1

StranStranííckopolitickckopolitickéé systsystéémymy

Tézy prednášky

Bratislava november 2005.© Prof. JUDr. �ubor Cibulka, CSc.

2

PolitickPolitickéé stranystrany� �o je politická strana

– Pôvod z latinského „pars“ – �as� z celku– Reprezentácia diel�ich záujmov v plur.

spolo�nosti– Ochranky�a verejného blaha– Úsilie jednotlivca a skupín získa� moc– V 12.-13. stor. –frakcie v rámci úzkeho okruhu �udí s politickými právami

– Moderné strany spojené s rozvojom kapitalizmu (18.stor.) - priemyslová revolúcia, rozširovanie volebného práva,

3

PolitickPolitickéé stranystrany

– Nástroj riešenia politických konfliktov sociálnych skupín (cleavages)� konflikt centrum – vidiek� konflikt cirkev – štát� konflikt mesto – dedina� triedne konflikty

4

PoznPoznáámky k pojmu pol. stranamky k pojmu pol. strana

� Nie je zhoda v definovaní.� Hodgkin: „...politická organizácia, ktorá

sama seba ozna�uje a chápe ako stranu a takto je spolo�ensky akceptovaná.

� Schumpeter: „...politická strana je skupina �udí, ktorá sa zjednocuje s cie�om získa�politickú moc“.

5

PoznPoznáámky k pojmu pol. stranamky k pojmu pol. strana

� Riggs: „organizácia, ktorá nominuje kandidátov pre parlamentné vo�by“.

� Hasbach: „Strana je organizácia �udí s rovnakými politickými názormi a cie�mi, ktorá sa snaží získa� politickú moc, ktorá jej má umožni� uskuto�ni� zámery:

6

PoznPoznáámky k pojmu pol. stranamky k pojmu pol. strana

� Weiner: „organizácia, ktorá má miestne zložky, usiluje o podporu zo strany verejnosti vo vo�bách, výber a výchova politikov, uchopenie a udržanie moci.

7

PoznPoznáámky k pojmu pol. stranamky k pojmu pol. strana

� �eskí autori(Fiala,Strmiska): "Politickéstrany jsou organizovaná a dobrovolnásdružení v�tšího po�tu osob, která se snažívzájemnou konkurencí ve volbách získat politickou moc, p�evzít politickou odpov�dnost a prosadit svoji politickou vli“.

8

PoznPoznáámky k pojmu pol. stranamky k pojmu pol. strana

� E. Beneš: „Politické strany sú skupiny �udí, ktorémajú spolo�né hospodárske, sociálne, kultúrne, náboženské, mravné, politické a iné záujmy, rovnaké idee a názory o usporiadaní spolo�nosti.

� G. Sartori: „...politická skupina, ktorá sa zú�ast�uje volieb a je schopná využi� volieb k umiestneniu svojich kandidátov do verejných úradov.“.

9

CharakteristickCharakteristickéé ��rtyrty

� Vedomý cie�: získanie politickej moci cez vo�by

� Úsilie o podporu verejnosti vo vo�bách –sú�až politických síl

� Presadzovanie politických predstáv (politický program, ideológia)

� Dobrovo�nos� a otvorenos� �lenstva

10

Funkcie politických strFunkcie politických stráánn

� Funkcia zjednocovania (agregácie) záujmov– koalícia záujmových skupín, presadzovanie širších hodnôt a cie�ov, zjednocovanie záujmových skupín

� Funkcia integra�ná – integrácia širokého spektra politického systému, možnos�podie�a� na na tvorbe programu strany

11

Funkcie politických strFunkcie politických stráán n –– I.I.

� Funkcia politickej socializácie – podiel na straníckom živote, výchova „elity“

� Funkcia mobilizácie voli�ov – snaha o získanie priazne voli�ov, ú�as� na vo�bách, získanie hlasov

� Funkcia organizácie vlády – obsadzovanie funkcií po vo�bách

12

Funkcie politických strFunkcie politických stráán n –– II.II.

