Embed Size (px)
Citation preview
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta
POTENCIÁL A REGIONALIZÁCIA CESTOVNÉHO RUCHU NA SPIŠI
2008 Ladislav PUŠKÁR
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta
Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny
Potenciál a regionalizácia cestovného ruchu na Spiši
Diplomová práca
Bc. Ladislav PUŠKÁR
Študijný odbor 4.1.35 Geografia
Vedúci diplomovej práce: prof. RNDr. Viliam Lauko, CSc.
BRATISLAVA 2008
1
Prehlásenie Čestne prehlasuje, že som predloženú diplomovú prácu spracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov. V Bratislave, 8.4.2008
.......................................... Ladislav Puškár
Poďakovanie Dovoľujem si poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu práce, prof. RNDr. Viliamovi Laukovi, CSc., za jeho cenné rady a pripomienky, ktoré mi pomohli pri zhotovovaní tejto práce. Osobitné poďakovanie patrí mojim rodičom a mojim najbližším, bez ich podpory a pomoci by som to určite nezvládol.
3
ABSTRAKT
Ladislav Puškár: Potenciál a regionalizácia cestovného ruchu na Spiši Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra regionálnej geografie, tvorby a plánovania krajiny Diplomová práca, 86 strán textu, 16 máp, 9 tabuliek, 1 graf, 50 obrázkov, 2008
Práca je zameraná na potenciál a regionalizáciu cestovného ruchu na území Spiša. Po úvodných základných charakteristikách Spiša nasleduje analýza jednotlivých atraktivít cestovného ruchu v tomto regióne. Najväčšia pozornosť je venovaná kultúrno-historickým pamiatkám a prírodným atraktivitám, ktoré sú pre Spiš najviac charakteristické. Z kultúrno-historických pamiatok kladieme najväčší dôraz na národné kultúrne pamiatky a na pamiatkové rezervácie. V kapitole o prírodných atraktivitách sa venujeme národným parkom a maloplošným chráneným územiam. Dôraz je kladený aj na ostatné atraktivity cestovného ruchu, ako sú športovo-rekreačné a kúpeľné zariadenia a kultúrne zariadenia a podujatia, ktoré sú hodnotené v nasledujúcich kapitolách. Podstatnú časť práce tvorí aj anylýza realizačných predpokladov cestovného ruchu na Spiši, ktoré sú tvorené dopravnou infraštruktúrou a materiálno-technickou základňou cestovného ruchu. Posledná kapitola tejto práce je venovaná celkovému zhodnoteniu potenciálu cestovného ruchu na Spiši a regionalizácii územia Spiša z hľadiska cestovného ruchu.
Kľúčové slová: cestovný ruch, Spiš, potenciál, pamiatky, regionalizácia
ABSTRACT
Ladislav Puškár: Potential and regionalisation of tourism in the Spiš region Comenius University in Bratislava, Faculty of Natural Sciences, Department of regional geography, protection and planning of the landscape Diploma work, 86 pages of text, 16 maps, 9 tables, 1 graph, 50 pictures, 2008
This work is oriented to the potential and regionalization of tourism in the area of Spiš region. After the introductory basic characterization, follows the analysis of particular tourism attractions of this region. The greatest attention is devoted to historical monuments and natural beauties that are the most characteristics for the Spiš region. From cultural and historical monuments we put the accent mainly on national cultural monuments and historical reserves. In the chapter of natural beauties we devote to national parks and small-scale protected areas. Accent is put also on the other tourism attractions, like sports, recreational and spa resorts and cultural facilities and events that are analyzed in following chapters. Substantial part of this work is made by analysis of realization assumptions of tourism in Spiš region that are created by transport infrastructure and material and technical support of tourism. Last chapter of this work is devoted to total assessment of tourism potential in Spiš region and to regionalization of the area of Spiš from the point of view of tourism.
Key words: tourism, Spiš, potential, monuments, regionalization
4
Obsah
Úvod .......................................................................................................................................................................................... 6 Metodika práce a zhodnotenie literatúry .......................................................................................... 8 1 Poloha Spiša ............................................................................................................................................................. 10 2 História Spiša .......................................................................................................................................................... 11 3 Fyzicko-geografická charakteristika Spiša ........................................................................... 13 4 Socio-ekonomická charakteristika Spiša ................................................................................. 15 5 Kultúrno-historické pamiatky .............................................................................................................. 17
5.1 Národné kultúrne pamiatky .................................................................................................................... 18 5.2 Pamiatkové rezervácie ................................................................................................................................ 23 5.2.1 Mestské pamiatkové rezervácie ....................................................................................................... 24 5.2.2 Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry ............................................................................ 30
5.3 Hrady, zámky a kaštiele ............................................................................................................................ 31
5.4 Gotická cesta ...................................................................................................................................................... 34
6 Prírodné atraktivity na Spiši .................................................................................................................. 37
6.1 Národné parky ................................................................................................................................................. 37
6.2 Prírodné rezervácie ...................................................................................................................................... 44
6.3 Prírodné pamiatky ......................................................................................................................................... 51
6.4 Chránené areály .............................................................................................................................................. 53
7 Športovo-rekreačné a kúpeľné zariadenia na Spiši ...................................................... 55
7.1 Športovo-rekreačné zariadenia ........................................................................................................... 55
7.2 Kúpeľno-liečebné zariadenia ............................................................................................................... 60
8 Kultúrne zariadenia a podujatia na Spiši ................................................................................. 62
8.1 Kultúrne zariadenia ..................................................................................................................................... 62 8.1 Kultúrne podujatia ........................................................................................................................................ 66
9 Realizačné predpoklady cestovného ruchu na Spiši ................................................... 68
9.1 Dopravná infraštruktúra ........................................................................................................................... 69
9.2 Materiálno-technická základňa cestovného ruchu ............................................................... 72
10 Zhodnotenie potenciálu a regionalizácia cestovného ruchu na Spiši .. 75 10.1 Zhodnotenie potenciálu cestovného ruchu ............................................................................. 75
10.2 Oblasti cestovného ruchu na Spiši ................................................................................................ 80
Záver ...................................................................................................................................................................................... 85
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................................................ 87
Summary ....................................................................................................................................................................... 100
Zoznam príloh ......................................................................................................................................................... 103
Obrazová príloha .................................................................................................................................................. 106
5
Úvod
Cestovný ruch patrí v posledných rokoch medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce
odvetvia hospodárstva. Slovensko je krajina s vysokým potenciálom pre cestovný
ruch, oplývajúca množstvom kultúrno-historických a prírodných atraktivít, ktoré však
ešte stále nie sú dostatočne známe a zhodnotené. S potenciálom je to totiž podobné
ako s talentom. Nie vždy majú najväčší úspech najtalentovanejší a pri atraktivitách
cestovného ruchu je nesmierne žiaduca aj ich väčšia propagácia.
Hoci ekonomický výklad pojmu potenciál cestovného ruchu sa vzťahuje
predovšetkým na kapacitu, štruktúru a využitie materiálno-technickej základne
cestovného ruchu, v geografickom názvosloví sa potenciál jednoznačne vzťahuje na
krajinu, na schopnosť určitého priestoru vo vhodnej miere poskytovať látky a energiu
pre produkčné a konzumné účely. Z tohto hľadiska možno potenciál krajiny pre
cestovný ruch v geografických výskumoch chápať ako pojem, ktorý sa vždy vzťahuje
na určité územie a vyjadruje spôsobilosť tohto územia poskytnúť podmienky pre
rozvoj cestovného ruchu.
Z hľadiska potenciálu cestovného ruchu patrí medzi najvýznamnejšie regióny
Slovenska Spiš. Je to región nesmierne bohatý na kultúrno-historické pamiatky
a prírodné krásy, no nájdeme tu aj množstvo športových, rekreačných, kúpeľných, či
kultúrnych stredísk a zariadení, ktoré rovnako pozitívne ovplyvňujú rozvoj
cestovného ruchu. Spiš je taktiež dejiskom mnohých kultúrnych podujatí,
medzinárodných festivalov a náboženských púti. Tento potenciál, spolu
s realizačnými predpokladmi cestovného ruchu predurčujú región Spiš na to, aby sa
stal z hľadiska cestovného ruchu jedným z najatraktívnejších kútov Slovenska.
Za cieľ tejto práce si kladieme systematicky analyzovať jednotlivé atraktivity
cestovného ruchu na Spiši tak, aby tvorili čo najucelenejší obraz o potenciáli
cestovného ruchu v tomto regióne. Zameriame sa predovšetkým na kultúrno-
historické a prírodné atraktivity, ktoré sú pre Spiš najviac charakteristické a ktoré sú
vo svojej podstate jedinečné a nenahraditeľné, no značnú pozornosť budeme venovať
aj ostatným atraktivitám cestovného ruchu, akými sú športovo-rekreačné a kúpeľno-
liečebné strediská a kultúrne zariadenia a podujatia, ktoré tiež nemalou mierou
6
prispievajú k rozvoju turizmu. Dôležitým článkom diplomovej práce bude analýza
realizačných predpokladov cestovného ruchu, ktoré majú pre realizáciu cestovného
ruchu limitujúci význam. Zavŕšením tejto práce bude celkové zhodnotenie
a regionalizácia cestovného ruchu na Spiši.
Dúfame, že táto diplomová práca poskytne dostatočný pohľad na problematiku
potenciálu cestovného ruchu na Spiši a zároveň poslúži aj ako zdroj informácií
o atraktivitách cestovného ruchu, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú a ktoré pozitívne
vplývajú na rozvoj turizmu, a to nie len v tomto regióne, ale v konečnom dôsledku aj
v celom priestore Slovensku.
7
Metodika práce a zhodnotenie literatúry
Objektom výskumu tejto diplomovej práce je región Spiš. Keďže hranice tohto
regiónu sa po stáročia menili (najmä na území Slovenska), je nevyhnutne potrebné,
aby sme stanovili fixné hranice Spiša, prislúchajúce určitému časovému okamihu.
Ako východiskovú mapu sme preto použili mapu Juraja Žudela - Osídlenie územia
v r. 1511 – 1530 (Žudel, 2002) z Atlasu krajiny Slovenskej republiky, pričom poľskú
časť Spiša sme dopracovali pomocou mapy Poľský Spiš od K. Slimáka (Slimák,
2005), ktorú sme získali z internetového portálu wikipedia.org.
Témou tejto práce je potenciál cestovného ruchu v regióne Spiša. Danej
problematike sa venujeme vo viacerých kapitolách, pričom používame rôzne
geografické metódy výskumu. Ide predovšetkým o metódy analýzy regiónu rozdelené
do dvoch hlavných skupín: terénne metódy a kamerálne (kabinetné) metódy. Medzi
terénne metódy môžeme zaradiť najmä zber štatistických dát potrebných pre
vypracovanie viacerých kapitol tejto práce. Zdrojmi týchto údajov boli najmä
Štatistický úrad SR, Pamiatkový úrad SR a Slovenská agentúra životného prostredia.
Fotodokumentácia slúžiaca na vypracovanie obrazovej prílohy, bola tiež dôležitým
komponentom terénnych metód. Kamerálne metódy, ktoré nadväzovali na terénny
výskum zahŕňali predovšetkým štúdium a spracovanie získaných údajov, ako aj
vyhotovenie jednotlivých máp, tabuliek a grafu na základe výsledkov výskumu.
Pri zhotovovaní tejto práce sme použili rôzne zdroje literatúry, ktorá sa odlišovala
najmä v závislosti od jednotlivých kapitol. Pri úvodných kapitolách, kde sme
všeobecne charakterizovali územie Spiša sme potrebné informácie čerpali najmä
z rôznych máp v Atlase krajiny Slovenskej republiky ale aj z viacerých monografií
tohto regiónu a z internetového portálu wikipedia.org. V nasledujúcich kapitolách,
kde sa venujeme konkrétnym atraktivitám cestovného ruchu na Spiši sme čerpali
najmä z mnohých monografií Spiša (Spiš, Spiš perla Slovenska, Kapliczki Polszkiego
i Slowackiego Spisza atď.) z odbornej literatúry (Ekonomika cestovného ruchu,
Nature protection in Slovakia, Ochrana Přírody atď.), ale nevyhli sme sa ani použitiu
internetových zdrojov (športoviská.sk, turistikaonline.sk, muzeum.sk atď.). Tie sme
boli nútení použiť predovšetkým v kapitolách 7 a 8, nakoľko sme nenašli vhodné
8
a aktuálne údaje v klasických tlačených publikáciách. Viacero informácií pre tieto
kapitoly sme čerpali aj z internetových portálov Slovenskej agentúry pre cestovný
ruch. V kapitole 9, kde hodnotíme realizačné predpoklady cestovného ruchu, boli
kľúčovými štatistické údaje zo Štatistického úradu SR, Slovenskej správy ciest SR
a Železničnej spoločnosti Slovensko. Údaje pre poľskú časť Spiša sme zas čerpali
z viacerých poľských internetových portálov zaoberajúcich sa danou problematikou
(drogiwpolsce.pl, noclegiw.pl, enoclegi.zakopane.pl).
V takmer každej kapitole je text dopĺňaný aj mapovými výstupmi. Tie sme
s výnimkou mapy 1. a mapy 9. zhotovovali na základe jedného mapového podkladu
regiónu Spiša. Do máp sme postupne vkladali jednotlivé bodové (mestá a príslušné
piktogramy), líniové (rieky, cesty, železnice a hranice) a plošné prvky (chránené
územia a oblasti cestovného ruchu). Na tvorbu máp, tabuliek a grafu sme použili
obdobné zdroje, ako pri tvorbe textovej časti.
9
1 Poloha Spiša
Spiš sa rozprestiera prevažne v západnej časti východného Slovenska, malá časť je
však súčasťou Poľska (viď mapa 1.). Celková rozloha regiónu je približne 3668 km²,
z toho 195,5 km² sa nachádza v Poľsku (Skawiński, 2003a). Najvyššie položené
miesto na Spiši je v Tatrách na Gerlachovskom štíte vo výške 2655 metrov nad
morom, najnižšie miesto leží na vodnej nádrži Ružín vo výške 330 metrov nad morom
(Zaťko et al., 2002).
V minulosti Spiš susedil na severe s Poľskom resp. s rakúskou provinciou Halič a
župami Liptov na západe, Gemer a Turňa na juhu, Abov na juhovýchode a Šariš na
východe. Hranice župy boli prirodzene ohraničené Tatrami na severozápade,
Dunajcom od Tatier až po hranicu so Šarišom na severe, Slovenským rudohorím na
juhu a Levočskými vrchmi spolu s Braniskom na východe. Spiš je dnes len historický
názov príslušného územia bez politickej subjektivity resp. označenie jedného z
turistických regiónov Slovenska, avšak medzi ľuďmi je názov tohto regiónu stále
zaužívaný (Wikimedia Foundation Inc., 2003a).
Spiš sa nachádza na území Prešovského a Košického samosprávneho kraja a
poľskú časť tvorí 14 obcí prevažne v lokalite medzi riekami Bialka a Dunajec resp.
vodnou nádržou Czorcztyn a štátnou hranicou so Slovenskom (viď mapa 2.) (Slimák,
2005). V Prešovskom samosprávnom kraji sa Spiš rozprestiera na území okresov
Levoča, Kežmarok (okrem katastrálneho územia zaniknutej obce Blažov vo
vojenskom obvode Javorina), Poprad (okrem obcí Vernár, Liptovská Teplička, Štrba
a prevažnej časti katastrálneho územia Štrbské Pleso) a Stará Ľubovňa (iba západná
časť s mestami Podolínec a Stará Ľubovňa a obcami Forbasy, Haligovce, Hniezdne,
Hraničné, Chmeľnica, Jakubany, Jarabina, Kamienka, Kolačkov, Kremná, Lacková,
Lesnica, Litmanová, Lomnička, Mníšek nad Popradom, Nižné Ružbachy, Nová
Ľubovňa, Stráňany, Veľká Lesná, Veľký Lipník, Vyšné Ružbachy a katastrálne
územie Veľký Sulín). V Košickom samosprávnom kraji sa územie Spiša rozprestiera
v okresoch Spišská Nová Ves, Gelnica (okrem katastrálneho územia Rolová Huta;
Úhorná patrila Spišu do roku 1880), Rožňava (len obce Dedinky a Stratená) a Košice-
okolie (len katastrálne územie Malý Folkmar; Štós patril Spišu do roku 1882)
10
S P I Š
Bratislava
Trnava
Nitra
Trenèín
Žilina
Banská Bystrica
Prešov
Košice
S L O V E N S K OUKRAJINA
RAKÚSKO
MAÏARSKO
PO¼SKO
ÈESKO
S
J
VZ
0 20 40 60 80 100 km
MAPA 1. POLOHA SPIŠA
Prameò: Žudel, 2002
LEGENDA
Nitra
územie Slovenska
územie Spiša
krajské mesto
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
PREŠOVSKÝ
SAMOSPRÁVNY
KRAJ
KOŠICKÝ
SAMOSPRÁVNY
KRAJ
PO¼SKÝ
SPIŠ okres Stará ¼ubovòa
okres Kežmarok
okres Poprad
okres Levoèa
okres SpišskáNová Ves
okresGelnica
okresRožòava
okresKošice-okolie
okresKošice--okolie
LEGENDA
KEŽMAROK okresné mesto
Spišské Vlachy mesto
štátna hranica
hranica samosprávneho kraja
hranica okresu
S
J
VZ
MAPA 2. ADMINISTRATÍVNE ÈLENENIE SPIŠA
0 4 8 12 16 20 km
Prameò: Žudel, 2002;
Slimák, 2005
(Wikimedia Foundation Inc., 2003b). V Poľsku sa Spiš rozprestiera na území obcí
Čierna Hora, Durštín, Falštín, Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nižné
Lapše, Vyšné Lapše, Nedeca, Nová Belá, Repiská a Tribš (Ciągwa, 1995).
Jadrom Spiša sú kotliny riek Poprad a Hornád, v ktorých žije prevažná väčšina
obyvateľstva a prechádzajú nimi viaceré dôležité cestné a železničné dopravné ťahy.
Najväčší význam má medzinárodný cestný ťah E50 a dvojkoľajová elektrifikovaná
košicko-bohumínska železnica. V Poprade sa nachádza aj letisko medzinárodného
významu.
2 História Spiša
Hoci história územia Spiša siaha až do obdobia, v ktorom na scénu európskeho
diania vystupuje človek neandertálskeho typu, prvá písomná zmienka o Spiši
pochádza až z roku 1214, kedy sa spomína najstarší slovenský názov Spiš (Uličný,
1995).
V tom období tu už žili Slovania, ktorí sem prišli v 6. až 7. storočí. V čase
Veľkomoravskej ríše bolo územie Spiša jej súčasťou. Po príchode Maďarov a páde
Veľkomoravskej ríše sa územie Spiša dostalo začiatkom 11. storočia na krátky čas
pod správu Poľského kráľovstva. V roku 1031 však už väčšina územia Spiša
prechádza pod vládu Štefana Uhorského. Maďarská nadvláda na území Spiša
pretrváva takmer ďalších 900 rokov (Kubal, 2007).
Od vzniku Spišskej župy bolo jej administratívne centrum na Spišskom hrade a od
16. storočia sa jeho administratívnym centrom stala Levoča (Rusnák, Fuknová, 2000).
V druhej polovici 12. storočia sa začína veľká kolonizácia Spiša nemeckým
obyvateľstvom, ktoré sem prichádzalo z územia Saska. Kráľ Belo III. týchto
kolonistov lákal na územie Spiša rôznymi ekonomickými výhodami a osobnými
slobodami (Kubal, 2007). Hlavným mestom Spoločenstva spišských Nemcov sa stala
Levoča. Príchod Sasov znamená pre Spiš značný rozvoj, najmä v oblasti baníctva,
remesiel a obchodu (Rusnák, Fuknová, 2000).
11
Spoločenstvo Spišských Sasov, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Provinciu
XXIV. spišských miest, tvorilo zvláštnu samosprávnu jednotku, ktorá nepodliehala
zákonom Spišskej župy. Na území Spiša však existovalo ešte niekoľko ďalších
výsadných území, ktoré sa buď celkom alebo len čiastočne vymykali z právomoci
Spišského župana a tvorili osobitné správne celky. K výsadným územiam patrila
stolica X. kopijníkov, ktorá zanikla v roku 1802, Provincia XII. Spišských miest
vydržala do konca 19. storočia a výsadné banské územie sa utvorilo aj okolo Gelnice
(Chalupecký, Kopkáš, 2003).
V roku 1412 založil kráľ Žigmund Luxemburský 13 spišských miest a ďalšie 3
slobodné mestá (Podolínec, Stará Ľubovňa a Hniezdne) Poľskému kráľovi za pôžičku
37 000 kôp pražských grošov, ktorú potreboval na vojnu proti Benátkam. Tento stav
pretrval až do delenia Poľska v roku 1772. Po prinavrátení Uhorsku vytvorili tieto
mestá samosprávnu Provinciu XVI. spišských miest so sídlom v Spišskej Novej Vsi.
V roku 1876 boli znovu včlenené do Spišskej župy (Kubal, 2007; Rusnák, Fuknová,
2000).
Strategická poloha Spiša a jeho hospodárska sila spôsobili, že bol územím, o ktoré
súperi často bojovali. V 30. rokoch 15. storočia pôsobili na Spiši husitské vojská,
pričom ho značne vyplienili. V ďalšom období po ďalších početných bitkách,
povstaniach a plienení dochádza k narušeniu hospodárskeho rozvoja Spiša. V mestách
upadli remeslá, chudobné obyvateľstvo trpelo hlad a biedu, prenasledovali ho
epidémie a pripojila sa opakovaná neúroda (Rusnák, Fuknová, 2000).
V roku 1776 je ustanovené Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskej Kapitule.
S počiatku je podriadené Ostrihomskej arcidiecéze, neskôr sa dostáva pod správu
arcidiecézy v Egri. V roku 1922 bola táto diecéza priamo pod správou Vatikánu,
potom pod správou Trnavskej arcidiecézy až napokon v deväťdesiatych rokoch sa
dostala pod správu arcidiecézy v Košiciach (Kubal, 2007).
Výstavba železničnej Košicko-bohumínskej železničnej trate v roku 1869 až 1871
znamenala impulz pre priemyselný rozvoj najmä stredného Spiša. Predovšetkým
v Spišskej Novej Vsi a Poprade, ktorými železnica prechádzala, začali vznikať
obrovské priemyselné fabriky a výrazne narastal aj počet obyvateľov. Naopak
význam miest ako Levoča alebo Kežmarok, ktoré boli kedysi najvýznamnejšími
12
mestami na Spiši poklesol. Začiatkom 20. storočia však v dôsledku pôsobenia rôznych
faktorov (sťahovanie za prácou, I. svetová vojna) opäť dochádza k všeobecnému
úpadku Spiša (Rusnák, Fuknová, 2000).
Po I. svetovej vojne odstúpil novovzniknutý Československý štát 14 obcí tzv.
Spišského Zamaguria Poľsku. Takto sa územie Spiša rozdelilo medzi dva štáty a hoci
počas II. svetovej vojny opäť došlo k opätovnému spojeniu Spiša, po vojne bolo 14
spišských obcí opäť pridelených Poľsku, na území ktorého sa nachádzajú dodnes.
Samotná Spišská župa bola zrušená dňa 31.12.1922 v rámci reorganizácie verejnej
správy. Odvtedy je tento územný útvar, ktorý prežil v takmer pôvodných hraniciach
vyše 700 rokov už len regionálnym pojmom (Chalupecký, Kopkáš, 2003).
V súčasnosti je územie bývalej Spišskej župy rozdelené medzi Košický
samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj a oblasť Poľského Spiša.
3 Fyzicko-geografická charakteristika Spiša
Z geologického hľadiska je územie Spiša tvorené predovšetkým vnútrokarpatským
paleogénom, južná časť regiónu je tvorená najmä gemerským, ale aj veporským
pásmom, na severe zasahuje bradlové a vonkajšie flyšové pásmo a na západe do
regiónu zasahujú jadrové pohoria (Biely et al., 2002).
Nachádzajú sa tu rozmanité typy erózno-denudačného reliéfu, od reliéfu rovín
a nív v Popradskej alebo Hornádskej kotline, cez reliéf krasových planín
v Slovenskom raji, až po veľhorský reliéf hôľny, glaciálno-hôľny až glaciálny
v Tatrách (Mazúr, Činčura, Kvitkovič, 1980).
Celé územie Spiša patrí do provincie Západných Karpát, pričom doň zasahujú 4
oblasti. Z oblasti Slovenské rudohorie na Spiš zasahuje Čierna hora, Spišsko-
gemerský kras a Volovské vrchy, z Fatransko-tatranskej oblasti Branisko, Hornádska
kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Podtatranská kotlina a Tatry, z oblasti Západné
Beskydy na Spiš zasahuje Ľubovnianska vrchovina a Pieniny a z Podhôľno-
magurskej oblasti Levočské vrchy, Podtatranská brázda, Spišská Magura a Spišsko-
šarišské medzihorie (Mazúr, Lukniš, 1980). Na územie poľského Spiša zasahujú zo
13
Slovenska Pieniny, Podtatranská brázda a Spišská Magura, na severe pri ústí Bialky
do Dunajca sa nachádza kotlina Orawsko-nowotarska (Skawiński, 2003b).
Prakticky celý Spiš sa nachádza buď v chladnej klimatickej oblasti, alebo v mierne
teplej klimatickej oblasti. V chladnej klimatickej oblasti sa nachádzajú predovšetkým
vyššie polohy hôr, ktoré zaberajú väčšinu územia Spiša, mierne teplá klimatická
oblasť sa nachádza najmä v Hornádskej a Popradskej kotline, ale aj v dolinách riek
Hnilec na juhu či Dunajec na severe (Lapin et al., 2002).
Najnižšia priemerná júlová teplota vzduchu (do 4°C) je zaznamenaná v Tatrách,
najvyššia (17 až 18°C) v dolinách Hornádu a Hnilca. Rovnako najnižšia priemerná
teplota vzduchu v Januári (do -10°C) je zaznamenaná v Tatrách, naopak najvyššia
(-5 až -4°C) v okolí sútoku Hornádu s Hnilcom (Šťastný et al., 2002a, b).
Najvyššie priemerné ročné zrážky (nad 2000 mm) sú zaznamenané v najvyšších
polohách Tatier, najnižšie (do 600 mm) v Hornádskej a Popradskej kotline
(Faško, Šťastný, 2002).
Územím Spiša prechádza hlavné európske rozvodie. Rieka Poprad a Dunajec na
severe odvádzajú vodu do Baltského mora, Rieka Hornád a Čiastočne aj Váh, Slaná a
Bodva odvádzajú vodu do Čierneho mora (Majerčáková, 2002). Väčšina riek na
území Spiša má snehovo-dažďový typ vodného režimu, jedine v najvyšších polohách
vysokých pohorí majú rieky prechodne snehový typ vodného režimu a rieky v
Hornádskej kotline majú dažďovo-snehový typ vodného režimu (Šimo, Zaťko, 2002).
Najväčším jazerom s plochou 9,56 ha je Vyšné Bielovodské Žabie pleso v Tatrách
(Čeman et al., 2003). Nachádzajú sa tu tri významné vodné nádrže, Palcmanská Maša
na rieke Hnilec, Ružín na Hornáde a vodná nádrž Czorcztyn na Dunajci v Poľsku.
Na Spiši sú relatívne veľké zásoby podzemných vôd a vyskytuje sa tu niekoľko
desiatok minerálnych a termálnych prameňov (Fendek et al., 2002).
Na väčšine územia Spiša sa vyskytujú kambizeme, v Slovenskom raji a miestami
aj vo Volovských vrchoch a Tatrách rendziny, v najvyšších polohách Tatier, Braniska
a Levočských vrchov podzolové pôdy, v Tatrách aj rankre, v Podtatranskej kotline
pseudogleje a pozdĺž riek, najmä Popradu a Hornádu aj fluvizeme a výnimočne aj
čiernice (Šály, Šurina, 2002). Z pôdnych druhov dominujú piesčito-hlinité a hlinité
pôdy, v okolí väčších riek sa miestami vyskytujú ílovito-hlinité a ílovité pôdy a vo
14
vysokých polohách aj piesčité a hlinito-piesčité pôdy, v Tatrách a v Slovenskom raji
skeletnaté, silno-kamenité pôdy (Čurlík, Šály, 2002).
Z hľadiska fytogeograficko-vegetačného členenia patrí Spiš do ihličnatej a bukovej
zóny (Plesník, 2002). Z potenciálnej prirodzenej vegetácie sa tu nachádzajú najmä
lesy smrekové a bukové, menej dubové a jedľové. Miestami sa vyskytujú lesy
borovicové, v Tatrách aj kosodrevina (Maglocký, 2002).
Z hľadiska zoogeografického členenia patrí väčšia časť Spiša do podkarpatského
úseku provincie listnatých lesov, územie v okolí Tatier patrí do západokarpatského
úseku provincie stredoeurópskych pohorí (Jedlička, Kalivodová, 2002).
Na územie Spiša zasahujú štyri národné parky: Tatranský národný park, Pieninský
národný park, Národný park Slovenský raj a z malej časti aj Národný park Nízke
Tatry. Tatry sú zaradené medzi biosférické rezervácie Programu UNESCO MaB (Man
and the Biosphere Programme). Nachádzajú sa tu desiatky chránených areálov,
prírodných pamiatok a rezervácií (Kramárik, 2002).
4 Socio-ekonomická charakteristika Spiša
V roku 2001 žilo na slovenskom území Spiša 356 500 obyvateľov (Kamocki,
Skawiński, 2003). V poľskej časti Spiša žilo v tom istom období 15 032 obyvateľov
(Skawiński, 2003a). Hustota zaľudnenia na Spiši je vyše 101 obyvateľov na km2.
Dominantnú zložku obyvateľstva, asi 88 %, tvorí obyvateľstvo slovenskej národnosti.
Nasleduje obyvateľstvo s rómskou národnosťou (približne 6%), 4% tvoria Poliaci,
obyvateľstvo s rusínskou národnosťou spolu s ostatnými národnosťami tvoria asi 2 %
všetkých obyvateľov. Zhruba 3 štvrtiny obyvateľstva je rímsko-katolíckeho
vierovyznania, bez vyznania je 8% obyvateľstva, nasleduje obyvateľstvo s grécko-
katolíckym vierovyznaním (5%) a s evanjelickým vierovyznaním augsburského
vyznania (takmer 4%). Zostatok tvorí obyvateľstvo s iným vierovyznaním.
Obyvateľstvo v produktívnom veku tvorí približne 61 % populácie, predproduktívna
zložka populácie predstavuje vyše 24 %, poproduktívna približne 15 % (Skawiński,
2003a; Zaťko et al., 2002). Na väčšine územia Spiša predstavuje celkový prírastok
15
obyvateľstva hodnotu vyše 6‰, na juhu a západe Spiša 2 až 6‰ (Chovancová-
Marenčáková, Mládek, 2002).
Obyvateľstvo je na Spiši sústredené predovšetkým v kotlinách, pozdĺž riek
Hornád a Poprad, kde sa nachádzajú aj najväčšie sídla. Najväčšie mesto je Poprad
(56 157 obyv.), nasleduje Spišská Nová Ves (39 193 obyv.), mestá Kežmarok, Stará
Ľubovňa a Levoča sú v kategórii 10 000 – 20 000 obyvateľov, mestá Krompachy,
Svit, Gelnica, Spišská Belá a Vysoké Tatry v kategórii 5 000 –10 000 obyvateľov. Tu
patrí aj obec Smižany. Ostatné mestá Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Podolínec
a Spišská Stará Ves patria do kategórie 2 000 – 5 000 obyvateľov (Čeman et al.,
2003).
Poľnohospodárstvo sa na Spiši sústreďuje najmä do kotlín, kde sú vhodnejšie
podmienky. V rastlinnej výrobe dominuje pestovanie obilnín, zemiakov a viacročných
krmovín, v živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka a ošípaných, na
severe aj chov oviec a hydiny (Spišiak, 2002a, b).
Najvýznamnejšími priemyselnými centrami na Spiši sú mestá Poprad a Svit.
V Poprade prevláda výroba dopravných prostriedkov, strojov a zariadení, vo Svite
dominuje výroba výrobkov z gumy a plastov a výroba chemikálií a chemických
výrobkov a vláken. Ďalšími priemyselnými centrami sú veľké mestá - Spišská Nová
Ves, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Krompachy, Levoča a Prakovce (Mládek, 2002).
Cez Spiš prechádza viacero ciest prvej triedy, z ktorých má najväčší význam
medzinárodná cesta prvej triedy E50, ktorá pretína región v smere východ – západ
a prechádza mestami Spišské Podhradie, Levoča, Poprad a Svit. Dôležitá je aj
dvojkoľajová elektrifikovaná železnica vedúca popri rieke Hornád a Poprad mestami
Krompachy, Spišská Nová Ves, Poprad a Svit. Veľký význam pre región má
medzinárodné letisko Poprad-Tatry.
