Viedenský dohovor o Viedenský dohovor o zmluvnom právezmluvnom práve

Hatiarová SimonaKukučková Dominika

Viedenský dohovor o zmluvnom práve z Viedenský dohovor o zmluvnom práve z r.1969r.1969

Medzinárodné právo bolo na začiatku svojho vývoja postavené zväčša na obyčaji, a keďže sa začali vyskytovať problémy spojené s rôznymi náhľadmi na obyčaje rozličných krajín bolo potrebné zabezpečiť istotu strán a to práve kodifikáciou týchto obyčajov

Valným zhromaždením OSN bola ustanovená Medzinárodná právna komisia – jej úlohou - kodifikácia a rozvoj medzinárodného práva v súlade s plnením funkcií článku 13 ods. 1 písm. a) Charty OSN

ako výsledok práce tejto komisie - vznikol Viedenský dohovor o zmluvnom práve, kde bola prvý krát definovaná medzinárodná zmluva a postup pri jej prijímaní

Stranou Dohovoru sa stala väčšina štátov sveta a aj štáty ktoré tak neučinili, ho uznávajú ako obyčajové právo

Z hľadiska Viedenského dohovoru za medzinárodné zmluvy považujeme zmluvy uzavreté medzi viacerými organizáciami vládnej povahy. Môže to byť teda hociktorý subjekt medzinárodného práva. Najčastejšie sú to zvrchované štáty, ale môžu to byť aj nadnárodné medzivládne organizácie, ktorým členské štáty prenechali časť svojej vlastnej suverenity.

Preambula Preambula Zásady:

slobodného súhlasudobromyseľnostipacta sunt servanda- riešenie konfliktov mierovými prostriedkami v

súlade so zásadami spravodlivostizásadami medzinárodného práva- majúc na zreteli zásady MP vtelené do Charty OSNzásada rovnoprávnosti národov a ich právo na

sebaurčeniezásada zvrchovanej rovnosti a nezávislosti

všetkých národovzásada nevmiešavanie sa do vnútorných

záležitostí štátovzásada zákazu hrozby silouzásada všeobecného dodržiavania ľudských práv a

základných slobôd pre všetkých

Zásady tvorby zmlúvZásady tvorby zmlúvPre tvorbu a životaschopnosť medzinárodných zmlúv je potrebné aby pri ich tvorbe obe strany dbali na 2 princípy:

1.zásada: PACTA SUNT SERVANDA - dohoda je pre obe strany záväzná a musí byť plnená v dobrej viere. Podľa Viedenského dohovoru, každá záväznosť vyplývajúca z medzinárodnej zmluvy sa mení v normu a rozpor s národným právom nemôže byť dôvodom pre jej neplnenie.

2.Zásada REBUS SIC STANTIBUS - spája dodržiavanie zmluvy so zachovaním pomerov v dobe uzatvorenia zmluvy. Viedenský dohovor túto zásadu upravuje pre prípady, keď pomery, ktoré tvorili základ zmluvy sa radikálne zmenili. V tomto prípade môže jedna zo strán túto zmluvu vypovedať.

Zmluvy zakladajúce medzinárodné Zmluvy zakladajúce medzinárodné organizácie a zmluvy prijaté v organizácie a zmluvy prijaté v medzinárodnej organizácii medzinárodnej organizácii

čl. 5 Tento dohovor sa vzťahuje na

každú zmluvu, ktorá je zakladajúcou listinou medzinárodnej organizácie, a na každú zmluvu prijatú v medzinárodnej organizácii bez ujmy všetkých príslušných pravidiel danej organizácie.

Oddiel 1: Uzavieranie zmlúvOddiel 1: Uzavieranie zmlúv

Čl.6 hovorí o spôsobilosti každého štátu uzatvárať medzinárodné zmluvy

Čl. 7 pojednáva o plnomocenstve- Určitá osoba sa považuje za zástupcu štátu

pre prijatie alebo overenie textu zmluvy alebo pre vyjadrenie súhlasu štátu s tým, že bude viazaný zmluvou:a) ak predloží riadne plnomocenstvo, alebob) ak z praxe príslušných štátov alebo z

iných okolností vyplýva, že bolo ich úmyslom považovať túto osobu za zástupcu štátu pre uvedené úkony a upustiť od predloženia plnomocenstva