� Funkcia ur�enia cie�a� Funkcia artikulácie spolo�enských záujmov

– jednotlivcov i sociálnych skupín

� Funkcia mobilizácie a socializácie ob�anov� Funkcia formovanie elity a tvorby vlády� Funkcia kontroly štátnej moci

13

KlasifikKlasifikáácia a vývojovcia a vývojovéé typy strtypy stráán n

� Pod�a sociálnej podpory: – úzko založené: ekologické, národnostné,

ideologizujúce – široko založené: široké spektrum spolo�nosti

� Pod�a programu:– krajná pravica – pravica– stred –napravo, stred, na�avo– �avica – �avica, krajná �avica

14

KlasifikKlasifikáácia a vývojovcia a vývojovéé typy strtypy stráán n

� Pod�a �lenskej základne– strany uzavreté– strany otvorené

15

KlasifikKlasifikáácia a vývojovcia a vývojovéé typy strtypy stráán n

� Pod�a cie�ov:– strany revolu�né– strany s cie�om získa� a kontrolova� vládu

16

KlasifikKlasifikáácia a vývojovcia a vývojovéé typy strtypy stráán n

� Pod�a cie�a a charakteru vzniku– strany patronáže – uspokojenie materiálnych

záujmov �lenov, zanedbanie programových cie�ov

– strany triedne – reprezentácia tried– strany svetonázorové – ideologická, religiózna

orientácia– strany programové– strany platformné (ak�né)

17

KlasifikKlasifikáácia a vývojovcia a vývojovéé typy strtypy stráán n

� Pod�a sociálnych aspektov organiza�nej štruktúry:– strany honora�né (individuálna reprezentácia)– strany masové– strany integra�né masové– strany kádrové (volebné) – strany tzv. „party machine“ (odtrhnuté od �lenov)

18

KlasifikKlasifikáácia a vývojovcia a vývojovéé typy strtypy stráán n

�Pod�a organiza�nej štruktúry:– s pevnou – volnou štruktúrou– centralizované – decentralizované– totalitné – partikulárne (miera kontroly �lenov)

– priame – �lenstvo jednotlivcov– nepriame – �lenstvo kolektív. organiz.

19

KlasifikKlasifikáácia a vývojovcia a vývojovéé typy strtypy stráán n � Pod�a sociálnodemokratických znakov

– strany záujmové– strany vše�udové

� orientácia na najširšie skupiny obyvate�ov� pod�a orientácie a cie�ov (rodiny strán) :

– konzervatívne - liberálne– kres�ansko-demokratické– sociálno-demokratické (socialistické)– krajne pravicové– strany zelených– komunistické strany

20

InInéé typy strtypy stráánn

� Elitné strany (party of notables)– vznikali z aristokratických klubov– strany vážených ob�anov

� Masové strany– spojitos� z rozširovaním volebného práva– široká sociálna základ�a

21

InInéé typy strtypy stráánn

� Univerzálne strany– klesá úloha �lenskej základne– záujem o voli�a– spojenie medzi ob�ianskou spolo�nos�ou a

štátom– pôsobenie cez média a politickú reklamu

22

InInéé typy strtypy stráánn

� Strany kartelu– pokles tesného spojenia �lenstva so stranou– klesá úloha �lenskej základne– prerastanie so štátom– atomizácia organizácií– profesionalizácia politiky– manažerské riadenie strany– strana ako spolo�enstvo profesionálov

23

SystSystéémy politických strmy politických stráánn

� neexistencia strán (no-party system) nesú�ažný

� polosú�ažný� sú�ažné

24

SystSystéémy politických strmy politických stráánn

�Systém jednej politickej strany– legálne existuje iba jedna PS– dlhodobý monopol moci

� Sartori: nesú�ažný systém

– systém jednej strany– systém s hegemónnou stranou– systém s prevládajúciou stranou

sú�ažný systém, chýba rotácia

25

SystSystéémy politických strmy politických stráánn

� Systém dvoch politických strán– pri moci sa striedajú dve politické strany– väzba na vä�šinový volebný systém– stabilizovaná demokracia– zrete�ná politická diferenciácia spolo�nosti

26

SystSystéémy politických strmy politických stráánn

�Systém 2,5 politickej strany– dve politické strany– alšia politická strana nutná k

parlamentnej vä�šine na vyslovenie dôvery vláde (pridáva sa k niektorej z dvoch strán)

27

SystSystéémy politických strmy politických stráánn

�Systém viacerých politických strán– na moci sa podie�a viac politických strán

�koalície PS� s dominujúcou stranou�bez dominujúcej strany�umiernený pluralizmus (5-6 strán)�extrémny pluralizmus (viac ako 6 strán)