Na Spiši je relatívne dobre rozvinutý cestovný ruch, ktorý je podľa viacerých
kategórií sústredený do rôznych oblastí. Z hľadiska zimných športov sú najviac
navštevované Tatry, kde sa nachádzajú aj známe klimatické kúpele, známe lyžiarske
strediská sú aj v pohoriach južného Spiša a na severe v Spišskej Magure,
Ľubovnianskej vrchovine a v Levočských vrchoch. Značne sú navštevované všetky
národné parky na Spiši, ale aj maloplošné chránené prírodné územia. Na Spiši sa
16
nachádzajú mnohé vodné plochy a kúpaliská. Osobitý význam majú termálne
kúpaliská a známe liečebné kúpele vo Vyšných Ružbachoch. Z kultúrno-historických
pamiatok sú najviac atraktívne mestské pamiatkové rezervácie v Levoči, Spišskom
Podhradí, Kežmarku, Spišskej Sobote a v Podolínci, známe sú aj pamiatkové
rezervácie ľudovej architektúry v Ždiari a Osturni. Nachádza sa tu mnoho hradov,
zámkov, kaštieľov, kostolov a iných historických budov, z ktorých mnohé fungujú
ako múzeá, alebo galérie a niektoré sú považované za národné kultúrne pamiatky.
Z týchto pamiatok je snáď najcennejšou pamiatkou Spišský hrad patriaci do zoznamu
svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
5 Kultúrno-historické pamiatky na Spiši
Máloktorá oblasť Slovenska prekonala taký zložitý vývoj ako oblasť Spiša. Zložitý
vývoj poznačil Spiš v mnohých smeroch a jeho následky sú badateľné takmer na
každom kroku. Za takýto následok v kladnom zmysle slova môžeme považovať aj
kultúrno-historické pamiatky, ktoré sa na Spiši zachovali dodnes, a na ktoré je tento
región nesmierne bohatý. Kultúrno-historické pamiatky na Spiši predstavujú rozsiahly
súbor rôznorodých historických skvostov, ktoré k tomuto regiónu neodmysliteľne
patria a dávajú mu jeho osobitý ráz. Sú to pamiatky rôzneho charakteru, veku, ale aj
rôznej historickej, architektonickej a umeleckej hodnoty. Nájdeme tu množstvo
pamiatok najmä gotickej a renesančnej architektúry, sochárstva, nástenného
maliarstva a ostatného umeleckého remesla, ale aj pamiatky ľudovej kultúry, či už ide
o ľudovú architektúru, alebo kroje, zvyky a ľudové remeslo, ktoré sú dôsledkom
etnického bohatstva Spiša sprevádzajúceho tento región po celé stáročia. Okrem
najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok, akými sú národné kultúrne
pamiatky a pamiatkové rezervácie, na ktoré je tento región obzvlášť bohatý, tu
nájdeme aj kvantum menej známych pamiatok, ktorých historická a umelecká hodnota
je síce nižšia, ale určite nie zanedbateľná a nepochybne aj ony často vzbudzujú medzi
ľuďmi značnú pozornosť.
17
5.1 Národné kultúrne pamiatky
Kultúrne pamiatky sú nenahraditeľným bohatstvom spoločnosti, zdrojom poučenia
a poznávania histórie národa, sú nerozlučnou súčasťou životného prostredia. Sú
jedným z najdôležitejších faktorov rozvoja priateľstva a vzájomného porozumenia
medzi národmi (Chalupecký, Vladár 1980). Národné kultúrne pamiatky tvoria
najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho bohatstva národa a sú predmetom zvýšenej
starostlivosti a ochrany. Pre svoju všeobecnú popularitu patria k najpríťažlivejším
objektom pre účastníkov cestovného ruchu (Mariot, 1983). Na Spiši sa nachádza 10
národných kultúrnych pamiatok (viď mapa 3.): Červený Kláštor - Kláštor
Kartuziánov, Kežmarok – Drevený artikulárny kostol, Kežmarok – Budova
Evanjelického lýcea, Levoča – Farský kostol sv. Jakuba, Spišské Podhradie – Hrad
s areálom, Spišská Belá-Strážky - Kaštieľ s areálom, Žehra – Farský kostol sv. Ducha,
Východoslovenské drevené kostoly – patrí sem drevený kostol v Hraničnom,
Stredoveké nástenné maľby – patria sem nástenné maľby v Batizovciach,
Bijacovciach, Dravciach, Levoči, Podolínci, Švábovciach a Veľkej Lomnici, Dielo
Majstra Pavla z Levoče – hlavný oltár v Kostole sv. Jakuba v Levoči a oltár farského
kostola v Spišskej Sobote (Pamiatkový úrad SR, 2007).
Červený Kláštor – Kláštor Kartuziánov
Komplex budov Červeného Kláštora (obr. 1.) sa nachádza v prírodnej scenérii
Pienin pri sútoku Dunajca a Lipníka. Jeho vznik siaha do 14. storočia. V historických
prameňoch sa objekt nazýval Lechnický Kláštor, v ľudovej reči červený,
pravdepodobne podľa farby krytiny, alebo podľa časti tehlového červeného muriva,
alebo podľa červených ostení, najmä okien. Lechnica bola poslednou osadou na
našom území, strážiacou diaľkovú cestu z Budína do Krakova. Kláštor založila prísna
pustovnícka rehoľa Kartuziánov pri brode cez Dunajec, kde sa oddávna vyberalo
mýto. Ústrednou časťou celého komplexu je jednoloďový kostol asi z polovice 14.
storočia, po stranách s dvoma kaplnkami. Súčasťou kláštorného komplexu bolo
vonkajšie opevnenie a niekoľko obytných a hospodárskych budov. V druhej polovici
15. storočia pribudol v kláštore nový refektár so zaujímavou sieťovou klenbou
18
Hornád
Hornád
lH i en
c
Hnilec
Poprad
Poad
pr
PopradDna
eu
jc
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Èervený Kláštor
Ve¾ká Lomnica
Batizovce
Švábovce
DravceBijacovce
Žehra
Hranièné
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
LEGENDA
KROMPACHY
národná kultúrna pamiatka (NKP)
NKP Východoslovenské drevené kostoly
NKP Stredoveké nástenné ma¾by
NKP Dielo Majstra Pavla z Levoèe
MAPA 3. NÁRODNÉ KULTÚRNE PAMIATKY NA SPIŠI
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
Prameò: Pamiatkový úrad SR, 2007
a veľkým trojdielnym neskorogotickým oknom. V tejto časti kláštora sa zachovali aj
gotické nástenné maľby. Neskôr v kláštore pokračovali ďalšie stavebné práce,
predovšetkým v barokovom duchu. Svedčí o tom baroková veža, barokové maľby
s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných prvkov a barokové oltáre z 18. storočia. Dnes
možno v múzeu, ktoré sa v priestoroch bývalého kláštora nachádza, nájsť množstvo
pozoruhodných exponátov. V blízkej záhrade sa pestujú liečivé rastliny, ktoré mnísi
v minulosti používali (Jankovič et al., 1980).
Kežmarok – Drevený artikulárny kostol (obr. 2.)
Kostol bol postavený v roku 1717 Jurajom Müttermannom, na mieste, kde už
predtým stál starší drevený kostol z roku 1687, ktorého sakristiu tvorila budova
bývalého renesančného hostinca z roku 1593. Monumentálna drevená stavba má
pôdorys v tvare gréckeho kríža. Sklenutá je drevenou valenou klenbou, ktorá okrem
stien spočíva na štyroch barokových krútených stĺpoch. Na všetkých štyroch stranách,
v smere predĺženia jednotlivých ramien pôdorysu, sú empory s maľovanými alebo
vyrezávanými parapetmi. Z vonkajšej strany je budova omietnutá, takže vzbudzuje
dojem murovanej stavby (Puškárová, Puškár, 1979).
Kežmarok – Budova Evanjelického lýcea (obr. 3.)
Budova bola postavená v roku 1775. V roku 1820 bola opravená, v roku 1865 ju
prestavali a nadstavali. Po poslednej oprave tamojšie múzeum tu inštalovalo Literárnu
expozíciu, ktorej súčasť tvorí aj známa Lyceálna knižnica. Dvojposchodová bloková
stavba je umiestnená na voľnom priestranstve na juhozápad od dreveného
artikulárneho kostola. Je trojtraktová so strednou vstupnou chodbou. Budova má
valbovú škridlicovú strechu, vo vrchole kovovú zastávku s letopočtom 1775
(Puškárová, Puškár, 1979). Na lýceu pôsobili ako učitelia Samo Chalupka, Karol
Kuzmány, študovali tu Pavol J. Šafárik, Samo Tomášik, Martin Kukučín, Martin
Rázus a iní slovenskí národovci a literáti (Frický, 1986).
19
Levoča – Farský kostol sv. Jakuba
Je to najväčší gotický kostol na Spiši a druhý najväčší na Slovensku (obr. 2.)
(Rusnák, Fuknová, 2000). Kostol bol postavený na mieste staršej stavby, z ktorej sa
zachovala časť v sakristii z roku 1280. Gotickým portálom sa vchádza do severnej
bočnej lode kostola. Prevýšená hlavná loď s krížovou klenbou sa veľkými lomenými
arkádami otvára do bočných lodí. K severnej bočnej lodi bola v 14. storočí pristavaná
kaplnka sv. Juraja. Veža bola postavená v rokoch 1825-1857 (Hromadová, 1979).
Kostol svojou architektúrou predstavuje vrcholné dielo gotického stavebného umenia.
Môžeme ho dať do súvislostí s veľkým umeleckým prúdom, ktorého korene siahajú
do rakúskeho Podunajska. Mnohotvárna architektúra s cennými a výtvarne náročnými
architektonickými detailmi sa stala vzorom pre mnohé sakrálne stavby na Spiši.
Interiér kostola dopĺňajú aj nástenné maľby, vytvorené pod vplyvom českej
luxemburskej maľby, ďalšie možno pripísať kolínskej škole. V objekte sa nachádzajú
mnohé diela nášho najvýznačnejšieho gotického umelca, Majstra Pavla z Levoče.
Najznámejší je snáď hlavný oltár, ktorý je nie len umeleckým skvostom Levoče alebo
Slovenska, ale oprávnene ho zaraďujeme medzi drahokamy svetového umenia
(Jankovič et al., 1980).
Spišské Podhradie – Hrad s areálom (obr. 5.)
Meno Spiša sa odvodzuje od mena jeho hradu, ktorý celému okoliu suverénne
dominuje. Jeho počiatky siahajú do polovice 12. storočia, hoci dávno bolo na jeho
mieste keltské, a neskôr na susednom kopci slovanské hradisko. Dodnes prekvapuje
jeho veľká rozloha, ktorá ho radí medzi najväčšie hrady Európy, ale aj jeho
monumentálna architektúra. Hrad bol v minulosti sídlom hlavných županov Spiša.
Obývaný bol do konca 17. storočia. Oproti hradu sa na kopci týči Spišská Kapitula,
cirkevné mestečko, charakteristické katedrálou s dvoma románskymi vežami. Od roku
1776 je sídlom Spišského biskupstva. Spomedzi jeho pamiatok si zaslúži pozornosť
románska soška „biely lev“, oltár v Zápoľského kaplnke i prekrásne renesančné
epitafy Imricha a Štefana Zápoľského (Chalupecký, 2000). V roku 1993 bol Spišský
hrad aj s okolím zapísaný do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V súčasnosti
20
sú v hradnom komplexe umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea (Bárta et
al., 2001).
Spišská Belá - Strážky – Kaštieľ s areálom
Goticko-renesančný kaštieľ (obr. 6.) je malebne situovaný v parku na prírodnej
terase na južnom okraji Strážok. Je to jeden z najstarších kaštieľov na Slovensku.
Dnešný vzhľad kaštieľa je výsledkom zložitého stavebného vývoja gotického
opevneného hradu alebo kláštora, ktorý pravdepodobne v podobe opevnenej strážnej
veže vznikol v 13. storočí. K areálu kaštieľa patrí aj gotický opevnený kostol sv.
Anny a renesančná zvonica, ktoré spolu tvorili historické jadro osídlenia obce. Kaštieľ
nepravidelného pôdorysu s ústredným arkádovým nádvorím má vystupujúce bašty
a hranolovú vežu s architektonicky zjednocujúcim prvkom – renesančnou atikou.
V kaštieli sa zachoval vstavaný barokový nábytok z 18. storočia. Okolo kaštieľa sa
rozprestiera rozsiahly, romanticky komponovaný park, ktorý je dendrologickou
rezerváciou. V kaštieli sa často zdržiaval a tvoril významný maliar slovenského
romantizmu Ladislav Medňanský, ktorý sa svojou rozsiahlou tvorbou zaradil medzi
umelcov európskeho významu. Objekt kaštieľa slúži Slovenskej národnej galérii
(Križanová, Puškárová, 1990).
Žehra – Farský kostol sv. Ducha (obr. 7.)
Žehru spolu s Dreveníkom môžeme považovať za pôvodné centrum Spiša.
V rokoch 1245 až 1274 tu vznikol zemepanský kostol, ktorý nesie znaky prechodu
románskym a gotickým slohom. V roku 1425 bol zaklenutý na jeden stredný stĺp, čím
sa vytvoril dvojloďový kostol, ktorý je charakteristický pre Spiš. Význam
žehrianskeho kostola spočíva v množstve a kvalite nástenných malieb z 13. až 16.
storočia. Medzi najzaujímavejšie z nástenných malieb patrí zobrazenie Trojice
v podobe človeka s jedným trupom a tromi hlavami – reminiscencia na slovanského
boha Triglava. Pochádza asi z konca 13. storočia a vidieť na nej byzantské vplyvy
(Chalupecký, Vladár 1980). Kostol sv. Ducha v Žehre je od roku 1993 súčasťou
Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Bárta et al., 2004).
21
Východoslovenské drevené kostoly
Drevený kostolík v Hraničnom (obr. 8.) je jediným kostolom na Spiši, ktorý je
súčasťou národnej kultúrnej pamiatky – Východoslovenské drevené kostoly (Čeman
et al., 2003). Ide o jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom svätyne z roku
1785. Zrubová konštrukcia stavby je položená na kamennej podmurovke. Svätyňa
i loď sú kryté sedlovou šindľovou strechou. Zužujúca sa veža má stĺpikovú
konštrukciu, jej horná časť je mierne osadená podľa vzoru renesančných zvoníc.
Vnútorné zariadenie je rôznorodé a predstavuje pestrú zmes slohov voľne použitých
pri zostavovaní jednotlivých oltárov (Jankovič et al., 1980).
Stredoveké nástenné maľby
Sem patria nástenné maľby v Batizovciach, Bijacovciach (obr. 9.), Dravciach (obr.
10.), Levoči, Podolínci, Švábovciach a Veľkej Lomnici (Čeman et al., 2003).
V Batizovciach, Švábovciach a Veľkej Lomnici sa nástenné maľby našli
v románskych kostoloch z 13. storočia, ktoré boli neskôr goticky prestavané
(Chalupecký, Kopkáš, 2003). Podobne v Bijacovciach sú to maľby z prvej polovice
14. storočia v pôvodne románskom, neskoršie goticky prebudovanom kostole.
V Dravciach sa našli maľby v ranogotickom kostole, pochádzajúce z konca 13.
a z polovice 15. storočia (Chalupecký, Vladár, 1980). V Levoči sa zachovali gotické
nástenné maľby zo 14. a 15. storočia v kostole i kláštore minoritov (Hromadová,
1979). V Podolínci sa nástenné maľby z obdobia rokov 1360-1430 nachádzajú
v kostole Nanebovzatia Panny Márie postaveného v roku 1295 (Rusnák, Fuknová
2000).
Dielo Majstra Pavla z Levoče
Hlavný oltár v kostole sv. Jakuba v Levoči (obr. 11.) a oltár farského kostola
v Spišskej Sobote sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky - Dielo Majstra Pavla
z Levoče (Čeman et al., 2003). Hlavný oltár v kostole sv. Jakuba je neskorogotický.
Bol vyhotovený v rokoch 1508 až 1517. V strede oltárnej skrine je plastika Panny
Márie, po stranách stoja sv. Jakub Apoštol a Ján Evanjelista v nadživotnej veľkosti.
V predele je vyobrazená posledná večera a na otvorených oltárnych krídlach sa
22
nachádzajú štyri reliéfy s výjavmi so života sv. Jána a sv. Jakuba (Hromadová, 1979).
Oltár je svojou výškou 18,62 metrov považovaný za najvyšší drevený gotický oltár na
svete (Bárta et al., 2001). Oltár sv. Juraja sa nachádza v rovnomennom farskom
kostole v Spišskej Sobote. Oltár bol dokončený v roku 1516 a patrí medzi
najzaujímavejšie diela, ktoré Majster Pavol vytvoril. V strede oltára sa nachádza
jazdecká socha sv. Juraja zabíjajúceho draka, v predele je Posledná večera
predstavujúca variant z predely levočského hlavného oltára. V strede nadstavca sú tri
plastiky a na oltárnych krídlach sú maľby znázorňujúce jednotlivých svätcov
(Puškárová, Puškár, 1977).
Počtom národných kultúrnych pamiatok sa Spiš radí medzi popredné regióny na
Slovensku. Zo 72 národných kultúrnych pamiatok sa 7 nachádza priamo na Spiši
a ďalšie 3 súbory národných kultúrnych pamiatok tu majú svoje zastúpenie
(Pamiatkový úrad SR, 2007). Medzi národnými kultúrnymi pamiatkami vynikajú tie,
ktoré sú súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čiže Spišský hrad
a okolie spolu s kostolíkom v Žehre. Spišský hrad nadchýna svojou rozlohou, ktorá ho
radí na popredné miesta vo veľkosti hradov v Európe. Unikátny je aj hlavný oltár
v kostole sv. Jakuba v Levoči zhotovený Majstrom Pavlom, ktorý je považovaný za
najvyšší drevený gotický oltár na svete.
5.2 Pamiatkové rezervácie
Pamiatkové rezervácie tvoria najvýznamnejšie súbory pamiatok a kultúrneho
bohatstva národa. Patria k nim najmä historické jadrá miest, ktoré svojimi
výnimočnými urbanistickými a architektonickými hodnotami sídelných útvarov tvoria
kultúrno-umelecký a historicky hodnotný celok mestského prostredia s pôsobivými
a svojráznymi priestormi, resp. panoramatickými siluetami (Mariot, 1983).
Pamiatkové rezervácie môžeme rozdeliť na mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú
tvorené najmä historickými jadrami miest a na pamiatkové rezervácie ľudovej
architektúry nachádzajúce sa zväčša vo vidieckych obciach. Z mestských
23
pamiatkových rezervácií sa na Spiši nachádzajú mestá Kežmarok, Levoča, Podolínec,
Spišská Kapitula (Spišské Podhradie) a Spišská Sobota (Poprad). Pamiatkové
rezervácie ľudovej architektúry reprezentujú obce Osturňa a Ždiar (viď mapa 4.)
(Pamiatkový úrad SR, 2007).
5.2.1 Mestské pamiatkové rezervácie
Kežmarok
V mestskej pamiatkovej rezervácii v Kežmarku (obr. 12.) sa spolu nachádza 256
pamiatok (Pamiatkový úrad SR, 2007). Zo spišských pamiatkových rezervácií je
Kežmarok druhou najväčšou, hneď po Levoči. Najvýznamnejším pamiatkovým
objektom mesta je Kežmarský zámok. Začal ho stavať v rokoch 1462 – 1465 Imrich
Zápoľský. V 16. storočí vyhorel a bol prestavaný na renesančný zámok. Dnes sa
z pôvodného zámku s veľmi nepravidelným pôdorysom zachovali dve krídla –
západné a severné, ktoré je na ľavej strane ukončené kaplnkou prestavanou v
roku 1658 z polygonálnej bašty. Areál zámku chráni obranný múr, ktorý je spevnený
kruhovými, oblúkovými i štvorhrannými baštami. Prístup do zámku uzatvára vežová
brána. Najstarším pamiatkovým objektom mesta je kostol sv. Kríža. Postavený bol v
polovici 13. storočia (Bárta et al., 2001). Je situovaný v strede historického centra
mesta. Z pôvodne neskororománskej stavby sa zachovala len spodná časť veže
a severná stena. Kostol bol v minulosti viackrát zničený a prestavaný. V interiéri
kostola sa nachádza množstvo pamiatkových predmetov, z ktorých medzi
najvýznamnejšie patria gotické oltáre, náhrobok Zuzany Dóczyovej, kazateľnica,
senátorské lavice a iné. Hneď vedľa kostola stojí renesančná zvonica, ktorá
predstavuje najatraktívnejší objekt kostolného areálu. Pôvodný fortifikačný význam
objektu, uzatvárajúceho vchod do ohradeného areálu, dokumentujú štrbinové strieľne.
Dolná brána nazývaná aj poľská, uzatvárala vstup do mesta od severu. Predstavovala
pomerne zložitý obranný komplex, ktorý nadväzoval na hradobný systém
Kežmarského zámku. Na severnej strane mesta sa zachoval najväčší úsek hradieb so
zvyškami Hrnčiarskej bašty. Štvorhranná bašta bránila juhovýchodné nárožie
24
Hornád
Hornád
Hleni c
ilHn ec
Popr
da
Porap
d
rPop
adDunaj
ec
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Osturòa
Ždiar
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
LEGENDA
mestská pamiatková rezerváciaLEVOÈA
Osturòa pamiatková rezervácia ¾udovej architektúry
MAPA 4. PAMIATKOVÉ REZERVÁCIE NA SPIŠI
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
Prameò: Pamiatkový úrad SR, 2007
mestského opevnenia. Rekonštruovaný objekt dnes slúži ako depozitár múzea.
Humanistická škola v juhovýchodnej časti kostolného areálu bola postavená
v polovici 16. storočia. Mestská radnica situovaná na juhu historického centra
pochádza z polovice 15. storočia. Gotické okná, renesančné i neskorobarokové klenby
a najmä barokizovaný renesančný portál s erbom mesta dokumentujú zložitý slohový
vývoj objektu. Vedľa radnice smerom na západ sa nachádza klasicistická Mestská
reduta zo začiatku 19. storočia. Južne od historického centra Kežmarku sa nachádza
drevený artikulárny kostol z roku 1711. Spolu s budovou evanjelického lýcea z roku
1775, ktorá stojí neďaleko, sú považované za národné kultúrne pamiatky (Pamiatkový
úrad SR, 2007). Na juhu pamiatkovej rezervácie stojí aj Nový evanjelický kostol
z konca 19. storočia. Kostol Pavlínov na Hradnej ulici pochádza z roku 1747.
Dostatočný obraz o gotickej meštianskej architektúre Kežmarku poskytujú gotické
meštianske domy, nachádzajúce sa na viacerých uliciach mesta. Barokové domy zas
predstavujú etapu barokovej prestavby meštianskych domov. V bočných uličkách a na
periférii starého mesta sa zachovali aj domy so šindľovými strechami (Frický, 1986).
Levoča
Levoča je počtom pamiatok – 363 najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou
na Spiši a druhou najväčšou na Slovensku (obr. 13.). Viac pamiatok majú už len
Košice (Pamiatkový úrad SR, 2007). Bohatosťou pamiatok, najmä z obdobia gotiky
a renesancie, sa Levoča nepochybne zaraďuje na jedno z prvých miest na Slovensku.
Už v 13. storočí bolo mesto pravdepodobne obklopené hradbami, ktoré sa zachovali
dodnes. Takmer celé mesto je dnes obklopené vodnými priekopami a stredovekými
hradbami na ktorých sa zachovalo niekoľko bášt a dve mestské brány, Košická a
Poľská. Levočské námestie patrí medzi najväčšie stredoveké námestia na Slovensku.
Má tvar obdĺžnika s pomerom strán 1 : 3. Obklopujú ho mohutné meštianske domy.
Domy sú bohaté na pekné kamenné portály od gotiky až po klasicizmus. Levočskou
zvláštnosťou sú prekrásne renesančné arkádové dvory. V strede námestia sa nachádza
jedna z najvýznamnejších pamiatok a súčasne dominánt Levoče radnica. Renesančná
budova bola dokončená v roku 1615. Vyznačuje sa honosnými štítmi a vstupným
portálom z konca 19. storočia. K radnici je pripojená mestská zvonica z polovice 17.
25
storočia a pred ňou stojí klietka hanby, ktorá slúžila ako stredoveký pranier pre ženy.
V Radnici sa dnes nachádza Spišské múzeum, ktoré uchováva mnohé vzácne
pamiatky. Nemenej významná je aj budova kostola sv. Jakuba, ktorá stojí v susedstve
radnice uprostred námestia. V kostole sa nachádza množstvo vzácnych pamiatok,
z ktorých sú najvýznamnejšie tie, ktoré pochádzajú z dielne Majstra Pavla z Levoče.
Okrem štyroch oltárov a niekoľkých sôch je tu aj jeho najvýznamnejšie dielo – hlavný
oltár sv. Jakuba, ktorý je svojou výškou najvyšším gotickým krídlovým oltárom na
svete (Chalupecký, 1981). Hlavný oltár a budovou kostola sv. Jakuba sú považované
za národnú kultúrnu pamiatku (Pamiatkový úrad SR, 2007). V strede námestia sa
nachádza ešte jedna výrazná budova – evanjelický kostol z prvej polovice 19. storočia.
Po obvode námestia sa nachádza mnoho ďalších významných bodov, napríklad bývalé
Levočské lýceum, bývalý župný dom, dom Majstra Pavla, Thurzov dom, Krupekov
dom. Budova Levočského lýcea vznikla spojením dvoch starších gotických objektov
a prešla niekoľkými prestavbami. Evanjelické lýceum vzniklo v roku 1796 a študovali
na ňom viacerí štúrovci. Župný dom postavila Spišská župa v rokoch 1805 – 1831.
Dom Majstra Pavla, Thurzov a Krupekov dom pochádzajú zo 16. storočia, pôvodne
gotické objekty boli neskôr prestavané. Juhozápadne od centra stojí starý kostol
minoritov. Kostol prešiel od 14. storočia viacerými úpravami. Zo severnej strany sa ku
kostolu pripája objekt kláštora s ústredným rajským dvorom. V kostole i v kláštore sa
zachovali zvyšky gotických nástenných malieb, ktoré boli vyhlásené za národnú
kultúrnu pamiatku. Nový kláštor a kostol minoritov postavili františkáni pri Košickej
bráne po požiari v roku 1747. Kostol a najmä jeho interiér predstavuje typický
barokový objekt. Kláštorné budovy sa pripájajú ku kostolu na južnej a na západnej
strane. Južne od objektu sa nachádza polygonálna hrubá veža, v ktorej sa dnes
nachádza slepecké múzeum. V bočných uličkách a na predmestiach sa podobne ako
v Kežmarku zachovali domy so šindľovými strechami (Frický, 1986).
Podolínec
Podolínec (obr. 14.) je počtom pamiatok – 63 výrazne menšou pamiatkovou
rezerváciou ako Kežmarok alebo Levoča (Pamiatkový úrad SR, 2007). Historická
zástavba mesta je výsledkom stavebného vývoja obdobia gotiky, kedy bolo mesto
26
zastavané voľnou reťazovitou zástavbou, ktorá sa sústreďovala okolo cesty vedúcej
medzi južnou a severnou bránou opevnenia. Na voľnej ploche námestia popri hlavnej
ceste bol v roku 1295 postavený kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol vznikol
krátko po vyčlenení mesta hradbami. Kostol prešiel viacerými úpravami. Vzácne sú
nástenné maľby z obdobia rokov 1360 – 1430. Usporiadané sú do troch radoch na
stenách presbytéria. Delia sa podľa scén znázorňujúcich christologický cyklus od
Klaňania troch kráľov po Zmŕtvychvstanie. Na klenbových poliach sú postavy
evanjelistov a jednotlivé postavy z Biblie. Tie sa nachádzajú aj na triumfálnom
oblúku. V blízkosti kostola stojí Renesančná zvonica. Jej vznik je datovaný rokom
1659. Je však možné predpokladať, že ide o budovu oveľa staršiu. Na južnom okraji
námestia stojí radnica z roku 1903. Radnica vznikla prestavbou staršieho objektu na
mieste, kde predtým stála hradná pevnosť, ktorá bola centrom Podolínskeho panstva.
V severovýchodnej časti mesta sa nachádza kláštor a kostol, ktorý tu v roku 1647 až
1651 postavila rehoľa piaristov. Poschodový komplex s nárožnými koso vysunutými
baštami je postavený v barokovom slohu. Dvojica veží kláštorného kostola má
barokové cibuľovité strechy. Areál čiastočne využil aj mestské opevnenie, cez ktoré
bol sprístupnený. Do múra medzi dve podkovovité bašty osadili vstupný portál do
kláštora. K nemu viedla ulička z námestia, ktorá pozostávala prevažne z prízemných
budov. Vnútorné zariadenie je taktiež barokové, pochádzajúce prevažne z druhej
polovice 17. a 18. storočia (Rusnák, Fuknová, 2000). V roku 1950 bol v kláštore
koncentračný tábor pre násilne zrušené rehole (Chalupecký, 2000). Na východnom
okraji kláštorného komplexu sú najsúvislejšie zachované úseky hradbového múru.
Obvod námestia vytvára zástavba renesančných meštianskych domov. Najstaršia
stavebná pamiatka v Podolínci – kaplnka z polovice 13. storočia stojí na cintoríne
mimo centra. (Kollár et al., 2003).
Spišská Kapitula (Spišské Podhradie)
Hoci je Spišská kapitula (obr. 15.) počtom pamiatkových objektov – 24 najmenšou
spišskou pamiatkovou rezerváciou, fakt že je zapísaná v zozname Svetového
kultúrneho dedičstva UNESCO svedčí o jej jedinečnosti (Čeman et al., 2003).
Dominantou tohto cirkevného mestečka je neskororománska stavba Katedrála sv.
27
Martina, ktorú postavili v rokoch 1245 – 1275 na západnom okraji mestečka.
V rokoch 1488 – 1499 k nej bola pristavaná kaplnka Zápoľských. K oltárnej výzdobe
katedrály patrí neskorogotický oltár sv. Martina z rokov 1470 – 1478, najhodnotnejší
je však neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie z rokov 1493- 1499, ktorý je
umiestnený v kaplnke Zápoľských. Veľmi vzácna je plastika ležiaceho leva, známa
pod menom Leo albus. Krátko po začatí výstavby katedrály sa v roku 1249 začal
oproti katedrále stavať aj prepoštský palác. Jeho neskoršou prestavbou však vznikol
dnešný biskupský palác. Pôvodne románska stavba prešla neskôr gotickými aj
barokovými úpravami. Palác má tvar písmena "L", je jednoposchodový
s reprezentačným schodiskom. Súčasťou paláca bol v minulosti aj francúzsky park.
Poniže biskupského paláca stojí hodinová veža z roku 1739. Má štvorcový pôdorys
a v minulosti slúžila ako vstupná brána do parku (Rusnák, Fuknová, 2000). Naprieč
mestečkom sa od západu na východ tiahne kapitulská ulička, pozdĺž ktorej z oboch
strán stoja kanonické domy prevažne z obdobia gotiky a renesancie (Frický, 1986).
Okolo celého mestečka stojí hradobné opevnenie. Hradby vznikli pravdepodobne na
začiatku 14. storočia, v rokoch 1587 – 1593 pristavali vstupnú vežu na západe,
v rokoch 1662 – 1665 rozšírili hradby na južnej, východnej a severnej strane na
dnešný obsah. Opevnenie tvorí jednoduchý hradbový múr z lomového travertínu
a pieskovca, široký asi meter a dosahujúci výšku 4 – 5 metrov,. Hradbový múr je
zosilnený systémom zväčša okrúhlych bášt, pôvodne otvorených smerom k lokalite.
Na juhovýchodnom a severovýchodnom nároží sú polygonálne bašty. Vstup do
Spišskej Kapituly vedie cez hradby na západnej a východnej strane vstupnými
bránami – vežami. Tretí vstup je na juhozápade (Puškárová, Puškár, 1981). Spišská
Kapitula je od roku 1776 cirkevným sídlom Spiša, Liptova a Oravy
(Rusnák, Fuknová, 2000). Nachádza sa tu aj kňazský seminár.
Spišská Sobota (Poprad)
Počtom pamiatok – 77 je mestská pamiatková rezervácia v Spišskej Sobote (obr.
