 95

editor write.exe.

Tre»ou možnos»ou je využitie širokej škály textových procesorov s vlastnos»ou WYSI-

WYG. Tieto editory majú možnosti automatického vytvárania obsahu, registra, a umož-

ňujú do textu vklada» obrázky v množstve formátov. Umožňujú dokonca vytvára» jed-

noduché obrázky. Nevýhodou týchto programov bývajú veµmi veµké nároky na rýchlos»

počítača a veµkos» pamäte – úmerne počtu strán dokumentu. S kvalitou výstupného do-

kumentu to nebýva často veµmi dobré. Tieto programy nie sú primárne určené pre zložité

a rozsiahle dokumenty, ale pre krátke správy. Typickým príkladom je vo Windows 95

pracujúci Microsoft Word.

DTP programy tiež spadajú do kategórie WYSIWYG, ale od predchádzajúcej kate-

górie sa odlišujú vyššou kvalitou, presnos»ou a širšími možnos»ami a bohužiaµ aj cenou.

Umožňujú pohodlne spracováva» rozsiahle dokumenty, ale majú takisto trochu väčšie ná-

roky na počítač. Príkladom sú programy Corel Ventura, alebo QuarkXpress.

Alternatívou najmä pre akademickú obec je systém TEX. S kvalitou sadzby tohoto

programu, hlavne matematickej, nemôže súperi» žiadny program, ale za všetko sa platí.

Pretože algoritmy pre spracovanie textu týmto programom sú veµmi komplikované, nie je

možné zobrazovanie v reálnom čase. Formátovanie textu sa robí dohodnutými textovými

príkazmi priamo v texte, ako pri programovaní. Výhodou je otvorenos» systému a jeho

bezplatné šírenie.

4.5 Prostriedky pre vytváranie ilustrácií 21

4.5 Prostriedky pre vytváranie ilustrácií

Súčas»ou aparátu učebníc technických predmetov bývajú vždy aj ilustrácie (obrázky, gra-

fika). Podµa charakteru obsahu rozlišujeme tieto druhy ilustrácií:

Perovky: hovorí sa im aj čiarová grafika. Ich obsah tvorí kresba z jednoduchých čiar,niekedy vyplnená farebnými oblas»ami s jedným odtieňom , zvyčajne na bielom

pozadí. Vytvárali sa najčastejšie tušovým perom. V učebniciach sú to rôzne druhy

technickej grafiky ako: náčrty, výkresy, a rôzne priestorové pohµady, alebo kreslené

ilustrácie. Pre ich krelenie rukou (aj na počítači) je potrebné ma» grafické cítenie.

Druhou možnos»ou je využitie CAD programov pre vytváranie technickej grafiky.

Farebné ilustrácie: všeobecnejšie než v predchádzajúcom prípade. Pod farbou môžemerozumie» aj rôzne stupne sivej. Nemožno rozlíši» jednoduché objekty. Plocha pozos-

táva z rôzne zafarbených oblastí bez presne definovateµného tvaru a hranice. Vznikajú

buï ručným maµovaním, alebo tieňovaním, či rendrovaním scén v počítači.

Fotografie: charakterizuje ich spôsob vzniku – odfotografovaním reality fotografickýmprístrojom, alebo zosnímaním kamerou.

Schémy, diagramy, grafy: predstavujú symbolické, alebo abstraktné zobrazenie reality.V drvivej väčšine ich možno zaradi» medzi perovky.

Ilustrácie existujú v počítači vo forme súborov v rôznych formátov. Voµba formátu má

veµký vplyv na výslednú kvalitu tlače, veµkos» súborov a možnos» ich ïalšieho spracovania.

Všetky formáty súborov je možné zadeli» do troch skupín: 1. vektorové, 2. bitmapové(alebo rastrové), 3. metasúbory (kombinácia predchádzajúcich):

Vektorové formáty: grafika je popísaná vektorovo (pomocou jednoduchých paramet-rov). Napr. čiara je definovaná súradnicami svojich koncových bodov, alebo oblúk

je popísaný svojím stredom a polomerom. Tento formát je preto veµmi vhodný na

úsporné ukladanie čiarovej grafiky tzn. všetkých náčrtov, schém, grafov. Veµkou vý-

hodou je že kvalita obrázku sa nestratí ani pri veµkom zväčšení – súradnice sa jedno-

ducho prenásobia na nový rozmer. Fotografie, a farebné ilustrácie však nie je možné

jednoducho uklada» v tejto forme. Medzi najznámejšie formáty patria Postscript

(súbory PS a EPS), ïalej Windows Metafile (WMF) a AutoCAD (DXF).