Bez predloženia plnomocenstva sa za zástupcov štátu považujú:

hlavy štátov, predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí, a to pre všetky úkony súvisiace s dojednávaním zmluvy

vedúci diplomatickej misie, a to pre prijatie textu zmluvy medzi vysielajúcim štátom a prijímajúcim štátom

poverení zástupcovia štátov na medzinárodnej konferencii, v medzinárodnej organizácii alebo na niektorom z jej orgánov, a to pre prijatie textu zmluvy na tejto konferencii, v tejto organizácii alebo na orgáne

Prijatie textu, čl. 9Prijatie textu, čl. 9

Text zmluvy sa prijíma, s výnimkou prípadov, so súhlasom všetkých štátov, ktoré sa podieľajú na jeho vypracovaní.

Text zmluvy sa prijíma na medzinárodnej konferencii dvojtretinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich štátov, ledaže sa tieto štáty rovnakou väčšinou rozhodli použiť iné pravidlo.

Spôsoby vyjadrenia súhlasu Spôsoby vyjadrenia súhlasu s tým byť viazaný zmluvou s tým byť viazaný zmluvou

Súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, môže byť vyjadrený:podpisom, výmenou listín tvoriacich zmluvu, ratifikáciou zmluvy, jej prijatím,

schválením alebo prístupom k nej, iným dohodnutým spôsobom.

Bližšie o tom pojednávajú články 12 až 17.

Súhlas štátu vyjadrený Súhlas štátu vyjadrený ratifikáciouratifikáciou

Súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, sa vyjadruje ratifikáciou, ak:a) zmluva ustanovuje, že tento súhlas je vyjadrený

ratifikáciou;b) je inak potvrdené, že štáty, ktoré sa zúčastnili na

rokovaní, sa dohodli, že ratifikácia sa bude požadovať;c) zástupca štátu podpísal zmluvu s výhradou

ratifikácie; alebod) úmysel štátu podpísať zmluvu s výhradou ratifikácie

vyplýva z plnomocenstva jeho zástupcu alebo bol vyjadrený v priebehu rokovania.

Súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, sa vyjadruje

prijatím alebo schválením za rovnakých podmienok ako pri

ratifikácii.

Článok 14

Výmena alebo uloženie Výmena alebo uloženie ratifikačných listín, listín o prijatí, ratifikačných listín, listín o prijatí,

schválení alebo prístupeschválení alebo prístupe

Pokiaľ zmluva neustanovuje inak, ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe zakladajú súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou dňom:

a) ich výmeny medzi zmluvnými štátmi;b) ich uloženia u depozitára; aleboc) ich oznámenia zmluvným štátom alebo

depozitárom, ak sa tak dohodlo.

Článok 16

Oddiel 2: VýhradyOddiel 2: Výhrady výhrada je jednostranný právny úkon, ktorým štát

prejavuje svoju vôľu nebyť viazaný, prípadne byť viazaný inak, určitým ustanovením medzinárodnej zmluvy.

okrem definície výhrady bol vo Viedenskom dohovore stanovený aj presný postup pri uskutočňovaní výhrady, ako aj podmienky, kedy výhrada nemôže byť prijatá

Podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve môže štát podať výhradu kedykoľvek až do úkonu, ktorým sa sám zaväzuje znením zmluvy (teda podpisu, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo prístupe)

Výhrady nemôžu byť urobené v dvoch prípadoch: Prvým je prípad, keď výhrady vylučuje samotná

medzinárodná zmluva, resp. môžu byť učinené iba tie výhrady, ktoré zmluva povoľuje.

Druhým prípadom, kedy Viedenský dohovor zakazuje výhrady, je prípad, keď výhrada je v rozpore s predmetom a účelom samotnej zmluvy.

Pokiaľ výhradu medzinárodná zmluva explicitne pripúšťa, nie je potrebné, aby ju ostatné štáty výslovne prijali, ledaže sa jedná o jednu z nasledujúcich skutočností:◦a) Nutnosť výslovného prijatia výhrad je

stanovená v samotnej zmluve◦b) Vykonávanie zmluvy ako celku medzi

všetkými zmluvnými stranami je podstatnou podmienkou súhlasu každej z nich s tým, že bude viazaná zmluvou, ak: sa jedná o obmedzený počet zmluvných strán

alebo to vyplýva z predmetu a účelu zmluvy

Námietky voči výhradám čl. 20-Námietky voči výhradám čl. 20-2222

Viedenský dohovor sám nespomína mechanizmus, akým môže byť zabránené vo vykonaní výhrady štátom. Jediným dostupným inštrumentom sú tzv. námietky, ktoré môžu zmluvné štáty („štáty A“) podať proti výhrade novopristupujúceho štátu („štátu B“).