16.) treťou najväčšou na Spiši (Pamiatkový úrad SR, 2007). Významovú i umeleckú
dominantu mestečka tvorí farský kostol sv. Juraja na západnej strane námestia. Ide
o neskororománsku stavbu z polovice 13. storočia s veľkou umeleckohistorickou
28
hodnotou. Na severnej strane kostola bola na začiatku 16. storočia pristavaná kaplnka
sv. Anny. Z kostola takto vznikol trojloďový chrám s priestrannou sakristiou. Súčasne
bol s výstavbou kaplnky obohatený aj interiér kostola. K doterajšiemu oltáru sv. Anny
pribudli nové, mimoriadne hodnotné sochárske i maliarske diela, ale aj ďalšie oltáre,
z ktorých má najväčší význam hlavný oltár sv. Juraja z roku 1516. Oltár vyhotovil
Majster Pavol z Levoče a ako jeho dielo je považovaný za národnú kultúrnu
pamiatku. Oltáru dominuje jazdecká socha sv. Juraja zabíjajúceho draka. Ďalším
významným dielom Majstra Pavla je aj oltár sv. Antona Pustovníka, ktorý má
pohyblivé maľované oltárne krídla. Severovýchodne od farského kostola sa nachádza
budova radnice z roku 1574. Poschodová budova postavená na starších základoch
bola upravená po požiari v roku 1775. Medzi radnicou a kostolom bola v roku 1598
postavená renesančná zvonica. Hranolová stavba, pôvodne ukončená renesančnou
štítkovou atikou, bola neskôr barokovo upravená. Vo zvonici sa zachovala pôvodná
kolekcia štyroch zvonov, z ktorých najstarší je zo 14. storočia. Severovýchodne od
kostola stojí socha Immaculaty, ktorá bola postavená v roku 1772 na počesť
prinavrátenia Spišskej Soboty Uhorsku. Južne od kostola sa nachádza budova fary,
postavená v rokoch 1638 – 1640 na dvoch až troch stredovekých parcelách. Parcelu
smerom k rieke Poprad uzatvára kamenný múr, zvyšok stredoveko chápaného
opevnenia. Podobných budov ako je fara je v Spišskej Sobote viac. Ide prevažne
o renesančné, zriedkavo aj gotické meštianske domy, tiahnuce sa po obvode celého
námestia. Väčšina z nich bola neskôr prestavaná (Puškárová, Puškár, 1977).
Meštianske domy predstavujú najcharakteristickejší prvok mestskej pamiatkovej
rezervácie. Na východnom konci námestia stojí barokovo-klasicistický evanjelický
kostol postavený v roku 1777. Má jednoduchú fasádu bez veže a je začlenený do
radovej výstavby námestia (Frický, 1986).
29
5.2.2 Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry
Osturňa
Osturňa (obr. 20.) je rázovitá goralská obec nachádzajúca sa v Osturnianskej
brázde na severných svahoch Spišskej Magury pri hraniciach s Poľskom pri dolinke
Osturnianskeho potoka. S dĺžkou 7 kilometrov je pravdepodobne najdlhšou potočnou
obcou na Slovensku. Vznikla valašskou kolonizáciou na prelome 16. a 17. storočia.
Dodnes si obec zachovala poľnohospodársko-pasienkársky charakter. Zachovali sa aj
tradície, odev a drevená architektúra. Preto bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu
ľudovej architektúry (Chalupecký, Kopkáš, 2003; Bárta et al., 2001). Počtom
pamiatkových objektov – 157 je druhou najväčšou rezerváciou svojho druhu na
Slovensku (Pamiatkový úrad SR, 2007).
Ždiar
Počtom pamiatok - 183 je najväčšou pamiatkovou rezerváciou ľudovej
architektúry na Slovensku (Pamiatkový úrad SR, 2007). Je to veľká goralská laznícka
obec roztrúsená po južných svahoch Spišskej Magury (obr. 19.). Má dĺžku viac ako 5
kilometrov. Podobne ako Osturňa, tiež vznikla valašskou kolonizáciou.
(Chalupecký, Kopkáš, 2003; Bárta et al., 2001). Obec je známa svojimi folklórnymi
tradíciami. Ešte donedávna sa Ždiarčania v nedeľu a cez sviatky obliekali do
goralských krojov. Dnes možno tieto prekrásne odevy a doplnky naživo vidieť len na
vystúpeniach folklórnych súborov alebo spolu s inými exponátmi ľudového umenia
a remesiel v muzeálnej expozícii Ždiarskej izby (Kollár et al., 2003).
Pri pohľade na tabuľku 1. vidíme, že na Spiši sa nachádza spolu 5 mestských
pamiatkových rezervácii, ktoré obsahujú dokopy 783 pamiatkových objektov.
Nachádza sa tu teda viac ako jedna štvrtina všetkých pamiatkových objektov v rámci
mestských pamiatkových rezervácii z celého Slovenska. Na Slovensku sa nenachádza
región, v ktorom by bolo viac mestských pamiatkových rezervácií ani pamiatok
v rámci týchto rezervácií ako na Spiši. Zreteľne to ilustruje aj graf 1. Podobne
výnimočný sa javí Spiš aj pri pohľade na pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry
30
Tab. 1. Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku
(hrubo vyznaèené sa nachádzajú na Spiši).
Prameò: Pamiatkový úrad SR, 2007
Tab. 2. Pamiatkové rezervácie ¾udovej architektúry na Slovensku
(hrubo vyznaèené sa nachádzajú na Spiši)
Prameò: Pamiatkový úrad SR, 2007
mesto poèet
pamiatok
1. Banská Bystrica 199
2. Banská Štiavnica 215
3. Bardejov 131
4. Bratislava 268
5. Kežmarok 256
6. Košice 501
7. Kremnica 116
8. Levoèa 363
9. Nitra 23
10. Podolínec 63
11. Prešov 254
12. Spišská Kapitula (Spišské Podhradie) 24
13. Spišská Sobota (Poprad) 77
14. Svätý Jur 25
15. Štiavnické Bane 23
16. Trenèín 113
17. Trnava 143
18. Žilina 57
spolu 2851
obec poèet pamiatok
1. Brhlovce 25
2. Èièmany 36
3. Osturòa 157
4. Plavecký Peter 28
5. Podbiel 56
6. Sebechleby 89
7. Špania Dolina 83
8. Ve¾ké Leváre 25
9. Vlkolínec (Ružomberok) 75
10. Ždiar 183
spolu 757
Graf 1. Pamiatkové rezervácie v historických regiónoch Slovenska
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
Abov
Bratislavská sto
licaHont
Liptov
Nitrianska stolica
OravaSpiš
ŠarišTekov
Trenèianska sto
lica
Zvolenská
stolica
historické regióny Slovenska
poèet
pam
iato
kv
pam
iatk
ovýc
hre
zerv
áciá
chjs
djä
hfs
dl
mestské pamiatkové rezervácie pamiatkové rezervácie ¾udovej architektúry
Prameò: Pamiatkový úrad SR, 2007
v tabuľke 2. Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na Spiši zahŕňajú spolu 340
pamiatkových objektov, čo predstavuje takmer polovicu pamiatkových objektov vo
všetkých rezerváciách ľudovej architektúry na Slovensku, pričom Ždiar je počtom
pamiatok najväčšia a Osturňa druhá najväčšia rezervácia ľudovej architektúry na
Slovensku. Na grafe 1. vidíme, ako Spiš vyčnieva spomedzi iných historických
regiónov na Slovensku, z hľadiska počtu pamiatok v pamiatkových rezerváciách
ľudovej architektúry. Možno teda konštatovať, že čo sa týka pamiatkových rezervácií
je Spiš jeden z najbohatších kútov na Slovensku.
5.3 Hrady, zámky a kaštiele
Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku tvoria významnú súčasť nehnuteľných
kultúrnych pamiatok. Dnes mnohé tieto stavby slúžia rozvoju kultúry ako múzeá
a galérie a sú sprístupnené pre cestovný ruch. Okrem kultúrnych, výchovných
a estetických funkcií predstavujú aj značné materiálne hodnoty. Preto je v súčasnosti
potrebné chrániť a hlavne vhodne ekonomicky a kultúrne využívať existujúci fond
kultúrnych pamiatok (Čeman et al., 2003). Hoci niektoré tieto stavby neboli
ohodnotené ako národné kultúrne pamiatky, alebo neboli zahrnuté do pamiatkových
rezervácií, svojou historickou hodnotou a jedinečnou architektúrou pôsobia veľmi
atraktívnym dojmom. Na Spiši nájdeme niekoľko takýchto objektov, ktoré sú
roztrúsené v rôznych kútoch regiónu (viď mapa 5.).
Hrady
Pod pojmom hrad chápeme kamennú pevnosť postavenú, počnúc 13. storočím,
zvyčajne na strategickom a ťažko prístupnom mieste, ktorá plnila predovšetkým
obrannú, ale aj administratívnu a obytnú funkciu (Križanová, Puškárová, 1990).
Nad mestom Spišské Podhradie sa týči jednoznačne najvzácnejší, ale aj
najatraktívnejší zo všetkých tunajších hradov Spišský hrad, ktorý už bol spomínaný
ako národná kultúrna pamiatka a tiež je ako jediný hrad na Spiši súčasťou Svetového
kultúrneho dedičstva UNESCO. Počiatky hradu siahajú do polovice 12. storočia a
31
Hornád
Hornád
Hnilec
Hnilec
Poprad
Ppr
ao
d
PopradDua
en
jc
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Fridman
Nedeca
Toporec
Holumnica
Ve¾ká Lomnica
Batizovce
Spišský Štiavnik
Betlanovce
Markušovce
Spišský Hrhov
Bijacovce
Kluknava
LEGENDA
hrad
zámok
kaštie¾
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
MAPA 5. VYBRANÉ HRADY, ZÁMKY A KAŠTIELE NA SPIŠI
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
Prameò:
Križanová, Puškárová, 1990;
Rusnák, Fuknová, 2000
svojou rozlohou sa radí medzi najväčšie hrady v Európe (Chalupecký, 2000). O niečo
mladší je Ľubovniansky hrad (obr. 22.), ktorý bol postavený v 13. storočí. Hrad stojí
na vápencovom kopci, na ľavom brehu Popradu, oproti mestu Stará Ľubovňa. Bol
postavený ako pohraničná pevnosť a kontroloval cestu vedúcu do Poľska. Hrad je
čiastočne zachovaný a funguje v ňom Vlastivedné múzeum. V podhradí je expozícia
Múzea ľudovej architektúry tejto oblasti (Križanová, Puškárová, 1990). Asi 20
kilometrov od Starej Ľubovne proti prúdu Popradu sa na jeho pravom brehu, na kopci,
nad obcou Holumnica nachádza Holumnický hrad. Postavený bol okolo roku 1500
v goticko-renesančnom slohu. O hrade sa zachovalo pomerne málo dokumentov
a dodnes z neho ostalo len niekoľko múrov (Rusnák, Fuknová, 2000). Nad riekou
Hornád v obci Markušovce stojí čiastočne zachovaný Markušovský hrad z druhej
polovice 13. storočia. Najstaršie jadro hradu tvorí mohutná obytná strážna veža
v samostatnom opevnení, ku ktorému bol v 14. storočí pristavaný palác. Objekt sa
v súčasnosti už nijako nevyužíva (Križanová, Puškárová, 1990). Na juhovýchode
Spiša v meste Gelnica sa nachádza Gelnický hrad z prvej polovice 13. storočia.
Neskôr bol zničený a v 16. storočí opäť obnovený. Dnes je hrad v ruinách
(Rusnák, Fuknová, 2000). Na poľskej strane Spiša nad priehradou Czorcztyn stojí
pozoruhodný obranný hrad Nedeca (obr. 17.). Hrad bol vybudovaný na začiatku 14.
storočia. Teraz je na hrade umiestnené regionálne národopisné múzeum (pieniny.sk).
Zámky
Niektoré pôvodné hrady boli prebudované na pohodlné a reprezentačné obydlia,
ktoré označujeme zámky (Križanová, Puškárová, 1990).
Azda jediný takýto zámok na Spiši nájdeme v Kežmarku. Zámok bol postavený
v druhej polovici 15. storočia na východnom okraji mesta pod Zámockým kopcom.
Najcennejšou časťou zámku je kaplnka, z roku 1658. Zámok je sídlom múzea, ktoré
má vlastivedný profil zameraný na spoločenské vedy (archeológia, história, národopis
a umelecká história), týkajúce sa Kežmarku a najbližšieho okolia
(Križanová, Puškárová, 1990).
32
Kaštiele
Pod pojmom kaštieľ chápeme pohodlné pánske sídlo, ktoré si budovali feudáli od
čias renesancie (Križanová, Puškárová, 1990).
Pod južným úpätím Vysokých Tatier sa v parku uprostred obce Batizovce
nachádza barokový kaštieľ z roku 1756. Zaujímavá prízemná stavba dnes slúži ako
domov dôchodcov. O rok mladší je barokový kaštieľ vo Veľkej Lomnici. Ide však
o poschodovú budovu v tvare písmena "U", v ktorej dnes sídli Semenársky štátny
majetok (Križanová, Puškárová, 1990). Severovýchodne od Veľkej Lomnice sa
v meste Spišská Belá, časti Strážky, nachádza jeden z najvzácnejších kaštieľov na
Spiši, o čom svedčí aj skutočnosť, že bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Ide o dvojpodlažnú budovu štvorcového typu uprostred s nádvorím. Okolo kaštieľa sa
nachádza pekný anglický park z 19. storočia s viacerými vzácnymi drevinami
(Rusnák, Fuknová, 2000). V kaštieli sa nachádza múzeum a galéria s obrazmi,
ktorých autorom je bývalý majiteľ Medňanský (Bárta et al., 2001). V obci Toporec
severne od Spišskej Belej stojí renesančný kaštieľ, ktorý bol v roku 1760 barokovo
prestavaný. Po oprave by mal slúžiť ako škola v Prírode. Na opačnom konci Spiša
v obci Kluknava sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo začiatku 18. storočia,
ktorý bol neskôr barokovo upravený. V súčasnosti chátra (Rusnák, Fuknová, 2000).
Približne rovnako starý je kaštieľ v Hodkovciach pri Spišskom Podhradí, ktorý bol
vybudovaný na mieste hradného majera. Pôvodne neskorobarokovú budovu
klasicisticky prestavali (ban.host.sk). V neďalekej obci Bijacovce stojí
neskorobarokový kaštieľ s parkom. Rozmerná poschodová budova bola postavená
koncom 18. storočia. Dnes sa v ňom nachádza lesnícke učilište
(Križanová, Puškárová, 1990). V Spišskom Hrhove pri Levoči sa nachádza
neobarokový kaštieľ z konca 19. storočia, na ktorom sa vyníma pekná vysoká veža
s hodinami a balkónom (Chalupecký, Vladár, 1980). V obci Spišský Štiavnik,
juhovýchodne od Popradu môžme nájsť pekný renesančný kaštieľ zo 16. až 17.
storočia, ktorý bol postavený na mieste stredovekého kláštora (slovenskyraj.sk).
V blízkych Betlanovciach stojí najstarší renesančný kaštieľ a zároveň jeden
z najkrajších kaštieľov vôbec na Spiši. Postavený bol v rokoch 1564 až 1568. Upútava
svojou drevenou pavlačou obiehajúcou okolo všetkých štyroch strán poschodia.
33
Betlanovský kaštieľ je stavbou mimoriadnej historickej hodnoty, v súčasnosti však
chátra (Rusnák, Fuknová, 2000). Typický renesančný kaštieľ stojí v obci Markušovce
(obr. 18.). Budova štvorcového typu so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami bola
postavená v roku 1643. V kaštieli funguje muzeálna expozícia nábytku, ktorá
poskytuje obraz vývoja nábytku v jednotlivých vývojových etapách od obdobia
renesancie až po druhú polovicu 19. storočia. V parku za kaštieľom bol v poslednej
tretine 18. storočia postavený letohrádok Dardanely, ktorý patrí k významným
pamiatkam rokokovej architektúry na Slovensku. V ňom sa nachádza expozícia
klávesových hudobných nástrojov vyhotovených na území Slovenska a usporadúvajú
sa tam aj koncerty komorného charakteru (Rusnák, Fuknová, 2000). V poľskej časti
Spiša sa v strede obce Fridman zachoval kaštieľ zo začiatku 17. storočia
(Chalupecký, Kopkáš, 2003).
5.4 Gotická cesta
Gotická cesta prezentuje veľmi bohatú pokladnicu kultúrnohistorických daností
Spiša a časti Gemeru. Je prvou turistickou cestou svojho druhu nie len na tomto
území, ale aj na území celého Slovenska. Gotické umenie je tým umením, ktoré
výrazne poznačilo obraz Spiša a zanechalo v tomto regióne svedectvá bohatej histórie,
z ktorých mnohé patria k európskym i svetovým skvostom. Gotická cesta popri viac či
trochu menej známych historických pamiatkach, ponúka možnosť objaviť aj zatiaľ
verejnosti menej známe či dokonca neznáme pamiatky, ktorých historická hodnota nie
je zanedbateľná (Rusnák, Fuknová, 2000). Gotická cesta na Spiši predstavuje spleť ciest medzi najvýznamnejšími
historickými centrami, no prechádza aj menej významnými mestami a obcami, ktoré
tiež disponujú vzácnymi a príťažlivými pamiatkami (viď mapa 6.). Prvým takýmto
mestom je Spišská Nová Ves (obr. 21.), do ktorej vedie gotická cesta z Gemeru cez
obce Stratená, Dedinky a Mlynky. Najvzácnejšou a najstaršou pamiatkou v meste je
trojloďový farský kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. Jeho veža je
svojou výškou 87 metrov považovaná za najvyššiu na Slovensku a nachádza sa v nej
34
Hornád
Hornád
Hn leci
Hnilec
Popr
da
or
dP
pa
opad
Pr
Dunaj
ec
LEGENDA
trasa gotickej cesty
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
MAPA 6. GOTICKÁ CESTA NA SPIŠI
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mestoPrameò: Gotická cesta, 2004
najväčší zvon na Slovensku – zvon Urban. Okrem tejto gotickej pamiatky sa na
vretenovitom námestí, najdlhšom na Slovensku, nachádza ešte evanjelický kostol
z roku 1796, radnica zo začiatku 19. storočia, na východnom konci stojí secesná
budova Reduty s koncertnou sálou a divadlom a na severnej strane námestia sa
nachádza Provinčný dom so stredovekým jadrom, ktorý je dnes sídlom Múzea Spiša
(Spiritza, 2001). V neďalekej obci Markušovce na návrší dominuje ranogotický kostol
s prístavbami kaplniek zo 14. storočia. V jeho blízkosti sú zachované časti už
spomínaného gotického hradu (Gotická cesta, 2004). Gotická cesta pokračuje zo
Spišskej Novej Vsi cez Smižany do Spišského Štvrtku. Tu stojí pôvodne románsko-
gotický kostol, ku ktorému bola v roku 1473 pristavaná pohrebná kaplnka. Tá patrí
k najvýznamnejším klenotom gotickej architektúry na Slovensku (Chalupecký, 1980).
V susednej obci Hrabušice nájdeme pôvodne ranogotický kostol s hlavným oltárom
z dielne Majstra Pavla z Levoče a v obci Dravce zasa ranogotický kostol z konca 13.
storočia s cennými nástennými maľbami. Raritou Draviec je aj kamenný most
(Gotická cesta, 2004). Zo Spišského Štvrtku vedie gotická cesta cez obec Vrbov do
Kežmarku, ktorému dominuje goticko-renesančný mestský hrad, a ktorého pamiatky
už boli spomínané v predošlých kapitolách. Ďalej gotická cesta prechádza cez Spišskú
Belú, v ktorej sa nachádza pekný Kostol sv. Antona pustovníka z 13. storočia.
Nájdeme tu však aj zaujímavú renesančnú zvonicu a tiež meštianske domy. V časti
Strážky sa nachádza už skôr spomínaný kaštieľ a kostol sv. Anny. Spomenuté už boli
aj pamiatky v Podolínci, cez ktorý vedie gotická cesta ďalej do Starej Ľubovne. Tu sa
nachádza kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia. Najvýznamnejšou budovou je však
Provinčný dom, ktorý bol sídlom gubernátora zálohovaných miest v Poľsku
(Rusnák, Fuknová, 2000). Zo Starej Ľubovne vedie gotická cesta do obce Hraničné,
ktorom sa nachádza známy drevený kostolík. Naspäť sa gotická cesta vracia cez Starú
Ľubovňu do Červeného Kláštora, v ktorom sa nachádza pôvodne gotický kláštor
s kostolom. Potom cesta prechádza cez Spišskú Starú Ves a Slovenskú Ves späť do
Kežmarku (Gotická cesta, 2004). Odtiaľ sa tiahne proti prúdu Popradu cez Veľkú
Lomnicu do Popradu. Dominantou Popradského námestia je rímskokatolícky kostol
sv. Egídia s nástennými maľbami vo vnútri. Pri kostole stojí renesančná zvonica
z roku 1658. V Poprade sa tiež nachádza Podtatranské múzeum postavené roku 1886
35
v pseudorenesančnom slohu. V gotickom slohu bol postavený rímskokatolícky kostol
v mestskej časti Matejovce a v románskom slohu rímskokatolícky kostol v časti
Veľká. V Matejovciach stojí aj zvonica zo 17. storočia, v ktorej je vzácny gotický
zvon. K Popradu patrí aj už spomínaná mestská pamiatková rezervácia Spišská
Sobota s dominantným neskororománskym kostolom sv. Juraja (Rusnák, Fuknová,
2000). Z Popradu vedie gotická cesta opäť cez Spišský Štvrtok do klenotu Spiša –
Levoče. Levoča tvorí svojimi už spomínanými pamiatkami jeden z najdôležitejších
pilierov gotickej cesty na Spiši. Cez Spišský Hrhov vedie gotická cesta ďalej do
Spišského Podhradia, ktoré je tiež veľmi dôležitou zastávkou. Okrem už spomínanej
mestskej pamiatkovej rezervácii Spišskej Kapituly a národnej kultúrnej pamiatky
Spišského hradu, ktorý stojí nad mestom, sa v meste nachádza pôvodne gotický kostol
Narodenia Panny Márie z 13. storočia a mestský špitál postavený okolo roku 1327. V
ňom bola v roku 1674 založená prvá riadna nemocnica na Spiši. V Spišskom Podhradí
môžeme nájsť aj jednu z mála zachovaných židovských synagóg na Slovensku (Bárta
et al., 2001). Zo Spišského Podhradia vedie gotická cesta cez obec Žehra s unikátnym
románsko-gotickým kostolom sv. Ducha do Spišských Vlách, kde nájdeme jedinečnú
gotickú radnicu s vežou, reprezentujúcu gotickú svetskú architektúru, s prístavbou zo
17. storočia. Upúta i ranogotický kostol v 15. storočí radikálne prestavaný, ktorý je po
kostole sv. Jakuba v Levoči druhým najväčším na Spiši (Gotická cesta, 2004). Na
južnej časti námestia stojí evanjelický kostol z roku 1787. Gotická cesta sa tiahne
pozdĺž Hornádu cez Krompachy a neskôr sa točí a ide proti prúdu Hnilca až do
Gelnice. Gelnica bola v minulosti významným banským mestom a zachovalo sa tu
veľa pamiatok. V meste dominuje kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol
postavený v 14. storočí pravdepodobne na mieste iného gotického kostola. Radnica
vznikla v roku 1802 z pôvodne renesančného jadra pričlenením ďalších budov.
V Gelnici zaujme aj Dolný drevený most, horný most ale najmä Kamenný most
z polovice 19. storočia. Neodmysliteľne patrí k mestu aj zrúcanina Gelnického hradu
z 13. storočia, ktorá sa nachádza na nevysokom brale nad Hnilcom (Rusnák, Fuknová,
2000). Z Gelnice pokračuje gotická cesta proti prúdu Hnilca a neskôr prechádza cez
Smolník, ktorý je poslednou významnou zastávkou gotickej cesty na Spiši (Gotická
cesta, 2004). Smolník bol podobne ako Gelnica významným banským mestom. Na
36
námestí obce sa vypína pôvodne gotický kostol Hauptschiff z roku 1332. Vedľa neho
stojí nízka zvonica s barokovou cibuľovou strechou. Význačnou stavbou je aj
tabaková továreň z roku 1872, ktorá stojí na námestí oproti kostolu
(smolnik.ge.mesto.sk). Gotická cesta pokračuje od Smolníka smerom na juhozápad
a Spiš opúšťa pri obci Úhorná, kde vchádza na Gemer.
6 Prírodné atraktivity na Spiši
Po kultúrno-historických pamiatkach sú ďalším významným a neodmysliteľným
symbolom Spiša prírodné krásy. Podobne ako kultúrno-historické pamiatky, aj
prírodné krásy sú výsledkom dlhodobých procesov na tomto území, ba čo viac,
v tomto prípade ide o procesy dlhé aj milióny rokov. Zložitý geologický vývoj tohto
územia spolu s významným činiteľom - geomorfologickými procesmi vytvorili na
Spiši množstvo rozmanitých prírodných atraktivít. Tieto atraktivity nepochybne
vzbudzujú pozornosť nie len turistov, ale sú aj významným objektom ochrany
prírody. Tie najcennejšie prírodné atraktivity sú pochopiteľne zaradené do
najprísnejšieho stupňa ochrany. Ide predovšetkým o maloplošné chránené územia,
akými sú prírodné rezervácie, prírodné pamiatky a chránené areály. Tie sa buď
vyskytujú samostatne, izolovane od iných chránených území, alebo ich nájdeme
sústredené do akýchsi kolónií maloplošných chránených území. Na miestach, kde sa
sústreďuje niekoľko významných maloplošných prírodných atraktivít vznikajú
spravidla veľkoplošné chránené územia, akými sú národné parky, ktoré sú
považované za najvýznamnejšie veľkoplošné chránené územia.
6.1 Národné parky
Národné parky na celom svete sú najvýznamnejšou (chránia podstatnú časť nášho
dedičstva), najpopulárnejšou (sú miestami, kde sa sústreďuje rekreácia a turistika)
37
a najproblematickejšou (prítomnosť ľudských aktivít prináša so sebou množstvo
problémov a konfliktov) kategóriou chránených území. Takmer každý štát si ich
zaradil do svojho systému kategórií chránených území (Vančura, 1996). Sú
skutočnými národnými klenotmi, bohatstvom národa a ozdobou krajiny. Zahŕňajú
nepreberné množstvo prírodných hodnôt a krás. Každý zo slovenských národných
parkov má osobitý, charakteristický svojráz daný geografickou polohou, genézou
územia, geologickými pomermi, morfologickými zvláštnosťami, klímou a rozšírením
rastlín a živočíchov (Bárta, Burkovský, 1996). Pod pojmom národný park rozumieme
značne rozľahlé a prírodovedecky vysoko hodnotné územie s prírodou človekom čo
najmenej pozmenenou. Toto územie má navyše aj značný klimatický
a vodohospodársky význam a v tomto smere ovplyvňuje aj svoje širšie okolie.
Hospodárska činnosť a ľudské aktivity nie sú v národných parkoch úplne vylúčené,
ale sú usmerňované tak, aby prírodovedecké a krajinné hodnoty a aj klimatické,
vodohospodárske a rekreačno-zdravotné funkcie boli nielen zachované, ale aj
rozširované (Maršáková-Němejcová et al., 1977). V národných parkoch platí tretí
stupeň ochrany prírody, zatiaľ čo v ich ochranných pásmach druhý. Na územie Spiša
zasahujú až štyri národné parky (viď mapa 7.): Tatranský národný park, Pieninský
národný park, Národný park Slovenský raj a Národný park Nízke Tatry (Kramárik,
2002).
Tatranský národný park
Tatranský národný park sa na Spiši rozprestiera v jeho severozápadnej časti na
území takmer celých Východných Tatier a blízkeho okolia s výnimkou ich
liptovského úseku západne od Rysov a Mengusovskej doliny. Jeho ochranné pásmo
však zabieha hlboko do Podtatranskej kotliny. Spišská časť tvorí približne 40%
celkovej rozlohy národného parku (Chalupecký, 2000; Kramárik, 2002). Za
povšimnutie však stojí, že práve na území Spišských Tatier sa Tatranský národný park
v minulosti zväčša rozprestieral. Smerom na západ, pozdĺž celých Tatier sa národný
park rozšíril až neskôr (Jurko et al., 1966). Tatranský národný park bol vôbec prvým
národným parkom na území celého Československa. Bol zriadený v roku 1949
zákonom SNR č. 11/1949 Zb. (Nováček, 1988). Je to náš najstarší a najväčší národný
38
Hornád
Hornád
cHnile
Hnilec
Pr
dop
a
rPo
pad
opP
radDunaj
ec
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské VlachyNP
SLOVENSKÝ
RAJNP
NÍZKETATRY
TATRANSKÝ
NÁRODNÝ
PARK
PIENINSKÝNÁRODNÝ
PARK
LEGENDA
národný park
ochranné pásmo národného parku
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
MAPA 7. NÁRODNÉ PARKY NA SPIŠI
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
Prameò: Kramárik, 2002
park (741 km²) a zároveň naše najcennejšie chránené územie, ktoré sa považuje za
prírodný skvost aj z medzinárodného hľadiska (Ondrejka, 2001).
Vo všeobecnosti možno povedať, že Vysoké Tatry sú žulové, zatiaľ čo Belianske
Tatry v severovýchodnej časti národného parku sú vápencového pôvodu (Biely et al.,
2002). Tatry predstavujú najvyššiu klenbu karpatského oblúka (2655 m n.m.). Ich
veľká absolútna i relatívna výška podmienili vznik osobitných prírodných pomerov,
ktoré robia z Tatier jedinečný a svojrázny geografický objekt. Charakteristickým
znakom Tatier, ktorým sa odlišujú od ostatných slovenských pohorí je glaciálny reliéf.
Pre veľkú nadmorskú výšku je najviditeľnejší predovšetkým vo Vysokých Tatrách
(Prikryl, 1988). Formovanie tohto reliéfu prebehlo v období štvrtohôr a zanechalo po
sebe výrazné štíty, bralné a kamenné útvary, doliny, kamenné moria, vodopády a
zriedkavé typy pôd, ale aj krasové formy reliéfu na vápencoch a dolomitoch
(Kramárik et al., 1998). Činnosť ľadovca, ktorý sa dodnes bohužiaľ nezachoval však
podmienila aj vznik ďalšieho symbolu Tatier – tatranských jazier, čiže plies. Tie sa
najčastejšie vyskytujú v ľadovcových kotloch (karoch) alebo v zníženinách
zahradených ľadovcovými nánosmi. Vďaka týmto plesám sú Tatry oblasťou
najväčšieho výskytu jazier nie len na Slovensku, ale aj na území celého bývalého
Československa. Len vo Vysokých Tatrách ich je 85 (Andráši et al., 1985). Tatry sú
unikátne aj vďaka jedinečnej flóre a faune. V prirodzených spoločenstvách smrečín,
kosodreviny, alpských lúk, skál až snehových polí rastie asi 1300 druhov vyšších
rastlín, z toho viacero zriedkavých, často len s tunajším výskytom, endemitov
a glaciálnych reliktov (mak alpínsky tatranský, lyžičník tatranský, lomikameň
zohnutolistý, iskerník ľadovcový, klinček ľadovcový, poniklec biely, horec ľadový,
horec snežný, iskerník alpínsky a iné) (Mojžiš, 1985). Aj zo živočíchov sa tu
zachovali vzácne druhy, ktoré sa inde nevyskytujú, alebo sú len celkom zriedkavé.
Patria k ním predovšetkým kamzík vrchovský a svišť vrchovský, ale aj medveď
hnedý, vydra riečna, kuna hôrna a mnoho druhov obojživelníkov a plazov
(Maršáková-Němejcová et al., 1977).
Ochrana jedinečného územia Tatranského národného parku je umocnená
množstvom prírodných rezervácií a prírodných pamiatok, ktoré sa na tomto území
nachádzajú. Maloplošné chránené územia tvoria celkovo viac ako 50% rozlohy celého
39
národného parku, čo predstavuje najvyšší podiel zo všetkých slovenských národných
parkov (Vološčuk, 1988). Väčšina z týchto maloplošných chránených území sa
nachádza práve vo východnej, spišskej polovici národného parku (Kramárik, 2002).
To len umocňuje dôležitosť tohto územia z hľadiska ochrany prírody.
Vo februári 1993 vyšlo v Paríži rozhodnutie UNESCO o zaradení Biosférickej
rezervácie Tatry do medzinárodného zoznamu biosférických rezervácií programu
UNESCO Človek a biosféra (Man and the Biosphere Programme) (Vološčuk, 1994).
Je to jeden z najvýznamnejších programov UNESCO a jeho hlavnou úlohou je
štúdium vzťahov medzi človekom a prírodným prostredím so zameraním na vedecké,
technické a výchovné otázky racionálneho využívania prírodných zdrojov a ochrany
prírodného prostredia (Vološčuk, 2005).