Bitmapy: grafika je rozdelená pravidelnou sie»ou na elementárne ”body”, ktoré potomobsahujú iba jeden odtieň farby. V súbore je potom uložený každý bod z plochy.

Pretože tieto súbory by vychádzali veµmi veµké, prakticky každý formát používa

nejaký druh kompresie údajov. Z princípu vyplýva hlavný nedostatok – so zväčšo-

vaním veµkosti zobrazenia takejto grafiky sa začínajú objavova» ”zuby” (hlavne na

tenkých čiarach). Preto tam, kde je to možné používame vektorové formáty. Medzi

najznámejšie patria rastrové formáty súborov TIF, PCX, GIF, JPG.

22 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC

Metasúbory: využívajú výhody obidvoch foriem ukladania údajov. Väčšina vektorovýchformátov, ako PS, EPS, WMF umožňuje uklada» aj kombinované údaje.

Medzi počítačové prostriedky pre tvorbu a spracovanie grafiky patria predovšetkým

rôzne hardvérové zariadenia ako skenery a digitizéry. Skener umožňuje previes» farebné

ilustrácie na papieri do počítačovej formy v bitmapovom tvare. Digitizér (tablet) je vstupné

polohovacie zariadenie, ktoré pozostáva z podložky a pera, ktoré nahradzuje klasické pero.

Podložka veµmi presne sníma polohu pera a prenáša jeho súradnice (digitalizuje) do po-

čítača. Umožňuje tak tvori» vektorovú grafiku. Ako náhrada digitizéru pri jednoduchých

kresbách môže slúži» počítačová myš.

K prostriedkom patrí aj rôzny grafický softvér pre tvorbu ilustrácií. Na tvorbu aj

tej najnáročnejšej čiarovej grafiky je vhodný program Corel Draw. Na tvorbu technickej

grafiky do učebníc technických predmetov sa na vysokých školách používajú aj CAD

programy ako AutoCAD, CADKEY, ProENGINEER. V oblasti bitmapovej grafiky je

výber vhodného softvéru veµmi široký, pritom veµká skupina programov býva zadarmo ako

napr. PaintshopPRO.

23

5 Zvláštnosti tvorby multimediálnych publikácií

Každý program ktorý sa môže použi» pri tvorbe tlačených učebníc, generuje vlastný súbor

v elektronickej forme. Tieto súbory však nemajú možnosti prezentácie zvuku a videa a

navyše vïaka množstvu týchto programov a verzií neexistuje vzájomná kompatibilita pri

výmene a šírení týchto súborov. Navyše ich veµkos» je príliš veµká na to aby sa µahko šírili

(najmä po počítačových sie»ach).

Dnes je bežné, že zahraničné vysoké školy a výskumné ústavy na internete zdarma

publikujú výskumné a študijné texty. Tento fakt pre nás prináša nové pozitíva. Často

je možné dosta» sa k najnovším informáciám z určitých oblastí, v ktorých na Slovensku

pracuje len veµmi malá skupina odborníkov. Náklady na prevádzku siete po dobu prenosu

týchto informácií sú stonásobne nižšie než cena ktorú by bolo nutné zaplati» za publikáciu

v papierovej podobe. Tento spôsob šírenia informácií sa dá využi» aj smerom k študentom.

Najprv je nutné orientova» sa v cestách, ktorými je to možné.

5.1 Prostriedky

Na účel šírenia multimediálnych dokumentov po Internete, ktoré by boli vzájomne kom-

patibilné, vznikli a svetovo sa rozšírili dva formáty súborov: formát PDF a HTML. Tieto

dva formáty sú spojené s pojmom hypertext. Hypertext sa líši od obyčajného textu v tom,

že určité miesta v ňom – odkazy – sú aktívne. Po ich aktivácii sa vybaví iný text, obrázok,

alebo sa prehrá zvuk ktorý bol spojený s týmto odkazom. Na hypertextovom základe je

založený Internetový protokol WEB (druhý názov je http – HyperText Transfer Protocol ).

Prostredníctvom programov, ktoré využívajú tento protokol je možné nazera» na celý In-

ternet ako na systém vzájomne odkazujúcich hypertextových dokumentov rozmiestnených

po celom svete.