Námietky môžu štáty A podávať do doby určenej v konkrétnej zmluve. Ak nie je určená žiadna námietková lehota, môžu sa námietky podávať do 12 mesiacov od momentu, čo sa štát A o výhrade podanej štátom B dozvedel, prípadne od momentu, kedy štát A vyjadril svoj súhlas byť viazaný článkami zmluvy. Viedenský dohovor ďalej popisuje právne následky učinenia výhrady. Konkrétna výhrada mení vzťah medzi štátmi A a štátom B v rozsahu, v ktorom bola výhrada urobená.

Neplatnosť, zánik a Neplatnosť, zánik a prerušenie vykonávania prerušenie vykonávania

zmlúvzmlúvPlatnosť a trvanie platnosti zmlúv       1. Platnosť zmluvy alebo súhlasu

štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, sa môžu popierať len podľa tohto dohovoru.

  2. Zánik zmluvy, jej výpoveď alebo odstúpenie niektorej strany od zmluvy sa môžu uskutočniť iba na základe ustanovení zmluvy alebo tohto dohovoru. Rovnaké pravidlo platí pre prerušenie vykonávania zmluvy.

Registrácia a publikácia Registrácia a publikácia zmlúvzmlúv

         

Zmluvy sa zasielajú po svojom nadobudnutí platnosti Sekretariátu Organizácie Spojených národov podľa okolností na registráciu alebo na zaradenie a zápis do registra, ako aj na publikáciu.

           

Delenie zmlúvDelenie zmlúvPodľa počtu subjektov, ktoré sú

zmluvnými stranami:◦Bilaterálne (dvojstranné) o

konkrétnych otázkach◦Multilaterálne (mnohostranné)

smerujúce k dohodám o všeobecne prijatých kódexoch medzinárodného chovania.

◦Oblastné ◦Univerzálne- ak sú zmluvnými

stranami všetky štáty

Podľa formy

◦zväčša ide o zmluvy písomné◦môžu existovať aj zmluvy tacitné

(nepísané)- zmluva je vtedy výsledkom reálneho vzájomného správania sa strán

Štáty sú nepriamo nútené uzatvárať zmluvy v písomnej podobe k čomu ich zaväzuje ustanovenie charty OSN, článok 102 o povinnosti registrovať tieto dohody. Registrácia dohovorov v písomnej forme predchádza neskorším možným sporom o ich obsahu. Tieto zmluvy uzatvárané ústne sa nazývajú tzv. Guatemalské dohovory.

Medzinárodné zmluvy uzatvárajú štátne orgány splnomocnené na tento úkon ústavou. Signatári zmluvy sú zväčša ustanovení podľa obsahu a závažnosti zmluvy.

Podľa toho ich delíme na:

1.prezidentské - týkajú sa najzávažnejších politických otázok. Najmä otázok bezpečnosti štátu. 2.vládne - týkajú sa iných dôležitých otázok napríklad zahraničnej politiky 3.rezortné - sa týkajú odborných úsekov štátnej správy.

Podľa možnosti pristúpenia

◦Otvorené – subjekty medzinárodného práva k nim môžu ešte stále pristúpiť

◦Polootvorené – zmluva o EÚ

◦Uzavreté

Podľa obsahu◦ Politické zmluvy - týkajú sa najmä bezpečnosti

zmluvných strán, otázok mieru, kolektívnej bezpečnosti, spoločnej obrane, oblastné

dohody, zmluvy o priateľstve, spojenectve a spolupráci, odzbrojení, mieru a podobne.

◦ Hospodárske zmluvy - upravujú medzinárodné hospodárstvo a technickú spoluprácu v užšom zmysle, alebo sociálnu a kultúrnu spoluprácu.

◦ Mierové a vojnové

◦ Právotvorné a kontraktuálne

◦ S jednorázovým a s opakujúcim plnením

Podľa doby trvania◦Krátkodobé

◦Dlhodobé

◦Časovo neobmedzené

◦Predbežné

◦Definitívne

Ďakujeme za pozornosť.Ďakujeme za pozornosť.

Dakujeme za pozornosť