Pieninský národný park
Naším najmenším, ale na prírodné hodnoty a malebné scenérie bohatým národným
parkom je Pieninský národný park (obr. 30.) (Bárta, Burkovský, 1996). Svojou
rozlohou 37,5 km² je bezkonkurenčne najmenším národným parkom na Slovensku,
naproti tomu však má šesťnásobne rozsiahlejšie ochranné pásmo. Samotný národný
park sa nachádza v severnej časti Spiša na území Pienin, no jeho rozľahlé ochranné
pásmo sa tiahne ďaleko na juhozápad, pozdĺž Spišskej Magury, až k Tatrám
a poľským hraniciam (Kramárik, 2002). O niečo menšiu rozlohu (22,31 km²) má
Pieninski Park Narodowy na poľskej strane Pienin (Vološčuk, 1999). Práve s týmto
národným parkom vytvoril v roku 1932 Pieninský národný park (vtedy ešte Slovenská
prírodná rezervácia v Pieninách) prvé bilaterálne chránené územie v Európe –
Medzinárodný park prírody v Pieninách. Za národný park boli Pieniny vyhlásené až
v roku 1967 (Panigaj, 2002). Malý kúsok územia Pieninského Parku Narodoweho
v Poľsku, spolu s jeho ochranným pásmom sa nachádza dokonca v oblasti Poľského
Spiša pri obci Falštín (Falsztyn).
Pieniny sú zvláštnym a veľmi pozoruhodným geologickým zjavom, unikátnym na
celom svete. Nie sú jednoliatym celkom, ale skladajú sa z niekoľkých pásiem brál
a balvanov, nazývaných skalkami. Je to vlastne bradlové pásmo, utvorené z reliktov
jurského vápenca a kriedových vrstiev, uložených na geologicky mladších flyšových
40
pieskovcoch (Petách, 1974). Pre Pieniny je charakteristická hlboká a kľukatá
prielomová dolina Dunajca s dominantným masívom Troch korún (982 m n.m.)
a Sokolice (747 m n.m.) na poľskej strane a Holice (828 m n.m.) na slovenskej strane
Dunajca. Prírodné hodnoty sú sústredené okrem prielomu Dunajca aj v prielome
Lesníckeho potoka a v Haligovských skalách so známou jaskyňou Aksamitka (Bárta
et al., 2005). Kaňon Dunajca je považovaný za najväčší kaňon v Strednej Európe
(Vološčuk, 1988). Skalné steny miestami dosahujú výšku 300 až 500 m (Petách,
1974). Veľké kontrasty v reliéfe spôsobujú pestrosť rastlinstva a živočíšstva.
Existencia rôznorodých habitatov na tak malom území, je v rámci Slovenska
jedinečná. Hodnotu prírody v Pieninách zvyšuje hlavne prítomnosť endemických
druhov (Panigaj, 2002). Medzi najvzácnejšie rastliny patrí chryzantéma pieninská,
kostihoj srdcovolistý, skopólia karnská a iné, predovšetkým vápnomilné druhy.
Z pestrej palety živočíšstva spomenieme aspoň kobylku pieninskú, jasoňa
červenookého, fúzača alpského, či myšovku vrchovskú (Bárta, Burkovský, 1996).
Pieninský národný park nijako nevyniká rozlohou ani množstvom maloplošných
chránených území (12% z celkovej výmery národného parku), no i napriek tomu sa
vďaka malebnému územiu bradlového pásma s jedinečným kaňonom Dunajca
a rázovitým Zamagurským krajom zaraďuje medzi najkrajšie a najcennejšie horské
územia nie len na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore (Bárta et al., 2005;
Vološčuk, 1988).
Národný park Slovenský raj
Slovenský raj patrí medzi najznámejšie a najpopulárnejšie národné parky na
Slovensku. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria,
juhozápadne od Spišskej Novej Vsi. Približne dve tretiny z celkovej rozlohy
národného parku (197,63 km²) a prakticky celé jeho ochranné pásmo sa nachádzajú
na území Spiša (Kramárik, 2002). Počiatky Slovenského raja ako chráneného územia
siahajú do roku 1964, kedy bol vôbec ako prvý na Slovensku vyhlásený za Chránenú
krajinnú oblasť (Huňa et al., 1985). Za národný park bol Slovenský raj vyhlásený až
v roku 1988 (Hric, 1991). Národný park Slovenský raj je jediný z 9 národných parkov
(aj chránených krajinných oblastí) Slovenska, ktorého meno nie je odvodené od
41
geografického názvu regiónu, v ktorom sa rozprestiera; tajomnosť, krásy a história
vývoja krajiny stvorili fenomén – Genius loci, ktorý prevážil nad geografickými
názvami. Pomenovanie Slovenský raj bolo prvýkrát použité pred 87 rokmi v časopise
Krásy Slovenska č. 2-3/1921 (mKs, 2008).
Slovenský raj v minulosti predstavoval vápencovú plošinu, ktorá bola počas
dlhých geologických období rozdelená eróznou činnosťou potokov. Hoci tunajšie
vápence neprejavujú tendenciu k silnejšiemu krasovateniu, vytvorili sa tu
geomorfologické formy nielen riečneho, ale aj krasového cyklu. Z pôvodnej plošiny
ostali skalné chrbty, medzi ktorými sa však zachovali aj krasové planiny. Pre
Slovenský raj sú príznačné jedinečné skalné kaňonovité doliny, dosahujúce hĺbku až
200 m (Jurko et al., 1966). Je tu najväčšia koncentrácia kaňonov v celých Karpatoch
(4,4 rokliny na 10 km²). Podobne je tu koncentrovaných najviac vodopádov na
Slovensku (až 127) (Ondrejka, 2001). Nachádza sa tu asi 200 jaskýň a priepastí,
z ktorých sú niektoré považované za medzinárodný unikát. Jedinečnosť Slovenského
raja spočíva aj v jeho rastlinnej a živočíšnej skladbe. Mnohé z tunajších rastlín
a živočíchov sa radia medzi vzácne a ohrozené druhy (Bárta et al., 2005). Takmer celé
územie Slovenského raja je pokryté lesom, prevažne vápnomilnými bučinami alebo
smrečinami. Medzi najvzácnejšie rastliny patrí poniklec slovenský, prvosienka holá,
soldanelka uhorská, zvonček karpatský a mnohé iné (Bárta, Burkovský, 1996). Je tu
najväčšia koncentrácia druhov rastlín (90 druhov na 25 m²) a tiež najväčšia
koncentrácia druhov motýľov (2162 druhov v celom národnom parku) na Slovensku
(Ondrejka, 2001). Medzi najvzácnejšie motýle patrí jasoň červenooký. Taktiež tu bolo
zistených viac ako 4000 druhov bezstavovcov a viac ako 200 druhov stavovcov,
z ktorých je 130 chránených (Hric, 1991). Za všetky spomenieme kamzíka
vrchovského, plcha záhradného, orla skalného, tetrova obyčajného, žeriava
popolavého, mloka karpatského či salamandru škvrnitú (Huňa et al., 1985).
Podobne ako Tatranský národný park, aj Slovenský raj vyniká množstvom
maloplošných chránených území, hoci ich rozloha zďaleka nedosahuje také hodnoty,
ako tie tatranské. Výmera maloplošných území predstavuje totiž len 20% z celkovej
rozlohy národného parku (Vološčuk, 1988). Napriek tomu sa v Slovenskom raji
nachádza až 18 prírodných rezervácii, z ktorých sa 14 nachádza v spišskej časti, a 5
42
prírodných pamiatok, z ktorých sa na Spiši nachádzajú 2. Okrem toho sa v ochrannom
pásme národného parku nachádza ešte jedna prírodná rezervácia a jeden chránený
areál (Kramárik, 2002).
Od roku 1994 je Slovenský raj zaradený do európskej siete EECONET a v
národnej sieti NECONET je vedený ako biocentrum nadregionálneho významu
GNÚSES. Je jediný kandidát siete najlepšie manažovaných chránených území Európy
PAN – Parks zo Slovenska (jeden z dvoch NP zo Strednej Európy a zo 6 NP Európy
vybraných spomedzi 30 európskych NP) (mKs, 2008).
Národný park Nízke Tatry
Jadrom národného parku Nízke Tatry je samotné rovnomenné pohorie. Na územie
Spiša však tento národný park zasahuje len miniatúrnou východnou časťou (aj
ochranné pásmo) v katastroch obcí Vikartovce a Šuňava (Kramárik, 2002). Nakoľko
sa na tomto malom úseku Nízkych Tatier nevyskytuje ani žiadne maloplošné
chránené územie, nemá preto tento národný park pre rozvoj cestovného ruchu na Spiši
osobitý význam.
Spiš nepochybne patrí medzi regióny s najväčšou rozlohou národných parkov. Nie
je síce prvý, pretože sú pred ním regióny ako Gemer, ale predovšetkým Liptov, no je
potrebné si uvedomiť, že ešte prednedávnom tomu tak nebolo. Práve na území Spiša
vznikli prvé slovenské národné parky – Tatranský národný park a Pieninský národný
park a bola tu založená aj prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku - Slovenský raj.
Znamená to, že práve na území tohto regiónu si začali ľudia uvedomovať krásu
a jedinečnosť slovenskej prírody a podnikali prvé kroky k jej veľkoplošnej a
organizovanej ochrane. Jedinečnosť národných parkov na Spiši umocňuje i fakt, že sú
držiteľmi medzinárodných certifikátov a taktiež sú zaradené do medzinárodných
programov ochrany prírody.
43
6.2 Prírodné rezervácie
Prírodné rezervácie sú najpočetnejšie zastúpenou a vedecky najvýznamnejšou
kategóriou chránených území. Ich podstatný význam pre vedu spočíva v zachovaní
foriem živej i neživej prírody a pre poznanie zmien, ktoré sú alebo môžu byť
v budúcnosti predmetom výskumu. Okrem toho predstavujú často vyhľadávané ciele
turistov a milovníkov prírody (Ponec, Mihálik, 1977). Prírodné rezervácie sú
základnou jednotkou v ochrane prírody a plnia dôležitú funkciu živého prírodného
laboratória (Jurko et al., 1966). Pod pojmom prírodná rezervácia chápeme menšie
územie, spravidla o výmere do 1000 ha, ktoré predstavuje pôvodné, alebo ľudskou
činnosťou málo pozmenené ekosystémy a biocentrá (Vološčuk, 1988). Podľa zákona
č. 543/2002 Z.z. z 25. júna 2002 o ochrane prírody a krajiny môže ministerstvo
životného prostredia ustanoviť prírodnú rezerváciu predstavujúcu nadregionálne
biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, všeobecne
záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu. V prírodných
rezerváciách platí najvyšší piaty stupeň ochrany prírody. Na území Spiša sa nachádza
alebo naň zasahuje až 71 prírodných rezervácii (viď mapa 8.), z ktorých je takmer
polovica považovaná za národné prírodné rezervácie. Najviac rezervácii sa nachádza
na území Tatranského národného parku a národného parku Slovenský raj (Kramárik,
2002).
Národné prírodné rezervácie (NPR)
Najvyššia koncentrácie NPR na území Spiša je v Tatranskom národnom parku.
Nachádza sa tu až 15 z celkového počtu 27 NPR v celom Tatranskom národnom
parku a z 33 NPR na území celého Spiša (Kramárik, 2002). NPR v Tatrách však
nevynikajú len množstvom, ale predovšetkým obrovskou rozlohou. Celková rozloha
všetkých NPR v spišskej časti národného parku presahuje 22000 ha, čo predstavuje až
tri štvrtiny rozlohy tohto úseku Tatranského národného parku (viď mapa 9.) (Štátna
ochrana prírody SR, 2008). Najväčšou NPR na tomto území je NPR Belianske Tatry
(5408 ha). Zaberá takmer celé územie Belianskych Tatier (obr. 24.) a svojou rozlohou
je to najväčšia NPR na Spiši a druhá najväčšia na Slovensku. Z hľadiska zachovanosti
44
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
1625
32
3720
29286
3 1110 15
3427
139 2
3519
305
14
41
3631
822
718
26
3821
23
3317
12
24
2018
8
2
3 115
23 14
1727
2432129
13
31 15
10
2830 16
19
1225
26 33
9 47
6
2221
LEGENDA
národná prírodná rezervácia (èíslo viï tab. 3)
prírodná rezervácia (èíslo viï tab. 4)
MAPA 8. PRÍRODNÉ REZERVÁCIE NA SPIŠI
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
národný park
ochranné pásmo národného parku
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
Prameò: Kramárik, 2002
Tab. 3. Národné prírodné Tab. 4. Prírodné rezervácie rezervácie na Spiši na Spiši
1. Baba
2. Belianske lúky
3. Bor 4. Bôrik
5. Brezina
6. Èikovská
7. Èingovské hradisko
8. Èintky
9. F¾ak
10. Goliasová
11. Grapa
12. Hájik
13. Jedliny
14. Jelšina
15. Jezerské jazero
16. Kamienska tisina
17. Kloptaò
18. Kocúrová
19. Kút
20. Malé jazerá 21. Malé Zajfy
22. Modrý vrch
23. Muráò
24. Na bani
25. Niebieska Dolina/Nebeská dolina (PL)
26. Ostrá skala
27. Pálenica
28. Pavlová
29. Pod Èerch¾ou
30. Poš
31. Prímovské skaly
32. Prze³om Bia³ki/Prielom Bialky (PL)
33. Rašelinisko Po¾ana
34. Skalka
35. Slavkovský jarok
36. Švábovská stráò
37. Ve¾ké osturnianske jazero
38. Vyšná Roveò
Prameò: Kramárik, 2002; Wójcik, 2008
1. Batizovská dolina
2. Belianske Tatry
3. Bielovodská dolina
4. Èervené skaly 5. Dolina Bielej vody
6. Dreveník
7. Galmuská tisina
8. Haligovské skaly
9. Holý kameò
10. Hranovnická dubina
11. Javorová dolina
12. Kyse¾
13. Mengusovská dolina
14. Mokriny
15. Mraznica
16. Piecky
17. Pramenište
18. Prielom Dunajca
19. Prielom Hornádu
20. Prielom Lesnického potoka 21. Rajtopiky
22. Sivá brada
23. Skalnatá dolina
24. Slavkovská dolina
25. Sokol
26. Stratená 27. Studené doliny
28. Suchá Belá
29. Štôlska dolina
30. Tri kopce
31. Uhlišèatká
32. Velická dolina
33. Zejmarská roklina
Prameò: Kramárik, 2002
Belianske Tatry
Javorová dolina
Bielovodská
dolinaMokriny
Dolina Bielej vody
Skalnatá
dolina
Studené doliny
Slavkovská
dolinaVelická
dolina
Bizo
vsdola
at
ká
in
Štôlska
dolina
en usovs áM g kd i a ol n
Uhlišèatká Mraznica
Pravenište
0 1 2 3 4 5 km
S
J
VZ
MAPA 9. NÁRODNÉ PRÍRODNÉ REZERVÁCIE V TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU NA SPIŠI
Prameò: Kramárik, Vanèura, 2002
LEGENDA:
hranica Spiša
štátna hranica
P O ¼ S K O
národný park
ochranné pásmo NP
národná prírodnárezervácia
prírodná rezervácia
prírody, floristickej pestrosti, fytogeografického významu a neobyčajne impozantného
a atraktívneho reliéfu nemá táto NPR na Slovensku obdobu (Kordováder, 2007). NPR
Bielovodská dolina je druhou najväčšou NPR na Spiši. Tiahne sa pozdĺž poľských
hraníc severozápadne od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Nachádza sa v nej
najväčšie spišské jazero – Vyšné Bielovodské Žabie pleso. Z juhu na ňu nadväzuje
NPR Mengusovská dolina (obr. 27.), ktorou prechádza hranica medzi Spišom
a Liptovom a nachádza sa tu známe Popradské pleso. Juhovýchodne od nej sa
rozprestiera NPR Štôlska dolina, ktorá sa tiahne od vrcholov Ostrvy a Končistej až po
Vyšné Hágy. Východne od Štôlskej doliny sa nachádza úzka NPR Batizovská dolina
a rozľahlá NPR Velická dolina, ktoré od seba oddeľuje najvyšší vrch Karpát -
Gerlachovský štít. Ďalej na východ o nich leží NPR Slavkovská dolina a ešte
východnejšie NPR Studené doliny, ktorá je známa obrovským množstvom menších
plies. Nachádza sa tu napríklad Päť Spišských plies, Pusté pleso, Ľadové pleso, Dlhé
pleso a mnohé iné. Lomnický štít (obr. 26.), ktorý sa nachádza v severovýchodnom
cípe Studených dolín tvorí bod, v ktorom hraničia až tri NPR. Okrem NPR Studené
doliny to sú ešte NPR Dolina Bielej vody a NPR Skalnatá dolina (Kramárik, Vančura,
2002). NPR Skalnatá dolina sa nachádza v najexponovanejšom a turisticky
najatakovanejšom mieste Tatranského národného parku. Je to jedno z mála miest
v Tatrách, kde je povolené aj lyžovanie. NPR Javorová dolina (obr. 28.) ležiaca na
severovýchodnom okraji Vysokých Tatier je jedinečná geologickým vývojom
a stavbou v celých Západných Karpatoch. Nachádza sa tu významný krasový reliéf
s mnohými jaskyňami. Jednou z najvýznamnejších NPR v celých Tatrách je NPR
Mokriny na východnom okraji Vysokých Tatier. Patrí medzi najvýznamnejšie
prírodovedecké lokality v Strednej Európe. Na rozdiel od všetkých doterajších NPR,
ktoré sa vyznačujú vysokohorským, resp. hôľnym reliéfom a hodnotnými formami
glaciálneho, či krasového reliéfu, dôvodom ochrany tejto NPR sú glacifluviálne
kužele na flyšovom podloží a vzácna rašelinisková flóra. Kúsok západnejšie sa
nachádza najmenšia NPR v spišskej časti národného parku – NPR Pramenište (46 ha).
Vyskytujú sa tu kriticky ohrozené rastlinné druhy. NPR Uhliščatká sa rozprestiera na
juhozápadnom okraji skúmaného úseku národného parku. Je to najjužnejšia NPR
v celých Tatrách. Nachádzajú sa tu vzácne močiare, prameniskové spoločenstvá,
45
spoločenstvá slatín, vrchovísk a prechodných rašelinísk. Podobný charakter má aj
menšia NPR Mraznica asi 2,5 km východne od nej. Všetky spomínané tatranské NPR
sú verejnosti neprístupné, resp. sú sprístupnené jedine vyznačenými turistickými
chodníkmi (Kordováder, 2007; Kramárik, Vančura, 2002).
Druhou najvýznamnejšou lokalitou s početným výskytom NPR na Spiši je národný
park Slovenský raj. Nachádza sa tu 9 NPR, pričom ďalšie 2 NPR sa nachádzajú mimo
územia Spiša (Kramárik, 2002). Oproti NPR v Tatranskom národnom parku majú tie
v Slovenskom raji výrazne menšiu rozlohu (najväčšia NPR Kyseľ - 950 ha). Napriek
tomu sa NPR v Slovenskom raji vyznačujú mimoriadnymi esteticko-krajinárskymi
hodnotami s množstvom tiesňav, brál, priepastí, jaskýň a vodopádov, ktoré nemajú
nikde inde na Slovensku obdobu. Príkladom je NPR Kyseľ (obr. 34.) na východe
národného parku, ktorá okrem toho, že je najväčšia, je aj najnavštevovanejšia
a najcharakteristickejšia tiesňava v Slovenskom raji. Nachádzajú sa tu aj najznámejšie
vodopády v Slovenskom raji – Obrovský vodopád, Barikádový vodopád, Kaplnkový
vodopád, či Závojový vodopád (obr. 35.), ktorý je výškou 70 m najvyšší
v Slovenskom raji a jeden z najvyšších na Slovensku (Surgent et al., 2000). V poradí
druhou najrozsiahlejšou NPR v Slovenskom raji je NPR Sokol (701 ha). Tá sa
vyznačuje až 300 m vysokou roklinou, ktorú do masívu strednotriasových vápencov
vyrezal rovnomenný potok. Taktiež sa tu vyskytuje viacero druhov chránených
a zriedkavých rastlín a živočíchov. V tesnej blízkosti sa nachádza menšia NPR Piecky
(obr. 33.). Predstavuje typickú krasovú roklinu so známym Veľkým a Terasovým
vodopádom. Severovýchodne od Piecok leží podlhovastá NPR Suchá Belá. Pre túto
roklinu sú charakteristické vodopády (Okienkový, Korytový), okná a krútňavové
hrnce (Mojžiš, 1985). Podstatou všetkých týchto spomínaných NPR sú tiesňavy
vyerodované do krasovej planiny Glac. Trochu iný charakter má známa NPR Prielom
Hornádu (obr. 32.), ktorý predstavuje až 200 m hlboký a 14 km dlhý kaňon
s impozantnou vápencovou plošinou - Tomášovským výhľadom (obr. 36)
(Maršáková-Němejcová et al., 1977). Jedinou roklinou z južnej strany Slovenského
raja je NPR Zejmarská roklina na juhovýchodnom úbočí planiny Geravy. Nachádza sa
tu známy Nálepkov vodopád a najvýdatnejšie vyvieračky v Slovenskom Raji –
Zejmarská studňa a vyvieračka pri horárni Skalina (10-25 litrov/sek.) (Mojžiš, 1985).
46
Zejmarská roklina hraničí na západe s NPR Stratená. Nachádza sa tu tiesňavovité
údolie Hnilca a tvorí hranicu medzi Spišom a Gemerom. Z viacerých významných
geomorfologických foriem, podzemných krasových fenoménov a jaskýň sa však tie
najvýznamnejšie nachádzajú na gemerskej strane NPR. Čiastočne na územie Spiša
zasahuje aj NPR Tri kopce na západnom okraji národného parku. Je známa
zachovanými lesnými spoločenstvami na dolomitových skalách. Podobný charakter
má aj NPR Holý kameň (obr. 37.) na opačnej, východnej strane Slovenského raja.
(Surgent et al., 2000).
Okrem Tatranského národného parku a národného parku Slovenský raj sa NPR vo
zvýšenej miere vyskytujú aj v Pieninskom národnom parku. Hoci sa tu nachádzajú len
3 NPR, ani ony nemajú vďaka svojej jedinečnej geologickej a geomorfologickej
štruktúre v širokom okolí obdobu. Jadrom Pieninského národného parku je NPR
Prielom Dunajca (obr. 31.). Predstavuje krajinársky a prírodovedecky
najhodnotnejšiu časť národného parku so štyrmi vhĺbenými a stlačenými meandrami
(Maršáková-Němejcová et al., 1977). Významná je aj NPR Haligovské skaly tvorená
bralnatým ostrovom Pienin zo skrasovatených vápencov s rohovcami. Menej známa je
NPR Prielom Lesníckeho potoka – Kače, kde Lesnícky potok pri ústi do Dunajca
pretína vápence pieninského vývoja (Mojžiš, 1985).
Významnou lokalitou ochrany prírody na Spiši je aj Galmus vo Volovských
vrchoch (Jurko et al., 1966). Nachádzajú sa tu dve NPR – NPR Galmuská tisina
a NPR Červené skaly. NPR Galmuská tisina je známa výskytom chráneného tisu
obyčajného, ale aj iných zriedkavých rastlín, v NPR Červené skaly sa zase nachádza
Poráčsky kras s viacerými jaskyňami (Mojžiš, 1985).
Dve NPR sa nachádzajú aj v Blízkosti Spišského Podhradia v Hornádskej Kotline.
NPR Sivá brada (obr. 38.) predstavuje asi 35 m vysokú travertínovú kužeľovitú kopu
s vrcholovým pramenným jazierkom. NPR Dreveník (obr. 39.) je najväčším
travertínovým územím na Slovensku (67 ha) a charakterizuje ho Drevenický kras so
skalným mestom a 22 jaskyňami (Mojžiš, 1985).
Na východnej hranici Spiša v pohorí Branisko sa nachádza NPR Rajtopiky. Je
tvorená bralnatými svahmi, budovanými pestrými bridlicami, kremencami
a dolomitmi triasu (Mojžiš, 1985).
47
Poslednou NPR nachádzajúcou sa na Spiši je NPR Hranovnická dubina. Patrí
medzi najcennejšie lesné rezervácie v podtatranskej oblasti. Ide o reliktný výskyt
dubiny v nadmorskej výške 800 m (Jurko et al., 1966).
Prírodné rezervácie (PR)
Napriek tomu, že prírodné rezervácie nepredstavujú také významné biocentrá ako
národné prírodné rezervácie, aj ony zohrávajú v oblasti ochrany prírody
nezastupiteľnú úlohu. Na území Spiša sa nachádza 38 PR, z toho 2 v Poľsku
(Kramárik, 2002; Wójcik, 2008).
Podobne ako pri NPR aj PR sú najviac koncentrované v oblasti Tatranského
národného parku, resp. v jeho ochrannom pásme alebo bezprostrednom okolí. Priamo
v Tatranskom národnom parku sa rozprestiera 9 PR, z ktorých až 6 sa nachádza v
najsevernejšej časti národného parku pri hraniciach s Poľskom (Kramárik, 2002).
Najväčšou z týchto rezervácii je PR Bor (134 ha). Ide o jedno z najväčších rašelinísk
vrchovského typu v podtatranskej oblasti. Neďaleké PR Grapa a PR Goliášová sú
chránené vďaka lesným porastom s prirodzeným zastúpením drevín (Kordováder,
2007). Severozápadne o týchto troch PR sa ležia ďalšie 3 PR a to PR Pavlová, PR Pod
Čerchľou a PR Čikovská. Aj tieto 3 PR sa vyznačujú prirodzenou štruktúrou lesov.
Na opačnej, východnej strane Belianskych Tatier sa nachádza PR Fľak s výskytom
mnohých chránených a ohrozených živočíšnych a rastlinných druhov. Južne od nej sa
na hranici národného parku rozprestiera PR Poš, ktorá predstavuje zachované
rašelinisko prechodného a slatinného typu s výskytom viacerých endemických
rastlinných druhov. Najmenšia rezervácia v spišskej časti tatranského národného
parku je PR Brezina neďaleko Vyšných Hágov. Má rozlohu len 1,16 ha, no nachádza
sa tu vzácna breza plstnatá a viacero kriticky ohrozených rastlinných druhov.
V ochrannom pásme Tatranského národného parku sa nachádzajú ešte 4 PR. Pri
Mengusovciach to sú PR Jelšina a PR Bôrik a na opačnej strane Vysokých Tatier
v blízkosti Strání pod Tatrami to sú PR Slavkovský jarok a PR Kút. Všetky tieto 4 PR
patria do kategórie prevažne premenených ekosystémov so zvyškami najvzácnejších
biocenóz priľahlých kotlín s prevažne zmeneným drevinovým zložením (Kordováder,
2007; Kramárik, Vančura, 2002). V bezprostrednej blízkosti národného parku
48
neďaleko Lendaku ležia ďalšie 4 rezervácie a to PR Belianske lúky, PR Jedliny, PR
Pálenica a PR Skalka (Kramárik, 2002). PR Belianske lúky predstavuje jediné väčšie
nedotknuté rašelinisko v podtatranskej oblasti. V PR Jedliny sa zas nachádza lesné
spoločenstvo s takým floristickým zložením, aké inde v Západných Karpatoch nebolo
zistené (SAŽP, 2007). PR Pálenica a PR Skalka sú vzácne najmä vďaka výskytu
viacerých endemitov a reliktných fytocenóz a v PR Pálenica sa nachádza aj niekoľko
vyvieračiek a jaskýň (Kordováder, 2007). Z južnej strany národného parku
v katastrálnom území Svitu sa zas nachádza PR Baba, ktorá je tvorená vápencovými
a dolomitovými skalami (SAŽP, 2007).
Slovenský raj je tiež miestom zvýšeného výskytu PR. Vyskytuje sa tu 5 PR,
pričom všetky ležia v spišskej časti národného parku (Kramárik, 2002). Najväčšia
z nich je PR Čingovské hradisko v blízkosti Smižian. Ide geomorfologicky
a krajinársky veľmi hodnotný priestor s výskytom xerotermnej vegetácie
a zriedkavých živočíšnych druhov. Neďaleká PR Kocúrová slúži ako predmet štúdia
ekologických vplyvov na plochách s rozdielnym geologickým podkladom (Surgent et
al., 2000). Na opačnej strane Slovenského raja sa nad pravým brehom Hnilca vypína
výrazné, asi 100 m vysoké vápencové bralo – PR Ostrá skala (Mojžiš, 1985). PR
Vyšná Roveň v blízkosti NPR Sokol predstavuje horský typ lúky vo výške 1010 m
n.m. Juhovýchodne od nej sa nachádza PR Malé Zajfy, ktorá je chránená vďaka
zachovanému alúviu so slatinnými a mokraďovými spoločenstvami. Jedinou
rezerváciou nachádzajúcou sa v ochrannom pásme národného parku Slovenský raj je
PR Muráň. Nájdeme tu zachované lesné spoločenstvá pralesovitého charakteru.
Severovýchodne od národného parku v blízkosti Spišskej Novej Vsi sa nachádzajú PR
Čintky a PR Modrý vrch. V oboch rezerváciách sa vyskytuje viacero chránených
rastlinných a živočíšnych druhov (Surgent et al., 2000).
Viacero PR sa vyskytuje aj v Pieninskom národnom parku, resp. v jeho ochrannom
pásme. Priamo v národnom parku sa nachádza len jedna PR a to v jeho východnej
časti. Ide o PR Kamienská tisina, ktorá je významnou lokalitou výskytu tisa
červeného (Maglocký, 2002, Kramárik, 2002). Ďalšie dve PR sa nachádzajú
v západnej časti ochranného pásma v blízkosti poľských hraníc. Sú nimi PR Malé
jazerá a PR Veľké osturnianske jazero. Obe tieto PR predstavujú jeden z mála
49
príkladov zahatenia jazier v dôsledku plazivých deformácií svahov vo flyšových
horninách (SAŽP, 2007). Podobnou lokalitou je aj PR Jezerské jazero v blízkosti obce
Jezersko severne od Lendaku, ktoré tiež vzniklo kryhovým zosuvom v Spišskej
Magure (Mojžiš, 1985).
Dve PR sa nachádzajú aj na území poľskej časti Spiša. Prvou je PR Nebeská dolina
na juhu Poľského Spiša, ktorá je známa výskytom bukového porastu. Nájdeme tu
približne 100 kusov bukov, ktoré majú priemer pňa väčší ako 3 m. Druhou poľskou
PR je PR Prielom Bialky na severozápade Poľského Spiša, ktorá predstavuje prielom
riečky Bialka medzi vysokými skalnými stenami. (PTTK, 2008; Wójcik, 2008).
V blízkosti Hôrky neďaleko Popradu sa tiež nachádzajú dve PR – PR Prímovské
Skaly a PR Švábovská stráň. Známa je najmä PR Prímovské skaly a to predovšetkým
vďaka pestrému rastlinstvu, prírodovedecky jedného z najcennejších na východnom
Slovensku (Jurko et al., 1966). PR Švábovská stráň je zas chránená kvôli teplomilným
spoločenstvám s výskytom hlaváčika jarného (SAŽP, 2007).
Aj na juhu Spiša v Slovenskom Rudohorí nájdeme dve PR. Na svahoch vrchu
Kloptaň je to PR Kloptaň s výskytom vzácnych druhov rastlín, napr. kosatca
sibírskeho a pri obci Henclová zase PR Rašelinisko Poľana, ktoré predstavuje
rozsiahle zachovalé rašelinisko s veľkou druhovou diverzitou rastlinstva
a ohrozenými druhmi húb (SAŽP, 2007).
Ďalšia PR sa nachádza v blízkosti Levoče pri obci Doľany a je ňou PR Hájik
s výskytom sucho a teplomilnej vegetácie na flyši Levočských vrchov. Napokon
poslednou PR na Spiši je PR Na Bani v severnej časti pohoria Branisko. V tejto
rezervácií zas nájdeme vzácne a chránené druhy rastlín, najmä čeľade vstavačovitých
(SAŽP, 2007).