FormátHTML je flexibilnejší a má výhodu v tom, že sa dá vytvori» v najjednoduchšom

textovom editore pri znalosti niekoµkých základných príkazov. V skutočnosti, ak máme v

súbore obyčajný text, stačí na začiatok súboru napísa»:

a na konci inú sekvenciu:

Súbor nesmieme zabudnú» uloži» a koncovku jeho mena zmeníme na ”.html” .

Formát PDF slúži takisto pre šírenie mulimediálnych publikácií. Pred formátom HTML

má výhodu v tom, že popisuje presne vzhµad každej strany a môže by» použitý pre vy-

tlačenie kvalitnej publikácie. Naproti tomu formát HTML popisuje len úroveň nadpisov a

štruktúru textu, ale vzhµad tj. šírka textu a použité písmo závisí na programe, ktorý sa

použije k prezeraniu.

24 5 ZVLÁŠTNOSTI TVORBY MULTIMEDIÁLNYCH PUBLIKÁCIÍ

5.2 Prehµad možností multimédií

Nasleduje zoznam jednotlivých prvkov multimédií ktoré sa vyskytujú v uvedených hyper-

textových formátoch. Pri niektorých je uvedený spôsob zahrnutia do súboru vo formáte

HTML. Zahrnutie spočíva len v uvedení príslušného príkazu v danom mieste. Spracovanie

príkazu je prenechané na staros» programu.

Odkaz na iný dokument: je možné odkazova» na súbor v počítači, ale keï sme pripojený

k počítačovej sieti, aj na súbor v inom počítači. Stačí v súbore napísa» príkaz tvaru:

Zobrazenie obrázku: sú podporované obrázky vo formátoch GIF a JPG. Pre nastavenie

zobrazenia stačí ma» požadovaný obrázok v tom istom adresári ako HTML súbor a do

tohoto súboru vloži»:

Prehratie zvuku: sú podporované zvuky vo formáte MPG a WAV, ktoré sa zaraïujú

podobným spôsobom.

Prehratie animácie, či filmu: podporované formáty zahrňujú minimálne GIF, MPG, AVI.

Ďalšie formáty je možné prehráva» po nainštalovaní špeciálnych modulov.

Prezeranie trojrozmerných objektov: na zobrazovanie musí by» doinštalovaný špeciálny

softvér. Najznámejším formátom pre objekty vo virtuálnej realite je formát VRML.

5.2 Prehµad možností multimédií 25

Záver

Aj keï som sa pokúsil o úvod do problematiky voµby obsahu učebníc a skrípt, kvôli rozsahu

nebolo možné venova» sa tejto téme dôkladnejšie. V závere práce však uvádzam použitú

literatúru kde možno nájs» podrobný návod ako postupova» pri voµbe učiva a kritériá, na

základe ktorých možno hodnoti» didaktickú úroveň obsahu učebných textov. Dospel som

k záveru, že pokiaµ by chcel ma» učiteµ tvorbu celých skrípt vo svojích rukách a jeho práca

by sa mala vyrovna» profesionálnym výtvorom špecializovaných vydavateµstiev, musel by

zvládnu» niekoµko náročných profesií. To nie je možné od učiteµa žiada», najmä nie vtedy,

keï je dostatočne vy»ažený výukou a na metodickú a vedeckú prácu mu nezostáva veµa

času. Stojí však za úvahu využi» nové možnosti multimediálnej prezentácie informácii,

keï za tým nestojí žiadna potreba ïalších ekonomických výdajov, a cesta vedúca k novým

možnostiam je pomerne jednoduchá. Verím že moja práca môže poslúži» pri prvej orientácii

na tejto ceste.

26 LITERATÚRA

Literatúra

[1] STN 01 0195. Bibliografický (dokumentačný) a katalogizačný záznam. (bývalá ČSN

01 0195). 1965.

[2] STN 01 0196. Skracovanie názvov časopisov a iných periodík. (bývalá ČSN 01 0196).

1970.

[3] STN 01 0197. Bibliografické citácie. (bývalá ČSN 01 0197). 1971.

[4] STN 01 1001. Matematické značky. (bývalá ČSN 01 1001). 1961.

[5] STN 01 1301 (ISO 31-12). Veličiny a jednotky. 1996.

[6] STN 88 0220. Úprava rukopisov pre knihy a časopisy. (bývalá ČSN 88 0220). 1965

[7] ON 88 2503. Základné pravidlá sadzby. 1974.

