Výroba skla - Sklárne Lednické Rovne

Trocha z histórie sklární Sklárne v Lednických Rovniach postavil roku 1892

priemyselník s veľkým zmyslom pre poľnohospodárstvo

a pokrok Jozef Schreiber, ktorý tejto obci zabezpečil i telegrafný úrad, vlastného lekára a mnoho ďalšieho... Bol pochovaný v neorenesančnom mauzóleu, ktoré dal postaviť na najkrajšom mieste v parku svojho šľachtického panstva. Toto panstvo i sklárne zdedili jeho štyria synovia.

Najviac sa do povedomia ľudí dostal Eduard, ktorý sa narodil vo Viedni. Vytvoril miniatúrnu lokomotívu,ktorú si postavil v Lednických Rovniach a vozil na nej svojich bratov a priateľov po koľajniciach, ktoré nakládol v parku pri kaštieli (pozostatky,resp. miesta,kade viedli koľajnice sme mali možnosť vidieť ). Zaujímavosťou je,že roku 1910 Eduard Schreiber natočil prvý hraný film na Slovensku "Únos".

Kaštieľ v Lednických Rovniach – sídlo Schreiberovcov

Takto vyzerala skláreň v rokoch 1892-1908

Spočiatku sa tu vyrábalo len sklo lisované, neskôr sa začalo s výrobou fúkaného skla.

Sklárne v rokoch 1941-1944

V roku 1942 sa fabrika osamostatnila a vznikla spoločnosť pod názvom Slovenské sklené huty. Vedúcim riaditeľom sa stal Dipl. Ing.Ferdinand Wintersberger (pohára trojnásobná chvála). Pozitívnym prínosom bola snaha o rozšírenie a technickú modernizáciu sklárne.

Modernizácia upevnila popredné postavenie sklárne Lednické Rovne ako najmodernejšieho sklárskeho podniku na Slovensku na výrobu širokého spektra sklárskych produktov - od úžitkovej ručne tvarovanej kalíškoviny až po mechanicky tvarované sklo pre technické účely.

Dnešná podoba sklární

Dnes sa v sklárni nachádza 6 automatických a jedna ručná

linka. 80 % výroby je strojovej a 20 %

ručnej. Vysoké percento výrobkov –až 96 %-

sa vyváža do zahraničia,

konkrétne do západnej Európy a

Ameriky.

Sklo a jeho výroba

Základným materiálom pre výrobu skla je piesok. Musí mať čo najmenšie percento obsahu Fe, pretože už hotové sklo by malo zelenú farbu. Prvým krokom ku vzniku skla je taviaca pec,kde sa taví

sklárskym „jazykom“ tzv. kmeň pri teplote 1400°C. Druhým – na sledovanie laikom veľmi zaujímavým –

krokom je pracovná časť , ktorá pozostáva z dvoch fidrov,čo

sú vlastne dávkovače, jedného lisovacieho stroja, ktorý vytvára stopky pohárov a dvoch fúkacích strojov, ktoré tvarujú banky. Medzi tým sa pohár ocitne v tzv.

spájacom stroji,ktorý vytvára nôžky.

Ďalšími miestami, ktorými ,,cestuje“ budúci pohár

sú chladiaca pec , kde sklo definitívne tuhne a neskôr sa dostane na ,,spracovateľskú“ linku, kde sa odstránia tzv. kopne, ktoré sa pokiaľ nie sú

znehodnotené vracajú do výroby. Výrobok,z ktorého bola

odstránená kopňa postupuje na opracovanie,výstupnú kontrolu

a prípadne na zdobenie (zlatom,platinou,organickými

farbami,brúsením či pieskovaním).

Ako sa zdobí ? Bolo spomenutých mnoho techník zdobenia skla, no

jednou z najzaujímavejších je pantotechnika. Už hotové poháre sa namočia

do parafínu,ktorý má zelenkavý nádych,aby bol dobre viditeľný. Neskôr naprogramované ihly do parafínu vyryjú obrazce a na pohár

sa nechá pôsobiť kyselina,ktorá vyleptá vzor. Nakoniec sa len poháre umyjú.

Ručná práca Ručná výroba skla v

Lednických Rovniach tvorí len 20 % z celkovej výroby, a je

to práca veľmi náročná. I preto je sklo vyrábané

manuálne o poznanie drahšie. Pri ručnej linke by ste

uvideli niekoľko skupiniek výrobcov.

Každý v skupinke má svoju úlohu. Jeden fúka,druhý strihá...

Za jeden deň je táto linka schopná vyprodukovať až niekoľko sto

pohárov avšak s počtami kusov pri strojovej výrobe je toto číslo

neporovnateľné.

Z našich fotografií

Vypracovali :Alica Vysokaiová Frederik Franko

II.B 2009/2010Cirkevné gymnázium Š. Mišíka SNV

ZDROJE:

- vlastné poznatky získané pri exkurzii -www.lednickerovne.sk -www.preconie.hnonline.sk