Prírodné rezervácie na Spiši vynikajú nielen svojím množstvom, ale predovšetkým
svojou rozlohou. Takmer 12% všetkých prírodných rezervácií(1) a vyše 14%
národných prírodných rezervácií leží na Spiši, zatiaľ čo územie Spiša predstavuje len
7,5% rozlohy štátu(2). Rozloha národných prírodných rezervácii na Spiši predstavuje
približne 265 km², čo je viac ako 30% národných prírodných rezervácií na celom
Slovensku. Prírodné rezervácie (PR) tu dosahujú rozlohu približne 15 km², čo je asi
50
11,5% rozlohy všetkých slovenských prírodných rezervácií a všetky prírodné
rezervácie dokopy (NPR+PR) dosahujú rozlohu 280 km², čo prekračuje 28% všetkých
prírodných rezervácii v celom štáte (SAŽP, 2007). (1) vrátane dvoch poľských prírodných rezervácií
(2) vrátane Poľského Spiša (195,5 km²)
6.3 Prírodné pamiatky
Prírodné pamiatky predstavujú bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy,
ich zložky alebo prvky, spravidla nepresahujúce rozlohu 50 ha, ktoré majú značný
vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Patria sem
najmä skalné útvary, jazerá, jaskyne, ponory, prírodné vodopády a pod. (Vološčuk,
1988). Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho
prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo životného prostredia ustanoviť
všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú pamiatku (Zákon
č. 543/2002 Z.z. z 25. júna 2002 o ochrane prírody a krajiny). Aj na území prírodných
pamiatok platí piaty stupeň ochrany. Prírodné pamiatky sa v porovnaní s prírodnými
rezerváciami vyskytujú na Spiši v oveľa menšom počte. Celkovo ich tu nájdeme len
23, pričom iba 7 z nich je považovaných za národné prírodné pamiatky (viď mapa
10.). Na rozdiel od prírodných rezervácií sa prírodné pamiatky koncentrujú najmä
v oblasti Hornádskej kotliny (Kramárik, 2002).
Národné prírodné pamiatky (NPP)
Medzi najznámejšie NPP na Spiši patrí NPP Aksamitka v Pieninách. Predstavuje
najväčšiu jaskyňu Haligovského krasu a je známa mnohými archeologickými
a paleontologickými nálezmi. Okrem toho tvorí biotop vzácneho netopiera lietavca
sťahovavého (Mojžiš, 1985).
Hneď dve NPP sa nachádzajú v Belianskych Tatrách. Prvou z nich je NPP
Javorinka, ktorá je jednou z najdlhších jaskýň Belianskeho krasu (2484 m), druhá,
o čosi známejšia je NPP Belianska jaskyňa (obr. 29.) v blízkosti Lendaku (Mojžiš,
51
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
LEGENDA
národná prírodná pamiatka (èíslo viï tab. 5)
prírodná pamiatka (èíslo viï tab. 6)
MAPA 10. PRÍRODNÉ PAMIATKY A CHRÁNENÉ AREÁLY NA SPIŠI
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
národný park
ochranné pásmo národného parku
1
4
2
3
65
7411 6
1014
16
213
15
9
3
1
5
7
12
8
2
3
1
chránený areál (èíslo viï tab. 7)
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto Prameò: Kramárik, 2002
Tab. 5. Národné prírodné pamiatky na Spiši 1. Aksamitka
2. Belianska jaskyòa
3. Gánovské travertíny
4. Javorinka
5. Markušovské steny
6. Medvedia jaskyòa
7. Spišský hradný vrch
Prameò: Kramárik, 2002
Tab. 6. Prírodné pamiatky na Spiši 1. Briežky
2. Farská skala
3. Hranovnické pleso
4. Jazerec
5. Jazero
6. Jazierko na Pažiti
7. Litmanovský potok
8. Margecianska línia
9. Novoveské huta
10. Ostrá hora
11. Podhorské
12. Skalná ihla
13. Transgresia paleogénu pri Markušovciach
14. Travertínová kopa Sobotisko
15. Závadské skalky
16. Zlatá brázda
Prameò: Kramárik, 2002
Tab. 7. Chránené areály na Spiši 1. Knola
2. Pieninské lipy
3. Uhliská
Prameò: Kramárik, 2002
1985). Belianska jaskyňa je najbohatšie zdobená jaskyňa Tatier, patrí medzi najstaršie
sprístupnené jaskyne na Slovensku a ako jedna z prvých na svete bola v roku 1896
vybavená elektrickým osvetlením (Kordováder, 2007).
V Slovenskom raji sa nachádza len jedna NPP. Je ňou NPP Medvedia jaskyňa, na
planine Glac a je známa najmä bohatým náleziskom kostí jaskynného medveďa
(Mojžiš, 1985).
Východne od Slovenského raja, pri obci Markušovce leží NPP Markušovské steny.
Je to známa geomorfologická lokalita nad ľavým brehom rieky Hornád, kde sa
nachádza najkrajší skalný útvar svojho druhu na Slovensku – 8 m vysoký skalný hríb
(Jurko et al., 1966).
Významnou stratigrafickou lokalitou je zas NPP Spišský hradný vrch pri Spišskom
Podhradí, kde sa podobne ako na susednom Dreveníku vyskytujú v značnej miere
kvartérne travertíny (Liščák et al., 2002).
Travertíny sú príznačné aj pre poslednú spišskú NPP. Ide o NPP Gánovské
travertíny neďaleko Popradu, ktorú charakterizujú dve, asi 15 m vysoké travertínové
kopy. Práve na tomto mieste sa našiel známy odliatok lebky neandertálca, ale aj
mnoho ďalších paleontologických nálezov (Mojžiš, 1985).
Prírodné pamiatky (PP)
Väčšina PP na území Spiša leží v Hornádskej kotline. Nájdeme tu až 9 PP, pričom
4 z nich sa nachádzajú v blízkosti Spišského Podhradia. PP Jazierko na Pažiti leží
západne od mesta neďaleko Spišskej Kapituly. Ide o ojedinelý geomorfologický útvar
– depresiu na travertínovej kope Pažiť. Na opačnej strane mesta nájdeme 3 PP a to
PP Ostrá hora, PP Travertínová kopa Sobotisko a PP Zlatá brázda. Všetky tieto tri
PP predstavujú typické travertínové útvary. Západne od Spišského Podhradia, pri
Spišskom Hrhove sa nachádzajú dve menšie PP – PP Jazerec a PP Podhorské. PP
Jazerec predstavuje lesné rašelinisko, PP Podhorské zase slatinisko. Obe PP sú
významnými biotopmi obojživelníkov. Priamo v obci Chrasť nad Hornádom leží PP
Farská skala. Je to skalná stena budovaná zlepencami a pieskovcami so šikmým
zvrstvením. Niekoľko kilometrov na západ, nad obcou Markušovce sa nachádza PP
Transgresia paleogénu pri Markušovciach. Je to výrazný geomorfologický útvar na
52
rozhraní paleogénnych vrstiev a triasových vápencov. Na juhozápadnom okraji
Hornádskej kotliny pri Spišskej Novej Vsi nájdeme na brehu potoka Holubnica PP
Novoveská huta. Ide o malé územie s výskytom vzácnych druhov motýľov. (SAŽP,
2007).
V Slovenskom raji sa nachádza jediná PP. Je ňou PP Hranovnícke pleso, ktorá
predstavuje travertínové terasy a útvary z obdobia pleistocénu (Surgent et al., 2000).
Vo Volovských vrchoch pri obci Závadka leží PP Závadské skalky, ktorú
charakterizuje erodovaný skalný útvar budovaný fylitmi. Nad vodnou nádržou Ružín
pri Margecanoch sa zase nachádza PP Margecianska línia. Ide o skalnú stenu tvoriacu
hranicu medzi pohoriami Volovské vrchy a Čierna hora (SAŽP, 2007).
V obci Gánovce pri Poprade nájdeme PP Briežky, ktorá predstavuje reliktné
narastanie travertínov. (SAŽP, 2007).
Na severe Spiša sa nachádzajú 3 PP. Neďaleko Starej Ľubovne, východne od
mesta pri obci Chmeľnica leží PP Skalná ihla – osamelé jurské bradlo.
Severozápadne od Starej Ľubovne zas nájdeme PP Litmanovský potok. Je to potok
horského typu so zachovanými spoločenstvami pôvodnej ichtyofauny. Na Zamagurí
v ochrannom pásme Pieninského národného parku medzi obcami Osturňa a malá
Franková sa nachádza PP Jazero, ktorá predstavuje zosuvmi zahradené bočné údolie
s jazerom (SAŽP, 2007).
Pri pohľade na množstvo prírodných pamiatok sa územie Spiša pohybuje tesne nad
celoštátnym priemerom (8% všetkých prírodných pamiatok). Ak sa však zameriame
len na národné prírodné pamiatky tak Spiš tu dosahuje o poznanie lepšie výsledky
(necelých 12% všetkých národných prírodných pamiatok) (Kramárik, 2002).
6.4 Chránené areály
Za chránený areál (CHA) považujeme lokalitu, spravidla s výmerou do 1000 ha, na
ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom
druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov
53
záleží na obhospodarovaní človekom. Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s
trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín,
plochy slúžiace na prírodovedecké účely a kultúrno-výchovné účely a niektoré časti
prírody dotvorené ľudskou činnosťou (Zákon č. 543/2002 Z.z. z 25. júna 2002 o
ochrane prírody a krajiny). Pri týchto chránených územiach platí v porovnaní
s predošlými maloplošnými chránenými územiami nižší, štvrtý stupeň ochrany. Na
území Spiša nájdeme len tri takéto chránené územia a to CHA Knola v ochrannom
pásme národného parku Slovenský raj, CHA Pieninské lipy v Pieninskom národnom
parku a CHA Uhliská v Levočských vrchoch (viď mapa 10.) (Kramárik, 2002).
CHA Knola je významný vďaka hodnotným hôľnym porastom, rašelinným
prameniskám, skalám a fragmentom pôvodných lesných spoločenstiev v okolí kóty
Veľká Knola (Surgent et al., 2000).
CHA Pieninské lipy nájdeme pri Červenom Kláštore v Pieninách. Ide o skupinu
mohutných zdravých líp na brehu Dunajca, z ktorých niektoré dosahujú obvod aj 6 m
(Jurko et al., 1966).
Vzácne lipy sa nachádzajú aj v CHA Uhliská na južnom úpätí Levočských vrchov
neďaleko Levoče. Tento CHA predstavuje pamätné miesto, kde sa v polovici 19.
storočia schádzali Štúrovci (Mojžiš, 1985).
Chránené areály sú jediným uvažovaným chráneným územím, v ktorom Spiš nijako
nevyniká, ba čo viac, v počte týchto chránených území sa pohybuje na posledných
priečkach celoštátneho rebríčka. Z celkového počtu 182 chránených areálov sa len 3
nachádzajú priamo na Spiši, čo predstavuje len 1,6% všetkých chránených areálov na
Slovensku (Kramárik, 2002).
54
7 Športovo-rekreačné a kúpeľné zariadenia na Spiši
Športovo-rekreačné a kúpeľné zariadenia môžeme na rozdiel od kultúrno-
historických pamiatok alebo prírodných atraktivít zaradiť do skupiny takých atraktivít
cestovného ruchu, ktoré daný región môže nadobudnúť takmer kedykoľvek, za
predpokladu, že má na to určité prírodné danosti (klíma, reliéf, vodstvo atď.)
V podmienkach akými disponuje región Spiša vzniklo niekoľko desiatok takýchto
stredísk cestovného ruchu, ktoré majú či už športovo-rekreačný alebo kúpeľno-
liečebný charakter (viď mapa 12.). V tejto kapitole sa budeme venovať tým športovo-
rekreačným a kúpeľno-liečebným zariadeniam, ktoré majú podľa nášho názoru
najväčší význam pre rozvoj cestovného ruchu na Spiši.
7.1 Športovo-rekreačné zariadenia
Medzi športovo-rekreačné zariadenia môžeme zaradiť napríklad lyžiarske
strediská, kúpaliská, rôzne športoviská, ale aj rekreačné strediská slúžiace pre pobyt
v prírode alebo vodné plochy. Napriek tomu, že tieto strediská zhodnocujeme
separovane od prírodných atraktivít, prostredníctvom predovšetkým rekreačného
a turistického cestovného ruchu sú spolu s prírodným prostredím do značnej miery
navzájom prepojené.
Lyžiarske strediská
Lyžiarske strediská majú spomedzi všetkých športových zariadení v podmienkach
Spiša azda najväčší význam pre cestovný ruch. Prírodné pomery na Spiši umožnili
vznik niekoľkých desiatok lyžiarskych stredísk, z ktorých spomenieme tie
najvýznamnejšie (viď mapa 11.).
Významnou oblasťou lyžiarskych stredísk na Spiši sú bezpochyby Tatry. Nájdeme
tu až 3 väčšie lyžiarske strediská. Najväčším je lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica
vo Vysokých Tatrách. Dĺžkou zjazdoviek (8,5 km) predstavuje druhé najväčšie
55
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
LEGENDA
MAPA 11. VYBRANÉ LYŽIARSKE STREDISKÁ NA SPIŠI
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
Tatranská Lomnica
Starý Smokovec
Ždiar - Strednica
Jezersko -Bachledova dolina
SkiPark Vyšné Ružbachy
Litmanová
Ski centre Levoèa
Relax center Plejsy
Eland Spišská Stará Ves
Ski TAJATatranskáJavorina
Hotel Štart
Nová Lopušná dolina
Svit -Lopušná dolina
Levoèa - Závada
Hnilec
Štós
Rittenberg
Poráèska dolina
Poráè - Brodok
Nálepkovo - Kreèno
Mlynky - Biele Vody
lyžiarske stredisko s prepravnoukapacitou do 2500 osôb za hodinu
lyžiarske stredisko s prepravnoukapacitou nad 2500 osôb za hodinu
Prameò: SACR, 2007;UG £apsze Ni¿ne, 2007
Niedzica
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
LEGENDA
MAPA 12. VYBRANÉ ŠPORTOVO-REKREAÈNÉ A KÚPE¼NÉ ZARIADENIA NA SPIŠI
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
Vrbov
Vyšné Ružbachy
ÈingovPodlesok
Palcmanská Maša
Ružín
Czorcztyn
Ždiar
zimný štadión
kúpalisko, plaváreò
termálne kúpalisko
vodná plocha
splav rieky
golfové ihrisko
pobyt v prírode
Prameò: Otrubová, Kulla, 2002;Husovská, Takátsová, 2001
Pieniny
Luèivná
Štós
kúpelezoologická záhrada
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
lyžiarske stredisko na Spiši. Prevádzkovú kapacitu má vyše 4000 osôb za hodinu.
Druhým lyžiarskym strediskom vo Vysokých Tatrách je v Starom Smokovci. Má
približne rovnakú prepravnú kapacitu, ale až o polovicu kratšie zjazdovky. Na
opačnej, severnej strane Tatier nájdeme lyžiarske stredisko Ždiar – Strednica. Pri
relatívne malej dĺžke zjazdových tratí (2,3 km), má vysokú prevádzkovú kapacitu
(6080 osôb za hodinu). V Tatranskej Javorine v blízkosti poľských hraníc leží malé
lyžiarske stredisko SKI TAJA. (turistikaonline.sk, 2008).
V Spišskej Magure sa nachádzajú dve významnejšie lyžiarske strediská. Prvým je
známe lyžiarske stredisko Jezersko – Bachledova dolina (obr. 42.). Dĺžkou
zjazdových tratí (7,8 km) a prevádzkovou kapacitou (5080 osôb za hodinu) patrí
medzi najväčšie na Spiši. Druhé, oveľa menšie lyžiarske stredisko Skipark Eland sa
nachádza v Spišskej Starej Vsi (SACR, 2007).
V blízkosti Spišskej Starej Vsi, na poľskej strane Spiša nájdeme lyžiarske stredisko
Polana Sosny Niedzica so siedmimi zjazdovými traťami (UG Łapsze Niżne, 2007).
Dve väčšie lyžiarske strediská sa nachádzajú aj neďaleko Starej Ľubovne. Vo
Vyšných Ružbachoch nájdeme lyžiarske stredisko SkiPark s dĺžkou zjazdoviek 3,3 km
a prevádzkovou kapacitou 3735 osôb za hodinu. Lyžiarske stredisko Litmanová má
zjazdovky o 100 metrov kratšie a prevádzkovú kapacitu 2500 osôb za hodinu (SACR,
2007).
Pri Levoči tiež nájdeme dve lyžiarske strediská. Ski centre Levoča má dĺžku
zjazdových tratí 3,3 km a prevádzkovú kapacitu 2500 osôb za hodinu, stredisko
Levoča – Závada má síce dlhšie zjazdovky (4,8 km), no prevádzková kapacita je
relatívne nízka (1126 osôb za hodinu) (SACR, 2007).
Známe lyžiarske stredisko Svit – Lopušná dolina má dĺžku zjazdoviek až 6,4 km,
no prevádzkovú kapacitu má tesne pod 2500 osôb za hodinu. Oveľa menšie je susedné
lyžiarske stredisko - Nová Lopušná dolina pri Lučivnej (SACR, 2007).
V Kežmarku sa nachádza menšie lyžiarske stredisko Hotel Štart (SACR, 2007).
Viacero menších lyžiarskych stredísk nájdeme v južnej časti Spiša vo Volovských
vrchoch. Medzi väčšie môžeme zaradiť hádam iba lyžiarske stredisko Relax center
Plejsy pri Krompachoch (obr. 40.). Je to vôbec najväčšie a najkvalitnejšie lyžiarske
stredisko na Spiši a jedno z najkvalitnejších na Slovensku. Ako jediné lyžiarske
56
stredisko na Spiši bolo ocenené piatimi hviezdičkami kvality. Celkovú dĺžku
zjazdových tratí má 9,3 km a prevádzkovú kapacitu až 6600 osôb za hodinu (Kolník,
2006). Menšie lyžiarske strediská vo Volovských vrchoch sú Spišská Nová Ves
Rittenberg, Poráč – Brodok, Poráčska dolina, Mlynky Biele Vody, ale aj menej známe
Štós – Šikmá stráň, Hnilec, či Nálepkovo – Krečno (SACR, 2007).
Zo všetkých stredísk na Spiši sú vybavené lanovkou jedine lyžiarske strediská
v Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci, Jezersku a Krompachoch (SACR, 2007).
Kúpaliská
Najväčší význam z hľadiska cestovného ruchu v kategórii kúpalísk môžeme
pripísať termálnym kúpaliskám. Vďaka priaznivým hydrogeologickým podmienkam
sa na Spiši nachádza niekoľko geotermálnych prameňov, ktoré umožnili vznik
takýchto kúpalísk (Fendek et al., 2002).
V súčasnosti je jedným z najznámejších termálnych kúpalísk na Slovensku
akquapark AquaCity v Poprade (obr. 43.). Aquapark je vybavený niekoľkými
geotermálnymi bazénmi, kúpeľným strediskom, dvomi hotelmi, telocvičňami,
reštauráciou a barmi a zariadeniami na rôzne podujatia až pre 350 hostí. Termálne
kúpalisko bolo vyhlásené za Najlepšie ekologické stredisko – zelený rezort na svete
(AquaCity, 2008).
Známe je aj termálne kúpalisko vo Vrbove neďaleko Kežmarku. V areáli kúpaliska
sa nachádza sedem bazénov s termálnou vodou, u ktorej sa prejavili liečivé účinky na
pohybové ústrojenstvo, reumatizmus, obličky, srdcové a astmatické ochorenia,
poinfarktové stavy. Teplota vody termálneho vrtu je 56 stupňov Celzia, v bazénoch
má voda 25-38 °C (skonline, 2008).
V atraktívnom prostredí Vyšných Ružbách sa v areáli kúpeľov nachádza termálne
kúpalisko Izabela s piatimi vonkajšími bazénmi. K dispozícii je aj vnútorný termálny
bazén, ktorý je v prevádzke celý rok. Originálnymi atrakciami areálu je ostrov v
rekreačnom bazéne s vysokými ihličnatými stromami a odsúvateľná kopula na
termálnom krytom bazéne (AdAstra Net s.r.o., 2005)
Okrem termálnych kúpalísk sa na Spiši nachádzajú samozrejme aj klasické letné
kúpaliská alebo plavárne. Nájdeme ich po väčšine v okresných mestách s výnimkou
57
Levoče, ale aj v Krompachoch a Vysokých Tatrách, kde ich je niekoľko (Otrubová,
Kulla, 2002).
Športoviská
Do kategórie športovísk môžeme zaradiť všetky plochy a zariadenia, ktoré sú
určené k realizácií športových aktivít. Patrí tu teoreticky každé ihrisko, ktoré nájdeme
takmer vo všetkých obciach alebo na každom sídlisku na Spiši. My sa však
obmedzíme na tie sofistikovanejšie športoviská, akými sú napríklad zimné štadióny.
Tie nájdeme výlučne v okresných mestách s výnimkou Starej Ľubovne. Najväčší
sa nachádza v Spišskej Novej Vsi a s kapacitou 6500 ľudí sa zaraďuje medzi
najväčšie na Slovensku. Najmenšie zimné štadióny, ktoré nie sú ani zastrešené
nájdeme v Gelnici a Levoči. Okrem popradského zimného štadióna si však všetky
ostatné vyžadujú rekonštrukciu (športoviská.sk, 2008).
Podobne je to aj so športovými halami a futbalovými štadiónmi, ktoré tiež nájdeme
poväčšine len v okresných mestách. Nová športová hala – Arena Poprad je len
v Poprade (športoviská.sk, 2008).
Za menej tradičné športovisko môžeme považovať 9-jamkové golfové ihrisko
v Tatranskej Lomnici. Jeho počiatky siahajú už do roku 1909 a usporadúvali sa tu
vôbec prvé golfové turnaje v celom Uhorsku (tatrygolf.sk, 2008).
Rekreačné strediská
Rekreačné strediská na Spiši sú úzko späté či už s národnými parkmi
alebo vodnými plochami. Dalo by sa povedať, že sú akýmsi premostením medzi
prírodným prostredím a človekom, ktorý v prírode nachádza vhodné miesto pre
oddych, šport, či turistiku. Najznámejšie strediská preto nájdeme predovšetkým
v Tatrách, Slovenskom raji, Pieninách ale aj pri vodných nádržiach, akými sú vodná
nádrž Ružín, Palcmanská Maša alebo Czorczytanská nádrž na poľskom území Spiša.
Najznámejšie rekreačné strediská v Tatranskom národnom parku nájdeme
samozrejme vo Vysokých Tatrách, kde sú sústredené najmä v Tatranskej Lomnici
a Smokovcoch. Mimo Vysokých Tatier sa nachádza známe rekreačné stredisko v
Ždiari v severnej časti národného parku (Vološčuk, 1988). Všetky tieto tatranské
58
rekreačné strediská sú vybavené mnohými modernými ubytovacími a stravovacími
zariadeniami, sú strediskami športu a turistiky a sú východiskami viacerých
turistických trás v Tatrách (Kordováder, 2007).
V Slovenskom raji nájdeme najvýznamnejšie rekreačné strediská v jeho severnej
časti, ktorá je východiskom väčšiny najznámejších turistických trás. Ležia tu strediská
Čingov a Podlesok (obr. 46.). Známe rekreačné strediská sú však aj na juhu národného
parku, v okolí Palcmanskej Maši, či už sú to Mlynky alebo Dedinky (obr. 45.)
(Vološčuk, 1988). Aj v týchto strediskách nájdeme množstvo ubytovacích
a stravovacích zariadení, ale aj rôzne športoviská, bazény a vodné plochy. Sú
vstupnými bránami do tých najatraktívnejších kútov Slovenského raja (Surgent et al.,
2000).
Významné rekreačné strediská na Spiši nájdeme aj v Pieninách. Rekreačné,
turistické a športové aktivity sú sústredené do obcí Červený Kláštor a Lesnica. Rieka
Dunajec, ktorá preteká medzi týmito dvoma strediskami je známa splavovaním na
pltiach, ktoré je aj vďaka nádhernému prostrediu Pienin u turistov veľmi populárne
(obr. 44.). (Vološčuk, 1988; Bárta et al., 2005).
Rekreačné aktivity spojené s pobytom pri vode a vodným športom sú sústredené
do oblastí najväčších vodných plôch. Tie nájdeme v južnej časti Spiša kde sa
nachádzajú vodné nádrže Palcmanská Maša so Strediskami Dedinky a Mlynky
a Ružín so strediskom v Margecanoch. Na území Poľského Spiša je známym
strediskom Czorczytanská priehrada (obr. 47.) (czorsztyn.info, 2008).
Zoologická záhrada
Zoologickú záhradu v Spišskej Novej Vsi môžeme považovať za osobitý typ
rekreačno-zábavného zariadenia. Je to síce najmenšia slovenská zoologická záhrada,
no napriek tomu tu na ploche 8 ha nájdeme okolo 60 druhov zvierat, ktoré sa tu
vyskytujú v počte až 200 kusov. Okrem iného tu chovajú aj kriticky ohrozeného
leoparda perzského alebo tigra ussurijského (ZOO Sp. N. Ves, 2008).
59
7.2 Kúpeľno-liečebné zariadenia
Prostredníctvom kúpeľno-liečebných zariadení sa realizuje cestovný ruch, ktorý
plní predovšetkým zdravotnú, regeneračnú a rekreačnú funkciu. Táto funkcia nie je
závislá len od liečebných zdrojov a liečebných režimov, ale pozitívne na ňu vplývajú
všetky komponenty komplexnej kúpeľnej starostlivosti, od lekárskeho vyšetrenia, cez
kúpeľné procedúry až po spôsob ubytovania a kvalitu prírodného prostredia (Kopšo et
al., 1979). Vhodné prírodné podmienky, či už hydrogeologické alebo klimatické,
prispeli k tomu, že na území Spiša dnes nájdeme až 4 kúpeľné miesta, z celkového
počtu 22 kúpeľných miest na celom Slovensku. Väčšinou ide o klimatické kúpele,
ktorých prírodným liečivým faktorom je povzbudivá klíma horského prostredia
(Husovská, Takátsová, 2001).
Kúpele Nový Smokovec vo Vysokých Tatrách patria k najznámejším klimatickým
kúpeľom na Slovensku. Sú situované v centre Tatranského národného parku v
nadmorskej výške 1018 m na úpätí Slavkovského štítu. Ako klimatické kúpele
vysokohorského charakteru majú ideálnu južnú polohu uprostred ihličnatých lesov a
od severu sú obklopené štítmi Vysokých Tatier. Poloha kúpeľov priamo v turistickom
centre mesta Nový Smokovec vytvára výborné podmienky na turistické a športové
aktivity. Kúpeľní hostia môžu využívať lyžiarske zjazdovky, bežecké lyžiarske trate,
turistické chodníky. Priaznivé klimatické podmienky, čistý horský vzduch, nádherná
príroda hôr a ihličnatých lesov a moderné liečebné metódy tu vytvárajú účinné
podmienky pre úspešnú liečbu chorôb vyvolaných poruchami metabolizmu a žliaz a
choroby dýchacích ciest (kupeleslovenska.sk, 2008). Okrem Nového Smokovca
nájdeme liečebné domy aj v Dolnom a Hornom Smokovci, Tatranskej Polianke
a Tatranských Matliaroch, kde sa liečia aj onkologické ochorenia a choroby
z povolania (Husovská, Takátsová, 2001).
Hneď pod Tatrami na úpätí Kozích chrbtov sa nachádzajú klimatické kúpele
Lučivná. Vďaka vhodnému podnebiu, ktoré je pozitívne ovplyvňované smrekovo-
jedľovými lesmi sú kúpele ideálnym prostredím pre liečbu detí s chorobami
dýchacích ciest a obehového ústrojenstva, ale slúžia aj pre rekonvalescenciu po
ukončení onkologickej liečby. Kúpele sú najväčším detským klimaticko-
60
rehabilitačným zariadením na Slovensku s kompletným klimaticko-balneologicko-
rehabilitačným vybavením (Husovská, Takátsová, 2001).
Kúpele Štós sa nachádzajú na juhovýchodnom okraji Spiša na hranici Spišského
Rudohoria a Slovenského krasu. Pre klimatickú liečbu majú kúpele mimoriadne
vhodnú, na juh otvorenú polohu v nadmorskej výške 650 m n.m. s bohatstvom
ihličnatých lesov v bezprostrednom okolí. Les, teplotné inverzie, spolu s ostatnými
činiteľmi vytvárajú veľmi dobré podmienky na liečbu akútnych i chronických
ochorení dýchacích ciest, ochorení pľúc, prieduškovej astmy, alergií. Devízou
Kúpeľov Štós je poskytovanie speleoterapie, čo je unikátna liečba horných dýchacích
ciest poskytovaná v blízkej Jasovskej jaskyni. Kúpele majú v tejto liečbe dlhodobú
tradíciu s veľmi dobrými liečebnými výsledkami (kupeleslovenska.sk, 2008).
Jediné kúpele na Spiši, ktoré nemôžeme označiť za čisto klimatické sú kúpele vo
Vyšných Ružbachoch (obr. 48.). Nachádzajú sa na západných svahoch Spišskej
Magury na severe Spiša. Hoci hlavným liečebným faktorom v týchto kúpeľoch sú
teplé pramene liečivých vôd, aj priaznivé klimatické podmienky pozitívne prispievajú
k úspešnej liečbe chorôb obehového a pohybového ústrojenstva, dýchacích ciest,
duševných chorôb, ale aj k rekonvalescencii po onkologickej liečbe. Tunajšia liečivá
voda patrí do skupiny hydrogénuhličitanových, vápenato-horečnatých, uhličitých,
hypotonických stredne mineralizovaných vôd. Štrnásť prameňov dáva asi 150 litorv
minerálnej vody za sekundu s teplotou od 4 do 23,4 °C. Najteplejšia voda je v
travertínovom jazierku Kráter, ktoré je s priemerom asi 20 m a hĺbkou do 3 m
najväčším na Slovensku. (Husovská, Takátsová, 2001).
61
8 Kultúrne zariadenia a podujatia na Spiši
Kultúrne zariadenia a kultúrne podujatia rôzneho charakteru slúžia predovšetkým
ako prostriedok na zvyšovanie spoločenskej, kultúrnej, odbornej a vzdelanostnej
úrovne človeka a významnou mierou prispievajú aj k národnému povedomiu človeka
a k úcte k národnej histórii, kultúrnym pamiatkam a tradíciám (Kopšo et al., 1979).
Vo viacerých prípadoch sú však aj vyhľadávaným turistickým cieľom mnohých
návštevníkov a nástrojom výrazne podporujúcim rozvoj cestovného ruchu. Aj na Spiši
nájdeme množstvo kultúrnych zariadení a kultúrnych podujatí, ktoré určite nevplývajú
na rozvoj cestovného ruchu negatívne (viď mapa 13.).
8.1 Kultúrne zariadenia
Kultúrne zariadenia ako múzeá, galérie, ale aj divadlá sú do značnej miery späté
s kultúrno-historickými pamiatkami, či už ide o hnuteľné alebo nehnuteľné pamiatky.
Mnohé kultúrno-historické subjekty tvoria externé expozície rôznych galérií alebo
múzeí, no viaceré hnuteľné pamiatky ako obrazy, sochy alebo rezbárske diela sú zasa
priamou súčasťou týchto kultúrnych zariadení. Keďže Spiš je obzvlášť bohatý na
kultúrnohistorické pamiatky, nie je pre nás prekvapením, že tu nájdeme aj viacero
kultúrnych zariadení, akými sú múzeá a galérie, ale aj divadlá alebo kiná.
Múzeá
Múzeá slúžia predovšetkým na uchovávanie a vystavovanie vedeckých a
umeleckých, najmä historických zbierok. Na Spiši sídli dokopy 7 múzeí, ktoré však
ponúkajú o mnoho viac expozícií (Zväz múzeí Slovenska, 2008; UG Łapsze Niżne,
2007).
Medzi najvýznamnejšie múzeá na Spiši patrí Spišské múzeum v Levoči. Je
špecializovaným múzeom Slovenského národného múzea s celoštátnou pôsobnosťou
a sídli v renesančnom meštianskom dome na námestí Majstra Pavla v Levoči. V rámci
62
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
LEGENDA
MAPA 13. VYBRANÉ KULTÚRNE ZARIADENIA A PODUJATIA NA SPIŠI
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
Litmanová
Vyšné Ružbachy
Krížová Ves
Stará Lesná
Hôrka
Lendak
kino
divadlo
galéria
múzeum
kultúrna slávnos�, festival
náboženská pú�
Prameò: muzeum.sk, 2008;Zväz múzeí Slovenska, 2008;Kurèík, Strelková, 2002UG £apsze Ni¿ne, 2007SACR, 2006
Niedzica
;
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
ÈervenýKláštor
múzejnej špecializácie sa zameriava na výskum historického vývoja mesta Levoča,
umeleckohistorický výskum v regióne pôsobenia múzea, výskum Majstra Pavla z
Levoče v domácom a stredoeurópskom kontexte a vývoj Spišského hradu a jeho
okolia, zapísaného v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Rôznorodý
zbierkový fond múzea obsahuje vyše 11000 kusov zbierkových predmetov a okrem
samotnej budovy múzea sa prezentuje v expozíciách na Spišskom hrade, v dome
Majstra Pavla z Levoče a na levočskej radnici (Slovenské národné múzeum, 2008).