[8] ISO 9. Transliteration of slavic cyrillic characters into latin characters. 1986

[9] ISO 214. Documentation – Presentation of abstracts. 1976.

[10] ISO 215. Documentation – Presentation of contributions. 1986.

[11] ISO 7144. Documentation – Presentation of theses and similar documents. 1986.

[12] Černý V.: Ami Pro 3.1 a počítačová typografie. 1. vyd. České Budějovice, Kopp 1995.

249 s.

[13] Katuščák D.: Ako písa» vysokoškolské a kvalifikačné práce. 2. vyd. Bratislava, 1998.

[14] Olšák P.: Typografický systém TEX. 1. vyd. Praha, Československé sdružení uživatelů

TEXu 1995. 272 s.

[15] Pietrasiňski Z.: Umění učit se 1. vyd. Praha, SPN 1968. 270 s.

[16] Průcha J.: Moderní pedagogika 1. vyd. Praha, Portál 1997. 496 s.

[17] Rambousek V. a kol.: Technické výukové prostředky 1. vyd. Praha, SPN 1989. 304 s.

[18] Rybička J.: LATEXpro začátečníky. 1. vyd. Brno, Konvoj 1995. 169 s.

[19] Turek I.: O materiálnych prostriedkoch vyučovacieho procesu 1. vyd., Metodické cen-

trum Banská Bystrica 1996, 41 s.

[20] Turek I.: Tvorba a výber učiva. Vzdelávacie štandardy 1. vyd., Metodické centrum

Banská Bystrica 1996. 46 s.

[21] Turek I.: Tvorba zrozumiteµného textu [Experimentálny učebný text grantového pro-

jektu VEGA] 1. vyd. Bratislava, Vienala 1997. 46 s.

LITERATÚRA 27

[22] Turek I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania 1. vyd. Bratislava, Združenie pre vzde-

lávanie EDUKÁCIA 1998. 328 s.

[23] Tvorba učebníc [Súbor predpisov] Zostav. M. Kocka. 1. vyd. Bratislava, SPN 1981.

79 s.

28 LITERATÚRA

Príloha. Obsah vz»ahujúcich sa noriem.

Nasleduje popis normatívnych dokumentov, ktoré sa vz»ahujú k problematike typografie,

sadzby a ostatných náležitostí publikovania učebníc.

STN 88 0220 Úprava rukopisov pre knihy a časopisy. (viï [6]) Táto norma nie jeveµmi relevantná pre spracovanie diplomových a dizertačných prác vo vlastnej réžii.

Okrem toho že definuje ako má vyzera» rukopis, vo forme normovanej strojopisnej

stránky, zaoberá sa hlavne korektúrnymi značkami pre prácu s rukopisom. Je teda

užitočná pre spracovanie podkladov do časopisov a zborníkov, ale nehovorí nič o

forme zasielania grafiky (perokresby, fotky, vektorové a bitmapové súbory). To si

stanovuje každý redaktor zvláš».

ON 88 2503 Základné pravidlá sadzby. (viï [7]) Aj keï budeme celú diplomovú alebodizertačnú prácu robi» trebárs na mechanickom písacom stroji, tvoríme vlastne fi-

nálnu podobu a nie rukopis. Nepripadá do úvahy aby sme celý text roz»ahali na

tridsiatich riadkoch s riadkovaním dva, pokiaµ si to teda nechceme úmyselne po-

kazi». V tejto norme nájdeme cenné informácie o zásadách správnej úpravy celej

práce. Pretože norma je pojatá veµmi komplexne, je tu aj veµa informácii nepodstat-

ných pre tvorbu dizertačných a diplomových prác. Naopak tu chýbajú informácie

o typografickom rozvrhnutí stránky. Škola, alebo vedecká inštitúcia preto väčšinou

stanovujú jednotný spôsob úpravy konkrétnej práce. To nemá znamena» klasických

”tridsa» krát šes»desiat znakov, šes» znakov od okraja”, ale grafické poňatie úpravy :

formát papiera, vzdialenos» v mm od okraja, výška písma základného textu, vzhµad

čelného listu; ale aj upresnenie vecí, ktoré sú v norme stanovené voµnejšie: člene-

nie práce, umiestnenie jednotlivých častí (obsah, register, prílohy) atï. Táto norma

patrí medzi staré oborové normy, ktoré boli po roku 1995 zrušené. Pretože neexistuje

zodpovedajúca náhrada, má pre naše účely svoj význam.