V Spišskej Novej Vsi sa nachádza Múzeum Spiša. Sídli v Provinčnom dome na
námestí, kde sa nachádzajú expozície historické, banícke, prírodovedné, umelecké
i geologické (Chalupecký, 2003). Ďalšie expozície sa nachádzajú v Smižanoch, kde
nájdeme expozíciu ľudovej kultúry stredného Spiša a rodný dom kpt. Jána Nálepku
a v Markušovciach v kaštieli, kde sa nachádza expozícia historického nábytku
a v letohrádku Dardanely, kde sa nachádza expozícia klávesových hudobných
nástrojov (Múzeum Spiša, 2008)
Podtatranské múzeum nájdeme v Poprade. Nachádzajú sa tu predovšetkým
historické, archeologické a paleontologické zbierky. Múzeum je zamerané na výskum
historického vývoja podtatranskej oblasti a mesta Poprad až do obdobia z pred
120000 rokov. Expozície Podtatranského múzea nájdeme v Poprade, Spišskej Sobote,
Hranovnici a Gánovciach (muzeum.sk, 2008).
Múzeum v Kežmarku vystavuje svoje bohaté zbierky v expozíciách na
Kežmarskom zámku a v dvoch meštianskych domoch. Nájdeme tu niekoľko expozícií
venované kežmarskej židovskej komunite, remeslám, historickým zbraniam,
streleckému spolku, spolku spišských lekárov a lekárnikov, meštianskej bytovej
kultúre na Spiši, ale aj dejinám Kežmarku a Tatrám (mesto Kežmarok, 2005).
Na severe Spiša v Starej Ľubovni sa nachádza Ľubovnianske múzeum. Svoje
zbierky vystavuje v expozíciách na Ľubovnianskom hrade, kde sa nachádza historická
expozícia, expozícia historického nábytku a expozícia Zamoyských a v skanzene pod
hradom, kde nájdeme národopisnú expozíciu v prírode predstavujúcu kultúrne
hodnoty etnicky zmiešaného regiónu, kde po stáročia vedľa seba žili Slováci, Nemci,
Rusíni, Gorali a Židia (Ľubovnianske múzeum, 2008).
63
Banícke múzeum v Gelnici bolo pôvodne externým zariadením Múzea Spiša v
Spišskej Novej Vsi, pričom v súčasnosti patrí do správy Mestského úradu Gelnica.
Tradície zberu dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom siahajú v Gelnici
do obdobia vlády Márie Terézie (muzeum.sk, 2008).
Expozíciu približujúcu históriu a kláštorný život mníchov a vzácne
umeleckohistorické pamiatky z oblasti severného Spiša nájdeme v múzeu v Červenom
kláštore, ktoré však administratívne patrí pod Východoslovenské múzeum v Košiciach.
Je tu venovaný priestor histórii samotnej stavby kláštora a v jednom z
rekonštruovaných mníšskych domčekov je zaujímavá expozícia interiéru stredovekej
lekárne (CassoviaBooks & CBS spol., s.r.o., 2008).
Menšie múzeum sa nachádza aj na Poľskom Spiši v obci Niedzica. Múzeum je
inštalované na hrade Niedzica a nájdeme tu expozície historické, archeologické
a etnografické. Veľmi vzácne sú grafiky a rytiny zámku z rôznych období a taktiež
bohatá zbierka máp Uhorska zo 16. až 20. storočia (Artinfo.pl, 2008)
Galérie
Pod pojmom galéria rozumieme určité priestory slúžiace na umiestenie alebo
vystavenie umeleckých diel alebo zbierok. Tých je na Spiši o čosi menej ako múzeí
a nájdeme ich v Spišskej Novej Vsi, Spišskej Belej a Poprade (muzeum.sk, 2008).
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, mapuje a prezentuje predovšetkým
tvorbu umelcov so vzťahom k regiónu, ale dotýka sa aj slovenského výtvarného
umenia a v nemalej miere prezentuje tvorbu zahraničných umelcov. V troch blokoch
výstavných priestorov sa počas roka vystrieda v priemere 20 až 25 výstav. Medzi stále
expozície galérie môžeme zaradiť diela významného slovenského maliara Jozefa
Hanulu a Sochárske diela rôznych umelcov vytvorené so spišského travertínu a dreva
v prírodnom prostredí galerijnej záhrady (mesto Spišská Nová Ves, 2008).
Slovenská národná galéria v Strážkach sídli v goticko-renesančnom kaštieli
v mestskej časti Spišskej Belej. Okrem viacerých dočasných výstav sa tu nachádza
niekoľko stálych expozícií. Nájdeme tu expozíciu historického nábytku, interiérových
predmetov a umeleckého remesla, historickú knižnicu, expozíciu venovanú pôsobeniu
64
Ladislavovi Medňanskému, expozíciu portrétov 17. až 19. storočia na Spiši
a expozíciu slovenského sochárstva 20. storočia (Slovenská národná galéria, 2008).
Podtatranská galéria svojou akvizičnou, vedeckovýskumnou a výstavnou
činnosťou spracováva a verejnosti približuje tvorbu najmä výtvarných umelcov Spiša
a širšieho východoslovenského regiónu. V súčasnosti svoju činnosť prezentuje v
komornej výstavnej sieni, v bývalej parnej elektrárni v Poprade a vo výstavnej sieni
Vila Flóra v Starom Smokovci. Vystavuje najmä diela slovenského výtvarného
umenia a diela minulých období, ale aj práce súčasných domácich a zahraničných
umelcov (Podtatranská galéria, 2008).
Divadlá
Zo všetkých kultúrnych zariadení nachádzajúcich sa na Spiši majú azda najmenšie
zastúpenie divadlá. Nájdeme ich jedine v Spišskej Novej Vsi a v Levoči (Kurčík,
Strelková, 2002).
Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi pôsobí v budove spišskonovoveskej Reduty
postavenej v roku 1902 (t.j. o vyše 10 rokov skôr ako tá bratislavská) (obr. 49.).
Súčasné divadlo funguje len 16 rokov, no jeho predchodcovia tu pôsobili oveľa skôr.
Od svojho vzniku v roku 1992 tu Spišské divadlo odohralo takmer 70 premiér. Okrem
divadla sa v budove Reduty nachádza aj koncertná sieň a výstavné a spoločenské
priestory. Budova tak tvorí kultúrny komplex s rozsiahlou koncepciou využitia (Kret
et al, 2006).
História mestského divadla v Levoči siaha až do polovice 19. storočia, kedy bolo
inštalované do budovy, ktorej počiatky sú datované už do 13. storočia. Budova prešla
viacerými rekonštrukciami a činnosť divadla bola niekoľkokrát prerušovaná. Súčasnú
podobu získalo divadlo až v roku 1996. Divadlo dnes funguje obmedzene a slúži
predovšetkým na rôzne semináre, alebo na predstavenia hosťujúcich divadiel (MSKS
mesta Levoča, 2008).
Kiná
Kiná patria medzi najpočetnejšie kultúrne zariadenia nie len na Spiši, ale aj na
celom Slovensku. Ich prevádzka je relatívne jednoduchá a preto ich okrem väčších
65
miest nájdeme aj malých obciach, kde je však ich prevádzka poväčšine obmedzená,
alebo absolútne zastavená. Najväčšie kiná nachádzajúce sa na Spiši nájdeme
v Spišskej Novej Vsi a Poprade, kde sa nachádza viacero kín, po jednom kine sa
nachádza v Levoči, Vysokých Tatrách, Starej Ľubovni, Spišskej Belej, Podolínci,
Lendaku, Starej Lesnej, Vyšných Ružbachoch, Krížovej Vsi a Hôrke (Kurčík,
Strelková, 2002).
8.1 Kultúrne podujatia
Kultúrne podujatia rôzneho charakteru majú na Spiši dlhoročnú tradíciu
a výraznou mierou prispievajú k rozvoju cestovného ruchu v tomto regióne. Či už sa
jedná o rôzne kultúrne slávnosti, festivaly alebo náboženské púte, každopádne
vzbudzujú pozornosť tisícok ľudí, ktorí na tieto podujatia prichádzajú nie len
z blízkeho okolia, ale aj z celého Slovenska, ba dokonca z iných krajín.
Kultúrne slávnosti a festivaly
Na Spiši sa každoročne koná niekoľko desiatok rôznych kultúrnych slávností,
jarmokov alebo festivalov. Takmer každá obec usporadúva svoje výročné slávnosti
a v každom menšom meste sa konajú rôzne trhy alebo jarmoky. My však spomenieme
len tie najznámejšie, ktoré majú nadregionálny alebo medzinárodný význam.
Spišské trhy sú pokračovaním tradície usporadúvania výročných trhov na základe
výsad udelených kráľom. V súčasnosti majú už vyše päťdesiatročnú históriu a sú
jedným z najstarších podujatí tohto druhu na Slovensku (SACR, 2008). Konajú sa
každoročne na začiatku júla v Spišskej Novej Vsi a asi 500 predávajúcich sem
prichádza z celého Slovenska.
V Poprade sa každoročne koná medzinárodný festival horských filmov, kde sa za
účasti medzinárodnej poroty vyhodnocuje v rôznych kategóriách niekoľko desiatok
filmov z horského prostredia z viacerých krajín sveta. Tento rok sa bude konať už 16.
ročník tohto medzinárodného festivalu (mfhf.sk, 2008).
66
Dni majstra Pavla sú medzinárodným kultúrnym festivalom, ktorého súčasťou sú
pouličné vystúpenia divadelníkov, muzikantov a tanečníkov a láka návštevníkov na
všetky druhy kultúry a umenia. Koná sa od roku 2001 v mesiacoch júl až august na
námestí v Levoči (SACR, 2008).
V Kežmarku sa každoročne v júli koná festival Európske ľudové remeslo, ktorý je
najvýznamnejšou a najväčšou prezentáciou ľudových remesiel na Slovensku. Svojimi
výrobkami sa na ňom prezentujú najvýznamnejší majstri tradičných umeleckých
remesiel nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy, ktorí priamo na mieste
predvádzajú svoje umenie (SACR, 2008).
Medzinárodný festival krojovaných bábik v Kežmarku je jediným svojho druhu na
Slovensku, ktorého symbolom sú krojované bábiky v írečitých krojoch jednotlivých
zúčastnených súborov. Koná sa každoročne od roku 1997 počas troch dní, vždy prvý
júnový týždeň. (SACR, 2008).
Festival Okey Leto je zas najväčší hudobný festival na východe Slovenska a koná
sa každoročne v Tatranskej Lomnici vo Vysokých tatrách. Festival mapujúci aktuálne
dianie na slovenskej hudobnej scéne sa bude tento rok konať už po 11. krát (gregi.net,
2008).
Zamagurské folklórne slávnosti sa konajú každoročne už 32 rokov v čarovnej
prírode Pienin v Červenom Kláštore. Ide o prehliadku ľudového spevu, tanca, hier a
zvykov Zamaguria, v prírodnom amfiteátri vystupuje niekoľko desiatok folklórnych
súborov nie len zo Slovenska, ale i z mnohých krajín Európy (rnl.sk, 2006).
Náboženské púte
Náboženské púte na celom svete majú nesmiernu silu priťahovať obrovské masy
veriacich , ktorí v mnohých prípadoch merajú cestu dlhú aj niekoľko tisíc kilometrov.
Aj Spiš sa môže pochváliť takýmto pútnickým miestom, ktoré patrí medzi
najznámejšie mariánske pútnické miesta v Európe.
Mariánska hora v Levoči (obr. 50.) patrí nielen medzi najvýznamnejšie, ale aj
medzi najstaršie pútnické miesta na Slovensku. Prvé stopy mariánskeho kultu tu
siahajú až do roku 1247 a od začiatku 14. storočia tu môžeme predpokladať
pravidelné púte. Súčasný kostol bol však vysvätený až v roku 1922 spišským
67
biskupom Jánom Vojtaššákom (Dlugoš, F., 2000). V roku 1984 pápež Ján Pavol II.
povýšil kostol na Mariánskej hore na basilicu minor – menšiu baziliku a o jedenásť
rokov neskôr na toto pútnické miesto sám zavítal. Na svätej omši sa vtedy zúčastnilo
vyše 650 tisíc pútnikov nie len zo Slovenska, ale aj Poľska, Ukrajiny, Česka,
Maďarska a Rumunska a prítomných bolo aj 6 kardinálov, 40 biskupov a vyše 750
kňazov. Je to výrazom toho, že Levoča sa vymkla zo svojej regionálnej úrovne a stala
sa európskym pútnickým miestom. Mariánska púť v Levoči, ktorá prežila aj obdobie
reformácie a komunistov sa koná každoročne v sobotu a nedeľu po sviatku Návštevy
Panny Márie na začiatku júla a zúčastňuje sa na nej až 500 tisíc pútnikov z mnohých
krajín. Levoča bola dňa 3. októbra 2005 zvolená za člena prestížneho Európskeho
združenia mariánskych pútnických miest a zaradila sa tak medzi mestá, akými sú
napríklad Fatima, Lurdy, Mariazell alebo Čenstochová (Chalupecký, 2006).
Menej známe pútnické miesto leží na hore Zvir pri obci Litmanová na severe
Spiša. Púte veriacich do Litmanovej začali v roku 1990, keď sa dvom litmanovským
dievčatám Ivete Korčákovej a Katke Česelkovej na hore Zvir údajne zjavila Panna
Mária. Približne 10-tisíc pútnikov zo Slovenska sa zúčastňuje na tejto tradičnej
augustovej púti gréckokatolíkov (denník Korzár, 2004).
9 Realizačné predpoklady cestovného ruchu na Spiši
Všetky doteraz spomínané atraktivity cestovného ruchu na Spiši majú len
potenciálny charakter. Osamotene, bez možnosti nadviazania spojenia s realizačnými
predpokladmi nepostačujú pre vznik cestovného ruchu. Práve realizačné predpoklady
cestovného ruchu umožňujú svojou existenciou uskutočnenie cestovného ruchu.
Z komplexu predpokladov cestovného ruchu patria k tejto skupine komunikačné
predpoklady, ktoré sú charakterizované dopravnou infraštruktúrou (viď mapa 14.)
a materiálno-technická základňa cestovného ruchu, ktorá je tvorená predovšetkým
ubytovacími a stravovacími zariadeniami (viď mapa 15.) (Mariot, 1983).
68
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
LEGENDA
KROMPACHY mesto
štátna hranica
MAPA 14. DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA NA SPIŠI
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
18
18
67
77
68
67
67
67
68
D1
549 8
54
546
546535 533
353
533
536
45 7
547
547
546
536
536
537
537
539
534
540
542
543
Tatranská Javorina- -Lysa Polana
Podspády- -Jurgów
Lysá nad Dunajcom- -Niedzica
Mníšek nad Popradom- -Piwniczna
dialnica
cesta I. triedy
cesta II. triedy
cesta III. triedy/bez oznaèenia
železnièná tra� I. kategórie
železnièná tra� III. kategórie
železnièná tra� IV. kategórie
medzinárodné letisko cestný hranièný priechod
Prameò: Slovenská správa ciest, 2007;MDPT SR, 2008; drogiwpolsce.pl, 2008;
LEGENDA
S
J
VZ
MAPA 15. UBYTOVACIE A STRAVOVACIE ZARIADENIA NA SPIŠI
0 4 8 12 16 20 km
2771
66
197
1
10
100
1000
10000
1142
57
23
1
10
100
1000
10000
319
21
8
1
10
100
1000
10000
597
19
90
1
10
100
1000
10000
2659
76139
1
10
100
1000
10000
11933
193 256
1
10
100
1000
10000
100000
595
13
78
1
10
100
1000
10000
166
1 31
10
100
1000
10000
okres Poprad
okres Spišská Nová Ves
okres Gelnica
okres Levoèa
okres Kežmarok
okresStará ¼ubovòa
Po¾ský Spiš
okres Rožòava
okresKošice-okolie
celkový poèet lôžok v územnom celku
celkový poèet ubytovacích zariadení v územnom celku
celkový poèet stravovacích zariadení v územnom celku
celkový poèet lôžok na 1000 obyvate¾ov územného celku
0 20 40 60 80>
Prameò: ŠÚ SR, 2006noclegiw.pl, 2008PBN Zakopane, 2007Kubal,2007
1842
32
99
1
10
100
1000
10000
9.1 Dopravná infraštruktúra
Keďže cestovný ruch sa realizuje mimo trvalého bydliska, existencia dopravy je
jednou z podmienok vzniku a rozvoja cestovného ruchu. Pre cestovný ruch je
rozhodujúca predovšetkým dopravná sieť a jej vzájomné vnútorné a vonkajšie
prepojenie. V cestovnom ruchu sa najviac uplatňuje cestná, železničná, letecká
a vodná doprava (Kopšo et al. 1979). V podmienkach Spiša je však vodná doprava
s výnimkou vyhliadkových plavieb samozrejme bezpredmetná. Naproti tomu majú
obzvlášť na Spiši značný význam dopravné zariadenia, akými sú lanové dráhy.
Cestná doprava
Cestná doprava má na Spiši k dispozícii približne 1180 km cestných komunikácií
všetkých kategórií (viď tab. 8), čo predstavuje len niečo cez 6,6% celkovej dĺžky
cestných komunikácií na celom území Slovenska. Podobne aj hustota cestnej siete je
v porovnaní so slovenskou hodnotou 0,364 km/km² o čosi menšia a dosahuje hodnotu
0,319 km/km². Napriek tomu však cestná sieť zabezpečuje dostačujúce prepojenie
všetkých významnejších centier cestovného ruchu na Spiši a s výnimkou Spišskej
Novej Vsi a Gelnice, cez ktoré prechádzajú cesty II. triedy, sú všetky spišské okresné
mestá prepojené cestami I. triedy. Najväčšia hustota cestných komunikácií je v okrese
Levoča - až 0,489 km/km². Naopak, najmenšia hustota ciest je v okrese Gelnica, kde
dosahuje hodnotu len 0,221 km/km². Najväčšiu dĺžku celkovo dosahujú cesty III.
triedy - takmer 657 km, nasledujú cesty II. triedy s dĺžkou 313,3 km a cesty I. triedy
s dĺžkou 194,5 km. Diaľničný úsek sa na Spiši vyskytuje len v rámci tunela Branisko
v okrese Levoča a dosahuje dĺžku ani nie 5 km. Najviac ciest I. triedy sa nachádza
v okrese Poprad, kde dosahujú dĺžku až 72 km. Okresmi Poprad a Levoča prechádza
zároveň cesta I. triedy medzinárodného významu (E 50) smerujúca z Ukrajiny do
Českej republiky a na území Spiša dosahuje celkovú dĺžku 64 km. Na území Spiša sa
nachádzajú aj 4 cestné hraničné priechody, pričom všetky sú na hraniciach s Poľskou
republikou. Dve z nich, Podspády - Jurgów a Lysá nad Dunajcom – Niedzica, sú
dokonca hraničnými priechodmi medzi slovenskou a poľskou časťou Spiša.
69
S výnimkou malých plôch na cestných komunikáciách sú všetky cesty na Spiši
bitúmenové (Slovenská správa ciest, 2007; drogiwpolsce.pl, 2008).
Tab. 8. Sieť cestných komunikácií na území Spiša
dĺžka ciest v km okres/územie
diaľnica I. trieda
II. trieda
III. trieda spolu
rozloha územia v km²
hustota cestnej siete v km/km²
GL 0 0 84 41,5 125,5 567 0,221 SN 0 0 80 119,7 210,9 572 0,349 LE 4,7 38,9 13 118,1 174,7 357 0,489 PP 0 72 51 102 225 747 0,301 KK 0 30,6 56,5 123,3 210,4 777 0,271 SL 0 48 20,8 78 146,8 380 0,386 KS 0 0 8 1 9 33 0,273 RV 0 5 0 5 10 39 0,256 Poľský Spiš 0 0 0 68 68 196 0,347 spolu 4,7 194,5 313,3 656,6 1180,3 3668 0,319
Prameň: Slovenská správa ciest, 2007; drogiwpolsce.pl, 2008
Železničná doprava
Železničná sieť na Spiši je tvorená takmer 260 km železníc rôznych kategórií, čo
predstavuje niečo cez 7% celoštátneho priemeru. Je to teda o čosi viac ako pri
cestných komunikáciách. Podobne ako cestná dopravná sieť je aj tá železničná
dostačujúco napojená na dôležité centrá cestovného ruchu. Výnimku tvorí azda len
oblasť Pienin a Zamaguria, kde železničná sieť absentuje. Spišská Stará Ves na
Zamagurí je zároveň jediným spišským mestom, ktoré nie je na železničnú sieť
napojené. Ostatné mestá na Spiši sú poprepájané železnicami I., III. a IV. kategórie.
Najväčší význam má železnica I. kategórie C-E40 smerujúca z Ukrajiny do Českej
republiky a ako jediná je dvojkoľajová a zároveň elektrifikovaná. Na území Spiša
dosahuje dĺžku 84 km a prechádza najväčšími mestami, Popradom a Spišskou Novou
Vsou, no ležia na nej aj menšie mestá ako Svit, Spišské Vlachy a Krompachy. Dve
železnice III. kategórie majú celkovú dĺžku 114 km a sú vedené pozdĺž vodných
tokov Popradu a Hnilca. Na rozdiel od železníc I. kategórie ich tvorí len jediná
neelektrifikovaná koľaj. Oboje sú napojené na železnicu C-E40 a spájajú s ňou mestá
Gelnica, Kežmarok, Spišská Belá, Podolínec a Stará Ľubovňa. Ostatné spišské mestá
sú na hlavný železničný ťah napojené úzkorozchodnou jednokoľajovou železnicou
70
IV. kategórie, ktorá dosahuje celkovú dĺžku 61 km (MDPT SR, 2008; Železničná
spoločnosť Slovensko, 2008).
Letecká doprava
Letecká dopravu na Spiši je zastúpená medzinárodným letiskom Poprad-Tatry,
ktoré je najvyššie položeným letiskom pre dopravné lietadlá v strednej Európe (718
m.n.m.). Betónová vzletová a pristávacia dráha je 2600 m dlhá a 45 m široká. Uhol
zostupu je 3,5° a pre dráhu je k dispozícii navigačné zariadenie ILS I. kategórie.
Letisko je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na
krátke a stredné trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich (napr. Airbus A320, Boeing
737, MD-83, TU-204 a iné), pričom maximálna hodinová kapacita budovy terminálu,
je 300 cestujúcich (150 na odlet/150 na prílet). Vďaka svojej geografickej polohe má
letisko Poprad-Tatry mimoriadne dobré poveternostné podmienky, často leží nad
hranicou hmly a využívajú ho ako náhradné letisko lietadlá pôvodne smerujúce do
Košíc, Sliača, Žiliny, či dokonca Bratislavy (letisko Poprad-Tatry, 2008).
Lanové dráhy
Medzi menej tradičné druhy dopravy patrí preprava prostredníctvom lanových
dráh. Najväčší význam pre cestovný ruch v podmienkach Spiša majú lanové dráhy vo
Vysokých Tatrách. Tie najvýznamnejšie premávajú na troch úsekoch. Na úseku
Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso premáva kabínková lanová dráha, ktorá za 12,4
min prekoná celkovú vzdialenosť 3682 m a prevýšenie 869 m. Prostredníctvom 108
kabín pre 4 osoby prepraví za hodinu až 900 osôb. Visutá lanová dráha premáva na
úseku Skalnaté Pleso – Lomnický štít, ktorá za 9 min prekoná vzdialenosť 1867 m a
výškový rozdiel 861 m. Prepravnú kapacitu má iba 50 osôb za hodinu a slúži jej na to
len jedna kabína pre 15 osôb. Pozemná lanová dráha zas premáva na úseku Starý
Smokovec – Hrebienok. Dĺžka tejto trate je 1937 m a výškový rozdiel 247 m.
Kyvadlová doprava dvoma vozňami zabezpečuje prepravu až 900 osôb za hodinu, pri
priemernej rýchlosti 5m/s (Tatranské lanové dráhy a.s., 2008)
71
9.2 Materiálno-technická základňa cestovného ruchu
Z vecného hľadiska predstavuje materiálno technická základňa cestovného ruchu
súbor zariadení a výkonov nevyhnutných pre to, aby sa účastník cestovného ruchu
mohol v navštevovanom prostredí ubytovať, stravovať a vykonávať najrôznejšie
aktivity, ktoré sú pre cestovný ruch typické (Kopšo et al. 1979). Nevyhnutnou
súčasťou materiálno-technickej základne sú ubytovacie a stravovacie zariadenia, ktoré
výrazne limitujú existenciu cestovného ruchu na danom území, najmä ak ide o
dlhodobý cestovný ruch.
Ubytovacie zariadenia
Sieť ubytovacích zariadení výrazne formuje osobité podmienky pre rozvoj
cestovného ruchu tým, že umožňuje taký pobyt účastníkov cestovného ruchu, ktorý je
dlhší ako jeden deň. Od kapacity ubytovacích zariadení značne závisí celkový objem
cestovného ruchu v danom regióne (Mariot, 1983).
Spiš patrí bezpochyby medzi regióny, ktoré majú sieť ubytovacích zariadení
nezvyčajne rozvinutú. Platí to najmä o turisticky najatraktívnejších oblastiach Spiša, v
ktorých sa realizuje predovšetkým dlhodobý cestovný ruch. Medzi také oblasti patria
nepochybne Tatry, Slovenský raj, ale aj oblasť Pienin.
V roku 2006 sa na Spiši nachádzalo celkovo 474 ubytovacích zariadení, čo
predstavuje viac ako 19% ubytovacích zariadení na celom Slovensku. Najviac, až 95
ubytovacích zariadení je pochopiteľne v meste Vysoké Tatry. Ostatné mestá a obce
majú počet ubytovacích zariadení výrazne nižší. Napríklad obec Ždiar, ktorá je v
počte ubytovacích zariadení na Spiši druhá ich má v úvodzovkách len 30. Za ňou
nasleduje mesto Poprad a obce Stará Lesná v Kežmarskom okrese a Niedzica v
Poľsku, kde je počet ubytovacích zariadení vyšší ako 20. Ostatné obce na Spiši majú
menej ako 20 ubytovacích zariadení. Ak by sme počet ubytovacích zariadení
aplikovali na okresy resp. územné celky, najviac ubytovacích zariadení by bolo v
okrese Poprad, kde ich je až 193. Nasledovali by okresy Kežmarok (76) a Spišská
Nová Ves (66). Najmenej ubytovacích zariadení sa nachádza v okrese Gelnica, kde
ich je len 13, no napríklad obes Štós, ktorá ako jediná leží v okrese Košice-okolie má
72
len jediné ubytovacie zariadenie (ŠÚ SR, 2006; noslegiw.pl, 2008; PBN Zakopane;
Kubal,2007).
Keďže v prípade ubytovacích zariadení môže ísť o rôzne typy ubytovania
s rozličnou ubytovacou kapacitou (penzión, hotel, apartmán, kemp, atď.), vhodným
ukazovateľom na hodnotenie potenciálu cestovného ruchu z hľadiska ubytovacích
kapacít je počet lôžok v ubytovacích zariadeniach. Tých je na Spiši celkovo 22024, čo
predstavuje v porovnaní s hodnotou za celé Slovensko takmer 18%. Aj v tomto
ukazovateli výrazne napreduje mesto Vysoké Tatry, kde je lôžok až 8341, teda viac
ako jednu tretinu všetkých ubytovacích kapacít na Spiši. Druhým v poradí je mesto
Poprad, ktoré disponuje 1657 lôžkami. Ostatné sídla majú menej ako 1000 lôžok.
Tesne pod touto hranicou sa umiestnili obce Stará Lesná (934) a Vyšné Ružbachy
(908). Mesto Spišská Nová Ves má počet lôžok 862. Pri pohľade na hodnoty okresov
nás neprekvapí, že najviac, až 11933 lôžok, je v okrese Poprad. Drvivá väčšina lôžok
v tomto okrese tvoria však len dve mestá – Vysoké Tatry a Poprad. Na druhom mieste
sa nachádza okres Spišská Nová Ves, kde je lôžok dokopy 2771. Okrem okresného
mesta sú lôžka sústredené najmä do obcí na západe okresu v oblasti Slovenského raja,
kde je spolu takmer 1200 lôžok. Najmenej lôžok majú s výnimkou okresov Rožňava
a Košice-okolie, kde sa nachádzajú len tri obce, okresy Levoča a Gelnica. Ani
v jednom z týchto okresov neprekročil počet lôžok hranicu 600.
Významným ukazovateľom pripravenosti rekreačných priestorov na realizáciu
účastí v cestovnom ruchu je počet lôžok na 1000 obyvateľov daného územia (Kopšo
et al. 1979). V tomto ukazovateli sa okrem okresov Rožňava a Košice-okolie, ktoré
majú prehnanú hodnotu tohto ukazovateľa (až 629 lôžok na 1000 obyvateľov),
najvyššie umiestnil opäť okres Poprad, ktorý dosahuje hodnotu až 124 lôžok na 1000
obyvateľov. Vysokú hodnotu tohto ukazovateľa dosahuje aj územie Poľského Spiša
(76 lôžok/1000 ob.). Ak však vezmeme do úvahy priemernú slovenskú hodnotu tohto
ukazovateľa (23 lôžok/1000 ob.), tak pod priemerom sa nachádzajú jedine okresy
Levoča a Gelnica, kde je zhodne takmer 19 lôžok na 1000 obyvateľov okresu (ŠÚ SR,
2006; noslegiw.pl, 2008; PBN Zakopane; Kubal,2007).
73
Stravovacie zariadenia
Popri ubytovacích zariadeniach vytvárajú stravovacie zariadenia základné
podmienky pre pobyt účastníkov cestovného ruchu v navštevovanej oblasti. Dlhší
pobyt mimo bežného životného prostredia nie je možný bez uspokojovania základnej
životnej potreby – stravovania. Z tohto hľadiska predstavujú stravovacie zariadenia
jednu zo základných súčastí materiálno-technickej základne cestovného ruchu (Kopšo
et al. 1979).
Na Spiši sa celkovo nachádza 893 stravovacích zariadení, čo nepredstavuje ani 6%
z celoslovenskej hodnoty. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že tento ukazovateľ mierne
obmedzuje potenciál cestovného ruchu na Spiši, čo však nemusí byť pravda.
Dôvodom je fakt, že do tejto štatistiky nie sú započítané ubytovacie zariadenia, ktoré
poväčšine poskytujú aj stravovacie služby. Z tohto dôvodu sa nám javí počet
stravovacích zariadení ako menej limitujúci realizáciu cestovného ruchu. Na rozdiel
od ubytovacích zariadení sú stravovacie zariadenia sústredené poväčšine do väčších
sídel alebo do miest s prevládajúcim jednodňovým cestovným ruchom, akými sú
kultúrno-historické lokality. Najviac stravovacích zariadení preto nájdeme
v najväčšom meste Spiša – Poprade, kde ich je až 132. Za Popradom nasleduje
Spišská Nová Ves (85) a Levoča (54). Tesne za Levočou sú mestá Stará Ľubovňa (52)
a Vysoké Tatry (50). Z menších sídiel vynikajú mesto Spišské Podhradie (11)
a obce Stará Lesná (14), Veľká Lomnica (14) a Vyšné Ružbachy (10). Z okresov
disponuje najväčším počtom stravovacích zariadení pochopiteľne okres Poprad, kde
ich je až 256. Za ním nasledujú okresy Spišská Nová Ves (197) a Kežmarok (139).
Necelých 100 stravovacích zariadení majú okresy Stará Ľubovňa (99) a Levoča (90).
Najmenej stravovacích zariadení, s výnimkou okresov Košice-okolie a Rožňava, kde
je dokopy len 11 stravovacích zariadení, je na území Poľského Spiša (ŠÚ SR, 2006;
noslegiw.pl, 2008; PBN Zakopane; Kubal,2007).
74
10 Zhodnotenie potenciálu a regionalizácia cestovného
ruchu na Spiši
V doterajších kapitolách sme sa venovali analýze atraktivít cestovného ruchu na
Spiši, ktoré podľa nášho názoru najviac vplývajú na rozvoj cestovného ruchu v tomto
regióne v pozitívnom zmysle. Taktiež sme hodnotili limitujúce predpoklady
cestovného ruchu na Spiši akými sú jednak dopravná sieť a jednak materiálno-
technická základňa. Aby nám tieto čiastkové analýzy poskytli komplexný pohľad na
problematiku potenciálu cestovného ruchu v regióne Spiša, budeme sa v tejto
poslednej kapitole venovať celkovému zhodnoteniu potenciálu cestovného ruchu na
Spiši a taktiež sa pokúsime vymedziť jednotlivé oblasti cestovného ruchu
s charakteristickými črtami atraktivít cestovného ruchu.
10.1 Zhodnotenie potenciálu cestovného ruchu
Na Slovensku je množstvo regiónov, ktoré z hľadiska cestovného ruchu v niečom
vynikajú. Buď sú nesmierne bohaté na kultúrno-historické pamiatky, ako napríklad
Košický, či Bratislavský región alebo disponujú nespočetným množstvom prírodných
atraktivít, ako napríklad Liptov, Orava, či Gemer alebo v nich nájdeme kvantum
športovo-rekreačných či kultúrnych stredísk. Spišský región je však výnimočný tým,
že sa na jeho území v nemalej miere kumuluje viacero druhov atraktivít cestovného
ruchu.
V čiastkových analýzach sme zistili, ktoré prvky najviac prispievajú k atraktivite
Spiša z hľadiska cestovného ruchu. V prvom rade spomenieme kultúrno-historické
pamiatky, ktoré sú pre Spiš nepochybne charakteristické. Na Slovensku sotva
nájdeme región, ktorý by disponoval väčším množstvom pamiatkových objektov aké
nájdeme na Spiši. Minimálne čo sa týka národných kultúrnych pamiatok a pamiatok v
pamiatkových rezerváciách je Spiš na Slovensku jednotkou. Veď až 10 z celkového
počtu 72 národných kultúrnych pamiatok Slovenska sa nachádza na Spiši, resp. tu má
75
svoje zastúpenie. Čo sa týka pamiatkových rezervácií, tak až 5 z celkového počtu 18
mestských pamiatkových rezervácií a 2 z celkového počtu 10 pamiatkových
rezervácii ľudovej architektúry z celého Slovenska leží práve na Spiši. Pri pohľade na
počet pamiatkových objektov v rámci týchto rezervácii je ich pomer v porovnaní
s celoslovenskou hodnotou ešte zaujímavejší. Až 27,5% všetkých pamiatkových
objektov mestských pamiatkových rezervácií z celého Slovenska leží na Spiši a pri
pamiatkových objektoch v rámci pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry je
tento pomer až 45%. Hodnotu kultúrno-historického bohatstva Spiša umocňuje aj
fakt, že viaceré tunajšie pamiatky sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO.
Prírodné krásy sú ďalším typickým symbolom Spiša, dôkazom čoho sú viaceré
národné parky, ktoré v tomto regióne nájdeme a ktoré patria medzi prvé veľkoplošne
chránené územia na Slovensku. Zatiaľ čo Tatranský národný park a Pieninský
národný park boli prvými národnými parkmi, národný park Slovenský raj bol zase
prvou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Za zmienku stojí aj fakt, že
spišské národné parky sú držiteľmi medzinárodných certifikátov a taktiež sú zaradené
do medzinárodných programov ochrany prírody. Spišská príroda je bohatá aj na
maloplošné chránené územia, najmä na prírodné rezervácie a prírodné pamiatky, ktoré
sú považované za najprísnejšie chránené územia, nakoľko v nich platí najvyšší 5.
stupeň ochrany. Zatiaľ čo počtom prírodných rezervácií sa Spiš podieľa asi 12%
z celkového počtu prírodných rezervácií na celom Slovensku, pri pohľade na celkovú
rozlohu prírodných rezervácií je tento podiel väčší než 28%, pričom samotné národné
prírodné rezervácie predstavujú vyše 30% podiel rozlohy všetkých slovenských
národných prírodných rezervácií. Čo sa týka prírodných pamiatok, tak tie svojím
množstvom predstavujú približne 8% všetkých prírodných pamiatok na Slovensku, čo
je v porovnaní s rozlohou Spiša mierne nadpriemerná hodnota. To sa však nedá
povedať o chránených areáloch, z ktorých sa na Spiši nachádzajú len tri a predstavujú
len 1,6% zo všetkých chránených areáloch na Slovensku.
Pri pohľade na športovo-rekreačný, resp. kúpeľno-liečebný potenciál Spiša
musíme poukázať na univerzálnosť tohto regiónu, čo sa prejavuje v celoročnej
návštevnosti viacerých stredísk za účelom športu, turistiky, oddychu, či regenerácie.
76
Zatiaľ čo lyžiarske strediská, ktorých má Spiš skutočne neúrekom, fungujú len
v zime, iné športové, rekreačné alebo kúpeľné strediská a zariadenia majú celoročnú
prevádzku alebo v prípade rekreačných stredísk pri vode fungujú len v letných
mesiacoch. Spiš skutočne disponuje desiatkami lyžiarskych stredísk, z ktorých sú
niektoré na špičkovej úrovni a dokážu konkurovať popredným slovenským
lyžiarskym strediskám, no nájdeme tu aj niekoľko termálnych aquaparkov, z ktorých
tiež poniektoré predstavujú slovenskú špičku. Okrem tradičných športových stredísk
sú pre Spiš význačné aj viaceré známe rekreačné strediská, ktoré nájdeme priamo
v národných parkoch a ktoré disponujú modernými ubytovacími, stravovacími
a športovými zariadeniami. Napokon nemôžme zabudnúť na kúpeľno-liečebné
zariadenia poväčšine klimatického charakteru, ktoré sa na Spiši tiež vyskytujú
v hojnejšom počte.
Čo sa týka potenciálu cestovného ruchu z hľadiska kultúrnych zariadení
a kultúrnych podujatí, pre Spiš majú azda najväčší význam skôr rôzne festivaly,
slávnosti a náboženské púte. Spiš sa počtom kultúrnych zariadení, ako sú galérie,
múzeá, či divadlá nijako nevyníma spod slovenského priemeru a je veľmi
komplikované tieto zariadenia porovnávať po kvalitatívnej stránke. No pri pohľade na
kultúrne podujatia nás však zaujme ich medzinárodný rozmer a masová účasť. Rôzne
miesta na Spiši sú každoročne dejiskom viacerých kultúrnych slávností a festivalov, či
už filmových alebo hudobných a zatiaľ čo niektoré podujatia navštevujú tisíce ľudí,
pri iných už ide o desaťtisíce a vrcholom všetkých podujatí je mariánska púť
v Levoči, ktorá je pravdepodobne najmasovejším zhromaždením ľudí na Slovensku,
kde sa na jedinej bohoslužbe schádza až pol milióna ľudí.
Limitujúcimi faktormi pre existenciu cestovného ruchu sú realizačné predpoklady
rozoberané v 9. kapitole, bez ktorých by všetky spomínané atraktivity cestovného
ruchu mali len potenciálny význam. Spiš má relatívne dobre rozvinutú dopranú sieť,
kde sú všetky dôležitejšie centrá cestovného ruchu dostatočne napojené na cestnú
a železničnú dopravnú infraštruktúru. Regiónu však chýba diaľnica, ktorá sa tu
vyskytuje len na minimálnom úseku. Na druhej strane, veľkým prínosom je
medzinárodné letisko v Poprade a značný význam majú aj lanové dráhy vo Vysokých
Tatrách. Čo sa týka materiálno-technickej základne cestovného ruchu, tak Spiš vyniká
77
najmä hustou sieťou ubytovacích zariadení, ktoré sú sústredené predovšetkým do
oblasti Tatier, Slovenského raja a Zamaguria a svojou lôžkovou kapacitou tento
región výrazne prekonáva ostatné regióny na Slovensku. Horšie je to pri pohľade na
stravovacie zariadenia sústredené najmä do väčších sídel, ktoré majú vo významných
oblastiach cestovného ruchu menšie zastúpenie. Napriek tomu ich však v stravovacích
službách zastupuje množstvo ubytovacích zariadení, ktoré tiež tieto služby poskytujú.
Ani Spiš však samozrejme nie je ideálnym regiónom čo sa týka cestovného ruchu a
okrem spomínaných atraktivít, ktoré majú bezpochyby blahodarný vplyv na rozvoj
cestovného ruchu tu nájdeme množstvo prvkov, ktoré realizáciu cestovného ruchu
obmedzujú resp. pôsobia na ňu negatívne. Navyše existuje množstvo externých
faktorov, ktoré tiež, či už pozitívne alebo negatívne vplývajú na rozvoj cestovného
ruchu na Spiši. Pre transparentnejšiu prezentáciu všetkých faktorov ovplyvňujúcich
realizáciu cestovného ruchu na Spiši sme vypracovali SWOT analýzu tohto regiónu
zameranú práve na túto problematiku (viď tab. 9.).
Tab. 9. SWOT analýza Spiša z hľadiska potenciálu cestovného ruchu
S i l n é s t r á n k y S l a b é s t r á n k y
• Rozsiahly fond kultúrno-historických pamiatok
• Vysoké zastúpenie národných kultúrnych pamiatok v pamiatkovom fonde
• 5 mestských pamiatkových rezervácií (MPR), kde sa nachádza až 27,5% pamiatkových objektov všetkých slovenských MPR
• 2 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (PRĽA) zahrňujúce dokopy 45% pamiatkových objektov všetkých PRĽA v SR
• Spišský hrad a okolie zahrnuté so svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
• Ďalších niekoľko desiatok zaujímavých hradov, zámkov a kaštieľov v rôznych lokalitách Spiša
• Gotická cesta prechádzajúca najvýznamnejšími historickými miestami s množstvom nie len gotických pamiatok
• Veľké množstvo prírodných atraktivít cestovného ruchu
• 3 veľmi významné národné parky zasahujúce na územie Spiša, ktoré spolu s ochrannými pásmami tvoria viac ako jednu štvrtinu rozlohy Spiša
• Zlý technický stav poniektorých kultúrno-historických pamiatok
• Nedostatočná občianska vybavenosť niektorých významných kultúrno-historických pamiatok a pamiatkových zón
• Slabá propagácia menej významných kultúrno-historických pamiatok
• Nevyhovujúce prístupové cesty k niektorým pamiatkovým objektom Zdevastované prírodné pr• ľudskými aktivitami alebo prírodnými katastrofami Prísna ochran
ostredie, či už
• a nedovoľujúca vstup do
• j známe o
• torých prírodných
• osť a nízka iarskych
niektorých prírodných rezervácií Nedostatočne spropagované meneprírodné rezervácie a pamiatky ležiace mimnárodných parkov Zlá dostupnosť niekatraktivít najmä na juhu územia vo Volovských vrchoch Nedostatočná vybavenkonkurencieschopnosť niektorých lyžstredísk najmä v odľahlých oblastiach Volovských vrchov
78
• Množstvo významných prírodných rezervácií, ktoré svojou rozlohou tvoria viac než 28% všetkých prírodných rezervácií v SR
• Viacero geologicky a geomorfologicky významných prírodných pamiatok
• Významné športové, rekreačné a kúpeľné strediská
• Desiatky lyžiarskych stredísk, z ktorých je niekoľko na veľmi vysokej úrovní
• Hustá sieť plavárni, kúpalísk ale najmä špičkových aquaparkov
• Významné rekreačné strediská v oblastiach národných parkov a vodných plôch
• Až 4 významné kúpeľné miesta • Známe strediská cestovného ruchu z hľadiska
kultúry • Sieť kultúrnych zariadení predovšetkým
v okresných mestách, ale aj väčších sídlach • Niekoľko medzinárodných festivalov a iných
kultúrnych slávností • Mariánska púť v Levoči za účasti stoviek tisíc
nie len slovenských veriacich • Dobré realizačné predpoklady cestovného
ruchu • Dostačujúca cestná aj železničná dopravná
sieť napojená na medzinárodné dopravné ťahy • Medzinárodné letisko Poprad-Tatry • Tatranské lanové dráhy vo Vysokých Tatrách • Hustá sieť ubytovacích zariadení s obrovskou
lôžkovou kapacitou
• športového stánku, či už
• ární ša
,
• ých mestách ( napr. moderných
• ojená absencia veľkých výstavných
• ej triedy
• ä nižšej
vé
• cích zariadení
Absencia modernéhofutbalového, atletického alebo hokejového štadióna na usporadúvanie významných podujatí na medzinárodnej úrovni Zastarané vybavenie mnohých plava kúpalísk najmä v menších mestách Spi
• Zanedbané rekreačné strediská v niektorýchnajmä južných častiach regiónu (napr. vodná nádrž Ružín) Nedostatok niektorých kultúrnych zariadení a to aj vo veľkkinosál) Absencia významných veľtržných výstavísk a s tým sppodujatí medzinárodných rozmerov Nedostatočné prepojenie najmä južných okresov a Poľského Spiša cestami prva absencia diaľnice v regióne Nevyhovujúci technický stav veľkej časti železničných tratí a ciest najmkategórie a zastarané železničné a autobusostanice Nízky štandard niektorých zastaraných ubytova
P r í l e ž i t o s t i O h r o z e n i a
• Využívanie prostriedkov zo štrukturálnych nástrojov EÚ na revitalizáciu, zlepšenie prístupnosti a propagáciu atraktivít cestovného ruchu
• Zonácie Tatranského národného parku obmedzujúca devastáciu prírody a ľudské zásahy v chránenom území
• Prílev zahraničných investícií do športovo-rekreačných stredísk a zvýšenie ich konkurencieschopnosti v celoeurópskom meradle
• Podpora cestovného ruchu zo strany štátu - zlepšenie propagácie jednotlivých atraktivít
• Dostavba diaľničného úseku D1 prechádzajúceho stredom regiónu a modernizácia cestnej aj železničnej infraštruktúry
• Vstup Slovenska do Schengenského priestoru zlepšujúci prístupnosť zo západných krajín EÚ
• Obmedzenie výstavby centier cestovného ruchu v Tatrách v dôsledku striktnej zonácie Tatranského národného parku
• Ťažba uránovej rudy v atraktívnych oblastiach Slovenského raja a Volovských vrchoch s vysokým potenciálom pre výstavbu športovo-rekreačných stredísk
• Nezáujem zahraničných investorov realizovať výstavbu športovo-rekreačných centier v oblastiach ťažby uránu
• Omeškanie výstavby diaľnice a modernizácie železničnej infraštruktúry
• Zníženie podielu turistov z Východnej Európy v dôsledku problémov s pridelením víz zapríčinených členstvom Slovenska v Schengene
79
10.2 Oblasti cestovného ruchu na Spiši
Rôzne atraktivity cestovného ruchu sú na Spiši sústredené na viacerých miestach.
Či už ide o kultúrno-historické pamiatky, prírodné atraktivity alebo atraktivity iného
charakteru, nájdeme ich roztrúsené takmer vo všetkých kútoch tohto regiónu. Hustota,
charakter a význam týchto atraktivít sa ale na mnohých miestach ich výskytu
pochopiteľne odlišuje a vzniká takto potreba identifikovať jednotlivé oblasti
cestovného ruchu vymedzené na základe profilu jednotlivých atraktivít.
Oblasť cestovného ruchu sa v plánovacej praxi chápe ako prirodzene vyhraničený
celok, ktorý z hľadiska predpokladov rekreácie a cestovného ruchu vykazuje spoločné
charakteristické vlastnosti odlišné od ostatného územia. Na syntetické vyjadrenie
odlišných predpokladov rôznych častí územia pre rozvoj cestovného ruchu sa
zvyčajne využívajú metódy hodnotenia pomocou bezrozmerných veličín – balov,
kategórií, stupňov (Mariot, 1983).
V regionalizácii cestovného ruchu Slovenskej Republiky, ktorú vydalo
Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu, je región Spiša rozdelený na
dva regióny cestovného ruchu. Severnú časť Spiša s okresmi Poprad, Kežmarok
a Stará Ľubovňa tvorí Tatranský región, ostatné okresy v južnej časti Spiša tvorí
región Spišský. Autori pri tvorbe tejto regionalizácie použili celý rad kritérií
(historický vývoj, prírodné podmienky, veľkosť územia, vnútorné väzby atď.). My
sme sa v tejto práci rozhodli vymedziť jednotlivé oblasti cestovného ruchu na základe
dvoch základných kategórií. Prvou kategóriou sú kultúrno-historické pamiatky
cestovného ruchu, na základe ktorých sme vyčlenili oblasť cestovného ruchu
s výskytom významných kultúrno-historických atraktivít. Druhou základnou
kategóriou sú prírodné atraktivity, pomocou ktorých sme vyčlenili oblasť cestovného
ruchu s výskytom významných prírodných atraktivít. Obe oblasti cestovného ruchu
sme ďalej rozčlenili podľa významu jednotlivých atraktivít na oblasť cestovného
ruchu s významnými, resp. s obzvlášť významnými atraktivitami. V prípade kultúrno-
historických pamiatok sme za obzvlášť významné kultúrno-historické atraktivity
považovali národné kultúrne pamiatky a pamiatkové rezervácie. Za významné
kultúrno-historické atraktivity sme zas pokladali ostatné pamiatky na Spiši spomínané
80
v 5. kapitole. Sú nimi buď významné hrady, zámky a kaštiele alebo iné pamiatky
v rámci gotickej cesty. Čo sa týka prírodných atraktivít, tak za obzvlášť významné
prírodné atraktivity sme považovali národné parky ako také a tiež maloplošné
chránené územia, ktoré sa však nesmeli vyskytovať izolovane a vytvárali akúsi
kolóniu maloplošných chránených území s minimálnym počtom dvoch takýchto
území a s maximálnou vzdialenosťou v zásade menšou ako 5 km od seba. Maloplošné
chránené územia, ktoré sa vyskytujú osamotene, sme spolu s územím druhého stupňa
ochrany, akým je ochranné pásmo národného parku považovali za významné prírodné
atraktivity. Pri tvorbe mapy oblastí cestovného ruchu (mapa 16.) sme najprv vytýčili
jednotlivé záchytné body, ktorými boli spomínané atraktivity. Následne sme okolo
týchto bodov vytvorili akési zóny, ktorými sa tieto body navzájom dotýkali, resp.
prekrývali. Napokon sme blízko seba ležiace zóny generalizáciou spojili do veľkej
oblasti cestovného ruchu. V prípade, že sa niektoré zóny nachádzali priďaleko na to,
aby sme ich mohli pásom územia pričleniť k vytvoreným kompaktným oblastiam
cestovného ruchu, vytvorili sme z nich samostatné izolované územia s výskytom
určitých atraktivít. Príkladom je najmä oblasť cestovného ruchu s výskytom
prírodných atraktivít, ktorá je tvorená niekoľkými izolovanými územiami. Na
niektorých územiach sa však oblasti cestovného ruchu s výskytom odlišných atraktivít
prekrývali a nemohli sme preto tieto oblasti považovať za homogénne. Vytvorili sme
preto samostatnú, prechodnú oblasť cestovného ruchu, v ktorej sa vyskytujú kultúrno-
historické a zároveň prírodné atraktivity. Farebnou kombináciou sme súčasne odlíšili
aj význam jednotlivých atraktivít. Okrem dvoch základných oblastí cestovného ruchu
sme pri regionalizácii cestovného ruchu na Spiši identifikovali aj územia s výskytom
športovo-rekreačných a kúpeľných stredísk a významné centrá kultúry. Tieto
atraktivity cestovného ruchu sa však na území Spiša vyskytujú menej koncentrovane
a aj preto sme jednotlivé lokality výskytu týchto atraktivít nespájali do väčších celkov.
Územia s výskytom športovo-rekreačných a kúpeľných stredísk sme vyznačili
šrafážou a ďalej sme ich nešpecifikovali. Naopak, centrá kultúry sme podľa výskytu
kultúrnych zariadení a kultúrnych podujatí v týchto centrách ďalej delili na obzvlášť
významné centrá kultúry a významné centrá kultúry. Kritériom pre obzvlášť
významné centrum kultúry bola aspoň jedna významná kultúrna inštitúcia (múzeum,
81
Hornád
Hornád
Hn leci
Hnilec
Pr
dop
a
Ppro
ad
PopradDunaj
ec
POPRAD
SPIŠSKÁNOVÁ VES
LEVOÈA
KEŽMAROK
STARÁ¼UBOVÒA
GELNICA
KROMPACHY
SPIŠSKÁ BELÁ
SVIT
VYSOKÉ TATRY
SpišskáStará Ves
Podolínec
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
LEGENDA
0 4 8 12 16 20 km
S
J
VZ
MAPA 16. OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU NA SPIŠI
oblas� cestovného ruchu s výskytom obzvláš�významných kultúrno-historických atraktivít
oblas� cestovného ruchu s výskytomvýznamných kultúrno-historických atraktivít
oblas� cestovného ruchu s výskytomobzvláš� významných prírodných atraktivít
oblas� cestovného ruchu s výskytomvýznamných prírodných atraktivít
oblas� cestovného ruchu s výskytom kultúrno--historických aj prírodných atraktivít (pod¾a významu)
územie s výskytom významných športovo--rekreaèných a kúpe¾nch zariadení
obzvláš� významné centrum kultúry
významné centrum kultúry
KROMPACHY
vodný tok
cesta I.triedy; cesta II. triedy
železnica
mesto
štátna hranica
územie bez výskytu významných kultúrno--historických a prírodných atraktivít
galéria a divadlo) a jeden medzinárodný festival alebo iná medzinárodná kultúrna
slávnosť, alebo viacero významných kultúrnych inštitúcií.
Vzniknuté oblasti cestovného ruchu, resp. lokality s výskytom atraktivít
cestovného ruchu majú vlastné charakteristické črty, ktorými sa odlišujú od ostatného
územia. Výnimkou sú komplexnejšie oblasti cestovného ruchu, ktoré sa nachádzajú
v miestach výskytu kultúrno-historických a zároveň prírodných atraktivít, ktoré nesú
črty oboch oblastí cestovného ruchu.
Oblasť cestovného ruchu s výskytom významných kultúrno-historických
atraktivít
Táto oblasť sa tiahne takmer celým regiónom od severu na juh. Na severe Spiša
začína pri poľskej obci Fridman a pokračuje cez Zamagurie pozdĺž gotickej cesty
smerom na východ, cez Starú Ľubovňu až po Hraničné a na juh, cez Podolínec, zaberá
takmer celú Popradskú kotlinu, až po Batizovce. Odtiaľ sa tiahne smerom na východ,
kde sa rozprestiera takmer v celej Hornádskej kotline a napokon pozdĺž gotickej cesty
prechádza dvomi prúdmi cez Gelnicu a Spišskú Novú Ves až po Smolník a Stratenú.
Osamotené územie spadajúce do tejto oblasti sa nachádza jedine na severozápade
Spiša a patria doň pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry – Ždiar a Osturňa.
Oblasť cestovného ruchu s výskytom obzvlášť významných kultúrno-historických
atraktivít, ktorá sa nachádza v rámci tejto oblasti, tvorí jadro regiónu Spiš a tiahne sa
od Podolínca celou Popradskou kotlinou až po Batizovce a ďalej smerom na východ
do Hornádskej kotliny, kde prechádza Levočou a končí pri Žehre a Bijacovciach.
Izolovane sa v rámci tejto oblasti nachádzajú už spomínaný Ždiar s Osturňou a ďalej
Červený Kláštor a Hraničné.
Oblasť cestovného ruchu s výskytom významných prírodných atraktivít
Na rozdiel od predchádzajúcej oblasti sa táto oblasť na Spiši nevyskytuje v takej
relatívne kompaktnej forme. Charakterizuje ju viacero menších lokalít s výskytom
niekoľkých maloplošných chránených území, ba dokonca niekoľko úplne
osamotených maloplošných chránených území. Najväčšie územie zaberá táto oblasť
v severozápadnej časti regiónu, kde sa rozprestierajú Tatranský a Pieninský národný
82
park. Prostredníctvom ochranného pásma Pieninského národného parku, ktoré sa
tiahne celým Zamagurím, sú tieto dva národné parky spojené do jednej veľkej oblasti.
Ďalšiu väčšiu oblasť s výskytom významných prírodných atraktivít tvorí národný park
Slovenský raj spolu s jeho ochranným pásmom a blízkym okolím. Ostatné menšie
oblasti sa vyskytujú osamotene a to najmä v Hornádskej kotline medzi Levočou
a Žehrou a pri rieke Hornád v oblasti Spišskej Novej Vsi, Markušoviec a Chrasti nad
Hornádom. Inde sa významné lokality s výskytom týchto atraktivít nachádzajú už len
v Nízkych Tatrách, v oblasti Galmusu vo Volovských vrchoch a medzi Popradom
a Slovenským rajom v oblasti Hôrky a Gánoviec. Ostatné územia spadajúce do tejto
oblasti cestovného ruchu sú tvorené samostatne sa vyskytujúcimi maloplošnými
územiami vo Volovských vrchoch, Branisku, Levočských vrchoch, pri Starej Ľubovni
a na Poľskom Spiši. Okrem týchto maloplošných území a ochranných pásiem
národných parkov, spadajú všetky ostatné lokality pod oblasť cestovného ruchu
s výskytom obzvlášť významných prírodných atraktivít. Na územiach, kde sa oblasť
cestovného ruchu s výskytom významných prírodných atraktivít prekrýva s oblasťou
cestovného ruchu s výskytom významných kultúrno-historických atraktivít vzniká
prechodné pásmo s výskytom prírodných aj kultúrno-historických atraktivít. Tieto
pásma vznikli v oblasti Hornádskej kotliny, v okrajových oblastiach Slovenského raja,
v Popradskej kotline a v oblasti Zamaguria.
Územia s výskytom športovo-rekreačných a kúpeľných zariadení
Tieto územia sa na Spiši nachádzajú v miestach výskytu významných lyžiarskych
stredísk, športovísk, rekreačných stredísk a kúpeľno-liečebných zariadení. Keďže sa
všetky tieto strediská a zariadenia vyskytujú rozptýlene vo viacerých kútoch Spiša,
nevytvárajú žiadnu celistvejšiu oblasť. Najvýznamnejšie územia tohto charakteru sa
nachádzajú v Tatrách, Slovenskom raji, Pieninách, ale aj vo Volovských vrchoch, na
Zamagurí a vo väčších mestách Spiša.
Významné centrá kultúry
Centrá kultúry na Spiši sa viažu poväčšine na väčšie sídla. Výnimku tvoria azda
len pieninské obce Červený Kláštor a Niedzica. Tieto dve obce sme spolu s mestami
83
Stará Ľubovňa, Vysoké Tatry, Spišská Belá a Gelnica zaradili medzi významné centrá
kultúry. Medzi obzvlášť významné centrá kultúry sme zaradili mestá Poprad, Spišská
Nová Ves, Kežmarok a Levoča.
84
Záver
V tejto práci sa nám do podstatnej miery podarilo identifikovať jednotlivé
atraktivity cestovného ruchu, zhodnotiť realizačné predpoklady cestovného ruchu
a vypracovať regionalizáciu cestovného ruchu na Spiši, čím sme naplnili ciele, ktoré
sme si stanovili.
Spiš skutočne patrí z hľadiska cestovného ruchu medzi najatraktívnejšie regióny
Slovenska. Osobitne to platí o kultúrno-historických a prírodných atraktivitách, na
ktoré je tento región obzvlášť bohatý a vďaka ktorým sa od iných kútov Slovenska
odlišuje. Čaro Spiša spočíva aj v tom, že ako jedna z mála oblastí na Slovensku vo
veľkej miere disponuje oboma týmito významnými komponentmi cestovného ruchu.
Nájdeme tu naozaj kvantum kultúrno-historických pamiatok, z ktorých viaceré
svojou historickou a umeleckou hodnotou vynikajú. Patria sem predovšetkým národné
kultúrne pamiatky, ktorých je na Spiši desať a taktiež pamiatky zaradené do zoznamu
svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu aj viacero pamiatkových
rezervácií. Či už sa jedná o mestské pamiatkové rezervácie, ktorých je na Spiši päť,
alebo o dve pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, v oboch prípadoch sa Spiš
počtom pamiatok radí bezkonkurenčne na prvé miesto zo všetkých slovenských
regiónov.
Skutočne bohatý pamiatkový fond Spiša dopĺňajú prírodné atraktivity cestovného
ruchu, ktoré v tomto regióne nájdeme. Výraznou mierou na územie Spiša zasahujú až
tri jedinečné národné parky, ktoré patria medzi najstaršie veľkoplošné chránené
územia na Slovensku. Hoci je veľmi komplikované kvalitatívne porovnávať tieto
národné parky s inými na území Slovenska, Tatry, Slovenský raj aj Pieniny naozaj
nemajú najmä vďaka unikátnym geomorfologickým formám, faune a flóre na
Slovensku obdobu. Okrem týchto troch veľkoplošných chránených území sa na Spiši
nachádza aj takmer stovka nemenej príťažlivých maloplošných chránených území.
Pozitívne na rozvoj cestovného ruchu na Spiši vplýva aj viacero či už zimných
alebo letných rezortov cestovného ruchu, ale aj mnoho rekreačných stredísk
s celoročnou prevádzkou. Rovnako dôležité sú aj významné kúpeľné miesta v tomto
regióne, ktoré majú zväčša klimatický charakter.
85
Z hľadiska kultúry majú najväčší význam pre cestovný ruch v tomto regióne najmä
medzinárodné festivaly, ako aj mariánska púť v Levoči. Sieť múzeí a galérií, ale aj
tunajšie divadlá, kultúrny význam Spiša len umocňujú.
Spiš má aj vhodné realizačné predpoklady cestovného ruchu. Popri dostačujúcej
cestnej a železničnej sieti má nesmierny význam pre rozvoj turizmu medzinárodné
letisko Poprad-Tatry. Podpriemerné zastúpenie stravovacích zariadení v tomto regióne
je kompenzované hustou sieťou ubytovacích zariadení s nemalou lôžkovou kapacitou.
Okrem spomínaných atraktivít však existuje aj množstvo faktorov, ktoré na
rozvoj cestovného ruchu na Spiši pôsobia negatívne. Príkladom sú mnohé
zdevastované kultúrno-historické pamiatky a prírodné prostredie, zlý technický stav
niektorých ciest, nedostatok finančných zdrojov na revitalizáciu viacerých atraktivít
cestovného ruchu a stále pretrvávajúca nedostatočná propagácia tunajších atraktivít
cestovného ruchu. Pomocou mapy, ktorá zreteľne ilustruje priestorové usporiadanie
rôznych druhov atraktivít cestovného ruchu na Spiši sa nám podarilo priestorovo
vymedziť jednotlivé oblasti cestovného ruchu v tomto regióne.
86
Zoznam použitej literatúry
ANDRÁŠI, J. et al. 1985. Turistický sprievodca ČSSR. Vysoké Tatry. 2. vyd.
Bratislava: Šport, Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1985. 240 s.
BÁRTA, V. et al. 2001. Spiš. Slovenská Ľupča: AB ART press, 2001. 63 s. ISBN 80-
88817-41-2
BÁRTA, V. et al. 2004. Spiš. Banská Bystrica: AB ART press, 2004. 63 s. ISBN 80-
88817-17-X
BÁRTA, V. et al. 2005. Slovenské národné parky. 1. vyd. Slovenská Ľupča: AB ART
press, 2005. 128 s. ISBN 80-88817-55-2
BÁRTA, V., BURKOVSKÝ, J. 1996. Národné parky Slovenska. 1. vyd. Banská
Bystrica: AB ART press, 1996. 80 s. ISBN 80-88817-00-5
CIĄGWA, J. 1995: Rozdelenie Spiša v roku 1920 a jeho právne dôsledky. In: Spiš
v kontinuite času. 1. vyd. Prešov: Filozofická fakulta v Prešove Univerzity P. J.
Šafárika v Košiciach; Wien: Österreichisches Ost- und Südosteuropa Institut Wien,
1995. 388 s. ISBN 80-967001-3-8
ČEMAN, R. et al. 2003: Zemepisný atlas Slovenská Republika. 1. vyd. Bratislava:
Mapa Slovakia Bratislava, s.r.o., 2003. 96 s. ISBN 80-8067-006-4
DLUGOŠ, F., 2000. Dejiny Mariánskej hory v Levoči. 1. vyd. Levoča: Polypress,
s.r.o., 2000. 349 s. ISBN 80-88704-29-4
FRICKÝ, A. 1986: Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku. 1. vyd. Martin:
Osveta n. p. 232 s.
HRIC, K. 1991. Turistický sprievodca ČSSR. Slovenský raj. 2. vyd. Bratislava: Šport,
Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1991. 184 s. ISBN 80-7096-147-3
87
HROMADOVÁ, Ľ. 1979: Levoča pamiatky mestských rezervácií. 1. vyd. Bratislava:
Tatran, 1979. 192 s.
HUŇA, Ľ. et al. 1985. Slovenský raj – Chránená krajinná oblasť. 1. vyd. Bratislava:
Príroda, 1985. 381 s.
HUSOVSKÁ, Ľ., TAKÁTSOVÁ, J., 2001. Slovensko - Kúpele. 1. vyd. Bratislava:
Vydavateľstvo Príroda, s.r.o., 2001. 151 s. ISBN 80-07-00266-9
CHALUPECKÝ, I. 1981: Levoča. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo,
n. p., 1981. 96 s.