STN 01 0197 Bibliografické citácie. (viï [3]) Norma pojednáva o odkazoch na lite-ratúru (bibliografických citáciách) a o spôsobe odvolávania sa v texte na citovanú

literatúru. Táto bývalá ČSN bola vypracovaná tak aby vyhovovala norme ISO R 690

z roku 1968.Tým zároveň ruší a nahradzuje starú normu ČSN 01 6904 z roku 1963.

STN 01 0196 Skracovanie názvov časopisov a iných periodík. (viï [2]) Súvisí spredchádzajúcou normou, presnejšie stanovuje spôsob skracovania názvov časopisov

a iných periodík pri bibliografických citáciách článkov.

STN 01 0195 Bibliografický (dokumentačný) a katalogizačný záznam. (viï [1])Táto norma sa nevz»ahuje k veciam týkajúcim sa našich prác. Len v prípade že po-

trebujem rozšírenú citáciu nejakého diela, slúži táto norma ako doplnok normy STN

01 0197.

LITERATÚRA 29

STN 01 1001 Matematické značky. (viï [4]) Norma je užitočná vïaka tomu že ob-sahuje matematické značky používané v prírodných a technických vedách, na školách

aj v praxi.

STN 01 1301 Veličiny a jednotky. (viï [5]) V tejto norme je stanovené označovanieveličín a jednotiek zodpovedajúce normám ISO. Tieto normy sú však koncipované

ako nepovinné a v niektorých prípadoch kolidujú so spôsobmi zaužívanými u nás.

ISO 214 (viï [9]) Touto medzinárodnou normou je riešená tvorba abstraktu. Abstraktje povinnou čas»ou kvalifikačných prác a vyžaduje sa aj pri vedeckých článkoch.

Spôsob jeho tvorenia podµa tejto normy je dostatočne popísaný v [13].

ISO 7144 (viï [11]) Norma sa zaoberá diplomovými, dizertačnými a inými kvalifikač-nými prácami a jej použitie v praxi je dobre popísané v práci [13].

Register

ASCII editory, 21

CAD, 21

delenie slov, 12

diagramy, 21

didaktic. tech., 5

DTP, 4

Font, 4

fonty, 12

grafika, 21

grafy, 21

HTML, 4, 24

hypertex, 24

ilustrácie, 21

Internet, 4

interpunkcia, 12

kurikulum, 7

kódovanie znakov, 21

mat. prostr., 5

monografia, 5

multimédiá, 5, 24

normy, 29

obrázky, 21

odlíšenie, 11

PDF, 4, 24

perovky, 21

pomlčka, 12

predložky, 12

Sadzba, 4

sadzba – pravidlá, 11

schémy, 21

skriptá, 5

spojky, 12

spojovník, 12

TEX, 4

tech. vyuč. prostr., 5

teória učebníc, 5

Typografia, 4

typografia, 10

učebnica, 5

učebnica – funkcie, 6

učebnica – obsah, 7

učebnica – požiadavky, 6

učebnica – prvky, 9

učebné pomôcky, 5

učebný text, 5

učivo – obsah, 7

učivo – usporiadanie, 7

učivo – štruktúra, 7

WEB, 24

WYSIWYG, 4, 10

Zalamovanie, 4

zarážka, 11

zvýraznenie, 11

štandard, 7

štandardy, 7

členenie textu, 14

30

PredhovorObsahSlovnik pouzitych terminovUvod1 Vyznam ucebnice, jej funkcie a poziadavky2 Volba obsahu uciva3 Prvky ucebnic4 Priprava ucebnic4.1 Typograficka uprava a pravopis4.1.1 Format papiera a sposob tlace4.1.2 Volba fontov4.1.3 Matematicka sadzba

4.2 Clenenie textu4.2.1 Predna cast4.2.2 Jadro prace4.2.3 Prilohy4.2.4 Koncova cast4.2.5 Sprievodny material4.2.6 Cislovanie stran4.2.7 Problemy s obojstrannou tlacou

4.3 Zostavovanie zoznamu literatury4.4 Prostriedky pre tvorbu ucebnic na pocitaci4.5 Prostriedky pre vytvaranie ilustracii

5 Zvlastnosti tvorby multimedialnych publikacii5.1 Prostriedky5.2 Prehlad moznosti multimedii

ZaverLiteraturaPrilohaRegister