CHALUPECKÝ, I. 2000: Spiš perla Slovenska. Spišská Nová Ves: Agentúra
LUBAFOTOPRES, 2000. 192 s. ISBN 80-967556-6-8
CHALUPECKÝ, I. 2003. Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi. 1. vyd. Spišská Nová
Ves: mesto Spišská Nová Ves, 2003. 24 s. ISBN 80-969054-9-X
CHALUPECKÝ, I. 2006. Mariánska hora v Levoči. 1. vyd. Trnava: Spolok svätého
Vojtecha – Vojtech, spol. s r.o., 2006. 46 s. ISBN 80-7162-614-7
CHALUPECKÝ, I., KOPKÁŠ, M. 2003: Malý slovník spišských obcí. Abrahámovce:
ŠAFRAN, 2003. 288 s. ISBN 80-901408-1-5
CHALUPECKÝ, I., VLADÁR, J. 1980: Okres Spišská Nová Ves – klenotnica
pamiatok. 1. vyd. Košice: Vychodoslovenské vydavateľstvo n.p., 1980. 168 s.
JANKOVIČ, V. et al. 1980: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. 1. vyd. Martin:
Vydavateľstvo Osveta, n.p., 1980. 306 s.
JURKO, A. et al. 1966. Malá monografia Východného Slovenska. Zv. II. Živá
príroda. Zoš. 3 Ochrana prírody na Východnom Slovensku. 1. vyd. Košice:
Východoslovenské vydavateľstvo, 1966. 460 s.
88
KAMOCKI, J., SKAWIŃSKI, M. 2003: Problemy etniczności a narodowości na
przykładzie Spiszu. In: Terra Scepusiensis (Stav bádania o dejinách Spiša). IV.
sekcia: Novšie dejiny Spiša do roku 1918. 1. vyd. Levoča: Kláštorisko
n.o.; Wrocław: Centrum Badań Śląskoznawczych i Bohemistycznych Uniwersytetu
Wrocławskiego, 2003. 988 s. ISBN 80-7114-457-6 [SK], ISBN 83-88430-25-4 [PL]
KOLLÁR, D. et al. 2003: Slovensko – putovanie po regiónoch. Bratislava: DAJAMA,
2003. 456 s. ISBN 80-88975-56-5
KOLNÍK, P. 2006. Cestovný lexikón Slovenskej republiky 2006/2007. 1. vyd.
Bratislava: Astor Slovakia s.r.o. 2006. s. 114. ISBN 80-89152-07-4
KOPŠO, E. et al. 1979. Ekonomika cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1979. 248 s.
KORDOVÁDER, J. 2007. Turisticko-vlastivedný popis. In: Vysoké Tatry. Edícia
turistických máp 1:25000. Textová časť. 5. vyd. Harmanec: VKÚ, a.s. 2007. 64 s.
KRAMÁRIK, J. 1998. Nature protection in Slovakia. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo
životného prostredia SR, 1998. 28 s. ISBN 80-88833-12-4
KRET, A. et al. 2006. Spišské divadlo Spišská Nová Ves. 1. vyd. Levoča: Polypress,
2006. 159 s. ISBN 80-969668-7-1
KRIŽANOVÁ, E., PUŠKÁROVÁ, B. 1990: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. 1.
vyd. Bratislava: Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1990. 240+16 s. ISBN
80-7096-093-0
KUBAL, G. 2007. Kapliczki Polszkiego i Slowackiego Spisza. 1. vyd. Krosno:
Wydawnictwo Arete II, 2007. 176 s. ISBN 978-83-89688-78-1
MARIOT, P. 1983: Geografia cestovného ruchu. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo
Slovenskej akadémie vied, 1983. 248 s.
89
MARŠÁKOVÁ-NĚMEJCOVÁ, M. et al. 1977. Národní parky, rezervace a jiná
chráněná území přírody v Československu. 1. vyd. Praha: ACADEMIA,
nakladatelství Československé akademie věd, 1977. 476 s.
MOJŽIŠ, J. 1985. Chránené územia prírody v SSR. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo
Obzor, 1985. 320 s.
NOVÁČEK, M. 1988. Ochrana Přírody. 1. vyd. Brno: Vysoká škola Zemědělská
v Brne, 1988. 234 s.
ONDREJKA, K. 2001. Rekordy Slovenska – Príroda. 3. vyd. Bratislava: MAPA
Slovakia, s.r.o., 2001. 288 s. ISBN 80-8067-047-1
PANIGAJ, Ľ. 2002. Pieniny – Príroda a človek I. - Fauna a flóra Pienin. 1. vyd.
Kežmarok: ViViT s.r.o., 2002. s. 5. ISBN 80-88903-42-4
PETÁCH, E. 1974. Pieniny – Červený Kláštor. 1. vyd. Košice: Východoslovenské
vydavateľstvo, 1974. s. 5.
PONEC, J., MIHÁLIK, Š. 1977. Prírodné rezervácie na Slovensku. 1. vyd. Martin:
Vydavateľstvo Osveta, n.p. 1977. 208 s.
PRIKRYL, Ľ. 1988. Príroda. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Osveta, n.p. 1988. 448 s.
PUŠKÁROVÁ, B., PUŠKÁR, I. 1977: Spišská Sobota: Pamiatková rezervácia. 1.
vyd. Bratislava: TATRAN, 1977. 156 s.
PUŠKÁROVÁ, B., PUŠKÁR, I. 1979: Kežmarok: Pamiatková rezervácia. 1. vyd.
Bratislava: TATRAN, 1979. 166 s.
PUŠKÁROVÁ, B., PUŠKÁR, I. 1981: Spišská Kapitula: Pamiatková rezervácia. 1.
vyd. Bratislava: Tatran, 1981. 216 s.
90
RUSNÁK, E., FUKNOVÁ, A. 2000: Spiš - atlas regiónu. 1. vyd. Bratislava: MAPA
Slovakia Bratislava s. r. o., 2000. 112 s. ISBN 80-88716-94-2
SKAWIŃSKI, M. 2003a: Ludność wspótczesnego polskiego Spiszu. In: Terra
Scepusiensis (Stav bádania o dejinách Spiša). V. sekcia : Dejiny Spiša po roku 1918.
1. vyd. Levoča: Kláštorisko n.o.; Wrocław: Centrum Badań Śląskoznawczych
i Bohemistycznych Uniwersytetu Wrocławskiego, 2003. 988 s. ISBN 80-7114-457-6
[SK], ISBN 83-88430-25-4 [PL]
SKAWIŃSKI, M. 2003b: Przygoda nieożywiona na Spiszu. In: Terra Scepusiensis
(Stav bádania o dejinách Spiša). I. sekcia : Geografia, archeológia a umenoveda Spiša.
1. vyd. Levoča: Kláštorisko n.o.; Wrocław: Centrum Badań Śląskoznawczych
i Bohemistycznych Uniwersytetu Wrocławskiego, 2003. 988 s. ISBN 80-7114-457-6
[SK], ISBN 83-88430-25-4 [PL]
SPIRITZA, J., ŠTUBŇA, K. 2001. Spišská Nová Ves. 1: vyd. Spišská Nová Ves:
Arcus edition Photography Kazimír Štubňa, 2001. 32 s. ISBN 80-968176-9-8
SURGENT, J. et al. 2000. Turisticko-vlastivedný popis. In: Slovenský raj. Edícia
turistických máp 1:25000. Textová časť. 1. vyd. Harmanec: VKÚ, š.p. 2000. 32 s.
ULIČNÝ, F. 1995: Zu den Ältesten Nachrichten über die Zips (Najstaršie správy
o Spiši). In: Spiš v kontinuite času. 1. vyd. Prešov: Filozofická fakulta v Prešove
Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach; Wien: Österreichisches Ost- und Südosteuropa
Institut Wien, 1995. 388 s. ISBN 80-967001-3-8
VANČURA, V. 1996. Národné parky a my. 1. vyd. Liptovský Mikuláš: Typopress
s.r.o., 1996. 44 s. ISBN 80-967613-4-X
VOLOŠČUK, I. 1988. Národné parky Slovenskej republiky. 1. vyd. Poprad: SLZA,
s.r.o., 1988. 32 s. ISBN 80-88680-17-4
VOLOŠČUK, I. 1994. TANAP biosférická rezervácia. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo
GRADUS, 1994. 557 s. ISBN 80-901392-4-8
91
VOLOŠČUK, I. 1999. The National parks and Biosphere Reserves in Carpathians-
The Last Nature Paradises. 1. vyd. Tatranská Lomnica: ACANAP, 1999. 248 s. ISBN
80-88680-31-X
VOLOŠČUK, I. 2005. Ochrana prírody a krajiny. 2. vyd. Zvolen: Technická
univerzita vo Zvolene, 2005. 245 s. ISBN 80-228-1511-X
ZAŤKO, M. et al. 2002. Okresy Slovenska. In: Školský atlas geografia pre stredné
školy. 1. vyd. Harmanec: VKÚ, akciová spoločnosť, 2002. 48 s. ISBN 80-8042-229-
X
Brožúry:
GOTICKÁ CESTA, 2004: Turistický región Spiš – Gemer. Spišská Nová Ves:
BAMBOW, 2004.
Internetové stránky:
AdAstra Net s.r.o., 2005. http://www.kupaliska.sk/-vysne-ruzbachy-izabela-a1-131-0-
0-1-sk.htm 27.02.2008
AquaCity, 2008. http://www.aquacity.sk 27.02.2008
Artinfo.pl © 2008. http://www.artinfo.pl/?pid=galleries&id=19979&lng=1
27.02.2008
ban.host.sk: http://ban.host.sk/hodkovce.php, 21.05.2006
CassoviaBooks & CBS spol, s.r.o., 2008. http://spis.eu.sk/sk/muzea/muzeum-cerveny-
klastor.html 27.02.2008
czorsztyn.info, 2008. http://www.czorsztyn.info.pl/ 27.02.2008
denník Korzár, 2004. http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=9.8.
2004/11802P 17.02.2008
92
drogiwpolsce.pl, 2008. http://drogiwpolsce.pl 21.2.2008
gregi.net, 2008. http://www.gregi.net/vl/article/Okey_Leto_2007_Najvacsi__hudobny
_festival_na_vychode_Slovenska_uz_po_jedenastykrat_19101/ 27.02.2008
kupeleslovenska.sk, 2008. http://www.kupeleslovenska.sk/ 27.02.2008
letisko Poprad, 2008. http://www.airport-poprad.sk/info/slovak.html 21.2.2008
Ľubovnianske múzeum, 2008. http://www.muzeumsl.sk/ 27.02.2008
MDPT SR, 2008. Železničná mapa SR. http://www.telecom.gov.sk/externe/idic/zel/
imapa.html 21.2.2008
mesto Kežmarok, 2005. http://www.kezmarok.com/ 27.02.2008
Mesto Spišská Nová Ves, 2008. http://www.spisskanovaves.eu/spisska_nova_ves/
kultura_ a_volny_cas/galeria_umelcov_spisa/index.html 27.02.2008
mfhf.sk, 2008. http://www.mfhf.sk/vysledky.php15.02.2008
mKs, 2008. Naj v Slovenskom raji. http://www.slovensky-raj.sk/objekt&oid=279
&eid =&PHPSESSID=8a4d2f7ead29b7396e31f8bcc2710e6a, 14.02.2008
MSKS mesta Levoča, 2008. http://msks.levoca.sk/divadlo.htm 27.02.2008
muzeum.sk, 2008. http://www.muzeum.sk 27.02.2008
Múzeum Spiša, 2008. http://www.muzeumspisa.com/indexsj.php?text=informacie
27.02.2008
noclegiw.pl, 2008. http://www.noclegiw.pl/noclegi-w-niedzicy.html 15.02.2008
PBN Zakopane, 2007. www.enoclegi.zakopane.pl/SK/index.html 15.02.2008
93
Podtatranská galéria, 2008. http://www.tatragaleria.sk/main.php?id_menu=8256
&firmy_slovenska_flag=0 27.02.2008
pieniny.sk: http://www.pieniny.sk/ciele/niedzica/niedzica.html, 21.05.2006
PTTK, 2008. http://www.pttk.pl/zycie/imprezy/index.php?co=pieniny03 27.02.2008
rnl.sk. www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=4660 27.02.2008
SACR, 2007. Slovenská agentúra pre cestovný ruch. http://www.slovakia.travel/portal
21.12.2007
SACR, 2008. Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Kultúrne, folklórne a športové
podujatia na rok 2008. www.slovakiatourism.sk 03.03.2008
skonline, 2008. http://www.skonline.sk/termalnek.php?id=756 27.02.2008
Slovenská národná galéria, 2008. http://www.sng.sk/?loc=3&id=5 27.02.2008
Slovenská správa ciest, 2007. Odbor cestnej databanky 2100. Prehľad údajov o sieti
cestných komunikácii na území SR. Bratislava: Slovenská správa ciest, 2007. 46 s.
Slovenské národné múzeum, 2008. Spišské múzeum v Levoči. http://www.snm.sk/
?lang=svk&org=11§ion=home&show 27.02.2008
slovenskyraj.sk: www.slovenskyraj.sk/obce/spstiavnik/spstiavnik.html, 21.05.2006
smolnik.ge.mesto.sk: http://smolnik.gl.mesto.sk/stavby.html, 21.05.2006
športoviská.sk, 2008. http://www.športoviská.sk 27.02.2008
SAŽP, 2007. Maloplošné chránené územia. http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/
sortColumn/VymeraV1/sortType/desc 17.12.2007
94
Tatranské lanové dráhy a.s., 2008. http://www.tldtatry.sk/index.cfm?module=Active
Web&page=WebPage&s=tatranske_lanovky 21.2.2008
tatrygolf.sk, 2008. http://www.tatrygolf.sk 27.02.2008
turistikaonline.sk, 2008. http://www.turistikaonline.sk 27.02.2008
UG Łapsze Niżne, 2007. http://www.lapszenizne.pl/index.php 21.2.2008
WIKIMEDIA FOUNDATION INC. 2003a, St. Petersburg, Florida, USA
2003.Wikipédia, článok Spiš: http://sk.wikipedia.org/wiki/Spi%C5%A1, 29.04.2006
WIKIMEDIA FOUNDATION INC. 2003b, St. Petersburg, Florida, USA
2003.Wikipédia, článok Mestá a obce regiónu Spiš: http://sk.wikipedia.org/wiki/
Mest%C3%A1_a_obce_regi%C3%B3nu_Spi%C5%A1, 29.04.2006
WÓJCIK, M. 2008. Rezerwaty przyrody w Polsce. Bioarea. http://www.biolog.pl/
nauka-45.html 17.02.2008
ZOO Sp. N. Ves, 2008. http://www.zoosnv.sk/ 27.02.2008
zväz múzeí Slovenska, 2008. Členské múzeá podľa krajov. http://www.zms.sk/
clenkraj.htm 27.02.2008
Železničná spoločnosť Slovensko, 2008. http://217.12.52.132/internetIKVCWeb/
pageFlow/connection/searchConnection.do 21.2.2008
Mapy:
BIELY, A. et al. 2002: Tektonická schéma Slovenskej časti západných Karpát. Mapa
č. 2, 1:2000000. In: Atlas krajiny slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná
krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 75 ISBN 80-88833-27-2
95
ČURLÍK, J., ŠÁLY, R. 2002: Zrnitosť pôdy. Mapa č. 84, 1:500000. In: Atlas krajiny
Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava:
Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného
prostredia, 2002. s. 110-111 ISBN 80-88833-27-2
FAŠKO, P., ŠŤASTNÝ, P. 2002: Priemerné ročné úhrny zrážok. Mapa č.54,
1:2000000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná
štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica:
Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 99 ISBN 80-88833-27-2
FENDEK, M. et al. 2002: Zdroje geotermálnych a minerálnych vôd. Mapa č. 9,
1:500000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola VIII. - Chránené územia
a prírodné zdroje. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 214-215 ISBN 80-88833-
27-2
CHOVANCOVÁ-MARENČÁKOVÁ, J., MLÁDEK, J. 2002: Celkový prírastok
obyvateľstva. Mapa č. 21, 1:4000000 In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola
VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo
životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia,
2002. s. 156 ISBN 80-88833-27-2
JEDLIČKA, L., KALIVODOVÁ, E. 2002: Zoogeografické členenie: terestrický
biocyklus. Mapa č. 91, 1:2000000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola
IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia
SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 118 ISBN 80-
88833-27-2
KRAMÁRIK, J. 2002: Územná ochrana prírody a krajiny. Mapa č. 39, 1:500000. In:
Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola VIII. - Chránené územia a prírodné
zdroje. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica:
Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 230-231 ISBN 80-88833-27-2
96
KRAMÁRIK, J., VANČURA, T. 2002: Tatranský národný park. Mapa č. 42, mapový
výrez. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola VIII. - Chránené územia
a prírodné zdroje. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 234 ISBN 80-88833-27-2
KURČÍK, Ľ., STRELKOVÁ, J., 2002. Kultúrne zariadenia. Mapa č. 126, 1:1000000.
In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity
v krajine. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica:
Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 186 ISBN 80-88833-27-2
LIŠČÁK, P. et al. 2002: Významné geologické lokality. Mapa č. 45, 1:1000000. In:
Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola VIII. - Chránené územia a prírodné
zdroje. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica:
Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 237 ISBN 80-88833-27-2
LAPIN, M. et al. 2002: Klimatické oblasti. Mapa č. 27, 1:1000000. In: Atlas krajiny
Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava:
Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného
prostredia, 2002. s. 95 ISBN 80-88833-27-2
MAGLOCKÝ, Š. 2002: Potenciálna prirodzená vegetácia. Mapa č. 87, 1:500000. In:
Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 114-115 ISBN 80-88833-27-2
MAJERČÁKOVÁ, O. 2002: Povodia hlavných tokov s hydrologickou bilanciou.
Mapa č. 70, 1:2000000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná
krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 102 ISBN 80-88833-27-2
MAZÚR, E.,ČINČURA, J., KVITKOVIČ, J. 1980: Geomorfológia. Mapa č. 11.,
1:500000. In: Atlas Slovenskej Socialistickej repuliky. Kapitola IV.- Povrch.
Bratislava: Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, 1980. s.
46-47
97
MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1980: Geomorfologické jednotky. Mapa č. 11., 1:500000.
In: Atlas Slovenskej Socialistickej repuliky. Kapitola IV.- Povrch. Bratislava:
Slovenská akadémia vied, Slovenský úrad geodézie a kartografie, 1980. s. 54-55
MLÁDEK, J. 2002: Priemysel. Mapa č. 78, 1: 750 000. In: Atlas krajiny Slovenskej
republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine. 1. vyd. Bratislava:
Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného
prostredia, 2002. s. 170-171 ISBN 80-88833-27-2
OTRUBOVÁ, E., KULLA, M. 2002: Športovo-rekreačné zariadenia. Mapa č. 115,
1:1 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo
a jeho aktivity v krajine. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR;
Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 182 ISBN 80-
88833-27-2
PLESNÍK, P. 2002: Fytogeograficko-vegetačné členenie. Mapa č. 86, 1:1000000. In:
Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 113 ISBN 80-88833-27-2
SLIMÁK, K. 2005: Mapa regiónu poľský Spiš: http://upload.wikimedia.org/
wikipedia/sk/1/12/Polskispisz.png, 29.04.2006
SPIŠIAK, P. 2002a: Rastlinná výroba. Mapa č. 60, 1:2000000. In: Atlas krajiny
Slovenskej republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 168 ISBN 80-88833-27-2
SPIŠIAK, P. 2002b: Živočíšna výroba. Mapa č. 61, 1:2000000. In: Atlas krajiny
Slovenskej republiky. Kapitola VI. - Obyvateľstvo a jeho aktivity v krajine. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 168 ISBN 80-88833-27-2
98
ŠÁLY, R., ŠURINA, B. 2002: Pôdy. Mapa č. 78, 1:500000. In: Atlas krajiny
Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd. Bratislava:
Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného
prostredia, 2002. s. 106-107 ISBN 80-88833-27-2
ŠIMO, E., ZAŤKO, M. 2002: Typy režimu odtoku. Mapa č. 71, 1:2000000. In: Atlas
krajiny Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1. vyd.
Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 103 ISBN 80-88833-27-2
ŠŤASTNÝ, P. et al. 2002a: Priemerná teplota vzduchu v januári. Mapa č. 51,
1:2000000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná
štruktúra. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica:
Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 99 ISBN 80-88833-27-2
ŠŤASTNÝ, P. et al. 2002b: Priemerná teplota vzduchu v júli. Mapa č. 50, 1:2000000.
In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola IV. - Prvotná krajinná štruktúra. 1.
vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská
agentúra životného prostredia, 2002. s. 99 ISBN 80-88833-27-2
ŽUDEL, J. 2002: Osídlenie územia v r. 1511 - 1530. Mapa č. 8, mierka 1: 500 000.
In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Kapitola II. – Vývoj osídlenia a mapového
zobrazenia. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská
Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. s. 39-39 ISBN 80-88833-
27-2
99
Potential and regionalisation of tourism in the Spiš region
SUMMARY
Tourism belongs to the most dynamically developing branches of economy.
Slovakia is country with great potential of tourism and the region of Spiš belongs to
the most attractive Slovak regions from the point of view of tourism. The Spiš region
is unusually rich on cultural and historical monuments, beauties of nature, but we can
find there also lots of sports, recreational and spa resorts. In this region there are many
cultural facilities and events as well. For making the tourism are very important also
the realization assumptions, which are in Spiš region at relatively good level.
Probably the rarest from the plenty of historical and historical monuments are
national cultural monuments. In Spiš there are 10 of this kind of monuments and the
most famous are monastery of Carthusian monks in Červený Kláštor, St. Jacob's
church in Levoča with the highest wooden gothic altar of the world, chateau in
Spišská Belá-Strážky or the largest castle in Central Europe – Spišský castle, which
was together with its surroundings, the Church of Holy Spirit in Žehra and Spišská
Kapitula, written in the World Cultural Heritage UNESCO. In Spiš there are also 5
urban historical reserves in Kežmarok, Levoča, Podolínec, Spišská Kapitula (Spišské
Podhradie) and Spišská Sobota (Poprad) and 2 folk architecture historical reserves in
Osturňa and Ždiar. In Slovakia there is no region with more monuments in historical
reserves than Spiš. Some monuments that are not national cultural monuments or that
are not a part of monument reservations are also worth seeing. To these kinds of
monuments belongs variety of castles and chateaus wherever in Spiš. Other
monuments are in towns and villages, the Gothic route runs through them.
Attraction of valuable historical monuments in Spiš is completed by plenty of
natural beauties. In Spiš we can find as many as 3 unique national parks that belong to
the oldest large-scale protected areas in Slovakia. Although it is very complicated to
compare these national parks with the other national parks in Slovakia from the point
of view of quality, Tatras, Pieniny and Slovak Paradise don’t have any analogy in
Slovakia thanks their rare geomorphological forms. In Spiš there are besides these
100
large-scale protected areas still nearly hundred of small-scale protected areas. This
group of small-scale protected areas includes natural reserves, natural monuments and
protected sites. In Spiš we can find as many as 71 natural reserves which are situated
mainly in national parks, while the natural monuments are just 23 and they are located
especially in Hornádska kotlina basin. The least numerous small-scale protected areas
are protected sites and in Spiš there are only 3 of these protected areas.
Maybe the most important sports resorts in Spiš are the ski resorts. We can find
them almost everywhere in Spiš but the highest quality ski resorts are situated in High
Tatra mountains, Zamagurie area and Volovské vrchy mountains. From the other
kinds of sports or recreational resorts are known the thermal aquaparks in Poprad,
Vrbov and Vyšné Ružbachy. For the tourism are very important the recreational
resorts in nature as well. They are situated mainly in the national parks. In Spiš there
are also 4 spas: Vyšné Ružbachy, High Tatra, Lučivná and Štós.
Some museums and galleries in Spiš create the body of cultural institutions. We
can find them primarily in the bigger towns like for example in Poprad and Spišská
Nová Ves. The theatres are situated just in towns Spišská Nová Ves and Levoča.
Cultural events have also great importance for development of tourism. Very popular
are mainly some international festivals and cultural celebrations in several towns or
Marian pilgrimage in Levoča.
Realization assumptions of tourism we can divide into two parts. First is the
transport infrastructure and the second is the material and technical support of
tourism. In Spiš there is sufficient net of roads and railways. Very important for
tourism is the international airport in Poprad. From the material and technical support
are most important accommodation facilities, because they usually offer the food
services as well. Spiš disposes of 474 accommodation facilities with over 22000 beds.
Apart from tourism attractions which have positive influence on tourism
development, there are some factors which negative influence the tourism. To these
negative factors belong for example devastated cultural and historical monuments and
natural environment, bad technical condition of many roads, lack of financial
resources for revitalization of many tourism attractions and insufficient publicity of
tourism attraction in this region.
101
On the basis of spatial arrangement of different kinds of tourism attractions we
have created the regionalization of tourism in the Spiš region. In Spiš there are two
primary tourism areas: tourism area with the occurrence of important historical
monuments and tourism area with the occurrence of important natural beauties.
102
Zoznam príloh
Mapy:
Mapa 1. Poloha Spiša
Mapa 2. Administratívne členenie Spiša
Mapa 3. Národné kultúrne pamiatky na Spiši
Mapa 4. Pamiatkové rezervácie na Spiši
Mapa 5. Vybrané hrady, zámky a kaštiele na Spiši
Mapa 6. Gotická cesta na Spiši
Mapa 7. Národné parky na Spiši
Mapa 8. Prírodné rezervácie na Spiši
Mapa 9. Národné prírodné rezervácie v Tatranskom národnom parku na Spiši
Mapa 10. Prírodné pamiatky a chránené areály na Spiši
Mapa 11. Vybrané lyžiarske strediská na Spiši
Mapa 12. Vybrané športovo-rekreačné a kúpeľné zariadenia na Spiši
Mapa 13. Vybrané kultúrne zariadenia a podujatia na Spiši
Mapa 14. Dopravná infraštruktúra na Spiši
Mapa 15. Ubytovacie a stravovacie zariadenia na Spiši
Mapa 16. Oblasti cestovného ruchu na Spiši
Tabuľky:
Tab. 1. Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku
Tab. 2. Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na Slovensku
Tab. 3. Národné prírodné rezervácie na Spiši
Tab. 4. Prírodné rezervácie na Spiši
Tab. 5. Národné prírodné pamiatky na Spiši
Tab. 6. Prírodné pamiatky na Spiši
Tab. 7. Chránené areály na Spiši
Tab. 8. Sieť cestných komunikácií na území Spiša
Tab. 9. SWOT analýza Spiša z hľadiska potenciálu cestovného ruchu
103
Grafy:
Graf 1. Pamiatkové rezervácie v historických regiónoch Slovenska
Obrázky:
Obr. 1. Červený Kláštor (Kláštor Kartuziánov)
Obr. 2. Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
Obr. 3. Budova Evanjelického lýcea v Kežmarku
Obr. 4. Kostol sv. Jakuba v Levoči
Obr. 5. Spišský hrad
Obr. 6. Spišská Belá-Strážky (Kaštieľ)
Obr. 7. Farský kostol sv. Ducha v Žehre
Obr. 8. Drevený kostolík v Hraničnom
Obr. 9. Stredoveké nástenné maľby v Bijacovciach
Obr. 10. Stredoveké nástenné maľby v Dravciach
Obr. 11. Hlavný oltár v Kostole sv. Jakuba v Levoči
Obr. 12. Kežmarok
Obr. 13. Levoča
Obr. 14. Podolínec
Obr. 15. Spišská Kapitula
Obr. 16. Spišská Sobota
Obr. 17. Hrad v Niedzici
Obr. 18. Kaštieľ v Markušovciach
Obr. 19. Ždiar
Obr. 20. Osturňa
Obr. 21. Spišská Nová Ves
Obr. 22. Ľubovniansky hrad
Obr. 23. Vysoké Tatry z juhovýchodu
Obr. 24. Belianske Tatry
Obr. 25. Malá studená dolina
Obr. 26. Lomnický štít
Obr. 27. Mengusovská dolina
104
Obr. 28. Javorová dolina
Obr. 29. NPP Belianska jaskyňa
Obr. 30. Letecký pohľad na Pieniny
Obr. 31. Prielom Dunajca
Obr. 32. Prielom Hornádu
Obr. 33. Roklina Piecky v Slovenskom raji
Obr. 34. Roklina Kyseľ v Slovenskom raji
Obr. 35. Závojový vodopád v Sokolej doline
Obr. 36. Tomášovský výhľad nad Prielomom Hornádu
Obr. 37. NPR Holý kameň
Obr. 38. NPR Sivá brada
Obr. 39. NPR Dreveník
Obr. 40. Lyžiarske stredisko Plejsy
Obr. 41. Lyžiarsky svah na Lomnickom sedle
Obr. 42. Lyžiarske stredisko Bachledova dolina
Obr. 43. Aquapark v Poprade
Obr. 44. Splav Dunajca v Pieninách
Obr. 45. Rekreačné stredisko Dedinky
Obr. 46. Rekreačné stredisko Podlesok
Obr. 47. Priehrada Czorcztyn v Poľsku
Obr. 48. Kúpele Vyšné Ružbachy
Obr. 49. Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi
Obr. 50. Mariánska hora v Levoči
105
Obrazová príloha
Obr. 1. Červený Kláštor (Kláštor Kartuziánov)
Foto: http://www.pieniny.sk/ciele/cklastor/cklastor.html
Obr. 3. Budova Evanjelického lýcea v Kežmarku
Foto: http://www.kezmarok.sk Obr. 5. Spišský hrad
Obr. 2. Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
Foto: http://www.kezmarok.sk
Obr. 4. Kostol sv. Jakuba v Levoči
Foto: http://www.chramsvjakuba.sk/ Obr. 6. Spišská Belá-Strážky (Kaštieľ)
Foto: http://www.spis.sk/regiony/kezmarok/kezmarok.html
106
Obr. 7. Farský kostol sv. Ducha v Žehre
Obr. 9. Stredoveké nástenné maľby v Bijacovciach
Foto: Ladislav Jiroušek
Obr. 11. Hlavný oltár v Kostole sv. Jakuba v Levoči
Foto: http://www.chramsvjakuba.sk/#hosjakuba
Obr. 8. Drevený kostolík v Hraničnom
Foto: http://mesto.sk/spisska_nova_ves/
atrakcie__historia/skanzeny/
Obr. 10. Stredoveké nástenné maľby v Dravciach
Foto: Ladislav Jiroušek
Obr. 12. Kežmarok
Foto: http://www.spis.sk/regiony/kezmarok/kezmarok.html
107
Obr. 13. Levoča
Obr. 15. Spišská Kapitula
Obr. 17. Hrad v Niedzici
Foto: http://www.pieniny.sk/obce/podolinec/podolinec.html
Obr. 14. Podolínec
Foto: http://www.pieniny.sk/obce/podolinec/podolinec.html Obr. 16. Spišská Sobota
Foto: http://www.poprad.sk/portal/
Obr. 18. Kaštieľ v Markušovciach
Foto: http://www.spis.sk/regiony/snves/snves.html
108
Obr. 19. Ždiar
Foto: http://www.zdiar.info/folklor/ Obr. č. 21: Spišská Nová Ves
Obr. 23. Vysoké Tatry z juhovýchodu
Obr. 20. Osturňa
Foto: http://www.albumy.biz/album63?&page=4
Obr. č. 22: Ľubovniansky hrad
Foto: Vladimír Dlugolinský Obr. 24. Belianske Tatry
109
Obr. 25. Malá studená dolina
Obr. 27. Mengusovská dolina
Obr. 29. NPP Belianska jaskyňa
Obr. 31. Prielom Dunajca
Foto: Milan Paprčka
Obr. 26. Lomnický štít
Obr. 28. Javorová dolina
Obr. 30. Letecký pohľad na Pieniny
Foto: Milan Paprčka Obr. 32. Prielom Hornádu
Foto: Michal Vallo
110
Obr. 33. Roklina Piecky v Slovenskom raji
Foto: Vladimír Šifra Obr. 35. Závojový vodopád v Sokolej doline
Obr. 34. Roklina Kyseľ v Slovenskom raji
Foto: Jaromír Knižka
Obr. 36. Tomášovský výhľad nad Prielomom Hornádu
Foto: Vladimír Šifra
111
Obr. 37. NPR Holý kameň
Foto: Vladimír Šifra Obr. 39. NPR Dreveník
Foto: Ján Lacika Obr. 41. Lyžiarsky svah na Lomnickom sedle
Obr. 38. NPR Sivá brada
Foto: Roman Malega
Obr. 40. Lyžiarske stredisko Plejsy
Obr. 42. Lyžiarske stredisko Bachledova dolina
Foto: www.skibachledova.sk
112
Obr. 43. Aquapark v Poprade
Foto: www.aquacity.sk Obr. 45. Rekreačné stredisko Dedinky
Foto: www.slovenskyraj.sk Obr. 47. Priehrada Czorcztyn v Poľsku
Obr. 49. Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi
Obr. 44. Splav Dunajca v Pieninách
Foto: Miroslav Dravecký Obr. 46. Rekreačné stredisko Podlesok
Obr. 48. Kúpele Vyšné Ružbachy
Foto: www.sunflowers-agency.com Obr. 50. Mariánska hora v Levoči
Foto: Roman Langer
113
